Vec T-177/07 Mediaset SpA proti Európskej komisii "Státna pomoc - Telekomunikácie - Príspevky na nákup digitálnych dekodérov - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Pojem státna pomoc - Vylúcenie dekodérov umoznujúcich príjem televíznych programov vysielaných satelitom - Výhoda - Selektívna povaha - Narusenie hospodárskej sútaze - Povinnost odôvodnenia" Abstrakt rozsudku 1. Konanie - Návrh na zacatie konania - Formálne nálezitosti (Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 44 ods. 1) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Výhoda poskytnutá príjemcom státnej pomoci (Clánok 87 ods. 1 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Výhoda poskytnutá príjemcom státnej pomoci - Nepriame výhody - Zahrnutie (Clánok 87 ods. 1 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc, na ktorú sa môze vztahovat výnimka podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES - Podmienky [Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES] 5. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie Komisie v oblasti státnej pomoci - Kvalifikácia narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi (Clánok 87 ods. 1 ES a clánok 253 ES) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Pomoc poskytnutá v rozpore s procesnými pravidlami clánku 88 ES - Prípadná legitímna dôvera príjemcov - Právna istota - Ochrana - Podmienky a obmedzenia (Clánok 88 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 14 ods. 1) 1. Návrh na zacatie konania, ktorý musí podla clánku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu uvádzat predmet konania a uvádzané zalobné dôvody, môze byt v konkrétnych bodoch podopretý a doplnený odkazom na výnatky z dokumentov, ktoré tvoria jeho prílohu, ale prílohy majú výlucne dôkaznú a podpornú povahu. Nemôzu preto slúzit na predkladanie dôvodov, ktoré sú len zhrnujúco opísané v zalobe, a uvádzat výhrady alebo tvrdenia neobsiahnuté v zalobe. Zalobca musí v zalobe uviest presné výhrady, ku ktorým sa má Vseobecný súd vyslovit, ako aj prinajmensom strucné zhrnutie právnych a skutkových okolností, na ktorých sú tieto výhrady zalozené. (pozri body 24, 25) 2. Opatrenie, ktoré spocíva vo vyplatení verejného príspevku kazdému uzívatelovi vysielacej sluzby, ktorý si kúpi alebo prenajme vhodné zariadenie umoznujúce príjem volne vysielaných televíznych signálov digitálnou pozemnou technológiou bez nákladov pre uzívatela a pre poskytovatela obsahov, predstavuje výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES v prospech pozemných digitálnych vysielatelov a prevádzkovatelov káblových sietí oproti satelitným vysielatelom. Ak je totiz výhoda z takého opatrenia podmienená splnením viacerých kumulatívnych podmienok, medzi ktorými sa nachádza podmienka kúpy alebo prenajatia prístroja umoznujúceho príjem pozemných digitálnych televíznych signálov, je zrejmé, ze z neho zjavne nemôzu mat prospech spotrebitelia, ktorí sa rozhodli kúpit si alebo prenajat si prístroj umoznujúci výlucne príjem satelitných digitálnych televíznych signálov. Také opatrenie teda nezodpovedá poziadavke technologickej neutrality stanovenej Komisiou, pokial ide o opatrenia pomoci týkajúce sa trhu digitálnej televízie. Rozsírenie publika predstavuje základnú cast obchodnej cinnosti vysielatelov televíznych programov. Okrem toho je potrebné zohladnit, ze také opatrenie pomoci na jednej strane podnecuje spotrebitelov na prechod z analógového systému na pozemný digitálny systém, pricom zároven obmedzuje náklady, ktoré by museli znásat pozemní digitálni televízni vysielatelia, a na druhej strane umoznuje tým istým vysielatelom konsolidovat svoje existujúce postavenie na trhu v zmysle dobrého mena znacky a stabilizácie klientely v porovnaní s novými konkurentmi. Skutocnost, ze také opatrenie je pre spotrebitelov velmi výhodné, kedze prinása ceny sofistikovanejsích dekodérov na úrovni cien základných dekodérov, nemá ziadny vplyv na skutocnost, ze aj tak predstavuje výhodu pre pozemných vysielatelov a prevádzkovatelov káblových sietí. Okrem toho cena dekodéra predstavuje rozhodujúce kritérium, na ktoré televízny divák prihliada pri svojom výbere. Co sa týka príspevku priznaného priamo spotrebitelom, má automaticky za následok znízenie nákupnej ceny alebo ceny za prenajatie prístroja umoznujúceho prijatie pozemných televíznych digitálnych signálov. Takéto znízenie ceny pritom môze ovplyvnit výber spotrebitelov citlivých na náklady. Navyse má také opatrenie selektívnu povahu, aj ked satelitní vysielatelia mohli vyuzit príspevok tým, ze ponúkli "hybridné" dekodéry, teda dekodéry zároven pozemné aj satelitné. Poskytovanie "hybridných" dekodérov satelitnými vysielatelmi by totiz predpokladalo dodatocné náklady, ktoré by premietnuté do predajných cien spotrebitelom boli nanajvýs kompenzované predmetným opatrením vyuzitým týmito vysielatelmi. Satelitní vysielatelia by sa teda v porovnaní s pozemnými vysielatelmi a prevádzkovatelmi káblových sietí nachádzali v menej výhodnej situácii, kedze poslední menovaní nemuseli do predajnej ceny dekodérov pre spotrebitelov vyuzívajúcich predmetné opatrenie premietnut ziadne dodatocné náklady. (pozri body 56, 57, 60, 62, 64, 65, 68, 95) 3. Clánok 87 ES zakazuje pomoc poskytovanú státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov bez stanovenia, podla coho sú priamo alebo nepriamo poskytované výhody týkajúce sa pomoci. Preto výhoda poskytnutá priamo niektorým fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré nie sú nevyhnutne podnikmi, môze predstavovat nepriamu výhodu a tým státnu pomoc pre ostatné fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú podnikmi. Príspevok poskytnutý spotrebitelom preto môze byt kvalifikovaný ako státna pomoc v prospech podnikatelov dodávajúcich spotrebné tovary alebo sluzby. (pozri body 75, 76) 4. Na to, aby bola pomoc zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, musí sledovat ciel spolocného záujmu a byt pren potrebná a primeraná k nemu. Pokial ide o opatrenie, ktoré spocíva vo vyplatení verejného príspevku kazdému uzívatelovi vysielacej sluzby, ktorý si kúpi alebo prenajme vhodné zariadenie umoznujúce príjem volne vysielaných televíznych signálov digitálnou pozemnou technológiou bez nákladov pre uzívatela a pre poskytovatela obsahov, nemozno sa domnievat, ze cielom spolocného záujmu je napravit zlyhanie trhu, ktoré má najmä povahu problémov koordinácie medzi podnikatelskými subjektmi a ktoré bolo prekázkou rozvoja digitálneho vysielania. Kedze totiz televízni vysielatelia uz prítomní na trhu mali povazovat stanovenie zákonnej lehoty na ukoncenie vysielania v analógovom systéme za hotovú vec a zacat tak rozvoj nových obchodných stratégií, príspevky na nákup digitálnych dekodérov nie sú potrebné na korigovanie problému koordinácie medzi podnikatelskými subjektmi na trhu, pretoze uvedený problém bol uz vyriesený existenciou záväzného dátumu na prechod na digitálny systém. Navyse vzhladom na význam postavenia trhu pozemnej televízie nie je riziko nedosiahnutia kritického poctu spotrebitelov v dôsledku problémov koordinácie medzi podnikatelskými subjektmi takého rozsahu, aby mu obchodní prevádzkovatelia neboli schopní celit. (pozri body 125, 126) 5. Uplatnenie povinnosti odôvodnenia na kvalifikáciu opatrenia pomoci vyzaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, ze dotknuté opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. Pokial ide o existenciu narusenia hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, Komisia je povinná uviest v odôvodnení svojho rozhodnutia aspon okolnosti, za ktorých sa pomoc poskytla, pokial umoznujú preukázat, ze pomoc by mohla mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi a narúsala by alebo by mohla narúsat hospodársku sútaz, nie je vsak povinná uskutocnit hospodársku analýzu skutocnej situácie na dotknutých trhoch, trhových podielov podnikov príjemcov pomoci, situácie konkurencných podnikov a obchodu medzi clenskými státmi. Okrem toho v prípade protiprávne poskytnutej pomoci nie je Komisia povinná preukázat skutocný úcinok tejto pomoci na hospodársku sútaz a na obchod medzi clenskými státmi. V opacnom prípade by táto poziadavka viedla k podpore clenských státov, ktoré vyplácajú nezákonnú pomoc, na úkor tých, ktoré pomoc oznamujú este v stádiu plánu pomoci. Konkrétne postacuje, ze Komisia preukáze, ze posudzovaná pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze bez toho, aby bolo potrebné vymedzit relevantný trh. (pozri body 144 - 146) 6. Podla clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 88 ES, ak sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze dotknutý clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od jej príjemcu. To isté ustanovenie vsak uvádza, ze Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. Podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, vsak môzu mat legitímnu dôveru v zákonnost pomoci v zásade len vtedy, ak bol pri jej poskytnutí dodrzaný stanovený postup. Obozretne konajúci hospodársky subjekt musí byt totiz za normálnych okolností schopný ubezpecit sa, ze tento postup bol dodrzaný, aj ked protiprávnost rozhodnutia o priznaní pomoci mozno pripisovat dotknutému clenskému státu v rozsahu, v akom sa jeho zrusenie zdá v rozpore so zásadou dobrej viery. Zásada právnej istoty vyzaduje, aby právne pravidlá boli jasné a presné, a smeruje k zabezpeceniu predvídatelnosti situácií a právnych vztahov v pôsobnosti práva Spolocenstva. V rámci vrátenia pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom ziadne ustanovenie nevyzaduje, aby Komisia stanovila presnú výsku pomoci, ktorá má byt vrátená. Stací totiz, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje umoznujúce osobe, ktorej je urcené, túto výsku urcit bez neprimeraných tazkostí. Z toho vyplýva, ze zásada právnej istoty nie je porusená, lebo je tazké urcit presnú hodnotu jedného z parametrov metódy výpoctu uvedenej v napadnutom rozhodnutí. (pozri body 170, 173, 179 - 181) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 15. júna 2010 ([1]*) "Státna pomoc - Telekomunikácie - Príspevky na nákup digitálnych dekodérov - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Pojem státna pomoc - Vylúcenie dekodérov umoznujúcich príjem televíznych programov vysielaných satelitom - Výhoda - Selektívna povaha - Narusenie hospodárskej sútaze - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-177/07, Mediaset SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko), v zastúpení: K. Adamantopoulos, G. Rossi, E. Petritsi a A. Nucara, advokáti, D. O'Keeffe a P. Boyle, solicitors, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: B. Martenczuk, G. Conte a E. Righini, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Sky Italia Srl, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: pôvodne F. E. González Díaz a D. Gerard, neskôr F. E. González Díaz, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2007/374/ES z 24. januára 2007 o státnej pomoci C 52/2005 (ex NN 88/2005, ex CP 101/2004), ktorú Talianska republika poskytla prostredníctvom príspevku na nákup digitálnych dekodérov (Ú. v. EÚ L 147, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyna) a S. Soldevila Fragoso, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. júna 2009, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Clánok 4 ods. 1 legge n° 350 - Disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale dello Stato (legge finanziaria 2004) (zákon c. 350 o ustanoveniach týkajúcich sa tvorby rocného a viacrocného státneho rozpoctu, dalej len "zákon o státnom rozpocte na rok 2004") z 24. decembra 2003 stanovoval: "V roku 2004 sa kazdému uzívatelovi vysielacej sluzby, ktorý si v príslusnom roku splnil povinnosti týkajúce sa zaplatenia predplatného a ktorý si kúpi alebo prenajme vhodné zariadenie na príjem volne vysielaných televíznych signálov digitálnou pozemnou technológiou (T-DVB/C-DVB) a následnú interaktivitu, bez nákladov pre uzívatela a pre poskytovatela obsahov, priznáva nárok na státny príspevok vo výske 150 eur. Príspevky sa poskytnú v celkovom rozsahu 110 miliónov eur." 2 Clánok 1 ods. 211 legge n° 311 - Disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale dello Stato (legge finanziaria 2005) (zákon c. 311 o ustanoveniach týkajúcich sa tvorby rocného a viacrocného státneho rozpoctu, dalej len "zákon o státnom rozpocte na rok 2005") z 30. decembra 2004 uvádzal opätovné financovanie predmetného opatrenia v rovnakom rozsahu celkových nákladov 110 miliónov eur, avsak príspevok na dekodér sa znízil na 70 eur. 3 Tento systém uz od 1. decembra 2005 neplatí. 4 Proces digitalizácie televíznych signálov v Taliansku zacal prostredníctvom legge n° 66 - Conversione in legge, con modificazioni, del decreto-legge 23 gennaio 2001, n° 5, recante disposizioni urgenti per il differimento di termini in materia di trasmissioni radiotelevisive analogiche e digitali, nonché per il risanamento di impianti radiotelevisivi z 20. marca 2001, v ktorom sa stanovovalo, ze prechod na digitálnu technológiu by sa mal ukoncit a analógové vysielanie by sa malo zastavit do decembra 2006. V tejto súvislosti clánok 2a bod 5 uvedeného zákona uvádza: "Televízne vysielania programov a multimediálnych sluzieb pozemnou frekvenciou musia byt do konca roku 2006 vysielané výlucne digitálnou technológiou." 5 Predpokladaný dátum ukoncenia analógového vysielania bol následne dvakrát predlzený, po prvýkrát do roku 2008, po druhýkrát az do 30. novembra 2012. 6 Dna 11. mája 2004 predlozila Centro Europa 7 Srl Komisii Európskych spolocenstiev staznost proti pomoci udelovanej Talianskou republikou podla clánku 4 ods. 1 zákona o státnom rozpocte na rok 2004 na nákup urcitých pozemných digitálnych dekodérov. Listom z 10. februára 2005 Centro Europa 7 poskytla Komisii ostatné informácie a uviedla, ze talianska vláda predpokladala opätovné financovanie predmetného opatrenia v clánku 1 ods. 211 zákona o státnom rozpocte na rok 2005. 7 Sky Italia Srl 3. mája 2005 tiez predlozila staznost proti tým istým ustanoveniam zákona o státnom rozpocte na rok 2004 a zákona o státnom rozpocte na rok 2005. 8 Listom datovaným z 21. decembra 2005 Komisia oznámila Talianskej republike svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania, uvedené v clánku 88 ods. 2 ES (Ú. v. EÚ C 118, 2006, s. 10, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania"), týkajúce sa clánku 4 ods. 1 zákona o státnom rozpocte na rok 2004 a clánku 1 ods. 211 zákona o státnom rozpocte na rok 2005 (dalej len "predmetné opatrenie"). V tomto rozhodnutí Komisia vyzvala dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky k uvedenému opatreniu. 9 Dna 24. januára 2007 Komisia prijala rozhodnutie 2007/374/ES o státnej pomoci C 52/2005 (ex NN 88/2005, ex CP 101/2004), ktorú Talianska republika poskytla prostredníctvom príspevku na nákup digitálnych dekodérov (Ú. v. EÚ L 147, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 10 Komisia na úvod uviedla, ze predmetné opatrenie v rozsahu, v akom stanovuje udelenie príspevku na nákup niektorých pozemných digitálnych dekodérov v priebehu rokov 2004 a 2005 Talianskou republikou, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES v prospech digitálnych pozemných vysielatelov, ktorí ponúkajú sluzby platenej televízie, najmä sluzby "pay per view", ako aj prevádzkovatelov káblových sietí poskytujúcich sluzby platenej digitálnej televízie. 11 V nadväznosti na to Komisia zastávala názor, ze na predmetné opatrenie nie je uplatnitelná ziadna z výnimiek uvedených v clánku 87 ods. 3 ES. Vylúcila najmä moznost uplatnovat výnimku uvedenú v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, kedze hoci prechod z analógového televízneho vysielania na digitálne televízne vysielanie predstavoval ciel spolocného záujmu, predmetné opatrenie nebolo primerané sledovaniu tohto ciela a nemohlo zabránit zbytocným naruseniam hospodárskej sútaze. Tento záver bol zalozený najmä na skutocnosti, ze predmetné opatrenie nebolo technologicky neutrálne, kedze sa neuplatnovalo na satelitné digitálne dekodéry. Komisia vsak zastávala názor, ze pokial by aj predmetné opatrenie bolo povazované za pomoc výrobcom dekodérov, mohla by sa na neho vztahovat výnimka uvedená v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Na jednej strane totiz podporovalo technologický rozvoj vo forme výkonnejsích dekodérov, vybavených standardmi, ktoré sú dostupné pre vsetkých výrobcov, na strane druhej vsetci výrobcovia ponúkajúci tento typ dekodérov, vrátane výrobcov v iných clenských státoch, by mohli získat financovanie, nakoniec podnietenie dopytu po dekodéroch v dôsledku predmetného opatrenia bolo samo osebe dokonca nevyhnutným následkom akejkolvek verejnej politiky v prospech digitalizácie, aj najneutrálnejsej z technologického hladiska. 12 Preto Komisia nariadila vrátenie príspevkov vyplatených na základe uplatnenia predmetného opatrenia, ktoré boli vyhlásené za nezlucitelné so spolocným trhom a boli udelené protiprávne. Na tento úcel Komisia uviedla urcité údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu výsky príspevkov. 13 Výroková cast napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Schéma pomoci, ktorú Talianska republika neoprávnene poskytla v prospech digitálnych pozemných vysielatelov, ktorí poskytujú sluzby platenej televízie a káblových prevádzkovatelov platenej televízie, predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Clánok 2 1. Talianska republika prijme vsetky opatrenia potrebné na to, aby príjemcovia vrátili pomoc uvedenú v clánku 1. 2. Vrátenie sa uskutocní bezodkladne a v súlade s postupmi uvedenými vo vnútrostátnych právnych predpisoch pod podmienkou, ze umoznujú okamzité a úcinné vykonanie tohto rozhodnutia. Sumy, ktoré sa majú vrátit, zahrnajú úroky za obdobie od dátumu, ku ktorému bola pomoc daná príjemcovi k dispozícii, po dátum jej vrátenia. 3. Úroky, ktoré sa majú vrátit na základe odseku 2, sa vypocítajú v súlade s postupom uvedeným v clánkoch 9 a 11 nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] [Ú. v. EÚ L 140, s. 1]. Clánok 3 Talianska republika bude do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia informovat Komisiu o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Tieto informácie oznámi prostredníctvom dotazníka uvedeného v prílohe tohto rozhodnutia. Talianska republika predlozí v lehote uvedenej v prvom odseku dokumenty potrebné na dokázanie, ze sa zacal postup vrátenia neoprávnenej a nezlucitelnej pomoci. Clánok 4 Toto rozhodnutie je urcené Talianskej republike." 14 Rozhodnutím K(2006) 6630 v konecnom znení z 24. januára 2007 Komisia vyhlásila za zlucitelné so spolocným trhom príspevky udelené Talianskou republikou podla legge n° 266 - Disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale dello Stato (legge finanziaria 2006) (zákon c. 266 o ustanoveniach týkajúcich sa tvorby rocného a viacrocného státneho rozpoctu, dalej len "zákon o státnom rozpocte na rok 2006") z 23. decembra 2005, na nákup digitálnych dekodérov s otvoreným standardom pre aplikacné programové rozhranie v roku 2006 (dalej len "rozhodnutie týkajúce sa roku 2006"). Na rozdiel od napadnutého rozhodnutia príspevky uvádzané v rozhodnutí týkajúcom sa roku 2006 boli povazované za "technologicky neutrálne", kedze môzu byt udelené na dekodéry vsetkých digitálnych platforiem (pozemné, káblové a satelitné), pokial sú interaktívne a interoperabilné, teda ak ide o "otvorené" dekodéry, na rozdiel od takzvaných "vlastníckych". Konanie a návrhy úcastníkov konania 15 Zalobkyna, Mediaset SpA, návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 23. mája 2007 podala zalobu proti napadnutému rozhodnutiu. 16 Podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna 5. septembra 2007 Sky Italia podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu Komisie. Uznesením z 10. januára 2008 predseda druhej komory Súdu prvého stupna vyhovel tomuto návrhu. 17 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 18 Komisia, podporovaná zo strany Sky Italia, navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. O prípustnosti prílohy A.8 zaloby Tvrdenia úcastníkov konania 19 Komisia podporovaná zo strany Sky Italia zastáva názor, ze príloha A.8 zaloby oznacená ako "Taliansky sektor rádiového vysielania: krátke zhrnutie historického, legislatívneho kontextu a trhu" (dalej len "príloha A.8"), ako aj akýkolvek odkaz na túto prílohu musia byt vyhlásené za neprípustné a ze jej obsah by Vseobecný súd nemal zohladnit. Príloha A.8 totiz obsahuje viacero skutkových a právnych tvrdení a pripomienok, ktoré sa neuvádzajú v zalobe. Preto uvedená príloha a odkazy na nu v zalobe odporujú povinnosti uvedenej v clánku 21 ods. 1 Statútu Súdneho dvora, ako aj v clánku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, podla ktorého samotná zaloba musí uvádzat predmet konania a uvádzané zalobné dôvody. 20 Zalobkyna poznamenáva, ze vsetky zalobné dôvody uvádzané na podporu jej zaloby sú v zalobe uvedené, z coho vyplýva, ze námietka zalozená na neprípustnosti prílohy A.8 a odkazov na uvedenú prílohu, tak ako ju uvádza Komisia, je irelevantná a nedôvodná. Posúdenie Vseobecným súdom 21 Na úvod Vseobecný súd poznamenáva, ze v zalobe sa uvádza pät odkazov na prílohu A.8, a to na jednej strane v bodoch 11 a 109 a na druhej strane v poznámkach pod ciarou na stranách 57, 94 a 115. 22 Pokial ide o prvý prípad v bode 11 zaloby, treba poznamenat, ze figuruje v bode, ktorý uvádza druhú cast "Skutkový kontext", ktorá predchádza tretej casti "Dôvody zrusenia". Tento odkaz na prílohu A.8 má za ciel umoznit Vseobecnému súdu, aby disponoval vysvetlením normatívneho rámca a kontextu týkajúceho sa trhu, na ktorom by malo byt predmetné opatrenie preskúmané. 23 V dôsledku toho, pokial ide o tento prvý prípad, Komisia nemôze zalobkyni vytýkat, ze uviedla odkaz na prílohu A.8. 24 Pokial ide o posledné styri prípady, ktoré sú tentoraz uvedené v tretej casti "Dôvody zrusenia", treba pripomenút, ze hoci zaloba môze byt v konkrétnych bodoch podopretá a doplnená odkazom na výnatky z dokumentov, ktoré tvoria jej prílohu, prílohy majú výlucne dôkaznú a podpornú povahu (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, T-84/96, Zb. s. II-2081, bod 34). Prílohy preto nemôzu slúzit na predkladanie dôvodov, ktoré sú len zhrnujúco opísané v zalobe, a uvádzat výhrady alebo tvrdenia neobsiahnuté v zalobe. Zalobkyna musí v zalobe uviest presné výhrady, ku ktorým sa má Vseobecný súd vyslovit, ako aj prinajmensom strucné zhrnutie právnych a skutkových okolností, na ktorých sú tieto výhrady zalozené (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1992, Komisia/Dánsko, C-52/90, Zb. s. I-2187, bod 17; uznesenie Súdu prvého stupna z 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, T-85/92, Zb. s. II-523, bod 20, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, T-340/03, Zb. s. II-107, bod 167). 25 V prejednávanej veci Vseobecný súd konstatuje, ze úcelom posledných styroch odkazov, ako to vyplýva z písomných podaní zalobkyne, je vysvetlit tvrdenia uvádzané na podporu predlozených zalobných dôvodov. 26 Rovnako poznámka pod ciarou na strane 57 chce vysvetlit tvrdenie, podla ktorého "záväzok prejst na digitálne vysielanie znamená povinnost pozemných vysielatelov a zalobkyne, ktorá nie je ulozená podnikom podnikajúcim na iných vysielacích platformách". 27 Rovnako poznámka pod ciarou na strane 94 chce vysvetlit tvrdenie, podla ktorého "príspevok kompenzoval náklady spojené so splnením zákonom specificky ulozených povinností, ktoré sa týkali iba pozemnej platformy". 28 Okrem toho, pokial ide konkrétne o bod 109, je výslovne uvedené, ze "[z prílohy A 8] vyplýva, ze vysielatelia v analógovom rezime nemali ziadnu výhodu, ci uz na úrovni frekvencií alebo na úrovni trhu". 29 Nakoniec, pokial ide o poznámku pod ciarou na strane 115, táto chce vysvetlit tvrdenie, podla ktorého "predmetné opatrenie je primerané, pretoze sa obmedzuje na dodatocné náklady interoperability a interaktivity, ako aj na náklady, ktoré zalobkyna znásala osobitne, plniac povinnost, ktorú jej specificky ukladal zákon". 30 Z vyssie uvedených pripomienok vyplýva, ze v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, odkazy na prílohu A.8 v posledných styroch prípadoch potvrdzujú tvrdenia uvedené v písomných podaniach zalobkyne. Okrem toho Vseobecný súd konstatuje, ze vo svojich písomných podaniach zalobkyna neuviedla zalobný dôvod alebo tvrdenie vo forme zhrnutia, ktoré by následne bolo rozvinuté v prílohe A.8. 31 Preto Komisia nedôvodne tvrdí, ze príloha A.8 musí byt povazovaná za neprípustnú a nemá byt zohladnená Vseobecným súdom. Je preto opodstatnené odmietnut námietku Komisie ako nedôvodnú. O prípustnosti príloh zaloby neprelozených do jazyka konania Tvrdenia úcastníkov konania 32 Komisia poznamenáva, ze viacero príloh zaloby, a to prílohy A.1, A.2, A.3, A.4, A.7, A.11, A.12 a A.13, bolo zalobkynou predlozených iba v taliancine, hoci ako to vyzaduje clánok 35 ods. 3 rokovacieho poriadku, mal k nim byt pripojený preklad do jazyka konania. 33 Zalobkyna na to reaguje tvrdením, ze predlozí predmetné prílohy zaloby v jazyku konania podla clánku 35 rokovacieho poriadku, pokial ju o to Vseobecný súd poziada. Posúdenie Vseobecným súdom 34 Clánok 35 ods. 3 prvý a tretí pododsek rokovacieho poriadku uvádza toto: "Jazyk konania sa pouzije najmä v písomných vyjadreniach a na ústne prednesy úcastníkov konania a tiez v prilozených listinách a dokumentoch, ako aj v zápisniciach a rozhodnutiach Súdu prvého stupna. Kazdá listina alebo predlozený dokument alebo dokument tvoriaci prílohu, vyhotovené v inom jazyku ako v jazyku konania, musia byt prelozené do jazyka konania. Ak sú dokumenty a písomnosti rozsiahle, mozno preklad obmedzit na výnatky z nich. Súd prvého stupna vsak môze kedykolvek z vlastného podnetu alebo na ziadost úcastníka konania pozadovat podrobnejsí alebo úplný preklad." 35 Okrem toho clánok 7 ods. 5 druhý pododsek Pokynov pre tajomníka Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev (Ú. v. EÚ L 232, 2007, s. 1) uvádza: "Ak písomnosti alebo dokumenty prilozené k vyjadreniu alebo podaniu nie sú predlozené spolu s prekladom do jazyka konania a takýto preklad sa ukáze byt nevyhnutným pre riadny priebeh konania, poziada tajomník dotknutého úcastníka konania o odstránenie tejto vady." 36 V prejednávanej veci treba hned na úvod poznamenat, ze Komisia výslovne neziadala, aby Vseobecný súd pozadoval od zalobkyne preklad príloh A.1, A.2, A.3, A.4, A.7, A.11, A.12 a A.13 do jazyka konania. Komisia sa v skutocnosti prostredníctvom vlozenia poznámky pod ciarou na strane 15 vyjadrenia k zalobe obmedzila na uvedenie pripomienky, ze predmetné prílohy zaloby boli zalobkynou podané výlucne v taliancine bez toho, aby k nim bol pripojený preklad do jazyka konania. 37 Okrem toho v rozpore s tým, co uvádza Komisia, vo vztahu k cielu ustanovení rokovacieho poriadku a pokynov pre tajomníka, treba poznamenat, ze za absencie ziadosti jedného z úcastníkov konania v tomto zmysle tajomníkovi prislúcha pristúpit k poziadaniu o preklad, iba ak sa ukáze byt nevyhnutným pre riadny priebeh konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 2002, Puente Martín/Komisia, T-29/01, Zb. VS s. I-A-157, II-833, bod 40). 38 V prejednávanej veci za absencie ziadosti v tomto zmysle zo strany úcastníkov konania Vseobecný súd nepovazoval za potrebné poziadat o preklad príloh A.1, A.2, A.3, A.4, A.7, A.11, A.12 a A.13 do jazyka konania z nasledujúcich dôvodov. Po prvé, pokial ide o prílohy A.1 az A.4, boli oznámené z dôvodu procesných poziadaviek na úcel identifikácie úcastníkov konania ako aj ich zástupcov. Po druhé, príloha A.7 reprodukuje akt, ktorý je predmetom tejto zaloby o zrusenie. Tento akt, uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie po podaní predmetnej zaloby, bol prelozený do vsetkých úradných jazykov Únie, medzi nimi aj do jazyka konania v tejto veci. Po tretie, pokial ide o prílohy A.11, A.12 a A.13, tieto reprodukujú relevantné ustanovenia vnútrostátneho práva. Tieto ustanovenia boli predmetom odôvodnení c. 7, 6 a 10 napadnutého rozhodnutia, v uvedenom poradí, alebo dokonca boli v nich citované in extenso, co umoznuje predpokladat, ze autor tohto rozhodnutia môze pochopit ich obsah. 39 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia zalobkyni nedôvodne vytýka, ze nepredlozila preklad príloh A.1, A.2, A.3, A.4, A.7, A.11, A.12 a A.13 do jazyka konania. O zalobných dôvodoch 40 Na podporu svojej zaloby zalobkyna v zalobe uvádza styri zalobné dôvody zalozené v uvedenom poradí po prvé na porusení clánku 87 ods. 1 ES, po druhé na zjavne nesprávnom posúdení a zjavne nesprávnom právnom posúdení pri posudzovaní zlucitelnosti predmetného opatrenia podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, po tretie na porusení clánku 253 ES a po stvrté na porusení clánku 14 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ako aj zásad legitímnej dôvery a právnej istoty. 41 V priebehu pojednávania zalobkyna uplatnila zalobný dôvod zalozený v podstate na tom, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o urcenie pôsobnosti clánku 4 ods. 1 zákona o státnom rozpocte na rok 2004. 42 Treba preskúmat prípustnost tohto posledného uvádzaného zalobného dôvodu a následne sa vyslovit k dôvodnosti styroch zalobných dôvodov uvedených v stádiu zaloby. O prípustnosti zalobného dôvodu zalozeného na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o urcenie pôsobnosti clánku 4 ods. 1 zákona o státnom rozpocte na rok 2004 Tvrdenia úcastníkov konania 43 Zalobkyna v priebehu pojednávania výslovne napádala skutocnost, ze podla clánku 4 ods. 1 zákona o státnom rozpocte na rok 2004 satelitní digitálni vysielatelia boli vylúcení z výhod predmetného opatrenia. V reakcii na otázku polozenú Súdom prvého stupna, vyzývajúcu na upresnenie, v akom stádiu písomného konania zalobkyna uviedla túto výhradu, zalobkyna odpovedala odkazom na bod 69 a nasl. a na bod 76 svojej repliky. 44 Po výzve Súdu prvého stupna v priebehu pojednávania, aby reagovali na toto tvrdenie zalobkyne, Komisia a Sky Italia uviedli, ze kedze tento zalobný dôvod bol uvedený oneskorene, musí byt vyhlásený za neprípustný. Posúdenie Vseobecným súdom 45 Treba pripomenút, ze podla spojených ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) a clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, návrh na zacatie konania musí obsahovat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený, a ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 46 V prejednávanej veci, ako vyplýva z vyhlásení zalobkyne na pojednávaní, zalobkyna neuviedla tento zalobný dôvod v zalobe, ale v replike. Okrem toho zalobkyna neuvádza, ze uvedený zalobný dôvod je zalozený na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 47 Preto podla ustanovení Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu uvedených v bode 45 vyssie musí byt zalobný dôvod zalozený na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o urcenie pôsobnosti clánku 4 ods. 1 zákona o státnom rozpocte z roku 2004, zamietnutý ako neprípustný. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES 48 Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES v rozsahu, v akom Komisia prijala záver, ze predmetné opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle uvedeného clánku. Delí sa na styri casti, ktoré sa týkajú v uvedenom poradí po prvé pojmu nepriamy príjemca, po druhé neexistencie hospodárskej výhody, po tretie absencie selektívnej povahy predmetného opatrenia a nakoniec, neexistencie narusenia hospodárskej sútaze. O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii hospodárskej výhody - Tvrdenia úcastníkov konania 49 Zalobkyna sa v prvom rade domnieva, ze predmetné opatrenie jej neudelilo ziadnu hospodársku výhodu, ako je vytvorenie obchodnej prílezitosti. V napadnutom rozhodnutí totiz Komisia mylne a bez akéhokolvek dôkazu uviedla, ze toto opatrenie umoznilo vysielatelom vyhnút sa znásaniu nákladov spojených so subvencovaním dekodérov, teda obchodnej praktike, ktorú Komisia mylne kvalifikovala ako expandovanie na trhu. Podla zalobkyne toto tvrdenie je presné, iba pokial ide o prevádzkovatelov "pay per view" televízie a to z dôvodu stabilných zmluvných vztahov, ktoré títo prevádzkovatelia majú so svojimi zákazníkmi predplatitelmi. Pri neexistencii takéhoto stabilného zmluvného vztahu vysielatelia pozemnej digitálnej televízie nemali ziadny záujem subvencovat nadobudnutie dekodérov umoznujúcich interoperabilitu. V skutocnosti sa tak vystavovali riziku parazitovania v tom zmysle, ze ich konkurenti by tiez profitovali z príspevku. Predmetné opatrenie skôr malo priniest osoh spotrebitelom, ktorí môzu nadobudnút dekodéry s otvorenou technológiou. 50 Po druhé zalobkyna uvádza, ze predmetné opatrenie jej nedalo ziadnu výhodu v zmysle preniknutia na trh platenej televízie alebo vytvorenia publika. V tejto súvislosti popiera, ze predmetné opatrenie jej umoznilo vytvorit si publikum pre platenú televíziu alebo získat prístup na trh platenej televízie s malými nákladmi. Po prvé sú to kvalita a charakteristiky vysielaných programov a nie cena dekodérov, co rozhoduje o preferenciách spotrebitelov. V nadväznosti na to z výhod poskytovaných predmetným opatrením by mal prospech kazdý pozemný digitálny prevádzkovatel, dokonca potenciálny. Nakoniec predmetné opatrenie zabezpecuje a garantuje zachovanie vseobecnej a bezplatnej povahy modelu analógovej televízie dostupnej vsetkým pocas prechodu na digitálnu televíziu. 51 Okrem toho Komisia nezohladnila investície vynalozené zalobkynou s cielom digitalizácie, ale tiez na pokrytie nákladov zavedenia sluzieb platenej televízie. Zalobkyna rovnako tvrdí, ze z výhod uvádzaných Komisiou mohol mat prospech ktorýkolvek pozemný digitálny vysielatel platenej televízie a najmä budúci noví konkurenti na trhu a ze tento úcinok je inherentný akémukolvek opatreniu v prospech digitálnej televízie, vrátane najneutrálnejsieho z technologického hladiska. 52 Po tretie zalobkyna uvádza, ze príspevok zodpovedá dodatocným nákladom na interoperabilné a interaktívne dekodéry, co navyse Komisia pripustila v odôvodnení c. 85 napadnutého rozhodnutia. 53 Zalobkyna uvádza, ze tvrdenia, ktoré predkladá Sky Italia, týkajúce sa údajných výhod, ktoré vyuzíva, a to "bezrizikový" prístup na nový trh, komercná podpora zo strany verejných orgánov a prístup ku kapitálu pri znízených nákladoch, musia byt vyhlásené za neprípustné alebo v kazdom prípade zamietnuté ako nedôvodné. 54 Komisia podporovaná zo strany Sky Italia navrhuje, aby táto cast zalobného dôvodu bola zamietnutá. - Posúdenie Vseobecným súdom 55 Na úvod s cielom vyslovit sa k dôvodnosti druhej casti prvého zalobného dôvodu, ako aj k trom ostatným castiam uvedeného zalobného dôvodu treba skúmat dosah clánku 4 ods. 1 zákona o státnom rozpocte na rok 2004 a clánku 1 ods. 211 zákona o státnom rozpocte na rok 2005, na urcenie, ci predmetné opatrenie mohlo prinásat výhody tak pozemnej digitálnej platforme, ako aj satelitnej digitálnej platforme. 56 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze podla clánku 4 ods. 1 prvej vety zákona o státnom rozpocte na rok 2004, verejný príspevok 150 eur (znízený na 70 eur v zákone o státnom rozpocte na rok 2005) mal byt vyplatený kazdému uzívatelovi vysielacej sluzby, ktorý si v príslusnom roku splnil povinnosti týkajúce sa zaplatenia predplatného a ktorý si kúpi alebo prenajme vhodné zariadenie umoznujúce príjem volne vysielaných televíznych signálov digitálnou pozemnou technológiou a následnú interaktivitu bez nákladov pre uzívatela a pre poskytovatela obsahov. 57 Vzhladom na uvedené ustanovenia treba konstatovat, ako to Komisia správne uviedla v odôvodnení c. 7 napadnutého rozhodnutia, ze výhoda z predmetného opatrenia bola podmienená splnením viacerých kumulatívnych podmienok, medzi ktorými sa nachádza podmienka kúpy alebo prenajatia prístroja umoznujúceho príjem pozemných digitálnych televíznych signálov. 58 Vseobecný súd navyse poznamenáva, ze v bode 122 zaloby zalobkyna výslovne vytýkala Komisii, ze prijala dve rozhodnutia, a to napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie týkajúce sa roka 2006, ktoré si odporujú, pokial ide o zlucitelnost predmetného opatrenia a opatrenia uvedeného v zákone o státnom rozpocte na rok 2006 so spolocným trhom, hoci podla zalobkyne uvedené opatrenia boli schválené za v podstate zhodných skutkových okolností. Na podporu tohto zalobného dôvodu uvádza, ze jediný dôvod, pre ktorý bol záver o nezlucitelnosti uvedený Komisiou v napadnutom rozhodnutí vyvrátený následne v rozhodnutí týkajúcom sa roku 2006 spocíva v tom, ze taliansky zákonodarca zaviedol formulácie smerujúce k specifickému zahrnutiu satelitných vysielatelov. 59 Z bodu 122 zaloby teda vyplýva, ze zalobkyna nespochybnuje, ze zákonodarca nakoniec povazoval pri prijatí zákona o státnom rozpocte na rok 2006 za potrebné výslovne zahrnút satelitných vysielatelov do ustanovení definujúcich pôsobnost predmetného opatrenia. 60 Z vyssie uvedených konstatovaní je zrejmé, ze z predmetného opatrenia zjavne nemohli mat prospech spotrebitelia, ktorí sa rozhodli kúpit si alebo prenajat si prístroj umoznujúci výlucne príjem satelitných digitálnych televíznych signálov. Preto uvedené opatrenie nezodpovedá poziadavke technologickej neutrality stanovenej Komisiou, pokial ide o opatrenia pomoci týkajúce sa trhu digitálnej televízie. 61 Na úvod treba poznamenat, ze v rozpore s tým, co uvádza zalobkyna, otázka, ci by vysielatelia nevyhnutne financovali nadobudnutie dekodérov za neexistencie predmetného opatrenia nie je, pokial ide o posúdenie kvalifikácie uvedeného opatrenia ako státnej pomoci, relevantná. 62 To, co je v tejto súvislosti rozhodujúce, je, ci subvencovanie dekodérov vytvorilo pre pozemných vysielatelov, ako je zalobkyna, výhodu. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze v odôvodneniach c. 82 az 95 napadnutého rozhodnutia Komisia podrobne uviedla vsetky dôvody, pre ktoré predmetné opatrenie pomoci predstavovalo podla jej názoru hospodársku výhodu v prospech pozemných vysielatelov. V tejto súvislosti Komisia osobitne a správne poznamenala, ze rozsírenie publika predstavuje základnú cast obchodnej cinnosti vysielatelov televíznych programov. Okrem toho Vseobecný súd poznamenáva, ze Komisia uviedla dôvody, pre ktoré sa správne domnievala, ze predmetné opatrenie pomoci na jednej strane podnietilo spotrebitelov na prechod z analógového systému na pozemný digitálny systém, pricom zároven obmedzuje náklady, ktoré by museli znásat pozemní digitálni televízni vysielatelia, a na druhej strane umoznilo tým istým vysielatelom konsolidovat svoje existujúce postavenie na trhu v zmysle dobrého mena znacky a stabilizácie klientely v porovnaní s novými konkurentmi. 63 Z rovnakého dôvodu treba odmietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého pozemní vysielatelia nemali ziadny záujem na subvencovaní dekodérov z dôvodu, ze by sa vystavovali riziku parazitovania v tom zmysle, ze ich konkurenti by tiez získali prospech z príspevku. V kazdom prípade skutocnost, ze zalobkyna zdiela výhodu vyplývajúcu z príspevku s inými vysielatelmi, nezbavuje predmetné opatrenie jeho povahy zvýhodnenia zalobkyne. 64 Rovnako skutocnost, ze predmetné opatrenie je pre spotrebitelov velmi výhodné, kedze prinása ceny sofistikovanejsích dekodérov na úrovni cien základných dekodérov, nemá ziadny vplyv na skutocnost, ze uvedené opatrenie aj tak predstavuje výhodu pre pozemných vysielatelov a prevádzkovatelov káblových sietí. 65 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého sú pri výbere televíznych divákov rozhodujúce charakteristiky vysielaných programov, a nie cena dekodéru, Vseobecný súd zastáva názor, ze hoci tieto charakteristiky môzu ovplyvnit výber televíznych divákov, skutocnostou zostáva, ze cena dekodéra predstavuje rozhodujúce kritérium, na ktoré televízny divák prihliada pri svojom výbere. V prejednávanej veci príspevok priznaný priamo spotrebitelom mal automaticky za následok znízenie nákupnej ceny alebo ceny za prenajatie prístroja umoznujúceho prijatie pozemných televíznych digitálnych signálov. Takéto znízenie ceny pritom môze ovplyvnit výber spotrebitelov citlivých na náklady. 66 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého predmetné opatrenie zarucuje zachovanie vseobecnej a bezplatnej povahy modelu televízie pocas prechodu na digitálny systém, treba poznamenat, ze táto okolnost nemôze spochybnit kvalifikáciu predmetného opatrenia ako státnej pomoci podla clánku 87 ods. 1 ES. Takáto okolnost by mohla byt nanajvýs prvkom, ktorý treba zohladnit pri skúmaní zlucitelnosti predmetného opatrenia so spolocným trhom v rámci clánku 87 ods. 3 ES. 67 Z rovnakého dôvodu treba odmietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého príspevok bol namieste, kedze za obvyklých obchodných okolností by dobrovolne neznásala dodatocné náklady potrebné na nadobudnutie interoperabilných dekodérov. 68 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze bez toho, aby bolo potrebné vyslovit sa k prípustnosti a dôvodnosti tvrdení, ktoré uvádza Sky Italia, Komisia správne konstatovala, ze predmetné opatrenie umoznilo pozemným digitálnym vysielatelom a prevádzkovatelom káblových sietí, medzi ktorých patrí zalobkyna, získat výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES v porovnaní so satelitnými vysielatelmi a ze v dôsledku toho sa druhá cast prvého zalobného dôvodu musí zamietnut ako nedôvodná. O prvej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa pojmu nepriamy príjemca - Tvrdenia úcastníkov konania 69 Zalobkyna uvádza, ze Komisia sa nesprávne domnievala, vychádzajúc z rozsudkov Súdneho dvora z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia (C-156/98, Zb. s. I-6857), a z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia (C-382/99, Zb. s. I-5163), ze predmetné opatrenie, ktorého priamymi príjemcami sú konecní spotrebitelia, prinása výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, z ktorej majú nepriamo výhodu urcití prevádzkovatelia. 70 Po prvé zalobkyna uvádza, ze tieto dva rozsudky sú v prejednávanej veci irelevantné. Osud nepriamych príjemcov by musel byt iný, ak by priama pomoc bola udelená skôr individuálnym príjemcom, nez podnikom. Kedze priami a prví príjemcovia predmetného opatrenia nevykonávajú podnikatelskú cinnost, uvedené opatrenie je od pociatku vylúcené z pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. 71 Po druhé zalobkyna uvádza, ze dôvod, pre ktorý sa Komisia svojvolne rozhodla obmedzit pojem nepriami príjemcovia, aby tam zahrnula iba pozemných digitálnych vysielatelov a prevádzkovatelov káblových sietí, ktorí ponúkajú sluzby platenej televízie, nie je jasný. Tvrdí najmä, ze pozemní digitálni vysielatelia a prevádzkovatelia káblových sietí vo vseobecnosti môzu tiez nepriamo profitovat z predmetného opatrenia. Okrem toho zalobkyna uvádza, ze Komisia svojvolne vylúcila výrobcov dekodérov z kategórie príjemcov predmetného opatrenia. 72 V stádiu repliky zalobkyna upresnila, ze nespochybnuje moznost, aby státna pomoc mohla mat nepriamych príjemcov, ale napáda pouzitie podmienok uplatnenia pojmu nepriamy príjemca v napadnutom rozhodnutí. 73 Komisia po prvé uvádza, ze clánok 87 ods. 1 ES neobsahuje ziadnu poziadavku týkajúcu sa spôsobu, akým sa má pomoc poskytnút. Po druhé ustanovenia clánku 87 ods. 2 písm. a) ES by boli úplne zbytocné, ak by, ako to tvrdí zalobkyna, pomoc priznaná v prvom rade spotrebitelom nemohla nikdy byt povazovaná za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Po tretie hladisku zalobkyne odporuje rozsudok Holandsko/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, ktorý potvrdil, ze priamy príjemca, rovnako ako nepriamy príjemca, môze byt povazovaný za príjemcu státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Po stvrté Komisia uvádza, ze pokial by sa vychádzalo z odôvodnenia zalobkyne, podla ktorého pomoc spotrebitelom nemôze nikdy viest k státnej pomoci, pravidlá týkajúce sa státnej pomoci by mohli byt lahko obídené, priznávajúc spotrebitelom príspevky podmienené kúpou specifických tovarov alebo sluzieb. Po piate Komisia spochybnuje tvrdenie zalobkyne, podla ktorého sa svojvolne rozhodla obmedzit pojem nepriami spotrebitelia a zamerat sa výlucne na pozemných vysielatelov a prevádzkovatelov káblových sietí ponúkajúcich sluzby platenej televízie. - Posúdenie Vseobecným súdom 74 Medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze z predmetného opatrenia priamo neprofitujú podnikatelia na trhu digitálnej televízie, ako je zalobkyna. 75 Je vsak potrebné pripomenút, ze clánok 87 ES zakazuje pomoc poskytovanú státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov bez stanovenia, podla coho sú priamo alebo nepriamo poskytované výhody týkajúce sa pomoci. Judikatúra teda pripustila, ze výhoda poskytnutá priamo niektorým fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré nie sú nevyhnutne podnikmi, môze predstavovat nepriamu výhodu a tým státnu pomoc pre ostatné fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú podnikmi (rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. marca 2009, Taliansko/Komisia, T-424/05, neuverejnený v Zbierke, bod 108). 76 Téze zalobkyne, podla ktorej príspevok poskytnutý spotrebitelom nemôze byt kvalifikovaný ako státna pomoc v prospech podnikatelov dodávajúcich spotrebné tovary alebo sluzby, odporuje tiez clánok 87 ods. 2 písm. a) ES, podla ktorého pomoc sociálnej povahy poskytovaná jednotlivým spotrebitelom za predpokladu, ze sa poskytuje bez diskriminácie vo vztahu k pôvodu výrobkov, je zlucitelná so spolocným trhom. Ako to uvádza Komisia, pokial by bolo vyhovené téze zalobkyne, uvedené ustanovenie by bolo zbytocné. 77 Nakoniec, pokial ide o výhradu formulovanú zalobkynou týkajúcu sa neobjasnenia dôvodov, pre ktoré Komisia obmedzila pojem nepriami príjemcovia na pozemných digitálnych vysielatelov a prevádzkovatelov káblových sietí, ktorí ponúkajú sluzby platenej televízie, treba ju odmietnut ako irelevantnú. Za predpokladu, ze by, ako to uvádza zalobkyna, Komisia mala prijat záver, ze vsetci pozemní digitálni vysielatelia a prevádzkovatelia káblových sietí môzu nepriamo mat prospech z predmetného opatrenia, treba konstatovat, ze to nic nemení na skutocnosti, ze ako bolo uvedené v bodoch 55 az 60 vyssie, z predmetného opatrenia nemohli mat prospech satelitní vysielatelia. 78 Z rovnakého dôvodu treba odmietnut ako irelevantnú výhradu zalozenú na tom, ze Komisia mala svojvolne vylúcit výrobcov dekodérov z kategórie príjemcov predmetného opatrenia. 79 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia správne kvalifikovala zalobkynu ako nepriameho príjemcu predmetného opatrenia. Preto treba zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu ako nedôvodnú. O tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na absencii selektívnej povahy predmetného opatrenia - Tvrdenia úcastníkov konania 80 Zalobkyna uvádza, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked predmetné opatrenie povazovala za selektívne z dôvodu jeho údajne diskriminacnej povahy. Komisia si zmýlila pojem selektívnost a údajná diskriminácia, takze riadne nepreukázala, ze kritérium selektívnosti bolo splnené. 81 Komisia poznamenáva, ze toto tvrdenie zalobkyne sa nezakladá na ziadnom dôkaze. Selektívnost výhody, ktorú predmetné opatrenie udeluje pozemným digitálnym vysielatelom, ako aj prevádzkovatelom káblových sietí platenej televízie je preukázané skutocnostou, ze ziadny iný podnik z neho nemal výhodu a najmä nie satelitní vysielatelia. V dôsledku toho je tiez tretia cast prvého zalobného dôvodu nedôvodná. - Posúdenie Vseobecným súdom 82 Na úvod treba poznamenat, ze na pojednávaní v odpovedi na otázku polozenú Súdom prvého stupna, vyzývajúcu na objasnenie tvrdení uvedených na podporu tretej casti prvého zalobného dôvodu, zalobkyna uviedla, ze na rozdiel od selektívnosti, ktorá je základným prvkom na úcely kvalifikácie opatrenia ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, diskriminácia sa v uvedenom clánku neuvádza. Zalobkyna dodáva, ze Komisia si zmýlila diskrimináciu so selektívnostou a ze pokial tvrdila, ze existovala diskriminácia, nebola neutrálna z technologického hladiska. 83 Je potrebné pripomenút, ze podla clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí zaloba obsahovat predmet konania a strucné zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Podla judikatúry táto informácia musí byt dostatocne jasná a presná, aby zalovanému umoznila pripravit svoje vyjadrenie a Vseobecnému súdu rozhodnút o zalobe, prípadne aj bez iných dodatocných informácií (rozsudky Súdu prvého stupna z 18. septembra 1996, Asia Motor France a i./Komisia, T-387/94, Zb. s. II-961, bod 106, a z 29. januára 1998, Dubois et Fils/Rada a Komisia, T-113/96, Zb. s. II-125, bod 29). Na úcely zabezpecenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti a na to, aby tvrdenie bolo prípustné, je potrebné, aby základné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je zalozené, vyplývali prinajmensom strucne, ale súvislo a zrozumitelne z textu samotnej zaloby (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupna z 25. júla 2000, RJB Mining/Komisia, T-110/98, Zb. s. II-2971, bod 23 a citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna z 10. apríla 2003, Travelex Global and Financial Services a Interpayment Services/Komisia, T-195/00, Zb. s. II-1677, bod 26). 84 V prejednávanej veci tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu tretej casti prvého zalobného dôvodu, a to tak v jej písomných podaniach, ako aj pocas pojednávania nezodpovedajú poziadavkám jasnosti a presnosti stanoveným v clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. Zalobkyna v ziadnom momente nevysvetluje, v com skutocnost, ze pomoc sa uplatnuje diskriminacne v tom zmysle, ze z nej majú prospech iba urcité kategórie podnikov, ako to Vseobecný súd uviedol, pokial ide o predmetné opatrenie, v bodoch 57 a 60 vyssie, neumoznuje prijat záver, ze má selektívnu povahu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 85 Preto treba tretiu cast prvého zalobného dôvodu zamietnut ako neprípustnú. O stvrtej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii narusenia hospodárskej sútaze - Tvrdenia úcastníkov konania 86 Zalobkyna v prvom rade uvádza, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked prijala záver, ze predmetné opatrenie nedovoleným spôsobom narusuje hospodársku sútaz na spolocnom trhu. 87 Po prvé zalobkyna uvádza, ze akýkolvek satelitný vysielatel, vrátane Sky Italia, mohol vyuzit príspevok tým, ze ponúkal "hybridné" dekodéry, teda dekodéry zároven pozemné aj satelitné. Príspevok teda pokrýval dodatocné náklady spojené so zavedením technológie potrebnej na príjem pozemnej televízie. V kazdom prípade skutocnost, ze trhové výsledky Sky Italia na predmetnom trhu ostali výborné, preukazuje, ze príspevky materiálne neovplyvnili jej situáciu. 88 Po druhé pri posúdení neexistencie narusenia hospodárskej sútaze treba zohladnit skutocnost, ze sadzba dane z pridanej hodnoty (dalej len "DPH") uplatnitelná na platformy satelitného vysielania je výhodnejsia nez sadzba uplatnitelná na platformy pozemného vysielania. Predmetné opatrenie teda malo kompenzovat hospodársku výhodu, ktorú satelitným platformám udeluje uplatnenie znízenej sadzby DPH. Na úcely podpory tohto argumentu zalobkyna odkazuje na staznost týkajúcu sa porusenia práva Spolocenstva a inú staznost týkajúcu sa státnej pomoci obe podané Komisii 13. marca 2007. Zalobkyna vyzýva Vseobecný súd, aby zamietol ako neprípustnú námietku neprípustnosti, ktorú podala Sky Italia, pokial ide o tvrdenie zalozené na danovej výhode, z ktorej mali prospech satelitní vysielatelia, z dôvodu ze samotná Komisia, na strane ktorej ako vedlajsí úcastník konania vystupuje Sky Italia, túto námietku neuviedla. 89 Po tretie zalobkyna uvádza, ze ukladajúc konkurencné obmedzenia satelitnej platforme, predmetné opatrenie naopak umoznilo rozvinút hospodársku sútaz. Okrem toho predmetné opatrenie spotrebitelom umoznilo vyuzívat za rovnakú cenu dekodéry, ktoré umoznujú prístup k ovela sirsej ponuke. Nakoniec vylúcenie technológií, ktoré sú predmetom vlastníckeho práva, je inherentné cielu vseobecného záujmu smerujúceho k zvýhodneniu otvorených standardov a nenarúsa hospodársku sútaz. Jediné obmedzenie hospodárskej sútaze medzi satelitnými a pozemnými platformami je obmedzenie v neprospech pozemných vysielatelov z dôvodu rozhodnutia Sky Italia zakázat tretím osobám prístup k jej technológii kódovania. 90 Po stvrté zalobkyna vytýka Komisii, ze prijala dve navzájom si odporujúce rozhodnutia, pokial ide o zlucitelnost predmetného opatrenia a opatrenia uvedeného v zákone o státnom rozpocte na rok 2006 so spolocným trhom, a to napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie týkajúce sa roku 2006, hoci boli prijaté za v podstate porovnatelných skutkových okolností. Na podporu tohto tvrdenia uvádza, ze jediný dôvod, pre ktorý bol záver o nezlucitelnosti uvedený Komisiou v napadnutom rozhodnutí následne v rozhodnutí týkajúcom sa roku 2006 zmenený, spocíva v tom, ze taliansky zákonodarca zaviedol formulácie týkajúce sa specificky satelitných vysielatelov. 91 Po piate v stádiu repliky zalobkyna, vychádzajúc z rozhodnutia Komisie K(2007) 4286 v konecnom znení z 25. septembra 2007, týkajúceho sa pomoci (N 103/2007) na nadobudnutie digitálnych dekodérov a prispôsobenie antén v provincii Soria (dalej len "rozhodnutie Soria"), Komisii tiez vytýka, ze napadnuté rozhodnutie prijala svojvolne. Zalobkyna poznamenáva, ze v bode 16 rozhodnutia Soria Komisia vyhlásila predmetné opatrenie za zlucitelné so spolocným trhom z dôvodu, ze bola zachovaná technologická neutralita, lebo "subvencované dekodéry umoznujú príjem signálov vysielaných nielen technológiou pozemnej digitálnej televízie (PDT), ale tiez káblom, satelitom a/alebo Internetom". Podla zalobkyne opatrenie, ktorého sa týkalo rozhodnutie Soria, uvádzalo, ze jeho prínos bol podmienený skutocnostou, ze dekodéry PDT budú interaktívne a interoperabilné, takze budú môct prijímat tiez signály iných platforiem ako v prejednávanej veci. 92 V druhom rade predmetné opatrenie neporusuje zásadu rovnakého zaobchádzania medzi digitálnymi vysielatelmi. Rozdiel v zaobchádzaní medzi digitálnymi platformami je odôvodnený skutocnostou, ze sa nachádzajú v rozlicných situáciách. V kazdom prípade eventuálne porusenie tejto zásady je objektívne odôvodnené vzhladom na skutocné charakteristiky dotknutého trhu v predmetnom case a zavádzanie otvorených standardov. Podla zalobkyne satelitná platforma nebola výslovne zahrnutá, pretoze neexistovala ponuka tohto typu zalozená na otvorenom standarde, ani najmensia pravdepodobnost, ze takáto ponuka sa objaví pocas krátkeho obdobia, ked bolo predmetné opatrenie uplatnované. Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze trh satelitnej televízie bol charakterizovaný prítomnostou jedného podniku, a to Sky Italia, ktorý mal reálny monopol, co dokonca bránilo vstupu na trh. Nakoniec zalobkyna poznamenáva, ze po zmene zavedenej zákonom o státnom rozpocte z roku 2006 s cielom umoznit subvencovanie vsetkých interoperabilných dekodérov sa Sky Italia nerozhodla pre dekodéry, ktoré by boli schopné vyuzit príspevok. 93 V tretom rade zalobkyna uvádza, ze napadnuté rozhodnutie neodpovedá jasne na otázku, ci problém, ktorý spravil predmetné opatrenie nezlucitelným, bol spojený s technologickou neutralitou alebo s údajným prístupom k predmetnému trhu pri mensích nákladoch, cím Komisia porusila zásadu právnej istoty. Na podporu tohto tvrdenia zalobkyna odkazuje na argumenty uvedené v stvrtom zalobnom dôvode. 94 Komisia, ktorú podporuje Sky Italia, uvádza po prvé, ze zalobkyna nepredlozila dôkaz o údajnom zjavnom nesprávnom posúdení, ktorého sa mala dopustit, ked prijala záver, ze predmetné opatrenie narúsa hospodársku sútaz, zvýhodnujúc pozemných digitálnych vysielatelov. Po druhé zalobkyna nedôvodne uvádza, ze rozdiel v zaobchádzaní medzi digitálnymi platformami je odôvodnený skutocnostou, ze sa nachádzajú v rozlicných situáciách. Zalobkyna sa tiez nedôvodne odvoláva na skutocnost, ze v case prijatia predmetného opatrenia neexistovala satelitná ponuka zalozená na otvorenom standarde. Po tretie v napadnutom rozhodnutí Komisia vyhlásila predmetné opatrenie za nezlucitelné z dôvodu, ze nerespektovalo zásadu technologickej neutrality. V dôsledku toho potvrdila svoje nemenné stanovisko, podla ktorého zlucitelnost státnej pomoci v prospech prechodu na digitálny systém so spolocným trhom je podmienená dodrzaním zásady technologickej neutrality. - Posúdenie Vseobecným súdom 95 Po prvé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Sky Italia mohla mat z predmetného opatrenia prospech, ked ponúkala "hybridné" dekodéry, treba poznamenat, ze takéto tvrdenie zdôraznuje selektívnu povahu uvedeného opatrenia. Poskytovanie "hybridných" dekodérov satelitnými vysielatelmi, ako je Sky Italia, by totiz predpokladalo dodatocné náklady, ktoré by premietnuté do predajných cien spotrebitelom boli nanajvýs kompenzované predmetným opatrením vyuzitým týmito vysielatelmi. Satelitní vysielatelia by sa teda v porovnaní s pozemnými vysielatelmi a prevádzkovatelmi káblových sietí nachádzali v menej výhodnej situácii, kedze poslední menovaní nemuseli do predajnej ceny dekodérov pre spotrebitelov vyuzívajúcich predmetné opatrenie premietnut ziadne dodatocné náklady. 96 Okrem toho skutocnost, ze po zmenách zavedených do zákona o státnom rozpocte na rok 2006 s cielom umoznit subvencovat vsetky interoperabilné dekodéry Sky Italia neopustila dekodéry s uzavretou technológiou, aby zaviedla dekodéry, ktoré by mohli získat výhody z príspevku, je irelevantné. Ako to uviedla Komisia v odôvodnení c. 110 napadnutého rozhodnutia, nemozno vylúcit, ze ide o stratégiu, ktorá môze závisiet od mnohých faktorov, napríklad od investícií, ktoré spolocnost realizovala v minulosti, a od rozhodnutí pockat na rozhodnutie Komisie o zlucitelnosti nového opatrenia. 97 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého zavedenie konkurencných obmedzení na satelitnú platformu este viac rozvinulo hospodársku sútaz, Vseobecný súd konstatuje, ze odôvodnením, ktoré ho podopiera, zalobkyna uznala, ze existuje hospodárska sútaz medzi pozemnými a satelitnými platformami a ze táto hospodárska sútaz je ovplyvnená predmetným opatrením. 98 Okrem toho, pokial ide o tvrdenia zalobkyne zalozené na rozlicných okolnostiach, ktoré narúsali hospodársku sútaz v prospech satelitnej platformy, treba konstatovat, ze takéto tvrdenia sú irelevantné na úcely posúdenia toho, ci predmetné opatrenie narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze na predmetnom trhu. 99 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie týkajúce sa roku 2006 boli prijaté za porovnatelných okolností, toto je zjavne nepresné. V skutocnosti, ako to Vseobecný súd konstatoval v bodoch 57 a 60 vyssie, satelitné dekodéry boli vylúcené z výhod podla predmetného opatrenia. Naopak, ako to vyplýva z bodu 122 zaloby, zákon o státnom rozpocte na rok 2006 sa uplatnoval tiez na satelitné dekodéry. 100 Po stvrté, pokial ide o argument zalozený na svojvolnej povahe napadnutého rozhodnutia vzhladom na rozhodnutie Soria, podla ktorého podmienky uplatnenia opatrenia, ktorého sa týkalo rozhodnutie Soria, boli rovnaké ako podmienky v prejednávanej veci, Vseobecný súd zastáva názor, ze toto tvrdenie nemôze obstát. 101 Je pravda, ze formulácie, ktoré Komisia uviedla v bode 16 rozhodnutia Soria, tak ako sú citované v bode 91 vyssie, mohli zalobkynu uviest do omylu, pokial ide o pôsobnost opatrenia uvedeného v predmetnom rozhodnutí. 102 Treba vsak konstatovat, ze ako to uvádza Komisia, tak znenie odôvodnenia c. 58 rozhodnutia Soria, ako aj obsah listu oznámeného v prílohe dupliky umoznujú v tejto súvislosti odstránit akúkolvek pochybnost. 103 Ako totiz vyplýva z odôvodnenia c. 58 rozhodnutia Soria, Komisia výslovne konstatovala, ze opatrenie uvedené v tomto rozhodnutí spotrebitelom umoznovalo nadobudnút akýkolvek typ dekodéra vdaka príspevku nezávislému od technologickej platformy, ktorú sa spotrebitel rozhodne pouzívat (pozemná, káblová, satelitná alebo sirokopásmová internetová). Preto Komisia prijala výslovne záver, ze uvedené opatrenie respektuje zásadu technologickej neutrality. 104 Okrem toho Vseobecný súd konstatuje, ze, ako to uvádza Komisia bez toho, aby jej zalobkyna odporovala, Komisia pred prijatím rozhodnutia Soria overila, ci uvedené opatrenie respektuje kritérium technologickej neutrality. Tak z listu uvedeného v prílohe k duplike vyplýva, ze v odpovedi na poziadavku Komisie v tomto zmysle spanielske orgány listom z 23. júla 2007 výslovne potvrdili, ze typ vysielania nepatrí medzi kritériá poskytnutia príspevku, takze bolo "mozné subvencovat dekodéry slúziace pre pozemnú digitálnu televíziu, vysielanie káblom [alebo vysielanie] satelitom..." 105 Vzhladom na vyssie uvedené konstatovania treba prijat záver, ze na rozdiel od predmetného opatrenia z opatrenia uvedeného v rozhodnutí Soria mohli mat výhodu vsetky technológie vysielania digitálnej televízie. Preto kedze skutocnosti, ktoré tvoria podklad napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia Soria, boli zjavne odlisné, zalobkyna sa nemôze dovolávat porovnania záverov uvedených Komisiou v predmetných rozhodnutiach na to, aby vyvodila záver o svojvolnej povahe napadnutého rozhodnutia. Preto treba tvrdenie zalozené na svojvolnej povahe napadnutého rozhodnutia vzhladom na rozhodnutie Soria zamietnut ako nedôvodné. 106 Po piate, pokial ide o tvrdenie zalozené na absencii porusenia zásady rovnosti zaobchádzania medzi digitálnymi vysielatelmi a skutocnosti, ze v kazdom prípade prípadné porusenie bolo objektívne odôvodnené, treba konstatovat toto. 107 Na jednej strane, co sa týka tvrdenia zalobkyne, podla ktorého satelitná platforma nebola výslovne zahrnutá do pôsobnosti predmetného opatrenia práve preto, lebo neexistovala ponuka tohto typu zalozená na otvorenom standarde a ani najmensia pravdepodobnost, ze taká ponuka sa objaví pocas krátkej doby, ked bolo predmetné opatrenie uplatnované, treba poznamenat, ze ako to uvádza Komisia v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia, táto bez toho, aby to zalobkyna namietala, konstatovala, ze Sky Italia zacala prechod na technológiu so "zatvorenými" standardmi v priebehu roku 2004 a v prvých mesiacoch roku 2005. V dôsledku toho Vseobecný súd zastáva názor, ze Komisia z toho správne v tom istom odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyvodila, ze Sky Italia by sa mohla rozhodnút inak, ak by sa predmetné opatrenie týkalo aj satelitnej platformy. 108 Na druhej strane, co sa týka tvrdenia zalobkyne, podla ktorého trh satelitnej televízie bol charakterizovaný prítomnostou jedného podniku, a to Sky Italia, ktorý mal reálny monopol, co dokonca bránilo vstupu na trh, treba konstatovat, ze je irelevantné pre posúdenie, ci predmetné opatrenie narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze na predmetnom trhu. 109 Po sieste, pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na údajnom porusení zásady právnej istoty Komisiou, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze je zjavne nedôvodné. Z napadnutého rozhodnutia, najmä z jeho odôvodnení c. 104, 135 a 140 výslovne vyplýva, ze nezlucitelnost predmetného opatrenia je úzko spojená s porusením zásady technologickej neutrality. Okrem toho Vseobecný súd konstatuje bez toho, aby to zalobkyna napádala, ze z odôvodnenia c. 36 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania Komisia vyjadrila svoje pochybnosti, pokial ide o absenciu porusenia zásady technologickej neutrality predmetným opatrením. 110 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze stvrtú cast prvého zalobného dôvodu je potrebné zamietnut ako nedôvodnú. 111 V dôsledku toho vzhladom na závery uvedené v bodoch 68, 79, 85 a 110 vyssie je potrebné zamietnut prvý zalobný dôvod v celom jeho rozsahu ako nedôvodný. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a zjavne nesprávnom právnom posúdení pri posudzovaní zlucitelnosti predmetného opatrenia so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES O prípustnosti tvrdení uvedených v bodoch 93 az 96 zaloby - Tvrdenia úcastníkov konania 112 Komisia, ktorú podporuje Sky Italia, zastáva názor, ze tvrdenia uvedené zalobkynou v bodoch 93 az 96 zaloby sú nejasné. Zalobkyna sa obmedzila na vseobecný odkaz na svoju analýzu týkajúcu sa neexistencie pomoci. Navyse zoznam faktorov, ktoré Komisia podla zalobkyne nezohladnila, sa týka otázky existencie pomoci a nie otázky jej zlucitelnosti so spolocným trhom. Okrem toho zalobkyna nepredkladá ziadne vysvetlenie k uvedeným faktorom a neupresnuje, v akom rozsahu sa tvrdenia týkajú posúdenia, ktoré má byt vykonané podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Z týchto dôvodov musia byt tvrdenia uvádzané zalobkynou v bodoch 93 az 96 zaloby zamietnuté ako neprípustné. 113 Zalobkyna uvádza, ze hoci sa analýzy odlisujú podla toho, ci ide o otázku existencie pomoci alebo jej zlucitelnosti, skutocnostou zostáva, ze sú technicky prepojené. V dôsledku toho tvrdenia týkajúce sa pomoci budú podporovat zalobné dôvody na zrusenie týkajúce sa úctovníctva bez toho, aby to ovplyvnilo ich prípustnost. - Posúdenie Vseobecným súdom 114 Po prvé, v bodoch 93 az 96 zaloby zalobkyna uvádza, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia uplatnenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. V tejto súvislosti odkazuje na svoju analýzu týkajúcu sa neexistencie pomoci. Navyse uvádza, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia neanalyzovala hospodársky kontext predmetného opatrenia. Komisia neuviedla v prvom rade, ze predmetné opatrenie uvádzalo príspevky na podporu technológie podporovanej Úniou, a to otvorenú technológiu umoznujúcu interoperabilitu a interaktivitu, v druhom rade, ze príspevky zodpovedali dodatocným nákladom vzniknutým z dôvodu tejto technológie, v tretom rade, ze príspevky boli v súlade s odporúcaniami Únie a v stvrtom rade, ze príspevky neudelovali hospodársku výhodu. Nakoniec Komisia nezohladnila skutocnost, ze skutocné narusenie hospodárskej sútaze na trhu bolo spôsobené existenciou politiky, ktorá bola v prospech uzavretých standardov, rozdielov medzi otvorenými standardmi a uzavretými standardmi a skutocnostou, ze príspevky kompenzovali náklady spojené so splnením povinností ulozených zákonom. 115 Po druhé, výklad uvádzaný v bodoch 93 az 96 zaloby, opakovaný v hlave 3.2 písm. a) "Zalovaná sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia", má daleko od toho, aby obsahoval tvrdenia urcené na podporu druhého zalobného dôvodu smerujúceho k uvedeniu tvrdení uvádzaných na podporu troch castí druhého zalobného dôvodu, ktoré sú uvedené v hlave 3.2 písm. b) "Zalovaná prekrocila hranice svojej právomoci posúdenia a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia pri posúdení skutkového stavu a pri posúdení situácie, ked prijala záver, ze [predmetné] opatrenie bolo nezlucitelné so spolocným trhom". 116 Tak v bode 96 zaloby, ktorý predchádza hlave 3.2 písm. b), zalobkyna tvrdí, ze nevykonaním riadnej analýzy hospodárskeho kontextu sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia predmetného opatrenia, a teda zjavne nesprávneho posúdenia, ked prijala záver, ze uvedené opatrenie bolo nezlucitelné so spolocným trhom. 117 Z vyssie uvedených poznámok vyplýva, ze námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, pokial ide o údajné tvrdenia uvedené v bodoch 93 az 96 zaloby, treba zamietnut. O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení týkajúcom sa záveru, podla ktorého predmetné opatrenie nenapráva zlyhanie trhu - Tvrdenia úcastníkov konania 118 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nedostatocne studovala dotknutý trh, ked prijala záver, ze predmetné opatrenie nebolo zlucitelné s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES, zo styroch dalej uvedených dôvodov. 119 Po prvé zalobkyna spochybnuje záver napadnutého rozhodnutia, podla ktorého existencia záväzného dátumu na prechod na digitálny systém robila predmetné opatrenie neprimeraným. Tento záver odporuje nielen stanovisku Komisie v jej skorsích rozhodnutiach v oblasti pozemnej digitálnej televízie, ale tiez preukazuje, ze Komisia neposudzovala v jej skutocnom rozsahu existenciu zlyhania trhu spojeného s problémom koordinácie medzi podnikatelskými subjektmi na trhu. 120 Po druhé zalobkyna uvádza, ze predmetné opatrenie predstavovalo kompenzáciu za náklady digitalizácie, ktoré spotrebitelia museli znásat pre získanie dekodéra s otvorenou technológiou umoznujúceho interoperabilitu a interaktivitu. 121 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie neuznalo existenciu externalít za zlyhanie trhu. V tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí Komisia svojvolne a bez akéhokolvek objektívneho odôvodnenia prijala záver, ze pre pozemných vysielatelov je obvyklé subvencovat dekodéry otvorenej technológie a v dôsledku toho znásat náklady parazitovania. Zalobkyna ale nemala ziadny záujem subvencovat dekodéry v prospech konkurentov, kedze lahko mohla pokracovat vo vyuzívaní výhod analógového trhu. 122 Okrem toho Komisia nezohladnila skutocnost, ze predmetné opatrenie nenarúsalo hospodársku sútaz, ale ze skôr malo za úcinok podnietit pouzívanie otvorených standardov a interaktivitu v súlade s odporúcaniami Únie. Navyse odkazujúc na prílohu A.8, zalobkyna uvádza, ze Komisia nepochopila legislatívny kontext a vývoj predmetného trhu. Nakoniec zalobkyna kritizuje skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia tiez nezohladnila náklady spojené s pretrvávajúcou neistotou týkajúcou sa právnej úpravy, pokial ide o pridelovanie frekvencií, a zastáva názor, ze Komisia sa dopustila chyby, ked v odôvodnení c. 157 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze koncesie na analógovú televíziu boli pridelené bez vykonania verejnej sútaze a bez stanovenia dátumu platnosti. 123 Po stvrté zalobkyna Komisii vytýka, ze nebola schopná preukázat, preco predmetné opatrenie nezvýhodnovalo inováciu, hoci uznáva, ze predmetné opatrenie umoznilo znízit cenu dekodérov ponúkajúcich interaktivitu, upravujúc ju na úroven ceny základných dekodérov. 124 Komisia uvádza, ze argumentácia zalobkyne je zjavne nesprávna a vychádza z "deformovaného" výkladu napadnutého rozhodnutia. Komisia výslovne pripustila, ze predmetné opatrenie môze sledovat ciel spolocného záujmu, a to prechod na digitálny systém a v tomto kontexte na otvorené a interaktívne standardy. Navyse skutocnost, ze predmetné opatrenie môze pôsobit na urcité poruchy trhu, nebola kategoricky vylúcená. Napriek tomu ziadna z týchto úvah nemohla odôvodnit vylúcenie satelitnej platformy z pôsobnosti príspevku. - Posúdenie Vseobecným súdom 125 Zalobkyna, spochybnujúc posúdenie Komisie, podla ktorého príspevky na nákup digitálnych dekodérov neboli potrebné na korigovanie problému koordinácie medzi podnikatelskými subjektmi na trhu, pretoze uvedený problém bol uz vyriesený existenciou záväzného dátumu na prechod na digitálny systém, sa po prvé dovoláva porusenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Na to, aby bola pomoc zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, musí sledovat ciel spolocného záujmu a byt pren potrebná a primeraná k nemu. Cielom spolocného záujmu údajne sledovaným predmetným opatrením je napravit zlyhanie trhu, ktoré má najmä povahu problémov koordinácie medzi podnikatelskými subjektmi a ktoré bolo prekázkou rozvoja digitálneho vysielania. Bez toho, aby bolo potrebné skúmat, ci, ako to uvádza zalobkyna, Komisia v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko odlisujúce sa od stanoviska, ktoré zaujala v skorsích rozhodnutiach v oblasti pozemnej digitálnej televízie, Vseobecný súd konstatuje, ze v prejednávanej veci záväzná povaha dátumu stanoveného na prechod na digitálny systém vyriesila problém koordinácie medzi podnikatelskými subjektmi, takze príspevok na nákup digitálnych dekodérov nebol potrebný. 126 Ako to Komisia zdôraznuje v odôvodnení c. 146 napadnutého rozhodnutia, televízni vysielatelia uz prítomní na trhu mali povazovat stanovenie zákonnej lehoty na ukoncenie vysielania v analógovom systéme za hotovú vec a zacat tak rozvoj nových obchodných stratégií. V kazdom prípade, ako uvádza odôvodnenie c. 147 napadnutého rozhodnutia, vzhladom na význam postavenia trhu pozemnej televízie v Taliansku nie je riziko nedosiahnutia kritického poctu spotrebitelov v dôsledku problémov koordinácie medzi podnikatelskými subjektmi takého rozsahu, aby mu obchodní prevádzkovatelia neboli schopní celit. Tvrdenie zalobkyne teda treba zamietnut. 127 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalozené na skutocnosti, ze predmetné opatrenie predstavovalo kompenzáciu pre spotrebitelov, treba poznamenat, ze takéto tvrdenie, ako to zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 148 napadnutého rozhodnutia, hoci odôvodnuje pomoc poskytnutú spotrebitelom, neopodstatnuje diskrimináciu medzi pozemnými a satelitnými platformami, kedze nie je potrebné spotrebitelov nasmerovat na jednu digitálnu platformu, ako je to v prípade tohto opatrenia. Tvrdenie teda musí byt zamietnuté ako nedôvodné. 128 Po tretie tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí neuznala existenciu externalít ako zlyhanie trhu, je nepresné. V odôvodnení c. 160 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia výslovne pripústa existenciu externalít, ktoré so sebou prinása prechod na digitálny systém, ako aj problémov parazitovania, ktoré z toho môzu vyplývat. Napriek tomu, ako to zdôraznuje Komisia v tom istom odôvodnení, takéto okolnosti nemôzu odôvodnit skutocnost, ze predmetné opatrenie je selektívnym spôsobom urcené pozemnej televízii a vylucuje satelitnú platformu. V dôsledku toho musí byt tvrdenie zamietnuté ako nedôvodné. 129 Po stvrté tvrdenie zalobkyne zalozené na skutocnosti, ze Komisia nebola schopná preukázat, ze predmetné opatrenie nezvýhodnovalo inováciu, musí byt zamietnuté z rovnakých dôvodov. Je pravda, ze Komisia v odôvodnení c. 162 napadnutého rozhodnutia výslovne uznala, ze predmetné opatrenie umoznilo, ze cena interaktívnych dekodérov sa priblízila cene jednoduchsích modelov, ktoré nie sú prispôsobené na interaktívne sluzby. Napriek tomu, hoci predmetné opatrenie prostredníctvom pouzívania interaktívnych a interoperabilných dekodérov podporuje inováciu, skutocnostou zostáva, ze takáto podpora nemôze odôvodnovat vylúcenie satelitnej platformy z výhod predmetného opatrenia, ako to vyplýva z bodov 57 a 60 vyssie. 130 Zo súhrnu vyssie uvedených úvah vyplýva, ze prvá cast druhého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá ako nedôvodná. O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom závere, podla ktorého predmetné opatrenie nebolo nástrojom potrebným a ani primeraným na úcely nápravy zlyhania trhu - Tvrdenia úcastníkov konania 131 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked prijala záver, ze predmetné opatrenie nebolo nástrojom potrebným a primeraným na úcel nápravy zlyhania trhu. Pokial ide osobitne o primeranost opatrenia, zalobkyna uvádza na jednej strane, ze opatrenie sa obmedzilo na dodatocné náklady interoperability a interaktivity, ako aj na náklady, ktoré osobitne znásala, plniac si zákonné povinnosti, a na druhej strane uvedené opatrenie bolo casovo obmedzené, kedze jeho uplatnovanie skoncilo 1. decembra 2005. 132 Komisia uvádza, ze tvrdenia zalobkyne musia byt zamietnuté ako nedôvodné, kedze nezohladnujú zásadu technologickej neutrality. - Posúdenie Vseobecným súdom 133 Dokonca za predpokladu, ze by tvrdenia zalobkyne, podla ktorých predmetné opatrenie bolo potrebné a primerané pre nápravu zlyhania trhu, boli presné, skutocnostou zostáva, ze takáto okolnost nemôze odôvodnovat vylúcenie satelitných vysielatelov z výhod uvedeného opatrenia. 134 Kedze práve absencia technologickej neutrality viedla Komisiu k tomu, ze povazovala pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom, treba zamietnut tvrdenia uvedené na podporu druhej casti druhého zalobného dôvodu. 135 Zo súhrnu úvah uvedených vyssie vyplýva, ze druhý zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 253 ES Tvrdenia úcastníkov konania 136 Zalobkyna uvádza, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, a teda ze odporuje clánku 253 ES, pokial ide o existenciu státnej pomoci, ako aj o zlucitelnost so spolocným trhom. 137 Pokial ide o existenciu pomoci, zalobkyna Komisii vytýka najmä to, ze nevysvetlila skutocný zdroj narusenia, alebo hrozby narusenia hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Na jednej strane Komisia najprv nevykreslila správne dotknutý trh, ani situáciu uvedeného trhu. Na druhej strane Komisia v napadnutom rozhodnutí opomenula skúmat otázku, ci narusenie bolo skutocné alebo pravdepodobné. Okrem toho Komisia neodôvodnila prícinu, pre ktorú vylúcila výrobcov dekodérov z kategórie príjemcov predmetného opatrenia. Nakoniec dostatocne neodôvodnila údajné vytvorenie publika, ako aj údajné preniknutie na trh platenej televízie s mensími nákladmi. 138 Pokial ide o analýzu prípadnej zlucitelnosti predmetného opatrenia so spolocným trhom, napadnuté rozhodnutie neupresnuje, ci problémom je, ze údajne nebolo respektované kritérium technologickej neutrality, alebo ci problém spocíva v údajnom preniknutí platenej televízie s mensími nákladmi. 139 Komisia, ktorú podporuje Sky Italia, zastáva názor, ze jej rozhodnutie je dostatocne odôvodnené a je v súlade s poziadavkami clánku 253 ES. Posúdenie Vseobecným súdom 140 Najprv treba pripomenút, ze podla judikatúry je zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 253 ES odlisný od zalobného dôvodu zalozeného na zjavne nesprávnom posúdení. Zatial co prvý z nich, ktorým sa spochybnuje neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia, spocíva v porusení podstatných formálnych nálezitostí a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí súd preskúmat z úradnej povinnosti, druhý z nich, ktorý sa týka zákonnosti rozhodnutia z meritórneho hladiska, spocíva v porusení právneho pravidla súvisiaceho s uplatnovaním Zmluvy a môze byt preskúmaný súdom len vtedy, ak sa ho zalobca dovoláva. Povinnost odôvodnenia je teda odlisnou otázkou od otázky dôvodnosti odôvodnenia (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 67). 141 Po druhé podla ustálenej judikatúry z odôvodnenia musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie spôsobom, ktorý umozní jednak dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia, aby mohli uplatnit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je alebo nie je dôvodné, a na druhej strane súdu vykonat preskúmanie jeho zákonnosti (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 140 vyssie, bod 63; rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 278, a zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T-109/01, Zb. s. II-127, bod 119). 142 Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám clánku 253 ES, treba posudzovat nielen vzhladom na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast (rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 36; rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, Zb. s. II-2319, bod 175, a Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko/Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 279). 143 Komisia predovsetkým nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté osoby, ale stací, aby vylozila skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, T-459/93, Zb. s. II-1675, bod 31, a Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko/Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 280). Súdny dvor teda uz skôr rozhodol, ze Komisia nie je povinná zaujat stanovisko k skutocnostiam, ktoré sú ocividne nepodstatné, bezvýznamné alebo zjavne druhoradé (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 140 vyssie, bod 64). 144 Po tretie, uplatnenie povinnosti odôvodnenia na kvalifikáciu opatrenia pomoci vyzaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, ze dotknuté opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko/Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 281). 145 Po stvrté, pokial ide o existenciu narusenia hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je Komisia povinná uviest v odôvodnení svojho rozhodnutia aspon okolnosti, za ktorých sa pomoc poskytla, pokial umoznujú preukázat, ze pomoc by mohla mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi a narúsala by alebo by mohla narúsat hospodársku sútaz, nie je vsak povinná uskutocnit hospodársku analýzu skutocnej situácie na dotknutých trhoch, trhových podielov podnikov príjemcov pomoci, situácie konkurencných podnikov a obchodu medzi clenskými státmi. Okrem toho v prípade protiprávne poskytnutej pomoci nie je Komisia povinná preukázat skutocný úcinok tejto pomoci na hospodársku sútaz a na obchod medzi clenskými státmi. V opacnom prípade by táto poziadavka viedla k podpore clenských státov, ktoré vyplácajú nezákonnú pomoc, na úkor tých, ktoré pomoc oznamujú este v stádiu plánu pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, T-55/99, Zb. s. II-3207, body 100, 102 a 103; z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, T-152/99, Zb. s. II-3049, bod 225, a z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01, Zb. s. II-2717, bod 215). 146 Konkrétne postacuje, ze Komisia preukáze, ze posudzovaná pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze bez toho, aby bolo potrebné vymedzit relevantný trh (pozri rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. septembra 2006, Taliansko a Wam/Komisia, T-304/04 a T-316/04, neuverejnený v Zbierke, bod 64, a z 11. februára 2009, Iride a Iride Energia/Komisia, T-25/07, Zb. s. II-245, bod 109 a citovanú judikatúru). 147 Práve s ohladom na túto judikatúru je potrebné preskúmat, ci v prejednávanej veci Komisia odôvodnila napadnuté rozhodnutie dostatocne. 148 Pokial ide na prvom mieste o tvrdenie zalozené na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, týkajúcom sa preukázania narusenia alebo hrozby narusenia hospodárskej sútaze, Vseobecný súd poznamenáva, ze v odôvodneniach c. 102 az 114 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala úcinok predmetného opatrenia na hospodársku sútaz a na obchod medzi clenskými státmi. 149 Po prvé, co sa týka úcinku predmetného opatrenia na hospodársku sútaz, treba poznamenat, ze v odôvodneniach c. 102 az 111 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala úcinok predmetného opatrenia na hospodársku sútaz v súvislosti s vysielatelmi. Komisia tak v odôvodnení c. 105 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze chcela zachovat svoje stanovisko vyjadrené v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, a to ze výhoda poskytnutá vysielatelom a prevádzkovatelom pozemných sietí bola na úkor vysielatelov, ktorí vyuzívajú odlisné platformy. 150 Na úcel podpory svojho stanoviska k tejto otázke a tiez preukázania, podla clánku 87 ods. 1 ES, ze predmetné opatrenie hrozí narusením hospodárskej sútaze, tým ze udeluje selektívnu výhodu, Komisia v odôvodnení c. 106 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze medzi ponukou platenej pozemnej digitálnej televízie a platenej televízie dostupnej cez satelit existuje urcitá miera nahraditelnosti. Za týchto okolností prijala záver, ze "digitálna pozemná platforma, po úspesnom uvedení a zakotvení sluzieb platenej televízie na trh - aj vdaka príspevkom na dekodéry - bude môct konkurovat analógovým [obdobným - neoficiálny preklad] sluzbám poskytovaným na alternatívnych platformách". 151 Vseobecný súd navyse konstatuje, ze v odôvodnení c. 107 napadnutého rozhodnutia Komisia dbala o preukázanie svojho záveru, ked vychádzala z vývoja konstatovaného v iných clenských státoch. 152 Okrem toho v odôvodnení c. 109 napadnutého rozhodnutia Komisia pripomenula, ze Autoritŕ garante della concorrenza e del mercato (úrad pre hospodársku sútaz) tiez konstatoval, ze vysielatelov pouzívajúcich rozlicné druhy platforiem mozno povazovat za potenciálnych konkurentov na talianskom trhu platenej televízie. 153 Medzi iným v odôvodnení c. 111 napadnutého rozhodnutia Komisia na jednej strane uvádza stúdiu nepriamo potvrdzujúcu, ze prístup na trh platenej televízie za nizsie náklady spôsobuje narusenie hospodárskej sútaze, a na druhej strane uvádza, ze údaje, ktoré predlozila Sky Italia, majú sklon podporit názor, ze na trhu platenej televízie existuje urcitý stupen hospodárskej sútaze. 154 Nakoniec treba poznamenat, ze v odôvodnení c. 108 napadnutého rozhodnutia Komisia osobitne trvala na skutocnosti, ze predmetné opatrenie bolo poskytnuté v kritickej fáze, a to v case, ked mnohí diváci analógovej pozemnej televízie musia celit prechodu na digitálnu televíziu a môzu si vybrat, ci investovat do zariadenia na príjem pozemného alebo satelitného vysielania. 155 Zo súhrnu vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia neporusila svoju povinnost odôvodnenia, pokial ide o úcinky predmetného opatrenia na hospodársku sútaz. 156 Po druhé, pokial ide o úcinok predmetného opatrenia na obchod medzi clenskými státmi, z odôvodnení c. 113 a 114 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze trhy vysielacích sluzieb a sietových sluzieb sú otvorené medzinárodnej konkurencii a ze ked sa selektívnym spôsobom uprednostnujú urcití prevádzkovatelia siete alebo vysielatelia, hospodárska sútaz je narusená v neprospech hospodárskych subjektov, ktorí by mohli pochádzat z iných clenských státov. Komisia teda prijala záver, ze predmetné opatrenie má vplyv na obchod medzi clenskými státmi. 157 Vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 145 a 146 vyssie treba prijat záver, ze Komisia riadne odôvodnila napadnuté rozhodnutie, pokial ide o otázku, ci predmetné opatrenie môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 158 Navyse za predpokladu, ze by zalobkyna vseobecnejsie namietala porusenie clánku 253 ES, pokial ide o kvalifikovanie predmetného opatrenia v napadnutom rozhodnutí Komisiou ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, Vseobecný súd poznamenáva, ze v uvedenom rozhodnutí Komisia skúmala splnenie vsetkých podmienok uvádzaných týmto ustanovením. V prvom rade v odôvodnení c. 80 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, ci predmetné opatrenie je financované zo státnych zdrojov. V druhom rade v odôvodneniach c. 81 az 101 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, ci predmetné opatrenie ponúka príjemcom selektívnu výhodu. V tretom rade v odôvodneniach c. 102 az 112 napadnutého rozhodnutia Komisia urcila, ci predmetné opatrenie narúsa alebo hrozí narusit hospodársku sútaz. Nakoniec v stvrtom rade v odôvodneniach c. 113 a 114 napadnutého rozhodnutia Komisia vyhodnotila, ci predmetné opatrenie mohlo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 159 Na druhom mieste zalobkyna Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí neupresnila, ci dôvod, pre ktorý vyhlásila predmetné opatrenie za nezlucitelné so spolocným trhom, bol spojený s nerespektovaním kritéria technologickej neutrality alebo s údajným preniknutím platenej televízie s mensími nákladmi. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze ako to uz Vseobecný súd uz konstatoval v bode 109 vyssie, z napadnutého rozhodnutia, najmä z jeho odôvodnení c. 104, 135 a 140 výslovne vyplýva, ze nezlucitelnost predmetného opatrenia je úzko spojená s porusením zásady technologickej neutrality a ze v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania Komisia vyjadrila svoje pochybnosti, pokial ide o uzitocnost porusenia zásady technologickej neutrality predmetným opatrením. Preto aj toto tvrdenie treba zamietnut ako nedôvodné. 160 Na tretom mieste, pokial ide o situáciu výrobcov dekodérov, Komisia odôvodnila napadnuté rozhodnutie z právneho hladiska dostatocne. Pokial ide o existenciu pomoci, v odôvodneniach c. 120 az 123 napadnutého rozhodnutia Komisia po tom, co pripomenula pochybnosti, ktoré mala pri zacatí konania vo veci formálneho zistovania, konstatovala, ze nebolo mozné úplne vylúcit existenciu narusenia hospodárskej sútaze na úrovni výrobcov dekodérov. Dodala vsak, ze predmetné opatrenie, pokial ide o výrobcov dekodérov, bolo v kazdom prípade zlucitelné so spolocným trhom. V tejto súvislosti v odôvodnení c. 168 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze predmetné opatrenie musí byt povazované za potrebné a primerané na dosiahnutie cielov spolocného záujmu, kedze z neho môzu mat prospech vsetci výrobcovia dekodérov, vrátene výrobcov v iných clenských státoch. 161 Preto treba prijat záver, ze Komisia riadne odôvodnila napadnuté rozhodnutie, ked konstatovala, ze predmetné opatrenie na jednej strane patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES a na druhej strane je zlucitelné so Zmluvou ES. 162 Zo súhrnu vyssie uvedených úvah vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie je v súlade s poziadavkami clánku 253 ES. V dôsledku toho treba tretí zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 14 nariadenia c. 659/1999, ako aj zásad legitímnej dôvery a právnej istoty Tvrdenia úcastníkov konania 163 Zalobkyna uvádza, ze napadnuté rozhodnutie porusuje clánok 14 nariadenia c. 659/1999 v rozsahu, v akom tento clánok stanovuje, ze Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. 164 Napadnuté rozhodnutie v prvom rade porusuje zásadu legitímnej dôvery z dôvodu, ze výnimocné okolnosti zalobkynu navádzali k domnienke, ze predmetné opatrenie nepredstavuje státnu pomoc. 165 V tejto súvislosti zalobkyna uvádza, ze sa po prvé legitímne domnievala, ze predmetné opatrenie je v súlade s politikou podpory digitálneho systému, ktorú vedie Komisia, kedze Komisia v bode 3.4.2 svojho oznámenia KOM(2004) 541 v konecnom znení z 30. júla 2004 o interoperabilite sluzieb digitálnej interaktívnej televízie (dalej len "oznámenie"), uviedla, ze priame príspevky spotrebitelom predstavujú opatrenie, prostredníctvom ktorého clenské státy môzu podnietit nákup dekodérov umoznujúcich interaktivitu a interoperabilitu, o to viac, ze toto oznámenie obsahovalo výslovný odkaz na talianske príspevky. 166 Po druhé, kedze pojem nepriami príjemcovia státnej pomoci este nebol v judikatúre jasne definovaný, nie je mozné legitímne ocakávat, ze by si obozretný podnikatelský subjekt bol vedomý, ze pomoc urcená pre spotrebitelov z neho urobí nielen nepriameho príjemcu tejto pomoci, ale aj jej jediného príjemcu s výnimkou iného potenciálneho nepriameho príjemcu pomoci. Zalobkyna v tejto súvislosti uvádza, ze vsetci ostatní potenciálni príjemcovia pomoci mali byt tiez povazovaní za nepriamych príjemcov pomoci so vsetkým, co z toho vyplýva, pokial ide o vrátenie pomoci. 167 V druhom rade napadnuté rozhodnutie porusuje tiez zásadu právnej istoty z dôvodu, ze metóda výpoctu navrhovaná v odôvodneniach c. 191 az 205 napadnutého rozhodnutia a smerujúca ku kvantifikácii sumy pomoci, ktorá sa má vrátit, nie je ani úcinná, ani prehladná, ani primeraná. Po prvé je tazké, az nemozné urcit presnú hodnotu jedného z parametrov tejto metódy a to pocet dodatocných divákov, ktorých k ponuke platenej televízie pritiahlo iba prijatie predmetného opatrenia. V tejto súvislosti Komisia nepreukázala, ze klienti si kúpili subvencované dekodéry, aby mali prístup k sluzbám platenej televízie. Po druhé kvantifikácia pomoci, ako aj úrokov z tejto pomoci je mimoriadne zlozito vycíslitelná. V tejto súvislosti Komisia mala aspon skúmat navrhovaný model a mozno vykonat porovnanie s inými moznými modelmi o to viac, ze ziadny z úcastníkov konania nebol schopný kvantifikovat údajnú pomoc takým alebo iným spôsobom. 168 Komisia, ktorú v konaní podporuje Sky Italia, zastáva názor, ze tvrdenia, ktoré uvádza zalobkyna k metóde kvantifikácie pomoci, patria skôr do oblasti výkonu napadnutého rozhodnutia nez do oblasti jeho zákonnosti. V dôsledku toho by mali byt zamietnuté ako neprípustné. Okrem toho napadnuté rozhodnutie respektovalo vseobecné zásady práva Spolocenstva, a to zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu právnej istoty. Preto v súlade s clánkom 14 nariadenia c. 659/1999 bola Komisia povinná nariadit vrátenie predmetnej pomoci. Posúdenie Vseobecným súdom 169 Na úvod treba pripomenút, ze zrusenie protiprávnej pomoci formou jej vrátenia je logický dôsledok konstatovania jej protiprávnosti. Povinnost státu zrusit pomoc, ktorú Komisia povazuje za nezlucitelnú so spolocným trhom, má za ciel nastolenie pôvodného stavu [pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 5. augusta 2003, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, T-116/01 a T-118/01, Zb. s. II-2957, bod 223 a tam citovanú judikatúru] tým, ze príjemca stratí výhodu, ktorú skutocne mal v porovnaní s jeho konkurentmi (pozri rozsudky Súdneho dvora zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 99, a z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, C-277/00, Zb. s. I-3925, bod 75 a tam citovanú judikatúru). 170 V nadväznosti na to treba poznamenat, ze podla clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ak sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze dotknutý clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od jej príjemcu. To isté ustanovenie vsak uvádza, ze Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. 171 V prejednávanej veci zalobkyna uvádza, ze vymáhanie pomoci odporuje na jednej strane zásade ochrany legitímnej dôvery a na druhej strane zásade právnej istoty. 172 Na prvom mieste, pokial ide o údajné porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry právo domáhat sa ochrany legitímnej dôvery, ktorá predstavuje jednu zo základných zásad, sa vztahuje na kazdého jednotlivca nachádzajúceho sa v situácii, z ktorej vyplýva, ze správny orgán tým, ze mu poskytol presné uistenia, vyvolal u neho dôvodnú nádej. Bez ohladu na formu oznámenia sú takýmito uisteniami informácie, ktoré sú presné, zhodujúce sa, neviazuce sa na splnenie ziadnej podmienky a ktoré pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. júla 1998, Mellett/Súdny dvor, T-66/96 a T-221/97, Zb. VS s. I-A-449, II-1305, body 104 a 107). Na druhej strane sa vsak nikto nemôze odvolávat na porusenie tejto zásady, pokial neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnút správny orgán (rozsudky Súdu prvého stupna z 18. januára 2000, Mehibas Dordtselaan/Komisia, T-290/97, Zb. s. II-15, bod 59, a z 19. marca 2003, Innova Privat-Akademie/Komisia, T-273/01, Zb. s. II-1093, bod 26). 173 Treba pripomenút, ze v oblasti státnej pomoci je ustálenou judikatúrou, ze vzhladom na imperatívnu povahu kontroly pomoci vykonávanej Komisiou podla clánku 88 ES podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, môzu mat legitímnu dôveru v zákonnost pomoci v zásade len vtedy, ak bol pri jej poskytnutí dodrzaný stanovený postup. Obozretne konajúci hospodársky subjekt musí byt totiz za normálnych okolností schopný ubezpecit sa, ze tento postup bol dodrzaný, aj ked protiprávnost rozhodnutia o priznaní pomoci mozno pripisovat dotknutému clenskému státu v rozsahu, v akom sa jeho zrusenie zdá v rozpore so zásadou dobrej viery (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Taliansko a Brandt Italia/Komisia, T-239/04 a T-323/04, Zb. s. II-3265, bod 154 a tam citovanú judikatúru). 174 Zalobkyna vsak uvádza, ze v prejednávanej veci jej legitímnu dôveru v zákonnú povahu predmetného opatrenia zalozili dve mimoriadne okolnosti. 175 Po prvé zalobkyna sa dovoláva bodu 3.4.2 oznámenia, ktorý výslovne odkazuje na predmetné opatrenie a uvádza, ze clenské státy môzu udelit príspevky na spotrebu. 176 V rozpore s tým, co uvádza zalobkyna, zmienka uvádzaná v bode 3.4.2 oznámenia nepredstavuje ubezpecenie zo strany Komisie týkajúce sa zákonnosti predmetného opatrenia. Práve naopak, kedze Komisia v uvedenom bode výslovne uvádza, ze "tieto dotácie pre spotrebitelov musia byt technologicky neutrálne a musia byt ohlásené a vyhovovat pravidlám státnej pomoci", oznámenie nemohlo u obozretného podnikatelského subjektu zalozit dôvodné ocakávania, pokial ide o zlucitelnost predmetného opatrenia s pravidlami uplatnitelnými na státnu pomoc. Obozretný podnikatelský subjekt mal vediet nielen to, ze predmetné opatrenie nebolo neutrálne z technologického hladiska, ale aj to, ze nebolo oznámené Komisii a nebolo schválené. 177 Po druhé tvrdenie zalobkyne, podla ktorého nepriama forma pomoci predstavuje tiez mimoriadnu okolnost, ktorá mohla zalozit legitímnu dôveru, musí byt rovnako zamietnuté. Ako kazdý obozretný podnikatelský subjekt zalobkyna mala vediet, ze nepriama povaha pomoci nemá ziadny vplyv na jej vymáhanie. V tejto súvislosti treba najmä zdôraznit, ze v rozpore s tvrdeniami zalobkyne pomoc spotrebitelom je, ako vyplýva z clánku 87 ods. 2 písm. a) Zmluvy ES, zauzívaná forma pomoci, ktorá musí byt oznámená a povolená ako vsetky iné formy pomoci, ktorých potenciálni príjemcovia sú nepriami. 178 Treba teda odmietnut tvrdenie zalozené na porusení zásady legitímnej dôvery ako nedôvodné. 179 Na druhom mieste, pokial ide o údajné porusenie zásady právnej istoty, treba poznamenat, ze uvedená zásada vyzaduje, aby právne pravidlá boli jasné a presné, a smeruje k zabezpeceniu predvídatelnosti situácií a právnych vztahov v pôsobnosti práva Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 15. septembra 2005, Írsko/Komisia, C-199/03, Zb. s. I-8027, bod 69). 180 Táto zásada je údajne porusená, lebo na jednej strane je tazké az nemozné urcit presnú hodnotu jedného z parametrov metódy výpoctu uvedenej v napadnutom rozhodnutí, a to pocet dodatocných divákov, ktorých predmetné opatrenie upútalo na ponuku platenej televízie, a na druhej strane kvantifikácia pomoci a úrokov by bola mimoriadne nárocná. 181 Napriek tomu treba pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou ziadne ustanovenie nevyzaduje, aby Komisia, ked nariaduje vrátenie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, stanovila presnú výsku pomoci, ktorá má byt vrátená. Stací totiz, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje umoznujúce osobe, ktorej je urcené, túto výsku urcit bez neprimeraných tazkostí (rozsudky Súdneho dvora z 12. mája 2005, Komisia/Grécko, C-415/03, Zb. s. I-3875, bod 39; z 18. októbra 2007, Komisia/Francúzsko, C-441/06, Zb. s. I-8887, bod 29, a zo 14. februára 2008, Komisia/Grécko, C-419/06, neuverejnený v Zbierke, bod 44). 182 Okrem toho, rovnako podla ustálenej judikatúry, v prípade neexistencie príslusnej právnej úpravy sa pomoc vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom musí vymáhat v súlade s pravidlami stanovenými vnútrostátnym právom. Len vnútrostátny súd môze posúdit okolnosti týkajúce sa tohto výkonu [pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 31. mája 2006, Kuwait Petroleum (Nederland)/Komisia, T-354/99, Zb. s. II-1475, bod 68 a tam citovanú judikatúru]. 183 Nakoniec treba dodat, ze povinnost clenského státu vypocítat presnú sumu vymáhanej pomoci je súcastou sirsieho rámca povinnosti lojálnej spolupráce, ktorá vzájomne zaväzuje Komisiu a clenské státy pri vykonávaní pravidiel Zmluvy v oblasti státnej pomoci (rozsudok Holandsko/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 91). 184 Z judikatúry uvedenej v bodoch 181 az 183 vyssie vyplýva, ze vnútrostátnemu súdu, ak mu bude vec predlozená, prislúcha vyslovit sa k výske státnej pomoci, ktorej vymáhanie bolo nariadené Komisiou, prípadne po predlození prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru. 185 Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne zalozené na údajnom porusení zásady právnej istoty musí byt zamietnuté ako nedôvodné. 186 Zo záverov uvedených v bodoch 178 a 185 vyssie vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. 187 Kedze ziadny zo zalobných dôvodov uvedených na podporu tejto zaloby nebol dôvodný, treba na záver zamietnut zalobu v celom jej rozsahu. O trovách 188 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie a Sky Italia. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Mediaset SpA znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii a Sky Italia Srl. Pelikánová Jürimäe Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júna 2010. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania O prípustnosti prílohy A.8 zaloby Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O prípustnosti príloh zaloby neprelozených do jazyka konania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O zalobných dôvodoch O prípustnosti zalobného dôvodu zalozeného na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o urcenie pôsobnosti clánku 4 ods. 1 zákona o státnom rozpocte na rok 2004 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii hospodárskej výhody - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O prvej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa pojmu nepriamy príjemca - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na absencii selektívnej povahy predmetného opatrenia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii narusenia hospodárskej sútaze - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a zjavne nesprávnom právnom posúdení pri posudzovaní zlucitelnosti predmetného opatrenia so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES O prípustnosti tvrdení uvedených v bodoch 93 az 96 zaloby - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení týkajúcom sa záveru, podla ktorého predmetné opatrenie nenapráva zlyhanie trhu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom závere, podla ktorého predmetné opatrenie nebolo nástrojom potrebným a ani primeraným na úcely nápravy zlyhania trhu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 253 ES Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 14 nariadenia c. 659/1999, ako aj zásad legitímnej dôvery a právnej istoty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXMs3Qqt/L95947-3287TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXMs3Qqt/L95947-3287TMP.html#Footref*