Vec T-138/07 Schindler Holding Ltd a i. proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh montáze a údrzby výtahov a eskalátorov - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Manipulovanie verejných obchodných sútazí - Rozdelenie trhov - Urcenie cien" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Právo na spravodlivý proces - Neuplatnitelnost clánku 6 Európskeho dohovoru o ludských právach (Clánok 81 ES; Charta základných práv Európskej únie, clánok 47) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie a ukladajú sa pokuty - Trestnoprávny charakter - Neexistencia (Clánky 81 ES a 229 ES; nariadenie c. 1/2003, clánok 23 ods. 5 a clánok 31) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Pouzitie vyhlásení iných podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení, ako dôkazných prostriedkov - Prípustnost - Podmienky (Clánky 81 ES a 82 ES) 4. Akty institúcií - Oznámenie - Nezrovnalosti - Úcinky - Odklad lehoty na podanie zaloby (Clánok 230 piaty odsek ES a clánok 254 ods. 3 ES) 5. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia - Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou na dcérske spolocnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 6. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou na dcérske spolocnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 7. Právo Únie - Vseobecné zásady práva - Právna istota - Zákonnost trestov - Rozsah 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Volná úvaha priznaná Komisii clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 - Porusenie zásady zákonnosti trestov - Neexistencia - Predvídatelnost zmien stanovených usmerneniami (Clánok 229 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 a clánok 31; oznámenia Komisie 98/C 9/03 a 2002/C 45/03) 9. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Porusenia - Pokuty - Urcenie - Kritériá - Zvýsenie vseobecnej úrovne pokút (Nariadenie c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Vlastná právomoc Komisie vyplývajúca zo Zmluvy [Clánky 81 ES, 82 ES, clánok 83 ods. 1 ES a clánok 83 ods. 2 písm. a) a d) ES, clánok 202 tretia zarázka ES a clánok 211 prvá zarázka ES; nariadenia Rady c. 17 a 1/2003] 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Uplatnenie usmernení k metóde stanovovania pokút - Porusenie zásady zákazu retroaktivity trestných zákonov - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Uplatnenie usmernení k metóde stanovovania pokút - Prípustnost - Porusenie zásad ochrany legitímnej dôvery, transparentnosti a predvídatelnosti - Neexistencia (Oznámenie Komisie 1998/C 9/03) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Uplatnenie oznámenia o spolupráci - Porusenie zásad zákazu retroaktivity a ochrany legitímnej dôvery - Neexistencia (Oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Porusenie práva neprispiet k vlastnému obvineniu a zásad prezumpcie neviny a proporcionality - Neexistencia - Prekrocenie volnej úvahy Komisie pri prijatí oznámenia o spolupráci - Neexistencia (Clánok 81 ES; Charta základných práv Európskej únie, clánok 48; nariadenie Rady c. 1/2003, clánky 18 az 21 a 23; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, body 11 a 23) 15. Právo Únie - Zásady - Základné práva - Právo vlastnit majetok - Obmedzenia - Prípustnost (Clánky 81 ES, 82 ES a 295 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 16. Hospodárska sútaz - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Právna povaha (Oznámenie Komisie 98/C 9/03) 17. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Povinnost zohladnit konkrétny dopad na trh - Neexistencia - Prednostná úloha kritéria zalozeného na povahe porusenia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 18. Hospodárska sútaz - Pokuty - Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 253 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 19. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Povinnost zohladnit velkost trhu - Neexistencia (Oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A druhý odsek tretia zarázka) 20. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Zohladnenie skutocnej ekonomickej schopnosti podniku spôsobit skodu - Povinnost stanovit výsku pokuty proporcionálne k velkosti podniku - Neexistencia - Stanovenie výsky pokuty v závislosti od rozdelenia clenov kartelu do kategórií - Podmienky - Súdne preskúmanie (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 21. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti - Ukoncenie porusenia pred zásahom Komisie - Prípad závazného porusenia - Vylúcenie (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 tretia zarázka) 22. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti - Povinnost Komisie zohladnit program dotknutého podniku na dosiahnutie súladu s pravidlami hospodárskej sútaze - Neexistencia (Clánok 81 ES; nariadenie c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 23. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 24. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Postoj podniku pocas správneho konania - Posúdenie miery spolupráce poskytnutej kazdým podnikom, ktorý sa zúcastnil na karteli (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 25. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Miera volnej úvahy vyhradená Komisii - Hranice - Dodrziavanie zásady proporcionality - Podmienky (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 1. Zásada, podla ktorej má kazdý právo na spravodlivý proces, je vseobecnou zásadou práva Únie, potvrdenou clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie a zarucenou clánkom 6 Európskeho dohovoru o ludských právach. Táto zásada vychádza zo základných práv tvoriacich neoddelitelnú súcast vseobecných zásad práva Únie, ktorých dodrziavanie Súdny dvor zabezpecuje, pricom podnety získava z ústavných tradícií spolocných pre clenské státy, ako aj z usmernení, ktoré poskytuje najmä Európsky súd pre ludské práva. Hoci orgány Európskeho dohovoru o ludských právach tým, ze podali autonómny výklad pojmu "trestné obvinenie", vytvorili základ pre postupné rozsírenie uplatnovania trestnoprávneho aspektu clánku 6 na oblasti, ktoré formálne nepatria k tradicným kategóriám trestného práva, ako sú penazné sankcie ulozené za porusenie práva hospodárskej sútaze, pokial vsak ide o kategórie, ktoré netvoria súcast tvrdého jadra trestného práva, záruky poskytované trestnoprávnym aspektom tohto ustanovenia sa nemusia nevyhnutne uplatnovat v celom rozsahu. (pozri body 51, 52) 2. Rozhodnutia Komisie, ktorými sa ukladajú pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze, nemajú trestnoprávny charakter. Konanie, v rámci ktorého Komisia prijíma rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie a ukladajú pokuty, ktoré môze neskôr podliehat preskúmaniu súdov Únie, tak splna poziadavky clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ludských právach. Hoci je pravda, ze Komisia nie je súdom v zmysle clánku 6 tohto dohovoru, je napriek tomu povinná respektovat v priebehu správneho konania vseobecné zásady práva Únie. Okrem toho preskúmanie rozhodnutí Komisie, ktoré vykonávajú súdy Únie, zarucuje splnenie poziadaviek spravodlivého procesu v zmysle clánku 6 ods. 1 uvedeného dohovoru. V tejto súvislosti je potrebné, aby dotknutý podnik mohol predlozit akékolvek rozhodnutie, ktoré bolo takto voci nemu vydané, súdnemu orgánu s neobmedzenou právomocou, ktorý má najmä právomoc zmenit vydané rozhodnutie vo vsetkých skutkových aj právnych otázkach. Ked vsak súd Únie preskúmava zákonnost rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES, môze na základe návrhov zalobcov vykonat úplné preskúmanie týkajúce sa tak vecného zistenia skutkového stavu, ako aj právneho posúdenia skutkového stavu zo strany Komisie. Okrem toho tento súd disponuje v oblasti pokút neobmedzenou právomocou podla clánku 229 ES a clánku 31 nariadenia c. 1/2003. (pozri body 53 - 56) 3. Ziadne ustanovenie ani vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných podnikov. Ak by to bolo inak, bremeno preukázania správaní odporujúcich clánkom 81 ES a 82 ES, ktoré nesie Komisia, by nebolo mozné uniest a toto bremeno by bolo nezlucitelné s úlohou dohladu nad riadnym uplatnovaním týchto ustanovení, ktorú Komisii priznáva Zmluva. Vyhlásenie podniku obvineného z úcasti na karteli, ktorého správnost viaceré obvinené podniky spochybnujú, vsak nemozno povazovat za dostatocný dôkaz o predmetnom skutkovom stave, pokial nie je podporené inými dôkazmi. (pozri bod 57) 4. Vady postupu oznámenia rozhodnutia sa netýkajú samotného aktu, a teda nemajú vplyv na jeho zákonnost. Takéto vady môzu za urcitých okolností iba bránit zacatiu plynutia lehoty na podanie zaloby stanovenej v clánku 230 piatom odseku ES. Nie je tomu tak vtedy, ked sa zalobca nepochybne dozvedel o obsahu rozhodnutia a vyuzil svoje právo podat zalobu v lehote stanovenej v tomto clánku. (pozri bod 61) 5. Správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. V takej situácii sú totiz materská a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik. Skutocnost, ze materská a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, tak Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení. V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Za týchto okolností stací na to, aby sa bolo mozné domnievat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spolocnosti. Následne môze Komisia povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle. (pozri body 69 - 72, 82) 6. V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, si pripísanie protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti nevyzaduje preukázanie toho, ze materská spolocnost ovplyvnuje politiku dcérskej spolocnosti v konkrétnej oblasti, v ktorej dochádzalo k porusovaniu. Naopak, organizacné, hospodárske a právne väzby existujúce medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou môzu preukázat existenciu vplyvu materskej spolocnosti na stratégiu dcérskej spolocnosti a v dôsledku toho odôvodnit skutocnost, ze sa povazujú za jeden hospodársky subjekt. Ak teda Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost, môze rozhodnút, ze materská spolocnost spolocne a nerozdielne zodpovedá za zaplatenie pokuty ulozenej svojej dcérskej spolocnosti, ibaze materská spolocnost preukáze, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle. Skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty urcila materskej spolocnosti skupiny spolocností, totiz nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na tomto porusení, ale to, ze tvoria jediný podnik v zmysle clánku 81 ES. Okolnost, ze materská spolocnost nedávala svojim dcérskym spolocnostiam pokyny, ktoré by umoznili alebo podporovali kontakty odporujúce clánku 81 ES, a ze o nich nevedela, neumoznuje preukázat samostatnost uvedených dcérskych spolocností. Okolnost, ze dcérske spolocnosti sa podielali na samostatných poruseniach odlisnej povahy v styroch rôznych krajinách, tiez nemôze vyvrátit domnienku zodpovednosti, pokial Komisia nepripísala materskej spolocnosti správanie jej dcérskych spolocností na základe prípadnej súbeznosti zistených porusení. Rovnako skutocnost, ze materská spolocnost prijala kódex správania, ktorý mal zabránit porusovaniu práva hospodárskej sútaze zo strany dcérskych spolocností, a zodpovedajúce usmernenia jednak nic nemení na existencii porusenia konstatovaného vo vztahu k nej a jednak neumoznuje preukázat, ze uvedené dcérske spolocnosti urcovali svoju obchodnú politiku samostatne. Naopak uplatnovanie uvedeného kódexu svedcí skôr o tom, ze materská spolocnost skutocne ovládala obchodnú politiku svojich dcérskych spolocností. (pozri body 82, 85, 87, 88) 7. Zásada zákonnosti trestov je dôsledkom zásady právnej istoty, ktorá predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie a najmä vyzaduje, aby akákolvek právna úprava Únie, osobitne pokial ukladá alebo umoznuje ulozit sankcie, bola jasná a presná, aby dotknuté osoby mohli jednoznacne poznat práva a povinnosti, ktoré z nej vyplývajú, a v dôsledku toho mohli prijat nálezité opatrenia. Zásada zákonnosti trestov, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie tvoriacich základ spolocných ústavných tradícií clenských státov, je tiez zakotvená v rôznych medzinárodných zmluvách a najmä v clánku 7 Európskeho dohovoru o ludských právach. Táto zásada vyzaduje, aby zákon jasne vymedzoval porusenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokial právny subjekt môze zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdne orgány, zistit, aké konania alebo opomenutia zakladajú jeho trestnú zodpovednost. Okrem toho podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva sa jednoznacnost zákona posudzuje nielen z hladiska znenia relevantného ustanovenia, ale aj z hladiska spresnení vyplývajúcich z ustálenej a zverejnenej judikatúry. Táto zásada sa vztahuje tak na normy trestnoprávnej povahy, ako aj na osobitné administratívnoprávne nástroje, ktoré ukladajú alebo umoznujú ulozit administratívne sankcie. Uplatnuje sa nielen na normy, ktoré stanovujú znaky skutkovej podstaty porusenia, ale aj na normy, ktoré vymedzujú následky vyplývajúce z porusenia týchto uvedených noriem. Clánok 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ludských právach nevyzaduje, aby znenie ustanovení, na základe ktorých sa tieto sankcie ukladajú, bolo presné do tej miery, ze následky, ktoré môzu vyplynút z porusenia týchto ustanovení, sú predvídatelné s absolútnou istotou. Podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva totiz skutocnost, ze zákon priznáva diskrecnú právomoc, sama osebe neodporuje poziadavke predvídatelnosti pod podmienkou, ze rozsah a podmienky výkonu takej právomoci sú vymedzené so zretelom na sledovaný legitímny ciel dostatocne jasne, aby jednotlivcovi poskytovali primeranú ochranu proti svojvôli. V tejto súvislosti Európsky súd pre ludské práva okrem samotného znenia zákona zohladnuje skutocnost, ci pouzité neurcité pojmy boli spresnené v ustálenej a zverejnenej judikatúre. (pozri body 95 - 97, 99) 8. Pokial ide o zákonnost clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 z hladiska zásady zákonnosti trestov, normotvorca Únie nepriznal Komisii neprimeranú alebo svojvolnú mieru volnej úvahy pri stanovovaní pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Po prvé totiz toto ustanovenie obmedzuje výkon uvedenej miery volnej úvahy zavedením objektívnych kritérií, ktoré Komisia musí dodrziavat. V tejto súvislosti na jednej strane výska pokuty, ktorú mozno ulozit, má vycíslitelnú a absolútnu hornú hranicu, ktorá sa vypocítava v závislosti od konkrétneho podniku pre kazdý prípad porusenia, takze maximálna výska pokuty, ktorú mozno ulozit danému podniku, je stanovitelná vopred. Toto ustanovenie na druhej strane ukladá Komisii povinnost stanovit pokuty v kazdom posudzovanom prípade s prihliadnutím nielen na závaznost porusenia, ale aj na dlzku trvania porusenia. Po druhé pri výkone svojej diskrecnej právomoci v súvislosti s pokutami ulozenými na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 musí Komisia respektovat vseobecné právne zásady, osobitne zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Po tretie v záujme zabezpecenia predvídatelnosti a transparentnosti konania Komisie je výkon diskrecnej právomoci zo strany Komisie tiez obmedzený pravidlami správania, ktoré si stanovila v oznámení o oslobodení od pokút a o znízení pokút v prípadoch kartelov a v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO. Na tento úcel uvedené oznámenie a usmernenia na jednej strane stanovujú pravidlá správania, od ktorých sa Komisia nemôze odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásady rovnakého zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery, a na druhej strane zabezpecujú právnu istotu dotknutých podnikov, kedze stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút ulozených na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Okrem toho prijatie uvedených usmernení a následne prijatie usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 Komisiou vzhladom na to, ze spadalo do zákonného rámca vymedzeného clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, len prispelo k spresneniu obmedzení výkonu diskrecnej právomoci Komisie, ktoré vyplývajú uz z týchto ustanovení, pricom vsak z neho nemozno vyvodit záver, ze normotvorca Únie pôvodne nedostatocne stanovil obmedzenia právomoci Komisie v predmetnej oblasti. Po stvrté podla clánku 229 ES a clánku 31 nariadenia c. 1/2003 má súd Únie neobmedzenú právomoc rozhodovat o zalobách proti rozhodnutiam, ktorými Komisia ulozila pokuty, a môze tak nielen zrusit tieto rozhodnutia, ale tiez ulozenú pokutu zrusit, znízit alebo zvýsit. Správna prax Komisie, ktorá je známa a dostupná, teda podlieha úplnému preskúmaniu súdov Únie. Toto preskúmanie prostredníctvom ustálenej a zverejnovanej judikatúry umoznilo spresnit neurcité pojmy, ktoré mohol clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a neskôr clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 obsahovat. Obozretný hospodársky subjekt tak môze, za prípadnej pomoci právneho poradcu, s dostatocnou presnostou predvídat metódu výpoctu a rádovú výsku pokút, ktoré mu hrozia za dané správanie. Skutocnost, ze tento subjekt nemôze vopred poznat presnú výsku pokút, ktoré Komisia v jednotlivých prípadoch ulozí, nemôze predstavovat porusenie zásady zákonnosti trestov. (pozri body 101, 102, 105 - 108) 9. Pokial ide o zvýsenie úrovne pokút v nadväznosti na prijatie usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, Komisia môze kedykolvek prispôsobit úroven pokút, ak si to vyzaduje úcinné uplatnovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, takze takéto pozmenenie správnej praxe mozno povazovat za objektívne odôvodnené cielom vseobecného predchádzania porusovaniu pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Zvýsenie pokút sa teda nemôze samo osebe povazovat za nezákonné s ohladom na zásadu zákonnosti trestov, pokial neprekracuje právny rámec vymedzený clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. (pozri bod 112) 10. Pokial ide o právomoc Komisie ukladat pokuty za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, právomoc ulozit takéto pokuty sa nemôze povazovat za pôvodne prislúchajúcu Rade, ktorá ju zverila ci jej výkonom poverila Komisiu v zmysle clánku 202 tretej zarázky ES. V súlade s ustanoveniami clánkov 81 a 82 ES, clánku 83 ods. 1 ES, clánku 83 ods. 2 písm. a) a d) ES a clánku 202 tretej zarázky ES, táto právomoc spadá do úlohy zverenej Komisii zabezpecovat uplatnovanie práva Únie, pricom táto úloha, pokial ide o uplatnovanie clánkov 81 ES a 82 ES, bola spresnená, upravená a formalizovaná nariadeniami c. 17 a c. 1/2003. Právomoc ukladat pokuty, ktorú tieto nariadenia priznávajú Komisii, teda vyplýva z ustanovení samotnej Zmluvy a jej cielom je umoznit úcinné uplatnovanie zákazov stanovených v uvedených clánkoch. (pozri bod 115) 11. Zásada zákazu retroaktivity trestných zákonov zakotvená v clánku 7 Európskeho dohovoru o ludských právach predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá sa musí dodrziavat pri ukladaní pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, a vyzaduje, aby ulozené sankcie zodpovedali sankciám stanoveným v case spáchania porusenia. Prijatie usmernení, ktoré môzu zmenit vseobecnú politiku hospodárskej sútaze Komisie v oblasti pokút, môze v zásade spadat do pôsobnosti zásady zákazu retroaktivity. Pokial ide o respektovanie zásady zákazu retroaktivity usmerneniami k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, zvýsenie úrovne pokút spadá do právneho rámca vymedzeného clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, kedze tieto usmernenia v bode 5 písm. a) výslovne stanovujú, ze ulozené pokuty nesmú v nijakom prípade prekrocit maximálnu hranicu 10 % obratu stanovenú v uvedených ustanoveniach. Zásadná inovácia uvedených usmernení spocíva v tom, ze ako východisková suma pre výpocet sa berie základná ciastka urcená podla rozpätí stanovených na tento úcel, pricom tieto rozpätia odrázajú rôzne stupne závaznosti porusenia, ale samy osebe nemajú vztah k relevantnému obratu. Táto metóda teda v podstate spocíva v - hoci aj relatívnej a pruznej - tarifikácii pokút. Skutocnost, ze Komisia ulozila v minulosti pokuty v urcitej výske za urcité typy porusení, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto výsku v rozsahu stanovenom v nariadeniach c. 17 a c. 1/2003, ak je to potrebné na implementáciu politiky hospodárskej sútaze Únie. Naopak úcinné uplatnovanie pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze si vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky. Z toho vyplýva, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu pokuty, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí úroven pokút pouzívanú v minulosti, ani v metódu ich stanovenia. Uvedené podniky preto musia pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení úrovne pokút v porovnaní s úrovnou uplatnovanou v minulosti. Za týchto okolností uvedené usmernenia neporusujú zásadu zákazu retroaktivity tým, ze viedli k ulozeniu pokút, ktoré sú vyssie ako pokuty ukladané v minulosti, alebo ze doslo k prekroceniu hraníc predvídatelnosti. Usmernenia a najmä nová metóda výpoctu pokút, ktorá je v nich obsiahnutá, aj keby táto metóda mala za následok zvýsenie ulozených pokút, boli totiz primerane predvídatelné. (pozri body 118, 119, 123 - 128, 133) 12. Komisia zverejnila usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO a uviedla v nich metódu výpoctu, ktorú sa zaviazala dodrzat v kazdom jednotlivom prípade v záujme transparentnosti a na zvýsenie právnej istoty dotknutých podnikov. Komisia sa prijatím takýchto pravidiel správania a tým, ze ich zverejnením oznámila, ze ich v budúcnosti uplatní na prípady, ktorých sa týkajú, sama obmedzuje vo výkone svojej diskrecnej právomoci a nemôze sa od nich odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery. Usmernenia vseobecne a abstraktne urcujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút, a v dôsledku toho zaistujú právnu istotu podnikov. Na druhej strane obozretný hospodársky subjekt môze za prípadnej pomoci právneho poradcu s dostatocnou presnostou predvídat metódu výpoctu a rádovú výsku pokút, ktoré mu hrozia za dané správanie. Je pravda, ze hospodársky subjekt nemôze na základe týchto usmernení vopred poznat presnú výsku pokuty, ktorú Komisia v jednotlivom prípade ulozí. Z dôvodu závaznosti porusení, ktoré má Komisia sankcionovat, vsak ciele potlacovania a odstrasovania odôvodnujú, ze dotknutým podnikom sa znemozní odhadnút zisk, ktorý by im vyplynul z úcasti na porusení tým, ze by vopred zohladnili výsku pokuty, ktorá im bude z dôvodu tohto protiprávneho správania ulozená. (pozri body 135, 136, 201, 202) 13. Zohladnenie oznámenia o oslobodení od pokút a o znízení pokút v prípadoch kartelov pocas stanovovania výsky pokút ukladaných za porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze neporusuje ani zásadu zákazu retroaktivity, ani zásadu ochrany legitímnej dôvery. Prvá z týchto dvoch zásad totiz nebráni uplatneniu usmernení majúcich prípadne za následok zvýsenie pokút pod podmienkou, ze politiku, ktorú uskutocnujú, bolo mozné rozumne predvídat. Pokial ide o druhú zásadu, hospodárske subjekty nemôzu legitímne verit, ze zostane zachovaná existujúca situácia, ktorú môzu institúcie v rámci svojej diskrecnej právomoci zmenit. (pozri body 143, 144) 14. Hoci je pravda, ze na základe vseobecných zásad práva Únie, ktorých neoddelitelnou súcastou sú základné práva a z hladiska ktorých sa musia právne predpisy Únie vykladat, podniky majú právo na to, aby ich Komisia nenútila k priznaniu ich úcasti na porusení pravidiel hospodárskej sútaze, Komisia je oprávnená zohladnit pri stanovení výsky pokuty pomoc, ktorú jej podnik dobrovolne poskytol na úcely preukázania existencie porusenia. V tejto súvislosti je spolupráca podla oznámenia o oslobodení od pokút a o znízení pokút v prípadoch kartelov pre dotknutý podnik úplne dobrovolná. Dotknutý podnik totiz nie je nijakým spôsobom nútený, aby predlozil dôkazy týkajúce sa údajného kartelu. Miera spolupráce, ktorú chce podnik v priebehu správneho konania poskytnút, teda závisí výlucne od jeho slobodného rozhodnutia a v ziadnom prípade nie je stanovená oznámením o spolupráci. Navyse ziadne ustanovenie tohto oznámenia nevyzaduje, aby dotknutý podnik nespochybnil alebo neopravil nesprávne skutkové tvrdenia iného podniku. Toto oznámenie neporusuje ani zásadu in dubio pro reo, ani zásadu prezumpcie neviny, tak ako vyplýva okrem iného z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ludských právach, ktorá je rovnako súcastou základných práv, ktoré sú podla judikatúry Súdneho dvora, ktorá bola navyse potvrdená clánkom 6 ods. 2 EÚ, ako aj clánkom 48 Charty základných práv Európskej únie, uznané v právnom poriadku Únie. Spolupráca podla tohto oznámenia je totiz na jednej strane pre dotknutý podnik úplne dobrovolná a nevyplýva z nej nijaká povinnost podniku predlozit dôkazy a na druhej strane nemá vplyv na povinnost Komisie, ktorá v súvislosti so zisteným porusením znása dôkazné bremeno predlozit dôkazy, ktoré môzu z právneho hladiska dostatocne dolozit existenciu skutkových okolností zakladajúcich porusenie. Na tento úcel Komisia môze vychádzat bez toho, aby porusila zásadu prezumpcie neviny, nielen z dokumentov, ktoré získala pri kontrolách podla nariadení c. 17 a c. 1/2003 alebo ktoré získala na základe ziadostí o informácie podla uvedených nariadení, ale aj z dôkazov, ktoré jej podnik dobrovolne predlozil podla tohto oznámenia. Oznámenie o spolupráci neporusuje ani zásadu proporcionality. Toto oznámenie sa javí ako vhodný a nevyhnutný nástroj na preukázanie existencie tajných horizontálnych kartelov, a teda na usmernenie správania podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Hoci totiz nástroje uvedené v clánkoch 18 az 21 nariadenia c. 1/2003, konkrétne ziadosti o informácie a inspekcie, predstavujú nevyhnutné opatrenia pri stíhaní porusení práva hospodárskej sútaze, tajné kartely je casto tazké zistit a objasnit bez spolupráce dotknutých podnikov. Úcastník kartelu, ktorý chce ukoncit svoju úcast, tak môze byt odradený od informovania Komisie o karteli z dôvodu vysokej pokuty, ktorá mu hrozí. Oznámenie o spolupráci má tým, ze stanovuje priznanie oslobodenia od pokút alebo výrazné znízenie pokuty pre podniky, ktoré predlozia Komisii dôkazy o existencii horizontálneho kartelu, zabránit tomu, aby takýto úcastník neposkytol Komisii informácie o existencii kartelu. Napokon, Komisia si bez toho, aby prekrocila právomoci, ktoré jej vyplývajú z nariadenia c. 1/2003, stanovila v oznámení o spolupráci pravidlá správania na usmernenie výkonu svojej diskrecnej právomoci v oblasti urcovania pokút s cielom zohladnit najmä správanie podnikov v priebehu správneho konania a tým lepsie zarucit rovnost zaobchádzania s dotknutými podnikmi. Komisia je totiz oprávnená, ale nie povinná ulozit pokutu podniku, ktorý porusil clánok 81 ES. Okrem toho clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 neobsahuje taxatívny výpocet kritérií, ktoré môze Komisia vziat do úvahy pri stanovení výsky pokuty. Správanie podniku v priebehu správneho konania teda môze patrit k faktorom, ktoré je potrebné zohladnit pri stanovení výsky pokuty. (pozri body 149, 150, 153, 155, 160, 162, 163, 168, 169, 171, 174 - 176) 15. Právomoci Spolocenstva sa musia vykonávat v súlade s medzinárodným právom. Právo vlastnit majetok nie je chránené len medzinárodným právom, ale patrí tiez k vseobecným zásadám práva Únie. Prednost medzinárodného práva pred právom Únie sa vsak nevztahuje na primárne právo a osobitne na vseobecné zásady, medzi ktoré patria základné práva. V tejto súvislosti právo vlastnit majetok nie je absolútnym privilégiom, ale treba ho posudzovat s ohladom na jeho spolocenskú funkciu. V dôsledku toho môze byt výkon práva vlastnit majetok obmedzený pod podmienkou, ze toto obmedzenie skutocne zodpovedá cielom vseobecného záujmu sledovaným Spolocenstvom a nepredstavuje vzhladom na sledovaný ciel neprimeraný a neprípustný zásah do samotnej podstaty takto zaruceného práva. Kedze uplatnovanie clánkov 81 ES a 82 ES predstavuje jeden z aspektov verejného záujmu Spolocenstva, na základe týchto clánkov mozno obmedzit výkon práva vlastnit majetok pod podmienkou, ze takéto obmedzenia nie sú neprimerané a nezasahujú do samotnej podstaty tohto práva. (pozri body 187 - 190) 16. Aj ked usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nemozno kvalifikovat ako právne pravidlá, ktoré by bol správny orgán povinný v kazdej situácii dodrziavat, stanovujú orientacné pravidlá postupu správneho orgánu, od ktorých sa nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Komisia sa prijatím takýchto pravidiel správania a tým, ze ich zverejnením oznámila, ze ich v budúcnosti uplatní na prípady, ktorých sa týkajú, sama obmedzuje vo výkone svojej diskrecnej právomoci a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery. Okrem toho uvedené usmernenia vseobecne a abstraktne urcujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút, a ktorá v dôsledku toho zaistuje právnu istotu podnikov. (pozri body 200 - 202) 17. Závaznost porusení práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa musí urcit na základe velkého mnozstva skutocností, akými sú najmä konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa nevyhnutne musia zohladnit. V súlade s bodom 1 A prvým odsekom usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO Komisia musí v rámci posúdenia závaznosti porusenia vykonat posúdenie konkrétneho dopadu na trh iba vtedy, ked sa zdá, ze tento dopad je meratelný. Komisia musí pri posudzovaní tohto dopadu vychádzat z hospodárskej sútaze, aká by normálne existovala, keby k poruseniu nedoslo. Pokial teda zalobcovia nepreukazujú, ze konkrétny dopad kartelov bol meratelný, nie je Komisia povinná zohladnit konkrétny dopad porusení na úcely posúdenia ich závaznosti. Úcinok protisútazného postupu nie je totiz urcujúcim kritériom pri posudzovaní závaznosti porusenia. Skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú uz svojou povahou závazné, ako je rozdelenie trhov. Povaha porusenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného". Z opisu velmi závazných porusení v uvedených usmerneniach vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom je najmä rozdelenie trhov, môzu mat iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného" bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznacovat osobitným dopadom alebo geografickým rozsahom a bez toho, aby nezohladnenie konkrétneho dopadu porusení mohlo viest k poruseniu zásady prezumpcie neviny. Za týchto okolností nezávisle od údajne rozmanitej struktúry kartelov porusenia pravidiel hospodárskej sútaze konstatované v rozhodnutí Komisie patria uz svojou povahou medzi najzávaznejsie porusenia clánku 81 ES, pokial spocívajú v tajných dohodách medzi sútazitelmi o tom, ze si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, ze si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáze nových výtahov a/alebo eskalátorov a ze si nebudú konkurovat, pokial ide o údrzbu a modernizáciu výtahov a eskalátorov. Okrem toho, ze spôsobujú vázne narusenie hospodárskej sútaze, tieto kartelové dohody odporujú hlavnému cielu Zmluvy týkajúcemu sa integrácie trhu Spolocenstva tým, ze zaväzujú úcastníkov k respektovaniu existencie oddelených trhov, casto vymedzených podla státnych hraníc, co vedie k izolácii týchto trhov. Takéto porusenia, najmä v prípade horizontálnych kartelov, sú kvalifikované ako osobitne závazné alebo ako zjavné porusenia. (pozri body 198, 214, 215, 221 - 223, 234, 235, 254) 18. Pokial ide o rozhodnutia Komisie, ktorými sa konstatuje porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze a ukladajú pokuty, poziadavky podstatnej formálnej nálezitosti, ktorú predstavuje povinnost odôvodnenia, sú splnené vtedy, ked vo svojom rozhodnutí Komisia uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili posúdit závaznost a trvanie porusenia, bez toho, aby v nom bola povinná uviest podrobnejsie vysvetlenie alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty. Pokial Komisia v napadnutom rozhodnutí uvedie, ze východiskové sumy pokút boli stanovené s prihliadnutím na povahu porusení a rozsah relevantného geografického trhu a ze analyzovala závaznost porusení vo vztahu k vlastnostiam úcastníkov, pricom pre kazdé porusenie rozlísila dotknuté podniky v závislosti od ich obratov na trhu s výrobkami, ktoré boli predmetom kartelu v krajine, ktorej sa porusenie týkalo, kritériá posúdenia, ktoré umoznili Komisii zmerat závaznost zistených porusení, sú v napadnutom rozhodnutí dostatocne uvedené v súlade s clánkom 253 ES. (pozri body 203, 240, 243 - 245) 19. Pokial ide o rozhodnutia Komisie, ktorými sa konstatuje porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze a ukladajú pokuty, velkost relevantného trhu v zásade nie je povinným faktorom, ale len jednou z okolností relevantných na úcely posúdenia závaznosti porusenia, pricom Komisia navyse nie je povinná vymedzit relevantný trh alebo posúdit jeho velkost, pokial má predmetné porusenie protisútazný ciel. Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO totiz nestanovujú, ze suma pokút sa vypocíta v závislosti od celkového obratu alebo od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nebránia vsak ani tomu, aby sa tieto obraty vzali do úvahy pri stanovení výsky pokuty s cielom dodrzat vseobecné zásady práva Únie, pokial si to okolnosti vyzadujú. Za týchto okolností nie sú neprimerané východiskové sumy pokút, ktoré boli stanovené za porusenie, ku ktorému doslo v Luxembursku, zodpovedajúce jednej polovici minimálnej hodnoty, ktorá je standardne stanovená v usmerneniach pre velmi závazné porusenie. (pozri body 247, 248) 20. V rámci výpoctu pokút ulozených na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 je rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi neoddelitelne späté s výkonom právomocí, ktoré plynú Komisii z tohto ustanovenia. V rámci svojho priestoru na volnú úvahu Komisia totiz musí individuálne prispôsobit sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík dotknutých podnikov, aby v kazdom jednotlivom prípade zabezpecila plnú úcinnost pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO tak pre porusenie urcitej závaznosti môze byt nevyhnutné v prípade, ktorý sa týka viacerých podnikov, ako sú kartely, vázit vseobecnú východiskovú sumu, aby sa dosiahla konkrétna východisková suma zohladnujúca váhu, a teda skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili porusenia rovnakej povahy. Osobitne je nevyhnutné brat do úvahy skutocnú hospodársku schopnost porusovatelov spôsobit znacnú skodu iným subjektom na trhu, najmä spotrebitelom. Okrem toho právo Únie neobsahuje vseobecne uplatnitelnú zásadu, podla ktorej musí byt sankcia primeraná vo vztahu k významu podniku na trhu s výrobkami, ktorý je predmetom porusenia. Napokon, pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia v závislosti od zaradenia clenov kartelu do kategórií, pri posudzovaní, ci je také rozdelenie v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality, sa súd Únie v rámci skúmania zákonnosti výkonu diskrecnej právomoci, ktorú ma Komisia v predmetnej oblasti, musí obmedzit na preskúmanie koherentnosti a objektívnej odôvodnenosti tohto rozdelenia. Okrem toho podla vyssie uvedených usmernení k metóde stanovovania pokút zásada rovnakého postihu za to isté konanie môze viest k ulozeniu rôznych pokút dotknutým podnikom bez toho, aby sa toto rozlisovanie riadilo aritmetickým výpoctom. (pozri body 255 - 258, 263, 265) 21. Polahcujúcu okolnost na základe bodu 3 tretej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nemozno uznat v prípade, ak sa porusenie skoncilo este pred prvým zásahom Komisie. O polahcujúcu okolnost v zmysle uvedeného ustanovenia totiz logicky môze íst len vtedy, ked bol podnet na ukoncenie protisútazného správania dotknutých podnikov vyvolaný zásahom Komisie. Úcelom tohto ustanovenia je v prípade, ked Komisia zacne v tomto smere vysetrovanie, podnietit podniky, aby okamzite ukoncili svoje protisútazné správanie, takze znízenie pokuty z tohto dôvodu nemozno pouzit v prípade, ak sa porusenie skoncilo este pred prvým zásahom Komisie. Uplatnenie znízenia za takých okolností by totiz viedlo k dvojitému zohladneniu dlzky trvania porusenia pri stanovení výsky pokút. (pozri bod 274) 22. Prijatie programu na dosiahnutie súladu s pravidlami hospodárskej sútaze podnikom, ktorý sa dopustil porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, nezaväzuje Komisiu, aby znízila pokutu na základe tejto skutocnosti. Okrem toho, hoci je iste dôlezité, aby podnik prijal opatrenia na zabránenie tomu, aby sa jeho zamestnanci v budúcnosti dopústali dalsieho porusovania sútazného práva Únie, prijatie takých opatrení nic nemení na existencii konstatovaného porusenia. Komisia preto nie je povinná prihliadnut na túto okolnost ako na polahcujúcu okolnost, najmä ak porusenia konstatované v napadnutom rozhodnutí predstavujú zjavné porusenie clánku 81 ES. (pozri bod 282) 23. Oznámenie o oslobodení od pokút a o znízení pokút v prípadoch kartelov je nástroj, ktorého úcelom je urcit v súlade s predpismi vyssej právnej sily kritériá, ktoré Komisia zamýsla uplatnovat v rámci výkonu svojej diskrecnej právomoci pri stanovovaní pokút ukladaných za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva samoobmedzenie tejto právomoci, ktoré vsak nie je nezlucitelné so zachovaním znacnej miery volnej úvahy Komisie. Komisia teda disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posudzovaní otázky, ci majú dôkazy predlozené podnikom, ktorý poziadal o uplatnenie oznámenia o spolupráci, významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia. Rovnako po konstatovaní, ze dôkazy predstavujú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci, Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy, ked má stanovit presnú úroven znízenia pokuty, ktoré sa má priznat dotknutému podniku. Bod 23 písm. b) prvý odsek oznámenia o spolupráci totiz stanovuje pásma na znízenie pokuty pre rôzne kategórie dotknutých podnikov. Vzhladom na uvedenú mieru volnej úvahy jej súd Únie môze vytknút iba zjavné prekrocenie tejto miery volnej úvahy. Za týchto podmienok Komisia zjavne neprekracuje svoju mieru volnej úvahy, ked sa domnieva, ze významnú pridanú hodnotu nemá vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, ze v urcitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, kedze takéto vyhlásenie výrazne neulahcuje úlohu Komisie, a teda nepostacuje na odôvodnenie znízenia pokuty z dôvodu spolupráce. (pozri body 295, 296, 298 - 300, 309, 311) 24. V rámci posúdenia spolupráce poskytnutej úcastníkmi kartelu pocas správneho konania Komisia nemôze porusit zásadu rovnosti zaobchádzania. Pokial totiz postavenie jednotlivých podnikov sankcionovaných pokutou za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze nie je porovnatelné, Komisia neporusí zásadu rovnosti zaobchádzania, ked prizná znízenia pokút urcitým podnikom podla pridanej hodnoty ich spolupráce a odmietne priznat inému podniku takéto znízenie podla oznámenia o oslobodení od pokút a o znízení pokút v prípadoch kartelov. V tejto súvislosti sa pridaná hodnota spolupráce posudzuje v závislosti od dôkazov, ktoré Komisia uz má k dispozícii. Ked teda podnik predlozí dôkazy, ktoré nie sú rozhodujúce pre preukázanie existencie kartelu, ale ktoré iba posilnujú schopnost Komisie preukázat porusenie tým, ze potvrdzujú dôkazy, ktoré uz má k dispozícii, alebo ked taký podnik predlozí Komisii dôkazy s významnou pridanou hodnotou az niekolko mesiacov po iných podnikoch a v kazdom prípade nepredlozí listinné dôkazy z relevantného obdobia, Komisia zjavne neprekrocí svoju mieru volnej úvahy, ked pre takýto podnik stanoví znízenie pokuty na velmi nízke percento. (pozri body 313, 315, 319, 335, 336, 344, 347) 25. Pokial ide o dodrzanie zásady proporcionality v rámci stanovovania výsky pokút za porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, takéto pokuty nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom, cize vo vztahu k dodrziavaniu pravidiel hospodárskej sútaze, a výska pokuty ulozenej podniku z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze musí byt primeraná vo vztahu k poruseniu posudzovanému ako celku, a to najmä s prihliadnutím na závaznost porusenia. Okrem toho Komisia je oprávnená pri stanovení výsky pokút vziat do úvahy potrebu zarucit dostatocne odstrasujúci úcinok pokút. V tejto súvislosti po prvé kartely spocívajúce predovsetkým v tajných dohodách medzi sútazitelmi o tom, ze si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, ze si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáze nových výtahov a/alebo eskalátorov a ze si nebudú konkurovat, pokial ide o údrzbu a modernizáciu výtahov a eskalátorov, predstavujú porusenia, ktoré uz svojou povahou patria medzi najzávaznejsie porusenia clánku 81 ES. Po druhé Komisia môze pri výpocte výsky pokút zohladnit najmä velkost a hospodársku silu hospodárskej jednotky, ktorá koná ako podnik v zmysle clánku 81 ES. Relevantný podnik, ktorý treba vziat do úvahy, vsak nezodpovedá kazdej dcérskej spolocnosti, ktorá sa zúcastnila na porusení, ale materskej spolocnosti a jej dcérskym spolocnostiam. Po tretie, pokial ide o primeranost pokút vo vztahu k velkosti a hospodárskej sile predmetných hospodárskych jednotiek, Komisia je povinná respektovat maximálnu hranicu vo výske 10 % uvedenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorej cielom je zabránit neprimeranosti pokút vo vztahu k významu podniku. Celkovú výsku pokút predstavujúcu priblizne 2 % konsolidovaného obratu dotknutého podniku pocas hospodárskeho roka predchádzajúceho prijatiu napadnutého rozhodnutia vsak nemozno povazovat za neprimeranú vo vztahu k velkosti tohto podniku. (pozri body 367 - 370) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 13. júla 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh montáze a údrzby výtahov a eskalátorov - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Manipulovanie verejných obchodných sútazí - Rozdelenie trhov - Urcenie cien" Vo veci T-138/07, Schindler Holding Ltd, so sídlom v Hergiswile (Svajciarsko), Schindler Management AG, so sídlom v Ebikone (Svajciarsko), Schindler SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), Schindler Deutschland Holding GmbH, so sídlom v Berlíne (Nemecko), Schindler Sŕrl, so sídlom v Luxemburgu (Luxembursko), Schindler Liften BV, so sídlom v Haagu (Holandsko), v zastúpení: R. Bechtold, W. Bosch, U. Soltész a S. Hirsbrunner, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: K. Mojzesowicz a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Rada Európskej únie, v zastúpení: M. Simm a G. Kimberley, splnomocnené zástupkyne, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 512 v konecnom znení z 21. februára 2007 o konaní podla clánku 81 [ES] (vec COMP/E-1/38.823 - Výtahy a eskalátory) alebo subsidiárne na znízenie pokút ulozených zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyna), sudcovia N. Wahl a A. Dittrich, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 17. septembra 2009, vyhlásil tento Rozsudok 1 Predmetom prejednávanej veci je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 512 v konecnom znení z 21. februára 2007 o konaní podla clánku 81 [ES] (vec COMP/E-1/38.823 - Výtahy a eskalátory) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. marca 2008 (Ú. v. EÚ C 75, s. 19), alebo subsidiárne na znízenie pokút ulozených zalobkyniam. 2 V napadnutom rozhodnutí Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze tieto spolocnosti porusili clánok 81 ES: - Kone Belgium SA (dalej len "Kone Belgicko"), Kone GmbH (dalej len "Kone Nemecko"), Kone Luxembourg Sŕrl (dalej len "Kone Luxembursko"), Kone BV Liften en Roltrappen (dalej len "Kone Holandsko") a Kone Oyj (dalej len "KC") (dalej spolocne alebo jednotlivo len "Kone"), - Otis SA (dalej len "Otis Belgicko"), Otis GmbH & Co. OHG (dalej len "Otis Nemecko"), General Technic-Otis Sŕrl (dalej len "GTO"), General Technic Sŕrl (dalej len "GT"), Otis BV (dalej len "Otis Holandsko"), Otis Elevator Company (dalej len "OEC") a United Technologies Corporation (dalej len "UTC") (dalej spolocne alebo jednotlivo len "Otis"), - Schindler SA (dalej len "Schindler Belgicko"), Schindler Deutschland Holding GmbH (dalej len "Schindler Nemecko"), Schindler Sŕrl (dalej len "Schindler Luxembursko"), Schindler Liften BV (dalej len "Schindler Holandsko") a Schindler Holding Ltd (dalej spolocne alebo jednotlivo len "Schindler"), - ThyssenKrupp Liften Ascenseurs NV (dalej len "TKLA"), ThyssenKrupp Aufzüge GmbH (dalej len "TKA"), ThyssenKrupp Fahrtreppen GmbH (dalej len "TKF"), ThyssenKrupp Elevator AG (dalej len "TKE"), ThyssenKrupp AG (dalej len "TKAG"), ThyssenKrupp Ascenseurs Luxembourg Sŕrl (dalej len "TKAL") a ThyssenKrupp Liften BV (dalej len "TKL") (dalej spolocne alebo jednotlivo len "ThyssenKrupp"), a - Mitsubishi Elevator Europe BV (dalej len "MEE"). 3 Spolocnost Schindler je jedným z popredných svetových dodávatelov výtahov a eskalátorov. Jej materskou spolocnostou je Schindler Holding so sídlom vo Svajciarsku (odôvodnenie c. 27 napadnutého rozhodnutia). Schindler vykonáva svoju cinnost v oblasti výtahov a eskalátorov prostredníctvom vnútrostátnych dcérskych spolocností. Týmito sú okrem iného v Belgicku Schindler Belgicko, v Nemecku Schindler Nemecko, v Luxembursku Schindler Luxembursko a v Holandsku Schindler Holandsko (odôvodnenia c. 28 az 32 napadnutého rozhodnutia). Správne konanie 1. Presetrovanie Komisie 4 V priebehu roka 2003 boli Komisii poskytnuté informácie o moznej existencii kartelu medzi styrmi najväcsími európskymi výrobcami výtahov a eskalátorov, ktorí vykonávajú obchodnú cinnost v Únii, konkrétne Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp (odôvodnenia c. 3 a 91 napadnutého rozhodnutia). Belgicko 5 Od 28. januára 2004 a v priebehu marca 2004 Komisia na základe clánku 14 ods. 2 a 3 nariadenia c. 17 Rady zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), vykonala setrenia okrem iného v priestoroch dcérskych spolocností spolocností Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp v Belgicku (odôvodnenia c. 92, 93, 95 a 97 napadnutého rozhodnutia). 6 Kone, Otis, ThyssenKrupp a Schindler postupne podali ziadosti podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a o znízení pokút v prípade kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) (dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"). Dotknuté podniky tieto ziadosti doplnili (odôvodnenia c. 94, 96, 98 a 103 napadnutého rozhodnutia). 7 Dna 29. júna 2004 bolo spolocnosti Kone priznané podmienecné oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. b) tohto oznámenia (odôvodnenie c. 99 napadnutého rozhodnutia). 8 V období od septembra do decembra 2004 Komisia tiez zaslala podnikom, ktoré sa podielali na porusení v Belgicku, viacerým zákazníkom v tomto clenskom státe a belgickému zdruzeniu Agoria ziadosti o informácie podla clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenia c. 101 a 102 napadnutého rozhodnutia). Nemecko 9 Od 28. januára 2004 a v priebehu marca 2004 Komisia na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 vykonala setrenia okrem iného v priestoroch dcérskych spolocností spolocností Otis a ThyssenKrupp v Nemecku (odôvodnenia c. 104 a 106 napadnutého rozhodnutia). 10 V dnoch 12. a 18. februára 2004 Kone doplnila svoju ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 z 2. februára 2004 týkajúcu sa Belgicka o informácie týkajúce sa Nemecka. Otis medzi marcom 2004 a februárom 2005 rovnako doplnila svoju ziadost týkajúcu sa Belgicka o informácie týkajúce sa Nemecka. Schindler predlozila 25. novembra 2004 ziadost podla uvedeného oznámenia, ktorá obsahovala informácie týkajúce sa Nemecka a ktorá bola doplnená v období od decembra 2004 do februára 2005. Napokon v decembri 2005 ThyssenKrupp tiez predlozila Komisii ziadost podla tohto oznámenia týkajúcu sa Nemecka (odôvodnenia c. 105, 107, 112 a 114 napadnutého rozhodnutia). 11 V období od septembra do novembra 2004 Komisia tiez zaslala ziadosti o informácie na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003 podnikom, ktoré sa podielali na porusení v Nemecku, viacerým zákazníkom v tomto clenskom státe a zdruzeniam VDMA, VFA a VMA (odôvodnenia c. 110, 111 a 113 napadnutého rozhodnutia). Luxembursko 12 Dna 5. februára 2004 Kone doplnila svoju ziadost z 2. februára 2004 týkajúcu sa Belgicka o informácie týkajúce sa Luxemburska. Otis a ThyssenKrupp podali ústne ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcu sa Luxemburska. Spolocnost Schindler podala ziadost podla toho istého oznámenia týkajúcu sa Luxemburska (odôvodnenia c. 115, 118, 119 a 124 napadnutého rozhodnutia). 13 Od 9. marca 2004 Komisia na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 vykonala setrenia okrem iného v priestoroch dcérskych spolocností spolocností Schindler a ThyssenKrupp v Luxembursku (odôvodnenie c. 116 napadnutého rozhodnutia). 14 Dna 29. júna 2004 bolo spolocnosti Kone priznané podmienecné oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002, pokial ide o cast jej ziadosti týkajúcej sa Luxemburska (odôvodnenie c. 120 napadnutého rozhodnutia). 15 V septembri a v októbri 2004 Komisia zaslala ziadosti o informácie na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003 podnikom, ktoré sa podielali na porusení v Luxembursku, viacerým zákazníkom v tomto clenskom státe a Fédération luxembourgeoise des ascensoristes (Luxemburský zväz výrobcov výtahov) (odôvodnenia c. 122 a 123 napadnutého rozhodnutia). Holandsko 16 V marci 2004 Otis podala ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcu sa Holandska, ktorá bola neskôr doplnená. V apríli 2004 podala ThyssenKrupp ziadost podla tohto oznámenia, ktorá bola tiez neskôr viackrát doplnená. Napokon 19. júla 2004 Kone doplnila svoju ziadost z 2. februára 2004 týkajúcu sa Belgicka o informácie týkajúce sa Holandska (odôvodnenia c. 127, 129 a 130 napadnutého rozhodnutia). 17 Dna 27. júla 2004 bolo spolocnosti Otis priznané podmienecné oslobodenie od pokút na základe bodu 8 písm. a) uvedeného oznámenia (odôvodnenie c. 131 napadnutého rozhodnutia). 18 Od 28. apríla 2004 Komisia na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 vykonala setrenia okrem iného v priestoroch dcérskych spolocností spolocností Kone, Schindler, ThyssenKrupp a MEE v Holandsku, ako aj v priestoroch zdruzenia Boschduin (odôvodnenie c. 128 napadnutého rozhodnutia). 19 V septembri 2004 Komisia zaslala ziadosti o informácie na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003 podnikom, ktoré sa podielali na porusení v Holandsku, viacerým zákazníkom v tomto clenskom státe a zdruzeniam VLR a Boschduin (odôvodnenia c. 133 a 134 napadnutého rozhodnutia). 2. Oznámenie o výhradách 20 Dna 7. októbra 2005 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo urcené okrem iného spolocnostiam uvedeným v bode 2 vyssie. Vsetky spolocnosti, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené, predlozili v reakcii na výhrady uvedené Komisiou písomné pripomienky (odôvodnenia c. 135 a 137 napadnutého rozhodnutia). 21 Nebolo vykonané nijaké vypocutie, kedze ani jedna zo spolocností, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené, nepodala ziadost o vypocutie (odôvodnenie c. 138 napadnutého rozhodnutia). 3. Napadnuté rozhodnutie 22 Dna 21. februára 2007 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom konstatovala, ze spolocnosti ktorým bolo toto rozhodnutie urcené, sa podielali na styroch jednotlivých, komplexných a nepretrzitých poruseniach clánku 81 ods. 1 ES v styroch clenských státoch, pricom si rozdelili trhy dohodami alebo zosúladením svojho postupu pri zadávaní zákaziek vo verejných obchodných sútaziach a zmlúv súvisiacich s predajom, montázou, údrzbou a modernizáciou výtahov a eskalátorov (odôvodnenie c. 2 napadnutého rozhodnutia). 23 Pokial ide o spolocnosti, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie, Komisia konstatovala, ze okrem dcérskych spolocností dotknutých podnikov v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku sú materské spolocnosti uvedených dcérskych spolocností spolocne a nerozdielne zodpovedné za porusenia clánku 81 ES, ktorých sa dopustili ich dcérske spolocnosti, z dôvodu, ze mohli pocas trvania porusenia uplatnovat rozhodujúci vplyv na ich obchodnú politiku a ze bolo mozné predpokladat, ze túto právomoc vyuzili (odôvodnenia c. 608, 615, 622, 627 a 634 az 641 napadnutého rozhodnutia). Materské spolocnosti spolocnosti MEE neboli spolocne a nerozdielne zodpovedné za správanie svojej dcérskej spolocnosti z dôvodu, ze nebolo mozné preukázat, ze uplatnovali rozhodujúci vplyv na jej správanie (odôvodnenie c. 643 napadnutého rozhodnutia). 24 Na úcely výpoctu výsky pokút Komisia v napadnutom rozhodnutí uplatnila metódu stanovenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [ESUO] (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"). Komisia tiez skúmala, ci a do akej miery dotknuté podniky splnili poziadavky stanovené oznámením o spolupráci z roku 2002. 25 Komisia kvalifikovala porusenia ako "velmi závazné" vzhladom na ich povahu a na skutocnost, ze kazdé z nich sa vztahovalo na celé územie jedného clenského státu (Belgicka, Nemecka, Luxemburska alebo Holandska), aj ked ich skutocný dopad nebolo mozné zmerat (odôvodnenie c. 671 napadnutého rozhodnutia). 26 S cielom zohladnit skutocnú hospodársku schopnost dotknutých podnikov spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi Komisia rozdelila dotknuté podniky podla krajín do viacerých kategórií v závislosti od obratu dosiahnutého na trhu výtahov a/alebo eskalátorov a prípadne aj na trhu sluzieb údrzby a modernizácie (odôvodnenia c. 672 a 673 napadnutého rozhodnutia). 27 Pokial ide o kartel v Belgicku, Kone a Schindler boli zaradené do prvej kategórie s východiskovou sumou pokuty stanovenou v závislosti od závaznosti porusenia na 40 000 000 eur. Otis bola zaradená do druhej kategórie s východiskovou sumou pokuty 27 000 000 eur. ThyssenKrupp bola zaradená do tretej kategórie s východiskovou sumou pokuty 16 500 000 eur (odôvodnenia c. 674 a 675 napadnutého rozhodnutia). S cielom zohladnit ich velkost a ich celkové zdroje bol na východiskovú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Otis, uplatnený násobný koeficient 1,7 a na východiskovú sumu pokuty spolocnosti ThyssenKrupp bol uplatnený násobný koeficient 2, takze východiskové sumy ich pokút boli zvýsené na 45 900 000 eur a na 33 000 000 eur (odôvodnenia c. 690 a 691 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze porusenie trvalo sedem rokov a osem mesiacov (od 9. mája 1996 do 29. januára 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre dotknuté podniky o 75 %. Východisková suma pokuty bola teda stanovená na 70 000 000 eur pre spolocnost Kone, na 80 325 000 eur pre spolocnost Otis, na 70 000 000 eur pre spolocnost Schindler a na 57 750 000 eur pre spolocnost ThyssenKrupp (odôvodnenia c. 692 a 696 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatovala, ze spolocnost ThyssenKrupp treba povazovat za viacnásobného porusovatela a na základe tejto pritazujúcej okolnosti zvýsila jej pokutu o 50 % (odôvodnenia c. 697, 698 a 708 az 710 napadnutého rozhodnutia). Nebola zohladnená nijaká polahcujúca okolnost v prospech dotknutých podnikov (odôvodnenia c. 733, 734, 749, 750 a 753 az 755 napadnutého rozhodnutia). Na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 bolo spolocnosti Kone priznané úplné oslobodenie od pokút. Spolocnosti Otis bolo priznané jednak znízenie pokuty o 40 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku prvej zarázke uvedeného oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti ThyssenKrupp bolo priznané jednak znízenie pokuty o 20 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku druhej zarázke tohto oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti Schindler bolo priznané znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu (odôvodnenia c. 760 az 777 napadnutého rozhodnutia). 28 Pokial ide o kartel v Nemecku, Kone, Otis a ThyssenKrupp boli zaradené do prvej kategórie s východiskovou sumou pokuty 70 000 000 eur. Schindler bola zaradená do druhej kategórie s východiskovou sumou pokuty 17 000 000 eur (odôvodnenia c. 676 az 679 napadnutého rozhodnutia). S cielom zohladnit ich velkost a ich celkové zdroje bol na východiskovú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Otis, uplatnený násobný koeficient 1,7 a na východiskovú sumu pokuty spolocnosti ThyssenKrupp bol uplatnený násobný koeficient 2, takze východiskové sumy ich pokút boli zvýsené na 119 000 000 eur a na 140 000 000 eur (odôvodnenia c. 690 a 691 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustili Kone, Otis a ThyssenKrupp, trvalo osem rokov a styri mesiace (od 1. augusta 1995 do 5. decembra 2003), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tieto podniky o 80 %. Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustila Schindler, trvalo pät rokov a styri mesiace (od 1. augusta 1995 do 6. decembra 2000), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tento podnik o 50 %. Východisková suma pokuty bola teda zvýsená na 126 000 000 eur pre spolocnost Kone, na 214 200 000 eur pre spolocnost Otis, na 25 500 000 eur pre spolocnost Schindler a na 252 000 000 eur pre spolocnost ThyssenKrupp (odôvodnenia c. 693 a 696 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatovala, ze spolocnost ThyssenKrupp treba povazovat za viacnásobného porusovatela a na základe tejto pritazujúcej okolnosti zvýsila jej pokutu o 50 % (odôvodnenia c. 697 az 707 napadnutého rozhodnutia). Nebola zohladnená nijaká polahcujúca okolnost v prospech dotknutých podnikov (odôvodnenia c. 727 az 729, 735, 736, 742 az 744, 749, 750 a 753 az 755 napadnutého rozhodnutia). Spolocnosti Kone bolo priznané jednak maximálne znízenie pokuty o 50 % stanovené v bode 23 písm. b) prvom odseku prvej zarázke oznámenia o spolupráci z roku 2002 a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti Otis bolo priznané jednak znízenie pokuty o 25 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku druhej zarázke uvedeného oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti Schindler bolo priznané jednak znízenie pokuty o 15 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku tretej zarázke tohto oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnosti ThyssenKrupp bolo priznané znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu (odôvodnenia c. 778 az 813 napadnutého rozhodnutia). 29 Pokial ide o kartel v Luxembursku, Otis a Schindler boli zaradené do prvej kategórie s východiskovou sumou pokuty 10 000 000 eur. Kone a ThyssenKrupp boli zaradené do druhej kategórie s východiskovou sumou pokuty 2 500 000 eur (odôvodnenia c. 680 az 683 napadnutého rozhodnutia). S cielom zohladnit ich velkost a ich celkové zdroje bol na východiskovú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Otis, uplatnený násobný koeficient 1,7 a na východiskovú sumu pokuty spolocnosti ThyssenKrupp bol uplatnený násobný koeficient 2, takze východiskové sumy ich pokút boli zvýsené na 17 000 000 eur a na 5 000 000 eur (odôvodnenia c. 690 a 691 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze porusenie trvalo osem rokov a tri mesiace (od 7. decembra 1995 do 9. marca 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre dotknuté podniky o 80 %. Východisková suma pokuty bola teda zvýsená na 4 500 000 eur pre spolocnost Kone, na 30 600 000 eur pre spolocnost Otis, na 18 000 000 eur pre spolocnost Schindler a na 9 000 000 eur pre spolocnost ThyssenKrupp (odôvodnenia c. 694 a 696 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatovala, ze spolocnost ThyssenKrupp treba povazovat za viacnásobného porusovatela, a na základe tejto pritazujúcej okolnosti zvýsila jej pokutu o 50 % (odôvodnenia c. 697, 698 a 711 az 714 napadnutého rozhodnutia). Nebola zohladnená nijaká polahcujúca okolnost v prospech dotknutých podnikov (odôvodnenia c. 730, 749, 750 a 753 az 755 napadnutého rozhodnutia). Na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 bolo spolocnosti Kone priznané úplné oslobodenie od pokút. Spolocnosti Otis bolo priznané jednak znízenie pokuty o 40 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku prvej zarázke uvedeného oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnostiam Schindler a ThyssenKrupp bolo priznané iba znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu (odôvodnenia c. 814 az 835 napadnutého rozhodnutia). 30 Pokial ide o kartel v Holandsku, Kone bola zaradená do prvej kategórie s východiskovou sumou pokuty 55 000 000 eur. Otis bola zaradená do druhej kategórie s východiskovou sumou pokuty 41 000 000 eur. Schindler bola zaradená do tretej kategórie s východiskovou sumou pokuty 24 500 000 eur. ThyssenKrupp a MEE boli zaradené do stvrtej kategórie s východiskovou sumou pokuty 8 500 000 eur (odôvodnenia c. 684 a 685 napadnutého rozhodnutia). S cielom zohladnit ich velkost a ich celkové zdroje bol na východiskovú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Otis, uplatnený násobný koeficient 1,7 a na východiskovú sumu pokuty spolocnosti ThyssenKrupp bol uplatnený násobný koeficient 2, takze východiskové sumy ich pokút boli zvýsené na 69 700 000 eur a na 17 000 000 eur (odôvodnenia c. 690 a 691 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustili Otis a ThyssenKrupp, trvalo pät rokov a desat mesiacov (od 15. apríla 1998 do 5. marca 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tieto podniky o 55 %. Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustili Kone a Schindler, trvalo styri roky a devät mesiacov (od 1. júna 1999 do 5. marca 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tieto podniky o 45 %. Vzhladom na to, ze porusenie, ktorého sa dopustila MEE, trvalo styri roky a jeden mesiac (od 11. januára 2000 do 5. marca 2004), Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty pre tento podnik o 40 %. Východisková suma pokuty bola teda zvýsená na 79 750 000 eur pre spolocnost Kone, na 108 035 000 eur pre spolocnost Otis, na 35 525 000 eur pre spolocnost Schindler, na 26 350 000 eur pre spolocnost ThyssenKrupp a na 11 900 000 eur pre spolocnost MEE (odôvodnenia c. 695 a 696 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatovala, ze spolocnost ThyssenKrupp treba povazovat za viacnásobného porusovatela, a na základe tejto pritazujúcej okolnosti zvýsila jej pokutu o 50 % (odôvodnenia c. 697, 698 a 715 az 720 napadnutého rozhodnutia). Nebola zohladnená nijaká polahcujúca okolnost v prospech dotknutých podnikov (odôvodnenia c. 724 az 726, 731, 732, 737, 739 az 741, 745 az 748 a 751 az 755 napadnutého rozhodnutia). Na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 bolo spolocnosti Otis priznané úplné oslobodenie od pokút. Spolocnosti ThyssenKrupp bolo priznané jednak znízenie pokuty o 40 % v pásme stanovenom v bode 23 písm. b) prvom odseku prvej zarázke uvedeného oznámenia a jednak znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu. Spolocnostiam Schindler a MEE bolo priznané znízenie pokuty o 1 % za nespochybnenie skutkového stavu (odôvodnenia c. 836 az 855 napadnutého rozhodnutia). 31 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 1. Pokial ide o Belgicko, nasledujúce podniky porusili clánok 81 [ES] tým, ze pocas uvedených období pravidelne uzatvárali kolektívne dohody v rámci dohôd a zosúladených postupov na vnútrostátnej úrovni týkajúcich sa výtahov a eskalátorov s cielom rozdelit si trhy, rozdelit si zákazky v rámci verejných a súkromných obchodných sútazí a iné zmluvy v súlade s vopred dohodnutými podielmi týkajúcich sa predaja a montáze a nekonkurovat si v oblasti zmlúv týkajúcich sa údrzby a modernizácie: - Kone: [KC] a [Kone Belgicko]: od 9. mája 1996 do 29. januára 2004; - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Belgicko]: od 9. mája 1996 do 29. januára 2004; - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Belgicko]: od 9. mája 1996 do 29. januára 2004 a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE] a [TKLA]: od 9. mája 1996 do 29. januára 2004. 2. Pokial ide o Nemecko, nasledujúce podniky porusili clánok 81 [ES] tým, ze pocas uvedených období pravidelne uzatvárali kolektívne dohody v rámci dohôd a zosúladených postupov na vnútrostátnej úrovni týkajúcich sa výtahov a eskalátorov s cielom rozdelit si trhy, rozdelit si zákazky v rámci verejných a súkromných obchodných sútazí a iné zmluvy v súlade s vopred dohodnutými podielmi týkajúcich sa predaja a montáze: - Kone: [KC] a [Kone Nemecko]: od 1. augusta 1995 do 5. decembra 2003; - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Nemecko]: od 1. augusta 1995 do 5. decembra 2003; - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Nemecko]: od 1. augusta 1995 do 6. decembra 2000 a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE], [TKA] a [TKF]: od 1. augusta 1995 do 5. decembra 2003. 3. Pokial ide o Luxembursko, nasledujúce podniky porusili clánok 81 [ES] tým, ze pocas uvedených období pravidelne uzatvárali kolektívne dohody v rámci dohôd a zosúladených postupov na vnútrostátnej úrovni týkajúcich sa výtahov a eskalátorov s cielom rozdelit si trhy, rozdelit si zákazky v rámci verejných a súkromných obchodných sútazí a iné zmluvy v súlade s vopred dohodnutými podielmi týkajúcich sa predaja a montáze a nekonkurovat si v oblasti zmlúv týkajúcich sa údrzby a modernizácie: - Kone: [KC] a [Kone Luxembursko]: od 7. decembra 1995 do 29. januára 2004; - Otis: [UTC], [OEC], [Otis Belgicko], [GTO] a [GT]: od 7. decembra 1995 do 9. marca 2004; - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Luxembursko]: od 7. decembra 1995 do 9. marca 2004 a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE] a [TKAL]: od 7. decembra 1995 do 9. marca 2004. 4. Pokial ide o Holandsko, nasledujúce podniky porusili clánok 81 [ES] tým, ze pocas uvedených období pravidelne uzatvárali kolektívne dohody v rámci dohôd a zosúladených postupov na vnútrostátnej úrovni týkajúcich sa výtahov a eskalátorov s cielom rozdelit si trhy, rozdelit si zákazky v rámci verejných a súkromných obchodných sútazí a iné zmluvy v súlade s vopred dohodnutými podielmi týkajúcich sa predaja a montáze a nekonkurovat si v oblasti zmlúv týkajúcich sa údrzby a modernizácie: - Kone: [KC] a [Kone Holandsko]: od 1. júna 1999 do 5. marca 2004; - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Holandsko]: od 15. apríla 1998 do 5. marca 2004; - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Holandsko]: od 1. júna 1999 do 5. marca 2004; - ThyssenKrupp: [TKAG] a [TKL]: od 15. apríla 1998 do 5. marca 2004 a - [MEE]: od 11. januára 2000 do 5. marca 2004. Clánok 2 1. Za porusenia v Belgicku uvedené v clánku 1 ods. 1 sa ukladajú tieto pokuty: - Kone: [KC] a [Kone Belgicko] spolocne a nerozdielne: 0 EUR; - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Belgicko] spolocne a nerozdielne: 47 713 050 EUR; - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Belgicko] spolocne a nerozdielne: 69 300 000 EUR a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE] a [TKLA] spolocne a nerozdielne: 68 607 000 EUR. 2. Za porusenia v Nemecku uvedené v clánku 1 ods. 2 sa ukladajú tieto pokuty: - Kone: [KC] a [Kone Nemecko] spolocne a nerozdielne: 62 370 000 EUR; - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Nemecko] spolocne a nerozdielne: 159 043 500 EUR; - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Nemecko] spolocne a nerozdielne: 21 458 250 EUR a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE], [TKA] a [TKF] spolocne a nerozdielne: 374 220 000 EUR. 3. Za porusenia v Luxembursku uvedené v clánku 1 ods. 3 sa ukladajú tieto pokuty: - Kone: [KC] a [Kone Luxembursko] spolocne a nerozdielne: 0 EUR; - Otis: [UTC], [OEC], [Otis Belgicko], [GTO] a [GT] spolocne a nerozdielne: 18 176 400 EUR; - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Luxembursko] spolocne a nerozdielne: 17 820 000 EUR a - ThyssenKrupp: [TKAG], [TKE] a [TKAL] spolocne a nerozdielne: 13 365 000 EUR. 4. Za porusenia v Holandsku uvedené v clánku 1 ods. 4 sa ukladajú tieto pokuty: - Kone: [KC] a [Kone Holandsko] spolocne a nerozdielne: 79 750 000 EUR; - Otis: [UTC], [OEC] a [Otis Holandsko] spolocne a nerozdielne: 0 EUR; - Schindler: Schindler Holding... a [Schindler Holandsko] spolocne a nerozdielne: 35 169 750 EUR; - ThyssenKrupp: [TKAG] a [TKL] spolocne a nerozdielne: 23 477 850 EUR a - [MEE]: 1 841 400 EUR. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 32 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 4. mája 2007 podali zalobkyne - Schindler Holding, Schindler Management AG, Schindler Belgicko, Schindler Nemecko, Schindler Luxembursko a Schindler Holandsko - zalobu, ktorou sa zacalo toto konanie. 33 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 25. júla 2007 podala Rada Únie návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 8. októbra 2007 predseda ôsmej komory Súdu prvého stupna tomuto návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania vyhovel. 34 Dna 26. novembra 2007 podala Rada svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. Hlavní úcastníci konania podali svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu. 35 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 jeho rokovacieho poriadku písomne polozil zalobkyniam otázky a poziadal Komisiu o predlozenie dokumentu. Úcastníci konania týmto opatreniam vyhoveli v stanovenej lehote. 36 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 17. septembra 2009. 37 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne znízil ulozené pokuty, - v súlade s clánkom 113 rokovacieho poriadku rozhodol o zastavení konania o zalobe, pokial ide o spolocnost Schindler Management, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania, vrátane trov konania vyplývajúcich zo zastavenia konania o zalobe v rozsahu, v akom bola podaná spolocnostou Schindler Management. 38 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. 39 Rada navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - primerane rozhodol o trovách konania. O návrhu na zastavenie konania, pokial ide o spolocnost Schindler Management 40 V clánku 4 napadnutého rozhodnutia v znení pred podaním zaloby bola Schindler Management uvedená ako jedna zo spolocností, ktorým je toto rozhodnutie urcené. 41 Rozhodnutím zo 4. septembra 2007 oznámeným Súdu prvého stupna 30. júna 2009 Komisia opravila clánok 4 napadnutého rozhodnutia a oznámila túto opravu spolocnostiam Schindler Holding a Schindler Management. V opravenom clánku 4 napadnutého rozhodnutia sa Schindler Management uz nespomína. 42 Podla zalobkýn sa zaloba v dôsledku opravy napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom bola podaná spolocnostou Schindler Management, stala bezpredmetnou. 43 V súlade s návrhmi zalobkýn je potrebné konstatovat, ze táto zaloba sa v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Schindler Management, stala po oprave napadnutého rozhodnutia bezpredmetnou. 44 Preto uz nie je potrebné rozhodnút o zalobe v rozsahu, v akom bola podaná spolocnostou Schindler Management. O veci samej 1. Úvodné pripomienky 45 Na podporu svojej zaloby zalobkyne vo svojich písomných podaniach uviedli svoje tvrdenia v rámci trinástich zalobných dôvodov, ktoré uviedli takto. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady zákonnosti trestov, kedze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 priznáva Komisii neobmedzenú diskrecnú právomoc pri výpocte pokút. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady zákazu retroaktivity pri uplatnovaní usmernení z roku 1998 a oznámenia o spolupráci z roku 2002. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady zákonnosti trestov a na neexistencii právomoci Komisie na prijatie usmernení z roku 1998. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na nezákonnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 z dôvodu porusenia zásad nemo tenetur se ipsum accusare, nemo tenetur se ipsum prodere (dalej spolocne len ako "zásada nemo tenetur"), in dubio pro reo a zásady proporcionality. Piaty zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady rozdelenia právomocí a poziadaviek konania zalozeného na dodrziavaní zásad právneho státu. Siesty zalobný dôvod je zalozený na vyvlastnovacej povahe pokút ulozených zalobkyniam. Siedmy zalobný dôvod a ôsmy zalobný dôvod sú zalozené na porusení usmernení z roku 1998 pri stanovení východiskovej sumy pokút a pri posudzovaní polahcujúcich okolností. Deviaty zalobný dôvod je zalozený na porusení usmernení z roku 1998 a oznámenia o spolupráci z roku 2002, pokial ide o stanovenie výsky pokút za porusenia v Belgicku, v Nemecku a v Luxembursku. Desiaty zalobný dôvod je zalozený na neprimeranosti pokút. Jedenásty zalobný dôvod je zalozený na neexistencii platného oznámenia napadnutého rozhodnutia spolocnosti Schindler Holding. Dvanásty zalobný dôvod je zalozený na neexistencii zodpovednosti spolocnosti Schindler Holding. Nakoniec trinásty zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 46 Hoci zaloba podaná zalobkynami má dvojaký predmet, konkrétne v prvom rade návrh na zrusenie napadnutého rozhodnutia a subsidiárne návrh na znízenie pokút, zalobkyne uplatnili vo svojich písomných podaniach rôzne výhrady bez toho, aby specifikovali, coho sa domáhajú. Na pojednávaní zalobkyne v reakcii na otázku Vseobecného súdu v podstate uviedli, ze prvých desat zalobných dôvodov a trinásty zalobný dôvod smerujú k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia, ze jedenásty zalobný dôvod smeruje k zruseniu napadnutého rozhodnutia ako celku v rozsahu, v akom je urcené spolocnosti Schindler Holding, a ze dvanásty zalobný dôvod smeruje k zruseniu clánkov 1, 2 a 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je urcené spolocnosti Schindler Holding. 47 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze viaceré výhrady zalobkýn sa týkajú zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako celku, a preto budú preskúmané ako prvé. Týka sa to výhrady zalobkýn uvedenej v rámci ich piateho zalobného dôvodu, ktorý je v podstate zalozený na porusení clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (dalej len "EDLP"). K výhradám týkajúcim sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako celku patria tiez výhrady uvedené v rámci jedenásteho a dvanásteho zalobného dôvodu, ktoré sú zalozené na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je urcené spolocnosti Schindler Holding, z dôvodu neexistencie platného oznámenia a nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom zakladá solidárnu zodpovednost spolocnosti Schindler Holding. 48 Výhrady týkajúce sa zákonnosti clánku 2 napadnutého rozhodnutia uvedené v rámci ostatných zalobných dôvodov budú preskúmané ako druhé. V tejto súvislosti Vseobecný súd povazuje za vhodné skúmat výhrady zalobkýn v tomto poradí. Najprv bude analyzovaný prvý, druhý, tretí a stvrtý zalobný dôvod, v rámci ktorých zalobkyne vznásajú viaceré námietky nezákonnosti týkajúce sa clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, usmernení z roku 1998 a oznámenia o spolupráci z roku 2002. Vseobecný súd potom preskúma siesty zalobný dôvod, podla ktorého má napadnuté rozhodnutie vyvlastnovaciu povahu. Napokon Vseobecný súd preskúma siedmy, ôsmy, deviaty, desiaty a trinásty zalobný dôvod, v rámci ktorých zalobkyne uviedli viaceré výhrady týkajúce sa stanovenia výsky svojich pokút. 2. O návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia ako celku O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 6 ods. 1 EDLP 49 Zalobkyne tvrdia, ze vzhladom na to, ze porusenia ustanovení Zmluvy ES v oblasti práva hospodárskej sútaze sa týkajú trestného práva, konanie pred Komisiou musí splnat poziadavky clánku 6 ods. 1 EDLP. Správne orgány pritom môzu ukladat trestnoprávne sankcie iba v prípade, ak je mozné súdne preskúmanie, co v prejednávanej veci neplatí. Konanie o neplatnost pred súdom Únie je totiz iba kasacným správnym konaním, ktoré je obmedzené na zalobné dôvody konkrétne uplatnené zalobcom a nesplna poziadavky stanovené Európskym súdom pre ludské práva (dalej len "ESLP"), najmä v rozsudku Öztürk v. Nemecko z 21. februára 1984 (séria A c. 73). Okrem toho konanie pred Komisiou nemozno oznacit za konanie pred nezávislým a nestranným súdom, kedze dokazovanie zo strany Komisie v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktoré spocíva v tom, ze Komisia sa opiera o opis skutkového stavu získaný v rámci "samoobvinenia", je v rozpore s procesnými poziadavkami právneho státu, a to tým skôr, ze podniky nemajú nijakú moznost overit relevantnost výhrad napríklad polozením otázok svedkom, ktorí vypovedajú v neprospech týchto podnikov. 50 Clánok 6 ods. 1 EDLP stanovuje: "Kazdý má právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o... oprávnenosti akéhokolvek trestného obvinenia proti nemu. ..." 51 Je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor uznal vseobecnú zásadu práva Únie, podla ktorej má kazdý právo na spravodlivý proces (pozri rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Salzgitter Mannesmann/Komisia, C-411/04 P, Zb. s. I-959, bod 40 a tam citovanú judikatúru). Táto zásada, ktorá bola navyse potvrdená clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1) (dalej len "Charta"), vychádza zo základných práv tvoriacich neoddelitelnú súcast vseobecných zásad práva Únie, ktorých dodrziavanie Súdny dvor zabezpecuje, pricom podnety získava z ústavných tradícií spolocných pre clenské státy, ako aj z usmernení, ktoré poskytuje najmä ESLP (rozsudok Salzgitter Mannesmann/Komisia, uz citovaný, bod 41). 52 Po prvé, pokial ide o tvrdenie, ze konanie pred Komisiou nesplna poziadavky clánku 6 ods. 1 EDLP, je potrebné poukázat na to, ze podla judikatúry ESLP na uplatnenie clánku 6 EDLP stací, aby predmetné porusenie bolo svojou povahou trestnoprávne, alebo aby vystavilo dotknutú osobu sankcii, ktorá svojou povahou a svojou mierou závaznosti vo vseobecnosti patrí do oblasti trestného práva (pozri rozsudok ESLP Jussila v. Fínsko z 23. novembra 2006, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2006-XIII, bod 31 a tam citovanú judikatúru). Ako vyplýva z judikatúry ESLP, orgány EDLP tým, ze podali autonómny výklad pojmu "trestné obvinenie", v tomto smere vytvorili základ pre postupné rozsírenie uplatnovania trestnoprávneho aspektu clánku 6 na oblasti, ktoré formálne nepatria k tradicným kategóriám trestného práva, ako sú penazné sankcie ulozené za porusenie práva hospodárskej sútaze. Pokial vsak ide o kategórie, ktoré netvoria súcast tvrdého jadra trestného práva, ESLP uviedol, ze záruky poskytované trestnoprávnym aspektom clánku 6 sa nemusia nevyhnutne uplatnovat v celom rozsahu (pozri v tomto zmysle rozsudok ESLP Jussila v. Fínsko, uz citovaný, bod 43 a tam citovanú judikatúru). 53 Okrem toho, ako vyplýva z judikatúry súdov Únie a ako výslovne potvrdzuje clánok 23 ods. 5 nariadenia c. 1/2003, rozhodnutia Komisie, ktorými sa ukladajú pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze, nemajú trestnoprávny charakter (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 235; z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 717, a z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 390). 54 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, je potrebné konstatovat, ze konanie, v rámci ktorého Komisia prijíma rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie a ktorým sa ukladajú pokuty, ktoré môze neskôr podliehat preskúmaniu súdov Únie, splna poziadavky clánku 6 ods. 1 EDLP. Je pravda, ze Komisia nie je súdom v zmysle clánku 6 EDLP (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 81, a zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 7). Komisia je vsak povinná respektovat v priebehu správneho konania vseobecné zásady práva Únie (rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, T-11/89, Zb. s. II-757, bod 39; Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 718, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 391). 55 Okrem toho preskúmanie rozhodnutí Komisie, ktoré vykonávajú súdy Únie, zarucuje splnenie poziadaviek spravodlivého procesu v zmysle clánku 6 ods. 1 EDLP (pozri bod 50 vyssie). 56 Podla ESLP je v tejto súvislosti potrebné, aby dotknutý podnik mohol predlozit akékolvek rozhodnutie, ktoré bolo takto voci nemu vydané, súdnemu orgánu s neobmedzenou právomocou, ktorý má najmä právomoc zmenit vydané rozhodnutie vo vsetkých skutkových aj právnych otázkach (pozri analogicky rozsudok ESLP Janosevic v. Svédsko z 23. júla 2002, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2002-VII, bod 81 a tam citovanú judikatúru). Ked vsak Vseobecný súd preskúmava zákonnost rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES, môze na základe návrhov zalobcov vykonat úplné preskúmanie týkajúce sa tak vecného zistenia skutkového stavu, ako aj právneho posúdenia skutkového stavu zo strany Komisie. Okrem toho Vseobecný súd disponuje v oblasti pokút neobmedzenou právomocou podla clánku 229 ES a clánku 31 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 719). 57 Po druhé je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkýn, ze dotknuté podniky nemali moznost overit relevantnost výhrad sformulovaných Komisiou napríklad vypocutím prípadných svedkov v ich neprospech. Podla judikatúry totiz ziadne ustanovenie, ani vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných podnikov. Ak by to bolo inak, bremeno preukázania správaní odporujúcich clánkom 81 ES a 82 ES, ktoré nesie Komisia, by nebolo mozné uniest a toto bremeno by bolo nezlucitelné s úlohou dohladu nad riadnym uplatnovaním týchto ustanovení, ktorú Komisii priznáva Zmluva. Vyhlásenie podniku obvineného z úcasti na karteli, ktorého správnost viaceré obvinené podniky spochybnujú, vsak nemozno povazovat za dostatocný dôkaz o predmetnom skutkovom stave, pokial nie je podporené inými dôkazmi (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 285 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho je potrebné v kazdom prípade konstatovat, ze v prejednávanej veci zalobkyne výslovne uznali skutkový stav uvedený v oznámení o výhradách. 58 Po tretie, pokial ide o dokazovanie zo strany Komisie v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002, výhrada zalobkýn sa navyse prekrýva s ich výhradou zalozenou na nezákonnosti uvedeného oznámenia z dôvodu porusenia zásad nemo tenetur a in dubio pro reo, ktorú je potrebné zamietnut z dôvodov uvedených v bodoch 146 az 164 nizsie. 59 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 6 ods. 1 EDLP sa musí zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je urcené spolocnosti Schindler Holding, z dôvodu neexistencie platného oznámenia 60 Zalobkyne uznávajú, ze napadnuté rozhodnutie bolo oznámené spolocnosti Schindler Holding so sídlom vo Svajciarsku. Toto rozhodnutie vsak nebolo oznámené v súlade s clánkom 254 ods. 3 ES. Komisia postupovala v rozpore so svajciarskym trestným právom a medzinárodným právom. Oznámenie vo Svajciarsku by si totiz vyzadovalo existenciu dohovoru podla medzinárodného práva so Svajciarskom, ktorý neexistuje, takze napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom je urcené spolocnosti Schindler Holding, vzhladom na neexistenciu oznámenia nie je platné, a teda je nicotné. 61 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze vady postupu oznámenia rozhodnutia sa netýkajú samotného aktu, a teda nemajú vplyv na jeho zákonnost (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, bod 39). Takéto vady môzu za urcitých okolností bránit zacatiu plynutia lehoty na podanie zaloby stanovenej v clánku 230 piatom odseku ES. V prejednávanej veci sa Schindler Holding nepochybne dozvedela o obsahu napadnutého rozhodnutia a vyuzila svoje právo podat zalobu v lehote stanovenej v clánku 230 piatom odseku ES. 62 Tento zalobný dôvod sa teda musí zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom zakladá solidárnu zodpovednost spolocnosti Schindler Holding 63 Týmto zalobným dôvodom zalobkyne napádajú solidárnu zodpovednost spolocnosti Schindler Holding - materskej spolocnosti skupiny Schindler - za protisútazné správanie jej dcérskych spolocností v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku. 64 Pokial ide o solidárnu zodpovednost materskej spolocnosti za správanie jej dcérskej spolocnosti, je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze dcérska spolocnost má samostatnú právnu subjektivitu, nestací na vylúcenie moznosti pripísat jej správanie materskej spolocnosti (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 132). 65 Právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa totiz týka cinností podnikov a pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 66 Z judikatúry súdov Únie tiez vyplýva, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, 170/83, Zb. s. 2999, bod 11, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 55 a tam citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 2000, DSG/Komisia, T-234/95, Zb. s. II-2603, bod 124). Súdy Únie zdôraznili, ze na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze nie je rozhodujúce formálne oddelenie dvoch spolocností vyplývajúce z ich odlisnej právnej subjektivity, ale skôr to, ci sa na trhu správajú jednotne. Môze byt preto nevyhnutné zistit, ci dve spolocnosti, z ktorých kazdá má vlastnú právnu subjektivitu, vytvárajú alebo patria k jednému a tomu istému podniku alebo hospodárskej jednotke s jednotným správaním sa na trhu (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 140, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 85). 67 Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie zodpovedá (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 68 Porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze treba jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej mozno ulozit pokuty, a oznámenie o výhradách musí byt urcené tejto osobe. Takisto je potrebné, aby v oznámení o výhradách bolo uvedené, v akom postavení sa právnickej osobe vytýkajú namietané skutocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 57 a tam citovanú judikatúru). 69 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 70 V takej situácii sú totiz materská a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 65 a 66 vyssie. Skutocnost, ze materská a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, tak Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 59). 71 V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 72 Za týchto okolností stací na to, aby sa bolo mozné domnievat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spolocnosti. Následne môze Komisia povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 73 Okrem toho, hoci je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 svojho rozsudku zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (C-286/98 P, Zb. s. I-9925) uviedol okrem stopercentného podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti a spolocné zastupovanie oboch spolocností v rámci správneho konania, nic to nemení na skutocnosti, ze Súdny dvor uviedol tieto okolnosti len s cielom spomenút vsetky okolnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie, a nie preto, aby pouzitie domnienky uvedenej v bode 71 vyssie podmienil predlozením doplnujúcich nepriamych dôkazov o skutocnom uplatnovaní vplyvu materskej spolocnosti (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 62). 74 Tento zalobný dôvod je potrebné skúmat so zretelom na vyssie uvedené zásady. 75 V odôvodnení c. 627 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze Schindler Holding má byt spolocne a nerozdielne zodpovedná za protiprávne správanie svojich dcérskych spolocností Schindler Belgicko, Schindler Nemecko, Schindler Luxembursko a Schindler Holandsko vzhladom na to, ze "ako výlucný vlastník a jediná materská spolocnost mohla uplatnovat rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku kazdej z dcérskych spolocností pocas trvania porusenia a mozno predpokladat, ze túto právomoc vyuzila." 76 V odôvodneniach c. 628 a 629 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze tvrdenie spolocnosti Schindler Holding, ze uvedené dcérske spolocnosti vykonávajú svoju cinnost na trhu ako samostatné právne subjekty, ktoré samy urcujú smerovanie svojej obchodnej politiky, a ze nemala nijaký vplyv na beznú cinnost uvedených dcérskych spolocností, boli "nedostatocné na vyvrátenie domnienky, ze dcérske spolocnosti spolocnosti Schindler Holding neurcovali svoje správanie na trhu úplne samostatne." 77 Komisia v odôvodnení c. 630 napadnutého rozhodnutia tiez uviedla, ze "v priebehu správneho konania [Schindler Holding] mohla predlozit dôkazy o tom, ze neuplatnovala rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti... ." Podla Komisie "[Schindler Holding] a jej dcérske spolocnosti [jej] vsak nepredlozili... dôkazy objasnujúce ich vnútorné vztahy, hierarchickú struktúru a informacné povinnosti s cielom vyvrátit domnienku, [ze]... [Schindler Holding] ako výlucný vlastník svojich dcérskych spolocností, ktorým bolo urcené [napadnuté] rozhodnutie, uplatnila svoje kontrolné právomoci a vyuzila vsetky ostatné prostriedky na uplatnenie svojho rozhodujúceho vplyvu." 78 V odôvodnení c. 631 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze "samotná existencia programu na dosiahnutie súladu s pravidlami hospodárskej sútaze v rámci spolocnosti Schindler neumoznuje urcit, ci [Schindler Holding] vydávala pokyny týkajúce sa porusenia." Podla Komisie teda "dalej platí domnienka, ze stopercentná dcérska spolocnost [spolocnosti Schindler Holding] neurcovala svoju obchodnú politiku na trhu samostatne." 79 Vzhladom na vyssie uvedené Komisia v odôvodnení c. 632 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze "[Schindler Holding] a jej stopercentné dcérske spolocnosti nevyvrátili domnienku zodpovednosti za porusenia, ku ktorým doslo v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku, [a ze] [Schindler Holding] je v dôsledku toho spolocne a nerozdielne so svojimi dotknutými dcérskymi spolocnostami zodpovedná za porusenia clánku 81 ES, ktoré sú predmetom [napadnutého] rozhodnutia." 80 Po prvé je nesporné, ze v priebehu obdobia porusenia Schindler Holding priamo vlastnila 100 % základného imania spolocností Schindler Belgicko, Schindler Nemecko a Schindler Holandsko a nepriamo - prostredníctvom spolocnosti Schindler Belgicko - vlastnila 100 % základného imania spolocnosti Schindler Luxembursko. Existovala teda domnienka, ze Schindler Holding uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností (pozri bod 72 vyssie). 81 Schindler nemôze tvrdit, ze Komisia mala preukázat, ze prevádzkové cinnosti uvedených dcérskych spolocností, vrátane ich správania v rozpore s clánkom 81 ES, boli skutocne ovplyvnené spolocnostou Schindler Holding a ze táto spolocnost spôsobila alebo podporovala porusenie. 82 Pripísanie protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti si totiz nevyzaduje preukázanie toho, ze materská spolocnost ovplyvnuje politiku dcérskej spolocnosti v konkrétnej oblasti, v ktorej dochádzalo k porusovaniu. Naopak, organizacné, hospodárske a právne väzby existujúce medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou môzu preukázat existenciu vplyvu materskej spolocnosti na stratégiu dcérskej spolocnosti a v dôsledku toho odôvodnit skutocnost, ze sa povazujú za jeden hospodársky subjekt (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T-112/05, Zb. s. II-5049, bod 83). Ak teda Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost, môze rozhodnút, ze materská spolocnost spolocne a nerozdielne zodpovedá za zaplatenie pokuty ulozenej svojej dcérskej spolocnosti, ibaze materská spolocnost preukáze, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri bod 72 vyssie). Tiez je potrebné poukázat na to, ze skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty urcila materskej spolocnosti skupiny spolocností, nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na tomto porusení, ale to, ze tvoria jediný podnik v zmysle clánku 81 ES (rozsudok z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 58). 83 Zalobkyne sa tiez nemôzu opierat o údajné porusenie zásady zavinenia (Schuldprinzip) alebo o zásadné vylúcenie zodpovednosti spolocníka spolocnosti s rucením obmedzeným alebo akcionára akciovej spolocnosti za záväzky spolocnosti a za úkony jej riadiacich orgánov. V tejto súvislosti stací uviest, ze takáto argumentácia vychádza z nesprávneho predpokladu, ze vo vztahu k materskej spolocnosti nebolo zistené nijaké porusenie, co v prejednávanej veci neplatí, kedze z odôvodnenia c. 632 a z clánkov 1 a 2 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Schindler Holding bola osobne sankcionovaná za porusenia, ktorých sa podla Komisie sama dopustila z dôvodu svojich úzkych hospodárskych a právnych väzieb so svojimi dcérskymi spolocnostami (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, body 28 a 34, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 74). 84 Po druhé je potrebné preskúmat tvrdenia zalobkýn, ktoré smerujú k vyvráteniu domnienky uvedenej v bode 71 vyssie, podla ktorých dcérske spolocnosti spolocnosti Schindler Holding urcovali svoju obchodnú politiku samostatne. 85 Po prvé skutocnost, ktorú uvádzajú zalobkyne, ze Schindler Holding nedávala svojim dcérskym spolocnostiam pokyny, ktoré by v prejednávanej veci umoznili alebo podporovali kontakty odporujúce clánku 81 ES, a ze o takýchto kontaktoch nevedela, aj za predpokladu, ze by bola preukázaná, neumoznuje preukázat samostatnost dcérskych spolocností. Ako uz bolo uvedené v bode 82 vyssie, pripísanie protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti si totiz nevyzaduje, aby materská spolocnost ovplyvnovala politiku svojej dcérskej spolocnosti v konkrétnej oblasti, ktorá bola predmetom porusenia. 86 Po druhé tvrdenie, ze dcérske spolocnosti spolocnosti Schindler Holding vo svojich krajinách vzdy pôsobili samostatne, bez vplyvu spolocnosti Schindler Holding na ich beznú cinnost, "získavanie zákaziek", uzatváranie zmlúv alebo ich cenovú politiku, pricom Schindler Holding bola informovaná len o zákazkách, ktoré mohli spôsobit straty, je tiez potrebné zamietnut. Dotknuté zalobkyne totiz jednak nepredlozili dôkazy na podporu týchto tvrdení a jednak v kazdom prípade takéto tvrdenia aj za predpokladu, ze by boli preukázané, nepostacujú na vyvrátenie domnienky uvedenej v bode 71 vyssie, kedze z judikatúry vyplýva, ze pojem obchodná politika dcérskej spolocnosti na úcely uplatnenia clánku 81 ES vo vztahu k materskej spolocnosti zahrna aj iné aspekty ako tie, ktoré uviedli zalobkyne. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze v rámci analýzy existencie jediného hospodárskeho subjektu medzi viacerými spolocnostami, ktoré sú súcastou jednej skupiny, súd Únie najmä skúmal, ci materská spolocnost mohla ovplyvnovat cenovú politiku, výrobné a distribucné cinnosti, ciele predaja, hrubé ziskové marze, náklady predaja, "cash flow", zásoby a marketing. Nemozno vsak z toho vyvodit, ze jedine tieto aspekty spadajú pod pojem obchodná politika dcérskej spolocnosti na úcely uplatnenia clánkov 81 ES a 82 ES vo vztahu k jej materskej spolocnosti (pozri rozsudok z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 82 vyssie, bod 64 a tam citovanú judikatúru). 87 Po tretie skutocnost, ze dcérske spolocnosti spolocnosti Schindler Holding v styroch krajinách, ktorých sa týkalo porusenie, sa podielali na samostatných poruseniach odlisnej povahy, co by nasvedcovalo tomu, ze Schindler Holding nemala skutocný vplyv na prevádzkové cinnosti svojich dcérskych spolocností, tiez nemôze vyvrátit domnienku zodpovednosti. Z odôvodnení c. 627 az 632 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia nepripísala spolocnosti Schindler Holding zodpovednost za správanie jej dcérskych spolocností na základe prípadnej súbeznosti porusení zistených v styroch dotknutých krajinách. Okrem toho tvrdenie zalobkýn, ze porusenia majú odlisnú povahu, je nesprávne, kedze dcérske spolocnosti spolocnosti Schindler Holding sa v styroch dotknutých krajinách pocas období, ktoré sa do velkej miery prekrývajú (od 9. mája 1996 do 29. januára 2004 v Belgicku, od 1. augusta 1995 do 6. decembra 2000 v Nemecku, od 7. decembra 1995 do 9. marca 2004 v Luxembursku a od 1. júna 1999 do 5. marca 2004 v Holandsku), podielali na poruseniach, ktoré mali podobný ciel, ktorý spocíval v "tajných dohodách medzi sútazitelmi o tom, ze si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, ze si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáze nových výtahov a/alebo eskalátorov a ze si nebudú konkurovat, pokial ide o údrzbu a modernizáciu výtahov a eskalátorov (okrem Nemecka, kde cinnost údrzby a modernizácie nebola predmetom diskusií medzi úcastníkmi kartelu)" (odôvodnenie c. 658 napadnutého rozhodnutia). 88 Po stvrté skutocnost, ze Schindler Holding mohla urobit vsetko, co bolo v jej silách, aby zabránila správaniu svojich dcérskych spolocností, ktoré bolo v rozpore s clánkom 81 ES, najmä prijatím kódexu správania, ktorý mal zabránit porusovaniu práva hospodárskej sútaze zo strany dcérskych spolocností, a zodpovedajúcich usmernení jednak nic nemení na existencii porusenia konstatovaného vo vztahu k nej (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 373) a jednak neumoznuje preukázat, ze uvedené dcérske spolocnosti urcovali svoju obchodnú politiku samostatne. Naopak uplatnovanie uvedeného kódexu správania v rámci dcérskych spolocností spolocnosti Schindler Holding svedcí skôr o tom, ze materská spolocnost skutocne ovládala obchodnú politiku svojich dcérskych spolocností, a to tým skôr, ze zalobkyne samy potvrdili, ze dodrziavanie kódexu správania sa kontrolovalo prostredníctvom pravidelných previerok a iných opatrení prijímaných zamestnancom spolocnosti Schindler Holding, ktorý bol poverený zabezpecovaním dodrziavania pravidiel (compliance officer). 89 Po piate, pokial ide o vztahy vo vnútri skupiny, riadiacu struktúru a usmernenia týkajúce sa podávania správ v rámci spolocnosti Schindler Holding, Komisia v odôvodnení c. 630 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze Schindler Holding a jej dcérske spolocnosti jej nepredlozili informácie, ktoré by objasnovali ich vnútorné vztahy. Je pravda, ze zo spisu vyplýva, ze zalobkyne v priebehu správneho konania skutocne poskytli Komisii urcité informácie o vztahoch vo vnútri skupiny, o riadiacej struktúre a o usmerneniach týkajúcich sa podávania správ (reporting lines). 90 Z týchto informácií vsak nemozno vyvodit záver o samostatnosti dcérskych spolocností spolocnosti Schindler. Poskytnuté informácie, ku ktorým navyse nie sú pripojené dôkazy, sú ciastkové, kedze sa týkajú v podstate zodpovedností a povinností v oblasti podávania správ (reporting obligations) niekolkých vedúcich zamestnancov spolocností Schindler Luxembursko a Schindler Belgicko, ako aj zodpovedností zamestnanca spolocnosti Schindler Nemecko bez toho, aby boli blizsie objasnené vnútorné vztahy medzi spolocnostou Schindler Holding a jej dcérskymi spolocnostami pôsobiacimi v predmetných krajinách alebo vplyv spolocnosti Schindler Holding na tieto spolocnosti. 91 Vzhladom na domnienku zodpovednosti uvedenú v bode 72 vyssie a na skutocnost, ze ako vyplýva z bodov 84 az 90 vyssie, zalobkyna túto domnienku nevyvrátila, Komisia oprávnene pripísala spolocnosti Schindler Holding porusenia, ktorých sa dopustili jej dcérske spolocnosti. 92 Preto je potrebné tento zalobný dôvod zamietnut. 3. O návrhu na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia O námietke nezákonnosti týkajúcej sa clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zalozenej na porusení zásady zákonnosti trestov 93 Zalobkyne tvrdia, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 priznáva Komisii takmer neobmedzenú mieru volnej úvahy, pokial ide urcovanie výsky pokút, co je v rozpore so zásadou zákonnosti trestov vymedzenou v clánku 7 ods. 1 EDLP, ktorá tiez vyplýva zo vseobecných právnych zásad, ktoré sú základom ústavných tradícií spolocných pre clenské státy. 94 Je potrebné pripomenút znenie clánku 7 ods. 1 EDLP: "Nikoho nemozno odsúdit za konanie alebo opomenutie, ktoré v case, ked bolo spáchané, nebolo podla vnútrostátneho alebo medzinárodného práva trestným cinom. Takisto nesmie byt ulozený trest prísnejsí, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu." 95 Z judikatúry vyplýva, ze zásada zákonnosti trestov je dôsledkom zásady právnej istoty, ktorá predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie a najmä vyzaduje, aby akákolvek právna úprava Únie, osobitne pokial ukladá alebo umoznuje ulozit sankcie, bola jasná a presná, aby dotknuté osoby mohli jednoznacne poznat práva a povinnosti, ktoré z nej vyplývajú, a v dôsledku toho mohli prijat nálezité opatrenia (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 66, a z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 71 a tam citovanú judikatúru). 96 Zásada zákonnosti trestov, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie tvoriacich základ spolocných ústavných tradícií clenských státov, je tiez zakotvená v rôznych medzinárodných zmluvách a najmä v clánku 7 EDLP. Táto zásada vyzaduje, aby zákon jasne vymedzoval porusenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokial právny subjekt môze zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdne orgány, zistit, aké konania alebo opomenutia zakladajú jeho trestnú zodpovednost. Okrem toho podla judikatúry ESLP sa jednoznacnost zákona posudzuje nielen z hladiska znenia relevantného ustanovenia, ale aj z hladiska spresnení vyplývajúcich z ustálenej a zverejnenej judikatúry (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia a Rada, C-266/06 P, Zb. s. I-81, body 38 az 40 a tam citovanú judikatúru). 97 Táto zásada sa vztahuje tak na normy trestnoprávnej povahy, ako aj na osobitné administratívnoprávne nástroje, ktoré ukladajú alebo umoznujú ulozit administratívne sankcie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. novembra 1987, Maizena a i., 137/85, Zb. s. 4587, bod 15 a tam citovanú judikatúru). Uplatnuje sa nielen na normy, ktoré stanovujú znaky skutkovej podstaty porusenia, ale aj na normy, ktoré vymedzujú následky vyplývajúce z porusenia týchto uvedených noriem (pozri rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 67, a Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 29 a tam citovanú judikatúru). 98 Z ustálenej judikatúry navyse vyplýva, ze základné práva tvoria neoddelitelnú súcast vseobecných právnych zásad, ktorých dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie (stanovisko Súdneho dvora 2/94 z 28. marca 1996, Zb. s. I-1759, bod 33, a rozsudok Súdneho dvora z 29. mája 1997, Kremzow, C-299/95, Zb. s. I-2629, bod 14). Na tento úcel sa Súdny dvor a Vseobecný súd inspirujú ústavnými tradíciami spolocnými pre clenské státy, ako aj usmerneniami, ktoré vyplývajú z medzinárodných nástrojov týkajúcich sa ochrany ludských práv, na ktorých tvorbe clenské státy spolupracovali a ku ktorým pristúpili. Osobitný význam prinálezí v tejto súvislosti EDLP (rozsudky Súdneho dvora z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, C-94/00, Zb. s. I-9011, bod 23, a Kremzow, uz citovaný, bod 14). Okrem toho podla clánku 6 ods. 2 EÚ "Únia respektuje základné ludské práva, ktoré zarucuje [EDLP] a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií clenských státov, ako základných princípov práva [Únie]." 99 Ako Súd prvého stupna uz pripomenul (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 71), clánok 7 ods. 1 EDLP nevyzaduje, aby znenie ustanovení, na základe ktorých sa tieto sankcie ukladajú, bolo presné do tej miery, ze následky, ktoré môzu vyplynút z porusenia týchto ustanovení, sú predvídatelné s absolútnou istotou. Podla judikatúry ESLP totiz skutocnost, ze zákon priznáva diskrecnú právomoc, sama osebe neodporuje poziadavke predvídatelnosti pod podmienkou, ze rozsah a podmienky výkonu takej právomoci sú vymedzené so zretelom na sledovaný legitímny ciel dostatocne jasne, aby jednotlivcovi poskytovali primeranú ochranu proti svojvôli (pozri rozsudok ESLP Margareta a Roger Andersson v. Svédsko z 25. februára 1992, séria A c. 226, bod 75). V tejto súvislosti ESLP okrem samotného znenia zákona zohladnuje skutocnost, ci pouzité neurcité pojmy boli spresnené v ustálenej a zverejnenej judikatúre (pozri rozsudok ESLP G. v. Francúzsko z 27. septembra 1995, séria A c. 325-B, bod 25). 100 Zohladnenie ústavných tradícií spolocných pre clenské státy nemá za následok výklad vseobecnej zásady práva Únie, ktorou je aj zásada zákonnosti, odlisný od výkladu, ktorý vyplýva z vyssie uvedených úvah (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 73). Tvrdenie zalobkýn, ze na vnútrostátnej úrovni neexistuje porovnatelné oprávnenie orgánu, ktoré by mu umoznovalo ukladat pokuty "takmer neobmedzene", je teda potrebné zamietnut. 101 V prejednávanej veci je potrebné v súvislosti so zákonnostou clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 z hladiska zásady zákonnosti trestov v prvom rade konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, normotvorca Únie nepriznal Komisii neprimeranú alebo svojvolnú mieru volnej úvahy pri stanovovaní pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 74). 102 Treba totiz po prvé pripomenút, ze aj ked clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ponecháva Komisii sirokú mieru volnej úvahy, obmedzuje jej výkon zavedením objektívnych kritérií, ktoré Komisia musí dodrziavat. V tejto súvislosti je potrebné na jednej strane pripomenút, ze výska pokuty ktorú mozno ulozit, má vycíslitelnú a absolútnu hornú hranicu, ktorá sa vypocítava v závislosti od konkrétneho podniku pre kazdý prípad porusenia, takze maximálna výska pokuty, ktorú mozno ulozit danému podniku, je stanovitelná vopred. Toto ustanovenie na druhej strane ukladá Komisii povinnost stanovit pokuty v kazdom posudzovanom prípade s prihliadnutím nielen na závaznost porusenia, ale aj na dlzku trvania porusenia (rozsudok Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 50, a rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 75). 103 Zalobkyne nemôzu tvrdit, ze rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie (body 66 az 88), alebo rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie (body 69 az 92), v ktorom bol podaný výklad zásady zákonnosti trestov, ktorý zodpovedá výkladu podanému v rozsudku Degussa/Komisia (uz citovaný v bode 95 vyssie), sú zalozené na "nesprávnom právnom názore". Súdny dvor totiz vo svojom rozsudku Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovanom v bode 96 vyssie (body 36 az 63), v odvolacom konaní potvrdil výklad zásady zákonnosti trestov, ktorý podal Súd prvého stupna v rozsudku Degussa/Komisia, uz citovanom v bode 95 vyssie. 104 Je pravda, ze rozsudky spomenuté v predchádzajúcom bode sa týkajú clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, zatial co pokuty ulozené napadnutým rozhodnutím sú zalozené na clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Vzhladom na to, ze kritériá a maximálna hranica pre ukladanie pokút sú v oboch týchto ustanoveniach totozné, vsak judikatúru citovanú v predchádzajúcom bode mozno uplatnit aj na clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 105 Po druhé pri výkone svojej diskrecnej právomoci v súvislosti s pokutami ulozenými na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 musí Komisia respektovat vseobecné právne zásady, osobitne zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality tak, ako ich sformuloval Súdny dvor a Vseobecný súd vo svojej judikatúre (rozsudok Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 51, a rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 77). 106 Po tretie v záujme zabezpecenia predvídatelnosti a transparentnosti konania Komisie je výkon diskrecnej právomoci zo strany Komisie tiez obmedzený pravidlami správania, ktoré si stanovila v oznámení o spolupráci z roku 2002 a v usmerneniach z roku 1998. V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze uvedené oznámenie a uvedené usmernenia na jednej strane stanovujú pravidlá správania, od ktorých sa Komisia nemôze odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásady rovnakého zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery, a na druhej strane zabezpecujú právnu istotu dotknutých podnikov, kedze stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút ulozených na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný v bode 96 vyssie, body 52 a 53, a z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 60; rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, body 78 a 82). Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, prijatie usmernení z roku 1998 a následne prijatie usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, s. 2) v roku 2006 Komisiou vzhladom na to, ze spadalo do zákonného rámca vymedzeného clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, len prispelo k spresneniu obmedzení výkonu diskrecnej právomoci Komisie, ktoré vyplývajú uz z týchto ustanovení, pricom vsak z neho nemozno vyvodit záver, ze normotvorca Únie pôvodne nedostatocne stanovil obmedzenia právomoci Komisie v predmetnej oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 44). 107 Po stvrté je potrebné dodat, ze podla clánku 229 ES a clánku 31 nariadenia c. 1/2003 majú Súdny dvor a Vseobecný súd neobmedzenú právomoc rozhodovat o zalobách proti rozhodnutiam, ktorými Komisia ulozila pokuty, a môzu tak nielen zrusit tieto rozhodnutia, ale tiez ulozenú pokutu zrusit, znízit alebo zvýsit. Správna prax Komisie, ktorá je známa a dostupná, teda podlieha úplnému preskúmaniu súdov Únie. Toto preskúmanie prostredníctvom ustálenej a zverejnovanej judikatúry umoznilo spresnit neurcité pojmy, ktoré mohol clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a neskôr clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 obsahovat (pozri v tomto zmysle rozsudok Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 54, a rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 79). 108 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti tak obozretný hospodársky subjekt môze, za prípadnej pomoci právneho poradcu, s dostatocnou presnostou predvídat metódu výpoctu a rádovú výsku pokút, ktoré mu hrozia za dané správanie. Skutocnost, ze tento subjekt nemôze vopred poznat presnú výsku pokút, ktoré Komisia v jednotlivých prípadoch ulozí, nemôze predstavovat porusenie zásady zákonnosti trestov (rozsudok Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 55, a rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 83). 109 Zalobkyne teda nemôzu tvrdit, ze znenie clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nezarucuje mieru predvídatelnosti, ktorú si vyzadujú základné zásady trestného práva a právneho státu. Uvedené ustanovenie totiz umoznuje s dostatocnou presnostou predvídat metódu výpoctu a výsku ulozených pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 58). 110 Po druhé na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, rozhodovacia prax Komisie v oblasti pokút sa nevyvíjala nepredvídatelne alebo náhodne. 111 Po prvé pocas období, za ktoré boli v napadnutom rozhodnutí konstatované styri porusenia, doslo iba k reorganizácii metódy stanovenia pokút uverejnením usmernení z roku 1998, ktoré Súdny dvor posúdil ako dostatocne predvídatelné (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 231). 112 Po druhé, pokial ide o zvýsenie úrovne pokút v nadväznosti na prijatie usmernení z roku 1998, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia môze kedykolvek prispôsobit úroven pokút, ak si to vyzaduje úcinné uplatnovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 109, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 237), takze takéto pozmenenie správnej praxe mozno povazovat za objektívne odôvodnené cielom vseobecného predchádzania porusovaniu pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Zvýsenie pokút v nedávnej dobe, ktoré zalobkyne uvádzajú a napádajú, sa teda nemôze samo osebe povazovat za nezákonné s ohladom na zásadu zákonnosti trestov, kedze neprekracuje právny rámec vymedzený clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako ich vykladajú súdy Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 81, a Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 43). 113 Po tretie, pokial ide o tvrdenie, ze Rada si tým, ze prijala clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, nesplnila svoju povinnost jasne uviest obmedzenia právomoci zverenej Komisii a de facto preniesla na Komisiu právomoc, ktorá podla Zmluvy ES prinálezí jej samotnej, cím porusila clánok 83 ES, je potrebné konstatovat, ze je nedôvodné. 114 Na jednej strane, ako uz bolo uvedené vyssie, hoci clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ponechávajú Komisii sirokú mieru volnej úvahy, zároven obmedzujú jej výkon tým, ze zavádzajú objektívne kritériá, ktoré Komisia musí dodrziavat. Na druhej strane je potrebné pripomenút, ze nariadenie c. 17 a nariadenie c. 1/2003 boli prijaté na základe clánku 83 ods. 1 ES, ktorý stanovuje, ze "na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom Rada... vydá príslusné nariadenia alebo smernice na vykonávanie zásad stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES]." Cielom týchto nariadení alebo smerníc je podla clánku 83 ods. 2 písm. a) a d) ES najmä "zarucit dodrziavanie zákazov uvedených v clánku 81 ods. 1 [ES] a clánku 82 [ES] stanovením pokút a opakovaného ukladania pokút" a "vymedzit príslusné úlohy Komisie a Súdneho dvora pri uplatnovaní ustanovení uvedených v tomto odseku". Okrem toho je potrebné pripomenút, ze podla clánku 211 prvej zarázky ES Komisia "zabezpecuje uplatnovanie ustanovení tejto zmluvy a opatrení prijatých orgánmi Spolocenstva v súlade s nou" a ze podla tretej zarázky toho istého clánku má "vlastnú právomoc prijímat rozhodnutia" (rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 86, a Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 48). 115 Z toho vyplýva, ze právomoc ulozit pokuty v prípade porusenia clánkov 81 ES a 82 ES sa nemôze povazovat za pôvodne prislúchajúcu Rade, ktorá ju zverila ci jej výkonom poverila Komisiu v zmysle clánku 202 tretej zarázky ES. V súlade s vyssie uvedenými ustanoveniami Zmluvy ES totiz táto právomoc spadá do úlohy Komisie zabezpecovat uplatnovanie práva Únie, pricom táto úloha, pokial ide o uplatnovanie clánkov 81 ES a 82 ES, bola spresnená, upravená a formalizovaná nariadeniami c. 17 a c. 1/2003. Právomoc ukladat pokuty, ktorú tieto nariadenia priznávajú Komisii, teda vyplýva z ustanovení samotnej Zmluvy ES a jej cielom je umoznit úcinné uplatnovanie zákazov stanovených v uvedených clánkoch (rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 87, a Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 49). 116 Z týchto úvah vyplýva, ze námietka nezákonnosti vznesená voci clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorá je zalozená na porusení zásady zákonnosti trestov, sa musí zamietnut. O námietke nezákonnosti usmernení z roku 1998 zalozenej na porusení zásady zákazu retroaktivity 117 Zalobkyne pripomínajú, ze akt Únie sa nemôze zacat uplatnovat pred jeho uverejnením a ze clánok 49 ods. 1 druhá veta Charty stanovuje, ze nesmie byt ulozený trest prísnejsí, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu. V prejednávanej veci usmernenia z roku 1998 údajne porusujú zásadu zákazu retroaktivity, kedze prekracujú hranice predvídatelnosti. Zalobkyne v tejto súvislosti zdôraznujú, ze o sprísnení rozhodovacej praxe v oblasti pokút rozhodla Komisia, a nie normotvorca. 118 Z judikatúry vyplýva, ze zásada zákazu retroaktivity trestných zákonov zakotvená v clánku 7 EDLP predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá sa musí dodrziavat pri ukladaní pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, a ze táto zásada vyzaduje, aby ulozené sankcie zodpovedali sankciám stanoveným v case spáchania porusenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 202; rozsudky Súdu prvého stupna LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, body 218 az 221, a z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, body 39 az 41). 119 Z judikatúry tiez vyplýva, ze prijatie usmernení, ktoré môzu zmenit vseobecnú politiku hospodárskej sútaze Komisie v oblasti pokút, môze v zásade spadat do pôsobnosti zásady zákazu retroaktivity (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 222). 120 Na jednej strane sú totiz usmernenia z roku 1998 spôsobilé vyvolat právne úcinky. Tieto právne úcinky nevyplývajú z vlastnej normatívnosti usmernení z roku 1998, ale z ich prijatia a zverejnenia Komisiou. Toto prijatie a zverejnenie usmernení z roku 1998 so sebou nesie samoobmedzenie diskrecnej právomoci Komisie, ktorá sa od nich nemôze odchýlit bez toho, aby prípadne nebola sankcionovaná za porusenie vseobecných právnych zásad, akými sú zásady rovnosti zaobchádzania, ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, body 209 az 212). 121 Na druhej strane podla judikatúry ESLP týkajúcej sa clánku 7 ods. 1 EDLP toto ustanovenie bráni spätnému uplatneniu nového výkladu normy zakladajúcej trestný cin v neprospech obvineného (pozri v tomto zmysle rozsudky ESLP S.W. v. Spojené královstvo z 22. novembra 1995, séria A c. 335-B, body 34 az 36; V.R. v. Spojené královstvo z 22. novembra 1995, séria A c. 335-C, body 32 az 34; Cantoni v. Francúzsko z 15. novembra 1996, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 1996-V, body 29 az 32, a Coëme a i. v. Belgicko z 22. júna 2000, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2000-VII, bod 145). Podla tejto judikatúry to platí predovsetkým v prípade, ak ide o súdny výklad, ktorého výsledok nebol rozumne predvídatelný v case, ked doslo k poruseniu, najmä vzhladom na výklad, ktorého sa v danej dobe pridrzala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia. Je vsak potrebné uviest, ze z tej istej judikatúry vyplýva, ze rozsah pojmu predvídatelnost závisí do velkej miery od obsahu predmetného textu, od oblasti, na ktorú sa vztahuje, ako aj od poctu a povahy osôb, ktorým je urcený. Predvídatelnost zákona teda nebráni tomu, aby dotknutá osoba poziadala o radu odborne spôsobilé osoby s cielom posúdit spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môzu z urcitého konania vyplynút. Konkrétne podla rozsudku Cantoni v. Francúzsko, uz citovaného (bod 35), to platí najmä pre profesionálov, ktorí sú zvyknutí na to, ze pri výkone svojho povolania musia byt velmi obozretní. Tiez od nich mozno ocakávat, ze riziká, ktoré toto povolanie zahrna, posúdia s osobitnou starostlivostou. 122 Vzhladom na vyssie uvedené je na úcely preskúmania dodrzania zásady zákazu retroaktivity potrebné overit, ci predmetná zmena, ktorú predstavuje prijatie usmernení z roku 1998, bola v case, ked doslo k predmetným poruseniam, rozumne predvídatelná (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 224). 123 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze údajné zvýsenie úrovne pokút z dôvodu uplatnovania usmernení z roku 1998 spadá do právneho rámca vymedzeného clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, kedze tieto usmernenia v bode 5 písm. a) výslovne stanovujú, ze ulozené pokuty nesmú v nijakom prípade prekrocit maximálnu hranicu 10 % obratu stanovenú v uvedených ustanoveniach. 124 Dalej je potrebné konstatovat, ze zásadná inovácia usmernení z roku 1998 spocíva v tom, ze ako východisková suma pre výpocet sa berie základná ciastka urcená podla rozpätí, ktoré na tento úcel stanovujú uvedené usmernenia, pricom tieto rozpätia odrázajú rôzne stupne závaznosti porusenia, ale samy osebe nemajú vztah k relevantnému obratu. Táto metóda teda v podstate spocíva v - hoci aj relatívnej a pruznej - tarifikácii pokút (rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 225, a Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 61). 125 Napokon je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze Komisia ulozila v minulosti pokuty v urcitej výske za urcité typy porusení, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto výsku v rozsahu stanovenom v nariadeniach c. 17 a c. 1/2003, ak je to potrebné na implementáciu politiky hospodárskej sútaze Únie, ale naopak úcinné uplatnovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze si vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 109; z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 81, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 227; rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, bod 309, a zo 14. mája 1998, Europa Carton/Komisia, T-304/94, Zb. s. II-869, bod 89). 126 Z toho vyplýva, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu pokuty, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí úroven pokút pouzívanú v minulosti, ani v metódu ich stanovenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 228). 127 Uvedené podniky preto musia pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení úrovne pokút v porovnaní s úrovnou uplatnovanou v minulosti. To platí nielen vtedy, ked Komisia pristúpi k zvýseniu úrovne pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale aj vtedy, ked sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel správania, ktoré majú vseobecnú pôsobnost, akými sú usmernenia z roku 1998 (rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, body 229 a 230, a Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 59). 128 Z toho vyplýva, ze zalobkyne sa nesprávne domnievajú, ze usmernenia z roku 1998 odporujú zásade zákazu retroaktivity tým, ze viedli k ulozeniu pokút, ktoré sú vyssie ako pokuty ukladané v minulosti, alebo ze v prejednávanej veci doslo k prekroceniu hraníc predvídatelnosti. Usmernenia a najmä nová metóda výpoctu pokút, ktorá je v nich obsiahnutá, aj keby táto metóda mala za následok zvýsenie ulozených pokút, boli totiz primerane predvídatelné podnikmi, ako sú zalobkyne, v case, ked doslo k predmetným poruseniam (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 231). Z tých istých dôvodov tiez Komisia nemusela v usmerneniach z roku 1998 podrobnejsie uviest, ze zvýsenie úrovne pokút bolo nevyhnutné na zabezpecenie vykonávania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva. 129 Pokial ide o argumentáciu, podla ktorej o sprísnení rozhodovacej praxe v oblasti pokút rozhodla Komisia, a nie normotvorca, táto argumentácia sa prekrýva s argumentáciou uvedenou v rámci námietky nezákonnosti zalozenej na neexistencii právomoci Komisie a je preskúmaná v bodoch 131 az 137 nizsie. 130 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze táto námietka nezákonnosti sa musí tiez zamietnut. O námietke nezákonnosti usmernení z roku 1998 zalozenej na neexistencii právomoci Komisie a subsidiárne na ich netransparentnosti a nepredvídatelnosti 131 Zalobkyne tvrdia, ze rozsiahla diskrecná právomoc, ktorú Komisii priznáva clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, si vyzaduje abstraktnú a vseobecnú konkretizáciu, cize hmotnoprávne pravidlo. Na rozdiel od Rady vsak Komisia nemá právomoc prijat takéto pravidlo. Okrem toho, aj keby konkretizácia "rámca pokuty" Komisiou bola zákonná, usmernenia z roku 1998 by boli v kazdom prípade neúcinné, kedze nemôzu zabezpecit minimálnu mieru transparentnosti a predvídatelnosti, ktorá je nevyhnutná pri stanovení výsky pokuty. 132 Po prvé je potrebné poukázat na to, ze zalobkyne vo svojich písomných podaniach neuviedli ustanovenie, ktoré Komisia údajne porusila pri prijímaní usmernení z roku 1998. V nadväznosti na otázku v tejto súvislosti polozenú na pojednávaní zalobkyne uviedli, ze podla zásady zákonnosti trestov prinálezalo Rade, aby prijala abstraktné pravidlá výpoctu pokút. 133 Skutocnost, ze Komisia prijala usmernenia z roku 1998, vsak vzhladom na to, ze Komisia neprekrocila právny rámec stanovený clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a neskôr clánkom 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, len prispela k presnejsiemu vymedzeniu uplatnenia výkonu diskrecnej právomoci Komisie, ktorá uz vyplýva z týchto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 44). Za týchto podmienok sa tvrdenie zalozené na neexistencii právomoci Komisie na prijatie usmernení musí zamietnut. 134 Po druhé tvrdenia zalozené na nedostatocnej transparentnosti a predvídatelnosti usmernení z roku 1998 sa musia tiez zamietnut. 135 Na jednej strane totiz Komisia zverejnila uvedené usmernenia a uviedla v nich metódu výpoctu, ktorú sa zaviazala dodrzat v kazdom jednotlivom prípade v záujme transparentnosti a na zvýsenie právnej istoty dotknutých podnikov. Súdny dvor v tejto súvislosti okrem iného konstatoval, ze Komisia sa prijatím takýchto pravidiel správania a tým, ze ich zverejnením oznámila, ze ich v budúcnosti uplatní na prípady, ktorých sa týkajú, sama obmedzuje vo výkone svojej diskrecnej právomoci a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery. Súdny dvor tiez rozhodol, ze usmernenia vseobecne a abstraktne urcujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút, a v dôsledku toho zaistujú právnu istotu podnikov (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, body 211 a 213; pozri tiez rozsudok Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 60). 136 Na druhej strane obozretný hospodársky subjekt môze za prípadnej pomoci právneho poradcu s dostatocnou presnostou predvídat metódu výpoctu a rádovú výsku pokút, ktoré mu hrozia za dané správanie (rozsudok Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 55). Je pravda, ze hospodársky subjekt nemôze na základe usmernení z roku 1998 vopred poznat presnú výsku pokuty, ktorú Komisia v jednotlivom prípade ulozí. Z dôvodu závaznosti porusení, ktoré má Komisia sankcionovat, vsak ciele potlacovania a odstrasovania odôvodnujú, ze dotknutým podnikom sa znemozní odhadnút zisk, ktorý by im vyplynul z úcasti na porusení tým, ze by vopred zohladnili výsku pokuty, ktorá im bude z dôvodu tohto protiprávneho správania ulozená (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 83). 137 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze námietka nezákonnosti usmernení z roku 1998 zalozená na neexistencii právomoci Komisie a subsidiárne na ich netransparentnosti a nepredvídatelnosti nie je dôvodná. O námietke nezákonnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 zalozenej na porusení zásady zákazu retroaktivity a zásady ochrany legitímnej dôvery 138 Zalobkyne tvrdia, ze vzhladom na to, ze väcsina skutkových okolností uvedených v napadnutom rozhodnutí nastala pred nadobudnutím jeho úcinnosti, uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002 v prejednávanej veci porusuje zásadu zákazu retroaktivity. Podla zalobkýn mala Komisia uplatnit svoje oznámenie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4) (dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996"), co by im umoznilo dosiahnut znízenie pokuty o 10 % az 50 % na základe nespochybnenia skutkového stavu namiesto symbolického znízenia o 1 %, ktoré im bolo priznané v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 777, 806, 835 a 854 napadnutého rozhodnutia). Uplatnením oznámenia o spolupráci z roku 2002 Komisia tiez porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery. 139 Je potrebné pripomenút, ze oznámenie o spolupráci z roku 1996 v bode D stanovovalo, ze podnik mohol získat "znízenie pokuty, ktorá by sa mu ulozila, ak by nespolupracoval, o 10 az 50 %..., ak... po dorucení oznámenia o výhradách inform[oval] Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia [neoficiálny preklad]." Oznámenie o spolupráci z roku 2002 uz nestanovuje znízenie pokuty z tohto dôvodu. 140 Pokial ide o údajnú retroaktivitu oznámenia o spolupráci z roku 2002, je potrebné uviest, ze bod 28 tohto oznámenia stanovuje, ze "od 14. februára 2002 toto oznámenie nahrádza oznámenie [o spolupráci] z roku 1996 pre vsetky prípady, v ktorých ziaden podnik nekontaktoval Komisiu s cielom vyuzitia výhody priaznivého zaobchádzania uvedeného v tomto oznámení." Vzhladom na to, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 bolo uverejnené 19. februára 2002, toto oznámenie teda síce stanovuje retroaktívne uplatnovanie svojich ustanovení, avsak toto uplatnovanie je obmedzené na obdobie od 14. februára 2002 do 18. februára 2002 vrátane. Vzhladom na to, ze ziaden z úcastníkov kartelu nepodal ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 pred 2. februárom 2004 (odôvodnenia c. 94, 105, 115 a 127 napadnutého rozhodnutia), prípadná nezákonnost vyplývajúca z uvedenej retroaktivity oznámenia o spolupráci z roku 2002 nemohla mat vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. 141 V prejednávanej veci vsak zalobkyne napádajú okamzité uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002 na úcely výpoctu pokút pre skutkové okolnosti, ktoré scasti nastali pred rokom 2002. 142 Po prvé, ako vyplýva zo spisu, je potrebné konstatovat, ze zalobkyne v priebehu správneho konania aspon sestkrát výslovne poziadali o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002. 143 Po druhé z judikatúry v kazdom prípade vyplýva, ze zásada zákazu retroaktivity nebráni uplatneniu usmernení majúcich prípadne za následok zvýsenie pokút ulozených za porusenia, ku ktorým doslo pred ich prijatím, ale len pod podmienkou, ze politiku, ktorú uskutocnujú, bolo mozné rozumne predvídat v case, ked doslo k spáchaniu predmetných porusení (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, body 202 az 232; rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 233; pozri tiez rozsudok Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 66). Zalobkyne vsak netvrdia, ze zmena, ku ktorej doslo pri prijatí oznámenia o spolupráci z roku 2002, nebola predvídatelná. 144 Pokial ide o údajné porusenie legitímnej dôvery zalobkýn vyplývajúce z uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 na porusenia, ku ktorým scasti doslo pred nadobudnutím úcinnosti tohto oznámenia, stací uviest, ze podla ustálenej judikatúry hospodárske subjekty nemôzu legitímne verit, ze zostane zachovaná existujúca situácia, ktorú môzu institúcie v rámci svojej diskrecnej právomoci zmenit (pozri rozsudky Súdneho dvora z 5. októbra 1994, Nemecko/Rada, C-280/93, Zb. s. I-4973, bod 80, a z 30. júna 2005, Alessandrini a i./Komisia, C-295/03 P, Zb. s. I-5673, bod 89 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho zalobkyne mohli v kazdom prípade kedykolvek dosiahnut uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 1996 podaním ziadosti na základe tohto oznámenia Komisii pred nadobudnutím úcinnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002. Z toho vyplýva, ze táto výhrada sa musí zamietnut. 145 V dôsledku toho sa námietka nezákonnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 zalozená na porusení zásady zákazu retroaktivity a výhrada zalozená na porusení zásady legitímnej dôvery musia zamietnut. O námietke nezákonnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 zalozenej na porusení vseobecných právnych zásad nemo tenetur, in dubio pro reo a proporcionality a na zneuzití diskrecnej právomoci 146 Zalobkyne tvrdia, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 je nezákonné z dôvodu, ze porusuje vseobecné právne zásady a prekracuje diskrecnú právomoc priznanú Komisii. Oznámenie o spolupráci z roku 2002 teda porusuje zásadu nemo tenetur, zásadu in dubio pro reo a zásadu proporcionality. Jeho prijatie predstavuje zneuzitie diskrecnej právomoci Komisie, a preto ho v prejednávanej veci nemozno pouzit, takze dôkazy predlozené v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002 nemozno pouzit, kedze pouzitie dôkazov získaných nezákonným spôsobom je zakázané. 147 Jednotlivé výhrady uvedené v rámci tejto námietky je potrebné skúmat samostatne. O prvej výhrade zalozenej na porusení zásady nemo tenetur 148 Zalobkyne pripomínajú, ze podla zásady nemo tenetur nikoho nemozno nútit, aby sa sám obvinoval alebo aby svedcil proti sebe. Oznámenie o spolupráci z roku 2002 porusuje túto zásadu, kedze v praxi núti podniky, aby spolupracovali s Komisiou a aby sa jej priznali. Po prvé totiz iba prvý podnik, ktorý predlozí dôkazy, ktoré splnajú podmienky bodu 8 písm. a) alebo b) oznámenia o spolupráci z roku 2002, sa môze domáhat oslobodenia od pokuty, takze vsetky podniky "v pretekoch o prvé miesto" predkladajú Komisii úplné (a niekedy prehnané) priznania bez toho, aby mohli porovnat prospech zo spolupráce v podobe znízenia predpokladanej pokuty s nevýhodami, ktorá z takejto spolupráce vyplýva. Po druhé podnik sa tým, ze spolupracuje v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002, zbavuje moznosti spochybnit - hoci aj nepravdivé - skutkové tvrdenia, ktoré uviedli iné podniky, kedze Komisia povazuje kazdé spochybnenie skutkového stavu za nedostatocnú spoluprácu v zmysle bodov 11 a 23 oznámenia o spolupráci z roku 2002, co spôsobuje vázne riziko nepriznania znízenia pokuty na základe tohto oznámenia. 149 Z judikatúry na jednej strane vyplýva, ze na základe vseobecných zásad práva Únie, ktorých neoddelitelnou súcastou sú základné práva a z hladiska ktorých sa musia právne predpisy Únie vykladat, podniky majú právo na to, aby ich Komisia nenútila k priznaniu ich úcasti na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, 374/87, Zb. s. 3283, bod 35, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 273). 150 Na druhej strane, hoci Komisia nemôze nútit podnik k tomu, aby priznal svoju úcast na porusení, je oprávnená zohladnit pri stanovení výsky pokuty pomoc, ktorú jej tento podnik dobrovolne poskytol na úcely preukázania existencie porusenia (rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 2005, Acerinox/Komisia, C-57/02 P, Zb. s. I-6689, bod 87, a ThyssenKrupp/Komisia, C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, bod 50). 151 Zalobkyne nemôzu tvrdit, ze judikatúra citovaná v bodoch 149 a 150 vyssie je "prekonaná". Naopak Súdny dvor ju výslovne potvrdil po oboznámení sa s vývojom v judikatúre ESLP, najmä s rozsudkom Funke v. Francúzsko z 25. februára 1993 (séria A c. 256 A) a s rozsudkom Saunders v. Spojené královstvo zo 17. decembra 1996 (Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 1996-VI), na ktoré zalobkyne poukazujú (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, body 273 az 280). 152 Zákonnost oznámenia o spolupráci z roku 2002 z hladiska zásady nemo tenetur je teda potrebné skúmat vo svetle zásad sformulovaných v judikatúre citovanej v bodoch 149 a 150 vyssie. 153 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze spolupráca podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 je pre dotknutý podnik úplne dobrovolná. Dotknutý podnik totiz nie je nijakým spôsobom nútený, aby predlozil dôkazy týkajúce sa údajného kartelu. Miera spolupráce, ktorú chce podnik v priebehu správneho konania poskytnút, teda závisí výlucne od jeho slobodného rozhodnutia a v ziadnom prípade nie je stanovená oznámením o spolupráci z roku 2002 (pozri v tomto zmysle rozsudok ThyssenKrupp/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 52, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger v uvedenej veci, Zb. s. I-6777, bod 140). 154 Tvrdenie, ze podnik sa tým, ze spolupracuje, zbavuje moznosti spochybnit skutkové tvrdenia, ktoré uviedli iné podniky, spocíva na nesprávnom výklade oznámenia o spolupráci z roku 2002. 155 Na jednej strane na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, bod 11 tohto oznámenia, podla ktorého sa vyzaduje, aby dotknutý podnik "spoluprac[oval] plne, trvalo a úcinne pocas celého správneho postupu Komisie", ani bod 23 tohto oznámenia, ktorý stanovuje, ze Komisia "môze... zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume [predlozenia dôkazu]," nevyzadujú, aby dotknutý podnik nespochybnil alebo neopravil nesprávne skutkové tvrdenia iného podniku. Okrem toho tvrdenie zalobkýn vychádza z nesprávneho predpokladu, ze nesprávne jednostranné vyhlásenia jedného podniku, ktorý sa podielal na karteli, ktoré nie sú potvrdené dôkazmi, postacujú na preukázanie porusenia. 156 Na druhej strane na rozdiel od oznámenia o spolupráci z roku 1996 oznámenie z roku 2002 nestanovuje nijaké znízenie pokuty z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu. Oznámenie o spolupráci z roku 2002 teda nemozno chápat tak, ze "núti" podniky, ktoré chcú dosiahnut jeho uplatnenie, aby nespochybnili skutkové tvrdenia iných podnikov. 157 V kazdom prípade údajné nútenie podniku k tomu, aby nespochybnil skutkové tvrdenia, ktoré sám neuviedol, je zalozené na cisto teoretickom predpoklade, ze podnik sa obviní z porusenia, ktorého sa nedopustil, v nádeji na znízenie pokuty, ktorej ulozenia sa obáva. Na takomto predpoklade nemôze spocívat nijaká argumentácia zalozená na porusení zásady nemo tenetur (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, C-298/98 P, Zb. s. I-10157, bod 58). 158 Z toho vyplýva, ze prvá výhrada uvedená v rámci námietky nezákonnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 sa musí zamietnut. O druhej výhrade zalozenej na porusení zásady in dubio pro reo 159 Zalobkyne tvrdia, ze, podla zásady in dubio pro reo alebo podla zásady prezumpcie neviny prinálezí Komisii, aby uniesla dôkazné bremeno, pokial ide o preukázanie protiprávneho správania a viny podniku. Oznámenie o spolupráci z roku 2002 porusuje zásadu prezumpcie neviny, kedze vedie prakticky k tomu, aby podniky samy predlozili dôkaz o svojom vlastnom porusení a o svojej vlastnej vine, ako aj o poruseniach a vine ostatných podnikov. 160 Je potrebné pripomenút, ze zásada prezumpcie neviny tak, ako vyplýva okrem iného z clánku 6 ods. 2 EDLP, je súcastou základných práv, ktoré sú podla judikatúry Súdneho dvora, ktorá bola navyse potvrdená clánkom 6 ods. 2 EÚ, ako aj clánkom 48 Charty, uznané v právnom poriadku Únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 115 a tam citovanú judikatúru). 161 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, oznámenie o spolupráci z roku 2002 neporusuje zásadu prezumpcie neviny. 162 Po prvé, ako bolo uvedené v bode 153 vyssie, spolupráca podla tohto oznámenia je pre dotknutý podnik úplne dobrovolná. Nevyplýva z nej nijaká povinnost podniku predlozit dôkazy o porusení, na ktorom sa údajne podielal. 163 Po druhé oznámenie o spolupráci z roku 2002 nemá vplyv na povinnost Komisie, ktorá v súvislosti so zisteným porusením znása dôkazné bremeno predlozit dôkazy, ktoré môzu z právneho hladiska dostatocne dolozit existenciu skutkových okolností zakladajúcich porusenie. Na úcely preukázania existencie porusenia vsak Komisia môze vychádzat z kazdej uzitocnej okolnosti, ktorou disponuje. Bez toho, aby porusila zásadu prezumpcie neviny, teda môze vychádzat nielen z dokumentov, ktoré získala pri kontrolách podla nariadení c. 17 a 1/2003 alebo ktoré získala na základe ziadostí o informácie podla uvedených nariadení, ale aj z dôkazov, ktoré jej podnik dobrovolne predlozil podla tohto oznámenia. 164 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze výhrade zalozenej na nezákonnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 z dôvodu porusenia zásady prezumpcie neviny tiez nemozno vyhoviet. O tretej výhrade zalozenej na porusení zásady proporcionality 165 Zalobkyne tvrdia, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 nie je nevyhnutné ani vhodné, a preto porusuje zásadu proporcionality. Nie je nevyhnutné vzhladom na to, ze nariadenie c. 1/2003, najmä clánky 18 az 21 tohto nariadenia, poskytujú Komisii dostatocné prostriedky na presetrenie kartelov. Tiez nie je vhodné a ani primerané. Totiz aj za predpokladu, ze uvedené oznámenie by umoznovalo lepsie preukázat existenciu kartelov, co by podporovalo záujem Spolocenstva, odmenuje podniky, ktoré porusili clánok 81 ES, a znevýhodnuje poctivé podniky, kedze bráni tomu, aby sa podnikom, ktoré sa podielali na karteli a mali z neho prospech, ulozila pokuta. Oznámenie o spolupráci z roku 2002 sa tiez dotýka záujmu Spolocenstva na sankcionovaní porusení práva hospodárskej sútaze. 166 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zásada proporcionality, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie, vyzaduje, aby akty institúcií Únie neprekracovali hranice toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom pokial sa ponúka výber medzi viacerými vhodnými opatreniami, je potrebné priklonit sa k najmenej obmedzujúcemu opatreniu, a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (pozri rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2001, Jippes a i., C-189/01, Zb. s. I-5689, bod 81 a tam citovanú judikatúru). 167 Tiez je potrebné pripomenút, ze Komisia disponuje v rámci nariadenia c. 1/2003 urcitou mierou volnej úvahy pri urcovaní výsky pokút, aby mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 134 a tam citovanú judikatúru). Vzhladom na to, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 je súcastou politiky Komisie týkajúcej sa urcovania pokút za horizontálne kartely, ktoré odporujú clánku 81 ES, pri skúmaní výhrady zalozenej na zásade proporcionality je potrebné zohladnit túto mieru volnej úvahy. 168 Je potrebné konstatovat, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 sa javí ako vhodný a nevyhnutný nástroj na preukázanie existencie tajných horizontálnych kartelov, a teda na usmernenie správania podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. 169 Hoci totiz nástroje uvedené v clánkoch 18 az 21 nariadenia c. 1/2003, konkrétne ziadosti o informácie a inspekcie, predstavujú nevyhnutné opatrenia pri stíhaní porusení práva hospodárskej sútaze, je potrebné poukázat na to, ze tajné kartely je casto tazké zistit a objasnit bez spolupráce dotknutých podnikov. Aj ked úcastníkovi kartelu vzdy hrozí, ze kartel sa jedného dna odhalí, a to najmä v dôsledku podania staznosti Komisii alebo vnútrostátnemu orgánu, takýto úcastník, ktorý chce ukoncit svoju úcast, môze byt odradený od informovania Komisie o karteli z dôvodu vysokej pokuty, ktorá mu hrozí. Oznámenie o spolupráci z roku 2002 má tým, ze stanovuje priznanie oslobodenia od pokút alebo výrazné znízenie pokuty pre podniky, ktoré predlozia Komisii dôkazy o existencii horizontálneho kartelu, zabránit tomu, aby takýto úcastník neposkytol Komisii informácie o existencii kartelu. 170 Tvrdenie, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 umoznuje odmenit niektoré podniky, ktoré sa podielali na karteloch zakázaných clánkom 81 ES, treba zamietnut. Ako totiz Komisia zdôraznila v bode 4 uvedeného oznámenia, "záujmy spotrebitelov a obcanov o zabezpecenie, aby sa odhalili a potrestali tajné kartely, prevazujú záujem o ulozenie pokuty tým podnikom, ktoré umoznia Komisii odhalit a potrestat takéto praktiky." 171 Preto oznámenie o spolupráci z roku 2002 zjavne neprekracuje hranice toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho ciela, ktorý sleduje. 172 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze výhrada zalozená na nezákonnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 z dôvodu porusenia zásady proporcionality nie je dôvodná. O stvrtej výhrade zalozenej na zneuzití diskrecnej právomoci 173 Podla zalobkýn Komisia tým, ze prijala oznámenie o spolupráci z roku 2002, prekrocila diskrecnú právomoc, ktorú jej priznáva clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003. Toto ustanovenie ukladá Komisii povinnost zohladnit pri stanovení výsky pokuty závaznost a dlzku trvania porusenia, co pri "úplnom odpustení trestu" nie je mozné. Oddiel A oznámenia o spolupráci z roku 2002 je teda nezákonný, co má za následok nezákonnost celého oznámenia. 174 Je potrebné pripomenút, ze podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom... pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti[,]... porusujú clánok 81 alebo clánok 82 [ES]". Zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, ze Komisia je oprávnená, ale nie povinná ulozit pokutu podniku, ktorý porusil clánok 81 ES. 175 Okrem toho clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 neobsahuje taxatívny výpocet kritérií, ktoré môze Komisia vziat do úvahy pri stanovení výsky pokuty. Správanie podniku v priebehu správneho konania teda môze patrit k faktorom, ktoré je potrebné zohladnit pri stanovení výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Finnboard/Komisia, uz citovaný v bode 157 vyssie, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 176 Komisia si teda bez toho, aby prekrocila právomoci, ktoré jej vyplývajú z nariadenia c. 1/2003, stanovila v oznámení o spolupráci z roku 2002 pravidlá správania na usmernenie výkonu svojej diskrecnej právomoci v oblasti urcovania pokút s cielom zohladnit najmä správanie podnikov v priebehu správneho konania a tým lepsie zarucit rovnost zaobchádzania s dotknutými podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Finnboard/Komisia, uz citovaný v bode 157 vyssie, bod 57). 177 Z toho vyplýva, ze táto posledná výhrada tiez nie je dôvodná. 178 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze námietka nezákonnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 sa musí zamietnut v celom rozsahu. O zalobnom dôvode zalozenom na vyvlastnovacej povahe napadnutého rozhodnutia, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom O prípustnosti 179 Komisia zdôraznuje, ze zalobný dôvod zalozený na vyvlastnovacej povahe napadnutého rozhodnutia, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom, nesplna poziadavky clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku a v dôsledku toho je neprípustný. Zo skutkového hladiska v zalobe nie je vôbec uvedené, do akej miery majú ulozené pokuty skutocne dramatické dôsledky pre schopnost hospodárskeho prezitia dcérskych spolocností spolocnosti Schindler Holding. Z právneho hladiska zalobkyne neuviedli príslusné zmluvy ani údajne porusené normy. 180 Je potrebné pripomenút, ze podla clánku 21 prvého odseku statútu Súdneho dvora uplatnitelného na konanie pred Vseobecným súdom v súlade s clánkom 53 prvým odsekom tohto statútu a podla clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí zaloba obsahovat najmä strucné vysvetlenie dôvodov zaloby. Tieto informácie musia byt dostatocne jasné a presné, aby zalovanému umoznili pripravit si svoju obranu a Vseobecnému súdu rozhodnút o zalobe prípadne aj bez dalsích podporných informácií. Na úcely zabezpecenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby zaloba bola prípustná, potrebné, aby z textu samotnej zaloby vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, prinajmensom strucne, ale súdrzným a pochopitelným spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. mája 1997, Guérin automobiles/Komisia, T-195/95, Zb. s. II-679, bod 20; z 25. mája 2004, Distilleria Palma/Komisia, T-154/01, Zb. s. II-1493, bod 58, a z 12. marca 2008, European Service Network/Komisia, T-332/03, Zb. s. II-32, bod 229). 181 V prejednávanej veci zalobkyne vo svojej zalobe dostatocne jasne a presne uviedli, ze ulozenie pokút spolocnosti Schindler napadnutým rozhodnutím má vyvlastnovaciu povahu a porusuje medzinárodné právo. 182 Komisia nemôze kritizovat skutocnost, ze v zalobe nie sú uvedené príslusné zmluvy. Zalobkyne vo svojej zalobe neuviedli nijaké porusenie dvojstranného alebo mnohostranného medzinárodného dohovoru týkajúceho sa ochrany investícií. Poukazujú len na existenciu takýchto dohovorov s cielom preukázat existenciu normy medzinárodného obycajového práva, ktorá bola v prejednávanej veci porusená. Zalobkyne vo svojej zalobe uvádzajú, ze hoci neexistuje vseobecný dohovor o ochrane investícií medzi Európskym spolocenstvom a Svajciarskom, nemozno vázne spochybnit zákaz vyvlastnenia majetku zahranicných investícií bez náhrady zakotvený v medzinárodnom obycajovom práve. Na rozdiel od toho, ci tvrdí Komisia, je teda porusená norma, konkrétne norma medzinárodného obycajového práva, v zalobe jasne uvedená. 183 Zalobkyne dalej uvádzajú, ze vyvlastnovacia povaha ulozených pokút sa vztahuje na podstatné znízenie hodnoty investícií spolocnosti Schindler v Belgicku, v Luxembursku a v Holandsku. Podla zalobkýn je závaznost zásahu do majetkových hodnôt spolocnosti Schindler Holding zrejmá pri porovnaní pokút s vlastným imaním, rocným obratom a hospodárskym výsledkom spolocností Schindler Belgicko, Schindler Luxembursko a Schindler Holandsko. 184 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze tento zalobný dôvod splna poziadavky ustanovení citovaných v bode 180 vyssie. Tento zalobný dôvod je teda prípustný. O veci samej 185 Zalobkyne poukazujú na to, ze ochrana zahranicných investorov je zakotvená v mnohých dvojstranných a mnohostranných dohovoroch na ochranu investícií. Podla týchto dohovorov spadá cezhranicné vlastníctvo podielov v podniku v inom státe pod pojem investícia a pozíva ochranu, ktorá jednak pripústa vyvlastnenie iba pri dodrzaní velmi prísnych podmienok a jednak vyzaduje, aby sa so zahranicnými investormi v státe realizácie investícií zaobchádzalo poctivo a spravodlivo. Takáto ochrana je uznaná aj v medzinárodnom obycajovom práve. 186 Pokuty ulozené spolocnosti Schindler Holding, ktorá je zalozená podla svajciarskeho práva, sa z hladiska ich hospodárskeho úcinku rovnajú vyvlastneniu investícií spolocnosti Schindler Holding v Belgicku, v Luxembursku a v Holandsku, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom. Hoci ulozenie pokuty nepredstavuje formálne vyvlastnenie, predstavuje materiálne vyvlastnenie, kedze hodnota investícií spolocnosti Schindler Holding v Belgicku, v Luxembursku a v Holandsku sa znacne znízila. Závaznost zásahu do majetkových hodnôt spolocnosti Schindler Holding je zrejmá najmä pri porovnaní pokút s vlastným imaním, rocným obratom a hospodárskym výsledkom spolocností Schindler Belgicko, Schindler Luxembursko a Schindler Holandsko. 187 Je potrebné pripomenút, ze právomoci Spolocenstva sa musia vykonávat v súlade s medzinárodným právom (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C-402/05 P a C-415/05 P, Zb. s. I-6351, bod 291 a tam citovanú judikatúru). 188 Právo vlastnit majetok nie je chránené len medzinárodným právom, ale patrí tiez k vseobecným zásadám práva Únie (pozri rozsudok Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, uz citovaný v bode 187 vyssie, bod 355 a tam citovanú judikatúru). Vzhladom na to, ze prednost medzinárodného práva pred právom Únie sa nevztahuje na primárne právo a osobitne na vseobecné zásady, medzi ktoré patria základné práva (rozsudok Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, uz citovaný v bode 187 vyssie, bod 308), je vsak potrebné v rámci tohto zalobného dôvodu skúmat, ci pokuty ulozené spolocnosti Schindler Holding predstavovali zásah do základného práva na ochranu vlastníctva. 189 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze právo vlastnit majetok nie je absolútnym privilégiom, ale treba ho posudzovat s ohladom na jeho spolocenskú funkciu. V dôsledku toho môze byt výkon práva vlastnit majetok obmedzený pod podmienkou, ze toto obmedzenie skutocne zodpovedá cielom vseobecného záujmu sledovaným Spolocenstvom a nepredstavuje vzhladom na sledovaný ciel neprimeraný a neprípustný zásah do samotnej podstaty takto zaruceného práva (rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1989, Schräder HS Kraftfutter, 265/87, Zb. s. 2237, bod 15; Nemecko/Rada, uz citovaný v bode 144 vyssie, bod 78, a Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, uz citovaný v bode 187 vyssie, bod 355). 190 Clánok 3 bod 1 písm. g) ES stanovuje, ze na dosiahnutie cielov Spolocenstva cinnosti Spolocenstva zahrnajú "systém, ktorým sa zabezpecí, aby sa na vnútornom trhu nenarusila hospodárska sútaz." Z toho vyplýva, ze uplatnovanie clánkov 81 ES a 82 ES predstavuje jeden z aspektov verejného záujmu Spolocenstva. V dôsledku toho mozno na základe týchto clánkov obmedzit výkon práva vlastnit majetok pod podmienkou, ze takéto obmedzenia nie sú neprimerané a nezasahujú do samotnej podstaty tohto práva (rozsudok Súdu prvého stupna z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, T-65/98, Zb. s. II-4653, bod 170). 191 Je teda potrebné skúmat, ci pokuty ulozené spolocnosti Schindler Holding predstavujú neprimeraný a neprípustný zásah do samotnej podstaty základného práva na ochranu vlastníctva. 192 Po prvé je potrebné konstatovat, ze sporné rozhodnutie nemá vplyv na vlastnícku struktúru spolocnosti Schindler. 193 Po druhé, hoci zaplatenie pokuty má iste vplyv na majetkovú hodnotu dlzníckej spolocnosti, nemozno konstatovat, ze pokuty ulozené spolocnosti Schindler Holding a jej dcérskym spolocnostiam v prejednávanej veci vycerpali celú hodnotu týchto spolocností. Zo spisu totiz vyplýva, ze pokuty ulozené spolocnostiam skupiny Schindler v napadnutom rozhodnutí celkovo nedosahujú maximálnu hranicu 10 % konsolidovaného obratu spolocnosti Schindler Holding pocas hospodárskeho roka predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Maximálna hranica 10 % stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 má najmä chránit podniky pred neprimeranou výskou pokuty, ktorá by mohla znicit ich hospodársku podstatu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, Zb. s. II-10, bod 389). 194 Po tretie, pokial zalobkyne kritizujú ulozenie neprimeranej pokuty dcérskym spolocnostiam v styroch predmetných krajinách, je potrebné poukázat na to, ze v napadnutom rozhodnutí bola spolocnosti Schindler Holding za kazdé porusenie ulozená povinnost zaplatit pokutu spolocne a nerozdielne s dotknutou dcérskou spolocnostou (pozri tiez body 63 az 91 vyssie). Ako zdôraznuje Komisia, stanovenie jednotlivých podielov spolocností patriacich do tej istej skupiny, ktoré sú spolocne a nerozdielne povinné zaplatit tú istú pokutu, patrí do právomoci týchto spolocností. Napadnuté rozhodnutie teda nemá nevyhnutne vplyv na hodnotu investícií, ktoré Schindler Holding vlastní vo svojich dcérskych spolocnostiach. 195 Po stvrté, pokial zalobkyne vytýkajú ulozenie pokút za porusenia, ktoré sú neprimerané v porovnaní s obratom a rocným ziskom dotknutých dcérskych spolocností, táto argumentácia sa prekrýva so zalobným dôvodom zalozeným na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu zalozenia solidárnej zodpovednosti spolocnosti Schindler Holding. Pokuty ulozené v prejednávanej veci by boli totiz spôsobilé zasiahnut do práva vlastnit majetok iba v prípade, ak by sa preukázalo, ze vnútrostátne dcérske spolocnosti nepredstavujú spolu so spolocnostou Schindler Holding podnik v zmysle hospodárskeho subjektu zodpovedného za sankcionované porusenia. Takéto pokuty sú údajne v kazdom prípade nezákonné, kedze porusujú clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Z bodov 63 az 91 vyssie vsak vyplýva, ze Komisia oprávnene pripísala porusenia dotknutých vnútrostátnych dcérskych spolocností spolocnosti Schindler Holding. 196 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod sa musí zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998 a povinnosti odôvodnenia pri stanovení východiskovej sumy pokút Úvodné pripomienky 197 Na úvod je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovenia pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach z roku 1998, obsahuje rôzne flexibilné faktory umoznujúce Komisii vykonávat jej diskrecnú právomoc v súlade s ustanoveniami clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 112 a tam citovanú judikatúru). 198 Závaznost porusení práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa musí urcit na základe velkého mnozstva skutocností, akými sú najmä konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa nevyhnutne musia zohladnit (rozsudky Súdneho dvora Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 72, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 54). 199 Ako bolo uvedené v bode 24 vyssie, Komisia v prejednávanej veci stanovila výsku pokút uplatnením metódy vymedzenej v usmerneniach z roku 1998. 200 Aj ked usmernenia z roku 1998 nemozno kvalifikovat ako právne pravidlá, ktoré by bol správny orgán povinný v kazdej situácii dodrziavat, stanovujú orientacné pravidlá postupu správneho orgánu, od ktorých sa nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 209 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 70). 201 Ako bolo uvedené v bode 135 vyssie, Komisia sa prijatím takýchto pravidiel správania a tým, ze ich zverejnením oznámila, ze ich v budúcnosti uplatní na prípady, ktorých sa týkajú, sama obmedzuje vo výkone svojej diskrecnej právomoci a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 211 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 200 vyssie, bod 71). 202 Okrem toho usmernenia z roku 1998 vseobecne a abstraktne urcujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút, a v dôsledku toho zaistujú právnu istotu podnikov (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, body 211 a 213). 203 Napokon treba pripomenút, ze usmernenia z roku 1998 upravujú po prvé posúdenie závaznosti porusenia ako takej, na základe ktorej sa môze stanovit vseobecná východisková suma (bod 1 A druhý odsek). Po druhé závaznost sa posudzuje so zretelom na povahu spáchaných porusení a na vlastnosti dotknutého podniku, najmä na jeho velkost a postavenie na relevantnom trhu, co môze viest k zvázeniu východiskovej sumy, zaradeniu podnikov do kategórií a stanoveniu konkrétnej východiskovej sumy (bod 1 A tretí az siedmy odsek). Napadnuté rozhodnutie 204 Po prvé v oddiele napadnutého rozhodnutia venovanom závaznosti porusení (oddiel 13.6.1) Komisia paralelne skúma styri porusenia konstatované v clánku 1 tohto rozhodnutia, kedze "vykazujú spolocné znaky" (odôvodnenie c. 657 napadnutého rozhodnutia). Tento oddiel je rozdelený na tri pododdiely, pricom prvý je nazvaný "Povaha porusení" (pododdiel 13.6.1.1), druhý je nazvaný "Rozsah relevantného geografického trhu" (pododdiel 13.6.1.2) a tretí je nazvaný "Záver o závaznosti porusenia" (pododdiel 13.6.1.3). 205 V pododdiele nazvanom "Povaha porusení" Komisia v odôvodneniach c. 658 a 659 napadnutého rozhodnutia uvádza: "658 Porusenia, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, spocívali predovsetkým v tajných dohodách medzi sútazitelmi o tom, ze si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, ze si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáze nových výtahov a/alebo eskalátorov a ze si nebudú konkurovat, pokial ide o údrzbu a modernizáciu výtahov a eskalátorov (okrem Nemecka, kde cinnost údrzby a modernizácie nebola predmetom diskusií medzi úcastníkmi kartelu). Takéto horizontálne obmedzenia patria uz svojou povahou medzi najzávaznejsie porusenia clánku 81 [ES]. Porusenia v tomto prípade umelo zbavili zákazníkov výhod, ktoré mohli získat z predkladania ponúk v podmienkach slobodnej hospodárskej sútaze. Tiez treba poznamenat, ze niektoré zo zmanipulovaných projektov boli verejné zákazky financované z daní, ktoré sa realizovali práve s cielom získat konkurencné ponuky s dobrým pomerom kvality a ceny. 659 Pre posúdenie závaznosti porusenia sú faktory týkajúce sa jeho ciela vo vseobecnosti významnejsie ako faktory týkajúce sa jeho úcinkov, najmä ked sa dohody, ako to je v tomto prípade, týkajú velmi závazných porusení, ako je urcovanie cien a rozdelenie trhu. Úcinky dohody vo vseobecnosti nie sú smerodajným kritériom na posúdenie závaznosti porusenia." 206 Komisia dalej uvádza, ze "v predmetnom prípade sa neusilovala preukázat presné úcinky porusenia, kedze [bolo] nemozné urcit s dostatocnou presnostou príslusné konkurencné parametre (cena, obchodné podmienky, kvalita, inovácia a iné) v prípade neexistencie porusení" (odôvodnenie c. 660 napadnutého rozhodnutia). Zastáva vsak názor, ze "je... zrejmé, ze porusenia mali skutocný dopad," a na tento úcel uvádza, ze "samotná skutocnost, ze clenovia kartelu zaviedli rôzne protisútazné opatrenia, svedcí o dopade na trh, aj ked skutocný úcinok je tazké zmerat, kedze najmä nie je známe, ci a kolko iných projektov bolo zmanipulovaných, ani kolko projektov mohlo byt rozdelených medzi clenov kartelu bez toho, aby boli potrebné kontakty medzi nimi" (odôvodnenie c. 660 napadnutého rozhodnutia). V tom istom odôvodnení Komisia dalej uvádza, ze "vysoké celkové podiely sútazitelov na trhu svedcia o pravdepodobných protisútazných úcinkoch a [ze] relatívna stabilita týchto podielov na trhu pocas celej dlzky trvania porusení potvrdzuje tieto úcinky." 207 V odôvodneniach c. 661 az 669 napadnutého rozhodnutia Komisia reaguje na tvrdenia, ktoré uviedli zalobkyne v priebehu správneho konania a ktorými sa usilovali preukázat obmedzený dopad porusení na trh. 208 V pododdiele nazvanom "Rozsah relevantného geografického trhu" Komisia v odôvodnení c. 670 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze "kartely, ktoré sú predmetom [napadnutého] rozhodnutia, sa vztahovali na celé územia Belgicka, Nemecka, Luxemburska alebo Holandska," a ze "z judikatúry jednoznacne vyplýva, ze vnútrostátny geografický trh, ktorý sa vztahuje na celé územie clenského státu, uz sám osebe predstavuje podstatný podiel na spolocnom trhu." 209 V pododdiele nazvanom "Záver o závaznosti porusenia" Komisia v odôvodnení c. 671 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze kazdý podnik, ktorému bolo rozhodnutie urcené, sa dopustil jedného alebo viacerých velmi závazných porusení clánku 81 ES "vzhladom na povahu porusení a na skutocnost, ze kazdé z nich sa vztahovalo na celé územie jedného clenského státu (Belgicka, Nemecka, Luxemburska alebo Holandska)." Komisia dospela k záveru, ze "tieto faktory sú také, ze porusenia sa musia povazovat za velmi závazné, aj ked ich skutocný dopad nemozno zmerat." 210 Po druhé v oddiele napadnutého rozhodnutia nazvanom "Rozdielne zaobchádzanie" (oddiel 13.6.2) Komisia stanovila pokuty pre kazdý podnik, ktorý sa podielal na jednotlivých karteloch (pozri body 27 az 30 vyssie), východiskovú sumu, ktorá podla odôvodnenia c. 672 napadnutého rozhodnutia zohladnuje "skutocnú hospodársku schopnost porusovatelov spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi". Komisia v odôvodnení c. 673 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ze "na tento úcel boli podniky rozdelené do viacerých kategórií v závislosti od obratu dosiahnutého na trhu s výtahmi a/alebo eskalátormi, vrátane prípadných sluzieb údrzby a modernizácie." O kvalifikácii porusení ako "velmi závazných" 211 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze posúdenie závaznosti porusení Komisiou je nesprávne. Podla zalobkýn Komisia uplatnila pri kvalifikácii porusení ako "velmi závazných" zovseobecnujúci prístup bez toho, aby zohladnila jednak skutocnost, ze dohody v dotknutých clenských státoch boli struktúrované velmi rozdielne, a jednak konkrétny dopad porusení. Tento dopad bol pritom minimálny. 212 Zalobkyne poukazujú na znízenie cien na nemeckom a luxemburskom trhu, na kolísanie trhových podielov na nemeckom, belgickom a luxemburskom trhu, na neúcinnost a nedodrziavanie dohôd na nemeckom, belgickom, luxemburskom a holandskom trhu a na skutocnost, ze kartely v Luxembursku a v Holandsku sa týkali len niektorých projektov. Okrem toho zalobkyne tvrdia, ze Schindler v Nemecku pôsobila iba v oblasti eskalátorov. Napokon kartel v Luxembursku by sa mal v súlade s rozhodovacou praxou Komisie kvalifikovat ako "závazný" vzhladom na to, ze sa týkal iba jedného mensieho clenského státu. 213 Je potrebné pripomenút, ze pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia, usmernenia z roku 1998 v bode 1 A prvom a druhom odseku stanovujú: "Pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu. Preto sa porusovania pravidiel budú zadelovat do jednej z troch kategórií: mierne priestupky, závazné priestupky a velmi závazné priestupky [mierne porusenia, závazné porusenia a velmi závazné porusenia - neoficiálny preklad]." 214 V súlade s bodom 1 A prvým odsekom usmernení z roku 1998 Komisia teda musí v rámci posúdenia závaznosti porusenia vykonat posúdenie konkrétneho dopadu na trh iba vtedy, ked sa zdá, ze tento dopad je meratelný (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 198 vyssie, bod 74 a tam citovanú judikatúru; rozsudky Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, bod 143, a Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 216). 215 Podla ustálenej judikatúry musí Komisia pri posudzovaní konkrétneho dopadu porusenia na trh vychádzat z hospodárskej sútaze, aká by normálne existovala, keby k poruseniu nedoslo (pozri rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 200 vyssie, bod 83 a tam citovanú judikatúru). 216 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení c. 660 napadnutého rozhodnutia, uviedla, ze "sa neusilovala preukázat presné úcinky porusenia, kedze [bolo] nemozné urcit s dostatocnou presnostou príslusné konkurencné parametre (cena, obchodné podmienky, kvalita, inovácia a iné) v prípade neexistencie porusení." Hoci Komisia v odôvodnení c. 660 napadnutého rozhodnutia konstatuje, ze je zrejmé, ze kartely mali skutocný dopad, kedze boli vykonané, co samo osebe svedcí o dopade na trh, a hoci Komisia v odôvodneniach c. 661 az 669 zamietla tvrdenia dotknutých podnikov, ktorými sa usilovali preukázat obmedzené úcinky kartelov, je potrebné konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí pri posudzovaní závaznosti porusení nevzala do úvahy ich prípadný dopad na trh. 217 Komisia teda v odôvodnení c. 671 napadnutého rozhodnutia zalozila svoj záver o posúdení závaznosti porusení len na zohladnení povahy uvedených porusení a ich geografického rozsahu. Komisia totiz v uvedenom odôvodnení dospela k záveru, ze "vzhladom na povahu porusení a na skutocnost, ze kazdé z nich sa vztahovalo na celé územie jedného clenského státu (Belgicka, Nemecka, Luxemburska alebo Holandska)..., [je potrebné konstatovat, ze] kazdý podnik, ktorému bolo rozhodnutie urcené, sa dopustil jedného alebo viacerých velmi závazných porusení clánku 81 ES." 218 Je potrebné konstatovat, ze zalobkyne nepreukázali, ze konkrétny dopad kartelov bol v prejednávanej veci meratelný, pricom vo svojej replike len zdôraznili, ze existujú rôzne vedecké metódy, ktoré umoznujú vypocítat hospodársky dopad kartelu, avsak iba tvrdili, ze úcinky boli nevyhnutne obmedzené. V tejto súvislosti okolnosti uvádzané zalobkynami týkajúce sa znizovania cien, kolísania trhových podielov, nedodrziavania alebo neúcinnosti dohôd (pozri bod 212 vyssie), aj keby boli preukázané, neumoznujú dospiet k záveru, ze úcinky kartelov na dotknutých trhoch boli meratelné, a to tým skôr, ze zalobkyne nespochybnujú tvrdenia Komisie, podla ktorých v prejednávanej veci nebolo mozné s dostatocnou presnostou urcit konkurencné parametre, ktoré by sa uplatnovali v prípade neexistencie porusení. 219 Za týchto podmienok zalobkyne nepreukázali, ze Komisia v prejednávanej veci bola podla usmernení z roku 1998 a judikatúry citovanej v bode 214 vyssie povinná zohladnit konkrétny dopad porusení na úcely posúdenia ich závaznosti. 220 Okrem toho aj za predpokladu, ze konkrétny dopad porusení by bol meratelný a ze tvrdenia zalobkýn uvedené v bodoch 211 a 212 vyssie by boli dôvodné, kedze by preukazovali obmedzený dopad kartelov na dotknuté trhy, je potrebné konstatovat, ze kvalifikácia týchto porusení ako "velmi závazných" by bola rovnako primeraná. 221 Po prvé je potrebné poukázat na to, ze nezávisle od údajne rozmanitej struktúry kartelov porusenia konstatované v napadnutom rozhodnutí patria uz svojou povahou medzi najzávaznejsie porusenia clánku 81 ES, kedze spocívali "v tajných dohodách medzi sútazitelmi o tom, ze si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, ze si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáze nových výtahov a/alebo eskalátorov a ze si nebudú konkurovat, pokial ide o údrzbu a modernizáciu výtahov a eskalátorov (okrem Nemecka, kde cinnost údrzby a modernizácie nebola predmetom diskusií medzi úcastníkmi kartelu)" (odôvodnenie c. 658 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti sa v usmerneniach z roku 1998 uvádza, ze "velmi závazné" porusenia spocívajú predovsetkým v horizontálnych obmedzeniach, akými sú cenové kartely, v kvótach rozdelenia trhov alebo v iných praktikách, ktoré narúsajú riadne fungovanie vnútorného trhu. Tieto porusenia sú tiez uvedené medzi príkladmi kartelových dohôd výslovne vyhlásených za nezlucitelné so spolocným trhom v clánku 81 ods. 1 písm. c) ES. Okrem toho, ze spôsobujú vázne narusenie hospodárskej sútaze, tieto kartelové dohody odporujú hlavnému cielu Zmluvy ES týkajúcemu sa integrácie trhu Spolocenstva tým, ze zaväzujú úcastníkov k respektovaniu existencie oddelených trhov, casto vymedzených podla státnych hraníc, co vedie k izolácii týchto trhov. Takéto porusenia, najmä v prípade horizontálnych kartelov, kvalifikuje judikatúra ako "osobitne závazné" alebo ako "zjavné porusenia" (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 109; z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 136, a z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 85). 222 Po druhé z ustálenej judikatúry vyplýva, ze úcinok protisútazného postupu nie je urcujúcim kritériom pri posudzovaní závaznosti porusenia. Skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú uz svojou povahou závazné, ako je rozdelenie trhov (rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 118, a Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 198 vyssie, bod 96; rozsudky Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 199, a Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 251). 223 Povaha porusenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného". Z opisu velmi závazných porusení v usmerneniach z roku 1998 vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom je najmä, ako je to v prejednávanej veci, rozdelenie trhov, môzu mat iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného" bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznacovat osobitným dopadom alebo geografickým rozsahom (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 198 vyssie, bod 75). Tento záver je podporený skutocnostou, ze zatial co v opise závazných porusení sa výslovne spomína dopad na trh a úcinky v rozsiahlych oblastiach spolocného trhu, v opise velmi závazných porusení naopak nie je nijaká zmienka o poziadavke skutocného dopadu na trh, ci spôsobení úcinkov v konkrétnej geografickej oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 171 a tam citovanú judikatúru). V tejto súvislosti je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkýn, ze v prejednávanej veci nejde o rozdelenie trhov, ale "predovsetkým o dohody o kvótach", kedze zmrazenie trhových podielov nevyhnutne predpokladá predchádzajúce rozdelenie dotknutých trhov. 224 Preto sú porusenia uvedené v napadnutom rozhodnutí vzhladom na ich ciel uz svojou povahou velmi závazné, aj keby sa preukázalo, ze kartely sa netýkali celého trhu s príslusnými výrobkami a nevyvolali vsetky ocakávané úcinky. 225 Vzhladom na to, ze rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 201 a 205, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60; rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 200 vyssie, bod 92) a v kazdom prípade vzhladom na preskúmanie uvedené v bodoch 221 az 224 vyssie, je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkýn zalozené na rozhodovacej praxi Komisie, ze porusenie v Luxembursku sa malo kvalifikovat ako "závazné" vzhladom na obmedzenú velkost tohto clenského státu. V tejto súvislosti je navyse potrebné poukázat na to, ze najmä na základe zohladnenia "velkosti luxemburského trhu v porovnaní s inými clenskými státmi" (odôvodnenie c. 666 napadnutého rozhodnutia) Komisia stanovila vseobecnú východiskovú sumu pre toto porusenie vo výske polovice minimálnej hodnoty 20 miliónov eur, ktorú usmernenia standardne stanovujú pre tento druh velmi závazného porusenia (pozri bod 1 A druhý odsek tretiu zarázku usmernení z roku 1998). 226 Napokon aj za predpokladu, ze Komisia chcela zohladnit tento volitelný faktor, ktorý spocíva v dopade porusenia na trh, a ze v dôsledku toho mala v napadnutom rozhodnutí uviest konkrétne, presvedcivé a dostatocné dôkazy umoznujúce posúdit skutocný vplyv, ktorý porusenie mohlo mat na hospodársku sútaz na trhu (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 198 vyssie, bod 82), je potrebné konstatovat, ze Komisia si v kazdom prípade túto povinnost splnila. 227 Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze pokial ide o porusenia v Belgicku, Komisia okrem iného konstatovala, ze protisútazné dohody sa týkali vsetkých segmentov trhu výtahov a eskalátorov bez ohladu na hodnotu projektu a ze vzhladom na vysoký celkový podiel dotknutých podnikov na trhu (odôvodnenie c. 50 napadnutého rozhodnutia) týmto podnikom sotva hrozilo, ze budú musiet celit konkurencným obmedzeniam zo strany mensích výrobcov výtahov a eskalátorov, ktoré by im bránili urcovat ceny neovplyvnené hospodárskou sútazou, ktoré majú dopad na trh (odôvodnenie c. 662 napadnutého rozhodnutia). Komisia navyse uviedla, ze zástupcovia styroch podnikov sa pravidelne stretávali (odôvodnenia c. 153 a 160 napadnutého rozhodnutia), pravidelne sa telefonicky zhovárali o konkrétnych projektoch (odôvodnenie c. 153 napadnutého rozhodnutia) a stanovili kompenzacný mechanizmus v prípade rozdielov medzi dohodnutými trhovými podielmi a skutocnými trhovými podielmi (odôvodnenia c. 162 a 175 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho sa vyhotovovali zoznamy projektov, ktoré umoznovali dotknutým podnikom sústavne overovat a kontrolovat dodrziavanie záväzkov kazdého z nich a vykonat potrebné úpravy v prípade neúplného dodrzania vopred uzavretých dohôd (odôvodnenie c. 166 napadnutého rozhodnutia). Boli tiez prijaté mimoriadne prepracované opatrenia na utajenie dohôd (odôvodnenie c. 153 napadnutého rozhodnutia). 228 Pokial ide o porusenie v Nemecku, Komisia okrem iného uviedla, ze úcastníkom kartelu patrilo viac ako 60 % hodnoty trhu s výtahmi a takmer 100 % hodnoty trhu s eskalátormi (odôvodnenia c. 51 a 232 napadnutého rozhodnutia) a ze cielom kartelu bolo zmrazit príslusné trhové podiely dotknutých podnikov (odôvodnenie c. 236 a nasl. napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez poukázala na pravidelnost stretnutí (odôvodnenia c. 217 a 218 napadnutého rozhodnutia) a na opatrenia prijaté úcastníkmi na utajenie svojich kontaktov (odôvodnenia c. 219 az 221 napadnutého rozhodnutia). 229 Pokial ide o porusenie v Luxembursku, Komisia konstatovala, ze podniky, ktorých sa týkali dohody, dosiahli takmer 100 % celkového obratu s výtahmi a eskalátormi v roku 2003, pricom poukázala na to, ze lokálne dcérske spolocnosti spolocností Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp boli jedinými dodávatelmi eskalátorov so sídlom v Luxembursku (odôvodnenie c. 52 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez poukázala na casté konanie stretnutí (odôvodnenie c. 302 napadnutého rozhodnutia), na opatrenia prijaté na utajenie stretnutí a kontaktov (odôvodnenia c. 304 az 307 napadnutého rozhodnutia) a na existenciu kompenzacného mechanizmu (odôvodnenia c. 317 a 336 napadnutého rozhodnutia). 230 Pokial ide o porusenia v Holandsku, Komisia napokon poukázala na velmi velký celkový trhový podiel úcastníkov kartelu (odôvodnenie c. 53 napadnutého rozhodnutia). Poukázala tiez na casté konanie stretnutí medzi úcastníkmi (odôvodnenie c. 383 a 397 az 401 napadnutého rozhodnutia), na proces rozdelovania vypracovaný úcastníkmi (odôvodnenie c. 411 a nasl. napadnutého rozhodnutia), na opatrenia prijaté na utajenie kontaktov medzi úcastníkmi (odôvodnenie c. 391 napadnutého rozhodnutia) a na existenciu faktického kompenzacného mechanizmu (odôvodnenie c. 434 napadnutého rozhodnutia). 231 Komisia v odôvodnení c. 660 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze samotná skutocnost, ze clenovia kartelu zaviedli rôzne protisútazné opatrenia, svedcí o dopade na trh, aj ked skutocný úcinok je tazké zmerat, kedze najmä nie je známe, ci a kolko iných projektov bolo zmanipulovaných, ani kolko projektov mohlo byt rozdelených medzi clenov kartelu bez toho, aby boli potrebné kontakty medzi nimi. Komisia dalej uviedla, ze vysoké celkové podiely sútazitelov na trhu svedcia o pravdepodobných protisútazných úcinkoch a ze relatívna stabilita týchto podielov na trhu pocas celej dlzky trvania porusení potvrdzuje tieto úcinky. 232 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze tvrdenia zalobkýn uvedené v bodoch 211 a 212 vyssie nemôzu ovplyvnit zákonnost kvalifikácie porusení konstatovaných v clánku 1 napadnutého rozhodnutia ako "velmi závazných", a preto sa musia zamietnut. 233 Po druhé zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nerespektovala zásadu prezumpcie neviny, kedze preniesla na dotknuté podniky dôkazné bremeno, pokial ide o preukázanie neexistencie dopadu ich kartelu. 234 Je potrebné konstatovat, ze podla bodu 1 A usmernení z roku 1998 prinálezí Komisii, aby preukázala konkrétny dopad kartelu, pokial sa dá zmerat. V prejednávanej veci vsak Komisia v odôvodnení c. 660 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze konkrétny dopad nemozno zmerat, pricom zalobkyne toto posúdenie nálezite nespochybnili (pozri body 211 az 232 vyssie). 235 Za týchto podmienok nezohladnenie konkrétneho dopadu porusení nemohlo viest k poruseniu zásady prezumpcie neviny vzhladom na to, ze v prejednávanej veci bolo mozné podla bodu 1 A usmernení z roku 1998 urcit závaznost porusení bez toho, aby bolo potrebné preukázat takýto dopad. 236 Tvrdenie zalozené na porusení zásady prezumpcie neviny teda tiez nemozno prijat. 237 Preto sa vsetky výhrady týkajúce sa kvalifikácie porusení ako "velmi závazných" musia zamietnut. O údajnej protiprávnosti východiskových súm pokút 238 Zalobkyne zdôraznujú, ze Komisia porusila bod 1 A usmernení z roku 1998, kedze v napadnutom rozhodnutí nevzala do úvahy velkost trhu, ktorý kontrolovali predmetné podniky a ktorého sa týkali dohody, pri stanovení základných súm pokút. Zalobkyne navyse namietajú, ze základné sumy pokút sú neprimerané a nekoherentné vo vztahu k velkosti dotknutého trhu a vo vztahu k obratu dcérskych spolocností spolocnosti Schindler. Vo svojej replike zalobkyne tiez uviedli, ze bez ohladu na kvalifikáciu porusení ako "velmi závazných" tvrdenia uvedené v bodoch 211 a 212 vyssie odôvodnujú znízenie východiskových súm pokút. Tiez sa domnievajú, ze Komisia dostatocne nerozlísila dotknuté podniky. V reakcii na otázku týkajúcu sa rozsahu ich zalobného dôvodu na pojednávaní zalobkyne uviedli, ze na rozdiel od toho, co uviedli vo svojich písomných podaniach, sa ich výhrady netýkajú základných súm pokút, ale východiskových súm pokút. 239 Pokial ide o porusenia v Luxembursku, zalobkyne osobitne uvádzajú, ze východisková suma pokuty vo výske 10 miliónov eur je neprimeraná, kedze predstavuje takmer jednu tretinu objemu luxemburského trhu dotknutého kartelom. Zalobkyne dodávajú, ze táto suma [dôverné]([2]1). Pokial ide o kartel v Nemecku, konkrétna východisková suma predstavuje [dôverné]. Napokon, pokial ide o kartel v Holandsku, zalobkyne poukazujú na neprimeranú výsku konkrétnej východiskovej sumy pokuty, ktorá predstavuje [dôverné], hoci Schindler má v Holandsku iba malý trhový podiel. 240 Ako bolo uvedené v bode 203 vyssie, usmernenia z roku 1998 upravujú po prvé posúdenie závaznosti porusenia ako takej, na základe ktorej sa môze stanovit vseobecná východisková suma (bod 1 A druhý odsek). Po druhé závaznost sa posudzuje so zretelom na vlastnosti dotknutého podniku, najmä na jeho velkost a jeho postavenie na relevantnom trhu, co môze viest k zvázeniu východiskovej sumy, zaradeniu podnikov do kategórií a stanoveniu konkrétnej východiskovej sumy (bod 1 A tretí az siedmy odsek) (rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 200 vyssie, bod 73). 241 V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade konstatovat, ze výhrady zalobkýn zalozené na porusení usmernení z roku 1998 alebo zásady proporcionality, pokial ide o nezohladnenie velkosti trhov, ktorých sa týkali dohody, a nekoherentnosti východiskových súm pokút vzhladom na velkost predmetných trhov sa týkajú vseobecných východiskových súm pokút, kedze sa týkajú samotnej závaznosti porusení. To platí aj pre výhrady zalozené na struktúre dohôd alebo na ich obmedzenom dopade, ktoré napriek tomu, ze boli uvedené na úcely spochybnenia kvalifikácie porusení ako "velmi závazných", podla zalobkýn odôvodnujú znízenie východiskových súm pokút. Výhrady zalobkýn zalozené na neprimeranosti východiskových súm pokút a ich nekoherentnosti vzhladom na obraty dcérskych spolocností spolocnosti Schindler alebo nedostatocnom odlísení dotknutých podnikov patria k stanoveniu konkrétnych východiskových súm pokút, kedze sa týkajú zaradenia podnikov do kategórií. Zalobkyne napokon uvádzajú zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o stanovenie východiskových súm pokút. - O údajnom nedostatku odôvodnenia 242 Zalobkyne vo svojich písomných podaniach uviedli, ze základné sumy pokút, ktoré boli stanovené v napadnutom rozhodnutí, nie sú odôvodnené. Ako vsak bolo uvedené v bode 238 vyssie, z ich vysvetlení na pojednávaní vyplýva, ze ich výhrada sa týka nedostatku odôvodnenia východiskových súm pokút. Zalobkyne údajne neboli schopné overit, na základe akých zásad a na akom hmotnoprávnom základe boli tieto sumy stanovené. Vzhladom na to, ze východiskové sumy pokút sú základom pre dalsie výpocty, dôkladnost výpoctu zvýsení a znízení východiskovej sumy zo strany Komisie nemá nijaký význam, ak bola táto suma stanovená svojvolne. 243 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze poziadavky podstatnej formálnej nálezitosti ktorú predstavuje povinnost odôvodnenia, sú splnené vtedy, ked Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili posúdit závaznost a trvanie porusenia, bez toho, aby v nom bola povinná uviest podrobnejsie vysvetlenie alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 44, a Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, body 463 a 464; rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 131). 244 Komisia v prvom rade v odôvodneniach c. 657 az 671 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze východiskové sumy pokút boli stanovené s prihliadnutím na povahu porusení a rozsah relevantného geografického trhu. Z odôvodnení c. 672 az 685 napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze Komisia analyzovala závaznost porusení vo vztahu k vlastnostiam úcastníkov, pricom pre kazdé porusenie rozlísila dotknuté podniky v závislosti od ich obratov na trhu s výrobkami, ktoré boli predmetom kartelu v krajine, ktorej sa porusenie týkalo. 245 Kritériá posúdenia, ktoré umoznili Komisii zmerat závaznost zistených porusení, boli preto v napadnutom rozhodnutí dostatocne uvedené. Za týchto podmienok sa výhrada zalozená na porusení clánku 253 ES musí zamietnut. - O vseobecných východiskových sumách pokút 246 Po prvé je potrebné zdôraznit, ze zalobkyne nespochybnujú zákonnost metódy uvedenej v bode 1 A usmernení z roku 1998 týkajúcej sa stanovenia vseobecných východiskových súm pokút. Táto metóda zodpovedá pausálnemu prístupu, podla ktorého sa vseobecná východisková suma pokuty stanovená podla závaznosti porusenia vypocíta na základe povahy a geografického rozsahu porusenia, ako aj konkrétneho dopadu porusenia na trh, pokial ho mozno zmerat (rozsudky Súdu prvého stupna BASF/Komisia, uz citovaný v bode 243 vyssie, bod 134, a zo 6. mája 2009, Wieland-Werke/Komisia, T-116/04, Zb. s. II-1087, bod 62). 247 Okrem toho velkost relevantného trhu v zásade nie je povinným faktorom, ale len jednou z okolností relevantných na úcely posúdenia závaznosti porusenia, pricom Komisia podla judikatúry navyse nie je povinná vymedzit relevantný trh alebo posúdit jeho velkost, pokial má predmetné porusenie protisútazný ciel (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 198 vyssie, body 55 a 64). Komisia teda pri stanovení vseobecnej východiskovej sumy pokuty môze, avsak nie je povinná zohladnit hodnotu trhu, ktorý je predmetom porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky BASF/Komisia, uz citovaný v bode 243 vyssie, bod 134, a Wieland-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 246 vyssie, bod 63). Usmernenia z roku 1998 totiz nestanovujú, ze suma pokút sa vypocíta v závislosti od celkového obratu alebo od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nebránia vsak ani tomu, aby sa tieto obraty vzali do úvahy pri stanovení výsky pokuty s cielom dodrzat vseobecné zásady práva Únie, pokial si to okolnosti vyzadujú (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, bod 187). 248 Vzhladom na vyssie uvedené sa musia tvrdenia zalobkýn zamietnut v rozsahu, v akom namietajú údajnú neprimeranost východiskových súm pokút, ktoré boli stanovené pre porusenie v Luxembursku. Obraty dosiahnuté v rámci tohto clenského státu boli totiz zohladnené pri zaradení dotknutých podnikov do kategórií, a teda aj pri stanovení konkrétnych východiskových súm pre uvedené podniky (odôvodnenia c. 680 a 684 napadnutého rozhodnutia). Ako uz bolo uvedené v bode 225 vyssie, Komisia v kazdom prípade najmä na základe zohladnenia "velkosti luxemburského trhu v porovnaní s inými clenskými státmi" (odôvodnenie c. 666 napadnutého rozhodnutia) stanovila vseobecnú východiskovú sumu pre toto porusenie vo výske jednej polovice minimálnej hodnoty 20 miliónov eur, ktorá je standardne stanovená v usmerneniach pre tento druh velmi závazného porusenia (pozri bod 1 A druhý odsek tretiu zarázku usmernení z roku 1998). 249 Po druhé zalobkyne poukazujú na to, ze stanovenie vseobecných východiskových súm pre rôzne kartely nie je koherentné, a uvádzajú, ze východisková suma je neprimeraná vo vztahu k objemu trhu v Luxembursku. 250 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, toto tvrdenie splna podmienky clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. Zalobkyne totiz týmto tvrdením poukazujú na to, ze za predpokladu, ze rôzne porusenia treba povazovat za podobné, Komisia mala najmä pre porusenie v Luxembursku pouzit východiskovú sumu vyjadrenú v percentuálnom podiele velkosti trhu podobnú východiskovým sumám stanoveným pre ostatné porusenia. 251 Je potrebné pripomenút, ze vzhladom na pausálny prístup, na ktorom je zalozená metóda uvedená v bode 1 A usmernení z roku 1998, Komisia pri stanovení vseobecnej východiskovej sumy pokuty nie je povinná zohladnit velkost dotknutého trhu (pozri body 246 a 247 vyssie). 252 Aj za predpokladu, ze Komisia musí v prípade, ak konstatuje viaceré velmi závazné porusenia v jednom a tom istom rozhodnutí, dodrzat urcitú koherentnost medzi vseobecnými východiskovými sumami a velkostou jednotlivých dotknutých trhov, v prejednávanej veci nic nenasvedcuje tomu, ze vseobecné východiskové sumy stanovené pre porusenia v Belgicku, v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku nie sú koherentné. 253 Komisia stanovila tým vyssie vseobecné východiskové sumy, cím väcsí bol trh, pricom nepouzila presný matematický vzorec, co v kazdom prípade nebola povinná urobit. Pre najväcsí - nemecký - trh, ktorý predstavuje 576 miliónov eur, bola vseobecná východisková suma stanovená na 70 miliónov eur; pre dva mensie trhy podla poradia velkosti - holandský a belgický trh -, ktoré predstavujú 363 miliónov eur a 254 miliónov eur, bola vseobecná východisková suma stanovená na 55 miliónov eur a na 40 miliónov eur; napokon pre luxemburský trh, ktorý bol zjavne mensí, kedze predstavoval 32 miliónov eur, Komisia napriek tomu, ze usmernenia z roku 1998 stanovujú pre velmi závazné porusenia urcenie sumy na základe závaznosti "nad 20 miliónov [eur]", povazovala za vhodné obmedzit túto sumu na 10 miliónov eur. 254 Po tretie zalobkyne uviedli, ze minimálny dopad porusení odôvodnuje stanovenie nizsej východiskovej sumy. Táto argumentácia sa tiez musí zamietnut. Ako totiz bolo uvedené v bodoch 213 az 219 vyssie, Komisia musí v rámci posúdenia závaznosti porusenia preskúmat konkrétny dopad na trh iba v prípade, ak sa zdá, ze tento dopad mozno zmerat, co v prejednávanej veci neplatí. Okrem toho, ako bolo uvedené v bodoch 220 az 224 vyssie, aj za predpokladu, ze konkrétny dopad porusení by v prejednávanej veci bolo mozné zmerat, nic by to nemenilo na primeranosti kvalifikácie týchto porusení ako "velmi závazných". Zalobkyne pritom neuvádzajú iné tvrdenia, ktoré by napriek kvalifikácii porusení ako "velmi závazných" odôvodnovali znízenie vseobecnej východiskovej sumy pokút ulozených Komisiou. - O konkrétnych východiskových sumách pokút 255 Je potrebné pripomenút, ze v rámci výpoctu pokút ulozených na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 je rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi neoddelitelne späté s výkonom právomocí, ktoré plynú Komisii z tohto ustanovenia. V rámci svojho priestoru na volnú úvahu Komisia totiz musí individuálne prispôsobit sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík dotknutých podnikov, aby v kazdom jednotlivom prípade zabezpecila plnú úcinnost pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 109, a Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 225 vyssie, bod 44). 256 Usmernenia z roku 1998 stanovujú, ze pre porusenie urcitej závaznosti môze byt nevyhnutné v prípade, ktorý sa týka viacerých podnikov, ako sú kartely, vázit vseobecnú východiskovú sumu, aby sa dosiahla konkrétna východisková suma zohladnujúca váhu, a teda skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili porusenia rovnakej povahy (bod 1 A siesty odsek). Osobitne je nevyhnutné brat do úvahy skutocnú hospodársku schopnost porusovatelov spôsobit znacnú skodu iným subjektom na trhu, najmä spotrebitelom (bod 1 A stvrtý odsek). 257 Usmernenia z roku 1998 takisto stanovujú, ze zásada rovnakého postihu za to isté konanie môze za urcitých okolností viest k ulozeniu rôznych pokút dotknutým podnikom bez toho, aby sa toto rozlisovanie riadilo aritmetickým výpoctom (bod 1 A siedmy odsek). 258 Z judikatúry vyplýva, ze usmernenia z roku 1998 nestanovujú, ze výska pokút sa stanovuje v závislosti od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nebránia vsak ani tomu, aby sa tieto obraty vzali do úvahy pri stanovení výsky pokuty s cielom dodrzat vseobecné zásady práva Únie, pokial si to okolnosti vyzadujú (rozsudky Súdu prvého stupna LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 283; z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 82, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 157). Súd prvého stupna navyse konstatoval, ze nemusí existovat vztah prísnej proporcionality medzi velkostou kazdého podniku a sumou pokuty, ktorá mu je ulozená (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 534). 259 V prejednávanej veci z odôvodnení c. 672 az 685 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia uplatnila pre kazdé porusenie konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia "rozdielne zaobchádzanie s podnikmi s cielom zohladnit skutocnú hospodársku schopnost porusovatelov spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi" (odôvodnenie c. 672 napadnutého rozhodnutia). Pre kazdé porusenie Komisia zaradila podniky do kategórií na úcely stanovenia konkrétnych východiskových súm pokút v závislosti od ich obratu dosiahnutého na kazdom vnútrostátnom trhu s príslusnými výrobkami (odôvodnenia c. 673 az 685 napadnutého rozhodnutia). Okrem stanovenia konkrétnej východiskovej sumy pre spolocnost Schindler z dôvodu jej úcasti na karteli v Nemecku Komisia pri stanovení konkrétnych východiskových súm ostatných podnikov pre kazdé porusenie vychádzala z obratu za rok 2003, ktorý je podla Komisie posledným rokom, v ktorom boli uvedené podniky aktívnymi clenmi dotknutých kartelov (odôvodnenia c. 674, 676, 680 a 684 napadnutého rozhodnutia). 260 Zalobkyne vsak tvrdia, ze pokial ide o porusenia v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku, stanovenie konkrétnej východiskovej sumy pokút za ich úcast na predmetnom porusení spocíva na nesprávnom uplatnení usmernení z roku 1998 a je neprimerané. Okrem toho tvrdia, ze dotknuté podniky neboli dostatocne rozlísené. 261 Po prvé, pokial ide o porusenia v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku, zalobkyne namietajú porusenie usmernení z roku 1998 a zásady proporcionality [dôverné]. 262 Ako vsak vyplýva z bodu 244 vyssie, na jednej strane bola vseobecná východisková suma pokút stanovená s prihliadnutím na povahu porusení a na rozsah relevantného geografického trhu. Na druhej strane Komisia zohladnila obraty dosiahnuté dotknutými podnikmi na nemeckom trhu iba v rámci uplatnenia rozdielneho zaobchádzania s dotknutými podnikmi s cielom zohladnit ich relatívny význam na dotknutom trhu a ich skutocnú hospodársku schopnost spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi (odôvodnenie c. 672 napadnutého rozhodnutia), co je navyse v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 255 a 258 vyssie. Porovnanie obratov, ktoré zalobkyne dosiahli na dotknutých trhoch, s východiskovou sumou pokút, ktoré uvádzajú zalobkyne, preto nemozno uznat. 263 Vzhladom na to, ze právo Únie v kazdom prípade neobsahuje vseobecne uplatnitelnú zásadu, podla ktorej musí byt sankcia primeraná vo vztahu k významu podniku na trhu s výrobkami, ktorý je predmetom porusenia (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, bod 75), sa teda tvrdenie zalozené na neprimeranej výske konkrétnych východiskových súm ulozených spolocnosti Schindler za porusenia v Nemecku, v Luxembursku a v Holandsku musí zamietnut. 264 Po druhé, pokial ide o porusenia v Luxembursku, zalobkyne zdôraznujú, ze Schindler bola zaradená do tej istej kategórie ako Otis, hoci hospodárska sila spolocnosti Otis, ktorá v Luxembursku dosahovala obrat 9 az 13 miliónov eur a trhový podiel 35 % az 40 %, bola ovela väcsia. 265 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze pri posudzovaní, ci je rozdelenie clenov kartelu do kategórií v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality, sa Vseobecný súd v rámci skúmania zákonnosti výkonu diskrecnej právomoci, ktorú ma Komisia v predmetnej oblasti, musí obmedzit na preskúmanie koherentnosti a objektívnej odôvodnenosti tohto rozdelenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, body 406 a 416; BASF/Komisia, uz citovaný v bode 243 vyssie, bod 157, a Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 184). Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 258 vyssie, podla usmernení z roku 1998 zásada rovnakého postihu za to isté konanie môze za urcitých okolností viest k ulozeniu rôznych pokút dotknutým podnikom bez toho, aby sa toto rozlisovanie riadilo aritmetickým výpoctom (bod 1 A siedmy odsek). Ako vyplýva z bodu 258 vyssie, v tejto súvislosti nemusí existovat vztah prísnej proporcionality medzi velkostou kazdého podniku a sumou pokuty, ktorá mu je ulozená. 266 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze ako vyplýva z odôvodnenia c. 680 napadnutého rozhodnutia, obraty spolocností Schindler a Otis na luxemburskom trhu boli pomerne podobné a obidva tieto obraty boli trikrát az styrikrát vyssie ako obraty spolocností Kone a ThyssenKrupp na tomto trhu. Komisia teda bez toho, aby zjavne prekrocila mieru volnej úvahy, ktorá jej prinálezí, zaradila spolocnosti Schindler a Otis do prvej kategórie a spolocnosti Kone a ThyssenKrupp do druhej kategórie, pricom toto zaradenie do kategórií sa javí ako koherentné a objektívne odôvodnené. 267 Po tretie, pokial ide o porusenia v Holandsku, zalobkyne tvrdia, ze ich nízky trhový podiel v tomto clenskom státe "nebol zjavne zohladnený". Východisková suma predstavuje [dôverné] napriek ich trhovému podielu [dôverné]. 268 Je potrebné konstatovat, ze vzhladom na velké rozdiely medzi obratmi dosiahnutými úcastníkmi kartelu v Holandsku, Komisia bez toho, aby zjavne prekrocila mieru svojej volnej úvahy, rozdelila tieto podniky do styroch kategórií na úcely stanovenia konkrétnej východiskovej sumy pokút a zaradila spolocnost Schindler ako tretí subjekt na holandskom trhu s príslusným výrobkom do tretej kategórie. 269 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze vsetky výhrady týkajúce sa stanovenia konkrétnych východiskových súm pokút ulozených zalobkyniam sa musia zamietnut. 270 Tento zalobný dôvod sa teda musí v celom rozsahu zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998, zásady primeranosti trestu vo vztahu k vine, zásady proporcionality a povinnosti odôvodnenia pri zohladnení polahcujúcich okolností 271 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila usmernenia z roku 1998, zásady primeranosti trestu vo vztahu k vine a proporcionality, ako aj povinnost odôvodnenia tým, ze neoprávnene odmietla zohladnit ako polahcujúcu okolnost po prvé predcasné dobrovolné ukoncenie porusenia v Nemecku v roku 2000 a po druhé intenzívne úsilie spolocnosti Schindler vyhnút sa akémukolvek poruseniu clánku 81 ES. 272 Po prvé, pokial ide o predcasné dobrovolné ukoncenie porusenia, Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze "Schindler v roku 2000 opustila nemecký kartel", ale konstatovala, ze "skutocnost, ze podnik dobrovolne ukoncí porusenie skôr, nez Komisia zacne svoje presetrovanie, sa dostatocne zohladní pri výpocte dlzky trvania porusenia a nepredstavuje polahcujúcu okolnost" (odôvodnenie c. 742 napadnutého rozhodnutia). 273 Zalobkyne pripomínajú, ze usmernenia z roku 1998 stanovujú v bode 3 znízenie základnej ciastky pokuty z dôvodu takých osobitných polahcujúcich okolností, ako je najmä ukoncenie porusovania uz po prvom zásahu Komisie. Táto polahcujúca okolnost by sa mala tým skôr uplatnit v prípade, ak k ukonceniu protiprávneho správania dôjde, ako je to v prejednávanej veci, este pred uvedeným zásahom. 274 Tieto úvahy nemozno uznat. Súdny dvor v tejto súvislosti nedávno potvrdil, ze polahcujúcu okolnost na základe bodu 3 tretej zarázky usmernení z roku 1998 nemozno uznat v prípade, ak sa porusenie skoncilo este pred prvým zásahom Komisie (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 198 vyssie, bod 105). O polahcujúcu okolnost v zmysle bodu 3 usmernení z roku 1998 totiz logicky môze íst len vtedy, ked bol podnet na ukoncenie protisútazného správania dotknutých podnikov vyvolaný zásahom Komisie. Úcelom tohto ustanovenia je v prípade, ked Komisia zacne v tomto smere vysetrovanie, podnietit podniky, aby okamzite ukoncili svoje protisútazné správanie, takze znízenie pokuty z tohto dôvodu nemozno pouzit v prípade, ak sa porusenie skoncilo este pred prvým zásahom Komisie. Uplatnenie znízenia za takých okolností by totiz viedlo k dvojitému zohladneniu dlzky trvania porusenia pri stanovení výsky pokút (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, body 328 az 330, a Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 200 vyssie, bod 227). 275 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze takéto znízenie základnej sumy pokuty sa nevyhnutne spája s okolnostami konkrétneho prípadu, ktoré môzu Komisiu viest k tomu, ze toto znízenie neprizná podniku, ktorý sa zúcastnil na protiprávnej dohode (rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-511/06 P, Zb. s. I-5843, bod 104). V tejto súvislosti bude uplatnenie tohto ustanovenia usmernení v prospech podniku zvlást primerané v situácii, ked protisútazná povaha predmetného správania nie je zjavná. Naopak jeho uplatnenie bude v zásade menej vhodné v situácii, ked je povaha tohto správania jednoznacne protisútazná, pokial je toto správanie preukázané (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 281; zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 497, a Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 200 vyssie, bod 228). Keby sa na polahcujúcu okolnost prihliadalo v situáciách, ked sa podnik zúcastnuje na zjavne protiprávnej dohode, o ktorej vedel alebo nemohol nevediet, ze predstavuje porusenie, mohlo by to podnecovat iné podniky, aby v tajných dohodách pokracovali co najdlhsie v nádeji, ze ich správanie nebude nikdy odhalené, pricom by vedeli, ze po jeho odhalení môzu dosiahnut znízenie pokuty, ak porusenie ukoncia. Takéto uplatnenie polahcujúcej okolnosti by anulovalo akýkolvek odstrasujúci úcinok ulozenej pokuty a ohrozilo by potrebný úcinok clánku 81 ods. 1 ES (pozri rozsudok z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný, bod 105 a tam citovanú judikatúru). V prejednávanej veci vzhladom na zjavnú a úmyselnú povahu porusenia clánku 81 ES nebolo ani okamzité ukoncenie porusenia iným podnikom, konkrétne spolocnostou Kone, po zásahu Komisie v napadnutom rozhodnutí posúdené ako polahcujúca okolnost (odôvodnenie c. 744 napadnutého rozhodnutia). 276 Aj za predpokladu, ze usmernenia z roku 1998 by oznacovali dobrovolné ukoncenie porusenia pred akýmkolvek zásahom Komisie za polahcujúcu okolnost, bolo by mozné konstatovat, ze zjavná a úmyselná povaha porusenia, ktorú zalobkyne nespochybnili, a skutocnost, ze ako vyplýva zo spisu, Schindler opustila kartel iba z dôvodu nezhôd s ostatnými úcastníkmi vyplývajúcimi z toho, ze títo ostatní úcastníci jej odmietli priznat väcsí trhový podiel, by tiez bránili znízeniu základnej sumy z tohto dôvodu. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, teda v kazdom prípade nie je opodstatnené spochybnit judikatúru citovanú v bode 274 vyssie. 277 Zalobkyne napokon poukazujú na predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie, v rámci ktorej Komisia údajne povazovala dobrovolné ukoncenie porusenia pred akýmkolvek zásahom Komisie za polahcujúcu okolnost. 278 Ako bolo uvedené v bode 225 vyssie, v tomto smere predchádzajúce rozhodnutia Komisie, na ktoré sa zalobkyne odvolávajú, nie sú relevantné, kedze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec pre ukladanie pokút v oblasti hospodárskej sútaze. 279 Prvá výhrada uvedená v rámci tohto zalobného dôvodu sa teda musí zamietnut. 280 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Komisia nezohladnila ako polahcujúcu okolnost a dokonca ani neskúmala program spolocnosti Schindler zameraný na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze, co predstavuje nedostatok odôvodnenia. Okrem toho sa zalobkyne domnievajú, ze opatrenia na dosiahnutie súladu s pravidlami hospodárskej sútaze sa musia zohladnit pri výpocte pokút, kedze zalobkyne jednak tým, ze prijali interné opatrenia, urobili vsetko, co bolo mozné, na zamedzenie porusení a jednak vedlajsím úcinkom takýchto opatrení bolo stazenie interného objasnenia porusení, kedze spolupracovníkom hrozilo ulozenie sankcií. Zalobkyne tiez poukazujú na niektoré predchádzajúce rozhodnutia Komisie, v ktorých bola existencia programu dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze údajne zohladnená ako polahcujúca okolnost. 281 Pokial ide o údajné porusenie povinnosti odôvodnenia, je potrebné konstatovat, ze v odôvodnení c. 754 napadnutého rozhodnutia je uvedené, ze "hoci Komisia kladne hodnotí opatrenia prijaté podnikmi na zamedzenie porusení súvisiacich s kartelmi v budúcnosti, takéto opatrenia nemôzu nic zmenit na existencii porusení a na potrebe sankcionovat ich v tomto rozhodnutí," a ze "samotná skutocnost, ze v niektorých zo svojich skorsích rozhodnutí Komisia zohladnila takéto opatrenia ako polahcujúce okolnosti, neznamená, ze je povinná urobit to v kazdej veci." Hoci odôvodnenie c. 754 napadnutého rozhodnutia predstavuje odpoved na tvrdenie spolocnosti Otis uvedené v odôvodnení c. 753, umoznuje tiez zalobkyniam oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré program spolocnosti Schindler zameraný na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze, rovnako ako program spolocnosti Otis zameraný na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze, nebolo mozné povazovat za polahcujúcu okolnost, a Vseobecnému súdu umoznuje preskúmat zákonnost pokút ulozených spolocnostiam skupiny Schindler. Tvrdenie zalozené na nedostatku odôvodnenia sa teda musí zamietnut (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63). 282 Pokial ide o opodstatnenost prístupu Komisie, z judikatúry vyplýva, ze prijatie programu na dosiahnutie súladu s pravidlami hospodárskej sútaze dotknutým podnikom nezaväzuje Komisiu, aby znízila pokutu na základe tejto skutocnosti (rozsudok BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 143 vyssie, bod 52). Okrem toho, hoci je iste dôlezité, aby podnik prijal opatrenia na zabránenie tomu, aby sa jeho zamestnanci v budúcnosti dopústali dalsieho porusovania sútazného práva Únie, prijatie takých opatrení nic nemení na existencii konstatovaného porusenia. Komisia preto nie je povinná prihliadnut na túto okolnost ako na polahcujúcu okolnost, najmä ak porusenia konstatované v napadnutom rozhodnutí predstavujú, ako je to v prejednávanej veci, zjavné porusenie clánku 81 ES (rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 373, a Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 200 vyssie, bod 231). Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkýn zalozené na tom, ze Komisia údajne nezohladnila potrebu individuálne stanovit výsku pokút tým, ze nepriznala znízenie pokút spolocnosti Schindler vzhladom na existenciu jej programu na dosiahnutie súladu s pravidlami hospodárskej sútaze, nemozno uznat. 283 Napokon tvrdenie zalozené na predchádzajúcej praxi Komisie sa musí zamietnut z dôvodov uvedených v bode 278 vyssie. 284 Druhej výhrade uvedenej v rámci tohto zalobného dôvodu teda tiez nemozno vyhoviet. 285 Vzhladom na to, ze zalobkyne uviedli výhrady zalozené na neprimeranosti trestu vo vztahu k vine a na porusení zásady proporcionality iba z dôvodu nezohladnenia vsetkých polahcujúcich okolností, tieto výhrady sa musia vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 272 az 284 vyssie zamietnut. 286 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze tento zalobný dôvod sa musí v celom rozsahu zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení oznámenia o spolupráci z roku 2002, zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia pri priznaní znízení pokút 287 Zalobkyne pripomínajú, ze podali ziadosti o priznanie oslobodenia od pokút alebo ich znízenia na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, pokial ide o Belgicko, Nemecko a Luxembursko. Komisia vsak pri posudzovaní kvality a uzitocnosti ich spolupráce údajne porusila ustanovenia uvedeného oznámenia. Zalobkyne tiez tvrdia, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania pri posudzovaní znízenia pokuty uplatnitelného podla tohto oznámenia. Zalobkyne tiez namietajú nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. O oznámení o spolupráci z roku 2002 288 Je potrebné poukázat na to, ze Komisia v oznámení o spolupráci z roku 2002 definovala podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou spolupracujú pri preukazovaní kartelu, oslobodené od pokuty alebo môzu dosiahnut znízenie pokuty, ktorú by inak museli zaplatit. 289 V prvom rade oznámenie o spolupráci z roku 2002 v oddiele A bode 8 stanovuje: "Komisia udelí podniku oslobodenie od akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená, ak: a) podnik je prvý, ktorý predkladá dôkaz, ktorý podla názoru Komisie jej umozní prijat rozhodnutie na vykonanie vysetrovania v zmysle clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 v súvislosti s údajným kartelovým vplyvom na spolocenstvo [v súvislosti s údajným kartelom ovplyvnujúcim Spolocenstvo - neoficiálny preklad] alebo b) podnik je prvý, ktorý predlozí dôkaz, ktorý podla názoru Komisie jej umozní zistit porusovanie clánku 81 [ES] v súvislosti s údajným kartelovým vplyvom na spolocenstvo [v súvislosti s údajným kartelom ovplyvnujúcim Spolocenstvo - neoficiálny preklad]." 290 Oznámenie o spolupráci z roku 2002 v oddiele B bode 20 dalej stanovuje, ze "podniky, ktoré nesplnajú podmienky [oslobodenia od pokuty], môzu byt oprávnené pre vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená," a v bode 21 stanovuje, ze "s cielom oprávnenia podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz [na splnenie podmienok na znízenie pokuty musí podnik poskytnút Komisii dôkaz o údajnom porusení, ktorý predstavuje významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými Komisia uz disponuje, a musí ukoncit svoju úcast na údajnom porusení najneskôr v case, ked predlozí tento dôkaz - neoficiálny preklad]." 291 Pokial ide o pojem pridaná hodnota, tento pojem je vysvetlený v bode 22 oznámenia o spolupráci z roku 2002: "Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti [rozsahu, v akom poskytnutý dôkaz svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti posilnuje - neoficiálny preklad] schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty ako je následne stanovený dôkaz [pochádzajúci z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutocnostami za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz získaný následne - neoficiálny preklad]. Podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost [Podobne dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutocnostami sa vo vseobecnosti povazuje za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz, ktorý s nimi súvisí len nepriamo - neoficiálny preklad]." 292 Bod 23 písm. b) prvý odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje rozdelenie znízení pokút do troch kategórií: "- prvý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 30 - 50 %, - druhý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 20 - 30 %, - dalsie podniky, ktoré splnajú bod 21: znízenie az do 20 %." 293 Oznámenie o spolupráci z roku 2002 v bode 23 písm. b) druhom odseku stanovuje: "S cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21, a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu [rozsah, v akom predstavuje pridanú hodnotu - neoficiálny preklad]. Môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia." 294 Napokon bod 23 písm. b) posledný odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje: "... ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz." O miere volnej úvahy Komisie a o preskúmaní súdmi Únie 295 Je potrebné pripomenút, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý predstavuje právny základ pre ukladanie pokút v prípade porusenia pravidiel sútazného práva Únie, priznáva Komisii urcitú mieru volnej úvahy pri urcovaní pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127), ktorá závisí najmä od jej vseobecnej politiky v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, body 105 a 109). Práve v tomto rámci Komisia na zabezpecenie transparentnosti a objektívnosti svojich rozhodnutí v oblasti pokút prijala a zverejnila oznámenie o spolupráci z roku 2002. Ide o nástroj, ktorého úcelom je urcit v súlade s predpismi vyssej právnej sily kritériá, ktoré Komisia zamýsla uplatnovat v rámci výkonu svojej diskrecnej právomoci. Z toho vyplýva samoobmedzenie tejto právomoci (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 89), kedze Komisia musí dodrziavat usmernenia, ktoré si stanovila (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 57). 296 Samoobmedzenie diskrecnej právomoci Komisie, ktoré vyplýva z prijatia oznámenia o spolupráci z roku 2002, vsak nie je nezlucitelné so zachovaním znacnej miery volnej úvahy Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 81; pozri analogicky rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 224). 297 Oznámenie o spolupráci z roku 2002 totiz obsahuje rôzne flexibilné prvky, ktoré umoznujú Komisii vykonávat jej diskrecnú právomoc v súlade s ustanoveniami clánku 23 nariadenia c. 1/2003, ako ich vylozil Súdny dvor (pozri analogicky rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 224). 298 Je teda potrebné poukázat na to, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posudzovaní otázky, ci majú dôkazy predlozené podnikom, ktorý poziadal o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002, významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia (pozri v tomto zmysle rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 296 vyssie, bod 88). Pokial ide o bod 8 písm. a) a b) oznámenia o spolupráci z roku 2002, je potrebné konstatovat, ze táto znacná miera volnej úvahy vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia, v ktorom sa výslovne spomína predlozenie dôkazov, ktoré "podla názoru Komisie" umoznia Komisii prijat rozhodnutie na vykonanie vysetrovania alebo umoznia Komisii konstatovat porusenie. Posúdenie kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej podnikom si totiz vyzaduje zlozité skutkové posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudky SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 296 vyssie, bod 81, a Carbone Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 200 vyssie, bod 271). 299 Rovnako po konstatovaní, ze dôkazy predstavujú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002, Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy, ked má stanovit presnú úroven znízenia pokuty, ktoré sa má priznat dotknutému podniku. Bod 23 písm. b) prvý odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 totiz stanovuje pásma na znízenie pokuty pre rôzne kategórie dotknutých podnikov, zatial co druhý odsek uvedeného bodu stanovuje kritériá, ktoré má Komisia zohladnit pri stanovení úrovne znízenia v rámci týchto pásiem. 300 Vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri hodnotení spolupráce podniku podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, jej Vseobecný súd môze vytknút iba zjavné prekrocenie tejto miery volnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 296 vyssie, body 81, 88 a 89). O spolupráci spolocnosti Schindler pri preukázaní porusenia v Belgicku 301 Spolocnosti Schindler, ktorá ako stvrtý podnik podala ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 z dôvodu svojej úcasti na porusení v Belgicku (odôvodnenie c. 775 napadnutého rozhodnutia), nebolo priznané znízenie pokuty, pokial ide o uvedené porusenie (odôvodnenie c. 776 napadnutého rozhodnutia). Komisia k tomu v odôvodnení c. 776 napadnutého rozhodnutia uvádza: "776 Hoci Schindler predlozila dôkazy z relevantného obdobia vo forme kartelových zoznamov za roky 2000 az 2003, tieto neumoznili podporit argumentáciu Komisie, kedze Komisia uz disponovala kartelovými zoznamami z uvedeného obdobia. Schindler podala svoju ziadost [podla oznámenia o spolupráci z roku 2002] 21. januára 2005, cize jeden rok po uskutocnení prvej kontroly v Belgicku, v case, ked Komisia uz vykonala dve kolá setrení v Belgicku a dostala tri ziadosti [podla uvedeného oznámenia], ktoré podporovali závery jej presetrovania. Okrem toho velmi obmedzené informácie poskytnuté spolocnostou Schindler (prevazne kartelové zoznamy za roky 2000 az 2003) významne neposilnili schopnost Komisie preukázat predmetné skutocnosti. V dôsledku toho podmienky bodu 21 oznámenia o spolupráci nie sú splnené. Po podaní svojej ziadosti... Schindler dalej spolupracovala s Komisiou, pricom vsak nepriniesla významnú pridanú hodnotu." 302 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nezohladnila skutocnost, ze zoznamy projektov predlozené spolocnostou Schindler v priebehu správneho konania skutocne predstavovali pridanú hodnotu v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 2002. Po prvé v uvedených zoznamoch boli uvedené iné dátumy ako v zoznamoch predlozených spolocnostami Kone a Otis. Po druhé v zoznamoch spolocnosti Schindler sú uvedené mnohé projekty, ktoré neboli uvedené v zoznamoch predlozených spolocnostami Kone a Otis. Po tretie Komisia v odôvodnení c. 164 (poznámka pod ciarou 176) napadnutého rozhodnutia výslovne odkazuje na zoznamy projektov predlozené spolocnostami Kone, Otis a Schindler. Po stvrté Komisia vyvodzuje závery z porovnania zoznamov projektov, ktoré predlozili jednotlivé podniky, co svedcí o tom, ze jednak vsetky predlozené zoznamy projektov predstavujú dôkazy dôlezité z hladiska preukázania porusenia a ze jednak iba vdaka zoznamom projektov spolocností Kone, Otis a Schindler bola Komisia schopná preukázat existenciu kartelu. Podla bodu 23 písm. b) prvého odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 má pritom Schindler ako stvrtý podnik, ktorý spolupracoval, nárok na znízenie pokuty az o 20 %. 303 Vzhladom na judikatúru uvedenú v bode 300 vyssie je teda potrebné skúmat, ci Komisia zjavne prekrocila svoju mieru volnej úvahy, ked konstatovala, ze dôkazy predlozené spolocnostou Schindler nepredstavovali významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia v case, ked uvedený podnik podal svoju ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, uz mala k dispozícii. 304 V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade poukázat na to, ze zalobkyne, ktoré nespochybnujú oslobodenie od pokút priznané spolocnosti Kone, nepopierajú konstatovanie uvedené v odôvodnení c. 761 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "informácie, ktoré uz poskytla Kone, umoznili Komisii konstatovat porusenie v Belgicku." Komisia teda v case, ked Schindler podala svoju ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, uz mala dostatok dôkazov na konstatovanie porusenia v Belgicku. 305 Dalej je potrebné konstatovat, ze zalobkyne na úcely preukázania významnej pridanej hodnoty spolupráce spolocnosti Schindler poukazujú len na zoznamy projektov z rokov 2000 az 2003, ktoré tento podnik predlozil Komisii v rámci svojej ziadosti podla tohto oznámenia. 306 Aj napriek tomu, ze v zoznamoch predlozených spolocnostou Schindler sú uvedené iné dátumy ako v zoznamoch predlozených spolocnostami Kone a Otis a ze sú v nich uvedené aj niektoré projekty, ktoré neboli uvedené v zoznamoch predlozených spolocnostami Kone a Otis, vsak nemozno konstatovat, ze tieto zoznamy významne posilnili schopnost Komisie konstatovat porusenie v Belgicku. 307 Po prvé treba totiz zdôraznit, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí preukázala vykonanie kartelu týkajúceho sa nových výtahov a eskalátorov v Belgicku nielen na základe zoznamov projektov predlozených spolocnostami Kone, Otis a Schindler, ale tiez na základe pripomienok úcastníkov kartelu v Belgicku v rámci ich ziadostí podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 a na základe odpovedí podnikov na ziadosti Komisie o informácie (pozri poznámky pod ciarou k odôvodneniam c. 163 az 168 napadnutého rozhodnutia). Zoznamy projektov sú teda len jedným z viacerých dôkazov v rámci preukázania vykonania kartelu v Belgicku. 308 Po druhé je nesporné, ze v case, ked Schindler predlozila Komisii zoznamy projektov z rokov 2000 az 2003, Komisia uz mala k dispozícii zoznamy projektov z toho istého obdobia, ktoré jej uz predtým predlozili Kone a Otis (odôvodnenia c. 164 a 776 napadnutého rozhodnutia). 309 Vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, ze v urcitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, vsak výrazne neulahcuje úlohu Komisie, a teda nepostacuje na odôvodnenie znízenia pokuty z dôvodu spolupráce (pozri v tomto zmysle rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 455). 310 Vzhladom na konstatovanie uvedené v predchádzajúcom bode a na skutocnost, ze zalobkyne nepopierajú, ze spolupráca spolocnosti Kone uz umoznila Komisii konstatovat porusenie v Belgicku, zalobkyne tiez nemôzu tvrdit, ze len súbor zoznamov projektov uvedených v napadnutom rozhodnutí, vrátane tých, ktoré predlozila Schindler, umoznil Komisii preukázat existenciu kartelu v Belgicku. 311 Komisia preto zjavne neprekrocila svoju mieru volnej úvahy, ked konstatovala, ze dôkazy predlozené spolocnostou Schindler nepredstavovali významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. Výhrada zalozená na významnej pridanej hodnote zoznamov projektov, ktoré Schindler predlozila Komisii v rámci svojej ziadosti podla uvedeného oznámenia, sa teda musí zamietnut. 312 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze z porovnania zaobchádzania so spolocnostou Otis a zaobchádzania so spolocnostou ThyssenKrupp vyplýva, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze odmietla priznat spolocnosti Schindler znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. Zalobkyne v tejto súvislosti uvádzajú, ze Kone predlozila dostatok dôkazov, ktoré Komisii umoznili konstatovat porusenie clánku 81 ES. Otis predlozila dôkazy, ktoré obsahovali len velmi málo nových informácií, a bolo jej priznané znízenie pokuty o 40 %. ThyssenKrupp poskytla len doplnujúce informácie k niekolkým projektom údrzby a Komisia konstatovala, ze ani jeden z predlozených dôkazov sa netýkal skutocností, o ktorých predtým nevedela, a ze poskytnuté informácie nepochádzali z obdobia kartelu. Napriek tomu bolo spolocnosti ThyssenKrupp priznané znízenie pokuty o 20 %. Naproti tomu Schindler predlozila zoznamy týkajúce sa rokov 2000 az 2003, o ktorých Komisia predtým nevedela a ktoré pochádzali z obdobia porusenia. Schindler má preto nárok na znízenie pokuty az o 20 %. 313 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Komisia nemôze v rámci posúdenia spolupráce poskytnutej úcastníkmi kartelu porusit zásadu rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 394 a tam citovanú judikatúru). 314 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze spolupráca, ktorú poskytli Otis a ThyssenKrupp, sa znacne odlisovala od spolupráce poskytnutej spolocnostou Schindler. 315 Po prvé treba pripomenút, ze pridaná hodnota spolupráce sa posudzuje v závislosti od dôkazov, ktoré Komisia uz má k dispozícii. Vzhladom na to, ze spolupráca spolocností Otis a ThyssenKrupp predchádzala spolupráci spolocnosti Schindler (odôvodnenia c. 96, 98 a 103 napadnutého rozhodnutia), Komisia mala v case, ked Schindler podala svoju ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, k dispozícii viac dôkazov ako v case podania ziadostí spolocností Otis a ThyssenKrupp. 316 Po druhé z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze spolupráca spolocností ThyssenKrupp a Otis predstavovala významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 317 Pokial ide o spoluprácu spolocnosti Otis, tento podnik totiz predlozil Komisii "listinné dôkazy z relevantného obdobia" (odôvodnenie c. 766 napadnutého rozhodnutia) a tieto dôkazy poskytli - hoci len obmedzené - informácie "o skutocnostiach, ktoré predtým neboli známe" (odôvodnenie c. 766 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o spoluprácu spolocnosti ThyssenKrupp, táto tiez predstavovala významnú pridanú hodnotu, "kedze poskyt[la] doplnujúce informácie o projektoch údrzby a modernizácie, ako aj podrobné vysvetlenia o systéme urcovania cien zmlúv o údrzbe" (odôvodnenie c. 771 napadnutého rozhodnutia). 318 Naproti tomu, pokial ide o spoluprácu spolocnosti Schindler, z analýzy vykonanej v bodoch 303 az 311 vyssie vyplýva, ze Komisia mohla oprávnene konstatovat, ze táto spolupráca nesplnala podmienky bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 319 Vzhladom na to, ze postavenie jednotlivých podnikov nebolo porovnatelné, Komisia za týchto podmienok priznala znízenia pokút spolocnosti Otis (40 %) a spolocnosti ThyssenKrupp (20 %) a odmietla priznat spolocnosti Schindler znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 bez toho, aby porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 320 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze vsetky výhrady spolocnosti Schindler týkajúce sa uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 na jej spoluprácu pri preukázaní porusenia v Belgicku sa musia zamietnut. O spolupráci spolocnosti Schindler pri preukázaní porusenia v Nemecku 321 Komisia v odôvodnení c. 805 napadnutého rozhodnutia rozhodla "priznat spolocnosti Schindler znízenie pokuty o 15 % v pásme stanovenom v bode 23 [prvom odseku] [písm.] b) [tretej zarázke] oznámenia o spolupráci [z roku 2002]" z dôvodu jej spolupráce pri preukázaní porusenia v Nemecku. 322 V odôvodnení c. 803 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze priznanie oslobodenia od pokút podla bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002 alebo znízenia pokuty o 100 % podla bodu 23 písm. b) posledného odseku uvedeného oznámenia bolo vylúcené vzhladom na to, ze v case, ked Schindler podala svoju ziadost podla tohto oznámenia, "Komisia uz mala k dispozícii súbor dôkazov, ktoré jej umoznili konstatovat porusenie clánku 81 [ES] okrem iného v období od roku 1995 do roku 2000." 323 V odôvodnení c. 804 napadnutého rozhodnutia Komisia dalej uviedla: "... Vzhladom na to, ze Schindler úplne splnila podmienku bodu 21 az po doplnení z 25. novembra 2004, cize osem mesiacov po prvých dvoch ziadostiach [podla oznámenia o spolupráci z roku 2002], toto omeskanie sa musí vziat do úvahy pri výpocte znízenia v rámci stanoveného pásma. Napriek tomu vyhlásenia spolocnosti Schindler predstavovali významnú pridanú hodnotu, ktorá posilnila schopnost Komisie preukázat porusenie. Pridaná hodnota ziadosti spolocnosti Schindler [podla uvedeného oznámenia] je vsak obmedzená, kedze pozostávala predovsetkým z jej vlastných vyhlásení, neobsahovala nijaký listinný dôkaz a do velkej miery len podporovala dôkazy, ktoré Komisia uz mala k dispozícii." 324 Zalobkyne na úvod pripomínajú, ze Schindler sa podielala len na karteloch týkajúcich sa montáze eskalátorov od roku 1995 do roku 2000, takze iba tieto kartely v priebehu uvedeného obdobia sú rozhodujúce pre posúdenie spolupráce spolocnosti Schindler. Toto porusenie predstavovalo samostatné porusenie, ktoré treba posudzovat nezávisle od porusení týkajúcich sa eskalátorov a výtahov, ktorých sa dopustili iné podniky po roku 2000. Schindler sa na týchto poruseniach nepodielala a nevedela o nich. 325 Po prvé Schindler tvrdí, ze ju treba povazovat za prvý podnik, ktorý v súlade s bodom 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002 predlozil dôkazy, ktoré Komisii umoznili konstatovat porusenie, a preto jej treba priznat úplné odpustenie pokuty. 326 Je pravda, ze Komisia dostala ziadosti spolocností Kone a Otis podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúce sa kartelov v Nemecku este pred dorucením ziadosti spolocnosti Schindler. Tieto ziadosti vsak nepreukázali existenciu porusenia clánku 81 ES, na ktorom sa Schindler údajne podielala, konkrétne dohôd týkajúcich sa eskalátorov uzatvorených od roku 1995 do roku 2000. Bez dôkazov predlozených spolocnostou Schindler by Komisia nebola schopná konstatovat porusenie clánku 81 ES. Vo svojej ziadosti a v jej doplneniach Schindler preukázala existenciu 33 stretnutí, ktoré sa konali v Nemecku od 29. apríla 1994 do 6. decembra 2000. Otis oznámila iba tri stretnutia v roku 1999 (20. januára, 28. októbra a 22. decembra 1999) a pät stretnutí v roku 2000 (20. januára, 18. februára, 3. apríla, 16. júna a 6. decembra 2000). Vyhlásenia spolocnosti Kone tiez neumoznili preukázat pravidelné stretnutia týkajúce sa projektov súvisiacich s eskalátormi v Nemecku od roku 1995 do roku 2000. 327 Po druhé zalobkyne subsidiárne tvrdia, ze spolocnosti Schindler v kazdom prípade nemala byt podla bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 ulozená pokuta, kedze ako jediná predlozila dostatok dôkazov na preukázanie porusenia v Nemecku od roku 1995 do roku 2000. Dôkazy predlozené spolocnostami Kone a Otis sa týkali obdobia po roku 2000. Vzhladom na to, ze Komisia v odôvodnení c. 803 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze mala k dispozícii dôkazy uz pred podaním ziadosti spolocnosti Schindler, avsak tieto dôkazy presne neoznacila, zalobkyne navyse namietajú nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 328 V prvom rade je potrebné poukázat na to, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, skutocnost, ze zalobkyne nespochybnujú kvalifikáciu kartelu v Nemecku ako jediného porusenia, nemá vplyv na prípustnost ich argumentácie. 329 Komisia totiz v napadnutom rozhodnutí sama rozlisuje dve casti porusenia v Nemecku, pricom jedno trvalo od augusta 1995 do decembra 2000 a týkalo sa len eskalátorov a druhé trvalo od decembra 2000 do decembra 2003 a týkalo sa eskalátorov a zároven výtahov (odôvodnenia c. 213, 277 a 278 napadnutého rozhodnutia), bez toho, aby toto rozlísenie malo vplyv na kvalifikáciu tohto kartelu ako jediného porusenia, kedze vsetky opatrenia sledovali tie isté ciele a viedli k tomu istému výsledku (odôvodnenie c. 568 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho nie je sporné, ze Schindler sa podielala len na casti porusenia konstatovaného v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa eskalátorov, kedze Schindler opustila kartel v roku 2000 (odôvodnenie c. 213 napadnutého rozhodnutia). 330 Ak by vsak Schindler ako prvý podnik predlozila rozhodujúce dôkazy, ktoré Komisii umoznili konstatovat existenciu kartelu v Nemecku od augusta 1995 do decembra 2000, ako tvrdia zalobkyne, mala by podla bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002, nezávisle od prípadného uplatnenia bodu 8 písm. b) uvedeného oznámenia, nárok na znízenie pokuty o 100 % vzhladom na to, ze jej spolupráca by mala priamy vplyv na dlzku trvania údajného kartelu zodpovedajúcu celej dlzke trvania úcasti spolocnosti Schindler na tomto karteli. 331 Z odôvodnení c. 214 a 803 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia v case podania ziadosti spolocnosti Schindler - 25. novembra 2004 - uz mala k dispozícii dostatocné dôkazy, ktoré jej umoznili konstatovat porusenie v Nemecku od roku 1995 do roku 2000. 332 Kone vo svojej ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 z 12. februára 2004 uviedla konkrétne údaje o karteli v Nemecku, ktoré sa týkali tak obdobia pred odchodom spolocnosti Schindler z kartelu, ako aj obdobia po nom. Pokial ide o prvú cast porusenia, vyhlásením spolocnosti Kone bola Komisia informovaná o tom, ze kartel týkajúci sa rozdelenia trhu s eskalátormi existoval uz 1. augusta 1995, o zozname úcastníkov kartelu, o zásadách rozdelenia projektov a o iných skutocnostiach týkajúcich sa vykonávania kartelu. Kone vo svojej ziadosti tiez jednoznacne uviedla, ze Schindler opustila kartel "na konci roka 2000". 333 Otis vo svojich pripomienkach z apríla 2004, ktorými doplnila svoju ziadost z marca 2004, potvrdila existenciu kartelu v Nemecku týkajúceho sa rozdelenia trhu s eskalátormi, zoznam úcastníkov kartelu, zásady rozdelenia projektov a iné informácie týkajúce sa vykonávania kartelu, ako aj odchod spolocnosti Schindler z kartelu v roku 2000. Vo svojich doplnujúcich pripomienkach z apríla 2004 Otis navyse uviedla, ze kartel na trhu s eskalátormi existoval od 80. rokov. 334 V case podania ziadosti spolocnosti Schindler podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 - 25. novembra 2004 - teda Komisia uz mala k dispozícii dve zhodné vyhlásenia, ktoré jej umoznili konstatovat cast kartelu v Nemecku, na ktorej sa Schindler podielala. 335 Je pravda, ze vo svojej ziadosti z 25. novembra 2004 a v jej doplnení zo 7. decembra 2004 Schindler poskytla Komisii informácie, ktoré Komisii este neboli známe. Ide najmä o dátumy niektorých stretnutí úcastníkov kartelu, ktoré sa uskutocnili od 29. apríla 1994 do 6. decembra 2000. Vzhladom na konstatovanie uvedené v bode 334 vyssie vsak Komisia mohla oprávnene konstatovat, ze islo o dôkazy s významnou pridanou hodnotou v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002, z ktorých vyplynul nárok na znízenie pokuty, ale nie na úplné oslobodenie od pokuty podla bodu 8 písm. b), alebo na úplné znízenie pokuty podla bodu 23 písm. b) posledného odseku uvedeného oznámenia. Predmetné dôkazy totiz neboli rozhodujúce pre preukázanie existencie kartelu v Nemecku pocas celej dlzky trvania úcasti spolocnosti Schindler na tomto karteli, ale posilnili schopnost Komisie preukázat porusenie tým, ze potvrdili dôkazy, ktoré Komisia uz mala k dispozícii. 336 Vzhladom na skutocnost, ze Schindler podala ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 ako tretí podnik, vztahovalo sa na nu znízenie pokuty stanovené v bode 23 písm. b) prvom odseku tretej zarázke tohto oznámenia. Vzhladom na to, ze dôkazy s významnou pridanou hodnotou boli predlozené Komisii az osem mesiacov po prvých dvoch ziadostiach podla uvedeného oznámenia, a vzhladom na to, ze je nesporné, ze Schindler nepredlozila listinné dôkazy z relevantného obdobia, vsak Komisia stanovila znízenie pokuty pre spolocnost Schindler na 15 % bez toho, aby zjavne prekrocila svoju mieru volnej úvahy. 337 Napokon, pokial ide o výhradu zalozenú na porusení clánku 253 ES, je potrebné konstatovat, ze v odôvodnení c. 803 napadnutého rozhodnutia sú jasne a jednoznacne uvedené dôvody, pre ktoré Komisia konstatovala, ze dôkazy predlozené spolocnostou Schindler v jej ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 nezakladali nárok na oslobodenie od pokuty. Komisia v tejto súvislosti poukazuje na to, ze "v case podania pripomienok spolocnosti Schindler [Komisia] uz mala k dispozícii súbor dôkazov, ktoré jej umoznili konstatovat porusenie clánku 81 [ES]" (odôvodnenie c. 803 napadnutého rozhodnutia). Tieto dôvody vo svojom kontexte nevyhnutne odkazujú na súbor dôkazov obsiahnutý v ziadostiach spolocností Kone a Otis, ktorých pridaná hodnota bola urcená v odôvodneniach c. 792 a 799 napadnutého rozhodnutia. Vyssie uvedené odôvodnenia teda umoznili dotknutým subjektom oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Komisia odmietla priznat spolocnosti Schindler oslobodenie od pokút za jej spoluprácu pri preukázaní porusenia v Nemecku, a Vseobecnému súdu umoznili vykonat jeho preskúmanie zákonnosti. Výhrada zalozená na porusení clánku 253 ES sa teda musí zamietnut. 338 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze vsetky výhrady spolocnosti Schindler týkajúce sa uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 na jej spoluprácu pri preukázaní kartelu v Nemecku sa musia zamietnut. O spolupráci spolocnosti Schindler pri preukázaní porusenia v Luxembursku 339 Spolocnosti Schindler, ktorá ako stvrtý podnik podala ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcu sa kartelu v Luxembursku (odôvodnenie c. 830 napadnutého rozhodnutia), nebolo priznané znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, pokial ide o uvedené porusenie (odôvodnenie c. 834 napadnutého rozhodnutia). Komisia v tejto súvislosti v odôvodneniach c. 831 az 833 napadnutého rozhodnutia uviedla: "831 Ziadost spolocnosti Schindler [podla oznámenia o spolupráci z roku 2002] sa skladá najmä z písomného vyhlásenia tohto podniku a z interných dokumentov pochádzajúcich z roku 2002, ktoré podla spolocnosti Schindler boli vyhotovené v rámci beznej cinnosti podniku. Ziadost... spolocnosti Schindler neposkytla Komisii nijaký nový dôkaz so znacnou pridanou hodnotou. Nové informácie pozostávajú v skutocnosti z opisu odvetvia v case porusenia a iných menej významných podrobností. Okrem týchto informácií ziadost... spolocnosti Schindler do velkej miery potvrdzuje informácie, ktoré Komisii uz boli známe. 832 Okrem toho Schindler tvrdí, ze dohody týkajúce sa nových projektov montáze, modernizácie, opravy a údrzby výtahov a eskalátorov existovali uz od roku 1993 a ze Schindler opustila kartel v roku 1994 a opät sa k nemu pripojila az v roku 1999. Komisia nenasla nijaké indície, ktoré by podporovali toto vyhlásenie. Komisia nemôze vychádzat z jednostranného a nepodlozeného vyhlásenia jedného z úcastníkov týkajúceho sa zásadnej otázky, ktorá môze vyvolat vázne právne následky pre ostatných úcastníkov. 833 Komisia dospela k záveru, ze pripomienky spolocnosti Schindler neobsahujú nijaký nový dôkaz s významnou hodnotou, ale predovsetkým potvrdzujú skutocnosti, ktoré Komisii uz boli známe. Informácie poskytnuté spolocnostou Schindler v porovnaní s dôkazmi, ktoré mala Komisia k dispozícii v case podania ziadosti... spolocnosti Schindler, podstatne neposilnili schopnost Komisie preukázat predmetné skutocnosti. V dôsledku toho podmienky bodu 21 oznámenia o spolupráci [z roku 2002] nie sú splnené. Po podaní svojej ziadosti... Schindler okrem informácií predlozených na ziadost Komisie neposkytla nijakú doplnujúcu pomoc." 340 Zalobkyne tvrdia, ze Schindler má nárok na znízenie pokuty o 20 % az 30 % podla bodov 21 a 23 oznámenia o spolupráci z roku 2002. Schindler totiz predlozila dôkazy so znacnou pridanou hodnotou týkajúce sa dohôd v oblasti cinností údrzby. Bez ziadosti spolocnosti Schindler zo 4. novembra 2004 by Komisia nebola schopná preukázat existenciu dohôd v uvedenej oblasti, o ktorej bolo v ziadostiach spolocností Kone a ThyssenKrupp uvedených len velmi málo informácií. Okrem toho Otis výslovne nepriznala svoju úcast na dohodách v tejto oblasti. 341 Význam ziadosti spolocnosti Schindler podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, pokial ide o dokazovanie zo strany Komisie, vyplýva aj z poctu odkazov na túto ziadost v napadnutom rozhodnutí v porovnaní s odkazmi na ziadosti spolocností Kone a ThyssenKrups. Komisia zamietla argumentáciu spolocnosti Schindler v odôvodnení c. 831 napadnutého rozhodnutia, avsak neodpovedala na tvrdenia spolocnosti Schindler uvedené v odpovedi na oznámenie o výhradách, co predstavuje nedostatocné odôvodnenie v zmysle clánku 253 ES. 342 Vzhladom na judikatúru uvedenú v bode 300 vyssie je potrebné skúmat, ci Komisia zjavne prekrocila svoju mieru volnej úvahy, ked konstatovala, ze dôkazy predlozené spolocnostou Schindler nepredstavovali významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala k dispozícii v case, ked uvedený podnik podal svoju ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. 343 V tejto súvislosti je potrebné po prvé poukázat na to, ze zalobkyne, ktoré nenapádajú oslobodenie od pokút priznané spolocnosti Kone podla bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002, nepopierajú, ze informácie poskytnuté spolocnostou Kone uz umoznili Komisii konstatovat porusenie v Luxembursku (odôvodnenie c. 816 napadnutého rozhodnutia). Komisia teda v case, ked Schindler podala svoju ziadost podla tohto oznámenia, uz mala k dispozícii dostatocné dôkazy na konstatovanie porusenia v Luxembursku. Okrem toho pred podaním ziadosti spolocnosti Schindler - v marci 2004 - Komisii uz bola tiez dorucená ziadost spolocnosti Otis podla uvedeného oznámenia, na základe ktorej bolo priznané znízenie pokuty o 40 % (odôvodnenia c. 118 a 823 napadnutého rozhodnutia). 344 Po druhé, pokial ide o otázku, ci dôkazy predlozené spolocnostou Schindler predstavovali významnú pridanú hodnotu podla bodov 21 a 22 oznámenia o spolupráci z roku 2002, kedze podstatne posilnili schopnost Komisie preukázat porusenie v Luxembursku, je potrebné konstatovat, ze dôkazy, ktoré podla zalobkýn predstavovali významnú pridanú hodnotu, sa týkajú len jednej z dvoch castí porusenia konstatovaného v clánku 1 ods. 3 napadnutého rozhodnutia, konkrétne rozdelenia trhov v súvislosti so zmluvami o údrzbe a modernizácii (pozri tiez odôvodnenia c. 293 a 830 napadnutého rozhodnutia). 345 Zo ziadosti spolocnosti Kone z 5. februára 2004 doplnenej o informácie z 19. februára 2004 vsak vyplýva, ze táto ziadost uz obsahovala jasný opis casti kartelu, ktorej sa neskôr týkala spolupráca spolocnosti Schindler. 346 Po tretie zalobkyne sa nemôzu odvolávat na pocet odkazov na svoju ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 v napadnutom rozhodnutí. Skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vyuzila vsetky dôkazy, ktoré mala k dispozícii, a teda aj informácie, ktoré poskytla Schindler vo svojej ziadosti zo 4. novembra 2004, totiz este nepreukazuje, ze tieto posledné uvedené informácie predstavovali významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia v tom case uz mala k dispozícii. 347 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze Komisia zjavne neprekrocila svoju mieru volnej úvahy, ked konstatovala, ze dôkazy predlozené spolocnostou Schindler nepredstavovali významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 348 Pokial ide o výhradu zalozenú na porusení clánku 253 ES, je potrebné konstatovat, ze Komisia nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré v konaní pred nou uviedli dotknuté osoby, ale stací, aby uviedla skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T-349/03, Zb. s. II-2197, bod 64 a tam citovanú judikatúru). V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze v odôvodneniach c. 831 az 833 napadnutého rozhodnutia Komisia dostatocne uviedla dôvody, pre ktoré konstatovala, ze dôkazy predlozené spolocnostou Schindler v jej ziadosti zo 4. novembra 2004 nepredstavovali významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. Tieto odôvodnenia umoznujú dotknutým osobám oboznámit sa dôvodmi, pre ktoré Komisia odmietla priznat spolocnosti Schindler znízenie pokuty za jej spoluprácu pri preukázaní porusenia v Luxembursku, a Vseobecnému súdu umoznujú vykonat jeho preskúmanie zákonnosti. Výhrada zalozená na porusení clánku 253 ES sa teda musí zamietnut. 349 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze vsetky výhrady spolocnosti Schindler týkajúce sa uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 na jej spoluprácu pri preukázaní porusenia v Luxembursku sa musia zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení oznámenia o spolupráci z roku 2002 a usmernení z roku 1998 z dôvodu nedostatocného znízenia pokút za nespochybnenie skutkového stavu 350 V bode 614 oznámenia o výhradách Komisia uviedla, ze "zamýsla priznat znízenie [pokuty] za spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci [z roku 2002], a to najmä vtedy, ked spolocnost nespochybní skutocnosti konstatované Komisiou, alebo ked poskytne doplnujúcu pomoc, ktorá umozní objasnit alebo doplnit tieto skutocnosti." 351 V odôvodnení c. 758 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze "vzhladom na to, ze bod 614 oznámenia o výhradách vyvolal v predmetnej veci ocakávania, rozhodla sa vykladat tento bod v prospech podnikov, ktoré na základe neho prispeli k preukázaniu skutkových okolností porusenia uvedeného v [napadnutom] rozhodnutí tým, ze nespochybnili skutkový stav alebo poskytli dalsie informácie alebo doplnujúce vysvetlenia." 352 Komisia teda priznala vsetkým úcastníkom styroch porusení s výnimkou jednak podnikov, ktorým bolo priznané oslobodenie od pokút (odôvodnenia c. 762, 817 a 839 napadnutého rozhodnutia), a jednak spolocnosti Kone v rámci kartelu v Holandsku (odôvodnenie c. 851 napadnutého rozhodnutia) znízenie pokuty o 1 % za ich spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002 z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu uvedeného v oznámení o výhradách (odôvodnenia c. 768, 774, 777, 794, 801, 806, 813, 824, 829, 835, 845, 854, 855 a 856 napadnutého rozhodnutia). 353 Zalobkyne sa po prvé domnievajú, ze majú nárok na znízenie pokuty aspon o 10 % namiesto 1 %, ktoré im bolo priznané z dôvodu ich spolupráce nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002, co zodpovedá rozhodovacej praxi Komisie v iných veciach. Po druhé Komisia napriek ziadosti v tomto zmysle nezohladnila skutocnost, ze zalobkyne s nou spolupracovali v rozsahu, ktorý znacne prekrocil samotné nespochybnenie skutkového stavu, v dôsledku coho majú nárok na znízenie pokuty aspon o 10 % podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 alebo na znízenie podla siestej zarázky oddielu 3 usmernení z roku 1998. 354 Na úvod treba pripomenút, ze znízenie pokuty z dôvodu spolupráce pocas správneho konania je odôvodnené iba v prípade, ak správanie predmetného podniku umoznilo Komisii zistit existenciu porusenia s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 156; Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 222 vyssie, bod 270, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 449). 355 Z judikatúry navyse vyplýva, ze v prípade podniku, ktorý výslovne vyhlási, ze nespochybnuje skutkové tvrdenia, na ktorých Komisia zakladá svoje výhrady, mozno konstatovat, ze prispel k ulahceniu úlohy Komisie spocívajúcej v objasnovaní a stíhaní porusení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 395, a SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 354 vyssie, bod 157). 356 Je pravda, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 na rozdiel od oznámenia o spolupráci z roku 1996 nestanovuje nijaké znízenie pokuty v prospech podnikov, ktoré nespochybnujú vecnú správnost skutkových okolností, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia v oznámení o výhradách. Komisia vsak v odôvodnení c. 758 napadnutého rozhodnutia uznala, ze bod 614 oznámenia o výhradách vyvolal u podnikov legitímne ocakávanie, ze nespochybnenie skutkového stavu bude viest k znízeniu pokuty nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002. V tom istom odôvodnení Komisia tiez uviedla, ze "v rámci rozsahu znízenia sa musí zohladnit skutocnost, ze spolupráca poskytnutá po zaslaní oznámenia o výhradách, ked Komisia uz preukázala vsetky zlozky porusenia a ked podnik uz vedel o vsetkých výsledkoch presetrovania a mal prístup k vysetrovaciemu spisu, môze Komisii pomôct pri presetrovaní nanajvýs vo velmi obmedzenej miere." Komisia dalej uviedla, ze "uznanie skutkového stavu je za týchto okolností vo vseobecnosti nanajvýs dôkazom, ktorý potvrdzuje skutkový stav, ktorý je podla názoru Komisie spravidla dostatocne preukázaný inými dôkazmi zalozenými v spise." 357 Po prvé je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkýn, ze Komisia sa odklonila od svojej predchádzajúcej praxe, podla ktorej podniku, ktorý nespochybní vecnú správnost skutocností vytknutých v oznámení o výhradách, sa podla oznámenia o spolupráci z roku 1996 prizná znízenie pokuty, ktorá by mu bola ulozená, o 10 %. 358 Hoci je pravda, ze oznámenie o spolupráci z roku 1996 v oddiele D bode 2 druhej zarázke stanovovalo, ze podniku sa môze priznat "... znízenie pokuty, ktorá by mu bola ulozená v prípade, ak by nespolupracoval, o 10 az 50 %..., ak... po dorucení oznámenia o výhradách informuje Komisiu, ze nespochybnuje vecnú správnost skutkových okolností, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia [neoficiálny preklad]", oznámenie o spolupráci z roku 2002 uz nestanovuje znízenie pokuty z tohto dôvodu. Ako vyplýva uz z bodov 142 a 143 vyssie, na ziadosti zalobkýn sa vztahuje iba oznámenie o spolupráci z roku 2002, pricom tieto ziadosti boli navyse podané výslovne na základe tohto oznámenia. 359 Ako bolo uvedené v bode 225 vyssie, predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie v kazdom prípade nemôze slúzit ako právny rámec pokút v oblasti hospodárskej sútaze. 360 Po druhé, pokial ide o tvrdenia zalobkýn, podla ktorých Schindler pocas celého konania poskytovala Komisii informácie týkajúce sa porusení, ktoré boli citované v ústredných pasázach napadnutého rozhodnutia, stací konstatovat, ze zalobkyne netvrdia, ze táto spolupráca prekrocila rámec spolupráce pozadovanej v rámci uplatnovania oznámenia o spolupráci z roku 2002, takze ich výhrada sa musí zamietnut. To isté platí aj pre tvrdenie uvedené v replike, ze uvedená spolupráca odôvodnovala zohladnenie polahcujúcej okolnosti podla usmernení z roku 1998 v prospech spolocnosti Schindler. 361 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod sa musí zamietnut v celom rozsahu. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 362 Zalobkyne tvrdia, ze pokuty ulozené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia za kazdé porusenie sú v rozpore s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, kedze Komisia pri stanovení maximálnej hranice vo výske 10 % obratu predmetných podnikov vychádzala z obratov materských spolocností predmetných skupín spolocností, a nie z obratu dcérskych spolocností, ktoré sa priamo podielali na poruseniach. 363 Zalobkyne tvrdia, ze materským spolocnostiam nemozno pripísat porusenia, ktorých sa dopustili ich jednotlivé dcérske spolocnosti, a ze z tohto dôvodu by sa maximálna hranica vo výske 10 % obratu uvedená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 mala vypocítat na základe obratu uvedených dcérskych spolocností. 364 Vzhladom na skutocnost, ze zalobkyne netvrdia, ze pokuty ulozené v napadnutom rozhodnutí prekracujú maximálnu hranicu vo výske 10 % obratu dosiahnutého spolocnostou Schindler Holding pocas predchádzajúceho hospodárskeho roka, je vsak potrebné konstatovat, ze táto výhrada sa prekrýva s výhradami preskúmanými v bodoch 63 az 91 vyssie týkajúcimi sa pricítania správania dcérskych spolocností spolocnosti Schindler Holding tejto spolocnosti. Z úvah týkajúcich sa týchto výhrad vsak vyplýva, ze Komisia oprávnene pricítala spolocnosti Schindler Holding správanie jej dcérskych spolocností, s ktorými táto spolocnost tvorí jednu hospodársku jednotku. Tento zalobný dôvod sa teda musí zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality pri výpocte konecnej sumy pokút 365 Zalobkyne tvrdia, ze konecná suma pokút, ktoré im boli ulozené, je neprimeraná, kedze nie je nevyhnutná ani vhodná na dosiahnutie sledovaného ciela, ktorým je stíhat protiprávne správanie a predchádzat opätovným poruseniam. V prejednávanej veci ide o styri samostatné porusenia, ktorých sa dopustili styri rozdielne spolocnosti, takze ulozené pokuty by nemali prekracovat 10 % obratu kazdej spolocnosti. Zalobkyne sa tiez domnievajú, ze ak by sa malo vychádzat z tvrdenia Komisie, ze pokuta nie je neprimeraná, ak nepresahuje maximálnu hranicu vo výske 10 % obratu dosiahnutého dotknutým podnikom, uplatnovanie zásady proporcionality by bolo prakticky vylúcené. V prejednávanej veci boli spolocnostiam Schindler Belgicko a Schindler Luxembursko ulozené pokuty, ktoré zodpovedali [dôverné] % priemerných konsolidovaných obratov spolocností Schindler Belgicko a Schindler Luxembursko [dôverné]. Pokial ide o spolocnost Schindler Holandsko, pokuta zodpovedá [dôverné]. 366 V tejto súvislosti je potrebné na úvod pripomenút, ze podla zásady proporcionality akty institúcií Únie nesmú prekracovat hranice toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom pokial sa ponúka výber medzi viacerými vhodnými opatreniami, je potrebné priklonit sa k najmenej obmedzujúcemu opatreniu, a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 96, a rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, Zb. s. II-107, bod 223). 367 Z toho vyplýva, ze pokuty nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom, cize vo vztahu k dodrziavaniu pravidiel hospodárskej sútaze, a ze výska pokuty ulozenej podniku z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze musí byt primeraná vo vztahu k poruseniu posudzovanému ako celku, a to najmä s prihliadnutím na závaznost porusenia (rozsudok z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 366 vyssie, bod 224). Okrem toho Komisia je oprávnená pri stanovení výsky pokút vziat do úvahy potrebu zarucit dostatocne odstrasujúci úcinok pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 108, a rozsudok Europa Carton/Komisia, uz citovaný v bode 125 vyssie, bod 89). 368 Po prvé treba poukázat na to, ze v prejednávanej veci kartely spocívali predovsetkým v tajných dohodách medzi sútazitelmi o tom, ze si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, ze si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáze nových výtahov a/alebo eskalátorov a ze si nebudú konkurovat, pokial ide o údrzbu a modernizáciu výtahov a eskalátorov (okrem Nemecka, kde cinnost údrzby a modernizácie nebola predmetom diskusií medzi úcastníkmi kartelu). Takéto porusenia pritom uz svojou povahou patria medzi najzávaznejsie porusenia clánku 81 ES (odôvodnenie c. 658 napadnutého rozhodnutia). 369 Po druhé Komisia môze pri výpocte výsky pokút zohladnit najmä velkost a hospodársku silu hospodárskej jednotky, ktorá koná ako podnik v zmysle clánku 81 ES. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, vsak relevantný podnik, ktorý treba v prejednávanej veci vziat do úvahy, nezodpovedá kazdej dcérskej spolocnosti, ktorá sa podielala na poruseniach konstatovaných v clánku 1 ods. 1, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia. Naopak z vyssie uvedenej analýzy vyplýva, ze porusení vytýkaných spolocnosti Schindler sa dopustila Schindler Holding a jej dcérske spolocnosti. Za týchto podmienok sa tvrdenia zalobkýn, ktoré len namietajú neprimeranost výsky pokút ulozených Komisiou vo vztahu k obratu dosiahnutému uvedenými dcérskymi spolocnostami s vylúcením ich materskej spolocnosti, musia zamietnut. 370 Po tretie, pokial ide o primeranost pokút vo vztahu k velkosti a hospodárskej sile predmetných hospodárskych jednotiek, je potrebné pripomenút, ze z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze tieto pokuty neprekracujú maximálnu hranicu vo výske 10 % uvedenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorej cielom je zabránit neprimeranosti pokút vo vztahu k významu podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 119, a rozsudok z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 366 vyssie, bod 229). V tejto súvislosti zo spisu navyse vyplýva, ze celková výska pokút ulozených spolocnosti Schindler v napadnutom rozhodnutí predstavuje priblizne 2 % konsolidovaného obratu spolocnosti Schindler Holding pocas hospodárskeho roka predchádzajúceho prijatiu napadnutého rozhodnutia, co nemozno povazovat za neprimerané vo vztahu k velkosti tohto podniku. 371 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality pri výpocte konecnej sumy pokút musí zamietnut. 372 Z toho vyplýva, ze zaloba sa musí v celom rozsahu zamietnut. O trovách 373 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku institúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú vlastné trovy konania. Napokon podla clánku 87 ods. 6 rokovacieho poriadku, ak Vseobecný súd konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podla vlastnej úvahy. 374 Je potrebné konstatovat, ze táto zaloba sa v rozsahu, v akom bola podaná spolocnostou Schindler Management, stala po oprave napadnutého rozhodnutia Komisiou bezpredmetnou. Vzhladom na skutocnost, ze vsetky zalobné dôvody boli uplatnené bez rozlísenia vsetkými zalobkynami, ako aj vzhladom na skutocnost, ze Schindler Holding, Schindler Belgicko, Schindler Nemecko, Schindler Luxembursko a Schindler Holandsko nemali vo veci úspech, je potrebné ulozit im povinnost nahradit trovy konania Komisie. Rada znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. O zalobe nie je potrebné rozhodnút v rozsahu, v akom bola podaná spolocnostou Schindler Management AG. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Schindler Holding Ltd, Schindler SA, Schindler Deutschland Holding GmbH, Schindler Sŕrl a Schindler Liften BV sú povinné nahradit trovy konania. 4. Schindler Management znása svoje vlastné trovy konania. 5. Rada Európskej únie znása svoje vlastné trovy konania. Martins Ribeiro Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júla 2011. Podpisy Obsah Správne konanie 1. Presetrovanie Komisie Belgicko Nemecko Luxembursko Holandsko 2. Oznámenie o výhradách 3. Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania O návrhu na zastavenie konania, pokial ide o spolocnost Schindler Management O veci samej 1. Úvodné pripomienky 2. O návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia ako celku O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 6 ods. 1 EDLP O zalobnom dôvode zalozenom na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je urcené spolocnosti Schindler Holding, z dôvodu neexistencie platného oznámenia O zalobnom dôvode zalozenom na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom zakladá solidárnu zodpovednost spolocnosti Schindler Holding 3. O návrhu na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia O námietke nezákonnosti týkajúcej sa clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zalozenej na porusení zásady zákonnosti trestov O námietke nezákonnosti usmernení z roku 1998 zalozenej na porusení zásady zákazu retroaktivity O námietke nezákonnosti usmernení z roku 1998 zalozenej na neexistencii právomoci Komisie a subsidiárne na ich netransparentnosti a nepredvídatelnosti O námietke nezákonnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 zalozenej na porusení zásady zákazu retroaktivity a zásady ochrany legitímnej dôvery O námietke nezákonnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 zalozenej na porusení vseobecných právnych zásad nemo tenetur, in dubio pro reo a proporcionality a na zneuzití diskrecnej právomoci O prvej výhrade zalozenej na porusení zásady nemo tenetur O druhej výhrade zalozenej na porusení zásady in dubio pro reo O tretej výhrade zalozenej na porusení zásady proporcionality O stvrtej výhrade zalozenej na zneuzití diskrecnej právomoci O zalobnom dôvode zalozenom na vyvlastnovacej povahe napadnutého rozhodnutia, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom O prípustnosti O veci samej O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998 a povinnosti odôvodnenia pri stanovení východiskovej sumy pokút Úvodné pripomienky Napadnuté rozhodnutie O kvalifikácii porusení ako "velmi závazných" O údajnej protiprávnosti východiskových súm pokút - O údajnom nedostatku odôvodnenia - O vseobecných východiskových sumách pokút - O konkrétnych východiskových sumách pokút O zalobnom dôvode zalozenom na porusení usmernení z roku 1998, zásady primeranosti trestu vo vztahu k vine, zásady proporcionality a povinnosti odôvodnenia pri zohladnení polahcujúcich okolností O zalobnom dôvode zalozenom na porusení oznámenia o spolupráci z roku 2002, zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia pri priznaní znízení pokút O oznámení o spolupráci z roku 2002 O miere volnej úvahy Komisie a o preskúmaní súdmi Únie O spolupráci spolocnosti Schindler pri preukázaní porusenia v Belgicku O spolupráci spolocnosti Schindler pri preukázaní porusenia v Nemecku O spolupráci spolocnosti Schindler pri preukázaní porusenia v Luxembursku O zalobnom dôvode zalozenom na porusení oznámenia o spolupráci z roku 2002 a usmernení z roku 1998 z dôvodu nedostatocného znízenia pokút za nespochybnenie skutkového stavu O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality pri výpocte konecnej sumy pokút O trovách __________________________________________________________________ [3]* Jazyk konania: nemcina. __________________________________________________________________ [4]1 - Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXfIFHKX/L95250-8828TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXfIFHKX/L95250-8828TMP.html#Footnote1 3. file:///tmp/lynxXXXXfIFHKX/L95250-8828TMP.html#Footref* 4. file:///tmp/lynxXXXXfIFHKX/L95250-8828TMP.html#Footref1