Veci T-144/07, T-147/07 az T-150/07 a T-154/07 ThyssenKrupp Liften Ascenseurs NV a i. proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh montáze a údrzby výtahov a eskalátorov - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Manipulovanie verejných obchodných sútazí - Rozdelenie trhov - Urcenie cien" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi - Kritériá posúdenia - Potenciálny a významný vplyv - Kartel s pôsobnostou na celom území clenského státu - Oddelenie vnútrostátnych trhov - Neprípustnost (Clánky 81 ES a 82 ES) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi - Citelná povaha - Posúdenie vzhladom na postavenie a význam úcastníkov na trhu (Clánok 81 ES) 3. Hospodárska sútaz - Rozdelenie právomocí medzi Komisiu a vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze - Oznámenie Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze - Právo podnikov, aby ich veci posúdil konkrétny orgán hospodárskej sútaze - Neexistencia (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 11 ods. 6; oznámenie Komisie 2004/C 101/03, body 8 a 31) 4. Európske spolocenstvá - Jazykový rezim - Dorucenie dokumentov v inom jazyku ako v jazyku úcastníkov konania - Súhlas úcastníkov konania - Neexistencia nezrovnalosti (Nariadenie Rady c. 1, clánok 3) 5. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia - Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou na dcérske spolocnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 6. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou na dcérske spolocnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 7. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia - Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou na dcérske spolocnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti - Porusenie zásady individualizácie trestov - Neexistencia - Porusenie prezumpcie neviny - Neexistencia (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 8. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia - Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou na dcérske spolocnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti - Dcérska spolocnost vo vlastníctve sprostredkujúcej holdingovej spolocnosti - Okolnost, ktorá nepostacuje na vyvrátenie domnienky (Clánok 81 ods. 1 ES) 9. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutia - Náprava nedostatku odôvodnenia pocas sporového konania - Neprípustnost (Clánok 253 ES) 10. Konanie - Dôkazné prostriedky - Výsluch svedkov (Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánky 64 a 65) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie, prijaté po predbeznom rozhodnutí vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze o zhovievavosti - Porusenie zásady ne bis in idem - Neexistencia (Clánok 81 ES; Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, clánok 54; nariadenie Rady c. 1/2003, clánky 5, 14 a 23) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie, prijaté po predbeznom rozhodnutí vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze o zhovievavosti - Porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery - Neexistencia - Porusenie zásady riadnej správy vecí verejných - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Kritériá posúdenia (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Koherentnost medzi pokutami ulozenými viacerým podnikom (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Zohladnenie ekonomickej schopnosti podniku spôsobit skodu (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 16. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Odstrasujúci charakter (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 17. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti - Opakované porusovanie - Pojem (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2) 18. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Podmienky - Významná pridaná hodnota dôkazov poskytnutých dotknutým podnikom (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 19. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Volná úvaha Komisie (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 20. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Podmienky - Znízenie pokuty v prípade nespochybnenia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenia Komisie 96/C 207/04 a 2002/C 45/03) 21. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Uplatnenie oznámenia o spolupráci - Znízenie z dôvodu nespochybnenia nad rámec uvedeného oznámenia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenia Komisie 96/C 207/04 a 2002/C 45/03) 22. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Znízenie z dôvodu nespochybnenia nad rámec oznámenia o spolupráci - Proporcionalita (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 23. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Znízenia priznané jednak podla oznámenia o spolupráci a jednak z dôvodu nespochybnenia nad rámec oznámenia o spolupráci (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 24. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Celkový obrat dotknutého podniku [Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 5 písm. b)] 25. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Dodrziavanie zásady proporcionality - Podmienky (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 1. Pri výklade a uplatnení podmienky týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi, nachádzajúcej sa v clánkoch 81 ES a 82 ES, je potrebné vychádzat z ciela tejto podmienky, ktorým je urcit v rámci právnej úpravy hospodárskej sútaze pôsobnost práva Únie a právnych poriadkov clenských státov. Do pôsobnosti práva Únie teda patria vsetky kartely a postupy, ktoré sú spôsobilé ohrozit slobodu obchodovania medzi clenskými státmi spôsobom, ktorý by mohol skodit naplnaniu cielov jednotného trhu medzi clenskými státmi, najmä oddelením vnútrostátnych trhov alebo zmenou struktúry hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Na to, aby rozhodnutie, dohoda alebo postup boli spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe súboru skutkových a právnych okolností umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, skutocný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze budú bránit vytvoreniu jednotného trhu medzi clenskými státmi. Okrem toho je potrebné, aby tento vplyv nebol bezvýznamný. Ovplyvnenie obchodu vo vnútri Spolocenstva teda vo vseobecnosti vyplýva zo súcasného výskytu viacerých faktorov, ktoré by nevyhnutne neboli urcujúcimi faktormi, pokial by boli posudzované samostatne. Kartel s pôsobnostou na celom území clenského státu má vsak vo svojej podstate za následok upevnenie rozdelenia trhov na vnútrostátnej úrovni, cím bráni vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou. (pozri body 55 - 57, 60) 2. Mozný vplyv dohody alebo zosúladeného postupu na obchod medzi clenskými státmi sa posudzuje najmä s prihliadnutím na postavenie a význam úcastníkov na trhu s príslusnými výrobkami. Ked podniky zúcastnené na karteli spolu predstavujú väcsinu ponuky príslusných výrobkov na relevantnom trhu, mozno uvedený kartel povazovat za spôsobilý citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Navyse Komisia nie je povinná preukázat, ze protisútazné postupy majú citelný vplyv na obchod medzi clenskými státmi. Clánok 81 ods. 1 ES totiz vyzaduje len to, aby dohody a zosúladené postupy, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz, boli spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. (pozri body 67 - 69) 3. Z ustanovení nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze Komisia si ponecháva svoju rozhodujúcu úlohu pri vysetrovaní a zistovaní porusení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, ktorá nie je dotknutá paralelnou právomocou, ktorou disponujú vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze podla uvedeného nariadenia. Podla clánku 11 ods. 6 tohto nariadenia je totiz Komisia oprávnená zacat konanie s cielom prijat rozhodnutie, aj ked vnútrostátny orgán uz koná vo veci, po konzultácii s týmto orgánom. Okrem toho podla uvedeného ustanovenia zacatie konania Komisiou zbavuje vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze ich právomoci uplatnovat pravidlá Únie v oblasti hospodárskej sútaze v takej veci. Okrem toho podla bodu 31 oznámenia o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze, toto oznámenie nepriznáva dotknutým podnikom individuálne právo, aby vec posúdil konkrétny orgán. Podnik teda nemôze tvrdit, ze má právo alebo legitímne ocakávanie, ze urcité porusenie budú namiesto Komisie stíhat vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze. Navyse bod 8 uvedeného oznámenia nie je záväzný, pricom jeho formulácia svedcí o tom, ze moznost rozdelenia úloh, na ktorú odkazuje, nezahrna povinnost Komisie vo veci nekonat alebo vec nepresetrit, ak sú splnené podmienky uvedené v tomto bode. (pozri body 76, 77, 80) 4. Komisia je mnohojazycnou institúciou, ktorú treba povazovat za schopnú pracovat vo vsetkých úradných jazykoch Spolocenstva. Zalujúci podnik nemôze tvrdit, ze skutocnost, ze oznámenie o výhradách a rozhodnutie o ukoncení správneho konania mu boli oznámené v urcitom úradnom jazyku, zatial co v rámci správneho konania pouzíval iné dva úradné jazyky, obmedzila výkon jeho práva na obhajobu, pokial uznáva, ze súhlasil s dorucovaním dokumentov v uvedenom jazyku. (pozri body 86, 414) 5. Správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. V takej situácii sú totiz materská a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik. Skutocnost, ze materská a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, tak Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení. V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Za týchto okolností stací na to, aby sa bolo mozné domnievat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spolocnosti. Následne môze Komisia povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle. (pozri body 94 - 97, 310 - 313) 6. V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Ked organizacné, hospodárske a právne väzby medzi uvedenými podnikmi môzu preukázat existenciu vplyvu materských spolocností na stratégiu ich dcérskych spolocností, je odôvodnené povazovat ich za jednu hospodársku jednotku. Naopak okolnost, ze zalujúce podniky v správnom konaní vystupovali samostatne a ze predlozili individuálnu odpoved na oznámenie o výhradách, nemôze vyvrátit domnienku zodpovednosti materských spolocností za správanie ich dcérskych spolocností. Hoci totiz skutocnost, ze materská spolocnost vystupuje ako jediný zástupca vo vztahu ku Komisii v súvislosti s predmetným porusením, môze svedcit o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na správanie dcérskej spolocnosti, skutocnost, ze dcérske spolocnosti predlozia súbor samostatných odpovedí na oznámenie o výhradách, napriek tomu nemôze predstavovat dôkaz o samostatnosti týchto dcérskych spolocností. (pozri body 96, 125 - 127) 7. Podla zásady individualizácie trestov a sankcií, ktorá sa uplatnuje v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií podla pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, podnik mozno sankcionovat len za skutky, ktoré sa mu individuálne vytýkajú. Táto zásada sa vsak musí zosúladit s pojmom podnik. Skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty adresovala materskej spolocnosti skupiny spolocností, totiz nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na tomto porusení, ale to, ze tvoria jediný podnik v zmysle clánku 81 ES. Navyse predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie nemozno uplatnit v danej veci. Rozhodnutia týkajúce sa iných vecí môzu mat totiz len orientacný charakter, kedze konkrétne okolnosti veci nie sú totozné. Zásada prezumpcie neviny tak, ako vyplýva okrem iného z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ludských právach, je súcastou základných práv, ktoré sú uznané v právnom poriadku Únie a bola navyse potvrdená clánkom 6 ods. 2 EÚ, ako aj clánkom 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále. V tejto súvislosti pravidlo týkajúce sa pripísatelnosti porusenia, akým je domnienka rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti vlastniacej 100 % základného imania svojich dcérskych spolocností na tieto spolocnosti, nemôze porusovat túto prezumpciu. Európsky súd pre ludské práva totiz konstatoval, ze clánok 6 Európskeho dohovoru o ludských právach nebráni skutkovým alebo právnym domnienkam stanoveným v trestných zákonoch, ale vyzaduje, aby boli primerane obmedzené s prihliadnutím na závaznost veci a pri zachovaní práva na obhajobu. K poruseniu prezumpcie neviny teda nemôze dôjst vtedy, ked sú v konaniach vo veci hospodárskej sútaze urcité závery vyvodzované z pravidiel hodnotenia vseobecne známych skutocností, za predpokladu, ze dotknutým podnikom je ponechaná moznost tieto závery vyvrátit. (pozri body 106 - 108, 112, 114 ) 8. Moznost ulozit sankciu za protiprávne správanie dcérskej spolocnosti jej najvyssej materskej spolocnosti nebráni tomu, aby bola sankcionovaná sprostredkujúca holdingová spolocnost alebo samotná dcérska spolocnost, pokial sa Komisia mohla domnievat, ze uvedené spolocnosti predstavovali jeden podnik. Ak sú splnené podmienky pripísatelnosti, v takom prípade má Komisia moznost volby sankcionovat dcérsku spolocnost, ktorá sa zúcastnila na porusení, sprostredkujúcu materskú spolocnost, ktorá ju pocas tohto obdobia ovládala, a najvyssiu materskú spolocnost skupiny. V tejto súvislosti v rámci skupiny spolocností je holding spolocnostou, ktorej poslaním je preskupovat majetkové úcasti v rôznych spolocnostiach a ktorej úlohou je zabezpecit jednotu ich riadenia. (pozri body 119, 122) 9. Hoci Komisia nie je povinná v odôvodnení rozhodnutia, ktoré prijala na zabezpecenie uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze, zaoberat sa vsetkými skutkovými a právnymi otázkami a úvahami, na základe ktorých prijala takéto rozhodnutie, podla clánku 253 ES je povinná uviest aspon skutocnosti a úvahy, ktoré majú rozhodujúci význam v struktúre jej rozhodnutia, a tak umoznit súdom Únie a dotknutým osobám zistit podmienky, za ktorých Komisia uplatnila Zmluvu. Okrem toho pokial nejde o výnimocné okolnosti, rozhodnutie musí obsahovat odôvodnenie uvedené v jeho znení a nemôze byt po prvý raz a dodatocne odôvodnené v súdnom konaní. Odôvodnenie sa teda v zásade musí dotknutej osobe oznámit súcasne s rozhodnutím, ktoré jej spôsobuje ujmu. (pozri body 133, 146, 399) 10. Pokial ide o posúdenie návrhov na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania alebo na vykonanie dôkazov podaných úcastníkom sporu prvostupnovým súdom, len Vseobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplnit informácie, ktorými disponuje vo veci, o ktorej rozhoduje. V tejto súvislosti nemozno vyhoviet návrhu zalujúceho podniku na vypocutie svedkov, ked vyhlásenia, ktoré chce získat prostredníctvom takéhoto svedectva na Vseobecnom súde, uz boli urobené pred Komisiou, ktorá ich povazovala za nepodlozené listinnými dôkazmi a dokonca vyvrátené niektorými listinami v spise. Ziadost o predlozenie predchádzajúceho rozhodnutia Komisie nemozno povazovat za nevyhnutnú, kedze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. (pozri body 151 - 153, 211) 11. Zásada ne bis in idem, ktorá je tiez zakotvená v clánku 4 protokolu c. 7 k Európskemu dohovoru o ludských právach, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie súdy zabezpecujú. V oblasti práva hospodárskej sútaze Únie táto zásada zakazuje, aby Komisia znova uznala podnik za zodpovedný alebo ho stíhala z dôvodu protisútazného správania, za ktoré uz bol sankcionovaný alebo vo vztahu ku ktorému bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím Komisie, proti ktorému uz nemozno podat zalobu. Predpokladom uplatnenia zásady ne bis in idem teda je, ze sa rozhodlo o existencii porusenia alebo ze bola preskúmaná zákonnost jeho posúdenia. Zásada ne bis in idem teda zakazuje iba nové vecné posúdenie existencie porusenia, ktoré by malo za následok bud ulozenie druhej sankcie popri prvej sankcii v prípade, ak by sa znova konstatovala zodpovednost, alebo prvej sankcie v prípade, ak by zodpovednost, ktorá prvým rozhodnutím nebola konstatovaná, bola konstatovaná druhým rozhodnutím. Pokial ide o otázku, ci rozhodnutie vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze môze bránit Komisii v tom, aby znova uznala za zodpovedný alebo stíhala ten istý podnik, uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totoznosti skutkového stavu, porusovatela a chráneného právneho záujmu. Táto zásada teda zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté protiprávne správanie s cielom chránit ten istý právny záujem. V tejto súvislosti predbezné rozhodnutie o zhovievavosti vydané vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze nebráni Komisii v konstatovaní a sankcionovaní uvedeného porusenia, kedze definitívne neukoncuje trestné stíhanie pre porusenie práva hospodárskej sútaze. Okrem toho aj za predpokladu, ze v oblasti práva hospodárskej sútaze Únie by bolo mozné odvolávat sa na clánok 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, ktorý predstavuje vyjadrenie vseobecnej zásady práva Únie, konkrétne zásady ne bis in idem, bolo by potrebné konstatovat, ze predbezné rozhodnutie o zhovievavosti vydané vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze v kazdom prípade nemozno povazovat za rozhodnutie, na ktoré sa vztahuje toto ustanovenie. Priznanie docasného oslobodenia od pokút totiz nezodpovedá konecnej povahe zániku trestného stíhania, ktorý sa vyzaduje podla uvedeného ustanovenia. (pozri body 158 - 161, 166, 167, 174 - 176) 12. Pokial ide o rozhodnutie Komisie ukladajúce sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie po predbezných rozhodnutiach o zhovievavosti vydaných vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze, zalujúci podnik sa nemôze domáhat zásady ochrany legitímnej dôvery, ked nepredkladá ziadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo jednak to, ze Komisia mu poskytla presné uistenia, ze akty uvedených orgánov ho chránia pred akýmkolvek stíhaním a pred akýmkolvek konstatovaním jeho zodpovednosti za porusenia a jednak to, ze dostal presné uistenia od týchto orgánov, ze akty, ktoré prijali, bránia Komisii konstatovat a sankcionovat uvedené porusenie. Nezohladnenie predbezných rozhodnutí vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze o zhovievavosti Komisiou nemôze porusovat ani zásadu riadnej správy vecí verejných. Komisia je totiz na základe zásady spravodlivosti povinná zohladnit sankcie, ktoré tomu istému podniku uz boli ulozené za ten istý skutok, ak ide o sankcie ulozené za porusenia kartelového práva clenského státu, cize o porusenia, ku ktorým doslo na území Únie, pricom o takýto prípad nejde, ked uvedené vnútrostátne orgány neulozili zalujúcemu podniku nijakú sankciu. (pozri body 181, 185, 186) 13. Závaznost porusení práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa musí urcit na základe velkého mnozstva skutocností, akými sú najmä konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa nevyhnutne musia zohladnit. V tejto súvislosti velkost relevantného trhu v zásade nie je povinným faktorom, ale len jednou z okolností relevantných na úcely posúdenia závaznosti porusenia, pricom Komisia navyse nie je povinná vymedzit relevantný trh alebo posúdit jeho velkost, pokial má predmetné porusenie protisútazný ciel. Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO totiz nestanovujú, ze suma pokút sa vypocíta v závislosti od celkového obratu alebo od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nebránia vsak ani tomu, aby sa tieto obraty vzali do úvahy pri stanovení výsky pokuty s cielom dodrzat vseobecné zásady práva Únie, pokial si to okolnosti vyzadujú. V tejto súvislosti, pokial Komisia nestanovila vseobecnú sumu pokuty za porusenie vztahujúce sa na jeden clenský stát na základe velkosti dotknutého trhu, ale zalozila svoje rozhodnutie na povahe tohto porusenia a na jeho geografickom rozsahu, úvaha, podla ktorej by vseobecná východisková suma pokuty stanovená za kartel v tomto clenskom státe mala odrázat údajne obmedzenú velkost relevantného trhu, vychádza z nesprávneho predpokladu a rozhodnutie Komisie neporusuje zásadu proporcionality. Platí to aj pre nezohladnenie dopadu porusenia na trh. V súlade s bodom 1 A prvým odsekom uvedených usmernení totiz Komisia musí v rámci posúdenia závaznosti porusenia vykonat posúdenie konkrétneho dopadu na trh iba vtedy, ked sa zdá, ze tento dopad je meratelný. Komisia musí pri posudzovaní tohto dopadu vychádzat z hospodárskej sútaze, aká by normálne existovala, keby k poruseniu nedoslo. Ked sa vsak Komisia domnieva, ze bolo nemozné zmerat presné úcinky porusenia na trh, pricom dotknuté podniky nepreukazujú opak, a zalozí svoje rozhodnutie na závaznosti porusenia, ako aj na jeho geografickom rozsahu bez zohladnenia dopadu porusenia na trh, neprekrocí zjavne volnú úvahu, ktorou disponuje pri stanovovaní pokút za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. (pozri body 193, 208 - 211, 215, 216, 218 - 220, 226 - 230, 239, 240, 243) 14. Aj za predpokladu, ze Komisia musí v prípade, ak konstatuje viaceré velmi závazné porusenia v jednom a tom istom rozhodnutí, dodrzat urcitú koherentnost medzi vseobecnými východiskovými sumami pokút a velkostou jednotlivých dotknutých trhov, nic nenasvedcuje tomu, ze vseobecné východiskové sumy stanovené pre porusenia, ku ktorým doslo vo viacerých clenských státoch nie sú koherentné, alebo ze sa odchýlili od údajného spôsobu výpoctu, pokial Komisia stanovila tým vyssie vseobecné východiskové sumy, cím väcsí bol trh, pricom nepouzila presný matematický vzorec, co v kazdom prípade nebola povinná urobit. (pozri body 235, 236) 15. V rámci výpoctu pokút ulozených na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 je rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi neoddelitelne späté s výkonom právomocí, ktoré plynú Komisii z tohto ustanovenia. V rámci svojho priestoru na volnú úvahu Komisia totiz musí individuálne prispôsobit sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík dotknutých podnikov, aby v kazdom jednotlivom prípade zabezpecila plnú úcinnost pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO tak pre porusenie urcitej závaznosti môze byt nevyhnutné v prípade, ktorý sa týka viacerých podnikov, ako sú kartely, vázit vseobecnú východiskovú sumu, aby sa dosiahla konkrétna východisková suma zohladnujúca váhu, a teda skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili porusenia rovnakej povahy. Osobitne je nevyhnutné vziat do úvahy skutocnú hospodársku schopnost porusovatelov spôsobit znacnú skodu iným subjektom na trhu, najmä spotrebitelom. Navyse podla bodu 1 A siedmeho odseku tých istých usmernení rozlísenie podnikov, ktoré sa podielali na tom istom porusení, nemusí zodpovedat aritmetickému výpoctu. Zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania totiz nevyzadujú, aby východisková suma pokuty predstavovala v prípade vsetkých clenov kartelu rovnaký percentuálny podiel na individuálnom obrate. Pri overení toho, ci je rozdelenie clenov kartelu do kategórií v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality, sa teda Vseobecný súd v rámci svojho preskúmania zákonnosti výkonu diskrecnej právomoci, ktorou Komisia disponuje v tejto oblasti, musí obmedzit na preskúmanie toho, ci je toto rozdelenie koherentné a objektívne odôvodnené. Ked sa vsak podnik podielal len na casti kartelu, jeho moznost spôsobit významnú ujmu hospodárskej sútazi je mensia. Rozhodnutie Komisie stanovujúce odlisne konkrétnu východiskovú sumy pokuty pre takýto podnik nemôze byt preto diskriminacné. Okrem toho skutocnost, ze východisková suma pokuty nevyhnutne nepredstavuje v prípade vsetkých clenov kartelu rovnaký percentuálny podiel na ich príslusných obratoch, je neoddelitelnou súcastou metódy spocívajúcej v rozdelení podnikov do kategórií, ktorá má za následok pausalizáciu východiskovej sumy stanovenej pre podniky zaradené do tej istej kategórie. Napriek tomu, ze takáto metóda vedie k nezohladneniu rozdielov vo velkosti medzi podnikmi tej istej kategórie, nemozno ju v zásade kritizovat. Napokon právo Únie neobsahuje vseobecne uplatnitelnú zásadu, podla ktorej musí byt sankcia primeraná vo vztahu k významu podniku na trhu s výrobkami, ktoré sú predmetom porusenia. (pozri body 247, 248, 253, 254, 259, 260, 263, 274, 277) 16. Potreba zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty, pokial neodôvodnuje zvýsenie vseobecnej úrovne pokút v rámci uplatnovania politiky hospodárskej sútaze, vyzaduje, aby bola výska pokuty prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohladom na financnú spôsobilost dotknutého podniku nestala zanedbatelnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s poziadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpecit úcinnost pokuty a na druhej strane z dodrziavania zásady proporcionality. V tejto súvislosti je Komisia oprávnená pouzit celkový obrat kazdého podniku, ktorý je úcastníkom kartelu, ako relevantné kritérium na stanovenie odstrasujúceho násobného koeficientu. Velkost a celkové zdroje podniku sú teda relevantné kritériá vzhladom na sledovaný ciel, ktorým je zarucit úcinnost pokuty prispôsobením jej výsky s prihliadnutím na celkové zdroje podniku a jeho schopnost získat prostriedky potrebné na zaplatenie tejto pokuty. Cielom stanovenia sadzby zvýsenia východiskovej sumy na zabezpecenie dostatocne odstrasujúceho úcinku pokuty je totiz skôr zarucit úcinnost pokuty ako zohladnit skodlivost porusenia pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze, a teda závaznost uvedeného porusenia. Okrem toho je odôvodnené zvýsenie východiskovej sumy na zabezpecenie odstrasujúceho ciela pokuty, kedze tento postup spocíva v rozdielnom zaobchádzaní s úcastníkmi toho istého kartelu s cielom zohladnit skutocný vplyv pokuty na tieto podniky. Takéto zvýsenie nespôsobuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania iba preto, ze Komisia vychádza z celkového obratu úcastníkov, a nie z obratov dosiahnutých v rámci Únie alebo na relevantnom vnútrostátnom trhu s cielom posúdit potrebu zvýsenia pokút v záujme zarucenia ich odstrasujúceho úcinku. (pozri body 285, 287, 292, 294, 295) 17. Pojem opakované porusovanie tak, ako je chápaný v niektorých vnútrostátnych právnych poriadkoch, znamená, ze osoba sa dopustila nových porusení po tom, co jej bola ulozená sankcia za podobné porusenia. Okrem toho v bode 2 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO je výslovne uvedené opakované porusovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi) v rámci demonstratívneho výpoctu pritazujúcich okolností, ktoré môzu odôvodnovat zvýsenie základnej sumy pokuty. V tejto súvislosti nemozno pripustit, ze Komisia sa v rámci preukázania opakovaného porusenia ako pritazujúcej okolnosti môze domnievat, ze treba vyvodit zodpovednost podniku za predchádzajúce porusenie, za ktoré nebol sankcionovaný rozhodnutím Komisie a v rámci preukázania ktorého mu nebolo dorucené oznámenie o výhradách, takze tomuto podniku v konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia, ktorým bolo konstatované predchádzajúce porusenie, nebolo umoznené, aby vyjadril svoje stanovisko s cielom spochybnit existenciu prípadnej hospodárskej jednoty medzi ním a inými podnikmi. K tomuto záveru je potrebné dospiet tým skôr, ze hoci je pravda, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby sa pri posudzovaní sklonu podniku k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze vzal do úvahy cas, ktorý uplynie medzi predmetným porusením a predchádzajúcim porusením týchto pravidiel, Komisia nemôze byt pri konstatovaní opakovaného porusenia viazaná prípadnou premlcacou lehotou. Hoci je rovnako pravda, ze sa mozno dôvodne domnievat, ze materská spolocnost skutocne vie o predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré Komisia adresovala jej dcérskej spolocnosti, v ktorej vlastní takmer celé základné imanie, takáto vedomost nemôze napravit skutocnost, ze v predchádzajúcom rozhodnutí nebola konstatovaná hospodárska jednota medzi touto materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou na úcely pripísania zodpovednosti za predchádzajúce porusenie uvedenej materskej spolocnosti a zvýsenia pokút, ktoré jej boli ulozené, z dôvodu opakovaného porusenia. (pozri body 308, 319, 320, 322) 18. Oznámenie o oslobodení od pokút a o znízení pokút v prípadoch kartelov je nástroj, ktorého úcelom je urcit v súlade s predpismi vyssej právnej sily kritériá, ktoré Komisia zamýsla uplatnovat v rámci výkonu svojej diskrecnej právomoci pri stanovovaní pokút ukladaných za porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva samoobmedzenie tejto právomoci, ktoré vsak nie je nezlucitelné so zachovaním znacnej miery volnej úvahy Komisie. Komisia teda disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posudzovaní otázky, ci majú dôkazy predlozené podnikom, ktorý poziadal o uplatnenie oznámenia o spolupráci, významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia. Rovnako po konstatovaní, ze dôkazy predstavujú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci, Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy, ked má stanovit presnú úroven znízenia pokuty, ktoré sa má priznat dotknutému podniku. Bod 23 písm. b) prvý odsek oznámenia o spolupráci totiz stanovuje pásma na znízenie pokuty pre rôzne kategórie dotknutých podnikov. Vzhladom na uvedenú mieru volnej úvahy, súd Únie môze vytknút iba zjavné prekrocenie tejto miery volnej úvahy. Za týchto okolností sa Komisia nedopústa zjavne nesprávneho posúdenia, ked stanoví znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci na spodnej úrovni takéhoto pásma, pokial informácie poskytnuté dotknutým podnikom uz mala k dispozícii alebo sa netýkali skutocností, ktoré jej predtým neboli známe, a ktoré, hoci mohli posilnit schopnost Komisie preukázat porusenie, nemajú významnú pridanú hodnotu. Podnik sa tiez nemôze domáhat dodatocného znízenia pokuty, ktorú mu Komisia ulozila, na základe dokumentu z obdobia porusenia, ktorý jej poskytol, pokial Komisia uz mala tento dokument k dispozícii a pokial podnik iba poskytol doplnujúce vysvetlenia na pochopenie jeho významu. Navyse Komisia v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej clenmi kartelu nesmie porusit zásadu rovnosti zaobchádzania. O takéto porusenie nejde, pokial sa na jednej strane pridaná hodnota podla oznámenia o spolupráci posudzuje na základe dôkazov, ktoré uz Komisia má k dispozícii a pokial na druhej strane jeden z dotknutých podnikov predlozil listinné dôkazy z relevantného obdobia, ktoré mali významnú pridanú hodnotu, zatial co iný podnik predlozil len jeden dôkaz z relevantného obdobia, takze z dôvodu, ze oba podniky sa nenachádzajú v porovnatelnej situácii, je rozdielne zaobchádzanie s nimi odôvodnené. (pozri body 332, 333, 335, 337, 350, 355, 357, 361, 363, 367 - 369) 19. Zalujúca spolocnost sankcionovaná za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa nemôze odvolávat na zásadu pro dubio in reo pri poziadavke, aby na nu bola uplatnená priaznivejsia percentuálna sadzba znízenia pokuty ulozenej Komisiou v prípade údajnej pochybnosti postihujúcej odôvodnenie rozhodnutia o stanovení tejto percentuálnej sadzby. Táto zásada sa totiz týka preukazovania existencie porusenia a jej cielom je urcit, ci sú skutkové konstatovania uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí podlozené dôkazmi, ktoré predlozila. (pozri bod 343) 20. Oznámenie o oslobodení od pokút a o znízení pokút v prípadoch kartelov z roku 2002 na rozdiel od bodu D ods. 2 druhej zarázky oznámenia o neulození pokút alebo ich znízení v prípadoch kartelov z roku 1996 nestanovuje znízenie pokuty v prospech podniku, ktorý po dorucení oznámenia o výhradách nespochybní vecnú správnost skutkových okolností, na ktorých Komisia zakladá svoje výhrady V rámci tohto oznámenia z roku 2002 na to, aby sa podnik mohol domáhat znízenia pokuty, musí Komisii poskytnút dôkazy o porusení, pre ktoré existuje podozrenie, ktoré predstavujú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými uz Komisia disponuje. V tejto súvislosti podla bodov 21 a 22 oznámenia o spolupráci z roku 2002 Komisia pri posudzovaní pridanej hodnoty dôkazov predlozených podnikom berie do úvahy nielen povahu a/alebo úroven podrobnosti dôkazov, ale aj dôkazy, ktorými uz disponuje v case podania ziadosti dotknutého podniku. V dôsledku toho Komisia vykonáva svoje posúdenie tak podla kvality spolupráce dotknutého podniku, ako aj na základe porovnania uvedenej pridanej hodnoty s dôkazmi, ktoré uz má k dispozícii. (pozri body 378, 379, 382, 393, 398) 21. Právo domáhat sa ochrany legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, ze správny orgán Únie tým, ze mu poskytol presné uistenia, vyvolal u neho dôvodné ocakávania. Nikto sa vsak nemôze odvolávat na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, pokial neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnút správny orgán. Takýmito uisteniami sú informácie, ktoré sú presné a zhodujúce sa, neviazu sa na splnenie nijakej podmienky a pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Pri stanovovaní výsky pokuty za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, údaj obsiahnutý v oznámení o výhradách, ze Komisia zamýsla priznat znízenie pokuty nad rámec oznámenia o oslobodení od pokút a o znízení pokút v prípadoch kartelov nemozno povazovat za presné uistenie týkajúce sa rozsahu alebo sadzby znízenia, ktoré sa prípadne prizná dotknutým podnikom. Takéto vyhlásenie preto nemôze v tejto súvislosti v ziadnom prípade vyvolat akúkolvek legitímnu dôveru. Ani predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. (pozri body 421 - 425) 22. Podla zásady proporcionality akty institúcií Únie nesmú prekracovat hranice toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cielov sledovaných danou právnou úpravou, co znamená, ze v prípade, ak existuje volba medzi viacerými vhodnými opatreniami, je potrebné pouzit opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a ze spôsobené tazkosti nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom. V tejto súvislosti zásadu proporcionality neporusuje rozhodnutie Komisie, ktoré priznáva iba minimálne 1 % znízenie pokuty za nespochybnenie skutkového stavu a vzhladom na nízku hodnotu spolupráce poskytnutej po oznámení o výhradách, pokial je toto znízenie priznané nad rámec znízení pokút, ktoré uz boli priznané v rámci oznámenia o oslobodení od pokút a o znízení pokút v prípadoch kartelov. (pozri body 428, 432, 449) 23. Komisia v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej clenmi kartelu nesmie porusit zásadu rovnosti zaobchádzania. Odhliadnuc od skutocnosti, ze znízenia pokút priznané v rámci oznámenia o oslobodení od pokút a o znízení pokút v prípadoch kartelov a znízenia priznané nad rámec tohto oznámenia predstavujú samostatné fázy výpoctu pokút, vsak podniky, ktoré spolupracovali v rámci uvedeného oznámenia a zároven nad rámec tohto oznámenia na jednej strane a podniky, ktoré spolupracovali len nad rámec tohto oznámenia na druhej strane, sa nenachádzajú v porovnatelnej situácii. Komisia preto správne môze uplatnit znízenie pokuty za spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci na jednak priamo na celkovú sumu pokuty v prípade podnikov, ktoré nespolupracovali v rámci uvedeného oznámenia a jednak na pokutu uz znízenú podla tohto oznámenia v prípade podnikov, ktoré v rámci neho spolupracovali. (pozri body 435 - 437) 24. Podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov zúcastnujúcemu sa na porusení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. Obratom uvedeným v tomto ustanovení rozumie celkový obrat dotknutého podniku. Maximálna hranica vo výske 10 % obratu stanovená v tomto ustanovení sa teda musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich hospodársku jednotku, ktorá koná ako podnik v zmysle clánku 81 ES. (pozri body 443, 444) 25. Podla zásady proporcionality pri stanovovaní výsky pokút za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze pokuty nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom, cize vo vztahu k dodrziavaniu pravidiel hospodárskej sútaze, a výska pokuty ulozenej podniku z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze musí byt primeraná vo vztahu k poruseniu posudzovanému ako celku, a to najmä s prihliadnutím na závaznost porusenia. Okrem toho Komisia je oprávnená pri stanovení výsky pokút vziat do úvahy potrebu zarucit dostatocne odstrasujúci úcinok pokút. V tejto súvislosti po prvé kartely spocívajúce predovsetkým v tajných dohodách medzi sútazitelmi o tom, ze si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, ze si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáze nových výtahov a/alebo eskalátorov a ze si nebudú konkurovat, pokial ide o údrzbu a modernizáciu výtahov a eskalátorov, uz svojou povahou patria medzi najzávaznejsie porusenia clánku 81 ES. V tejto súvislosti pomerne malá velkost trhu s predmetnými výrobkami - pokial by bola preukázaná - má len druhoradý význam vo vztahu ku vsetkým ostatným okolnostiam, ktoré preukazujú závaznost porusenia. Po druhé, pravidlo primeranosti pokút vo vztahu k velkosti a hospodárskej sile predmetných hospodárskych jednotiek, ktoré konajú ako podniky v zmysle clánku 81 ES, nie je porusené, pokial pokuty neprekracujú maximálnu hranicu uvedenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorej cielom je zabránit neprimeranosti pokút vo vztahu k významu podniku. Po tretie, Komisia môze pri výpocte pokút zohladnit najmä velkost a hospodársku silu hospodárskej jednotky, ktorá koná ako podnik v zmysle clánku 81 ES. Relevantný podnik, ktorý treba vziat do úvahy, vsak nemusí zodpovedat kazdej dcérskej spolocnosti, ktorá sa podielala na konstatovaných poruseniach, ale môze zodpovedat podnikom tvoreným materskou spolocnostou a vsetkými jej dcérskymi spolocnostami. Po stvrté, ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, Komisia nie je povinná pri urcení výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia zaistit, aby konecné sumy pokút ulozených podnikom, ktoré sú výsledkom výpoctov, odrázali kazdý rozdiel medzi podnikmi, pokial ide o ich celkový obrat alebo ich obrat na trhu dotknutom porusením. Konecná suma pokuty totiz nepredstavuje a priori vhodný faktor na urcenie prípadnej neprimeranosti pokuty vzhladom na význam úcastníkov kartelu. Stanovenie konecnej sumy pokuty závisí najmä od rôznych okolností súvisiacich s individuálnym správaním predmetného podniku, ako je dlzka trvania porusenia, existencia pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností a úroven spolupráce uvedeného podniku, a nie od jeho podielu na trhu alebo od jeho obratu. (pozri body 450 - 456) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 13. júla 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh montáze a údrzby výtahov a eskalátorov - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Manipulovanie verejných obchodných sútazí - Rozdelenie trhov - Urcenie cien" Vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07, ThyssenKrupp Liften Ascenseurs NV, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: pôvodne V. Turner a D. Mes, neskôr O. W. Brouwer a J. Blockx, advokáti, zalobkyna vo veci T-144/07, ThyssenKrupp Aufzüge GmbH, so sídlom v Neuhausen auf den Fildern (Nemecko), ThyssenKrupp Fahrtreppen GmbH, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), v zastúpení: pôvodne U. Itzen a K. Blau-Hansen, neskôr U. Itzen, K. Blau-Hansen a S. Thomas a napokon K. Blau-Hansen a S. Thomas, advokáti, zalobkyne vo veci T-147/07, ThyssenKrupp Ascenseurs Luxembourg Sŕrl, so sídlom v Howalde (Luxembursko), v zastúpení: K. Beckmann, S. Dethof a U. Itzen, advokáti, zalobkyna vo veci T-148/07, ThyssenKrupp Elevator AG, so sídlom v Düsseldorfe (Nemecko), v zastúpení: T. Klose a J. Ziebarth, advokáti, zalobkyna vo veci T-149/07, ThyssenKrupp AG, so sídlom v Duisburgu (Nemecko), v zastúpení: pôvodne M. Klusmann a S. Thomas, advokáti, neskôr M. Klusmann, zalobkyna vo veci T-150/07, ThyssenKrupp Liften BV, so sídlom v Krimpen aan den IJssel (Holandsko), v zastúpení: O. W. Brouwer a A. Stoffer, advokáti, zalobkyna vo veci T-154/07, proti Európskej komisii, v zastúpení vo veciach T-144/07 a T-154/07: A. Bouquet a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci F. Wijckmans a F. Tuytschaever, advokáti, vo veciach T-147/07 a T-148/07: pôvodne R. Sauer a O. Weber, neskôr R. Sauer a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, a vo veciach T-149/07 a T-150/07: R. Sauer a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorých predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 512 v konecnom znení z 21. februára 2007 o konaní podla clánku 81 [ES] (vec COMP/E-1/38.823 - Výtahy a eskalátory) alebo subsidiárne na znízenie pokút ulozených zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyna), sudcovia N. Wahl a A. Dittrich, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaniach z 3., 7. a 10. septembra 2009, vyhlásil tento Rozsudok 1 Predmetom prejednávaných vecí sú návrhy na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 512 v konecnom znení z 21. februára 2007 o konaní podla clánku 81 [ES] (vec COMP/E-1/38.823 - Výtahy a eskalátory) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. marca 2008 (Ú. v. EÚ C 75, s. 19), alebo subsidiárne na znízenie pokút ulozených zalobkyniam. 2 V napadnutom rozhodnutí Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze tieto spolocnosti porusili clánok 81 ES: - Kone Belgium SA (dalej len "Kone Belgicko"), Kone GmbH (dalej len "Kone Nemecko"), Kone Luxembourg Sŕrl (dalej len "Kone Luxembursko"), Kone BV Liften en Roltrappen (dalej len "Kone Holandsko") a Kone Oyj (dalej len "KC") (dalej spolocne alebo jednotlivo len "Kone"), - Otis SA (dalej len "Otis Belgicko"), Otis GmbH & Co. OHG (dalej len "Otis Nemecko"), General Technic-Otis Sŕrl (dalej len "GTO"), General Technic Sŕrl (dalej len "GT"), Otis BV (dalej len "Otis Holandsko"), Otis Elevator Company (dalej len "OEC") a United Technologies Corporation (dalej len "UTC") (dalej spolocne alebo jednotlivo len "Otis"), - Schindler SA (dalej len "Schindler Belgicko"), Schindler Deutschland Holding GmbH (dalej len "Schindler Nemecko"), Schindler Sŕrl (dalej len "Schindler Luxembursko"), Schindler Liften BV (dalej len "Schindler Holandsko") a Schindler Holding Ltd (dalej len "Schindler Holding") (dalej spolocne alebo jednotlivo len "Schindler"), - ThyssenKrupp Liften Ascenseurs NV (dalej len "TKLA"), ThyssenKrupp Aufzüge GmbH (dalej len "TKA"), ThyssenKrupp Fahrtreppen GmbH (dalej len "TKF"), ThyssenKrupp Elevator AG (dalej len "TKE"), ThyssenKrupp AG (dalej len "TKAG"), ThyssenKrupp Ascenseurs Luxembourg Sŕrl (dalej len "TKAL") a ThyssenKrupp Liften BV (dalej len "TKL") (dalej spolocne alebo jednotlivo len "ThyssenKrupp"), - Mitsubishi Elevator Europe BV (dalej len "MEE"). 3 Zalobkyne - TKLA, TKA, TKF, TKAL, TKE, TKAG a TKL - patria do skupiny spolocností ThyssenKrupp, ktorá pôsobí v oblasti výtahov, ocele, automobilového priemyslu, technológií a sluzieb. Materskou spolocnostou skupiny je spolocnost TKAG, ktorá je kótovaná na burze. TKE je stopercentnou dcérskou spolocnostou spolocnosti TKAG a ako sprostredkujúca holdingová spolocnost je najdôlezitejsím podnikom skupiny v oblasti výtahov (odôvodnenia c. 33 az 37 napadnutého rozhodnutia). 4 ThyssenKrupp vykonáva svoju cinnost v oblasti eskalátorov a výtahov a prostredníctvom vnútrostátnych dcérskych spolocností. Týmito sú okrem iného v Belgicku TKLA, v Nemecku TKA a TKF, v Luxembursku TKAL a v Holandsku TKL (odôvodnenia c. 33 az 37 napadnutého rozhodnutia). Na rozdiel od spolocnosti TKL, ktorá nie je dcérskou spolocnostou spolocnosti TKE, ostatné vyssie uvedené dcérske spolocnosti sú priamymi alebo nepriamymi stopercentnými dcérskymi spolocnostami spolocností TKE a TKAG. Správne konanie 1. Presetrovanie Komisie 5 V priebehu roka 2003 boli Komisii poskytnuté informácie o moznej existencii kartelu medzi styrmi najväcsími európskymi výrobcami výtahov a eskalátorov, ktorí vykonávajú obchodnú cinnost v Únii, konkrétne Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp (odôvodnenia c. 3 a 91 napadnutého rozhodnutia). Belgicko 6 Od 28. januára 2004 a v priebehu marca 2004 Komisia na základe clánku 14 ods. 2 a 3 nariadenia c. 17 Rady zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), vykonala setrenia okrem iného v priestoroch dcérskych spolocností spolocností Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp v Belgicku (odôvodnenia c. 92, 93, 95 a 97 napadnutého rozhodnutia). 7 Kone, Otis, ThyssenKrupp a Schindler postupne podali ziadosti podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a o znízení pokút v prípade kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) (dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"). Dotknuté podniky tieto ziadosti doplnili (odôvodnenia c. 94, 96, 98 a 103 napadnutého rozhodnutia). 8 Dna 29. júna 2004 bolo spolocnosti Kone priznané podmienecné oslobodenie od pokút na základe bodu 8 písm. b) uvedeného oznámenia (odôvodnenie c. 99 napadnutého rozhodnutia). 9 V období od septembra do decembra 2004 Komisia tiez zaslala podnikom, ktoré sa podielali na porusení v Belgicku, viacerým zákazníkom v tomto clenskom státe a belgickému zdruzeniu Agoria ziadosti o informácie podla clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenia c. 101 a 102 napadnutého rozhodnutia). Nemecko 10 Od 28. januára 2004 a v priebehu marca 2004 Komisia na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 vykonala setrenia okrem iného v priestoroch dcérskych spolocností spolocností Otis a ThyssenKrupp v Nemecku (odôvodnenia c. 104 a 106 napadnutého rozhodnutia). 11 V dnoch 12. a 18. februára 2004 Kone doplnila svoju ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 z 2. februára 2004 týkajúcu sa Belgicka o informácie týkajúce sa Nemecka. Otis medzi marcom 2004 a februárom 2005 rovnako doplnila svoju ziadost týkajúcu sa Belgicka o informácie týkajúce sa Nemecka. Schindler predlozila 25. novembra 2004 ziadost podla uvedeného oznámenia, ktorá obsahovala informácie týkajúce sa Nemecka a ktorá bola doplnená v období od decembra 2004 do februára 2005. Napokon v decembri 2005 ThyssenKrupp tiez predlozila Komisii ziadost podla tohto oznámenia (odôvodnenia c. 105, 107, 112 a 114 napadnutého rozhodnutia). 12 V období od septembra do novembra 2004 Komisia tiez zaslala ziadosti o informácie na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003 podnikom, ktoré sa podielali na porusení v Nemecku, viacerým zákazníkom v tomto clenskom státe a zdruzeniam VDMA, VFA a VMA (odôvodnenia c. 110, 111 a 113 napadnutého rozhodnutia). Luxembursko 13 Dna 5. februára 2004 Kone doplnila svoju ziadost z 2. februára 2004 týkajúcu sa Belgicka o informácie týkajúce sa Luxemburska. Otis a ThyssenKrupp podali ústne ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcu sa Luxemburska. Spolocnost Schindler podala ziadost podla toho istého oznámenia týkajúcu sa Luxemburska (odôvodnenia c. 115, 118, 119 a 124 napadnutého rozhodnutia). 14 Od 9. marca 2004 Komisia na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 vykonala setrenia okrem iného v priestoroch dcérskych spolocností spolocností Schindler a ThyssenKrupp v Luxembursku (odôvodnenie c. 116 napadnutého rozhodnutia). 15 Dna 29. júna 2004 bolo spolocnosti Kone priznané podmienecné oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002, pokial ide o cast jej ziadosti týkajúcu sa Luxemburska (odôvodnenie c. 120 napadnutého rozhodnutia). 16 V septembri a v októbri 2004 Komisia zaslala ziadosti o informácie na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003 podnikom, ktoré sa podielali na porusení v Luxembursku, viacerým zákazníkom v tomto clenskom státe a Fédération luxembourgeoise des ascensoristes (Luxemburský zväz výrobcov výtahov) (odôvodnenia c. 122 a 123 napadnutého rozhodnutia). Holandsko 17 V marci 2004 Otis podala ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcu sa Holandska, ktorá bola neskôr doplnená. V apríli 2004 podala ThyssenKrupp ziadost podla tohto oznámenia, ktorá bola tiez neskôr viackrát doplnená. Napokon 19. júla 2004 Kone doplnila svoju ziadost z 2. februára 2004 týkajúcu sa Belgicka o informácie týkajúce sa Holandska (odôvodnenia c. 127, 129 a 130 napadnutého rozhodnutia). 18 Dna 27. júla 2004 bolo spolocnosti Otis priznané podmienecné oslobodenie od pokút na základe bodu 8 písm. a) uvedeného oznámenia (odôvodnenie c. 131 napadnutého rozhodnutia). 19 Od 28. apríla 2004 Komisia na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 vykonala setrenia okrem iného v priestoroch dcérskych spolocností spolocností Kone, Schindler, ThyssenKrupp a MEE v Holandsku, ako aj v priestoroch zdruzenia Boschduin (odôvodnenie c. 128 napadnutého rozhodnutia). 20 V septembri 2004 Komisia zaslala ziadosti o informácie na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003 podnikom, ktoré sa podielali na porusení v Holandsku, viacerým zákazníkom v tomto clenskom státe a zdruzeniam VLR a Boschduin (odôvodnenia c. 133 a 134 napadnutého rozhodnutia). 2. Oznámenie o výhradách 21 Dna 7. októbra 2005 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo urcené okrem iného spolocnostiam uvedeným v bode 2 vyssie. Vsetky spolocnosti, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené, predlozili v reakcii na výhrady uvedené Komisiou písomné pripomienky (odôvodnenia c. 135 a 137 napadnutého rozhodnutia). 22 Nebolo vykonané nijaké vypocutie, kedze ani jedna zo spolocností, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené, nepodala ziadost o vypocutie (odôvodnenie c. 138 napadnutého rozhodnutia). 3. Napadnuté rozhodnutie 23 Dna 21. februára 2007 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom konstatovala, ze spolocnosti, ktorým bolo toto rozhodnutie urcené, sa podielali na styroch jednotlivých, komplexných a nepretrzitých poruseniach clánku 81 ods. 1 ES v styroch clenských státoch, pricom si medzi sebou rozdelili trhy dohodami alebo zosúladením svojho postupu pri zadávaní zákaziek vo verejných obchodných sútaziach a zmlúv súvisiacich s predajom, montázou, údrzbou a modernizáciou výtahov a eskalátorov (odôvodnenie c. 2 napadnutého rozhodnutia). 24 Pokial ide o spolocnosti, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie, Komisia konstatovala, ze okrem dcérskych spolocností dotknutých podnikov v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku sú materské spolocnosti uvedených dcérskych spolocností spolocne a nerozdielne zodpovedné za porusenia clánku 81 ES, ktorých sa dopustili ich dcérske spolocnosti, z dôvodu, ze mohli pocas trvania porusenia uplatnovat rozhodujúci vplyv na ich obchodnú politiku a ze bolo mozné predpokladat, ze túto právomoc vyuzili (odôvodnenia c. 608, 615, 622, 627 a 634 az 641 napadnutého rozhodnutia). Materské spolocnosti spolocnosti MEE neboli spolocne a nerozdielne zodpovedné za správanie svojej dcérskej spolocnosti z dôvodu, ze nebolo mozné preukázat, ze uplatnovali rozhodujúci vplyv na jej správanie (odôvodnenie c. 643 napadnutého rozhodnutia). 25 Na úcely výpoctu výsky pokút Komisia v napadnutom rozhodnutí uplatnila metódu stanovenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [ESUO] (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"). Komisia tiez skúmala, ci a do akej miery dotknuté podniky splnili poziadavky stanovené oznámením o spolupráci z roku 2002. 26 Komisia kvalifikovala porusenia ako "velmi závazné" vzhladom na ich povahu a na skutocnost, ze kazdé z nich sa vztahovalo na celé územie jedného clenského státu (Belgicka, Nemecka, Luxemburska alebo Holandska), aj ked ich skutocný dopad nebolo mozné zmerat (odôvodnenie c. 671 napadnutého rozhodnutia). 27 S cielom zohladnit skutocnú hospodársku schopnost dotknutých podnikov spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi Komisia rozdelila dotknuté podniky podla krajín do viacerých kategórií v závislosti od obratu dosiahnutého na trhu výtahov a/alebo eskalátorov a prípadne aj na trhu sluzieb údrzby a modernizácie (odôvodnenia c. 672 a 673 napadnutého rozhodnutia). 28 Pokial ide o kartel v Belgicku, Kone a Schindler boli zaradené do prvej kategórie s východiskovou sumou pokuty stanovenou v závislosti od závaznosti porusenia na 40 000 000 eur. Otis bola zaradená do druhej kategórie s východiskovou sumou pokuty 27 000 000 eur. ThyssenKrupp bola zaradená do tretej kategórie s východiskovou sumou pokuty 16 500 000 eur (odôvodnenia c. 674 a 675 napadnutého rozhodnutia). S cielom zohladnit ich velkost a ich celkové zdroje bol na východiskovú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Otis, uplatnený násobný koeficient 1,7 a na východiskovú sumu pokuty spolocnosti ThyssenKrupp bol uplatnený násobný koeficient 2, takze východiskové sumy ich pokút boli zvýsené na 45 900 000 eur a na 33 000 000 eur (odôvodnenia c. 690 a 691 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze porusenie trvalo sedem rokov a osem mesiacov (od 9. mája 1996 do 29. januára 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre dotknuté podniky o 75 %. Východisková suma pokuty bola teda stanovená na 70 000 000 eur pre spolocnost Kone, na 80 325 000 eur pre spolocnost Otis, na 70 000 000 eur pre spolocnost Schindler a na 57 750 000 eur pre spolocnost ThyssenKrupp (odôvodnenia c. 692 a 696 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatovala, ze spolocnost ThyssenKrupp treba povazovat za viacnásobného porusovatela a na základe tejto pritazujúcej okolnosti zvýsila jej pokutu o 50 % (odôvodnenia c. 697, 698 a 708 az 710 napadnutého rozhodnutia). Nebola zohladnená nijaká polahcujúca okolnost v prospech dotknutých podnikov (odôvodnenia c. 733, 734, 749, 750 a 753 az 755 napadnutého rozhodnutia). Na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 bolo spolocnosti Kone priznané úplné oslobodenie od pokút. Spolocnosti Otis bolo priznané jednak znízenie pokuty o 40 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku prvej zarázke uvedeného oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti ThyssenKrupp bolo priznané jednak znízenie pokuty o 20 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku druhej zarázke tohto oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti Schindler bolo priznané znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu (odôvodnenia c. 760 az 777 napadnutého rozhodnutia). 29 Pokial ide o kartel v Nemecku, Kone, Otis a ThyssenKrupp boli zaradené do prvej kategórie s východiskovou sumou pokuty 70 000 000 eur. Schindler bola zaradená do druhej kategórie s východiskovou sumou pokuty 17 000 000 eur (odôvodnenia c. 676 az 679 napadnutého rozhodnutia). S cielom zohladnit ich velkost a ich celkové zdroje bol na východiskovú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Otis, uplatnený násobný koeficient 1,7 a na východiskovú sumu pokuty spolocnosti ThyssenKrupp bol uplatnený násobný koeficient 2, takze východiskové sumy ich pokút boli zvýsené na 119 000 000 eur a na 140 000 000 eur (odôvodnenia c. 690 a 691 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustili Kone, Otis a ThyssenKrupp, trvalo osem rokov a styri mesiace (od 1. augusta 1995 do 5. decembra 2003), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tieto podniky o 80 %. Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustila Schindler, trvalo pät rokov a styri mesiace (od 1. augusta 1995 do 6. decembra 2000), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tento podnik o 50 %. Východisková suma pokuty bola teda zvýsená na 126 000 000 eur pre spolocnost Kone, na 214 200 000 eur pre spolocnost Otis, na 25 500 000 eur pre spolocnost Schindler a na 252 000 000 eur pre spolocnost ThyssenKrupp (odôvodnenia c. 693 a 696 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatovala, ze spolocnost ThyssenKrupp treba povazovat za viacnásobného porusovatela a na základe tejto pritazujúcej okolnosti zvýsila jej pokutu o 50 % (odôvodnenia c. 697 az 707 napadnutého rozhodnutia). Nebola zohladnená nijaká polahcujúca okolnost v prospech dotknutých podnikov (odôvodnenia c. 727 az 729, 735, 736, 742 az 744, 749, 750 a 753 az 755 napadnutého rozhodnutia). Spolocnosti Kone bolo priznané jednak maximálne znízenie pokuty o 50 % stanovené v bode 23 písm. b) prvom odseku prvej zarázke oznámenia o spolupráci z roku 2002 a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti Otis bolo priznané jednak znízenie pokuty o 25 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku druhej zarázke uvedeného oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti Schindler bolo priznané jednak znízenie pokuty o 15 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku tretej zarázke tohto oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti ThyssenKrupp bolo priznané znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu (odôvodnenia c. 778 az 813 napadnutého rozhodnutia). 30 Pokial ide o kartel v Luxembursku, Otis a Schindler boli zaradené do prvej kategórie s východiskovou sumou pokuty 10 000 000 eur. Kone a ThyssenKrupp boli zaradené do druhej kategórie s východiskovou sumou pokuty 2 500 000 eur (odôvodnenia c. 680 az 683 napadnutého rozhodnutia). S cielom zohladnit ich velkost a ich celkové zdroje bol na východiskovú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Otis, uplatnený násobný koeficient 1,7 a na východiskovú sumu pokuty spolocnosti ThyssenKrupp bol uplatnený násobný koeficient 2, takze východiskové sumy ich pokút boli zvýsené na 17 000 000 eur a na 5 000 000 eur (odôvodnenia c. 690 a 691 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze porusenie trvalo osem rokov a tri mesiace (od 7. decembra 1995 do 9. marca 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre dotknuté podniky o 80 %. Východisková suma pokuty bola teda zvýsená na 4 500 000 eur pre spolocnost Kone, na 30 600 000 eur pre spolocnost Otis, na 18 000 000 eur pre spolocnost Schindler a na 9 000 000 eur pre spolocnost ThyssenKrupp (odôvodnenia c. 694 a 696 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatovala, ze spolocnost ThyssenKrupp treba povazovat za viacnásobného porusovatela, a na základe tejto pritazujúcej okolnosti zvýsila jej pokutu o 50 % (odôvodnenia c. 697, 698 a 711 az 714 napadnutého rozhodnutia). Nebola zohladnená nijaká polahcujúca okolnost v prospech dotknutých podnikov (odôvodnenia c. 730, 749, 750 a 753 az 755 napadnutého rozhodnutia). Na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 bolo spolocnosti Kone priznané úplné oslobodenie od pokút. Spolocnosti Otis bolo priznané jednak znízenie pokuty o 40 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku prvej zarázke uvedeného oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnostiam Schindler a ThyssenKrupp bolo priznané iba znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu (odôvodnenia c. 814 az 835 napadnutého rozhodnutia). 31 Pokial ide o kartel v Holandsku, Kone bola zaradená do prvej kategórie s východiskovou sumou pokuty 55 000 000 eur. Otis bola zaradená do druhej kategórie s východiskovou sumou pokuty 41 000 000 eur. Schindler bola zaradená do tretej kategórie s východiskovou sumou pokuty 24 500 000 eur. ThyssenKrupp a MEE boli zaradené do stvrtej kategórie s východiskovou sumou pokuty 8 500 000 eur (odôvodnenia c. 684 a 685 napadnutého rozhodnutia). S cielom zohladnit ich velkost a ich celkové zdroje bol na východiskovú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Otis, uplatnený násobný koeficient 1,7 a na východiskovú sumu pokuty spolocnosti ThyssenKrupp bol uplatnený násobný koeficient 2, takze východiskové sumy ich pokút boli zvýsené na 69 700 000 eur a na 17 000 000 eur (odôvodnenia c. 690 a 691 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustili Otis a ThyssenKrupp, trvalo pät rokov a desat mesiacov (od 15. apríla 1998 do 5. marca 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tieto podniky o 55 %. Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustili Kone a Schindler, trvalo styri roky a devät mesiacov (od 1. júna 1999 do 5. marca 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tieto podniky o 45 %. Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustila MEE, trvalo styri roky a jeden mesiac (od 11. januára 2000 do 5. marca 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tento podnik o 40 %. Východisková suma pokuty bola teda zvýsená na 79 750 000 eur pre spolocnost Kone, na 108 035 000 eur pre spolocnost Otis, na 35 525 000 eur pre spolocnost Schindler, na 26 350 000 eur pre spolocnost ThyssenKrupp a na 11 900 000 eur pre spolocnost MEE (odôvodnenia c. 695 a 696 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatovala, ze spolocnost ThyssenKrupp treba povazovat za viacnásobného porusovatela, a na základe tejto pritazujúcej okolnosti zvýsila jej pokutu o 50 % (odôvodnenia c. 697, 698 a 715 az 720 napadnutého rozhodnutia). Nebola zohladnená nijaká polahcujúca okolnost v prospech dotknutých podnikov (odôvodnenia c. 724 az 726, 731, 732, 737, 739 az 741, 745 az 748 a 751 az 755 napadnutého rozhodnutia). Na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 bolo spolocnosti Otis priznané úplné oslobodenie od pokút. Spolocnosti ThyssenKrupp bolo priznané jednak znízenie pokuty o 40 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku prvej zarázke uvedeného oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnostiam Schindler a MEE bolo priznané znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu (odôvodnenia c. 836 az 855 napadnutého rozhodnutia). 32 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 1. Pokial ide o Belgicko, nasledujúce podniky porusili clánok 81 [ES] tým, ze pocas uvedených období pravidelne uzatvárali kolektívne dohody v rámci dohôd a zosúladených postupov na vnútrostátnej úrovni týkajúcich sa výtahov a eskalátorov s cielom rozdelit si trhy, rozdelit si zákazky v rámci verejných a súkromných obchodných sútazí a iné zmluvy v súlade s vopred dohodnutými podielmi týkajúcich sa predaja a montáze a nekonkurovat si v oblasti zmlúv týkajúcich sa údrzby a modernizácie: - Kone: [KC] a [Kone Belgicko]: od 9. mája 1996 do 29. januára 2004, - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Belgicko]: od 9. mája 1996 do 29. januára 2004, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Belgicko]: od 9. mája 1996 do 29. januára 2004 a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE] a [TKAL]: od 9. mája 1996 do 29. januára 2004. 2. Pokial ide o Nemecko, nasledujúce podniky porusili clánok 81 [ES] tým, ze pocas uvedených období pravidelne uzatvárali kolektívne dohody v rámci dohôd a zosúladených postupov na vnútrostátnej úrovni týkajúcich sa výtahov a eskalátorov s cielom rozdelit si trhy, rozdelit si zákazky v rámci verejných a súkromných obchodných sútazí a iné zmluvy v súlade s vopred dohodnutými podielmi týkajúcich sa predaja a montáze: - Kone: [KC] a [Kone Nemecko]: od 1. augusta 1995 do 5. decembra 2003, - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Nemecko]: od 1. augusta 1995 do 5. decembra 2003, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Nemecko]: od 1. augusta 1995 do 6. decembra 2000 a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE], [TKA] a [TKF]: od 1. augusta 1995 do 5. decembra 2003. 3. Pokial ide o Luxembursko, nasledujúce podniky porusili clánok 81 [ES] tým, ze pocas uvedených období pravidelne uzatvárali kolektívne dohody v rámci dohôd a zosúladených postupov na vnútrostátnej úrovni týkajúcich sa výtahov a eskalátorov s cielom rozdelit si trhy, rozdelit si zákazky v rámci verejných a súkromných obchodných sútazí a iné zmluvy v súlade s vopred dohodnutými podielmi týkajúcich sa predaja a montáze a nekonkurovat si v oblasti zmlúv týkajúcich sa údrzby a modernizácie: - Kone: [KC] a [Kone Luxembursko]: od 7. decembra 1995 do 29. januára 2004, - Otis: [UTC], [OEC], [Otis Belgicko], [GTO] a [GT]: od 7. decembra 1995 do 9. marca 2004, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Luxembursko]: od 7. decembra 1995 do 9. marca 2004 a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE] a [TKAL]: od 7. decembra 1995 do 9. marca 2004. 4. Pokial ide o Holandsko, nasledujúce podniky porusili clánok 81 [ES] tým, ze pocas uvedených období pravidelne uzatvárali kolektívne dohody v rámci dohôd a zosúladených postupov na vnútrostátnej úrovni týkajúcich sa výtahov a eskalátorov s cielom rozdelit si trhy, rozdelit si zákazky v rámci verejných a súkromných obchodných sútazí a iné zmluvy v súlade s vopred dohodnutými podielmi týkajúcich sa predaja a montáze a nekonkurovat si v oblasti zmlúv týkajúcich sa údrzby a modernizácie: - Kone: [KC] a [Kone Holandsko]: od 1. júna 1999 do 5. marca 2004, - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Holandsko]: od 15. apríla 1998 do 5. marca 2004, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Holandsko]: od 1. júna 1999 do 5. marca 2004, - ThyssenKrupp: [TKAG] a [TKL]: od 15. apríla 1998 do 5. marca 2004 a - [MEE]: od 11. januára 2000 do 5. marca 2004. Clánok 2 1. Za porusenia v Belgicku uvedené v clánku 1 ods. 1 sa ukladajú tieto pokuty: - Kone: [KC] a [Kone Belgicko] spolocne a nerozdielne: 0 eur, - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Belgicko] spolocne a nerozdielne: 47 713 050 eur, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Belgicko] spolocne a nerozdielne: 69 300 000 eur a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE] a [TKLA] spolocne a nerozdielne: 68 607 000 eur. 2. Za porusenia v Nemecku uvedené v clánku 1 ods. 2 sa ukladajú tieto pokuty: - Kone: [KC] a [Kone Nemecko] spolocne a nerozdielne: 62 370 000 eur, - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Nemecko] spolocne a nerozdielne: 159 043 500 eur, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Nemecko] spolocne a nerozdielne: 21 458 250 eur a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE], [TKA] a [TKF] spolocne a nerozdielne: 374 220 000 eur. 3. Za porusenia v Luxembursku uvedené v clánku 1 ods. 3 sa ukladajú tieto pokuty: - Kone: [KC] a [Kone Luxembursko] spolocne a nerozdielne: 0 eur, - Otis: [UTC], [OEC], [Otis Belgicko], [GTO] a [GT] spolocne a nerozdielne: 18 176 400 eur, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Luxembursko] spolocne a nerozdielne: 17 820 000 eur a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE] a [TKAL] spolocne a nerozdielne: 13 365 000 eur. 4. Za porusenia v Holandsku uvedené v clánku 1 ods. 4 sa ukladajú tieto pokuty: - Kone: [KC] a [Kone Holandsko] spolocne a nerozdielne: 79 750 000 eur, - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Holandsko] spolocne a nerozdielne: 0 eur, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Holandsko] spolocne a nerozdielne: 35 169 750 eur, - ThyssenKrupp: [TKAG] a [TKL] spolocne a nerozdielne: 23 477 850 eur a - [MEE]: 1 841 400 eur. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 33 Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 7. mája 2007 (vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07 a T-150/07) a 8. mája 2007 (vo veci T-154/07) podali zalobkyne zaloby, ktorými sa zacalo toto konanie. 34 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania v prejednávaných veciach a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku písomne polozil úcastníkom konania otázky a poziadal ich o predlozenie dokumentov. Úcastníci konania vyhoveli týmto ziadostiam v stanovenej lehote. 35 Prednesy úcastníkov konania vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaniach konaných 3., 7. a 10. septembra 2009. Ústna cast konania vo veciach T-144/07 a T-148/07 bola následne ukoncená. 36 V nadväznosti na ziadosti Súdu prvého stupna na pojednávaniach zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 predlozili urcité dokumenty. 37 Listami zo 14. a 15. septembra 2009 zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 dorucili do kancelárie "korigendum", ktoré sa týkalo ich zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom konstatovaní opakovaného porusenia. 38 Uzneseniami z 20. októbra 2009 bola vo veciach T-144/07 a T-148/07 opätovne otvorená ústna cast konania. 39 "Korigendá" zalobkýn boli zalozené do spisu vo veciach uvedených v bode 37 vyssie. Komisia predlozila svoje pripomienky k týmto korigendám a poukázala najmä na ich neprípustnost. Zalobkyne predlozili svoje pripomienky v tejto súvislosti a ústna cast konania v týchto veciach bola následne ukoncená. 40 Po vypocutí úcastníkov konania v tejto súvislosti na pojednávaní Súd prvého stupna rozhodol na základe clánku 50 svojho rokovacieho poriadku, ze spojí prejednávané veci na úcely vyhlásenia rozsudku. 41 Zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ich týka, - subsidiárne znízil ulozenú pokutu, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 42 V kazdej veci Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. O veci samej 1. Úvodné poznámky 43 Predmetom zalôb podaných zalobkynami vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 sú jednak návrhy na zrusenie napadnutého rozhodnutia a jednak subsidiárne návrhy na zrusenie alebo znízenie pokút ulozených zalobkyniam. 44 Zalobkyne na podporu svojich zalôb uvádzajú desat zalobných dôvodov. Prvé dva zalobné dôvody, ktoré sú zalozené na neexistencii právomoci Komisie a na zneuzívajúcom konstatovaní solidárnej zodpovednosti za porusenie, patria k návrhom na zrusenie napadnutého rozhodnutia. 45 Dalsích osem zalobných dôvodov, ktoré uvádzajú zalobkyne, sa týka stanovenia výsky pokút, a teda tieto zalobné dôvody patria k návrhom na zrusenie alebo znízenie pokút. Prvý zalobný dôvod, ktorý uvádzajú zalobkyne vo veciach T-144/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07, je zalozený na porusení zásady ne bis in idem. Druhý zalobný dôvod, ktorý uvádzajú zalobkyne vo veciach T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07, je zalozený na porusení usmernení z roku 1998, zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ako aj práva na obhajobu pri stanovení východiskovej sumy pokút v závislosti od závaznosti porusení. Tretí zalobný dôvod, ktorý uvádzajú vsetky zalobkyne, je zalozený na porusení usmernení z roku 1998, zásady proporcionality, clánku 253 ES a zásady rovnosti zaobchádzania pri uplatnení skupinového násobného koeficientu na úcely zohladnenia ciela odstrasenia pri stanovení východiskovej sumy pokút. Stvrtý zalobný dôvod, ktorý uvádzajú vsetky zalobkyne, je zalozený na porusení usmernení z roku 1998, zásady proporcionality a práva na obhajobu pri zvýsení základnej sumy pokút o 50 % z dôvodu opakovaného porusenia. Piaty zalobný dôvod, ktorý uvádzajú vsetky zalobkyne, je zalozený na porusení oznámenia o spolupráci z roku 2002 a zásad ochrany legitímnej dôvery, ako aj rovnosti zaobchádzania pri posúdení ich spolupráce. Siesty zalobný dôvod, ktorý uvádzajú vsetky zalobkyne, je zalozený na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery, rovnosti zaobchádzania, proporcionality a riadnej správy vecí verejných pri urcení sumy znízenia pokút priznaného za spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002. Siedmy zalobný dôvod, ktorý uvádzajú vsetky zalobkyne, je zalozený na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Napokon ôsmy zalobný dôvod, ktorý uvádzajú zalobkyne vo veciach T-144/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07, je zalozený na porusení zásady proporcionality pri výpocte konecnej sumy pokút. 2. O návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia O zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii právomoci Komisie 46 Tento zalobný dôvod bude preskúmaný v oboch jeho castiach. Prvá cast je zalozená na porusení clánku 81 ods. 1 ES z dôvodu, ze predmetné kartely údajne nemajú vplyv na obchod medzi clenskými státmi. Druhá, subsidiárne formulovaná cast je zalozená na porusení nariadenia c. 1/2003, oznámenia Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 43) (dalej len "oznámenie o spolupráci v rámci siete") a zásad rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery, kedze Komisia mala prenechat stíhanie porusení príslusným vnútrostátnym orgánom. O prvej casti zalozenej na porusení clánku 81 ods. 1 ES z dôvodu, ze predmetné kartely nemajú vplyv na obchod medzi clenskými státmi 47 V odôvodnení c. 602 napadnutého rozhodnutia Komisia poukazuje na to, ze "uplatnovanie a vykonávanie systému pridelovania projektov styrmi hlavnými výrobcami výtahov a eskalátorov (v prípade Holandska vrátane spolocnosti [MEE]) v kazdom dotknutom clenskom státe vzhladom na ich prax odkazovania boli spôsobilé vyvolat zmenu smerovania obchodných tokov v porovnaní s ich smerovaním za odlisných okolností". Komisia v tejto súvislosti vychádza z dalej uvedených skutocností. 48 Po prvé Komisia konstatuje, ze "v rámci Únie sa uskutocnujú niektoré cezhranicné transakcie týkajúce sa predaja a montáze výtahov a eskalátorov, ako aj poskytovania sluzieb údrzby a modernizácie" (odôvodnenie c. 86 napadnutého rozhodnutia; pozri tiez odôvodnenie c. 596 napadnutého rozhodnutia). 49 Podla Komisie jej spis "obsahuje viaceré príklady cezhranicných transakcií, na ktorých sa podielajú prevazne MSP, ale tiez aspon jeden velký podnik, konkrétne [MEE, ktorá] prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti v Holandsku zásobuje aj belgický trh" (odôvodnenie c. 87 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Komisia konstatuje, ze "styria hlavní výrobcovia prílezitostne tiez reagujú na cezhranicné výzvy na predkladanie ponúk v rámci Únie," a na podporu tohto tvrdenia uvádza viaceré príklady (odôvodnenie c. 88 napadnutého rozhodnutia; pozri tiez odôvodnenie c. 78 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie "zákazníci sa v coraz väcsej miere obracajú na zahranicných dodávatelov" (odôvodnenie c. 596 napadnutého rozhodnutia). 50 Podla Komisie navyse existuje "trend, ze velké (nadnárodné) podniky a skupiny podnikov, ktoré pôsobia vo viacerých clenských státoch, napríklad medzinárodné hotelové siete, uprednostnujú uzatváranie zmlúv vztahujúcich sa na viaceré clenské státy" (odôvodnenie c. 89 napadnutého rozhodnutia). 51 Po druhé Komisia poukazuje na prax odkazovania styroch najväcsích výrobcov výtahov a eskalátorov v Európe. Podla Komisie "pocet cezhranicných transakcií by bol vyssí, ak by [títo]... výrobcovia... neuplatnovali stratégiu zameranú na odmietanie takmer vsetkých cezhranicných ziadostí o cenové ponuky a odkazovanie svojich zákazníkov na príslusnú vnútrostátnu dcérsku spolocnost" (odôvodnenie c. 90 napadnutého rozhodnutia; pozri tiez odôvodnenie c. 596 napadnutého rozhodnutia). 52 Po tretie v rámci svojho právneho posúdenia Komisia zdôraznuje, ze "skutocnost, ze horizontálny kartel sa vztahuje len na jeden clenský stát, neznamená, ze protiprávne dohody nemôzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi" (odôvodnenie c. 595 napadnutého rozhodnutia). Komisia navyse pripomína, ze podla ustálenej judikatúry "mozný vplyv dohody na obchod medzi clenskými státmi sa posudzuje najmä s prihliadnutím na postavenie a význam úcastníkov na trhu s príslusnými výrobkami [rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 1998, Javico, C-306/96, Zb. s. I-1983, bod 17]" (odôvodnenie c. 600 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez tvrdí, ze "vzhladom na výsku podielu obratu, ktorý styria hlavní výrobcovia výtahov a eskalátorov dosahujú v oblasti predaja, montáze, údrzby a modernizácie výtahov a eskalátorov, a vzhladom na to, ze zaviedli a spolu so svojou praxou odkazovania uplatnovali systém pridelovania projektov, ktorý sa vztahoval na celé územie Belgicka, Luxemburska, Nemecka a Holandska, je potrebné predpokladat, ze schopnost zahranicných podnikov predávat svoje výrobky a sluzby v dotknutých krajinách bola obmedzená, kedze v týchto krajinách museli celit skupine výrobcov, ktorí spolu predstavovali väcsinu ponuky na trhu" (odôvodnenie c. 600 napadnutého rozhodnutia). 53 Zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 v podstate tvrdia, ze porusenia citelne neovplyvnili obchod medzi clenskými státmi, takze nepredstavujú porusenie clánku 81 ES. 54 Ako vyplýva uz zo znenia clánkov 81 ES a 82 ES, na to, aby sa normy Únie týkajúce sa hospodárskej sútaze uplatnovali na kartel alebo zneuzitie dominantného postavenia, je potrebné, aby mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 2006, Manfredi a i., C-295/04 az C-298/04, Zb. s. I-6619, bod 40). 55 Pri výklade a uplatnení tejto podmienky týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi je potrebné vychádzat z ciela tejto podmienky, ktorým je urcit v rámci právnej úpravy hospodárskej sútaze pôsobnost práva Únie a právnych poriadkov clenských státov. Do pôsobnosti práva Únie teda patria vsetky kartely a postupy, ktoré sú spôsobilé ohrozit slobodu obchodovania medzi clenskými státmi spôsobom, ktorý by mohol skodit naplnaniu cielov jednotného trhu medzi clenskými státmi, najmä oddelením vnútrostátnych trhov alebo zmenou struktúry hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (rozsudky Súdneho dvora Manfredi a i., uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 41; z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 33, a z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 89). 56 Na to, aby rozhodnutie, dohoda alebo postup boli spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe súboru skutkových a právnych okolností umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, skutocný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze budú bránit vytvoreniu jednotného trhu medzi clenskými státmi. Okrem toho je potrebné, aby tento vplyv nebol bezvýznamný (rozsudky Javico, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 16; z 21. januára 1999, Bagnasco a i., C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, bod 47; Manfredi a i., uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 42; Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 34, a Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 90). 57 Ovplyvnenie obchodu vo vnútri Spolocenstva teda vo vseobecnosti vyplýva zo súcasného výskytu viacerých faktorov, ktoré by nevyhnutne neboli urcujúcimi faktormi, pokial by boli posudzované samostatne (rozsudky Bagnasco a i., uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 47; Manfredi a i., uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 43, a Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 35). 58 Podla zalobkýn porusenia uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia nemajú vplyv na obchod medzi clenskými státmi, kedze cinnosti v oblasti výtahov a eskalátorov sú organizované na vnútrostátnej ci dokonca lokálnej úrovni najmä vzhladom na skutocnost, ze montáz a údrzba výtahov a eskalátorov predstavujú práce vykonávané skúsenými odborníkmi, ktoré z dôvodov hospodárskej efektívnosti mozno uskutocnovat len na lokálnej úrovni, ako aj vzhladom na potrebu zabezpecit rýchle zásahy a na existenciu vnútrostátnych predpisov. Medzistátne transakcie sú navyse výnimocné. Samotná Komisia sa domnieva, ze kartely boli vnútrostátne. 59 Je potrebné konstatovat, ze zalobkyne nespochybnujú skutocnost, ze styri kartely konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa vztahovali na celé územie Belgicka, Nemecka, Luxemburska a Holandska (odôvodnenia c. 595 a 600 napadnutého rozhodnutia). 60 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze kartel s pôsobnostou na celom území clenského státu má vo svojej podstate za následok upevnenie rozdelenia trhov na vnútrostátnej úrovni, cím bráni vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou (rozsudky Súdneho dvora zo 17. októbra 1972, Vereeniging van Cementhandelaren/Komisia, 8/72, Zb. s. 977, bod 29; z 19. februára 2002, Wouters a i., C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 95; Manfredi a i., uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 45, a Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 37; rozsudky Súdu prvého stupna z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, T-213/95 a T-18/96, Zb. s. II-1739, bod 179, a zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 180). 61 Z tejto judikatúry vyplýva, ze existuje prinajmensom silná domnienka, ze postup spocívajúci v obmedzení hospodárskej sútaze, ktorý sa vztahuje na celé územie clenského státu, môze prispiet k oddeleniu trhov a ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva. Túto domnienku mozno vyvrátit iba v prípade, ak sa analýzou znakov dohody a jej hospodárskych súvislostí preukáze opak (rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 181). 62 V prvom rade na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07, Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze kartely sú spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, nielen na základe tejto judikatúry. Z bodov 47 az 52 vyssie totiz vyplýva, ze Komisia sa v uvedenom rozhodnutí opierala aj o existenciu urcitých cezhranicných transakcií týkajúcich sa predaja a montáze výtahov a eskalátorov, ako aj poskytovania sluzieb údrzby a modernizácie, na ktorých sa podielali najmä styria hlavní výrobcovia uvedení v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 87, 88 a 596 napadnutého rozhodnutia). 63 Dalej je potrebné konstatovat, ze tvrdenia zalobkýn týkajúce sa osobitostí relevantného trhu, ktoré údajne preukazujú jeho vnútrostátnu ci dokonca lokálnu povahu, nemôzu ovplyvnit dôkaznú silu listinných dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 88 a 90 napadnutého rozhodnutia), ktoré preukazujú existenciu obchodu medzi clenskými státmi na trhu uvedenom v napadnutom rozhodnutí. To isté platí pre argumentáciu týkajúcu sa výnimocnosti medzistátnych transakcií, ktorá spochybnuje len citelný charakter ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, a nie samotnú existenciu takého obchodu. 64 Napokon, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, prax odkazovania spolocností Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp "sama osebe svedcí o tom, ze existuje urcitý záujem na strane zákazníkov obracat sa na zahranicných dodávatelov" (odôvodnenie c. 596 napadnutého rozhodnutia). Komisia navyse okrem iného poukázala na úcast zahranicných podnikov na vnútrostátnych ponukových konaniach (odôvodnenie c. 78 napadnutého rozhodnutia), ako aj na existenciu cezhranicných ponukových konaní (odôvodnenie c. 89 napadnutého rozhodnutia). Ako Komisia uvádza v odôvodnení c. 90 napadnutého rozhodnutia, mozno vychádzat z toho, ze pocet cezhranicných transakcií by bol vyssí, ak by styria vyssie uvedení velkí výrobcovia neuplatnovali stratégiu zameranú na odmietanie takmer vsetkých cezhranicných ziadostí o ponuky a odkazovanie zákazníkov na príslusnú vnútrostátnu dcérsku spolocnost. 65 V tejto súvislosti sa tvrdenie zalobkýn, ze prax odkazovania vyplýva z povahy predmetnej cinnosti, musí zamietnut. Vyvracia ho totiz samotná existencia urcitých cezhranicných transakcií na relevantnom trhu. 66 Preto je potrebné konstatovat, ze Komisia na základe skutkových konstatovaní uvedených v predchádzajúcich bodoch a na základe ustálenej judikatúry (pozri bod 60 vyssie) oprávnene konstatovala, ze kartely uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 67 Pokial ide o otázku, ci tento vplyv mozno povazovat za citelný, je potrebné pripomenút, ze mozný vplyv dohody alebo zosúladeného postupu na obchod medzi clenskými státmi sa posudzuje najmä s prihliadnutím na postavenie a význam úcastníkov na trhu s príslusnými výrobkami (rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 1980, Lancôme a Cosparfrance Nederland, 99/79, Zb. s. 2511, bod 24, a Javico, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 17; rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia, T-77/92, Zb. s. II-549, bod 40). 68 Výrobcovia uvedení v napadnutom rozhodnutí "spolu predstavovali väcsinu ponuky na trhu" (odôvodnenie c. 600 napadnutého rozhodnutia), konkrétne priblizne 81 % predaja výtahov a eskalátorov v Európe (údaj za rok 2004 vyjadrený objemom) (odôvodnenie c. 83 napadnutého rozhodnutia). Títo výrobcovia mali teda dostatocnú velkost a ekonomickú silu na to, aby ich postupy uvedené v napadnutom rozhodnutí boli spôsobilé citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 1. februára 1978, Miller International Schallplatten/Komisia, 19/77, Zb. s. 131, bod 10, a rozsudok SCK a FNK/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 181). 69 Navyse a na rozdiel od tvrdení zalobkýn Komisia nebola povinná preukázat, ze sporné dohody mali v praxi citelný vplyv na obchod medzi clenskými státmi alebo ze cezhranicný obchod by sa po skoncení porusení zvýsil. Clánok 81 ods. 1 ES vyzaduje len to, aby dohody a zosúladené postupy, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz, boli spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 43, a rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2006, FNCBV a i./Komisia, T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 68). 70 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia oprávnene konstatovala, ze kartely uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia citelne ovplyvnili obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 71 Preto sa prvá cast musí zamietnut. O druhej casti zalozenej na porusení nariadenia c. 1/2003, oznámenia o spolupráci v rámci siete a zásad rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery, kedze Komisia mala prenechat stíhanie porusení príslusným vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze 72 V odôvodnení c. 543 napadnutého rozhodnutia Komisia odôvodnuje svoju právomoc uplatnit clánok 81 ES na kartely uvedené v uvedenom rozhodnutí takto: "... nariadenie c. 1/2003 ponechalo v platnosti rezim súbeznej právomoci Spolocenstva na uplatnenie clánku 81 ods. 1 [ES]. Toto nariadenie najmä nezmenilo právomoc Komisie presetrit kazdé domnelé porusenie a prijat rozhodnutia podla clánku 81 [ES], a to aj pokial ide o porusenia, ktorých úcinky nastávajú prevazne len v jednom clenskom státe. Oznámenie [o spolupráci v rámci siete] urcuje usmernenia na rozdelenie úloh medzi Komisiu a orgány hospodárskej sútaze clenských státov. Nariadenie c. 1/2003 ani oznámenie [o spolupráci v rámci siete] nezakladá práva ani ocakávania podniku, pokial ide o posúdenie jeho veci konkrétnym orgánom hospodárskej sútaze, pricom nic tiez nebráni Komisii v tom, aby konala vo veci domnelého porusenia clánku 81 [ES], a to aj v rámci vecí obmedzených na územie len jedného clenského státu..." 73 Zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 v podstate tvrdia, ze aj keby bol clánok 81 ES uplatnitelný, Komisia nemala právomoc zacat konanie a ulozit pokuty. Zacatie konania Komisiou údajne predstavuje porusenie oznámenia o spolupráci v rámci siete a zásady ochrany legitímnej dôvery. Podla clánkov 5 a 35 nariadenia c. 1/2003 a bodov 8 a 14 oznámenia o spolupráci v rámci siete majú príslusné vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze vhodnejsie postavenie na stíhanie porusení. Zalobkyne vo veciach T-147/07, T-148/07, T-149/07 a T-150/07 tiez tvrdia, ze oznámenie o spolupráci v rámci siete je pre orgány hospodárskej sútaze záväzné, co údajne vyplýva zo zásad zákonnosti verejnej správy, rovnosti zaobchádzania a dodrziavania legitímnej dôvery. Napokon zalobkyne vo veciach T-147/07 a T-149/07 zdôraznujú, ze stíhanie porusení vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze by bolo úcinnejsie vzhladom na "jazykové nedostatky" príslusných úradníkov Komisie. 74 Podla uvedených zalobkýn skutocnost, ze Komisia prenechala rakúskemu orgánu hospodárskej sútaze stíhanie paralelného porusenia clánku 81 ES na trhu výtahov a eskalátorov v Rakúsku, svedcí o arbitrárnosti uplatnenia zásad delby právomoci stanovených v oznámení o spolupráci v rámci siete. Zalobkyne vo veciach T-144/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 v tejto súvislosti tvrdia, ze sa s nimi zaobchádzalo menej výhodne ako v prípade, ak by vo veci konali orgány príslusné podla oznámenia o spolupráci v rámci siete, kedze belgický, luxemburský a holandský orgán hospodárskej sútaze by im priznal oslobodenie od pokút. 75 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze pokial ide o rozdelenie právomocí medzi Komisiu a vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze, nariadenie c. 1/2003 zrusuje predchádzajúci centralizovaný systém a v súlade so zásadou subsidiarity organizuje sirsie zdruzenie vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze. Podla clánku 35 nariadenia c. 1/2003 sú teda clenské státy povinné urcit orgán alebo orgány hospodárskej sútaze príslusné na uplatnovanie clánkov 81 ES a 82 ES a clánok 5 nariadenia c. 1/2003 oprávnuje tieto orgány uplatnovat právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, T-339/04, Zb. s. II-521, bod 79). 76 Na základe spolupráce medzi Komisiou a vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze zavedenej nariadením c. 1/2003 sa vsak nemozno domnievat, ze v prejednávanej veci Komisia mala prenechat stíhanie jednotlivých porusení príslusným vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze. Naopak z ustanovení nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze Komisia si ponecháva svoju rozhodujúcu úlohu pri vysetrovaní a zistovaní porusení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, ktorá nie je dotknutá paralelnou právomocou, ktorou disponujú vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze podla uvedeného nariadenia. Podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 je totiz Komisia oprávnená zacat konanie s cielom prijat rozhodnutie, aj ked vnútrostátny orgán uz koná vo veci, po konzultácii s týmto orgánom. Okrem toho podla uvedeného ustanovenia zacatie konania Komisiou zbavuje vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze ich právomoci uplatnovat pravidlá Únie v oblasti hospodárskej sútaze v takej veci. 77 Pokial ide o oznámenie o spolupráci v rámci siete, ktoré bolo podla zalobkýn v prejednávanej veci porusené, je potrebné poukázat na to, ze podla bodu 31 tohto oznámenia toto oznámenie nepriznáva dotknutým podnikom individuálne právo, aby vec posúdil konkrétny orgán. Zalobkyne teda nemôzu dôvodne tvrdit, ze podla tohto oznámenia mali právo alebo legitímne ocakávanie, ze porusenia konstatované v napadnutom rozhodnutí budú stíhat vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 83). 78 Komisia teda v odôvodnení c. 543 napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze "nariadenie c. 1/2003, ani oznámenie [o spolupráci v rámci siete] nezakladá práva ani ocakávania podniku, pokial ide o posúdenie jeho veci konkrétnym orgánom hospodárskej sútaze." 79 Okrem toho aj za predpokladu, ze oznámenie o spolupráci v rámci siete by mohlo zakladat práva alebo vytvorit u podnikov legitímnu dôveru, ze vec posúdi konkrétny orgán, argumentáciu zalobkýn, ktorá je zalozená na bodoch 8 a 14 uvedeného oznámenia, nemozno prijat. 80 V tejto súvislosti je potrebné poukázat po prvé na to, ze bod 8 oznámenia o spolupráci v rámci siete, ktorý stanovuje podmienky, za ktorých "orgán mozno povazovat za vhodne umiestnený na posúdenie [veci] [neoficiálny preklad]", nie je záväzný. Pouzitie slovesa "môct" svedcí o tom, ze ide len o moznost rozdelenia úloh, ktorú nemozno povazovat za povinnost Komisie vo veci nekonat alebo vec nepresetrit, ak sú splnené podmienky uvedené v bode 8 (rozsudok France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 84). 81 Po druhé, pokial bod 14 oznámenia o spolupráci v rámci siete môze zakladat práva alebo vyvolat legitímne ocakávania, kedze sa v nom uvádza, ze Komisia "je" mimoriadne vhodne umiestnená, ak sú splnené urcité podmienky, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení, tento bod potvrdzuje právomoc Komisie posúdit prejednávanú vec. Podla bodu 14 oznámenia o spolupráci v rámci siete je totiz potrebné povazovat Komisiu za mimoriadne vhodne umiestnenú, "ak jedna alebo viacero dohôd alebo postupov... má vplyv na hospodársku sútaz vo viac ako troch clenských státoch [neoficiálny preklad]," co platí v prípade porusení konstatovaných v napadnutom rozhodnutí. 82 Po tretie, pokial ide o bod 15 oznámenia o spolupráci v rámci siete, ktorý v prípade neexistencie jediného porusenia podla zalobkýn predstavuje jediný základ právomoci Komisie a ktorého podmienky podla ich názoru v prejednávanej veci nie sú splnené, je potrebné zdôraznit, ze - ako uvádza Komisia - toto ustanovenie nie je pre prejednávanú vec relevantné, kedze sa týka prípadu, v ktorom je Komisia mimoriadne vhodne umiestnená na posúdenie veci. 83 Vzhladom na to, ze v prejednávanej veci nedoslo k poruseniu oznámenia o spolupráci v rámci siete, nie je potrebné rozhodnút o údajnom porusení zásad zákonnosti verejnej správy a rovnosti zaobchádzania, ktoré sú údajne základom záväznosti uvedeného oznámenia. 84 V druhom rade prijatie rozhodnutia rakúskym orgánom hospodárskej sútaze v súvislosti s paralelným vnútrostátnym porusením tiez nemôze preukázat, ze Komisia mala prenechat stíhanie porusení v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku príslusným vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze. Ako totiz vyplýva z analýzy uskutocnenej v bodoch 75 az 78 vyssie, nijaké ustanovenie práva Únie neukladá Komisii takú povinnost. Z vysvetlení Komisie navyse vyplýva, ze jej prístup v kazdom prípade nebol arbitrárny. Je totiz nesporné, ze vysetrovanie týkajúce sa styroch kartelov uvedených v napadnutom rozhodnutí sa zacalo 32 mesiacov pred zacatím vysetrovania týkajúceho sa kartelu v Rakúsku a ze v case podania prvej ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcej sa kartelu v Rakúsku bolo vysetrovanie kartelov uvedených v napadnutom rozhodnutí uz ukoncené a ze uz bol vypracovaný návrh rozhodnutia. Obmedzenie vysetrovania Komisie na styri kartely uvedené v napadnutom rozhodnutí teda bolo odôvodnené rizikom prietahov pri posudzovaní týchto vecí. 85 V tretom rade zalobkyne vo veciach T-144/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 sa na podporu svojej argumentácie, podla ktorej Komisia mala prenechat stíhanie porusení vnútrostátnym orgánom, nemôzu odvolávat na údajné rozhodnutia o oslobodení od pokút, ktoré by im priznal belgický, luxemburský a holandský orgán hospodárskej sútaze. Tieto vnútrostátne rozhodnutia boli totiz predbezné (pozri body 167 az 174 nizsie) a boli vydané nanajvýs v rámci vnútrostátneho konania. Podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 je vsak Komisia oprávnená kedykolvek zacat konanie a zbavit tým orgány hospodárskej sútaze clenských státov ich právomoci. 86 Vo stvrtom rade, pokial ide o tvrdenie zalobkýn vo veciach T-147/07 a T-149/07 zalozené na údajných "jazykových nedostatkoch" príslusných úradníkov Komisie, toto tvrdenie sa musí zamietnut, kedze Komisia je mnohojazycnou institúciou, ktorú treba povazovat za schopnú pracovat vo vsetkých úradných jazykoch Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 640). Zalobkyne tiez nemôzu tvrdit, ze skutocnost, ze oznámenie o výhradách a napadnuté rozhodnutie im boli oznámené v anglickom jazyku, zatial co v rámci správneho konania zalobkyne pouzívali nemecký jazyk alebo holandský jazyk, obmedzila výkon ich práva na obhajobu, kedze uznávajú, ze súhlasili s dorucovaním dokumentov v anglickom jazyku, a kedze ich tvrdenia v kazdom prípade nie sú podlozené. 87 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze ani druhej casti tohto zalobného dôvodu nemozno vyhoviet. 88 Preto sa musí zalobný dôvod zalozený na neexistencii právomoci Komisie zamietnut v celom rozsahu. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad upravujúcich pripísanie zodpovednosti za porusenia clánku 81 ES, prezumpcie neviny, individualizácie trestov a rovnosti zaobchádzania a na porusení práva na obhajobu, ako aj clánku 253 ES pri pripísaní porusení, ktorých sa dopustili dcérske spolocnosti, ich materským spolocnostiam Úvodné poznámky 89 Týmto zalobným dôvodom, ktorý sa týka jednak zákonnosti konstatovania porusenia vo vztahu k dotknutým materským spolocnostiam v clánku 1 napadnutého rozhodnutia a jednak zákonnosti pokút ulozených týmto materským spolocnostiam v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 spochybnujú solidárnu zodpovednost spolocností TKE a TKAG za protisútazné správanie ich dcérskych spolocností v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku. 90 Pokial ide o solidárnu zodpovednost materskej spolocnosti za správanie jej dcérskej spolocnosti, je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze dcérska spolocnost má samostatnú právnu subjektivitu, nestací na vylúcenie moznosti pripísat jej správanie materskej spolocnosti (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, bod 132). 91 Právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa totiz týka cinností podnikov a pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 92 Z judikatúry súdov Únie tiez vyplýva, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, 170/83, Zb. s. 2999, bod 11, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 55 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 2000, DSG/Komisia, T-234/95, Zb. s. II-2603, bod 124). Súdny dvor zdôraznil, ze na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze nie je rozhodujúce formálne oddelenie dvoch spolocností vyplývajúce z ich odlisnej právnej subjektivity, ale skôr ich jednotné správanie sa na trhu. Môze byt teda nevyhnutné zistit, ci dve spolocnosti, z ktorých kazdá má vlastnú právnu subjektivitu, vytvárajú alebo patria k jednému a tomu istému podniku alebo hospodárskej jednotke s jednotným správaním sa na trhu (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 140, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 85). 93 Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie zodpovedá (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 94 Správanie dcérskej spolocnosti teda mozno pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27; z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 117, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 95 V takej situácii sú totiz materská a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle judikatúry uvedenej v bode 91 vyssie. Skutocnost, ze materská a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, tak Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 59). 96 V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 97 Za týchto okolností stací na to, aby sa bolo mozné domnievat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spolocnosti. Následne môze Komisia povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 98 Okrem toho, hoci je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 svojho rozsudku zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (C-286/98 P, Zb. s. I-9925) uviedol okrem stopercentného podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti a spolocné zastupovanie oboch spolocností v rámci správneho konania, nic to nemení na skutocnosti, ze Súdny dvor uviedol tieto okolnosti len s cielom spomenút vsetky okolnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie, a nie preto, aby pouzitie domnienky uvedenej v bode 96 vyssie podmienil predlozením doplnujúcich nepriamych dôkazov o skutocnom uplatnovaní vplyvu materskej spolocnosti (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 62). 99 Z hladiska vyssie uvedených zásad je potrebné skúmat pripísanie porusení, ktorých sa dopustili TKLA, TKA, TKF a TKAL, spolocnostiam TKE a TKAG, ako aj pripísanie porusenia, ktorého sa dopustila TKL, spolocnosti TKAG. O pripísaní porusení konstatovaných v clánku 1 napadnutého rozhodnutia spolocnostiam TKE a TKAG 100 V odôvodneniach c. 634, 635, 636 a 641 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze TKE ako sprostredkujúca stopercentná materská spolocnost má byt spolocne a nerozdielne zodpovedná za porusenia, ktorých sa dopustili jej dcérske spolocnosti TKLA, TKAL, TKA a TKF v Belgicku, v Luxembursku a v Nemecku. Komisia tiez konstatovala, ze TKAG ako hlavná stopercentná materská spolocnost má byt spolocne a nerozdielne zodpovedná za porusenia, ktorých sa dopustili tieto dcérske spolocnosti a ktorých sa dopustila TKL v Holandsku (odôvodnenia c. 634, 635, 636, 637 a 641 napadnutého rozhodnutia). 101 V odôvodnení c. 639 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla: "... [A]ko bolo uvedené [v odôvodnení c.] 619 [napadnutého rozhodnutia], Komisia povazuje za nepodlozené tvrdenie spolocnosti TKE, ze neexistencia prepojení v správnych radách spolocnosti TKE a jej dcérskych spolocností pocas obdobia porusení vylucuje jej zodpovednost. Ako bolo navyse uvedené v [odôvodnení c.] 626, na pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti sa nevyzaduje nijaké prepojenie cinností predmetných dvoch podnikov. Komisia teda povazuje za nedostacujúce tvrdenie spolocnosti TKE, ze ,TKE je len sprostredkujúca holdingová spolocnost, ktorá neriadi bezné cinnosti spolocností, ktoré vlastní,` a ze TKE v dôsledku toho nemohla uplatnovat vplyv na tieto dcérske spolocnosti. V rámci toho istého hospodárskeho subjektu totiz mozno predpokladat, ze dcérska spolocnost prevazne uplatnuje pokyny materskej spolocnosti, a na to, aby táto materská spolocnost uplatnovala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, nie je potrebné, aby materská spolocnost priamo riadila bezné cinnosti dcérskej spolocnosti. Skutocnost, ze TKE vydala interný pokyn v rámci spolocnosti, ktorým svojim dcérskym spolocnostiam prikázala, aby sa sústredili na svoje vnútrostátne trhy, a ze dcérske spolocnosti sa týmto pokynom riadili, svedcí o tom, ze TKE vyuzila moznost uplatnovat rozhodujúci vplyv na obchodné cinnosti svojich dcérskych spolocností. ..." 102 Komisia v odôvodnení c. 640 napadnutého rozhodnutia tiez poukazuje na to, ze "vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách TKE a jej dotknuté dcérske spolocnosti neposkytli nijakú informáciu, ktorá by objasnovala ich vnútorné vztahy, hierarchickú struktúru a informacné povinnosti s cielom vyvrátit domnienku, ze dcérske spolocnosti neurcovali svoje správanie na trhu samostatne," a dospela k záveru, ze "TKAG a jej stopercentná dcérska spolocnost TKE nevyvrátili domnienku zodpovednosti za porusenia, ku ktorým doslo v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku." 103 Zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 v podstate tvrdia, ze doslo k poruseniu zásad týkajúcich sa pripísatelnosti protiprávneho správania dcérskych spolocností ich materským spolocnostiam. Uvedené zalobkyne navyse uvádzajú viaceré tvrdenia, ktorými sa usilujú preukázat, ze dcérske spolocnosti skupiny ThyssenKrupp uvedené v bode 99 vyssie (dalej len "dcérske spolocnosti skupiny ThyssenKrupp") urcujú svoju obchodnú politiku samostatne, bez vplyvu svojich materských spolocností. Uvedené zalobkyne napokon tvrdia, ze Komisia porusila zásadu individualizácie trestov, prezumpciu neviny, ich právo na obhajobu, ako aj svoju povinnost odôvodnenia. - O domnienke zodpovednosti spolocností TKAG a TKE za správanie ich dcérskych spolocností 104 V prvom rade je potrebné poukázat na to, ze je nesporné, ze v priebehu obdobia porusení TKAG priamo vlastnila 100 % základného imania spolocnosti TKE, ktorá priamo vlastnila 100 % základného imania spolocnosti TKA a nepriamo vlastnila 100 % základného imania spolocností TKAL, TKLA a TKF. Okrem toho TKAG bola tiez najvyssou materskou spolocnostou spolocnosti TKL. Preto vzhladom na judikatúru citovanú v bode 96 vyssie existuje domnienka, ze TKAG a TKE uplatnovali rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností. Zalobkyne vo veciach T-149/07 a T-150/07 teda nemôzu tvrdit, ze Komisia porusila zásady rozdelenia dôkazného bremena, pokial ide o preukázanie nezávislosti dcérskych spolocností od ich materskej spolocnosti. 105 Zalobkyne vo veciach T-149/07 a T-150/07 navyse tvrdia, ze podla zásady individualizácie trestov, ktorá vyplýva aj z rozhodovacej praxe Komisie, správanie dcérskych spolocností nemozno pripísat ich materskej spolocnosti, ak sa materská spolocnost skutocne nepodielala na porusení. 106 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze podla zásady individualizácie trestov a sankcií, ktorá sa uplatnuje v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií podla pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, podnik mozno sankcionovat len za skutky, ktoré sa mu individuálne vytýkajú (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 63). 107 Táto zásada sa vsak musí zosúladit s pojmom podnik. Skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty adresovala materskej spolocnosti skupiny spolocností, totiz nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na tomto porusení, ale to, ze tvoria jediný podnik v zmysle clánku 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 290). Je vsak potrebné konstatovat, ze TKAG a TKE boli osobne sankcionované za porusenia, v prípade ktorých sa vychádza z toho, ze sa ich dopustili samy z dôvodu úzkych hospodárskych a právnych väzieb, ktoré ich spájajú s ich dcérskymi spolocnostami (pozri v tomto zmysle rozsudok Metsä-Serla a i./Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 34). 108 Okrem toho, pokial sa zalobkyne odvolávajú na rozhodovaciu prax Komisie, je potrebné poukázat na to, ze posúdenie skutkových okolností predchádzajúcich vecí zo strany Komisie nemozno uplatnit v prejednávanom prípade (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2007, Sun Chemical Group a i./Komisia, T-282/06, Zb. s. II-2149, bod 88) a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí môzu mat len orientacný charakter, kedze konkrétne okolnosti veci nie sú totozné (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 201 a 205, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60). Z toho vyplýva, ze zásada individualizácie trestov v prejednávanej veci nebola porusená. 109 Po druhé zalobkyne vo veciach T-149/07 a T-150/07 tvrdia, ze pripísanie správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti prichádza do úvahy iba v prípade, ak je to objektívne nevyhnutné na zabezpecenie praktickej úcinnosti pravidiel hospodárskej sútaze. 110 Takéto tvrdenie vyplýva z nesprávneho výkladu judikatúry uvedenej v bodoch 90 az 98 vyssie, a preto sa musí zamietnut. Vzhladom na to, ze Komisia bola oprávnená konstatovat, ze TKAG, TKE a dcérske spolocnosti skupiny ThyssenKrupp predstavujú na úcely uplatnenia clánku 81 ES jeden podnik a ze preto bol tento podnik osobne sankcionovaný za porusenia, v prípade ktorých sa vychádza z toho, ze sa ich dopustil sám, totiz Komisia nie je povinná v rámci skúmania pripísatelnosti porusenia dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti overit, ci je takéto pripísanie nevyhnutné na zabezpecenie "praktickej úcinnosti" práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 111 Po tretie zalobkyne vo veciach T-144/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 sa domnievajú, ze domnienka zodpovednosti uvedená v bode 96 vyssie porusuje prezumpciu neviny a je nezlucitelná s clánkom 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (dalej len "EDLP") a s clánkom 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1) (dalej len "Charta"). 112 Je potrebné poukázat na to, ze zásada prezumpcie neviny tak, ako vyplýva okrem iného z clánku 6 ods. 2 EDLP, je súcastou základných práv, ktoré sú podla judikatúry Súdneho dvora, ktorá bola navyse potvrdená clánkom 6 ods. 2 EÚ, ako aj clánkom 48 ods. 1 Charty, uznané v právnom poriadku Únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 115 a tam citovanú judikatúru). 113 Zásada prezumpcie neviny znamená, ze kazdá obvinená osoba sa povazuje za nevinnú, az kým jej vina nie je zákonným spôsobom preukázaná (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, T-22/02 a T-23/02, Zb. s. II-4065, bod 106). 114 Pokial ide o otázku, ci je pravidlo týkajúce sa pripísatelnosti porusenia, akým je pravidlo stanovené v judikatúre citovanej v bode 96 vyssie, zlucitelné s clánkom 6 ods. 2 EDLP, je potrebné zdôraznit, ze Európsky súd pre ludské práva (dalej len "ESLP") konstatoval, ze toto ustanovenie nebráni skutkovým alebo právnym domnienkam stanoveným v trestných zákonoch, ale vyzaduje, aby boli primerane obmedzené s prihliadnutím na závaznost veci a pri zachovaní práva na obhajobu (pozri rozsudok ESLP Salabiaku v. Francúzsko zo 7. októbra 1988, séria A c. 141-A, bod 28; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Grayson a Barnham v. Spojené královstvo z 23. septembra 2008, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2008, bod 40). K poruseniu prezumpcie neviny teda nemôze dôjst vtedy, ked sú v konaniach vo veci hospodárskej sútaze urcité závery vyvodzované z pravidiel hodnotenia vseobecne známych skutocností, za predpokladu, ze dotknutým podnikom je ponechaná moznost tieto závery vyvrátit (pozri analogicky návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, Zb. s. I-4529, I-4533, bod 93). 115 V prejednávanej veci vsak Komisia v prvom rade v napadnutom rozhodnutí bez toho, aby vychádzala z akejkolvek skutkovej alebo právnej domnienky, preukázala, ze dcérske spolocnosti skupiny ThyssenKrupp sa dopustili porusení clánku 81 ES v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku. 116 Vzhladom na skutocnost, ze clánok 81 ES sa týka správania podnikov, Komisia následne skúmala, ci hospodársky subjekt, ktorý sa dopustil týchto porusení, zahrnal aj materské spolocnosti dcérskych spolocností skupiny ThyssenKrupp. Komisia preukázala, ze TKAG a TKE uplatnovali rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností, na základe domnienky zodpovednosti, ktorá vyplýva najmä z judikatúry citovanej v bode 96 vyssie. Napokon v súlade s právom na obhajobu tieto materské spolocnosti, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách, mali moznost vyvrátit túto domnienku predlozením dôkazov spôsobilých preukázat samostatnost ich dcérskych spolocností. Komisia vsak v odôvodnení c. 641 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze táto domnienka nebola vyvrátená. 117 Vzhladom na to, ze domnienka uvedená v bode 96 vyssie je vyvrátitelná a týka sa len pripísania porusenia, ktoré uz bolo preukázané, pokial ide o dcérsku spolocnost, materskej spolocnosti a navyse je súcastou konania, v ktorom sa dodrziava právo na obhajobu, výhrada zalozená na porusení zásady prezumpcie neviny sa musí zamietnut. 118 Po stvrté zalobkyna vo veci T-149/07 tvrdí, ze ulozenie pokuty spolocnosti TKE nie je objektívne odôvodnené a ze je v rozpore so skutocnostou, ze Komisia neulozila pokutu iným sprostredkujúcim spolocnostiam. 119 Takéto tvrdenie sa tiez musí zamietnut. Moznost ulozit sankciu za protiprávne správanie dcérskej spolocnosti jej najvyssej materskej spolocnosti totiz nebráni tomu, aby bola sankcionovaná sprostredkujúca holdingová spolocnost alebo samotná dcérska spolocnost, pokial sa Komisia mohla domnievat, ze uvedené spolocnosti predstavovali jeden podnik. Ak sú splnené podmienky pripísatelnosti, v takom prípade má Komisia moznost volby sankcionovat dcérsku spolocnost, ktorá sa zúcastnila na porusení, sprostredkujúcu materskú spolocnost, ktorá ju pocas tohto obdobia ovládala, a najvyssiu materskú spolocnost skupiny (pozri v tomto zmysle rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 331). 120 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze vsetky výhrady týkajúce sa uplatnenia domnienky zodpovednosti spolocností TKAG a TKE za správanie ich dcérskych spolocností v prejednávanej veci sa musia zamietnut. - O okolnostiach, ktoré uvádzajú zalobkyne s cielom vyvrátit domnienku zodpovednosti spolocností TKAG a TKE za správanie ich dcérskych spolocností 121 Zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 v podstate tvrdia, ze aj keby existovala domnienka zodpovednosti spolocností TKAG a TKE za správanie ich dcérskych spolocností, táto domnienka by bola vyvrátená, kedze vo vztahu ku Komisii bolo pocas správneho konania a najmä pocas dvoch stretnutí konaných 1. marca 2005 a 20. septembra 2006 preukázané, ze dcérske spolocnosti skupiny ThyssenKrupp konali a konajú z hospodárskeho a právneho hladiska samostatne. 122 Po prvé zalobkyne vo veciach T-147/07, T-148/07, T-149/07 a T-150/07 tvrdia, ze TKAG je len holdingová spolocnost, ktorá vlastní podiely v lokálnych spolocnostiach, ktoré sa podielali na karteloch, len prostredníctvom iných holdingových spolocností, a ze TKE je len sprostredkujúca holdingová spolocnost, ktorá sa nepodiela na prevádzkových cinnostiach v odvetví výtahov a eskalátorov. Takéto tvrdenia sa musia zamietnut, kedze samotná skutocnost, ze ide o holdingovú spolocnost alebo o sprostredkujúcu holdingovú spolocnost, nemôze vyvrátit domnienku zodpovednosti materskej spolocnosti za správanie jej dcérskych spolocností. V tejto súvislosti je potrebné osobitne poukázat na to, ze v rámci skupiny spolocností, o akú ide v prejednávanej veci, je holding spolocnostou, ktorej poslaním je preskupovat majetkové úcasti v rôznych spolocnostiach a ktorej úlohou je zabezpecit jednotu ich riadenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, body 60 a 63). 123 Po druhé zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 tvrdia, ze z dôvodu decentralizovanej prevádzkovej struktúry odvetvia "výtahy" spolocnosti ThyssenKrupp sa dcérske spolocnosti skupiny ThyssenKrupp, ktoré disponujú vlastnými ludskými a hmotnými zdrojmi, podielali na poruseniach bez toho, aby podliehali vplyvu spolocností TKE a TKAG. 124 Takéto tvrdenia nemôzu vyvrátit domnienku zodpovednosti spolocností TKAG a TKE za správanie dcérskych spolocností skupiny ThyssenKrupp, kedze tieto tvrdenia nie sú podlozené. V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze rozdelenie dcérskych spolocností spolocnosti TKAG na odvetvia, ako napríklad odvetvie "výtahy", za ktoré zodpovedá TKE a ktoré zoskupuje vsetky dcérske spolocnosti skupiny ThyssenKrupp, vrátane spolocnosti TKL, ktorá vsak nie je dcérskou spolocnostou spolocnosti TKE, predstavuje skôr nepriamy dôkaz o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu dotknutých materských spolocností na uvedené dcérske spolocnosti. 125 Po tretie tvrdenie zalobkýn vo veciach T-147/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07, ze neexistovalo nijaké prepojenie medzi riadiacimi orgánmi spolocností TKE a TKAG a ich dotknutými dcérskymi spolocnostami, tiez nemozno prijat. Je potrebné zdôraznit, ze tieto tvrdenia nie sú podlozené nijakým listinným dôkazom, pricom takéto dôkazy mohli byt poskytnuté, najmä pokial ide o menný zoznam clenov statutárnych orgánov uvedených podnikov v case porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 69). Okrem toho organizacné, hospodárske a právne väzby existujúce medzi spolocnostami TKAG a TKE a dcérskymi spolocnostami skupiny ThyssenKrupp môzu preukázat existenciu vplyvu spolocností TKAG a TKE na stratégiu uvedených dcérskych spolocností, a teda odôvodnit skutocnost, ze sa povazujú za jednu hospodársku jednotku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T-112/05, Zb. s. II-5049, bod 83). 126 Po stvrté zalobkyne vo veciach T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 zdôraznujú, ze v konaní vystupovali samostatne a ze predlozili individuálnu odpoved na oznámenie o výhradách. 127 Takáto argumentácia tiez nemôze vyvrátit domnienku zodpovednosti spolocností TKAG a TKE za správanie ich dcérskych spolocností. Je pravda, ze Súdny dvor konstatoval, ze ak materská spolocnost vystupuje ako jediný zástupca vo vztahu ku Komisii v súvislosti s predmetným porusením, môze to svedcit o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na správanie dcérskej spolocnosti (rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 98 vyssie, bod 29). Samotná skutocnost, ze dcérske spolocnosti predlozia súbor samostatných odpovedí na oznámenie o výhradách, vsak nemôze predstavovat dôkaz o samostatnosti týchto dcérskych spolocností. 128 Po piate zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07 a T-150/07 tvrdia, ze odôvodnenie c. 639 napadnutého rozhodnutia je nepresné, kedze Komisia údajne konstatovala, ze rozhodujúci vplyv spolocnosti TKE na správanie jej dcérskych spolocností vyplýva z toho, ze TKE vydala interný pokyn v rámci skupiny, ktorým svojim dcérskym spolocnostiam prikázala, aby sa sústredili na svoje vnútrostátne trhy, zatial co tento pokyn iba vyjadruje obchodnú politiku vedenú vnútrostátnymi dcérskymi spolocnostami. Sústredenie sa na vnútrostátne trhy údajne vyplýva z rozdelenia úloh medzi dcérske spolocnosti, ktoré vyplýva z osobitostí trhu. 129 Toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnom výklade odôvodnení c. 634 az 639 napadnutého rozhodnutia. Z týchto odôvodnení totiz vyplýva, ze Komisia konstatovala, ze TKE má zodpovedat za porusenia, ktorých sa dopustili jej dcérske spolocnosti, na základe skutocnosti, ze TKE vlastnila 100 % základného imania svojich dcérskych spolocností, a na základe nevyvrátenej domnienky rozhodujúceho vplyvu na ich obchodnú politiku vyplývajúcej z tejto skutocnosti. Je pravda, ze Komisia v odôvodnení c. 639 napadnutého rozhodnutia tiez uviedla, ze skutocnost, ze TKE vydala interný pokyn v rámci skupiny, ktorým svojim dcérskym spolocnostiam prikázala, aby sa sústredili na svoje vnútrostátne trhy, a ze dcérske spolocnosti sa týmto pokynom riadili, svedcí o tom, ze TKE vyuzila moznost uplatnovat rozhodujúci vplyv na obchodnú cinnost svojich dcérskych spolocností. Toto odôvodnenie je vsak reakciou na tvrdenie uvedené v odpovedi spolocnosti TKE na oznámenie o výhradách, ze TKE bola len sprostredkujúca holdingová spolocnost, ktorá neriadila bezné cinnosti spolocností, ktoré vlastnila (pozri bod 122 vyssie). 130 V kazdom prípade na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, skutocnost, ze TKE dala pokyn dcérskym spolocnostiam skupiny, ktoré patrili do odvetvia "výtahy", aby sa sústredili na svoje vnútrostátne trhy, svedcí - ako zdôraznila Komisia - o rozhodujúcom vplyve spolocnosti TKE nielen na správanie svojich dcérskych spolocností, ale aj na správanie spolocnosti TKL, ktorá - ako zalobkyna vo veci T-149/07 uviedla na pojednávaní - tiez patrí do tohto odvetvia. 131 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia v odôvodnení c. 641 napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 nevyvrátili domnienku zodpovednosti spolocností TKAG a TKE za porusenia, ktorých sa dopustili dcérske spolocnosti skupiny ThyssenKrupp v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku. O porusení povinnosti odôvodnenia a práva na obhajobu 132 Zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 v podstate tvrdia, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia z viacerých hladísk. V prvom rade je napadnuté rozhodnutie údajne nedostatocne odôvodnené, pokial ide o konstatovanie hospodárskej jednoty medzi spolocnostami TKAG, TKE a dcérskymi spolocnostami skupiny ThyssenKrupp, a nie je v nom uvedené, preco dôkazy predlozené spolocnostami skupiny ThyssenKrupp neboli dostacujúce na vyvrátenie domnienky zodpovednosti. Komisia dalej údajne nezohladnila viaceré dôkazy, ktoré predlozili zalobkyne vo veciach T-149/07 a T-150/07 v reakcii na oznámenie o výhradách. Napokon odôvodnenie c. 639 napadnutého rozhodnutia údajne obsahuje chyby odôvodnenia a navyse odkazuje na konstatovania, ktoré Komisia uviedla v súvislosti so skupinou Otis. 133 Na úvod je potrebné pripomenút, ze hoci Komisia podla ustálenej judikatúry nie je povinná v odôvodnení rozhodnutia, ktoré prijala na zabezpecenie uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze, zaoberat sa vsetkými skutkovými a právnymi otázkami a úvahami, na základe ktorých prijala takéto rozhodnutie, podla clánku 253 ES je povinná uviest aspon skutocnosti a úvahy, ktoré majú rozhodujúci význam v struktúre jej rozhodnutia, a tak umoznit súdom Únie a dotknutým osobám zistit podmienky, za ktorých Komisia uplatnila Zmluvu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 95 a tam citovanú judikatúru). 134 Po prvé je potrebné zamietnut argumentáciu zalobkýn vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 zalozenú na nedostatku odôvodnenia, pokial ide o konstatovanie hospodárskej jednoty medzi spolocnostami skupiny ThyssenKrupp, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie. Je totiz potrebné konstatovat, ze z odôvodnení c. 633 az 641 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne uviedla dôvody, pre ktoré správanie dcérskych spolocností ThyssenKrupp mozno pripísat ich materským spolocnostiam TKE a/alebo TKAG. V týchto odôvodneniach totiz Komisia s poukazom na judikatúru uvedenú v bode 96 vyssie konstatovala, ze treba vyvodit zodpovednost spolocností TKAG a TKE za správanie ich dcérskych spolocností, ktoré sa podielali na poruseniach clánku 81 ES. Komisia navyse konstatovala, ze zalobkyniam sa nepodarilo vyvrátit domnienku zodpovednosti. 135 Po druhé argumentáciu zalobkýn vo veciach T-149/07 a T-150/07, podla ktorej Komisia nezohladnila niektoré tvrdenia uvedené v reakcii na oznámenie o výhradách, nemozno prijat. 136 Pokial ide o skutocnost, ze TKE sa vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách odvolávala na neexistenciu nadnárodných pokynov a samostatný postup spolocnosti TKE a jej dcérskych spolocností v rámci správneho konania, je potrebné poukázat na to, ze Komisia v odôvodnení c. 639 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze "skutocnost, ze TKE vydala interný pokyn v rámci skupiny, ktorým svojim dcérskym spolocnostiam prikázala, aby sa sústredili na svoje vnútrostátne trhy, a ze dcérske spolocnosti sa týmto pokynom riadili, preukazuje, ze TKE vyuzila moznost uplatnit rozhodujúci vplyv na obchodnú cinnost svojich dcérskych spolocností." Okrem toho, hoci je pravda, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neodpovedala na tvrdenie zalozené na samostatnom postupe spolocnosti TKE a jej dcérskych spolocností v rámci správneho konania, je potrebné konstatovat, ze takéto tvrdenie nemôze mat rozhodujúci význam v struktúre napadnutého rozhodnutia, a teda vzhladom na judikatúru citovanú v bode 133 vyssie si nevyzaduje výslovnú odpoved Komisie. 137 Okrem toho Komisia tiez odpovedala na tvrdenia uvedené spolocnostou TKAG v jej odpovedi na oznámenie o výhradách. TKAG vo svojej odpovedi totiz tvrdila, ze podanie ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 nemôze odôvodnovat materiálnu zodpovednost spolocnosti TKAG, ze TKAG sa priamo ani nepriamo nepodielala na porusení, ze odvetvie výtahov a eskalátorov bolo organizované decentralizovane a riadené samostatne vnútrostátnymi dcérskymi spolocnostami, ze TKAG bola len holdingovou spolocnostou, ktorá nezasahovala do prevádzkovej cinnosti svojich dcérskych spolocností pôsobiacich v oblasti výtahov a eskalátorov, ze prevádzkové spolocnosti nedodrziavali smernice v oblasti dodrziavania právnych predpisov, ktoré im dorucila TKE, pricom ich vyzvala, aby ukoncili porusenie, ze spis Komisie neobsahoval dôkazy, ktoré by preukazovali uplatnovanie skutocného vplyvu spolocnosti TKAG na prevádzkové spolocnosti a ze TKAG vystupovala v správnom konaní vzdy nezávisle od ostatných spolocností. Ako vsak Komisia správne uvádza, body 74 az 87 odpovede spolocnosti TKAG na oznámenie o výhradách obsahujú v podstate pripomienky týkajúce sa právneho kritéria, ktoré treba uplatnit v rámci pripísania správania dcérskych spolocností jej materskej spolocnosti, ku ktorým sa Komisia vyjadrila v odôvodneniach c. 603 az 605 a 639 napadnutého rozhodnutia. Pokial ide o skutkové tvrdenia uvedené v spomenutej odpovedi, TKAG neuvádza nijaký dôkaz, ale len odkazuje na smernice týkajúce sa dodrziavania práva hospodárskej sútaze, ktoré navyse neboli pripojené k odpovedi spolocnosti TKAG na oznámenie o výhradách. Napokon, pokial ide o tvrdenie zalozené na samostatnom postupe spolocnosti TKAG a jej dcérskych spolocností v rámci správneho konania, toto tvrdenie si vzhladom na judikatúru citovanú v bode 133 vyssie tiez nevyzaduje výslovnú odpoved Komisie. 138 Preto sa výhrada zalozená na nedostatku odôvodnenia musí zamietnut. 139 Po tretie zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07 a T-149/07 tvrdia, ze odôvodnenie c. 639 napadnutého rozhodnutia je nedostatocne odôvodnené a odporuje "pravidlám logiky", kedze Komisia údajne konstatovala, ze v prípade jedného hospodárskeho subjektu sa mozno domnievat, ze dcérska spolocnost uplatnuje v podstate pokyny materskej spolocnosti, co znamená, ze zo zelaného záveru analýzy (v prejednávanej veci z existencie hospodárskej jednoty) sa vyvodzuje samotný predpoklad takého záveru (v prejednávanej veci neexistencia dôkazov o obchodnej nezávislosti dcérskych spolocností spolocnosti ThyssenKrupp). Okrem toho je nelogické odmietnut dôvod, ktorý umoznuje vyvrátit domnienku - v prejednávanej veci neexistenciu osobných prepojení medzi správnymi radami spolocnosti TKE a jej dcérskych spolocností - na základe tvrdenia, ze prepojenie riadiacich orgánov nie je predpokladom existencie domnienky. 140 Túto argumentáciu tiez nemozno prijat. Táto argumentácia totiz po prvé nerespektuje rezim domnienky zodpovednosti tak, ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bodoch 96 a 97 vyssie, a najmä skutocnost, ze materská spolocnost môze vyvrátit uvedenú domnienku predlozením dôkazov spôsobilých preukázat samostatnost jej dcérskych spolocností. Po druhé Komisia nezamietla tvrdenie zalobkýn týkajúce sa neexistencie prepojení medzi spolocnostou TKE a jej dcérskymi spolocnostami s odôvodnením, ze prepojenie riadiacich orgánov nie je predpokladom existencie domnienky zodpovednosti materskej spolocnosti. Naopak z odkazu na odôvodnenie c. 619 napadnutého rozhodnutia, ako aj z odôvodnenia c. 640 uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zamietla toto tvrdenie z dôvodu, ze TKE nepredlozila nijaký dôkaz na podporu tohto tvrdenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze ani v priebehu konania pred Vseobecným súdom tvrdenia zalobkýn týkajúce sa neexistencie prepojenia medzi riadiacimi orgánmi spolocností TKE a TKAG a ich dotknutými dcérskymi spolocnostami neboli podlozené nijakým listinným dôkazom (pozri bod 125 vyssie). 141 Pokial ide o odôvodnenie c. 639 napadnutého rozhodnutia, zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07 a T-150/07 tiez tvrdia, ze bolo porusené ich právo na obhajobu z dôvodu, ze spomenuté odôvodnenie odkazuje na odôvodnenie c. 626 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka existencie hospodárskej jednoty medzi spolocnostami skupiny Otis, a ze Komisia nesprístupnila rozhodujúce casti odôvodnení c. 622 az 625 napadnutého rozhodnutia spolocnosti ThyssenKrupp. 142 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze zalobkyne neuvádzajú, v akom smere skutocnost, ze odôvodnenie c. 639 napadnutého rozhodnutia odkazuje na odôvodnenie c. 626 uvedeného rozhodnutia, ovplyvnila jej právo na obhajobu v priebehu správneho konania. 143 Kedze výhrada uvedená v bode 141 vyssie sa musí vykladat tak, ze sa nou namieta nedostatok odôvodnenia, je potrebné konstatovat, ze pokial ide o odkaz na odôvodnenie c. 626 napadnutého rozhodnutia v odôvodnení c. 639 tohto rozhodnutia, Komisia iba konstatovala, ze "ako bolo uvedené v [odôvodnení c.] 626, na pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti nie je potrebné nijaké prepojenie cinností týchto dvoch podnikov." Je vsak potrebné konstatovat, ze vysvetlenia, na ktoré odkazuje odôvodnenie c. 639, sa nenachádzajú v odôvodnení c. 626 napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo spolocnostiam skupiny ThyssenKrupp sprístupnené, ale sú uvedené v predchádzajúcom odôvodnení a najmä v tejto casti odôvodnenia c. 625, ktorá tiez bola sprístupnená spolocnostiam skupiny ThyssenKrupp: "... [N]a pripísanie zodpovednosti za správanie dcérskej spolocnosti na trhu nie je potrebné nijaké prepojenie s obchodnou cinnostou materskej spolocnosti, ani úzka súvislost s cinnostou dcérskej spolocnosti. Je celkom bezné, ze jednotlivé cinnosti a specializácie sú v rámci skupiny podnikov pridelené rôznym subjektom." 144 Zalobkyne teda nemôzu oprávnene tvrdit, ze právne zásady, z ktorých vychádzala Komisia v odôvodnení c. 639 napadnutého rozhodnutia, zostali nejasné. Za týchto okolností sa výhrada uvedená v bode 141 vyssie teda tiez musí zamietnut. 145 Po stvrté zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 tvrdia, ze Komisia vo svojich vyjadreniach k zalobe uviedla súbor nových tvrdení, ktoré nemôzu nahradit chýbajúce odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí. Tieto tvrdenia sú údajne oneskorené a neprípustné a v kazdom prípade nedôvodné. 146 Ako bolo uvedené v bode 133 vyssie, Komisia je podla clánku 253 ES povinná uviest aspon skutocnosti a úvahy, ktoré majú rozhodujúci význam v struktúre jej rozhodnutia, a tak umoznit súdom Únie a dotknutým osobám zistit podmienky, za ktorých Komisia uplatnila Zmluvu. Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze pokial nejde o výnimocné okolnosti, rozhodnutie musí obsahovat odôvodnenie uvedené v jeho znení a nemôze byt po prvý raz a dodatocne odôvodnené v súdnom konaní (pozri rozsudok European Night Services a i./Komisia, uz citovaný v bode 133 vyssie, bod 95 a tam citovanú judikatúru). Odôvodnenie sa teda v zásade musí dotknutej osobe oznámit súcasne s rozhodnutím, ktoré jej spôsobuje ujmu (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 463 a tam citovanú judikatúru). 147 Ako uz bolo uvedené v bode 134 vyssie, z odôvodnení c. 633 az 641 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne uviedla dôvody, pre ktoré správanie dcérskych spolocností ThyssenKrupp mozno pripísat ich materským spolocnostiam TKE a/alebo TKAG. V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze cielom tvrdení uvedených vo vyjadreniach Komisie k zalobe je len odpovedat na tvrdenia uvedené vo vyjadreniach zalobkýn a nie nahradit údajné chýbajúce odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí. 148 Z toho vyplýva, ze tejto poslednej výhrade tiez nemozno vyhoviet. 149 Preto sa vsetky výhrady zalobkýn vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 týkajúce sa porusenia clánku 253 ES a práva na obhajobu v súvislosti s pripísaním porusení, ktorých sa dopustili dcérske spolocnosti skupiny ThyssenKrupp, spolocnostiam TKAG a TKE musia zamietnut. O návrhoch na vykonanie dôkazov 150 Na podporu svojho tvrdenia, ze spolocnosti skupiny ThyssenKrupp podrobne vysvetlili decentralizovanú organizáciu odvetví cinnosti dotknutých napadnutým rozhodnutím vo vnútri tejto skupiny, zalobkyne vo veciach T-147/07, T-148/07, T-149/07 a T-150/07 navrhujú podla clánku 65 písm. c) rokovacieho poriadku vypocut osobu zodpovednú za spis v rámci Komisie, úradníka Komisie, ktorý viedol inspekcie v Nemecku 28. a 29. januára 2004, ako aj clena vedenia spolocnosti TKE. Okrem toho zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 navrhujú vypocut zamestnanca spolocnosti TKAG. Zalobkyna vo veci T-149/07 tiez navrhuje, aby Vseobecný súd ulozil Komisii povinnost predlozit jej rozhodnutie K(2005) 4634 z 30. novembra 2005 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] (Vec COMP/38.354 - Priemyselné vrecia), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. októbra 2007 (L 282, s. 41), z ktorého údajne vyplýva, ze neexistuje objektívny dôvod na solidárne ulozenie pokuty sprostredkujúcemu holdingu, ak uz bola ulozená pokuta dcérskym spolocnostiam, ktoré sa dopustili porusenia, a holdingu, ktorý stojí na cele skupiny. 151 Pokial ide o posúdenie návrhov na vykonanie dôkazov podaných úcastníkom sporu, je potrebné pripomenút, ze len Vseobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplnit informácie, ktorými disponuje vo veci, o ktorej rozhoduje (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, C-260/05 P, Zb. s. I-10005, bod 77 a tam citovanú judikatúru). 152 Po prvé, pokial ide o návrhy na vypocutie svedkov, ktorí by umoznili preukázat, ze spolocnosti skupiny ThyssenKrupp podrobne vysvetlili decentralizovanú organizáciu odvetví cinnosti dotknutých napadnutým rozhodnutím vo vnútri tejto skupiny, je potrebné poukázat na to, ze Komisia nespochybnuje skutocnost, ze spolocnosti skupiny ThyssenKrupp predlozili ústne vysvetlenia týkajúce sa údajnej decentralizovanej organizácie tejto skupiny. Konstatovala vsak, ze tvrdenia spolocností skupiny ThyssenKrupp neboli podlozené listinnými dôkazmi a dokonca ich vyvracali niektoré listiny v spise. 153 Po druhé, pokial ide o ziadost o predlozenie rozhodnutia Komisie K(2005) 4634, predlozenie tohto rozhodnutia nemozno povazovat za nevyhnutné pre vyriesenie sporu, kedze rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudky JCB Service/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, body 201 a 205, a Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 60; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 92). 154 Návrhy na vykonanie dôkazov teda treba zamietnut, kedze údaje obsiahnuté v spise sú dostacujúce na to, aby Vseobecný súd mohol rozhodnút o tomto zalobnom dôvode. 155 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze tento zalobný dôvod treba zamietnut. 3. O návrhoch na zrusenie alebo znízenie ulozených pokút O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ne bis in idem 156 V odôvodnení c. 655 napadnutého rozhodnutia Komisia takto zamietla tvrdenie spolocnosti ThyssenKrupp, ze akákolvek pokuta, ktorá by jej bola ulozená, by bola v rozpore so zásadou ne bis in idem vzhladom na údajné rozhodnutia o zhovievavosti prijaté vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze v Belgicku, v Luxembursku a v Holandsku: "Na uplatnenie zásady [ne bis in idem] je potrebné..., aby bolo vydané rozhodnutie o tom, ci skutocne doslo k poruseniu, alebo aby doslo k opätovnému preskúmaniu zákonnosti uvedeného správania. V posudzovanom prípade ani jeden z vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze spomenutých spolocnostou ThyssenKrupp vec nepreskúmal, ani nevydal konecné rozhodnutie vo veci samej. Zásada ne bis in idem nebráni Komisii v tom, aby vykonávala svoju právomoc, ked bolo vydané predbezné rozhodnutie o zhovievavosti na vnútrostátnej úrovni. Okrem toho v tejto veci vsetky údajné vnútrostátne rozhodnutia spomenuté spolocnostou ThyssenKrupp boli prijaté po zacatí konania Komisiou v zmysle clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003. Podla tohto ustanovenia sú za týchto okolností vsetky vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze zbavené svojej právomoci na uplatnovanie clánku 81 [ES]..." 157 Zalobkyne vo veciach T-144/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie porusuje zásadu ne bis in idem. V tejto súvislosti tvrdia, ze Komisia im nemohla ulozit pokuty za porusenia, ktorých sa dopustila ThyssenKrupp v Belgicku, v Luxembursku a v Holandsku, kedze uz boli právoplatne odsúdené za uvedené porusenia v zmysle clánku 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami státov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrusení kontrol na ich spolocných hraniciach (Ú. v. ES L 239, 2000, s. 19; Mim. vyd. 19/002, s. 9) (dalej len "DVSD") belgickým, luxemburským a holandským orgánom hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti poukazujú na rozhodnutie belgického zboru spravodajcov [dôverné]([2]1), na stanovisko o zhovievavosti luxemburského orgánu hospodárskej sútaze [dôverné] a na príslub zhovievavosti (clementietoezegging) holandského orgánu hospodárskej sútaze [dôverné]. Zdôraznujú tiez, ze rozhodnutia vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze predchádzajú zacatiu konania Komisiou 7. októbra 2005, takze nemozno konstatovat, ze vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze boli v okamihu vydania svojich rozhodnutí zbavené svojej právomoci podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003. 158 Je potrebné pripomenút, ze zásada ne bis in idem, ktorá je tiez zakotvená v clánku 4 protokolu c. 7 k EDLP, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie súdy zabezpecujú (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 26, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 598). 159 V oblasti práva hospodárskej sútaze Únie uz bolo rozhodnuté, ze táto zásada zakazuje, aby Komisia znova uznala podnik za zodpovedný alebo ho stíhala z dôvodu protisútazného správania, za ktoré uz bol sankcionovaný alebo vo vztahu ku ktorému bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím Komisie, proti ktorému uz nemozno podat zalobu (rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 59; rozsudky Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, body 85 a 86; z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, body 130 a 131, a FNCBV a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 340). 160 Predpokladom uplatnenia zásady ne bis in idem teda je, ze sa rozhodlo o existencii porusenia alebo ze bola preskúmaná zákonnost jeho posúdenia (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 60). Zásada ne bis in idem teda zakazuje iba nové vecné posúdenie existencie porusenia, ktoré by malo za následok bud ulozenie druhej sankcie popri prvej sankcii v prípade, ak by sa znova konstatovala zodpovednost, alebo prvej sankcie v prípade, ak by zodpovednost, ktorá prvým rozhodnutím nebola konstatovaná, bola konstatovaná druhým rozhodnutím (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 61). 161 Pokial ide o otázku, ci rozhodnutie vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze môze bránit Komisii v tom, aby znova uznala za zodpovedný alebo stíhala ten istý podnik, je potrebné pripomenút, ze uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totoznosti skutkového stavu, porusovatela a chráneného právneho záujmu. Táto zásada teda zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté protiprávne správanie s cielom chránit ten istý právny záujem (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 338; rozsudky FNCBV a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 340, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 600). 162 Kedze cielom postupu orgánov hospodárskej sútaze clenských státov na jednej strane a Komisie na druhej strane v rámci stíhania a konstatovania zodpovednosti podnikov za porusenia clánkov 81 ES a 82 ES na základe právomocí, ktoré im priznávajú clánky 5 a 14 nariadenia c. 1/2003, je ochrana toho istého právneho záujmu, konkrétne ochrana slobodnej hospodárskej sútaze vo vnútri spolocného trhu, ktorá je podla clánku 3 ods. 1 písm. g) ES základným cielom Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 31), je potrebné konstatovat, ze zásada ne bis in idem zakazuje, aby Komisia znova uznala podnik za zodpovedný alebo ho stíhala za porusenie clánkov 81 ES alebo 82 ES, za ktoré bol sankcionovaný alebo vo vztahu ku ktorému bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, skorsím rozhodnutím vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze vydaným na základe clánku 5 nariadenia c. 1/2003, ktoré nadobudlo právoplatnost. 163 V prvom rade je teda potrebné preskúmat, ci akty uvedené v bode 157 vyssie predstavujú rozhodnutia vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze, ktorými boli zalobkyne sankcionované za porusenia, ku ktorým doslo v Belgicku, v Luxembursku a v Holandsku a ktoré boli konstatované v napadnutom rozhodnutí, alebo ktorými bolo právoplatne rozhodnuté, ze za tieto porusenia nezodpovedajú. 164 Je potrebné konstatovat, ze akty príslusných vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze sa vztahujú na oslobodenie od pokút, ktoré by mohli spolocnosti patriace do skupiny ThyssenKrupp získat za porusenia v Belgicku, v Luxembursku a v Holandsku, ktoré boli neskôr konstatované a sankcionované v napadnutom rozhodnutí. Ako vsak Komisia správne zdôraznuje v odôvodnení c. 655 napadnutého rozhodnutia, "ani jeden z vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze spomenutých spolocnostou ThyssenKrupp... nevydal konecné rozhodnutie vo veci samej." Kedze aktmi vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze, na ktoré sa odvolávajú zalobkyne, sa nerozhodlo o existencii porusení, ku ktorým doslo v Belgicku, v Luxembursku a v Holandsku, tieto akty podla judikatúry citovanej v bode 160 vyssie nemôzu bránit Komisii v konstatovaní a v sankcionovaní uvedených porusení v napadnutom rozhodnutí. 165 Podla zalobkýn vo veciach T-144/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 vsak na úcely uplatnenia zásady ne bis in idem postacuje predbezné preskúmanie porusenia vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti poukazujú na clánok 54 DVSD a na rozsudok Súdneho dvora z 11. februára 2003, Gözütok a Brügge (C-187/01 a C-385/01, Zb. s. I-1345, bod 30), ktorým bol údajne prekonaný rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 159 vyssie (bod 60). Rozhodnutia vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze o oslobodení od pokút údajne splnajú podmienky clánku 54 DVSD. 166 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze clánok 54 DVSD stanovuje, ze "osoba právoplatne odsúdená jednou zo zmluvných strán nesmie byt pre ten istý cin stíhaná inou zmluvnou stranou...". Podla rozsudku Gözütok a Brügge, uz citovaného v bode 165 vyssie (body 30 a 31), je osoba právoplatne odsúdená, ak sa po skoncení vnútrostátneho konania trestné stíhanie definitívne ukoncí, aj ked súd v rámci tohto konania vôbec nekonal. 167 Aj za predpokladu, ze v oblasti práva hospodárskej sútaze Únie by bolo mozné odvolávat sa na clánok 54 DVSD vzhladom na to, ze predstavuje vyjadrenie vseobecnej zásady práva Únie, konkrétne zásady ne bis in idem, bolo by potrebné konstatovat, ze predbezné rozhodnutie o zhovievavosti vydané vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze v kazdom prípade nemozno povazovat za rozhodnutie, na ktoré sa vztahuje toto ustanovenie. Priznanie docasného oslobodenia od pokút totiz nezodpovedá konecnej povahe zániku trestného stíhania, ktorý sa vyzaduje podla clánku 54 DVSD. 168 Po prvé, pokial ide o údajné rozhodnutie belgického orgánu hospodárskej sútaze, je potrebné konstatovat, ze toto rozhodnutie [dôverné] vydal belgický zbor spravodajcov. Podla spolocného oznámenia rady hospodárskej sútaze a zboru spravodajcov o oslobodení od pokút a znízení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov (dalej len "belgické oznámenie o zhovievavosti") ziadosti o oslobodenie od pokút podané na belgickom orgáne hospodárskej sútaze najprv preskúma zbor spravodajcov (body 7 a 8 belgického oznámenia o zhovievavosti). Vzhladom na to, ze "... rada hospodárskej sútaze... je súdnym orgánom s rozhodovacou právomocou" (bod 7 belgického oznámenia o zhovievavosti), vsak len tomuto orgánu prinálezí vydávat konecné rozhodnutia o oslobodení od pokút "po skoncení vysetrovania... na základe vysetrovacej správy spravodajcu..." (bod 8 belgického oznámenia o zhovievavosti; pozri tiez body 21 a 22 belgického oznámenia o zhovievavosti). Vzhladom na belgickú právnu úpravu je teda list zboru spravodajcov týkajúci sa ziadosti o oslobodenie od pokút vzdy docasný. 169 Docasná povaha listu zboru spravodajcov [dôverné] navyse vyplýva aj z jeho obsahu, kedze sa v nom uvádza, ze ziadosti "... na prvý pohlad splnajú podmienky na získanie oslobodenia od pokút...". 170 Nemozno teda konstatovat, ze list zboru spravodajcov [dôverné] mal za následok definitívne ukoncenie trestného stíhania, pokial ide o úcast spolocnosti ThyssenKrupp na porusení v Belgicku. Vzhladom na to, ze ThyssenKrupp nebola belgickým orgánom hospodárskej sútaze "právoplatne odsúdená" v zmysle clánku 54 DVSD, v prejednávanej veci nic nebránilo Komisii v tom, aby v clánku 1 ods. 1 a v clánku 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia konstatovala a sankcionovala úcast tohto podniku na porusení v Belgicku. 171 Po druhé, pokial ide o stanovisko o zhovievavosti luxemburskej rady hospodárskej sútaze, [dôverné] je potrebné konstatovat, ze týmto stanoviskom sa vo vztahu k spolocnostiam TKAL a TKE potvrdzuje prijatie ich ziadosti o zhovievavost týkajúcej sa porusenia v Luxembursku a potvrdzuje sa ním, ze táto ziadost sa zohladní v konaní v Luxembursku (clánky 1 a 2 stanoviska o zhovievavosti). Tak ako v prípade listu belgického zboru spravodajcov vsak ani v tomto prípade nedoslo k vydaniu konecného rozhodnutia o ziadosti o oslobodenie od pokút. Luxemburská rada hospodárskej sútaze totiz povazovala za "vhodné prerusit konanie o ziadosti o zhovievavost vo veci samej, kým sa neskoncí vysetrovanie vykonávané Komisiou..." (bod 6 a clánok 3 stanoviska o zhovievavosti). 172 Za týchto okolností ThyssenKrupp stanoviskom o zhovievavosti [dôverné] luxemburskej rady hospodárskej sútaze tiez nebola "právoplatne odsúdená" v zmysle clánku 54 DVSD. Toto stanovisko o zhovievavosti teda nebránilo Komisii v tom, aby v clánku 1 ods. 3 a v clánku 2 ods. 3 napadnutého rozhodnutia konstatovala a sankcionovala úcast tohto podniku na porusení v Luxembursku. 173 Po tretie, pokial ide o príslub zhovievavosti holandského orgánu hospodárskej sútaze [dôverné], je potrebné konstatovat, ze tento príslub tiez nemá konecnú povahu. V tomto príslube sa totiz spolocnostiam TKAG a TKL priznáva oslobodenie od pokút iba v prípade, ak holandský orgán hospodárskej sútaze sám preskúma a presetrí porusenie v Holandsku, ci uz na ziadost Komisie, alebo z vlastnej iniciatívy (bod 7 príslubu zhovievavosti). Vzhladom na to, ze tento prípad nenastal, si vsak príslub zhovievavosti v prejednávanej veci ponechal svoju docasnú povahu a nemal za následok definitívne ukoncenie trestného stíhania spolocnosti ThyssenKrupp za jej úcast na porusení v Holandsku. 174 Za týchto okolností príslub zhovievavosti nebránil Komisii v tom, aby v clánku 1 ods. 4 a v clánku 2 ods. 4 napadnutého rozhodnutia konstatovala a sankcionovala úcast spolocnosti ThyssenKrupp na porusení v Holandsku. 175 Komisia teda v odôvodnení c. 655 napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze akty vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze uvedené v bode 157 vyssie predstavujú predbezné rozhodnutia o zhovievavosti, ktoré jej nebránia vo výkone jej právomoci. 176 V druhom rade vzhladom na vyssie uvedené konstatovania je argumentácia zalobkýn, podla ktorej Komisia v odôvodnení c. 655 napadnutého rozhodnutia nesprávne konstatovala, ze príslusné vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze boli v okamihu prijatia aktov uvedených v bode 157 vyssie zbavené svojej právomoci podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, neúcinná. Totiz aj za predpokladu, ze uvedené orgány by v okamihu prijatia aktov uvedených v bode 157 vyssie este stále mali právomoc na vydanie rozhodnutí o zhovievavosti, je potrebné konstatovat, ze uvedené akty v prejednávanej veci nepostacujú na uplatnenie zásady ne bis in idem, kedze nepredstavujú rozhodnutia o existencii porusenia a v kazdom prípade majú docasnú povahu. 177 To isté platí aj pre argumentáciu zalozenú na prednosti zásady ne bis in idem pred sekundárnym právom Únie, kedze podmienky na uplatnenie tejto zásady v prejednávanej veci v kazdom prípade nie sú splnené. 178 V tretom rade zalobkyne vo veciach T-144/07, T-149/07 a T-150/07 tvrdia, ze mali legitímnu dôveru v skutocnost, ze akty vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze spomenuté v bode 157 vyssie ich chránia pred novým stíhaním zo strany Komisie. 179 Právo domáhat sa ochrany legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, ze správny orgán Únie tým, ze mu poskytol presné uistenia, vyvolal u neho dôvodné ocakávania [rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 2004, Di Lenardo a Dilexport, C-37/02 a C-38/02, Zb. s. I-6911, bod 70; rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1998, Embassy Limousines & Services/Parlament, T-203/96, Zb. s. II-4239, bod 74, a z 15. novembra 2007, Enercon/ÚHVT (Konvertor veternej energie), T-71/06, neuverejnený v Zbierke, bod 36]. 180 Nikto sa vsak nemôze odvolávat na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, pokial neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnút správny orgán (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. septembra 1995, Lefebvre a i./Komisia, T-571/93, Zb. s. II-2379, bod 72, a z 29. januára 1998, Dubois et Fils/Rada a Komisia, T-113/96, Zb. s. II-125, bod 68). Bez ohladu na formu ich oznámenia sú takýmito uisteniami informácie, ktoré sú presné a zhodujúce sa, neviazu sa na splnenie nijakej podmienky a pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. júla 1998, Mellett/Súdny dvor, T-66/96 a T-221/97, Zb. VS s. I-A-449 a II-1305, body 104 a 107). 181 Je potrebné konstatovat, ze zalobkyne neuvádzajú nijakú skutocnost, z ktorej by vyplývalo, ze Komisia im poskytla presné uistenia, ze akty vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze spomenuté v bode 157 vyssie ich chránia pred akýmkolvek stíhaním a pred akýmkolvek konstatovaním ich zodpovednosti za porusenia v Belgicku, v Luxembursku a v Holandsku, ktoré boli konstatované a sankcionované v napadnutom rozhodnutí. Rovnako bez ohladu na to, ci je postup vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze spôsobilý vyvolat u jednotlivcov legitímnu dôveru, ktorá by mohla mat vplyv na zákonnost rozhodnutia Komisie, zalobkyne neuvádzajú nijakú skutocnost, ktorá by mohla preukázat, ze dostali presné uistenia od vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze, ze akty spomenuté v bode 157 vyssie bránia Komisii konstatovat a sankcionovat uvedené porusenia. Napokon, ako uz bolo uvedené v bodoch 168 az 175 vyssie, z obsahu týchto aktov vyplýva, ze mali docasnú povahu, a preto nemohli vyvolat nijaké legitímne ocakávanie, ze ThyssenKrupp nebude stíhaná a sankcionovaná za porusenia konstatované v napadnutom rozhodnutí. 182 Tvrdenie zalozené na zásade ochrany legitímnej dôvery sa teda musí zamietnut. 183 Vo stvrtom rade zalobkyne vo veciach T-144/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 subsidiárne tvrdia, ze aj keby zásada ne bis in idem nebola uplatnitelná, nezohladnenie vnútrostátnych rozhodnutí o oslobodení od pokút vydaných vo vztahu k nim v napadnutom rozhodnutí predstavuje zjavne nesprávne posúdenie a porusenie zásad riadnej správy vecí verejných a právnej istoty. 184 Po prvé, ako vyplýva z bodov 158 az 175 vyssie, akty vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze, na ktoré sa odvolávajú zalobkyne, predstavujú predbezné rozhodnutia o zhovievavosti, ktoré nebránia Komisii vo výkone jej právomoci. 185 Z judikatúry, ktorú zalobkyne uvádzajú na podporu svojho tvrdenia, dalej vyplýva, ze Komisia je pri stanovovaní výsky pokuty na základe zásady spravodlivosti povinná zohladnit sankcie, ktoré tomu istému podniku uz boli ulozené za ten istý skutok, ak ide o sankcie ulozené za porusenia kartelového práva clenského státu, cize o porusenia, ku ktorým doslo na území Únie (rozsudky Súdneho dvora z 13. februára 1969, Wilhelm a i., 14/68, Zb. s. 1, bod 11, a zo 14. decembra 1972, Boehringer Mannheim/Komisia, 7/72, Zb. s. 1281, bod 3; rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 87; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, T-322/01, Zb. s. II-3137, bod 279). 186 O taký prípad vsak v prejednávanej veci zjavne nejde, kedze je nesporné, ze aktmi vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze spomenutými v bode 157 vyssie nebola zalobkyniam ulozená nijaká sankcia. 187 Napokon judikatúra citovaná v bode 185 vyssie sa v kazdom prípade vztahovala na rozhodnutia vydané vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze v case, ked este neplatilo nariadenie c. 1/2003, a týkala sa rizika, ze dôjde k ulozeniu súbezných sankcií za porusenie podla vnútrostátneho práva a podla sútazného práva Únie. Ako správne zdôraznuje Komisia, takéto riziko je v súcasnosti vylúcené vdaka európskej sieti hospodárskej sútaze vytvorenej nariadením c. 1/2003, ustanoveniam týkajúcim sa spolupráce medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov obsiahnutým v uvedenom nariadení a oznámeniu o spolupráci v rámci siete. 188 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy v prejednávanej veci z nijakej zásady práva Únie nevyplývala Komisii povinnost zohladnit pri stanovení pokút v napadnutom rozhodnutí predbezné rozhodnutia o zhovievavosti spomenuté v bode 157 vyssie. 189 Subsidiárne tvrdenie, ktoré uvádzajú zalobkyne vo veciach T-144/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07, sa teda tiez musí zamietnut. 190 Za týchto okolností sa zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ne bis in idem musí zamietnut ako celok. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998, zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania a práva na obhajobu pri stanovení východiskovej sumy pokút v závislosti od závaznosti porusení Úvodné poznámky 191 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne vo veciach T-147/07, T-148/08, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 napádajú stanovenie východiskovej sumy pokút Komisiou. 192 Na úvod je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia disponuje sirokou diskrecnou právomocou, pokial ide o metódu výpoctu pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach z roku 1998, obsahuje rôzne flexibilné faktory umoznujúce Komisii vykonávat jej diskrecnú právomoc v súlade s ustanoveniami clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 112 a tam citovanú judikatúru). 193 Závaznost porusení práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa musí urcit na základe velkého mnozstva skutocností, akými sú najmä konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa nevyhnutne musia zohladnit (rozsudky Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 72, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 54). 194 Ako bolo uvedené v bode 25 vyssie, Komisia v prejednávanej veci stanovila výsku pokút uplatnením metódy vymedzenej v usmerneniach z roku 1998. 195 Aj ked usmernenia z roku 1998 nemozno kvalifikovat ako právne pravidlá, ktoré by bol správny orgán povinný v kazdom prípade dodrziavat, stanovujú orientacné pravidlá postupu správneho orgánu, od ktorých sa správny orgán nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 209 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 70). 196 Komisia sa prijatím takýchto pravidiel správania a tým, ze ich zverejnením oznámila, ze ich v budúcnosti uplatní na prípady, ktorých sa týkajú, sama obmedzuje vo výkone svojej diskrecnej právomoci a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 211 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 71). 197 Okrem toho usmernenia z roku 1998 vseobecne a abstraktne urcujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút, a preto zaistujú právnu istotu podnikov (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, body 211 a 213). 198 Napokon treba pripomenút, ze usmernenia z roku 1998 upravujú po prvé posúdenie závaznosti porusenia ako takej, na základe ktorej sa môze stanovit vseobecná východisková suma (bod 1 A druhý odsek). Po druhé závaznost sa posudzuje so zretelom na povahu spáchaných porusení a na vlastnosti dotknutého podniku, najmä na jeho velkost a postavenie na relevantnom trhu, co môze viest k zvázeniu východiskovej sumy, zaradeniu podnikov do kategórií a stanoveniu konkrétnej východiskovej sumy (bod 1 A tretí az siedmy odsek). Napadnuté rozhodnutie 199 Po prvé v oddiele napadnutého rozhodnutia venovanom závaznosti porusení (oddiel 13.6.1) Komisia paralelne skúma styri porusenia konstatované v clánku 1 tohto rozhodnutia, kedze "vykazujú spolocné znaky" (odôvodnenie c. 657 napadnutého rozhodnutia). Tento oddiel je rozdelený na tri pododdiely, pricom prvý je nazvaný "Povaha porusení" (pododdiel 13.6.1.1), druhý je nazvaný "Rozsah relevantného geografického trhu" (pododdiel 13.6.1.2) a tretí je nazvaný "Záver o závaznosti porusenia" (pododdiel 13.6.1.3). 200 V pododdiele nazvanom "Povaha porusení" Komisia v odôvodneniach c. 658 a 659 napadnutého rozhodnutia uvádza: "658 Porusenia, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, spocívali predovsetkým v tajných dohodách medzi sútazitelmi o tom, ze si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, ze si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáze nových výtahov a/alebo eskalátorov a ze si nebudú konkurovat, pokial ide o údrzbu a modernizáciu výtahov a eskalátorov (okrem Nemecka, kde cinnost údrzby a modernizácie nebola predmetom diskusií medzi úcastníkmi kartelu). Takéto horizontálne obmedzenia patria uz svojou povahou medzi najzávaznejsie porusenia clánku 81 [ES]. Porusenia v tomto prípade umelo zbavili zákazníkov výhod, ktoré mohli získat z predkladania ponúk v podmienkach slobodnej hospodárskej sútaze. Tiez treba poznamenat, ze niektoré zo zmanipulovaných projektov boli verejné zákazky financované z daní, ktoré sa realizovali práve s cielom získat konkurencné ponuky s dobrým pomerom kvality a ceny. 659 Pre posúdenie závaznosti porusenia sú faktory týkajúce sa jeho ciela vo vseobecnosti významnejsie ako faktory týkajúce sa jeho úcinkov, najmä ked sa dohody, ako to je v tomto prípade, týkajú velmi závazných porusení, ako je urcovanie cien a rozdelenie trhu. Úcinky dohody vo vseobecnosti nie sú smerodajným kritériom na posúdenie závaznosti porusenia." 201 Komisia dalej uvádza, ze "sa neusilovala preukázat presné úcinky porusenia, kedze [bolo] nemozné urcit s dostatocnou presnostou príslusné konkurencné parametre (cena, obchodné podmienky, kvalita, inovácia a iné) v prípade neexistencie porusení" (odôvodnenie c. 660 napadnutého rozhodnutia). Zastáva vsak názor, ze "je... zrejmé, ze porusenia mali skutocný dopad," a na tento úcel uvádza, ze "samotná skutocnost, ze clenovia kartelu zaviedli rôzne protisútazné opatrenia, svedcí o dopade na trh, aj ked skutocný úcinok je tazké zmerat, kedze najmä nie je známe, ci a kolko iných projektov bolo zmanipulovaných, ani kolko projektov mohlo byt rozdelených medzi clenov kartelu bez toho, aby boli potrebné kontakty medzi nimi" (odôvodnenie c. 660 napadnutého rozhodnutia). V tom istom odôvodnení Komisia dalej uvádza, ze "vysoké celkové podiely sútazitelov na trhu svedcia o pravdepodobných protisútazných úcinkoch a [ze] relatívna stabilita týchto podielov na trhu pocas celej dlzky trvania porusení potvrdzuje tieto úcinky." 202 V odôvodneniach c. 661 az 669 napadnutého rozhodnutia Komisia reaguje na tvrdenia, ktoré uviedli zalobkyne v priebehu správneho konania a ktorými sa usilovali preukázat obmedzený dopad porusení na trh. 203 V pododdiele nazvanom "Rozsah relevantného geografického trhu" Komisia v odôvodnení c. 670 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze "kartely, ktoré sú predmetom [napadnutého] rozhodnutia, sa vztahovali na celé územia Belgicka, Nemecka, Luxemburska alebo Holandska," a ze "z judikatúry jednoznacne vyplýva, ze vnútrostátny geografický trh, ktorý sa vztahuje na celé územie clenského státu, uz sám osebe predstavuje podstatný podiel na spolocnom trhu." 204 V pododdiele nazvanom "Záver o závaznosti porusenia" Komisia v odôvodnení c. 671 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze kazdý podnik, ktorému bolo rozhodnutie urcené, sa dopustil jedného alebo viacerých velmi závazných porusení clánku 81 ES "vzhladom na povahu porusení a na skutocnost, ze kazdé z nich sa vztahovalo na celé územie jedného clenského státu (Belgicka, Nemecka, Luxemburska alebo Holandska)." Komisia dospela k záveru, ze "tieto faktory sú také, ze porusenia sa musia povazovat za velmi závazné, aj ked ich skutocný dopad nemozno zmerat." 205 Po druhé v oddiele napadnutého rozhodnutia nazvanom "Rozdielne zaobchádzanie" (oddiel 13.6.2) Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty pre kazdý podnik, ktorý sa podielal na jednotlivých karteloch (pozri body 28 az 31 vyssie), ktorá podla odôvodnenia c. 672 napadnutého rozhodnutia zohladnuje "skutocnú hospodársku schopnost porusovatelov spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi". Komisia v odôvodnení c. 673 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ze "na tento úcel boli podniky rozdelené do viacerých kategórií v závislosti od obratu dosiahnutého na trhu s výtahmi a/alebo eskalátormi, vrátane prípadných sluzieb údrzby a modernizácie." O údajnej protiprávnosti vseobecných východiskových súm pokút 206 V prvom rade, pokial ide o porusenia v Nemecku, zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 tvrdia, ze Komisia pri stanovení východiskovej sumy pokuty porusila zásadu proporcionality a svoju vlastnú rozhodovaciu prax. Stanovila totiz východiskovú sumu pokuty na základe velkosti trhu s výtahmi a eskalátormi, ktorá predstavovala viac ako 500 miliónov eur (odôvodnenie c. 664 napadnutého rozhodnutia). Kartely vsak mali vplyv len na predaj eskalátorov a na malú cast predaja výtahov v Nemecku, ktorá zodpovedá velkým alebo prestíznym projektom. Velkost trhu dotknutého dohodami teda neprekracuje 170 miliónov eur. Trh s velkými projektmi predstavuje trh oddelený od ostatných trhov s výtahmi, na ktorom pôsobia len Otis, Schindler, Kone a ThyssenKrupp a na ktorom sú podmienky hospodárskej sútaze natolko specifické, ze kartely týkajúce sa tohto trhu nemohli mat citelný vplyv na trh so standardnými výtahmi, co vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý predlozili zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 (dalej len "znalecký posudok"). Podla zalobkýn vo veciach T-149/07 a T-150/07 spekulácie o významnejsích úcinkoch v kazdom prípade nemozno vziat do úvahy, kedze neboli uvedené v oznámení o výhradách, cím bolo porusené ich právo na obhajobu. 207 Po prvé je potrebné zdôraznit, ze zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 nespochybnujú zákonnost metódy uvedenej v bode 1 A usmernení z roku 1998 týkajúcej sa stanovenia vseobecných východiskových súm pokút. Táto metóda pritom zodpovedá pausálnemu prístupu, podla ktorého sa vseobecná východisková suma pokuty stanovená podla závaznosti porusenia vypocíta na základe povahy a geografického rozsahu porusenia, ako aj konkrétneho dopadu porusenia na trh, pokial ho mozno zmerat (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 134, a zo 6. mája 2009, Wieland-Werke/Komisia, T-116/04, Zb. s. II-1087, bod 62). 208 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07, Komisia nestanovila vseobecnú východiskovú sumu pokuty za porusenie v Nemecku na základe velkosti údajne dotknutého trhu. Ako totiz vyplýva z odôvodnení c. 657 az 671 napadnutého rozhodnutia, Komisia zalozila svoj záver týkajúci sa posúdenia závaznosti porusení na povahe týchto porusení a na ich geografickom rozsahu. 209 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze velkost relevantného trhu v zásade nie je povinným faktorom, ale len jednou z okolností relevantných na úcely posúdenia závaznosti porusenia, pricom Komisia podla judikatúry navyse nie je povinná vymedzit relevantný trh alebo posúdit jeho velkost, pokial má predmetné porusenie protisútazný ciel (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 193 vyssie, body 55 a 64). 210 Komisia teda pri stanovení vseobecnej východiskovej sumy pokuty môze, avsak nie je povinná zohladnit hodnotu trhu, ktorý je predmetom porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky BASF/Komisia, uz citovaný v bode 207 vyssie, bod 134, a Wieland-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 207 vyssie, bod 63). Usmernenia z roku 1998 totiz nestanovujú, ze suma pokút sa vypocíta v závislosti od celkového obratu alebo od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nebránia vsak ani tomu, aby sa tieto obraty vzali do úvahy pri stanovení výsky pokuty s cielom dodrzat vseobecné zásady práva Únie, pokial si to okolnosti vyzadujú (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 187). Tvrdenie zalobkýn, ze vseobecná východisková suma pokuty stanovená pre kartel v Nemecku by mala odrázat údajne obmedzenú velkost relevantného trhu, teda vychádza z nesprávneho predpokladu a musí sa zamietnut. 211 Preto je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkýn, ze Komisia porusila zásadu proporcionality tým, ze nezohladnila skutocnost, ze pokial ide o trh s výtahmi, kartely mali vplyv len na velké alebo prestízne projekty, a ze velkost trhu dotknutého kartelmi teda nepresahovala 170 miliónov eur. Okrem toho tvrdenie zalozené na porusení rozhodovacej praxe Komisie nemôze uspiet, kedze ako bolo uvedené v bode 153 vyssie, táto prax nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. 212 V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze aj na základe odhadov predlozených zalobkynami, podla ktorých hodnota relevantného trhu nepresahovala 170 miliónov eur, východisková suma pokuty vo výske 70 miliónov eur predstavuje priblizne 41 % trhu. Ako vsak uz bolo rozhodnuté, v prípade velmi závazných porusení môzu byt odôvodnené východiskové sumy zodpovedajúce takému velkému percentuálnemu podielu (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, body 130 a 133 az 137). 213 V tejto súvislosti tvrdenie zalozené na údajnom porusení práva na obhajobu zalobkýn vo veciach T-149/07 a T-150/07 tiez nemozno prijat. Odhliadnuc od skutocnosti, ze na rozdiel od toho, co tvrdia uvedené zalobkyne, Komisia nestanovila závaznost porusenia na základe objemu trhu dotknutého kartelom, ani na základe dopadu kartelu, je potrebné konstatovat, ze v oznámení o výhradách a najmä v bodoch 77 az 83, ako aj 579 a 583 tohto oznámenia Komisia konstatovala, ze kartel v Nemecku sa týkal vsetkých odvetví výtahov a eskalátorov. Okrem toho, pokial ide o posúdenie závaznosti kazdého porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty, Komisia v odôvodnení c. 617 písm. b) oznámenia o výhradách uviedla, ze vezme do úvahy skutocnost, ze "dohody sa vztahovali na vsetky odvetvia výtahov a eskalátorov." 214 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalobkýn vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07, ze kartely nemali vplyv na údajný samostatný trh so standardnými výtahmi, je potrebné pripomenút, ze pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia, usmernenia z roku 1998 v bode 1 A prvom a druhom odseku stanovujú: "Pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha [jeho povaha - neoficiálny preklad], skutocný dosah na trh tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu. Preto sa porusovania pravidiel budú zadelovat do jednej z troch kategórií: mierne priestupky, závazné priestupky a velmi závazné priestupky [mierne porusenia, závazné porusenia a velmi závazné porusenia - neoficiálny preklad]." 215 V súlade s bodom 1 A prvým odsekom usmernení z roku 1998 Komisia teda musí v rámci posúdenia závaznosti porusenia vykonat posúdenie konkrétneho dopadu na trh iba vtedy, ked sa zdá, ze tento dopad je meratelný (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 193 vyssie, bod 74; rozsudky Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 143, a Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 216). 216 Podla ustálenej judikatúry musí Komisia pri posudzovaní konkrétneho dopadu porusenia na trh vychádzat z hospodárskej sútaze, aká by normálne existovala, keby k poruseniu nedoslo (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 619 a 620; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 235; Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 150, a Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 83). 217 Komisia v odôvodnení c. 660 napadnutého rozhodnutia, uviedla, ze "sa neusilovala preukázat presné úcinky porusenia, kedze [bolo] nemozné urcit s dostatocnou presnostou príslusné konkurencné parametre (cena, obchodné podmienky, kvalita, inovácia a iné) v prípade neexistencie porusení." Hoci Komisia v odôvodnení c. 660 napadnutého rozhodnutia konstatuje, ze je zrejmé, ze kartely mali skutocný dopad, kedze boli vykonané, co samo osebe svedcí o dopade na trh, a hoci Komisia v odôvodneniach c. 661 az 669 zamietla tvrdenia dotknutých podnikov, ktorými sa usilovali preukázat obmedzené úcinky kartelov, je potrebné konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí pri posudzovaní závaznosti porusení nevzala do úvahy ich prípadný dopad na trh. 218 Komisia teda v odôvodnení c. 671 napadnutého rozhodnutia zalozila svoj záver o posúdení závaznosti porusení len na zohladnení povahy uvedených porusení a ich geografického rozsahu. Komisia totiz v uvedenom odôvodnení dospela k záveru, ze "vzhladom na povahu porusení a na skutocnost, ze kazdé z nich sa vztahovalo na celé územie jedného clenského státu (Belgicka, Nemecka, Luxemburska alebo Holandska)..., [je potrebné konstatovat, ze] kazdý podnik, ktorému bolo rozhodnutie urcené, sa dopustil jedného alebo viacerých velmi závazných porusení clánku 81 ES." 219 Pokial ide o porusenia v Nemecku, z odôvodnenia c. 664 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia navyse odpovedala na tvrdenie spolocností Kone a Otis týkajúce sa údajne obmedzeného dopadu porusenia, konkrétne vyplýva, ze bolo "nemozné preukázat presné úcinky porusenia" a ze dohody v Nemecku nemali vplyv len na eskalátory a projekty výtahov velkej hodnoty, pricom Komisia konstatovala, ze je pravdepodobné, "ze cinnosti kartelu týkajúce sa projektov výtahov s hodnotou vyssou ako jeden milión eur, ktoré zahrnajú vysokorýchlostné výtahy a výtahy velkej hodnoty, mali vplyv na fungovanie zvysku trhu s výtahmi." V uvedenom odôvodnení Komisia tiez poukázala na to, ze celková hodnota projektu mala väcsí význam ako pocet a druh výtahov, ze nebolo mozné preukázat presné úcinky porusenia a ze skutkové okolnosti jednoznacne preukázali, ze zámerom úcastníkov nebolo vylúcit urcité druhy výrobkov, ale dohodnút sa na projektoch, v prípade ktorých sa dala hospodárska sútaz najlahsie vylúcit. 220 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 netvrdia, ze dopad porusenia v Nemecku bol meratelný, ale len ze porusenie sa týkalo trhu údajne obmedzenej velkosti a ze kartely nemohli mat citelný vplyv na údajný trh so standardnými výtahmi. Za týchto okolností zalobkyne nepreukázali, ze Komisia v prejednávanej veci bola podla usmernení z roku 1998 a judikatúry citovanej v bode 215 vyssie povinná zohladnit konkrétny dopad porusení na úcely posúdenia ich závaznosti, takze ich tvrdenie nemôze uspiet. 221 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy nie je potrebné rozhodnút o Komisiou spochybnenej prípustnosti znaleckého posudku, ktorý má preukázat, ze kartel v Nemecku sa týkal len casti trhu s výtahmi, ani vyhoviet návrhom na vykonanie dôkazov, ktoré v tejto súvislosti navrhli zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 a ktorými sa usilujú preukázat prípustnost znaleckého posudku. 222 Pokial ide o uvedený posudok, v kazdom prípade je potrebné poukázat na to, ze hoci podla zalobkýn vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 trh údajne dotknutý dohodami nepresahuje hodnotu 170 miliónov eur a nemohol mat citelný vplyv na trh so standardnými výtahmi, v znaleckom posudku sa jednak uvádza, ze vysokorýchlostné výtahy (High-Tech/Premium) predstavovali v roku 2003 11,5 az 13,04 milióna eur a jednak ze velké projekty zahrnali tak vysokorýchlostné výtahy, ako aj standardné výtahy. Preto aj za predpokladu, ze by bolo potrebné vychádzat z toho, ze kartel sa týkal len údajných velkých projektov, nemozno vylúcit ich dopad na údajný trh so standardnými výtahmi, kedze velké projekty zjavne zahrnajú velké mnozstvo standardných výtahov. 223 Navyse je potrebné zdôraznit, ze aj za predpokladu, ze Komisia chcela zohladnit tento volitelný faktor, ktorý spocíva v dopade porusenia na trh, a ze preto mala v napadnutom rozhodnutí uviest konkrétne, presvedcivé a dostatocné dôkazy umoznujúce posúdit skutocný vplyv, ktorý porusenie mohlo mat na hospodársku sútaz na trhu (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 193 vyssie, bod 82), je potrebné konstatovat, ze Komisia si v kazdom prípade túto povinnost splnila. 224 Pokial ide o porusenie v Nemecku, Komisia okrem iného uviedla, ze na spolocnosti Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp pripadalo z hladiska hodnoty viac ako 60 % predaja výtahov a takmer 100 % trhu s eskalátormi (odôvodnenia c. 51 a 232 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho po roku 2000 celkový podiel troch úcastníkov kartelu predstavoval priblizne 75 % trhu s eskalátormi a takmer 50 % trhu s výtahmi (odôvodnenia c. 278 a 280 napadnutého rozhodnutia). Cielom kartelu navyse bolo zmrazit príslusné trhové podiely dotknutých podnikov (odôvodnenie c. 236 a nasl. napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez poukázala na pravidelnost stretnutí (odôvodnenia c. 217 a 218 napadnutého rozhodnutia) a na opatrenia prijaté úcastníkmi na utajenie svojich kontaktov (odôvodnenia c. 219 az 221 napadnutého rozhodnutia). 225 Ako teda bolo uvedené v bode 217 vyssie, Komisia v odôvodnení c. 660 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze samotná skutocnost, ze boli vykonané rôzne protisútazné dohody, svedcí o dopade na trh, aj ked skutocný úcinok bolo tazké zmerat, kedze najmä nebolo mozné zistit, ci a kolko iných projektov bolo zmanipulovaných, ani kolko projektov mohlo byt rozdelených medzi clenov kartelu bez toho, aby boli potrebné kontakty medzi nimi. Komisia dalej uviedla, ze vysoké celkové podiely sútazitelov na trhu svedcia o pravdepodobných protisútazných úcinkoch a ze relatívna stabilita týchto podielov na trhu pocas celej dlzky trvania porusení potvrdzuje tieto úcinky. 226 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze východisková suma vo výske 70 miliónov eur stanovená pre porusenie v Nemecku nie je neprimeraná vzhladom na mimoriadnu závaznost porusenia, aj keby sa preukázalo, ze - ako tvrdia zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 - pokial ide o výtahy, kartel sa týkal len velkých projektov. 227 Po tretie zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 tvrdia, ze kartel mal úcinky iba v Nemecku a len na zanedbatelnej casti trhu, takze východisková suma vo výske 70 miliónov eur stanovená pre porusenie v Nemecku by sa mala znízit vzhladom na relevantný geografický trh. 228 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze vseobecná východisková suma pokuty sa urcuje najmä v závislosti od geografického rozsahu porusenia. 229 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze geografický trh vnútrostátnej velkosti zodpovedá podstatnej casti spolocného trhu (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 176). Kedze nie je sporné, ze kartel v Nemecku sa týkal celého územia tohto clenského státu, treba konstatovat, ze sa vztahoval na podstatnú cast spolocného trhu. 230 Jednak vzhladom na mimoriadnu závaznost kartelu a jednak vzhladom na to, ze kartel sa vztahoval na podstatnú cast spolocného trhu, je potrebné konstatovat, ze stanovenie východiskovej sumy pre porusenie v Nemecku vo výske 70 miliónov eur Komisiou nie je v rozpore so zásadou proporcionality. 231 Zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 subsidiárne tvrdia, ze východisková suma vo výske 70 miliónov eur stanovená pre porusenie v Nemecku je neprimeraná aj vzhladom na celkový objem trhu s výtahmi, kedze podniky, ktoré sa zúcastnili na konaní, predstavovali menej ako 50 % celkového objemu nemeckého trhu s výtahmi (odôvodnenie c. 280 napadnutého rozhodnutia). Takéto tvrdenie sa vsak musí zamietnut, kedze ako bolo uvedené v bodoch 208 az 210 vyssie, Komisia nebola povinná stanovit - a v prejednávanej veci nestanovila - vseobecnú východiskovú sumu pokuty pre porusenie v Nemecku na základe velkosti údajne dotknutého trhu. 232 V kazdom prípade zalobkyne nespochybnujú skutocnost, ze v roku 2003 podniky, ktoré sa podielali na karteli v Nemecku, predstavovali 48 % celkového trhu s výtahmi odhadovaného na 506 miliónov eur (odôvodnenie c. 280 napadnutého rozhodnutia) a 75 % trhu s eskalátormi odhadovaného na 70 miliónov eur (odôvodnenia c. 82 a 278 napadnutého rozhodnutia). Východisková suma vo výske 70 miliónov eur teda predstavuje 23,7 % obratu dosiahnutého podnikmi, ktoré sa podielali na nemeckom karteli. Takýto percentuálny podiel vsak nemozno povazovat za neprimeraný jednak vzhladom na mimoriadnu závaznost porusenia a jednak vzhladom na jeho geografický rozsah. 233 Zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 dalej subsidiárne tvrdia, ze Komisia sa pri stanovení východiskovej sumy pokuty pre porusenie v Nemecku odchýlila od spôsobu výpoctu pokuty pouzitého v napadnutom rozhodnutí. Komisia vzhladom na to, ze uznala, ze rozsah kartelov v Nemecku je mensí ako v troch krajinách Beneluxu, údajne nemôze uplatnit tie isté kritériá výpoctu výsky pokuty ulozenej z dôvodu porusenia, ku ktorému doslo v Nemecku. 234 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze hoci sa Komisia neusilovala preukázat presné úcinky porusenia (odôvodnenie c. 660 napadnutého rozhodnutia), pokial ide o porusenie v Nemecku, stanovila nizsiu východiskovú sumu s cielom zohladnit v prospech dotknutých podnikov moznost, ze celý trh s výtahmi nebol priamo ovplyvnený kartelmi. Ako teda Komisia uvádza v odôvodnení c. 664 napadnutého rozhodnutia, pri stanovení východiskovej sumy pokuty skutocne "vzala do úvahy skutocnost, ze cinnosti kartelu [v Nemecku] nemuseli mat priamy vplyv na celý trh s výtahmi." Ukazuje sa totiz, ze vzhladom na velkost relevantných trhov bola východisková suma pre kartel v Nemecku stanovená na nizsej úrovni ako východiskové sumy pouzité pre ostatné kartely uvedené v napadnutom rozhodnutí. 235 Aj za predpokladu, ze Komisia musí v prípade, ak konstatuje viaceré velmi závazné porusenia v jednom a tom istom rozhodnutí, dodrzat urcitú koherentnost medzi vseobecnými východiskovými sumami a velkostou jednotlivých dotknutých trhov, v prejednávanej veci nic nenasvedcuje tomu, ze vseobecné východiskové sumy stanovené pre porusenia v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku nie sú koherentné, alebo ze sa odchýlili od údajného spôsobu výpoctu pouzitého v napadnutom rozhodnutí. 236 Z preskúmania relevantných údajov totiz vyplýva, ze vzhladom na velkost dotknutých trhov Komisia koherentne stanovila vseobecné východiskové sumy pokút. Komisia stanovila tým vyssie vseobecné východiskové sumy, cím väcsí bol trh, pricom nepouzila presný matematický vzorec, co v kazdom prípade nebola povinná urobit (pozri body 207 az 210 vyssie). Pre jednoznacne najväcsí - nemecký - trh, ktorý predstavuje 576 miliónov eur, bola vseobecná východisková suma stanovená na 70 miliónov eur; pre dva mensie trhy podla poradia velkosti - holandský a belgický trh -, ktoré predstavujú 363 miliónov eur a 254 miliónov eur, bola vseobecná východisková suma stanovená na 55 miliónov eur a na 40 miliónov eur; napokon, pokial ide o luxemburský trh, ktorý bol zjavne mensí, kedze predstavoval 32 miliónov eur, Komisia napriek tomu, ze usmernenia z roku 1998 stanovujú pre velmi závazné porusenia urcenie sumy na základe závaznosti "nad 20 miliónov [eur]", povazovala za vhodné obmedzit túto sumu na 10 miliónov eur (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 207 vyssie, bod 136). Výhrada zalobkýn sa teda musí zamietnut. 237 Z toho vyplýva, ze vsetky výhrady týkajúce sa stanovenia východiskovej sumy pre porusenie v Nemecku sa musia zamietnut. 238 Po druhé, pokial ide o porusenie v Luxembursku, zalobkyne vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07 namietajú nepomer medzi vseobecnou východiskovou sumou pokuty a velkostou trhu dotknutého porusením. 239 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna vo veci T-148/07 tiez nespochybnuje zákonnost metódy uvedenej v bode 1 A usmernení z roku 1998 týkajúcej sa stanovenia východiskovej sumy pokuty, ktorá - ako bolo uvedené v bode 207 vyssie - zodpovedá pausálnemu prístupu. Okrem toho podla judikatúry citovanej v bode 209 vyssie velkost dotknutého trhu je len jedným z faktorov relevantných pre posúdenie závaznosti porusenia, ktorý Komisia nie je povinná zohladnit pri stanovení východiskovej sumy pokuty. V bode 208 vyssie vsak bolo uvedené, ze ako vyplýva z odôvodnení c. 657 az 671 napadnutého rozhodnutia, Komisia v prejednávanej veci zalozila svoj záver týkajúci sa posúdenia závaznosti porusení na povahe týchto porusení a na ich geografickom rozsahu. Tvrdenie zalobkýn zalozené na neprimeranosti východiskovej sumy stanovenej pre porusenie v Luxembursku vzhladom na velkost trhu dotknutého porusením sa teda musí zamietnut. 240 V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze Komisia stanovila vseobecnú východiskovú sumu pokuty pre porusenie v Luxembursku na 10 miliónov eur. Hoci teda Komisia stanovila závaznost porusenia v závislosti od jeho povahy a od jeho geografického rozsahu, povazovala za vhodné stanovit vseobecnú východiskovú sumu pokuty zodpovedajúcu polovici minimálnej hodnoty 20 miliónov eur, ktorú usmernenia standardne stanovujú pre tento druh velmi závazného porusenia (pozri bod 1 A druhý odsek tretiu zarázku usmernení z roku 1998). 241 Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkýn vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07 sa musí zamietnut. 242 Po tretie, pokial ide o porusenie v Holandsku, zalobkyne vo veciach T-150/07 a T-154/07 tvrdia, ze Komisia nezohladnila obmedzený dopad porusenia na trh, kedze kartelom bolo dotknutých údajne menej ako 10 az 15 % trhu, co potvrdili vsetky podniky, ktoré sa podielali na porusení v Holandsku. Okrem toho, aj keby Komisia nebola povinná konstatovat presné dôsledky porusenia na holandskom trhu, mala zohladnit velmi obmedzený objem trhu dotknutého kartelom. 243 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna vo veci T-154/07 tiez nespochybnuje zákonnost metódy uvedenej v bode 1 A usmernení z roku 1998 týkajúcej sa stanovenia východiskovej sumy pokuty, ktorá - ako bolo uvedené v bode 207 vyssie - zodpovedá pausálnemu prístupu. Okrem toho podla judikatúry citovanej v bode 209 vyssie velkost dotknutého trhu je len jedným z faktorov relevantných pre posúdenie závaznosti porusenia, ktorý Komisia nie je povinná zohladnit pri stanovení východiskovej sumy pokuty. V bode 208 vyssie vsak bolo uvedené, ze ako vyplýva z odôvodnení c. 657 az 671 napadnutého rozhodnutia, Komisia v prejednávanej veci zalozila svoj záver týkajúci sa posúdenia závaznosti porusení na povahe týchto porusení a na ich geografickom rozsahu. Tvrdenie zalobkýn zalozené na neprimeranosti východiskovej sumy stanovenej pre porusenie v Holandsku vzhladom na velkost trhu dotknutého porusením sa teda musí zamietnut. 244 Okrem toho, ako správne uvádza Komisia, po prvé vyhlásenia úcastníkov kartelu v Holandsku týkajúce sa projektov, ktoré boli údajne ovplyvnené kartelom, sú zalozené len na pocte projektov, v prípade ktorých títo úcastníci výslovne uznali existenciu kartelu. Ako Komisia v tejto súvislosti uviedla v odôvodnení c. 384 napadnutého rozhodnutia, nebolo potrebné rozdelit si vsetky projekty v rámci kartelu v Holandsku, kedze dotknuté podniky museli rokovat len o projektoch, ktoré neboli automaticky pridelené jednému z nich na základe vztahu vytvoreného s existujúcim klientom. Po druhé, hoci je pravda, ze Otis a ThyssenKrupp tvrdili, ze celkový pocet projektov, na rozdelenie ktorých sa uskutocnili rokovania, sa týkal iba malej casti vsetkých projektov, ktoré sa mali vykonat (odôvodnenie c. 492 napadnutého rozhodnutia), výpocty, ktoré tieto spolocnosti v tejto súvislosti predlozili, v kazdom prípade obsahujú znacné rozdiely (odôvodnenia c. 494, 495, 496, 497 a 499 napadnutého rozhodnutia). 245 Z toho vyplýva, ze tvrdenia zalozené na neprimeranosti východiskovej sumy pre porusenie v Holandsku sa musia zamietnut. 246 Preto sa vsetky výhrady týkajúce sa vseobecných východiskových súm pokút musia zamietnut. O údajnej protiprávnosti konkrétnych východiskových súm pokút 247 Je potrebné pripomenút, ze v rámci výpoctu pokút ulozených na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 je rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi neoddelitelne späté s výkonom právomocí, ktoré plynú Komisii z tohto ustanovenia. V rámci svojho priestoru na volnú úvahu Komisia totiz musí individuálne prispôsobit sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík dotknutých podnikov, aby v kazdom jednotlivom prípade zabezpecila plnú úcinnost pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109, a Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 44). 248 Usmernenia z roku 1998 stanovujú, ze pre porusenie urcitej závaznosti môze byt nevyhnutné v prípade, ktorý sa týka viacerých podnikov, ako sú kartely, vázit vseobecnú východiskovú sumu, aby sa dosiahla konkrétna východisková suma zohladnujúca váhu, a teda skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili porusenia rovnakej povahy (bod 1 A siesty odsek). Osobitne je nevyhnutné vziat do úvahy skutocnú hospodársku schopnost porusovatelov spôsobit znacnú skodu iným subjektom na trhu, najmä spotrebitelom (bod 1 A stvrtý odsek). 249 Usmernenia z roku 1998 takisto stanovujú, ze zásada rovnakého postihu za to isté konanie môze za urcitých okolností viest k pouzitiu rozdielnych súm pre dotknuté podniky bez toho, aby sa toto rozlisovanie riadilo aritmetickým výpoctom (bod 1 A siedmy odsek). 250 Ako bolo uvedené v bode 210 vyssie, z judikatúry vyplýva, ze usmernenia z roku 1998 nestanovujú, ze výska pokút sa stanovuje v závislosti od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Na úcely posúdenia vplyvu podniku na trh alebo, v zmysle znenia usmernení, na posúdenie jeho skutocnej ekonomickej schopnosti spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom Komisia nie je povinná vykonat predbezné vymedzenie trhu a posúdenie jeho velkosti (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 193 vyssie, bod 63). Usmernenia z roku 1998 vsak nebránia ani tomu, aby sa tieto obraty vzali do úvahy pri stanovení výsky pokuty s cielom dodrzat vseobecné zásady práva Únie, pokial si to okolnosti vyzadujú (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, body 283 a 284; z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 82, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 157). 251 V prejednávanej veci z odôvodnení c. 672 az 685 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia uplatnila pre kazdé porusenie konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia "rozdielne zaobchádzanie s podnikmi s cielom zohladnit skutocnú hospodársku schopnost porusovatelov spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi" (odôvodnenie c. 672 napadnutého rozhodnutia). Pre kazdé porusenie Komisia zaradila podniky do kategórií na úcely stanovenia konkrétnych východiskových súm pokuty v závislosti od ich obratu dosiahnutého na kazdom vnútrostátnom trhu s príslusnými výrobkami (odôvodnenia c. 673 az 685 napadnutého rozhodnutia). Okrem stanovenia konkrétnej východiskovej sumy pre spolocnost Schindler z dôvodu jej úcasti na karteli v Nemecku Komisia pri stanovení konkrétnych východiskových súm ostatných podnikov pre kazdé porusenie vychádzala z obratu za rok 2003, ktorý je podla Komisie posledným rokom, v ktorom boli uvedené podniky aktívnymi clenmi dotknutých kartelov (odôvodnenia c. 674, 676, 680 a 684 napadnutého rozhodnutia). 252 Po prvé, pokial ide o porusenie v Belgicku, zalobkyne vo veciach T-149/07 a T-150/07 vo svojej argumentácii týkajúcej sa východiskovej sumy pokút tvrdia, ze podiel spolocnosti ThyssenKrupp na trhu pocas obdobia porusenia v Belgicku bol ovela nizsí ako trhové podiely spolocností Kone a Schindler, takze pokuta by sa mala znízit. 253 Podla bodu 1 A siedmeho odseku usmernení z roku 1998 rozlísenie podnikov, ktoré sa podielali na tom istom porusení, nemusí zodpovedat aritmetickému výpoctu. Zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania totiz nevyzadujú, aby východisková suma pokuty predstavovala v prípade vsetkých clenov kartelu rovnaký percentuálny podiel na individuálnom obrate (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 149). 254 Pri overení toho, ci je rozdelenie clenov kartelu do kategórií v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality, sa teda Vseobecný súd v rámci svojho preskúmania zákonnosti výkonu diskrecnej právomoci, ktorou Komisia disponuje v tejto oblasti, musí obmedzit na preskúmanie toho, ci je toto rozdelenie koherentné a objektívne odôvodnené (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, body 406 a 416; Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 159 vyssie, body 220 a 222; BASF/Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 157, a Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 184). 255 V prejednávanej veci vsak na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne vo veciach T-149/07 a T-150/07, Komisia zohladnila relatívne menej významné postavenie spolocnosti TKLA na belgickom trhu tým, ze ju zaradila do samostatnej kategórie s východiskovou sumou, ktorá bola ovela nizsia ako východiskové sumy stanovené pre ostatných úcastníkov kartelu v Belgicku. Na rozdiel od spolocností Kone a Schindler, ktoré boli zaradené do prvej kategórie s východiskovou sumou vo výske 40 miliónov eur, a spolocnosti Otis, ktorá bola zaradená do druhej kategórie s východiskovou sumou vo výske 27 miliónov eur, ThyssenKrupp bola zaradená do tretej kategórie s východiskovou sumou vo výske 16,5 milióna eur, ktorá je navyse nizsia ako minimálna hodnota vo výske 20 miliónov eur, ktorú usmernenia standardne stanovujú pre tento druh velmi závazného porusenia (pozri bod 1 A druhý odsek tretiu zarázku) (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Daesang a Sewon Europe/Komisia, T-230/00, Zb. s. II-2733, bod 58). 256 Za týchto okolností sa tvrdenia zalobkýn vo veciach T-149/07 a T-150/07 zalozené na údajnej protiprávnosti konkrétnej východiskovej sumy pokuty, ktorá im bola ulozená z dôvodu úcasti spolocnosti TKLA na karteli v Belgicku, musia zamietnut. 257 Po druhé, pokial ide o porusenie v Nemecku, zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 v prvom rade namietajú údajné diskriminacné zaobchádzanie, kedze východisková suma pokuty, ktorá bola v ich prípade stanovená, bola údajne vypocítaná len na základe povahy a geografického rozsahu protiprávneho správania, zatial co východisková suma pokuty ulozenej spolocnosti Schindler údajne zohladnovala skutocnost, ze toto správanie sa týkalo len casti relevantného tovarového trhu. Uplatnenie prístupu, ktorý si Komisia zvolila v prípade spolocnosti Schindler, na prípad zalobkýn vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 by malo viest k znízeniu východiskovej sumy ich pokuty. 258 Na úvod je potrebné konstatovat, ze z napadnutého rozhodnutia a najmä z jeho odôvodnení c. 676 az 679 jednoznacne vyplýva, ze pri kategorizácii podnikov, ktoré sa podielali na karteli v Nemecku, Komisia vychádzala tak v prípade spolocnosti Schindler, ako aj v prípade ostatných úcastníkov kartelu v Nemecku z obratu dosiahnutého dotknutými podnikmi na trhu dotknutom kartelom. 259 Dalej je potrebné poukázat na to, ze pokial ide o kartel v Nemecku, situácia spolocnosti Schindler sa odlisuje od situácie spolocnosti ThyssenKrupp. Je totiz nesporné, ze pocas celého trvania úcasti spolocnosti Schindler na karteli v Nemecku od augusta 1995 do decembra 2000 sa jej úcast týkala len eskalátorov (odôvodnenie c. 213 a clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia). Schindler sa teda podielala len na casti porusenia konstatovaného v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa eskalátorov. Naproti tomu ThyssenKrupp sa podielala na obidvoch castiach porusenia, konkrétne na casti týkajúcej sa eskalátorov od augusta 1995 do decembra 2003 a na casti týkajúcej sa výtahov od decembra 2000 do decembra 2003 (odôvodnenia c. 212 a 213 a clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia). Pouzitie rozdielneho zaobchádzania má vsak slúzit práve na zohladnenie rozdielov medzi podnikmi z hladiska ich moznosti spôsobit významnú ujmu hospodárskej sútazi, ktorá bola v prípade spolocnosti Schindler nevyhnutne mensia, kedze táto spolocnost sa nepodielala na casti kartelu týkajúcej sa výtahov. 260 Za týchto okolností zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 nemôzu oprávnene namietat diskriminacné zaobchádzanie vyplývajúce z toho, ze v prípade spolocnosti Schindler bol na úcely stanovenia konkrétnej východiskovej sumy pokuty zohladnený iba obrat dosiahnutý na trhu s eskalátormi. Naopak Komisia v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania najmä na základe zohladnenia rozdielov medzi postavením spolocnosti Schindler na jednej strane a postavením ostatných úcastníkov kartelu na druhej strane vzala v prípade týchto dvoch kategórií dotknutých podnikov do úvahy rozdielne obraty. 261 Po druhé zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 tvrdia, ze boli nesprávne zaradené do prvej kategórie, kedze podla údajov, ktoré majú k dispozícii, Komisia nezohladnila skutocnú situáciu z hladiska podielov na trhu. Na podporu svojho tvrdenia uvedené zalobkyne poukazujú na jednej strane na trhové podiely spolocnosti Schindler na trhu s výtahmi a eskalátormi v roku 2003, ktorý je referencným rokom. Na druhej strane zalobkyne uvádzajú, ze ich trhové podiely sa nerovnajú trhovým podielom spolocností Kone a Otis na nemeckom trhu, pokial ide o eskalátory a velké projekty výtahov. V tejto súvislosti Komisia údajne nesprístupnila výpocty, na základe ktorých boli vymedzené kategórie z hladiska trhových podielov, a to ani po tom, co ju o to zalobkyne poziadali. 262 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze na úcely stanovenia konkrétnych východiskových súm pokuty Komisia zaradila podniky do kategórií v závislosti od ich obratu dosiahnutého na kazdom vnútrostátnom trhu s príslusnými výrobkami (odôvodnenie c. 673 napadnutého rozhodnutia) (pozri bod 251 vyssie). V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení c. 678 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze "vzhladom na podobnost trhových podielov a na hospodársku schopnost spolocností Kone, Otis a ThyssenKrupp nie je opodstatnené zaobchádzat s týmito podnikmi pri výpocte pokuty rozdielne." 263 Okrem toho je potrebné poukázat na to, ze skutocnost, ze východisková suma pokuty nevyhnutne nepredstavuje v prípade vsetkých clenov kartelu rovnaký percentuálny podiel na ich príslusných obratoch, je neoddelitelnou súcastou metódy spocívajúcej v rozdelení podnikov do kategórií, ktorá má za následok pausalizáciu východiskovej sumy stanovenej pre podniky zaradené do tej istej kategórie. Súd prvého stupna uz rozhodol, ze napriek tomu, ze takáto metóda vedie k nezohladneniu rozdielov vo velkosti medzi podnikmi tej istej kategórie, nemozno ju v zásade kritizovat (rozsudky CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 254 vyssie, bod 385; Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 217, a BASF/Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 150). 264 V prejednávanej veci zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 nespochybnujú tvrdenia uvedené v odôvodneniach c. 673 a 678 napadnutého rozhodnutia. 265 Kedze sa vsak na jednej strane kartel, na ktorom sa podielala Schindler, týkal len eskalátorov, Komisia pri stanovení konkrétnej východiskovej sumy pre tento podnik správne vzala do úvahy len obrat dosiahnutý týmto podnikom v tomto odvetví. Tvrdenie zalobkýn zalozené na porovnaní s trhovými podielmi spolocnosti Schindler na trhu s výtahmi a eskalátormi v roku 2003 teda nemôze uspiet. 266 Na druhej strane vzhladom na to, ze zalobkyne nespochybnujú skutocnost, ze Komisia rozdelila podniky do kategórií na základe ich obratu dosiahnutého na kazdom vnútrostátnom trhu s príslusnými výrobkami (odôvodnenie c. 673 napadnutého rozhodnutia), a vzhladom na to, ze na úcely posúdenia vplyvu podniku na trhu alebo, v zmysle znenia usmernení z roku 1998, jeho skutocnej hospodárskej schopnosti spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom, Komisia nie je povinná vykonat predbezné vymedzenie trhu a posúdenie jeho velkosti (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 193 vyssie, bod 63), tvrdenia zalobkýn zalozené na trhových podieloch dotknutých podnikov, pokial ide o eskalátory a velké projekty v odvetví výtahov, v kazdom prípade nemôzu uspiet. 267 Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkýn, ze boli nesprávne zaradené do prvej kategórie, sa musí zamietnut. Za týchto okolností nie je opodstatnené vyhoviet návrhu na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ktorý predlozili zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 a ktorým sa domáhajú, aby Komisii bola ulozená povinnost oznámit jej výpocty týkajúce sa trhových podielov na nemeckom trhu. 268 Po tretie, pokial ide o porusenie v Luxembursku, zalobkyne vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07 poukazujú na to, ze ThyssenKrupp vzhladom na svoju obmedzenú velkost a na svoj nízky podiel na trhu údajne nebola schopná spôsobit skodu iným hospodárskym subjektom a spotrebitelom (bod 1 A usmernení z roku 1998). 269 Po prvé Komisia zaradila spolocnosti ThyssenKrupp a Kone do druhej kategórie, hoci trhový podiel spolocnosti Kone bol ovela vyssí a dosahoval az dvojnásobok trhového podielu spolocnosti ThyssenKrupp (odôvodnenie c. 680 napadnutého rozhodnutia). 270 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze ako vyplýva z odôvodnenia c. 680 napadnutého rozhodnutia, obraty spolocností Kone a ThyssenKrupp na luxemburskom trhu boli v roku 2003 pomerne podobné a obidva tieto obraty boli trikrát az styrikrát nizsie ako obraty spolocností Otis a Schindler na tomto trhu. Komisia teda bez toho, aby zjavne prekrocila mieru volnej úvahy, ktorá jej prinálezí, zaradila spolocnosti Schindler a Otis do prvej kategórie a spolocnosti Kone a ThyssenKrupp do druhej kategórie, pricom toto zaradenie do kategórií sa javí ako koherentné a objektívne odôvodnené. 271 Po druhé porovnanie trhových podielov spolocnosti ThyssenKrupp a trhových podielov spolocností Otis a Schindler údajne svedcí o tom, ze bolo objektívne nesprávne zaradit spolocnost ThyssenKrupp do druhej kategórie. Otis a Schindler totiz boli zaradené do prvej kategórie a ich trhové podiely v roku 2003 boli priblizne pätkrát väcsie ako trhový podiel spolocnosti ThyssenKrupp. Východisková suma pokuty spolocnosti ThyssenKrupp zodpovedá jednej stvrtine východiskovej sumy stanovenej pre spolocnosti Otis a Schindler, hoci trhový podiel spolocnosti ThyssenKrupp predstavuje priblizne len pätinu trhových podielov týchto dvoch podnikov a priblizne len polovicu trhového podielu spolocnosti Kone. Tento nepomer údajne odporuje rozhodovacej praxi Komisie, podla ktorej základné sumy pre nizsie kategórie boli vzdy pomerne znízené vo vztahu k sume stanovenej pre prvú kategóriu. 272 Toto tvrdenie sa tiez musí zamietnut. Velký rozdiel medzi trhovými podielmi spolocností Otis a Schindler na jednej strane a spolocností Kone a ThyssenKrupp na druhej strane totiz odôvodnoval rozdelenie úcastníkov do dvoch kategórií. Odhliadnuc od toho, ze stanovenie východiskovej sumy pre kazdú kategóriu nezodpovedá aritmetickému výpoctu, ktorý by musel vyjadrovat kazdý zistený rozdiel medzi podnikmi z hladiska trhových podielov podla toho, ci patria do prvej alebo druhej kategórie, je vsak potrebné konstatovat, ze vzhladom na to, ze v prejednávanej veci obrat dosiahnutý jedným z podnikov prvej kategórie predstavuje priblizne stvornásobok obratu spolocnosti ThyssenKrupp, ktorá bola zaradená do druhej kategórie, stanovenie východiskovej sumy pre spolocnost ThyssenKrupp, ktorá predstavuje 25 % východiskovej sumy stanovenej pre podniky zaradené do prvej kategórie sa v kazdom prípade javí ako koherentné a objektívne odôvodnené. 273 Po tretie, pokial ide o Luxembursko, Komisia údajne nesprávne uplatnila systém kategórií, kedze v porovnaní so zaradením spolocností TKLA a TKL v rámci porusení v Belgicku a v Holandsku Komisia mala s cielom zohladnit nízky trhový podiel spolocnosti ThyssenKrupp v Luxembursku zaradit túto spolocnost do nizsej kategórie ako spolocnost Kone a v dôsledku toho stanovit v jej prípade nizsiu základnú sumu. 274 V tejto súvislosti uz bolo v bode 270 vyssie konstatované, ze Komisia bez toho, aby zjavne prekrocila mieru volnej úvahy, ktorá jej prinálezí, zaradila spolocnosti Kone a ThyssenKrupp do druhej kategórie, pricom toto zaradenie do kategórií sa javí ako koherentné a objektívne odôvodnené. Okrem toho tvrdenie zalozené na rozdielnom zaobchádzaní, ktoré Komisia uplatnila vo vztahu k iným spolocnostiam skupiny ThyssenKrupp v rámci iných porusení, je irelevantné, kedze cielom rozdielneho zaobchádzania je práve nálezite zohladnit v prípade kazdého porusenia pomerný význam dotknutých podnikov na dotknutých trhoch. Tvrdenia zalobkýn sa teda musia zamietnut. 275 Po stvrté zalobkyne vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07 namietajú údajné porusenie zásady proporcionality zalozené na vztahu medzi ich obratom dosiahnutým na relevantnom trhu a východiskovou sumou pokuty, ktorá im bola ulozená. Zalobkyne vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07 poukazujú na to, ze východisková suma, ktorá im bola pridelená, je [dôverné] obratu, ktorý dosiahli na luxemburskom trhu v roku 2003. 276 Ako vsak vyplýva z bodu 218 vyssie, na jednej strane bola vseobecná východisková suma pokút stanovená s prihliadnutím na povahu porusení a na rozsah relevantného geografického trhu. Na druhej strane Komisia zohladnila obraty dosiahnuté predmetnými podnikmi na luxemburskom trhu iba v rámci uplatnenia rozdielneho zaobchádzania s dotknutými podnikmi s cielom zohladnit ich relatívny význam na dotknutom trhu a ich skutocnú hospodársku schopnost spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi (odôvodnenie c. 672 napadnutého rozhodnutia), co je navyse v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 247 a 250 vyssie. Porovnanie obratov, ktoré zalobkyne dosiahli na dotknutom trhu, s východiskovou sumou ich pokuty, ktoré uvádzajú zalobkyne, preto nemôze obstát. 277 Vzhladom na to, ze právo Únie v kazdom prípade neobsahuje vseobecne uplatnitelnú zásadu, podla ktorej musí byt sankcia primeraná vo vztahu k významu podniku na trhu s výrobkami, ktoré sú predmetom porusenia (rozsudok Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 193 vyssie, bod 75), sa teda tvrdenie zalozené na neprimeranosti konkrétnej východiskovej sumy stanovenej pre spolocnost ThyssenKrupp za porusenie v Luxembursku musí zamietnut. 278 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze vsetky výhrady týkajúce sa konkrétnych východiskových súm pokút sa musia zamietnut. 279 Tento zalobný dôvod sa teda musí zamietnut ako celok. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998, zásady proporcionality, clánku 253 ES a zásady rovnosti zaobchádzania pri uplatnení skupinového násobného koeficientu na úcely zohladnenia ciela odstrasenia pri stanovení východiskovej sumy pokút 280 V napadnutom rozhodnutí Komisia poukazuje na potrebu stanovit pokuty "na úrovni, ktorá im zabezpecí dostatocný odstrasujúci úcinok, s prihliadnutím na velkost kazdého podniku" (odôvodnenie c. 686 napadnutého rozhodnutia). Komisia po tom, co konstatovala, ze "ThyssenKrupp a UTC/Otis sú so svojím celosvetovým obratom vo výske 47 100 000 000 eur a 34 300 000 000 eur ovela významnejsími podnikmi ako ostatné podniky, ktorým je rozhodnutie urcené," konstatovala, ze "je potrebné zvýsit východiskovú sumu [pokuty] s cielom zohladnit velkost a celkové zdroje" týchto podnikov a ze "je opodstatnené uplatnenie násobného koeficientu 2 (zvýsenie o 100 %) na východiskovú sumu pokuty, ktorá mala byt ulozená spolocnosti ThyssenKrupp, a násobného koeficientu 1,7 (zvýsenie o 70 %) na východiskovú sumu pokuty, ktorá mala byt ulozená spolocnosti UTC/Otis" (odôvodnenie c. 690 napadnutého rozhodnutia). 281 Zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 tvrdia, ze Komisia porusila usmernenia z roku 1998, zásadu proporcionality a zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze uplatnila násobný koeficient 2 na východiskové sumy pokút ulozených spolocnostiam skupiny ThyssenKrupp v styroch dotknutých clenských státoch s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok uvedených pokút. Zalobkyna vo veci T-154/07 tiez namieta nedostatok odôvodnenia týkajúceho sa násobného koeficientu pouzitého v napadnutom rozhodnutí. 282 Po prvé výhrada, ktorú uvádza zalobkyna vo veci T-154/07, zalozená na porusení clánku 253 ES sa musí zamietnut. V odôvodneniach c. 689 a 690 napadnutého rozhodnutia Komisia totiz odôvodnila uplatnenie násobného koeficientu 2 s poukazom na znacnú hospodársku a financnú silu spolocnosti ThyssenKrupp, ktorej celosvetový obrat - rovnako ako v prípade spolocnosti Otis - znacne presahuje obrat spolocností Kone a Schindler. 283 Po druhé zalobkyne uvedené v bode 281 vyssie napádajú zohladnenie celosvetového obratu skupiny ThyssenKrupp pri stanovení násobného koeficientu. V tejto súvislosti zdôraznujú neexistenciu hospodárskej jednoty medzi dcérskymi spolocnostami, ktoré sa dopustili porusení, a ich materskými spolocnostami. Zalobkyna vo veci T-154/07 dodáva, ze ThyssenKrupp má decentralizovanú organizáciu, v rámci ktorej TKL pôsobí samostatne a nezávisle. Zalobkyne vo veciach T-147/07 a T-148/07 tiez tvrdia, ze v rámci stanovenia uvedeného koeficientu by mohol byt relevantný len obrat odvetvia "výtahy" skupiny ThyssenKrupp. Napokon zalobkyna vo veci T-144/07 sa domnieva, ze uplatnenie skupinového násobného koeficientu na úcely odstrasenia nie je nevyhnutné na zabezpecenie dodrziavania práva hospodárskej sútaze, kedze bez jeho uplatnenia by pokuta spolocnosti TKLA dosahovala [dôverné] % obratu dosiahnutého v Belgicku touto spolocnostou pocas relevantného obdobia. 284 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze Komisia správne konstatovala, ze zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 tvoria hospodársku jednotku (pozri body 100 az 131 vyssie). 285 Dalej je potrebné zdôraznit, ze potreba zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty, pokial neodôvodnuje zvýsenie vseobecnej úrovne pokút v rámci uplatnovania politiky hospodárskej sútaze, vyzaduje, aby bola výska pokuty prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohladom na financnú spôsobilost dotknutého podniku nestala zanedbatelnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s poziadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpecit úcinnost pokuty a na druhej strane z dodrziavania zásady proporcionality (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 670). 286 Je pravda, ze na úcely zohladnenia ciela odstrasenia Komisia nedefinovala v usmerneniach z roku 1998 individualizovanú metódu alebo kritériá, ktorých osobitné uvedenie by mohlo byt záväzné. Bod 1 A stvrtý odsek usmernení v kontexte posúdenia závaznosti porusenia sa zmienuje len o nevyhnutnosti stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok (rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 193). 287 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze Komisia je oprávnená pouzit celkový obrat kazdého podniku, ktorý je úcastníkom kartelu, ako relevantné kritérium na stanovenie odstrasujúceho násobného koeficientu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, body 17 a 18). Velkost a celkové zdroje podniku sú teda relevantné kritériá vzhladom na sledovaný ciel, ktorým je zarucit úcinnost pokuty prispôsobením jej výsky s prihliadnutím na celkové zdroje podniku a jeho schopnost získat prostriedky potrebné na zaplatenie tejto pokuty. Cielom stanovenia sadzby zvýsenia východiskovej sumy na zabezpecenie dostatocne odstrasujúceho úcinku pokuty je totiz skôr zarucit úcinnost pokuty ako zohladnit skodlivost porusenia pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze, a teda závaznost uvedeného porusenia (rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 285 vyssie, bod 672). 288 Preto Komisia neporusila usmernenia z roku 1998 ani zásadu proporcionality, ked vychádzala z celkového obratu skupiny ThyssenKrupp na úcely uplatnenia odstrasujúceho koeficientu. Tvrdenie zalobkyne vo veci T-144/07, ktorým sa usiluje porovnat obrat spolocnosti TKLA v Belgicku a výsku pokuty s cielom preukázat, ze uplatnenie odstrasujúceho koeficientu vo vztahu k nej nebolo potrebné, teda tiez nemôze uspiet. 289 Po tretie, pokial ide o násobný koeficient 2 uplatnený na pokuty ulozené skupine ThyssenKrupp, zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07 a T-150/07 s odkazom na rozhodovaciu prax Komisie a najmä na rozhodnutie Komisie 2007/534/ES z 13. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 ES [Vec COMP/F 38.456 - Bitúmen (Holandsko)] (Ú. v. EÚ L 196, s. 40, dalej len "rozhodnutie Cestný bitúmen") tvrdia, ze vzhladom na to, ze ide o výlucne vnútrostátne skutkové okolnosti, uvedený koeficient mal byt stanovený na nizsej úrovni. Zalobkyne vo veciach T-147/07, T-148/07, T-149/07 a T-150/07 v tejto súvislosti navrhujú, aby Vseobecný súd ulozil Komisii podla clánku 65 písm. b) rokovacieho poriadku povinnost predlozit rozhodnutie Cestný bitúmen. 290 Pokial ide o neprimeranost násobného koeficientu uplatneného v prejednávanej veci, je potrebné poukázat na to, ze cielom zvýsenia pokuty z dôvodu odstrasenia je zarucit jej úcinnost prispôsobením jej výsky s prihliadnutím na celkové zdroje podniku a jeho schopnost získat prostriedky potrebné na zaplatenie tejto pokuty (rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 285 vyssie, bod 671). Tvrdenie zalozené na výlucne vnútrostátnej povahe porusení konstatovaných Komisiou teda nemôze uspiet. 291 Tvrdenie zalozené na rozhodnutí Cestný bitúmen tiez nemozno prijat. Podla judikatúry citovanej v bode 153 vyssie totiz predchádzajúce rozhodnutia Komisie nie sú relevantné, kedze ako bolo uvedené v bode 108 vyssie, predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. Preto je tiez opodstatnené zamietnut návrh na vykonanie dôkazu, ktorý predlozili zalobkyne vo veciach T-147/07, T-148/07, T-149/07 a T-150/07 a ktorým sa domáhali, aby bola Komisii ulozená povinnost predlozit rozhodnutie Cestný bitúmen. 292 V kazdom prípade vzhladom na celkový obrat spolocnosti ThyssenKrupp, ktorý predstavuje 47,1 miliardy eur (odôvodnenie c. 689 napadnutého rozhodnutia), uplatnenie násobného koeficientu 2 na východiskové sumy pokút ulozených spolocnosti ThyssenKrupp sa javí ako vhodné na zabezpecenie úcinnosti pokút vzhladom na financnú schopnost tejto spolocnosti, a teda na zarucenie dostatocne odstrasujúceho úcinku pokút, ktoré jej boli ulozené. 293 Po stvrté zalobkyne vo veciach T-144/07 a T-154/07 poukazujú na údajne diskriminacnú povahu uplatnenia násobného koeficientu na ich pokuty, kedze Komisia neuplatnila násobný koeficient na úcely odstrasenia v prípade spolocností Kone a Schindler, hoci tieto spolocnosti sú súcastou nadnárodných skupín s vyssím obratom v rámci Únie. Okrem toho postavenie dcérskych spolocností spolocností Kone a Schindler na relevantnom trhu v Holandsku je ovela významnejsie ako postavenie spolocnosti ThyssenKrupp. 294 Toto tvrdenie nemozno prijat. Zvýsením východiskovej sumy na zabezpecenie odstrasujúceho ciela pokuty totiz Komisia v skutocnosti len rozdielne zaobchádza s úcastníkmi toho istého kartelu s cielom zohladnit skutocný vplyv pokuty na tieto podniky (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 241). 295 Komisia vsak bez toho, aby porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, v prejednávanej veci vychádzala z celkového obratu úcastníkov, a nie z obratov dosiahnutých v rámci Únie alebo na relevantnom vnútrostátnom trhu s cielom posúdit potrebu zvýsenia pokút v záujme zarucenia ich odstrasujúceho úcinku. Vzhladom na celkový obrat spolocnosti ThyssenKrupp totiz mozno vychádzat z toho, ze vplyv ulozených pokút na tento podnik by bol mensí ako v prípade spolocností Kone a Schindler, ktorých obraty predstavujú 3,2 a 5,73 miliardy eur (odôvodnenie c. 689 napadnutého rozhodnutia), ak by vôbec nedoslo k uplatneniu zvýsenia z dôvodu odstrasenia. 296 Uplatnenie násobného koeficientu 2 na pokuty spolocnosti ThyssenKrupp v prejednávanej veci je teda odôvodnené z hladiska ciela zarucit úcinnost pokút vzhladom na financnú schopnost tejto spolocnosti. 297 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze tento zalobný dôvod sa musí zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998, zásady proporcionality a práva na obhajobu pri zvýsení základnej sumy pokút o 50 % z dôvodu opakovaného porusenia 298 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatuje, ze základná suma pokút ulozených spolocnostiam TKAG a TKE a dcérskym spolocnostiam skupiny ThyssenKrupp sa musí zvýsit o 50 % z dôvodu opakovaného porusenia (odôvodnenia c. 707, 710, 714 a 720 napadnutého rozhodnutia). 299 V odôvodnení c. 697 napadnutého rozhodnutia Komisia v tejto súvislosti uvádza: "... O opakované porusenie ide vtedy, ked je podnik, ktorého zodpovednost bola konstatovaná predchádzajúcim rozhodnutím Komisie, následne uznaný za zodpovedný za porusenie rovnakého druhu, aj ked k tomuto poruseniu doslo v inej oblasti cinnosti alebo v súvislosti s iným výrobkom. Podla [bodu 2 usmernení z roku 1998] sa opakované porusenie, ktorého sa dopustí ten istý podnik alebo tie isté podniky, povazuje za pritazujúcu okolnost. Pojem podnik zahrna vsetky právne subjekty v rámci tej istej skupiny, ktoré samostatne neurcujú svoje správanie na trhu. Vo veci Michelin [rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 290] Súd prvého stupna potvrdil, ze opakované porusenie sa môze uplatnit aj na subjekt, ktorý je vo výlucnom vlastníctve (materskej) spolocnosti, ktorá ovláda iný subjekt, ktorý bol uznaný za zodpovedný za predchádzajúce porusenie." 300 Na úcely konstatovania opakovaného porusenia v prejednávanej veci Komisia v odôvodnení c. 698 napadnutého rozhodnutia poukazuje na svoje rozhodnutie 98/247/ESUO z 21. januára 1998 týkajúce sa konania podla clánku 65 [UO] (Vec IV/35.814 - Prirázka za legovanie) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 100, s. 55) (dalej len rozhodnutie "Prirázka za legovanie"). Komisia v tomto odôvodnení uvádza: "v roku 1998 v [rozhodnutí Komisie] Prirázka za legovanie boli ulozené pokuty v súvislosti s kartelom, ktorého cielom a následkom bolo obmedzenie a skreslenie hospodárskej sútaze. Pokuta bola okrem iných spolocností ulozená aj nemeckej spolocnosti ThyssenKrupp Stainless GmbH (TKS), ktorá vznikla 1. januára 1995 v dôsledku zlúcenia cinností v oblasti nehrdzavejúcej ocele spolocností Krupp a Thyssen. Pokuta bola ulozená aj talianskej spolocnosti Acciai Speciali Terni SpA (AST) zalozenej 1. januára 1994, ktorej hlavné cinnosti zahrnajú výrobu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele. V decembri 1994 niekolko podnikov, vrátane spolocností Krupp a Thyssen, spolocne odkúpilo spolocnost AST. V decembri 1995 Krupp zvýsila svoj podiel v spolocnosti AST zo 50 % na 75 % a v máji 1996 na 100 %. Krupp následne previedla vsetky svoje akcie v spolocnosti AST na spolocnost TKS..." 301 Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 700, 704, 709, 713 a 717 napadnutého rozhodnutia) tiez uvádza, ze kartel konstatovaný v rozhodnutí Prirázka za legovanie trval od 16. decembra 1993, ked sa konalo stretnutie, na ktorom sa zúcastnené podniky dohodli na karteli, az do 21. januára 1998, ked bolo prijaté rozhodnutie, ktorým bolo konstatované porusenie, takze porusenia, ktorých sa dopustili spolocnosti skupiny ThyssenKrupp, boli nielen spáchané opakovane, ale sa aj prelínali a boli spáchané súbezne. 302 Zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 sa domnievajú, ze Komisia v odôvodneniach c. 699 az 707 (veci T-147/07 a T-150/07), 708 az 710 (veci T-144/07 a T-150/07), 711 az 714 (veci T-148/07 a T-149/07), 717 (vec T-150/07) a 720 (veci T-150/07 a T-154/07) napadnutého rozhodnutia nesprávne zvýsila ich pokutu o 50 % z dôvodu opakovaného porusenia. Komisia údajne nemohla konstatovat, ze porusenie, za ktoré boli spolocnosti ThyssenKrupp Stainless AG, ktorej názov bol do septembra 1997 KruppThyssen Nirosta GmbH (poznámka pod ciarou c. 882 napadnutého rozhodnutia) (dalej nazvaná len ako "TKS" za obdobia pred a po septembri 1997), a Acciai Speciali Terni SpA (dalej len "AST") sankcionované v rozhodnutí Prirázka za legovanie, predstavovalo podobné predchádzajúce porusenie, ktorého sa dopustili. 303 Na úvod je potrebné pripomenút, ze v clánku 1 rozhodnutia Prirázka za legovanie, na ktorý Komisia poukazuje v napadnutom rozhodnutí na úcely konstatovania opakovaného porusenia v prejednávanej veci, Komisia konstatovala, ze viaceré spolocnosti, vrátane spolocností Krupp Hoesch Stahl AG (dalej len "KHS") (od 1. januára 1995 TKS), Thyssen Stahl AG (dalej len "TS") (od 1. januára 1995 TKS) a AST porusili clánok 65 ods. 1 UO pocas obdobia, ktoré v prípade týchto spolocností trvalo od decembra 1993 do 21. januára 1998, tým, ze zosúladeným spôsobom upravovali a uplatnovali referencné hodnoty vo vzorci na výpocet prirázky za legovanie. Podla Komisie bolo cielom a následkom tohto konania obmedzenie a skreslenie riadneho fungovania hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. 304 Z rozhodnutia Prirázka za legovanie vyplýva, ze KHS a TS sa priamo podielali na porusení az do 31. decembra 1994, a preto zan museli zodpovedat samostatne. Pokuta, ktorú im mala ulozit Komisia, vsak bola ulozená len spolocnosti TKS, ktorá listom z 23. júla 1997 informovala Komisiu, ze preberá zodpovednost za konanie spolocností TS a KHS od roku 1993 (odôvodnenia c. 14 a 102 rozhodnutia Prirázka za legovanie). 305 TKS a AST 11. a 13. marca 1998 podali na Súd prvého stupna zalobu, ktorou sa domáhali zrusenia rozhodnutia Prirázka za legovanie v rozsahu, v akom sa ich týkalo, a subsidiárne navrhli podstatné znízenie pokút, ktoré im boli týmto rozhodnutím ulozené. Súd prvého stupna svojím rozsudkom Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaným v bode 106 vyssie, zrusil clánok 1 rozhodnutia Prirázka za legovanie v rozsahu, v akom ním bola spolocnosti TKS pripísaná zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila TS, z dôvodu porusenia práva spolocnosti TKS na obhajobu, kedze tejto spolocnosti nebolo umoznené vyjadrit sa k existencii a relevantnosti skutocností vytýkaných spolocnosti TS. Proti citovanému rozsudku boli podané dve odvolania, ktoré Súdny dvor zamietol svojím rozsudkom zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia (C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773). 306 V nadväznosti na rozsudok Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, Komisia 20. decembra 2006 prijala rozhodnutie K(2006) 6765 v konecnom znení o konaní podla clánku 65 [UO] (Vec COMP/F/39.234 - prirázka na zliatinu - opätovné prijatie). V tomto rozhodnutí Komisia konstatovala, ze TS v období od 16. decembra 1993 do 31. decembra 1994 porusovala clánok 65 ods. 1 UO a ze TKS je zodpovedná za správanie spolocnosti TS na základe listu spolocnosti TKS z 23. júla 1997. 307 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne popierajú, ze tvoria hospodársku jednotku v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES s podnikmi sankcionovanými v rozhodnutí Prirázka za legovanie. V tejto súvislosti tvrdia, ze Komisia nesprávne vyvodila z rozsudku Michelin/Komisia, uz citovaného v bode 107 vyssie, záver, ze stopercentný podiel materskej spolocnosti na základnom imaní jej dcérskej spolocnosti stací na pripísanie predchádzajúceho porusenia tejto dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné posúdit otázku skutocnej samostatnosti dcérskej spolocnosti. Podla zalobkýn teda Komisia na rozdiel od toho, co tvrdí, nemohla ulozit pokutu tej istej materskej spolocnosti v obidvoch rozhodnutiach, ako to údajne vyzaduje rozsudok Michelin, uz citovaný v bode 107 vyssie (bod 290). 308 Je potrebné poukázat na to, ze pojem opakované porusovanie tak, ako je chápaný v niektorých vnútrostátnych právnych poriadkoch, znamená, ze osoba sa dopustila nových porusení po tom, co jej bola ulozená sankcia za podobné porusenia (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 617; Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 284; Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 250 vyssie, bod 362, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 450). Okrem toho v bode 2 usmernení z roku 1998 je výslovne uvedené "opakované porusovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi)" v rámci demonstratívneho výpoctu pritazujúcich okolností, ktoré môzu odôvodnovat zvýsenie základnej sumy pokuty. 309 Ako bolo uvedené v bode 92 vyssie, pod pojmom podnik v kontexte práva hospodárskej sútaze treba rozumiet hospodársku jednotku z hladiska ciela dohody, o ktorú ide, aj ked je z právneho hladiska táto hospodárska jednotka zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. 310 Protisútazné správanie podniku teda môze byt pripísané inému podniku v prípade, ak prvý uvedený podnik neurcoval svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnoval pokyny vydané druhým uvedeným podnikom, najmä so zretelom na ekonomické a právne väzby medzi nimi (rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 117; Metsä-Serla a i./Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 27, a z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 58; rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 135). 311 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze podla judikatúry nestací, ak Komisia konstatuje, ze podnik "mohol" vykonávat takýto rozhodujúci vplyv na iný podnik, bez toho, aby bolo potrebné overit, ci tento vplyv bol naozaj vykonávaný. Naopak Komisii v zásade prinálezí, aby preukázala takýto rozhodujúci vplyv na základe súboru skutkových okolností, medzi ktoré patrí najmä prípadná riadiaca právomoc jedného z týchto podnikov voci druhému podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11005, body 95 az 99, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, body 118 az 122; rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 527, a Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 310 vyssie, bod 136). 312 Ako uvádza Komisia, je pravda, ze Súd prvého stupna vo svojom rozsudku Michelin/Komisia, uz citovanom v bode 107 vyssie (bod 290), konstatoval, ze pokial tá istá materská spolocnost priamo alebo nepriamo vlastní viac ako 99 % základného imania dvoch dcérskych spolocností, mozno sa dôvodne domnievat, ze tieto dcérske spolocnosti neurcujú svoje správanie na trhu samostatne. Súd prvého stupna v tomto rozsudku dalej uviedol, ze rôzne spolocnosti patriace do tej istej skupiny tvoria jeden hospodársky subjekt, a teda jeden podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES, ak dotknuté spolocnosti neurcujú svoje správanie na trhu samostatne. 313 Ako vsak bolo uvedené v bodoch 96 a 97 vyssie, Súdny dvor nedávno pripomenul, ze v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, síce existuje domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, avsak táto domnienka je vyvrátitelná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, body 60 a 61 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho, ako Súdny dvor pripomenul vo svojom rozsudku Aristrain/Komisia, uz citovanom v bode 311 vyssie (bod 99), samotná skutocnost, ze základné imanie dvoch samostatných obchodných spolocností patrí tej istej osobe, ako taká nestací na preukázanie existencie hospodárskej jednoty týchto dvoch spolocností, ktorá podla práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze znamená, ze konanie jednej spolocnosti mozno pripísat druhej spolocnosti. 314 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze po prvé vo veci Prirázka za legovanie Komisia nekonstatovala, ze materské spolocnosti spolocností KHS, TS, TKS a AST, ktorých hospodárskym a právnym nástupcom bola TKAG, tvorili hospodársku jednotku s týmito spolocnostami na úcely uplatnovania clánkov 81 ES a 82 ES, a teda netvrdila, ze KHS, TS, TKS a AST neurcovali svoje správanie na trhu samostatne. Z rozhodnutia Prirázka za legovanie totiz vyplýva, ze pokial ide o spolocnosti, ktoré patria do skupiny ThyssenKrupp, Komisia konstatovala porusenie iba vo vztahu k spolocnostiam KHS, TS, TKS a AST, a nie vo vztahu k ich jednotlivým materským spolocnostiam, ktoré - ako uviedli zalobkyne, pricom Komisia im neprotirecila - neboli vypocuté v rámci správneho konania, ktoré viedlo k jeho prijatiu. 315 Po druhé z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze Komisia v rámci prejednávanej veci konstatovala, ze KHS, TS, TKS a AST patria medzi podniky, vo vztahu ku ktorým boli v clánku 1 tohto rozhodnutia konstatované porusenia. 316 Preto porusenia konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia nemozno povazovat za opakované porusenia toho istého alebo tých istých podnikov, vo vztahu ku ktorým boli konstatované porusenia vo veci Prirázka za legovanie. 317 V tejto súvislosti po prvé nemozno prijat tvrdenie Komisie, ze ThyssenKrupp v rámci správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia a podaniu zaloby prejednávanej v tomto konaní, mala moznost spochybnit existenciu hospodárskej jednoty medzi nou a podnikmi sankcionovanými vo veci Prirázka za legovanie. 318 Treba totiz poukázat na to, ze podla judikatúry Súdneho dvora jednak zásada respektovania práva na obhajobu vylucuje, aby bolo mozné povazovat za zákonné rozhodnutie, ktorým Komisia ulozí podniku pokutu v oblasti hospodárskej sútaze, bez toho, aby mu predtým oznámila výhrady prijaté proti nemu, a jednak oznámenie o výhradách musí vzhladom na svoju dôlezitost jednoznacne urcovat právnickú osobu, ktorej môzu byt ulozené pokuty, a musí jej byt urcené (pozri rozsudky Papierfabrik August Koehler/Komisia, uz citovaný v bode 192 vyssie, body 37 a 38, a z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 57 a tam citovanú judikatúru). 319 Preto nemozno pripustit, ze Komisia sa v rámci preukázania opakovaného porusenia ako pritazujúcej okolnosti môze domnievat, ze treba vyvodit zodpovednost podniku za predchádzajúce porusenie, za ktoré nebol sankcionovaný rozhodnutím Komisie a v rámci preukázania ktorého mu nebolo dorucené oznámenie o výhradách, takze tomuto podniku v konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia, ktorým bolo konstatované predchádzajúce porusenie, nebolo umoznené, aby vyjadril svoje stanovisko s cielom spochybnit existenciu prípadnej hospodárskej jednoty medzi ním a inými podnikmi. 320 K tomuto záveru je potrebné dospiet tým skôr, ze hoci je pravda, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby sa pri posudzovaní sklonu podniku k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze vzal do úvahy cas, ktorý uplynie medzi predmetným porusením a predchádzajúcim porusením týchto pravidiel, Súdny dvor uz zdôraznil, ze Komisia nemôze byt pri konstatovaní opakovaného porusenia viazaná prípadnou premlcacou lehotou (rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, bod 38, a rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 462; pozri tiez rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 250 vyssie, bod 353) a ze v dôsledku toho k takému konstatovaniu môze dôjst aj mnoho rokov po konstatovaní porusenia, ked by dotknutý podnik v kazdom prípade nemohol spochybnit existenciu takej hospodárskej jednoty, najmä ked sa uplatní domnienka uvedená v bode 313 vyssie. 321 Okrem toho tvrdenie Komisie, ze zvýsenie pokuty za opakované porusenie je tiez odôvodnené vzhladom na porusenia konstatované v rozhodnutí Komisie 90/417/ESUO z 18. júla 1990 o konaní podla clánku 65 [UO] týkajúcom sa dohody a zosúladených postupov európskych výrobcov plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 220, s. 28) a v rozhodnutí Komisie 94/215/ESUO zo 16. februára 1994 o konaní podla clánku 65 [UO] týkajúcom sa dohôd a zosúladených postupov zahrnajúcich európskych výrobcov nosníkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 116, s. 1), tiez nemozno prijat. Odhliadnuc od skutocnosti, ze tieto rozhodnutia neboli spomenuté v oznámení o výhradách ani v napadnutom rozhodnutí, je potrebné konstatovat, ze - rovnako ako podniky sankcionované vo veci Prirázka za legovanie - podniky sankcionované v uvedených rozhodnutiach nie sú tými istými podnikmi v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES ako podniky, ktoré boli sankcionované v napadnutom rozhodnutí. 322 Napokon, pokial ide o tvrdenie Komisie, ze v prípade, ak materská spolocnost vlastní takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti, materskej spolocnosti je tiez urcené upozornenie adresované dcérskej spolocnosti vyplývajúce z predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola dcérska spolocnost sankcionovaná za porusenie práva hospodárskej sútaze, toto tvrdenie tiez nemozno uznat. Hoci je totiz pravda, ze sa mozno dôvodne domnievat, ze materská spolocnost skutocne vie o predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré Komisia adresovala jej dcérskej spolocnosti, v ktorej vlastní takmer celé základné imanie, takáto vedomost nemôze napravit skutocnost, ze v predchádzajúcom rozhodnutí nebola konstatovaná hospodárska jednota medzi touto materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou na úcely pripísania zodpovednosti za predchádzajúce porusenie uvedenej materskej spolocnosti a zvýsenia pokút, ktoré jej boli ulozené, z dôvodu opakovaného porusenia. 323 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod je dôvodný a ze je potrebné zmenit napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné tvrdenia zalobkýn uvedené v rámci tohto zalobného dôvodu. Dôsledky tejto zmeny sú uvedené v bodoch 461 a 462 nizsie. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení oznámenia o spolupráci z roku 2002 a na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania pri posúdení spolupráce 324 Zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07 a T-150/07 pripomínajú, ze podali ziadosti o oslobodenie od pokút alebo o znízenie ich pokút podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. Komisia vsak údajne pri posudzovaní kvality a uzitocnosti ich spolupráce porusila ustanovenia uvedeného oznámenia. Podla zalobkýn vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 Komisia okrem toho údajne porusila ich legitímne ocakávania, pokial ide o posúdenie ich spolupráce pri preukázaní porusenia v Nemecku. Napokon zalobkyne vo veciach T-144/07, T-149/07 a T-150/07 namietajú porusenie zásady rovnosti zaobchádzania v rámci uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002, pokial ide o porusenie v Belgicku. O oznámení o spolupráci z roku 2002 325 Je potrebné poukázat na to, ze Komisia v oznámení o spolupráci z roku 2002 definovala podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou spolupracujú pri preukazovaní kartelu, oslobodené od pokuty alebo môzu dosiahnut znízenie pokuty, ktorú by inak museli zaplatit. 326 Po prvé oznámenie o spolupráci z roku 2002 v oddiele A bode 8 stanovuje: "Komisia udelí podniku oslobodenie od akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená, ak: a) podnik je prvý, ktorý predkladá dôkaz, ktorý podla názoru Komisie jej umozní prijat rozhodnutie na vykonanie vysetrovania v zmysle clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 v súvislosti s údajným kartelovým vplyvom na spolocenstvo [v súvislosti s údajným kartelom ovplyvnujúcim Spolocenstvo - neoficiálny preklad], alebo b) podnik je prvý, ktorý predlozí dôkaz, ktorý podla názoru Komisie jej umozní zistit porusovanie clánku 81 [ES] v súvislosti s údajným kartelovým vplyvom na spolocenstvo [v súvislosti s údajným kartelom ovplyvnujúcim Spolocenstvo - neoficiálny preklad]." 327 Oznámenie o spolupráci z roku 2002 v oddiele B bode 20 dalej stanovuje, ze "podniky, ktoré nesplnajú podmienky [oslobodenia od pokuty] podla oddielu A, môzu byt oprávnené pre vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená," a v bode 21 stanovuje, ze "s cielom oprávnenia podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz [na splnenie podmienok na znízenie pokuty musí podnik poskytnút Komisii dôkaz o údajnom porusení, ktorý predstavuje významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými Komisia uz disponuje, a musí ukoncit svoju úcast na údajnom porusení najneskôr v case, ked predlozí tento dôkaz - neoficiálny preklad]." 328 Pokial ide o pojem pridaná hodnota, tento pojem je vysvetlený v bode 22 oznámenia o spolupráci z roku 2002: "Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti [rozsahu, v akom poskytnutý dôkaz svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti posilnuje - neoficiálny preklad] schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty ako je následne stanovený dôkaz [pochádzajúci z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutocnostami za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz získaný následne - neoficiálny preklad]. Podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost [Podobne dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutocnostami sa vo vseobecnosti povazuje za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz, ktorý s nimi súvisí len nepriamo - neoficiálny preklad]." 329 Bod 23 písm. b) prvý odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje rozdelenie znízení pokút do troch kategórií: "- prvý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 30 - 50 %, - druhý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 20 - 30 %, - dalsie podniky, ktoré splnajú bod 21: znízenie az do 20 %." 330 Oznámenie o spolupráci z roku 2002 v bode 23 písm. b) druhom odseku stanovuje: "s cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21, a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu [rozsah, v akom predstavuje pridanú hodnotu - neoficiálny preklad]. Môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia." 331 Napokon bod 23 písm. b) posledný odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje: "... ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz." O miere volnej úvahy Komisie a o preskúmaní súdmi Únie 332 Je potrebné pripomenút, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý predstavuje právny základ pre ukladanie pokút v prípade porusenia pravidiel sútazného práva Únie, priznáva Komisii urcitú mieru volnej úvahy pri urcovaní pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127), ktorá závisí najmä od jej vseobecnej politiky v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 247 vyssie, body 105 a 109). Práve v tomto rámci Komisia na zabezpecenie transparentnosti a objektívnosti svojich rozhodnutí v oblasti pokút v roku 2002 prijala a zverejnila oznámenie o spolupráci. Ide o nástroj, ktorého úcelom je urcit v súlade s predpismi vyssej právnej sily kritériá, ktoré Komisia zamýsla uplatnovat v rámci výkonu svojej diskrecnej právomoci. Z toho vyplýva samoobmedzenie tejto právomoci (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 89), kedze Komisia musí dodrziavat usmernenia, ktoré si stanovila (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 57). 333 Samoobmedzenie diskrecnej právomoci Komisie, ktoré vyplýva z prijatia oznámenia o spolupráci z roku 2002, vsak nie je nezlucitelné so zachovaním znacnej miery volnej úvahy Komisie (pozri analogicky rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 224). 334 Oznámenie o spolupráci z roku 2002 totiz obsahuje rôzne flexibilné prvky, ktoré umoznujú Komisii vykonávat jej diskrecnú právomoc v súlade s ustanoveniami clánku 23 nariadenia c. 1/2003, ako ich vylozil Súdny dvor (pozri analogicky rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 224). 335 Je teda potrebné poukázat na to, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posudzovaní otázky, ci majú dôkazy predlozené podnikom, ktorý poziadal o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002, významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 88, a rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 555). Pokial ide o bod 8 písm. a) a b) oznámenia o spolupráci z roku 2002, je potrebné konstatovat, ze táto znacná miera volnej úvahy vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia, v ktorom sa výslovne spomína predlozenie dôkazov, ktoré "podla názoru Komisie" umoznia Komisii prijat rozhodnutie na vykonanie vysetrovania alebo umoznia Komisii konstatovat porusenie. Posúdenie kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej podnikom si totiz vyzaduje zlozité skutkové posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 81, a rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 271). 336 Rovnako po konstatovaní, ze dôkazy predstavujú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002, Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy, ked má stanovit presnú úroven znízenia pokuty, ktoré sa má priznat dotknutému podniku. Bod 23 písm. b) prvý odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 totiz stanovuje pásma na znízenie pokuty pre rôzne kategórie dotknutých podnikov, zatial co druhý odsek uvedeného bodu stanovuje kritériá, ktoré má Komisia zohladnit pri stanovení úrovne znízenia v rámci týchto pásiem. 337 Vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri hodnotení spolupráce podniku podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, jej Vseobecný súd môze vytknút iba zjavné prekrocenie tejto miery volnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 335 vyssie, body 81, 88 a 89, a rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 555). O spolupráci spolocnosti ThyssenKrupp pri preukázaní porusenia v Belgicku 338 Komisia v odôvodnení c. 773 napadnutého rozhodnutia rozhodla "priznat spolocnosti ThyssenKrupp znízenie [pokuty] o 20 % v pásme stanovenom v bode 23 [písm.] b) [druhej zarázke] oznámenia o spolupráci [z roku 2002]." 339 V odôvodnení c. 769 napadnutého rozhodnutia Komisia v tejto súvislosti uvádza, ze "ked ThyssenKrupp podala svoju ziadost [podla oznámenia o spolupráci z roku 2002], Komisia uz uskutocnila tri inspekcie v Belgicku a dostala dve ziadosti [podla toho istého oznámenia] od spolocností Kone a Otis týkajúce sa cinností kartelu v Belgicku." 340 Po tom, co Komisia v odôvodnení c. 770 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "nové informácie poskytnuté spolocnostou ThyssenKrupp obsahovali najmä ústne vysvetlenia týkajúce sa niektorých projektov výtahov a eskalátorov", Komisia v odôvodnení c. 771 uznala, ze "ziadost spolocnosti ThyssenKrupp [podla oznámenia o spolupráci z roku 2002] má významnú pridanú hodnotu, kedze poskytuje doplnujúce informácie o [dôverné]." Komisia v odôvodnení c. 771 dodala, ze "okrem toho vyjadrenie spolocnosti ThyssenKrupp potvrdilo dôkazy, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, týkajúce sa zúcastnených spolocností, zahrnutých výrobkov a sluzieb, obdobia, ktorého sa týka vysetrovanie, miesta a organizácie stretnutí kartelu, ako aj jeho fungovania a vykonávania." 341 V odôvodnení c. 772 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze ThyssenKrupp "predlozila dôkazy, ktoré znacne posilnili schopnost Komisie preukázat porusenie," pricom uviedla, ze "predlozené dôkazy sa vsak netýkajú skutocností, ktoré Komisii predtým neboli známe, a tiez neobsahujú dôkazy z relevantného obdobia." 342 Po prvé zalobkyne vo veciach T-144/07, T-149/07 a T-150/07 tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie vyvoláva nejasnosti, pokial ide o percentuálnu sadzbu znízenia pokuty, ktoré Komisia chcela uplatnit v prípade spolocnosti ThyssenKrupp za jej spoluprácu pri preukázaní porusenia v Belgicku. Komisia v odôvodnení c. 773 napadnutého rozhodnutia uvádza znízenie o 20 %, zatial co v odôvodnení c. 856 napadnutého rozhodnutia toto znízenie predstavuje 25 %. Podla uvedených zalobkýn má ThyssenKrupp podla zásady in dubio pro reo nárok na priaznivejsí výklad napadnutého rozhodnutia, pokial ide o výsku jej pokuty. Pokuta by sa teda nemala znízit o 20 %, ale o 25 %. 343 Je potrebné konstatovat, ze zalobkyne vo veciach T-144/07, T-149/07 a T-150/07 sa v tejto súvislosti nemôzu odvolávat na zásadu in dubio pro reo, podla ktorej má byt pochybnost na prospech dotknutým podnikom, kedze táto zásada sa týka preukazovania existencie porusenia a jej cielom je urcit, ci sú skutkové konstatovania uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí podlozené dôkazmi, ktoré predlozila. Uvedené zalobkyne vsak nespochybnujú porusenie, za ktoré boli sankcionované v napadnutom rozhodnutí. 344 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze výska pokuty ulozenej spolocnosti ThyssenKrupp za porusenie v Belgicku by sa mala znízit, kedze v odôvodnení c. 856 napadnutého rozhodnutia je uvedené znízenie o 25 %, je potrebné pripomenút, ze výska pokuty, ktorá bola ulozená v clánku 1 ods. 1 stvrtej zarázke napadnutého rozhodnutia zahrna znízenie o 20 % z dôvodu spolupráce spolocnosti ThyssenKrupp v rámci uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002. 345 Je pravda, ze výroková cast právneho aktu je neoddelitelne spojená s jeho odôvodnením, takze v prípade potreby sa musí výrok vykladat s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 1997, TWD/Komisia, C-355/95 P, Zb. s. I-2549, bod 21). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vsak jednoznacne vyplýva, ze Komisia chcela priznat spolocnosti ThyssenKrupp podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 znízenie pokuty o 20 %, a nie o 25 %. 346 Na jednej strane totiz Komisia v odôvodnení c. 772 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "ThyssenKrupp v celom rozsahu splnila podmienky bodu 21 [oznámenia o spolupráci z roku 2002] [dôverné] a predlozila dôkazy, ktoré znacne posilnili schopnost Komisie preukázat porusenie." Uviedla, ze "predlozené dôkazy sa vsak netýkajú skutocností, ktoré Komisii predtým neboli známe, a tiez neobsahujú dôkazy z relevantného obdobia," z coho vyplýva uplatnenie minimálneho znízenia pokuty v rámci pásma stanoveného v bode 23 písm. b) prvom odseku druhej zarázke oznámenia o spolupráci z roku 2002. Na druhej strane odôvodnenie c. 773 napadnutého rozhodnutia výslovne potvrdzuje, ze "vzhladom na vyssie uvedené úvahy je vhodné priznat spolocnosti ThyssenKrupp znízenie o 20 % v rámci [uplatnitelného] pásma." 347 Sadzbu 25 % uvedenú v odôvodnení c. 856 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sú zhrnuté vsetky znízenia pokút priznané jednotlivým podnikom za ich spoluprácu v rámci správneho konania, treba vzhladom na odôvodnenia c. 772 a 773, ako aj na výrok napadnutého rozhodnutia povazovat za chybu v písaní. Prvá výhrada zalobkýn vo veciach T-144/07, T-149/07 a T-150/07 sa teda musí zamietnut. 348 Po druhé zalobkyne vo veciach T-144/07, T-149/07 a T-150/07 tvrdia, ze spolocnosti ThyssenKrupp malo byt na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 priznané znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená za porusenie v Belgicku, najmenej o 25 %. ThyssenKrupp totiz údajne predlozila dôkazy týkajúce sa skutocností a okolností, o ktorých Komisia predtým nevedela. Islo navyse o klúcové prvky porusenia. 349 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze zalobkyne vo veciach T-144/07, T-149/07 a T-150/07 nespochybnujú skutocnost, ze spolupráca spolocnosti ThyssenKrupp spadá do bodu 23 písm. b) prvého odseku druhej zarázky oznámenia o spolupráci z roku 2002 a ze z tohto dôvodu mala táto spolocnost nárok na znízenie pokuty v rozsahu od 20 % do 30 %. Znízenie pokuty o 20 % priznané spolocnosti ThyssenKrupp z dôvodu jej spolupráce (odôvodnenie c. 773 napadnutého rozhodnutia) sa teda nachádza v pásme stanovenom na tento úcel uvedeným oznámením. 350 Tiez je potrebné pripomenút, ze Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri stanovovaní presnej výsky znízenia pokuty, ktoré sa má priznat v rámci pásiem stanovených v bode 23 písm. b) prvom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 a ze Vseobecný súd jej môze vytýkat iba zjavné prekrocenie tejto miery volnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 335 vyssie, body 81, 88 a 89). 351 V napadnutom rozhodnutí Komisia po tom, co uznala, ze ThyssenKrupp má nárok na znízenie pokuty, kedze "[predlozené] dôkazy znacne posilnili [jej] schopnost... preukázat porusenie," rozhodla priznat znízenie pokuty o 20 % vzhladom na to, ze "predlozené dôkazy sa [netýkali] skutocností, ktoré Komisii predtým neboli známe, a tiez [neobsahovali] dôkazy z relevantného obdobia" (odôvodnenie c. 772 napadnutého rozhodnutia). 352 Zalobkyne vo veciach T-144/07, T-149/07 a T-150/07 vsak spochybnujú vecnú správnost konstatovaní uvedených v odôvodnení c. 772 napadnutého rozhodnutia. 353 Po prvé tvrdia, ze porusenie v Belgicku sa skladalo z dvoch fáz, konkrétne jednak z kartelu týkajúceho sa trhových podielov alebo zmrazenia trhových podielov a jednak z kartelu týkajúceho sa rozdelovania verejných a súkromných ponukových konaní na dosiahnutie dohodnutých trhových podielov. Komisia vsak údajne len na základe dôkazov predlozených spolocnostou ThyssenKrupp v odôvodneniach c. 158 a 159 napadnutého rozhodnutia konstatuje zmrazenie trhových podielov dotknutých podnikov. ThyssenKrupp teda údajne poskytla informácie, ktoré Komisii predtým neboli známe, týkajúce sa aspektu zakladajúceho porusenie v Belgicku, konkrétne kartelu týkajúceho sa rozdelenia odvetvia predaja a montáze výtahov a eskalátorov v Belgicku. 354 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze obidva aspekty porusenia opísané v odôvodnení c. 158 napadnutého rozhodnutia sú vnútorne prepojené. Rozdelovanie verejných a súkromných zákaziek, ako aj iných zmlúv "podla vopred dohodnutého podielu" uvedené v tretej vete odôvodnenia c. 158 predpokladá existenciu kartelu týkajúceho sa rozdelenia trhu, ktorý je uvedený v prvej vete odôvodnenia c. 158, ako aj v odôvodnení c. 159 napadnutého rozhodnutia. Kedze zalobkyne nespochybnujú skutocnost, ze dôkazy predlozené spolocnostami Kone a Otis postacovali na preukázanie existencie kartelu uvedeného v tretej vete odôvodnenia c. 158, treba vychádzat z toho, ze Komisia v case podania ziadosti spolocnosti ThyssenKrupp musela vediet o existencii kartelu týkajúceho sa trhových podielov medzi styrmi dotknutými výrobcami. 355 V kazdom prípade zo spisu Komisie vyplýva, ze Kone ju uz vo februári 2004 informovala o existencii mechanizmu prispôsobovania medzi úcastníkmi porusenia v Belgicku v prípade, ked sa skutocné trhové podiely odlisovali od dohodnutých trhových podielov, co bolo mozné len v rámci kartelu týkajúceho sa trhových podielov. Za týchto okolností skutocnost, ze v odôvodnení c. 159 napadnutého rozhodnutia sú na úcely preukázania existencie kartelu týkajúceho sa trhových podielov spomenuté len dôkazy pochádzajúce od spolocnosti ThyssenKrupp, síce svedcí o tom, ze tieto dôkazy posilnili schopnost Komisie preukázat porusenie, avsak neznamená, ze Komisia sa na základe nich dozvedela o skutocnostiach, ktoré jej predtým neboli známe. 356 Okrem toho skutocnost, ze zástupcovia spolocnosti Kone v reakcii na otázku Komisie polozenú pocas stretnutia [dôverné], ktorá sa týkala "pouzitého zdroja trhových podielov", uviedli, ze tento zdroj im nie je známy vzhladom na to, ze v case, ked nastúpili na svoje miesta v spolocnosti Kone, trhové podiely uz boli stanovené, vôbec neznamená, ze Komisia nevedela o existencii kartelu týkajúceho sa trhových podielov pred [dôverné], ked bola ziadost spolocnosti ThyssenKrupp dorucená Komisii. Naopak uz samotná skutocnost, ze Komisia polozila zástupcom spolocnosti Kone otázky týkajúce sa spôsobu stanovenia trhových podielov zúcastnených podnikov, dostatocne preukazuje, ze Komisia vedela o existencii kartelu týkajúceho sa trhových podielov uz pred [dôverné]. 357 Ako vyplýva zo spisu, vzhladom na skutocnosti, ktoré Komisii uz boli známe v case, ked ThyssenKrupp podala svoju ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, cize vzhladom na existenciu kartelu týkajúceho sa trhových podielov a trhových podielov skutocne dohodnutých medzi úcastníkmi, je potrebné konstatovat, ze informácia, ktorú tento podnik poskytol Komisii, sa netýkala skutocností, ktoré Komisii predtým neboli známe. Okrem toho, pokial ide o tvrdenie, ze trhové podiely boli zmrazené na základe trhových statistík vypracovaných odvetvovým zdruzením Agoria, predtým Fabrimetal, je potrebné konstatovat, ze v rámci preukázania porusenia v Belgicku toto tvrdenie predstavovalo len obmedzenú pridanú hodnotu. 358 Zalobkyne vo veciach T-144/07, T-149/07 a T-150/07 dalej tvrdia, ze ThyssenKrupp v rozhodujúcej miere prispela ku konstatovaniu porusenia týkajúceho sa údrzby a modernizácie výtahov a eskalátorov v Belgicku (odôvodnenie c. 771 napadnutého rozhodnutia), kedze ako prvý podnik predlozila dôkaz o tom, ze zúcastnené podniky pouzívali [dôverné], co malo za následok väcsiu závaznost porusenia, co jednoznacne vyplýva z porovnania oznámenia o výhradách s napadnutým rozhodnutím (odôvodnenia c. 189 az 196 napadnutého rozhodnutia). 359 Zalobkyne uvádzajú, ze na preukázanie svojich tvrdení [dôverné] predlozili Komisii fax od spolocnosti Schindler. Komisia teda v odôvodnení c. 772 napadnutého rozhodnutia údajne nesprávne tvrdí, ze ThyssenKrupp nepredlozila ani jeden dôkaz pochádzajúci z obdobia porusenia. Aj ked Komisia skopírovala tento fax pocas kontrol vykonávaných u spolocností Schindler a Kone, údajne pochopila význam tohto dokumentu len vdaka informáciám spolocnosti ThyssenKrupp. Pridaná hodnota údajne spocíva práve v doplnujúcom vysvetlení, ktoré poskytla ThyssenKrupp, a to tým skôr, ze z dôkazov, ktoré mala Komisia k dispozícii, a najmä z vyhlásenia spolocnosti Kone z 11. februára 2004 vyplývalo, ze nebol pouzitý nijaký [dôverné]. 360 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze v case, ked ThyssenKrupp podala svoju ziadost [dôverné], Komisia uz mala k dispozícii fax od spolocnosti Schindler, na ktorý poukazujú uvedené zalobkyne. Z konstatovaní uvedených v odôvodnení c. 196 napadnutého rozhodnutia, ktoré neboli spochybnené, a z dokumentov uvedených v poznámke pod ciarou c. 224 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze fax od spolocnosti Schindler bol uz zaistený u spolocností Kone a Schindler v januári 2004. Za týchto okolností, hoci tento fax predstavuje dôkaz z obdobia porusenia, nemozno konstatovat, ze tento dokument predlozený spolocnostou ThyssenKrupp priniesol významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré uz Komisia mala k dispozícii v case, ked tento podnik podal svoju ziadost. Vzhladom na to, ze tento dokument nesplna podmienky bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002, nebolo potrebné, aby ho Komisia vzala do úvahy pri stanovení výsky znízenia pokuty priznaného spolocnosti ThyssenKrupp z dôvodu jej spolupráce v rámci uplatnenia tohto oznámenia. Iba dôkazy, ktoré splnajú podmienky bodu 21 uvedeného oznámenia, totiz zakladajú nárok na znízenie pokuty podla tohto oznámenia. 361 Je pravda, ze ked ThyssenKrupp predlozila fax od spolocnosti Schindler, poskytla doplnujúce informácie týkajúce sa [dôverné]. Napriek tomu, ze tieto informácie splnajú podmienky bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002, nepredstavujú dôkazy z relevantného obdobia a týkajú sa skutocnosti, konkrétne [dôverné], ktorá bola uvedená uz vo vysvetleniach predlozených spolocnostou Otis v marci 2004 (odôvodnenie c. 194 napadnutého rozhodnutia a poznámka pod ciarou c. 222). V kazdom prípade z odôvodnení c. 189 a 193 az 196 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze [dôverné], na ktorý poukazujú zalobkyne, sa týkal výlucne fungovania a vykonávania kartelu týkajúceho sa zmlúv o údrzbe a sám osebe nepredstavoval rozhodujúcu skutocnost na konstatovanie porusenia uvedeného v clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia. 362 Napokon zalobkyne vo veciach T-144/07, T-149/07 a T-150/07 nemôzu tvrdit, ze z porovnania oznámenia o výhradách s napadnutým rozhodnutím vyplýva, ze Komisia mohla na základe informácií, ktoré jej poskytla ThyssenKrupp, konstatovat závaznejsie porusenie. Z porovnania bodov 195 az 200 oznámenia o výhradách s odôvodneniami c. 189 az 196 napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazujú uvedené zalobkyne, totiz nevyplýva, ze medzi vydaním oznámenia o výhradách a prijatím napadnutého rozhodnutia doslo k závaznejsej kvalifikácii skutkového stavu. V kazdom prípade prípadná závaznejsia kvalifikácia porusenia, ku ktorej by doslo po vydaní oznámenia o výhradách, by nemohla byt dôsledkom faxu od spolocnosti Schindler a vysvetlení poskytnutých spolocnostou ThyssenKrupp v jej ziadosti, kedze táto ziadost bola podaná pred vydaním oznámenia o výhradách a fax od spolocnosti Schindler a vysvetlenia poskytnuté spolocnostou ThyssenKrupp uz boli podrobne analyzované v bodoch 196 a 200 oznámenia o výhradách. 363 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné konstatovat, ze Komisia mohla bez toho, aby zjavne prekrocila mieru svojej volnej úvahy, stanovit znízenie pokuty spolocnosti ThyssenKrupp z dôvodu jej spolupráce pri preukázaní porusenia v Belgicku na minimálnu úroven v rámci pásma stanoveného v bode 23 písm. b) prvom odseku druhej zarázke oznámenia o spolupráci z roku 2002. 364 Po tretie zalobkyne vo veciach T-144/07, T-149/07 a T-150/07 tvrdia, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze spolocnosti ThyssenKrupp priznala znízenie pokuty o 20 %, zatial co spolocnosti Otis, ktorej spolupráca údajne bola podobná spolupráci spolocnosti ThyssenKrupp, priznala znízenie pokuty o 40 %. 365 Podla ustálenej judikatúry Komisia v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej clenmi kartelu nesmie porusit zásadu rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudky Súdu prvého stupna Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 237, a z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 240 a tam citovanú judikatúru). 366 Tvrdenie uvedené v bode 364 vyssie, ktorého cielom je preukázat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, vsak nemozno prijat. 367 Na jednej strane sa totiz pridaná hodnota podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 posudzuje na základe dôkazov, ktoré uz Komisia má k dispozícii. Vzhladom na to, ze spolupráca spolocnosti Otis predchádzala spolupráci spolocnosti ThyssenKrupp (odôvodnenia c. 96 a 98 napadnutého rozhodnutia), vsak Komisia mala v case, ked ThyssenKrupp podala svoju ziadost podla uvedeného oznámenia, k dispozícii viac dôkazov ako v case podania ziadosti spolocnosti Otis. 368 Na druhej strane Otis predlozila listinné dôkazy z relevantného obdobia, ktoré mali významnú pridanú hodnotu (odôvodnenie c. 766 napadnutého rozhodnutia), zatial co ThyssenKrupp predlozila len jeden dôkaz z relevantného obdobia, konkrétne fax od spolocnosti Schindler uvedený v bode 360 vyssie, ktorý vsak nesplnal podmienky bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002, kedze v case, ked ThyssenKrupp podala svoju ziadost podla tohto oznámenia, Komisia ním uz disponovala. 369 Za týchto okolností, kedze Otis a ThyssenKrupp sa nenachádzajú v porovnatelnej situácii, Komisia priznala znízenie pokuty spolocnosti ThyssenKrupp o 20 % podla druhej zarázky uvedeného ustanovenia bez toho, aby porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 370 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze vsetky výhrady spolocnosti ThyssenKrupp týkajúce sa uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 na jej spoluprácu pri preukázaní porusenia v Belgicku sa musia zamietnut. O spolupráci spolocnosti ThyssenKrupp pri preukázaní porusenia v Nemecku 371 Komisia v odôvodnení c. 812 napadnutého rozhodnutia rozhodla, ze spolocnosti ThyssenKrupp neprizná oslobodenie od pokút ani znízenie pokuty za jej spoluprácu pri preukázaní porusenia v Nemecku [dôverné] (odôvodnenie c. 807 napadnutého rozhodnutia). 372 V odôvodnení c. 808 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze "ThyssenKrupp uvádza niektoré tvrdenia týkajúce sa [dôverné]. Tieto tvrdenia [vsak] nie sú podlozené nijakým dôkazom z relevantného obdobia a Komisia nezískala nijaký dôkaz, ktorý by ich potvrdzoval." 373 Komisia v odôvodnení c. 809 napadnutého rozhodnutia dalej uvádza, ze "ostatné informácie poskytnuté spolocnostou ThyssenKrupp [dôverné] iba potvrdzujú dôkazy v oznámení o výhradách, co nepredstavuje rozhodujúci prínos ani významnú pridanú hodnotu." 374 Napokon Komisia v odôvodneniach c. 810 a 811 napadnutého rozhodnutia osobitne uvádza: "810 ... Vyjadrenie spolocnosti ThyssenKrupp nebolo rozhodujúce pre konstatovanie porusenia Komisiou, kedze Komisia uz mala k dispozícii dostatocné dôkazy, ako to vyplýva z oznámenia o výhradách. ... ThyssenKrupp nepredlozila dôkazy pochádzajúce z obdobia, ktorého sa týkalo vysetrovanie. Naproti tomu jej vyhlásenia podané po dorucení oznámenia o výhradách a po nahliadnutí do spisu iba potvrdzujú dôkazy, ktoré uz Komisia mala k dispozícii. ... Nepotvrdené jednostranné vyhlásenia týkajúce sa [dôverné] zostávajú nadalej nepodlozené. 811 Vzhladom na vyssie uvedené nemozno konstatovat, ze informácie poskytnuté spolocnostou ThyssenKrupp majú významnú pridanú hodnotu v zmysle oznámenia o spolupráci [z roku 2002]. [dôverné] Aj vtedy ThyssenKrupp obmedzila svoju spoluprácu [dôverné] len na potvrdenie vyhlásení, ktoré uz uviedli vsetci ostatní clenovia kartelu. [dôverné]" 375 Zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 tvrdia, ze Komisia porusila oznámenie o spolupráci z roku 2002, kedze nekonstatovala, ze dôkazy predlozené spolocnostou ThyssenKrupp týkajúce sa porusení, ku ktorým doslo v Nemecku, predstavovali významnú pridanú hodnotu. 376 Po prvé ThyssenKrupp údajne nespochybnila skutocnosti vytýkané v oznámení o výhradách, ale ich potvrdila a doplnila. Tým údajne posilnila schopnost Komisie preukázat porusenie v zmysle bodu 22 prvej vety oznámenia o spolupráci z roku 2002. ThyssenKrupp údajne bezodkladne po tom, co sa jej podarilo objasnit porusenia, ku ktorým doslo v Nemecku, poskytla Komisii výsledky svojho interného presetrovania. 377 Po druhé ThyssenKrupp tým, ze poskytla informácie o [dôverné], poskytla Komisii dôkazy s významnou pridanou hodnotou, ktoré odôvodnujú znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená za porusenie v Nemecku, o 20 %. Dôkazy [dôverné] údajne predstavujú významnú pridanú hodnotu bez ohladu na to, ci ich Komisia zohladní. Komisia tým, ze nevzala do úvahy takéto dôkazy, navyse údajne porusila legitímne ocakávania uvedených zalobkýn, kedze z bodu 617 oznámenia o výhradách údajne vyplýva, ze [dôverné] bola zohladnená pri posudzovaní závaznosti kazdého porusenia. 378 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 na rozdiel od bodu D ods. 2 druhej zarázky oznámenia o neulození pokút alebo ich znízení v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4) (dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996") nestanovuje znízenie pokuty v prospech podniku, ktorý po dorucení oznámenia o výhradách nespochybní vecnú správnost skutkových okolností, na ktorých Komisia zakladá svoje výhrady. 379 V rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002 na to, aby sa podnik mohol domáhat znízenia pokuty, musí Komisii poskytnút dôkazy o porusení, pre ktoré existuje podozrenie, ktoré predstavujú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými uz Komisia disponuje (pozri bod 21 uvedeného oznámenia). 380 Vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri posudzovaní spolupráce podniku podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 a najmä pri urcovaní, ci dôkazy predstavujú významnú pridanú hodnotu, jej Vseobecný súd môze vytknút iba zjavné prekrocenie tejto volnej úvahy (pozri bod 350 vyssie). 381 Je teda potrebné preskúmat, ci Komisia zjavne prekrocila svoju volnú úvahu tým, ze konstatovala, ze dôkazy predlozené spolocnostou ThyssenKrupp nepredstavujú významnú pridanú hodnotu v zmysle tohto oznámenia. 382 Podla bodov 21 a 22 uvedeného oznámenia Komisia pri posudzovaní pridanej hodnoty dôkazov predlozených podnikom berie do úvahy nielen povahu a/alebo úroven podrobnosti dôkazov, ale aj dôkazy, ktorými uz disponuje v case podania ziadosti dotknutého podniku. 383 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze v case, ked ThyssenKrupp podala svoju ziadost [dôverné], Komisia uz dostala ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 od spolocností Kone, Otis a Schindler týkajúce sa porusenia v Nemecku, ale tiez zorganizovala dve série inspekcií podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 (odôvodnenia c. 104 a 106 napadnutého rozhodnutia) a zaslala ziadosti o informácie na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003 podnikom, ktoré sa podielali na porusení v Nemecku, zdruzeniam VDMA, VFA a VMA a viacerým zákazníkom v Nemecku (odôvodnenia c. 110, 111 a 113 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Komisia uz zhromazdila dostatok dôkazov na oznámenie výhrad podnikom, ktoré sa podielali na porusení v Nemecku, 7. októbra 2005, pred podaním ziadosti spolocnosti ThyssenKrupp (odôvodnenie c. 135 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 navyse nespochybnujú skutocnost, ze tvrdenia spolocnosti ThyssenKrupp neboli podlozené dôkazmi z relevantného obdobia (odôvodnenia c. 808 a 810 napadnutého rozhodnutia). 384 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07, ze ThyssenKrupp údajne "potvrdila a doplnila" skutkové okolnosti týkajúce sa kartelu v Nemecku, je potrebné konstatovat, ze okrem dôkazov týkajúcich sa utajenia kartelu zalobkyne neuvádzajú presné údaje týkajúce sa dôkazov, ktoré údajne predlozili, a tiez neuvádzajú, do akej miery tieto dôkazy predstavujú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 385 Pokial ide o dôkazy týkajúce sa [dôverné] v Nemecku, z dokumentov uvedených v bodoch 234 az 236 oznámenia o výhradách a v odôvodneniach c. 219 az 221 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze dôkazy predlozené spolocnostami Kone, Otis a Schindler pred podaním ziadosti spolocnosti ThyssenKrupp uz postacovali na preukázanie toho, ze úcastníci kartelu v Nemecku prijali rôzne opatrenia [dôverné]. 386 Pokial sa tvrdenie zalobkýn vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 týka [dôverné], je potrebné poukázat na to, ze tieto snahy - pokial sú preukázané - sa týkajú obdobia po porusení konstatovanom v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia. Tieto dôkazy teda nemohli posilnit schopnost Komisie preukázat porusenie, a teda nepredstavujú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 387 Kedze v prejednávanej veci dôkazy predlozené spolocnostou ThyssenKrupp nesplnajú podmienky tohto ustanovenia, Komisia oprávnene odmietla priznat spolocnosti ThyssenKrupp znízenie jej pokuty podla bodu 23 písm. b) posledného odseku uvedeného oznámenia. 388 Napokon, pokial ide o výhradu zalozenú na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, v bode 179 vyssie bolo uvedené, ze právo domáhat sa ochrany legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, ze správny orgán Únie tým, ze mu poskytol presné uistenia, vyvolal u neho dôvodné ocakávania. 389 Skutocnost, ze Komisia v bode 617 oznámenia o výhradách uviedla, ze pri posudzovaní závaznosti porusenia zohladní najmä skutocnost, ze úcastníci kartelu prijali rozsiahle opatrenia na zabránenie odhalenia kartelu, vsak nemozno povazovat za presné uistenie o tom, ze spolocnosti ThyssenKrupp bude priznané znízenie pokuty z dôvodu jej spolupráce podla bodu 23 oznámenia o spolupráci z roku 2002. Znízenie pokuty podla tohto ustanovenia totiz závisí od významnej pridanej hodnoty predlozených dôkazov, ktorá v bode 617 oznámenia o výhradách vôbec nie je spomenutá. Okrem toho vzhladom na to, ze v case, ked bolo spolocnosti ThyssenKrupp dorucené oznámenie o výhradách, ThyssenKrupp este nepodala ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 pre porusenie v Nemecku, bod 617 oznámenia o výhradách v kazdom prípade nemohol vyvolat legitímne ocakávania týkajúce sa pridanej hodnoty dôkazov, ktoré este neboli predlozené. Táto posledná výhrada sa teda tiez musí zamietnut. 390 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze vsetky výhrady spolocnosti ThyssenKrupp týkajúce sa uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 na jej spoluprácu pri preukázaní porusenia v Nemecku sa musia zamietnut. O spolupráci spolocnosti ThyssenKrupp pri preukázaní porusenia v Luxembursku 391 Spolocnosti ThyssenKrupp, ktorá ako tretí podnik podala ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcu sa kartelu v Luxembursku (odôvodnenie c. 119 napadnutého rozhodnutia), nebolo priznané znízenie pokuty podla tohto oznámenia, pokial ide o uvedený kartel (odôvodnenie c. 828 napadnutého rozhodnutia). Komisia v tejto súvislosti v odôvodnení c. 827 napadnutého rozhodnutia uviedla: "Komisia poznamenáva, ze uz vykonala inspekciu v Luxembursku a ze dostala dve potvrdzujúce ziadosti od spolocností Kone a Otis [podla oznámenia o spolupráci z roku 2002] týkajúce sa cinnosti kartelu v Luxembursku skôr, nez ThyssenKrupp podala svoju ziadost [podla toho istého oznámenia]. Ziadost... spolocnosti ThyssenKrupp sa skladá z krátkeho ústneho vyhlásenia tejto spolocnosti a neposkytuje nijaký dôkaz z relevantného obdobia ani významnú novú informáciu, pricom sa vseobecne obmedzuje na potvrdenie informácií, ktoré Komisii uz boli známe, napríklad pokial ide o osoby podielajúce sa na karteli. ThyssenKrupp teda nepredlozila nijaký nový dôkaz s vysokou pridanou hodnotou a v porovnaní s dôkazmi, ktoré uz Komisia mala k dispozícii v case podania ziadosti, znacne neposilnila schopnost Komisie preukázat predmetné skutocnosti. ThyssenKrupp po podaní svojej ziadosti... s výnimkou odpovede na ziadost o informácie Komisie podla clánku 18 ods. 2 [nariadenia c. 1/2003] dalej nespolupracovala." 392 Zalobkyne vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07 tvrdia, ze Komisia z právneho hladiska nesprávne uplatnila oznámenie o spolupráci z roku 2002, kedze nezohladnila pridanú hodnotu dôkazov predlozených spolocnostou ThyssenKrupp. ThyssenKrupp totiz údajne poskytla Komisii dôkazy s významnou pridanou hodnotou tým, ze nespochybnila skutkový stav uvedený v oznámení o výhradách, a tým, ze podlozila a doplnila výhrady uvedené Komisiou, co by sa malo podla bodu 23 písm. b) prvého odseku druhej zarázky oznámenia o spolupráci z roku 2002 prejavit znízením pokuty, ktorá jej bola ulozená za kartel v Luxembursku, o 20 % az 30 %. 393 Ako uz bolo uvedené v bode 378 vyssie, oznámenie o spolupráci z roku 2002 nestanovuje znízenie pokuty v prospech podniku, ktorý po dorucení oznámenia o výhradách nespochybní vecnú správnost skutkových okolností, na ktorých Komisia zakladá svoje výhrady. Je teda potrebné preskúmat, ci Komisia vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorou disponuje pri posudzovaní spolupráce podniku podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, zjavne prekrocila túto mieru volnej úvahy, ked konstatovala, ze dôkazy predlozené spolocnostou ThyssenKrupp nepredstavujú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré uz mala k dispozícii v case, ked uvedená spolocnost podala svoju ziadost podla tohto oznámenia. 394 V prejednávanej veci je potrebné po prvé konstatovat, ze zalobkyne vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07, ktoré nenapádajú oslobodenie od pokuty priznané spolocnosti Kone podla bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002, tiez nepopierajú, ze informácie poskytnuté spolocnostou Kone uz umoznili Komisii konstatovat porusenie v Luxembursku (odôvodnenie c. 816 napadnutého rozhodnutia). Komisia teda v case, ked ThyssenKrupp podala svoju ziadost, uz mala dostatok dôkazov na to, aby mohla konstatovat porusenie v Luxembursku. Okrem toho Komisia v marci 2004 pred podaním ziadosti spolocnosti ThyssenKrupp tiez dostala ziadost spolocnosti Otis, na základe ktorej bolo spolocnosti Otis priznané znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená za porusenie v Luxembursku, o 40 % (odôvodnenia c. 118 a 823 napadnutého rozhodnutia). 395 Po druhé zalobkyne vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07 nespochybnujú skutocnost, ze ThyssenKrupp v rámci svojej ziadosti [dôverné] neposkytla Komisii nijaký dôkaz z relevantného obdobia (odôvodnenie c. 827 napadnutého rozhodnutia). Podla bodu 22 oznámenia o spolupráci z roku 2002 sa vsak písomné dôkazy pochádzajúce z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutocnostami povazujú za dôkaz vyssej hodnoty ako dôkazy získané následne. 396 Zalobkyne vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07 vsak uvádzajú viaceré skutocnosti, ktoré sú podla ich názoru spôsobilé preukázat, ze dôkazy predlozené spolocnostou ThyssenKrupp mali významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala k dispozícii. 397 Po prvé uvedené zalobkyne poukazujú na velký pocet odkazov na ziadost spolocnosti ThyssenKrupp podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 v napadnutom rozhodnutí s cielom preukázat pridanú hodnotu uvedenej ziadosti. 398 Skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vyuzila vsetky dôkazy, ktoré mala k dispozícii, a teda aj informácie, ktoré poskytla ThyssenKrupp vo svojej ziadosti [dôverné], vsak este nepreukazuje, ze tieto informácie predstavovali významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia v tom case uz mala k dispozícii. Pridaná hodnota v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 2002 sa totiz posudzuje tak podla kvality spolupráce, ako aj na základe jej porovnania s dôkazmi, ktoré uz Komisia mala k dispozícii. 399 V tejto súvislosti zalobkyne vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07 nemôzu tvrdit, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia, kedze údajne neoprávnene minimalizovala význam podrobných dôkazov, ktoré jej podniky predlozili. Podla ustálenej judikatúry v odôvodnení vyzadovanom clánkom 253 ES musia byt jasne a jednoznacne uvedené úvahy orgánu Únie, ktorý prijal sporný akt, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatia opatrenia a aby mohol príslusný súd vykonat svoje preskúmanie (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, C-301/96, Zb. s. I-9919, bod 87). V prejednávanej veci vsak Komisia v odôvodneniach c. 825 az 828 napadnutého rozhodnutia (pozri najmä bod 391 vyssie) jasne uviedla dôvody, pre ktoré nebolo mozné priznat znízenie pokuty ulozenej za porusenie v Luxembursku. 400 Po druhé zalobkyne vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07 tvrdia, ze Komisia na základe vyhlásení spolocnosti ThyssenKrupp v odôvodnení c. 307 napadnutého rozhodnutia poukazuje na opatrenia, ktoré prijali podniky podielajúce sa na porusení, s cielom utajit stretnutia a kontakty medzi sútazitelmi. 401 Je potrebné konstatovat, ze vo vyhláseniach spolocnosti ThyssenKrupp uvedených v odôvodnení c. 307 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze TKAL pouzívala na organizovanie protisútazných stretnutí druhý mobilný telefón [dôverné] s predplateným kreditom. Snahy úcastníkov kartelu v Luxembursku utajit svoje stretnutia a kontakty vsak jednoznacne vyplývajú uz zo ziadosti spolocnosti Kone z 5. februára 2004 a najmä z bodov 3.4.2 a 3.4.5 tejto ziadosti. Za týchto okolností Komisia zjavne neprekrocila mieru svojej volnej úvahy, ked konstatovala, ze vyhlásenia spolocnosti ThyssenKrupp uvedené v odôvodnení c. 307 napadnutého rozhodnutia nepredstavujú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala k dispozícii. 402 Po tretie zalobkyne vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07 poukazujú na to, ze ThyssenKrupp ako prvý podnik oznámila Komisii, ze sa organizovali protiprávne stretnutia [dôverné] (odôvodnenie c. 303 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti z poznámky pod ciarou c. 455 napadnutého rozhodnutia údajne vyplýva, ze ThyssenKrupp [dôverné] poskytla dôkazy skôr ako jej konkurenti. 403 Ako vsak vyplýva zo spisu, je potrebné konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07, Komisia vedela o úlohe [dôverné] pri organizovaní protiprávnych stretnutí uz pred predlozením dôkazov spolocnostou ThyssenKrupp na základe vyhlásení spolocností Kone a Otis z februára a marca 2004. Za týchto okolností nemozno vyhláseniam spolocnosti ThyssenKrupp uvedeným v predchádzajúcom bode pripísat nijakú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 404 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze ThyssenKrupp ako prvý podnik poskytla informácie uvedené v bode 402 vyssie, Komisia zjavne neprekrocila mieru svojej volnej úvahy, ked konstatovala, ze tieto informácie nepredstavujú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia. Odhliadnuc od skutocnosti, ze totoznost podniku, ktorý zvolával protiprávne stretnutia, nemozno povazovat za významnú skutocnost na preukázanie existencie kartelu, totiz z odôvodnenia c. 721 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nepovazovala predmetné informácie za dostatocne presvedcivé na to, aby konstatovala, ze [dôverné] bol organizátorom kartelu v Luxembursku alebo ze v nom zohrával rozhodujúcu úlohu. 405 Po stvrté ThyssenKrupp vo svojej ziadosti [dôverné] údajne informovala Komisiu o existencii mechanizmu prispôsobovania. V prípade nedodrzania dohodnutých trhových podielov údajne doslo k automatickému prerozdeleniu projektov medzi úcastníkov kartelu (odôvodnenia c. 317 a 336 napadnutého rozhodnutia). Komisia v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí (poznámky pod ciarou c. 484 a 517 napadnutého rozhodnutia) údajne poukazuje na vyhlásenie spolocnosti Kone z 29. októbra 2004, ktoré vsak údajne nebolo dobrovolné a bolo podané ovela neskôr ako vyhlásenie spolocnosti ThyssenKrupp. 406 Ako vsak vyplýva zo spisu, je potrebné konstatovat, ze ThyssenKrupp vo svojej ziadosti [dôverné] iba uviedla, ze cielom rozdelovania projektov bolo zmrazenie trhových podielov a ze nedodrzanie dohôd malo za následok úpravu nasledujúcich projektov. V case, ked ThyssenKrupp podala svoju ziadost, vsak Komisia uz mala k dispozícii tieto informácie. Informáciám poskytnutým spolocnostou ThyssenKrupp týkajúcim sa mechanizmu prispôsobovania teda nemozno pripísat nijakú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 407 Po piate ThyssenKrupp vo svojom vyhlásení [dôverné] údajne uviedla, ze zoznamy projektov obsahovali názvy projektov, mnozstvá výtahov a ceny. Komisia údajne pouzila túto informáciu v odôvodnení c. 321 písm. a), c) a d) napadnutého rozhodnutia, pricom vsak neuznala, ze ide o informáciu poskytnutú spolocnostou ThyssenKrupp. 408 Ako vsak vyplýva zo spisu, je potrebné konstatovat, ze v case, ked ThyssenKrupp podala svoju ziadost, Komisia uz mala k dispozícii informácie spomenuté v predchádzajúcom bode. Predmetným informáciám teda nemozno pripísat nijakú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 409 Po sieste zalobkyne vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07 tvrdia, ze Komisia vyuzila informácie týkajúce sa obsahu zmlúv o údrzbe a v tejto súvislosti vychádzala z vyjadrenia spolocnosti Kone z 5. februára 2004 a spolocnosti ThyssenKrupp [dôverné], pricom informácie od spolocností Schindler a Luxlift boli poskytnuté az neskôr (odôvodnenie c. 348 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze Komisia potvrdila informácie uvedené v odôvodnení c. 348 styrmi vyhláseniami konkurentov, sa vsak Komisia zjavne nemohla opierat len o vyhlásenie spolocnosti Kone. 410 Ako vsak vyplýva zo spisu, je potrebné konstatovat, ze pred podaním ziadosti spolocnosti ThyssenKrupp [dôverné] Kone 5. a 11. februára 2004 poskytla informácie týkajúce sa zmlúv o údrzbe, ktoré boli ovela podrobnejsie ako informácie poskytnuté spolocnostou ThyssenKrupp, a ze tieto informácie boli ústne potvrdené spolocnostou Otis 23. marca 2004. Za týchto okolností informáciám týkajúcim sa zmlúv o údrzbe poskytnutým spolocnostou ThyssenKrupp v rámci jej ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 nemozno pripísat nijakú významnú pridanú hodnotu. 411 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyne vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07 nepreukázali, ze Komisia zjavne prekrocila mieru svojej volnej úvahy, ked konstatovala, ze dôkazy predlozené spolocnostou ThyssenKrupp nepredstavovali významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 412 Po tretie zalobkyne vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07 tvrdia, ze Komisia sa dopustila závazného nesprávneho posúdenia, ked nezohladnila rozhodnutie [dôverné] luxemburského orgánu hospodárskej sútaze, ktorým bolo spolocnosti ThyssenKrupp údajne priznané oslobodenie od pokút a ktoré svedcí o tom, ze jej spolupráca podla luxemburského práva postacovala na priznanie oslobodenia od pokút alebo znízenia pokuty a ze jej spolupráca teda predstavovala pridanú hodnotu. 413 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze stanovisko o zhovievavosti luxemburskej rady hospodárskej sútaze [dôverné] vo vztahu k spolocnostiam TKAL a TKE potvrdzuje prijatie ich ziadosti o zhovievavost týkajúcej sa porusenia v Luxembursku a potvrdzuje sa ním, ze táto ziadost sa zohladní v konaní v Luxembursku (clánky 1 a 2 stanoviska o zhovievavosti). Toto stanovisko vsak neobsahuje nijaké kvalitatívne posúdenie dôkazov predlozených spolocnostou ThyssenKrupp. Luxemburská rada hospodárskej sútaze totiz povazovala za "vhodné prerusit konanie o ziadosti o zhovievavost vo veci samej, kým sa neskoncí vysetrovanie vykonávané Komisiou..." (bod 6 a clánok 3 stanoviska o zhovievavosti). Za týchto okolností tvrdenie zalobkýn nemozno prijat. 414 Po stvrté zalobkyne vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07 tvrdia, ze z dôvodu zjavných jazykových tazkostí úradníkov poverených predmetnou vecou, ktoré sa údajne prejavili v nesprávnom výklade niektorých dôkazov, Komisia nesprávne posúdila pridanú hodnotu prínosu spolocnosti ThyssenKrupp podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. Toto tvrdenie sa vsak z dôvodov uvedených v bode 86 vyssie musí zamietnut. 415 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze vsetky výhrady spolocnosti ThyssenKrupp týkajúce sa uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 na jej spoluprácu pri preukázaní porusenia v Luxembursku sa musia zamietnut. 416 Preto sa tento zalobný dôvod musí zamietnut ako celok. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery, rovnosti zaobchádzania, proporcionality a riadnej správy vecí verejných pri stanovení sumy znízenia pokút priznaného za spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002 417 V bode 614 oznámenia o výhradách Komisia uviedla, ze zamýsla "priznat znízenie [pokuty] za spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci [z roku 2002], a to najmä vtedy, ked spolocnost nespochybní skutocnosti konstatované Komisiou, alebo ked poskytne doplnujúcu pomoc, ktorá umozní objasnit alebo doplnit tieto skutocnosti." 418 V odôvodnení c. 758 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze "vzhladom na to, ze bod 614 oznámenia o výhradách vyvolal v predmetnej veci ocakávania, [rozhodla sa] vykladat tento bod v prospech podnikov, ktoré na základe neho prispeli k preukázaniu skutkových okolností porusenia uvedeného v [napadnutom] rozhodnutí tým, ze nespochybnili skutkový stav alebo poskytli dalsie informácie alebo doplnujúce vysvetlenia." 419 Komisia teda priznala vsetkým úcastníkom styroch porusení s výnimkou jednak podnikov, ktorým bolo priznané oslobodenie od pokút (odôvodnenia c. 762, 817 a 839 napadnutého rozhodnutia), a jednak spolocnosti Kone v rámci kartelu v Holandsku (odôvodnenie c. 851 napadnutého rozhodnutia) znízenie pokuty o 1 % za ich spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002 z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu uvedeného v oznámení o výhradách (odôvodnenia c. 768, 774, 777, 794, 801, 806, 813, 824, 829, 835, 845, 854, 855 a 856 napadnutého rozhodnutia). 420 Po prvé zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 sa domnievajú, ze sa môzu oprávnene domáhat znízenia pokút ulozených spolocnosti ThyssenKrupp za porusenia v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku aspon o 10 % z dôvodu nespochybnenia skutkových okolností uvedených v oznámení o výhradách. Takéto legitímne ocakávania podla uvedených zalobkýn vyplývajú z bodu 614 oznámenia o výhradách a z rozhodovacej praxe Komisie, podla ktorej podnik, ktorý nespochybní vecnú správnost skutocností, ktoré sa mu vytýkajú v oznámení o výhradách, má podla oznámenia o spolupráci z roku 1996 nárok na znízenie pokuty o 10 %. 421 Po prvé, ako bolo uvedené v bode 388 vyssie, právo domáhat sa ochrany legitímnej dôvery prinálezí kazdému jednotlivcovi nachádzajúcemu sa v situácii, z ktorej vyplýva, ze správny orgán Únie tým, ze mu poskytol presné uistenia, vyvolal u neho dôvodné ocakávania. 422 Naproti tomu, ako uz bolo uvedené v bode 180 vyssie, nikto sa nemôze odvolávat na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, pokial neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnút správny orgán. Takýmito uisteniami sú informácie, ktoré sú presné a zhodujúce sa, neviazu sa na splnenie nijakej podmienky a pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. 423 Je pravda, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 na rozdiel od oznámenia o spolupráci z roku 1996 nestanovuje nijaké znízenie pokuty v prospech podnikov, ktoré nespochybnujú vecnú správnost skutkových okolností, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia v oznámení o výhradách. Komisia vsak v odôvodnení c. 758 napadnutého rozhodnutia uznala, ze bod 614 oznámenia o výhradách vyvolal u podnikov legitímne ocakávanie, ze nespochybnenie skutkového stavu bude viest k znízeniu pokuty nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002. 424 V bode 614 oznámenia o výhradách Komisia uviedla, ze "zamýsla priznat znízenie [pokuty] za spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci [z roku 2002], a to najmä vtedy, ked spolocnost nespochybní skutocnosti konstatované Komisiou, alebo ked poskytne doplnujúcu pomoc, ktorá umozní objasnit alebo doplnit tieto skutocnosti." Takéto tvrdenie nemozno povazovat za presné uistenie, ktoré mohlo u zalobkýn vyvolat dôvodné ocakávania, ze im bude priznané znízenie pokút o viac ako 1 %. V bode 614 oznámenia o výhradách totiz nie je uvedený rozsah alebo sadzba znízenia, ktoré sa prípadne prizná dotknutým podnikom, takze tento bod nemohol v tejto súvislosti v ziadnom prípade vyvolat akúkolvek legitímnu dôveru. 425 Po druhé je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkýn, ze Komisia sa odklonila od svojej predchádzajúcej praxe, podla ktorej podnik, ktorý nespochybní vecnú správnost skutocností, ktoré sa mu vytýkajú v oznámení o výhradách, má nárok na znízenie pokuty, ktorá by mu bola ulozená, o 10 %, kedze ako bolo uvedené v bode 153 vyssie, rozhodovacia prax Komisie podla ustálenej judikatúry nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. 426 Okrem toho zalobkyne nespochybnujú skutocnost, ze na ich ziadosti sa vztahuje len oznámenie o spolupráci z roku 2002. Rozhodovacia prax Komisie alebo judikatúra týkajúca sa uplatnovania bodu D ods. 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci z roku 1996 teda v kazdom prípade nemôze vyvolat legitímnu dôveru zalobkýn, pokial ide o úroven znízenia pokút priznaného z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu týkajúceho sa kartelov v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku, zalozenú na bode 614 oznámenia o výhradách. 427 Po druhé zalobkyne vo veciach T-144/07 a T-154/07 tvrdia, ze Komisia porusila zásadu proporcionality tým, ze im nepriznala znízenie z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu o 10 %. V tejto súvislosti tiez namietajú porusenie zásady riadnej správy vecí verejných, kedze Komisia údajne podnecovala podniky, aby nespochybnili skutkový stav, ale priznala im znízenie ich pokút len o 1 %. 428 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla zásady proporcionality akty institúcií Únie nesmú prekracovat hranice toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cielov sledovaných danou právnou úpravou, co znamená, ze v prípade, ak existuje volba medzi viacerými vhodnými opatreniami, je potrebné pouzit opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a ze spôsobené tazkosti nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 96, a rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 223). 429 Pokial ide o sadzbu prípadného znízenia pokuty z dôvodu nespochybnenia skutkových okolností, je potrebné poukázat na to, ze z judikatúry vyplýva, ze v prípade podniku, ktorý výslovne vyhlási, ze nespochybnuje skutkové tvrdenia, na ktorých Komisia zakladá svoje výhrady, mozno konstatovat, ze prispel k ulahceniu úlohy Komisie spocívajúcej v objasnovaní a stíhaní porusení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 395, a SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 157). 430 V odôvodnení c. 758 napadnutého rozhodnutia Komisia vsak uviedla, ze "v rámci rozsahu znízenia sa musí zohladnit skutocnost, ze spolupráca poskytnutá po zaslaní oznámenia o výhradách, ked Komisia uz preukázala vsetky zlozky porusenia a ked podnik uz vedel o vsetkých výsledkoch presetrovania a mal prístup k vysetrovaciemu spisu, môze Komisii pomôct pri presetrovaní nanajvýs vo velmi obmedzenej miere." Komisia dalej uviedla, ze "uznanie skutkového stavu je za týchto okolností vo vseobecnosti nanajvýs dôkazom, ktorý potvrdzuje skutkový stav, ktorý je podla názoru Komisie spravidla dostatocne preukázaný inými dôkazmi zalozenými v spise." 431 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 sa vyzaduje vysoký stupen spolupráce s Komisiou, pricom sa má navyse dosiahnut "väcsie zosúladenie medzi úrovnou znízenia pokút a hodnotou príspevku spolocnosti k stanoveniu porusenia [a významom prínosu spolocnosti k preukázaniu porusenia - neoficiálny preklad]" (bod 5 oznámenia o spolupráci z roku 2002). Ako teda uz bolo uvedené v bode 378 vyssie, na jednej strane na rozdiel od oznámenia o spolupráci z roku 1996 oznámenie o spolupráci z roku 2002 nestanovuje znízenie pokút z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu a na druhej strane, pokial ide o ziadosti predlozené Komisii podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, maximálne znízenie, ktoré môze dosiahnut podnik, ktorý nie je ani prvým ani druhým podnikom, ktorý splní podmienku stanovenú v bode 21 tohto oznámenia, ale ktorý predlozil dôkazy s významnou pridanou hodnotou vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala k dispozícii, predstavuje 20 %. 432 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy a vzhladom na skutocnost, ze znízenia priznané v prejednávanej veci za nespochybnenie skutkového stavu boli priznané nad rámec znízení pokút, ktoré uz boli priznané v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002, ako aj vzhladom na nízku hodnotu spolupráce poskytnutej po oznámení o výhradách (odôvodnenie c. 758 napadnutého rozhodnutia) Komisia bez toho, aby porusila zásadu proporcionality, nepriznala spolocnosti ThyssenKrupp znízenie pokút o 10 % z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu týkajúceho sa kartelov v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku. Okrem toho zalobkyne vo veciach T-144/07 a T-154/07 neuvádzajú nijakú skutocnost, ktorá by preukazovala, ze Komisia ich podnecovala k tomu, aby nespochybnili skutkový stav, takze ich výhrada zalozená na porusení zásady riadnej správy vecí verejných v kazdom prípade nemôze uspiet. 433 Po tretie zalobkyne vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 poukazujú na to, ze so spolocnostou ThyssenKrupp, ktorá údajne informovala Komisiu o pokusoch podnikov podielajúcich sa na porusení v Nemecku marit jej vysetrovanie, sa zaobchádzalo diskriminacne vo vztahu k podnikom, ktoré popreli takéto konanie, kedze obidvom kategóriám podnikov bolo priznané rovnaké znízenie pokuty z dôvodu ich spolupráce nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002. Zalobkyna vo veci T-144/07 v tejto súvislosti tiez tvrdí, ze znízenie pokuty o 1 % bolo uplatnené v prípade vsetkých podnikov, bez ohladu na ich spoluprácu. 434 Túto výhradu nemozno prijat. Kedze tvrdenia spolocnosti ThyssenKrupp týkajúce sa pokusov o marenie vysetrovania nemohli posilnit schopnost Komisie preukázat porusenie (pozri bod 386 vyssie), uzitocná spolupráca spolocnosti ThyssenKrupp nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002 je obmedzená na nespochybnenie skutkového stavu. Spolupráca spolocnosti ThyssenKrupp je teda porovnatelná so spoluprácou ostatných podnikov, ktoré - pokial ide o spoluprácu nad rámec uvedeného oznámenia - len nespochybnili skutocnosti uvedené v oznámení o výhradách. 435 Po stvrté zalobkyne vo veciach T-144/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 tvrdia, ze metóda výpoctu znízenia o 1 % z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu spôsobuje spolocnosti ThyssenKrupp financnú skodu v porovnaní s ostatnými podnikmi zúcastnenými na správnom konaní. Vo vztahu k spolocnosti ThyssenKrupp totiz Komisia údajne vypocítala priznané znízenia pokút v dvoch fázach, konkrétne v súvislosti s Belgickom a Holandskom znízenia o 20 % a o 40 % z dôvodu spolupráce v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002 a následne znízenia o 1 % z dôvodu spolupráce nad rámec uvedeného oznámenia. Vo vztahu k iným podnikom vsak znízenie o 1 % bolo uplatnené priamo na pokutu stanovenú Komisiou. Komisia teda svojou metódou výpoctu zvýhodnila podniky, ktorým nebolo priznané znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, v porovnaní s podnikmi, ktoré spolupracovali pocas správneho konania. 436 Uz bolo spomenuté (pozri bod 365 vyssie), ze podla ustálenej judikatúry Komisia v rámci svojho posúdenia spolupráce poskytnutej clenmi kartelu nesmie porusit zásadu rovnosti zaobchádzania. 437 Odhliadnuc od skutocnosti, ze znízenia pokút priznané v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002 a znízenia priznané nad rámec tohto oznámenia predstavujú samostatné fázy výpoctu pokút, je vsak potrebné konstatovat, ze podniky, ktoré spolupracovali v rámci uvedeného oznámenia a zároven nad rámec tohto oznámenia, na jednej strane a podniky, ktoré spolupracovali len nad rámec tohto oznámenia na druhej strane sa nenachádzajú v porovnatelnej situácii. Výhrada zalozená na údajnom porusení zásady rovnosti zaobchádzania teda nemôze uspiet. 438 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod sa musí zamietnut ako celok. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 439 Zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 tvrdia, ze pokuty ulozené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia za porusenia, ktoré sú konstatované v tomto clánku, sú v rozpore s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, kedze Komisia pri stanovení maximálnej hranice vo výske 10 % obratu predmetných podnikov vychádzala z obratu skupiny ThyssenKrupp, a nie z obratu dcérskych spolocností, ktoré sa priamo podielali na poruseniach. 440 Zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 po prvé tvrdia, ze spolocnostiam TKAG a TKE nemozno pripísat porusenia, ktorých sa dopustili ich jednotlivé dcérske spolocnosti, a ze z tohto dôvodu by sa maximálna hranica vo výske 10 % obratu uvedená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 mala vypocítat na základe obratu uvedených dcérskych spolocností. 441 Je vsak potrebné konstatovat, ze táto výhrada sa zhoduje s výhradami preskúmanými v bodoch 100 az 149 vyssie týkajúcimi sa pripísania protiprávneho správania dcérskych spolocností materským spolocnostiam skupiny ThyssenKrupp. Z úvah týkajúcich sa týchto výhrad pritom vyplýva, ze Komisia oprávnene konstatovala, ze TKAG a TKE tvoria so svojimi dcérskymi spolocnostami hospodársku jednotku. Táto výhrada sa teda musí zamietnut. 442 Po druhé zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 tvrdia, ze stanovenie maximálnej hranice pokút na základe obratu materskej spolocnosti je v kazdom prípade tiez vylúcené, kedze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 odkazuje na "podniky podielajúce sa na porusení". Maximálna hranica vo výske 10 % sa teda vztahuje na obrat porusovatela, ktorý sa priamo podielal na porusení, a nie na obrat jeho solidárne zodpovednej materskej spolocnosti. 443 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku." Podla ustálenej judikatúry sa obratom uvedeným v tomto ustanovení rozumie celkový obrat dotknutého podniku (pozri rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 146, a rozsudok z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 428 vyssie, bod 177 a tam citovanú judikatúru). 444 Maximálna hranica vo výske 10 % obratu stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa teda musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich hospodársku jednotku, ktorá koná ako podnik v zmysle clánku 81 ES (rozsudky Súdu prvého stupna HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, bod 528, a z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 390). 445 V prejednávanej veci vsak Komisia preukázala, ze TKAG na úcely uplatnenia clánku 81 ES tvoril hospodársku jednotku so svojimi dcérskymi spolocnostami uvedenými v clánku 1 napadnutého rozhodnutia (pozri body 100 az 149 vyssie). Vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 443 a 444 vyssie Komisia pri výpocte pokút, ktoré ulozila v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, správne vychádzala z obratu materskej spolocnosti s cielom stanovit pokuty na dostatocne odstrasujúcej úrovni. 446 Z toho vyplýva, ze Komisia neporusila clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ked na úcely stanovenia maximálnej hranice vo výske 10 % obratu pre pokuty, ktoré mali byt ulozené za porusenia, ktorých sa dopustili spolocnosti patriace do skupiny ThyssenKrupp, vychádzala z obratu spolocnosti TKAG. Kedze zalobkyne vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 netvrdia, ze pokuta, ktorá im bola ulozená, prekracuje maximálnu hranicu vo výske 10 % uvedeného obratu, ich výhrady sa musia zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality pri výpocte konecnej sumy pokút 447 Zalobkyne vo veciach T-144/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 tvrdia, ze konecná suma pokút, ktoré im boli ulozené, je neprimeraná. 448 Na úcely preukázania porusenia zásady proporcionality zalobkyne vo veciach T-144/07, T-149/07 a T-150/07 po prvé zdôraznujú vnútrostátnu povahu porusení sankcionovaných v napadnutom rozhodnutí. Po druhé zalobkyne vo veciach T-144/07, T-148/07, T-149/07 a T-150/07 tvrdia, ze pokuty ulozené spolocnosti ThyssenKrupp za porusenia v Belgicku a v Luxembursku sú neprimerané vo vztahu k velkosti dotknutých trhov a správne nevyjadrujú pomery hospodárskej sily medzi podnikmi, ktoré sa podielali na poruseniach, ktoré boli pri páchaní porusení rozhodujúce. Zalobkyne vo veciach T-144/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 v tejto súvislosti tiez zdôraznujú, ze pokuty, ktoré im boli ulozené za porusenia v Belgicku a v Holandsku, zodpovedajú viacnásobku obratov spolocností TKLA a TKL. Po tretie zalobkyna vo veci T-144/07 tvrdí, ze Komisia je podla zásady proporcionality povinná stanovit konecnú sumu pokuty tak, aby vyjadrovala celý rozsah spolupráce, ktorú poskytla TKLA, a najmä zohladnovala príslub zhovievavosti poskytnutý belgickým orgánom hospodárskej sútaze. Zalobkyna vo veci T-154/07 v tejto súvislosti tiez tvrdí, ze Komisia mala vziat do úvahy oslobodenie od pokút, ktoré spolocnosti TKL priznal holandský orgán hospodárskej sútaze. 449 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla zásady proporcionality akty institúcií Únie nesmú prekracovat hranice toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom v prípade, ak si mozno vybrat z viacerých vhodných opatrení, je potrebné pouzit opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené tazkosti nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (pozri bod 428 vyssie). 450 Z toho vyplýva, ze pokuty nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom, cize vo vztahu k dodrziavaniu pravidiel hospodárskej sútaze, a ze výska pokuty ulozenej podniku z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze musí byt primeraná vo vztahu k poruseniu posudzovanému ako celku, a to najmä s prihliadnutím na závaznost porusenia (rozsudok z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 428 vyssie, bod 224). Okrem toho Komisia je oprávnená pri stanovení výsky pokút vziat do úvahy potrebu zarucit dostatocne odstrasujúci úcinok pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 247 vyssie, bod 108, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Europa Carton/Komisia, T-304/94, Zb. s. II-869, bod 89). 451 Po prvé treba poukázat na to, ze v prejednávanej veci kartely spocívali predovsetkým v tajných dohodách medzi sútazitelmi o tom, ze si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, ze si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáze nových výtahov a/alebo eskalátorov a ze si nebudú konkurovat, pokial ide o údrzbu a modernizáciu výtahov a eskalátorov (okrem Nemecka, kde cinnost údrzby a modernizácie nebola predmetom diskusií medzi úcastníkmi kartelu). Takéto porusenia pritom uz svojou povahou patria medzi najzávaznejsie porusenia clánku 81 ES (odôvodnenie c. 658 napadnutého rozhodnutia). 452 V tejto súvislosti pomerne malá velkost trhu s predmetnými výrobkami - pokial by bola preukázaná - má len druhoradý význam vo vztahu ku vsetkým ostatným okolnostiam, ktoré preukazujú závaznost porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Roquette Frčres/Komisia, uz citovaný v bode 185 vyssie, bod 151). Tvrdenia zalobkýn, ze pokuty ulozené Komisiou sú neprimerané vo vztahu k velkosti dotknutých trhov, sa teda musia zamietnut. 453 Po druhé, pokial ide o primeranost pokút vo vztahu k velkosti a hospodárskej sile predmetných hospodárskych jednotiek, ktoré konajú ako podniky v zmysle clánku 81 ES, je potrebné pripomenút, ze z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze tieto pokuty neprekracujú maximálnu hranicu uvedenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorej cielom je zabránit neprimeranosti pokút vo vztahu k významu podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 247 vyssie, bod 129, a rozsudok z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 428 vyssie, bod 229). 454 Po tretie podla ustálenej judikatúry Komisia môze pri výpocte pokút zohladnit najmä velkost a hospodársku silu hospodárskej jednotky, ktorá koná ako podnik v zmysle clánku 81 ES. Relevantný podnik, ktorý treba v prejednávanej veci vziat do úvahy, vsak nezodpovedá kazdej dcérskej spolocnosti, ktorá sa podielala na poruseniach konstatovaných v clánku 1 ods. 1, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia. Naopak z vyssie uvedenej analýzy vyplýva, ze podnikmi, ktoré sa dopustili porusení uvedených v stvrtej zarázke clánku 1 ods. 1, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, sú TKAG a vsetky jej dcérske spolocnosti spomenuté v uvedených ustanoveniach napadnutého rozhodnutia (pozri body 100 az 149 vyssie). Za týchto okolností sa tvrdenia zalobkýn, ktoré len poukazujú na nepomer medzi výskou pokút ulozených Komisiou a obratom dosiahnutým uvedenými dcérskymi spolocnostami s vylúcením materskej spolocnosti, musia zamietnut. 455 Po stvrté z judikatúry vyplýva, ze v prípade, ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, Komisia nie je povinná pri urcení výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania daného porusenia zaistit, aby konecné sumy pokút ulozených podnikom, ktoré sú výsledkom výpoctov, odrázali kazdý rozdiel medzi podnikmi, pokial ide o ich celkový obrat alebo ich obrat na trhu dotknutom porusením (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 312, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 84). 456 Súd prvého stupna uz rozhodol, ze konecná suma pokuty nepredstavuje a priori vhodný faktor na urcenie prípadnej neprimeranosti pokuty vzhladom na význam úcastníkov kartelu. Stanovenie uvedenej konecnej sumy totiz závisí najmä od rôznych okolností súvisiacich s individuálnym správaním predmetného podniku, ako je dlzka trvania porusenia, existencia pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností a úroven spolupráce uvedeného podniku, a nie od jeho podielu na trhu alebo od jeho obratu (rozsudok Hoek Loos/Komisia, uz citovaný v bode 455 vyssie, body 85 a 86). 457 Okrem toho z odôvodnení c. 672, 673, 674, 676, 680 a 686 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pri stanovení konkrétnej východiskovej sumy pokút uplatnila rozdielne zaobchádzanie vo vztahu k dotknutým podnikom s cielom zohladnit ich význam na trhoch dotknutých kartelmi. Komisia teda rozdelila podniky "do viacerých kategórií v závislosti od obratu dosiahnutého na trhu s výtahmi a/alebo eskalátormi, vrátane prípadných sluzieb údrzby a modernizácie" (odôvodnenie c. 673 napadnutého rozhodnutia). Tvrdenia zalobkýn, podla ktorých ulozené pokuty správne nevyjadrujú pomery hospodárskej sily medzi podnikmi, ktoré sa podielali na porusení, teda nemozno prijat. 458 Po piate tvrdenia zalobkýn vo veciach T-144/07 a T-154/07, podla ktorých Komisia nevzala do úvahy celý rozsah spolupráce spolocnosti ThyssenKrupp v Belgicku a mala zohladnit akty vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze, sa tiez musia zamietnut. 459 Treba totiz pripomenút, ze Komisia nálezite zohladnila spoluprácu spolocnosti TKLA pri preukázaní porusenia v Belgicku v odôvodneniach c. 769 az 774 napadnutého rozhodnutia. Z vyssie uvedených úvah (body 338 az 370 vyssie) tiez vyplýva, ze Komisia sa v tejto súvislosti nedopustila nijakého zjavne nesprávneho posúdenia. Okrem toho z bodov 156 az 190 vyssie vyplýva, ze zalobkyne sa nemôzu odvolávat ani na prísluby zhovievavosti, ktoré im údajne poskytol belgický a holandský orgán hospodárskej sútaze. 460 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa zalobný dôvod, ktorý uvádzajú zalobkyne vo veciach T-144/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07, zalozený na porusení zásady proporcionality pri výpocte konecnej sumy pokuty musí zamietnut. O stanovení konecnej sumy pokút 461 Ako vyplýva z bodov 303 az 323 vyssie, je potrebné zmenit napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej z dôvodu opakovaného porusenia ukladá zvýsenie základnej sumy pokút ulozených spolocnosti ThyssenKrupp v napadnutom rozhodnutí o 50 %. 462 Konecná suma uvedených pokút sa teda vypocíta takto: - Pre porusenie v Belgicku: základná suma pokuty (57 750 000 eur) sa znízi o 20 % z dôvodu spolupráce v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002, z coho vyplýva suma vo výske 46 200 000 eur, a o 1 % z dôvodu spolupráce nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002, z coho vyplýva konecná suma pokuty vo výske 45 738 000 eur. - Pre porusenie v Nemecku: základná suma pokuty (252 000 000 eur) sa znízi o 1 % z dôvodu spolupráce nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002, z coho vyplýva konecná suma pokuty vo výske 249 480 000 eur. - Pre porusenie v Luxembursku: základná suma pokuty (9 000 000 eur) sa znízi o 1 % z dôvodu spolupráce nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002, z coho vyplýva konecná suma pokuty vo výske 8 910 000 eur. - Pre porusenie v Holandsku: základná suma pokuty (26 350 000 eur) sa znízi o 40 % z dôvodu spolupráce v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002, z coho vyplýva suma vo výske 15 810 000 eur, a o 1 % z dôvodu spolupráce nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002, z coho vyplýva konecná suma pokuty vo výske 15 651 900 eur. O trovách 463 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. V prejednávanej veci je opodstatnené rozhodnút, ze zalobkyne znásajú tri stvrtiny trov svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit tri stvrtiny trov konania Komisie. Komisia znása jednu stvrtinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu stvrtinu trov konania zalobkýn. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Veci T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07 sa spájajú na úcely vyhlásenia tohto rozsudku. 2. Clánok 2 ods. 1 stvrtá zarázka, clánok 2 ods. 2 stvrtá zarázka, clánok 2 ods. 3 stvrtá zarázka a clánok 2 ods. 4 stvrtá zarázka rozhodnutia Komisie K(2007) 512 v konecnom znení z 21. februára 2007 o konaní podla clánku 81 [ES] (vec COMP/E-1/38.823 - Výtahy a eskalátory) sa zrusuje. 3. Vo veciach T-144/07, T-149/07 a T-150/07 sa pokuta ulozená spolocnostiam ThyssenKrupp Liften Ascenseurs NV, ThyssenKrupp Elevator AG a ThyssenKrupp AG v clánku 2 ods. 1 stvrtej zarázke rozhodnutia K(2007) 512 za porusenie v Belgicku stanovuje na 45 738 000 eur. 4. Vo veciach T-147/07, T-149/07 a T-150/07 sa pokuta ulozená spolocnostiam ThyssenKrupp Aufzüge GmbH, ThyssenKrupp Fahrtreppen GmbH, ThyssenKrupp Elevator a ThyssenKrupp v clánku 2 ods. 2 stvrtej zarázke rozhodnutia K(2007) 512 za porusenie v Nemecku stanovuje na 249 480 000 eur. 5. Vo veciach T-148/07, T-149/07 a T-150/07 sa pokuta ulozená spolocnostiam ThyssenKrupp Ascenseurs Luxembourg Sŕrl, ThyssenKrupp Elevator a ThyssenKrupp v clánku 2 ods. 3 stvrtej zarázke rozhodnutia K(2007) 512 za porusenie v Luxembursku stanovuje na 8 910 000 eur. 6. Vo veciach T-150/07 a T-154/07 sa pokuta ulozená spolocnostiam ThyssenKrupp Liften BV a ThyssenKrupp v clánku 2 ods. 4 stvrtej zarázke rozhodnutia K(2007) 512 za porusenie v Holandsku stanovuje na 15 651 900 eur. 7. Vo zvysnej casti sa zaloby zamietajú. 8. V kazdej z vecí zalobkyne znásajú tri stvrtiny svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit tri stvrtiny trov konania Európskej komisie. Komisia znása jednu stvrtinu svojich trov konania a je povinná nahradit jednu stvrtinu trov konania zalobkýn. Martins Ribeiro Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júla 2011. Podpisy Obsah Správne konanie 1. Presetrovanie Komisie Belgicko Nemecko Luxembursko Holandsko 2. Oznámenie o výhradách 3. Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania O veci samej 1. Úvodné poznámky 2. O návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia O zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii právomoci Komisie O prvej casti zalozenej na porusení clánku 81 ods. 1 ES z dôvodu, ze predmetné kartely nemajú vplyv na obchod medzi clenskými státmi O druhej casti zalozenej na porusení nariadenia c. 1/2003, oznámenia o spolupráci v rámci siete a zásad rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery, kedze Komisia mala prenechat stíhanie porusení príslusným vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad upravujúcich pripísanie zodpovednosti za porusenia clánku 81 ES, prezumpcie neviny, individualizácie trestov a rovnosti zaobchádzania a na porusení práva na obhajobu, ako aj clánku 253 ES pri pripísaní porusení, ktorých sa dopustili dcérske spolocnosti, ich materským spolocnostiam Úvodné poznámky O pripísaní porusení konstatovaných v clánku 1 napadnutého rozhodnutia spolocnostiam TKE a TKAG - O domnienke zodpovednosti spolocností TKAG a TKE za správanie ich dcérskych spolocností - O okolnostiach, ktoré uvádzajú zalobkyne s cielom vyvrátit domnienku zodpovednosti spolocností TKAG a TKE za správanie ich dcérskych spolocností O porusení povinnosti odôvodnenia a práva na obhajobu O návrhoch na vykonanie dôkazov 3. O návrhoch na zrusenie alebo znízenie ulozených pokút O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ne bis in idem O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998, zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania a práva na obhajobu pri stanovení východiskovej sumy pokút v závislosti od závaznosti porusení Úvodné poznámky Napadnuté rozhodnutie O údajnej protiprávnosti vseobecných východiskových súm pokút O údajnej protiprávnosti konkrétnych východiskových súm pokút O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998, zásady proporcionality, clánku 253 ES a zásady rovnosti zaobchádzania pri uplatnení skupinového násobného koeficientu na úcely zohladnenia ciela odstrasenia pri stanovení východiskovej sumy pokút O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998, zásady proporcionality a práva na obhajobu pri zvýsení základnej sumy pokút o 50 % z dôvodu opakovaného porusenia O zalobnom dôvode zalozenom na porusení oznámenia o spolupráci z roku 2002 a na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania pri posúdení spolupráce O oznámení o spolupráci z roku 2002 O miere volnej úvahy Komisie a o preskúmaní súdmi Únie O spolupráci spolocnosti ThyssenKrupp pri preukázaní porusenia v Belgicku O spolupráci spolocnosti ThyssenKrupp pri preukázaní porusenia v Nemecku O spolupráci spolocnosti ThyssenKrupp pri preukázaní porusenia v Luxembursku O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery, rovnosti zaobchádzania, proporcionality a riadnej správy vecí verejných pri stanovení sumy znízenia pokút priznaného za spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002 O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality pri výpocte konecnej sumy pokút O stanovení konecnej sumy pokút O trovách __________________________________________________________________ [3]* Jazyky konania: holandcina a nemcina. __________________________________________________________________ [4]1 - Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXfLXCuC/L95210-1662TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXfLXCuC/L95210-1662TMP.html#Footnote1 3. file:///tmp/lynxXXXXfLXCuC/L95210-1662TMP.html#Footref* 4. file:///tmp/lynxXXXXfLXCuC/L95210-1662TMP.html#Footref1