Vec T-132/07 Fuji Electric Co. Ltd proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Rozdelenie trhu - Dôkaz o porusení - Pripísatelnost protiprávneho správania - Dlzka trvania porusenia - Pokuty - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Podnik - Pojem - Hospodárska jednotka - Pripísanie porusení (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53) 2. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania - Rozsah dôkazného bremena (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53) 4. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Spôsob dokazovania - Pouzitie súboru nepriamych dôkazov (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53) 5. Hospodárska sútaz - Kartely - Dôkaz - Posúdenie dôkaznej hodnoty dokumentu - Kritériá (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53) 6. Právo Spolocenstva - Zásady - Základné práva - Prezumpcia neviny - Konanie vo veci hospodárskej sútaze - Uplatnitelnost (Jednotný európsky akt, preambula; clánok 6 ods. 2 EÚ; clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53; Charta základných práv Európskej únie, clánok 47) 7. Hospodárska sútaz - Kartely - Úcast na stretnutiach s protisútazným cielom (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53) 8. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Povinnost nan odpovedat - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 1/2003 clánok 18) 9. Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Fyzické alebo právnické osoby - Skutocnost, ze podnik, ktorému je urcené oznámenie o výhradách, pocas správneho konania uzná skutkové alebo právne okolnosti, ktoré odôvodnujú, aby mu bolo pripísané porusenie - Obmedzenie výkonu práva podat zalobu - Porusenie základných zásad zákonnosti a respektovania práva na obhajobu (Clánok 81 ES a clánok 230 stvrtý odsek ES; Charta základných práv Európskej únie, clánok 47 a clánok 52 ods. 1) 10. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53) 11. Zaloba o neplatnost - Dôvody - Porusenie podstatných formálnych nálezitostí - Preskúmanie súdom bez návrhu (Clánky 81 ES a 230 ES; Dohoda o EHP, clánok 53) 12. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost - Pripísanie materskej spolocnosti - Dôkazné bremeno Komisie (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Volná úvaha Komisie - Neobmedzená právomoc Vseobecného súdu - Moznost zohladnit doplnujúce informácie, ktoré nie sú uvedené v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pokuta [Clánky 263 ZFEÚ a 264 ZFEÚ; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 4, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 písm. a)] 14. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Oznámenie o výhradách - Predlozenie doplnujúcich dôkazov po zaslaní oznámenia o výhradách - Prípustnost - Podmienky (Clánok 81 ods. 1 ES) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Nevyhnutnost konania, ktoré Komisii ulahcilo zistenie porusenia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 26) 1. Clánok 81 ods. 1 ES tým, ze podnikom zakazuje uzavriet dohody alebo sa zúcastnit na zosúladených postupoch, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu, je urcený hospodárskym jednotkám, z ktorých kazdá pozostáva z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré dlhodobo sledujú konkrétny hospodársky ciel, a môze prispiet k spáchaniu porusenia uvedeného v tomto ustanovení. Na úcely ich uplatnenia a výkonu vsak rozhodnutia prijaté podla clánku 81 ES musia byt urcené subjektom, ktoré majú právnu subjektivitu. Ak teda Komisia prijme rozhodnutie podla clánku 81 ods. 1 ES, musí identifikovat fyzickú alebo právnickú osobu, ci fyzické alebo právnické osoby, ktoré mozno uznat za zodpovedné za správanie predmetného podniku a môzu byt z tohto dôvodu sankcionované a ktorým bude toto rozhodnutie urcené. (pozri body 56, 57) 2. Pokial mozno viacero osôb uznat za osobne zodpovedné za úcast jedného a toho istého podniku na porusení v zmysle práva hospodárskej sútaze, musia sa povazovat za solidárne zodpovedné za uvedené porusenie. Navyse za osobne a solidárne zodpovedné za úcast jediného a toho istého podniku na porusení mozno povazovat osobu, ktorá v okamihu spáchania porusenia bola priamo zodpovedná za uvedený podnik alebo ho priamo riadila, a osobu, ktorá z dôvodu, ze v okamihu spáchania porusenia skutocne ovládala túto prvú osobu a urcovala jej správanie na trhu, ten istý podnik v okamihu spáchania porusenia riadila nepriamo. Z toho vyplýva, ze zásadu osobnej zodpovednosti, podla ktorej môze byt akákolvek osoba povazovaná za zodpovednú len za svoje vlastné konanie, treba vykladat v tom zmysle, ze sa týka osobnej zodpovednosti tak osoby, ktorá v okamihu porusenia podnik priamo riadila, ako aj osoby, ktorá v tom istom case tento podnik riadila nepriamo. (pozri body 58, 59, 153) 3. V oblasti dôkazného bremena prislúcha jednak úcastníkovi konania alebo orgánu, ktorý namieta porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, predlozit dôkaz, ktorý z právneho hladiska dostatocne preukazuje skutkové okolnosti tvoriace porusenie, a jednak prinálezí podniku, ktorý uplatnuje prostriedok obhajoby proti konstatovaniu porusenia, predlozit dôkaz, ze podmienky uplatnenia tohto prostriedku obhajoby sú splnené, takze v takom prípade sa uvedený orgán musí opriet o iné dôkazy. Dlzka trvania porusenia je v zmysle clánku 81 ods. 1 ES základnou zlozkou pojmu porusenie, ktorej dôkazné bremeno zatazuje v prvom rade Komisiu. Toto rozdelenie dôkazného bremena sa vsak môze odlisovat, pokial skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden úcastník konania, môzu byt takej povahy, ze by druhého úcastníka konania zaväzovali predlozit vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredlozenie by umoznovalo dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno bolo unesené. (pozri body 84, 85) 4. Pokial ide o dôkazy, o ktoré sa Komisia môze opriet, v práve hospodárskej sútaze prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov. Vo väcsine prípadov preto existenciu protisútazného postupu alebo dohody mozno vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Takéto nepriame dôkazy a zhodné okolnosti umoznujú odhalit nielen existenciu protisútazných správaní a dohôd, ale tiez dlzku pokracujúceho protisútazného správania a obdobie, pocas ktorého sa dohoda uzavretá v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze uplatnovala. Je v kazdom prípade nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podlozenie pevného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu porusenia. Kazdý z dôkazov predlozených Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý znak skutkovej podstaty porusenia. Postacuje totiz, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení. Pokial ide o dlzku trvania porusenia, v prípade, ak neexistujú dôkazy spôsobilé priamo preukázat dlzku trvania porusenia, musí sa Komisia opriet prinajmensom o dôkazy, ktoré sa vztahujú na skutocnosti dostatocne blízke z casového hladiska tak, aby bolo mozné rozumne pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami. (pozri body 86, 87) 5. Pokial ide o dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznat rôznym dôkazom zhromazdeným v rámci porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, jediným relevantným kritériom pri posúdení dobrovolne predlozených dôkazov je ich vierohodnost. Podla vseobecných pravidiel dokazovania vierohodnost, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisí od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu. Osobitne je potrebné priznat velký význam okolnosti, ze dokument bol vyhotovený v bezprostrednej súvislosti so skutkovými okolnostami alebo priamym svedkom týchto okolností. Dokumenty, z ktorých vyplýva, ze sa uskutocnili kontakty medzi viacerými podnikmi a ze tieto podniky skutocne sledovali ciel vopred vylúcit akúkolvek neistotu, pokial ide o budúce správanie ich konkurentov, z právneho hladiska dostatocne preukazujú existenciu zosúladeného postupu. Okrem toho vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa v zásade musia povazovat za mimoriadne vierohodné dôkazy. (pozri bod 88) 6. Ak v konaní o zalobe o neplatnost podanej proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa konstatuje existencia porusenia práva hospodárskej sútaze a ktorým sa ukladajú pokuty subjektom, ktorým je toto rozhodnutie urcené, existuje pochybnost, musí byt na prospech subjektov, ktorým je rozhodnutie urcené, a súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala dané porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej akékolvek pochybnosti. V takejto situácii je totiz potrebné zohladnit zásadu prezumpcie neviny tak, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ludských právach, ktorá je súcastou základných práv, ktoré sú podla judikatúry Súdneho dvora, ktorá bola navyse potvrdená preambulou Jednotného európskeho aktu a clánkom 6 ods. 2 Zmluvy o zalození Európskej únie, ako aj clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie, chránené v právnom poriadku Európskej únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále. (pozri bod 89) 7. Podnik, ktorý sa verejne nedistancuje od výsledkov stretnutia, na ktorom sa zúcastnil, alebo od dohody, ktorej bol úcastníkom, je v zásade nadalej v celom rozsahu zodpovedný za svoju úcast na karteli. Pre podniky by bolo prílis jednoduché minimalizovat riziko zaplatenia vysokej pokuty, ak by mohli vyuzit kartelovú dohodu a potom dosiahnut znízenie pokuty z dôvodu, ze zohrávali len obmedzenú úlohu pri uskutocnovaní porusenia, hoci ich postoj podnecoval ostatné podniky k skodlivejsiemu správaniu sa v hospodárskej sútazi. Z toho vyplýva, ze aj keby dotknutý podnik nedodrziaval vsetky dohody uzatvorené v rámci kartelu, táto skutocnost bez dôkazu o tom, ze sa verejne distancoval od ostatných clenov kartelu, nestací na to, aby sa zbavil svojej zodpovednosti za svoju úcast na týchto dohodách a prostredníctvom týchto dohôd na konstatovanom porusení. (pozri bod 100) 8. Pravidlá hospodárskej sútaze nemozno vykladat v tom zmysle, ze dotknutá osoba je povinná odpovedat v správnom konaní na oznámenie o výhradách, ktoré jej zaslala Komisia. Z pravidiel, ktoré stanovujú práva a povinnosti podnikov v rámci správneho konania upraveného právom hospodárskej sútaze, ani z nijakej vseobecnej právnej zásady totiz nevyplýva týmto podnikom povinnost poskytnút Komisii informácie nad rámec informácií, ktoré od nich vyziadala podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003. Takáto povinnost by bola vzhladom na chýbajúci právny základ navyse tazko zlucitelná so zásadou respektovania práva na obhajobu, kedze by stazovala podanie zaloby na súd Únie osobe, ktorá z akéhokolvek dôvodu neodpovedala na oznámenie o výhradách. Hoci sa teda zákonnost rozhodnutia Komisie, ktorým sa konstatuje, ze urcitá osoba porusila pravidlá hospodárskej sútaze, a v dôsledku toho sa tejto osobe ukladá pokuta, môze posudzovat iba na základe skutkových a právnych okolností, ktoré existovali v case prijatia rozhodnutia, neznamená to, ze dotknutá osoba je povinná predlozit Komisii vo fáze správneho konania vsetky dokumenty, z ktorých chce vychádzat v konaní o zalobe o neplatnost podanej na súde proti rozhodnutiu prijatému na záver správneho konania. (pozri body 124, 158) 9. Ked sa v konaní o porusení pravidiel hospodárskej sútaze dotknutá osoba dobrovolne rozhodne spolupracovat a v rámci správneho konania výslovne alebo implicitne uzná skutkové alebo právne okolnosti, ktoré odôvodnujú pripísanie porusenia tejto osobe, samotný výkon jej práva podat zalobu podla clánku 230 stvrtého odseku ES tým nie je obmedzený. Bez výslovne stanoveného právneho základu by takéto obmedzenie bolo v rozpore so základnými zásadami zákonnosti a dodrzania práva na obhajobu. Navyse právo na úcinný prostriedok nápravy a na prístup k nestrannému súdu je zarucené v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie a podla clánku 52 ods. 1 tejto charty akékolvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byt stanovené zákonom. (pozri bod 159) 10. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré spôsobuje ujmu, musí umoznit vykonat úcinné preskúmanie jeho zákonnosti a musí poskytnút dotknutej osobe dostatok informácií na to, aby mohla zistit, ci je rozhodnutie dôvodné, a primeranost takého odôvodnenia sa musí posudzovat v závislosti od okolnosti veci, najmä od obsahu predmetného aktu, povahy uvedených dôvodov a záujmu, ktorý môzu mat osoby, ktorým je tento akt urcený, na získaní vysvetlení. Na splnenie uvedených funkcií musia z dostatocného odôvodnenia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy orgánu Únie, ktorý vydal predmetný akt. Ked je rozhodnutie podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore urcené viacerým subjektom a vyvoláva otázku pripísatelnosti porusenia, musí navyse obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým spomedzi nich, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. (pozri bod 162) 11. Skutocnost, ze zalobca v rámci zaloby o neplatnost rozhodnutia podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore uplatní hmotnoprávny zalobný dôvod zalozený na zjavne nesprávnom posúdení, a nie na neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia, cize zalobný dôvod týkajúci sa porusenia podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 230 ES, nebráni súdu v tom, aby uplatnil takýto dôvod z úradnej moci, kedze ide o dôvod verejného poriadku, ktorý sa môze alebo dokonca musí uplatnit z úradnej moci, pokial je dodrzaná zásada kontradiktórnosti. (pozri bod 163) 12. Na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze okolnost, ze dcérska spolocnost má vlastnú právnu subjektivitu, nepostacuje na vylúcenie moznosti, aby jej správanie bolo pripísané materskej spolocnosti, najmä ak dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstatnej casti uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost. Za týchto okolností Komisii v zásade prinálezí, aby preukázala, ze jedna alebo viaceré materské spolocnosti skutocne uplatnovali rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, a to na základe súhrnu skutkových okolností, medzi ktoré patrí najmä riadiaca právomoc jednej alebo viacerých materských spolocností vo vztahu k ich dcérskej spolocnosti. Vo vseobecnosti platí, ze ak materská spolocnost vlastní väcsinový podiel na základnom imaní dcérskej spolocnosti, môze skutocne uplatnovat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost a najmä na správanie tejto dcérskej spolocnosti na trhu. Napriek tomu mensinový podiel môze umoznit materskej spolocnosti skutocne uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, ak sú s ním spojené práva, ktoré prekracujú rámec práv, ktoré obvykle patria mensinovým akcionárom na úcely ochrany ich financných záujmov a ktoré vzhladom na súbor zhodných právnych alebo ekonomických nepriamych dôkazov svedcia o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na správanie dcérskej spolocnosti na trhu. Komisia teda môze preukázat skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu na základe súboru nepriamych dôkazov, aj ked kazdý z týchto dôkazov samostatne nemá dostatocnú dôkaznú hodnotu. Skutocné uplatnovanie riadiacej právomoci jednou alebo viacerými materskými spolocnostami vo vztahu k ich dcérskej spolocnosti mozno vyvodit priamo z uplatnovania príslusných zákonných ustanovení alebo z dohody medzi materskými spolocnosti uzatvorenej podla týchto zákonných ustanovení v súvislosti s riadením ich spolocnej dcérskej spolocnosti. Mieru úcasti materskej spolocnosti na riadení jej dcérskej spolocnosti mozno preukázat aj tým, ze vedúce funkcie v dcérskej spolocnosti zastáva mnoho osôb, ktoré zastávajú vedúce funkcie v materskej spolocnosti. Takáto kumulácia funkcií nevyhnutne poskytuje materskej spolocnosti moznost uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie jej dcérskej spolocnosti na trhu, kedze umoznuje clenom vedenia materskej spolocnosti, aby v rámci výkonu svojich riadiacich právomocí v rámci dcérskej spolocnosti zabezpecovali súlad správania dcérskej spolocnosti na trhu s usmerneniami stanovenými vedením materskej spolocnosti. Tento ciel mozno dosiahnut aj vtedy, ked clen alebo clenovia materskej spolocnosti, ktorí vykonávajú riadiace právomoci v rámci dcérskej spolocnosti, nekonajú ako zástupcovia materskej spolocnosti. Úcast jednej alebo viacerých materských spolocností na riadení dcérskej spolocnosti môze napokon vyplývat z ich vzájomného obchodnoprávneho vztahu. Ak je teda materská spolocnost tiez dodávatelom alebo zákazníkom svojej dcérskej spolocnosti, má velmi specifický záujem na riadení výrobných alebo distribucných cinností dcérskej spolocnosti, aby mohla úplne vyuzit pridanú hodnotu vytvorenú takto dosiahnutou vertikálnou integráciou. Okrem toho na pripísanie zodpovednosti za konanie dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti nie je potrebné preukázat, ze táto materská spolocnost sa priamo podielala na protiprávnom konaní alebo ze o nom vedela. Komisia je oprávnená adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti skupiny spolocností nie na základe toho, ze materská spolocnost podnecovala svoju dcérsku spolocnost k protiprávnemu konaniu, a uz vôbec nie na základe úcasti materskej spolocnosti na porusení, ale na základe toho, ze materská spolocnost a dcérska spolocnost sa v case spáchania porusenia správali na trhu jednotne. (pozri body 179 - 184, 196) 13. Okrem samotného preskúmania zákonnosti v rámci konania o zalobe o neplatnost podla clánku 263 ZFEÚ, ktoré umoznuje len zamietnutie zaloby o neplatnost alebo zrusenie napadnutého aktu v zmysle clánku 264 ZFEÚ, neobmedzená právomoc, ktorú má súd Únie, ho oprávnuje, aby s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti zmenil napadnutý akt aj bez toho, aby ho zrusil, s cielom zmenit napríklad výsku pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze v oblastiach, v ktorých Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy, pokial ide napríklad o mieru zvýsenia pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia alebo potreby zabezpecit odstrasujúci úcinok sankcie, alebo o posúdenie kvality a uzitocnosti spolupráce podniku pocas správneho konania, najmä vo vztahu k príspevkom iných podnikov, skutocnost, ze preskúmanie zákonnosti v rámci konania o zalobe o neplatnost podla clánku 263 ZFEÚ je obmedzené na urcenie, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, v zásade nebráni súdom Únie vo výkone ich neobmedzenej právomoci. V súvislosti so svojou neobmedzenou právomocou majú súdy Únie právomoc posúdit primeranost pokút vzhladom na kritériá stanovené v clánku 15 ods. 4 nariadenia c. 17 alebo prípadne v clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003. Toto posúdenie môze odôvodnovat predlozenie a zohladnenie doplnujúcich informácií, ktoré nie sú uvedené v rozhodnutí Komisie, ktorým sa ukladá pokuta. (pozri body 208, 209) 14. Oznámenie o výhradách musí umoznit dotknutým osobám skutocne sa oboznámit s konaním, ktoré im Komisia vytýka, pricom táto poziadavka je dodrzaná vtedy, ked konecné rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám porusenia odlisné od porusení uvedených v oznámení o výhradách a uvádza iba skutocnosti, ku ktorým mali dotknuté osoby prílezitost vyjadrit sa. Hoci porusenia vytýkané podniku v rozhodnutí nemôzu byt odlisné od porusení uvedených v oznámení o výhradách, neplatí to v prípade skutkových zistení, kedze vo vztahu k týmto skutkovým zisteniam stací, ak dotknuté podniky mali moznost vyjadrit sa ku vsetkým skutkovým zisteniam, ktoré smerujú proti nim. Nijaké ustanovenie totiz Komisii nezakazuje, aby po odoslaní oznámenia o výhradách oboznámila úcastníkov konania s novými listinami, ktoré podla jej názoru potvrdzujú jej tvrdenia, pokial podnikom poskytne nevyhnutnú lehotu na vyjadrenie sa k tejto otázke. (pozri bod 238) 15. Hoci je pravda, ze dátum predlozenia dôkazu Komisii má vplyv na posúdenie otázky, ci sa má tento dôkaz povazovat za dôkaz s významnou pridanou hodnotou, kedze táto klasifikácia závisí od toho, aké dôkazy Komisia v case jeho predlozenia uz má k dispozícii, samotná skutocnost, ze takýto dôkaz bol predlozený po dorucení oznámenia o výhradách, neznamená, ze napriek pokrocilému stádiu správneho konania nemôze predstavovat významnú pridanú hodnotu. V ziadosti podla oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch predlozenej po zaslaní oznámenia o výhradách sa podnik môze najmä zamerat na skutocnosti, ktoré podla jeho názoru neboli z právneho hladiska dostatocne preukázané, s cielom poskytnút významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz má k dispozícii. Okrem toho bod 26 oznámenia o spolupráci stanovuje len procesnú povinnost, ktorú musí Komisia splnit. Bod 26 nestanovuje, ze akákolvek spolupráca alebo súcinnost podniku pri preukazovaní porusenia nemôze mat nijakú hodnotu, ak k nej dôjde az po dorucení oznámenia o výhradách. Navyse takáto spolupráca môze byt velmi uzitocná v prípade, ak predlozené dôkazy Komisii predtým neboli známe a ak majú priamy vplyv na závaznost alebo dlzku trvania predpokladaného kartelu. (pozri body 239, 240) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 12. júla 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Rozdelenie trhu - Dôkaz o porusení - Pripísatelnost protiprávneho správania - Dlzka trvania porusenia - Pokuty - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca" Vo veci T-132/07, Fuji Electric Co. Ltd, predtým Fuji Electric Holdings Co. Ltd, právna nástupkyna spolocnosti Fuji Electric Systems Co. Ltd, so sídlom v Kawasaki (Japonsko), v zastúpení: P. Chappatte a P. Walter, solicitors, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Arbault, neskôr X. Lewis, J. Bourke a F. Ronkes Agerbeek, a napokon N. Khan a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Holmes, barrister, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) a na znízenie pokuty ulozenej spolocnostiam Fuji Electric Holdings a Fuji Electric Systems, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová (spravodajkyna), sudcovia K. Jürimäe a S. Soldevila Fragoso, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. februára 2010, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Okolnosti predchádzajúce sporu, ktoré vyplývajú najmä zo zistení uvedených Komisiou v rozhodnutí Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúcom sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), sú takéto. 1. Príslusné výrobky 2 Rozvádzace izolované plynom (dalej len "RIP") sa pouzívajú na riadenie energetických tokov v distribucných sietach elektrickej energie. Je to silnoprúdové zariadenie, ktoré sa pouzíva ako hlavný komponent v elektrárenských blokoch na klúc. 3 Elektrárenské bloky sú vedlajsie elektrárenské centrály, ktoré konvertujú elektrický prúd. Okrem transformátora sú súcastou týchto elektrárenských blokov riadiace systémy, reléový systém, batérie, istice a rozvádzace. Úlohou rozvádzaca je chránit transformátor pred pretazením alebo izolovat obvod a nefunkcný transformátor. 4 Rozvádzace môzu byt izolované plynom, vzduchom alebo mat hybridnú izoláciu s kombináciou obidvoch uvedených techník. RIP sa predávajú na celom svete ako neoddelitelné súcasti elektrárenských blokov na klúc alebo ako súciastky, ktoré musia byt súcastou týchto blokov. Predstavujú priblizne 30 az 60 % celkovej ceny týchto blokov. 5 Napadnuté rozhodnutie sa týka projektov RIP s napätím 72,5 kV alebo viac (dalej len "projekty RIP"), ktoré zahrnajú RIP ako samostatné výrobky, vrátane vsetkých súvisiacich sluzieb (doprava, instalácia, skúsky, izolácia, atd.), a elektrárenské bloky na klúc obsahujúce RIP, ktoré zahrnajú RIP a dalsie komponenty elektrárenských blokov, ako sú transformátory a vsetky súvisiace sluzby (doprava, elektroinstalácia, instalácia, izolácia, atd.). 2. Dotknuté podniky 6 Fuji Electric Holdings Co. Ltd (dalej len "FEH") je holdingovou spolocnostou skupiny Fuji, ktorá riadi styri prevádzkové dcérske spolocnosti, medzi ktoré patrí Fuji Electric Systems Co. Ltd (dalej len "FES"). Skupina Fuji vyrába a predáva sirokú skálu výrobkov, vrátane projektov RIP. Cinnosti skupiny Fuji v oblasti RIP vykonávali okrem iného FEH a FES. 7 Dna 1. októbra 2002 skupina Fuji previedla svoje cinnosti v oblasti RIP na spolocnost Japan AE Power Systems Corporation (dalej len "JAEPS"), ktorá je spolocným podnikom, v ktorom Fuji vlastní 30 % akcií, pricom ostatné akcie spolocného podniku vlastnia Hitachi Ltd a Meidensha Corporation v podieloch 50 % a 20 %. 3. Správne konanie 8 Dna 3. marca 2004 ABB Ltd (dalej len "ABB") informovala Komisiu o protisútazných praktikách v odvetví projektov RIP a podala ústnu ziadost o oslobodenie od pokút v súlade s oznámením Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 9 Praktiky ohlásené spolocnostou ABB spocívali v koordinácii predaja projektov RIP na celosvetovej úrovni, pricom islo o rozdelenie trhov, pridelovanie kvót a zachovanie príslusných trhových podielov, pridelovanie projektov RIP urceným výrobcom a o manipuláciu verejných obchodných sútazí (koordinovaný postup pri predkladaní sútazných návrhov), aby zákazky získali títo výrobcovia, o urcovanie cien prostredníctvom komplexných dohôd týkajúcich sa projektov RIP, ktoré neboli pridelené, o vypovedanie licencných zmlúv so spolocnostami, ktoré neboli clenmi kartelu, a o výmenu citlivých informácií týkajúcich sa trhu. 10 Ústna ziadost o oslobodenie od pokút, ktorú podala ABB, bola 7. mája 2004 doplnená najmä ústnymi vyjadreniami a listinnými dôkazmi. Dna 25. apríla 2004 Komisia podmienecne priznala spolocnosti ABB oslobodenie. 11 Na základe vyhlásení spolocnosti ABB Komisia zacala vysetrovanie a 11. a 12. mája 2004 uskutocnila inspekcie v priestoroch viacerých spolocností pôsobiacich v odvetví RIP. 12 V období medzi 14. a 25. májom 2004 skupina Areva spolupracovala s Komisiou a podla oznámenia o spolupráci jej poskytla rôzne listinné dôkazy a informácie. 13 Dna 30. júla 2004 skupina, ktorej materskou spolocnostou bola VA Technologie AG (dalej len "skupina VA Tech"), spolupracovala s Komisiou a podla oznámenia o spolupráci jej poskytla rôzne listinné dôkazy a informácie. 14 Od 9. septembra 2004 zástupcovia skupiny Hitachi alebo spolocnosti JAEPS tiez spolupracovali s Komisiou a podla oznámenia o spolupráci jej poskytli rôzne listinné dôkazy a informácie. 15 Dna 4. októbra 2004 FEH a FES odpovedali na ziadost o informácie, ktoré im Komisia zaslala podla clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (dalej len "odpoved na ziadost o informácie zo 4. októbra 2004"). V ten istý den ABB tiez odpovedala na ziadost Komisie o informácie. 16 Dna 4. novembra 2004 Mitsubishi Electric System Corp. (dalej len "Melco") zaslala Komisii ziadost podla oznámenia o spolupráci v súvislosti so svojou "správou o svojej úcasti na niektorých dohodách týkajúcich sa trhu [projektov] RIP". 17 Dna 5. novembra 2004 skupina Areva zaslala svoju odpoved na ziadost Komisie o informácie. 18 Dna 20. apríla 2006 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo dorucené spolocnostiam FEH a FES, ako aj spolocnostiam ABB, Alstom SA, Areva SA, Areva T & D AG, Areva T & D Holding SA a Areva T & D SA (dalej spolocne len "spolocnosti skupiny Areva"), Hitachi a Hitachi Europe Ltd (dalej spolocne len "spolocnosti skupiny Hitachi"), JAEPS, Melco, Nuova Magrini Galileo SpA, Schneider Electric SA (dalej len "Schneider"), Siemens AG, Toshiba Corp. a piatim spolocnostiam skupiny VA Tech, vrátane spolocnosti VA Technologie. 19 Dna 30. júna 2006 FEH a FES zaslali Komisii v stanovenej lehote svoje pripomienky k oznámeniu o výhradách. V prílohe svojej odpovede na oznámenie o výhradách predlozili viaceré vyhlásenia a dokumenty, v prípade ktorých poziadali o dôverné zaobchádzanie. ABB, Alstom, spolocnosti skupiny Areva, spolocnosti skupiny Hitachi alebo JAEPS, Melco, Schneider, Siemens AG Österreich, Siemens a Toshiba tiez v stanovenej lehote písomne odpovedali na oznámenie o výhradách. 20 Listom z 12. júla 2006 FEH a FES spolupracovali s Komisiou a podla oznámenia o spolupráci jej poskytli rôzne listinné dôkazy a informácie. 21 Dna 14. júla 2006 ABB zaslala Komisii "doplnenie odpovede na oznámenie o výhradách". 22 Komisia 18. a 19. júla 2006 uskutocnila vypocutie spolocností, ktorým bolo zaslané oznámenie o výhradách. 23 Dna 25. augusta 2006 Komisia sprístupnila úcastníkom konania na pripomienkovanie výnatky z nedôverného znenia odpovede spolocností FEH a FES na oznámenie o výhradách, ziadost spolocností FEH a FES z 12. júla 2006 podla oznámenia o spolupráci, doplnenie odpovede spolocnosti ABB na oznámenie o výhradách a dalsie dokumenty. 24 Dna 11. septembra 2006 FEH a FES predlozili pripomienky k doplneniu odpovede spolocnosti ABB na oznámenie o výhradách. 25 Listom z 29. septembra 2006 FEH a FES zaslali Komisii dalsiu svedeckú výpoved jedného zo svojich bývalých zamestnancov, pána M. H. 26 Listom z 10. novembra 2006 FEH a FES zaslali Komisii svoje pripomienky ku komentárom týkajúcim sa riadenia spolocnosti JAEPS, ktoré skupiny Hitachi alebo JAEPS zaslali Komisii listom z 29. septembra 2006. 27 Listom zo 14. novembra 2006 Komisia poziadala spolocnosti FEH a FES o doplnujúce komentáre k viacerým dôkazom, ktoré tieto spolocnosti povazovali za relevantné pre konecné rozhodnutie. FEH a FES odpovedali listom z 21. novembra 2006. 4. Napadnuté rozhodnutie 28 Dna 24. januára 2007 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 10. januára 2008 (Ú. v. EÚ C 5, s. 7). Toto rozhodnutie bolo spolocnostiam FEH a FES dorucené 9. februára 2007. 29 Okrem spolocností FEH a FES bolo napadnuté rozhodnutie zaslané spolocnostiam ABB, Alstom, spolocnostiam skupiny Areva, spolocnostiam skupiny Hitachi, spolocnostiam JAEPS, Melco, Nuova Magrini Galileo, Schneider, Siemens, Siemens AG Österreich, Siemens Transmission & Distribution Ltd (dalej len "Reyrolle"), Siemens Transmission & Distribution SA, Toshiba a VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG. 30 V odôvodneniach c. 113 az 123 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, koordinovali podla dohodnutých pravidiel rozdelovanie projektov RIP na celosvetovej úrovni s výnimkou niektorých trhov, aby zachovali kvóty odzrkadlujúce do velkej miery ich odhadované historické podiely na trhu. Poukázala na to, ze pridelovanie projektov RIP sa uskutocnovalo na základe spolocnej "japonskej" kvóty a spolocnej "európskej" kvóty, ktoré si potom japonskí a európski výrobcovia museli medzi sebou rozdelit. Dohoda podpísaná vo Viedni 15. apríla 1988 (dalej len "dohoda GQ") upravovala pravidlá umoznujúce pridelit projekty RIP bud japonským výrobcom, alebo európskym výrobcom a zahrnút ich hodnotu do príslusnej kvóty. V odôvodneniach c. 124 az 132 napadnutého rozhodnutia Komisia navyse uviedla, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, uzavreli nepísanú dohodu (dalej len "spolocná dohoda"), na základe ktorej projekty RIP jednak v Japonsku a jednak v krajinách európskych clenov kartelu - oznacovaných spolocne ako "domovské krajiny" projektov RIP - boli vyhradené jednotlivým japonským a európskym clenom kartelu. Projekty RIP v "domovských krajinách" neboli predmetom výmeny informácií medzi týmito dvoma skupinami a neboli zahrnuté do príslusných kvót. 31 Dohoda GQ obsahovala tiez pravidlá týkajúce sa výmeny informácií nevyhnutných na fungovanie kartelu medzi oboma skupinami výrobcov, ktorú zabezpecovali najmä tajomníci uvedených skupín, pravidlá manipulácie dotknutých verejných obchodných sútazí a pravidlá stanovovania cien za projekty RIP, ktoré nemohli byt pridelené. Podla znenia prílohy 2 sa dohoda GQ uplatnovala celosvetovo okrem Spojených státov, Kanady, Japonska a 17 krajín západnej Európy. Navyse na základe spolocnej dohody boli projekty RIP v iných európskych krajinách nez v "domovských krajinách" tiez vyhradené európskej skupine, kedze japonskí výrobcovia sa zaviazali nepredkladat ponuky na projekty RIP v Európe. 32 Podla Komisie sa rozdelovanie projektov RIP medzi európskych výrobcov riadilo dohodou podpísanou rovnako vo Viedni 15. apríla 1988, nazvanou "E-Group Operation Agreement for GQ Agreement" (Dohoda skupiny E, ktorou sa vykonáva dohoda GQ) (dalej len "dohoda EQ"). Stanovovala, ze rozdelovanie projektov RIP v Európe sa riadi tými istými pravidlami a postupmi ako rozdelovanie projektov RIP v ostatných krajinách. Projekty RIP v Európe museli byt najmä tiez oznámené, zaznamenané, pridelené, zoradené alebo im bola urcená minimálna cena. 33 V odôvodnení c. 142 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze v dohode GQ a v dohode EQ, ako aj na úcely organizácie kartelu boli jednotliví clenovia kartelu oznacení kódom zlozeným z císiel v prípade európskych clenov a z písmen v prípade japonských clenov. Pôvodné kódy boli od júla 2002 nahradené císlami. 34 V clánku 1 písm. g) napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze FEH porusila clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (dalej len "Dohoda o EHP") tým, ze sa podielala na súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví RIP v EHP v období od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004, a v clánku 1 písm. h) napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze FES sa zúcastnila na porusení v tom istom období. Okrem toho v clánku 1 písm. k) napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze JAEPS sa podielala na tom istom porusení v období od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004. 35 Za porusenia konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bola spolocnostiam FEH a FES v clánku 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia ulozená pokuta vo výske 2 400 000 eur, za ktorú zodpovedali spolocne a nerozdielne, a v clánku 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia pokuta vo výske 1 350 000 eur, za ktorú zodpovedali spolocne a nerozdielne so spolocnostami JAEPS a Hitachi. Konanie a návrhy úcastníkov konania 36 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 19. apríla 2007 FEH a FES podali zalobu, ktorou sa zacalo toto konanie. V tomto návrhu osobitne uviedli, ze návrh, jeho prílohy a dokumenty podané do kancelárie obsahujú dôverné informácie, s ktorými sa musí vo vztahu k tretím osobám zaobchádzat dôverne. 37 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (druhá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu polozil úcastníkom konania písomné otázky a poziadal ich, aby predlozili dokumenty. Úcastníci konania odpovedali v stanovenej lehote. 38 Listom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 26. januára 2010 FEH a FES predlozili niektoré pripomienky k správe pre pojednávanie, ktorá im bola zaslaná 11. januára 2010, týkajúce sa okamihu, ked previedli svoje cinnosti v oblasti RIP na spolocnost JAEPS a ked získali podiel v spolocnosti JAEPS. 39 Ústne prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní konanom 9. februára 2010. FEH a FES najmä uviedli, ze nemali v úmysle v rámci pripomienok k správe pre pojednávanie incidencne uplatnit v konaní pred Vseobecným súdom tvrdenie, ze napadnuté rozhodnutie je poznacené nesprávnym posúdením skutkového stavu z dôvodu, ze sa v nom konstatuje, ze FES bola ako materská spolocnost spolocnosti JAEPS zodpovedná za úcast oddelenia spolocnosti JAEPS pre RIP na porusení v období od 1. októbra 2002 do 30. septembra 2003. Na pojednávaní Vseobecný súd prijal nové opatrenie na zabezpecenie priebehu konania a vyzval spolocnosti FEH a FES, aby objasnili predmet svojej ziadosti o dôverné zaobchádzanie uvedenej v návrhu (pozri bod 36 vyssie). Pripomienky spolocností FEH a FES a vyssie uvedené opatrenie na zabezpecenie priebehu konania boli zaznamenané v zápisnici o pojednávaní. Listom z 23. februára 2010 FEH a FES v stanovenej lehote objasnili predmet svojej ziadosti o dôverné zaobchádzanie. 40 Ústna cast konania bola ukoncená 3. marca 2010. 41 Uznesením z 25. novembra 2010 bola ústna cast konania opät otvorená a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 rokovacieho poriadku Vseobecný súd zaslal úcastníkom konania dalsie otázky. Úcastníci konania boli najmä vyzvaní, aby sa vyjadrili k dôsledkom, ktoré vyplývajú pre prejednávanú vec z bodov 87 az 92 rozsudku Súdneho dvora z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia (C-407/08 P). Úcastníci konania odpovedali na otázky Vseobecného súdu v stanovenej lehote. 42 Ústna cast konania bola ukoncená 10. januára 2011. 43 Listom z 22. júna 2011 zástupca spolocností FEH a FES - spolu s predlozením príslusných dokumentov - informoval Vseobecný súd, ze od 1. apríla 2011 FES zanikla v dôsledku zlúcenia so spolocnostou FEH, ktorá zmenila svoj názov a v súcasnosti sa nazýva Fuji Electric Co. Ltd (dalej len "zalobkyna"). Rozhodnutím predsedu druhej komory Vseobecného súdu z 29. júna 2011 bol tento list zalozený do spisu, o com bola Komisia riadne informovaná. 44 Zalobkyna, ktorá sa predtým nazývala FEH a ktorá je právnou nástupníckou spolocnosti FES, navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 písm. g) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze porusenie pripísané spolocnosti FEH uvedeným ustanovením pokracovalo po septembri 2000, - zrusil clánok 1 písm. h) napadnutého rozhodnutia, - zrusil clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ním spolocnosti FES pripisuje solidárna zodpovednost za zaplatenie ulozenej pokuty, - zrusil clánok 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ním spolocnostiam FEH a FES pripisuje solidárna zodpovednost za zaplatenie ulozenej pokuty, - znízil pokutu ulozenú spolocnostiam FEH a FES, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 45 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 46 Hoci FEH a FES podali prejednávanú zalobu spolocne, ich záujmy v konaní o tejto zalobe neboli totozné a zhodovali sa len ciastocne, ako je zrejmé z bodov zaloby, v ktorých je zhrnutý úcel tohto konania. Od 1. apríla 2011 sa vsak záujmy spolocností FEH a FES spájajú v osobe zalobkyne. 47 V prejednávanej veci zalobkyna v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd zrusil tak clánok 1 písm. g) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia konstatovala, ze FEH je osobne zodpovedná za porusenie v období od septembra 2000 do 30. septembra 2002, ako aj clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia následne ulozila spolocnosti FEH pokutu vo výske 2 400 000 eur, za zaplatenie ktorej zodpovedá FEH spolocne a nerozdielne so spolocnostou FES. Na podporu tohto zalobného návrhu zalobkyna uvádza prvé tri zalobné dôvody, ktoré sú zalozené na zjavne nesprávnom posúdení a na porusení práva na spravodlivý proces a zásady prezumpcie neviny, na porusení pravidiel týkajúcich sa rozdelenia dôkazného bremena a na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. 48 Zalobkyna dalej navrhuje, aby Vseobecný súd zrusil tak clánok 1 písm. h) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia konstatovala, ze FES je osobne zodpovedná za porusenie v období od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004, ako aj clánok 2 písm. d) a f) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia následne ulozila spolocnosti FES pokutu vo výske 2 400 000 eur, za zaplatenie ktorej zodpovedá FES spolocne a nerozdielne so spolocnostou FEH, a pokutu vo výske 1 350 000 eur, za zaplatenie ktorej zodpovedá FES spolocne a nerozdielne so spolocnostami FEH, JAEPS a Hitachi. Na podporu tohto zalobného návrhu zalobkyna uvádza stvrtý zalobný dôvod, ktorý je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení. 49 Zalobkyna dalej navrhuje, aby Vseobecný súd zrusil 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia vychádzala z konstatovania, ze mozno vyvodit osobnú zodpovednost spolocností FEH a FES za úcast spolocnosti JAEPS na porusení v období od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004, a v rozsahu, v akom Komisia následne ulozila týmto spolocnostiam pokutu vo výske 1 350 000 eur, za zaplatenie ktorej zodpovedá spolocne a nerozdielne zalobkyna, JAEPS a Hitachi. Na podporu tohto zalobného návrhu zalobkyna uvádza stvrtý a piaty zalobný dôvod, ktoré sú zalozené na zjavne nesprávnom posúdení. 50 Zalobkyna napokon navrhuje znízit pokuty ulozené spolocnostiam FEH a FES v clánku 2 písm. d) a f) napadnutého rozhodnutia. Na podporu tohto zalobného návrhu zalobkyna uvádza argumentáciu v rámci siesteho zalobného dôvodu. 1. O návrhoch na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia 51 Na podporu svojich návrhov na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia zalobkyna uvádza pät zalobných dôvodov. 52 V rámci prvých troch zalobných dôvodov zalobkyna v podstate tvrdí, ze clánok 1 písm. g) a clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia by sa mali zrusit v rozsahu, v akom Komisia konstatovala alebo vychádzala z konstatovania, ze FES porusovala clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP v období od septembra 2000 do 30. septembra 2002, ked skupina Fuji previedla svoje cinnosti v oblasti RIP na spolocnost JAEPS. V rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porusila právo na spravodlivý proces, zásadu prezumpcie neviny a zásadu in dubio pro reo tým, ze v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze FEH sa zúcastnovala na karteli vytvorenom dohodou GQ aj po stretnutí japonských clenov, ktoré sa uskutocnilo "v alebo okolo" septembra 2000. V rámci druhého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila pravidlá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena. V rámci tretieho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 53 V rámci stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze clánok 1 písm. h) a clánok 2 písm. d) a f) napadnutého rozhodnutia by sa v rozsahu, v akom Komisia konstatovala, ze FES je spolocne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie ulozených pokút, mali zrusit, kedze tieto clánky sú zalozené na zjavne nesprávnom posúdení skutkových okolností veci, podla ktorého by bolo mozné konstatovat, ze FES je osobne zodpovedná za porusenie v období od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004. 54 V rámci piateho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze clánok 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia by sa mal zrusit v rozsahu, v akom je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení skutkových okolností veci, podla ktorého mozno konstatovat, ze FEH a FES ako materské spolocnosti spolocnosti JAEPS by mohli by osobne a spolocne a nerozdielne so spolocnostami Hitachi a JAEPS zodpovedné za porusenie v období od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004. Úvodné poznámky o podnikoch, ktoré sa podielali na porusení konstatovanom v clánku 1 písm. g) a h) napadnutého rozhodnutia, a o zodpovednosti spolocností FEH a FES, ktorá vznikla z tohto dôvodu 55 Pred preskúmaním prvých piatich zalobných dôvodov zalobkyne je vhodné vymedzit podniky, za úcast ktorých na porusení bola v clánku 1 písm. g) a h) napadnutého rozhodnutia vyvodená zodpovednost spolocností FEH a FES. 56 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze právo hospodárskej sútaze je urcené "podnikom" a ze v tomto kontexte treba pod pojmom "podnik" rozumiet hospodársku jednotku z hladiska predmetu predmetného porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, 170/83, Zb. s. 2999, bod 11; rozsudky Súdu prvého stupna z 29. júna 2000, DSG/Komisia, T-234/95, Zb. s. II-2603, bod 124, a z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 85). Clánok 81 ods. 1 ES tým, ze podnikom zakazuje najmä uzavriet dohody alebo sa zúcastnit na zosúladených postupoch, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu, je urcený hospodárskym jednotkám, z ktorých kazdá pozostáva z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré dlhodobo sledujú konkrétny hospodársky ciel, a môze prispiet k spáchaniu porusenia uvedeného v týchto ustanoveniach (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, T-6/89, Zb. s. II-1623, bod 235, a z 10. marca 1992, Shell/Komisia, T-11/89, Zb. s. II-757, bod 311). 57 Na úcely ich uplatnenia a výkonu vsak rozhodnutia prijaté podla clánku 81 ES musia byt urcené subjektom, ktoré majú právnu subjektivitu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 978, a z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T-112/05, Zb. s. II-5049, bod 59). Ak teda Komisia prijme rozhodnutie podla clánku 81 ods. 1 ES, musí identifikovat fyzickú alebo právnickú osobu, ci fyzické alebo právnické osoby, ktoré mozno uznat za zodpovedné za správanie predmetného podniku a môzu byt z tohto dôvodu sankcionované a ktorým bude toto rozhodnutie urcené (pozri v tomto zmysle rozsudok Hydrotherm Gerätebau, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 11). 58 V súlade so zásadou osobnej zodpovednosti (rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, body 131 az 141; z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 78, a z 11. decembra 2007, ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 39; pozri tiez návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku ETI a i., uz citovanému, Zb. s. I-10896, bod 71 a nasl.), podla ktorej môze byt akákolvek osoba povazovaná za zodpovednú len za svoje vlastné konanie (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cosmas k rozsudku Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovanému, Zb. s. I-4130, bod 74), v zásade prislúcha osobe, ktorá riadila podnik v okamihu, ked sa zúcastnil na porusení, zodpovednost za toto porusenie, aj ked v case prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie za uvedený podnik zodpovedala alebo ho riadila iná osoba (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 27, a Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 37; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 79). 59 Podla judikatúry, pokial mozno viacero osôb uznat za osobne zodpovedné za úcast jedného a toho istého podniku na porusení v zmysle práva hospodárskej sútaze, musia sa povazovat za solidárne zodpovedné za uvedené porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, Zb. s. 223, bod 41, a zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, body 33 a 34; rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, body 54, 524 a 525; z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 62, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 57 az 62). Z týchto rozsudkov navyse vyplýva, ze za osobne a solidárne zodpovedné za úcast jediného a toho istého podniku na porusení mozno povazovat osobu, ktorá v okamihu spáchania porusenia bola priamo zodpovedná za uvedený podnik alebo ho priamo riadila, a osobu, ktorá z dôvodu, ze v okamihu spáchania porusenia skutocne ovládala túto prvú osobu a urcovala jej správanie na trhu, ten istý podnik v okamihu spáchania porusenia riadila nepriamo (pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, body 40, 43 a 44). Z toho vyplýva, ze judikatúru citovanú v bode 58 vyssie treba vykladat v tom zmysle, ze sa týka osobnej zodpovednosti tak osoby, ktorá v okamihu porusenia podnik priamo riadila, ako aj osoby, ktorá v tom istom case tento podnik riadila nepriamo. 60 Judikatúra citovaná v bodoch 56 az 59 vyssie sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 Dohody o EHP a na rozhodnutia Komisie prijaté podla tohto clánku. 61 Z napadnutého rozhodnutia a najmä z opisu "výrobného odvetvia, ktoré je predmetom konania," uvedeného v odôvodneniach c. 5 az 87 a z opisu "podnikov, ktoré sú predmetom konania," uvedeného v odôvodneniach c. 28 az 44 a 482 a "rozdielneho zaobchádzania" s týmito podnikmi vyplýva, ze Komisia medzi podnikmi, ktoré sa podielali na porusení konstatovanom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, rozlísila jednak jednotnú organizáciu osobných, hmotných a nehmotných zloziek, ktorá vykonávala cinnosti skupiny Fuji v oblasti RIP v období od 15. apríla 1988 do 30. septembra 2002 (dalej len "prvý dotknutý podnik"), a jednak jednotnú organizáciu osobných, hmotných a nehmotných zloziek, ktorá vykonávala cinnosti skupiny Fuji a spolocností Hitachi a Meidensha v oblasti RIP - ktoré boli prevedené na spolocnost JAEPS - v období od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004 (dalej len "druhý dotknutý podnik"). 62 Z odôvodnenia c. 379 napadnutého rozhodnutia je navyse zrejmé, ze FEH a FES boli uznané za osobne a spolocne a nerozdielne zodpovedné za úcast prvého dotknutého podniku na porusení od 15. apríla 1988 do 30. septembra 2002. Z odôvodnení c. 32, 33 a 373 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zodpovednost, ktorá z tohto dôvodu vznikla spolocnostiam FEH a FES, vyplýva zo skutocnosti, ze v tomto období "viedli" alebo riadili "okrem iných spolocností" prvý dotknutý podnik a ze v dôsledku toho sa priamo podielali na úcasti tohto podniku na porusení. 63 Z odôvodnenia c. 380 napadnutého rozhodnutia dalej vyplýva, ze FEH a FES boli uznané za osobne a spolocne a nerozdielne zodpovedné so spolocnostami Hitachi a JAEPS za úcast druhého dotknutého podniku na porusení v období od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004. Okrem toho najmä z odôvodnení c. 380, 385 a 402 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zodpovednost, ktorá z tohto dôvodu vznikla spolocnostiam FEH a FES, vyplýva výlucne zo skutocnosti, ze tieto spolocnosti spolu so spolocnostou Hitachi urcovali správanie spolocnosti JAEPS - ich spolocnej dcérskej spolocnosti, ktorá priamo riadila druhý dotknutý podnik -na trhu a ze v dôsledku toho sa ako materské spolocnosti spolocnosti JAEPS nepriamo podielali na úcasti tohto podniku na porusení. 64 Prvých pät zalobných dôvodov zalobkyne treba skúmat vzhladom na vyssie uvedené úvahy. Z dôvodov úcelnosti a hospodárnosti konania je vhodné spolocne preskúmat prvé dva zalobné dôvody zalozené na zjavne nesprávnom posúdení a na porusení práva na spravodlivý proces, zásady prezumpcie neviny a zásady in dubio pro reo a na porusení pravidiel týkajúcich sa rozdelenia dôkazného bremena. O prvom a druhom zalobnom dôvode, ktoré sú zalozené na zjavne nesprávnom posúdení, na porusení práva na spravodlivý proces, zásady prezumpcie neviny a zásady in dubio pro reo a na porusení pravidiel týkajúcich sa rozdelenia dôkazného bremena Tvrdenia úcastníkov konania 65 V rámci prvého a druhého zalobného dôvodu zalobkyna v podstate vytýka Komisii, ze sa viackrát dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a ze porusila pravidlá týkajúce sa rozdelenie dôkazného bremena, kedze v clánku 1 písm. g) napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze FEH je osobne zodpovedná za úcast prvého dotknutého podniku na porusení v období od stretnutia japonských clenov, ktoré sa uskutocnilo "v alebo okolo" septembra 2000, do 30. septembra 2002, ked skupina Fuji previedla svoje cinnosti v oblasti RIP na spolocnost JAEPS, a kedze v clánku 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia Komisia v dôsledku toho ulozila spolocnosti FEH spolocne a nerozdielne so spolocnostou FES pokutu vo výske 2 400 000 eur. Komisia z právneho hladiska dostatocne nesplnila svoju povinnost preukázat, ze prvý dotknutý podnik sa nadalej podielal na "karteli vyplývajúcom z dohody GQ", ktorý pokracoval po stretnutí japonských clenov, ktoré sa uskutocnilo "v alebo okolo" septembra 2000. Zalobkyna dalej tvrdí, ze úvahy Komisie sú v tomto smere poznacené viacnásobným zjavne nesprávnym posúdením dôkazov. 66 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne a navrhuje zamietnut prvý a druhý zalobný dôvod. Posúdenie Vseobecným súdom 67 Pred vecným posúdením prvého a druhého zalobného dôvodu je potrebné urcit konkrétnu spornú otázku, na ktorej sú zalozené tieto zalobné dôvody, ako aj sporné odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a pripomenút pravidlá týkajúce sa dôkazu o porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP a dôkazu o úcasti podniku na takom porusení. - O konkrétnej spornej otázke, na ktorej je zalozený prvý a druhý zalobný dôvod 68 V prejednávanej veci zalobkyna nespochybnuje úcast prvého dotknutého podniku na porusení od 15. apríla 1988 do septembra 2000 ani osobnú zodpovednost, ktorá z dôvodu tejto úcasti vznikla spolocnosti FEH. Okrem toho zalobkyna nepopiera, ze FEH s dalsími spolocnostami riadila prvý dotknutý podnik od septembra 2000 do 30. septembra 2002. 69 Okrem toho, hoci zalobkyna dôsledne odlisuje "kartel vyplývajúci z dohody GQ", ktorý sa skoncil po odchode spolocností Siemens a Hitachi, od "kartelu vyplývajúceho z nového plánu", ktorý sa zacal v polovici roka 2002, neuvádza konkrétne zalobné dôvody alebo tvrdenia, ktoré by spochybnovali konstatovania Komisie uvedené v odôvodneniach c. 2, 3, 248, a 270 az 299 napadnutého rozhodnutia, ze rôzne po sebe nasledujúce dohody a zosúladené postupy v období od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004 boli len rôznymi prejavmi jediného a spolocného plánu. V dôsledku toho nemozno konstatovat, ze zalobkyna v rámci prvého a druhého zalobného dôvodu nálezite spochybnila tieto konstatovania, a teda nálezite spochybnila skutocnost, ze islo o jediné a pokracujúce porusenie. 70 Zalobkyna napokon nepopiera, ze druhý dotknutý podnik sa podielal na porusení od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004. Zalobkyna iba popiera, ze spolocnosti FEH mohla vzniknút akákolvek zodpovednost a ze z tohto dôvodu jej mohla byt ulozená pokuta, kedze FEH neurcovala správanie spolocnosti JAEPS na trhu a v dôsledku toho sa ako materská spolocnost spolocnosti JAEPS nepodielala na úcasti druhého dotknutého podniku na porusení (pozri bod 173 a nasl. nizsie). 71 Na druhej strane zalobkyna vytýka Komisii, ze nesprávne posúdila dôkazy, ktoré jej boli predlozené, a ze porusila právo na spravodlivý proces, zásadu prezumpcie neviny a zásadu in dubio pro reo a ze porusila pravidlá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena, ked konstatovala, ze porusenie konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia pokracovalo od septembra 2000 do 30. septembra 2002, ze prvý dotknutý podnik sa na nom nadalej podielal a ze bolo mozné vyvodit osobnú zodpovednost spolocnosti FEH za túto úcast z dôvodu, ze táto spolocnost vykonávala kontrolu na týmto podnikom v case spáchania porusenia. Podla zalobkyne Komisia nesplnila svoju povinnost z právneho hladiska dostatocne a bez zjavne nesprávneho posúdenia dôkazov preukázat v napadnutom rozhodnutí, ze prvý dotknutý podnik sa pod vedením spolocnosti FEH nadalej podielal na porusení konstatovanom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, pricom toto porusenie pokracovalo od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004. 72 Komisia tvrdí, ze za okolností prejednávanej veci prinálezalo spolocnostiam skupiny Fuji preukázat, ze prvý dotknutý podnik ukoncil svoju úcast na porusení pocas predmetného obdobia. 73 Vzhladom na tvrdenia úcastníkov konania je potrebné posúdit, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze porusenie pokracovalo za úcasti prvého dotknutého podniku v období od septembra 2000 do 30. septembra 2002. - O odôvodneniach napadnutého rozhodnutia, proti ktorým smeruje argumentácia, na ktorej je zalozený prvý a druhý zalobný dôvod 74 Komisia dospela jednak v súvislosti s pokracovaním porusenia konstatovaného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia od septembra 2000 do 30. septembra 2002 a jednak v súvislosti s úcastou prvého dotknutého podniku na tomto porusení pocas uvedeného obdobia k týmto záverom. 75 V odôvodnení c. 323 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze dohody a/alebo zosúladené postupy medzi výrobcami RIP trvali prinajmensom od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004. Uvedenie roka "1998" namiesto roka "1988" v tomto odôvodnení je totiz zjavne spôsobené iba chybou v písaní, ktorú treba opravit. 76 V odôvodneniach c. 324, 326 a 373 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze FEH a FES sa podielali na porusení od 15. apríla 1988, ked boli dohody GQ a EQ prijaté a nadobudli úcinnost, do 11. mája 2004, ked sa uskutocnilo posledné pracovné stretnutie clenov kartelu, ktoré bolo necakane prerusené inspekciami Komisie. Uvedenie roka "1998" namiesto roka "1988" v odôvodnení c. 324 napadnutého rozhodnutia je totiz zjavne spôsobené iba chybou v písaní, ktorú treba opravit. 77 V odôvodneniach c. 177 az 216 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla "chronologický prehlad vývoja kartelu". Komisia v tejto súvislosti v odôvodneniach c. 178 a 179 napadnutého rozhodnutia uviedla tieto konstatovania: "(178) Siemens ukoncila svoju úcast na stretnutiach kartelu v septembri 1999 a v roku 2000 ju nasledovali Hitachi a Schneider/VA Tech. Neprítomnost spolocnosti Siemens bola z európskej perspektívy osobitne destabilizujúca, kedze táto spolocnost bola od roku 1988 tajomníkom skupiny ,Európa` a hlavným hrácom na trhu tak mimo Európy, ako aj v rámci nej. Cinnosti kartelu vsak pokracovali a Alstom prevzala funkciu tajomníka skupiny ,Európa`. Kedze pocet úcastníkov sa v porovnaní s rokom 1988 znízil, zjednodusila sa logistika a zlozitá struktúra uz nebola odôvodnená. (179) V roku 2002 Siemens, Hitachi a VA Tech opätovne vstúpili do kartelu. ..." 78 V odôvodneniach c. 270 az 299 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, preco sa domnievala, ze "komplexné dohody v tomto prípade vykazovali znaky jediného a nepretrzitého porusenia". V odôvodnení c. 279 napadnutého rozhodnutia, Komisia najmä uviedla, ze "niektorí clenovia kartelu tvrdili, ze v dôsledku vývoja kartelu doslo od roku 2002 k zmene jeho povahy a ze v dôsledku toho je potrebné rozlísit dve porusenia namiesto jediného a nepretrzitého porusenia." V odôvodneniach c. 279 az 299 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia uviedla okolnosti, ktoré podla jej názoru preukazovali, ze rôzne po sebe nasledujúce dohody a zosúladené postupy v období od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004 boli len rôznymi prejavmi jediného a spolocného plánu, a uviedla, ze by bolo neprirodzené rozdelit takéto pokracujúce správanie, ktoré sa vyznacovalo jediným cielom, na viaceré samostatné porusenia. 79 V odôvodnení c. 284 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla: "ABB poskytla vysvetlenie opísaných praktík, ktoré sa zhoduje so skutocnostami a listinami v spise, vrátane písomných dohôd. Vyhlásenia týchto podnikov, podla ktorých doslo k dvom po sebe nasledujúcim poruseniam, sa znacne rozchádzajú, pokial ide o dátum ukoncenia prvého z nich (pozri odôvodnenie c. 290 nizsie). Tieto protichodné vyhlásenia sa tiez odchylujú od listinných dôkazov získaných pocas inspekcií. Z podrobnejsej analýzy vyplýva, ze tieto protichodné vyhlásenia sú len tvrdeniami (pricom ani jedno z nich nepochádza z obdobia skutkových okolností), ktoré nie sú podlozené nijakým dôkazom z obdobia skutkových okolností alebo iným presvedcivým dôkazom, ktorý by preukazoval, ze kartel týkajúci sa [projektov] RIP sa skoncil k jednému z rôznych uvedených dátumov. Tieto vyhlásenia nepredstavujú skutkové dôkazy, ale posúdenia skutkových okolností navrhnuté úcastníkmi konania alebo závery vyvodené svedkami uvedené v dokumentoch napísaných na ziadost advokátov na úcely obhajoby spolocností v tomto konaní. Úcastníci konania majú tendenciu uvádzat dátumy, v ktorých podla ich názoru kartel fungoval menej úcinne, ako dátumy, v prípade ktorých treba vychádzat z toho, ze doslo de facto k ukonceniu kartelu." 80 V odôvodnení c. 290 napadnutého rozhodnutia sa dalej uvádza: "Komisia sa nemôze opriet o vyhlásenia [skupiny spolocností] Areva, spolocnosti Melco, [skupiny spolocností] Hitachi alebo spolocností JAEPS a Toshiba, pokial ide o ich tvrdenia, ze kartel sa po prvýkrát skoncil v roku 1997 ([skupina spolocností] Areva [vo svojej ziadosti podla oznámenia o spolupráci, pozri bod 12 vyssie]) alebo v septembri 1999 (Melco [vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách] a Toshiba [vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách]) alebo v roku 1999 po odchode spolocnosti Siemens ([skupina spolocností] Hitachi [alebo] JAEPS [vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách]) alebo okolo septembra 2000 ([FEH a FES vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách]). V tomto smere sú ich vyhlásenia nespolahlivé, kedze si vzájomne odporujú, a ako uz bolo uvedené, sú v rozpore s dôkazmi uvedenými v spise. Melco, Toshiba, Fuji, ABB, Alstom, Reyrolle/VA Tech a Magrini/Schneider (neskôr zmenené na VAS, a teda na VA Tech) sa nadalej zúcastnovali na mnohostranných stretnutiach a kontaktoch v rokoch 2000 a/alebo 2001 (pozri odôvodnenia c. 191 az 198 vyssie). Uvedené vyhlásenia sú navyse nejednoznacné a nepresvedcivé. 81 V odôvodneniach c. 191 az 198 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla dôkazy, ktoré predlozila ABB alebo spolocnosti skupiny Fuji, ktoré podla jej názoru preukazovali, ze kartel pokracoval po odchode spolocnosti Siemens v septembri 1999, ktorú v roku 2000 nasledovali Hitachi a "Schneider/VA Tech", a pred ich postupným návratom od marca 2002. Komisia najprv v odôvodneniach c. 191 az 196 napadnutého rozhodnutia poukázala na dokumenty, ktoré predlozila ABB vo svojej ziadosti o oslobodenie (pozri bod 8 vyssie), ktoré zodpovedali súboru faxov vymenených od 18. decembra 2000 do 22. januára 2001 medzi spolocnostami ABB, Melco a Alstom v súvislosti so stretnutiami a s pridelovaním projektov RIP. Následne v odôvodnení c. 197 napadnutého rozhodnutia Komisia informovala o dokumente z 12. mája 2000 predlozenom spolocnostou ABB v jej ziadosti o oslobodenie, ktorý obsahuje zoznam "stretnutí výboru" vztahujúci sa na cast obdobia 2000 - 2001. Komisia uviedla, ze z tohto zoznamu vyplýva, ze úcastníkmi týchto stretnutí boli Reyrolle, Alstom, Schneider, ABB, Melco a Toshiba, avsak nie Siemens a "JAEPS (Hitachi)", co bolo v súlade s vyhlásením spolocnosti ABB v jej odpovedi na ziadost Komisie o informácie zo 4. októbra 2004 (pozri bod 15 vyssie), "podla ktorej tieto dve posledné uvedené spolocnosti neboli v tomto okamihu súcastou kartelu". Nakoniec v odôvodnení c. 198 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla súbor dokumentov predlozených spolocnostami skupiny Fuji v ich ziadosti podla oznámenia o spolupráci a spolocnostou ABB v doplnení jej ziadosti o oslobodenie zo 7. mája 2004 (pozri bod 10 vyssie), v ktorých boli zaznamenané dohody uzavreté medzi clenmi kartelu týkajúce sa ôsmich projektov RIP, ktoré mali v rámci kartelu referencné císla [dôverné]([2]1), ktoré preukazovali, ze kartel pocas tohto obdobia existoval. 82 Komisia v odôvodnení c. 372 a nasl. napadnutého rozhodnutia tiez konstatovala, ze prvý dotknutý podnik sa nadalej podielal na karteli po stretnutí japonských clenov, ktoré sa uskutocnilo "v alebo okolo" septembra 2000. V tejto súvislosti sa v napadnutom rozhodnutí uvádza: "(372) Na úcely pripísania zodpovednosti príslusným právnym subjektom v rámci [skupiny] Fuji je potrebné rozlísit dve obdobia: pred a po prevode cinností [skupiny] Fuji v oblasti RIP na spolocnost JAEPS 1. októbra 2002. (373) [FEH] a [FES] sa podielali na kolúznom správaní opísanom v tomto rozhodnutí prinajmensom od 15. apríla 1988 (dátum pristúpenia [skupiny] Fuji k dohode GQ) do 30. septembra 2002 (cinnosti [skupiny] Fuji v oblasti RIP boli prevedené na spolocnost JAEPS 1. októbra 2002). [FEH] vlastní 100 % základného imania [spolocnosti FES]. ... Tvrdenia spolocnosti Fuji (374) Fuji priznáva, ze sa podielala na karteli opísanom v oznámení o výhradách od roku 1988 do septembra 2000, ale nie neskôr. Úcast spolocnosti Fuji na karteli sa údajne skoncila ,v alebo okolo septembra 2000. Fuji sa nikdy nepodielala na novom pláne` z dôvodu, ze Fuji sa údajne nezúcastnovala na spolocných stretnutiach s európskymi výrobcami a ze údajne nepokracovala ani vo výmene informácií. (375) Fuji tvrdí, ze hoci niektoré návrhy dohôd, ktoré poskytla (pozri odôvodnenie c. 198), ,sú podla ich znenia platné po tomto dátume (september 2000), Fuji údajne nebola schopná postupovat podla týchto dohôd po septembri 2000, kedze vsetky ,lehoty na ukoncenie ponukových konaní uplynuli o niekolko mesiacov skôr`. Okrem toho sa Fuji domnievala, ze dohody, ktoré boli predtým uzatvorené v súvislosti s dohodou GQ, uz nie sú záväzné medzi úcastníkmi kartelu; Fuji nevyhrala ziadne z uvedených ponukových konaní, a teda nemala nijaký prospech zo ziadnej z dohôd. Posúdenie Komisiou (376) Kedze Fuji nebola clenom výboru Európa/Japonsko, nemala sa stretávat s európskymi výrobcami na riadiacej alebo pracovnej úrovni, ale len na výrocných stretnutiach. Výrocné stretnutia navyse neboli nevyhnutné pre praktické vykonávanie kartelu, co implicitne potvrdzuje vyhlásenie spolocnosti Fuji, ktorá priznáva, ze sa podielala na karteli aj v roku 2000 (ked sa neuskutocnilo nijaké výrocné stretnutie). (377) Tvrdenie spolocnosti Fuji, ze údajne odisla z kartelu okolo septembra 2000, nebolo potvrdené ziadnym iným úcastníkom konania napriek tomu, ze táto informácia im bola poskytnutá na predlozenie pripomienok. Tvrdenie spolocnosti Fuji je tiez nejednoznacné, kedze Fuji niekedy tvrdí, ze k [odchodu z kartelu] doslo ,v alebo okolo septembra 2000`, a inde v tom istom dokumente tvrdí, ze k nemu doslo ,najneskôr v septembri 2000`. Fuji tiez tvrdí, ze ,posledný návrh dohody, ktorý dostal [pán Oz.], pochádzal z 28. septembra 2000` a ze ,Fuji po tomto dátume nepokracovala v komunikácii s kartelom zalozeným na dohode GQ`. To znamená, ze Fuji mala predlozit zákazníkovi ,dohodnutú` ponuku s cielom vyvolat dojem, ze existuje hospodárska sútaz týkajúca sa projektu, avsak nepredlozila nijaký dôkaz o tom, ze sa vzdala projektu alebo ze predlozila ponuku na tento projekt za podmienok hospodárskej sútaze. Okrem toho podla vyhlásenia [pána I.H.] Fuji opustila kartel ,onedlho po spolocnosti Siemens`, avsak bolo preukázané, ze Siemens opustila kartel v septembri 1999. Toto tvrdenie tiez nie je podporené akýmkolvek údajom alebo dôkazom v spise, z ktorého by vyplývalo, ze Fuji sa v septembri 2000 od kartelu verejne distancovala. (378) Napokon, aj keby Komisia pripustila, ze az do zalozenia spolocnosti JAEPS nedoslo k výmene nijakých dalsích informácií týkajúcich sa kartelu so spolocnostou Fuji, Komisia musí tiez vziat do úvahy skutocnost, ze Fuji nemohla vo svojich obchodných cinnostiach ignorovat uz vymenené informácie a ze dohody, ktoré uz boli uzatvorené, boli este stále úcinné. Podla dôkazov uvedených v spise a najmä podla informácií poskytnutých spolocnostou Fuji bola táto spolocnost úcastníkom niektorých dohôd uvedených v odôvodnení c. 198 vyssie, ktorých platnost sa skoncila po septembri 2000 a ktorých nedodrziavanie bolo sankcionované pokutami. Napriek tomu, ze Komisia poskytla spolocnosti Fuji moznost vyjadrit sa a predlozit dalsie dôkazy na spochybnenie týchto záverov, [Fuji] nepredlozila nijaké dôkazy, ktoré by preukazovali, ze odstúpila od dohôd, ze proti nim skutocne namietala alebo ze ich nedodrziavala. Naopak skutocnost, ze vsetky ,lehoty na ukoncenie ponukových konaní uplynuli o niekolko mesiacov skôr`, ako tvrdí Fuji, iba potvrdzuje záver, ze dohody uz boli prijaté a nadobudli úcinnost, a skutocnost, ze Fuji napokon nevyhrala ponukové konania (pricom toto tvrdenie tiez nie je podporené dôkazmi), nic nemení na vyssie uvedených záveroch. Po prvé Fuji bola úcastníkom vsetkých uvedených dohôd, avsak nebola ich organizátorom a ani z nich nevyhnutne nemala prospech. Jej uvedenie v zozname znamená, ze mala predkladat ponuky, a nie ze mala byt úspesným uchádzacom. Po druhé, aj keby ju clenovia kartelu urcili za úspesného uchádzaca (co Fuji netvrdila ani nepreukázala), este stále by nebolo úplne zarucené, ze napokon získa zákazku, kedze iní uchádzaci, ktorí neboli úcastníkmi kartelu, mohli byt úspesnejsí. (379) Z dôvodov uvedených v odôvodneniach c. 334 a 373 je potrebné uznat [FEH] a [FES] za spolocne a nerozdielne zodpovedné za úcast spolocnosti Fuji na porusení od 15. apríla 1988 do 30. septembra 2002." - O pravidlách vztahujúcich sa na preukázanie porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP a preukázanie úcasti podniku na takom porusení 83 Vzhladom na to, ze medzi úcastníkmi konania je sporná otázka, ktorý z nich má niest dôkazné bremeno, a vseobecne otázka, ci boli v prejednávanej veci dodrzané pravidlá vztahujúce sa na preukázanie porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP a preukázanie úcasti podniku na takom porusení, je vhodné na úvod pripomenút príslusnú právnu úpravu. 84 Podla ustálenej judikatúry týkajúcej sa dôkazného bremena prislúcha jednak úcastníkovi konania alebo orgánu, ktorý namieta porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, predlozit dôkaz, ktorý z právneho hladiska dostatocne preukazuje skutkové okolnosti tvoriace porusenie, a jednak prinálezí podniku, ktorý uplatnuje prostriedok obhajoby proti konstatovaniu porusenia, predlozit dôkaz, ze podmienky uplatnenia tohto prostriedku obhajoby sú splnené, takze v takom prípade sa uvedený orgán musí opriet o iné dôkazy (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 50; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 78). Dlzka trvania porusenia je v zmysle clánku 81 ods. 1 ES základnou zlozkou pojmu porusenie, ktorej dôkazné bremeno zatazuje v prvom rade Komisiu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný, bod 51). 85 Toto rozdelenie dôkazného bremena sa vsak môze odlisovat, pokial skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden úcastník konania, môzu byt takej povahy, ze by druhého úcastníka konania zaväzovali predlozit vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredlozenie by umoznovalo dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno bolo unesené (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 79, a rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 53). 86 Pokial ide o dôkazy, o ktoré sa Komisia môze opriet, v práve hospodárskej sútaze prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov (rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 63; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 273). Kedze zákaz zúcastnovat sa na protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu byt porusovatelom ulozené, sú vseobecne známe, je totiz bezné, ze cinnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutocnujú ilegálne, ze stretnutia sa uskutocnujú tajne, najcastejsie v tretom státe, a ze súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Ak sa aj Komisii podarí získat explicitný dôkaz o nezákonnom kontakte medzi obchodníkmi, napríklad zápisnicu zo stretnutia, za normálnych okolností je len ciastkový a kusý, a preto je casto potrebné rekonstruovat niektoré podrobnosti dedukciou. Vo väcsine prípadov preto existenciu protisútazného postupu alebo dohody mozno vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, body 55 az 57). Takéto nepriame dôkazy a zhodné okolnosti umoznujú odhalit nielen existenciu protisútazných správaní a dohôd, ale tiez dlzku pokracujúceho protisútazného správania a obdobie, pocas ktorého sa dohoda uzavretá v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze uplatnovala (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb. s. I-8831, bod 166). 87 Je v kazdom prípade nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podlozenie pevného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu porusenia (pozri rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, body 43 a 72 a tam citovanú judikatúru; JFE Engineering/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 179 a tam citovanú judikatúru, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 217). Kazdý z dôkazov predlozených Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý znak skutkovej podstaty porusenia. Postacuje totiz, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení (rozsudky JFE Engineering/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 180, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný, bod 218; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok "PVC II", uz citovaný v bode 57 vyssie, body 768 az 778 a najmä bod 777). Pokial ide o dlzku trvania porusenia, z judikatúry vyplýva, ze v prípade, ak neexistujú dôkazy spôsobilé priamo preukázat dlzku trvania porusenia, musí sa Komisia opriet prinajmensom o dôkazy, ktoré sa vztahujú na skutocnosti dostatocne blízke z casového hladiska tak, aby bolo mozné rozumne pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 169; rozsudky Dunlop Slazenger/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 51). 88 Pokial ide o dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznat rôznym dôkazom, je potrebné zdôraznit, ze jediným relevantným kritériom pri posúdení dobrovolne predlozených dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 63; pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 84 a tam citovanú judikatúru, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 273). Podla vseobecných pravidiel dokazovania vierohodnost, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisí od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 1053; návrhy, ktoré predniesol sudca Vesterdorf ako generálny advokát k rozsudku Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, T-1/89, Zb. s. II-867, II-869, II-956). Osobitne je potrebné priznat velký význam okolnosti, ze dokument bol vyhotovený v bezprostrednej súvislosti so skutkovými okolnostami (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, T-157/94, Zb. s. II-707, bod 312) alebo priamym svedkom týchto okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 207). Dokumenty, z ktorých vyplýva, ze sa uskutocnili kontakty medzi viacerými podnikmi a ze tieto podniky skutocne sledovali ciel vopred vylúcit akúkolvek neistotu, pokial ide o budúce správanie ich konkurentov, z právneho hladiska dostatocne preukazujú existenciu zosúladeného postupu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 175 a 179). Okrem toho vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa v zásade musia povazovat za mimoriadne vierohodné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, body 207, 211 a 212). 89 Napokon je potrebné pripomenút, ze úloha súdu, ktorý rozhoduje o zalobe o neplatnost podanej podla clánku 230 ES (teraz clánok 263 ZFEÚ) proti rozhodnutiu Komisie, v ktorom sa konstatuje existencia porusenia práva hospodárskej sútaze a ktorým sa ukladajú pokuty subjektom, ktorým je toto rozhodnutie urcené, spocíva v posúdení, ci dôkazy a iné okolnosti, o ktoré sa Komisia vo svojom rozhodnutí opiera, sú dostatocné na preukázanie existencie porusenia (rozsudok JFE Engineering/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, body 174 a 175; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok "PVC II", uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 891). Ak existuje pochybnost, musí byt na prospech subjektov, ktorým je rozhodnutie urcené, a súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala dané porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej akékolvek pochybnosti (rozsudky JFE Engineering/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 177, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 215). V takejto situácii je totiz potrebné zohladnit zásadu prezumpcie neviny tak, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (dalej len "EDLP"), ktorá je súcastou základných práv, ktoré sú podla judikatúry Súdneho dvora, ktorá bola navyse potvrdená preambulou Jednotného európskeho aktu a clánkom 6 ods. 2 Zmluvy o zalození Európskej únie, ako aj clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1), chránené v právnom poriadku Európskej únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, a Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 175 a 176; rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 216). 90 Existencia porusenia sa musí posudzovat výlucne na základe dôkazov, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí, ktorým sa konstatuje uvedené porusenie, a teda jedinou relevantnou otázkou je zistit z vecného hladiska, ci bolo porusenie preukázané týmito dôkazmi (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 726). 91 Judikatúra citovaná vyssie sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 Dohody o EHP a na rozhodnutia Komisie prijaté na základe tohto clánku. 92 Vzhladom na pravidlá uvedené v bodoch 84 az 91 je potrebné overit, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla dôkazy, ktoré sú dostatocne vierohodné, presné a zhodné na to, aby v rámci celkového posúdenia a po preskúmaní alternatívnych vysvetlení alebo odôvodnení, ktoré uvádza zalobkyna, zakladali pevné presvedcenie, ze porusenie konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia pokracovalo za úcasti prvého dotknutého podniku od septembra 2000 do 30. septembra 2002 a ze bolo mozné uznat spolocnost FEH za osobne zodpovednú za toto porusenie z dôvodu, ze v case spáchania porusenia riadila tento podnik. - O analýze dôkazov, na ktorých je zalozené napadnuté rozhodnutie 93 Na úvod je potrebné pripomenút základné skutocnosti, na základe ktorých Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze porusenie konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia pokracovalo za úcasti prvého dotknutého podniku od septembra 2000 do 30. septembra 2002. 94 V odôvodnení c. 290 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze neberie do úvahy tvrdenia spolocností FEH a FES, spolocností skupiny Areva, spolocnosti Melco, spolocností skupiny Hitachi alebo spolocností JAEPS a Toshiba - ze kartel sa po prvýkrát skoncil bud niekedy v roku 1997, alebo v septembri 1999, alebo niekedy v roku 1999 po odchode spolocnosti Siemens, alebo v alebo okolo septembra 2000 - z dôvodu, ze tieto tvrdenia nie sú hodnoverné alebo ze sú nejednoznacné a majú malú výpovednú hodnotu, pretoze si navzájom odporujú a sú v rozpore s dôkazmi uvedenými v spise (pozri bod 80 vyssie). Komisia v tomto odôvodnení c. 290 napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodneniami c. 191 a 198 poznamenala, ze prvý dotknutý podnik a iné podniky sa nadalej zúcastnovali na mnohostranných stretnutiach v roku 2000 a/alebo v roku 2001. Okolnosti, na základe ktorých Komisia preukázala, ze kartel sa - za úcasti prvého dotknutého podniku - nadalej uplatnoval po odchode spolocnosti "Schneider/VA Tech" 13. decembra 2000, sú uvedené v bode 81 vyssie. 95 Pokial ide po prvé o faxy, ktoré si vymenili niektorí clenovia kartelu v období od 18. decembra 2000 do 22. januára 2001, týkajúce sa stretnutí a pridelovania projektov RIP, je potrebné poznamenat, ze ako Komisia uznáva, k výmene týchto faxov doslo iba medzi spolocnostami Alstom (neskôr Areva), Melco a ABB. Ako teda zalobkyna správne tvrdí, hoci výmena týchto faxov, ku ktorej doslo v relevantnom období, je hodnoverným a presným dôkazom o cinnostiach kartelu okolo decembra 2000 a januára 2001, vôbec nepreukazuje, ze na tomto karteli sa podielal aj prvý dotknutý podnik. 96 Pokial ide dalej o zoznam z 12. mája 2000, skutocne je v nom uvedených trinást "stretnutí výboru" naplánovaných na obdobie od 18. mája 2000 do 17. mája 2001. Protisútazný ciel týchto "stretnutí výboru" mozno vyvodit z toho, ze tento zoznam oznacuje kazdý z dotknutých podnikov odkazom na jeho kód v rámci kartelu, ako je to uvedené v odôvodneniach c. 142 a 197 napadnutého rozhodnutia, a ze ako potvrdilo viacero clenov kartelu, niektoré stretnutia orgánov - spolocný výbor Európa/Japonsko a výbor Európa -, ktoré sa podielali na prevádzkovom fungovaní kartelu, boli naplánované, ako to tiez vyplýva z odôvodnení c. 150 a 151 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho, kedze skutocnost, ze sest z týchto stretnutí výboru sa skutocne konalo, potvrdzujú bud niektorí clenovia kartelu, alebo dalsie skutocnosti uvedené v spise, ako sú záznamy o cestovných výdavkoch alebo zápisy v osobných diároch, cinnosti kartelu v období od 18. mája 2000 do 18. januára 2001 mozno povazovat za preukázané. Ako vsak Komisia uznáva, na týchto stretnutiach sa zúcastnili len podniky Reyrolle, Alstom, Schneider, ABB, Melco a Toshiba. Z toho vyplýva, ze ako zalobkyna správne tvrdí, hoci tento zoznam je dôveryhodným a presným dôkazom o cinnostiach kartelu v období od 18. mája 2000 do 17. mája 2001, vôbec nepreukazuje, ze na tomto karteli sa podielal aj prvý dotknutý podnik. 97 Napokon, pokial ide o dokumenty, ktoré sa vztahujú na skutocnosti, ku ktorým doslo v období ich vypracovania, a ktoré sa týkajú ôsmich projektov RIP s referencnými císlami [dôverné], tieto dokumenty svedcia o dohodách, ktoré uzatvorili clenovia kartelu s cielom rozdelit si vyssie uvedené projekty RIP, s rôznou dlzkou platnosti. Tieto dokumenty svedcia o tom, ze prvý dotknutý podnik sa spolu s inými clenmi kartelu podielal na dohodách o rozdelení ôsmich projektov RIP, ktoré zorganizovali iné podniky podielajúce sa na karteli a ktoré boli uzatvorené alebo ktoré nadobudli úcinnost medzi spolocnostami [dôverné] a [dôverné] a ktoré boli platné priblizne [dôverné] po dátume ich uzatvorenia, cize pokial ide posledný projekt s referencným císlom [dôverné], do [dôverné]. 98 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, stací, ze predmetné podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Petrofina/Komisia, T-2/89, Zb. s. II-1087, bod 211, a z 10. marca 1992, ICI/Komisia, T-13/89, Zb. s. II-1021, bod 253; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 112). Okrem toho clánok 81 ES sa uplatnuje v prípade, ak kartel nadalej spôsoboval úcinky, hoci jeho platnost bola formálne ukoncená (pozri v tomto zmysle rozsudok ICI/Komisia, uz citovaný, bod 254, a rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia, T-48/98, Zb. s. II-3859, bod 63). Uvedená judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 Dohody o EHP. 99 V prejednávanej veci zalobkyna nepoprela, ze FEH na základe pravidiel kartelu uzatvorila dohody o rozdelení ôsmich projektov RIP s referencnými císlami [dôverné] v rámci kartelu. Okrem toho zalobkyna nepoprela, ze podmienky týchto dohôd svedcia o tom, ze tieto dohody mali spôsobovat úcinky od [dôverné], ked nadobudla úcinnost dohoda o projekte s referencným císlom [dôverné], do [dôverné], ked sa skoncila platnost dohody o projekte s referencným císlom [dôverné]. 100 Okrem toho zo spisu nevyplýva nijaká okolnost, ktorá by nasvedcovala tomu, ze prvý dotknutý podnik sa verejne distancoval od kartelu a od dohôd uzatvorených v rámci kartelu. Podnik, ktorý sa verejne nedistancuje od výsledkov stretnutia, na ktorom sa zúcastnil, alebo od dohody, ktorej bol úcastníkom, je v zásade nadalej v celom rozsahu zodpovedný za svoju úcast na karteli. Pre podniky by bolo prílis jednoduché minimalizovat riziko zaplatenia vysokej pokuty, ak by mohli vyuzit kartelovú dohodu a potom dosiahnut znízenie pokuty z dôvodu, ze zohrávali len obmedzenú úlohu pri uskutocnovaní porusenia, hoci ich postoj podnecoval ostatné podniky k skodlivejsiemu správaniu sa v hospodárskej sútazi (pozri v tomto zmysle rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 278 a tam citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze aj keby prvý dotknutý podnik nedodrziaval vsetky dohody uzatvorené v rámci kartelu, táto skutocnost bez dôkazu o tom, ze sa verejne distancoval od ostatných clenov kartelu, nestací na to, aby sa zbavil svojej zodpovednosti za svoju úcast na týchto dohodách a prostredníctvom týchto dohôd na porusení konstatovanom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 101 Preto je potrebné konstatovat, ze faxy, ktoré si vymenili niektorí clenovia kartelu v období od 18. decembra 2000 do 22. januára 2001, zoznam "stretnutí výboru" z 12. mája 2000 a dokumenty týkajúce sa ôsmich projektov RIP, ktoré sú uvedené v odôvodneniach c. 191 az 198 napadnutého rozhodnutia, na ktoré odkazuje odôvodnenie c. 290, sú vierohodnými, presnými a zhodnými dôkazmi o tom, ze porusenie konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia pokracovalo od septembra 2000 do 30. septembra 2002. Okrem toho vzhladom na mimoriadne dlhé trvanie porusenia konstatovaného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, pricom zalobkyna nespochybnuje existenciu tohto porusenia v období od 15. apríla 1988 do septembra 2000, a na zlozité preventívne opatrenia, ktoré prijali clenovia kartelu na zastretie alebo utajenie jeho existencie, opísané v odôvodnení c. 170 napadnutého rozhodnutia mozno konstatovat, ze tieto dôkazy sa týkajú skutkových okolností, ktoré sú v zmysle judikatúry citovanej v bode 87 vyssie z casového hladiska dostatocne blízke na to, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie pokracovalo nepretrzite pocas tohto obdobia. 102 Okrem toho dôkazy, z ktorých napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti vychádza, sú dostatocne vierohodné, presné a zhodné. Nevyvracajú ich vyhlásenia spolocností FEH a FES uvedené v ich liste Komisii z 21. novembra 2006 a v ich odpovedi na oznámenie o výhradách (pozri body 19 a 27 vyssie), ani vyhlásenia spolocnosti Melco, spolocností skupiny Hitachi alebo spolocnosti JAEPS a skupiny VA Tech uvedené v ich ziadostiach podla oznámenia o spolupráci (pozri body 13, 14 a 16 vyssie), podla ktorých sa kartel po prvý raz skoncil uz pred obdobím od septembra 2000 do 30. septembra 2002. Tieto vyhlásenia, podla ktorých sa kartel skoncil skôr, nie sú totiz podporené vierohodnými a presnými dôkazmi. Okrem toho tieto vyhlásenia sú rozporné, kedze subjekty, ktoré ich podali, tvrdia, ze kartel sa skoncil bud niekedy v roku 1997 (Melco), alebo niekedy v roku 1999 (spolocnosti skupiny Hitachi alebo JAEPS a skupina VA Tech), alebo "v alebo okolo" septembra 2000 (FEH a FES). Ako Komisia správne uvádza v odôvodneniach c. 284, 285 a 290 napadnutého rozhodnutia, tieto vyhlásenia teda nemôzu spochybnit listinné dôkazy týkajúce sa skutocností, ktoré nastali v case ich vypracovania, ktoré predlozili samotné podniky, ktoré sa podielali na porusení konstatovanom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých toto porusenie pokracovalo od septembra 2000 do 30. septembra 2002. 103 Zalobkyna síce tvrdí, ze vyhláseniam uvedeným v liste spolocností FEH a FES adresovanom Komisii z 21. novembra 2006 a v ich odpovedi na oznámenie o výhradách by sa mala priznat mimoriadna dôkazná hodnota alebo vierohodnost, lebo sú "samoobvinujúce" (pozri bod 88 vyssie a bod 107 nizsie). Tieto vyhlásenia, v ktorých FEH a FES tvrdia, ze prvý dotknutý podnik ukoncil svoju úcast na karteli po stretnutí japonských clenov, ktoré sa uskutocnilo "v alebo okolo" septembra 2000, vsak nemozno povazovat za vyhlásenia, ktoré by boli v rozpore s ich záujmami. Tieto vyhlásenia totiz skôr minimalizujú význam úcasti prvého dotknutého podniku na porusení a v dôsledku toho obmedzujú osobnú zodpovednost spolocnosti FEH zalozenú na tom, ze v case spáchania porusenia riadila tento podnik. Takéto vyhlásenia teda nemôzu vyvrátit dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí. 104 Zalobkyna teda nemôze oprávnene vytýkat Komisii, ze nezohladnila dôkaznú hodnotu vyhlásení uvedených v liste spolocností FEH a FES adresovanom Komisii z 21. novembra 2006 a v ich odpovedi na oznámenie o výhradách, ked dospela k záveru, ze prvý dotknutý podnik sa podielal na porusení od septembra 2000 do 30. septembra 2002 a ze spolocnost FEH mozno uznat za osobne zodpovednú za toto porusenie z dôvodu, ze v case spáchania porusenia riadila tento podnik. 105 Okrem toho dokumenty týkajúce sa dohôd uzatvorených v rámci kartelu opísané v odôvodneniach c. 191 a 198 napadnutého rozhodnutia sú vierohodnými a presnými dôkazmi, ktoré potvrdzujú konstatovanie Komisie, ze prvý dotknutý podnik sa nadalej podielal na porusení od septembra 2000 do 30. septembra 2002, kedze v týchto dokumentoch sa uvádza, ze "Fuji" bola úcastníkom týchto dohôd uzatvorených v rámci kartelu, ktoré mali spôsobovat úcinky v období od 27. augusta 1998 do 28. októbra 2001. 106 Zostáva teda overit, ci sú alternatívne vysvetlenia alebo odôvodnenia, ktoré uvádza zalobkyna, spôsobilé vyvrátit vierohodné a presné dôkazy, na ktorých je zalozené napadnuté rozhodnutie. V opacnom prípade mozno konstatovat, ze Komisia uniesla dôkazné bremeno, ktoré na nej spocívalo, pokial ide o preukázanie toho, ze prvý dotknutý podnik sa nadalej podielal na porusení od septembra 2000 do 30. septembra 2002 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 79, a rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, body 63 a 71) a ze bolo mozné uznat spolocnost FEH za osobne zodpovednú za toto porusenie z dôvodu, ze v case spáchania porusenia riadila tento podnik. - O analýze alternatívnych dôkazov predlozených zalobkynou 107 Zalobkyna v prvom rade vytýka Komisii, ze nezohladnila niektoré tvrdenia alebo skutkové okolnosti, ktoré potvrdzovali vierohodnost vyhlásení uvedených v odpovedi spolocností FEH a FES na oznámenie o výhradách, podla ktorých sa prvý dotknutý podnik prestal podielat na karteli "v alebo okolo" septembra 2000. Po prvé zalobkyna tvrdí, ze prvý dotknutý podnik sa od septembra 2000 prestal zúcastnovat na stretnutiach kartelu, hoci predtým sa zúcastnoval na stretnutiach japonských clenov pred stretnutiami clenov výboru Európa a výboru Japonsko v súlade s dohodou GQ. Po druhé zalobkyna tvrdí, ze vyhlásenia spolocností FEH a FES sú podporené niektorými vyhláseniami spolocností ABB a Melco, spolocností skupiny Hitachi alebo spolocnosti JAEPS a skupiny VA Tech. Po tretie zalobkyna poukazuje na to, ze v dokumentoch po septembri 2000 sa prvý dotknutý podnik vôbec nespomína. Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze Komisia nevzala do úvahy skutocnost, ze vyhlásenia spolocností FEH a FES, podla ktorých porusenie a úcast prvého dotknutého podniku na tomto porusení sa skoncili v septembri 2000, boli "samoobvinujúce". Po piate zalobkyna poznamenáva, ze dokumenty týkajúce sa dvoch ponukových konaní v [dôverné] vyhotovené v [dôverné], ktoré FEH a FES predlozili v prílohe k zalobe a v nadväznosti na otázky a ziadost Vseobecného súdu o predlozenie dokumentov (pozri bod 37 vyssie), preukazujú, ze prvý dotknutý podnik prestal dodrziavat dohody uzatvorené v rámci kartelu a napokon sa prestal podielat na cinnostiach kartelu po septembri 2000, kedze v týchto ponukových konaniach prvý dotknutý podnik podstatne znízil svoje ceny pod "cenové úrovne" stanovené v dohodách uzatvorených v rámci kartelu. Zalobkyna tvrdí, ze tieto dokumenty svedcia o tom, ze v súvislosti s projektom RIP na zmluvu [dôverné] v [dôverné] cenové odhady, ktoré prvý dotknutý podnik predlozil svojim partnerom, boli o [dôverné] az [dôverné] % nizsie ako "cenová úroven" stanovená v zázname o dohode, a ze pokial ide o dva projekty RIP na zmluvu [dôverné] v [dôverné], cena fakturovaná jeho partnerovi bola o [dôverné] % nizsia ako "cenová úroven" stanovená v zázname o dohode. 108 Zalobkyna navyse vytýka Komisii, ze sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia dôkazov, ktoré jej boli predlozené, a ze porusila jej právo na spravodlivý proces, zásadu prezumpcie neviny a zásadu in dubio pro reo tým, ze nezohladnila vyhlásenia spolocností FEH a FES, podla ktorých prvý dotknutý podnik ukoncil svoju úcast na porusení "v alebo okolo" septembra 2000, z dôvodu, ze v týchto vyhláseniach nebol jasne uvedený dátum, ked tento podnik prestal byt clenom kartelu, a ze tento podnik sa od kartelu verejne nedistancoval. 109 Z napadnutého rozhodnutia vsak nevyplýva, ze Komisia na úcely preukázania úcasti prvého dotknutého podniku na porusení v období od septembra 2000 do 30. septembra 2002 vychádzala z vyhlásenia spolocnosti ABB uvedeného v jej odpovedi na ziadost o informácie zo 4. októbra 2004 (pozri body 15 a 81 vyssie), podla ktorého "pocas obdobia, ked Siemens a Hitachi neboli úcastníkmi kartelu, kartel týkajúci sa projektov RIP nadalej existoval so spolocnostami... ABB, Alstom, Areva, VA Tech, Schneider..., [Melco], Toshiba a Fuji". V dôsledku toho nie je potrebné urcit, ci - ako tvrdí zalobkyna - toto vyhlásenie bolo spôsobilé podporit závery Komisie týkajúce sa úcasti prvého dotknutého podniku na porusení v období od septembra 2000 do 30. septembra 2002. 110 Pokial ide o iné tvrdenia zalobkyne, po prvé je potrebné poznamenat, ze ako zalobkyna správne tvrdí, neexistuje dôkaz na podporu napadnutého rozhodnutia, ktorý by umoznoval konstatovat, ze prvý dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutí podnikov, ktoré sa podielali na karteli, a najmä na stretnutí japonských clenov v období od septembra 2000 do 30. septembra 2002. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, vsak táto skutocnost nestací na vyvrátenie vierohodných a presných dôkazov o tom, ze prvý dotknutý podnik sa nadalej podielal na porusení pocas tohto obdobia. 111 Skutocnost, ze zo zoznamu "stretnutí výboru" z 12. mája 2000 (pozri bod 96 vyssie) nevyplýva, ze prvý dotknutý podnik sa zúcastnil alebo musel zúcastnit na týchto stretnutiach, nemá v tejto súvislosti nijaký význam. Tento zoznam sa totiz týka len stretnutí spolocného výboru Európa/Japonsko a súvisiacich prípravných stretnutí výboru Európa. Z odôvodnení c. 150, 151 a 376 napadnutého rozhodnutia, ako aj z poznámky pod ciarou c. 320 k odôvodneniu c. 255 je pritom zrejmé, ze prvý dotknutý podnik nebol clenom výboru Japonsko, a teda ani spolocného výboru Európa/Japonsko. Nezúcastnoval sa priamo na stretnutiach na pracovnej úrovni ani na riadiacich stretnutiach kartelu, na ktorých sa stretávali japonské a európske podniky. 112 Pokial ide o skutocnost, ze z faxov, ktoré si vymenili niektorí clenovia kartelu v období od 18. decembra 2000 do 22. januára 2001, ani zo zoznamu "stretnutí výboru" z 12. mája 2000 nevyplýva, ze prvý dotknutý podnik bol pocas decembra 2000 a januára 2001 úcastníkom stretnutí a diskusií kartelu, a to najmä tých, ktoré sa týkali rozdelenia projektov RIP uvedených v bode 95 vyssie, táto skutocnost nepreukazuje, ze tento podnik ukoncil svoju úcast na porusení v období od septembra 2000 do 30. septembra 2002. Z listinných dôkazov uvedených v odôvodnení c. 198 napadnutého rozhodnutia je totiz zrejmé, ze prvý dotknutý podnik sa pocas tohto obdobia podielal na uplatnovaní dohôd, ktoré uzatvorili clenovia kartelu v súvislosti s ôsmimi projektmi RIP s referencnými císlami [dôverné], podla ktorých bol tento podnik - pod hrozbou obvyklých sankcií - povinný chránit ponuky predlozené inými podnikmi, ktoré boli clenmi kartelu, a v konecnom dôsledku skutocné pridelenie dotknutých projektov RIP týmto podnikom, a to pocas celého trvania platnosti týchto dohôd. Vzhladom na dlzku trvania platnosti týchto dohôd upravenú v týchto dohodách (pozri body 99 a 105 vyssie) zalobkyna nemôze oprávnene tvrdit, ze platnost vsetkých týchto dohôd sa skoncila na konci januára 2000, ked sa skoncili ponukové konania na projekty RIP zodpovedajúce týmto dohodám v stanovených dátumoch. Okrem toho, ako Komisia uviedla v odôvodnení c. 377 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 82 vyssie), prvý dotknutý podnik mal po tom, co dostal záznam o dohode z 28. septembra 2000, predlozit "dohodnutú" ponuku zákazníkovi s cielom vyvolat dojem, ze na predmetný projekt RIP sa vztahuje hospodárska sútaz. 113 Po druhé na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, nebolo preukázané, ze prvý dotknutý podnik prestal uplatnovat dohody týkajúce sa ôsmich projektov RIP s referencnými císlami [dôverné] pocas obdobia od septembra 2000 do 30. septembra 2002 a ze nepostupoval podla záznamu o dohode, ktorý dostal 28. septembra 2000, ako sa uvádza v odpovedi zalobkýn na oznámenie o výhradách, z dôvodu, ze platnost týchto dohôd sa skoncila po ukoncení jeho úcasti na karteli po stretnutí japonských clenov, ktoré sa uskutocnilo "v alebo okolo" septembra 2000. 114 Zalobkyna tvrdí, ze vyhlásenia spolocností FEH a FES sú v tejto súvislosti potvrdené vyhláseniami spolocnosti ABB uvedenými v jej doplnujúcej odpovedi na oznámenie o výhradách (pozri bod 21 vyssie) a vyhláseniami spolocnosti Melco uvedenými v rámci jej ziadosti podla oznámenia o spolupráci (pozri bod 16 vyssie). 115 Pokial ide o po prvé o vyhlásenia spolocnosti ABB uvedené v jej doplnujúcej odpovedi na oznámenie o výhradách, nemozno z nich vyvodit, ze prvý dotknutý podnik ukoncil svoju úcast na karteli a prestal postupovat podla dohôd uzatvorených v rámci kartelu "v alebo okolo" septembra 2000. Je pravda, ze tieto vyhlásenia potvrdzujú, ze ABB, Alstom, Melco a Toshiba na stretnutí, ktoré sa uskutocnilo v septembri alebo októbri 2000, verejne oznámili ostatným clenom kartelu svoj zámer ukoncit cinnosti kartelu. Okrem toho prvý dotknutý podnik tam nie je spomenutý medzi podnikmi, ktoré sa podielali na karteli v case uskutocnenia tohto oznámenia. Uvádza sa tam vsak, ze informácia o plánovanom ukoncení cinností kartelu bola "lstou" a ze jediným úcelom oznámenia tejto informácie v rámci kartelu bolo zabezpecit, aby sa "Schneider/VA Tech" prestala podielat na týchto cinnostiach. Okrem toho sa tam uvádza, ze clenovia kartelu sa stretli este raz alebo dva razy pred zorganizovaním stretnutia, ktoré zrejme malo viest k ukonceniu cinnosti kartelu, v decembri 2000. Tiez sa tam uvádza, ze clenmi kartelu, ktorí boli prítomní na tomto poslednom stretnutí, boli "ABB, Alstom, Schneider/VA Tech, [Melco] a Toshiba" a ze Hitachi a Siemens neboli prítomné, kedze sa v tom case uz nepodielali na cinnostiach kartelu. Tieto vyhlásenia teda mimoriadne nezvysujú vierohodnost vyhlásení spolocností FEH a FES, podla ktorých sa prvý dotknutý podnik mohol oprávnene domnievat, ze kartel sa skoncil "v alebo okolo" septembra 2000, a v dôsledku toho ukoncil svoju úcast na karteli a najmä prestal vykonávat dohody uzatvorené v rámci tohto kartelu. Po prvé z týchto vyhlásení je zrejmé, ze nesprávna informácia poskytnutá spolocnostami ABB, Alstom, Melco a Toshiba nemala viest k odchodu prvého dotknutého podniku z kartelu. Ako teda Komisia správne poznamenala, sotva mozno uverit tomu, ze tento manéver mohol spôsobit výsledok, ktorý jeho pôvodcovia nechceli dosiahnut, bez akejkolvek reakcie z ich strany. Po druhé z týchto vyhlásení vyplýva, ze stretnutie, ktoré malo zrejme viest k ukonceniu cinností kartelu, sa uskutocnilo az v decembri 2000, a preto manéver spolocností ABB, Alstom, Melco a Toshiba nemôze slúzit ako vysvetlenie rozhodnutia prvého dotknutého podniku ukoncit svoju úcast na karteli uz v septembri 2000. Po tretie skutocnost, ze vo vyhláseniach sa nespomína "Fuji" medzi podnikmi, ktoré sa podielali na karteli v case uvedeného manévru, nemá nijakú osobitnú dôkaznú hodnotu, kedze tento manéver bol jednak vykonaný v rámci spolocného výboru Európa/Japonsko, ktorého clenom nebol prvý dotknutý podnik, a jednak "Fuji" sa nespomína ani medzi podnikmi, ktoré uz neboli clenmi kartelu v case vykonania tohto manévru. V kazdom prípade skutocnost, ze prvý dotknutý podnik sa nezúcastnoval na dalsích stretnutiach alebo diskusiách v rámci kartelu v období od septembra 2000 do 30. septembra 2002, neznamená, ze tento podnik prestal vykonávat dohody, ktoré boli uzatvorené v rámci kartelu, a ze v dôsledku toho pocas tohto obdobia nebol clenom kartelu. Z toho vyplýva, ze vyhlásenia spolocnosti ABB uvedené v jej doplnujúcej odpovedi na oznámenie o výhradách nevyvracajú listinné dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí, z ktorých vyplýva, ze prvý dotknutý podnik sa nadalej podielal na porusení od septembra 2000 do 30. septembra 2002. 116 Skutocnost, ze Melco vo svojom vyhlásení podla oznámenia o spolupráci nespomína "Fuji" medzi podnikmi, ktoré sa nadalej viedli obmedzené diskusie v rámci kartelu v období medzi prerusením úcasti spolocností Siemens a Hitachi a obnovením úcasti spolocnosti Siemens, rovnako nie je rozhodujúca pre posúdenie otázky, ci sa prvý dotknutý podnik podielal na porusení od septembra 2000 do 30. septembra 2002, kedze Melco tiez neuvádza, ze prvý dotknutý podnik odisiel z kartelu v období medzi prerusením úcasti spolocnosti Siemens na tomto porusení v septembri 1999 a obnovením úcasti spolocnosti Siemens na tomto porusení v júli 2002 a ze prvý dotknutý podnik v dôsledku toho prestal postupovat v súlade dohodami uzatvorenými v rámci kartelu. 117 Okrem toho Komisia správne posúdila vyhlásenia uvedené v odpovedi spolocností FEH a FES na oznámenie o výhradách, podla ktorých prvý dotknutý podnik ukoncil svoju úcast na karteli po stretnutí japonských clenov, ktoré sa uskutocnilo "v alebo okolo" septembra 2000, ked konstatovala, ze tieto vyhlásenia nie sú mimoriadne vierohodné a ze v dôsledku toho nemôzu vyvrátit listinné dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí, z ktorých vyplýva, ze prvý dotknutý podnik sa nadalej podielal na porusení v období od septembra 2000 do 30. septembra 2002. 118 Po prvé z dôvodov uvedených v bode 103 vyssie nemozno konstatovat, ze vyhlásenia uvedené v odpovedi spolocností FEH a FES na oznámenie o výhradách v rozsahu, v akom sa v nich uvádza, ze dotknutý podnik ukoncil svoju úcast na karteli po stretnutí japonských clenov, ktoré sa uskutocnilo "v alebo okolo" septembra 2000, sú v rozpore so záujmami subjektov podávajúcich tieto vyhlásenia, konkrétne spolocnosti FEH, a ze takéto vyhlásenia sa v dôsledku toho mali povazovat za mimoriadne vierohodné. 119 Po druhé Komisia správne posúdila vyhlásenia uvedené v odpovedi spolocností FEH a FES na oznámenie o výhradách, ked konstatovala, ze ich vierohodnost je ovplyvnená urcitou mierou nekonzistentnosti, najmä pokial ide o dátum, ked prvý dotknutý podnik ukoncil svoju úcast na porusení. FEH a FES vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a vo svojom liste adresovanom Komisii z 21. novembra 2006 (pozri body 19 a 27 vyssie) a jeden zo zamestnancov skupiny Fuji, konkrétne pán Oz., vo vyhlásení pripojenom k odpovedi spolocností FEH a FES na oznámenie o výhradách uviedli, ze prvý dotknutý podnik ukoncil svoju úcast na karteli po stretnutí japonských clenov, ktoré sa uskutocnilo "v alebo okolo" septembra 2000, zatial co iný zamestnanec skupiny Fuji, pán I. H., vo vyhlásení pripojenom k tej istej odpovedi uviedol, ze stretnutia japonských clenov sa skoncili onedlho po odchode spolocnosti Siemens v roku 1999. FEH a FES vo svojich podaniach tiez uviedli, ze vyhlásenie pána I. H. týkajúce sa moznej úcasti prvého dotknutého podniku na porusení po roku 1999 je sporné, kedze pán I. H. v tom case prestal zastupovat [spolocnost FEH] na stretnutiach japonských clenov a ze v dôsledku toho uz nebol priamym svedkom skutkových okolností. 120 Po tretie, ako Komisia správne poznamenáva (pozri body 115 a 116 vyssie), treba vziat do úvahy skutocnost, ze ani jeden z ostatných úcastníkov konania, ktorým boli vyhlásenia spolocností FEH a FES zaslané na vyjadrenie, nepotvrdil, ze prvý dotknutý podnik skutocne ukoncil svoju úcast na porusení a prestal vykonávat dohody uzatvorené v rámci kartelu bud po tom, ako Siemens prerusila svoju úcast na karteli v roku 1999, alebo "v alebo okolo" septembra 2000. 121 Po stvrté vzhladom na to, ze za okolností prejednávanej veci mozno sotva uverit tvrdeniam zalobkyne, ze prvý dotknutý podnik sa mohol oprávnene domnievat, ze kartel sa skoncil v septembri 2000, a ze v dôsledku toho tieto tvrdenia nestacia na vyvrátenie listinných dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 115 vyssie), je potrebné konstatovat, ze ako tvrdí Komisia, zalobkyna neoznacila ani nepredlozila nijaké vyhlásenie tretej osoby alebo akýkolvek listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, ze prvý dotknutý podnik sa v septembri 2000 verejne distancoval od kartelu a vtedy platných dohôd, ktoré boli uzatvorené v rámci kartelu. 122 Pokial ide o dokumenty týkajúce sa dvoch ponukových konaní v [dôverné], ktoré boli vyhotovené v [dôverné], Komisia v podstate tvrdí, ze na tieto dokumenty sa vo vztahu k nej nemozno oprávnene odvolávat v tomto konaní, kedze v priebehu správneho konania ich FEH ani FES nepredlozila. 123 V prvom rade je teda potrebné preskúmat, ci sa predmetné dokumenty nemajú zohladnit z dôvodu, ze sa na ne nemozno odvolávat vo vztahu ku Komisii, lebo Komisia o nich pocas správneho konania nevedela a boli predlozené po prvý raz az v konaní pred Vseobecným súdom. 124 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze pravidlá hospodárskej sútaze nemozno vykladat v tom zmysle, ze dotknutá osoba je povinná odpovedat v správnom konaní na oznámenie o výhradách, ktoré jej zaslala Komisia. Z pravidiel, ktoré stanovujú práva a povinnosti podnikov v rámci správneho konania upraveného právom hospodárskej sútaze, ani z nijakej vseobecnej právnej zásady totiz nevyplýva týmto podnikom povinnost poskytnút Komisii informácie nad rámec informácií, ktoré od nich vyziadala podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003. Takáto povinnost by bola vzhladom na chýbajúci právny základ navyse tazko zlucitelná so zásadou respektovania práva na obhajobu, kedze by stazovala podanie zaloby na súd Únie osobe, ktorá z akéhokolvek dôvodu neodpovedala na oznámenie o výhradách (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia, T-30/89, Zb. s. II-1439, body 37 a 38). Hoci sa teda zákonnost rozhodnutia Komisie, ktorým sa konstatuje, ze urcitá osoba porusila pravidlá hospodárskej sútaze, a v dôsledku toho sa tejto osobe ukladá pokuta, môze posudzovat iba na základe skutkových a právnych okolností, ktoré existovali v case prijatia rozhodnutia (rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 225), neznamená to, ze dotknutá osoba je povinná predlozit Komisii vo fáze správneho konania vsetky dokumenty, z ktorých chce vychádzat v konaní o zalobe o neplatnost podanej na súde Únie proti rozhodnutiu prijatému na záver správneho konania. 125 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, FEH a FES neboli povinné predlozit vo fáze správneho konania predmetné dokumenty, aby sa na ne mohli odvolávat v tomto konaní. 126 Preto je potrebné z vecného hladiska preskúmat, ci - ako tvrdí zalobkyna - dokumenty týkajúce sa dvoch ponukových konaní v [dôverné] vypracované v [dôverné] preukazujú, ze prvý dotknutý podnik ukoncil svoju úcast na karteli "v alebo okolo septembra 2000", kedze preukazujú, ze tento podnik po tomto dátume uplatnoval ceny, ktoré priamo vyplývali z jeho výrobných nákladov a ktoré boli podstatne nizsie ako ceny vyplývajúce z dohôd uzatvorených v rámci kartelu. 127 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze dokumenty predlozené spolocnostami FEH a FES v konaní pred Vseobecným súdom, ako aj doplnujúce vysvetlenia, ktoré tieto spolocnosti poskytli v nadväznosti na otázky Vseobecného súdu, sú ciastkové, neúplné a ich výklad je pomerme tazký. V kazdom prípade neumoznujú urobit si jasný obraz po prvé o podmienkach, za ktorých sa projekty RIP a vseobecne predmetné zmluvy prerokovávali alebo pridelovali, a po druhé o konkrétnych dôvodoch, pre ktoré doslo k úpravám v súvislosti s cenovými odhadmi alebo cenami týchto konkrétnych projektov RIP v [dôverné] po septembri 2000. Hoci sú tieto dokumenty výlucne internými dokumentmi, vôbec sa v nich neuvádza, ze tieto úpravy boli mozné práve preto, lebo prvý dotknutý podnik sa domnieval, ze uz nemusí dodrziavat cenové dohody uzatvorené v rámci tohto kartelu. 128 Naopak v projekte RIP na zmluvu [dôverné] v [dôverné], v ktorom prvý dotknutý podnik vystupoval len ako subdodávatel viacerých podnikov, ktoré predlozili ponuky, pricom niektoré z nich, napríklad [dôverné] a [dôverné], boli clenmi kartelu, faxy [dôverné], ktoré si vymenila FEH s jedným zo svojich partnerov, svedcia o tom, ze nový cenový odhad bol zalozený na "technických vysvetleniach" a nových diskusiách so zákazníkom z [dôverné]. S cielom zabezpecit, aby nové poziadavky zákazníka nemali za následok zvýsenie ceny ponuky, ktorá mala byt predlozená najmä zo strany [dôverné], podnik, ktorý bol partnerom prvého dotknutého podniku, uvádza, ze znízil náklady s cielom znízit co najviac cenu projektu RIP. Toto znízenie môze súvisiet so zmenou súcastí predmetného projektu RIP, akými sú zbernicové rozvádzace izolované plynom. Zalobkyna uznáva, ze zbernicové rozvádzace izolované plynom sú zariadeniami, ktorých výroba je pomerne nákladná a ktoré majú vplyv na konecnú cenu. Ich pouzitie a rozsah ich pouzitia v zásade urcuje zákazník a nie dodávatel. V rukou písanej poznámke na internom faxe odoslanom v rámci skupiny Fuji [dôverné] sa v súvislosti s predmetným projektom RIP uvádza: "Zdá sa, ze znízenie je pomerne znacné. Je to preto, lebo nemáme ZRIP [zbernicové rozvádzace izolované plynom]?..." 129 Zalobkyna síce tvrdí, ze pouzitie a rozsah pouzitia zbernicových rozvádzacov izolovaných plynom v tomto projekte RIP v období od predlozenia cenového odhadu z [dôverné] do predlozenia cenového odhadu z [dôverné] neboli zmenené. Dôkazy, o ktoré sa zalobkyna v tejto súvislosti opiera, najmä technický nákres z [dôverné], cize pred technickými rokovaniami so zákazníkom z [dôverné], vsak nepostacujú na potvrdenie tohto tvrdenia. 130 V kazdom prípade, pokial sa neuzná, ze doslo k sprisahaniu niektorých clenov kartelu proti ostatným clenom kartelu, mozno sotva uverit tomu, ze prvý dotknutý podnik by mohol predlozit svojmu partnerovi, ktorý podla napadnutého rozhodnutia nebol clenom kartelu, cenu, ktorá zjavne odporovala cenovej dohode uzatvorenej v rámci kartelu, ktorá este stále platila, bez akejkolvek reakcie ostatných clenov kartelu, ktorým bol tento odhad podla dôkazov zaslaný, konkrétne [dôverné] a [dôverné], vo forme oznámenia adresovaného prvému dotknutému podniku poukazujúceho na to, ze kartel este stále platí a ze jeho pravidlá sa majú dodrziavat. 131 Z tohto hladiska sa zdá byt pravdepodobnejsie, ze v projekte RIP na zmluvu [dôverné] v [dôverné] bola "cenová úroven" stanovená v dohode znízená s cielom zohladnit technické zmeny, o ktoré poziadal zákazník, alebo zohladnit akékolvek konkurencné obmedzenia uplatnené podnikmi, ktoré neboli clenmi kartelu. 132 Z dokumentov zalozených v spise vyplýva, ze cenové dohody bolo mozné revidovat s cielom zohladnit následné technické zmeny vyplývajúce z poziadaviek zákazníka, ako to bolo v prípade [dôverné] v súvislosti s projektom RIP s referencným císlom [dôverné]. Okrem toho spolocný postup clenov kartelu proti vonkajsej konkurencii dokonca stanovoval, ze ak projekt RIP, o ktorý clenovia prejavili záujem a na ktorý sa vztahovala dohoda o "cenovej úrovni", bol ohrozovaný silnou cenovou konkurenciou zo strany podnikov mimo kartelu, clenovia kartelu mali spolocne bojovat proti vonkajsiemu konkurentovi a výnimocne rozhodnút o znízení ceny s cielom vylúcit hospodársku sútaz. Z dokumentov zalozených v spise vyplýva, ze podstatné znízenie v porovnaní s "cenovou úrovnou" bolo dohodnuté aj v [dôverné] v projektoch RIP s referencnými císlami [dôverné] a [dôverné] a v [dôverné] v projekte RIP s referencným císlom [dôverné], ktoré sa tiez týkali zmlúv v [dôverné]. Zo spisového materiálu tiez vyplýva, ze cenová dohoda zrejme bola opätovne prerokovaná vzhladom na tlak zo strany konkurentov v [dôverné] v projekte RIP s referencným císlom [dôverné], ktorý sa tiez týkal zmluvy v [dôverné]. Napokon z odôvodnenia c. 169 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze spis Komisie obsahuje dôkazy o tom, ze ked Siemens docasne prerusila svoju úcast, cize pocas predmetného obdobia, "kartel sa urcitý cas usiloval sankcionovat spolocnost Siemens za jej odchod tým, ze v celosvetovom meradle bojoval proti nej o konkrétne projekty [RIP]". 133 Takýto ochranný mechanizmus kartelu proti vonkajsej konkurencii sa teda mohol urcite uplatnit tak v projekte RIP na zmluvu [dôverné] v [dôverné], v prípade ktorého mozno konstatovat, ze prvý dotknutý podnik, a teda [dôverné] a [dôverné] v nom zrejme neboli úspesní, ako aj na zmluvu [dôverné] v [dôverné], v prípade ktorého zalobkyna uvádza, ze prvý dotknutý podnik predlozil ponuky na obidva projekty RIP v cene, ktorá predstavovala [dôverné] % "cenovej úrovne" vyplývajúcej z dohody uzatvorenej [dôverné] v rámci kartelu a ze napokon získal zmluvu. 134 Je tiez mozné, ze - ako naznacuje Komisia - v niektorých projektoch RIP clenovia kartelu a v týchto prípadoch prvý dotknutý podnik konali tajne s cielom presadit svoje individuálne záujmy, ktoré boli v rozpore so záujmami iných clenov kartelu a s ich spolocnými záujmami. 135 V kazdom prípade v dokumentoch predlozených spolocnostami FEH a FES sa neuvádza a k týmto dokumentom nie sú pripojené ziadne dalsie dôkazy, z ktorých by bolo mozné vyvodit, ze znízenia cien projektov RIP poskytnuté prvým dotknutým podnikom v [dôverné] v dvoch ponukových konaniach v [dôverné] boli prejavom alebo dôsledkom toho, ze tento podnik sa v septembri 2000 verejne distancoval od kartelu a od dohôd uzatvorených v rámci tohto kartelu. Aj za predpokladu, ze tieto dokumenty mozno vykladat v tom zmysle, ze prvý dotknutý podnik v niektorých prípadoch po septembri 2000 nepredlozil ponuky v súlade s dohodami uzatvorenými v rámci kartelu, teda na základe toho nemozno dospiet k záveru, ze tento podnik vtedy ukoncil svoju úcast na tomto karteli. 136 Z toho vyplýva, ze dokumenty týkajúce sa dvoch ponukových konaní v [dôverné] vypracované v [dôverné] samy osebe nemajú dostatocnú dôkaznú hodnotu na to, aby preukázali, ze prvý dotknutý podnik úplne ukoncil svoju úcast na cinnostiach kartelu po septembri 2000. 137 Z vyssie uvedenej analýzy vyplýva, ze zalobkyna nepredlozila nijaké dôkazy s dostatocnou dôkaznou hodnotou ani nijaké presvedcivé alternatívne vysvetlenie, ktoré by vyvracali listinné dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí, z ktorých je zrejmé, ze prvý dotknutý podnik sa nadalej podielal na porusení od septembra 2000 do 30. septembra 2002. 138 V dôsledku toho je potrebné konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí v súlade s pravidlami týkajúcimi sa dokazovania úcasti podniku na porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP uvedenými v bodoch 84 az 91 vyssie bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia namietaného v tomto konaní, preukázala, ze prvý dotknutý podnik sa nadalej podielal na porusení, ktoré pokracovalo od septembra 2000 do 30. septembra 2002. Za týchto okolností zalobkyna nemôze oprávnene tvrdit, ze Komisia porusila vseobecné právne zásady, ako je právo na spravodlivý proces, zásada prezumpcie neviny a zásada in dubio pro reo, ked rozhodla, ze prvý dotknutý podnik sa nadalej podielal na porusení od septembra 2000 do 30. septembra 2002. 139 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy sa prvý a druhý zalobný dôvod musí zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania týkajúcom sa záveru Komisie, ze FEH sa nadalej podielala na porusení po stretnutí japonských clenov, ktoré sa uskutocnilo "v alebo okolo" septembra 2000 Tvrdenia úcastníkov konania 140 Zalobkyna v rámci tretieho zalobného dôvodu v podstate tvrdí, ze Komisia z viacerých hladísk porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ked dospela k záveru, ze prvý dotknutý podnik sa nadalej podielal na porusení po stretnutí japonských clenov, ktoré sa uskutocnilo "v alebo okolo" septembra 2000. Po prvé Komisia zaobchádzala s prvým dotknutým podnikom inak ako so spolocnostami Siemens, Hitachi, VA Tech alebo Schneider, kedze predpokladala, ze vzhladom na to, ze tento podnik nebol schopný jednoznacne uviest, kedy ukoncil svoju úcast na porusení, tento podnik sa nadalej podielal na tomto porusení napriek tomu, ze jeho vyhlásenia boli podporené presvedcivým súborom nepriamych dôkazov uvedených v spise. Po druhé Komisia zaobchádzala s prvým dotknutým podnikom inak ako so spolocnostami Siemens, Hitachi, VA Tech alebo Schneider, kedze v odôvodnení c. 378 napadnutého rozhodnutia predpokladala, ze vzhladom na to, ze tento podnik bol úcastníkom dohôd týkajúcich sa projektov RIP, ktoré pokracovali po septembri 2000, tento podnik sa nadalej podielal na porusení. Po tretie Komisia zaobchádzala s prvým dotknutým podnikom inak ako so spolocnostami VA Tech a Schneider, kedze v odôvodnení c. 377 napadnutého rozhodnutia predpokladala, ze vzhladom na to, ze tento podnik sa po septembri 2000 verejne nedistancoval od kartelu, nadalej sa podielal na porusení. 141 Komisia spochybnuje údajné porusenie zásady rovnosti zaobchádzania a navrhuje zamietnut tretí zalobný dôvod ako nedôvodný. Posúdenie Vseobecným súdom 142 Podla ustálenej judikatúry je zásada rovnosti zaobchádzania porusená len vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 40, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309). 143 Podla Komisie sa postavenie prvého dotknutého podniku odlisuje od postavenia spolocností Siemens, Hitachi, VA Tech alebo Schneider, kedze na rozdiel od rôznych vyhlásení spolocnosti Siemens, spolocnosti skupiny Hitachi, skupiny VA Tech alebo spolocnosti Schneider, podla ktorých tieto spolocnosti na urcité obdobie odisli z kartelu, vyhlásenie spolocností FEH a FES, ze prvý dotknutý podnik ukoncil svoju úcast na karteli "v alebo okolo" septembra 2000, nebolo podporené vierohodnými dôkazmi, napríklad zhodnými vyhláseniami iných clenov kartelu alebo listinnými dôkazmi. 144 Ako uz bolo uvedené v bodoch 113 az 137 vyssie, v prejednávanej veci nebolo preukázané, ze prvý dotknutý podnik prestal uplatnovat dohody týkajúce sa ôsmich projektov RIP s referencnými císlami [dôverné], ktoré boli platné aj po septembri 2000, a ze FEH a FES nepostupovali na základe záznamu o dohode, ktorý - ako samy uvádzajú vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách - dostali 28. septembra 2000, lebo platnost týchto dohôd vo vztahu k prvému dotknutému podniku sa skoncila po ukoncení jeho úcasti na karteli po stretnutí japonských clenov, ktoré sa uskutocnilo "v alebo okolo" septembra 2000. Vyhlásenia spolocnosti Siemens, spolocností skupiny Hitachi, spolocností skupiny VA Tech alebo spolocnosti Schneider sú odlisné, kedze vsetky tieto vyhlásenia sú podporené vierohodnými dôkazmi, ako to vyplýva z odôvodnení c. 186 az 189 napadnutého rozhodnutia. Pokial teda ide o tieto podniky, Komisia mohla konstatovat, ze k urcitému dátumu odisli z kartelu, co znamená, ze prestali uplatnovat dohody, ktoré boli nadalej platné, alebo postupovat na základe záznamov o dohode, ktoré dostali. Z odôvodnenia c. 169 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ked Siemens docasne prerusila svoju úcast na karteli, clenovia kartelu zacali v celosvetovom meradle konkurovat spolocnosti Siemens v súvislosti s konkrétnymi projektmi RIP (pozri bod 132 vyssie). 145 Okrem toho, zatial co z vyhlásení ostatných clenov kartelu je zrejmé, ze vedeli o tom, ze Siemens, Hitachi, VA Tech alebo Schneider ku konkrétnemu dátumu a na konkrétne obdobie odisli z kartelu, z týchto vyhlásení vôbec nevyplýva, ze ostatní clenovia kartelu sa tiez domnievali, ze prvý dotknutý podnik ukoncil svoju úcast na porusení po stretnutí japonských clenov, ktoré sa uskutocnilo "v alebo okolo" septembra 2000. 146 Rozdiel medzi postavením spolocností Siemens, Hitachi, VA Tech alebo Schneider na jednej strane a postavením prvého dotknutého podniku na druhej strane, ktorý Komisia preukázala v napadnutom rozhodnutí, odôvodnuje rozdielne zaobchádzanie s týmito podnikmi, pokial ide o dátum ukoncenia ich úcasti na porusení. 147 Z toho vyplýva, ze tretí zalobný dôvod sa tiez musí zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa záveru Komisie, ze FES sa podielala na porusení od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004 Tvrdenia úcastníkov konania 148 V rámci stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze clánok 1 písm. h) napadnutého rozhodnutia a clánok 2 písm. d) a f) napadnutého rozhodnutia sa musia v rozsahu, v akom sa v nich konstatuje, ze FES je spolocne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie ulozených pokút, zrusit, kedze sú zalozené na zjavne nesprávnom posúdení skutkových okolností veci, podla ktorého sa FES podielala na porusení od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004. Po prvé zalobkyna tvrdí, ze prvý dotknutý podnik sa nepodielal na porusení od septembra 2000 do 30. septembra 2002 a ze FES sama riadila tento podnik len od 1. júla 2001 do 30. septembra 2002, cize v období, pocas ktorého sa tento podnik nepodielal na porusení. Po druhé zalobkyna popiera, ze FES nepriamo, prostredníctvom JAEPS riadila druhý dotknutý podnik od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004. Teda len FEH alebo JAEPS, ktoré riadili prvý dotknutý podnik a/alebo druhý dotknutý podnik pocas celého obdobia od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004 alebo pocas jeho casti, môzu zodpovedat za úcast týchto podnikov na porusení. 149 Komisia navrhuje zamietnut stvrtý zalobný dôvod ako neprípustný, kedze je zalozený na výhrade, ktorú FEH a FES pocas správneho konania neuviedli a podla ktorej FES pred 1. júlom 2001 nezasahovala do cinností skupiny Fuji v oblasti RIP. Vzhladom na to, ze FEH a FES vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách výslovne uznali osobnú zodpovednost spolocnosti FES za úcast prvého dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do septembra 2000, navyse nemôzu toto uznanie v tomto konaní zmenit. Tento zalobný dôvod je v kazdom prípade tak z právneho, ako aj zo skutkového hladiska nedôvodný. 150 Zalobkyna navrhuje zamietnut námietku neprípustnosti uplatnenú Komisiou, kedze FEH a FES jednoznacne preukázali, ze FES pred 1. júlom 2001 nezasahovala do cinností skupiny Fuji v oblasti RIP, ak nie vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, tak aspon vo svojej odpovedi na ziadost o informácie zo 4. októbra 2004 (pozri bod 15 vyssie) a najmä v niektorých dôkazoch pripojených k tejto odpovedi. Posúdenie Vseobecným súdom 151 Z clánku 1 písm. h) napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze FES bola uznaná za osobne zodpovednú za úcast dotknutých podnikov na porusení v období od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004. Komisia preto v clánku 2 písm. d) a f) napadnutého rozhodnutia ulozila spolocnosti FES spolocne a nerozdielne so spolocnostou FEH pokutu vo výske 2 400 000 eur a spolocne a nerozdielne so spolocnostami FEH, JAEPS a Hitachi pokutu vo výske 1 350 000 eur. 152 Z odôvodnení c. 379 a 380 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazujú na odôvodnenia c. 334, 373 a 385 az 402 napadnutého rozhodnutia, tiez vyplýva, ze Komisia konstatovala, ze FES a FEH sú spolocne a nerozdielne zodpovedné za úcast prvého dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 30. septembra 2002, a ze Komisia konstatovala, ze FES, FEH, JAEPS a Hitachi sú spolocne a nerozdielne zodpovedné za úcast druhého dotknutého podniku na porusení v období od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004. 153 Podla judikatúry citovanej v bode 59 vyssie osoby, ktoré Komisia uzná za osobne zodpovedné za úcast jedného a toho istého podniku na porusení, pretoze v okamihu spáchania porusenia bud priamo riadili tento podnik, alebo skutocne vykonávali právomoc kontroly nad osobami, ktoré riadili tento podnik, a tým urcovali ich správanie na trhu, musia spolocne a nerozdielne zodpovedat za tohto porusenie. 154 Z odôvodnení c. 334, 373 a 385 az 402 napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodneniami c. 32 a 33 vyplýva, ze Komisia konstatovala, ze jednak prvý dotknutý podnik, ktorý sa podielal na porusení pocas celého obdobia od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004, bol v období od 15. apríla 1988 do 30. septembra 2002 priamo riadený spolocnostami FES a FEH a jednak druhý dotknutý podnik, ktorý sa podielal na porusení od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004, bol pocas tohto obdobia priamo riadený spolocnostou JAEPS a nepriamo - prostredníctvom tohto spolocného podniku - riadený spolocnostami FES, FEH a Hitachi. 155 Vzhladom na to, ze druhá výhrada uvedená zalobkynou v rámci stvrtého zalobného dôvodu sa prekrýva s piatym zalobným dôvodom, ktorý je v podstate zalozený na zjavne nesprávnom posúdení alebo nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa záveru Komisie, ze FEH a FES majú byt ako materské spolocnosti spolocnosti JAEPS osobne a spolocne a nerozdielne zodpovedné za úcast druhého dotknutého podniku na porusení, je vhodné preskúmat ich spolocne, a preto zahrnút skúmanie tejto druhej výhrady do skúmania piateho zalobného dôvodu (pozri bod 175 a nasl. nizsie). 156 Pokial ide o prvú výhradu uvedenú zalobkynou v rámci tohto zalobného dôvodu, je potrebné skúmat, ci je clánok 1 písm. h) a clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia zalozený na zjavne nesprávnom posúdení skutkových okolností veci, podla ktorého mozno uznat spolocnost FES za osobne zodpovednú za úcast prvého dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 30. septembra 2002 - ked podla napadnutého rozhodnutia doslo k prevodu cinností skupiny Fuji v oblasti RIP na spolocnost JAEPS (pozri bod 7 vyssie) -, kedze FES pocas tohto obdobia riadila tento podnik. 157 V prvom rade je potrebné skúmat, ci - ako tvrdí Komisia - je neprípustné, aby zalobkyna spochybnila osobnú zodpovednost spolocnosti FES konstatovanú v napadnutom rozhodnutí z dôvodu úcasti prvého dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 30. septembra 2002 po prvý raz v konaní pred Vseobecným súdom, pricom táto zodpovednost bola tiez konstatovaná v oznámení o výhradách zaslanom spolocnostiam FEH a FES, ci dokonca spochybnila na tento úcel v konaní pred Vseobecným súdom skutocnosti, ktoré tieto spolocnosti výslovne uznali v rámci správneho konania. 158 Ako uz bolo uvedené v bode 124 vyssie, pravidlá, ktoré stanovujú práva a povinnosti podnikov v rámci správneho konania upraveného právom hospodárskej sútaze, nemozno vykladat v tom zmysle, ze dotknutá právnická alebo fyzická osoba má v správnom konaní povinnost spolupracovat a uz vo fáze správneho konania oznámit Komisii v reakcii na oznámenie o výhradách, ktoré jej Komisia zaslala, vsetky výhrady, ktoré chce uplatnit v konaní o zalobe o neplatnost podanej na súdoch Únie proti rozhodnutiu prijatému na záver tohto konania. Toto stanovisko nie je spochybnené judikatúrou, ktorú cituje Komisia. Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, totiz Súdny dvor uznal, ze je mozné preskúmat z vecného hladiska pripísanie zodpovednosti za porusenie spolocnosti, ktorá nespochybnila toto pripísanie pocas správneho konania, v spornom rozhodnutí, pricom táto okolnost mala význam len pre posúdenie rozsahu povinnosti odôvodnenia, ktorá v uvedenej veci spocívala na Komisii (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, body 346 az 361, a Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, body 1335 a 1336). 159 Ked sa dotknutá osoba dobrovolne rozhodne spolupracovat a v rámci správneho konania výslovne alebo implicitne uzná skutkové alebo právne okolnosti, ktoré odôvodnujú pripísanie porusenia tejto osobe, samotný výkon jej práva podat zalobu podla clánku 230 stvrtého odseku ES tým nie je obmedzený (pozri v tomto zmysle rozsudok Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 89 a 90). Bez výslovne stanoveného právneho základu by takéto obmedzenie bolo v rozpore so základnými zásadami zákonnosti a dodrzania práva na obhajobu (rozsudok Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 91). Treba navyse poznamenat, ze právo na úcinný prostriedok nápravy a na prístup k nestrannému súdu je zarucené v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie a ze podla clánku 52 ods. 1 tejto charty akékolvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byt stanovené zákonom (pozri rozsudok Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 91). 160 Vzhladom na právne pravidlá uvedené v bodoch 158 a 159 vyssie sa teda námietka neprípustnosti vznesená Komisiou musí zamietnut. 161 Zalobkyna v tomto konaní nespochybnuje úcast prvého dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do septembra 2000. Okrem toho, ako bolo uvedené bode 138 vyssie, Komisia bola oprávnená rozhodnút v napadnutom rozhodnutí, ze prvý dotknutý podnik sa podielal na porusení pocas celého obdobia od septembra 2000 do 30. septembra 2002. Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne, ktoré je súcastou prvej výhrady uvedenej v rámci stvrtého zalobného dôvodu, ze napadnuté rozhodnutie je v tomto smere poznacené zjavne nesprávnym posúdením, je nedôvodné. 162 Pokial zalobkyna napáda konstatovanie Komisie, ze bolo mozné uznat spolocnost FES za osobne zodpovednú za úcast prvého dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 30. júna 2001, kedze FES pocas tohto obdobia riadila tento podnik, je potrebné na úvod pripomenút, ze jednak odôvodnenie rozhodnutia, ktoré spôsobuje ujmu, musí umoznit vykonat úcinné preskúmanie jeho zákonnosti a musí poskytnút dotknutej osobe dostatok informácií na to, aby mohla zistit, ci je rozhodnutie dôvodné, a jednak primeranost takého odôvodnenia sa musí posudzovat v závislosti od okolnosti veci, najmä od obsahu predmetného aktu, povahy uvedených dôvodov a záujmu, ktorý môzu mat osoby, ktorým je tento akt urcený, na získaní vysvetlení (rozsudok Súdu prvého stupna z 28. apríla 1994, AWS Benelux/Komisia, T-38/92, Zb. s. II-211, bod 26 a tam citovaná judikatúra). Na splnenie uvedených funkcií musia z dostatocného odôvodnenia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy orgánu Únie, ktorý vydal predmetný akt (rozsudok AWS Benelux/Komisia, uz citovaný, bod 26 a tam citovaná judikatúra). Ked je - tak ako v prejednávanej veci - rozhodnutie podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP urcené viacerým subjektom a vyvoláva otázku pripísatelnosti porusenia, musí navyse obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým spomedzi nich, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie (rozsudok AWS Benelux/Komisia, uz citovaný, bod 26). 163 Skutocnost, ze zalobkyna v prejednávanej veci uplatnila hmotnoprávny zalobný dôvod zalozený na zjavne nesprávnom posúdení, a nie na neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia, cize zalobný dôvod týkajúci sa porusenia podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 230 ES (teraz clánok 263 ZFEÚ), nebráni súdu Únie v tom, aby uplatnil takýto dôvod z úradnej moci, kedze ide o dôvod verejného poriadku, ktorý sa môze alebo dokonca musí uplatnit z úradnej moci (rozsudok Súdneho dvora z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C-89/08 P, Zb. s. I-11245, bod 54), pokial je dodrzaná zásada kontradiktórnosti (rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný, bod 54). 164 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení c. 32 napadnutého rozhodnutia iba bez blizsieho vysvetlenia konstatovala, ze cinnosti skupiny Fuji v oblasti RIP vykonávala okrem iných spolocností FES, v dôsledku coho - ako vyplýva z odôvodnení c. 373 a 379 tohto rozhodnutia - bola spolocnosti FES v clánku 1 písm. h) tohto rozhodnutia pripísaná zodpovednost za porusenie najmä v období od 15. apríla 1988 do 30. septembra 2002. Napadnuté rozhodnutie neumoznuje zalobkyni ani Vseobecnému súdu zistit skutkové alebo právne okolnosti, na základe ktorých Komisia rozhodla, ze FES okrem iných spolocností vykonávala cinnosti skupiny Fuji v oblasti RIP od 15. apríla 1988 do 30. júna 2001 a ze v dôsledku toho zodpovednost za porusenie v tomto období bolo mozné pripísat spolocnosti FES. 165 V reakcii na otázku Vseobecného súdu (bod 41 vyssie) Komisia uviedla, ze napadnuté rozhodnutie neobsahovalo v tomto smere blizsie informácie preto, lebo FEH a FES vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách výslovne uznali, ze zodpovednost za porusenie prinálezí spolocnosti FES. Toto vysvetlenie vsak nemozno uznat. Je pravda, ze v odôvodnení c. 374 napadnutého rozhodnutia, kde Komisia uviedla "tvrdenia spolocnosti Fuji", sa uvádza, ze "Fuji priznáva, ze sa podielala na karteli opísanom v oznámení o výhradách od roku 1988 do septembra 2000, ale nie neskôr." Z tohto samotného konstatovania vsak este nemozno jasne a jednoznacne vyvodit, ze Komisia chcela zalozit svoje zistenia, podla ktorých FES riadila cinnosti skupiny Fuji v oblasti RIP od roku 1988 do 30. júna 2001 a v dôsledku toho ju bolo mozné uznat za zodpovednú za porusenie, len na tvrdeniach, ktoré uviedli FEH a FES v priebehu správneho konania. Odôvodnenia c. 32, 373 a 379 napadnutého rozhodnutia najmä neobsahujú nijaký odkaz na tvrdenia spolocností FEH a FES uvedené v odôvodnení c. 374 tohto rozhodnutia. Tým skôr neobsahujú nijaké informácie, ktoré by umoznili zalobkyni a Vseobecnému súdu pochopit, preco Komisia vylozila tvrdenia spolocností FEH a FES v tom zmysle, ze FES priznala, ze vykonávala cinnosti skupiny Fuji v oblasti RIP v období od 15. apríla 1988 do 30. júna 2001, a v dôsledku toho ju bolo mozné uznat za zodpovednú za porusenie v tomto období. Takéto informácie boli v prejednávanej veci potrebné tým skôr, ze výklad, ktorý si Komisia zvolila, nebol v súlade s informáciami, ktoré FEH a FES poskytli vo svojej odpovedi zo 4. októbra 2004 na ziadost Komisie o informácie (bod 15 vyssie). Z dôkladného preskúmania tejto odpovede a najmä jej prílohy D, ktorej osobitným cielom bolo odpovedat na otázky Komisie týkajúce sa právnych subjektov, ktoré riadili cinnosti skupiny Fuji v oblasti RIP, totiz vyplýva, ze pred 1. júlom 2001 boli jedinými právnymi subjektmi, ktoré vykonávali takéto cinnosti, FEH a dve stopercentné dcérske spolocnosti tejto spolocnosti, konkrétne Fuji Electric Corp. of America (FECOA) a Fuji Electric International Corp. (FEIC). 166 V napadnutom rozhodnutí bolo navyse potrebné podrobnejsie vysvetlenie, kedze výklad tvrdení spolocností FEH a FES, ktorý si zvolila Komisia, nemohol vysvetlit pripísanie zodpovednosti za porusenie spolocnosti FES za celé obdobie od 15. apríla 1988 do 30. júna 2001. Uznanie zodpovednosti, z ktorého Komisia vychádza, sa totiz vztahuje na obdobie do septembra 2000, ale nie "neskôr". 167 Pokial navyse Komisia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je v kazdom prípade opodstatnené vzhladom na skutocnost - ktorú zalobkyna uznala -, ze niektoré cinnosti skupiny Fuji v oblasti RIP boli 1. júla 2001 prevedené na spolocnost FES, a ze vzhladom na to, ze táto spolocnost sa tým stala ekonomickou nástupníckou spolocnosti FEH alebo jej stopercentných dcérskych spolocností, na spolocnost FES v súlade s príslusnou judikatúrou (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, body 346 az 360) presla zodpovednost, ktorá spolocnosti FEH alebo jej stopercentným dcérskym spolocnostiam vznikla z dôvodu úcasti prvého dotknutého podniku na porusení, a to najmä v období od 15. apríla 1988 do 30. júna 2001, je potrebné pripomenút, ze podla clánku 263 ZFEÚ (predtým clánok 230 ES) sa Vseobecný súd musí obmedzit na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia na základe odôvodnenia uvedeného v tomto rozhodnutí (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2001, IPK-München/Komisia, T-331/94, Zb. s. II-779, bod 91). V prejednávanej veci nemozno konstatovat, ze odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla, bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. V napadnutom rozhodnutí, ale ani v oznámení o výhradách Komisia totiz neuviedla, ze zamýsla uznat spolocnost FES za zodpovednú za úcast prvého dotknutého podniku na porusení v predmetnom období na základe postavenia spolocnosti FES ako ekonomickej nástupnícky spolocnosti FEH alebo jej stopercentných dcérskych spolocností. Komisia naopak na úcely pripísania zodpovednosti za porusenie spolocnosti FES zakazdým konstatovala, ze cinnosti skupiny Fuji v oblasti RIP vykonávala "okrem iných spolocností" FES a ze preto FES pocas tohto obdobia priamo riadila prvý dotknutý podnik. Tieto dve formy zodpovednosti sa vsak podstatne odlisujú, kedze osoba, ktorá riadila podnik v case, ked sa podielal na porusení, musí v zásade zodpovedat za toto porusenie v súlade so zásadou osobnej zodpovednosti (pozri judikatúru citovanú v bode 58 vyssie), zatial co prechod zodpovednosti vyplývajúci z uplatnenia takzvaného kritéria "hospodárskej kontinuity" je zjavne výnimkou z tohto pravidla (pozri v tomto zmysle rozsudok ETI a i., uz citovaný v bode 58 vyssie, body 39, 40 a 46). 168 Z toho vyplýva, ze nové odôvodnenie zalozené na uplatnení takzvanej zásady "hospodárskej kontinuity", o ktoré sa Komisia opiera v rámci tohto konania, nemozno zohladnit pri skúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a ze tvrdenia Komisie zalozené na tomto odôvodnení sa musia zamietnut. 169 Vzhladom na vyssie uvedené a na pripomienky úcastníkov konania treba z úradnej moci konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie je v rozsahu, v akom pripisuje zodpovednost za úcast prvého dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 30. júna 2001 spolocnosti FES, poznacené nedostatkom odôvodnenia, ktorý nepriaznivo ovplyvnil právo zalobkyne na obhajobu a právo na úcinný prostriedok nápravy a ktorý bráni Vseobecnému súdu v preskúmaní dôvodnosti bodov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým smeruje predmetná výhrada. 170 Clánok 1 písm. h) a clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia sa v rozsahu, v akom sú zalozené na neodôvodnenom konstatovaní, ze prvý dotknutý podnik bol v období od 15. apríla 1988 do 30. júna 2001 riadený "okrem iných spolocností" spolocnostou FES, sa preto musia zrusit. 171 Okrem toho, pokial zalobkyna spochybnuje moznost uznat spolocnost FES za osobne zodpovednú za úcast prvého dotknutého podniku na porusení v období od 1. júla 2001 do 30. septembra 2002, je potrebné uviest, ze zalobkyna nepopiera, ze FES vykonávala po 1. júli 2001 niektoré cinnosti skupiny Fuji v oblasti RIP - najmä z dôvodu zlúcenia so spolocnostou FEIC, jednou zo stopercentných dcérskych spolocností spolocnosti FEH -, ale len popierajú, ze tieto cinnosti - najmä tie, ktoré predtým vykonávala FEIC - boli vtedy súcastou prvého dotknutého podniku. V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze ako zalobkyna uznáva a ako navyse vyplýva z prílohy D k odpovedi na ziadost o informácie zo 4. októbra 2004, FEIC vykonávala najmä v období od 15. apríla 1988 do 30. júna 2001 cinnosti predaja projektov RIP medzinárodným zákazníkom okrem verejných institúcií v Severnej Amerike - pricom severoamerický trh, ktorý nebol dotknutý porusením, bol vyhradený spolocnosti FECOA - a ze FEIC bola preto v zásade priamo zodpovedná za uplatnovanie spolocnej dohody a za nevyhladávanie nových zákazníkov na celom medzinárodnom trhu a neskôr na území EHP. Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, cinnosti v oblasti RIP vykonávané spolocnostou FEIC sú nevyhnutne zahrnuté v "cinnostiach spolocnosti Fuji v oblasti [projektov] RIP..., ktoré vykonávali okrem iných spolocností [FEH] a [FES]", ako sa uvádza v odôvodnení c. 32 napadnutého rozhodnutia. Tieto cinnosti sú teda súcastou prvého podniku dotknutého napadnutým rozhodnutím opísaného v bode 61 vyssie. Komisia sa teda nedopustila údajného pochybenia, ked v napadnutom rozhodnutí uznala spolocnost FES za osobne zodpovednú za úcast prvého dotknutého podniku na porusení v období od 1. júla 2001 do 30. septembra 2002. 172 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy sa prvej výhrade uvedenej v rámci stvrtého zalobného dôvodu musí scasti vyhoviet a clánok 1 písm. h) a clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia sa musia zrusit v rozsahu, v akom Komisia konstatovala alebo vychádzala z konstatovania, ze spolocnost FES, ktorej právnou nástupkynou je zalobkyna, mozno uznat za osobne zodpovednú za porusenie v období od 15. apríla 1988 do 30. júna 2001, lebo pocas tohto obdobia priamo riadila prvý dotknutý podnik. Vo zvysnej casti sa prvá výhrada uvedená v rámci stvrtého zalobného dôvodu musí zamietnut. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení alebo nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa záveru Komisie, ze spolocnosti FEH a FES treba uznat za osobne a spolocne a nerozdielne zodpovedné za úcast spolocnosti JAEPS na porusení Tvrdenia úcastníkov konania 173 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze clánok 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia sa musí zrusit, kedze je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu, podla ktorého mozno uznat spolocnosti FEH a FES za osobne a spolocne a nerozdielne zodpovedné za úcast spolocnosti JAEPS alebo presnejsie druhého dotknutého podniku, ktorý vtedy riadila JAEPS, na porusení v období od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004. Podla zalobkyne Komisia neuniesla dôkazné bremeno, ktoré jej prinálezalo, pokial ide o preukázanie skutocnosti, ze FEH a FES boli schopné uplatnovat rozhodujúci vplyv na spolocnost JAEPS, ktorá by odôvodnovala ich osobnú a spolocnú a nerozdielnu zodpovednost so spolocnostami JAEPS a Hitachi za zaplatenie pokuty ulozenej za úcast druhého dotknutého podniku na porusení od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004. 174 Komisia sa domnieva, ze existuje viacero nepriamych dôkazov, ktoré ako celok potvrdzujú konstatovanie uvedené v napadnutom rozhodnutí, ze FEH a FES uplatnovali rozhodujúci vplyv na spolocnost JAEPS tým, ze umoznili pokracovanie porusenia po prevode cinností skupiny Fuji v oblasti RIP na spolocnost JAEPS 1. októbra 2002. Komisia preto navrhuje zamietnut piaty zalobný dôvod ako nedôvodný. Posúdenie Vseobecným súdom 175 Pred vykonaním vecnej analýzy tohto zalobného dôvodu a - z dôvodov uvedených v bode 155 vyssie - aj druhej výhrady uvedenej v rámci stvrtého zalobného dôvodu je potrebné urcit presnú spornú otázku, na ktorej je zalozený piaty zalobný dôvod, ako aj sporné odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a pripomenút pravidlá vztahujúce sa na pripísanie zodpovednosti za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze vo vztahoch medzi dcérskou spolocnostou a jej materskou spolocnostou. - O spornej otázke, na ktorej je zalozený piaty zalobný dôvod 176 Zalobkyna nepopiera, ze druhý dotknutý podnik sa podielal na porusení v období od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004. Zalobkyna tiez nepopiera, ze v tomto období za tento podnik priamo zodpovedala alebo ho riadila JAEPS. Zalobkyna vsak popiera, ze FEH a FES tým, ze priamo alebo nepriamo ovládali 30 % základného imania spolocnosti JAEPS, skutocne vykonávali akúkolvek riadiacu právomoc vo vztahu k druhému dotknutému podniku a ze v dôsledku toho nepriamo riadili tento podnik v období od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004. - O odôvodneniach napadnutého rozhodnutia, proti ktorým smeruje piaty zalobný dôvod 177 V odôvodneniach c. 383 az 403 napadnutého rozhodnutia sa Komisia zaoberá osobnou zodpovednostou spolocností FEH a FES ako materskej spolocnosti spolocnosti JAEPS, ktorá bola priamo zodpovedná za druhý dotknutý podnik, z dôvodu úcasti tohto podniku na porusení od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004. Komisia okrem iného uviedla: "(383) [JAEPS] bola zalozená v júli 2001 a podielala sa na kolúznom správaní opísanom v tomto rozhodnutí v období od 1. októbra 2002 (ked doslo k prevodu cinností spolocností Hitachi a Fuji v oblasti RIP na spolocnost JAEPS) do 11. mája 2004 (ked sa uskutocnilo posledné stretnutie kartelu z dôvodu oznámenia kontrol Komisie). (384) JAEPS bola zalozená s cielom spojit cinnosti [prenosu a distribúcie elektrickej energie] materských spolocností na úcely poskytovania sluzieb zákazníkom v tomto odvetví [poznámka pod ciarou c. 399: s. 23134 (odpoved spolocnosti Hitachi na oznámenie o výhradách)]. [Hitachi] a [FES] (stopercentná dcérska spolocnost spolocnosti [FEH]) vlastnia podiely na základnom imaní spolocného podniku JAEPS vo výske 50 % a 30 % (pricom tretím vlastníkom je [Meidensha]). ... (389) Samotné podiely materských spolocností v spolocnosti JAEPS Komisii neumoznujú predpokladat, ze tieto spolocnosti uplatnovali rozhodujúci vplyv na vseobecné správanie spolocnosti JAEPS na trhu alebo osobitne na jej cinnosti v rámci kartelu. Zo skutkových údajov vsak jednoznacne vyplýva, ze Hitachi a Fuji boli schopné uplatnovat a skutocne uplatnovali rozhodujúci vplyv vo vztahu k úcasti spolocnosti JAEPS na cinnostiach kartelu opísaných v tomto rozhodnutí od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004. Komisia sa domnieva, ze JAEPS neurcovala svoje správanie na trhu samostatne, ale riadila sa obchodnými praktikami a správaním urceným spolocnostami Hitachi a Fuji. (390) Hitachi a Fuji tým, ze previedli svoje cinnosti v oblasti RIP na spolocnost JAEPS (bez toho, aby previedli svoje dcérske spolocnosti, ktoré predtým pôsobili v tejto oblasti), v skutocnosti vyuzili spolocnost JAEPS ako nástroj na pokracovanie vo svojej dlhodobej úcasti na karteli [poznámka pod ciarou c. 400: v spise Komisie nie sú obsiahnuté nijaké dôkazy proti spolocnosti Meidensha] výrobcov [projektov] RIP (Hitachi a Fuji nadalej predávali [RIP] pod svojou znackou, ale zabezpecovali výrobu prostredníctvom spolocnosti JAEPS). (391) Tieto závery sú zalozené na objektívnych faktoroch, ako napríklad... kontrolná a riadiaca úloha spolocností Hitachi a Fuji vo vztahu k cinnostiam spolocnosti JAEPS[,] predchádzajúca úcast spolocností Hitachi a Fuji na cinnostiach kartelu pred zalozením spolocnosti JAEPS[,] skutocnost, ze Hitachi a dcérske spolocnosti spolocnosti Fuji, ktoré sa predtým podielali na cinnostiach v oblasti RIP, prestali vykonávat tieto cinnosti, aby umoznili spolocnosti JAEPS nahradit ich, pricom jej následne poskytovali pomoc, a zachovali si svoj záujem o výrobky ako ich distribútori[,] úcast zástupcov spolocnosti JAEPS, ktorí súcasne alebo neskôr pôsobili v spolocnostiach Hitachi a/alebo Fuji, na stretnutiach kartelu a... skutocnost, ze mnohí vedúci zamestnanci spolocnosti JAEPS boli tiez súcasne alebo neskôr vedúcimi zamestnancami spolocností Hitachi a Fuji. ... (402) Rozhodnutie spolocností Hitachi a Fuji pokracovat v ich úcasti na karteli prostredníctvom spolocného podniku im neumoznuje vyhnút sa zodpovednosti za túto úcast. (403) Preto je potrebné uznat spolocnosti [JAEPS], [Hitachi], [FEH] a [FES] za spolocne a nerozdielne zodpovedné za úcast spolocnosti JAEPS na porusení od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004." 178 Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze Komisia uznala spolocnosti FEH a FES za osobne zodpovedné od 1. októbra 2002 nie preto, lebo ich bolo mozné oznacit za spolocnosti, ktoré priamo riadili prvý dotknutý podnik, ale preto, lebo ich bolo mozné oznacit za materské spolocnosti spolocnosti JAEPS, ktorá priamo zodpovedala za druhý dotknutý podnik. - O pravidlách vztahujúcich sa na pripísanie zodpovednosti za porusenie práva hospodárskej sútaze vo vztahoch medzi dcérskou spolocnostou a jej materskou spolocnostou 179 Na úcely uplatnenia práva hospodárskej sútaze nie je rozhodujúce formálne oddelenie medzi dvoma spolocnostami vyplývajúce z ich odlisnej právnej subjektivity, ale skôr ich jednotné správanie sa na trhu. Môze byt preto nevyhnutné zistit, ci dve spolocnosti, z ktorých kazdá má vlastnú právnu subjektivitu, vytvárajú alebo patria k jednému a tomu istému podniku alebo hospodárskej jednotke s jednotným správaním sa na trhu (rozsudok DaimlerChrysler/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 85; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 140). 180 Podla ustálenej judikatúry teda okolnost, ze dcérska spolocnost má vlastnú právnu subjektivitu, nepostacuje na vylúcenie moznosti, aby jej správanie bolo pripísané materskej spolocnosti, najmä ak dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstatnej casti uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, body 132 a 133, a rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 960). Pokial dcérska spolocnost nemá skutocnú samostatnost pri urcovaní svojho postupu na trhu, zákazy stanovené v clánku 81 ods. 1 ES sa môzu povazovat za neuplatnitelné vo vztahoch medzi nou a materskou spolocnostou, s ktorou tvorí hospodársku jednotku (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 134; rozsudok Súdu prvého stupna z 12. januára 1995, Viho/Komisia, T-102/92, Zb. s. II-17, bod 51). Citovanú judikatúru mozno analogicky uplatnit na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 181 Za týchto okolností Komisii v zásade prinálezí, aby preukázala, ze jedna alebo viaceré materské spolocnosti skutocne uplatnovali rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, a to na základe súhrnu skutkových okolností, medzi ktoré patrí najmä riadiaca právomoc jednej alebo viacerých materských spolocností vo vztahu k ich dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 136 a tam citovanú judikatúru). 182 Vo vseobecnosti platí, ze ak materská spolocnost vlastní väcsinový podiel na základnom imaní dcérskej spolocnosti, môze skutocne uplatnovat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost a najmä na správanie tejto dcérskej spolocnosti na trhu. Z judikatúry teda vyplýva, ze v prípade, ak kontrola, ktorú materská spolocnost skutocne vykonáva nad svojou dcérskou spolocnostou, v ktorej vlastní podiel na základnom imaní vo výske 25,001 %, zodpovedá mensinovému podielu, ktorý je velmi vzdialený od väcsinového podielu, nemozno konstatovat, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost patria do jednej skupiny, v rámci ktorej tvoria hospodársku jednotku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfileurope/Komisia, T-141/89, Zb. s. II-791, bod 129). 183 Napriek tomu mensinový podiel môze umoznit materskej spolocnosti skutocne uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, ak sú s ním spojené práva, ktoré prekracujú rámec práv, ktoré obvykle patria mensinovým akcionárom na úcely ochrany ich financných záujmov a ktoré vzhladom na súbor zhodných právnych alebo ekonomických nepriamych dôkazov svedcia o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na správanie dcérskej spolocnosti na trhu. Komisia teda môze preukázat skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu na základe súboru nepriamych dôkazov, aj ked kazdý z týchto dôkazov samostatne nemá dostatocnú dôkaznú hodnotu. 184 Skutocné uplatnovanie riadiacej právomoci jednou alebo viacerými materskými spolocnostami vo vztahu k ich dcérskej spolocnosti mozno vyvodit priamo z uplatnovania príslusných zákonných ustanovení alebo z dohody medzi materskými spolocnosti uzatvorenej podla týchto zákonných ustanovení v súvislosti s riadením ich spolocnej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie, body 137 az 139). Mieru úcasti materskej spolocnosti na riadení jej dcérskej spolocnosti mozno preukázat aj tým, ze vedúce funkcie v dcérskej spolocnosti zastáva mnoho osôb, ktoré zastávajú vedúce funkcie v materskej spolocnosti. Takáto kumulácia funkcií nevyhnutne poskytuje materskej spolocnosti moznost uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie jej dcérskej spolocnosti na trhu, kedze umoznuje clenom vedenia materskej spolocnosti, aby v rámci výkonu svojich riadiacich právomocí v rámci dcérskej spolocnosti zabezpecovali súlad správania dcérskej spolocnosti na trhu s usmerneniami stanovenými vedením materskej spolocnosti. Tento ciel mozno dosiahnut aj vtedy, ked clen alebo clenovia materskej spolocnosti, ktorí vykonávajú riadiace právomoci v rámci dcérskej spolocnosti, nekonajú ako zástupcovia materskej spolocnosti. Úcast jednej alebo viacerých materských spolocností na riadení dcérskej spolocnosti môze napokon vyplývat z ich vzájomného obchodnoprávneho vztahu. Ak je teda materská spolocnost tiez dodávatelom alebo zákazníkom svojej dcérskej spolocnosti, má velmi specifický záujem na riadení výrobných alebo distribucných cinností dcérskej spolocnosti, aby mohla úplne vyuzit pridanú hodnotu vytvorenú takto dosiahnutou vertikálnou integráciou (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo k rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovanému v bode 58 vyssie, Zb. s. I-9928, body 50 a 51). 185 Vzhladom na to, ze podla clánku 263 ZFEÚ (predtým clánok 230 ES) sa Vseobecný súd musí obmedzit na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia na základe odôvodnenia, ktoré je v tomto rozhodnutí uvedené (rozsudok IPK-München/Komisia, uz citovaný v bode 167 vyssie, bod 91), otázka, ci materská spolocnost skutocne uplatnuje riadiacu právomoc vo vztahu k svojej dcérskej spolocnosti, sa musí posudzovat výlucne z hladiska dôkazov, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí, ktorým sa pripisuje zodpovednost za porusenie materskej spolocnosti. Jedinou relevantnou otázkou teda je, ci porusenie je alebo nie je preukázané vzhladom na tieto dôkazy (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 726). - O dôkazoch o skutocnom uplatnovaní riadiacej právomoci spolocností FEH a FES vo vztahu k spolocnosti JAEPS, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí 186 Vzhladom na judikatúru uvedenú v bodoch 179 az 185 vyssie je v prvom rade potrebné preskúmat dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa týkajú ustanovení rámcovej dohody o zalození spolocnej dcérskej spolocnosti JAEPS (dalej len "rámcová dohoda"), ktorú [dôverné] uzatvorili Hitachi, FEH a Meidensha (dalej len "zakladatelské spolocnosti"). 187 Komisia na úcely preukázania kontrolnej a riadiacej úlohy spolocností FEH a FES v rámci spolocnosti JAEPS v odôvodnení c. 395 napadnutého rozhodnutia uviedla: "[dôverné]". 188 Pokial ide o tieto skutkové konstatovania, FEH a FES vo svojich podaniach alebo vo svojej písomnej odpovedi na otázky Vseobecného súdu iba uviedli, ze z takých konstatovaní nemozno vyvodit, ze uplatnovali rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti JAEPS na trhu, kedze [dôverné]. 189 Clánok [dôverné] rámcovej dohody, ktorý predlozili FEH a FES v prílohe k svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, stanovuje, ze [dôverné]. 190 Clánok [dôverné] rámcovej dohody upravuje [dôverné]. Podla clánku [dôverné] rámcovej dohody [dôverné]. Clánok [dôverné] rámcovej dohody v tejto súvislosti stanovuje, ze [dôverné]. Napokon clánok [dôverné] rámcovej dohody stanovuje, ze [dôverné]. 191 Clánok [dôverné] rámcovej dohody tiez stanovuje, ze [dôverné]. 192 Napokon podla clánku [dôverné] rámcovej dohody [dôverné]. 193 Z clánku [dôverné] rámcovej dohody vzhladom na ostatné ustanovenia tejto dohody teda vyplýva, ze kazdá zo zakladatelských spolocností mala právomoc [dôverné] uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti JAEPS na trhu. [dôverné]. Z toho vyplýva, ze zakladatelské spolocnosti nevyhnutne museli dospiet k dohode o dôlezitých rozhodnutiach týkajúcich sa správania svojej spolocnej dcérskej spolocnosti na trhu. 194 Zalobkyna nepredlozila nijaké dôkazy na podporu svojich tvrdení, ze [dôverné]. V tejto súvislosti skutocnost - ktorú zalobkyna nespochybnuje -, ze [dôverné], svedcí o tom, ze [dôverné] zakladatelské spolocnosti v skutocnosti museli dospiet k dohode o dôlezitých rozhodnutiach týkajúcich sa riadenia a podnikania spolocnosti JAEPS. 195 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze [dôverné], aj za predpokladu, ze by toto tvrdenie bolo pravdivé, samo osebe nie je rozhodujúce, kedze [dôverné]. FEH a FES v bode 4.3 svojej odpovede na oznámenie o výhradách totiz uznali, ze [dôverné] a ze [dôverné]. V kazdom prípade, ako poznamenáva Komisia, z bodov 5.7 a 5.8 odpovede zalobkyne na oznámenie o výhradách vyplýva, ze [dôverné]. Zalobkyna napokon vo svojom liste z 10. novembra 2006 adresovanom Komisii uznáva, ze [dôverné]. [dôverné]. Vzhladom na ustanovenia clánku [dôverné] rámcovej dohody je v kazdom prípade jednoznacne nesprávne tvrdit - ako tvrdí zalobkyna -, ze [dôverné]. 196 Pokial ide o skutocnost, ze úcast druhého dotknutého podniku, ktorý vtedy priamo riadila JAEPS, nebola predmetom rokovaní na stretnutiach prezidentov a/alebo vedúcich zamestnancov zakladatelských spolocností, táto nemá nijaký význam, kedze na pripísanie zodpovednosti za konanie dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti nie je potrebné preukázat, ze táto materská spolocnost sa priamo podielala na protiprávnom konaní alebo ze o nom vedela. Komisia je oprávnená adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti skupiny spolocností nie na základe toho, ze materská spolocnost podnecovala svoju dcérsku spolocnost k protiprávnemu konaniu, a uz vôbec nie na základe úcasti materskej spolocnosti na porusení, ale na základe toho, ze materská spolocnost a dcérska spolocnost sa v case spáchania porusenia správali na trhu jednotne (rozsudky Súdu prvého stupna Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 58, a z 30. apríla 2009, Itochu/Komisia, T-12/03, Zb. s. II-883, bod 58). V prejednávanej veci teda Komisia nebola povinná preukázat, ze FEH a FES sa priamo podielali na porusení, ktorého sa dopustil druhý dotknutý podnik, alebo ze vedeli o úcasti tohto podniku na tomto porusení, ktorý vtedy priamo riadila JAEPS, ale musela len preukázat, ze v case tejto úcasti tieto spolocnosti skutocne uplatnovali rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, a to najmä ako úcastníci prevádzkovej porady (pozri body 180 a 181 vyssie). 197 Po druhé je potrebné preskúmat dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa týkajú skutocnosti, ze mnohí vedúci zamestnanci spolocnosti JAEPS boli súcasne alebo neskôr vedúcimi zamestnancami spolocnosti FEH alebo spolocnosti FES. 198 Komisia v odôvodnení c. 400 napadnutého rozhodnutia uviedla: "v tejto súvislosti sú relevantné tieto príklady týkajúce sa prekrývania vedúcich zamestnancov spolocnosti Fuji: a) [pán Os.] bol [dôverné] spolocnosti JAEPS od [dôverné] do [dôverné] a zároven [dôverné] spolocnosti [FES]. Neskôr sa stal [dôverné] tejto poslednej uvedenej spolocnosti [dôverné]. b) [pán H.H.], [dôverné] spolocnosti JAEPS od [dôverné] do [dôverné], bol zároven [dôverné] spolocnosti [FEH]. Neskôr sa stal [dôverné] spolocnosti [FES]. c) [pán Ok.] pôsobil namiesto [pána I.] vo funkcii [dôverné] spolocnosti JAEPS do [dôverné]. Bol zároven [dôverné] spolocnosti [FES]. d) [pán Y.], [dôverné] spolocnosti JAEPS od [dôverné], bol zároven [dôverné] a neskôr [dôverné] spolocnosti [FES]. e) [pán A.], [dôverné] spolocnosti JAEPS do [dôverné], bol zároven [dôverné] spolocnosti [FEH]. f) [pán K.] pôsobil namiesto [pána A.] vo funkcii [dôverné] spolocnosti JAEPS od [dôverné]. Bol zároven [dôverné] spolocnosti [FES]." 199 Vzhladom na to, ze riadiace funkcie v rámci spolocností FEH alebo FES sa prekrývali s funkciami [dôverné] v rámci spolocnosti JAEPS, FEH a FES jednoznacne mohli uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti JAEPS na trhu, kedze toto prekrývanie funkcií umoznovalo clenom vedenia týchto spolocností dohliadat na to, aby správanie spolocnosti JAEPS na trhu bolo v súlade so správaním urceným [dôverné] v súlade s ustanoveniami clánku [dôverné] rámcovej dohody. Z odôvodnenia c. 393 napadnutého rozhodnutia, ktoré je v tejto súvislosti potvrdené castou H odpovede spolocností skupiny Hitachi na oznámenie o výhradách a bodmi 5.10 a 5.11 odpovede zalobkyne na oznámenie o výhradách, vyplýva, ze [dôverné]. FEH a FES nespochybnili ani netvrdili, ze ich vedúci zamestnanci, ktorí boli tiez [dôverné] spolocnosti JAEPS [dôverné], nedostali vsetky informácie, ktoré potrebovali na vykonávanie svojich úloh. Aj za predpokladu, ze títo zamestnanci nedostali informácie o [dôverné], z bodu 5.10 odpovede spolocností FEH a FES na oznámenie o výhradách vyplýva, ze títo zamestnanci boli pre zakladatelské spolocnosti zdrojom informácií týkajúcich sa otázok, ktoré boli predmetom rokovaní na [dôverné] spolocnosti JAEPS, cize otázok týkajúcich sa [dôverné] spolocnosti JAEPS. 200 Po tretie je potrebné preskúmat dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa týkajú skutocnosti, ze FES a FEH mali nadalej záujem na projektoch RIP, ktoré vyrábala JAEPS, ako distribútori týchto projektov. 201 Skutocnost, ze - ako sa uvádza v odôvodnení c. 398 napadnutého rozhodnutia - FEH a FES po zalození spolocnosti JAEPS nadalej predávali projekty RIP, ktoré vyrábala JAEPS, "svojim vlastným etablovaným zákazníkom okrem verejných institúcií", co podla Komisie predstavovalo [dôverné] az [dôverné] % cinností skupiny Fuji v oblasti RIP pred zalozením spolocnosti JAEPS, a ze sa preto stali významnými zákazníkmi spolocnosti JAEPS, svedcí o tom, ze nadalej mali osobitný obchodný záujem na skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, [dôverné], v súlade s ustanoveniami clánku [dôverné] rámcovej dohody. 202 Vzhladom na vyssie uvedené konstatovania teda nie je potrebné preskúmat ostatné dôkazy uvedené v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí, ktorých relevantnost zalobkyna tiez spochybnila, a je potrebné konstatovat, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu spolocností FEH a FES na správanie spolocnosti JAEPS na trhu uz týmito dôkazmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí: ustanovenia rámcovej dohody, prekrývanie sa riadiacich funkcií v rámci spolocností FEH a FES a spolocnosti JAEPS a záujem na projektoch RIP vyrábaných spolocnostou JAEPS, ktorý FEH a FES nadalej mali ako distribútori týchto projektov. 203 Komisia bola teda za okolností prejednávanej veci oprávnená uznat spolocnosti FEH a FES za osobne a spolocne a nerozdielne zodpovedné so spolocnostami Hitachi a JAEPS za úcast druhého dotknutého podniku na porusení od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004. 204 Piaty zalobný dôvod, ako aj druhá výhrada uvedená v rámci stvrtého zalobného dôvodu sa teda musia zamietnut ako nedôvodné. 2. O návrhoch na ciastocnú zmenu napadnutého rozhodnutia 205 Zalobkyna v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd v rámci svojej neobmedzenej právomoci podla clánku 261 ZFEÚ (predtým clánok 229 ES) podstatne znízil pokuty ulozené spolocnostiam FEH a FES v clánku 2 písm. d) a f) napadnutého rozhodnutia vzhladom na to, ze spolocnosti FEH nemozno zákonným spôsobom pripísat zodpovednost za porusenie konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia v období od septembra 2000 do 30. septembra 2002; ze spolocnosti FES nemozno zákonným spôsobom pripísat zodpovednost za to isté porusenie v období od 15. apríla 1988 do 30. septembra 2002; ze spolocnostiam FEH a FES ako materským spolocnostiam spolocnosti JAEPS nemozno zákonným spôsobom pripísat zodpovednost za porusenie v období od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004, a napokon vzhladom na to, ze je potrebné znízit pokuty ulozené spolocnostiam FEH a FES vzhladom na významnú pridanú hodnotu informácií, ktoré poskytli pocas správneho konania, v zmysle bodu 23 písm. b) oznámenia o spolupráci, alebo prípadne vzhladom na polahcujúcu okolnost spocívajúcu v tom, ze tieto informácie umoznili Komisii lahsie preukázat existenciu porusenia v zmysle bodu 3 siestej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). Úvodné poznámky o neobmedzenej právomoci súdov Únie 206 Na základe clánku 261 ZFEÚ (predtým clánok 229 ES) viaceré nariadenia priznali súdom Únie neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií. Najmä clánok 17 nariadenia c. 17 a clánok 31 nariadenia c. 1/2003 stanovujú, ze Vseobecný súd má neobmedzenú právomoc na preskúmanie rozhodnutí, ktorými Komisia stanoví alebo stanovila pokutu. 207 Túto neobmedzenú právomoc vsak môzu súdy Únie vykonávat len v rámci preskúmania aktov institúcií, najmä v rámci konania o zalobe o neplatnost. Clánok 261 ZFEÚ (predtým clánok 229 ES) totiz nepredstavuje samostatný prostriedok nápravy, ale iba rozsiruje rozsah právomocí súdov Únie v rámci konania o zalobe upravenej v clánku 263 ZFEÚ (predtým clánok 230 ES). V dôsledku toho zaloba smerujúca k tomu, aby súd Únie vykonal svoju neobmedzenú právomoc vo vztahu k rozhodnutiu o ulození sankcie, nevyhnutne zahrna alebo obsahuje návrh na úplné alebo ciastocné zrusenie tohto rozhodnutia (uznesenie Súdu prvého stupna z 9. novembra 2004, FNICGV/Komisia, T-252/03, Zb. s. II-3795, bod 25). 208 Okrem samotného preskúmania zákonnosti v rámci konania o zalobe o neplatnost podla clánku 263 ZFEÚ (predtým clánok 230 ES), ktoré umoznuje len zamietnutie zaloby o neplatnost alebo zrusenie napadnutého aktu v zmysle clánku 264 ZFEÚ (predtým clánok 231 ES), neobmedzená právomoc, ktorú má súd Únie, ho oprávnuje, aby s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti zmenil napadnutý akt aj bez toho, aby ho zrusil, s cielom zmenit napríklad výsku ulozenej pokuty (rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 692). Z toho vyplýva, ze v oblastiach, v ktorých Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy, pokial ide napríklad o mieru zvýsenia pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia alebo potreby zabezpecit odstrasujúci úcinok sankcie, alebo o posúdenie kvality a uzitocnosti spolupráce podniku pocas správneho konania, najmä vo vztahu k príspevkom iných podnikov, skutocnost, ze preskúmanie zákonnosti v rámci konania o zalobe o neplatnost podla clánku 263 ZFEÚ (predtým clánok 230 ES) je obmedzené na urcenie, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, v zásade nebráni súdom Únie vo výkone ich neobmedzenej právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 164 a tam citovanú judikatúru, a zo 6. mája 2009, Wieland-Werke/Komisia, T-116/04, Zb. s. II-1087, body 32, 33 a 124). 209 V súvislosti so svojou neobmedzenou právomocou majú súdy Únie právomoc posúdit primeranost pokút vzhladom na kritériá stanovené v clánku 15 ods. 4 nariadenia c. 17 alebo prípadne v clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 40; Weig/Komisia, C-280/98 P, Zb. s. I-9757, bod 41, a Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 41). Toto posúdenie môze odôvodnovat predlozenie a zohladnenie doplnujúcich informácií, ktoré nie sú uvedené v rozhodnutí Komisie, ktorým sa ukladá pokuta (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 165 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, body 164 a 190). 210 V prejednávanej veci musí Vseobecný súd v súlade so vsetkými návrhmi na ciastocnú zmenu napadnutého rozhodnutia v rámci svojej neobmedzenej právomoci preskúmat, ci je potrebné zmenit clánok 2 písm. d) a f) napadnutého rozhodnutia aj v prípade, ak by neboli zrusené, s cielom zmenit výsku pokút ulozených spolocnostiam FEH a FES. V tejto súvislosti je potrebné zohladnit nielen vady uvedené na podporu návrhov na zrusenie clánku 1 písm. g) a h) a clánku 2 písm. d) a f) napadnutého rozhodnutia, ktoré uz boli uvedené v súvislosti s preskúmaním zákonnosti, ale aj vady, ktoré boli uvedené len na podporu návrhov na zmenu clánku 2 písm. d) a f) napadnutého rozhodnutia, a vsetky informácie, ktoré predlozili úcastníci konania v rámci tohto konania a ktoré sa zdajú byt relevantné pre posúdenie výsky predmetných pokút. O nemoznosti pripísat spolocnosti FEH zákonným spôsobom zodpovednost za porusenie v období od konca septembra 2000 do 30. septembra 2002 Tvrdenia úcastníkov konania 211 Zalobkyna vzhladom na prvý, druhý a tretí zalobný dôvod navrhuje, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc podla clánku 261 ZFEÚ (predtým clánok 229 ES) a podstatne znízil pokutu ulozenú spolocnosti FEH vzhladom na to, ze spolocnosti FEH nemozno zákonným spôsobom pripísat zodpovednost za porusenie v období od konca septembra 2000 do 30. septembra 2002. 212 Komisia navrhuje zamietnut prvý, druhý a tretí zalobný dôvod a v dôsledku toho navrhuje zamietnut aj tieto návrhy zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 213 Vzhladom na to, ze Komisia bola z právneho hladiska oprávnená pripísat v napadnutom rozhodnutí spolocnosti FEH zodpovednost za úcast prvého dotknutého podniku na porusení, ktoré pokracovalo bez prerusenia od konca septembra 2000 do 30. septembra 2002, a vzhladom na to, ze prvý, druhý a tretí zalobný dôvod sa v dôsledku toho musia zamietnut (pozri body 139 a 147 vyssie), nie je opodstatnené, aby Vseobecný súd v rámci svojej neobmedzenej právomoci v tomto smere zmenil clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia. 214 Tieto návrhy na ciastocnú zmenu napadnutého rozhodnutia sa teda musia zamietnut. O nemoznosti pripísat spolocnosti FES zákonným spôsobom zodpovednost za porusenie v období od 15. apríla 1988 do 30. septembra 2002 Tvrdenia úcastníkov konania 215 Zalobkyna vzhladom na stvrtý zalobný dôvod navrhuje, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc podla clánku 261 ZFEÚ (predtým clánok 229 ES) a podstatne znízil pokutu ulozenú spolocnosti FES vzhladom na to, ze spolocnosti FES nemozno zákonným spôsobom pripísat zodpovednost za porusenie v období od 15. apríla 1988 do 30. septembra 2002. 216 Komisia navrhuje zamietnut stvrtý zalobný dôvod a v dôsledku toho navrhuje zamietnut aj tieto návrhy zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 217 Vzhladom na to, ze Komisia bola z právneho hladiska oprávnená pripísat v napadnutom rozhodnutí spolocnosti FES zodpovednost za úcast prvého dotknutého podniku na porusení v období od 1. júla 2001 do 30. septembra 2002 (pozri bod 171 vyssie), nie je opodstatnené, aby Vseobecný súd v rámci svojej neobmedzenej právomoci v tomto smere zmenil clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia. V tomto rozsahu sa tieto návrhy na ciastocnú zmenu napadnutého rozhodnutia musia zamietnut. 218 Je vsak potrebné, aby Vseobecný súd v rámci svojej neobmedzenej právomoci ciastocne zmenil napadnuté rozhodnutie v nadväznosti na zrusenie clánku 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je zalozený na neodôvodnenom konstatovaní, ze spolocnost FES mozno uznat za osobne zodpovednú za porusenie v období od 15. apríla 1988 do 30. júna 2001 (pozri body 170 a 172 vyssie). 219 Pokial ide o presný rozsah zmeny clánku 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia, je potrebné na úvod poznamenat, ze v prípade spolocnosti FES bolo pripísanie zodpovednosti za úcast prvého dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 30. júna 2001 zohladnené pri stanovovaní výsky pokút, ktoré jej mali byt ulozené, a viedlo k zvýseniu týchto pokút, ako to vyplýva z odôvodnenia c. 498 napadnutého rozhodnutia. 220 Pri rozhodovaní o zvýsení východiskovej sumy pokuty, ktorá sa má ulozit spolocnosti FES, v závislosti od dlzky trvania porusenia, ktoré jej mozno pripísat, sa navyse nemozno odklonit od metódy, ktorú pouzila Komisia v odôvodnení c. 492 napadnutého rozhodnutia a podla ktorej v prípade porusení, ktoré trvali dlhsie ako jeden rok, sa východiskové sumy pokút zvýsia o 10 % za kazdý celý rok porusenia a o 5 % za kazdé dalsie obdobie v trvaní aspon siestich mesiacov, ale menej ako jedného roka. Hoci je pravda, ze táto metóda sa mierne odlisuje od metódy stanovenej v usmerneniach, ktorá v prípade strednodobých porusení (vo vseobecnosti v dlzke trvania od jedného do piatich rokov) stanovuje sumu az do 50 % sumy stanovenej za závaznost porusenia, je v súlade s obvyklou praxou Komisie pri uplatnovaní týchto usmernení. Okrem toho treba poukázat na to, ze Komisia uplatnila túto metódu v prípade vsetkých podnikov, ktoré sa podielali na porusení konstatovanom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, a ze zalobkyna túto metódu v rámci tohto konania nespochybnila. 221 Napokon vzhladom na zrusenie clánku 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je zalozený na nesprávnom konstatovaní, ze spolocnost FES mozno uznat za osobne zodpovednú za úcast prvého dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 30. júna 2001, vo vztahu k spolocnosti FES uz nemozno konstatovat - ako je uvedené v odôvodnení c. 498 napadnutého rozhodnutia -, ze ide o dlhodobé porusenie, konkrétne o porusenie v dlzke trvania 14 rokov a styri mesiace, ktoré v súlade so zásadami uvedenými v odôvodnení c. 492 napadnutého rozhodnutia odôvodnuje zvýsenie východiskovej sumy pokuty o 140 %, ale ze ide len o strednodobé porusenie v dlzke trvania jeden rok a tri mesiace, ktoré odôvodnuje zvýsenie východiskovej sumy pokuty ulozenej spolocnosti FES vo výske 1 000 000 eur o 10 %, ako je uvedené v odôvodnení c. 490 napadnutého rozhodnutia, v dôsledku coho je potrebné stanovit základnú sumu pokuty, ktorú má FES zaplatit spolocne a nerozdielne so spolocnostou FEH z dôvodu úcasti prvého dotknutého podniku na porusení od 1. júla 2001 do 30. septembra 2002, na 1 100 000 eur bez toho, aby bolo dotknuté akékolvek prípadné znízenie tejto sumy na úcely zohladnenia polahcujúcich okolností, na ktoré poukazuje zalobkyna (pozri body 226 az 268 nizsie). O nemoznosti pripísat spolocnostiam FEH a FES ako materským spolocnostiam spolocnosti JAEPS zákonným spôsobom zodpovednost za úcast druhého dotknutého podniku na karteli v období od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004 Tvrdenia úcastníkov konania 222 Zalobkyna vzhladom na piaty zalobný dôvod a na druhú výhradu uvedenú v rámci stvrtého zalobného dôvodu navrhuje, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc podla clánku 261 ZFEÚ (predtým clánok 229 ES) a podstatne znízil pokutu ulozenú spolocnostiam FEH a FES vzhladom na to, ze im ako materským spolocnostiam spolocnosti JAEPS nemozno zákonným spôsobom pripísat zodpovednost za úcast druhého dotknutého podniku na porusení v období od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004. 223 Komisia navrhuje zamietnut piaty zalobný dôvod a druhú výhradu uvedenú v rámci stvrtého zalobného dôvodu a v dôsledku toho navrhuje zamietnut aj tieto návrhy zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 224 Komisia bola z právneho hladiska oprávnená pripísat v napadnutom rozhodnutí spolocnostiam FEH a FES ako materským spolocnostiam spolocnosti JAEPS zodpovednost za úcast druhého dotknutého podniku na porusení v období od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004 (pozri body 203 a 204 vyssie). Nie je opodstatnené, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc a v tomto smere zmenil clánok 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia. 225 V dôsledku toho sa tieto návrhy na ciastocnú zmenu napadnutého rozhodnutia musia zamietnut. O potrebe priznat spolocnostiam FEH a FES znízenie ich pokút vzhladom na významnú pridanú hodnotu informácií poskytnutých pocas správneho konania na základe oznámenia o spolupráci alebo subsidiárne z dôvodu polahcujúcej okolnosti na základe usmernení Tvrdenia úcastníkov konania 226 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc podla clánku 261 ZFEÚ (predtým clánok 229 ES) a priznal spolocnostiam FEH a FES znízenie pokút, ktoré im boli ulozené, o 50 % vzhladom na body 21 a 22, ako aj bod 23 písm. b) oznámenia o spolupráci s prihliadnutím na významnú pridanú hodnotu informácií, ktoré poskytli Komisii pocas správneho konania vo svojom vyhlásení podla oznámenia o spolupráci, vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a vo svojom liste z 29. septembra 2006 (pozri body 19, 20 a 25 vyssie), ktoré umoznili Komisii preukázat predpokladané porusenie. Skutocnost, ze tieto informácie boli poskytnuté po dorucení oznámenia o výhradách, neznamená, ze kritérium významnej pridanej hodnoty v zmysle oznámenia o spolupráci nemôze byt splnené. 227 Zalobkyna subsidiárne navrhuje, aby Vseobecný súd znízil pokutu ulozenú spolocnostiam FEH a FES s prihliadnutím na skutocnost, ze vzhladom na to, ze ich úcinná spolupráca pocas správneho konania umoznila Komisii lahsie preukázat existenciu porusenia, mozno ju vzhladom na judikatúru povazovat za polahcujúcu okolnost podla bodu 3 siestej zarázky usmernení. 228 Komisia navrhuje zamietnut tieto návrhy. Posúdenie Vseobecným súdom 229 Pred vecnou analýzou týchto návrhov je potrebné urcit odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, proti ktorým tieto návrhy smerujú, a pripomenút pravidlá vztahujúce sa na znízenie pokút vzhladom na dôkazy predlozené podnikom, ktorý sa podielal na porusení, a na jeho úcinnú spoluprácu v správnom konaní. - O odôvodneniach napadnutého rozhodnutia, proti ktorým smerujú tieto návrhy na zmenu 230 V odôvodneniach c. 548 az 550 napadnutého rozhodnutia Komisia v súvislosti so spoluprácou spolocností FEH a FES pocas správneho konania uviedla: "(548) Po dorucení oznámenia o výhradách úcastníkom konania Fuji poziadala o znízenie pokút podla oznámenia o spolupráci (12. júla 2006), pricom poziadala, aby sa na tento úcel zohladnila aj jej odpoved na oznámenie o výhradách. Dna 28. septembra 2006 doplnila svoje predchádzajúce vyhlásenia o dalsie vyhlásenie bývalého zamestnanca. (549) Fuji vo svojich vyhláseniach opísala kartel a uznala jeho existenciu vo forme opísanej v oznámení o výhradách, ako aj svoju úcast na nom od apríla 1988 az do obdobia ,v alebo okolo septembra 2000`, opísala interné postupy kartelu, najmä pokial ide o kontakty medzi japonskými spolocnostami, a predlozila niektoré dôkazy, vrátane zoznamov dokumentov, ktoré obsahovali projekty, ktoré sa podla pravidiel kartelu mali vykonat po septembri 2000 (pozri odôvodnenie c. 198). Fuji vsak poprela svoju osobnú úcast po septembri 2000, ako aj svoju zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila JAEPS. (550) Vzhladom na to, ze ziadost spolocnosti Fuji bola podaná az po dorucení oznámenia o výhradách, a vzhladom na obsah týchto vyhlásení sa Komisia domnieva, ze vyhlásenia spolocnosti Fuji podstatne neposilnili schopnost Komisie preukázat relevantné skutocnosti, kedze Fuji potvrdila skutkové okolnosti, ktoré Komisia uz z právneho hladiska dostatocne preukázala na základe iných dôkazov, a neposkytla informácie, ktoré by odôvodnovali nové výhrady. Preto jej príspevok nepredstavoval významnú pridanú hodnotu vo vztahu k informáciám, ktoré uz Komisia mala k dispozícii v case predlozenia týchto dôkazov, a neodôvodnuje znízenie pokút na základe oznámenia o spolupráci." - O pravidlách vztahujúcich sa na znízenie pokút vzhladom na dôkazy predlozené podnikom, ktorý sa podielal na porusení, a na jeho úcinnú spoluprácu v správnom konaní 231 Podla judikatúry je základom znízenia pokút, ktoré majú byt ulozené za porusenie práva hospodárskej sútaze, v prípade spolupráce podnikov, ktoré sa podielali na porusení, úvaha, ze takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v zistení existencie tohto porusenia a v jeho prípadnom ukoncení (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 399; rozsudky Súdu prvého stupna BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 142 vyssie, bod 325, a zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 363). 232 V bodoch 20 az 23 oznámenia o spolupráci sa uvádza: "20. Podniky, ktoré nesplnajú podmienky podla oddielu A [,Oslobodenie od pokút`] môzu byt oprávnené pre vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená. 21. S cielom oprávnenia podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz [Na splnenie podmienok na znízenie pokuty musí podnik poskytnút Komisii dôkaz o údajnom porusení, ktorý predstavuje významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré uz Komisia má k dispozícii, a musí ukoncit svoju úcast na údajnom porusení najneskôr v case, ked predlozí tento dôkaz - neoficiálny preklad]. 22. Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti [rozsahu, v akom poskytnutý dôkaz svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti posilnuje - neoficiálny preklad] schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty, ako je následne stanovený dôkaz [pochádzajúci z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutocnostami za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz získaný následne - neoficiálny preklad]. Podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost [Podobne dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutocnostami sa vo vseobecnosti povazuje za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz, ktorý s nimi súvisí len nepriamo - neoficiálny preklad]. 23. Komisia urcí v akomkolvek rozhodnutí s konecnou platnostou prijatom na konci správneho postupu [v akomkolvek konecnom rozhodnutí prijatom na konci správneho konania - neoficiálny preklad]: a) ci dôkaz predlozený podnikom predstavoval významnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý má Komisia v rovnakom case [významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia v tom case uz mala k dispozícii - neoficiálny preklad], b) úroven znízenia, ktorú vyuzije podnik [úroven znízenia, ktoré sa podniku prizná - neoficiálny preklad]... S cielom urcit úroven znízenia... Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21, a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu [rozsah, v akom predstavuje pridanú hodnotu - neoficiálny preklad]. Môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia. Okrem toho, ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz." 233 Usmernenia stanovujú, ze nová metóda stanovovania výsky pokút je zalozená na systéme, ktorý spocíva na stanovení základnej sumy, ktorá sa zvýsi s cielom zohladnit pritazujúce okolnosti, a znízi s cielom zohladnit polahcujúce okolnosti. 234 Bod 3 siesta zarázka usmernení stanovuje, ze napríklad úcinná spolupráca podniku v konaní mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci môze predstavovat polahcujúcu okolnost, ktorá odôvodnuje znízenie základnej sumy pokuty. 235 Hoci oznámenie o spolupráci a usmernenia, ktoré vyplývajú zo samoobmedzenia volnej úvahy Komisie (pozri bod 208 vyssie), nepredstavujú právne normy, ktoré je správny orgán vzdy povinný dodrziavat, stanovujú orientacné pravidlá postupu, od ktorých sa správny orgán pri výkone svojej právomoci ulozit pokutu za porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú zlucitelné so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Itochu/Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, bod 63 a tam citovanú judikatúru). - O analýze informácií a dôkazov poskytnutých spolocnostami FEH a FES, ktoré údajne predstavovali "významnú pridanú hodnotu" vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala k dispozícii, a predstavovali "úcinnú spoluprácu" v správnom konaní 236 Zalobkyna v prejednávanej veci poukazuje na niektoré informácie, ktoré FEH a FES poskytli Komisii pocas správneho konania, týkajúce sa existencie spolocnej dohody od roku 1988 a jej vzájomnosti, ktoré sú spomenuté v odôvodnení c. 255 napadnutého rozhodnutia, a na výber z dokumentov, vrátane dohôd uzatvorených v rámci kartelu, týkajúcich sa trinástich rôznych projektov RIP, ktoré sú uvedené v odôvodnení c. 198 napadnutého rozhodnutia. 237 Komisia vseobecne tvrdí, ze tieto informácie a dokumenty sotva mohli predstavovat "významnú pridanú hodnotu" a "úcinnú spoluprácu" spolocností FEH a FES na vysetrovaní, kedze boli poskytnuté po dorucení oznámenia o výhradách, cize v stádiu, ked Komisia uz jednoznacne uviedla skutkové okolnosti, o ktoré sa v prejednávanej veci opierala, a ich právnu kvalifikáciu, ako to vyplýva aj z bodu 26 oznámenia o spolupráci. 238 Je pravda, ze oznámenie o výhradách musí umoznit dotknutým osobám skutocne sa oboznámit s konaním, ktoré im Komisia vytýka, pricom táto poziadavka je dodrzaná vtedy, ked konecné rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám porusenia odlisné od porusení uvedených v oznámení o výhradách a uvádza iba skutocnosti, ku ktorým mali dotknuté osoby prílezitost vyjadrit sa (rozsudky Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 138, a z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 209 vyssie, bod 47; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok ACF Chemiefarma/Komisia, uz citovaný v bode 98 vyssie, bod 94). Hoci porusenia vytýkané podniku v rozhodnutí nemôzu byt odlisné od porusení uvedených v oznámení o výhradách, neplatí to v prípade skutkových zistení, kedze vo vztahu k týmto skutkovým zisteniam stací, ak dotknuté podniky mali moznost vyjadrit sa ku vsetkým skutkovým zisteniam, ktoré smerujú proti nim. Výslovne to konstatovali súdy Únie, ktoré dospeli k záveru, ze nijaké ustanovenie Komisii nezakazuje, aby po odoslaní oznámenia o výhradách oboznámila úcastníkov konania s novými listinami, ktoré podla jej názoru potvrdzujú jej tvrdenia, pokial podnikom poskytne nevyhnutnú lehotu na vyjadrenie sa k tejto otázke (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 190; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 29). 239 Hoci je pravda, ze dátum predlozenia dôkazu Komisii má vplyv na posúdenie otázky, ci sa má tento dôkaz povazovat za dôkaz s významnou pridanou hodnotou, kedze táto klasifikácia závisí od toho, aké dôkazy Komisia v case jeho predlozenia uz má k dispozícii, samotná skutocnost, ze takýto dôkaz bol predlozený po dorucení oznámenia o výhradách, neznamená, ze napriek pokrocilému stádiu správneho konania nemôze predstavovat významnú pridanú hodnotu. V ziadosti podla oznámenia o spolupráci predlozenej po zaslaní oznámenia o výhradách sa podnik môze najmä zamerat na skutocnosti, ktoré podla jeho názoru neboli z právneho hladiska dostatocne preukázané, s cielom poskytnút významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz má k dispozícii. 240 Okrem toho bod 26 oznámenia o spolupráci stanovuje len procesnú povinnost, ktorú musí Komisia splnit. Bod 26 nestanovuje, ze akákolvek spolupráca podniku pri preukazovaní porusenia nemôze mat nijakú hodnotu, ak k nej dôjde az po dorucení oznámenia o výhradách. Treba navyse poznamenat, ze takáto spolupráca môze byt velmi uzitocná v prípade, ak predlozené dôkazy Komisii predtým neboli známe a ak majú priamy vplyv na závaznost alebo dlzku trvania predpokladaného kartelu. - O analýze informácií o existencii spolocnej dohody od roku 1988 a jej vzájomnosti poskytnutých spolocnostami FEH a FES 241 Na úvod je potrebné pripomenút, ze v odôvodnení c. 125 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze "spolocná dohoda" bola nepísaná dohoda, ktorú uzavreli japonské a európske podniky a podla ktorej "japonské spolocnosti nemali predkladat ponuky na projekty [RIP] v Európe a naopak" ["európske spolocnosti nebudú predkladat ponuky na japonské projekty [RIP]" (poznámka pod ciarou 73)] a "Japonsko a európske krajiny, v ktorých mali európski clenovia kartelu výsadné postavenie, boli vyhradené pre dotknutých clenov kartelu, bez zasahovania ostatných clenov." V odôvodnení c. 261 napadnutého rozhodnutia Komisia dalej uviedla, ze "podla logiky kartelu... je na základe vyhlásení [clenov kartelu] a iných listinných dôkazov preukázané, ze protisútazná dohoda existovala a zahrnala vzájomné respektovanie prevaznej casti trhu EHP zo strany japonských spolocností a japonského trhu zo strany európskych spolocností", a ze "tiez [bolo] preukázané, ze v kontexte sledovania celkových kvót bol objem predaja uskutocneného v EHP mimo európskych domovských krajín zahrnutý do celkových kvót" a ze "tento mechanizmus uz svojím vymedzením a uplatnovaním odhalil existenciu obmedzujúceho ciela...". 242 Spolocná dohoda je jediným dôkazom, z ktorého mozno vyvodit, ze japonské podniky - ako sa uvádza v odôvodnení c. 261 napadnutého rozhodnutia - "sa skutocne podielali na porusení" konstatovanom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Po prvé, ako vyplýva z odôvodnení c. 119, 126, 244 a 246 napadnutého rozhodnutia, dohoda GQ, ktorej úcastníkmi boli japonské podniky, sa neuplatnovala v krajinách západnej Európy. Po druhé, ako vyplýva napríklad z odôvodnenia c. 247 napadnutého rozhodnutia, Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonstatovala, ze japonské podniky boli úcastníkmi dohôd, akou bola dohoda EQ, ktoré mali priamy vplyv na európsky trh. Za týchto okolností teda práve spolocná dohoda opísaná v odôvodneniach c. 125 a 261 napadnutého rozhodnutia do velkej miery umoznuje vytvorit prepojenie medzi japonskými podnikmi a trhom EHP a v dôsledku toho predstavuje základ právomoci Komisie vo vztahu k nim. 243 Z odôvodnení c. 125 az 132 a 255 az 264 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia - na rozdiel od nesprávneho tvrdenia zalobkyne - na úcely preukázania existencie spolocnej dohody opísanej v odôvodneniach c. 125 a 261 napadnutého rozhodnutia nevychádzala len zo správania dotknutých podnikov na trhu, ale z "koherentného súboru dôkazov v neprospech podnikov", ktorý sa skladal z týchto súcastí: - vyhlásenia spolocností skupiny Areva (pozri poznámky pod ciarou c. 70 a 71 napadnutého rozhodnutia) a vyhlásenia spolocnosti ABB (pozri poznámku pod ciarou c. 72 napadnutého rozhodnutia), z ktorých vyplýva, ze kartel slúzil na udrzanie status quo, s prihliadnutím na podiely na trhu a výsadné postavenie úcastníkov kartelu v minulosti (pozri odôvodnenie c. 124 napadnutého rozhodnutia), - vyhlásenia spolocnosti ABB a najmä vyhlásenie jedného z bývalých zamestnancov, pána M., ktorý bol priamym svedkom skutkových okolností (pozri poznámky pod ciarou c. 73 az 75 napadnutého rozhodnutia), a vyhlásenia spolocností FEH a FES (pozri poznámku pod ciarou c. 76 napadnutého rozhodnutia), podla ktorých bolo celosvetové rozdelovanie projektov zalozené na spolocnej dohode (pozri odôvodnenia c. 125, 255, 262 a 263 napadnutého rozhodnutia), - skutocnost, ze Alstom, spolocnosti skupiny Areva ani skupina VA Tech otvorene nespochybnili existenciu spolocnej dohody (pozri odôvodnenia c. 124, 127 a 253 napadnutého rozhodnutia), - dohoda GQ a jej príloha 2, ktoré predlozila ABB, v rozsahu, v akom pôvodne obsahovali zoznam vylúcených krajín, ktorý zahrnal okrem iného Japonsko a väcsinu krajín západnej Európy, ktorý bol neskôr rozsírený na trh "Európa" a ktorý umoznil posudzovat tieto oblasti podla osobitných pravidiel rozdelovania v duchu spolocnej dohody (odôvodnenie c. 126 a poznámka pod ciarou c. 62 napadnutého rozhodnutia), - listinné dôkazy pochádzajúce z obdobia porusenia, ktoré predlozila ABB alebo spolocnosti skupiny Hitachi alebo JAEPS, ktoré preukazujú, ze po prvé pridelovanie projektov RIP japonským podnikom na Islande, v Lichtenstajnsku a dlho aj vo východnej Európe nebolo vylúcené, po druhé, ked doslo k úprave kartelu v roku 2002, uskutocnili sa diskusie medzi japonskými a európskymi podnikmi o tom, ci je stredná a východná Európa trhom európskych spolocností, a po tretie európske podniky si rozdelovali medzi sebou príslusné projekty RIP v Európe a od roku 2002 aj projekty RIP vo východnej Európe (odôvodnenia c. 127, 128 a 256 napadnutého rozhodnutia), - odpoved spolocností FEH a FES na oznámenie o výhradách, vyhlásenia spolocností skupiny Hitachi alebo spolocnosti JAEPS [poznámky pod ciarou c. 85 a 86 napadnutého rozhodnutia] a rôzne listinné dôkazy pochádzajúce z obdobia porusenia, ktoré predlozila ABB a ktoré preukazujú, ze japonské podniky tiez vedeli o existencii dohôd na európskej úrovni (bez toho, aby museli vediet o podrobnostiach alebo o konkrétnych postupoch) týkajúcich sa projektov RIP a ze tiez vedeli o projektoch RIP, vrátane niektorých projektov RIP v Európe, rozdelovaných medzi európske podniky; tiez im boli vopred oznamované niektoré projekty RIP v Európe, a to nielen na Islande, ale aj v niektorých krajinách vylúcených v prílohe 2 dohody GQ, v súlade s moznostou oznamovania upravenou v prílohe 2 dohody EQ, ktorú predlozila ABB (odôvodnenia c. 119 a 129 az 132 napadnutého rozhodnutia). 244 Zalobkyna tvrdí, ze vyhlásenia spolocností FEH a FES o existencii spolocnej dohody od roku 1988 a o jej vzájomnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení c. 255 napadnutého rozhodnutia, majú pre Komisiu významnú pridanú hodnotu, kedze tieto vyhlásenia umoznili Komisii z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu a pôsobnost spolocnej dohody vzhladom na poziadavky stanovené judikatúrou a na vierohodné alternatívne vysvetlenie zalozené na existencii znacných prekázok vstupu na európsky trh projektov RIP, ktoré odrádzali japonských dodávatelov týchto výrobkov, pricom toto vysvetlenie uviedli alebo podporili spolocnosti skupiny Hitachi alebo JAEPS, Toshiba, Melco, samotné FEH a FES, spolocnosti skupiny Areva a skupina VA Tech. 245 Je nesporné, ze FEH a FES pocas správneho konania po prvý raz uznali existenciu spolocnej dohody vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách tým, ze uviedli: "Hoci Fuji vedela o spolocnej dohode, podla ktorej sa japonskí výrobcovia nebudú pokúsat vstúpit na európsky trh, nebol to hlavný dôvod, pre ktorý nepredávala projekty RIP v EHP. Fuji nebola významným a dôveryhodným dodávatelom projektov RIP v Európe z týchto dôvodov..." 246 Bez toho, aby bolo vôbec potrebné poukázat na neskorsie vyhlásenia spolocností FEH a FES, mozno konstatovat, ze ako sa uvádza v odôvodneniach c. 125 a 255 napadnutého rozhodnutia, FEH a FES tým skutocne - aj ked len pomerne nejasnou formuláciou - potvrdili existenciu spolocnej dohody a podstatnú cast jej obsahu, konkrétne ze japonskí výrobcovia sa zaviazali nevstupovat na európsky trh. Okrem toho FEH a FES v poznámke pod ciarou v odpovedi na oznámenie o výhradách tiez uviedli, ze "japonskí dodávatelia neboli úcastníkmi [dohody EQ]", ze "zástupcovia spolocnosti Fuji ako takí nevedeli, ci [dohoda EQ] vôbec bola uzatvorená vo Viedni", ze "títo zástupcovia nepoznali ani obsah [dohody EQ]" a ze "okrem toho... informácie týkajúce sa rozdelovania projektov [RIP] v európskych krajinách vylúcených prílohou II dohody GQ neboli systematicky poskytované japonským dodávatelom". Toto vyhlásenie mozno povazovat za potvrdenie toho, ze japonské podniky vedeli o projektoch RIP rozdelovaných medzi európske podniky, vrátane projektov v niektorých krajinách vylúcených prílohou II dohody GQ. Na rozdiel od toho, co uviedla Komisia v odôvodnení c. 129 napadnutého rozhodnutia, vsak vzhladom na tieto dôkazy nemozno konstatovat, ze japonské podniky tiez vedeli o existencii dohôd na európskej úrovni. 247 Z odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedených v bode 243 vyssie v spojení s odôvodneniami c. 88, 91 a 95 vsak vyplýva, ze ked sa Komisia oboznámila s týmito vyhláseniami, ktoré boli po prvý raz uvedené v odpovedi spolocností FEH a FES na oznámenie o výhradách z 30. júna 2006, uz mala k dispozícii dôkazy opísané v bode 243 vyssie, a to listinné dôkazy predlozené spolocnostou ABB a spolocnostami skupiny Hitachi alebo spolocnostou JAEPS, ako aj výslovné vyhlásenia spolocností skupiny Areva, spolocnosti ABB a spolocností skupiny Hitachi alebo spolocnosti JAEPS, z ktorých bolo podla Komisie mozné logicky vyvodit existenciu "spolocnej dohody" opísanej v odôvodnení c. 125 napadnutého rozhodnutia. 248 V odôvodneniach c. 258 a 261 napadnutého rozhodnutia Komisia v podstate uviedla, ze existenciu "spolocnej dohody" opísanej v odôvodnení c. 125 napadnutého rozhodnutia mozno vyvodit z vyhlásení clenov kartelu a z iných listinných dôkazov zalozených v spise, kedze vzhladom na tieto dôkazy predstavovala koherentné vysvetlenie, ktoré bolo v súlade s logikou kartelu. Ako teda Komisia uviedla v odôvodneniach c. 258 az 260, existencia "spolocnej dohody" opísanej v odôvodnení c. 125 napadnutého rozhodnutia poskytovala koherentné vysvetlenie týchto otázok: - preco sa objem predaja v niektorých krajinách EHP (ktoré sa nepovazovali za "domovské krajiny") zapocítaval do kvót kartelu a úcastníci týchto dohôd ho sledovali, zatial co objem predaja v Japonsku a v iných krajinách EHP krajiny (v "domovských krajinách") sa naopak nezahrnal do kvóty (odôvodnenie c. 258 napadnutého rozhodnutia), - preco celosvetové kvóty zahrnali objem predaja vo väcsine európskych krajín a preco rozdielne zaobchádzanie s objemom predaja v rámci EHP nebolo vyjadrené v samotných dohodách, kedze vsetky krajiny EHP boli v dohode GQ uvedené len ako vylúcené územia (odôvodnenie c. 258 napadnutého rozhodnutia), a - preco japonské podniky 16 rokov nepredkladali v Európe viac ponúk a zjavne ani neuvazovali o vstupe na európsky trh pomocou podobných prostriedkov, aké pouzívali na iných trhoch v ostatných krajinách sveta (odôvodnenia c. 259 a 260 napadnutého rozhodnutia). 249 Zalobkyna vsak tvrdí, ze vyhlásenia clenov kartelu a ostatné listinné dôkazy pouzité na podporu vysvetlenia Komisie zalozeného na existencii "spolocnej dohody" nemali nijaký význam, kedze boli sformulované nejednoznacne a nepostacovali na vyvrátenie vierohodného alternatívneho vysvetlenia, ktoré poskytli viaceré podniky, ktoré boli clenmi kartelu, ze z dôvodu znacných prekázok vstupu bolo pre japonských dodávatelov projektov RIP z obchodného hladiska nevýhodné ponúkat svoje výrobky na európskom trhu. 250 Je vsak potrebné poznamenat, ze alternatívne vysvetlenie, na ktoré poukazuje zalobkyna, je nezlucitelné s vyhláseniami clenov kartelu a s ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré sú uvedené najmä v bode 243, z ktorých vyplýva, ze ked doslo k úprave kartelu v roku 2002, uskutocnili sa diskusie medzi japonskými a európskymi podnikmi o tom, ci sú trhy strednej a východnej Európy vyhradené pre európske podniky, ze japonské podniky boli v rámci kartelu tiez informované o rozdelovaní niektorých projektov RIP v Európe, a to aj napriek tomu, ze vsetky krajiny EHP boli v dohode GQ v zásade uvedené ako vylúcené územia, takze a priori nemali byt zapocítané do spolocnej európskej kvóty, a ze japonským podnikom sa tiez vopred oznamovali niektoré projekty RIP v Európe, a to nielen na Islande, ale aj v niektorých krajinách, ktoré boli v prílohe II dohody GQ vylúcené. Ako Komisia správne uviedla v odôvodneniach c. 256 a 257 napadnutého rozhodnutia, existencia takýchto diskusií je naopak zlucitelná po prvé so skutocnostou, ze japonské podniky boli vnímané európskymi podnikmi pôsobiacimi v ich odvetví ako dôveryhodní potenciálni konkurenti na európskych trhoch, po druhé so skutocnostou, ze pred rokom 2002 sa japonské podniky zúcastnovali na ponukových konaniach v strednej a východnej Európe alebo predávali projekty RIP urcené na pouzitie v tejto oblasti, a po tretie so skutocnostou, ze európske podniky v rámci kartelu zameraného na udrzanie trhových podielov jeho clenov z minulosti súhlasili s tým, ze "obetujú" projekty RIP mimo Európy tým, ze zapocítajú európske projekty RIP (mimo "domovských krajín") do svojej celkovej kvóty podla dohody GQ výmenou za moznost kontrolovat svoju vlastnú cenovú úroven v Európe. 251 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze Komisia uz mala k dispozícii vyhlásenia spolocnosti ABB uvedené v bode 243 vyssie, ktoré potvrdzovali jej závery o existencii a obsahu spolocnej dohody, ktoré bolo mozné "objektívne vyvodit z celkového mechanizmu kartelu", ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 262 napadnutého rozhodnutia, a to na základe vyhlásení clenov kartelu a iných listinných dôkazov uvedených bode 243 vyssie. Z dokumentov, ktoré Komisia predlozila na ziadost Vseobecného súdu (pozri bod 37 vyssie), navyse vyplýva, ze k 30. júnu 2006 a v case, ked FEH a FES odpovedali na oznámenie o výhradách, Komisia mala k dispozícii odpoved spolocností skupiny Hitachi alebo spolocnosti JAEPS na oznámenie o výhradách, ktorá potvrdzovala, ze niektoré projekty RIP v Európe (mimo "domovských krajín") boli zapocítané do celkovej európskej kvóty podla dohody GQ. 252 Hoci teda v rámci "koherentného súboru dôkazov v neprospech podnikov", z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí, boli vyhlásenia spolocností FEH a FES do urcitej miery uzitocné, iba - menej presne a výslovne ako skorsie vyhlásenia spolocnosti ABB - potvrdzovali existenciu a obsah spolocnej dohody, ktoré uz bolo mozné vyvodit z vyhlásení clenov kartelu a z iných listinných dôkazov predlozených Komisii a uvedených v bode 243 vyssie. 253 Za týchto okolností je potrebné konstatovat, ze hoci pomerne nejasné vyhlásenia spolocností FEH a FES mali urcitú dôkaznú hodnotu, nepredstavovali významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia vtedy mala k dispozícii, a neodôvodnovali znízenie ich pokuty zo strany Komisie podla bodov 21, 22 a 23 oznámenia o spolupráci. 254 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze spolupráca spolocností FEH a FES napriek tomu odôvodnuje znízenie pokuty podla bodu 3 siestej zarázky usmernení, je potrebné pripomenút, ze pokial toto ustanovenie vymedzuje ako polahcujúcu okolnost "úcinnú spoluprácu podniku v konaní mimo pôsobnosti [oznámenia o spolupráci]", nevyhnutne - aspon pokial ide o horizontálne dohody, na ktoré sa uvedené oznámenie vztahuje - odkazuje na spoluprácu, ktorá je nedostatocná na odôvodnenie znízenia podla oznámenia o spolupráci (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 307). 255 Je vsak tiez potrebné pripomenút, ze nato, aby znízenie pokuty z dôvodu spolupráce bolo opodstatnené, podnik sa musí správat takým spôsobom, aby Komisii ulahcil plnenie úloh spocívajúcich v urcení a potrestaní porusovania práva hospodárskej sútaze (pozri analogicky rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 308 a tam citovanú judikatúru). Za týchto okolností treba konstatovat, ze prípad uvedený v bode 3 siestej zarázke usmernení, pokial ide o horizontálne dohody v zmysle týchto usmernení, predstavuje výnimocnú situáciu, kedze musí íst o "úcinnú" spoluprácu, ktorá ulahcí plnenie úloh Komisie, ale na ktorú sa oznámenie o spolupráci nevztahuje (pozri analogicky rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 308). 256 V prejednávanej veci nemozno konstatovat, ze vyhlásenia spolocností FEH a FES ulahcili úlohu Komisie spocívajúcu v zistení a ukoncení porusovania, kedze ako bolo uvedené v bode 252 vyssie, tieto vyhlásenia iba sekundárne a menej presne a výslovne ako skorsie vyhlásenia spolocnosti ABB potvrdzujú existenciu a obsah spolocnej dohody, ktoré uz bolo mozné vyvodit z vyhlásení clenov kartelu a z iných listinných dôkazov predlozených Komisii, a to najmä z dôkazov uvedených v bode 243 vyssie. 257 Je teda potrebné konstatovat, ze vyhlásenia spolocností FEH a FES neodôvodnovali znízenie pokút, ktoré im boli ulozené, z dôvodu, ze úcinne spolupracovali v konaní v zmysle bodu 3 siestej zarázky usmernení. Preto nie je opodstatnené, aby Vseobecný súd v rámci svojej neobmedzenej právomoci na základe toho zmenil clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia. 258 Preto sa návrhy zalobkyne v tomto smere musia v celom rozsahu zamietnut. - O analýze rôznych dokumentov, najmä záznamov o dohode, ktoré pochádzajú z obdobia skutkových okolností a týkajú sa trinástich rôznych projektov RIP, na ktoré sa vztahovali kartelové dohody 259 Zalobkyna dalej tvrdí, ze rôzne dokumenty, najmä záznamy o dohode, ktoré pochádzajú z obdobia skutkových okolností a týkajú sa trinástich rôznych projektov RIP, na ktoré sa vztahovali kartelové dohody, ktoré predlozila Komisii pocas správneho konania, mali pre Komisiu významnú pridanú hodnotu, kedze posilnili jej schopnost preukázat, ze kartel sa neskoncil po stretnutí, ktoré sa uskutocnilo v [dôverné] v [dôverné]. 260 Dokumenty, na ktoré poukazuje zalobkyna, neboli uvedené v oznámení o výhradách a po prvý raz boli uvedené v odôvodnení c. 198 napadnutého rozhodnutia. 261 Z napadnutého rozhodnutia a zo spisového materiálu navyse vyplýva, ze údaje o projektoch RIP s referencnými císlami [dôverné] pochádzajú zo záznamov o dohode a z dalsích konkrétnych dokumentov uvedených v prílohe 2 vyhlásenia spolocností FEH a FES podla oznámenia o spolupráci. Hoci Komisia neuviedla zdroj údajov týkajúcich sa projektu RIP s referencným císlom [dôverné], zo spisu vyplýva, ze FEH a FES v prílohe 2 svojho vyhlásenia podla oznámenia o spolupráci predlozili aj záznam o dohode týkajúci sa tohto projektu. 262 Je pravda, ze v odôvodnení c. 198 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze niektoré údaje týkajúce sa vyssie uvedených projektov RIP poskytla ABB, a ze z odpovede Komisie na otázky a na ziadost Vseobecného súdu o predlozenie dokumentov (pozri bod 37 vyssie) vyplýva, ze ABB poskytla tieto informácie 7. mája 2004 (pozri bod 10 vyssie) vo forme zoznamu projektov RIP. Zoznam, ktorý predlozila Komisia na ziadost Vseobecného súdu, vsak obsahuje iba niektoré údaje týkajúce sa projektov RIP s referencnými císlami [dôverné] a [dôverné] a tieto údaje vôbec nezodpovedajú údajom uvedeným v odôvodnení c. 198 napadnutého rozhodnutia. Preto je potrebné konstatovat, ze relevantnými údajmi o týchto projektoch RIP sú len údaje, ktoré poskytli FEH a FES v prílohe 2 svojho vyhlásenia podla oznámenia o spolupráci. 263 Je potrebné poznamenat, ze údaje týkajúce sa projektov RIP s referencnými císlami [dôverné], ktoré poskytla zalobkyna, a najmä údaje týkajúce sa dohody o projekte RIP s referencným císlom [dôverné], na ktorej sa podielal prvý dotknutý podnik a ktorá bola platná od [dôverné] do [dôverné], mali priamy vplyv na predpokladanú dlzku trvania kartelu vo vztahu k spolocnostiam FEH a FES, kedze umoznili Komisii preukázat, ze prvý dotknutý podnik sa nadalej podielal na porusení od septembra 2000 do 1. októbra 2002. 264 Okrem toho najmä z odôvodnenia c. 290 napadnutého rozhodnutia a z bodov 79, 93 a 96 az 100 vyssie vyplýva, ze dohody uzatvorené medzi clenmi kartelu v súvislosti s ôsmimi projektmi RIP s referencnými císlami [dôverné] boli pre Komisiu uzitocné na to, aby mohla preukázat, ze prvý dotknutý podnik a iné podniky sa nadalej podielali na karteli v rokoch 2000 az 2001. Zo vsetkých dokumentov, ktoré Komisia mala k dispozícii, jej iba dohody uzatvorené medzi clenmi kartelu v súvislosti s týmito ôsmimi projektmi RIP umoznili preukázat, ze dotknutí clenovia kartelu boli prinajmensom do septembra alebo októbra 2001 este stále viazaní dohodami uzatvorenými v rámci kartelu, co posilnilo schopnost Komisie preukázat pokracovanie kartelu v tomto období. 265 Kedze bolo preukázané, ze FEH a FES poskytli vsetky podstatné údaje týkajúce sa týchto dohôd, ktoré Komisii predtým neboli známe, základná suma pokuty, ktorá im bola ulozená, sa mala znízit v súlade s bodom 23 oznámenia o spolupráci tak, aby tieto údaje neboli zohladnené pri stanovovaní pokút, ktoré im boli ulozené v clánku 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia. 266 Z toho vyplýva, ze Komisia mala znízit pokutu, ktorú ulozila spolocnostiam FEH a FES, tak, aby nezohladnila ich úcast na porusení v období od septembra 2000 do 30. septembra 2002. Za týchto okolností nemá význam skúmat - ako tvrdí zalobkyna -, ci by sa spolocnostiam FEH a FES malo priznat znízenie ich pokút z dôvodu, ze tým, ze predlozili zoznam dohôd, úcinne spolupracovali v konaní v zmysle bodu 3 siestej zarázky usmernení. 267 V súlade s metódou pouzitou v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 220 vyssie) sa výpocet výsky pokút ulozených spolocnostiam FEH a FES musí zmenit tak, aby sa zohladnila skutocnost, ze v prípade spolocnosti FEH alebo FES nemozno uplatnit zvýsenie východiskovej sumy pokút z dôvodu, ze prvý dotknutý podnik sa podielal na porusení pocas celého obdobia od konca septembra 2000 do 30. septembra 2002. V súlade so zásadami uvedenými v odôvodnení c. 492 napadnutého rozhodnutia nemozno v prípade spolocnosti FES uplatnit zvýsenie východiskovej sumy pokuty o 10 % z dôvodu, ze prvý dotknutý podnik sa podielal na porusení v období od 1. júla 2001 do 30. septembra 2002, ako bolo uvedené v bode 221 vyssie, a v prípade spolocnosti FEH mozno zohladnit iba porusenie s dlzkou trvania 12 rokov a tri mesiace, ktorá odôvodnuje zvýsenie východiskovej sumy pokuty o 120 %, a preto treba stanovit pokutu, ktorú má FEH zaplatit z dôvodu úcasti prvého dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 30. septembra 2002, na 2 200 000 eur. 268 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa pokuta vo výske 2 400 000 eur vypocítaná v odôvodneniach c. 522 a 552 napadnutého rozhodnutia (poznámky pod ciarou c. 457 a 465 napadnutého rozhodnutia), ktorú má zaplatit FEH, musí napokon znízit na 2 200 000 eur, pricom 1 000 000 eur z tejto sumy majú FEH a FES zaplatit spolocne a nerozdielne. 269 Vo výroku tohto rozsudku vsak treba vziat do úvahy skutocnost, ze ako bolo uvedené v bode 43 vyssie, Fuji Electric Co. Ltd (ktorej názov bol predtým FEH) sa 1. apríla 2011 stala právnou nástupníckou spolocnosti FES a prebrala práva spolocnosti FES, pricom záujmy spolocností FEH a FES sú v súcasnosti spojené v spolocnosti Fuji Electric Co. Ltd. V dôsledku toho sa musí clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia zmenit tak, ze pokuta ulozená zalobkyni, ktorej názov bol predtým FEH a ktorá je právnou nástupníckou spolocnosti FES, sa stanoví na 2 200 000 eur. O trovách 270 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania nemajú úspech v jednej casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania. 271 Kedze zalobe sa ciastocne vyhovelo, bude spravodlivým posúdením okolností prípadu rozhodnutie, ze Komisia je povinná nahradit jednu stvrtinu trov konania, ktoré vznikli zalobkyni, a znása jednu stvrtinu svojich vlastných trov konania. Zalobkyna znása tri stvrtiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit tri stvrtiny trov konania, ktoré vznikli Komisii. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 písm. h) a clánok 2 písm. d) rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúceho sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) sa zrusujú v rozsahu, v akom sa v nich konstatuje alebo v akom sú zalozené na konstatovaní, ze Fuji Electric Systems Co. Ltd, ktorej právnou nástupkynou je Fuji Electric Co. Ltd, môze byt osobne zodpovedná za porusenie v období od septembra 2000 do 30. júna 2001. 2. Výska pokuty ulozenej spolocnosti Fuji Electric, predtým s názvom Fuji Electric Holdings Co. Ltd, právnej nástupkyni spolocnosti Fuji Electric Systems, v clánku 2 písm. d) rozhodnutia K(2006) 6762 v konecnom znení sa stanovuje na 2 200 000 eur. 3. Európska komisia je povinná nahradit jednu stvrtinu trov konania, ktoré vznikli spolocnosti Fuji Electric, a znása jednu stvrtinu svojich vlastných trov konania. 4. Fuji Electric znása tri stvrtiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit tri stvrtiny trov konania, ktoré vznikli Komisii. Pelikánová Jürimäe Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. júla 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Príslusné výrobky 2. Dotknuté podniky 3. Správne konanie 4. Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O návrhoch na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia Úvodné poznámky o podnikoch, ktoré sa podielali na porusení konstatovanom v clánku 1 písm. g) a h) napadnutého rozhodnutia, a o zodpovednosti spolocností FEH a FES, ktorá vznikla z tohto dôvodu O prvom a druhom zalobnom dôvode, ktoré sú zalozené na zjavne nesprávnom posúdení, na porusení práva na spravodlivý proces, zásady prezumpcie neviny a zásady in dubio pro reo a na porusení pravidiel týkajúcich sa rozdelenia dôkazného bremena Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O konkrétnej spornej otázke, na ktorej je zalozený prvý a druhý zalobný dôvod - O odôvodneniach napadnutého rozhodnutia, proti ktorým smeruje argumentácia, na ktorej je zalozený prvý a druhý zalobný dôvod - O pravidlách vztahujúcich sa na preukázanie porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP a preukázanie úcasti podniku na takom porusení - O analýze dôkazov, na ktorých je zalozené napadnuté rozhodnutie - O analýze alternatívnych dôkazov predlozených zalobkynou O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania týkajúcom sa záveru Komisie, ze FEH sa nadalej podielala na porusení po stretnutí japonských clenov, ktoré sa uskutocnilo "v alebo okolo" septembra 2000 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa záveru Komisie, ze FES sa podielala na porusení od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O piatom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení alebo nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa záveru Komisie, ze spolocnosti FEH a FES treba uznat za osobne a spolocne a nerozdielne zodpovedné za úcast spolocnosti JAEPS na porusení Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O spornej otázke, na ktorej je zalozený piaty zalobný dôvod - O odôvodneniach napadnutého rozhodnutia, proti ktorým smeruje piaty zalobný dôvod - O pravidlách vztahujúcich sa na pripísanie zodpovednosti za porusenie práva hospodárskej sútaze vo vztahoch medzi dcérskou spolocnostou a jej materskou spolocnostou - O dôkazoch o skutocnom uplatnovaní riadiacej právomoci spolocností FEH a FES vo vztahu k spolocnosti JAEPS, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí 2. O návrhoch na ciastocnú zmenu napadnutého rozhodnutia Úvodné poznámky o neobmedzenej právomoci súdov Únie O nemoznosti pripísat spolocnosti FEH zákonným spôsobom zodpovednost za porusenie v období od konca septembra 2000 do 30. septembra 2002 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O nemoznosti pripísat spolocnosti FES zákonným spôsobom zodpovednost za porusenie v období od 15. apríla 1988 do 30. septembra 2002 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O nemoznosti pripísat spolocnostiam FEH a FES ako materským spolocnostiam spolocnosti JAEPS zákonným spôsobom zodpovednost za úcast druhého dotknutého podniku na karteli v období od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O potrebe priznat spolocnostiam FEH a FES znízenie ich pokút vzhladom na významnú pridanú hodnotu informácií poskytnutých pocas správneho konania na základe oznámenia o spolupráci alebo subsidiárne z dôvodu polahcujúcej okolnosti na základe usmernení Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O odôvodneniach napadnutého rozhodnutia, proti ktorým smerujú tieto návrhy na zmenu - O pravidlách vztahujúcich sa na znízenie pokút vzhladom na dôkazy predlozené podnikom, ktorý sa podielal na porusení, a na jeho úcinnú spoluprácu v správnom konaní - O analýze informácií a dôkazov poskytnutých spolocnostami FEH a FES, ktoré údajne predstavovali "významnú pridanú hodnotu" vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala k dispozícii, a predstavovali "úcinnú spoluprácu" v správnom konaní - O analýze informácií o existencii spolocnej dohody od roku 1988 a jej vzájomnosti poskytnutých spolocnostami FEH a FES - O analýze rôznych dokumentov, najmä záznamov o dohode, ktoré pochádzajú z obdobia skutkových okolností a týkajú sa trinástich rôznych projektov RIP, na ktoré sa vztahovali kartelové dohody O trovách __________________________________________________________________ [3]* Jazyk konania: anglictina. __________________________________________________________________ [4]1 - Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXX8xsiyL/L95200-4548TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX8xsiyL/L95200-4548TMP.html#Footnote1 3. file:///tmp/lynxXXXX8xsiyL/L95200-4548TMP.html#Footref* 4. file:///tmp/lynxXXXX8xsiyL/L95200-4548TMP.html#Footref1