Vec T-113/07 Toshiba Corp. proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Rozdelenie trhu - Právo na obhajobu - Dôkaz o porusení - Jediné a pokracujúce porusenie - Pokuty - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Odôvodnenie - Východisková suma - Referencný rok" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Prístup k spisu - Rozsah - Neposkytnutie dokumentu - Dôsledky (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Poskytnutie odpovedí na oznámenie o výhradách - Podmienky - Obmedzenia (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Dôkaz o porusení - Písomné svedectvá zamestnancov spolocnosti zúcastnenej na porusení - Dôkazná hodnota - Posúdenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Právo Spolocenstva - Zásady - Základné práva - Prezumpcia neviny - Konanie vo veci hospodárskej sútaze (Clánok 6 ods. 2 EÚ; clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 5. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Spôsob dokazovania - Pouzitie súboru nepriamych dôkazov (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Dôkaz o porusení - Posúdenie dôkaznej hodnoty jednotlivých dôkazov - Kritériá (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53) 7. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 21) 9. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porusenie - Pojem - Osobná zodpovednost podnikov, ktoré sú spolupáchatelmi porusenia, za celé porusenie - Podmienky (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 10. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania - Rozsah dôkazného bremena (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Porusenie, ktorého sa dopustili viaceré podniky (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Volná úvaha Komisie (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 a 3) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03 bod 1 A) 1. Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodrziavania práva na obhajobu v správnom konaní v oblasti uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky písomnosti vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. Ide tak o usvedcujúce, ako aj o oslobodzujúce dôkazy, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a dalsích dôverných informácií. Neposkytnutie dokumentu, na ktorom Komisia zalozila svoje rozhodnutie obvinit podnik, predstavuje porusenie práva na obhajobu len vtedy, ak dotknutý podnik preukáze, ze výsledok, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí dospela, by bol odlisný, keby sa neposkytnutý dokument nemohol pouzit ako usvedcujúci dôkaz. Pokial ide o neposkytnutie dokumentu v prospech podniku, dotknutý podnik musí preukázat len to, ze jeho nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací, ak podnik preukáze, ze by mohol pouzit uvedený dokument vo svoj prospech na svoju obhajobu v tom zmysle, ze keby mal moznost vyuzit ho pocas správneho konania, mohol by sa odvolávat na skutocnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze, a teda by mal moznost nejakým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v rozhodnutí dospela, prinajmensom pokial ide o závaznost a dlzku trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výsku pokuty. (pozri body 41, 46, 47) 2. V konaní zacatom pre porusenie pravidiel hospodárskej sútaze je dotknutý podnik az na zaciatku kontradiktórnej fázy správneho konania informovaný prostredníctvom oznámenia o výhradách o vsetkých podstatných dôkazoch, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a tento podnik má právo na prístup k spisu na úcely zabezpecenia úcinného výkonu svojho práva na obhajobu. Odpoved ostatných podnikov, ktoré sa podielali na karteli, na oznámenie o výhradách preto v zásade nie je zahrnutá medzi písomnosti vo vysetrovacom spise, do ktorých môzu úcastníci konania nahliadnut. Ak vsak Komisia chce vychádzat z casti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porusenia v konaní podla clánku 81 ods. 1 ES, ostatným podnikom, ktorých sa toto konanie týka, sa musí umoznit, aby sa vyjadrili k takému dôkazu. Za takých okolností totiz predmetná cast odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi predstavuje dôkaz v neprospech jednotlivých podnikov, ktoré sa mali podielat na porusení. Oslobodzujúci dôkaz analogicky predstavuje cast odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi, ktoré môzu byt pre obhajobu podniku významné v tom zmysle, ze mu umoznia odvolávat sa na skutocnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze. V takom prípade sa musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal predmetnú cast odpovede alebo dokument a vyjadril sa k nim. (pozri body 42 - 44) 3. Písomné svedecké výpovede zamestnancov spolocnosti vypracované pod jej dohladom a predlozené touto spolocnostou na úcely jej obhajoby v správnom konaní pre porusenie pravidiel hospodárskej sútaze vedenom Komisiou v zásade nemozno kvalifikovat ako dôkazy, ktoré sa lísia a sú nezávislé od vyhlásení predmetnej spolocnosti. Vo vseobecnosti platí, ze stanovisko spolocnosti k pravdivosti skutocností, ktoré jej Komisia vytýka, sa zakladá predovsetkým na vedomostiach a názoroch jej zamestnancov a riadiacich pracovníkov. (pozri bod 58) 4. Akákolvek pochybnost súdu musí byt na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ods. 1 ES. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala dané porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej akékolvek pochybnosti, osobitne v rámci konania o neplatnost rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. V takejto situácii je totiz nevyhnutné zohladnit zásadu prezumpcie neviny tak, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ludských právach, ktorá je súcastou základných práv predstavujúcich vseobecné zásady práva Spolocenstva. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále. (pozri body 79, 80) 5. V oblasti hospodárskej sútaze je potrebné, aby Komisia na preukázanie existencie porusenia predlozila presné a zhodujúce sa dôkazy. Kazdý z dôkazov predlozených Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý znak skutkovej podstaty porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení. Existenciu protisútazného postupu alebo dohody preto mozno vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Okrem toho, pokial Komisia dospela vo svojom rozhodnutí k záveru, ze doslo k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES len na základe správania predmetných podnikov na trhu, stací, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutkový stav zistený Komisiou do iného svetla, a tak umoznujú nahradit vysvetlenie skutkového stavu, na základe ktorého Komisia dospela k záveru, ze doslo k poruseniu pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, iným prijatelným vysvetlením. Toto pravidlo sa uplatnuje aj v prípade, ak sú dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, nedostacujúce. V takom prípade totiz tieto dôkazy neumoznujú jednoznacne a bez toho, aby bol potrebný ich výklad, preukázat existenciu porusenia. Naproti tomu, toto pravidlo sa neuplatnuje na vsetky prípady, v ktorých je porusenie preukázané vyvodením záverov z iných skutocností, nepriamymi alebo inými ako listinnými dôkazmi. Pokial totiz ide o dôkazy, ktoré mozno pouzit na úcely preukázania porusenia clánku 81 ES, v práve Spolocenstva prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov. (pozri body 81, 82, 85 - 87) 6. V konaní o porusení clánku 81 ods. 1 ES je jediným relevantným kritériom pri posúdení dôkaznej hodnoty jednotlivých dôkazov ich vierohodnost. Podla vseobecných pravidiel dokazovania vierohodnost, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu. Pokial ide o vyhlásenia urobené podnikmi, môze byt obzvlást vysoká dôkazná hodnota priznaná tým, ktoré sú, po prvé, vierohodné, po druhé, sú vyhotovené v mene podniku, po tretie, pochádzajú od osoby, ktorá má sluzobnú povinnost konat v záujme tohto podniku, po stvrté, sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate, pochádzajú od priameho svedka skutocností, ktoré sú v nich uvedené, a po sieste, boli poskytnuté písomne, zámerne a po zrelej úvahe. Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích podobne obvinených podnikov, naopak nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj ked pozadovaný stupen potvrdenia môze byt nizsí vzhladom na vierohodnost predmetných vyhlásení. (pozri body 90 - 93) 7. Hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je vo vseobecnosti potrebná urcitá nedôvera vzhladom na to, ze títo úcastníci môzu mat tendenciu poskytnút co najviac usvedcujúcich dôkazov týkajúcich sa cinnosti ich konkurentov, nic to nemení na skutocnosti, ze domáhanie sa zohladnenia oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch s cielom dosiahnut oslobodenie od pokuty alebo znízenie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu totiz môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci. Pokial ide o konkrétny prípad svedeckých výpovedí, je síce mozné, ze zamestnanci podniku, ktorý poziadal o oslobodenie od pokuty, ktorí sú povinní konat v záujme tohto podniku, majú spolocnú vôlu predlozit co najviac usvedcujúcich dôkazov, kedze ich spolupráca v konaní môze mat tiez priaznivý vplyv na ich budúcu kariéru. V takom prípade si vsak dotknutí zamestnanci budú vedomí aj prípadných nepriaznivých dôsledkov predlozenia nepresných dôkazov, ktoré sú vzhladom na poziadavku potvrdenia inými dôkazmi citlivejsie. (pozri body 94, 111) 8. Na to, aby Komisia mohla znízit pokutu podla bodu 21 oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch, predmetné dôkazy musia mat významnú dôkaznú hodnotu v porovnaní s dôkazmi, ktoré uz má Komisia k dispozícii. V dôsledku toho sa v ziadosti o zhovievavost podanej po zaslaní oznámenia o výhradách môze podnik, ktorý chce dosiahnut znízenie pokuty, zamerat na skutocnosti, ktoré podla neho doposial neboli z právneho hladiska dostatocne preukázané, aby tak poskytol významnú pridanú hodnotu. Táto okolnost môze vysvetlit, preco dotknutý podnik opomenie skutocnosti, ktoré povazuje za jednoznacne preukázané uz predlozenými dôkazmi. Vzhladom na znenie bodu 21 oznámenia o spolupráci navyse nemozno vylúcit, ze predlozenie dôkazov s urcitou dôkaznou hodnotou, ktoré sa vsak týkajú skutocností preukázaných inými dôkazmi, nepovedie k znízeniu pokuty. (pozri body 146, 147) 9. Dohody a zosúladené postupy, ktorých sa týka clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), nevyhnutne vyplývajú z prispenia viacerých podnikov, ktoré sú síce vsetky spolupáchatelmi porusenia, ale ktorých úcast môze mat rôzne formy, predovsetkým v závislosti od vlastností dotknutého trhu a postavenia kazdého z týchto podnikov na tomto trhu, sledovaných cielov a zvolených alebo zamýslaných spôsobov vykonania. Samotná okolnost, ze kazdý podnik sa zúcastnil na porusení spôsobom, ktorý mu je vlastný, vsak nestací na vylúcenie jeho zodpovednosti za celé porusenie, vrátane zodpovednosti za správanie, ktorého sa fakticky dopustili iné zúcastnené podniky, ale ktoré malo rovnaký protisútazný ciel alebo následok. Podnik, ktorý sa zúcastnil na porusení prostredníctvom svojho správania, ktoré predstavovalo dohodu alebo zosúladené postupy s protisútazným cielom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES alebo clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP a malo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, je teda pocas celého obdobia svojej úcasti na uvedenom porusení zodpovedný za správanie ostatných podnikov v súvislosti s týmto porusením, pokial sa preukáze, ze predmetný podnik vedel o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov alebo ho mohol rozumne predvídat a bol pripravený znásat súvisiace riziko. To je prípad podniku tretieho státu, ktorý mal iba pasívnu úlohu v spolocnej dohode vyhradzujúcej pridelovanie specifických projektov v EHP európskym výrobcom, pricom tento podnik sa zaviazal nezískat takéto projekty, pokial vedel o danej dohode a pokial jeho pasívna úloha nevyplývala z jeho rozhodnutia, ale z formy jeho úcasti na dohode týkajúcej sa trhu EHP, pricom jeho úcast bola nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa medzi európskymi výrobcami mohlo uskutocnovat rozdelovanie projektov v EHP. (pozri body 218 - 222) 10. Z poziadavky právnej istoty, z ktorej musia mat prospech hospodárske subjekty, vyplýva, ze ak dôjde k sporu o existencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, Komisia, ktorá znása dôkazné bremeno v súvislosti so zisteným porusením, musí predlozit dôkazy, ktoré môzu z právneho hladiska dostatocne dolozit existenciu skutkových okolností zakladajúcich porusenie. Pokial ide o uvedenú dlzku trvania porusenia, z tej istej zásady právnej istoty vyplýva, ze ak neexistujú dôkazy spôsobilé priamo preukázat dlzku trvania porusenia, musí sa Komisia opriet prinajmensom o dôkazy, ktoré sa vztahujú na skutocnosti dostatocne blízke z hladiska casu tak, aby bolo mozné rozumne pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami. Okrem toho skutocnost, ze dôkaz o existencii pokracujúceho porusenia nebol predlozený pre urcité konkrétne obdobia, nebráni tomu, aby sa porusenie povazovalo za existujúce pocas celkového obdobia dlhsieho ako tieto obdobia, pokial toto zistenie vyplýva z objektívnych a zhodných nepriamych dôkazov. V rámci porusenia trvajúceho niekolko rokov skutocnost, ze k prejavom kartelu dôjde v rozlicných obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými intervalmi, nemá vplyv na existenciu takéhoto kartelu, pokial rôzne konania, ktoré sú súcastou tohto porusenia, sledujú ten istý ciel a patria do rámca jediného a pokracujúceho porusenia. (pozri body 235, 236) 11. V prípade, ze sa porusenia clánku 81 ods. 1 ES dopustilo viac podnikov, treba preskúmat relatívnu závaznost úcasti kazdého z nich. Skutocnost, ze sa urcitý podnik nepodielal na vsetkých aspektoch protisútaznej schémy alebo ze zohrával malú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval, sa teda musí zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia a pri stanovovaní výsky pokuty. Pokial ide konkrétne o dohodu, v ktorej sa podniky tretích státov zaviazali nevstupovat na trh Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), pricom európske podniky si zas rozdelili jednotlivé projekty na uvedenom trhu prostredníctvom aktívnej zosúladenej cinnosti, závaznost správania podnikov tretích státov je porovnatelná so závaznostou správania európskych podnikov, kedze ich neúcast na rozdelovaní projektov v EHP nebola výsledkom ich rozhodnutia, ale len dôsledkom povahy ich úcasti na danej dohode. (pozri body 258, 260 - 262) 12. Pri stanovovaní výsky pokút v konaní o porusení clánku 81 ods. 1 ES má Komisia urcitú mieru volnej úvahy, aby mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Komisia stanovuje výsku pokuty podla závaznosti porusenia a v prípade potreby podla dlzky trvania porusenia. Závaznost porusenia sa musí urcit na základe kritérií, akými sú konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút. Musia sa zohladnit také objektívne faktory, akými sú obsah a dlzka trvania protisútazného správania, pocet a intenzita porusení, velkost dotknutého trhu a ujma, ktorú utrpel verejný hospodársky poriadok. Pri tejto analýze je potrebné zohladnit aj relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porusovanie. (pozri body 280, 281) 13. Komisia je vzdy, ked sa rozhodne ulozit pokuty na základe práva hospodárskej sútaze, povinná dodrziavat vseobecné právne zásady, medzi ktoré patrí zásada rovnosti zaobchádzania, tak ako ju vykladajú súdy Spolocenstva. Táto zásada vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. V rozsahu, v akom je potrebné vychádzat z obratu podnikov zúcastnených na tom istom porusení na úcely urcenia pomerov medzi pokutami, ktoré im majú byt ulozené, obdobie, ktoré sa má vziat do úvahy, sa musí zistit tak, aby boli výsledné obraty co najpodobnejsie. V tejto súvislosti ked Komisia pri urcovaní hodnoty celosvetového predaja niektorých podnikov vychádza z rôznych rokov a vypocíta východiskovú sumu pokút, ktoré sa majú ulozit podnikom za obdobie, ked sa na karteli zúcastnovali ako jednotlivé podniky na základe ich obratov dosiahnutých pocas rôznych rokov, nezaobchádza s nimi rovnako. Hoci ciel, na ktorý poukazuje Komisia, ktorý umoznuje porovnat schopnost akcionárov spolocného podniku spôsobit ujmu hospodárskej sútazi pocas obdobia pred zalozením spolocného podniku, je legitímny, napriek tomu nemôze odôvodnit takéto nerovné zaobchádzanie, ked je zrejmé, ze Komisia mohla na dosiahnutie svojho ciela pouzit iné metódy bez toho, aby z hladiska výberu referencného roka zaobchádzala s podnikmi rozdielne. (pozri body 282, 283, 286, 287, 290 - 292) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 12. júla 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Rozdelenie trhu - Právo na obhajobu - Dôkaz o porusení - Jediné a pokracujúce porusenie - Pokuty - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Odôvodnenie - Východisková suma - Referencný rok" Vo veci T-113/07, Toshiba Corp., so sídlom v Tokiu (Japonsko), v zastúpení: pôvodne J. MacLennan, solicitor, A. Schulz a J. Borum, advokáti, neskôr J. MacLennan a A. Schulz, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Arbault a J. Samnadda, neskôr X. Lewis, neskôr J. Bourke a F. Ronkes Agerbeek, napokon F. Ronkes Agerbeek a N. Khan, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, a subsidiárne návrh na zmenu clánkov 1 a 2 tohto rozhodnutia s cielom zrusit alebo znízit pokutu ulozenú zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová (spravodajkyna), sudcovia K. Jürimäe a S. Soldevila Fragoso, tajomník: C. Kantza, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. decembra 2009, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Zalobkyna 1 Zalobkyna, Toshiba Corp., je japonská spolocnost, ktorá pôsobí v rôznych odvetviach, najmä v odvetví rozvádzacov izolovaných plynom (dalej len "RIP"). Od októbra 2002 do apríla 2005 vykonávala svoju cinnost v odvetví RIP v rámci spolocného podniku TM T & D Corp., ktorý vlastnila v rovnakom podiele so spolocnostou Mitsubishi Electric Corp. (dalej len "Melco") a ktorý bol zrusený v roku 2005. 2. Výrobky 2 RIP slúzia na riadenie energetických tokov v elektrických rozvodných sietach. Sú to silnoprúdové zariadenia, ktoré sa pouzívajú ako hlavný komponent v elektrárenských blokoch. RIP sa predávajú na celom svete bud ako neoddelitelné súcasti elektrárenských blokov na klúc, alebo ako súciastky, ktoré musia byt súcastou týchto blokov. 3. Správne konanie 3 Dna 3. marca 2004 ABB Ltd oznámila Komisii Európskych spolocenstiev (teraz "Európska komisia") existenciu protisútazných postupov v odvetví RIP v rámci ústnej ziadosti o oslobodenie od pokút v súlade s oznámením Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) (dalej len "oznámenie o spolupráci"). 4 Ziadost spolocnosti ABB o oslobodenie od pokút bola doplnená ústnymi pripomienkami a listinnými dôkazmi. Dna 24. apríla 2004 bolo na jej základe prijaté rozhodnutie Komisie, ktorým bola ABB podmienecne oslobodená od pokút. 5 Na základe vyhlásení spolocnosti ABB Komisia zacala vysetrovanie a 11. a 12. mája 2004 uskutocnila inspekcie v priestoroch viacerých spolocností pôsobiacich v odvetví RIP. 6 Dna 20. apríla 2006 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo dorucené dvadsiatim spolocnostiam, vrátane zalobkyne. Komisia 18. a 19. júla 2006 vypocula spolocnosti, ktorým bolo zaslané oznámenie o výhradách. 4. Napadnuté rozhodnutie 7 Dna 24. januára 2007 Komisia prijala rozhodnutie K(2006) 6762 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 8 V odôvodneniach c. 113 az 123 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, koordinovali podla dohodnutých pravidiel rozdelovanie projektov RIP na celosvetovej úrovni s výnimkou niektorých trhov, aby zachovali kvóty odzrkadlujúce do velkej miery ich odhadované historické podiely na trhu. Poukázala na to, ze pridelovanie projektov RIP sa uskutocnovalo na základe spolocnej "japonskej" kvóty a spolocnej "európskej" kvóty, ktoré si potom japonskí a európski výrobcovia museli vzájomne rozdelit. Dohoda podpísaná vo Viedni 15. apríla 1988 (dalej len "dohoda GQ") upravovala pravidlá umoznujúce pridelit projekty RIP bud japonským výrobcom, alebo európskym výrobcom a zahrnút ich hodnotu do príslusnej kvóty. V odôvodneniach c. 124 az 132 napadnutého rozhodnutia Komisia navyse uviedla, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, uzavreli nepísanú dohodu (dalej len "spolocná dohoda"), na základe ktorej projekty RIP jednak v Japonsku a jednak v krajinách európskych clenov kartelu - oznacovaných spolocne ako "domovské krajiny" projektov RIP - boli vyhradené jednotlivým japonským a európskym clenom kartelu. Projekty RIP v "domovských krajinách" neboli predmetom výmeny informácií medzi týmito dvoma skupinami a neboli zahrnuté do príslusných kvót. 9 Dohoda GQ obsahovala tiez pravidlá týkajúce sa výmeny informácií nevyhnutných na fungovanie kartelu medzi oboma skupinami výrobcov, ktorú zabezpecovali najmä tajomníci uvedených skupín, pravidlá manipulácie dotknutých verejných obchodných sútazí a pravidlá stanovovania cien za projekty RIP, ktoré nemohli byt pridelené. Podla znenia prílohy 2 sa dohoda GQ uplatnovala celosvetovo okrem Spojených státov, Kanady, Japonska a 17 krajín západnej Európy. Navyse na základe spolocnej dohody boli projekty RIP v iných európskych krajinách nez v "domovských krajinách" tiez vyhradené európskej skupine, kedze japonskí výrobcovia sa zaviazali nepredkladat ponuky na projekty RIP v Európe. 10 Podla Komisie sa rozdelovanie projektov RIP medzi európskych výrobcov riadilo dohodou podpísanou rovnako vo Viedni 15. apríla 1988, nazvanou "E-Group Operation Agreement for GQ Agreement" (Dohoda skupiny E, ktorou sa vykonáva dohoda GQ) (dalej len "dohoda EQ"). Stanovovala, ze rozdelovanie projektov RIP v Európe sa riadi tými istými pravidlami a postupmi ako rozdelovanie projektov RIP v ostatných krajinách. Projekty RIP v Európe museli byt najmä tiez oznámené, zaznamenané, pridelené, zoradené alebo im bola urcená minimálna cena. 11 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia uskutocneného v napadnutom rozhodnutí Komisia skonstatovala, ze dotknuté podniky porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (dalej len "Dohoda o EHP"), a ulozila im pokuty, ktorých výska bola stanovená v súlade s metódami stanovenými v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) (dalej len "usmernenia") a v oznámení o spolupráci. 12 V clánku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze zalobkyna sa zúcastnovala na porusení od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004. 13 Za porusenie konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bola v clánku 2 napadnutého rozhodnutia zalobkyni ulozená pokuta vo výske 90 900 000 eur, z ktorých mala 4 650 000 eur - zodpovedajúcich poruseniu, ktorého sa dopustila TM T & D - zaplatit spolocne a nerozdielne so spolocnostou Melco. Konanie a návrhy úcastníkov konania 14 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 18. apríla 2007 zalobkyna podala zalobu, ktorou sa zacalo toto konanie. Vyjadrenie k zalobe a replika boli podané 27. augusta a 22. októbra 2007. 15 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 29. novembra 2007 zalobkyna navrhla vydanie rozsudku pre zmeskanie v jej prospech podla clánku 122 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Tento návrh bol zamietnutý rozhodnutím druhej komory Súdu prvého stupna z 11. decembra 2007. 16 Písomná cast konania bola ukoncená predlozením dupliky 17. decembra 2007. 17 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (druhá komora) 22. septembra 2009 rozhodol o otvorení ústnej casti konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku Súd prvého stupna vyzval Komisiu, aby predlozila urcité dokumenty, a poziadal úcastníkov konania o vyjadrenie k relevantnosti týchto dokumentov vo vztahu k zalobnému dôvodu zalozenému na porusení práva na prístup k spisu. Súd prvého stupna tiez polozil Komisii písomnú otázku a vyzval ju, aby na nu odpovedala na pojednávaní. 18 V nadväznosti na výzvu Súdu prvého stupna Komisia 26. októbra 2009 predlozila predmetné dokumenty. Zalobkyna predlozila svoje pripomienky k týmto dokumentom 19. novembra 2009. Komisia odpovedala na pripomienky zalobkyne 2. decembra 2009. 19 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky Vseobecného súdu boli vypocuté na pojednávaní 11. decembra 2009. 20 Uznesením z 11. júna 2010 Vseobecný súd rozhodol o opätovnom otvorení ústnej casti konania, nariadil Komisii, aby predlozila urcité dokumenty, v rámci opatrenia týkajúceho sa dokazovania podla clánku 65 rokovacieho poriadku a urcil podmienky, za ktorých zalobkyna mohla do nich nahliadnut. 21 Komisia vyhovela týmto opatreniam na zabezpecenie priebehu konania v stanovenej lehote. 22 Ústna cast konania sa skoncila 28. júla 2010. 23 Zalobkyna vo svojom návrhu navrhla, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, - dalej subsidiárne zmenil clánky 1 a 2 napadnutého rozhodnutia tak, ze zrusí alebo podstate znízi pokutu ulozenú zalobkyni, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania, vrátane trov vynalozených v súvislosti s bankovou zárukou. 24 Na pojednávaní zalobkyna vzala spät svoj prvý zalobný návrh, ktorým sa domáhala zrusenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. 25 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 26 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza styri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu spolocnej dohody. Druhý zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia nepreukázala jediné a pokracujúce porusenie. Tretí zalobný dôvod je zalozený na tom, ze doslo k poruseniu práva zalobkyne na obhajobu. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia zalobkyni neoprávnene ulozila pokutu. 27 Komisia povazuje zalobné dôvody uvádzané zalobkynou za nedôvodné. 28 Na úvod je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna nespecifikovala, ktoré zalobné dôvody uviedla na podporu jednotlivých predlozených návrhov. V tomto smere treba po prvé vychádzat z toho, ze zalobkyna uviedla prvý, druhý a tretí zalobný dôvod na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka. Ak sa totiz jednému z týchto zalobných dôvodov vyhovie, bude v zásade potrebné zrusit napadnuté rozhodnutie ako celok v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne. Po druhé stvrtý zalobný dôvod sa týka výpoctu pokuty ulozenej zalobkyni a v dôsledku toho ho zalobkyna uviedla na podporu svojho návrhu na zrusenie alebo podstatné znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená. 1. O návrhu na zrusenie clánkov 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú zalobkyne 29 Vzhladom na to, ze zrusenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu porusenia práva zalobkyne na obhajobu by spôsobilo nadbytocnost vecného preskúmania tohto rozhodnutia, je vhodné analyzovat najprv tretí zalobný dôvod. Potom bude preskúmaný prvý a druhý zalobný dôvod. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia porusila právo zalobkyne na obhajobu 30 Zalobkyna sa domnieva, ze doslo k poruseniu jej práva na obhajobu. V rámci prvej casti tretieho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze doslo k zásadnému procesnému pochybeniu v súvislosti s vymedzením porusenia vo výroku napadnutého rozhodnutia. V rámci druhej casti tretieho zalobného dôvodu zalobkyna namieta porusenie práva na prístup k spisu. V rámci tretej casti tretieho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia skreslila dôkazy v spise. 31 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. O prvej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze porusenie nebolo vo výroku napadnutého rozhodnutia dostatocne vymedzené - Tvrdenia úcastníkov konania 32 Podla zalobkyne Komisia v clánku 1 výroku napadnutého rozhodnutia iba uviedla, ze zalobkyna sa podielala na súbore dohôd a zosúladených postupov, bez toho, aby vymedzila porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, co predstavuje zásadné procesné pochybenie. 33 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 34 Z clánku 1 napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ze Komisia konstatovala, ze dotknuté spolocnosti sa podielali na súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví RIP v rozpore s clánkom 81 ES a clánkom 53 Dohody o EHP, a uviedla príslusné obdobia. Vo výroku napadnutého rozhodnutia teda nie je specifikovaná povaha údajných dohôd a postupov. 35 Je vsak potrebné pripomenút, ze výrok rozhodnutia sa má vykladat so zretelom na jeho odôvodnenie (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 761). V prejednávanej veci je zhrnutie znakov porusenia uvedené najmä v odôvodnení c. 2 napadnutého rozhodnutia a tieto znaky sú podrobne opísané v iných odôvodneniach napadnutého rozhodnutia. Za týchto okolností treba konstatovat, ze vzhladom na odôvodnenie týkajúce sa výroku Komisia vo výroku napadnutého rozhodnutia dostatocne presne vymedzila predmetné porusenie. Táto cast zalobného dôvodu sa teda musí zamietnut. O druhej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na porusení práva na prístup k spisu - Tvrdenia úcastníkov konania 36 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia jej nesprístupnila vsetky dôkazy v jej neprospech a v jej prospech. 37 Pokial ide o dôkazy v jej neprospech, zalobkyna tvrdí, ze mala len ciastocný prístup k odpovedi spolocnosti Hitachi na oznámenie o výhradách a ze nemala prístup k vyhláseniam spolocnosti Fuji, ktoré údajne potvrdzujú vyhlásenia spolocnosti ABB, spomenutým v odôvodnení c. 125 napadnutého rozhodnutia. Preto sa zalobkyna domnieva, ze sa nemohla vyjadrit a byt vypocutá v súvislosti s týmito dôkazmi, z ktorých teda Komisia podla jej názoru v napadnutom rozhodnutí nemohla vychádzat. 38 Pokial ide o dôkazy v jej prospech, zalobkyna uvádza, ze vzhladom na to, ze jej nebol sprístupnený celý spis, nebola schopná zistit, ci ostatní úcastníci konania predlozili dalsie relevantné dôkazy. V kazdom prípade sa domnieva, ze jej mala byt sprístupnená doplnujúca odpoved spolocnosti Hitachi Ltd na oznámenie o výhradách, ktorá vyvracia závery vyvodené v napadnutom rozhodnutí z vyhlásení spolocnosti Hitachi týkajúcich sa zahrnovania projektov do kvóty. Zalobkyna tiez poukazuje na vyhlásenia zamestnancov spolocností Melco a Hitachi, ktoré popierajú existenciu spolocnej dohody. Zalobkyna napokon poukazuje na vyhlásenia pána S., ktoré predlozila Areva a ktoré jednoznacne vyvracajú teóriu týkajúcu sa dlzky trvania dohody GQ. 39 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 40 Dodrzanie práva na obhajobu vyzaduje, aby mala dotknutá osoba moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia Zmluvy (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00, Zb. s. I-123, bod 66). 41 Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodrziavania práva na obhajobu znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky písomnosti vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. Ide tak o usvedcujúce, ako aj o oslobodzujúce dôkazy, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a dalsích dôverných informácií (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 68). 42 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze dotknutý podnik je az na zaciatku kontradiktórnej fázy správneho konania informovaný prostredníctvom oznámenia o výhradách o vsetkých podstatných dôkazoch, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a ze tento podnik má právo na prístup k spisu na úcely zabezpecenia úcinného výkonu svojho práva na obhajobu. Odpoved ostatných podnikov, ktoré sa podielali na karteli, na oznámenie o výhradách preto v zásade nie je zahrnutá medzi písomnosti vo vysetrovacom spise, do ktorých môzu úcastníci konania nahliadnut (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 163). 43 Ak vsak Komisia chce vychádzat z casti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porusenia v konaní podla clánku 81 ods. 1 ES, ostatným podnikom, ktorých sa toto konanie týka, sa musí umoznit, aby sa vyjadrili k takému dôkazu. Za takých okolností totiz predmetná cast odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi predstavuje dôkaz v neprospech jednotlivých podnikov, ktoré sa mali podielat na porusení (pozri rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 164 a tam citovanú judikatúru). Uvedená judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 44 Oslobodzujúci dôkaz analogicky predstavuje cast odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi, ktoré môzu byt pre obhajobu podniku významné v tom zmysle, ze mu umoznia odvolávat sa na skutocnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze. V takom prípade sa musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal predmetnú cast odpovede alebo dokument a vyjadril sa k nim. 45 Samotná skutocnost, ze iné podniky uvádzajú rovnaké tvrdenia ako dotknutý podnik a ze prípadne pouzili na svoju obhajobu viac prostriedkov, vsak este neodôvodnuje záver, ze tieto tvrdenia mozno povazovat za dôkazy v prospech podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 353 a 355). 46 Pokial ide o dôsledky sprístupnenia spisu v rozpore s týmito pravidlami, neposkytnutie dokumentu, na ktorom Komisia zalozila svoje rozhodnutie obvinit podnik, predstavuje porusenie práva na obhajobu len vtedy, ak dotknutý podnik preukáze, ze výsledok, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí dospela, by bol odlisný, keby sa neposkytnutý dokument nemohol pouzit ako usvedcujúci dôkaz (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 71 a 73). 47 Pokial ide o neposkytnutie dokumentu v prospech podniku, dotknutý podnik musí preukázat len to, ze jeho nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací, ak podnik preukáze, ze by mohol pouzit uvedený dokument vo svoj prospech na svoju obhajobu v tom zmysle, ze keby mal moznost vyuzit ho pocas správneho konania, mohol by sa odvolávat na skutocnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze, a teda by mal moznost nejakým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v rozhodnutí dospela, prinajmensom pokial ide o závaznost a dlzku trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výsku pokuty (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 74 a 75). 48 Moznost, ze nesprístupnený dokument mohol mat vplyv na priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, sa dá preukázat iba v prípade, ak z predbezného preskúmania urcitých dôkazov vyplynie, ze nesprístupnené dokumenty mohli mat - vzhladom na tieto dôkazy - význam, ktorý nemozno opomenút (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 76). 49 V prejednávanej veci je potrebné hned na úvod zamietnut tvrdenia zalobkyne týkajúce sa toho, ze jej nebol poskytnutý úplný prístup k spisu Komisie. Z judikatúry citovanej v bode 41 vyssie je totiz zrejmé, ze ochrana práva osôb zúcastnených na správnom konaní na obhajobu neznamená, ze sa im musí poskytnút úplný prístup k spisu. 50 Pokial ide o dôkazy v neprospech podniku, je potrebné poznamenat, ze zalobkyna neuvádza, ktoré z dôkazov, ktoré boli v napadnutom rozhodnutí pouzité v jej neprospech, boli obsiahnuté v tej casti odpovede spolocnosti Hitachi na oznámenie o výhradách, ku ktorej zalobkyna nemala prístup. Zalobkyna tiez neuvádza dôvody, pre ktoré skutocnost, ze mala iba ciastocný prístup k tomuto dokumentu, jej neumoznila vyjadrit sa k vyhláseniam spolocnosti Hitachi týkajúcim sa zahrnovania projektov do kvóty, ktoré predstavujú hlavný dôkaz v jej neprospech. Za týchto okolností sa tvrdenie zalobkyne týkajúce sa jej ciastocného prístupu k odpovedi spolocnosti Hitachi na oznámenie o výhradách musí zamietnut. 51 Komisia navyse uznáva, ze nemohla vychádzat z vyjadrenia spolocnosti Fuji, ktoré nebolo zalobkyni poskytnuté, a zalozit na nom svoje výhrady voci zalobkyni uvedené v napadnutom rozhodnutí, no popiera, ze by toto vyjadrenie skutocne pouzila ako dôkaz v neprospech podniku. 52 Je vsak potrebné poznamenat, ze v odôvodneniach c. 125 a 255 napadnutého rozhodnutia Komisia poukázala na doplnujúce vyjadrenia spolocnosti Fuji, najmä na doplnujúce vyjadrenie z 21. novembra 2006, na úcely potvrdenia existencie spolocnej dohody. 53 Za týchto okolností rozhodnutie o tvrdení zalobkyne závisí od výsledku preskúmania prvého zalobného dôvodu týkajúceho sa dôkazu o existencii spolocnej dohody. Ak sa totiz zistí, ze existencia takejto dohody bola z právneho hladiska dostatocne preukázaná aj za predpokladu, ze vyjadrenia spolocnosti Fuji sa nepouzijú ako dôkaz v neprospech podniku, bude potrebné zamietnut tvrdenia zalobkyne. Naproti tomu, ak sa zistí, ze tieto vyjadrenia predstavujú nevyhnutné dôkazy na podporu konstatovaní uvedených v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s existenciou spolocnej dohody, bude potrebné prijat tvrdenie zalobkyne a v dôsledku toho zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne. 54 Pokial ide dôkazy v prospech podniku, Vseobecný súd poziadal Komisiu, aby predlozila vsetky dokumenty, ktoré zalobkyna oznacila s minimálnou presnostou. Kedze ziadost adresovaná Komisii bola zalozená na údajoch, ktoré poskytla sama zalobkyna, jej ziadosti uvedenej v jej vyjadrení z 19. novembra 2009 v tom zmysle, aby jej Komisia poskytla vsetky dokumenty predlozené v nadväznosti na podobné ziadosti Vseobecného súdu vo veciach T-112/07, Hitachi a i./Komisia, a T-133/07, Mitsubishi Electric/Komisia, nemozno vyhoviet. 55 Pokial ide o jednotlivé dokumenty predlozené Komisiou v prejednávanej veci, je potrebné po prvé poznamenat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, doplnujúca odpoved spolocnosti Hitachi na oznámenie o výhradách nespochybnuje skutkový obsah vyhlásení tejto spolocnosti týkajúcich sa mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. Hitachi v tejto doplnujúcej odpovedi iba spochybnila výklad týchto vyhlásení zo strany Komisie, najmä pokial ide o ich význam ako dôkaz o spolocnej dohode a o existencii jediného porusenia, ktoré zahrnalo tak spolocnú dohodu, ako aj dohodu GQ. Hitachi uz uviedla tie isté tvrdenia vo výnatku zo svojej prvej odpovede na oznámenie o výhradách, ktorý Komisia zaslala zalobkyni. Doplnujúcu odpoved spolocnosti Hitachi na oznámenie o výhradách teda nemozno povazovat za dôkaz v prospech podniku, ktorého sprístupnenie mohlo mat vplyv na priebeh konania a na obsah napadnutého rozhodnutia. 56 Tiez je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna vo svojom vyjadrení z 19. novembra 2009 neoprávnene namieta, ze po výzve, ktorú Vseobecný súd adresoval Komisii, zalobkyna mala len ciastocný prístup k doplnujúcej odpovedi spolocnosti Hitachi na oznámenie o výhradách. Ciastocná povaha sprístupnenia tohto dokumentu totiz vyplýva z toho, ze zalobkyna ho vo svojich podaniach oznacila za potenciálny dôkaz v jej prospech iba v rozsahu, v akom sa týka mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. 57 Po druhé je potrebné poznamenat, ze zamestnanci spolocností Melco a Hitachi vo svojich písomných vyhláseniach z novembra 2006 popierajú existenciu spolocnej dohody a diskusií týkajúcich sa tejto dohody a poukazujú na existenciu "velkých" prekázok vstupu na európsky trh. Okrem toho jeden zo svedkov spolocnosti Melco poznamenáva, ze Fuji sa nezúcastnovala na rokovaniach pred podpísaním dohody GQ, zatial co druhý poznamenáva, ze podla jeho názoru vylúcenie niektorých európskych krajín z pôsobnosti dohody GQ bolo spôsobené rizikom uplatnovania sútazného práva. Svedkovia spolocnosti Hitachi uvádzajú podrobnosti týkajúce sa návrhu spolocnosti Alstom z júla 2002 súvisiaceho s dohodou medzi európskymi a japonskými výrobcami a odmietnutia tohto návrhu spolocnostou Hitachi. 58 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze písomné svedecké výpovede zamestnancov spolocnosti vypracované pod jej dohladom a predlozené touto spolocnostou na úcely jej obhajoby v správnom konaní vedenom Komisiou v zásade nemozno kvalifikovat ako dôkazy, ktoré sa lísia a sú nezávislé od vyhlásení predmetnej spolocnosti. Vo vseobecnosti platí, ze stanovisko spolocnosti k pravdivosti skutocností, ktoré jej Komisia vytýka, sa zakladá predovsetkým na vedomostiach a názoroch jej zamestnancov a riadiacich pracovníkov. 59 Okrem toho pocas správneho konania zalobkyna sama poprela existenciu spolocnej dohody a diskusií týkajúcich sa tejto dohody a poukázala na existenciu "velkých" prekázok vstupu na európsky trh. Preto skutocnost, ze iné podniky uviedli tieto tvrdenia, nemozno povazovat za dôkaz v prospech podniku. 60 Podrobnosti týkajúce sa návrhu spolocnosti Alstom z júla 2002 boli rovnako uvedené v oznámení o výhradách, zatial co neúcast spolocnosti Fuji na rokovaniach týkajúcich sa dohody GQ bola spomenutá vo svedeckej výpovedi pána M., v prípade ktorej zalobkyna nepopiera, ze k nej mala prístup. Preto tieto dôkazy nepredstavujú dôkazy v prospech podniku. 61 Naproti tomu sa nezdá, ze by tvrdenie týkajúce sa dôvodu, pre ktorý boli niektoré európske krajiny vylúcené z pôsobnosti dohody GQ, zalobkyna uviedla, ani ze by zalobkyna mala prístup k dokumentu, v ktorom je toto tvrdenie uvedené. Predmetnú cast svedeckej výpovede jedného zo zamestnancov spolocnosti Melco by teda bolo mozné povazovat za dôkaz v prospech podniku. Ide vsak o vyhlásenie zamestnanca jedného zo zúcastnených podnikov, v ktorom tento zamestnanec iba popiera existenciu protiprávneho správania a ktoré nie je podlozené. Za týchto okolností nemozno konstatovat, ze sprístupnenie tohto dôkazu mohlo mat vplyv na priebeh konania a na obsah napadnutého rozhodnutia. 62 Po tretie je potrebné poznamenat, ze zalobkyna vo svojom vyjadrení z 19. novembra 2009 sama uznáva, ze vyhlásenia pána S. predlozené spolocnostou Areva potvrdzujú jej vlastné tvrdenia v súvislosti s údajným prerusením uplatnovania dohody GQ v rokoch 1999 az 2002. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, tvrdenie, ze bolo nevyhnutné obrátit sa v roku 2002 na spolocnost TM T & D s cielom obnovit cinnost kartelu, bolo tiez uvedené vo vysvetlení spolocnosti Areva týkajúcom sa fungovania kartelu, ku ktorému zalobkyna mala prístup. 63 Jediným potenciálnym dôkazom v prospech podniku obsiahnutým vo vyhláseniach pána S. je tvrdenie, ze dohoda GQ nemohla fungovat bez takého velkého výrobcu, akým je Siemens. Toto tvrdenie pochádzajúce od zamestnanca podniku, ktorý je obvinený z úcasti na porusení, vsak nie je podlozené a vyvracajú ho tak vyhlásenia ostatných zúcastnených podnikov, ako aj listinné dôkazy zhromazdené Komisiou uvedené v odôvodneniach c. 191 az 198 napadnutého rozhodnutia. Preto sprístupnenie tohto dôkazu nemohlo mat vplyv na priebeh konania a na obsah napadnutého rozhodnutia. 64 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, sa tvrdenia zalobkyne týkajúce sa prístupu k dôkazom v jej prospech musia zamietnut. Ako vsak vyplýva z bodu 53 vyssie, rozhodnutie o tejto casti tretieho zalobného dôvodu závisí od výsledku preskúmania tvrdení, ktoré zalobkyna uviedla v rámci svojho prvého zalobného dôvodu. O tretej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na skreslení dôkazov v spise - Tvrdenia úcastníkov konania 65 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia skreslila dôkazy v spise, cím porusila tak jej právo na obhajobu, ako aj povinnost nestranne a dôkladne zaoberat sa spisom. 66 Zalobkyna zastáva názor, ze po prvé na rozdiel od toho, co je uvedené v odôvodnení c. 255 napadnutého rozhodnutia, podnik, ktorý patrí do skupiny, ktorej súcastou je VA TECH Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG (dalej len "VA TECH"), neodmietol vyjadrit sa k existencii spolocnej dohody, ale výslovne ju poprel na vypocutí. 67 Po druhé zalobkyna popiera, ze na vypocutí nebola schopná odpovedat na otázky týkajúce sa projektov zahrnutých do kvóty upravenej dohodou GQ a zoznamu údajne oznámených projektov predlozeného spolocnostou ABB. Zalobkyna s poukazom na výnatok z prepisu vypocutia uvádza, ze odpovedala, ze nevedela o zahrnovaní projektov do kvóty. 68 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne uviedla, ze zalobkyna potvrdila, ze dohoda GQ pokracovala po 24. apríli 1999, hoci zalobkyna vzdy tvrdila, ze celosvetový kartel sa prestal uplatnovat po tom, co Siemens a Hitachi ukoncili svoju úcast na tomto karteli. 69 Po stvrté na rozdiel od konstatovania, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení c. 306 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna tvrdí, ze nepotvrdila vyhlásenia spolocnosti Hitachi týkajúce sa existencie oznamovania a ze poprela tak oznamovanie, ako aj zahrnovanie projektov do kvóty. 70 Po piate zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze nemala prístup k vyhláseniam ostatných subjektov, na ktorých Komisia zalozila svoje zistenia, nemôze vylúcit moznost, ze obsah týchto vyhlásení bol v napadnutom rozhodnutí tiez skreslený, co je vzhladom na vyssie uvedené výhrady velmi pravdepodobné. 71 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 72 Po prvé je potrebné poznamenat, ze k poruseniu zásady respektovania práva na obhajobu, ktorej obsah je uvedený v bode 40 vyssie, môze dôjst v dôsledku skreslenia skutkového stavu iba v prípade, ak takéto skreslenie ovplyvnilo schopnost dotknutého subjektu pochopit obsah výhrad, ktoré mu adresovala Komisia, alebo posúdit dôkazy, na ktorých Komisia zalozila tieto výhrady. 73 V prejednávanej veci vsak zalobkyna neuvádza, do akej miery údajné skreslenia skutkového stavu, ktorých sa dopustila Komisia, stazili jej obhajobu. 74 Preto sa výhrada zalozená na porusení zásady respektovania práva na obhajobu musí zamietnut. 75 Po druhé povinnost nestranne a dôkladne sa zaoberat spisom, ktorá je súcastou zásady riadnej správy vecí verejných, je porusená vzdy, ked dôjde k skresleniu skutkovej okolnosti. Takéto porusenie vsak umoznuje konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné iba v rozsahu, v akom by Komisia nebola schopná dospiet k rovnakým záverom, ak by správne vylozila predmetné skutkové okolnosti. 76 Za týchto okolností výklad jednotlivých skutkových okolností, ktoré boli údajne skreslené, a dôsledky akýchkolvek prípadných skreslení budú preskúmané v rámci zalobných dôvodov zalobkyne spochybnujúcich predmetné skutkové okolnosti. 77 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, sa tretia cast tretieho zalobného dôvodu musí zamietnut. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu spolocnej dohody 78 Podla judikatúry Komisia musí preukázat zistené porusenia a predlozit dôkazy, ktoré z právneho hladiska dostatocne preukazujú existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, bod 59 a tam citovanú judikatúru). 79 Akákolvek pochybnost súdu v tejto súvislosti musí byt na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala dané porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej akékolvek pochybnosti, osobitne v rámci konania o neplatnost rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 60). 80 V takejto situácii je totiz nevyhnutné zohladnit zásadu prezumpcie neviny tak, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorá je súcastou základných práv predstavujúcich vseobecné zásady práva Spolocenstva. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri v tomto zmysle rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 81 Je teda potrebné, aby Komisia na preukázanie existencie porusenia predlozila presné a zhodujúce sa dôkazy. Je vsak potrebné zdôraznit, ze kazdý z dôkazov predlozených Komisiou nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý znak skutkovej podstaty porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení (pozri rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, body 62 a 63 a tam citovanú judikatúru). 82 Okrem toho vzhladom na vseobecnú známost zákazu protisútazných dohôd nemozno od Komisie ziadat, aby predlozila listiny, ktoré by výslovne preukazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu relevantných okolností. Existenciu protisútazného postupu alebo dohody preto mozno vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, body 64 a 65 a tam citovanú judikatúru). 83 Zalobkyna v tejto súvislosti uvádza, ze uz nie je odôvodnené uplatnovanie menej prísnych pravidiel týkajúcich sa dokazovania z dôvodu tazkostí Komisie pri preukazovaní porusenia. Podla jej názoru po prvé nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) posilnilo právomoci Komisie v tejto oblasti. Po druhé v prejednávanej veci Komisia získala velký pocet dôkazov na základe svojho programu zhovievavosti. Po tretie z dôvodu pouzívania moderných technológií dokumenty v neprospech clenov kartelu existujú vo viacerých kópiách vytvorených na rôznych pocítacoch. Zalobkyna zastáva názor, ze relevantné dokumenty teda mozno lahsie vyhladat a urcit a mozno ich obnovit aj po ich vymazaní. 84 Tieto tvrdenia zalobkyne vsak nemozno prijat. Po prvé napriek tomu, ze podla odôvodnenia c. 25 nariadenia c. 1/2003 cielom posilnenia právomocí Komisie je umoznit jej odhalit najmä porusenia clánku 81 ES, toto posilnenie právomocí Komisie samo osebe nezarucuje, ze Komisia bude skutocne schopná lahsie získat dôkazy v konkrétnej veci. Po druhé rovnaký záver platí pre program zhovievavosti. Na to, aby Komisia mohla riadne pouzit dôkazy získané od dotknutých podnikov ako dôkazy o porusení, tieto dôkazy musia v kazdom prípade splnat príslusné kritériá stanovené judikatúrou. Existencia ziadostí o zhovievavost teda sama osebe neulahcuje úlohu Komisie. Po tretie vplyv sírenia foriem modernej technológie je vyvázený technickými opatreniami, ktoré v tejto súvislosti prijímali clenovia kartelu. V prejednávanej veci z odôvodnení c. 173 az 175 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze clenovia kartelu sifrovali príslusné dokumenty prostredníctvom pocítacového programu a ze na akúkolvek komunikáciu týkajúcu sa protiprávneho konania sa pouzívali anonymné e-mailové schránky. Nebolo preukázané, ze zalobkyna systematicky odmietala dodrziavat tieto opatrenia, kedze dôkazy v spise nepreukazujú, ze by dochádzalo k dlhodobému odmietaniu. Z tých istých dôkazov navyse vyplýva, ze ked zalobkyna nesifrovala svoje správy a nepouzívala anonymné e-mailové schránky, komunikovala telefonicky alebo faxom a nie e-mailom alebo prostredníctvom iného digitálneho média. 85 Okrem toho, pokial Komisia dospela vo svojom rozhodnutí k záveru, ze doslo k poruseniu, len na základe správania predmetných podnikov na trhu, stací, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutkový stav zistený Komisiou do iného svetla, a tak umoznujú nahradit vysvetlenie skutkového stavu, na základe ktorého Komisia dospela k záveru, ze doslo k poruseniu pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, iným prijatelným vysvetlením (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 186 a tam citovanú judikatúru). 86 Ako tvrdí zalobkyna, toto pravidlo sa uplatnuje aj v prípade, ak sú dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, nedostacujúce. V takom prípade totiz tieto dôkazy neumoznujú jednoznacne a bez toho, aby bol potrebný ich výklad, preukázat existenciu porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T-36/05, neuverejnený v Zbierke, bod 74). 87 Naproti tomu na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, toto pravidlo sa neuplatnuje na vsetky prípady, v ktorých je porusenie preukázané vyvodením záverov z iných skutocností, nepriamymi alebo inými ako listinnými dôkazmi. Pokial totiz ide o dôkazy, ktoré mozno pouzit na úcely preukázania porusenia clánku 81 ES, v práve Spolocenstva prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 72). Uvedená judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 88 Preto napriek tomu, ze okolnosti, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, za predpokladu, ze sú preukázané, môzu byt relevantné pri celkovom posudzovaní súboru nepriamych dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera, tieto okolnosti samy osebe dotknutému podniku neumoznujú spochybnit tvrdenia Komisie predlozením alternatívneho vysvetlenia skutkových okolností. 89 Okrem toho ziadne ustanovenie ani vseobecná zásada práva Spolocenstva nezakazuje Komisii, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných podnikov obvinených z úcasti na karteli. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno týkajúce sa preukázanie správania, ktoré je v rozpore s clánkom 81 ES, ktoré nesie Komisia, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s jej úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, bod 192). Uvedená judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 90 Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích podobne obvinených podnikov, vsak nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj ked pozadovaný stupen potvrdenia môze byt nizsí vzhladom na vierohodnost predmetných vyhlásení (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, body 219 a 220). 91 Pokial ide o dôkaznú hodnotu jednotlivých dôkazov, jediným relevantným kritériom pri posúdení predlozených dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 72). 92 Podla vseobecných pravidiel dokazovania vierohodnost, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 1053 a 1838). 93 Pokial ide o vyhlásenia, môze byt obzvlást vysoká dôkazná hodnota priznaná tým, ktoré sú, po prvé, vierohodné, po druhé, sú vyhotovené v mene podniku, po tretie, pochádzajú od osoby, ktorá má sluzobnú povinnost konat v záujme tohto podniku, po stvrté, sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate, pochádzajú od priameho svedka skutocností, ktoré sú v nich uvedené, a po sieste, boli poskytnuté písomne, zámerne a po zrelej úvahe (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, body 205 az 210). 94 Okrem toho, hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je vo vseobecnosti potrebná urcitá nedôvera vzhladom na to, ze títo úcastníci môzu mat tendenciu poskytnút co najviac usvedcujúcich dôkazov týkajúcich sa cinnosti ich konkurentov, ako uvádza zalobkyna, nic to nemení na skutocnosti, ze domáhanie sa zohladnenia oznámenia o spolupráci s cielom dosiahnut oslobodenie od pokuty alebo znízenie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu totiz môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70). 95 V tejto súvislosti je tiez potrebné poznamenat, ze potenciálne dôsledky predlozenia skreslených dôkazov Komisii sú o to závaznejsie, ze sporné vyhlásenie podniku musí byt podporené inými dôkazmi, ako to vyplýva z bodu 90 vyssie. Táto okolnost totiz zvysuje riziko, ze budú zistené nepresné vyhlásenia, a to tak Komisiou, ako aj inými podnikmi obvinenými z úcasti na porusení. 96 Pokial ide o uplatnenie týchto pravidiel v prejednávanej veci, na úvod je potrebné poznamenat, ze podla konstatovaní uvedených v napadnutom rozhodnutí spolocná dohoda bola nepísanou dohodou, ktorá zahrnala po prvé záväzok japonských podnikov nevstupovat na trh s projektmi RIP v európskom hospodárskom priestore (EHP), po druhé záväzok európskych podnikov nevstupovat na japonský trh s projektmi RIP a po tretie záväzok európskych podnikov oznamovat japonským podnikom projekty RIP v iných európskych krajinách nez "domovských krajinách" a zahrnút tieto projekty do spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ. Podla Komisie bolo cielom mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty ponúknut náhradu japonským podnikom, ktorých európske podniky vnímali ako potenciálnych konkurentov na trhu EHP. 97 Spomedzi jednotlivých zloziek spolocnej dohody uvedených v bode 96 vyssie predstavuje údajný záväzok japonských podnikov nevstupovat na trh EHP základ výhrady Komisie voci zalobkyni. V dôsledku toho treba práve existenciu tohto záväzku z právneho hladiska dostatocne preukázat. Ak vsak budú preukázané ostatné zlozky spolocnej dohody, môzu sa tiez pouzit ako nepriame dôkazy, z ktorých sa dá odvodit existencia zodpovedajúceho záväzku japonských podnikov. 98 Zalobkyna popiera existenciu spolocnej dohody a svoju úcast na tejto dohode. Spochybnuje dôkaznú hodnotu jednotlivých dôkazov, o ktoré sa Komisia v napadnutom rozhodnutí opiera, a poukazuje na dalsie dôkazy, ktoré podla jej názoru naznacujú, ze spolocná dohoda neexistovala. Preto sa zalobkyna domnieva, ze Komisia bola povinná akceptovat alternatívne vysvetlenie neúcasti japonských výrobcov na trhu s RIP v EHP súvisiace s existenciou právnych, technických a obchodných prekázok vstupu na tento trh. Za týchto okolností zalobkyna zastáva názor, ze Komisia tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, obrátila dôkazné bremeno, porusila zásadu prezumpcie neviny a prekrocila svoju právomoc. 99 Komisia tvrdí, ze existencia spolocnej dohody a osobitne záväzok japonských podnikov nevstupovat na trh EHP je z právneho hladiska dostatocne preukázaný súborom dôkazov, ktorý zahrna listinné dôkazy, vyhlásenia podnikov, svedecké výpovede a dôkazy týkajúce sa skutocného fungovania kartelu. 100 Je teda nevyhnutné posúdit vierohodnost a obsah jednotlivých predmetných dôkazov s cielom zhodnotit, ci pri celkovom posúdení dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, zakladajú pevné presvedcenie o existencii spolocnej dohody, ktoré nemôze byt spochybnené dôkazmi predlozenými zalobkynou. 101 Výhrady zalobkyne zalozené na porusení zásady prezumpcie neviny a na prekrocení právomoci Komisie vychádzajú z predpokladu, ze Komisia nepreukázala existenciu spolocnej dohody a úcast zalobkyne na tejto dohode. Ak sa teda tvrdenia zalobkyne týkajúce sa dôkazu o existencii porusenia a o úcasti zalobkyne na tomto porusení musia zamietnut, nevyhnutne to znamená, ze výhrady zalozené na porusení zásady prezumpcie neviny a na prekrocení právomoci Komisie sa tiez musia zamietnut. Naproti tomu, ak sa dospeje k záveru, ze úcast zalobkyne na údajnom porusení nebola preukázaná v napadnutom rozhodnutí, toto konstatovanie by samo osebe odôvodnovalo zrusenie tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne. O dôkazoch predlozených spolocnostou ABB - Tvrdenia úcastníkov konania 102 Zalobkyna popiera, ze jednotlivé dôkazy predlozené spolocnostou ABB preukazujú existenciu spolocnej dohody. 103 Zalobkyna na úvod tvrdí, ze dôkazy predlozené spolocnostou ABB majú vo vseobecnosti nízku dôkaznú hodnotu, kedze spolocnosti ABB bolo priznané podmienecné oslobodenie od pokút. Podla jej názoru vyhlásenia spolocnosti ABB uz neboli v neprospech tejto spolocnosti. Naopak ABB mohla byt znacne motivovaná odpovedat na otázky Komisie tak, aby sa potvrdila existencia kartelu, kedze este stále jej hrozilo, ze jej nebude priznané oslobodenie od pokút, ak nebude dostatocne spolupracovat. Preto je potrebné posudzovat dôkazy pochádzajúce od spolocnosti ABB kriticky. 104 Okrem toho zalobkyna spochybnuje dôkaznú hodnotu jednotlivých dôkazov predlozených spolocnostou ABB. Po prvé zalobkyna tvrdí, ze vyhlásenie spolocnosti ABB z 11. marca 2004, ktoré potvrdzuje existenciu spolocnej dohody, je nejednoznacné, kedze ABB tiez uznala, ze neexistovala nijaká výslovná dohoda a ze spolocná dohoda bola zalozená na skutkovom základe, cize na skutocnosti, ze európski zákazníci akceptovali japonské podniky iba v obmedzenej miere a ze japonské podniky, ktoré chceli vstúpit na európsky trh, celili urcitým technickým a právnym tazkostiam. Podobne podla spolocnosti ABB japonskí výrobcovia sa zúcastnovali na karteli iba v rozsahu, v akom sa týkal území mimo EHP. 105 Po druhé zalobkyna spochybnuje svedeckú výpoved, ktorú poskytol pán M., bývalý zamestnanec spolocnosti ABB, pri rozhovore z 23. septembra 2005. Zalobkyna v tejto súvislosti tvrdí, ze ochota spolocnosti ABB podporit teóriu Komisie sa prejavila v úsilí jej externého poradcu usmernit vyhlásenia pána M. vyhlásenia tak, aby preukázali, ze vstup japonských výrobcov na európsky trh by mohol byt po urcitom case výnosný. 106 Zalobkyna dodáva, ze pán M. v case rozhovoru uz nebol zamestnancom spolocnosti ABB, co znamená, ze uz nemal povinnost konat v záujme tejto spolocnosti. Podobne skutocnost, ze pán M. upravil svoje vyhlásenia, svedcí skôr o tom, ze bol pod tlakom, ako o tom, ze chcel poskytnút presné informácie. 107 Zalobkyna tiez tvrdí, ze vyhlásenia pána M. týkajúce sa existencie spolocnej dohody sú dôkazom "z druhej ruky", ktorý je málo presvedcivý. Podla jej názoru pán M. uviedol, ze nebol prítomný pri uzatvorení spolocnej dohody a ze táto dohoda sa nespomínala na stretnutiach, na ktorých sa zúcastnil. Tieto vyhlásenia boli teda zalozené na osobnom názore pána M. na existenciu kartelu. Zalobkyna v tejto súvislosti poznamenáva, ze aj za predpokladu, ze spolocná dohoda existovala, vzhladom na jej údajný význam mozno ocakávat, ze podniky, ktoré podali ziadosti o zhovievavost, by predlozili dôkazy pochádzajúce z obdobia, ked nastali sporné skutocnosti. 108 Pokial ide o obsah vyhlásení pána M., zalobkyna tvrdí, ze, hoci pán M. uviedol, ze uzatvorenie dohody týkajúcej sa zahranicných trhov si vyzadovalo existenciu dohody týkajúcej sa domovských krajín jednotlivých úcastníkov, tiez uviedol, ze aj keby vstup japonských výrobcov na európsky trh bol mozný, nebol by výnosný. Následne 4. októbra 2005 externý poradca spolocnosti ABB podal nové vyhlásenie, ktorého cielom bolo objasnit predchádzajúce vyhlásenia pána M. a formálne konstatovat existenciu spolocnej dohody. Podla zalobkyne sú tieto dve skutocnosti rozporné, a preto z nich nemozno vychádzat. 109 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze vyhlásenia pána W. a pána P., zamestnancov spolocnosti ABB, sú vágnou a nepodlozenou spekuláciou zalozenou na osobných názoroch. Pán W. teda v nadväznosti na otázku týkajúcu sa dôvodov, pre ktoré sa japonskí výrobcovia nemohli zúcastnovat na európskych ponukových konaniach týkajúcich sa RIP, nespomenul spolocnú dohodu. V predchádzajúcich vyhláseniach vsak uviedol, ze existencia "velkých" prekázok stazila vstup na európsky trh. 110 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 111 V prvom rade z bodov 94 a 95 vyssie vyplýva, ze nie je potrebné automaticky opatrne zaobchádzat s dôkazmi, pokial ich poskytol podnik, ktorý poziadal o oslobodenie od pokút. Pokial ide o konkrétny prípad svedeckých výpovedí, je síce mozné, ze zamestnanci takého podniku, ktorí sú povinní konat v záujme tohto podniku, majú spolocnú vôlu predlozit co najviac usvedcujúcich dôkazov, kedze ich spolupráca v konaní môze mat tiez priaznivý vplyv na ich budúcu kariéru. V takom prípade si vsak dotknutí zamestnanci budú vedomí aj prípadných nepriaznivých dôsledkov predlozenia nepresných dôkazov, ktoré sú vzhladom na poziadavku potvrdenia citlivejsie. 112 Pokial ide o pána M., zalobkyna správne poukazuje na to, ze bývalý zamestnanec v zásade uz nie je povinný konat v záujme svojho bývalého zamestnávatela, pokial ide o dobrovolnú spoluprácu v správnom konaní. Táto okolnost vsak znamená aj to, ze tento zamestnanec v zásade nemá záujem poskytovat v tejto súvislosti nepresné dôkazy. V tomto smere treba uviest, ze v case poskytnutia svojej svedeckej výpovede bol uz pán M. na dôchodku. Za týchto okolností sa nezdá, ze nedostatocná spolupráca v správnom konaní z jeho strany by prenho mala mat nepriaznivé dôsledky. 113 Okrem toho sa nemozno domnievat, ze dôkazy predlozené spolocnostou ABB nemohli spolocnosti ABB uskodit. Kedze uvedené dôkazy boli predlozené pred zaslaním oznámenia o výhradách, ABB ani jej zamestnanci a jej bývalý zamestnanec si nemohli byt istí rozsahom a presným obsahom výhrad, ktoré budú voci spolocnosti ABB vznesené. 114 Pokial ide o jednotlivé dôkazy predlozené zalobkynou, po prvé ABB vo svojom vyjadrení z 11. marca 2004, cize pred priznaním podmienecného oslobodenia od pokút, výslovne odkázala na existenciu spolocnej dohody, podla ktorej japonské spolocnosti nemali predkladat ponuky na európske projekty a európske spolocnosti nemali predkladat ponuky na japonské projekty. 115 Je pravda, ze ABB uviedla, ze spolocná dohoda vychádzala z toho, ze japonskí výrobcovia neboli dobre prijímaní európskymi zákazníkmi a museli na európskom trhu celit urcitým prekázkam. Z jej vyjadrenia z 11. marca 2004 je vsak úplne jasné, ze zúcastnené japonské podniky podla jej názoru nielen konstatovali existenciu týchto prekázok, ale zaviazali sa aj voci svojim európskym partnerom, ze nebudú vstupovat na trh EHP. Prekázky vstupu na tento trh teda boli faktorom, ktorý viedol k uzatvoreniu tejto dohody. Dalej treba poukázat na to, ze takéto zistenie nie je paradoxné, lebo pri rozdelovaní trhov spôsobom uvádzaným v prejednávanej veci Komisiou je pre výrobcu prirodzené, ze svojim konkurentom prenechá trhy, na ktorých má slabé postavenie. 116 Okrem toho je pravda, ze ABB vyhlásila, ze neexistovala výslovná dohoda s japonskými výrobcami v súvislosti s manipuláciou ponukových konaní, urcovaním cien a rozdelovaním projektov v EHP. Toto vyhlásenie sa vsak vzhladom na jeho kontext týka rozdelenia vnútrostátnych trhov medzi európskych výrobcov alebo rozdelenia projektov RIP v EHP. Nevyvracia teda existenciu vseobecného záväzku japonských podnikov nevstupovat na trh EHP, na ktorý ABB výslovne poukázala. Vyhlásenia spolocnosti ABB navyse nie sú nekoherentné. Vzhladom na to, ze podla názoru spolocnosti ABB sa japonské podniky zaviazali nevstupovat na trh EHP, totiz nebolo potrebné, aby uzatvorili podrobné dohody s európskymi výrobcami v súvislosti s rozdelovaním projektov RIP na tom istom trhu. 117 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, je potrebné konstatovat, ze vyhlásenia spolocnosti ABB z 11. marca 2004 nie sú nejednoznacné a ze predstavujú nepriame dôkazy o existencii spolocnej dohody. 118 Po druhé je pravda, ze externý poradca ABB zasiahol v urcitom momente rozhovoru s pánom M., aby mu naznacil, ze pre japonských výrobcov mohol byt vstup na európsky trh výnosný, o com zrejme pán M. nebol presvedcený. Treba teda vychádzat z toho, ze pán M. vyjadril pochybnosti v súvislosti s obchodným významom takéhoto kroku, a túto skutocnost treba zohladnit pri posudzovaní obsahu jeho svedeckej výpovede. Zalobkyna vsak nevysvetluje, akým spôsobom tento zásah externého poradcu ABB ovplyvnuje vierohodnost svedeckej výpovede pána M. v iných ohladoch. 119 Okrem toho zalobkyna správne tvrdí, ze svedecká výpoved pána M. sa nezdá byt výsledkom dôkladnej úvahy a ze ani nebola upravená po úvahe a dodatocnom overovaní. Svedecká výpoved bola totiz podaná ústne a nic nenasvedcuje tomu, ze Komisia pánovi M. vopred polozila písomné otázky, ani tomu, ze pán M. následne overil a upravil vyhlásenia týkajúce sa spolocnej dohody a prekázok vstupu na trh EHP. 120 Zalobkyna vsak nepredlozila nijaké dôkazy, ktoré by nasvedcovali tomu, ze prípadné úpravy vyhlásení pána M. by mohli byt spôsobené prípadným tlakom, ktorému bol vystavený. 121 Tvrdenie zalobkyne, ze svedecká výpoved pána M. je len dôkazom "z druhej ruky", sa musí zamietnut. Pán M. bol totiz jedným zo zástupcov spolocnosti ABB v karteli v rokoch 1988 az 2002, cize pocas takmer celého jeho trvania, ked samotná ABB patrila medzi jeho hlavných úcastníkov. Pán M. bol teda priamym a privilegovaným svedkom okolností, ktoré uviedol. 122 V tejto súvislosti je potrebné uznat, ze pán M. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, ze nebol prítomný pri uzatváraní spolocnej dohody. Podobne na otázku, ci sa o téme spolocnej dohody hovorilo na stretnutiach, na ktorých sa zúcastnil, pán M. odpovedal, ze nebolo potrebné o nej hovorit, kedze spolocná dohoda bola samozrejmá. Tieto skutocnosti vsak nespochybnujú dôkaznú hodnotu svedeckej výpovede pána M. Po prvé totiz svedok môze bez problémov poskytnút dôkazy o dlhodobom jave, aj ked nebol prítomný na jeho zaciatku. Po druhé pán M. síce uviedol, ze na stretnutiach, na ktorých sa zúcastnil, sa otázka spolocnej dohody výslovne nespomínala, no z jeho svedeckej výpovede vyplýva, ze podla jeho názoru to bolo spôsobené tým, ze úcastníci kartelu chápali, akceptovali a vykonávali obsah kartelu bez potreby výslovnej diskusie. 123 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze taký záväzok skupiny výrobcov nevstupovat na trh vyhradený inej skupine, akým je záväzok vytýkaný Komisiou japonským výrobcom, je zalozený na jednoduchej a lahko realizovatelnej koncepcii. Jeho realizácia si tiez v zásade nevyzaduje interakciu medzi dotknutými podnikmi. Takýto záväzok teda môze bez problémov existovat v podobe nepísanej dohody, co tiez znizuje riziko jeho odhalenia. V tejto súvislosti Komisia v odôvodneniach c. 170 az 176 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze v prejednávanej veci úcastníci kartelu prijali súbor organizacných a technických preventívnych opatrení, ktoré mali zabránit jeho odhaleniu. 124 Pokial ide o obsah jeho svedeckej výpovede, pán M. uviedol, ze pred dohodou GQ medzi japonskými a európskymi výrobcami existovala dohoda týkajúca sa vzájomnej ochrany domácich trhov, ze táto dohoda bola nevyhnutnou podmienkou na uzatváranie dohôd týkajúcich sa iných regiónov a ze dodrziavanie jej pravidiel znamenalo, ze japonskí výrobcovia nemali vstupovat na domáci trh európskych výrobcov, hoci z technického hladiska by to boli schopní urobit. Pán M. v tejto súvislosti vysvetlil aj mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, ako aj skutocnost, ze predmetné dve skupiny výrobcov nediskutovali o projektoch RIP v domovských krajinách a nezahrnovali ich do kvót stanovených podla dohody GQ. 125 Ako bolo uvedené v bode 118 vyssie, pán M. nebol presvedcený o obchodnom význame vstupu na európsky trh s RIP pre japonských výrobcov. Stanovisko pána M., s ktorým sa stotoznil pán P., vsak nemá vplyv na skutocnost, ze tak podla styroch svedkov spolocnosti ABB, ako aj podla samotnej spolocnosti ABB sa japonské podniky zaviazali nevstupovat na trh EHP napriek tomu, ze z technického hladiska to boli schopné urobit. 126 V tejto súvislosti treba poukázat aj na to, ze prípadný nedostatok obchodného významu vstupu na trh EHP pre japonských výrobcov v urcitom case neznamená, ze existencia dohody, akou je spolocná dohoda, by bola zbytocná. Takáto dohoda môze totiz po prvé slúzit na odstránenie zvyskového rizika budúceho vstupu na predmetné trhy v prípade zmeny situácie v oblasti hospodárskej sútaze a tým na zabezpecenie dlhodobej istoty pre obe skupiny výrobcov prostredníctvom stabilizácie ich výsadného postavenia. Po druhé môze byt takáto dohoda základom vzájomnej dôvery medzi týmito dvoma skupinami. Podla vyhlásení pána M. bola takáto dôvera nevyhnutná na celosvetové uplatnovanie kartelu. 127 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, je potrebné konstatovat, ze svedecká výpoved pána M. predstavuje dôkaz o existencii spolocnej dohody. 128 Po tretie na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, pán Wi vyhlásil, ze neprítomnost japonských podnikov na európskom trhu bola spôsobená zavedeným systémom na ochranu japonského a európskeho trhu odôvodneným skutocnostou, ze ani jedna z týchto dvoch skupín výrobcov si nezelala, aby druhá skupina vstúpila na jej domáci trh. Pán P. tiez spontánne poukázal na spolocnú dohodu s japonskými podnikmi, na základe ktorej sa tieto podniky zaviazali nepôsobit na európskom trhu a európske podniky sa zaviazali nepôsobit na japonskom trhu. Svedecké výpovede pána Wi a pána P. teda nemozno povazovat za nepodlozenú spekuláciu; tieto svedecké výpovede naopak predstavujú dôkazy potvrdzujúce existenciu spolocnej dohody. 129 Rovnaké konstatovanie sa vztahuje aj na poslednú svedeckú výpoved, ktorá bola predlozená z podnetu spolocnosti ABB a ktorú poskytol pán V.-A. V odpovedi na otázku týkajúcu sa existencie spolocnej dohody medzi európskymi a japonskými výrobcami sa pán V.-A. zmienil o dohode medzi japonskými a európskymi výrobcami, podla ktorej európske podniky nemali "útocit" na japonské podniky na japonskom trhu a naopak. Pán V.-A. dalej uviedol, ze sa zúcastnil na diskusii medzi európskymi podnikmi a zástupcom japonského podniku týkajúcej sa konkrétne dodrziavania tejto dohody, ktorá bola vyvolaná pokusmi japonských podnikov preniknút na európsky trh. 130 Na záver je potrebné konstatovat, ze vyhlásenia a svedecké výpovede predlozené spolocnostou ABB môzu predstavovat dôkaz o spolocnej dohode, kedze odkazujú na jej existenciu, opisujú podstatný obsah dohody a poskytujú informácie o jej trvaní a o jej úcastníkoch. 131 Dôkazy predlozené spolocnostou ABB sú tiez koherentné, pokial ide o existenciu a základný obsah spolocnej dohody. Hoci existuje rozpor, pokial ide o obchodný význam vstupu na európsky trh pre japonské podniky, v tejto veci to vzhladom na vyhlásenia týkajúce sa existencie spolocnej dohody nie je podstatné, ako je uvedené v bode 125 vyssie. 132 Vyhlásenia spolocnosti ABB navyse boli poskytnuté v mene podniku a z ich obsahu vyplýva, ze sú zalozené na vnútornom prieskume a na diskusiách so zamestnancami spolocnosti ABB. Preto im treba pripísat urcitú mieru dôkaznej hodnoty. 133 Vyhlásenia styroch dotknutých svedkov sú hodnoverné, lebo pochádzajú od priamych svedkov udalostí, na ktoré odkazujú, a z okolností tejto veci nevyplýva, ze títo svedkovia by mali dôvod poskytnút nepresné výpovede. Treba ich teda povazovat za dôkazy s vysokou dôkaznou hodnotou. 134 V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 90 vyssie vsak obsah vyhlásení a svedeckých výpovedí poskytnutých spolocnostou ABB musí byt v kazdom prípade potvrdený dalsími dôkazmi. O potvrdení dôkazov predlozených spolocnostou ABB - Tvrdenia úcastníkov konania 135 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nedostatocne potvrdila dôkazy predlozené spolocnostou ABB a najmä neuviedla nijaké dôkazy, ktoré by pochádzali z obdobia sporných skutkových okolností. 136 Po prvé tvrdenie spolocnosti Fuji, ze vedela o spolocnej dohode, ktoré uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, nie je podlozené ani vysvetlené, a teda vyjadruje iba jednostranný názor spolocnosti Fuji. Z tohto názoru navyse nevyplýva, ci bola úcastníkom údajnej dohody iba samotná Fuji, ci islo o dohodu európskych výrobcov, alebo ci sa na nej podielali aj japonskí výrobcovia. Vo svojej ziadosti o zhovievavost z 11. júla 2006 navyse Fuji nespomenula existenciu spolocnej dohody. Táto dohoda nebola spomenutá ani v piatich svedeckých výpovediach zamestnancov spolocnosti Fuji predlozených touto spolocnostou. 137 Zalobkyna zastáva názor, ze neskorsie vyhlásenia spolocnosti Fuji, ktoré údajne potvrdzujú existenciu spolocnej dohody, a najmä jej vyhlásenie z 21. novembra 2006 neboli sprístupnené zalobkyni, a teda ich nemozno zohladnit. 138 Okrem toho nízku dôkaznú hodnotu informácií poskytnutých spolocnostou Fuji potvrdzuje skutocnost, ze Komisia tejto spolocnosti za poskytnutie týchto informácií nepriznala nijaké zhovievavé zaobchádzanie. 139 Po druhé, pokial ide o konstatovanie, ze Alstom a Areva nespochybnili existenciu spolocnej dohody a ze VA TECH ju otvorene nepoprela, zalobkyna tvrdí, ze povazovat mlcanie za priznanie predstavuje porusenie práva neusvedcovat sám seba a základných zásad dokazovania. Z praktického hladiska bola navyse existencia spolocnej dohody pre európskych výrobcov do velkej miery bezvýznamná a ich mlcanie sa dalo ocakávat. Zalobkyna z procesného hladiska poznamenáva, ze vzhladom na to, ze nemala prístup k predmetným dokumentom, nebola schopná overit tvrdenie Komisie. Zalobkyna sa navyse domnieva, ze VA TECH v skutocnosti spochybnila existenciu spolocnej dohody. 140 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze jej samotná úcast na stretnutiach s európskymi výrobcami v rámci dohody GQ je nepodstatná, pokial ide o existenciu spolocnej dohody. 141 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 142 Pokial ide po prvé o dôkazy predlozené spolocnostou Fuji, z bodov 51 az 53 vyssie vyplýva, ze vyjadrenia, ktoré neboli sprístupnené zalobkyni, a najmä vyjadrenie spolocnosti Fuji z 21. novembra 2006 nemozno pouzit ako dôkazy v neprospech podniku. Preto tieto vyjadrenia nemôzu potvrdit obsah dôkazov predlozených spolocnostou ABB. 143 Naproti tomu Fuji vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, príslusná cast ktorej bola sprístupnená zalobkyni, uviedla, ze vedela o spolocnej dohode, na základe ktorej sa japonskí výrobcovia nemali pokúsat o vstup na európsky trh, a zároven vyhlásila, ze hlavným dôvodom neprítomnosti spolocnosti Fuji na trhu EHP bolo to, ze nebola významným dôveryhodným dodávatelom RIP v Európe. 144 Je potrebné uznat, ze uvedené vyhlásenie je pomerne neurcité, lebo Fuji odkazuje len na záväzok japonských výrobcov nevstupovat na európsky trh. Fuji tým vsak potvrdila rozhodujúcu skutocnost vyplývajúcu z dôkazov predlozených spolocnostou ABB, ktorú Komisia vytýka japonským výrobcom. Uvedené vyhlásenie teda v tejto veci nie je irelevantné. Platí to o to viac, ze obmedzený rozsah vedomostí spolocnosti Fuji sa dá vysvetlit jej druhoradou úlohou v rámci kartelu a najmä tým, ze ako vyplýva z odôvodnenia c. 150 napadnutého rozhodnutia, Fuji bola jediným japonským podnikom, ktorý nebol clenom výboru skupiny japonských výrobcov zodpovedného predovsetkým za koordináciu oboch skupín výrobcov v súvislosti s dohodou GQ. 145 Pokial ide o zamestnancov spolocnosti Fuji, je potrebné poukázat na to, ze títo zamestnanci nepopreli existenciu spolocnej dohody, ale v tejto súvislosti sa len nevyjadrili. Obsah vyhlásení zamestnancov spolocnosti Fuji teda nespochybnuje dôkaznú hodnotu vyhlásenia spolocnosti Fuji v jej odpovedi na oznámenie o výhradách. 146 Pokial ide o obsah ziadosti o zhovievavost, z bodu 21 oznámenia o spolupráci vyplýva, ze na to, aby Komisia mohla znízit pokutu, predmetné dôkazy musia mat významnú dôkaznú hodnotu v porovnaní s dôkazmi, ktoré uz má Komisia k dispozícii. V dôsledku toho sa v ziadosti o zhovievavost podanej po zaslaní oznámenia o výhradách môze podnik, ktorý chce dosiahnut znízenie pokuty, zamerat na skutocnosti, ktoré podla neho doposial neboli z právneho hladiska dostatocne preukázané, aby tak poskytol významnú pridanú hodnotu. Táto okolnost môze vysvetlit, preco dotknutý podnik opomenie skutocnosti, ktoré povazuje za jednoznacne preukázané uz predlozenými dôkazmi. 147 Vzhladom na znenie bodu 21 oznámenia o spolupráci navyse nemozno vylúcit, ze predlozenie dôkazov s urcitou dôkaznou hodnotou, ktoré sa vsak týkajú skutocností preukázaných inými dôkazmi, nepovedie k znízeniu pokuty. 148 Po druhé z výnatku z prepisu vypocutia spolocnosti VA TECH vyplýva, ze táto spolocnost na tomto vypocutí výslovne spochybnila existenciu spolocnej dohody. Tvrdenie Komisie, ze nejde o taký prípad, je teda nedôvodné. 149 Pokial ide o údajne neutrálne stanovisko spolocností Alstom a Areva, Komisia tvrdí, ze na základe tejto skutocnosti nedospela k záveru o existencii spolocnej dohody, ale ze ju len spomenula. Hoci tento výklad potvrdzuje znenie odôvodnenia c. 125 napadnutého rozhodnutia, v ktorom nebola stanovisku spolocností Alstom, Areva a VA TECH priznaná nijaká potvrdzujúca hodnota, na rozdiel od vyhlásení spolocnosti Fuji potvrdzujúcich existenciu spolocnej dohody, tento výklad je spochybnený v odôvodnení c. 255 tohto rozhodnutia, v ktorom Komisia poukazuje na konkludentné uznanie existencie spolocnej dohody niektorými európskymi výrobcami. Neutrálne stanovisko spolocností Alstom a Areva v kazdom prípade nemozno vykladat ako dôkaz o existencii spolocnej dohody. Vzhladom na to, ze v konaní podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP spocíva dôkazné bremeno na Komisii, nespochybnenie urcitej skutkovej okolnosti zo strany podniku totiz neznamená, ze predmetná skutková okolnost je preukázaná. 150 Po tretie, ako tvrdí zalobkyna, samotná skutocnost, ze zalobkyna sa zúcastnila na stretnutiach dohody GQ, nepredstavuje dôkaz o existencii spolocnej dohody. Relevantnou otázkou totiz je, ci jednotliví úcastníci uplatnovali spolocnú dohodu v rovnakom case ako dohodu GQ a v súvislosti s nou, ako tvrdí Komisia. 151 Po stvrté z odôvodnenia c. 127 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na stretnutí z 10. júla 2002, na ktorom sa diskutovalo o vývoji metód fungovania kartelu po opätovnej úcasti spolocností Siemens a Hitachi na karteli, Alstom navrhla, aby európski výrobcovia zostali v Európe a aby japonskí výrobcovia zostali v Japonsku a nepokúsali sa preniknút na európsky trh. V tomto odôvodnení sa dalej uvádza, ze na nasledujúcom stretnutí z 15. júla 2002 zástupca spolocnosti Hitachi vyhlásil, ze táto spolocnost odmieta tento návrh, ze európski výrobcovia reagovali vyhlásením, ze Európa, vrátane strednej a východnej Európy, je ich trhom a ze majú v úmysle zachovat ceny uplatnované v tom case v západnej Európe, a dalej uviedli, ze o tejto otázke sa bude opät diskutovat, hoci k tomu nedoslo. 152 Na prvý pohlad toto zhrnutie stretnutí z 10. a 15. júla 2002, ktoré je zalozené na dôkazoch predlozených spolocnostou Hitachi, vyvoláva dojem, ze Alstom navrhla uzatvorenie novej dohody, ktorú Hitachi odmietla a o ktorej sa dalej nediskutovalo, co by znamenalo, ze prinajmensom od júla 2002 neexistovala nijaká dohoda týkajúca sa správania japonských výrobcov na trhu EHP. 153 Zo zhrnutia stretnutia konaného 15. júla 2002 vsak po prvé vyplýva, ze Hitachi neodmietla samotnú myslienku rozdelenia trhov, ale len konkrétny návrh spolocnosti Alstom. Po druhé sa v tomto zhrnutí uvádza, ze Hitachi poukázala na to, ze nároky európskych výrobcov zahrnajú strednú a východnú Európu, co naznacuje, ze jej výhrada sa týkala tohto konkrétneho hladiska, a nie situácie v západnej Európe. 154 Tiez je potrebné poznamenat, ze predlozenie predmetného návrhu spolocnosti Alstom spochybnuje tvrdenia zalobkyne týkajúce sa hospodárskej sútaze na trhu EHP. Keby totiz japonskí výrobcovia neboli na trhu EHP vnímaní ako dôveryhodní konkurenti z dôvodu existencie neprekonatelných prekázok vstupu, ako tvrdí zalobkyna, dohoda týkajúca sa tohto konkrétneho trhu by bola naozaj zbytocná. V takom prípade by európski výrobcovia, ktorí by si vdaka svojmu výsadnému postaveniu v Európe boli vedomí tejto skutocnosti, nemali nijaký dôvod navrhnút takúto dohodu. Zo zhrnutia poskytnutého spolocnostou Hitachi vsak vyplýva, ze návrh spolocnosti Alstom sa týkal tak trhu EHP, ako aj trhu v strednej a východnej Európe. 155 Za týchto okolností je potrebné uznat výklad, ze na stretnutí z 10. júla 2002 Alstom navrhla rozsírenie spolocnej dohody na krajiny strednej a východnej Európy, ako uvádza Komisia. 156 Po piate, ako je uvedené v odôvodnení c. 131 napadnutého rozhodnutia, obsah dohody EQ má do urcitej miery význam, pokial ide o existenciu spolocnej dohody. 157 Podla bodu 4 casti "E (E-Members)" prílohy 2 dohody EQ totiz európski výrobcovia "rozhodujú o oznamovaní európskych projektov [skupine japonských výrobcov]". Z kontextu prílohy 2 vyplýva, ze informácie sa mali oznamovat pred pridelením predmetných projektov RIP. 158 Táto skutocnost umoznuje do istej miery vyvrátit tvrdenia zalobkyne, lebo naznacuje, ze európski výrobcovia sa domnievali, ze japonskí výrobcovia by sa mohli zaujímat prinajmensom o postup pridelovania urcitých projektov RIP v EHP, a teda ze boli vo vztahu k týmto projektom potenciálnymi konkurentmi. 159 V dohode EQ ani v dalsích dôkazoch predlozených Komisiou vsak nic nepreukazuje, ze by európski výrobcovia zaviedli predmetný mechanizmus alebo ze by japonskí výrobcovia vedeli o jeho existencii. Za týchto okolností dohoda EQ predstavuje len nepriamy dôkaz o tom, ako európske podniky vnímali japonské podniky pôsobiace v ich odvetví. 160 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, je potrebné po prvé konstatovat, ze vyhlásenie, ktoré uviedla Fuji vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, potvrdzuje dôkazy predlozené spolocnostou ABB v súvislosti s existenciou spolocnej dohody, avsak jeho dôkazná hodnota je obmedzená. Návrh spolocnosti Alstom predlozený na stretnutí z 10. júla 2002 tiez predstavuje dôkaz o existencii spolocnej dohody v case konania tohto stretnutia. Obsah dohody EQ navyse predstavuje nepriamy dôkaz o tom, ze japonskí výrobcovia boli pri poskytovaní urcitých projektov RIP v EHP povazovaní za dôveryhodných konkurentov, ako tvrdí Komisia. 161 Po druhé stanovisko spolocnosti VA TECH týkajúce sa existencie spolocnej dohody, stanovisko spolocnosti Alstom alebo spolocnosti Areva, ani samotná úcast zalobkyne na stretnutiach dohody GQ nepredstavujú dôkazy, ktoré by potvrdzovali dôkazy predlozené spolocnostou ABB v súvislosti s existenciou spolocnej dohody. O mechanizme oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty - Tvrdenia úcastníkov konania 162 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze argumentácia Komisie týkajúca sa mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty je zalozená na tvrdení, ze japonskí výrobcovia boli vnímaní ako potenciálni konkurenti na trhu projektov RIP v EHP. Toto tvrdenie je spochybnené výslovným vyhlásením spolocnosti VA TECH, ze pre európskych výrobcov bolo takmer nemozné ponúkat svoje výrobky v Japonsku o opacne, a svedeckou výpovedou pána M., z ktorej vyplýva, ze vstup na európsky trh pre japonské podniky nebol výnosný. Preto sú tvrdenia týkajúce sa mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty zalozené na predpoklade, ktorý je zo skutkového hladiska zjavne nesprávny. Okrem toho v tejto súvislosti tvrdenie Komisie, ze existencia zahrnovania projektov do kvóty svedcí o neexistencii prekázok vstupu na európsky trh, a teda aj o existencii spolocnej dohody, sa pohybuje v kruhu. 163 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze tvrdenia Komisie týkajúce sa mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty nie sú z právneho hladiska dostatocne preukázané. Podla názoru zalobkyne Komisia zakladá svoje tvrdenia na skutocnosti, ze japonskí výrobcovia boli systematicky informovaní o projektoch RIP v európskych krajinách iných ako domovských krajinách s cielom ulahcit zahrnovanie projektov do spolocnej "európskej" kvóty. Dôkazy iné ako vyhlásenia spolocnosti ABB, z ktorých vychádzala Komisia, vsak nepreukazujú systematickú povahu oznamovania ani existenciu akéhokolvek rozlisovania medzi domovskými krajinami a inými európskymi krajinami. 164 V tejto súvislosti zalobkyna po prvé tvrdí, ze nebola úcastníkom dohody EQ a ze z tohto dôvodu túto dohodu mozno povazovat len za jednostranné rozhodnutie európskych výrobcov. Podla jej názoru navyse príloha 2 tejto dohody neupravuje systematické oznamovanie japonským výrobcom, ale naopak ho vylucuje, kedze umoznuje európskym výrobcom slobodne sa rozhodnút, ci oznámia európske projekty. Táto príloha tiez neupravuje zahrnovanie európskych projektov do spolocnej "európskej" kvóty. 165 Okrem toho zoznam projektov RIP predlozený spolocnostou ABB je dokument zostavený spolocnostou ABB, ktorý nebol sprístupnený ostatným úcastníkom kartelu. Preto zalobkyna zastáva názor, ze tento zoznam nepredstavuje dôkaz o systematickom oznamovaní európskych projektov RIP japonským podnikom. 166 Napokon z výnatku zo ziadosti spolocnosti Hitachi o zhovievavost, podla ktorého Siemens pravidelne nechala kolovat tabulku, v ktorej boli zhrnuté projekty RIP pridelené európskym a japonským podnikom, nevyplýva, ci sa predmetné výmeny týkali európskych projektov RIP, a kontext tohto vyhlásenia svedcí o tom, ze to nebolo tak. Pokial ide o vyhlásenie obsiahnuté v odpovedi spolocnosti Hitachi na oznámenie o výhradách, podla ktorého sa oznamovanie uskutocnovalo s cielom ulahcit zahrnovanie projektov do kvóty, toto vyhlásenie nie je podporené nijakým iným japonským výrobcom a dokonca ho konkrétne vyvracia tak zalobkyna, ako aj Fuji, ktorá pritom uviedla, ze informácie týkajúce sa pridelovania európskych projektov RIP neboli systematicky oznamované japonským výrobcom. 167 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty opísaný Komisiou je zlozitý a nie je automaticky vykonatelný. Za týchto okolností je nepravdepodobné, ze v dohode GQ alebo v inom dokumente pochádzajúcom z relevantného obdobia by tento mechanizmus nebol spomenutý. 168 Po stvrté aj za predpokladu, ze urcité európske projekty boli zahrnuté do spolocnej "európskej" kvóty upravenej v dohode GQ, táto skutocnost nesvedcí o porusení, ktorého sa dopustila zalobkyna. Zalobkyna zastáva názor, ze zahrnovanie projektov do kvóty mohlo mat úcinky iba mimo územia EHP, kedze priznávalo nárok na viac projektov mimo tohto územia japonským výrobcom. Táto skutocnost vsak nepredstavuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. 169 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 170 Na úvod je potrebné poznamenat, ze tvrdenia Komisie týkajúce sa mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty nie sú zalozené výlucne na predpoklade, ze japonskí výrobcovia boli vnímaní ako dôveryhodní konkurenti na trhu EHP. Komisia sa totiz domnieva, ze zhromazdila pozitívne dôkazy o existencii tohto mechanizmu. Za týchto okolností sa musí preskúmat dôkazná hodnota dôkazov predlozených Komisiou s cielom posúdit, ci tieto dôkazy napriek tvrdeniam niektorých dotknutých podnikov z právneho hladiska dostatocne preukazujú existenciu mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. 171 Je potrebné poznamenat, ze pán M. vo svojej svedeckej výpovedi výslovne potvrdil existenciu mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. Uviedol tiez, ze tento mechanizmus sa netýkal projektov RIP v domovských krajinách, cize v Japonsku a v niektorých európskych krajinách. Neuviedol vsak, ze existencia alebo význam tohto mechanizmu boli spochybnené skutocnostou, ze japonské podniky podla jeho názoru nemali nijaký obchodný záujem vstúpit na trh EHP. 172 Existencia mechanizmu, ktorým sa hodnota projektov RIP v EHP zahrnovala do svetovej kvóty stanovenej v dohode GQ, bola tiez potvrdená vo vyhláseniach spolocnosti ABB. 173 Pokial ide o dohodu EQ, v bode 157 vyssie bolo uvedené, ze bod 4 casti "E (E-Members)" prílohy 2 tejto dohody sa týkal mozného oznamovania informácií pred pridelením predmetných projektov RIP. Naproti tomu toto ustanovenie sa netýkalo monitorovania projektov, ktoré uz boli pridelené. Hoci teda obsah tohto ustanovenia naznacuje, ze japonskí výrobcovia boli povazovaní za dôveryhodných konkurentov v oblasti poskytovania urcitých projektov RIP v EHP, opatrenia, ktoré stanovuje, nie sú súcastou mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, ako uvádza Komisia. Prílohu 2 dohody EQ teda nemá význam pre preukázanie existencie tohto mechanizmu. 174 Rovnako, ako tvrdí zalobkyna, zo zoznamu projektov predlozeného spolocnostou ABB nevyplýva, ze projekty RIP v EHP boli pravidelne oznamované japonským výrobcom. Preto tiez nepredstavuje dôkaz o mechanizme oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. 175 Pokial ide o dôkazy predlozené spolocnostou Hitachi, je potrebné poznamenat, ze ked sa vyhlásenie, podla ktorého Siemens nechávala pravidelne kolovat tabulky zhrnujúce podiel projektov RIP pridelených jednotlivým clenom kartelu, vykladá v kontexte viet, ktoré mu bezprostredne predchádzajú, odkazuje na projekty RIP mimo EHP. Toto vyhlásenie teda nie je relevantné ako dôkaz o mechanizme oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, ktorý Komisia uvádza v súvislosti s projektmi RIP v EHP. 176 Naproti tomu Hitachi vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, ze pred tým, nez prerusila v roku 1999 svoju úcast na karteli, európski výrobcovia oznamovali japonským výrobcom podrobnosti o projektoch RIP, ktoré mali dodávat v Európe, aby zabezpecili zohladnenie týchto projektov pri stanovovaní kvóty projektov RIP mimo EHP pridelovaných obom skupinám výrobcov na základe dohody GQ. 177 Toto vyhlásenie výslovne potvrdzuje existenciu mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, na ktorý Komisia odkazuje, do roku 1999. Okrem toho má vysokú dôkaznú hodnotu z dvoch dôvodov. Po prvé je toto vyhlásenie v rozpore so záujmami spolocnosti Hitachi, lebo z neho vyplýva existencia prepojenia medzi zosúladenou cinnostou v rámci EHP a japonskými výrobcami, v dôsledku coho predstavuje dôkaz v neprospech podniku. Po druhé je zo znenia relevantnej casti odpovede na oznámenie o výhradách zjavné, ze Hitachi si neuvedomovala, aké závery sa z tohto vyhlásenia dajú vyvodit. 178 Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 55 vyssie, Hitachi vo svojej doplnujúcej odpovedi na oznámenie o výhradách nezmenila skutkový obsah svojich vyhlásení týkajúcich sa mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. 179 Fuji zas vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, ze informácie týkajúce sa pridelovania projektov RIP v európskych krajinách vylúcených z pôsobnosti dohody GQ neboli systematicky oznamované japonským výrobcom, v dôsledku coho Fuji nevedela o fungovaní dohody EQ. Existenciu mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty spochybnila aj zalobkyna, co vyplýva najmä z výnatku z prepisu jej vypocutia. 180 Napriek tomu je potrebné poznamenat, ze stanoviská spolocnosti Fuji a zalobkyne nie sú v rozpore s ich vlastnými záujmami, kedze Fuji a zalobkyna sa usilujú spochybnit existenciu akéhokolvek porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. Majú teda nizsiu dôkaznú hodnotu ako relevantné dôkazy predlozené spolocnostami ABB a Hitachi. 181 Druhoradá úloha spolocnosti Fuji v rámci kartelu uvedená v bode 144 vyssie navyse môze vysvetlit skutocnost, ze Fuji nebola oboznámená s kazdou výmenou informácií zo strany skupiny európskych výrobcov. Táto okolnost spochybnuje aj vierohodnost vyhlásení spolocnosti Fuji v tomto smere v porovnaní s vierohodnostou dôkazov predlozených spolocnostami ABB a Hitachi, ktoré boli clenmi výborov svojich skupín a z tohto dôvodu mali blizsie informácie o podrobnom fungovaní údajného kartelu. 182 Okrem toho je síce pravda, ze mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty si vyzadoval urcité vykonávacie opatrenia, no tieto opatrenia neboli zvlást zlozité vzhladom na to, ze spocívali predovsetkým v oznamovaní urcitých informácií európskou skupinou japonskej skupine, ku ktorému navyse dochádzalo súbezne s oznamovaním informácií o projektoch RIP mimo EHP v súlade s dohodou GQ. V dôsledku toho sa nezdá, ze by si takéto opatrenia nevyhnutne vyzadovali písomné pravidlá, a to aj vzhladom na vôlu úcastníkov protisútaznej dohody znízit riziko odhalenia tejto dohody. 183 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, je potrebné dospiet k záveru, ze existencia mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty bola z právneho hladiska dostatocne preukázaná dôkazmi predlozenými spolocnostou ABB, ktoré boli potvrdené vyhláseniami spolocnosti Hitachi v jej odpovedi na oznámenie o výhradách. 184 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, z dôkazov uvedených v predchádzajúcom bode nevyplýva, ze mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty sa uplatnoval prílezitostne a dobrovolne. Hoci vyhlásenia spolocností ABB a Hitachi a svedecká výpoved pána M. sa touto otázkou výslovne nezaoberajú, zo znenia predmetných dokumentov totiz jasne vyplýva, ze oznamovanie sa uskutocnovalo pravidelne a týkalo sa vsetkých dotknutých úcastníkov a projektov. Ako bolo vysvetlené v bode 181 vyssie, vyhlásenia spolocnosti Fuji sú v tomto smere menej vierohodné nez dôkazy poskytnuté spolocnostami ABB a Hitachi. Dalej bolo v bode 173 vyssie poznamenané, ze príloha 2 dohody EQ sa netýka oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, ako uvádza Komisia, a teda v tejto súvislosti nie je relevantná. 185 Pokial ide o obdobie uplatnovania mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, vyhlásenia spolocnosti ABB neodkazujú na konkrétne obdobie, a preto ich a priori mozno vykladat tak, ze sa týkajú celej dlzky trvania porusenia. Pokial ide o vyhlásenia pána M., odkazujú na obdobie, pocas ktorého sa zúcastnoval na cinnosti kartelu, cize od roku 1988 do júna 2002. Kedze vsak v bode 90 vyssie bolo uvedené, ze dôkazy poskytnuté spolocnostou ABB museli byt potvrdené dalsími dôkazmi, je potrebné poukázat na to, ze vyhlásenia spolocnosti Hitachi sa týkajú obdobia pred skoncením úcasti spolocnosti Hitachi na karteli v roku 1999. Preto je potrebné skonstatovat, ze existencia mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty v uvedenom období bola preukázaná. 186 Pokial ide o význam mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty pri preukazovaní existencie spolocnej dohody, treba skonstatovat, ze tento mechanizmus predstavuje dôlezitý nepriamy dôkaz toho, ze európski výrobcovia vnímali japonských výrobcov ako dôveryhodných potenciálnych konkurentov na trhu EHP. Keby totiz európsky trh bol pre japonských výrobcov skutocne nepreniknutelný z dôvodu prekázok vstupu, európski výrobcovia by nemali dôvod oznamovat výsledky pridelovania urcitých projektov RIP v EHP a uz vôbec by nemali dôvod zahrnovat tieto projekty do spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ, lebo takýmto zahrnovaním by prichádzali o istú cast projektov RIP v regiónoch, ktorých sa týkala dohoda GQ. Existencia uvedeného mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty teda znamená, ze japonské podniky mohli vstúpit na európsky trh. Ak to neurobili, bolo to preto, lebo sa k tomu zaviazali výmenou za väcsí podiel na projektoch RIP mimo EHP. Predmetný mechanizmus v dôsledku toho predstavuje prepojenie medzi zosúladenou cinnostou v rámci EHP a japonskými výrobcami, a teda aj nepriamy dôkaz o existencii spolocnej dohody. 187 Otázka, ci mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty mal vplyv na trh EHP, nie je v tejto veci podstatná. Ako totiz bolo uvedené v bode 97 vyssie, výhrada Komisie voci zalobkyni uvedená v napadnutom rozhodnutí vychádza zo záväzku japonských podnikov nevstupovat na trh EHP, ktorý je nepriamo preukázaný existenciou mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. Naopak, z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze podla názoru Komisie uvedený mechanizmus predstavuje samostatné porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. 188 Podobne vzhladom na úvahu uvedenú v bode 186 vyssie nie je nevyhnutné preukázat, ze mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty sa netýkal projektov RIP v európskych domovských krajinách, aby bolo mozné uvedený mechanizmus povazovat za relevantný nepriamy dôkaz o existencii spolocnej dohody. V dôsledku toho nemá v tomto smere prípadné nepotvrdenie svedeckej výpovede pána M. nijaký význam. 189 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, je potrebné skonstatovat, ze vyhlásenia spolocnosti ABB, vyhlásenia spolocnosti Hitachi, ako aj svedecká výpoved pána M. preukazujú existenciu pravidelného oznamovania urcitých projektov RIP v EHP skupine japonských výrobcov po pridelení a zahrnutí týchto projektov do spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ v období od roku 1988 do prerusenia úcasti spolocnosti Hitachi na karteli v roku 1999. Predmetný mechanizmus navyse predstavuje nepriamy dôkaz o existencii spolocnej dohody uvádzanej Komisiou. O dôkazoch, ktoré údajne vyvracajú existenciu spolocnej dohody - Tvrdenia úcastníkov konania 190 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze zo spisu vyplýva, ze na stretnutí z 15. júla 2002 Hitachi odmietla návrh na uzatvorenie spolocnej dohody predlozený spolocnostou Alstom. 191 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze nie je jediná, ktorá poprela existenciu spolocnej dohody, kedze Hitachi, Melco, VA TECH a Siemens tiez popierajú jej existenciu. Siemens konkrétne predlozila vyhlásenie jedného zo svojich zamestnancov, pána T., ktorý sa podielal na cinnosti kartelu, podla ktorého neexistovala dohoda týkajúca sa vzájomného vyhradenia japonského a európskeho trhu. V napadnutom rozhodnutí sa Komisia nezaoberala týmito dôkazmi a zalozila svoje zistenia na iných rozporných dôkazoch predlozených spolocnostou ABB. 192 Zalobkyna tiez poznamenáva, ze podla jej názoru existencia spolocnej dohody bola do velkej miery irelevantná pre európskych výrobcov, ktorí uznali existenciu európskeho kartelu. Za týchto okolností sa dalo ocakávat, ze sa nevyjadria, kedze bolo v ich záujme spochybnit co najmenej skutocností, aby neohrozili svoje ziadosti o zhovievavost. 193 Po tretie zalobkyna vytýka Komisii, ze nezohladnila dohodu s názvom "General Rules for GE Agreement" (Vseobecné pravidlá pre dohodu GE, dalej len "dohoda GE"), ktorú uzatvorili európski výrobcovia 17. marca 1987 s cielom rozdelit európske projekty RIP medzi úcastníkov tejto dohody. 194 Podla zalobkyne existencia dohody týkajúcej sa európskych projektov RIP pred dohodou GQ vyvracia po prvé tvrdenie Komisie, ze spolocná dohoda poskytovala európskym výrobcom podporu pri zosúladení cinnosti týkajúcej sa týchto projektov. Okrem toho existencia dohody GE tiez vyvracia konstatovanie Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí, ze pridelovanie projektov RIP na celosvetovej úrovni sa zacalo pridelením japonského trhu japonským výrobcom a európskeho trhu európskym výrobcom. Zosúladená cinnost sa zacala, ked si európski výrobcovia medzi sebou rozdelili európsky trh. Napokon vzhladom na to, ze európski výrobcovia vykonávali kartel týkajúci sa projektov RIP v Európe, nemali nijaký záujem delit sa o tieto projekty s japonskými podnikmi, ktorí neboli povazovaní za dôveryhodných konkurentov na trhu EHP, alebo dospiet k spolocnej dohode s nimi. 195 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 196 Po prvé, ako bolo uvedené v bode 155 vyssie, je potrebné konstatovat, ze na stretnutí z 10. júla 2002 Alstom navrhla rozsírenie spolocnej dohody na krajiny strednej a východnej Európy, ako uvádza Komisia. To potvrdzuje existenciu spolocnej dohody. 197 Po druhé Komisia nepochybila, ked skonstatovala, ze vyhláseniam a svedeckým výpovediam spolocnosti ABB, vyhláseniam spolocnosti Fuji týkajúcim sa existencie spolocnej dohody a vyhláseniam spolocnosti Hitachi týkajúcim sa oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty treba pripisovat vyssiu dôkaznú hodnotu nez tvrdeniam spolocností Hitachi, Melco, VA TECH a Siemens, podla ktorých spolocná dohoda neexistovala. 198 Na rozdiel od prvej skupiny dôkazov totiz predmetné tvrdenia nie sú v rozpore so záujmami dotknutých podnikov, lebo ich cielom je spochybnit existenciu akéhokolvek porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. Toto konstatovanie sa vztahuje aj na svedeckú výpoved pána T., v ktorej len objasnil pozadie dohody GQ, spochybnil existenciu spolocnej dohody a poukázal na prekázky vstupu na trh EHP, ako aj na japonský trh. Pokial ide konkrétne o spolocnú dohodu, svedecká výpoved pána T. neobsahuje nijaké dodatocné dôkazy v porovnaní s dôkazmi predlozenými podnikmi, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách. 199 Okrem toho nemozno skonstatovat, ze európske podniky, vrátane spolocnosti Siemens, nemali záujem spochybnovat existenciu spolocnej dohody, kedze Komisia v oznámení o výhradách túto dohodu interpretovala ako dohodu o zosúladenom postupe medzi európskymi výrobcami a japonskými výrobcami vo vztahu k trhu EHP, ktorá predstavuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. Takéto zistenie totiz skodilo alebo prinajmensom mohlo uskodit záujmom európskych výrobcov v prípade, ze by Komisia nedokázala z právneho hladiska dostatocne preukázat ostatné výhrady voci nim. 200 Po tretie tvrdenie zalobkyne týkajúce sa dohody GE je zalozené na predpoklade, ze táto dohoda bola podpísaná a uplatnovaná nezávisle od dohody GQ alebo spolocnej dohody. V tejto súvislosti je nesporné, ze dohoda GE bola podpísaná pred dohodou GQ a dohodou EQ. To vsak neznamená, ze dohoda GE nesúvisela s ostatnými dôkazmi o celosvetovom karteli, ako tvrdí Komisia. 201 Podla clánku 15 dohody GE mala totiz táto dohoda pôvodne byt docasným riesením platným do nadobudnutia úcinnosti dohody GQ, a ak by k nemu nedoslo, mala byt znova prerokovaná po 31. decembri 1988. Zdá sa preto, ze pri uzatváraní dohody GE uz jej úcastníci plánovali vytvorenie celosvetového kartelu a jeho jednotlivých zloziek, vrátane spolocnej dohody, ako tvrdí Komisia. Tento výklad je potvrdený svedeckou výpovedou pána M., podla ktorej bol celosvetový kartel výsledkom niekolkorocných zlozitých rokovaní pred podpísaním dohody GQ. 202 Podla pána M. dalej vzájomný záväzok oboch skupín výrobcov nevstupovat na domáce trhy druhej skupiny, ktorý je základom údajnej spolocnej dohody uvádzanej Komisiou, predchádzal uzatvoreniu dohody GQ. Európski výrobcovia teda uvedený záväzok mohli zohladnit pri podpise dohody GE. 203 Za týchto okolností nemozno skonstatovat, ze dohoda GE spochybnuje existenciu spolocnej dohody uvádzanej Komisiou. Celkové posúdenie 204 Z preskúmania uvedeného v bodoch 111 az 189 vyssie po prvé vyplýva, ze vyhlásenia spolocnosti ABB a svedecké výpovede jej zamestnancov a jej bývalého zamestnanca preukazujú existenciu dohody, ktorou sa európski a japonskí výrobcovia vzájomne zaviazali nevstupovat na domáce trhy druhej skupiny. Na základe týchto dôkazov je tiez mozné identifikovat úcastníkov dohody a dospiet k záveru, ze hoci táto dohoda pravdepodobne predchádzala dohode GQ, bola uzatvorená najneskôr v case uzatvorenia dohody GQ. 205 Po druhé je existencia vyssie uvedenej vzájomnej dohody potvrdená návrhom, ktorý Alstom predlozila na stretnutí z 10. júla 2002. Existenciu záväzku japonských podnikov nevstupovat na európsky trh rovnako potvrdzujú vyhlásenia spolocnosti Fuji. 206 Po tretie z vyhlásení a zo svedeckej výpovede spolocnosti ABB, ktoré sú potvrdené vyhláseniami spolocnosti Hitachi, vyplýva, ze japonskí výrobcovia prinajmensom v období rokov 1988 az 1999 súhlasili s pravidelným oznamovaním výsledkov pridelovania urcitých projektov RIP v EHP a s ich zahrnovaním do spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ. Podobne podla bodu 4 casti "E (E-Members)" prílohy 2 dohody EQ európski výrobcovia stanovili moznost oznamovat japonským výrobcom podrobnosti o urcitých projektoch RIP v EHP pred ich pridelením. Tieto dve okolnosti naznacujú, ze japonskí výrobcovia boli povazovaní za dôveryhodných konkurentov v oblasti poskytovania urcitých projektov RIP v EHP, ale ze sa zaviazali nevstupovat na európsky trh výmenou za vyssí podiel na projektoch RIP v iných regiónoch. Predstavujú teda nepriame dôkazy o existencii vzájomnej dohody medzi európskymi výrobcami a japonskými výrobcami. 207 Dôkazy predlozené Komisiou teda podporujú jej tvrdenia týkajúce sa existencie spolocnej dohody, ktoré sú zhrnuté v bode 96 vyssie. Naopak dôkazy, o ktoré sa opiera zalobkyna, posúdené v bodoch 196 az 203 vyssie nemôzu spochybnit tieto tvrdenia. Preto je potrebné dospiet k záveru, ze existencia spolocnej dohody bola z právneho hladiska dostatocne preukázaná. 208 Tento záver znamená, ze je potrebné zamietnut výhrady zalobkyne zalozené na porusení zásady prezumpcie neviny a na prekrocení právomoci Komisie, ako bolo uvedené v bode 101 vyssie. 209 Okrem toho, kedze Komisia nevychádza len zo správania predmetných podnikov na trhu, aby dospela k záveru o existencii uvádzaného porusenia, nestací, ak zalobkyna nahradí vysvetlenie skutkových okolností navrhnuté Komisiou vlastným prijatelným alternatívnym vysvetlením. Alternatívne vysvetlenie navrhnuté zalobkynou je teda irelevantné v rozsahu, v akom sa týka existencie uvedeného porusenia. 210 Za týchto okolností sa prvý zalobný dôvod musí zamietnut. 211 Z vyssie uvedeného navyse vyplýva, ze Komisia bola schopná dospiet k záveru o existencii spolocnej dohody bez toho, aby zohladnila vyjadrenie spolocnosti Fuji z 21. novembra 2006 ako dôkaz v neprospech podniku. Preto je v súlade s bodom 53 vyssie v konecnom dôsledku potrebné zamietnut druhú cast tretieho zalobného dôvodu zalozenú na porusení práva na prístup k spisu a v dôsledku toho zamietnut tretí zalobný dôvod ako celok. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nepreukázala jediné a pokracujúce porusenie 212 V rámci prvej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepreukázala existenciu jediného porusenia, ktoré by zahrnalo dohodu GQ, spolocnú dohodu a protisútazné správanie európskych výrobcov v rámci EHP. V rámci druhej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepreukázala, ze kartel existoval od septembra 1999 do 25. marca 2002, ani ze sa zalobkyna pocas tohto obdobia zúcastnovala na karteli. 213 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. O prvej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa dôkazu o jedinom porusení - Tvrdenia úcastníkov konania 214 Zalobkyna tvrdí, ze aj za predpokladu, ze by Komisia nálezite preukázala existenciu spolocnej dohody, nepreukázala, ze zalobkyna chcela prispiet k rozdelovaniu projektov, k manipulovaniu ponúk, k urcovaniu cien a k inému protisútaznému správaniu európskych výrobcov v rámci EHP. Zalobkyna uvádza, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze európski výrobcovia sa usilovali dosiahnut, aby japonskí výrobcovia nevedeli o cinnostiach európskeho kartelu upraveného dohodou EQ, pricom dokonca vypracovali podrobnú dohodu o vzájomnej mlcanlivosti. 215 Zalobkyna sa teda domnieva, ze nie sú splnené podmienky stanovené judikatúrou, za ktorých mozno vyvodit zodpovednost podniku za vsetky aspekty porusenia, a v prejednávanej veci najmä za správanie európskych výrobcov. Zalobkyna tvrdí, ze sa nikdy nezúcastnila na stretnutiach týkajúcich sa cinností kartelu v rámci EHP. Komisia navyse nepreukázala, ze zalobkyna chcela svojím vlastným správaním prispiet k dosiahnutiu spolocných cielov, ktoré sledovali vsetci úcastníci. V tejto súvislosti nie je postacujúca samotná skutocnost, ze zalobkyna mohla vyvodit existenciu zosúladeného správania v rámci EHP. 216 Zalobkyna tiez tvrdí, ze Komisia nemá právomoc stíhat a sankcionovat dohody, ktorých cielom alebo úcinkom nie je obmedzovanie hospodárskej sútaze v EHP, medzi ktoré patrí dohoda GQ. 217 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 218 Dohody a zosúladené postupy, ktorých sa týka clánok 81 ods. 1 ES, nevyhnutne vyplývajú z prispenia viacerých podnikov, ktoré sú síce vsetky spolupáchatelmi porusenia, ale ktorých úcast môze mat rôzne formy, predovsetkým v závislosti od vlastností dotknutého trhu a postavenia kazdého z týchto podnikov na tomto trhu, sledovaných cielov a zvolených alebo zamýslaných spôsobov vykonania. Samotná okolnost, ze kazdý podnik sa zúcastnil na porusení spôsobom, ktorý mu je vlastný, vsak nestací na vylúcenie jeho zodpovednosti za celé porusenie, vrátane zodpovednosti za správanie, ktorého sa fakticky dopustili iné zúcastnené podniky, ale ktoré malo rovnaký protisútazný ciel alebo následok (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 79 a 80). Uvedená judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 219 Podnik, ktorý sa zúcastnil na takomto porusení prostredníctvom svojho správania, ktoré predstavovalo dohodu alebo zosúladený postup s protisútazným cielom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a malo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, je teda pocas celého obdobia svojej úcasti na uvedenom porusení zodpovedný za správanie ostatných podnikov v súvislosti s týmto porusením, pokial sa preukáze, ze predmetný podnik vedel o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov alebo ho mohol rozumne predvídat a bol pripravený znásat súvisiace riziko (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 218 vyssie, bod 83). Uvedená judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 220 V prejednávanej veci z preskúmania prvého zalobného dôvodu po prvé vyplýva, ze japonské podniky, vrátane zalobkyne, sa spolu s európskymi podnikmi zúcastnovali na spolocnej dohode, ktorá bola dohodou medzi podnikmi v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP týkajúcou sa európskeho trhu s projektmi RIP. Preto Komisia mala právomoc stíhat zalobkynu a sankcionovat ju za jej úcast na tejto dohode. Okrem toho existencia spolocnej dohody znamená, ze japonské podniky vedeli o tom, ze projekty RIP v EHP boli vyhradené pre európskych výrobcov. 221 Skutocnost, ze zalobkyna sa nezúcastnovala na konkrétnych kartelových opatreniach v EHP, v tomto smere nie je podstatná. Vzhladom na povahu jej záväzku podla spolocnej dohody jej úcast nebola nevyhnutná. Pre japonských výrobcov totiz nemalo význam zasahovat do samotného pridelovania projektov RIP v EHP, ktoré sa zaviazali nezískat. Ich jediným záujmom bolo zistit hodnotu predmetných projektov a totoznost podnikov, ktorým boli pridelené, aby mohli sledovat zahrnovanie projektov do spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ. Prinajmensom v období od roku 1988 do roku 1999 boli tieto informácie japonským výrobcom poskytované prostredníctvom mechanizmu oznamovania. 222 Za týchto okolností je potrebné konstatovat, ze pasívna úloha japonských výrobcov pri pridelovaní projektov RIP na trhu EHP nevyplývala z ich rozhodnutia, ale z formy ich úcasti na dohode týkajúcej sa trhu EHP. Na druhej strane bola táto úcast nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa medzi európskymi výrobcami mohlo uskutocnovat rozdelovanie projektov RIP v EHP podla zásady ochrany domovských krajín alebo podla dohody GE. 223 Po druhé vyhlásenia spolocnosti ABB a svedecká výpoved pána M. naznacujú, ze hoci spolocná dohoda nebola výslovne uvedená v dohode GQ, bola v pozadí jej fungovania, lebo umoznovala navodenie dôvery potrebnej na fungovanie celosvetového kartelu. Existenciu prepojenia medzi spolocnou dohodou a dohodou GQ potvrdzuje svedecká výpoved pána V.-A., v ktorej sa uvádza, ze európske podniky a zástupca japonských podnikov diskutovali na stretnutí dohody GQ o potrebe dodrziavania spolocnej dohody. 224 Po tretie mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty predstavuje prepojenie medzi zosúladenou cinnostou európskych podnikov v rámci EHP a celosvetovým kartelom upraveným dohodou GQ. Prostredníctvom tohto mechanizmu sa totiz zohladnovali výsledky pridelovania urcitých projektov RIP v EHP pri pridelovaní projektov RIP v dalsích regiónoch na základe dohody GQ. Existencia dotknutého mechanizmu je preukázaná vyhláseniami a svedeckými výpovedami spolocnosti ABB a vyhláseniami spolocnosti Hitachi. 225 V tejto súvislosti z dôkazov predlozených zalobkynou nevyplýva, ze dohoda o mlcanlivosti medzi európskymi výrobcami bola skutocne uzatvorená, a uz vôbec z nich nevyplýva, ze uzatvorenie tejto dohody malo vplyv na výmenu informácií medzi oboma skupinami výrobcov. 226 Po stvrté treba skonstatovat, ze z dôvodu pravidelného oznamovania výsledkov ponukových konaní na urcité projekty RIP v EHP, ku ktorému dochádzalo prinajmensom v rokoch 1988 az 1999, mohli japonské podniky rozumne predpokladat, ze rozdelovanie projektov RIP v EHP medzi európskymi výrobcami bolo výsledkom zosúladenej cinnosti. Skutocnost, ze skupine výrobcov boli v priebehu niekolkých rokov pravidelne bez zjavného legitímneho dôvodu oznamované výsledky ponukových konaní, na ktorých sa zúcastnovali clenovia inej skupiny výrobcov z toho istého priemyselného odvetvia, totiz prekracuje hranice bezného sútazného správania. Oznamovanie teda malo vyvolat pochybnosti v súvislosti s podmienkami, za akých boli predmetné projekty RIP pridelované. Platí to o to viac, ze výsledky ponukových konaní nepredstavujú nevyhnutne verejné informácie, najmä pokial ide o ponukové konania vyhlásené súkromnými podnikmi a o podrobné údaje o vítaznej ponuke. 227 V tomto smere Komisia v odôvodnení c. 277 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze vedomosti o zosúladenom postupe pri rozdelovaní projektov RIP v EHP, ktoré japonské podniky nadobudli vdaka mechanizmu oznamovania v rokoch 1988 az 1999, nemohli byt ovplyvnené prípadným následným prerusením oznamovania. Platí to aj pre spolocnost TM T & D. Táto spolocnost totiz prevzala cinnosti v oblasti RIP od svojich akcionárov, ktorí boli obaja úcastníkmi kartelu. Za týchto okolností mozno skonstatovat, ze táto spolocnost mala o rozdelovaní projektov RIP v EHP rovnaké vedomosti ako uvedení akcionári. 228 Po piate spolocná dohoda, celosvetový kartel upravený dohodou GQ a zosúladená cinnost európskych výrobcov v rámci EHP sa vykonávali súcasne, týkali sa rovnakých výrobkov, podielali sa na nich rovnakí európski výrobcovia, a pokial ide o spolocnú dohodu a dohodu GQ, rovnakí japonskí výrobcovia. Aj jednotlivé opatrenia mali ten istý ciel, a to zavedenie systému rozdelenia svetového trhu s projektmi RIP a pridelovania týchto projektov jednotlivým úcastníkom. 229 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked dospela k záveru, ze spolocná dohoda, celosvetový kartel upravený dohodou GQ a zosúladená cinnost európskych výrobcov v rámci EHP predstavovali jediné porusenie a sledovali spolocný ciel. Preto sa prvá cast druhého zalobného dôvodu musí zamietnut. O druhej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa dôkazu o pokracujúcom porusení a o nepretrzitej úcasti zalobkyne na nom - Tvrdenia úcastníkov konania 230 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepreukázala, ze zalobkyna sa zúcastnovala na dohode GQ pocas obdobia, v ktorom sa na nej iné podniky nezúcastnovali, cize od septembra 1999 do 25. marca 2002. 231 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze pocas tohto obdobia sa kartel najmä z dôvodu neúcasti spolocnosti Siemens "zrútil" a stretnutia GQ sa zmenili na viac-menej volné diskusné fórum bez akéhokolvek protisútazného ciela alebo úcinku. 232 Zalobkyna dalej tvrdí, ze pocas predmetného obdobia sa nezúcastnovala na dohode GQ. Túto skutocnost preukazuje vyhlásenie spolocnosti Areva, podla ktorého bolo potrebné obrátit sa v roku 2002 na spolocnost TM T & D na úcely diskusií týkajúcich sa trhu s RIP, co znamená, ze TM T & D sa nezúcastnovala na prebiehajúcich diskusiách. Okrem toho vyhlásenie spolocnosti ABB, podla ktorého kartel pokracoval od septembra 1999 do marca 2002, je rozporné, kedze ABB tvrdí, ze zalobkyna pokracovala v cinnosti kartelu, a zároven tvrdí, ze TM T & D sa neskôr opät pripojila ku kartelu v rovnakom case ako okrem iného Siemens. Vyhlásenie spolocnosti ABB navyse nie je potvrdené a bolo poskytnuté podnikom, ktorý poziadal o oslobodenie od pokút. 233 Zalobkyna napokon poznamenáva, ze odkazy Komisie na kartel v súvislosti s príslusným obdobím sa týkajú dohody GQ a prípadne dohôd existujúcich medzi európskymi podnikmi, ale nie spolocnej dohody. 234 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 235 Podla judikatúry, ak dôjde k sporu o existencii porusenia, z poziadavky právnej istoty, z ktorej musia mat prospech hospodárske subjekty, vyplýva, ze Komisia, ktorá znása dôkazné bremeno v súvislosti so zisteným porusením, musí predlozit dôkazy, ktoré môzu z právneho hladiska dostatocne dolozit existenciu skutkových okolností zakladajúcich porusenie. Pokial ide konkrétne o uvedenú dlzku trvania porusenia, z tej istej zásady právnej istoty vyplýva, ze ak neexistujú dôkazy spôsobilé priamo preukázat dlzku trvania porusenia, musí sa Komisia opriet prinajmensom o dôkazy, ktoré sa vztahujú na skutocnosti dostatocne blízke z hladiska casu tak, aby bolo mozné rozumne pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79; zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 188, a z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, body 114 a 153). 236 Okrem toho skutocnost, ze dôkaz o existencii pokracujúceho porusenia nebol predlozený pre urcité konkrétne obdobia, nebráni tomu, aby sa porusenie povazovalo za existujúce pocas celkového obdobia dlhsieho ako tieto obdobia, pokial toto zistenie vyplýva z objektívnych a zhodných nepriamych dôkazov. V rámci porusenia trvajúceho niekolko rokov skutocnost, ze k prejavom kartelu dôjde v rozlicných obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými intervalmi, nemá vplyv na existenciu takéhoto kartelu, pokial rôzne konania, ktoré sú súcastou tohto porusenia, sledujú ten istý ciel a patria do rámca jediného a pokracujúceho porusenia (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb. s. I-8831, bod 169). 237 Pokial ide o pokracovanie kartelu od septembra 1999 do marca 2002, na úvod je potrebné poznamenat, ze vzhladom na to, ze záväzok japonských podnikov podla spolocnej dohody nespocíval v pozitívnom konaní, ale v zdrzaní sa konania, je mimoriadne zlozité preukázat, ze táto dohoda sa nepretrzite dodrziavala. 238 Po prvé zo svedeckej výpovede pána M. vsak vyplýva, ze az do skoncenia jeho úcasti na karteli v júni 2002 sa tak dohoda GQ, ako aj spolocná dohoda nadalej vykonávali spolocne s inými japonskými podnikmi ako Hitachi, a to aj napriek tomu, ze neúcast spolocností Hitachi a Siemens mala za následok nizsiu úcinnost fungovania kartelu. ABB vo svojich vyhláseniach uviedla to isté. 239 Po druhé Fuji vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách potvrdila, ze japonské podniky sa podielali na porusení, vrátane spolocnej dohody, az do septembra 2000, ked - ako tvrdí - opustila kartel. 240 Po tretie, ako bolo uvedené v bode 155 vyssie, na stretnutí z 10. júla 2002 Alstom navrhla rozsírenie spolocnej dohody na krajiny strednej a východnej Európy. To znamená, ze táto dohoda existovala tak v case stretnutia, ako aj urcitú dobu pred týmto stretnutím. 241 Po stvrté sústavná neúcast japonských výrobcov na európskom trhu s RIP pocas predmetného obdobia tiez svedcí o tom, ze spolocná dohoda sa nadalej vykonávala. 242 Po piate vzhladom na to, ze v rámci prvej casti tohto zalobného dôvodu bolo konstatované, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked dospela k záveru, ze doslo k jedinému poruseniu, ktoré zahrnalo okrem iného spolocnú dohodu a dohodu GQ, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, je potrebné konstatovat, ze dôkaz o nepretrzitom fungovaní dohody GQ od septembra 1999 do marca 2002 predstavuje relevantný nepriamy dôkaz o tom, ze pocas tohto obdobia sa vykonávala aj spolocná dohoda. Vzhladom na to, ze islo o jediné porusenie, je totiz pravdepodobné, ze zánik spolocnej dohody by ohrozil fungovanie dohody GQ. 243 Zalobkyna pritom nespochybnuje konstatovania uvedené v odôvodneniach c. 191 az 196 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých si ABB, Alstom a Melco v decembri 2000 a v januári 2001 vymenili viacero faxov týkajúcich sa pridelovania projektov podla dohody GQ. 244 Zalobkyna tiez potvrdila, ze spomedzi stretnutí dohody GQ uvedených v odôvodnení c. 197 napadnutého rozhodnutia sa zúcastnila na stretnutiach konaných 18. mája, 13. júla a 14. septembra 2000, pricom poprela uskutocnenie ostatných uvedených stretnutí. 245 Zalobkyna napokon nepopiera, ze projekty RIP uvedené v odôvodnení c. 198 napadnutého rozhodnutia boli pridelené podla dohody GQ, a nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by nasvedcoval tomu, ze sa distancovala od výsledkov tohto pridelovania alebo ze ich nerespektovala. Toto pridelovanie pritom znamená, ze kartel bol aktívny alebo aspon spôsoboval úcinky od 27. augusta 1998, ked doslo k uzatvoreniu dohody o projekte uvedenom v odôvodnení c. 198 písm. h) napadnutého rozhodnutia, do 12. októbra 2001, ked dohoda o projekte uvedenom v odôvodnení c. 198 písm. a) napadnutého rozhodnutia prestala spôsobovat úcinky. V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze clánok 81 ES sa uplatnuje v prípade, ak úcinky kartelu pretrvali bez toho, aby bol tento kartel formálne ukoncený (rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, ICI/Komisia, T-13/89, Zb. s. II-1021, bod 254, a z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia, T-48/98, Zb. s. II-3859, bod 63). Uvedená judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 246 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy tvrdenie zalobkyne, ze pocas predmetného obdobia sa stretnutia dohody GQ stali diskusným fórom bez akéhokolvek protisútazného ciela alebo úcinku, nemozno uznat bez ohladu na to, ci toto tvrdenie bolo predlozené pocas správneho konania. Platí to tým skôr, ze toto tvrdenie nie je potvrdené nijakým dôkazom okrem nepodlozených vyhlásení spolocnosti Melco. 247 Preto je potrebné konstatovat, ze dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala v súvislosti s vykonávaním spolocnej dohody a dohody GQ od septembra 1999 do marca 2002, sa týkajú skutocností, ktoré sú z casového hladiska dostatocne blízke, co znamená, ze v súvislosti s predmetným obdobím boli predlozené dôkazy o pokracujúcom porusení. 248 Treba dodat, ze dôkazy uvedené v bodoch 238 az 245 vyssie sa týkajú tak vykonávania spolocnej dohody a dohody GQ vo vseobecnosti, ako aj osobnej úcasti zalobkyne na predmetných dohodách. Okrem toho v rámci niektorých projektov uvedených v odôvodnení c. 198 napadnutého rozhodnutia, ktorého obsah zalobkyna nespochybnila, je zalobkyna oznacená ako tajomnícka skupiny japonských výrobcov. To znamená, ze zalobkyna sa v case pridelenia predmetných projektov aktívne zúcastnovala na dohode GQ. 249 V tejto súvislosti odkazy na potrebu kontaktovat spolocnost TM T & D v case rokovaní, ktoré sa uskutocnili v roku 2002, a na skutocnost, ze táto spolocnost sa znovu pripojila ku kartelu v roku 2002, mozno vysvetlit tým, ze pocas tohto obdobia sa vytváral spolocný podnik spolocností Toshiba a Melco, ktorý mal prevziat cinnosti svojich akcionárov v oblasti RIP. Vzhladom na to, ze TM T & D predstavovala nový subjekt, v ktorom boli zlúcené príslusné cinnosti týchto dvoch clenov kartelu, je logické, ze zamýslané zmeny systému kartelu sa s nou museli prediskutovat. 250 Pokial ide o údajný záujem podniku, ktorý poziadal o oslobodenie od pokút, a jeho zamestnancov a bývalých zamestnancov na zvelicení protisútazného správania ostatných presetrovaných podnikov, je potrebné odkázat na body 94, 95, 111 a 112 vyssie. 251 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze úcast zalobkyne na karteli od septembra 1999 do marca 2002 bola preukázaná dôkazmi, ktoré sú z casového hladiska dostatocne blízke. 252 Preto sa druhá cast druhého zalobného dôvodu musí zamietnut a v dôsledku toho sa musí zamietnut druhý zalobný dôvod ako celok. 253 Kedze ani jeden zo zalobných dôvodov uvedených na podporu návrhu na zrusenie clánkov 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú zalobkyne, nemôze uspiet, tento návrh sa musí zamietnut. 2. O návrhu na zrusenie alebo podstatné znízenie pokuty ulozenej zalobkyni 254 V rámci svojho stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená, je diskriminacná a neprimeraná. Tento zalobný dôvod sa delí na sest castí. Prvá cast je zalozená na nesprávnom posúdení pomernej závaznosti jej úcasti na porusení. Druhá cast je zalozená na nesprávnom výpocte dlzky trvania porusenia. Tretia cast je zalozená na nedodrzaní povinnosti odôvodnenia v súvislosti s výpoctom pokuty. Stvrtá cast je zalozená na nesprávnom výpocte východiskovej sumy. Piata cast je zalozená na neprimeranosti pokuty vo vztahu k poruseniu, ktorého sa dopustila TM T & D. Siesta cast je zalozená na nesprávnom posúdení polahcujúcich okolností. 255 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. O prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení pomernej závaznosti úcasti zalobkyne na porusení Tvrdenia úcastníkov konania 256 Zalobkyna poznamenáva, ze pomer pokút ulozených európskym výrobcom a japonským výrobcom zodpovedá pomeru kvót stanovených v dohode GQ. Zalobkyna z toho vyvodzuje, ze jej bola ulozená pokuta za jej správanie v rámci dohody GQ. Takýto prístup je vsak podla jej názoru nesprávny a diskriminacný. Po prvé Komisia nezohladnila skutocnost, ze pomerná závaznost úcasti zalobkyne na porusení je mensia, kedze zalobkyna sa zúcastnila iba na spolocnej dohode, zatial co európski výrobcovia sa zúcastnili tak na spolocnej dohode, ako aj na zosúladených cinnostiach súvisiacich s projektmi RIP v EHP. Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze ju sankcionovala za jej správanie mimo EHP, prekrocila svoju právomoc. 257 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. Posúdenie Vseobecným súdom 258 Podla ustálenej judikatúry v prípade, ze sa porusenia dopustilo viac podnikov, treba preskúmat relatívnu závaznost úcasti kazdého z nich (pozri rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 218 vyssie, bod 150 a tam citovanú judikatúru). Skutocnost, ze sa urcitý podnik nepodielal na vsetkých aspektoch protisútaznej schémy alebo ze zohrával malú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval, sa teda musí zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia a pri stanovovaní výsky pokuty (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 218 vyssie, bod 90). 259 V tejto súvislosti je potrebné po prvé poznamenat, ze v napadnutom rozhodnutí nie sú podniky, ktorým je toto rozhodnutie urcené, sankcionované za to, ze sa zúcastnili na dohode GQ, ktorá sa netýkala územia EHP. V clánku 1 napadnutého rozhodnutia je jasne uvedené, ze porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP sa týkalo odvetvia RIP v EHP. Za týchto okolností sa tvrdenie zalozené na nedostatku právomoci Komisia musí zamietnut. 260 Z preskúmania prvého zalobného dôvodu navyse vyplýva, ze úcast japonských výrobcov na dohodách a zosúladených postupoch týkajúcich sa EHP nemala rovnakú povahu ako úcast európskych výrobcov. Japonské podniky sa v rámci spolocnej dohody zaviazali nevstupovat na trh EHP, a teda ich úcast spocívala v necinnosti. Európske podniky si zas rozdelili jednotlivé projekty RIP na uvedenom trhu prostredníctvom aktívnej zosúladenej cinnosti. 261 Tieto dva druhy správania sa vsak svojou závaznostou podstatne neodlisujú. Ako bolo uvedené v bode 221 vyssie, vzhladom na povahu záväzku zalobkyne podla spolocnej dohody je skutocnost, ze sa nezúcastnovala na rozdelovaní projektov RIP v EHP, nepodstatná, lebo jej súcinnost nebola potrebná. Skutocnost, na ktorú poukazuje zalobkyna, teda nebola výsledkom jej rozhodnutia, ale len dôsledkom povahy jej úcasti na dohode týkajúcej sa trhu EHP. Na druhej strane táto úcast bola nevyhnutnou podmienkou zabezpecenia rozdelovania projektov RIP v EHP medzi európskych výrobcov v súlade s pravidlami dohodnutými na tento úcel. 262 Preto je potrebné konstatovat, ze závaznost správania japonských podnikov je porovnatelná so závaznostou správania európskych podnikov Prvá cast stvrtého zalobného dôvodu sa teda musí zamietnut. O druhej casti stvrtého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení dlzky trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 263 Zalobkyna s poukazom na tvrdenia týkajúce sa prerusenia cinností kartelu a svojej úcasti na nom od septembra 1999 do marca 2002 uvedené v bodoch 230 az 233 vyssie tvrdí, ze jej pokuta by sa mala znízit. 264 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. Posúdenie Vseobecným súdom 265 V rámci tejto casti zalobného dôvodu zalobkyna len opakuje tvrdenia, ktoré uz boli preskúmané v rámci druhej casti druhého zalobného dôvodu. Z bodov 235 az 252 vyssie vyplýva, ze tieto tvrdenia neumoznujú konstatovat, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze kartel pokracoval od septembra 1999 do 25. marca 2002, a ze nesprávne vypocítala dlzka trvania úcasti zalobkyne na karteli. 266 Za týchto okolností sa druhá cast stvrtého zalobného dôvodu musí zamietnut. O tretej casti stvrtého zalobného dôvodu zalozenej na neodôvodnení výpoctu pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 267 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nálezite nevysvetlila metódu výpoctu, ktorú pouzila pri stanovení pokuty, ktorá jej bola ulozená. Zalobkyna v tejto súvislosti poukazuje na to, ze má tazkosti s urcením sumy, ktorú má zaplatit Komisii, a tvrdí, ze jej názor potvrdzuje stanovisko ekonómov s príslusnou praxou. Preto sa zalobkyna domnieva, ze Komisia nesplnila svoju povinnost odôvodnenia. 268 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. Posúdenie Vseobecným súdom 269 Z odôvodnenia vyzadovaného clánkom 253 ES musia byt jednoznacne a nepochybne zrejmé úvahy institúcie, ktorá prijala opatrenie, aby mali dotknuté osoby moznost oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia a aby mal súd Spolocenstva moznost vykonat svoje preskúmanie (rozsudok Súdneho dvora z Volkswagen/Komisia, C-338/00 P, Zb. s. I-9189, bod 124). Komisia je síce na základe clánku 253 ES povinná uviest skutkové a právne okolnosti, ktoré odôvodnujú prijatie rozhodnutia, ako aj právne úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu, toto ustanovenie vsak od nevyzaduje, aby sa Komisia vyjadrila ku vsetkým skutkovým a právnym otázkam, ktoré sa rozoberali v správnom konaní (rozsudky Súdneho dvora zo 17. januára 1984, VBVB a VBBB/Komisia, 43/82 a 63/82, Zb. s. 19, bod 22; z 11. júla 1989, Belasco a i./Komisia, 246/86, Zb. s. 2117, bod 55, a Volkswagen/Komisia, uz citovaný, bod 127). Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená v závislosti od okolností predmetnej veci, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 270 V prejednávanej veci dôkazy uvedené v odôvodneniach c. 471 az 552 napadnutého rozhodnutia umoznujú pochopit metódu, ktorú si Komisia zvolila pri výpocte pokuty, a sledovat jej jednotlivé stádiá. 271 Okrem toho vzhladom na to, ze zalobkyna len tvrdí, ze mala tazkosti pri výpocte pokuty, ktorú má zaplatit Komisii, bez toho, aby specifikovala povahu týchto tazkostí a stádium výpoctu, v ktorom sa tieto tazkosti vyskytli, a nepredlozila vyjadrenie ekonómov, s ktorými sa údajne radila, jej tvrdenia týkajúce sa odôvodnenia výpoctu pokuty nemozno blizsie preskúmat. 272 Preto sa tretia cast stvrtého zalobného dôvodu musí zamietnut. O stvrtej casti stvrtého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom výpocte východiskovej sumy Tvrdenia úcastníkov konania 273 Zalobkyna tvrdí, ze východisková suma pokuty je arbitrárna a diskriminacná. 274 Zalobkyna po prvé namieta, ze Komisia vypocítala ulozené pokuty na základe obratov týkajúcich sa tak RIP ako samostatných výrobkov, ako aj elektrárenských blokov s RIP. Tento prístup znevýhodnil japonských výrobcov, kedze projekty RIP na Strednom východe a v Ázii, ktoré vo vseobecnosti vykonávajú japonskí výrobcovia, casto zahrnajú elektrárenské bloky na klúc, a preto zahrnajú výrobky a sluzby iné ako RIP. Obrat japonských výrobcov je teda väcsí ako obrat európskych výrobcov. 275 Po druhé Komisia pri urcovaní trhových podielov európskych podnikov vychádzala z obratu za rok 2003, cize za posledný celý rok porusenia, zatial co v prípade japonských výrobcov pouzila vyssí obrat za rok 2001, a to bez uvedenia presvedcivých dôvodov. Podla zalobkyne Komisia mala pouzit obrat za rok 2003 v prípade vsetkých úcastníkov kartelu a vydelit dvoma obrat dvoch spolocných podnikov, v ktorých bola v tom case sústredená podnikatelská cinnost styroch japonských výrobcov v oblasti RIP. Takýto prístup by bol v súlade so zaobchádzaním s európskymi výrobcami a s predchádzajúcou rozhodovacou praxou Komisie. 276 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze Komisia ju nesprávne zaradila do tej istej skupiny ako spolocnosti Alstom a Areva. Podla jej názoru za predpokladu, ze ako základ na výpocet východiskovej sumy pokuty zalobkyne sa pouzije obrat za rok 2003, rozdiel trhových podielov zalobkyne a spolocností Alstom alebo Areva je väcsí ako rozdiel trhových podielov zalobkyne a spolocností, ktoré sú súcastou skupiny pod nou, z coho vyplýva, ze zalobkyna mala byt zaradená do poslednej uvedenej skupiny. 277 Pokial ide o prvú výhradu, Komisia tvrdí, ze samotná skutocnost, ze zohladnenie niektorých výrobkov má za následok zvýsenie obratu, nepredstavuje dôkaz o diskriminácii. 278 Pokial ide o druhú výhradu, Komisia uvádza, ze za referencný rok si vybrala rok 2001, kedze tento rok predchádzal zalozeniu spolocnosti TM T & D, spolocného podniku zalobkyne a spolocnosti Melco. Komisia v tejto súvislosti uvádza, ze pocas prevaznej casti trvania kartelu sa materské spolocnosti zúcastnovali na karteli jednotlivo, z coho vyplýva, ze bolo vhodnejsie urcit východiskové sumy na základe ich obratov, aby sa zohladnili najmä rozdiely medzi ich jednotlivými trhovými podielmi v case zalozenia spolocnosti TM T & D. 279 Po tretie Komisia tvrdí, ze výhrade týkajúcej sa zaradenia zalobkyne do urcitej skupiny mozno vyhoviet iba v prípade, ak sa vyhovie aj výhrade týkajúcej sa výberu referencného roka. Nie je to vsak tak. Posúdenie Vseobecným súdom 280 Na úvod je potrebné pripomenút, ze pri stanovovaní výsky pokút má Komisia urcitú mieru volnej úvahy, aby mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 216 a tam citovanú judikatúru). 281 Komisia stanovuje výsku pokuty podla závaznosti porusenia a v prípade potreby podla dlzky trvania porusenia. Závaznost porusenia sa musí urcit na základe kritérií, akými sú konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút. Musia sa zohladnit také objektívne faktory, akými sú obsah a dlzka trvania protisútazného správania, pocet a intenzita porusení, velkost dotknutého trhu a ujma, ktorú utrpel verejný hospodársky poriadok. Pri tejto analýze je potrebné zohladnit aj relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porusovanie (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 89 az 91). 282 Treba vsak pripomenút, ze Komisia je vzdy, ked sa rozhodne ulozit pokuty na základe práva hospodárskej sútaze, povinná dodrziavat vseobecné právne zásady, medzi ktoré patrí zásada rovnosti zaobchádzania, tak ako ju vykladajú súdy Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, Zb. s. II-3627, bod 315). Podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309 a tam citovanú judikatúru). 283 V rozsahu, v akom je potrebné vychádzat z obratu podnikov zúcastnených na tom istom porusení na úcely urcenia pomerov medzi pokutami, ktoré im majú byt ulozené, obdobie, ktoré sa má vziat do úvahy, sa musí zistit tak, aby boli výsledné obraty co najpodobnejsie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 122). 284 V prejednávanej veci z odôvodnení c. 480 az 490 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa pri výpocte východiskových súm rozhodla v súlade s bodom 1 A usmernení k metóde stanovovania pokút uplatnit rozdielne zaobchádzanie vo vztahu k úcastníkom kartelu na základe ich schopnosti spôsobit ujmu hospodárskej sútazi. Na tento úcel Komisia rozdelila jednotlivé podniky do piatich skupín podla velkosti ich celosvetového obratu získaného z predaja RIP. V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, ze obraty týkajúce sa výlucne trhu EHP nepredstavujú spolahlivé kritérium posudzovania, kedze cielom spolocnej dohody bolo zabezpecit, aby japonskí výrobcovia nevstúpili na tento trh. 285 Pokial ide výrobky, ktoré je potrebné vziat do úvahy pri výpocte obratu dotknutých podnikov, je potrebné poznamenat, ze podla judikatúry citovanej v bode 281 vyssie Komisia musí vziat do úvahy okrem iného rozsah dotknutého trhu. Ako je uvedené v odôvodnení c. 9 napadnutého rozhodnutia, v prejednávanej veci sa kartel týkal tak RIP ako samostatných výrobkov, ako aj elektrárenských blokov s RIP. Komisia sa teda nedopustila pochybenia, ked vypocítala východiskovú sumu pokút dotknutých podnikov na základe ich obratov zodpovedajúcich týmto výrobkom. Tvrdenie zalobkyne v tejto súvislosti sa preto musí zamietnut. 286 Pokial ide o referencný rok, z odôvodnení c. 481, 482 a 484 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pri urcovaní hodnoty celosvetového predaja pouzila údaje za rok 2001 v prípade zalobkyne a spolocností Fuji, Hitachi a Melco, zatial co v prípade európskych výrobcov pouzila ako referencný rok rok 2003, cize posledný celý rok porusenia. Východisková suma pokút v prípade zalobkyne a spolocností Fuji, Hitachi a Melco za obdobie ich úcasti na karteli ako jednotlivých podnikov bola tiez vypocítaná na základe ich obratu za rok 2001, zatial co východisková suma pokút v prípade európskych výrobcov bola vypocítaná na základe ich obratu za rok 2003. 287 Komisia teda z hladiska výberu referencného roka nezaobchádzala rovnako s japonskými výrobcami, vrátane zalobkyne, a s európskymi výrobcami. Preto je podla judikatúry citovanej v bode 282 vyssie potrebné posúdit, ci bolo toto rozdielne zaobchádzanie objektívne odôvodnené. 288 V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení c. 482 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze pouzitie roka 2001 ako referencného roka v prípade zalobkyne bolo odôvodnené tým, ze pocas prevaznej casti obdobia porusenia sa zalobkyna zúcastnovala na karteli ako jednotlivý podnik, a nie prostredníctvom spolocného podniku TM T & D, ktorý v roku 2002 prebral cinnosti zalobkyne a spolocnosti Melco v oblasti RIP. 289 Na pojednávaní Komisia uviedla, ze jej cielom bolo zohladnit nerovné sútazné postavenie dvoch akcionárov spolocnosti TM T & D v case zalozenia tejto spolocnosti v dôsledku toho, ze podiel spolocnosti Melco na celosvetovom trhu s RIP bol ovela väcsí ako podiel zalobkyne. Komisia zastáva názor, ze vdaka tomu, ze vychádzala z posledného celého roka úcasti zalobkyne a spolocnosti Melco na karteli ako jednotlivých podnikov, cize z roka 2001, bola schopná zohladnit tento rozdiel pri výpocte pokút, co by nebolo mozné v prípade metódy spocívajúcej v rozdelení obratu spolocnosti TM T & D za rok 2003 medzi týchto dvoch akcionárov podla velkosti ich podielov v spolocnom podniku. 290 Ciel, na ktorý poukazuje Komisia, je legitímny, kedze umoznuje porovnat schopnost akcionárov spolocného podniku spôsobit ujmu hospodárskej sútazi pocas obdobia pred zalozením spolocného podniku. 291 Je vsak zrejmé, ze Komisia mohla na dosiahnutie svojho ciela pouzit iné metódy bez toho, aby z hladiska výberu referencného roka zaobchádzala s japonskými výrobcami a európskymi výrobcami rozdielne. Napríklad pri stanovovaní pokút v prípade zalobkyne a spolocnosti Melco za obdobie pred zalozením spolocnosti TM T & D Komisia mohla vziat východiskovú sumu pokuty spolocnosti TM T & D, vypocítanú na základe jej obratu za rok 2003, a rozdelit ju medzi zalobkynu a spolocnost Melco podla pomeru predaja RIP, ktoré dosiahli pocas roka predchádzajúceho zalozeniu spolocného podniku, cize roka 2001. 292 Preto je potrebné konstatovat, ze skutocnost, ze Komisia chcela v prejednávanej veci pri výpocte pokút presne zohladnit pomerné postavenie zalobkyne a spolocnosti Melco, neodôvodnuje rozdielne zaobchádzanie so zalobkynou. 293 Vzhladom na to, co bolo uvedené vyssie, je potrebné konstatovat, ze Komisia tým, ze si zvolila rok 2001 za referencný rok na stanovenie hodnoty celosvetového predaja japonských výrobcov a na výpocet pokuty ulozenej zalobkyni za jej individuálnu úcast na karteli, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 294 Toto porusenie priamo spôsobuje neplatnost výpoctu pokuty ulozenej zalobkyni v clánku 2 písm. i) napadnutého rozhodnutia za jej úcast na karteli ako jednotlivého podniku a nepriamo - prostredníctvom stanovenia hodnoty celosvetového predaja a trhových podielov - ovplyvnuje výpocet pokuty ulozenej zalobkyni v clánku 2 písm. h) napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa obdobia existencie spolocnosti TM T & D. 295 Preto je potrebné vyhoviet stvrtej casti stvrtého zalobného dôvodu a v dôsledku toho sa clánok 2 písm. h) a i) napadnutého rozhodnutia musí zrusit. Vzhladom na to, ze výber referencného roka nemal vplyv na obsah clánku 1 napadnutého rozhodnutia, nie je potrebné zrusit alebo zmenit tento clánok. 296 Okrem toho nie je potrebné skúmat piatu a siestu cast stvrtého zalobného dôvodu. Aj keby sa totiz týmto castiam vyhovelo, nebolo by mozné zrusit napadnuté rozhodnutie vo väcsom rozsahu ako v predchádzajúcom bode. 297 Napokon vzhladom na to, ze nezákonnost, ktorá bola konstatovaná, sa týka samotného výberu základu výpoctu pokuty ulozenej zalobkyni, Vseobecný súd nie je schopný vypocítat túto pokutu. V dôsledku toho v prejednávanej veci nie je potrebné, aby Vseobecný súd uplatnil svoju neobmedzenú právomoc a zmenil clánok 2 písm. h) a i) napadnutého rozhodnutia. O trovách 298 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 299 Vzhladom na to, ze návrh na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia bol zamietnutý, zalobkyna nemala úspech vo významnej casti svojich návrhov, aj ked mala úspech v casti týchto návrhov. 300 Za týchto okolností je potrebné rozhodnút, ze zalobkyna znása tri stvrtiny trov konania, ktoré vznikli úcastníkom konania v konaní pred Vseobecným súdom, a ze Komisia znása jednu stvrtinu týchto trov. 301 Okrem toho podla ustálenej judikatúry náklady vyplývajúce zo zriadenia a zachovania bankovej záruky na zabránenie nútenému výkonu rozhodnutia nepredstavujú trovy konania v zmysle clánku 91 písm. b) rokovacieho poriadku (pozri rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 92 vyssie, bod 5133 a citovanú judikatúru). Preto sa návrh, aby sa Komisii ulozila povinnost nahradit tieto náklady, musí zamietnut. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 2 písm. h) a i) rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúce ho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Toshiba Corp. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Toshiba znása tri stvrtiny trov konania, ktoré vznikli úcastníkom konania v konaní pred Vseobecným súdom. 4. Európska komisia znása jednu stvrtinu trov konania, ktoré vznikli úcastníkom konania v konaní pred Vseobecným súdom. Pelikánová Jürimäe Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. júla 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Zalobkyna 2. Výrobky 3. Správne konanie 4. Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O návrhu na zrusenie clánkov 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú zalobkyne O tretom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia porusila právo zalobkyne na obhajobu O prvej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze porusenie nebolo vo výroku napadnutého rozhodnutia dostatocne vymedzené - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na porusení práva na prístup k spisu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na skreslení dôkazov v spise - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O prvom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu spolocnej dohody O dôkazoch predlozených spolocnostou ABB - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O potvrdení dôkazov predlozených spolocnostou ABB - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O mechanizme oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O dôkazoch, ktoré údajne vyvracajú existenciu spolocnej dohody - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom Celkové posúdenie O druhom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nepreukázala jediné a pokracujúce porusenie O prvej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa dôkazu o jedinom porusení - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa dôkazu o pokracujúcom porusení a o nepretrzitej úcasti zalobkyne na nom - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom 2. O návrhu na zrusenie alebo podstatné znízenie pokuty ulozenej zalobkyni O prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení pomernej závaznosti úcasti zalobkyne na porusení Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti stvrtého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení dlzky trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti stvrtého zalobného dôvodu zalozenej na neodôvodnení výpoctu pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtej casti stvrtého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom výpocte východiskovej sumy Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXWpHto1/L95196-1112TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXWpHto1/L95196-1112TMP.html#Footref*