Vec T-133/07 Mitsubishi Electric Corp. proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Rozdelenie trhu - Právo na obhajobu - Dôkaz o porusení - Dlzka trvania porusenia - Pokuty - Východisková suma - Referencný rok - Rovnost zaobchádzania" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Prístup k spisu - Rozsah - Neposkytnutie dokumentu - Dôsledky (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Poskytnutie odpovedí na oznámenie o výhradách - Podmienky - Obmedzenia (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Dôkaz o porusení - Písomné svedectvá zamestnancov spolocnosti zúcastnenej na porusení - Dôkazná hodnota - Posúdenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Predbezná povaha - Povinný obsah - Hranice (Clánok 81 ES) 5. Právo Spolocenstva - Zásady - Základné práva - Prezumpcia neviny - Konanie vo veci hospodárskej sútaze (Clánok 6 ods. 2 EÚ; clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 6. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Spôsob dokazovania - Pouzitie súboru nepriamych dôkazov (Clánok 81 ods. 1 ES) 7. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Dôkaz o porusení - Posúdenie dôkaznej hodnoty jednotlivých dôkazov - Kritériá (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 8. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 9. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia - Protisútazný ciel - Dostatocné zistenie (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 10. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania - Rozsah dôkazného bremena (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Volná úvaha Komisie (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 a 3) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Dodrziavanie zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 1. Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodrziavania práva na obhajobu v správnom konaní v oblasti uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky písomnosti vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. Ide tak o usvedcujúce, ako aj o oslobodzujúce dôkazy, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a dalsích dôverných informácií. Neposkytnutie dokumentu, na ktorom Komisia zalozila svoje rozhodnutie obvinit podnik, predstavuje porusenie práva na obhajobu len vtedy, ak dotknutý podnik preukáze, ze by výsledok, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí dospela, bol odlisný, keby sa neposkytnutý dokument nemohol pouzit ako usvedcujúci dôkaz. Pokial ide o neposkytnutie dokumentu v prospech podniku, dotknutý podnik musí preukázat len to, ze jeho nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací, ak podnik preukáze, ze by mohol pouzit uvedený dokument vo svoj prospech na svoju obhajobu v tom zmysle, ze keby mal moznost vyuzit ho pocas správneho konania, mohol by sa odvolávat na skutocnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze, a teda by mal moznost nejakým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v rozhodnutí dospela, prinajmensom pokial ide o závaznost a dlzku trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výsku pokuty. (pozri body 40, 45, 46) 2. V konaní zacatom pre porusenie pravidiel hospodárskej sútaze je dotknutý podnik az na zaciatku kontradiktórnej fázy správneho konania informovaný prostredníctvom oznámenia o výhradách o vsetkých podstatných dôkazoch, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a tento podnik má právo na prístup k spisu na úcely zabezpecenia úcinného výkonu svojho práva na obhajobu. Odpoved ostatných podnikov, ktoré sa podielali na karteli, na oznámenie o výhradách preto v zásade nie je zahrnutá medzi písomnosti vo vysetrovacom spise, do ktorých môzu úcastníci konania nahliadnut. Ak vsak Komisia chce vychádzat z casti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porusenia v konaní podla clánku 81 ods. 1 ES, ostatným podnikom, ktorých sa toto konanie týka, sa musí umoznit, aby sa vyjadrili k takému dôkazu. Za takých okolností totiz predmetná cast odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi predstavuje dôkaz v neprospech jednotlivých podnikov, ktoré sa mali podielat na porusení. Oslobodzujúci dôkaz analogicky predstavuje cast odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi, ktoré môzu byt pre obhajobu podniku významné v tom zmysle, ze mu umoznia odvolávat sa na skutocnosti ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze. V takom prípade sa musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal predmetnú cast odpovede alebo dokument a vyjadril sa k nim. (pozri body 41 - 43) 3. Písomné svedecké výpovede zamestnancov spolocnosti vypracované pod jej dohladom a predlozené touto spolocnostou na úcely jej obhajoby v správnom konaní pre porusenie pravidiel hospodárskej sútaze vedenom Komisiou v zásade nemozno kvalifikovat ako dôkazy, ktoré sa lísia a sú nezávislé od vyhlásení predmetnej spolocnosti. Vo vseobecnosti platí, ze stanovisko spolocnosti k pravdivosti skutocností, ktoré jej Komisia vytýka, sa zakladá predovsetkým na vedomostiach a názoroch jej zamestnancov a riadiacich pracovníkov. (pozri bod 59) 4. V správnom konaní v oblasti hospodárskej sútaze musia byt v oznámení o výhradách jasne uvedené vsetky podstatné skutkové okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. Tieto okolnosti vsak môzu byt uvedené strucne a rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách Komisie, kedze oznámenie o výhradách predstavuje prípravný dokument, ktorý obsahuje skutkové a právne posúdenie výlucne predbeznej povahy. Hoci teda Komisia nemôze tvrdit, ze dotknuté osoby sa dopustili iných porusení, ako sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a môze vziat do úvahy iba skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mohli vyjadrit, musí zohladnit skutocnosti vyplývajúce zo správneho konania a na základe nich bud upustit od výhrad, v prípade ktorých sa preukázalo, ze sú nedôvodné, alebo tak skutkovo, ako aj právne upravit a doplnit svoju argumentáciu na podporu výhrad, na ktorých trvá. (pozri bod 66) 5. Akákolvek pochybnost súdu musí byt na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ods. 1 ES. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala dané porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej akékolvek pochybnosti, osobitne v rámci konania o neplatnost rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. V takejto situácii je totiz nevyhnutné zohladnit zásadu prezumpcie neviny tak, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ludských právach, ktorá je súcastou základných práv predstavujúcich vseobecné zásady práva Spolocenstva. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále. (pozri body 73, 74) 6. V oblasti hospodárskej sútaze je potrebné, aby Komisia na preukázanie existencie porusenia predlozila presné a zhodujúce sa dôkazy. Kazdý z dôkazov predlozených Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý znak skutkovej podstaty porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení. Okrem toho, vzhladom na vseobecnú známost zákazu protisútazných dohôd nemozno od Komisie pozadovat, aby predlozila písomnosti, ktoré by výslovne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu relevantných okolností. Existenciu protisútazného postupu alebo dohody preto mozno vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Navyse, pokial Komisia dospela vo svojom rozhodnutí k záveru, ze doslo k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES len na základe správania predmetných podnikov na trhu, stací, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutkový stav zistený Komisiou do iného svetla, a tak umoznujú nahradit vysvetlenie skutkového stavu, na základe ktorého Komisia dospela k záveru, ze doslo k poruseniu pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, iným prijatelným vysvetlením. Toto pravidlo sa neuplatnuje na vsetky prípady, v ktorých je porusenie preukázané len inými ako listinnými dôkazmi. Pokial totiz ide o dôkazy, ktoré mozno pouzit na úcely preukázania porusenia clánku 81 ES, v práve Spolocenstva prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov. Hoci teda neexistencia listinných dôkazov môze byt relevantná pri celkovom posudzovaní súboru nepriamych dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera, samotná táto neexistencia dotknutému podniku neumoznuje spochybnit tvrdenia Komisie tým, ze predlozí alternatívne vysvetlenie skutkových okolností. Platí to len v prípade, ze dôkazy predlozené Komisiou neumoznujú preukázat existenciu porusenia jednoznacne a bez potreby výkladu. (pozri body 75, 76, 79 - 82) 7. V konaní o porusení clánku 81 ods. 1 ES je jediným relevantným kritériom pri posúdení dôkaznej hodnoty jednotlivých dôkazov ich vierohodnost. Podla vseobecných pravidiel dokazovania vierohodnost, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu. Pokial ide o vyhlásenia urobené podnikmi, môze byt obzvlást vysoká dôkazná hodnota priznaná tým, ktoré sú, po prvé, vierohodné, po druhé, sú vyhotovené v mene podniku, po tretie, pochádzajú od osoby, ktorá má sluzobnú povinnost konat v záujme tohto podniku, po stvrté, sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate, pochádzajú od priameho svedka skutocností, ktoré sú v nich uvedené, a po sieste, boli poskytnuté písomne, zámerne a po zrelej úvahe. Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích podobne obvinených podnikov, naopak nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj ked pozadovaný stupen potvrdenia môze byt nizsí vzhladom na vierohodnost predmetných vyhlásení. (pozri body 84 - 87) 8. Hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je vo vseobecnosti potrebná urcitá nedôvera vzhladom na to, ze títo úcastníci môzu mat tendenciu poskytnút co najviac usvedcujúcich dôkazov týkajúcich sa cinnosti ich konkurentov, nic to nemení na skutocnosti, ze domáhanie sa zohladnenia oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch s cielom dosiahnut oslobodenie od pokuty alebo znízenie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu totiz môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci. Pokial ide o konkrétny prípad svedeckých výpovedí, je síce mozné, ze zamestnanci podniku, ktorý poziadal o oslobodenie od pokuty, ktorí sú povinní konat v záujme tohto podniku, majú spolocnú vôlu predlozit co najviac usvedcujúcich dôkazov, kedze ich spolupráca v konaní môze mat tiez priaznivý vplyv na ich budúcu kariéru. V takom prípade si vsak dotknutí zamestnanci budú vedomí aj prípadných nepriaznivých dôsledkov predlozenia nepresných dôkazov, ktoré sú vzhladom na poziadavku potvrdenia inými dôkazmi citlivejsie. (pozri body 88,107) 9. Na to, aby existovala dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), stací, ak predmetné podniky vyjadrili svoj spolocný úmysel správat sa na trhu urcitým spôsobom. Zohladnenie konkrétnych následkov dohody je zbytocné, ked je zjavné, ze jej cielom je obmedzit, vylúcit alebo narusit hospodársku sútaz. Existencia vzájomnej dohody nevyhnutne znamená existenciu spolocnej vôle, aj ked neexistuje dôkaz, na základe ktorého by bolo mozné presne urcit okamih, v ktorom sa táto spolocná vôla prejavila alebo v ktorom sa jej vyjadrenie formalizovalo. (pozri body 230, 231) 10. Z poziadavky právnej istoty, z ktorej musia mat prospech hospodárske subjekty, vyplýva, ze ak dôjde k sporu o existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, Komisia, ktorá znása dôkazné bremeno v súvislosti so zisteným porusením, musí predlozit dôkazy, ktoré môzu z právneho hladiska dostatocne dolozit existenciu skutkových okolností zakladajúcich porusenie. Pokial ide o uvedenú dlzku trvania porusenia, z tej istej zásady právnej istoty vyplýva, ze ak neexistujú dôkazy spôsobilé priamo preukázat dlzku trvania porusenia, musí sa Komisia opriet prinajmensom o dôkazy, ktoré sa vztahujú na skutocnosti dostatocne blízke z hladiska casu tak, aby bolo mozné rozumne pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami. Okrem toho skutocnost, ze dôkaz o existencii pokracujúceho porusenia nebol predlozený pre urcité konkrétne obdobia, nebráni tomu, aby sa porusenie povazovalo za existujúce pocas celkového obdobia dlhsieho ako tieto obdobia, pokial toto zistenie vyplýva z objektívnych a zhodných nepriamych dôkazov. V rámci porusenia trvajúceho niekolko rokov skutocnost, ze k prejavom kartelu dôjde v rozlicných obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými intervalmi, nemá vplyv na existenciu takéhoto kartelu, pokial rôzne konania, ktoré sú súcastou tohto porusenia, sledujú ten istý ciel a patria do rámca jediného a pokracujúceho porusenia. (pozri body 241, 242) 11. Pri stanovovaní výsky pokút v konaní o porusení clánku 81 ods. 1 ES má Komisia urcitú mieru volnej úvahy, aby mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Komisia stanovuje výsku pokuty podla závaznosti porusenia a v prípade potreby podla dlzky trvania porusenia. Závaznost porusenia sa musí urcit na základe kritérií, akými sú konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút. Musia sa zohladnit také objektívne faktory, akými sú obsah a dlzka trvania protisútazného správania, pocet a intenzita porusení, velkost dotknutého trhu a ujma, ktorú utrpel verejný hospodársky poriadok. Pri tejto analýze je potrebné zohladnit aj relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porusovanie. (pozri body 264, 265) 12. Komisia je vzdy, ked sa rozhodne ulozit pokuty na základe práva hospodárskej sútaze, povinná dodrziavat vseobecné právne zásady, medzi ktoré patria zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, tak ako ich vykladajú súdy Spolocenstva. Zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. V rozsahu, v akom je potrebné vychádzat z obratu podnikov zúcastnených na tom istom porusení na úcely urcenia pomerov medzi pokutami, ktoré im majú byt ulozené, obdobie, ktoré sa má vziat do úvahy, sa musí zistit tak, aby boli výsledné obraty co najpodobnejsie. Podla zásady proporcionality akty institúcií Spolocenstva nesmú prekracovat hranice toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cielov sledovaných daných právnou úpravou, co znamená, ze v prípade, ak existuje volba medzi viacerými vhodnými opatreniami, je potrebné pouzit opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a ze spôsobené tazkosti nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom. Ked teda Komisia pri urcovaní hodnoty celosvetového predaja niektorých podnikov vychádza z rôznych rokov a vypocíta východiskovú sumu pokút, ktoré sa majú ulozit podnikom za obdobie, ked sa na karteli zúcastnovali ako jednotlivé podniky na základe ich obratov dosiahnutých pocas rôznych rokov, nezaobchádza s nimi rovnako. Hoci ciel, na ktorý poukazuje Komisia, ktorý umoznuje porovnat schopnost akcionárov spolocného podniku spôsobit ujmu hospodárskej sútazi pocas obdobia pred zalozením spolocného podniku, je legitímny, napriek tomu nemôze odôvodnit takéto nerovné zaobchádzanie, ked je zrejmé, ze Komisia mohla na dosiahnutie svojho ciela pouzit iné metódy bez toho, aby z hladiska výberu referencného roka zaobchádzala s podnikmi rozdielne. (pozri body 266 - 269, 271, 272, 275, 276) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 12. júla 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Rozdelenie trhu - Právo na obhajobu - Dôkaz o porusení - Dlzka trvania porusenia - Pokuty - Východisková suma - Referencný rok - Rovnost zaobchádzania" Vo veci T-133/07, Mitsubishi Electric Corp., so sídlom v Tokiu (Japonsko), v zastúpení: R. Denton, solicitor, a K. Haegeman, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Arbault a J. Samnadda, neskôr X. Lewis, neskôr P. Van Nuffel a J. Bourke a napokon P. Van Nuffel a N. Khan, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne a spolocnosti TM T & D, a subsidiárne návrh na zrusenie clánku 2 písm. g) tohto rozhodnutia a clánku 2 písm. h) tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, a subsidiárnejsie návrh na zmenu clánku 2 tohto rozhodnutia spocívajúcu v zrusení alebo aspon znízení pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová (spravodajkyna), sudcovia K. Jürimäe a S. Soldevila Fragoso, tajomník: C. Kantza, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. decembra 2009, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Zalobkyna 1 Zalobkyna, Mitsubishi Electric Corp., je japonská spolocnost, ktorá pôsobí v rôznych odvetviach, najmä v odvetví rozvádzacov izolovaných plynom (dalej len "RIP"). Od októbra 2002 do apríla 2005 vykonávala svoju cinnost v odvetví RIP v rámci spolocného podniku TM T & D Corp., ktorý vlastnila v rovnakom podiele so spolocnostou Toshiba Corp. a ktorý bol zrusený v roku 2005. 2. Výrobky 2 RIP slúzia na riadenie energetických tokov v elektrických rozvodných sietach. Sú to silnoprúdové zariadenia, ktoré sa pouzívajú ako hlavný komponent v elektrárenských blokoch. RIP sa predávajú na celom svete bud ako neoddelitelné súcasti elektrárenských blokov na klúc, alebo ako súciastky, ktoré musia byt súcastou týchto blokov. 3. Správne konanie 3 Dna 3. marca 2004 ABB Ltd oznámila Komisii Európskych spolocenstiev (teraz "Európska komisia") existenciu protisútazných postupov v odvetví RIP v rámci ústnej ziadosti o oslobodenie od pokút v súlade s oznámením Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) (dalej len "oznámenie o spolupráci"). 4 Ziadost spolocnosti ABB o oslobodenie od pokút bola doplnená ústnymi pripomienkami a listinnými dôkazmi. Dna 24. apríla 2004 bolo na jej základe prijaté rozhodnutie Komisie, ktorým bola ABB podmienecne oslobodená od pokút. 5 Na základe vyhlásení spolocnosti ABB Komisia zacala vysetrovanie a 11. a 12. mája 2004 uskutocnila inspekcie v priestoroch viacerých spolocností pôsobiacich v odvetví RIP. 6 Dna 20. apríla 2006 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo dorucené dvadsiatim spolocnostiam, vrátane zalobkyne. Komisia 18. a 19. júla 2006 vypocula spolocnosti, ktorým bolo zaslané oznámenie o výhradách. 4. Napadnuté rozhodnutie 7 Dna 24. januára 2007 Komisia prijala rozhodnutie K(2006) 6762 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 8 V odôvodneniach 113 az 123 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, koordinovali podla dohodnutých pravidiel rozdelovanie projektov RIP na celosvetovej úrovni s výnimkou niektorých trhov, aby zachovali kvóty odzrkadlujúce do velkej miery ich odhadované historické podiely na trhu. Poukázala na to, ze pridelovanie projektov RIP sa uskutocnovalo na základe spolocnej "japonskej" kvóty a spolocnej "európskej" kvóty, ktoré si potom japonskí a európski výrobcovia museli vzájomne rozdelit. Dohoda podpísaná vo Viedni 15. apríla 1988 (dalej len "dohoda GQ") upravovala pravidlá umoznujúce pridelit projekty RIP bud japonským výrobcom, alebo európskym výrobcom a zahrnút ich hodnotu do príslusnej kvóty. V odôvodneniach 124 az 132 napadnutého rozhodnutia Komisia navyse uviedla, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, uzavreli nepísanú dohodu (dalej len "spolocná dohoda"), na základe ktorej projekty RIP jednak v Japonsku a jednak v krajinách európskych clenov kartelu - oznacovaných spolocne ako "domovské krajiny" projektov RIP - boli vyhradené jednotlivým japonským a európskym clenom kartelu. Projekty RIP v "domovských krajinách" neboli predmetom výmeny informácií medzi týmito dvoma skupinami a neboli zahrnuté do príslusných kvót. 9 Dohoda GQ obsahovala tiez pravidlá týkajúce sa výmeny informácií nevyhnutných na fungovanie kartelu medzi oboma skupinami výrobcov, ktorú zabezpecovali najmä tajomníci uvedených skupín, pravidlá manipulácie dotknutých verejných obchodných sútazí a pravidlá stanovovania cien za projekty RIP, ktoré nemohli byt pridelené. Podla znenia prílohy 2 sa dohoda GQ uplatnovala celosvetovo okrem Spojených státov, Kanady, Japonska a 17 krajín západnej Európy. Navyse na základe spolocnej dohody boli projekty RIP v iných európskych krajinách nez v "domovských krajinách" tiez vyhradené európskej skupine, kedze japonskí výrobcovia sa zaviazali nepredkladat ponuky na projekty RIP v Európe. 10 Podla Komisie sa rozdelovanie projektov RIP medzi európskych výrobcov riadilo dohodou podpísanou rovnako vo Viedni 15. apríla 1988, nazvanou "E-Group Operation Agreement for GQ Agreement" (Dohoda skupiny E, ktorou sa vykonáva dohoda GQ) (dalej len "dohoda EQ"). Stanovovala, ze rozdelovanie projektov RIP v Európe sa riadi tými istými pravidlami a postupmi ako rozdelovanie projektov RIP v ostatných krajinách. Projekty RIP v Európe museli byt najmä tiez oznámené, zaznamenané, pridelené, zoradené alebo im bola urcená minimálna cena. 11 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia uskutocneného v napadnutom rozhodnutí Komisia skonstatovala, ze dotknuté podniky porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (dalej len "Dohoda o EHP"), a ulozila im pokuty, ktorých výska bola stanovená v súlade s metódami stanovenými v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) (dalej len "usmernenia") a v oznámení o spolupráci. 12 V clánku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze zalobkyna sa zúcastnovala na porusení od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004. 13 Za porusenie konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bola v clánku 2 napadnutého rozhodnutia zalobkyni ulozená pokuta vo výske 118 575 000 eur, z ktorých mala 4 650 000 eur - zodpovedajúcich poruseniu, ktorého sa dopustila TM T & D - zaplatit spolocne a nerozdielne so spolocnostou Toshiba. Konanie a návrhy úcastníkov konania 14 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 18. apríla 2007 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. Dna 6. júna 2007 zalobkyna navrhla prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania týkajúcich sa oznámenia obratov rôznych subjektov, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie, zo strany Komisie. 15 Vyjadrenie k zalobe bolo podané 21. augusta 2007. 16 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 1. novembra 2007 zalobkyna navrhla vydanie rozsudku pre zmeskanie vo svoj prospech podla clánku 122 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Svoju repliku predlozila 5. novembra 2007. 17 Rozhodnutím druhej komory Súdu prvého stupna z 29. januára 2008 bol návrh na vydanie rozsudku pre zmeskanie zamietnutý. 18 Písomná cast konania bola ukoncená predlozením dupliky 18. marca 2008. 19 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (druhá komora) 22. septembra 2009 rozhodol o otvorení ústnej casti konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval Komisiu, aby predlozila urcité dokumenty, a poziadal úcastníkov konania o vyjadrenie k relevantnosti týchto dokumentov vo vztahu k zalobnému dôvodu zalozenému na porusení práva na prístup k spisu. Súd prvého stupna tiez polozil úcastníkom konania písomné otázky a vyzval ich, aby na ne odpovedali na pojednávaní. 20 V nadväznosti na výzvu Súdu prvého stupna Komisia 26. októbra 2009 predlozila predmetné dokumenty. Zalobkyna predlozila svoje pripomienky k týmto dokumentom 19. novembra 2009. Dna 2. decembra 2009 Komisia predlozila doplnujúci dokument a 3. decembra 2009 odpovedala na pripomienky zalobkyne. 21 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky Vseobecného súdu boli vypocuté na pojednávaní 11. decembra 2009. 22 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa vztahuje na zalobkynu a na spolocnost TM T & D, - subsidiárne zrusil clánok 2 písm. g) a h) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa vztahuje na zalobkynu, - subsidiárnejsie zmenil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa vztahuje na zalobkynu, tak, ze zrusí alebo aspon znízi pokutu ulozenú zalobkyni, - v kazdom prípade ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 23 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 24 Zalobkyna v prvom rade spochybnuje prípustnost vyjadrenia k zalobe a tvrdí, ze toto vyjadrenie je nekoherentné a neodpovedá na zalobné dôvody uvedené v zalobe. 25 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze podla clánku 46 ods. 1 písm. b) rokovacieho poriadku vyjadrenie k návrhu musí obsahovat skutkové a právne tvrdenia uvádzané odporcom. 26 Vyjadrenie k zalobe predlozené v prejednávanej veci splna túto poziadavku bez ohladu na samostatnú otázku, ci sú tvrdenia uvedené Komisiou relevantné alebo dôvodné. Tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze vyjadrenie k zalobe je neprípustné, sa preto musí zamietnut. 27 Pokial ide o vecnú stránku, zalobkyna uvádza pätnást zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia nepreukázala, ze zalobkyna porusila clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa podielala na karteli, ktorého cielom alebo úcinkom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze v Európskom hospodárskom priestore (dalej len "EHP"). Druhý zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia nepreukázala existenciu dohody porusujúcej clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP, ktorej úcastníkom by bola zalobkyna. Tretí zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked nezohladnila dôkazy vysvetlujúce neprítomnost zalobkyne na európskom trhu a preukazujúce jej tazkosti so vstupom na európsky trh. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia porusila pravidlá dokazovania tým, ze obrátila dôkazné bremeno a tým porusila zásadu prezumpcie neviny. Piaty zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality tým, ze vypocítala východiskovú sumu pokuty, ktorá bola ulozená zalobkyni, na základe jej obratu za rok 2001. Siesty zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia v súvislosti s rozhodnutím vypocítat pokutu na základe obratu zalobkyne za rok 2001. Siedmy zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia nesprávne vymedzila celosvetový trh s RIP a podiel zalobkyne na tomto trhu, cím porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Ôsmy zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia tým, ze konstatovala, ze zalobkyna ovládala 15 az 20 % celosvetového trhu. Deviaty zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných pri odhadovaní hodnoty celosvetového trhu. Desiaty zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality pri výpocte odstrasujúceho koeficientu uplatnitelného na zalobkynu. Jedenásty zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia porusila zásadu proporcionality tým, ze vypocítala pokutu zalobkyne rovnakým spôsobom ako pokuty ulozené európskym výrobcom. Dvanásty zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia nezohladnila relevantné ekonomické a technické dôkazy pri výpocte pokuty zalobkyne. Trinásty zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia nesprávne urcila dlzku trvania kartelu. Strnásty zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia porusila právo zalobkyne na obhajobu a jej právo na spravodlivý proces tým, ze jej nesprístupnila dôkazy v jej neprospech a dôkazy v jej prospech. Pätnásty zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia porusila právo zalobkyne na obhajobu tým, ze jej neoznámila svoje závery týkajúce sa kompenzacnej teórie vlastnej spolocnej dohode. 28 Komisia povazuje zalobné dôvody uvádzané zalobkynou za nedôvodné. 29 Na úvod je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna nespecifikovala, ktoré zalobné dôvody uviedla na podporu jednotlivých predlozených návrhov V tomto smere je v prvom rade potrebné vychádzat z toho, ze prvý az stvrtý zalobný dôvod a trinásty az pätnásty zalobný dôvod uviedla zalobkyna na podporu svojho hlavného návrhu. Ak sa jednému z týchto zalobných dôvodov vyhovie, bude potrebné aspon ciastocne zrusit tak clánok 1, ako aj clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú zalobkyne. Dalej treba vychádzat z toho, ze piaty az dvanásty zalobný dôvod sa týka výpoctu pokuty ulozenej zalobkyni, a teda ze zalobkyna uviedla tieto zalobné dôvody na podporu svojho subsidiárneho návrhu na zrusenie clánku 2 písm. g) a h) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa na nu vztahuje. Napokon je potrebné poznamenat, ze na podporu svojho subsidiárnejsieho návrhu zalobkyna neuviedla nijaký samostatný zalobný dôvod. 1. O hlavnom návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa vztahuje na zalobkynu a na spolocnost TM T & D 30 Vzhladom na to, ze v prípade zrusenia napadnutého rozhodnutia pre porusenie práva zalobkyne na obhajobu by bolo preskúmanie rozhodnutia z vecnej stránky zbytocné, v prvom rade bude preskúmaný strnásty a pätnásty zalobný dôvod. V druhom rade budú prvý, tretí a stvrtý zalobný dôvod preskúmané spolocne, kedze vsetky tieto zalobné dôvody sa týkajú preukázania spolocnej dohody. V tretom rade bude potrebné preskúmat druhý zalobný dôvod týkajúci sa kvalifikácie uvedenej dohody ako porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. V stvrtom rade bude potrebné preskúmat trinásty zalobný dôvod týkajúci sa dlzky trvania údajného kartelu. O strnástom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia porusila právo zalobkyne na obhajobu a jej právo na spravodlivý proces tým, ze jej nesprístupnila dôkazy v jej neprospech a dôkazy v jej prospech Tvrdenia úcastníkov konania 31 Zalobkyna sa domnieva, ze nemala prístup k niektorým dôkazom v jej neprospech a k niektorým dôkazom v jej prospech obsiahnutým v spise Komisie v rozpore so zásadou respektovania práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces. 32 Pokial ide o dôkazy v jej neprospech, zalobkyna tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí sú uvedené dôkazy, o ktorých nevedela a ku ktorým sa v dôsledku toho nemohla vyjadrit. Po prvé zalobkyna tvrdí, ze sa nemohla oboznámit s dôkazmi predlozenými spolocnostou Fuji 21. novembra 2006, podla ktorých by dohoda GQ nemohla fungovat bez spolocnej dohody. 33 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze dôkazy predlozené v novembri 2006, z ktorých vyplýva, ze Alstom a Areva nespochybnili existenciu spolocnej dohody, jej tiez neboli poskytnuté. 34 Pokial ide o dôkazy v jej prospech, zalobkyna po prvé tvrdí, ze 8. novembra 2006 predlozila Komisii svedecké výpovede v prospech viacerých iných podnikov, ktoré vsak neboli poskytnuté ostatným úcastníkom. 35 Po druhé nebola sprístupnená doplnujúca odpoved spolocnosti Hitachi na oznámenie o výhradách, v ktorej Hitachi spochybnila výklad niektorých vyhlásení uvedených v pôvodnej odpovedi týkajúcich sa mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. 36 Po tretie zalobkyna namieta, ze nemala prístup k dôkazom spochybnujúcim existenciu spolocnej dohody a potvrdzujúcim existenciu prekázok vstupu na trh s RIP v EHP, ktoré predlozili Siemens - podnik, ktorý patril do skupiny, ktorej súcastou bola VA TECH Transmission & Distribution GmbH & Co KEG (dalej len "VA TECH") -, Hitachi a Toshiba, a najmä k vyhláseniam a ekonomickým alebo technickým správam predlozeným spolocnostami Hitachi a Toshiba, k svedeckým výpovediam zamestnancov spolocností Siemens a Hitachi a k odpovedi spolocnosti VA TECH na oznámenie o výhradách. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze v odôvodnení 130 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze VA TECH otvorene nespochybnila existenciu spolocnej dohody, skreslila stanovisko spolocnosti VA TECH. 37 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze nemala prístup k vyhláseniam pána S. predlozeným v mene spolocnosti Alstom, ktoré sa týkali ukoncenia kartelu v roku 1999. 38 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. Posúdenie Vseobecným súdom 39 Dodrzanie práva na obhajobu vyzaduje, aby mala dotknutá osoba moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia Zmluvy (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00, Zb. s. I-123, bod 66). 40 Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodrziavania práva na obhajobu znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky písomnosti vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. Ide tak o usvedcujúce, ako aj o oslobodzujúce dôkazy, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a dalsích dôverných informácií (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 68). 41 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze dotknutý podnik je az na zaciatku kontradiktórnej fázy správneho konania informovaný prostredníctvom oznámenia o výhradách o vsetkých podstatných dôkazoch, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a ze tento podnik má právo na prístup k spisu na úcely zabezpecenia úcinného výkonu svojho práva na obhajobu. Odpoved ostatných podnikov, ktoré sa podielali na karteli, na oznámenie o výhradách preto v zásade nie je zahrnutá medzi písomnosti vo vysetrovacom spise, do ktorých môzu úcastníci konania nahliadnut (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 163). 42 Ak vsak Komisia chce vychádzat z casti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porusenia v konaní podla clánku 81 ods. 1 ES, ostatným podnikom, ktorých sa toto konanie týka, sa musí umoznit, aby sa vyjadrili k takému dôkazu. Za takých okolností totiz predmetná cast odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi predstavuje dôkaz v neprospech jednotlivých podnikov, ktoré sa mali podielat na porusení (pozri rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 164 a tam citovanú judikatúru). Citovaná judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 43 Oslobodzujúci dôkaz analogicky predstavuje cast odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi, ktoré môzu byt pre obhajobu podniku významné v tom zmysle, ze mu umoznia odvolávat sa na skutocnosti ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze. V takom prípade sa musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal predmetnú cast odpovede alebo dokument a vyjadril sa k nim. 44 Samotná skutocnost, ze iné podniky uvádzajú rovnaké tvrdenia ako dotknutý podnik a ze prípadne pouzili na svoju obhajobu viac prostriedkov, vsak este neodôvodnuje záver, ze tieto tvrdenia mozno povazovat za oslobodzujúce dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 353 a 355). 45 Pokial ide o dôsledky umoznenia prístupu k spisu v rozpore s týmito pravidlami, neposkytnutie dokumentu, na ktorom Komisia zalozila svoje rozhodnutie obvinit podnik, predstavuje porusenie práva na obhajobu len vtedy, ak dotknutý podnik preukáze, ze by výsledok, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí dospela, bol odlisný, keby sa neposkytnutý dokument nemohol pouzit ako usvedcujúci dôkaz (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, body 71 a 73). 46 Pokial ide o neposkytnutie dokumentu v prospech podniku, dotknutý podnik musí preukázat len to, ze jeho nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací, ak podnik preukáze, ze by mohol pouzit uvedený dokument vo svoj prospech na svoju obhajobu v tom zmysle, ze keby mal moznost vyuzit ho pocas správneho konania, mohol by sa odvolávat na skutocnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze, a teda by mal moznost nejakým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v rozhodnutí dospela, prinajmensom pokial ide o závaznost a dlzku trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výsku pokuty (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, body 74 a 75). 47 Moznost, ze nesprístupnený dokument mohol mat vplyv na priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, sa dá preukázat iba v prípade, ak z predbezného preskúmania urcitých dôkazných prostriedkov vyplynie, ze nesprístupnené dokumenty mohli mat - vzhladom na tieto dôkazné prostriedky - význam, ktorý nemozno opomenút (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 76). 48 Pokial ide o usvedcujúce dôkazy, Komisia v prejednávanej veci po prvé uznáva, ze nemohla vychádzat z vyjadrenia spolocnosti Fuji, ktoré nebolo zalobkyni poskytnuté, a zalozit na nom svoje výhrady voci zalobkyni uvedené v napadnutom rozhodnutí, no popiera, ze by toto vyjadrenie skutocne pouzila ako usvedcujúci dôkaz. Je vsak potrebné poznamenat, ze v odôvodneniach 125 a 255 napadnutého rozhodnutia Komisia poukázala na doplnujúce vyjadrenia spolocnosti Fuji, najmä na doplnujúce vyjadrenie z 21. novembra 2006, na úcely potvrdenia existencie spolocnej dohody. 49 Po druhé Komisia tvrdí, ze pri konstatovaní existencie spolocnej dohody nevychádzala z údajne neutrálneho stanoviska spolocností Alstom a Areva, ale len zobrala na vedomie toto stanovisko. Hoci tento výklad potvrdzuje znenie odôvodnenia 125 napadnutého rozhodnutia, v ktorom nebola stanovisku spolocností Alstom, Areva a VA TECH priznaná nijaká potvrdzujúca hodnota, na rozdiel od vyhlásení spolocnosti Fuji potvrdzujúcich existenciu spolocnej dohody, tento výklad je spochybnený v odôvodnení 255 tohto rozhodnutia, v ktorom Komisia poukazuje na konkludentné uznanie existencie spolocnej dohody niektorými európskymi výrobcami. 50 Neutrálne stanovisko spolocností Alstom a Areva v kazdom prípade nemozno vykladat ako dôkaz o existencii spolocnej dohody. Vzhladom na to, ze v konaní podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP spocíva dôkazné bremeno na Komisii, nespochybnenie urcitej skutkovej okolnosti zo strany podniku totiz neznamená, ze predmetná skutková okolnost je preukázaná. Bez ohladu na to, ci doslo k poruseniu práva na obhajobu, teda Komisia nemohla pouzit stanovisko spolocností Alstom a Areva ako usvedcujúci dôkaz. 51 Za týchto okolností rozhodnutie o tvrdeniach zalobkyne týkajúcich sa usvedcujúcich dôkazov závisí od výsledku preskúmania prvého zalobného dôvodu týkajúceho sa dôkazu o existencii spolocnej dohody. Ak sa totiz zistí, ze existencia takejto dohody bola z právneho hladiska dostatocne preukázaná aj za predpokladu, ze vyjadrenia spolocnosti Fuji a údajne neutrálne stanovisko spolocností Alstom a Areva sa nepouzijú ako usvedcujúce dôkazy, bude potrebné zamietnut túto cast zalobného dôvodu. Naproti tomu, ak sa zistí, ze tieto dôkazy predstavujú nevyhnutné dôkazy na podporu konstatovaní uvedených v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s existenciou spolocnej dohody, bude potrebné prijat tvrdenie zalobkyne a v dôsledku toho zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne. 52 Pokial ide o oslobodzujúce dôkazy, tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze niektoré z dôkazov, ktoré predlozila, neboli oznámené ostatným subjektom, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách, sa musí bez dalsieho zamietnut. Aj za predpokladu, ze tieto dôkazy neboli oznámené ostatným subjektom, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách, totiz táto skutocnost mohla ovplyvnit nanajvýs právo na obhajobu týchto subjektov, avsak nie právo na obhajobu zalobkyne. 53 Vseobecný súd navyse poziadal Komisiu, aby predlozila vsetky dokumenty, ktoré zalobkyna oznacila s minimálnou presnostou. 54 Po prvé je potrebné poznamenat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, doplnujúca odpoved spolocnosti Hitachi na oznámenie o výhradách nespochybnuje skutkový obsah vyhlásení tejto spolocnosti týkajúcich sa mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. Hitachi v tejto doplnujúcej odpovedi iba spochybnila výklad týchto vyhlásení zo strany Komisie, najmä pokial ide o ich význam ako dôkazov o spolocnej dohode a o existencii jediného porusenia, ktoré zahrnalo tak spolocnú dohodu, ako aj dohodu GQ. Hitachi uz uviedla tie isté tvrdenia vo výnatku zo svojej prvej odpovede na oznámenie o výhradách, ktorý Komisia zaslala zalobkyni. Doplnujúcu odpoved spolocnosti Hitachi na oznámenie o výhradách teda nemozno povazovat za oslobodzujúci dôkaz, ktorého sprístupnenie mohlo mat vplyv na priebeh konania a na obsah napadnutého rozhodnutia. 55 Po druhé, ako tvrdí zalobkyna, VA TECH vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách výslovne spochybnila existenciu spolocnej dohody. Hoci sa táto okolnost musí zohladnit pocas skúmania prvého zalobného dôvodu týkajúceho sa dôkazu o existencii spolocnej dohody, sama osebe nepreukazuje, ze doslo k poruseniu práva zalobkyne na obhajobu, kedze zalobkyna neuvádza, do akej miery nesprávny výklad stanoviska spolocnosti VA TECH stazil jej obhajobu. 56 Okrem toho VA TECH, Hitachi, Toshiba a Siemens vo svojich vyhláseniach popreli existenciu spolocnej dohody a opísali existenciu prekázok vstupu na európsky trh. Hitachi a Toshiba navyse na podporu svojho stanoviska v tejto súvislosti predlozili znalecké posudky. 57 Pocas správneho konania zalobkyna sama poprela existenciu spolocnej dohody a diskusií týkajúcich sa tejto dohody, poukázala na existenciu "velkých" prekázok vstupu na európsky trh a predlozila znalecké posudky týkajúce sa týchto prekázok, ktoré boli podobné posudkom predlozeným spolocnostami Hitachi a Toshiba. Vyhlásenia a posudky pochádzajúce od iných subjektov, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách, za týchto okolností nemozno povazovat za oslobodzujúce dôkazy. 58 Pokial ide o svedecké výpovede zamestnancov spolocností Hitachi a Siemens, títo zamestnanci uviedli, ze dohoda GQ sa nevztahovala na projekty RIP v Európe, spochybnili existenciu spolocnej dohody a diskusií týkajúcich sa tejto dohody a poukázali na existenciu "velkých" prekázok vstupu na trh EHP. Svedkovia spolocnosti Hitachi navyse uviedli podrobnosti týkajúce sa návrhu spolocnosti Alstom z júla 2002 súvisiaceho s dohodou medzi európskymi a japonskými výrobcami a odmietnutia tohto návrhu spolocnostou Hitachi. 59 V tejto súvislosti je potrebné po prvé poznamenat, ze písomné svedecké výpovede zamestnancov spolocnosti vypracované pod jej dohladom a predlozené touto spolocnostou na úcely jej obhajoby v správnom konaní vedenom Komisiou v zásade nemozno kvalifikovat ako dôkazy, ktoré sa lísia a sú nezávislé od vyhlásení predmetnej spolocnosti. Vo vseobecnosti platí, ze stanovisko spolocnosti k pravdivosti skutocností, ktoré jej Komisia vytýka, sa zakladá predovsetkým na vedomostiach a názoroch jej zamestnancov a riadiacich pracovníkov. 60 Po druhé, ako bolo uvedené v bode 57 vyssie, pocas správneho konania zalobkyna sama poprela existenciu spolocnej dohody a diskusií týkajúcich sa tejto dohody a poukázala na existenciu "velkých" prekázok vstupu na európsky trh. Tiez tvrdila, ze dohoda GQ sa netýkala územia EHP. Preto skutocnost, ze iné podniky uviedli tieto tvrdenia, nemozno povazovat za oslobodzujúci dôkaz. 61 Podrobnosti týkajúce sa návrhu spolocnosti Alstom z júla 2002 boli rovnako uvedené v oznámení o výhradách. Preto tieto dôkazy nepredstavujú oslobodzujúce dôkazy. 62 Po tretie, ked zalobkyna získala prístup k vyhláseniam pána S., neoznacila v rámci týchto vyhlásení nijaké dôkazy, ktoré mohli byt uzitocné pre jej obhajobu. Vseobecné tvrdenie, ze tieto vyhlásenia predstavujú oslobodzujúce dôkazy, sa preto musí zamietnut ako nepodlozené. 63 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, sa tvrdenia zalobkyne týkajúce sa prístupu k dôkazom v jej prospech musia zamietnut. Ako vsak vyplýva z bodu 51 vyssie, rozhodnutie o tomto zalobnom dôvode závisí od výsledku preskúmania prvého zalobného dôvodu. O pätnástom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia porusila právo zalobkyne na obhajobu tým, ze neoznámila svoje závery týkajúce sa kompenzacnej teórie vlastnej spolocnej dohode Tvrdenia úcastníkov konania 64 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia v oznámení o výhradách neuviedla, ze kompenzácia, ktorú japonským výrobcom poskytovali európski výrobcovia podla spolocnej dohody prostredníctvom mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, predstavovala dôkaz o existencii tejto dohody. Podla jej názoru bola táto teória po prvý raz spomenutá v napadnutom rozhodnutí. Komisia preto porusila povinnost umoznit dotknutým subjektom, aby sa vyjadrili k dôkazom, na ktorých zalozila svoje rozhodnutie. 65 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. Posúdenie Vseobecným súdom 66 Podla judikatúry musia byt v oznámení o výhradách jasne uvedené vsetky podstatné skutkové okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. Tieto okolnosti vsak môzu byt uvedené strucne a rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách Komisie, kedze oznámenie o výhradách predstavuje prípravný dokument, ktorý obsahuje skutkové a právne posúdenie výlucne predbeznej povahy (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 67). Hoci teda Komisia nemôze tvrdit, ze dotknuté osoby sa dopustili iných porusení, ako sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a môze vziat do úvahy iba skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mohli vyjadrit, musí zohladnit skutocnosti vyplývajúce zo správneho konania a na základe nich bud upustit od výhrad, v prípade ktorých sa preukázalo, ze sú nedôvodné, alebo tak skutkovo, ako aj právne upravit a doplnit svoju argumentáciu na podporu výhrad, na ktorých trvá (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, body 92 az 94). 67 V prejednávanej veci je potrebné uznat, ze Komisia v oznámení o výhradách výslovne neuviedla, ze mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty predstavoval kompenzáciu, ktorú európski výrobcovia poskytovali japonským výrobcom, ktorí boli vnímaní ako potenciálni dôveryhodní konkurenti, výmenou za dodrziavanie spolocnej dohody. 68 V oznámení o výhradách sú vsak po prvé opísané skutocnosti, na ktorých je táto teória zalozená. Spolocná dohoda a mechanizmus zahrnovania projektov do kvóty sú totiz zhrnuté v bodoch 100, 106 a 110 oznámenia o výhradách a podrobne opísané dalej v tomto dokumente. Z bodu 120 oznámenia o výhradách rovnako vyplýva, ze podla názoru Komisie japonskí výrobcovia boli potenciálni dôveryhodní konkurenti v odvetví projektov RIP v EHP. 69 Po druhé zalobkyna v bode 59 svojej odpovede na oznámenie o výhradách poznamenala, ze Komisia oznacila mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty za dôkaz o existencii spolocnej dohody. Preto treba konstatovat, ze zalobkyna na základe oznámenia o výhradách pochopila význam, ktorý Komisia pripísala mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, pokial ide o dôkazy o údajnom porusení. Zalobkyna v bodoch 59 az 64 svojej odpovede na oznámenie o výhradách rovnako podrobne vyjadrila svoje stanovisko týkajúce sa dôkazov o tomto mechanizme a jeho významu pre údajnú spolocnú dohodu. 70 Preto treba konstatovat, ze obsah oznámenia o výhradách umoznil zalobkyni vyjadrit sa ku skutocnostiam, na ktorých Komisia zalozila svoju výhradu v uvedenom oznámení a v napadnutom rozhodnutí. 71 Pätnásty zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. O prvom, tretom a stvrtom zalobnom dôvode, ktoré sú zalozené na tom, ze Komisia nepreukázala, ze zalobkyna sa podielala na údajnom karteli, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked odmietla dôkazy vysvetlujúce neprítomnost zalobkyne na európskom trhu a nemoznost vstúpit na tento trh, a ze Komisia porusila pravidlá dokazovania tým, ze obrátila dôkazné bremeno, cím porusila prezumpciu neviny 72 Podla judikatúry je potrebné, aby Komisia preukázala existenciu zisteného porusenia a predlozila dôkazy, ktoré z právneho hladiska dostatocne preukázu existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, bod 59 a tam citovanú judikatúru). 73 Akákolvek pochybnost súdu v tejto súvislosti musí byt na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala dané porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej akékolvek pochybnosti, osobitne v rámci konania o neplatnost rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 60). 74 V takejto situácii je totiz nevyhnutné zohladnit zásadu prezumpcie neviny tak, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorá je súcastou základných práv predstavujúcich vseobecné zásady práva Spolocenstva. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri v tomto zmysle rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 75 Je teda potrebné, aby Komisia na preukázanie existencie porusenia predlozila presné a zhodujúce sa dôkazy. Je vsak potrebné zdôraznit, ze kazdý z dôkazov predlozených Komisiou nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý znak skutkovej podstaty porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení (pozri rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, body 62 a 63 a tam citovanú judikatúru). 76 Okrem toho, vzhladom na vseobecnú známost zákazu protisútazných dohôd nemozno od Komisie pozadovat, aby predlozila písomnosti, ktoré by výslovne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu relevantných okolností. Existenciu protisútazného postupu alebo dohody preto mozno vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, body 64 a 65 a tam citovanú judikatúru). 77 Zalobkyna v tejto súvislosti uvádza, ze uz nie je odôvodnené uplatnovanie menej prísnych pravidiel týkajúcich sa dokazovania z dôvodu tazkostí Komisie pri preukazovaní porusenia. Podla jej názoru sa po prvé pokuty ulozené v prípadoch kartelov v posledných rokoch sústavne zvysovali, co musí mat vplyv na intenzitu preskúmania rozhodnutí Komisie. Po druhé vzhladom na existenciu oznámenia o spolupráci a spoluprácu subjektov dosiahnutú podla tohto oznámenia uz nie je potrebné priznávat Komisii sirokú mieru volnej úvahy pri hodnotení dôkazov. Po tretie Komisia sa v prejednávanej veci usiluje na základe dokumentu, ktorý potvrdzuje existenciu kartelu mimo Európskej únie, konkrétne dohody GQ, konstatovat porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. 78 Tieto tvrdenia zalobkyne vsak nemozno prijat. Po prvé je pravda, ze zvýsenie pokút môze mat váznejsie dôsledky pre subjekty, ktorým sú tieto pokuty ulozené. Vzhladom na to, ze iniciatíva Komisie v tejto súvislosti je vseobecne známa, vsak z toho vyplýva, ze ak sa podniky dopustia porusenia, este viac sa budú usilovat co najviac obmedzit pocet prípadných dôkazov, cím stazia úlohu Komisie. Po druhé na to, aby Komisia mohla riadne pouzit dôkazy získané od dotknutých podnikov ako dôkazy o porusení, tieto dôkazy musia v kazdom prípade splnat príslusné kritériá stanovené judikatúrou. Existencia programu zhovievavosti teda sama osebe neulahcuje úlohu Komisie. Po tretie skutocnost, ze dohoda GQ sa netýkala územia Európskej únie, je relevantná pre posúdenie dôkaznej hodnoty tohto dôkazu. Táto skutocnost vsak nemôze ovplyvnit posúdenie ostatných dôkazov predlozených Komisiou. 79 Okrem toho, pokial Komisia dospela vo svojom rozhodnutí k záveru, ze doslo k poruseniu, len na základe správania predmetných podnikov na trhu, stací, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutkový stav zistený Komisiou do iného svetla, a tak umoznujú nahradit vysvetlenie skutkového stavu, na základe ktorého Komisia dospela k záveru, ze doslo k poruseniu pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, iným prijatelným vysvetlením (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 186 a tam citovanú judikatúru). 80 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, toto pravidlo sa neuplatnuje na vsetky prípady, v ktorých je porusenie preukázané len inými ako listinnými dôkazmi. 81 Pokial totiz ide o dôkazy, ktoré mozno pouzit na úcely preukázania porusenia clánku 81 ES, v práve Spolocenstva prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 72). Uvedená judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 82 Hoci teda neexistencia listinných dôkazov môze byt relevantná pri celkovom posudzovaní súboru nepriamych dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera, samotná táto neexistencia dotknutému podniku neumoznuje spochybnit tvrdenia Komisie tým, ze predlozí alternatívne vysvetlenie skutkových okolností. Platí to len v prípade, ze dôkazy predlozené Komisiou neumoznujú preukázat existenciu porusenia jednoznacne a bez potreby výkladu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T-36/05, neuverejnený v Zbierke, bod 74). 83 Okrem toho ziadne ustanovenie ani vseobecná zásada práva Spolocenstva nezakazuje Komisii, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných podnikov obvinených z úcasti na karteli. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia pri preukazovaní správania, ktoré je v rozpore s clánkom 81 ES, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 192). Uvedená judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 84 Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích podobne obvinených podnikov, vsak nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj ked pozadovaný stupen potvrdenia môze byt nizsí vzhladom na vierohodnost predmetných vyhlásení (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, body 219 a 220). 85 Pokial ide o dôkaznú hodnotu jednotlivých dôkazov, jediným relevantným kritériom pri posúdení týchto dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 81 vyssie, bod 72). 86 Podla vseobecných pravidiel dokazovania vierohodnost, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 1053 a 1838). 87 Pokial ide o vyhlásenia, môze byt obzvlást vysoká dôkazná hodnota priznaná tým, ktoré sú, po prvé, vierohodné, po druhé, sú vyhotovené v mene podniku, po tretie, pochádzajú od osoby, ktorá má sluzobnú povinnost konat v záujme tohto podniku, po stvrté, sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate, pochádzajú od priameho svedka skutocností, ktoré sú v nich uvedené, a po sieste, boli poskytnuté písomne, zámerne a po zrelej úvahe (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, body 205 az 210). 88 Okrem toho, hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je vo vseobecnosti potrebná urcitá nedôvera vzhladom na to, ze títo úcastníci môzu mat tendenciu, ako uvádza zalobkyna, poskytnút co najviac usvedcujúcich dôkazov týkajúcich sa cinnosti ich konkurentov, nic to nemení na skutocnosti, ze domáhanie sa zohladnenia oznámenia o spolupráci s cielom dosiahnut oslobodenie od pokuty alebo znízenie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu totiz môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70). 89 V tomto ohlade je dalej potrebné pripomenút, ze potenciálne dôsledky predlozenia skreslených dôkazov Komisii sú o to závaznejsie, ze sporné vyhlásenie podniku musí byt podporené inými dôkazmi, ako to vyplýva z bodu 84 vyssie. Táto okolnost totiz zvysuje riziko, ze budú zistené nepresné vyhlásenia, a to tak Komisiou, ako aj inými podnikmi obvinenými z úcasti na porusení. 90 Pokial ide o pouzitie týchto pravidiel v prejednávanej veci, na úvod treba poznamenat, ze podla zistení uvedených v napadnutom rozhodnutí bola spolocná dohoda nepísanou dohodou, ktorá zahrnala po prvé záväzok japonských podnikov nevstupovat na trh s projektmi RIP v EHP, po druhé záväzok európskych podnikov nevstupovat na japonský trh s projektmi RIP a po tretie záväzok európskych podnikov oznamovat japonským podnikom projekty RIP v iných európskych krajinách nez domovských krajinách a zahrnút tieto projekty do spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ. Podla Komisie bolo cielom mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty ponúknut náhradu japonským podnikom, ktorých európske podniky vnímali ako potenciálnych konkurentov na trhu EHP. 91 Spomedzi jednotlivých zloziek spolocnej dohody uvedených v bode 90 vyssie predstavuje údajný záväzok japonských podnikov nevstupovat na trh EHP základ výhrady Komisie voci zalobkyni. V dôsledku toho treba práve existenciu tohto záväzku z právneho hladiska dostatocne preukázat. Ak vsak budú preukázané ostatné zlozky spolocnej dohody, môzu sa tiez pouzit ako nepriame dôkazy, z ktorých sa dá odvodit existencia zodpovedajúceho záväzku japonských podnikov. 92 Zalobkyna v rámci prvého zalobného dôvodu spochybnuje existenciu spolocnej dohody a svoju úcast na tejto dohode. Spochybnuje dôkaznú hodnotu jednotlivých dôkazov, o ktoré sa Komisia v napadnutom rozhodnutí opiera, a poukazuje na dalsie dôkazy, ktoré podla jej názoru naznacujú, ze spolocná dohoda neexistovala. Zalobkyna z toho vyvodzuje záver, ze Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia prekrocila hranice svojich právomocí. V rámci tretieho zalobného dôvodu dodáva, ze Komisia bola za týchto okolností povinná akceptovat alternatívne vysvetlenie neprítomnosti japonských výrobcov na trhu s RIP v EHP súvisiace s existenciou právnych, technických a obchodných prekázok vstupu na tento trh. V rámci stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu spolocnej dohody, obrátila dôkazné bremeno a porusila zásadu prezumpcie neviny. 93 Komisia tvrdí, ze existencia spolocnej dohody a osobitne záväzok japonských podnikov nevstupovat na trh EHP je z právneho hladiska dostatocne preukázaný súborom dôkazov, ktorý zahrna listinné dôkazy, vyhlásenia podnikov, svedecké výpovede a dôkazy týkajúce sa skutocného fungovania kartelu. Preto sa Komisia po prvé domnieva, ze alternatívne vysvetlenie navrhnuté zalobkynou je irelevantné a po druhé, ze uniesla dôkazné bremeno, ktoré jej prinálezí, a teda dodrzala zásadu prezumpcie neviny. 94 Je teda nevyhnutné posúdit vierohodnost a obsah jednotlivých predmetných dôkazov s cielom zhodnotit, ci pri celkovom posúdení dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, zakladajú pevné presvedcenie o existencii spolocnej dohody, ktoré nemôze byt spochybnené dôkazmi predlozenými zalobkynou. 95 Výhrada zalobkyne zalozená na prekrocení právomocí Komisie a tretí a stvrtý zalobný dôvod vychádzajú z predpokladu, ze Komisia nepreukázala existenciu spolocnej dohody a úcast zalobkyne na tejto dohode. Ak sa teda tvrdenia zalobkyne týkajúce sa dôkazu o existencii porusenia a o úcasti zalobkyne na tomto porusení musia zamietnut, nevyhnutne to znamená, ze po prvé Komisia má právomoc sankcionovat zistené porusenie, po druhé, ze alternatívne vysvetlenie poskytnuté zalobkynou je irelevantné vzhladom na to, co bolo uvedené v bodoch 79 az 82 vyssie, a napokon, ze Komisia uniesla dôkazné bremeno, ktoré jej prinálezí, a teda dodrzala zásadu prezumpcie neviny. Naproti tomu, ak sa dospeje k záveru, ze úcast zalobkyne na údajnom porusení nebola preukázaná v napadnutom rozhodnutí, toto konstatovanie by samo osebe odôvodnovalo zrusenie tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne. O dôkazoch predlozených spolocnostou ABB - Tvrdenia úcastníkov konania 96 Zalobkyna tvrdí, ze svedecká výpoved pána M. podaná v mene spolocnosti ABB nie je vierohodná a neumoznuje dospiet k záveru o existencii spolocnej dohody. 97 Po prvé ABB ako spolocnost, ktorej bolo priznané podmienecné oslobodenie od pokút, bola motivovaná predlozit usvedcujúce dôkazy. Okrem toho pán M. si bol vedomý skutocnosti, ze ABB mala záujem na tom, aby nespochybnil existenciu spolocnej dohody. Vedel vsak, ze mu nezhrozí obciansko-právne konanie v dôsledku jeho vyhlásení, a bol si istý, ze jeho svedecká výpoved nebude predmetom krízového výsluchu. Bolo rovnako zrejmé, ze vyhlásenia pána M. nespôsobia dodatocné nepriaznivé dôsledky pre spolocnost ABB, kedze zodpovednost tohto podniku bola preukázaná inými dôkazmi. 98 Vôla spolocnosti ABB predlozit usvedcujúce dôkazy sa prejavila pocas rozhovoru s pánom M. vo forme zásahov zástupcu spolocnosti ABB, ktorý zasahoval do rozhovoru s cielom opravit a objasnit vyhlásenia pána M. a v urcitom okamihu dokonca sám odpovedal na otázky Komisie. 99 Po druhé svedecká výpoved pána M. bola podaná vyse 18 mesiacov po podaní ziadosti spolocnosti ABB o oslobodenie od pokút. 100 Po tretie svedecká výpoved pána M. je len svedeckou výpovedou bývalého zamestnanca spolocnosti ABB a nie vyhlásením podaným v mene spolocnosti ABB. Podla zalobkyne v case predmetného rozhovoru bol pán M. uz na dôchodku a nebol povinný konat v záujme spolocnosti ABB. 101 Po stvrté ústna svedecká výpoved pána M. nie je výsledkom dôkladnej úvahy. Vzhladom na to, ze pán M. podal pocas správneho konania viaceré vyhlásenia, predlozené dôkazy by sa mali navyse povazovat za súbor neustále sa meniacich vyhlásení a nie za jediné vyhlásenie, ktoré bolo po úvahe upravené. Okrem toho skutocnost, ze skorsie vyhlásenia tohto svedka neboli poskytnuté zalobkyni, znamená, ze tieto vyhlásenia neobsahujú dôkazy o spolocnej dohode, co znizuje spolahlivost neskorsích vyhlásení tohto svedka. 102 Po piate, aj keby bol pán M. priamym svedkom niektorých aspektov údajného kartelu, nezúcastnil sa na nijakej diskusii týkajúcej sa spolocnej dohody a najmä nebol prítomný pri jej uzatvorení, z coho vyplýva, ze nebol v tomto smere priamym svedkom. 103 Po sieste svedecká výpoved pána M. je nejednoznacná, pokial ide o uzatvorenie, obsah a vykonávanie spolocnej dohody, a nespomína sa v nej nijaké stretnutie alebo diskusia. Podla názoru zalobkyne vyhlásenia pána M. týkajúce sa tejto dohody predstavujú skôr osobný pocit nez úplný a koherentný opis skutkových okolností dohody. 104 Po siedme svedecká výpoved pána M. nie je potvrdená písomnými dôkazmi z relevantného obdobia, ale ju vyvracajú tak dohoda GQ a dohoda EQ, ako aj iné svedecké výpovede. Vyhlásenia pána M. sa navyse nezhodujú s inými vyhláseniami spolocnosti ABB a sú v rozpore s dôkazmi, ktoré predlozili iní úcastníci kartelu. 105 Zalobkyna najmä tvrdí, ze ziadost spolocnosti ABB o oslobodenie od pokút z 11. marca 2004 vôbec neobsahovala taký opis spolocnej dohody, aký bol uvedený v napadnutom rozhodnutí, kedze vyhlásenia spolocnosti ABB nevzbudzovali dojem, ze zalobkyna sa zaviazala nevstupovat na európsky trh. Dalsí zamestnanec spolocnosti ABB pán V.-A. rovnako uviedol, ze pán M. ho informoval, ze Európa a Severná Amerika sú vylúcené z pôsobnosti kartelu. 106 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 107 Po prvé z bodov 88 a 89 vyssie vyplýva, ze nie je potrebné automaticky opatrne zaobchádzat s dôkazmi, pokial ich poskytol podnik, ktorý poziadal o oslobodenie od pokút. Pokial ide o konkrétny prípad svedeckých výpovedí, je síce mozné, ze zamestnanci takého podniku, ktorí sú povinní konat v záujme tohto podniku, majú spolocnú vôlu predlozit co najviac usvedcujúcich dôkazov, kedze ich spolupráca v konaní môze mat tiez priaznivý vplyv na ich budúcu kariéru. V takom prípade si vsak dotknutí zamestnanci budú vedomí aj prípadných nepriaznivých dôsledkov predlozenia nepresných dôkazov, ktoré sú vzhladom na poziadavku potvrdenia citlivejsie. 108 Okrem toho sa nemozno domnievat, ze dôkazy predlozené spolocnostou ABB nemohli spolocnosti ABB uskodit. Kedze uvedené dôkazy boli predlozené pred zaslaním oznámenia o výhradách, ABB ani jej zamestnanci a jej bývalý zamestnanec si nemohli byt istí rozsahom a presným obsahom výhrad, ktoré budú voci spolocnosti ABB vznesené. 109 Pokial ide o pána M., zalobkyna správne tvrdí, ze bývalý zamestnanec v zásade uz nie je povinný konat v záujme svojho bývalého zamestnávatela, pokial ide o dobrovolnú spoluprácu v správnom konaní. Táto okolnost vsak znamená aj to, ze tento zamestnanec v zásade nemá záujem poskytovat v tejto súvislosti nepresné dôkazy bez ohladu na to, ci sa tým vystavuje obciansko-právnemu konaniu a ci vie, ze jeho vyhlásenia nebudú predmetom krízového výsluchu. 110 Tiez je pravda, ze externý poradca spolocnosti ABB zasiahol v urcitom momente rozhovoru s pánom M., aby mu naznacil, ze pre japonských výrobcov mohol byt vstup na európsky trh prínosom, o com zrejme pán M. nebol presvedcený. Treba teda vychádzat z toho, ze pán M. vyjadril pochybnosti v súvislosti s obchodným významom takéhoto kroku, a túto skutocnost treba zohladnit pri posudzovaní obsahu jeho svedeckej výpovede. Zalobkyna vsak nevysvetluje, akým spôsobom tento zásah externého poradcu spolocnosti ABB ovplyvnuje vierohodnost svedeckej výpovede pána M. v iných ohladoch. 111 Po druhé skutocnost, ze medzi podaním ziadosti spolocnosti ABB o oslobodenie od pokút a rozhovorom s pánom M. uplynula istá doba, ako taká nespochybnuje dôkaznú hodnotu tejto svedeckej výpovede. Komisia v priebehu svojho vysetrovania môze získavat dodatocné dôkazy, aby mala k dispozícii vsetky potrebné informácie, na základe ktorých posúdi existenciu porusenia najmä vzhladom na vyjadrenia dotknutých podnikov. Naopak doba, ktorá uplynula medzi podaním svedeckej výpovede a skutocnostami, ktorých sa týka, môze byt dôlezitá pri posudzovaní jej vierohodnosti vzhladom na to, ze svedkovia môzu vo vseobecnosti poskytnút podrobnejsie a vierohodnejsie výpovede v súvislosti s nedávnymi udalostami. V prejednávanej veci vsak doba troch rokov a troch mesiacov, ktorá uplynula medzi ukoncením úcasti pána M. na karteli a podaním jeho svedeckej výpovede, nie je dostatocne dlhá na to, aby ovplyvnila jej vierohodnost. 112 Po tretie sa nezdá, ze pán M. podal svoju výpoved ako oficiálny zástupca spolocnosti ABB. Predovsetkým sa zdá, ze túto úlohu plnil najmä externý poradca spolocnosti ABB. Okrem toho, ako bolo poznamenané v bode 109 vyssie, v case podania svedeckej výpovede uz pán M. a priori nebol povinný konat v záujme svojho bývalého zamestnávatela a neexistujú ani nepriame dôkazy toho, ze sa systematicky pripravoval na rozhovor tým, ze sa radil s dalsími zamestnancami spolocnosti ABB a nahliadal do dokumentov tejto spolocnosti. Napokon otázky polozené Komisiou pocas rozhovorov sa netýkali oficiálneho stanoviska spolocnosti ABB k predmetným otázkam, ale skôr osobných poznatkov pána M. 113 Po stvrté zalobkyna správne tvrdí, ze svedecká výpoved pána M. sa nezdá byt výsledkom mimoriadne dôkladnej úvahy a ze ani nebola upravená po úvahe a dodatocnom overovaní. Svedecká výpoved bola totiz podaná ústne a nic nenasvedcuje tomu, ze Komisia pánovi M. vopred polozila písomné otázky, ani tomu, ze pán M. následne overil a upravil vyhlásenia týkajúce sa spolocnej dohody a prekázok vstupu na trh EHP. 114 Skutocnost, ze pán M. podal viaceré po sebe nasledujúce vyhlásenia, ktoré Komisia vsetky nepredlozila, vsak nespochybnuje hodnovernost jeho svedeckej výpovede. Je totiz bezné, ze sa jednak svedok postupne vyjadrí k rôznym aspektom a podrobnostiam problematiky, a jednak, ze niektoré jeho vyhlásenia nie sú relevantné pre vysetrovanie Komisie alebo sa týkajú skutocností, ktoré sú presvedcivejsie preukázané inými dôkazmi. 115 Po piate tvrdenie zalobkyne, ze pán M. nebol priamym svedkom predmetných udalostí, sa musí zamietnut. Pán M. bol totiz jedným zo zástupcov spolocnosti ABB v karteli v rokoch 1988 az 2002, cize pocas takmer celého jeho trvania, ked samotná ABB patrila medzi jeho hlavných úcastníkov. Pán M. bol teda priamym a privilegovaným svedkom okolností, ktoré uviedol. 116 V tejto súvislosti je potrebné uznat, ze pán M. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, ze nebol prítomný pri uzatváraní spolocnej dohody. Podobne na otázku, ci sa o téme spolocnej dohody hovorilo na stretnutiach, na ktorých sa zúcastnil, pán M. odpovedal, ze nebolo potrebné o nej hovorit, kedze spolocná dohoda bola samozrejmá. Tieto skutocnosti vsak nespochybnujú dôkaznú hodnotu svedeckej výpovede pána M. Na jednej strane totiz svedok môze bez problémov poskytnút dôkazy o dlhodobom jave, aj ked nebol prítomný na jeho zaciatku. Na druhej strane pán M. síce uviedol, ze na stretnutiach, na ktorých sa zúcastnil, sa otázka spolocnej dohody výslovne nespomínala, no z jeho svedeckej výpovede vyplýva, ze podla jeho názoru to bolo spôsobené tým, ze úcastníci kartelu chápali, akceptovali a vykonávali obsah spolocnej dohody bez potreby výslovnej diskusie. 117 Po sieste, pokial ide o obsah jeho svedeckej výpovede, pán M. uviedol, ze pred dohodou GQ medzi japonskými a európskymi výrobcami existovala dohoda týkajúca sa vzájomnej ochrany domácich trhov, ze táto dohoda bola nevyhnutnou podmienkou na uzatváranie dohôd týkajúcich sa iných regiónov a ze dodrziavanie jej pravidiel znamenalo, ze japonskí výrobcovia nemali vstupovat na domáci trh európskych výrobcov, hoci z technického hladiska by to boli schopní urobit. Pán M. v tejto súvislosti vysvetlil aj mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, ako aj skutocnost, ze predmetné dve skupiny výrobcov nediskutovali o projektoch RIP v domovských krajinách a nezahrnovali ich do kvót stanovených podla dohody GQ. 118 Vyhlásenia pána M. teda potvrdzujú existenciu spolocnej dohody uvádzanej Komisiou a nemozno ich povazovat za neurcitý prejav osobného pocitu, lebo obsahujú informácie o dlzke trvania uvedenej dohody, jej obsahu a úcastníkoch. Nedostatok informácií o vykonávaní tejto dohody môze sotva byt prekvapivý vzhladom na to, ze hlavný záväzok zmluvných strán spocíval v tom, ze nebudú pôsobit na urcitých trhoch. Pán M. navyse opísal cast spolocnej dohody, ktorá si vyzadovala vykonávacie opatrenia, konkrétne mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. 119 Po siedme otázka, ci je svedecká výpoved pána M. potvrdená v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 84 vyssie a ci je spochybnená dôkazmi pochádzajúcimi od iných podnikov alebo dohodou GQ a dohodou EQ, bude posúdená v bodoch 129 az 195 nizsie. 120 Pokial ide o údajné rozpory medzi svedeckou výpovedou pána M. a ostatnými dôkazmi predlozenými spolocnostou ABB, táto spolocnost vo svojom vyjadrení z 11. marca 2004 výslovne poukázala na existenciu spolocnej dohody, podla ktorej dve japonské spolocnosti nebudú predkladat ponuky na európske projekty a európske spolocnosti nebudú predkladat ponuky na japonské projekty. 121 V tejto súvislosti je prirodzené, ze ABB sa zmienila o dvoch japonských spolocnostiach, konkrétne o spolocnostiach Japan AE Power Systems Corp. a TM T & D, lebo v case, ked predkladala svoje vyhlásenia, boli cinnosti spolocností Fuji a Hitachi, zalobkyne a spolocnosti Toshiba v oblasti RIP zoskupené v týchto spolocných podnikoch. Komisia mala napriek tomu právo vykladat toto vyhlásenie v tom zmysle, ze samotné tieto podniky sa podielali na spolocnej dohode. Vo svojej pôvodnej ziadosti o oslobodenie od pokút z 3. marca 2004 ABB uz totiz uviedla, ze podla jej informácií kartel existoval viac ako 10 rokov, co znamená, ze bol vytvorený dávno pred zalozením spolocností Japan AE Power Systems a TM T & D. 122 Pokial ide o svedecké výpovede zamestnancov spolocnosti ABB, pán Wi. vyhlásil, ze neprítomnost japonských podnikov na európskom trhu bola spôsobená zavedeným systémom ochrany japonského a európskeho trhu odôvodneným skutocnostou, ze ani jedna z týchto dvoch skupín si nezelala, aby druhá skupina vstúpila na jej domáci trh. Pán P. tiez poukázal na spolocnú dohodu s japonskými podnikmi, na základe ktorej sa tieto podniky zaviazali nepôsobit na európskom trhu a európske podniky sa zaviazali nepôsobit na japonskom trhu. Svedecké výpovede pána Wi. a pána P. teda potvrdzujú existenciu spolocnej dohody. 123 Rovnaké konstatovanie sa vztahuje na svedeckú výpoved pána V.-A. V odpovedi na otázku týkajúcu sa existencie spolocnej dohody medzi európskymi a japonskými výrobcami sa pán V.-A. zmienil o dohode medzi japonskými a európskymi výrobcami, podla ktorej európske podniky nemali "útocit" na japonské podniky na japonskom trhu a naopak. Pán V.-A. dalej uviedol, ze sa zúcastnil na diskusii medzi európskymi podnikmi a zástupcom japonského podniku týkajúcej sa konkrétne dodrziavania tejto dohody, ktorá bola vyvolaná pokusmi japonských podnikov preniknút na európsky trh. 124 Pokial ide o údajné vylúcenie urcitých území z pôsobnosti celosvetového kartelu, pán V.-A. po prvé vyhlásil, ze Severná Amerika bola vylúcená z osobitného dôvodu, ktorým bola hrozba sankcií v prípade odhalenia kartelu. Po druhé vysvetlil, ze vylúcenie západoeurópskych krajín znamenalo, ze európski výrobcovia nediskutovali o dotknutých projektoch RIP na stretnutiach, na ktorých sa zúcastnoval, cize na stretnutiach celosvetového kartelu, ktorý predtým upravovala dohoda GQ a dohoda EQ, ale pri iných prílezitostiach. Tieto vyhlásenia sú v úplnom súlade so svedeckou výpovedou pána M. 125 Je vsak potrebné uznat, ze ako bolo uvedené v bode 110 vyssie, pán M. nebol presvedcený o obchodnom význame vstupu na európsky trh s RIP pre japonských výrobcov. Stanovisko pána M., s ktorým sa stotoznil pán P., vsak nemá vplyv na skutocnost, ze tak podla styroch svedkov spolocnosti ABB, ako aj podla samotnej spolocnosti ABB sa japonské podniky zaviazali nevstupovat na trh EHP, hoci z technického hladiska to boli schopné urobit. 126 Na záver treba konstatovat, ze dôkazy predlozené spolocnostou ABB sú spôsobilé preukázat existenciu spolocnej dohody. Tieto dôkazy sú tiez koherentné, pokial ide o existenciu a základný obsah spolocnej dohody. 127 Vyhlásenia spolocnosti ABB navyse boli poskytnuté v mene podniku a z ich obsahu vyplýva, ze sú zalozené na vnútornom prieskume a na diskusiách so zamestnancami spolocnosti ABB. Preto im treba priznat urcitý stupen dôkaznej hodnoty. 128 Vyhlásenia styroch dotknutých svedkov sú hodnoverné, lebo pochádzajú od priamych svedkov udalostí, na ktoré odkazujú, a z okolností tejto veci nevyplýva, ze títo svedkovia by mali dôvod poskytnút nepresné výpovede. Treba ich teda povazovat za dôkazy s vysokou dôkaznou hodnotou. O potvrdení dôkazov predlozených spolocnostou ABB - Tvrdenia úcastníkov konania 129 Zalobkyna popiera, ze dôkazy predlozené spolocnostou ABB boli v prejednávanej veci dostatocne potvrdené. 130 Po prvé vyhlásenia, ktoré uviedla Fuji vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, priamo neodporujú jej záujmom, a teda nemôzu slúzit na potvrdenie existencie spolocnej dohody. Fuji navyse uviedla, ze jej neprítomnost na európskom trhu s RIP bola spôsobená ekonomickými a technickými prekázkami. Vzhladom na to, ze Fuji sa nezúcastnila na vsetkých stretnutiach týkajúcich sa dohody GQ, mohla mat navyse iný dojem ako ostatné podniky, ktoré zastávajú názor, ze spolocná dohoda neexistovala. 131 Po druhé skutocnost, ze Hitachi odmietla návrh spolocnosti Alstom z júla 2002 na uzatvorenie dohody týkajúcej sa projektov RIP v Európe vztahujúcej sa na strednú a východnú Európu, nepredstavuje dôkaz o existencii spolocnej dohody. Podla zalobkyne Komisia nevzala do úvahy skutocnost, ze Hitachi poukázala na obchodné prekázky obmedzujúce prítomnost japonských výrobcov na európskom trhu. Okrem toho aj za predpokladu, ze spolocná dohoda bola nevyhnutná pre fungovanie dohody GQ, odmietnutie uzavriet európsky trh by muselo viest k zrúteniu celej dohody, co sa vsak nestalo. 132 Po tretie skutocnost, ze Areva a Alstom nespochybnili existenciu spolocnej dohody, je v prejednávanej veci irelevantná. 133 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 134 Po prvé Fuji vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, ze vedela o spolocnej dohode, na základe ktorej sa japonskí výrobcovia nemali pokúsat o vstup na európsky trh, a zároven vyhlásila, ze hlavným dôvodom neprítomnosti spolocnosti Fuji na trhu EHP bolo to, ze nebola významným dôveryhodným dodávatelom RIP v Európe. 135 Vzhladom na to, ze Fuji aspon nepriamo pripustila, ze jej neprítomnost na európskom trhu bola scasti spôsobená spolocnou dohodou, uznala skutocnost, ktorú jej Komisia mohla vytýkat. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, teda vyhlásenie spolocnosti Fuji odporuje jej záujmom, kedze implicitne uznala, ze sa podielala na porusení. 136 Je pravda, ze vyhlásenie spolocnosti Fuji je pomerne neurcité, lebo táto spolocnost odkazuje len na záväzok japonských výrobcov nevstupovat na európsky trh. Fuji tým vsak potvrdila rozhodujúcu skutocnost vyplývajúcu z dôkazov predlozených spolocnostou ABB, ktorú Komisia vytýka japonským výrobcom. Uvedené vyhlásenie teda v tejto veci nie je irelevantné. 137 Tiez je potrebné poznamenat, ze ako zalobkyna v podstate tvrdí, Fuji zohrávala druhoradú úlohu v rámci kartelu. Ako vyplýva z odôvodnenia 150 napadnutého rozhodnutia, Fuji bola najmä jediným japonským podnikom, ktorý nebol clenom výboru skupiny japonských výrobcov zodpovedného predovsetkým za koordináciu oboch skupín výrobcov v súvislosti s dohodou GQ. Podnik, ktorý zohráva druhoradú úlohu v rámci kartelu, vsak v zásade vie o hlavnom obsahu dohôd, ktoré tento kartel zahrna, aj ked nevie o jeho podrobnom fungovaní a nepozná vsetky informácie, k výmene ktorých v rámci kartelu dochádza. 138 Navyse je pravda, ze Fuji vo svojom vyhlásení poukázala na existenciu technických a obchodných prekázok vstupu na trh EHP. Tieto prekázky vsak neuviedla ako jediný dôvod svojej neprítomnosti na predmetnom trhu, ale len ako jej hlavný dôvod. Okrem toho, ked Fuji uviedla jednotlivé dotknuté prekázky, odkázala na svoj malý podiel na svetovom trhu, ktorý ju znevýhodnoval v porovnaní s väcsími európskymi a japonskými konkurentmi. Preto sa nezdá, ze v tejto súvislosti by sa jej tvrdenia dali uplatnit na tvrdenia ostatných japonských výrobcov. 139 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné konstatovat, ze vyhlásenie, ktoré Fuji uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, skôr potvrdzuje dôkazy predlozené spolocnostou ABB, hoci jeho dôkazná hodnota je obmedzená. 140 Z odôvodnenia 127 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na stretnutí z 10. júla 2002, na ktorom sa diskutovalo o vývoji metód fungovania kartelu po obnovení úcasti spolocností Siemens a Hitachi, Alstom navrhla, aby európski výrobcovia zostali v Európe, japonskí výrobcovia v Japonsku a nepokúsali sa preniknút na európsky trh. V tomto odôvodnení sa dalej uvádza, ze na nasledujúcom stretnutí z 15. júla 2002 zástupca spolocnosti Hitachi vyhlásil, ze táto spolocnost odmieta tento návrh, ze európski výrobcovia reagovali vyhlásením, ze Európa, vrátane strednej a východnej Európy, je ich trhom a ze majú v úmysle zachovat ceny uplatnované v tom case v západnej Európe, a dalej uviedli, ze o tejto otázke sa bude opät diskutovat, hoci k tomu nedoslo. 141 Na prvý pohlad toto zhrnutie stretnutí z 10. a 15. júla 2002, ktoré je zalozené na dôkazoch predlozených spolocnostou Hitachi, vyvoláva dojem, ze Alstom navrhla uzatvorenie novej dohody, ktorú Hitachi odmietla a o ktorej sa dalej nediskutovalo, co by znamenalo, ze prinajmensom od júla 2002 neexistovala nijaká dohoda týkajúca sa správania japonských výrobcov na trhu EHP. 142 Zo zhrnutia stretnutia konaného 15. júla 2002 vsak po prvé vyplýva, ze Hitachi neodmietla samotnú myslienku rozdelenia trhov, ale len konkrétny návrh spolocnosti Alstom. Po druhé sa v tomto zhrnutí uvádza, ze Hitachi poukázala na to, ze nároky európskych výrobcov zahrnajú strednú a východnú Európu, co naznacuje, ze jej výhrada sa týkala tohto konkrétneho hladiska, a nie situácie v západnej Európe. 143 Tiez je potrebné poznamenat, ze predlozenie predmetného návrhu spolocnosti Alstom spochybnuje tvrdenia zalobkyne a spolocnosti Hitachi týkajúce sa hospodárskej sútaze na trhu EHP. Keby totiz japonskí výrobcovia neboli na trhu EHP vnímaní ako dôveryhodní konkurenti z dôvodu existencie neprekonatelných prekázok vstupu, ako tvrdí zalobkyna a Hitachi, dohoda týkajúca sa tohto konkrétneho trhu by bola naozaj zbytocná. V takom prípade by európski výrobcovia, ktorí by si vdaka svojmu výsadnému postaveniu v Európe boli vedomí tejto skutocnosti, nemali nijaký dôvod navrhnút takúto dohodu. Zo zhrnutia poskytnutého spolocnostou Hitachi vsak vyplýva, ze návrh spolocnosti Alstom sa týkal tak trhu EHP, ako aj trhu v strednej a východnej Európe. 144 Za týchto okolností je potrebné uznat výklad, ze na stretnutí z 10. júla 2002 Alstom navrhla rozsírenie spolocnej dohody na krajiny strednej a východnej Európy, ako uvádza Komisia. 145 Na jednej strane z tohto výkladu vyplýva, ze návrh spolocnosti Alstom predstavuje dôkaz, ze v case tohto návrhu existovala spolocná dohoda. Na druhej strane odmietnutie tohto návrhu spolocnostou Hitachi nepredstavuje odmietnutie spolocnej dohody ako takej, ale predstavuje len odmietnutie jej rozsírenia. Tvrdenie zalobkyne, ze dohoda GQ sa mala po stretnutí z 15. júla 2002 "zrútit", teda vychádza z nesprávneho predpokladu. 146 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, je potrebné konstatovat, ze návrh, ktorý Alstom predlozila na stretnutí z 10. júla 2002, potvrdzuje dôkazy predlozené spolocnostou ABB. 147 Po tretie, ako bolo uvedené v bode 50 vyssie, údajne neutrálne stanovisko spolocností Alstom a Areva nemozno vykladat ako dôkaz o existencii spolocnej dohody. Táto okolnost teda nemôze potvrdit dôkazy predlozené spolocnostou ABB. O mechanizme oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty - Tvrdenia úcastníkov konania 148 Zalobkyna tvrdí, ze existencia mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty je nepravdepodobná a nebola preukázaná. 149 Po prvé japonskí výrobcovia neboli vnímaní ako konkurencná hrozba na európskom trhu, takze by nebolo nevyhnutné ponúknut im kompenzáciu prostredníctvom tohto mechanizmu. Zalobkyna sa domnieva, ze ak by sa uskutocnovalo oznamovanie na úcely zahrnovania projektov do kvóty, európski výrobcovia by neboli motivovaní uskutocnovat oznamovanie. 150 Po druhé vzhladom na presnost dohody GQ je nepravdepodobné, ze v samotnej dohode alebo v neskorsích dokumentoch by nebol spomenutý mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. 151 Po tretie teória predlozená Komisiou je zalozená na povinnom a systematickom oznamovaní, kedze iba mechanizmus vztahujúci sa aspon na podstatnú cast dotknutých projektov RIP mohol umoznit japonským výrobcom monitorovat a overovat postup zahrnovania projektov do kvóty. V prejednávanej veci Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty ani systematickú povahu tohto mechanizmu. 152 V tejto súvislosti pán M. a pán P. vo svojich svedeckých výpovediach uviedli, ze zoznamy európskych projektov RIP a ich pridelovanie neboli prediskutované s japonskými podnikmi. Predmetné zoznamy navyse nemôzu preukázat existenciu systematického oznamovania. 153 Vyhlásenia, ktoré uviedla Hitachi vo svojej ziadosti o zhovievavost a vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, sú len výkladom skutkových okolnosti zo strany tohto podniku. Takéto vyhlásenia sa v kazdom prípade netýkali obdobia po prerusení úcasti spolocnosti Hitachi na karteli v roku 1999. Hitachi navyse predlozila doplnujúcu odpoved na oznámenie o výhradách, ktorá znizuje hodnotu predmetných vyhlásení. Vzhladom na mieru podrobnosti ziadosti spolocnosti Hitachi o zhovievavost predmetným vyhláseniam, ktoré boli predlozené neskôr, chýba akákolvek vierohodnost. 154 Komisia navyse v odôvodneniach 148 a 162 napadnutého rozhodnutia sama uznala, ze oznamovanie sa nemohlo uskutocnovat pravidelne. Fuji potvrdila túto skutocnost vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a Hitachi ju nepoprela vo svojich vyhláseniach týkajúcich sa oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. Pokial ide o obsah dohody EQ, zalobkyna po prvé uvádza, ze nevedela o existencii tohto dokumentu, a preto tento dokument nie je vo vztahu k nej relevantný. Po druhé podla prílohy 2 uvedenej dohody bolo oznamovanie európskych projektov RIP japonským výrobcom dobrovolné a nie povinné. 155 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 156 Po prvé je potrebné poznamenat, ze tvrdenia Komisie týkajúce sa mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty nie sú zalozené výlucne na predpoklade, ze japonskí výrobcovia boli vnímaní ako dôveryhodní konkurenti na trhu EHP. Komisia sa totiz domnieva, ze zhromazdila pozitívne dôkazy o existencii tohto mechanizmu. Za týchto okolností sa musí preskúmat dôkazná hodnota dôkazov predlozených Komisiou s cielom posúdit, ci tieto dôkazy z právneho hladiska dostatocne preukazujú existenciu mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. 157 V tejto súvislosti tvrdenie je zalobkyne, ze ak by cielom oznamovania bolo umoznit zahrnovanie projektov do kvóty, európski výrobcovia by neboli motivovaní oznamovat projekty, nepodlozené. Toto tvrdenie je zalozené výlucne na posúdení mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty ako izolovaného prvku. Tento prístup vsak nezodpovedá stanovisku Komisie zhrnutému v bode 90 vyssie, podla ktorého tento mechanizmus bol súcastou vseobecného kontextu spolocnej dohody. 158 Po druhé, hoci mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty si vyzadoval urcité vykonávacie opatrenia, tieto opatrenia neboli zvlást zlozité vzhladom na to, ze spocívali predovsetkým v oznamovaní urcitých informácií európskou skupinou japonskej skupine, ku ktorému navyse dochádzalo súbezne s oznamovaním informácií o projektoch RIP mimo EHP v súlade s dohodou GQ. V dôsledku toho sa nezdá, ze by si takéto opatrenia alebo samotný mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty nevyhnutne vyzadovali písomné pravidlá, a to aj vzhladom na vôlu úcastníkov kartelovej dohody znízit riziko odhalenia tejto dohody, ktorú potvrdzujú organizacné a technické opatrenia uvedené v odôvodneniach 170 az 176 napadnutého rozhodnutia. 159 Po tretie pán M. vo svojej svedeckej výpovedi výslovne potvrdil existenciu mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. Uviedol tiez, ze tento mechanizmus sa netýkal projektov RIP v domovských krajinách, cize v Japonsku a v niektorých európskych krajinách. 160 Existencia mechanizmu, ktorým sa hodnota projektov RIP v EHP zahrnovala do svetovej kvóty stanovenej v dohode GQ, bola tiez potvrdená vo vyhláseniach spolocnosti ABB. 161 Naproti tomu, ako tvrdí zalobkyna, zo zoznamu projektov predlozeného spolocnostou ABB nevyplýva, ze projekty RIP v Európe boli pravidelne oznamované japonským výrobcom. Preto tieto zoznamy nepredstavujú dôkazy o mechanizme oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. 162 Pokial ide o dôkazy predlozené spolocnostou Hitachi, je potrebné poznamenat, ze ked sa vyhlásenie, podla ktorého Siemens nechávala pravidelne kolovat tabulky zhrnujúce podiel projektov RIP pridelených jednotlivým clenom kartelu, vykladá v kontexte viet, ktoré mu bezprostredne predchádzajú, odkazuje na projekty RIP mimo EHP. Toto vyhlásenie teda nie je relevantné ako dôkaz o mechanizme oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, ktorý Komisia uvádza v súvislosti s projektmi RIP v EHP. 163 Naproti tomu Hitachi vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, ze pred tým, nez prerusila v roku 1999 svoju úcast na karteli, európski výrobcovia oznamovali japonským výrobcom podrobnosti o projektoch RIP, ktoré mali dodávat v Európe, aby zabezpecili zohladnenie týchto projektov pri stanovovaní kvóty projektov RIP mimo EHP pridelovaných obom skupinám výrobcov na základe dohody GQ. 164 Toto vyhlásenie výslovne potvrdzuje existenciu mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, na ktorý Komisia odkazuje, do roku 1999. Okrem toho má vysokú dôkaznú hodnotu z dvoch dôvodov. Po prvé je toto vyhlásenie v rozpore so záujmami spolocnosti Hitachi, lebo z neho vyplýva existencia prepojenia medzi zosúladenou cinnostou v rámci EHP a japonskými výrobcami, v dôsledku coho predstavuje usvedcujúci dôkaz. Po druhé je zo znenia relevantnej casti odpovede na oznámenie o výhradách zjavné, ze Hitachi si neuvedomovala, aké závery sa z tohto vyhlásenia dajú vyvodit. 165 Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 54 vyssie, Hitachi vo svojej doplnujúcej odpovedi na oznámenie o výhradách nezmenila skutkový obsah svojich vyhlásení týkajúcich sa mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. 166 Okrem toho skutocnost, ze mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty nebol spomenutý v ziadosti spolocnosti Hitachi o zhovievavost, ktorá bola podaná pred predlozením odpovede na oznámenie o výhradách, neznizuje dôkaznú hodnotu vyhlásení tohto podniku týkajúcich sa tohto mechanizmu. Je bezné, ze podnik pocas konania specifikuje svoje stanovisko k niektorým okolnostiam veci, najmä po dorucení oznámenia o výhradách, ktoré formalizuje výhrady a dôkazy predlozené Komisiou. 167 Fuji zas vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, ze informácie týkajúce sa pridelovania projektov RIP v európskych krajinách vylúcených z pôsobnosti dohody GQ neboli systematicky oznamované japonským výrobcom, v dôsledku coho Fuji nevedela o fungovaní dohody EQ. 168 Napriek tomu je potrebné poznamenat, ze stanovisko spolocnosti Fuji nie je v rozpore s jej vlastnými záujmami, kedze Fuji sa usiluje spochybnit existenciu akéhokolvek porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. Má teda nizsiu dôkaznú hodnotu ako relevantné dôkazy predlozené spolocnostami ABB a Hitachi. Druhoradá úloha spolocnosti Fuji v rámci kartelu uvedená v bode 137 vyssie navyse môze vysvetlit skutocnost, ze Fuji nebola oboznámená s kazdou výmenou informácií zo strany skupiny európskych výrobcov. Táto okolnost spochybnuje aj vierohodnost vyhlásení spolocnosti Fuji v tomto smere v porovnaní s vierohodnostou dôkazov predlozených spolocnostami ABB a Hitachi, ktoré boli clenmi výborov svojich skupín a z tohto dôvodu mali blizsie informácie o podrobnom fungovaní údajného kartelu. 169 Pokial ide o dohodu EQ, podla bodu 4 casti "E (E-Members)" prílohy 2 dohody EQ totiz európski výrobcovia "rozhodujú o oznamovaní európskych projektov [skupine japonských výrobcov]". Z kontextu prílohy 2 vyplýva, ze informácie sa mali oznamovat pred pridelením predmetných projektov RIP. 170 Naproti tomu uvedené ustanovenie sa netýkalo monitorovania projektov, ktoré uz boli pridelené. Hoci teda obsah tohto ustanovenia naznacuje, ze japonskí výrobcovia boli povazovaní za dôveryhodných konkurentov v oblasti poskytovania urcitých projektov RIP v EHP (pozri body 184 az 191 vyssie), opatrenia, ktoré stanovuje, nie sú súcastou mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, ako uvádza Komisia. Preto príloha 2 dohody EQ a odkazy na obsah tejto prílohy uvedené v odôvodneniach 148 a 162 napadnutého rozhodnutia nemajú nijaký význam pre preukázanie tohto mechanizmu. 171 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, je potrebné dospiet k záveru, ze existencia mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty bola z právneho hladiska dostatocne preukázaná dôkazmi predlozenými spolocnostou ABB, ktoré boli potvrdené vyhláseniami spolocnosti Hitachi v jej odpovedi na oznámenie o výhradách. 172 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, z dôkazov uvedených v predchádzajúcom bode nevyplýva, ze mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty sa uplatnoval prílezitostne a dobrovolne. Hoci vyhlásenia spolocností ABB a Hitachi a svedecká výpoved pána M. sa touto otázkou výslovne nezaoberajú, zo znenia predmetných dokumentov totiz jasne vyplýva, ze oznamovanie sa uskutocnovalo pravidelne a týkalo sa vsetkých dotknutých úcastníkov a projektov. Ako bolo vysvetlené v bode 168 vyssie, vyhlásenia spolocnosti Fuji sú v tomto smere menej vierohodné nez dôkazy poskytnuté spolocnostami ABB a Hitachi. Okrem toho v bode 170 vyssie bolo uvedené, ze príloha 2 dohody EQ v tejto súvislosti nie je relevantná. 173 Pokial ide o obdobie uplatnovania mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, vyhlásenia spolocnosti ABB neodkazujú na konkrétne obdobie, a preto ich a priori mozno vykladat tak, ze sa týkajú celej dlzky trvania porusenia. Pokial ide o vyhlásenia pána M., odkazujú na obdobie, pocas ktorého sa zúcastnoval na cinnosti kartelu, cize od roku 1988 do júna 2002. Kedze vsak v bode 84 vyssie bolo uvedené, ze dôkazy poskytnuté spolocnostou ABB museli byt potvrdené dalsími dôkazmi, je potrebné poukázat na to, ze vyhlásenia spolocnosti Hitachi sa týkajú obdobia pred skoncením úcasti spolocnosti Hitachi na karteli v roku 1999. Preto je potrebné konstatovat, ze existencia mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty v uvedenom období bola preukázaná. 174 Pokial ide význam tohto mechanizmu, treba konstatovat, ze predstavuje závazný nepriamy dôkaz o tom, ze európski výrobcovia vnímali japonských výrobcov ako potenciálnych dôveryhodných konkurentov na trhu EHP. Keby totiz európsky trh bol pre japonských výrobcov skutocne nepreniknutelný z dôvodu prekázok vstupu, európski výrobcovia by nemali dôvod oznamovat výsledky pridelovania urcitých projektov RIP v EHP a uz vôbec by nemali dôvod zahrnovat tieto projekty do spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ, lebo takýmto zahrnovaním by prichádzali o istú cast projektov RIP v regiónoch, ktorých sa týkala dohoda GQ. Existencia takého mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty teda znamená, ze japonské podniky mohli vstúpit na európsky trh. Ak to neurobili, bolo to preto, lebo sa k tomu zaviazali výmenou za väcsí podiel na projektoch RIP mimo EHP. Predmetný mechanizmus v dôsledku toho predstavuje prepojenie medzi zosúladenou cinnostou v rámci EHP a japonskými výrobcami, a teda aj nepriamy dôkaz o existencii spolocnej dohody. 175 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, je potrebné konstatovat, ze vyhlásenia spolocnosti ABB, vyhlásenia spolocnosti Hitachi, ako aj svedecká výpoved pána M. preukazujú existenciu pravidelného oznamovania urcitých projektov RIP v EHP skupine japonských výrobcov po pridelení a zahrnutí týchto projektov do spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ v období od roku 1988 do prerusenia úcasti spolocnosti Hitachi na karteli v roku 1999. Predmetný mechanizmus navyse predstavuje nepriamy dôkaz o existencii spolocnej dohody uvádzanej Komisiou. O dôkazoch, ktoré údajne vyvracajú existenciu spolocnej dohody - Tvrdenia úcastníkov konania 176 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze v dokumentoch z relevantného obdobia sa nespomína spolocná dohoda. Zastáva názor, ze hoci dohoda GQ a dohoda EQ stanovovali podrobné pravidlá fungovania kartelu, Európa bola vylúcená z ich pôsobnosti. Je nepravdepodobné, ze v predmetných dohodách by nebola ani len zmienka o jednom z podstatných prvkov kartelu. Zalobkyna sa domnieva, ze ak by výrobcovia RIP zamýslali vytvorit celosvetový kartel tým, ze by si vyhradili trhy domovských krajín pre seba, do svojej písomnej dohody by zahrnuli ochranné dolozky namiesto toho, aby vylúcili predmetné územia z pôsobnosti tejto dohody a vychádzali z nepísanej dohody. 177 Zalobkyna teda tvrdí, ze dohodu GQ a dohodu EQ nemozno povazovat za listinné dôkazy o existencii spolocnej dohody. Platí to tým skôr, ze japonskí výrobcovia sa nepodielali na dohode EQ a nevedeli o nej. 178 Dohoda EQ navyse potvrdzuje skutocnost, ze japonskí výrobcovia nepredstavovali dôveryhodnú hrozbu na európskom trhu, kedze táto dohoda v súvislosti s európskymi projektmi stanovuje, ze len európski výrobcovia mali predkladat ponuky. Z toho vyplýva, ze európski zákazníci by nepovazovali ponuku od japonského výrobcu za dôveryhodnú. 179 Po druhé zalobkyna dodáva, ze jej zamestnanci nevedeli o spolocnej dohode a ze ani jeden z nich sa nepodielal na cinnostiach súvisiacich s touto dohodou. 180 Zalobkyna tiez uvádza, ze Komisia nezohladnila dôkazy, vrátane svedeckých výpovedí, ktoré predlozila zalobkyna, Hitachi, Siemens, Toshiba a VA TECH, ktoré preukazujú, ze spolocná dohoda nikdy neexistovala. 181 V tejto súvislosti je dôkazná hodnota vyhlásení spolocností Siemens a VA TECH vyhlásenia o to vyssia, ze tieto dva podniky neboli vôbec motivované popriet existenciu spolocnej dohody, kedze ich úcast na porusení bola preukázaná inými dôkazmi. 182 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 183 Po prvé medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze v dohode GQ je stanovená organizácia kartelu týkajúceho sa projektov RIP na celosvetovej úrovni. Ako vsak uvádza zalobkyna, táto dohoda sa jednak nezmienuje o spolocnej dohode a jednak je z jej pôsobnosti na základe prílohy 2 k tejto dohode vylúcené Japonsko, dvanást clenských státov vtedajsieho Európskeho spolocenstva a dalsích pät západoeurópskych krajín. 184 Dohoda EQ je zas dohodou, ktorou sa vykonáva dohoda GQ a ktorá sa týka okrem iného rozdelenia spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ. Dohodu EQ uzatvorili výhradne európske podniky. Zalobkyna teda nebola jej úcastníkom. Táto dohoda sa navyse výslovne nezmienuje o spolocnej dohode. 185 Dohodu GQ a dohodu EQ za týchto okolností nemozno povazovat za listinné dôkazy existencie spolocnej dohody. 186 Neexistencia výslovného odkazu na túto dohodu v dohode GQ alebo dohode EQ vsak neznamená, ze takáto dohoda neexistovala. Taký záväzok skupiny výrobcov nevstúpit na trh vyhradený inej skupine, akým je záväzok vytýkaný Komisiou japonským výrobcom, je totiz zalozený na jednoduchej a lahko realizovatelnej koncepcii. Jeho realizácia si tiez v zásade nevyzaduje interakciu medzi dotknutými podnikmi. Takýto záväzok teda môze bez problémov existovat v podobe nepísanej dohody, co tiez znizuje riziko jeho odhalenia. 187 Okrem toho, kedze japonskí výrobcovia sa nepodielali na dohode EQ, nemohla sa na nich vztahovat povinnost predkladat podporné ponuky uvedená v clánku 6 ods. 4 tejto dohody. Z tohto ustanovenia teda nevyplýva, ze japonskí výrobcovia neboli vnímaní ako potenciálni konkurenti na trhu EHP. 188 Tiez je potrebné poukázat na to, ze ako bolo uvedené v bode 169 vyssie, podla bodu 4 casti "E (E-Members)" prílohy 2 dohody EQ európski výrobcovia mohli rozhodovat o oznamovaní urcitých projektov RIP v Európe skupine japonských výrobcov pred pridelením dotknutých projektov RIP. 189 Táto skutocnost umoznuje do istej miery vyvrátit tvrdenia zalobkyne, lebo naznacuje, ze európski výrobcovia sa domnievali, ze japonskí výrobcovia by sa mohli zaujímat prinajmensom o postup pridelovania urcitých projektov RIP v EHP, a teda ze boli vo vztahu k týmto projektom potenciálnymi konkurentmi. 190 V dohode EQ ani v dalsích dôkazoch predlozených Komisiou vsak nic nepreukazuje, ze by európski výrobcovia zaviedli predmetný mechanizmus alebo ze by japonskí výrobcovia vedeli o jeho existencii. 191 Dohoda EQ preto predstavuje len nepriamy dôkaz toho, ze japonskí výrobcovia boli pri poskytovaní urcitých projektov RIP v EHP povazovaní za dôveryhodných konkurentov, ako tvrdí Komisia. 192 Po druhé Komisia nepochybila, ked skonstatovala, ze vyhláseniam a svedeckým výpovediam spolocnosti ABB, vyhláseniam spolocnosti Fuji týkajúcim sa existencie spolocnej dohody a vyhláseniam spolocnosti Hitachi týkajúcim sa oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty treba pripisovat vyssiu dôkaznú hodnotu nez tvrdeniam zalobkyne, spolocností Hitachi, Siemens, Toshiba a VA TECH a dôkazom predlozeným týmito spolocnostami, podla ktorých spolocná dohoda neexistovala. 193 Na rozdiel od prvej skupiny dôkazov totiz predmetné tvrdenia nie sú v rozpore so záujmami dotknutých podnikov, lebo ich cielom je spochybnit existenciu akéhokolvek porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. Toto konstatovanie sa vztahuje aj na svedecké výpovede zamestnancov a bývalých zamestnancov, kedze, ako bolo uvedené v bode 59 vyssie, v zásade nejde o nezávislé dôkazy. Okrem toho, pokial ide o spolocnú dohodu, svedecké výpovede neobsahujú nijaké dodatocné dôkazy v porovnaní s dôkazmi predlozenými podnikmi, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách. 194 Okrem toho nemozno konstatovat, ze európske podniky, vrátane spolocností Siemens a VA TECH, nemali záujem spochybnovat existenciu spolocnej dohody, kedze Komisia v oznámení o výhradách túto dohodu interpretovala ako dohodu o zosúladenom postupe medzi európskymi výrobcami a japonskými výrobcami vo vztahu k trhu EHP, ktorá predstavuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. Takéto zistenie totiz skodilo alebo prinajmensom mohlo uskodit záujmom európskych výrobcov v prípade, ze by Komisia nedokázala z právneho hladiska dostatocne preukázat dalsie výhrady voci nim. 195 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné konstatovat, ze dôkazy predlozené zalobkynou nespochybnujú hodnotu dôkazov predlozených Komisiou na úcely preukázania existencie spolocnej dohody. O pridelovaní projektov RIP v EHP - Tvrdenia úcastníkov konania 196 Zalobkyna tvrdí, ze uvádzané dôkazy nepredstavujú dôkaz o jej úcasti na pridelovaní projektov RIP v EHP. 197 Zalobkyna uznáva, ze sa zúcastnovala na stretnutiach s európskymi výrobcami, ale tvrdí, ze tieto stretnutia sa týkali len dohody GQ, a preto nepredstavovali porusenie clánku 81 ES alebo clánku 53 Dohody o EHP. 198 Zalobkyna tiez napáda tvrdenie, ze japonskí výrobcovia niekedy zamýslali reagovat na európske výzvy na predlozenie ponúk na projekty RIP v EHP. Uvádza, ze s výnimkou jedného prípadu pocas trvania kartelu nikdy nedostala nijaké výzvy na predlozenie ponúk od európskej spolocnosti. 199 Pokial ide o rôzne dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí, zalobkyna tvrdí, ze sa nikdy nedozvedela o zoznamoch projektov predlozených spolocnostami ABB a Fuji. Výslovne popiera, ze by vedela o spanielskom projekte "MSP via GC" z roku 1997, o ktorý podla jedného zo zoznamov projektov predlozených spolocnostou ABB prejavila záujem. 200 Dôkazy pochádzajúce od spolocnosti VA TECH uvedené v odôvodnení 204 napadnutého rozhodnutia tiez nepreukazujú akékolvek prepojenie medzi projektmi RIP v EHP a zalobkynou alebo ktorýmkolvek iným japonským výrobcom. 201 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 202 Spis neobsahuje dôkazy, ktoré by naznacovali, ze o projektoch RIP v EHP sa diskutovalo na stretnutiach dohody GQ za úcasti japonských clenov kartelu. 203 Podobne zo zoznamov projektov poskytnutých spolocnostami ABB a Fuji nevyplýva, ze s japonskými výrobcami sa diskutovalo o projektoch RIP v EHP, s výnimkou údajného záujmu zalobkyne o projekt "MSP via GC" v Spanielsku. Nemozno vylúcit, ze zmienka o záujme zalobkyne o tento projekt v zozname projektov, ktorý poskytla ABB, je chybná vzhladom na dlzku predmetného zoznamu projektov a na skutocnost, ze Komisia nezistila dalsie prípady prejaveného záujmu o projekt RIP v EHP zo strany japonského výrobcu. V kazdom prípade, co sa týka projektu "MSP via GC", obsah zoznamu projektov poskytnutého spolocnostou ABB nie je potvrdený dalsími dôkazmi, a preto ho v tomto smere nemozno brat do úvahy. 204 Okrem toho, ked Komisia v odôvodnení 125 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze japonskí výrobcovia niekedy mali v úmysle reagovat na európske výzvy na predkladanie ponúk, ale väcsinou ich odmietali a oznamovali predmetné projekty európskym výrobcom, vychádza výlucne z vyhlásení spolocnosti ABB a zo svedeckých výpovedí poskytnutých jej zamestnancami. Toto tvrdenie teda nemozno vziat do úvahy, kedze nie je potvrdené dalsími dôkazmi. 205 Napokon rukou písané poznámky zástupcu spolocnosti VA TECH uvedené v odôvodnení 204 napadnutého rozhodnutia obsahujú odkaz na projekt RIP v EHP a pripomienku prediskutovat súbor projektov RIP s japonskými výrobcami. Dve dotknuté pasáze sú vsak oddelené niekolkými stranami, ktoré obsahujú poznámky týkajúce sa iných tém. Odkazu na japonské podniky navyse bezprostredne predchádzajú poznámky týkajúce sa projektu RIP mimo EHP. Z týchto poznámok za týchto okolností nemozno vyvodit závery týkajúce sa záujmu japonských podnikov o projekty RIP v Európe. 206 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba skonstatovat, ze úcast japonských podnikov na rozdelovaní projektov RIP v EHP nie je preukázaná. Celkové posúdenie - Tvrdenia úcastníkov konania 207 Zalobkyna na úvod uvádza, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, nebolo potrebné chránit domáce trhy týchto dvoch skupín výrobcov. Domnieva sa, ze neexistovalo riziko alebo nebezpecenstvo, ze by japonskí výrobcovia boli schopní konkurovat na európskom trhu a opacne. Zalobkyna tiez dodáva, ze iba výnimocne bola vyzvaná, aby predlozila ponuku na projekt RIP v EHP pocas údajného trvania kartelu. 208 Zalobkyna tvrdí, ze úcel a obsah spolocnej dohody neboli preukázané. Dôkazy uvádzané Komisiou podla jej názoru neoznacujú úcastníkov spolocnej dohody, dátum jej uzatvorenia ani jej pokracovanie po prerusení úcasti spolocností Siemens a Hitachi na karteli v roku 1999. Dôkazy predlozené spolocnostou ABB teda nepreukazujú existenciu kartelovej dohody, ale predstavujú "podvedomý prejav" neschopnosti japonských výrobcov preniknút na európsky trh a opacne. 209 Komisia navyse nezohladnila dôsledky prerusenia úcasti spolocností Siemens a Hitachi na karteli. Zalobkyna sa domnieva, ze aj keby úcastníci predstavovali navzájom dôveryhodnú konkurencnú hrozbu pre svoje domáce trhy, spolocná dohoda by bola ohrozená prerusením úcasti dvoch klúcových úcastníkov na dohode GQ. Pocas dvoch rokov neúcasti spolocností Siemens a Hitachi na dohode navyse Hitachi údajne zaznamenala predaj v Európe a Siemens zaznamenala predaj v Japonsku. 210 Zalobkyna napokon tvrdí, ze by sa nemali brat do úvahy tvrdenia Komisie týkajúce sa "domovských krajín" a významu mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. Zalobkyna zastáva názor, ze tieto tvrdenia, najmä tvrdenie, ze japonské podniky vedeli o "domovských krajinách", nie sú podporené inými dôkazmi ako svedeckou výpovedou pána M. Vyhláseniam pána M., podla ktorých totoznost a príslusnost domovských krajín boli presne stanovené, nemuseli byt prediskutované a predchádzali dohode GQ, navyse odporujú iné dôkazy uvedené Komisiou, podla ktorých sa tieto okolnosti casom zmenili. Svedecká výpoved pána M. teda v tomto smere nie je vierohodná. 211 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 212 Z preskúmania uvedeného v bodoch 107 az 175 vyssie po prvé vyplýva, ze vyhlásenia spolocnosti ABB a svedecké výpovede jej zamestnancov a bývalého zamestnanca preukázali existenciu dohody, ktorou sa európski a japonskí výrobcovia vzájomne zaviazali nevstupovat na domáce trhy druhej skupiny. Na základe týchto dôkazov je tiez mozné identifikovat úcastníkov dohody, medzi ktorých patrí zalobkyna, a dospiet k záveru, ze hoci táto dohoda pravdepodobne predchádzala dohode GQ, bola uzatvorená najneskôr v case uzatvorenia dohody GQ. 213 Po druhé je existencia vyssie uvedenej vzájomnej dohody potvrdená návrhom, ktorý Alstom predlozila na stretnutí z 10. júla 2002. Existenciu záväzku japonských podnikov nevstupovat na európsky trh rovnako potvrdzujú vyhlásenia spolocnosti Fuji. 214 Po tretie z vyhlásení a zo svedeckej výpovede spolocnosti ABB, ktoré sú potvrdené vyhláseniami spolocnosti Hitachi, vyplýva, ze japonskí výrobcovia prinajmensom v období rokov 1988 az 1999 súhlasili s pravidelným oznamovaním výsledkov pridelovania urcitých projektov RIP v EHP a s ich zahrnovaním do spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ. Podobne podla bodu 4 casti "E (E-Members)" prílohy 2 dohody EQ európski výrobcovia stanovili moznost oznamovat japonským výrobcom podrobnosti o urcitých projektoch RIP v EHP pred ich pridelením. Tieto dve okolnosti naznacujú, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, japonskí výrobcovia boli povazovaní za dôveryhodných konkurentov v oblasti poskytovania urcitých projektov RIP v EHP, ale ze sa zaviazali nevstupovat na európsky trh výmenou za vyssí podiel na projektoch RIP v iných regiónoch. Predstavujú teda nepriame dôkazy o existencii vzájomnej dohody medzi európskymi výrobcami a japonskými výrobcami. 215 Dôkazy predlozené Komisiou teda podporujú jej tvrdenia týkajúce sa existencie spolocnej dohody, ktoré sú zhrnuté v bode 90 vyssie. Naopak dôkazy, o ktoré sa opiera zalobkyna, posúdené v bodoch 183 az 195 vyssie nemôzu spochybnit tieto tvrdenia. 216 V tejto súvislosti nebolo preukázané, ze japonské podniky sa spolu s európskymi výrobcami podielali na pridelovaní projektov RIP v EHP. Je vsak potrebné poukázat na to, ze vzhladom na povahu ich údajného záväzku podla spolocnej dohody by ich úcast na tomto pridelovaní nebola potrebná. Pre japonských výrobcov by nemalo význam zasahovat do skutocného rozdelovania projektov RIP v EHP, ktoré sa zaviazali nezískat. Ich jediným záujmom bolo zistit hodnotu predmetných projektov a totoznost podnikov, ktorým boli pridelené, aby mohli sledovat zahrnovanie projektov do spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ. Prinajmensom v období od roku 1988 do roku 1999 boli tieto informácie japonským výrobcom poskytované prostredníctvom mechanizmu oznamovania. 217 Pokial ide o dôsledky prerusenia úcasti spolocností Siemens a Hitachi na karteli, po prvé z odôvodnenia 187 napadnutého rozhodnutia a zo svedeckej výpovede pána M. vyplýva, ze táto udalost znacne ovplyvnila úcinnost kartelu, ale kartel sa "nezrútil". Po druhé obdobie neúcasti týchto dvoch podnikov nestacilo na to, aby bolo mozné vo významnej miere vstúpit na trh EHP, a to jednak vzhladom na existenciu niektorých technických a obchodných prekázok, ktorú Komisia nespochybnuje, a jednak vzhladom na skutocnost, ze privilegované postavenie jednotlivých výrobcov na ich domácich trhoch bolo od roku 1988 do roku 1999 v dôsledku kartelu umelo posilnené a napokon vzhladom na skutocnost, ze ostatní výrobcovia uvazovali o prijatí odvetných opatrení proti spolocnostiam Siemens a Hitachi, ako to vyplýva zo svedeckej výpovede pána M. 218 Napokon podla úvah uvedených v bodoch 174 a 214 vyssie nie je nevyhnutné preukázat, ze mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty sa netýkal projektov RIP v európskych domovských krajinách alebo ze Japonsko bolo domovskou krajinou, aby bolo mozné uvedený mechanizmus povazovat za relevantný nepriamy dôkaz existencie spolocnej dohody. V dôsledku toho nemá v tomto smere prípadné nepotvrdenie svedeckej výpovede pána M. nijaký význam. 219 Tiez je potrebné poukázat na to, ze neexistuje nijaký rozpor medzi svedeckou výpovedou pána M. a ostatnými dôkazy uvedenými Komisiou, pokial ide o koncept domovských krajín. Podla pána M. samotný koncept spolocnej dohody ako vzájomného záväzku nevstupovat na domáce trhy druhej skupiny bol skutocne presne stanovený, nemusel byt prediskutovaný a predchádzal dohode GQ. Napriek tomu pán M. dalej vo svojej svedeckej výpovedi sám poznamenal, ze v niektorých prípadoch sa príslusnost domovskej krajiny zmenila v dôsledku zlúcení jednotlivých dotknutých subjektov. 220 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, je potrebné konstatovat, ze existencia spolocnej dohody bola z právneho hladiska dostatocne preukázaná a ze Komisia neprekrocila hranice svojich právomocí tým, ze sankcionovala zalobkynu za jej úcast na tejto dohode. 221 Prvý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. 222 Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 95 vyssie, kedze Komisia nevychádza len zo správania predmetných podnikov na trhu, aby dospela k záveru o existencii uvádzaného porusenia, nestací, ak zalobkyna nahradí vysvetlenie skutkových okolností navrhnuté Komisiou vlastným prijatelným alternatívnym vysvetlením. Tretí zalobný dôvod preto treba zamietnut. 223 Zo záveru, ze existencia spolocnej dohody bola z právneho hladiska dostatocne preukázaná, rovnako vyplýva, ze Komisia uniesla svoje dôkazné bremeno, a teda dodrzala zásadu prezumpcie neviny. Stvrtý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. 224 Napokon z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia mohla dospiet k záveru o existencii spolocnej dohody bez toho, aby zohladnila vyjadrenie spolocnosti Fuji, ktoré nebolo poskytnuté zalobkyni, a údajne neutrálne stanovisko spolocností Alstom a Areva ako dôkazy v neprospech zalobkyne. V súlade s tým, co bolo uvedené v bode 51 vyssie, je teda v konecnom dôsledku potrebné zamietnut strnásty zalobný dôvod zalozený na porusení práva na prístup k spisu. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nepreukázala existenciu dohody porusujúcej clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP - Tvrdenia úcastníkov konania 225 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia neoznacila nijakú dohodu, ktorá by odôvodnovala uplatnenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. Podla jej názoru Komisia neuviedla, kedy úcastníci vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom, a nepredlozila dôkazy o kontaktoch, diskusiách alebo dohodách medzi nimi. Vyssie uvedené ustanovenia vsak bez akýchkolvek dôkazov nemozno pouzit s cielom zakázat viacerým osobám, aby v urcitej otázke dospeli k tomu istému záveru. 226 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 227 Podla judikatúry musí Komisia na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze uvádzané porusenie predstavuje dohodu alebo zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, zhromazdit dostatocne presné a zhodné dôkazy (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Riviera Auto Service a i./Komisia, T-185/96, T-189/96 a T-190/96, Zb. s. II-93, bod 47). Citovaná judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 228 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia výslovne nevyjadrila k otázke, ci správanie vytýkané japonským podnikom predstavuje dohodu alebo zosúladený postup. V odôvodnení 248 napadnutého rozhodnutia uviedla len to, ze porusenie pozostávalo z viacerých cinností, ktoré mozno kvalifikovat ako dohody alebo zosúladené postupy. 229 Je teda najprv potrebné preskúmat, ci spolocná dohoda predstavuje dohodu medzi podnikmi v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP. 230 V tomto smere na to, aby existovala dohoda v zmysle týchto ustanovení, stací, ak predmetné podniky vyjadrili svoj spolocný úmysel správat sa na trhu urcitým spôsobom (pozri analogicky rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 958 a tam citovanú judikatúru). Zohladnenie konkrétnych následkov dohody je zbytocné, ked je zjavné, ze jej cielom je obmedzit, vylúcit alebo narusit hospodársku sútaz (pozri rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 837 a tam citovanú judikatúru). 231 V prejednávanej veci z jednotlivých dôkazov predlozených Komisiou a najmä z vyhlásení spolocností ABB a Fuji a zo svedeckých výpovedí pána M. a pána V.-A. vyplýva, ze európski a japonskí výrobcovia sa najneskôr v case uzatvorenia dohody GQ navzájom dohodli, ze nebudú vstupovat na domáce trhy druhej skupiny. Existencia vzájomnej dohody nevyhnutne znamená existenciu spolocnej vôle, aj ked neexistuje dôkaz, na základe ktorého by bolo mozné presne urcit okamih, v ktorom sa táto spolocná vôla prejavila alebo v ktorom sa jej vyjadrenie formalizovalo. Z bodu 116 vyssie dalej vyplýva, ze podla pána M. nebolo pocas diskusií, na ktorých sa zúcastnoval, potrebné odkazovat na spolocnú dohodu, lebo úcastníci kartelu chápali, akceptovali a vykonávali obsah tejto dohody bez potreby výslovnej diskusie. Ako je dalej uvedené v bode 123 vyssie, pán V.-A. vyhlásil, ze sa zúcastnil na diskusiách medzi európskymi podnikmi a zástupcom japonského podniku, ktoré sa výslovne týkali dodrziavania spolocnej dohody. 232 Rovnako skutocnost potvrdená vyhláseniami a svedeckou výpovedou spolocnosti ABB a vyhláseniami spolocnosti Hitachi, ze japonskí výrobcovia po mnoho rokov súhlasili s oznamovaním výsledkov rozdelovania urcitých projektov RIP v EHP a sledovali ich zahrnovanie do spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ, nie je v súlade s tým, ze by islo len o paralelné správanie konkurentov bez spolocnej vôle. 233 Navyse cielom spolocnej dohody bolo urcovat správanie japonských podnikov vo vztahu k trhu EHP, lebo tieto podniky sa zaviazali nevstupovat na uvedený trh. Uvedená dohoda tak skutocne predstavovala vyhradenie trhu EHP pre európskych výrobcov. 234 Komisia teda správne skonstatovala, ze spolocná dohoda predstavovala dohodu medzi podnikmi v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP. 235 V dôsledku toho nie je potrebné skúmat, ci spolocná dohoda predstavovala zosúladený postup v zmysle uvedených ustanovení. 236 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené, treba druhý zalobný dôvod zamietnut. O trinástom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nesprávne urcila dlzku trvania kartelu - Tvrdenia úcastníkov konania 237 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze po prerusení úcasti spolocnosti Siemens na karteli v septembri 1999 sa malá skupina zahrnajúca ostatné podniky zmenila na volné diskusné fórum bez akéhokolvek protisútazného ciela alebo úcinku vo vztahu k Európskej únii. 238 Po druhé obnovenie úcasti spolocnosti Siemens na karteli v roku 2002 neviedlo k dohodám, ktorých cielom alebo úcinkom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze v Európe, kedze Hitachi odmietla návrh spolocnosti Alstom, aby boli európske trhy vyhradené európskym výrobcom a japonské trhy japonským výrobcom. 239 Zalobkyna sa preto domnieva, ze jej bola neprávom ulozená pokuta za obdobie od 1. septembra 1999 do 11. mája 2004 alebo aspon od 10. júla 2002 do 11. mája 2004. 240 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 241 Podla judikatúry, ak dôjde k sporu o existenciu porusenia, z poziadavky právnej istoty, z ktorej musia mat prospech hospodárske subjekty, vyplýva, ze Komisia, ktorá znása dôkazné bremeno v súvislosti so zisteným porusením, musí predlozit dôkazy, ktoré môzu z právneho hladiska dostatocne dolozit existenciu skutkových okolností zakladajúcich porusenie. Pokial ide konkrétne o uvedenú dlzku trvania porusenia, z tej istej zásady právnej istoty vyplýva, ze ak neexistujú dôkazy spôsobilé priamo preukázat dlzku trvania porusenia, musí sa Komisia opriet prinajmensom o dôkazy, ktoré sa vztahujú na skutocnosti dostatocne blízke z hladiska casu tak, aby bolo mozné rozumne pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79; zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 188, a z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, body 114 a 153). 242 Okrem toho skutocnost, ze dôkaz o existencii pokracujúceho porusenia nebol predlozený pre urcité konkrétne obdobia, nebráni tomu, aby sa porusenie povazovalo za existujúce pocas celkového obdobia dlhsieho ako tieto obdobia, pokial toto zistenie vyplýva z objektívnych a zhodných nepriamych dôkazov. V rámci porusenia trvajúceho niekolko rokov skutocnost, ze k prejavom kartelu dôjde v rozlicných obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými intervalmi, nemá vplyv na existenciu takéhoto kartelu, pokial rôzne konania, ktoré sú súcastou tohto porusenia, sledujú ten istý ciel a patria do rámca jediného a pokracujúceho porusenia (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb. s. I-8831, bod 169). 243 V prejednávanej veci je potrebné na úvod poznamenat, ze vzhladom na to, ze záväzok japonských podnikov podla spolocnej dohody nespocíval v pozitívnom konaní, ale v zdrzaní sa konania, je mimoriadne zlozité preukázat, ze táto dohoda sa nepretrzite dodrziavala. 244 Po prvé zo svedeckej výpovede pána M. vsak vyplýva, ze az do skoncenia jeho úcasti na karteli v júni 2002 sa tak dohoda GQ, ako aj spolocná dohoda nadalej vykonávali spolocne s inými japonskými podnikmi ako Hitachi, a to aj napriek tomu, ze neúcast spolocností Hitachi a Siemens mala za následok nizsiu úcinnost fungovania kartelu. Ostatné svedecké výpovede zamestnancov spolocnosti ABB potvrdzujú, ze spolocná dohoda pokracovala od júla 2002 do mája 2004. Obsah predmetných svedeckých výpovedí sa odráza aj vo vyhláseniach spolocnosti ABB. 245 Po druhé Fuji vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách potvrdila, ze japonské podniky sa podielali na porusení, vrátane spolocnej dohody, az do septembra 2000, ked - ako tvrdí - opustila kartel. 246 Po tretie, ako bolo uvedené v bode 144 vyssie, na stretnutí z 10. júla 2002 Alstom navrhla rozsírenie spolocnej dohody na krajiny strednej a východnej Európy. To znamená, ze - na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna - dohoda existovala tak v case stretnutia, ako aj urcitú dobu pred stretnutím a po stretnutí. 247 Po stvrté sústavná neprítomnost japonských výrobcov na európskom trhu s RIP pocas predmetného obdobia tiez svedcí o tom, ze spolocná dohoda sa nadalej vykonávala. 248 Po piate vzhladom na to, ze jednak zalobkyna výslovne nenapáda skutocnost, ze Komisia dospela k záveru o existencii jediného porusenia, ktoré zahrnalo okrem iného spolocnú dohodu a dohodu GQ, a jednak ze Vseobecný súd na základe preskúmania prvého az stvrtého zalobného dôvodu nedospel k záveru, ze Komisia v tejto súvislosti pochybila, je potrebné konstatovat, ze dôkaz o nepretrzitom fungovaní dohody GQ predstavuje relevantný nepriamy dôkaz, ze pocas tohto obdobia sa uplatnovala aj spolocná dohoda. Vzhladom na to, ze islo o jediné porusenie, je totiz pravdepodobné, ze zánik spolocnej dohody by ohrozil fungovanie dohody GQ. 249 Zalobkyna pritom nespochybnuje konstatovania uvedené v odôvodneniach 191 az 198 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa výmeny súboru faxov týkajúcich sa pridelovania projektov podla dohody GQ v decembri 2000 a januári 2001, stretnutí dohody GQ, ktoré sa mali konat v rokoch 2000 a 2001, ako aj dohôd týkajúcich sa niektorých projektov RIP uzatvorených v rokoch 1998 a 1999, ktoré boli úcinné do októbra 2001. 250 Zalobkyna tiez neuvádza nijaké tvrdenia, ktoré by konkrétne spochybnovali konstatovania Komisie uvedené v odôvodneniach 199 az 216 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa obnovenia úcasti spolocností Hitachi, Siemens a VA TECH na karteli a pokracovania kartelu od júla 2002 do roku 2004. 251 Vzhladom na vyssie uvedené nemozno prijat tvrdenie zalobkyne, ze pocas predmetného obdobia sa stretnutia dohody GQ zmenili na diskusné fórum bez akéhokolvek protisútazného ciela alebo úcinku. Platí to tým skôr, ze toto tvrdenie nie je potvrdené nijakým dôkazom okrem nepodlozených vyhlásení spolocnosti Toshiba. 252 Preto je potrebné konstatovat, ze dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala v súvislosti s vykonávaním spolocnej dohody a dohody GQ od septembra 1999 do mája 2004, sa týkajú skutocností, ktoré sú z casového hladiska dostatocne blízke, co znamená, ze v súvislosti s predmetným obdobím boli predlozené dôkazy o pokracujúcom porusení. 253 Trinásty zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. 254 Kedze ani jednému zo zalobných dôvodov uvedených na podporu hlavného návrhu nemozno vyhoviet, tento návrh je potrebné zamietnut. 2. O subsidiárnom návrhu na zrusenie clánku 2 písm. g) napadnutého rozhodnutia a clánku 2 písm. h) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne 255 Najprv je potrebné preskúmat piaty zalobný dôvod zalozený na tom, ze Komisia porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality tým, ze vypocítala východiskovú sumu pokuty ulozenej zalobkyni na základe jej obratu za rok 2001. Tvrdenia úcastníkov konania 256 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze vypocítala východiskovú sumu pokút japonských výrobcov na základe ich celosvetového predaja RIP v roku 2001, zatial co v prípade európskych výrobcov pouzila rok 2003 ako referencný rok, porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. 257 Po prvé Komisia neuviedla nijaké objektívne odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania s japonskými výrobcami. Zalobkyna sa domnieva, ze skutocnost, ze v rámci legitímnej obchodnej stratégie sa rozhodla vykonávat svoju cinnost v odvetví RIP prostredníctvom spolocnosti TM T & D, je v tomto smere irelevantná, kedze trhové výkyvy, ktoré nastali od roku 2003, by ovplyvnili jej situáciu, aj keby sa rozhodla inak. V prejednávanej veci mala Komisia pouzit ako východiskovú sumu cast obratu spolocnosti TM T & D zodpovedajúcu podielu na jej základnom imaní, ktorý vlastní zalobkyna. Rovnaká metóda bola navyse uplatnená v prípade spolocnosti Schneider, pokial ide o jej podiel v spolocnom podniku so spolocnostou VA TECH. 258 Po druhé zalobkyna zastáva názor, ze prístup Komisie viedol k tomu, ze východisková suma uplatnená v jej prípade bola vypocítaná na základe roka, pocas ktorého bola situácia na trhu podstatne odlisná od situácie na trhu v roku pouzitom v prípade európskych podnikov, cím bol nadhodnotený význam jej úcasti na porusení. Zalobkyna v tejto súvislosti tvrdí, ze v období od roku 2001 do roku 2003 nastal znacný pokles na európskom a japonskom trhu s RIP vo vseobecnosti a tiez znacne klesol jej obrat v tejto oblasti. 259 Komisia poukazuje na to, ze má diskrecnú právomoc, pokial ide o výber skutocností, ktoré sa majú vziat do úvahy pri urcovaní výsky pokút, co má zasa vplyv na intenzitu súdneho preskúmania v tejto oblasti. Komisia z toho vyvodzuje záver, ze tvrdenia zalozené na vseobecných právnych zásadách môzu obmedzit túto diskrecnú právomoc iba v prípade, ak bola vykonaná v zjavnom rozpore so skutkovými okolnostami veci. 260 Komisia dodáva, ze pokial treba povazovat porusenie za velmi závazné, ako je to v prejednávanej veci, je oprávnená uplatnit rozdielne zaobchádzanie s cielom zohladnit skutocnú schopnost dotknutých podnikov spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi a zabezpecit nálezitý odstrasujúci úcinok. 261 V prejednávanej veci pritom východisková suma pridelená zalobkyni bola urcená na základe vyssie uvedených faktorov. Rok 2001 bol vybratý preto, lebo bol posledným rokom pred prevodom cinnosti zalobkyne v odvetví RIP na spolocnost TM T & D. Toto rozdielne zaobchádzanie je podla Komisie odôvodnené tým, ze pocas väcsej casti trvania kartelu sa zalobkyna zúcastnovala na karteli ako individuálny podnik, co znamená, ze predaj v roku 2003 verne neodráza skutocnú schopnost zalobkyne spôsobit ujmu hospodárskej sútazi. 262 Okrem toho podla Komisie samotná skutocnost, ze rok 2001 bol pre zalobkynu lepsí ako rok 2003, neumoznuje tvrdit, ze východisková suma je neprimeraná. 263 Komisia napokon zdôraznuje, ze nestanovila samostatnú východiskovú sumu pre spolocnost TM T & D, aby neulozila zalobkyni neprimeranú zátaz. Posúdenie Vseobecným súdom 264 Na úvod je potrebné pripomenút, ze pri stanovovaní výsky pokút má Komisia urcitú mieru volnej úvahy, aby mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 216 a tam citovanú judikatúru). 265 Komisia stanovuje výsku pokuty podla závaznosti porusenia a v prípade potreby podla dlzky trvania porusenia. Závaznost porusenia sa musí urcit na základe kritérií, akými sú konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút. Musia sa zohladnit také objektívne faktory, akými sú obsah a dlzka trvania protisútazného správania, pocet a intenzita porusení, velkost dotknutého trhu a ujma, ktorú utrpel verejný hospodársky poriadok. Pri tejto analýze je potrebné zohladnit aj relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porusovanie (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, body 89 az 91). 266 Treba vsak pripomenút, ze Komisia je vzdy, ked sa rozhodne ulozit pokuty na základe práva hospodárskej sútaze, povinná dodrziavat vseobecné právne zásady, medzi ktoré patria zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, tak ako ich vykladajú súdy Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, Zb. s. II-3627, bod 315). 267 Podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309 a tam citovanú judikatúru). 268 V rozsahu, v akom je potrebné vychádzat z obratu podnikov zúcastnených na tom istom porusení na úcely urcenia pomerov medzi pokutami, ktoré im majú byt ulozené, obdobie, ktoré sa má vziat do úvahy, sa musí zistit tak, aby boli výsledné obraty co najpodobnejsie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 122). 269 Podla zásady proporcionality akty institúcií Spolocenstva nesmú prekracovat hranice toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cielov sledovaných daných právnou úpravou, co znamená, ze v prípade, ak existuje volba medzi viacerými vhodnými opatreniami, je potrebné pouzit opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a ze spôsobené tazkosti nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (rozsudky Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13, a z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 96). 270 V prejednávanej veci z odôvodnení 480 az 490 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa pri výpocte východiskových súm rozhodla v súlade s bodom 1 A usmernení k metóde stanovovania pokút uplatnit rozdielne zaobchádzanie vo vztahu k úcastníkom kartelu na základe ich schopnosti spôsobit ujmu hospodárskej sútazi. Na tento úcel Komisia rozdelila jednotlivé podniky do piatich skupín podla velkosti ich celosvetového obratu získaného z predaja RIP. V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, ze obraty týkajúce sa výlucne trhu EHP nepredstavujú spolahlivé kritérium posudzovania, kedze cielom spolocnej dohody bolo zabezpecit, aby japonskí výrobcovia nevstúpili na tento trh. 271 Pokial ide o referencný rok, z odôvodnení 481, 482 a 484 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pri urcovaní hodnoty celosvetového predaja pouzila údaje za rok 2001 v prípade zalobkyne a spolocností Fuji, Hitachi a Toshiba, zatial co v prípade európskych výrobcov pouzila ako referencný rok rok 2003, cize posledný celý rok porusenia. Východisková suma pokút v prípade zalobkyne a spolocností Fuji, Hitachi a Toshiba za obdobie ich úcasti na karteli ako jednotlivých podnikov bola tiez vypocítaná na základe ich obratu za rok 2001, zatial co východisková suma pokút v prípade európskych výrobcov bola vypocítaná na základe ich obratu za rok 2003. 272 Komisia teda z hladiska výberu referencného roka nezaobchádzala rovnako s japonskými výrobcami, vrátane zalobkyne, a s európskymi výrobcami. Preto je podla judikatúry citovanej v bode 267 vyssie potrebné posúdit, ci bolo toto rozdielne zaobchádzanie objektívne odôvodnené. 273 V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 482 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze pouzitie roka 2001 ako referencného roka v prípade zalobkyne bolo odôvodnené tým, ze pocas prevaznej casti obdobia porusenia sa zalobkyna zúcastnovala na karteli ako jednotlivý podnik, a nie prostredníctvom spolocného podniku TM T & D, ktorý v roku 2002 prebral cinnosti zalobkyne a spolocnosti Toshiba v oblasti RIP. 274 Na pojednávaní Komisia uviedla, ze jej cielom bolo zohladnit nerovné sútazné postavenie dvoch akcionárov spolocnosti TM T & D v case zalozenia tejto spolocnosti v dôsledku toho, ze podiel zalobkyne na celosvetovom trhu s RIP bol ovela väcsí ako podiel spolocnosti Toshiba. Komisia zastáva názor, ze vdaka tomu, ze vychádzala z posledného celého roka úcasti zalobkyne a spolocnosti Toshiba na karteli ako jednotlivých podnikov, cize z roka 2001, bola schopná zohladnit tento rozdiel pri výpocte pokút, co by nebolo mozné v prípade metódy spocívajúcej v rozdelení obratu spolocnosti TM T & D za rok 2003 medzi týchto dvoch akcionárov podla velkosti ich podielov v spolocnom podniku. 275 Ciel, na ktorý poukazuje Komisia, je legitímny, kedze umoznuje porovnat schopnost akcionárov spolocného podniku spôsobit ujmu hospodárskej sútazi pocas obdobia pred zalozením spolocného podniku. Z odôvodnenia 489 napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze ten istý ciel bol sledovaný v prípade spolocnosti Schneider, avsak neexistencia relevantných údajov o obrate tohto podniku za rok 2001 alebo 2003 viedla Komisiu k tomu, ze pouzila podiel spolocnosti Schneider na základnom imaní spolocného podniku ako východiskovú sumu pre jej pokutu. V prípade zalobkyne vsak boli k dispozícii relevantné údaje o obrate tak za rok 2001, ako aj za rok 2003. 276 Je vsak zrejmé, ze Komisia mohla na dosiahnutie svojho ciela pouzit iné metódy bez toho, aby z hladiska výberu referencného roka zaobchádzala s japonskými výrobcami a európskymi výrobcami rozdielne. Napríklad pri stanovovaní pokút v prípade zalobkyne a spolocnosti Toshiba za obdobie pred zalozením spolocnosti TM T & D Komisia mohla vychádzat z východiskovej sumu pokuty spolocnosti TM T & D, vypocítanej na základe jej obratu za rok 2003, a rozdelit ju medzi zalobkynu a spolocnost Toshiba podla pomeru predaja RIP, ktorý dosiahli pocas roka predchádzajúceho zalozeniu spolocného podniku, cize roka 2001. 277 Preto je potrebné konstatovat, ze skutocnost, ze Komisia chcela v prejednávanej veci pri výpocte pokút presne zohladnit pomerné postavenie zalobkyne a spolocnosti Toshiba, neodôvodnuje rozdielne zaobchádzanie so zalobkynou. 278 Vzhladom na to, co bolo uvedené vyssie, je potrebné konstatovat, ze Komisia tým, ze si zvolila rok 2001 za referencný rok na stanovenie hodnoty celosvetového predaja japonských výrobcov a na výpocet pokuty ulozenej zalobkyni za jej individuálnu úcast na karteli, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 279 Toto porusenie priamo spôsobuje neplatnost výpoctu pokuty ulozenej zalobkyni v clánku 2 písm. g) napadnutého rozhodnutia za jej úcast na karteli ako jednotlivého podniku a nepriamo - prostredníctvom stanovenia hodnoty celosvetového predaja a trhových podielov - ovplyvnuje výpocet pokuty ulozenej zalobkyni v clánku 2 písm. h) napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa obdobia existencie spolocnosti TM T & D. 280 Preto je potrebné vyhoviet piatemu zalobného dôvodu a v dôsledku toho zrusit clánok 2 písm. g) a h) napadnutého rozhodnutia. 281 Okrem toho nie je potrebné preskúmat siesty az dvanásty zalobný dôvod vznesený zalobkynou. Aj keby sa totiz týmto zalobným dôvodom vyhovelo, nebolo by mozné zrusit napadnuté rozhodnutie vo väcsom rozsahu ako v predchádzajúcom bode. 282 Napokon vzhladom na to, ze sa vyhovelo subsidiárnemu návrhu zalobkyne, nie je potrebné rozhodnút o jej subsidiárnejsom návrhu ani o jej návrhu na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania. O trovách 283 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 284 Vzhladom na to, ze návrh na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia bol zamietnutý, zalobkyna nemala úspech vo významnej casti svojich návrhov, hoci dosiahla úspech v inej casti týchto návrhov. 285 Za týchto okolností je potrebné rozhodnút, ze zalobkyna znása tri stvrtiny trov konania, ktoré vznikli úcastníkom konania v konaní pred Vseobecným súdom, a ze Komisia znása jednu stvrtinu týchto trov. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 2 písm. g) a h) rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Mitsubishi Electric Corp. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Mitsubishi Electric znása tri stvrtiny trov konania, ktoré vznikli úcastníkom konania v konaní pred Vseobecným súdom. 4. Európska komisia znása jednu stvrtinu trov konania, ktoré vznikli úcastníkom konania v konaní pred Vseobecným súdom. Pelikánová Jürimäe Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. júla 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Zalobkyna 2. Výrobky 3. Správne konanie 4. Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O hlavnom návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa vztahuje na zalobkynu a na spolocnost TM T & D O strnástom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia porusila právo zalobkyne na obhajobu a jej právo na spravodlivý proces tým, ze jej nesprístupnila dôkazy v jej neprospech a dôkazy v jej prospech Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O pätnástom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia porusila právo zalobkyne na obhajobu tým, ze neoznámila svoje závery týkajúce sa kompenzacnej teórie vlastnej spolocnej dohode Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O prvom, tretom a stvrtom zalobnom dôvode, ktoré sú zalozené na tom, ze Komisia nepreukázala, ze zalobkyna sa podielala na údajnom karteli, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked odmietla dôkazy vysvetlujúce neprítomnost zalobkyne na európskom trhu a nemoznost vstúpit na tento trh, a ze Komisia porusila pravidlá dokazovania tým, ze obrátila dôkazné bremeno, cím porusila prezumpciu neviny O dôkazoch predlozených spolocnostou ABB - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O potvrdení dôkazov predlozených spolocnostou ABB - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O mechanizme oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O dôkazoch, ktoré údajne vyvracajú existenciu spolocnej dohody - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O pridelovaní projektov RIP v EHP - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom Celkové posúdenie - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nepreukázala existenciu dohody porusujúcej clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O trinástom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nesprávne urcila dlzku trvania kartelu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom 2. O subsidiárnom návrhu na zrusenie clánku 2 písm. g) napadnutého rozhodnutia a clánku 2 písm. h) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXSuuMW6/L95220-8490TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXSuuMW6/L95220-8490TMP.html#Footref*