Vec T-112/07 Hitachi Ltd a i. proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Rozdelenie trhu - Právo na obhajobu - Dôkaz o porusení - Jediné a pokracujúce porusenie - Pokuty - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Odstrasujúci úcinok - Spolupráca" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Prístup k spisu - Rozsah - Neposkytnutie dokumentu - Dôsledky (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Poskytnutie odpovedí na oznámenie o výhradách - Podmienky - Obmedzenia (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Dôkaz o porusení - Písomné svedectvá zamestnancov spolocnosti zúcastnenej na porusení - Dôkazná hodnota - Posúdenie (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 4. Právo Spolocenstva - Zásady - Základné práva - Prezumpcia neviny - Konanie vo veci hospodárskej sútaze (Clánok 6 ods. 2 EÚ; clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 5. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Spôsob dokazovania - Pouzitie súboru nepriamych dôkazov (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Dôkaz o porusení - Posúdenie dôkaznej hodnoty jednotlivých dôkazov - Kritériá (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53) 7. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 21) 9. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia - Protisútazný ciel - Dostatocné zistenie (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 10. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porusenie - Pojem - Osobná zodpovednost podnikov, ktoré sú spolupáchatelmi porusenia, za celé porusenie - Podmienky (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Odstrasujúci charakter (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03 bod 1 A) 1. Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodrziavania práva na obhajobu v správnom konaní v oblasti uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky písomnosti vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. Ide tak o usvedcujúce, ako aj o oslobodzujúce dôkazy, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a dalsích dôverných informácií. Neposkytnutie dokumentu, na ktorom Komisia zalozila svoje rozhodnutie obvinit podnik, predstavuje porusenie práva na obhajobu len vtedy, ak dotknutý podnik preukáze, ze by výsledok, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí dospela, bol odlisný, keby sa neposkytnutý dokument nemohol pouzit ako usvedcujúci dôkaz. Pokial ide o neposkytnutie dokumentu v prospech podniku, dotknutý podnik musí preukázat len to, ze jeho nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací, ak podnik preukáze, ze by mohol pouzit uvedený dokument vo svoj prospech na svoju obhajobu v tom zmysle, ze keby mal moznost vyuzit ho pocas správneho konania, mohol by sa odvolávat na skutocnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze, a teda by mal moznost nejakým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v rozhodnutí dospela, prinajmensom pokial ide o závaznost a dlzku trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výsku pokuty. (pozri body 31, 36, 37) 2. V konaní zacatom pre porusenie pravidiel hospodárskej sútaze je dotknutý podnik az na zaciatku kontradiktórnej fázy správneho konania informovaný prostredníctvom oznámenia o výhradách o vsetkých podstatných dôkazoch, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a tento podnik má právo na prístup k spisu na úcely zabezpecenia úcinného výkonu svojho práva na obhajobu. Odpoved ostatných podnikov, ktoré sa podielali na karteli, na oznámenie o výhradách preto v zásade nie je zahrnutá medzi písomnosti vo vysetrovacom spise, do ktorých môzu úcastníci konania nahliadnut. Ak vsak Komisia chce vychádzat z casti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porusenia v konaní podla clánku 81 ods. 1 ES, ostatným podnikom, ktorých sa toto konanie týka, sa musí umoznit, aby sa vyjadrili k takému dôkazu. Za takých okolností totiz predmetná cast odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi predstavuje dôkaz v neprospech jednotlivých podnikov, ktoré sa mali podielat na porusení. Oslobodzujúci dôkaz analogicky predstavuje cast odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi, ktoré môzu byt pre obhajobu podniku významné v tom zmysle, ze mu umoznia odvolávat sa na skutocnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze. V takom prípade sa musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal predmetnú cast odpovede alebo dokument a vyjadril sa k nim. (pozri body 32 - 34) 3. Písomné svedecké výpovede zamestnancov spolocnosti vypracované pod jej dohladom a predlozené touto spolocnostou na úcely jej obhajoby v správnom konaní pre porusenie pravidiel hospodárskej sútaze vedenom Komisiou v zásade nemozno kvalifikovat ako dôkazy, ktoré sa lísia a sú nezávislé od vyhlásení predmetnej spolocnosti. Vo vseobecnosti platí, ze stanovisko spolocnosti k pravdivosti skutocností, ktoré jej Komisia vytýka, sa zakladá predovsetkým na vedomostiach a názoroch jej zamestnancov a riadiacich pracovníkov. Svedecké výpovede zamestnancov spolocnosti, ktorá sa podielala na karteli nepredstavujú dôkazy, ktoré by boli odlisné a nezávislé od vyhlásení tejto spolocnosti, lebo svedkovia vypovedali pred Komisiou z podnetu tejto spolocnosti a v rámci jej povinnosti spolupracovat na základe oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch, pricom vyuzívali prítomnost externého poradcu danej spolocnosti. Tieto svedecké výpovede v dôsledku toho nemôzu potvrdit vyhlásenia spolocnosti, ktorá ich zamestnáva. Tieto svedecké výpovede uvedené vyhlásenia skôr doplnujú, vysvetlujú a konkretizujú. Musia byt teda podporené aj dalsími dôkazmi. (pozri body 48, 129) 4. Akákolvek pochybnost súdu musí byt na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ods. 1 ES. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala dané porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej akékolvek pochybnosti, osobitne v rámci konania o neplatnost rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. V takejto situácii je totiz nevyhnutné zohladnit zásadu prezumpcie neviny tak, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ludských právach, ktorá je súcastou základných práv predstavujúcich vseobecné zásady práva Spolocenstva. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále. (pozri body 58, 59) 5. V oblasti hospodárskej sútaze je potrebné, aby Komisia na preukázanie existencie porusenia predlozila presné a zhodujúce sa dôkazy. Kazdý z dôkazov predlozených Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý znak skutkovej podstaty porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení. Existenciu protisútazného postupu alebo dohody preto mozno vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Pokial vsak Komisia dospela vo svojom rozhodnutí k záveru, ze doslo k poruseniu len na základe správania predmetných podnikov na trhu, stací, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutkový stav zistený Komisiou do iného svetla, a tak umoznujú nahradit vysvetlenie skutkového stavu, na základe ktorého Komisia dospela k záveru, ze doslo k poruseniu pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, iným prijatelným vysvetlením. Toto pravidlo sa neuplatnuje na vsetky prípady, v ktorých je porusenie preukázané len inými ako listinnými dôkazmi. Pokial totiz ide o dôkazy, ktoré mozno pouzit na úcely preukázania porusenia clánku 81 ES, v práve Spolocenstva prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov. Hoci teda neexistencia listinných dôkazov môze byt relevantná pri celkovom posudzovaní súboru nepriamych dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera, samotná táto neexistencia dotknutému podniku neumoznuje spochybnit tvrdenia Komisie tým, ze predlozí alternatívne vysvetlenie skutkových okolností. Platí to len v prípade, ze dôkazy predlozené Komisiou neumoznujú preukázat existenciu porusenia jednoznacne a bez potreby výkladu. Z rovnakého dôvodu nie je Komisia povinná ani v prípade neexistencie listinných dôkazov uskutocnit nezávislé vysetrovanie na overenie skutkového stavu. (pozri body 60 - 66) 6. V konaní o porusení clánku 81 ods. 1 ES je jediným relevantným kritériom pri posúdení dôkaznej hodnoty jednotlivých dôkazov ich vierohodnost. Podla vseobecných pravidiel dokazovania vierohodnost, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu. Pokial ide o vyhlásenia urobené podnikmi, môze byt obzvlást vysoká dôkazná hodnota priznaná tým, ktoré sú, po prvé, vierohodné, po druhé, sú vyhotovené v mene podniku, po tretie, pochádzajú od osoby, ktorá má sluzobnú povinnost konat v záujme tohto podniku, po stvrté, sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate, pochádzajú od priameho svedka skutocností, ktoré sú v nich uvedené, a po sieste, boli poskytnuté písomne, zámerne a po zrelej úvahe. Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích podobne obvinených podnikov, naopak nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj ked pozadovaný stupen potvrdenia môze byt nizsí vzhladom na vierohodnost predmetných vyhlásení. (pozri body 68 - 71) 7. Hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je vo vseobecnosti potrebná urcitá nedôvera vzhladom na to, ze títo úcastníci môzu mat tendenciu minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných, nic to nemení na skutocnosti, ze domáhanie sa zohladnenia oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch s cielom dosiahnut oslobodenie od pokuty alebo znízenie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu totiz môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci. Pokial ide o osobnú motiváciu svedkov, je síce mozné, ze zamestnanci podniku, ktorý poziadal o oslobodenie od pokuty, ktorí sú povinní konat v záujme tohto podniku, majú spolocnú vôlu predlozit co najviac usvedcujúcich dôkazov, lebo ich spolupráca v konaní môze mat tiez priaznivý vplyv na ich budúcu kariéru. V takom prípade si vsak dotknutí zamestnanci budú vedomí aj prípadných nepriaznivých dôsledkov predlozenia nepresných dôkazov, ktoré sú vzhladom na poziadavku potvrdenia inými dôkazmi citlivejsie. (pozri body 72, 130) 8. Na to, aby Komisia mohla znízit pokutu podla bodu 21 oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch, predmetné dôkazy musia mat významnú dôkaznú hodnotu v porovnaní s dôkazmi, ktoré uz má Komisia k dispozícii. V dôsledku toho sa v ziadosti o zhovievavost podanej po zaslaní oznámenia o výhradách môze podnik, ktorý chce dosiahnut znízenie pokuty, zamerat na skutocnosti, ktoré podla neho doposial neboli z právneho hladiska dostatocne preukázané, aby tak poskytol významnú pridanú hodnotu. Táto okolnost môze vysvetlit, preco dotknutý podnik opomenie skutocnosti, ktoré povazuje za jednoznacne preukázané uz predlozenými dôkazmi. Vzhladom na znenie bodu 21 oznámenia o spolupráci navyse nemozno vylúcit, ze predlozenie dôkazov s urcitou dôkaznou hodnotou, ktoré sa vsak týkajú skutocností preukázaných inými dôkazmi, nepovedie k znízeniu pokuty. (pozri body 178 - 180) 9. Na to, aby existovala dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), stací, ak predmetné podniky vyjadrili svoj spolocný úmysel správat sa na trhu urcitým spôsobom. Zohladnenie konkrétnych následkov dohody je zbytocné, ked je zjavné, ze jej cielom je obmedzit, vylúcit alebo narusit hospodársku sútaz. Existencia vzájomnej dohody nevyhnutne znamená existenciu spolocnej vôle, aj ked neexistuje dôkaz, na základe ktorého by bolo mozné presne urcit okamih, v ktorom sa táto spolocná vôla prejavila alebo v ktorom sa jej vyjadrenie formalizovalo. (pozri body 268, 269) 10. Dohody a zosúladené postupy, ktorých sa týka clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), nevyhnutne vyplývajú z prispenia viacerých podnikov, ktoré sú síce vsetky spolupáchatelmi porusenia, ale ktorých úcast môze mat rôzne formy, predovsetkým v závislosti od vlastností dotknutého trhu a postavenia kazdého z týchto podnikov na tomto trhu, sledovaných cielov a zvolených alebo zamýslaných spôsobov vykonania. Samotná okolnost, ze kazdý podnik sa zúcastnil na porusení spôsobom, ktorý mu je vlastný, vsak nestací na vylúcenie jeho zodpovednosti za celé porusenie, vrátane zodpovednosti za správanie, ktorého sa fakticky dopustili iné zúcastnené podniky, ale ktoré malo rovnaký protisútazný ciel alebo následok. Podnik, ktorý sa zúcastnil na porusení prostredníctvom svojho správania, ktoré predstavovalo dohodu alebo zosúladený postup s protisútazným cielom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES alebo clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP a malo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, je teda pocas celého obdobia svojej úcasti na uvedenom porusení zodpovedný za správanie ostatných podnikov v súvislosti s týmto porusením, pokial sa preukáze, ze predmetný podnik vedel o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov alebo ho mohol rozumne predvídat a bol pripravený znásat súvisiace riziko. To je prípad podniku tretieho státu, ktorý mal iba pasívnu úlohu v spolocnej dohode vyhradzujúcej pridelovanie specifických projektov v EHP európskym výrobcom, pokial vedel o danej dohode a pokial jeho pasívna úloha nevyplývala z jeho rozhodnutia, ale z formy jeho úcasti na dohode týkajúcej sa trhu EHP, pricom jeho úcast bola nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa medzi európskymi výrobcami mohlo uskutocnovat rozdelovanie projektov v EHP. (pozri body 287 - 290) 11. V prípade, ze sa porusenia clánku 81 ods. 1 ES dopustilo viac podnikov, treba preskúmat relatívnu závaznost úcasti kazdého z nich. Skutocnost, ze sa urcitý podnik nepodielal na vsetkých aspektoch protisútaznej schémy alebo ze zohrával malú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval, sa teda musí zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia a pri stanovovaní výsky pokuty. Pokial ide konkrétne o dohodu, v ktorej sa podniky tretích státov zaviazali nevstupovat na trh Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), pricom európske podniky si zas rozdelili jednotlivé projekty na uvedenom trhu prostredníctvom aktívnej zosúladenej cinnosti, závaznost správania podnikov tretích státov je porovnatelná so závaznostou správania európskych podnikov, kedze ich neúcast na rozdelovaní projektov v EHP nebola výsledkom ich rozhodnutia, ale len dôsledkom povahy ich úcasti na danej dohode. (pozri body 312, 314 - 316) 12. Pokial ide o opakované porusenie, odstrasenie je úcelom pokuty. Navyse poziadavka zabezpecit toto odstrasenie je vseobecnou poziadavkou, ktorou sa má Komisia riadit pocas celého stanovovania pokuty a ktorá nevyhnutne nevyzaduje, aby sa toto stanovenie vyznacovalo osobitnou etapou urcenou na celkové posúdenie vsetkých okolností relevantných na dosiahnutie tohto úcelu. Komisia teda má právo zohladnit tento faktor nie pri stanovovaní odstrasujúcich koeficientov, ale pri posudzovaní pritazujúcich okolností. (pozri bod 353) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 12. júla 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Rozdelenie trhu - Právo na obhajobu - Dôkaz o porusení - Jediné a pokracujúce porusenie - Pokuty - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Odstrasujúci úcinok - Spolupráca" Vo veci T-112/07, Hitachi Ltd, so sídlom v Tokiu (Japonsko), Hitachi Europe Ltd, so sídlom v Maidenheade (Spojené královstvo), Japan AE Power Systems Corp., so sídlom v Tokiu, v zastúpení: M. Reynolds, P. Mansfield a B. Roy, solicitors, D. Arts, advokát, a N. Green, QC, a S. Singla, barrister, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Arbault, neskôr X. Lewis, neskôr P. Van Nuffel a J. Bourke a napokon P. Van Nuffel, N. Khan a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Holmes, barrister, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn, a návrh na zrusenie pokút, ktoré im boli ulozené, a subsidiárne návrh na zrusenie clánku 2 uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn, a dalej subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokút ulozených zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová (spravodajkyna), sudcovia K. Jürimäe a S. Soldevila Fragoso, tajomník: C. Kantza, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. decembra 2009, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu A - Zalobkyne 1 Hitachi Ltd a jej dcérska spolocnost Hitachi Europe Ltd (dalej len spolocne "Hitachi") sú spolocnosti pôsobiace v rôznych odvetviach priemyslu vrátane oblasti rozvádzacov izolovaných plynom (dalej len "RIP"). Japan AE Power Systems Corp. (dalej len "JAEPS") je spolocný podnik spolocností Hitachi, Fuji Electric Systems Co. Ltd a Meidensha Corp., ktorý 1. októbra 2002 prevzal od jednotlivých skupín svojich akcionárov predovsetkým cinnosti v oblasti RIP. B - Predmetné výrobky 2 RIP slúzia na riadenie energetických tokov v elektrických rozvodných sietach. Sú to silnoprúdové zariadenia, ktoré sa pouzívajú ako hlavný komponent v elektrárenských blokoch. RIP sa predávajú na celom svete ako neoddelitelné súcasti elektrárenských blokov na klúc alebo ako súciastky, ktoré musia byt súcastou týchto blokov. C - Správne konanie 3 Dna 3. marca 2004 ABB Ltd oznámila Komisii Európskych spolocenstiev (teraz "Európska komisia") existenciu protisútazných postupov v oblasti RIP v rámci ústnej ziadosti o oslobodenie od pokút v súlade s oznámením Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) (dalej len "oznámenie o spolupráci"). 4 Ziadost spolocnosti ABB o oslobodenie od pokút bola doplnená ústnymi pripomienkami a písomnými dôkazmi. Dna 24. apríla 2004 bolo na jej základe prijaté rozhodnutie Komisie, ktorým bola ABB podmienecne oslobodená od pokút. 5 Na základe vyhlásení ABB Komisia zacala vysetrovanie a 11. a 12. mája 2004 uskutocnila inspekcie v priestoroch viacerých spolocností pôsobiacich v oblasti RIP. 6 Dna 20. apríla 2006 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo dorucené 20 spolocnostiam vrátane zalobkýn. Komisia 18. a 19. júla 2006 vypocula spolocnosti, ktorým bolo zaslané oznámenie o výhradách. D - Napadnuté rozhodnutie 7 Dna 24. januára 2007 Komisia prijala rozhodnutie K(2006) 6762 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) (Ú. v. EÚ C 5, s. 7) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 8 V odôvodneniach c. 113 az 123 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, koordinovali podla dohodnutých pravidiel rozdelovanie projektov RIP na celosvetovej úrovni s výnimkou niektorých trhov, aby zachovali kvóty odzrkadlujúce do velkej miery ich odhadované historické podiely na trhu. Spresnila, ze rozdelovanie projektov RIP sa uskutocnovalo na základe spolocnej "japonskej" kvóty a spolocnej "európskej" kvóty, ktoré si potom japonskí a európski výrobcovia museli vzájomne rozdelit. Dohoda podpísaná vo Viedni 15. apríla 1988 (dalej len "dohoda GQ") upravovala pravidlá umoznujúce pridelit projekty RIP bud japonským výrobcom, alebo európskym výrobcom a zahrnút ich hodnotu do príslusnej kvóty. V odôvodneniach c. 124 az 132 napadnutého rozhodnutia Komisia okrem toho spresnila, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, uzavreli nepísanú dohodu (dalej len "spolocná dohoda"), na základe ktorej projekty RIP jednak v Japonsku a jednak v krajinách európskych clenov kartelu - oznacovaných spolocne ako "domovské krajiny" projektov RIP - boli vyhradené jednotlivým japonským a európskym clenom kartelu. Projekty RIP v "domovských krajinách" neboli predmetom výmeny informácií medzi týmito dvoma skupinami a neboli zahrnuté do príslusných kvót. 9 Dohoda GQ obsahovala tiez pravidlá týkajúce sa výmeny informácií nevyhnutných na fungovanie kartelu medzi oboma skupinami výrobcov, ktorú zabezpecovali najmä tajomníci uvedených skupín, pravidlá manipulácie dotknutých verejných obchodných sútazí a pravidlá stanovovania cien za projekty RIP, ktoré nemohli byt pridelené. Podla znenia prílohy 2 sa dohoda GQ uplatnovala celosvetovo okrem Spojených státov, Kanady, Japonska a 17 krajín západnej Európy. Navyse na základe spolocnej dohody boli projekty RIP v iných európskych krajinách nez v "domovských krajinách" vyhradené európskej skupine, pricom japonskí výrobcovia sa zaviazali nepredkladat ponuky na projekty RIP v Európe. 10 Podla Komisie sa rozdelovanie projektov RIP medzi európskych výrobcov riadilo dohodou podpísanou rovnako vo Viedni 15. apríla 1988 a nazvanou "E-Group Operation Agreement for GQ Agreement" (Dohoda skupiny E, ktorou sa vykonáva dohoda GQ) (dalej len "dohoda EQ"). Stanovovala, ze rozdelovanie projektov RIP v Európe sa riadi tými istými pravidlami a postupmi ako rozdelovanie projektov RIP v ostatných krajinách. Projekty RIP v Európe museli byt najmä tiez oznámené, zaznamenané, pridelené, zoradené alebo im bola urcená minimálna cena. 11 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia uskutocneného v napadnutom rozhodnutí Komisia skonstatovala, ze dotknuté podniky porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (dalej len "Dohoda o EHP"), a ulozila im pokuty, ktorých výska bola stanovená v súlade s metódami stanovenými v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) (dalej len "usmernenia") a v oznámení o spolupráci. 12 V clánku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia skonstatovala po prvé, ze Hitachi sa zúcastnovala na porusení od 15. apríla 1988 do 31. decembra 1999 a od 2. júla 2002 do 11. mája 2004, po druhé, ze spolocnost Hitachi Europe sa zúcastnovala na porusení od 15. apríla 1988 do 31. decembra 1999 a od 2. júla 1999 do 30. septembra 2002, a po tretie, ze JAEPS sa zúcastnovala na porusení od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004. 13 Za porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bola v clánku 2 napadnutého rozhodnutia spolocnosti Hitachi ulozená pokuta vo výske 50 400 000 eur, z ktorých mala 48 375 000 eur zaplatit spolocne a nerozdielne so spolocnostou Hitachi Europe. Podobne bola v tom istom clánku ulozená pokuta vo výske 1 350 000 eur spolocnosti JAEPS, ktorú mala zaplatit spolocne a nerozdielne so spolocnostami Hitachi, Fuji Electric Holdings Co. Ltd a Fuji Electric Systems (dalej len spolocne "Fuji"). Konanie a návrhy úcastníkov konania 14 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. apríla 2007 podali zalobu, ktorou sa zacalo toto konanie. Vyjadrenie k zalobe a replika boli podané 13. augusta a 21. novembra 2007. Písomná cast konania bola ukoncená predlozením dupliky 10. januára 2008. 15 Na základe správy sudkyne spravodajkyne Súd prvého stupna (druhá komora) 22. septembra 2009 rozhodol o otvorení ústnej casti konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vyzval Súd prvého stupna Komisiu, aby predlozila urcité dokumenty, a poziadal úcastníkov konania o vyjadrenie k relevantnosti týchto dokumentov vo vztahu k zalobnému dôvodu zalozenému na porusení práva na prístup k spisu. Súd prvého stupna tiez polozil Komisii písomnú otázku a vyzval ju, aby na nu odpovedala pocas pojednávania. 16 Komisia na základe výzvy Súdu prvého stupna predlozila predmetné dokumenty 26. októbra 2009. Zalobkyne predlozili svoje pripomienky k týmto dokumentom 18. novembra 2009. Komisia odpovedala na pripomienky zalobkýn 3. decembra 2009. 17 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté pocas pojednávania 8. decembra 2009. 18 Uznesením z 26. marca 2010 Vseobecný súd rozhodol o opätovnom otvorení ústnej casti konania. Dna 29. marca 2010 vyzval Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku Komisiu, aby predlozila viacero dokumentov. 19 Kedze Komisia poukázala na to, ze niektoré z predmetných dokumentov nemôze zaslat z dôvodu ochrany poskytnutej v rámci programu zhovievavosti, Vseobecný súd uznesením z 11. júna 2010 nariadil, aby Komisia predlozila tieto dokumenty v rámci opatrení týkajúcich sa dokazovania podla clánku 65 rokovacieho poriadku, a stanovil, akým spôsobom do nich môzu zalobkyne nahliadnut. Komisia vyhovela tomuto opatreniu týkajúcemu sa dokazovania v stanovenej lehote. 20 Ústna cast konania sa skoncila 27. júla 2010. 21 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ich týka, a v dôsledku toho zrusil pokuty, ktoré im boli ulozené, - subsidiárne zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týka, - dalej subsidiárne zrusil alebo znízil pokuty, ktoré im boli ulozené, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 22 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 23 Na podporu svojej zaloby uvádzajú zalobkyne pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia porusila ich právo na obhajobu. Druhý zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisii sa nepodarilo preukázat existenciu spolocnej dohody alebo z nej vyplývajúceho porusenia. Tretí zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia nepreukázala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia sa dopustila chýb pri stanovovaní výsky pokút, ktoré im boli ulozené. Piaty zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia stanovila ich pokuty metódou, ktorá porusuje zásady rovnakého zaobchádzania a proporcionality. 24 Komisia povazuje zalobné dôvody uvádzané zalobkynami za nedôvodné. 25 Na úvod treba uviest, ze zalobkyne nespresnili, ktoré zalobné dôvody uvádzajú na podporu jednotlivých predlozených návrhov. V tomto smere je najprv potrebné vychádzat z toho, ze prvý, druhý a tretí zalobný dôvod predlozili zalobkyne na podporu svojho hlavného návrhu. Ak sa jednému z týchto zalobných dôvodov vyhovie, bude potrebné zrusit clánok 1 aj 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú zalobkýn. Dalej treba vychádzat z toho, ze stvrtý a piaty zalobný dôvod predlozili zalobkyne na podporu svojho subsidiárneho návrhu, kedze sa týkajú stanovenia výsky pokút, ktoré im boli ulozené. Nakoniec Vseobecný súd konstatuje, ze na podporu svojho dalsieho subsidiárneho návrhu zalobkyne neuviedli nijaký samostatný zalobný dôvod. A - O hlavnom návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia porusila právo zalobkýn na obhajobu a) Tvrdenia úcastníkov konania 26 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila ich právo na obhajobu tým, ze im neposkytla vsetky dôlezité informácie obsiahnuté v spise. 27 V rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu, ktorá sa týka dôkazov v neprospech, zalobkyne tvrdia, ze Komisia im nezaslala vyjadrenie spolocnosti Fuji predlozené 21. novembra 2006, ktoré údajne potvrdzuje dôvod existencie spolocnej dohody a osobitné hospodárske dôvody spolocnosti Fuji vysvetlujúce jej neprítomnost na európskom trhu s projektmi RIP. Vzhladom na dôkaznú hodnotu, ktorú Komisia pripisuje dôkazom o existencii spolocnej dohody poskytnutým spolocnostou Fuji, je velmi pravdepodobné, ze správne konanie mohlo mat iný výsledok, keby bolo predmetné vyjadrenie sprístupnené. 28 V rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia, ze ich právo na obhajobu bolo porusené tým, ze Komisia im neposkytla tieto dôkazy v prospech: - dohodu nazvanú "General Rules for GE Agreement" (Vseobecné pravidlá pre dohodu GE) (dalej len "dohoda GE") a vyjadrenia dalsích podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli, k tejto dohode; podla zalobkýn sú tieto informácie dôlezité ako dôkaz existencie európskeho kartelu v oblasti RIP pred uzatvorením dohody GQ, - vyjadrenia dalsích podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli, spochybnujúce vierohodnost svedeckej výpovede pána H. poskytnutej Komisii spolocnostou Fuji v súvislosti s existenciou spolocnej dohody, ktoré môzu oslabit dalsie dôkazy o existencii spolocnej dohody predlozené spolocnostou Fuji, - svedecké výpovede dalsích podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli, týkajúce sa neexistencie spolocnej dohody, najmä svedecké výpovede predlozené spolocnostou Siemens AG 7. augusta 2006, ktoré môzu spochybnit hodnovernost tvrdení Komisie v súvislosti s existenciou spolocnej dohody, - vyjadrenia dalsích japonských podnikov týkajúce sa ich údajnej úcasti na európskych projektoch uvedených v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia, z ktorých môze vyplynút, ze japonské podniky sa nikdy nezúcastnili na diskusiách o týchto projektoch, - vyhlásenia pána S. z 15. septembra 2006 predlozené spolocnostou Areva v súvislosti s rozpadom kartelu v roku 1999, z ktorých vyplýva, ze struktúra kartelu zavedeného v roku 2002 bola odlisná od struktúry predchádzajúceho kartelu. 29 Komisia s tvrdeniami zalobkýn nesúhlasí. b) Posúdenie Vseobecným súdom 30 Dodrzanie práva na obhajobu vyzaduje, aby mala dotknutá osoba moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia Zmluvy (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00, Zb. s. I-123, bod 66). 31 Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodrziavania práva na obhajobu znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky písomnosti vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. Ide tak o usvedcujúce, ako aj o oslobodzujúce dôkazy, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a dalsích dôverných informácií (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 68). 32 V tomto smere treba pripomenút, ze dotknutý podnik je az na zaciatku kontradiktórnej fázy správneho konania informovaný prostredníctvom oznámenia o výhradách o vsetkých podstatných dôkazoch, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, az pri zacatí kontradiktórnej fázy správneho konania a ze tento podnik má právo na prístup k spisu na úcely zabezpecenia úcinného výkonu svojho práva na obhajobu. Odpoved ostatných podnikov, ktoré sa podielali na karteli, na oznámenie o výhradách preto v zásade nie je zahrnutá medzi písomnosti vo vysetrovacom spise, do ktorých môzu úcastníci konania nahliadnut (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 163). 33 Ak vsak Komisia chce vychádzat z casti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porusenia v konaní podla clánku 81 ods. 1 ES, ostatným podnikom, ktorých sa toto konanie týka, sa musí umoznit, aby sa vyjadrili k takému dôkazu. Za takých okolností totiz predmetná cast odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi predstavuje dôkaz v neprospech jednotlivých podnikov, ktoré sa mali podielat na porusení (pozri rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 164 a tam citovanú judikatúru). Táto judikatúra sa uplatnuje analogicky na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 34 Oslobodzujúci dôkaz analogicky predstavuje aj cast odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi, ktoré môzu byt pre obhajobu podniku významné v tom zmysle, ze mu umoznia odvolávat sa na skutocnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze. V takom prípade sa musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal predmetnú cast odpovede alebo dokument a vyjadril sa k nim. 35 Samotná skutocnost, ze dalsie podniky uvádzali rovnaké tvrdenia ako dotknutý podnik a ze na svoju obranu pouzili viac zdrojov, vsak nepostacuje na to, aby sa tieto tvrdenia povazovali za dôkazy v prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 353 a 355). 36 Pokial ide o dôsledky umoznenia prístupu k spisu v rozpore s týmito pravidlami, neposkytnutie dokumentu, na ktorom Komisia zalozila svoje rozhodnutie obvinit podnik, predstavuje porusenie práva na obhajobu len vtedy, ak dotknutý podnik preukáze, ze by výsledok, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí dospela, bol odlisný, keby sa neposkytnutý dokument nemohol pouzit ako usvedcujúci dôkaz (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, body 71 a 73). 37 Pokial ide o neposkytnutie dokumentu v prospech podniku, dotknutý podnik musí preukázat len to, ze jeho nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací, ak podnik preukáze, ze by mohol pouzit uvedený dokument vo svoj prospech na svoju obhajobu v tom zmysle, ze keby mal moznost vyuzit ho pocas správneho konania, mohol by sa odvolávat na skutocnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze, a teda by mal moznost nejakým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v rozhodnutí dospela, prinajmensom pokial ide o závaznost a dlzku trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výsku pokuty (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, body 74 a 75). 38 Moznost, ze nesprístupnený dokument mohol mat vplyv na priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, sa dá preukázat iba v prípade, ak z predbezného preskúmania urcitých dôkazných prostriedkov vyplynie, ze nesprístupnené dokumenty mohli mat - vzhladom na tieto dôkazné prostriedky - význam, ktorý nemozno opomenút (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 76). - O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na neposkytnutí dôkazov v neprospech 39 Komisia pripústa, ze nemohla vychádzat z vyjadrenia spolocnosti Fuji z 21. novembra 2006 a zalozit na nom svoje výhrady voci zalobkyniam uvedené v napadnutom rozhodnutí, no popiera, ze by toto vyjadrenie skutocne pouzila ako dôkaz v neprospech. 40 Treba vsak poukázat na to, ze ako tvrdia zalobkyne, Komisia v odôvodneniach c. 125 a 255 napadnutého rozhodnutia odkazuje na vyjadrenie spolocnosti Fuji z 21. novembra 2006, aby potvrdila existenciu spolocnej dohody. 41 Za týchto okolností výsledok tejto casti zalobného dôvodu závisí od výsledku posúdenia tvrdení týkajúcich sa dôkazov existencie spolocnej dohody, ktoré zalobkyne uviedli v rámci prvej casti druhého zalobného dôvodu. Ak sa totiz existencia uvedenej dohody z právneho hladiska dostatocne preukáze aj za predpokladu, ze vyjadrenie spolocnosti Fuji z 21. novembra 2006 sa nepouzije ako dôkaz v neprospech, bude potrebné túto cast zalobného dôvodu zamietnut. Naopak, ak sa skonstatuje, ze toto vyjadrenie predstavuje dôkaz nevyhnutný na podporu zistení uvedených v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s existenciou spolocnej dohody, bude potrebné tejto casti zalobného dôvodu vyhoviet. - O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na neposkytnutí dôkazov v prospech 42 Po prvé úcastníci konania nespochybnujú skutocnost, ze dohoda GE bola zalobkyniam poskytnutá. Zalobkyne síce uvádzajú, ze na jej prestudovanie mali len velmi krátky cas, no nespresnujú, do akej miery táto okolnost stazila ich obhajobu. Vo svojich pripomienkach z 18. novembra 2009 zalobkyne okrem toho pripústajú, ze mali moznost vyjadrit sa k predmetnej dohode a ze túto moznost vyuzili. Ich tvrdenie týkajúce sa tejto dohody teda nemozno prijat. 43 Po druhé, pokial ide o vyjadrenia dalsích podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli zalozenom na dohode GE, zalobkyne vo svojich pripomienkach z 18. novembra 2009 uvádzajú, ze aj spolocnosti Toshiba Corp. a Mitsubishi Electric System Corp. (dalej len "Melco") uznali hodnotu tejto dohody ako dôkazu v prospech z rovnakých dôvodov ako tie, ktoré zalobkyne predlozili Komisii. Zalobkyne sa tak obmedzujú na tvrdenie, ze Toshiba a Melco uviedli rovnaké tvrdenia ako ony, co znamená, ze vyjadrenia spolocností Toshiba a Melco nemozno povazovat za dôkaz v prospech. 44 Po tretie sa rovnaké konstatovanie vztahuje na vyjadrenia dalsích podnikov podielajúcich sa na karteli, ktoré spochybnujú vierohodnost svedeckej výpovede pána H. v súvislosti s existenciou spolocnej dohody. Zalobkyne vo svojich pripomienkach z 18. novembra 2009 uvádzajú, ze aj Toshiba a Melco kritizovali dôkaznú hodnotu tejto svedeckej výpovede z rovnakých dôvodov ako tie, ktoré zalobkyne predlozili Komisii. 45 Po stvrté sa vyjadrenia a svedecké výpovede predlozené spolocnostami Melco a Siemens a svedecké výpovede predlozené spolocnostou Fuji odvolávajú na "vysoké" prekázky vstupu na európsky trh a na skutocnost, ze tento trh bol "nasýtený", v dôsledku coho bol vstup nan pre japonských výrobcov velmi tazký, ak nie nemozný. Siemens a Melco, ako aj ich zamestnanci, okrem toho výslovne spochybnili existenciu spolocnej dohody alebo s nou spojených diskusií a v svedeckej výpovedi pána T. predlozenej spolocnostou Siemens sa uvádza, ze kartel zalozený na dohode GQ bol zameraný na Stredný východ a nevztahoval sa na Európu. 46 Zalobkyne vsak nespochybnili tvrdenie Komisie, podla ktorého im boli poskytnuté svedecké výpovede zamestnancov spolocnosti Fuji. V dôsledku toho vo vztahu k týmto svedeckým výpovediam nemozno konstatovat porusenie práva na prístup k spisu. 47 V odpovedi na oznámenie o výhradách navyse zalobkyne uviedli rovnaké tvrdenia ako v bode 45 vyssie, co znamená, ze vyjadrenia spolocností Melco a Siemens nemozno povazovat za dôkazy v prospech, ktorých poskytnutie mohlo ovplyvnit priebeh konania a obsah napadnutého rozhodnutia. 48 Rovnaký záver sa vztahuje na svedecké výpovede zamestnancov spolocností Melco a Siemens, lebo písomné svedecké výpovede zamestnancov spolocnosti vypracované pod jej dohladom a predlozené touto spolocnostou na úcely jej obhajoby v správnom konaní vedenom Komisiou v zásade nemozno kvalifikovat ako dôkazy, ktoré sa lísia a sú nezávislé od vyhlásení predmetnej spolocnosti. Vo vseobecnosti platí, ze stanovisko spolocnosti k pravdivosti skutocností, ktoré jej Komisia vytýka, sa zakladá predovsetkým na vedomostiach a názoroch jej zamestnancov a riadiacich pracovníkov. 49 Kedze zalobkyne tvrdia, ze svedecké výpovede zamestnancov spolocnosti Siemens spochybnujú tvrdenie Komisie, podla ktorého európski výrobcovia nepopreli existenciu spolocnej dohody, treba poznamenat, ze nie je preukázané, ze by Komisia pri svojich zisteniach uvedených v oznámení o výhradách alebo v neskorsej fáze vychádzala z takéhoto vseobecného tvrdenia. V tomto smere nanajvýs z odôvodnenia c. 125 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia skonstatovala, ze Alstom a Areva nespochybnili existenciu predmetnej dohody a otvorene ju nepoprel ani podnik patriaci do skupiny, ktorej súcastou je spolocnost VA TECH Transmission & Distribution & Distribution GmbH & Co. KEG (dalej len "VA Tech"). Naopak, Komisia neuviedla nijaké podrobnosti v súvislosti so stanoviskom spolocnosti Siemens alebo európskych výrobcov vo vseobecnosti. Tvrdenie zalobkýn nie je teda zo skutkového hladiska podlozené. Stanoviskom európskych výrobcov k existencii spolocnej dohody a jeho relevantnostou sa navyse budú zaoberat body 197 az 203 nizsie. 50 Po piate Komisia na ziadost Vseobecného súdu týkajúcu sa vyjadrení dalsích japonských podnikov v súvislosti s ich údajnou úcastou na projektoch RIP v Európskom hospodárskom priestore (EHP) uvedených v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia predlozila výnatok z odpovede spolocnosti Melco na oznámenie o výhradách, z ktorého vyplýva, ze Melco popiera svoju úcast na rozdelovaní uvedených projektov. 51 Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách sa vsak spolocnost Melco obmedzila na prijatie rovnakého stanoviska ako zalobkyne, ktoré to vo svojich pripomienkach z 18. novembra 2009 pripústajú. Výnatok z odpovede spolocnosti Melco na oznámenie o výhradách teda nepredstavuje dôkaz v prospech, ktorého sprístupnenie mohlo mat vplyv na priebeh konania a obsah napadnutého rozhodnutia. 52 Po sieste z vyhlásení pána S. z 15. septembra 2006 vyplýva, ze sa po prvé domnieval, ze kartel sa rozpadol po prerusení úcasti spolocnosti Siemens v roku 1999, a po druhé, ze kartel vytvorený v roku 2002 sa zásadne lísil od kartelu existujúceho do roku 1999. 53 V odpovedi na oznámenie o výhradách vsak zalobkyne uviedli rovnaké tvrdenia na spochybnenie existencie jediného a pokracujúceho porusenia. Za týchto okolností a vzhladom na to, co je uvedené v bode 48 vyssie v súvislosti s kvalifikáciou svedeckých výpovedí zamestnancov spolocnosti, treba skonstatovat, ze ani vyhlásenia pána S. nepredstavujú dôkaz v prospech, ktorého sprístupnenie mohlo mat vplyv na priebeh konania a obsah napadnutého rozhodnutia. 54 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba druhú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nepreukázala existenciu spolocnej dohody alebo z nej vyplývajúceho porusenia 55 V rámci prvej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu spolocnej dohody a ze nevyvinula úsilie na rozptýlenie vzniknutých pochybností v rámci nezávislého vysetrovania. Domnievajú sa, ze v tejto veci bola Komisia povinná akceptovat alternatívne vysvetlenie skutkových okolností, ktoré ponúkli. V rámci druhej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepreukázala, ze spolocná dohoda predstavovala obmedzujúcu dohodu alebo zosúladený postup. 56 Komisia povazuje tvrdenia zalobkýn za nedôvodné. a) O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia nepreukázala existenciu spolocnej dohody 57 Podla judikatúry je potrebné, aby Komisia preukázala existenciu zisteného porusenia a predlozila dôkazy, ktoré z právneho hladiska dostatocne preukázu existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, bod 59 a tam citovanú judikatúru). 58 Akákolvek pochybnost súdu musí byt na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ods. 1 ES. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala dané porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej akékolvek pochybnosti, osobitne v rámci konania o neplatnost rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 60). 59 V takejto situácii je totiz nevyhnutné zohladnit zásadu prezumpcie neviny tak, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorá je súcastou základných práv predstavujúcich vseobecné zásady práva Spolocenstva. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri v tomto zmysle rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 60 Je teda potrebné, aby Komisia na preukázanie existencie porusenia predlozila presné a zhodujúce sa dôkazy. Je vsak potrebné zdôraznit, ze kazdý z dôkazov predlozených Komisiou nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý znak skutkovej podstaty porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení (pozri rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 62 a 63 a tam citovanú judikatúru). 61 Vzhladom na vseobecnú známost zákazu protisútazných dohôd okrem toho nemozno od Komisie vyzadovat, aby predlozila písomnosti, ktoré by zjavne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu rozhodujúcich okolností. Existenciu protisútazného postupu alebo dohody preto mozno vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 64 a 65 a tam citovanú judikatúru). 62 Pokial vsak Komisia dospela vo svojom rozhodnutí k záveru, ze doslo k poruseniu, len na základe správania predmetných podnikov na trhu, stací, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutkový stav zistený Komisiou do iného svetla, a tak umoznujú nahradit vysvetlenie skutkového stavu, na základe ktorého Komisia dospela k záveru, ze doslo k poruseniu pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, iným prijatelným vysvetlením (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 186 a tam citovanú judikatúru). 63 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, toto pravidlo sa neuplatnuje na vsetky prípady, v ktorých je porusenie preukázané len inými ako listinnými dôkazmi. 64 Pokial totiz ide o dôkazy, ktoré mozno pouzit na úcely preukázania porusenia clánku 81 ES, v práve Spolocenstva prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 72). Uvedená judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 Dohody o EHP. 65 Hoci teda neexistencia listinných dôkazov môze byt relevantná pri celkovom posudzovaní súboru nepriamych dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera, samotná táto neexistencia dotknutému podniku neumoznuje spochybnit tvrdenia Komisie tým, ze predlozí alternatívne vysvetlenie skutkových okolností. Platí to len v prípade, ze dôkazy predlozené Komisiou neumoznujú preukázat existenciu porusenia jednoznacne a bez potreby výkladu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T-36/05, neuverejnený v Zbierke, bod 74). 66 Z rovnakého dôvodu nie je Komisia povinná ani v prípade neexistencie listinných dôkazov uskutocnit nezávislé vysetrovanie na overenie skutkového stavu. 67 Okrem toho nijaké ustanovenie ani vseobecná zásada práva Spolocenstva nezakazuje Komisii pouzit voci podniku vyhlásenia iných podnikov obvinených z úcasti na karteli. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia na preukázanie správania, ktoré je v rozpore s clánkom 81 ES, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 192). Uvedená judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 Dohody o EHP. 68 Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích podobne obvinených podnikov, vsak nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj ked pozadovaný stupen potvrdenia môze byt nizsí vzhladom na vierohodnost predmetných vyhlásení (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, body 219 a 220). 69 Pokial ide o dôkaznú hodnotu jednotlivých dôkazov, jediným relevantným kritériom pri hodnotení predlozených dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 72). 70 Podla vseobecných pravidiel dokazovania vierohodnost, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 1053 a 1838). 71 Pokial ide o vyhlásenia, môze byt obzvlást vysoká dôkazná hodnota priznaná tým, ktoré sú, po prvé, vierohodné, po druhé, sú vyhotovené v mene podniku, po tretie, pochádzajú od osoby, ktorá má sluzobnú povinnost konat v záujme tohto podniku, po stvrté, sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate, pochádzajú od priameho svedka skutocností, ktoré sú v nich uvedené, a po sieste, boli poskytnuté písomne, zámerne a po zrelej úvahe (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, body 205 az 210). 72 Okrem toho hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je vo vseobecnosti potrebná urcitá nedôvera vzhladom na to, ze títo úcastníci môzu mat tendenciu minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných, ako uvádzajú zalobkyne, nic to nemení na skutocnosti, ze domáhanie sa zohladnenia oznámenia o spolupráci s cielom dosiahnut oslobodenie od pokuty alebo znízenie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu totiz môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70). 73 V tomto ohlade je dalej potrebné pripomenút, ze potenciálne dôsledky predlozenia skreslených dôkazov Komisii sú o to závaznejsie, ze sporné vyhlásenie podniku musí byt podporené inými dôkazmi, ako to vyplýva z bodu 68 vyssie. Táto okolnost totiz zvysuje riziko, ze nepresné vyhlásenia budú zistené, a to tak Komisiou, ako aj inými zúcastnenými podnikmi. 74 Pokial ide o pouzitie týchto pravidiel v prejednávanej veci, na úvod treba poznamenat, ze podla zistení uvedených v napadnutom rozhodnutí bola spolocná dohoda nepísanou dohodou, ktorá zahrnala po prvé záväzok japonských podnikov nevstupovat na trh s projektmi RIP v EHP, po druhé záväzok európskych podnikov nevstupovat na japonský trh s projektmi RIP a po tretie záväzok európskych podnikov oznamovat japonským podnikom projekty RIP v iných európskych krajinách nez "domovských krajinách" a zahrnút tieto projekty do spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ. Podla Komisie bolo cielom mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty ponúknut vyrovnanie japonským podnikom vnímaným európskymi podnikmi ako potenciálni konkurenti na trhu v EHP. 75 V tejto súvislosti treba najprv zamietnut tvrdenie zalobkýn, podla ktorého obsah pojmu spolocná dohoda nie je v rámci celého napadnutého rozhodnutia jednotný. Hoci je mozné medzi jednotlivými formuláciami pouzitými v napadnutom rozhodnutí zaznamenat mensie rozdiely, tieto rozdiely neovplyvnujú základné vlastnosti predmetného pojmu uvedené v predchádzajúcom bode. 76 Spomedzi jednotlivých zloziek spolocnej dohody uvedených v bode 74 vyssie predstavuje údajný záväzok japonských podnikov nevstupovat na trh v EHP základ výhrady Komisie voci zalobkyniam. V dôsledku toho treba práve existenciu tohto záväzku z právneho hladiska dostatocne preukázat. Ak vsak budú preukázané dalsie zlozky spolocnej dohody, môzu sa tiez pouzit ako nepriame dôkazy, z ktorých sa dá odvodit existencia zodpovedajúceho záväzku zo strany japonských podnikov. 77 Zalobkyne spochybnujú existenciu spolocnej dohody a tvrdia, ze ich neprítomnost na európskom trhu s projektmi RIP mozno vysvetlit tým, ze japonské podniky neboli na európskom trhu povazované za dôveryhodných konkurentov z rôznych dôvodov, najmä obchodných a technických. Spochybnujú dôkaznú hodnotu jednotlivých dôkazov, o ktoré sa Komisia v napadnutom rozhodnutí opiera, a odkazujú na dalsie dôkazy, ktoré podla nich naznacujú, ze spolocná dohoda neexistovala. Okrem toho predkladajú správu vypracovanú poradcami (dalej len "externá správa"), ktorá podla nich podporuje ich alternatívne vysvetlenie skutkových okolností. 78 Komisia tvrdí, ze existencia spolocnej dohody, najmä záväzok japonských podnikov nevstupovat na trh EHP, je z právneho hladiska dostatocne preukázaná súborom dôkazov obsahujúcim listinné dôkazy, vyhlásenia podnikov, svedecké výpovede a dôkazy týkajúce sa skutocného fungovania kartelu. 79 Je teda nevyhnutné preskúmat vierohodnost a obsah jednotlivých týchto dôkazov s cielom zhodnotit, ci pri celkovom posúdení dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, zakladajú pevné presvedcenie o existencii spolocnej dohody, ktoré nemôze byt spochybnené dôkazmi predlozenými zalobkynami. O dohode GQ a dohode EQ - Tvrdenia úcastníkov konania 80 Zalobkyne po prvé tvrdia, ze dohoda GQ a dohoda EQ neobsahujú nijaké odkazy na spolocnú dohodu, hoci sú v týchto dohodách podrobne stanovené pravidlá kartelu. V tomto smere príloha 2 dohody GQ nie je odrazom existencie spolocnej dohody, ale vylúcenia krajín západnej Európy z pôsobnosti dohody. 81 Po druhé zalobkyne spochybnujú existenciu úzkeho vztahu medzi dohodou GQ a dohodou EQ. Poukazujú na to, ze dohoda GQ bez ohladu na svoj podrobný charakter neodkazuje na dohodu EQ. Japonskí výrobcovia okrem toho neboli zmluvnou stranou dohody EQ a nepoznali jej obsah. 82 Zalobkyne sa v dôsledku toho domnievajú, ze dohoda GQ a dohoda EQ nepredstavujú listinné dôkazy existencie spolocnej dohody. Kedze tieto dohody sa nezmienujú o spolocnej dohode napriek jej údajnému základnému významu v rámci celosvetového kartelu, ich obsah dokonca preukazuje, ze takáto dohoda neexistovala. 83 Komisia povazuje tvrdenia zalobkýn za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 84 Medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze v dohode GQ je stanovená organizácia kartelu týkajúceho sa projektov RIP na celosvetovej úrovni. Ako vsak uvádzajú zalobkyne, dohoda sa po prvé nezmienuje o spolocnej dohode a po druhé je z jej pôsobnosti na základe prílohy 2 k tejto dohode vylúcené Japonsko, dvanást vtedajsích clenských státov Európskeho spolocenstva a dalsích pät západoeurópskych krajín. 85 Dohodu GQ za týchto okolností nemozno povazovat za listinný dôkaz existencie spolocnej dohody. Výklad Komisie, podla ktorého k vylúceniu európskych krajín a Japonska doslo v dôsledku existencie uvedenej dohody, nie je a priori hodnovernejsí nez opacný výklad navrhnutý zalobkynami. 86 Dohoda EQ je zas dohodou, ktorou sa vykonáva dohoda GQ a ktorá sa týka okrem iného rozdelenia spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ. V tomto ohlade medzi týmito dohodami existoval urcitý vztah. Dohodu EQ vsak uzatvorili výhradne európske podniky. Zalobkyne teda neboli jej zmluvnými stranami. Táto dohoda sa navyse výslovne nezmienuje o spolocnej dohode. 87 V tomto ohlade treba tiez poukázat na to, ze podla bodu 4 casti "E (E-Members)" prílohy 2 k dohode EQ európski výrobcovia "rozhodujú o oznamovaní európskych projektov [skupine japonských výrobcov]". Z kontextu prílohy 2 vyplýva, ze informácie sa museli poskytovat pred pridelením dotknutých projektov RIP. 88 Táto skutocnost umoznuje do istej miery vyvrátit tvrdenia zalobkýn, lebo naznacuje, ze európski výrobcovia sa domnievali, ze japonskí výrobcovia by sa mohli prinajmensom zaujímat o postup pridelovania urcitých projektov RIP v EHP, a teda ze boli vo vztahu k týmto projektom potenciálnymi konkurentmi. 89 V dohode EQ ani v dalsích dôkazoch predlozených Komisiou vsak nic nepreukazuje, ze by európski výrobcovia zaviedli predmetný mechanizmus alebo ze by japonskí výrobcovia vedeli o jeho existencii. 90 Dohoda EQ preto predstavuje len nepriamy dôkaz toho, ze japonskí výrobcovia boli pri poskytovaní urcitých projektov RIP v EHP povazovaní za dôveryhodných konkurentov, ako tvrdí Komisia. 91 Okrem toho treba poznamenat, ze taký záväzok skupiny výrobcov nevstúpit na trh vyhradený inej skupine, akým je záväzok vytýkaný Komisiou japonským výrobcom, je zalozený na jednoduchej a lahko realizovatelnej koncepcii. Jej realizácia si tiez v zásade nevyzaduje interakciu medzi dotknutými podnikmi. Takýto záväzok teda môze bez problémov existovat v podobe nepísanej dohody, co tiez znizuje riziko jeho odhalenia. V tomto ohlade Komisia v odôvodneniach c. 170 az 176 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze v prejednávanej veci úcastníci kartelu prijali sériu organizacných a technických preventívnych opatrení, ktoré mali zabránit jeho odhaleniu. 92 Je síce pravda, ze mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty uplatnovaný po rozdelení dotknutých projektov RIP, na ktorý sa odvoláva Komisia, si vyzadoval urcité vykonávacie opatrenia, no tieto opatrenia neboli zvlást zlozité vzhladom na to, ze spocívali predovsetkým v oznamovaní istých informácií európskou skupinou japonskej skupine, ku ktorému navyse dochádzalo súbezne s oznamovaním informácií o projektoch RIP mimo EHP v súlade s dohodou GQ. V dôsledku toho sa nezdá, ze by si takéto opatrenia nevyhnutne vyzadovali písomné pravidlá. O vyhláseniach spolocnosti ABB - Tvrdenia úcastníkov konania 93 Zalobkyne na úvod uvádzajú, ze dôkazy predlozené spolocnostou ABB v rámci jej ziadosti o oslobodenie od pokút a predovsetkým vyhlásenia, ktoré urobila po poskytnutí podmienecného oslobodenia od pokút zo strany Komisie, sa musia posudzovat vzhladom na tlak, ktorému spolocnost ABB podliehala v dôsledku toho, ze sa usilovala zachovat si oslobodenie od pokút a zároven minimalizovat závaznost svojho správania a maximalizovat závaznost správania dalsích zúcastnených podnikov. V prejednávanej veci sa tento tlak prejavil zaujatými vyhláseniami spolocnosti ABB pocas vypocutia pred Komisiou a v rámci súbezného konania vedeného ceským orgánom pre hospodársku sútaz. 94 Zalobkyne dodávajú, ze vyhlásenia spolocnosti ABB nepochádzajú z casu, ked nastali skutkové okolnosti, neposkytujú dostatocne presné informácie v súvislosti so spolocnou dohodou a postupom casu sa zmenili, co znizuje ich dôkaznú hodnotu. 95 Uvádzajú, ze v pôvodnej ziadosti o oslobodenie od pokút z 3. marca 2004 spolocnost ABB neodkazuje na existenciu spolocnej dohody a spomína ju len vo svojom vyjadrení z 11. marca 2004. 96 Pokial ide o vyjadrenie spolocnosti ABB z 11. marca 2004, zalobkyne po prvé uvádzajú, ze ked ABB spomína úcast japonských podnikov na spolocnej dohode, zrejme odkazuje na spolocnosti JAEPS a TM T&D Corp., spolocný podnik spolocností Toshiba a Melco, ktorý od októbra 2002 do apríla 2005 vykonával cinnosti týchto spolocností v oblasti RIP. V napadnutom rozhodnutí vsak Komisia vylozila vyhlásenia spolocnosti ABB nielen v tom zmysle, ze sa vztahujú na celú dobu trvania porusenia od roku 1988, hoci v tom case neexistovala TM T&D ani JAEPS, ale aj v tom zmysle, ze sa okrem týchto dvoch spolocností týkajú aj spolocností Hitachi a Hitachi Europe. 97 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze vo svojom vyjadrení z 11. marca 2004 sa ABB obmedzila na neurcité vyhlásenia vo vztahu k trvaniu kartelu, ked sa sústredila na obdobie od roku 1999 do roku 2002. 98 Po tretie neurcitost a rozporuplnost vyjadrenia spolocnosti ABB z 11. marca 2004 vyvoláva podla zalobkýn dojem, ze islo skôr o domnienku zamestnancov ABB v súvislosti s trhovými podmienkami nez o dôkaz výslovnej dohody zalozenej na skutocnej spolocnej vôli. 99 Po stvrté zalobkyne uvádzajú, ze vo svojom vyjadrení z 11. marca 2004 spolocnost ABB v prvom rade potvrdila, ze dotknuté podniky povazovali vstup na európsky trh za zlozitý, ak nie nemozný, z dôvodu právnych, technických a obchodných prekázok. Tvrdia, ze za takých okolností by bolo jednoznacne bezpredmetné uzatvorit výslovnú dohodu o nevstupovaní na predmetný trh. 100 Nakoniec zalobkyne uvádzajú, ze vo vyjadrení zo 4. októbra 2005 poskytnutom po predlození ich vyjadrení a vyjadrení dalsích japonských výrobcov vysvetlujúcich existenciu uvedených prekázok spolocnost ABB zmenila svoje predchádzajúce vyhlásenia týkajúce sa spolocnej dohody, ked predovsetkým uviedla, ze prekázky vstupu na európsky trh sa dali prekonat, v dôsledku coho bol vstup japonských výrobcov z hospodárskeho hladiska mozný. Hodnota tohto vyhlásenia, ktoré bolo predlozené oneskorene a ktoré radikálne mení predchádzajúce vyhlásenia, vsak podla zalobkýn vzbudzuje pochybnosti. 101 Komisia povazuje tvrdenia zalobkýn za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 102 Pokial ide o vierohodnost vyhlásení spolocnosti ABB uskutocnených v súvislosti s jej ziadostou o oslobodenie od pokút, v bodoch 72 a 73 vyssie sa uvádza, ze samotné domáhanie sa uplatnovania oznámenia o spolupráci za úcelom oslobodenia od pokút nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov kartelu. 103 Osobitné okolnosti, ktoré údajne preukazujú, ze ABB bola pod tlakom, nemôzu toto konstatovanie ovplyvnit. Pocas vypocutia pred Komisiou totiz spolocnost ABB uviedla len skutkový rámec kartelu a tvrdenie, ze skutkové okolnosti, o ktorých informovala Komisiu, sú dôvodom na jej oslobodenie od pokút. V rámci konania vedeného ceským orgánom pre hospodársku sútaz ABB okrem týchto dvoch aspektov uviedla aj právne posúdenie skutkového stavu a svoje vyjadrenie k oznámeniu o výhradách. Nezdá sa vsak, ze by v týchto dvoch prípadoch spolocnost ABB prekrocila rámec toho, co mozno ocakávat od podniku, ktorý poziadal o oslobodenie od pokút a ktorý sa prostredníctvom plnej spolupráce s predmetným orgánom usiluje zachovat si podmienecné oslobodenie od pokút, ktoré mu bolo poskytnuté. Nemozno teda usudzovat, ze vierohodnost vyhlásení spolocnosti ABB je spochybnená v dôsledku toho, ze spolocnost poziadala o oslobodenie od pokút. 104 Nemozno prijat ani tvrdenie zalobkýn, podla ktorého vyhlásenia spolocnosti ABB nepochádzajú z casu, ked nastali skutkové okolnosti. Vyhlásenia, ktoré podnik predlozí Komisii v rámci ziadosti o oslobodenie od pokút, na jednej strane zo svojej podstaty nemôzu pochádzat z rovnakého obdobia ako celé údajné porusenie, to ich vsak vôbec nezbavuje dôkaznej hodnoty. Na druhej strane v tejto veci ABB tvrdila, ze spolocná dohoda existovala od 11. marca 2004, cize pred ukoncením porusenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí. 105 Pokial ide o obsah jednotlivých vyhlásení spolocnosti ABB, po prvé nemozno pripisovat osobitný význam tomu, ze pôvodná ziadost, konkrétne ziadost o oslobodenie od pokút z 3. marca 2004, sa o spolocnej dohode nezmienuje. Pri prvom nadviazaní kontaktu s Komisiou v súvislosti so ziadostou o oslobodenie od pokút je totiz normálne, ze dotknutý podnik neopíse podrobne vsetky aspekty porusenia, ktorého existenciu chce odhalit. 106 Okrem toho sa ABB síce vo svojej pôvodnej ziadosti o spolocnej dohode výslovne nezmienila, uviedla vsak, ze JAEPS a TM T & D sa zúcastnovali na karteli a ze kartel zahrnal vsetky clenské státy Európskej únie. Toto tvrdenie znamená, ze podla spolocnosti ABB sa dotknuté dve spolocnosti zúcastnovali na spolocnej dohode. 107 Po druhé vo svojom vyjadrení z 11. marca 2004, cize pred podmienecným oslobodením od pokút, ABB výslovne odkázala na existenciu spolocnej dohody, podla ktorej dve japonské spolocnosti nemali predkladat ponuky na európske projekty a európske spolocnosti nemali predkladat ponuky na japonské projekty. 108 V tejto súvislosti je prirodzené, ze ABB sa zmienila o dvoch japonských spolocnostiach, konkrétne o JAEPS a TM T & D, lebo v case, ked predkladala svoje vyhlásenia, boli cinnosti spolocností Hitachi, Fuji, Toshiba a Melco v oblasti RIP zoskupené v týchto dvoch spolocných podnikoch. Komisia mala bez ohladu na to právo vykladat toto vyhlásenie v tom zmysle, ze samotné tieto podniky sa podielali na spolocnej dohode. Vo svojej pôvodnej ziadosti uz totiz ABB uviedla, ze podla jej informácií kartel existoval viac ako 10 rokov, co znamená, ze bol vytvorený dávno pred zalozením spolocností JAEPS a TM T & D. 109 Znenie vyjadrenia spolocnosti ABB z 11. marca 2004 v spojení so znením jej pôvodnej ziadosti rovnako umoznuje zamietnut tvrdenie zalobkýn, podla ktorého ABB nepredlozila informácie o trvaní kartelu. Vo svojej pôvodnej ziadosti totiz ABB uviedla, ze kartel fungoval prinajmensom od roku 1994, a jej vyjadrenie z 11. marca 2004 tomuto zisteniu neprotirecí. 110 Okrem toho síce ABB uviedla, ze spolocná dohoda vychádzala z toho, ze japonskí výrobcovia neboli dobre prijímaní európskymi zákazníkmi a museli na európskom trhu celit urcitým prekázkam. Z jej vyjadrenia z 11. marca 2004 je vsak úplne jasné, ze dotknuté japonské podniky nielen konstatovali existenciu týchto prekázok, ale zaviazali sa aj voci európskym partnerom, ze nebudú vstupovat na trh EHP. Prekázky vstupu na tento trh tak nespôsobili bezpredmetnost existencie spolocnej dohody, ale boli skôr faktorom vedúcim k jej uzatvoreniu. Dalej treba poukázat na to, ze takéto zistenie nie je paradoxné, lebo pri rozdelovaní trhov spôsobom uvádzaným v tejto veci Komisiou je pre výrobcu prirodzené, ze svojim konkurentom prenechá trhy, na ktorých má slabé postavenie. 111 Po tretie treba zamietnut tvrdenie zalobkýn, podla ktorého je vyjadrenie spolocnosti ABB zo 4. októbra 2005 v rozpore s jej predchádzajúcimi vyhláseniami. V tomto vyjadrení ABB potvrdila existenciu spolocnej dohody. Hoci pri tejto prílezitosti zdôraznila, ze prekázky, ktorým celili japonskí výrobcovia, ked chceli vstúpit na trh EHP, bolo mozné prekonat, toto konstatovanie nie je v rozpore s vyhláseniami z 11. marca 2004, v ktorom nie je uvedené, ze vstup na trh bol nemozný, ale len to, ze bol zlozitý. 112 V rozpore s tvrdením zalobkýn teda vyjadrenie spolocnosti ABB zo 4. októbra 2005 objasnuje okolnosti prípadu v súlade s jej predchádzajúcimi vyhláseniami. 113 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze vyhlásenia spolocnosti ABB môzu predstavovat dôkaz spolocnej dohody, lebo odkazujú na jej existenciu, opisujú základný obsah dohody a poskytujú informácie o jej trvaní a úcastníkoch. 114 Vyhlásenia spolocnosti ABB sú okrem toho ucelené, boli poskytnuté v mene podniku a z ich obsahu vyplýva, ze sú zalozené na vnútornom prieskume a na diskusiách so zamestnancami ABB. Treba im teda priznat urcitý stupen dôkaznej hodnoty. V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 68 vyssie vsak ich obsah musí byt v kazdom prípade podporený dalsími dôkazmi. O svedeckých výpovediach zamestnancov a bývalého zamestnanca spolocnosti ABB - Tvrdenia úcastníkov konania 115 Zalobkyne na úvod opakujú svoje tvrdenie, ze dôkazná hodnota dôkazov predlozených spolocnostou ABB je znízená v dôsledku toho, ze ABB poziadala o oslobodenie od pokút. 116 V tomto smere zalobkyne uvádzajú, ze svedecké výpovede zamestnancov a bývalého zamestnanca spolocnosti ABB boli poskytnuté pocas rozhovorov v septembri 2005, cize 18 mesiacov po prvej ziadosti o oslobodenie od pokút, na ziadost Komisie a v prítomnosti jej zamestnancov a právneho poradcu spolocnosti ABB, ktorý dokonca do rozhovoru s pánom M. aktívne zasahoval. 117 Z niektorých vyjadrení poskytnutých pri týchto rozhovoroch podla zalobkýn tiez vyplýva, ze sa predtým konali prípravné stretnutia a ze bolo vypracované prinajmensom jedno písomné vyhlásenie. Zdá sa, ze najmä vyhlásenia pána M. boli vyvolané prípravným rozhovorom s externým poradcom spolocnosti ABB, ktorý sa uskutocnil v ten istý den pred vypocutím. Bez ohladu na túto skutocnost sa jednotlivé svedecké výpovede navzájom nezhodujú. 118 Svedkovia boli okrem toho upozornení na význam rozhovorov pre výsledok ziadosti spolocnosti ABB o oslobodenie od pokút. V dôsledku toho bolo podla zalobkýn v osobnom záujme týchto svedkov poskytnút Komisii dôkazy podporujúce jej tézu týkajúcu sa existencie spolocnej dohody. Najmä pán M. sa na konaní zúcastnil len z toho dôvodu, aby neprisiel o dôchodkové dávky, ktoré mu priznala ABB. 119 Podla zalobkýn naopak nehrozilo, ze by svedecké výpovede uskodili spolocnosti ABB, lebo boli pri posudzovaní ziadosti o oslobodenie od pokút posudzované priaznivo. 120 Svedecké výpovede okrem toho neboli spísané ani preskúmané s cielom posúdit ich presnost. Neboli teda naformulované po dôkladnej úvahe. Svedkovia vypovedali ako zamestnanci alebo bývalí zamestnanci a nie ako oficiálni zástupcovia spolocnosti ABB. 121 Zalobkyne doplnujú, ze v mnohých prípadoch vypocúvané osoby neboli priamymi svedkami udalostí, ku ktorým sa vyjadrovali. Najmä pán M. nebol priamym svedkom pociatkov spolocnej dohody, dokonca ani jej údajného prijatia 15. apríla 1988, lebo uviedol, ze dohoda mozno existovala este pred jeho narodením. 122 Svedecká výpoved pána M. zo septembra 2005 dalej v mnohých aspektoch protirecí predchádzajúcim vyjadreniam spolocnosti ABB vychádzajúcim z predchádzajúcich vyhlásení pána M. a výrazy, ktoré pouzíva, sú nepresné a vnuknuté Komisiou alebo externým poradcom ABB. Skutocnost, ze si nepamätal existenciu dohody GE pred novembrom 2006, navyse vyvoláva dalsie pochybnosti v súvislosti s vierohodnostou jeho svedeckej výpovede. 123 Zalobkyne tvrdia, ze samotná Komisia uznala obmedzenú dôkaznú hodnotu svedeckej výpovede pána M., ked zaujala selektívny postoj k dôkazom, ktoré pouzije. 124 Pokial ide o obsah svedeckých výpovedí, ani jeden svedok nedokázal potvrdit dlzku trvania spolocnej dohody, lebo pán M. sa domnieval, ze mechanizmus dohody GQ, a teda aj samotná dohoda, prestal existovat v roku 2002, zatial co dalsí svedkovia tvrdia, ze dohoda platila v rôznych obdobiach v rokoch 2002 az 2004. Nijaký svedok okrem toho nepouzil výraz "spolocná dohoda" a odkazy na existenciu kartelu neuviedli dobrovolne svedkovia, ale vyziadala si ich Komisia. 125 Zalobkyne v tomto smere uvádzajú, ze hoci Komisia v rozhovore s pánom Wi. pouzila pojem spolocná dohoda, pán Wi. sa dokázal vyjadrit len k obdobiu od júla 2002 do januára 2004. Aj vyjadrenia pána P. k spolocnej dohode boli neurcité, co Komisiu viedlo k tomu, ze sa ho pokúsila presvedcit, aby nahradil nepresné výrazy jasnejsími formuláciami potvrdzujúcimi názor Komisie. Pán V.-A. zas v úvode rozhovoru informoval Komisiu, ze Európa a Severná Amerika boli z kartelu vylúcené. Podobne ako v prípade pána P. Komisia pouzila pojem spolocná dohoda v dalsej casti rozhovoru. Predmetné tri svedecké výpovede sú preto nepresné, nekonzistentné, a teda neboli naformulované po dôkladnej úvahe. 126 Pokial ide o svedeckú výpoved pána M., zalobkyne tvrdia, ze jeho pôvodné vyhlásenie týkajúce sa vzájomnej ochrany domácich trhov súvisí viac s pojmom domovské krajiny nez so spolocnou dohodou, ako ju definuje Komisia. Aj jeho vyhlásenia týkajúce sa spolocnej dohody sú neurcité. 127 Zalobkyne tiez uvádzajú, ze pán M. nepotvrdil, ze japonskí výrobcovia boli schopní predávat výrobky v oblasti RIP na európskom trhu. Aj po zásahu externého poradcu spolocnosti ABB, ktorý sa svedka pokúsil usmernit, svedok nadalej tvrdil, ze úcast japonských výrobcov na európskom trhu bola velmi zriedkavá. 128 Komisia povazuje tvrdenia zalobkýn za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 129 Na úvod treba poznamenat, ze svedecké výpovede zamestnancov a bývalého zamestnanca spolocnosti ABB nepredstavujú dôkazy, ktoré by boli odlisné a nezávislé od vyhlásení ABB, lebo svedkovia vypovedali pred Komisiou z podnetu spolocnosti ABB a v rámci jej povinnosti spolupracovat na základe oznámenia o spolupráci, pricom vyuzívali prítomnost externého poradcu ABB. Predmetné svedecké výpovede v dôsledku toho nemôzu potvrdit vyhlásenia spolocnosti ABB v zmysle judikatúry uvedenej v bode 68 vyssie. Tieto ich vyhlásenia skôr doplnujú, vysvetlujú a konkretizujú. Musia byt teda podporené aj dalsími dôkazmi. 130 Pokial ide o otázku vierohodnosti svedeckých výpovedí poskytnutých zamestnancami a bývalým zamestnancom podniku, ktorý poziadal o oslobodenie od pokút, z bodov 72 a 73 vyssie vyplýva, ze s takýmito dôkazmi nie je potrebné automaticky zaobchádzat opatrne. Co sa týka osobnej motivácie svedkov, je síce mozné, ze zamestnanci takého podniku, ktorí sú povinní konat v záujme podniku, majú spolocnú vôlu predlozit co najviac usvedcujúcich dôkazov, lebo ich spolupráca v konaní môze mat tiez priaznivý vplyv na ich budúcu kariéru. V takom prípade si vsak dotknutí zamestnanci budú vedomí aj prípadných nepriaznivých dôsledkov predlozenia nepresných dôkazov, ktoré sú vzhladom na poziadavku potvrdenia citlivejsie. 131 Co sa týka bývalého zamestnanca ABB pána M., v zásade uz nie je povinný konat v záujme svojho bývalého zamestnávatela, pokial ide o dobrovolnú spoluprácu v správnom konaní. Táto okolnost vsak znamená aj to, ze v zásade nemá záujem poskytovat v tejto súvislosti nepresné dôkazy. V tomto smere treba uviest, ze v case poskytnutia svojej svedeckej výpovede bol uz pán M. na dôchodku. Nezdá sa teda, ze nedostatocná spolupráca v správnom konaní z jeho strany by prenho mala mat nepriaznivé následky, najmä v súvislosti s dávkami, ktoré mu údajne priznala ABB. 132 Ani skutocnost, ze medzi podaním ziadosti o oslobodenie od pokút a rozhovormi so svedkami uplynula istá doba, ako taká nespochybnuje dôkaznú hodnotu zhromazdených svedeckých výpovedí. Komisia v priebehu svojho vysetrovania môze získavat dodatocné dôkazy, aby mala k dispozícii vsetky potrebné informácie, na základe ktorých posúdi existenciu porusenia najmä vzhladom na vyjadrenia dotknutých podnikov. 133 Naopak, doba, ktorá uplynula medzi podaním svedeckej výpovede a skutocnostami, ktorých sa týka, môze byt dôlezitá pri posudzovaní jej vierohodnosti vzhladom na to, ze svedkovia môzu vo vseobecnosti poskytnút podrobnejsie a vierohodnejsie výpovede v súvislosti s nedávnymi udalostami. V tejto veci vsak doba, ktorá uplynula medzi podaním svedeckých výpovedí v septembri 2005 a ukoncením zapojenia jednotlivých svedkov do kartelu, ku ktorému doslo v máji 2004 v prípade pána V.-A., pána W. a pána P. a v júni 2002 v prípade pána M., nie je dostatocne dlhá na to, aby ovplyvnila ich vierohodnost. 134 Vierohodnost svedeckých výpovedí vo vseobecnosti nie je ovplyvnená ani prítomnostou externého poradcu spolocnosti ABB pocas rozhovorov, lebo svedecké výpovede boli podané v rámci spolupráce ABB na základe oznámenia o spolupráci a svedkovia na zaciatku jednotlivých rozhovorov výslovne uviedli, ze si zelajú, aby im tento poradca pomáhal. 135 Je pravda, ze externý poradca ABB zasiahol v urcitom momente rozhovoru s pánom M., aby mu naznacil, ze pre japonských výrobcov mohol byt vstup na európsky trh prínosom, o com zrejme pán M. nebol presvedcený. Treba teda vychádzat z toho, ze pán M. vyjadril pochybnosti v súvislosti s obchodným významom takéhoto kroku, a túto skutocnost zohladnit pri posudzovaní obsahu jeho svedeckej výpovede. Zalobkyne vsak nevysvetlujú, akým spôsobom ovplyvnuje zásah externého poradcu ABB vierohodnost svedeckej výpovede pána M. v iných ohladoch. 136 Pokial ide o vypracovanie vyhlásenia vopred a o konanie prípravných stretnutí, nie je prekvapivé, ze podnik, ktorý poziadal o oslobodenie od pokút, vopred urcil skutkové okolnosti dôlezité pre svoju ziadost a svedkov, ktorí sa k nim dokázu vyjadrit, a analyzoval s nimi rozsah ich vedomostí. 137 Okrem toho nemozno usudzovat, ze dotknuté svedecké výpovede nemohli spolocnosti ABB uskodit. Kedze rozhovory sa uskutocnili pred zaslaním oznámenia o výhradách, spolocnost ABB ani jej zamestnanci a jej bývalý zamestnanec si nemohli byt istí rozsahom a presným obsahom výhrad, ktoré mali byt voci ABB vznesené. 138 Naopak, zalobkyne správne tvrdia, ze predmetné svedecké výpovede sa nezdajú byt výsledkom dôkladnej úvahy a ze ani neboli revidované po úvahe a dodatocnom overení. Svedecké výpovede boli poskytnuté ústne a neexistujú náznaky toho, ze Komisia svedkom vopred polozila písomné otázky, ani toho, ze autori následne overili a revidovali svoje vyhlásenia týkajúce sa spolocnej dohody a prekázok vstupu na trh EHP. 139 Rovnako sa nezdá, ze svedkovia podali svoje výpovede ako oficiálni zástupcovia spolocnosti ABB. Predovsetkým sa zdá, ze túto úlohu plnil najmä externý poradca ABB, ktorý uskutocnil vyhlásenia posudzované v bodoch 102 az 114 vyssie. Dalej, ako bolo poznamenané v bode 131 vyssie, v case podania svedeckej výpovede uz pán M. a priori nebol povinný konat v záujme svojho bývalého zamestnávatela a neexistujú ani nepriame dôkazy toho, ze sa on sám alebo iný svedok systematicky pripravoval na rozhovor tým, ze sa radil s dalsími zamestnancami ABB a nahliadal do dokumentov tejto spolocnosti. A napokon otázky polozené Komisiou pocas rozhovorov sa netýkali oficiálneho stanoviska spolocnosti ABB k prejednávaným témam, ale skôr osobných vedomostí jednotlivých svedkov. 140 Tvrdenie zalobkýn, ze vypocúvané osoby casto neboli priamymi svedkami predmetných udalostí, treba zamietnut. Zo svedeckých výpovedí totiz vyplýva, ze styria svedkovia sa osobne zúcastnovali na fungovaní kartelu. Predovsetkým pán M. bol jedným zo zástupcov spolocnosti ABB v karteli v rokoch 1988 az 2002, cize pocas takmer celého jeho trvania, ked samotná ABB patrila medzi jeho hlavných úcastníkov. Pán M. bol teda priamym a privilegovaným svedkom okolností, ktoré uviedol. 141 V tomto ohlade je potrebné pripustit, ze pán M. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, ze nebol prítomný pri uzatváraní spolocnej dohody, ku ktorému podla neho doslo pred podpísaním dohody GQ a dohody EQ. Podobne na otázku, ci sa o téme spolocnej dohody hovorilo na stretnutiach, na ktorých sa zúcastnil, pán M. odpovedal, ze nebolo potrebné na nu odkazovat, lebo spolocná dohoda bola samozrejmá. Táto skutocnost vsak nespochybnuje dôkaznú hodnotu svedeckej výpovede pána M. Po prvé svedok môze bez problémov poskytnút dôkazy o dlhodobom jave, hoci nebol prítomný na jeho zaciatku. Po druhé pán M. síce uviedol, ze na stretnutiach, na ktorých sa zúcastnil, sa otázka spolocnej dohody výslovne nespomínala, no z jeho svedeckej výpovede vyplýva, ze podla jeho názoru bolo dôvodom to, ze úcastníci kartelu chápali, akceptovali a vykonávali obsah spolocnej dohody bez potreby výslovnej diskusie. Kedze záväzok japonských podnikov uvádzaný Komisiou spocíval len v necinnosti, nie v aktívnom konaní, takáto situácia je skutocne mozná. 142 Zalobkyne neuvádzajú podrobnosti o údajnej neucelenosti jednotlivých svedeckých výpovedí. Z porovnania svedeckých výpovedí navzájom, ako aj s dalsími dôkazmi predlozenými spolocnostou ABB, okrem toho nevyplývajú nijaké nekonzistentnosti, ktoré by mohli ovplyvnit vierohodnost vyhlásení týkajúcich sa existencie spolocnej dohody. Jediný podstatný rozpor súvisí s existenciou obchodného významu vstupu na európsky trh pre japonské podniky. Ako je vsak uvedené v bodoch 156 az 158 nizsie, stanovisko niektorých svedkov v tomto smere neovplyvnuje ich vyhlásenia týkajúce sa existencie spolocnej dohody. 143 Pokial ide o údajnú neúplnost svedeckej výpovede pána M., treba poukázat na to, ze nie je prekvapivé, ak si svedok pri rozhovore nedokáze spomenút na vsetky dokumenty týkajúce sa kartelu. Navyse hoci pán M. pocas rozhovoru výslovne neodkázal na dohodu GE, zmienil sa o rozdelovaní projektov RIP v EHP na základe dohôd, ktoré predchádzali dohode GQ, pricom jednou z nich bola dohoda GE. 144 Podobne skutocnost, ze Komisia nepouzila vsetky informácie obsiahnuté v svedeckej výpovedi, neznamená, ze táto výpoved má nízku dôkaznú hodnotu. Je prirodzené, ze niektoré informácie sú irelevantné alebo ze urcité informácie sú presvedcivejsím spôsobom podlozené inými dôkazmi. 145 Pokial ide o obsah svedeckých výpovedí, v rozpore s tvrdením zalobkýn sa výpovede týkajúce sa trvania kartelu zhodujú navzájom, ako aj s tvrdeniami Komisie. 146 Pán M. jednoznacne uviedol, ze pravidlo vzájomného respektovania domácich trhov skupinami európskych a japonských výrobcov existovalo pomerne dlhý cas a dokonca predchádzalo dohode GQ. 147 Samotné vyhlásenie pána M., podla ktorého mechanizmus dohody GQ prestal existovat v roku 2002, neznamená, ze prestala existovat aj spolocná dohoda. Po prvé sa pocas tohto obdobia metódy fungovania kartelu urcitým spôsobom vyvíjali najmä v dôsledku toho, ze Siemens a Hitachi obnovili svoju úcast na karteli, a pán M. sa teda mohol domnievat, ze dohoda GQ prestala byt vykonávaná v podobe, v akej bola podpísaná v roku 1988 a následne pozmenená. Táto okolnost nemá vplyv na to, ze metódy fungovania kartelu mohli od júla 2002 vychádzat aj zo spolocnej dohody alebo z podobného dojednania. Iní svedkovia spolocnosti ABB nez pán M. výslovne potvrdzujú, ze to tak v tejto veci bolo, lebo z ich vyhlásení vyplýva, ze spolocná dohoda medzi európskymi a japonskými výrobcami týkajúca sa respektovania domácich trhov existovala v období, pocas ktorého boli zapojení do cinnosti kartelu, cize od júla 2002 do roku 2004. 148 Po druhé v júni 2002 odisiel pán M. do predcasného dôchodku po odhalení zosúladených cinností jeho novým nadriadeným. Táto okolnost vysvetluje, preco pán M. nemal podrobné vedomosti o metódach fungovania kartelu pouzívaných od júla 2002. 149 Rovnako nemozno tvrdit, ze odkazy svedkov na spolocnú dohodu sú neurcité a chýba im spontánnost. Kazdý zo svedkov vlastnými slovami spomenul existenciu osobitnej situácie na európskom a japonskom trhu, ktorá zodpovedá spolocnej dohode uvádzanej Komisiou. 150 Na rozdiel od tvrdenia zalobkýn pán Wi. vyhlásil, ze neprítomnost japonských podnikov na európskom trhu bola spôsobená zavedeným systémom ochrany japonského a európskeho trhu odôvodneným skutocnostou, ze ani jedna z týchto dvoch skupín si nezelala, aby druhá skupina vstúpila na jej domáci trh. Zástupca Komisie sa síce neskôr pocas rozhovoru vrátil k tejto téme a skutocne pouzil pojem spolocná dohoda, no bolo to len objasnenie konceptu, o ktorom sa spontánne zmienil pán Wi. 151 Pán P. spontánne odkázal na spolocnú dohodu s japonskými podnikmi, na základe ktorej sa tieto podniky zaviazali nepôsobit na európskom trhu a európske podniky sa zaviazali nepôsobit na japonskom trhu. Aj v tomto prípade sa zástupca Komisie následne vrátil k tejto otázke, no obmedzil sa na overenie toho, ci správne pochopil predchádzajúce spontánne vyhlásenia. 152 V prípade pána V.-A. Komisia nepouzila pojem spolocná dohoda, ale len sa svedka opýtala, ci vedel o nejakej dohode medzi európskymi a japonskými výrobcami. V odpovedi na túto otázku sa pán V.-A. zmienil o dohode medzi japonskými a európskymi výrobcami, podla ktorej európske podniky "nebudú útocit" na japonské podniky na japonskom trhu a naopak. Pán V.-A. dalej uviedol, ze sa zúcastnil na diskusii medzi európskymi podnikmi a zástupcom japonského podniku týkajúcej sa konkrétne dodrziavania tejto dohody, ktorá bola vyvolaná pokusmi japonských podnikov preniknút na európsky trh. 153 Navyse pokial ide o údajné vylúcenie urcitých území z pôsobnosti celosvetového kartelu, pán V.-A. po prvé vyhlásil, ze Severná Amerika bola vylúcená z osobitného dôvodu, ktorým bola hrozba sankcií v prípade odhalenia kartelu. Po druhé vysvetlil, ze vylúcenie západoeurópskych krajín znamenalo, ze európski výrobcovia nediskutovali o dotknutých projektoch RIP na stretnutiach, na ktorých sa zúcastnoval, cize na stretnutiach celosvetového kartelu, ktorý predtým upravovala dohoda GQ a dohoda EQ, ale pri iných prílezitostiach. Tieto vyhlásenia sú v úplnom súlade tak s oboma dohodami, ako aj s tvrdeniami Komisie. 154 Nakoniec pán M. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, ze pred dohodou GQ medzi japonskými a európskymi výrobcami existovala dohoda týkajúca sa vzájomnej ochrany domácich trhov, ze táto dohoda bola nevyhnutnou podmienkou na uzatváranie dohôd týkajúcich sa iných regiónov a ze dodrziavanie jej pravidiel znamenalo, ze japonskí výrobcovia nevstúpia na domáci trh európskych výrobcov, hoci z technického hladiska by toho boli schopní. Pán M. v tejto súvislosti vysvetlil aj mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, ako aj skutocnost, ze tieto dve skupiny výrobcov nediskutovali o projektoch RIP v domovských krajinách a nezahrnali ich do kvót stanovených v dohode GQ. 155 Vyhlásenia pána M. teda potvrdzujú existenciu spolocnej dohody uvádzanej Komisiou a nemozno ich povazovat za neurcité, lebo obsahujú informácie o dlzke trvania uvedenej dohody, jej obsahu a úcastníkoch. Nedostatok informácií o vykonávaní tejto dohody môze sotva byt prekvapivý vzhladom na to, ze hlavný záväzok zmluvných strán spocíval v tom, ze nebudú pôsobit na urcitých trhoch. Pán M. navyse opísal cast spolocnej dohody, ktorá si vyzadovala vykonávacie opatrenia, konkrétne mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. 156 Ako je vsak uvedené v bode 135 vyssie, pán M. nebol presvedcený o obchodnom význame vstupu na európsky trh pre japonských výrobcov. S jeho názorom súhlasil pán P., podla ktorého sa japonskí výrobcovia pravdepodobne domnievali, ze tento krok nie je z obchodného hladiska odôvodnený. Podla dalsích dvoch svedkov, pána Wi. a pána V.-A., tento krok mal obchodný význam. 157 Stanovisko pána M. a pána P. nemá vplyv na skutocnost, ze styria svedkovia uviedli, ze japonské podniky sa zaviazali nevstúpit na trh EHP napriek tomu, ze z technického hladiska toho boli schopné, bez ohladu na prípadný nedostatok bezprostredného obchodného významu takéhoto záväzku. 158 V tejto súvislosti treba poukázat aj na to, ze v rozpore s tvrdením zalobkýn prípadný nedostatok obchodného významu vstupu na trh EHP pre japonských výrobcov v urcitom case neznamená, ze existencia dohody, akou je spolocná dohoda, by bola bezpredmetná. Takáto dohoda môze po prvé slúzit na odstránenie zvyskového rizika budúceho vstupu na predmetné trhy v prípade zmeny situácie v oblasti hospodárskej sútaze, a tým na zaistenie dlhodobej bezpecnosti pre obe skupiny výrobcov prostredníctvom stabilizácie ich výsadného postavenia. Po druhé môze byt uvedená dohoda základom vzájomnej dôvery medzi týmito dvoma skupinami. Podla vyhlásení pána M. bola takáto dôvera nevyhnutná na celosvetové vykonávanie kartelu. 159 Na záver treba v prvom rade uviest, ze vyhlásenia styroch dotknutých svedkov, predovsetkým výpoved pána M., sú dôveryhodné, lebo pochádzajú od priamych svedkov udalostí, na ktoré odkazujú, a z okolností tejto veci nevyplýva, ze títo svedkovia by mali dôvod poskytnút nepresné výpovede. 160 Styri svedecké výpovede sa dalej zhodujú navzájom, ako aj s dalsími informáciami poskytnutými spolocnostou ABB, pokial ide o existenciu a základný obsah spolocnej dohody. Svedkovia tak potvrdili existenciu spolocnej dohody, ktorou sa japonské podniky zaviazali nevstupovat na európsky trh s projektmi RIP a európske podniky sa zaviazali nevstupovat na japonský trh s takýmito projektmi. Styria svedkovia potvrdili aj to, ze z technického hladiska bol vstup na európsky trh mozný bez ohladu na urcité prekázky. Hoci sa rozchádzali v názoroch na obchodný význam vstupu na európsky trh pre japonské podniky, v tejto veci to vzhladom na vyhlásenia týkajúce sa existencie spolocnej dohody nie je podstatné, ako je uvedené v bodoch 156 az 158 vyssie. 161 Nakoniec styria svedkovia vykreslili presný a úplný obraz spolocnej dohody s prihliadnutím na rozdielny stupen vedomostí jednotlivých svedkov. Najmä pán M. vo svojej svedeckej výpovedi podrobne opísal obsah uvedenej dohody, dôvod jej existencie a spôsob fungovania. 162 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba skonstatovat, ze svedecké výpovede zamestnancov a bývalého zamestnanca spolocnosti ABB predstavujú nepriame dôkazy existencie spolocnej dohody, ktorých dôkazná hodnota je vysoká. O dôkazoch predlozených spolocnostou Fuji - Tvrdenia úcastníkov konania 163 Zalobkyne tvrdia, ze odpoved spolocnosti Fuji na oznámenie o výhradách nepredstavuje dostatocne presný a podrobný dôkaz podporujúci dôkazy predlozené spolocnostou ABB, a teda aj tvrdenie Komisie týkajúce sa existencie spolocnej dohody. 164 Po prvé Fuji neuviedla, ako sa dozvedela o existencii spolocnej dohody, ani to, kedy bola uzatvorená, v akej podobe, kto boli jej úcastníci a ci sa vykonávala. 165 Po druhé Fuji nepotvrdila vzájomný charakter spolocnej dohody a odkázala na prekázky vstupu na európsky trh s projektmi RIP, ktorým musela celit, cím spochybnila uzitocnost dohody. V tomto ohlade podla zalobkýn nemozno vzájomný charakter spolocnej dohody odvodit z toho, ze akceptovanie jednostrannej dohody nebolo v záujme japonských výrobcov. Tvrdia, ze kedze japonský trh bol pre európske podniky nedosiahnutelný, japonskí výrobcovia nemali záujem na uzatvorení dohody. 166 Po tretie nesúlad medzi svedeckou výpovedou pána H. a svedeckými výpovedami zamestnancov a bývalých zamestnancov spolocnosti Fuji, pokial ide o existenciu spolocnej dohody a o technické a obchodné prekázky vstupu na trh EHP, tiez spochybnuje dôkaznú hodnotu dôkazov predlozených spolocnostou Fuji. 167 Po stvrté tvrdenia uvedené v odpovedi Fuji na oznámenie o výhradách nie sú v súlade s jej následnou ziadostou o zohladnenie oznámenia o spolupráci. 168 Po piate Komisia na základe oznámenia o spolupráci neznízila spolocnosti Fuji pokutu, co podla zalobkýn znamená, ze dôkazy poskytnuté spolocnostou Fuji nepotvrdzujú existenciu spolocnej dohody. 169 Komisia povazuje tvrdenia zalobkýn za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 170 V odpovedi na oznámenie o výhradách spolocnost Fuji uviedla, ze vedela o spolocnej dohode, na základe ktorej sa japonskí výrobcovia nemali pokúsat o vstup na európsky trh, a zároven vyhlásila, ze hlavným dôvodom neprítomnosti Fuji na trhu EHP bolo to, ze nebola významným dôveryhodným dodávatelom RIP v Európe. 171 Po prvé treba pripustit, ze uvedené vyhlásenie je pomerne neurcité, lebo Fuji odkazuje len na záväzok japonských výrobcov nevstupovat na európsky trh. Fuji tým vsak potvrdila klúcovú skutocnost vyplývajúcu z dôkazov predlozených spolocnostou ABB, ktorú Komisia vytýka japonským výrobcom. Uvedené vyhlásenie teda v tejto veci nie je irelevantné. Platí to o to viac, ze obmedzený rozsah vedomostí spolocnosti Fuji sa dá vysvetlit jej druhoradou úlohou v rámci kartelu a najmä tým, ze ako vyplýva z odôvodnenia c. 150 napadnutého rozhodnutia, Fuji bola jediným japonským podnikom, ktorý nebol clenom výboru skupiny japonských výrobcov zodpovedného predovsetkým za koordináciu oboch skupín výrobcov v súvislosti s dohodou GQ. 172 Po druhé skutocnost, ze Fuji nepotvrdila vzájomnú povahu spolocnej dohody, je v tejto veci nepodstatná. Ako je uvedené v bode 76 vyssie, existencia záväzku európskych výrobcov nevstupovat na japonský trh s projektmi RIP síce môze predstavovat nepriamy dôkaz úcasti japonských podnikov na porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, no tento dôkaz v tomto smere nie je nevyhnutný. 173 Dalej je pravda, ze Fuji vo svojom vyhlásení odkazuje na existenciu technických a obchodných prekázok vstupu na trh EHP. Tieto prekázky vsak neuvádza ako jediný dôvod svojej neprítomnosti na predmetnom trhu, ale len ako jej hlavný dôvod. Ked Fuji uviedla jednotlivé dotknuté prekázky, odkázala okrem toho na svoj malý podiel na svetovom trhu, ktorý ju znevýhodnoval v porovnaní s väcsími európskymi a japonskými konkurentmi. Preto sa nezdá, ze v tejto súvislosti by sa jej tvrdenia dali uplatnit na tvrdenia dalsích japonských výrobcov. 174 Treba tiez poznamenat, ze v bodoch 110 az 158 vyssie je uvedený záver, ze existencia prekázok vstupu na trh EHP a jej mozný dôsledok, konkrétne údajný nedostatocný obchodný význam vstupu na trh EHP pre japonské podniky, neznamená, ze by existencia takej dohody, akou je spolocná dohoda, bola bezpredmetná. 175 Po tretie je nesporné, ze Komisia nezaradila písomnú svedeckú výpoved pána H. medzi dôkazy, o ktoré sa chcela opriet po zaslaní oznámenia o výhradách. Túto svedeckú výpoved teda nemozno povazovat za dôkaz v neprospech. 176 Pokial ide o hodnotu svedeckej výpovede pána H. ako dôkazu v prospech, treba poukázat na to, ze medzi uvedenou výpovedou a dalsími svedeckými výpovedami zamestnancov a bývalých zamestnancov Fuji neexistuje podstatný nesúlad. Predovsetkým ani dalsí zamestnanci a bývalí zamestnanci Fuji nespochybnili existenciu spolocnej dohody, svedkovia sa v tomto smere len nevyjadrili. Podobne pán H. nespochybnil existenciu technických a obchodných prekázok vstupu japonských podnikov na trh EHP. 177 Po stvrté zalobkyne neuvádzajú, aký je údajný nesúlad medzi vyhlásením spolocnosti Fuji v jej odpovedi na oznámenie o výhradách a jej ziadostou o zohladnenie oznámenia o spolupráci. Ich tvrdenie preto treba zamietnut. 178 Dalej treba poznamenat, ze na to, aby Komisia mohla znízit pokutu podla bodu 21 oznámenia o spolupráci, predmetné dôkazy musia mat významnú dôkaznú hodnotu v porovnaní s dôkazmi, ktoré uz má Komisia k dispozícii. 179 V dôsledku toho sa v ziadosti o zhovievavost podanej po zaslaní oznámenia o výhradách môze podnik, ktorý chce dosiahnut znízenie pokuty, zamerat na skutocnosti, ktoré podla neho doposial neboli z právneho hladiska dostatocne preukázané, aby tak poskytol významnú pridanú hodnotu. Táto okolnost môze vysvetlit, preco dotknutý podnik opomenie skutocnosti, ktoré povazuje za jednoznacne preukázané uz predlozenými dôkazmi. 180 Po piate vzhladom na znenie bodu 21 oznámenia o spolupráci nemozno vylúcit, ze predlozenie dôkazov s urcitou dôkaznou hodnotou, ktoré sa vsak týkajú skutocností preukázaných inými dôkazmi, nepovedie k znízeniu pokuty. 181 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba skonstatovat, ze vyhlásenie spolocnosti Fuji uvedené v oznámení o výhradách potvrdzuje vyhlásenia spolocnosti ABB a svedecké výpovede zamestnancov a bývalého zamestnanca tohto podniku v súvislosti s existenciou spolocnej dohody. Vzhladom na jeho neurcitú a vseobecnú povahu je vsak jeho dôkazná hodnota obmedzená. O návrhu spolocnosti Alstom z 10. júla 2002 - Tvrdenia úcastníkov konania 182 Zalobkyne spochybnujú výklad Komisie týkajúci sa návrhu, ktorý spolocnost Alstom predlozila na stretnutí clenov kartelu 10. júla 2002 a ktorý zástupca Hitachi zamietol na nasledujúcom stretnutí 15. júla 2002. Podla nich cielom uvedeného návrhu nebola aktualizácia spolocnej dohody tým, ze by sa rozsírila na krajiny strednej a východnej Európy vzhladom na ich mozný vstup do Európskej únie, ako tvrdí Komisia v odôvodneniach c. 127 a 128 napadnutého rozhodnutia. Návrh bol v skutocnosti pokusom spolocnosti Alstom zaviest v rámci rozvoja metód fungovania kartelu dohodu, ktorá predtým neexistovala a ktorá by obe skupiny výrobcov zaväzovala respektovat tradicný trh druhej skupiny. Japonské podniky vsak takúto dohodu odmietli a európski výrobcovia túto otázku opätovne nepredniesli. 183 Zalobkyne tiez v tomto smere poukazujú na to, ze tvrdenie Komisie nie je v súlade s jej tvrdením, podla ktorého sa dá existencia spolocnej dohody odvodit z prílohy 2 k dohode GQ, ani so svedeckou výpovedou pána M., ktorý vyhlásil, ze "systém dohody GQ" bol ukoncený v júni 2002. 184 Komisia povazuje tvrdenia zalobkýn za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 185 Z odôvodnenia c. 127 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na stretnutí 10. júla 2002, na ktorom sa diskutovalo o vývoji metód fungovania kartelu po opätovnej úcasti spolocností Siemens a Hitachi, spolocnost Alstom navrhla, aby európski výrobcovia zostali v Európe, japonskí výrobcovia v Japonsku a nepokúsali sa preniknút na európsky trh. V tomto odôvodnení sa dalej uvádza, ze na nasledujúcom stretnutí 15. júla 2002 zástupca Hitachi vyhlásil, ze spolocnost Hitachi odmieta tento návrh, na co európski výrobcovia reagovali vyhlásením, ze Európa vrátane strednej a východnej Európy je ich trh a majú v úmysle zachovat ceny uplatnované v tom case v západnej Európe, a dalej uviedli, ze o otázke sa bude opät diskutovat, hoci k tomu nedoslo. 186 Treba pripustit, ze na prvý pohlad toto zhrnutie stretnutí z 10. a 15. júla 2002 na základe dôkazov predlozených zalobkynami vyvoláva dojem, ze spolocnost Alstom skutocne navrhla uzatvorenie novej dohody, ktorú Hitachi odmietla a o ktorej sa dalej nediskutovalo, co by znamenalo, ze prinajmensom od júla 2002 neexistovala nijaká dohoda týkajúca sa správania japonských výrobcov na trhu EHP. 187 Zo zhrnutia stretnutia konaného 15. júla 2002 vsak po prvé vyplýva, ze Hitachi neodmietla samotnú myslienku rozdelenia trhov, ale len konkrétny návrh spolocnosti Alstom. Po druhé sa v tomto zhrnutí uvádza, ze Hitachi poukázala na to, ze nároky európskych výrobcov zahrnajú strednú a východnú Európu, co naznacuje, ze jej výhrada sa týkala tohto konkrétneho hladiska, nie situácie v západnej Európe. 188 Treba tiez poznamenat, ze výklad zalobkýn je nezlucitelný s ich tvrdením týkajúcim sa hospodárskej sútaze na trhu EHP. Keby japonskí výrobcovia neboli na trhu EHP vnímaní ako dôveryhodní konkurenti z dôvodu existencie neprekonatelných prekázok vstupu, ako tvrdia zalobkyne, dohoda týkajúca sa tohto trhu by bola naozaj úplne bezpredmetná. Za takých okolností by európski výrobcovia, ktorí by si vdaka svojmu výsadnému postaveniu v Európe boli vedomí tejto skutocnosti, nemali nijaký dôvod navrhnút takúto dohodu. Zo zhrnutia poskytnutého zalobkynami vsak vyplýva, ze návrh spolocnosti Alstom sa týkal ako trhu v EHP, tak aj trhu v strednej a východnej Európe. 189 Je teda nevyhnutné prijat výklad uvedený v odôvodneniach c. 127 a 128 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého spolocnost Alstom navrhla rozsírenie spolocnej dohody na strednú a východnú Európu, a zamietnut výklad navrhnutý zalobkynami. 190 Dalsie tvrdenia zalobkýn toto konstatovanie nemôzu ovplyvnit. Po prvé spolocnost Alstom svoj návrh predlozila v case, ked sa v dôsledku opätovnej úcasti spolocností Siemens a Hitachi na karteli zmenili metódy fungovania kartelu. Výklad Komisie, podla ktorého malo byt súcastou tohto vývoja rozsírenie spolocnej dohody nad rámec stanovený predtým v dohode GQ, nie je vôbec rozporný. 191 Po druhé, ako je uvedené v bode 147 vyssie, vyhlásenie pána M., podla ktorého sa "systém dohody GQ" prestal vykonávat v júni 2002, neznamená, ze zanikla aj spolocná dohoda alebo ze sa pôsobnost tejto dohody následne nemohla rozsírit tak, aby zahrnala strednú a východnú Európu. Pán M. sa navyse prestal zúcastnovat na cinnostiach kartelu v júni 2002, cize v zásade nemá priame vedomosti o jeho neskorsom fungovaní. 192 Na záver treba skonstatovat, ze na stretnutí z 10. júla 2002 spolocnost Alstom navrhla rozsírenie spolocnej dohody na krajiny strednej a východnej Európy, ako uvádza Komisia. Je to dôkaz, ze v case konania uvedeného stretnutia spolocná dohoda existovala. 193 Okrem toho vzhladom na výklad návrhu spolocnosti Alstom odmietnutie tohto návrhu zo strany Hitachi neznamená odmietnutie spolocnej dohody ako takej, ale predstavuje len odmietnutie jej rozsírenia. Uvedené odmietnutie teda nie je dôkazom toho, ze v júli 2002 sa od spolocnej dohody upustilo. O stanovisku dalsích subjektov, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách - Tvrdenia úcastníkov konania 194 Zalobkyne po prvé tvrdia, ze pät japonských spolocností, konkrétne Hitachi, JAEPS, Toshiba, Melco a TM T & D, spochybnilo existenciu spolocnej dohody. 195 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Komisia nesprávne interpretovala stanovisko spolocnosti VA Tech, ked uviedla, ze táto spolocnost nespochybnila existenciu spolocnej dohody. Spolocnú dohodu spochybnila aj spolocnost Siemens, ktorá tiez predlozila svedeckú výpoved jedného zo svojich zamestnancov, pána T., ktorý bol úzko spojený s fungovaním kartelu. Komisia tieto skutocnosti nezobrala do úvahy a vo svojom rozhodnutí do velkej miery vychádzala zo svedeckých výpovedí zamestnancov a bývalého zamestnanca ABB. Dôkazná hodnota dôkazov predlozených spolocnostou Siemens je okrem toho este vyssia, lebo jej ziadost o zohladnenie oznámenia o spolupráci bola zamietnutá z dôvodu spochybnenia skutocností uvádzaných Komisiou. 196 Podla zalobkýn okrem toho európske podniky vo vseobecnosti nemali záujem spochybnovat vyhlásenia týkajúce sa spolocnej dohody, lebo uvedená dohoda nebola relevantná vo vztahu k výhradám Komisie voci nim. Naopak, tieto podniky by pravdepodobne mali prospech z konstatovania Komisie, ze spolocná dohoda existovala, lebo by to do istej miery znízilo význam ich protisútazného správania. Ako dalej ukazuje prípad spolocnosti Siemens, nespochybnenie skutocností uvádzaných Komisiou bolo rozhodujúce vo vztahu k výsledku ziadostí európskych podnikov o zohladnenie oznámenia o spolupráci. - Posúdenie Vseobecným súdom 197 Zo spisu predovsetkým vyplýva, ze VA Tech výslovne spochybnila existenciu spolocnej dohody, ako uvádzajú zalobkyne. 198 Komisia sa vsak nedopustila pochybenia, ked skonstatovala, ze vyhláseniam a svedeckým výpovediam ABB, vyhláseniam Fuji týkajúcim sa existencie spolocnej dohody a vyhláseniam zalobkýn týkajúcim sa oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty treba pripisovat vyssiu dôkaznú hodnotu nez tvrdeniam spolocností Hitachi, JAEPS, Toshiba, Melco, TM T & D, Siemens a VA Tech, podla ktorých spolocná dohoda neexistovala. 199 Na rozdiel od prvej skupiny dôkazov totiz tvrdenia, ze spolocná dohoda neexistovala, nie sú v rozpore so záujmami dotknutých podnikov, lebo ich cielom je spochybnit existenciu akéhokolvek porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. Toto konstatovanie sa vztahuje aj na svedeckú výpoved pána T., v ktorej len objasnil pozadie dohody GQ, spochybnil existenciu spolocnej dohody a odkázal na prekázky obchodu na trhu EHP, ako aj na japonskom trhu. Pokial ide konkrétne o spolocnú dohodu, svedecká výpoved pána T. neprinása nijaké dodatocné dôkazy v porovnaní s dôkazmi predlozenými podnikmi, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách. 200 Okrem toho nemozno skonstatovat, ze európske podniky vrátane spolocnosti Siemens nemali záujem spochybnovat existenciu spolocnej dohody, lebo Komisia v oznámení o výhradách túto dohodu interpretovala ako kolúznu dohodu medzi európskymi výrobcami a japonskými výrobcami vo vztahu k trhu EHP, ktorá predstavuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. Takéto zistenie totiz skodilo alebo prinajmensom mohlo uskodit záujmom európskych výrobcov v prípade, ze by Komisia nedokázala z právneho hladiska dostatocne preukázat dalsie výhrady voci nim. 201 Komisia dalej tvrdí, ze pri konstatovaní existencie spolocnej dohody nevychádzala zo stanoviska európskych podnikov, len toto stanovisko zobrala na vedomie. Hoci tento výklad je potvrdený znením odôvodnenia c. 125 napadnutého rozhodnutia, ktoré stanovisku spolocností Alstom, Areva a VA Tech nepriznáva nijakú potvrdzujúcu hodnotu na rozdiel od vyhlásení Fuji, ktoré potvrdzujú existenciu spolocnej dohody, spochybnuje ho odôvodnenie c. 255 uvedeného rozhodnutia, v ktorom Komisia odkazuje na implicitné uznanie existencie spolocnej dohody niektorými európskymi výrobcami. 202 V kazdom prípade neutrálne stanovisko spolocností Alstom a Areva nemozno vykladat ako dôkaz existencie spolocnej dohody. Vzhladom na to, ze v konaní na základe clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP prinálezí dôkazné bremeno Komisii, nespochybnenie urcitej skutocnosti podnikom neznamená, ze predmetná skutocnost je preukázaná. 203 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze na základe dôkazov predlozených zalobkynami nemozno vyvodit závery týkajúce sa existencie spolocnej dohody. O mechanizme oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty - Tvrdenia úcastníkov konania 204 Zalobkyne v prvom rade tvrdia, ze cielom mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty bolo umelo znízit kvótu európskych výrobcov v oblasti projektov RIP mimo EHP vzhladom na porovnatelne silné konkurencné postavenie japonských výrobcov na trhoch, akými sú Ázia a Stredný východ, ktorých sa celosvetový kartel predovsetkým týkal. Zahrnovanie projektov do kvóty bolo totiz alternatívnym riesením navrhnutým európskymi výrobcami namiesto pausálneho znízenia ich spolocnej kvóty. 205 Dalej uvádzajú, ze neexistujú dôkazy, ktoré by naznacovali, ze oznamovanie bolo povinné, systematické alebo pravidelné, ze sa uskutocnovalo pred pridelovaním dotknutých projektov a pokracovalo po roku 1999. 206 Podla zalobkýn mechanizmus zahrnovania projektov do kvóty zalozený na dobrovolnom, nie systematickom alebo povinnom oznamovaní nemohol japonským dodávatelom poskytnút istotu alebo kompenzáciu. Teória spolocnej dohody, ktorú obhajuje Komisia, v dôsledku toho nie je zlucitelná so skutkovým stavom veci. 207 Pokial ide o jednotlivé dôkazy predlozené Komisiou, odkaz na oznamovanie európskych projektov RIP v EHP japonským dodávatelom uvedený v dohode EQ je irelevantný vzhladom na to, ze japonskí výrobcovia nepoznali obsah uvedenej dohody. Okrem toho podla dohody EQ boli informácie o projektoch RIP v EHP poskytované po ich pridelení a dobrovolne. 208 Zalobkyne rovnako tvrdia, ze v ich ziadosti o zohladnenie oznámenia o spolupráci sa vyhlásenie, podla ktorého spolocnost Siemens nechávala pravidelne kolovat tabulky zhrnujúce podiel projektov RIP pridelených jednotlivým clenom kartelu, týka len projektov RIP mimo EHP. 209 Zalobkyne dalej tvrdia, ze v ich odpovedi na oznámenie o výhradách odkazuje vyhlásenie zalozené na svedeckej výpovedi pána Wa., podla ktorej európski dodávatelia oznamovali japonským dodávatelom podrobnosti týkajúce sa projektov RIP v EHP na úcely zahrnovania projektov do kvóty, na prílezitostné poskytovanie informácií, a nie na povinné a systematické oznamovanie pocas celej doby trvania dohody. Dodávajú, ze nevedeli o samotnom rozdelovaní, len o jeho výsledkoch, a ze oznamované údaje sa týkali minulosti, cize neboli dôverné, co znamená, ze ich sprístupnenie nemohlo nijako ovplyvnit hospodársku sútaz medzi európskymi a japonskými výrobcami. Okrem toho sa oznamovanie v kazdom prípade skoncilo v roku 1999. 210 Podla zalobkýn Komisia nesprávne interpretovala aj vyhlásenia spolocnosti Fuji týkajúce sa poskytovania informácií o projektoch RIP v EHP. Fuji totiz výslovne poprela systematické oznamovanie informácií a uviedla, ze nevedela o mechanizme rozdelovania týchto projektov. 211 Nakoniec spolocnost ABB vo svojom vyhlásení týkajúcom sa oznamovania z 3. februára 2005 neuviedla, ci bol predmetný mechanizmus povinný a pravidelný, a nezmienila sa o jeho trvaní ani o jeho úcinkoch v rámci spolocného trhu. Na druhej strane ABB potvrdila, ze japonským výrobcom boli oznamované len výsledky rozdelovania európskych projektov. 212 Komisia povazuje tvrdenia zalobkýn za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 213 Na úvod je potrebné odmietnut alternatívne vysvetlenie mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty navrhnuté zalobkynami. Neuviedli totiz nijaké dôkazy na podporu svojich tvrdení, podla ktorých japonskí výrobcovia poziadali o úpravu kvót stanovených v dohode GQ, európski výrobcovia takúto úpravu odmietli a ako schodná alternatíva bol navrhnutý a prijatý proces oznamovania a zahrnovania urcitých projektov RIP v EHP do kvóty. V kazdom prípade náhodný mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, aký uvádzajú zalobkyne, by bol omnoho zlozitejsí nez len úprava kvót a zároven by v porovnaní s uvedeným prístupom neponúkal nijaké dalsie výhody. 214 Pokial ide o jednotlivé dôkazy týkajúce sa oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, z bodu 4 casti "E (E-Members)" prílohy 2 k dohode EQ vyplýva, ze "európski výrobcovia rozhodli o oznamovaní európskych projektov [skupine japonských výrobcov]". 215 Ako je uvedené v bode 87 vyssie, uvedené ustanovenie sa týkalo prípadného poskytovania informácií pred rozdelením dotknutých projektov RIP. Naopak, netýkalo sa sledovania uz pridelených projektov. Hoci teda obsah tohto ustanovenia naznacuje, ze japonskí výrobcovia boli povazovaní za dôveryhodných konkurentov v oblasti poskytovania urcitých projektov RIP v EHP, opatrenia, ktoré stanovuje, nie sú súcastou mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, ako uvádza Komisia. Prílohu 2 dohody EQ teda nemozno pouzit na preukázanie existencie tohto mechanizmu. 216 Pokial ide o dôkazy predlozené spolocnostou ABB, treba poznamenat, ze pán M. vo svojej svedeckej výpovedi výslovne potvrdil existenciu mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. Uviedol tiez, ze tento mechanizmus sa netýkal projektov RIP v domovských krajinách, cize v Japonsku a v niektorých európskych krajinách. 217 Existenciu mechanizmu, pomocou ktorého sa zahrnala hodnota projektov RIP v EHP do celosvetovej kvóty stanovenej v dohode GQ, potvrdili aj odpovede spolocnosti ABB na otázky polozené Komisiou 3. februára 2005. ABB uviedla, ze pri rozdelovaní projektov mimo Európskej únie sa zohladnovali výsledky rozdelovania projektov v rámci Európskej únie. 218 Pokial ide o dôkazy poskytnuté zalobkynami, treba poznamenat, ze ked sa vyhlásenie uvedené v bode 2.10 ziadosti o zohladnenie oznámenia o spolupráci predlozenej zalobkynami, podla ktorého spolocnost Siemens nechávala pravidelne kolovat tabulky zhrnujúce podiel projektov RIP pridelených jednotlivým clenom kartelu, vykladá v kontexte viet, ktoré mu bezprostredne predchádzajú, odkazuje na projekty RIP mimo EHP. Toto vyhlásenie teda nie je relevantné ako dôkaz mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, ktorý Komisia uvádza v súvislosti s projektmi RIP v EHP. 219 Na druhej strane v odpovedi na oznámenie o výhradách zalobkyne uviedli, ze predtým, nez Hitachi prerusila v roku 1999 svoju úcast na karteli, európski výrobcovia oznamovali japonským výrobcom podrobnosti o projektoch RIP, ktoré mali dodávat v Európe, aby zabezpecili zohladnenie týchto projektov pri stanovovaní kvóty projektov RIP mimo EHP pridelovaných obom skupinám výrobcov na základe dohody GQ. 220 Toto vyhlásenie výslovne potvrdzuje existenciu mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, na ktorý Komisia odkazuje, do roku 1999. Okrem toho má vysokú dôkaznú hodnotu z dvoch dôvodov. Po prvé je toto vyhlásenie v rozpore so záujmami zalobkýn, lebo z neho vyplýva existencia prepojenia medzi zosúladenou cinnostou v rámci EHP a japonskými výrobcami, v dôsledku coho predstavuje dôkaz v neprospech. Po druhé je pri cítaní predmetnej casti odpovede na oznámenie o výhradách zjavné, ze zalobkyne si neuvedomovali, aké závery sa z tohto vyhlásenia dajú vyvodit. 221 V tomto smere treba poznamenat, ze zalobkyne Komisii predlozili doplnujúcu odpoved na oznámenie o výhradách. V tomto dokumente vsak len spochybnili výklad vyhlásení týkajúcich sa mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty obsiahnutých v ich prvej odpovedi zo strany Komisie, najmä pokial ide o relevantnost uvedených vyhlásení ako dôkazu spolocnej dohody a existencie jediného porusenia zahrnajúceho jednak spolocnú dohodu a jednak dohodu GQ. Naopak, zalobkyne sa nevyjadrili k samotnému obsahu predmetných vyhlásení. 222 Fuji zas v odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, ze informácie týkajúce sa rozdelovania projektov RIP v európskych krajinách vylúcených z pôsobnosti dohody GQ neboli systematicky poskytované japonským výrobcom, v dôsledku coho Fuji nevedela o fungovaní dohody EQ. 223 Druhoradá úloha spolocnosti Fuji v rámci kartelu uvedená v bode 171 vyssie môze vysvetlit skutocnost, ze Fuji nebola oboznámená s kazdou výmenou informácií zo strany skupiny európskych výrobcov. Táto okolnost spochybnuje aj vierohodnost vyhlásení Fuji v tomto smere v porovnaní s vierohodnostou dôkazov predlozených spolocnostami ABB a Hitachi, ktoré boli clenmi výborov svojich skupín a z tohto dôvodu mali blizsie informácie o podrobnom fungovaní údajného kartelu. 224 V rozpore s tvrdeniami zalobkýn z vyssie analyzovaných vyhlásení pri celkovom posúdení nevyplýva, ze mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty sa uplatnoval prílezitostne a dobrovolne. Hoci vyhlásenia ABB a zalobkýn a svedecká výpoved pána M. sa touto otázkou výslovne nezaoberajú, zo znenia predmetných dokumentov jasne vyplýva, ze oznamovanie sa uskutocnovalo pravidelne a týkalo sa vsetkých dotknutých úcastníkov a projektov. Ako je vysvetlené v predchádzajúcom bode, vyhlásenia spolocnosti Fuji sú v tomto ohlade menej vierohodné nez dôkazy poskytnuté spolocnostou ABB a zalobkynami. Dalej bolo v bode 215 vyssie poznamenané, ze príloha 2 dohody EQ sa netýka oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, ako uvádza Komisia, a teda v tejto súvislosti nie je relevantná. 225 Pokial ide o obdobie uplatnovania mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, vyhlásenia ABB z 3. februára 2005 neodkazujú na konkrétne obdobie, a preto ich a priori mozno vykladat tak, ze sa týkajú celej dlzky trvania porusenia. Co sa týka vyhlásení pána M., odkazujú na obdobie, pocas ktorého sa zúcastnoval na cinnosti kartelu, cize od roku 1988 do júna 2002. Kedze je vsak v bodoch 68 a 129 vyssie uvedené, ze dôkazy poskytnuté spolocnostou ABB musia byt potvrdené dalsími dôkazmi a ze takéto potvrdenie nemôze vyplývat zo svedeckej výpovede pána M., treba poukázat na to, ze vyhlásenia zalobkýn uvedené v ich odpovedi na oznámenie o výhradách sa týkajú obdobia pred prerusením úcasti na karteli spolocnostou Hitachi v roku 1999. Je preto potrebné skonstatovat, ze existencia mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty v uvedenom období je preukázaná. 226 Pokial ide o význam mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty pri preukazovaní existencie spolocnej dohody, treba skonstatovat, ze mechanizmus predstavuje dôlezitý nepriamy dôkaz toho, ze európski výrobcovia vnímali japonských výrobcov ako dôveryhodných potenciálnych konkurentov na trhu EHP. Keby bol európsky trh pre japonských výrobcov skutocne nepreniknutelný z dôvodu prekázok vstupu, európski výrobcovia by nemali dôvod oznamovat výsledky pridelovania urcitých projektov RIP v EHP a uz vôbec by nemali dôvod zahrnovat tieto projekty do spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ, lebo takýmto zahrnovaním by prichádzali o istú cast projektov RIP v regiónoch, ktorých sa týkala dohoda GQ. Existencia uvedeného mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty teda znamená, ze japonské podniky mohli vstúpit na európsky trh. Ak to neurobili, bolo to preto, ze sa k tomu zaviazali výmenou za vyssí podiel na projektoch RIP mimo EHP. Predmetný mechanizmus v dôsledku toho predstavuje prepojenie medzi zosúladenou cinnostou v rámci EHP a japonskými výrobcami, a teda aj nepriamy dôkaz existencie spolocnej dohody. 227 Otázka, ci mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty mal vplyv na trh EHP, nie je v tejto veci podstatná. Ako je uvedené v bode 76 vyssie, výhrada Komisie voci zalobkyniam obsiahnutá v napadnutom rozhodnutí vychádza zo záväzku japonských podnikov nevstupovat na trh EHP, ktorý je nepriamo preukázaný existenciou mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. Naopak, z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze podla Komisie uvedený mechanizmus predstavuje samostatné porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. 228 Podobne podla úvahy uvedenej v bode 226 vyssie nie nevyhnutné preukázat, ze mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty sa netýkal projektov RIP v európskych domovských krajinách alebo ze Japonsko bolo domovskou krajinou, aby bolo mozné uvedený mechanizmus povazovat za relevantný nepriamy dôkaz existencie spolocnej dohody. V dôsledku toho nemá v tomto smere prípadné nepotvrdenie svedeckej výpovede pána M. nijaký význam. 229 Okrem toho, kedze tvrdenie Komisie týkajúce sa mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty nie je zalozené na dôvernej povahe poskytovaných údajov ani na skutocnosti, ze boli oznamované pred rozdelovaním predmetných projektov RIP, aj tieto okolnosti sú v tejto veci nepodstatné. 230 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba skonstatovat, ze vyhlásenia ABB a zalobkýn, ako aj svedecká výpoved pána M. preukazujú existenciu pravidelného oznamovania urcitých projektov RIP v EHP skupine japonských výrobcov po rozdelení a zahrnutí týchto projektov do spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ v období od roku 1988 do prerusenia úcasti spolocnosti Hitachi na karteli v roku 1999. Predmetný mechanizmus navyse predstavuje nepriamy dôkaz existencie spolocnej dohody uvádzanej Komisiou. O rozdelovaní projektov RIP v EHP - Tvrdenia úcastníkov konania 231 Zalobkyne tvrdia, ze projekty RIP v EHP si európski clenovia kartelu rozdelovali na iných stretnutiach nez na stretnutiach dohody GQ bez úcasti japonských podnikov. 232 V tomto smere zoznamy projektov poskytnuté spolocnostou ABB nepredstavujú hodnoverný dôkaz toho, ze informácie o dotknutých projektoch RIP sa oznamovali japonským výrobcom a diskutovalo sa o nich s nimi pred rozdelením projektov. 233 Rovnaké konstatovanie sa podla zalobkýn vztahuje na tvrdenie, ze japonské podniky mali v úmysle predkladat ponuky na projekty RIP v EHP, cím v rámci kartelu vyvolali napätie. Výpovede svedkov ABB sú v tomto smere nepresné alebo irelevantné v prejednávanej veci. 234 Podobne sa zdá, ze s výnimkou údajného záujmu spolocnosti Melco o projekt RIP v Spanielsku diskutovali o jedenástich projektoch RIP v EHP uvedených v napadnutom rozhodnutí len európski výrobcovia. Je pritom mozné, ze spolocnost Melco získala informácie o predmetnom projekte z iných zdrojov nez zo zoznamu projektov alebo od európskych dodávatelov. 235 Okrem toho nebolo preukázané, ze japonské podniky sa zúcastnovali na stanovovaní cien za projekty RIP v EHP, ktoré nemohli byt pridelené konkrétnemu dodávatelovi, na vykonávaní dolozky dohody GQ, na základe ktorej mali zmluvné strany vypovedat licencné zmluvy s tretími osobami na území EHP, alebo na výmene citlivých informácií o európskom trhu s projektmi RIP. 236 Predchádzajúce dohody medzi európskymi dodávatelmi týkajúce sa rozdelovania projektov RIP v EHP a najmä dohoda GE navyse predstavujú dôkaz spochybnujúci existenciu spolocnej dohody. Dohoda GE je podla zalobkýn komplexnou kartelovou dohodou medzi európskymi výrobcami, ktorá bola uzatvorená pred podpísaním dohody GQ a bola od nej nezávislá. Predmetný kartel sa teda vykonával bez ochrany údajnej spolocnej dohody. Táto okolnost spochybnuje tvrdenie Komisie týkajúce sa významu spolocnej dohody pre zosúladenú cinnost európskych výrobcov v rámci EHP. - Posúdenie Vseobecným súdom 237 Spis neobsahuje dôkazy, ktoré by naznacovali, ze o projektoch RIP v EHP sa diskutovalo na stretnutiach dohody GQ za úcasti japonských clenov kartelu. 238 Podobne zo zoznamov projektov poskytnutých spolocnostou ABB nevyplýva, ze s japonskými výrobcami sa diskutovalo o projektoch RIP v EHP, s výnimkou údajného záujmu spolocnosti Melco o projekt "MSP via GC" v Spanielsku. Nemozno vylúcit, ze zmienka o záujme spolocnosti Melco o tento projekt je chybná vzhladom na dlzku predmetného zoznamu projektov a na skutocnost, ze Komisia nezistila dalsie prípady prejaveného záujmu o projekt RIP v EHP zo strany japonského výrobcu. V kazdom prípade, co sa týka projektu "MSP via GC", obsah dotknutého zoznamu projektov nie je potvrdený dalsími dôkazmi, a preto ho v tomto smere nemozno brat do úvahy. 239 Okrem toho, ked Komisia v odôvodnení c. 125 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze japonskí výrobcovia niekedy mali v úmysle reagovat na európske výzvy na predkladanie ponúk, ale väcsinou ich odmietali a oznamovali predmetné projekty európskym výrobcom, vychádza výlucne z vyhlásení spolocnosti ABB a zo svedeckých výpovedí poskytnutých jej zamestnancami. Toto tvrdenie teda nemozno vziat do úvahy, kedze nie je potvrdené dalsími dôkazmi. 240 Komisia navyse zalobkyniam nevytýka úcast na stanovovaní minimálnych cien za projekty RIP v EHP alebo na vypovedaní licencných zmlúv s tretími stranami týkajúcich sa EHP. Tvrdenia zalobkýn v tomto smere sú teda v tejto veci irelevantné. 241 Pokial ide o výmenu citlivých informácií v súvislosti s projektmi RIP v EHP, oznamovanie, aké bolo preukázané v tejto veci, prekracuje hranice bezného sútazného správania svojím trvaním a intenzitou, ako aj povahou poskytovaných informácií. Nie je vsak preukázané, ze cielom oznamovania bolo pridelit projekty RIP v EHP japonským výrobcom alebo ze skutocne poskytnuté informácie boli pouzité na tento úcel. 242 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba skonstatovat, ze úcast japonských podnikov na rozdelovaní projektov RIP v EHP nie je preukázaná. 243 Pokial ide o európske dohody pred dohodou GQ, treba poznamenat, ze s výnimkou dohody GE nie sú tvrdenia zalobkýn dostatocne presné alebo podlozené. Preto ich treba zamietnut. 244 Pokial ide o dohodu GE, je nesporné, ze bola podpísaná pred dohodou GQ a dohodou EQ. To vsak na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, neznamená, ze bola nezávislá od dohody GQ alebo od spolocnej dohody. 245 Podla clánku 15 dohody GE mala totiz táto dohoda pôvodne byt docasným riesením platným do nadobudnutia úcinnosti dohody GQ, a ak by k nemu nedoslo, mala byt znova prerokovaná po 31. decembri 1988. Zdá sa preto, ze pri uzatváraní dohody GE uz jej úcastníci plánovali vytvorenie celosvetového kartelu a jeho jednotlivých zloziek vrátane spolocnej dohody, ako tvrdí Komisia. Tento výklad je potvrdený svedeckou výpovedou pána M., podla ktorej bol celosvetový kartel výsledkom niekolkorocných zlozitých rokovaní pred podpísaním dohody GQ. 246 Podla pána M. dalej vzájomný záväzok oboch skupín výrobcov nevstupovat na domáce trhy druhej skupiny, ktorý je základom údajnej spolocnej dohody uvádzanej Komisiou, predchádzal uzatvoreniu dohody GQ. Európski výrobcovia teda uvedený záväzok mohli zohladnit pri podpise dohody GE. 247 Za týchto okolností nemozno skonstatovat, ze dohoda GE spochybnuje existenciu spolocnej dohody uvádzanej Komisiou. Celkové posúdenie - Tvrdenia úcastníkov konania 248 Podla zalobkýn sú dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera v súvislosti s existenciou spolocnej dohody, selektívne, bez dôkaznej hodnoty, nepodlozené a nezodpovedajú skutocnosti, kedze Komisia vytvorila svoju teóriu pred preskúmaním skutkového stavu v tejto veci. 249 Zalobkyne v tomto smere tvrdia, ze dôkazy poskytnuté spolocnostou ABB z právneho hladiska dostatocne nepreukazujú existenciu spolocnej dohody, najmä skutocnost, ze japonskí výrobcovia súhlasili s rozdelovaním projektov RIP v EHP medzi európskych výrobcov, význam spolocnej dohody v súvislosti s údajným celosvetovým kartelom, existenciu mechanizmu povinného a systematického oznamovania alebo skutocnost, ze japonské podniky sa podielali na zosúladenej cinnosti európskych výrobcov v rámci EHP. Komisia tiez uplatnila selektívny prístup, ked v napadnutom rozhodnutí neuviedla dôkazy predlozené spolocnostou ABB, ktoré neboli v súlade s jej teóriou, najmä dohodu GE. 250 Zalobkyne usudzujú, ze vzhladom na nízku dôkaznú hodnotu dôkazov poskytnutých spolocnostou ABB a na to, ze boli spochybnené zalobkynami, spolocnostami Toshiba, Melco, TM T & D a v urcitých ohladoch spolocnostou Fuji, mali byt potvrdené dalsími dôkazmi, ktoré "by mali najvyssiu potvrdzujúcu hodnotu". K tomu vsak nedoslo. Komisia predovsetkým uviedla tvrdenia týkajúce sa dohody GQ a dohody EQ, ktoré sú v rozpore s dalsími skutocnostami uvedenými v spise, a nesprávne interpretovala vyhlásenia zalobkýn a spolocnosti Fuji v súvislosti s mechanizmom oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty. 251 Zalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, ze japonskí výrobcovia neboli schopní vstúpit na európsky trh s projektmi RIP v dôsledku existencie neprekonatelných prekázok vstupu, co znamená, ze ich úcast na európskej úrovni, a teda ani existencia spolocnej dohody, nebola potrebná. Dalej uvádzajú, ze hodnovernost uvedeného alternatívneho vysvetlenia potvrdili vsetky dotknuté podniky a vyplýva aj z mnohých skutocností uvedených v spise, najmä z dohody GE, ktorú uzatvorili výhradne európski výrobcovia bez potreby dosiahnut dohodu s japonskými výrobcami alebo ich informovat. 252 Komisia povazuje tvrdenia zalobkýn za nedôvodné. - Posúdenie Vseobecným súdom 253 Z preskúmania uvedeného v bodoch 84 az 230 vyssie po prvé vyplýva, ze vyhlásenia ABB a svedecké výpovede jej zamestnancov a bývalého zamestnanca preukázali existenciu dohody, ktorou sa európski a japonskí výrobcovia vzájomne zaviazali nevstupovat na domáce trhy druhej skupiny. Na základe týchto dôkazov je tiez mozné identifikovat zmluvné strany dohody a dospiet k záveru, ze hoci táto dohoda pravdepodobne predchádzala dohode GQ, bola uzatvorená najneskôr v case uzatvorenia dohody GQ. 254 Po druhé je existencia vyssie uvedenej vzájomnej dohody potvrdená návrhom, ktorý spolocnost Alstom predlozila na stretnutí 10. júla 2002. Existenciu záväzku japonských podnikov nevstupovat na európsky trh rovnako potvrdzujú vyhlásenia spolocnosti Fuji. 255 Po tretie z vyhlásení a svedeckej výpovede ABB, ktoré sú potvrdené vyhláseniami zalobkýn, vyplýva, ze japonskí výrobcovia prinajmensom v období rokov 1988 az 1999 súhlasili s pravidelným oznamovaním výsledkov rozdelovania urcitých projektov RIP v EHP a s ich zahrnovaním do spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ. Podobne podla bodu 4 casti "E (E-Members)" prílohy 2 k dohode EQ európski výrobcovia stanovili moznost oznamovat japonským výrobcom podrobnosti o urcitých projektoch RIP v EHP pred ich pridelením. Tieto dve okolnosti naznacujú, ze japonskí výrobcovia boli povazovaní za dôveryhodných konkurentov v oblasti poskytovania urcitých projektov RIP v EHP, ale ze sa zaviazali nevstupovat na európsky trh výmenou za vyssí podiel na projektoch RIP v iných regiónoch. Predstavujú teda nepriame dôkazy existencie vzájomnej dohody medzi európskymi výrobcami a japonskými výrobcami. 256 Dôkazy predlozené Komisiou teda podporujú jej tvrdenia týkajúce sa existencie spolocnej dohody, ktorá je zhrnutá v bode 74 vyssie. Naopak, dôkazy, o ktoré sa opierajú zalobkyne, tieto tvrdenia nemôzu spochybnit. 257 Po prvé, ako je uvedené v bodoch 244 az 247 vyssie, dohoda GE nepredstavuje dôkaz existencie európskeho kartelu vykonávaného bez pomoci spolocnej dohody. 258 Po druhé, hoci nebolo preukázané, ze japonské podniky sa spolu s európskymi výrobcami zúcastnovali na rozdelovaní projektov RIP v EHP, treba poukázat na to, ze vzhladom na povahu ich údajného záväzku na základe spolocnej dohody by ich úcast nebola potrebná. Pre japonských výrobcov nemalo význam zasahovat do skutocného rozdelovania projektov RIP v EHP, ktoré sa zaviazali nezískat. Ich jediným záujmom bolo zistit hodnotu predmetných projektov a totoznost podnikov, ktorým boli pridelené, aby mohli sledovat zahrnovanie projektov do spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ. Prinajmensom v období od roku 1988 do roku 1999 boli tieto informácie japonským výrobcom poskytované prostredníctvom mechanizmu oznamovania. 259 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba skonstatovat, ze existencia spolocnej dohody opísanej v bode 74 vyssie bola z právneho hladiska dostatocne preukázaná. 260 Za týchto okolností Komisia v rozpore s tvrdením zalobkýn nebola povinná preukázat obchodný význam uzatvorenia spolocnej dohody pre dotknuté podniky. Navyse ako je uvedené v bodoch 110 a 158 vyssie, uzatvorenie spolocnej dohody mohlo týmto podnikom priniest urcité výhody, a teda nebolo bezpredmetné bez ohladu na existenciu prekázok vstupu na trh EHP a na prípadný nedostatok bezprostredného obchodného významu vstupu na uvedený trh. 261 Okrem toho kedze Komisia nevychádza len zo správania predmetných podnikov na trhu, aby dospela k záveru o existencii uvádzaného porusenia, nestací, ak zalobkyne nahradia vysvetlenie skutkových okolností navrhnuté Komisiou vlastným prijatelným alternatívnym vysvetlením. Alternatívne vysvetlenie navrhnuté zalobkynami je teda irelevantné v rozsahu, v akom sa týka existencie uvedeného porusenia. V kazdom prípade sa zalobkyne opierajú o dôkazy, ktoré podporujú toto vysvetlenie aj v súvislosti s prvou castou tretieho zalobného dôvodu, a preto budú preskúmané v bodoch 317 az 332 nizsie. 262 Z tohto dôvodu je potrebné zamietnut prvú cast druhého zalobného dôvodu. 263 Dalej v súlade s tým, co je uvedené v bode 41 vyssie, kedze existenciu spolocnej dohody bolo mozné preukázat bez zohladnenia vyjadrenia spolocnosti Fuji z 21. novembra 2006 ako dôkazu v neprospech, treba s konecnou platnostou zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu zalozenú na tom, ze zalobkyne nemali prístup k niektorým dôkazom v neprospech. V dôsledku toho je potrebné prvý zalobný dôvod zamietnut v celom rozsahu. b) O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia nepreukázala, ze spolocná dohoda predstavovala obmedzujúcu dohodu alebo zosúladený postup Tvrdenia úcastníkov konania 264 Zalobkyne tvrdia, ze aj za predpokladu, ze Komisia preukázala existenciu spolocnej dohody, nepredlozila presné a hodnoverné dôkazy toho, ze bola vyjadrením spolocnej vôle v podobe obmedzujúcej dohody alebo zosúladeného postupu. Podla nich spis Komisie odhaluje nanajvýs paralelné správanie hospodárskych subjektov, ktoré je zlucitelné s beznými trhovými podmienkami. Túto okolnost potvrdil pán M. vo svojej svedeckej výpovedi, ked uviedol, ze na stretnutiach, na ktorých sa zúcastnil, nebolo potrebné zaoberat sa otázkou spolocnej dohody, lebo táto dohoda bola samozrejmá. Posúdenie Vseobecným súdom 265 Podla judikatúry musí Komisia na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze uvádzané porusenie predstavuje dohodu alebo zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, zhromazdit dostatocne presné a súhlasné dôkazy (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Riviera Auto Service a i./Komisia, T-185/96, T-189/96 a T-190/96, Zb. s. II-93, bod 47). Citovaná judikatúra sa analogicky uplatnuje na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 266 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia výslovne nevyjadrila k otázke, ci správanie vytýkané japonským podnikom predstavuje dohodu alebo zosúladený postup. V odôvodnení c. 248 napadnutého rozhodnutia uviedla len to, ze porusenie pozostávalo z viacerých cinností, ktoré mozno kvalifikovat ako dohody alebo zosúladené postupy. 267 Je teda najprv potrebné preskúmat, ci spolocná dohoda predstavuje dohodu medzi podnikmi v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP. 268 V tomto smere na to, aby existovala dohoda v zmysle týchto ustanovení, stací, ak predmetné podniky vyjadrili svoj spolocný úmysel správat sa na trhu urcitým spôsobom (pozri analogicky rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 958 a tam citovanú judikatúru). Zohladnenie konkrétnych následkov dohody je zbytocné, ked je zjavné, ze jej cielom je obmedzit, vylúcit alebo narusit hospodársku sútaz (pozri rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 837 a tam citovanú judikatúru). 269 V tejto veci z jednotlivých dôkazov predlozených Komisiou a najmä z vyhlásení spolocností ABB a Fuji a zo svedeckých výpovedí pána M. a pána V.-A. vyplýva, ze európski a japonskí výrobcovia sa navzájom dohodli, ze nebudú vstupovat na domáce trhy druhej skupiny. Existencia vzájomnej dohody nevyhnutne znamená existenciu spolocnej vôle, aj ked neexistuje dôkaz, na základe ktorého by bolo mozné presne urcit okamih, v ktorom sa táto spolocná vôla prejavila alebo v ktorom sa jej vyjadrenie formalizovalo. Z bodu 141 vyssie dalej vyplýva, ze podla pána M. nebolo pocas diskusií, na ktorých sa zúcastnoval, potrebné odkazovat na spolocnú dohodu, lebo úcastníci kartelu chápali, akceptovali a vykonávali obsah tejto dohody bez potreby výslovnej diskusie. Ako je dalej uvedené v bode 152 vyssie, pán V.-A. vyhlásil, ze sa zúcastnil na diskusiách medzi európskymi podnikmi a zástupcom japonského podniku, ktoré sa výslovne týkali dodrziavania spolocnej dohody. 270 Rovnako skutocnost potvrdená vyhláseniami a svedeckou výpovedou spolocnosti ABB a vyhláseniami zalobkýn, ze japonskí výrobcovia po mnoho rokov súhlasili s oznamovaním výsledkov rozdelovania urcitých projektov RIP v EHP a sledovali ich zahrnovanie do spolocnej "európskej" kvóty stanovenej v dohode GQ, nie je v súlade s tým, ze by islo len o paralelné správanie konkurentov bez spolocnej vôle. 271 Navyse cielom spolocnej dohody bolo urcovat správanie japonských podnikov vo vztahu k trhu EHP, lebo tieto podniky sa zaviazali nevstupovat na uvedený trh. Uvedená dohoda tak skutocne predstavovala vyhradenie trhu EHP pre európskych výrobcov. 272 Komisia teda správne skonstatovala, ze spolocná dohoda predstavovala dohodu medzi podnikmi v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP. 273 V dôsledku toho nie je potrebné skúmat, ci spolocná dohoda predstavovala zosúladený postup v zmysle uvedených ustanovení. 274 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnut druhú cast druhého zalobného dôvodu a v dôsledku toho zamietnut druhý zalobný dôvod v celom rozsahu. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nepreukázala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia 275 V súvislosti s prvou castou tretieho zalobného dôvodu zalobkyne uvádzajú, ze pokial ide o ne, Komisia nepreukázala hlavné aspekty opatrení vykonávaných úcastníkmi kartelu ani to, ze tieto opatrenia sledovali jeden ciel. V súvislosti s druhou castou zalobného dôvodu spochybnujú konstatovanie o trvalej povahe údajného kartelu a najmä o trvalej povahe jeho ciela. 276 Komisia povazuje tvrdenia zalobkýn za nedôvodné. a) O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia nepreukázala existenciu jediného porusenia zahrnajúceho spolocnú dohodu, celosvetový kartel upravený dohodou GQ a zosúladenú cinnost európskych výrobcov v rámci EHP Tvrdenia úcastníkov konania 277 Zalobkyne tvrdia, ze v tejto veci sú výrobky, zemepisné trhy a podniky dotknuté na jednej strane kartelom upraveným v dohode GQ a na druhej strane dohodami o projektoch RIP v EHP rozdielne, co podla nich znamená, ze dohoda GQ je nezávislá od európskych dohôd, a teda je nesprávne domnievat sa, ze cinnosti kartelu mimo EHP a cinnost európskych podnikov v rámci EHP predstavujú jediné porusenie. 278 Zalobkyne dalej tvrdia, ze skutocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí nepreukazujú nad rámec akejkolvek rozumnej pochybnosti existenciu jediného porusenia. 279 Podla zalobkýn existencia spolocnej dohody nebola preukázaná, lebo dôkazom predlozeným spolocnostou ABB chýba dôkazná hodnota a nie sú potvrdené dalsími dôkazmi. 280 Komisia rovnako nepreukázala význam spolocnej dohody vo vztahu k údajnému celosvetovému kartelu, lebo zo skutocností uvedených v spise nevyplýva, ze takáto dohoda bola nevyhnutná na vzbudenie vzájomnej dôvery alebo na podporu cinností európskych clenov kartelu v súvislosti s územím EHP. Komisia dalej nepreukázala, ze japonskí výrobcovia vedeli o vzájomnom vyhradení domovských krajín a súhlasili s ním. Pojem "domovské krajiny" sa totiz pouzíval len v súvislosti s dohodami medzi európskymi výrobcami a japonské podniky ho teda nepoznali. 281 Podla zalobkýn vyplývala nezávislost úcasti japonských podnikov na dohode GQ vo vztahu k tajne dohodnutému správaniu európskych podnikov v rámci EHP zo skutocnosti, ze japonskí výrobcovia neboli schopní vstúpit na európsky trh s projektmi RIP z dôvodu neprekonatelných prekázok vstupu. 282 Existencia dvoch nezávislých kartelov je navyse potvrdená viacerými skutocnostami uvedenými v spise. Zalobkyne v tomto smere odkazujú na existenciu dohody GE a dalsích predchádzajúcich dohôd uzatvorených medzi európskymi dodávatelmi, na neexistenciu zmienky o spolocnej dohode v písomných dohodách, na neexistenciu zmienky o správaní európskych výrobcov v rámci EHP v dohode GQ, ako aj na dohodu o mlcanlivosti uzatvorenú so spolocnostami ABB, Areva, Siemens a VA Tech, ktorej cielom bolo ulahcit výmenu citlivých informácií medzi signatármi bez vedomia dalsích podnikov zúcastnených na karteli. 283 Naopak, nijaké dôkazy nenaznacujú, ze by sa japonské podniky zúcastnovali na rozdelovaní projektov RIP v rámci EHP a na súvisiacej zosúladenej cinnosti európskych výrobcov v EHP alebo ze by o nich vedeli. 284 Pokial ide o mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, zalobkyne v prvom rade odkazujú na alternatívne vysvetlenie skutkových okolností uvedené v bode 204 vyssie. Dalej opakujú, ze oznamovanie nebolo systematické, uskutocnovalo sa po pridelení dotknutých projektov, bolo ukoncené v roku 1999 a týkalo sa nedôverných údajov. 285 Zalobkyne spochybnujú predovsetkým to, ze by samotná vedomost o existencii dohôd medzi inými podnikmi v minulosti a výmena informácií týkajúcich sa minulosti v súhrnnej podobe predstavovali porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. 286 Komisia povazuje tvrdenia zalobkýn za nedôvodné. Posúdenie Vseobecným súdom 287 Dohody a zosúladené postupy, ktorých sa týka clánok 81 ods. 1 ES, nevyhnutne vyplývajú z prispenia viacerých podnikov, ktoré sú síce vsetky spolupáchatelmi porusenia, ale ktorých úcast môze mat rôzne formy, predovsetkým v závislosti od vlastností dotknutého trhu a postavenia kazdého z týchto podnikov na tomto trhu, sledovaných cielov a zvolených alebo zamýslaných spôsobov vykonania. Samotná okolnost, ze kazdý podnik sa zúcastnil na porusení spôsobom, ktorý mu je vlastný, vsak nestací na vylúcenie jeho zodpovednosti za celé porusenie, vrátane zodpovednosti za správanie, ktorého sa fakticky dopustili iné zúcastnené podniky, ale ktoré malo rovnaký protisútazný ciel alebo následok (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 79 a 80). Vyssie citovaná judikatúra sa analogicky uplatnuje na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 288 Podnik, ktorý sa zúcastnil na porusení prostredníctvom svojho správania, ktoré predstavovalo dohodu alebo zosúladený postup s protisútazným cielom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a malo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, je teda pocas celého obdobia svojej úcasti na uvedenom porusení zodpovedný za správanie ostatných podnikov v súvislosti s týmto porusením, pokial sa preukáze, ze predmetný podnik vedel o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov alebo ho mohol rozumne predvídat a bol pripravený znásat súvisiace riziko (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 287 vyssie, bod 83). Vyssie citovaná judikatúra sa analogicky uplatnuje na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 289 V tejto veci z preskúmania druhého zalobného dôvodu po prvé vyplýva, ze japonské podniky sa spolu s európskymi podnikmi zúcastnovali na spolocnej dohode, ktorá bola dohodou medzi podnikmi v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP týkajúcou sa európskeho trhu s projektmi RIP. Úcast na spolocnej dohode znamená, ze japonské podniky vedeli o tom, ze projekty RIP v EHP boli vyhradené pre európskych výrobcov. 290 Skutocnost, ze zalobkyne sa nezúcastnovali na konkrétnych kartelových opatreniach v EHP, v tomto smere nie je podstatná. Ako je totiz uvedené v bode 258 vyssie, vzhladom na povahu ich záväzku v rámci spolocnej dohody nebola úcast japonských podnikov na rozdelovaní projektov RIP na trhu EHP potrebná. Pasívna úloha japonských výrobcov tak nevyplývala z ich rozhodnutia, ale z formy ich úcasti na dohode týkajúcej sa trhu EHP. Na druhej strane bola táto úcast nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa medzi európskymi výrobcami mohlo uskutocnovat rozdelovanie projektov RIP v EHP podla zásady ochrany domovských krajín alebo podla dohody GE. 291 Po druhé vyhlásenia spolocnosti ABB a svedecká výpoved pána M. naznacujú, ze hoci spolocná dohoda nebola výslovne uvedená v dohode GQ, bola v pozadí jej fungovania, lebo umoznovala navodenie dôvery potrebnej na fungovanie celosvetového kartelu. Existenciu prepojenia medzi spolocnou dohodou a dohodou GQ potvrdzuje svedecká výpoved pána V.-A., v ktorej sa uvádza, ze európske podniky a zástupca japonských podnikov diskutovali na stretnutí dohody GQ o potrebe dodrziavania spolocnej dohody. 292 Po tretie mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty predstavuje prepojenie medzi zosúladenou cinnostou európskych podnikov v rámci EHP a celosvetovým kartelom upraveným dohodou GQ. Prostredníctvom tohto mechanizmu sa zohladnovali výsledky pridelovania urcitých projektov RIP v EHP pri rozdelovaní projektov RIP v dalsích regiónoch na základe dohody GQ. Existencia dotknutého mechanizmu je preukázaná vyhláseniami a svedeckou výpovedou spolocnosti ABB a vyhláseniami zalobkýn bez ohladu na to, ze v dohode GQ nie je výslovne uvedený. 293 V tejto súvislosti bolo alternatívne vysvetlenie mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty navrhnuté zalobkynami zamietnuté v bode 213 vyssie. Z bodov 243 az 247 vyssie tiez vyplýva po prvé, ze Vseobecný súd nemôze vziat do úvahy tvrdenia zalobkýn súvisiace s inými európskymi dohodami nez s dohodou GE, a po druhé, ze dohoda GE nepredstavuje dôkaz toho, ze zosúladená cinnost európskych výrobcov v rámci EHP bola nezávislá od celosvetového kartelu upraveného dohodou GQ. Z dôkazov predlozených zalobkynami dalej nevyplýva, ze dohoda o mlcanlivosti medzi európskymi výrobcami bola skutocne uzatvorená, a uz vôbec z nich nevyplýva, ze mala vplyv na výmenu informácií medzi oboma skupinami výrobcov. 294 Po stvrté treba skonstatovat, ze z dôvodu pravidelného oznamovania výsledkov ponukových konaní na urcité projekty RIP v EHP, ku ktorému dochádzalo prinajmensom v rokoch 1988 az 1999, mohli japonské podniky rozumne predpokladat, ze rozdelovanie projektov RIP v EHP medzi európskymi výrobcami bolo výsledkom zosúladenej cinnosti. Skutocnost, ze skupine výrobcov boli v priebehu niekolkých rokov pravidelne bez zjavného legitímneho dôvodu oznamované výsledky ponukových konaní, na ktorých sa zúcastnovali clenovia dalsej skupiny výrobcov z toho istého priemyselného odvetvia, prekracuje hranice bezného sútazného správania. Oznamovanie teda malo vyvolat pochybnosti v súvislosti s podmienkami, za akých boli predmetné projekty RIP pridelované. Platí to o to viac, ze výsledky ponukových konaní nepredstavujú nevyhnutne verejné informácie, najmä pokial ide o ponukové konania vyhlásené súkromnými podnikmi a o podrobné údaje o vítaznej ponuke. 295 V tomto smere Komisia v odôvodnení c. 277 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze vedomosti o kolúznej povahe rozdelovania projektov RIP v EHP, ktoré japonské podniky nadobudli vdaka mechanizmu oznamovania v rokoch 1988 az 1999, nemohli byt ovplyvnené prípadným následným prerusením oznamovania. Platí to aj pre spolocnost JAEPS bez ohladu na to, ze bola zalozená az v roku 2001. JAEPS prevzala cinnosti v oblasti RIP od svojich akcionárov, medzi ktorých patrili aj Hitachi a Fuji. Mozno teda skonstatovat, ze mala o rozdelovaní projektov RIP v EHP rovnaké vedomosti ako uvedení akcionári. 296 Po piate spolocná dohoda, celosvetový kartel upravený dohodou GQ a zosúladená cinnost európskych výrobcov v rámci EHP sa vykonávali súcasne, týkali sa rovnakých výrobkov, podielali sa na nich rovnakí európski výrobcovia, a pokial ide o spolocnú dohodu a dohodu GQ, rovnakí japonskí výrobcovia. Aj jednotlivé opatrenia mali ten istý ciel, a to zavedenie systému rozdelenia svetového trhu s projektmi RIP a pridelovanie týchto projektov jednotlivým úcastníkom. 297 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked dospela k záveru, ze spolocná dohoda, celosvetový kartel upravený dohodou GQ a zosúladená cinnost európskych výrobcov v rámci EHP predstavovali jediné porusenie a sledovali spolocný ciel. V dôsledku toho treba zamietnut prvú cast tretieho zalobného dôvodu. b) O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia nepreukázala trvalú povahu kartelu Tvrdenia úcastníkov konania 298 Zalobkyne tvrdia, ze po stretnutí z 10. júla 2002 uz kartel nemal rovnaký hospodársky ciel, lebo sa zameral na Stredný východ a na juhovýchodnú Áziu a jeho novým cielom bol boj proti znizovaniu cien v uvedených regiónoch. 299 Zalobkyne dalej uvádzajú, ze Komisia mala zohladnit zmeny struktúry a fungovania kartelu, ku ktorým doslo v tom istom case a medzi ktoré patrilo zjednodusenie pracovných metód, zavedenie systému priamo pridelovaných balíkov projektov a zmeny kódov oznacujúcich clenov kartelu. 300 Komisia povazuje tvrdenia zalobkýn za nedôvodné. Posúdenie Vseobecným súdom 301 Z informácií obsiahnutých v spise nevyplýva, ze na stretnutí 10. júla 2002 sa zmenil hospodársky ciel celosvetového kartelu. Pred týmto dátumom i po nom bolo základným cielom uvedeného kartelu rozdelenie trhov s projektmi RIP a koordinácia pridelovania týchto projektov jednotlivým podnikom zapojeným do celosvetového kartelu. V tomto smere sa zdá, ze vôla dotknutých podnikov bojovat proti znizovaniu cien na Strednom východe a v juhovýchodnej Ázii nebola výsledkom zmeny ich hlavných cielov, ale vývoja hospodárskej sútaze na týchto trhoch. 302 Okrem toho strukturálny a prevádzkový vývoj, na ktorý odkazujú zalobkyne, spocíva v ojedinelých zmenách, ktoré sa obmedzujú na urcité aspekty fungovania kartelu, no nemajú vplyv na jeho celkový ciel. Ako tvrdí Komisia, zdá sa, ze jednotlivé zmeny súviseli so zmenami poctu clenov kartelu a s technologickým vývojom. Zalobkyne navyse nepodlozili svoju výhradu týkajúcu sa postupnej povahy zmien, ku ktorým doslo, ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 280 napadnutého rozhodnutia. 303 Z toho vyplýva, ze tvrdenia zalobkýn týkajúce sa nepretrzitého trvania kartelu a jeho ciela nie sú skutkovo podlozené. Treba preto skonstatovat, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked dospela k záveru, ze pokracujúce porusenie sledujúce rovnaký hospodársky ciel trvalo od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004. 304 Z toho vyplýva, ze treba zamietnut druhú cast tretieho zalobného dôvodu, a teda aj tretí zalobný dôvod v celom rozsahu. 305 Kedze ani jednému zo zalobných dôvodov uvedených na podporu hlavného návrhu nemozno vyhoviet, tento návrh je potrebné zamietnut. B - O prvom subsidiárnom návrhu na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn 1. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia sa dopustila chýb pri stanovovaní výsky pokút ulozených zalobkyniam 306 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila chýb pri stanovovaní výsky pokút, ktoré im ulozila. V rámci prvej casti zalobného dôvodu tvrdia, ze Komisia si nesplnila povinnost zhodnotit relatívny význam porusenia, ktorého sa dopustili jednotlivé podniky. V rámci druhej casti uvádzajú, ze Komisia sa dopustila zjavného pochybenia pri uplatnovaní oznámenia o spolupráci. V rámci tretej casti tvrdia, ze Komisia sa dopustila zjavného pochybenia pri posudzovaní faktorov súvisiacich s dlzkou trvania kartelu. 307 Komisia povazuje tvrdenia zalobkýn za nedôvodné. a) O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na pochybení pri hodnotení relatívneho významu porusenia, ktorého sa dopustili jednotlivé podniky Tvrdenia úcastníkov konania 308 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia mala vziat do úvahy druhoradú úlohu, ktorú zohrávali v karteli, vo vztahu k relatívnej závaznosti ich správania, ako aj k jeho vplyvu na trh EHP. 309 Po prvé zalobkyne uvádzajú, ze sa nezúcastnovali na karteli v rámci EHP ani na stretnutiach organizovaných v rámci dohody EQ, ale len vykonávali dohodu GQ. V dôsledku toho mohla byt ich prípadná úcast na európskom karteli len pasívna a ich správanie nemalo vplyv na obchod medzi clenskými státmi aj vzhladom na existenciu predchádzajúceho európskeho kartelu upraveného dohodou GE. 310 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze ich údajná úcast na spolocnej dohode nemala vplyv na trh EHP, a teda nemohla narusit hospodársku sútaz na tomto trhu. V tejto súvislosti odkazujú na dôkazy, ktoré predlozili Komisii, najmä na externú správu, vyhlásenia dalsích clenov kartelu a skutocnost, ze v Európe nepredávali RIP v rokoch 2000 az 2002, cize v období, ked sa na karteli nezúcastnovali, ani po jeho zániku. Dodávajú, ze skutocnost, ze nemohli narusit hospodársku sútaz v EHP, sa mala zohladnit ako polahcujúca okolnost. 311 Komisia povazuje tvrdenia zalobkýn za nedôvodné. Posúdenie Vseobecným súdom 312 Podla ustálenej judikatúry v prípade, ze sa porusenia dopustilo viac podnikov, treba preskúmat relatívnu závaznost úcasti kazdého z nich (pozri rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 287 vyssie, bod 150 a tam citovanú judikatúru). Skutocnost, ze sa urcitý podnik nepodielal na vsetkých aspektoch protisútaznej schémy alebo ze zohrával malú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval, sa teda musí zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia a pri stanovovaní výsky pokuty (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 287 vyssie, bod 90). 313 V tomto smere treba predovsetkým poukázat na to, ze napadnuté rozhodnutie neukladá subjektom, ktorým je urcené, sankcie za úcast na dohode GQ, ktorá sa netýkala územia EHP. V clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa jasne uvádza, ze porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP sa týka odvetvia RIP v EHP. 314 Z posúdenia druhého zalobného dôvodu vyplýva, ze úcast japonských výrobcov na dohodách a zosúladených postupoch týkajúcich sa EHP nemala rovnakú povahu ako úcast európskych výrobcov. Japonské podniky sa v rámci spolocnej dohody zaviazali nevstupovat na trh EHP, a teda ich úcast spocívala v necinnosti. Európske podniky si zas rozdelili jednotlivé projekty RIP na uvedenom trhu prostredníctvom aktívnej zosúladenej cinnosti. 315 Závaznost týchto dvoch druhov správania sa vsak podstatne neodlisuje. Ako je uvedené v bodoch 258 a 290 vyssie, vzhladom na povahu záväzku, ktorý zalobkyne prijali na základe spolocnej dohody, je skutocnost, ze sa nezúcastnovali na rozdelovaní projektov RIP v EHP, nepodstatná, lebo ich zapojenie nebolo potrebné. Ich neúcast na rozdelovaní uvedených projektov nebola výsledkom ich rozhodnutia, ale len dôsledkom povahy ich úcasti na dohode týkajúcej sa trhu EHP. Naopak, táto úcast bola nevyhnutnou podmienkou zabezpecenia rozdelovania projektov RIP v EHP medzi európskych výrobcov v súlade s pravidlami dohodnutými na tento úcel. 316 V dôsledku toho treba skonstatovat, ze závaznost správania japonských podnikov je porovnatelná so závaznostou správania európskych podnikov. 317 Pokial ide o údajnú neschopnost zalobkýn spôsobit ujmu hospodárskej sútazi v EHP, z bodu 1 A usmernení k metóde stanovovania pokút vyplýva, ze pri stanovovaní pokút je potrebné vziat do úvahy, ci porusovatelia skutocne mali hospodársku schopnost spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom, najmä spotrebitelom. 318 V tomto smere zalobkyne po prvé uvádzajú, ze japonskí výrobcovia, ktorí chceli vstúpit na trh s projektmi RIP v EHP, by museli celit "vysokým" prekázkam vstupu, ktoré mali technickú, obchodnú, kultúrnu a hospodársku povahu. Po druhé je tento trh "nasýtený", co znamená, ze v priebehu trvania porusenia zaznamenal iba nízku mieru rastu a primerane ho zásobovali európski výrobcovia. 319 Po prvé treba poznamenat, ze existencia spolocnej dohody a najmä mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty znamená, ze európski výrobcovia vnímali japonských výrobcov ako potenciálne dôveryhodných konkurentov bez ohladu na urcité objektívne prekázky vstupu na trh, ktorých existenciu Komisia nespochybnuje. Keby to tak nebolo, spolocná dohoda by nebola uzatvorená a dodrziavaná európskymi výrobcami, pre ktorých znamenala stratu podielu na projektoch RIP mimo EHP. Kedze európski výrobcovia dokázali z dôvodu svojho výsadného postavenia v Európe zvlást dobre posúdit situáciu v EHP, prijatie spolocnej dohody z ich strany predstavuje argument, ktorý vázne spochybnuje hodnovernost argumentácie zalobkýn. 320 Po druhé treba poukázat na to, ze externá správa predlozená zalobkynami bola vypracovaná ex post pre osobitné potreby obhajoby úcastníkov konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Ako uvádza Komisia, správa je vypracovaná vseobecne a neuvádza sa v nej, ze by úcastníci konania diskutovali o uskutocnitelnosti alebo obchodnej vhodnosti vstupu na trh EHP. Rovnako pokial ide predovsetkým o technické prekázky, externá správa do velkej miery odkazuje na vyhlásenia spolocnosti JAEPS a dalsích subjektov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, co znamená, ze v tej istej miere nepredstavuje nezávislý zdroj. 321 Okrem toho pokial ide o technické prekázky, skutocne sa zdá, ze japonský výrobca, ktorý chce vstúpit na trh EHP, musí predmetný výrobok prispôsobit platným normám vyplývajúcim zo standardov vymedzených Medzinárodnou elektronickou komisiou, uskutocnit urcitý pocet skúsok zhody a získat príslusné certifikáty. Zalobkyne vsak nespochybnujú, ze japonskí výrobcovia z casu na cas predávali výrobky RIP v EHP a castejsie na iných územiach, na ktorých rovnako platia standardy vymedzené Medzinárodnou elektronickou komisiou. 322 Zalobkyne tiez odkazujú na dodatocné technické poziadavky a zvyklosti platné v niektorých krajinách západnej Európy. Prinajmensom pokial ide o iné krajiny nez domovské, takéto poziadavky sa vztahujú na vsetkých potenciálnych dodávatelov bez ohladu na to, ci sú európski alebo japonskí. 323 To isté platí vo vztahu k údajnému uprednostnovaniu vnútrostátnych výrobkov, lebo z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze práve v iných krajinách EHP nez domovských chýbali dôveryhodní vnútrostátni dodávatelia. Takáto úvaha sa tým skôr vztahuje na údajné uprednostnovanie dodávatela uz namontovaného zariadenia. Uspokojivý predchádzajúci vztah s dodávatelom má totiz tendenciu znevýhodnovat vsetkých dalsích dodávatelov bez ohladu na to, ci sú európski alebo japonskí. 324 Zalobkyne tiez uvádzajú, ze smernica Rady 93/38/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikacnom sektore (Ú. v. ES L 199, s. 84; Mim. vyd. 06/002, s. 194) stanovuje povinnost uprednostnit pri verejnom obstarávaní európskych dodávatelov. Ako vsak priznávajú samotné zalobkyne, toto pravidlo sa od 1. januára 1996 nevztahuje na japonských výrobcov. Pravidlo prednosti navyse nie je absolútne, kedze podla clánku 36 ods. 3 uvedenej smernice sa pouzije len v prípade, ze ponuky sú rovnocenné z hladiska kritérií vyhodnotenia, cize ak rozdiel medzi cenami nepresiahne 3 %. 325 Tvrdenia zalobkýn týkajúce sa na jednej strane potreby usadit sa v Európe, aby sa zabezpecil predaj, sluzby a údrzbová infrastruktúra, a na druhej strane vplyvu vzdialenosti medzi Japonskom a Európou na náklady na dopravu a poistenie a na dodacie lehoty nemozno prijat vzhladom na predaj RIP japonskými výrobcami v EHP, ako aj v zvysnej casti Európy a v Stredomorí, cize v oblastiach, ktoré sú od Japonska zemepisne vzdialené. 326 Pokial ide o colné prekázky, zalobkyne neuviedli podrobnosti o colných sadzbách, ktoré by sa pouzili na dovoz výrobkov RIP z Japonska do EHP. Preto treba toto tvrdenie zamietnut. 327 Nakoniec treba poznamenat, ze dlhodobá existencia spolocnej dohody a z nej vyplývajúca neprítomnost japonských výrobcov na trhu EHP mohla umelo posilnit niektoré prekázky vstupu, na ktoré sa zalobkyne odvolávajú, najmä prekázky súvisiace s prijatím japonských dodávatelov európskymi zákazníkmi. Nemozno pripustit, aby zalobkyne na základe dôsledkov fungovania porusenia, na ktorom sa podielali, ziadali o znízenie pokuty, ktorá im bola ulozená práve za toto porusenie. Úcinky dlhodobej existencie spolocnej dohody uvedené vyssie okrem toho môzu vysvetlit, preco zalobkyne nepredávali RIP v EHP v rokoch 1999 az 2002 a 2004 az 2006, cize pocas pomerne krátkych období v porovnaní s dlzkou trvania porusenia. 328 Po tretie treba poznamenat, ze dalsí úcastníci vo svojich vyhláseniach neuvádzajú iné prekázky vstupu nez zalobkyne. Preto sa aj na ne vztahujú tvrdenia uvedené v bodoch 321 az 327 vyssie. 329 Po stvrté treba poukázat na to, ze informácie o stave trhu EHP, ktoré obsahuje externá správa, nie sú dostatocne podrobné, lebo sa týkajú len urcitých castí doby trvania porusenia. Cast týchto informácií navyse súvisí s mierou rastu trhu EHP, no nespresnujú velkost uvedeného trhu. Velký trh v absolútnych hodnotách môze poskytovat prílezitosti na vstup aj bez vysokej miery rastu. 330 Podobne prítomnost dalsích konkurentov je faktor vlastný vykonávaniu hospodárskej cinnosti v trhovom hospodárstve, a preto ako taká nepredstavuje osobitnú okolnost, ktorú by bolo potrebné zohladnit. Pokial ide o tvrdenie zalobkýn zdôraznujúce údajný privilegovaný vztah medzi európskymi zákazníkmi a európskymi výrobcami, treba odkázat na body 323 az 327 vyssie. 331 Okrem toho cielom analýzy schopnosti japonských výrobcov preniknút na trh EHP nie je zistit, ci bol vstup na uvedený trh pre japonských výrobcov najprítazlivejsou z dostupných mozností, ale ci islo o realistickú moznost, ktorá v prípade neexistencie spolocnej dohody mohla vyvolat tlak na správanie výrobcov pôsobiacich na trhu EHP. V dôsledku toho samotná skutocnost, ze japonským výrobcom sa prípadne ponúkali prílezitosti na iných trhoch, nie je relevantná. 332 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba skonstatovat, ze zalobkyne z právneho hladiska dostatocne nepreukázali svoje tvrdenie, podla ktorého v dôsledku osobitostí trhu EHP správanie japonských výrobcov, ktorí boli zmluvnými stranami spolocnej dohody, nemohlo za daných okolností narusit hospodársku sútaz na uvedenom trhu. Komisii preto nemozno vytýkat, ze toto tvrdenie nezobrala do úvahy pri posudzovaní závaznosti porusenia, ktorého sa zalobkyne dopustili, ani pri posudzovaní polahcujúcich okolností. 333 Prvú cast stvrtého zalobného dôvodu teda treba zamietnut. b) O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze doslo k chybnému uplatnovaniu oznámenia o spolupráci Tvrdenia úcastníkov konania 334 Zalobkyne tvrdia, ze pri konstatovaní ich úcasti na spolocnej dohode a na jedinom a pokracujúcom porusení vo vseobecnosti Komisia vychádzala z dvoch informácií, ktoré jej poskytli: po prvé z vyhlásení týkajúcich sa mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty a po druhé z opisu ich odmietnutia návrhu spolocnosti Alstom predlozeného v súvislosti so spolocnou dohodou pre európsky trh 10. júla 2002. Komisia v danom case nemala k dispozícii tieto informácie, ktoré mali priamy vplyv na preukázanie existencie jediného a pokracujúceho porusenia. 335 Zalobkyne v dôsledku toho usudzujú, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked dospela k záveru, ze uvedené informácie nepredstavujú pridanú hodnotu, ktorá by bola dôvodom na znízenie pokuty v súlade s oznámením o spolupráci. Odvolávajúc sa na bod 23 oznámenia o spolupráci rovnako tvrdia, ze im nemala byt ulozená nijaká pokuta. 336 Komisia povazuje tvrdenia zalobkýn za nedôvodné. Posúdenie Vseobecným súdom 337 V bodoch 4, 20, 21 a 23 oznámenia o spolupráci sa uvádza: "4. Komisia sa domnievala, ze je v záujme [S]polocenstva zabezpecit priaznivé zaobchádzanie spolocnostiam, ktoré s nou spolupracujú. Záujmy spotrebitelov a obcanov o zabezpecenie, aby sa odhalili a potrestali tajné kartely, prevazujú záujem o ulozenie pokuty tým podnikom, ktoré umoznia Komisii odhalit a potrestat takéto praktiky. ... 20. Podniky, ktoré nesplnajú podmienky [na oslobodenie od pokút], môzu byt oprávnené pre vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená. 21. S cielom oprávnenia podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz [Na získanie nároku na znízenie pokuty musí podnik predlozit Komisii dôkaz o údajnom porusení, ktorý predstavuje významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré uz Komisia má k dispozícii, a musí ukoncit svoju úcast na údajnom porusení najneskôr v case, ked predlozí tento dôkaz - neoficiálny preklad]. ... 23. ... Okrem toho, ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz." 338 Pri posúdení podla týchto kritérií tvrdenia zalobkýn nemozno prijat. 339 Ako je uvedené v bodoch 192 a 230 vyssie, vyhlásenia týkajúce sa mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty a návrhu spolocnosti Alstom z júla 2002 predstavujú dôkazy, ktoré sú relevantné na preukázanie existencie spolocnej dohody. Pocas správneho konania vsak zalobkyne tvrdili po prvé, ze mechanizmus oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty nie je na preukázanie existencie uvedenej dohody relevantný, a po druhé, ze návrh spolocnosti Alstom a ich reakcia na tento návrh umoznujú spochybnit existenciu tejto dohody. Za týchto okolností zalobkyne nemôzu tvrdit, ze v tomto smere spolupracovali s Komisiou v súlade s bodom 4 oznámenia o spolupráci. Komisia sa preto nedopustila pochybenia, ked v prípade zalobkýn odmietla uplatnit body 20 a 21 tohto oznámenia. 340 Pokial ide o uplatnenie bodu 23 oznámenia o spolupráci, treba poukázat na to, ze 9. septembra 2004, cize v den, ked zalobkyne predlozili ziadost o zohladnenie oznámenia o spolupráci, ku ktorej pripojili opis návrhu spolocnosti Alstom z 10. júla 2002, uz Komisia vedela o existencii a o povahe spolocnej dohody, ako aj o tom, ze sa konkrétne týkala obdobia od júla 2002 do roku 2004. O týchto skutocnostiach informovala spolocnost ABB vo svojich vyhláseniach z 11. marca 2004. Rovnako v case zaslania oznámenia o výhradách, cize skôr nez zalobkyne predlozili svoje vyhlásenia týkajúce sa mechanizmu oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty, Komisia vedela, ze tento mechanizmus úcastníci kartelu pouzívali od roku 1988 do roku 2002, lebo táto informácia bola súcastou vyhlásení ABB i svedeckej výpovede pána M. Nemozno teda skonstatovat, ze predmetné vyhlásenia zalobkýn sa týkali skutocností, o ktorých predtým Komisia nevedela, a uz vôbec nemozno skonstatovat, ze tieto vyhlásenia mohli ovplyvnit závaznost alebo dlzku trvania porusenia. Komisia sa preto nedopustila pochybenia, ked v tomto ohlade odmietla uplatnit bod 23 oznámenia o spolupráci. 341 V dôsledku toho je potrebné zamietnut druhú cast stvrtého zalobného dôvodu. c) O tretej casti zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení skutocností týkajúcich sa dlzky trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 342 Zalobkyne po prvé znovu potvrdzujú svoje stanovisko, podla ktorého Komisia nepreukázala trvanie ciela porusenia od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004. Po druhé tvrdia, ze konstatovanie ich úcasti na porusení po júli 2002 je vyvrátené zmenami struktúry a povahy dohôd v tom case a najmä tým, ze odmietli návrh spolocnosti Alstom na uzatvorenie dohody týkajúcej sa európskeho trhu z 10. júla 2002. 343 Komisia povazuje tvrdenia zalobkýn za nedôvodné. Posúdenie Vseobecným súdom 344 Tvrdenia zalobkýn v súvislosti s touto castou zalobného dôvodu sú rovnaké ako tie, ktoré uz boli preskúmané v rámci druhého a tretieho zalobného dôvodu. Tvrdenia týkajúce sa trvania ciela kartelu a jeho zmien boli preskúmané v bodoch 301 az 303 vyssie. Aj relevantnost odmietnutia návrhu spolocnosti Alstom z 10. júla 2002 spolocnostou Hitachi bola posúdená v bodoch 185 az 193 vyssie. 345 Z predmetných pasází vyplýva, ze dôkazy uvedené zalobkynami neumoznujú dospiet k záveru, ze Komisia sa dopustila pochybenia po prvé konstatovaním existencie pokracujúceho porusenia sledujúceho ten istý hospodársky ciel od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004 a po druhé tým, ze usúdila, ze spolocná dohoda, a teda aj úcast zalobkýn na porusení, pokracovala aj po júli 2002. 346 V dôsledku toho treba zamietnut tretiu cast stvrtého zalobného dôvodu, a teda aj stvrtý zalobný dôvod v celom rozsahu. 2. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia stanovila zalobkyniam pokuty metódou, ktorá porusuje zásady rovnakého zaobchádzania a proporcionality a) Tvrdenia úcastníkov konania 347 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila zásady rovnakého zaobchádzania a proporcionality, ked v prípade Hitachi pouzila odstrasujúci koeficient 2,5, zatial co v prípade ABB pouzila najnizsí koeficient 1,25. Podla ich názoru zatial co Hitachi je mensím subjektom v odvetví RIP a jeho správanie nemohlo zásadným spôsobom ohrozit hospodársku sútaz na spolocnom trhu, ABB je najväcsím svetovým dodávatelom v tomto odvetví a má sídlo v Európe. Na rozdiel od ABB sa okrem toho Hitachi nedopustila opakovaného porusenia. Kedze táto okolnost je dôlezitá v súvislosti s predchádzaním budúcemu protisútaznému správaniu, mala sa zohladnit pri urcovaní pouzitelných odstrasujúcich koeficientov. Uplatnenie odstrasujúcich koeficientov navyse výrazne prekrocilo zohladnenie malého trhového podielu zalobkýn. 348 Komisia povazuje tvrdenia zalobkýn za nedôvodné. b) Posúdenie Vseobecným súdom 349 Z odôvodnenia c. 491 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia povazovala za nevyhnutné pouzit odstrasujúci koeficient na podniky so zvlást vysokým obratom. Na základe svetového obratu dotknutých podnikov pouzila Komisia odstrasujúci koeficient 1,25 v prípade ABB a 2,5 v prípade Hitachi. 350 Zalobkyne namietajú, ze uvedený výpocet neodráza silu ABB na svetovom a európskom trhu s projektmi RIP ani skutocnost, ze spolocnosti ABB bola v minulosti ulozená pokuta za porusenie clánku 81 ES. Z odôvodnenia c. 491 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze uplatnenie odstrasujúceho koeficientu nemalo zohladnovat tieto dva faktory, ale odrázat rozdiel vo velkosti jednotlivých podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli. Zohladnenie tejto skutocnosti je v súlade s bodom 1 A usmernení k metóde stanovovania pokút, ako aj s judikatúrou, podla ktorej môze Komisia pri stanovovaní výsky pokuty zohladnit okrem iného velkost a hospodársku silu dotknutého podniku (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 119 az 121). 351 Proporcionalitu odstrasujúcich koeficientov uplatnených v prípade ABB a Hitachi vo vztahu k ich velkosti mozno lahko overit pomocou grafu zobrazujúceho vsetky pouzité odstrasujúce koeficienty vo vztahu k obratom jednotlivých podnikov. Na tomto grafe sa koeficienty vsetkých dotknutých podnikov s výnimkou spolocnosti Siemens nachádzajú na jednej priamke. Znamená to, ze odstrasujúci koeficient uplatnený na Hitachi je primeraný koeficientu uplatnenému v prípade ABB, a teda ze Hitachi nebola v porovnaní s ABB predmetom nespravodlivého zaobchádzania. 352 Navyse pokial ide o dalsie faktory uvádzané zalobkynami, treba poznamenat, ze význam spolocnosti ABB na trhu s projektmi RIP je skutocne relevantným faktorom, lebo je priamym ukazovatelom schopnosti tohto podniku narusit hospodársku sútaz. V tejto veci bol uvedený faktor zohladnený pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty, kedze ABB bola spolu so spolocnostou Siemens na základe celkového svetového odbytu zaradená do prvej skupiny. Východisková suma pokuty spolocnosti ABB tak bola pätnásobne vyssia nez východisková suma pokuty Hitachi a JAEPS. 353 Pokial ide o opakované porusenie, treba poukázat na to, ze odstrasenie je úcelom pokuty a ze potreba zabezpecit ho je vseobecnou poziadavkou, ktorou sa má Komisia riadit pocas celého stanovovania pokuty a ktorá nevyhnutne nevyzaduje, aby sa toto stanovenie vyznacovalo osobitnou etapou urcenou na celkové posúdenie vsetkých okolností relevantných na dosiahnutie tohto úcelu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 226). Komisia teda mala právo zohladnit tento faktor nie pri stanovovaní odstrasujúcich koeficientov, ale pri posudzovaní pritazujúcich okolností. V odôvodnení c. 510 napadnutého rozhodnutia tak Komisia zvýsila pokutu spolocnosti ABB o 50 % na základe bodu 2 usmernení k metóde stanovovania pokút, zatial co pokuta ani jednej zo zalobkýn nebola z tohto dôvodu zvýsená. 354 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zamietnut piaty zalobný dôvod, ako aj prvý subsidiárny návrh zalobkýn na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týka. 355 Kedze nebol uplatnený nijaký samostatný zalobný dôvod na podporu dalsieho subsidiárneho návrhu zalobkýn na zrusenie alebo znízenie pokút, ktoré im boli ulozené, zalobu je potrebné zamietnut v celom rozsahu. O trovách 356 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobkyne sú povinné nahradit trovy konania. Pelikánová Jürimäe Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. júla 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu A - Zalobkyne B - Predmetné výrobky C - Správne konanie D - Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O hlavnom návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia porusila právo zalobkýn na obhajobu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom - O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na neposkytnutí dôkazov v neprospech - O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na neposkytnutí dôkazov v prospech 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nepreukázala existenciu spolocnej dohody alebo z nej vyplývajúceho porusenia a) O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia nepreukázala existenciu spolocnej dohody O dohode GQ a dohode EQ - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O vyhláseniach spolocnosti ABB - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O svedeckých výpovediach zamestnancov a bývalého zamestnanca spolocnosti ABB - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O dôkazoch predlozených spolocnostou Fuji - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O návrhu spolocnosti Alstom z 10. júla 2002 - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O stanovisku dalsích subjektov, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O mechanizme oznamovania a zahrnovania projektov do kvóty - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O rozdelovaní projektov RIP v EHP - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom Celkové posúdenie - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom b) O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia nepreukázala, ze spolocná dohoda predstavovala obmedzujúcu dohodu alebo zosúladený postup Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nepreukázala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia a) O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia nepreukázala existenciu jediného porusenia zahrnajúceho spolocnú dohodu, celosvetový kartel upravený dohodou GQ a zosúladenú cinnost európskych výrobcov v rámci EHP Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom b) O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia nepreukázala trvalú povahu kartelu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom B - O prvom subsidiárnom návrhu na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn 1. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia sa dopustila chýb pri stanovovaní výsky pokút ulozených zalobkyniam a) O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na pochybení pri hodnotení relatívneho významu porusenia, ktorého sa dopustili jednotlivé podniky Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom b) O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze doslo k chybnému uplatnovaniu oznámenia o spolupráci Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom c) O tretej casti zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení skutocností týkajúcich sa dlzky trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 2. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia stanovila zalobkyniam pokuty metódou, ktorá porusuje zásady rovnakého zaobchádzania a proporcionality a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXqgMkZC/L95214-3580TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXqgMkZC/L95214-3580TMP.html#Footref*