Spojené veci T-122/07 az T-124/07 Siemens AG Österreich a i. proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Rozdelenie trhu - Úcinky vnútri spolocného trhu - Pojem nepretrzité porusenie - Dlzka trvania porusenia - Premlcanie - Pokuty - Proporcionalita - Horná hranica 10 % obratu - Solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca - Právo na obhajobu" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania - Rozsah dôkazného bremena (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia - Protisútazný predmet - Dostatocnost so zretelom na konstatovanie porusenia (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Porusenie - Jednotná povaha porusenia - Kritériá posúdenia (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Zásada individualizácie sankcií - Zosúladenie s pojmom podnik (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Zohladnený obrat (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost - Pripísanie materskej spolocnosti - Dôkazné bremeno Komisie - Hranice (Clánok 81 ods. 1 ES) 7. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Pripísanie porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, materskej spolocnosti - Hranice (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP clánok 53) 8. Hospodárska sútaz - Kartely - Podnik - Pojem - Hospodárska jednotka - Pripísanie porusení - Materská spolocnost a dcérske podniky - Solidárna zodpovednost dotknutých spolocností (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Zohladnenie celosvetového obratu dosiahnutého s predajom tovarov, ktoré sú predmetom porusenia - Prípustnost - Podmienky (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Miera volnej úvahy vyhradená Komisii (Clánok 81 ods. 1 ES) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Maximálna výska - Výpocet - Obrat, ktorý sa má zohladnit - Celkový obrat vsetkých spolocností tvoriacich hospodársky subjekt, ktorý koná ako podnik (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 a 3) 12. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost - Pripísanie materskej spolocnosti - Úcinky - Zachovanie individuálnej zodpovednosti dcérskej spolocnosti (Clánok 81 ods. 1 ES) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti - Miera volnej úvahy vyhradená Komisii (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Polahcujúce okolnosti - Rozsah (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Nevyhnutnost konania, ktoré Komisii ulahcilo zistenie porusenia (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 16. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Dosah zásady - Hranice - Právo podniku vypocut svedkov v jeho neprospech - Vylúcenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 17. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie - Konstatovanie protiprávnosti - Nevyhnutnost, aby sa Vseobecný súd vyjadril k zmene rozhodnutia na základe svojej neobmedzenej právomoci (Clánok 229 ES) 1. Úcastníkovi konania alebo orgánu, ktorý sa domáha porusenia sútazných pravidiel, prislúcha predlozit dôkaz, ktorý po právnej stránke dostatocne preukazuje skutkové okolnosti tvoriace porusenie, a podniku, ktorý uplatnuje prostriedok obrany proti konstatovaniu porusenia, prinálezí predlozit dôkaz, ze podmienky uplatnenia tohto prostriedku obrany sú splnené, takze uvedený orgán sa bude musiet opriet o iné dôkazné prostriedky. Zásada, podla ktorej musí Komisia preukázat vsetky zlozky porusenia vrátane jeho dlzky trvania, ktoré by mohli mat vplyv na jej konecné závery, pokial ide o závaznost uvedeného porusenia, nie je spochybnená skutocnostou, ze dotknuté podniky uviedli prostriedok obrany zalozený na premlcaní, ktorého dôkazné bremeno v zásade samy znásajú. Uplatnenie takéhoto prostriedku obrany totiz nevyhnutne predpokladá, ze dlzka trvania porusenia, ako aj dátum jeho ukoncenia boli preukázané. Samotné tieto okolnosti pritom v tejto súvislosti neodôvodnujú prenesenie dôkazného bremena na uvedené podniky. Na jednej strane dlzka trvania porusenia, teda pojem, ktorý predpokladá, ze je známy dátum jeho ukoncenia, predstavuje jednu zo základných zloziek porusenia, ktorej preukázanie prinálezí Komisii, nezávisle od toho, ci napadnutie týchto skutocností je takisto súcastou prostriedku obrany zalozeného na premlcaní. Na druhej strane je tento záver odôvodnený skutocnostou, ze nepremlcanie vysetrovania Komisie predstavuje podla ustanovení nariadenia c. 1/2003 objektívne zákonné kritérium vyplývajúce zo zásady právnej istoty, a teda podmienku platnosti kazdého rozhodnutia o ulození sankcie. Komisia je totiz povinná toto nariadenie dodrziavat aj v prípade, ze podnik v tejto súvislosti nepouzije prostriedok obrany. Toto rozdelenie dôkazného bremena sa vsak môze odlisovat v rozsahu, v akom skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden úcastník konania, môzu byt takej povahy, ze by druhého úcastníka konania zaväzovali predlozit vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredlozenie by umoznovalo dospiet k záveru, ze dôkaz bol predlozený. Najmä v prípadoch, ked Komisia predlozila dôkaz o existencii dohody, prislúcha podnikom, ktoré sa tejto dohody zúcastnili, aby predlozili dôkaz o distancovaní sa od takejto dohody, ktorý musí preukazovat jasnú vôlu, o ktorej boli informované aj ostatné podniky, nezúcastnit sa tejto dohody. (pozri body 52 - 55, 60) 2. Zo znenia clánku 81 ods. 1 ES vyplýva, ze dohody medzi podnikmi sú zakázané, ak majú protisútazný ciel, a to bez ohladu na ich úcinok. V dôsledku toho sa v prípade, ze je preukázaný protisútazný predmet vytýkaných správaní, nevyzaduje, aby doslo k skutocným protisútazným úcinkom. (pozri bod 75) 3. Súdy Únie odkryli viacero kritérií relevantných pre posúdenie, ci ide o jediné porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), a to konkrétne zhodnost cielov dotknutých postupov, zhodnost dotknutých výrobkov alebo sluzieb, zhodnost podnikov, ktoré sa ho zúcastnili, a zhodnost spôsobov jeho vykonania. Dalsími relevantnými kritériami sú zhodnost fyzických osôb zapojených do kartelu na úcet podnikov a zhodnost geografickej oblasti pôsobnosti dotknutých postupov. (pozri bod 90) 4. Na základe zásady individuality trestov a sankcií môze byt fyzická alebo právnická osoba sankcionovaná len za skutky, ktoré sa jej osobne vytýkajú, pricom táto zásada je uplatnitelná v kazdom administratívnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Táto zásada sa vsak musí uplatnovat v súlade s významom pojmu podnik v zmysle clánku 81 ES. V tomto ohlade pojem podnik zahrna hospodárske jednotky, ktoré pozostávajú z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré dlhodobo sledujú konkrétny hospodársky ciel, a môzu prispiet k spáchaniu takého porusenia, aké je uvedené v predmetnom ustanovení. Právo hospodárskej sútaze totiz uznáva, ze rôzne spolocnosti patriace do tej istej skupiny tvoria jeden hospodársky subjekt, a teda jeden podnik v zmysle clánku 81 ES vtedy, ak dcérske spolocnosti skupiny neurcujú svoje správanie na trhu samostatne. Z toho vyplýva, ze je potrebné zamietnut tvrdenie, podla ktorého skutocnost, ze podnik zúcastnujúci sa porusenia je tvorený viacerými rôznymi spolocnostami, neznamená, ze sa s týmito spolocnostami musí zaobchádzat ako s jediným úcastníkom porusenia. Toto tvrdenie totiz vyplýva zo zámeny medzi pojmom podnik a pojmom spolocnost a nemá oporu v judikatúre. (pozri body 122, 123) 5. V oblasti hospodárskej sútaze nespôsobuje spätné uplatnenie konceptu hospodárskej jednotky Komisiou na úcely výpoctu sumy pokuty sprísnenie sankcie, a preto neporusuje clánok 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ludských právach, podla ktorého nesmie byt ulozený prísnejsí trest, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu. Prax Komisie pri výpocte výsky pokuty spocívajúca v zohladnení obratu podniku, a teda prípadne kumulovaného obratu vsetkých spolocností tvoriacich tento podnik, je totiz stále rovnaká, cize hospodárske subjekty musia o nej vediet. Navyse ustálená prax Komisie spocívajúca v zohladnení obratu za posledný celý rok porusenia na úcely výpoctu východiskovej sumy pokuty bola implicitne akceptovaná judikatúrou. V tomto ohlade, v prvom rade odstrasujúci dosah pokút predstavuje jednu zo skutocností, v závislosti od ktorých sa musí stanovit závaznost porusení. Odstrasujúci charakter pokuty vsak vo velkej miere závisí od toho, ci je pokuta dostatocne citelná pre dotknutý podnik. Aby bolo mozné merat odstrasujúci charakter pokuty vo vztahu k podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, je potrebné zohladnit takú situáciu, aká existovala na konci porusenia, a nie skorsiu situáciu. V druhom rade je neuskutocnitelné a v kazdom prípade neprimerané vzhladom na zásadu riadnej správy vecí verejných a poziadavku hospodárnosti správneho konania ziadat Komisiu, aby zohladnila vývoj obratu dotknutých podnikov pocas celej dlzky trvania kartelu. Takýto prístup by si vyzadoval, aby sa vypocítavala samostatná východisková suma pokuty za kazdý rok úcasti na karteli a aby sa na tento úcel stanovovali jednotlivé trhové podiely jeho úcastníkov za kazdý rok porusenia. (pozri body 124 - 127) 6. V oblasti hospodárskej sútaze môze Komisia rozumne predpokladat, ze 100 % dcérska spolocnost urcitej materskej spolocnosti v zásade vykonáva pokyny, ktoré jej materská spolocnost dáva, a ze z tohto predpokladu vyplýva, ze Komisia nie je povinná overovat, ci materská spolocnost skutocne vykonávala túto právomoc. Pripísanie správania dcérskej spolocnosti materskej spolocnosti teda nepredpokladá dokázanie toho, ze materská spolocnost vedela o konaniach dcérskej spolocnosti. Naopak práve materskej spolocnosti prislúcha, ked sa domnieva, ze napriek svojej 100 % úcasti na základnom imaní dcérskej spolocnosti si táto dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu samostatne, aby na základe presvedcivých dôkazov vyvrátila túto domnienku. (pozri bod 130) 7. Právnické osoby, ktoré sa nezávisle zúcastnili na porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) a ktoré boli následne nadobudnuté inou spolocnostou, nadalej samy zodpovedajú za svoje porusujúce správanie predchádzajúce ich akvizícii, pokial tieto spolocnosti neboli len cisto a jednoducho zlúcené s nadobúdatelom, ale nadalej vykonávali svoje cinnosti ako dcérske spolocnosti. V takom prípade môze byt nadobúdatel povazovaný za zodpovedného za správanie svojej dcérskej spolocnosti od okamihu jej nadobudnutia, pokial dcérska spolocnost pokracuje v porusení a pokial mozno preukázat zodpovednost novej materskej spolocnosti. Navyse rovnaká zásada sa musí uplatnit mutatis mutandis za predpokladu, ze sa nadobudnutá spolocnost pred svojou akvizíciou nezúcastnovala na porusení ako nezávislá spolocnost, ale ako dcérska spolocnost inej skupiny. (pozri body 139, 141) 8. Solidárna zodpovednost medzi spolocnostami za zaplatenie pokút ulozených z dôvodu porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) je právny úcinok, ktorý automaticky vyplýva z hmotnoprávnych ustanovení týchto clánkov. Jednotnost správania podniku na trhu odôvodnuje na úcely uplatnenia práva hospodárskej sútaze, aby spolocnosti alebo vseobecnejsie právne subjekty, voci ktorým mozno zan vyvodzovat osobnú zodpovednost, zodpovedali solidárne. Solidárna zodpovednost za zaplatenie pokút ulozených na základe porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP v rozsahu, v akom je jej cielom zarucit úcinné vymáhanie uvedených pokút, sa podiela na dosiahnutí odstrasujúceho úcinku, ktorý vo vseobecnosti právo hospodárskej sútaze sleduje, pricom sa respektuje zásada ne bis in idem, ktorá je základnou zásadou práva Únie, potvrdená tiez clánkom 4 protokolu c. 7 Európskeho dohovoru o ludských právach, ktorá pri rovnakom porusení práva hospodárskej sútaze zakazuje sankcionovat viac nez jedenkrát to isté správanie podniku na trhu prostredníctvom právnych subjektov, voci ktorým zan mozno vyvodit osobnú zodpovednost. Skutocnost, ze osobná zodpovednost viacerých spolocností na základe úcasti toho istého podniku na porusení nie je rovnaká, nebráni tomu, aby im bola ulozená povinnost solidárne zaplatit pokutu, pokial solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty pokrýva len obdobie, pocas ktorého tieto spolocnosti tvorili hospodársku jednotku, cize tvorili jeden podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze. V tomto ohlade zo zásady individuálnosti trestov a sankcií vyplýva, ze kazdá spolocnost musí mat moznost vyvodit z rozhodnutia, ktoré jej ukladá solidárne zaplatenie pokuty s jednou alebo viacerými spolocnostami, výsku podielu, ktorého zaplatenie jej prinálezí vo vztahu k jej solidárnym spoludlzníkom, akonáhle bude pohladávka Komisie uspokojená. Na tieto úcely musí Komisia najmä spresnit obdobia, pocas ktorých sú dotknuté spolocnosti (spolu)zodpovedné za porusujúce správania podnikov zúcastnujúcich sa na karteli, a prípadne stupen zodpovednosti uvedených spolocností na týchto správaniach. Preto rozhodnutie, ktorým Komisia ukladá viacerým podnikom, aby solidárne zaplatili urcitú pokutu, spôsobuje nevyhnutne tie isté úcinky, ako sa z právneho hladiska vztahujú k právnemu rezimu platenia pokút v rámci práva hospodárskej sútaze, a to tak vo vztahoch medzi veritelmi a solidárnymi dlzníkmi, ako aj vo vztahoch medzi solidárnymi dlzníkmi navzájom. Výlucne Komisii prislúcha, aby v rámci výkonu svojej právomoci ukladat pokuty na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 stanovila jednotlivé podiely rôznych spolocností v rámci súm, na ktorých zaplatenie boli solidárne zaviazané, kedze boli súcastou toho istého podniku, pricom táto úloha nemôze byt osobitne ponechaná na vnútrostátne súdy. V prípade neexistencie iných údajov v rozhodnutí, ktorým Komisia ulozila solidárne zaplatenie pokuty viacerým spolocnostiam z dôvodu porusujúceho správania podniku, vyvodzuje voci nim za uvedené správanie rovnakú zodpovednost. Spolocnosti, ktorým je ulozená pokuta, ktorú majú zaplatit solidárne, pricom znásajú, pokial nie je v rozhodnutí ukladajúcom pokutu uvedené inak, rovnakú zodpovednost za spáchanie porusenia, musia v zásade prispiet rovnakým dielom k zaplateniu pokuty ulozenej z dôvodu tohto porusenia. Ak aj rozhodnutie, v ktorom je viacerým podnikom ulozené solidárne zaplatenie pokuty, neumoznuje a priori stanovit, ktorá z týchto spolocností bude v skutocnosti vyzvaná na zaplatenie pokuty Komisii, nenecháva ziadne pochybnosti o podieloch sumy pokuty, ktorých zaplatenie im prislúcha, takze kazdá z nich môze prípadne podat proti svojim solidárnym spoludlzníkom zalobu na vrátenie súm, ktoré musela zaplatit nad rámec svojho podielu na pokute. (pozri body 149, 151 - 153, 156 - 158) 9. V prípade kartelu celosvetového rozmeru, ktorého súcastou je okrem stanovovania cien aj rozdelenie trhov, môze Komisia vychádzat z celosvetového obratu dosiahnutého predajom dotknutého výrobku, aby prostredníctvom východiskovej sumy pokuty vystihla povahu porusenia, jeho skutocný dopad na trh, ako aj rozsah geografického trhu, pricom zohladní velkostné rozdiely medzi clenmi kartelu. Kedze Spojené královstvo a Írsko spolu predstavujú významnú cast spolocného trhu, ujma spôsobená hospodárskej sútazi na týchto trhoch nemôze byt kvalifikovaná ako mensia. Vzhladom na to, ze porusenie vytýkané zalobcom v napadnutom rozhodnutí zahrna konkrétnu výhradu, podla ktorej si dotknuté podniky rozdelili rôzne národné trhy na európskej úrovni prostredníctvom systému "výrobných krajín", skutocnost, ze zalobca v súlade s touto nedovolenou dohodou obmedzil svoje cinnosti v rámci spolocného trhu na domáce trhy, nemôze byt uznaná za polahcujúcu okolnost. Napokon, pokial úcastníci kartelu zohladnovali svoje celosvetové obraty pri stanovovaní svojich individuálnych kvót v rámci kartelu, ktoré sa uplatnovali tak na európskej úrovni mimo "výrobných krajín", ako aj na celosvetovej úrovni, Komisia je takisto oprávnená pri posudzovaní specifickej váhy rôznych podnikov zapojených do kartelu zohladnit ich obrat na celosvetovej úrovni. (pozri body 170, 171) 10. Právo Spolocenstva nevyzaduje, aby pokuty ulozené rôznym spolocnostiam v rámci toho istého podniku boli úmerné dlzke úcasti na porusení vytýkanom kazdej z týchto spolocností. V dôsledku toho porovnanie medzi sumami v eurách za mesiac úcasti na porusení uplatnené na dve spolocnosti, ktorým sa vytýka úcast rôzneho trvania, nemôze preukázat nerovnost zaobchádzania. Preto sa nezdá, ze by postup Komisie spocívajúci v stanovení pokút takým spôsobom, ktorý nie je úplne úmerný trvaniu porusenia, presahoval rámec volnej úvahy, ktorú jej priznáva judikatúra. (pozri body 181, 182) 11. Zo skutocnosti, ze viacero spolocností je solidárne zodpovedných za zaplatenie pokuty z dôvodu, ze tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES vo vztahu k uplatneniu maximálnej výsky pokuty stanovenej clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, nevyplýva, ze záväzok kazdej z nich sa obmedzuje na 10 % obratu, ktorý daná spolocnost dosiahla pocas posledného úctovného roku. Maximálna výska pokuty 10 % obratu v zmysle tohto ustanovenia sa totiz musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich jedinú hospodársku jednotku konajúcu ako podnik v zmysle clánku 81 ES, pretoze výlucne celkový obrat spolocností, z ktorých sa tento podnik skladá, môze predstavovat informáciu o velkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku. Pojem podnik v zmysle clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 sa nelísi od pojmu podnik v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Preto nie je namieste, aby sa v prípade solidárnej zodpovednosti viacerých spolocností vnútri skupiny tvoriacej podnik v zmysle týchto ustanovení stanovila horná hranica pokuty vzhladom na spolocnost s najnizsím obratom. (pozri body 186, 187) 12. Skutocnost, ze sa materskej spolocnosti pripisuje zodpovednost za správanie dcérskej spolocnosti z dôvodu, ze urcovala jej obchodné správanie, nemá za následok, ze sa uvedená materská spolocnost musí povazovat za autora tohto správania namiesto dcérskej spolocnosti. Inými slovami, zodpovednost materskej spolocnosti za správanie dcérskej spolocnosti v ziadnom prípade nezbavuje dcérsku spolocnost jej vlastnej zodpovednosti ako právnickej osoby a ostáva osobne zodpovedná za protisútazné postupy, na ktorých sa zúcastnila. (pozri bod 196) 13. Usmernenia Komisie pre výpocet pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 ESUO vo svojom bode 3 upravujú znízenie východiskovej sumy pokuty z dôvodu "osobitných polahcujúcich okolností", ako sú najmä pasívna alebo nasledovatelská úloha zalobcov pri uskutocnovaní porusenia a ukoncenie porusenia, akonáhle zasiahne Komisia. Toto ustanovenie neuvádza taxatívny výpocet polahcujúcich okolností, ktoré by Komisia musela zohladnit. V dôsledku toho si Komisia ponecháva urcitú mieru volnej úvahy na posúdenie celkového významu prípadného znízenia sumy pokút na základe polahcujúcich okolností. V tomto kontexte Komisia nemôze byt nijakým spôsobom povinná priznat v rámci svojej volnej úvahy znízenie pokuty za skoncenie zjavného porusenia, ci uz k skonceniu doslo pred jej zásahmi, alebo po nich. Aj ked Komisia v minulosti povazovala dobrovolné ukoncenie porusovania za polahcujúcu okolnost, na základe svojich usmernení môze brat do úvahy skutocnost, ze zjavné velmi závazné porusenia sú stále relatívne casté, hoci ich protiprávnost bola preukázaná od zaciatkov politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva, a teda môze zastávat názor, ze je opodstatnené upustit od tejto velkorysej praxe a uz nekompenzovat ukoncenie takého porusovania znízením pokuty. (pozri body 207, 208, 211, 213) 14. Skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na karteli zakázanom pravidlami hospodárskej sútaze, teda na porusení velmi závaznej povahy, bola z právneho hladiska dostatocne preukázaná Komisiou, bol uvedený do omylu ostatnými úcastníkmi tohto kartelu, ktorí sa pokúsili získat dalsie výhody k výhodám, ktoré pre nich uz vyplývali z uvedeného kartelu, nemôze viest k tomu, aby sa správanie tohto podniku povazovalo za menej závazné. Z tohto dôvodu takéto skutocnosti nemôzu predstavovat polahcujúcu okolnost a najmä nepreukazujú výlucne pasívnu a nasledovatelskú úlohu uvedeného podniku v rámci kartelu. (pozri bod 218) 15. Základom na znízenie pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze je domnienka, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v zistení existencie porusenia a v jeho prípadnom ukoncení. Ako je to uvedené v bode 29 oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov, toto oznámenie vyvolalo legitímne ocakávania, o ktoré sa opierajú podniky, ktoré chcú informovat Komisiu o existencii kartelu. So zretelom na legitímnu dôveru, ktorú podniky majúce záujem spolupracovat s Komisiou mohli vyvodzovat z tohto oznámenia, je Komisia povinná postupovat v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce na úcely stanovenia výsky pokuty ukladanej tomuto podniku. V medziach vytýcených uvedeným oznámením o spolupráci vsak Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri hodnotení, ci dôkazy predlozené urcitým podnikom majú alebo nemajú pridanú hodnotu v zmysle bodu 22 uvedeného oznámenia a ci je na základe tejto skutocnosti opodstatnené priznat podniku znízenie pokuty na základe tohto oznámenia. Toto hodnotenie je predmetom obmedzeného súdneho preskúmania. (pozri body 219 - 221) 16. Základná zásada respektovania práva na obhajobu vyzaduje, aby sa podnikom a zdruzeniam podnikov dotknutým vysetrovaním Komisie v oblasti hospodárskej sútaze uz v stádiu správneho konania umoznilo úcinne uviest ich stanovisko k skutocnosti a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou. Uvedená zásada vsak naopak nevyzaduje, aby sa týmto podnikom poskytla v rámci správneho konania moznost vlastného vypocutia svedkov vypocutých Komisiou. (pozri body 233, 234) 17. Pokial preskúmanie zalobných dôvodov predlozených urcitým podnikom proti zákonnosti rozhodnutia Komisie, ktorým sa mu ukladá pokuta za porusenia predpisov Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, odhalilo protiprávnost, je namieste, aby Vseobecný súd preskúmal, ci musí pri uplatnení svojej neobmedzenej právomoci zmenit napadnuté rozhodnutie. (pozri bod 238) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 3. marca 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Rozdelenie trhu - Úcinky vnútri spolocného trhu - Pojem nepretrzité porusenie - Dlzka trvania porusenia - Premlcanie - Pokuty - Proporcionalita - Horná hranica 10 % obratu - Solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca - Právo na obhajobu" V spojených veciach T-122/07 az T-124/07, Siemens AG Österreich, so sídlom vo Viedni (Rakúsko), VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG, so sídlom vo Viedni, zalobkyne vo veci T-122/07, Siemens Transmission & Distribution Ltd, so sídlom v Manchestri (Spojené královstvo), zalobkyna vo veci T-123/07, Siemens Transmission & Distribution SA, so sídlom v Grenoble (Francúzsko), Nuova Magrini Galileo SpA, so sídlom v Bergame (Taliansko), zalobkyne vo veci T-124/07, v zastúpení: H. Wollmann a F. Urlesberger, advokáti, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Arbault a O. Weber, neskôr X. Lewis a A. Antoniadis a napokon A. Antoniadis a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorých predmetom je najmä návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom), ako aj, subsidiárne, znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová (spravodajkyna), sudcovia K. Jürimäe a S. Soldevila Fragoso, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. marca 2010, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu I - Zalobkyne a skupina VA Tech 1 Dna 20. septembra 1998 VA Technologie AG nadobudla dcérsku spolocnost Rolls-Royce, konkrétne Reyrolle Ltd, po zmene mena VA Tech Reyrolle Ltd a neskôr Siemens Transmission & Distribution Ltd, zalobkynu vo veci T-123/07 (dalej len "Reyrolle"). Dna 13. marca 2001 VA Technologie prostredníctvom 100 % dcérskej spolocnosti VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG, druhej zalobkyne vo veci T-122/07 (dalej len " KEG), vlozila Reyrolle do novovytvorenej spolocnosti VA Tech Schneider High Voltage GmbH (dalej len "VAS"), v ktorej mala prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti 60 % podiel, pricom ostávajúci podiel patril spolocnosti Schneider Electric SA. Vklad spolocnosti Schneider Electric SA do spolocnosti VAS predstavovali spolocnost Schneider Electric High Voltage SA, po zmene mena VA Tech Transmission & Distribution SA a neskôr Siemens Transmission & Distribution SA, prvá zalobkyna vo veci T-124/07 (dalej len "SEHV"), a spolocnost Nuova Magrini Galileo SpA, druhá zalobkyna vo veci T-124/07 (dalej len "Magrini"), ktoré boli predtým jej 100 % dcérskymi spolocnostami, pricom SEHV zastresovala od roku 1999 cinnost viacerých dcérskych spolocností spolocnosti Schneider Electric v oblasti vysokého napätia. 2 V októbri 2004 VA Technologie nadobudla prostredníctvom spolocnosti KEG celý podiel spolocnosti Schneider Electric v základnom imaní spolocnosti VAS. 3 V roku 2005 Siemens AG získala výlucnú kontrolu nad skupinou, ktorej materskou spolocnostou bola VA Technologie (dalej len "skupina VA Tech"), a to prostredníctvom verejnej ponuky na kúpu uskutocnenej jej dcérskou spolocnostou, konkrétne prvou zalobkynou vo veci T-122/07, Siemens AG Österreich (dalej len "Siemens Österreich"). Po tomto prevzatí kontroly boli VA Technologie a neskôr VAS zlúcené so spolocnostou Siemens Österreich. II - RIP a konanie pred podaním zaloby 4 Rozvádzace izolované plynom (dalej len "RIP") sa pouzívajú na riadenie energetických tokov v distribucných sietach elektrickej energie. Je to silnoprúdové zariadenie, ktoré sa pouzíva ako hlavný komponent v elektrárenských blokoch na klúc. Elektrárenské bloky sú vedlajsie elektrárenské centrály, ktoré konvertujú elektrický prúd. Okrem transformátora sú súcastou týchto elektrárenských blokov riadiace systémy, reléový systém, batérie, istice a rozvádzace. Úlohou rozvádzaca je chránit transformátor pred pretazením alebo izolovat obvod a nefunkcný transformátor. 5 Rozvádzace môzu byt izolované plynom, vzduchom alebo mat hybridnú izoláciu, pokial sa kombinujú dve predchádzajúce techniky. RIP sa predávajú v celom svete ako neoddelitelné súcasti elektrických blokov na kluc alebo ako súciastky, ktoré musia byt súcastou týchto blokov. Predstavujú priblizne 30 az 60 % celkovej ceny týchto blokov. 6 Dna 3. marca 2004 ABB Ltd oznámila Komisii, ze v oblasti RIP dochádza k protisútazným postupom a podala ústnu ziadost o oslobodenie od pokút v súlade s oznámením Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 7 Postupy ohlásené ABB spocívali v koordinácii predaja projektov RIP na celosvetovej úrovni, pricom islo o rozdelenie trhov, udelenie kvót a zachovanie vzájomných trhových podielov, o pridelenie projektov RIP výrobcom vybratým na tieto úcely a o manipuláciu verejných obstarávaní (koordinovaný postup pri predkladaní sútazných návrhov), aby zákazky získali títo výrobcovia, o stanovenie cien prostredníctvom komplexných dohôd týkajúcich sa projektov RIP, ktoré neboli zadelené, o vypovedanie licencných zmlúv so spolocnostami, ktoré neboli clenmi kartelu, a o výmenu citlivých informácií týkajúcich sa trhu. 8 Ústna ziadost o oslobodenie od pokút predlozená ABB bola doplnená ústnymi pripomienkami a písomnými dôkazmi. Dna 25. apríla 2004 Komisia podmienecne priznala ABB oslobodenie. 9 Na základe vyhlásení ABB Komisia zacala vysetrovanie a 11. a 12. mája 2004 uskutocnila inspekcie v priestoroch spolocností Areva T&D SA, Siemens AG, skupiny VA Tech, spolocností Hitachi Ltd a Japan AE Power Systems Corp (dalej len "JAEPS"). 10 Dna 30. júla 2004 skupina VA Tech predlozila Komisii memorandum a dokumenty a 23. augusta 2004 doplnujúce vysvetlenia. 11 Dna 20. apríla 2006 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo dorucené 20 spolocnostiam vrátane zalobkýn. III - Napadnuté rozhodnutie 12 Dna 24. januára 2007 Komisia prijala rozhodnutie K(2006) 6762 v konecnom znení týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Toto rozhodnutie bolo dorucené zalobkyniam 7. alebo 8. februára 2007. 13 Okrem zalobkýn a spolocnosti Schneider Electric bolo napadnuté rozhodnutie zaslané spolocnostiam ABB, Alstom SA, Areva SA, Areva T&D AG, Areva T&D Holding SA a Areva T&D SA (dalej len spolocne "spolocnosti skupiny Areva"), Fuji Electric Holdings Co., Ltd a Fuji Electric Systems Co., Ltd (dalej len spolocne "Fuji"), Hitachi Ltd a Hitachi Europe Ltd (dalej len spolocne "Hitachi"), JAEPS, Mitsubishi Electric System Corp. (dalej len "Melco"), Siemens a Toshiba Corp. 14 V odôvodneniach c. 113 az 123 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, sa dohodli na rozdelovaní projektov RIP na celosvetovej úrovni, s výnimkou niektorých trhov, a to podla dohodnutých pravidiel, najmä aby sa zachovali kvóty odzrkadlujúce v sirokej miere ich odhadované historické podiely na trhu. Spresnila, ze rozdelovanie projektov RIP sa uskutocnovalo na základe spolocnej "japonskej" kvóty a spolocnej "európskej" kvóty, ktoré sa potom museli vzájomne rozdelit medzi japonských a európskych výrobcov. Dohoda podpísaná vo Viedni 15. apríla 1988 (dalej len "dohoda GQ") upravovala pravidlá umoznujúce pridelit projekty RIP bud japonským výrobcom, alebo európskym výrobcom a zahrnút ich hodnotu do príslusnej kvóty. Navyse v odôvodneniach c. 124 az 132 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, uzavreli nepísanú dohodu (dalej len "spolocná dohoda"), na základe ktorej projekty RIP jednak v Japonsku a jednak v krajinách európskych clenov kartelu, oznacených spolocne ako "výrobné krajiny" projektov RIP, boli jednotlivo vyhradené japonským a európskym clenom kartelu. Projekty RIP vo "výrobných krajinách" neboli predmetom výmeny informácií medzi týmito dvoma skupinami a neboli zahrnuté do príslusných kvót. 15 Dohoda GQ obsahovala tiez pravidlá týkajúce sa výmeny informácií nevyhnutných na fungovanie kartelu medzi dvoma skupinami výrobcov, ktoré boli zabezpecované najmä sekretármi uvedených skupín, pravidlá manipulácie dotknutých verejných obstarávaní a stanovenia cien za projekty RIP, ktoré nemohli byt rozdelené. Podla znenia svojej prílohy 2 sa dohoda GQ uplatnovala na celý svet okrem Spojených státov, Kanady, Japonska a 17 krajín západnej Európy. Navyse na základe spolocnej dohody boli tiez projekty RIP v iných európskych krajinách nez "výrobné krajiny" vyhradené európskej skupine, pricom japonskí výrobcovia sa zaviazali neprekladat ponuky na projekty RIP v Európe. 16 Podla Komisie sa rozdelenie projektov RIP medzi európskych výrobcov riadilo dohodou podpísanou rovnako vo Viedni 15. apríla 1988 a nazvanou "E-Group Operation Agreement for GQ-Agreement" (Dohoda skupiny E, ktorou sa vykonáva dohoda GQ) (dalej len "dohoda EQ"). Stanovovala, ze rozdelovanie projektov RIP v Európe sa riadi tými istými pravidlami a postupmi ako rozdelovanie projektov RIP v ostatných krajinách. Projekty RIP v Európe museli byt najmä oznámené, zaznamenané, pridelené, zostavené a bola im urcená minimálna cena. 17 V odôvodnení c. 142 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze v dohode GQ a v dohode EQ, ako aj na úcely organizácie kartelu boli rôzni clenovia kartelu oznacení kódom zlozeným z císiel v prípade európskych clenov a z písmen v prípade japonských clenov. Pôvodné kódy boli od júla 2002 nahradené císlami. 18 V clánku 1 písm. p) a t) napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze Siemens Österreich a KEG sa zúcastnili na porusení v období od 20. septembra 1998 do 13. decembra 2000 a od 1. apríla 2002 do 11. mája 2004. 19 V clánku 1 písm. m), q) a r) napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze Reyrolle, SEHV a Magrini sa zúcastnili na porusení v období od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000 a od 1. apríla 2002 do 11. mája 2004. 20 Za porusenia uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bola spolocnostiam Siemens Österreich a KEG ulozená v clánku 2 písm. l) uvedeného rozhodnutia pokuta vo výske 12 600 000 eur, ktorú mali solidárne zaplatit spolu so spolocnostou Reyrolle. 21 Za porusenia uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bola spolocnosti Reyrolle ulozená v clánku 2 písm. l) uvedeného rozhodnutia pokuta vo výske 22 050 000 eur, z ktorej bola suma 17 550 000 ulozená na zaplatenie solidárne so spolocnostami SEHV a Magrini a suma 12 600 000 na zaplatenie solidárne so spolocnostami Siemens Österreich a KEG. 22 Za porusenia uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bola spolocnostiam SEHV a Magrini ulozená v clánku 2 písm. k) a l) uvedeného rozhodnutia pokuta vo výske 22 050 000 eur, z ktorej bola suma 17 550 000 ulozená na zaplatenie solidárne so spolocnostou Reyrolle a suma 4 500 000 na zaplatenie solidárne so spolocnostou Schneider Electric. Konanie a návrhy úcastníkov konania 23 Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 17. apríla 2007 zalobkyne podali zaloby, na základe ktorých sa zacali tieto konania. 24 Dna 27. augusta 2007 Komisia podala svoje vyjadrenia. 25 Dna 22. októbra 2007 zalobkyne podali repliky. 26 Dna 14. decembra 2007 Komisia podala svoje dupliky. 27 Uznesením z 20. januára 2010 Vseobecný súd po vypocutí úcastníkov konania rozhodol o spojení týchto vecí na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku v súlade s clánkom 50 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 28 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 rokovacieho poriadku boli úcastníci konania vyzvaní, aby odpovedali na písomné otázky polozené Vseobecným súdom. Zalobkyne a Komisia odpovedali na tieto otázky v stanovených lehotách. 29 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 16. marca 2010. 30 Na pojednávaní 16. marca 2010 SEHV a Magrini predlozili na vyzvanie Vseobecného súdu kópiu rozsudku Tribunal de commerce de Grenoble (Obchodný súd v Grenobli) (Francúzsko) z 18. decembra 2009 vo veci týkajúcej sa niektorých zalobkýn, ku ktorému mali úcastníci konania moznost predlozit svoje pripomienky. Na návrh Komisie im Vseobecný súd priznal predlzenie lehoty na podanie písomných pripomienok az do 26. marca 2010. Tieto pripomienky, ktoré boli podané v stanovenej lehote, Vseobecný súd zohladnil len v tom rozsahu, v akom sa týkali rozsudku Tribunal de commerce de Grenoble z 18. decembra 2009. 31 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje, ze spolocnosti Reyrolle, SEHV a Magrini porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (dalej len "Dohoda o EHP") v období od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000 a ze vsetky zalobkyne porusili uvedené ustanovenia v obdobiach od 1. apríla 2002 do 9. októbra 2002 a od 21. januára 2004 do 11. mája 2004, - zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej sa ich týka, - prípadne znízil sumy pokút, ktoré im boli ulozené, na sumu nepresahujúcu 1 980 000 eur v prípade spolocností Siemens Österreich a KEG, sumu 1 100 000 eur v prípade spolocností Reyrolle a Magrini a sumu 2 750 000 eur v prípade spolocnosti SEHV, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 32 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav I - O návrhoch na zrusenie 33 Na podporu svojich návrhov na zrusenie zalobkyne predkladajú dva zalobné dôvody. Prvý sa zakladá na porusení clánku 81 ods. 1 ES, clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP, clánku 23 ods. 2 a 3 a clánku 25 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Druhý zalobný dôvod sa zakladá na porusení práva byt vypocutý. A - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES, clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP a niektorých ustanovení nariadenia c. 1/2003 34 V rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia, ze Komisia pri stanovovaní pokuty viackrát porusila clánok 81 ES, clánok 53 Dohody o EHP, ako aj urcité ustanovenia nariadenia c. 1/2003. Tento zalobný dôvod sa delí na tri casti, ktoré sa zakladajú po prvé na neexistencii dôkazov o uvádzanom porusení, po druhé na nesprávnom posúdení, pokial ide o dlzku trvania uvádzaného porusenia, a po tretie na neprimeranej výske ulozenej pokuty. Vo veciach T-123/07 a T-124/07 obsahuje zalobný dôvod spolocností Reyrolle, SEHV a Magrini aj cast zalozenú na premlcaní uvádzaného porusenia v období pred 16. júlom 1998. 1. O casti zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii dôkazov o uvádzanom porusení a) Tvrdenia úcastníkov konania 35 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia dostatocne nepreukázala porusenie clánku 81 ES v období pred 13. decembrom 2000. Podla nich z prílohy 2 dohody GQ jednoznacne vyplýva, ze európske trhy boli vylúcené z uplatnenia tejto dohody. Komisia teda nemohla z tejto dohody vyvodit existenciu kartelu v zmysle clánku 81 ES, konkrétne existenciu dohody, ktorá by mala za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. 36 Navyse dôkazná hodnota zoznamu projektov RIP uvedených v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia je pochybná. Na jednej strane totiz Komisia neuvádza, na aké úcely bol uvedený zoznam vyhotovený, ani nespresnuje, ci vymenované projekty RIP boli predmetom dohôd medzi ich úcastníkmi. Na druhej strane, kedze sa tento zoznam týka len jedenástich projektov RIP, ktoré sa geograficky vztahujú na spolocný trh, z celkového mnozstva priblizne 1 620 projektov, nepochybne svedcí o neexistencii citelných úcinkov takýchto dohôd v rámci spolocného trhu. 37 Komisia namieta proti tvrdeniam zalobkýn. b) Posúdenie Vseobecným súdom 38 Z napadnutého rozhodnutia a najmä z jeho odôvodnení c. 124 az 163 vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze kartel vytýkaný zalobkyniam, za ktorý ulozila sankciu, sa zakladal na "spolocnej dohode", na základe ktorej boli projekty RIP vo "výrobných krajinách" vyhradené japonským a európskym clenom kartelu, na ochrane takzvaných "výrobných" trhov v Európe, na rozdelení trhu v "európskych nevýrobných krajinách" medzi európskych výrobcov prostredníctvom manipulácií verejných obstarávaní a dohôd o cenách. Podla Komisie je to práve vykonanie "spolocnej dohody", v rámci ktorej bola dohoda GQ len jednou z jej súcastí, ktorá viedla ku kartelu týkajúcemu sa spolocného trhu. 39 S cielom preukázat existenciu a dosah "spolocnej dohody" Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla skupinu dôkazov, z ktorých najvýznamnejsie sú vyhlásenia spolocnosti ABB, svedka M., spolocností Fuji a Hitachi, ako aj urcité dokumenty, ako sú dohoda GQ a dohoda EQ a ich prílohy, zoznam projektov RIP prerokovaných v rámci kartelu poskytnutý ABB, nedatovaný dokument objavený pocas vysetrovania Komisie v priestoroch skupiny VA Tech nazvaný "Zhrnutie rokovania s JJC", ako aj korespondencia medzi pánmi W., J. a B., zamestnancami v rámci skupiny VA Tech, z 18. januára 1999. 40 Na úcely napadnutia porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP sa zalobkyne obmedzujú na tvrdenie, ze dohoda nemá za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu, a tiez spochybnujú dôkaznú hodnotu zoznamu projektov RIP v Európe uvedeného v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia. Naopak vsak nespochybnujú ani existenciu "spolocnej dohody", ani dôkaznú hodnotu ostatných dôkazov uvedených v bode 39 vyssie, o ktoré sa Komisia opierala pri konstatovaní, ze kartel mal takýto následok. V kazdom prípade vzhladom na velký pocet dôkazov, o ktoré sa Komisia v prejednávanej veci opierala, zalobkyne nemôzu namietat vseobecným spôsobom proti existencii porusenia clánku 81 ES bez toho, aby konkrétne spochybnili predchádzajúce zistenia Komisie a najmä podrobne opísali, v com sú nou uvedené dôkazy neprípustné, irelevantné alebo zbavené dôkaznej sily. 41 Je totiz potrebné domnievat sa, hoci sa aj zohladní skutocnost, ze znenie dohody GQ vylucuje jej uplatnenie vo väcsine európskych státov, a nebude sa prihliadat na zoznam projektov RIP v Európe uvedený v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia, ze dôkazy predlozené Komisiou sú dostatocné na preukázanie dosahu "spolocnej dohody". 42 Po prvé samotné zistenie Komisie, podla ktorého európski clenovia kartelu prerokovali a rozdelili si projekty RIP vnútri spolocného trhu a v rámci EHP, umoznuje preukázat, ze kartel mal úcinky na hospodársku sútaz na týchto územiach. Z napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze Komisia sa tiez opierala o vyhlásenia spolocnosti ABB a pána M., ako aj o vyhlásenia spolocností Fuji a Hitachi, prílohu 2 dohody EQ, zoznam projektov RIP v Európe uvedený v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia, dokument nazvaný "Zhrnutie rokovania s JJC" a korespondenciu z 18. januára 1999. 43 Po druhé, ako vyplýva z odôvodnení c. 125 az 131 napadnutého rozhodnutia, zistenie Komisie, podla ktorého si európski a japonskí výrobcovia globálne rozdelili relevantný trh tak, ze projekty RIP v Japonsku boli vyhradené japonským výrobcom a projekty RIP v Európe boli v zásade vyhradené európskym výrobcom, sa zakladá na vyhláseniach spolocnosti ABB a pána M., ako aj na vyhláseniach spolocností Fuji a Hitachi a na prílohe 2 dohody EQ. 44 Po tretie, ako vyplýva z odôvodnení c. 133 az 138 napadnutého rozhodnutia, zistenie Komisie, podla ktorého existovala ochrana takzvaných "výrobných" trhov v Európe v tom zmysle, ze v krajinách, v ktorých európski výrobcovia historicky pôsobili, im boli projekty RIP automaticky vyhradené bez toho, aby boli zahrnuté do kvót dohodnutých v rámci kartelu, sa zakladá na vyhláseniach spolocnosti ABB a pána M., ako aj na dokumente nazvanom "Zhrnutie rokovania s JJC" a na korespondencii z 18. januára 1999. 45 Preto aj za predpokladu, ze by námietky zalobkýn vo vztahu k dvom dôkazom, ktoré spochybnujú, boli dôvodné, nemalo by to za následok spochybnenie zistenia Komisie, podla ktorého má kartel za následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze vnútri vnútorného trhu a v rámci EHP. 46 Preto je potrebné zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu. 2. O casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení dlzky trvania údajného porusenia 47 Zalobkyne tvrdia, ze v rámci napadnutého rozhodnutia doslo k nesprávnemu posúdeniu dlzky trvania porusenia, co viedlo k jej neoprávnenému predlzeniu. Tieto nesprávne posúdenia sa týkali po prvé dátumu, ked prerusili svoju úcast na karteli, po druhé dátumu, ked sa podnik zlozený zo spolocností patriacich do skupiny VA Tech (dalej len "podnik VA Tech") opätovne zacal zúcastnovat na porusení, a po tretie dátumu skoncenia porusenia. a) O dátume, ked zalobkyne prerusili svoju úcast na porusení Tvrdenia úcastníkov konania 48 Zalobkyne tvrdia, subsidiárne vo vztahu k prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii dôkazov o údajnom porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatovala, ze prerusili svoju úcast na porusení 13. decembra 2000, v den vecierku organizovaného vo Ville-d'Avray (Francúzsko) na oslavu údajného rozpustenia kartelu, o ktorom ich presvedcili ostatní úcastníci kartelu, hoci mala konstatovat toto prerusenie uz od 16. júla 1998, teda dátumu, ked bol prerokovaný posledný projekt RIP v Európe uvedený v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia, alebo najneskôr od 12. októbra 2000, teda dátumu, ked sa v Zürichu (Svajciarsko) konalo stretnutie, na ktorom boli informované o údajnom rozpustení kartelu. 49 Komisia namieta proti tvrdeniam zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 50 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze je nesporné, ze úcast spolocností Reyrolle, SEHV a Magrini na karteli bola skutocne prerusená. Úcastníci konania sa vsak sporia v súvislosti s presným dátumom tohto prerusenia. Zalobkyne namietajú proti tomu, ze by sa na karteli zúcastnovali po 16. júli 1998 alebo najneskôr po 12. októbri 2000. Komisia tvrdí, ze Reyrolle, SEHV a Magrini prerusili svoju úcast na karteli az na "rozlúckovom vecierku" 13. decembra 2000. 51 Tento nesúlad vyvoláva otázku, kto v tomto ohlade nesie dôkazné bremeno. Kým zalobkyne sa domnievajú, ze preukázanie dlzky trvania porusenia prinálezí Komisii, Komisia tvrdí, ze akonáhle preukázala existenciu protiprávneho kartelu, platí domnienka trvania tohto kartelu az do dôkazu o jeho skoncení, ktorý musí predlozit podnik, ktorý sa zúcastnil na karteli. 52 V tomto ohlade je potrebné pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej na jednej strane prislúcha úcastníkovi konania alebo orgánu, ktorý sa domáha porusenia sútazných pravidiel, predlozit dôkaz, ktorý po právnej stránke dostatocne preukazuje skutkové okolnosti tvoriace porusenie, a na druhej strane prinálezí podniku, ktorý uplatnuje prostriedok obrany proti konstatovaniu porusenia, predlozit dôkaz, ze podmienky uplatnenia tohto prostriedku obrany sú splnené, takze uvedený orgán sa musí opriet o iné dôkazné prostriedky (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 50; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 78). 53 V prejednávanej veci teda zásada, podla ktorej musí Komisia preukázat vsetky zlozky porusenia vrátane jeho dlzky trvania (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79; z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia, T-48/98, Zb. s. II-3859, bod 55, a z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 36), ktoré by mohli mat vplyv na jej konecné závery, pokial ide o závaznost uvedeného porusenia, nie je spochybnená skutocnostou, ze zalobkyne vo veciach T-123/07 a T-124/07 predlozili zalobný dôvod zalozený na premlcaní, ktorého dôkazné bremeno v zásade samy aj znásajú. 54 Uplatnenie takéhoto prostriedku obrany nevyhnutne predpokladá, ze dlzka trvania porusenia, ako aj dátum jeho ukoncenia boli preukázané. Tieto okolnosti samotné pritom v tejto súvislosti neodôvodnujú prenesenie dôkazného bremena v neprospech zalobkýn. Na jednej strane dlzka trvania porusenia, ktorej vlastný pojem predpokladá, ze je známy dátum jeho ukoncenia, predstavuje jednu zo základných zloziek porusenia, ktorej preukázanie prinálezí Komisii, nezávisle od toho, ze napadnutie týchto skutocností je rovnako súcastou prostriedku obrany zalozeného na premlcaní. Na druhej strane je tento záver odôvodnený skutocnostou, ze nepremlcanie vysetrovania Komisie predstavuje podla ustanovení nariadenia c. 1/2003 o premlcaní objektívne zákonné kritérium vyplývajúce zo zásady právnej istoty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, T-22/02 a T-23/02, Zb. s. II-4065, body 80 az 82), a teda podmienku platnosti kazdého rozhodnutia o ulození sankcie. Komisia je totiz povinná toto nariadenie dodrziavat aj v prípade, ze podnik v tejto súvislosti nepouzije prostriedok obrany (rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 52). 55 Treba vsak spresnit, ze toto rozdelenie dôkazného bremena sa môze odlisovat v rozsahu, v akom skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden úcastník konania, môzu byt takej povahy, ze by druhého úcastníka konania zaväzovali predlozit vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredlozenie by umoznovalo dospiet k záveru, ze dôkaz bol predlozený (rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 53; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 79). Najmä v prípadoch ako v tejto veci, ked Komisia predlozila dôkaz o existencii dohody, prislúcha podnikom, ktoré sa tejto dohody zúcastnili, aby predlozili dôkaz o distancovaní sa od takejto dohody, ktorý musí preukazovat jasnú vôlu, o ktorej boli informované aj ostatné podniky, nezúcastnit sa tejto dohody (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, GlaxoSmithKline Services/Komisia, T-168/01, Zb. s. II-2969, bod 86; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-23, bod 63, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, body 81 az 84). 56 Práve s ohladom na tieto zásady je potrebné v prejednávanej veci overit, ci Komisia mohla dospiet k záveru, ze úcast zalobkýn na karteli bola prerusená 13. decembra 2000. 57 Z odôvodnení c. 188 az 190 a c. 297 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa v tomto ohlade opierala o vyhlásenia spolocností ABB, Areva a Schneider Electric. ABB teda vyhlásila, ze na základe dohody so spolocnostou Alstom rozhodla o vylúcení zalobkýn z kartelu z dôvodu ich relatívne vysokých kvót vo vztahu k ich výrobnej schopnosti. Na tento úcel bolo 13. decembra 2000 zorganizované stretnutie vo Ville-d'Avray, ktoré naoko skoncilo kartel, ktorý vsak nadalej pokracoval medzi spolocnostami ABB, Alstom, Fuji, Melco a Toshiba. Komisia navyse uvádza, ze Areva a Schneider Electric potvrdili, ze toto stretnutie sa konalo koncom novembra alebo zaciatkom decembra 2000, Areva vsak namietala proti tomu, ze by predmetom tohto stretnutia bolo vylúcenie niektorých clenov z kartelu. 58 Zalobkyne uvádzajú dve tvrdenia, ktorými spochybnujú, ze by 13. december 2000 bol dátumom prerusenia ich úcasti na karteli. Na jednej strane tvrdia, ze sa tento dátum mal stanovit na 16. júl 1998, ked bol prerokovaný posledný projekt RIP v Európe uvedený v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia. Na druhej strane tvrdia, tak ako v rámci konania pred Komisiou, ze o zániku kartelu sa rozhodlo 12. októbra 2000 na stretnutí v Zürichu a ze stretnutie z 13. decembra 2000 bolo len "rozlúckovou oslavou", pricom kartel medzi týmito dvoma dátumami nepokracoval. 59 Pokial ide o prvé tvrdenie, je potrebné pripomenút, ze ako bolo uvedené v bodoch 41 az 45 vyssie, existencia "spolocnej dohody" vytýkanej zalobkyniam v napadnutom rozhodnutí sa musí povazovat za dostatocne preukázanú aj po odhliadnutí od zoznamu projektov RIP v Európe spomínaného v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia. Preto skutocnost, ze posledná diskusia o jednom projekte RIP uvedenom na tomto zozname je datovaná zo 16. júla 1998, nemôze byt dôkazom toho, ze kartel prestal existovat k tomuto dátumu alebo ze sa zalobkyne prestali na nom zúcastnovat. Preto sa toto tvrdenie musí zamietnut. 60 Pokial ide o druhé tvrdenie, z judikatúry citovanej v bode 55 vyssie vyplýva, ze v prípadoch ako v tejto veci, ked Komisia predlozila dôkaz o existencii dohody, prislúcha podnikom, ktoré sa tejto dohody zúcastnili, aby predlozili dôkaz o distancovaní sa od takejto dohody, ktorý musí preukazovat jasnú vôlu, o ktorej boli informované aj ostatné podniky, nezúcastnit sa tejto dohody. 61 Je vsak potrebné pripustit tvrdenie zalobkýn, podla ktorého je potrebné za také výslovné distancovanie sa povazovat situáciu, v ktorej je úcastník kartelu vylúcený z kartelu na základe tajnej dohody ostatných úcastníkov tohto kartelu pod zámienkou, ze sa uvedený kartel skoncil. Kedze vsak Komisia predlozila dôkaz o existencii "spolocnej dohody", dôkazné bremeno toho, ze ostatní úcastníci kartelu zalobkyne presvedcili o tom, ze sa kartel skoncil, spocíva na zalobkyniach. Navyse aj za predpokladu, ze by zánik kartelu nebol oznámený ako "prekvapenie" na stretnutí z 13. decembra 2000, ale nejaký cas predtým, dátum 12. október 2000, ktorý uvádzajú zalobkyne, nie je podlozený nijakým dôkazom. Kedze neexistujú ziadne dôkazy o skutocnom dátume ich vylúcenia z kartelu, Komisia bola oprávnená stanovit 13. december 2000 ako dámu, ked zalobkyne prerusili svoju úcast na karteli, a to bez toho, aby mala povinnost preukázat, ze nedovolené dohody boli uzavreté v tento konkrétny dátum. 62 V dôsledku toho je potrebné zamietnut výhradu týkajúcu sa dátumu, ked zalobkyne prerusili svoju úcast na porusení. b) O dátume, ked sa podnik VA Tech opätovne zacal zúcastnovat na porusení Tvrdenia úcastníkov konania 63 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze sa podnik VA Tech zacal opätovne zúcastnovat na porusení prostredníctvom VAS od 1. apríla 2002. Domnievajú sa, ze ak aj tento podnik bol informovaný o pokracovaní kartelu uz od leta 2002, v tomto období sa na nom este nezacal zúcastnovat. K opätovnej úcasti doslo az od 9. októbra 2002, teda dátumu, ked sa konalo stretnutie v Parízi (Francúzsko), na ktorom sa zúcastnili niektorí jeho zástupcovia. Zalobkyne tvrdia, ze ich vlastné vyhlásenia sú v tomto ohlade potvrdené dalsími spisovými dôkazmi. Podnik VA Tech najmä nebol zastúpený na stretnutí vo Frankfurte (Nemecko), ktoré sa konalo 10. júla 2002, ani sa nezúcastnil na dohodách ci spolocných postupoch týkajúcich sa projektov RIP, ktoré mali byt ukoncené v období od apríla do októbra 2002. V kazdom prípade Komisia konala pri stanovovaní okamihu zacatia opätovnej úcasti na porusení nekoherentne, kedze v prípade spolocnosti Hitachi sa rozhodla zohladnit dátum jej prvej úcasti na viacstrannom stretnutí. 64 Komisia s tvrdeniami zalobkýn nesúhlasí. Posúdenie Vseobecným súdom 65 Ako vyplýva z odôvodnení c. 199, 203, 204 a 441 napadnutého rozhodnutia, Komisia zalozila svoj záver, podla ktorého sa podnik VA Tech zacal opätovne zúcastnovat na karteli najneskôr 1. apríla 2002, na údajoch uvedených v odpovedi spolocnosti ABB na oznámenie o výhradách, v ktorých ABB vysvetlila, ze svedok pán M. si pamätal, ze po svojom odchode v roku 2000 sa podnik VA Tech zacal opätovne zúcastnovat na karteli pocas prvých troch mesiacov roku 2002. Kedze Komisia nepoznala presný dátum, stanovila 1. apríl 2002 ako dátum najvýhodnejsí pre uvedený podnik. Podla Komisie je toto vyhlásenie spolocnosti ABB velmi dôveryhodné, kedze len vdaka nej sa dozvedela, ze podnik VA Tech pocas urcitej doby prerusil svoju úcast na karteli. V oznámení o výhradách totiz Komisia predpokladala, ze podnik VA Tech sa zúcastnoval na porusení bez prerusenia. Komisia sa navyse domnieva, ze uvedené vyhlásenie je podopreté rukou písanými poznámkami vyhotovenými pánom Z., zamestnancom skupiny VA Tech, ktoré boli nájdené v priestoroch tejto skupiny pocas vysetrovania na mieste uskutocneného v apríli 2004. 66 Pokial ide o poznámky vyhotovené pánom Z., odôvodnenie c. 204 napadnutého rozhodnutia odkazuje na tri strany, ktoré podla Komisie obsahujú otázky týkajúce sa záujmu skupiny VA Tech o projekt RIP v Ravene (Taliansko) a prípadných mozností stanovenia cenovej úrovne, rokovaní s japonskými výrobcami, stretnutia stanoveného na júl s cielom prerokovat projekty RIP a stavu rokovaní na konci augusta 2002. Uvedené strany sú reprodukované na stranách 2014, 2018 a 2024 spisu týkajúceho sa konania pred Komisiou. 67 V tomto ohlade je potrebné uviest, ze poznámky vyhotovené pánom Z. väcsinou neobsahujú nijaký odkaz na dátum ich vyhotovenia, ani na dátum, ked doslo k tam uvedeným skutocnostiam. Navyse nie je mozné vyvodit závery z poradia, v ktorom sú strany uvedené v spise týkajúcom sa konania Komisie, pretoze poradie niektorých strán bolo zjavne zmenené oproti chronologickému poradiu ich vyhotovenia. Najmä poradie strán reprodukovaných na stranách 2014 a 2015 spisu týkajúceho sa konania pred Komisiou bolo vymenené, ako to vyplýva zo strany 2014, ktorá je viditelná vpravo od strany 2015, a zo strany 2016, ktorá obsahuje zhrnutie zo stretnutia správnej rady z 27. júna 2002, cize mohla by poskytnút datovanú informáciu, a ktorá nemôze byt priamo nasledovaná stranou 2014, kedze ide o dve pravé strany. 68 Preto jediné spolahlivé informácie, pokial ide o dátum vyhotovenia poznámok vyhotovených pánom Z., sú tie, ktoré mozno vydedukovat zo zriedkavých údajov, ktoré odkazujú na urcité dátumy a nachádzajú sa na tej istej strane ako údaje uvádzané Komisiou. 69 Po prvé je vsak potrebné konstatovat, ze ani casti poznámok vyhotovených pánom Z., ktoré boli citované v napadnutom rozhodnutí, ani casti uvedené Komisiou v jej odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu neumoznujú stanovit 1. apríl 2002 ako dátum, ked sa podnik VA Tech zacal opätovne zúcastnovat na karteli. Ak aj totiz zalobkyne nespochybnujú, ze uvedené poznámky boli vyhotovené v roku 2002, dátum 1. apríl v nich nie je výslovne uvedený, ani ho nemozno vyvodit z obsahu týchto poznámok. 70 Po druhé je potrebné uviest, ze spis týkajúci sa konania pred Komisiou obsahuje najmä poznámku "discuter package avec Jap. Ils ont pris une série d'[i]nitiatives (prediskutovat balík s Jap. Uz zacali s iniciatívami)" a "en pratique réserver 1 date 1^er juillet pour discuter 1 package G^d Export avec Jap. (prakticky vyhradit 1 dátum 1. júl na prediskutovanie 1 balíku G^d Export s Jap.)". Tieto vety umoznujú dospiet k záveru, ze poznámky, v ktorých sú uvedené, boli vyhotovené pred 1. júlom 2002, a teda najneskôr v júni 2002. Kedze nie je známy presný dátum, je teda potrebné v súlade so zásadou in dubio pro reo stanovit 1. júl 2002 ako dátum, ked sa podnik VA Tech zacal opätovne zúcastnovat na karteli. 71 Po tretie, pokial ide o predmet dohôd medzi výrobcami, je potrebné pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze v priebehu druhej fázy porusenia uz neboli projekty RIP prerokúvané jednotlivo, ale v "balíkoch". Zalobkyne proti tomu nenamietali. Rovnako zalobkyne nenamietali proti tomu, ze pocas uvedenej druhej fázy sa kartel týkal projektov RIP v rámci EHP. Cast prvého zalobného dôvodu, v ktorej zalobkyne spochybnujú, ze kartel mal úcinky na spolocný trh, sa uplatnovala len na prvú fázu ich úcasti. Preto skutocnost, ze poznámka uvedená v bode 70 vyssie nespomína projekt RIP vnútri EHP, nemôze spochybnit to, ze zalobkyne sa od svojho návratu do kartelu v roku 2002 zúcastnili na rokovaniach o projektoch RIP v rámci EHP. 72 Z toho vyplýva, ze je potrebné vyhoviet výhrade zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze zalobkyne sa zacali opätovne zúcastnovat na karteli od 1. apríla 2002. c) O dátume skoncenia porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 73 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnievala, ze porusenie definitívne skoncilo az 11. mája 2004, a nie najneskôr 21. januára 2004, teda v den posledného stretnutia, na ktorom boli prerokúvané projekty RIP bez toho, aby sa dospelo k dohode. Systém koordinácie sa potom zacal rozpadávat, predmetom stretnutí uz bolo len pokracovanie kartelu a niekolko dalsích otázok, ktoré nesúviseli s hospodárskou sútazou. 74 Komisia odmieta tézu, podla ktorej sa kartel neskoncil 11. mája 2004, ale najneskôr 21. januára 2004. Kartel totiz pokracoval aj po 21. januári 2004, vo februári 2004 totiz skoncila svoju úcast len ABB. V kazdom prípade vsak dohody mali svoje úcinky az do stretnutia, ktoré nasledovalo po odchode spolocnosti ABB. Posúdenie Vseobecným súdom 75 Po prvé je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zo znenia clánku 81 ods. 1 ES vyplýva, ze dohody medzi podnikmi sú zakázané, ak majú protisútazný ciel, a to bez ohladu na ich úcinok (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 123, a Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering/Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 181). V dôsledku toho sa v prípade, ze je preukázaný protisútazný predmet vytýkaných správaní, nevyzaduje, aby doslo k skutocným protisútazným úcinkom (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 178 a tam citovanú judikatúru). 76 V prejednávanej veci Komisia vychádzala predovsetkým z protisútazného predmetu dohôd a zosúladených postupov uvedených v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Najskôr v odôvodneniach c. 303 a 304 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze predmetom vsetkých dohôd a/alebo opísaných zosúladených postupov bolo obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP a ze za týchto okolností bolo na úcely uplatnenia uvedených ustanovení zbytocné zohladnovat konkrétne úcinky dohody, a to predtým, nez sa v odôvodnení c. 308 pripomenulo, ze vykonanie dohody opísaného druhu uz na základe svojej povahy spôsobuje vázne skreslenie hospodárskej sútaze. Rovnako, pokial ide o stanovenie pokút, Komisia v odôvodnení c. 477 napadnutého rozhodnutia výslovne tvrdila, ze pri stanovovaní závaznosti porusenia nevychádzala len z jeho konkrétneho dopadu. 77 Po druhé je potrebné zdôraznit, ako to Komisia uviedla v odôvodnení c. 215 napadnutého rozhodnutia na základe vyhlásení skupiny VA Tech, ze korespondencia a stretnutia v rámci kartelu sa po odchode spolocnosti ABB týkali najmä výmeny informácií týkajúcich sa prebiehajúcich verejných obstarávaní, postavenia hrácov mimo kartelu, zachovania alebo prerusenia kontaktov a otázok bezpecnosti. Tieto predmety rokovaní preukazujú, ze hoci sa ostávajúci clenovia kartelu po odchode spolocnosti ABB nevedeli dohodnút na konkrétnych projektoch, mali záujem v budúcnosti nadalej pokracovat v karteli alebo minimálne este neprijali rozhodnutie o jeho skoncení. 78 Tento výklad skutkových udalostí nespochybnujú ani vyhlásenia spolocnosti Hitachi týkajúce sa skoncenia kartelu, na ktoré odkazujú zalobkyne. Podla zalobkýn Hitachi v súvislosti so stretnutím z 21. januára 2004 vyhlásila, ze "clenovia zamietli vsetky návrhy" a ze "stretnutie sa [potom] skoncilo". Tento podnik z toho v inom vyhlásení vyvodil, ze "nový systém sa zacal rozpadávat v januári 2004, ked doslo k poslednému stretnutiu, na ktorom sa zúcastnila ABB". 79 V prvom rade skutocnost, ze ziadna dohoda o prerokovaných projektoch RIP nemohla byt uzavretá na stretnutí 21. januára 2004, neznamená, ze kartel prestal existovat v tomto okamihu - hoci v rámci posúdenia ex post zo straty spolocnosti Hitachi, tento neúspech mohol predstavovat bod zaciatku "rozpadu kartelu". Predmety rokovaní v priebehu posledných stretnutí, ktoré zalobkyne nespochybnujú, svedcia o vôli pokracovat v karteli bez spolocnosti ABB. V druhom rade, pokial ide o posúdenie spolocnosti Hitachi, podla ktorej sa kartel zacal rozpadat v januári 2004, toto posúdenie len potvrdzuje, ak by to bolo potrebné, ze k "rozpad kartelu" v januári 2004 este nedoslo. 80 Za týchto okolností nebolo pre Komisiu nevyhnutné, aby preukázala uzavretie nových dohôd o konkrétnych projektoch RIP v priebehu stretnutí, ku ktorým doslo po stretnutí konajúcom sa 21. januára 2004, aby mohla dospiet k záveru, ze kartel pokracoval aj po tomto dátume. 81 Zalobkyne preto nepreukázali, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked stanovila 11. máj 2004 ako dátum skoncenia kartelu. Preto treba zamietnut výhradu zalozenú na takomto nesprávnom posúdení. 82 Z toho vyplýva, ze je potrebné zamietnut clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Komisia konstatovala, ze zalobkyne sa v období od 1. apríla do 30. júna 2002 dopustili predmetného porusenia. 3. O casti zalobného dôvodu zalozenej na premlcaní údajného porusenia za obdobie predchádzajúce 16. júlu 1998 a) Tvrdenia úcastníkov konania 83 Reyrolle, SEHV a Magrini sa domnievajú, ze v období pred 16. júlom 1998 je ulozenie sankcií premlcané. Kedze sa podla nich malo plynutie pätrocnej premlcacej doby pocítat od 16. júla 1998 a ich úcast na novom systéme trvala len jeden rok a tri mesiace, zvýsenie východiskovej sumy pokuty na základe dlzky trvania porusenia by sa malo znízit na 10 %. 84 Reyrolle, SEHV a Magrini dalej uvádzajú, ze téza trvajúceho porusenia, ktorú zastáva Komisia, je, co sa ich týka, nesprávna, pretoze podmienky stanovené judikatúrou, a síce, ze objektívne nedoslo k preruseniu porusení a ze subjektívne k správaniam podnikov dochádza na základe ich vseobecného záujmu, nie sú splnené. 85 Komisia vyvracia tieto tvrdenia. b) Posúdenie Vseobecným súdom 86 Clánok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 stanovuje pätrocnú premlcaciu dobu pre porusenia takého druhu, akým je porusenie vytýkané zalobkyniam. Podla clánku 25 ods. 3 prvej vety tohto nariadenia sa plynutie premlcacej doby prerusuje na základe akéhokolvek aktu Komisie týkajúceho sa vysetrovania alebo stíhania porusenia. 87 V prejednávanej veci podanie námietky premlcania v súvislosti s prvou fázou porusenia vytýkaného spolocnostiam Reyrolle, SEHV a Magrini predpokladá splnenie dvoch kumulatívnych podmienok. Na jednej strane sa táto prvá fáza musela skoncit najneskôr 10. mája 1999, teda pät rokov pred dnom, ktorý predchádza vysetrovaniam na mieste, ku ktorým Komisia pristúpila 11. a 12. mája 2004. Na druhej strane dve fázy vytýkaného porusenia nesmú byt súcastou jediného a nepretrzitého porusenia v zmysle clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pretoze v takom prípade zacína premlcacia doba plynút az odo dna skoncenia porusenia. 88 Ako vsak bolo uvedené v bodoch 57 az 62 vyssie, Komisia v napadnutom rozhodnutí správne konstatovala, ze prvá fáza porusenia vytýkaného spolocnostiam Reyrolle, SEHV a Magrini skoncila az 13. decembra 2000, a teda po 10. máji 1999. Preto je namieste zamietnut túto námietku premlcania. 89 Druhá podmienka uvedená v bode 87 vyssie vsak nie je splnená o nic viac nez prvá. Komisia totiz správne konstatovala, ze kartel, na ktorom sa spolocnosti Reyrolle, SEHV a Magrini zúcastnili v roku 2002, bol v podstate ten istý ako ten, na ktorom sa zúcastnovali az do roku 2000. 90 Súdy Únie odkryli viacero kritérií relevantných pre posúdenie jediného porusenia, a to konkrétne zhodnost cielov dotknutých postupov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb. s. I-8831, body 170 a 171, a rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, T-21/99, Zb. s. II-1681, bod 67, a z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 312), zhodnost dotknutých výrobkov alebo sluzieb (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, body 118, 119 a 124, a Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný, bod 312), zhodnost podnikov, ktoré sa ho zúcastnili (rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný, bod 312) a zhodnost spôsobov jeho vykonania (rozsudok Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný, bod 68). Dalsími relevantnými kritériami sú zhodnost fyzických osôb zapojených do kartelu v mene podnikov a zhodnost geografickej oblasti pôsobnosti dotknutých postupov. 91 V prejednávanej veci je potrebné zdôraznit, ze vsetky kritériá uvedené vyssie umoznujú domnievat sa, ze kartel, na ktorom sa Reyrolle, SEHV a Magrini zúcastnili v roku 2002, bol v podstate ten istý ako kartel, na ktorom sa zúcastnovali do roku 2000. 92 Po prvé, ciel spocívajúci v zachovaní trhových podielov clenov kartelu, rozdelení svetového trhu medzi japonských a európskych výrobcov - najmä vyhradením európskych trhov európskym výrobcom - a v zamedzení erózie cien bol totiz pocas dvoch dotknutých období rovnaký. 93 Po druhé, metódy fungovania kartelu z celkového pohladu ostali nezmenené, hoci sa v priebehu rokov postupne rozvinuli, najmä vzhladom na znízenie poctu zúcastnených podnikov v dôsledku koncentrácie v tejto oblasti a v závislosti od technického vývoja komunikacných prostriedkov. Ako vsak Komisia uviedla v odôvodnení c. 280 napadnutého rozhodnutia, k týmto zmenám nedoslo v presnom okamihu medzi rokmi 2000 a 2002, ale postupne. Navyse tieto zmeny nemali vplyv na základné zásady spôsobu fungovania, konkrétne pridelovanie projektov RIP clenom kartelu na základe nimi stanovených kvót a prostredníctvom manipulácie verejných obstarávaní, ako aj stanovovanie minimálnych cien pre projekty RIP, ktoré neboli pridelené. 94 Tieto podrobné zistenia Komisie týkajúce sa fungovania kartelu, ktoré zalobkyne priamo nenapádali, nemozno vyvrátit vseobecným a nekonkrétnym tvrdením, podla ktorého "sa koordinácia od roku 2002 uskutocnovala podla úplne nového systému", ako to potvrdzujú najmä vyhlásenia zamestnancov spolocnosti ABB. V pasázach citovaných zalobkynami vo veciach T-123/07 a T-124/07 mimo ich kontextu, dotknutý zamestnanec, pán Wi, v podstate tvrdí, ze v case skutkových okolností pred ním jeho nadriadený tajil skutocný rozsah "spolupráce" s ostatnými výrobcami RIP a skutocnost, ze kartel ako taký existoval od roku 2002, pricom nadväzoval na predchádzajúcu fázu kartelu. 95 Po tretie sa kartel pocas dvoch dotknutých období týkal rovnakého trhu, konkrétne trhu s projektmi RIP vo forme náhradných dielov alebo vo forme elektrárenských blokov na klúc. 96 Po stvrté, podniky zapojené do kartelu, ako aj rôzne spolocnosti, ktoré boli súcastou týchto podnikov, boli v podstate tie isté pocas celého trvania kartelu v rokoch 1988 az 2004, a to aj s prihliadnutím na proces koncentrácie v oblasti RIP, ku ktorému doslo v tomto období, a na jedinú výnimku docasnej neúcasti spolocnosti Siemens, podniku VA Tech a spolocnosti Hitachi. 97 Po piate, osoby zastupujúce rôzne podniky v rámci kartelu boli v rokoch 2000 a 2002 vo velmi velkej miere tie isté, po odhliadnutí od beznej fluktuácie v rámci kazdého podniku. Osobnú kontinuitu zástupcov potvrdzujú rôzne zoznamy stretnutí, ktoré sú súcastou spisu, najmä zoznam uvedený v prílohe I napadnutého rozhodnutia, ako aj zoznam spolupracovníkov dotknutých podnikov cinných v karteli uvedený v prílohe II napadnutého rozhodnutia. 98 Po sieste, geografická oblast pôsobnosti kartelu bola rovnaká v roku 2000 a v období rokov 2002 az 2004. Od roku 1988 sa vsak trochu rozsírila z dôvodu, ze trhy krajín strednej a východnej Európy sa medzicasom stali prístupné pre clenov kartelu. 99 Navyse skutocnost zdôraznená Komisiou a nespochybnená zalobkynami vo veciach T-123/07 a T-124/07, ze ostatní clenovia kartelu v nom pokracovali aj v case, ked sa ho niektoré podniky docasne nezúcastnovali, ze objektívna kontinuita jediného a nepretrzitého porusenia bola teda zachovaná, taktiez preukazuje, ze slo o jediný a ten istý kartel. 100 Napokon, pokial ide o subjektívny prvok, stací, ze ked sa podnik VA Tech opätovne zacal zúcastnovat na karteli, spolocnosti Reyrolle, SEHV a Magrini si boli vedomé toho, ze sa zúcastnujú na tom istom karteli ako predtým. V tomto ohlade je potrebné uviest, ze niektorí zo zamestnancov, ktorí zastupovali podnik VA Tech v karteli od roku 2002, uz zastávali vedúce funkcie v rámci spolocností, ktoré tvorili túto skupinu, pred prerusením úcasti uvedených spolocností na karteli v roku 2000. Páni Z., V., C., B. a W., ktorí sú uvedení na zozname úcastníkov rôznych stretnutí od októbra 2002 (pozri prílohu I napadnutého rozhodnutia), uz pracovali pre spolocnosti Reyrolle, SEHV, Magrini a Schneider Electric pred rokom 2000 (pozri prílohu II napadnutého rozhodnutia). Reyrolle, SEHV a Magrini teda nemohli ignorovat zhodnost faktorov urcujúcich jediné porusenie. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne vo veciach T-123/07 a T-124/07, subjektívny prvok teda nevylucuje skutocnost, ze boli v roku 2000 uvedené do omylu, ked ich ostatní úcastníci kartelu presvedcili o jeho rozpustení. V tomto ohlade totiz nie je urcujúcou úroven ich vedomosti v roku 2000, ale ich vedomost v okamihu, ked sa zacali opätovne zúcastnovat na karteli. 101 Preto sa námietka premlcania predlozená spolocnostami Reyrolle, SEHV a Magrini musí v kazdom prípade zamietnut z dôvodu, ze dve fázy porusenia, ktoré sa im vytýkalo, boli súcastou jediného a trvajúceho porusenia. 102 Na záver je potrebné zamietnut cast prvého zalobného dôvodu zalozenú na premlcaní prvej fázy porusenia vytýkaného spolocnostiam Reyrolle, SEHV a Magrini. 4. O casti zalobného dôvodu zalozenej na neprimeranej výske ulozených pokút 103 Na podporu tejto casti zalobného dôvodu zalobkyne uvádzajú viacero výhrad zalozených po prvé na prekrocení hranice 10 % obratu spolocností Reyrolle, SEHV a Magrini, po druhé na nedostatku zohladnenia individuálnej situácie týchto spolocností, po tretie na neprimeranosti výsky pokuty spolocnostiam Siemens Österreich a KEG v porovnaní s pokutou spolocnosti Reyrolle, po stvrté na nezrozumitelnom stanovení solidárnej zodpovednosti medzi rôznymi zalobkynami, po piate na skutocnosti, ze Komisia uznala za zodpovednú nielen materskú spolocnost Reyrolle, ale nesprávne aj Reyrolle samotnú, po sieste na porusení zásady ne bis in idem, pokial ide o spolocnosti Siemens Österreich a KEG, a po siedme, taktiez v súvislosti s poslednými uvedenými spolocnostami, na absencii znízenia pokuty. 104 Je potrebné uviest, ze prvé styri výhrady sú v podstate zalozené na tom, ze Komisia nesprávne uplatnila pojem podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. Vo svojich tvrdenia predlozených na podporu týchto výhrad totiz zalobkyne napádajú skutocnost, ze Komisia voci nim uplatnila na úcely výpoctu ich pokút východiskovú sumu pokuty zalozenú na celkovom obrate skupiny VA Tech v roku 2005 a nie na základe ich jednotlivých obratov, a tiez na skutocnosti, ze sumy, na ktorých úhradu sú rôzne spolocnosti tejto skupiny solidárne zaviazané, sú stanovené nezrozumitelným spôsobom. Preto je potrebné spolocne preskúmat tieto styri výhrady predtým, nez sa budú skúmat ostatné výhrady. a) O prvých styroch výhradách zalozených v podstate na tom, ze Komisia nesprávne uplatnila pojem podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze Spolocenstva Tvrdenia úcastníkov konania 105 Reyrolle, SEHV a Magrini vytýkajú Komisii, ze na ne uplatnila na úcely výpoctu pokút východiskovú sumu pokuty zalozenú na celkovom obrate skupiny VA Tech v case prijatia napadnutého rozhodnutia, a nie na ich samostatných obratoch. 106 Podla spolocností Reyrolle, SEHV a Magrini Komisia sa týmto dostala do zjavného rozporu s prístupom viackrát ukázaným v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého zamýslala uznat dcérske spolocnosti skupiny VA Tech za "individuálne zodpovedné" za porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. Reyrolle, SEHV a Magrini tiez tvrdia, ze metóda výpoctu uplatnená Komisiou vedie k tomu, aby bola Reyrolle uznaná za zodpovednú za správanie spolocností SEHV a Magrini, co platí aj opacne, hoci pocas najdlhsej casti trvania porusenia, konkrétne v období od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000, neboli vzájomne prepojené. Takáto "spoluzodpovednost so spätným úcinkom" je v rozpore so zásadou, podla ktorej musí byt sankcia primeraná spáchanému poruseniu, kedze hospodárska dôlezitost uvedených spolocností v karteli by tým bola zjavne zvelicená. 107 Reyrolle, SEHV a Magrini navyse tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nerespektovala 10 % hranicu obratu stanovenú clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. V roku 2005 ich celosvetový obrat predstavoval priblizne 118 953 000 eur v prípade spolocnosti Reyrolle, 222 034 242 eur v prípade spolocnosti SEHV a 103 047 112 eur v prípade spolocnosti Magrini, takze pokuty vo výske 22 050 000 eur, ktoré im boli ulozené, sú prehnané. 108 Navyse Reyrolle, SEHV a Magrini sa domnievajú, ze spôsob výpoctu uplatnený Komisiou porusuje clánok 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), podla ktorého nesmie byt ulozený prísnejsí trest, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu. Domnievajú sa, ze retroaktívne uplatnenie konceptu hospodárskej jednotky Komisiou na úcely výpoctu sumy pokuty spôsobuje sprísnenie sankcie. 109 Reyrolle dalej uvádza, ze Komisia mala zohladnit jeho obmedzenú schopnost spôsobit významnú skodu hospodárskej sútazi vnútri spolocného trhu, bud znízením jej základnej sumy pokuty, alebo pri uplatnení polahcujúcich okolností. Z technických dôvodov sa tieto cinnosti vnútri EHP obmedzovali na Spojené královstvo a Írsko pocas celého trvania dohody GQ. Preto je jeho celosvetový obrat zvelicením jeho dôlezitosti v rámci hospodárskej sútaze na spolocnom trhu a neodzrkadluje relevantným spôsobom jeho schopnost spôsobit skodu iným hospodárskym subjektom v rámci EHP. 110 Siemens Österreich a KEG tvrdia, ze suma pokuty, ktorá im bola ulozená, je neprimeraná vo vztahu k pokute ulozenej spolocnosti Reyrolle z dôvodu volby uskutocnenej Komisiou ulozit im takú pokutu, akoby boli prepojené so spolocnostami SEHV a s Magrini v období rokov 1998 az 2000, cím jasne zvelicila ich hospodársky význam v karteli. 111 Siemens Österreich a KEG dalej uvádzajú, ze pokuty ulozené materským spolocnostiam za porusenie spôsobené ich dcérskou spolocnostou a zalozené na rozhodujúcom vplyve, ktorý materské spolocnosti majú vo vztahu k obchodnému správaniu dcérskych spolocností, v zásade nemôzu byt prísnejsie, nez sú pokuty znásané dcérskymi spolocnostami. Domnievajú sa teda, ze v prejednávanej veci je suma pokuty, ktorá im bola ulozená, vzhladom na dlzku trvania porusení, ktoré im boli pripísané, dvakrát vyssia, nez je to v prípade spolocnosti Reyrolle, konkrétne 242 307 eur za mesiac porusenia pre ne a 124 576 eur za mesiac porusenia pre Reyrolle. 112 Podla spolocností Siemens Österreich a KEG prístup zvolený Komisiou porusuje zásadu sankcie zodpovedajúcej osobnému prispeniu spolocnosti k vytýkaným skutkom a "zásadu zavinenia" a v dôsledku toho porusuje clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj clánok 7 ods. 1 EDLP. Takýto prístup je tiez v rozpore s usmerneniami Komisie pre výpocet pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3, dalej len "usmernenia"). Navyse vo vyjadrení k zalobe Komisia nesprávne a bez akéhokolvek dôkazu predpokladala, ze VA Technologie vedela alebo mala vediet v case akvizície spolocnosti Reyrolle a vytvorenia spolocnosti VAS o úcasti spolocnosti Reyrolle na karteli, a to napriek tomu, ze VA Technologie "vstúpila do odvetvia RIP... az po akvizícii spolocnosti Reyrolle" a ze predchádzajúci audit (due diligence) uskutocnený pri tejto prílezitosti, neodhalil ziadnu tajnú cinnost. 113 Siemens Österreich a KEG sa domnievajú, ze Komisia mala najskôr vypocítavat sumu pokút pre kazdú dcérsku spolocnost skupiny VA Tech, nez by pomerne k dlzke kontroly vykonávanej touto skupinou na kazdú z dcérskych spolocností vypocítala sumu pokuty, za ktorej zaplatenie solidárne zodpovedajú materské spolocnosti. Podla tejto metódy by pokuty ulozené Komisiou mali zodpovedat sume 720 000 eur pre Reyrolle, sume 900 000 eur pre SEHV a sume 360 000 eur pre Magrini, teda celkovej sume 1 980 000 eur. 114 SEHV a Magrini tiez tvrdia, ze pokuta v celkovej sume 22 050 000 eur, ktorá im bola ulozená v napadnutom rozhodnutí, bola nesprávne rozdelená jednak medzi skupinu s materskou spolocnostou Schneider Electric (dalej len "skupina Schneider") vo výske 4 500 000 eur a jednak medzi skupinu VA Tech vo výske 17 550 000 eur. Tvrdia, ze výpocet pravdepodobne uskutocnený Komisiou v konecnom dôsledku vedie k tomu, ze Schneider Electric je zodpovedná len v obmedzenom rozsahu, konkrétne v rozsahu 40 % za obdobie, pocas ktorého ich sama kontrolovala. Naopak skupina VA Tech a Reyrolle je zjavne znevýhodnená. 115 SEHV a Magrini dalej uvádzajú, ze Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty uplatnovanú na Schneider Electric vzhladom na jej podiel vlastnený v spolocnosti VAS. VA Technologie vlozila do spolocnosti VAS rôzne cinnosti, ktoré nemajú nijaký vztah s kartelom. Preto je suma stanovená v clánku 2 písm. l) bode i) napadnutého rozhodnutia, ktorú sú SEHV, Magrini a Reyrolle povinné solidárne zaplatit, zjavne neprimeraná. 116 Komisia sa domnieva, ze stanovenia sumy pokuty v napadnutom rozhodnutí zodpovedá kritériám stanoveným judikatúrou a v nevyhnutnej miere zohladnuje individuálne situácie spolocností Reyrolle, SEHV a Magrini. 117 Pokial ide o clánok 7 EDLP, Komisia zdôraznuje, ze sa v prejednávanej veci priamo neuplatnuje. Navyse uvádza, ze napadnuté rozhodnutie neporusuje zákaz spätnej úcinnosti, ani zásadu "ulozenie trestu výlucne na základe zákona". 118 Komisia tiez vyvracia tvrdenie spolocnosti Reyrolle, podla ktorého zohladnenie celosvetového obratu tejto spolocnosti vedie k neprimeranej východiskovej sume pre výpocet výsky pokuty. Kedze kartel sa vztahuje na skoro celý svetový trh, domnieva sa, ze má právo vychádzat z celosvetových obratov ako indikátorov závaznosti porusenia. Navyse poukazuje na to, ze ziadne ustanovenie práva Spolocenstva nestanovuje sankciu primerane k dlzke porusenia. 119 Komisia okrem toho poukazuje na skutocnost, ze Siemens Österreich a KEG netvrdia, ze súcet dvoch hypotetických samostatných pokút ulozených skupine VA Tech, jednej za správanie spolocnosti Reyrolle a druhej za správanie spolocností SEHV a Magrini, je nizsí nez jednotná pokuta stanovená v napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutie vsak mozno zrusit len vtedy, pokial údajne nesprávny výpocet skutocne poskodil zalobkynu. 120 Pokial ide o stanovenie súm, ktoré je potrebné solidárne zaplatit, Komisia tvrdí, ze táto výhrada je neprípustná, kedze SEHV a Magrini, ktoré neboli priamo dotknuté týmto stanovením, nemôzu uplatnovat záujmy globálneho podniku. Komisia sa tiez domnieva, ze zalobkyniam dostatocne odôvodnila výpocet sumy pokuty. Navyse sa Komisia domnieva, ze priznanie väcsej casti zodpovednosti spolocnosti Schneider Electric by bolo menej výhodné pre skupinu VA Tech nez nou uskutocnené rozdelenie, pretoze celková zodpovednost uvedenej skupiny by sa v dôsledku toho jasne zvýsila. 121 Nakoniec Komisia v podstate vo svojich odpovediach na písomné otázky Vseobecného súdu, ako aj na pojednávaní tvrdila, ze môze slobodne stanovit sumy, ktoré sa majú solidárne zaplatit, kedze solidárna zodpovednost je výhodou pre dotknuté podniky. Preto nie je nezákonné ani to, ze sa voci spolocnosti Reyrolle na jednej strane a spolocnostiam SEHV a Magrini na strane druhej vyvodzuje solidárna zodpovednost za zaplatenie sumy, ktorá nesúvisí s obdobím ich spolocnej úcasti na karteli v postavení dcérskych spolocností skupiny VA Tech, ani skutocnost, ze úcast samotnej spolocnosti Reyrolle pocas desiatich rokov pred jej kúpením prostredníctvom spolocnosti VA Technologie nie je zohladnená sumou, ktorú by mala znásat sama, dokonca ani to, ze proti spolocnostiam Siemens Österreich a KEG nie je vyvodzovaná solidárna zodpovednost za zaplatenie casti pokuty spolocností SEHV a Magrini. Navyse podla Komisie skutocnosti uvedené v odôvodnení c. 468 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o obdobia solidárnej zodpovednosti, nesmú byt chápané ako konecné vyvodenia solidárnej zodpovednosti v zmysle solidárnych dlhov. Ked sa totiz vyjadrila v odôvodnení c. 468 k osobnej zodpovednosti spolocnosti Reyrolle za obdobie medzi 15. aprílom 1988 a 20. septembrom 1988, nevylúcila vyvodenie solidárnej zodpovednosti z iných dôvodov, nez je existencia hospodárskej jednotky; za toto obdobie totiz vylúcila len solidárnu zodpovednost s materskými spolocnostami. Komisia sa domnieva, ze solidárni dlzníci majú v konecnom dôsledku úplnú slobodu vnútorného rozdelenia celkovej sumy pokuty, co je pre nich výhodné. Posúdenie Vseobecným súdom - O zásade individuality trestov a sankcií 122 Najskôr je opodstatnené pripomenút, ze na základe zásady individuality trestov a sankcií môze byt fyzická alebo právnická osoba sankcionovaná len za skutky, ktoré sa jej osobne vytýkajú (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 63), pricom táto zásada je uplatnitelná v kazdom administratívnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 118). Táto zásada sa vsak musí uplatnovat v súlade s významom pojmu podnik v zmysle clánku 81 ES, tak ako ho vykladá judikatúra. V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze pojem podnik v zmysle clánku 81 ES zahrna hospodárske jednotky, ktoré pozostávajú z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré dlhodobo sledujú konkrétny hospodársky ciel, a môzu prispiet k spáchaniu takého porusenia, aké je uvedené v predmetnom ustanovení (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 54 a tam citovanú judikatúru). Právo hospodárskej sútaze totiz uznáva, ze rôzne spolocnosti patriace do tej istej skupiny tvoria jeden hospodársky subjekt, a teda jeden podnik v zmysle clánku 81 ES vtedy, ak dotknuté podniky neurcujú svoje správanie na trhu samostatne (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 290). 123 Z toho vyplýva, ze je potrebné zamietnut tvrdenie spolocností Siemens Österreich a KEG, podla ktorého skutocnost, ze podnik zúcastnujúci sa porusenia je tvorený viacerými rôznymi spolocnostami, neznamená, ze sa s týmito spolocnostami musí zaobchádzat ako s jediným úcastníkom porusenia. Toto tvrdenie vyplýva zo zámeny medzi pojmom podnik a pojmom spolocnost a nemá oporu v judikatúre citovanej zalobkynami. 124 Rovnako je potrebné zamietnut tvrdenie spolocností Reyrolle, SEHV a Magrini uvedené v bode 108 vyssie, podla ktorého spätné uplatnenie konceptu hospodárskej jednotky Komisiou na úcely výpoctu sumy pokuty spôsobuje sprísnenie sankcie, a preto porusuje clánok 7 ods. 1 EDLP, podla ktorého nesmie byt ulozený prísnejsí trest, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu. Prax Komisie pri výpocte výsky pokuty spocívajúca v zohladnení obratu podniku, a teda prípadne kumulovaného obratu vsetkých spolocností tvoriacich tento podnik, je stále rovnaká, cize hospodárske subjekty musia o nej vediet. Navyse zalobkyne pokracovali vo svojej úcasti na porusení aj po koncentrácii, ktorá viedla k zvýseniu obratu podniku. Nemôzu teda pozadovat od Komisie, aby s nimi zaobchádzala tak, akoby nedoslo ku koncentrácii, kedze zásada, podla ktorej je pre výpocet výsky pokút relevantný obrat celého podniku a nie jednotlivé obraty spolocností, ktoré ho tvoria, sa uplatnovala pocas celého obdobia fungovania kartelu, a teda sa neuplatnovala retroaktívne. 125 Tiez je potrebné uviest, ze ustálená prax Komisie spocívajúca v zohladnení obratu za posledný celý rok porusenia na úcely výpoctu východiskovej sumy pokuty bola implicitne akceptovaná judikatúrou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, body 85 az 87). 126 V tomto ohlade je v prvom rade potrebné pripomenút judikatúru, podla ktorej odstrasujúci dosah pokút predstavuje jednu zo skutocností, v závislosti od ktorých sa musí stanovit závaznost porusení (rozsudky Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33, a Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 45). Odstrasujúci charakter pokuty vsak vo velkej miere závisí od toho, ci je pokuta dostatocne citelná pre dotknutý podnik. Aby bolo mozné merat odstrasujúci charakter pokuty vo vztahu k podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, je potrebné zohladnit takú situáciu, aká existovala na konci porusenia, a nie skorsiu situáciu. Zohladnenie skorsej situácie by mohlo viest k prílis nízkej pokute na to, aby bola dostatocne odstrasujúca za predpokladu, ze by sa obrat dotknutého podniku medzicasom zvýsil, alebo by mohlo viest k vyssej pokute, nez by bolo potrebné na to, aby bola odstrasujúca za predpokladu, ze by sa obrat dotknutého podniku medzicasom znízil. 127 V druhom rade je neuskutocnitelné a v kazdom prípade neprimerané vzhladom na zásadu riadnej správy vecí verejných a poziadavku hospodárnosti konania ziadat Komisiu, aby zohladnila vývoj obratu dotknutých podnikov pocas celej dlzky trvania kartelu. Ako správne tvrdí Komisia, takýto prístup by si vyzadoval, aby sa vypocítavala samostatná východisková suma pokuty za kazdý rok úcasti na karteli a aby sa na tento úcel stanovovali jednotlivé trhové podiely jeho úcastníkov za kazdý rok porusenia. 128 Preto je potrebné zamietnut tvrdenie spolocností Siemens Österreich a KEG uvedené v bode 110 vyssie, podla ktorého prístup Komisie, na základe ktorého im bola ulozená pokuta zohladnujúca obrat skupiny VA Tech za rok 2003, a nie mensí obrat pred akvizíciou spolocností SEHV a Magrini, jasne zvelicil ich hospodársky význam v karteli. 129 Taktiez je potrebné zamietnut tvrdenie spolocností Siemens Österreich a KEG uvedené v bode 112 vyssie, podla ktorého uvedený prístup Komisie porusuje zásadu sankcie zodpovedajúcej osobnému prispeniu spolocnosti k vytýkaným skutkom a zásadu zavinenia. Z napadnutého rozhodnutia a najmä z jeho odôvodnenia c. 468 písm. c) a odôvodnenia c. 507 vyplýva, ze uvedené zalobkyne boli uznané za zodpovedné len za obdobie, pocas ktorého sa zúcastnili na karteli prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti, konkrétne najskôr prostredníctvom spolocnosti Reyrolle, a neskôr od roku 2001 tiez prostredníctvom spolocností SEHV a Magrini. 130 Pokial ide o tvrdenie spolocností Siemens Österreich a KEG, ktoré je tiez uvedené v bode 112 vyssie, podla ktorého Komisia nesprávne predpokladá, ze VA Technologie vedela alebo mala vediet v case akvizície spolocnosti Reyrolle a vytvorenia spolocnosti VAS o úcasti spolocnosti Reyrolle na karteli, je potrebné pripomenút, ze Komisia môze rozumne predpokladat, ze 100 % dcérska spolocnost urcitej materskej spolocnosti v zásade vykonáva pokyny, ktoré jej materská spolocnost dáva, a ze z tohto predpokladu vyplýva, ze Komisia nie je povinná overovat, ci materská spolocnost skutocne vykonávala túto právomoc (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Akzo Nobel/Komisia, T-330/01, Zb. s. II-3389, bod 83 a tam citovanú judikatúru). Pripísanie správania dcérskej spolocnosti materskej spolocnosti teda nepredpokladá dokázanie toho, ze materská spolocnost vedela o konaniach dcérskej spolocnosti. Naopak práve materskej spolocnosti prislúcha, ked sa domnieva, ze napriek svojej 100 % úcasti na základnom imaní dcérskej spolocnosti si táto dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu samostatne, aby na základe presvedcivých dôkazov vyvrátila túto domnienku (pozri rozsudok Akzo Nobel/Komisia, uz citovaný, bod 83 a tam citovanú judikatúru). 131 V prejednávanej veci je skutocnost, ci VA Technologie pri akvizícii spolocnosti Reyrolle v roku 1998 vedela o jej zapojení do kartelu, irelevantná, kedze Siemens Österreich a KEG pred Vseobecným súdom nenamietali proti tomu, ze Reyrolle, 100 % dcérska spolocnost skupiny VA Tech od roku 1998, vo vseobecnosti vykonávala ich pokyny a neurcovala svoje správanie sa na trhu samostatne. V dôsledku toho skutocnost, ze Komisia sa mohla nesprávne domnievat, ze VA Technologie mala takúto vedomost, nemôze byt dôvodom na zrusenie napadnutého rozhodnutia. 132 Navyse, pokial ide o vytvorenie spolocnosti VAS v roku 2001, Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze VA Technologie v tom case vedela o úcasti na karteli jednak svojej bývalej dcérskej spolocnosti Reyrolle, ako aj nových dcérskych spolocností SEHV a Magrini. Komisia totiz v odôvodnení c. 454 a nasl. napadnutého rozhodnutia uviedla, ze viaceré osoby zastupujúce podnik VA Tech na stretnutiach kartelu simultánne zastávali riaditelské miesta tak v rámci dcérskych spolocností Reyrolle, SEHV a Magrini, ako aj v rámci ich materských spolocností, konkrétne VA Technologie a VAS, ktorých právnym nástupcom je Siemens Österreich, a tiez KEG. Siemens Österreich a KEG vsak proti týmto zisteniam pred Vseobecným súdom nenamietali. 133 Preto je potrebné toto tvrdenie zamietnut. 134 Nakoniec, kedze subjektom, ktorý sa dopustil porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, je podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze, ktorý sám osebe nemá právnu subjektivitu, Komisia musí vo svojom rozhodnutí postihujúcom toto porusenie a ukladajúcom pokuty urcit jednotlivé spolocnosti v rámci tohto podniku, ktorým bude rozhodnutie urcené a ktoré budú zodpovedat, na úcet dotknutého podniku, za zaplatenie pokút. Z toho vyplýva, ze jednotlivé pokuty ulozené rôznym spolocnostiam, ktoré tvoria podnik, sa musia, pokial nenastanú výnimocné okolnosti, vypocítat na základe hospodárskej sily, cize obratu podniku, a nie na základe hospodárskej sily jednotlivých spolocností. 135 V prejednávanej veci Komisia najskôr v odôvodnení c. 333 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ze predmetom clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP je podnik v zmysle práva Spolocenstva, ktorý sa neprekrýva s pojmom právnickej osoby v obchodnom práve, v práve spolocností a vo vnútrostátnom danovom práve. V kazdom prípade, kedze rozhodnutie postihujúce porusenie týchto clánkov musí byt urcené právnickým osobám, je nevyhnutné, aby Komisia v rámci dotknutých podnikov identifikovala právnické osoby, ktoré budú adresátmi rozhodnutia. Dalej v odôvodnení c. 335 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze materské spolocnosti, ktoré vykonávali rozhodujúci vplyv na obchodné správanie dcérskych spolocností, mohli byt povazované za solidárne zodpovedné za porusenia spôsobené dcérskou spolocnostou, co ju vsak nezbavovalo jej vlastnej zodpovednosti. Zodpovednost materskej spolocnosti teda doplna zodpovednost dcérskej spolocnosti. Tieto úvahy plne zohladnujú zásady uvedené v bodoch 122 a 134 vyssie. 136 Preto je potrebné zamietnut tvrdenie spolocností Reyrolle, SEHV a Magrini, vyjadrené v bode 106 vyssie, zalozené na rozpore medzi ulozením pokuty na základe celkového obratu skupiny VA Tech a prístupom spocívajúcim vo vyvodení individuálnej zodpovednosti za porusenie voci rôznym dcérskym spolocnostiam tejto skupiny. - O rôznych spolocnostiach, ktorým mozno pripísat správanie podnikov zúcastnujúcich sa na karteli a uplatnit na ne predpisy z oblasti solidárneho platenia pokút 137 V prvom rade je potrebné urcit rôzne spolocnosti, ktorým mozno pripísat správanie podnikov zúcastnujúcich sa na karteli. V druhom rade bude potrebné skúmat, ci Komisia správne vypocítala sumu pokút, ktoré sa majú ulozit zalobkyniam, a najmä ci správne stanovila sumy, ktoré musia platit solidárne. Kedze sa toto preskúmanie týka najmä vnútornej koherentnosti napadnutého rozhodnutia, je namieste v tomto stádiu zohladnit dlzku porusenia stanovenú samotnou Komisiou v rámci napadnutého rozhodnutia, a najmä 1. apríl 2002, a nie 1. júl 2002 (pozri body 72 a 82 vyssie), ako dátum, ked sa podnik VA Tech zacal opätovne zúcastnovat na karteli. 138 Pokial ide v prvom rade o stanovenie rôznych spolocností, ktorým mozno pripísat správanie podnikov zúcastnujúcich sa na karteli, je potrebné najskôr pripomenút, ze je nesporné, ze Reyrolle, SEHV a Magrini samostatne neurcujú svoje správanie na trhu v rámci úcasti podniku VA Tech na karteli. Ako vyplýva z bodu 1 vyssie, týka sa to, pokial ide o Reyrolle, obdobia od 20. septembra 1998, dátumu jeho akvizície prostredníctvom spolocnosti VA Technologie, a pokial ide o SEHV a Magrini, obdobia po 13. marci 2001, dátume vytvorenia spolocnosti VAS. Komisia z toho v napadnutom rozhodnutí vyvodila, ze pocas uvedených období Reyrolle, SEHV a Magrini tvorili so spolocnostami VA Technologie a VAS (zlúcenými v roku 2006 so spolocnostou Siemens Österreich), ako aj so spolocnostou KEG jeden a ten istý podnik v zmysle clánku 81 ES, co zalobkyne nespochybnujú. 139 Dalej je po vzore toho, co Komisia uviedla v odôvodnení c. 337 napadnutého rozhodnutia, potrebné pripomenút, ze právnické osoby, ktoré sa nezávisle zúcastnili na porusení a ktoré boli následne nadobudnuté inou spolocnostou, nadalej samy zodpovedajú za svoje porusujúce správanie predchádzajúce ich akvizícii, pokial tieto spolocnosti neboli len cisto a jednoducho zlúcené s nadobúdatelom, ale nadalej vykonávali svoje cinnosti ako dcérske spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 78 az 80). V takom prípade môze byt nadobúdatel povazovaný za zodpovedného za správanie svojej dcérskej spolocnosti od okamihu jej nadobudnutia, pokial dcérska spolocnost pokracuje v porusení a pokial mozno preukázat zodpovednost novej materskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, body 37 az 39). 140 V prejednávanej veci je situácia spolocnosti Reyrolle na jednej strane a spolocností Siemens Österreich a KEG na strane druhej podobná druhej situácii uvedenej v bode 139 vyssie, kedze Reyrolle sa najskôr zúcastnovala na porusení nezávisle, a potom od 20. septembra 1998 pokracovala v porusení ako dcérska spolocnost skupiny VA Tech (pozri bod 1 vyssie). 141 Navyse rovnaká zásada sa musí uplatnit mutatis mutandis za predpokladu, ze sa nadobudnutá spolocnost pred svojou akvizíciou nezúcastnovala na porusení ako nezávislá spolocnost, ale ako dcérska spolocnost inej skupiny, ako to bolo v prípade spolocností SEHV a Magrini, ktoré predtým, nez sa stali súcastou podniku VA Tech, boli az do 13. marca 2001 súcastou podniku patriaceho do skupiny Schneider (dalej len "podnik Schneider"). 142 V tomto ohlade zo spisu vyplýva, ze skupina VA Tech od 13. marca 2001 vlastnila prostredníctvom VAS 60 % podiel v spolocnostiach Reyrolle, SEHV a Magrini. Komisia v odôvodneniach c. 454 a 455 napadnutého rozhodnutia uviedla bez toho, aby to zalobkyne spochybnovali, ze sa domnievala, ze VA Technologie a KEG boli schopné vykonávat rozhodujúci vplyv na obchodné správanie spolocností Reyrolle, SEHV a Magrini prostredníctvom ich 60 % úcasti na základnom imaní VAS. Vyvodila z toho záver, podla ktorého od 13. marca 2001, dátumu vzniku spolocnosti VAS, do 11. mája 2004, dátumu skoncenia kartelu, Siemens Österreich a KEG alebo ich právni predchodcovia tvorili jeden podnik s dcérskymi spolocnostami Reyrolle, SEHV a Magrini. Osobitne z odôvodnení c. 423, 424, 450 a 467 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze zodpovednost spolocnosti Schneider Electric za úcast svojich bývalých dcérskych spolocností SEHV a Magrini zanikla v okamihu vzniku spolocnosti VAS, teda 13. marca 2001, napriek skutocnosti, ze az do októbra 2004 vlastnila 40 % základného imania spolocnosti VAS. 143 Zo zásady uvedenej v bode 139 vyssie vyplýva, ze SEHV a Magrini nadalej samy zodpovedajú za svoje porusujúce správanie predchádzajúce prevzatiu kontroly skupinou VA Tech, ku ktorému doslo 13. marca 2001. Navyse kedze pred týmto dátumom tieto spolocnosti boli súcastou iného podniku spolu so spolocnostou Schneider Electric, musí byt táto spolocnost za uvedené obdobie povazovaná za solidárne zodpovednú s nimi. 144 Z predchádzajúceho vyplýva, ze je potrebné rozlisovat styri rôzne obdobia: - po prvé v období od 15. apríla 1988 do 20. septembra 1998 Reyrolle zodpovedá ako jediná za úcast na karteli; voci jej materskej spolocnosti v tomto období je totiz porusenie premlcané, - po druhé v období od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000 SEHV a Magrini zodpovedajú za svoju úcast na karteli solidárne so spolocnostou Schneider Electric, ich materskou spolocnostou v tomto období, - po tretie v období od 20. septembra 1998 do 13. decembra 2000 Reyrolle zodpovedá za svoju úcast na karteli solidárne so spolocnostou Siemens Österreich, právnym nástupcom spolocnosti VA Technologie, svojou materskou spolocnostou v tomto období, - po stvrté v období od 1. júla 2002 (1. apríla 2002 podla napadnutého rozhodnutia) do 11. mája 2004 Reyrolle, SEHV a Magrini zodpovedajú solidárne za svoju úcast na karteli so svojimi materskými spolocnostami KEG a Siemens Österreich, právnymi nástupcami ich pôvodných materských spolocností, konkrétne spolocností VAS a VA Technologie. 145 V súlade so zásadou uvedenou v bodoch 139 az 143 vyssie Komisia v odôvodneniach c. 449 az 451 napadnutého rozhodnutia konstatovala, co sa týka úcasti spolocnosti Reyrolle na porusení, ze táto spolocnost sa musí ako jediná povazovat za zodpovednú za túto úcast v období predchádzajúcom jej nadobudnutiu skupinou VA Tech, konkrétne od 15. apríla 1988 do 20. septembra 1998, ze Siemens Österreich a KEG sa musia povazovat za zodpovedné solidárne so spolocnostou Reyrolle za túto úcast od jej akvizície skupinou VA Tech, konkrétne od 20. septembra 1998 do 13. decembra 2000 a od 1. apríla 2002 do 11. mája 2004, a ze SEHV a Magrini, dalsie dcérske spolocnosti skupiny VA Tech, ktoré sa zúcastnili porusenia, sa musia povazovat za solidárne zodpovedné za toto porusenie v období od 1. apríla 2002 do 11. mája 2004. 146 Pokial ide o úcast spolocností SEHV a Magrini, Komisia v odôvodnení c. 465 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze Schneider Electric sa musí povazovat za solidárne zodpovednú s týmito spolocnostami za uvedené porusenie za obdobie od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000, a v odôvodnení c. 467 napadnutého rozhodnutia zas uviedla, ze Siemens Österreich a KEG sa musia povazovat za solidárne zodpovedné s týmito spolocnostami za obdobie od 1. apríla 2002 do 11. mája 2004. 147 Komisia sa teda mohla v odôvodnení c. 468 napadnutého rozhodnutia správne domnievat, ze: "V dôsledku toho: a) [Reyrolle] sa musí ako jediná povazovat za zodpovednú za svoju úcast na porusení od 15. apríla 1988 do 20. septembra 1998; b) [SEHV] a [Magrini] sa musia povazovat za solidárne zodpovedné s [o spolocnostou Schneider Electric] v období od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000; c) [Siemens Österreich a KEG] sa musia povazovat za solidárne zodpovedné v období od 20. septembra 1998 do 13. decembra 2000 a od 1. apríla 2002 do 11. mája 2004 (do 13. decembra 2000 za solidárne zodpovedné s [o spolocnostou Reyrolle] a od 1. apríla 2002 tiez za solidárne zodpovedné s [o spolocnostami SEHV] a [Magrini])." 148 Pokial ide v druhom rade o výpocet výsky pokút, ktoré sa majú ulozit rôznym spolocnostiam, ktorým mozno pripísat správanie podnikov zúcastnujúcich sa na karteli, a najmä o stanovenie súm, ktoré majú tieto spolocnosti platit solidárne, je potrebné skúmat, ci Komisia respektovala zásady uvedené vyssie v bodoch 122, 134, 139, 141 a 143 napadnutého rozhodnutia, ako aj program, ktorý si sama stanovila v odôvodnení c. 468 napadnutého rozhodnutia. 149 V tomto ohlade je dôlezité zdôraznit, ze solidarita medzi spolocnostami vo vztahu k zaplateniu pokút z dôvodu porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP je právny úcinok, ktorý automaticky vyplýva z vecných ustanovení týchto clánkov. 150 Podla judikatúry, pokial mozno vyvodit osobnú zodpovednost voci viacerým osobám za úcast jedného a toho istého podniku na porusení v zmysle práva hospodárskej sútaze, musia sa povazovat za solidárne zodpovedné za uvedené porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, Zb. s. 223, bod 41, a zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, body 33 a 34; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Metsä-Serla a i./Komisia, T-339/94 az T-342/94, Zb. s. II-1727, body 42 az 44; HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, body 54, 524 a 525; Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 62, a z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T-112/05, Zb. s. II-5049, body 57 az 62). 151 Jednotnost správania podniku na trhu odôvodnuje na úcely uplatnenia práva hospodárskej sútaze, aby spolocnosti alebo vseobecnejsie právne subjekty, voci ktorým mozno zan vyvodzovat osobnú zodpovednost, zodpovedali solidárne (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 41, a zo 14. júla 1972, Geigy/Komisia, 52/69, Zb. s. 787, bod 45; rozsudky HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, body 54, 524 a 525, a Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 62). Solidárna zodpovednost za zaplatenie pokút ulozených na základe porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP v rozsahu, v akom je jej cielom zarucit úcinné vymáhanie uvedených pokút, sa podiela na dosiahnutí odstrasujúceho úcinku, ktorý vo vseobecnosti právo hospodárskej sútaze sleduje (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, body 172 a 173, a z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 61), pricom sa respektuje zásada ne bis in idem, ktorá je základnou zásadou práva Únie, potvrdená tiez clánkom 4 protokolu c. 7 EDLP, ktorá pri rovnakom porusení práva hospodárskej sútaze zakazuje sankcionovat viac nez jedenkrát to isté správanie podniku na trhu prostredníctvom právnych subjektov, voci ktorým zan mozno vyvodit osobnú zodpovednost (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 338; rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 95 az 99, a z 13. decembra 2006, FNCBV a i./Komisia, T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 340). 152 Skutocnost, ze osobná zodpovednost viacerých spolocností na základe úcasti toho istého podniku na porusení nie je rovnaká, nebráni tomu, aby im bolo ulozená povinnost solidárne zaplatit pokutu, pokial solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty pokrýva len obdobie, pocas ktorého tieto spolocnosti tvorili hospodársku jednotku, a teda tvorili jeden podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze. 153 V tomto ohlade Komisia na rozdiel od toho, co uvádza v rámci svojho tvrdenia uvedeného v bode 121 vyssie, nemôze volne stanovit sumy, ktoré sa majú platit solidárne. Zo zásady individuálnosti trestov a sankcií, tak ako je opísaná v bode 122 vyssie, totiz vyplýva, ze kazdá spolocnost musí mat moznost vyvodit z rozhodnutia, ktoré jej ukladá solidárne zaplatenie pokuty s jednou alebo viacerými spolocnostami, výsku podielu, ktorého zaplatenie jej prinálezí vo vztahu k jej solidárnym spoludlzníkom, akonáhle bude pohladávka Komisie uspokojená. Na tieto úcely musí Komisia najmä spresnit obdobia, pocas ktorých sú dotknuté spolocnosti (spolu)zodpovedné za porusujúce správania podnikov zúcastnujúcich sa na karteli, a prípadne stupen zodpovednosti uvedených spolocností na týchto správaniach. 154 Preto mala Komisia v prejednávanej veci zohladnit zistenia, ku ktorým dospela v odôvodnení c. 468 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o obdobia spolocnej zodpovednosti spolocností, ktoré sú súcastou podniku VA Tech, na stanovenie súm, ktoré majú tieto spolocnosti solidárne zaplatit. Tieto sumy musia odzrkadlovat v co najväcsej moznej miere rôzne podiely na spolocnej zodpovednosti uvedených podnikov, ako sú identifikované v uvedenom odôvodnení. 155 Dalej je potrebné doplnit, ze pojem "solidárna zodpovednost za zaplatenie pokút" je tak ako pojem "podnik" v zmysle hospodárskej sútaze, ktorého je automatickým úcinkom (pozri body 150 a 151 vyssie), autonómnym pojmom, ktorý je potrebné vykladat s odkazom na ciele a systém práva hospodárskej sútaze, na ktorých sa podiela, a prípadne s odkazom na vseobecné zásady, ktoré vyplývajú zo vsetkých vnútrostátnych právnych systémov. Osobitne, hoci sa povinnost zaplatit pokutu zatazujúca spolocnosti, ktorým Komisia ulozila solidárne zaplatenie pokuty z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva, svojou povahou odlisuje od povinnosti spoludlzníkov v rámci záväzku podla súkromného práva, je potrebné vychádzat najmä z právneho rezimu solidárneho záväzku. 156 Preto rozhodnutie, ktorým Komisia ukladá viacerým podnikom, aby solidárne zaplatili urcitú pokutu, spôsobuje nevyhnutne tie isté úcinky, ako sa z právneho hladiska vztahujú k právnemu rezimu platenia pokút v rámci práva hospodárskej sútaze, a to tak vo vztahoch medzi veritelmi a solidárnymi dlzníkmi, ako aj vo vztahoch medzi solidárnymi dlzníkmi navzájom. 157 Preto prislúcha výlucne Komisii, aby v rámci výkonu svojej právomoci ukladat pokuty na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 stanovila jednotlivé podiely rôznych spolocností v rámci súm, na ktorých zaplatenie boli solidárne zaviazané, kedze boli súcastou toho istého podniku, pricom táto úloha na rozdiel od toho, co Komisia tvrdila na pojednávaní, nemôze byt ponechaná na vnútrostátne súdy. 158 Je potrebné domnievat sa, ze Komisia vzhladom na neexistenciu iných údajov v rozhodnutí, ktorým ulozila solidárne zaplatenie pokuty viacerým spolocnostiam z dôvodu porusujúceho správania podniku, vyvodzuje voci nim za uvedené správanie rovnakú zodpovednost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11005, body 100 a 101). Spolocnosti, ktorým je ulozená pokuta, ktorú majú zaplatit solidárne, pricom znásajú, pokial nie je v rozhodnutí ukladajúcom pokutu uvedené inak, rovnakú zodpovednost za spáchanie porusenia, musí v zásade prispiet rovnakým dielom k zaplateniu pokuty ulozenej z dôvodu tohto porusenia. V dôsledku toho ak spolocnost, ktorá bola prípadne obvinená Komisiou, zaplatí celú pokutu, môze na základe tohto rozhodnutia Komisie zalovat solidárnych dlzníkov o náhradu, kazdého vo výske jeho podielu. Ak aj teda rozhodnutie, v ktorom je viacerým podnikom ulozené solidárne zaplatenie pokuty, neumoznuje a priori stanovit, ktorá z týchto spolocností bude v skutocnosti vyzvaná na zaplatenie pokuty Komisii, nenecháva ziadne pochybnosti o podieloch sumy pokuty, ktorých zaplatenie im prislúcha, takze kazdá z nich môze prípadne podat proti svojim solidárnym spoludlzníkom zalobu na vrátenie súm, ktoré musela zaplatit nad rámec svojho podielu na pokute. 159 Pokial sa teda v napadnutom rozhodnutí nekonstatuje, ze v rámci podniku VA Tech sú urcité spolocnosti zodpovedné za úcast uvedeného podniku na karteli pocas daného obdobia vo väcsej miere nez iné, je potrebné predpokladat, ze majú rovnakú zodpovednost a v dôsledku toho aj rovnaký podiel na sumách pokút, ktoré im boli ulozené ako solidárnym dlzníkom. 160 V prejednávanej veci sa zdá, ze výpocet jednotlivých súm pokút spolocnostiam SEHV a Magrini a stanovenie súm pokút, ktoré Siemens Österreich, KEG, Reyrolle, SEHV, Magrini a Schneider Electric musia zaplatit solidárne, ako vyplývajú z odôvodnení c. 505, 509 a 552 napadnutého rozhodnutia, ako aj výsledok uvedený v clánku 2 písm. j) az l) uvedeného rozhodnutia, nezohladnujú zásady uvedené vyssie a zistenia uvedené v odôvodnení c. 468 napadnutého rozhodnutia. 161 Po prvé Komisia uznala jednak Reyrolle a jednak SEHV a Magrini za solidárne zodpovedné za zaplatenie sumy pokuty 17 550 000 eur z celkovej sumy pokuty 22 050 000 eur, ktorú im jednotlivo ulozila [odôvodnenia c. 509 a 552 a clánok 2 písm. k) a písm. l) bod i) napadnutého rozhodnutia]. 162 Tieto tri spolocnosti boli súcastou toho istého podniku len pocas obdobia od 1. apríla 2002 do 11. mája 2004, teda pocas obdobia dvoch rokov a jedného mesiaca. Ako vyplýva z odôvodnení c. 507 a 509 napadnutého rozhodnutia, celková suma pokuty ulozenej podniku VA Tech je 12 600 000 eur za obdobie od 20. septembra 1998 do 11. mája 2004, teda za obdobie styroch rokov a styroch mesiacov, cize za dvojnásobne dlhsie obdobie nez uvedené obdobie. Preto aj po zohladnení toho, ze pokuty ulozené rôznym spolocnostiam v rámci podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli, nemusia byt priamo úmerné dlzke trvania porusenia (pozri v tejto súvislosti bod 181 nizsie), suma 17 550 000 eur, za ktorej zaplatenie dcérske spolocnosti SEHV a Magrini zodpovedajú solidárne spolu so spolocnostou Reyrolle, zjavne prekracuje sumu, ktorá je na základe vlastných zistení Komisie uvedených v napadnutom rozhodnutí primeraná na sankcionovanie úcasti spolocností SEHV a Magrini ako dcérskych spolocností skupiny VA Tech na karteli v období od 1. apríla 2002 do 11. mája 2004. 163 Po druhé z celkovej sumy pokuty 22 050 000 eur ulozenej spolocnosti Reyrolle Komisiou s nou sumu 12 600 000 eur solidárne znásajú Siemens Österreich a KEG a sumu 17 550 000 eur SEHV a Magrini [odôvodnenia c. 509 a 552 a clánok 2 písm. l) body i) a ii) napadnutého rozhodnutia]. 164 Na druhej strane vsak súcet súm pokút, ktoré má zaplatit Reyrolle solidárne s ostatnými podnikmi, jasne prekracuje celkovú sumu jej pokuty. Ak to nemá viest k tomu, ako zdôraznila Komisia v odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu, aby bola Reyrolle povinná zaplatit sumu presahujúcu 22 050 000 eur, takéto stanovenie pokút, ktoré sa majú zaplatit solidárne, neumoznuje zalobkyniam vyvodit z napadnutého rozhodnutia jednotlivé podiely, ktoré sú povinné znásat vo vzájomných vztahoch po tom, ako dôjde k uspokojeniu Komisie, a to v rozpore s povinnostou Komisie uvedenou v bode 153 vyssie. Na druhej strane je nutné konstatovat, ze v rozpore s tým, co Komisia správne uviedla v odôvodnení c. 468 písm. a) napadnutého rozhodnutia, nebola spolocnosti Reyrolle za obdobie rokov 1988 a 1998, pocas ktorý sa zúcastnovala sama na porusení, ulozená jedna cast jej pokuty len ako jedinej zodpovednej. 165 Po tretie z tabulky uvedenej v odôvodnení c. 509, ako aj z clánku 2 písm. l) napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Siemens Österreich a KEG nie sú povazované za solidárne zodpovedné za cast pokuty ulozenej spolocnostiam SEHV a Magrini, a to v rozpore s tým, co Komisia správne uviedla v odôvodnení c. 468 písm. c) in fine napadnutého rozhodnutia, aby sa zohladnilo obdobie dvoch rokov a jedného mesiaca, pocas ktorého boli tieto spolocnosti súcastou toho istého podniku. 166 Z toho je potrebné vyvodit, ze Komisia tým, ze uznala Reyrolle, SEHV a Magrini za solidárne zodpovedné za zaplatenie pokuty, ktorej výska zjavne prekracuje ich spolocnú zodpovednost, a tým, ze neuznala Siemens Österreich a KEG za solidárne zodpovedné za zaplatenie casti pokuty ulozenej spolocnostiam SEHV a Magrini, a tiez tým, ze neulozila spolocnosti Reyrolle ako jedinej znásat cast jej ulozenej pokuty, porusila zásadu individuálnosti trestov a sankcií, tak ako je definovaná v bode 122 vyssie. 167 Preto je potrebné zrusit clánok 2 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o výpocet sumy pokuty ulozenej spolocnostiam SEHV a Magrini a pokial ide o stanovenie súm, ktoré majú zalobkyne solidárne zaplatit. - O absencii zohladnenia osobitných okolností vlastných spolocnostiam Reyrolle, SEHV a Magrini pri uplatnení východiskovej sumy pokuty podniku VA Tech na tieto spolocnosti 168 Reyrolle, SEHV a Magrini tvrdia, ze na základe pre ne vlastných osobitných okolností skutocnost, ze Komisia na ne uplatnila východiskovú sumu pokuty stanovenú pre podnik VA Tech, vedie k tomu, ze sú im ulozené pokuty neprimeranej výsky vo vztahu k významu ich prispenia ku kartelu. 169 Tvrdenie uvádzané spolocnostou Reyrolle (pozri bod 109 vyssie) sa zakladá na tom, ze Komisia pri uplatnení východiskovej sumy pokuty stanovenej pre podnik VA Tech na túto spolocnost nezohladnila jej obmedzenú schopnost spôsobit ujmu hospodárskej sútazi vnútri spolocného trhu, co vyplýva z obmedzenia jej cinností v priebehu trvania dohody GQ na Spojené královstvo a Írsko. 170 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze v prípade kartelu celosvetového rozmeru, ktorého súcastou je okrem stanovovania cien aj rozdelenie trhov, môze Komisia vychádzat z celosvetového obratu dosiahnutého predajom dotknutého výrobku, aby prostredníctvom východiskovej sumy pokuty vystihla povahu porusenia, jeho skutocný dopad na trh, ako aj rozsah geografického trhu, pricom zohladní velkostné rozdiely medzi clenmi kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, body 197 a 198, a z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, Zb. s. II-3255, bod 87). 171 V prejednávanej veci je potrebné v prvom rade uviest, ze Spojené královstvo a Írsko spolu predstavujú významnú cast spolocného trhu. Ujma spôsobená hospodárskej sútazi na týchto trhoch preto nemôze byt kvalifikovaná ako mensia. V druhom rade je potrebné poukázat na to, ze porusenie vytýkané zalobkyniam v napadnutom rozhodnutí zahrna konkrétnu výhradu, podla ktorej si dotknuté podniky rozdelili rôzne národné trhy na európskej úrovni prostredníctvom systému "výrobných krajín". Preto skutocnost, ze Reyrolle v súlade s touto nedovolenou dohodou obmedzila svoje cinnosti v rámci spolocného trhu na domáce trhy, nemôze byt uznaná za polahcujúcu okolnost. V tretom rade je potrebné pripomenút, ze podla zistení Komisie, proti ktorým zalobkyne nenamietajú, samotní úcastníci kartelu zohladnovali svoje celosvetové obraty pri stanovovaní svojich individuálnych kvót v rámci kartelu, ktoré sa uplatnovali tak na európskej úrovni mimo "výrobných krajín", ako aj na celosvetovej úrovni. Z toho vyplýva, ze Komisia pri posudzovaní specifickej váhy rôznych podnikov zapojených do kartelu oprávnene zohladnila ich obrat dosiahnutý prostredníctvom projektov RIP na celosvetovej úrovni. 172 Z toho vyplýva, ze je namieste zamietnut tvrdenie spolocnosti Reyrolle. 173 Tvrdenie uvádzané spolocnostami SEHV a Magrini (pozri bod 115 vyssie) sa zakladá na tom, ze Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty uplatnovanú na podnik Schneider na základe úcasti, ktorú mal v spolocnosti VAS. Kedze VA Technologie vlozila do spolocnosti VAS rôzne cinnosti, ktoré nijako nesúviseli s kartelom, takto získaný pomer medzi východiskovými sumami pokuty uplatnovanými na podnik VA Tech a na podnik Schneider nezodpovedá vztahu medzi obratmi dosiahnutými prostredníctvom projektov RIP dcérskymi spolocnostami, ktoré VA Technologie a Schneider Electric vlozili do spolocnosti VAS. Z toho vyplýva stanovenie prílis nízkej východiskovej sumy pokuty pre podnik Schneider oproti východiskovej sume pokuty stanovenej pre podnik VA Tech. 174 SEHV a Magrini tvrdia, ze cinnosti vlozené do spolocnosti VAS prostredníctvom VA Technologie, ktoré nijako nesúvisia s projektmi RIP, nemôzu odôvodnovat to, aby sa podniku VA Tech ulozila vyssia pokuta nez podniku Schneider. SEHV a Magrini sa domnievajú, ze Komisia mala rozdelit východiskovú sumu pokuty v závislosti od obratu dosiahnutého projektmi RIP pôvodnými dcérskymi spolocnostami VAS alebo podla ich kvót v rámci kartelu, ktoré sú v tabulke uvedenej v odôvodnení c. 144 napadnutého rozhodnutia vycíslené na 2,79 % v prípade spolocnosti Reyrolle a na 7,28 % v prípade spolocností SEHV a Magrini. 175 V súvislosti s východiskovou sumou pokuty uplatnenou na podnik Schneider je potrebné uviest, ze na rozdiel od ostatných podnikov nebola stanovená na základe celosvetového obratu dosiahnutého v roku 2003, nepochybne preto, lebo Komisia sa domnieva, ze sa v tomto období uz nezúcastnoval na karteli. Ako je uvedené v odôvodnení c. 489 in fine napadnutého rozhodnutia, východisková suma pokuty uplatnená na podnik Schneider bola stanovená na 40 % východiskovej sumy pokuty stanovenej pre podnik VA Tech, kedze vlastnil 40 % podiel v spolocnosti VAS, ktorá od 13. marca 2001 zoskupovala vsetky cinnosti skupiny VA Tech a skupiny Schneider v oblasti RIP. Velkost tejto úcasti je obrazom relatívneho významu jednotlivých obratov dosiahnutých spolocnostou Reyrolle na jednej strane a spolocnostami SEHV a Magrini na strane druhej v okamihu vytvorenia VAS. 176 Tvrdenie spolocností SEHV a Magrini sa musí zamietnut z troch dôvodov. 177 Po prvé takto predlozená výhrada sa v podstate týka skutocnosti, ze Komisia znevýhodnila VA Technologie, KEG a Reyrolle na jednej strane oproti spolocnostiam Schneider Electric, SEHV a Magrini na strane druhej. SEHV a Magrini teda nemajú záujem na predlození tejto výhrady. Totiz za predpokladu, ze by Vseobecný súd tejto výhrade vyhovel a následne zvýsil východiskovú sumu pokuty, pokial ide o podnik Schneider, viedlo by to k zvýseniu casti pokuty, ktorá im bola ulozená na základe ich úcasti na porusení pocas obdobia, ked patrili podniku Schneider bez toho, aby sa zároven znízila pokuta, ktorá im bola ulozená na základe ich úcasti na porusení v období, ked patrili podniku VA Tech. SEHV a Magrini teda majú prospech z údajného nesprávneho posúdenia Komisie, a preto nie je prípustné, aby proti nemu namietali pred Vseobecným súdom. Z tohto dôvodu sa toto tvrdenie musí zamietnut ako neprípustné. 178 Po druhé je potrebné pre úplnost uviest, ze tvrdenie, podla ktorého VA Technologie vlozila do spolocnosti VAS mnohé cinnosti nesúvisiace s projektmi RIP, nie je podlozené ziadnymi dôkazmi. Navyse SEHV a Magrini dokonca ani neuvádzajú, o aké cinnosti islo, ani to, aký bol ich relatívny význam v porovnaní s cinnostami v oblasti RIP. Aj z tohto dôvodu je preto potrebné toto tvrdenie zamietnut. 179 Po tretie úvodné individuálne kvóty v rámci kartelu, ako sú uvedené v odôvodnení c. 144 napadnutého rozhodnutia, o ktoré sa opierajú SEHV a Magrini, boli neskôr zmenené. Odôvodnenie c. 145 napadnutého rozhodnutia obsahuje tabulku, v ktorej je uvedená na nekonkretizované obdobie po tom, ako Alstom prebral cinnosti spolocnosti AEG v oblasti RIP v roku 1996, kvóta 10,94 % pre podnik Schneider a kvóta 10,3 % pre Reyrolle. Ku koncu prvej fázy úcasti zalobkýn na karteli bol preto význam spolocnosti Reyrolle vo vztahu k spolocnostiam SEHV a Magrini väcsí v porovnaní s nimi uvedenými císlami, ktoré sa musia v kazdom prípade zamietnut ako nesprávne. - O zvýsení pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia 180 Na jednej strane Siemens Österreich a KEG tvrdia, ako sa to uvádza v bode 111 vyssie, ze v pomere k dlzke trvania porusení, ktoré sa im pripisujú, je suma ulozenej pokuty v ich prípade dvakrát vyssia nez v prípade Reyrolle, konkrétne 242 307 eur za mesiac porusenia pre Siemens Österreich a KEG oproti 124 576 eur za mesiac porusenia pre Reyrolle. 181 V tomto ohlade je potrebné konstatovat, ako to urobila Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe vo veci T-122/07, ze právo Spolocenstva nevyzaduje, aby pokuty ulozené rôznym spolocnostiam v rámci toho istého podniku boli úmerné dlzke úcasti na porusení vytýkanom kazdej z týchto spolocností. Navyse Siemens Österreich a KEG sa neodvolávali na takúto zásadu, ale sa uspokojili s uvedením zásady, podla ktorej pokuta ulozená materským spolocnostiam uznaným za solidárne zodpovedné za porusenie spôsobené ich dcérskymi spolocnostami a zalozená na rozhodujúcom vplyve, ktorý materské spolocnosti vyvíjajú na obchodné správanie dcérskych spolocností, nemôze byt väcsia, nez pokuta ulozená uvedeným dcérskym spolocnostiam, aby následne kritizovali skutocnost, ze pokuta stanovená v napadnutom rozhodnutí bola za jednotlivé mesiace vytýkanej úcasti na porusení pre ne vyssia nez pre Reyrolle, co sa týka obdobia, pocas ktorého kontrolovali túto spolocnost. Kedze pokuty ulozené rôznym spolocnostiam v rámci toho istého podniku nemusia byt úmerné dlzke trvania úcasti na porusení vytýkanej kazdej z týchto spolocností, takéto porovnanie medzi sumami v eurách za mesiac úcasti na porusení uplatnené na dve spolocnosti, ktorým sa vytýka úcast rôzneho trvania, nemôze preukázat nerovnost zaobchádzania. 182 Preto sa nezdá, ze by postup Komisie spocívajúci v stanovení pokút takým spôsobom, ktorý nie je úplne úmerný trvaniu porusenia, presahoval rámec volnej úvahy, ktorú jej priznáva judikatúra (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59; z 11. decembra 1996, Van Megen Sports/Komisia, T-49/95, Zb. s. II-1799, bod 53, a z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127). 183 Na druhej strane Siemens Österreich a KEG v tomto ohlade odkazovali na rozpor medzi výrokom napadnutého rozhodnutia a odôvodnením uvedeným na jeho podporu. Ako to Komisia uviedla aj vo svojom vyjadrení k zalobe vo veci T-122/07, z usmernení síce implicitne, ale jasne vyplýva, ze pokuty vypocítavané na ich základe nie sú v ziadnom prípade úmerné dlzke trvania porusenia. Naopak skutocnost, ze na základe bodu 1 B in fine usmernení základná suma pokuty vyplýva zo súctu východiskovej sumy pokuty stanovenej len v závislosti od závaznosti porusenia a zvýsenia na základe jeho dlzky trvania, zjavne nasvedcuje, ze suma pokuty za mesiac porusenia bude pocas trvania porusenia klesat, kedze relatívna váha nemennej východiskovej sumy pokuty sa bude v tomto súcte znizovat v závislosti od rastu zvýsenia pokutu na základe dlzky trvania porusenia. Kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí viackrát uviedla, ze vypocítavala pokuty podla svojich usmernení, co aj zodpovedá jej ustálenej praxi, nemozno s ohladom na klesajúcu povahu sumy pokuty za mesiac v case hovorit o rozpore alebo nekoherencii medzi výrokom napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnením. 184 V dôsledku toho je potrebné toto tvrdenie zamietnut. - O hornej hranici 10 % obratu 185 Ako bolo uvedené v bode 107 vyssie, Reyrolle, SEHV a Magrini tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie nerespektuje hornú hranicu 10 % obratu stanovenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 186 V tomto ohlade je potrebné najskôr pripomenút, ze zo skutocnosti, ze viacero spolocností je solidárne zodpovedných za zaplatenie pokuty z dôvodu, ze tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES vo vztahu k uplatneniu maximálnej výsky pokuty stanovenej clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, nevyplýva, ze záväzok kazdej z nich sa obmedzuje na 10 % obratu, ktorý daná spolocnost dosiahla pocas posledného úctovného roku. Podla ustálenej judikatúry sa totiz maximálna výska pokuty 10 % obratu v zmysle tohto ustanovenia musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich jedinú hospodársku jednotku konajúcu ako podnik v zmysle clánku 81 ES, pretoze výlucne celkový obrat spolocností, z ktorých sa tento podnik skladá, môze predstavovat informáciu o velkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku (rozsudky Súdu prvého stupna HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, body 528 a 529, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 90). 187 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, pojem podnik v zmysle clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 sa nelísi od pojmu podnik v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Preto nie je ani namieste, aby sa v prípade solidárnej zodpovednosti viacerých spolocností vnútri skupiny tvoriacej podnik v zmysle týchto ustanovení stanovila horná hranica pokuty vzhladom na spolocnost s najnizsím obratom. 188 Rozsudok Aristrain/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, na ktorý sa zalobkyne odvolávajú, nemôze spochybnit túto domnienku. Vo veci vedúcej k tomuto rozsudku Komisia totiz konstatovala, ze sa na porusení zúcastnili dve spolocnosti patriace do tej istej skupiny, pokutu vsak ulozila len jednej z nich, pricom uviedla, ze táto pokuta zohladnovala aj správanie druhej spolocnosti. Kedze Komisia neodôvodnila výber adresáta napadnutého rozhodnutia a osobitne nepreukázala, ze spolocnost, ktorej ulozila pokutu, mala schopnost riadit druhú spolocnost, Súdny dvor ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie na základe nedostatku odôvodnenia (rozsudok Aristrain/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, body 93 az 100). Súdny dvor teda v uvedenom rozsudku nespochybnil to, ze sa na vsetky spolocnosti tvoriace podnik uplatnuje spolocná horná hranica 10 % celkového obrat tohto podniku, ale len pripomenul, ze Komisia musí preukázat existenciu skutkových okolností, ktoré odôvodnia kvalifikáciu viacerých spolocností ako hospodárskej jednotky. 189 V prejednávanej veci, ako je pripomenuté v bode 138 vyssie, vsak nie je sporné, ze Reyrolle, SEHV a Magrini tvorili na konci kartelu so spolocnostami Siemens Österreich a KEG, respektíve so spolocnostami, ktoré boli ich predchodcami, jeden a ten istý podnik. Komisia preto mohla pouzit celkový obrat tohto podniku ako základ pre výpocet 10 % hornej hranice pre kazdú z pokút ulozených spolocnostiam, ktoré boli súcastou uvedeného podniku. 190 Reyrolle, SEHV a Magrini navyse odkazujú na judikatúru Súdu prvého stupna, podla ktorej v prípade, ze by sa hospodárska jednotka, ktorá sa zúcastnila na porusení, rozpadla v období od skoncenia porusenia do dna prijatia rozhodnutia postihujúceho toto porusenie, kazdý adresát rozhodnutia má právo, aby sa nan uplatnila individuálna horná hranica 10 % obrat (rozsudok z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 390). Vyvodzujú z nej, ze vo vseobecnosti sa 10 % horná hranica môze vypocítavat na základe celkového obratu urcitej hospodárskej jednotky len vtedy, ak táto jednotka ostala rovnaká od okamihu porusenia do dátumu prijatia rozhodnutia Komisie. Preto sa podla nich musí aj horná hranica 10 % pocítat oddelene pre kazdú spolocnost, pokial sa hospodársky subjekt po porusení zväcsil. 191 Toto tvrdenie sa musí zamietnut, pretoze hospodárska jednotka oznacená v napadnutom rozhodnutí ako "VA Tech" zahrnajúca najmä Reyrolle, SEHV a Magrini, sa v období od skoncenia kartelu do prijatia napadnutého rozhodnutia nezväcsila. Vsetky zalobkyne boli totiz jej súcastou v okamihu skoncenia kartelu, teda 11. mája 2004, a boli jej súcastou tiez v den prijatia napadnutého rozhodnutia, 24. januára 2007 - aj ked niektoré z nich zmenili obchodné meno, respektíve v prípade spolocnosti VAS boli zlúcené s iným podnikom. 192 Preto je potrebné zamietnut tvrdenie zalozené na prekrocení hornej hranice 10 % obratu, co sa týka spolocností Reyrolle, SEHV a Magrini. b) O piatej výhrade zalozenej na skutocnosti, ze Komisia nesprávne uznala za zodpovednú nielen materskú spolocnost Reyrolle, ale aj Reyrolle samotnú Tvrdenia úcastníkov konania 193 Reyrolle tvrdí, ze jej zamestnanci sa od roku 2002 uz nezúcastnovali na systéme koordinácie dohôd a ze kartel sa jej dotýkal len ako "súcasti spolocnosti VAS". Dcérske spolocnosti sú vsak individuálne zodpovedné za protisútazné postupy len vtedy, ak sa ich osobne zúcastnili. Naopak vsak nemôzu byt uznané za zodpovedné za správanie svojich materských spolocností. Preto zalobkyni nemozno ulozit pokutu za druhú fázu porusenia, konkrétne za obdobie od roku 2002 do roku 2004. 194 Komisia vyvracia tvrdenia spolocnosti Reyrolle. Posúdenie Vseobecným súdom 195 V prvom rade je potrebné uviest, ze táto výhrada spolocnosti Reyrolle vychádza z prílis formalistického chápania porusenia, ktoré jej je vytýkané v napadnutom rozhodnutí. Úcast na stretnutiach kartelu je trestuhodná len ako vonkajsí prejav toho, ze úcastníci majú vôlu dohodnút sa a ze sa cítia byt viazaní nedovolenými dohodami uzavretými v rámci kartelu. Reyrolle netvrdí, ze sa distancovala od týchto dohôd alebo kartelu vo vseobecnosti, ani ze by nerespektovala v rámci svojho obchodného správania pravidlá kartelu a konkrétne dohody týkajúce sa projektov RIP. Preto aj za predpokladu, ze po vytvorení spolocnosti VAS uz Reyrolle nebola zastúpená na stretnutiach v rámci kartelu svojimi vlastnými zamestnancami, táto skutocnost nepreukazuje, ze sa ako právnická osoba nedopústala skutkov, ktoré predstavujú porusenie clánku 81 ods. 1 ES. 196 V druhom rade skutocnost, ze sa materskej spolocnosti pripisuje zodpovednost za správanie dcérskej spolocnosti z dôvodu, ze urcovala jej obchodné správanie, nemá za následok, ze sa uvedená materská spolocnost musí povazovat za autora tohto správania namiesto dcérskej spolocnosti. Inými slovami, zodpovednost materskej spolocnosti za správanie dcérskej spolocnosti v ziadnom prípade nezbavuje dcérsku spolocnost jej vlastnej zodpovednosti ako právnickej osoby, a teda ostáva osobne zodpovedná za protisútazné postupy, na ktorých sa zúcastnila. 197 Preto je potrebné túto výhradu zamietnut. c) O siestej výhrade zalozenej na porusení zásady ne bis in idem Tvrdenia úcastníkov konania 198 Siemens Österreich a KEG tvrdia, ze clánok 2 písm. l) bod ii) napadnutého rozhodnutia porusuje zásadu ne bis in idem, lebo môze viest k tomu, ze im bude ulozený dvojitý trest za jedno porusenie. Z odôvodnení c. 487 a 505 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zamýslala ulozit pokutu v sume 22 050 000 eur podniku VA Tech. Komisia potom svojvolne rozdelila sumu tejto pokuty medzi rôzne právnické osoby tvoriace uvedený podnik k dátumu skoncenia porusenia. Toto rozdelenie vsak môze viest skupinu VA Tech a v konecnom dôsledku spolocnosti Siemens Österreich a KEG, ktoré ako jediné spomedzi spolocností tejto skupiny disponujú dostatocnými financnými prostriedkami, k povinnosti zaplatit za to isté porusenie, dalsiu pokutu v sume 4 500 000 eur za predpokladu, ze by Schneider Electric, ako uviedla, odmietla zaplatit sumu pokuty, na ktorej úhradu bola odsúdená solidárne so spolocnostami SEHV a Magrini. 199 Porusujúce správanie spolocností SEHV a Magrini v období od roku 1988 do roku 2000 je sankcionované dvojako, pretoze doslo jednak k zvýseniu zodpovednosti spolocnosti Reyrolle - východisková suma jej pokuty zohladnuje obrat spolocností SEHV a Magrini - a jednak k solidárnej zodpovednosti týchto dvoch spolocností a spolocnosti Schneider Electric. 200 Komisia odmieta tvrdenia úcastníkov konania. Posúdenie Vseobecným súdom 201 V prvom rade je potrebné konstatovat, ze Siemens Österreich a KEG nemajú záujem na predlození tejto výhrady, kedze sa ich osobne netýka. Na základe clánku 2 písm. l) napadnutého rozhodnutia sa im totiz ako solidárnym dlzníkom so spolocnostou Reyrolle ukladá len pokuta vo výske 12 600 000 eur. Na druhej strane nie sú solidárne zaviazané na zaplatenie pokuty ulozenej spolocnostiam SEHV a Magrini. Preto za predpokladu, ze by SEHV a Magrini boli vystavené zalobe o náhradu zo strany spolocnosti Schneider Electric, nezvýsilo by to sumu, na ktorej zaplatenie sú zaviazané Siemens Österreich a KEG. Dalej je potrebné uviest, ze co sa týka ich tvrdenia, ze sú medzi spolocnostami skupiny VA Tech jediné, ktoré disponujú dostatocnými financnými prostriedkami, ani napadnuté rozhodnutie, ani právo Spolocenstva vo vseobecnosti nestanovuje, ze by v prípade nedostatku likvidity niektorého z adresátov rozhodnutia ukladajúceho pokutu bola jeho materská spolocnost povinná zaplatit pokutu namiesto tohto adresáta. 202 V druhom rade, ako sa konstatovalo v bode 167 vyssie, je potrebné zrusit clánok 2 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o výpocet sumy pokuty, ktorá sa má ulozit spolocnostiam SEHV a Magrini, a pokial ide o sumy, ktoré majú solidárne zaplatit spolocnosti, ktoré boli súcastou podniku VA Tech. Preto sa táto výhrada spolocností Siemens Österreich a KEG stala bezpredmetnou. 203 V tretom rade skutocnost, ze obrat spolocností SEHV a Magrini mozno zohladnit tak na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty spolocnosti Reyrolle, vrátane obdobia rokov 1988 az 2000, pocas ktorých nebola súcastou toho istého podniku ako SEHV a Magrini, ako aj na úcely výpoctu pokuty ulozenej za toto isté obdobie týmto dvom spolocnostiam, je nevyhnutným dôsledkom toho, ze pocas dotknutého obdobia uvedené spolocnosti neboli súcastou toho istého podniku v zmysle práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. V kazdom prípade to vsak nie je dvojitou sankciou toho istého porusenia ani vo vztahu k spolocnosti Reyrolle, ani vo vztahu k podniku VA Tech, kedze za obdobie rokov 1988 az 2000 sú podnik VA Tech a podnik Schneider sankcionované samostatne. 204 Z toho vyplýva, ze túto výhradu je potrebné zamietnut. d) O siedmej výhrade zalozenej na neexistencii znízenia pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 205 Siemens Österreich a KEG tvrdia, ze clánok 2 písm. l) bod ii) napadnutého rozhodnutia porusuje pravidlá týkajúce sa polahcujúcich okolností, ako vyplývajú z usmernení a z judikatúry Spolocenstva, ako aj z oznámenia o spolupráci. Predovsetkým tvrdia, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze 21. januára 2004, teda pred zásahom Komisie, dobrovolne skoncili svoju úcast na porusení, ze ukoncili vsetky kontakty s ostatnými clenmi kartelu, ktoré boli v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, v okamihu uskutocnovania vysetrovaní, nezohladnila pasívnu rolu podniku VA Tech v rámci kartelu, ich aktívnu spoluprácu v priebehu správneho konania a skutocnost, ze vzdy priznávali úcast podniku VA Tech na karteli v období od októbra 2002 do marca 2004. 206 Komisia namieta proti tvrdeniam spolocností Siemens Österreich a KEG. Posúdenie Vseobecným súdom - O polahcujúcich okolnostiach 207 Je potrebné pripomenút, ze usmernenia vo svojom bode 3 upravujú znízenie východiskovej sumy pokuty z dôvodu "osobitných polahcujúcich okolností", ako sú najmä pasívna alebo nasledovatelská úloha pri uskutocnovaní porusenia a ukoncenie porusenia, akonáhle zasiahne Komisia. 208 Je tiez potrebné uviest, ze toto ustanovenie neuvádza taxatívny výpocet polahcujúcich okolností, ktoré by Komisia musela zohladnit. V dôsledku toho si Komisia ponechala urcitú mieru volnej úvahy na posúdenie celkového významu prípadného znízenia sumy pokút na základe polahcujúcich okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 326). 209 V prejednávanej veci, pokial ide po prvé o tvrdenie zalobkýn, ze dobrovolne prerusili svoju úcast na porusení od 21. januára 2004, stací pripomenút, ze z úvah uvedených v bodoch 77 az 81 vyssie vyplýva, ze Komisia mohla oprávnene konstatovat, ze zalobkyne sa zúcastnovali na karteli az do 11. mája 2004. 210 Pokial ide po druhé o "ukoncenie porusenia, akonáhle zasiahne Komisia", uvedené v bode 3 usmernení, ani tejto výhrade predlozenej spolocnostami Siemens Österreich a KEG nemozno vyhoviet. 211 Komisia totiz nemôze byt nijakým spôsobom povinná priznat v rámci svojej volnej úvahy znízenie pokuty za skoncenie zjavného porusenia, ci uz k skonceniu doslo pred jej zásahmi, alebo po nich (rozsudok z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 292). 212 V prejednávanej veci bolo dotknuté porusenie nepochybne zjavným porusením, pretoze sa týkalo tajného kartelu, ktorého cielom bolo stanovenie cien a rozdelenie trhov. Tento druh kartelu je výslovne zakázaný clánkom 81 ods. 1 písm. a) a c) ES a predstavuje osobitne závazné porusenie, ako to Komisia správne konstatovala v odôvodnení c. 479 napadnutého rozhodnutia. Siemens Österreich a KEG teda neoprávnene vytýkajú Komisii, ze im nepriznala znízenie pokuty z dôvodu ukoncenia ich úcasti na porusení. 213 Aj ked Komisia v minulosti povazovala dobrovolné ukoncenie porusenia za polahcujúcu okolnost, na základe svojich usmernení môze vziat do úvahy skutocnost, ze zjavné velmi závazné porusenia sú stále relatívne casté, hoci ich protiprávnost bola stanovené uz na zaciatku uplatnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva, a teda sa domnievat, ze je opodstatnené upustit od tejto velkorysej praxe a uz nekompenzovat ukoncenie takého porusovania znízením pokuty (rozsudok z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 294 a tam citovaná judikatúra). V kazdom prípad vsak Vseobecný súd ani v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci nevidí dôvod na zmenu tohto posúdenia Komisie. 214 Vzhladom na vyssie uvedené ukoncenie úcasti spolocností, ktoré boli súcastou podniku VA Tech, na porusení pred prvým zásahom Komisie, nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost. 215 Pokial ide po tretie o "výlucne pasívnu úlohu pri porusení pravidiel alebo úlohu 'nasledovania môjho vodcu`" uvedenú v bode 3 usmernení, musí sa argumentácia spolocností Siemens Österreich a KEG tiez zamietnut. 216 V prvom rade Siemens Österreich a KEG uvádzajú, ze sa nezúcastnili na príprave protisútazných dohôd. V tomto ohlade vsak Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze Reyrolle, Magrini a Schneider Electric sa ako zástupcovia právnych predchodcov spolocnosti SEHV zúcastnili prípravy dohôd budúceho kartelu a boli jeho spoluzakladatelmi. V tomto kontexte je potrebné uviest, ze príloha 1 dohody GQ, ktorá obsahuje zoznam zakladajúcich clenov kartelu a ich kódy, obsahuje najmä císla "13", "26" a "32", v súvislosti s ktorými Komisia uviedla bez toho, aby jej zalobkyne protirecili, ze oznacovali postupne Reyrolle, skupinu Schneider a Magrini. Kedze Siemens Österreich a KEG podrobne nespochybnovali zistenie, podla ktorého sa ich dcérske spolocnosti zúcastnili na vyhotovení dohody GQ, toto tvrdenie sa musí zamietnut. 217 V druhom rade Siemens Österreich a KEG tvrdia, ze podnik VA Tech bol uvedený do omylu ostatnými clenmi kartelu v tom zmysle, ze v decembri 2000 ho nechali v domnienke, ze kartel skoncil, a tiez v tom zmysle, ze pocas druhej fázy jeho úcasti na karteli ostatní úcastníci kartelu prerokúvali projekty RIP bez jeho vedomia. 218 V tomto ohlade stací konstatovat, ze skutocnost, ze podnik VA Tech, ktorého úcast na karteli, teda na porusení velmi závaznej povahy, ako sa pripomína v bode 211 vyssie, bola z právneho hladiska dostatocne preukázaná Komisiou, bol uvedený do omylu ostatnými úcastníkmi tohto kartelu, ktorí sa pokúsili získat dalsie výhody k výhodám, ktoré pre nich uz vyplývali z uvedeného kartelu, nemôze viest k tomu, aby sa správanie tohto podniku povazovalo za menej závazné. Z tohto dôvodu takéto skutocnosti nemôzu predstavovat polahcujúcu okolnost a najmä nepreukazujú výlucne pasívnu a nasledovatelskú úlohu uvedeného podniku v rámci kartelu. - O uplatnení oznámenia o spolupráci 219 Podla judikatúry je základom na znízenie pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze domnienka, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie, ktorej cielom je preukázanie existencie porusenia, prípadne dosiahnutie jeho ukoncenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 399; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 325; Finnboard/Komisia, T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 363, a Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 330). 220 Ako je to uvedené v bode 29 oznámenia o spolupráci, toto oznámenie vyvolalo legitímne ocakávania, o ktoré sa opierajú podniky, ktoré chcú informovat Komisiu o existencii kartelu. So zretelom na legitímnu dôveru, ktorú podniky majúce záujem spolupracovat s Komisiou mohli vyvodzovat z tohto oznámenia, je Komisia povinná postupovat v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce spolocností Siemens Österreich a KEG na úcely stanovenia výsky im ukladanej pokuty (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, Zb. s. II-713, bod 147 a tam citovanú judikatúru). 221 V medziach vytýcených uvedeným oznámením o spolupráci vsak Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri hodnotení, ci dôkazy predlozené urcitým podnikom majú alebo nemajú pridanú hodnotu v zmysle bodu 22 uvedeného oznámenia a ci je na základe tejto skutocnosti opodstatnené priznat podniku znízenie pokuty na základe tohto oznámenia (pozri analogicky rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 219 vyssie, body 393 a 394, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 532). Toto hodnotenie je predmetom podrobného súdneho preskúmania. 222 V tomto ohlade je potrebné poukázat na to, ze Siemens Österreich a KEG z právneho hladiska dostatocne nepreukázali, ze ich prispenie malo znacnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci. Práve uvedeným zalobkyniam totiz prislúcha, aby konkrétne uviedli, ktoré z informácií nimi predlozených Komisii zjednodusili úlohu tejto institúcie spocívajúcu v preukázaní predmetných skutkových okolností a v com. 223 V prejednávanej veci Siemens Österreich a KEG tvrdia, ze pokial ide o obdobie od októbra 2002 do marca 2004, skupina VA Tech vyhotovila zoznamy projektov RIP a stretnutí, ktoré podrobne uvádzali, na ktorých stretnutiach sa VAS a jej dcérske spolocnosti zúcastnili a ktoré konkrétne projekty RIP boli prerokované. Skutocnost, ze tieto údaje pomohli Komisii preukázat spáchanie porusenia podnikom VA Tech a dalsími podnikmi vyplýva z toho, ze Komisia prebrala celé state opisu skutkového stavu uskutocneného skupinou VA Tech napríklad v odôvodnení c. 163 napadnutého rozhodnutia. 224 Komisia, ktorá nepopiera, ze pouzila informácie poskytnuté skupinou VA Tech, vsak v odôvodneniach c. 539, 541 a 542 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze celkove uz vedela o týchto skutocnostiach a ze skupina VA Tech teda neposkytla dôkazy, ktoré by posilnili jej schopnost preukázat dotknuté skutkové okolnosti. Komisia tiez zohladnila skutocnost, ze skupina VA Tech popierala urcité skutocnosti, ktoré Komisia povazovala za preukázané, a ze vydala protichodné vyhlásenia, co neulahcilo závery Komisie. 225 Z prestudovania odôvodnenia c 163 napadnutého rozhodnutia, jedinej casti napadnutého rozhodnutia oznacenej spolocnostami Siemens Österreich a KEG, ze v nej Komisia vychádzala z informácií predlozených skupinou VA Tech, vyplýva, ze tvrdenie, podla ktorého Komisia prebrala "celé state opisu skutkového stavu uskutocneného" skupinou VA Tech, je prehnané. Jedinou okolnostou, pre ktorú Komisia výslovne odkázala na vyhlásenie na základe oznámenia o spolupráci predlozené skupinou VA Tech, je to, ze viacero balíkov projektov RIP v Európe a mimo nej bolo predmetom rokovaní v období od októbra 2002 do februára 2004. Aj za predpokladu, ze by tvrdenie zalobkýn, podla ktorého práve prostredníctvom nich mala Komisia po prvýkrát prístup k rozlisovaniu od roku 2002 medzi európskymi balíkmi oznacovanými "EP" a ostatnými balíkmi oznacovanými "P", bolo dôvodné, pridanú hodnotu tejto informácie nemozno kvalifikovat ako znacnú v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci. 226 Siemens Österreich a KEG neuviedli, v akom rozsahu dôkazy spochybnované Komisiou posilnili jej schopnost preukázat skutkové okolnosti, ani neoznacili dalsie dôkazy, ktoré predlozili Komisii, ktoré by posilnili túto jej schopnost. 227 Z toho vyplýva, ze vzhladom na volnú úvahu priznanú Komisii na základe judikatúry citovanej v bode 221 vyssie, jej nemozno vytýkat, ze protiprávne odmietla priznat spolocnostiam Siemens Österreich a KEG znízenie im ulozenej pokuty. 228 Preto je potrebné túto výhradu zamietnut. B - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení základných formálnych nálezitostí a konkrétne práva zalobkýn na výsluch svedka svedciaceho v ich neprospech vyplývajúceho z clánku 6 ods. 3 písm. d) EDLP a práva na spravodlivý proces Tvrdenia úcastníkov konania 229 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia porusila ich právo na výsluch svedka svedciaceho v ich neprospech, ktoré patrí medzi procesné záruky vyplývajúce z clánku 6 ods. 3 písm. d) EDLP a z práva na spravodlivý proces. Na úcely zistenia, ze podnik VA Tech sa opätovne zacal zúcastnovat na porusení prostredníctvom VAS od 1. apríla 2002, Komisia totiz vychádzala z vyhlásení pána M., hlavného svedka spolocnosti ABB, pricom nerespektovala ich právo este predtým vypocut alebo nechat vypocut svedka svedciaceho v ich neprospech. Táto procesná záruka je o to významnejsia, ze dotknutý svedok má v prejednávanej veci subjektívny záujem na tom, aby boli zalobkyne prísne sankcionované, ze samotný konkurencný podnik, ktorý zastupuje, je oslobodený od zaplatenia pokuty na základe uplatnenia oznámenia o spolupráci a ze clánok 19 nariadenia c. 1/2003 ho v kazdom prípade nenúti povedat pravdu. 230 Zalobkyne zdôraznujú, ze tieto zásady sa uplatnujú na konania pred Komisiou v oblasti kartelov, aj ked toto konanie nie je trestným konaním pred súdnym orgánom, kedze sa uznáva, ze pokuty v zmysle clánku 23 nariadenia c. 1/2003 majú v sirsom zmysle právnu povahu trestu. V ziadnom prípade vsak túto nezákonnost nemozno napravit vypocutím uvedeného svedka na Vseobecnom súde. 231 Komisia namieta proti tvrdeniam zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 232 Podla ustálenej judikatúry tvoria základné práva neoddelitelnú súcast vseobecných právnych zásad, ktorých dodrziavanie zabezpecujú súdy Spolocenstva (stanovisko Súdneho dvora 2/94 z 28. marca 1996, Zb. s. I-1759, bod 33, a rozsudok Súdneho dvora z 29. mája 1997, Kremzow, C-299/95, Zb. s. I-2629, bod 14). Na tieto úcely sa Súdny dvor a Vseobecný súd inspirujú ústavnými tradíciami spolocnými pre clenské státy, ako aj usmerneniami, ktoré vyplývajú z medzinárodných nástrojov ochrany ludských práv, na ktorých tvorbe clenské státy spolupracovali alebo ku ktorým pristúpili. Zvlástny význam prinálezí v tejto súvislosti EDLP (rozsudky Súdneho dvora z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, bod 18, a Kremzow, uz citovaný, bod 14). Okrem toho podla clánku 6 ods. 2 EÚ Únia respektuje základné ludské práva, ktoré zarucuje EDLP a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií clenských státov ako základných princípov práva Spolocenstva. 233 Preto je potrebné v duchu týchto skutocností preskúmat, ci Komisia porusila takú základnú zásadu právneho poriadku Spolocenstva, akou je respektovanie práv na obranu (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 7) tým, ze zalobkyniam neponúkla moznost priamo vypocut svedka pána M. 234 V tomto ohlade je potrebné uviest, ze podla ustálenej judikatúry si táto zásada vyzaduje, aby sa podnikom a zdruzeniam podnikov dotknutým vysetrovaním Komisie v oblasti hospodárskej sútaze uz v stádiu správneho konania umoznilo úcinne uviest ich stanovisko k skutocnosti a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 49 a tam citovanú judikatúru). Uvedená zásada vsak naopak nevyzaduje, aby sa týmto podnikom poskytla v rámci správneho konania moznost vlastného vypocutia svedkov vypocutých Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 200). 235 Preto je potrebné zamietnut druhý zalobný dôvod predlozený zalobkynami. II - O návrhoch na zmenu 236 Ako vyplýva z bodov 65 az 72 vyssie, clánok 1 napadnutého rozhodnutia sa musí zrusit v casti, v ktorej konstatuje, ze zalobkyne sa zúcastnili na porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP v období od 1. apríla do 30. júna 2002. Pre vsetky zalobkyne z toho vyplýva znízenie dlzky porusenia o tri mesiace oproti dlzke porusenia konstatovanej v napadnutom rozhodnutí. 237 Navyse, ako vyplýva z bodov 137 az 167 vyssie, clánok 2 napadnutého rozhodnutia sa musí zrusit, pokial ide o výpocet sumy pokuty, ktorá sa má ulozit spolocnostiam SEHV a Magrini, a tiez pokial ide o stanovenie súm, ktoré majú solidárne zaplatit zalobkyne. 238 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze kedze preskúmanie zalobných dôvodov predlozených urcitým podnikom proti zákonnosti rozhodnutia Komisie, ktorým sa mu ukladá pokuta za porusenia predpisov Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, je namieste, aby Vseobecný súd preskúmal, ci musí pri uplatnení svojej neobmedzenej právomoci zmenit napadnuté rozhodnutie (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, Zb. p II-3627, bod 443). 239 Zalobkyne navrhli, aby Vseobecný súd znízil pokutu, ktorá im bola ulozená, na sumu neprevysujúcu 1 980 000 eur v prípade spolocností Siemens Österreich a KEG, 1 100 000 eur v prípade spolocností Reyrolle a Magrini a 2 750 000 v prípade spolocnosti SEHV. A - O pokutách ulozených spolocnostiam SEHV a Magrini 240 Vseobecný súd sa domnieva, ze je potrebné zmenit napadnuté rozhodnutie v casti týkajúcej sa výpoctu súm pokút ulozených spolocnostiam SEHV a Magrini a v casti týkajúcej sa stanovenia súm, ktoré majú zaplatit solidárne spolu s ostatnými spolocnostami, s ktorými tvorili podnik v zmysle práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze pocas trvania ich úcasti na karteli. 241 Tak Komisia, ako aj zalobkyne vo svojich písomných vyhláseniach a/alebo na pojednávaní tvrdili, ze v prejednávanej veci existovalo viacero mozností pre výpocet súm pokút. V tomto ohlade je potrebné zohladnit rôzne skutocnosti. V prvom rade zodpovednost, ktorú nesie spolocnost z dôvodu svojej úcasti na porusení, by sa mala v zásade prejavit v podobe jedinej pokuty vypocítanej vzhladom na vsetky obdobia, pocas ktorých sa zúcastnila na porusení. V druhom rade by sa pokuty rôznych spolocností, ktoré boli súcastou toho istého podniku pocas trvania porusenia, mali vypocítavat v závislosti od hospodárskej sily tohto podniku v poslednom úplnom roku úcasti na porusení, aby sa zarucil dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty. V tretom rade vsak za predpokladu, ze tak ako v prejednávanej veci urcité podniky boli postupne súcastou dvoch rôznych podnikov, ktorým boli navyse ulozené rôzne východiskové sumy pre ich pokuty, je potrebné ulozit týmto spolocnostiam pokutu zlozenú z dvoch rôznych súm za kazdé obdobie, pocas ktorého boli súcastou týchto dvoch podnikov, aby sa umoznilo stanovit vhodným spôsobom sumy, ktoré majú solidárne zaplatit spolocnosti, ktorým mozno pripísat porusenie. 242 Preto je potrebné stanovit pre SEHV a Magrini pokutu zlozenú z dvoch samostatných súm pre kazdé z období porusenia, pocas ktorých boli ovládané bud spolocnostou Schneider Electric, alebo spolocnostou VA Technologie. 243 Pokial ide o obdobie od 1. júla 2002 do 11. mája 2004, pocas ktorého boli SEHV a Magrini ovládané spolocnostou VA Technologie, Komisia v napadnutom rozhodnutí stanovila pre pokutu podniku VA Tech východiskovú sumu 9 000 000 eur. Ako vyplýva z bodov 122 az 136 a 203 vyssie, tvrdenia zalobkýn neumoznujú spochybnit túto sumu. 244 Z odôvodnenia c 492 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze z dôvodu dlzky trvania porusenia Komisia v súlade s usmerneniami zvýsila východiskovú sumu pokuty o 10 % za kazdý celý rok porusenia a o 5 % za kazdé dalsie obdobie trvajúce sest mesiacov a viac, ale menej ako jeden rok. Východisková suma 9 000 000 eur stanovená pre pokutu podniku VA Tech sa teda musí zvýsit o 15 %, aby sa zohladnila dlzka trvania jeden rok a sest mesiacov týkajúca sa obdobia od 1. júla 2002 do 11. mája 2004, co vedie k základnej sume pokuty 10 350 000 eur (9 000 000 + 1 350 000) pre pokutu podniku VA Tech, ktorá vzhladom na neexistenciu polahcujúcich a pritazujúcich okolností zodpovedá sume pokuty. 245 Túto pokutu musia solidárne zaplatit spolocnosti Reyrolle, Siemens Österreich a KEG, SEHV a Magrini, ktoré pocas uvedeného obdobia tvorili podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. V súlade s úvahami uvedenými v bodoch 158 a 159 vyssie kazdý zo spoludlzníkov v ich vzájomnom vztahu znása pätinu zo sumy 10 350 000 eur. 246 Pokial ide o pokutu za obdobie od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000, pocas ktorého boli SEHV a Magrini súcastou skupiny Schneider, Komisia stanovila v napadnutom rozhodnutí pre podnik Schneider východiskovú sumu pokuty 3 600 000 eur. Ako sa konstatovalo v bodoch 176 az 179 vyssie, tvrdenia spolocností SEHV a Magrini neumoznujú spochybnit túto sumu. V súlade s usmerneniami sa táto východisková suma pokuty musí zvýsit o 125 %, aby sa zohladnila dlzka trvania uvedeného obdobia dvanást rokov a sedem mesiacov, co vedie k základnej sume pokuty 8 100 000 eur (3 600 000 + 4 500 000) pre podnik Schneider, ktorá vzhladom na neexistenciu polahcujúcich a pritazujúcich okolností zodpovedá sume pokuty. 247 Túto pokutu musia solidárne zaplatit Schneider Electric, SEHV a Magrini, ktoré tvorili pocas uvedeného obdobia podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. V súlade so zásadou uvedenou v bode 158 vyssie kazdý zo solidárnych spoludlzníkov v ich vzájomnom vztahu znása tretinu zo sumy 8 100 000 eur. 248 V tomto ohlade je potrebné v prvom rade spresnit, ze celková suma pokuty ulozenej spolocnosti Schneider Electric ostáva nezmenená v pomere k pokute stanovenej v napadnutom rozhodnutí. Navyse rozdelenie súm tejto pokuty, ktoré sa majú zaplatit solidárne, je pre Schneider Electric výhodnejsie nez rozdelenie stanovené v napadnutom rozhodnutí. Za týchto okolností skutocnost, ze spolocnost Schneider Electric nebola vypocutá, nie je prekázkou zmeny napadnutého rozhodnutia spôsobom uvedeným v predchádzajúcom bode. 249 V druhom rade Vseobecný súd nepovazuje za vhodné priklonit sa k úvahe ponúknutej Komisiou na úcely odôvodnenia jej výberu v napadnutom rozhodnutí, aby SEHV a Magrini znásali len cast pokuty podniku Schneider zodpovedajúcu zvýseniu na základe dlzky trvania porusenia. 250 Odsúdenie spolocnosti Schneider Electric na zaplatenie sumy, na zaplatenie ktorej neboli zaviazané spolocnosti SEHV a Magrini, si vyzaduje, aby jej Komisia adresovala dalsiu výhradu, ktorá bud ide nad rámec úcasti jej (bývalých) dcérskych spolocností SEHV a Magrini na karteli, alebo sa týka dlhsieho obdobia úcasti na karteli. 251 V napadnutom rozhodnutí vsak nemozno hovorit o takejto dalsej výhrade. Komisia síce v bode 29 dupliky vo veci T-124/07 uviedla, ze je "v zásade legitímne ulozit [spolocnosti] Schneider [Electric] individuálnu pokutu za jej individuálne správanie". Ani v napadnutom rozhodnutí, ani vo svojich písomných vyjadreniach pred Vseobecným súdom vsak neuviedla, v com spocíva toto individuálne správanie spolocnosti Schneider Electric a v akom rozsahu je toto správanie odlisné od správania, za ktoré bola voci nej vyvodená zodpovednost za úcast jej (bývalých) dcérskych spolocností na karteli. Navyse Komisia samotná vo svojej odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu uviedla, ze tento pojem "individuálneho správania" nemozno chápat v tom zmysle, ze by spolocnosti Schneider Electric vytýkala správania, ktoré by sli nad rámec skutocností vytýkaných spolocnostiam SEHV a Magrini. Nakoniec Komisia v odôvodnení c. 423 napadnutého rozhodnutia bez akejkolvek výhrady uviedla, ze zamýsla uznat Schneider Electric, SEHV a Magrini za solidárne zodpovedné za porusenie v období od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000. 252 Z toho vyplýva, ze Schneider Electric ako materská spolocnost na jednej strane a SEHV a Magrini ako dcérske spolocnosti na strane druhej, ktoré spolu tvorili podnik Schneider, musia byt v zásade uznané za zodpovedné za zaplatenie rovnakej sumy, a to výlucne s výhradou existencie pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností, ktoré by sa týkali len jednej z týchto spolocností, nie vsak ostatných. Je nesporné, ze takéto okolnosti v prejednávanej veci neexistujú, ani pokial ide o Schneider Electric, ani pokial ide o SEHV a Magrini. 253 Vo svojej odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu Komisia tiez uviedla, ze obmedzila solidárnu zodpovednost Schneider Electric a jej bývalých dcérskych spolocností na cast sumy pokuty zodpovedajúcej zvýseniu na základe dlzky trvania porusenia s cielom zabránit, aby SEHV a Magrini vzhladom na to, ze ich obrat bol zohladnený na úcely výpoctu východiskovej sumy tak pre podnik VA Tech, ako aj pre podnik Schneider, nemuseli platit dvakrát východiskovú sumu pokuty. Suma pokuty ulozenej spolocnostiam SEHV a Magrini, konkrétne 22 050 000 eur, totiz uz zahrna východiskovú sumu 9 000 000 eur, ktorá okrem iného zohladnuje ich obrat. Bolo by preto nespravodlivé, keby sa im ulozilo zaplatit solidárne navyse východiskovú sumu pokuty podniku Schneider, konkrétne 3 600 000 eur, zalozenú na tom istom obrate. 254 Vseobecný súd sa domnieva, ze vzhladom na to, ze clánok 2 napadnutého rozhodnutia sa zrusuje v casti týkajúcej sa výpoctu sumy pokút, ktoré sa majú ulozit spolocnostiam SEHV a Magrini, nie je potrebné skúmat relevantnost odôvodnenia predlozeného Komisiou. Toto odôvodnenie sa totiz týka pokút ulozených v napadnutom rozhodnutí, pre ktoré bol charakteristický prístup, podla ktorého sa sumy pokuty spolocnosti SEHV a pokuty spolocnosti Magrini mali vypocítavat na základe jednotnej východiskovej sumy pre celú dlzku trvania ich úcasti na karteli bez zohladnenia skutocnosti, ze tieto dve spolocnosti boli postupne súcastou dvoch rôznych podnikov. Po zmene Vseobecným súdom pokuta spolocnostiam SEHV a Magrini vyplýva zo samostatného výpoctu pre kazdé z období, pocas ktorých patrili podniku Schneider a podniku VA Tech. Za týchto okolností nie sú východiskové sumy pokút za to isté obdobie ulozené dvakrát. 255 Navyse východisková suma pokutu je len jednou z velicín v algoritme uplatnovanom pre stanovenie základnej sumy tejto pokuty uplatnujúcej sa na urcitý podnik, sama osebe vsak nie je oddelitelná od pokuty. Naopak základná suma pokuty sa musí povazovat za nedelitelnú sumu vo vztahu ku kolektívnej zodpovednosti, ktorú nesú rôzne zlozky dotknutého podniku, takze s východiskovou sumou tejto pokuty sa vzhladom na solidárnu zodpovednost nemôze zaobchádzat inak nez so zvýsením pokuty na základe dlzky trvania porusenia, a to na rozdiel od násobitelov uplatnených na úcely zohladnenia pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností, pricom tieto násobitele majú vplyv len na pokuty spolocností, vo vztahu ku ktorým existujú takéto okolnosti alebo ktorým mozno takéto okolnosti pripísat (pozri bod 251 vyssie). 256 Preto sú SEHV, Magrini a Schneider Electric povinné zaplatit solidárne pokutu 8 100 000 eur, ktorá im je ulozená z dôvodu ich úcasti na karteli pocas obdobia do 13. marca 2001, pocas ktorého boli súcastou toho istého podniku. 257 Spolocnostiam SEHV a Magrini sa teda ukladá celková pokuta 18 450 000 eur. B - O pokutách ulozených spolocnostiam Reyrolle, Siemens Österreich a KEG 258 Vseobecný súd sa domnieva, ze je potrebné zmenit napadnuté rozhodnutie, pokial ide o výpocet súm pokút ulozených spolocnostiam Siemens Österreich, KEG a Reyrolle a pokial ide o sumy, ktoré majú solidárne zaplatit tieto spolocnosti a dalsie spolocnosti, s ktorými tvorili podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze Spolocenstva pocas trvania ich úcasti na karteli. 259 Ako vyplýva z odôvodnení c. 506 a 507 napadnutého rozhodnutia, Komisia jednak uznala Reyrolle za zodpovednú za porusenie trvajúce strnást rokov a devät mesiacov a jednak Siemens Österreich a KEG za zodpovedné za porusenie trvajúce styri roky a styri mesiace. 260 Z tohto dôvodu sa clánok 1 napadnutého rozhodnutia, ako vyplýva z bodu 72 vyssie, musí zrusit v tom rozsahu, v akom v nom Komisia konstatovala, ze zalobkyne sa dopustili porusenia v období od 1. apríla a 30. júna 2002, a zároven sa dlzka trvania porusenia, ktoré sa im vytýka, musí znízit o tri mesiace, co ju znizuje na strnást rokov a sest mesiacov v prípade spolocnosti Reyrolle a na styri roky a jeden mesiac v prípade spolocností Siemens Österreich a KEG. 261 Usmernenia stanovujú zvýsenie pokuty o 10 % za kazdý celý rok porusenia a o 5 % za kazdé dalsie obdobie trvajúce sest a viac mesiacov, ale menej nez jeden rok. Preto znízenie dlzky trvania porusenia o tri mesiace pre Reyrolle, Siemens Österreich a KEG nevedie k znízeniu na ne uplatneného zvýsenia pokuty na základe dlzky trvania porusenia. Zvýsenie totiz ostane na úrovni 145 % v prípade spolocnosti Reyrolle a 40 % v prípade spolocností Siemens Österreich a KEG. Z toho vyplýva, ze základné sumy ich pokút, ktoré pri neexistencii pritazujúcich a polahcujúcich okolností zodpovedajú sumám ich pokút, ostávajú nezmenené v sumách 22 050 000 eur a 12 600 000 eur. 262 V súlade so zisteniami uskutocnenými Komisiou v odôvodnení c. 468 napadnutého rozhodnutia a vzhladom jednak na skrátenie trvania porusenia o tri mesiace pre vsetky zalobkyne a jednak na výpocet sumy pokuty spolocnostiam SEHV a Magrini uvedený v bode 243 vyssie musia z pokuty vo výske 22 050 000 eur ulozenej spolocnosti Reyrolle prvú sumu 10 350 000 eur zaplatit solidárne Siemens Österreich, KEG, SEHV a Magrini. Ako bolo uvedené v bode 244 vyssie, kazdý zo spoludlzníkov v ich vzájomnom vztahu musí znásat jednu pätinu sumy 10 350 000 eur. 263 Navyse z pokuty vo výske 22 050 000 eur ulozenej spolocnosti Reyrolle musia druhú sumu 2 250 000 eur solidárne zaplatit Siemens Österreich a KEG. V súlade s úvahami uvedenými v bodoch 158 a 159 vyssie kazdý zo spoludlzníkov v ich vzájomnom vztahu musí znásat jednu tretinu tejto sumy. 264 Nakoniec z celkovej pokuty vo výske 22 050 000 eur ulozenej spolocnosti Reyrolle musí Reyrolle samotná znásat sumu 9 450 000 eur. 265 V zostávajúcej casti je potrebné návrhy na zmenu napadnutého rozhodnutia zamietnut. O trovách 266 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 267 Kedze sa vo veci T-122/07 ciastocne vyhovelo zalobe, bude spravodlivým posúdením okolností prípadu rozhodnutie, ze Komisia znása desatinu vlastných trov konania a je povinná nahradit desatinu trov konania spolocností Siemens Österreich a KEG. Siemens Österreich a KEG znásajú devät desatín svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit devät desatín trov konania Komisie. 268 Kedze sa vo veci T-123/07 ciastocne vyhovelo zalobe, bude spravodlivým posúdením okolností prípadu rozhodnutie, ze Komisia znása desatinu vlastných trov konania a je povinná nahradit desatinu trov konania spolocnosti Reyrolle. Reyrolle znása devät desatín svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit devät desatín trov konania Komisie. 269 Kedze sa vo veci T-124/07 ciastocne vyhovelo zalobe, bude spravodlivým posúdením okolností prípadu rozhodnutie, ze Komisia znása pätinu vlastných trov konania a je povinná nahradit pätinu trov konania spolocností SEHV a Magrini. SEHV a Magrini znásajú styri pätiny svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit styri pätiny trov konania Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 písm. m), p), q), r) a t) rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 o zacatí konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) sa zrusuje v casti, v ktorej v nom Komisia konstatovala, ze Siemens AG Österreich, VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG, Siemens Transmission & Distribution Ltd, Siemens Transmission & Distribution SA a Nuova Magrini Galileo SpA sa dopustili porusenia v období od 1. apríla do 30. júna 2002. 2. Clánok 2 písm. j), k) a l) rozhodnutia K(2006) 6762 v konecnom znení sa zrusuje. 3. Za porusenia konstatované v clánku 1 písm. m), p), q), r) a t) rozhodnutia K(2006) 6762 v konecnom znení sa ukladajú tieto pokuty: - Siemens Transmission & Distribution SA a Nuova Magrini Galileo solidárne so spolocnostou Schneider Electric SA: 8 100 000 eur, - Siemens Transmission & Distribution Ltd solidárne so spolocnostami Siemens AG Österreich, VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG, Siemens Transmission & Distribution SA a Nuova Magrini Galileo: 10 350 000 eur, - Siemens Transmission & Distribution Ltd, solidárne so spolocnostami Siemens AG Österreich a VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG: 2 250 000 eur, - Siemens Transmission & Distribution Ltd: 9 450 000 eur. 4. V zostávajúcej casti sa zaloby zamietajú. 5. Vo veci T-122/07 Európska komisia znása desatinu vlastných trov konania a je povinná nahradit desatinu trov konania spolocností Siemens AG Österreich a VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG. Siemens AG Österreich a VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG znásajú devät desatín svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit devät desatín trov konania Komisie. 6. Vo veci T-123/07 Európska komisia znása desatinu vlastných trov konania a je povinná nahradit desatinu trov konania spolocnosti Siemens Transmission & Distribution Ltd. Siemens Transmission & Distribution Ltd znása devät desatín svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit devät desatín trov konania Komisie. 7. Vo veci T-124/07 Európska komisia znása pätinu vlastných trov konania a je povinná nahradit pätinu trov konania spolocností Siemens Transmission & Distribution SA a Nuova Magrini Galileo. Siemens Transmission & Distribution SA a Nuova Magrini Galileo znásajú styri pätiny svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit styri pätiny trov konania Komisie. Pelikánová Jürimäe Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. marca 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu I - Zalobkyne a skupina VA Tech II - RIP a konanie pred podaním zaloby III - Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O návrhoch na zrusenie A - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES, clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP a niektorých ustanovení nariadenia c. 1/2003 1. O casti zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii dôkazov o uvádzanom porusení a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 2. O casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení dlzky trvania údajného porusenia a) O dátume, ked zalobkyne prerusili svoju úcast na porusení Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom b) O dátume, ked sa podnik VA Tech opätovne zacal zúcastnovat na porusení Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom c) O dátume skoncenia porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 3. O casti zalobného dôvodu zalozenej na premlcaní údajného porusenia za obdobie predchádzajúce 16. júlu 1998 a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 4. O casti zalobného dôvodu zalozenej na neprimeranej výske ulozených pokút a) O prvých styroch výhradách zalozených v podstate na tom, ze Komisia nesprávne uplatnila pojem podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze Spolocenstva Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O zásade individuality trestov a sankcií - O rôznych spolocnostiach, ktorým mozno pripísat správanie podnikov zúcastnujúcich sa na karteli a uplatnit na ne predpisy z oblasti solidárneho platenia pokút - O absencii zohladnenia osobitných okolností vlastných spolocnostiam Reyrolle, SEHV a Magrini pri uplatnení východiskovej sumy pokuty podniku VA Tech na tieto spolocnosti - O zvýsení pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia - O hornej hranici 10 % obratu b) O piatej výhrade zalozenej na skutocnosti, ze Komisia nesprávne uznala za zodpovednú nielen materskú spolocnost Reyrolle, ale aj Reyrolle samotnú Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom c) O siestej výhrade zalozenej na porusení zásady ne bis in idem Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom d) O siedmej výhrade zalozenej na neexistencii znízenia pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O polahcujúcich okolnostiach - O uplatnení oznámenia o spolupráci B - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení základných formálnych nálezitostí a konkrétne práva zalobkýn na výsluch svedka svedciaceho v ich neprospech vyplývajúceho z clánku 6 ods. 3 písm. d) EDLP a práva na spravodlivý proces Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom II - O návrhoch na zmenu A - O pokutách ulozených spolocnostiam SEHV a Magrini B - O pokutách ulozených spolocnostiam Reyrolle, Siemens Österreich a KEG O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXGY6JpI/L95573-5929TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXGY6JpI/L95573-5929TMP.html#Footref*