Vec T-151/07 Kone Oyj a i. proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh montáze a údrzby výtahov a eskalátorov - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Manipulovanie verejných obchodných sútazí - Rozdelenie trhov - Urcenie cien" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Právna povaha (Oznámenie Komisie 98/C 9/03) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Koherentnost medzi pokutami ulozenými viacerým podnikom (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Povinnost zohladnit konkrétny dopad na trh - Neexistencia - Prednostná úloha kritéria zalozeného na povahe porusenia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Uplatnenie oznámenia o spolupráci - Volná úvaha Komisie (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 5. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Právomoc Komisie vykonávat inspekcie - Rozhodnutie nariadujúce setrenie - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 20 ods. 4) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Oznámenie Komisie týkajúce sa neulozenia alebo znízenia pokút výmenou za spoluprácu obvinených podnikov - Kogentná povaha vo vztahu ku Komisii (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Porusenie zásady rovnosti zaobchádzania - Podmienky - Porovnatelnost situácií (Nariadenie c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 8. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Prístup k spisu - Rozsah - Odmietnutie poskytnút dokument - Dôsledky - Nevyhnutnost rozlisovat na úrovni dôkazného bremena zatazujúceho dotknutý podnik medzi usvedcujúcimi a oslobodzujúcimi dokumentmi 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Postoj podniku pocas správneho konania (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 18 ods. 1 a clánok 20 ods. 3) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Uplatnenie oznámenia o spolupráci - Znízenie z dôvodu nespochybnenia nad rámec uvedeného oznámenia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenia Komisie 96/C 207/04 a 2002/C 45/03) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Znízenie z dôvodu nepopretia skutkových zistení - Podmienky (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, oddiel D, bod 2) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Postoj podniku pocas správneho konania - Nezákonnost znízení pokuty priznaných podnikom, ktoré výslovne neuznali skutkové tvrdenia Komisie (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23) 1. Aj ked usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nemozno kvalifikovat ako právne pravidlá, ktoré by bol správny orgán povinný v kazdej situácii dodrziavat, stanovujú orientacné pravidlá postupu správneho orgánu, od ktorých sa nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Komisia sa prijatím takýchto pravidiel správania a tým, ze ich zverejnením oznámila, ze ich v budúcnosti uplatní na prípady, ktorých sa týkajú, sama obmedzuje vo výkone svojej diskrecnej právomoci a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery. Okrem toho uvedené usmernenia vseobecne a abstraktne urcujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút, a v dôsledku toho zaistujú právnu istotu podnikov. (pozri body 34 - 36) 2. Aj za predpokladu, ze Komisia musí v prípade, ak konstatuje viaceré velmi závazné porusenia v jednom a tom istom rozhodnutí, dodrzat urcitý pomer medzi vseobecnými východiskovými sumami pokút a velkostou jednotlivých dotknutých trhov, nic nenasvedcuje tomu, ze takáto suma stanovená pre kartel v jednom clenskom státe je neprimeraná vo vztahu k vseobecným východiskovým sumám stanoveným pre kartely v iných clenských státoch, pokial Komisia stanoví východiskové sumy primerane a koherentne, pricom nepouzije presný matematický vzorec, co v kazdom prípade nie je povinná urobit. (pozri body 54, 55) 3. Závaznost porusení práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa musí urcit na základe velkého mnozstva skutocností, akými sú najmä konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa nevyhnutne musia zohladnit. V tejto súvislosti velkost relevantného trhu v zásade nie je povinným faktorom, ale len jednou z okolností relevantných na úcely posúdenia závaznosti porusenia, pricom Komisia navyse nie je povinná vymedzit relevantný trh alebo posúdit jeho velkost, pokial má predmetné porusenie protisútazný ciel. Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO totiz nestanovujú, ze suma pokút sa vypocíta v závislosti od celkového obratu alebo od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nebránia vsak ani tomu, aby sa tieto obraty vzali do úvahy pri stanovení výsky pokuty s cielom dodrzat vseobecné zásady práva Únie, pokial si to okolnosti vyzadujú. V tejto súvislosti, pokial Komisia nestanovila vseobecnú východiskovú sumu pokuty za porusenie vztahujúce sa na jeden clenský stát na základe velkosti dotknutého trhu, ale zalozila svoje rozhodnutie na povahe tohto porusenia a na jeho geografickom rozsahu, úvaha, podla ktorej by vseobecná východisková suma pokuty stanovená za kartel v tomto clenskom státe mala odrázat údajne obmedzenú velkost relevantného trhu, vychádza z nesprávneho predpokladu a rozhodnutie Komisie neporusuje zásadu proporcionality. Platí to aj pre nezohladnenie dopadu porusenia na trh. V súlade s bodom 1 A prvým odsekom uvedených usmernení totiz Komisia musí v rámci posúdenia závaznosti porusenia vykonat posúdenie konkrétneho dopadu na trh iba vtedy, ked sa zdá, ze tento dopad je meratelný. Komisia musí pri posudzovaní tohto dopadu vychádzat z hospodárskej sútaze, aká by normálne existovala, keby k poruseniu nedoslo. Ked sa vsak Komisia domnieva, ze bolo nemozné zmerat presné úcinky porusenia na trh, pricom dotknuté podniky nepreukazujú opak, môze zalozit svoje rozhodnutie na závaznosti porusenia, ako aj na jeho geografickom rozsahu. Úcinok protisútazného postupu nie je totiz urcujúcim kritériom pri posudzovaní závaznosti porusenia. Skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú uz svojou povahou závazné, ako je rozdelenie trhov. Povaha porusenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porusení ako "velmi závazných". Z opisu velmi závazných porusení v uvedených usmerneniach vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom je najmä rozdelenie trhov, môzu mat iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného" bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznacovat osobitným dopadom alebo geografickým rozsahom. Tento záver je podporený skutocnostou, ze zatial co v opise závazných porusení sa výslovne spomína dopad na trh a úcinky v rozsiahlych oblastiach spolocného trhu, v opise velmi závazných porusení naopak nie je nijaká zmienka o poziadavke skutocného dopadu na trh ci spôsobení úcinkov v konkrétnej geografickej oblasti. Za týchto okolností porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze konstatované v rozhodnutí Komisie patria uz svojou povahou medzi najzávaznejsie porusenia clánku 81 ES, pokial spocívajú v tajných dohodách medzi sútazitelmi o tom, ze si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, ze si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáze nových výtahov a/alebo eskalátorov a ze si nebudú konkurovat, pokial ide o údrzbu a modernizáciu výtahov a eskalátorov. Okrem toho, ze spôsobujú vázne narusenie hospodárskej sútaze, tieto kartelové dohody odporujú hlavnému cielu Zmluvy týkajúcemu sa integrácie trhu Spolocenstva tým, ze zaväzujú úcastníkov k respektovaniu existencie oddelených trhov, casto vymedzených podla státnych hraníc, co vedie k izolácii týchto trhov. Takéto porusenia, najmä v prípade horizontálnych kartelov, sú kvalifikované ako osobitne závazné alebo ako zjavné porusenia. (pozri body 32, 46, 47, 56, 61, 62, 64, 67 - 69) 4. Oznámenie o oslobodení od pokút a o znízení pokút v prípadoch kartelov je nástroj, ktorého úcelom je urcit v súlade s predpismi vyssej právnej sily kritériá, ktoré Komisia zamýsla uplatnovat v rámci výkonu svojej diskrecnej právomoci pri stanovovaní pokút ukladaných za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva samoobmedzenie tejto právomoci, ktoré vsak nie je nezlucitelné so zachovaním znacnej miery volnej úvahy Komisie. Komisia teda disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posudzovaní otázky, ci majú dôkazy predlozené podnikom, ktorý poziadal o uplatnenie oznámenia o spolupráci, významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia. Rovnako po konstatovaní, ze dôkazy predstavujú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci, Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy, ked má stanovit presnú úroven znízenia pokuty, ktoré sa má priznat dotknutému podniku. Bod 23 písm. b) prvý odsek oznámenia o spolupráci totiz stanovuje pásma na znízenie pokuty pre rôzne kategórie dotknutých podnikov. Vzhladom na uvedenú mieru volnej úvahy jej súd Únie môze vytknút iba zjavné prekrocenie tejto miery volnej úvahy. Na priznanie oslobodenia od pokút na základe bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci treba, aby podnik ako prvý predlozil dôkazy, ktoré Komisii podla jej názoru umoznia konstatovat porusenie clánku 81 ES. Okrem toho nárok na takéto oslobodenie podla tohto ustanovenia závisí od kvality spolupráce podniku. Nestací, aby takýto podnik poskytol informáciu a dôkazy, ktoré umoznia úcinne vysetrit porusenie. Hoci je pravda, ze nie je potrebné, aby poskytnuté dôkazy boli dostacujúce na preukázanie porusenia ako celku alebo jeho najmensích podrobností, tieto dôkazy musia byt svojou povahou, presnostou a dôkaznou silou dostatocné na to, aby umoznili Komisii konstatovat porusenie clánku 81 ES. V tejto súvislosti vyhlásenia vypracované clenmi vedenia dotknutého podniku na základe spomienok, u ktorých nemozno vylúcit, ze obsahujú nepresnosti a jednostranné vyhlásenia nemôzu postacovat na konstatovanie porusenia, ak nie sú podlozené presnými a zhodujúcimi sa listinnými dôkazmi. Je totiz potrebné, aby Komisia vo svojom rozhodnutí uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze porusenie bolo spáchané. Za týchto okolností Komisia zjavne neprekrocí svoju mieru volnej úvahy, ked odmietne priznat oslobodenie od pokuty podniku, ktorý poskytol dôkazy, ktorých dôkazná hodnota je obmedzená, ktoré nepochádzajú z obdobia porusenia a na ktorých úcastník neuviedol dátum. Okolnost, ze tomuto podniku bolo priznané toto oslobodenie za porusenie toho istého typu, ku ktorému doslo v iných clenských státoch, je v tejto súvislosti irelevantná, pokial boli povaha a presnost poskytnutých informácií v kazdom prípade rozdielne. Komisia zjavne neprekrocí mieru volnej úvahy, ktorou disponuje pri hodnotení spolupráce podniku na úcely znízenia ulozenej pokuty, ani vtedy, ked sa domnieva, ze dôkazy nepochádzajúce z relevantného obdobia, ktoré popierajú protisútazný ciel kartelu a ktoré sú nejednoznacné, nie sú dostatocne presné na to, aby im bolo mozné pripísat významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia o spolupráci. Ked totiz podnik, ktorý v rámci svojej ziadosti o zhovievavost neposkytne Komisii dôkazy z relevantného obdobia, poskytne Komisii informácie o urcitých okolnostiach, ktoré jej predtým neboli známe, tieto informácie mozno povazovat za informácie, ktoré významne posilnujú schopnost Komisie preukázat kartel, iba v prípade, ak dotknutý podnik uvedie tieto informácie do súvislosti s existenciou uvedeného kartelu, kedze prínos podniku musí skutocne posilnit schopnost Komisie preukázat porusenie. Akékolvek znízenie ulozenej pokuty Komisiou musí teda odrázat skutocný prínos podniku k preukázaniu porusenia Komisiou. (pozri body 80, 81, 83, 84, 91, 94, 97 - 99, 100, 102, 103, 108, 111 - 113, 117 - 119, 122 - 124, 162, 165, 169, 174 - 176, 179) 5. Komisia musí vo svojich rozhodnutiach na vykonanie vysetrovania jasne uviest domnienky, ktoré má v úmysle preverit. Nie je vsak potrebné, aby v rozhodnutí na vykonanie vysetrovania bolo uvedené presné vymedzenie relevantného trhu, presná právna kvalifikácia predpokladaných porusení a vymedzenie obdobia, v ktorom tieto porusenia údajne boli spáchané. (pozri bod 116) 6. Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a o znízení pokút v prípadoch kartelov vyvoláva legitímne ocakávania, o ktoré sa opierajú podniky, ktoré chcú informovat Komisiu o existencii kartelu. Vzhladom na legitímnu dôveru, ktorú podniky, ktoré chcú spolupracovat s Komisiou, môzu vyvodit z tohto oznámenia, je Komisia povinná postupovat v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce podniku v rámci stanovovania pokuty ulozenej tomuto podniku. V tejto súvislosti hospodársky subjekt v zásade nemôze vyvodzovat legitímnu dôveru, ze mu bude priznané oslobodenie od pokút, zo samotnej necinnosti Komisie. (pozri body 127, 130, 186) 7. Komisia v rámci svojho posúdenia spolupráce poskytnutej clenmi kartelu nesmie porusit zásadu rovnosti zaobchádzania. Uvedená zásada nie je porusená z dôvodu, ze obe situácie nie sú porovnatelné, ked Komisia na jednej strane prizná oslobodenie od pokuty podniku, ktorého informácie umoznili vyvolat prvé setrenia, a na druhej strane odmietne priznat oslobodenie podniku, ktorý poskytol informácie az po tom, co Komisia vykonala tieto prvé setrenia. (pozri body 135, 137, 138, 140) 8. Dodrziavanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorú treba dodrzat aj v správnom konaní. Cielom prístupu k spisu vo veciach hospodárskej sútaze je najmä umoznit subjektom, ktorým je urcené oznámenie o výhradách, oboznámit sa s dôkazmi uvedenými v spise Komisie, aby sa na základe nich mohli úcinne vyjadrit k záverom, ku ktorým dospela Komisia vo svojom oznámení o výhradách. Prístup k spisu teda patrí k procesným zárukám urceným na ochranu práva na obhajobu a osobitne na zabezpecenie úcinného výkonu práva byt vypocutý. Komisia má teda povinnost sprístupnit podnikom, ktoré sú úcastníkmi konania podla clánku 81 ods. 1 ES, vsetky usvedcujúce a oslobodzujúce dokumenty, ktoré získala v rámci vysetrovania, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov institúcie a dalsích dôverných informácií. Okrem toho samotné neposkytnutie usvedcujúceho dokumentu je porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak je dotknutý podnik schopný preukázat, ze Komisia týmto dokumentom podlozila svoju výhradu týkajúcu sa existencie porusenia a ze túto výhradu bolo mozné preukázat len s poukazom na uvedený dokument. Pokial vsak ide o neposkytnutie dokumentu v prospech podniku, dotknutý podnik musí preukázat len to, ze jeho nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací teda, ak podnik preukáze, ze by mohol pouzit uvedené dokumenty vo svoj prospech na svoju obhajobu v tom zmysle, ze keby mal moznost vyuzit ich pocas správneho konania, mohol by sa odvolávat na skutocnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze, a teda by mal moznost nejakým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v prípadnom rozhodnutí dospela, prinajmensom pokial ide o závaznost a dlzku trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výsku pokuty. (pozri body 143 - 147,151) 9. Znízenie pokuty z dôvodu spolupráce pocas správneho konania je pri stanovovaní pokuty, ktorá sa má ulozit za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, odôvodnené iba v prípade, ak správanie predmetného podniku umoznilo Komisii zistit existenciu porusenia s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit. Navyse v prípade podniku, ktorý výslovne vyhlási, ze nespochybnuje skutkové tvrdenia, na ktorých Komisia zakladá svoje výhrady, mozno konstatovat, ze prispel k ulahceniu úlohy Komisie spocívajúcej v objasnovaní a stíhaní porusení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Okrem toho v súlade s clánkom 18 ods. 1 a clánkom 20 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sú podniky povinné odpovedat na ziadosti o informácie a podrobit sa setreniam. Spolupráca pri vysetrovaní, ktorá neprekracuje rámec povinností, ktoré podnikom vyplývajú z týchto ustanovení, pritom neodôvodnuje znízenie pokuty. Okrem toho nemozno vychádzat z toho, ze údajne flexibilný postoj podniku k ziadostiam o dôverné zaobchádzanie s informáciami, ktoré poskytne Komisii, ulahcuje úlohu Komisie. Vysetrovaniu v tomto smere nebránia opodstatnené ziadosti o dôverné zaobchádzanie a v kazdom prípade prinálezí dotknutému podniku, aby poziadal o dôverné zaobchádzanie s údajmi, ktoré sa podla jeho názoru nemajú sprístupnit tretím osobám. Z toho vyplýva, ze spolupráca v takýchto medziach nemôze vyvolat legitímnu dôveru, pokial ide o znízenie pokuty. (pozri body 204, 222) 10. Právo domáhat sa ochrany legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, ze správny orgán Únie tým, ze mu poskytol presné uistenia, vyvolal u neho dôvodné ocakávania. Nikto sa vsak nemôze odvolávat na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, pokial neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnút správny orgán. Takýmito uisteniami sú informácie, ktoré sú presné a zhodujúce sa, neviazu sa na splnenie nijakej podmienky a pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Pri stanovovaní výsky pokuty za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, údaj obsiahnutý v oznámení o výhradách, ze Komisia zamýsla priznat znízenie pokuty nad rámec oznámenia o oslobodení od pokút a o znízení pokút v prípadoch kartelov nemozno povazovat za presné uistenie týkajúce sa rozsahu alebo sadzby znízenia, ktoré sa prípadne prizná dotknutým podnikom. Takéto vyhlásenie preto nemôze v tejto súvislosti v ziadnom prípade vyvolat akúkolvek legitímnu dôveru. Ani predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze vyvolat legitímnu dôveru dotknutých podnikov, pokial ide o úroven znízenia pokuty. V kazdom prípade hospodárske subjekty nemôzu legitímne verit, ze zostane zachovaná existujúca situácia, ktorú môzu institúcie v rámci svojej diskrecnej právomoci zmenit. Úcinné uplatnovanie pravidiel sútazného práva Únie si teda vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky. (pozri body 206 - 208, 210, 212) 11. Na to, aby podniku bolo mozné priznat znízenie pokuty z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu v súlade s oddielom D bodom 2 druhou zarázkou oznámenia o oslobodení od pokút a o znízení pokút v prípadoch kartelov, musí podnik po oboznámení sa s oznámením o výhradách výslovne informovat Komisiu o tom, ze nezamýsla spochybnit vecnú správnost skutkového stavu. V tejto súvislosti nemozno konstatovat, ze vseobecné vyhlásenie, ze dotknutý podnik nepopiera, ze zosúladený postup sa v rozsahu, v akom je podlozený skutocnostami obsiahnutými v spise Komisie, týkal jediného a pokracujúceho porusenia, ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v objasnovaní a stíhaní porusení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. To isté platí aj vtedy, ked je nespochybnenie cisto formálne a nejednoznacné a nemá nijaký pozitívny vplyv na preukázanie skutkového stavu, kedze dotknutý podnik iba opisuje svoju úcast bud cisto hypoteticky, alebo tak, ze minimalizuje protisútazné úcinky protiprávnych dohôd. (pozri body 227, 230, 231) 12. Pocas stanovovania výsky pokuty, ktorá sa má ulozit za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, Komisia v rámci svojho posúdenia spolupráce poskytnutej clenmi kartelu nesmie porusit zásadu rovnosti zaobchádzania. Dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania vsak musí byt v súlade s dodrziavaním zásady zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze dovolávat vo svoj prospech nezákonnosti spôsobenej v prospech iného. V tejto súvislosti v prípade podniku, ktorý výslovne vyhlási, ze nespochybnuje skutkové tvrdenia, na ktorých Komisia zakladá svoje výhrady, mozno konstatovat, ze prispel k ulahceniu úlohy Komisie spocívajúcej v objasnovaní a stíhaní porusení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Vo svojich rozhodnutiach, ktorými sa konstatuje porusenie týchto pravidiel, je Komisia oprávnená povazovat takéto správanie za uznanie skutkových tvrdení, a teda za dôkaz o dôvodnosti predmetných tvrdení. Takéto správanie teda môze odôvodnit znízenie pokuty. To neplatí, ak podnik vo svojej odpovedi spochybní podstatu týchto tvrdení. Podnik totiz tým, ze pocas správneho konania zaujme takýto prístup, neprispieva k ulahceniu úlohy Komisie. (pozri body 234, 235) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 13. júla 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh montáze a údrzby výtahov a eskalátorov - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Manipulovanie verejných obchodných sútazí - Rozdelenie trhov - Urcenie cien" Vo veci T-151/07, Kone Oyj, so sídlom v Helsinkách (Fínsko), Kone GmbH, so sídlom v Hannoveri (Nemecko), Kone BV, so sídlom vo Voorburgu (Holandsko), v zastúpení: T. Vinje, solicitor, D. Paemen, J. Schindler, B. Nijs, A. Tomtsis, advokáti, J. Flynn, QC, a D. Scannell, barrister, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: É. Gippini Fournier a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 512 v konecnom znení z 21. februára 2007 o konaní podla clánku 81 [ES] (vec COMP/E-1/38.823 - Výtahy a eskalátory) alebo subsidiárne na znízenie pokút ulozených zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyna), sudcovia N. Wahl a A. Dittrich, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. októbra 2009, vyhlásil tento Rozsudok 1 Predmetom prejednávanej veci je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 512 v konecnom znení z 21. februára 2007 o konaní podla clánku 81 [ES] (vec COMP/E-1/38.823 - Výtahy a eskalátory) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. marca 2008 (Ú. v. EÚ C 75, s. 19), alebo subsidiárne na znízenie pokút ulozených zalobkyniam. 2 V napadnutom rozhodnutí Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze tieto spolocnosti porusili clánok 81 ES: - Kone Belgium SA, Kone GmbH (dalej len "Kone Nemecko"), Kone Luxembourg Sŕrl, Kone BV Liften en Roltrappen (dalej len "Kone Holandsko") a Kone Oyj (dalej len "KC") (dalej spolocne alebo jednotlivo len "Kone"), - Otis SA, Otis GmbH & Co. OHG (dalej len "Otis Nemecko"), General Technic-Otis Sŕrl, General Technic Sŕrl, Otis BV (dalej len "Otis Holandsko"), Otis Elevator Company (dalej len "OEC") a United Technologies Corporation (dalej len "UTC") (dalej spolocne alebo jednotlivo len "Otis"), - Schindler SA, Schindler Deutschland Holding GmbH (dalej len "Schindler Nemecko"), Schindler Sŕrl, Schindler Liften BV (dalej len "Schindler Holandsko") a Schindler Holding Ltd (dalej len "Schindler Holding") (dalej spolocne alebo jednotlivo len "Schindler"), - ThyssenKrupp Liften Ascenseurs NV, ThyssenKrupp Aufzüge GmbH (dalej len "TKA"), ThyssenKrupp Fahrtreppen GmbH (dalej len "TKF"), ThyssenKrupp Elevator AG (dalej len "TKE"), ThyssenKrupp AG (dalej len "TKAG"), ThyssenKrupp Ascenseurs Luxembourg Sŕrl a ThyssenKrupp Liften BV (dalej len "TKL") (dalej spolocne alebo jednotlivo len "ThyssenKrupp"), a - Mitsubishi Elevator Europe BV (dalej len "MEE"). 3 KC, jedna zo zalobkýn v prejednávanej veci, je medzinárodným podnikom pôsobiacim v oblasti údrzby a strojárstva so sídlom vo Fínsku, ktorý predáva, vyrába, montuje a modernizuje výtahy, eskalátory a automatické dvere stavieb. KC vykonáva svoju cinnost v oblasti eskalátorov a výtahov a prostredníctvom vnútrostátnych dcérskych spolocností. Týmito sú najmä Kone Nemecko v Nemecku a Kone Holandsko v Holandsku (odôvodnenia c. 15, 18 a 20 napadnutého rozhodnutia). Správne konanie Vysetrovanie Komisie 4 V priebehu roka 2003 boli Komisii poskytnuté informácie o moznej existencii kartelu medzi styrmi najväcsími európskymi výrobcami výtahov a eskalátorov, ktorí vykonávajú obchodnú cinnost v Únii, konkrétne Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp (odôvodnenia c. 3 a 91 napadnutého rozhodnutia). Nemecko 5 Od 28. januára 2004 a v priebehu marca 2004 Komisia na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), vykonala setrenia okrem iného v priestoroch dcérskych spolocností spolocností Otis a ThyssenKrupp v Nemecku (odôvodnenia c. 104 a 106 napadnutého rozhodnutia). 6 V dnoch 12. a 18. februára 2004 Kone doplnila svoju ziadost podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) (dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") z 2. februára 2004 týkajúcu sa Belgicka o informácie týkajúce sa Nemecka. Otis medzi marcom 2004 a februárom 2005 rovnako doplnila svoju ziadost týkajúcu sa Belgicka o informácie týkajúce sa Nemecka. Schindler predlozila 25. novembra 2004 ziadost podla uvedeného oznámenia, ktorá obsahovala informácie týkajúce sa Nemecka a ktorá bola doplnená v období od decembra 2004 do februára 2005. Napokon v decembri 2005 ThyssenKrupp tiez predlozila Komisii ziadost podla tohto oznámenia týkajúcu sa Nemecka (odôvodnenia c. 105, 107, 112 a 114 napadnutého rozhodnutia). 7 V období od septembra do novembra 2004 Komisia tiez zaslala ziadosti o informácie na základe clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) podnikom, ktoré sa podielali na porusení v Nemecku, viacerým zákazníkom v tomto clenskom státe a zdruzeniam VDMA, VFA a VMA (odôvodnenia c. 110, 111 a 113 napadnutého rozhodnutia). Holandsko 8 V marci 2004 Otis podala ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcu sa Holandska, ktorá bola neskôr doplnená. V apríli 2004 podala ThyssenKrupp ziadost podla tohto oznámenia, ktorá bola tiez neskôr viackrát doplnená. Napokon 19. júla 2004 Kone doplnila svoju ziadost z 2. februára 2004 týkajúcu sa Belgicka o informácie týkajúce sa Holandska (odôvodnenia c. 127, 129 a 130 napadnutého rozhodnutia). 9 Dna 27. júla 2004 bolo spolocnosti Otis priznané podmienecné oslobodenie od pokút na základe bodu 8 písm. a) uvedeného oznámenia (odôvodnenie c. 131 napadnutého rozhodnutia). 10 Od 28. apríla 2004 Komisia na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 vykonala setrenia okrem iného v priestoroch dcérskych spolocností spolocností Kone, Schindler, ThyssenKrupp a MEE v Holandsku, ako aj v priestoroch zdruzenia Boschduin (odôvodnenie c. 128 napadnutého rozhodnutia). 11 V septembri 2004 Komisia zaslala ziadosti o informácie na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003 podnikom, ktoré sa podielali na porusení v Holandsku, viacerým zákazníkom v tomto clenskom státe a zdruzeniam VLR a Boschduin (odôvodnenia c. 133 a 134 napadnutého rozhodnutia). Oznámenie o výhradách 12 Dna 7. októbra 2005 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo urcené okrem iného spolocnostiam uvedeným v bode 2 vyssie. Vsetky spolocnosti, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené, predlozili v reakcii na výhrady uvedené Komisiou písomné pripomienky (odôvodnenia c. 135 a 137 napadnutého rozhodnutia). 13 Nebolo vykonané nijaké vypocutie, kedze ani jedna zo spolocností, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené, nepodala ziadost o vypocutie (odôvodnenie c. 138 napadnutého rozhodnutia). Napadnuté rozhodnutie 14 Dna 21. februára 2007 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom konstatovala, ze spolocnosti, ktorým bolo toto rozhodnutie urcené, sa podielali na styroch jednotlivých, komplexných a pokracujúcich poruseniach clánku 81 ods. 1 ES v styroch clenských státoch, pricom si medzi sebou rozdelili trhy dohodami alebo zosúladením svojho postupu pri zadávaní zákaziek vo verejných obchodných sútaziach a zmlúv súvisiacich s predajom, montázou, údrzbou a modernizáciou výtahov a eskalátorov (odôvodnenie c. 2 napadnutého rozhodnutia). 15 Pokial ide o spolocnosti, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie, Komisia konstatovala, ze okrem dcérskych spolocností dotknutých podnikov v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku sú materské spolocnosti uvedených dcérskych spolocností spolocne a nerozdielne zodpovedné za porusenia clánku 81 ES, ktorých sa dopustili ich dcérske spolocnosti, z dôvodu, ze mohli pocas trvania porusenia uplatnovat rozhodujúci vplyv na ich obchodnú politiku a ze bolo mozné predpokladat, ze túto právomoc vyuzili (odôvodnenia c. 608, 615, 622, 627 a 634 az 641 napadnutého rozhodnutia). Materské spolocnosti spolocnosti MEE neboli spolocne a nerozdielne zodpovedné za správanie svojej dcérskej spolocnosti z dôvodu, ze nebolo mozné preukázat, ze uplatnovali rozhodujúci vplyv na jej správanie (odôvodnenie c. 643 napadnutého rozhodnutia). 16 Na úcely výpoctu výsky pokút Komisia v napadnutom rozhodnutí uplatnila metódu stanovenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"). Komisia tiez skúmala, ci a do akej miery dotknuté podniky splnili poziadavky stanovené oznámením o spolupráci z roku 2002. 17 Komisia kvalifikovala porusenia ako "velmi závazné" vzhladom na ich povahu a na skutocnost, ze kazdé z nich sa vztahovalo na celé územie jedného clenského státu (Belgicka, Nemecka, Luxemburska alebo Holandska), aj ked ich skutocný dopad nebolo mozné zmerat (odôvodnenie c. 671 napadnutého rozhodnutia). 18 S cielom zohladnit skutocnú hospodársku schopnost dotknutých podnikov spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi Komisia rozdelila dotknuté podniky podla krajín do viacerých kategórií v závislosti od obratu dosiahnutého na trhu výtahov a/alebo eskalátorov a prípadne aj na trhu sluzieb údrzby a modernizácie (odôvodnenia c. 672 a 673 napadnutého rozhodnutia). 19 Pokial ide o kartel v Nemecku, Kone, Otis a ThyssenKrupp boli zaradené do prvej kategórie s východiskovou sumou pokuty 70 000 000 eur. Schindler bola zaradená do druhej kategórie s východiskovou sumou pokuty 17 000 000 eur (odôvodnenia c. 676 az 679 napadnutého rozhodnutia). S cielom zohladnit ich velkost a ich celkové zdroje bol na východiskovú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Otis, uplatnený násobný koeficient 1,7 a na východiskovú sumu pokuty spolocnosti ThyssenKrupp bol uplatnený násobný koeficient 2, takze východiskové sumy ich pokút boli zvýsené na 119 000 000 eur a na 140 000 000 eur (odôvodnenia c. 690 a 691 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustili Kone, Otis a ThyssenKrupp, trvalo osem rokov a styri mesiace (od 1. augusta 1995 do 5. decembra 2003), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tieto podniky o 80 %. Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustila Schindler, trvalo pät rokov a styri mesiace (od 1. augusta 1995 do 6. decembra 2000), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tento podnik o 50 %. Východisková suma pokuty bola teda zvýsená na 126 000 000 eur pre spolocnost Kone, na 214 200 000 eur pre spolocnost Otis, na 25 500 000 eur pre spolocnost Schindler a na 252 000 000 eur pre spolocnost ThyssenKrupp (odôvodnenia c. 693 a 696 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatovala, ze spolocnost ThyssenKrupp treba povazovat za viacnásobného porusovatela, a na základe tejto pritazujúcej okolnosti zvýsila jej pokutu o 50 % (odôvodnenia c. 697 az 707 napadnutého rozhodnutia). Nebola zohladnená nijaká polahcujúca okolnost v prospech dotknutých podnikov (odôvodnenia c. 727 az 729, 735, 736, 742 az 744, 749, 750 a 753 az 755 napadnutého rozhodnutia). Spolocnosti Kone bolo priznané jednak maximálne znízenie pokuty o 50 % stanovené v bode 23 písm. b) prvom odseku prvej zarázke oznámenia o spolupráci z roku 2002 a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti Otis bolo priznané jednak znízenie pokuty o 25 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku druhej zarázke uvedeného oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti Schindler bolo priznané jednak znízenie pokuty o 15 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku tretej zarázke tohto oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti ThyssenKrupp bolo priznané znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu (odôvodnenia c. 778 az 813 napadnutého rozhodnutia). 20 Pokial ide o kartel v Holandsku, Kone bola zaradená do prvej kategórie s východiskovou sumou pokuty 55 000 000 eur. Otis bola zaradená do druhej kategórie s východiskovou sumou pokuty 41 000 000 eur. Schindler bola zaradená do tretej kategórie s východiskovou sumou pokuty 24 500 000 eur. ThyssenKrupp a MEE boli zaradené do stvrtej kategórie s východiskovou sumou pokuty 8 500 000 eur (odôvodnenia c. 684 a 685 napadnutého rozhodnutia). S cielom zohladnit ich velkost a ich celkové zdroje bol na východiskovú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Otis, uplatnený násobný koeficient 1,7 a na východiskovú sumu pokuty spolocnosti ThyssenKrupp bol uplatnený násobný koeficient 2, takze východiskové sumy ich pokút boli zvýsené na 69 700 000 eur a na 17 000 000 eur (odôvodnenia c. 690 a 691 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustili Otis a ThyssenKrupp, trvalo pät rokov a desat mesiacov (od 15. apríla 1998 do 5. marca 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tieto podniky o 55 %. Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustili Kone a Schindler, trvalo styri roky a devät mesiacov (od 1. júna 1999 do 5. marca 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tieto podniky o 45 %. Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustila MEE, trvalo styri roky a jeden mesiac (od 11. januára 2000 do 5. marca 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tento podnik o 40 %. Východisková suma pokuty bola teda zvýsená na 79 750 000 eur pre spolocnost Kone, na 108 035 000 eur pre spolocnost Otis, na 35 525 000 eur pre spolocnost Schindler, na 26 350 000 eur pre spolocnost ThyssenKrupp a na 11 900 000 eur pre spolocnost MEE (odôvodnenia c. 695 a 696 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatovala, ze spolocnost ThyssenKrupp treba povazovat za viacnásobného porusovatela, a na základe tejto pritazujúcej okolnosti zvýsila jej pokutu o 50 % (odôvodnenia c. 697, 698 a 715 az 720 napadnutého rozhodnutia). Nebola zohladnená nijaká polahcujúca okolnost v prospech dotknutých podnikov (odôvodnenia c. 724 az 726, 731, 732, 737, 739 az 741, 745 az 748 a 751 az 755 napadnutého rozhodnutia). Na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 bolo spolocnosti Otis priznané úplné oslobodenie od pokút. Spolocnosti ThyssenKrupp bolo priznané jednak znízenie pokuty o 40 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku prvej zarázke uvedeného oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnostiam Schindler a MEE bolo priznané znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu (odôvodnenia c. 836 az 855 napadnutého rozhodnutia). 21 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 ... 2. Pokial ide o Nemecko, nasledujúce podniky porusili clánok 81 [ES] tým, ze pocas uvedených období pravidelne uzatvárali kolektívne dohody v rámci dohôd a zosúladených postupov na vnútrostátnej úrovni týkajúcich sa výtahov a eskalátorov s cielom rozdelit si trhy, rozdelit si zákazky v rámci verejných a súkromných obchodných sútazí a iné zmluvy v súlade s vopred dohodnutými podielmi týkajúcich sa predaja a montáze: - Kone: [KC] a [Kone Nemecko]: od 1. augusta 1995 do 5. decembra 2003, - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Nemecko]: od 1. augusta 1995 do 5. decembra 2003, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Nemecko]: od 1. augusta 1995 do 6. decembra 2000 a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE], [TKA] a [TKF]: od 1. augusta 1995 do 5. decembra 2003. ... 4. Pokial ide o Holandsko, nasledujúce podniky porusili clánok 81 [ES] tým, ze pocas uvedených období pravidelne uzatvárali kolektívne dohody v rámci dohôd a zosúladených postupov na vnútrostátnej úrovni týkajúcich sa výtahov a eskalátorov s cielom rozdelit si trhy, rozdelit si zákazky v rámci verejných a súkromných obchodných sútazí a iné zmluvy v súlade s vopred dohodnutými podielmi týkajúcich sa predaja a montáze a nekonkurovat si v oblasti zmlúv týkajúcich sa údrzby a modernizácie: - Kone: [KC] a [Kone Holandsko]: od 1. júna 1999 do 5. marca 2004, - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Holandsko]: od 15. apríla 1998 do 5. marca 2004, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Holandsko]: od 1. júna 1999 do 5. marca 2004, - ThyssenKrupp: [TKAG] a [TKL]: od 15. apríla 1998 do 5. marca 2004 a - [MEE]: od 11. januára 2000 do 5. marca 2004. Clánok 2 ... 2. Za porusenia v Nemecku uvedené v clánku 1 ods. 2 sa ukladajú tieto pokuty: - Kone: [KC] a [Kone Nemecko] spolocne a nerozdielne: 62 370 000 EUR, - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Nemecko] spolocne a nerozdielne: 159 043 500 EUR, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Nemecko] spolocne a nerozdielne: 21 458 250 EUR a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE], [TKA] a [TKF] spolocne a nerozdielne: 374 220 000 EUR. ... 4. Za porusenia v Holandsku uvedené v clánku 1 ods. 4 sa ukladajú tieto pokuty: - Kone: [KC] a [Kone Holandsko] spolocne a nerozdielne: 79 750 000 EUR, - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Holandsko] spolocne a nerozdielne: 0 EUR, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Holandsko] spolocne a nerozdielne: 35 169 750 EUR, - ThyssenKrupp: [TKAG] a [TKL] spolocne a nerozdielne: 23 477 850 EUR a - [MEE]: 1 841 400 EUR. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 22 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 8. decembra 2007 podali zalobkyne, KC, Kone Nemecko a Kone Holandsko zalobu, ktorou sa zacalo toto konanie. 23 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 jeho rokovacieho poriadku písomne polozil zalobkyniam otázku a poziadal úcastníkov konania o predlozenie dokumentov. Zalobkyne neodpovedali na otázku Súdu prvého stupna v stanovenej lehote. Odpovedali vsak na nu listom z 10. septembra 2009. V uvedenom liste a v liste z 28. septembra 2009 zalobkyne zdôraznili, ze niektoré údaje majú dôvernú povahu, a poziadali o vynechanie uvedených údajov v publikáciách Súdu prvého stupna. Úcastníci konania odpovedali na ziadost o predlozenie dokumentov v stanovenej lehote. 24 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 16. októbra 2009. 25 Uznesením zo 14. októbra 2009 Súd prvého stupna nariadil Komisii podla clánku 65 písm. b), clánku 66 ods. 1 a clánku 67 ods. 3 druhého pododseku rokovacieho poriadku, aby predlozila dokumenty, ktoré oznacila za dôverné. Komisia tomuto uzneseniu vyhovela v stanovenej lehote. Vzhladom na to, ze Súd prvého stupna konstatoval, ze uvedené dokumenty nie sú nevyhnutné na rozhodnutie sporu, tieto dokumenty boli vrátené Komisii bez toho, aby boli poskytnuté zalobkyniam, a ústna cast konania bola skoncená. 26 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ním spolocnostiam KC a Kone Nemecko ukladá pokuta, a neulozil pokutu alebo stanovil nizsiu pokutu, aká bola ulozená v napadnutom rozhodnutí, - zrusil clánok 2 ods. 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ním spolocnostiam KC a Kone Holandsko ukladá pokuta, a stanovil nizsiu pokutu, aká bola ulozená v napadnutom rozhodnutí, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 27 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 28 Zalobkyne spochybnujú jednak zákonnost clánku 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, ktorým sa dotknutým podnikom ukladajú pokuty za porusenia spáchané v Nemecku, a jednak zákonnost clánku 2 ods. 4 napadnutého rozhodnutia, ktorým sa dotknutým podnikom ukladajú pokuty za porusenia spáchané v Holandsku. 29 Zalobkyne v tejto súvislosti uvádzajú tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení usmernení z roku 1998 a zásady proporcionality pri stanovení východiskovej sumy pokút. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení oznámenia o spolupráci z roku 2002 a na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery, rovnosti zaobchádzania a práva na obhajobu. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania pri urcovaní sumy znízenia pokút priznaného za spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998 a zásady proporcionality pri stanovení východiskovej sumy pokút 30 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia pri stanovení východiskových súm pokút ulozených za porusenia v Nemecku a v Holandsku nesprávne uplatnila usmernenia z roku 1998 a porusila zásadu proporcionality. 31 Na úvod je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovenia pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach z roku 1998, obsahuje rôzne flexibilné faktory umoznujúce Komisii vykonávat jej diskrecnú právomoc v súlade s ustanoveniami clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 112 a tam citovanú judikatúru). 32 Závaznost porusení práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa musí urcit na základe velkého mnozstva skutocností, akými sú najmä konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa nevyhnutne musia zohladnit (rozsudky Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 72, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 54). 33 Ako bolo uvedené v bode 16 vyssie, Komisia v prejednávanej veci stanovila výsku pokút uplatnením metódy vymedzenej v usmerneniach z roku 1998. 34 Aj ked usmernenia z roku 1998 nemozno kvalifikovat ako právne pravidlá, ktoré by bol správny orgán povinný v kazdej situácii dodrziavat, stanovujú orientacné pravidlá postupu správneho orgánu, od ktorých sa nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 209 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 70). 35 Komisia sa prijatím takýchto pravidiel správania a tým, ze ich zverejnením oznámila, ze ich v budúcnosti uplatní na prípady, ktorých sa týkajú, sama obmedzuje vo výkone svojej diskrecnej právomoci a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 211 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 71). 36 Okrem toho usmernenia z roku 1998 vseobecne a abstraktne urcujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút, a v dôsledku toho zaistujú právnu istotu podnikov (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, body 211 a 213). 37 Napokon treba pripomenút, ze usmernenia z roku 1998 upravujú po prvé posúdenie závaznosti porusenia ako takej, na základe ktorej sa môze stanovit vseobecná východisková suma (bod 1 A druhý odsek). Po druhé závaznost sa posudzuje so zretelom na povahu spáchaných porusení a na vlastnosti dotknutého podniku, najmä na jeho velkost a postavenie na relevantnom trhu, co môze viest k zvázeniu východiskovej sumy, zaradeniu podnikov do kategórií a stanoveniu konkrétnej východiskovej sumy (bod 1 A tretí az siedmy odsek). 38 Pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia v napadnutom rozhodnutí, Komisia v prejednávanej veci paralelne skúmala styri porusenia konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia "vzhladom na to, ze... vykazujú spolocné znaky" (odôvodnenie c. 657 napadnutého rozhodnutia). 39 V súvislosti s povahou porusení Komisia v odôvodneniach c. 658 a 659 napadnutého rozhodnutia v prvom rade uvádza: "658 Porusenia, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, spocívali predovsetkým v tajných dohodách medzi sútazitelmi o tom, ze si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, ze si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáze nových výtahov a/alebo eskalátorov a ze si nebudú konkurovat, pokial ide o údrzbu a modernizáciu výtahov a eskalátorov (okrem Nemecka, kde cinnost údrzby a modernizácie nebola predmetom diskusií medzi úcastníkmi kartelu). Takéto horizontálne obmedzenia patria uz svojou povahou medzi najzávaznejsie porusenia clánku 81 [ES]. Porusenia v tomto prípade umelo zbavili zákazníkov výhod, ktoré mohli získat z predkladania ponúk v podmienkach slobodnej hospodárskej sútaze. Tiez treba poznamenat, ze niektoré zo zmanipulovaných projektov boli verejné zákazky financované z daní, ktoré sa realizovali práve s cielom získat konkurencné ponuky s dobrým pomerom kvality a ceny. 659 Pre posúdenie závaznosti porusenia sú faktory týkajúce sa jeho ciela vo vseobecnosti významnejsie ako faktory týkajúce sa jeho úcinkov, najmä ked sa dohody, ako to je v tomto prípade, týkajú velmi závazných porusení, ako je urcovanie cien a rozdelenie trhu. Úcinky dohody vo vseobecnosti nie sú smerodajným kritériom na posúdenie závaznosti porusenia." 40 Komisia dalej uvádza, ze "v predmetnom prípade sa neusilovala preukázat presné úcinky porusenia, kedze [bolo] nemozné urcit s dostatocnou presnostou príslusné konkurencné parametre (cena, obchodné podmienky, kvalita, inovácia a iné) v prípade neexistencie porusení" (odôvodnenie c. 660 napadnutého rozhodnutia). Zastáva vsak názor, ze "je... zrejmé, ze porusenia mali skutocný dopad," a na tento úcel uvádza, ze "samotná skutocnost, ze clenovia kartelu zaviedli rôzne protisútazné opatrenia, svedcí o dopade na trh, aj ked skutocný úcinok je tazké zmerat, kedze najmä nie je známe, ci a kolko iných projektov bolo zmanipulovaných, ani kolko projektov mohlo byt rozdelených medzi clenov kartelu bez toho, aby boli potrebné kontakty medzi nimi" (odôvodnenie c. 660 napadnutého rozhodnutia). V tom istom odôvodnení Komisia dalej uvádza, ze "vysoké celkové podiely sútazitelov na trhu svedcia o pravdepodobných protisútazných úcinkoch a [ze] relatívna stabilita týchto podielov na trhu pocas celej dlzky trvania porusení potvrdzuje tieto úcinky." 41 V odôvodneniach c. 661 az 669 napadnutého rozhodnutia Komisia dalej reaguje na tvrdenia, ktoré uviedli zalobkyne v priebehu správneho konania a ktorými sa usilovali preukázat obmedzený dopad porusení na trh. 42 V súvislosti s rozsahom relevantného geografického trhu Komisia v odôvodnení c. 670 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze "kartely, ktoré sú predmetom [napadnutého] rozhodnutia, sa vztahovali na celé územia Belgicka, Nemecka, Luxemburska alebo Holandska," a ze "z judikatúry jednoznacne vyplýva, ze vnútrostátny geografický trh, ktorý sa vztahuje na celé územie clenského státu, uz sám osebe predstavuje podstatný podiel na spolocnom trhu." 43 Napokon v odôvodnení c. 671 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze "kazdý podnik, ktorému je rozhodnutie urcené, sa dopustil jedného alebo viacerých velmi závazných porusení clánku 81 ES... "vzhladom na povahu porusení a na skutocnost, ze kazdé z nich sa vztahovalo na celé územie jedného clenského státu (Belgicka, Nemecka, Luxemburska alebo Holandska)." Komisia dospela k záveru, ze "tieto faktory sú také, ze porusenia sa musia povazovat za velmi závazné, aj ked ich skutocný dopad nemozno zmerat." 44 Po prvé, pokial ide o porusenie v Nemecku, zalobkyne tvrdia, ze v napadnutom rozhodnutí nie sú zohladnené vlastné konstatovania Komisie, podla ktorých sa kartel v Nemecku netýkal vsetkých projektov výtahov. Dotknutý trh teda bol údajne tvorený len projektmi výtahov s hodnotou vyssou ako jeden milión eur, ktoré predstavujú priblizne 20 az 30 % celkového trhu, co údajne potvrdili Kone, Otis a ThyssenKrupp vo svojich ziadostiach o oslobodenie od pokút (odôvodnenia c. 281 a 664 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyne vo svojej replike tiez poukazujú na to, ze porovnanie vseobecnej východiskovej sumy stanovenej pre porusenie v Nemecku na jednej strane a vseobecných východiskových súm stanovených pre porusenia v Belgicku a v Holandsku na druhej strane potvrdzuje neprimeranost východiskovej sumy stanovenej pre porusenie v Nemecku, kedze kartely v Belgicku a v Holandsku sa na rozdiel od kartelu v Nemecku údajne týkali celého trhu s výtahmi. 45 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze zalobkyne nespochybnujú zákonnost metódy uvedenej v bode 1 A usmernení z roku 1998 týkajúcej sa stanovenia vseobecnej východiskovej sumy pokuty. Táto metóda pritom zodpovedá pausálnemu prístupu, podla ktorého sa vseobecná východisková suma pokuty stanovená podla závaznosti porusenia vypocíta na základe povahy a geografického rozsahu porusenia, ako aj konkrétneho dopadu porusenia na trh, pokial ho mozno zmerat (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 134, a zo 6. mája 2009, Wieland-Werke/Komisia, T-116/04, Zb. s. II-1087, bod 62). 46 Okrem toho velkost relevantného trhu v zásade nie je povinným faktorom, ale len jednou z okolností relevantných na úcely posúdenia závaznosti porusenia, pricom Komisia podla judikatúry navyse nie je povinná vymedzit relevantný trh alebo posúdit jeho velkost, pokial má predmetné porusenie protisútazný ciel (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, body 55 a 64, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 109). Komisia teda pri stanovení vseobecnej východiskovej sumy pokuty môze, avsak nie je povinná zohladnit hodnotu trhu, ktorý je predmetom porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky BASF/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 134, a Wieland-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 63 a tam citovanú judikatúru). Usmernenia z roku 1998 totiz nestanovujú, ze suma pokút sa vypocíta v závislosti od celkového obratu alebo od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nebránia vsak ani tomu, aby sa tieto obraty vzali do úvahy pri stanovení výsky pokuty s cielom dodrzat vseobecné zásady práva Únie, pokial si to okolnosti vyzadujú (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 187). 47 Tvrdenie zalobkýn, ze vseobecná východisková suma pokuty stanovená pre kartel v Nemecku by mala odrázat údajne obmedzenú velkost relevantného trhu, teda vychádza z nesprávneho predpokladu a musí sa zamietnut. 48 Ako bolo uvedené v bodoch 38 az 43 vyssie, Komisia v prejednávanej veci pri urcovaní závaznosti porusenia vzala do úvahy povahu porusenia a geografický rozsah relevantného trhu. 49 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, z odôvodnenia c. 664 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia navyse odpovedala na tvrdenie spolocností Kone a Otis týkajúce sa údajne obmedzeného dopadu porusenia, vyplýva, ze dohody v Nemecku nemali vplyv len na eskalátory a projekty výtahov s hodnotou vyssou ako jeden milión eur, pricom Komisia konstatovala, ze je pravdepodobné, "ze cinnosti kartelu týkajúce sa projektov výtahov s hodnotou vyssou ako jeden milión eur, ktoré zahrnajú vysokorýchlostné výtahy a výtahy velkej hodnoty, mali vplyv na fungovanie zvysku trhu s výtahmi." V uvedenom odôvodnení Komisia tiez poukázala na to, ze celková hodnota projektu mala väcsí význam ako pocet a druh výtahov, ze nebolo mozné preukázat presné úcinky porusenia a ze skutkové okolnosti jednoznacne preukázali, ze zámerom úcastníkov nebolo vylúcit urcité druhy výrobkov, ale dohodnút sa na projektoch, v prípade ktorých sa dala hospodárska sútaz najlahsie vylúcit. 50 Tiez je potrebné pripomenút, ze Kone vo svojej ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcej sa Nemecka sama uviedla, ze [dôverné]([2]1) (pozri tiez odôvodnenie c. 256 napadnutého rozhodnutia), co skôr naznacuje, ze cielom kartelu bolo zmrazenie trhových podielov na celom trhu s výtahmi. Ako vsak zdôraznuje Komisia, výslovný zosúladený postup na úrovni projektov s hodnotou vyssou ako jeden milión eur by bol nezlucitelný s agresívnou hospodárskou sútazou týkajúcou sa projektov s nizsou hodnotou. Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnenia c. 241 napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobkyne nespochybnili, ThyssenKrupp tiez vyhlásila, ze výnimocne sa skúmali aj mensie projekty. Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkýn, ze pokial ide o výtahy, kartel sa týkal iba 20 az 30 % nemeckého trhu, sa musí zamietnut. 51 Pokial ide o kartel v Nemecku, je navyse potrebné poznamenat, ze hoci sa Komisia neusilovala preukázat presné úcinky porusenia (odôvodnenie c. 660 napadnutého rozhodnutia), stanovila nizsiu východiskovú sumu s cielom zohladnit v prospech dotknutých podnikov moznost, ze celý trh s výtahmi nebol priamo ovplyvnený kartelmi. Ako teda Komisia uvádza v odôvodnení c. 664 napadnutého rozhodnutia v reakcii na tvrdenia niektorých úcastníkov kartelu, podla ktorých sa kartel - pokial ide o výtahy - týkal len vysokorýchlostných výtahov, pri stanovení východiskovej sumy pokuty skutocne "vzala do úvahy skutocnost, ze cinnosti kartelu nemuseli mat priamy vplyv na celý trh s výtahmi." Je totiz zrejmé, ze z hladiska percentuálneho podielu na celkovej velkosti trhu bola východisková suma pokuty pre kartel v Nemecku stanovená na nizsej úrovni ako východiskové sumy pouzité pre ostatné kartely uvedené v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 55 nizsie). 52 Okrem toho, aj keby sa kartel v Nemecku - pokial ide o výtahy - týkal len projektov výtahov s hodnotou vyssou ako jeden milión eur, co zalobkyne nepreukázali a co navyse vyvracajú niektoré vyhlásenia spolocnosti ThyssenKrupp (pozri bod 50 vyssie), východisková suma by bola odôvodnená aj v porovnaní so sumami stanovenými pre ostatné kartely. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze geografický trh dotknutý kartelom v Nemecku bol ovela väcsí ako geografické trhy dotknuté ostatnými kartelmi. 53 Navyse je potrebné zdôraznit, ze aj keby bola pomerne malá velkost predmetného tovarového trhu preukázaná, je menej významná v porovnaní so vsetkými ostatnými okolnostami preukazujúcimi závaznost porusenia, ktoré sú uvedené v odôvodneniach c. 657 az 671 napadnutého rozhodnutia a spomenuté v bodoch 38 az 43 vyssie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, T-322/01, Zb. s. II-3137, bod 151). 54 Napokon aj za predpokladu, ze Komisia musí v prípade, ak konstatuje viaceré velmi závazné porusenia v jednom a tom istom rozhodnutí, dodrzat urcitý pomer medzi vseobecnými východiskovými sumami a velkostou jednotlivých dotknutých trhov, v prejednávanej veci nic nenasvedcuje tomu, ze vseobecná východisková suma stanovená pre kartel v Nemecku je neprimeraná vo vztahu k vseobecným východiskovým sumám stanoveným pre kartely v Belgicku a v Holandsku. 55 Z preskúmania relevantných údajov totiz vyplýva, ze Komisia vzhladom na velkost dotknutých trhov stanovila východiskové sumy pre porusenia v dotknutých clenských státoch primerane a koherentne, pricom nepouzila presný matematický vzorec, co v kazdom prípade nebola povinná urobit (pozri body 45 az 47 vyssie). Po prvé pre ovela väcsí nemecký trh, ktorý predstavuje 576 miliónov eur, bola vseobecná východisková suma stanovená na 70 miliónov eur. Po druhé pre dva mensie trhy podla poradia velkosti - holandský a belgický trh -, ktoré predstavujú 363 miliónov eur a 254 miliónov eur, bola vseobecná východisková suma stanovená na 55 miliónov eur a na 40 miliónov eur. 56 Za týchto okolností a vzhladom na pausálny prístup, na ktorom je zalozená metóda uvedená v bode 1 A usmernení z roku 1998, podla ktorej Komisia pri stanovení vseobecnej východiskovej sumy pokuty nie je povinná zohladnit velkost dotknutého trhu a uz vôbec nie je povinná stanovit túto sumu podla pevného percentuálneho podielu na celkovom obrate na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 134), vseobecnú východiskovú sumu stanovenú pre porusenie v Nemecku nemozno povazovat za neprimeranú vo vztahu k východiskovým sumám stanoveným pre porusenia v Belgicku a v Holandsku. 57 Po druhé, pokial ide o závaznost porusenia v Holandsku, Kone pripomína, ze Komisia musí brat do úvahy samotnú povahu porusenia, jeho skutocný dopad na trh, pokial ho mozno zmerat, a velkost relevantného geografického trhu. 58 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia dospela k nesprávnemu záveru, ze porusenie v Holandsku malo rovnakú povahu ako porusenia spáchané v Belgicku, v Nemecku a v Luxembursku, co údajne predstavuje zjavne nesprávne posúdenie a porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. V tejto súvislosti po prvé uvádzajú, ze v týchto clenských státoch sa dohody vo vseobecnosti uzatvárali na najvyssej úrovni riadenia. Po druhé rozdelovanie projektov údajne bolo zalozené na vopred dohodnutom rozdelení trhu medzi clenov kartelu a jeho cielom bolo zmrazit tieto trhové podiely. Po tretie údajne sa viedli zoznamy projektov. Clenovia kartelu navyse údajne prijímali mimoriadne opatrenia na zastretie svojho protiprávneho správania. Po stvrté v Belgicku a v Luxembursku sa porusenia údajne týkali vsetkých projektov a/alebo zmlúv a v Nemecku vsetkých projektov s hodnotou vyssou ako urcitá suma. Po piate v Belgicku údajne existoval kompenzacný mechanizmus pre odvetvie "sluzby". V prípade porusenia v Holandsku údajne neexistovala ani jedna z týchto okolností. 59 Je potrebné konstatovat, ze aj keby tieto okolnosti boli preukázané, nemôzu spochybnit posúdenie Komisie týkajúce sa povahy porusenia konstatovaného v Holandsku, ktoré je uvedené v odôvodnení c. 658 napadnutého rozhodnutia. Porusenie spáchané v Holandsku totiz - rovnako ako porusenia spáchané v Belgicku, v Nemecku a v Luxembursku - spocívalo predovsetkým v tajných dohodách medzi sútazitelmi o tom, ze si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, ze si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáze nových výtahov a/alebo eskalátorov a ze si nebudú konkurovat, pokial ide o údrzbu a modernizáciu výtahov a eskalátorov (okrem Nemecka, kde cinnost údrzby a modernizácie nebola predmetom diskusií medzi úcastníkmi kartelu). Takéto horizontálne obmedzenia patria uz svojou povahou medzi najzávaznejsie porusenia clánku 81 ES (odôvodnenie c. 658 napadnutého rozhodnutia), co výslovne vyplýva z bodu 1 A usmernení z roku 1998, ktorý oznacuje takéto porusenia ako "velmi závazné". 60 Podla zalobkýn malo porusenie v Holandsku navyse menej významný dopad na trh ako kartely v Belgicku, v Nemecku a v Luxembursku. Na rozdiel toho, co tvrdí Komisia, je údajne mozné vseobecne zmerat dopad na trh porovnaním hodnoty dotknutých projektov s celkovou hodnotou trhu. Okrem toho Otis, ThyssenKrupp a Kone údajne odhadli trhový podiel, ktorý mohol byt dotknutý porusením, na menej ako 10 %. Kone subsidiárne tvrdí, ze vzhladom na dôkazy a na povahu porusenia a jeho dopad Komisia mala kvalifikovat porusenie v Holandsku ako "závazné" a nie ako "velmi závazné" a ze mala v dôsledku toho znízit základnú sumu pokuty pre porusenie v Holandsku. 61 V súlade s bodom 1 A prvým odsekom usmernení z roku 1998 Komisia musí v rámci posúdenia závaznosti porusenia vykonat posúdenie konkrétneho dopadu na trh iba vtedy, ked sa zdá, ze tento dopad je meratelný (pozri rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 74 a tam citovanú judikatúru; rozsudky Súdu prvého stupna Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 143, a z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 216). 62 Podla ustálenej judikatúry musí Komisia pri posudzovaní konkrétneho dopadu porusenia na trh vychádzat z hospodárskej sútaze, aká by normálne existovala, keby k poruseniu nedoslo (pozri rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 83 a tam citovanú judikatúru). 63 Komisia v prejednávanej veci v odôvodnení c. 660 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze "sa neusilovala preukázat presné úcinky porusenia, kedze [bolo] nemozné urcit s dostatocnou presnostou príslusné konkurencné parametre (cena, obchodné podmienky, kvalita, inovácia a iné) v prípade neexistencie porusení." Aj ked Komisia v odôvodnení c. 660 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze je zrejmé, ze kartely mali skutocný dopad, kedze boli vykonané, a aj ked Komisia v odôvodneniach c. 661 az 669 zamietla tvrdenia dotknutých podnikov, ktorými sa tieto podniky usilovali preukázat obmedzené úcinky kartelových dohôd, je potrebné konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí pri posudzovaní závaznosti porusení nevzala do úvahy ich prípadný dopad na trh. 64 Komisia teda v odôvodnení c. 671 napadnutého rozhodnutia zalozila svoj záver o posúdení závaznosti porusení len na zohladnení povahy uvedených porusení a ich geografického rozsahu. Komisia totiz v uvedenom odôvodnení dospela k záveru, ze "vzhladom na povahu porusení a na skutocnost, ze kazdé z nich sa vztahovalo na celé územie jedného clenského státu (Belgicka, Nemecka, Luxemburska alebo Holandska)..., [je potrebné konstatovat, ze] kazdý podnik, ktorému bolo rozhodnutie urcené, sa dopustil jedného alebo viacerých velmi závazných porusení clánku 81 ES." 65 Pokial ide o tvrdenie, ze je mozné vseobecne zmerat dopad na trh porovnaním hodnoty dotknutých projektov s celkovou hodnotou trhu, je potrebné konstatovat, ze zalobkyne nespecifikujú spôsob, akým by sa mal dopad na trh vypocítat. Zalobkyne v tejto súvislosti vo svojej replike poukazujú na vysvetlenia spolocnosti Kone uvedené v jej odpovedi na oznámenie o výhradách. Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o prípustnosti takejto argumentácie, ktorá je uvedená v prílohe k zalobe, je potrebné poukázat na to, ze zalobkyne sa len odvolávajú na obmedzený dopad kartelu na trh v Holandsku a v tejto súvislosti v podstate poukazujú na vyhlásenia dotknutých podnikov, podla ktorých bol predmetom kartelu obmedzený pocet projektov. Ako vsak uvádza Komisia, takéto vyhlásenia neznamenajú, ze dopad porusenia bol meratelný, kedze rozsah kartelu nebol známy. Komisia napríklad v odôvodnení c. 384 napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobkyne nespochybnili, uviedla, ze "nebolo potrebné rozdelit si vsetky projekty v Holandsku, kedze dotknuté podniky museli rokovat len o projektoch, ktoré neboli automaticky pridelené jednému z nich na základe vztahu vytvoreného s existujúcim klientom." Okrem toho tvrdenia zalobkýn nemôzu spochybnit záver Komisie uvedený v odôvodnení c. 660 napadnutého rozhodnutia, ze bolo nemozné urcit s dostatocnou presnostou príslusné konkurencné parametre (cena, obchodné podmienky, kvalita, inovácia a iné) v prípade neexistencie porusení (pozri body 62 a 63 vyssie). 66 V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze tvrdenia zalobkýn nespochybnujú kvalifikáciu porusenia v Holandsku ako "velmi závazného". 67 Je teda potrebné poukázat na to, ze porusenia konstatované v napadnutom rozhodnutí patria uz svojou povahou medzi najzávaznejsie porusenia clánku 81 ES, kedze spocívali "v tajných dohodách medzi sútazitelmi o tom, ze si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, ze si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáze nových výtahov a/alebo eskalátorov a ze si nebudú konkurovat, pokial ide o údrzbu a modernizáciu výtahov a eskalátorov (okrem Nemecka, kde cinnost údrzby a modernizácie nebola predmetom diskusií medzi úcastníkmi kartelu)" (odôvodnenie c. 658 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti sa v usmerneniach z roku 1998 uvádza, ze "velmi závazné" porusenia spocívajú predovsetkým v horizontálnych obmedzeniach, akými sú cenové kartely, v kvótach rozdelenia trhov alebo v iných praktikách, ktoré narúsajú riadne fungovanie vnútorného trhu. Tieto porusenia sú tiez uvedené medzi príkladmi kartelových dohôd výslovne vyhlásených za nezlucitelné so spolocným trhom v clánku 81 ods. 1 písm. c) ES. Okrem toho, ze spôsobujú vázne narusenie hospodárskej sútaze, tieto kartelové dohody odporujú hlavnému cielu Zmluvy ES týkajúcemu sa integrácie trhu Spolocenstva tým, ze zaväzujú úcastníkov k respektovaniu existencie oddelených trhov, casto vymedzených podla státnych hraníc, co vedie k izolácii týchto trhov. Takéto porusenia, najmä v prípade horizontálnych kartelov, kvalifikuje judikatúra ako "osobitne závazné" alebo ako "zjavné porusenia" (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 109; z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 136, a z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 85). 68 Z ustálenej judikatúry navyse vyplýva, ze úcinok protisútazného postupu nie je urcujúcim kritériom pri posudzovaní závaznosti porusenia. Skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú uz svojou povahou závazné, ako je rozdelenie trhov (rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 118, a Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 96; rozsudky Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 199, a Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 251). 69 Povaha porusenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porusení ako "velmi závazných". Z opisu velmi závazných porusení v usmerneniach z roku 1998 vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom je najmä rozdelenie trhov, môzu mat iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného" bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznacovat osobitným dopadom alebo geografickým rozsahom (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 75, a z 24. septembra 2009, Erste Bank der österreichischen Sparkassen/Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 103). Tento záver je podporený skutocnostou, ze zatial co v opise závazných porusení sa výslovne spomína dopad na trh a úcinky v rozsiahlych oblastiach spolocného trhu, v opise velmi závazných porusení naopak nie je nijaká zmienka o poziadavke skutocného dopadu na trh ci spôsobení úcinkov v konkrétnej geografickej oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 171 a tam citovanú judikatúru). 70 Komisia teda oprávnene konstatovala, ze porusenie v Holandsku bolo vzhladom na jeho ciel uz svojou povahou velmi závazné. 71 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy sa tento zalobný dôvod musí zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení oznámenia o spolupráci z roku 2002 a na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery, rovnosti zaobchádzania a práva na obhajobu 72 Zalobkyne pripomínajú, ze podali ziadosti o oslobodenie od pokút alebo znízenie pokút podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. Komisia vsak pri posudzovaní kvality a uzitocnosti ich spolupráce údajne porusila ustanovenia tohto oznámenia. Podla zalobkýn Komisia navyse údajne porusila ich legitímne ocakávania a ich právo na obhajobu. Zalobkyne napokon tvrdia, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania pri posudzovaní znízenia pokút uplatnitelného podla uvedeného oznámenia. O oznámení o spolupráci z roku 2002 73 Je potrebné poukázat na to, ze Komisia v oznámení o spolupráci z roku 2002 definovala podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou spolupracujú pri preukazovaní kartelu, oslobodené od pokuty alebo môzu dosiahnut znízenie pokuty, ktorú by inak museli zaplatit. 74 V prvom rade oznámenie o spolupráci z roku 2002 v oddiele A bode 8 stanovuje: "Komisia udelí podniku oslobodenie od akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená, ak: a) podnik je prvý, ktorý predkladá dôkaz, ktorý podla názoru Komisie jej umozní prijat rozhodnutie na vykonanie vysetrovania v zmysle clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 v súvislosti s údajným kartelovým vplyvom na spolocenstvo [v súvislosti s údajným kartelom ovplyvnujúcim Spolocenstvo - neoficiálny preklad] alebo b) podnik je prvý, ktorý predlozí dôkaz, ktorý podla názoru Komisie jej umozní zistit porusovanie clánku 81 [ES] v súvislosti s údajným kartelovým vplyvom na spolocenstvo [v súvislosti s údajným kartelom ovplyvnujúcim Spolocenstvo - neoficiálny preklad]." 75 Oznámenie o spolupráci z roku 2002 v oddiele B bode 20 dalej stanovuje, ze "podniky, ktoré nesplnajú podmienky [oslobodenia od pokuty], môzu byt oprávnené pre vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená," a v bode 21 stanovuje, ze "s cielom oprávnenia podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz [na splnenie podmienok na znízenie pokuty musí podnik poskytnút Komisii dôkaz o údajnom porusení, ktorý predstavuje významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz má k dispozícii, a musí ukoncit svoju úcast na údajnom porusení najneskôr v case, ked predlozí tento dôkaz - neoficiálny preklad]." 76 Pokial ide o pojem pridaná hodnota, tento pojem je vysvetlený v bode 22 oznámenia o spolupráci z roku 2002: "Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti [rozsahu, v akom poskytnutý dôkaz svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti posilnuje - neoficiálny preklad] schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty ako je následne stanovený dôkaz [pochádzajúci z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutocnostami za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz získaný následne - neoficiálny preklad]. Podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost [Podobne dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutocnostami sa vo vseobecnosti povazuje za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz, ktorý s nimi súvisí len nepriamo - neoficiálny preklad]." 77 Bod 23 písm. b) prvý odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje rozdelenie znízení pokút do troch kategórií: "- prvý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 30 - 50 %, - druhý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 20 - 30 %, - dalsie podniky, ktoré splnajú bod 21: znízenie az do 20 %." 78 Oznámenie o spolupráci z roku 2002 v bode 23 písm. b) druhom odseku stanovuje: "s cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21, a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu [rozsah, v akom predstavuje pridanú hodnotu - neoficiálny preklad]. Môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia." 79 Napokon bod 23 písm. b) posledný odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje: "... ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz." O miere volnej úvahy Komisie a o preskúmaní súdmi Únie 80 Je potrebné pripomenút, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý predstavuje právny základ pre ukladanie pokút v prípade porusenia pravidiel sútazného práva Únie, priznáva Komisii urcitú mieru volnej úvahy pri urcovaní pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127), ktorá závisí najmä od jej vseobecnej politiky v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 105 a 109). Práve v tomto rámci Komisia na zabezpecenie transparentnosti a objektívnosti svojich rozhodnutí v oblasti pokút prijala a zverejnila oznámenie o spolupráci z roku 2002. Ide o nástroj, ktorého úcelom je urcit v súlade s predpismi vyssej právnej sily kritériá, ktoré Komisia zamýsla uplatnovat v rámci výkonu svojej diskrecnej právomoci. Vyplýva z neho samoobmedzenie tejto právomoci (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 89), kedze Komisia musí dodrziavat usmernenia, ktoré si stanovila (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 57). 81 Samoobmedzenie diskrecnej právomoci Komisie, ktoré vyplýva z prijatia oznámenia o spolupráci z roku 2002, vsak nie je nezlucitelné so zachovaním znacnej miery volnej úvahy Komisie (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 224). 82 Oznámenie o spolupráci z roku 2002 totiz obsahuje rôzne flexibilné prvky, ktoré umoznujú Komisii vykonávat jej diskrecnú právomoc v súlade s ustanoveniami clánku 23 nariadenia c. 1/2003, ako ich vylozil Súdny dvor (pozri analogicky rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 81 vyssie, bod 224). 83 Je teda potrebné poukázat na to, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posudzovaní otázky, ci majú dôkazy predlozené podnikom, ktorý poziadal o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002, významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 88, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 555). Pokial ide o bod 8 písm. a) a b) uvedeného oznámenia, je potrebné konstatovat, ze táto znacná miera volnej úvahy vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia, v ktorom sa výslovne spomína predlozenie dôkazov, ktoré "podla názoru Komisie" umoznia Komisii prijat rozhodnutie na vykonanie vysetrovania alebo umoznia Komisii konstatovat porusenie. Posúdenie kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej podnikom si totiz vyzaduje zlozité skutkové posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 81, a rozsudok Carbone Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 271). 84 Rovnako po konstatovaní, ze dôkazy predstavujú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002, Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy, ked má stanovit presnú úroven znízenia pokuty, ktoré sa má priznat dotknutému podniku. Bod 23 písm. b) prvý odsek tohto oznámenia totiz stanovuje pásma na znízenie pokuty pre rôzne kategórie dotknutých podnikov, zatial co druhý odsek uvedeného bodu stanovuje kritériá, ktoré má Komisia zohladnit pri stanovení úrovne znízenia v rámci týchto pásiem. 85 Vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri hodnotení spolupráce podniku podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, jej Vseobecný súd môze vytknút iba zjavné prekrocenie tejto miery volnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, body 81, 88 a 89, a rozsudok z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 555). O spolupráci spolocnosti Kone pri preukázaní porusenia v Nemecku 86 Spolocnosti Kone, ktorá 12. februára 2004 ako prvý podnik podala ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcu sa kartelu v Nemecku (odôvodnenie c. 105 napadnutého rozhodnutia), nebolo priznané oslobodenie od pokút podla bodu 8 tohto oznámenia, pokial ide o uvedený kartel (odôvodnenie c. 790 napadnutého rozhodnutia). 87 Komisia v odôvodneniach c. 783 az 786 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze bod 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002 nemozno uplatnit, kedze informácie poskytnuté tretou osobou jej umoznili vykonat inspekciu v Nemecku uz 28. januára 2004. 88 Uplatnenie bodu 8 písm. b) uvedeného oznámenia bolo tiez vylúcené z týchto dôvodov uvedených v odôvodneniach c. 787 az 789 napadnutého rozhodnutia: "787 Komisia prizná oslobodenie na základe bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci [z roku 2002], ak podnik ako prvý predlozí dôkazy, ktoré Komisii podla jej názoru umoznia konstatovat porusenie clánku 81 [ES] v súvislosti s predpokladaným kartelom, co znamená, ze Komisia predtým nemala k dispozícii dostatok dôkazov na konstatovanie porusenia clánku 81 [ES] a ze ziadnemu podniku nebolo priznané podmienecné oslobodenie od pokút na základe bodu 8 písm. a). 788 Vyjadrenie spolocnosti Kone v rámci jej ziadosti [podla oznámenia o spolupráci z roku 2002] je nejednoznacné a nie je podlozené nijakým dôkazom okrem jej vlastných písomných vyhlásení zalozených na spomienkach. Uznáva, ze [dôverné]. V tomto prípade Komisia uz mala k dispozícii informácie o predpokladanom porusení, ktoré získala z iných zdrojov, ako sú vyjadrenia tretích osôb a setrenia. Tieto informácie urcili hlavné smerovanie veci v rámci správneho konania zacatého z vlastného podnetu Komisie. Za týchto okolností by teda podnik, ktorý chce dosiahnut oslobodenie na základe bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci [z roku 2002], musel poskytnút Komisii informácie, ktoré jej umoznia podstatne skrátit jej vysetrovanie. 789 Vyjadrenie spolocnosti Kone týkajúce sa Nemecka obsahuje menej presný opis cinností kartelu ako jej vyjadrenie týkajúce sa Belgicka a Luxemburska a nie je podlozené listinnými dôkazmi v neprospech podniku (okrem jej vlastných vyhlásení). Kone teda nemôze tvrdit, ze jej vyjadrenie týkajúce sa Belgicka a Luxemburska na jednej strane a jej vyjadrenie týkajúce sa Nemecka na druhej strane mali ,rovnakú kvalitu`." 89 Spolocnosti Kone vsak bolo priznané znízenie jej pokuty o 50 % na základe bodu 23 písm. b) prvého odseku prvej zarázky oznámenia o spolupráci z roku 2002 za jej spoluprácu týkajúcu sa kartelu v Nemecku (odôvodnenie c. 793 napadnutého rozhodnutia). 90 Zalobkyne v prvom rade tvrdia, ze Kone splnila podmienky na priznanie oslobodenia na základe bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002, pokial ide o porusenie v Nemecku, kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí údajne na základe vyjadrení spolocnosti Kone z 12. a 18. februára 2004 preukázala vsetky prvky tvoriace toto porusenie. Poukazujú na to, ze v case, ked Kone podala svoju ziadost podla tohto oznámenia, Komisia este nemala k dispozícii dostatocné dôkazy na preukázanie porusenia v Nemecku a ze Kone ako prvý podnik poskytla informácie o tomto porusení. 91 Je potrebné pripomenút, ze jednou z podmienok na priznanie oslobodenia na základe bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002 je, ze podnik ako prvý predlozí dôkazy, ktoré Komisii podla jej názoru umoznia konstatovat porusenie clánku 81 ES v súvislosti s údajným kartelom ovplyvnujúcim Spolocenstvo. 92 Je potrebné poukázat na to, ze 12. februára 2004, ked Kone podala svoju ziadost týkajúcu sa Nemecka, Komisia uz predpokladala existenciu kartelu v odvetví výtahov a eskalátorov v Nemecku na základe informácií, ktoré v tom case mala k dispozícii. Na základe informácií, ktoré jej oznámila tretia osoba, Komisia totiz uz 28. januára 2004 uskutocnila setrenia v priestoroch spolocnosti ThyssenKrupp a niektorých jej dcérskych spolocností v Nemecku (odôvodnenie c. 104 napadnutého rozhodnutia). 93 Je pravda, ze je nesporné, ze v case, ked Kone podala svoju ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, Komisia este nemala k dispozícii dostatocné dôkazy na konstatovanie porusenia v Nemecku a ze Kone ako prvý podnik podala takúto ziadost, pokial ide o uvedené porusenie (odôvodnenie c. 105 napadnutého rozhodnutia). 94 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, vsak tieto okolnosti samy osebe nestacia na vznik nároku na oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002. Nárok na oslobodenie od pokút podla tohto ustanovenia totiz závisí od kvality spolupráce podniku, akým je Kone. Nestací totiz, aby Kone poskytla informáciu a dôkazy, ktoré umoznia úcinne vysetrit porusenie. Hoci je pravda, ze nie je potrebné, aby poskytnuté dôkazy boli dostacujúce na preukázanie porusenia ako celku alebo jeho najmensích podrobností, tieto dôkazy musia byt svojou povahou, presnostou a dôkaznou silou dostatocné na to, aby umoznili Komisii konstatovat porusenie clánku 81 ES. 95 Vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri hodnotení spolupráce podniku podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, je potrebné v prejednávanej veci skúmat, ci Komisia zjavne prekrocila túto mieru volnej úvahy, ked konstatovala, ze dôkazy predlozené spolocnostou Kone jej neumoznili konstatovat porusenie clánku 81 ES v súvislosti s kartelom v Nemecku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 555). 96 Po prvé je potrebné pripomenút, ze dôkazy predlozené spolocnostou Kone v rámci jej ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcej sa Nemecka sú zahrnuté v jej vyjadrení z 12. februára 2004, ktoré bolo doplnené a opravené jej vyjadrením z 18. februára 2004. K vyjadreniu z 12. februára 2004 boli pripojené dve vyhlásenia clenov vedenia spolocnosti Kone - jedno obsahovalo opis kartelu na trhu s výtahmi v Nemecku [dôverné] a druhé obsahovalo opis kartelu na trhu s eskalátormi v Nemecku [dôverné]. 97 Vyjadrenia spolocnosti Kone z 12. a 18. februára 2004 v prílohe obsahujú niekolko listinných dôkazov. Okrem dokumentov vyhotovených clenmi vedenia spolocnosti Kone na základe spomienok na úcely jej ziadosti podla oznámenia o spolupráci, v ktorých sú uvedené dátumy a miesta konania niektorých stretnutí, ktoré sa uskutocnili v rámci kartelu [dôverné], a projekty, ktoré boli predmetom rokovaní na týchto stretnutiach [dôverné], Kone pripojila k svojmu vyjadreniu z 12. februára 2004 fax od spolocnosti Schindler [dôverné] a zoznamy projektov bez uvedenia dátumov [dôverné]. K vyjadreniu z 18. februára 2004 boli navyse pripojené úcty za ubytovanie [dôverné]. 98 Po druhé, pokial ide o hodnotu predlozených dôkazov, v súvislosti s vyjadrením z 12. februára 2004 je potrebné konstatovat, ze vyhlásenia spolocnosti Kone boli vypracované clenmi jej vedenia na základe spomienok. Nemozno teda vylúcit, ze obsahujú nepresnosti. Kone navyse vo svojom vyjadrení z 18. februára 2004 sama uvádza, ze presnost niektorých jej vyjadrení nemozno úplne zarucit. 99 Jednostranné vyhlásenia podniku v kazdom prípade nemôzu postacovat na konstatovanie porusenia, ak nie sú podlozené presnými a zhodujúcimi sa listinnými dôkazmi. Je totiz potrebné, aby Komisia vo svojom rozhodnutí uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze porusenie bolo spáchané (rozsudok Súdneho dvora z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20; rozsudky Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T-36/05, neuverejnený v Zbierke, bod 71, a z 9. júla 2009, Peugeot a Peugeot Nederland/Komisia, T-450/05, Zb. s. II-2533, bod 75). 100 Pokial ide o dôkazy pripojené k vyjadreniam z 12. a 18. februára 2004, je potrebné konstatovat, ze ich dôkazná hodnota je obmedzená, kedze sú bud vypracované spolocnostou Kone na úcely jej ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 a nepochádzajú z obdobia porusenia [dôverné], alebo samy osebe Komisii neumoznujú konstatovat porusenie clánku 81 ES [dôverné]. Zoznamy projektov, ktoré boli pripojené k vyjadreniu z 12. februára 2004 [dôverné], na ktorých navyse nie sú uvedené dátumy, nemajú bez vysvetlení poskytnutých spolocnostou Kone v jej vyjadrení nijakú samostatnú hodnotu pre preukázanie kartelu v Nemecku, kedze z nich nevyplýva protiprávne rozdelovanie spomenutých projektov medzi sútazitelov. To platí aj pre úcty za ubytovanie pripojené k vyjadreniu z 18. februára 2004 [dôverné], ktoré potvrdzujú len prítomnost clenov vedenia spolocnosti Kone v hoteli v konkrétnom case a zarezervovanie konferencnej miestnosti, ale nesvedcia o protisútaznom správaní v odvetví výtahov a eskalátorov. 101 Jediným dôkazom pripojeným k vyjadreniam spolocnosti Kone, ktorý svedcí o protisútaznom správaní, je fax od spolocnosti Schindler [dôverné]. Hoci Komisia poukázala na tento fax v bode 283 oznámenia o výhradách, vzhladom na to, ze je nesporné, ze Schindler v tom case uz nebol clenom kartelu v Nemecku (pozri clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia), je vsak hodnota tohto dôkazu pri preukázaní porusenia v Nemecku velmi obmedzená. 102 Z vyssie uvedenej analýzy vyplýva, ze jednostranné vyhlásenia spolocnosti Kone obsiahnuté v jej vyjadreniach z 12. a 18. februára 2004 neboli podlozené presnými a zhodujúcimi sa listinnými dôkazmi. 103 Za týchto okolností a aj za predpokladu, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia v odôvodnení c. 788 napadnutého rozhodnutia, vyjadrenia spolocnosti Kone neboli nejednoznacné a boli podlozené dôkazmi, Komisia bez toho, aby zjavne prekrocila svoju mieru volnej úvahy, rozhodla, ze tieto vyjadrenia nepostacovali na konstatovanie porusenia clánku 81 ES v Nemecku. Komisia teda oprávnene odmietla priznat spolocnosti Kone oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002. 104 Na tento záver nemá vplyv ani skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje pocetné odkazy na vyjadrenia spolocnosti Kone, ani skutocnost, ze informácie poskytnuté ostatnými úcastníkmi alebo získané pocas setrení v marci 2004, ktoré boli tiez citované v uvedenom rozhodnutí, potvrdzujú obsah vyjadrení, ktoré predtým predlozila Kone. 105 Po prvé odkazy na vyjadrenia spolocnosti Kone v napadnutom rozhodnutí totiz vôbec neznamenajú, ze tieto vyjadrenia svojou povahou, presnostou a dôkaznou silou postacovali na to, aby umoznili Komisii konstatovat porusenie v Nemecku. Po druhé odkaz na iné "potvrdzujúce" dôkazy v odôvodneniach c. 209 az 288 napadnutého rozhodnutia tiez neznamená, ze vyjadrenia spolocnosti Kone z 12. a 18. februára 2004 mali takúto povahu, presnost a dôkaznú silu. Komisia bola naopak nútená uviest v napadnutom rozhodnutí iné dôkazy, kedze na úcely konstatovania uvedeného porusenia nemohla vychádzat len z jednostranných vyhlásení spolocnosti Kone, ktoré neboli podlozené presnými a zhodujúcimi sa listinnými dôkazmi (pozri bod 99 vyssie). 106 Zalobkyne navyse tvrdia, ze dôkazy predlozené spolocnostou Kone týkajúce sa kartelu v Nemecku mali rovnakú hodnotu ako informácie, vdaka ktorým bolo spolocnosti Kone priznané oslobodenie na základe bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002 pre porusenie v Belgicku a v Luxembursku. 107 Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o prípustnosti argumentácie zalobkýn, ktorá odkazuje v podstate na dokumenty pripojené k zalobe, treba konstatovat, ze - ako uz bolo uvedené v bode 103 vyssie - Komisia oprávnene odmietla priznat spolocnosti Kone oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002. Zalobkyne navyse nepreukázali, ze Komisia zjavne prekrocila svoju mieru volnej úvahy tým, ze priznala spolocnosti Kone oslobodenie, pokial ide o Belgicko a Luxembursko, a odmietla jej ho priznat, pokial ide o Nemecko. 108 Z porovnania ziadostí spolocnosti Kone týkajúcich sa jednak Belgicka a Luxemburska a jednak Nemecka totiz vyplýva, ze povaha a presnost poskytnutých informácií boli rozdielne. Po prvé obsah ziadostí spolocnosti Kone podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcich sa Belgicka a Luxemburska bol podrobnejsí ako v prípade jej ziadosti týkajúcej sa Nemecka, pokial ide o informácie o stretnutiach, ktoré sa uskutocnili v rámci kartelu (mená úcastníkov, dátumy, casy, predmet, program). Po druhé Kone podlozila svoje vyhlásenia týkajúce sa kartelov v Belgicku a v Luxembursku presnými a zhodujúcimi sa listinnými dôkazmi. V prípade Belgicka a Luxemburska tak Kone predlozila úplné a podrobné zoznamy projektov, ktoré boli rozdelené medzi clenov kartelu a ktoré sa týkali celého obdobia porusenia v týchto krajinách, ako aj dokumenty z relevantného obdobia, ktoré predstavovali dôkazy o zosúladenom správaní. 109 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze vsetky výhrady zalobkýn týkajúce sa skutocnosti, ze Komisia odmietla priznat spolocnosti Kone oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002, sa musia zamietnut. 110 Po druhé zalobkyne sa domnievajú, ze Kone v kazdom prípade predlozila dôkazy, ktoré Komisii umoznili prijat rozhodnutie na vykonanie vysetrovania, a ze jej preto malo byt priznané oslobodenie na základe bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002. 111 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002 Komisia prizná oslobodenie od pokút podniku, ktorý jej ako prvý predlozí dôkazy, ktoré jej podla jej názoru umoznia prijat rozhodnutie na vykonanie vysetrovania v súvislosti s údajným kartelom ovplyvnujúcim Spolocenstvo. Ako uvádza Komisia a ako vyplýva z bodu 6 tohto oznámenia, cielom tohto ustanovenia je ulahcit zistovanie porusení, o ktorých Komisia nevie a ktoré by bez dôkazov poskytnutých dotknutým podnikom zostali utajené. Teda "cielom bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci [z roku 2002] je odmenit poskytnutie informácií, ktoré umoznujú odhalit existenciu kartelu, a nie odmenit podporu doplnujúcich opatrení prebiehajúceho vysetrovania vo forme druhej cielenejsej inspekcie" (odôvodnenie c. 786 napadnutého rozhodnutia). 112 Po prvé v prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze skôr, nez Kone predlozila Komisii svoju ziadost týkajúcu sa Nemecka z 12. februára 2004, Komisia uz 28. januára 2004 vykonala najmä v Nemecku setrenia v súvislosti s kartelom týkajúcim sa rozdelenia trhov v odvetví výtahov a eskalátorov po tom, co bola tretou osobou informovaná o existencii kartelu v tomto odvetví (odôvodnenia c. 91, 104, 105 a 783 napadnutého rozhodnutia). 113 Kedze Kone neumoznila Komisii odhalit kartel v Nemecku, nemôze sa domáhat oslobodenia od pokút podla bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002. V tejto súvislosti je tvrdenie spolocnosti Kone, ze má nárok na oslobodenie od pokút, kedze jej ziadost údajne umoznila Komisii úspesne zorganizovat nové setrenia v Nemecku v marci 2004, irelevantné. Ako totiz uviedla Komisia (pozri bod 111 vyssie), cielom bodu 8 písm. a) uvedeného oznámenia nie je "odmenit podporu doplnujúcich opatrení prebiehajúceho vysetrovania vo forme druhej cielenejsej inspekcie." 114 V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze Kone nikdy nepoziadala o oslobodenie na základe uvedeného bodu, kedze ziadost spolocnosti Kone týkajúca sa Nemecka bola doplnením jej ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcej sa Belgicka a Luxemburska a je neoddelitelnou súcastou tejto ziadosti, ktorá je výslovne zalozená na bode 8 písm. b) uvedeného oznámenia. Kone navyse nepopiera, ze poziadala o oslobodenie na základe bodu 8 písm. a) tohto oznámenia pocas stretnutí s Komisiou az viac ako rok po podaní svojej ziadosti a priblizne devät mesiacov po tom, co ju Komisia listom z 29. júna 2004 informovala o tom, ze jej ziadost nesplna podmienky bodu 8 písm. b) tohto oznámenia. 115 Po druhé je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkýn, ze vyjadrenia spolocnosti Kone z 12. a 18. februára 2004 poskytli Komisii informácie o inom porusení, ktoré bolo odlisné od porusenia, ktoré bolo predmetom setrení v januári 2004, konkrétne o karteli v odvetví výtahov a eskalátorov v Nemecku týkajúcom sa projektov s hodnotou vyssou ako jeden milión eur, a nie ako vyplýva z rozhodnutí o inspekcii, o karteli prinajmensom na európskej úrovni týkajúcom sa celého trhu s výtahmi a eskalátormi. 116 Je pravda, ze z rozhodnutí o inspekcii vyplýva, ze Komisia sa v case ich prijatia domnievala, ze kartel týkajúci sa rozdelenia trhov v odvetví výtahov a eskalátorov sa vztahoval prinajmensom na kazdý clenský stát Únie. Z judikatúry navyse vyplýva, ze pokial ide o rozhodnutia na vykonanie vysetrovania, Komisia musí jasne uviest domnienky, ktoré má v úmysle preverit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 41). Nie je vsak potrebné, aby v rozhodnutí na vykonanie vysetrovania bolo uvedené presné vymedzenie relevantného trhu, presná právna kvalifikácia predpokladaných porusení a vymedzenie obdobia, v ktorom tieto porusenia údajne boli spáchané (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia, 85/87, Zb. s. 3137, bod 10). 117 Je potrebné konstatovat, ze vo februári 2004, ked Kone predlozila svoju ziadost Komisii, Komisia uz mala k dispozícii informácie o karteli týkajúcom sa rozdelenia trhov v odvetví výtahov a eskalátorov "ovplyvnujúcom Spolocenstvo" v zmysle bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002. V rozhodnutiach o inspekcii sa navyse jasne uvádza, ze setrenia sa osobitne týkajú cinností dotknutých podnikov na potenciálnom trhu predaja a montáze výtahov a eskalátorov, ako aj na potenciálnom trhu servisu a údrzby týchto výrobkov a ze Komisia bola informovaná o tom, ze vedúci zamestnanci styroch clenov predpokladaného kartelu sa kazdorocne stretávali s cielom stanovit podiely kazdého z clenov aspon v kazdom clenskom státe Únie. Na základe informácií, ktoré mala k dispozícii, sa Komisia uz v januári 2004 domnievala, ze nemecký trh bol dotknutý týmto kartelom, co ju viedlo k zorganizovaniu setrení v Nemecku z 28. januára 2004. V tejto súvislosti tvrdeniu spolocnosti Kone, ze k inspekcii priestorov spolocnosti ThyssenKrupp v Nemecku doslo iba preto, lebo sídlo tejto spolocnosti sa nachádzalo v Nemecku, protirecí skutocnost, ze 29. januára 2004 Komisia tiez vykonala setrenia v priestoroch dcérskych spolocností skupiny ThyssenKrupp pôsobiacich na nemeckom trhu (odôvodnenie c. 104 napadnutého rozhodnutia). 118 Za týchto okolností zalobkyne nemôzu tvrdit, ze porusenie, ktoré v marci 2004 vyvolalo setrenia v tom istom odvetví v Nemecku, predstavuje porusenie odlisné od porusenia, ktoré bolo predmetom setrení v januári 2004. 119 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze v case, ked Kone predlozila svoju ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 Komisii, Kone uz nemala nárok na oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. a) tohto oznámenia za svoju úcast na karteli v Nemecku. 120 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze Komisia mala priznat spolocnosti Kone úplné znízenie pokuty podla bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002, kedze Komisia pred podaním ziadosti spolocnosti Kone o zhovievavost nevedela o nijakej skutocnosti týkajúcej sa kartelu v Nemecku. 121 Predmetné ustanovenie stanovuje, ze "ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz." 122 V prejednávanej veci je nesporné, ze 12. februára 2004, ked Kone predlozila svoju ziadost týkajúcu sa Nemecka Komisii, Komisia uz mala k dispozícii informácie o karteli týkajúcom sa rozdelenia trhov v odvetví výtahov a eskalátorov v rámci Únie a ze nemecký trh bol dotknutý týmto kartelom. Preto Komisia na základe informácií, ktoré uz mala k dispozícii, zorganizovala setrenia v Nemecku priblizne dva týzdne pred dorucením ziadosti spolocnosti Kone. 123 Aj ked spolupráca poskytnutá spolocnostou Kone predstavovala významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala k dispozícii, na základe coho jej Komisia priznala maximálne znízenie pokuty o 50 % stanovené v bode 23 písm. b) prvom odseku prvej zarázke oznámenia o spolupráci z roku 2002 (odôvodnenia c. 792 a 793 napadnutého rozhodnutia), Komisia bola oprávnená konstatovat v odôvodnení c. 791 napadnutého rozhodnutia, ze tento podnik nemá nárok na dodatocné znízenie pokuty podla bodu 23 písm. b) posledného odseku uvedeného oznámenia. 124 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ziadost spolocnosti Kone sa skladala z jednostranných vyhlásení vypracovaných na základe spomienok a ze k týmto vyhláseniam neboli pripojené presné a zhodujúce sa listinné dôkazy o porusení (pozri body 96 az 109 vyssie). Za týchto okolností ziadost spolocnosti Kone týkajúca sa Nemecka neobsahovala dôkazy, ktoré by mali priamy vplyv na jeden z identifikovatelných faktorov závaznosti alebo dlzky trvania porusenia, ale v podstate vyhlásenia, ktoré bolo potrebné potvrdit inými dôkazmi, ktoré Komisia neskôr získala v priebehu svojho vysetrovania. 125 Výhrada zalozená na neuplatnení bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 sa teda tiez musí zamietnut. 126 Po stvrté zalobkyne tvrdia, ze Komisia tým, ze odmietla priznat spolocnosti Kone oslobodenie na základe bodu 8 oznámenia o spolupráci z roku 2002 bez toho, aby ju bezodkladne informovala o tom, ze toto oslobodenie uz nie je k dispozícii, porusila legitímnu dôveru spolocnosti Kone. Právo byt informovaný údajne predstavuje základnú procesnú záruku práva neobvinovat sám seba, co potvrdzuje právo ziadatela vziat spät ziadost a dôkazy poskytnuté na podporu tejto ziadosti podla bodu 17 uvedeného oznámenia, ked ho Komisia informovala, ze uz nemôze získat oslobodenie. 127 Je potrebné pripomenút, ze ako sa uvádza v bode 29 oznámenia o spolupráci z roku 2002, toto oznámenie vyvoláva legitímne ocakávania, o ktoré sa opierajú podniky, ktoré chcú informovat Komisiu o existencii kartelu. Vzhladom na legitímnu dôveru, ktorú podniky, ktoré chcú spolupracovat s Komisiou, mohli vyvodit z tohto oznámenia, je teda Komisia povinná postupovat v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce spolocnosti Kone v rámci stanovovania pokuty ulozenej tejto spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 608, a z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, Zb. s. II-713, bod 147). 128 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze pokial ide o porusenie v Nemecku, Kone 12. februára 2004 predlozila Komisii ziadost, ktorá bola doplnená 18. februára 2004. Okrem toho je nesporné, ze Komisia 29. júna 2004 zamietla ziadost spolocnosti Kone o oslobodenie, pricom ju informovala, ze podmienky stanovené v bode 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002 nie sú splnené. 129 Aj ked podla bodu 12 uvedeného oznámenia "podnik [je] okamzite informovaný, ze nie je mozné oslobodenie od pokút pre porusenie, pre ktoré existuje podozrenie," ak je zrejmé, ze podmienky na priznanie takého oslobodenia nie sú splnené, Kone nemohla vzhladom na obdobie, ktoré uplynulo medzi podaním jej ziadosti a zamietavým rozhodnutím z 29. júna 2004, nadobudnút legitímnu dôveru, ze bude oslobodená od akejkolvek pokuty. 130 Po prvé totiz z bodu 15 oznámenia o spolupráci z roku 2002 vyplýva, ze ak sú podmienky bodu 8 písm. a) alebo b) splnené, "Komisia... písomne udelí [dotknutému] podniku podmienené oslobodenie od pokút." Z toho vyplýva, ze hospodársky subjekt v zásade nemôze vyvodzovat legitímnu dôveru, ze mu bude priznané oslobodenie od pokút, zo samotnej necinnosti Komisie. 131 Po druhé z analýzy uvedenej v bodoch 96 az 119 vyssie v kazdom prípade vyplýva, ze Kone nemohla ocakávat, ze jej v prejednávanej veci bude priznané oslobodenie od pokút podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, kedze musela vediet, ze podmienky bodu 8 písm. a) ani podmienky bodu 8 písm. b) uvedeného oznámenia neboli splnené, a to najmä preto, lebo - ako bolo uvedené v bode 114 vyssie - Kone nepopiera, ze poziadala o oslobodenie na základe bodu 8 písm. a) tohto oznámenia priblizne az devät mesiacov po zamietnutí jej ziadosti o oslobodenie na základe bodu 8 písm. b). 132 Zalobkyne napokon nemôzu tvrdit, ze prístup Komisie mal vplyv na práva spolocnosti Kone podla bodu 17 oznámenia o spolupráci z roku 2002. Nic totiz nebránilo spolocnosti Kone v tom, aby vzala svoju ziadost podla tohto oznámenia a/alebo dôkazy, ktoré poskytla, spät v case, ked ju Komisia informovala o svojom rozhodnutí nepriznat jej oslobodenie od pokút. 133 Výhrada zalozená na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery sa teda tiez musí zamietnut. 134 Po piate zalobkyne tvrdia, ze odmietnutie Komisie priznat spolocnosti Kone oslobodenie na základe bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002 je diskriminacné. Komisia údajne pred podaním ziadosti spolocnosti Kone o oslobodenie nemala k dispozícii viac dôkazov o karteli v Nemecku ako dôkazov o karteli v Holandsku pred podaním ziadosti spolocnosti Otis o oslobodenie. Setrenia v januári 2004 v priestoroch spolocnosti ThyssenKrupp sa údajne uskutocnili preto, lebo ThyssenKrupp mala sídlo v Nemecku, a nie preto, lebo Komisia vysetrovala kartel v Nemecku. Ak by sa teda sídlo spolocnosti ThyssenKrupp nachádzalo v ktoromkolvek inom clenskom státe, bod 8 písm. a) uvedeného oznámenia by údajne bolo mozné uplatnit v prípade spolocnosti Kone, lebo v case podania jej ziadosti o oslobodenie by sa v Nemecku este neuskutocnilo nijaké setrenie. 135 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Komisia v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej clenmi kartelu nesmie porusit zásadu rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudky Súdu prvého stupna Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 237, a z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 240 a tam citovanú judikatúru). 136 Situácia spolocnosti Otis v Holandsku v case podania jej ziadosti o zhovievavost v marci 2004 (odôvodnenie c. 127 napadnutého rozhodnutia) vsak nebola porovnatelná so situáciou spolocnosti Kone v Nemecku v case podania jej ziadosti o zhovievavost 12. februára 2004 (odôvodnenie c. 105 napadnutého rozhodnutia). 137 Komisia totiz nezahrnula Holandsko do prvej série svojich setrení v januári 2004 ani do druhej série svojich setrení v marci 2004. Prvé setrenia v Holandsku sa uskutocnili az 28. apríla 2004 a boli vyvolané ziadostou o oslobodenie, ktorú podala Otis v marci 2004 (odôvodnenie c. 837 napadnutého rozhodnutia). 138 Naproti tomu pred 12. februárom 2004, ked Kone podala svoju ziadost týkajúcu sa Nemecka, Komisia uz uskutocnila 28. januára 2004 setrenia v Nemecku, ktoré sa vztahovali na kartel týkajúci sa rozdelenia trhov v odvetví výtahov a eskalátorov (odôvodnenia c. 104, 105 a 783 napadnutého rozhodnutia). 139 Napokon, ako bolo uvedené v bode 117 vyssie a ako vyplýva zo spisu, setrenia, ktoré Komisia uskutocnila v Nemecku 28. januára 2004, sa nekonali len v sídlach spolocností TKAG a TKE v Düsseldorfe, ale aj v dvoch nemeckých dcérskych spolocnostiach, konkrétne v spolocnosti TKA v Stuttgarte a v spolocnosti ThyssenKrupp Aufzug AG v Essene (odôvodnenie c. 104 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na túto skutocnost zalobkyne nemôzu tvrdit, ze setrenia boli vykonané v Nemecku len preto, lebo sídlo spolocnosti ThyssenKrupp sa nachádza v tomto clenskom státe. 140 Za týchto okolností vzhladom na to, ze situácia spolocnosti Kone a situácia spolocnosti Otis nie sú porovnatelné, Komisia odmietla priznat spolocnosti Kone oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002 za jej spoluprácu v rámci preukázania porusenia v Nemecku bez toho, aby porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 141 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze vsetky výhrady spolocnosti Kone týkajúce sa uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 na jej spoluprácu pri preukázaní porusenia v Nemecku sa musia zamietnut. 142 Po sieste zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila právo spolocnosti Kone na obhajobu tým, ze jej v priebehu správneho konania neposkytla rôzne dokumenty, ktoré by boli uzitocné pre jej obhajobu. 143 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze dodrziavanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorú treba dodrzat aj v správnom konaní (pozri rozsudky Súdneho dvora Papierfabrik August Koehler/Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 34, a Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 26 a tam citovanú judikatúru). 144 Podla judikatúry je cielom prístupu k spisu vo veciach hospodárskej sútaze najmä umoznit subjektom, ktorým je urcené oznámenie o výhradách, oboznámit sa s dôkazmi uvedenými v spise Komisie, aby sa na základe nich mohli úcinne vyjadrit k záverom, ku ktorým dospela Komisia vo svojom oznámení o výhradách. Prístup k spisu teda patrí k procesným zárukám urceným na ochranu práva na obhajobu a osobitne na zabezpecenie úcinného výkonu práva byt vypocutý (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 68; pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 33 a tam citovanú judikatúru). 145 Komisia má teda povinnost sprístupnit podnikom, ktoré sú úcastníkmi konania podla clánku 81 ods. 1 ES, vsetky usvedcujúce a oslobodzujúce dokumenty, ktoré získala v rámci vysetrovania, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov institúcie a dalsích dôverných informácií (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, bod 68, a rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, bod 34). 146 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze samotné neposkytnutie usvedcujúceho dokumentu je porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak je dotknutý podnik schopný preukázat, ze Komisia týmto dokumentom podlozila svoju výhradu týkajúcu sa existencie porusenia a ze túto výhradu bolo mozné preukázat len s poukazom na uvedený dokument (rozsudky Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, body 24 az 30; z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, body 7 az 9, a SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 97). 147 Pokial vsak ide o neposkytnutie dokumentu v prospech podniku, podla ustálenej judikatúry musí dotknutý podnik preukázat len to, ze jeho nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací teda, ak podnik preukáze, ze by mohol pouzit uvedené dokumenty vo svoj prospech na svoju obhajobu v tom zmysle, ze keby mal moznost vyuzit ich pocas správneho konania, mohol by sa odvolávat na skutocnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze, a teda by mal moznost nejakým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v prípadnom rozhodnutí dospela, prinajmensom pokial ide o závaznost a dlzku trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výsku pokuty (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, body 74 a 75 a tam citovanú judikatúru). 148 Po prvé zalobkyne poukazujú na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala z niektorých dokumentov bez toho, aby umoznila spolocnosti Kone preskúmat ich alebo vyjadrit sa k ich obsahu, a bez toho, aby tieto dokumenty boli uvedené v oznámení o výhradách. Zalobkyne v tejto súvislosti poukazujú na dokumenty spomenuté v poznámke pod ciarou 927 k odôvodneniu c. 783 napadnutého rozhodnutia. 149 Je potrebné konstatovat, ze dokumenty, na ktoré poukazujú zalobkyne, ktoré boli zaistené v Nemecku v spolocnosti ThyssenKrupp pocas setrení z 28. januára 2004, neboli pouzité Komisiou na úcely konstatovania existencie porusenia v Nemecku. Boli spomenuté len v poznámke pod ciarou 927 k odôvodneniu c. 783 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa v casti venovanej pokute vztahuje na odmietnutie Komisie priznat spolocnosti Kone oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002. 150 Uvedené odmietnutie Komisie v napadnutom rozhodnutí pritom nie je zalozené predovsetkým na dokumentoch uvedených v poznámke pod ciarou 927, ale na konstatovaní, ze Komisia na základe informácií, ktoré jej poskytla tretia osoba pred podaním ziadosti spolocnosti Kone z 12. februára 2004, 28. januára 2004 uz zorganizovala setrenia v Nemecku (odôvodnenie c. 783 napadnutého rozhodnutia). Táto výhrada sa teda musí zamietnut. 151 Po druhé zalobkyne poznamenávajú, ze doslo k poruseniu práva spolocnosti Kone na obhajobu, kedze Kone nemala v priebehu správneho konania prístup k viacerým dokumentom alebo k castiam dokumentom, ktoré Komisia povazovala za dôverné a ktoré by jej mohli pomôct preukázat, ze jej ziadost z 12. februára 2004 splnala podmienky bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002. Ide údajne o úplnejsiu nedôvernú verziu vyhlásení osoby, ktorá poskytla informácie, obmedzený pocet dokumentov nájdených v priestoroch spolocnosti ThyssenKrupp pocas setrení v Nemecku 28. januára 2004 a pokyn k setreniam v marci 2004. 152 Zalobkyne tvrdia, ze ak by Kone mala prístup k týmto dokumentom, mohla by v priebehu správneho konania preukázat, ze - odhliadnuc od ziadosti spolocnosti Kone z 12. februára 2004 - Komisia nemala k dispozícii dostatok dôkazov o existencii porusenia v Nemecku na to, aby mohla nariadit druhú sériu setrení v tomto clenskom státe v marci 2004. Kone by tak údajne mohla preukázat, ze setrenia zorganizované v Nemecku v marci 2004 boli zalozené na jej ziadosti z 12. februára 2004, v dôsledku coho by mohla získat oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002. Kone by tak údajne tiez mohla preukázat, ze dôvody, ktoré uviedla Komisia na odôvodnenie odopretia tohto prístupu spolocnosti Kone, boli neopodstatnené. 153 Je teda potrebné skúmat, ci zalobkyne vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 143 az 147 vyssie preukázali, ze nesprístupnenie týchto dokumentov mohlo na ich úkor ovplyvnit priebeh správneho konania a obsah napadnutého rozhodnutia. 154 Z analýzy uvedenej v bodoch 110 az 119 vyssie vyplýva, ze Komisia v odôvodneniach c. 783 az 786 napadnutého rozhodnutia oprávnene konstatovala, ze 12. februára 2004, ked jej Kone predlozila svoju ziadost týkajúcu sa Nemecka, a pokial bolo mozné vychádzat z toho, ze táto ziadost je zalozená na bode 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002, Kone uz nemala nárok na oslobodenie od pokút podla tohto ustanovenia za svoju úcast na karteli v Nemecku. Skôr, nez Kone predlozila Komisii svoju ziadost o zhovievavost, Komisia totiz 28. januára 2004 uz vykonala setrenia v Nemecku vztahujúce sa na kartel týkajúci sa rozdelenia trhov v odvetví výtahov a eskalátorov (odôvodnenia c. 104, 105 a 783 napadnutého rozhodnutia) po tom, co bola informovaná o existencii kartelu v tomto odvetví tretou osobou. 155 Z toho vyplýva, ze výhradu zalobkýn zalozenú na porusení práva na obhajobu z dôvodu nesprístupnenia dokumentov uvedených v bode 151 vyssie v priebehu správneho konania nemozno prijat. Vzhladom na to, ze Kone nebola prvým podnikom, ktorý poskytol Komisii dôkazy, ktoré by jej umoznili prijat rozhodnutie na vykonanie vysetrovania na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17, akákolvek dalsia argumentácia, ktorú by Kone mohla uviest v priebehu správneho konania, ak by mala prístup k dokumentom uvedeným v bode 151 vyssie, by nemohla viest Komisiu k inému stanovisku týkajúcemu sa ziadosti o zhovievavost. Okrem toho aj za predpokladu, ze zalobkyniam sa podarilo preukázat, ze dokumenty spomenuté v bode 151 vyssie, ktoré im neboli sprístupnené, by im pomohli preukázat, ze ich ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 z 12. februára 2004 splnala podmienky bodu 8 písm. a) tohto oznámenia, je potrebné konstatovat, ze zalobkyne ani nepoziadali Komisiu o sprístupnenie vsetkých dokumentov zaistených pocas setrení z 28. januára 2004 v spolocnosti ThyssenKrupp, co výslovne uznali na pojednávaní v reakcii na otázku Vseobecného súdu, pricom uviedli, ze Kone v tom case nezvazovala moznost domáhat sa oslobodenia na základe bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002. 156 Teda aj za predpokladu, ze Komisia postupovala nesprávne, ked spolocnosti Kone neposkytla dokumenty uvedené v bode 151 vyssie, co nie je preukázané vzhladom na tvrdenie Komisie, ze takéto dokumenty sú dôverné alebo ze ide o interné dokumenty tejto institúcie (pozri bod 145 vyssie), a teda ze spolocnosti Kone by boli sprístupnené vsetky vyziadané dokumenty, Kone by nebola schopná preukázat, ze Komisia pred podaním jej ziadosti o zhovievavost nemala k dispozícii dostatok dôkazov o existencii porusenia v Nemecku na nariadenie druhej série setrení v tomto clenskom státe v marci 2004. Vzhladom na to, ze Kone nepoziadala o sprístupnenie vsetkých dokumentov zaistených pocas setrení z 28. januára 2004 v spolocnosti ThyssenKrupp, by totiz v kazdom prípade nebola schopná preukázat, ze Komisia nemala k dispozícii dostatok dôkazov na vykonanie druhej série setrení v Nemecku. Výhrada zalobkýn teda nemôze uspiet. 157 Za týchto okolností uz nie je opodstatnené vyhoviet návrhu zalobkýn na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ktorými by Komisii bola ulozená povinnost predlozit dokumenty uvedené v bode 151 vyssie. 158 Zalobný dôvod zalozený na porusení práva spolocnosti Kone na obhajobu sa teda musí zamietnut. 159 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze vsetky výhrady spolocnosti Kone týkajúce sa uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 na jej spoluprácu pri preukázaní porusenia v Nemecku sa musia zamietnut. O spolupráci spolocnosti Kone pri preukázaní porusenia v Holandsku 160 Spolocnosti Kone, ktorá ako tretí podnik podala ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcu sa kartelu v Holandsku (odôvodnenia c. 130 a 846 napadnutého rozhodnutia), nebolo priznané znízenie pokuty na základe uvedeného oznámenia, pokial ide o uvedený kartel (odôvodnenie c. 850 napadnutého rozhodnutia). Komisia v tejto súvislosti v odôvodneniach c. 848 a 849 napadnutého rozhodnutia uviedla: "848 Vyjadrenie spolocnosti Kone týkajúce sa Holandska [dôverné]. 849 Vyjadrenie spolocnosti Kone v jej ziadosti [podla oznámenia o spolupráci z roku 2002] zostáva nejednoznacné, pokial ide o rozsah jej úcasti na cinnostiach kartelu a protisútazný úcel diskusií. [dôverné]. Kone dalej poukazuje na skutocnost, ze niektoré rozhodnutia boli odôvodnené legitímnymi ekonomickými dôvodmi. Vzhladom na túto nejednoznacnost a na skutocnost, ze v case predlozenia vyjadrenia spolocnosti Kone Komisia uz mala k dispozícii ucelený súbor dôkazov [dôverné], vyjadrenie spolocnosti Kone týkajúce sa Holandska neposkytlo Komisii významné nové dôkazy, blizsie podrobnosti alebo informácie, ktoré by vseobecne posilnili schopnost Komisie preukázat porusenie. Podmienky bodu 21 oznámenia o spolupráci [z roku 2002] teda nie sú splnené." 161 Zalobkyne po prvé tvrdia, ze Komisia pri posudzovaní spolupráce spolocnosti Kone porusila bod 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. Kone totiz údajne ukoncila svoju úcast na porusení, ked podala svoju ziadost o oslobodenie, a poskytla Komisii dôkazy o predpokladanom porusení, ktoré mali významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala k dispozícii. 162 Je potrebné pripomenút, ze vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri hodnotení spolupráce podniku podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, a najmä pri posudzovaní otázky, ci dôkazy predstavujú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 tohto oznámenia, jej Vseobecný súd môze vytknút iba zjavné prekrocenie tejto miery volnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 555). 163 Je teda potrebné preskúmat, ci Komisia zjavne prekrocila svoju mieru volnej úvahy, ked konstatovala, ze dôkazy poskytnuté spolocnostou Kone nepredstavovali významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala k dispozícii v case, ked uvedený podnik podal svoju ziadost o zhovievavost. 164 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze z bodu 7 oznámenia o spolupráci z roku 2002 vyplýva, ze "spolupráca jedného alebo viacerých podnikov môze opodstatnovat znízenie pokuty Komisiou" a ze "akékolvek znízenie pokuty musí odrázat skutocný prínos podniku, pokial ide o kvalitu a casový harmonogram pre stanovenie porusenia Komisiou [pokial ide jeho kvalitu a dátum, pre preukázanie porusenia Komisiou - neoficiálny preklad]." Okrem toho podla bodu 22 tohto oznámenia "pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti [rozsahu, v akom poskytnutý dôkaz svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti posilnuje - neoficiálny preklad] schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti." Tiez sa tu uvádza, ze "pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty ako je následne stanovený dôkaz [pochádzajúci z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutocnostami za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz získaný následne - neoficiálny preklad]" a ze "podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost [Podobne dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutocnostami sa vo vseobecnosti povazuje za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz, ktorý s nimi súvisí len nepriamo - neoficiálny preklad]." Napokon bod 24 uvedeného oznámenia stanovuje, ze "podnik, ktorý chce vyuzit znízenie pokuty, by mal poskytnút Komisii dôkaz o danom karteli." 165 Po prvé, pokial ide o samotnú povahu predlozených dôkazov, je potrebné konstatovat, ze Kone neposkytla Komisii dôkazy z relevantného obdobia. Vo svojej ziadosti týkajúcej sa Holandska Kone poskytla len vysvetlenia a pripomienky týkajúce sa kontaktov a diskusií, ktoré sa uskutocnili medzi spolocnostami Kone, Schindler, Otis, ThyssenKrupp a MEE v Holandsku (dalej spolocne len "pätclenná skupina"), pricom poprela ich protisútaznú povahu. [dôverné] 166 Po druhé, pokial ide o úroven podrobnosti predlozených dôkazov, je potrebné konstatovat, ze zalobkyne tvrdia, ze Kone poskytla podrobné informácie [dôverné]. Kone v tejto súvislosti údajne poskytla informácie o projekte [dôverné], ktoré boli pouzité na stanovenie dátumu zaciatku jej úcasti a úcasti spolocnosti Schindler na karteli v Holandsku. Kone údajne tiez poskytla informácie, ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí nevyuzila. 167 Pokial ide o [dôverné], zalobkyne tvrdia, ze poskytli Komisii informácie, ktoré mali významnú pridanú hodnotu [dôverné]. 168 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze informácie poskytnuté spolocnostou Kone v jej ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 popierali protisútazný úcel diskusií, ktoré sa uskutocnili v pätclennej skupine. Kone vo svojej ziadosti najmä tvrdila, ze [dôverné]. Okrem toho Kone vo svojej ziadosti uviedla, ze pocas stretnutí, na ktorých sa zúcastnila pätclenná skupina, úcastníci [dôverné]. 169 Za týchto okolností Komisia bola oprávnená konstatovat v odôvodnení c. 849 napadnutého rozhodnutia, ze informácie spomenuté v bode 167 vyssie oznámené spolocnostou Kone v jej ziadosti boli nejednoznacné alebo ze - inak povedané - neboli dostatocne presné na to, aby im bolo mozné pripísat významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. Je totiz potrebné konstatovat, ze ked podnik, ktorý v rámci svojej ziadosti o zhovievavost neposkytne Komisii dôkazy z relevantného obdobia, poskytne Komisii informácie o urcitých okolnostiach, ktoré jej predtým neboli známe, tieto informácie mozno povazovat za informácie, ktoré významne posilnujú schopnost Komisie preukázat kartel, iba v prípade, ak dotknutý podnik uvedie tieto informácie do súvislosti s existenciou uvedeného kartelu, kedze prínos podniku musí skutocne posilnit schopnost Komisie preukázat porusenie. Ako vsak zdôraznila Komisia, v prejednávanej veci ziadost spolocnosti Kone týkajúca sa Holandska skôr zmensila dôkaznú hodnotu dôkazov, ktoré Komisia uz mala k dispozícii, kedze Kone okrem iného poprela protisútazný úcel diskusií medzi sútazitelmi. 170 Okrem toho, pokial ide v prvom rade o údajné informácie poskytnuté [dôverné], je potrebné konstatovat, ze Kone vo svojej ziadosti o zhovievavost nevysvetlila, ako boli projekty, ktoré boli predmetom kartelu, oznacené a neposkytla ani informácie o mechanizme rozdelovania, ktorý bol dohodnutý medzi úcastníkmi kartelu v Holandsku. [dôverné]. Za týchto okolností údajné informácie poskytnuté spolocnostou Kone [dôverné] nemozno povazovat za informácie, ktoré splnajú podmienky bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. Skutocnost, ze Komisia v odôvodnení c. 430 napadnutého rozhodnutia na podporu svojho tvrdenia, ze pätclenná skupina sa usilovala udrzat cenovú stabilitu na trhu, uviedla výnatok zo ziadosti spolocnosti Kone, je v tejto súvislosti irelevantná. 171 Pokial ide o dalej o generálny výbor (odôvodnenia c. 391 a 398 napadnutého rozhodnutia), ziadost spolocnosti Kone obsahovala informácie [dôverné]. Ako vsak bolo uvedené v bode 168 vyssie, Kone poprela ich protisútazný úcel, pricom uviedla, ze [dôverné]. Vyjadreniu spolocnosti Kone v súvislosti s generálnym výborom uvedenému v jej ziadosti o zhovievavost teda nemozno pripísat významnú pridanú hodnotu. V kazdom prípade je tiez potrebné zdôraznit, ze 19. júla 2004, ked Kone podala svoju ziadost o zhovievavost, Komisia uz vedela o existencii stretnutí generálneho výboru, kedze ich existencia bola uvedená v ziadosti spolocnosti ThyssenKrupp z apríla 2004 a v jej doplnení z 11. mája 2004 a priamo vyplývala z dokumentov zaistených pocas inspekcie v spolocnosti ThyssenKrupp 28. apríla 2004 (odôvodnenie c. 398 napadnutého rozhodnutia a dokumenty citované v poznámkach pod ciarou 577 a 578). 172 Pokial ide napokon o skupinové zmluvy, je potrebné zdôraznit, ze boli spomenuté v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 457 az 463 napadnutého rozhodnutia) kedze si vyzadovali vytvorenie dalsieho systému rozdelovania projektov. Kone pritom vo svojej ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 iba informovala Komisiu [dôverné]. Vyjadreniu spolocnosti Kone týkajúcemu sa skupinových zmlúv uvedenému v jej ziadosti o zhovievavost teda nemozno pripísat nijakú významnú pridanú hodnotu. 173 Pokial ide o údajné informácie poskytnuté spolocnostou Kone v súvislosti s vykonávaním kartelu, [dôverné], je potrebné poukázat na to, ze ziadost spolocnosti Kone z 19. júla 2004 síce obsahuje informácie [dôverné]. Ako vsak uz bolo uvedené v bode 168 vyssie, Kone sa usilovala preukázat, ze tieto udalosti bolo mozné vysvetlit legitímnymi ekonomickými dôvodmi. 174 Ako vsak uz bolo uvedené v bode 169 vyssie, ked podnik, ktorý v rámci svojej ziadosti o zhovievavost neposkytne Komisii dôkazy z relevantného obdobia, poskytne Komisii niektoré informácie, ktoré jej predtým neboli známe, takéto informácie mozno povazovat za informácie, ktoré významne posilnujú schopnost Komisie preukázat porusenie, iba v prípade, ak dotknutý podnik uvedie tieto informácie do súvislosti s existenciou uvedeného kartelu. 175 V prejednávanej veci vzhladom na to, ze informácie poskytnuté spolocnostou Kone v jej ziadosti týkajúcej sa Holandska sú nejednoznacné, tieto informácie mohli slúzit len na potvrdenie dátumov stretnutí a projektov, o ktorých sa diskutovalo na týchto stretnutiach, ktoré bolo mozné povazovat za súcast porusenia len vdaka vyhláseniam a dôkazom, ktoré poskytli Otis a ThyssenKrupp alebo ktoré Komisia nezávisle získala prostredníctvom dôkladného vysetrovania. Za týchto okolností Komisia bola oprávnená konstatovat, ze informácie týkajúce sa projektov, ktoré boli predmetom diskusií medzi sútazitelmi, a stretnutí medzi sútazitelmi, ktoré boli obsiahnuté v ziadosti spolocnosti Kone, nepredstavovali významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 176 V tejto súvislosti zalobkyne zdôraznili, ze informácie týkajúce sa projektu [dôverné], ktoré Kone poskytla Komisii, boli pouzité v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 519 a 523 napadnutého rozhodnutia) na stanovenie dátumu zaciatku úcasti spolocnosti Kone, ako aj spolocnosti Schindler na zosúladených cinnostiach v Holandsku na 1. jún 1999. Ako vsak bolo uvedené v bode 175 vyssie, je potrebné konstatovat, ze tieto informácie mohli slúzit len na potvrdenie dátumu stretnutia a projektu, o ktorom sa diskutovalo na tomto stretnutí, pricom Kone neuznala protisútaznú povahu stretnutia týkajúceho sa tohto projektu. V tejto súvislosti - ako bolo uvedené v bode 164 vyssie - akékolvek znízenie ulozenej pokuty Komisiou musí odrázat skutocný prínos podniku k preukázaniu porusenia Komisiou. Za týchto okolností informácie týkajúce sa projektu [dôverné], na ktoré poukazujú zalobkyne a ktoré boli obsiahnuté v ziadosti spolocnosti Kone, nemozno povazovat za informácie, ktoré predstavujú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 177 Pokial ide o informácie, ktoré Kone poskytla Komisii, ale ktoré neboli spomenuté v napadnutom rozhodnutí, samotná skutocnost, ze tieto informácie neboli pouzité na úcely preukázania existencie kartelu v Holandsku, svedcí o tom, ze neposilnili schopnost Komisie preukázat porusenie, a teda nemali významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. Pokial ide o projekt [dôverné], na ktorý sa Kone konkrétne odvoláva a ktorý údajne bol spomenutý v oznámení o výhradách, ale nebol opísaný v napadnutom rozhodnutí, odhliadnuc od toho, ze informácie poskytnuté spolocnostou Kone týkajúce sa tohto projektu v kazdom prípade nepredstavovali významnú pridanú hodnotu (pozri bod 176 vyssie), v tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze ako uvádza Komisia, hoci informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii, jednoznacne svedcili o zosúladenom postupe, tieto informácie jej neumoznili vyvodit spolahlivý záver, pokial ide o obsah takého zosúladeného postupu, a preto Komisia nespomenula tento projekt v demonstratívnom zozname rozdelovaných projektov uvedenom v oddiele 12.2.4 napadnutého rozhodnutia. 178 Po tretie zalobkyne sa nemôzu odvolávat na pocet odkazov na ziadost spolocnosti Kone podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 v napadnutom rozhodnutí. Skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vyuzila vsetky dôkazy, ktoré mala k dispozícii, a teda aj informácie, ktoré poskytla Kone vo svojej ziadosti, totiz este nepreukazuje, ze tieto informácie predstavovali významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia v tom case uz mala k dispozícii. 179 Po stvrté, aj ked - ako tvrdia zalobkyne - nemozno vopred vylúcit, ze informácie poskytnuté tretím alebo stvrtým ziadatelom podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 budú mat významnú pridanú hodnotu, je potrebné konstatovat, ze v prejednávanej veci vzhladom na povahu a úroven podrobnosti dôkazov poskytnutých spolocnostou Kone Komisia v kazdom prípade zjavne neprekrocila svoju mieru volnej úvahy, ked konstatovala, ze uvedené informácie nepredstavovali významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia. Z vyssie uvedenej analýzy totiz vyplýva, ze aj za predpokladu, ze informácie poskytnuté v ziadosti spolocnosti Kone mohli predstavovat urcitú pridanú hodnotu, kedze Komisia sa na základe nich údajne dozvedela o skutocnostiach, ktoré jej predtým neboli známe, vzhladom na nepresnosti obsiahnuté v uvedenej ziadosti týkajúce sa protisútaznej povahy diskusií medzi sútazitelmi tieto informácie nemozno povazovat za informácie, ktoré významne posilnili schopnost Komisie preukázat predmetné porusenie. 180 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze výhrada zalozená na porusení bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002 sa musí zamietnut. 181 Zalobkyne po druhé poznamenávajú, ze Kone úplne a nepretrzite spolupracovala s Komisiou a pocas celého vysetrovania poskytovala Komisii vsetky informácie, ktoré mala k dispozícii. Kone tak údajne priznala svoju úcast na karteli v Holandsku, len co sa po svojom internom audite dozvedela o úcasti svojej holandskej dcérskej spolocnosti na tomto karteli. 182 Z vyssie uvedenej analýzy vsak vyplýva, ze dôkazy predlozené spolocnostou Kone nepredstavovali významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. Za týchto okolností Komisia v súlade s týmto ustanovením oprávnene konstatovala, ze Kone nemala nárok na znízenie pokuty podla uvedeného oznámenia. 183 Hoci je pravda, ze podla bodu 23 písm. b) druhého odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 Komisia môze zohladnit rozsah a kontinuitu spolupráce pri urcovaní znízenia pokuty, ktoré je potrebné priznat podniku, ktorý predlozil dôkazy s významnou pridanou hodnotou v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia, v rámci príslusného pásma, odkaz zalobkýn v prejednávanej veci na rozsah a kontinuitu spolupráce spolocnosti Kone je irelevantný, kedze podmienky bodu 21 oznámenia v kazdom prípade neboli splnené. 184 Výhrada zalozená na rozsahu a kontinuite spolupráce spolocnosti Kone sa teda musí zamietnut. 185 Zalobkyne po tretie tvrdia, ze Komisia tým, ze odmietla uplatnit v prípade spolocnosti Kone bod B oznámenia o spolupráci z roku 2002, porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery. Ziadatelia o oslobodenie na základe tohto oznámenia totiz údajne môzu ocakávat, ze dodrzanie podmienok stanovených týmto oznámením bude viest k oslobodeniu od pokút alebo k znízeniu pokuty. Ziadost spolocnosti Kone týkajúca sa Holandska pritom údajne splnala podmienky uvedeného oznámenia. 186 Ako sa uvádza v bode 29 oznámenia o spolupráci z roku 2002, toto oznámenie vyvoláva legitímne ocakávania, o ktoré sa opierajú podniky, ktoré chcú informovat Komisiu o existencii kartelu. Vzhladom na legitímnu dôveru, ktorú podniky, ktoré chcú spolupracovat s Komisiou, mohli vyvodit z tohto oznámenia, teda Komisia bola povinná postupovat v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce spolocnosti Kone v rámci stanovovania pokuty ulozenej tejto spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 127 vyssie, bod 608, a Daiichi Pharmaceutical/Komisia, uz citovaný v bode 127 vyssie, bod 147). 187 Vzhladom na to, ze zalobkyne nepreukázali, ze Komisia pri posudzovaní spolupráce spolocnosti Kone porusila ustanovenia oznámenia o spolupráci z roku 2002, sa vsak výhrada zalozená na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery musí tiez zamietnut. 188 Zalobkyne po stvrté tvrdia, ze Komisia tým, ze odmietla priznat spolocnosti Kone zhovievavé zaobchádzanie na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 189 Na jednej strane ziadost spolocnosti Kone údajne nie menej jednoznacná ako ziadosti spolocností Otis alebo ThyssenKrupp. Po prvé Otis údajne poprela existenciu strukturálneho kartelu a tvrdila, ze porusenie je premlcané. Po druhé ThyssenKrupp vo svojej ziadosti o zhovievavost údajne uviedla, ze stretnutia sa konali nepravidelne a ze pocas dlhých období sa nekonalo nijaké stretnutie. ThyssenKrupp údajne dalej vyhlásila, ze porusenie sa týkalo malého poctu projektov. Po tretie ziadost spolocnosti Kone údajne bola podaná dva a pol mesiaca po setreniach Komisie v Holandsku, cize pomerne skoro v priebehu konania. V kazdom prípade je okamih podania ziadosti o oslobodenie údajne irelevantný, pokial má ziadost významnú pridanú hodnotu. V rámci kartelu v Nemecku bolo spolocnosti Schindler navyse údajne priznané znízenie o 15 % za jej ziadost podanú takmer osem mesiacov po setreniach v Nemecku a tri mesiace po zaslaní ziadostí Komisie o informácie úcastníkom porusenia v tomto clenskom státe (odôvodnenia c. 110, 112 a 856 napadnutého rozhodnutia). 190 Na druhej strane postavenie spolocnosti Kone je údajne potrebné porovnat s postavením spolocnosti ThyssenKrupp v Belgicku. Spolocnosti ThyssenKrupp totiz údajne bolo priznané znízenie pokuty o 20 % na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 (odôvodnenia c. 769 az 773 napadnutého rozhodnutia). ThyssenKrupp vsak údajne bola tretím podnikom, ktorý podal ziadost o oslobodenie v súvislosti s Belgickom, a jej ziadost bola údajne obmedzená na vyhlásenia a neobsahovala listinné dôkazy, ktoré by potvrdzovali dôkazy, ktoré Komisia uz mala k dispozícii. Okrem toho v case podania tejto ziadosti Komisia údajne uz mala k dispozícii ovela viac dôkazov týkajúcich sa kartelu v Belgicku ako dôkazov týkajúcich sa kartelu v Holandsku, ktoré mala k dispozícii v case, ked Kone podala svoju ziadost o oslobodenie. Odmietnutie priznat znízenie spolocnosti Kone v súvislosti s kartelom v Holandsku je teda údajne diskriminacné. 191 Ako bolo uvedené v bode 135 vyssie, podla ustálenej judikatúry Komisia v rámci svojho posúdenia spolupráce poskytnutej clenmi kartelu nesmie porusit zásadu rovnosti zaobchádzania. 192 Pokial ide po prvé o údajné porusenie zásady rovnosti zaobchádzania pri posudzovaní spolupráce poskytnutej clenmi kartelu v Holandsku, je potrebné konstatovat, ze spolocnosti Otis bolo priznané oslobodenie od pokút, kedze podla bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002 bola prvým podnikom, ktorý poskytol Komisii dôkazy, ktoré jej umoznili prijat rozhodnutie na vykonanie vysetrovania (odôvodnenie c. 837 napadnutého rozhodnutia). Situáciu spolocnosti Otis teda nemozno porovnávat so situáciou spolocnosti Kone, ktorá podala svoju ziadost týkajúcu sa Holandska podla tohto oznámenia v case, ked Komisia uz vykonala setrenia v tomto clenskom státe (odôvodnenie c. 846 napadnutého rozhodnutia). 193 ThyssenKrupp bola zas druhým podnikom, ktorý podal ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcu sa Holandska, ktorá bola podaná v den setrení vykonaných Komisiou v tomto clenskom státe 28. apríla 2004 (odôvodnenia c. 128, 129 a 840 napadnutého rozhodnutia). Tejto spolocnosti bolo priznané znízenie pokuty o 40 % podla bodu 23 písm. b) prvého odseku prvej zarázky uvedeného oznámenia, kedze ako prvý podnik splnila podmienky stanovené v bode 21 tohto oznámenia tým, ze predlozila Komisii dôkazy s významnou pridanou hodnotou (odôvodnenie c. 844 napadnutého rozhodnutia). Je potrebné konstatovat, ze v súlade s bodom 23 písm. b) prvým odsekom prvou zarázkou tohto oznámenia Kone nemohla získat znízenie pokuty podla tohto ustanovenia, kedze znízenie pokuty uvedené v tomto ustanovení je vyhradené pre jeden podnik, v tomto prípade pre spolocnost ThyssenKrupp, ktorej spolupráca predchádzala spolupráci spolocnosti Kone. 194 Bez ohladu na konstatovanie uvedené v predchádzajúcom bode nemozno spoluprácu spolocnosti Kone povazovat za porovnatelnú so spoluprácou spolocnosti ThyssenKrupp. Je totiz nesporné, ze ThyssenKrupp v rámci svojej ziadosti o zhovievavost predlozila nový dôkaz z relevantného obdobia, ktorý Komisii pomohol preukázat vykonanie dohody o zosúladenom postupe (odôvodnenie c. 842 napadnutého rozhodnutia). Naproti tomu Kone nepredlozila nijaký dôkaz z relevantného obdobia. Z vyhlásení spolocnosti ThyssenKrupp z apríla, mája a októbra 2004 navyse vyplýva, ze ThyssenKrupp sa na rozdiel od spolocnosti Kone nikdy neusilovala popriet existenciu kartelu v Holandsku alebo vyvolat pochybnosti o existencii takého kartelu. Napokon Kone podala svoju ziadost az 19. júla 2004 (odôvodnenie c. 130 napadnutého rozhodnutia), zatial co ThyssenKrupp podala svoju ziadost uz v apríli 2004 (odôvodnenie c. 129 napadnutého rozhodnutia). Dátum podania ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 je pritom relevantný pre posúdenie pridanej hodnoty predlozených dôkazov, kedze toto posúdenie závisí od dôkazov, ktoré Komisia uz má k dispozícii (body 7 a 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002). 195 Vzhladom na to, ze situácia spolocnosti Kone na jednej strane a situácia spolocností Otis a ThyssenKrupp na druhej strane nie sú porovnatelné, za týchto okolností Komisia tým, ze odmietla priznat znízenie pokuty spolocnosti Kone za jej spoluprácu v rámci preukázania porusenia v Holandsku, neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 196 Po druhé, pokial ide o zaobchádzanie so spolocnostou ThyssenKrupp na základe jej spolupráce v rámci preukázania kartelu v Belgicku, je potrebné konstatovat, ze posúdenie otázky, co predstavuje významnú pridanú hodnotu, si prirodzene vyzaduje konkrétnu analýzu vsetkých dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii v súvislosti s predmetným porusením, a preto informácie súvisiace s odlisnými poruseniami - konkrétne s poruseniami v Belgicku a v Holandsku - nie sú porovnatelné. 197 V kazdom prípade je potrebné poukázat na to, ze pokial ide o porusenie v Belgicku, Kone nepopiera, ze ziadost spolocnosti ThyssenKrupp o zhovievavost potvrdila dôkazy, ktoré Komisia uz mala k dispozícii. Naproti tomu, pokial ide o porusenie v Holandsku, z bodov 165 az 180 vyssie vyplýva, ze ziadost spolocnosti Kone o zhovievavost nepredstavovala významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. Vzhladom na to, ze situácie jednotlivých podnikov nie sú porovnatelné, Komisia tým, ze odmietla priznat spolocnosti Kone znízenie jej pokuty za jej spoluprácu v rámci preukázania kartelu v Holandsku, neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 198 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze vsetky výhrady spolocnosti Kone týkajúce sa uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 na jej spoluprácu pri preukázaní porusenia v Holandsku sa musia zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania pri stanovení sumy znízenia pokút priznaného za spoluprácu spolocnosti Kone v priebehu správneho konania Úvodné poznámky 199 V bode 614 oznámenia o výhradách Komisia uviedla, ze "zamýsla priznat znízenie [pokút] za spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci [z roku 2002], a to najmä vtedy, ked spolocnost nespochybní skutocnosti konstatované Komisiou, alebo ked poskytne doplnujúcu pomoc, ktorá umozní objasnit alebo doplnit tieto skutocnosti." 200 V odôvodnení c. 758 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze "vzhladom na to, ze bod 614 oznámenia o výhradách vyvolal v predmetnej veci ocakávania, rozhodla sa vykladat tento bod v prospech podnikov, ktoré na základe neho prispeli k preukázaniu skutkových okolností porusenia uvedeného v [napadnutom] rozhodnutí tým, ze nespochybnili skutkový stav alebo poskytli dalsie informácie alebo doplnujúce vysvetlenia." 201 Komisia teda priznala vsetkým úcastníkom styroch porusení s výnimkou jednak podnikov, ktorým bolo priznané oslobodenie od pokút (odôvodnenia c. 762, 817 a 839 napadnutého rozhodnutia), a jednak spolocnosti Kone v rámci kartelu v Holandsku (odôvodnenie c. 851 napadnutého rozhodnutia) znízenie pokuty o 1 % za ich spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002 z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu uvedeného v oznámení o výhradách (odôvodnenia c. 768, 774, 777, 794, 801, 806, 813, 824, 829, 835, 845, 854, 855 a 856 napadnutého rozhodnutia). 202 Je potrebné postupne preskúmat najprv výhrady spolocnosti Kone týkajúce sa údajnej nezákonnosti úrovne znízenia pokuty za nespochybnenie skutkového stavu, pokial ide o porusenie v Nemecku, dalej výhrady spolocnosti Kone týkajúce sa skutocnosti, ze Komisia odmietla priznat dodatocné znízenie pokuty za poskytnutie doplnujúcich informácií alebo vysvetlení, pokial ide o porusenie v Nemecku, a napokon tvrdenia týkajúce sa skutocnosti, ze Komisia odmietla priznat znízenie pokuty spolocnosti Kone za jej údajnú spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002 pri preukázaní porusenia v Holandsku. O úrovni znízenia pokuty za nespochybnenie skutkového stavu, pokial ide o porusenie v Nemecku 203 Zalobkyne sa domnievajú, ze majú nárok na znízenie pokuty aspon o 10 % z dôvodu svojej spolupráce nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002 pri preukázaní kartelu v Nemecku. Komisia totiz údajne v bode 614 oznámenia o výhradách vyvolala takéto legitímne ocakávania. Tým, ze sa Komisia odklonila od svojej predchádzajúcej praxe, podla ktorej sa podniku, ktorý nespochybní vecnú správnost skutocností vytknutých v oznámení o výhradách, prizná znízenie pokuty, ktorá by mu bola ulozená, o 10 % v súlade s oznámením o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4) (dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996"), údajne sklamala legitímne ocakávania zalobkýn. 204 Na úvod treba pripomenút, ze znízenie pokuty z dôvodu spolupráce pocas správneho konania je odôvodnené iba v prípade, ak správanie predmetného podniku umoznilo Komisii zistit existenciu porusenia s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 156; Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 270, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, bod 449). Z judikatúry navyse vyplýva, ze v prípade podniku, ktorý výslovne vyhlási, ze nespochybnuje skutkové tvrdenia, na ktorých Komisia zakladá svoje výhrady, mozno konstatovat, ze prispel k ulahceniu úlohy Komisie spocívajúcej v objasnovaní a stíhaní porusení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 395, a SCA Holding/Komisia, uz citovaný, bod 157). 205 Je pravda, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 na rozdiel od oznámenia o spolupráci z roku 1996 nestanovuje nijaké znízenie pokút v prospech podnikov, ktoré nespochybnujú vecnú správnost skutkových okolností, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia v oznámení o výhradách. Komisia vsak v odôvodnení c. 758 napadnutého rozhodnutia uznala, ze bod 614 oznámenia o výhradách vyvolal u podnikov legitímne ocakávanie, ze nespochybnenie skutkového stavu bude viest k znízeniu pokuty nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002, takze sa rozhodla vykladat tento bod v prospech týchto podnikov. V tom istom odôvodnení Komisia tiez uviedla, ze "v rámci rozsahu znízenia sa musí zohladnit skutocnost, ze spolupráca poskytnutá po zaslaní oznámenia o výhradách, ked Komisia uz preukázala vsetky zlozky porusenia a ked podnik uz vedel o vsetkých výsledkoch presetrovania a mal prístup k vysetrovaciemu spisu, môze Komisii pomôct pri presetrovaní nanajvýs vo velmi obmedzenej miere." Komisia dalej uviedla, ze "uznanie skutkového stavu je za týchto okolností vo vseobecnosti nanajvýs dôkazom, ktorý potvrdzuje skutkový stav, ktorý je podla názoru Komisie spravidla dostatocne preukázaný inými dôkazmi zalozenými v spise." 206 Právo domáhat sa ochrany legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, ze správny orgán Únie tým, ze mu poskytol presné uistenia, vyvolal u neho dôvodné ocakávania [rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 2004, Di Lenardo a Dilexport, C-37/02 a C-38/02, Zb. s. I-6911, bod 70; rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1998, Embassy Limousines & Services/Parlament, T-203/96, Zb. s. II-4239, bod 74, a z 15. novembra 2007, Enercon/ÚHVT (Konvertor veternej energie), T-71/06, neuverejnený v Zbierke, bod 36]. 207 Nikto sa vsak nemôze odvolávat na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, pokial neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnút správny orgán (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. septembra 1995, Lefebvre a i./Komisia, T-571/93, Zb. s. II-2379, bod 72, a z 29. januára 1998, Dubois et Fils/Rada a Komisia, T-113/96, Zb. s. II-125, bod 68). Bez ohladu na formu ich oznámenia sú takýmito uisteniami informácie, ktoré sú presné a zhodujúce sa, neviazu sa na splnenie nijakej podmienky a pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. júla 1998, Mellett/Súdny dvor, T-66/96 a T-221/97, Zb. VS s. I-A-449 a II-1305, body 104 a 107). 208 Ako uz bolo uvedené v bode 199 vyssie, Komisia v prejednávanej veci v bode 614 oznámenia o výhradách uviedla, ze "zamýsla priznat znízenie [pokút] za spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci [z roku 2002], a to najmä vtedy, ked spolocnost nespochybní skutocnosti konstatované Komisiou, alebo ked poskytne doplnujúcu pomoc, ktorá umozní objasnit alebo doplnit tieto skutocnosti." Takéto tvrdenie nemozno povazovat za presné uistenie, ktoré mohlo u spolocnosti Kone vyvolat dôvodné ocakávania, ze jej bude priznané znízenie pokút o viac ako 1 %. V bode 614 oznámenia o výhradách totiz nie je uvedený rozsah alebo sadzba znízenia, ktoré sa prípadne prizná dotknutým podnikom, takze tento bod nemohol v tejto súvislosti v ziadnom prípade vyvolat akúkolvek legitímnu dôveru. 209 V tejto súvislosti je tiez potrebné zamietnut tvrdenie zalobkýn, ze Komisia sa odklonila od svojej predchádzajúcej praxe, podla ktorej podniku, ktorý nespochybní vecnú správnost skutocností vytknutých v oznámení o výhradách, sa podla oznámenia o spolupráci z roku 1996 prizná znízenie pokuty, ktorá by mu bola ulozená, o 10 %. 210 V prvom rade treba pripomenút, ze hoci je pravda, ze oznámenie o spolupráci z roku 1996 v oddiele D bode 2 druhej zarázke stanovovalo, ze podniku sa môze priznat "... znízenie pokuty, ktorá by mu bola ulozená v prípade, ak by nespolupracoval, o 10 az 50 %..., ak... po dorucení oznámenia o výhradách informuje Komisiu, ze nespochybnuje vecnú správnost skutkových okolností, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia [neoficiálny preklad]," oznámenie o spolupráci z roku 2002 uz nestanovuje znízenie pokuty z tohto dôvodu. Zalobkyne pritom nespochybnujú, ze na ich ziadost o zhovievavost sa vztahuje iba oznámenie o spolupráci z roku 2002, pricom táto ziadost bola navyse podaná výslovne na základe tohto oznámenia. Rozhodovacia prax Komisie týkajúca sa uplatnovania oddielu D bodu 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci z roku 1996 teda nemôze vyvolat legitímnu dôveru zalobkýn, pokial ide o úroven znízenia pokuty spolocnosti Kone za nespochybnenie skutkového stavu týkajúceho sa kartelu v Nemecku zalozenú na bode 614 oznámenia o výhradách (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 201 a 205, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60; rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 92). 211 Dalej je potrebné poukázat na to, ze tvrdenie zalobkýn - ktoré Komisia spochybnuje -, ze Komisia spolocnosti Kone na stretnutí 26. januára 2005 oznámila, ze bod 614 oznámenia o výhradách sa uplatní rovnako ako v rámci predchádzajúcej úpravy, nie je podlozené nijakým dôkazom. Naopak, v zápisnici z tohto stretnutia vyhotovenej Komisiou sa v súvislosti s uskutocnenými diskusiami týkajúcimi sa bodu 614 oznámenia o výhradách nespomína nijaké uistenie, ktoré Komisia v tomto smere údajne poskytla spolocnosti Kone. 212 Napokon z judikatúry vyplýva, ze hospodárske subjekty nemôzu legitímne verit, ze zostane zachovaná existujúca situácia, ktorú môzu institúcie v rámci svojej diskrecnej právomoci zmenit (rozsudky Súdneho dvora z 5. októbra 1994, Nemecko/Rada, C-280/93, Zb. s. I-4973, bod 80, a z 30. júna 2005, Alessandrini a i./Komisia, C-295/03 P, Zb. s. I-5673, bod 89; pozri tiez rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 64 a tam citovanú judikatúru). Úcinné uplatnovanie pravidiel sútazného práva Únie si vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 109; z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 81, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 227; rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, bod 309, a zo 14. mája 1998, Europa Carton/Komisia, T-304/94, Zb. s. II-869, bod 89). 213 Z toho vyplýva, ze výhrada zalobkýn zalozená na nedostatocnom znízení pokuty za nespochybnenie skutkového stavu, pokial ide o porusenie v Nemecku, je nedôvodná. O odmietnutí Komisie priznat dodatocné znízenie pokuty za poskytnutie informácií a doplnujúcich vysvetlení týkajúcich sa porusenia v Nemecku 214 Zalobkyne tvrdia, ze pokial ide o porusenie v Nemecku, Kone má nárok na dodatocné znízenie pokuty za svoju spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002, kedze - na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 794 napadnutého rozhodnutia) - Kone umoznila spresnit alebo doplnit skutocnosti uvedené v oznámení o výhradách. Oddiel 7 odpovede spolocnosti Kone na oznámenie o výhradách totiz údajne opravuje a spresnuje viaceré skutocnosti týkajúce sa úlohy nemeckého priemyselného zdruzenia VDMA. Kone údajne tiez upriamila pozornost Komisie na skutocnost, ze Komisia v oznámení o výhradách údajne nesprávne zohladnila výnosy súboru odvetví "nové zariadenia", "sluzby" a "modernizácia". Komisia v napadnutom rozhodnutí údajne uznala, ze kartel sa týkal len výnosov odvetvia "nové zariadenia". 215 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze zalobkyne neuvádzajú, ako údajné vysvetlenia spolocnosti Kone týkajúce sa priemyselného zdruzenia VDMA pomohli Komisii pri jej vysetrovaní. V kazdom prípade cielom údajných vysvetlení spolocnosti Kone v tejto súvislosti nebolo spresnit alebo doplnit skutocnosti uvedené v oznámení o výhradách, ale vyvrátit ich, kedze ich cielom bolo predovsetkým spochybnit tvrdenia spolocnosti Schindler týkajúce sa vytvorenia pracovnej skupiny pre eskalátory. Kone navyse v rámci výkonu svojho práva na obhajobu zdôraznila, ze uvedenie tohto projektu v oznámení o výhradách je irelevantné. Pokial ide o skutocnost, ze Komisia v oznámení o výhradách údajne nesprávne zohladnila príjmy vsetkých odvetví spomenutých v bode 214 vyssie, je potrebné poukázat na to, ze cielom odpovede spolocnosti Kone na oznámenie o výhradách bolo preukázat, ze Komisia pri výpocte pokuty nesprávne vymedzila trhy s výtahmi a eskalátormi dotknuté kartelom. Kone tým iba úspesne uplatnila svoje právo na obhajobu, kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí zohladnila vymedzenie, ktoré navrhla Kone vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Táto výhrada sa teda musí tiez zamietnut. O odmietnutí Komisie priznat spolocnosti Kone znízenie pokuty za jej údajnú spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002 pri preukázaní kartelu v Holandsku 216 Pokial ide o údajnú spoluprácu spolocnosti Kone nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002, Komisia v odôvodnení c. 851 napadnutého rozhodnutia uvádza: "Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách Kone uvádza, ze nespochybnuje skutkový stav týkajúci sa Holandska. Namiesto toho, aby poskytla dalsiu pomoc, ktorá by umoznila spresnit alebo doplnit skutocnosti uvedené v oznámení o výhradách, Kone sa systematicky usilovala minimalizovat dosah skutocností uvedených v tomto oznámení. Nespochybnenie skutkového stavu teda treba povazovat za cisto formálne a nejednoznacné a toto nespochybnenie nemá nijaký pozitívny vplyv na preukázanie skutkového stavu. Nestací, ak podnik vseobecne vyhlási, ze nespochybnuje skutkový stav, ak toto vyhlásenie nemá pre Komisiu nijaký význam, kedze sú k nemu pripojené mnohé výhrady, ako je to v prejednávanej veci. Spolocnosti Kone teda nemozno priznat nijaké znízenie pokuty." 217 Zalobkyne po prvé tvrdia, ze Komisia mala priznat spolocnosti Kone znízenie pokuty na základe bodu 3 siestej zarázky usmernení z roku 1998 z dôvodu jej úcinnej spolupráce v konaní v rámci preukázania kartelu v Holandsku a tým, ze to neurobila, sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Tvrdia tiez, ze vzhladom na bod 614 oznámenia o výhradách a odôvodnenie c. 758 napadnutého rozhodnutia mali legitímnu dôveru, ze táto spolupráca bude vykompenzovaná znízením ich pokuty. 218 Je potrebné poukázat na to, ze podla bodu 3 siestej zarázky usmernení z roku 1998 spoluprácu mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 1996 mozno povazovat za polahcujúcu okolnost. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze v bode 614 oznámenia o výhradách Komisia uviedla, ze zamýsla "priznat znízenie [pokút] za spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci [z roku 2002], a to najmä vtedy, ked spolocnost nespochybní skutocnosti konstatované Komisiou, alebo ked poskytne doplnujúcu pomoc, ktorá umozní objasnit alebo doplnit tieto skutocnosti." V odôvodnení c. 758 napadnutého rozhodnutia Komisia v tejto súvislosti uviedla, ze "vzhladom na to, ze bod 614 oznámenia o výhradách vyvolal v predmetnej veci ocakávania, rozhodla sa vykladat tento bod v prospech podnikov, ktoré na základe neho prispeli k preukázaniu skutkových okolností porusenia uvedeného v [napadnutom] rozhodnutí tým, ze nespochybnili skutkový stav alebo poskytli dalsie informácie alebo doplnujúce vysvetlenia." 219 Po prvé podla zalobkýn sa spolupráca spolocnosti Kone v rámci správneho konania mala povazovat za polahcujúcu okolnost podla ustanovenia uvedeného v predchádzajúcom bode, na základe ktorej by mala nárok na znízenie pokuty. 220 V tejto súvislosti stací uviest, ze vzhladom na nejednoznacnost vyhlásení spolocnosti Kone uvedených v jej ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 (pozri bod 175 vyssie), ktoré navyse neodôvodnovali nijaké znízenie pokuty ulozenej spolocnosti Kone za porusenie v Holandsku v rámci uvedeného oznámenia, spoluprácu tohto podniku v kazdom prípade nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost. Zalobkyne teda tiez nemôzu tvrdit, ze mali akúkolvek legitímnu dôveru, ze sa im z tohto dôvodu prizná znízenie pokuty. 221 Po druhé zalobkyne sa domnievajú, ze Kone úplne spolupracovala s Komisiou pocas celého konania nad rámec poziadaviek vyplývajúcich z oznámenia o spolupráci z roku 2002. Kone tak v prvom rade údajne vôbec nebránila Komisii v inspekcii jej priestorov v Holandsku a urobila vsetko, co mohla, aby ulahcila zber informácií zamestnancami Komisie. Kone navyse údajne rýchlo a úplne odpovedala na ziadost Komisie o informácie týkajúce sa Holandska, ktorá jej bola dorucená 13. septembra 2004. Kone bola napokon údajne velmi flexibilná, pokial ide o poziadavky dôvernosti informácií, ktoré poskytla, co údajne znízilo administratívnu zátaz Komisie pri vytváraní nedôvernej verzie jej spisu na sprístupnenie úcastníkom konania. 222 Takéto tvrdenia nemozno prijat. V súlade s clánkom 18 ods. 1 a clánkom 20 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sú totiz podniky povinné odpovedat na ziadosti o informácie a podrobit sa setreniam. Spolupráca pri vysetrovaní, ktorá neprekracuje rámec povinností, ktoré podnikom vyplývajú z týchto ustanovení, pritom neodôvodnuje znízenie pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Weig/Komisia, T-317/94, Zb. s. II-1235, bod 283, a Scandinavian Airlines System/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 218). Okrem toho nemozno vychádzat z toho, ze údajne flexibilný postoj podniku k ziadostiam o dôverné zaobchádzanie s informáciami, ktoré poskytne Komisii, ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v objasnovaní a stíhaní porusení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný v bode 204 vyssie, body 395 a 396). Ako uvádza Komisia, vysetrovaniu v tomto smere nebránia opodstatnené ziadosti o dôverné zaobchádzanie a v kazdom prípade prinálezalo spolocnosti Kone, aby poziadala o dôverné zaobchádzanie s údajmi, ktoré sa podla jej názoru nemali sprístupnit tretím osobám. Okolnosti uvedené v bode 221 vyssie teda nemohli vyvolat u spolocnosti Kone nijakú legitímnu dôveru, ze jej bude priznané znízenie pokuty. 223 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze Komisia tým, ze nepriznala spolocnosti Kone znízenie jej pokuty, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze ziadny iný podnik, ktorému boli ulozené pokuty, neposkytol z vlastnej iniciatívy a nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002 informácie, ktoré umoznili Komisii lahsie preukázat porusenie. V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze tvrdenie zalobkýn je zalozené na nesprávnom predpoklade. Ako totiz vyplýva z odôvodnení c. 845, 854 a 855 napadnutého rozhodnutia, spolocnostiam ThyssenKrupp, Schindler a MEE bolo priznané znízenie ich pokuty nie z dôvodu, ze by z vlastnej iniciatívy a nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002 poskytli doplnujúce informácie, ale preto, lebo vyhlásili, ze nespochybnujú skutocnosti uvedené v oznámení o výhradách. Situáciu spolocnosti Kone na jednej strane a situáciu ostatných podnikov, ktorým boli ulozené pokuty za kartel v Holandsku, na druhej strane teda nemozno povazovat za porovnatelné, a preto odmietnutie Komisie znízit pokutu spolocnosti Kone neporusuje zásadu rovnosti zaobchádzania. 224 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Komisia mala priznat spolocnosti Kone znízenie pokuty, kedze tento podnik v ziadnej fáze konania nespochybnil hlavné skutkové zistenia Komisie. Tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 851 a v poznámke pod ciarou 949 napadnutého rozhodnutia, ze nespochybnenie skutkového stavu v odpovedi na oznámenie o výhradách je cisto formálne a nejednoznacné, je teda údajne zjavne nesprávne. 225 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Kone vo svojej ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcej sa Holandska poprela protisútazný úcel stretnutí medzi sútazitelmi. [dôverné]. V tomto smere je tiez potrebné zdôraznit, ze Kone nikdy neodvolala tieto vyhlásenia, ale vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách sa ich usilovala odôvodnit. 226 Je pravda, ze Kone vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uvádza, ze "nespochybnuje skutocnosti uvedené v oznámení o výhradách" a ze "sa podielala na zosúladenom správaní [v odvetví] výtahov a eskalátorov... v Holandsku od júna 1999 do 5. marca 2004" a ze "nepopiera, ze zosúladený postup sa v rozsahu, v akom je podlozený skutocnostami obsiahnutými v spise Komisie..., týkal jediného a pokracujúceho porusenia." Je vsak potrebné konstatovat, ze odpoved spolocnosti Kone na oznámenie o výhradách sa vyznacuje tou istou nejednoznacnostou ako jej ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúca sa Holandska. 227 Po prvé, zatial co v súvislosti s poruseniami v Belgicku, v Nemecku a v Luxembursku odpoved spolocnosti Kone na oznámenie o výhradách obsahuje zakazdým tvrdenie, ze Kone "nespochybnuje skutocnosti uvedené v oznámení Komisie o výhradách", v casti jej odpovede na oznámenie o výhradách týkajúcej sa porusenia v Holandsku takéto vyhlásenie nie je uvedené. Na to, aby podniku bolo mozné priznat znízenie pokuty z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu, pritom podnik musí po oboznámení sa s oznámením o výhradách výslovne informovat Komisiu o tom, ze nezamýsla spochybnit vecnú správnost skutkového stavu (pozri v tomto zmysle rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, bod 504). Nemozno konstatovat, ze vyhlásenie, ze Kone "nepopiera, ze zosúladený postup sa v rozsahu, v akom je podlozený skutocnostami obsiahnutými v spise Komisie..., týkal jediného a pokracujúceho porusenia" - na rozdiel od vyhlásení uvedených v súvislosti s troma dalsími dotknutými clenskými státmi - ulahcilo úlohu Komisie spocívajúcu v objasnovaní a stíhaní porusení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný v bode 204 vyssie, body 395 a 396). 228 Po druhé je potrebné konstatovat, ze Kone vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách pripomenula, ze jej zamestnanci v Holandsku "sa nepodielali na protisútaznom správaní, v kazdom prípade nie v podstatnej miere." Hoci Kone pripústa, ze "mohla prekrocit hranicu toho, co bolo legitímne," s poukazom na svoju ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcu sa Holandska tvrdí, ze nepredlozenie ponuky na alebo predlozenie nekonkurencnej ponuky môze vyplývat z jednostranného obchodného správania a nevyhnutne neznamená existenciu kartelu. Pokial ide o zmluvy o údrzbe a modernizácii, Kone vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách tvrdí, ze jej politika v tejto oblasti bola zalozená na "obchodných dôvodoch" a ze jej "stratégia nemohla mat protisútazný ciel alebo úcinok." Pokial ide o nové zariadenia, Kone sa v opise projektov, ktoré boli údajne súcastou kartelu, odvoláva na obchodné dôvody, na ktorých bolo zalozené jej správanie, a uvádza, ze "z vyssie uvedených projektov vyplýva nielen to, ze rozsah porusenia bol velmi obmedzený, ale tiez ze povaha zosúladeného postupu siahala len od diskusie o projekte bez výmeny cien... k výmene cien bez pridelenia projektu... a len velmi zriedka zahrnala pridelenie projektu..." Kone navyse uvádza, ze "aj keby si úcastníci pridelili projekt, nemohlo to mat vplyv na trh" a ze "výsledok by bol v prípade neexistencie kontaktu medzi úcastníkmi casto rovnaký..." Pokial ide o niektoré jednotlivé projekty [dôverné], Kone rovnako tvrdila, ze spis Komisie neobsahuje dostatok dôkazov na odôvodnenie záveru o existencii protisútazného správania. 229 Po tretie Kone sa vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách tiez usilovala minimalizovat dôkaznú hodnotu vyhlásení spolocností ThyssenKrupp a Otis, ktoré - ako vyplýva z odôvodnení c. 370 az 530 napadnutého rozhodnutia - mali zásadný význam pre konstatovanie porusenia v Holandsku. Komisia teda musela v odôvodneniach c. 531 az 541 napadnutého rozhodnutia podrobne reagovat na túto argumentáciu spolocnosti Kone. 230 Preto je potrebné konstatovat, ze - ako uvádza Komisia (odôvodnenie c. 851 napadnutého rozhodnutia) - nespochybnenie skutkového stavu spolocnostou Kone, pokial ide o porusenie v Holandsku, bolo cisto formálne a nejednoznacné a nemalo nijaký pozitívny vplyv na preukázanie skutkového stavu. 231 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Kone vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách opisuje svoju úcast na porusení v Holandsku bud cisto hypoteticky, alebo tak, ze minimalizuje protisútazné úcinky dohôd. Vzhladom na to, ze Kone navyse spochybnuje vyhlásenia, ktoré ThyssenKrupp a Otis uviedli v rámci svojej ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcej sa Holandska, je potrebné konstatovat, ze za okolností prejednávanej veci tvrdenia spolocnosti Kone uvedené v bode 227 vyssie neboli pre Komisiu vôbec uzitocné (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Corus UK/Komisia, T-48/00, Zb. s. II-2325, bod 193, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, bod 505). Tým, ze Kone vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách spochybnila podstatu skutkových tvrdení Komisie, neprispela k ulahceniu úlohy Komisie spocívajúcej v objasnovaní a stíhaní porusení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný v bode 204 vyssie, bod 396). Hoci je pravda, ze Kone tým oprávnene uplatnila svoje právo na obhajobu, nemozno vytýkat Komisii, ze jej z tohto dôvodu nepriznala znízenie pokuty za nespochybnenie skutkového stavu. 232 Komisia teda v odôvodnení c. 851 napadnutého rozhodnutia oprávnene rozhodla, ze spolocnosti Kone v súvislosti s porusením v Holandsku neprizná znízenie pokuty na základe jej spolupráce nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002. 233 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze spolocnostiam ThyssenKrupp, Schindler a MEE priznala znízenie pokút za nespochybnenie skutkového stavu, zatial co spolocnosti Kone odmietla priznat takéto znízenie. Podla zalobkýn, ktoré navyse nespochybnujú konstatovania Komisie, ze ThyssenKrupp, Schindler a MEE vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách výslovne vyhlásili, ze nespochybnujú uvedené skutocnosti (odôvodnenia c. 845, 854 a 855 napadnutého rozhodnutia), pritom z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze tri prvé podniky vo svojich odpovediach spochybnili niektoré konstatovania Komisie týkajúce sa Holandska. 234 V tejto súvislosti bolo spomenuté, ze podla ustálenej judikatúry Komisia v rámci svojho posúdenia spolupráce poskytnutej clenmi kartelu nesmie porusit zásadu rovnosti zaobchádzania (pozri bod 135 vyssie). Dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania vsak musí byt v súlade s dodrziavaním zásady zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze dovolávat vo svoj prospech nezákonnosti spôsobenej v prospech iného (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 1985, Williams/Dvor audítorov, 134/84, Zb. s. 2225, bod 14; rozsudky Súdu prvého stupna SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 204 vyssie, bod 160; z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 263, a Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný v bode 204 vyssie, bod 398). 235 Okrem toho podla judikatúry v prípade podniku, ktorý výslovne vyhlási, ze nespochybnuje skutkové tvrdenia, na ktorých Komisia zakladá svoje výhrady, mozno konstatovat, ze prispel k ulahceniu úlohy Komisie spocívajúcej v objasnovaní a stíhaní porusení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Vo svojich rozhodnutiach, ktorými sa konstatuje porusenie týchto pravidiel, je Komisia oprávnená povazovat takéto správanie za uznanie skutkových tvrdení, a teda za dôkaz o dôvodnosti predmetných tvrdení. Takéto správanie teda môze odôvodnit znízenie pokuty. To neplatí, ak podnik vo svojej odpovedi spochybní podstatu týchto tvrdení. Podnik totiz tým, ze pocas správneho konania zaujme takýto prístup, neprispieva k ulahceniu úlohy Komisie spocívajúcej v objasnovaní a stíhaní porusení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný v bode 204 vyssie, body 395 a 396). 236 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze pokial Komisia v odôvodneniach c. 845, 854 a 855 napadnutého rozhodnutia priznala spolocnostiam ThyssenKrupp, Schindler a MEE znízenie pokút o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu, tieto znízenia mozno povazovat za zákonné iba v rozsahu, v akom dotknuté podniky výslovne vyhlásili, ze nespochybnujú tento skutkový stav (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 333, a Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný v bode 204 vyssie, bod 397), a vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách nespochybnili podstatu tvrdení Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný v bode 204 vyssie, bod 396). 237 Zalobný dôvod zalobkýn sa musí zamietnut ako nedôvodný vzhladom na to, ze je zalozený na predpoklade, ze iným úcastníkom kartelu v Holandsku boli priznané protiprávne znízenia pokút, kedze z odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazujú zalobkyne, údajne konkrétne vyplýva, ze uvedení úcastníci skutocne spochybnili skutocnosti uvedené v oznámení o výhradách. 238 Okrem toho, pokial ide o tvrdenia zalobkýn, ktoré podla ich názoru preukazujú, ze iným podnikom bolo priznané znízenie ich pokuty za nespochybnenie skutkového stavu aj napriek tomu, ze vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách spochybnili skutkový stav týkajúci sa Holandska, z oznámenia o výhradách a z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze tieto tvrdenia sú nedôvodné. 239 Pokial ide po prvé o spolocnost Schindler, zalobkyne tvrdia, ze z odôvodnení c. 593 a 594 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze táto spolocnost spochybnila existenciu porusenia clánku 81 ES. Z odôvodnenia c. 667 napadnutého rozhodnutia navyse údajne vyplýva, ze Schindler tvrdila, ze protiprávne kontakty medzi sútazitelmi neviedli k zvýseniu cien na trhu a ze doslo k rozdeleniu iba obmedzenej casti projektov, zatial co clenovia kartelu si nadalej konkurovali. Napokon podla odôvodnenia c. 751 napadnutého rozhodnutia Schindler údajne tvrdila, ze sútazitelia sa nedohodli na vzájomných odvetných opatreniach na zabezpecenie riadneho uplatnovania dohôd. 240 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze hoci je pravda, ze ako vyplýva z odôvodnení c. 593 a 594 napadnutého rozhodnutia, Schindler tvrdila, ze clánok 81 ES nemozno uplatnit na predmetné kartelové dohody z dôvodu neexistencie citelného vplyvu na obchod medzi clenskými státmi a z dôvodu ich vnútrostátneho dosahu, treba poukázat na to, ze Schindler tým nespochybnila skutocnosti, na ktorých bolo zalozené posúdenie Komisie týkajúce sa citelného vplyvu predmetných porusení na obchod medzi clenskými státmi, ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách. Tvrdenia týkajúce sa neexistencie zvýsenia cien a obmedzeného poctu rozdelených projektov navyse nemozno povazovat za spochybnenie skutkového stavu zo strany spolocnosti Schindler, kedze tieto skutocnosti vyplývajú najmä z bodov 412, 415, 437 a 442 oznámenia o výhradách. Napokon tvrdenie spolocnosti Schindler, ktorým sa domáhala uplatnenia polahcujúcej okolnosti z dôvodu údajnej neexistencie odvetných opatrení, nepredstavuje spochybnenie skutkového stavu zo strany spolocnosti Schindler, kedze neexistencia odvetných opatrení bola konstatovaná v bode 432 oznámenia o výhradách. Schindler teda iba vyuzila toto konstatovanie s cielom preukázat, ze vo vztahu k nej je potrebné uplatnit polahcujúcu okolnost. 241 V kazdom prípade z nedôvernej verzie odpovede spolocnosti Schindler na oznámenie o výhradách predlozenej na ziadost Vseobecného súdu vyplýva, ze Schindler, ktorá v uvedenej odpovedi výslovne vyhlásila, ze nespochybnuje skutocnosti, na ktorých sú zalozené výhrady Komisie, v tejto odpovedi nespochybnila skutocnosti uvedené Komisiou. 242 Po druhé, pokial ide o spolocnost ThyssenKrupp, zalobkyne tvrdia, ze z odôvodnení c. 593, 594 a 724 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ThyssenKrupp spochybnila existenciu porusenia clánku 81 ES a tvrdila, ze sa nepodielala na vsetkých zlozkách porusenia. Z odôvodnení c. 508, 513 a 515 napadnutého rozhodnutia údajne tiez vyplýva, ze ThyssenKrupp spochybnila niektoré skutocnosti týkajúce sa dlzky trvania svojej úcasti na karteli. 243 V tejto súvislosti - hoci je pravda, ze ako vyplýva z odôvodnení c. 593 a 594 napadnutého rozhodnutia, ThyssenKrupp tvrdila, ze clánok 81 ES nemozno uplatnit na predmetné kartelové dohody z dôvodu neexistencie citelného vplyvu na obchod medzi clenskými státmi a z dôvodu ich vnútrostátneho dosahu - je potrebné poukázat na to, ze ThyssenKrupp tým nespochybnila skutocnosti, na ktorých bolo zalozené posúdenie Komisie týkajúce sa citelného vplyvu predmetných porusení na obchod medzi clenskými státmi, ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách. Okrem toho moznost, ze ThyssenKrupp sa nezúcastnila na vsetkých stretnutiach, vyplýva z bodu 575 oznámenia o výhradách. ThyssenKrupp vôbec nespochybnila túto skutocnost, ale ju len vyuzila s cielom preukázat existenciu polahcujúcej okolnosti vo vztahu k nej (odôvodnenie c. 726 napadnutého rozhodnutia). Napokon, pokial ide o údajné spochybnenie skutocností týkajúcich sa dlzky trvania jej úcasti na karteli, ktoré údajne vyplýva z odôvodnení c. 508 a 513 az 515 napadnutého rozhodnutia, je potrebné poukázat na to, ze tvrdenie spolocnosti ThyssenKrupp, ze sa nezúcastnila na nijakom stretnutí v období od polovice roka 2002 do apríla/mája 2003, uz bolo výslovne uvedené v bode 506 oznámenia o výhradách. V odôvodnení c. 515 napadnutého rozhodnutia Komisia navyse v podstate konstatovala, ze je mozné, ze ThyssenKrupp sa nezúcastnila na stretnutiach, ktoré sa uskutocnili v priebehu druhého stvrtroka 2002, ale ze táto skutocnost - aj za predpokladu, ze by bola preukázaná - nepreukazuje, ze ThyssenKrupp opustila kartel. 244 Po tretie, pokial ide o spolocnost MEE, zalobkyne v prvom rade tvrdia, ze z odôvodnenia c. 751 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze tento podnik tvrdil, ze neexistoval nijaký kompenzacný alebo kontrolný mechanizmus. Z poznámok pod ciarou 644, 676, 693, 697, 709, 713 a 714 napadnutého rozhodnutia dalej údajne vyplýva, ze MEE tvrdila, ze nebola pozvaná do verejnej obchodnej sútaze týkajúcej sa siedmich projektov spomenutých v oznámení o výhradách, a preto nepredlozila ponuku na tieto projekty. Z odôvodnenia c. 481 a z poznámky pod ciarou 715 napadnutého rozhodnutia navyse údajne vyplýva, ze MEE spochybnila konstatovanie, ze sa zúcastnila na iných stretnutiach týkajúcich sa nových montází zariadení po septembri 2001. Napokon podla odôvodnenia c. 724 napadnutého rozhodnutia MEE vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách údajne tvrdila, ze sa nepodielala na vsetkých zlozkách porusenia. 245 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze ani tieto tvrdenia nepredstavujú spochybnenie skutkového stavu uvedeného v oznámení o výhradách. 246 Pokial ide o tvrdenie, ze neexistoval kompenzacný alebo kontrolný mechanizmus, je potrebné konstatovat, ze táto skutocnost vyplýva z bodu 431 oznámenia o výhradách. MEE sa teda namiesto toho, aby spochybnovala túto skutocnost, usilovala vyuzit ju vo svoj prospech s cielom získat znízenie pokuty na základe polahcujúcej okolnosti (odôvodnenie c. 751 napadnutého rozhodnutia). 247 Pokial ide o tvrdenie, ze MEE údajne tvrdila, ze nebola pozvaná do verejnej obchodnej sútaze týkajúcej sa siedmich projektov spomenutých v oznámení o výhradách, a preto nepredlozila ponuku na tieto projekty, je potrebné poukázat na to, ze z bodu 441 oznámenia o výhradách vyplýva, ze zákazníci vzdy nevyzývali vsetkých clenov kartelu v Holandsku na predlozenie ponuky na konkrétny projekt. V kazdom prípade, ako vyplýva z odôvodnení a z poznámok pod ciarou citovaných zalobkynami, MEE nepoprela, ze sa zúcastnila na predmetných stretnutiach a ze bola informovaná o diskusiách (poznámky pod ciarou 644, 676, 693, 697, 713 a 714 napadnutého rozhodnutia). 248 Z poznámky pod ciarou 709 napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze MEE nepopiera skutkové zistenie Komisie, ale len tvrdenie jediného clena kartelu, konkrétne spolocnosti Kone, spomenuté v bode 497 oznámenia o výhradách, ktoré navyse nebolo potvrdené ostatnými úcastníkmi. 249 Pokial ide o tvrdenie, ze MEE poprela svoju úcast na iných stretnutiach, ktorých predmetom boli projekty týkajúce sa montáze nových zariadení po septembri 2001, stací uviest, ze zalobkyne presne neoznacili nijaký konkrétny projekt týkajúci sa montáze nových zariadení, na ktorom by sa MEE po septembri 2001 podielala. 250 Pokial ide o skutocnost, ze MEE sa nezúcastnila na vsetkých stretnutiach, Komisia ju sama konstatovala v bode 575 oznámenia o výhradách a MEE sa usilovala vyuzit ju s cielom dosiahnut znízenie svojej pokuty z dôvodu polahcujúcej okolnosti (odôvodnenie c. 724 napadnutého rozhodnutia). 251 Je teda potrebné konstatovat, ze výhrada zalozená na porusení zásady rovnosti zaobchádzania je v kazdom prípade zalozená na nesprávnom predpoklade, ze z odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazujú zalobkyne, vyplýva, ze Schindler, ThyssenKrupp a MEE spochybnili skutkový stav, pokial ide o kartel v Holandsku. 252 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze vsetky výhrady týkajúce sa posúdenia spolupráce spolocnosti Kone mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 pri preukázaní porusenia v Nemecku a v Holandsku sa musia zamietnut. 253 Z toho vyplýva, ze zaloba sa musí zamietnut v celom rozsahu. O trovách 254 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené ulozit im povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Kone Oyj, Kone GmbH a Kone BV sú povinné nahradit trovy konania. Martins Ribeiro Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júla 2011. Podpisy Obsah Správne konanie Vysetrovanie Komisie Nemecko Holandsko Oznámenie o výhradách Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998 a zásady proporcionality pri stanovení východiskovej sumy pokút O zalobnom dôvode zalozenom na porusení oznámenia o spolupráci z roku 2002 a na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery, rovnosti zaobchádzania a práva na obhajobu O oznámení o spolupráci z roku 2002 O miere volnej úvahy Komisie a o preskúmaní súdmi Únie O spolupráci spolocnosti Kone pri preukázaní porusenia v Nemecku O spolupráci spolocnosti Kone pri preukázaní porusenia v Holandsku O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania pri stanovení sumy znízenia pokút priznaného za spoluprácu spolocnosti Kone v priebehu správneho konania Úvodné poznámky O úrovni znízenia pokuty za nespochybnenie skutkového stavu, pokial ide o porusenie v Nemecku O odmietnutí Komisie priznat dodatocné znízenie pokuty za poskytnutie informácií a doplnujúcich vysvetlení týkajúcich sa porusenia v Nemecku O odmietnutí Komisie priznat spolocnosti Kone znízenie pokuty za jej údajnú spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002 pri preukázaní kartelu v Holandsku O trovách __________________________________________________________________ [3]* Jazyk konania: anglictina. __________________________________________________________________ [4]1 - Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXFoIGiu/L95236-7673TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXFoIGiu/L95236-7673TMP.html#Footnote1 3. file:///tmp/lynxXXXXFoIGiu/L95236-7673TMP.html#Footref* 4. file:///tmp/lynxXXXXFoIGiu/L95236-7673TMP.html#Footref1