Veci T-117/07 a T-121/07 Areva a i. proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Právo na obhajobu - Povinnost odôvodnenia - Pripísatelnost protiprávneho správania - Dlzka trvania porusenia - Pokuty - Solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty - Pritazujúce okolnosti - Úloha vodcu - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Podnik - Pojem - Hospodárska jednotka (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Právnická osoba zodpovedná za prevádzkovanie podniku v case porusovania - Výnimky (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost - Pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti vzhladom na právne a hospodárske väzby, ktoré ich spájajú (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Dôvod zalozený na neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia - Dôvod zalozený na nesprávnosti odôvodnenia - Rozlisovanie (Clánok 253 ES) 5. Právo Spolocenstva - Vseobecné zásady práva - Zákaz retroaktivity trestných ustanovení - Oblast pôsobnosti - Hospodárska sútaz (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 4, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 5) 6. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o dlzke trvania porusenia (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 3) 7. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Premlcacia lehota v stíhaní - Zaciatok plynutia (Clánok 81 ES; Dohoda o EHP, clánok 53; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 25) 8. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah (Clánok 253 ES) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Solidárna zodpovednost za zaplatenie - Podmienky (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Solidárna zodpovednost za zaplatenie - Rozsah (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Solidárna zodpovednost za zaplatenie - Moznost kazdého z dlzníkov podat zalobu o neplatnost proti takému rozhodnutiu (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53) 12. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Zásada individualizácie trestov - Rozsah (Clánok 81 ods. 1 ES) 13. Právo Spolocenstva - Zásady - Právo na úcinnú súdnu ochranu - Zakotvenie v Európskom dohovore o ludských právach a potvrdenie Chartou základných práv Európskej únie (Charta základných práv Európskej únie, clánok 47) 14. Hospodárska sútaz - Zásady - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Úcinné súdne preskúmanie rozhodnutí Komisie - Nezávislý a nestranný súd - Neobmedzená právomoc (Clánky 81 ES, 229 ES a 230 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 17, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 31) 15. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Charakter verejného poriadku (Clánok 81 ES; Dohoda o EHP, clánok 53) 16. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie a ukladá pokuta - Povinnost dodrziavat zásadu zverených právomocí (Clánky 5 ES a 81 ES; Dohoda o EHP, clánok 53; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 7 ods. 1 a clánok 23 ods. 2) 17. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Oznámenie o výhradách - Docasná povaha - Upustenie od výhrad, ktoré sa ukázali byt nedôvodné, voci urcitým spolocnostiam, vedúce k zhorseniu postavenia spolocnosti, ktorej zostalo napadnuté rozhodnutie urcené - Prípustnost so zretelom na výkon práva tejto spolocnosti byt vypocutý (Nariadenie Rady c. 17, clánok 19 ods. 1, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27 ods. 1) 18. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti - Úloha vodcu alebo podnecovatela porusenia - Pojem (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, body 2 a 3) 19. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti - Úloha vodcu porusenia - Úloha, ktorú postupne zastávajú rôzne podniky a spolocnosti, ktoré ich riadia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2) 20. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie - Neobmedzená právomoc (Clánok 229 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 17, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 31) 21. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Zohladnenie celosvetového obratu dosiahnutého pocas posledného celého roku porusovania a zodpovedajúceho výrobkom a sluzbám, ktoré sú jeho predmetom (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 1. Pod pojmom "podnik" treba v práve hospodárskej sútaze rozumiet hospodársku jednotku z hladiska predmetu predmetného porusenia. Clánok 81 ods. 1 ES tým, ze podnikom zakazuje najmä uzavriet dohody, alebo sa zúcastnit na zosúladených postupoch, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu, je urcený hospodárskym jednotkám, z ktorých kazdá pozostáva z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré dlhodobo sledujú konkrétny hospodársky ciel a môzu prispiet k spáchaniu porusenia uvedeného v týchto ustanoveniach. (pozri bod 63) 2. V súlade so zásadou osobnej zodpovednosti, podla ktorej môze byt akákolvek osoba povazovaná za zodpovednú len za svoje vlastné konanie, v oblasti hospodárskej sútaze v zásade prislúcha osobe, ktorá riadila podnik v okamihu, ked sa zúcastnil na porusení, zodpovednost za toto porusenie, aj ked v case prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie za uvedený podnik zodpovedala alebo ho riadila iná osoba. Judikatúra za urcitých výnimocných okolností pripústa, ze je mozné sa odchýlit od zásady osobnej zodpovednosti na základe kritéria hospodárskej kontinuity, podla ktorého porusenie pravidiel hospodárskej sútaze mozno pripísat hospodárskemu nástupcovi právnickej osoby, ktorá sa tohto porusenia dopustila aj vtedy, ak táto právnická osoba neprestala ku dnu prijatia rozhodnutia konstatujúceho uvedené porusenie existovat, aby nebol ohrozený potrebný úcinok týchto pravidiel najmä v dôsledku zmien právnej formy dotknutých spolocností. Komisia je oprávnená neuplatnit kritérium tzv. "hospodárskej kontinuity" a uznat materskú spolocnost, ktorá priamo riadila podnik pred jeho prevedením do dcérskych spolocností vo výlucnom alebo takmer výlucnom vlastníctve, az do dna kedy boli uvedené dcérske spolocnosti a podnik prevedené do inej skupiny, za osobne zodpovednú za úcast tohto podniku na porusení. (pozri body 65, 66, 72, 78) 3. V oblasti hospodárskej sútaze Komisii v zásade prinálezí, aby preukázala, ze materská spolocnost skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, a to na základe súhrnu skutkových okolností, medzi ktoré patrí najmä prípadná riadiaca právomoc materskej spolocnosti vo vztahu k jej dcérskej spolocnosti. Komisia sa vsak môze dôvodne domnievat, ze dcérska spolocnost, ktorej základné imanie je v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti, v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva jej materská spolocnost, a ze táto domnienka zodpovednosti predpokladá, ze Komisia nie je povinná preverit, ci materská spolocnost naozaj vykonávala túto riadiacu právomoc nad svojou dcérskou spolocnostou. Pokial Komisia v oznámení o výhradách uvedie svoj zámer uznat materskú spolocnost za osobne zodpovednú na porusenie pripísatelné jej dcérskej spolocnosti s odvolaním sa na domnienku zodpovednosti vyplývajúcu z vlastníctva celého základného imania dcérskej spolocnosti jej materskou spolocnostou, je na materskej spolocnosti, ktorá má v úmysle spochybnit svoju zodpovednost, aby pocas správneho konania alebo neskôr pred súdom Únie predlozila dostatocné dôkazy na vyvrátenie tejto domnienky tým, ze preukáze, ze aj napriek tomu, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost, táto dcérska spolocnost si skutocne samostatne urcovala svoje konanie na trhu. V rozhodnutí konstatujúcom porusenie musí byt Komisia schopná zohladnit odpovede dotknutých podnikov na oznámenie o výhradách. V tejto súvislosti musí mat moznost nielen prijat alebo odmietnut tvrdenia dotknutých podnikov, ale tiez pristúpit k svojej vlastnej analýze skutocností uvedených podnikmi, bud aby upustila od výhrad, ktoré sa ukázu nedôvodné, alebo aby skutkovo, ako aj právne upravila alebo doplnila svoju argumentáciu na podporu výhrad, na ktorých trvá. Je to tak v prípade, ze rozhodnutie Komisie sa opiera nielen o domnienku zodpovednosti vyplývajúcu z vlastníctva celého základného imania dcérskej spolocnosti jej materskou spolocnostou, ale aj o skutkové okolnosti predlozené pocas správneho konania a preukazujúce, ze: - v rámci skupiny mala prevádzková organizácia prednost pred právnou struktúrou a cinnosti súvisiace s projektmi na najvyssej úrovni boli riadené materskou spolocnostou a jej predchodkynami, - sest clenov správnej rady dcérskych spolocností bolo súbezne alebo postupne clenmi správnej rady "zastresujúcich spolocností" skupiny pred ich prevodom na inú skupinu, - vymenovanie nového clena správnej rady svojich dcérskych spolocností pôsobiacich v dotknutom odvetví materskou spolocnostou podporovalo záver, podla ktorého materská spolocnost vykonávala rozhodujúci vplyv na dcérske spolocnosti, a - pokial ide o restrukturalizacné operácie v rámci skupiny, zmena obchodného mena dcérskych spolocností skupiny pôsobiacich v dotknutom odvetví, ku ktorej doslo hned po prevode v rámci skupiny, potvrdila ich zaclenenie do skupiny. Komisia je takisto oprávnená usúdit, ze poverenie funkciami obchodnej povahy nemohlo materskú spolocnost zbavit jej zodpovednosti, pokial ona samotná pripustila, ze v case porusenia musela schvalovat kazdý návrh ponuky na projekty prekracujúci urcitú hranicu alebo obsahujúci urcité vysoké riziko pre skupinu. (pozri body 86, 87, 91, 97, 116, 144) 4. Pokial ide o povinnost odôvodnenia, ktorá prislúcha Komisii, najmä ak prijíma rozhodnutie konstatujúce porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, treba rozlisovat medzi výhradou zalozenou na neexistencii alebo nedostatocnosti odôvodnenia a výhradou zalozenou na nesprávnosti dôvodov rozhodnutia, z dôvodu chýb v skutkovom stave alebo v právnom posúdení. Posledný uvedený aspekt patrí do vecného preskúmania zákonnosti rozhodnutia a nie do preskúmania porusenia podstatných formálnych nálezitostí, a teda nemôze predstavovat porusenie clánku 253 ES. (pozri bod 88) 5. Zásada zákazu retroaktivity trestných ustanovení je spolocnou zásadou pre vsetky právne poriadky clenských státov, ktorá je tiez zakotvená v clánku 7 Európskeho dohovoru o ludských právach, a tvorí neoddelitelnú cast vseobecných zásad práva, ktorých dodrziavanie súd Únie zabezpecuje. Aj ked z clánku 15 ods. 4 nariadenia c. 17 a z clánku 23 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze rozhodnutia Komisie ukladajúce pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze nemajú trestnú povahu, nic to nemení na tom, ze Komisia je povinná dodrziavat vseobecné zásady práva Únie a najmä zásadu zákazu retroaktivity v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla práva hospodárskej sútaze. Toto dodrziavanie vyzaduje, aby pravidlá o pripísaní porusení práva hospodárskej sútaze fyzickým alebo právnickým osobám zodpovedali pravidlám, ktoré platili v case spáchania porusenia. Pokial mozno viacero osôb uznat za osobne zodpovedné za úcast jedného a toho istého podniku na porusení v zmysle práva hospodárskej sútaze, musia sa povazovat za solidárne zodpovedné za uvedené porusenie. Navyse za osobne a solidárne zodpovednú za úcast jediného a toho istého podniku na porusení mozno povazovat osobu, ktorá v okamihu spáchania porusenia bola priamo zodpovedná za uvedený podnik alebo ho priamo riadila, a osobu, ktorá z dôvodu, ze v okamihu spáchania porusenia úcinne vykonávala právomoc kontroly nad prvou spolocnostou a urcovala jej správanie na trhu, ten istý podnik nepriamo riadila. (pozri body 131 - 134) 6. Pokial ide o dlzku trvania porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, zásada právnej istoty stanovuje, ze v prípade neexistencie dôkazov, na základe ktorých je ho mozné priamo urcit, sa Komisia môze opriet prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma uvedenými dátumami. Pokial ide o dôkazné prostriedky, je bezné, ze cinnosti v rámci protisútazných postupov a dohôd, ako aj stretnutia, sa uskutocnujú tajne, najcastejsie v tretom státe, a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Aj ked Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, tieto písomnosti obycajne budú len zlomkovité a nesúrodé do takej miery, ze je casto nutné vyvodit niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. V rámci porusenia trvajúceho niekolko rokov skutocnost, ze k prejavom kartelu dôjde v rozlicných obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými medzerami, nemá vplyv na existenciu takéhoto kartelu, pokial rôzne konania, ktoré sú súcastou tohto porusenia, sledujú ten istý ciel a patria do rámca jedného pokracujúceho porusenia. Z toho vyplýva, ze pokial dohody porusujúce pravidlá hospodárskej sútaze ako celok vyvolávali úcinky medzi dátumom nadobudnutia úcinnosti jednej z nich a koncom platnosti druhej z nich, Komisia mohla oprávnene povazovat tieto dohody za nepriamy dôkaz o tom, ze porusenie nepretrzite pokracovalo pocas celého dotknutého obdobia. V tejto súvislosti treba dôkazy o opakovaných prejavoch kartelu, ako aj súbor indícií zhromazdených Komisiou o tom, ze cinnosti, na ktorých sa dotknutý podnik zúcastnil v rámci kartelu, pokracovali pocas celého dotknutého obdobia, povazovat za dostatocný dôkaz o tom, ze kartel trval nepretrzite pocas obdobia uvedeného v rozhodnutí Komisie. (pozri body 164 - 166, 176, 177) 7. Podla clánku 25 nariadenia c. 1/2003 sa právomoc Komisie ulozit sankciu z dôvodu porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore premlcí po uplynutí piatich rokov. Premlcanie zacína plynút odo dna zaciatku porusovania. V prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusovania vsak zacína cas plynút odo dna ukoncenia porusovania. (pozri bod 188) 8. Komisii nemozno vytýkat, ze osobitne neodôvodnila rozhodnutie o ulození pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze dvom spolocnostiam, ktorú mali zaplatit solidárne, a to vzhladom na skutocnost, ze tieto spolocnosti uz v den prijatia tohto rozhodnutia netvorili hospodársku jednotku, kedze táto okolnost podla nej nebránila ulozeniu pokuty, ktorá sa má zaplatit solidárne. Komisia totiz nie je povinná zahrnút do svojho rozhodnutia presné odôvodnenie urcitého poctu aspektov, ktoré sa jej zdajú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo pre posúdenie jasne druhoradé. (pozri bod 200) 9. Solidárna zodpovednost za zaplatenie pokút ulozených z dôvodu porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) je právny úcinok, ktorý automaticky vyplýva z hmotnoprávnych ustanovení týchto clánkov. Solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty ulozenej viacerým osobám z dôvodu úcasti dotknutého podniku na porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP vyplýva z toho, ze kazdá z dotknutých osôb môze byt uznaná za osobne zodpovednú za úcast podniku na porusení. Jednotnost správania podniku na trhu odôvodnuje na úcely uplatnenia práva hospodárskej sútaze, aby spolocnosti, alebo vseobecnejsie právne subjekty, voci ktorým mozno zan vyvodzovat osobnú zodpovednost, zodpovedali solidárne. Solidárna zodpovednost za zaplatenie pokút ulozených z dôvodu porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP v rozsahu, v akom je jej cielom zarucit úcinné vymáhanie uvedených pokút, sa podiela na dosiahnutí odstrasujúceho úcinku, ktorý vo vseobecnosti právo hospodárskej sútaze sleduje, pricom sa respektuje zásada ne bis in idem, ktorá je základnou zásadou práva Únie, potvrdená tiez clánkom 4 Protokolu c. 7 Európskeho dohovoru o ludských právach, ktorá pri rovnakom porusení práva hospodárskej sútaze zakazuje sankcionovat viac nez jedenkrát to isté správanie podniku na trhu prostredníctvom právnych subjektov, voci ktorým zan mozno vyvodit osobnú zodpovednost. Skutocnost, ze osobná zodpovednost viacerých spolocností na základe úcasti toho istého podniku na porusení nie je rovnaká, nebráni tomu, aby im bola ulozená povinnost solidárne zaplatit pokutu, pokial solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty pokrýva len obdobie, pocas ktorého tieto spolocnosti tvorili hospodársku jednotku, cize tvorili jeden podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze. (pozri body 204 - 206) 10. Pokial zalobný dôvod zalozený na porusení zásady právnej istoty mozno vykladat ako námietku nezákonnosti smerujúcu proti pravidlám v oblasti solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze z dôvodu, ze tieto pravidlá sú zdrojom neistoty, pokial ide o zaplatenie pokuty, urcenie dlzníka platobnej povinnosti a o právnu situáciu solidárnych dlzníkov, uvedený zalobný dôvod vyzaduje vyjadrit sa k samotnej zákonnosti rezimu solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút v práve hospodárskej sútaze a overit, ci práva a povinnosti, ktoré z toho vyplývajú, môzu sankcionované spolocnosti s dostatocnou presnostou poznat. V tomto ohlade je pojem "solidárna zodpovednost za zaplatenie pokút" tak ako pojem "podnik" v zmysle hospodárskej sútaze, ktorého je automatickým úcinkom, autonómnym pojmom, ktorý je potrebné vykladat s odkazom na ciele a systém práva hospodárskej sútaze, na ktorých sa podiela, a prípadne s odkazom na vseobecné zásady, ktoré vyplývajú zo vsetkých vnútrostátnych právnych systémov. Pri neexistencii iných údajov v rozhodnutí, ktorým Komisia ulozila solidárne zaplatenie pokuty viacerým spolocnostiam z dôvodu porusujúceho správania podniku, vyvodzuje voci nim za uvedené správanie rovnakú zodpovednost. Navyse spolocnosti, ktorým je ulozená pokuta, ktorú majú zaplatit solidárne, sú povinné zaplatit jedinú pokutu, ktorej výska sa vypocíta s ohladom na obrat dotknutého podniku. Z toho vyplýva, ze kazdá spolocnost je povinná zaplatit Komisii celú sumu pokuty a ze zaplatenie pokuty jednou z nich oslobodzuje vsetky ostatné od povinnosti voci Komisii. Spolocnosti, ktorým je ulozená pokuta, ktorú majú zaplatit solidárne, pricom znásajú, pokial nie je v rozhodnutí ukladajúcom pokutu uvedené inak, rovnakú zodpovednost za spáchanie porusenia, musia v zásade prispiet rovnakým dielom k zaplateniu pokuty ulozenej z dôvodu tohto porusenia. V dôsledku toho, ak spolocnost, ktorá bola prípadne obvinená Komisiou, zaplatí celú sumu pokuty, môze na základe tohto rozhodnutia Komisie zalovat solidárnych dlzníkov o náhradu, kazdého vo výske svojho podielu. Ak aj teda rozhodnutie, v ktorom je viacerým spolocnostiam ulozené solidárne zaplatenie pokuty, neumoznuje a priori stanovit, ktorá z týchto spolocností bude skutocne vyzvaná na zaplatenie pokuty Komisii, nenecháva ziadne pochybnosti o podieloch sumy pokuty, ktorých zaplatenie im prislúcha, takze kazdá z nich môze prípadne podat proti svojim solidárnym dlzníkom zalobu na vrátenie súm, ktoré musela zaplatit nad rámec svojho podielu na pokute. (pozri body 213, 215) 11. Solidárna zodpovednost za zaplatenie pokút v práve hospodárskej sútaze nebráni právu kazdej zo sankcionovaných spolocností podat zalobu o neplatnost rozhodnutia, ktorým im Komisia ulozila povinnost zaplatit solidárne pokutu. (pozri bod 217) 12. Zásada individuality trestov a sankcií uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla práva hospodárskej sútaze, stanovuje, ze osoba môze byt sankcionovaná len za skutky, ktoré sa jej osobne vytýkajú. To je prípad dvoch spolocností, sankcionovaných z dôvodu úcasti podniku na porusení, za skutky, ktoré im boli individuálne vytýkané Komisiou z dôvodu zodpovednosti, ktorá im prislúcha ako subjektu, ktorý priamo alebo nepriamo riadi dotknutý podnik. (pozri body 219, 220) 13. Poziadavka úcinného súdneho preskúmania predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá vyplýva zo spolocných ústavných tradícií clenských státov, ktorá je tiez zakotvená v clánkoch 6 a 13 Európskeho dohovoru o ludských práv. Právo na úcinný prostriedok nápravy bolo navyse potvrdené v clánku 47 Charty základných práve Európskej únie. (pozri bod 224) 14. Poziadavka úcinného súdneho preskúmania sa uplatnuje najmä na kazdé rozhodnutie Komisie konstatujúce a stíhajúce porusenie práva hospodárskej sútaze. Podla clánku 17 nariadenia c. 17 a clánku 31 nariadenia c. 1/2003 má Vseobecný súd neobmedzenú právomoc preskúmat v zmysle clánku 229 ES rozhodnutia, v ktorých Komisia stanovila pokutu, pricom ulozenú pokutu môze zrusit, znízit alebo zvýsit. V rámci zaloby zalozenej na clánku 230 ES sa preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Komisie pripisujúceho fyzickým alebo právnickým osobám porusenie práva hospodárskej sútaze a z tohto dôvodu ukladajúce týmto osobám pokutu, musí povazovat za úcinné súdne preskúmanie tohto rozhodnutia. Intenzita preskúmania vykonávaného súdom Únie, a teda úcinná povaha zalôb podaných proti rozhodnutiam, v ktorých Komisia konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze a stanovuje pokutu, je dalej posilnená neobmedzenou právomocou, ktorá je v tejto oblasti priznaná Vseobecnému súdu. Okrem jednoduchého preskúmania, ktoré umoznuje len zamietnutie zaloby o neplatnost alebo zrusenie napadnutého aktu, neobmedzená právomoc, ktorú má súd Únie, ho oprávnuje k tomu, aby s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti zmenil napadnutý akt aj bez toho, aby ho zrusil, s cielom zmenit napríklad výsku ulozenej pokuty. (pozri body 225 - 227) 15. Clánok 81 ES a analogicky clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) predstavujú ustanovenia na ochranu verejného poriadku, ktoré sú nevyhnutné na plnenie úloh zverených Európskemu spolocenstvu a EHP, takze zodpovednost a sankciu, ktoré spolocnosti znásajú v prípade porusenia týchto ustanovení, nemozno ponechat na volnú úvahu týmto spolocnostiam. (pozri bod 229) 16. Podla clánku 5 ES Európske spolocenstvo koná v medziach právomocí zverených mu v Zmluve a cielov, ktoré sú v nej zakotvené. Disponuje teda iba zverenými právomocami. Pokial Komisia zacne konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore, má ako jediná právomoc podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 alebo clánku 7 ods. 1 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 konstatovat toto porusenie a ulozit pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti zúcastnili na tomto porusení. Pod hrozbou porusenia zásady zverených právomocí Komisia nemôze delegovat na tretie osoby právomoci, ktoré sú jej takto zverené uz citovanými ustanoveniami. Nemozno sa domnievat, ze Komisia delegovala v konkrétnom prípade na vnútrostátny súd alebo na rozhodcu cast svojich právomocí, ktoré sú jej zverené na úcely zistenia a sankcionovania takýchto porusení, pokial Komisia v prijatom rozhodnutí v tom istom prípade stanovila príslusnú mieru zodpovednosti, ktorú nesú dve rozdielne spolocnosti za úcast dotknutého podniku na konstatovanom porusení, a teda ich príslusný podiel na pokute, ktorú sú povinné solidárne zaplatit Komisii. (pozri body 233, 234, 236) 17. Oznámenie o výhradách je prípravným dokumentom, ktorého skutkové a právne posúdenie má cisto predbeznú povahu. Z tohto dôvodu Komisia môze a dokonca musí zohladnit skutocnosti vyplývajúce zo správneho konania, aby najmä upustila od výhrad, ktoré sa ukázu ako nedôvodné. Pokial spolocnost sankcionovaná za porusenie práva hospodárskej sútaze mohla úcinne vyjadrit svoje stanovisko k upusteniu Komisie od výhrady v napadnutom rozhodnutí, ktorú Komisia pôvodne formulovala voci iným spolocnostiam, aby ich uznala za solidárne zodpovedné s prvým podnikom za úcast toho istého podniku na porusení, pred prijatím tohto rozhodnutia, práva na obranu prvej spolocnosti neboli porusené z dôvodu existencie rozporu medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím. (pozri body 248, 249, 262) 18. Vedúca úloha, ktorú zohráva jeden alebo viacero podnikov v rámci kartelu, sa musí zohladnit na úcely výpoctu výsky pokuty v rozsahu, v akom podniky, ktoré takúto úlohu zastávali, musia znásat osobitnú zodpovednost v porovnaní s ostatnými podnikmi. Na to, aby podnik bolo mozné kvalifikovat ako vodcu kartelu, musí pre kartel predstavovat podstatnú hnaciu silu alebo niest osobitnú a konkrétnu zodpovednost za jeho fungovanie. Je to tak v prípade, ak podnik zastával úlohu vodcu porusenia tým, ze plnil funkciu "európskeho sekretára" kartelu, ktorá mu priznávala úlohu vodcu pri koordinovaní kartelu a v kazdom prípade pri jeho konkrétnom fungovaní, a konkrétnejsie vtedy, ak bol uvedený "európsky sekretár" pre clenov kartelu kontaktným bodom a zohrával rozhodujúcu úlohu pri jeho konkrétnom fungovaní tým, ze ulahcoval výmenu informácií v rámci kartelu, zhromazdoval, triedil a vymienal si s ostatnými clenmi kartelu základné informácie o fungovaní kartelu a najmä informácie týkajúce sa niektorých obzvlást významných projektov, organizoval a zabezpecoval sluzby sekretariátu pre pracovné stretnutia a prílezitostne menil kódy slúziace na utajenie týchto stretnutí alebo kontaktov. (pozri body 280, 283, 287) 19. V oblasti hospodárskej sútaze v prípade, ak v priebehu dlhodobého porusenia úlohy vodcu porusenia v preukázaných obdobiach vykonáva striedavo niekolko podnikov riadených rôznymi spolocnostami, si zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality vyzadujú, aby zvýsenie základnej sumy pokút ulozených spolocnostiam riadiacim jeden alebo viacero podnikov, ktoré pod ich vedením zastávali úlohu "vodcu porusenia", bolo rozdielne, pokial obdobie, pocas ktorého uvedený podnik alebo uvedené podniky zastávali pod ich vedením uvedenú úlohu, sa podstatne lísi. Úloha vodcu súvisí s fungovaním kartelu a na rozdiel od úlohy podnecovatela porusenia nevyhnutne prebieha v urcitom case. Treba preto vziat do úvahy, ze jednej spolocnosti, ktorá riadila jeden z podnikov zúcastnujúcich sa na karteli, mozno pripísat úlohu hybnej sily, ktorú predstavovala pre fungovanie kartelu, maximálne za obdobie o nieco dlhsie ako jedna stvrtina celkovej doby trvania porusenia, zatial co inej spolocnosti, ktorá riadila iný podnik zúcastnujúci sa na karteli, mozno pripísat úlohu hybnej sily, ktorú predstavovala pre fungovanie kartelu, za obdobie takmer troch stvrtín uvedenej doby. Z toho vyplýva, ze Komisia porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality tým, ze v totoznej miere zvýsila základnú sumu pokuty spolocnostiam, ktoré prostredníctvom podnikov, ktoré riadili, zastávali úlohu vodcu porusenia, pricom obdobia, pocas ktorých predmetný podnik alebo predmetné podniky pod ich vedením vykonávali funkciu vodcu kartelu, sa podstatne lísili. Naopak, aj za predpokladu, ze by Komisia protiprávne uplatnila kritériá súvisiace s kvalifikáciou vodcu porusenia, tým, ze by takto nekvalifikovala podnik aj napriek tomu, ze zohrával významnú úlohu v rámci kartelu, nemozno z dôvodu tejto protiprávnosti, ku ktorej doslo v prospech inej osoby, vyhoviet výhradám zalozeným na porusení zásady rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie. (pozri body 307, 308, 311, 312) 20. Neobmedzená právomoc priznaná súdu Únie v clánku 17 nariadenia c. 17 a v clánku 31 nariadenia c. 1/2003 ho oprávnuje, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu, pokial je mu otázka výsky pokuty predlozená na posúdenie. V rámci tohto posúdenia je potrebné zabezpecit, aby zvýsenie súvisiace s úlohou vodcu porusenia, ktorú zohrával dotknutý podnik, bolo stanovené na úrovni, ktorá zabezpecí jeho odstrasujúci úcinok. (pozri body 318, 319) 21. Komisia sa v prípade, ked ulozila pokuty viacerým spolocnostiam za úcast podnikov, ktoré boli nimi riadené, na porusovaní pravidiel hospodárskej sútaze, tým, ze pri posudzovaní relatívnej velkosti a hospodárskej sily jednotlivých podnikov v okamihu porusenia v zásade vychádzala z celosvetového obratu, ktorý jednotlivé podniky dosiahli v poslednom celom roku porusenia, neodchýlila od metódy výpoctu stanovenej v usmerneniach k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, neprekrocila právny rámec pre sankcie stanovený v clánku 15 nariadenia c. 17 a v clánku 23 nariadenia c. 1/2003, ani neporusila zásadu proporcionality. Je to tak konkrétnejsie vtedy, ked Komisia zastáva názor, ze s ohladom na celosvetový charakter kartelu treba vziat za základ na porovnanie relatívnej velkosti kazdého podniku podiel na celosvetovom obrate zodpovedajúci dotknutým projektom, ktorý mali jednotlivé podniky v poslednom celom roku úcasti podniku na zistenom porusení, tento porovnávací základ verne odráza schopnost jednotlivých podnikov spôsobit významnú skodu iným hospodárskym subjektom na území Európskeho hospodárskeho priestoru a poskytuje údaje o tom, do akej miery prispievali k efektívnosti kartelu ako celku alebo naopak k nestabilite kartelu, ktorú by spôsobila ich prípadná neúcast. (pozri body 360, 362) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 3. marca 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Právo na obhajobu - Povinnost odôvodnenia - Pripísatelnost protiprávneho správania - Dlzka trvania porusenia - Pokuty - Solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty - Pritazujúce okolnosti - Úloha vodcu - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca" Vo veciach T-117/07 a T-121/07, Areva, akciová spolocnost, so sídlom v Parízi (Francúzsko), Areva T & D Holding SA, so sídlom v Parízi, Areva T & D SA, so sídlom v Parízi, Areva T & D AG, so sídlom v Oberentfeldene (Svajciarsko), v zastúpení: A. Schild a J.-M. Cot, advokáti, Alstom, akciová spolocnost, so sídlom v Levallois-Perret (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne J. Derenne, advokát, W. Broere, solicitor, A. Müller-Rappard a C. Guirado, advokáti, neskôr J. Derenne a A. Müller-Rappard, advokáti, zalobcovia, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne X. Lewis a F. Arbault, neskôr X. Lewis a napokon V. Bottka a N. Von Lingen, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorých predmetom sú najmä návrhy na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) a subsidiárne znízenie pokuty, ktorá im bola ulozená, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová (spravodajkyna), sudcovia K. Jürimäe a S. Soldevila Fragoso, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. marca 2009, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Okolnosti predchádzajúce sporu vyplývajú najmä zo zistení vykonaných Komisiou Európskych spolocenstiev v rozhodnutí Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Kedze tieto skutkové okolnosti neboli úcastníkmi konania spochybnené alebo prinajmensom platne spochybnené, musia sa na úcely tohto sporu povazovat za preukázané. Dotknutý výrobok 2 Rozvádzace izolované plynom (dalej len "RIP") sa pouzívajú na riadenie energetických tokov v distribucných sietach elektrickej energie. Je to silnoprúdové zariadenie, ktoré sa pouzíva ako hlavný komponent v elektrárenských blokoch na klúc. 3 Elektrárenské bloky sú vedlajsie elektrárenské centrály, ktoré konvertujú elektrický prúd. Okrem transformátora sú súcastou týchto elektrárenských blokov riadiace systémy, reléový systém, batérie, istice a rozvádzace. Úlohou rozvádzaca je chránit transformátor pred pretazením alebo izolovat obvod a nefunkcný transformátor. 4 Rozvádzace môzu byt izolované plynom, vzduchom alebo mat hybridnú izoláciu, pokial sa kombinujú dve predchádzajúce techniky. RIP sa predávajú na celom svete ako neoddelitelné súcasti elektrických blokov na klúc alebo ako súciastky, ktoré musia byt súcastou týchto blokov. Predstavujú priblizne 30 az 60 % celkovej ceny týchto blokov. 5 Napadnuté rozhodnutie sa týka projektov RIP s napätím 72,5 kV alebo viac (dalej len "projekty RIP"), co zahrna RIP ako jednotlivé produkty, vrátane vsetkých s nimi súvisiacich sluzieb (prenos, instalácia, skúsky, izolácia, atd.), a elektrárenské bloky na klúc obsahujúce RIP, ktoré zahrnajú RIP a dalsie komponenty elektrárenských blokov, ako sú transformátory a vsetky s nimi súvisiace sluzby (prenos, elektroinstalácia, instalácia, izolácia, atd.). Dotknuté podniky 6 Alstom (predtým Alsthom), akciová spolocnost zalozená podla francúzskeho práva so správnou radou, je materskou spolocnostou skupiny spolocností (dalej len "skupina Alstom"). Skupina Alstom pôsobila v období od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004 v oblasti dodávky a distribúcie elektrickej energie (dalej len "odvetvie T & D") a najmä v oblasti RIP. 7 V rámci skupiny Alstom boli cinnosti v oblasti RIP vo Francúzsku vykonávané spolocnostou Alsthom SA (France) az do roku 1989, teda az do dna, ked doslo k zmene obchodného mena tejto spolocnosti na GEC Alsthom SA, ktorej 100 % vlastníkom bola GEC Alsthom NV. Dna 16. novembra 1992 doslo k zalozeniu spolocnosti Kléber Eylau SA, ktorej boli pridelené francúzske cinnosti v oblasti RIP na základe dohody, ktorá nadobudla úcinnost 7. decembra 1992. Kléber Eylau bola z 99,76 % vlastnená spolocnostou Alsthom SA a z 0,04 % ju vlastnil Étoile Kléber. V júni 1993 Kléber Eylau zmenila svoje obchodné meno na GEC Alsthom T & D SA, ktoré bolo v júni 1998 zmenené na Alstom T & D SA. 100 % vlastníkom Alstom T & D SA bola Alstom Holdings (France), ktorá sama osebe bola v 100 % vlastníctve spolocnosti Alstom. 8 Od januára 1986 boli cinnosti skupiny Alstom v oblasti RIP vykonávané súbezne vo Svajciarsku a vo Francúzsku, zatial co spolocnost Sprecher Energie AG sa stala dcérskou spolocnostou v 100 % vlastníctve spolocnosti Alsthom. V novembri 1993 Sprecher Energie zmenila svoje obchodné meno na GEC Alsthom T & D AG, ktorá v júli 1997 zmenila svoje obchodné meno na GEC Alsthom AG a v júni 1998 na Alstom AG [dalej len "Alstom (Svajciarsko)"]. Dna 22. decembra 2000 Alstom Power (Schweiz) AG kúpila Alstom AG. Obchodné meno nového subjektu bolo Alstom (Schweiz) AG. V novembri 2002 bol v rámci skupiny Alstom zalozený nový právny subjekt, na ktorý boli prevedené cinnosti v odvetví T & D vo Svajciarsku. Tento nový subjekt mal pôvodne obchodné meno Alstom (Schweiz) Services AG, ktoré bolo následne zmenené na Alstom T & D AG. 9 Vsetky cinnosti skupiny Alstom v odvetví T & D boli 8. januára 2004 prevedené na skupinu, ktorej materskou spolocnostou je Areva, akciová spolocnost zalozená podla francúzskeho práva s predstavenstvom a dozornou radou (dalej len "skupina Areva"). V období od 9. januára do 11. mája 2004 boli cinnosti skupiny Areva v oblasti RIP vykonávané spolocnostami Areva T & D SA a Areva T & D AG, dcérskymi spolocnostami v 100 % vlastníctve spolocnosti Areva T & D Holding SA, ktorá je sama v 100 % vlastníctve Areva (dalej spolocne len "spolocnosti skupiny Areva"). Správne konanie 10 Dna 3. marca 2004 ABB Ltd oznámila Komisii, ze v oblasti RIP dochádza k protisútazným postupom a podala ústnu ziadost o oslobodenie od pokút v súlade s oznámením Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 11 Postupy ohlásené spolocnostou ABB spocívali v koordinácii predaja projektov RIP na celosvetovej úrovni, pricom islo o rozdelenie trhov, udelenie kvót a zachovanie vzájomných trhových podielov, o pridelenie projektov RIP výrobcom vybratým na tieto úcely a o manipuláciu verejných obstarávaní (koordinovaný postup pri predkladaní sútazných návrhov), aby zákazky získali títo výrobcovia, o stanovenie cien prostredníctvom komplexných dohôd týkajúcich sa projektov RIP, ktoré neboli zadelené, o vypovedanie licencných zmlúv so spolocnostami, ktoré neboli clenmi kartelu, a o výmenu citlivých informácií týkajúcich sa trhu. 12 Ústna ziadost o oslobodenie od pokút, ktorú predlozila ABB, bola 7. mája 2004 doplnená najmä ústnymi pripomienkami a listinnými dôkazmi. Dna 25. apríla 2004 Komisia podmienecne priznala spolocnosti ABB oslobodenie. 13 Na základe vyhlásení ABB Komisia zacala vysetrovanie a 11. a 12. mája 2004 uskutocnila inspekcie v priestoroch viacerých spolocností pôsobiacich v oblasti RIP. 14 V období medzi 14. a 25. májom 2004 skupina Areva spolupracovala s Komisiu a podla oznámenia o spolupráci jej poskytla rôzne listinné dôkazy a informácie. 15 Dna 4. októbra 2004 ABB odpovedala na ziadost Komisie o informácie. 16 Dna 6. februára 2006 Komisia zaslala spolocnosti Alstom ziadost o informácie, na ktorú Alstom odpovedala listom z 24. februára 2006. 17 Dna 20. apríla 2006 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo okrem spolocnosti Alstom a spolocností skupiny Areva zaslané spolocnostiam ABB, Fuji Electric Holdings Co., Ltd a Fuji Electric Systems Co., Ltd (dalej spolocne len "spolocnosti skupiny Fuji"), Hitachi a Hitachi Europe Ltd (dalej spolocne len "spolocnosti skupiny Hitachi"), Japan AE Power Systems Corp. (dalej len "JAEPS"), Mitsubishi Electric System Corp. (dalej len "Melco"), Nuova Magrini Galileo SpA, Schneider Electric SA (dalej len "Schneider"), Siemens AG, Toshiba Corp., ako aj piatim spolocnostiam skupiny, ktorej materskou spolocnostou bola VA Technologie AG (dalej len "skupina VA Tech"), vrátane samotnej VA Technologie. 18 Dna 5. mája 2006 boli spolocnosti Alstom sprístupnené ústne vyjadrenia dalsích zúcastnených spolocností v súlade s oznámením o spolupráci. 19 Dna 30. júna 2006 Alstom a spolocnosti skupiny Areva zaslali Komisii v stanovenej lehote svoje pripomienky k oznámeniu o výhradách. Alstom predlozila v prílohe k svojej odpovedi na oznámenie o výhradách viacero interných dokumentov skupiny Alstom, v súvislosti s ktorými sa vo vztahu k tretím osobám, okrem Komisie, vyzadovalo dôverné zaobchádzanie. ABB, spolocnosti skupiny Fuji, Hitachi a JAEPS, Melco, Schneider, Siemens AG Österreich, Siemens a Toshiba tiez v stanovenej lehote písomne odpovedali na oznámenie o výhradách. 20 Listom z 12. júla 2006 spolocnosti skupiny Fuji spolupracovali s Komisiou a poskytli jej na základe oznámenia o spolupráci rôzne listinné dôkazy a informácie. 21 Dna 14. júla 2006 ABB zaslala Komisii "doplnenie odpovede na oznámenie o výhradách". 22 Komisia pristúpila k vypocutiu spolocností, ktorým bolo 18. a 19. júla 2006 zaslané oznámenie o výhradách. 23 Dna 25. augusta 2006 Komisia sprístupnila úcastníkom konania na pripomienkovanie výnatky nedôverného znenia odpovede spolocností skupiny Fuji na oznámenie o výhradách, ziadost na základe oznámenia o spolupráci spolocností skupiny Fuji z 12. júla 2006 (pozri bod 20 vyssie), doplnenie odpovede spolocnosti ABB na oznámenie o výhradách a dalsie dokumenty. Alstom 15. septembra 2006 predlozila svoje pripomienky k týmto dokumentom, pricom poskytla vyhlásenie jedného zo svojich zamestnancov, pána S., ktorý bezprostredne poznal skutkové okolnosti sporu. 24 Dna 20. septembra 2006 Komisia zaslala spolocnostiam skupiny Areva ziadost o informácie, na ktorú tieto spolocnosti odpovedali 6. októbra 2006, pricom na úcely prevodu v rámci skupiny zmieneného v bode 9 vyssie predlozili mnozstvo dokumentov o reorganizácii cinností v odvetví T & D v rámci skupiny Alstom. 25 Dna 14. novembra 2006 Komisia oznámila spolocnosti Alstom svoje stanovisko k dalsím dokumentom zmieneným v bode 23 vyssie v anglictine a na základe ziadosti, ktorú v tejto súvislosti Alstom podala 17. novembra 2006, jej Komisia 22. novembra 2006 oznámila toto stanovisko vo francúzstine. Dna 27. novembra 2006 Alstom predlozila svoje pripomienky k uvedenému stanovisku. 26 Dna 4. decembra 2006 Alstom zaslala Komisii list týkajúci sa urcenia právnických osôb dotknutých skutkovými okolnostami sporu. Tento list obsahoval najmä mnozstvo schém zobrazujúcich jednotlivé operácie v súvislosti s restrukturalizáciou cinností v odvetví T & D v rámci skupiny Alstom. Napadnuté rozhodnutie 27 Komisia prijala 24. januára 200 napadnuté rozhodnutie, ktorého zhrnutie je uverejnené v úradnom vestníku z 10. januára 2008 (Ú. v. EÚ C 5, s. 7). Toto rozhodnutie bolo oznámené spolocnosti Alstom a spolocnostiam skupiny Areva 8. februára 2007. 28 Okrem spolocnosti Alstom a spolocností skupiny Areva bolo napadnuté rozhodnutie zaslané spolocnosti ABB, spolocnostiam skupiny Fuji, spolocnostiam skupiny Hitachi, JAEPS, Melco, Nuova Magrini Galileo, Schneider, Siemens, Siemens AG Österreich, Siemens Transmission & Distribution Ltd (dalej len "Reyrolle"), Siemens Transmission & Distribution SA, Toshiba a VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG. 29 V odôvodneniach c. 113 az 123 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, sa dohodli na rozdelovaní projektov RIP na celosvetovej úrovni, s výnimkou niektorých trhov, a to podla dohodnutých pravidiel, najmä aby sa zachovali kvóty odzrkadlujúce v sirokej miere ich odhadované historické podiely na trhu. Spresnila, ze rozdelovanie projektov RIP sa uskutocnovalo na základe spolocnej "japonskej" kvóty a spolocnej "európskej" kvóty, ktoré sa potom museli vzájomne rozdelit medzi japonských a európskych výrobcov. Dohoda podpísaná vo Viedni 15. apríla 1988 (dalej len "dohoda GQ") upravovala pravidlá umoznujúce pridelit projekty RIP bud japonským výrobcom, alebo európskym výrobcom a zahrnút ich hodnotu do príslusnej kvóty. Navyse v odôvodneniach c. 124 az 132 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, uzavreli nepísanú dohodu (dalej len "spolocná dohoda"), na základe ktorej projekty RIP jednak v Japonsku a jednak v krajinách európskych clenov kartelu, oznacených spolocne ako "výrobné krajiny" projektov RIP, boli jednotlivo vyhradené japonským a európskym clenom kartelu. Projekty RIP vo "výrobných krajinách" neboli predmetom výmeny informácií medzi týmito dvoma skupinami a neboli zahrnuté do príslusných kvót. 30 Dohoda GQ obsahovala tiez pravidlá týkajúce sa výmeny informácií nevyhnutných na fungovanie kartelu medzi dvoma skupinami výrobcov, ktoré boli najmä zabezpecované sekretármi uvedených skupín, pravidlá manipulácie dotknutých verejných obstarávaní a stanovenia cien za projekty RIP, ktoré nemohli byt rozdelené. Podla znenia svojej prílohy 2 sa dohoda GQ uplatnovala na celý svet okrem Spojených státov, Kanady, Japonska a 17 krajín západnej Európy. Navyse na základe spolocnej dohody projekty RIP v iných európskych krajinách nez "výrobné krajiny" vyhradené európskej skupine, pricom japonskí výrobcovia sa zaviazali neprekladat ponuky na projekty RIP v Európe. 31 Podla Komisie sa rozdelenie projektov RIP medzi európskych výrobcov riadilo dohodou podpísanou rovnako vo Viedni 15. apríla 1988 a nazvanou "E-Group Operation Agreement for GQ-Agreement" (Dohoda skupiny E, ktorou sa vykonáva dohoda GQ) (dalej len "dohoda EQ"). Stanovovala, ze rozdelovanie projektov RIP v Európe sa riadi tými istými pravidlami a postupmi ako rozdelovanie projektov RIP v ostatných krajinách. Projekty RIP v Európe museli byt najmä oznámené, zaznamenané, pridelené, zostavené a bola im urcená minimálna cena. 32 V odôvodnení c. 142 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze v dohode GQ a v dohode EQ, ako aj na úcely organizácie kartelu boli rôzni clenovia kartelu oznacení kódom zlozeným z císiel v prípade európskych clenov a z písmen v prípade japonských clenov. Pôvodné kódy boli od júla 2002 nahradené císlami. 33 V clánku 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze Alstom porusila clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (dalej len "Dohoda o EHP") tým, ze sa zúcastnila na vsetkých dohodách a zosúladených postupoch v oblasti projektov RIP v EHP v období od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004. V clánku 1 písm. c), d), e) a f) napadnutého rozhodnutia tiez konstatovala toto dvojité porusenie, pokial ide o spolocnosti Areva a Areva T & D Holding v období od 9. januára do 11. mája 2004, pokial ide o spolocnost Areva T & D AG v období od 22. decembra 2003 do 11. mája 2004, a pokial ide o spolocnost Areva T & D SA v období od 7. decembra 1992 do 11. mája 2004. 34 Za porusenia konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bola spolocnosti Alstom v clánku 2 písm. b) a c) napadnutého rozhodnutia ulozená individuálna pokuta vo výske 11 475 000 eur, ako aj pokuta vo výske 53 550 000 eur, ktorú mala zaplatit solidárne so spolocnostou Areva T & D SA. 35 Za porusenia konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bola spolocnosti Areva T & D SA ulozená v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia pokuta vo výske 53 550 000 eur, ktorú mala zaplatit solidárne so spolocnostou Alstom, pricom okrem tejto sumy mala zaplatit 25 500 000 eur solidárne so spolocnostami Areva, Areva T & D Holding a Areva T & D AG. Konanie a návrhy úcastníkov konania 36 Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 18. apríla 2005 spolocnosti skupiny Areva a Alstom podali zaloby, na základe ktorých sa zacali tieto konania, zaregistrované pod císlami T-117/07 a T-121/07. 37 Súd prvého stupna (druhá komora) na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol o otvorení ústnej casti konania vo veciach T-117/07 a T-121/07. 38 Predseda druhej komory po predchádzajúcom vypocutí úcastníkov konania týkajúcom sa tejto otázky uznesením z 12. marca 2009 spojil veci T-117/07 a T-121/07 na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku v súlade s clánkom 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Navyse priznal dôverné zaobchádzanie týkajúce sa dokumentov pripojených k odpovedi spolocnosti Alstom na oznámenie o výhradách (pozri bod 19 vyssie), ktoré boli dolozené do spisu vo veci T-121/07. 39 Pocas pojednávania 24. marca 2009 boli vypocuté prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna. Zalobkyne potvrdili, ze ich dôvody a výhrady zalozené na porusení clánku 81 ES sa mali tiez vykladat tak, ze sa týkajú clánku 53 Dohody o EHP. Komisia zaujala stanovisko v tom zmysle, ze sa predpokladá, ze solidárna zodpovednost za porusenie práva hospodárskej sútaze je zodpovednostou s rovnakou úcastou, pokial to výrok rozhodnutia konstatujúci uvedenú zodpovednost nespresnuje inak. Zalobkyne naopak namietali proti uplatneniu takejto domnienky. Komisia nakoniec uviedla, ze v rámci posúdenia úlohy vodcu porusenia práva hospodárskej sútaze bolo potrebné zvázit vsetky kritériá, vrátane trvania výkonu tejto úlohy a intenzity tohto výkonu. Tieto pripomienky boli zaznamenané do zápisnice z pojednávania. Vo svojich záverecných pripomienkach spolocnosti skupiny Areva poukázali na nesprávne vecné posúdenie, ktoré spocívalo v domnienke, ze Areva T & D AG je tou istou spolocnostou ako Alstom T & D AG, v prípade ktorej bolo zmenené len obchodné meno. 40 Listami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 29. a 30. apríla 2009 Alstom a spolocnosti skupiny Areva uviedli urcité pripomienky k obsahu zápisnice z pojednávania týkajúce sa odpovedí poskytnutých Komisiou na otázky Súdu prvého stupna o rezime solidárnej zodpovednosti z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze. 41 Uznesením Súdu prvého stupna z 3. júna 2009 bola opätovne otvorená ústna cast konania. V súlade s clánkom 7 ods. 2 Pokynov pre tajomníka Súdu prvého stupna predseda druhej komory Súdu prvého stupna rozhodol dolozit do spisu listy dorucené 29. a 30. apríla 2009. 42 Listom zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna 18. júna 2009 Komisia uviedla svoje pripomienky k uvedeným listom. V tejto súvislosti tvrdila, ze ak ukladá viacerým spolocnostiam pokutu, ktorú majú zaplatit solidárne bez toho, aby vo výroku svojho rozhodnutia uviedla dalsie spresnenie, nemá v úmysle riesit otázku podielov jednotlivých dlzníkov na platbe tejto pokuty. 43 Rozhodnutím z 1. júla 2009 predseda druhej komory Súdu prvého stupna po vykonaní zauzívaných overení týkajúcich sa presného znenia ústnych odpovedí poskytnutých Komisiou na uvedenom pojednávaní zamietol ziadosti o zmenu zápisnice z pojednávania. 44 Alstom navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 písm. b) a clánok 2 písm. b) a c) napadnutého rozhodnutia, - subsidiárne podstatne znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená v clánku 2 písm. b) a c) napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 45 Spolocnosti skupiny Areva navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej jednak spolocnostiam Areva T & D SA a Alstom pripisuje solidárnu zodpovednost za porusenie za obdobie od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 a jednak im pripisuje solidárnu zodpovednost za obdobie od 9. januára do 11. mája 2004, - subsidiárne zrusil alebo podstatne znízil pokutu, ktorá im bola ulozená v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 46 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zaloby ako nedôvodné, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 47 Kedze tieto veci, pokial ide o ich predmet, súvisia a úcastníci konania boli v tejto súvislosti vypocutí, Vseobecný súd sa domnieva, ze ich treba na úcely vyhlásenia rozsudku spojit v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku. 48 Zaloby smerujú v prvom rade k zruseniu clánku 1 písm. b), c), d), e) a f), napadnutého rozhodnutia, alebo v prvom rade ci subsidiárne k zruseniu clánku 2 písm. b) a c) napadnutého rozhodnutia a subsidiárne k zmene clánku 2 písm. b) a c) napadnutého rozhodnutia. 49 Najskôr je potrebné preskúmat návrhy na zrusenie clánku 1 písm. b), c), d), e) a f) napadnutého rozhodnutia. Následne budú v prípade potreby preskúmané návrhy na zrusenie clánku 2 písm. b) a c) napadnutého rozhodnutia. Nakoniec sa prípadne preskúmajú návrhy na zmenu clánku 2 písm. b) a c) napadnutého rozhodnutia. 50 Na podporu svojich návrhov vo veci T-117/07 spolocnosti skupiny Areva uvádzajú sedem zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES. Druhý zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení pravidiel o pripísaní porusení, ktoré vyplývajú z clánku 81 ods. 1 ES a z clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP, ako aj na porusení vseobecných zásad právnej istoty a zákazu retroaktivity. Tretí zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení pravidiel o pripísaní porusení, ktoré vyplývajú z clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP. Stvrtý zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení pravidiel o pripísaní porusení a o solidárnom platení pokút, ktoré vyplývajú z clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP, na porusení clánku 7 ES, ako aj na porusení vseobecných zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, právnej istoty, zákazu retroaktivity a úcinnej súdnej ochrany. Piaty zalobný dôvod je zalozený na porusení pravidiel o solidárnom platení pokút, ktoré vyplývajú z clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP. Siesty zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a bodu 2 usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [Zmluvy o ESUO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), na nesprávnom posúdení, ako aj na porusení vseobecných zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Nakoniec siedmy zalobný dôvod je v podstate zalozený na nesprávnom posúdení a na porusení clánku 81 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP, ako aj oznámenia o spolupráci. 51 Na podporu svojich návrhov vo veci T-121/07 Alstom uvádza osem zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení práva na úcinný prostriedok nápravy. Druhý zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení pravidiel o solidárnom platení pokút, ktoré vyplývajú z clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, na porusení vseobecných zásad právnej istoty a individualizácie trestov, ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, ktorá vyplýva z clánku 253 ES. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený najmä na porusení pravidiel o pripísaní porusení, ktoré vyplývajú z clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ako aj na nesprávnom právom posúdení a subsidiárne na porusení clánku 25 nariadenia c. 1/2003. Piaty zalobný dôvod je v podstate zalozený na nesprávnom posúdení, porusení usmernení, porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia. Siesty zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení pravidiel o dokazovaní kontinuity porusenia, ktoré vyplývajú z clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a z clánku 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES], v znení zmien a doplnení (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ako aj na porusení zásady právnej istoty. Siedmy zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady dodrziavania práva na obhajobu a clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Ôsmy zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení usmernení a subsidiárne na porusení zásady proporcionality. 52 Kedze niektoré zalobné dôvody uvedené zalobkynami sa prelínajú, budú v záujme riadneho výkonu súdnictva posudzované spolocne. O návrhoch na zrusenie clánku 1 písm. b), c), d), e) a f) napadnutého rozhodnutia 53 Zalobné dôvody alebo výhrady, ktorých cielom je spochybnit konstatovanie Komisie, podla ktorého spolocnosti skupiny Areva a Alstom porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP z dôvodu ich úcasti na sérii dohôd a zosúladených postupov v EHP v obdobiach zmienených v uvedenom clánku, smerujú proti clánku 1 písm. b), c), d), e) a f) napadnutého rozhodnutia (pozri bod 33 vyssie). 54 Vo veci T-117/07 sú návrhy na zrusenie clánku 1 písm. c), d), e) a f) napadnutého rozhodnutia podporené dôvodmi alebo výhradami uvedenými v zalobe, ktoré na jednej strane spochybnujú posúdenia Komisie, podla ktorých sú Areva T & D SA za obdobie od 7. decembra 1992 do 11. mája 2004, Areva T & D AG za obdobie od 22. decembra 2003 do 11. mája 2004, a Areva, ako aj Areva T & D Holding SA za obdobie od 9. januára do 11. mája 2004 povazované za osobne zodpovedné za úcast svojich odvetví cinnosti v oblasti RIP alebo za úcast svojich dcérskych spolocností na sérií dohôd a zosúladených postupov v EHP (druhý, tretí, stvrtý a piaty zalobný dôvod) alebo sa na druhej strane dovolávajú porusenia podstatných formálnych nálezitostí, ktoré mohlo mat vplyv na uvedené posúdenia (prvý zalobný dôvod). 55 Vo veci T-121/07 sú návrhy na zrusenie clánku 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia podporené dôvodmi a výhradami uvedenými v zalobe, ktoré na jednej strane spochybnujú posúdenia Komisie, podla ktorých sa Alstom povazuje za osobne zodpovednú za úcast svojich odvetví v oblasti RIP alebo za úcast svojich dcérskych spolocností na sérií dohôd a zosúladených postupov v EHP za obdobie od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004 (stvrtý a siesty zalobný dôvod), alebo sa na druhej strane dovolávajú porusenia podstatných formálnych nálezitostí, ktoré mohlo mat vplyv na uvedené posúdenia (tretí a siedmy zalobný dôvod). Úvodné pripomienky 56 Z dôvodov a výhrad uvedených v zalobe vyplýva, ze spolocnosti skupiny Areva na jednej strane a Alstom na druhej strane uvádzajú diametrálne odlisné tvrdenia, pokial ide o pripísatelnost porusenia za celé obdobie od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004 alebo za jeho cast. 57 Alstom v podstate tvrdí, ze osobná zodpovednost, ktorá jej vznikla z dôvodu úcasti jej odvetvia cinnosti v oblasti RIP na porusení v období od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004, bola po restrukturalizácii cinností v odvetví T & D v rámci jej skupiny prevedená na Alstom T & D SA a Alstom T & D AG. Okrem toho tvrdí, ze jej nemozno pripísat nijakú osobnú zodpovednost z dôvodu úcasti uvedených dcérskych spolocností na porusení v obdobiach od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 a od 22. decembra 2003 do 8. januára 2004, kedze Alstom T & D SA a Alstom T & D AG, na ktoré boli uvedené cinnosti prevedené, si samostatne urcovali svoje správanie na trhu. Alstom nakoniec tvrdí, ze osobná zodpovednost, ktorá sa jej pripisuje z dôvodu úcasti jej odvetvia cinnosti v oblasti RIP, ako aj spolocností Alstom T & D SA a Alstom T & D AG na porusení v období od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004 bola prevedená s uvedeným odvetvím cinnosti a s uvedenými dcérskymi spolocnostami (z ktorých sa následne stali Areva T & D SA a Areva T & D AG) na spolocnosti skupiny Areva, a to pri prevode cinností v odvetví T & D v rámci skupiny. 58 Spolocnosti skupiny Areva naopak tvrdia, ze im nemozno pripísat nijakú osobnú zodpovednost za úcast spolocností skupiny Alstom na porusení v obdobiach od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 a od 22. decembra 2003 do 8. januára 2004, kedze správanie spolocností Alstom T & D SA a Alstom T & D AG na trhu, na ktoré boli cinnosti v oblasti RIP prevedené, urcovala Alstom. Okrem toho Areva a Areva T & D Holding SA tvrdia, ze im nemozno pripísat nijakú osobnú zodpovednost za úcast ich dcérskych spolocností na porusení v období od 9. januára do 11. mája 2004, kedze Areva T & D SA a Areva T & D AG, na ktoré boli uvedené cinností prevedené, urcovali svoje správanie na trhu samostatne. 59 Treba uviest, ze zalobkyne vo svojich písomnostiach vychádzajú z toho, ze Areva T & D SA a Areva T & D AG sú len nové obchodné mená, ktoré boli dané spolocnostiam Alstom T & D SA a Alstom T & D AG po ich prevode na skupinu Areva, ku ktorému doslo 8. januára 2004. V tejto súvislosti tvrdenia spolocností skupiny Areva, ktoré formulovali vo svojich záverecných pripomienkach na pojednávaní, podla ktorých sa Komisia dopustila nesprávneho vecného posúdenia tým, ze sa domnievala, ze Areva T & D AG je tou istou spolocnostou ako Alstom T & D AG, nemozno zohladnit. Kedze tieto tvrdenia sú základom zalobného dôvodu zalozeného na tom, ze napadnuté rozhodnutie je v tejto súvislosti postihnuté nesprávnym skutkovým posúdením, treba totiz pripomenút, ze podla clánku 48 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku je uvádzanie nových dôvodov pocas konania prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Kedze v prejednávanej veci spolocnosti skupiny Areva neuviedli podstatné skutkové okolnosti, na ktorých by bol zalozený ich nový dôvod, ani a fortiori netvrdili, ze by tieto skutocnosti vysli najavo v priebehu konania, treba ich vyssie uvedené tvrdenia zamietnut ako neprípustné. Vo veciach T-117/07 a T-121/07 preto treba zastávat názor, ze Alstom T & D AG a Areva T & D AG oznacujú pod odlisnými obchodnými menami jedinú a tú istú právnickú osobu. O prenose osobnej zodpovednosti spolocnosti Alstom za úcast jej odvetvia cinností v oblasti RIP na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992 na spolocnosti Areva T & D SA a Areva T & D AG - Tvrdenia úcastníkov konania 60 Alstom v rámci druhej casti stvrtého zalobného dôvodu, ktorý je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí nepreniesla na Areva T & D SA a na Areva T & D AG osobnú zodpovednost, ktorá jej vznikla z dôvodu, ze cast jej "odvetvia T & D" sa zúcastnila na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992. 61 Podla spolocnosti Alstom Komisia pri uplatnovaní pravidiel o pripísaní porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, ked na jej vztahy s jej bývalými dcérskymi spolocnostami pôsobiacimi v odvetví T & D neuplatnila kritérium tzv. "hospodárskej kontinuity", tak ako je zakotvené v judikatúre (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 356 az 359, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 132), a ked ju uznala za osobne zodpovednú za úcast casti jej "odvetvia T & D" na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992 bez toho, aby vzala do úvahy skutocnost, ze tento podnik bol po restrukturalizacných operáciách v rámci skupiny Alstom prevedený na jej bývalé dcérske spolocnosti pôsobiace v odvetví T & D. V podstate sa domnieva, ze aj ked "odvetvie T&D" skupiny nemalo pred 7. decembrom 1992 právnu subjektivitu, zalozenie dcérskej spolocnosti osobitne zodpovednej za toto odvetvie mimo Svajciarska, cize Kléber Eylau (predtým s obchodným menom Alstom T & D SA a následne s obchodným menom Areva T & D SA) v tento den umoznilo Komisii identifikovat ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia právnickú osobu, na ktorú bol podnik zúcastnujúci sa na porusení prevedený a ktorej tak bolo mozné pripísat uvedené porusenie. Analogické úvahy by bolo mozné uplatnit, pokial ide o prevod cinností skupiny Alstom v odvetví T & D vo Svajciarsku na Alstom (Schweiz) Services AG (ktorá neskôr zmenila obchodné meno na Alstom T & D AG, a potom na Areva T & D AG), k comu doslo 22. decembra 2003. 62 Komisia odmieta tvrdenia spolocnosti Alstom a navrhuje túto výhradu zamietnut. - Posúdenie Vseobecným súdom 63 Pod pojmom "podnik" treba v práve hospodárskej sútaze rozumiet hospodársku jednotku z hladiska predmetu predmetného porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, 170/83, Zb. s. 2999, bod 11; rozsudky Súdu prvého stupna z 29. júna 2000, DSG/Komisia, T-234/95, Zb. s. II-2603, bod 124, a z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 85). Clánok 81 ods. 1 ES tým, ze podnikom zakazuje najmä uzavriet dohody, alebo sa zúcastnit na zosúladených postupoch, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu, je urcený hospodárskym jednotkám, z ktorých kazdá pozostáva z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré dlhodobo sledujú konkrétny hospodársky ciel a môzu prispiet k spáchaniu porusenia uvedeného v týchto ustanoveniach (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, T-6/89, Zb. s. II-1623, bod 235, a z 10. marca 1992, Shell/Komisia, T-11/89, Zb. s. II-757, bod 311). 64 Na úcely ich uplatnenia a výkonu vsak rozhodnutia prijaté podla clánku 81 ES musia byt urcené subjektom, ktoré majú právnu subjektivitu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 978, a z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T-112/05, Zb. s. II-5049, bod 59). Ak teda Komisia prijme rozhodnutie podla clánku 81 ods. 1 ES, musí identifikovat fyzickú alebo právnickú osobu, ci fyzické alebo právnické osoby, ktoré mozno uznat za zodpovedné za správanie predmetného podniku a môzu byt z tohto dôvodu sankcionované a ktorým bude toto rozhodnutie urcené (pozri v tomto zmysle rozsudok Hydrotherm Gerätebau, bod 63 vyssie, bod 11). 65 V súlade so zásadou osobnej zodpovednosti (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, ICI/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, body 131 az 141; z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 78, a z 11. decembra 2007, ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 39; pozri tiez návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku ETI a i., uz citovanému, Zb. s. I-10892, bod 71 a nasl.), podla ktorej môze byt akákolvek osoba povazovaná za zodpovednú len za svoje vlastné konanie (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cosmas k rozsudku Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovanému, Zb. s. I-4130, bod 74), v zásade prislúcha osobe, ktorá riadila podnik v okamihu, ked sa zúcastnil na porusení, zodpovednost za toto porusenie, aj ked v case prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie za uvedený podnik zodpovedala alebo ho riadila iná osoba (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 27, a Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 37; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 79). 66 Judikatúra za urcitých výnimocných okolností pripústa, ze je mozné sa odchýlit od zásady osobnej zodpovednosti na základe kritéria tzv. "hospodárskej kontinuity", podla ktorého porusenie pravidiel hospodárskej sútaze mozno pripísat hospodárskemu nástupcovi právnickej osoby, ktorá sa tohto porusenia dopustila aj vtedy, ak táto právnická osoba neprestala ku dnu prijatia rozhodnutia konstatujúceho uvedené porusenie existovat, aby nebol ohrozený potrebný úcinok týchto pravidiel najmä v dôsledku zmien právnej formy dotknutých spolocností (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, body 105 a 106). 67 V rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovanom v bode 61 vyssie (body 356 az 359), Súdny dvor rozhodol, ze Súd prvého stupna nevychádzal z nesprávneho posúdenia, ked zastával názor, ze Komisia bola pri prevode podniku v rámci skupiny oprávnená uznat spolocnost nadobúdatela za zodpovednú za porusenie, ktoré spáchal podnik pred jeho prevodom, a to aj vtedy, ak spolocnost prevodca nadalej právne existovala. S cielom odklonit sa tak od riesenia definovaného v bode 145 rozsudku Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaného v bode 65 vyssie, podla ktorého sa kritérium tzv. "hospodárskej kontinuity" môze uplatnit len v prípade, ak právnická osoba zodpovedná za riadenie podniku prestala po spáchaní porusenia z právneho hladiska existovat, sa Súdny dvor opieral o okolnost, ze spolocnost prevodca previedla celú svoju hospodársku cinnost na spolocnost nadobúdatela, pricom zachovala strukturálne prepojenie s touto poslednou uvedenou spolocnostou, v ktorej vlastnila 50 % akcií. 68 V rozsudku Jungbunzlauer/Komisia, uz citovanom v bode 61 vyssie (body 132 a 133), Súd prvého stupna rozhodol s odkazom na rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, ze skutocnost, ze spolocnost nadalej existuje ako právny subjekt nevylucuje, ze podla práva hospodárskej sútaze môze dôjst k prevodu casti jej cinností tvoriacich podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze na inú spolocnost, ktorá sa stane zodpovednou za porusenia spáchané uvedeným podnikom. Súd prvého stupna teda rozhodol, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa pri prevode podniku v rámci skupiny domnievala, ze porusenie, ktoré pred prevodom spáchal tento podnik, sa malo pripísat spolocnosti nadobúdatelovi aj napriek tomu, ze spolocnost prevodca nadalej právne existovala. V prejednávanej veci si spolocnost prevodca ponechala výrobnú cinnost súvisiacu s predmetným podnikom a na spolocnost nadobúdatela, ktorú bolo mozné v tomto rozsahu povazovat za hospodárskeho nástupcu spolocnosti prevodcu, previedla najmä správu ci riadenie tohto podniku. 69 V bodoch 38 az 42 rozsudku ETI a i., uz citovaného v bode 65 vyssie, Súdny dvor odôvodnil kritérium tzv. "hospodárskej kontinuity" potrebou zabezpecit odstrasujúci úcinok sankcie za porusenia práva hospodárskej sútaze. S odkazom na svoj rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaného v bode 61 vyssie, Súdny dvor v bodoch 48 az 51 uvedeného rozsudku uviedol, ze takéto uplatnenie sankcie je prípustné a nedostáva sa do rozporu so zásadou osobnej zodpovednosti, aj ked subjekt, ktorý spáchal porusenie, este existuje v okamihu, ked subjekt, na ktorý previedol svoje hospodárske cinnosti, je sankcionovaný, pokial tieto dva subjekty boli pod kontrolou tej istej osoby a vzhladom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizacného hladiska, v podstate uplatnovali rovnaké obchodné praktiky. Súdny dvor teda rozhodol, ze clánok 81 ES a nasl. sa musia vykladat v tom zmysle, ze v prípade subjektov, ktoré podliehajú tomu istému verejnému orgánu, ak sa konania predstavujúceho rovnaké porusenie predpisov hospodárskej sútaze dopústal jeden subjekt a následne v nom pokracoval az do jeho ukoncenia druhý subjekt, ktorý bol nástupcom prvého subjektu, ktorý neprestal existovat, tento druhý subjekt môze byt sankcionovaný za porusovanie v celom jeho rozsahu, ak je preukázané, ze oba subjekty boli pod správou predmetného verejného orgánu. 70 Uz citovaná judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 71 V prejednávanej veci treba najskôr identifikovat "podnik" v zmysle práva hospodárskej sútaze, ktorý sa zúcastnil na porusení pripísanom spolocnosti Alstom v clánku 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia. Z opisu vykonaného v odôvodneniach c. 5 az 87 napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa "odvetvia dotknutého konaním" a z odôvodnení c. 16 az 22 napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa "podnikov dotknutých konaním" vyplýva, ze predmetný podnik zodpovedá jednotnej organizácii osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktorá najskôr v rámci skupiny Alstom a potom po prevode v rámci skupiny, ku ktorému doslo 8. januára 2004 (pozri bod 9 vyssie) v rámci skupiny Areva prevádzkovala cinnosti v oblasti RIP (dalej len "dotknutý podnik"). Alstom teda nesprávne tvrdí, ze dotknutý podnik tvorilo "odvetvie T & D" skupiny Alstom alebo v sirsom zmysle vsetky zlozky, ktoré sa v case skutkových okolností podielali na cinnostiach tohto odvetvia. 72 Z odôvodnení c. 357 a 358 napadnutého rozhodnutia rovnako vyplýva, ze na to, aby sa spolocnosti Alstom pripísala úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992, Komisia uviedla, ze cinnosti v oblasti RIP v rámci skupiny Alstom do 7. decembra 1992 bezprostredne vykonávala Alsthom SA, a následne GEC Alsthom SA, a nie predchodcovia Areva T & D SA a Areva T & D AG. Rovnako uviedla, ze cinnosti v odvetví T & D skupiny Alstom vo Svajciarsku do decembra 2002 vykonávala Sprecher Energie (nadobudnutá spolocnostou Alsthom SA v januári 1986), ktorá zmenila svoje obchodné meno na Alstom AG (Suisse). Komisia sa po tom, co konstatovala, ze dotknuté právne subjekty nadalej existovali v rámci skupiny Alstom pod novými obchodnými menami, domnievala, ze Alstom, ako materská spolocnost, ktorá je 100 % vlastníkom týchto rôznych subjektov, je nadalej zodpovedná za ich cinnosti pred zalozením predchodcov spolocností Areva T & D SA a Areva T & D AG. Komisia z toho vyvodzuje, ze proti spolocnostiam Areva T & D SA a Areva T & D AG ako právnym a hospodárskym nástupkyniam nemozno vyvodzovat zodpovednost za úcast dotknutého podniku na porusení za predmetné obdobie, aj ked cinnosti skupiny Alstom v odvetví T & D boli následne prevedené na ich jednotlivých predchodcov. 73 Alstom neuvádza nijaký zalobný dôvod alebo osobitnú výhradu proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, ktoré jej pripisuje zodpovednost za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992 z dôvodu, ze v case skutkových okolností riadila uvedený podnik prostredníctvom dcérskych spolocností vo výlucnom alebo takmer výlucnom vlastníctve. Obmedzuje sa totiz na tvrdenie, ze zodpovednost, ktorá jej v tejto súvislosti vznikla, bola prenesená na spolocnosti Areva T & D SA a Areva T & D AG v súlade s kritériom tzv. "hospodárskej kontinuity" zakotveným v rozsudkoch Aalborg Portland a i./Komisia a Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaných v bode 61 vyssie. 74 Treba najskôr spresnit, ze odôvodnenie c. 339 napadnutého rozhodnutia, na ktoré odkazuje odôvodnenie c. 357, nemozno povazovat za odôvodnenie, ktoré podporuje rozhodnutie Komisie nepreniest zodpovednost za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992 na spolocnosti Areva T & D SA a Areva T & D AG. Odôvodnenie c. 339 napadnutého rozhodnutia sa totiz vzhladom na zásady zakotvené v bodoch 356 az 359 rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia a v bode 132 rozsudku Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaných v bode 61 vyssie, týka moznosti prenosu zodpovednosti medzi spolocnostami tej istej skupiny na základe kritéria tzv. "hospodárskej kontinuity". Komisia v nom uvádza, ze skutocnost, ze spolocnost si zachováva svoju právnu subjektivitu po tom, co previedla cast svojich cinností na inú spolocnost tej istej skupiny, nebráni Komisii v tom, aby druhú spolocnost uznala za zodpovednú za porusenia spáchané prvou spolocnostou. Z toho vyplýva, ze odkaz na odôvodnenie c. 339 napadnutého rozhodnutia, ktorý je uskutocnený v jeho odôvodnení c. 357, nemozno zohladnit na úcely posúdenia dôvodnosti neexistencie prenosu zodpovednosti za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992 na spolocnosti Areva T & D SA a Areva T & D AG. 75 Vo vyjadrení k zalobe vo veci T-121/07 Komisia tvrdí, ze sa v napadnutom rozsudku zamerala na uplatnenie pravidiel, ktoré vyplývajú zo zásady osobnej zodpovednosti (pozri bod 65 vyssie). Z odôvodnení c. 357 a 358 napadnutého rozhodnutia, ktorého obsah je zhrnutý v bode 72 vyssie, totiz vyplýva, ze úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992 sa pripisuje spolocnosti Alstom z dôvodu, ze v case skutkových okolností riadila uvedený podnik prostredníctvom dcérskych spolocností vo výlucnom alebo takmer výlucnom vlastníctve, ktoré nadalej existujú v rámci skupiny Alstom. 76 Preto je potrebné odpovedat na otázku, ci sa zodpovednost za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992 musí, ako to tvrdí Alstom, preniest na spolocnosti Areva T & D SA a Areva T & D AG z dôvodu, ze dotknutý podnik bol prevedený na ich príslusných právnych predchodcov, teda na Kléber Eylau a na Alstom (Schweiz) Services spolocnostou GEC Alsthom SA 7. decembra 1992 a spolocnostou Alstom AG (Suisse) 22. decembra 2003. 77 V tejto súvislosti treba uviest, ze názor, ktorý zastáva Alstom, by viedol k tomu, ze Areva T & D SA a Areva T & D AG by boli zodpovedné za porusenie, ktoré je osobne pripísané spolocnostiam GEC Alsthom SA a Alstom AG (Suisse), ktoré boli v rámci skupiny Alstom v case skutkových okolností dcérskymi spolocnostami vo výlucnom alebo takmer výlucnom vlastníctve spolocnosti Alstom alebo jej predchodcov. 78 V takejto situácii vsak kritérium tzv. "hospodárskej kontinuity" mozno uplatnit len pod podmienkou, ze Alstom po restrukturalizacných operáciách v rámci skupiny Alstom, ku ktorým doslo 7. decembra 1992 a 22. decembra 2003, uz nebola zodpovedná za dotknutý podnik alebo ho uz neriadila. Naopak v prípade, ak by Alstom az do prevodu v rámci skupiny, ku ktorému doslo 8. januára 2004, nepreniesla prostredníctvom svojich dcérskych spolocností vo výlucnom alebo takmer výlucnom vlastníctve riadenie dotknutého podniku, bola by nadalej osobne zodpovedná za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992 a Komisia by sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze by vo vztahoch medzi spolocnostou Alstom a jej dcérskymi spolocnostami pôsobiacimi v odvetví T & D neuplatnila vzhladom na vyssie uvedené restrukturalizacné operácie v rámci skupiny kritérium tzv. "hospodárskej kontinuity" (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo k rozsudku zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, uz citovanému v bode 65 vyssie, Zb. s. I-10104, bod 26). 79 Z týchto dôvodov je zrejme vhodné pred rozhodnutím o tejto výhrade odpovedat na dôvody alebo výhrady smerujúce proti tomu, ze v clánku 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia bola spolocnosti Alstom ako materskej spolocnosti so 100 % úcastou v spolocnostiach Alstom T & D SA a Alstom T & D AG pripísaná úcast dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004. O osobnej zodpovednosti spolocnosti Alstom ako materskej spolocnosti so 100 % úcastou v spolocnostiach Alstom T & D SA a Alstom T & D AG za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 - Tvrdenia úcastníkov konania 80 Alstom v prvej casti svojho stvrtého zalobného dôvodu zalozenej na porusení pravidiel o pripísaní porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP vytýka Komisii, ze jej ako materskej spolocnosti so 100 % úcastou v spolocnostiach Alstom T & D SA a Alstom T & D AG pripísala v napadnutom rozhodnutí zodpovednost za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004. 81 Alstom vo svojom tretom zalobnom dôvode Komisii vytýka, ze porusila clánok 253 ES tým, ze z právneho hladiska dostatocne neodôvodnila skutocnost, ze sa jej pripisuje porusenie ako materskej spolocnosti so 100 % úcastou v spolocnostiach Alstom T & D SA a Alstom T & D AG, a to vzhladom na informácie, ktoré poskytla pocas správneho konania. Na pojednávaní v tejto súvislosti poukázala aj na porusenie zásady dodrziavania práv na obhajobu a zásady rovnosti úcastníkov konania pred súdom Únie. 82 V rámci svojho siedmeho zalobného dôvodu Alstom tvrdí, ze doslo k poruseniu zásady dodrziavania práv na obhajobu a clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu, ze Komisia s cielom pripísat spolocnosti Alstom ako materskej spolocnosti so 100 % úcastou v spolocnostiach Alstom T & D SA a Alstom T & D AG zodpovednost za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004, v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s nou uviedla urcité skutkové okolnosti poskytnuté spolocnostami skupiny Areva bez toho, aby ju predtým informovala, ze tieto skutkové okolnosti budú voci nej pouzité, a bez toho, aby jej umoznila zaujat k nim stanovisko. To isté platí aj pre skutocnosti zmienené v odôvodneniach c. 351 a 354 napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa ulozenia pokuty spolocnosti Alsthom SA, jednej z jej predchodcov, v rozhodnutí Conseil de la concurrence français z 1. marca 1988, a skutocnosti, ze siesti clenovia správnej rady spolocnosti Alstom T & D SA súbezne alebo postupne zastávali riadiace funkcie v rámci spolocnosti Alsthom SA. 83 Komisia odmieta tvrdenia spolocnosti Alstom a navrhuje vyssie uvedené dôvody a výhrady zamietnut. - Posúdenie Vseobecným súdom 84 Na úcely uplatnenia práva hospodárskej sútaze nie je rozhodujúce formálne oddelenie medzi dvoma spolocnostami vyplývajúce z ich odlisnej právnej subjektivity, ale skôr jednotné správanie sa na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok ICI/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 140). Môze byt preto nevyhnutné zistit, ci dve spolocnosti, z ktorých kazdá má vlastnú právnu subjektivitu, vytvárajú alebo patria k jednému a tomu istému podniku alebo hospodárskej jednotke s jednotným správaním sa na trhu (rozsudok DaimlerChrysler/Komisia, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 85). 85 Podla ustálenej judikatúry teda okolnost, ze dcérska spolocnost má vlastnú právnu spôsobilost, nepostacuje na vyvrátenie moznosti, aby jej správanie bolo prisúdené materskej spolocnosti, najmä ak dcérska spolocnost neurcuje samostatne svoje správanie na trhu, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost (rozsudok ICI/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, body 132 a 133, a rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 960). Pokial dcérska spolocnost nemá skutocnú samostatnost pri urcení smerovania svojich aktivít, zákazy uvedené v clánku 81 ods. 1 ES sa môzu povazovat za neuplatnitelné vo vztahoch medzi nou a jej materskou spolocnostou, s ktorou tvorí hospodársku jednotku (rozsudok ICI/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 134; rozsudok Súdu prvého stupna z 12. januára 1995, Viho/Komisia, T-102/92, Zb. s. II-17, bod 51). 86 V tomto kontexte Komisii v zásade prinálezí, aby preukázala, ze materská spolocnost skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, a to na základe súhrnu skutkových okolností, medzi ktoré patrí najmä prípadná riadiaca právomoc materskej spolocnosti vo vztahu k jej dcérskej spolocnosti (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 136 a tam citovanú judikatúru). Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora a Vseobecného súdu vsak vyplýva, ze Komisia sa môze dôvodne domnievat, ze dcérska spolocnost, ktorej základné imanie je v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti, v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva jej materská spolocnost, a ze táto domnienka zodpovednosti predpokladá, ze Komisia nie je povinná preverit, ci materská spolocnost naozaj vykonávala túto riadiacu právomoc nad svojou dcérskou spolocnostou. Pokial Komisia v oznámení o výhradách uvedie svoj zámer uznat materskú spolocnost za osobne zodpovednú na porusenie pripísatelné jej dcérskej spolocnosti s odvolaním sa na domnienku zodpovednosti vyplývajúcu z vlastníctva celého základného imania dcérskej spolocnosti jej materskou spolocnostou, je na materskej spolocnosti, ktorá má v úmysle spochybnit svoju zodpovednost, aby pocas správneho konania alebo neskôr pred súdom Únie predlozila dostatocné dôkazy na vyvrátenie tejto domnienky tým, ze preukáze, ze aj napriek tomu, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost, táto dcérska spolocnost si skutocne samostatne urcovala svoje konanie na trhu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Akzo Nobel/Komisia, T-330/01, Zb. s. II-3389, body 82 a 83 a tam citovanú judikatúru). 87 V rozhodnutí konstatujúcom porusenie musí byt Komisia schopná zohladnit odpovede dotknutých podnikov na oznámenie o výhradách. V tejto súvislosti musí mat moznost nielen prijat alebo odmietnut tvrdenia dotknutých podnikov, ale tiez pristúpit k svojej vlastnej analýze skutocností uvedených podnikmi, bud aby upustila od výhrad, ktoré sa ukázu nedôvodné, alebo aby skutkovo, ako aj právne upravila alebo doplnila svoju argumentáciu na podporu výhrad, na ktorých trvá (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 93; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, body 91 a 92; zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 437 a 438, a z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 68). 88 Pokial ide o povinnost odôvodnenia, ktorá prislúcha Komisii, najmä ak prijíma rozhodnutie konstatujúce porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry treba rozlisovat medzi výhradou zalozenou na neexistencii alebo nedostatocnosti odôvodnenia a výhradou zalozenou na nesprávnosti dôvodov rozhodnutia (z dôvodu chýb v skutkovom stave alebo v právnom posúdení). Posledný uvedený aspekt patrí do vecného preskúmania zákonnosti rozhodnutia a nie do preskúmania porusenia podstatných formálnych nálezitostí, a teda nemôze predstavovat porusenie clánku 253 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, body 67 a 72; z 30. marca 2000, VBA/Florimex a i., C-265/97 P, Zb. s. I-2061, bod 114, a z 2. októbra 2003, International Power a i./NALOO, C-172/01 P, C-175/01 P, C-176/01 P a C-180/01 P, Zb. s. I-11421, bod 145; rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, T-84/96, Zb. s. II-2081, bod 47). Ako podstatná formálna nálezitost musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce oboznámit dotknuté osoby s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli bránit svoje práva, a príslusnému súdu preskúmat ho (rozsudok Súdneho dvora z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, C-338/00 P, Zb. s. I-9189, bod 124). Komisia je síce na základe clánku 253 ES povinná uviest skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie rozhodnutia, ako aj právnych úvah, ktoré ju viedli k jeho prijatiu, toto ustanovenie vsak od nej nevyzaduje, aby sa vyjadrila ku vsetkým skutkovým a právnym otázkam, ktoré sa rozoberali v správnom konaní (rozsudky Súdneho dvora zo 17. januára 1984, VBVB a VBBB/Komisia, 43/82 a 63/82, Zb. s. 19, bod 22; z 11. júla 1989, Belasco a i./Komisia, 246/86, Zb. s. 2117, bod 55, a Volkswagen/Komisia, uz citovaný, bod 127). Poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka (pozri rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 89 Predchádzajúca judikatúra sa analogicky uplatnuje na rozhodnutia Komisie konstatujúce porusenie clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP. 90 V prejednávanej veci Komisia v bodoch 331 a 337 oznámenia o výhradách uviedla svoj zámer uznat Alstom za spolocne a nerozdielne zodpovednú so spolocnostami Areva T & D SA a Areva T & D AG za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004, a to opierajúc sa o domnienku zodpovednosti vyplývajúcu z vlastníctva celého základného imania dcérskych spolocností ich materskou spolocnostou (pozri bod 86 vyssie). 91 Z odôvodnení c. 335, 348 az 356 a 358 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa s cielom uznat Alstom za solidárne zodpovednú so spolocnostou Areva T & D SA za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 v konecnom dôsledku opierala nielen o domnienku zodpovednosti vyplývajúcu z vlastníctva celého základného imania dcérskych spolocností ich materskou spolocnostou, ale tiez o skutkové okolnosti predlozené pocas správneho konania. Komisia sa v odôvodnení c. 351 napadnutého rozhodnutia odvolávala na rozhodnutie francúzskeho Conseil de la concurrence z 1. marca 1988 ukladajúce spolocnosti Alsthom pokutu na základe francúzskeho práva hospodárskej sútaze za kartelové dohody, ktoré sa tiez týkali elektrického zariadenia (transformátory stredného napätia). V odôvodnení c. 353 napadnutého rozhodnutia sa rovnako odvolávala na vlastné dôkazy predlozené spolocnostou Alstom, ktorých cielom bolo preukázat, ze prevádzková organizácia mala v rámci skupiny Alstom prednost pred právnou struktúrou a ze po vzore odvetvia T & D boli cinnosti súvisiace s projektmi RIP na najvyssej úrovni riadené spolocnostou Alstom a jej predchodkynami. Nakoniec sa v odôvodneniach c. 354 a 355 napadnutého rozhodnutia odvolávala na dôkazy poskytnuté spolocnostami skupiny Areva, ktoré umoznovali identifikovat sest clenov správnej rady spolocnosti Alstom T & D SA, ktorí boli do januára 2004 súbezne alebo postupne clenmi správnej rady "zastresujúcich spolocností" skupiny Alstom, a ktorí dokonca zastávali aj pozíciu generálneho riaditela. 92 Alstom nespochybnuje skutkové posúdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorých boli Alstom T & D SA a Alstom T & D AG dcérskymi spolocnostami, ktorých 100 % vlastníkom bola v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 Alstom. Na rozdiel od toho, co tvrdí Alstom, vsak tieto samotné konstatovania umoznili Komisii predpokladat, ze Alstom T & D SA a Alstom T & D AG si neurcovali smerovanie svojej cinnosti na trhu vo vztahu k spolocnosti Alstom samostatne a ze tieto spolocnosti teda v zmysle práva hospodárskej sútaze tvoria so spolocnostou Alstom jediný a ten istý podnik. V súlade s judikatúrou citovanou v bode 86 vyssie teda spolocnosti Alstom, ktorá sa dovolávala toho, ze jej dcérske spolocnosti pôsobiace v odvetví T & D si urcovali svoje správanie na trhu pocas predmetného obdobia samostatne, prislúchalo vyvrátit domnienku zodpovednosti vyplývajúcu z vlastníctva celého základného imania dcérskych spolocností ich materskou spolocnostou tým, ze v tejto súvislosti predlozí informácie s dostatocnou dôkaznou hodnotou. 93 Alstom v bodoch 90 az 150 svojej odpovede na oznámenie o výhradách tvrdila, ze dotknutý podnik podliehal "odvetviu T & D" skupiny Alstom a ze kedze toto odvetvie urcovalo svoje vlastné správanie na trhu samostatne, len prevádzkové dcérske spolocnosti poverené uvedeným odvetvím sa mohli povazovat za zodpovedné za toto správanie. Podla spolocnosti Alstom dichotómia existujúca v rámci skupiny Alstom medzi prevádzkovou organizáciou a právnou struktúrou potvrdzuje neexistenciu súvislosti medzi kapitálovým prepojením a správaním odvetví a ich rôznych cinností na trhu, ktoré fungovali a prijímali svoje rozhodnutia úplne decentralizovane a samostatne. Alstom ako materská spolocnost skupiny Alstom nemala prostriedky, a to najmä z hladiska personálu, organizácie a odbornosti, ovplyvnovat rozhodujúcim spôsobom obchodnú politiku svojich odvetví. Obmedzila sa teda len na rozhodovanie a kontrolu, a to prostredníctvom svojho výkonného výboru, celkovej stratégie a financných cielov, ktoré mali dosiahnut tieto odvetvia, obchodných rizík vlastných ich cinnostiam, ako aj rozhodnutí prevádzkových dcérskych spolocností zodpovedných za tieto riziká, pokial mohli vyvolat financné riziko pre celú skupinu Alstom. "Odvetvie T &D" skupiny Alstom tak vytvorilo svoje vlastné pravidlá urcujúce spôsob, akým jej jednotlivé obchodné cinnosti mali byt struktúrované a riadené. Pokial ide osobitne o výkon cinností v oblasti RIP, úloha spolocnosti Alstom bola obmedzená na schválenie, a to v rámci výkonného výboru a na základe strucnej informácie, navrhovaných ponúk, pokial ide o projekt RIP prekracujúci urcitú hranicu alebo zahrnajúci urcité "vysoké riziko" pre skupinu Alstom. V tomto kontexte bolo pre Alstom úplne nemozné, a to vzhladom na obmedzené obchodné informácie, ktoré jej boli sprístupnené, aby vedela o úcasti casti "odvetvia T & D" skupiny Alstom na porusení. Niekolko osôb zúcastnených na cinnostiach v oblasti RIP a patriacich do prevádzkových dcérskych spolocností vykonávajúcich tieto cinnosti, a síce Alstom T & D SA a Alstom T & D AG, ktoré sa zúcastnili na stretnutiach kartelu, konalo bez vedomia spolocnosti Alstom a jej riadiacich pracovníkov. 94 Na podporu svojej argumentácie v odpovedi na oznámenie o výhradách Alstom predlozila rôzne dokumenty, ktoré boli tiez dolozené do spisu vo veci T-121/07, v súvislosti s ktorými bolo priznané dôverné zaobchádzanie (pozri body 19 a 38 vyssie). Ide o "Information Memorandum" (Informacné memorandum) vypracované v marci 2003 na úcely predaja "odvetia T & D" skupiny Alstom skupine Areva, kópiu vnútorných pokynov uvedeného odvetvia prístupných od roku 1999 na internetovej stránke skupiny Alstom, "e-Book" (Elektronická kniha) spolocnosti Alstom, dva nevyplnené formuláre na schválenie ponúk pre projekty RIP a nakoniec o kópiu zápisníc zo vsetkých stretnutí výkonného výboru skupiny, ktoré sa konali od zaciatku roka 1999 az do konca roka 2003. 95 V odôvodnení c. 348 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze v bodoch 90 az 150 jej odpovede na oznámenie o výhradách, tak ako sú zhrnuté v odôvodneniach c. 345 az 347 napadnutého rozhodnutia, Alstom neposkytla platné vysvetlenia, ani presvedcivé argumenty umoznujúce dospiet k záveru, ze Alstom nemohla vykonávat rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojich dcérskych spolocností pôsobiacich v odvetví T & D. 96 Úcastníci konania si v prvom rade odporujú v otázke, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne odôvodnila zamietnutie informácií poskytnutých spolocnostou Alstom pocas správneho konania ako informácií bez dostatocnej dôkaznej sily. 97 V odôvodneniach c. 350 az 356 napadnutého rozhodnutia Komisia detailne vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze dôkazy poskytnuté spolocnostou Alstom pocas správneho konania nemali dostatocnú dôkaznú silu, a to najmä vzhladom na dôkazy svedciace o opaku poskytnuté spolocnostami skupiny Areva. V odôvodneniach c. 350 az 353 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze poverenie funkciami obchodnej povahy na úrovni "odvetvia T & D" alebo cinnostami skupiny Alstom v oblasti RIP nemohlo Alstom zbavit jej zodpovednosti, kedze samotná Alstom pripustila, ze v case porusenia musela schvalovat kazdý návrh ponuky na projekty RIP prekracujúci urcitú hranicu alebo obsahujúci urcité "vysoké riziko" pre skupinu Alstom. Vzhladom na vysokú pokutu ulozenú spolocnosti Alsthom zo strany francúzskej Conseil de la concurrence rozhodnutím z 1. marca 1988, bolo nepravdepodobné, ze by Alstom neidentifikovala porusenie práva hospodárskej sútaze ako vysoké riziko odôvodnujúce zvýsenú ostrazitost. Navyse dôkazy, ktoré poskytla Alstom s cielom preukázat v rámci skupiny Alstom prednost prevádzkovej organizácie nad právnou struktúrou, tiez smerovali k preukázaniu, ze Alstom prostredníctvom prevádzkových riadiacich pracovníkov "odvetvia T & D" skupiny Alstom, ktorí do nej spadali a ktorí jej podávali správy, vykonávala rozhodujúci vplyv na cinnosti v oblasti RIP svojich dcérskych spolocností pôsobiacich v odvetví T & D. V odôvodneniach c. 354 az 356 napadnutého rozhodnutia Komisia navyse povazovala za málo dôveryhodné tvrdenie spolocnosti Alstom, ze jej riadiaci pracovníci neboli informovaní o úcasti dotknutého podniku na porusení vzhladom na dôkazy poskytnuté spolocnostami skupiny Areva, ktoré preukazovali, ze viacero osôb zastávalo súbezne alebo postupne riadiace pozície v rámci spolocnosti Alstom alebo zastresujúcich spolocností a v dcérskych spolocnostiach skupiny Alstom, a vzhladom na skutocnost, ze jednotlivé dcérske spolocnosti, ktoré postupne vykonávali cinnosti v oblasti RIP v rámci skupiny Alstom, boli stále priamo alebo nepriamo v 100 % vlastníctve spolocnosti Alstom alebo jej predchodkýn. 98 Alstom síce správne tvrdí, ze Komisia v odôvodneniach c. 350 az 356 napadnutého rozhodnutia podrobne nerozoberá vsetky právne a skutkové okolnosti, ktoré Alstom poskytla pocas správneho konania, nic to nemení na tom, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje postacujúce odôvodnenie umoznujúce spolocnosti Alstom pochopit, ze Komisia sa domnievala, ze tieto skutocnosti nemali dôkaznú silu, a preto ju Komisia uznala za zodpovednú za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004. Údajný nedostatok odôvodnenia totiz v prejednávanej veci nebránil spolocnosti Alstom predlozit Vseobecnému súdu svoju argumentáciu, podla ktorej skutkové a právne skutocnosti, ktoré predlozila pocas správneho konania preukazujú, ze jej dcérske spolocnosti pôsobiace v odvetví T & D urcovali svoje správanie na trhu pocas predmetného konania samostatne, a ze teda domnienka zodpovednosti vyplývajúca z vlastníctva celého základného imania ich materskou spolocnostou bola pred Komisiou vyvrátená. Tento údajný nedostatok odôvodnenia rovnako nebráni Vseobecnému súdu, aby vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kedze s cielom pripísat porusenie spolocnosti Alstom sa opiera o uvedenú domnienku. 99 Výhrada zalozená na porusení povinnosti odôvodnenia, ktorá bola formulovaná v rámci tretieho zalobného dôvodu uvedeného spolocnostou Alstom, sa preto musí zamietnut ako nedôvodná. 100 Kedze Alstom sa na pojednávaní snazila rozsírit výhrady, ktoré pôvodne formulovala k tomuto aspektu napadnutého rozhodnutia, pricom sa odvolávala na porusenie zásady dodrziavania práv na obhajobu a zásady rovnosti úcastníkov konania v konaní pred súdom Únie, predlozila nové zalobné dôvody bez toho, aby ich oprela o skutkové a právne okolnosti, ktoré vysli najavo pocas konania. V súlade s clánkom 48 ods. 2 prvým pododsekom rokovacieho poriadku sa takéto zalobné dôvody musia zamietnut ako neprípustné. 101 Úcastníci konania si dalej odporujú v otázke, ci skutocnosti uvedené spolocnostou Alstom v bodoch 90 az 150 jej odpovede na oznámenie o výhradách, tak ako boli zhrnuté v odôvodneniach c. 345 az 347 napadnutého rozhodnutia, ako aj dokumenty predlozené na podporu tejto odpovede mohli vyvrátit domnienku zodpovednosti vyplývajúcu z vlastníctva celého základného imania dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou a preukázat, ze aj napriek tomuto vlastníctvu Alstom T & D SA a Alstom T & D AG urcovali v case porusenia svoje správanie na trhu vo vztahu k svojej materskej spolocnosti samostatne. 102 Na úvod treba uviest, ze dokumenty, ktoré predlozila Alstom na podporu svojej odpovede na oznámenie o výhradách, preukazujú existenciu prednosti prevádzkovej organizácie nad právnou struktúrou v rámci skupiny Alstom. Samotní úcastníci konania sa vzhladom na tieto skutocnosti zhodujú v tom, ze v rámci skupiny Alstom mala organizácia prevádzkových divízií alebo odvetví prednost pred právnou struktúrou. "e-Book" predlozený spolocnostou Alstom, ktorý obsahuje pokyny a vseobecné politiky skupiny Alstom definované generálnym riaditelom spolocnosti Alstom, v bode 3.1.1 tretom odseku potvrdzuje, ze "[dôverné]([2]1)". Z bodu 1.4 "Information Memorandum" osobitne vyplýva, ze pred svojím prevodom na skupinu Areva odvetvie T & D "[dôverné]" v rámci skupiny Alstom, takze "[dôverné]". Úcastníci konania preto platne nespochybnili, ze pocas predmetného obdobia, t. j. od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 a od 22. decembra 2003 do 8. januára 2004, Alstom T & D SA a Alstom T & D AG boli nositelmi práv vztahujúcich sa na vecné a personálne zlozky podielajúce sa na cinnostiach v oblasti RIP, ktoré v prejednávanej veci zodpovedajú dotknutému podniku (pozri bod 71 vyssie; pozri v tomto zmysle tiez návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku ETI a i., uz citovanému v bode 65 vyssie, bod 31). Otázku urcenia politiky sledovanej dotknutým podnikom pocas spomínaných období teda nemozno posudzovat oddelene od otázky urcenia politiky sledovanej spolocnostami Alstom T & D SA a Alstom T & D AG pocas tých istých období. 103 Okrem toho dokumenty, ktoré predlozila Alstom, neumoznujú preukázat, ze "odvetvie T & D" skupiny Alstom a v jej rámci cinnosti v oblasti RIP boli v rámci skupiny Alstom vykonávané úplne decentralizovane a samostatne. Tieto dokumenty naopak preukazujú, ze vedenie skupiny Alstom, za ktoré bola zodpovedná Alstom, sa podielalo na definovaní smerovania na trhu, pokial ide o "odvetvie T & D" skupiny Alstom a jej jednotlivé oblasti cinností, a ze neustále kontrolovalo monitorovanie tohto smerovania uvedeným odvetvím a jeho jednotlivými oblastami cinností. 104 "e-Book" opisuje v bodoch 3.1, 2.1 a 3.1, 2.2 organizáciu vedenia skupiny Alstom. [dôverné] 105 [dôverné] 106 [dôverné] 107 [dôverné] 108 [dôverné] 109 [dôverné] 110 Vzhladom na organizacné, hospodárske a právne väzby, na ktoré poukazujú skutocnosti uvedené spolocnostou Alstom pocas správneho konania, medzi jednak vedením skupiny Alstom, ktorá je pod dohladom spolocnosti Alstom, a jednak cinnostami uvedenej skupiny v oblasti RIP, ktoré v rozhodnom case vykonávali T & D SA a Alstom T & D AG prostredníctvom "odvetvia T & D", sa Komisia v napadnutom rozhodnutí mohla oprávnene domnievat, ze tieto skutocnosti neumoznujú vyvrátit domnienku zodpovednosti vyplývajúcu z vlastníctva celého základného imania dcérskych spolocností ich materskou spolocnostou. Komisia v napadnutom rozhodnutí teda spolocnosti Alstom oprávnene pripísala osobnú zodpovednost za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004. 111 Predchádzajúci záver v rozsahu, v akom odhaluje, ze Alstom jednak nikdy neprestala prostredníctvom dcérskych spolocností vo výlucnom alebo takmer výlucnom vlastníctve riadit dotknutý podnik az do prevodu v rámci skupiny, ku ktorému doslo 8. januára 2004, a jednak, ze Alstom bola z tohto dôvodu osobne zodpovedná za úcast dotknutého podniku na zistenom porusení az do tohto dátumu, umoznuje okrem iného odpovedat na výhradu zalozenú na neprávnom právnom posúdení vyplývajúcom z neuplatnenia kritéria tzv. "hospodárskej kontinuity", a to vzhladom na restrukturalizáciu v rámci skupiny, ku ktorej doslo 7. decembra 1992 a 22. decembra 2003 (pozri bod 79 vyssie), a zamietnut túto výhradu ako irelevantnú vzhladom na vztahy existujúce medzi spolocnostou Alstom a jej dcérskymi spolocnostami pôsobiacimi v odvetví T & D. 112 Nakoniec tento záver umoznuje zamietnut ako nedôvodnú výhradu uvedenú v rámci siedmeho zalobného dôvodu, ktorá je zalozená na porusení zásady dodrziavania práv na obhajobu, pokial ide o niektoré dalsie skutocnosti, ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla na posilnenie domnienky zodpovednosti vyplývajúcej z vlastníctva celého základného imania dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou (pozri bod 91 vyssie). K poruseniu zásady dodrziavania práv na obhajobu môze dôjst iba vtedy, ak existuje moznost, ze z dôvodu pochybenia, ktorého sa dopustila Komisia, nou vedené správne konanie mohlo viest k odlisnému výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 31 a tam citovanú judikatúru). Dalej Alstom nepreukázala, ze by mohla lepsie zabezpecit svoju obhajobu, ak by pocas správneho konania vedela, ze Komisia mala v úmysle uviest dalsie skutocnosti na posilnenie domnienky zodpovednosti vyplývajúcej z vlastníctva celého základného imania dcérskych spolocností ich materskou spolocnostou (pozri v tomto zmysle rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný, bod 31 a tam citovanú judikatúru). O prenose osobnej zodpovednosti spolocnosti Alstom za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004 na spolocnosti skupiny Areva vzhladom na prevod tohto podniku na skupinu Areva - Tvrdenia úcastníkov konania 113 Alstom v rámci druhej casti svojho stvrtého zalobného dôvodu zalozenej na neprávnom právnom posúdení Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí nepreniesla na spolocnosti skupiny Areva zodpovednost, ktorá jej vznikla z dôvodu úcasti dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004, a to s ohladom na prevod v rámci skupiny, ku ktorému doslo 8. januára 2004. 114 Podla spolocnosti Alstom Komisia pri uplatnení pravidiel o pripísaní porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, kedze jej pripísala zodpovednost za porusenie spáchané dotknutým podnikom od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004, pricom podla zmluvy o prevode uzavretej 25. septembra 2003 väcsina aktív, pasív, zamestnancov a zodpovedností "odvetvia T & D" skupiny Alstom bola spojená v rámci T & D Holding Etranger, ktorá bola s úcinnostou od 8. januára 2004 prevedená na skupinu Areva a zmenila obchodné meno na Areva T & D Holding, ktorá vlastnila celé základné imanie spolocností Areva T & D SA a Areva T&D AG (predtým s obchodnými menami Alstom T & D SA a Alstom T & D AG). Skutocnosti obsiahnuté v liste zo 4. decembra 2006 týkajúce sa urcenia právnických osôb dotknutých skutkovými okolnostami sporu (pozri bod 26 vyssie), ktorý je uvedený v spise vo veci T-121/07, preukazujú, ze vsetky aktíva, zamestnanci a pasíva "odvetvia T & D" skupiny Alstom boli prevedené na skupinu Areva. To vysvetluje ustanovenie o pasívnej záruke v zmluve o prevode, pokial ide o záväzky vzniknuté v minulosti v "odvetví T & D". V dôsledku toho sa mala zodpovednost za úcast dotknutého podniku na porusení za celé obdobie od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004 pripísat výlucne spolocnostiam skupiny Areva. 115 Komisia odmieta tvrdenia spolocnosti Alstom a navrhuje túto výhradu zamietnut. - Posúdenie Vseobecným súdom 116 Ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 65 vyssie, osobe, ktorá riadila podnik v okamihu, ked sa tento podnik zúcastnil na porusení, v zásade prislúcha, aby zan niesla zodpovednost, aj ked v den prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie bola za tento podnik zodpovedná alebo ho riadila iná osoba. 117 Komisia v prejednávanej veci pripísala spolocnosti Alstom osobnú zodpovednost za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004, spolocnosti Alstom solidárne so spolocnostou Areva T & D SA v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 a spolocnosti Alstom solidárne so spolocnostou Areva T & D AG v období od 22. decembra 2003 do 8. januára 2004. V priebehu vyssie uvedených období bolo mozné oprávnene sa domnievat, ako bolo uvedené v bodoch 110 a 111 vyssie, ze Alstom riadila tento podnik prostredníctvom spolocností Alstom T & D SA a Alstom T & D AG, t. j. svojich dcérskych spolocností, ktoré prevádzkovali cinnosti v oblasti RIP, ktorých bola 100 % vlastníkom. 118 Úcastníci konania nespochybnujú, ze v súlade s ustanoveniami zmluvy o prevode spolocnosti Alstom od 8. januára 2004 stratila kontrolu nad spolocnostami Alstom T & D SA a Alstom T & D AG. Od tohto dátumu uz teda Alstom nebola zodpovedná za dotknutý podnik, ani ho neriadila. 119 Komisia oprávnene pripísala zodpovednost za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004 osobe, ktorá prostredníctvom dcérskych spolocností, ktorých je 100 % vlastníkom, riadila tento podnik. Nevychádzala teda z nesprávneho právneho posúdenia, ked spolocnosti Alstom pripísala osobnú zodpovednost za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004 a ked sa zdrzala prevedenia uvedenej zodpovednosti na spolocnosti skupiny Areva z dôvodu, ze za dotknutý podnik zodpovedali a riadili ho az od 9. januára 2004. 120 Preto treba túto výhradu zamietnut. O osobnej zodpovednosti vzniknutej spolocnostiam Areva T & D SA a Areva T & D AG z dôvodu úcasti dotknutého podniku na porusení v obdobiach od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 a od 22. decembra 2003 do 8. januára 2004 - Tvrdenia úcastníkov konania 121 Spolocnosti skupiny Areva v prvej casti svojho prvého zalobného dôvodu tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila povinnost odôvodnenia, ktorá jej prinálezí, tým, ze pripísanie úcasti dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 a od 22. decembra 2003 do 8. januára 2004 spolocnostiam Areva T & D SA a Areva T & D odôvodnila rozporuplným a v kazdom prípade nedostatocným spôsobom. Komisia si v odôvodneniach c. 368 a 369 napadnutého rozhodnutia v spojení s judikatúrou citovanou v odôvodnení c. 337 odporovala, ked jednak uviedla, ze Alstom vykonávala v obdobiach od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 a od 22. decembra 2003 do 8. januára 2004 rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti pôsobiace v odvetví T & D, ktorých bola 100 % vlastníkom, a jednak, ze tie isté dcérske spolocnosti konali na trhu pocas uvedených období samostatne. Komisia v kazdom prípade z právneho hladiska nedostatocne odôvodnila konstatovanie, ze uvedené dcérske spolocnosti konali pocas dotknutých období samostatne. 122 Okrem toho spolocnosti skupiny Areva v rámci prvej casti svojho druhého zalobného dôvodu a druhej casti svojho stvrtého zalobného dôvodu navyse Komisii vytýkajú, ze v napadnutom rozhodnutí v podstate porusila pravidlá o pripísaní porusení, ktoré vyplývajú z clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 Dohody o EHP tým, ze výlucnú zodpovednost za úcast dotknutého podniku na porusení nepripísala spolocnosti Alstom, ktorá uvedený podnik v case spáchania porusenia riadila. 123 Nakoniec spolocnosti skupiny Areva v rámci druhej casti svojho druhého zalobného dôvodu v podstate tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila vseobecnú zásadu právnej istoty tým, ze osobnú zodpovednost za úcast dotknutého podniku na porusení v predmetných obdobiach pripísala spolocnostiam Areva T & D SA a Areva T & D AG, ktoré uvedený podnik v case zistenia porusenia riadili. Komisia tým v napadnutom rozhodnutí uplatnila na porusenie, ktoré bolo spáchané pred jeho prijatím, novú represívnu politiku. 124 Komisia odmieta tvrdenia spolocností skupiny Areva a navrhuje vyssie uvedené zalobné dôvody a výhrady zamietnut. - Posúdenie Vseobecným súdom 125 V prvom rade treba preskúmat prvú cast prvého zalobného dôvodu uvedeného spolocnostami skupiny Areva, zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia, ktorá sa vztahuje na porusenie podstatnej formálnej nálezitosti (pozri bod 88 vyssie). 126 Ako uz bolo uvedené v bode 88 vyssie, na splnenie poziadaviek clánku 253 ES musia individuálne rozhodnutia Komisie umoznit dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli bránit svoje práva, a súdu Únie vykonávat svoje preskúmanie. Preto musia byt dostatocným a nerozporuplným spôsobom odôvodnené (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 45 a 46). 127 V odôvodneniach c. 333 az 339 napadnutého rozhodnutia Komisia s odkazom na judikatúru Súdneho dvora a Súdu prvého stupna uviedla pravidlá o pripísaní porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktoré v napadnutom rozhodnutí uplatnila. Z odôvodnení c. 368 a 369 vyplýva, ze s cielom uznat Areva T & D SA a Areva T & D AG za osobne zodpovedné, a to solidárne so spolocnostou Alstom, za úcast dotknutého podniku na porusení v obdobiach od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 a od 22. decembra 2003 do 8. januára 2004, Komisia najskôr zastávala názor, ze Areva T & D SA a Areva T & D AG pod svojimi obchodnými menami v danom case, sa bezprostredne zúcastnili na porusení. Komisia tak zohladnila, ako bolo konstatované v odôvodneniach c. 20, 21, 357, 358, 366 a 367 napadnutého rozhodnutia, ze tieto spolocnosti boli priamo zodpovedné za dotknutý podnik v okamihu, ked sa zúcastnil na porusení. Komisia následne uviedla, ze Areva T & D SA a Areva T & D AG pod svojimi obchodnými menami v danom case, tvorili jeden hospodársky subjekt so spolocnostou Alstom, ktorá bola ich 100 % vlastníkom a ktorá v zásade urcovala ich smerovanie na trhu. V dôsledku toho sa domnievala, ze v súlade so zásadou osobnej zodpovednosti (pozri bod 65 vyssie) sa Areva T & D SA a Areva T & D AG mali povazovat za osobne zodpovedné, a to solidárne so spolocnostou Alstom, za úcast dotknutého podniku na porusení v príslusných obdobiach od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 a od 22. decembra 2003 do 8. januára 2004. 128 Komisia síce v odôvodneniach c. 357 a 366 a 367 napadnutého rozhodnutia poukazuje na osobnú zodpovednost, ktorá vznikla bývalým dcérskym spolocnostiam pôsobiacim v odvetví T & D skupiny Alstom, avsak neodkazuje na samostatné správanie uvedených dcérskych spolocností vo vztahu k ich materskej spolocnosti, ktorou je Alstom. Túto skutocnost nemozno v prejednávanej veci implicitne zistit ani s odvolaním sa na judikatúru citovanú v odôvodnení c. 337 napadnutého rozhodnutia, kedze v odôvodnení c. 369 toho istého rozhodnutia Komisia výslovne uviedla, ze v priebehu predmetných období Areva T & D SA a Areva T & D AG so svojimi vtedajsími obchodnými menami "nemohli samostatne prijímat rozhodnutia". 129 Z predchádzajúceho vyplýva, ze výlucná zodpovednost, ktorá vznikla spolocnosti Alstom z dôvodu úcasti predmetného podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 ako subjektu riadiacemu uvedený podnik, bola v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne a nerozporuplne odôvodnená. V dôsledku toho sa prvá cast prvého zalobného dôvodu spolocností skupiny Areva zalozená na porusení povinnosti odôvodnenia musí zamietnut ako nedôvodná. 130 V druhom rade treba preskúmat dve casti druhého zalobného dôvodu a druhú cast stvrtého zalobného dôvodu uvedené spolocnostami skupiny Areva, v ktorých tieto v podstate kritizujú pripísanie úcasti predmetného podniku na porusení v obdobiach od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 a od 22. decembra 2003 do 8. januára 2004 spolocnostiam Areva T & D SA a Areva T & D AG. 131 Treba pripomenút, ze zásada zákazu retroaktivity trestných ustanovení je spolocnou zásadou pre vsetky právne poriadky clenských státov, ktorá je tiez zakotvená v clánku 7 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (dalej len "EDLP") a tvorí neoddelitelnú cast vseobecných zásad práva, ktorých dodrziavanie súd Únie zabezpecuje (rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1984, Kirk, 63/83, Zb. s. 2689, bod 22, a z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 202; rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 219, a z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 43). 132 Aj ked z clánku 15 ods. 4 nariadenia c. 17 a z clánku 23 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze rozhodnutia Komisie ukladajúce pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze nemajú trestnú povahu, nic to nemení na tom, ze Komisia je povinná dodrziavat vseobecné zásady práva Únie a najmä zásadu zákazu retroaktivity v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla práva hospodárskej sútaze (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 44). 133 Toto dodrziavanie vyzaduje, aby pravidlá o pripísaní porusení práva hospodárskej sútaze fyzickým alebo právnickým osobám zodpovedali pravidlám, ktoré platili v case spáchania porusenia (pozri analogicky, pokial ide o pravidlá uplatnitelné na sankciu za porusenia, rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 202; rozsudky LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 221, a Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 45). Zásada zákazu retroaktivity síce nebráni postupnému objasnovaniu pravidiel o pripísaní porusení, bráni vsak spätnému uplatneniu ich nového výkladu, ktorého výsledok nebol primerane predvídatelný vzhladom najmä na skorsiu judikatúru (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, body 217 a 218). 134 Podla judikatúry, pokial mozno viacero osôb uznat za osobne zodpovedné za úcast jedného a toho istého podniku na porusení v zmysle práva hospodárskej sútaze, musia sa povazovat za solidárne zodpovedné za uvedené porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, Zb. s. 223, bod 41, a zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, body 33 a 34; rozsudky Súdu prvého stupna HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 54, 524 a 525; z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 62, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, body 57 az 62). Z týchto rozsudkov navyse vyplýva, ze za osobne a solidárne zodpovednú za úcast jediného a toho istého podniku na porusení mozno povazovat osobu, ktorá v okamihu spáchania porusenia bola priamo zodpovedná za uvedený podnik alebo ho priamo riadila, a osobu, ktorá z dôvodu, ze v okamihu spáchania porusenia úcinne vykonávala právomoc kontroly nad prvou spolocnostou a urcovala jej správanie na trhu, ten istý podnik nepriamo riadila. Z toho vyplýva, ze judikatúru citovanú v bodoch 65 a 116 vyssie treba vykladat v tom zmysle, ze sa týka osobnej zodpovednosti tak osoby, ktorá v okamihu porusenia podnik priamo riadila, ako aj osoby, ktorá v tom istom case tento podnik riadila nepriamo. 135 Uz citovaná judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 136 Ako bolo v prejednávanej veci konstatované v bode 71 vyssie, podnik dotknutý napadnutým rozhodnutím nepredstavuje, ako to tvrdia spolocnosti skupiny Areva, "odvetvie T & D" skupiny Alstom, ktoré bolo neskôr postúpené skupine Areva, ale skupinu zloziek, ktoré sa v rámci tohto odvetvia alebo prostredníctvom neho zúcastnili na cinnostiach v oblasti RIP. Navyse nebolo platne spochybnené, ze Areva T & D SA a Areva T & D AG boli pocas predmetných období porusovania nositelmi práv súvisiacich s týmito zlozkami, a teda ze tieto spolocnosti za uvedené zlozky priamo zodpovedali (pozri bod 102 vyssie). Navyse bolo preukázané, ze Alstom urcovala správanie svojich dcérskych spolocností, ktorých bola 100 % vlastníkom, pôsobiacich v odvetví T&D na trhu a ze tak nepriamo riadila dotknutý podnik v okamihu, ked bolo spáchané porusenie (pozri bod 110 vyssie). Navyse z odôvodnení c. 358 a 371 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Areva T & D SA a Alstom sa povazovali za solidárne zodpovedné za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 21. decembra 2003 a ze Areva T & D SA, Areva T & D AG a Alstom sa povazovali za solidárne zodpovedné za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 22. decembra 2003 do 8. januára 2004. 137 Okrem toho z judikatúry citovanej spolocnostami skupiny Areva a osobitne z rozsudku Súdneho dvora Cascades/Komisia, uz citovaného v bode 65 vyssie (body 79 a 80) a z rozsudku zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia (C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 71), nevyplýva, ze v prípade prevodu kontroly dcérskej spolocnosti, ktorá bezprostredne riadila podnik, ktorý spáchal porusenie, sa len bývalá materská spolocnost, ktorá nepriamo riadila podnik prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti, mala povazovat za osobne zodpovednú za úcast tohto podniku na porusení za obdobie predchádzajúce tomuto prevodu. Vyssie zmienená judikatúra sa navyse týka najmä moznosti pripísat nadobúdatelovi podniku v zmysle práva hospodárskej sútaze úcast tohto podniku na porusení v období pred jeho prevodom. 138 Komisii, ktorá konala v súlade s pravidlami o pripísaní porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ked rozhodla, ze Areva T & D SA a Areva T & D AG mozno povazovat za osobne zodpovedné, a to solidárne so spolocnostou Alstom, za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 a od 22. decembra 2003 do 8. januára 2004, nemozno vytýkat, ze v tejto súvislosti porusila niektorý z uvedených clánkov. 139 Nemozno ani tvrdit, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila zásadu zákazu retroaktivity tým, ze so spätnou úcinnostou uplatnila novú represívnu politiku. Pravidlá o pripísaní porusení, ktoré v prejednávanej veci uplatnila Komisia, vyplývajú z uplatnenia zásady osobnej zodpovednosti za porusenia v clánku 81 ES a v clánku 53 Dohody o EHP. Z judikatúry citovanej v bodoch 65, 116 a 134 vyssie vyplýva, ze takéto pravidlá sa uz uplatnovali v case, ked doslo k spáchaniu porusenia a ze hoci mohli byt v tom istom case alebo následne predmetom urcitých objasnení alebo spresnení, nemozno sa domnievat, ze tieto objasnenia a spresnenia viedli k novému výkladu uvedených pravidiel, ktorých výsledok nebol vzhladom na skorsiu judikatúru predvídatelný. Preto samotné napadnuté rozhodnutie nie je mozné v nadväznosti na prijatie nových pravidiel o pripísaní porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP povazovat za vykonávanie novej represívnej politiky. 140 Navyse skutocnost, ktorú spolocnosti skupiny Areva nespochybnujú, ze tieto spolocnosti si v zmluve o prevode dohodli ustanovenie o pasívnej záruke, ktoré pokrýva najmä riziko, ze spolocnostiam Areva T & D SA a Areva T & D AG sa pripíse úcast dotknutého podniku na porusení práva hospodárskej sútaze v období pred jeho prevodom a ze budú z tohto dôvodu osobne sankcionované, preukazuje, ze pripísanie porusenia, ku ktorému v napadnutom rozhodnutí dospela Komisia, bolo pre spolocnosti skupiny Areva primerane predvídatelné aj pred jeho prijatím, a to s ohladom na pravidlá o pripísaní porusení, ktoré boli v tom case uplatnitelné. 141 Z predchádzajúceho vyplýva, ze obe casti druhého zalobného dôvodu, ako aj druhú cast stvrtého zalobného dôvodu, uvedené spolocnostami skupiny Areva, sa musia zamietnut ako nedôvodné. O osobnej zodpovednosti spolocností Areva a Areva T & D Holding ako materských spolocností so 100 % majetkovou úcastou v spolocnostiach Areva T & D SA a Areva T & D AG za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 9. januára do 11. mája 2004 - Tvrdenia úcastníkov konania 142 Spolocnosti skupiny Areva v rámci svojho tretieho zalobného dôvodu tvrdia, ze Komisia v clánku 1 písm. e) a f) napadnutého rozhodnutia porusila pravidlá pripísania porusení, ktoré vyplývajú z clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 Dohody o EHP, tým, ze im ako materským spolocnostiam so 100 % majetkovou úcastou v spolocnostiach Areva T & D SA a v Areva T & D AG pripísala úcast dotknutého podniku na porusení v období od 9. januára do 11. mája 2004, zatial co skutocnosti, ktoré uviedli pocas správneho konania, mali dostatocnú dôkaznú silu, aby v prejednávanej veci vyvrátili domnienku zodpovednosti vyplývajúcu z vlastníctva celého základného imania dcérskych spolocností ich materskými spolocnostami. 143 Komisia odmieta tvrdenia spolocností skupiny Areva a navrhuje vyssie uvedený zalobný dôvod zamietnut. - Posúdenie Vseobecným súdom 144 Z odôvodnenia c. 370 a z odôvodnenia c. 371 písm. c) napadnutého rozhodnutia, ako aj z jeho odôvodnení c. 333 az 337, 354 a 364, na ktoré odkazuje odôvodnenie c. 370 vyplýva, ze na úcely vyvodenia osobnej zodpovednosti spolocností Areva a Areva T & D Holding, a to solidárne so spolocnostami Areva T & D SA a Areva T & D AG, za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 9. januára do 11. mája 2004, sa Komisia odvolávala nielen na domnienku zodpovednosti vyplývajúcu z vlastníctva celého základného imania dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, ale aj na skutkové okolnosti uvedené spolocnostami Areva a Areva T & D Holding pocas správneho konania, ktoré mali viest k vyvráteniu uvedenej domnienky (pozri bod 148 vyssie). Komisia teda tvrdila, ze vymenovanie nového clena správnej rady svojich dcérskych spolocností pôsobiacich v odvetví T & D spolocnostou Alstom podporovalo záver, podla ktorého materská spolocnost vykonávala rozhodujúci vplyv na dcérske spolocnosti, kedze, ako to vyplýva z informácie verejne prístupnej na internetovej stránke skupiny Areva, tento nový clen správnej rady bol 19. januára 2004 tiez vymenovaný za riaditela "odvetvia T & D" skupiny Areva, a to len desat dní po prevode v rámci skupiny, a súbezne sa stal clenom výkonného výboru skupiny Areva. Navyse, pokial ide o restrukturalizacné operácie v rámci skupiny, Komisia sa domnievala, ze zmena obchodného mena dcérskych spolocností skupiny Alstom pôsobiacich v odvetví T & D, ku ktorej doslo hned po prevode v rámci skupiny, na základe ktorej boli obchodné mená týchto dcérskych spolocností opät zmenené na Areva T & D SA a Areva T & D AG, potvrdila ich zaclenenie do skupiny Areva. Komisia v kazdom prípade tvrdila, ze skutkové okolnosti uvedené spolocnostami Areva a Areva T & D Holding nepreukázali, ze pocas predmetného obdobia porusovania nevykonávali rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti pôsobiace v odvetví T & D, ktorých boli 100 % vlastníkmi. 145 Ako uz bolo uvedené v bode 86 vyssie, pokial spolocnost vlastní celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, predpokladá sa, ze vykonáva rozhodujúci vplyv na jej správanie na trhu, a teda sa povazuje za osobne zodpovednú za uvedené správanie. Je na materskej spolocnosti, ktorá má v úmysle napadnút rozhodnutie Komisie, v ktorom je uznaná za osobne zodpovednú za porusenie pripísané jej dcérskej spolocnosti, aby vyvrátila domnienku zodpovednosti vyplývajúcu z toho, ze vlastní celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti tým, ze predlozí skutocnosti s dostatocnou dôkaznou silou na preukázanie, ze táto dcérska spolocnost urcovala svoje smerovanie na trhu skutocne samostatne (rozsudky Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 136, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 60; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 29). 146 V prejednávanej veci Areva a Areva T & D Holding nespochybnujú skutkové posúdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorých boli Areva T & D SA a Areva T & D AG priamo alebo nepriamo ich dcérskymi spolocnostami, ktoré boli v období od 9. januára do 11. mája 2004 v ich 100 % vlastníctve. Tieto samotné konstatovania vsak Komisii umoznujú predpokladat, ze Areva T & D SA a Areva T & D AG neurcovali vo vztahu ku spolocnostiam Areva a Areva T & D Holding svoje smerovanie na trhu samostatne, a ze teda v zmysle práva hospodárskej sútaze predstavovali so spolocnostami Areva a Areva T & D Holding jeden a ten istý podnik. V súlade s judikatúrou citovanou v bode 86 vyssie tak Areva a Areva T & D Holding, ktoré sa odvolávali na to, ze ich dcérske spolocnosti pôsobiace v odvetví T & D, ktorých boli 100 % vlastníkmi, urcovali svoje správanie na trhu pocas predmetného obdobia samostatne, prislúchalo vyvrátit domnienku zodpovednosti vyplývajúcu z vlastníctva celého základného imania dcérskych spolocností ich materskými spolocnostami tým, ze uvedú skutocnosti, ktoré majú v tejto súvislosti dostatocnú dôkaznú silu. 147 Treba preto preskúmat, ci skutkové okolnosti, ktoré pocas správneho konania uviedli Areva a Areva T & D Holding a na ktoré sa znovu odvolávajú vo veci T-117/07, majú dostatocnú dôkaznú silu na vyvrátenie domnienky zodpovednosti, ktorá je posilnená dalsími uz citovanými skutkovými okolnostami, o ktorú sa napadnuté rozhodnutie opiera, a to tým, ze preukázu, ze Areva T & D SA a Areva T & D AG urcovali svoje smerovanie na trhu skutocne samostatne. 148 Ako vyplýva z bodov 246 az 269 ich odpovede na oznámenie o výhradách, Areva a Areva T & D Holding v rámci správneho konania v podstate tvrdili, ze od 9. januára do 11. mája 2004 nevykonávali rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti pôsobiace v odvetví T & D, ktorých boli 100 % vlastníkmi, kedze v rozhodnom case nemali v tomto odvetví a v jeho rôznych oblastiach cinností nijakú skúsenost. To je potvrdené skutocnostou, ze vo svojich funkciách ponechali prevádzkových riadiacich pracovníkov, ktorí boli prijatí do zamestnania a zaskolení skupinou Alstom. Len jeden clen správnej rady ich dcérskych spolocností vykonával v rámci nich funkcie súbezne. Navyse, kedze prevod "odvetvia T & D" skupiny Alstom na skupinu Areva zahrnal mnozstvo zlozitých restrukturalizacných operácií, z ktorých niektoré mali byt ukoncené az po 8. januári 2004, Areva a Areva T & D Holding neboli schopné skutocne prevziat k tomuto dátumu operacnú kontrolu nad týmto odvetvím a jeho jednotlivými oblastami cinností. Spolocnosti skupiny Areva okrem toho tvrdia, ze nemozno rozumne predpokladat, ze skupina môze bezodkladne k tomu istému dátumu, ked bolo na nu prevedené nové odvetvie cinností, vykonávat skutocnú kontrolu nad týmto odvetvím a dozvediet sa o tom, ze sa zúcastnuje na porusení práva hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti im nemozno pripísat nijakú nedbanlivost, a to jednak vzhladom na ich nedostatok skúsenosti v odvetví T & D a v cinnostiach v oblasti RIP a jednak na písomné záruky poskytnuté skupinou Alstom pri prevode v rámci skupiny, pokial ide o neexistenciu skorsích porusení práva hospodárskej sútaze. 149 Tieto skutocnosti, posudzované samostatne alebo aj vcelku, vsak nie sú spôsobilé preukázat, ze Areva T & D SA a Areva T & D AG urcovali svoje smerovanie na trhu vo vztahu ku spolocnostiam Areva a Areva T & D Holding skutocne samostatne. Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nedopustila nesprávneho posúdenia tým, ze tieto skutocnosti odmietla ako nemajúce dostatocnú dôkaznú silu. 150 Tvrdenia spolocností skupiny Areva, ze Areva a Areva T & D Holding nemali v období od 9. januára do 11. mája 2004, pokial ide o odvetvie T & D a cinnosti v oblasti RIP, dostatocnú skúsenost na to, aby mohli úcinne vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie Areva T & D SA a Areva T & D AG, nie sú podlozené. Skupina Areva nepochybne nepôsobila pred prevodom v odvetví T & D a nevykonávala cinnosti v oblasti RIP a vo vseobecnosti je zaclenenie nového odvetvia cinností zo strany skupiny citlivou operáciou. Nemozno vsak z toho vyvodit, ze Areva a Areva T & D Holding sa od 9. januára do 11. mája 2004 nevyhnutne vzdali skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu na Areva T & D SA a Areva T & D AG. Navyse treba zohladnit skutocnost, ako vyplýva z vlastných písomností spolocností skupiny Areva v zalobe vo veci T-117/07 alebo z ich odpovede na oznámenie o výhradách pripojených k uvedenej zalobe, ako aj z dokumentov predlozených týmito spolocnostami v odpovedi na ziadost Komisie o informácie z 20. septembra 2006 (pozri bod 24 vyssie) tiez pripojených k tejto zalobe, ze restrukturalizacné operácie, ku ktorým doslo na konci roka 2003, boli stanovené a naplánované v zmluve o prevode uzavretej 25. septembra 2003. Nemozno preto vylúcit, ze rokovanie o tejto zmluve a kontrola jej plnenia pocas roka 2003 boli pre spolocnosti Areva a Areva T & D Holding prílezitostou získat alebo si prinajmensom rozsírit znalosti o odvetví T & D a o cinnostiach v oblasti RIP, a to aj pred ich skutocným prevodom na skupinu Areva, ku ktorému doslo 8. januára 2004. Navyse z písomností Komisie, ako aj z vlastných písomností spolocností skupiny Areva v ich odpovedi na oznámenie o výhradách a v dokumentoch predlozených týmito spolocnostami v ich odpovedi na ziadost Komisie o informácie z 20. septembra 2006 vyplýva, ze pán G., nový clen, ktorého vymenovali do správnych rád spolocností Areva T & D SA a Areva T & D AG a ktorý bol tiez od 19. januára 2004 generálnym riaditelom spolocnosti Areva T & D Holding a z tohto dôvodu riaditelom "odvetvia T & D" a clenom výkonného výboru skupiny Areva, bol "prijatý do zamestnania mimo skupiny". Nie je vylúcené, ze toto externé prijatie do zamestnania umoznilo spolocnostiam Areva a Areva T & D Holding získat znalecký posudok, ktorý nemali v dotknutom odvetví. Externé prijatie tohto nového riadiaceho pracovníka do zamestnania ani zdaleka nepreukazuje samostatnost spolocností Areva T & D SA a Areva T & D AG v rámci skupiny Areva, ale naopak potvrdzuje, ze na zaciatku dotknutého obdobia Areva a Areva T & D Holding boli organizované spôsobom, ktorý im umoznoval vykonávat skutocnú kontrolu nad svojimi dcérskymi spolocnostami pôsobiacimi v odvetví T & D, ktorých boli 100 % vlastníkmi, a rozhodujúcim spôsobom ovplyvnovat ich správanie na trhu. 151 Na druhej strane, aj keby sa potvrdili tvrdenia spolocností skupiny Areva, podla ktorých sa Areva a Areva T & D Holding dozvedeli o úcasti dotknutého podniku na porusení az 11. mája 2004, nie sú spôsobilé preukázat samostatnost správania spolocností Areva T & D SA a Areva T & D AG na trhu v období od 9. januára do 11. mája 2004. 152 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba tretí zalobný dôvod uvedený spolocnostami skupiny Areva zamietnut ako nedôvodný. O prípadnom prerusení porusenia pripísaného spolocnosti Alstom v období od septembra 1999 do marca 2002 - Tvrdenia úcastníkov konania 153 Alstom vo svojom siestom zalobnom dôvode v podstate Komisii vytýka, ze porusila dôkazné pravidlá o kontinuite porusovania, ktoré vyplývajú z clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a ze porusila tiez zásadu právnej istoty, kedze v clánku 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze predmetné porusenie trvalo nepretrzite od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004, teda pätnást rokov a osem mesiacov, co odôvodnuje 155 % zvýsenie základnej sumy pokuty, ktorú jej Komisia ulozila v clánku 2 písm. b) a c) napadnutého rozhodnutia. 154 Alstom tvrdí, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze k preruseniu kartelu nedoslo pocas prvého obdobia trinástich mesiacov od 28. októbra 1999 do 15. decembra 2003, a potom pocas druhého obdobia styridsiatich mesiacov od 22. januára 2001 do 26. marca 2002, co celkovo zodpovedá obdobiu 27,5 mesiaca. Kazdé z týchto období je dostatocne dlhé na to, aby Komisia nemohla v súlade s judikatúrou predpokladat nepretrzité trvanie porusenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, T-21/99, Zb. s. II-1681, bod 62). Jediná indícia, ktorú Komisia uviedla na podporu nepretrzitého trvania porusenia, je zoznam z 12. mája 2000 týkajúci sa "stretnutí výboru", ktoré sa mali konat v období od 18. mája 2000 do 17. mája 2001. Tento zoznam poskytnutý zo strany spolocnosti ABB, ktorý je uvedený v odôvodnení c. 197 napadnutého rozhodnutia, vsak nie je dostatocným dôkazom o trvaní porusenia pocas dvoch sporných období, kedze jednak nie je potvrdené, ze niektoré stretnutia, ktoré zmienuje, sa skutocne konali, a jednak ziadna dalsia skutocnost obsiahnutá v spise nepreukazuje, ze pocas týchto stretnutí doslo k porusovaniu. Navyse Komisia nepredlozila, ako to predovsetkým pozadovala judikatúra, dôkaz o protisútaznom úcele stretnutí zmienených v zozname (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 116 a nasl.). Alstom okrem toho tvrdí, ze Komisia nemohla proti nej pouzit ako dôkaz jej úcasti na karteli pocas sporných období dobu platnosti niektorých projektov RIP, kedze ten istý dôkaz nepouzila proti spolocnosti Siemens, ako to vyplýva z odôvodnenia c. 198 napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade tento dôkaz neumoznuje preukázat, ze porusenie trvalo pocas desiatich mesiacov od 17. mája 2001 do 26. marca 2002. 155 V rámci svojho siedmeho zalobného dôvodu Alstom navyse tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila zásadu dodrziavania práv na obhajobu a clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 tým, ze v tejto súvislosti zohladnila dokumenty o dohode, ku ktorej doslo v súvislosti s projektom RIP s referencným císlom [dôverné] uzavretej 24. septembra 1999 s úcinnostou az do 28. septembra 2001, ku ktorým nemala prílezitost vyjadrit svoje stanovisko. 156 Vzhladom na predchádzajúce Alstom tvrdí, ze doba trvania úcasti dotknutého podniku na porusovaní, ktoré je jej pripísané, sa musí skrátit na trinást rokov a tri mesiace a ze zvýsenie základnej sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená, sa preto musí znízit na 130 %. 157 Komisia odmieta tvrdenia spolocnosti Alstom a navrhuje vyssie uvedené zalobné dôvody a výhrady zamietnut. - Posúdenie Vseobecným súdom 158 Z odôvodnení c. 2, 3, 248, 270 a 299 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vytýkala spolocnostiam, ktoré sú adresátmi tohto rozhodnutia, ze sa zúcastnili na jednotnom a trvalom komplexnom porusení clánku 81 ES v období od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004 a clánku 53 Dohody o EHP v období od 1. januára 1994 do 11. mája 2004, v rámci ktorého sa tieto spolocnosti v súvislosti s celosvetovým predajom projektov RIP dohodli na rozdelení trhov, pridelovaní kvót a zachovaní príslusných podielov na trhu, na pridelovaní projektov RIP výrobcom urceným na tento úcel a zmanipulovaní verejného obstarávania (kartelové dohody) s cielom uzavriet predmetné zmluvy s týmito výrobcami, na stanovení cien za nepridelené projekty RIP na základe komplexnejsích dohôd, na vypovedaní licencných zmlúv uzavretých so spolocnostami, ktoré nie sú clenmi kartelu, a na výmene citlivých informácií na trhu. 159 V odôvodnení c. 323 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze tieto dohody a/alebo zosúladené postupy medzi tvorcami projektov RIP trvali prinajmensom od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004. Z odôvodnení c. 324 a 326 napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodnením c. 358 a s clánkom 1 písm. b) jeho výroku vyplýva, ze Alstom sa zúcastnila na porusení v období od 15. apríla 1988, t. j. odo dna prijatia a nadobudnutia úcinnosti dohody GQ a dohody EQ (pozri body 29 a 31 vyssie) do 8. januára 2004, t. j. do dna, ked skupina Alstom previedla svoje "odvetvie T & D" na skupinu Areva. 160 V odôvodneniach c. 177 az 216 napadnutého rozhodnutia Komisia predstavila "súhrnný chronologický opis vývoja kartelu". Pokial ide o vývoj kartelu v priebehu dvoch sporných období, a síce od 28. októbra 1999 do 15. decembra 2000 a od 22. januára 2001 do 26. marca 2002, Komisia v odôvodneniach c. 178 a 178 napadnutého rozhodnutia konstatovala: "(178) Siemens ukoncila svoju úcast na stretnutiach kartelu v septembri 1999, a v roku 2000 ju nasledovali Hitachi a Schneider/VA Tech. Neprítomnost spolocnosti Siemens bola z európskej perspektívy osobitne destabilizujúca, pretoze táto spolocnost bola tajomníkom E-skupiny od roku 1988 a hlavným hrácom na trhu tak v rámci Európy, ako aj mimo nej. Cinnosti kartelu vsak pokracovali a [Alstom] prevzala funkciu tajomníka E-skupiny. Kedze pocet úcastníkov na stretnutiach kartelu sa v porovnaní s rokom 1988 znízil, zjednodusila sa logistika a zlozitá struktúra uz nebola odôvodnená. (179) V roku 2002 Siemens, Hitachi a VA Tech opätovne vstúpili do kartelu..." 161 V odôvodneniach c. 191 az 198 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla dôkazy, ktoré predlozila ABB a spolocnosti skupiny Fuji, ktoré podla nej preukazovali, ze kartel pokracoval po odchode spolocnosti Siemens v septembri 1999, ktorú nasledovali Hitachi a "Schneider/VA Tech" v roku 2000 a pred ich postupným návratom od marca 2002. Komisia najprv v odôvodneniach c. 191 az 196 napadnutého rozhodnutia odkazovala na dokumenty, ktoré predlozila ABB vo svojej ziadosti o oslobodenie (pozri bod 10 vyssie), ktoré zodpovedali mnozstvu faxov vymenených od 18. decembra 2000 do 22. januára 2001 medzi spolocnostami ABB, Melco a Alstom v súvislosti so stretnutiami a s pridelovaním projektov RIP. Následne v odôvodnení c. 197 napadnutého rozhodnutia Komisia informovala o dokumente z 12. mája 2000 predlozenom ABB v jej ziadosti o oslobodenie, ktorý obsahuje zoznam "stretnutí výboru" vztahujúci sa na cast obdobia 2000 - 2001. Uviedla, ze z tohto zoznamu vyplýva, ze osobami zúcastnenými na týchto stretnutiach boli Reyrolle, Alstom, Schneider, ABB, Melco a Toshiba, avsak nie Siemens a "JAEPS (Hitachi)", co je v súlade s vyhlásením spolocnosti ABB v jej odpovedi zo 4. októbra 2004 na ziadost Komisie o informácie (pozri bod 15 vyssie), "podla ktorej tieto dve posledné uvedené spolocnosti neboli v tomto okamihu súcastou kartelu". Nakoniec v odôvodnení c.198 napadnutého rozhodnutia uviedla vsetky dokumenty predlozené spolocnostami skupiny Fuji v ich ziadosti na základe oznámenia o spolupráci (pozri bod 20 vyssie), a zo strany spolocnosti ABB v doplnení k jej ziadosti o oslobodenie zo 7. mája 2004 (pozri bod 12 vyssie), v ktorom boli uvedené dohody uzavreté medzi clenmi kartelu týkajúce sa ôsmich projektov RIP majúcich v rámci kartelu referencné císla [dôverné], ktoré preukazovali, ze kartel pocas tohto obdobia existoval. 162 V odôvodnení c. 286 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze tieto skutocnosti obsiahnuté v spise preukazujú, ze "samotný kartel pokracoval bez [spolocností Siemens a Hitachi] (pozri napríklad odôvodnenia c. 191 az 198 vyssie) po tom, co [tieto posledné uvedené podniky] docasne prerusili svoju úcast na karteli". 163 Z clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 vyplýva, ze na úcely stanovenia výsky pokuty, ktorá sa má ulozit z dôvodu úcasti podniku na porusení práva hospodárskej sútaze, sa zohladní závaznost porusovania a tiez jeho doba trvania. 164 Ak dôjde k sporu o existencii porusenia, zo základnej poziadavky právnej istoty, z ktorej musia mat prospech hospodárske subjekty, vyplýva, ze Komisia, ktorá znása dôkazné bremeno v súvislosti so zisteným porusením, musí predlozit dôkazy, ktoré môzu právne dostatocne dolozit existenciu skutkových okolností zakladajúcich porusenie. Konkrétnejsie, pokial ide o uvedenú dlzku trvania porusenia, tá istá zásada právnej istoty stanovuje, ze v prípade neexistencie dôkazov, na základe ktorých je mozné priamo urcit dlzku trvania porusenia, sa Komisia môze opriet prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma uvedenými dátumami (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79; zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 188, a Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 154 vyssie, body 114 a 153). 165 Pokial ide o dôkazné prostriedky, ktoré Komisia v tejto súvislosti môze zohladnit, je dôlezité pripomenút, ze vzhladom na to, ze zákazy zúcastnovat sa na takých protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu postihnút subjekty, ktoré sa ich zúcastnujú, sú vseobecne známe, je bezné, ze cinnosti v rámci týchto protisútazných postupov a dohôd, ako aj stretnutia, sa uskutocnujú tajne, najcastejsie v tretom státe, a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Aj ked Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, tieto písomnosti obycajne budú len zlomkovité a nesúrodé do takej miery, ze je casto nutné vyvodit niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, body 55 az 57). Takéto nepriame dôkazy a zhody okolností umoznujú odhalit nielen existenciu protisútazných správaní a dohôd, ale taktiez dlzku pokracujúceho protisútazného správania a obdobie, pocas ktorého sa dohoda uzavretá v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze uplatnovala (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb. s. I-8831, bod 166). 166 Navyse skutocnost, ze dôkaz o existencii pokracujúceho porusenia nebol predlozený v súvislosti s urcitými stanovenými obdobiami, nebráni tomu, aby sa porusenie povazovalo za existujúce pocas celkového obdobia trvajúceho dlhsie nez stanovené obdobie, pokial takéto zistenie spocíva na objektívnych a jednoznacných indíciách. V rámci porusenia trvajúceho niekolko rokov skutocnost, ze k prejavom kartelu dôjde v rozlicných obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými medzerami, nemá vplyv na existenciu takéhoto kartelu, pokial rôzne konania, ktoré sú súcastou tohto porusenia, sledujú ten istý ciel a patria do rámca jedného pokracujúceho porusenia (rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 165 vyssie, bod 169). 167 V prejednávanej veci Alstom nepopiera, ze cinnosti, na ktorých sa dotknutý podnik zúcastnil v rámci kartelu, sa uskutocnovali pocas celého obdobia od 15. apríla 1988 do 28. októbra 1999, následne od 15. decembra 2000 do 22. januára 2001 a nakoniec od 26. marca 2002 do 11. mája 2004. Dalej nespochybnuje, ze tieto rôzne cinnosti, ktoré boli súcastou porusenia, sledovali len jediný ciel a patrili do rámca jediného a nepretrzitého porusenia. Spochybnuje len dobu trvania tohto porusenia z dôvodu, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne a v súlade s poziadavkami vyplývajúcimi z clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a zo zásady právnej istoty nepreukázala cinnost kartelu v období od 28. októbra 1999 do 15. decembra 2000 a od 22. januára 2001 do 26. marca 2002. Inými slovami, Alstom v tomto zalobnom dôvode v podstate nespochybnuje posúdenia Komisie týkajúce sa jednotnej a nepretrzitej povahy porusenia, avsak uvádza len, pokial ide o posúdenie doby trvania tohto porusenia, porusenie clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ako aj zásady právnej istoty v oblasti dôkazného bremena. 168 V siestom zalobnom dôvode sa tak vynára otázka, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne a v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a so zásadou právnej istoty preukázala, ze kartel pokracoval pocas období od 28. októbra 1999 do 15. decembra 2000 a od 22. januára 2001 do 26. marca. 169 Na úvod treba uviest, ze Alstom nespochybnila posúdenia Komisie týkajúce sa organizácie a fungovania kartelu, ktoré sú uvedené v odôvodnení c. 170 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých "clenovia kartelu prijali zlozité preventívne opatrenia na svetovej, ako aj európskej úrovni s cielom zamaskovat alebo utajit svoje kontakty a stretnutia" a "tieto opatrenia na utajenie existovali od zaciatku kartelu a boli posilnené od roku 2002". Vo svetle judikatúry citovanej v bode 165 vyssie Komisia v prejednávanej veci správne zalozila svoje posúdenie týkajúce sa doby trvania porusenia na posúdení vsetkých dôkazov a indícií, ktoré v tejto súvislosti povazovala za relevantné. 170 Alstom v podstate tvrdí, ze dôkazy a indície, z ktorých Komisia vychádzala, neumoznujú preukázat, ze cinnosti, ktoré boli uskutocnované v priebehu jedenástich rokov a siestich mesiacov a na ktorých sa dotknutý podnik zúcastnil v rámci kartelu, pokracovali od 28. októbra 1999 do 15. decembra 2000, t. j. trinást mesiacov. Navyse tieto dôkazy a nepriame dôkazy nepreukazujú, ze uvedené cinnosti po tom, co boli opätovne vykonávané len o cosi dlhsie ako jeden mesiac, pokracovali aj v období od 22. januára 2001 do 26. marca 2002, t. j. dalsích strnást mesiacov, nez boli znovu obnovené na obdobie jedného roka a ôsmich mesiacov. Treba si teda polozit otázku o dôkaznej hodnote kazdého dôkazu a nepriameho dôkazu, z ktorých Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala. 171 Alstom nesprávne vychádza z predpokladu, ze kazdý z predmetných dôkazov alebo kazdá z dotknutých indícií potvrdzujú cinnosti kartelu len k dátumu, ku ktorému boli preukázané. Nezastáva totiz názor, ze tieto dokumenty môzu tiez potvrdit pokracovanie porusenia. 172 V prejednávanej veci sa Komisia v napadnutom rozhodnutí správne domnievala, ze séria faxov predlozených spolocnostou ABB potvrdzovala cinnosti kartelu v období "okolo roka 2000". Okrem toho, ze preukazuje existenciu konkrétnej dohody medzi spolocnostami ABB, Melco a Alstom v súvislosti so zoznamom o projektoch RIP, poskytuje tiez nepriamy dôkaz, pokial ide o pokracovanie cinností kartelu medzi tými istými podnikmi na zaciatku roka 2001 vo vztahu k dalsiemu zoznamu o projektoch RIP pripojenému k prvému zo série faxov z 18. decembra 2000. 173 Komisia dalej oprávnene zastávala názor, ze zoznam z 12. mája 2000 týkajúci sa trinástich "stretnutí výboru" naplánovaných medzi 18. májom 2000 a 17. májom 2001, bol nepriamym dôkazom o tom, ze cinnosti kartelu medzi spolocnostami Reyrolle, Alstom, Schneider, ABB, Melco a Toshiba pokracovali az do 17. mája 2001. Protisútazný ciel týchto "stretnutí výboru" mozno vyvodit z toho, ze zoznam oznacoval kazdý z dotknutých podnikov s odkazom na jeho kód v rámci kartelu, ako je to uvedené v odôvodneniach c. 142 a 197 napadnutého rozhodnutia, a ze ako potvrdilo viacero clenov kartelu, niektoré stretnutia orgánov - spolocný výbor Európa/Japonsko a výbor Európa -, ktoré sa zúcastnovali na prevádzkovom fungovaní kartelu, boli naplánované, ako to tiez vyplýva z odôvodnení c. 150 a 151 napadnutého rozhodnutia. Navyse skutocný obsah siestich z týchto stretnutí výboru potvrdili bud niektorí úcastníci kartelu, alebo ho potvrdili dalsie skutocnosti v spise, ako sú záznamy o cestovných nákladoch alebo zápisy v osobných diároch, takze cinnosti kartelu v období od 18. mája 2000 do 18. januára 2001 mozno povazovat za preukázané. 174 Nakoniec, aj keby Komisia vôbec nezohladnila dohodu o projekte RIP s referencným císlom [dôverné], v súvislosti s ktorou sa Alstom v rámci svojho siedmeho zalobného dôvodu odvoláva na porusenie zásady dodrziavania práv na obhajobu, ani dohodu o projekte RIP s referencným císlom [dôverné], na ktorej sa nepodielala, dospela by aj tak k správnemu záveru, ze dohody o siestich dalsích projektoch RIP s referencnými císlami [dôverné], na ktorých sa Alstom zúcastnila, potvrdzovali, ze kartel trval alebo prinajmensom vyvolával úcinky od 27. augusta 1998, t. j. odo dna, ked bola uzavretá dohoda o projekte RIP s referencným císlom [dôverné], do 28. októbra 2001, t. j. do dna, ked dohoda o projekte RIP s referencným císlom [dôverné] prestala vyvolávat svoje úcinky. 175 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a analogicky clánku 53 Dohody o EHP, stací, ze predmetné podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urceným spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Petrofina/Komisia, T-2/89, Zb. s. II-1087, bod 211, a z 10. marca 1992, ICI/Komisia, T-13/89, Zb. s. II-1021, bod 253; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky ACF Chemiefarma/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 112, a van Landewyck a i./Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 86). Navyse clánok 81 ES sa uplatnuje v prípade, ak úcinky kartelu pretrvali bez toho, aby bol tento kartel formálne ukoncený (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, ICI/Komisia, uz citovaný, bod 254, a z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia, T-48/98, Zb. s. II-3859, bod 63). Uz citovaná judikatúra sa uplatnuje analogicky na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 176 Z toho vyplýva, ze kedze Alstom nepopierala, ze v súlade s pravidlami kartelu uzavrela dohody na pridelenie siestich projektov RIP s referencnými císlami [dôverné] v rámci kartelu, a kedze tieto dohody ako celok vyvolávali, vzhladom na dátum nadobudnutia ich úcinnosti a dobu ich platnosti, úcinky od 27. augusta 1998, t. j. odo dna nadobudnutia úcinnosti dohody o projekte s referencným císlom [dôverné], do 28. októbra 2001, t. j. do dna skoncenia platnosti dohody o projekte RIP s referencným císlom [dôverné], Komisia mohla oprávnene povazovat tieto dohody za nepriamy dôkaz o tom, ze porusenie nepretrzite pokracovalo pocas celého dotknutého obdobia. 177 Alstom nezohladnuje, ze aj ked kazdý z uz citovaných dôkazov, ktoré boli posudzované samostatne, len potvrdzuje prejavy kartelu od septembra 1999 do marca 2002, môzu spolocne v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dostatocný dôkaz o nepretrzitej povahe porusenia. V rámci tohto konania vsak Alstom neposkytla ziadne koherentné vysvetlenie, ktoré by mohlo vysvetlit jej tvrdenia o prerusení cinností, na ktorých sa dotknutý podnik zúcastnil v rámci kartelu od 28. októbra 1999 do 15. decembra 2000 a od 22. januára 2001 do 26. marca 2002 (pozri bod 170 vyssie) a osobitne dôvody, pre ktoré boli uvedené cinnosti opätovne uskutocnované len na obmedzenú dobu, a to o nieco viac ako o mesiac, t. j. od 15. decembra 2000 do 22. januára 2001, medzi dvomi obdobiami prerusenia, t. j. od 28. októbra 1999 do 15. decembra 2000 a od 22. januára 2001 do 26. marca 2002. V tejto súvislosti treba dôkazy o opakovaných prejavoch kartelu medzi septembrom 1999 a marcom 2002, a to aj napriek preruseniu úcasti spolocnosti Siemens, ktorú nasledovali Hitachi a "Schneider/VA Tech", ako aj súbor indícií zhromazdených Komisiou o tom, ze cinnosti, na ktorých sa dotknutý podnik zúcastnil v rámci kartelu, pokracovali pocas celého dotknutého obdobia, povazovat za dostatocný dôkaz o tom, ze kartel trval nepretrzite od 28. októbra 1999 do 15. decembra 2000, ako aj od 22. januára 2001 do 26. marca 2002. 178 Navyse situáciu spolocnosti Alstom nemozno porovnat so situáciou spolocnosti Siemens, kedze v prípade spolocnosti Siemens Komisia mohla vychádzat zo zhodných vyhlásení ostatných clenov kartelu uvedených v spise, aby z nich dospela k záveru, ze Siemens ukoncila svoju úcast na karteli v septembri 1999, a teda zastávat názor, ze Siemens k tomuto dátumu prestala dodrziavat uzavreté dohody o projektoch RIP s referencnými císlami [dôverné], ktoré mali zostat v úcinnosti od 27. augusta 1998 do 28. októbra 2001. Navyse v odôvodnení c. 169 napadnutého rozhodnutia, proti ktorému Alstom nenamieta, sa uvádza, ze spis obsahuje dôkazy, podla ktorých niektorí clenovia tohto kartelu po tom, co Siemens docasne prerusila svoju úcast na karteli, usilovali o jej potrestanie za jej vystúpenie z kartelu tým, ze na celom svete podávali konkurencné ponuky na projekty RIP, co preukazuje, ze Siemens uz nedodrziavala pravidlá kartelu. 179 Preto treba konstatovat, ze Komisia neporusila dôkazné pravidlá vyplývajúce z clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ani zásadu právnej istoty, ked v clánku 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze porusenie pripísané spolocnosti Alstom trvalo nepretrzite od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004, t. j. pätnást rokov a osem mesiacov, co odôvodnuje zvýsenie základnej sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená v clánku 2 písm. b) a c) napadnutého rozhodnutia, o 155 %. 180 Siesty zalobný dôvod uvedený spolocnostou Alstom sa teda musí zamietnut ako nedôvodný. 181 Z predchádzajúcich úvah navyse vyplýva, ze dohoda o projekte RIP s referencným císlom [dôverné] nie je nevyhnutným prvkom na preukázanie dôvodnosti posúdenia vykonaného Komisiou v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého predmetné porusenie trvalo nepretrzite pocas celého obdobia od 28. októbra 1999 do 26. marca 2002 a ze toto porusenie mohlo byt z právneho hladiska dostatocne odôvodnené na základe dalsích skutocností podporujúcich to isté posúdenie. 182 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na porusení zásady dodrziavania práv na obhajobu, ktorá bola vznesená v rámci siedmeho zalobného dôvodu, sa musí zamietnut ako irelevantná, kedze sa týka dôkazu, ktorý v napadnutom rozhodnutí mozno povazovat za nadbytocný. O návrhoch na zrusenie alebo na zmenu clánku 2 písm. b) a c) napadnutého rozhodnutia 183 V rámci svojho stvrtého a siedmeho zalobného dôvodu sa Alstom domáha zrusenia alebo subsidiárne znízenia individuálnej pokuty, ktorá jej bola ulozená v clánku 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia. Vo svojom prvom a druhom zalobnom dôvode, ktoré treba preskúmat spolocne, sa domáha zrusenia alebo subsidiárne znízenia pokuty, ktorú má zaplatit solidárne so spolocnostou Areva T & D SA a ktorá jej bola ulozená v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia. 184 V rámci svojho prvého a stvrtého zalobného dôvodu sa spolocnosti skupiny Areva domáhajú zrusenia pokuty, ktorá im bola ulozená v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia alebo subsidiárne znízenia tejto pokuty. O porusení pravidiel premlcania týkajúcich sa individuálnej pokuty ulozenej spolocnosti Alstom v clánku 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia - Tvrdenia úcastníkov konania 185 Alstom v tretej casti svojho stvrtého zalobného dôvodu subsidiárne uvádza pre prípad, ze by sa prvej casti uvedeného zalobného dôvodu vyhovelo bez toho, aby bolo vyhovené druhej casti tohto zalobného dôvodu, ze doslo k poruseniu clánku 25 nariadenia c. 1/2003, ktoré v podstate vyplýva z toho, ze v den prijatia napadnutého rozhodnutia bola právomoc Komisie ulozit jej individuálnu pokutu z dôvodu úcasti dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992 premlcaná. 186 Komisia odmieta tvrdenia spolocnosti Alstom a navrhuje vyssie uvedený zalobný dôvod zamietnut. - Posúdenie Vseobecným súdom 187 Túto výhradu vzniesla Alstom pre prípad, ak by bolo rozhodnuté, ze ju nemozno uznat za zodpovednú za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004, kedze nevykonávala rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti pôsobiace v odvetví T & D, ktorých je 100 % vlastníkom, ale ze osobná zodpovednost, ktorá jej vznikla z dôvodu úcasti dotknutého podniku na porusení v predchádzajúcom období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992, nebola prenesená na uvedené dcérske spolocnosti. 188 Podla clánku 25 nariadenia c. 1/2003 sa právomoc Komisie ulozit sankciu z dôvodu porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP premlcí po uplynutí piatich rokov. Premlcanie zacína plynút odo dna zaciatku porusovania. V prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusovania vsak zacína cas plynút odo dna ukoncenia porusovania. V prípade, ak by porusenie pripisované spolocnosti Alstom skoncilo 6. decembra 1992, právomoc Komisie ulozit jej pokutu z dôvodu tohto porusenia by bola premlcaná v den prijatia napadnutého rozhodnutia, t. j. 24. januára 2007. 189 Kedze prvá cast stvrtého zalobného dôvodu bola zamietnutá z dôvodu, ze Alstom vykonávala rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti pôsobiace v odvetví T & D v období od 7.decembra 1992 do 8. januára 2004 (pozri body 80 az 110 vyssie), predpoklad, o ktorý sa opiera táto výhrada, nie je preukázaný. Tejto výhrade preto nemozno vyhoviet. O porusení pravidiel v oblasti solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút, ktoré vyplývajú z clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, porusení clánku 7 ES, porusení zásad právnej istoty, zákazu retroaktivity, rovnosti zaobchádzania, práva na úcinný prostriedok nápravy a individuality trestov, ako aj o porusení povinnosti odôvodnenia, pokial ide o pokuty ulozené spolocnosti Alstom a spolocnostiam skupiny Areva v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia - Tvrdenia úcastníkov konania 190 Alstom vo svojom prvom zalobnom dôvode Komisii vytýka, ze tým, ze jej v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia ulozila povinnost zaplatit solidárne so spolocnostou Areva T & D SA pokutu vo výske 53 550 000 eur, porusila zásadu práva na úcinný prostriedok nápravy. Z tohto dôvodu jej procesné postavenie súviselo s procesným postavením spolocnosti Areva T & D SA. 191 Vo svojom druhom zalobnom dôvode Alstom najprv tvrdí, ze Komisia tým, ze jej v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia ulozila povinnost zaplatit solidárne so spolocnostou Areva T & D SA pokutu vo výske 53 550 000 eur, porusila pravidlá solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút, ktoré vyplývajú z clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. Tieto pravidlá umoznujú ulozit povinnost zaplatit solidárne pokutu len spolocnostiam, ktoré v den prijatia rozhodnutia ukladajúceho pokutu patria do tej istej skupiny a z ktorých sa kazdá spolocnost môze priamo alebo formálne povazovat za zodpovednú za porusenie, pokial majú priamy prospech z tohto porusenia. Alstom navyse tvrdí, ze Komisia porusila svoju povinnost individuálne odôvodnit prijímané rozhodnutia, a to tým, ze v napadnutom rozhodnutí neuviedla jednak dôvody, ktoré ju viedli k tomu, aby sa domnievala, ze Alstom tvorila v den prijatia napadnutého rozhodnutia jednotný hospodársky celok so spolocnostou Areva T & D SA, a jednak to, aký priamy prospech spolocnosti Alstom osobne plynul z tohto porusenia. Navyse napadnuté rozhodnutie je v tejto súvislosti zalozené na rozporuplných odôvodneniach, pretoze v jeho odôvodnení c. 358 písm. b) a c) a v odôvodnení c. 371 písm. a) sa uvádza, ze povinnost zaplatit pokutu solidárne zodpovedá obdobiu, pocas ktorého Alstom tvorila hospodársku jednotku so spolocnostou Areva T & D SA, zatial co z jeho odôvodnenia c. 371 písm. c) vyplýva, ze táto pokuta prakticky pokrýva aj obdobie, pocas ktorého to tak nebolo. Navyse Alstom tvrdí, ze Komisia porusila vseobecnú zásadu individuality trestov, kedze jej ulozila povinnost zaplatit solidárne pokutu z dôvodu porusenia, za ktoré nebola osobne zodpovedná. Alstom nakoniec tvrdí, ze Komisia porusila zásadu právnej istoty tým, ze vytvorila situáciu právnej neistoty, pokial ide o výkon napadnutého rozhodnutia, kedze k urceniu dlzníka, ktorý má povinnost zaplatit pokutu, dochádza iba vtedy, ak Komisia spochybnuje jedného zo solidárnych spoludlzníkov, a tiez tým, ze spojila právnu situáciu kazdého zo solidárnych spoludlzníkov s právnou situáciou iného spoludlzníka. 192 Spolocnosti skupiny Areva v prvej casti svojho stvrtého zalobného dôvodu a v druhej casti svojho prvého zalobného dôvodu Komisii vytýkajú, ze tým, ze v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia spolocnosti Areva T & D SA ulozila povinnost zaplatit solidárne so spolocnostou Alstom pokutu vo výske 53 550 000 eur, porusila pravidlá solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút, ktoré vyplývajú z clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. Tieto posledné uvedené pravidlá neumoznujú ulozenie povinnosti zaplatit solidárne pokutu spolocnostiam, ktoré v den prijatia rozhodnutia ukladajúceho pokutu, nepatria alebo uz nepatria do tej istej skupiny. Navyse spolocnosti skupiny Areva tvrdia, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnit individuálne rozhodnutia, ktoré prijíma, a to tým, ze v napadnutom rozhodnutí neuviedla dôvody, ktoré ju viedli k tomu, aby sa domnievala, ze Areva T & D SA tvorila v den prijatia napadnutého rozhodnutia so spolocnostou Alstom jednu hospodársku jednotku. 193 V piatej casti svojho stvrtého zalobného dôvodu spolocnosti skupiny Areva Komisii rovnako vytýkajú, ze v podstate porusila zásadu právnej istoty tým, ze pri ulození povinnosti spolocnostiam Areva T & D SA a Alstom, aby solidárne zaplatili pokutu, uplatnila novú represívnu politiku alebo nové pravidlá v oblasti solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút na skutkový stav, ktorý predchádzal ich prijatiu. 194 V tretej a stvrtej casti svojho stvrtého zalobného dôvodu spolocnosti skupiny Areva tvrdia, ze Komisia porusila clánok 7 ES, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality tým, ze právomoc urcit zodpovednost kazdej zo sankcionovaných spolocností, a teda ich príslusné podiely na zaplatení pokuty, ktorá im bola ulozená, delegovala na vnútrostátny súd alebo na rozhodcu, a tiez tým, ze povinnost zaplatit Komisii sumy, ktoré mala v konecnom dôsledku znásat Alstom stanovila spolocnosti Areva T & D SA. Navyse v siestej casti toho istého zalobného dôvodu spolocnosti skupiny Areva tvrdia, ze Komisia porusila zásadu práva na úcinný prostriedok nápravy tým, ze ulozením povinnosti Areva T & D SA a Alstom solidárne zaplatit pokutu, spojila ich právne postavenie. 195 Okrem toho vo svojom piatom zalobnom dôvode spolocnosti skupiny Areva Komisii vytýkajú, ze porusila pravidlá solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút, ktoré vyplývajú z clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP tým, ze im v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia ulozila povinnost solidárne zaplatit pokutu vo výske 25 500 000 eur bez toho, aby predtým preukázala, ako to vyplýva z ich tretieho zalobného dôvodu (pozri bod 142 vyssie), ze v case spáchania porusenia tvorili hospodársku jednotku a ze kazdá z týchto spolocností mohla byt povazovaná za osobne zodpovednú za uvedené porusenie. 196 Komisia odmieta argumentáciu Alstom a spolocností skupiny Areva a navrhuje vsetky ich zalobné dôvody a výhrady zamietnut. - Posúdenie Vseobecným súdom 197 V prvom rade treba preskúmat zákonnost pokuty vo výske 53 550 000 eur ulozenej v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia spolocnostiam Alstom a Areva T & D SA, ktorú majú zaplatit solidárne. 198 V tejto súvislosti treba najskôr preskúmat zalobné dôvody a výhrady zalozené v podstate na porusení clánku 81 ES, clánku 53 Dohody o EHP a pravidiel v oblasti solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút, ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia, pricom sa najprv preskúma údajné porusenie povinnosti odôvodnenia. 199 Ako bolo uvedené v bodoch 96 az 99 a 125 az 129 vyssie, Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne odôvodnila osobnú zodpovednost, ktorá vznikla spolocnostiam Alstom a Areva T & D SA z dôvodu úcasti dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004, ked konstatovala, ze tieto podniky pocas uvedeného obdobia priamo alebo nepriamo riadili dotknutý podnik. Navyse z odôvodnení c. 348 az 356, z odôvodnenia c. 358 písm. b) a c), z odôvodnenia c. 369 a z odôvodnenia c. 371 písm. a) a b) napadnutého rozhodnutia výslovne vyplýva, ze kedze Alstom a Alstom T & D SA tvorili v rámci skupiny Alstom hospodársky subjekt, Komisia sa rozhodla uznat Alstom a Areva T&D SA (predtým Alstom T & D SA) za osobne zodpovedné za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 a ulozit im z tohto dôvodu v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia povinnost zaplatit solidárne pokutu vo výske 53 550 000 eur. 200 Komisii nemozno vytýkat, ze osobitne neodôvodnila pokutu ulozenú spolocnostiam Alstom a Areva T & D SA, ktorú mali zaplatit solidárne, a to vzhladom na skutocnost, ze tieto spolocnosti uz v den prijatia napadnutého rozhodnutia netvorili hospodársku jednotku, kedze, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, táto okolnost podla Komisie nebránila ulozeniu pokuty, ktorá sa má zaplatit solidárne. Z judikatúry totiz vyplýva, ze Komisia nie je povinná zahrnút do svojho rozhodnutia presné odôvodnenie urcitého poctu aspektov, ktoré sa jej zdajú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo pre posúdenie jasne druhoradé (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2003, Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia, T-374/00, Zb. s. II-2275, bod 186, a z 9. júla 2007, Sun Chemical Group a i./Komisia, T-282/06, Zb. s. II-2149, bod 58). Pokial ide o to, ci Komisia mohla oprávnene vylúcit predmetné skutocnosti zo svojho posúdenia, tento aspekt patrí do vecného preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a nie do preskúmania porusenia podstatných formálnych nálezitostí. Nemôze teda predstavovat porusenie clánku 253 ES (pozri bod 88 vyssie). 201 Okrem toho nie je dôvodná výhrada vnesená spolocnostou Alstom, podla ktorej si Komisia v odôvodnení c. 371 písm. c) napadnutého rozhodnutia protirecila, ked Alstom uznala za osobne zodpovednú, a to solidárne so spolocnostami Areva T & D SA a Areva T & D AG, za úcast dotknutého podniku na porusení v období po prevode odvetvia T & D skupiny Alstom, ku ktorému doslo 8. januára 2004. Z uvedeného odôvodnenia totiz vyplýva, ze zodpovednost z dôvodu úcasti dotknutého podniku na porusení v období od 9. januára do 11. mája 2004 vzniká len spolocnostiam Areva, Areva T & D Holding, Areva T & D SA, ako aj T & D AG, a nie spolocnosti Alstom. 202 Zalobné dôvody a výhrady zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia sa teda musia spolocne zamietnut ako nedôvodné. 203 Treba preto preskúmat zalobné dôvody a vecné výhrady vznesené spolocnostou Alstom a spolocnostami skupiny Areva a v prvom rade tie z nich, ktorými sa tieto spolocnosti skupiny Areva v podstate dovolávajú toho, ze clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP, ako aj pravidlá v oblasti solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút neumoznujú ulozit povinnost zaplatit solidárne pokutu spolocnostiam, ktoré nemozno uznat za osobne zodpovedné za porusenie a ktoré v den prijatia rozhodnutia ukladajúceho pokutu uz netvoria jediný hospodársky subjekt. 204 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze solidárna zodpovednost za zaplatenie pokút ulozených z dôvodu porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP je právny úcinok, ktorý ipso iure vyplýva z hmotnoprávnych ustanovení týchto clánkov. 205 Ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 134 vyssie, solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty ulozenej viacerým osobám z dôvodu úcasti dotknutého podniku na porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP vyplýva z toho, ze kazdá z týchto osôb môze byt uznaná za osobne zodpovednú za úcast podniku na porusení. Jednotnost správania podniku na trhu odôvodnuje na úcely uplatnenia práva hospodárskej sútaze, aby spolocnosti, alebo vseobecnejsie právne subjekty, voci ktorým mozno zan vyvodzovat osobnú zodpovednost, zodpovedali solidárne (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, uz citovaný v bode 134 vyssie, bod 41; rozsudok Súdu prvého stupna HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 54, 524 a 525, a Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 134 vyssie, bod 62). Solidárna zodpovednost za zaplatenie pokút ulozených z dôvodu porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP v rozsahu, v akom je jej cielom zarucit úcinné vymáhanie uvedených pokút, sa podiela na dosiahnutí odstrasujúceho úcinku, ktorý vo vseobecnosti právo hospodárskej sútaze sleduje (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora ACF Chemiefarma/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, body 172 a 173, a z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 61), pricom sa respektuje zásada ne bis in idem, ktorá je základnou zásadou práva Únie, potvrdená tiez clánkom 4 Protokolu c. 7 EDLP, ktorá pri rovnakom porusení práva hospodárskej sútaze zakazuje sankcionovat viac nez jedenkrát to isté správanie podniku na trhu prostredníctvom právnych subjektov, voci ktorým zan mozno vyvodit osobnú zodpovednost (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 338; rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 64 vyssie, body 95 az 99, a rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2006, FNCBV a i./Komisia, T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 340). 206 Skutocnost, ze osobná zodpovednost viacerých spolocností na základe úcasti toho istého podniku na porusení nie je rovnaká, nebráni tomu, aby im bola ulozená povinnost solidárne zaplatit pokutu, pokial solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty pokrýva len obdobie, pocas ktorého tieto spolocnosti tvorili hospodársku jednotku, cize tvorili jeden podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze. Z judikatúry citovanej zalobkynami v kazdom prípade nevyplýva, ze povinnost solidárne zaplatit pokutu mozno ulozit iba spolocnostiam, ktoré v den prijatia rozhodnutia ukladajúceho danú pokutu tvoria hospodársku jednotku. Komisia preto mohla oprávnene nezohladnit skutocnost, ze tieto dve spolocnosti uz k 24. januáru 2007 netvorili hospodársku jednotku, ked v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia ukladala spolocnostiam Alstom a Areva T & D SA povinnost solidárne zaplatit pokutu vo výske 53 550 000 eur. 207 Vzhladom na predchádzajúce Komisia mohla spolocnostiam Alstom a Areva T & D SA v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia ulozit povinnost solidárne zaplatit sumu vo výske 53 550 000 eur z dôvodu úcasti dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004, kedze ako vyplýva z bodov 80 az 141 vyssie, správne konstatovala, ze obe tieto spolocnosti mohli byt uznané za osobne zodpovedné za túto úcast na porusení. 208 Zalobné dôvody a výhrady zalozené v podstate na porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ako aj na porusení pravidiel v oblasti solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút, sa preto musia zamietnut ako nedôvodné. 209 Následne treba preskúmat zalobné dôvody a výhrady zalozené na porusení zásad zákazu retroaktivity a právnej istoty. 210 Právna istota, ktorá je vseobecnou zásadou práva Únie, vyzaduje najmä jasnost a presnost vsetkých predpisov Únie, osobitne pokial tieto predpisy ukladajú alebo umoznujú ukladat sankcie, aby dotknuté osoby mohli jednoznacne poznat práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú, a podla toho konat (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. septembra 1984, Könecke, 117/83, Zb. s. 3291, bod 11; rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 71 a tam citovanú judikatúru). Táto zásada platí tak pre normy trestnoprávnej povahy, ako aj pre osobitné správne nástroje, ktoré ukladajú alebo umoznujú ukladat správne sankcie. Uplatnuje sa nielen na normy, ktoré stanovujú znaky skutkovej podstaty porusenia, ale rovnako aj na tie normy, ktoré definujú následky vyplývajúce z porusenia týchto uvedených noriem (pozri rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 72 a tam citovanú judikatúru). 211 Navyse zásada zákazu retroaktivity, ako je spomenutá v bodoch 131 az 133 vyssie, je neoddelitelnou súcastou vseobecných právnych zásad, ktorých respektovanie zabezpecuje súd Únie, a vyzaduje, aby pravidlá o pripisovaní a sankcionovaní porusení práva hospodárskej sútaze, ktoré sa uplatnujú v rozhodnutí o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, zodpovedali pravidlám, ktoré sa uplatnovali v case spáchania zisteného a sankcionovaného porusenia. Táto zásada bráni spätnému uplatneniu nových pravidiel o pripisovaní a sankcionovaní na porusenie, ktorého výsledok nebol v den spáchania tohto porusenia primerane predvídatelný. 212 Z judikatúry citovanej v bodoch 134 a 205 vyssie vyplýva, ze pravidlá o pripisovaní a sankcionovaní porusení práva hospodárskej sútaze, ktoré v prejednávanej veci uplatnila Komisia, uz boli stanovené v case spáchania porusenia, t. j. v prejednávanej veci v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004, a ze v kazdom prípade nemozno k nim pristupovat tak, ze boli po prvýkrát stanovené v napadnutom rozhodnutí. Tieto pravidlá Alstom a spolocnosti skupiny Areva v case skutkových okolností poznali alebo prinajmensom mali poznat. Navyse tieto pravidlá boli dostatocne jasné a presné, aby bolo za okolností prejednávanej veci mozné rozumne predvídat výsledok ich uplatnenia. Ako bolo spomenuté v bode 140 vyssie, to môze okrem iného vysvetlit skutocnost, ze v zmluve o postúpení podielov bolo stanovené ustanovenie o pasívnej záruke pre prípad, ak by Areva T & D SA a Areva T & D AG boli zodpovedné z dôvodu skôr spáchaných porusení. Alstom a spolocnosti skupiny Areva nie sú preto oprávnené v prejednávanej veci odvolávat sa na porusenie zásady zákazu retroaktivity alebo právnej istoty vyplývajúcej z ulozenia povinnosti zaplatit solidárne pokutu vo výske 53 550 000 eur, ktorá bola spolocnostiam Alstom a Areva T & D SA ulozená v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia. 213 Pokial zalobný dôvod zalozený na porusení zásady právnej istoty mozno vykladat ako námietku nezákonnosti smerujúcu proti pravidlám v oblasti solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút z dôvodu, ze tieto pravidlá sú zdrojom neistoty, pokial ide o zaplatenie pokuty, urcenie dlzníka platobnej povinnosti a o právnu situáciu solidárnych dlzníkov, uvedený zalobný dôvod vyzaduje vyjadrit sa k samotnej zákonnosti rezimu "solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút" v práve hospodárskej sútaze a overit, ci práva a povinnosti, ktoré z toho vyplývajú, môzu sankcionované spolocnosti s dostatocnou presnostou poznat. Pojem "solidárna zodpovednost za zaplatenie pokút" je tak ako pojem "podnik" v zmysle hospodárskej sútaze, ktorého je automatickým úcinkom (pozri bod 205 vyssie), autonómnym pojmom, ktorý je potrebné vykladat s odkazom na ciele a systém práva hospodárskej sútaze, na ktorých sa podiela, a prípadne s odkazom na vseobecné zásady, ktoré vyplývajú zo vsetkých vnútrostátnych právnych systémov. 214 V liste zapísanom do registra kancelárie Súdu prvého stupna 18. júna 2009 (pozri bod 42 vyssie) Komisia na rozdiel od toho, co vyhlásila na pojednávaní (pozri bod 39 vyssie), tvrdila, ze ak viacerým spolocnostiam ukladá pokutu, ktorú majú viaceré spolocnosti zaplatit solidárne, a to bez dalsieho spresnenia vo výroku rozhodnutia, nemá v úmysle upravovat otázku príslusného podielu jednotlivých dlzníkov na zaplatení tejto pokuty. Treba vsak uviest, ze rozhodnutie, ktorým Komisia ukladá viacerým spolocnostiam, aby solidárne zaplatili urcitú pokutu, spôsobuje nevyhnutne tie isté úcinky, aké sa z právneho hladiska vztahujú na právny rezim platenia pokút v rámci práva hospodárskej sútaze, a to tak vo vztahoch medzi veritelom a solidárnymi dlzníkmi, ako aj vo vztahoch medzi solidárnymi dlzníkmi navzájom. Komisia ani zalobkyne teda nemôzu úcinne tvrdit, ze solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty upravuje vztahy medzi veritelom a solidárnymi dlzníkmi a nie vztahy medzi solidárnymi dlzníkmi navzájom. Rovnako Komisia a zalobkyne nie sú oprávnené tvrdit, ze spolocnosti sa môzu slobodne dohodnút o spôsobe, ako si medzi sebou rozdelia sumu pokuty, ktorú majú zaplatit solidárne a ktorá im bola na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 alebo clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ulozená za porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, kedze v tejto súvislosti je oprávnená rozhodnút len Komisia. 215 Treba zastávat názor, ze Komisia vzhladom na neexistenciu iných údajov v rozhodnutí, ktorým ulozila solidárne zaplatenie pokuty viacerým spolocnostiam z dôvodu porusujúceho správania podniku, vyvodzuje voci nim za uvedené správanie rovnakú zodpovednost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11005, body 100 a 101). Navyse uz bolo rozhodnuté, ze spolocnosti, ktorým je ulozená pokuta, ktorú majú zaplatit solidárne, sú povinné zaplatit jedinú pokutu, ktorej výska sa vypocíta s ohladom na obrat dotknutého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Aristrain/Komisia, uz citovaný, bod 101). Z toho vyplýva, ze kazdá spolocnost je povinná zaplatit Komisii celú sumu pokuty a ze zaplatenie pokuty jednou z nich oslobodzuje vsetky ostatné od povinnosti voci Komisii. Spolocnosti, ktorým je ulozená pokuta, ktorú majú zaplatit solidárne, pricom znásajú, pokial nie je v rozhodnutí ukladajúcom pokutu uvedené inak, rovnakú zodpovednost za spáchanie porusenia, musia v zásade prispiet rovnakým dielom k zaplateniu pokuty ulozenej z dôvodu tohto porusenia. V dôsledku toho, ak spolocnost, ktorá bola prípadne obvinená Komisiou, zaplatí celú sumu pokuty, môze na základe tohto rozhodnutia Komisie zalovat solidárnych dlzníkov o náhradu, kazdého vo výske svojho podielu. Ak aj rozhodnutie, v ktorom je viacerým spolocnostiam ulozené solidárne zaplatenie pokuty, neumoznuje a priori stanovit, ktorá z týchto spolocností bude skutocne vyzvaná na zaplatenie pokuty Komisii, nenecháva ziadne pochybnosti o podieloch sumy pokuty, ktorých zaplatenie im prislúcha, takze kazdá z nich môze prípadne podat proti svojim solidárnym dlzníkom zalobu na vrátenie súm, ktoré musela zaplatit nad rámec svojho podielu na pokute. 216 Z predchádzajúceho vyplýva, ze solidárna zodpovednost za zaplatenie pokút v práve hospodárskej sútaze nebráni tomu, aby kazdá zo sankcionovaných spolocností mohla jednoznacne poznat financné dôsledky, ktoré by pre nu mohli vyplývat zo sankcie. Skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie neumoznuje v tomto kontexte poznat, ktorá z týchto spolocností bude povinná zaplatit Komisii pokutu, sama osebe nepredstavuje porusenie zásady právnej istoty. 217 Navyse solidárna zodpovednost za zaplatenie pokút v práve hospodárskej sútaze nebráni právu kazdej zo sankcionovaných spolocností podat zalobu o neplatnost rozhodnutia, ktorým im Komisia ulozila povinnost zaplatit solidárne pokutu. V prejednávanej veci Alstom, ako aj Areva T & D SA uplatnili svoje právo podat zalobu tým, ze kazdá z nich podala na základe clánku 230 ES zalobu o neplatnost. 218 Zalobné dôvody a výhrady zalozené na porusení zásady zákazu retroaktivity a právnej istoty sa preto musia v celom rozsahu zamietnut. 219 Pokial ide o zalobné dôvody a výhrady zalozené na porusení zásady individuality trestov a sankcií, treba pripomenút, ze táto zásada, ktorá je uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla práva hospodárskej sútaze, stanovuje, ze osoba môze byt sankcionovaná len za skutky, ktoré sa jej osobne vytýkajú (rozsudky Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 63; z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 278, a z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, T-340/03, Zb. s. II-107, bod 66). 220 V prejednávanej veci boli Alstom a Areva T & D SA sankcionované z dôvodu úcasti dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 za skutky, ktoré im boli individuálne vytýkané Komisiou. Ako uz bolo uvedené v bode 127 vyssie, z dôvodu zodpovednosti, ktorá im prislúcha ako subjektu, ktorý priamo alebo nepriamo riadi dotknutý podnik, boli tieto spolocnosti uznané za osobne zodpovedné za úcast tohto podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004. Spolocnostiam Alstom a Areva T&D SA bola v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia ulozená povinnost zaplatit solidárne pokutu vo výske 53 550 000 eur z dôvodu, ze im bola pripísaná osobná zodpovednost za porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, kedze v rozhodnom case riadili dotknutý podnik (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, uz citovaný v bode 134 vyssie, bod 28). 221 Zalobné dôvody a výhrady zalozené na porusení zásady individuality trestov a sankcií sa teda musia tiez zamietnut. 222 Kedze v rámci zalobných dôvodov a výhrad zalozených na porusení zásady individuality trestov a sankcií Alstom v stádiu repliky vo veci T-127/07 tvrdila, ze nedostatok individualizácie sankcie vyplývajúci zo solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút poskodzuje ciel, ktorým je zabezpecit odstrasujúci úcinok pokút sledovaný najmä clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, treba konstatovat, ze takáto výhrada, ktorá sa neopiera o nijakú právnu alebo skutkovú okolnost, ktorá vysla najavo pocas sporového konania, a teda predstavuje novú výhradu, ktorá je v zmysle clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku neprípustná. V kazdom prípade vsak táto výhrada nie je dôvodná, kedze ako uz bolo uvedené v bode 215 vyssie, kazdý zo solidárnych dlzníkov je vo vztahu k ostatným dlzníkom povinný zaplatit svoju pomernú cast pokuty a v zásade v tomto rozsahu znása zatazenie pokutou, ktorú ulozila Komisia. 223 Následne treba preskúmat zalobné dôvody a výhrady zalozené na porusení práva na úcinný prostriedok nápravy, kedze z dôvodu toho, ze im bola ulozená solidárna povinnost zaplatit pokutu, je právna situácia spolocnosti Alstom z procesného hladiska prepojená s právnou situáciou spolocnosti Areva T & D SA a naopak. 224 Poziadavka úcinného súdneho preskúmania predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá vyplýva zo spolocných ústavných tradícií clenských státov, ktorá je tiez zakotvená v clánkoch 6 a 13 EDLP [rozsudky Súdneho dvora z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, bod 18, a z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 39; rozsudok z 5. augusta 2003, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, T-116/01 a T-118/01, Zb. s. II-2957, bod 209]. Právo na úcinný prostriedok nápravy bolo navyse potvrdené v clánku 47 Charty základných práve Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1). 225 Poziadavka úcinného súdneho preskúmania sa uplatnuje najmä na kazdé rozhodnutie Komisie konstatujúce a stíhajúce porusenie práva hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Enso Espańola/Komisia, T-348/94, Zb. s. II-1875, bod 60, a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 42). 226 Podla clánku 17 nariadenia c. 17 a clánku 31 nariadenia c. 1/2003 má totiz Vseobecný súd neobmedzenú právomoc preskúmat rozhodnutia, v ktorých Komisia stanovila pokutu, pricom ulozenú pokutu môze zrusit, znízit alebo zvýsit. 227 V rámci zaloby zalozenej na clánku 230 ES sa preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Komisie pripisujúceho fyzickým alebo právnickým osobám porusenie práva hospodárskej sútaze a z tohto dôvodu ukladajúce týmto osobám pokutu, musí povazovat za úcinné súdne preskúmanie tohto rozhodnutia. Zalobné dôvody, ktorých sa dotknuté právnické alebo fyzické osoby môzu na podporu svojho návrhu na zrusenie aktu dovolávat, sú totiz spôsobilé umoznit Vseobecnému súdu posúdenie dôvodnosti kazdého zisteného porusenia a kazdej pokuty stanovenej Komisiou v oblasti práva hospodárskej sútaze tak z právneho, ako aj z vecného hladiska (pozri v tomto zmysle rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 225 vyssie, bod 45). Intenzita preskúmania vykonávaného súdom Únie, a teda úcinná povaha zalôb podaných proti rozhodnutiam, v ktorých Komisia konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze a stanovuje pokutu, je dalej posilnená neobmedzenou právomocou, ktorá je v tejto oblasti priznaná Vseobecnému súdu. Okrem jednoduchého preskúmania, ktoré umoznuje len zamietnutie zaloby o neplatnost alebo zrusenie napadnutého aktu, neobmedzená právomoc, ktorú má súd Únie, ho oprávnuje k tomu, aby s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti zmenil napadnutý akt aj bez toho, aby ho zrusil, s cielom zmenit napríklad výsku ulozenej pokuty (rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 692). 228 Skutocnost, ze Komisia v prejednávanej veci pripísala spolocnostiam Alstom a Areva T & D SA zodpovednost za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 a z tohto dôvodu im v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia ulozila povinnost zaplatit solidárne pokutu vo výske 53 550 000 eur, nezasiahla do práva kazdej z týchto spolocností, ako adresáta napadnutého rozhodnutia, podrobit toto rozhodnutie súdnemu preskúmaniu prostredníctvom úcinného vyuzitia opravných prostriedkov, ktoré zarucuje právo Únie, ako aj Dohoda o EHP. Alstom, ako aj Areva T & D SA totiz mohli na základe clánku 230 ES podat na Vseobecný súd zalobu zahrnujúcu nielen návrh na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia, aby sa zabezpecila zákonnost tohto rozhodnutia, najmä s ohladom na to, ze im v tomto rozhodnutí bola ulozená pokuta, ktorú majú zaplatit solidárne, ale tiez návrh na zmenu napadnutého rozhodnutia, pokial ide o výsku im ulozenej pokuty, ktorú mali zaplatit solidárne. Z toho vyplýva, ze kazdá z týchto spolocností mohla podriadit preskúmaniu súdu Únie otázku zákonnosti, podla práva Únie, solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty vo výske 53 550 000 eur, ktorá im bola ulozená v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia. Na základe spätného úcinku (rozsudok Súdneho dvora z 26. apríla 1988, Asteris a i./Komisia, 97/86, 99/86, 193/86 a 215/86, Zb. s. 2181, bod 30) a zásady res iudicata (rozsudky Súdneho dvora zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C-310/97 P, Zb. s. I-5363, bod 54; z 15. februára 2001, Nachi Europe, C-239/99, Zb. s. I-1197, bod 26, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 36), ktoré sa viazu na rozsudky o neplatnosti, by Alstom alebo Areva T & D SA, ak by sa ich zalobám vyhovelo, mohli byt zbavené akejkolvek zodpovednosti vyplývajúcej zo zisteného porusenia a oslobodené od akejkolvek povinnosti zaplatit pokutu, ktorú im Komisia ulozila z dôvodu tohto porusenia, alebo od akejkolvek povinnosti podielat sa, a to do výsky svojho podielu, na zaplatení uvedenej pokuty v prípade, ak by túto pokutu zaplatil ich solidárny dlzník. 229 Skutocnost, ako tvrdí Alstom, ze pasívna záruka uvedená v zmluve o prevode môze zabránit výhode, ktorú táto spolocnost môze vyvodit zo svojej zaloby vo veci T-121/07, sa musí povazovat za právny úcinok dohody uzavretej medzi zmluvnými stranami a nie ako úcinok samotného napadnutého rozhodnutia. Preto skutocnost, ako vyplýva z odôvodnenia c. 368 in fine napadnutého rozhodnutia, ze takáto pasívna záruka bola stanovená v zmluve o prevode, nemá vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. Treba totiz pripomenút, ze clánok 81 ES a analogicky clánok 53 Dohody o EHP predstavujú ustanovenia na ochranu verejného poriadku, ktoré sú nevyhnutné na plnenie úloh zverených Európskemu spolocenstvu a EHP (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 49 a tam citovanú judikatúru), takze zodpovednost a sankciu, ktoré spolocnosti znásajú v prípade porusenia týchto ustanovení, nemozno ponechat na volnú úvahu týmto spolocnostiam. 230 Nemozno sa teda domnievat, ze napadnuté rozhodnutie tým, ze vo svojom clánku 2 písm. c) ukladá spolocnostiam Alstom a Areva T & D SA pokutu vo výske 53 550 000 eur, ktorú majú zaplatit solidárne, porusuje zásadu spocívajúcu v práve na úcinný prostriedok nápravy. 231 Zalobné dôvody a výhrady zalozené na porusení práva na úcinný prostriedok nápravy treba preto zamietnut ako nedôvodné. 232 Nakoniec treba preskúmat zalobné dôvody a výhrady zalozené na porusení clánku 7 ES, ako aj na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, kedze Komisia tým, ze ulozila spolocnostiam Alstom a Areva T & D SA povinnost zaplatit solidárne pokutu, delegovala na vnútrostátny súd alebo rozhodcu právomoc urcit zodpovednost kazdej z nich pri spáchaní zisteného porusenia, a teda ich príslusný podiel na zaplatení pokuty, a ulozila spolocnosti Areva T & D SA povinnost zaplatit Komisii sumy, ktoré mala v konecnom dôsledku znásat Alstom. 233 Podla clánku 5 ES Európske spolocenstvo koná v medziach právomocí zverených mu v Zmluve a cielov, ktoré sú v nej zakotvené. Disponuje teda iba zverenými právomocami (pozri v tomto zmysle stanovisko Súdneho dvora 2/94 z 28. marca 1996, Zb. s. I-1759, bod 23). V súlade s clánkom 7 ods. 1 ES institúcie, ktoré ako Komisia prispievajú k zabezpeceniu vykonávania úloh zverených Spolocenstvu, konajú sami osebe v medziach právomocí zverených im Zmluvou. Institúcia sa nemôze vzdat svojich právomocí, lebo inak by porusila rolu, ktorú musí zohrávat v súlade s clánkom 7 ods. 1 ES pri vykonávaní úloh zverených Spolocenstvu. 234 Pokial Komisia zacne, ako v prejednávanej veci, konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, má ako jediná právomoc podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 alebo clánku 7 ods. 1 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 konstatovat toto porusenie a ulozit pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti zúcastnili na tomto porusení. Pod hrozbou porusenia zásady zverených právomocí Komisia nemôze delegovat na tretie osoby právomoci, ktoré sú jej takto zverené uz citovanými ustanoveniami (pozri v tomto zmysle, pokial ide o vysetrovacie právomoci, ktoré Komisia vyvodzuje z clánku 3 nariadenia c. 17, rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 1264). 235 Okrem toho treba pripomenút, ze Komisia je vzdy, ked sa rozhodne ulozit pokuty na základe práva hospodárskej sútaze, povinná dodrziavat vseobecné zásady práva, medzi ktoré patria zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, tak ako ich vykladajú súdy Únie (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, Zb. s. II-3627, bod 315). Podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rôznym spôsobom a aby sa s rôznymi situáciami nezaobchádzalo rovnakým spôsobom, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a z 28. júna 1990, Hoche, C-174/89, Zb. s. I-2681, bod 25; rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309). Zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom v situácii, ked existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvolit také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené nevýhody nesmú byt neprimerané sledovaným cielom (rozsudky Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13, a z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 96). 236 V prejednávanej veci Komisia na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnosti skupiny Areva, v napadnutom rozhodnutí stanovila príslusnú mieru zodpovednosti, ktorú nesú Areva T & D SA a Alstom za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004, a teda ich príslusný podiel na pokute, ktorú sú povinné solidárne zaplatit Komisii. Ako bolo konstatované v bode 215 vyssie, treba totiz zastávat názor, ze kedze v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené inak, spolocnostiam Areva T & D SA a Alstom vzniká rovnaká zodpovednost z dôvodu úcasti dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004, z coho vyplýva, ze ich príslusný podiel na pokute, ktorú majú zaplatit solidárne, je v zásade 50 %. Kedze tieto skutocnosti sú vyvodené zo samotného napadnutého rozhodnutia, nemozno sa domnievat, ze Komisia v prejednávanej veci delegovala na vnútrostátny súd alebo na rozhodcu cast svojich právomocí, ktoré sú jej zverené na úcely zistenia a sankcionovania porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. 237 Kedze skúmané zalobné dôvody a výhrady sa opierajú o nesprávny predpoklad, musia sa zamietnut ako nedôvodné. 238 Z tohto dôvodu treba zamietnut vsetky zalobné dôvody a výhrady, ktoré uviedli Alstom a spolocnosti skupiny Areva, pokial ide o ich povinnost zaplatit solidárne pokutu vo výske 53 550 000 eur, ktorá bola v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia ulozená spolocnostiam Alstom a Areva T & D SA, zalozené na porusení pravidiel solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút vyplývajúcich z clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, porusení zásad právnej istoty, rovnosti zaobchádzania, proporcionality, práva na úcinný prostriedok nápravy, individuality trestov, ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia. 239 Po druhé zostáva preskúmat zalobný dôvod zalozený na porusení pravidiel solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút vyplývajúcich z clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, pokial ide o sumu 25 500 000 eur, ktorú majú podla clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia solidárne zaplatit spolocnosti skupiny Areva. 240 V odôvodnení c. 370 a v odôvodnení c. 371 písm. c) napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze spolocnosti skupiny Areva sa mohli povazovat za osobne zodpovedné za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 9. januára do 11. mája 2004, kedze uvedený podnik pocas predmetného obdobia porusovania riadili, a to priamo alebo nepriamo, a v zmysle práva hospodárskej sútaze teda tvorili jediný a ten istý podnik. 241 Z judikatúry uvedenej v bodoch 134 a 205 vyssie vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze spolocnosti, ktoré priamo alebo nepriamo riadili tento podnik v case, ked sa zúcastnil na porusení, mozno povazovat za osobne zodpovedné za porusujúce správanie podniku. Spolocnosti skupiny Areva v rámci tohto zalobného dôvodu nenamietali, ze Areva T & D SA a Areva T & D AG priamo riadili dotknutý podnik v období od 9. januára do 11. mája 2004, ale len to, ze Areva a Areva T & D Holding nepriamo riadili tento podnik prostredníctvom svojich dcérskych spolocností pôsobiacich v odvetví T & D, ktorých boli 100 % vlastníkmi. Z úvah uvedených v bodoch 144 az 152 vyssie vsak vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze Areva a Areva T & D Holding vykonávali v období od 9. januára do 11. mája 2004 úcinnú kontrolu nad spolocnostami Areva T & D SA a Areva T & D AG a urcovali správanie týchto spolocností na trhu. 242 Nemozno teda tvrdit, ze Komisia porusila pravidlá solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút, ktoré vyplývajú z clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, pokial ide o sumu vo výske 25 500 000 eur, v súvislosti s ktorou Komisia v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia uznala spolocnosti skupiny Areva za solidárne zodpovedné. 243 Zalobné dôvody a výhrady, ktorými chceli zalobkyne spochybnit pokutu ulozenú v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia, ktorú mali zaplatit solidárne, treba preto zamietnut ako nedôvodné. O porusení zásady dodrziavania práv na obhajobu a clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 - Tvrdenia úcastníkov konania 244 Alstom v rámci svojho siedmeho zalobného dôvodu Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí porusila zásadu dodrziavania práv na obhajobu a clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu, ze výhrady vznesené voci nej v napadnutom rozhodnutí sa nezhodovali s výhradami formulovanými v oznámení o výhradách. Domnieva sa, ze nemohla vyjadrit svoje stanovisko, pokial ide o "výlucnú zodpovednost", ktorá jej bola v napadnutom rozhodnutí pripísaná z dôvodu úcasti napadnutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992, kedze v bode 337 oznámenia o výhradách Komisia uviedla, ze jej z tohto dôvodu vzniká "solidárna zodpovednost" so spolocnostami Areva T & D SA a Areva T & D AG. 245 Komisia odmieta tvrdenia spolocnosti Alstom a navrhuje túto výhradu zamietnut. - Posúdenie Vseobecným súdom 246 Dodrzanie práv na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorú treba dodrzat aj v správnom konaní (rozsudky Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 9, a z 2. októbra 2003, ARBED/Komisia, C-176/99 P, Zb. s. I-10687, bod 19; rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 44). 247 Dodrzanie práva na obhajobu vyzaduje, aby mal dotknutý podnik moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia práva hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 66). 248 V tomto zmysle nariadenie c. 1/2003, rovnako ako pred ním nariadenie c. 17, stanovuje zaslanie oznámenia o výhradách úcastníkom konania, ktoré musí jasne uviest vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. Toto uvedenie podstatných okolností môze byt súhrnné a rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou opisu výhrad (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 247 vyssie, bod 14, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 67), pretoze oznámenie o výhradách je prípravným dokumentom, ktorého skutkové a právne posúdenie má cisto predbeznú povahu (pozri rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 67 a tam citovanú judikatúru; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 63 a tam citovanú judikatúru). Z tohto dôvodu Komisia môze a dokonca musí zohladnit skutocnosti vyplývajúce zo správneho konania, aby najmä upustila od výhrad, ktoré sa ukázu ako nedôvodné (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 247 vyssie, bod 14, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 67). 249 V rámci tejto výhrady Alstom tvrdí, ze Komisia porusila zásadu dodrziavania práv na obhajobu, kedze v napadnutom rozhodnutí upustila od výhrady, ktorú predtým vzniesla voci spolocnostiam Areva T & D SA a Areva T & D AG v bode 337 oznámenia o výhradách, spocívajúcej v uznaní týchto spolocností za osobne zodpovedné za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992. 250 Komisia, ktorá spochybnuje tvrdenie Alstom, podla ktorého jej neoznámila, ze ju ako jedinú povazovala za zodpovednú za porusenie v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992, uvádza, ze z bodu 337 oznámenia o výhradách v spojení s jeho bodom 331 vyplýva, ze mala v úmysle povazovat Alstom ako jedinú za zodpovednú za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992. Vzhladom na túto námietku je potrebné vyjadrit sa najskôr k dôvodnosti tohto tvrdenia. 251 V bode 331 oznámenia o výhradách Komisia pripomína judikatúru Súdneho dvora a Vseobecného súdu týkajúcu sa domnienky zodpovednosti materských spolocností za protisútazné správanie pripisované ich dcérskym spolocnostiam, ktorá vyplýva z vlastníctva celého alebo takmer celého základného imania dcérskych spolocnosti týmito materskými spolocnostami. 252 V bode 336 oznámenia o výhradách Komisia poznamenala, ze Alstom a jej právni a hospodárski predchodcovia boli vlastníkmi celého alebo takmer celého základného imania právnych subjektov, ktoré sa zúcastnili na tajne dohodnutom správaní opísanom v oznámení o výhradách, a to jednak Alsthom SA (France), GEC Alsthom SA, Kléber Eylau, GEC Alsthom T & D SA a Alstom T & D SA, ktorých právnym a hospodárskym nástupcom je Areva T&D SA a jednak Sprecher Energie, GEC Alsthom T&D, Alstom T & D AG, Alstom Power (Schweiz) a Alstom AG (Suisse), ktorých právnym a hospodárskym nástupcom je Areva T & D AG. 253 V bode 337 oznámenia o výhradách Komisia uviedla, ze z dôvodov uvedených v bode 331 oznámenia o výhradách mala v úmysle uznat Alstom, Areva T & D SA a Areva T & D AG za spolocne a nerozdielne zodpovedné za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988, t. j. odo dna, ked uvedený podnik pristúpil k dohode GQ a k dohode EQ, do 8. januára 2004, t. j. do dna, ked skupina Alstom previedla svoje "odvetvie T & D" na skupinu Areva. 254 Vzhladom na jasné znenie bodu 337 oznámenia o výhradách treba zastávat názor, ze Alstom oprávnene tvrdí, ze z oznámenia o výhradách vyplýval úmysel Komisie uznat Areva T & D SA a Areva T & D AG za osobne zodpovedné za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992. Kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí uznala za zodpovednú za porusenie, ku ktorému doslo v tomto období, len Alstom, v podstate upustila od výhrady, ktorú pôvodne formulovala voci spolocnostiam Areva T & D SA a Areva T & D AG v oznámení o výhradách, pricom v tomto rozsahu sa rozhodnutie nezhoduje s oznámením o výhradách. 255 Zo spisu vyplýva, ze spolocnosti skupiny Areva vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách Komisii poskytli dalsie informácie preukazujúce, ze výhrada vznesená voci spolocnostiam Areva T & D SA a Areva T & D AG je nedôvodná. Z odôvodnenia c. 344 napadnutého rozhodnutia uvedeného Komisiou totiz vyplýva, ze zohladnila to, ze spolocnosti skupiny Areva vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách vyhlásili, ze Alstom mala byt ako jediná uznaná za zodpovednú za porusenie, a to prinajmensom do roku 1993, kedze podnik, ktorý v súcasnosti tvorí skupinu Alstom, priamo kontroval cinnosti v oblasti T & D v období od roku 1988 do roku 1993, a to az do zalozenia predchodcu spolocnosti Alstom T & D SA, a síce GEC Alsthom T & D SA. V odôvodneniach c. 20, 357 a 366 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze Areva T & D SA a Areva T & D AG pod svojimi vtedajsími obchodnými menami, neexistovali pred 7. decembrom 1992, t. j. dátumom, ked cinnosti skupiny Alstom v oblasti RIP vo Francúzsku boli pridelené Kléber Eylau, a 22. decembrom 2003, t. j. dátumom, ked cinnosti skupiny Alstom v oblasti RIP vo Svajciarsku boli pridelené Alstom (Schweiz) Services, aby z toho v odôvodneniach c. 358 a 371 napadnutého rozhodnutia vyvodila, ze tieto spolocnosti nebolo mozné uznat za osobne zodpovedné za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992. 256 Treba preto preskúmat, ci sa zodpovednost spolocnosti Alstom zvýsila z dôvodu, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí upustila od toho, aby spolocnosti Areva T & D SA a Areva T & D AG uznala za osobne zodpovedné za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992. 257 Vzhladom na úcinky vyvolané solidárnou zodpovednostou za zaplatenie pokút, tak ako sú uvedené v bodoch 205 a 215 vyssie, treba konstatovat, ze skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí bola uznaná za zodpovednú za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992 len Alstom, zmenila jej právnu situáciu, v dôsledku coho jej rozpor medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím, ktorý je uvedený v bode 254 vyssie, spôsobuje ujmu. Komisia tým, ze neuznala spolocnosti Areva T & D SA a Areva T & D AG osobne zodpovedné za úcast dotknutého podniku na porusení, ku ktorému doslo v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992, a teda tým, ze im za toto obdobie neulozila povinnost zaplatit solidárne pokutu spolu so spolocnostou Alstom, totiz v konecnom dôsledku ukladá celkovú zodpovednost, a teda povinnost zaplatit pokutu, spolocnosti Alstom, pricom na základe solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút je kazdý zo solidárnych spoludlzníkov v konecnom dôsledku povinný vo vztahu k ostatným spoludlzníkom len do výsky svojho podielu na pokute, ktorú majú zaplatit solidárne. 258 V prejednávanej veci predbezná povaha oznámenia o výhradách nepochybne Komisii vzhladom na dalsie informácie poskytnuté spolocnostou Areva pocas správneho konania, ktoré to odôvodnujú, umoznuje upustit od výhrady formulovanej v tomto oznámení voci spolocnostiam Areva T & D SA a Areva T & D AG. Kedze vsak toto upustenie od výhrady spôsobuje ujmu spolocnosti Alstom, nemôze k nemu dôjst bez toho, aby Alstom mohla úcinne vyjadrit svoje stanovisko. 259 V odôvodnení c. 344 napadnutého rozhodnutia Komisia vzhladom na pripomienky formulované spolocnostami skupiny Areva v ich odpovedi na oznámenie o výhradách, podla ktorých sa len Alstom mala povazovat za zodpovednú za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992 (pozri bod 255 vyssie) uviedla, ze Alstom v odpovedi na oznámenie o výhradách výslovne priznala, ze mala prístup k odpovedi spolocností skupiny Areva na oznámenie o výhradách v súlade s podmienkami dohodnutými medzi skupinou Alstom a skupinou Areva v zmluve o prevode a podrobne sa zaoberala tvrdeniami skupiny Areva týkajúcimi sa zodpovednosti. Dodala, ze vypocúvanie, ktoré sa konalo 18. a 19. júla 2006, bolo prílezitostou tak pre Alstom, ako aj pre spolocnosti skupiny Areva, zopakovat svoje príslusné tvrdenia a odpovedat na tvrdenia druhej strany. V odôvodneniach c. 345 az 347 napadnutého rozhodnutia Komisia poukázala na tvrdenia uvedené spolocnostou Alstom v odpovedi na oznámenie o výhradách. V odôvodnení c. 347 osobitne pripomenula, ze Alstom poprela, ze sa pred rokom 1993 aktívne podielala na cinnosti v oblasti RIP alebo na karteli, ktorý bol s tým spojený, kedze "oddelenie T & D", ktoré bolo následne premenované na "odvetvie T & D" (ktorého súcastou boli Alstom T & D SA a Alstom T & D AG) sa vzdy správalo ako samostatný podnik na trhu, tak predtým, ako mu bola priznaná právna subjektivita, ako aj po tomto priznaní, a ze tvrdila, ze samotné "odvetvie T&D" a v dôsledku toho Areva T & D SA a Areva T & D AG sa mali uznat za zodpovedné za porusenie. 260 Alstom nespochybnila obsah odôvodnení c. 344, 345 a 347 napadnutého rozhodnutia. Tento obsah vsak z právneho hladiska dostatocne svedcí o tom, ze Alstom mohla este pred prijatím napadnutého rozhodnutia zaujat postoj k zásade jej výlucnej zodpovednosti z dôvodu úcasti dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992, ako aj o jej oboznámení sa s tvrdeniami predlozenými spolocnostami skupiny Areva v ich odpovedi na oznámenie o výhradách. Z toho tiez vyplýva, ze Alstom mohla uviest dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze nebolo potrebné upustit od výhrady, ktorá bola pôvodne formulovaná proti spolocnostiam Areva T & D SA a Areva T & D AG v oznámení o výhradách. 261 Potvrdzuje to aj záverecná správa vysetrovatela vyhotovená 15. januára 2007, v ktorej sa uvádza, ze vzhladom na písomné odpovede na oznámenie o výhradách a výmenu korespondencie, ktoré nasledovali, ako aj na výsledky vypocúvania, bola doba trvania porusenia, ako je opísaná v oznámení o výhradách, skrátená najmä v prípade spolocností Areva T & D SA a Areva T & D AG a ze právo byt vypocutý bolo v prípade vsetkých úcastníkov konania v prejednávanej veci dodrzané. 262 Kedze je preukázané, ze Alstom mohla pred prijatím napadnutého rozhodnutia úcinne vyjadrit svoje stanovisko k tejto veci, treba vyvodit záver, ze jej práva na obhajobu neboli porusené z dôvodu existencie rozporu medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím, ktorý vyplýva zo skutocnosti, ze v tomto napadnutom rozhodnutí nebola stanovená osobná zodpovednost spolocností Areva T & D SA a Areva T & D AG za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992. 263 V dôsledku toho treba zamietnut výhradu, ktorú v rámci svojho siedmeho zalobného dôvodu uviedla Alstom, zalozenú na porusení zásady dodrziavania práv na obhajobu a clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. O zvýsení základnej sumy pokút ulozených spolocnosti Alstom a spolocnostiam skupiny Areva v clánku 2 písm. b) a c) napadnutého rozhodnutia o 50 % - Tvrdenia úcastníkov konania 264 Alstom vo svojom piatom zalobnom dôvode rozdelenom na tri casti Komisii vytýka, ze zvýsila základnú sumu pokút, ktorú jej ulozila v clánku 2 písm. b) a c) napadnutého rozhodnutia, o 50 %, a to z dôvodu pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v úlohe vodcu, ktorú zohrával dotknutý podnik ako "európsky tajomník" kartelu. 265 Prvá cast piateho zalobného dôvodu uvedeného spolocnostou Alstom je zalozená na nesprávnom posúdení Komisie, podla ktorého dotknutý podnik zohrával ako "európsky sekretár" kartelu úlohu vodcu. 266 Alstom priznáva, ze dotknutý podnik zastával úlohu "európskeho sekretára" kartelu "v období pocnúc ,okolo roku 2000` az do roku 2004". Pripústa tiez, ze "úloha [,európskeho sekretára` kartelu, ktorú zohrával dotknutý podnik,] mu mohla priznat ústrednú úlohu alebo funkciu ,kontaktného miesta`" v rámci kartelu a ze "je zrejmé, ze sústredovanie informácií a/alebo ich zdielanie malo za následok zefektívnenie fungovania kartelu". Nespochybnuje, ze úloha "európskeho sekretára" zahrnala "zodpovednost za zhromazdovanie, kompiláciu a výmenu oznámení medzi európskymi úcastníkmi a medzi európskymi a japonskými [úcastníkmi], rozdelenie projektov [RIP] na základe notifikacných formulárov zaslaných úcastníkmi a podla prevádzkových zásad (kvót), alebo tiez materiálne zabezpecenie niektorých, avsak nie vsetkých stretnutí". Nakoniec pripústa, ze ako "európsky sekretár" kartelu "... zaznamenávala vývoj kvót kazdého úcastníka, a to jednak po rozdelení projektov [RIP] a jednak po získaní objednávok zo strany klientov". 267 Alstom sa vsak domnieva, ze jej nemozno priznat nijakú úlohu vodcu z dôvodu jej funkcie "európskeho sekretára", kedze, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a zo skutocností obsiahnutých v spise Komisie, do tejto funkcie ju presadili ostatní clenovia kartelu, a to najskôr docasne od roku 2000 do marca 2002 a následne natrvalo. Navyse z oznámenia o výhradách, napadnutého rozhodnutia, ako aj zo spisu Komisie vyplýva, ze funkcia "európskeho sekretára" mala cisto administratívnu povahu a nepriznala dotknutému podniku významnejsiu úlohu nez ostatným clenom kartelu, t. j., ze by plnil úlohu vodcu a podnecovatela porusenia. 268 Druhá cast piateho zalobného dôvodu, ktorý uviedla Alstom, je v podstate zalozená na porusení bodu 2 tretej zarázky usmernení, ako aj porusení povinnosti odôvodnenia. Obvykle zohladnované skutocnosti na kvalifikovanie úlohy vodcu v zmysle bodu 2 tretej zarázky usmernení v prejednávanej veci bud chýbali, alebo boli spolocné pre vsetkých clenov kartelu. Niektoré rozhodujúce skutocnosti na úcely kvalifikácie vodcu porusenia v prejednávanej veci chýbali. Alstom sa nevyhrázala konkurentom, ktorí sa nezúcastnovali na karteli, ani neprijala rozhodnutie o rozsírení kartelu alebo svojich vztahov s tretími osobami. Nebola ani poverená monitorovaním dodrziavania kartelu jeho clenmi. Postavenie spolocnosti Alstom na relevantnom trhu nebolo dominantné vo vztahu k ostatným spolocnostiam, ako sú Siemens a ABB, ktorých podiely na trhu boli väcsie nez jej podiely, a jej postavenie na trhu jej neumoznilo vyvíjat tlak na konkurentov. Alstom sa s ohladom na judikatúru ani nemôze povazovat za podnecovatelku alebo navrhovatelku kartelu alebo pravidiel jeho fungovania, kedze prvú dohodu, ktorá bola uzavretá v roku 1988, podpísalo devät európskych spolocností, ktoré tento kartel spolocne organizovali. Dalej niektoré charakteristické prvky úlohy vodcu neboli specifické pre Alstom, pretoze ich zdielala so vsetkými alebo s niektorými z ostatných clenov kartelu. Príprava a úcast na strategických stretnutiach kartelu, ako aj frekvencia tejto úcasti, boli prvkami, ktoré sú spolocné pre Alstom, Siemens a ABB na úrovni tzv. "riadiacich" stretnutí týkajúcich sa riadenia kartelu a na úrovni stretnutí spolocného výboru Európa/Japonsko. Pracovné skupiny a prípravné stretnutia kazdej skupiny na stretnutiach spolocného výboru Európa/Japonsko zdruzovali vsetkých úcastníkov kartelu. Nie je preukázané, ze Alstom bola v rámci kartelu iniciatívnejsia nez ostatní, alebo ze konala nezávisle, pokial ide napríklad o pravidelné zmeny kódexov v rámci kartelu. Nakoniec dodrziavanie pokynov, kontrolu a disciplínu v rámci kartelu zabezpecoval kazdý clen kartelu tým, ze v jeho rámci zabezpecoval ochranu svojich záujmov, alebo výbor Európa, pokial ide o dodrziavanie povinností zo strany japonských clenov kartelu. V tomto kontexte Komisia nemohla len zo samotného postavenia spolocnosti Alstom ako "európskeho sekretára" vyvodit pritazujúcu okolnost spojenú so skutocnostou, ze vo fungovaní kartelu zohrávala dôlezitejsiu úlohu nez ostatní a tiez rozhodujúcu úlohu pre jeho zachovanie. Okrem toho Komisia neodôvodnila primerane a dostatocne svoje závery, podla ktorých "európsky sekretár" kartelu zohrával významnú úlohu, ktorá bola pre fungovanie kartelu v skutocnosti podstatná tým, ze vynalozil znacné zdroje a prevzal iniciatívu v rámci tohto kartelu. 269 Tretia cast piateho zalobného dôvodu, ktorý uviedla Alstom, je zalozená na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze s ohladom na pritazujúcu okolnost týkajúcu sa úlohy vodcu zaobchádzala s dotknutým podnikom rovnakým spôsobom ako so spolocnostou Siemens, pricom neboli v porovnatelnej situácii, a odlisným spôsobom nez so spolocnostou ABB a s japonskými spolocnostami, ktoré sa zúcastnili na zistenom porusení, pricom sa nachádzali v porovnatelnej situácii. Alstom rovnako poukazuje na porusenie zásady proporcionality vyplývajúcej z totozného zaobchádzania s dotknutým podnikom a so spolocnostou Siemens. 270 Spolocnosti skupiny Areva vo svojom siestom zalobnom dôvode, rozdelenom na styri casti, spochybnujú zvýsenie pokuty, ktorá im bola ulozená v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia z dôvodu úlohy vodcu, ktorú dotknutý podnik zohráva ako "európsky sekretár" kartelu. 271 Prvá cast siesteho zalobného dôvodu uvedeného spolocnostami skupiny Areva je zalozená na porusení clánku 23 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 a bodu 2 usmernení vyplývajúceho z toho, ze Komisia ich kvalifikovala ako vodcov bez toho, aby preukázala, ze vykonávali riadiace úlohy a úlohu podnecovatela pri vykonávaní kartelu. Aj ked dotknutý podnik plnil od konca roka 1999 do mája 2004 výkonné funkcie správnej povahy ako "európsky sekretár", nikdy vsak nevykonával úlohy spojené s riadením, ani nezohrával úlohu podnecovatela v rámci kartelu. Ako vyplýva zo spisu Komisie, sekretariát pre pracovné stretnutia nepriznal dotknutému podniku nijaký rozhodujúci vplyv na strategické otázky kartelu. Tieto otázky boli prerokované v rámci stretnutí týkajúcich sa riadenia kartelu, ktorým predsedala ABB. Navyse úloha európskeho sekretára kartelu casom stratila význam az nakoniec prestala byt odmenovaná. V kazdom prípade dotknutý podnik nemal na rozdiel od spolocností Siemens a ABB trhovú silu potrebnú na to, aby mohol zohrávat úlohu vodcu porusenia. 272 Druhá cast siesteho zalobného dôvodu uvedeného spolocnostami skupiny Areva je zalozená na nesprávnom posúdení Komisie, pokial ide o povahu úloh, ktoré zabezpecuje dotknutý podnik ako "európsky sekretár" kartelu. 273 Spolocnosti skupiny Areva uznávajú, ze dotknutý podnik "bol od konca roka 1999 do mája 2004 európskym sekretárom kartelu" a ze v tejto súvislosti zohrával "administratívnu... úlohu" alebo "instrumentálnu funkciu", ktorá "nepochybne ulahcila fungovanie kartelu". Pokial ide o obsah tejto úlohy, pripústajú, ze "európsky sekretár" kartelu "... ulahcil výmenu informácií" v rámci kartelu tým, ze zhromazdoval, zatriedoval a vymienal urcité informácie týkajúce sa fungovania kartelu. Okrem toho uznávajú, ze "európsky sekretár" kartelu "organizoval" a "zabezpecoval sluzby sekretariátu pre pracovné stretnutia" kartelu a ze v tomto rámci musel pripravit program v súlade s "tým, co vyplývalo z diskusií a návrhov vsetkých clenov kartelu" a "zhrnút... ziadosti a návrhy clenov kartelu a... výsledky diskusií", najmä, pokial ide o pridelenie projektov RIP. Nakoniec z ich písomností vyplýva, ze "európsky sekretár" kartelu zohrával úlohu pri "rozdelovaní projektov [RIP]" az "do roku 2002". 274 Spolocnosti skupiny Areva sa vsak domnievajú, ze im nemozno pripísat nijakú úlohu vodcu z dôvodu ich funkcie "európskeho sekretára". Komisia v odôvodnení c. 512 napadnutého rozhodnutia nesprávne zastávala názor, ze "európsky sekretár" slúzil ako komunikacný prostriedok medzi clenmi kartelu a ze zvolával a predsedal stretnutiam slúziacim na vykonávanie kartelu. Pokial ide o tok informácií v rámci kartelu, nemozno sa domnievat, ze "európsky sekretár" konal ako sprostredkovatel medzi európskymi clenmi kartelu, kedze títo európski clenovia kartelu si vymenili takmer polovicu informácií na dvojstrannom základe a ze poskytovanie informácií európskym sekretárom od septembra 1999 zretelne pokleslo. Po ukoncení systému vyplývajúceho z dohody GQ "európsky sekretár" uz neplnil úlohy súvisiace so zvolávaním stretnutí. Navyse uvedený sekretár neznásal náklady na materiálne zabezpecenie (monitorovanie, vyhotovenie zápisníc, atd.) a financovanie stretnutí sám, kedze tieto náklady znásali striedavo vsetci. Nakoniec by bolo nesprávne domnievat sa, ze "európsky sekretár" predsedal stretnutiam v tom zmysle, ze plnil úlohy spojené s riadením alebo zohrával úlohu iniciátora v rámci kartelu, kedze v tejto súvislosti len od vsetkých zhromazdoval ziadosti a návrhy, ktoré potom zhrnul aj s výsledkami diskusií. Spolocnosti skupiny Areva tvrdia, ze Komisia sa v kazdom prípade dopustila pochybenia, ked v odôvodnení c. 513 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze úloha sekretára bola velmi dôlezitá a v skutocnosti nevyhnutná pre fungovanie kartelu. V roku 2002 po tom, co Siemens ukoncila svoju úcast na karteli, sa dohody GQ a EQ prestali uplatnovat a úloha európskeho sekretára kartelu sa znacne zjednodusila. Európsky sekretár osobitne stratil výhradné právo na organizovanie stretnutí a nebol viac zodpovedný za rozdelovanie zákaziek. "Európsky sekretár" mal vyhradenú úlohu súvisiacu cisto s výkonom rozhodnutí clenov kartelu, ktorého fungovanie ulahcoval bez toho, aby bol pren nevyhnutný. 275 Tretia cast siesteho zalobného dôvodu uvedeného spolocnostami skupiny Areva je zalozená na porusení zásady rovnosti zaobchádzania tým, ze Komisia zaobchádzala s dotknutým podnikom rovnako ako so spolocnostou Siemens, aj ked sa nenachádzali v porovnatelnej situácii, a inak nez so spolocnostou ABB a s japonskými podnikmi, ktoré sa zúcastnili na karteli, aj ked sa tieto nachádzali v porovnatelnej situácii. Stvrtá cast je zalozená na porusení zásady proporcionality, kedze rozdiel medzi závaznostou porusenia spáchaného dotknutým podnikom a závaznostou porusení spáchaných inými clenmi kartelu, nie je postacujúci na to, aby odôvodnil zvýsenie základnej sumy pokút, ktorá im bola ulozená, o 50 %. 276 Komisia odmieta tvrdenia spolocnosti Alstom a spolocností skupiny Areva a navrhuje zamietnutie ich zalobných dôvodov a výhrad. - Posúdenie Vseobecným súdom 277 V odôvodnení c. 514 napadnutého rozhodnutia Komisia dotknutému podniku najmä vytýkala, ze zohrával úlohu vodcu porusenia v zmysle bodu 2 tretej zarázky usmernení z dôvodu jeho funkcie "európskeho sekretára" kartelu. V odôvodneniach c. 514 a 522 napadnutého rozhodnutia sa domnievala, ze základná suma pokút, ktorú treba ulozit spolocnosti Alstom, sa má zvýsit o 50 %, teda na 65 020 000 eur, a ze základná suma pokút, ktorú treba ulozit spolocnosti Areva T & D SA a dalsím spolocnostiam skupiny Areva, sa má zvýsit o 50 %, teda na 53 550 000 eur pre Areva T & D SA a na 25 500 000 eur pre dalsie spolocnosti skupiny Areva. 278 Pokial z dôvodu úcasti viacerých podnikov na porusení clánku 81 ES a/alebo 53 Dohody o EHP vzniká zodpovednost niekolkých spolocností, Komisia musí pri urcovaní základnej sumy pokút, ktoré treba ulozit kazdej z týchto spolocností podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 alebo clánku 23 ods. 2 nariadenia 1/2003, preskúmat závaznost úcasti riadeného podniku na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 623, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 92; rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 219 vyssie, bod 277). To predpokladá, ze treba osobitne stanovit úlohu, ktorú zohrával kazdý podnik v období, pocas ktorého sa zúcastnil na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 150; rozsudky Enichem Anic/Komisia, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 264, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 219 vyssie, bod 277), pod vedením niektorej z predmetných spolocností. Tento záver predstavuje logický dôsledok zásady individuality trestov a sankcií, tak ako je pripomenutá v bode 219 vyssie (pozri rozsudok 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 219 vyssie, bod 278 a tam citovanú judikatúru). 279 Body 2 a 3 usmernení stanovujú v súlade so zásadou individuality trestov a sankcií úpravu sumy pokuty v závislosti od urcitých pritazujúcich a polahcujúcich okolností, ktoré sú vlastné kazdému z týchto podnikov, ktorý sa zúcastnil na porusení, a spolocnostiam, ktorým mozno túto úcast pripísat. Bod 2 osobitne stanovuje demonstratívny zoznam pritazujúcich okolností, ktoré mozno zohladnit. 280 Vedúca úloha, ktorú zohráva jeden alebo viacero podnikov v rámci kartelu, sa musí zohladnit na úcely výpoctu výsky pokuty v rozsahu, v akom podniky, ktoré takúto úlohu zastávali, musia znásat osobitnú zodpovednost v porovnaní s ostatnými podnikmi (rozsudky Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 134 vyssie, bod 316, a BASF/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 281; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 291). Demonstratívny zoznam okolností, ktoré môzu odôvodnit zvýsenie základnej sumy pokuty, stanovený v bode 2 usmernení, obsahuje najmä v tretej zarázke "úlohu vodcu alebo podnecovatela porusenia", ktorú tento podnik zastáva. 281 Ako to vyplýva zo znenia toho istého bodu 2 tretej zarázky usmernení, treba rozlisovat medzi pojmami "vodca" a "podnecovatel" porusenia. Zatial co úloha podnecovatela sa vztahuje na okamih vytvorenia alebo rozsírenia kartelu, úloha vodcu sa vztahuje na jeho fungovanie (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 316). Kedze napadnuté rozhodnutie v súvislosti s dotknutým podnikom konstatovalo len úlohou vodcu porusenia, treba tvrdenia uvedené spolocnostou Alstom, ktoré spocívajú na pojme "podnecovatel" zamietnut ako nedôvodné. 282 Na základe výhrad zalozených na nesprávnom posúdení a porusení bodu 2 tretej zarázky usmernení treba následne preskúmat, ci Komisia mohla s ohladom na súvislosti prejednávanej veci zastávat názor, ze skutocnost, ze dotknutý podnik plnil funkciu európskeho sekretára kartelu, mozno prirovnat k výkonu úlohy vodcu porusenia v zmysle bodu 2 tretej zarázky usmernení. Vseobecný súd sa v rámci preskúmania zákonnosti posudzovania úlohy vodcu porusenia, ktorú zohrával dotknutý podnik, a osobitnej zodpovednosti, ktorú z tohto dôvodu nesie Alstom a spolocnosti skupiny Areva, musí obmedzit na skutkové okolnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí ako dôkazy o takejto úlohe. 283 Na to, aby podnik bolo mozné kvalifikovat ako vodcu kartelu, musí pre kartel predstavovat podstatnú hnaciu silu (rozsudky Súdu prvého stupna BASF/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 374, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 423) alebo niest osobitnú a konkrétnu zodpovednost za jeho fungovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 300). Táto okolnost sa musí posúdit globálne s ohladom na kontext prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, body 299 a 373). Mozno ju vyvodit najmä z toho, ze podnik svojimi konkrétnymi krokmi dal sám od seba zásadný podnet ku kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudky BASF/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, body 348, 370 az 375a 427, a Hoechst/Komisia, uz citovaný, bod 426). Mozno ju tiez vyvodit zo súboru nepriamych dôkazov poukazujúcich na odhodlanost podniku zabezpecit stabilitu a úspech kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 351). Je to tak v prípade, ak sa preukáze, ze podnik vykonával v rámci kartelu úlohu koordinátora a najmä organizoval a personálne zabezpecoval sluzby sekretariátu poverené konkrétnym vykonávaním kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, body 246 a 247). Rovnako je to aj v prípade, ak sa preukáze, ze uvedený podnik zohrával vedúcu úlohu pre konkrétne fungovanie kartelu napríklad tým, ze organizoval mnozstvo stretnutí, zhromazdoval a rozosielal informácie v rámci kartelu, zastupoval niektorých clenov v rámci kartelu alebo najcastejsie vypracovával návrhy týkajúce sa fungovania kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 57 a 58, a rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, body 404, 439 a 461). 284 Naopak skutocnost, ze podnik vyvíja nátlak na ostatných clenov kartelu, ci dokonca im diktuje ich správanie, nie je nevyhnutnou podmienkou na to, aby bolo mozné tento podnik kvalifikovat ako vodcu kartelu (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 374). Postavenie podniku na trhu ani zdroje, ktorými disponuje, nemôzu predstavovat nepriame dôkazy o úlohe vodcu porusenia, a to aj keby boli súcastou kontextu, s ohladom na ktorý sa takéto nepriame dôkazy musia posúdit (pozri v tomto zmysle rozsudky Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 283 vyssie, bod 241, a BASF/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 299). 285 V prejednávanej veci, ako vyplýva z odôvodnení c. 511 az 513 napadnutého rozhodnutia, Komisia zohladnila to, ze "európsky sekretariát" kartelu existoval po celé obdobie kartelu a ze bol v priebehu casu stabilným prvkom aj napriek mnozstvu znacných organizacných zmien kartelu. Sekretariát plnil mnozstvo úloh. Komisia s odkazom na odôvodnenia c. 121 az 123, 131, 132, 142, 147 az 149, 157 az 161, 173, 185 a 191 az 198 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze "európsky sekretariát" kartelu slúzil ako komunikacný nástroj medzi európskymi podnikmi, ktoré sú clenmi kartelu, ako aj medzi týmito podnikmi a japonským sekretariátom, ze zvolával schôdzky, ktorým predsedal, a ze bol zodpovedný za zúctovanie kvót. Podla Komisie zo správ uvedeného sekretariátu, z obsahu dohody GQ a dohody EQ, ako aj z konkrétneho fungovania kartelu jasne vyplýva, ze funkcia "európskeho sekretára" kartelu bola zásadná. "Európsky sekretár" tým, ze preberal iniciatívu a vkladal do kartelu znacné zdroje, preukazoval kartelu významnú sluzbu a osobitným spôsobom prispieval k jeho hladkému fungovaniu. 286 V prvom rade treba overit, ci Komisia mohla vzhladom na skutkové okolnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré ani Alstom, ani spolocnosti skupiny Areva nespochybnujú (pozri najmä body 266 a 273 vyssie), bez toho, aby porusila clánok 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003, bod 2 tretej zarázky usmernení a bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, dospiet k záveru, ze dotknutý podnik tým, ze od konca roka 1999 do 11. mája 2004 plnil funkciu "európskeho sekretára" kartelu, zastával úlohu vodcu porusenia, ako vyplýva z odôvodnenia c. 147 napadnutého rozhodnutia. 287 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze úlohy, ktoré "európsky sekretár" kartelu vykonával, mu priznávali úlohu vodcu pri koordinovaní kartelu a v kazdom prípade pri jeho konkrétnom fungovaní. Ako totiz Komisia správne konstatovala v napadnutom rozhodnutí, uvedený "európsky sekretár" bol pre clenov kartelu kontaktným bodom a zohrával rozhodujúcu úlohu pri jeho konkrétnom fungovaní tým, ze ulahcoval výmenu informácií v rámci kartelu, zhromazdoval, triedil a vymienal si s ostatnými clenmi kartelu základné informácie o fungovaní kartelu a najmä informácie týkajúce sa projektov RIP, organizoval a zabezpecoval sluzby sekretariátu pre pracovné stretnutia a prílezitostne menil kódy slúziace na utajenie týchto stretnutí alebo kontaktov. Komisia sa navyse mohla v odôvodneniach c. 147 a 513 napadnutého rozhodnutia oprávnene domnievat, ze vedenie "európskeho sekretariátu" kartelu predstavovalo znacnú zodpovednost vyzadujúcu nezanedbatelné zdroje, ci uz z pohladu poskytnutého casu alebo personálu. Bez centrálnej koordinácie a organizácie zabezpecovanej týmto sekretariátom by kartel vzhladom na svoju komplexnost nepochybne nemohol tak efektívne fungovat Okrem toho, vzhladom na nespochybnenú skutocnost, ze dotknutý podnik tieto úlohy vykonával trvalo od konca roka 1999 do 8. januára 2004, Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze uvedený podnik v prejednávanej veci predstavoval pre kartel podstatnú hnaciu silu, a teda zastával úlohu vodcu porusenia v zmysle bodu 2 tretej zarázky usmernení. 288 Ostatné tvrdenia, ktoré uviedla Alstom a spolocnosti skupiny Areva, tento záver nespochybnujú. 289 Na úvod treba poznamenat, ze Alstom nedôvodne kritizuje napadnuté rozhodnutie, ked sa dovoláva niektorých skutkových a právnych posúdení uvedených v oznámení o výhradách (pozri bod 264 vyssie). V tejto súvislosti postacuje pripomenút, ze oznámenie o výhradách predstavuje prípravný dokument, ktorého skutkové a právne posúdenia majú cisto predbeznú povahu (pozri bod 248 vyssie). 290 Pokial ide následne o kritériá súvisiace s kvalifikáciou vodcu porusenia, ktoré v prejednávanej veci údajne chýbali, a síce vyhrázanie sa podnikom, ktoré sa nezúcastnili na karteli, rozhodovanie o rozsírení kartelu alebo o jeho vztahoch s tretími osobami, alebo úloha autora myslienky alebo tvorcu koncepcie kartelu, treba poukázat na to, ze sa vztahujú na okamih vzniku alebo rozsírenia kartelu a teda na úlohu "podnecovatela porusenia", ako je to pripomenuté v bode 281 vyssie. Tieto skutocnosti môzu byt preto rozhodujúce pri preukazovaní, ze podnik nabádal alebo povzbudzoval iné podniky, aby zaviedli kartel alebo sa k nemu pripojili, a teda pri kvalifikovaní "podnecovatela porusenia" v zmysle bodu 2 tretej zarázky usmernení (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF/Komisia, bod 87 vyssie, body 316 a 321), avsak nie sú rozhodujúce na úcely kvalifikácie podniku ako vodcu porusenia, v prípade ktorej stací preukázat, ako v prejednávanej veci, ze dotknutý podnik tak ci onak predstavoval pre kartel podstatnú hnaciu silu (pozri bod 283 vyssie). 291 Navyse, aj za predpokladu, ze by dotknutý podnik nemal dostatocnú hospodársku silu alebo dostatocné autoritatívne postavenie na sledovanie a zabezpecenie dodrziavania kartelu, nepostacuje to na vylúcenie toho, aby mohol zohrávat úlohu vodcu porusenia v zmysle bodu 2 tretej zarázky usmernení. Ako vyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 283 a 284 vyssie, skutocnost, ze dotknutý podnik nebol nevyhnutne schopný vynucovat od ostatných clenov kartelu ziaduce správanie, nebráni tomu, aby svojím spôsobom v prejednávanej veci trvalým výkonom funkcie "európskeho sekretára" kartelu, hoci len administratívnej povahy, predstavoval pre kartel podstatnú hnaciu silu, ktorá mu umoznuje stabilne a efektívne fungovat. 292 Pokial ide o tvrdenia spolocnosti Alstom, podla ktorých bola dotknutému podniku ulozená funkcia "európskeho sekretára" kartelu "okolo roka 2000", neopierajú sa o nijakú písomnost v spise v tomto konaní, ani neboli potvrdené vo vyhlásení pána S. z 15. septembra 2006 (pozri bod 23 vyssie), ani v odôvodneniach c.147 a 191 napadnutého rozhodnutia, ktoré Alstom v tejto súvislosti uvádza. Okrem toho ani tvrdenia spolocnosti Alstom, podla ktorých sa dotknutý podnik neujal funkcie "európskeho sekretára" kartelu sám od seba, alebo sa musel pri výkone tejto funkcie riadit urcitými pravidlami stanovenými v rámci kartelu, nevylucujú, ze zohrával úlohu vodcu porusenia. V tejto súvislosti je podstatné, ze dotknutý podnik skutocne a trvalo vykonával funkciu "európskeho sekretára" kartelu od konca roka 1999 do 8. januára 2004, teda priblizne styri roky a dva mesiace, a ze tým plnil úlohu vodcu pri koordinovaní a konkrétnom fungovaní kartelu. 293 Rovnako tvrdenia zalozené na tom, ze funkciu "európskeho sekretára" kartelu nevykonával v plnom rozsahu výlucne dotknutý podnik, ale ze podla pravidiel kartelu si ostatné podniky mohli priamo medzi sebou vymienat niektoré informácie, mohli organizovat stretnutia kartelu, najmä stretnutia týkajúce sa riadenia kartelu, alebo vykonávat kartel, najmä pokial ide o pridelovanie projektov RIP bez toho, aby sa museli obracat na "európskeho sekretára" kartelu, nemôzu spochybnit úvahu Komisie, podla ktorej dotknutý podnik zohrával úlohu vodcu porusenia v rámci kartelu tým, ze trvalo plnil vsetky úlohy zverené "európskemu sekretárovi" kartelu. Ani z odôvodnení c. 120, 122, 149, 152, 157, 162, 180, 182, 185, 194, 197, 205 a 207 napadnutého rozhodnutia, ktoré cituje Alstom, ani z písomností v spise v tomto konaní nemozno vyvodit, ze ABB alebo iné podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli a ktoré formálne nezastávali úlohu "európskeho sekretára", prakticky zasahovali do fungovania kartelu rovnakým spôsobom ako tento "európsky sekretár", a to tak z pohladu frekvencie ci dlzky trvania, ako aj z pohladu rozsahu ci intenzity. Okrem iného aj za predpokladu, ze by ostatné podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, a osobitne ABB, zastávali významnú úlohu urcovaním vseobecnej stratégie kartelu alebo tým, ze by mali v rámci tohto kartelu autoritu, mohlo by to nanajvýs odôvodnit zacatie setrenia aj ich zodpovednosti za fungovanie kartelu z dôvodu, ze zohrávali úlohu vodcu porusenia, avsak v ziadnom prípade to nemôze spochybnit úvahu Komisie, podla ktorej dotknutý podnik zastával úlohu "vodcu porusenia" v rámci kartelu tým, ze trvalo plnil vsetky úlohy zverené "európskemu sekretárovi" kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 376). 294 Treba preto zastávat názor, ze Komisia mohla bez toho, aby porusila clánok 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 a bod 2 tretiu zarázku usmernení a bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, uviest, ze dotknutý podnik tým, ze od konca roka 1999 do 8. januára 2004 trvalo vykonával funkcie "európskeho sekretára" kartelu, zohrával úlohu vodcu porusenia. 295 Okrem iného, kedze z odôvodnení c. 512 a 513 napadnutého rozhodnutia jasne vyplývajú úvahy, ktoré Komisiu viedli ku kvalifikácii dotknutého podniku ako vodcu porusenia a ktoré sú zalozené na tom, ze tento podnik vykonával úlohu koordinátora a zohrával ústrednú úlohu pri konkrétnom fungovaní kartelu, bolo napadnuté rozhodnutie z právneho hladiska dostatocne odôvodnené v zmysle judikatúry citovanej v bode 283 vyssie. V dôsledku toho sa výhrada spolocnosti Alstom, zalozená na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti, musí zamietnut ako nedôvodná. Okrem toho ako správne uvádza Komisia, z písomností samotnej spolocnosti Alstom vyplýva, ze bola schopná pochopit úvahy uvedené v napadnutom rozhodnutí s cielom kvalifikovat dotknutý podnik ako vodcu porusenia. 296 Pokial ide o výhradu zalozenú na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, jej podstatou je spochybnit spravodlivost zvýsenia sumy základných pokút ulozených spolocnosti Alstom a spolocnostiam skupiny Areva o 50 %. 297 Z judikatúry vyplýva, ze dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie, tak ako je pripomenuté v bode 235 vyssie, musí byt v súlade so zásadou zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti, ku ktorej doslo v prospech iného (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 1985, Williams/Dvor audítorov, 134/84, Zb. s. 2225, bod 14 a tam citovanú judikatúru; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb. s. II-925, bod 259, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 367). 298 Navyse dodrziavanie zásady proporcionality, tak ako je pripomenuté v bode 235 vyssie, vyzaduje, aby pokuty neboli neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom, teda vo vztahu k dodrziavaniu práva hospodárskej sútaze, a aby výska ulozenej pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze bola primeraná poruseniu posudzovanému ako celok, a to s prihliadnutím najmä na jeho závaznost (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 240; z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 532, a z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 224). 299 Pri posudzovaní závaznosti porusenia treba zohladnit velké mnozstvo skutocností, ktorých povaha a význam sa lísia v závislosti od typu predmetného porusenia a konkrétnych okolností tohto porusenia (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 247 vyssie, bod 120, a rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 298 vyssie, bod 532). 300 Okrem iného treba pripomenút, ze podniky, ktoré sa zúcastnujú na dlhotrvajúcom porusení, môzu v rozlicných okamihoch striedavo vykonávat úlohu vodcu porusenia, takze nemozno vylúcit, ze na kazdý z nich, ako aj na spolocnosti, ktorým je pripisované ich správanie, mozno uplatnit pritazujúcu okolnost spocívajúcu v úlohe vodcu porusenia (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 460). 301 Pri zistovaní, ci bola porusená zásada rovnosti zaobchádzania, treba porovnat zaobchádzanie so spolocnostou Alstom a spolocnostami skupiny Areva na jednej strane a zaobchádzanie so spolocnostami Siemens, ABB alebo so spolocnostami, ktoré riadili japonské podniky podielajúce sa na porusení na druhej strane, a to vzhladom na pritazujúcu okolnost súvisiacu s úlohou "vodcu porusenia". 302 Najskôr treba konstatovat, ze vzhladom na túto pritazujúcu okolnost sa voci spolocnosti Alstom a spolocnostiam skupiny Areva uplatnilo zvýsenie základnej sumy ich pokuty o 50 %, pricom totozné zvýsenie sa uplatnilo aj voci spolocnosti Siemens, a to z dôvodu, ze dotknutý podnik, rovnako ako podnik riadený spolocnostou Siemens, trvalo plnil funkciu "európskeho sekretára" kartelu. Alstom osobitne kritizuje túto totoznost zaobchádzania a tvrdí, ze situácia dotknutého podniku sa odlisuje od situácie podniku riadeného spolocnostou Siemens, kedze prvý uvedený podnik plnil funkciu "európskeho sekretára" kartelu pocas dvakrát kratsieho obdobia nez podnik riadený spolocnostou Siemens. 303 Ako uz bolo uvedené, z odôvodnení c. 147 a 178 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podnik riadený spolocnostou Siemens plnil funkciu "európskeho sekretára" kartelu od jeho zaciatku, t. j. od 15. apríla 1988, az do septembra 1999, teda priblizne jedenást rokov a pät mesiacov, a ze po tom, co Siemens ukoncila svoju úcast na karteli, tieto úlohy plnil dotknutý podnik, a to od konca roka 1999 az do skoncenia cinností kartelu, t. j. do 11. mája 2004. Navyse, kedze sa na Alstom a spolocnosti skupiny Areva neuplatnila teória hospodárskeho nástupníctva (bod 111 vyssie), mozno v prejednávanej veci vyvodit osobnú zodpovednost týchto spolocností za to, ze dotknutý podnik zohrával vo fungovaní kartelu úlohu hybnej sily len v období, pocas ktorého priamo alebo nepriamo riadili jeho cinnosti. Z clánku 1 písm. b) az písm. f) napadnutého rozhodnutia s ohladom na odôvodnenia c. 358 a 371 tohto rozhodnutia vyplýva, ze úlohu vodcu porusenia, ktorú zohráva predmetný podnik, mozno pripísat: - spolocnosti Alstom len od konca roka 1999 do 8. januára 2004, co predstavuje priblizne styri roky a dva mesiace, - spolocnosti Areva T & D SA len od konca roka 1999 do 11. mája 2004, co predstavuje styri roky a sedem mesiacov, - spolocnosti Areva T & D AG len od 22. decembra 2003 do 11. mája 2004, co predstavuje priblizne pät mesiacov, - a spolocnostiam Areva a Areva T & D Holding len od 9. januára do 11. mája 2004, co predstavuje priblizne styri mesiace. 304 V kazdom prípade teda existuje podstatný rozdiel medzi dlzkou trvania výkonu funkcie "európskeho sekretára" kartelu zo strany podniku riadeného spolocnostou Siemens a dlzkou trvania výkonu tej istej úlohy dotknutým podnikom, ktorý riadili Alstom a spolocnosti skupiny Areva. 305 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí zamerala na skutocnost, ze len podnik riadený spolocnostou Siemens a dotknutý podnik zabezpecovali "európsky sekretariát" kartelu, a to stabilne a trvalo. V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze hoci Alstom správne uvádza, ze v odôvodneniach c. 147 a 191 napadnutého rozhodnutia je dotknutý podnik oznacený len ako "docasný európsky sekretár" kartelu ku koncu roka 1999, resp. k zaciatku roka 2000, nespochybnuje, ze v marci 2002 bolo dohodnuté, ze bude sama zabezpecovat uvedený sekretariát na dobu neurcitú, a teda stabilne a trvalo. Navyse úvahu, ze dotknutý podnik stabilne a trvalo sám zabezpecoval "európsky sekretariát" kartelu, nemôze spochybnit skutocnost, ktorú uvádza Alstom, ze dotknutý podnik plnil funkciu "európskeho sekretariátu" kartelu len pocas obmedzeného obdobia, t. j. priblizne styri roky a dva mesiace, kedze táto skutková okolnost nie je závislá na vôli spolocnosti Alstom a vyplýva len z toho, ze Komisia zasiahla a porusenie ukoncila na podnet spolocnosti ABB (pozri bod 10 vyssie). 306 Preto vzniká otázka, ci podstatný rozdiel medzi dlzkami trvania výkonu funkcie "európskeho sekretára" kartelu pripisovanými jednotlivým dotknutým podnikom je ci nie je relevantný vo vztahu k pritazujúcej okolnosti súvisiacej s úlohou vodcu porusenia a ci v prejednávanom prípade nebolo mozné tento rozdiel opomenút vzhladom na okolnost, ze samotný európsky sekretariát bol zabezpecovaný uvedenými podnikmi stabilne a trvalo. 307 Pri okolnostiach prejednávanej veci, teda v prípade, ak v priebehu dlhodobého porusenia úlohy vodcu porusenia v preukázaných obdobiach vykonáva striedavo niekolko podnikov riadených rôznymi spolocnostami, si zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality vyzadujú, aby zvýsenie základnej sumy pokút ulozených spolocnostiam riadiacim jeden alebo viacero podnikov, ktoré pod ich vedením zastávali úlohu "vodcu porusenia", bolo rozdielne, pokial obdobie, pocas ktorého uvedený podnik alebo uvedené podniky zastávali pod ich vedením uvedenú úlohu, sa podstatne lísi. Treba pripomenút, ze úloha vodcu súvisí s fungovaním kartelu (pozri bod 281 vyssie) a ze na rozdiel od úlohy podnecovatela porusenia nevyhnutne prebieha v urcitom case. Treba preto vziat do úvahy, ze jednej spolocnosti, ktorá riadila jeden z podnikov zúcastnujúcich sa na karteli, mozno pripísat úlohu hybnej sily, ktorú predstavovala pre fungovanie kartelu, maximálne za obdobie o nieco dlhsie ako jedna stvrtina celkovej doby trvania porusenia, co je prípad spolocnosti Alstom a spolocností skupiny Areva, zatial co inej spolocnosti, ktorá riadila iný podnik zúcastnujúci sa na karteli, mozno pripísat úlohu hybnej sily, ktorú predstavovala pre fungovanie kartelu, za obdobie takmer troch stvrtín uvedenej doby, co je prípad spolocnosti Siemens. Komisia okrem toho na pojednávaní sama uznala, ze obdobie, pocas ktorého dotknutý podnik zastával úlohu "vodcu porusenia", bolo jedným z kritérií zohladnených pri posudzovaní zvýsenia zodpovednosti, ktoré musí z takejto úlohy vyplývat (pozri bod 39 vyssie). 308 Z toho vyplýva, ze Komisia porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality tým, ze v napadnutom rozhodnutí v totoznej miere zvýsila základnú sumu pokuty spolocnosti Alstom a spolocnostiam skupiny Areva na jednej strane a spolocnosti Siemens na druhej strane, pricom obdobia, pocas ktorých predmetný podnik alebo predmetné podniky pod ich vedením vykonávali funkciu "európskeho sekretára" kartelu, sa podstatne lísili. 309 Následne treba poznamenat, ze pokial ide o pritazujúcu okolnost súvisiacu s úlohou vodcu porusenia, so spolocnostou ABB sa zaobchádzalo odlisne nez so spolocnostou Alstom a so spolocnostami skupiny Areva, pretoze ABB nebola na rozdiel od nich kvalifikovaná ako "vodca porusenia", a teda jej v dôsledku tejto pritazujúcej okolnosti nebola zvýsená základná suma pokuty. Alstom a spolocnosti skupiny Areva toto odlisné zaobchádzanie kritizujú a poukazujú na to, ze situácia spolocnosti ABB je porovnatelná s ich situáciou, pokial ide o pritazujúcu okolnost súvisiacu s úlohou vodcu porusenia. 310 Nepreukázalo sa vsak, ani nebolo tvrdené, ze by ABB plnila funkciu "európskeho sekretára" kartelu alebo ze by sama stabilne a trvalo plnila úlohy, ktorými je takýto sekretár obvykle poverený. Navyse, aj ked Komisia vo vseobecnosti pripústa, ze ABB zohrávala "významnú úlohu" v rámci kartelu, nepreukázalo sa, ze by táto úloha bola porovnatelná, pokial ide o fungovanie kartelu, s úlohou, ktorú dotknutý podnik a podnik riadený spolocnostou Siemens zohrávali v postavení "európskeho sekretára" kartelu. Nepreukázalo sa teda, ze ABB bola v situácii porovnatelnej so situáciami spolocnosti Alstom a spolocností skupiny Areva, alebo dokonca so situáciou spolocnosti Siemens. 311 Aj za predpokladu, ze by Komisia protiprávne uplatnila kritériá súvisiace s kvalifikáciou vodcu porusenia, tak ako sú pripomenuté v bode 283 vyssie, a to tým, ze by takto nekvalifikovala ABB aj napriek tomu, ze uvedený podnik zohrával významnú úlohu v rámci kartelu, podla judikatúry citovanej v bode 297 vyssie nemozno z dôvodu tejto protiprávnosti, ku ktorej doslo v prospech inej osoby, vyhoviet výhradám uvedeným spolocnostou Alstom a spolocnostami skupiny Areva, ktoré smerujú k zruseniu rozhodnutia. 312 Z toho vyplýva, ze výhrady, ktoré sú zalozené na porusení zásady zákazu diskriminácie z dôvodu, ze so spolocnostou Alstom a spolocnostami skupiny Areva nezaobchádzalo rovnako ako so spolocnostou ABB, hoci sa nachádzali v porovnatelnej situácií, sa musia zamietnut. 313 Nakoniec treba zdôraznit, ze pokial ide o pritazujúcu okolnost súvisiacu s výkonom úlohy vodcu porusenia, so spolocnostou Alstom a so spolocnostami skupiny Areva sa zaobchádzalo inak nez so spolocnostami, ktoré riadili japonské podniky v case ich úcasti na porusení konstatovanom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Komisia v odôvodnení c. 511 napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti poznamenáva, ze "úloha japonského sekretára... sa týkala najmä výmen medzi japonskými partnermi a výmen s európskym sekretárom v súvislosti s projektmi [RIP] mimo EHP" a ze túto úlohu "plnili striedavo pocas krátkeho obdobia Hitachi, Toshiba a Melco", aby z toho v podstate vyvodila, ze táto úloha nebola porovnatelná s úlohou "vodcu porusenia" v zmysle bodu 2 tretej zarázky usmernení. Alstom a spolocnosti skupiny Areva kritizujú toto rozdielne zaobchádzanie a tvrdia, ze kedze podnik, ktorý postupne riadili, plnil funkciu "európskeho sekretára" kartelu pocas obdobia priblizne styroch rokov, nachádzali sa v podstate v porovnatelnej situácii, ako je situácia spolocností, z ktorých kazdá riadila japonský podnik, ktorý pocas zodpovedajúceho obdobia plnil funkciu "japonského sekretára". 314 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia v rámci svojho posúdenia pritazujúcej okolnosti súvisiacej s úlohou vodcu porusenia domnieva, ze výkon funkcie "európskeho sekretára" kartelu nie je porovnatelný s výkonom funkcie "japonského sekretára" kartelu. Zohladnila skutocnost, ze "úloha japonského sekretára... sa týkala najmä výmen medzi japonskými partnermi a výmen s európskym sekretárom v súvislosti s projektmi mimo EHP". V tejto súvislosti v odôvodneniach c. 127, 128 a 246 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze úcast japonských podnikov na porusení konstatovanom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bola v zásade spojená s existenciou "spolocnej dohody" (pozri bod 29 vyssie), podla ktorej japonské podniky upustili od predkladania ponúk na projekty RIP v rámci EHP. Z uvedenej "spolocnej dohody" totiz vyplýva, ze "japonský sekretár" na rozdiel od "európskeho sekretára" neplnil úlohu hybnej sily pre fungovanie kartelu v rámci EHP a ze spolocnosti, ktoré riadili japonské podniky poverené zabezpecovaním uvedeného sekretariátu, nenesú v tejto súvislosti osobitnú zodpovednost. Výhrady spolocnosti Alstom a spolocností skupiny Areva, podla ktorých sa s nimi zaobchádzalo inak nez s japonskými spolocnostami, kedze Komisia z dôvodu pritazujúcej okolnosti súvisiacej s úlohou vodcu porusenia, ktorú zohrávali podniky riadené týmito japonskými spolocnostami, nezvýsila pokutu ulozenú týmto japonským spolocnostiam, sa musia teda zamietnut, lebo ich situácia nie je porovnatelná so situáciou predmetných japonských spolocností. 315 Aj za predpokladu, ze by Komisia protiprávne uplatnila kritériá súvisiace s kvalifikáciou vodcu porusenia, tak ako sú pripomenuté v bode 283 vyssie, a to tým, ze by takto nekvalifikovala japonské spolocnosti riadiace podniky, ktoré postupne pocas dvoch rokov plnili funkciu "japonského sekretára" kartelu, podla judikatúry citovanej v bode 297 vyssie nemozno z dôvodu takejto protiprávnosti, z ktorej má prospech tretia osoba, výhradám zmieneným v bode 314 vyssie vyhoviet. 316 Z toho vyplýva, ze výhrady spolocnosti Alstom a spolocností skupiny Areva zalozené na porusení zásady zákazu diskriminácie z dôvodu, ze sa so spolocnostou Alstom a spolocnostami skupiny Areva zaobchádzalo inak ako s japonskými spolocnostami, hoci sa nachádzali v porovnatelnej situácii, sa musia zamietnut. 317 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze clánok 2 písm. b) a c) napadnutého rozhodnutia porusuje zásadu proporcionality, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie v rozsahu, v akom z dôvodu pritazujúcej okolnosti zalozenej na úlohe vodcu porusenia ulozil spolocnosti Alstom a spolocnostiam skupiny Areva zvýsenie základnej sumy ich pokút o 50 %, ktoré je totozné so zvýsením pokuty ulozenej spolocnosti Siemens. V dôsledku toho sa clánok 2 písm. b) a c) napadnutého rozhodnutia zrusuje. 318 Preto je potrebné, aby Vseobecný súd v súlade s návrhmi na zmenu podanými spolocnostou Alstom a spolocnostami skupiny Areva uplatnil neobmedzenú právomoc, ktorú má na základe clánku 229 ES, clánku 17 nariadenia c. 17 a clánku 31 nariadenia c. 1/2003 a v tomto rámci sám posúdil relevantné okolnosti prejednávanej veci na úcely stanovenia zvýsenia základnej sumy pokuty, ktorú treba ulozit dotknutým spolocnostiam z dôvodu pritazujúcej okolnosti zalozenej na úlohe vodcu porusenia, ktorú zohrával dotknutý podnik (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 111, a z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, body 149 a 151; rozsudok Súdu prvého stupna BASF/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, body 303, 394 a 455). V tejto súvislosti treba pripomenút, ze neobmedzená právomoc priznaná súdu Únie v clánku 17 nariadenia c. 17 a v clánku 31 nariadenia c. 1/2003 ho oprávnuje, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu, pokial je mu otázka výsky pokuty predlozená na posúdenie (body 226 a 227 vyssie; rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, body 61 a 62, a rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 213). 319 Treba zabezpecit, aby zvýsenie súvisiace s úlohou vodcu porusenia, ktorú zohrával dotknutý podnik, bolo stanovené na úrovni, ktorá zabezpecí jeho odstrasujúci úcinok (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok ACF Chemiefarma/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 173, a rozsudok Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 235 vyssie, bod 141), teda na úrovni, ktorá odradí podniky od plnenia úloh nevyhnutných pre riadne fungovanie kartelu. 320 V prejednávanej veci treba vziat do úvahy to, ze dotknutý podnik riadený spolocnostou Alstom a spolocnostami skupiny Areva sám zabezpecoval "európsky sekretariát" kartelu, a to stabilne a trvalo. Navyse treba zohladnit to, ze tento podnik pocas svojho priameho alebo nepriameho riadenia spolocnostami Alstom a Areva T & D SA (predtým Alstom T & D SA) prevzal uvedený "európsky sekretariát" v case, ked bol kartel na európskej úrovni znacne destabilizovaný tým, ze ho opustil podnik riadený spolocnostou Siemens, ktorý bol od roku 1988 "európskym sekretárom" kartelu a bol hlavným hrácom na trhu v Európe, ako aj mimo nej, ako to vyplýva z odôvodnenia c. 178 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho treba poukázat na to, ze samotná Alstom vo svojich písomnostiach uznala, ze "od roku 2000 do roku 2004 bola jediným podnikom, ktorý mohol zastávat funkciu ,európskeho [sekretára` kartelu], a to v dôsledku záujmov, ktoré mala na európskej úrovni". 321 Zo vsetkých týchto skutocností vyplýva, ze dotknutý podnik zohrával v období od konca roka 1999 do 8. januára 2004 rozhodujúcu úlohu pri dalsom trvaní a fungovaní kartelu. 322 Okrem toho, ako vyplýva z bodu 303 vyssie, treba zohladnit skutocnost, ze obdobie, pocas ktorého podnik riadený spolocnostou Siemens vykonával pod jej vedením funkciu "európskeho sekretára" kartelu, bolo podstatne dlhsie nez obdobia, pocas ktorých dotknutý podnik plnil pod vedením spolocností Alstom a Areva T & D SA funkciu "európskeho sekretára" kartelu a tiez podstatne dlhsie nez obdobia, pocas ktorých dotknutý podnik plnil pod vedením spolocností Areva T & D AG, Areva alebo Areva T & D Holding funkciu "európskeho sekretára" kartelu. 323 Vzhladom na vsetky tieto okolnosti bude úloha vodcu porusenia, ktorú zohrával dotknutý podnik a ktorú mozno pripísat spolocnosti Alstom a spolocnostiam skupiny Areva, posúdená spravodlivo, ak bude: - spolocnosti Alstom zvýsená základná suma ulozenej pokuty o 35 %, takze pokuta, ktorú má táto akciová spolocnost zaplatit, sa stanoví na 58 522 500 eur, z toho 48 195 000 eur solidárne so spolocnostou Areva T & D SA, - spolocnosti Areva T & D SA zvýsená základná suma ulozenej pokuty o 35 %, takze pokuta, ktorú má táto spolocnost zaplatit solidárne so spolocnostou Alstom, sa stanoví na 48 195 000 eur, z toho 20 400 000 eur solidárne so spolocnostami Areva T & D AG, Areva a Areva T & D Holding, - a spolocnostiam Areva T & D AG, Areva a Areva T & D Holding zvýsená základná suma ulozenej pokuty o 20 %, takze pokuta, ktorú majú tieto spolocnosti zaplatit solidárne so spolocnostou Areva T & D SA, sa stanoví na 20 400 000 eur. O siedmom zalobnom dôvode uvedenom spolocnostami skupiny Areva týkajúcom sa zjavne nesprávneho posúdenia a porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ako aj porusenia oznámenia o spolupráci tým, ze Komisia v dôsledku ich spolupráce neznízila pocas správneho konania výsku ich pokuty - Tvrdenia úcastníkov konania 324 Spolocnosti skupiny Areva vo svojom siedmom zalobnom dôvode rozdelenom na dve casti napádajú skutocnost, ze im Komisia v súlade s oznámením o spolupráci odmietla znízit pokutu, a to z dôvodu, ze informácie, ktoré poskytli, nepriniesli významnú pridanú hodnotu. Prvá cast je zalozená na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o rozsah ich spolupráce. Komisia dospela k nesprávnemu záveru, ze vyhlásenia spolocností skupiny Areva, tak ako sú uvedené v ich vyhlásení na základe oznámenia o spolupráci a v ich odpovedi na oznámenie o výhradách, boli rozporné a nejednoznacné, a teda nedôveryhodné. Druhá cast je zalozená na porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ako aj oznámenia o spolupráci z dôvodu, ze im Komisia odmietla znízit ich pokutu. Spolocnosti skupiny Areva tvrdia, ze tým, ze pocas správneho konania potvrdili úcast podniku riadeného spolocnostou Siemens na stretnutí, ktoré sa konalo v septembri 1999, poskytli Komisii dôkaz so znacnou pridanou hodnotou vo vztahu ku dôkazom, ktoré uz Komisia mala k dispozícii. Ich svedectvo totiz zohrávalo rozhodujúcu úlohu, kedze Komisii umoznilo vylúcit premlcanie úcasti podniku riadeného spolocnostou Siemens na porusení v období od 15. apríla 1988 do 24. apríla 1999 a dokonca predlzit dlzku trvania tejto úcasti na porusení az do 1. septembra 1999. 325 Komisia odmieta tvrdenia spolocností skupiny Areva a navrhuje zamietnut tento zalobný dôvod. - Posúdenie Vseobecným súdom 326 Podla judikatúry je základom znízenia pokút, ktoré majú byt ulozené z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze v prípade spolupráce podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení, domnienka, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v zistení existencie porusenia a v jeho prípadnom ukoncení (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 399; rozsudky Súdu prvého stupna BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 235 vyssie, bod 325, a zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 363). 327 V bodoch 20 az 23 oznámenia o spolupráci sa uvádza: "20. Podniky, ktoré nesplnajú podmienky podla [oddielu A ,Oslobodenie od pokút`] môzu byt oprávnené pre vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená. 21. S cielom oprávnenia podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz [Na splnenie podmienok pre znízenie pokuty musí podnik poskytnút Komisii dôkazy o údajnom porusovaní, ktoré predstavujú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými Komisia uz disponuje a musí ukoncit svoju úcast na údajne protiprávnom konaní najneskôr v case, ked predkladá tieto dôkazy - neoficiálny preklad]. 22. Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti [v akom poskytnuté dôkazy svojím charakterom a/alebo úrovnou presnosti posilnujú - neoficiálny preklad] schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty ako je následne stanovený dôkaz [pochádzajúci z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutocnostami za dôkaz vyssej hodnoty ako dôkaz získaný následne - neoficiálny preklad]. Podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost [Podobne dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutocnostami sa vo vseobecnosti povazuje za dôkaz vyssej hodnoty nez dôkaz, ktorý s nimi súvisí len nepriamo - neoficiálny preklad]. 23. Komisia urcí v akomkolvek rozhodnutí s konecnou platnostou prijatom na konci správneho postupu: a) ci dôkaz predlozený podnikom predstavoval významnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý má Komisia v rovnakom case [vzhladom na dôkazy, ktorými Komisia v tom case uz disponovala - neoficiálny preklad]; b) úroven znízenia, ktorú vyuzije podnik [úroven znízenia pokuty, ktoré sa podniku prizná - neoficiálny preklad]... S cielom urcit úroven znízenia... Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v [bode 21], a rozsah, do ktorého [v akom tento dôkaz - neoficiálny preklad] predstavuje pridanú hodnotu. Môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia. Okrem toho, ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz." 328 Ako je uvedené v bode 29 oznámenia o spolupráci, toto oznámenie vyvolalo legitímne ocakávania, o ktoré sa opierajú podniky, ktoré chcú informovat Komisiu o existencii kartelu alebo s nou chcú spolupracovat. So zretelom na legitímnu dôveru, ktorú podniky mohli vyvodzovat z tohto oznámenia, je Komisia povinná postupovat v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce dotknutého podniku na úcely stanovenia výsky pokuty ukladanej tomuto podniku (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, Zb. s. II-713, bod 147 a tam citovanú judikatúru). 329 V medziach vytýcených uvedeným oznámením o spolupráci vsak Komisia disponuje volnou úvahou pri hodnotení, ci dôkazy predlozené urcitým podnikom majú alebo nemajú pridanú hodnotu v zmysle bodu 22 uvedeného oznámenia a ci je na základe tejto skutocnosti opodstatnené priznat podniku znízenie pokuty na základe tohto oznámenia (pozri analogicky rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, body 393 a 394). Toto hodnotenie je predmetom obmedzeného súdneho preskúmania. 330 V odôvodneniach c. 530 az 532 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, pokial ide o spoluprácu spolocnosti Areva: "(530) [Areva] bola druhým podnikom, ktorý sa skontaktoval s Komisiou na základe oznámenia o [spolupráci]. Svoju vôlu spolupracovat vyslovila 14. mája 2004. V dnoch 18. a 25. mája 2004 predlozila vyhlásenie, v ktorom uznala existenciu kartelu a poskytla celkový opis protisútazných cinností. (531) Hoci celkový opis uvedený vo vyhlásení [spolocnosti Areva] bol vo vseobecnosti v súlade s informáciami predlozenými spolocnostou ABB, obsahoval len málo informácií, ktoré mozno povazovat za informácie s ,pridanou hodnotou`. Jedinou informáciou s pridanou hodnotou bolo vyhlásenie, podla ktorého Siemens 26. marca 2002 obnovila svoju úcast na stretnutiach kartelu. Táto informácia sa týkala predlzenia doby úcasti spolocnosti Siemens o 3 mesiace, avsak významne neposilnila schopnost Komisie preukázat tieto skutocnosti, a teda ju nemozno povazovat za informáciu so znacnou pridanou hodnotou. Navyse niektoré vyhlásenia [spolocnosti Areva] boli v tomto rozhodnutí zamietnuté z dôvodu ich nedôveryhodnosti (pozri napríklad odôvodnenia c. 290 a 291 napadnutého rozhodnutia), co závery Komisie v tejto veci neulahcilo. (532) Na záver informácie poskytnuté [spolocnostou Areva] neprinásajú znacnú pridanú hodnotu, ktorá by Komisii umoznila znízit pokutu podla oznámenia o [spolupráci]." 331 V prvom rade treba overit, ci Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze vyhlásenia spolocností skupiny Areva, zmienené v odôvodnení c. 531 napadnutého rozhodnutia, boli rozporné a nejednoznacné, a teda nedôveryhodné. 332 V odôvodneniach c. 290 a 291 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala: "(290) Komisia sa nemôze opriet o vyhlásenia spolocností [Areva], Melco, Hitachi/JAEPS a Toshiba, pokial ide o ich tvrdenia, podla ktorých kartel po prvýkrát skoncil bud v priebehu roka 1997 ([Areva]), alebo v septembri 1999 (Melco... a Toshiba...) alebo v priebehu roka 1999 po odchode spolocnosti Siemens (Hitachi/JAEPS...), ci okolo septembra 2000 (Fuji...). V tejto súvislosti sú ich vyhlásenia nespolahlivé, kedze si vzájomne odporujú a... sú v rozpore s dôkazmi uvedenými v spise. Melco, Toshiba, Fuji, ABB, Alstom, Reyrolle/VA Tech, a Magrini/Schneider (neskôr VAS a teda VA Tech) sa nadalej zúcastnovali na mnohostranných stretnutiach v roku 2000 a/alebo v roku 2001 [pozri odôvodnenia c. 191 az 198 napadnutého rozhodnutia]. Navyse sú nejednoznacné a znacne nepresvedcivé. (291) [Areva] uviedla rozporné a nejednoznacné vyhlásenia. [Vo svojom vyhlásení podla oznámenia o spolupráci] tvrdila, ze to, co povazuje za prvý kartel, skoncilo v roku 1997, pricom vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách..., naopak vyhlásila, ze obdobie od septembra 1999 do marca 2002 predstavovalo prechodné obdobie, pocas ktorého sa stretnutia konali menej casto, a aj napriek tomu, ze si zachovali svoj protisútazný charakter, nemali citelné protisútazné úcinky." 333 Pokial ide o vyhlásenie spolocností skupiny Areva na základe oznámenia o spolupráci z 18. a 25. mája 2004, vlozené do spisu v tomto konaní, medzi úcastníkmi konania nie je sporné, ze Komisia v odôvodnení c. 291 napadnutého rozhodnutia odkázala na toto vyhlásenie: "Prvý kartel existoval v období od konca roka 1980 do roku 1997, ked doslo k jeho preruseniu. Od roku 1997 sa úcastníci dalej stretávali, avsak nedohodli sa ani na rozdelení trhov, ani na cenách, pricom stretnutia týkajúce sa tohto kartelu sa prestali uskutocnovat v septembri 1999, ked Siemens definitívne ukoncila svoju úcast." 334 Pokial ide o odpoved spolocností skupiny Areva na oznámenie o výhradách z 30. júna 2006, z poznámky pod ciarou c. 353 k odôvodneniu c. 291 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia odkazuje na toto vyhlásenie: "Ak je pravda, ze ostatní clenovia kartelu okrem Siemens a Hitachi sa nadalej stretávali, tieto stretnutia sa konali dvakrát menej casto nez v predchádzajúcom období a nemali nijaké citelné protisútazné úcinky... Pokial ide o uplatnované metódy, obdobie od septembra 1999 do marca 2002 bolo pre kartel prechodným a ,neistým` obdobím od zrútenia systému dohody GQ k vypracovaniu nového systému uplatnovaného od marca 2002... Tieto stretnutia vsak aj napriek tomu, ze si v urcitých ohladoch zachovali svoju protisútaznú povahu, mali v dôsledku nízkeho poctu rozdelených [RIP] projektov (pre ktoré bolo uplatnovanie mechanizmov [dohody GQ] zbytocné) a teoretizovania o odlisnom usporiadaní kartelu [od usporiadania podla dohody GQ] v období od septembra 1999 do marca 2002 jednoznacne znízený protisútazný úcinok..." 335 Vzhladom na obsah týchto vyhlásení treba konstatovat, ze Komisia nevychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked zdôraznila ich rozpornú a nejednoznacnú povahu. Zatial co sa totiz zdá, ze spolocnosti skupiny Areva vo svojom vyhlásení podla oznámenia o spolupráci odkázali na existenciu rôznych po sebe nasledujúcich porusení, pricom prvý kartel prestal existovat v roku 1997 alebo v kazdom prípade v septembri 1999, vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách zrejme pripustili existenciu jediného a nepretrzitého porusenia, kedze obdobie od septembra 1999 do marca 2002 bolo uvedené len ako prechodné a ,neisté` obdobie pre fungovanie kartelu. Navyse treba zohladnit, ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 290 napadnutého rozhodnutia, ze vyhlásenia spolocností skupiny Areva, podla ktorých kartel alebo prvý kartel po prvýkrát skoncil v priebehu roka 1997, boli v rozpore s vyhláseniami ostatných clenov kartelu, ako aj s niektorými dôkazmi uvedenými v spise. Preto nemozno zastávat názor, ze informácie poskytnuté spolocnostami skupiny Areva ulahcili úlohu Komisie spocívajúcu v zistení existencie porusenia, a ze teda splnili podmienku uvedenú v bode 21 oznámenia o spolupráci. 336 Z tohto dôvodu aj bez toho, aby bolo potrebné sa zaoberat dôvodmi, ktoré by mohli odôvodnit nedôveryhodnost predmetných prvkov, treba vyvodit záver, ze v napadnutom rozhodnutí nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu v tom zmysle, ze odmieta priznat znízenie pokút ulozených spolocnostiam skupiny Areva na základe oznámenia o spolupráci. 337 V druhom rade treba overit, ci Komisia porusila clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP, ako aj bod 21 oznámenia o spolupráci tým, ze nezohladnila to, ze vyhlásenie spolocností skupiny Areva podla oznámenia o spolupráci obsahovalo prvok so znacnou pridanou hodnotou, ked potvrdila, ze podnik riadený spolocnostou Siemens ukoncil svoju úcast na karteli az v septembri 1999. 338 V odôvodnení c.186 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla: "Siemens tvrdí, ze sa prestala zúcastnovat na stretnutiach kartelu po stretnutí na najvyssej úrovni, ktoré sa konalo v Sydney 24. apríla 1999. ABB uviedla, ze Siemens sa prestala zúcastnovat na stretnutiach kartelu od konca roka 1999... Komisia preukázala, ze k odchodu spolocnosti Siemens doslo najskôr v septembri 1999. Dokument, ktorý sa nasiel v priestoroch VA Tech, ktorý je v plnom znení citovaný v poznámke pod ciarou [c. 94] vyssie, potvrdzuje, ze Siemens sa prestala zúcastnovat na stretnutiach v septembri 1999. Uvádza: ,Stop 3 = = > 09/99` (,3` oznacuje Siemens) a následne vymenúva podiely na trhu od roku 1988 do roku 1998. [To] potvrdili aj spolocnosti [Areva], Melco..., Fuji... a Hitachi/JAEPS..." 339 Z poznámky pod ciarou c. 94 napadnutého rozhodnutia, ktorú spolocnosti skupiny Areva nespochybnujú, navyse vyplýva, ze "císlo [3] bol kód pre Siemens v case vypracovania dokumentu z 10. júna 2003". 340 V odôvodnení c. 142 napadnutého rozhodnutia Komisia v tejto súvislosti uviedla: "Prinajmensom od júla 2002 (pozri tabulku II) pouzívali clenovia kartelu celý rad rôznych kódov, ako to uviedla ABB..., ktorej vyhlásenia v tejto súvislosti potvrdzujú aj dôkazy týkajúce sa príslusného obdobia o skutkových okolnostiach... a vyhlásenia ostatných clenov po vykonaní kontroly ([Areva], VA Tech..., Hitachi/JAEPS... a Siemens..." 341 Tabulka II uvedená v odôvodnení c. 142 napadnutého rozhodnutia zhrnuje "Kódy pouzívané prinajmensom od júla 2002". Vyplýva z nej, ze kód pre vsetkých európskych clenov bolo císlo "0", kód pre ABB císlo "1", kód pre Alstom císlo "2", kód pre Siemens císlo "3", kód pre VA Tech císlo "4", kód pre vsetkých japonských clenov císlo "5", kód pre JAEPS císlo "6" a kód pre TM T & D císlo "7". 342 V poznámke pod ciarou c. 128 napadnutého rozhodnutia sa uvádza: "Skutocnost, [ze jednotlivé kódy sa pouzívali prinajmensom od júla 2002] je potvrdená v dokumente pána Z. (VA Tech) priblizne z augusta 2002, ktorý potvrdzuje, ze clenovia kartelu mali v úmysle komunikovat prostredníctvom ,klúca`. Mali sa tak vyhnút vsetkým stretnutiam a papierovej komunikácii a pouzívat kódy 1, 2, 3, 4, 6, 7 pre ABB, [Alstom], Siemens, VA Tech, Hitachi/JAEPS a TM T & D, pricom by uviedli pribliznú cenovú úroven, ktorú by chceli uplatnovat." 343 Z predchádzajúcich skutocností vyplýva, ze Komisia uz pred vyhlásením spolocností skupiny Areva mala k dispozícii vyhlásenie spolocnosti ABB podla oznámenia o spolupráci, podla ktorého sa Siemens prestala zúcastnovat na stretnutiach kartelu od konca roka 1999 a od júla 2002 bola oznacovaná císlom "3". Mala tiez k dispozícii písomné dôkazy z obdobia, ked dochádzalo k poruseniu, z ktorých vyplývalo alebo bolo mozné vyvodit, ze v lete 2002 bol kód pre Siemens císlo "3", a ze svoju úcast na karteli ukoncila v septembri 1999. Spolocnosti skupiny Areva nespochybnili dôkaznú hodnotu týchto dokumentov, o ktoré sa Komisia v napadnutom rozhodnutí opiera, takze ich v rámci veci T-117/07 uz nemozno spochybnit. V tomto ohlade sa v rámci veci T-117/07 nemozno domnievat, ze by vyhlásenie spolocností skupiny Areva podla oznámenia o spolupráci bolo rozhodujúce na to, aby Komisia mohla konstatovat, ze Siemens sa na porusení zúcastnovala az do septembra 1999. Vo veci T-117/07 sa nemozno ani domnievat, ze vyhlásenie spolocností skupiny Areva ulahcilo úlohu Komisie, a ze teda splna podmienku uvedenú v bode 21 oznámenia o spolupráci, co by zakladalo nárok spolocností Areva T & D SA, Areva T & D AG, Areva a Areva T & D Holding na znízenie ich pokút. 344 Komisia teda tým, ze pokuty ulozené spolocnostiam skupiny Areva neznízila v dôsledku ich vyhlásenia podla oznámenia o spolupráci, v napadnutom rozhodnutí neporusila clánok ani 81 ES, ani clánok 53 Dohody o EHP a dokonca ani bod 21 oznámenia o spolupráci. O ôsmom zalobnom dôvode spolocnosti Alstom týkajúcom sa najmä porusení usmernení a subsidiárne porusení zásady proporcionality - Tvrdenia úcastníkov konania 345 Alstom vo svojom ôsmom zalobnom dôvode najmä tvrdí, ze clánok 2 písm. b) a c) napadnutého rozhodnutia obsahuje nesprávne právne posúdenie, kedze pri stanovení výsky pokuty ulozenej z dôvodu úcasti dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 1. januára 2004 vychádza z obratu dosiahnutého týmto podnikom na celom území EHP, a to aj napriek tomu, ze Dohoda o EHP nadobudla úcinnost az 1. januára 1994. Alstom subsidiárne tvrdí, ze zásada proporcionality bráni tomu, aby ukladaná pokuta bola umelo zvýsená zohladnením obratu dosiahnutého v priestore, ktorý v case skutkových okolností, a síce od 15. apríla 1988 do 1. januára 1994, neexistoval. 346 Komisia odmieta tvrdenia spolocnosti Alstom a navrhuje zamietnut tento zalobný dôvod ako zjavne nedôvodný. - Posúdenie Vseobecným súdom 347 Tento zalobný dôvod v podstate nastoluje otázku, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí urcila výsku pokuty ulozenej spolocnosti Alstom z dôvodu úcasti dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004 na základe obratu dosiahnutého týmto podnikom v rámci EHS a v prípade kladnej odpovede, ci sa pritom dopustila nesprávneho právneho posúdenia. 348 Ako uz bolo uvedené v bode 298 vyssie, zásada proporcionality vyzaduje, aby výska pokuty ulozenej podniku z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze bola primeraná zistenému poruseniu posudzovanému ako celok. 349 Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 predstavujú relevantný právny základ, podla ktorého Komisia môze podnikom a zdruzeniam podnikov ukladat pokuty za porusenia clánku 81 ES (pozri analogicky rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, bod 24), ako aj prípadne clánku 53 Dohody o EHP. Tieto clánky stanovujú, ze pokuta ulozená kazdému podniku, ktorý sa zúcastnil na porusení, nesmie prekrocit 10 % jeho celkového obratu dosiahnutého v predchádzajúcom hospodárskom roku. Táto horná hranica je urcená s cielom zabránit tomu, aby pokuty boli neprimerané vo vztahu k významu predmetného podniku (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 24). Okrem toho z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze na úcely stanovenia výsky pokuty v rámci tejto hranice sa musí zohladnit dlzka trvania a závaznost porusenia. 350 Zatial co sa totiz východisková suma pokuty stanovuje v závislosti od porusenia, jeho závaznost sa urcuje s odkazom na mnozstvo iných okolností, v prípade ktorých disponuje Komisia volnou úvahou (rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, bod 25). Ku kritériám posúdenia závaznosti porusenia mozno v závislosti od prípadu priradit objem a hodnotu výrobkov, na ktoré sa porusenie vztahuje, velkost a hospodársku silu podniku a v nadväznosti na to vplyv, ktorý tento podnik mohol mat na trh. Z toho vyplýva, ze Komisia môze pri urcení sumy pokuty zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý síce len priblizne a nedokonalo, ale predsa len naznacuje jeho velkost a hospodársku silu, ako aj cast tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktoré sa vztahuje porusenie, a ktorá je teda spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 247 vyssie, body 120 a 121; pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Sigma Tecnologie/Komisia, T-28/99, Zb. s. II-1845, bod 86 a tam citovaná judikatúra). 351 Z judikatúry okrem toho vyplýva, ze na úcely posúdenia velkosti a hospodárskej sily podniku v okamihu porusenia sa treba nevyhnutne odvolávat na obrat dosiahnutý týmto podnikom v case uvedeného porusenia (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 86). Samotná skutocnost, ze sa Komisia v zásade odvoláva na posledný celý rok trvania porusovania na úcely posúdenia hospodárskej reality, o akú islo pocas tohto obdobia, nie je v rozpore so zásadou proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok Aristrain/Komisia, uz citovaný v bode 215 vyssie, body 128 a 129). 352 Hoci usmernenia netvoria právny základ rozhodnutí prijímaných Komisiou v dotknutej oblasti, zabezpecujú právnu istotu podnikov, kedze stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút (pozri rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, bod 23 a tam citovanú judikatúru). 353 Podla usmernení je závaznost porusení urcovaná v závislosti od mnozstva faktorov, z ktorých urcité musí Komisia vziat do úvahy. 354 V tejto súvislosti usmernenia stanovujú, ze okrem vlastnej povahy porusenia, jeho skutocného dopadu na trh a geografického rozsahu trhu je potrebné zohladnit tiez skutocnú hospodársku schopnost pôvodcov porusenia spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom, predovsetkým spotrebitelom, a stanovit výsku pokuty na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek). 355 Okrem toho mozno rovnako zohladnit skutocnost, ze velké podniky vedia lepsie posúdit, ci ich konanie predstavuje porusenie pravidiel, a dôsledky, ktoré z toho plynú (bod 1 A piaty odsek). 356 V prípade, ktorý sa týka viacerých podnikov, ako sú kartely, mozno vseobecnú východiskovú sumu vázit, aby sa dosiahla osobitná východisková suma, pricom sa zohladní osobitná váha, a teda skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili porusenia rovnakej povahy (bod 1 A siesty odsek). 357 Treba poukázat na to, ze usmernenia nestanovujú, ze sa suma pokút pocíta v závislosti od celkového obratu alebo od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nebránia vsak ani tomu, aby sa takýto obrat zohladnil pri urcovaní výsky pokuty, ak si to vyzaduje respektovanie vseobecných zásad práva Únie a ak to vyzadujú okolnosti. Obrat teda môze pripadat do úvahy pri osobitnom zohladnovaní rôznych skutocností vymenovaných v bodoch 354 az 356 vyssie (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, body 283 a 284, a Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 283 vyssie, bod 187). 358 V prejednávanej veci Komisia po tom, co v odôvodneniach c. 474 az 479 napadnutého rozhodnutia urcila závaznost samotného porusenia, ktoré kvalifikovala ako "velmi závazné", vzala do úvahy skutocnosti, ktoré v súlade s metodológiou stanovenou v bode 1 A usmernení umoznili zaobchádzat s jednotlivými podnikmi rozdielne. 359 V tejto súvislosti z odôvodnení c. 480 az 491 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zohladnila hospodársku schopnost jednotlivých pôvodcov porusenia spôsobit významnú skodu iným hospodárskym subjektom, ako aj specifickú váhu, a teda skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, aby ukladaným pokutám zabezpecila dostatocne odstrasujúci úcinok. 360 V odôvodneniach c. 481 a 482 napadnutého rozhodnutia Komisia zastávala názor, ze s ohladom na celosvetový charakter kartelu treba vziat za základ na porovnanie relatívnej velkosti kazdého podniku podiel na celosvetovom obrate zodpovedajúci projektom RIP, ktorý mali jednotlivé podniky v poslednom celom roku úcasti podniku na zistenom porusení. Podla Komisie tento porovnávací základ verne odráza schopnost jednotlivých podnikov spôsobit významnú skodu iným hospodárskym subjektom na území EHP a poskytuje údaje o tom, do akej miery prispievali k efektívnosti kartelu ako celku alebo naopak k nestabilite kartelu, ktorú by spôsobila ich prípadná neúcast. 361 Komisia teda pri výpocte základnej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Alstom vychádzala z celosvetového obratu zodpovedajúceho projektom RIP, ktorý dotknutý podnik dosiahol v poslednom celom roku porusenia, a nie, ako tvrdí Alstom, z obratu zodpovedajúceho projektom RIP dosiahnutého v priebehu celého obdobia trvania porusenia na území EHP. Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod uvedený spolocnostou Alstom je vecne nepodlozený. 362 Z vyssie uvedeného v kazdom prípade vyplýva, ze sa Komisia tým, ze v napadnutom rozhodnutí pri posudzovaní relatívnej velkosti a hospodárskej sily jednotlivých podnikov v okamihu porusenia v zásade vychádzala z celosvetového obratu zodpovedajúceho projektom RIP, ktorý jednotlivé podniky dosiahli v poslednom celom roku porusenia, neodchýlila od metódy výpoctu stanovenej v usmerneniach, neprekrocila právny rámec pre sankcie stanovený v clánku 15 nariadenia c. 17 a v clánku 23 nariadenia c. 1/2003, ani neporusila zásadu proporcionality. 363 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení usmernení a subsidiárne na porusení zásady proporcionality sa musí zamietnut. O trovách 364 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 365 Kedze vo veci T-117/0 sa zalobe ciastocne vyhovelo, bude spravodlivým posúdením skutkových okolností veci rozhodnutie, ze Komisia znása jednu desatinu svojich trov konania a je povinná nahradit jednu desatinu trov konania spolocností Areva, Areva T & D Holding, Areva T & D SA a Areva T & D AG. Areva, Areva T & D Holding, Areva T & D SA a Areva T & D AG znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit devät desatín trov konania Komisie. 366 Kedze vo veci T-121/07 sa zalobe ciastocne vyhovelo, bude spravodlivým posúdením skutkových okolností veci rozhodnutie, ze Komisia znása jednu desatinu svojich trov konania a je povinná nahradit jednu desatinu trov konania spolocnosti Alstom. Alstom znása devät desatín svojich trov konania a je povinná nahradit devät desatín trov konania Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Veci T-117/07 a T-121/07 sa spájajú na úcely vyhlásenia rozsudku. 2. Clánok 2 písm. b) a c) rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúceho sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) sa zrusuje. 3. Za porusenia konstatované v clánku 1 písm. b) az f) rozhodnutia K(2006) 6762 v konecnom znení sa ukladajú tieto pokuty: - Alstom, akciová spolocnost: 10 327 500 eur, - Alstom: 48 195 000 eur solidárne so spolocnostou Areva T & D SA, pricom 20 400 000 eur zo sumy dlhovanej spolocnostou Areva T & D SA zaplatí Areva T & D SA solidárne so spolocnostami Areva T & D AG, Areva, akciová spolocnost, a Areva T & D Holding SA. 4. V zostávajúcej casti sa zaloby zamietajú. 5. Vo veci T-117/07 Európska komisia znása jednu desatinu svojich trov konania a je povinná nahradit jednu desatinu trov konania spolocností Areva, Areva T & D Holding, Areva T & D SA a Areva T & D AG. Areva, Areva T & D Holding, Areva T & D SA a Areva T & D AG znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit devät desatín trov konania Komisie. 6. Vo veci T-121/07 Komisia znása jednu desatinu svojich trov konania a je povinná nahradit jednu desatinu trov konania spolocnosti Alstom. Alstom znása devät desatín svojich trov konania a je povinná nahradit devät desatín trov konania Komisie. Pelikánová Jürimäe Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. marca 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Dotknutý výrobok Dotknuté podniky Správne konanie Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O návrhoch na zrusenie clánku 1 písm. b), c), d), e) a f) napadnutého rozhodnutia Úvodné pripomienky O prenose osobnej zodpovednosti spolocnosti Alstom za úcast jej odvetvia cinností v oblasti RIP na porusení v období od 15. apríla 1988 do 6. decembra 1992 na spolocnosti Areva T & D SA a Areva T & D AG - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O osobnej zodpovednosti spolocnosti Alstom ako materskej spolocnosti so 100 % úcastou v spolocnostiach Alstom T & D SA a Alstom T & D AG za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O prenose osobnej zodpovednosti spolocnosti Alstom za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004 na spolocnosti skupiny Areva vzhladom na prevod tohto podniku na skupinu Areva - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O osobnej zodpovednosti vzniknutej spolocnostiam Areva T & D SA a Areva T & D AG z dôvodu úcasti dotknutého podniku na porusení v obdobiach od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 a od 22. decembra 2003 do 8. januára 2004 - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O osobnej zodpovednosti spolocností Areva a Areva T & D Holding ako materských spolocností so 100 % majetkovou úcastou v spolocnostiach Areva T & D SA a Areva T & D AG za úcast dotknutého podniku na porusení v období od 9. januára do 11. mája 2004 - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O prípadnom prerusení porusenia pripísaného spolocnosti Alstom v období od septembra 1999 do marca 2002 - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O návrhoch na zrusenie alebo na zmenu clánku 2 písm. b) a c) napadnutého rozhodnutia O porusení pravidiel premlcania týkajúcich sa individuálnej pokuty ulozenej spolocnosti Alstom v clánku 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O porusení pravidiel v oblasti solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút, ktoré vyplývajú z clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, porusení clánku 7 ES, porusení zásad právnej istoty, zákazu retroaktivity, rovnosti zaobchádzania, práva na úcinný prostriedok nápravy a individuality trestov, ako aj o porusení povinnosti odôvodnenia, pokial ide o pokuty ulozené spolocnosti Alstom a spolocnostiam skupiny Areva v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O porusení zásady dodrziavania práv na obhajobu a clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O zvýsení základnej sumy pokút ulozených spolocnosti Alstom a spolocnostiam skupiny Areva v clánku 2 písm. b) a c) napadnutého rozhodnutia o 50 % - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O siedmom zalobnom dôvode uvedenom spolocnostami skupiny Areva týkajúcom sa zjavne nesprávneho posúdenia a porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ako aj porusenia oznámenia o spolupráci tým, ze Komisia v dôsledku ich spolupráce neznízila pocas správneho konania výsku ich pokuty - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O ôsmom zalobnom dôvode spolocnosti Alstom týkajúcom sa najmä porusení usmernení a subsidiárne porusení zásady proporcionality - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [3]* Jazyk konania: francúzstina. __________________________________________________________________ [4]1 - Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXuQCgoq/L95577-3701TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXuQCgoq/L95577-3701TMP.html#Footnote1 3. file:///tmp/lynxXXXXuQCgoq/L95577-3701TMP.html#Footref* 4. file:///tmp/lynxXXXXuQCgoq/L95577-3701TMP.html#Footref1