ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 13. júla 2011 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh montáze a údrzby výtahov a eskalátorov - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Manipulovanie verejných sútazí - Rozdelenie trhov - Urcenie cien" Vo veciach T-141/07, T-142/07, T-145/07 a T-146/07, General Technic-Otis Sŕrl, so sídlom v Howalde (Luxembursko), v zastúpení: pôvodne M. Nosbusch, neskôr A. Winckler, advokáti, a J. Temple Lang, solicitor, zalobkyna vo veci T-141/07, General Technic Sŕrl, so sídlom v Howalde, v zastúpení: M. Nosbusch, zalobkyna vo veci T-142/07, Otis SA, so sídlom v Dilbeeku (Belgicko), Otis GmbH & Co. OHG, so sídlom v Berlíne (Nemecko), Otis BV, so sídlom v Amersfoorte (Holandsko), Otis Elevator Company, so sídlom vo Farmingtone, Connecticut (Spojené státy), v zastúpení: A. Winckler a J. Temple Lang, zalobkyne vo veci T-145/07, United Technologies Corporation, so sídlom vo Wilmingtone, Delaware (Spojené státy), v zastúpení: A. Winckler a J. Temple Lang, zalobkyna vo veci T-146/07, proti Európskej komisii, v zastúpení vo veciach T-141/07, T-142/07: A. Bouquet, R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Condomines, advokát, a vo veciach T-145/07 a T-146/07: A. Bouquet, R. Sauer, J. Bourke, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Condomines, zalovanej, ktorých predmetom sú návrhy na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 512 v konecnom znení z 21. februára 2007 o konaní podla clánku 81 [ES] (vec COMP/E-1/38.823 - Výtahy a eskalátory) alebo subsidiárne na znízenie pokút ulozených zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyna), sudcovia N. Wahl a A. Dittrich, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaniach z 1., 6. a 7. októbra 2009, vyhlásil tento Rozsudok 1 Predmetom prejednávaných vecí sú návrhy na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 512 v konecnom znení z 21. februára 2007 o konaní podla clánku 81 [ES] (vec COMP/E-1/38.823 - Výtahy a eskalátory) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. marca 2008 ([2]Ú. v. EÚ C 75, s. 19), alebo subsidiárne na znízenie pokút ulozených zalobkyniam. 2 V napadnutom rozhodnutí Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze tieto spolocnosti porusili clánok 81 ES: - Kone Belgium SA (dalej len "Kone Belgicko"), Kone GmbH (dalej len "Kone Nemecko"), Kone Luxembourg Sŕrl (dalej len "Kone Luxembursko"), Kone BV Liften en Roltrappen (dalej len "Kone Holandsko") a Kone Oyj (dalej len "KC") (dalej spolocne alebo jednotlivo len "Kone"), - Otis SA (dalej len "Otis Belgicko"), Otis GmbH & Co. OHG (dalej len "Otis Nemecko"), General Technic-Otis Sŕrl (dalej len "GTO"), General Technic Sŕrl (dalej len "GT"), Otis BV (dalej len "Otis Holandsko"), Otis Elevator Company (dalej len "OEC") a United Technologies Corporation (dalej len "UTC") (dalej spolocne alebo jednotlivo len "Otis"), - Schindler SA (dalej len "Schindler Belgicko"), Schindler Deutschland Holding GmbH (dalej len "Schindler Nemecko"), Schindler Sŕrl (dalej len "Schindler Luxembursko"), Schindler Liften BV (dalej len "Schindler Holandsko") a Schindler Holding Ltd (dalej len "Schindler Holding") (dalej spolocne alebo jednotlivo len "Schindler"), - ThyssenKrupp Liften Výtahy NV (dalej len "TKLA"), ThyssenKrupp Aufzüge GmbH (dalej len "TKA"), ThyssenKrupp Fahrtreppen GmbH (dalej len "TKF"), ThyssenKrupp Elevator AG (dalej len "TKE"), ThyssenKrupp AG (dalej len "TKAG"), ThyssenKrupp Ascenseurs Luxembourg Sŕrl (dalej len "TKAL") a ThyssenKrupp Liften BV (dalej len "TKL") (dalej spolocne alebo jednotlivo len "ThyssenKrupp"), - Mitsubishi Elevator Europe BV (dalej len "MEE"). 3 UTC je svetovým lídrom v oblasti stavebných systémov a leteckého a kozmického priemyslu. OEC je stopercentná dcérska spolocnost spolocnosti UTC, ktorá sídli v Spojených státoch a vykonáva svoje cinnosti v oblasti eskalátorov a výtahov prostredníctvom vnútrostátnych dcérskych spolocností. Týmito dcérskymi spolocnostami sú najmä Otis Belgicko v Belgicku, Otis Nemecko v Nemecku, GTO v Luxembursku a Otis Holandsko v Holandsku. V case prijatia napadnutého rozhodnutia vlastnila podiel v spolocnosti GTO vo výske 75 % Otis Belgicko a zvysný podiel vo výske 25 % vlastnila GT (odôvodnenia c. 21 az 26 napadnutého rozhodnutia). Správne konanie Vysetrovanie Komisie 4 V priebehu roka 2003 boli Komisii poskytnuté informácie o moznej existencii kartelu medzi styrmi najväcsími európskymi výrobcami výtahov a eskalátorov, ktorí vykonávajú obchodnú cinnost v Únii, konkrétne Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp (odôvodnenia c. 3 a 91 napadnutého rozhodnutia). Belgicko 5 Od 28. januára 2004 a v priebehu marca 2004 Komisia na základe clánku 14 ods. 2 a 3 nariadenia c. 17 Rady zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), vykonala setrenia okrem iného v priestoroch dcérskych spolocností spolocností Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp v Belgicku (odôvodnenia c. 92, 93, 95 a 97 napadnutého rozhodnutia). 6 Kone, Otis, ThyssenKrupp a Schindler postupne podali ziadosti podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a o znízení pokút v prípadoch kartelov ([4]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) (dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"). Dotknuté podniky tieto ziadosti doplnili (odôvodnenia c. 94, 96, 98 a 103 napadnutého rozhodnutia). 7 Dna 29. júna 2004 bolo spolocnosti Kone priznané podmienecné oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. b) tohto oznámenia (odôvodnenie c. 99 napadnutého rozhodnutia). 8 V období od septembra do decembra 2004 Komisia tiez zaslala podnikom, ktoré sa podielali na porusení v Belgicku, viacerým zákazníkom v tomto clenskom státe a belgickému zdruzeniu Agoria ziadosti o informácie podla clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([5]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenia c. 101 a 102 napadnutého rozhodnutia). Nemecko 9 Od 28. januára 2004 a v priebehu marca 2004 Komisia na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 vykonala setrenia okrem iného v priestoroch dcérskych spolocností spolocností Otis a ThyssenKrupp v Nemecku (odôvodnenia c. 104 a 106 napadnutého rozhodnutia). 10 V dnoch 12. a 18. februára 2004 Kone doplnila svoju ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 z 2. februára 2004 týkajúcu sa Belgicka o informácie týkajúce sa Nemecka. Otis medzi marcom 2004 a februárom 2005 rovnako doplnila svoju ziadost týkajúcu sa Belgicka o informácie týkajúce sa Nemecka. Schindler predlozila 25. novembra 2004 ziadost podla uvedeného oznámenia, ktorá obsahovala informácie týkajúce sa Nemecka a ktorá bola doplnená v období od decembra 2004 do februára 2005. Napokon v decembri 2005 ThyssenKrupp tiez predlozila Komisii ziadost podla tohto oznámenia (odôvodnenia c. 105, 107, 112 a 114 napadnutého rozhodnutia). 11 V období od septembra do novembra 2004 Komisia tiez zaslala ziadosti o informácie na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003 podnikom, ktoré sa podielali na porusení v Nemecku, viacerým zákazníkom v tomto clenskom státe a zdruzeniam VDMA, VFA a VMA (odôvodnenia c. 110, 111 a 113 napadnutého rozhodnutia). Luxembursko 12 Dna 5. februára 2004 Kone doplnila svoju ziadost z 2. februára 2004 týkajúcu sa Belgicka o informácie týkajúce sa Luxemburska. Otis a ThyssenKrupp podali ústne ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcu sa Luxemburska. Ziadost podla toho istého oznámenia týkajúca sa Luxemburska bola podaná spolocnostou Schindler (odôvodnenia c. 115, 118, 119 a 124 napadnutého rozhodnutia). 13 Od 9. marca 2004 Komisia na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 vykonala setrenia okrem iného v priestoroch dcérskych spolocností spolocností Schindler a ThyssenKrupp v Luxembursku (odôvodnenie c. 116 napadnutého rozhodnutia). 14 Dna 29. júna 2004 bolo spolocnosti Kone priznané podmienecné oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002, pokial ide o cast jej ziadosti týkajúcej sa Luxemburska (odôvodnenie c. 120 napadnutého rozhodnutia). 15 V septembri a v októbri 2004 Komisia zaslala ziadosti o informácie na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003 podnikom, ktoré sa podielali na porusení v Luxembursku, viacerým zákazníkom v tomto clenskom státe a Fédération luxembourgeoise des ascensoristes (Luxemburský zväz výrobcov výtahov) (odôvodnenia c. 122 a 123 napadnutého rozhodnutia). Holandsko 16 V marci 2004 Otis podala ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcu sa Holandska, ktorá bola neskôr doplnená. V apríli 2004 podala ThyssenKrupp ziadost podla tohto oznámenia, ktorá bola tiez neskôr viackrát doplnená. Napokon 19. júla 2004 Kone doplnila svoju ziadost z 2. februára 2004 týkajúcu sa Belgicka o informácie týkajúce sa Holandska (odôvodnenia c. 127, 129 a 130 napadnutého rozhodnutia). 17 Dna 27. júla 2004 bolo spolocnosti Otis priznané podmienecné oslobodenie od pokút na základe bodu 8 písm. a) uvedeného oznámenia (odôvodnenie c. 131 napadnutého rozhodnutia). 18 Od 28. apríla 2004 Komisia na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 vykonala setrenia okrem iného v priestoroch dcérskych spolocností spolocností Kone, Schindler, ThyssenKrupp a MEE v Holandsku, ako aj v priestoroch zdruzenia Boschduin (odôvodnenie c. 128 napadnutého rozhodnutia). 19 V septembri 2004 Komisia zaslala ziadosti o informácie na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003 podnikom, ktoré sa podielali na porusení v Holandsku, viacerým zákazníkom v tomto clenskom státe a zdruzeniam VLR a Boschduin (odôvodnenia c. 133 a 134 napadnutého rozhodnutia). Oznámenie o výhradách 20 Dna 7. októbra 2005 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo urcené okrem iného spolocnostiam uvedeným v bode 2 vyssie. Vsetky spolocnosti, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené, predlozili v reakcii na výhrady uvedené Komisiou písomné pripomienky (odôvodnenia c. 135 a 137 napadnutého rozhodnutia). 21 Nebolo vykonané nijaké vypocutie, kedze ani jedna zo spolocností, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené, nepodala ziadost o vypocutie (odôvodnenie c. 138 napadnutého rozhodnutia). Napadnuté rozhodnutie 22 Dna 21. februára 2007 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom konstatovala, ze spolocnosti, ktorým bolo toto rozhodnutie urcené, sa podielali na styroch jednotlivých, komplexných a pokracujúcich poruseniach clánku 81 ods. 1 ES v styroch clenských státoch, pricom si medzi sebou rozdelili trhy dohodami alebo zosúladením svojho postupu pri zadávaní zákaziek a zmlúv súvisiacich s predajom, montázou, údrzbou a modernizáciou výtahov a eskalátorov (odôvodnenie c. 2 napadnutého rozhodnutia). 23 Pokial ide o spolocnosti, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie, Komisia konstatovala, ze okrem dcérskych spolocností dotknutých podnikov v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku sú materské spolocnosti uvedených dcérskych spolocností spolocne a nerozdielne zodpovedné za porusenia clánku 81 ES, ktorých sa dopustili ich dcérske spolocnosti, z dôvodu, ze mohli pocas trvania porusenia uplatnovat rozhodujúci vplyv na ich obchodnú politiku a ze bolo mozné predpokladat, ze túto právomoc vyuzili (odôvodnenia c. 608, 615, 622, 627 a 634 az 641 napadnutého rozhodnutia). Materské spolocnosti spolocnosti MEE neboli spolocne a nerozdielne zodpovedné za správanie svojej dcérskej spolocnosti z dôvodu, ze nebolo mozné preukázat, ze uplatnovali rozhodujúci vplyv na jej správanie (odôvodnenie c. 643 napadnutého rozhodnutia). 24 Na úcely výpoctu výsky pokút Komisia v napadnutom rozhodnutí uplatnila metódu stanovenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [ESUO] ([6]Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"). Komisia tiez skúmala, ci a do akej miery dotknuté podniky splnili poziadavky stanovené oznámením o spolupráci z roku 2002. 25 Komisia kvalifikovala porusenia ako "velmi závazné" vzhladom na ich povahu a na skutocnost, ze kazdé z nich sa vztahovalo na celé územie jedného clenského státu (Belgicka, Nemecka, Luxemburska alebo Holandska), aj ked ich skutocný dopad nebolo mozné zmerat (odôvodnenie c. 671 napadnutého rozhodnutia). 26 S cielom zohladnit skutocnú hospodársku schopnost dotknutých podnikov spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi Komisia rozdelila dotknuté podniky podla krajín do viacerých kategórií v závislosti od obratu dosiahnutého na trhu výtahov a/alebo eskalátorov a prípadne aj na trhu sluzieb údrzby a modernizácie (odôvodnenia c. 672 a 673 napadnutého rozhodnutia). 27 Pokial ide o kartel v Belgicku, Kone a Schindler boli zaradené do prvej kategórie s východiskovou sumou pokuty stanovenou v závislosti od závaznosti porusenia na 40000000 eur. Otis bola zaradená do druhej kategórie s východiskovou sumou pokuty 27000000 eur. ThyssenKrupp bola zaradená do tretej kategórie s východiskovou sumou pokuty 16500000 eur (odôvodnenia c. 674 a 675 napadnutého rozhodnutia). S cielom zohladnit ich velkost a ich celkové zdroje bol na východiskovú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Otis, uplatnený násobný koeficient 1,7 a na východiskovú sumu pokuty spolocnosti ThyssenKrupp bol uplatnený násobný koeficient 2, takze východiskové sumy ich pokút boli zvýsené na 45900000 eur a na 33000000 eur (odôvodnenia c. 690 a 691 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze porusenie trvalo sedem rokov a osem mesiacov (od 9. mája 1996 do 29. januára 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre dotknuté podniky o 75 %. Základná suma pokuty bola teda stanovená na 70000000 eur pre spolocnost Kone, na 80325000 eur pre spolocnost Otis, na 70000000 eur pre spolocnost Schindler a na 57750000 eur pre spolocnost ThyssenKrupp (odôvodnenia c. 692 a 696 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatovala, ze spolocnost ThyssenKrupp treba povazovat za viacnásobného porusovatela, a na základe tejto pritazujúcej okolnosti zvýsila jej pokutu o 50 % (odôvodnenia c. 697, 698 a 708 az 710 napadnutého rozhodnutia). Nebola zohladnená nijaká polahcujúca okolnost v prospech dotknutých podnikov (odôvodnenia c. 733, 734, 749, 750 a 753 az 755 napadnutého rozhodnutia). Na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 bolo spolocnosti Kone priznané úplné oslobodenie od pokút. Spolocnosti Otis bolo priznané jednak znízenie pokuty o 40 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku prvej zarázke uvedeného oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti ThyssenKrupp bolo priznané jednak znízenie pokuty o 20 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku druhej zarázke tohto oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti Schindler bolo priznané znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu (odôvodnenia c. 760 az 777 napadnutého rozhodnutia). 28 Pokial ide o kartel v Nemecku, Kone, Otis a ThyssenKrupp boli zaradené do prvej kategórie s východiskovou sumou pokuty 70000000 eur. Schindler bola zaradená do druhej kategórie s východiskovou sumou pokuty 17000000 eur (odôvodnenia c. 676 az 679 napadnutého rozhodnutia). S cielom zohladnit ich velkost a ich celkové zdroje bol na východiskovú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Otis, uplatnený násobný koeficient 1,7 a na východiskovú sumu pokuty spolocnosti ThyssenKrupp bol uplatnený násobný koeficient 2, takze východiskové sumy ich pokút boli zvýsené na 119000000 eur a na 140000000 eur (odôvodnenia c. 690 a 691 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustili Kone, Otis a ThyssenKrupp, trvalo osem rokov a styri mesiace (od 1. augusta 1995 do 5. decembra 2003), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tieto podniky o 80 %. Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustila Schindler, trvalo pät rokov a styri mesiace (od 1. augusta 1995 do 6. decembra 2000), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tento podnik o 50 %. Základná suma pokuty bola teda zvýsená na 126000000 eur pre spolocnost Kone, na 214200000 eur pre spolocnost Otis, na 25500000 eur pre spolocnost Schindler a na 252000000 eur pre spolocnost ThyssenKrupp (odôvodnenia c. 693 a 696 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatovala, ze spolocnost ThyssenKrupp treba povazovat za viacnásobného porusovatela, a na základe tejto pritazujúcej okolnosti zvýsila jej pokutu o 50 % (odôvodnenia c. 697 az 707 napadnutého rozhodnutia). Nebola zohladnená nijaká polahcujúca okolnost v prospech dotknutých podnikov (odôvodnenia c. 727 az 729, 735, 736, 742 az 744, 749, 750 a 753 az 755 napadnutého rozhodnutia). Spolocnosti Kone bolo priznané jednak maximálne znízenie pokuty o 50 % stanovené v bode 23 písm. b) prvom odseku prvej zarázke oznámenia o spolupráci z roku 2002 a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti Otis bolo priznané jednak znízenie pokuty o 25 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku druhej zarázke uvedeného oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti Schindler bolo priznané jednak znízenie pokuty o 15 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku tretej zarázke tohto oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti ThyssenKrupp bolo priznané znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu (odôvodnenia c. 778 az 813 napadnutého rozhodnutia). 29 Pokial ide o kartel v Luxembursku, Otis a Schindler boli zaradené do prvej kategórie s východiskovou sumou pokuty 10000000 eur. Kone a ThyssenKrupp boli zaradené do druhej kategórie s východiskovou sumou pokuty 2500000 eur (odôvodnenia c. 680 az 683 napadnutého rozhodnutia). S cielom zohladnit ich velkost a ich celkové zdroje bol na východiskovú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Otis, uplatnený násobný koeficient 1,7 a na východiskovú sumu pokuty spolocnosti ThyssenKrupp bol uplatnený násobný koeficient 2, takze východiskové sumy ich pokút boli zvýsené na 17000000 eur a na 5000000 eur (odôvodnenia c. 690 a 691 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze porusenie trvalo osem rokov a tri mesiace (od 7. decembra 1995 do 9. marca 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre dotknuté podniky o 80 %. Základná suma pokuty bola teda zvýsená na 4500000 eur pre spolocnost Kone, na 30600000 eur pre spolocnost Otis, na 18000000 eur pre spolocnost Schindler a na 9000000 eur pre spolocnost ThyssenKrupp (odôvodnenia c. 694 a 696 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatovala, ze spolocnost ThyssenKrupp treba povazovat za viacnásobného porusovatela, a na základe tejto pritazujúcej okolnosti zvýsila jej pokutu o 50 % (odôvodnenia c. 697, 698 a 711 az 714 napadnutého rozhodnutia). Nebola zohladnená nijaká polahcujúca okolnost v prospech dotknutých podnikov (odôvodnenia c. 730, 749, 750 a 753 az 755 napadnutého rozhodnutia). Na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 bolo spolocnosti Kone priznané úplné oslobodenie od pokút. Spolocnosti Otis bolo priznané jednak znízenie pokuty o 40 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku prvej zarázke uvedeného oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnostiam Schindler a ThyssenKrupp bolo priznané iba znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu (odôvodnenia c. 814 az 835 napadnutého rozhodnutia). 30 Pokial ide o kartel v Holandsku, Kone bola zaradená do prvej kategórie s východiskovou sumou pokuty 55000000 eur. Otis bola zaradená do druhej kategórie s východiskovou sumou pokuty 41000000 eur. Schindler bola zaradená do tretej kategórie s východiskovou sumou pokuty 24500000 eur. ThyssenKrupp a MEE boli zaradené do stvrtej kategórie s východiskovou sumou pokuty 8500000 eur (odôvodnenia c. 684 a 685 napadnutého rozhodnutia). S cielom zohladnit ich velkost a ich celkové zdroje bol na východiskovú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Otis, uplatnený násobný koeficient 1,7 a na východiskovú sumu pokuty spolocnosti ThyssenKrupp bol uplatnený násobný koeficient 2, takze východiskové sumy ich pokút boli zvýsené na 69700000 eur a na 17000000 eur (odôvodnenia c. 690 a 691 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustili Otis a ThyssenKrupp, trvalo pät rokov a desat mesiacov (od 15. apríla 1998 do 5. marca 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tieto podniky o 55 %. Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustili Kone a Schindler, trvalo styri roky a devät mesiacov (od 1. júna 1999 do 5. marca 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tieto podniky o 45 %. Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustila MEE, trvalo styri roky a jeden mesiac (od 11. januára 2000 do 5. marca 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tento podnik o 40 %. Základná suma pokuty bola teda zvýsená na 79750000 eur pre spolocnost Kone, na 108035000 eur pre spolocnost Otis, na 35525000 eur pre spolocnost Schindler, na 26350000 eur pre spolocnost ThyssenKrupp a na 11900000 eur pre spolocnost MEE (odôvodnenia c. 695 a 696 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatovala, ze spolocnost ThyssenKrupp treba povazovat za viacnásobného porusovatela, a na základe tejto pritazujúcej okolnosti zvýsila jej pokutu o 50 % (odôvodnenia c. 697, 698 a 715 az 720 napadnutého rozhodnutia). Nebola zohladnená nijaká polahcujúca okolnost v prospech dotknutých podnikov (odôvodnenia c. 724 az 726, 731, 732, 737, 739 az 741, 745 az 748 a 751 az 755 napadnutého rozhodnutia). Na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 bolo spolocnosti Otis priznané úplné oslobodenie od pokút. Spolocnosti ThyssenKrupp bolo priznané jednak znízenie pokuty o 40 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku prvej zarázke uvedeného oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnostiam Schindler a MEE bolo priznané znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu (odôvodnenia c. 836 az 855 napadnutého rozhodnutia). 31 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 1. Pokial ide o Belgicko, nasledujúce podniky porusili clánok 81 [ES] tým, ze pocas uvedených období pravidelne uzatvárali kolektívne dohody v rámci dohôd a zosúladených postupov na vnútrostátnej úrovni týkajúcich sa výtahov a eskalátorov s cielom rozdelit si trhy, rozdelit si zákazky v rámci verejných obstarávaní a obchodných verejných sútazí a iné zmluvy v súlade s vopred dohodnutými podielmi týkajúcich sa predaja a montáze a nekonkurovat si v oblasti zmlúv týkajúcich sa údrzby a modernizácie: - Kone: [KC] a [Kone Belgicko]: od 9. mája 1996 do 29. januára 2004, - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Belgicko]: od 9. mája 1996 do 29. januára 2004, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Belgicko]: od 9. mája 1996 do 29. januára 2004 a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE] a [TKLA]: od 9. mája 1996 do 29. januára 2004. 2. Pokial ide o Nemecko, nasledujúce podniky porusili clánok 81 [ES] tým, ze pocas uvedených období pravidelne uzatvárali kolektívne dohody v rámci dohôd a zosúladených postupov na vnútrostátnej úrovni týkajúcich sa výtahov a eskalátorov s cielom rozdelit si trhy, rozdelit si zákazky v rámci verejných obstarávaní a obchodných verejných sútazí a iné zmluvy v súlade s vopred dohodnutými podielmi týkajúcich sa predaja a montáze: - Kone: [KC] a [Kone Nemecko]: od 1. augusta 1995 do 5. decembra 2003, - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Nemecko]: od 1. augusta 1995 do 5. decembra 2003, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Nemecko]: od 1. augusta 1995 do 6. decembra 2000 a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE], [TKA] a [TKF]: od 1. augusta 1995 do 5. decembra 2003. 3. Pokial ide o Luxembursko, nasledujúce podniky porusili clánok 81 [ES] tým, ze pocas uvedených období pravidelne uzatvárali kolektívne dohody v rámci dohôd a zosúladených postupov na vnútrostátnej úrovni týkajúcich sa výtahov a eskalátorov s cielom rozdelit si trhy, rozdelit si zákazky v rámci verejných obstarávaní a obchodných verejných sútazí a iné zmluvy v súlade s vopred dohodnutými podielmi týkajúcich sa predaja a montáze a nekonkurovat si v oblasti zmlúv týkajúcich sa údrzby a modernizácie: - Kone: [KC] a [Kone Luxembursko]: od 7. decembra 1995 do 29. januára 2004, - Otis: [UTC], [OEC], [Otis Belgicko], [GTO] a [GT]: od 7. decembra 1995 do 9. marca 2004, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Luxembursko]: od 7. decembra 1995 do 9. marca 2004 a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE] a [TKAL]: od 7. decembra 1995 do 9. marca 2004. 4. Pokial ide o Holandsko, nasledujúce podniky porusili clánok 81 [ES] tým, ze pocas uvedených období pravidelne uzatvárali kolektívne dohody v rámci dohôd a zosúladených postupov na vnútrostátnej úrovni týkajúcich sa výtahov a eskalátorov s cielom rozdelit si trhy, rozdelit si zákazky v rámci verejných obstarávaní a obchodných verejných sútazí a iné zmluvy v súlade s vopred dohodnutými podielmi týkajúcich sa predaja a montáze a nekonkurovat si v oblasti zmlúv týkajúcich sa údrzby a modernizácie: - Kone: [KC] a [Kone Holandsko]: od 1. júna 1999 do 5. marca 2004, - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Holandsko]: od 15. apríla 1998 do 5. marca 2004, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Holandsko]: od 1. júna 1999 do 5. marca 2004, - ThyssenKrupp: [TKAG] a [TKL]: od 15. apríla 1998 do 5. marca 2004 a - [MEE]: od 11. januára 2000 do 5. marca 2004. Clánok 2 1. Za porusenia v Belgicku uvedené v clánku 1 ods. 1 sa ukladajú tieto pokuty: - Kone: [KC] a [Kone Belgicko] spolocne a nerozdielne: 0 EUR, - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Belgicko] spolocne a nerozdielne: 47713050 EUR, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Belgicko] spolocne a nerozdielne: 69300000 EUR a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE] a [TKLA] spolocne a nerozdielne: 68607000 EUR. 2. Za porusenia v Nemecku uvedené v clánku 1 ods. 2 sa ukladajú tieto pokuty: - Kone: [KC] a [Kone Nemecko] spolocne a nerozdielne: 62370000 EUR, - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Nemecko] spolocne a nerozdielne: 159043500 EUR, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Nemecko] spolocne a nerozdielne: 21458250 EUR a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE], [TKA] a [TKF] spolocne a nerozdielne: 374220000 EUR. 3. Za porusenia v Luxembursku uvedené v clánku 1 ods. 3 sa ukladajú tieto pokuty: - Kone: [KC] a [Kone Luxembursko] spolocne a nerozdielne: 0 EUR, - Otis: [UTC], [OEC], [Otis Belgicko], [GTO] a [GT] spolocne a nerozdielne: 18176400 EUR, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Luxembursko] spolocne a nerozdielne: 17820000 EUR a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE] a [TKAL] spolocne a nerozdielne: 13365000 EUR. 4. Za porusenia v Holandsku uvedené v clánku 1 ods. 4 sa ukladajú tieto pokuty: - Kone: [KC] a [Kone Holandsko] spolocne a nerozdielne: 79750000 EUR, - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Holandsko] spolocne a nerozdielne: 0 EUR, - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Holandsko] spolocne a nerozdielne: 35169750 EUR, - ThyssenKrupp: [TKAG] a [TKL] spolocne a nerozdielne: 23477850 EUR a - [MEE]: 1841400 EUR. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 32 Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 4. mája 2007 (vo veciach T-141/07 a T-142/07) a 7. mája 2007 (vo veciach T-145/07 a T-146/07), zalobkyne - GTO, GT, Otis Belgicko, Otis Nemecko, Otis Holandsko, OEC a UTC - podali zaloby, ktorými sa zacalo toto konanie. 33 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania v prejednávaných veciach a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku písomne polozil úcastníkom konania otázky a poziadal ich o predlozenie dokumentov. Úcastníci konania vyhoveli týmto ziadostiam v stanovenej lehote. 34 V nadväznosti na návrh Komisie podaný 18. augusta 2009 vo veci T-145/07 Súd prvého stupna v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku tiez poziadal Komisiu, aby odpovedala na urcité otázky a predlozila dokumenty. Komisia tejto ziadosti vyhovela v stanovenej lehote. 35 Prednesy úcastníkov konania vo veciach T-141/07, T-145/07 a T-146/07 a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaniach konaných 1., 6. a 7. októbra 2009. 36 Zalobkyna vo veci T-142/07 nebola zastúpená na pojednávaní z 1. októbra 2009. Komisia vsak na pojednávaní odpovedala na otázky Súdu prvého stupna. 37 Vo veci T-141/07 zalobkyna na ziadost Súdu prvého stupna predlozila 12. októbra 2009 list, v ktorom boli uvedené údaje zo spisu, v prípade ktorých na pojednávaní poziadala, aby boli vynechané v publikáciách Súdu prvého stupna. Listom z 12. novembra 2009 Komisia predlozila svoje pripomienky k tomuto listu. Ústna cast konania v tejto veci bola následne ukoncená. 38 Vo veci T-142/07 zalobkyna listom z 12. októbra 2009 oznámila Súdu prvého stupna, ze nemá námietky proti spojeniu uvedenej veci s vecami T-141/07, T-145/07 a T-146/07 na úcely vyhlásenia rozsudku. Ústna cast konania vo veci T-142/07 bola následne ukoncená. 39 Vo veciach T-145/07 a T-146/07 zalobkyne na ziadost Súdu prvého stupna predlozili 15. októbra 2009 list, v ktorom boli uvedené údaje zo spisu, v prípade ktorých na pojednávaní poziadali, aby boli vynechané v publikáciách Súdu prvého stupna. Ústna cast konania v týchto veciach bola následne ukoncená. 40 Po vypocutí ústnych prednesov zalobkýn vo veciach T-141/07, T-145/07 a T-146/07 k tejto otázke na pojednávaní a po predlození písomných pripomienok zalobkyne vo veci T-142/07 Súd prvého stupna rozhodol o spojení prejednávaných vecí na úcely vyhlásenia rozsudku na základe clánku 50 rokovacieho poriadku. 41 Vo veci T-141/07 zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, - subsidiárne zrusil alebo znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená napadnutým rozhodnutím, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 42 Vo veci T-142/07 zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, - subsidiárne zrusil alebo znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená napadnutým rozhodnutím, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 43 Vo veci T-145/07 zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil alebo podstatne znízil pokuty, ktoré im boli ulozené napadnutým rozhodnutím, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania, - prijal akékolvek iné opatrenie, ktoré povazuje za vhodné. 44 Vo veci T-146/07 zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil alebo podstatne znízil pokuty, ktoré jej boli ulozené napadnutým rozhodnutím, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania, - prijal akékolvek iné opatrenie, ktoré povazuje za vhodné. 45 V kazdej veci Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 46 Na úvod je potrebné poukázat na to, ze zaloby podané zalobkynami vo veciach T-141/07 a T-142/07 sledujú dva ciele, konkrétne ide o návrh na zrusenie napadnutého rozhodnutia a o subsidiárny návrh na zrusenie alebo znízenie pokút. Naproti tomu zaloby podané zalobkynami vo veciach T-145/07 a T-146/07 smerujú len k zruseniu alebo znízeniu pokút. 47 Zalobkyna vo veci T-141/07 v nadväznosti na ziadost Súd prvého stupna, aby sa vyjadrila k presnému rozsahu svojej argumentácie, na pojednávaní v podstate uviedla, ze iba zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania v rámci pripísania správania spolocnosti GTO jej materským spolocnostiam môze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. 48 Zalobkyne vo veciach T-141/07, T-142/07, T-145/07 a T-146/07 uvádzajú spolu osem zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásad upravujúcich pripísanie zodpovednosti za porusenia clánku 81 ES, prezumpcie neviny, individuálnosti trestov, rovnosti zaobchádzania, práva na obhajobu a clánku 253 ES pri pripísaní porusení, ktorých sa dopustili dcérske spolocnosti, ich materským spolocnostiam. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení usmernení z roku 1998, zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, práva na obhajobu a clánku 253 ES pri stanovení východiskovej sumy pokút v závislosti od závaznosti porusení. Tretí zalobný dôvod, ktorý uvádzajú iba zalobkyne vo veci T-145/07, je zalozený na porusení usmernení z roku 1998 a zásady proporcionality pri stanovení východiskovej sumy pokuty v závislosti od dlzky trvania porusenia v Nemecku. Stvrtý zalobný dôvod, ktorý uvádzajú zalobkyne vo veciach T-145/07 a T-146/07, je zalozený na porusení usmernení z roku 1998 a zásady proporcionality pri uplatnení skupinového násobného koeficientu na úcely zohladnenia ciela odstrasenia pri stanovení východiskovej sumy pokút. Piaty zalobný dôvod, ktorý uvádzajú zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-145/07, je zalozený na porusení oznámenia o spolupráci z roku 2002 a clánku 253 ES a na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery, proporcionality, spravodlivosti, rovnosti zaobchádzania a práva na obhajobu pri posudzovaní ich spolupráce. Siesty zalobný dôvod, ktorý uvádzajú zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-145/07, je zalozený na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a proporcionality pri urcení sumy znízenia pokút priznaného za spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002. Siedmy zalobný dôvod, ktorý uvádzajú zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-145/07, je zalozený na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Napokon ôsmy zalobný dôvod, ktorý uvádza zalobkyna vo veci T-141/07, je zalozený na porusení zásady proporcionality pri výpocte konecnej sumy pokút. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad upravujúcich pripísanie zodpovednosti za porusenia clánku 81 ES, prezumpcie neviny, individuálnosti trestov a rovnosti zaobchádzania a na porusení práva na obhajobu a clánku 253 ES pri pripísaní porusení, ktorých sa dopustili dcérske spolocnosti, ich materským spolocnostiam Úvodné poznámky 49 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne vo veciach T-141/07, T-142/07, T-145/07 a T-146/07 spochybnujú zodpovednost spolocností UTC, OEC, Otis Belgicko a GT za protisútazné správanie ich dcérskych spolocností v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku. 50 Hoci zalobkyne vo veciach T-145/07 a T-146/07 uvádzajú tento zalobný dôvod len v rámci svojho návrhu na zrusenie alebo znízenie pokút, je potrebné vychádzat z toho, ze uvedené zalobkyne sa týmto zalobným dôvodom - rovnako ako zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-142/07 - domáhajú nielen zrusenia alebo znízenia ulozených pokút, ale aj zrusenia clánku 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Komisia údajne nesprávne konstatovala porusenie pripísané dotknutým materským spolocnostiam. 51 Tento zalobný dôvod sa teda týka jednak zákonnosti konstatovania porusenia, ktorého sa dopustili materské spolocnosti uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, a jednak zákonnosti pokút ulozených uvedeným spolocnostiam v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. 52 Pokial ide o solidárnu zodpovednost materskej spolocnosti za správanie jej dcérskej spolocnosti, je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze dcérska spolocnost má samostatnú právnu subjektivitu, nestací na vylúcenie moznosti pripísat jej správanie materskej spolocnosti (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, [7]48/69, Zb. s. 619, bod 132). 53 Právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa totiz týka cinností podnikov a pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [8]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 54 Z judikatúry súdov Únie tiez vyplýva, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, [9]170/83, Zb. s. 2999, bod 11, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 55 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 2000, DSG/Komisia, [10]T-234/95, Zb. s. II-2603, bod 124). Súdy Únie zdôraznili, ze na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze nie je rozhodujúce formálne oddelenie dvoch spolocností vyplývajúce z ich odlisnej právnej subjektivity, ale skôr to, ci sa na trhu správajú jednotne. Môze byt teda nevyhnutné zistit, ci dve spolocnosti, z ktorých kazdá má vlastnú právnu subjektivitu, vytvárajú alebo patria k jednému a tomu istému podniku alebo hospodárskej jednotke s jednotným správaním sa na trhu (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 140, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, [11]T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 85). 55 Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie zodpovedá (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 56 Správanie dcérskej spolocnosti teda mozno pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, [12]C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27; z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [13]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 117, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 57 V takej situácii sú totiz materská a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle judikatúry uvedenej v bode 54 vyssie. Skutocnost, ze materská a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, tak Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 59). 58 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze nestací, ak Komisia konstatuje, ze podnik môze vykonávat rozhodujúci vplyv na iný podnik, bez toho, aby bolo potrebné overit, ci tento vplyv bol naozaj vykonávaný. Naopak Komisii v zásade prinálezí, aby preukázala takýto rozhodujúci vplyv na základe súboru skutkových okolností, medzi ktoré patrí najmä prípadná riadiaca právomoc jedného z týchto podnikov voci druhému podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, [14]C-196/99 P, Zb. s. I-11005, body 95 az 99, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, body 118 az 122; rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, [15]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 136). 59 V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 60 Za týchto okolností stací na to, aby sa bolo mozné domnievat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spolocnosti. Následne môze Komisia povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 61 Okrem toho, hoci je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 svojho rozsudku zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia ([16]C-286/98 P, Zb. s. I-9925) uviedol okrem stopercentného podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti a spolocné zastupovanie oboch spolocností v rámci správneho konania, nic to nemení na skutocnosti, ze Súdny dvor uviedol tieto okolnosti len s cielom spomenút vsetky okolnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie, a nie preto, aby pouzitie domnienky uvedenej v bode 59 vyssie podmienil predlozením doplnujúcich nepriamych dôkazov o skutocnom uplatnovaní vplyvu materskej spolocnosti (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 62). 62 Vzhladom na vyssie uvedené zásady je potrebné preskúmat pripísanie porusení, ktorých sa dopustili Otis Nemecko, Otis Belgicko, Otis Holandsko a GTO, ich materským spolocnostiam. V tejto súvislosti je potrebné postupne preskúmat jednak pripísanie porusení, ktorých sa Otis Belgicko, Otis Nemecko a Otis Holandsko (dalej spolocne len ako "dcérske spolocnosti skupiny Otis") dopustili v Belgicku, v Nemecku a v Holandsku, spolocnostiam UTC a OEC (odôvodnenia c. 615 az 621 napadnutého rozhodnutia), a jednak pripísanie porusení, ktorých sa dopustila GTO v Luxembursku, spolocnostiam UTC, OEC, Otis Belgicko a GT (odôvodnenia c. 622 az 626 napadnutého rozhodnutia). O pripísaní porusení, ktorých sa dopustili dcérske spolocnosti skupiny Otis, spolocnostiam UTC a OEC 63 V odôvodnení c. 615 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze "hoci [dcérske spolocnosti skupiny Otis] sú právne subjekty, ktoré sa priamo podielali na kartelových dohodách, ich vlastník, OEC, a jeho jediný vlastník a zastresujúca materská spolocnost, UTC, boli schopní uplatnovat rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku kazdej z dcérskych spolocností pocas trvania porusenia a mozno predpokladat, ze vyuzili túto právomoc." 64 V odôvodneniach c. 616 az 618 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze tvrdenie, ze dcérske spolocnosti skupiny Otis prijímali vsetky svoje obchodné rozhodnutia samostatne a bez akýchkolvek pokynov od spolocnosti OEC, alebo tvrdenie, ze bezné cinnosti, vrátane rozhodnutí o úcasti alebo neúcasti na ponukách [dôverné] ( [17]1 ), nepodliehali schváleniu na úrovni spolocnosti OEC, alebo tvrdenie, ze [dôverné], sú "nedostatocn[é] na vyvrátenie domnienky, ze [dcérske spolocnosti skupiny Otis] neurcovali svoje správanie na trhu samostatne." Pokial ide o posledné tvrdenie, Komisia v odôvodnení c. 618 napadnutého rozhodnutia dodáva, ze jednak [dôverné] a jednak [dôverné]. 65 Komisia v odôvodnení c. 619 napadnutého rozhodnutia tiez uvádza, ze "OEC, UTC a ich dotknuté dcérske spolocnosti vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách [neposkytli Komisii] nijakú informáciu, ktorá by objasnovala ich vnútorné vztahy, hierarchickú struktúru a informacné povinnosti, s cielom vyvrátit domnienku, ze OEC a UTC uplatnovali rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti, cím im bránili samostatne urcovat svoje správanie na trhu." 66 Napokon v odôvodnení c. 620 napadnutého rozhodnutia Komisia poukazuje na to, ze na rozdiel od toho, co tvrdila OEC, táto spolocnost "nie je solidárne zodpovedná za rôzne porusenia clánku 81 [ES] na základe 'praktických alebo politických` dôvodov, ale výlucne na základe skutocnosti, ze OEC a UTC sú súcastou hospodárskej jednotky, ktorá sa dopustila velmi závazných porusení sútazného práva [Únie]..." 67 V rámci prvej casti zalobného dôvodu zalobkyne vo veciach T-145/07 a T-146/07 v podstate tvrdia, ze vzhladom na osobnú povahu zodpovednosti za porusenia práva hospodárskej sútaze toto právo pripústa len dva prípady, v ktorých mozno vyvodit zodpovednost materskej spolocnosti za správanie jej dcérskej spolocnosti, a to jednak ked dcérska spolocnost nerozhodovala o svojej obchodnej politike samostatne, ale vo vsetkých smeroch uplatnovala pokyny, ktoré dostala od materskej spolocnosti, co musí preukázat Komisia, a jednak ked materská spolocnost vedela o protiprávnom správaní dcérskej spolocnosti, a neukoncila ho, hoci mala právomoc urobit to. V napadnutom rozhodnutí vsak údajne nie je uvedený nijaký dôkaz v tomto zmysle. 68 Zodpovednost materskej spolocnosti teda údajne nemôze byt zalozená na jej schopnosti uplatnovat vplyv, ako to je v prípade uplatnenia nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([18]Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40). Zo stanoviska Komisie údajne vyplýva, ze ziadna materská spolocnost by nebola schopná vyvrátit domnienku stanovenú Komisiou, kedze - okrem výnimocných okolností - je údajne nemozné, aby spolocnost, ktorá vlastní celé základné imanie inej akciovej spolocnosti, nemala z právneho hladiska právomoc uplatnovat vplyv. Zalobkyna vo veci T-146/07 navyse tvrdí, ze stanovisko Komisie odporuje prezumpcii neviny zarucenej v clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (dalej len "EDLP") a v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý umoznuje Komisii ulozit pokuty iba v prípade, ak bolo porusenie spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti. 69 V tejto súvislosti je po prvé potrebné poukázat na to, ze argumentácia zalobkýn vyplýva z nesprávneho výkladu judikatúry uvedenej v bodoch 52 az 61 vyssie. Podla tejto judikatúry Komisia nemôze pripísat protisútazné správanie jednej spolocnosti inej spolocnosti len na základe jej schopnosti uplatnovat vplyv, ako to je v prípade uplatnenia nariadenia c. 139/2004, bez toho, aby bolo potrebné overit, ci skutocne doslo k uplatneniu tohto vplyvu. Naopak Komisii v zásade prinálezí, aby preukázala takýto rozhodujúci vplyv na základe súboru skutkových okolností, medzi ktoré patrí najmä prípadná riadiaca právomoc jednej z týchto spolocností voci druhej spolocnosti. Podla tejto judikatúry vsak v prípade, ak materská spolocnost vlastní 100 % základného imania dcérskej spolocnosti, ktorá sa správala protisútazne, existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, a teda stací, aby Komisia preukázala, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti. Súdny dvor konstatoval, ze prinálezí materskej spolocnosti, aby vyvrátila túto domnienku predlozením dostatocných dôkazov, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne (rozsudky Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 29, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 61). 70 V prejednávanej veci je nesporné, ze pocas obdobia porusenia UTC vlastnila priamo 100 % základného imania spolocnosti OEC a nepriamo - prostredníctvom spolocnosti OEC - 100 % základného imania spolocností Otis Belgicko, Otis Nemecko a Otis Holandsko. Komisia teda oprávnene predpokladala, ze UTC pocas obdobia porusenia uplatnovala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku týchto spolocností. Zalobkyne vo veciach T-145/07 a T-146/07 teda nemôzu tvrdit, ze v prípade stopercentných dcérskych spolocností materskej spolocnosti Komisia musí preukázat, ze dcérska spolocnost nerozhodovala o svojej obchodnej politike samostatne alebo ze materská spolocnost vedela o protiprávnom správaní dcérskej spolocnosti, a neukoncila ho, hoci mala právomoc urobit to. 71 Po druhé, pokial ide o údajné porusenie zásady prezumpcie neviny, je potrebné pripomenút, ze táto zásada tak, ako vyplýva okrem iného z clánku 6 ods. 2 EDLP, je súcastou základných práv, ktoré sú podla judikatúry Súdneho dvora, ktorá bola navyse potvrdená clánkom 6 ods. 2 EÚ, ako aj clánkom 48 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice ([19]Ú. v. ES C 364, s. 1) (dalej len "Charta"), uznané v právnom poriadku Únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, [20]T-279/02, Zb. s. II-897, bod 115 a tam citovanú judikatúru). 72 Zásada prezumpcie neviny znamená, ze kazdá obvinená osoba sa povazuje za nevinnú, az kým jej vina nie je zákonným spôsobom preukázaná (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, [21]T-22/02 a T-23/02, Zb. s. II-4065, bod 106). 73 Pokial ide o otázku, ci je pravidlo týkajúce sa pripísatelnosti porusenia, akým je pravidlo stanovené v judikatúre citovanej v bode 59 vyssie, zlucitelné s clánkom 6 ods. 2 EDLP, je potrebné zdôraznit, ze Európsky súd pre ludské práva (dalej len "ESLP") konstatoval, ze toto ustanovenie nebráni skutkovým alebo právnym domnienkam stanoveným v trestných zákonoch, ale vyzaduje, aby boli primerane obmedzené s prihliadnutím na závaznost veci a pri zachovaní práva na obhajobu (pozri rozsudok ESLP Salabiaku v. Francúzsko zo 7. októbra 1988, séria A c. 141-A, bod 28; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok ESLP Grayson a Barnham v. Spojené královstvo z 23. septembra 2008, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2008, bod 40). K poruseniu prezumpcie neviny teda nemôze dôjst vtedy, ked sú v konaniach vo veci hospodárskej sútaze urcité závery vyvodzované z pravidiel hodnotenia vseobecne známych skutocností, za predpokladu, ze dotknutým podnikom je ponechaná moznost tieto závery vyvrátit (pozri analogicky návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [22]C-8/08, Zb. s. I-4529, I-4533, bod 93). 74 V prejednávanej veci vsak Komisia v prvom rade v napadnutom rozhodnutí bez toho, aby vychádzala z akejkolvek skutkovej alebo právnej domnienky, preukázala, ze dcérske spolocnosti skupiny Otis sa dopustili porusení clánku 81 ES v Belgicku, v Nemecku a v Holandsku. 75 Vzhladom na skutocnost, ze clánok 81 ES sa týka správania podnikov, Komisia následne skúmala, ci hospodársky subjekt, ktorý sa dopustil týchto porusení, zahrnal aj materské spolocnosti dcérskych spolocností skupiny Otis. Komisia preukázala, ze OEC a UTC uplatnovali rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností, na základe domnienky zodpovednosti, ktorá vyplýva najmä z judikatúry citovanej v bode 59 vyssie. Napokon v súlade s právom na obhajobu tieto materské spolocnosti, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách, mali moznost vyvrátit túto domnienku predlozením dôkazov spôsobilých preukázat samostatnost dcérskych spolocností skupiny Otis. Komisia vsak v odôvodnení c. 621 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze táto domnienka nebola vyvrátená. 76 Vzhladom na to, ze domnienka uvedená v bode 59 vyssie je vyvrátitelná a týka sa len pripísania porusenia, ktoré uz bolo preukázané, pokial ide o dcérsku spolocnost, jej materskej spolocnosti a navyse je súcastou konania, v ktorom sa dodrziava právo na obhajobu, výhrada zalozená na porusení zásady prezumpcie neviny sa musí zamietnut. 77 Po tretie zalobkyne vo veciach T-145/07 a T-146/07 tiez nemôzu tvrdit, ze v prejednávanej veci bola porusená zásada individuálnosti trestov. Podla tejto zásady, ktorá sa uplatnuje v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií podla pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, podnik mozno sankcionovat len za skutky, ktoré sa mu individuálne vytýkajú (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, [23]T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 63). Táto zásada sa vsak musí zosúladit s pojmom podnik. Skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty adresovala materskej spolocnosti skupiny spolocností, totiz nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na tomto porusení, ale to, ze tvoria jediný podnik v zmysle clánku 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [24]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 290). V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze UTC a OEC boli osobne sankcionované za porusenia, v prípade ktorých sa vychádza z toho, ze sa ich dopustili samy z dôvodu úzkych hospodárskych a právnych väzieb, ktoré ich spájajú s dcérskymi spolocnostami skupiny Otis (pozri v tomto zmysle rozsudok Metsä-Serla a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 34). Z toho vyplýva, ze zásada individuálnosti trestov nebola porusená. 78 Preto je potrebné konstatovat, ze Komisia bola oprávnená vychádzat z domnienky, ze OEC a UTC pocas trvania porusenia uplatnovali rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskych spolocností skupiny Otis (odôvodnenie c. 615 napadnutého rozhodnutia). 79 V rámci druhej casti zalobného dôvodu zalobkyne vo veciach T-145/07 a T-146/07 tvrdia, ze aj v prípade, ak by vlastníctvo celého základného imania spolocnosti postacovalo na odôvodnenie domnienky zodpovednosti materskej spolocnosti, na rozdiel od tvrdenia uvedeného v odôvodnení c. 619 napadnutého rozhodnutia predlozili dostatok dôkazov spôsobilých vyvrátit túto domnienku. Je teda potrebné preskúmat, ci Komisia v odôvodnení c. 621 napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze UTC a OEC nevyvrátili domnienku zodpovednosti za porusenia, ktorých sa dopustili dcérske spolocnosti skupiny Otis. 80 V prvom rade je potrebné zamietnut argumentáciu spolocnosti UTC zalozenú na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o záver Komisie, ze UTC nevyvrátila domnienku zodpovednosti. Podla ustálenej judikatúry v odôvodnení vyzadovanom clánkom 253 ES musia byt jasne a jednoznacne uvedené úvahy orgánu Únie, ktorý prijal sporný akt, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatia opatrenia a aby mohol príslusný súd vykonat svoje preskúmanie (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [25]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, [26]C-301/96, Zb. s. I-9919, bod 87; rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 41). V prejednávanej veci pritom Komisia v odôvodneniach c. 616 az 620 napadnutého rozhodnutia (pozri body 64 az 66 vyssie) jasne uviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze UTC nevyvrátila uvedenú domnienku. 81 V druhom rade je potrebné pripomenút, ze na vyvrátenie domnienky zodpovednosti musí materská spolocnost predlozit dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne. Je teda potrebné overit ci - ako tvrdia zalobkyne - zalobkyne predlozili takéto dôkazy. 82 Po prvé tvrdenie zalobkyne vo veci T-146/07, ze UTC a OEC sú právne subjekty oddelené od ich dcérskych spolocností, nemôze vyvrátit uvedenú domnienku vzhladom na to, ze formálne oddelenie spolocností vyplývajúce z ich samostatnej právnej subjektivity nebráni tomu, aby mohli predstavovat jeden podnik na úcely uplatnenia clánku 81 ES z dôvodu svojho jednotného správania na trhu (pozri bod 52 vyssie). 83 Po druhé rozdelenie vedúcich a riadiacich orgánov spolocnosti UTC a dcérskych spolocností skupiny Otis a [dôverné] medzi správnu radu spolocnosti OEC a správne rady uvedených dcérskych spolocností pocas trvania porusenia, na ktoré poukazujú zalobkyne vo veciach T-145/07 a T-146/07, nemozno povazovat za rozhodujúce. Ako totiz Komisia uviedla najmä v odôvodnení c. 618 napadnutého rozhodnutia, [dôverné] ako taká nepreukazuje, ze dcérske spolocnosti skupiny Otis urcovali svoju obchodnú politiku samostatne. V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze tieto tvrdenia nie sú podlozené listinnými dôkazmi, ako napríklad menným zoznamom clenov statutárnych orgánov uvedených podnikov v case porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, [27]T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 69). 84 Po tretie skutocnost, ze UTC je holdingovou spolocnostou diverzifikovaného konglomerátu, ktorej dohlad nad cinnostami spolocnosti OEC bol údajne obmedzený na to, co bolo nevyhnutné vzhladom na povinnosti spolocnosti UTC voci jej vlastným akcionárom podla uplatnitelného práva, tiez nemôze vyvrátit domnienku zodpovednosti. V tejto súvislosti je potrebné osobitne poukázat na to, ze v rámci skupiny spolocností je holding spolocnostou, ktorej poslaním je preskupovat majetkové úcasti v rôznych spolocnostiach a ktorej úlohou je zabezpecit jednotu ich riadenia (rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 63). Okrem toho v prejednávanej veci UTC sama vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a vo svojej zalobe uviedla viacero skutocností, ktoré svedcia o jej úcasti na urcovaní obchodnej politiky jej dcérskych spolocností, ktoré naznacujú, ze dcérske spolocnosti skupiny Otis neurcujú svoje správanie na trhu samostatne. [dôverné] 85 Po stvrté na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne vo veciach T-145/07 a T-146/07, uplatnovanie formálnych a písomných politík dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze nemôze vyvrátit domnienku zodpovednosti spolocností OEC a UTC za správanie ich dcérskych spolocností. Uplatnovanie takých politík totiz neumoznuje preukázat, ze uvedené dcérske spolocnosti urcovali svoju obchodnú politiku na trhu samostatne. Skutocnost, ze UTC a OEC zabezpecujú uplatnovanie takých politík [dôverné], alebo skutocnost, ktorú OEC zdôraznuje vo svojej zalobe, ze [dôverné], naopak skôr podporujú názor, ze dcérske spolocnosti skupiny Otis nie sú riadené samostatne. 86 V tejto súvislosti je tiez potrebné zamietnut tvrdenia zalobkýn vo veci T-145/07, podla ktorých jednak skutocnost, ze materská spolocnost vydá pravidlá a obchodné usmernenia týkajúce sa niektorých zásad, nepreukazuje kontrolu vsetkých aspektov bezného správania dcérskej spolocnosti a jednak je v rozpore s logikou a so základnými zásadami spravodlivosti pouzívat pokyny vytvorené na predchádzanie protiprávnemu správaniu na zalozenie zodpovednosti za toto správanie, ked tieto pokyny neboli dodrzané. Tieto tvrdenia sú totiz zalozené na nesprávnom predpoklade, ze Komisia na základe existencie uvedených pravidiel a usmernení zalozila zodpovednost spolocnosti OEC, pricom v prejednávanej veci nejde o taký prípad, kedze Komisia v odôvodnení c. 615 napadnutého rozhodnutia vychádzala z domnienky zodpovednosti stanovenej ustálenou judikatúrou (pozri body 59 a 60 vyssie). 87 Po piate skutocnost, ktorú zdôraznuje zalobkyna vo veci T-146/07, ze niektorí zamestnanci údajne konali v rozpore s pokynmi spolocnosti UTC, pricom najmä utajovali svoje konanie pred svojimi nadriadenými a spolocnostou UTC, nemôze vyvrátit domnienku, ze dotknuté dcérske spolocnosti neboli samostatné. V tejto súvislosti je rozdiel, na ktorý poukazuje UTC, medzi dcérskymi spolocnostami skupiny Otis na jednej strane a na druhej strane zamestnancami týchto dcérskych spolocností, ktorí sa údajne dopustili porusení, pricom utajovali svoje konanie pred svojimi nadriadenými a spolocnostou UTC, umelý. Uvedení zamestnanci sú vo vztahu k dcérskym spolocnostiam skupiny Otis, ktoré ich zamestnávajú, vo vztahu, ktorý sa vyznacuje skutocnostou, ze pracujú pre tieto spolocnosti a pod ich vedením a pocas trvania tohto vztahu sa zaclenili do týchto podnikov, cím vytvorili s kazdým z týchto podnikov hospodársku jednotku (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, [28]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 539, a zo 16. septembra 1999, Becu a i., [29]C-22/98, Zb. s. I-5665, bod 26). 88 Po sieste, pokial ide o tvrdenie, ktoré uviedli zalobkyne vo veci T-145/07, ze dcérske spolocnosti skupiny Otis údajne disponujú "dostatocnou mierou samostatnosti" na urcovanie vsetkých aspektov svojho správania na trhu vo vztahu k zákazníkom a konkurentom, ako aj "potrebnou samostatnostou" na uskutocnovanie obchodných cinností, ktoré zahrnajú transakcie [dôverné], je potrebné konstatovat, ze uvedené zalobkyne netvrdia, ze dcérske spolocnosti konali na trhu úplne samostatne, ale naopak tvrdia, ze mali len urcitú mieru samostatnosti obmedzenú len na urcité obchodné cinnosti. 89 V tretom rade je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkyne vo veci T-146/07, ze domnienka zodpovednosti uvedená v bode 59 vyssie je nevyvrátitelnou domnienkou alebo predstavuje rezim objektívnej zodpovednosti. Súdny dvor totiz vo svojom nedávnom rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovanom v bode 53 vyssie (body 60 a 61), potvrdil, ze táto domnienka je vyvrátitelná. Skutocnost, ze zalobkyne v prejednávanej veci nepredlozili dôkazy spôsobilé vyvrátit domnienku nesamostatnosti dcérskych spolocností, neznamená, ze túto domnienku nikdy nemozno vyvrátit (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, Zb. s. I-8241, bod 75 a poznámku pod ciarou 67). 90 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze Komisia oprávnene pripísala porusenia, ktorých sa dopustili dcérske spolocnosti skupiny Otis v Belgicku, v Nemecku a v Holandsku, ich materským spolocnostiam OEC a UTC. O pripísaní porusenia, ktorého sa dopustila GTO, spolocnostiam GT, Otis Belgicko, OEC a UTC - Napadnuté rozhodnutie 91 V odôvodnení c. 626 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze GT, ktorá v case porusenia vlastnila [dôverné] % základného imania spolocnosti GTO, a Otis Belgicko, ktorá vlastnila zvysných [dôverné] % jej základného imania, musia "byt solidárne zodpovedné so spolocnostou GTO za porusenie clánku 81 [ES], ku ktorému doslo v Luxembursku." V tejto súvislosti po prvé vysvetlila, ze z dôvodu "úzkych osobných, hospodárskych a právnych väzieb medzi spolocnostou GTO a jej dvoma materskými spolocnostami sa tieto spolocnosti povaz[ovali] za hospodársku jednotku... a ze sa zd[alo], ze GTO nerozhodovala o svojom správaní na trhu samostatne, ale ze v podstate vykonávala pokyny, ktoré jej dávali materské spolocnosti" (odôvodnenie c. 622 napadnutého rozhodnutia). Po druhé Komisia konstatovala, ze "Otis Belgicko a GT nevyvrátili dôkaz, ze boli schopné uplatnovat rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti GTO a ze skutocne vykonávali svoje práva kontroly a vyuzívali vsetky ostatné prostriedky na výkon rozhodujúceho vplyvu, ktorý im prinálezal" (odôvodnenie c. 626 napadnutého rozhodnutia). 92 Pokial ide o uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu spolocností GT a Otis Belgicko na obchodnú politiku spolocnosti GTO, Komisia v odôvodnení c. 622 napadnutého rozhodnutia poznamenala: "... [dôverné] Preto sa Komisia domnieva, ze pocas porusenia v Luxembursku GTO vykonávala svoje cinnosti pod spolocnou kontrolou spolocností Otis [Belgicko] a GT a ze obchodná politika spolocnosti GTO bola urcovaná spolocnou dohodou jej dvoch akcionárov. Materské spolocnosti sú navyse prepojené s prevádzkovaním spolocnosti GTO v Luxembursku týmito spôsobmi: [dôverné]." 93 Komisia v odôvodnení c. 623 napadnutého rozhodnutia pripomína, ze "skutocnost, ze bezné cinnosti dcérskej spolocnosti riadia len vedúci zamestnanci dcérskej spolocnosti, nie je rozhodujúcim faktorom pri pripísaní zodpovednosti materskej spolocnosti," a v odôvodnení c. 624 dodáva, ze "vzhladom na rozdelenie hlasovacích práv medzi akcionárov v správnej rade spolocnosti GTO" [dôverné] treba vychádzat z toho, ze "kazdé dôlezité rozhodnutie prijaté spolocnostou GTO pocas porusenia nevyhnutne vyjadruje vôlu spolocností Otis [Belgicko] a GT." 94 Pokial ide o tvrdenie spolocnosti GT, ze nebola schopná uplatnovat rozhodujúci vplyv na tvorbu obchodnej stratégie spolocnosti GTO, Komisia v odôvodnení c. 625 napadnutého rozhodnutia dalej uvádza: "[dôverné]." 95 Napokon Komisia v odôvodnení c. 622 napadnutého rozhodnutia konstatuje, ze "OEC a UTC tiez musia zodpovedat [za protisútazné správanie spolocnosti GTO], kedze [UTC] je zastresujúcou a stopercentnou materskou spolocnostou spolocnosti Otis [Belgicko]. OEC a UTC boli schopné uplatnovat prostredníctvom spolocnosti Otis [Belgicko] rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti GTO pocas celého trvania porusenia a mozno predpokladat, ze túto právomoc vyuzili." - O pripísaní porusenia, ktorého sa dopustila GTO, spolocnosti GT 96 Zalobkyna vo veci T-142/07 v prvom rade tvrdí, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne neodôvodnila úcast spolocnosti GT na porusení v Luxembursku. 97 Ako bolo uvedené v bode 80 vyssie, v odôvodnení vyzadovanom clánkom 253 ES musia byt jasne a jednoznacne uvedené úvahy orgánu Únie, ktorý prijal sporný akt, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatia opatrenia a aby mohol príslusný súd vykonat svoje preskúmanie. Ako bolo uvedené v bodoch 91 az 93 vyssie, z odôvodnenia c. 622 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia konstatovala, ze GTO pocas trvania porusenia v Luxembursku vykonávala svoje cinnosti pod spolocnou kontrolou spolocností Otis Belgicko a GT. Pokial ide o úcast spolocnosti GT, Komisia v odôvodnení c. 625 napadnutého rozhodnutia uviedla [dôverné]. 98 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na nedostatocnosti odôvodnenia sa musí zamietnut. 99 V druhom rade zalobkyna vo veci T-142/07 spochybnuje dôvodnost pripísania porusenia, ktorého sa dopustila GTO, spolocnosti GT. 100 Zalobkyna vo veci T-142/07 tvrdí, ze Komisia nepreukázala, ze GT uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti GTO na trhu. V tejto súvislosti poukazuje na skutocnost, ze GT je údajne cisto financná spolocnost bez vlastnej obchodnej cinnosti, ktorej výsledky vyplývajú výlucne z výnosov z jej podielov. Údajne nikdy nedosiahla obrat, nikdy nemala zamestnancov a nikdy jej nevznikli prevádzkové náklady. Okrem toho podiel spolocnosti GT v spolocnosti GTO je údajne mensinový a neprekracuje rámec toho, co je nevyhnutné na ochranu financných záujmov spolocnosti GT. 101 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v oblasti práva hospodárskej sútaze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob jeho financovania. Samotné vlastníctvo podielov, hoci aj kontrolných, nepostacuje na charakterizovanie hospodárskej cinnosti subjektu, ktorý vlastní tieto podiely, pokial umoznuje len výkon práv spojených s postavením akcionára alebo spolocníka, ako aj prípadne prijímanie dividend, ktoré sú len plodmi vlastníctva majetku. Naproti tomu subjekt, ktorý vlastníctvom kontrolných podielov v spolocnosti túto spolocnost skutocne kontroluje tak, ze priamo alebo nepriamo zasahuje do jej riadenia, sa musí povazovat za subjekt zúcastnený na hospodárskej cinnosti vykonávanej kontrolovaným podnikom (rozsudok Súdneho dvora z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., [30]C-222/04, Zb. s. I-289, body 107, 111 a 112). 102 Hoci GT vlastnila len [dôverné] % základného imania spolocnosti GTO, v prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze ako vyplýva z dohody o vedení a riadení [dôverné] uzatvorenej medzi spolocnostami GTO a GT (dalej len "dohoda z roku 1987") a z dohody o vedení a riadení [dôverné] uzatvorenej medzi spolocnostou GTO a pánom D. (dalej "dohoda z roku 1995"), riadenie [dôverné]. Podla dohody z roku 1987 a dohody z roku 1995 bolo riadenie [dôverné] pôvodne zverené spolocnosti GT a neskôr pánovi D. [dôverné]. 103 Podla dohody z roku 1987 a dohody z roku 1995 zodpovedná osoba [dôverné]. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci analýzy existencie jediného hospodárskeho subjektu zahrnajúceho viacero spolocností tvoriacich jednu skupinu mozno vziat do úvahy vplyv materskej spolocnosti na cenovú politiku, výrobné a distribucné cinnosti, ciele predaja, hrubé ziskové marze, predajné náklady, "cash flow", zásoby a marketing (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, [31]T-112/05, Zb. s. II-5049, bod 64 a tam citovanú judikatúru), ale aj vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú uvedené spolocnosti a ktoré sa môzu z prípadu na prípad menit, a preto nemôzu byt predmetom taxatívneho výpoctu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 74). Z toho vyplýva, ze Komisia bola oprávnená konstatovat, ze GT a - od roku 1995 - pán D. [dôverné] uplatnovali rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti GTO. 104 Okrem toho je nesporné, ze pán D. sa sám zúcastnoval na protisútazných stretnutiach uvedených v clánku 1 ods. 3 napadnutého rozhodnutia (pozri tabulky 8 a 10 uvedené v odôvodneniach c. 311 a 347 napadnutého rozhodnutia) [dôverné] od 1. januára 1996 a ze GT preto bola presne informovaná o konaniach spolocnosti GTO a podielala sa na nich. Súd prvého stupna v tejto súvislosti uz konstatoval, ze protisútazné správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti, pokial existujú presné dôkazy o aktívnej úcasti materskej spolocnosti na protisútazných konaniach dcérskej spolocnosti. O taký prípad ide zjavne v prejednávanej veci [dôverné] (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 14. mája 1998, KNP BT/Komisia, [32]T-309/94, Zb. s. II-1007, bod 47). V tejto súvislosti vzhladom na judikatúru citovanú v bode 87 vyssie pána D. nemozno oddelit od spolocnosti GT, [dôverné], ale naopak treba vychádzat z toho, ze spolu s touto spolocnostou tvoril jeden hospodársky subjekt. 105 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze GT uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti GTO na trhu. Výhrada zalozená na údajne protiprávnom pripísaní správania spolocnosti GTO spolocnosti GT sa preto musí zamietnut. - O pripísaní porusenia, ktorého sa dopustila GTO, spolocnostiam Otis Belgicko, OEC a UTC 106 Zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-145/07 tvrdia, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze Otis Belgicko, OEC a UTC boli zodpovedné za konanie spolocnosti GTO. 107 V prvom rade poukazujú na to, ze skutocnost, ze Otis Belgicko, OEC a UTC vlastnili podiel v spolocnosti GTO, nestací na pripísanie porusenia, ktorého sa dopustila GTO, uvedeným spolocnostiam. Pojem spolocná kontrola, ktorý pouzíva Komisia, je teda údajne irelevantný. Podla rozhodovacej praxe Komisie, ktorá bola údajne potvrdená Súdom prvého stupna v jeho rozsudku Avebe/Komisia, uz citovanom v bode 58 vyssie, materské spolocnosti, ktoré vlastnia podiel v spolocnom podniku, sú zodpovedné za protisútazné praktiky tohto podniku iba v prípade, ak sa na takýchto praktikách podielali alebo o nich vedeli. 108 Na úvod je potrebné poukázat na to, ze pokial sa zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-145/07 odvolávajú na rozhodovaciu prax Komisie, posúdenie prípadnej existencie spolocnej riadiacej právomoci materských spolocností vo vztahu k ich dcérskej spolocnosti sa musí vykonat v závislosti od okolností, ktoré sú vlastné kazdej veci. V dôsledku toho nemozno posúdenie skutkových okolností v skorsích veciach, ktoré vykonala Komisia, uplatnit na prejednávanú vec (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2007, Sun Chemical Group a i./Komisia, [33]T-282/06, Zb. s. II-2149, bod 88). Je tiez potrebné pripomenút, ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí môzu mat iba orientacný charakter, pokial okolnosti vecí nie sú rovnaké (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [34]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 201 a 205, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [35]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60). 109 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-145/07, Súd prvého stupna vo svojom rozsudku Avebe/Komisia, uz citovanom v bode 58 vyssie, nestanovil poziadavku, aby Komisia na úcely pripísania protiprávneho správania spolocnej dcérskej spolocnosti materskej spolocnosti preukázala, ze materská spolocnost sa sama podielala na karteli alebo vedela o úcasti dcérskej spolocnosti na karteli. Súd prvého stupna v uvedenom rozsudku konstatoval, ze situácia, ked materské spolocnosti spolocnej dcérskej spolocnosti spolocne kontrolujú celé základné imanie uvedenej dcérskej spolocnosti a majú vo vztahu k nej spolocnú riadiacu právomoc, predstavuje situáciu analogickú so situáciou, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaného v bode 61 vyssie, v ktorej jediná materská spolocnost ovládala 100 % imania svojej dcérskej spolocnosti, na úcely preukázania domnienky, ze uvedená materská spolocnost naozaj vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Je potrebné najmä zdôraznit, ze Súd prvého stupna v uvedenej veci poukázal na to, ze dvaja spolocníci s podielom 50 % na základnom imaní predmetného spolocného podniku mohli iba spolocne konat a uzatvárat zmluvy na úcet podniku, zaväzovat ho voci tretím osobám a zaväzovat tretie osoby voci nemu a prijímat a vynakladat prostriedky na jeho úcet. Bezným riadením boli navyse poverení dvaja riaditelia vymenovaní materskými spolocnostami. Tieto spolocnosti napokon preberali záväzky spolocného podniku neobmedzene a solidárne. Súd prvého stupna konstatoval, ze tieto skutkové okolnosti ako celok predstavovali dostatocne závazné skutocnosti na odôvodnenie domnienky, podla ktorej materské spolocnosti urcovali spolocne spôsob správania svojej dcérskej spolocnosti na trhu do takej miery, ze bolo mozné usudzovat, ze táto spolocnost v tejto súvislosti nemala ziadnu skutocnú samostatnost (rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, body 138 a 139). 110 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-145/07, Komisia v prejednávanej veci nevychádzala len z podielu spolocnosti Otis Belgicko a nepriamo spolocností OEC a UTC na základnom imaní ich dcérskej spolocnosti na úcely zalozenia ich zodpovednosti. V odôvodnení c. 622 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia po prvé konstatovala [dôverné]. Po druhé Komisia konstatovala, ze Otis Belgicko je tiez viacerými spôsobmi prepojená s prevádzkovaním spolocnosti GTO v Luxembursku. [dôverné] (odôvodnenie c. 622 napadnutého rozhodnutia). 111 V druhom rade zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-145/07 tvrdia, ze Otis Belgicko, OEC a UTC neboli schopné ovplyvnovat obchodnú politiku spolocnosti GTO. Najmä úloha spolocnosti Otis Belgicko bola údajne obmedzená na kapitálový vklad a na poberanie dividend. Zalobkyne, ktoré vychádzajú najmä z dohody z roku 1987, podla ktorej bolo riadenie [dôverné] spolocnosti GTO údajne zverené spolocnosti GT, a z dohody z roku 1995, podla ktorej bolo údajne zverené pánovi D., tvrdia, ze Otis Belgicko nemala právomoc zasahovat do riadenia spolocnosti GTO ani právomoc vymenúvat osoby oprávnené zastupovat spolocnost GTO, takze spolocnosti Otis Belgicko nemozno pripísat zodpovednost za protiprávne správanie spolocnosti GTO. Je teda potrebné preskúmat, ci skutocnosti, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, z právneho hladiska dostatocne preukazujú uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Otis Belgicko na obchodnú politiku spolocnosti GTO. 112 V súlade s clánkom 8 stanov spolocnosti GTO sa rozhodnutia správnej rady spolocnosti GTO mali prijímat 80 %-nou väcsinou hlasov. Vzhladom na skutocnost, ze [dôverné] % spolocnosti GTO vlastnila Otis Belgicko a zvysných [dôverné] % vlastnila GT a ze podla clánku 7 stanov spolocnosti GTO bol kazdý spolocník zastúpený v správnej rade spolocnosti pomerne podla svojho podielu na základnom imaní, Otis Belgicko nevyhnutne prostredníctvom jedného alebo viacerých svojich zástupcov v správnej rade pocas celého obdobia porusenia vyjadrovala svoj súhlas so vsetkými rozhodnutiami správnej rady, ktoré sa museli prijímat 80 %-nou väcsinou hlasov. V tejto súvislosti je tiez potrebné poukázat na to, ze kvórum stanovené na prijímanie rozhodnutí správnej rady spolocnosti GTO bolo stanovené spolocne spolocnostami GT a Otis Belgicko v zakladatelskej zmluve spolocnosti GTO. 113 Podla clánku 8 stanov spolocnosti GTO správna rada mala vsetky právomoci, ktoré na základe zákona alebo stanov neboli výslovne vyhradené spolocníkom. Správna rada mohla preniest právomoci týkajúce sa kazdodenného vedenia na konatela. Podla tohto ustanovenia vsak kazdodenné riadenie spolocnosti GTO bolo obmedzené, kedze vsetky zálezitosti, ktoré neboli jeho súcastou, boli vyhradené správnej rade a vyzadovali si súhlas 80 % jej clenov. Okrem toho podla tretieho uznesenia správnej rady spolocnosti GTO [dôverné], ktoré bolo potvrdené rozhodnutím správnej rady spolocnosti GTO [dôverné], správna rada spolocnosti GTO disponovala osobitnými právomocami, ktoré nemohla preniest, [dôverné]. Treba teda konstatovat, ze jednak uvedené právomoci, ktoré prinálezali správnej rade, sa týkali urcovania obchodnej politiky spolocnosti GTO, osobitne [dôverné], a jednak výkon týchto právomocí si nevyhnutne vyzadoval súhlas jedného alebo viacerých zástupcov spolocnosti Otis Belgicko v správnej rade spolocnosti GTO. 114 V reakcii na písomnú otázku Vseobecného súdu zalobkyna vo veci T-141/07 navyse uviedla, ze z preskúmania dostupných archívov vyplýva, ze správna rada spolocnosti GTO nevykonávala uvedené právomoci, ktoré jej boli zverené uznesením z 10. februára 1987. [dôverné] 115 Napriek skutocnostiam uvedeným v bodoch 112 az 114 vyssie zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-145/07 tvrdia, ze Otis Belgicko, OEC a UTC neboli schopné uplatnovat rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti GTO, kedze jej riadenie [dôverné], ktoré bolo v dohode z roku 1987 a v dohode z roku 1995 [dôverné] vymedzené velmi siroko, bolo zverené najprv spolocnosti GT a následne pánovi D. Tvrdia, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia v odôvodnení c. 622 napadnutého rozhodnutia, [dôverné]. Prevádzku spolocnosti GTO teda pocas celého trvania porusenia údajne úplne samostatne viedol pán D. 116 Napriek tomu, ze ako zdôraznujú zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-145/07 a ako bolo uvedené v bode 102 vyssie, právomoci týkajúce sa vedenia [dôverné] zverené pánovi D. boli [dôverné], v clánku 8 stanov spolocnosti GTO bolo výslovne uvedené, ze "toto kazdodenné vedenie vsak bude obmedzené a [ze] vsetky zálezitosti, ktoré nie sú jeho súcastou, budú vyhradené [správnej] rade a budú si vyzadovat súhlas 80 % clenov [správnej] rady." 117 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze zalobkyna vo veci T-141/07 v reakcii na písomnú otázku Vseobecného súdu predlozila zápisnice z niekolkých zasadnutí správnej rady, ktoré sa konali pocas obdobia porusenia. [dôverné] 118 Vzhladom na vyssie uvedené Komisia v odôvodnení c. 622 napadnutého rozhodnutia oprávnene konstatovala, ze vsetky dôlezité rozhodnutia v rámci spolocnosti GTO sa museli prijímat 80 %-nou väcsinou hlasov a ze GTO preto pocas obdobia porusenia v Luxembursku vykonávala svoje cinnosti pod spolocnou kontrolou spolocností Otis Belgicko a GT a ze obchodná politika spolocnosti GTO bola urcovaná spolocnou dohodou jej dvoch akcionárov. Komisia teda bola oprávnená konstatovat, ze Otis Belgicko a GT majú zodpovedat za porusenie, ktorého sa GTO dopustila v Luxembursku. 119 Vzhladom na to, ze ako bolo uvedené v bodoch 63 az 90 vyssie, mozno vychádzat z toho, ze OEC a UTC uplatnovali rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Otis Belgicko, Komisia tiez v odôvodnení c. 622 napadnutého rozhodnutia oprávnene konstatovala, ze OEC a UTC majú zodpovedat za porusenie, ktorého sa dopustila GTO. 120 Kedze z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia oprávnene vyvodila zodpovednost spolocností Otis Belgicko, OEC a UTC za porusenie, ktorého sa dopustila GTO, nie je potrebné preskúmat tvrdenie zalobkýn vo veciach T-141/07 a T-145/07, ze úcast spolocnosti Otis Belgicko na karteli v Belgicku je irelevantná. - O porusení práva na obhajobu 121 Zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-145/07 tvrdia, ze bolo porusené ich právo na obhajobu, kedze v oznámení o výhradách nebolo spomenuté [dôverné], z ktorého Komisia údajne vychádzala v odôvodnení c. 622 napadnutého rozhodnutia s cielom preukázat prepojenie spolocnosti Otis Belgicko s prevádzkovaním spolocnosti GTO [dôverné]. 122 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze dodrziavanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorú treba dodrzat aj v správnom konaní. V tejto súvislosti oznámenie o výhradách predstavuje procesnú záruku uplatnujúcu základnú zásadu práva Únie, ktorá vyzaduje dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní. Táto zásada predovsetkým vyzaduje, aby oznámenie o výhradách zaslané Komisiou podniku, ktorému zamýsla ulozit sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, obsahovalo podstatné skutocnosti uplatnené voci nemu, akými sú vytýkané skutocnosti, ich posúdenie a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol úcinne uviest svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré bolo voci nemu zacaté (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [36]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, body 34 az 36 a tam citovanú judikatúru; pozri tiez rozsudok z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [37]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 26). 123 Dodrzanie práva na obhajobu totiz vyzaduje, aby dotknutý podnik mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia, ktorého sa dopustil tento podnik (pozri rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [38]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 66 a tam citovanú judikatúru). 124 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze neposkytnutie dokumentu je porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak dotknutý podnik preukáze, po prvé, ze Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia a, po druhé, ze túto výhradu bolo mozné preukázat len s poukazom na uvedený dokument. Ak existovali iné listinné dôkazy, o ktorých úcastníci konania vedeli pocas správneho konania a ktoré konkrétne podporili zistenia Komisie, skutocnost, ze dokument svedciaci v neprospech dotknutej osoby, ku ktorému táto osoba nemala prístup, bol ako dôkaz neprípustný, by neovplyvnila dôvodnost výhrad konstatovaných v napadnutom rozhodnutí. Je teda úlohou dotknutého podniku, aby preukázal, ze by výsledok, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí dospela, bol odlisný, keby sa ako usvedcujúci dôkaz nemohol pouzit neposkytnutý dokument, o ktorý sa Komisia pri sankcionovaní tohto podniku opierala (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 123 vyssie, body 71 az 73). 125 V prejednávanej veci stací uviest, ze vzhladom na to, ze z bodov 106 az 118 vyssie vyplýva, ze bez ohladu na existenciu [dôverné] Komisia v odôvodnení c. 622 napadnutého rozhodnutia oprávnene konstatovala, ze pocas obdobia porusenia v Luxembursku GTO vykonávala svoje cinnosti pod spolocnou kontrolou spolocností Otis Belgicko a GT a ze obchodná politika spolocnosti GTO bola urcovaná spolocnou dohodou jej dvoch akcionárov, údajné pochybenie Komisie spocívajúce v tom, ze Komisia v oznámení o výhradách nespomenula [dôverné], nemôze predstavovat porusenie práva zalobkýn na obhajobu. Správne konanie by totiz nemohlo viest k inému výsledku, ak by táto informácia bola uvedená v oznámení o výhradách. 126 Okrem toho je pravda, ze Komisia v bode 597 oznámenia o výhradách uviedla len to, ze zamýsla vyvodit zodpovednost spolocností Otis Belgicko a GT za porusenie, ktorého sa dopustila ich dcérska spolocnost GTO, a uviedla, ze dôlezité rozhodnutia spolocnosti GTO si vyzadovali dohodu spolocností GT a Otis Belgicko. Poukázala tiez na priamu úcast spolocnosti Otis Belgicko na karteli v Belgicku a na osobné väzby medzi pánom D., [dôverné] spolocnosti GT, a spolocnostou GTO, v ktorej pôsobil ako [dôverné]. Existencia [dôverné] preto nebola spomenutá v oznámení o výhradách. 127 Skutocnost, ze [dôverné], vsak v kazdom prípade vyplýva z viacerých dokumentov, ktoré zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-145/07 predlozili Komisii v reakcii na oznámenie o výhradách, najmä [dôverné]. 128 Komisia pritom v bode 597 oznámenia o výhradách výslovne spomenula, ze zamýsla vyvodit zodpovednost spolocnosti Otis Belgicko za porusenie, ktorého sa dopustila GTO v Luxembursku. Okrem toho obsah týchto dokumentov a ich prípadný význam, pokial ide o uvedenú zodpovednost, musel byt zalobkyniam vo veciach T-141/07 a T-145/07 známy v case, ked ich predlozili Komisii, kedze tieto zalobkyne sa výslovne odvolávali na tieto dokumenty vo svojich tvrdeniach. Vzhladom na judikatúru uvedenú v bodoch 122 az 124 vyssie teda nemôzu tvrdit, ze bolo porusené ich právo na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, [39]T-59/02, Zb. s. II-3627, bod 270). 129 Táto výhrada sa teda musí zamietnut. - O porusení zásady rovnosti zaobchádzania 130 Zalobkyne vo veciach T-141/07, T-145/07 a T-146/07 na základe stanov spolocnosti MEE, ktoré nie sú zalozené v spise Komisie a ktoré neboli pripojené k ich zalobe, v podstate tvrdia, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze vyvodila zodpovednost spolocností Otis Belgicko a GT za porusenie, ktorého sa dopustila ich dcérska spolocnost GTO, zatial co správne konstatovala, ze kontrola, ktorú uplatnovali na spolocnost MEE jej materské spolocnosti Mitsubishi Electric Corporation (dalej len "MEC") a TBI Holding, nepostacovala na pripísanie porusenia, ktorého sa dopustila ich dcérska spolocnost, týmto materským spolocnostiam. 131 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze ako vyplýva z bodov 106 az 118 vyssie, Komisia v odôvodnení c. 622 napadnutého rozhodnutia oprávnene konstatovala, ze pocas obdobia porusenia v Luxembursku GTO vykonávala svoje cinnosti pod spolocnou kontrolou spolocností Otis Belgicko a GT a ze obchodná politika spolocnosti GTO bola urcovaná spolocnou dohodou jej dvoch akcionárov. Tvrdenie, ze materským spolocnostiam spolocnosti GTO - rovnako ako materským spolocnostiam spolocnosti MEE - nemala byt pripísaná zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila GTO, teda nemozno prijat. 132 Vzhladom na to, co bolo uvedené vyssie, a vzhladom na to, ze zalobkyne vo veciach T-141/07, T-145/07 a T-146/07 tvrdia, ze Komisia správne konstatovala, ze kontrola, ktorú uplatnovali na spolocnost MEE jej materské spolocnosti, nepostacovala na pripísanie porusenia, ktorého sa dopustila táto dcérska spolocnost, jej materským spolocnostiam, je potrebné konstatovat, ze situácie, v ktorých sa nachádzajú MEE a GTO, nie sú porovnatelné, takze výhrada zalozená na porusení zásady rovnosti zaobchádzania v kazdom prípade nemôze uspiet. 133 Z toho, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze vsetky výhrady týkajúce sa pripísatelnosti porusení spolocnosti GTO a dcérskych spolocností skupiny Otis ich materským spolocnostiam sa musia zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998, zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, práva na obhajobu a clánku 253 ES pri stanovení východiskovej sumy pokút v závislosti od závaznosti porusení Úvodné poznámky 134 Na úvod je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia disponuje sirokou diskrecnou právomocou, pokial ide o metódu výpoctu pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach z roku 1998, obsahuje rôzne flexibilné faktory umoznujúce Komisii vykonávat jej diskrecnú právomoc v súlade s ustanoveniami clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 112 a tam citovanú judikatúru). 135 Závaznost porusení práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa musí urcit na základe velkého mnozstva skutocností, akými sú najmä konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa nevyhnutne musia zohladnit (rozsudky Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [40]C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 72, a Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 54). 136 Ako bolo uvedené v bode 24 vyssie, Komisia v prejednávanej veci stanovila výsku pokút uplatnením metódy vymedzenej v usmerneniach z roku 1998. 137 Aj ked usmernenia z roku 1998 nemozno kvalifikovat ako právne pravidlá, ktoré by bol správny orgán povinný v kazdej situácii dodrziavat, stanovujú orientacné pravidlá postupu správneho orgánu, od ktorých sa nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 209 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone Lorraine/Komisia, [41]T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 70). 138 Komisia sa prijatím takýchto pravidiel správania a tým, ze ich zverejnením oznámila, ze ich v budúcnosti uplatní na prípady, ktorých sa týkajú, sama obmedzuje vo výkone svojej diskrecnej právomoci a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 211 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 71). 139 Okrem toho usmernenia z roku 1998 vseobecne a abstraktne urcujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút, a v dôsledku toho zaistujú právnu istotu podnikov (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, body 211 a 213). 140 Napokon treba pripomenút, ze usmernenia z roku 1998 upravujú po prvé posúdenie závaznosti porusenia ako takej, na základe ktorej sa môze stanovit vseobecná východisková suma (bod 1 A druhý odsek). Po druhé závaznost sa posudzuje so zretelom na povahu spáchaných porusení a na vlastnosti dotknutého podniku, najmä na jeho velkost a postavenie na relevantnom trhu, co môze viest k zvázeniu východiskovej sumy, zaradeniu podnikov do kategórií a stanoveniu konkrétnej východiskovej sumy (bod 1 A tretí az siedmy odsek). Napadnuté rozhodnutie 141 V prvom rade v oddiele napadnutého rozhodnutia venovanom závaznosti porusení (oddiel 13.6.1) Komisia paralelne skúma styri porusenia konstatované v clánku 1 tohto rozhodnutia, kedze "vykazujú spolocné znaky" (odôvodnenie c. 657 napadnutého rozhodnutia). Tento oddiel je rozdelený na tri pododdiely, pricom prvý je nazvaný "Povaha porusení" (pododdiel 13.6.1.1), druhý je nazvaný "Rozsah relevantného geografického trhu" (pododdiel 13.6.1.2) a tretí je nazvaný "Záver o závaznosti porusenia" (pododdiel 13.6.1.3). 142 V pododdiele nazvanom "Povaha porusení" Komisia v odôvodneniach c. 658 a 659 napadnutého rozhodnutia uvádza: "658 Porusenia, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, spocívali predovsetkým v tajných dohodách medzi sútazitelmi o tom, ze si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, ze si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáze nových výtahov a/alebo eskalátorov a ze si nebudú konkurovat, pokial ide o údrzbu a modernizáciu výtahov a eskalátorov (okrem Nemecka, kde cinnost údrzby a modernizácie nebola predmetom diskusií medzi úcastníkmi kartelu). Takéto horizontálne obmedzenia patria uz svojou povahou medzi najzávaznejsie porusenia clánku 81 [ES]. Porusenia v tomto prípade umelo zbavili zákazníkov výhod, ktoré mohli získat z predkladania ponúk v podmienkach slobodnej hospodárskej sútaze. Tiez treba poznamenat, ze niektoré zo zmanipulovaných projektov boli verejné zákazky financované z daní, ktoré sa realizovali práve s cielom získat konkurencné ponuky s dobrým pomerom kvality a ceny. 659 Pre posúdenie závaznosti porusenia sú faktory týkajúce sa jeho ciela vo vseobecnosti významnejsie ako faktory týkajúce sa jeho úcinkov, najmä ked sa dohody, ako to je v tomto prípade, týkajú velmi závazných porusení, ako je urcovanie cien a rozdelenie trhu. Úcinky dohody vo vseobecnosti nie sú smerodajným kritériom na posúdenie závaznosti porusenia." 143 Komisia dalej uvádza, ze "sa neusilovala preukázat presné úcinky porusenia, kedze [bolo] nemozné urcit s dostatocnou presnostou príslusné konkurencné parametre (cena, obchodné podmienky, kvalita, inovácia a iné) v prípade neexistencie porusení" (odôvodnenie c. 660 napadnutého rozhodnutia). Zastáva vsak názor, ze "je... zrejmé, ze porusenia mali skutocný dopad," a na tento úcel uvádza, ze "samotná skutocnost, ze clenovia kartelu zaviedli rôzne protisútazné opatrenia, svedcí o dopade na trh, aj ked skutocný úcinok je tazké zmerat, kedze najmä nie je známe, ci a kolko iných projektov bolo zmanipulovaných, ani kolko projektov mohlo byt rozdelených medzi clenov kartelu bez toho, aby boli potrebné kontakty medzi nimi" (odôvodnenie c. 660 napadnutého rozhodnutia). V tom istom odôvodnení Komisia dalej uvádza, ze "vysoké celkové podiely sútazitelov na trhu svedcia o pravdepodobných protisútazných úcinkoch a [ze] relatívna stabilita týchto podielov na trhu pocas celej dlzky trvania porusení potvrdzuje tieto úcinky." 144 V odôvodneniach c. 661 az 669 napadnutého rozhodnutia Komisia reaguje na tvrdenia, ktoré uviedli zalobkyne v priebehu správneho konania a ktorými sa usilovali preukázat obmedzený dopad porusení na trh. 145 V pododdiele nazvanom "Rozsah relevantného geografického trhu" Komisia v odôvodnení c. 670 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze "kartely, ktoré sú predmetom [napadnutého] rozhodnutia, sa vztahovali na celé územia Belgicka, Nemecka, Luxemburska alebo Holandska," a ze "z judikatúry jednoznacne vyplýva, ze vnútrostátny geografický trh, ktorý sa vztahuje na celé územie clenského státu, uz sám osebe predstavuje podstatný podiel na spolocnom trhu." 146 V pododdiele nazvanom "Záver o závaznosti porusenia" Komisia v odôvodnení c. 671 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze kazdý podnik, ktorému bolo rozhodnutie urcené, sa dopustil jedného alebo viacerých velmi závazných porusení clánku 81 ES "vzhladom na povahu porusení a na skutocnost, ze kazdé z nich sa vztahovalo na celé územie jedného clenského státu (Belgicka, Nemecka, Luxemburska alebo Holandska)." Komisia dospela k záveru, ze "tieto faktory sú také, ze porusenia sa musia povazovat za velmi závazné, aj ked ich skutocný dopad nemozno zmerat." 147 Po druhé v oddiele napadnutého rozhodnutia nazvanom "Rozdielne zaobchádzanie" (oddiel 13.6.2) Komisia stanovila pokuty pre kazdý podnik, ktorý sa podielal na jednotlivých karteloch (pozri body 27 az 30 vyssie), východiskovú sumu, ktorá podla odôvodnenia c. 672 napadnutého rozhodnutia zohladnuje "skutocnú hospodársku schopnost porusovatelov spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi". Komisia v odôvodnení c. 673 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ze "na tento úcel boli podniky rozdelené do viacerých kategórií v závislosti od obratu dosiahnutého na trhu s výtahmi a/alebo eskalátormi, vrátane prípadných sluzieb údrzby a modernizácie." O kvalifikácii porusenia v Luxembursku ako "velmi závazného" 148 Zalobkyna vo veci T-141/07 tvrdí, ze Komisia tým, ze kvalifikovala porusenie v Luxembursku ako "velmi závazné", nesprávne uplatnila usmernenia z roku 1998 vzhladom na malý geografický rozsah tohto porusenia, ktorý Komisia obvykle berie do úvahy vo svojej rozhodovacej praxi, a na obmedzený dopad predmetných praktík na relevantný trh. Z toho vyvodzuje záver, ze východisková suma 10 miliónov eur stanovená pre porusenie v Luxembursku sa musí znízit. Táto zalobkyna tiez tvrdí, ze Komisia nevzala do úvahy celkovú hodnotu trhu dotknutého kartelom v Luxembursku. Hoci zalobkyna vo veci T-141/07 uviedla toto posledné uvedené tvrdenie v rámci svojho zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnej kvalifikácii porusenia v Luxembursku, z jej písomných podaní vyplýva, ze táto výhrada sa týka v podstate stanovenia vseobecnej východiskovej sumy pokuty, a preto bude preskúmaná v bodoch 166 az 178 nizsie. 149 V prvom rade zalobkyna vo veci T-141/07 tvrdí, ze pri posudzovaní závaznosti porusenia sa musí brat do úvahy jeho konkrétny dopad na trh, pokial je meratelný. Dopad porusenia v Luxembursku vsak údajne bol zanedbatelný, v dôsledku coho Komisia mala znízit pokutu ulozenú spolocnosti GTO. GTO na podporu tohto tvrdenia poukazuje najmä na nedodrziavanie a neúcinnost dohody, na neúcast niektorých podnikov na kartelových dohodách, co údajne umoznilo zachovat urcitú mieru hospodárskej sútaze, a na skutocnost, ze medzi úcastníkmi kartelu strata zákaziek v prospech tretích podnikov údajne nebola kompenzovaná prerozdelením existujúcich projektov. Zalobkyna vo veci T-141/07 tiez uvádza, ze predmetom kartelu boli len niektoré projekty. 150 Je potrebné pripomenút, ze pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia, usmernenia z roku 1998 v bode 1 A prvom a druhom odseku stanovujú: "Pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha [jeho povaha - neoficiálny preklad], skutocný dosah na trh tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu. Preto sa porusovania pravidiel budú zadelovat do jednej z troch kategórií: mierne priestupky, závazné priestupky a velmi závazné priestupky [mierne porusenia, závazné porusenia a velmi závazné porusenia - neoficiálny preklad]." 151 Podla bodu 1 A prvého odseku usmernení z roku 1998 Komisia teda musí v rámci posúdenia závaznosti porusenia vykonat posúdenie konkrétneho dopadu na trh iba vtedy, ked sa zdá, ze tento dopad je meratelný (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 74 a tam citovanú judikatúru; rozsudky Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [42]T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 143, a Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 216). 152 Podla ustálenej judikatúry musí Komisia pri posudzovaní konkrétneho dopadu porusenia na trh vychádzat z hospodárskej sútaze, aká by normálne existovala, keby k poruseniu nedoslo (pozri rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 83 a tam citovanú judikatúru). 153 Komisia v prejednávanej veci v odôvodnení c. 660 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze "sa neusilovala preukázat presné úcinky porusenia, kedze [bolo] nemozné urcit s dostatocnou presnostou príslusné konkurencné parametre (cena, obchodné podmienky, kvalita, inovácia a iné) v prípade neexistencie porusení." Hoci Komisia v odôvodnení c. 660 napadnutého rozhodnutia konstatuje, ze je zrejmé, ze kartely mali skutocný dopad, kedze boli vykonané, co samo osebe svedcí o dopade na trh, a hoci Komisia v odôvodneniach c. 661 az 669 zamietla tvrdenia dotknutých podnikov, ktorými sa usilovali preukázat obmedzené úcinky kartelov, je potrebné konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí pri posudzovaní závaznosti porusení nevzala do úvahy ich prípadný dopad na trh. 154 Komisia teda v odôvodnení c. 671 napadnutého rozhodnutia zalozila svoj záver o posúdení závaznosti porusení len na zohladnení povahy uvedených porusení a ich geografického rozsahu. Komisia totiz v uvedenom odôvodnení dospela k záveru, ze "vzhladom na povahu porusení a na skutocnost, ze kazdé z nich sa vztahovalo na celé územie jedného clenského státu (Belgicka, Nemecka, Luxemburska alebo Holandska)..., [je potrebné konstatovat, ze] kazdý podnik, ktorému bolo rozhodnutie urcené, sa dopustil jedného alebo viacerých velmi závazných porusení clánku 81 ES." 155 Po prvé je potrebné konstatovat, ze zalobkyna vo veci T-141/07 nepreukázala, ze konkrétny dopad kartelu v Luxembursku bolo mozné zmerat, ale len tvrdí, ze jeho úcinky boli nevyhnutne zanedbatelné. V tejto súvislosti okolnosti uvádzané touto zalobkynou týkajúce sa nedodrziavania a neúcinnosti dohody, neúcasti niektorých podnikov na kartelových dohodách a neexistencie prerozdelovania existujúcich projektov v prípade straty projektov v prospech tretích osôb (pozri bod 149 vyssie), aj keby boli preukázané, neumoznujú dospiet k záveru, ze úcinky kartelov na luxemburskom trhu boli meratelné, a to tým skôr, ze zalobkyna nespochybnuje tvrdenia Komisie, podla ktorých v prejednávanej veci nebolo mozné s dostatocnou presnostou urcit konkurencné parametre, ktoré by sa uplatnovali v prípade neexistencie porusení. 156 Za týchto podmienok zalobkyna vo veci T-141/07 nepreukázala, ze Komisia v prejednávanej veci bola podla usmernení z roku 1998 a judikatúry citovanej v bode 151 vyssie povinná zohladnit konkrétny dopad porusení na úcely posúdenia ich závaznosti. 157 Po druhé aj za predpokladu, ze konkrétny dopad porusení by bol meratelný a ze tvrdenia zalobkyne uvedené v bode 149 vyssie by boli dôvodné, kedze by preukazovali obmedzený dopad kartelov na luxemburský trh, je potrebné konstatovat, ze kvalifikácia tohto porusenia ako "velmi závazného" by bola rovnako primeraná. 158 Je totiz potrebné poukázat na to, ze porusenia konstatované v napadnutom rozhodnutí patria uz svojou povahou medzi najzávaznejsie porusenia clánku 81 ES, kedze spocívali "v tajných dohodách medzi sútazitelmi o tom, ze si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, ze si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáze nových výtahov a/alebo eskalátorov a ze si nebudú konkurovat, pokial ide o údrzbu a modernizáciu výtahov a eskalátorov (okrem Nemecka, kde cinnost údrzby a modernizácie nebola predmetom diskusií medzi úcastníkmi kartelu)" (odôvodnenie c. 658 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti sa v usmerneniach z roku 1998 uvádza, ze "velmi závazné" porusenia spocívajú predovsetkým v horizontálnych obmedzeniach, akými sú cenové kartely, v kvótach rozdelenia trhov alebo v iných praktikách, ktoré narúsajú riadne fungovanie vnútorného trhu. Tieto porusenia sú tiez uvedené medzi príkladmi kartelových dohôd výslovne vyhlásených za nezlucitelné so spolocným trhom v clánku 81 ods. 1 písm. c) ES. Okrem toho, ze spôsobujú vázne narusenie hospodárskej sútaze, tieto kartelové dohody odporujú hlavnému cielu Zmluvy ES týkajúcemu sa integrácie trhu Spolocenstva tým, ze zaväzujú strany k respektovaniu existencie oddelených trhov, casto vymedzených podla státnych hraníc, co vedie k izolácii týchto trhov. Takéto porusenia, najmä v prípade horizontálnych kartelov, kvalifikuje judikatúra ako "osobitne závazné" alebo ako "zjavné porusenia" (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, [43]T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 109; z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, [44]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 136, a z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, [45]T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 85). 159 Z ustálenej judikatúry navyse vyplýva, ze úcinok protisútazného postupu nie je urcujúcim kritériom pri posudzovaní závaznosti porusenia. Skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú uz svojou povahou závazné, ako je rozdelenie trhov (rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, [46]C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 118, a Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 96; rozsudky Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 199, a Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 251). 160 Povaha porusenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porusení ako "velmi závazných". Z opisu velmi závazných porusení v usmerneniach z roku 1998 vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom je najmä, ako je to v prejednávanej veci, rozdelenie trhov, môzu mat iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného" bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznacovat osobitným dopadom alebo geografickým rozsahom (pozri v tomto zmysle rozsudky Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 75, a z 24. septembra 2009, Erste Bank der österreichischen Sparkassen a i./Komisia, [47]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 103). Tento záver je podporený skutocnostou, ze zatial co v opise závazných porusení sa výslovne spomína dopad na trh a úcinky v rozsiahlych oblastiach spolocného trhu, v opise velmi závazných porusení naopak nie je nijaká zmienka o poziadavke skutocného dopadu na trh, ci spôsobení úcinkov v konkrétnej geografickej oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 171 a tam citovanú judikatúru). Porusenia uvedené v napadnutom rozhodnutí sú teda vzhladom na ich ciel svojou povahou velmi závazné, aj keby sa preukázalo, ze kartely nemali vsetky ocakávané úcinky. 161 Okrem toho aj za predpokladu, ze Komisia chcela zohladnit tento volitelný faktor, ktorý spocíva v dopade porusenia na trh, a ze v dôsledku toho mala v napadnutom rozhodnutí uviest konkrétne, presvedcivé a dostatocné dôkazy umoznujúce posúdit skutocný vplyv, ktorý porusenie mohlo mat na hospodársku sútaz na trhu (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 82), je potrebné konstatovat, ze Komisia si túto povinnost splnila. Pokial totiz ide o porusenie v Luxembursku, Komisia konstatovala, ze podniky, ktorých sa týkali dohody, dosiahli takmer 100 % celkového obratu s výtahmi a eskalátormi v roku 2003, pricom poukázala na to, ze lokálne dcérske spolocnosti spolocností Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp boli jedinými dodávatelmi eskalátorov so sídlom v Luxembursku (odôvodnenie c. 52 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez poukázala na casté konanie stretnutí (odôvodnenie c. 302 napadnutého rozhodnutia), na opatrenia prijaté na utajenie stretnutí a kontaktov (odôvodnenia c. 304 az 307 napadnutého rozhodnutia) a na existenciu kompenzacného mechanizmu (odôvodnenia c. 317 a 336 napadnutého rozhodnutia). 162 Ako teda bolo uvedené v bode 153 vyssie, Komisia v odôvodnení c. 660 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze samotná skutocnost, ze boli vykonané rôzne protisútazné dohody, svedcí o dopade na trh, aj ked skutocný úcinok bolo tazké zmerat, kedze najmä nebolo mozné zistit, ci a kolko iných projektov bolo zmanipulovaných, ani kolko projektov mohlo byt rozdelených medzi clenov kartelu bez toho, aby boli potrebné kontakty medzi nimi. Komisia dalej uviedla, ze vysoké celkové podiely sútazitelov na trhu svedcia o pravdepodobných protisútazných úcinkoch a ze relatívna stabilita týchto podielov na trhu pocas celej dlzky trvania porusení potvrdzuje tieto úcinky. 163 V druhom rade, pokial ide o tvrdenie zalozené na rozhodovacej praxi Komisie, ze porusenie sa malo kvalifikovat ako "závazné" vzhladom na obmedzenú velkost geografického trhu dotknutého týmto porusením, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudky JCB Service/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, body 201 a 205, a Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 60; rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 92; pozri tiez rozsudok Scandinavian Airlines System/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 132). V kazdom prípade vzhladom na preskúmanie uskutocnené v bodoch 158 az 160 vyssie takéto tvrdenie nemozno prijat. 164 Z judikatúry navyse vyplýva, ze rozsah geografického trhu predstavuje podla usmernení z roku 1998 len jedno z troch relevantných kritérií na úcely celkového posúdenia závaznosti porusenia. Spomedzi týchto vzájomne prepojených kritérií má povaha porusenia rozhodujúci význam. Naproti tomu rozsah geografického trhu nie je autonómnym kritériom v tom zmysle, ze ako "velmi závazné" by mohli byt kvalifikované iba porusenia týkajúce sa viacerých clenských státov. Na základe Zmluvy ES, nariadenia c. 1/2003, usmernení z roku 1998 ani judikatúry nie je mozné dospiet k záveru, ze ako "velmi závazné" môzu byt kvalifikované iba geograficky velmi rozsiahle obmedzenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [48]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 311 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho celé územie clenského státu, aj ked je v porovnaní s ostatnými clenskými státmi pomerne malý, v kazdom prípade predstavuje podstatnú cast spolocného trhu (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [49]322/81, Zb. s. 3461, bod 28; pozri rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný, bod 312 a tam citovanú judikatúru). Vzhladom na to, ze predmetný kartel pokrýval celé územie Luxemburska, treba vychádzat z toho, ze predstavoval podstatnú cast spolocného trhu. 165 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze tvrdenia zalobkyne vo veci T-141/07 uvedené v bodoch 148 a 149 vyssie sa musia zamietnut. O údajnej protiprávnosti východiskových súm pokút - O vseobecných východiskových sumách pokút 166 V prvom rade zalobkyna vo veci T-141/07 tvrdí, ze pokial ide o porusenie v Luxembursku, Komisia nezohladnila obmedzenú velkost dotknutého trhu, hoci údajne výslovne konstatovala, ze táto skutocnost je relevantná pre výpocet pokút. Táto zalobkyna v tejto súvislosti zdôraznuje, ze východisková suma 10 miliónov eur (ktorá údajne predstavuje 31,3 % hodnoty predmetného trhu) je zjavne neprimeraná vzhladom na vseobecnú východiskovú sumu stanovenú pre porusenie v Belgicku (15,7 % hodnoty dotknutého trhu), v Holandsku (15,2 % hodnoty dotknutého trhu) a v Nemecku (12 % hodnoty referencného trhu vybratého Komisiou) a mala by sa znízit. 167 Je potrebné zdôraznit, ze zalobkyna vo veci T-141/07 nespochybnuje zákonnost metódy uvedenej v bode 1 A usmernení z roku 1998 týkajúcej sa stanovenia vseobecných východiskových súm pokút. Táto metóda pritom zodpovedá pausálnemu prístupu, podla ktorého sa vseobecná východisková suma pokuty stanovená podla závaznosti porusenia vypocíta na základe povahy a geografického rozsahu porusenia, ako aj konkrétneho dopadu porusenia na trh, pokial ho mozno zmerat (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [50]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 134, a zo 6. mája 2009, Wieland-Werke/Komisia, [51]T-116/04, Zb. s. II-1087, bod 62). 168 Okrem toho velkost relevantného trhu v zásade nie je povinným faktorom, ale len jednou z okolností relevantných na úcely posúdenia závaznosti porusenia, pricom Komisia podla judikatúry navyse nie je povinná vymedzit relevantný trh alebo posúdit jeho velkost, pokial má predmetné porusenie protisútazný ciel (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, body 55 a 64, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, [52]T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 109). 169 Komisia teda pri stanovení vseobecnej východiskovej sumy pokuty môze, avsak nie je povinná zohladnit hodnotu trhu, ktorý je predmetom porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky BASF/Komisia, uz citovaný v bode 167 vyssie, bod 134, a Wieland-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 167 vyssie, bod 63). Usmernenia z roku 1998 totiz nestanovujú, ze suma pokút sa vypocíta v závislosti od celkového obratu alebo od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nebránia vsak ani tomu, aby sa tieto obraty vzali do úvahy pri stanovení výsky pokuty s cielom dodrzat vseobecné zásady práva Únie, pokial si to okolnosti vyzadujú (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 151 vyssie, bod 187). 170 Tvrdenie zalobkyne vo veci T-141/07, ze vseobecná východisková suma pokuty ulozenej spolocnosti GTO by mala odrázat obmedzenú velkost luxemburského trhu, je teda zalozené na nesprávnom predpoklade a musí sa zamietnut. 171 Navyse je potrebné poukázat na to, ze hoci Komisia v odôvodnení c. 666 napadnutého rozhodnutia v reakcii na tvrdenie, ze úcinok kartelu v Luxembursku by sa mal povazovat za obmedzený vzhladom na skutocnost, ze sa týkal len jedného clenského státu, uviedla, ze "velkost luxemburského trhu v porovnaní s inými clenským státmi je nálezite zohladnená vo výpocte pokuty (pozri [odôvodnenia c.] 680 az 683)," odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré odkazuje Komisia, sa týkajú rozdelenia úcastníkov kartelu v Luxembursku do kategórií na úcely uplatnenia rozdielneho zaobchádzania s týmito úcastníkmi. Je tiez potrebné zdôraznit, ze Komisia stanovila vseobecnú východiskovú sumu pokuty na 10 miliónov eur. Hoci teda Komisia stanovila závaznost porusenia v závislosti od jeho povahy a geografického rozsahu, povazovala za vhodné stanovit vseobecnú východiskovú sumu pokuty zodpovedajúcu polovici minimálnej hranice 20 miliónov eur, ktorú usmernenia z roku 1998 standardne stanovujú pre tento druh velmi závazného porusenia (pozri bod 1 A druhý odsek tretiu zarázku). 172 Jednak vzhladom na mimoriadne závaznú povahu kartelu a jednak vzhladom na skutocnost, ze kartel sa vztahoval na podstatnú cast spolocného trhu, je potrebné konstatovat, ze východisková suma 10 miliónov eur ulozená spolocnosti Otis za porusenie v Luxembursku sa nemusí znízit. 173 Zalobkyna vo veci T-141/07 tiez tvrdí, ze východisková suma stanovená pre kartel v Luxembursku je neprimeraná vo vztahu k východiskovým sumám stanoveným pre porusenia v Belgicku, v Nemecku a v Holandsku. 174 Ako bolo uvedené v bodoch 167 az 170 vyssie, vzhladom na pausálny prístup, na ktorom je zalozená metóda uvedená v bode 1 A usmernení z roku 1998, Komisia pri stanovení vseobecnej východiskovej sumy pokuty nie je povinná zohladnit velkost dotknutého trhu a uz vôbec nie je povinná stanovit túto sumu podla konkrétneho percentuálneho podielu na celkovom obrate na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 167 vyssie, bod 134). 175 Aj za predpokladu, ze Komisia musí v prípade, ak konstatuje viaceré velmi závazné porusenia v jednom a tom istom rozhodnutí, dodrzat urcitý pomer medzi vseobecnými východiskovými sumami a velkostou jednotlivých dotknutých trhov, v prejednávanej veci nic nenasvedcuje tomu, ze vseobecná východisková suma stanovená pre kartel v Luxembursku je neprimeraná vo vztahu k vseobecným východiskovým sumám stanoveným pre kartely v Belgicku, v Nemecku a v Holandsku. 176 Z preskúmania relevantných údajov totiz vyplýva, ze vzhladom na velkost dotknutých trhov Komisia koherentne stanovila vseobecné východiskové sumy pokút. Komisia stanovila tým vyssie vseobecné východiskové sumy, cím väcsí bol trh, pricom nepouzila presný matematický vzorec, co v kazdom prípade nebola povinná urobit (pozri body 167 az 170 vyssie). Po prvé pre jednoznacne najväcsí nemecký trh, ktorý predstavuje 576 miliónov eur, bola vseobecná východisková suma stanovená na 70 miliónov eur. Pre dva mensie trhy podla poradia velkosti - holandský a belgický trh -, ktoré predstavujú 363 miliónov eur a 254 miliónov eur, bola vseobecná východisková suma stanovená na 55 miliónov eur a na 40 miliónov eur. Po druhé, pokial ide o luxemburský trh, ktorý bol zjavne mensí, kedze predstavoval 32 miliónov eur, Komisia napriek tomu, ze usmernenia z roku 1998 stanovujú pre velmi závazné porusenia urcenie sumy na základe závaznosti "nad 20 miliónov [eur]", povazovala za vhodné obmedzit túto sumu na 10 miliónov eur. 177 V tejto súvislosti je tiez potrebné poukázat na to, ze aj ked je velkost luxemburského trhu v porovnaní s velkostou trhov dotknutých ostatnými poruseniami obmedzená, prinálezalo Komisii, aby stanovila východiskovú sumu pokuty na dostatocne odstrasujúcej úrovni s cielom zohladnit "velmi závaznú" povahu predmetného porusenia. 178 Z toho vyplýva, ze tvrdenia zalobkyne vo veci T-141/07 sa musia zamietnut v rozsahu, v akom táto zalobkyna namieta údajnú neprimeranost vseobecnej východiskovej sumy pokuty, ktorá bola stanovená pre porusenie v Luxembursku. 179 V druhom rade, pokial ide o porusenie v Nemecku, zalobkyne vo veci T-145/07 tvrdia, ze Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty na základe velkosti trhu s výtahmi a eskalátormi, ktorá podla odôvodnenia c. 82 napadnutého rozhodnutia predstavovala 576 miliónov eur. Komisia tým údajne pri stanovení tejto východiskovej sumy porusila usmernenia z roku 1998 a zásadu proporcionality, kedze kartely mali vplyv len na predaj eskalátorov a malej casti predaja výtahov v Nemecku. Komisia teda údajne neurcila trhy dotknuté kartelmi ani ich velkosti. Tiez údajne neurcila skutocný dopad porusenia. Z dokumentov predlozených spolocnostou Otis pritom údajne vyplýva, ze kartel sa netýkal celého trhu s výtahmi, ale len projektov eskalátorov a projektov výtahov vysokej hodnoty, ktorými boli projekty vysokorýchlostných výtahov. Údajne len velmi malá cast projektov vysokorýchlostných výtahov vsak zahrnala standardné výtahy. Podla spolocnosti Otis teda celková suma predaja dotknutého kartelom v Nemecku predstavovala 128 miliónov eur, a nie 576 miliónov eur (odôvodnenia c. 82 a 280 napadnutého rozhodnutia). 180 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze zalobkyne vo veci T-145/07 tiez nespochybnujú zákonnost metódy uvedenej v bode 1 A usmernení z roku 1998 týkajúcej sa stanovenia východiskovej sumy pokuty, ktorá - ako bolo uvedené v bode 174 vyssie - zodpovedá pausálnemu prístupu. Okrem toho podla judikatúry citovanej v bode 168 vyssie velkost dotknutého trhu je len jedným z faktorov relevantných pre posúdenie závaznosti porusenia, ktorý Komisia nie je povinná zohladnit pri stanovení východiskovej sumy pokuty. 181 Po prvé na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne vo veci T-145/07, Komisia nestanovila vseobecnú východiskovú sumu pokuty za porusenie v Nemecku na základe velkosti dotknutého trhu. Ako totiz vyplýva z odôvodnení c. 657 az 671 napadnutého rozhodnutia, Komisia zalozila svoj záver týkajúci sa posúdenia závaznosti porusení na povahe týchto porusení a na ich geografickom rozsahu. 182 Po druhé, pokial ide o urcenie dopadu porusenia v Nemecku, ako uz bolo uvedené v bode 151 vyssie, Komisia musí v rámci posúdenia závaznosti porusenia vykonat posúdenie konkrétneho dopadu na trh iba vtedy, ked sa zdá, ze tento dopad je meratelný. V prejednávanej veci vsak nejde o taký prípad. 183 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, z odôvodnenia c. 664 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia navyse odpovedala na tvrdenie spolocností Otis a Kone týkajúce sa údajne obmedzeného dopadu porusenia, vyplýva, ze bolo "nemozné preukázat presné úcinky porusenia" a ze dohody v Nemecku nemali vplyv len na eskalátory a projekty výtahov s vysokou hodnotou, pricom Komisia konstatovala, ze je pravdepodobné, "ze cinnosti kartelu týkajúce sa projektov výtahov s hodnotou vyssou ako jeden milión eur, ktoré zahrnajú vysokorýchlostné výtahy a výtahy velkej hodnoty, mali vplyv na fungovanie zvysku trhu s výtahmi." V uvedenom odôvodnení Komisia tiez poukázala na to, ze celková hodnota projektu mala väcsí význam ako pocet a druh výtahov, ze nebolo mozné preukázat presné úcinky porusenia a ze skutkové okolnosti jednoznacne preukázali, ze zámerom úcastníkov nebolo vylúcit urcité druhy výrobkov, ale dohodnút sa na projektoch, v prípade ktorých sa dala hospodárska sútaz najlahsie vylúcit. 184 Okrem toho je potrebné uviest, ze zalobkyne vo veci T-145/07 nepreukázali, ze dopad porusenia v Nemecku bol meratelný, ale len ze porusenie sa týkalo trhu údajne obmedzenej velkosti. Tvrdia teda, ze predlozili dôkaz o tom, ze kartel v Nemecku sa týkal len projektov eskalátorov a projektov výtahov vysokej hodnoty/vysokorýchlostných výtahov a ze standardné výtahy boli zahrnuté v uvedených projektoch iba zriedka. Údajný trh so standardnými výtahmi teda nebol dotknutý. Tieto tvrdenia sa v kazdom prípade musia zamietnut. 185 V prvom rade zalobkyne vo veci T-145/07 tvrdia, ze kartel sa týkal len projektov vysokorýchlostných výtahov, v prípade ktorých boli Otis, Kone a ThyssenKrupp jedinými spolocnostami, ktoré mohli predlozit ponuku, a standardných výtahov sa týkal len zriedka v rozsahu, v akom boli súcastou projektu výtahov vysokej hodnoty/vysokorýchlostných výtahov alebo projektu eskalátorov, co navyse údajne potvrdzujú dokumenty pripojené k ich zalobe, vrátane písomného vyhlásenia Dr. R. 186 V tejto súvislosti je potrebné zamietnut tvrdenie, ze projekty výtahov vysokej hodnoty sú projekty vysokorýchlostných výtahov. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne vo veci T-145/07, Kone, Otis a ThyssenKrupp neboli jedinými spolocnostami, ktoré skutocne predkladali ponuky na projekty výtahov vysokej hodnoty. Okrem spolocnosti Schindler, o ktorej zalobkyne tvrdia, ze po decembri 2000 sa uz aktívne nepodielala na diskusiách, z písomného vyhlásenia Dr. R., ktoré predlozili uvedené zalobkyne na podporu svojej argumentácie, vyplýva, ze zatial co na spolocnosti Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp pripadal celý predaj vysokorýchlostných výtahov v Nemecku v roku 2003, "iným podnikom sa podarilo získat v Nemecku podstatnú cast projektov výtahov s hodnotou vyssou ako jeden milión eur", co potvrdzuje, ze podla samotného znenia znaleckého posudku predlozeného zalobkynami vo veci T-145/07 projekty výtahov vysokej hodnoty nie sú totozné s projektmi vysokorýchlostných výtahov. 187 Okrem toho, ako uvádza Komisia, vzhladom na priemernú cenu vysokorýchlostného výtahu, ktorá predstavuje priblizne 167000 eur, a na tvrdenie zalobkýn, ze kazdý projekt vysokej hodnoty zahrnal aspon jeden vysokorýchlostný výtah, nemozno vylúcit, ze v takýchto projektoch boli zahrnuté mnohé standardné výtahy. OEC v tejto súvislosti vo vyhlásení z [dôverné] uviedla, ze kartely týkajúce sa projektov nových zariadení zahrnali okrem projektov eskalátorov "prestízne projekty". OEC pritom tiez uviedla, ze v urcitých obmedzených prípadoch uvedené projekty nezahrnali vysokorýchlostné výtahy, ale ze islo o speciálne projekty, ktoré zahrnali velký pocet jednotiek. Kone tiez vyhlásila, ze jediným urcujúcim prvkom bola celková hodnota projektu, bez ohladu na pocet a druh výtahov (pozri bod 254 oznámenia o výhradách a odôvodnenie c. 241 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyne toto tvrdenie v kazdom prípade nespochybnili. 188 Ako uvádzajú samotné zalobkyne, mnohí iní sútazitelia ako Otis, Kone a ThyssenKrupp boli schopní predlozit ponuky na projekty s hodnotou vyssou ako jeden milión eur, ktoré zahrnali len standardné výtahy. Zalobkyne vo svojej zalobe teda na základe vyhlásení Dr. R. tvrdia, ze "[dôverné]". Kone vo svojich pripomienkach z 12. februára 2004 tiez uviedla, ze v rámci segmentu výtahov [dôverné]. Tvrdenie zalobkýn, ze kartel sa týkal len projektov výtahov, na ktoré mohli predlozit ponuku len Otis, Kone a ThyssenKrupp, sa teda musí zamietnut. 189 Zalobkyne vo veci T-145/07 dalej tvrdia, ze tvrdenia uvedené v odôvodnení c. 664 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých údajne existoval pravdepodobný alebo nepriamy "presah" diskusií týkajúcich sa výtahov vysokej hodnoty do oblasti vsetkých ostatných výtahov, sú vágne, paradoxné a odporujú skutkovým a ekonomickým dôkazom. 190 V tejto súvislosti je potrebné zamietnut výhradu, ktorú uviedli zalobkyne, zalozenú na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze Komisia údajne nevysvetlila, ako diskusie o vysokorýchlostných výtahoch mohli nepriamo ovplyvnit predaj ostatných výtahov a preco bol takýto vplyv pravdepodobný. V odôvodnení c. 664 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia výslovne uviedla, ze kartely v Nemecku sa týkali projektov, ktoré zahrnali eskalátory, výtahy a vysokorýchlostné výtahy v rôznych kombináciách, a ze celková hodnota projektu bola dôlezitejsia ako pocet a druh výtahov. Poukázala tiez na to, ze cinnosti kartelu týkajúce sa projektov výtahov s hodnotou vyssou ako jeden milión eur, ktoré zahrnali vysokorýchlostné výtahy a výtahy velkej hodnoty, mali vplyv na fungovanie zvysku trhu s výtahmi, od ktorého ich nebolo mozné oddelit, kedze vsetky typy výrobkov (vysokorýchlostné, nízkorýchlostné a iné výtahy) boli v rôznej miere ovplyvnené. Napokon zdôraznila, ze zámerom úcastníkov nebolo vylúcit urcité druhy výrobkov, ale dohodnút sa na projektoch, v prípade ktorých bolo mozné najlahsie vylúcit hospodársku sútaz (pozri tiez odôvodnenie c. 242 napadnutého rozhodnutia). 191 Okrem toho, ako vyplýva z bodov 186 a 187 vyssie, nebola preukázaná existencia samostatného trhu so standardnými výtahmi, ktorý nebol dotknutý, kedze projekty výtahov vysokej hodnoty a projekty eskalátorov zahrnali standardné výtahy a niekedy dokonca len takéto výtahy. 192 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne vo veci T-145/07, navyse konstatovanie o existencii - aspon nepriamych - úcinkov na celý trh s výtahmi a eskalátormi nie je v rozpore s údajnými skutkovými a ekonomickými dôkazmi, ktoré predlozili. Pokial ide o ich tvrdenie, ze zisky dosahované spolocnostou Otis zo standardných výtahov predávaných v rámci projektov s hodnotou nizsou ako jeden milión eur neboli pocas obdobia kartelu vyssie ako pred alebo po tomto období, je potrebné poukázat na to, ze po prvé ThyssenKrupp uviedla, ze pôvodná hranica zaradenia projektu do kartelu sa v roku 1998 zvýsila z 500000 DEM na 1000000 DEM a od roku 2002 na 1000000 eur, a teda ze predmetom diskusií boli aj projekty s hodnotou nizsou ako jeden milión eur (odôvodnenie c. 241 napadnutého rozhodnutia), takze aj zisky dosiahnuté spolocnostou Otis v rámci projektov s hodnotou nizsou ako jeden milión eur mohli byt ovplyvnené kartelom. Po druhé v kazdom prípade vzhladom na to, ze tvrdenie zalobkýn je zalozené len na údajoch týkajúcich sa predaja skupiny Otis, nie je mozné s dostatocnou presnostou urcit konkurencné parametre, ktoré by sa uplatnovali v prípade neexistencie porusenia. Okrem toho samotné zalobkyne v rámci správneho konania viackrát zdôraznili velkú marketingovú hodnotu "prestíznych projektov", co umoznuje vylúcit neexistenciu akéhokolvek vplyvu kartelu na trh so standardnými výtahmi. 193 Napokon je potrebné zdôraznit, ze aj za predpokladu, ze Komisia chcela zohladnit tento volitelný faktor, ktorý spocíva v dopade porusenia na trh, a ze mala v napadnutom rozhodnutí uviest konkrétne, presvedcivé a dostatocné dôkazy umoznujúce posúdit skutocný vplyv, ktorý porusenie mohlo mat na hospodársku sútaz na trhu (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 82), je potrebné konstatovat, ze Komisia si v kazdom prípade túto povinnost splnila. 194 Pokial ide o porusenie v Nemecku, Komisia okrem dôkazov spomenutých v bode 192 vyssie najmä uviedla, ze na spolocnosti Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp pripadalo z hladiska hodnoty viac ako 60 % predaja výtahov a takmer 100 % trhu s eskalátormi (odôvodnenia c. 51 a 232 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho po roku 2000 celkový podiel troch úcastníkov kartelu predstavoval priblizne 75 % trhu s eskalátormi a takmer 50 % trhu s výtahmi (odôvodnenia c. 278 a 280 napadnutého rozhodnutia). Cielom kartelu navyse bolo zmrazit príslusné trhové podiely dotknutých podnikov (odôvodnenie c. 236 a nasl. napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez poukázala na pravidelnost stretnutí (odôvodnenia c. 217 a 218 napadnutého rozhodnutia) a na opatrenia prijaté úcastníkmi na utajenie svojich kontaktov (odôvodnenia c. 219 az 221 napadnutého rozhodnutia). 195 Komisia v odôvodnení c. 660 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze samotná skutocnost, ze clenovia kartelu zaviedli rôzne protisútazné opatrenia, svedcí o dopade na trh, aj ked skutocný úcinok je tazké zmerat, kedze najmä nie je známe, ci a kolko iných projektov bolo zmanipulovaných, ani kolko projektov mohlo byt rozdelených medzi clenov kartelu bez toho, aby boli potrebné kontakty medzi nimi. Komisia dalej uviedla, ze vysoké celkové podiely sútazitelov na trhu svedcia o pravdepodobných protisútazných úcinkoch a ze relatívna stabilita týchto podielov na trhu pocas celej dlzky trvania porusení potvrdzuje tieto úcinky. 196 Po tretie zalobkyne vo veci T-145/07 tvrdia, ze na rozdiel od odôvodnenia c. 664 napadnutého rozhodnutia v oznámení o výhradách nebolo uvedené, ze diskusie týkajúce sa projektov výtahov s hodnotou vyssou ako jeden milión eur mali vplyv na trh s výtahmi s nizsou ako uvedenou hodnotou. Údajne teda bolo porusené právo zalobkýn vo veci T-145/07 na obhajobu. 197 Ako bolo uvedené v bode 122 vyssie, základná zásada práva Únie, ktorá vyzaduje dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, predovsetkým vyzaduje, aby oznámenie o výhradách zaslané Komisiou podniku, ktorému Komisia zamýsla ulozit sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, obsahovalo podstatné skutocnosti uplatnené voci tomuto podniku, akými sú vytýkané skutocnosti, ich posúdenie a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol úcinne uviest svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré sa proti nemu vedie. 198 V prejednávanej veci najmä z bodu 583 oznámenia o výhradách vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze kartel mohol mat vplyv na celé odvetvie výtahov a eskalátorov v Nemecku, pricom v tejto súvislosti výslovne poukázala na celkový trhový podiel úcastníkov kartelu v celom odvetví výtahov a v odvetví eskalátorov. Pokial ide o posúdenie závaznosti kazdého porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty, Komisia v odôvodnení c. 617 písm. b) oznámenia o výhradách tiez uviedla, ze pri posudzovaní závaznosti porusení vezme do úvahy skutocnost, ze "dohody sa vztahovali na vsetky odvetvia výtahov a eskalátorov." 199 Zalobkyne vo veci T-145/07 sa tiez vyjadrili k tejto otázke vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Okrem iného informovali Komisiu, ze [dôverné]. 200 Tvrdenie, ze Komisia porusila právo zalobkýn na obhajobu tým, ze v oznámení o výhradách neuviedla, ze diskusie týkajúce sa projektov výtahov s hodnotou vyssou ako jeden milión eur mali vplyv na trh s výtahmi s hodnotou nizsou ako táto suma, teda nemá skutkový základ a treba ho zamietnut. 201 Po stvrté zalobkyne vo veci T-145/07 tvrdia, ze východisková suma 70 miliónov eur stanovená pre kartel v Nemecku je zjavne neprimeraná vo vztahu k sume predaja, ktorý skutocne podliehal protiprávnym dohodám. Hoci teda Komisia v odôvodnení c. 664 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze vezme do úvahy skutocnost, ze cinnosti kartelu sa mozno priamo netýkali celého trhu s výtahmi, údajne nezohladnila skutocnost, ze predmetom diskusií bola iba obmedzená cast celého trhu s výtahmi. Okrem toho Komisia sa pri stanovení východiskovej sumy pokuty týkajúcej sa Nemecka údajne odchýlila od spôsobu výpoctu pokuty uplatneného v napadnutom rozhodnutí. Vzhladom na to, ze Komisia uznala, ze rozsah kartelov v Nemecku bol mensí ako v troch krajinách Beneluxu, údajne nemohla uplatnit tie isté kritériá výpoctu pokuty ulozenej z dôvodu porusenia, ku ktorému doslo v Nemecku. 202 V prvom rade v bode 174 vyssie bolo uvedené, ze vzhladom na pausálny prístup, na ktorom je zalozená metóda uvedená v bode 1 A usmernení z roku 1998, Komisia pri stanovení vseobecnej východiskovej sumy pokuty nie je povinná zohladnit velkost dotknutého trhu. 203 V tejto súvislosti je dalej potrebné poznamenat, ze hoci sa Komisia neusilovala preukázat presné úcinky porusenia (odôvodnenie c. 660 napadnutého rozhodnutia), pokial ide o porusenie v Nemecku, stanovila nizsiu východiskovú sumu s cielom zohladnit v prospech dotknutých podnikov moznost, ze celý trh s výtahmi nebol priamo ovplyvnený kartelmi. Ako teda Komisia uvádza v odôvodnení c. 664 napadnutého rozhodnutia, pri urcovaní východiskovej sumy pokuty skutocne "vzala do úvahy skutocnost, ze cinnosti kartelu nemuseli mat priamy vplyv na celý trh s výtahmi." Je totiz zrejmé, ze z hladiska percentuálneho podielu na celkovej velkosti trhu bola východisková suma pokuty pre kartel v Nemecku stanovená na nizsej úrovni ako východiskové sumy pouzité pre ostatné kartely uvedené v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 176 vyssie). 204 Okrem toho, aj keby sa kartel v Nemecku - pokial ide o výtahy - týkal len projektov výtahov vysokej hodnoty/vysokorýchlostných výtahov (pozri body 184 az 191 vyssie), východisková suma by bola odôvodnená aj v porovnaní so sumami stanovenými pre ostatné kartely. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze geografický trh dotknutý kartelom v Nemecku bol ovela väcsí ako geografické trhy dotknuté ostatnými kartelmi. 205 Napokon, aj keby - ako tvrdia zalobkyne vo veci T-145/07 - kartel v Nemecku mal vplyv len na cast trhu s výtahmi, konkrétne na projekty s výtahmi vysokej hodnoty a vysokorýchlostnými výtahmi, celkový objem trhu dotknutého kartelom by podla odhadov predlozených spolocnostou Otis predstavoval 128 miliónov eur, takze východisková suma by predstavovala 54 % objemu dotknutého trhu. 206 Ako vsak uz bolo rozhodnuté, v prípade velmi závazných porusení môzu byt odôvodnené východiskové sumy zodpovedajúce takému velkému percentuálnemu podielu (pozri v tomto zmysle rozsudky BASF/Komisia, uz citovaný v bode 167 vyssie, body 130 a 133 az 137, a Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 121). Okrem toho, ako Komisia uviedla v odôvodnení c. 659 napadnutého rozhodnutia, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze úcinok protisútazného postupu nie je rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní závaznosti porusenia. Skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú uz svojou povahou závazné, ako je rozdelovanie trhov (rozsudky Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 118, a Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 96; rozsudky Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 199, a Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 251). 207 Aj za predpokladu, ze Komisia musí v prípade, ak konstatuje viaceré velmi závazné porusenia v jednom a tom istom rozhodnutí, dodrzat primeraný pomer medzi vseobecnými východiskovými sumami a velkostou jednotlivých dotknutých trhov, v prejednávanej veci nic nenasvedcuje tomu, ze vseobecné východiskové sumy stanovené pre porusenia v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku sú nekoherentné alebo neprimerané. 208 Ako totiz bolo uvedené v bode 176 vyssie, z preskúmania relevantných údajov vyplýva, ze vzhladom na velkost dotknutých trhov Komisia stanovila východiskové sumy za porusenia v dotknutých clenských státoch primerane a koherentne. 209 Preto sa vsetky výhrady týkajúce sa vseobecných východiskových súm pokút musia zamietnut. - O konkrétnych východiskových sumách pokút 210 Je potrebné pripomenút, ze v rámci výpoctu pokút ulozených na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 je rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi neoddelitelne späté s výkonom právomocí, ktoré plynú Komisii z tohto ustanovenia. V rámci svojho priestoru na volnú úvahu Komisia totiz musí individuálne prispôsobit sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík dotknutých podnikov, aby v kazdom jednotlivom prípade zabezpecila plnú úcinnost pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [53]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109, a Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 44). 211 Usmernenia z roku 1998 stanovujú, ze pre porusenie urcitej závaznosti môze byt nevyhnutné v prípade, ktorý sa týka viacerých podnikov, ako sú kartely, vázit vseobecnú východiskovú sumu, aby sa dosiahla konkrétna východisková suma zohladnujúca váhu, a teda skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili porusenia rovnakej povahy (bod 1 A siesty odsek). Osobitne je nevyhnutné brat do úvahy skutocnú hospodársku schopnost porusovatelov spôsobit znacnú skodu iným subjektom na trhu, najmä spotrebitelom (bod 1 A stvrtý odsek). 212 Usmernenia z roku 1998 takisto stanovujú, ze zásada rovnakého postihu za to isté konanie môze za urcitých okolností viest k ulozeniu rôznych pokút dotknutým podnikom bez toho, aby sa toto rozlisovanie riadilo aritmetickým výpoctom (bod 1 A siedmy odsek). 213 Z judikatúry vyplýva, ze usmernenia z roku 1998 nestanovujú, ze výska pokút sa stanovuje v závislosti od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Na úcely posúdenia vplyvu podniku na trh alebo, v zmysle znenia usmernení, na posúdenie jeho skutocnej ekonomickej schopnosti spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom Komisia nie je povinná vykonat predbezné vymedzenie trhu a posúdenie jeho velkosti (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 63). Usmernenia z roku 1998 vsak nebránia ani tomu, aby sa tieto obraty vzali do úvahy pri stanovení výsky pokuty s cielom dodrzat vseobecné zásady práva Únie, pokial si to okolnosti vyzadujú (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [54]T-23/99, Zb. s. II-1705, body 283 a 284; z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [55]T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 82, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [56]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 157). 214 V prejednávanej veci z odôvodnení c. 672 az 685 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia uplatnila pre kazdé porusenie konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia "rozdielne zaobchádzanie s podnikmi s cielom zohladnit skutocnú hospodársku schopnost porusovatelov spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi" (odôvodnenie c. 672 napadnutého rozhodnutia). Pre kazdé porusenie Komisia zaradila podniky do kategórií na úcely stanovenia konkrétnych východiskových súm pokuty v závislosti od ich obratu dosiahnutého na kazdom vnútrostátnom trhu s príslusnými výrobkami (odôvodnenia c. 673 az 685 napadnutého rozhodnutia). Okrem stanovenia konkrétnej východiskovej sumy pre spolocnost Schindler z dôvodu jej úcasti na karteli v Nemecku Komisia pri stanovení konkrétnych východiskových súm ostatných podnikov pre kazdé porusenie vychádzala z obratu za rok 2003, ktorý je podla Komisie posledným rokom, v ktorom boli uvedené podniky aktívnymi clenmi dotknutých kartelov (odôvodnenia c. 674, 676, 680 a 684 napadnutého rozhodnutia). 215 V prvom rade, pokial ide o porusenie v Luxembursku, zalobkyna vo veci T-141/07 pripomína, ze v súlade s usmerneniami z roku 1998 Komisia musí vziat do úvahy pri urcovaní východiskovej sumy pokuty skutocnú hospodársku schopnost porusovatelov spôsobit znacnú ujmu iným subjektom. GTO je vsak údajne malá a úplne samostatne riadená spolocnost, ktorá v ziadnom prípade nemohla spôsobit významnú ujmu na trhu. Zalobkyna vo veci T-141/07 je údajne miestny podnik, ktoré je malý tak z hladiska poctu zamestnancov, ako aj z hladiska obratu a ktorý pôsobí len na luxemburskom trhu. 216 V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade konstatovat, ze ako vyplýva z vyssie uvedených úvah (pozri body 63 az 90 a 96 az 105 vyssie), Komisia v napadnutom rozhodnutí oprávnene konstatovala, ze GTO predstavovala na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze hospodársku jednotku so spolocnostami UTC a OEC, dcérskymi spolocnostami skupiny Otis a spolocnostou GT. Tvrdenia zalobkyne vo veci T-141/07 týkajúce sa jej údajne malej velkosti sa teda musia zamietnut. 217 Zalobkyna vo veci T-141/07 navyse nespochybnuje skutocnost, ze "obrat spolocnosti GTO v roku 2003 bol najvyssí spomedzi obratov úcastníkov kartelu v Luxembursku" (odôvodnenie c. 681 napadnutého rozhodnutia) a ze úcastníci kartelu predstavovali spolu priblizne 80 % relevantného trhu (odôvodnenia c. 324 a 325 napadnutého rozhodnutia). Za týchto okolností GTO nemôze oprávnene tvrdit, ze jej úcast na uvedenom karteli nemohla spôsobit znacnú ujmu iným subjektom, najmä spotrebitelom, v zmysle bodu 1 A stvrtého odseku usmernení z roku 1998. 218 V druhom rade, pokial ide o porusenie v Nemecku, zalobkyne vo veci T-145/07 namietajú rozdielne zaobchádzanie v porovnaní so spolocnostou Schindler, pokial ide o konkrétne východiskové sumy pokút. 219 Východisková suma pokuty, ktorá im bola ulozená, bola totiz vypocítaná údajne len na základe povahy a geografického rozsahu protiprávneho správania, zatial co v rámci východiskovej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Schindler bola údajne zohladnená skutocnost, ze uvedené správanie sa týkalo len casti relevantného tovarového trhu. Uplatnenie prístupu, ktorý si Komisia zvolila v prípade spolocnosti Schindler, na prípad zalobkýn vo veci T-145/07 by tiez malo viest k znízeniu východiskovej sumy ich pokuty. 220 Je potrebné konstatovat, ze pokial ide o kartel v Nemecku, situácia spolocnosti Schindler sa odlisuje od situácie spolocnosti Otis. Je totiz nesporné, ze pocas celého trvania úcasti spolocnosti Schindler na karteli v Nemecku od augusta 1995 do decembra 2000 sa jej úcast týkala len eskalátorov (odôvodnenie c. 213 a clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia). Schindler sa teda podielala len na casti porusenia konstatovaného v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa eskalátorov. Naproti tomu Otis sa podielala na obidvoch castiach porusenia, konkrétne na casti týkajúcej sa eskalátorov od augusta 1995 do decembra 2003 a na casti týkajúcej sa výtahov od decembra 2000 do decembra 2003 (odôvodnenia c. 212 a 213 a clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia). Pouzitie rozdielneho zaobchádzania má vsak slúzit práve na zohladnenie rozdielov medzi podnikmi z hladiska ich schopnosti spôsobit významnú ujmu hospodárskej sútazi, ktorá bola v prípade spolocnosti Schindler nevyhnutne mensia, kedze táto spolocnost sa nepodielala na casti kartelu týkajúcej sa výtahov. 221 Za týchto okolností zalobkyne vo veci T-145/07 nemôzu oprávnene namietat diskriminacné zaobchádzanie vyplývajúce z toho, ze v prípade spolocnosti Schindler bol na úcely stanovenia konkrétnej východiskovej sumy pokuty zohladnený iba obrat dosiahnutý na trhu s eskalátormi. Naopak Komisia v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania najmä na základe zohladnenia rozdielov medzi postavením spolocnosti Schindler na jednej strane a postavením ostatných úcastníkov kartelu na druhej strane vzala v prípade týchto dvoch kategórií dotknutých podnikov do úvahy rozdielne obraty. 222 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze vsetky výhrady týkajúce sa konkrétnych východiskových súm pokút sa musia zamietnut. 223 Tento zalobný dôvod sa teda musí v celom rozsahu zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998 a zásady proporcionality pri stanovení sadzby zvýsenia východiskovej sumy pokuty v závislosti od dlzky trvania porusenia v Nemecku 224 Zalobkyne vo veci T-145/07 tvrdia, ze zvýsenie východiskovej sumy pokuty o 10 % za rok z dôvodu dlzky trvania porusenia v Nemecku je neprimerané. Po prvé sa totiz diskusie pocas viac ako polovice dlzky trvania dohôd týkali len eskalátorov, a teda mohli mat vplyv len trh, na ktorom predaj v roku 2003 dosiahol 70 miliónov eur (odôvodnenie c. 82 napadnutého rozhodnutia). Po druhé Otis pocas viac ako polovice dlzky trvania dohôd mala údajne len obmedzený podiel na trhu a slabsie postavenie ako Kone a ThyssenKrupp na trhu s eskalátormi. Komisia mala teda v jej prípade urcit podiel eskalátorov na východiskovej sume na základe vázenia a zohladnit relatívne postavenie kazdej zo spolocností, ktoré sa podielali na dohodách týkajúcich sa eskalátorov, ako to údajne urobila v prípade spolocnosti Schindler (odôvodnenie c. 676 napadnutého rozhodnutia). 225 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 predstavuje dlzka trvania porusenia jedno z kritérií, ktoré sa musia zohladnit pri urcení výsky pokuty, ktorá sa má ulozit podnikom zodpovedným za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 226 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, usmernenia z roku 1998 rozlisujú krátkodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania kratsej ako jeden rok), pre ktoré sa východisková suma stanovená podla závaznosti nemôze zvysovat, strednodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania od jedného do piatich rokov), pre ktoré sa táto suma môze zvýsit o 50 %, a dlhodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania viac ako pät rokov), pre ktoré táto suma môze byt zvýsená o 10 % za kazdý rok (bod 1 B prvý odsek prvá az tretia zarázka usmernení z roku 1998). 227 Je nesporné, ze Otis sa podielala na karteli v Nemecku od 1. augusta 1995 do 5. decembra 2003, cize pocas obdobia porusenia, ktoré trvalo osem rokov a styri mesiace, co predstavuje dlhodobé porusenie. 228 Komisia teda na základe pravidiel, ktoré si sama stanovila v usmerneniach z roku 1998, zvýsila východiskovú sumu pokuty na základe dlzky trvania porusenia v Nemecku o 80 %, cize o 10 % za kazdý rok. 229 Toto zvýsenie o 80 % navyse nemozno povazovat za zjavne neprimerané vzhladom na dlhé trvanie porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, SGL Carbon/Komisia, [57]T-68/04, Zb. s. II-2511, bod 113). 230 Argumentácia zalobkýn v podstate vedie k zmiesaniu kritérií závaznosti a dlzky trvania stanovených clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. Zalobkyne totiz svojou argumentáciou spochybnujú zvýsenie východiskovej sumy pokuty o 10 % rocne na základe okolností, ktoré súvisia s posúdením závaznosti porusenia. Poukazujú na skutocnost, ze po prvé kartel v Nemecku sa pocas prvých piatich rokov protiprávnych dohôd týkal údajne len eskalátorov a po druhé zalobkyne údajne mali pocas viac ako polovice dlzky trvania kartelu nízky podiel na relevantnom trhu najmä z dôvodu svojho slabého postavenia na trhu s eskalátormi. 231 Aj za predpokladu, ze úvahy týkajúce sa závaznosti porusenia mozno zohladnit pri urcovaní percentuálneho zvýsenia východiskovej sumy pokuty na základe dlzky trvania, tvrdenia zalobkýn v kazdom prípade nemozno prijat. 232 Po prvé je nesporné, ze komplexné kartelové dohody týkajúce sa eskalátorov a výtahov v Nemecku predstavovali jediné a pokracujúce porusenie (odôvodnenie c. 569 napadnutého rozhodnutia), kedze úcastníci porusenia pocas celého jeho trvania sledovali spolocný ciel, ktorý bol zameraný najmä na rozdelenie projektov medzi úcastníkov a obmedzenie ich individuálneho obchodného správania pri predkladaní ponúk. Kedze zalobkyne vo veci T-145/07 nespochybnujú kvalifikáciu porusenia ako jediného a pokracujúceho porusenia, nemôzu vytýkat Komisii, ze pouzila kombinovanú východiskovú sumu pre dohody týkajúce sa eskalátorov a výtahov. Vzhladom na povahu porusenia a jeho geografický rozsah ho Komisia kvalifikovala ako "velmi závazné" (odôvodnenie c. 671 napadnutého rozhodnutia), a to bez ohladu na to, ci doslo k zmene príslusných výrobkov (výtahy a/alebo eskalátory). Kedze porusenie bolo "velmi závazné" pocas celého sporného obdobia, Komisia bola oprávnená uplatnit tú istú sadzbu zvýsenia pre celé obdobie porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 196). 233 Po druhé treba pripomenút, ze situácia spolocnosti Otis nie je porovnatelná so situáciou spolocnosti Schindler (pozri body 220 a 221 vyssie). Kedze Otis nespochybnuje, ze sa podielala na protiprávnych dohodách týkajúcich sa tak eskalátorov, ako aj výtahov; ze tieto protiprávne dohody predstavujú jediné a pokracujúce porusenie a napokon ze Komisia na úcely uplatnenia rozdielneho zaobchádzania na podniky pouzila ich obraty týkajúce sa výrobkov, ktoré boli predmetom kartelu, s cielom zohladnit ich skutocnú hospodársku schopnost spôsobit ujmu hospodárskej sútazi, Komisia pri urcení konkrétnej východiskovej sumy pokuty oprávnene zohladnila trhový podiel spolocnosti Otis v roku 2003, ktorý bol posledným rokom cinnosti kartelu, na celom trhu s eskalátormi a výtahmi. Celkový obrat dosiahnutý spolocnostou Otis na tomto trhu v roku 2003 bol podobný obratom spolocností Kone a ThyssenKrupp (odôvodnenie c. 677 napadnutého rozhodnutia). Zaradenie spolocnosti Otis do tej istej kategórie ako spolocností Kone a ThyssenKrupp na úcely urcenia konkrétnej východiskovej sumy pokút sa teda zdá byt koherentné a objektívne odôvodnené. Vzhladom na úvahy uvedené v bode 232 vyssie zalobkyne vo veci T-145/07 nemôzu spochybnovat ani uplatnenie tej istej sadzby zvýsenia uvedenej sumy z dôvodu dlzky trvania porusenia na vsetky podniky patriace do tejto kategórie. 234 Preto sa tento zalobný dôvod musí zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998 a zásady proporcionality pri uplatnení skupinového násobného koeficientu na úcely zohladnenia ciela odstrasenia pri stanovení východiskovej sumy pokút 235 V napadnutom rozhodnutí Komisia poukazuje na potrebu stanovit pokuty "na úrovni, ktorá im zabezpecí dostatocný odstrasujúci úcinok, s prihliadnutím na velkost kazdého podniku" (odôvodnenie c. 686 napadnutého rozhodnutia). Komisia po tom, co konstatovala, ze "ThyssenKrupp a UTC/Otis sú so svojím celosvetovým obratom vo výske 47100000000 eur a 34300000000 eur ovela významnejsími podnikmi ako ostatné podniky, ktorým je rozhodnutie urcené," konstatovala, ze "je potrebné zvýsit východiskovú sumu [pokuty] s cielom zohladnit velkost a celkové zdroje" týchto podnikov a ze "je opodstatnené uplatnenie násobného koeficientu 2 (zvýsenie o 100 %) na východiskovú sumu pokuty, ktorá mala byt ulozená spolocnosti ThyssenKrupp, a násobného koeficientu 1,7 (zvýsenie o 70 %) na východiskovú sumu pokuty, ktorá mala byt ulozená spolocnosti UTC/Otis" (odôvodnenie c. 690 napadnutého rozhodnutia). 236 Zalobkyne vo veciach T-145/07 a T-146/07 tvrdia, ze Komisia porusila usmernenia z roku 1998 a zásadu proporcionality tým, ze uplatnila násobný koeficient 1,7 na východiskové sumy pokút ulozených spolocnostiam skupiny Otis v styroch dotknutých clenských státoch s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok uvedených pokút. 237 V prvom rade zalobkyne napádajú zohladnenie obratu spolocnosti UTC na úcely urcenia odstrasujúceho koeficientu. 238 V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade pripomenút, ze Komisia správne konstatovala, ze zalobkyne vo veciach T-141/07, T-142/07, T-145/07 a T-146/07 tvoria hospodársku jednotku (pozri body 67 az 90 a 106 az 120 vyssie). 239 Dalej je potrebné zdôraznit, ze potreba zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty, pokial neodôvodnuje zvýsenie vseobecnej úrovne pokút v rámci uplatnovania politiky hospodárskej sútaze, vyzaduje, aby bola výska pokuty prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohladom na financnú spôsobilost dotknutého podniku nestala zanedbatelnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s poziadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpecit úcinnost pokuty a na druhej strane z dodrziavania zásady proporcionality (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 670). 240 Je pravda, ze na úcely zohladnenia ciela odstrasenia Komisia nedefinovala v usmerneniach z roku 1998 individualizovanú metódu alebo kritériá, ktorých osobitné uvedenie by mohlo byt záväzné. Bod 1 A stvrtý odsek usmernení v kontexte posúdenia závaznosti porusenia sa zmienuje len o nevyhnutnosti stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok (rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 193). 241 Z judikatúry vsak vyplýva, ze Komisia je oprávnená pouzit celkový obrat kazdého podniku, ktorý je úcastníkom kartelu, ako relevantné kritérium na stanovenie odstrasujúceho násobného koeficientu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, [58]C-289/04 P, Zb. s. I-5859, body 17 a 18). Velkost a celkové zdroje podniku sú teda relevantné kritériá vzhladom na sledovaný ciel, ktorým je zarucit úcinnost pokuty prispôsobením jej výsky s prihliadnutím na celkové zdroje podniku a jeho schopnost získat prostriedky potrebné na zaplatenie tejto pokuty. Cielom stanovenia sadzby zvýsenia východiskovej sumy na zabezpecenie dostatocne odstrasujúceho úcinku pokuty je totiz skôr zarucit úcinnost pokuty ako zohladnit skodlivost porusenia pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze, a teda závaznost uvedeného porusenia (rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 239 vyssie, bod 672). 242 Preto Komisia neporusila usmernenia z roku 1998 ani zásadu proporcionality, ked vychádzala z celkového obratu skupiny Otis na úcely uplatnenia odstrasujúceho koeficientu. 243 V druhom rade zalobkyne vo veciach T-145/07 a T-146/07 tvrdia, ze Komisia mala skúmat, ci bolo odstrasenie nevyhnutné, pokial ide o spolocnost Otis, na základe pravdepodobnosti opakovaného porusenia a ze mala nálezite zohladnit úsilie, ktoré zalobkyne vynalozili s cielom zabránit poruseniam pravidiel hospodárskej sútaze, kedze zalobkyne údajne urobili vsetko, co bolo primerane mozné, aby zabránili poruseniam konstatovaným v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti poukazujú na program na dosiahnutie súladu s pravidlami hospodárskej sútaze, ktorý existoval v rámci skupiny Otis, na svoju spoluprácu pocas správneho konania a na vypovedanie zmlúv so zamestnancami zodpovednými za porusenie, ktorí navyse údajne vynalozili velké úsilie s cielom utajit svoje správanie pred svojimi nadriadenými. 244 V prejednávanej veci je nesporné, ze Komisia pri uplatnení násobného koeficientu na spolocnost Otis s cielom posilnit odstrasujúci úcinok pokút nevykonala posúdenie pravdepodobnosti opakovania porusenia. Ako totiz vyplýva z odôvodnení c. 688 az 690 napadnutého rozhodnutia, Komisia vzala do úvahy len velkost a celkové zdroje tejto spolocnosti, najmä jej celosvetový obrat. 245 Neexistencia posúdenia pravdepodobnosti opakovania porusenia zo strany spolocnosti Otis vsak nemá nijaký vplyv na zákonnost násobného koeficientu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna BASF/Komisia, uz citovaný v bode 167 vyssie, bod 229, a z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, [59]T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 47 a tam citovanú judikatúru). Nemozno totiz spochybnovat vztah medzi na jednej strane velkostou a celkovými zdrojmi podnikov a na druhej strane potrebou zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty. V tejto súvislosti je potrebné vychádzat z toho, ze velký podnik, ktorý disponuje znacnými financnými zdrojmi v porovnaní so zdrojmi iných clenov kartelu, môze lahsie zhromazdit prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty, co v záujme jej dostatocne odstrasujúceho úcinku odôvodnuje, aby mu najmä pomocou pouzitia násobitela bola ulozená pokuta, ktorá je proporcionálne vyssia nez pokuta ulozená za rovnaké porusenie, ktorého sa dopustil podnik, ktorý takýmito zdrojmi nedisponuje (pozri rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 167 vyssie, bod 235 a tam citovanú judikatúru). 246 Výhrada zalozená na neexistencii posúdenia pravdepodobnosti opakovania porusenia sa teda musí zamietnut. 247 Pokial ide o program na dosiahnutie súladu s pravidlami hospodárskej sútaze, ktorý existoval v rámci spolocnosti Otis, a skutocnost, ze táto spolocnost vypovedala zmluvy so zamestnancami, ktorí boli zodpovední za porusenia, je potrebné poukázat na to, ze ako Komisia správne zdôraznuje v odôvodnení c. 688 napadnutého rozhodnutia, takéto opatrenia nemajú nijaký vplyv na existenciu spáchaných porusení. Vzhladom na to, ze cielom zvýsenia východiskovej sumy na zabezpecenie dostatocne odstrasujúceho úcinku pokuty je najmä zabezpecit úcinnost pokuty vzhladom na financnú schopnost podniku, Komisia nie je povinná zohladnit takéto opatrenia pri urcovaní uplatnitelného násobného koeficientu (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 245 vyssie, bod 52). 248 Z tých istých dôvodov sa musí zamietnut tvrdenie zalozené na spolupráci spolocnosti Otis pocas správneho konania. Je potrebné dodat, ze Komisia uznala existenciu spolupráce spolocnosti Otis a odmenila ju v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002, ako aj nad rámec tohto oznámenia (pozri kapitolu 13.8 napadnutého rozhodnutia). Posúdenie tejto spolupráce Komisiou je predmetom bodov 252 az 379 nizsie. 249 Po tretie zalobkyna vo veci T-146/07 poznamenáva, ze Komisia uplatnením odstrasujúceho koeficientu na základe obratu skupiny môze obíst maximálnu hranicu vo výske 10 % obratu stanovenú clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 250 Toto tvrdenie sa tiez musí zamietnut. Zalobkyna vo veci T-146/07 totiz nevysvetlila, ako zvýsenie pokuty na základe obratu skupiny môze porusit maximálnu hranicu vo výske 10 % uvedenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorá sa vztahuje na celkový obrat dotknutého podniku. Zalobkyna vo veci T-146/07 v kazdom prípade netvrdí, ze v prejednávanej veci bola prekrocená hranica vo výske 10 %. 251 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze tento zalobný dôvod sa musí zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení oznámenia o spolupráci z roku 2002 a clánku 253 ES a na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery, proporcionality, spravodlivosti, rovnosti zaobchádzania a práva na obhajobu 252 Zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-145/07 pripomínajú, ze podali ziadosti o oslobodenie od pokút alebo o ich znízenie podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. Komisia vsak údajne pri posudzovaní kvality a uzitocnosti ich spolupráce porusila ustanovenia uvedeného oznámenia, clánok 253 ES, zásady ochrany legitímnej dôvery, proporcionality, spravodlivosti a rovnosti zaobchádzania, ako aj ich právo na obhajobu. O oznámení o spolupráci z roku 2002 253 Je potrebné poukázat na to, ze Komisia v oznámení o spolupráci z roku 2002 definovala podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou spolupracujú pri preukazovaní kartelu, oslobodené od pokuty alebo môzu dosiahnut znízenie pokuty, ktorú by inak museli zaplatit. 254 Po prvé oznámenie o spolupráci z roku 2002 v oddiele A bode 8 stanovuje: "Komisia udelí podniku oslobodenie od akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená, ak: a) podnik je prvý, ktorý predkladá dôkaz, ktorý podla názoru Komisie jej umozní prijat rozhodnutie na vykonanie vysetrovania v zmysle clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 v súvislosti s údajným kartelovým vplyvom na spolocenstvo [v súvislosti s údajným kartelom ovplyvnujúcim Spolocenstvo - neoficiálny preklad], alebo b) podnik je prvý, ktorý predlozí dôkaz, ktorý podla názoru Komisie jej umozní zistit porusovanie clánku 81 [ES] v súvislosti s údajným kartelovým vplyvom na spolocenstvo [v súvislosti s údajným kartelom ovplyvnujúcim Spolocenstvo - neoficiálny preklad]." 255 Oznámenie o spolupráci z roku 2002 v oddiele B bode 20 dalej stanovuje, ze "podniky, ktoré nesplnajú podmienky [oslobodenia od pokuty] podla oddielu A, môzu byt oprávnené pre vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená," a v bode 21 stanovuje, ze "s cielom oprávnenia podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz [na splnenie podmienok na znízenie pokuty musí podnik poskytnút Komisii dôkaz o údajnom porusení, ktorý predstavuje významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz má k dispozícii, a musí ukoncit svoju úcast na údajnom porusení najneskôr v case, ked predlozí tento dôkaz - neoficiálny preklad]." 256 Pokial ide o pojem pridaná hodnota, tento pojem je vysvetlený v bode 22 oznámenia o spolupráci z roku 2002: "Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti [rozsahu, v akom poskytnutý dôkaz svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti posilnuje - neoficiálny preklad] schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty ako je následne stanovený dôkaz [pochádzajúci z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutocnostami za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz získaný následne - neoficiálny preklad]. Podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost [Podobne dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutocnostami sa vo vseobecnosti povazuje za dôkaz vyssej hodnoty ako dôkaz, ktorý s nimi súvisí len nepriamo - neoficiálny preklad]." 257 Bod 23 písm. b) prvý odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje rozdelenie znízení pokút do troch kategórií: "- prvý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 30 - 50 %, - druhý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 20 - 30 %, - dalsie podniky, ktoré splnajú bod 21: znízenie az do 20 %." 258 Oznámenie o spolupráci z roku 2002 v bode 23 písm. b) druhom odseku stanovuje: "s cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21, a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu [rozsah, v akom predstavuje pridanú hodnotu - neoficiálny preklad]. Môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia." 259 Napokon bod 23 písm. b) posledný odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje: "... ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz." O miere volnej úvahy Komisie a o preskúmaní súdmi Únie 260 Je potrebné pripomenút, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý predstavuje právny základ pre ukladanie pokút v prípade porusenia pravidiel sútazného práva Únie, priznáva Komisii urcitú mieru volnej úvahy pri urcovaní pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, [60]T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127), ktorá závisí najmä od jej vseobecnej politiky v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, body 105 a 109). Práve v tomto rámci Komisia na zabezpecenie transparentnosti a objektívnosti svojich rozhodnutí v oblasti pokút prijala a zverejnila oznámenie o spolupráci z roku 2002. Ide o nástroj, ktorého úcelom je urcit v súlade s predpismi vyssej právnej sily kritériá, ktoré Komisia zamýsla uplatnovat v rámci výkonu svojej diskrecnej právomoci. Z toho vyplýva samoobmedzenie tejto právomoci (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, [61]T-214/95, Zb. s. II-717, bod 89), kedze Komisia musí dodrziavat usmernenia, ktoré si stanovila (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, [62]T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 57). 261 Samoobmedzenie diskrecnej právomoci Komisie, ktoré vyplýva z prijatia oznámenia o spolupráci z roku 2002, vsak nie je nezlucitelné so zachovaním znacnej miery volnej úvahy Komisie (pozri analogicky rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 164 vyssie, bod 224). 262 Oznámenie o spolupráci z roku 2002 totiz obsahuje rôzne flexibilné prvky, ktoré umoznujú Komisii vykonávat jej diskrecnú právomoc v súlade s ustanoveniami clánku 23 nariadenia c. 1/2003, ako ich vylozil Súdny dvor (pozri analogicky rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 164 vyssie, bod 224). 263 Je teda potrebné poukázat na to, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posudzovaní otázky, ci majú dôkazy predlozené podnikom, ktorý poziadal o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002, významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, [63]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 88, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, [64]T-410/03, Zb. s. II-881, bod 555). Pokial ide o bod 8 písm. a) a b) oznámenia o spolupráci z roku 2002, je potrebné konstatovat, ze táto znacná miera volnej úvahy vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia, v ktorom sa výslovne spomína predlozenie dôkazov, ktoré "podla názoru Komisie" umoznia Komisii prijat rozhodnutie na vykonanie vysetrovania alebo umoznia Komisii konstatovat porusenie. Posúdenie kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej podnikom si totiz vyzaduje zlozité skutkové posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 81, a rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 271). 264 Rovnako po konstatovaní, ze dôkazy predstavujú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002, Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy, ked má stanovit presnú úroven znízenia pokuty, ktoré sa má priznat dotknutému podniku. Bod 23 písm. b) prvý odsek uvedeného oznámenia totiz stanovuje pásma na znízenie pokuty pre rôzne kategórie dotknutých podnikov, zatial co druhý odsek uvedeného bodu stanovuje kritériá, ktoré má Komisia zohladnit pri stanovení úrovne znízenia v rámci týchto pásiem. 265 Vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri hodnotení spolupráce podniku podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, jej Vseobecný súd môze vytknút iba zjavné prekrocenie tejto miery volnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 263 vyssie, body 81, 88 a 89, a rozsudok z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 263 vyssie, bod 555). O spolupráci spolocnosti Otis pri preukázaní porusenia v Belgicku 266 Komisia v odôvodnení c. 767 napadnutého rozhodnutia rozhodla "priznat spolocnosti Otis znízenie pokuty o 40 % v pásme stanovenom v bode 23 [prvom odseku] [písm.] b) prvej [zarázke] oznámenia o spolupráci [z roku 2002]." 267 V odôvodnení c. 763 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze "Otis ako druhý podnik poskytla informácie týkajúce sa Belgicka krátko po druhej sérii inspekcií vykonaných v Belgicku" a ze "ziadost spolocnosti Otis [podla oznámenia o spolupráci z roku 2002] sa skladá v podstate z ústnych vyhlásení podniku a obmedzených dôkazov z relevantného obdobia." 268 Pokial ide o hodnotu spolupráce spolocnosti Otis, Komisia v odôvodnení c. 766 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze táto spolupráca bola nepretrzitá a ze "posilnila schopnost Komisie preukázat porusenie, najmä vdaka listinným dôkazom z relevantného obdobia, ktoré teda predstavovali významnú pridanú hodnotu." Komisia v uvedenom odôvodnení dodáva, ze "predlozené dôkazy vsak poskytujú len obmedzené informácie o skutocnostiach, o ktorých Komisia predtým nevedela." 269 Podla zalobkýn vo veci T-145/07 malo byt spolocnosti Otis priznané znízenie pokuty o 50 %, kedze údajne v skorom stádiu konania poskytla rozsiahle dôkazy týkajúce sa kartelov v Belgicku, vrátane dôkazov z relevantného obdobia, ako sú zoznamy projektov. V tejto súvislosti poukazujú na svoju odpoved na oznámenie o výhradách. Podla spolocnosti Otis rozsah a dôkazná hodnota predlozených dôkazov zdaleka prekrocili informácie poskytnuté spolocnostou Kone v súvislosti s porusením v Nemecku, za ktoré Komisia priznala znízenie o 50 %. 270 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze zalobkyne vo veci T-145/07 nespochybnujú skutocnost, ze spolupráca spolocnosti Otis spadá do bodu 23 písm. b) prvého odseku prvej zarázky oznámenia o spolupráci z roku 2002 a ze z tohto dôvodu mala táto spolocnost nárok na znízenie pokuty v rozsahu od 30 % do 50 %. Znízenie pokuty o 40 % priznané spolocnosti Otis z dôvodu jej spolupráce (odôvodnenie c. 767 napadnutého rozhodnutia) sa teda nachádza v pásme stanovenom na tento úcel uvedeným oznámením. 271 Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o prípustnosti argumentácie zalobkýn, ktorá v podstate odkazuje na pripomienky uvedené v dokumente pripojenom k zalobe, je potrebné konstatovat, ze zalobkyne v prejednávanej veci nepreukázali, ze Komisia zjavne prekrocila svoju mieru volnej úvahy, ked stanovila znízenie pokuty pre spolocnost Otis na základe jej spolupráce pri preukázaní porusenia v Belgicku na 40 %. 272 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 v bode 23 písm. b) druhom odseku stanovuje, ze s cielom urcit úroven znízenia pokuty v rámci pásma Komisia súcasne zohladní "cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21, a rozsah, v akom predstavuje pridanú hodnotu." 273 Z nespochybnených konstatovaní uvedených v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 95, 96 a 766 napadnutého rozhodnutia) pritom vyplýva, ze aj ked Otis splnila podmienky bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002 pomerne krátko po zacatí konania, dôkazy týkajúce sa kartelu v Belgicku predlozené spolocnostou Otis, ktoré viedli k znízeniu pokuty, boli poskytnuté Komisii az po tom, co dostala ziadost spolocnosti Kone podla uvedeného oznámenia, ktorá jej umoznila konstatovat porusenie v Belgicku (odôvodnenie c. 760 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Komisia uz skôr zorganizovala dve série inspekcií v Belgicku, najmä v priestoroch spolocnosti Otis Belgicko. 274 Bez ohladu na kvalitu a uzitocnost dôkazov poskytnutých spolocnostou Otis Komisia vzhladom na dátum poskytnutia dôkazov zjavne neprekrocila svoju mieru volnej úvahy, ked spolocnosti Otis na základe jej spolupráce pri preukázaní kartelu v Belgicku priznala znízenie pokuty o 40 %. 275 Na tomto závere nic nemení tvrdenie zalozené na znízení pokuty o 50 %, ktoré bolo priznané spolocnosti Kone v rámci kartelu v Nemecku. Je totiz potrebné konstatovat, ze posúdenie toho, co predstavuje významnú pridanú hodnotu, si prirodzene vyzaduje specifickú analýzu vzhladom na kontext vsetkých dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii v súvislosti s daným porusením, takze informácie súvisiace so samostatnými poruseniami, konkrétne s poruseniami v Belgicku a v Nemecku, nie sú porovnatelné. Vzhladom na to, ze situácie jednotlivých podnikov nie sú porovnatelné, Komisia priznala spolocnosti Otis, pokial ide o jej spoluprácu pri preukázaní kartelu v Belgicku, znízenie o 40 %, zatial co spolocnosti Kone priznala za jej spoluprácu v rámci preukázania porusenia v Nemecku znízenie o 50 %, bez toho, aby porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 276 V kazdom prípade zalobkyne vo veci T-145/07 po prvé nepodlozili svoje tvrdenie, ze rozsah a dôkazná hodnota dôkazov predlozených spolocnostou Otis týkajúcich sa kartelu v Belgicku zdaleka prekracovala informácie poskytnuté spolocnostou Kone v súvislosti s Nemeckom. 277 Po druhé je nesporné, ze Kone poskytla Komisii dôkazy s významnou pridanou hodnotou týkajúce sa kartelu v Nemecku 12. a 18. februára 2004, cize v mesiaci nasledujúcom po prvej inspekcii Komisie z 28. januára 2004 (odôvodnenia c. 104 az 106 a 792 napadnutého rozhodnutia), zatial co spolupráca spolocnosti Otis týkajúca sa kartelu v Belgicku sa zacala [dôverné], cize po uskutocnení druhej série inspekcií v tomto clenskom státe 9. marca 2004 (odôvodnenia c. 95 a 96 napadnutého rozhodnutia). 278 Po tretie v case, ked Otis, ktorej spolupráca spadala do bodu 23 písm. b) prvého odseku prvej zarázky oznámenia o spolupráci z roku 2002, poskytla Komisii dôkazy týkajúce sa kartelu v Belgicku, Komisia uz mala k dispozícii dostatok dôkazov na konstatovanie porusenia, ktoré boli obsiahnuté v skorsej ziadosti spolocnosti Kone, za ktorú bolo tejto spolocnosti priznané úplné oslobodenie od pokút (odôvodnenia c. 760 a 761 napadnutého rozhodnutia). Naproti tomu, pokial ide o porusenie v Nemecku, ziadnemu podniku nebolo priznané oslobodenie od pokút, co znamená, ze v case, ked Kone podala svoju ziadost podla tohto oznámenia, Komisia nemala k dispozícii dostatok dôkazov na konstatovanie porusenia v Nemecku. 279 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze vsetky výhrady spolocnosti Otis týkajúce sa uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 na jej spoluprácu pri preukázaní porusenia v Belgicku sa musia zamietnut. O spolupráci spolocnosti Otis pri preukázaní porusenia v Nemecku 280 Otis, ktorá ako druhý podnik podala ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcu sa kartelu v Nemecku [dôverné] (odôvodnenie c. 107 napadnutého rozhodnutia), získala znízenie pokuty o 25 % podla bodu 23 písm. b) tohto oznámenia za svoju spoluprácu pri preukázaní kartelu v Nemecku (odôvodnenie c. 800 napadnutého rozhodnutia). Komisia v tejto súvislosti v odôvodneniach c. 796 a 799 napadnutého rozhodnutia uvádza: "796 Vzhladom na ich význam, ako aj kvalitu a casový kontext vyjadrenia spolocnosti Otis poskytnuté dôkazy skutocne predstavujú významnú pridanú hodnotu, ktorá posilnuje schopnost Komisie preukázat predmetné skutocnosti. Ide vsak o standardný predpoklad priznania znízenia pokút podla bodov 21 a 22 oznámenia o spolupráci [z roku 2002]. Otis nepreukázala, akým spôsobom jej spolupráca predstavovala výnimocné okolnosti. Okrem toho oznámenie o spolupráci [z roku 2002] nepripústa priznanie znízenia mimo pásma od 20 % do 30 % druhému podniku, ktorý predlozil dôkazy. ... 799 Znízenie pokuty v stanovenom pásme zohladnuje cas predlozenia dôkazov, mieru ich pridanej hodnoty, ako aj mieru a kontinuitu spolupráce podniku po predlození vyjadrení. Otis úplne splnila podmienku bodu 21 az po doplnení z [dôverné]. Vyhlásenia spolocnosti Otis napriek tomu predstavovali významnú pridanú hodnotu, ktorá podstatne posilnila schopnost Komisie preukázat porusenie. [dôverné]. Predlozené dôkazy vsak neobsahujú dôkazy z relevantného obdobia." 281 V prvom rade zalobkyne vo veci T-145/07 tvrdia, ze Komisia porusila oznámenie o spolupráci z roku 2002, kedze Otis údajne splnila podmienky na získanie oslobodenia od pokút podla bodu 8 písm. b) uvedeného oznámenia. Komisia totiz údajne informovala spolocnost Otis, [dôverné], ze este stále môze získat oslobodenie na základe uvedeného oznámenia, pokial ide o Nemecko, a ze jej môze byt priznané podmienecné oslobodenie od pokút. Ziadost o oslobodenie od pokút vsak bola zamietnutá [dôverné]. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, dôkazy, vysvetlenia a informácie, ktoré jej poskytla Otis pred [dôverné], Komisii údajne umoznili konstatovat porusenie clánku 81 ES v súlade s bodom 8 písm. b) tohto oznámenia. 282 Je potrebné pripomenút, ze vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri hodnotení spolupráce podniku podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, jej Vseobecný súd môze vytknút iba zjavné prekrocenie tejto miery volnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 263 vyssie, body 81, 88 a 89, a rozsudok z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 263 vyssie, bod 555). 283 Je tiez potrebné pripomenút, ze jednou z podmienok na priznanie oslobodenia na základe bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002 je, ze podnik ako prvý predlozí dôkazy, ktoré Komisii podla jej názoru umoznia konstatovat porusenie clánku 81 ES v súvislosti s údajným kartelom ovplyvnujúcim Spolocenstvo. 284 Je potrebné konstatovat, ze v case, ked Otis podala svoju ziadost podla uvedeného oznámenia týkajúcu sa porusenia v Nemecku, [dôverné], Komisia uz uskutocnila dve série inspekcií v tomto státe, a to 28. januára a 9. marca 2004 (odôvodnenia c. 104 a 106 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Komisia uz skôr dostala informácie od informátora pocas leta 2003 (odôvodnenie c. 91 napadnutého rozhodnutia) a 12. februára 2004 dostala ziadost spolocnosti Kone podla tohto oznámenia (odôvodnenie c. 105 napadnutého rozhodnutia). 285 Podla zalobkýn vo veci T-145/07 vsak z listu Komisie adresovaného spolocnosti Otis [dôverné] vyplýva, ze skôr, nez Komisia mala k dispozícii informácie poskytnuté spolocnostou Otis, nebola schopná preukázat porusenie v Nemecku. 286 Komisia v tomto liste po tom, ako pripomenula, ze [dôverné], informovala spolocnost Otis, ze práve prijala rozhodnutie týkajúce sa prvej ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 a [dôverné]. Komisia dodala, ze overí [dôverné]. Komisia vsak zdôraznila skutocnost, ze [dôverné] za jej úcast na karteli v Nemecku. 287 Je potrebné poukázat na to, ze list [dôverné] treba vykladat z hladiska bodu 18 oznámenia o spolupráci z roku 2002, podla ktorého "Komisia nebude zvazovat dalsie ziadosti o oslobodenie od pokút pred prijatím stanoviska k existujúcej ziadosti, pokial ide o to isté porusenie, pre ktoré existuje podozrenie." Jediným cielom tohto listu teda bolo informovat spolocnost Otis o tom, ze Komisia po prijatí stanoviska k ziadosti iného podniku, konkrétne spolocnosti Kone, o oslobodenie od pokút uz mohla zvázit ziadost spolocnosti Otis o oslobodenie od pokút. Tento list vsak neobsahuje nijaké posúdenie kvality spolupráce spolocnosti Otis. Naopak v tomto liste je výslovne uvedené, ze Komisia este musí preskúmat, ci dôkazy predlozené spolocnostou Otis splnajú podmienky bodu 8 písm. b) uvedeného oznámenia. 288 Pokial ide o kvalitu spolupráce spolocnosti Otis týkajúcej sa kartelu v Nemecku, treba konstatovat, ze ako vyplýva zo spisu, táto spolupráca pozostávala v podstate z jednostranných vyhlásení. 289 Jednostranné - hoci aj podrobné - vyhlásenia podniku vsak nemôzu postacovat na konstatovanie porusenia, ak nie sú podlozené presnými a zhodujúcimi sa listinnými dôkazmi. Komisia je totiz na úcely odôvodnenia pevného presvedcenia, ze k poruseniu doslo, povinná uviest vo svojom rozhodnutí presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, [65]T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 43 a tam citovanú judikatúru). 290 Je pravda, ze Otis v rámci svojej ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 predlozila urcité listinné dôkazy. [dôverné] 291 Dôkazná hodnota týchto dôkazov je vsak obmedzená. Tieto dôkazy ako také totiz neobsahujú nijaký náznak protisútazného správania konstatovaného v napadnutom rozhodnutí. [dôverné] 292 Za týchto okolností, hoci dôkazy predlozené spolocnostou Otis obsahovali niekolko dokumentov z relevantného obdobia (konkrétne vyúctovanie výdavkov dvoch zamestnancov spolocnosti Otis), Komisia bez toho, aby zjavne prekrocila svoju mieru volnej úvahy, rozhodla, ze vyjadrenia spolocnosti Otis nepostacovali na konstatovanie porusenia clánku 81 ES v Nemecku. Komisia teda oprávnene odmietla priznat spolocnosti Otis oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002. 293 Na tomto závere nic nemení skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje mnohé odkazy na vyjadrenia spolocnosti Otis. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze skôr, nez Komisia dostala ziadost spolocnosti Otis podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, dostala ziadost spolocnosti Kone podla toho istého oznámenia a ze ziadost spolocnosti Kone - rovnako ako ziadost spolocnosti Otis - pozostávala v podstate z jednostranných vyhlásení a nebola podlozená nijakým iným dôkazom ako jej vlastnými písomnými vyhláseniami zalozenými na spomienkach (odôvodnenie c. 788 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze Komisia nemohla konstatovat porusenie v Nemecku len na základe jednostranných vyhlásení spolocnosti Kone alebo spolocnosti Otis, musela v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 209 az 288 napadnutého rozhodnutia) odkázat na súbor dalsích potvrdzujúcich dôkazov, medzi ktoré patrili dôkazy predlozené spolocnostou Otis, ale ktoré samy osebe nepostacovali na konstatovanie porusenia (pozri bod 289 vyssie). 294 V druhom rade zalobkyne vo veci T-145/07 zastávajú názor, ze v case, ked Komisia zamietla ziadost spolocnosti Otis o oslobodenie od pokút, [dôverné], nemala úplne zanalyzované informácie poskytnuté touto spolocnostou, najmä dokumenty [dôverné]. Na základe správnej analýzy týchto dokumentov by pritom Komisia priznala spolocnosti Otis oslobodenie od pokút. 295 Toto tvrdenie sa musí zamietnut, kedze z analýzy uvedenej v bodoch 282 az 293 vyssie vyplýva, ze dôkazy, ktoré Otis poskytla Komisii, ako celok, a teda aj dokumenty [dôverné] nesplnali podmienky bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002. Jednostranné vyhlásenia spolocnosti Otis, ktoré neboli podlozené presnými a zhodujúcimi sa listinnými dôkazmi, totiz samy osebe nemohli umoznit Komisii konstatovat porusenie v Nemecku. 296 V kazdom prípade tvrdenie zalobkýn vo veci T-145/07, ze Komisia neanalyzovala dokumenty [dôverné], je nesprávne. Je totiz potrebné poukázat na to, ze list Komisie adresovaný spolocnosti Otis [dôverné], ktorým Komisia informuje túto spolocnost o tom, ze preskúma, ci Otis splna podmienky bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002, výslovne odkazuje na vyhlásenie z [dôverné] a na dokument dorucený [dôverné]. Komisia navyse vyuzila jednak informácie poskytnuté spolocnostou Otis [dôverné] (pozri body 108, 228, 253, 255, 257, 265, 266, 268 a 270 oznámenia o výhradách a odôvodnenia c. 213, 240, 242, 244, 251 az 254, 257 a 260 napadnutého rozhodnutia) a [dôverné] (pozri body 255, 275 a 282 oznámenia o výhradách a odôvodnenia c. 242 a 272 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o e-mail spolocnosti Otis zaslaný Komisii [dôverné], stací uviest, ze tento e-mail obsahuje len návrh spolocnosti Otis, ze dá Komisii k dispozícii svojich zamestnancov a - pokial to bude mozné - aj svojich bývalých zamestnancov. 297 V tretom rade zalobkyne vo veci T-145/07 tvrdia, ze Komisia mala neúplný záznam o dokumentoch predlozených spolocnostou Otis a ze v dôsledku toho je skutkový základ jej posúdenia spolupráce tejto spolocnosti neúplný, a teda nesprávny. V napadnutom rozhodnutí tak údajne nie je zohladnené podanie [dôverné], ktoré obsahovalo súhrnnú tabulku ciest uskutocnených v Nemecku, podanie [dôverné], ktoré zahrnalo vycíslenie cestovných výdavkov, ako aj dva CD-ROMy, ktoré obsahovali e-maily, podanie [dôverné], ktoré zahrnalo súhrn opatrení prijatých spolocnostou Otis s cielom pomôct Komisii, a podanie [dôverné], ktoré zahrnalo návrh na poskytnutie bývalých zamestnancov spolocnosti Otis k dispozícii Komisie. V napadnutom rozhodnutí sa navyse údajne nespomína spolupráca, ktorú Otis poskytla Komisii tým, ze odpovedala na jej neformálne ziadosti o informácie týkajúce sa Nemecka. 298 Táto výhrada sa musí zamietnut z dôvodov uvedených v bode 295 vyssie. V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne vo veci T-145/07, podania spolocnosti Otis [dôverné] sú súcastou spisu Komisie, boli riadne spomenuté v bode 108 oznámenia o výhradách a v odôvodnení c. 107 napadnutého rozhodnutia a Komisia ich navyse vyuzila, co vyplýva z bodov 231, 232 a 258 oznámenia o výhradách a z odôvodnení c. 216, 217, 245 a 247 napadnutého rozhodnutia. Pokial ide o dva CD-ROMy, ktoré údajne boli dorucené Komisii, a neboli zalozené v jej spise, stací uviest, ze ako uvádzajú zalobkyne vo veci T-145/07, sú súcastou podania spolocnosti Otis [dôverné], ktoré je riadne spomenuté v odôvodnení c. 107 napadnutého rozhodnutia. Neexistencia konkrétnych odkazov na uvedené CD-ROMy v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí je odôvodnená tým, ze neobsahovali informácie uzitocné pre vysetrovanie Komisie, co vyplýva najmä z analýzy niektorých dokumentov, ktoré sa nachádzali na týchto CD-ROMoch, ktoré predlozila Otis v nadväznosti na písomnú otázku Vseobecného súdu. Pokial ide o podanie [dôverné], ktoré zahrnalo súhrn opatrení prijatých spolocnostou Otis s cielom pomôct Komisii, a podanie [dôverné], ktoré predstavovalo návrh na poskytnutie bývalých zamestnancov spolocnosti Otis k dispozícii Komisie, je potrebné konstatovat, ze tieto podania nepredstavujú informácie týkajúce sa kartelu v Nemecku. Napokon, ako správne uvádza Komisia, e-maily, ktoré údajne nie sú zalozené v jej spise, sa v podstate týkajú len cisto praktických aspektov spolupráce spolocnosti Otis (ako je organizácia stretnutí alebo neprítomnost niektorých spolupracovníkov). Výhradu zalobkýn vo veci T-145/07 zalozenú na chybách v posúdení spolupráce spolocnosti Otis teda nemozno prijat. 299 V stvrtom rade zalobkyne vo veci T-145/07 poznamenávajú, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila dôvody, pre ktoré zamietla ziadost spolocnosti Otis o oslobodenie od pokút. Komisia tým údajne porusila clánok 253 ES, oznámenie o spolupráci z roku 2002, zásadu ochrany legitímnej dôvery, ako aj právo spolocnosti Otis na obhajobu, takze pokuta ulozená spolocnosti Otis za kartel v Nemecku by sa mala zrusit. 300 Z bodu 31 oznámenia o spolupráci z roku 2002, na ktorý zalobkyne výslovne odkazujú, vyplýva, ze "skutocnost, ze podnik spolupracoval s Komisiou pocas správneho postupu [pocas správneho konania - neoficiálny preklad], [sa] uvedie v akomkolvek rozhodnutí tak, aby sa vysvetlil dôvod pre oslobodenie od pokuty alebo znízenie pokuty." 301 Okrem toho podla ustálenej judikatúry otázku, ci odôvodnenie rozhodnutia splna poziadavky clánku 253 ES, treba posúdit nielen so zretelom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext, ako aj vsetky právne pravidlá upravujúce príslusnú oblast (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, [66]T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 94 a tam citovanú judikatúru). 302 Súdny dvor uz navyse konstatoval, ze odôvodnenie môze byt implicitné pod podmienkou, ze umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu predmetných opatrení, a Vseobecnému súdu poskytne dostatok informácií potrebných na uskutocnenie preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 123 vyssie, bod 372, a z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [67]C-3/06 P, Zb. s. I-1331, bod 46). 303 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 795 napadnutého rozhodnutia poukazuje na to, ze "Otis poziadala o oslobodenie od pokút na základe bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci [z roku 2002], pricom tvrdila, ze ako prvý podnik poskytla doplnujúce informácie, bez ktorých by Komisia nebola schopná preukázat existenciu kartelu v Nemecku." 304 Hoci Komisia neodpovedala na toto tvrdenie výslovne, odpovedala nan implicitne tým, ze v odôvodneniach c. 796 az 800 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ze dôkazy poskytnuté spolocnostou Otis jej priznávajú nárok na znízenie pokuty o 25 % podla bodov 21 az 23 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 305 Vzhladom na právny rámec skúmania spolupráce spolocnosti Otis sa vsak jej ziadost o oslobodenie od pokút musela zamietnut na základe toho, ze neboli splnené podmienky bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002 alebo, inak povedané, ze dôkazy poskytnuté spolocnostou Otis neumoznovali Komisii konstatovat porusenie v Nemecku. 306 Napadnuté rozhodnutie teda umoznuje spolocnosti Otis oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré jej Komisia odmietla priznat oslobodenie od pokút za jej spoluprácu v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002, a Vseobecnému súdu vykonat jeho kontrolu zákonnosti. Výhrady zalozené na porusení clánku 253 ES a oznámenia o spolupráci z roku 2002 sa teda musia zamietnut. Vzhladom na to, ze výhrada zalobkýn vo veci T-145/07 týkajúca sa porusenia ich práva na obhajobu je zalozená len na údajnej neexistencii odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o zamietnutie ziadosti spolocnosti Otis o oslobodenie od pokút, musí sa tiez zamietnut. To isté platí pre výhradu zalozenú na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, podla ktorej Komisia bola povinná poskytnút vysvetlenia týkajúce sa svojho rozhodnutia nepriznat spolocnosti Otis oslobodenie od pokút. 307 V piatom rade zalobkyne vo veci T-145/07 tvrdia, ze ak by Vseobecný súd dospel k záveru, ze spolocnosti Otis nemozno priznat oslobodenie od pokút, Komisia napriek tomu porusila oznámenie o spolupráci z roku 2002 tým, ze jej odmietla priznat "ciastocné oslobodenie od pokút" týkajúce sa niektorých aspektov protiprávnych dohôd, ktoré údajne oznámila ako prvá, v súlade s bodom 23 písm. b) posledným odsekom tohto oznámenia. Komisia teda údajne nemala ulozit spolocnosti Otis pokutu za kartel týkajúci sa výtahov za obdobie od decembra 2000 do júna 2002 a za kartel týkajúci sa eskalátorov za obdobie od augusta 1995 do júna 2002. 308 Bod 23 písm. b) posledný odsek oznámenia o spolupráci stanovuje, ze "ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz." 309 Aj ked spolupráca poskytnutá spolocnostou Otis predstavovala významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala k dispozícii, na základe coho jej Komisia priznala znízenie pokuty o 25 % podla bodu 23 písm. b) prvého odseku druhej zarázky oznámenia o spolupráci z roku 2002 (odôvodnenia c. 796 az 800 napadnutého rozhodnutia), Komisia bola oprávnená konstatovat, ze tento podnik nemá nárok na dodatocné znízenie pokuty podla bodu 23 písm. b) posledného odseku uvedeného oznámenia. 310 V tejto súvislosti je potrebné po prvé pripomenút, ze Komisia skôr, nez jej Otis zaslala svoju ziadost, [dôverné], uz (12. februára 2004) dostala ziadost spolocnosti Kone týkajúcu sa toho istého porusenia a tiez dostala informácie od informátora. Okrem toho Komisia uz skôr zorganizovala dve série inspekcií v Nemecku v odvetví výtahov a v odvetví eskalátorov. Kone vo svojej ziadosti z 12. februára 2004 uz informovala Komisiu, [dôverné]. Zalobkyne vo veci T-145/07 navyse nespochybnujú konstatovanie jediného a pokracujúceho porusenia týkajúceho sa odvetvia výtahov a eskalátorov zo strany Komisie, takze tvrdenia, podla ktorých spolocnosti Otis nemala byt ulozená pokuta za "kartel týkajúci sa výtahov" za obdobie od decembra 2000 do júna 2002 a za "kartel týkajúci sa eskalátorov" za obdobie od augusta 1995 do júna 2002, nemôzu uspiet. 311 V tejto súvislosti na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne vo veci T-145/07, skutocnost, ze Komisia nevedela o konkrétnych podrobnostiach týkajúcich sa dátumov a miest stretnutí medzi sútazitelmi, nie je relevantná, kedze na úcely posúdenia skutocností z hladiska clánku 81 ES nie je nevyhnutné, aby Komisia preukázala dátum stretnutí medzi sútazitelmi, a teda ani ich miesto (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [68]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 675; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [69]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 2354). Z toho, co bolo uvedené vyssie, vyplýva ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia v case podania ich ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 uz vedela o existencii kartelu od augusta 1995. 312 Po druhé, ako uz bolo uvedené v bode 295 vyssie, ziadost spolocnosti Otis sa skladala z jednostranných vyhlásení, ku ktorým nebol pripojený nijaký presný a zhodujúci sa listinný dôkaz o porusení. Za týchto okolností ziadost spolocnosti Otis týkajúca sa Nemecka neobsahovala dôkazy, ktoré by mali priamy vplyv na urcitelné faktory závaznosti alebo dlzky trvania porusenia. Vyjadrenia spolocnosti Otis totiz mohli mat len nepriamy vplyv na preukázanie dlzky trvania a závaznosti porusenia, kedze kazdý prvok jej vyjadrení musel byt potvrdený inými dôkazmi, ktoré Komisia zhromazdila pocas svojho vysetrovania. 313 Výhrada zalozená na neuplatnení bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 sa teda musí zamietnut. 314 Zalobkyne vo veci T-145/07 tiez namietajú porusenie clánku 253 ES, kedze Komisia údajne neuviedla, z akého dôvodu sa spolocnosti Otis nemohlo priznat "ciastocné oslobodenie od pokút" podla bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002. 315 Je vsak potrebné konstatovat, ze bod 23 písm. b) posledný odsek, ktorý je navyse zaradený v casti B oznámenia o spolupráci z roku 2002 s názvom "Znízenie pokuty", je súcastou urcovania úrovne znízenia pokuty, ktoré mozno priznat podniku, ktorý Komisii poskytol dôkazy s významnou pridanou hodnotou. Vzhladom na to, ze Komisia v rámci posúdenia spolupráce spolocnosti Otis podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 (odôvodnenia c. 795 az 800 napadnutého rozhodnutia) priznala tejto spolocnosti znízenie pokuty o 25 % na základe bodu 23 písm. b) prvého odseku druhej zarázky uvedeného oznámenia, implicitne, ale nevyhnutne zamietla ziadost spolocnosti Otis o uplatnenie bodu 23 písm. b) posledného odseku tohto oznámenia. 316 Vzhladom na právny rámec skúmania spolupráce spolocnosti Otis a vzhladom na to, ze Komisia v odôvodneniach c. 795 az 800 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze spolocnosti Otis mozno priznat znízenie jej pokuty len o 25 %, jej ziadost o uplatnenie posledného odseku bodu 23 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002 bola nevyhnutne zamietnutá z dôvodu, ze neboli splnené podmienky tohto ustanovenia alebo, inak povedané, ze dôkazy, ktoré predlozila v súvislosti so skutocnostami, o ktorých Komisia predtým nevedela, nemali priamy vplyv na závaznost alebo dlzku trvania predpokladaného kartelu. 317 Napadnuté rozhodnutie teda umoznuje spolocnosti Otis oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Komisia odmietla uplatnit bod 23 písm. b) posledný odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 pri stanovení znízenia jej pokuty, a Vseobecnému súdu vykonat jeho preskúmanie zákonnosti. Výhrada zalozená na porusení clánku 253 ES sa teda musí zamietnut. 318 V siestom rade zalobkyne vo veci T-145/07 tvrdia, ze ak by Vseobecný súd konstatoval, ze spolocnosti Kone malo byt priznané oslobodenie od pokút v súvislosti s Nemeckom, spolupráca spolocnosti Otis by sa mala analyzovat v rámci prvého pásma znízenia stanoveného bodom 23 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002 a viest k znízeniu jej pokuty, pokial ide o Nemecko, o 50 % a v kazdom prípade k znízeniu o ovela viac ako 25 %. Túto výhradu nemozno prijat. Je totiz zalozená len na domnienke, ze spolocnosti Kone sa malo priznat oslobodenie od pokút v súvislosti s Nemeckom, ktorá v kazdom prípade nie je podlozená. 319 V siedmom rade, pokial ide o znízenie pokuty o 25 %, ktoré bolo priznané spolocnosti Otis na základe jej spolupráce v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002, zalobkyne vo veci T-145/07 po prvé tvrdia, ze toto znízenie nie je dostatocne odôvodnené, co údajne odporuje clánku 253 ES. 320 Túto výhradu treba zamietnut. Komisia v odôvodneniach c. 796 az 800 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, pre ktoré priznala spolocnosti Otis znízenie pokuty o 25 % na základe jej spolupráce v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002. Napadnuté rozhodnutie teda umoznuje spolocnosti Otis oboznámit sa s dôvodmi uvedeného znízenia a Vseobecnému súdu vykonat jeho preskúmanie zákonnosti. 321 Po druhé zalobkyne vo veci T-145/07 tvrdia, ze Komisia mala v súlade s bodmi 21 a 22 oznámenia o spolupráci z roku 2002 priznat spolocnosti Otis znízenie pokuty o 50 % a v kazdom prípade znízenie o ovela viac ako 25 %, kedze spolupráca spolocnosti Otis údajne predstavovala významnú pridanú hodnotu, ktorá umoznila Komisii preukázat porusenie. 322 V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviest, ze prvé podanie spolocnosti Otis v rámci jej ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcej sa porusenia v Nemecku, [dôverné], bolo predlozené po ziadosti spolocnosti Kone týkajúcej sa toho istého porusenia, ktorá bola podaná 12. februára 2004 a doplnená 18. februára 2004. Kone teda ako prvý podnik splnila podmienku stanovenú v bode 21 uvedeného oznámenia. 323 Uplatnenie pásma znízenia pokuty stanoveného v prvej zarázke bodu 23 písm. b) prvom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 na spoluprácu spolocnosti Otis bolo vylúcené vzhladom na to, ze toto pásmo je vyhradené pre prvý podnik, ktorý splnil podmienky bodu 21 uvedeného oznámenia. 324 Spolupráca spolocnosti Otis ako druhého podniku, ktorý splnil podmienku stanovenú v bode 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002, teda nevyhnutne patrí do druhej zarázky bodu 23 písm. b) prvého odseku tohto oznámenia. Z tohto dôvodu mala uvedená spolocnost nárok na znízenie pokuty v rozpätí od 20 % do 30 %. Znízenie o 25 %, ktoré bolo priznané spolocnosti Otis na základe jej spolupráce pri preukázaní porusenia v Nemecku (odôvodnenie c. 800 napadnutého rozhodnutia), sa teda nachádza v pásme, ktoré uvedené oznámenie stanovuje na tento úcel. 325 Kedze Otis nebola prvým podnikom, ktorý podal ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcu sa Nemecka, nebolo mozné priznat jej znízenie jej pokuty o 50 %. Jej tvrdenie, ze na rozdiel od toho, co je uvedené v odôvodnení c. 799 napadnutého rozhodnutia, splnila podmienky stanovené bodom 21 tohto oznámenia pred [dôverné], je v tejto súvislosti irelevantné. 326 Dalej je potrebné pripomenút, ze Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri stanovovaní presnej výsky znízenia pokuty, ktoré sa má priznat v rámci pásiem stanovených v bode 23 písm. b) prvom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002, a ze Vseobecný súd jej môze vytknút iba zjavné prekrocenie tejto miery volnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 263 vyssie, body 81, 88 a 89, a rozsudok z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 263 vyssie, bod 555). 327 Je teda potrebné skúmat, ci zalobkyne vo veci T-145/07 preukázali, ze Komisia zjavne prekrocila svoju mieru volnej úvahy, ked pre spolocnost Otis stanovila znízenie pokuty na základe jej spolupráce pri preukázaní porusenia v Nemecku na 25 %. V tejto súvislosti zalobkyne vo veci T-145/07 tvrdia, ze dôkazy, ktoré Komisia mala k dispozícii pred predlozením dokumentov spolocnostou Otis, boli nejednoznacné a týkali sa len rokov 2002 a 2003, ze Otis dalej spolupracovala aj po zamietnutí svojej ziadosti o oslobodenie od pokút a ze závery napadnutého rozhodnutia sú zalozené na informáciách poskytnutých spolocnostou Otis, co údajne preukazuje ich významnú pridanú hodnotu. 328 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 v bode 23 písm. b) druhom odseku stanovuje, ze s cielom urcit úroven znízenia pokuty v rámci príslusného pásma, v tomto prípade pásma od 20 % do 30 %, Komisia zohladní tak "cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21, a rozsah, v akom predstavuje pridanú hodnotu." 329 Po prvé aj za predpokladu, ze ako tvrdia zalobkyne vo veci T-145/07, Otis splnila podmienky bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002 uz pred [dôverné], táto spolocnost v kazdom prípade nemohla splnit uvedené podmienky pred [dôverné], ked Otis podala svoju ziadost týkajúcu sa Nemecka (odôvodnenie c. 107 napadnutého rozhodnutia). Komisia vsak uz v tom case mala k dispozícii vyhlásenia informátora (odôvodnenie c. 91 napadnutého rozhodnutia) a uz skôr zorganizovala dve série inspekcií v Nemecku (odôvodnenia c. 104, 106 a 107 napadnutého rozhodnutia) a dostala ziadost spolocnosti Kone, v ktorej boli opísané ciele, organizácia, úcastníci, predmet a dlzka trvania kartelu. 330 Po druhé, pokial ide o mieru pridanej hodnoty spolupráce spolocnosti Otis, treba pripomenút, ze táto spolocnost v rámci svojej ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcej sa jej úcasti na porusení v Nemecku v podstate poskytla Komisii jednostranné vyhlásenia týkajúce sa uvedeného porusenia. Je pravda, ze ako Komisia zdôraznuje v odôvodnení c. 799 napadnutého rozhodnutia, "vyhlásenia spolocnosti Otis predstavovali významnú pridanú hodnotu, ktorá podstatne posilnila schopnost Komisie preukázat porusenie." Dôkazy predlozené podnikom na úcely ziadosti podla uvedeného oznámenia vsak majú nizsiu hodnotu ako písomné dôkazy pochádzajúce z obdobia, ktorého sa týkajú skutkové okolnosti (pozri bod 22 oznámenia o spolupráci z roku 2002). 331 Okrem toho, pokial ide o dokumenty z obdobia porusenia, ktoré Otis predlozila Komisii, je potrebné pripomenút, ze mali len obmedzenú dôkaznú hodnotu, kedze neobsahovali nijaký nepriamy dôkaz protisútazného správania konstatovaného v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 291 vyssie). 332 Vzhladom na vyssie uvedené Komisia zjavne neprekrocila svoju mieru volnej úvahy, ked spolocnosti Otis na základe jej spolupráce pri preukázaní kartelu v Nemecku priznala znízenie pokuty, ktoré sa nachádza v strede pásma uplatnitelného na základe druhej zarázky bodu 23 písm. b) prvého odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002. 333 Po tretie aj za predpokladu, ze ako tvrdia zalobkyne vo veci T-145/07, vyjadrenia spolocnosti Otis mali vyssiu hodnotu ako vyjadrenia spolocnosti Kone, takéto konstatovanie by neumoznilo konstatovat, ze Komisia zjavne porusila zásady proporcionality a spravodlivosti, ked spolocnosti Otis priznala znízenie pokuty o 25 % a spolocnosti Kone priznala znízenie pokuty o 50 %. Je totiz nesporné, ze spolupráca spolocnosti Kone predchádzala spolupráci spolocnosti Otis a ze spolupráca spolocnosti Kone mala dostatocnú hodnotu na to, aby bolo mozné konstatovat, ze poskytla významnú pridanú hodnotu dôkazom, ktoré uz Komisia mala k dispozícii. Kedze co najrýchlejsie zistenie a ukoncenie tajných kartelových dohôd je v záujme Spolocenstva, je v súlade so zásadou proporcionality a spravodlivosti, ak Komisia viac zvýhodní prvý podnik, ktorý svojou spoluprácou významne posilnil schopnost Komisie preukázat predmetné porusenie. 334 Po stvrté, pokial ide o výhradu zalobkýn vo veci T-145/07 zalozenú na skutocnosti, ze rozdielne zaobchádzanie so spolocnostami Otis a Kone porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania, treba pripomenút, ze spolupráca spolocnosti Kone predchádzala spolupráci spolocnosti Otis a ze spolupráca spolocnosti Kone sa zacala krátko po prvej sérii inspekcií v Nemecku, zatial co spolupráca spolocnosti Otis sa zacala az po druhej sérii inspekcií (odôvodnenia c. 104 az 107 napadnutého rozhodnutia). Aj za predpokladu, ze vlastná hodnota vyjadrení spolocnosti Otis bola vyssia ako vlastná hodnota vyjadrení spolocnosti Kone, je potrebné poukázat na to, ze pridaná hodnota ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 sa posudzuje v závislosti od dôkazov, ktoré Komisia uz mala k dispozícii. Komisia pritom mala k dispozícii ovela viac dôkazov v case, ked Otis podala svoju ziadost, ako v case podania ziadosti spolocnosti Kone. 335 Vzhladom na to, ze situácie jednotlivých podnikov nie sú porovnatelné, Komisia priznala znízenie pokuty spolocnosti Kone o 50 % na základe prvej zarázky bodu 23 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002 a spolocnosti Otis znízenie pokuty o 25 % na základe druhej zarázky uvedeného ustanovenia bez toho, aby porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 336 Po piate tvrdenie zalobkýn vo veci T-145/07, uvedené v poznámke pod ciarou repliky, zalozené na porusení ich práva na obhajobu, kedze údajne nemali prístup k informáciám poskytnutým informátorom pocas správneho konania, tiez nemozno prijat, kedze uvedené zalobkyne neuvádzajú, v akom smere by napadnuté rozhodnutie mohlo mat odlisný obsah, ak by mali prístup k týmto dokumentom (pozri rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 31 a tam citovanú judikatúru). 337 Po ôsme zalobkyne vo veci T-145/07 subsidiárne tvrdia, ze ak by Vseobecný súd konstatoval, ze spolocnosti Otis nemozno priznat znízenie o 50 % podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, mal by povazovat jej spoluprácu za polahcujúcu okolnost v rámci usmernení z roku 1998. 338 Táto výhrada, ktorá bola uvedená v poznámke pod ciarou zaloby a ktorú zalobkyne vôbec nerozvinuli, nesplna podmienky clánku 44 bodu 1 písm. c) rokovacieho poriadku, a preto je neprípustná. 339 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze vsetky výhrady spolocnosti Otis týkajúce sa uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 na jej spoluprácu pri preukázaní porusenia v Nemecku sa musia zamietnut. O spolupráci spolocnosti Otis pri preukázaní porusenia v Luxembursku 340 Komisia v odôvodnení c. 823 napadnutého rozhodnutia rozhodla "priznat spolocnosti Otis znízenie pokuty o 40 % v pásme stanovenom v bode 23 [prvom odseku] [písm.] b) prvej [zarázke] oznámenia o spolupráci [z roku 2002]." 341 V odôvodnení c. 818 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze "Otis bola druhým podnikom, ktorý predlozil ziadost [podla oznámenia o spolupráci z roku 2002] a poskytol informácie týkajúce sa kartelu v Luxembursku." Komisia v odôvodnení c. 819 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze Otis poskytla [dôverné]. Komisia v odôvodnení c. 820 napadnutého rozhodnutia dodáva [dôverné]. 342 Pokial ide o hodnotu spolupráce spolocnosti Otis, Komisia v odôvodneniach c. 821 a 822 napadnutého rozhodnutia tiez uvádza: "821 Komisia dospela k záveru, ze vyhlásenia týkajúce sa [dôverné] v spojení s dôkazmi z relevantného obdobia [dôverné] poskytnutými spolocnostou Otis predstavujú významnú pridanú hodnotu. [dôverné] 822 ... Otis v celom rozsahu splnila podmienku bodu 21 po svojom doplnení z [dôverné], ktoré malo pridanú hodnotu, ktorá podstatne posilnila schopnost Komisie preukázat porusenie, a výslovne potvrdilo dátumy zaciatku a ukoncenia kartelu. Nové informácie obsiahnuté vo vyjadrení vsak boli obmedzené [dôverné]." 343 Zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-145/07 tvrdia, ze spolupráca spolocnosti Otis podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 na základe kritérií vymedzených v bode 23 písm. b) prvom odseku prvej zarázke uvedeného oznámenia odôvodnuje maximálne znízenie pokuty, cize znízenie o 50 %, vzhladom na dátum poskytnutia dôkazov spolocnostou Otis Komisii, ich pridanú hodnotu, pokial ide tak o chápanie porusenia Komisiou, ako aj listinné dôkazy takto poskytnuté Komisii, a jej nepretrzitú a úplnú spoluprácu pocas celého vysetrovania. Zalobkyna vo veci T-141/07 v tejto súvislosti uvádza, ze dôkazy poskytnuté spolocnostou GTO najmä umoznili presne urcit dlzku trvania kartelu, odhalit existenciu nápravného mechanizmu, ktorý nekompenzoval straty zákaziek v prospech sútazitelov, ktorí neboli clenmi kartelu, a opísat mechanizmus sledovania cien úcastníkmi kartelu. Zalobkyne vo veci T-145/07 tiez uvádzajú, ze rozsah dôkazov predlozených spolocnostou Otis, pokial ide o kartel v Luxembursku, daleko prekracuje rozsah dokumentov predlozených spolocnostou Kone v súvislosti s Nemeckom, za ktoré Komisia priznala znízenie o 50 %. 344 V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné konstatovat, ze zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-145/07 nespochybnujú skutocnost, ze spolupráca spolocnosti Otis spadá do bodu 23 písm. b) prvého odseku prvej zarázky oznámenia o spolupráci z roku 2002 a ze z tohto dôvodu mala táto spolocnost nárok na znízenie pokuty v rozsahu od 30 % do 50 %. Znízenie pokuty o 40 % priznané spolocnosti Otis z dôvodu jej spolupráce (odôvodnenie c. 823 napadnutého rozhodnutia) sa teda nachádza v pásme stanovenom na tento úcel uvedeným oznámením. 345 Dalej je potrebné pripomenút, ze Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri stanovovaní presnej výsky znízenia pokuty, ktoré sa má priznat v rámci pásiem stanovených v bode 23 písm. b) prvom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 a ze Vseobecný súd jej môze vytknút iba zjavné prekrocenie tejto miery volnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 263 vyssie, body 81, 88 a 89, a rozsudok z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 263 vyssie, bod 555). 346 Oznámenie o spolupráci z roku 2002 v bode 23 písm. b) druhom odseku stanovuje, ze s cielom urcit úroven znízenia v rámci pásma Komisia súcasne zohladní "cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21, a rozsah, v akom predstavuje pridanú hodnotu." Okrem toho podla toho istého ustanovenia Komisia "môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia." 347 Po prvé z nespochybnených konstatovaní uvedených v napadnutom rozhodnutí pritom jednoznacne vyplýva, ze hoci spolupráca spolocnosti Otis splnala podmienky bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002, dôkazy týkajúce sa kartelu v Luxembursku, ktoré poskytla Otis a na základe ktorých jej bolo priznané znízenie pokuty, boli poskytnuté Komisii az v case, ked Komisia jednak uz získala od spolocnosti Kone informácie týkajúce sa uvedeného kartelu, ktoré jej umoznili konstatovat porusenie a za ktoré táto spolocnost získala oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. b) uvedeného oznámenia (odôvodnenie c. 816 napadnutého rozhodnutia), a jednak vykonala inspekciu v priestoroch predpokladaných úcastníkov kartelu v Luxembursku (odôvodnenie c. 116 napadnutého rozhodnutia). 348 Po druhé, pokial ide o mieru pridanej hodnoty dôkazov spolocnosti Otis vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala k dispozícii, v prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze rovnako ako uvádza Komisia, vzhladom na to, ze Kone uz poskytla Komisii dôkazy, ktoré jej umoznili konstatovat porusenie v Luxembursku, pridaná hodnota spolupráce spolocnosti Otis, ktorá poskytla Komisii urcité informácie, ktoré Komisii este neboli známe, ako aj urcité nové listinné dôkazy, konkrétne zoznamy projektov, bola nevyhnutne obmedzená. 349 Za týchto okolností Komisia - bez ohladu na rozsah a kontinuitu spolupráce spolocnosti Otis - zjavne neprekrocila svoju mieru volnej úvahy, ked spolocnosti Otis priznala na základe jej spolupráce pri preukázaní kartelu v Luxembursku znízenie pokuty o 40 %. 350 Na tento záver nemá vplyv tvrdenie zalobkýn vo veci T-145/07 zalozené na znízení pokuty o 50 % priznanom spolocnosti Kone v rámci kartelu v Nemecku. 351 Ako totiz bolo uvedené v bode 275 vyssie, je potrebné konstatovat, ze posúdenie toho, co predstavuje významnú pridanú hodnotu, si prirodzene vyzaduje specifickú analýzu vzhladom na kontext vsetkých dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii v súvislosti s daným porusením, takze informácie súvisiace so samostatnými poruseniami, v prejednávanej veci s porusením v Luxembursku a porusením v Nemecku, nie sú porovnatelné. Vzhladom na to, ze situácie jednotlivých podnikov nie sú porovnatelné, Komisia bez toho, aby porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, priznala spolocnosti Otis znízenie o 40 % v súvislosti s jej spoluprácou pri preukázaní kartelu v Luxembursku, zatial co spolocnosti Kone priznala za jej spoluprácu v rámci preukázania porusenia v Nemecku znízenie o 50 %. 352 V kazdom prípade zalobkyne vo veci T-145/07 po prvé nepodlozili svoje tvrdenie, ze rozsah a dôkazná hodnota dôkazov predlozených spolocnostou Otis týkajúcich sa kartelu v Luxembursku "zdaleka" prekracovala informácie poskytnuté spolocnostou Kone týkajúce sa Nemecka. 353 Po druhé v case, ked Otis, ktorej spolupráca spadala do bodu 23 písm. b) prvého odseku prvej zarázky oznámenia o spolupráci z roku 2002, poskytla Komisii dôkazy týkajúce sa kartelu v Luxembursku, Komisia uz mala k dispozícii dostatok dôkazov na konstatovanie porusenia, ktoré boli obsiahnuté v skorsej ziadosti spolocnosti Kone, za ktorú bolo tejto spolocnosti priznané úplné oslobodenie od pokút (odôvodnenie c. 816 napadnutého rozhodnutia). Naproti tomu, pokial ide o porusenie v Nemecku, ziadnemu podniku nebolo priznané oslobodenie od pokuty. Komisia teda v case, ked Kone podala svoju ziadost podla uvedeného oznámenia, nemala k dispozícii dostatok dôkazov na konstatovanie porusenia v Nemecku. Aj za predpokladu, ze ako tvrdia zalobkyne vo veci T-145/07, dôkazy týkajúce sa porusenia v Nemecku poskytnuté spolocnostou Kone, ktorej spolupráca tiez spadala do bodu 23 písm. b) prvého odseku prvej zarázky tohto oznámenia, boli menej podrobné ako dôkazy poskytnuté spolocnostou Otis týkajúce sa kartelu v Luxembursku, Komisia zjavne neprekrocila svoju mieru volnej úvahy, ked priznala spolocnosti Otis znízenie pokuty o 40 % a spolocnosti Kone znízenie pokuty o 50 % za ich spoluprácu týkajúcu sa kartelov v Luxembursku a v Nemecku, kedze pridaná hodnota dôkazov sa podla bodu 21 uvedeného oznámenia posudzuje v závislosti od dôkazov, ktoré Komisia uz mala k dispozícii. 354 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze vsetky výhrady spolocnosti Otis týkajúce sa uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 na jej spoluprácu pri preukázaní porusenia v Luxembursku sa musia zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a proporcionality pri urcovaní znízenia pokút priznaného za spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002 355 V bode 614 oznámenia o výhradách Komisia uviedla, ze "zamýsla priznat znízenie [pokút] za spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci [z roku 2002], a to najmä vtedy, ked spolocnost nespochybní skutocnosti konstatované Komisiou, alebo ked poskytne doplnujúcu pomoc, ktorá umozní objasnit alebo doplnit tieto skutocnosti." 356 V odôvodnení c. 758 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze "vzhladom na to, ze bod 614 oznámenia o výhradách vyvolal v predmetnej veci ocakávania, [rozhodla sa] vykladat tento bod v prospech podnikov, ktoré na základe neho prispeli k preukázaniu skutkových okolností porusenia uvedeného v [napadnutom] rozhodnutí tým, ze nespochybnili skutkový stav alebo poskytli dalsie informácie alebo doplnujúce vysvetlenia." 357 Komisia teda priznala vsetkým úcastníkom styroch porusení s výnimkou jednak podnikov, ktorým bolo priznané oslobodenie od pokút (odôvodnenia c. 762, 817 a 839 napadnutého rozhodnutia), a jednak spolocnosti Kone v rámci kartelu v Holandsku (odôvodnenie c. 851 napadnutého rozhodnutia) znízenie pokuty o 1 % za ich spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002 z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu uvedeného v oznámení o výhradách (odôvodnenia c. 768, 774, 777, 794, 801, 806, 813, 824, 829, 835, 845, 854, 855 a 856 napadnutého rozhodnutia). 358 V prvom rade zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-145/07 sa domnievajú, ze sa môzu oprávnene domáhat znízenia pokút ulozených spolocnosti Otis za porusenia v Belgicku, v Nemecku a v Luxembursku aspon o 10 % z dôvodu nespochybnenia skutkových okolností uvedených v oznámení o výhradách. Takéto legitímne ocakávania podla uvedených zalobkýn vyplývajú z bodu 614 oznámenia o výhradách a z rozhodovacej praxe Komisie, podla ktorej podnik, ktorý nespochybní vecnú správnost skutocností, ktoré sa mu vytýkajú v oznámení o výhradách, má nárok na znízenie pokuty o 10 %. Zamestnanci Komisie údajne navyse poskytli uistenia v tomto zmysle právnemu zástupcovi spolocnosti Otis 7. marca 2006. 359 Po prvé je potrebné pripomenút, ze právo domáhat sa ochrany legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, ze správny orgán Únie tým, ze mu poskytol presné uistenia, vyvolal u neho dôvodné ocakávania [rozsudky Súdneho dvora zo 14. októbra 1999, Atlanta/Európske spolocenstvo, [70]C-104/97 P, Zb. s. I-6983, bod 52, a z 15. júla 2004, Di Lenardo a Dilexport, [71]C-37/02 a C-38/02, Zb. s. I-6911, bod 70; rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1998, Embassy Limousines & Services/Parlament, [72]T-203/96, Zb. s. II-4239, bod 74, a z 15. novembra 2007, Enercon/ÚHVT (Konvertor veternej energie), T-71/06, neuverejnený v Zbierke, bod 36]. 360 Nikto sa vsak nemôze odvolávat na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, pokial neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnút správny orgán (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. septembra 1995, Lefebvre a i./Komisia, [73]T-571/93, Zb. s. II-2379, bod 72, a z 29. januára 1998, Dubois et Fils/Rada a Komisia, [74]T-113/96, Zb. s. II-125, bod 68). Bez ohladu na formu ich oznámenia sú takýmito uisteniami informácie, ktoré sú presné a zhodujúce sa, neviazu sa na splnenie nijakej podmienky a pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. júla 1998, Mellett/Súdny dvor, [75]T-66/96 a T-221/97, Zb. VS s. I-A-449 a II-1305, body 104 a 107). 361 Je pravda, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 na rozdiel od oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ([76]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4) (dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996") nestanovuje nijaké znízenie pokút v prospech podnikov, ktoré nespochybnujú vecnú správnost skutkových okolností, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia v oznámení o výhradách. Komisia vsak v odôvodnení c. 758 napadnutého rozhodnutia uznala, ze bod 614 oznámenia o výhradách vyvolal u podnikov legitímne ocakávanie, ze nespochybnenie skutkového stavu bude viest k znízeniu pokuty nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002. 362 V bode 614 oznámenia o výhradách Komisia uviedla, ze "zamýsla priznat znízenie [pokút] za spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci [z roku 2002], a to najmä vtedy, ked spolocnost nespochybní skutocnosti konstatované Komisiou, alebo ked poskytne doplnujúcu pomoc, ktorá umozní objasnit alebo doplnit tieto skutocnosti." Takéto tvrdenie nemozno povazovat za presné uistenie, ktoré mohlo u zalobkýn vyvolat dôvodné ocakávania, ze im bude priznané znízenie pokút o viac ako 1 %. V bode 614 oznámenia o výhradách totiz nie je uvedený rozsah alebo sadzba znízenia, ktoré sa prípadne prizná dotknutým podnikom, takze tento bod nemohol v tejto súvislosti v ziadnom prípade vyvolat akúkolvek legitímnu dôveru. V tejto súvislosti tvrdenie zalobkýn - ktoré Komisia spochybnuje -, ze Komisia právnemu zástupcovi spolocnosti Otis na stretnutí [dôverné] oznámila, ze bod 614 oznámenia o výhradách sa uplatní rovnako ako v rámci oznámenia o spolupráci z roku 1996, nie je podlozené nijakým dôkazom a musí sa zamietnut. 363 Po druhé je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkýn, ze Komisia sa odklonila od svojej predchádzajúcej praxe, podla ktorej podnik, ktorý nespochybní vecnú správnost skutocností, ktoré sa mu vytýkajú v oznámení o výhradách, má nárok na znízenie pokuty, ktorá by mu bola ulozená, o 10 %, kedze ako bolo uvedené v bode 163 vyssie, rozhodovacia prax Komisie podla ustálenej judikatúry nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. 364 Zalobkyne navyse nespochybnujú, ze na ich ziadost sa vztahuje iba oznámenie o spolupráci z roku 2002, pricom táto ziadost bola navyse podaná výslovne na základe tohto oznámenia. Rozhodovacia prax Komisie alebo judikatúra týkajúca sa uplatnovania bodu D ods. 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci z roku 1996 teda v kazdom prípade nemôze vyvolat legitímnu dôveru zalobkýn, pokial ide o úroven znízenia pokút priznaného z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu týkajúceho sa kartelov v Belgicku, v Nemecku a v Luxembursku, zalozenú na bode 614 oznámenia o výhradách. 365 V druhom rade zalobkyne vo veci T-145/07 tvrdia, ze Komisia porusila zásadu proporcionality tým, ze im nepriznala znízenie z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu o 10 %. 366 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla zásady proporcionality akty institúcií Únie nesmú prekracovat hranice toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cielov sledovaných danou právnou úpravou, co znamená, ze v prípade, ak existuje volba medzi viacerými vhodnými opatreniami, je potrebné pouzit opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a ze spôsobené tazkosti nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, [77]C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 96, a rozsudok z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 232 vyssie, bod 223). 367 Pokial ide o sadzbu prípadného znízenia pokuty z dôvodu nespochybnenia skutkových okolností, je potrebné poukázat na to, ze z judikatúry vyplýva, ze v prípade podniku, ktorý výslovne vyhlási, ze nespochybnuje skutkové tvrdenia, na ktorých Komisia zakladá svoje výhrady, mozno konstatovat, ze prispel k ulahceniu úlohy Komisie spocívajúcej v objasnovaní a stíhaní porusení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, [78]T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 395, a SCA Holding/Komisia, [79]T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 157). 368 V odôvodnení c. 758 napadnutého rozhodnutia Komisia vsak uviedla, ze "v rámci rozsahu znízenia sa musí zohladnit skutocnost, ze spolupráca poskytnutá po zaslaní oznámenia o výhradách, ked Komisia uz preukázala vsetky zlozky porusenia a ked podnik uz vedel o vsetkých výsledkoch presetrovania a mal prístup k vysetrovaciemu spisu, môze Komisii pomôct pri presetrovaní nanajvýs vo velmi obmedzenej miere." Komisia dalej uviedla, ze "uznanie skutkového stavu je za týchto okolností vo vseobecnosti nanajvýs dôkazom, ktorý potvrdzuje skutkový stav, ktorý je podla názoru Komisie spravidla dostatocne preukázaný inými dôkazmi zalozenými v spise." 369 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 sa vyzaduje vysoký stupen spolupráce s Komisiou, pricom sa má navyse dosiahnut "väcsie zosúladenie medzi úrovnou znízenia pokút a hodnotou príspevku spolocnosti k stanoveniu porusenia [a významom prínosu spolocnosti k preukázaniu porusenia - neoficiálny preklad]" (bod 5 oznámenia o spolupráci z roku 2002). Na jednej strane teda na rozdiel od oznámenia o spolupráci z roku 1996 oznámenie o spolupráci z roku 2002 nestanovuje znízenie pokút z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu a na druhej strane, pokial ide o ziadosti predlozené Komisii podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, maximálne znízenie, ktoré môze dosiahnut podnik, ktorý nie je ani prvým ani druhým podnikom, ktorý splní podmienku stanovenú v bode 21 tohto oznámenia, ale ktorý predlozil dôkazy s významnou pridanou hodnotou vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala k dispozícii, predstavuje 20 %. 370 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy a vzhladom na skutocnost, ze znízenia priznané v prejednávanej veci za nespochybnenie skutkového stavu boli priznané nad rámec znízení pokút, ktoré uz boli priznané v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002, ako aj vzhladom na nízku hodnotu spolupráce poskytnutej po oznámení o výhradách (odôvodnenie c. 758 napadnutého rozhodnutia) Komisia bez toho, aby porusila zásadu proporcionality, nepriznala spolocnosti Otis znízenie pokút o 10 % z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu týkajúceho sa kartelov v Belgicku, v Nemecku a v Luxembursku. 371 V tretom rade zalobkyne vo veci T-145/07 poukazujú na to, ze Komisia nepriznala nijaké znízenie pokuty spolocnosti Otis za jej spoluprácu a jej doplnujúce vysvetlenia alebo za doplnujúce informácie, ktoré uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ako aj po predlození tejto odpovede, cím porusila legitímne ocakávania, ktoré údajne vyplynuli z bodu 614 oznámenia o výhradách. Otis má teda údajne nárok na dodatocné znízenie. 372 Po prvé, pokial ide o porusenie v Nemecku, Otis údajne poskytla doplnujúce vysvetlenia a doplnujúce informácie týkajúce sa najmä protiprávnych stretnutí. Komisia teda skôr, nez jej bola dorucená odpoved spolocnosti Otis na oznámenie o výhradách, údajne nemala dostatocné dôkazy na preukázanie uskutocnenia stretnutí [dôverné]. Tieto stretnutia sú údajne spomenuté v poznámke pod ciarou 333 napadnutého rozhodnutia. 373 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze na úcely posúdenia skutocností z hladiska clánku 81 ES nie je nevyhnutné, aby Komisia preukázala dátum stretnutí medzi sútazitelmi, a teda ani ich miesto (pozri bod 311 vyssie). 374 Okrem toho zo spisu a najmä z pripomienok spolocností Kone z 18. februára 2004 vyplýva, ze Komisia pred "doplnujúcou pomocou" spolocnosti Otis vedela o stretnutiach [dôverné], pricom toto posledné stretnutie navyse uz bolo spomenuté v bode 260 oznámenia o výhradách. 375 Za týchto okolností, a aj ked Otis skutocne informovala Komisiu po prijatí oznámenia o výhradách o konaní stretnutia [dôverné], o ktorom Komisia nevedela, Komisia bez toho, aby zjavne prekrocila svoju mieru volnej úvahy, nepriznala znízenie pokuty za doplnujúce informácie poskytnuté spolocnostou Otis v jej odpovedi na oznámenie o výhradách týkajúce sa konania styroch protiprávnych stretnutí v rámci porusenia v Nemecku. 376 Po druhé Otis vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a po jej predlození údajne poskytla doplnujúce informácie, ktoré Komisia údajne vôbec nevzala do úvahy. Otis údajne v [dôverné] k svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla opravy niektorých konstatovaní Komisie. V [dôverné] k svojej odpovedi na oznámenie o výhradách Otis údajne tiez poskytla informácie o prepustených zamestnancoch a v [dôverné] k svojej odpovedi na oznámenie o výhradách pripojila tlacenú verziu elektronického zoznamu, v ktorej boli odhalené skryté riadky obsahujúce doplnujúce informácie. Otis navyse údajne predlozila ekonomické dôkazy o pôsobnosti dohôd o výtahoch uplatnovaných v Nemecku. Okrem toho [dôverné] zástupcovia spolocnosti Otis sa údajne stretli so zamestnancami Komisie, ktorým bola vec pridelená, s cielom odpovedat na akékolvek otázky a prediskutovat dalsie moznosti pokracovania spolupráce spolocnosti Otis vo vysetrovaní. Napokon Otis údajne vysvetlila najnovsí vývoj judikatúry s cielom pomôct Komisii urcit správneho adresáta rozhodnutia v Luxembursku. 377 Je vsak potrebné konstatovat, ze ani jedna zo skutocností spomenutých v predchádzajúcom bode neposkytla spresnenia alebo uzitocné informácie, o ktorých by Komisia este nevedela. V [dôverné] k svojej odpovedi na oznámenie o výhradách tak Otis iba navrhla niekolko opráv týkajúcich sa "vedlajsích" alebo nepodstatných konstatovaní v uvedenom oznámení. Otis v podstate navrhla, aby v údajoch týkajúcich sa jej zamestnancov bolo uvedené, ze títo zamestnanci boli prípadne prepustení. V [dôverné] k svojej odpovedi na oznámenie o výhradách Otis poskytla údaje o prepustených zamestnancoch. Takáto informácia vsak nemôze ulahcit úlohu Komisie spocívajúcu v konstatovaní a ukoncení porusenia (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 167 vyssie, bod 589). Okrem toho výtlacok elektronického zoznamu, ktorý bol pripojený k odpovedi na oznámenie o výhradách, nemá nijakú doplnujúcu pridanú hodnotu, kedze Otis uz poskytla Komisii elektronickú verziu tohto zoznamu [dôverné]. Zalobkyne navyse nevysvetlili prípadný význam údajne skrytých informácií v elektronickej verzii tohto zoznamu. Pokial ide o údajné ekonomické dôkazy týkajúce sa pôsobnosti kartelu v Nemecku, tieto dôkazy neulahcili konstatovanie porusenia, kedze Komisia navyse neprijala tvrdenia spolocnosti Otis, podla ktorých trh s výtahmi a trh s vysokorýchlostnými výtahmi predstavovali dva samostatné trhy. Otis tiez nepreukázala, ako stretnutia s Komisiou v [dôverné] poskytli Komisii nové informácie, ktoré by ulahcili konstatovanie a ukoncenie porusenia. Napokon skutocnost, ze Otis poskytla Komisii právne argumenty týkajúce sa domnienky zodpovednosti materských spolocností vo vztahu k ich dcérskym spolocnostiam v snahe minimalizovat výsku pokút a v rozpore so stanoviskom Komisie, tiez neulahcila konstatovanie a ukoncenie porusení. 378 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze výhrady spolocnosti Otis týkajúce sa skutocnosti, ze Komisia jej odmietla priznat znízenie pokuty za poskytnutie vysvetlení a doplnujúcich informácií, tiez nemozno prijat. 379 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze tento zalobný dôvod sa musí v celom rozsahu zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 380 Zalobkyne vo veciach T-141/07 a T-145/07 tvrdia, ze výska pokút ulozených spolocnosti GTO musí byt obmedzená na 10 % jej obratu v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 381 Vzhladom na skutocnost, ze uvedené zalobkyne netvrdia, ze pokuta ulozená spolocnosti GTO v napadnutom rozhodnutí prekracuje maximálnu hranicu vo výske 10 % obratu dosiahnutého vsetkými podnikmi tvoriacimi hospodársku jednotku, ktorá sa dopustila porusení, v priebehu predchádzajúceho úctovného roka, je potrebné konstatovat, ze táto výhrada sa zhoduje s výhradami preskúmanými v bodoch 63 az 90 a 106 az 120 vyssie týkajúcimi sa pripísania správania spolocnosti GTO spolocnostiam UTC, OEC a Otis Belgicko. Z úvah týkajúcich sa týchto výhrad pritom vyplýva, ze Komisia oprávnene pricítala týmto spolocnostiam správanie ich dcérskej spolocnosti, s ktorou tieto spolocnosti tvoria jednu hospodársku jednotku. Tento zalobný dôvod sa teda musí zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality pri výpocte konecnej sumy pokút 382 Zalobkyna vo veci T-141/07 tvrdí, ze konecná suma pokuty, ktorá jej bola ulozená, je neprimeraná. 383 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ako bolo uvedené v bode 366 vyssie, podla zásady proporcionality akty institúcií Únie nesmú prekracovat hranice toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom v prípade, ak si mozno vybrat z viacerých vhodných opatrení, je potrebné pouzit opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené tazkosti nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom. 384 Z toho vyplýva, ze pokuty nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom, cize vo vztahu k dodrziavaniu pravidiel hospodárskej sútaze, a ze výska pokuty ulozenej podniku z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze musí byt primeraná vo vztahu k poruseniu posudzovanému ako celku, a to najmä s prihliadnutím na závaznost porusenia (rozsudok z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 232 vyssie, bod 224). Okrem toho Komisia je oprávnená pri stanovení výsky pokút vziat do úvahy potrebu zarucit dostatocne odstrasujúci úcinok pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 108, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Europa Carton/Komisia, [80]T-304/94, Zb. s. II-869, bod 89). 385 S cielom preukázat porusenie zásady proporcionality zalobkyna vo veci T-141/07 po prvé poukazuje na vnútrostátny rozmer predmetných praktík v Luxembursku, ktorých dopad na trh bol údajne obmedzený. Na tento úcel sa opiera výlucne o tvrdenia, ktoré uviedla v rámci zalobných dôvodov týkajúcich sa údajne nesprávnej kvalifikácie porusenia a údajne neprimeranej povahy východiskovej sumy pokuty ulozenej za porusenie v Luxembursku. Po druhé uvedená zalobkyna poukazuje na obmedzenú velkost spolocnosti GTO a na skutocnost, ze táto spolocnost bola údajne riadená úplne samostatne, a v tejto súvislosti sa odvoláva výlucne na tvrdenia, ktoré uviedla v rámci svojho zalobného dôvodu týkajúceho sa uplatnenia skupinového násobného koeficientu na úcely zohladnenia ciela odstrasenia pri stanovení východiskovej sumy jej pokuty. Po tretie uvedená zalobkyna tvrdí, ze v relevantnom období v Luxembursku neexistovala právna úprava týkajúca sa dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze ani vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze. Po stvrté uvedená zalobkyna na základe skutocností uvedených v rámci svojho zalobného dôvodu týkajúceho sa spolupráce v priebehu správneho konania tvrdí, ze úzko a vo velkej miere spolupracovala s Komisiou. 386 V nadväznosti na otázku v tejto súvislosti polozenú na pojednávaní zalobkyna vo veci T-141/07 potvrdila, ze tento zalobný dôvod nemá samostatný význam v porovnaní s ostatnými zalobnými dôvodmi, v ktorých uviedla rovnaké tvrdenia. Pokial teda ide o tvrdenia týkajúce sa obmedzenej velkosti trhu, údajne obmedzeného dopadu porusenia, údajne obmedzenej velkosti spolocnosti GTO a jej spolupráce pocas správneho konania, vzhladom na to, ze zalobkyna neuvádza iné skutocnosti ako tie, ktoré uviedla v rámci ostatných zalobných dôvodov uvedených na podporu svojej zaloby, je potrebné ich zamietnut z dôvodov uvedených v bodoch 148 az 165, 167 az 172, 238 az 242, 344 az 354 a 359 az 364 vyssie. 387 Pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze v Luxembursku neexistovala právna úprava týkajúca sa dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze a orgán hospodárskej sútaze, je potrebné zdôraznit, ze hoci je pravda, ze Luxembursko pocas trvania porusenia nemalo nijakú vnútrostátnu právnu úpravu týkajúcu sa dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze ani vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze, nariadenie c. 17 bolo podla jeho clánku 24 pocas celého trvania porusenia uplatnitelné vo vsetkých clenských státoch. Tento zalobný dôvod sa teda musí zamietnut. 388 Z toho vyplýva, ze zaloby sa musia zamietnut v celom rozsahu. O trovách 389 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 390 Kedze zalobkyne vo veciach T-141/07, T-142/07, T-145/07 a T-146/07 nemali vo veci úspech, je opodstatnené ulozit im povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Veci T-141/07, T-142/07, T-145/07 a T-146/07 sa spájajú na úcely vyhlásenia tohto rozsudku. 2. Zaloby sa zamietajú. 3. Vo veci T-141/07 je General Technic-Otis Sŕrl povinná nahradit trovy konania. 4. Vo veci T-142/07 je General Technic Sŕrl povinná nahradit trovy konania. 5. Vo veci T-145/07 sú Otis SA, Otis GmbH & Co. OHG, Otis BV a Otis Elevator Company povinné nahradit trovy konania. 6. Vo veci T-146/07 je United Technologies Corporation povinná nahradit trovy konania. Martins Ribeiro Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júla 2011. Podpisy Obsah Správne konanie Vysetrovanie Komisie Belgicko Nemecko Luxembursko Holandsko Oznámenie o výhradách Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad upravujúcich pripísanie zodpovednosti za porusenia clánku 81 ES, prezumpcie neviny, individuálnosti trestov a rovnosti zaobchádzania a na porusení práva na obhajobu a clánku 253 ES pri pripísaní porusení, ktorých sa dopustili dcérske spolocnosti, ich materským spolocnostiam Úvodné poznámky O pripísaní porusení, ktorých sa dopustili dcérske spolocnosti skupiny Otis, spolocnostiam UTC a OEC O pripísaní porusenia, ktorého sa dopustila GTO, spolocnostiam GT, Otis Belgicko, OEC a UTC - Napadnuté rozhodnutie - O pripísaní porusenia, ktorého sa dopustila GTO, spolocnosti GT - O pripísaní porusenia, ktorého sa dopustila GTO, spolocnostiam Otis Belgicko, OEC a UTC - O porusení práva na obhajobu - O porusení zásady rovnosti zaobchádzania O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998, zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, práva na obhajobu a clánku 253 ES pri stanovení východiskovej sumy pokút v závislosti od závaznosti porusení Úvodné poznámky Napadnuté rozhodnutie O kvalifikácii porusenia v Luxembursku ako "velmi závazného" O údajnej protiprávnosti východiskových súm pokút - O vseobecných východiskových sumách pokút - O konkrétnych východiskových sumách pokút O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998 a zásady proporcionality pri stanovení sadzby zvýsenia východiskovej sumy pokuty v závislosti od dlzky trvania porusenia v Nemecku O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998 a zásady proporcionality pri uplatnení skupinového násobného koeficientu na úcely zohladnenia ciela odstrasenia pri stanovení východiskovej sumy pokút O zalobnom dôvode zalozenom na porusení oznámenia o spolupráci z roku 2002 a clánku 253 ES a na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery, proporcionality, spravodlivosti, rovnosti zaobchádzania a práva na obhajobu O oznámení o spolupráci z roku 2002 O miere volnej úvahy Komisie a o preskúmaní súdmi Únie O spolupráci spolocnosti Otis pri preukázaní porusenia v Belgicku O spolupráci spolocnosti Otis pri preukázaní porusenia v Nemecku O spolupráci spolocnosti Otis pri preukázaní porusenia v Luxembursku O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a proporcionality pri urcovaní znízenia pokút priznaného za spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002 O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality pri výpocte konecnej sumy pokút O trovách __________________________________________________________________ ( [81]*1 ) Jazyky konania: francúzstina a anglictina. ( [82]1 ) Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXX0SWoe1/L95228-8904TMP.html#t-ECR_62007TJ0141_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:075:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:009:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0170&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0234&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0325&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0294&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0196&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0286&locale=SK 17. file:///tmp/lynxXXXX0SWoe1/L95228-8904TMP.html#t-ECR_62007TJ0141_SK_01-E0002 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0022&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0045&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0301&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0069&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0022&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0112&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0309&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0282&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0322&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0059&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0510&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0073&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0148&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0374&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0241&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0194&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=6202T?0259&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0116&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0161&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0068&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0289&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0101&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0229&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0214&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0380&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0410&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0371&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0104&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0037&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0203&locale=SK 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0571&locale=SK 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0113&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0066&locale=SK 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0180&locale=SK 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0352&locale=SK 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0327&locale=SK 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0304&locale=SK 81. file:///tmp/lynxXXXX0SWoe1/L95228-8904TMP.html#c-ECR_62007TJ0141_SK_01-E0001 82. file:///tmp/lynxXXXX0SWoe1/L95228-8904TMP.html#c-ECR_62007TJ0141_SK_01-E0002