Vec T-110/07 Siemens AG proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Rozdelenie trhu - Úcinky vnútri spolocného trhu - Pojem nepretrzité porusenie - Dlzka trvania porusenia - Premlcanie - Pokuty - Proporcionalita - Pritazujúce okolnosti - Úloha vodcu - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Zosúladený postup - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia - Protisútazný predmet - Dostatocné zistenie (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 2. Právo Spolocenstva - Zásady - Základné práva - Prezumpcia neviny - Konanie vo veci hospodárskej sútaze - Uplatnitelnost (Clánok 81 ods. 1 ES; clánok 6 ods. 2 EÚ) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Spôsob dokazovania - Pouzitie súboru nepriamych dôkazov (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Dôkaz o porusení - Predlozenie vyhlásení iných stíhaných podnikov Komisiou - Prípustnost (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53) 5. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Dôkaz o porusení - Posúdenie dôkaznej hodnoty dokumentu - Kritériá (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 7. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Oznámenie o výhradách - Predlozenie doplnujúcich dôkazov po zaslaní oznámenia o výhradách - Prípustnost - Podmienky (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 25) 8. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania - Rozsah dôkazného bremena (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 25) 9. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Dosah zásady - Hranice - Právo podniku vypocut svedkov v jeho neprospech - Vylúcenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 10. Hospodárska sútaz - Kartely - Úcast podniku na karteli (Clánok 81 ods. 1 ES) 11. Hospodárska sútaz - Kartely - Porusenie - Jednotná povaha porusenia - Kritériá posúdenia (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP clánok 53; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 25 ods. 2) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A stvrtý a siesty odsek) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Neexistencia záväzného alebo vycerpávajúceho zoznamu kritérií (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Miera volnej úvahy vyhradená Komisii - Zvýsenie vseobecnej úrovne pokút (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 253 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 16. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti - Úloha vodcu alebo podnecovatela (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03 bod 2 tretia zarázka) 17. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti - Úloha vodcu porusenia (Clánok 81 ods. 1 ES) 18. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, body 22 a 29) 1. Na posúdenie toho, ci clánok 81 ods. 1 ES zakazuje zosúladený postup, je nadbytocné zohladnovat jeho konkrétne úcinky, pokial sa preukáze, ze cielom tohto postupu je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. Rovnako to analogicky platí v rámci clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP). (pozri bod 40) 2. Zásada prezumpcie neviny, tak ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ludských právach, je súcastou základných práv, ktoré podla judikatúry Súdneho dvora, navyse potvrdenej clánkom 6 ods. 2 EÚ, predstavujú vseobecné zásady práva Spolocenstva. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále. V rámci konania o zrusení rozhodnutia o ulození pokuty je nevyhnutné túto zásadu zohladnit. Ak má súd pochybnost, musí z nej mat prospech podnik, ktorému je urcené rozhodnutie o zistení porusenia. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak má o tejto otázke nadalej pochybnost najmä v rámci konania o zrusení rozhodnutia o ulození pokuty. (pozri body 44, 45) 3. V oblasti hospodárskej sútaze je potrebné, aby Komisia uviedla konkrétne a vzájomne nadväzujúce dôkazy na urcenie existencie porusenia a na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze údajné porusenia spôsobili znacné obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Kazdý dôkaz predlozený Komisiou vsak nemusí so zretelom na kazdý prvok porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke. Existenciu protisútazného postupu alebo dohody preto mozno odvodzovat z urcitého poctu súhlasných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré pri celkovom posúdení môzu vytvárat, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie, dôkaz porusenia sútazných pravidiel. Pokial sa Komisia na úcely preukázania, ze k poruseniu doslo, opiera jedine o správanie sa predmetných podnikov na trhu, stací, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutocnosti uvedené Komisiou do iného svetla a ktoré tak umoznujú nahradit výklad týchto skutocností iným výkladom preukazujúcim existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva. Existencia alternatívneho výkladu skutkov je vsak relevantná len v prípade, ze sa Komisia opiera jedine o správanie sa predmetných podnikov na trhu. Taký výklad je irelevantný od chvíle, kedy sa existencia porusenia nielen predpokladá, ale je aj preukázaná na základe dôkazov. Navyse podla zásady volného hodnotenia dôkazov sú na úcely preukázania porusenia prípustné vsetky dôkazy, takze existencia alternatívneho výkladu je irelevantná, pokial bolo porusenie právne preukázané prostredníctvom iných dôkazov, nez sú listinné dôkazy. (pozri body 46 - 49, 51) 4. Pokial ide o dôkazy, ktoré môzu byt predlozené na úcely preukázania porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), vseobecnou zásadou práva Spolocenstva je volné hodnotenie dôkazov. Predovsetkým ziadne ustanovenie, ani vseobecná zásada práva Spolocenstva nezakazuje v tomto zmysle Komisii, aby voci podnikom pouzila vyhlásenia iných stíhaných podnikov. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia na preukázanie konania, ktoré je v rozpore s clánkami 81 ES a 82 ES, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení, ktorú jej zveruje Zmluva. (pozri bod 50) 5. V oblasti hospodárskej sútaze je jediným relevantným kritériom na posúdenie predlozených dôkazov ich vierohodnost. Podla pravidiel vseobecne uplatnovaných v oblasti dokazovania vierohodnost a z nej vyplývajúca dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, adresáta a predpokladanej a spolahlivej povahy jeho obsahu. Predovsetkým je potrebné prisúdit velký význam skutocnosti, ze listina bola vyhotovená v bezprostrednej súvislosti s okolnostami alebo priamym svedkom týchto okolností. Okrem toho vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa v zásade musia povazovat za zvlást vierohodné dôkazy. Svedectvo osoby, ktorá bola pocas takmer celého obdobia trvania kartelu jedným zo zástupcov jedného z hlavných úcastníkov tohto kartelu, a teda priamym svedkom okolností, ktoré uvádza vo svojom svedectve, sa preto v zásade musí povazovat za dôkaz s vyssou dôkaznou hodnotou. (pozri body 54, 75) 6. V oblasti hospodárskej sútaze nepredstavuje ziadost o uplatnenie oznámenia o oslobodení od pokút a znízenie ich výsok vo veciach týkajúcich sa kartelov s cielom znízit pokutu nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu totiz môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci. Pokial sú vsak vyhlásenia podniku stíhaného za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva spochybnované zo strany ostatných podnikov, ktorým sa rovnako vytýka, ze uzatvorili spolocnú dohodu, musia byt podlozené dalsími dôkazmi na to, aby sa tieto vyhlásenia mohli povazovat za dostatocné dôkazy o existencii a rozsahu tejto spolocnej dohody. (pozri body 65, 66) 7. Oznámenie o výhradách musí umoznit dotknutým osobám skutocne sa oboznámit s konaním, ktoré im Komisia vytýka, pricom táto poziadavka je dodrzaná vtedy, ked rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám porusenia odlisné od porusení uvedených v oznámení o výhradách a uvádza iba skutocnosti, ku ktorým mali dotknuté osoby prílezitost vyjadrit sa. Hoci je pravda, ze porusenia, ktoré boli vytýkané podniku v rozhodnutí, nemôzu byt odlisné od porusení uvedených v oznámení o výhradách, neplatí to v prípade skutkových zistení, pretoze vo vztahu k týmto skutkovým zisteniam stací, ak dotknutý podnik mal moznost vyjadrit sa k vsetkým skutkovým zisteniam, ktoré smerujú proti nemu. Nijaké ustanovenie totiz Komisii nezakazuje, aby po odoslaní oznámenia o výhradách oboznámila dotknutých úcastníkov konania s novými dôkazmi, ktoré podla jej názoru potvrdzujú jej tvrdenia, pokial podnikom poskytne dostatocnú lehotu na vyjadrenie sa k tejto otázke. (pozri body 86, 87) 8. Úcastníkovi konania alebo orgánu, ktorý sa domáha porusenia sútazných pravidiel, prislúcha predlozit dôkaz, ktorý po právnej stránke dostatocne preukazuje skutkové okolnosti tvoriace porusenie. Okrem toho podniku, ktorý uplatnuje prostriedok obrany proti konstatovaniu porusenia, prinálezí predlozit dôkaz, ze podmienky uplatnenia tohto prostriedku obrany sú splnené, takze uvedený orgán sa musí opriet o iné dôkazné prostriedky. Vseobecná zásada, podla ktorej musí Komisia preukázat vsetky zlozky porusenia vrátane jeho dlzky trvania, ktoré by mohli mat vplyv na jej konecné závery, pokial ide o závaznost porusenia, nie je spochybnená skutocnostou, ze dotknutý podnik uviedol prostriedok obrany zalozený na premlcaní, ktorého dôkazné bremeno v zásade sám znása. Uplatnenie takéhoto prostriedku obrany totiz nevyhnutne predpokladá, ze dlzka trvania porusenia, ako aj dátum jeho ukoncenia boli preukázané. Samotné tieto okolnosti pritom v tejto súvislosti neodôvodnujú prenesenie dôkazného bremena na dotknutý podnik. Na jednej strane dlzka trvania porusenia, teda pojem, ktorý predpokladá, ze je známy dátum jeho ukoncenia, predstavuje jednu zo základných zloziek porusenia, ktorej preukázanie prinálezí Komisii, nezávisle od toho, ci napadnutie týchto skutocností je takisto súcastou prostriedku obrany zalozeného na premlcaní. Na druhej strane je tento záver odôvodnený skutocnostou, ze nepremlcanie vysetrovania Komisie predstavuje podla clánku 25 nariadenia c. 1/2003 objektívne zákonné kritérium vyplývajúce zo zásady právnej istoty, a teda podmienku platnosti kazdého rozhodnutia o ulození sankcie. Komisia je totiz povinná toto nariadenie dodrziavat aj v prípade, ze podnik v tejto súvislosti nepouzije prostriedok obrany. Toto rozdelenie dôkazného bremena sa vsak môze odlisovat v rozsahu, v akom skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden úcastník konania, môzu byt takej povahy, ze by druhého úcastníka konania zaväzovali predlozit vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredlozenie by umoznovalo dospiet k záveru, ze dôkaz bol predlozený. Najmä v prípadoch, ked Komisia predlozila dôkaz o existencii dohody, prislúcha podnikom, ktoré sa tejto dohody zúcastnili, aby predlozili dôkaz o distancovaní sa od takejto dohody, ktorý musí preukazovat jasnú vôlu, o ktorej boli informované aj ostatné podniky, nezúcastnit sa tejto dohody. (pozri body 173 - 176) 9. Základná zásada respektovania práva na obhajobu vyzaduje, aby sa podnikom a zdruzeniam podnikov dotknutým vysetrovaním Komisie v oblasti hospodárskej sútaze uz v stádiu správneho konania umoznilo úcinne uviest ich stanovisko k skutocnosti a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou. Odpoved podniku na oznámenie Komisie o výhradách teda nemôze byt pouzitá v neprospech iného podniku dotknutého vysetrovaním, pokial tento podnik nemal k odpovedi prístup pred prijatím rozhodnutia Komisie. Uvedená zásada vsak naopak nevyzaduje, aby sa podniku poskytla v rámci správneho konania moznost vlastného vypocutia svedkov vypocutých Komisiou. (pozri body 189, 199) 10. Skutocnost, ze podnik sa verejne nedistancoval od porusenia, na ktorom sa zúcastnil, resp. ze ho neoznámil správnym orgánom, vedie k podpore porusovania a stazuje jeho odhalenie, takze takéto schválenie mlcaním môze byt kvalifikované ako spoluúcast alebo pasívny spôsob úcasti na porusení. (pozri bod 222) 11. Viaceré kritériá sú relevantné pre posúdenie, ci ide o jediné porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), a to konkrétne zhodnost alebo rozdielnost cielov dotknutých postupov, zhodnost dotknutých výrobkov a sluzieb, zhodnost podnikov, ktoré sa ho zúcastnili, a zhodnost spôsobov jeho vykonania. Dalsími relevantnými kritériami sú zhodnost fyzických osôb zapojených do kartelu na úcet podnikov a zhodnost geografickej oblasti pôsobnosti dotknutých postupov. Pokial ide osobitne o pojem spolocný ciel protisútazných postupov, otázka, ci vsetky dohody a postupy v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES predstavujú jediné a nepretrzité porusenie, je otázkou, ktorá závisí výlucne na objektívnych kritériách, vrátane spolocného ciela týchto dohôd a postupov. Posledný uvedený ciel predstavuje kritérium, ktoré treba posúdit vzhladom na samotný obsah týchto dohôd a postupov a ktoré si netreba zamienat so subjektívnym úmyslom rôznych podnikov zúcastnit sa na jedinom a nepretrzitom karteli. Naopak, tento subjektívny úmysel mozno a treba zohladnit len v rámci posúdenia jednotlivej úcasti podniku na takej jedinej a nepretrzitej dohode. V tomto ohlade stací, aby si dotknutý podnik vtedy, ked sa zacal opätovne zúcastnovat na karteli po jeho predchádzajúcom opustení, bol vedomý toho, ze sa zúcastnuje na tom istom karteli ako predtým. Na to, aby mohlo byt uvedenému podniku vytýkané jediné porusenie, a to aj za predpokladu, ze sám nedospel k záveru o jeho existencii, taktiez stací, aby si uvedomoval základné kritériá uvedené vyssie, ktoré odôvodnujú konstatovanie jediného porusenia. (pozri body 241, 246, 253) 12. Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO v bode 1 A stvrtom a siestom odseku stanovujú zohladnenie efektívnej ekonomickej kapacity vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným subjektom, a zohladnenie specifickej zátaze konania kazdého podniku v hospodárskej sútazi, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých porusení. Naopak usmernenia nestanovujú, ze skutocná ekonomická kapacita podnikov alebo specifická zátaz ich konania sa musia posudzovat podla zvlástneho kritéria ako ich podiel na trhu s dotknutými výrobkami v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) alebo spolocného trhu. Komisia preto v tejto súvislosti môze uplatnit vhodné kritérium vo vztahu k okolnostiam kazdého jednotlivého prípadu. (pozri bod 279) 13. Závaznost porusení sútazných pravidiel Spolocenstva musí byt vyvodená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci dosah pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy. Medzi faktory, na ktoré treba prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, patrí konanie kazdého podniku, úloha kazdého z nich pri zavádzaní zosúladených postupov, zisk, ktorý mohli mat z týchto postupov, ich velkost a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Spolocenstva. Z uvedeného na jednej strane vyplýva, ze pre stanovenie výsky pokuty je dovolené prihliadat tak na celkový obrat podniku, ktorý poukazuje, hoci priblizne a neúplne, na velkost podniku a jeho hospodársku silu, ako aj len na cast tohto obratu, ktorý je dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porusenia a ktorý teda môze napovedat o rozsahu porusenia. Na strane druhej z uvedeného vyplýva, ze ani jednému, ani druhému z týchto obratov netreba pripisovat neprimeranú dôlezitost vo vztahu k iným faktorom, ktoré je potrebné posúdit, v dôsledku coho teda stanovenie vhodnej pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate. Osobitne to platí v prípade, ak dotknuté tovary generujú iba nepatrný zlomok tohto obratu. Zoznam kritérií pri posudzovaní závaznosti porusenia teda nie je ani záväzný a ani vycerpávajúci. Preto môze Komisia zohladnit dalsie kritériá alebo prisúdit mensí význam jednému z kritérií uvedených vyssie, alebo dokonca vôbec nezohladnit toto kritérium, ak to vzhladom na okolnosti konkrétnej veci povazuje za vhodné. Navyse výraz "hodnota dotknutých tovarov" je potrebné chápat ako mieru uvádzajúcu podiel na celosvetovom obrate dotknutých podnikov, ktorý pochádza z výrobkov, ktoré sú cielom kartelu, a nie ako odkaz na velkost trhu týchto výrobkov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). (pozri body 286 - 288) 14. Skorsia rozhodovacia prax Komisie neslúzi sama osebe ako právny rámec na ukladanie pokút vo veciach hospodárskej sútaze. Komisia má v rámci nariadenia c. 1/2003 priestor na volnú úvahu pri stanovovaní výsky pokút preto, aby sa usmernovalo správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Z tohto dôvodu skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri urcitých typoch porusenia pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 1/2003, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva. Efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva totiz vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky. Z uvedeného vyplýva, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, ktorého výsledkom môze byt ulozenie pokuty týmto podnikom, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí výsku pokút ulozených v minulosti. Uvedené podniky preto musia pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení pokút v porovnaní s ich výskami uplatnovanými v minulosti. (pozri body 290, 291) 15. Pokial ide o výpocet výsky pokút ulozených Komisiou za porusenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, poziadavky na podstatnú formálnu nálezitost, ktorú predstavuje povinnost odôvodnenia, sú splnené vtedy, ked Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie skutocnosti, ktoré jej umoznili posúdit závaznost a trvanie porusenia bez toho, aby v nom bola povinná uvádzat podrobnejsie vysvetlenie alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty. Predovsetkým uvedenie císelných údajov, ktorými sa, najmä pokial ide o zelaný odstrasujúci úcinok, riadil výkon volnej úvahy Komisie pri stanovovaní pokút, je moznostou, pri ktorej je ziaduce, aby ju Komisia vyuzila, ale ktorá presahuje poziadavky vyplývajúce z povinnosti odôvodnenia. (pozri body 311, 312) 16. Na to, aby podnik mohol byt kvalifikovaný ako "vodca" kartelu, stací, aby predstavoval podstatnú hnaciu silu kartelu alebo aby mal osobitnú a konkrétnu zodpovednost pri fungovaní tohto kartelu. Takúto okolnost treba posúdit so zretelom na kontext prípadu. Kvalifikovanie ako "vodca" sa pouzíva najmä v prípade, ze sa preukázalo, ze podnik v rámci kartelu vykonával funkciu koordinátora, a najmä organizoval a poskytoval personál sekretariátu poverenému konkrétnym vykonaním kartelu, alebo ak uvedený podnik zohral ústrednú úlohu pri konkrétnom fungovaní kartelu napríklad tým, ze organizoval znacný pocet stretnutí, zhromazdoval a poskytoval informácie v rámci kartelu, prevzal zastupovanie niektorých clenov v rámci kartelu alebo najcastejsie vypracovával návrhy týkajúce sa fungovania kartelu. Navyse je celkom mozné, ze dva, ba dokonca viacero podnikov zároven môze zohrávat úlohu vodcu, a to najmä v rámci kartelu, ktorý zahrna vysoký pocet úcastníkov. Navyse, ako to vyplýva zo samotného znenia bodu 2 tretej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, treba odlisovat pojem "vodca" od pojmu "podnecovatel" porusenia. Kým sa totiz úloha podnecovatela vztahuje na okamih vytvorenia alebo rozsírenia kartelu, úloha vodcu sa vztahuje na jeho fungovanie. Preto sa vodca porusenia a jeho podnecovatel nenachádzajú v porovnatelnej situácii, takze skutocnost, ze s podnikom kvalifikovaným ako vodca a podnikom kvalifikovaným ako podnecovatel sa zaobchádzalo rozdielne, nie je porusením zásady rovnosti zaobchádzania. (pozri body 337, 345, 348) 17. Aj za predpokladu, ze Komisia omylom neposúdila podnik ako vodcu kartelu napriek významnej úlohe, ktorú tento podnik zohral v rámci kartelu, taká nezákonnost v prospech tretieho subjektu nie je dôvodom na to, aby sa zalobnému dôvodu týkajúcemu sa zrusenia rozhodnutia Komisie vyhovelo. Dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie totiz musí byt v súlade s dodrziavaním zásady zákonnosti, co znamená, ze nikto sa nemôze dovolávat vo svoj prospech nezákonnosti spôsobenej v prospech iného. (pozri bod 358) 18. Základom na znízenie pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze je domnienka, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v zistení existencie porusenia a v jeho prípadnom ukoncení. Ako je to uvedené v bode 29 oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov, toto oznámenie vyvolalo legitímne ocakávania, o ktoré sa opierajú podniky, ktoré chcú informovat Komisiu o existencii kartelu. So zretelom na legitímnu dôveru, ktorú podniky majúce záujem spolupracovat s Komisiou mohli vyvodzovat z tohto oznámenia, je Komisia povinná postupovat v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce v rámci urcovania výsky pokuty ukladanej tomuto podniku. V medziach vytýcených uvedeným oznámením o spolupráci vsak Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri hodnotení, ci dôkazy predlozené urcitým podnikom majú alebo nemajú pridanú hodnotu v zmysle bodu 22 uvedeného oznámenia a ci je na základe tejto skutocnosti opodstatnené priznat podniku znízenie pokuty na základe tohto oznámenia. (pozri body 374 - 376) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 3. marca 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Rozdelenie trhu - Úcinky vnútri spolocného trhu - Pojem nepretrzité porusenie - Dlzka trvania porusenia - Premlcanie - Pokuty - Proporcionalita - Pritazujúce okolnosti - Úloha vodcu - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca" Vo veci T-110/07, Siemens AG, so sídlom v Berlíne (Nemecko) a Mníchove (Nemecko), v zastúpení: pôvodne I. Brinker, T. Loest a C. Steinle, neskôr I. Brinker a C. Steinle, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Arbault a O. Weber, neskôr X. Lewis a R. Sauer a napokon R. Sauer a A. Antoniadis, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je najmä návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom), ako aj, subsidiárne, znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová (spravodajkyna), sudcovia K. Jürimäe a S. Soldevila Fragoso, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. decembra 2009, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna Siemens AG je spolocnost kótovaná na burze, ktorá vykonáva svoju cinnost v oblasti elektrotechnického inzinierstva a elektroniky. Svoje sídlo má v Berlíne (Nemecko) a Mníchove (Nemecko). 2 Rozvádzace izolované plynom (dalej len "RIP") sa pouzívajú na riadenie energetických tokov v distribucných sietach elektrickej energie. Je to silnoprúdové zariadenie, ktoré sa pouzíva ako hlavný komponent v elektrárenských blokoch na klúc. Elektrárenské bloky sú vedlajsie elektrárenské centrály, ktoré konvertujú elektrický prúd. Okrem transformátora sú súcastou týchto elektrárenských blokov riadiace systémy, reléové systémy, batérie, istice a rozvádzace. Úlohou rozvádzaca je chránit transformátor pred pretazením a/alebo izolovat obvod a nefunkcný transformátor. 3 Rozvádzace izolované plynom môzu byt izolované plynom, vzduchom alebo mat hybridnú izoláciu, pokial sa kombinujú dve predchádzajúce techniky. RIP sa predávajú na celom svete ako neoddelitelné súcasti elektrických blokov na kluc alebo ako súciastky, ktoré musia byt súcastou týchto blokov. Predstavujú priblizne 30 az 60 % celkovej ceny týchto blokov. 4 Dna 3. marca 2004 ABB Ltd oznámila Komisii, ze v oblasti RIP dochádza k protisútazným postupom a podala ústnu ziadost o oslobodenie od pokút v súlade s oznámením Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 5 Postupy ohlásené spolocnostou ABB spocívali v koordinácii predaja projektov RIP na svetovej úrovni, pricom islo o rozdelenie trhov, udelenie kvót a zachovanie vzájomných trhových podielov, o pridelenie projektov RIP výrobcom vybratým na tieto úcely a o manipuláciu verejných obstarávaní (koordinovaný postup pri predkladaní sútazných návrhov), aby zákazky získali títo výrobcovia, o stanovenie cien prostredníctvom komplexných dohôd týkajúcich sa projektov RIP, ktoré neboli pridelené, o vypovedanie licencných zmlúv so spolocnostami, ktoré neboli clenmi kartelu, a o výmenu citlivých informácií týkajúcich sa trhu. 6 Ústna ziadost o oslobodenie od pokút predlozená spolocnostou ABB bola doplnená ústnymi pripomienkami a písomnými dôkazmi. Dna 25. apríla 2004 Komisia podmienecne priznala spolocnosti ABB oslobodenie. 7 Na základe vyhlásení ABB Komisia zacala vysetrovanie a 11. a 12. mája 2004 uskutocnila inspekcie v priestoroch spolocností Areva T&D SA, Siemens AG, skupiny VA Tech, spolocností Hitachi Ltd a Japan AE Power Systems Corp (dalej len "JAEPS"). 8 Dna 20. apríla 2006 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo dorucené 20 spolocnostiam, vrátane spolocnosti Siemens. 9 Komisia uskutocnila vypocúvanie 18. a 19. júla 2006. 10 Dna 24. januára 2007 Komisia prijala rozhodnutie K(2006) 6762 v konecnom znení týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Toto rozhodnutie bolo spolocnosti Siemens dorucené 8. februára 2007. 11 Okrem spolocnosti Siemens bolo napadnuté rozhodnutie zaslané aj spolocnostiam ABB, Alstom SA, Areva SA, Areva T&D AG, Areva T&D Holding SA a Areva T&D SA, Fuji Electric Holdings Co., Ltd a Fuji Electric Systems Co., Ltd (dalej len spolocne "Fuji"), Hitachi Ltd a Hitachi Europe Ltd (dalej len spolocne "Hitachi"), JAEPS, Mitsubishi Electric System Corp. (dalej len "Melco"), Nuova Magrini Galileo SpA, Schneider Electric SA, Siemens AG Österreich, Siemens Transmission & Distribution Ltd (dalej len "Reyrolle"), Siemens Transmission & Distribution SA, Toshiba Corp. a VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG. 12 V odôvodneniach c. 113 az 123 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, sa dohodli na pridelovaní projektov RIP na svetovej úrovni, s výnimkou niektorých trhov, a to podla dohodnutých pravidiel, najmä aby sa zachovali kvóty odzrkadlujúce v sirokej miere ich odhadované historické podiely na trhu. Spresnila, ze pridelovanie projektov RIP sa uskutocnovalo na základe spolocnej "japonskej" kvóty a spolocnej "európskej" kvóty, ktoré sa následne museli vzájomne rozdelit medzi japonských a európskych výrobcov. Dohoda podpísaná vo Viedni 15. apríla 1988 (dalej len "dohoda GQ") upravovala pravidlá umoznujúce pridelit projekty RIP bud japonským výrobcom, alebo európskym výrobcom a zahrnút ich hodnotu do príslusnej kvóty. 13 Navyse v odôvodneniach c. 124 az 132 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, uzavreli nepísanú dohodu (dalej len "spolocná dohoda"), na základe ktorej projekty RIP jednak v Japonsku a jednak v krajinách európskych clenov kartelu oznacených spolocne ako "výrobné krajiny" projektov RIP, boli jednotlivo vyhradené japonským a európskym clenom kartelu. Projekty RIP vo "výrobných krajinách" neboli predmetom výmeny informácií medzi týmito dvoma skupinami a neboli zahrnuté do príslusných kvót. Dohoda GQ obsahovala tiez pravidlá týkajúce sa výmeny informácií nevyhnutných na fungovanie kartelu medzi dvoma skupinami výrobcov, ktorú zabezpecovali najmä sekretári oboch skupín, pravidlá manipulácie dotknutých verejných obstarávaní a stanovenia cien za projekty RIP, ktoré nemohli byt pridelené. Podla znenia svojej prílohy 2 sa dohoda GQ uplatnovala celosvetovo okrem Spojených státov, Kanady, Japonska a 17 krajín západnej Európy. Navyse na základe spolocnej dohody boli tiez projekty RIP v iných európskych krajinách nez "výrobné krajiny" vyhradené európskej skupine, pricom japonskí výrobcovia sa zaviazali nepredkladat ponuky na projekty RIP v Európe. 14 Podla Komisie sa rozdelenie projektov RIP medzi európskych výrobcov riadilo dohodou podpísanou rovnako vo Viedni 15. apríla 1988 a nazvanou "E-Group Operation Agreement for GQ-Agreement" (Dohoda skupiny E, ktorou sa vykonáva dohoda GQ) (dalej len "dohoda EQ"). Komisia uviedla, ze pridelovanie projektov RIP v Európe sa riadilo tými istými pravidlami a postupmi ako pridelovanie projektov RIP v ostatných krajinách. Projekty RIP v Európe museli byt takisto najmä oznámené, zaznamenané, pridelené, zostavené a bola im urcená minimálna cena. 15 V odôvodnení c. 142 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze v dohode GQ a v dohode EQ, ako aj na úcely organizácie a fungovania kartelu boli rôzni clenovia kartelu oznacení kódom zlozeným z císiel v prípade európskych clenov a z písmen v prípade japonských clenov. Pôvodné kódy boli od júla 2002 nahradené císlami. 16 V clánku 1 písm. o) napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze Siemens sa zúcastnila na porusení v období od 15. apríla 1988 do 1. septembra 1999 a od 26. marca 2002 do 11. mája 2004. 17 Za porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bola spolocnosti Siemens v clánku 2 písm. m) napadnutého rozhodnutia ulozená pokuta vo výske 396 562 500 eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 18 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 16. apríla 2007 Siemens podala túto zalobu. 19 Na základe správy predlozenej sudcom spravodajcom rozhodol Súd prvého stupna (druhá komora) o zacatí ústnej casti konania. 20 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 rokovacieho poriadku Vseobecný súd poziadal úcastníkov konania, aby odpovedali na písomné otázky polozené Vseobecným súdom. Úcastníci konania tejto ziadosti vyhoveli v stanovených lehotách. 21 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 16. decembra 2009. 22 Siemens navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, ktorá sa jej týka, - subsidiárne, znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 23 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal Siemens na náhradu trov konania. Právny stav 24 Na podporu svojej zaloby o neplatnost uvádza Siemens tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (dalej len "Dohoda o EHP"). Druhý zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 25 nariadenia Rady c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Tretí zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení pri výpocte výsky pokuty. I - O prvom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP 25 Prvý zalobný dôvod sa delí na dve casti. V rámci prvej casti Siemens poukazuje na "nedostatocný opis vytýkaných porusení". V rámci druhej casti poukazuje na "nesprávnu analýzu údajných dohôd a ich úcinkov na spolocný trh". A - O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na "nedostatocnom opise vytýkaných porusení" 1. Tvrdenia úcastníkov konania 26 Siemens poukazuje na to, ze Komisia podrobne neopísala a dostatocne nepreukázala porusenie, ktoré jej vytýka. V podstate zdôraznuje, ze Komisia po prvé nepreukázala jednotnú a nepretrzitú povahu vytýkaného konania, po druhé neopísala konkrétne úcinky kartelu na spolocný trh a po tretie nepredlozila dôkaz o jej vseobecnom úmysle opakovane sa zúcastnit na tom istom porusení. 27 Komisia tvrdí, ze tento zalobný dôvod je potrebné zamietnut ako nedostatocne podlozený. Navyse uvádza, ze tvrdenia spolocnosti Siemens nie sú dôvodné. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 28 Je potrebné konstatovat, ze prvá cast prvého zalobného dôvodu obsahuje výlucne výhrady, ktoré bud boli uvedené aj v iných castiach zaloby, alebo musia byt preskúmané v rámci posúdenia ostatných zalobných dôvodov predlozených spolocnostou Siemens taktiez súvisiacich s clánkom 1 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa konstatuje vytýkané porusenie. Výhrada zalozená na nepreukázaní jednotnej a nepretrzitej povahy vytýkaného konania sa totiz takisto uvádza v rámci druhej casti druhého zalobného dôvodu, pricom výhradu zalozenú na vseobecnom úmysle spolocnosti Siemens zúcastnit sa na tomto porusení je potrebné skúmat v tomto kontexte. Rovnako výhrada zalozená na neopísaní konkrétnych úcinkov kartelu na spolocný trh sa takisto podrobnejsie konkretizuje v druhej casti prvého zalobného dôvodu. Zdá sa teda, ze táto cast nemá samostatnú povahu. 29 Z tohto dôvodu nie je potrebné rozhodnút o prvej casti prvého zalobného dôvodu. B - O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na "nesprávnej analýze údajných dohôd a ich úcinkov na spolocný trh" 30 V rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu Siemens uvádza tri výhrady, ktoré sa zakladajú jednak na neexistencii kartelu s úcinkami vnútri EHP, neexistencii geografického rozdelenia trhov medzi japonských a európskych výrobcov, ako aj na neexistencii ochrany "výrobných krajín". 31 Tieto tri výhrady spolu úzko súvisia. Na jednej strane sa totiz druhá a tretia výhrada týkajú konstatovaní Komisie, ktoré, pokial by sa potvrdili, preukazujú existenciu kartelu s úcinkami vnútri EHP, pricom táto otázka je predmetom prvej výhrady. Na druhej strane vsak tieto tri výhrady spolu súvisia, pretoze sa týkajú tých istých dôkazov, ktoré uviedla Komisia. Preto je potrebné tieto výhrady posudzovat spolocne. 1. Tvrdenia úcastníkov konania 32 Siemens tvrdí, ze pokial ide o prvú fázu jej úcasti na karteli v období od roku 1988 do roku 1999, porusenie, ktoré jej je vytýkané, nie je v napadnutom rozhodnutí dostatocne podlozené. Komisia sa predovsetkým neprávne domnievala, ze dohoda GQ a dohoda EQ preukazujú porusenie s úcinkami vnútri EHP, hoci EHP bol výslovne vynatý z pôsobnosti týchto dohôd. Toto porusenie nemohlo byt preukázané ani prostredníctvom dôkazov, ktoré predlozila Komisia. 33 Siemens sa v tejto súvislosti domnieva, ze Komisia nepreukázala, ze európski a japonskí výrobcovia sa vo svojej spolocnej dohode rozhodli, ze nevstúpia na príslusné trhy svojich krajín. Takéto geografické rozdelenie trhov nemozno preukázat ani výslovným vylúcením 17 európskych státov z pôsobnosti dohody GQ, ani údajným zahrnutím projektov RIP v Európe do celosvetových kvót a ani vyhláseniami spolocností Hitachi alebo Fuji, na ktoré sa odvolala Komisia. Naopak skutocnost, ze úcastníci dohody GQ na niektoré európske trhy neuviedli svoje výrobky, má svoj pôvod v technických a hospodárskych prekázkach vstupu na tieto trhy. 34 Siemens tým spochybnuje existenciu geografického rozdelenia európskych trhov v súlade so zásadou "výrobných krajín" alebo "domácich trhov", ako aj úcast na údajných "predbezných dohodách v Európe", na ktoré poukázala Komisia s cielom odôvodnit svoje tvrdenie o rozdelení trhov v rámci EHP. Dôkazy, ktoré v tejto súvislosti predlozila Komisia, boli nedostatocné. Napokon neexistenciu aktivít niektorých výrobcov na niektorých trhoch je mozné vysvetlit inak, nez existenciou protiprávneho kartelu. 35 Komisia spochybnuje tvrdenia spolocnosti Siemens. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 36 Predovsetkým je potrebné uviest, ze Siemens vo svojich písomných podaniach výslovne pripústa skutocnosti, tak ako boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa týkajú druhej fázy jej úcasti na porusení zodpovedajúcej obdobiu od roku 2002 do roku 2004. Prvý zalobný dôvod spolocnosti Siemens sa teda týka výlucne prvej fázy úcasti na porusení zodpovedajúcej obdobiu od roku 1988 do roku 1999. Z tohto dôvodu dôkazy, o ktoré sa opiera Komisia, musia byt preskúmané v rámci tejto casti prvého zalobného dôvodu len v rozsahu, v akom sa týkajú tohto posledného uvedeného obdobia, alebo v rozsahu, v akom umoznujú prijat závery týkajúce sa tohto posledného uvedeného obdobia. 37 Vzhladom na to je potrebné odmietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého bolo legitímne uviest pripomienky k obdobiu od roku 2002 do roku 2004 a k predchádzajúcemu obdobiu, pretoze ide o jediné a to isté porusenie. Bez toho, aby bolo potrebné vyjadrovat sa v tejto fáze k existencii jediného porusenia vztahujúceho sa na obe obdobia úcasti spolocnosti Siemens na karteli, je potrebné len jednotlivo posúdit rozsah, v akom sú dôkazy týkajúce sa konkrétneho obdobia porusenia schopné poskytnút údaje, ktoré platia tiez pre prvú fázu úcasti na porusení. 38 Navyse tvrdenie Komisie, podla ktorého sa Siemens obmedzila na spochybnenie úcinkov kartelu na hospodársku sútaz v rámci EHP, zatial co v napadnutom rozhodnutí jej vytýka, ze uzatvorila kartelovú dohodu, ktorej cielom bolo skreslit hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, nemôze viest k zúzeniu skúmania skutkov vytýkaných spolocnosti Siemens. Zo vsetkých tvrdení spolocnosti Siemens uvedených v písomných podaniach vyplýva, ze spochybnuje nielen to, ze vytýkaný kartel mal úcinky vnútri spolocného trhu a EHP (okrem Lichtenstajnska a Islandu), ale takisto aj skutocnost, ze jeho cielom bolo skreslit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu a EHP. 39 Úcastníci konania tým v podstate odmietajú otázku, ci Komisia preukázala v súvislosti s obdobím od roku 1988 do roku 1999 existenciu kartelu, ktorý môze mat úcinky v rámci spolocného trhu alebo EHP. 40 Preto je potrebné urcit, ci dohoda GQ a dohoda EQ ako listinné dôkazy preukazujú existenciu kartelu, ktorý môze mat úcinky vnútri spolocného trhu a EHP. V tejto súvislosti nie je potrebné rozlisovat medzi dvomi moznostami upravenými v clánku 81 ods. 1 ES. Podla ustálenej judikatúry totiz na úcely posúdenia toho, ci clánok 81 ods. 1 ES zakazuje zosúladený postup, je zbytocné zohladnovat jeho konkrétne úcinky, pokial sa preukáze, ze cielom tohto postupu je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 29 a tam citovanú judikatúru). Uvedenú judikatúru mozno analogicky uplatnit na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. 41 V prípade zápornej odpovede je potrebné dalej urcit, ci spolocná dohoda, na ktorú poukázala Komisia, je dostatocne podlozená súborom dalsích dôkazov. 42 Pred týmto overením je vsak potrebné pripomenút pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena, kedze úcastníci konania si takisto odporujú, aj pokial ide o túto otázku. a) O dôkaznom bremene 43 Je potrebné pripomenút, ze Komisia je povinná preukázat porusenia clánku 81 ods. 1 ES, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86). 44 Ak má súd v tejto súvislosti pochybnost, musí z nej mat prospech podnik, ktorému je urcené rozhodnutie o zistení porusenia. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak má o tejto otázke nadalej pochybnost, najmä v rámci konania o zrusení rozhodnutia o ulození pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, bod 60). 45 V tomto poslednom prípade je totiz potrebné zohladnit zásadu prezumpcie neviny, tak ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), ktorá je súcastou základných práv, ktoré podla judikatúry Súdneho dvora, navyse potvrdenej clánkom 6 ods. 2 EÚ, predstavujú vseobecné zásady práva Spolocenstva. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, a Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 175 a 176). 46 Preto je potrebné, aby Komisia uviedla konkrétne a vzájomne nadväzujúce dôkazy na urcenie existencie porusenia (rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 62) a na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze údajné porusenia spôsobili znacné obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Riviera Auto Service a i./Komisia, T-185/96, T-189/96 a T-190/96, Zb. s. II-93, bod 47). 47 Je vsak potrebné zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí so zretelom na kazdý prvok porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke (pozri rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 48 Okrem toho vzhladom na vseobecnú známost zákazu protisútazných dohôd a tajnost, v ktorej sa tieto dohody vykonávajú, nemozno od Komisie pozadovat, aby predlozila písomnosti, ktoré by zjavne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. V kazdom prípade by bolo potrebné, aby neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze disponovat Komisia, mohli byt doplnené o závery umoznujúce rekonstrukciu príslusných okolností. Existenciu protisútazného postupu alebo dohody preto mozno odvodzovat z urcitého poctu súhlasných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré pri celkovom posúdení môzu vytvárat, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie, dôkaz porusenia sútazných pravidiel (rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 64 a 65, a rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57). 49 Pokial sa vsak Komisia na úcely preukázania, ze k poruseniu doslo, opiera jedine o správanie sa predmetných podnikov na trhu, stací, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutocnosti uvedené Komisiou do iného svetla a ktoré tak umoznujú nahradit výklad týchto skutocností iným výkladom preukazujúcim existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 186 a tam citovanú judikatúru). 50 Pokial ide o dôkazy, ktoré môzu byt predlozené na úcely preukázania porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, je potrebné poznamenat, ze vseobecnou zásadou práva Spolocenstva je volné hodnotenie dôkazov (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 72). Predovsetkým ziadne ustanovenie, ani vseobecná zásada práva Spolocenstva nezakazuje v tomto zmysle Komisii, aby voci podnikom pouzila obvinujúce vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by neslo o tento prípad, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia na preukázanie konania, ktoré je v rozpore s clánkami 81 ES a 82 ES, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení, ktorú jej zveruje Zmluva ES (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 192). 51 Z tohto dôvodu je existencia alternatívneho výkladu skutkov relevantná len v prípade, ze sa Komisia opiera jedine o správanie sa predmetných podnikov na trhu. Taký výklad je irelevantný od chvíle, kedy sa existencia porusenia nielen predpokladá, ale je aj preukázaná na základe dôkazov. Navyse podla zásady volného hodnotenia dôkazov uvedenej v predchádzajúcom bode sú na úcely preukázania porusenia prípustné vsetky dôkazy, takze existencia alternatívneho výkladu je irelevantná, pokial bolo porusenie právne preukázané prostredníctvom iných dôkazov, nez sú listinné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 727 a 728). 52 V tomto prípade je teda potrebné v súvislosti s dôkazmi, ktoré spochybnila Siemens, preskúmat, ci konanie, ktoré jej vytýka Komisia v napadnutom rozhodnutí, bolo preukázané prostredníctvom dôkazov alebo bolo vyvodené výlucne z konania dotknutých podnikov na trhu. Jedine v tomto poslednom prípade je potrebné následne preskúmat, ci existujú alternatívne výklady konania dotknutých podnikov na trhu, ktoré sú dostatocne hodnoverné na to, aby spochybnili konstatovania v napadnutom rozhodnutí. 53 Naopak podla judikatúry vzhladom na vseobecnú známost zákazu protisútazných dohôd a tajnost, v ktorej sa tieto dohody vykonávajú, môze byt dôkaz o karteli predlozený prostredníctvom zbiehajúceho sa súboru údajov (pozri bod 48 vyssie). Preto Siemens nemôze spochybnit takýto dôkaz tým, ze postaví tvrdenie na skutocnosti, ze jednotlivé dôkazy predlozené Komisiou, pokial sú posudzované samostatne, nestacia na preukázanie vytýkaného konania. Jednotlivé prvky, ktoré sú súcastou uvedeného zbiehajúceho sa súboru dôkazov predlozených Komisiou, totiz zo svojej podstaty nemôzu, pokial sú posudzované samostatne, predstavovat úplné dôkazy preukazujúce toto konanie. 54 Pokial ide o dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priradit rôznym dôkazom, je potrebné uviest, ze jediným relevantným kritériom na posúdenie predlozených dôkazov je ich vierohodnost (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 84 a tam citovanú judikatúru; rozsudky Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 72, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 273). Podla pravidiel vseobecne uplatnovaných v oblasti dokazovania vierohodnost a z nej vyplývajúca dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, adresáta a predpokladanej a spolahlivej povahy jeho obsahu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 1053; návrhy sudcu Vesterdorfa vykonávajúceho funkciu generálneho advokáta k rozsudku Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, T-1/89, Zb. s. II-867, II-869, II-956). Predovsetkým je potrebné prisúdit velký význam skutocnosti, ze listina bola vyhotovená v bezprostrednej súvislosti s okolnostami (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, T-157/94, Zb. s. II-707, bod 312, a zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 181) alebo priamym svedkom týchto okolností (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 207). Okrem toho vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa v zásade musia povazovat za zvlást vierohodné dôkazy (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, body 207, 211 a 212). b) O dôkaznej hodnote dohody GQ a dohody EQ 55 Pokial ide predovsetkým o dohodu GQ, úcastníci konania sa zhodli na tom, ze táto dohoda upravuje vykonanie kartelu v súvislosti s projektmi RIP na celosvetovej úrovni, pricom zahrna najmä výmenu informácií týkajúcich sa ponúk a uzatvorených zákaziek prostredníctvom standardizovaných formulárov, pridelenie kvót skupinám európskych a japonských výrobcov, zadávanie zákaziek v rámci kartelu, manipuláciu ponukového konania, urcenie minimálnych cien a boj proti podnikom, ktoré nie sú clenmi kartelu. Je vsak potrebné uviest, ze na základe toho, co tvrdí Siemens, znenie dohody GQ vylúcilo, aby sa uplatnila v Európe. Príloha 2 tejto dohody týkajúca sa územnej pôsobnosti totiz vymedzuje pät teritoriálnych skupín. Prvá skupina je vymedzená ako skupina, do ktorej patrí Európa a stredomorská oblast s výnimkou vtedajsích dvanástich clenských státov Spolocenstva, ako aj Rakúska, Svédska, Svajciarska, Fínska a Nórska. Pokial ide o EHP, do pôsobnosti tak spadajú jedine Lichtenstajnsko a Island - okolnost, ktorá je relevantná az po tom, co 1. januára 1994 vstúpila do platnosti Dohoda o EHP. Druhá skupina je vymedzená ako skupina, do ktorej patrí Ázia s výnimkou Japonska. 56 Samotné znenie GQ tak nepredstavuje dôkaz o karteli, ktorý má úcinky vnútri spolocného trhu a EHP. 57 Dalej pokial ide o dohodu EQ, je potrebné uviest, ze táto dohoda je len dohodou na úcely vykonania dohody GQ, co potvrdzuje jej názov a ustanovenia nachádzajúce sa v jej preambule, podla ktorých sa dohoda EQ uplatní v rámci vykonania dohody GQ, pricom pravidlá obsiahnuté v dohode GQ majú prednost pred pravidlami obsiahnutým v dohode EQ. Dohoda EQ v podstate upravuje pravidlá týkajúce sa rozdelenia spolocnej "európskej" kvóty medzi európskych výrobcov. Toto rozdelenie sa vykoná podla postupu stanoveného v clánku 4 dohody EQ a podla kvót uvedených v clánku 8 tejto dohody. 58 Kedze na základe dohody EQ sa tak len v zásade rozdeluje spolocná "európska" kvóta stanovená v dohode GQ, ktorá, ako bolo uz uvedené, vylucuje zo svojej pôsobnosti spolocný trh a podstatnú cast EHP, znenie dohody EQ nie je dôkazom o existencii kartelu s úcinkami vnútri spolocného trhu a EHP. Preto je potrebné preskúmat, ako sa uvádza v bode 39 vyssie, ci Komisia preukázala existenciu takýchto úcinkov iným spôsobom. Pokial ide o závery, ktoré je mozné vyvodit z dohody GQ a dohody EQ nad rámec ich znenia, zaoberá sa nimi bod 140 a nasl., ktorý sa týka listinných dôkazov. c) O dôkaze existencie spolocnej dohody 59 V prvom rade je potrebné uviest, ze okolnost, ze ustanovenia dohody GQ, na ktoré takisto odkazuje dohoda EQ, výslovne vylucujú zo svojej pôsobnosti európske a japonské trhy, nemôze byt automaticky povazovaná za dôkaz o tom, ze kartel nemal úcinky na európskych trhoch, a ani za dôkaz o neexistencii geografického rozdelenia alebo "výrobných krajín" Ak totiz uvedené vylúcenie môze znamenat, ze dotknuté podniky nemajú v úmysle narusit hospodársku sútaz na uvedených trhoch, môze takisto znamenat, ze pridelovanie a kontrola kvót medzi európskou a japonskou skupinou neboli, pokial ide o tieto trhy, nevyhnutné, pretoze tieto trhy boli celkom vyhradené pre jednu z dvoch skupín, co predstavuje výklad podporovaný Komisiou. 60 Treba uviest, ze dohoda o respektovaní tradicných privilegovaných postavení úcastníkov kartelu na európskom a japonskom trhu v prípade jej preukázania uz sama osebe zakladá kartel s úcinkom na spolocný trh, kedze odstranuje potenciálnu konkurenciu japonských výrobcov na spolocnom trhu. Platilo by to aj v prípade, ze by sa Komisii nepodarilo preukázat, ze európski výrobcovia si navyse medzi seba rozdelili európsky trh. Ako sa vsak uvádza nizsie, Komisia dostatocne preukázala vsetky skutocnosti, ktoré Siemens spochybnuje v rámci prvého zalobného dôvodu. 61 Na úcely preukázania existencie a rozsahu spolocnej dohody Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla súbor dôkazov, vrátane vyhlásení spolocnosti ABB, svedka, pána M., spolocností Fuji a Hitachi, skutocnost, ze ani Alstom, ani spolocnosti patriace do skupiny Areva, a ani skupina, ktorej materskou spolocnostou je VA Technologie (dalej len "skupina VA Tech"), otvorene nespochybnili spolocnú dohodu, zoznam projektov RIP, o ktorých sa rokovalo v rámci kartelu a ktoré poskytla ABB, a niektoré listinné dôkazy. Je preto potrebné preskúmat rozsah a dôkaznú hodnotu kazdého z týchto dôkazov. O vyhláseniach ABB a svedka, pána M. 62 Vo svojich vyhláseniach ABB uviedla, ze ochrana západoeurópskych a japonských území existovala a ze urcité prípady, ked japonskí výrobcovia zamýslali v rozpore s týmto ustanovením odpovedat na európske ponuky, spôsobili problémy v rámci kartelu, ktoré vsak boli napokon vyriesené. Navyse vo svojom vyhlásení z 3. februára 2005 ABB uviedla, ze výsledky pridelovania projektov RIP v rámci spolocného trhu - s výnimkou "výrobných krajín" - boli zahrnuté do celosvetových kvót európskych výrobcov v karteli. Napokon vo svojom vyhlásení zo 4. októbra 2005 ABB pripustila existenciu systému "výrobných krajín", podla ktorého, ak bol v týchto krajinách len jediný výrobca, potom bol aj jediným vlastníkom projektov, a v prípade, ze v týchto krajinách boli viacerí výrobcovia, projekty si rozdelili medzi sebou. 63 Siemens v tejto súvislosti tvrdí, ze vyhlásenia spolocnosti ABB sú len zaujaté tvrdenia zo strany tejto spolocnosti, ktoré nemajú dôkaznú silu, pokial nie sú podlozené presnými a preskúmatelnými dôkazmi. Komisia sa domnieva, ze vyhlásenie podniku, ktorý ziada o oslobodenie od pokuty, má osobitnú dôkaznú hodnotu zo samotného dôvodu, ze je v rozpore s prirodzeným záujmom jeho autora. 64 Pokial ide o stupen vierohodnosti, ktorý je potrebné vyhláseniam spolocnosti ABB prisúdit, je potrebné uviest, ze ABB ako prvý oznamovatel kartelu mohla v tomto prípade dôvodne dúfat, ze získa úplné oslobodenie od pokút stanovené v bode 8 oznámenia o spolupráci. Preto nemozno vylúcit, ze to mohlo byt pre nu podnetom na prisúdenie väcsieho významu oznámenému poruseniu s cielom poskodit svojich konkurentov na trhu. 65 To vsak neznamená, ze vyhlásenia spolocnosti ABB je potrebné povazovat za nevierohodné. V tejto súvislosti sa rozhodlo, ze ziadost o uplatnenie oznámenia o spolupráci s cielom znízit pokutu totiz netvorí nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70). 66 Kedze sú vsak vyhlásenia spolocnosti ABB spochybnované zo strany ostatných podnikov, ktorým sa rovnako vytýka, ze uzatvorili spolocnú dohodu, musia byt podlozené dalsími dôkazmi na to, aby sa tieto vyhlásenia mohli povazovat za dostatocné dôkazy o existencii a rozsahu spolocnej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Enso-Gutzeit/Komisia, T-337/94, Zb. s. II-1571, bod 91, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 285). 67 Je preto potrebné preskúmat rozsah, v akom sú vyhlásenia spolocnosti ABB týkajúce sa rozdelenia trhu medzi európskych a japonských výrobcov a existencie "výrobných krajín" podporené dalsími dôkazmi, ktoré predlozila Komisia. 68 Z tohto dôvodu treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí odkazuje najmä na vyhlásenia svedka, pána M., bývalého zamestnanca spolocnosti ABB, ktorý zastupoval tento podnik na operatívnej úrovni kartelu v období od roku 1988 do apríla 2002. 69 Pokial vsak ide o povahu vyhlásení pána M., je potrebné predovsetkým uviest, ze jeho svedectvo nemozno povazovat za rozdielne a nezávislé od svedectva spolocnosti ABB. Nielenze bol zamestnancom tejto spolocnosti pocas celej svojej kariéry - okolnost, ktorá nemôze zarucit neexistenciu akejkolvek rozdielnosti záujmov týchto subjektov, na co Komisia správne poukazuje -, ale takisto sa Komisii predstavil ako zástupca spolocnosti ABB v rámci jej záväzku spolupracovat s cielom získat oslobodenie od pokút podla bodu 11 oznámenia o spolupráci, pricom s ním konzultoval advokát spolocnosti ABB, co jasne vyplýva z úvodnej casti prepisu vyjadrení pocas jeho vypocúvania z 23. septembra 2005. Navyse Komisia napríklad v poznámkach pod ciarou na stranách c. 90 a 91 napadnutého rozhodnutia stotoznila svedectvá pána M. a vyhlásenia spolocnosti ABB. 70 Z toho vyplýva, ze vyhlásenia pána M. nemozno povazovat za dalsí dôkaz podporujúci vyhlásenia spolocnosti ABB v zmysle judikatúry citovanej v bode 66 vyssie, ale musia byt posúdené ako súcast vyhlásení spolocnosti ABB. To ich vsak nezbavuje dôkaznej hodnoty. Môzu predovsetkým poslúzit na úcely spresnenia vyhlásení spolocnosti ABB. Informácie zakladajúce sa na svedectve pána M. vsak treba podlozit dalsími dôkazmi na úcely dostatocného preukázania existencie a rozsahu spolocnej dohody, a to z rovnakého dôvodu ako informácie, ktoré sa zakladajú na vyhláseniach spolocnosti ABB, hoci pán M. nemôze mat na rozdiel od spolocnosti ABB osobný záujem na priradení väcsieho významu poruseniu, ktorého sa dopustili konkurenti spolocnosti ABB. Tie isté úvahy sa okrem toho uplatnia aj na vyhlásenia pána V.-A., zamestnanca spolocnosti ABB, ktorého vypocúvala Komisia za rovnakých podmienok, ako sú tie, ktoré boli opísané v predchádzajúcom odseku v prípade pána M. 71 Pokial ide o obsah vyhlásení pána M., je potrebné uviest, ze pán M. poukázal na to, ze zásada ochrany domácich trhov bola v súvislosti s uzatvorením kartelovej dohody prvoradá, pricom kartel by nemohol fungovat, ak by sa táto zásada nedodrziavala. 72 Podla pána M. práve z tohto dôvodu pri urcovaní kvót rôznych dotknutých podnikov v case vytvorenia kartelu v roku 1988 boli príslusné domáce trhy japonských a európskych výrobcov, t. j. na jednej strane Japonska ako domáceho trhu japonských podnikov a na druhej strane Nemecka, Francúzska, Svédska, Svajciarska a Talianska ako domácich trhov európskych podnikov, vylúcené z posudzovania podielov na trhu, ktorý mal kazdý podnik. 73 Pán M. takisto uviedol, ze iné európske krajiny nez "výrobné krajiny" boli vylúcené zo systému rozdelovania projektov stanoveného dohodou GQ, aby neovplyvnovali fungovanie tajných postupov, ktoré sa v priebehu rokov vytvorili na miestnej úrovni medzi rôznymi výrobcami. Naopak objem zákaziek, ktoré získal kazdý výrobca, bol zohladnený na úcely kontroly dodrziavania celosvetových kvót európskej a japonskej skupiny a kvót kazdého podniku. 74 Pán M. sa navyse domnieval, ze neexistovali technické alebo obchodné prekázky, ktoré by sa nedali prekonat pri vstupe japonských podnikov na európsky trh a ze taký vstup by bol v strednodobom horizonte mozný prostredníctvom urcitých investícií. Podla jeho názoru tak japonské podniky nevstúpili na európsky trh skôr z dôvodu dodrziavania pravidiel kartelu ako z technických dôvodov. 75 Pokial ide o vierohodnost svedectva pána M., treba zohladnit skutocnost, ze pocas celého obdobia trvania kartelu, t. j. od roku 1988 do roku 2002, bol pán M. v rámci tohto kartelu zástupcom spolocnosti ABB, zatial co ABB bola jedným z hlavných úcastníkov kartelu. Bol teda priamym svedkom okolností, ktoré uviedol. Preto sa jeho svedectvo musí povazovat za dôkaz s vyssou dôkaznou hodnotou. 76 Navyse vyhlásenia pána M. sú koherentné a jasné, hoci si nespomína na vsetky skutkové podrobnosti vykonania kartelu, na ktorom sa v mene spolocnosti ABB zúcastnoval pocas strnástich rokov. Vo svedectve týkajúcom sa tak dlhého obdobia sa vsak skutocnost, ze vo vyhláseniach môze dôjst k malým nepresnostiam, musí povazovat za obvyklú. 77 Preto je potrebné prisúdit vyhláseniam pána M. vyssiu vierohodnost bez toho, aby sa to dotklo uvedenej skutocnosti, ze musia byt posúdené ako vyhlásenia na úcet spolocnosti ABB. 78 Tvrdenia spolocnosti Siemens s cielom spochybnit vierohodnost svedectva pána M., a to najmä prostredníctvom údajných rozporov medzi týmto svedectvom a svedectvom pána V.-A., toto posúdenie nespochybnujú. Tvrdenia spolocnosti Siemens, podla ktorých na jednej strane pán V.-A. uviedol, ze clenské státy EHP boli z rovnakého dôvodu ako státy Severnej Ameriky vylúcené z pôsobnosti dohody EQ a na druhej strane Komisia nepreukázala, v ktorej casti bolo svedectvo pána V.-A. menej vierohodné ako svedectvo pána M., nemozno prijat, kedze svedectvo pána V.-A. neodporuje svedectvu pána M. 79 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze sám pán V.-A. pri svojom vyhlásení z 21. septembra 2005 potvrdil, ze sa zúcastnil siestich az desiatich stretnutí na operatívnej úrovni v období medzi rokmi 1997 a 1998, mal obmedzené informácie a bol v tomto ohlade závislý od pána M., ktorý bol jedinou osobou, ktorá disponovala urcitými informáciami, a to najmä v súvislosti s vylúcením Severnej Ameriky a Európy z pôsobnosti dohody GQ. 80 Navyse pán V.-A. poukázal na rozdiel medzi vylúcením Severnej Ameriky a vylúcením Európy, pricom spresnil, ze Spojené státy boli vylúcené z dôvodu obáv z vystavenia sa prísnym sankciám, ktoré hrozia úcastníkom kartelov v tejto krajine, pricom predpokladal, ze úcastníci kartelu skutocne preberali európske projekty, avsak nie v rámci stretnutí, na ktorých sa osobne zúcastnil. 81 Pán V.-A. napokon uviedol, ze bol v priebehu stretnutí, ktorých sa zúcastnil, svedkom rozporov medzi zástupcami skupiny japonských výrobcov a zástupcami skupiny európskych výrobcov, a to v súvislosti s predpokladaným úmyslom japonských výrobcov preniknút na európske trhy tak, ze porusia dohodu zakazujúcu konkurovat európskym výrobcom v západnej Európe. Takisto uviedol, ze nevidel ziadnu neprekonatelnú technickú alebo obchodnú prekázku moznosti vstupu japonských výrobcov na európske trhy. 82 Na základe obmedzených informácií o fungovaní kartelu, ktorými podla vlastných slov disponuje, sa teda vyhlásenia pána V.-A. zhodujú s vyhláseniami pána M. a v urcitých ohladoch ich aj potvrdzujú, a to najmä pokial ide o rozdelenie trhov medzi európskych a japonských výrobcov. Aj ked to Komisia v napadnutom rozhodnutí výslovne nespresnila, svedectvo pána V.-A. teda predstavuje skôr dôkaz v neprospech spolocnosti Siemens, ako v jej prospech. Z tohto dôvodu je potrebné tvrdenie spolocnosti Siemens, ktoré sa zakladá na rozpore medzi svedectvami pána M. a pána V.-A., odmietnut. 83 Na záver vyhlásenia pána M., ktoré majú vysokú vierohodnost, sú dôkazom existencie zásady ochrany "výrobných krajín", vyhradenia európskych trhov, okrem "výrobných krajín", európskym výrobcom a zohladnenia objemu predajov dosiahnutých v týchto krajinách na úcely dodrziavania svetových kvót. Ako sa vsak konstatuje v bode 70 vyssie, na to, aby mohli vyhlásenia pána M. predstavovat dostatocný dôkaz o existencii a rozsahu spolocnej dohody, musia byt podlozené dalsími dôkazmi z rovnakého dôvodu ako vyhlásenia spolocnosti ABB. O vyhláseniach spolocnosti Fuji 84 Fuji vyhlásila, ze vedela o spolocnej dohode, na základe ktorej japonskí výrobcovia nesmeli vstúpit na európsky trh. Poukazuje vsak na to, ze na európsky trh nevstúpila najmä preto, ze sa nemohla vázne usilovat o dodávanie RIP do Európy z iných dôvodov, a to najmä z dôvodu svojho obmedzeného podielu na celosvetovom trhu, ktorý neodôvodnoval vynalozenie uviaznutých nákladov potrebných na rozvoj európskej základne. Pokial ide o jediný projekt RIP, ktorý Fuji uskutocnila v Európe, t. j. projekt v Ceskej republike v roku 1995, tvrdí, ze v tomto prípade konala ako subdodávatel inej japonskej spolocnosti, ktorej dodala predmetný RIP do Japonska. Preto tento projekt povazuje za projekt RIP v Japonsku a domnieva sa, ze nepreukazuje jej vseobecnú schopnost dodávat do Európy. 85 Siemens v tejto súvislosti tvrdí, ze toto vyhlásenie spolocnosti Fuji bolo poskytnuté az po vypocúvaní, ktoré sa uvádza v bode 9 vyssie, t. j. v období, ked Fuji uz nebola schopná poskytnút nestranné a objektívne svedectvo. Podla judikatúry vsak len dokumenty, ktoré sa uvádzali alebo spomínali v oznámení o výhradách, predstavujú platné dôkazné prostriedky (pozri rozsudky Súdneho dvora z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 21, a Súdu prvého stupna zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 34 a tam citovanú judikatúru). 86 Táto námietka by nemala byt prijatá. Oznámenie o výhradách musí umoznit dotknutým osobám skutocne sa oboznámit s konaním, ktoré im Komisia vytýka, pricom táto poziadavka je dodrzaná vtedy, ked rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám porusenia odlisné od porusení uvedených v oznámení o výhradách a uvádza iba skutocnosti, ku ktorým mali dotknuté osoby prílezitost vyjadrit sa (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 94; rozsudky Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 138, a z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 47). 87 Hoci je pravda, ze porusenia, ktoré boli vytýkané podniku v rozhodnutí, nemôzu byt odlisné od porusení uvedených v oznámení o výhradách, neplatí to v prípade skutkových zistení, pretoze vo vztahu k týmto skutkovým zisteniam stací, ak dotknutý podnik mal moznost vyjadrit sa k vsetkým skutkovým zisteniam, ktoré smerujú proti nemu. Ako totiz bolo rozhodnuté, nijaké ustanovenie Komisii nezakazuje, aby po odoslaní oznámenia o výhradách oboznámila dotknutých úcastníkov konania s novými dôkazmi, ktoré podla jej názoru potvrdzujú jej tvrdenia, pokial podnikom poskytne dostatocnú lehotu na vyjadrenie sa k tejto otázke (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 190; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 29). 88 V prejednávanej veci je vsak nesporné, ze prostredníctvom listu z 25. augusta 2006 Komisia oznámila spolocnosti Siemens vyhlásenia spolocnosti Fuji a vyzvala ju, aby k týmto vyhláseniam predlozila svoje pripomienky. Okrem toho v uvedených vyhláseniach nebola zmienka o výhradách voci spolocnosti Siemens, ktoré by boli novsie ako výhrady uvedené v oznámení o výhradách, ale nachádzal sa v nich nový dôkaz na podporu výhrady, ktorá uz bola uvedená v oznámení o výhradách, a to skutocnost, ze existovala spolocná dohoda medzi japonskými a európskymi výrobcami, podla ktorej japonskí výrobcovia nesmeli vstúpit na európsky trh. 89 Preto môzu byt vyhlásenia spolocnosti Fuji pouzité ako dôkazy v neprospech spolocnosti Siemens. 90 Pokial ide o vierohodnost, ktorú je potrebné prisúdit vyhláseniam spolocnosti Fuji, treba uviest, ze - v rozsahu, v akom Fuji prinajmensom nepriamo priznala, ze dôvodom jej neprítomnosti na európskom trhu bola ciastocne aj spolocná dohoda - priznala okolnost, ktorú Komisia mohla pouzit v jej neprospech. Bolo vsak uz rozhodnuté, ze vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa v zásade musia povazovat za zvlást vierohodné dôkazy (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 211). 91 Platilo by to aj vtedy, ak by Fuji v prejednávanej veci poziadala o oslobodenie na základe oznámenia o spolupráci. Po prvé vyhlásenia spolocnosti Fuji totiz neboli uskutocnené v rámci tejto ziadosti, ale v rámci odpovede na oznámenie o výhradách, hoci obe listiny boli vyhotovené takmer súcasne. Po druhé skutocnost, ze Fuji sa priznala k tomu, ze vedela o rozdelení európskych a japonských trhov, výhradne neusvedcuje ostatné podniky - okolnost, na základe ktorej by sa jej vyhlásenie malo posudzovat opatrne -, ale obsahuje tiez priznanie porusenia z jej strany. Preto je v tomto prípade potrebné domnievat sa, ze vyhláseniu spolocnosti Fuji musí byt prisúdená vyssia vierohodnost. 92 Napokon, pokial ide o obsah vyhlásenia spolocnosti Fuji, treba zdôraznit, ze v tomto vyhlásení sa Fuji neobmedzuje na priznanie rozdelenia trhov medzi európskych a japonských výrobcov, ale rovnako uvádza podrobnosti o príslusných cieloch úcastníkov kartelu, ktoré umoznujú dospiet k dalsím záverom. Fuji totiz uvádza, ze pokial ide o nu, spolocná dohoda nebola hlavným dôvodom jej nevstúpenia na európsky trh a uvádza sériu dôvodov, o ktorých sa domnieva, ze ju najviac ovplyvnili pri tomto rozhodnutí. Konkrétne tvrdenie, podla ktorého bol jej podiel na svetovom trhu prílis malý na to, aby odôvodnil uviaznuté náklady potrebné na rozvoj európskej základne, umoznuje dospiet k záveru, ze japonskí výrobcovia - a taktiez aj európski výrobcovia - s väcsím podielom na trhu boli schopní prekonat technické a obchodné prekázky vstupu na chránené trhy príslusných skupín výrobcov a dosiahnut z takej investície zisk. Z tohto hladiska cím je podiel urcitého podniku na trhu väcsí, tým menej je pre tento podnik významné tvrdenie zalozené na technických a obchodných prekázkach, a naopak tým významnejsí je zákaz vstupu na trhy inej skupiny výrobcov upravený v spolocnej dohode. 93 Ak vsak odkázeme na podiely na trhu, ktoré uviedla Komisia v odôvodneniach c. 484 az 488 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa zakladajú na údajoch o predaji uvedených samotnými podnikmi a ktoré nie sú v prejednávanej veci spochybnené, zdá sa, ze Fuji bola najmensím výrobcom RIP, ktorý sa zúcastnil na karteli, s najviac 2 % celosvetovým obratom, ktorý dosahovali úcastníci kartelu v súvislosti s projektmi RIP. Podiely na trhoch ostatných japonských výrobcov boli jednoznacne väcsie a pohybovali sa medzi 15 a 20 % v prípade spolocnosti Melco, 8 a 12 % v prípade spolocnosti Toshiba a 4 a 7 % v prípade spolocnosti Hitachi. Pokial ide o Siemens, jej podiel na trhu sa nachádzal medzi 23 a 29 %. Z tohto dôvodu vyhlásenie spolocnosti Fuji umoznuje dospiet k záveru, ze na ochrane európskeho trhu v prospech európskych výrobcov a japonského trhu v prospech japonských výrobcov mala záujem väcsina dotknutých podnikov, pretoze ich podiel na trhu, ktorý bol jednoznacne väcsí nez podiel spolocnosti Fuji na trhu, im umoznoval lahsie znásat náklady na vstup na trhy druhej skupiny výrobcov. 94 Navyse treba uviest, ze Komisia nespochybnuje existenciu technických a obchodných prekázok vstupu na príslusné trhy európskej a japonskej skupiny, ale domnienku, podla ktorej sa tieto prekázky nedali prekonat rentabilným spôsobom. V tejto súvislosti sa opierala o dva projekty RIP v Ceskej republike. S prvým projektom prisla Fuji a druhý projekt bol predmetom ponuky zo strany spolocnosti Melco, co Siemens nespochybnila. Dokazuje to neexistenciu neprekonatelných technických a obchodných prekázok vstupu japonských výrobcov na európske trhy, co podporuje tvrdenie Komisie, podla ktorej úcastníci kartelu mali subjektívny záujem na tom, aby sa výrobcovia druhej skupiny nepokúsali prekonat tie isté prekázky. 95 Na záver, vyhlásenia spolocnosti Fuji sú dôkazom o existencii rozdelenia európskych a japonských trhov v prospech príslusných skupín výrobcov, ktorým sa priznáva vyssia vierohodnost. O vyhláseniach spolocnosti Hitachi 96 Hitachi vyhlásila, ze projekty RIP v Európe, ktoré boli rozdelené medzi európskych výrobcov, boli zahrnuté do spolocnej "európskej" kvóty v rámci dohody GQ a z tohto dôvodu sa výsledok rozdelenia projektov RIP v Európe medzi európskych výrobcov japonským výrobcom oznamoval ex post az do roku 1999. Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách Hitachi uviedla: "Hitachi potvrdzuje, ze pred rokom 1999 európski výrobcovia RIP oznamovali japonským výrobcom RIP podrobnosti o projektoch RIP, ktoré plánovali dodávat v rámci Európy. Hitachi okrem toho potvrdzuje, ze cielom tohto oznámenia bolo zabezpecit, aby bola cena európskych projektov zohladnená pri dohode o kvóte projektov mimo Európy, ktoré majú byt v súlade s dohodou GQ rozdelené medzi európskych a japonských výrobcov... Na to, aby sme si uvedomili nedostatok praktického významu tohto mechanizmu pocas obdobia jeho platnosti (t. j. pred rokom 2002), je potrebné zdôraznit, ze oznámenie o podrobnostiach projektov v Európe v rámci kartelu GQ nesúviselo s akýmkolvek súhlasom japonských výrobcov o nevstupovaní na európsky trh a ani nepreukazuje existenciu takého súhlasu, pretoze ziadna 'spolocná dohoda` neexistovala. Co je v kazdom prípade este dôlezitejsie, je to, ze tak ako tvrdí Komisia, pridelovanie európskych projektov RIP podla európskeho kartelu nijako 'nevyplývalo` z komunikácie medzi európskymi výrobcami RIP a japonskými výrobcami RIP. Vsetka komunikácia medzi európskymi a japonskými výrobcami RIP sa uskutocnovala po pridelení európskych projektov RIP." 97 Toto vyhlásenie malo dôlezitý význam vo viacerých ohladoch. V prvom rade Hitachi tým, ze výslovne potvrdila, ze projekty RIP v Európe uskutocnené európskymi výrobcami boli zahrnuté do celosvetovej kvóty v rámci dohody GQ, potvrdila tvrdenie Komisie, podla ktorého sa európski výrobcovia vrátane spolocnosti Siemens dohodli na projektoch v rámci spolocného trhu (pocas prvých rokov fungovania kartelu východná Európa ako trh nebola este prístupná) a podla ktorého tak kartel mal úcinky vnútri spolocného trhu a EHP. 98 V druhom rade vyhlásenie spolocnosti Hitachi je, a to nezávisle od vôle svojho autora, takisto dôkazom podporujúcim tvrdenie Komisie, podla ktorého boli európske trhy v celosvetovom meradle vyhradené európskym výrobcom. Hitachi vsak opakovane trvá na okolnosti, podla ktorej boli japonskí výrobcovia informovaní ex post. Na jednej strane Komisia na základe toho dospela k záveru, ze títo výrobcovia sa nezúcastnovali tajných postupov európskych výrobcov na európskych trhoch. Na druhej strane sa domnieva, ze uvedená informácia nijako nesúvisí so záväzkom japonských výrobcov nevstupovat na európske trhy, ani taký záväzok nepreukazuje a spochybnuje existenciu spolocnej dohody. 99 Okolnost, ktorú rovnako priznala Hitachi, podla ktorej projekty RIP v Európe, ktoré boli rozdelené medzi európskych výrobcov, boli zahrnuté do celosvetovej kvóty, vsak nemozno dôvodne vysvetlit, pokial by z technických a obchodných dôvodov nemali japonskí výrobcovia vôbec prístup na európske trhy. V takom prípade by vsak európski výrobcovia nemali ziaden dôvod súhlasit so zahrnutím týchto projektov do celosvetových kvót, co by nutne viedlo k znízeniu poctu a ceny projektov RIP na svetových trhoch, na ktoré si mohli nárokovat v rámci kartelu. Naopak skutocnost, ze súhlasili s týmto protiplnením, preukazuje, ze to, ze japonskí výrobcovia nevstúpili na európske trhy, má pre európskych výrobcov hodnotu, ktorá toto protiplnenie odôvodnuje. 100 Pokial ide o vierohodnost vyhlásenia spolocnosti Hitachi, je potrebné uviest, ze Hitachi poziadala o oslobodenie na základe oznámenia o spolupráci. Preto by sa jej vyhlásenia mali posudzovat opatrne, kedze majú výhradne usvedcujúcu povahu vo vztahu k ostatným podnikom. V tomto prípade to tak vsak nie je. Záver, ktorý mozno vyvodit z vyhlásenia spolocnosti Hitachi, podla ktorého japonskí výrobcovia súhlasili s tým, ze nevstúpia na európske trhy, je vsak v rozpore tak so záujmami spolocnosti Hitachi, ako aj so záujmami ostatných úcastníkov kartelu, kedze uvádza skutocnost, ktorá môze byt pouzitá v jej neprospech. Okrem toho Hitachi si zjavne neuvedomovala vsetky závery, ktoré mohli vyplývat z obsahu jej vyhlásenia, a to najmä v súvislosti s vyhradením európskych trhov v prospech európskych výrobcov, co zvysuje vierohodnost jej vyhlásenia. 101 Z toho vyplýva, ze vyhláseniam spolocnosti Hitachi je potrebné prisúdit vyssiu vierohodnost. O nedostatocnom spochybnení zo strany spolocnosti Areva, Alstom a skupiny VA Tech 102 Pokial ide o nedostatocné spochybnenie zo strany spolocností Areva, Alstom a skupiny VA Tech, je potrebné uviest, ze skutocnosti uvedené v spise bud nie sú dôvodom na to, aby tejto skutocnosti bola priznaná vysoká dôkazná hodnota, alebo neumoznujú podporit tvrdenia Komisie. 103 Pokial ide v prvom rade o spolocnosti Areva a Alstom, Komisia v odôvodnení c. 125 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze tieto dve spolocnosti nespochybnili spolocnú dohodu o respektovaní tradicných privilegovaných postavení na domácich trhoch úcastníkov kartelu ani vo svojich príslusných odpovediach na oznámenie o výhradách a ani vo svojich následných vyhláseniach z 21. a 26. novembra 2006 po získaní odpovede zo strany spolocnosti Fuji, v ktorej priznáva spolocnú dohodu. Ani Siemens a ani Komisia sa vsak vo svojich písomnostiach adresovaných Súdu prvého stupna nezaoberali tým, ze Areva a Alstom túto dohodu nespochybnili. Z tohto dôvodu je potrebné domnievat sa, ze táto otázka nie je súcastou tohto sporu. 104 V druhom rade pokial ide o skupinu VA Tech, Komisia v odôvodnení c. 125 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze skupina VA Tech vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách otvorene nespochybnila informácie týkajúce sa spolocnej dohody. Po prvé je v tejto súvislosti potrebné konstatovat, ze uvedená odpoved sa nenachádza v spisovom materiále a Vseobecný súd disponuje len citáciou odpovede, ktorú urobila Komisia v poznámke pod ciarou na strane c. 79 napadnutého rozhodnutia a ktorá znie: "Ako bude podrobnejsie preukázané nizsie, aj bez údajnej spolocnej dohody japonskí výrobcovia nevstupovali na európsky trh z dôvodu významných prekázok vstupu". Po druhé treba uviest, ze samotná skutocnost, ze spolocnost otvorene nespochybnila urcité skutocnosti, má len obmedzenú dôkaznú hodnotu, a to tým viac, ze nie je mozné overit kontext nedostatocného odôvodnenia na samotnom základe takej samostatnej citácie. Po tretie treba poukázat na to, ze uvedená citácia, hoci je samostatná, nemá taký obsah, aký jej prisudzuje Komisia. V tejto súvislosti je potrebné poukázat na pojem "údajná", ktorý pouzila skupina VA Tech na úcely kvalifikácie spolocnej dohody. Z pouzitia tohto pojmu vyplýva, ze hoci skupina VA Tech výslovne nespochybnila existenciu tejto dohody, ani ju nepriznala, iba ak implicitne. Naopak citovaný úryvok je potrebné vykladat ako implicitné spochybnenie existencie spolocnej dohody. 105 Preto nemozno údajné nespochybnenie spolocnej dohody zo strany spolocností Areva, Alstom a skupiny VA Tech pouzit ako dôkaz potvrdzujúci tvrdenie Komisie o vyhradení európskych trhov v prospech európskych výrobcov a ochrane "výrobných krajín". O zozname projektov RIP v Európe 106 Pokial ide o zoznam jedenástich projektov RIP, na ktorý poukázala Komisia v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia, v skutocnosti ide o výnatok zo zoznamu projektov RIP, ktoré boli predmetom rokovaní v rámci kartelu v období medzi rokom 1988 a 1999, s názvom "Enquirylist1" a ktorý vypracovala ABB (dalej len "celkový zoznam"), obsahujúci údaje, a to najmä pokial ide o konecné termíny na predkladanie ponúk, o podnikoch, ktoré prejavili záujem o kazdý z projektov, a o výsledku rokovaní v rámci kartelu (a to pridelenie clenovi kartelu alebo urcenie minimálnej ceny). 107 Podla týchto údajov z jedenástich projektov RIP v Európe nachádzajúcich sa na celkovom zozname získal pre sest z týchto projektov objednávku podnik, ktorému bol projekt pridelený v rámci kartelu, pricom sa tak stalo trikrát, a to pokial ide o ABB a Siemens. Pokial ide o dalsích pät projektov, celkový zoznam spresnuje, ze neboli pridelené ziadnemu z úcastníkov kartelu, ale boli predmetom dohody o nizsej cene, t. j. ze európski úcastníci kartelu sa dohodli na minimálnej cene, ktorú navrhnú v rámci svojich prípadných odpovedí na predmetnú výzvu na predkladanie ponúk. 108 Siemens sa najskôr pokúsila vseobecne spochybnit vierohodnost informácií nachádzajúcich sa na celkovom zozname avsak bez toho, aby výslovne spochybnila existenciu projektov, ktoré sa na nom nachádzajú, a najmä existenciu jedenástich projektov RIP v Európe, ktoré sú v nom uvedené, a tiez skutocnost, ze tieto projekty boli predmetom rokovaní v rámci kartelu. 109 V rámci toho Siemens najmä tvrdila, ze niektoré z týchto projektov sa uvádzajú opakovane, viaceré projekty sa nikdy neuskutocnili a ze na celkovom zozname sa nikde neuvádza, ze by jej bol projekt RIP pridelený v rámci EHP. Oba prípady, ked získala predmetný projekt, boli výsledkom postupov v rámci hospodárskej sútaze. Navyse Siemens odkazuje na analýzu celkového zoznamu, ktorú vypracovala nezávislá spolocnost a ktorá preukazuje najmä to, ze projekty RIP v rámci EHP neboli predmetom systému rozdelovania fungujúceho podobne ako systém stanovený dohodou GQ a dohodou EQ. 110 Navyse v rámci odpovede na písomné otázky Vseobecného súdu pred pojednávaním Siemens spochybnila, ze by jedenást projektov RIP v Európe nachádzajúcich sa na celkovom zozname bolo predmetom spolocných postupov v rámci kartelu. 111 Týmito tvrdeniami sa zaoberajú body 116 az 138 nizsie. - O pôvode a dátume vyhotovenia celkového zoznamu, ako aj o jeho posúdení ako dôkazu 112 Ako tvrdí Siemens, je potrebné konstatovat, ze nebolo mozné s istotou urcit pôvod a dátum vyhotovenia celkového zoznamu. 113 Vzhladom na to vsak treba poznamenat, ako vyplýva z odôvodnenia c. 88 a poznámky pod ciarou na strane c. 21 napadnutého rozhodnutia, ze celkový zoznam vypracovala ABB 7. mája 2004, t. j. v den nasledujúci po 6. máji 2004, ktorý sa nachádza v hlavicke prvej strany zoznamu, teda po dátume, ktorý je pravdepodobne bud dátumom jeho vyhotovenia alebo dátumom jeho vytlacenia. Okrem toho treba uviest, ze na uvedenom zozname bol spolocnosti ABB v porovnaní s ostatnými clenmi kartelu pridelený dodatkový kód. Európski clenovia - s výnimkou spolocnosti ABB - a japonskí clenovia sú na tomto zozname uvedení v stlpci s názvom "Clen" vo dvoch skupinách pod svojimi príslusnými kódmi, ktoré pouzívali v rámci kartelu. Naopak ABB sa podla výrazu pouzitého pánom M. v rámci svojho vypocúvania Komisiou 23. septembra 2005 "ukrýva" v stlpci s názvom "GCs", v zásade urcenom na uvádzanie mozných vseobecných zmlúv. Podla údajov pána M. islo o opatrenie prijaté po setrení, ktoré voci spolocnosti ABB vykonal svédsky úrad na ochranu hospodárskej sútaze. 114 Tieto dve okolnosti umoznujú prijat domnienku, ze celkový zoznam pôvodne vypracovala ABB na úcely svojej vlastnej vnútornej kontroly kartelu a bol opätovne vytlacený na to, aby bol predlozený Komisii. Je preto potrebné prijat túto domnienku, ktorá je navyse najvýhodnejsia pre Siemens a v súlade s jej vyhláseniami a ktorá spochybnuje jej autorstvo celkového zoznamu. 115 Ako tvrdí Siemens, je preto potrebné celkový zoznam povazovat za súcast vyhlásení spolocnosti ABB. Ako uz bolo uvedené, vzhladom na to, ze celkový zoznam bud vyhotovila alebo vytlacila ABB z interného elektronického súboru, a to v úzkej casovej súvislosti s vyhláseniami, ktoré uskutocnila na úcely svojej ziadosti o oslobodenie podla oznámenia o spolupráci, nemozno tento zoznam povazovat za listinný dôkaz. Z toho vyplýva, ze úvahy uvedené v bodoch 64 az 67 vyssie týkajúce sa dôkaznej hodnoty vyhlásení spolocnosti ABB rovnako platia, aj pokial ide o celkový zoznam. Predovsetkým informácie získané z celkového zoznamu nemôzu slúzit na podporu vyhlásení spolocnosti ABB, ale naopak samotné musia byt v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 66 vyssie podporené dalsími dôkazmi. - O tvrdeniach, podla ktorých sa o projektoch RIP v Európe uvedených v celkovom zozname v rámci kartelu nerokovalo 116 Ako bolo uvedené v bode 110 vyssie v rámci odpovede na písomné otázky Vseobecného súdu pred pojednávaním, Siemens po prvýkrát spochybnila, ze by jedenást projektov RIP v Európe nachádzajúcich sa na celkovom zozname bolo predmetom spolocných postupov v rámci kartelu. V nadväznosti na otázku polozenú v tejto súvislosti na pojednávaní skutocne uviedla, ze na toto spochybnenie poukázala v priebehu správneho konania pred Komisiou a v zalobe. Zaloba vsak v tejto súvislosti obsahuje len dôkazy uvedené v bode 109 vyssie a aj keby Siemens poukázala na toto spochybnenie v priebehu správneho konania, nekompenzovalo by to skutocnost, ze k takému spochybneniu nedoslo pred Vseobecným súdom vo fáze zaloby. Preto treba tvrdenie spolocnosti Siemens, podla ktorého nebolo jedenást projektov RIP v Európe nachádzajúcich sa na celkovom zozname predmetom rokovaní v rámci kartelu, v súlade s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku odmietnut z dôvodu omeskania. 117 Navyse treba zdôraznit podrobnú povahu informácií nachádzajúcich sa na celkovom zozname. Ten totiz obsahuje najmä údaje týkajúce sa vlastností vybavenia, ktoré je potrebné dodat v súvislosti s predmetnými projektmi, dátum stanovený na predkladanie ponúk, dátumy rozhodovania v rámci kartelu, prejavy záujmov rôznych clenov kartelu o projekty, identitu prípadného úspesného uchádzaca alebo zmienku o stanovení minimálnej ceny a v prípade potreby údaj o tom, ze projekt bol skutocne pridelený úspesnému uchádzacovi. Nemozno pripustit, aby takéto rôznorodé a presné údaje boli spochybnené jednoduchým tvrdením, podla ktorého jedenást projektov RIP v Európe nebolo predmetom spolocných postupov v rámci kartelu. 118 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Siemens nespochybnuje to, ze vykonávala úlohu európskeho sekretára kartelu pocas obdobia rokov 1988 az 1999. Musela teda nevyhnutne vediet o vsetkých projektoch, o ktorých sa rokovalo v rámci európskej skupiny výrobcov, a preto musela byt schopná podrobne a jednotlivo spochybnit projekty, ktoré uviedla ABB na základe svojich vlastných spisov, a to za predpokladu, ze by sa v nich vyskytla chyba. Skutocnost, ze Siemens túto prílezitost nevyuzila a ani nevysvetlila, co jej v tom bránilo, umoznuje dospiet k záveru, ze Siemens platne nespochybnila skutocnost, ze projekty nachádzajúce sa na celkovom zozname, a najmä jedenást projektov v rámci EHP, boli predmetom spolocných postupov v rámci kartelu. 119 Je potrebné odmietnut tvrdenie spolocnosti Siemens nachádzajúce sa v odpovedi na písomné otázky polozené Vseobecným súdom pred pojednávaním, podla ktorého sa jedenást predmetných projektov malo v rozhodnom období nachádzat mimo EHP. Medzi týmito jedenástimi projektmi, o ktorých sa rokovalo v rámci kartelu, sa nachádzajú tri projekty v Spanielsku, jeden projekt v Dánsku, jeden projekt v Írsku a jeden projekt v Portugalsku, pricom vsetky tieto státy sa stali clenmi Spolocenstva pred rokom 1988. Rovnako sa na dva projekty vo Fínsku z obdobia rokov 1994 a 1995 nepochybne uplatní podla situácie Dohoda o EHP a Zmluva ES, kedze Fínska republika je clenom EHP od 1. januára 1994 a clenom Spolocenstva od 1. januára 1995. Podobné zistenie sa uplatní aj v prípade projektu na Islande a dvoch projektov v Nórsku, pricom vsetky pochádzajú z roku 1994, teda obdobia, ked Islandská republika a Nórske královstvo boli clenmi EHP. Obe tieto krajiny tak boli v case rokovania o predmetnom projekte súcastou bud spolocného trhu, alebo EHP. 120 Navyse je potrebné odmietnut tvrdenie spolocnosti Siemens, podla ktorého celkový zoznam bol "nezrozumitelný". Je pravda, ze tento zoznam vypracovaný vo forme tabulky pouzíva rôzne kódy, ktoré sa skladajú z císel a/alebo písmen. Vysvetlenia k týmto kódom vsak Komisii poskytol najmä svedok, pán M., pocas svojho vypocúvania 23. septembra 2005, a preto na základe týchto vysvetlení je potrebné domnievat sa, ze celkový zoznam poskytuje jasný obraz spôsobu zaobchádzania s projektmi RIP v rámci kartelu. - O projektoch, ktoré boli údajne opakovane uvedené alebo sa neuskutocnili 121 Siemens poukazuje na to, ze niektoré projekty nachádzajúce sa na celkovom zozname boli uvedené opakovane. Aj za predpokladu, ze by toto tvrdenie bolo dôvodné, je v tejto súvislosti potrebné uviest, ze to nemá ziaden vplyv na relevantnost a vierohodnost celkového zoznamu, a teda jeho dôkaznú hodnotu. Siemens totiz na jednej strane nespresnila, ktoré sú dotknuté projekty a ani neuviedla, ci sú súcastou jedenástich projektov RIP v západnej Európe - kedze tieto projekty boli jediné, z ktorých Komisia konkrétne vychádzala vo svojom rozhodnutí, a preto jediné relevantné na úcely preskúmania napadnutého rozhodnutia. Na druhej strane skutocnost, ze zoznam obsahujúci viac ako 1 500 záznamov by mohol obsahovat chyby, nepripraví tento zoznam ako celok o vierohodnost. 122 V súvislosti s tvrdením spolocnosti Siemens, podla ktorého niektoré projekty nachádzajúce sa na celkovom zozname neboli nikdy uskutocnené, treba uviest, ze Siemens nespresnila, o ktoré projekty ide. Navyse, ak by aj také tvrdenie bolo dôvodné, neuskutocnenie niektorých projektov by v kazdom prípade nemohlo viest k neuplatneniu clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, pokial ide o podniky, ktoré manipulovali s verejnými obstarávaniami týkajúcimi sa týchto projektov v rámci kartelu. - O nízkom pocte projektov RIP v Európe zapísaných na celkový zoznam 123 Siemens bez toho, aby jej Komisia odporovala, tvrdí, ze z viac ako 1 500 projektov RIP zapísaných na celkovom zozname sa malo v rámci EHP realizovat iba 11 projektov. Je pravda, ze tento nízky pocet neodráza význam európskych trhov. Je vsak potrebné vziat do úvahy, ze táto okolnost nie je dôvodom, aby sa informácie nachádzajúce sa na tomto zozname nezohladnili. 124 Ani ABB a ani Komisia vsak netvrdili, ze celkový zoznam obsahoval vsetky projekty ovplyvnené kartelom. Navyse to, ze sa "európske" projekty vo velkej miere nenachádzajú na uvedenom zozname, sa zhoduje s tvrdením, podla ktorého existovali "výrobné krajiny", ktoré boli predovsetkým vyhradené niektorým podnikom bez toho, aby projekty realizované v týchto krajinách boli zahrnuté do kvót podla kartelu. Komisia napokon poukázala na existenciu pomocných kartelov na vnútrostátnej úrovni, v rámci ktorých sa mohli prebrat projekty, teda kartelov, ktoré takisto spomenul svedok M. Tento svedok vysvetlil, ze vo väcsine nevýrobných európskych krajín dlho existovali miestne kartely medzi rôznymi európskymi výrobcami, na ktorých fungovanie nemuseli mat dohoda GQ a dohoda EQ vplyv. Z tohto dôvodu sa rozhodlo o tom, ze tieto krajiny nebudú zahrnuté do postupu pridelovania projektov zavedeného týmito dohodami a ze sa jednoducho zaznamená rozdelenie projektov RIP, ktoré sa mali realizovat v týchto krajinách na úcel ich zahrnutia do celosvetovej kvóty európskych podnikov. 125 Tak v prípade "výrobných krajín", ako aj v prípade pretrvávajúcich miestnych kartelov vsak nebolo potrebné rokovat o projektoch RIP, ktoré sa mali realizovat v dotknutých krajinách v rámci kartelu ako celku, co mohlo vysvetlovat malý podiel "európskych" projektov na zozname projektov pridelených v uvedenom rámci, najmä pokial ide o tak významné vnútrostátne trhy ako Francúzsko, Nemecko a Taliansko -, ktoré podla tvrdení Komisie boli na zaciatku fungovania kartelu vsetky "výrobnými krajinami". 126 Bez toho, aby bolo potrebné prijat konecné rozhodnutie o existencii údajných pretrvávajúcich miestnych kartelov, ktoré spochybnila Siemens, treba zohladnit to, ze vzhladom na okolnosti prejednávanej veci malý podiel projektov RIP v Európe zaznamenaných na celkovom zozname nebráni tomu, aby boli pri posudzovaní dôkazov zohladnené informácie nachádzajúce sa na tomto zozname a najmä informácie týkajúce sa jedenástich projektov RIP v Európe, ktoré sa na nom nachádzajú. 127 Okrem toho, ako Komisia uviedla vo vyjadrení k zalobe, úvaha spolocnosti Siemens, ktorá sa zakladala na údajnom celkovom vylúcení európskych trhov - okrem lichtenstajnského a islandského trhu - z pôsobnosti kartelu, ani v prípade svojho preukázania nevysvetluje, preco celkový zoznam obsahoval iba jediný projekt RIP v rámci EHP. V replike sa Siemens k tejto veci nevyjadrila. V odpovedi na súvisiacu písomnú otázku Vseobecného súdu Siemens len spochybnila, ze by jedenást projektov RIP v Európe nachádzajúcich sa na celkovom zozname bolo predmetom spolocných postupov v rámci kartelu. Ako vsak uz bolo uvedené v bodoch 116 a 117 vyssie, toto spochybnenie, ktoré bolo prvýkrát zdôraznené pocas ústnej casti konania, je potrebné odmietnut. 128 Z toho vyplýva, ze nízky pocet projektov RIP v Európe nachádzajúcich sa na celkovom zozname nespochybnuje skutocnost, ktorú preukazuje tento zoznam, a síce to, ze projekty RIP v Európe boli predmetom rokovaní a pridelovali sa v rámci kartelu. - O údajnom nepridelení projektov RIP v EHP spolocnosti Siemens v rámci kartelu 129 Siemens tvrdí, ze na celkovom zozname sa neuvádza ziadny prípad, ked by jej bol pridelený projekt RIP, ktorý sa mal realizovat v rámci EHP. V tejto súvislosti treba predovsetkým uviest, ze za predpokladu, ze by toto tvrdenie spolocnosti Siemens bolo dôvodné, nevylucuje to, pokial ide o nu, uplatnenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, kedze tým, ze sa zúcastnila na rokovaniach o projektoch a na prijímaní rozhodnutí o pridelovaní týchto projektov ostatným podnikom, bola úcastníkom protizákonného kartelu. Také konanie má totiz samo osebe vplyv na hospodársku sútaz, a to bez ohladu na identitu podniku, ktorému bol nakoniec projekt pridelený. 130 V kazdom prípade tvrdenie spolocnosti Siemens, podla ktorého sa na celkovom zozname neuvádza pridelenie projektov tejto spolocnosti, je nesprávne. Komisia totiz v bode 164 napadnutého rozhodnutia cituje tri projekty, v súvislosti s ktorými Siemens získala objednávku, a to projekt c. 1327, projekt c. 0140 a projekt c. 0144. V súvislosti s dvoma z týchto projektov, konkrétne projektmi c. 0140 a 0144, z celkového zoznamu vyplýva, ze Siemens bola jediným podnikom, ktorý prejavil záujem o predmetné projekty a napokon k nim získala objednávku. Naopak v súvislosti s tretím projektom oznaceným c. 1327 z celkového zoznamu vyplýva, ze okrem spolocnosti Siemens výslovne o predmetný projekt prejavili záujem spolocnosti ABB a Alstom a ze projekt bol pridelený spolocnosti Siemens pocas rokovaní v rámci kartelu. 131 Napokon, pokial ide o tvrdenie spolocnosti Siemens, podla ktorého dva projekty, ktoré síce neoznacila, ale získala na ne objednávku, boli výsledkom sútazných postupov, prinálezí spolocnosti Siemens, aby preukázala skutocnost, ze objednávky, ktoré získala za takých podmienok, teda po oznámení a rokovaní v rámci kartelu, boli výsledkom sútazných postupov. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze aj za predpokladu, ze by sa porusenie obmedzilo na oznámenie projektov a rokovanie o nich, mohlo by to ovplyvnit hospodársku sútaz na dotknutom trhu. Celkový zoznam totiz demonstratívne neuvádza, okrem spolocnosti Siemens, dalsie podniky, ktoré prejavili svoj záujem o projekty c. 0140 a 0144. Z tohto dôvodu Siemens po tom, co boli tieto projekty predmetom rokovaní v rámci kartelu, ktoré sa uskutocnili 25. júna a 16. júla 1998, vedela, ze jej to napríklad umozní urcit vyssie ceny svojich ponúk. Navyse v rovnakom prípade - t. j. v prípade, ked jediný podnik prejavil svoj záujem o projekt - nebol ziaden záujem na zvlástnom pridelení projektov, pretoze jediný dotknutý podnik si tak mohol byt istý, ze získa projekt. Zdá sa byt teda prirodzené, ze clenovia kartelu v tomto prípade nepristúpili k vykonaniu formálneho pridelovania, skutocnost, ktorá nevylucuje uplatnenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP v súvislosti s podnikom, ktorý získal objednávku. 132 Z tohto dôvodu treba tvrdenie spolocnosti Siemens zalozené na nepridelení projektov RIP tejto spolocnosti na úrovni EHP v rámci kartelu zamietnut. - O ekonometrickej analýze predlozenej spolocnostou Siemens 133 Siemens uvádza ekonometrickú analýzu celkového zoznamu, ktorú vypracovala tretia spolocnost na základe jej ziadosti (dalej len "analýza"). Domnieva sa, ze táto analýza preukázala, ze do celkového zoznamu bola pocas predmetného obdobia zaradená len malá cast objemu zákaziek, ktorá predstavuje menej ako 4 % projektov RIP v európskych krajinách okrem "výrobných krajín", ze projekty RIP v rámci EHP neboli predmetom systému rozdelovania fungujúceho podobne ako systém stanovený dohodou GQ a dohodou EQ, a ze neexistoval ziadny vztah medzi celkovým zoznamom a dohodou GQ. Analýza rovnako preukázala, ze skutocnost, ze európski a japonskí výrobcovia nevstupovali na príslusné domáce trhy druhej skupiny, nevysvetluje kartel, ale prekázky vstupu na trhy, ktoré nadalej existovali aj po tom, co doslo k liberalizácii energetických trhov. Analýza napokon takisto preukázala neexistenciu ochrany "výrobných krajín", a to najmä z dôvodu, ze tak ABB, ako aj Siemens, boli velmi aktívne na trhoch "výrobných krajín", ktoré neboli ich. 134 Komisia vsak v tomto prípade poukázala na európske projekty nachádzajúce sa na celkovom zozname len preto, aby preukázala existenciu spolocnej dohody a nie preto, aby dokázala existenciu konkrétnych úcinkov kartelu. Jej napadnuté rozhodnutie sa totiz zakladalo najmä na cieloch dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz, sankcionovaných v clánku 1 uvedeného rozhodnutia. V odôvodneniach c. 303 a 304 napadnutého rozhodnutia najskôr konstatovala, ze cielom vsetkých opísaných dohôd a/alebo zosúladených postupov bolo obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP a ze za takých okolností bolo na úcely uplatnenia uvedených ustanovení zbytocné zohladnovat konkrétne úcinky dohody predtým, nez sa v odôvodnení c. 308 uvedeného rozhodnutia pripomenulo, ze vykonanie dohody opísaného druhu samo osebe spôsobuje vázne skreslenie hospodárskej sútaze. 135 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zo znenia clánku 81 ods. 1 ES vyplýva, ze dohody medzi podnikmi sú zakázané napriek ich úcinku, ak majú protisútazný ciel (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 123, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 181). V dôsledku toho sa preukazovanie skutocných protisútazných úcinkov nevyzaduje, len co je dokázaný protisútazný ciel vytýkaného správania (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 178 a tam citovanú judikatúru). 136 Po prvé za týchto podmienok je analýza predlozená spolocnostou Siemens ako dôkazný prostriedok neúcinná, kedze poskytuje len informácie o úcinkoch kartelu, zatial co konstatovanie Komisie o porusení clánku 81 ods. 1 ES sa zakladalo predovsetkým na konstatovaní kartelu, ktorého cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz. Ako tvrdí Siemens, aj keby analýza neumoznila identifikovat znaky kartelu vytýkaného Komisiou, nespochybnuje to zistenie kartelu, ktorý vylucuje, obmedzuje, alebo skresluje hospodársku sútaz, kedze jeho existencia je z právneho hladiska dostatocne preukázaná. Preto samotné tvrdenie spolocnosti Siemens týkajúce sa neexistencie úcinkov predmetného kartelu nemôze v zásade na základe dôvodného predpokladu viest k zruseniu clánku 1 napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 11. januára 1990, Sandoz prodotti farmaceutici/Komisia, C-277/87, Zb. s. I-45, bod 30, a rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia, T-143/89, Zb. s. II-917, bod 30 a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 183). 137 Po druhé analýzu nemozno povazovat za nestranný a nezávislý posudok, kedze o nu poziadala a financovala ju Siemens a bola vypracovaná na základe údajov, ktoré poskytla táto spolocnost bez toho, aby presnost alebo relevantnost týchto údajov boli predmetom akéhokolvek nezávislého preskúmania. Preto nemozno analýze prisúdit vierohodnost, a teda ani dôkaznú hodnotu, ktorá presahuje dôkaznú hodnotu predmetných vyhlásení spolocnosti Siemens. 138 Preto treba tvrdenie zalozené na výsledkoch analýzy predlozenej spolocnostou Siemens zamietnut. O listinných dôkazoch 139 Pokial ide o listinné dôkazy, Komisia sa opiera predovsetkým o dohodu GQ a dohodu EQ spolu s ich prílohami, nedatovaný dokument nájdený pocas inspekcií Komisie v priestoroch skupiny VA Tech s názvom "Zhrnutie rokovania s JJC", postovú komunikáciu z 18. januára 1999 medzi pánmi Wa., J. a B., zamestnancami skupiny VA Tech, internú správu z 2. decembra 2003 vypracovanú pánom We., zamestnancom skupiny VA Tech, dve faxové správy z 21. júla a 18. decembra 2003 od spolocnosti ABB urcené spolocnostiam Siemens a Alstom a nedatovanú internú správu vypracovanú pocas septembra 2002 pánom Zi., zamestnancom skupiny VA Tech. - O dohode GQ a dohode EQ 140 Pokial ide o dohodu GQ a dohodu EQ, ako aj ich prílohy, treba najskôr pripomenút, ze hoci je pravda, ako sa uvádza v bodoch 55 az 58 vyssie, ze ich samotné znenie nepreukazuje existenciu kartelu s úcinkami v rámci EHP - stále s výnimkou Lichtenstajnska a Islandu, ako sa uvádza v bode 55 vyssie -, dohoda EQ obsahuje dve ustanovenia umoznujúce poskytnút údaje o úcinkoch kartelu na spolocný trh. 141 Po prvé clánok 2 dohody EQ s názvom "Oznámenie" stanovuje: "Clenovia-E oznámia ziadosti ako obvykle. Na úcely rokovaní so skupinou J, clenovia-E oznámia ziadosti [európskemu sekretárovi kartelu] prostredníctvom tlaciva oznámenia GQ nachádzajúceho sa v prílohe 1." 142 V tejto súvislosti sa treba domnievat, ze výraz "ako obvykle" umoznuje dospiet k záveru, ze oznámenia - a teda kartel - existovali skôr, nez doslo k uzavretiu dohody GQ a dohody EQ, ktoré boli uzavreté 15. apríla 1988, pricom ide o skutocnost, ktorú Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí bez toho, aby ju zdôraznila a stanovila v tejto súvislosti sankcie, a ktorú Siemens spochybnuje. Uvedený výraz totiz nemozno vykladat vo význame "prostredníctvom tlaciva stanoveného na úcely dohody GQ", pretoze druhá veta clánku 2 dohody EQ by tak bola vo vztahu k prvej vete nadbytocná. 143 Po druhé príloha 2 dohody EQ obsahujúca "komunikacný plán" najmä stanovuje, ze "[európsky] sekretár automaticky oznámi projekty [oznámené európskymi výrobcami] [japonskej strane] s výnimkou európskych projektov" a ze "MM rozhoduje o oznámení európskych projektov skupine J". V tejto súvislosti je potrebné spresnit, ako tiez vyplýva z tejto prílohy, ze MM znamená "zhromazdenie clenov" (members meeting). Navyse z prílohy 1 dohody GQ vyplýva, ze "skupinou E" a "skupinou J" boli jednotlivo oznacované skupiny európskych a japonských výrobcov. Okrem toho podla konstatovaní Komisie v odôvodnení c. 147 napadnutého rozhodnutia, ktoré Siemens nespochybnila, Siemens vykonávala funkciu európskeho sekretára kartelu pocas celého obdobia svojej prvej úcasti na karteli v období od roku 1988 do roku 1999. 144 Z prílohy 2 dohody EQ teda vyplýva, ze projekty RIP v Európe boli po prvé predmetom dohôd v rámci skupiny európskych clenov kartelu a po druhé, ze s týmito projektmi sa zaobchádzalo iným spôsobom ako s projektmi RIP v rámci zvysku sveta, a to tak, ze nedochádzalo k ich automatickému oznámeniu skupine japonských výrobcov, ale výlucne prostredníctvom osobitného rozhodnutia zhromazdenia európskych clenov. 145 Ako uvádza Hitachi (pozri bod 96 vyssie), takéto oznámenia, aj za predpokladu, ze sa uskutocnovali len prílezitostne v súvislosti s osobitným rozhodnutím a/alebo len a posteriori a vseobecne, nemozno chápat ako bezdôvodné. Naopak v rámci kartelu, akým je kartel zalozený dohodou GQ a dohodou EQ, je jediným pochopitelným dôvodom pre uskutocnenie takýchto oznámení to, ze predmetné informácie slúzia na úcely uskutocnenia kartelu. Konkrétnejsie, kedze v tomto prípade, ako bolo uvedené v bode 55 vyssie, bola väcsina európskych krajín vylúcená z rozdelovania projektov medzi skupiny európskych a japonských výrobcov na základe dohody GQ, jediným dalsím mozným vysvetlením oznamovania predajov uskutocnených európskymi výrobcami v týchto krajinách je, ze tieto predaje boli na základe kartelu zahrnuté do celosvetovej kvóty európskych výrobcov. Ako uz bolo vysvetlené v bode 98 vyssie, zahrnutie predajov v európskych krajinách - okrem "výrobných krajín" - do celosvetovej kvóty je významným dôkazom existencie záväzku japonských výrobcov nevstupovat na základe spolocnej dohody na európsky trh. 146 V kazdom prípade tvrdenia spolocnosti Siemens nemozno v tejto súvislosti prijat. Po prvé tvrdenie spolocnosti Siemens, podla ktorého sa na úcely preukázania úcinkov kartelu pocas obdobia od roku 1988 do roku 1999 Komisia pokúsa poukázat na mozné dohody v strednej a východnej Európe ako dôkazy údajných porusení v rámci EHP alebo na dohody, ku ktorým doslo v období od roku 2002 do roku 2004, nie je dôvodné. Komisia totiz poukázala len na rokovania, ktoré sa zjavne uskutocnili medzi skupinami európskych a japonských výrobcov, týkajúce sa otázky, ci trhy strednej a východnej Európy sprístupnené po páde zeleznej opony v roku 1989 majú byt takisto vyhradené európskym výrobcom. V tejto súvislosti v odôvodneniach c. 126 a 127 napadnutého rozhodnutia uviedla niektoré projekty v uvedených krajinách, ktoré boli predmetom rokovania s japonskými výrobcami, a to na úcely preukázania, ze títo výrobcovia mali v zásade záujem a moznost uskutocnit dodávky na tieto trhy. Takéto uvazovanie nemozno samo osebe povazovat za neprípustné. 147 Po druhé tvrdenie spolocnosti Siemens, podla ktorého sa oznámenie skupine japonských výrobcov mohlo týkat jedine projektov v strednej a východnej Európe, treba odmietnut. Ako správne tvrdí Komisia, tieto krajiny neboli v case uzavretia dohody GQ a dohody EQ prístupné pre západných dodávatelov. Preto sa európske projekty uvedené v komunikacnom pláne mali realizovat v krajinách západnej Európy, z ktorých väcsina - s jedinou výnimkou Svajciarska - bola od roku 1994 súcastou EHP. Takisto na rozdiel od toho, co tvrdí Siemens, má tvrdenie podporované Komisiou logiku. Komisia totiz vôbec netvrdila, ako uvádza Siemens, ze záväzok oznamovania bol "automatický" alebo "povinný". Naopak na to, aby sa Komisia oprela o toto oznámenie, úplne stacilo, ze sa uskutocnilo vseobecne a a posteriori v súvislosti s osobitným rozhodnutím zhromazdenia európskych clenov kartelu. 148 Napokon treba zdôraznit, ze Siemens nijako presvedcujúco nevysvetlila skutocnost, ze komunikacný plán upravoval, hoci nesystematicky a výlucne v súvislosti s osobitným rozhodnutím skupiny európskych výrobcov, oznamovanie projektov RIP v Európe skupine japonských výrobcov. V odpovedi na otázku Vseobecného súdu pocas pojednávania spolocnost tvrdila, ze predmetné oznámenia sa mohli týkat nanajvýs jedenástich projektov RIP v Európe, ktoré uviedla Komisia v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia, teda velmi nízkeho poctu projektov predstavujúceho len 1 % objemu projektov nachádzajúceho sa na celkovom zozname. Ako bolo uvedené v bode 125 vyssie, nízky pocet "európskych" projektov na celkovom zozname neznamená, ze kartel nemal vplyv na dalsie projekty v Európe, ale môze to vysvetlovat skutocnost, ze nebolo potrebné rokovat o týchto projektoch v rámci kartelu ako celku za prítomnosti japonských výrobcov. Preto celkový zoznam nemozno povazovat za relevantný na úcely urcenia poctu projektov, ktoré boli oznámené japonským výrobcom v súlade s komunikacným plánom nachádzajúcim sa v prílohe 2 dohody EQ. 149 Z toho vyplýva, ze príloha 2 dohody EQ je platným dôkazom tvrdenia Komisie, podla ktorého boli projekty v západnej Európe súcastou projektov, o ktorých sa rokovalo a ktoré boli rozdelené medzi európskych výrobcov, a podla ktorého japonskí výrobcovia nesmeli vstupovat na európske trhy, pricom ich odmenou bolo zahrnutie predajov uskutocnených európskymi výrobcami v týchto krajinách do ich celosvetovej kvóty. - O dokumente nájdenom v priestoroch skupiny VA Tech s názvom "Zhrnutie rokovania s JJC" 150 V odôvodnení c. 135 napadnutého rozhodnutia Komisia poukázala na dokument nájdený v notebooku pocas inspekcií v priestoroch skupiny VA Tech s názvom "Zhrnutie rokovania s JJC", ktorý bol podla Komisie vytvorený 10. júna 2003. Tento dokument je ciastocne tazko zrozumitelný, avsak umoznuje dospiet k urcitým záverom. Predovsetkým sa v nom dvakrát uvádza výraz "výrob. krajiny", ktorý logicky nemôze byt vysvetlený inak, len vo význame výrazu "výrobné krajiny". Navyse je v tomto dokumente uvedený odkaz na "Poslednú stúdiu uskutocnenú vo Februári 99 - Exp. Okrem E a výrob. krajín" a pre kazdého z európskych clenov identifikovaných prostredníctvom kódu platného od júla 2002, ktorých Siemens nespochybnila, sú uvedené kvóty uplatnitelné pred a po "02/99" (co pravdepodobne znamená február 1999). V tomto dokumente sa takisto uvádzajú podiely európskych clenov na európskych trhoch okrem "výrobných krajín" medzi rokmi 1988 a 1998 a nachádza sa v nom demonstratívny zoznam európskych nevýrobných krajín ("Fin, Dan, Nor, Es, Po, Irl, Bel, Gre, Lux.."). 151 Pokial ide o dôkaznú hodnotu a vierohodnost, ktoré treba tomuto dokumentu prisúdit, je potrebné zohladnit, ze neznámy autor sa v nom vyjadruje ku skutocnostiam, ktoré nastali priblizne styri roky pred dátumom jeho vytvorenia, a ze pravdepodobne bol takisto získaný od neznámej osoby. Osoba oznacená ako "JJC" totiz nebola identifikovaná a tieto iniciály nezodpovedajú ziadnej z osôb, ktoré uviedla Komisia v prílohe II napadnutého rozhodnutia ako osoby podielajúce sa na karteli na úcet dotknutých podnikov. Hoci tieto okolnosti nepripravujú tento dokument o dôkaznú hodnotu, predsa len môzu viest k urcitej opatrnosti vo vztahu k záverom, ktoré z nich vyplývajú, najmä pokial ide o hodnotu, ktorú treba prisúdit podrobným údajom nachádzajúcim sa v tomto dokumente, a odôvodnujú prisúdenie len strednej dôkaznej hodnoty tomuto dokumentu. 152 Treba vsak prisúdit urcitú dôkaznú hodnotu skutocnosti, ze výraz "výrobné krajiny" sa v tomto dokumente uvádza nielenze dvakrát, ale takisto sa v tomto dokumente nachádza demonstratívny zoznam nevýrobných krajín, a tiez skutocnosti, ze jasne odhaluje existenciu odlisnosti systému uplatnitelného medzi nevýrobnými a výrobnými krajinami, takze kvóty stanovené v rámci kartelu sa na výrobné krajiny neuplatnovali. Vzhladom na to treba uviest, ze kvóty, ktoré dokument uvádza ako uplatnitelné "po 02/99", presne zodpovedajú tým, ktoré na základe dalsích dôkazov uviedla Komisia v odôvodnení c. 145 napadnutého rozhodnutia ako uplatnitelné na konci prvej fázy úcasti spolocnosti Siemens na porusení. 153 Okrem toho z tohto dokumentu mozno takisto vyvodit záver, ze európski výrobcovia si v rámci kartelu vymienali informácie o objeme svojich dodávok v Európe, s výnimkou "výrobných krajín". Skutocnost, ze v rámci podniku patriaceho skupine VA Tech (dalej len "podnik VA Tech") mali znalost presných císel týkajúcich sa velkosti podielov európskych výrobcov na trhu v Európe (okrem "výrobných krajín"), a to v súvislosti s obdobím desiatich rokov, totiz mozno vysvetlit len tým, ze uvedení výrobcovia si navzájom poskytovali informácie o svojich predajoch v Európe s výnimkou "výrobných krajín". - O korespondencii z 18. januára 1999 medzi pánmi Wa. a B., zamestnancami skupiny VA Tech 154 Dna 18. januára 1999 pán Wa. poslal e-mail pánovi J., ktorý ho v ten istý den vytlacený a s poznámkami poslal faxom pánovi B. V tomto e-maili, ktorého predmetom je "Siemens in UK" pán Wa. upozornil pána J., ze Siemens zakladal v súvislosti s projektmi v Spojenom královstve spojenectvo s dalsou spolocnostou, co bolo vnímané ako hrozba a v rámci "UK forum" to bolo vyhlásené za "Bad Behaviour". Kedze vsak nebolo podané ziadne vysvetlenie, pán Wa. navrhol cakat a sledovat, co sa stane. Vo faxovej správe pán J. navrhol reagovat pohrozením vstupu na nemecký trh v oblasti 400 kilovoltových RIP. Navyse pripomenul postavenie skupiny VA Tech, podla ktorého trh Spojeného královstva v rovnakých castiach historicky prinálezal spolocnostiam Reyrolle a GEC (ktorých cinnosti v oblasti RIP boli v roku 1989 zlúcené s cinnostami spolocnosti Alstom), a akýkolvek dalsí podnik, ktorý získa objednávky, musí poskytnút kompenzáciu, no vyjadril lútost nad nízkou efektivitou mechanizmov stanovených na tento úcel. 155 V rámci svojej odpovede na otázky Vseobecného súdu Siemens poukázala na to, ze z tohto dokumentu vyplývalo jedine to, ze podla názoru autora e-mailu sa Siemens ukazovala ako agresívny konkurent na trhu Spojeného královstva. Naopak tento dokument neumoznil potvrdit existenciu chránených "výrobných krajín". 156 Po prvé je vsak potrebné domnievat sa, ze korespondencia potvrdzuje v rámci kartelu existenciu ochrany trhu Spojeného královstva v prospech historických výrobcov spolocností Reyrolle a GEC, co sa môze v podstate posúdit ako ochrana "výrobnej krajiny", hoci tento výraz nebol pouzitý, Skutocnost, ze dalsí európski clenovia kartelu boli na tomto trhu aktívni, neodporuje takému výkladu, pretoze mechanizmus kompenzácií preukázatelne existoval, aj ked zjavne nefungoval uspokojivo. Po druhé z faxovej správy vyplýva, ze podnik VA Tech az doposial nevstúpil na nemecký trh - aspon, pokial ide o oblast 400 kilovoltových RIP - a to ani z technických a ani z obchodných dôvodov, ale preto, ze vstup na tento trh predpokladal pouzit ako odvetné opatrenie voci spolocnosti Siemens. Kedze neexistuje dalsie prijatelné vysvetlenie, je rovnako potrebné z toho vyvodit záver o ochrane nemeckého trhu ako "výrobnej krajiny". Po tretie z e-mailu vyplýva existencia "UK forum", na ktorom sa rozoberali problémy týkajúce sa trhu Spojeného královstva. Bez toho, aby bolo v prejednávanej veci potrebné prijat koncené stanovisko, mohlo íst o miestne komunikacné fórum clenov kartelu, ktorí boli aktívni na tomto trhu. 157 Ako dokument vyhotovený osobami podielajúcimi sa na karteli pocas obdobia jeho trvania, predstavuje táto posta dôkaz s velmi vysokou dôkaznou hodnotou. - O listinných dôkazoch týkajúcich sa skutocností, ktoré nastali v období medzi rokmi 2002 a 2004 158 Pokial ide o internú správu z 2. decembra 2003 vyhotovenú pánom We., v ktorej bolo zhrnuté stretnutie z 1. a 2. decembra 2003, faxovú správu z 21. júla 2003 zaslanú spolocnostou ABB spolocnostiam Alstom a Siemens, ktorá sa týkala stretnutia v súvislosti s projektmi v Nemecku, faxovú správu z 18. decembra 2003 zaslanú spolocnostou ABB spolocnosti Alstom, ktorá sa týkala situácie na trhu Spojeného královstva, a nedatovanú internú správu vypracovanú v priebehu septembra 2002 pánom Zi., treba uviest, ze tieto styri dokumenty sa týkali výlucne situácií a udalostí, ktoré zretelne spadali do obdobia medzi rokmi 2002 a 2004. 159 Ako vsak bolo uvedené v bode 37 vyssie, treba tvrdenie Komisie, podla ktorého bolo legitímne pouzit pripomienky týkajúce sa obdobia od roku 2002 do roku 2004 aj v súvislosti so skorsím obdobím, pretoze ide o jediné a to isté porusenie, zamietnut. Naopak, kedze po tom, co niektoré podniky svoju úcast prerusili, v období rokov 1999 az 2002 doslo k znízeniu poctu aktivít kartelu a vzhladom na to, ze v roku 2002 doslo k obnoveniu so zmeneným systémom, je na úcely preukázania, ze islo o jediné porusenie, skôr potrebné preukázat nepretrzitost, pokial ide o ciele, úcastníkov a rozsah kartelu. 160 Preto je potrebné domnievat sa, ze styri predmetné dokumenty nemôzu predstavovat dôkazy v súvislosti s prvou fázou úcasti spolocnosti Siemens na porusení, a to fázou od roku 1988 do roku 1999. d) Závery týkajúce sa druhej casti prvého zalobného dôvodu O úcinkoch kartelu v rámci EHP 161 Kartel mal úcinky vnútri EHP, pretoze európski výrobcovia rokovali o projektoch RIP v rámci EHP a rozdelili si ich. Túto skutocnost potvrdzuje súbor dôkazov pozostávajúci z vyhlásení spolocnosti ABB - vrátane zoznamu "európskych" projektov uvedených v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia a vyhlásení pána M. -, vyhlásení spolocností Fuji a Hitachi, prílohy 2 dohody EQ, dokumentu "Zhrnutie rokovaní s JJC" a korespondencie z 18. januára 1999. V rámci týchto dôkazov majú vyhlásenia pána M., spolocností Fuji a Hitachi, ako aj príloha 2 dohody EQ a korespondencia z 18. januára 1999 vysokú dôkaznú hodnotu. 162 Vzhladom na taký celok vzájomne súvisiacich dôkazov nie sú vyhlásenia spolocnosti Melco uvedené spolocnostou Siemens ako dôkaz opaku schopné spochybnit tento záver. Melco sa totiz vyjadruje najmä k pôsobnosti kartelu ako celku, t. j. zosúladenému postupu medzi skupinami európskych a japonských výrobcov, a ku skutocnosti, ze v rámci kartelu sa neuskutocnili rokovania s ohladom na európsky trh alebo projekty RIP na tomto trhu. V tejto súvislosti potvrdzuje, ze nemá dôkazy o dohode na európskom trhu. Naopak, ako japonský podnik nemohla byt informovaná o rokovaniach, ktoré sa uskutocnili v rámci skupiny európskych výrobcov. Výslovne vsak naznacuje moznost, ze ostatní úcastníci kartelu mohli rozsírit predmet svojich rokovaní o dalsie otázky, pricom tiez viackrát zdôraznila, ze japonskí výrobcovia museli pred zaciatkom schôdzí kartelu cakat na koniec rokovaní medzi európskymi výrobcami, t. j. rokovaní, ktorých obsah nepoznala. Okrem toho, ze Melco spochybnuje rozdelenie európskych a japonských trhov medzi skupiny výrobcov a bez ohladu na to, ci jej vyhlásenia sú vierohodné, treba uviest, ze také vyhlásenia nemozno povazovat za vyhlásenia potvrdzujúce stanovisko spolocnosti Siemens, podla ktorého sa neuskutocnilo rokovanie a pridelenie projektov RIP v rámci EHP. O vyhradení európskych a japonských trhov skupinám európskych a japonských výrobcov 163 Skutocnost, ze európski a japonskí výrobcovia si celkovo rozdelili trhy, takze japonský trh bol vyhradený japonským výrobcom a európsky trh európskym výrobcom, potvrdzujú vyhlásenia spolocnosti ABB a pána M., ako aj vyhlásenia spolocností Fuji a Hitachi a príloha 2 dohody EQ. S výnimkou vyhlásení spolocnosti ABB majú vsetky tieto dôkazy vysokú dôkaznú hodnotu. O ochrane "výrobných krajín" v Európe 164 Skutocnost, ze existovala ochrana "výrobných krajín" v Európe, takze trhy krajín, v ktorých historicky pôsobili európski výrobcovia, im boli automaticky a bez zahrnutia do kvót na základe kartelu vyhradené, potvrdzuje súbor dôkazov pozostávajúci z vyhlásení spolocnosti ABB a pána M., ako aj dokumentu "Zhrnutie rokovania s JJC" a korespondencie z 18. januára 1999. V rámci týchto dôkazov majú vyhlásenia pána M. vysokú dôkaznú hodnotu a korespondencia z 18. januára 1999 velmi vysokú dôkaznú hodnotu. 165 Napokon kazdá z výhrad spochybnených spolocnostou Siemens, okrem vyhlásení spolocnosti ABB a pána M., sa opiera o dalsie dôkazy s vysokou dôkaznou hodnotou, ako aj o dalsie dôkazy s mensou dôkaznou hodnotou. Je preto potrebné domnievat sa, ze súbor týchto dôkazov umoznuje preukázat existenciu kartelu vytýkaného v napadnutom rozhodnutí. 166 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska preukázala existenciu kartelu v období rokov 1988 az 1999 a predovsetkým skutocnost, ze tento kartel mal úcinky vnútri EHP, existenciu rozdelenia trhov medzi európskych a japonských výrobcov a existenciu ochrany "výrobných krajín". 167 Z toho vyplýva, ze druhú cast prvého zalobného dôvodu, a teda prvý zalobný dôvod ako celok je potrebné zamietnut. II - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 25 nariadenia c. 1/2003 168 Druhý zalobný dôvod spolocnosti Siemens sa delí na tri casti. V rámci prvej casti Siemens tvrdí, ze Komisia nepreukázala jej úcast na karteli po 22. apríli 1999. V rámci druhej casti poukazuje na premlcanie stíhania. V rámci tretej casti tvrdí, ze sa nezúcastnila na karteli v období po 1. januári 2004. A - O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nepreukázaní úcasti na porusení medzi aprílom a septembrom 1999 1. Tvrdenia úcastníkov konania 169 Na podporu tejto casti Siemens uvádza osem výhrad, ktoré sa zakladajú po prvé na nepreukázaní jej úcasti na dohode týkajúcej sa projektov v období po apríli 1999, po druhé na nepreukázaní jej úcasti na schôdzi po 22. apríli 1999, po tretie na rozpornej a málo vierohodnej povahe vyhlásení spolocnosti ABB, po stvrté na neprípustnosti vyhlásení pána M., po piate na neexistencii jasných listinných dôkazov o jej úcasti na karteli az do septembra 1999, po sieste na neexistencii jasných dôkazov vyplývajúcich z vyhlásení dalsích úcastníkov kartelu, po siedme na nezohladnení dôkazov o prerusení jej úcasti na karteli od apríla 1999 a po ôsme na nezohladnení empirických ekonomických dôkazov o prerusení jej úcasti na karteli najneskôr v apríli 1999. 170 Komisia spochybnuje tvrdenia spolocnosti Siemens. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 171 V prvom rade je potrebné uviest, ze je nesporné, ze Siemens prerusila svoju úcast na karteli v roku 1999. Naopak úcastníci konania si odporujú, pokial ide o presný dátum tohto prerusenia. Siemens spochybnuje, ze by sa zúcastnila na karteli po 22. apríli 1999, t. j. po dátume schôdze v Sydney (Austrália), ktorá bola posledná, ktorej sa zúcastnila. Ako vyplýva z odôvodnenia c. 295 napadnutého rozhodnutia, Komisia tým, ze pripustila, ze nebolo mozné preukázat presný dátum uvedeného prerusenia, stanovila jeho dátum na 1. september 1999. Tento dátum urcila na základe vyhlásení spolocnosti ABB a pána M. a údajov nachádzajúcich sa v dokumente s názvom "Zhrnutie rokovania s JJC" získanom pocas inspekcií v priestoroch skupiny VA Tech, o ktorých sa domnieva, ze ich potvrdzujú vyhlásenia spolocností Areva, Melco, Fuji a Hitachi/JAEPS. 172 Tento nesúlad vyvoláva otázku, kto v tomto ohlade nesie dôkazné bremeno. Zatial co Siemens sa domnieva, ze Komisia má povinnost preukázat jej úcast na karteli v období do 1. septembra 1999, Komisia tvrdí, ze hned ako preukázala úcast podniku na karteli, platí domnienka trvania tejto úcasti az do predlozenia dôkazu o jej ukoncení, ktorý musí predlozit podnik, ktorý sa zúcastnil na karteli. a) O rozlození dôkazného bremena medzi Siemens a Komisiu 173 Pokial ide o otázku dátumu ukoncenia úcasti spolocnosti Siemens na porusení, treba najskôr pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej na jednej strane prislúcha úcastníkovi konania alebo orgánu, ktorý sa domáha porusenia sútazných pravidiel, predlozit dôkaz, ktorý po právnej stránke dostatocne preukazuje skutkové okolnosti tvoriace porusenie, a na druhej strane prinálezí podniku, ktorý uplatnuje prostriedok obrany proti konstatovaniu porusenia, predlozit dôkaz, ze podmienky uplatnenia tohto prostriedku obrany sú splnené, takze uvedený orgán sa musí opriet o iné dôkazné prostriedky (rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 50; pozri rovnako v tomto zmysle rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 58, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 78). 174 V prejednávanej veci teda zásada, podla ktorej musí Komisia preukázat vsetky zlozky porusenia vrátane jeho dlzky trvania (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79; z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia, T-48/98, Zb. s. II-3859, bod 55, a z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 36), ktoré by mohli mat vplyv na jej konecné závery, pokial ide o závaznost uvedeného porusenia, nie je spochybnená skutocnostou, ze Siemens uviedla v rámci druhej casti druhého zalobného dôvodu prostriedok obrany zalozený na premlcaní, ktorého preukázanie v zásade prislúcha zalobkyni. 175 Uplatnenie takéhoto prostriedku obrany nevyhnutne predpokladá, ze dlzka trvania porusenia, ako aj dátum jeho ukoncenia boli preukázané. Samotné tieto okolnosti teda v tejto súvislosti neodôvodnujú prenesenie dôkazného bremena na zalobkynu. Na jednej strane dlzka trvania porusenia, teda pojem, ktorý znamená, ze je známy dátum jeho ukoncenia, predstavuje jednu zo základných zloziek porusenia, ktorej preukázanie prinálezí Komisii, a to bez ohladu na to, ci napadnutie týchto skutocností je takisto súcastou prostriedku obrany zalozeného na premlcaní. Na druhej strane je tento záver odôvodnený skutocnostou, ze nepremlcanie stíhania Komisiou predstavuje podla clánku 25 nariadenia c. 1/2003 objektívne zákonné kritérium vyplývajúce zo zásady právnej istoty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, T-22/02 a T-23/02, Zb. s. II-4065, body 80 az 82), a teda podmienku platnosti kazdého rozhodnutia o ulození sankcie. Komisia je totiz povinná toto nariadenie dodrziavat aj v prípade, ze podnik v tejto súvislosti nepouzije prostriedok obrany (rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 52). 176 Treba vsak spresnit, ze toto rozdelenie dôkazného bremena sa môze lísit, kedze skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden úcastník konania, môzu byt takej povahy, ze druhého úcastníka konania nútia predlozit vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredlozenie by umoznovalo dospiet k záveru, ze dôkaz bol predlozený (rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 53; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 79). Najmä v prípadoch, ako je tento, ked Komisia predlozila dôkaz o existencii dohody, prislúcha podnikom, ktoré sa tejto dohody zúcastnili, aby predlozili dôkaz o distancovaní sa od takejto dohody, ktorý musí preukazovat jasnú vôlu, o ktorej boli informované aj ostatné podniky, nezúcastnit sa tejto dohody (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, GlaxoSmithKline Services/Komisia, T-168/01, Zb. s. II-2969, bod 86; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-23, bod 63, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, body 81 az 84). 177 Vo vztahu k týmto zásadám je potrebné preskúmat, ci Komisia správne preukázala skutocnosti, na ktorých zakladá svoje posúdenie, podla ktorého bola úcast spolocnosti Siemens na karteli prerusená 1. septembra 1999. b) O dôkaznej hodnote skutkových okolností, na ktorých Komisia zalozila svoje posúdenie, ze Siemens prerusila svoju úcast na karteli 1. septembra 1999 178 Na úvod je potrebné pripomenút podstatné skutkové okolnosti, na ktorých Komisia zalozila svoje posúdenie, podla ktorého Siemens prerusila svoju úcast na karteli 1. septembra 1999, tak ako vyplývajú z odôvodnení c. 186, 295, 296 a 298 napadnutého rozhodnutia. 179 Po prvé ABB vyhlásila, ze Siemens sa prestala zúcastnovat schôdzí kartelu od konca roku 1999 a pán M. uviedol, ze Siemens sa stiahla v septembri 1999. Po druhé dokument s názvom "Zhrnutie rokovania s JJC" nájdený v priestoroch skupiny VA Tech obsahuje údaj, ktorý Komisia vysvetluje ako zmienku o odchode spolocnosti Siemens v septembri 1999. Po tretie Komisia uvádza, ze spolocnosti Areva, Melco, Fuji a Hitachi/JAESP potvrdili, ze k odchodu spolocnosti Siemens doslo v septembri 1999. O vyhláseniach spolocnosti ABB a pána M. 180 V rámci tretej výhrady uvedenej na podporu tejto casti zalobného dôvodu Siemens tvrdí, ze vyhlásenia spolocnosti ABB sú velmi vseobecné a rozporné a "vyvinuli sa" az v závislosti od okolností, a to az do tej miery, ze nemajú ziadnu dôkaznú silu. 181 V tejto súvislosti treba uviest, ze vo svojom vyhlásení zo 7. mája 2004 ABB uviedla, ze "v priebehu roku 1999, pokial je jej známe, Siemens z kartelu na urcité obdobie vystúpila". Pokial ide o pána M., Komisii, ktorá ho poziadala v priebehu jeho vypocúvania 23. septembra 2005 o presné urcenie dátumu, kedy Siemens prerusila svoju úcast na karteli, odpovedal: "Nie presne. Boli sme v Zeneve, ale pamätám si na to, ked to uviedol pán Th., avsak nie na 100 %. Bolo to v [19]99, Ci to bola jesen alebo jar, na to si nespomínam. Je to dôlezité?" 182 Napokon vo vyhlásení zo 4. októbra 2005 ABB uviedla, ze pán M. si medzitým spomenul na to, ze Siemens bola na výrocnej schôdzi v apríli 1999 v Sydney zastúpená a z kartelu vystúpila az styri alebo pät mesiacov neskôr, teda v auguste alebo septembri, co oznámil pán Th. pocas schôdze na operacnej úrovni v Zeneve (Svajciarsko). 183 Treba preto konstatovat, ze vyhlásenia spolocnosti ABB a pána M. v súvislosti s presným dátumom prerusenia úcasti spolocnosti Siemens na karteli v roku 1999 presli urcitým casovým vývojom. Tieto vyhlásenia vsak nie sú rozporné, ale cím dalej tým viac sa stali presnejsie ("v priebehu roka 1999", "jar alebo jesen 1999" a napokon "august alebo september 1999"), kedze si pán M, ktorí je, zdá sa, hlavným zdrojom informácií v rámci spolocnosti ABB pre skutkové okolnosti týkajúce sa prerusenia úcasti spolocnosti Siemens na karteli, spomenul na cím dalej presnejsie podrobnosti. 184 Predovsetkým treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Siemens, neskorsie spomienky pána M., ktoré viedli k vyhláseniam spolocnosti ABB zo 4. októbra 2005, nie sú v rozpore s jeho skorsími vyhláseniami v súvislosti s okolnostami, ktoré sprevádzali prerusenie úcasti spolocnosti Siemens. Hoci totiz správne uviedol, ze v nadväznosti na nepriaznivý vývoj na trhu v rokoch 1997 a 1998 Siemens zacala agresívnu cenovú hospodársku sútaz, nikde neuviedol, ze to tak bolo uz v roku 1998. Na jednej strane je pochopitelné, ze rozhodovací proces v rámci spolocnosti Siemens v súvislosti so správnou reakciou na nepriaznivý vývoj trhu mohol trvat urcitý cas. Na druhej strane je takisto pochopitelné, ze Siemens sa tým, ze sa na konci roka 1998 rozhodla nepokracovat v úcasti na karteli a tým, ze sa rozhodla pre agresívnejsie konanie na trhu, pokúsila sa o co najdlhsie mozné profitovanie z jeho úcinkov, ked odkladala oznámenie tohto rozhodnutia na september 1999. Podla ustálenej judikatúry vsak také správanie - za predpokladu jeho preukázania - nemôze na úcely konstatovania uvedeného prerusenia stacit, pretoze takto konajúci podnik môze jednoducho skúsat vyuzitie kartelu vo vlastný prospech (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 142; Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, body 277 a 278; Union Pigments/Komisia, uz citovaný v bode 174 vyssie, bod 130, a z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 269). 185 Pokial ide o spochybnenia vyhlásení spolocnosti ABB spolocnostou Siemens, treba sa domnievat, ze hoci - ako sa konstatovalo v bode 64 vyssie - nemozno vylúcit, ze ABB mohla byt motivovaná prisúdit väcsí význam protiprávnemu konaniu svojich konkurentov, táto skutocnost nezbavuje vyhlásenia spolocnosti ABB a pána M. ziadnej dôkaznej hodnoty v súvislosti s prerusením úcasti spolocnosti Siemens na karteli v roku 1999. V tomto prípade je vierohodnost svedectva pána M. totiz urcujúca pre vierohodnost vyhlásení spolocnosti ABB, pretoze ABB sa v tejto súvislosti výhradne odvoláva na spomienky pána M. Ako vsak uz bolo uvedené v bode 76 vyssie, skutocnost, ze môzu vo vyhláseniach pána M. existovat mensie nepresnosti, nemôze vseobecne ovplyvnit dôkaznú hodnotu uvedených vyhlásení. 186 Okrem toho je potrebné zamietnut stvrtú výhradu, ktorú uviedla Siemens na podporu tejto casti zalobného dôvodu, podla ktorej vyhlásenia pána M. sú ako dôkazný prostriedok neprípustné, pretoze Siemens nemala v rozpore s tým, co stanovuje clánok 6 ods. 3 písm. d) EDLP, moznost vypocut a priamo klást otázky tomuto svedkovi. 187 Podla ustálenej judikatúry tvoria základné práva neoddelitelnú súcast vseobecných právnych zásad, ktorých dodrziavanie zabezpecujú súdy Spolocenstva (stanovisko Súdneho dvora 2/94 z 28. marca 1996, Zb. s. I-1759, bod 33, a rozsudok Súdneho dvora z 29. mája 1997, Kremzow, C-299/95, Zb. s. I-2629, bod 14). Na tieto úcely sa Súdny dvor a Vseobecný súd inspirujú ústavnými tradíciami spolocnými pre clenské státy, ako aj usmerneniami, ktoré vyplývajú z medzinárodných nástrojov ochrany ludských práv, na ktorých tvorbe clenské státy spolupracovali alebo ku ktorým pristúpili. EDLP má v tomto ohlade osobitný význam (rozsudky Súdneho dvora z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, bod 18, a Kremzow, uz citovaný, bod 14). Okrem toho podla clánku 6 ods. 2 EÚ Únia respektuje základné ludské práva, ktoré zarucuje EDLP a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií clenských státov ako základných princípov práva Spolocenstva. 188 Preto je potrebné v duchu týchto skutocností preskúmat, ci Komisia porusila takú základnú zásadu právneho poriadku Spolocenstva, akou je respektovanie práv na obranu (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 7), tým, ze spolocnosti Siemens neponúkla moznost priamo vypocut svedka pána M. 189 V tomto ohlade je potrebné uviest, ze podla ustálenej judikatúry si táto zásada vyzaduje, aby sa podnikom a zdruzeniam podnikov dotknutým vysetrovaním Komisie v oblasti hospodárskej sútaze uz v stádiu správneho konania umoznilo úcinne uviest ich stanovisko k skutocnosti a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 49 a tam citovanú judikatúru). Uvedená zásada vsak naopak nevyzaduje, aby sa týmto podnikom poskytla v rámci správneho konania moznost vlastného vypocutia svedkov vypocutých Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 200). 190 V dôsledku toho musí byt táto výhrada spolocnosti Siemens zamietnutá. 191 Preto je potrebné, pokial ide o dátum prerusenia úcasti spolocnosti Siemens na karteli, prisúdit vyhláseniam spolocnosti ABB a pána M. vysokú dôkaznú hodnotu. V súlade so zásadou uvedenou v bode 66 vyssie vsak tieto vyhlásenia musia byt podlozené dalsími dôkazmi. O dokumente s názvom "Zhrnutie rokovania s JJC" 192 Ako bolo uvedené v bode 51 vyssie, vyssia dôkazná hodnota tohto dokumentu je spochybnená, a to najmä v súvislosti s hodnotou, ktorú treba prisúdit podrobným údajom, ktoré obsahuje. Takou podrobnou informáciou je vsak presný dátum prerusenia úcasti spolocnosti Siemens na karteli v roku 1999. K tomu sa pridáva skutocnost, ze dokument, pokial ide o údaj o dátume tohto prerusenia, nie je jednoznacný. 193 Prvý riadok tohto dokumentu totiz znie: "A/Koniec 3 ==> 09/99 1 ==> priebeh 00". 194 Kedze v case vytvorenia dokumentu, t. j. 10. júna 2003, císlo "3" predstavovalo kód spolocnosti Siemens v rámci kartelu, Komisia z toho vyvodila, ze Siemens prerusila svoju úcast na karteli v septembri 1999. Ako vsak Siemens správne tvrdí v rámci svojej piatej výhrady zalozenej na neexistencii jasných listinných dôkazov o jej úcasti na karteli v období do septembra 1999, taký výklad nutne vedie k záveru, ze ABB oznacená kódom 1 prerusila svoju úcast na karteli v priebehu roku 2000, pricom je nepochybné, ze ABB bola bez prerusenia úcastníkom kartelu. Preto je bud výklad tejto casti dokumentu poskytnutý Komisiou nesprávny v tom, ze neodkazuje na prerusenie úcasti spolocnosti Siemens na karteli, alebo je nesprávny údaj "1 ==> priebeh 00". V tomto druhom prípade nie je dôvod na prisúdenie väcsej vierohodnosti údaju "3 ==> 09/99". V kazdom prípade treba odmietnut výklad Komisie, podla ktorého pojem "Koniec" nachádzajúci sa v prvom riadku dokumentu citovaného v bode 193 vyssie sa vztahuje len k údaju "3 ==> 09/99" a nie k údaju "1 ==> priebeh 00". 195 Preto je potrebné dôkaznú hodnotu tohto dokumentu, pokial ide o dátum prerusenia úcasti spolocnosti Siemens na porusení v roku 1999, povazovat za velmi slabú. O vyhláseniach spolocností Areva, Melco, Fuji a Hitachi/JAEPS - O vyhláseniach spolocnosti Areva 196 V súvislosti s vyhláseniami spolocnosti Areva Komisia v odôvodnení c. 186 napadnutého rozhodnutia uvádza dokument predlozený zo strany spolocnosti Areva v rámci ziadosti o oslobodenie od pokút s názvom "Vysvetlivky k fungovaniu kartelu na trhoch GIS". V casti tohto dokumentu s názvom "Historické" sa uvádza: "Prvý kartel existoval v období od konca roka 1980 do roku 1997, ked doslo k jeho preruseniu. Od roku 1997 sa úcastníci dalej stretávali, avsak nedohodli sa ani na rozdelení trhov, ani na cenách a stretnutia týkajúce sa tohto kartelu sa prestali uskutocnovat v septembri 1999, pricom Siemens definitívne ukoncila svoju úcast." 197 V prvom rade je potrebné uviest, ze táto informácia nie je jednoznacná. Ako totiz Siemens tvrdí v rámci svojej siestej výhrady uvedenej na podporu tejto casti zalobného dôvodu, túto informáciu mozno vykladat v tom zmysle, ze k preruseniu jej úcasti doslo pred septembrom 1999, ale úcinky tohto prerusenia - a to ukoncenie stretnutí v rámci kartelu - nastali az v septembri. Taký výklad sa vsak neuplatní. Navyse je potrebné poznamenat, ze tvrdenie spolocnosti Areva, podla ktorého sa stretnutia prestali uskutocnovat od septembra 1999, sa následne ukázalo ako nesprávne, co potvrdzujú najmä dôkazy, ktoré uviedla Komisia v odôvodneniach c. 191 az 197 napadnutého rozhodnutia. Ak táto skutocnost nevedie k prisúdeniu väcsej pravdepodobnosti jednému alebo druhému výkladu casti citovanej v bode 196 vyssie, potom v kazdom prípade môze viest k celkovej pochybnosti o vierohodnosti vyhlásení spolocnosti Areva. Vzhladom na to treba uviest, ze samotná Komisia v odôvodneniach c. 290 a 291 napadnutého rozhodnutia posúdila vyhlásenia spolocnosti Areva ako "rozporné a nejednoznacné", skutocnost, ktorá - ako vyplýva z odôvodnenia c. 531 napadnutého rozhodnutia - bola okrem iného dôvodom na to, aby jej nebolo priznané znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci. 198 Z toho vyplýva, ze vyhláseniam spolocnosti Areva treba prisúdit skôr nízku dôkaznú hodnotu. 199 V druhom rade, kedze Komisia sa v odôvodnení c. 285 a poznámke pod ciarou na strane c. 237 napadnutého rozhodnutia opiera o odpoved spolocnosti Areva na oznámenie o výhradách, treba vyhoviet tvrdeniu spolocnosti Siemens, podla ktorého nemôze byt táto odpoved pouzitá v jej neprospech, pretoze k nej nemala prístup pred prijatím napadnutého rozhodnutia (pozri v tejto súvislosti judikatúru citovanú v bode 189 vyssie). Komisia totiz vo svojej odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu pred pojednávaním potvrdila, ze odpoved spolocnosti Areva na oznámenie o výhradách nebola spolocnosti Siemens pred prijatím napadnutého rozhodnutia poskytnutá. - O vyhláseniach spolocnosti Melco 200 Melco v dokumente zo 4. novembra 2004, ktorý predlozila v rámci svojej ziadosti podla oznámenia o spolupráci, vyhlásila: "Do septembra 1999 fungovala Skupina riadne v súlade so svojimi cielmi. Následne v septembri pocas schôdze Skupiny Siemens formálne vyhlásila, ze zo Skupiny vystupuje, pretoze vrchné vedenie spolocnosti Siemens odhalilo aktivity Skupiny." 201 Melco tak výslovne a jednoznacne potvrdila, ze Siemens oznámila prerusenie svojej úcasti na karteli az v septembri 1999. 202 V rámci svojej siestej výhrady uvedenej na podporu tejto casti zalobného dôvodu Siemens poukazuje na to, ze samotná Komisia v odôvodnení c. 292 napadnutého rozhodnutia posúdila tieto vyhlásenia spolocnosti Melco ako vyhlásenia bez dôkaznej hodnoty z dôvodu ich rozporného a nejednoznacného charakteru. V tejto súvislosti treba uviest, ze v priebehu správneho konania Melco predlozila dve rôzne vyhlásenia, a to jednak dokument zo 4. novembra 2004, ktorý predlozila v rámci svojej ziadosti na základe oznámenia o spolupráci, z ktorého pochádza cast citovaná v bode 200 vyssie, a takisto odpoved na oznámenie o výhradách z 5. júla 2006. Len k poslednému uvedenému sa vsak vztahuje posúdenie nachádzajúce sa v bode 292 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého nemá dôkaznú hodnotu. Navyse také posúdenie sa týka len oddelenej casti tejto odpovede, a to konkrétne tvrdenia spolocnosti Melco, podla ktorého k úplnému ukonceniu kartelu doslo v roku 1999 po tom, co Siemens prerusila svoju úcast na karteli. Komisia sa najmä domnievala, ze tieto tvrdenia sa opierali len o vyhlásenia dalsích úcastníkov konania a boli predlozené len na úcely jej vlastnej obrany. Naopak napadnuté rozhodnutie neobsahuje výslovné posúdenie dôkaznej hodnoty vyhlásení spolocnosti Melco zo 4. novembra 2004 v rámci ziadosti na základe oznámenia o spolupráci. 203 Je potrebné domnievat sa, ze uvedeniu mesiaca september 1999 ako dátumu prerusenia úcasti spolocnosti Siemens na karteli v rámci vyhlásení spolocnosti Melco zo 4. novembra 2004 musí byt prisúdená vysoká vierohodnost, pretoze Melco nemohla mat ziaden záujem na uvedení dátumu nasledujúceho po skutocnom dátume tohto prerusenia. Kedze vystúpenie spolocnosti Siemens - a vystúpenie spolocnosti Hitachi o niekolko mesiacov neskôr - prispelo k väcsej vierohodnosti "úpadku kartelu", ku ktorému podla spolocnosti Melco doslo v období od roku 1999/2000, mala tak skôr záujem na uvedení skorsieho dátumu, nez je skutocný dátum. - O vyhláseniach spolocnosti Fuji 204 Fuji vo svojej odpovedi z 11. júla 2006 na oznámenie o výhradách vyhlásila: "Ked Siemens vystúpila v septembri 1999 z kartelu, kartel dohody GQ zacal upadat. Podla toho, co vie Fuji, sa po schôdzi v Sydney viac nekonali schôdze, na ktorých by sa zúcastnili vsetci úcastníci." 205 Uz v bode 90 vyssie bolo uvedené, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Siemens, treba vyhláseniam spolocnosti Fuji prisúdit väcsiu vierohodnost, hoci k nim doslo v rámci konania neskôr a v úzkej casovej súvislosti so ziadostou na základe oznámenia o spolupráci. Navyse, pokial ide konkrétne o uvedenie dátumu, kedy Siemens prerusila svoju úcast na karteli, platia tie isté odôvodnenia ako v prípade vyhlásení spolocnosti Melco (pozri bod 203 vyssie): kedze toto prerusenie prispelo k vierohodnosti tvrdenia o "úpadku kartelu" urcitý cas po tom, ktoré takisto obhajovala Fuji, nebolo v záujme tohto podniku, aby sa umelo tento dátum oddialil. - O vyhláseniach spolocnosti Hitachi 206 Komisia v odôvodnení c. 186 a poznámke pod ciarou na strane c. 238 napadnutého rozhodnutia uvádza odpoved spolocnosti Hitachi na oznámenie o výhradách, v ktorej potvrdila, ze september 1999 bol mesiacom, kedy Siemens prerusila svoju úcast na karteli. Ako vsak tvrdí Siemens bez toho, aby to Komisia spochybnovala, táto odpoved nemôze byt pouzitá v jej neprospech, pretoze k nej nemala prístup pred prijatím napadnutého rozhodnutia (pozri v tejto súvislosti judikatúru citovanú v bode 189 vyssie). Preto je potrebné tento dôkaz odmietnut. Predbezný záver 207 Z predchádzajúceho vyplýva, ze Komisia sa mohla na úcely konstatovania úcasti spolocnosti Siemens na karteli az do septembra 1999 opriet o rôzne dôkazy, vrátane vyhlásení spolocnosti ABB a pána M., ktoré boli posúdené ako vierohodné a ktoré boli v tejto súvislosti potvrdené vyhláseniami spolocností Areva, Melco a Fuji, pricom niektorým, konkrétne vyhláseniam spolocností Melco a Fuji, bola prisúdená vyssia vierohodnost. 208 Vzhladom na tieto dôkazy je potrebné dalej preskúmat, ci dalsie dôkazy predlozené spolocnostou Siemens môzu vyvrátit konstatovanie Komisie a preukázat tvrdenie spolocnosti Siemens, podla ktorého prerusila svoju úcast na karteli uz od apríla 1999. c) O dôkazoch predlozených spolocnostou Siemens na úcely preukázania prerusenia jej úcasti na karteli od apríla 1999 O empirických ekonomických dôkazoch o prerusení jej úcasti na karteli najneskôr v apríli 1999 209 V rámci svojej ôsmej výhrady uvedenej na podporu tejto casti zalobného dôvodu Siemens upozornuje na analýzu na podporu prerusenia jej úcasti na karteli v období od apríla 1999. Podla nej analýza preukázala, ze v období medzi aprílom a septembrom 1999 sa na trhu správala sútazným spôsobom tak, ako to robila v období po septembri 1999 a rozdielne od toho, ako konala v období pred aprílom 1999. 210 V tejto súvislosti sa odkazuje na odôvodnenia uvedené v bodoch 135 az 138 vyssie, ktoré sa takisto uplatnia aj na prerusenie úcasti spolocnosti Siemens na karteli. Na jednej strane totiz clánok 81 ES zakazuje nielen dohody, ktoré narusujú hospodársku sútaz, ale aj dohody, ktoré majú taký ciel, pricom Komisia nemá povinnost preukázat konkrétne úcinky v rámci konstatovania porusenia. Na druhej strane, aj ked sa Siemens správala v období medzi aprílom a septembrom 1999 sútazným spôsobom, nepreukazuje to jej distancovanie sa od kartelu, ale to, ze nerespektovala dohody. Ako vsak správne tvrdí Komisia, mohlo to tak byt aj preto, ze Siemens sa pokúsala získat z kartelu prospech. 211 Preto musí byt táto výhrada zamietnutá. O svedectve pána Se. 212 V rámci svojej siedmej výhrady uvedenej na podporu tejto casti zalobného dôvodu Siemens poukazuje na vyhlásenie pána Se., ktorý bol v tom období zamestnancom spolocnosti Alstom a ktorý v septembri 2006 uviedol: "v apríli 1999 som pochopil, ze kartel uz nemôze dalej fungovat, pretoze Siemens, jeden z hlavných konkurentov, oznámila svoje vystúpenie z kartelu". Podla spolocnosti Siemens skutocnost, ze Komisia nezohladnila toto vyhlásenie, viedla k viacerým nesprávnym právnym posúdeniam. 213 Po prvé je potrebné v tejto súvislosti uviest, ze vyhlásenie pána Se. nie je nevyhnutne v rozpore s konstatovaním Komisie, podla ktorého Siemens prerusila svoju úcast na karteli v septembri 1999. Pán Se. totiz uviedol apríl 1999 ako dátum oznámenia rozhodnutia spolocnosti Siemens nepokracovat vo svojej úcasti na karteli a nie ako dátum skutocného prerusenia jej úcasti na tomto karteli. Je teda pochopitelné, ze v apríli 1999 Siemens iba oznámila svoje rozhodnutie a k skutocnému preruseniu jej úcasti doslo az neskôr. Z tohto dôvodu treba tvrdenie spolocnosti Siemens zamietnut. 214 Po druhé Komisia nezamietla svedectvo pána M. len z dôvodu, ze k nemu doslo, ako tvrdí Siemens, "pod výlucným dohladom advokátov spolocnosti Alstom", ale rovnako aj preto, ze ho nepovazovala za vierohodné, kedze sám pán Se. nebol svedkom skutocností, ku ktorým sa vyjadroval. Ako vyplýva z odôvodnenia c. 289 písm. b) napadnutého rozhodnutia, zohladnila najmä skutocnost, ze sám pán Se. priznal, ze pred aprílom 1999 vedel o karteli, ale nemal ziadnu informáciu o tom, ako tento kartel fungoval, nepoznal identitu úcastníkov, dátumy a miesta schôdzí a ani pravidlá, ktoré sa uplatnovali. Navyse zo zoznamu schôdzí, ktorý poskytla ABB 5. októbra 2005 a ktorý Siemens nespochybnila, vyplýva, ze pán Se. sa nezúcastnil v apríli 1999 schôdze v Sydney, kedze Alstom zastupovali traja iní zamestnanci. Také posúdenie dôkazov zo strany Komisie nie je nesprávne. V kazdom prípade Vseobecnému súdu neprinálezí pri neexistencii podrobného spochybnenia zo strany spolocnosti Siemens nahradit toto spochybnenie svojím vlastným posúdením. 215 Preto treba túto výhradu zamietnut v casti, v ktorej sa týka svedectva pána Se. O svedectvách pánov Tr., E. a Sch. 216 V rámci svojej siedmej výhrady uvedenej na podporu tejto casti zalobného dôvodu Siemens Komisii vytýka, ze nezohladnila vyhlásenia jej bývalých zamestnancov, a to pánov Tr., E. a Sch., ktoré predlozila v priebehu správneho konania. 217 Predovsetkým je potrebné zamietnut tvrdenie spolocnosti Siemens, podla ktorého Komisia nezohladnila vyhlásenia jej bývalých zamestnancov. Po tom, co spolocnost písomne predlozila tieto svedectvá v liste zo 7. augusta 2006, Komisia v liste z 12. decembra 2006 uviedla, ze nepovazuje za potrebné vypocut týchto svedkov, kedze ich svedectvo nevyvolalo ziadne dalsie otázky z jej strany. 218 Navyse Komisia uviedla, ze vyhlásenia bývalých zamestnancov spolocnosti Siemens nemohli zmenit jej posúdenie, pokial ide o dátum prerusenie úcasti spolocnosti Siemens na karteli, pricom sa opierala o rozsah vyhlásení a dôkazy, ktoré získala. 219 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze vierohodnost vyhlásení bývalých zamestnancov spolocnosti Siemens je významne ovplyvnená tým, ze tieto osoby spochybnujú akúkolvek dohodu týkajúcu sa projektov RIP v Európe, zatial co, ako uz bolo uvedené v rámci prvého zalobného dôvodu, Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze spolocná dohoda sa týkala tiez projektov RIP v Európe. 220 Okrem toho, pokial ide o presný dátum, kedy Siemens prerusila svoju úcast na karteli v roku 1999, treba uviest, ze pán Tr., ako vyplýva z jeho vyhlásenia, bol od roku 1994 na dôchodku a uviedol, ze nevie, kedy presne Siemens vystúpila z kartelu. Pán Sch. uviedol, ze jeho nadriadený, pán E., mu pocas roku 1998 povedal, ze pôjde v roku 1999 do predcasného dôchodku a zároven rozhodol, ze Siemens odstúpi od dohody GQ. Neuviedol vsak, kedy toto rozhodnutie nadobudlo úcinnost, a navyse dátumy, ktoré uviedol, sa nezhodovali s dátumami uvedenými pánom E. Pán E. totiz uviedol, ze odisiel do dôchodku az niekedy v polovici roku 2000 a o odstúpení spolocnosti Siemens od dohody GQ rozhodol este predtým ("im Vorfeld") na schôdzi v Sydney, o com predovsetkým informoval pána Sch., pricom ho poveril povinnostou prijat potrebné opatrenia. Mohlo sa teda stat, ze skutocnosti oznámené pánom Sch. sa udiali rok po dátumoch, ktoré uviedol. Pán E. okrem iného potvrdil, ze pána V., zamestnanca spolocnosti Alstom, a japonských výrobcov pred konaním schôdze v Sydney "okamzite" o tejto schôdzi informoval, avsak pripustil, ze si nespomína, ci to bolo predtým alebo potom. Naopak výslovne priznal, ze neinformoval dalsie podniky, najmä ABB, a nezmienil sa ani o odstúpení spolocnosti Siemens na výrocnej schôdzi. 221 Na základe uvedeného treba prijat záver, ze tieto dôkazy dostatocne z právneho hladiska preukazujú, ze k "oficiálnemu" odstúpeniu spolocnosti Siemens pocas tejto schôdze nedoslo. V karteli zahrnujúcom viacero podnikov musí byt totiz jasné a výslovné odstúpenie zo strany jedného z úcastníkov adresované vsetkým ostatným úcastníkom. Nemozno preto hovorit, ako tvrdí Siemens, o "neprípustnej diskriminácii" v súvislosti s inými podobnými vecami. 222 Navyse pán E. takisto uviedol, ze o prerusení úcasti spolocnosti Siemens na tomto karteli informoval európskeho sekretára kartelu, ktorý následne informoval, v case, ktorý bol pánovi E. neznámy, ostatné podniky az po tom, co boli informované japonské podniky. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla vyhlásení pána Tr., na sekretariáte za Siemens konal v tom období pán Th., ktorý sa rovnako zúcastnil na schôdzi v Sydney. Svedectvo pána E. nie je teda v tejto súvislosti v rozpore s odôvodneniami Komisie. Naopak jeho vyhlásenie potvrdzuje, ze k otvorenému vystúpeniu z kartelu zo strany spolocnosti Siemens pocas schôdze v Sydney v apríli 1999 nedoslo, a navyse je toto vyhlásenie v súlade s verziou pána M., podla ktorej bol pán M. informovaný pánom Th. pocas pracovnej schôdze v Zeneve v septembri 1999. V tejto súvislosti je dôlezité zdôraznit, ze z vyhlásenia pána E. vyplýva, ze pán Th. bol v pozícii európskeho sekretára kartelu na úcet spolocnosti Siemens este urcitý cas po schôdzi v Sydney, co úplne stací na to, aby tvrdenie spolocnosti Siemens o tom, ze prerusila svoju úcast na karteli v apríli 1999, bolo zamietnuté. Podla judikatúry vsak skutocnost, ze nedoslo k verejnému distancovaniu sa od porusenia, na ktorom sa zúcastnil príslusný podnik, resp. ze to neoznámil správnym orgánom, vedie k podpore porusovania a stazuje jeho odhalenie, takze takéto schválenie mlcaním môze byt kvalifikované ako spoluúcast alebo pasívny spôsob úcasti na porusení (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 84). 223 Preto svedectvá pánov Tr., E. a Sch. vzhladom na to, ze zdaleka nespochybnujú konstatovanie Komisie, podla ktorého Siemens prerusila svoju úcast na karteli az v septembri 1999, môzu skôr v urcitom rozsahu toto konstatovanie potvrdzovat. 224 Preto túto výhradu treba v casti týkajúcej sa svedectiev pánov Tr., E. a Sch. a tiez v celom rozsahu zamietnut. O neexistencii dôkazu o úcasti spolocnosti Siemens na dohode o projektoch RIP po apríli 1999 225 V rámci prvej výhrady uvedenej na podporu tejto casti zalobného dôvodu Siemens tvrdí, ze Komisia jej v napadnutom rozhodnutí nevytýka jej úcast na dohode o projektoch po apríli 1999. Domnieva sa, ze posledný projekt, ktorý uviedla Komisia a ktorého sa zúcastnila, bol z 8. marca 1999 a údaje, ktoré poskytla Fuji v rámci svojho oznámenia o spolupráci, nepotvrdzujú jej úcast na projektoch alebo výmenu s tým súvisiacich informácií v období po marci 1999. 226 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze nepreukázanie existencie dohôd o projektoch v období po marci 1999 neznamená, ze také dohody neexistovali. Ako tvrdí Komisia, celkový zoznam nie je taxatívny. Navyse, aj keby sa potvrdilo, ze Siemens nebola úcastníkom dohody o projektoch v období po marci 1999, nedokazuje to prerusenie jej úcasti na karteli. Ako totiz zdôraznuje Komisia vo svojich písomnostiach, výhrada adresovaná spolocnosti Siemens v napadnutom rozhodnutí prekracuje rámec samotných dohôd o konkrétnych projektoch. V tejto súvislosti stací uviest skutocnost, ze Siemens v tomto case zabezpecovala funkciu európskeho sekretára kartelu, teda funkciu, ktorá umoznovala fungovanie kartelu. 227 Preto tvrdenia uvedené spolocnostou Siemens v rámci tejto výhrady nemôzu vyvrátit konstatovanie Komisie zalozené na dôkazoch skúmaných v bodoch 179 az 207 vyssie, v ktorých sa uvádza, ze Siemens sa zúcastnila na karteli az do septembra 1999. Preto je potrebné túto výhradu zamietnut. O neexistencii dôkazu o schôdzi v období po 22. apríli 1999 228 V rámci svojej druhej výhrady uvedenej na podporu tejto casti zalobného dôvodu Siemens tvrdí, ze Komisia nepredlozila ziadny dôkaz o tom, ze sa Siemens v roku 1999 zúcastnila na schôdzi, ktorá sa konala v období po tom, ako sa konala od 19. do 24. apríla toho istého roku schôdza v Sydney. 229 V tejto súvislosti treba uviest, ze neexistencia dôkazu o schôdzi v období po apríli 1999 nemôze spochybnit dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala na úcely konstatovania úcasti spolocnosti Siemens na karteli az do septembra 1999. 230 Skutocnost, ze Komisia nevedela o neskorsích schôdzach, neznamená, ze by sa také schôdze nekonali. Komisia predovsetkým tým, ze v odôvodnení c. 183 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "po schôdzi v Sydney, ktorá sa konala od 19. do 24. apríla 1999, sa výrocné schôdze prestali organizovat", jasne odkázala na výrocné schôdze, a teda nevylúcila, ze po tomto dátume sa konali dalsie schôdze na operacnej úrovni. V tejto súvislosti z clánku 3 dohody GQ vyplýva, ze valné zhromazdenie (general meeting) sa malo konat jedenkrát do roka. Z tohto dôvodu, aj keby Siemens neprerusila svoju úcast na karteli pocas roka 1999, nebolo by mozné ocakávat, ze by sa v tom istom roku konalo dalsie stretnutie tohto druhu. Naopak clánok 5 dohody GQ stanovuje zasadania výboru (committee meeting) kazdé dva týzdne na úcely výmeny vzájomných názorov na projekty, o ktoré sa uchádza kazdá skupina. Ako vsak vyplýva z prílohy 4 dohody GQ, Siemens (oznacená kódom "8") bola clenom európskeho výboru, a teda musela sa zúcastnovat týchto schôdzí. Navyse z clánku 5 dohody EQ vyplýva, ze pracovné stretnutia (job meetings), ktorých sa musel zúcastnit kazdý dotknutý clen, sa konali tak v súvislosti s projektmi, ktoré boli predmetom pridelovania, ako aj projektmi, ktoré boli len predmetom dohody o minimálnej cene, a ze európsky sekretár kartelu - teda Siemens - mal povinnost rozposlat pozvánky na tieto schôdze a predsedat im. V tomto prípade samotná skutocnost, ze Komisia nepreukázala dátum a presné miesto konania dalsích schôdzí v roku 1999 po tom, co sa konala schôdza v Sydney, neumoznuje dospiet k záveru, ze také schôdze sa nekonali. 231 Táto výhrada musí byt preto zamietnutá. 232 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné sa domnievat, ze Komisia má k dispozícii dostatocné dôkazy, ktorými je mozné odôvodnit záver o tom, ze Siemens sa podielala na karteli az do septembra 1999. Okrem toho Siemens nepodala alternatívne presvedcivé vysvetlenie existencie týchto dôkazov v súlade s poziadavkami judikatúry. Vzhladom na skutkové okolnosti uvedené v bode 207 vyssie, na ktoré poukázala Komisia na úcely preukázania úcasti spolocnosti Siemens na karteli az do septembra 1999, vsak spolocnosti Siemens prinálezalo podat vysvetlenie alebo alternatívne odôvodnenie, ktoré by mohlo popriet závery Komisie, ktoré sú v jej neprospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 79, a rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 71). 233 Prvú cast druhého zalobného dôvodu je preto potrebné zamietnut. B - O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na premlcaní stíhania 1. Tvrdenia úcastníkov konania 234 Siemens tvrdí, ze pokial ide o prvú fázu jej úcasti na vytýkanom porusení, ktorá sa skoncila 22. apríla 1999, doslo 22. apríla 2004, teda pred inspekciami z 11. a 12. mája 2004, k premlcaniu. Podla nej tvrdenie Komisie, ze sa dvakrát dopustila jediného a nepretrzitého porusenia, nemôze vylúcit premlcanie. Kartel, ktorý existoval v období od roku 1988 az do roku 1999, bol jasne odlisný od kartelu, ktorý existoval v období medzi rokom 2002 a 2004. 235 Komisia spochybnuje tvrdenia spolocnosti Siemens. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 236 Clánok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 stanovuje pätrocnú premlcaciu dobu pre porusenia takého druhu, akým je porusenie vytýkané spolocnosti Siemens. Podla odseku 2 druhej vety uvedeného clánku v prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusovania zacína premlcacia doba plynút dnom ukoncenia porusovania. Podla clánku 25 ods. 3 prvej vety tohto nariadenia sa plynutie premlcacej doby prerusuje na základe akéhokolvek aktu Komisie týkajúceho sa vysetrovania alebo stíhania porusenia. 237 V tomto prípade predpokladom podania námietky premlcania v súvislosti s prvou fázou porusenia vytýkaného spolocnosti Siemens je splnenie dvoch kumulatívnych podmienok. Na jednej strane sa táto prvá fáza musela skoncit najneskôr 10. mája 1999, t. j. pät rokov predo dnom, ktorý predchádza vysetrovaniam na mieste, ktoré vykonala Komisia 11. a 12. mája 2004. Na druhej strane dve fázy porusenia, ktoré sa jej vytýka, nesmú byt súcastou jediného a nepretrzitého porusenia v zmysle clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pretoze v takom prípade zacína premlcacia doba plynút az odo dna skoncenia porusenia. 238 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze ako bolo uvedené v bod 232 vyssie, Komisia v napadnutom rozhodnutí správne konstatovala, ze prvá fáza porusenia vytýkaného spolocnosti Siemens skoncila az v septembri 1999, a teda po 10. máji 1999. 239 Preto je namieste zamietnut námietku premlcania, ktorá je predmetom druhej casti druhého zalobného dôvodu. 240 V kazdom prípade druhá podmienka uvedená v bode 237 vyssie nie je vôbec splnená. Komisia totiz správne konstatovala, ze kartel, na ktorom sa Siemens zúcastnila v období od roku 2002, bol v podstate ten istý ako kartel, na ktorom sa zúcastnovala az do roku 1999. 241 Judikatúra v tejto súvislosti odkryla viacero kritérií relevantných pre posúdenie jediného porusenia, a to konkrétne zhodnost alebo rozdielnost cielov dotknutých postupov (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, T-21/99, Zb. s. II-1681, bod 67; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb. s. I-8831, body 170 a 171, a rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 184 vyssie, bod 312), zhodnost dotknutých výrobkov a sluzieb (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, body 118, 119 a 124, a Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 184 vyssie, bod 312), zhodnost podnikov, ktoré sa ho zúcastnili (rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 184 vyssie, bod 312) a zhodnost spôsobov jeho vykonania (rozsudok Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný, bod 68). Dalsími relevantnými kritériami sú zhodnost fyzických osôb zapojených do kartelu na úcet podnikov a zhodnost geografickej oblasti pôsobnosti dotknutých postupov. 242 V tomto prípade je potrebné zdôraznit, ze vsetky kritériá uvedené v predchádzajúcom bode umoznujú prijat záver, ze kartel, na ktorom sa Siemens zúcastnila v období od roku 2002 bol v podstate ten istý ako kartel, na ktorom sa zúcastnovala do roku 1999. 243 Po prvé, ciel spocívajúci v zachovaní trhových podielov clenov kartelu, rozdelení svetového trhu medzi japonských a európskych výrobcov - najmä vyhradením európskych trhov európskym výrobcom - a v zamedzení erózie cien bol totiz pocas dvoch dotknutých období rovnaký. V tejto súvislosti treba tvrdenia spolocnosti Siemens, podla ktorých boli obe fázy jej úcasti na porusení navzájom celkom odlisné, zamietnut. 244 Predovsetkým nie je presné, ze kartel sa uplatnoval na európske projekty az od roku 2002. Naopak, ako vyplýva z konstatovaní uvedených v bode 161 vyssie, Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze kartel sa uplatnoval na projekty RIP v rámci EHP od svojich zaciatkov. 245 Dalej nie je podstatné, ci dohoda GQ bola zrusená a nahradená inou dohodou, ako tvrdí Siemens, pricom sa opiera o vyhlásenia spolocnosti Hitachi, alebo ci bola zmenená, pokial ciel dotknutých postupov zostal rovnaký. 246 Napokon treba zamietnut koncepciu pojmu "spolocný ciel", ktorý implicitne Siemens obhajuje. Podla tejto koncepcie konstatovanie existencie jediného porusenia závisí nielen od objektívnych kritérií, ako sú uvedené v bode 241 vyssie, ale okrem toho predpokladá existenciu subjektívneho prvku vo forme spolocného vseobecného úmyslu, ktorý v prejednávanej veci chýbal. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze tvrdenie, ktoré podporuje Siemens, nemá ziadnu oporu v judikatúre citovanej v bode 241 vyssie, ktorá sa o subjektívnom kritériu vo vztahu k jedinému poruseniu nezmienuje. Preto otázka, ci vsetky dohody a postupy v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES predstavujú jediné a nepretrzité porusenie, je naopak otázkou, ktorá závisí výlucne na objektívnych kritériách, vrátane spolocného ciela týchto dohôd a postupov. Posledný uvedený ciel predstavuje kritérium, ktoré treba posúdit vzhladom na samotný obsah týchto dohôd a postupov a ktoré si netreba zamienat, ako to, zdá sa, robí Siemens, so subjektívnym úmyslom rôznych podnikov zúcastnit sa na jedinom a nepretrzitom karteli. Naopak tento úmysel mozno a treba zohladnit len v rámci posúdenia jednotlivej úcasti podniku na takej jedinej a nepretrzitej dohode (pozri bod 253 vyssie). 247 Po druhé, metódy fungovania kartelu z celkového pohladu zostali nezmenené, hoci sa v priebehu rokov postupne rozvinuli, najmä vzhladom na znízenie poctu zúcastnených podnikov v dôsledku koncentrácie v tejto oblasti a v závislosti od technického vývoja komunikacných prostriedkov. Ako vsak Komisia uviedla v odôvodnení c. 280 napadnutého rozhodnutia, k týmto zmenám nedoslo v presnom okamihu medzi rokmi 1999 a 2002, ale postupne. Navyse tieto zmeny nemali vplyv na základné zásady spôsobu fungovania, konkrétne pridelovanie projektov RIP clenom kartelu na základe nimi stanovených kvót a prostredníctvom manipulácie verejných obstarávaní, ako aj stanovovanie minimálnych cien pre projekty RIP, ktoré neboli pridelené. 248 Po tretie sa kartel pocas dvoch dotknutých období týkal rovnakého trhu, konkrétne trhu s projektmi RIP vo forme náhradných dielov alebo vo forme elektrárenských blokov na klúc. 249 Po stvrté, podniky zapojené do kartelu boli v podstate tie isté pocas celého trvania kartelu v rokoch 1988 az 2004, a to aj s prihliadnutím na proces koncentrácie v oblasti RIP, ku ktorému doslo v tomto období, a na jedinú výnimku docasnej neúcasti spolocnosti Siemens, podniku VA Tech a spolocnosti Hitachi. 250 Po piate, osoby zastupujúce rôzne podniky v rámci kartelu boli v rokoch 1999 a 2002 vo velmi velkej miere tie isté, po odhliadnutí od beznej fluktuácie v rámci kazdého podniku. Osobnú kontinuitu zástupcov potvrdzujú rôzne zoznamy stretnutí, ktoré sú súcastou spisu, najmä zoznam uvedený v prílohe I napadnutého rozhodnutia, ako aj zoznam spolupracovníkov dotknutých podnikov cinných v karteli uvedený v prílohe II napadnutého rozhodnutia. 251 Po sieste, geografická oblast pôsobnosti kartelu bola v roku 1999 a v období rokov 2002 az 2004 rovnaká. Od roku 1988 sa vsak trochu rozsírila z dôvodu, ze trhy krajín strednej a východnej Európy sa medzicasom stali prístupné pre clenov kartelu. 252 Po siedme, skutocnost zdôraznená Komisiou a nespochybnená spolocnostou Siemens, ze ostatní clenovia kartelu v nom pokracovali aj v case, ked sa ho niektoré podniky docasne nezúcastnovali a ze objektívna kontinuita jediného a nepretrzitého porusenia teda bola zachovaná, taktiez preukazuje, ze slo o jediný a ten istý kartel. Vzhladom na to treba zamietnut tvrdenie spolocnosti Siemens, podla ktorého jej Komisia zohladnením týchto okolností prisudzuje skutky, ktorých sa dopustili iní. Cielom totiz nie je povazovat Siemens za zodpovednú za obdobie od septembra 1999 a do marca 2002, ale vytýkat jej jediné porusenie, ktoré trvalo aj pocas jej neúcasti. Ako je vsak uvedené v nasledujúcom bode, Siemens si bola vedomá alebo si musela byt vedomá skutocnosti, ze od roku 2002 bola úcastníkom kartelu totozného s kartelom, ktorého bola úcastníkom do roku 1999. 253 Na záver, pokial ide o subjektívny prvok, stací, ze ked sa Siemens zacala opätovne zúcastnovat na karteli, bola si vedomá toho, ze sa zúcastnuje na tom istom karteli ako predtým. Aby spolocnosti Siemens mohlo byt vytýkané jediné porusenie, a to aj za predpokladu, ze samotná spolocnost nedospela k záveru o jeho existencii, postacuje tiez, ze si Siemens uvedomovala základné kritériá uvedené v bode 241 vyssie, ktoré odôvodnujú konstatovanie jediného porusenia. Vzhladom na skutocnost, ze jej zamestnanci, páni S. a Ze., sa podielali na karteli v jej mene tak v období pred jej vystúpením v roku 1999, ako aj v období po jej návrate v roku 2002, Siemens nemôze odmietat zhodnost prvkov urcujúcich jediný kartel, a najmä zhodnost jeho cielov, dotknutých výrobkov, geografických trhov a podnikov, ktoré sa ho zúcastnili. 254 Preto musí byt námietka premlcania predlozená spolocnostou Siemens v kazdom prípade zamietnutá z dôvodu, ze dve fázy porusenia, ktoré sa jej vytýkali, boli súcastou jediného a trvajúceho porusenia. 255 Na záver je potrebné zamietnut druhú cast druhého zalobného dôvodu zalozenú na premlcaní prvej fázy porusenia vytýkaného spolocnosti Siemens. C - O tretej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na neúcasti na karteli v období po 1. januári 2004 1. Tvrdenia úcastníkov konania 256 Siemens tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne konstatovala, ze porusovanie bolo definitívne ukoncené 11. mája 2004, kedze skutocný úcinok na spolocný trh po januári 2004 nebol konstatovaný, pricom posledná relevantná schôdza sa konala 21. januára 2004 a neviedla k ziadnej dohode o cenách. Preto kartel nemal od januára 2004 ziadne úcinky na trh a navyse Komisia nepredlozila o takých úcinkoch ziaden dôkaz. 257 Komisia spochybnuje tvrdenia spolocnosti Siemens. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 258 Táto cast musí byt zamietnutá z dvoch dôvodov. 259 Po prvé, ako bolo pripomenuté v bode 135 vyssie, podla ustálenej judikatúry zo znenia clánku 81 ods. 1 ES vyplýva, ze dohody medzi podnikmi sú zakázané napriek ich úcinku, ak majú protisútazný ciel (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 123, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 181). V dôsledku toho sa preukazovanie skutocných protisútazných úcinkov nevyzaduje, len co je dokázaný protisútazný ciel vytýkaného správania (pozri rozsudok Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 135 vyssie, bod 178 a tam citovanú judikatúru). Rovnako bolo v bode 134 vyssie uvedené, ze v prejednávanej veci sa Komisia opierala predovsetkým o ciel dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz, ktorá je sankcionovaná v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. V odôvodneniach c. 303 a 304 napadnutého rozhodnutia v prvom rade konstatovala, ze predmetom vsetkých opísaných dohôd a/alebo zosúladených postupov bolo obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP a ze za týchto okolností bolo na úcely uplatnenia uvedených ustanovení zbytocné zohladnovat konkrétne úcinky dohody este skôr, nez sa do odôvodnenia c. 308 uvedeného rozhodnutia vlozilo, ze vykonanie dohody opísaného druhu uz na základe svojej povahy spôsobuje vázne skreslenie hospodárskej sútaze. 260 Z tohto dôvodu, ako správne tvrdí Komisia, rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia (T-279/02, Zb. s. II-897, body 236 a 240), nepodporuje tvrdeniu spolocnosti Siemens. Na jednej strane sa casti rozsudku, na ktoré odkázala, totiz netýkajú konstatovania porusenia alebo jeho trvania, ale výlucne posúdenia jeho závaznosti. Na druhej strane Komisia sa vo veci, ktorá viedla k vydaniu tohto rozsudku, výslovne oprela o úcinky kartelu na ceny dotknutých výrobkov. Ako vsak bolo pripomenuté v predchádzajúcom bode, v tejto veci nejde presne o tento prípad. 261 Preto sú tvrdenia spolocnosti Siemens podporujúce neexistenciu nových úcinkov kartelu v období po 1. januári 2004 irelevantné. 262 Po druhé, ako Komisia uviedla v odôvodnení c. 215 napadnutého rozhodnutia na základe vyhlásení skupiny VA Tech a bez toho, aby to Siemens spochybnila, korespondencia a stretnutia v rámci kartelu sa po odchode ABB týkali najmä výmeny informácií týkajúcich sa prebiehajúcich verejných obstarávaní, postavenia hrácov mimo kartelu, zachovania alebo prerusenia kontaktov a otázok bezpecnosti. Tieto predmety rokovaní preukazujú, ze hoci sa ostávajúci clenovia kartelu nevedeli dohodnút na konkrétnych projektoch, mali v budúcnosti záujem na dalsom pokracovaní kartelu alebo prinajmensom este neprijali konecné rozhodnutie o jeho skoncení. 263 Tento výklad skutkových okolností nebol na rozdiel od toho, co tvrdí Siemens, spochybnený vyhlásením spolocnosti Hitachi o ukoncení kartelu. Toto vyhlásenie bolo totiz urobené vo forme tabulky obsahujúcej v súvislosti s rôznymi schôdzami v rámci kartelu dátum, miesto, úcastníkov, strucné zhodnotenie cielov a zdroj týchto informácií spomedzi zamestnancov spolocnosti Hitachi. V prvom rade treba v tejto súvislosti uviest, ze údaje týkajúce sa ciela jednotlivých stretnutí sú len velmi strucné a niekedy vseobecné. Napríklad v súvislosti so schôdzou zo 17. marca a 8. apríla 2004 sa uvádza, ze "cielom schôdze bola výmena informácií" a ze "[schôdza na pracovnej úrovni] zahrnala vseobecné rokovanie o trhu". Tieto údaje zretelne neodhalujú presný predmet rokovaní a vôbec nevylucujú, ze islo o výmenu informácií a rokovania zakladajúce porusenie clánku 81 ods.1 ES a clánku 53 Dohody o EHP. 264 Navyse je potrebné poukázat na to, ze výnatky z vyhlásenia spolocnosti Hitachi, ktoré predlozila Siemens, zahrnajú strany 7278, 7280 a 7281 spisového materiálu v konaní pred Komisiou, ale nie stranu 7279, ktorá môze obsahovat údaje týkajúce sa dalsích schôdzí, ktoré sa konali v období medzi januárom a marcom 2004. Bez ohladu na ich vierohodnost a dôkaznú hodnotu tieto dokumenty neposkytujú úplné informácie o vyhláseniach spolocnosti Hitachi v súvislosti so schôdzami v roku 2004, o ktorých Siemens tvrdí, ze nesmerovali k novým úcinkom kartelu na trh. Z tohto dôvodu je potrebné dospiet k záveru, ze Siemens nepreukázala toto tvrdenie. 265 Z toho vyplýva, ze tretia cast druhého zalobného dôvodu zalozená na neexistencii nových úcinkov kartelu od januára 2004 musí byt zamietnutá. 266 Druhý zalobný dôvod sa preto zamieta ako celok. III - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri výpocte výsky pokuty 267 Tretí zalobný dôvod spolocnosti Siemens sa delí na sest castí. V rámci prvej casti poukazuje na to, ze východisková suma pokuty je neprimeraná. Druhá cast sa zakladá na neprimeranosti násobiaceho koeficientu na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku. V rámci tretej casti Siemens tvrdí, ze Komisia vychádza z nesprávnej dlzky trvania porusenia. V rámci stvrtej casti poukazuje na nesprávne posúdenie úlohy vodcu kartelu, ktorá je bola prisúdená. V rámci piatej casti tvrdí, ze Komisia jej mala priznat znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci. Siesta cast sa zakladá na tom, ze generálne riaditelstvo (GR) pre hospodársku sútaz de facto vnútilo svoje stanovisko kolégiu komisárov. A - O prvej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na neprimeranej výske východiskovej sumy pokuty 268 V rámci prvej casti tretieho zalobného dôvodu Siemens v podstate tvrdí, ze výska východiskovej sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená, je vo vztahu k závaznosti porusenia a jeho hospodárskym úcinkom neprimeraná a nie je správne odôvodnená. Domnieva sa, ze Komisia nemala posúdit porusenie ako "velmi závazné", a preto mala stanovit východiskovú sumu pokuty pod 10 miliónov eur. V tejto súvislosti uvádza tri výhrady zalozené po prvé na skutocnosti, ze Komisia nepredlozila dôkaz o úcinkoch kartelu, po druhé na neprimeranej výske východiskovej sumy pokuty vo vztahu k hospodárskemu významu porusenia a po tretie na zaradení do nesprávnej kategórie. 1. O prvej výhrade zalozenej na nepreukázaní úcinkov kartelu a) Tvrdenia úcastníkov konania 269 Siemens spochybnuje konstatovania Komisie v odôvodneniach c. 477 a 484 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka úcinkov kartelu, pricom tvrdí, ze si navzájom odporujú, sú nepresné a nesprávne. Domnieva sa, ze Komisia tým, ze správne priznala, ze kartel nemá ziaden kvantifikovatelný úcinok, nemôze následne pri urcovaní východiskovej sumy pokuty odkázat na údajné úcinky porusenia. Okrem toho Komisia neuviedla ziadny konkrétny a vierohodný údaj o tom, ze kartel mal úcinky na trh, pricom analýza takisto preukazuje, ze také úcinky nenastali. Tvrdenie Komisie, podla ktorého dlhotrvajúca úcast na financne nákladnom systéme preukazuje rentabilnost kartelu pre jeho clenov a z tohto dôvodu úcinky, sa zakladalo na obycajných domnienkach a nie na objektívnych ekonomických faktoroch. 270 Komisia spochybnuje tvrdenia spolocnosti Siemens. b) Posúdenie Vseobecným súdom 271 Najskôr je potrebné pripomenút, ze podla znenia bodu 1 A prvého odseku usmernení Komisie k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3, dalej len "usmernenia") Komisia pri svojom výpocte pokuty v závislosti na závaznosti porusenia musí brat do úvahy najmä "skutocný dosah [porusenia] na trh, tam, kde je ho mozné merat". 272 Po prvé treba v tejto súvislosti uviest, ze Komisia na rozdiel od toho, co tvrdí Siemens, vôbec v napadnutom rozhodnutí nepriznala, ze kartel nemal ziadny kvantifikovatelný dopad. Komisia v odôvodnení c. 477 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze z dôvodu nedostatku informácií o pravdepodobných cenách projektov RIP v EHP pri neexistencii kartelu nebolo mozné merat jeho konkrétny dopad na trh a z toho dôvodu pri urcovaní závaznosti porusenia podla bodu 1 A usmernení specificky nevychádzala z konkrétneho dopadu. 273 Komisia navyse len zdôraznila, ze v prejednávanej veci existovali konkrétne a vierohodné údaje odhalujúce s odôvodnenou pravdepodobnostou to, ze kartel mal dopad na trh, kedze skutocne doslo k jeho vykonaniu, trval viac ako sestnást rokov a úcastníci boli pripravení znásat významné náklady na zachovanie jeho existencie. Túto úvahu nemozno povazovat za v rozpore s konstatovaním nemoznosti merania uvedeného dopadu. Zjavne slúzi len na spresnenie toho, ze Komisia sa správne domnievala, ze kartel mal dopad, hoci konkrétne nemeratelný, a teda nemohol byt zohladnený na úcely urcenia závaznosti kartelu. 274 Po druhé na rozdiel od toho, co tvrdí Siemens, z odôvodnenia c. 484 napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze by Komisia pri urcovaní závaznosti porusenia odkázala na úcinky kartelu. Formuláciu "vzhladom na okolnosti opísané v bode 8.3.1 vyssie" (bod, pod ktorým sa nachádza odôvodnenie c. 477 napadnutého rozhodnutia) je potrebné chápat najmä ako odkaz na konstatovanie Komisie, podla ktorého neboli úcinky kartelu kvantifikovatelné. 275 Z toho dôvodu netreba skúmat, ci sa existencia dopadu kartelu na trh mohla predpokladat na základe údajov, na ktoré poukázala Komisia. 276 Prvá výhrada uvedená spolocnostou Siemens musí byt preto zamietnutá. 2. O druhej výhrade zalozenej na neprimeranosti východiskovej sumy pokuty vo vztahu k ekonomickému významu porusenia a) Tvrdenia úcastníkov konania 277 Siemens tvrdí, ze výska východiskovej sumy pokuty je vo vztahu k hodnote trhu s dotknutými výrobkami a vo vztahu k jej podielu na trhu neprimeraná. Komisia sa tým, ze stanovila túto výsku na 45 miliónov eur, odklonila od skorsej rozhodovacej praxe, zatial co má povinnost postupovat podla koherentnej a nediskriminacnej rozhodovacej praxe. Podla spolocnosti Siemens musí byt táto suma podstatne nizsia ako 35 miliónov eur. Preto navrhuje, aby Vseobecný súd v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci podstatne znízil východiskovú sumu pokuty. 278 Komisia tvrdenia spolocnosti Siemens spochybnuje. b) Posúdenie Vseobecným súdom 279 Usmernenia v bode 1 A stvrtom a siestom odseku stanovujú zohladnenie efektívnej ekonomickej kapacity vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným subjektom a zohladnenie specifickej zátaze konania kazdého podniku v hospodárskej sútazi, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov. Naopak usmernenia nestanovujú, ze skutocná ekonomická kapacita podnikov alebo specifická zátaz ich konania sa musia posudzovat podla zvlástneho kritéria ako ich podiel na trhu s dotknutými výrobkami v rámci EHP alebo spolocného trhu. Komisia preto v tejto súvislosti môze uplatnit vhodné kritérium vo vztahu k okolnostiam kazdého jednotlivého prípadu. 280 V prejednávanej veci po tom, co sa v odôvodnení c. 479 napadnutého rozhodnutia konstatovalo, ze porusenie musí byt posúdené ako "velmi závazné" v zmysle usmernení, Komisia v odôvodneniach c. 480 az 490 napadnutého rozhodnutia vysvetlila rozdielny prístup k rôznym podnikom, a to v závislosti na ich svetových podieloch na trhu, ktoré odrázajú ich ekonomickú schopnost narusit významným spôsobom hospodársku sútaz. 281 Komisia v odôvodnení c. 481 napadnutého rozhodnutia predovsetkým vysvetlila, ze vzhladom na celosvetový rozsah dohôd kartelu, celosvetové obraty najvernejsie odrázajú schopnost podnikov významne poskodit ostatné subjekty EHP a ich príslusný prínos na úcely úcinnosti kartelu ako celku alebo naopak nestabilitu, ktorá by zasiahla kartel v prípade, ze by sa niektorý z podnikov na nom nezúcastnil. Komisia predovsetkým zdôraznila skutocnost, ze úloha japonských podnikov by bola vo významnej miere podcenená, ak by vychádzala z obratov týkajúcich sa iba EHP, kedze podla dohôd, ktoré sú základom kartelu, tieto podniky sa vo velkej miere zdrziavali aktivít na európskych trhoch. 282 Napokon Komisia uviedla, ze pokial ide o spolocnosti Siemens a ABB, z ktorých kazdá disponuje medzi 23 a 29 % celosvetového obratu týkajúceho sa projektov RIP, mala byt výska východiskovej sumy pokuty stanovená na základe hodnoty trhu v rámci EHP na 45 miliónov eur. 283 Preto Komisia bez toho, aby jej mohlo byt vytýkané zjavne nesprávne posúdenie, pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty zohladnila tak svetové obraty týkajúce sa projektov RIP, ako aj hodnotu trhu v rámci EHP, pricom prvé z týchto kritérií podla odôvodnení c. 480 a 481 napadnutého rozhodnutia slúzi na rozdelenie podnikov do viacerých kategórií. Predovsetkým sa pri uplatnení týchto kritérií nálezitým spôsobom zohladnujú okolnosti tohto prípadu, a to najmä skutocnost, ze úcastníci kartelu sa dohodli na rozdelení európskych a japonských trhov medzi príslusné skupiny výrobcov. Úroven pokuty vyplývajúcu z takého konania nemozno povazovat za neprimeranú. 284 Naopak tvrdenia spolocnosti Siemens nie sú presvedcivé. 285 V prvom rade tvrdenie spolocnosti Siemens, podla ktorého Súdny dvor v rozsudku z 28. júna 2008, Dansk Rřrindustri a i./Komisia (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 242) vyhlásil, ze "zisk, ktorý [podniky] mohli mat z týchto postupov... a hodnota dotknutých tovarov" sú základom pre výpocet výsky pokuty. 286 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze táto neúplná citácia vierohodne nevysvetluje bod 242 rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaného v bode 285 vyssie, ktorý sa navyse bez jeho kontextu nedá úplne pochopit. Body 241 az 243 uvedeného rozsudku znejú takto: "241 Závaznost porusení musí byt vyvodená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci dosah pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy... 242 Medzi faktory, na ktoré treba prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, patrí konanie kazdého podniku, úloha kazdého z nich pri zavádzaní zosúladených postupov, zisk, ktorý mohli mat z týchto postupov, ich velkost a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Spolocenstva... 243 Z uvedeného na jednej strane vyplýva, ze pre stanovenie pokuty je dovolené prihliadat tak na celkový obrat podniku, ktorý poukazuje, hoci priblizne a neúplne, na velkost podniku a jeho hospodársku silu, ako aj len na cast tohto obratu, ktorý je dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porusenia a ktorý teda môze napovedat o rozsahu porusenia. Na strane druhej z uvedeného vyplýva, ze ani jednému, ani druhému z týchto obratov netreba pripisovat neprimeranú dôlezitost vo vztahu k iným faktorom, ktoré je potrebné posúdit, v dôsledku coho teda stanovenie vhodnej pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate. Osobitne to platí v prípade, ak dotknuté tovary generujú iba nepatrný zlomok tohto obratu..." 287 Po prvé z bodu 241 tohto rozsudku vyplýva, ze zoznam kritérií pri posudzovaní závaznosti porusenia nachádzajúci sa v bode 242 uvedeného rozsudku, nie je ani záväzný a ani vycerpávajúci. Preto môze Komisia zohladnit dalsie kritériá alebo prisúdit mensí význam jednému z kritérií uvedených v bode 242, alebo dokonca vôbec nezohladnit toto kritérium, ak to vzhladom na okolnosti konkrétnej veci povazuje za vhodné. Takýto výklad takisto potvrdzuje bod 243 toho istého rozsudku. Na úcely tvrdenia, ze výska východiskovej sumy pokuty musí byt stanovená primerane vzhladom na velkost projektov RIP v rámci EHP, sa Siemens nemohla opierat o bod 242 tohto rozsudku. 288 Po druhé z prvej vety bodu 243 rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaného v bode 285 vyssie, vyplýva, ze výraz "hodnota dotknutých tovarov" pouzitý v bode 242 tohto rozsudku je potrebné chápat ako mieru uvádzajúcu podiel na celosvetovom obrate dotknutých podnikov, ktorý pochádza z výrobkov, ktoré sú cielom kartelu, a nie ako odkaz na velkost trhu týchto výrobkov v rámci EHP. V tomto poslednom bode sa Súdny dvor, na rozdiel od toho, co tvrdí Siemens, nikde nevyjadril k zohladneniu hodnoty príslusného trhu v rámci EHP. 289 V druhom rade ako správne uvádza Komisia, ani usmernenia a ani právo Spolocenstva vseobecne nestanovujú, ze pokuty, ktoré ulozila Komisia, musia byt nutne primerané vo vztahu k hodnote trhu dotknutých výrobkov. Naopak usmernenia výslovne stanovujú, pokial ide o urcenie závaznosti porusenia, zohladnenie dalsích faktorov, a to najmä skutocnú ekonomickú kapacitu podnikov, odstrasujúci úcinok výsky pokuty, velkost dotknutých podnikov a specifickú dôlezitost rôznych podnikov v rámci kartelu, t. j. kritérií, ktoré Komisia uplatnila v odôvodneniach c. 480 a 481 napadnutého rozhodnutia. 290 V tretom rade treba pripomenút, ze skorsia rozhodovacia prax Komisie neslúzi sama osebe ako právny rámec na ukladanie pokút vo veciach hospodárskej sútaze (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 234). Komisia má v rámci nariadenia c. 1/2003 priestor na volnú úvahu pri stanovovaní výsky pokút preto, aby sa usmernovalo správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Z tohto dôvodu skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri urcitých typoch porusenia pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 1/2003, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva. Efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva totiz vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky (pozri analogicky rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 285 vyssie, bod 227, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 395). 291 Z uvedeného vyplýva, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, ktorého výsledkom môze byt ulozenie pokuty týmto podnikom, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí výsku pokút ulozených v minulosti. Uvedené podniky preto musia pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení pokút v porovnaní s ich výskami uplatnovanými v minulosti (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 285 vyssie, body 228 a 229). 292 Z toho vyplýva, ze príklady rozhodnutí, ktoré citovala Siemens, nemôzu vzhladom na zásadu zákonnosti trestov obsiahnutú v clánku 7 ods. 1 EDLP spochybnit zákonnost východiskovej sumy pokuty stanovenej Komisiou v tomto prípade, aj ked, ako tvrdí Siemens, bola vyssia nez sumy stanovené v iných veciach týkajúcich sa trhu s vyssou hodnotou, nez je hodnota dotknutého trhu. 293 Druhú výhradu spolocnosti Siemens je preto potrebné zamietnut. 3. O tretej výhrade zalozenej na zaradení spolocnosti Siemens do nesprávnej kategórie a) Tvrdenia úcastníkov konania 294 Na jednej strane Siemens tvrdí, ze Komisia pri svojom výpocte pokuty, ktorú jej ulozila, mala zohladnit jej obrat za rok 2001, tak ako v prípade Fuji, Hitachi, Melco a Toshiba, a nie jej obrat za rok 2003, ako v prípade ABB, Alstom, Areva a skupiny VA Tech. Komisia teda neuplatnila vlastnú metódu výpoctu pokuty správne, koherentne a nediskriminacne. Na druhej strane sa Siemens domnieva, ze nemala byt zaradená do rovnakej kategórie ako ABB, pretoze jej obrat za rok 2001 a 2003 bol, ako to potvrdzujú niektoré dokumenty v spise, nizsí ako obrat spolocnosti ABB. Okrem toho Siemens poukazuje na nezrovnalosti, pokial ide o hodnotu svetového trhu týkajúceho sa projektov RIP v rokoch 2001 a 2003, a tvrdí, ze Komisia mala za tieto roky uviest presný podiel kazdého úcastníka na celkovom obrate kartelu, ako aj obraty, ktoré dosiahli v súvislosti s projektmi RIP. 295 Komisia odmieta tvrdenia spolocnosti Siemens. b) Posúdenie Vseobecným súdom 296 Najskôr treba odlísit dve rôzne skutocnosti, ktoré spochybnuje Siemens. Na jednej strane tvrdí, ze Komisia mala ako referencný rok na urcenie jej trhového podielu zvolit rok 2001. Na druhej strane tvrdí, ze vzhladom na svoj trhový podiel, údajne mensí ako trhový podiel spolocnosti ABB, nemala byt zaradená do prvej kategórie podnikov so spolocnostou ABB, ale do druhej kategórie. 297 Po prvé, pokial ide o výber referencného roku na úcely preukázania relatívnej dôlezitosti podnikov, treba uviest, ze hoci usmernenia v bode 1 A stvrtom a piatom odseku stanovujú rozdielne zaobchádzanie s podnikmi v závislosti od ich ekonomickej dôlezitosti, neuvádzajú, vzhladom na ktorý rok musí byt relatívna dôlezitost podnikov preukázaná. V tejto súvislosti sa bod 5 písm. a) druhý pododsek usmernení stanovujúci zohladnenie úctovného roku, ktorý predchádza roku prijatia rozhodnutia, uplatní výlucne na urcenie obratu na základe dodrziavania hranice 10 % v súlade s clánkom 23 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia c. 1/2003, a nemôze sa teda uplatnit na úcely preukázania relatívnej dôlezitosti podnikov aktívnych v karteli. 298 V tomto prípade bol rok 2003, ktorý Komisia zvolila ako referencný rok na úcely preukázania relatívnej dôlezitosti spolocnosti Siemens a dalsích európskych podnikov, posledným celým rokom cinnosti kartelu. Taký výber sa zdá byt vhodný na úcely preukázania relatívnej dôlezitosti uvedených podnikov. 299 Skutocnost, ze Komisia si ako referencný rok na úcely preukázania relatívnej dôlezitosti japonských podnikov zvolila rok 2001, bola v odôvodnení c. 482 napadnutého rozhodnutia vysvetlená konkrétnymi okolnostami, ktoré sú vlastné japonským výrobcom, a to najmä skutocnostou, ze z dôvodu restrukturalizácie ich aktivít v oblasti RIP v dvoch spolocných podnikoch Komisia nedisponovala samostatnými obratmi týchto podnikov. Na úcely rozhodnutia tohto sporu vsak nie je potrebné skúmat zákonnost zaobchádzania s japonskými podnikmi. Aj za predpokladu, ze by toto zaobchádzanie bolo nezákonné, je v takom prípade potrebné opravit napadnuté rozhodnutie vo vztahu k japonským výrobcom a nie vo vztahu k spolocnosti Siemens. 300 Po druhé, pokial ide o údajne mensí trhový podiel spolocnosti Siemens v porovnaní so spolocnostou ABB, Komisia, ako sa uvádza v odôvodnení c. 483 napadnutého rozhodnutia, vychádzala z obratov, ktoré dosiahli samotné podniky. V odpovedi z 5. júla 2005 na ziadost Komisie o informácie Siemens uviedla celkový svetový obrat v oblasti RIP za rok 2003 vo výske 658,9 milióna eur. Navyse podla jej vlastných odhadov mal svetový trh v oblasti RIP v roku 2003 hodnotu 2 305,5 milióna eur, co ho zaraduje do rovnakého intervalu, ako je interval uvedený v odhadoch Komisie, ktorá v poznámke pod ciarou na strane c. 444 napadnutého rozhodnutia uvádza výsku 2 200 miliónov eur za rok 2003 a v bode 4 napadnutého rozhodnutia interval od 1 700 do 2 300 miliónov eur za roky 2001 az 2003. Na rozdiel od toho, co tvrdí Siemens, medzi týmito císlami neexistuje nesúlad. 301 Z výpoctu podielu spolocnosti Siemens na trhu na základe císelných údajov za rok 2003, ktoré predlozila samotná spolocnost, konkrétne z celkovej hodnoty trhu vo výske 2 305,5 milióna eur a obratu spolocnosti Siemens vo výske 658,9 milióna eur vsak vyplýva, ze trhový podiel tohto podniku v roku 2003 predstavoval 28,59 %, teda hodnotu, ktorá sa nachádza na hornej hranici intervalu 23 az 29 %, ktorý Komisia stanovila pre prvú skupinu podnikov. 302 Siemens nemôze spochybnit toto císlo, ktoré bolo vypocítané na základe jej vlastných údajov, tým, ze poukazuje na interné dokumenty spolocností Alstom a ABB, v ktorých sa, pokial ide o Siemens, uvádza odlisný podiel na trhu. 303 Navyse císelné údaje v týchto dokumentoch sa týkajú iných parametrov, nez sú tie zohladnené Komisiou. Na jednej strane v súvislosti s dokumentom, ktorý ABB predlozila v prílohe zaloby, odhliadnuc od skutocnosti, ze sa týka roku 2002, a nie roku 2003, ide o dokument s názvom "Substations Competitor Overview" (Prehlad konkurencie v oblasti elektrárenských blokov) a týka sa tak výlucne situácie na trhu elektrárenských blokov RIP, a nie situácie na trhu projektov RIP vo vseobecnosti. Na druhej strane, pokial ide o dokument od spolocnosti Alstom nachádzajúci sa v prílohe zaloby, odhliadnuc od skutocnosti, ze sa týka rokov 2001 a 2002, tento dokument obsahuje nielen zoznam úcastníkov kartelu, ale takisto uvádza dalsie spolocnosti (Others), ktorých podiel na svetovom trhu bol vo výske 33,8 %. Ako vyplýva z poznámky pod ciarou na strane c. 444 napadnutého rozhodnutia, Komisia vykonala svoje výpocty na základe samotných obratov, ktoré dosiahli clenovia kartelu, pretoze predaje uskutocnené ostatnými výrobcami nemajú v rámci tejto veci vplyv na príslusné zaradenie podnikov. 304 Preto treba kritiku spolocnosti Siemens voci výpoctu jej podielu na trhu, ktorý vykonala Komisia, zamietnut bez toho, aby bolo potrebné, ako to navrhuje Siemens, ziadat Komisiu o predlozenie obratov, ktoré uviedli ostatní úcastníci kartelu. 305 Z toho vyplýva, ze tretiu výhradu spolocnosti Siemens, a teda aj prvú cast tretieho zalobného dôvodu ako celok treba zamietnut. B - O druhej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na neprimeranosti násobiaceho koeficientu na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku 1. Tvrdenia úcastníkov konania 306 Siemens tvrdí, ze odstrasujúci faktor 2,5, ktorý uplatnila Komisia na úcely zvýsenia základu jej pokuty, je prehnaný a neprimeraný vo vztahu k faktoru, ktorý uplatnila v prípade spolocnosti ABB, a porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania. Vzhladom na to, ze Komisia v tomto prípade na úcely stanovenia násobiaceho koeficientu na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku zvolila metódu, ktorá je primeraná výlucne vo vztahu k obratu dotknutých podnikov, zvýsenie pokuty pre Siemens mohlo byt najviac styrikrát vyssie nez zvýsenie pokuty pre ABB, kedze celkový obrat spolocnosti Siemens bol len styrikrát vyssí nez obrat spolocnosti ABB. Z tohto dôvodu Siemens ziada, aby Vseobecný súd znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená. Okrem toho poukazuje na nedostatok odôvodnenia, kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila metódu výpoctu. 307 V rámci odpovede na písomné otázky Vseobecného súdu pred pojednávaním Siemens spresnila, ze od odstrasujúceho faktoru bolo potrebné odpocítat císlo 1 ako neutrálny prvok násobenia. Preto odstrasujúci faktor uplatnený voci spolocnosti Siemens (2,5 - 1 = 1,5) bol v skutocnosti sestkrát vyssí ako v prípade ABB (1,25 - 1 = 0,25) a nie dvakrát vyssí. 308 Komisia namieta, ze by porusila metódu, ktorú zvolila na úcely stanovenia príslusného násobiaceho koeficientu na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku. Zdôraznuje, ze násobný koeficient na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku je priamo úmerný obratu rôznych dotknutých podnikov. Koeficient spolocnosti Siemens mal totiz takisto klesajúcu povahu ako koeficient uplatnený v prípade spolocnosti ABB. Napokon, pokial ide o povinnost odôvodnenia, tá bola v súvislosti s násobiacim koeficientom na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku obmedzená. Navyse to vyplýva zo samotných císelných údajov. 309 Komisia v odpovedi na otázku Vseobecného súdu pocas pojednávania spresnila, ze postupovala v troch fázach. Po prvé, obraty dotknutých podnikov vydelila císlom desat. Po druhé, získané císla odmocnila. Po tretie, získané císla zaokrúhlila smerom nadol, coho výsledkom boli koeficienty na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku, ktoré boli úcinne uplatnené v prípade rôznych dotknutých podnikov, a najmä koeficient 2,5 uplatnený v prípade spolocnosti Siemens. Navyse Komisia zdôraznila, ze nie je povinná v rozhodnutí podrobne uvádzat metódu a ze v kazdom prípade násobiaci koeficient 2,5 nie je neobvyklý, pokial ide o jej skorsiu rozhodovaciu prax. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 310 V prvom rade, pokial ide o výhradu zalozenú na nedostatocnom odôvodnení, pretoze Komisia nevysvetlila metódu výpoctu násobiaceho koeficientu na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku, treba pripomenút, ze z odôvodnenia pozadovaného clánkom 253 ES musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá prijala sporný akt, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonávat jeho právomoc preskúmania. Poziadavky, ktoré má odôvodnenie splnat, závisia od okolností kazdého prípadu, najmä od obsahu dotknutého opatrenia, povahy uvedených dôvodov a záujmu, ktorý príjemcovia opatrenia alebo iné strany, ktorých sa to priamo alebo jednotlivo týka, môzu pri získaní vysvetlení mat. Nie je potrebné, aby odôvodnenie zachádzalo do vsetkých relevantných skutocností a bodov práva, kedze otázka, ci odôvodnenie splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj na jej kontext a na vsetky právne pravidlá, ktorými sa dotknutá zálezitost riadi (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63). 311 V tejto súvislosti treba uviest, ze hoci je pravda, ze napadnuté rozhodnutie neuvádza metódu, podla ktorej Komisia dospela k stanoveniu tejto presnej úrovne koeficientov, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze poziadavky na podstatnú formálnu nálezitost, ktorú predstavuje povinnost odôvodnenia, sú splnené vtedy, ked Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie skutocnosti, ktoré jej umoznili posúdit závaznost a trvanie porusenia bez toho, aby v nom bola povinná uvádzat podrobnejsie vysvetlenie alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 39 az 47, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 463 a 464; rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 213). 312 Predovsetkým bolo rozhodnuté, ze uvedenie císelných údajov, ktorými sa, najmä pokial ide o zelaný odstrasujúci úcinok, riadil výkon volnej úvahy Komisie pri stanovovaní pokút, je moznostou, pri ktorej je ziaduce, aby ju Komisia vyuzila, ale ktorá presahuje poziadavky vyplývajúce z povinnosti odôvodnenia (rozsudky Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, body 47 a 48, a BASF/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, bod 214). 313 Komisia v prejednávanej veci v odôvodnení c. 491 napadnutého rozhodnutia uviedla: "Skála mozných pokút umoznuje stanovit takú výsku pokuty, ktorá zarucí dostatocný odstrasujúci úcinok, a pritom zohladní velkost kazdého podniku, ktorému bola ulozená pokuta, a osobitné okolnosti prípadu. Pokial ide o podniky s obzvlást vysokým obratom vo vztahu k ostatným úcastníkom, uplatnenie násobiaceho koeficientu je dôvodné na úcely zabezpecenia dostatocného odstrasujúceho úcinku." 314 Komisia následne pre kazdý z dotknutých podnikov uviedla celosvetový obrat za rok 2005 a pridelený koeficient, teda údaje, ktoré zaradila do tabulky. Voci spolocnosti ABB s celosvetovým obratom za rok 2005 vo výske 18 038 miliónov eur bol uplatnený koeficient 1,25. Voci spolocnosti Melco s celosvetovým obratom za rok 2005 vo výske 26 336 miliónov eur bol uplatnený koeficient 1,5. Voci spolocnosti Toshiba s celosvetovým obratom za rok 2005 vo výske 46 353 miliónov eur bol uplatnený koeficient 2. Voci spolocnosti Hitachi s celosvetovým obratom za rok 2005 vo výske 69 161 miliónov eur bol uplatnený koeficient 2,5. Napokon voci spolocnosti Siemens s celosvetovým obratom za rok 2005 vo výske 75 445 miliónov eur bol uplatnený koeficient 2,5. 315 Z odôvodnenia c. 491 napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze zvýsenie východiskovej sumy pokuty stanovenej pre Siemens bolo namieste na úcely zabezpecenia dostatocného odstrasujúceho úcinku pokuty, a to vzhladom na velkost a celkové zdroje tohto podniku. Rovnako z toho vyplýva, ze Komisia v tejto súvislosti vychádzala z celkového obratu za rok 2005. 316 Vzhladom na to treba pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej celkový obrat urcuje, hoci iba priblizne a neúplne, velkost a ekonomickú silu podniku (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 121, a Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 139; rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, bod 212). 317 Zdá sa teda, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia z právneho hladiska dostatocne uviedla skutocnosti zohladnené na úcely zvýsenia východiskovej sumy pokuty na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku, kedze spolocnosti Siemens tak umoznila oboznámit sa s odôvodnením tohto zvýsenia, pokial ide o východiskovú sumu jej pokuty, a uplatnit jej práva, a súdnemu orgánu vykonávat jeho právomoc preskúmania. Naopak vzhladom na judikatúru citovanú v bode 312 vyssie Komisia nemala v napadnutom rozhodnutí povinnost poskytnút císelné vysvetlenia, ktoré poskytla na pojednávaní, pricom tieto neboli predmetom poziadaviek vyplývajúcich z povinnosti odôvodnenia. 318 Výhrada zalozená na nedostatocnom odôvodnení musí byt preto zamietnutá. 319 V druhom rade je potrebné zamietnut tvrdenie spolocnosti Siemens, podla ktorého sa Komisia pri urcovaní koeficientu na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku spolahlivo neriadila svojou vlastnou metódou charakterizovanou prostredníctvom obratu a koeficientu na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku v prípade ABB ako "východiskového bodu". Toto tvrdenie totiz zamiena na jednej strane koeficient na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku so zvýsením východiskovej sumy pokuty vyplývajúcej z uplatnenia tohto koeficientu na strane druhej. Hoci Komisia potvrdila, ze koeficienty na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku vypocítala primerane vo vztahu k obratom dotknutých podnikov, v napadnutom rozhodnutí a písomnostiach predlozených Vseobecnému súdu neuviedla, ze výsledkom uplatnenia týchto koeficientov malo byt zvýsenie východiskovej sumy pokuty, ktoré bolo primerané v pomere k obratu. Naopak z císelných údajov uvedených Komisiou v odôvodnení c. 491 napadnutého rozhodnutia nutne vyplýva, ze úroven zvýsenia pokuty z dôvodu uplatnenia koeficientu na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku je progresívna v pomere k obratom dotknutých podnikov. 320 Ako tvrdí Komisia, proporcionalitu koeficientov na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku mozno jednoducho overit vyhotovením grafu rôznych koeficientov uplatnených na príslusné obraty dotknutých podnikov. Graf, ktorý je výsledkom takého postupu, je priamkou, a predstavuje tak vztah proporcionality pre vsetky dotknuté podniky - s výnimkou spolocnosti Siemens, v prípade ktorej je úmera klesajúca, kedze sa v jej prípade uplatnil rovnaký koeficient ako v prípade spolocnosti Hitachi, zatial co jej celosvetový obrat za rok 2005 bol viac ako o 6 miliárd eur vyssí ako obrat spolocnosti Hitachi. Taký vztah proporcionality vyhovuje poziadavkám, ktoré Vseobecný súd uviedol vo svojom rozsudku Degussa/Komisia, uz citovanom v bode 260 vyssie (bod 338), v ktorom spresnil, ze na úcely stanovenia koeficientu na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku musí byt kategorizácia podnikov v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania objektívne odôvodnená. V tejto súvislosti treba tiez pripomenút, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bode 316 vyssie je celosvetový obrat podnikov údajom o ich velkosti a ekonomickej sile. 321 Preto nemozno na úkor spolocnosti Siemens hovorit o tom, ze Komisia nekoherentne uplatnila svoju vlastnú metódu výpoctu. Preto treba výhradu zalozenú na prílis vysokom koeficiente na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku, ktorá sa opiera o takéto nekoherentné uplatnenie, zamietnut. 322 Z rovnakého dôvodu sa Siemens nemohla oprávnene odvolávat na rozsudok z 29. apríla 2004 Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie (body 245 az 247), pokial ide o výpocet koeficientov na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku. V uvedených bodoch tohto rozsudku totiz Vseobecný súd Komisii v podstate vytýkal, ze sa neriadila logicky a koherentne vo vztahu k vsetkým dotknutým podnikom metódou, ktorú si zvolila na úcely stanovenia koeficientu na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku. Ako vsak bolo práve uvedené, toto nemozno v prejednávanej veci Komisii vytýkat. 323 Po tretie treba uviest, ze hoci na rozdiel od koeficientov na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku zvýsenie základu, ktorý je výsledkom ich uplatnenia, nie je vo vztahu k obratu proporcionálne, ale progresívne, táto skutocnost nutne vyplýva z uplatnenia metódy, ktorú zvolila Komisia. Komisia sa teda zjavne domnievala, ze také progresívne zvýsenie vo vztahu k obratu bolo potrebné na úcely zabezpecenia dostatocne odstrasujúceho úcinku pokút voci dotknutým podnikom, ktoré mali obzvlást vysoké obraty. Vseobecný súd nemohol nahradit toto posúdenie svojím vlastným posúdením dostatocnosti uplatneného koeficientu na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku, a to tým viac pri neexistencii akéhokolvek dôkazu o tom, ze Komisiou uplatnovaný systém vedie k výsledkom prekracujúcim mieru nevyhnutnú na zabezpecenie dostatocne odstrasujúcej povahy pokút. 324 V dôsledku toho musí byt druhá cast tretieho zalobného dôvodu zamietnutá. C - O tretej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom urcení dlzky trvania porusenia 325 Siemens tvrdí, ze, vzhladom na to, ze porusenie je v súvislosti s obdobím pred aprílom 1999 premlcané, Komisia na úcely zvýsenia východiskovej sumy pokuty vychádzala z nesprávnej dlzky trvania obdobia. Domnieva sa, ze Komisia jej mohla vytýkat len strednodobé porusenie odôvodnujúce podla usmernení 20 % zvýsenie oproti východiskovej sume pokuty. 326 Komisia toto tvrdenie spolocnosti Siemens spochybnuje. 327 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze vzhladom na to, ze námietka premlcania, ktorú vzniesla Siemens, pokial ide o prvú fázu porusenia, musí byt zamietnutá (pozri body 236 az 255 vyssie), táto cast zalozená na rovnakej námietke premlcania musí byt takisto zamietnutá. D - O stvrtej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení spolocnosti Siemens ako vodcu kartelu 328 V rámci stvrtej casti tretieho zalobného dôvodu týkajúcej sa nesprávneho posúdenia úlohy vodcu kartelu, ktorá jej bola prisúdená, Siemens uvádza tri výhrady, ktoré sa zakladajú po prvé na skutocnosti, ze vodcom kartelu bola ABB, po druhé na skutocnosti, ze samotná Siemens nemala úlohu vodcu kartelu, a po tretie na neprimeranom zvýsení základnej sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená z dôvodu jej úlohy vodcu kartelu. V tejto súvislosti poukazuje na to, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia a zásadu rovnosti zaobchádzania a proporcionality trestov. 329 Pred skúmaním tretej výhrady je potrebné spolocne skúmat prvú a druhú výhradu. 1. O prvej a druhej výhrade zalozenej na skutocnosti, ze nie Siemens, ale ABB mala úlohu vodcu kartelu a) Tvrdenia úcastníkov konania 330 Siemens sa domnieva, ze preukázala, ze nemala úlohu vodcu kartelu. Po prvé v tejto súvislosti pripomína, ze skutocnosti, ktoré sú jej vytýkané v súvislosti s obdobím od roku 1988 do roku 1999, sú premlcané, a preto toto obdobie nemôze byt zohladnené ako pritazujúca okolnost na úcely výpoctu výsky pokuty. Po druhé Siemens tvrdí, ze Komisia nesprávne vykladá pojem vodca a nezohladnuje cisto administratívnu povahu sluzieb sekretariátu, ktoré vykonávala v rámci kartelu. Po tretie podla spolocnosti Siemens Komisia nezohladnuje skutocnost, ze pocas obdobia od roku 2002 do roku 2004 nevykonávala ziadne úlohy sekretariátu. 331 Siemens navyse tvrdí, ze Komisia nezohladnila úlohu organizátora a vodcu, ktorú mala ABB pocas obdobia od roku 1988 do roku 1999, co odporuje úlohe vodcu spolocnosti Siemens pocas rovnakého obdobia. Domnieva sa, ze úloha ABB ako organizátora, vedúceho a hybnej sily kartelu bola ovela významnejsia nez úloha európskeho sekretára kartelu, ktorú Siemens vykonávala pocas prvej fázy svojej úcasti na porusení, pricom Komisia túto úlohu precenila. Siemens sa domnieva, ze toto rozdielne zaobchádzanie mozno napravit len zrusením zvýsenia základnej sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená. 332 Komisia tvrdenia spolocnosti Siemens spochybnuje. b) Posúdenie Vseobecným súdom O úlohe vodcu kartelu 333 V odôvodnení c. 514 napadnutého rozhodnutia Komisia najmä spolocnosti Siemens vytýkala úlohu "vodcu" porusenia podla bodu 2 tretej zarázky usmernení z dôvodu, ze vykonávala úlohu európskeho sekretára kartelu. V odôvodneniach c. 514 a 522 napadnutého rozhodnutia sa domnievala, ze výska základnej sumy pokuty, ktorá sa má ulozit spolocnosti Siemens, musí byt zvýsená o 50 %, co viedlo k zvýseniu tejto sumy az na 396 562 000 eur. 334 Predovsetkým, pokial ide o tvrdenie spolocnosti Siemens, podla ktorého ju Komisia nesprávne posúdila ako vodcu pocas druhej fázy jej úcasti na karteli, t. j. od roku 2002 do roku 2004, treba toto tvrdenie zamietnut ako vecne neodôvodnené. Hoci je pravda, ze odôvodnenia c. 511 az 514 napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa posudzuje úloha vodcu v rámci skúmania pritazujúcich okolností, neobsahujú spresnenia, pokial ide o obdobia, v súvislosti s ktorými Komisia kvalifikovala spolocnosti Siemens, Alstom a Areva ako vodcov, odôvodnenie c. 147 napadnutého rozhodnutia výslovne uvádza, ze "funkciu [európskeho sekretára kartelu] vykonávala do septembra 1999 Siemens, ktorú na obdobie rokov 1999 - 2004 nahradila Alstom". V tomto prípade sa nemozno domnievat, ze Komisia kvalifikovala Siemens ako vodcu v období od roku 2002 do roku 2004. 335 Následne v súvislosti s údajným premlcaním skutkov týkajúcich sa obdobia od roku 1988 do roku 1999 odkazuje sa na odôvodnenia uvedené v bodoch 236 az 255 vyssie, podla ktorých prvá fáza porusenia, pokial ide o úcast spolocnosti Siemens, nie je premlcaná. 336 Napokon treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, ak sa porusenia dopustilo viacero podnikov, musí sa v rámci urcenia výsky pokút preskúmat závaznost týkajúca sa úcasti kazdého z nich (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 92; rozsudky Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 277, a BASF/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, bod 280). Tento postup predovsetkým predpokladá preukázanie ich jednotlivých úloh pocas trvania ich úcasti na porusení (pozri rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 150; Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 277, a BASF/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, bod 280). V tejto súvislosti sa na demonstratívnom zozname okolností odôvodnujúcich zvýsenie základnej sumy pokuty stanovenom v bode 2 tretej zarázke usmernení uvádza "úloha vodcu alebo podnecovatela porusenia", ktorú má podnik. 337 Podla ustálenej judikatúry na to, aby podnik mohol byt kvalifikovaný ako vodca, stací, aby predstavoval podstatnú hnaciu silu kartelu (rozsudky Súdu prvého stupna BASF/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, bod 374, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 423) alebo aby mal osobitnú a konkrétnu zodpovednost pri fungovaní tohto kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, body 300). Takúto okolnost treba totiz posúdit so zretelom na kontext prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, body 299 a 373). Kvalifikáciu "vodcu" pouzívala judikatúra najmä v prípade, ze sa preukázalo, ze podnik v rámci kartelu vykonával funkciu koordinátora, a najmä organizoval a poskytoval personál sekretariátu poverenému konkrétnym vykonaním kartelu (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, dalej len rozsudok "ADM", body 246 a 247), alebo ak uvedený podnik zohral ústrednú úlohu pri konkrétnom fungovaní kartelu napríklad tým, ze organizoval znacný pocet stretnutí, zhromazdoval a poskytoval informácie v rámci kartelu, prevzal zastupovanie niektorých clenov v rámci kartelu alebo najcastejsie vypracovával návrhy týkajúce sa fungovania kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 57 a 58, a rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, body 404, 439 a 461). 338 V tomto prípade, ako vyplýva z odôvodnení c. 511 az 513 napadnutého rozhodnutia, Komisia zohladnila to, ze európsky sekretariát kartelu fungoval pocas celej doby trvania kartelu a zachoval si casovú stálost napriek zmene viacerých organizacných vlastností kartelu. Úlohy tohto sekretariátu boli viaceré. S odvolaním sa na odôvodnenia c. 121 az 123, 131, 132, 142, 147 az 149, 157 az 161, 173 a 185 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze európsky sekretariát kartelu slúzil ako nástroj komunikácie medzi európskymi clenmi kartelu, ako aj medzi týmito clenmi a japonským sekretariátom, zvolával a predsedal schôdzam a bol zodpovedný za zapocítanie kvót. Siemens túto skutocnost pred Vseobecným súdom nespochybnila. Komisia sa domnievala, ze z obsahu dohody GQ a dohody EQ, ako aj z konkrétneho fungovania kartelu jasne vyplýva, ze úloha európskeho sekretára kartelu bola podstatná. Uvedený európsky sekretariát tým, ze prevzal iniciatívu a vlozil do kartelu znacné prostriedky, poskytol tomuto kartelu významnú sluzbu a významnou mierou prispel k jeho dobrému fungovaniu. 339 Siemens v priebehu správneho konania pred Komisiou a ani pred Vseobecným súdom nespochybnila, ze pocas fázy svojej úcasti na karteli od roku 1988 do roku 1999 vykonávala funkcie európskeho sekretára kartelu. Navyse skutocnost, ze plnila túto úlohu, vyplýva zo svedectva jej bývalých zamestnancov, pána E. a pána Tr. (pozri v tejto súvislosti bod 222 vyssie). Tvrdí vsak, ze v tomto prípade uvedený európsky sekretariát nemozno posúdit ako vodcu, pretoze jeho cinnost sa obmedzovala na úlohy informacného charakteru a nezahrnala ani iniciatívu a ani myslienky, ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, a nedisponoval ziadnou rozhodovacou právomocou. 340 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze úlohy, ktoré vykonával európsky sekretár kartelu, ho zaradovali do pozície vedúceho orgánu pri koordinácii kartelu a najmä jeho konkrétnom fungovaní. Komisia sa preto mohla v napadnutom rozhodnutí správne domnievat, ze tento európsky sekretár bol kontaktným bodom medzi clenmi kartelu a zohrával klúcovú úlohu pri jeho konkrétnom fungovaní, kedze ulahcoval výmenu informácií v rámci kartelu a sústredoval, kompiloval a vymienal informácie podstatné pre jeho fungovanie s dalsími clenmi kartelu. Týkalo sa to najmä informácií týkajúcich sa projektov RIP, pretoze sekretár organizoval a zabezpecoval sekretárske sluzby na pracovných stretnutiach. 341 Túto klúcovú úlohu nespochybnuje existencia výboru európskej skupiny, ktorý mal v rámci kartelu takisto dôlezitú úlohu. Navyse je nepochybné, ze Siemens bola tiez stálym clenom tohto výboru. Z tohto dôvodu jej funkcie európskeho sekretára kartelu splývajú s jej stálym clenstvom vo výbore a odlisujú ju od ostatných stálych clenov výboru, a to spolocností ABB a Alstom. 342 Okrem toho sa Komisia v odôvodneniach c. 147 a 513 napadnutého rozhodnutia správne mohla domnievat, ze riadenie sekretariátu kartelu predstavovalo významnú zodpovednost, ktorá si vyzadovala podstatné zdroje, hoci islo len o poskytnutý cas a ludské zdroje. Bez koordinácie a ústrednej organizácie, ktoré zabezpecoval európsky sekretár kartelu, by kartel nepochybne nemohol vzhladom na svoju zlozitost fungovat tak úcinne. Navyse vzhladom na skutocnost, ze je nepochybné, ze Siemens vykonávala uvedené úlohy bez prerusenia od vzniku kartelu v roku 1988 az do prerusenia svojej úcasti v roku 1999, Komisia mohla správne dospiet k záveru, ze tento podnik v tomto prípade predstavoval podstatnú hnaciu silu kartelu, a mal preto "úlohu vodcu porusenia" v zmysle bodu 2 tretej zarázky usmernení. 343 Tvrdenia spolocnosti Siemens týkajúce sa úlohy vodcu spolocnosti ABB nespochybnujú tento záver. 344 Najskôr, pokial ide o tvrdenie spolocnosti Siemens, podla ktorého si úloha vodcu ABB protirecí s jej úlohou vodcu, treba zamietnut predpoklad, z ktorého vychádza toto tvrdenie a podla ktorého môze byt v úlohe vodcu kartelu naraz len jediný podnik. 345 Ako totiz vyplýva z judikatúry, je celkom mozné, ze dva, ba dokonca viacero podnikov zároven môze zohrávat úlohu vodcu, a to najmä v rámci kartelu, ktorý zahrna vysoké císlo úcastníkov, akým bol prinajmensom pocas prvej fázy svojho fungovania kartel týkajúci sa projektov RIP (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna BASF/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, body 439 a 440, a z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 561 a tam citovanú judikatúru). 346 Preto aj za predpokladu, ze by ABB mala byt kvalifikovaná ako vodca kartelu týkajúceho sa RIP, neznamená to, ze Siemens nemôze byt takisto posúdená ako vodca. O údajnom rozdielnom zaobchádzaní so spolocnostou Siemens v porovnaní so spolocnostou ABB 347 Dalej je potrebné preskúmat tvrdenie spolocnosti Siemens, podla ktorého sa Komisia tým, ze prisúdila úlohu vodcu jej, a nie spolocnosti ABB, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze práve ABB mala úlohu organizátora a vodcu. Toto tvrdenie je potrebné zamietnut z dvoch dôvodov. 348 Na jednej strane pokial ide o údajné postavenie spolocnosti ABB ako organizátora, je potrebné pripomenút, ako to vyplýva zo samotného znenia bodu 2 tretej zarázky usmernení, ze treba odlisovat pojem "vodca" od pojmu "podnecovatel" porusenia. Kým sa totiz úloha podnecovatela vztahuje na okamih vytvorenia alebo rozsírenia kartelu, úloha vodcu sa vztahuje na jeho fungovanie (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, bod 316). Preto sa vodca porusenia a jeho podnecovatel nenachádzajú v porovnatelnej situácii, takze aj keby Komisia omylom nekvalifikovala ABB ako podnecovatela kartelu, skutocnost, ze so spolocnostou ABB a spolocnostou Siemens zaobchádzala rozdielne, nie je porusením zásady rovnosti zaobchádzania. 349 Na druhej strane nebolo ani preukázane a ani sa netvrdilo, ze ABB vykonávala funkcie európskeho sekretára kartelu alebo ze takisto sama, stabilne a trvalo vykonávala funkcie, ktoré sú obvykle pridelené európskemu sekretárovi. Okrem toho, hoci sa vo vseobecnosti aj zo strany Komisie pripustilo, ze ABB zohrala "významnú úlohu" v rámci kartelu, nepreukázalo sa, ze táto úloha bola z hladiska fungovania kartelu porovnatelná s úlohou, ktorú ako európski sekretári kartelu zohrávali spolocnosti Siemens, Alstom a Areva. 350 Tvrdenia spolocnosti Siemens v tejto súvislosti nie sú schopné spochybnit toto konstatovanie. 351 Po prvé upozornenie zo strany spolocnosti Siemens na úlohu spolocnosti ABB v rámci kartelu týkajúceho sa predizolovaných rúr na konci 80. rokov je v rámci tejto veci irelevantné - okrem skutocnosti, ktorá bola v napadnutom rozhodnutí správne uvedená, ze ABB sa mala posudzovat ako recidivista v oblasti kartelov. 352 Po druhé údaje zo spisu, na ktoré poukázala Siemens, nepodporujú jej tvrdenie, podla ktorého mala byt ABB kvalifikovaná ako vodca kartelu. 353 Na rozdiel od toho, co tvrdí Siemens, totiz okolnost - v prípade jej preukázania -, ze v rámci spolocnosti ABB mohlo byt prijaté rozhodnutie o úcasti na karteli na najvyssej úrovni, nijako nepotvrdzuje to, ze ABB v rámci kartelu zohrala úlohu hnacej sily. Rovnako je to aj v prípade, ak dvaja zamestnanci spolocnosti ABB boli po sebe na základe údajov pána M. vo funkcii "European speaker". Táto okolnost nepriraduje tomuto podniku postavenie vodcu v rámci kartelu. Vzhladom na to treba uviest, ze povaha povinností "European speaker" zo spisového materiálu a ani z písomností spolocnosti Siemens nevyplýva. Navyse skutocnost, ze ani v dohode GQ a ani v dohode EQ sa táto funkcia neuvádza, umoznuje predpokladat, ze funkcie "European speaker" neboli pre fungovanie kartelu významné. 354 Hoci v poznámke pod ciarou na strane c. 153 napadnutého rozhodnutia, ako tvrdí aj Siemens, je uvedené vyhlásenie spolocnosti Areva, podla ktorého ABB predsedala schôdzam na úrovni vedenia, vsunutie uvedenej poznámky pod ciarou do odôvodnenia c. 147 napadnutého rozhodnutia a znenie vyhlásenia spolocnosti Areva jasne preukazujú, ze toto vyhlásenie sa netýka obdobia medzi rokmi 2002 a 2004. Komisia nevytýka spolocnosti Siemens, ze viedla sekretariát kartelu pocas tohto relatívne krátkeho obdobia - v skutocnosti to boli spolocnosti Alstom alebo Areva, ktoré vykonávali túto úlohu pocas uvedeného obdobia. Siemens vsak neuvádza, ako by skutocnost - za predpokladu jej preukázania -, ze ABB mohla predsedat schôdzam na úrovni vedenia v období trvajúcom sotva dva roky, pocas ktorého viedli sekretariát spolocnosti Alstom alebo Areva, viedla k tomu, ze úloha spolocnosti ABB bola porovnatelná s úlohou spolocnosti Siemens pocas viac ako jedenástich rokov, ked Siemens vykonávala funkciu európskeho sekretára kartelu. 355 Skutocnost, ktorú uviedla Siemens, ze ABB a Alstom sa v roku 2000 rozhodli vylúcit podnik VA Tech z kartelu zinscenovaním "rozlúckového vecierka", nie je dôkazom o úlohe vodcu spolocnosti ABB. Kedze v nadväznosti na koncentráciu, ktorá sa uskutocnila na dotknutom trhu po tom, co Siemens prerusila svoju úcast, v karteli nezostali viac nez tri európske podniky, nemozno hovorit o úlohe vodcu, pokial sa dva z týchto podnikov spoja proti tretiemu. 356 Napokon tvrdenie spolocnosti Siemens, podla ktorého ABB zohrala významnú úlohu pri organizácii a vykonávaní odvetných opatrení proti spolocnosti Siemens po jej odchode, nepodporujú ziadne dôkazy. Ani odôvodnenie c. 169 napadnutého rozhodnutia a ani vyhlásenie pána M., ktoré bolo citované v tomto odôvodnení, neobsahujú ani najmensí údaj o významnej úlohe, ktorú by ABB zohrala v rámci organizácie a vykonávania odvetných opatrení. 357 Z tohto dôvodu Siemens v súvislosti so svojou úlohou vodcu nepreukázala, ze ABB bola v porovnatelnej situácii ako Siemens, takze rozdielne zaobchádzanie, ktoré sa v ich prípadoch uplatnilo, je dôvodné. 358 V kazdom prípade a zároven za predpokladu, ze Komisia omylom neposúdila ABB ako vodcu kartelu napriek významnej úlohe, ktorú podnik ABB zohral v rámci kartelu, taká nezákonnost v prospech tretieho subjektu nie je dôvodom na to, aby sa zalobnému dôvodu týkajúcemu sa zrusenia, ktorý uviedla Siemens, vyhovelo. Podla ustálenej judikatúry totiz dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie musí byt v súlade s dodrziavaním zásady zákonnosti, co znamená, ze nikto sa nemôze dovolávat vo svoj prospech nezákonnosti spôsobenej v prospech iného (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. októbra 1984, Witte/Parlament, 188/83, Zb. s. 3465, bod 15; rozsudky Súdu prvého stupna SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 184 vyssie, bod 160; zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 334, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 367). 359 Ako uz bolo uvedené v bodoch 339 az 342 vyssie, Komisia správne kvalifikovala Siemens ako vodcu kartelu. Z tohto dôvodu, kedze tvrdenie spolocnosti Siemens smeruje konkrétne k tomu, aby nebola nezákonne zvýsená jej pokuta, nemozno toto tvrdenie prijat (pozri v tomto zmysle rozsudky Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 358 vyssie, bod 334, a SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 184 vyssie, bod 160). 360 Preto výhrady spolocnosti Siemens zalozené na tom, ze nezohrala úlohu vodcu v karteli a na tom, ze ABB mala byt kvalifikovaná ako podnecovatel a vodca kartelu, musia byt zamietnuté. 2. O tretej výhrade zalozenej na neprimeranom zvýsení základnej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Siemens z dôvodu jej úlohy vodcu kartelu a) Tvrdenia úcastníkov konania 361 Siemens subsidiárne tvrdí, ze aj keby docasný výkon cinností sekretariátu odôvodnil jej posúdenie ako vodcu, zvýsenie o 50 %, ktoré uplatnila Komisia, je neprimerané a predstavuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. S odvolaním sa na rozhodovaciu prax Komisie Siemens tvrdí, ze predpokladom zvýsenia východiskovej sumy pokuty o 50 % je v prípade dotknutého podniku existencia dalsích pritazujúcich okolností, nez je samotná skutocnost, ze vykonával cinnosti sekretariátu. Siemens navrhuje, aby Vseobecný súd v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci podstatne znízil zvýsenie, ktoré bolo v jej prípade uplatnené. 362 Komisia spochybnuje tvrdenia spolocnosti Siemens. b) Posúdenie Vseobecným súdom 363 Po prvé je potrebné konstatovat, ze tvrdenie, podla ktorého zvýsenie o 50 % je vyssie nez zvýsenie vseobecne uplatnované v iných rozhodnutiach Komisie, neznamená, ze doslo k poruseniu zásady proporcionality (rozsudok Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 345 vyssie, bod 579; pozri rovnako v tomto zmysle rozsudok ADM, uz citovaný v bode 337 vyssie, bod 248). 364 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry pri stanovení sumy akejkolvek pokuty Komisia disponuje volnou úvahou a nie je na tento úcel povinná pouzit presný matematický vzorec (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59; zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 268, a Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 345 vyssie, bod 580). Preto Siemens nemôze na úcely odôvodnenia výhrady zalozenej na porusení zásady proporcionality pouzit tvrdenie o zvýseniach uplatnených Komisiou v iných veciach. 365 Po druhé, pokial ide o tvrdenie spolocnosti Siemens, podla ktorého zvýsenie pokuty o 50 % z dôvodu jej úlohy vodcu kartelu porusuje tiez zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze ABB zohrala v karteli úlohu hnacej sily, je potrebné pripomenút, ze - ako bolo konstatované v bodoch 352 az 357 vyssie - spolocnosti Siemens sa nepodarilo preukázat, ze na základe spisového materiálu mala byt úloha spolocnosti ABB kvalifikovaná ako rovnocenná s úlohou spolocnosti Siemens. Predovsetkým údajnú úlohu hnacej sily spolocnosti ABB v rámci kartelu nepodporuje ziadny dôkaz. Kedze ABB a Siemens sa nenachádzali v rovnakej situácii, Komisia nemala povinnost zaobchádzat s nimi rovnakým spôsobom. 366 Navyse aj za predpokladu - ako tvrdí Siemens -, ze by údajná vlastnost ABB ako hnacej sily kartelu stanovovala povinnost povazovat úlohu tohto podniku za rovnocennú s úlohou spolocnosti Siemens, teda v prípade posúdenia, ktoré Komisia omylom nevykonala, taká nezákonnost v prospech tretieho subjektu nie je dôvodom na to, aby sa vyhovelo zalobnému dôvodu na zrusenie rozhodnutia, ktorý uviedla Siemens. Ako bolo totiz pripomenuté v bode 358 vyssie, dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie musí byt v súlade s dodrziavaním zásady zákonnosti, co znamená, ze nikto sa nemôze dovolávat vo svoj prospech nezákonnosti spôsobenej v prospech iného. 367 Po tretie, pokial ide o primeraný charakter zvýsenia z dôvodu vodcovstva spolocnosti Siemens, z judikatúry vyplýva, ze skutocnost, ze podnik konal ako vodca kartelu, pren znamená, ze musí v porovnaní s ostatnými podnikmi niest osobitnú zodpovednost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora IAZ International Belgium a i./Komisia, uz citovaný v bode 337 vyssie, body 57 a 58, a zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, C-298/98 P, Zb. s. I-10157, bod 45; rozsudok Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 358 vyssie, bod 291). 368 V tomto prípade vzhladom na význam úloh, ktoré v rámci kartelu vykonávala Siemens ako európsky sekretár kartelu, tak ako boli opísané v bodoch 338, 340 a 342 vyssie, zvýsenie o 50 % nemozno posúdit ako neprimerané. 369 Tretiu výhradu, a teda stvrtú cast tretieho zalobného dôvodu, je preto potrebné zamietnut. E - O piatej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení v súvislosti s neznízením pokuty na základe oznámenia o spolupráci 1. Tvrdenia úcastníkov konania 370 Siemens tvrdí, ze je nesprávne, ze jej Komisia nepriznala ziadne znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci. Tvrdí, ze predlozila dôkazy so znacnou pridanou hodnotou, pricom v tejto súvislosti uvádza správu o sérii stretnutí, obnovený súbor, korespondenciu advokáta v súvislosti s fungovaním kartelu medzi rokmi 2002 a 2004, výsledok vnútornej inspekcie spolocnosti Siemens v roku 2005 a svedectvá bývalých zamestnancov, pánov Tr., E. a Sch. 371 Komisia tvrdenia spolocnosti Siemens spochybnuje. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 372 V súlade s bodom 21 oznámenia o spolupráci na to, aby sa podnik mohol domáhat znízenia pokuty na základe uvedeného oznámenia, musí Komisii poskytnút najmä dôkazy o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktoré predstavujú znacnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými uz Komisia disponuje. 373 Podla bodu 22 oznámenia o spolupráci pojem "pridaná hodnota" sa týka rozsahu, do akého poskytnutý dôkaz svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti posilnuje schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. 374 Podla judikatúry základom na znízenie pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze je domnienka, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v zistení existencie porusenia a v jeho prípadnom ukoncení (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 285 vyssie, bod 399; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 325; Finnboard/Komisia, T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 363, a Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 358 vyssie, bod 330). 375 Ako sa v bode 29 oznámenia o spolupráci uvádza, toto oznámenie vyvolalo legitímne ocakávania, o ktoré sa opierajú podniky, ktoré chcú informovat Komisiu o existencii kartelu. So zretelom na legitímnu dôveru, ktorú podniky, ktoré chcú spolupracovat s Komisiou, mohli vyvodzovat z tohto oznámenia, je teda Komisia povinná postupovat v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce spolocnosti Siemens v rámci urcovania výsky pokuty ukladanej tejto spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, Zb. s. II-713, bod 147 a tam citovanú judikatúru). 376 V medziach vytýcených uvedeným oznámením o spolupráci vsak Komisia disponuje volnou úvahou pri hodnotení, ci dôkazy predlozené urcitým podnikom majú alebo nemajú pridanú hodnotu v zmysle bodu 22 uvedeného oznámenia a ci je na základe tejto skutocnosti opodstatnené priznat podniku znízenie pokuty na základe tohto oznámenia (pozri analogicky rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 285 vyssie, body 393 a 394, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 532). Toto posúdenie je predmetom podrobného súdneho preskúmania. 377 V tomto prípade teda treba preskúmat, ci Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze vyhlásenia spolocnosti Siemens spomínané v odôvodneniach c. 533 az 536 napadnutého rozhodnutia nepriniesli znacnú pridanú hodnotu. 378 Pokial ide o tieto vyhlásenia, je potrebné najskôr uviest, ze informácie poskytnuté spolocnostou Siemens medzi 28. májom 2004 ako dátumom jej ziadosti na základe oznámenia o spolupráci a oznámením o výhradách koncom apríla 2006 sa týkali iba druhej fázy jej úcasti na karteli, a to obdobia rokov 2002 az 2004. Naopak az do oznámenia o výhradách nezaznamenala ziadne informácie v súvislosti s jej úcastou na porusení v období rokov 1988 az 1999. 379 Navyse treba zdôraznit, ze vo vsetkých oznámeniach na základe spolupráce s Komisiou Siemens vzdy spochybnovala, ze predmetom dohôd, na ktorých sa podielala, boli projekty RIP v rámci EHP alebo ze tieto dohody mali úcinky v rámci EHP. Viac ako povahu úprimnej spolupráce, ako preukázala Komisia v napadnutom rozhodnutí, tieto oznámenia teda preukazujú snahu o zatajenie v co najväcsej miere. 380 Podmienka úplnej spolupráce stanovená v bode 11 oznámenia o spolupráci sa vsak uplatní len v prípade ziadostí o oslobodenie od pokút a nie v prípade ziadostí o zhovievavost ako vyplýva z bodu 20 tohto oznámenia. Preto zjavný nedostatok úprimnosti vo vyhláseniach spolocnosti Siemens nebráni tomu, aby jej bolo priznané znízenie pokuty v rozsahu, v akom v súlade s bodom 21 uvedeného oznámenia poskytla dôkazy so znacnou pridanou hodnotou. 381 Pokial ide o údajnú pridanú hodnotu informácií, ktoré poskytla Siemens, v prvom rade tvrdí, ze v liste z 28. mája 2004 opísala "podrobnejsie celú sériu schôdzí kartelu". 382 V tejto súvislosti treba uviest, ze vo svojej ziadosti z 28. mája 2004 na základe oznámenia o spolupráci Siemens priznala, ze jej zamestnanci - páni R., S. a Ze. - boli v kontakte so spolocnostami ABB, Alstom alebo Areva a skupinou VA Tech a ze vypracovala prvý zoznam stretnutí, ktoré sa konali na úrovni vedenia a na operacnej úrovni. Uviedla vsak, ze cielom týchto kontaktov bol "benchmarking" - t. j. výmena informácií o metódach a postupoch na úcely zvýsenia sútazivosti podnikov z oblasti - a rokovania o moznej spolupráci v oblasti spolocných dodávok a výmeny prvotných výrobkov. Okrem toho Siemens takisto priznala, ze v rámci týchto schôdzí bol predmetom rokovaní len velmi obmedzený pocet projektov. Uviedla vsak, ze islo výlucne o medzinárodné projekty bez vztahu k EHP. Navyse tieto projekty neboli predmetom dohôd o cenách, ale kládol sa dôraz na "rozumné" správanie výrobcov v súvislosti s úrovnou ich ponúk. 383 Tieto informácie nemozno posúdit ako "dôkazy o údajnom porusení" v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci, pretoze preukazujú len bezvýznamné kontakty medzi európskymi výrobcami RIP. Navyse ako Komisia uviedla v odôvodnení c. 534 napadnutého rozhodnutia bez toho, aby jej Siemens odporovala, vedela o týchto schôdzach, ako aj o ich úcastníkoch. 384 Po druhé Siemens tvrdí, ze údaje desifrovala a poskytla ich Komisii. 385 Vzhladom na to je potrebné uviest, ze vo svojom liste z 23. júla 2004 Siemens predlozila rôzne dokumenty. V prvom rade predlozila zoznam projektov RIP mimo EHP, v súvislosti s ktorými bolo potrebné predlozit ponuky v rokoch 2002 a 2003, s uvedením výrobcov, ktorým boli pridelené, pricom tento zoznam bol získaný na základe súboru zabaveného pocas inspekcií, ktoré Komisia uskutocnila v jej priestoroch. V druhom rade predlozila zoznam hovorov, ktoré sa uskutocnili medzi 22. aprílom a 22. májom 2004, spolu so SIM kartou svojho zamestnanca, pána Ze. V tretom rade predlozila niekolko dokumentov, ktoré boli objavené v pocítaci pána Ze. a ktoré sa zdajú byt zamýslanými moznostami bilaterálnej spolupráce s dalsími výrobcami RIP. 386 Pokial ide o zoznam projektov, ten neobsahuje ziadny projekt RIP v Európe, a teda nemozno z neho vyvodit informácie o úcinkoch kartelu v rámci EHP. Pokial ide o zoznam telefonických hovorov, ten obsahuje len dátum, hodinu a dlzku odchádzajúcich hovorov, ako aj volané císlo. Okrem toho Siemens neuviedla rozsah, v akom by tento zoznam mohol byt pre Komisiu uzitocný na úcely preukázania existencie kartelu, pricom sa navyse týkal obdobia (apríl a máj 2004), pocas ktorého podla spolocnosti Siemens kartel prestal existovat. Napokon dokumenty pochádzajúce z pocítaca pána Ze. odhalujú len bezvýznamné projekty spolupráce a nemajú ziadny vztah s dotknutým kartelom, ako sú aktivity benchmarkingu a prípadné vytvorenie konzorcií pre niektoré projekty. 387 Z tohto dôvodu by ziadny z týchto dokumentov nemal byt povazovaný za dôkaz podporujúci schopnost Komisie preukázat existenciu kartelu. 388 Po tretie Siemens tvrdí, ze zaslala list vyhotovený v mene svojich bývalých zamestnancov, ktorí sa podielali na karteli a ktorí "podrobne" opísali "spôsob fungovania kartelu" a vymenovali "dohody týkajúce sa rôznych projektov RIP v rámci EHP". Domnieva sa, ze tento dokument je "prehladnou listinou uvádzajúcou dohody uzatvorené medzi rokmi 2002 a 2004". 389 V tejto súvislosti treba uviest, ze 7. decembra 2004 Siemens skutocne zaslala Komisii list z 25. novembra 2004, ktorý vyhotovil právny poradca neidentifikovaných bývalých spolupracovníkov spolocnosti Siemens. Siemens sa domnieva, ze ide o pána R., pána S. a/alebo pána Z., ktorí ju - podla konstatovaní Komisie - zastupovali pocas druhej fázy jej úcasti na karteli. V tomto liste sú zhrnuté vyhlásenia týchto zamestnancov a predovsetkým sa v nom uvádza, ze pocas stretnutí, ktoré sa uskutocnili od októbra 2002 so spolocnostami ABB, Alstom a skupinou VA Tech, sa rokovalo o projektoch RIP v rámci spolocného trhu na úcely zosúladenia postupov, uzatvorenia dohôd a urcenia cien, ze Alstom bola poverená úlohami sekretariátu a komunikácia sa uskutocnovala telefonicky, faxom alebo prostredníctvom kódovaných e-mailov. Siemens vo svojom sprievodnom liste zo 7. decembra 2004 poukázala na to, ze na základe uvedeného listu boli jej predchádzajúce vyhlásenia bud neúplné, alebo tiez nesprávne. Takisto spresnila na rozdiel od toho, co tvrdila pred Vseobecným súdom, ze "predlozené informácie [neboli] velmi podrobné". 390 Hoci tieto informácie majú vo vztahu k poruseniu urcitú dôkaznú hodnotu - pricom Komisia citovala list z 25. novembra 2004 v poznámke pod ciarou na strane c. 153 napadnutého rozhodnutia ako dôkaz o tom, ze Alstom a Areva viedli európsky sekretariát po tom, co Siemens v roku 1999 vystúpila -, potvrdzujú len dôkazy, ktorými Komisia disponovala uz skôr. Samotná Areva totiz v dokumente zaslanom Komisii prostredníctvom faxu z 25. mája 2004 priznala, ze viedla sekretariát. Z tohto dôvodu informácie poskytnuté zo strany spolocnosti Siemens nemozno povazovat za informácie prinásajúce znacnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými uz skôr disponovala Komisia. 391 Po stvrté Siemens tvrdí, ze skúmala stav hospodárskej sútaze na hlavných trhoch Únie a predlozila svoje závery Komisii, pricom ziaden z ostatných podnikov neposkytol tak podrobné informácie o stave trhu a hospodárskej sútaze. 392 V tejto súvislosti treba uviest, ze 4. júla 2005 Siemens poskytla Komisii písomné zhrnutie vnútornej kontroly. Uviedla, ze v rámci tejto kontroly sa pristúpilo najmä k preskúmaniu vsetkých projektov RIP, ktoré uskutocnovala v Európe v období medzi januárom 2000 a aprílom 2004, z hladiska dodrziavania právnych ustanovení v oblasti kartelov. Napriek znacnému úsiliu, ktoré vynalozila, sa domnieva, ze táto kontrola neviedla ku konkrétnym výsledkom spôsobilým potvrdit výhrady Komisie a neumoznila prijat záver o nedostatkoch, na základe ktorých by bolo mozné vyvodit záver o existencii dohôd medzi konkurentmi, pokial ide o jednotlivé projekty v rámci Únie. 393 Preto nie je mozné prisúdit informáciám poskytnutým spolocnostou Siemens 4. júla 2005 dôkaznú hodnotu. Predovsetkým sa nezdá, ze údajné "podrobné informácie o stave trhu a hospodárskej sútaze" podporili schopnost Komisie preukázat porusenie konstatované v napadnutom rozhodnutí a ze teda majú znacnú pridanú hodnotu. 394 Po piate Siemens tvrdí, ze Komisii poskytla svedectvá svojich bývalých zamestnancov, pánov Tr., E. a Sch., ktoré obsahovali podrobné informácie o uzatvorení dohody GQ a úlohe, ktorú v rámci kartelu zohrávala ABB. 395 Vzhladom na to treba uviest, ze v prílohe listu zo 7. augusta 2006 Siemens poskytla Komisii zápis svedectva svojich bývalých zamestnancov, pánov Tr., E. a Sch. V uvedenom liste právny poradca spolocnosti Siemens vykonal zhrnutie týchto svedectiev. Uviedol najmä, ze BBC, teraz ABB, bola podnecovatelom dohody GQ a hnacou silou predbezných rokovaní na úrovni európskych výrobcov, ze dohoda GQ sa týkala trhov Stredného východu, a nie európskych projektov, ze Siemens sa na konci roku 1998 alebo najneskôr na zaciatku roku 1999 distancovala od dohody GQ a ze kartel, na ktorom sa Siemens podielala medzi rokmi 2002 a 2004 nijako nesúvisel s predchádzajúcim kartelom zalozeným na dohode GQ. 396 Takisto treba poznamenat, ze tieto informácie boli poskytnuté viac ako tri mesiace po oznámení výhrad, ku ktorému doslo na konci apríla 2006, v ktorom Komisia predstavila svoje dôkazy týkajúce sa porusenia vytýkaného výrobcom RIP. Okrem toho jediným novým dôkazom, ktorý vycnieva zo vsetkých týchto svedectiev, je tvrdenie, podla ktorého ABB bola podnecovatelom a hnacou silou pri uzatváraní dohody GQ. Ako sa vsak konstatovalo v bodoch 350 az 357 vyssie, toto tvrdenie nie je podporené dalsími dôkazmi zo spisu. Preto nemozno svedectvá pánov Tr., E. a Sch. posúdit ako dôkazy, ktoré podporujú schopnost Komisie preukázat porusenie konstatované v napadnutom rozhodnutí a ktoré by priniesli znacnú pridanú hodnotu. 397 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia tým, ze odmietla priznat spolocnosti Siemens znízenie pokuty, ktorú jej udelila, neporusila ustanovenia oznámenia o spolupráci. Preto musí byt piata cast tretieho zalobného dôvodu zamietnutá. F - O siestej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze GR pre hospodársku sútaz de facto vnútilo svoje stanovisko kolégiu komisárov 1. Tvrdenia úcastníkov konania 398 Siemens uvádza skutocnost, ze predtým, nez kolégium komisárov prijalo rozhodnutie týkajúce sa tejto veci, niektoré médiá informovali o skutocnosti, ze podnikom, ktoré sa podielali na údajnom karteli, bude ulozená nezvycajne vysoká pokuta, pricom presne uviedli výsku pokuty udelenej jednotlivým dotknutým podnikom. Domnieva sa, ze tento postup je porusením základnej zásady práva Spolocenstva, na základe ktorej kolégium komisárov prijíma svoje rozhodnutia na svoju výlucnú zodpovednost a nezávisle. 399 Komisia vyjadruje svoje polutovanie nad incidentom, na ktorý Siemens poukázala. Zdôraznuje vsak, ze uverejnenie týchto císelných údajov nebolo úmyselné a ani cielené. V tejto súvislosti vykonala - neúspesne - vnútornú kontrolu s cielom zistit zdroj úniku a následne zmenila rozhodovaciu prax, aby sa podobné incidenty neopakovali. Pokial ide o právne posúdenie tohto bodu, Komisia sa domnieva, ze predcasné uverejnenie tohto druhu neobmedzuje nezávislost komisárov a uvedený incident nespochybnuje zákonnost napadnutého rozhodnutia. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 400 Je potrebné pripomenút, ze clánok 287 ES ukladá clenom, úradníkom a ostatným zamestnancom institúcií Spolocenstva "povinnost mlcanlivosti..., ktorá sa vztahuje na informácie chránené sluzobným tajomstvom, najmä informácie o podnikoch, ich obchodných stykoch alebo nákladových polozkách". Aj ked sa uvedené ustanovenie týka predovsetkým informácií získaných od podnikov, castica "najmä" poukazuje na to, ze ide o vseobecnú zásadu, ktorá sa vztahuje aj na iné dôverné informácie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. novembra 1985, Adams/Komisia, 145/83, Zb. s. 3539, bod 34; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1996, Postbank/Komisia, T-353/94, Zb. s. II-921, bod 86). 401 V tomto prípade zo spisu vyplýva, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia podstatné zlozky návrhu rozhodnutia predlozeného kolégiu komisárov na konecné schválenie získala tlacová agentúra. Dna 23. januára 2007, den pred prijatím napadnutého rozhodnutia, okolo 19. hodiny totiz táto agentúra uverejnila presné informácie týkajúce sa celkovej výsky pokút a výsky jednotlivých pokút pre spolocnosti Siemens, Melco a Alstom, ako aj informáciu, podla ktorej ABB získala ako informátor Komisie oslobodenie od pokút. Komisia nespochybnila, ze k úniku doslo v rámci jej útvarov, pricom potvrdila, ze nemohla zistit pôvodcu úniku informácií v prospech médií. 402 Podla ustálenej judikatúry taká nezrovnalost môze mat za následok zrusenie dotknutého rozhodnutia, ak sa preukáze, ze obsah tohto rozhodnutia by bol iný, ak by k tejto nezrovnalosti nedoslo (rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 336 vyssie, bod 91, a Dunlop Slazenger/Komisia, uz citovaný v bode 174 vyssie, bod 29). V tomto prípade vsak Siemens takýto dôkaz nepredlozila. Neexistuje totiz dôvod predpokladat, ze ak by nedoslo k zverejneniu sporných informácií, kolégium komisárov by zmenilo výsku pokuty alebo obsah navrhovaného rozhodnutia. Predovsetkým neexistuje nijaký dôkaz, ktorý by odhaloval, ze kolégium komisárov ako celok alebo niektorí komisári sa cítili byt presvedcení alebo sa domnievali, ze sa nemôzu odchýlit od castí návrhu rozhodnutia, ktoré boli zverejnené médiám. 403 Preto musí byt táto cast tretieho zalobného dôvodu takisto zamietnutá. Tretí zalobný dôvod musí byt zamietnutý v celom rozsahu. 404 Kedze vsetky tri uvedené zalobné dôvody boli zamietnuté, je opodstatnené zamietnut zalobu. O trovách 405 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Siemens nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Siemens AG je povinná nahradit trovy konania. Pelikánová Jürimäe Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. marca 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O prvom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP A - O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na "nedostatocnom opise vytýkaných porusení" 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom B - O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na "nesprávnej analýze údajných dohôd a ich úcinkov na spolocný trh" 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) O dôkaznom bremene b) O dôkaznej hodnote dohody GQ a dohody EQ c) O dôkaze existencie spolocnej dohody O vyhláseniach ABB a svedka, pána M. O vyhláseniach spolocnosti Fuji O vyhláseniach spolocnosti Hitachi O nedostatocnom spochybnení zo strany spolocnosti Areva, Alstom a skupiny VA Tech O zozname projektov RIP v Európe - O pôvode a dátume vyhotovenia celkového zoznamu, ako aj o jeho posúdení ako dôkazu - O tvrdeniach, podla ktorých sa o projektoch RIP v Európe uvedených v celkovom zozname v rámci kartelu nerokovalo - O projektoch, ktoré boli údajne opakovane uvedené alebo sa neuskutocnili - O nízkom pocte projektov RIP v Európe zapísaných na celkový zoznam - O údajnom nepridelení projektov RIP v EHP spolocnosti Siemens v rámci kartelu - O ekonometrickej analýze predlozenej spolocnostou Siemens O listinných dôkazoch - O dohode GQ a dohode EQ - O dokumente nájdenom v priestoroch skupiny VA Tech s názvom "Zhrnutie rokovania s JJC" - O korespondencii z 18. januára 1999 medzi pánmi Wa. a B., zamestnancami skupiny VA Tech - O listinných dôkazoch týkajúcich sa skutocností, ktoré nastali v období medzi rokmi 2002 a 2004 d) Závery týkajúce sa druhej casti prvého zalobného dôvodu O úcinkoch kartelu v rámci EHP O vyhradení európskych a japonských trhov skupinám európskych a japonských výrobcov O ochrane "výrobných krajín" v Európe II - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 25 nariadenia c. 1/2003 A - O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nepreukázaní úcasti na porusení medzi aprílom a septembrom 1999 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) O rozlození dôkazného bremena medzi Siemens a Komisiu b) O dôkaznej hodnote skutkových okolností, na ktorých Komisia zalozila svoje posúdenie, ze Siemens prerusila svoju úcast na karteli 1. septembra 1999 O vyhláseniach spolocnosti ABB a pána M. O dokumente s názvom "Zhrnutie rokovania s JJC" O vyhláseniach spolocností Areva, Melco, Fuji a Hitachi/JAEPS - O vyhláseniach spolocnosti Areva - O vyhláseniach spolocnosti Melco - O vyhláseniach spolocnosti Fuji - O vyhláseniach spolocnosti Hitachi Predbezný záver c) O dôkazoch predlozených spolocnostou Siemens na úcely preukázania prerusenia jej úcasti na karteli od apríla 1999 O empirických ekonomických dôkazoch o prerusení jej úcasti na karteli najneskôr v apríli 1999 O svedectve pána Se. O svedectvách pánov Tr., E. a Sch. O neexistencii dôkazu o úcasti spolocnosti Siemens na dohode o projektoch RIP po apríli 1999 O neexistencii dôkazu o schôdzi v období po 22. apríli 1999 B - O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na premlcaní stíhania 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom C - O tretej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na neúcasti na karteli v období po 1. januári 2004 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom III - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri výpocte výsky pokuty A - O prvej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na neprimeranej výske východiskovej sumy pokuty 1. O prvej výhrade zalozenej na nepreukázaní úcinkov kartelu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 2. O druhej výhrade zalozenej na neprimeranosti východiskovej sumy pokuty vo vztahu k ekonomickému významu porusenia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 3. O tretej výhrade zalozenej na zaradení spolocnosti Siemens do nesprávnej kategórie a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom B - O druhej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na neprimeranosti násobiaceho koeficientu na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom C - O tretej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom urcení dlzky trvania porusenia D - O stvrtej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení spolocnosti Siemens ako vodcu kartelu 1. O prvej a druhej výhrade zalozenej na skutocnosti, ze nie Siemens, ale ABB mala úlohu vodcu kartelu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom O úlohe vodcu kartelu O údajnom rozdielnom zaobchádzaní so spolocnostou Siemens v porovnaní so spolocnostou ABB 2. O tretej výhrade zalozenej na neprimeranom zvýsení základnej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Siemens z dôvodu jej úlohy vodcu kartelu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom E - O piatej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení v súvislosti s neznízením pokuty na základe oznámenia o spolupráci 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom F - O siestej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze GR pre hospodársku sútaz de facto vnútilo svoje stanovisko kolégiu komisárov 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXnLdnqO/L95553-2581TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXnLdnqO/L95553-2581TMP.html#Footref*