Vec T-59/07 Polimeri Europa SpA proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s butadiénovým kaucukom a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaným emulznou polymerizáciou - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pripísatelnost protiprávneho správania - Jediné porusenie - Dôkaz existencie kartelu - Pokuty - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Pritazujúce okolnosti" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania - Rozsah dôkazného bremena (Clánok 81 ods. 1 ES a clánok 82 ES) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Právna povaha - Prípravný charakter (Clánok 81 ES) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Právomoci Komisie - Právomoc spojit dve odlisné konania (Clánok 81 ES) 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia - Protisútazný ciel - Dostatocné zistenie (Clánok 81 ES) 5. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie (Clánky 81 ES a 82 ES) 6. Konanie - Návrh na zacatie konania - Formálne nálezitosti - Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený - Podobné poziadavky pre výhrady uvedené na podporu dôvodu [Statút Súdneho dvora, clánok 21; Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 44 ods. 1 písm. c)] 7. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia - Protisútazný ciel - Dostatocné zistenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 8. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení - Hranice (Clánok 81 ods. 1 ES) 9. Hospodárska sútaz - Kartely - Dôkaz - Odpoved podniku na ziadost Komisie o informácie (Clánky 81 ES a 82 ES) 10. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porusenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Posúdenie podla povahy porusenia - Velmi závazné porusenia (Clánok 81 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Volná úvaha Komisie - Povinnost zabezpecit pomer medzi výskou pokút a celkovou velkostou relevantného tovarového trhu - Neexistencia (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 3) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Odstrasujúci charakter pokuty (Clánok 81 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Zohladnený obrat (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti - Opakované porusovanie - Pojem (Clánok 81 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2) 16. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Neuplatnenie dohody v praxi - Posúdenie (Clánok 81 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 druhá zarázka) 1. Pokial ide o dokazovanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES, je Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a pripojit vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností zakladajúcich porusenie. Je tak nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podlozenie pevného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu porusenia. Okrem toho je obvyklé, ze cinnosti, ktoré zahrnajú protisútazné postupy a dohody, prebiehajú skryte, ze stretnutia sa konajú tajne a ze dokumentácia, ktorá sa ich týka, je zredukovaná na minimum. Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, tie sú obycajne len zlomkovité a zriedkavé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väcsine prípadov sa preto musí existencia protisútazného postupu alebo dohody vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. V tomto rámci ziadne ustanovenie, ani vseobecná zásada práva Spolocenstva nezakazuje Komisii, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to bolo inak, bremeno preukázania správaní odporujúcich clánkom 81 ES a 82 ES, ktoré nesie Komisia, by nebolo mozné uniest a toto bremeno by bolo nezlucitelné s úlohou dohladu nad riadnym uplatnovaním týchto ustanovení, ktorú Komisii priznáva Zmluva. Pokial ide predovsetkým o vyhlásenia urobené v kontexte oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch, ziadne ustanovenie nezakazuje Komisii, aby pouzila tieto vyhlásenia na úcely preukázania porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Nemozno sa domnievat, ze takéto vyhlásenia nemajú dôkaznú hodnotu, kedze vyhlásenia, ktoré idú proti záujmom toho, kto ich robí, treba v zásade povazovat za zvlást spolahlivé dôkazné prostriedky. Hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je vo vseobecnosti potrebná urcitá nedôvera so zretelom na to, ze je mozné, ze títo úcastníci majú tendenciu minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných, nic to nemení na skutocnosti, ze domáhanie sa zohladnenia oznámenia o spolupráci s cielom dosiahnut znízenie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie dôkazných prostriedkov skreslujúcich skutocné správanie ostatných úcastníkov kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci. Predovsetkým skutocnost, ze osoba sa prizná, ze sa dopustila porusenia a tak uzná existenciu skutocností, ktoré idú nad rámec tých, ktoré bolo mozné priamo vyvodit z príslusných dokumentov, a priori znamená, pokial nie sú dané osobitné okolnosti, ktoré svedcia o opaku, ze táto osoba sa rozhodla hovorit pravdu. (pozri body 50 - 52, 58) 2. Oznámenie o výhradách je dokumentom procesnej a prípravnej povahy, v ktorom je s cielom zabezpecit úcinný výkon práva na obhajobu, opísaný predmet správneho konania zacatého Komisiou, cím toto oznámenie Komisii zároven bráni, aby vo svojom rozhodnutí, ktorým sa dotknuté konanie koncí, prihliadla na iné výhrady. Vydanie oznámenia o výhradách Komisiou okrem toho nie je mozné v ziadnom prípade povazovat za dôkaz prezumpcie viny dotknutého podniku. V opacnom prípade by zacatie kazdého konania v tejto oblasti mohlo potenciálne porusovat zásadu prezumpcie neviny. Za týchto okolností vydanie prvého a potom druhého oznámenia o výhradách nemôze samo osebe viest k zisteniu akéhokolvek pochybenia. Pokial ide o prípadné zmeny, ktoré druhé oznámenie o výhradách obsahuje v porovnaní s prvým oznámením o výhradách, pre tento procesný úkon je charakteristické, ze je predbezný a podlieha zmenám v priebehu posúdenia, ku ktorému pristupuje Komisia neskôr na základe pripomienok, ktoré jej boli predlozené ako reakcia úcastníkmi konania, ako aj na základe dalsích skutkových zistení. Komisia totiz musí zohladnit skutocnosti vyplývajúceho z celého správneho konania a na základe nich bud upustit od výhrad, ktoré sú nedôvodné, alebo tak skutkovo, ako aj právne upravit a doplnit svoju argumentáciu na podporu výhrad, na ktorých trvá. Ak je teda Komisia oprávnená tak skutkovo, ako aj právne zmenit svoju argumentáciu v case medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím, je tým skôr oprávnená urobit tak v case medzi dvomi oznámeniami o výhradách. (pozri body 68 - 70, 73) 3. V oblasti kartelov je Komisia oprávnená z objektívnych dôvodov tak rozdelit, ako aj spojit konania. Je tak mozné spojenie dvoch konaní, z ktorých kazdé sa týka samostatného výrobku, ked tieto výrobky patria k tomu istému odvetviu cinnosti najmä vzhladom na ich fyzické vlastnosti a ich pouzitie a ked sa niektoré z nedovolených stretnutí medzi podnikmi týkajú zároven jedného aj druhého výrobku. Navyse, aj keby sa bolo mozné domnievat, ze porusenie dotknuté spojením v skutocnosti zodpovedá dvom odlisným poruseniam, to, ci sú tieto porusenia preukázané vo viacerých rozhodnutiach alebo iba v jedinom rozhodnutí je irelevantné, pokial dotknuté porusenia nie sú premlcané. Okrem toho porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale taktiez zo skupiny aktov alebo z pokracujúceho správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat z dôvodu, ze jedna alebo viaceré zlozky tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by taktiez mohli samy osebe, zohladnované jednotlivo, predstavovat porusenie tohto ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti zapadajú do celkového plánu vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená za tieto cinnosti vyvodzovat zodpovednost v závislosti od úcasti na porusení ako celku. Ak Komisia môze oprávnene dospiet k záveru, ze rôzne prejavy sú súcastou jediného porusenia z dôvodu, ze zapadajú do celkového plánu smerujúceho k skreslovaniu hospodárskej sútaze, potom skutocnost, ze pocet a intenzita zosúladených postupov sa menia podla relevantného trhu, neznamená, ze porusenie sa netýka trhov, na ktorých sú tieto postupy menej intenzívne a menej pocetné. Bolo by totiz neprirodzené rozdelit pokracujúce správanie, ktoré má jediný ciel, na viacero rôznych porusení z dôvodu, ze zosúladené postupy sa menia podla relevantného trhu. (pozri body 100, 272) 4. Na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES je zohladnenie konkrétnych následkov dohody zbytocné, ked je zjavné, ze jej cielom je obmedzit, vylúcit alebo narusit hospodársku sútaz. Najmä v súvislosti s dohodami protisútaznej povahy, ktoré sú uzavreté pocas stretnutí konkurencných podnikov, k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES dôjde vtedy, ak cielom týchto stretnutí je obmedzenie, vylúcenie alebo narusenie hospodárskej sútaze a ak tak smerujú k umelej organizácii fungovania trhu. V takom prípade stací, ak Komisia na dôkaz úcasti podniku na karteli preukáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorých doslo k uzavretiu dohôd protisútaznej povahy. Ak bola preukázaná úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to takým spôsobom, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa týchto stretnutí zúcastnil z iných dôvodov ako oni. Ked teda dôkaz koncentrácie medzi viacerými podnikmi nevyplýva z jednoduchého zistenia paralelného správania na trhu, ale z dokumentov, z ktorých je zrejmé, ze nedovolené postupy sú výsledkom koncentrácie, alternatívne vysvetlenie uplatnovaných cien, podla ktorého údajná koordinácia cien predstavuje v skutocnosti reakciu výrobcov na cenu surovín a vývoj trhu, nemôze spochybnit zistenie existencie kartelu, ktoré urobila Komisia. (pozri body 103, 108, 109) 5. Ked entita vykonávajúca hospodársku cinnost porusí pravidlá hospodárskej sútaze, prinálezí jej podla zásady osobnej zodpovednosti, aby zodpovedala za toto porusenie. Ked vsak dve entity tvoria tú istú hospodársku jednotku, skutocnost, ze entita, ktorá sa dopustila porusenia, este stále existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bola sankcia ulozené entite, na ktorú previedla svoje hospodárske cinnosti. Takéto ulozenie sankcie je prípustné najmä vtedy, ak tieto entity boli ovládané tou istou osobou a vzhladom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizacného hladiska, plnili v podstatnej casti rovnaké obchodné pokyny. Ked sú teda v case svojho protiprávneho správania dve spolocnosti priamo ci nepriamo v úplnom vlastníctve tej istej spolocnosti, zásada osobnej zodpovednosti nebráni tomu, aby bola sankcia za porusenie, ktorého sa dopústala najprv prvá spolocnost a v ktorom dalej pokracovala druhá spolocnost, ulozená súhrnne tejto druhej spolocnosti. V kazdom prípade sankcia ulozená podniku, ktorý právne nadalej existuje, ale uz nevykonáva hospodársku cinnost, môze nemat odradzujúci úcinok. Ak by navyse nebola predvídaná ziadna moznost ulozit sankciu inej entite, nez tej, ktorá sa dopustila porusenia, podniky by sa mohli vyhnút sankciám iba tým, ze ich identita sa zmenila v dôsledku restrukturalizácii, prevodov alebo iných právnych alebo organizacných zmien. (pozri body 123 - 126, 129) 6. Podla clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Na prípustnost zaloby sa vyzaduje, aby zo samotného jej textu aspon strucne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Hoci samotný text zaloby môze byt v konkrétnych bodoch podopretý a doplnený odkazmi na urcité casti listín, ktoré sú k nej pripojené, celkový odkaz na iné písomnosti, aj ked pripojené k zalobe, nemôze zhojit nedostatok podstatných zloziek právnej argumentácie, ktoré musia byt v zmysle vyssie spomínaných ustanovení uvedené v zalobe. Navyse nie je úlohou Vseobecného súdu vyhladávat a identifikovat v prílohách zalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol povazovat za základ zaloby, kedze prílohy majú len dôkaznú a podpornú povahu. Podobné poziadavky sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu zalobného dôvodu uvádza výhrada. Výhrada, ktorej podstatné zlozky sú zhrnuté iba v prílohách zaloby, teda nesplna uvedené poziadavky. Podnik nemôze zhojit tento nedostatok tým, ze v stádiu repliky uvedie urcité skutkové alebo právne údaje a odkáze na urcité prílohy zaloby alebo tým, ze predlozí nové prílohy k replike. Pri skúmaní súladu zaloby s poziadavkami stanovenými v clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku je totiz obsah repliky podla ocakávania irelevantný. Prípustnosti zalobných dôvodov a tvrdení uvádzaných v replike na zopakovanie zalobných dôvodov obsiahnutých v zalobe sa predovsetkým nemozno dovolávat s cielom zhojit nesplnenie poziadaviek clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku, ku ktorému doslo v case podania zaloby, pretoze by to toto ustanovenie zbavovalo akéhokolvek významu. (pozri body 161, 162, 168, 169) 7. V prípade dohôd uzavretých pocas stretnutí konkurencných podnikov dôjde k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze vtedy, ak stretnutia majú protisútazný ciel, a tak smerujú k umelej organizácii fungovania trhu. V takomto prípade je zodpovednost za porusenie vyvodená voci danému podniku platne vtedy, ak sa zúcastnil takýchto stretnutí a vedel o ich cieli, a to aj napriek tomu, ze následne nezrealizoval niektoré z opatrení dohodnutých na stretnutiach. Väcsia alebo mensia miera úcasti podniku na stretnutiach a miera zrealizovania dohodnutých opatrení nemajú dôsledky pre existenciu zodpovednosti, ale na jej rozsah, a teda na výsku sankcie. (pozri bod 173) 8. Komisia je v praxi casto povinná dokazovat existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze za podmienok, ktoré sú na splnenie tejto úlohy nepriaznivé, a to z toho dôvodu, ze od doby vzniku skutocností zakladajúcich porusenie mohlo uplynút niekolko rokov a ze niektoré podniky, ktoré boli predmetom vysetrovania, s Komisiou aktívne nespolupracovali. V tomto kontexte by bolo velmi jednoduché pre podnik, ktorý sa dopustil porusenia, uniknút potrestaniu, ak by mohol zakladat svoje tvrdenia na nejasnosti informácií o fungovaní protiprávnej dohody, za okolností, v ktorých existencia dohody a jej protisútazný ciel boli dostatocne preukázané. Podniky sa môzu za týchto okolností riadne obhajovat, ak majú moznost vyjadrit sa ku vsetkým dôkazným prostriedkom, ktoré predlozila Komisia v ich neprospech. (pozri bod 177) 9. V správnom konaní pre porusenie pravidiel hospodárskej sútaze majú vyhlásenia urobené v mene podnikov nezanedbatelnú dôkaznú hodnotu, kedze prinásajú znacné právne a ekonomické riziká. Táto dôkazná hodnota je zvlást vysoká vtedy, ked vyhlásenia podnikov potvrdzujú iné vyhlásenia rovnakej povahy. Navyse odpovede poskytnuté v mene podniku ako takého sú vierohodnejsie nez odpovede poskytnuté jeho zamestnancom bez ohladu na jeho skúsenosti alebo názor. (pozri body 179, 183, 267, 270) 10. Podnik vsak môze byt zodpovedný za celkový kartel aj vtedy, ked sa preukáze, ze sa priamo zúcastnil iba jednej alebo viacerých jeho podstatných zloziek, ak vedel alebo musel vediet, ze zosúladený postup, na ktorom sa zúcastnil, predovsetkým prostredníctvom pravidelných stretnutí organizovaných pocas niekolkých rokov, bol súcastou celkového plánu urceného na narusenie normálneho fungovania hospodárskej sútaze a ak sa tento plán vztahoval na vsetky podstatné zlozky kartelu. Podobne aj skutocnost, ze rôzne podniky zohrávali rozdielne úlohy pri sledovaní spolocného ciela, nevylucuje zhodnost protisútazného ciela a teda porusenia pod podmienkou, ze kazdý podnik na svojej vlastnej úrovni prispel k sledovaniu spolocného ciela. (pozri bod 193) 11. Z opisu velmi závazných porusení v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom je najmä stanovenie cenových cielov alebo rozdelenie trhových podielov, môzu mat iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného" bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh. Rovnako horizontálne cenové kartely patria k najzávaznejsím poruseniam práva hospodárskej sútaze a mozno ich samy osebe kvalifikovat ako velmi závazné. (pozri bod 225) 12. Pri urcení výsky kazdej pokuty ukladanej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze disponuje Komisia volnou úvahou. Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa výska pokuty stanoví na základe závaznosti porusenia a dlzky jeho trvania. Uvedená suma je navyse výsledkom viacerých výpoctov vykonaných Komisiou podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO. Stanovenie uvedenej sumy totiz závisí najmä od rôznych okolností súvisiacich s individuálnym správaním predmetného podniku, akými je napríklad existencia pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností. Z tohto právneho rámca nie je mozné vyvodit, ze Komisia musí zabezpecit urcitý pomer takto vypocítanej pokuty k celkovej velkosti relevantného tovarového trhu za konkrétny rok porusenia, aj ked dotknuté porusenie trvalo niekolko rokov a výska pokuty závisí aj od iných okolností spojených s individuálnym správaním podniku. (pozri bod 232) 13. Právomoc Komisie ulozit pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustia porusenia ustanovení clánku 81 ES predstavuje jeden z prostriedkov, ktoré sú priznané Komisii s cielom umoznit jej plnit jej úlohu dozoru, ktorú jej zveruje právo Spolocenstva a ktorá zahrna povinnost realizovat vseobecnú politiku, ktorej cielom je uplatnovat zásady stanovené v Zmluve v oblasti hospodárskej sútaze a usmernovat v tomto zmysle správanie podnikov. Z toho vyplýva, ze na posúdenie závaznosti porusenia na úcely urcenia výsky pokuty musí Komisia dbat na odstrasujúci charakter svojho postupu, obzvlást pre tie druhy porusení, ktoré sú osobitne skodlivé pre dosiahnutie cielov Spolocenstva. To vyzaduje, aby bola výska pokuty prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohladom na financnú spôsobilost dotknutého podniku nestala zanedbatelnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s poziadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpecit úcinnost pokuty a na druhej strane z dodrziavania zásady proporcionality. Velký podnik, ktorý disponuje znacnými financnými zdrojmi v porovnaní so zdrojmi iných clenov kartelu, môze lahsie zhromazdit prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty, co v záujme jej dostatocného odstrasujúceho úcinku odôvodnuje, aby mu najmä pomocou pouzitia násobitela bola ulozená pokuta, ktorá je proporcionálne vyssia nez pokuta ulozená za rovnaké porusenie, ktorého sa dopustil podnik, ktorý takýmito zdrojmi nedisponuje. Predovsetkým je dôlezité zohladnenie celkového obratu kazdého podniku, ktorý je súcastou kartelu, pri stanovení výsky pokuty. Ciel odstrasenia, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, má zabezpecit dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze stanovených Zmluvou zo strany podnikov pri uskutocnovaní ich aktivít v rámci územia Spolocenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Z toho vyplýva, ze faktor odstrasenia, ktorý mozno zahrnút do výpoctu pokuty, sa urcuje s ohladom na mnohé skutocnosti, a nielen s ohladom na osobitnú situáciu dotknutého podniku. Táto zásada platí najmä vtedy, ked Komisia urcila násobitel odstrasenia, ktorý ovplyvnuje výsku pokuty ulozenej podniku. (pozri body 243 - 246) 14. Zo skutocnosti, ze viacero spolocností je solidárne zaviazaných na zaplatenie pokuty z dôvodu, ze tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES vo vztahu k uplatneniu hornej hranice pokuty stanovenej clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, nevyplýva, ze záväzok kazdej z nich sa obmedzuje na 10 % obratu, ktorý daná spolocnost dosiahla pocas posledného úctovného roku. Horná hranica 10 % obratu v zmysle tohto ustanovenia sa totiz musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich jedinú hospodársku jednotku konajúcu ako podnik v zmysle clánku 81 ES, pretoze výlucne celkový obrat spolocností, z ktorých sa tento podnik skladá, môze predstavovat informáciu o velkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku. (pozri body 253, 313) 15. Bod 2 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO stanovuje ako príklad pritazujúcich okolností opakované porusovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi). Pojem opakované porusovanie, ako je chápaný v niektorých vnútrostátnych právnych poriadkoch, znamená, ze osoba sa dopustila nových porusení po tom, co jej bola ulozená sankcia za podobné porusenia. Prípadné opakované porusenie sa nachádza medzi okolnostami, ktoré treba zohladnit pri analýze závaznosti predmetného porusenia. Ked v tejto súvislosti Komisia zohladnuje pojem podnik v zmysle clánku 81 ES, aby prihliadla k pritazujúcej okolnosti spojenej s opakovaním porusovania, a domnieva sa, ze ten istý podnik sa opakovane dopustil protiprávneho správania, a to napriek tomu, ze právnické osoby zúcastnené na dotknutých poruseniach nie sú totozné, musí uviest presné a podrobné informácie, ktoré podporujú jej tvrdenie. Ked je teda vývoj struktúry a ovládania dotknutých spolocností zvlást zlozitý, prinálezí Komisii, aby poskytla dostatocne podrobnú a presnú informáciu o vývoji spolocností vlastnených daným podnikom pred porusením, a uviedla vsetky podrobné informácie nevyhnutné pre záver, ze spolocnosti uvedené v jej rozhodnutí a spolocnosti uvedené v skorsích rozhodnutiach tvoria ten istý podnik v zmysle clánku 81 ES. (pozri body 293 - 295, 298, 299, 302) 16. Podla bodu 3 druhej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO môze byt nerealizovanie v praxi porusujúcich dohovorov alebo praktík polahcujúcou okolnostou. Skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na dohode s jeho konkurentmi je preukázaná, sa nesprával na trhu tak, ako sa so svojimi konkurentmi dohodol, vsak nevyhnutne nepredstavuje skutocnost, na ktorú by sa malo pri urcení výsky pokuty prihliadat ako na polahcujúcu okolnost. Podnik, ktorý napriek dohode so svojimi konkurentmi sleduje na trhu viac alebo menej nezávislú politiku sa totiz môze jednoducho pokúsat vyuzit kartel vo svoj prospech a podnik, ktorý sa nedistancuje od výsledkov stretnutia, na ktorom sa zúcastnil, si v zásade zachováva plnú zodpovednost za svoju úcast na karteli. Komisia je preto povinná uznat, ze nerealizovanie kartelu je polahcujúcou okolnostou len vtedy, ked podnik, ktorý sa odvoláva na túto okolnost, môze preukázat, ze sa jasne a významne postavil proti realizácii kartelu to tej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie a ze zdanlivo nepristúpil k dohode, a tým nepodnecoval iné podniky na realizáciu dotknutého kartelu. Pre podniky by bolo prílis jednoduché minimalizovat riziko zaplatenia vysokej pokuty, ak by mohli vyuzit kartelovú dohodu a potom dosiahnut znízenie pokuty z dôvodu, ze zohrávali len obmedzenú úlohu pri uskutocnovaní porusenia, hoci ich postoj podnecoval ostatné podniky k skodlivejsiemu správaniu sa v hospodárskej sútazi. (pozri body 306, 307) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) z 13. júla 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s butadiénovým kaucukom a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaným emulznou polymerizáciou - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pripísatelnost protiprávneho správania - Jediné porusenie - Dôkaz existencie kartelu - Pokuty - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Pritazujúce okolnosti" Vo veci T-59/07, Polimeri Europa SpA, so sídlom v Brindisi (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa a F. Moretti, advokáti, zalobca, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci, G. Conte a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 5700 v konecnom znení z 29. novembra 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.638 - Butadiénový kaucuk a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou), alebo subsidiárne zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej Polimeri Europa SpA, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: sudcovia F. Dehousse (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, I. Wiszniewska-Bial/ecka a N. Wahl, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 21. októbra 2009, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Rozhodnutím K(2006) 5700 v konecnom znení z 29. novembra 2006 (vec COMP/F/38.638 - Butadiénový kaucuk a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou, dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze viaceré podniky porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa zúcastnili na karteli na trhu vyssie uvedených výrobkov. 2 Podniky, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia, sú tieto: - Bayer AG, so sídlom v Leverkusene (Nemecko), - The Dow Chemical Company, so sídlom v Midlande, Michigan (Spojené státy americké) (dalej len "Dow Chemical"), - Dow Deutschland Inc., so sídlom v Schwalbachu (Nemecko), - Dow Deutschland Anlagengesellschaft mbH (predtým Dow Deutschland GmbH & Co. OHG), so sídlom v Schwalbachu, - Dow Europe, so sídlom v Horgene (Svajciarsko), - Eni SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), - Polimeri Europa SpA, so sídlom v Brindisi (Taliansko) (dalej len "Polimeri"), - Shell Petroleum NV, so sídlom v Haagu (Holandsko), - Shell Nederland BV, so sídlom v Haagu, - Shell Nederland Chemie BV, so sídlom v Rotterdame (Holandsko), - Unipetrol a.s., so sídlom v Prahe (Ceská republika), - Kaucuk a.s., so sídlom v Kralupoch nad Vltavou (Ceská republika), - Trade-Stomil sp. z o.o., so sídlom Lodzi (Polsko) (dalej len "Stomil"). 3 Dow Chemical úplne ovláda priamo alebo nepriamo Dow Deutschland, Dow Deutschland Anlagengesellschaft a Dow Europe (dalej spolocne len "Dow") (odôvodnenia c. 16 az 21 napadnutého rozhodnutia). 4 Cinnost Eni, pokial ide o dotknuté výrobky, najprv zabezpecovala EniChem Elastomeri Srl, ktorú nepriamo ovládala Eni prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti EniChem SpA (dalej len "EniChem SpA"). Dna 1. novembra 1997 doslo k zlúceniu EniChem Elastomeri a EniChem SpA. Eni ovládala 99,97 % EniChem SpA. Dna 1. januára 2002 EniChem SpA previedla svoju strategickú chemickú cinnost (vrátane cinnosti spojenej s butadiénovým kaucukom a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaným emulznou polymerizáciou) na dcérsku spolocnost Polimeri, ktorej bola 100 % vlastníkom. Eni ovláda priamo a nepriamo Polimeri od 21. októbra 2002. Od 1. mája 2003 EniChem SpA zmenila svoje obchodné meno na Syndial SpA (odôvodnenia c. 26 az 32 napadnutého rozhodnutia). Komisia pouzíva v napadnutom rozhodnutí oznacenie "EniChem" ako odkaz na kazdú spolocnost, ktorú vlastní Eni (dalej len "EniChem") (odôvodnenie c. 36 napadnutého rozhodnutia). 5 Shell Nederland Chemie je dcérskou spolocnostou Shell Nederland, ktorú úplne ovláda Shell Petroleum (dalej spolocne len "Shell") (odôvodnenia c. 38 az 40 napadnutého rozhodnutia). 6 Kaucuk vznikol v roku 1997 zlúcením Kaucuk Group a.s. a Chemopetrol Group a.s. Dna 21. júla 1997 Unipetrol nadobudol vsetok majetok, práva a povinnosti zlúcených podnikov. Unipetrol má 100 % akcií v spolocnosti Kaucuk (odôvodnenia c. 45 a 46 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho podla napadnutého rozhodnutia Tavorex s.r.o. (dalej len "Tavorex") so sídlom v Ceskej republike zastupoval Kaucuk (a jeho predchodcu Kaucuk Group) pri vývozoch od roku 1991 do 28. februára 2003. Dalej, podla napadnutého rozhodnutia, Tavorex zastupoval Kaucuk od roku 1996 na stretnutiach Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku (odôvodnenie c. 49 napadnutého rozhodnutia). 7 Stomil podla napadnutého rozhodnutia zastupoval polského výrobcu Chemical Company Dwory S.A. (dalej len "Dwory") pri vývozných cinnostiach uz priblizne 30 rokov prinajmensom az do roku 2001. Dalej, podla napadnutého rozhodnutia Stomil zastupoval Dwory v rokoch od 1997 do 2000 na stretnutiach Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku (odôvodnenie c. 51 napadnutého rozhodnutia). 8 Obdobie, o ktorom sa konstatovalo, ze pocas neho trvalo porusenie, bolo od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002 (v prípade Bayer, Eni a Polimeri), od 20. mája 1996 do 31. mája 1999 (v prípade Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie), od 1. júla 1996 do 28. novembra 2002 (v prípade Dow Chemical), od 1. júla 1996 do 27. novembra 2001 (v prípade Dow Deutschland), od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002 (v prípade Unipetrolu a Kaucuku), od 16. novembra 1999 do 22. februára 2000 (v prípade Stomilu), od 22. februára 2001 do 28. februára 2002 (v prípade Dow Deutschland Anlagengesellschaft) a od 26. novembra 2001 do 28. novembra 2002 (v prípade Dow Europe) (odôvodnenia c. 476 az 485 a clánok 1 výroku napadnutého rozhodnutia). 9 Butadiénový kaucuk (dalej len "BK") a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou (dalej len "BSK") sú syntetické kaucuky v podstate pouzívané pri výrobe pneumatík. Tieto dva výrobky sú navzájom zastupitelné a nahraditelné aj inými druhmi syntetických kaucukov, ako aj prírodným kaucukom (odôvodnenia c. 3 az 6 napadnutého rozhodnutia). 10 Okrem výrobcov uvedených v napadnutom rozhodnutí iní výrobcovia nachádzajúci sa v Ázii a vo východnej Európe predali obmedzené mnozstvá BK a BSK na území EHP. Okrem toho znacnú cast BK vyrábajú priamo velkí výrobcovia pneumatík (odôvodnenie c. 54 napadnutého rozhodnutia). 11 Dna 20. decembra 2002 sa Bayer skontaktoval so sluzbami Komisie a vyjadril svoje zelanie spolupracovat na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"), pokial ide o BK a BSK. Pokial ide o BSK, Bayer poskytol ústne vyhlásenie opisujúce cinnosti kartelu. Toto ústne vyhlásenie bolo nahrané na kazete (odôvodnenie c. 67 napadnutého rozhodnutia). 12 Dna 14. januára 2003 Bayer poskytol ústne vyhlásenie opisujúce cinnosti kartelu, pokial ide o BK. Toto ústne vyhlásenie bol nahrané na kazete. Bayer takisto poskytol zápisnice zo stretnutí výboru BK v rámci Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku (odôvodnenie c. 68 napadnutého rozhodnutia). 13 Dna 5. februára 2003 Komisia oznámila Bayer svoje rozhodnutie priznat mu podmienecné oslobodenie od pokuty (odôvodnenie c. 69 napadnutého rozhodnutia). 14 Dna 27. marca 2003 Komisia vykonala návstevu na úcely vysetrovania na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) v priestoroch Dow Deutschland & Co. (odôvodnenie c. 70 napadnutého rozhodnutia). 15 Medzi septembrom 2003 a júlom 2006 Komisia adresovala podnikom uvedeným v napadnutom rozhodnutí viaceré ziadosti o informácie na základe clánku 11 nariadenia c. 17 a clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenie c. 71 napadnutého rozhodnutia). 16 Dna 16. októbra 2003 sa zástupcovia Dow Deutschland a Dow Deutschland & Co. stretli so sluzbami Komisie a vyjadrili svoje zelanie spolupracovat na základe oznámenia o spolupráci. Pocas tohto stretnutia Komisiu ústne oboznámili s cinnostami kartelu, pokial ide o BK a BSK. Toto ústne oboznámenie bolo nahrávané. Doslo aj k odovzdaniu spisu obsahujúceho dokumenty týkajúce sa kartelu (odôvodnenie c. 72 napadnutého rozhodnutia). 17 Dna 4. marca 2005 bol Dow Deutschland informovaný o zámere Komisie priznat mu znízenie pokuty v rozsahu 30 az 50 % (odôvodnenie c. 73 napadnutého rozhodnutia). 18 Dna 7. júna 2005 Komisia zacala konanie a zaslala prvé oznámenie o výhradách podnikom, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia - s výnimkou Unipetrolu -, ako aj spolocnosti Dwory. Prvé oznámenie o výhradách bolo takisto prijaté aj vo vztahu k spolocnosti Tavorex, ale nebolo jej oznámené, lebo Tavorex bol od októbra 2004 v konkurze. Konanie týkajúce sa tejto spolocnosti bolo teda skoncené (odôvodnenia c. 49 a 74 napadnutého rozhodnutia). 19 Dotknuté podniky predlozili písomné pripomienky týkajúce sa tohto prvého oznámenia o výhradách (odôvodnenie c. 75 napadnutého rozhodnutia). Mali takisto prístup k spisu vo forme CD-ROM, ústnym vyhláseniam a príslusným dokumentom v priestoroch Komisie (odôvodnenie c. 76 napadnutého rozhodnutia). 20 Dna 3. novembra 2005 Manufacture française des pneumatiques Michelin (dalej len "Michelin") poziadal o vstup do konania ako vedlajsí úcastník konania. Michelin predlozil písomné pripomienky 13. januára 2006 (odôvodnenie c. 78 napadnutého rozhodnutia). 21 Dna 6. apríla 2006 Komisia prijala druhé oznámenie o výhradách urcené podnikom, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia. Dotknuté podniky predlozili v tejto súvislosti písomné pripomienky (odôvodnenie c. 84 napadnutého rozhodnutia). 22 Dna 12. mája 2006 Michelin predlozil staznost na základe clánku 5 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) (odôvodnenie c. 85 napadnutého rozhodnutia). 23 Dna 22. júna 2006 sa podniky, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia s výnimkou Stomilu, ako aj Michelin zúcastnili na vypocutí na Komisii (odôvodnenie c. 86 napadnutého rozhodnutia). 24 Komisia sa vzhladom na neexistenciu dostatocných dôkazov o úcasti spolocnosti Dwory na karteli rozhodla skoncit konanie voci nej (odôvodnenie c. 88 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa takisto rozhodla skoncit konanie voci Syndialu (odôvodnenie c. 89 napadnutého rozhodnutia). 25 Okrem toho, hoci sa pôvodne pouzívali dve rôzne spisové znacky (jedna pre BK a druhá pre BSK) (COMP/E-1/38.637 a COMP/E-1/38.638), Komisia pouzívala po prvom oznámení o výhradách jednu spisovú znacku (COMP/F/38.638) (odôvodnenia c. 90 a 91 napadnutého rozhodnutia). 26 Správne konanie viedlo k tomu, ze Komisia prijala 29. novembra 2006 napadnuté rozhodnutie. 27 Podla clánku 1 výroku napadnutého rozhodnutia tieto podniky porusili clánok 81 ES a clánok 53 EHP tým, ze sa pocas uvedených období zúcastnili na jedinej a pokracujúcej dohode, v rámci ktorej sa dohodli na cielových cenách, rozdelení zákazníkov dohodami o neútocení a výmene citlivých informácií o cenách, konkurentoch a zákazníkoch v sektoroch BK a BSK: a) Bayer od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002; b) Dow Chemical, od 1. júla 1996 do 28. novembra 2002; Dow Deutschland, od 1. júla 1996 do 27. novembra 2001; Dow Deutschland Anlagengesellschaft, od 22. februára 2001 do 28. februára 2002; Dow Europe, od 26. novembra 2001 do 28. novembra 2002; c) Eni, od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002; Polimeri, od 20. mája 1996 do 28 novembra 2002; d) Shell Petroleum, od 20. mája 1996 do 31. mája 1999; Shell Nederland, od 20. mája 1996 do 31. mája 1999; Shell Nederland Chemie, od 20. mája 1996 do 31. mája 1999; e) Unipetrol, od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002; Kaucuk, od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002; f) Stomil zo 16. novembra 1999 do 22. februára 2000. 28 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia vykonaného v napadnutom rozhodnutí Komisia ulozila dotknutým podnikom pokuty, ktorých suma bola vypocítaná na základe metodológie uvedenej v Usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), ako aj na základe oznámenia o spolupráci. 29 Clánok 2 výroku napadnutého rozhodnutia ukladá tieto pokuty: a) Bayer: 0 eur; b) Dow Chemical: 64,575 milióna eur, z toho: i) 60,27 milióna eur solidárne s Dow Deutschland; ii) 47,355 milióna eur solidárne s Dow Deutschland Anlagengesellschaft a Dow Europe; c) Eni a Polimeri solidárne: 272,25 milióna eur; d) Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie solidárne: 160,875 milióna eur; e) Unipetrol a Kaucuk, solidárne: 17,55 milióna eur; f) Stomil: 3,8 milióna eur. 30 Clánok 3 výroku napadnutého rozhodnutia nariaduje podnikom vymenovaným v clánku 1 okamzite ukoncit, ak tak este neurobili, porusenia uvedené v tom istom clánku a zdrzat sa dalej akéhokolvek aktu alebo správania opísaného v clánku 1, ako aj akéhokolvek opatrenia, ktoré má rovnaký ciel alebo následok. Konanie a návrhy úcastníkov konania 31 Polimeri návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. februára 2007 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 32 Rozhodnutím predsedu Súdu prvého stupna z 1. apríla 2009 bol N. Wahl urcený, aby doplnil komoru z dôvodu prekázky jedného z jej clenov vo výkone funkcie. 33 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 34 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna tento súd vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na niektoré otázky a poskytli urcité dokumenty. Úcastníci konania týmto výzvam vyhoveli v stanovených lehotách. 35 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 21. októbra 2009. 36 Polimeri navrhuje, aby Vseobecný súd: - vykonal navrhované dôkazy, - zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu alebo ciastocne, s následkami, ktoré má toto zrusenie na výsku pokuty, - subsidiárne zrusil alebo znízil pokutu, - v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 37 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal Polimeri na náhradu trov konania. Právny stav 38 Na podporu svojich návrhov Polimeri uvádza v podstate sestnást zalobných dôvodov týkajúcich sa procesných vád, merita napadnutého rozhodnutia, ako aj stanovenia výsky pokuty. I - O návrhoch na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia A - O dôvodoch týkajúcich sa procesných vád 1. O prvom dôvode zalozenom na nevhodnom pouzití oznámenia o spolupráci a) Tvrdenia úcastníkov konania 39 Polimeri tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie sa z "90 %" zakladá na vyhláseniach spolocností Bayer a Dow. Napadnuté rozhodnutie odkazuje hlavne na ústne vyhlásenia. Listín predlozených ako dôkazné prostriedky je navyse velmi málo a mozno ich vykladat rôzne. 40 Cielom ústnych vyhlásení je umoznit Komisii, aby zacala vysetrovanie. V tomto prípade vsak tieto vyhlásenia slúzili jednak ako nástroje na zistenie skutkového stavu, pricom do znacnej miery nahradili samotné vysetrovanie, a jednak ako prostriedky nátlaku na podniky, ktoré spolupracovali s Komisiou. 41 Po prvé, Polimeri predovsetkým uvádza, ze vyhlásenie Bayeru z 20. decembra 2002 sa pouzilo na vykonanie jedinej návstevy na úcely vysetrovania, v tomto prípade u Dow. V ziadnom inom podniku, ktorý spomenul Bayer vo svojom prvom vyhlásení, nebola vykonaná takáto návsteva. 42 Po druhé, predlozené dôkazy sú znacne nedostatocné a nejednoznacné. Tieto dokumenty mozno vykladat ako dôkazy o výmenách citlivých informácií alebo aj o dohodách, ale rovnako môzu odzrkadlovat iba údaje o trhových cenách, známe v celom odvetví a pochádzajúce z iných zdrojov. 43 Polimeri poukazuje najmä na poznámky, ktoré urobil jeden z úcastníkov stretnutia v Düsseldorfe (Nemecko) 21. februára 1996, a ktoré Polimeri predkladá v prílohe zaloby. Komisia pôvodne pouzila tieto dokumenty ako dôkaz cenovej dohody, pricom následne dospela k záveru, ze uvedené stretnutie nebolo súcastou údajných stretnutí kartelu a vynala tieto dokumenty spomedzi usvedcujúcich dôkazov. Tieto dokumenty sú vsak rovnako podrobné, ba dokonca podrobnejsie ako iné dokumenty, ktoré vyhotovil ten istý úcastník, a ktorým Komisia pripísala hodnotu dôkazu nedovolených dohôd. 44 V tejto súvislosti boli podniky vedené k tomu, aby vo svojich vyhlásenia pridali podrobnosti, ktoré nemozno preukázat. Prvý katastrofálny výsledok tejto politiky preukazujú vyhlásenia urobené pocas druhého kola rozhovorov. Polimeri tak zdôraznuje, ze pocas stretnutia 12. decembra 2005 so zamestnancami Dow (páni N. a F.) Komisia úcelovo kládla otázky, ktorými sa usilovala donútit tieto osoby k tomu, aby "zo slusnosti" urobili vyhlásenia o predpokladaných stretnutiach kartelu, ale aj o prípadných cenových zvýseniach, ktoré boli cielom údajných dohôd. Komisia bola dokonca schopná sama poskytnút údaje o mozných cenových zvýseniach, a ked nezískala výsledky, ktoré cakala, nespomenula to v napadnutom rozhodnutí. Aj odôvodnenie c. 244 napadnutého rozhodnutia preukazuje, ze Dow bol "donútený" svedcit. Vyhlásenie Dow zo 17. novembra 2005 tak preukazuje, ze Dow zmenil svoju verziu skutkového stavu po tom, co sa dozvedel o vyhláseniach Bayeru. Záver Komisie v tejto súvislosti neodráza vyhlásenia Dow. V rovnakom zmysle vyhlásenie Bayeru zo 6. decembra 2005, týkajúce sa stretnutia konajúceho sa v Düsseldorfe 21. februára 1996 (pozri bod 43 vyssie), preukazuje, ze táto spolocnost sa priznala ku konaniam, ktorých sa nedopustila. 45 Po tretie, Polimeri uvádza, ze právna úprava odkazuje na status vyhlásení získaných na základe vysetrovacích právomocí Komisie iba v clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Uznáva sa vsak, ze Komisia nemôze pouzit ústne vyhlásenia, ktoré robia podniky v súvislosti so ziadostou o oslobodenie od pokuty, ako rozhodujúci dôkaz existencie kartelu. Zohladnuje to skutocnost, ze tieto vyhlásenia robia podniky vo svoj prospech. Kedze podla Polimeri Komisia prikladala týmto vyhláseniam rozhodujúci význam (Polimeri predovsetkým zdôraznuje, ze z pätnástich stretnutí uvádzaných Komisiou, ktoré sú povazované za stretnutia medzi konkurentmi, je iba existencia styroch preukázaná aj písomne), tvrdenie, ze "úplné odmietnutie [Syndial a Polimeri] priznat svoju úcast (na karteli alebo na konkrétnych správaniach) nemôze samo osebe prevázit nad dôkazmi, ktoré má Komisia k dispozícii" (odôvodnenie c. 327 napadnutého rozhodnutia), odzrkadluje systém, v ktorom zalobca, ktorý je zároven sudcom, beztrestne vyuzíva svoje právomoci. 46 Judikatúra, ktorú cituje Komisia v odôvodneniach c. 203 az 205 napadnutého rozhodnutia, navyse nepodporuje jej názor. Súd prvého stupna sa tak domnieval, ze vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích obvinených podnikov, nemozno povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501). Tento prístup potvrdil Súdny dvor v odvolacom konaní. 47 Polimeri dodáva, ze tvrdenia, ktoré podrobne rozvíja, sa netýkajú "merita veci", ako to uvádza Komisia vo svojich písomných podaniach. Podla Polimeri sa jeho výhrady týkajú porusenia práva na obhajobu spôsobeného prenesením dôkazného bremena, ktoré vyplynulo z dost nezvycajného pouzitia vyhlásení podnikov, ktoré poziadali o zhovievavost. Polimeri uvádza, ze Komisia sa vyjadruje k jeho tvrdeniam v rámci ôsmeho zalobného dôvodu, pricom sa odvoláva na judikatúru týkajúcu sa dôkazného bremena. Judikatúra uvádzaná v tejto súvislosti vsak nie je relevantná, kedze vo veciach, ktoré uvádza Komisia, bola úcast podnikov podlozená písomnými dôkazmi. V tomto prípade obsahuje napadnuté rozhodnutie vseobecnú cast, ktorá nie je nicím iným nez skladackou vyhlásení. 48 Komisia uvádza, ze výhrady, ktoré formuluje Polimeri, sa týkajú dôkazu porusenia, a teda merita veci, a nie údajných procesných vád. Komisia preto odkazuje na cast svojho vyjadrenia k zalobe, ktorá sa týka údajného nesprávneho hodnotenia dôkazných prostriedkov vztahujúcich sa na existenciu kartelu. b) Posúdenie Vseobecným súdom 49 Na úvod sa treba domnievat, ze hoci niektoré z tvrdení rozvedených v rámci prvého zalobného dôvodu sa týkajú dôkazu porusenia a teda nemajú úcinky v rámci zalobných dôvodov týkajúcich sa procesných vád, ktoré údajne postihli prijatie napadnutého rozhodnutia, Polimeri aj vseobecne napáda spôsob, akým Komisia pouzila vyhlásenia podnikov ako dôkazné prostriedky. V tejto súvislosti Polimeri v podstate tvrdí, ze vyhláseniam podnikov bol prikladaný prílis velký význam na úkor písomných dôkazov a ze tieto vyhláseniach nie sú spolahlivé. 50 Treba pripomenút, ze pokial ide o dokazovanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES, je Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a pripojit vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C 185/95 P, Zb. s. I 8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C 49/92 P, Zb. s. I 4125, bod 86). Je tak nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podlozenie pevného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu porusenia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 43 a citovanú judikatúru). 51 Okrem toho je obvyklé, ze cinnosti, ktoré zahrnajú protisútazné postupy a dohody, prebiehajú skryte, ze stretnutia sa konajú tajne a ze dokumentácia, ktorá sa ich týka, je zredukovaná na minimum. Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, tie sú obycajne len zlomkovité a zriedkavé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väcsine prípadov sa preto musí existencia protisútazného postupu alebo dohody vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 51). 52 V tomto rámci ziadne ustanovenie, ani vseobecná zásada práva Spolocenstva nezakazuje Komisii, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to bolo inak, bremeno preukázania správaní odporujúcich clánkom 81 ES a 82 ES, ktoré nesie Komisia, by nebolo mozné uniest a toto bremeno by bolo nezlucitelné s úlohou dohladu nad riadnym uplatnovaním týchto ustanovení, ktorú Komisii priznáva Zmluva ES (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 512, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 192). 53 Vyhlásenia urobené v mene podnikov majú navyse nezanedbatelnú dôkaznú hodnotu, kedze prinásajú znacné právne a ekonomické riziká (pozri v tomto zmysle rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, body 205 a 211, a Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 103). 54 Je pravda, ze vyhlásenie podniku, ktorému je vytýkané, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích podnikov, ktorým je vytýkaná úcast na tom istom karteli, nemozno povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 219). 55 V tomto prípade sa vsak napadnuté rozhodnutie zakladá na niekolkých vyhláseniach podnikov, ktoré sa zhodujú, a to na vyhláseniach spolocností Bayer, Dow a Shell, takze tieto vyhlásenia sa navzájom podporujú (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, spojené veci T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 168). Okrem toho nie je sporné, ze napadnuté rozhodnutie sa zakladá aj na písomných dôkazoch, najmä na rukou písaných poznámkach urobených pocas stretnutí. Skutocnost, ze Polimeri popiera dôkaznú hodnotu týchto dokumentov nemôze ovplyvnit napadnuté rozhodnutie, pokial ide o konanie, ktoré vykonala Komisia. 56 Vzhladom na tieto skutocnosti nic neumoznuje domnievat sa, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté procesnými vadami, ktoré majú vplyv na jeho zákonnost. 57 Ostatné argumenty uvádzané podnikom Polimeri nemôzu spochybnit tento záver. 58 Pokial ide o tvrdenie, ze Komisia sa nemôze opierat o vyhlásenia urobené v kontexte oznámenia o spolupráci, treba po prvé uviest, ze ziadne ustanovenie nezakazuje Komisii, aby pouzila takéto vyhlásenia na úcely preukázania porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Po druhé, nemozno sa domnievat, ze takéto vyhlásenia nemajú dôkaznú hodnotu, kedze vyhlásenia, ktoré idú proti záujmom toho, kto ich robí, treba v zásade povazovat za zvlást spolahlivé dôkazné prostriedky (rozsudok Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 166). Po tretie, hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je vo vseobecnosti potrebná urcitá nedôvera so zretelom na to, ze je mozné, ze títo úcastníci majú tendenciu minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných, nic to nemení na skutocnosti, ze tvrdenie Polimeri nezodpovedá logike konania, ktoré je upravené oznámením o spolupráci. Domáhanie sa jeho zohladnenia s cielom dosiahnut znízenie pokuty totiz nevyhnutne nepredstavuje podnet na predlozenie dôkazných prostriedkov skreslujúcich skutocné správanie ostatných úcastníkov kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70). Treba sa predovsetkým domnievat, ze skutocnost, ze osoba sa prizná, ze sa dopustila porusenia a tak uzná existenciu skutocností, ktoré idú nad rámec tých, ktoré bolo mozné priamo vyvodit z príslusných dokumentov, a priori znamená, pokial nie sú dané osobitné okolnosti, ktoré svedcia o opaku, ze táto osoba sa rozhodla hovorit pravdu (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 212). 59 Pokial ide o to, ze niektoré dotknuté podniky boli "donútené", aby urobili vyhlásenia, Polimeri v skutocnosti uplatnuje porusenie zásady riadnej správy vecí verejných. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze medzi záruky poskytnuté právnym poriadkom Spolocenstva v správnych konaniach patrí najmä zásada riadnej správy vecí verejných, na ktorú sa viaze povinnost príslusnej institúcie preskúmat so starostlivostou a nestrannostou vsetky relevantné okolnosti daného prípadu (rozsudky Súdu prvého stupna z 24. januára 1992, La Cinq/Komisia, T-44/90, Zb. s. II-1, bod 86, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 129). Porusenie zásady riadnej správy vecí verejných vsak môze mat za následok zrusenie dotknutého rozhodnutia vtedy, ak je preukázané, ze ak by k tomuto poruseniu nedoslo, malo by toto rozhodnutie odlisný obsah (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 91; pozri rovnako rozsudok Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 283). V tomto prípade Polimeri takýto dôkaz nepredlozil. V kazdom prípade, aj keby údajné porusenie zásady riadnej správy vecí verejných viedlo Vseobecný súd k tomu, ze nezohladní vyhlásenia podnikov, ktoré uvádza Polimeri, ostatné dôkazy obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí by tým neboli dotknuté. Nic preto neumoznuje domnievat sa, ze v tomto kontexte by Komisia bola dospela k záveru, ze nedoslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze. 60 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt prvý zalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný. 2. O druhom dôvode zalozenom na nedôvodnom zaslaní druhého oznámenia o výhradách a) Tvrdenia úcastníkov konania 61 Polimeri zdôraznuje, ze oznámenie doplnujúcich výhrad dotknutým osobám sa stáva nevyhnutným iba v prípade, ak výsledok setrení vedie Komisiu k tomu, ze obviní podniky z nových konaní alebo podstatne zmení dôkazné prostriedky na preukázanie zistených porusení. 62 V tomto prípade Komisia odôvodnila zaslanie nového oznámenia o výhradách velkým mnozstvom skutocností, ktoré boli objavené pocas dodatocných vysetrovaní vykonaných po dorucení písomných pripomienok dotknutých osôb k prvému oznámeniu o výhradách. Komisia vsak iba zhromazdila od tých istých spolocností a casto od tých istých osôb nové vyhlásenia vztahujúce sa na udalosti, ktoré uz boli predmetom mnohých vyhlásení. 63 Jedinou skutocne novou skutocnostou je návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania podaný podnikom Michelin 3. novembra 2005 a konkretizovaný v pripomienkach podaných 13. januára 2006, a odovzdané údaje o cenách, ktoré Michelin platil svojim dodávatelom pocas referencného obdobia. Údaje, ktoré Michelin poskytol, vsak Komisia nepouzila. 64 Nové oznámenie o výhradách preto nie je odôvodnené ziadnou novou skutocnostou a vzhladom na judikatúru sa nejaví ako právne dovolené. Navyse toto oznámenie spôsobilo znacné zdrzanie konania a zvýsilo úsilie, ktoré museli podniky vynalozit na svoju obhajobu. 65 Okrem toho bola skreslená funkcia oznámenia o výhradách, kedze toto oznámenie bolo pouzité ako odpoved na tvrdenia uvádzané podnikmi. Komisia okrem toho pouzila odpovede, ktoré poskytli Syndial a Polimeri, ako nástroj na vyhranenie svojho názoru, pricom úmyselne nezohladnila vsetky skutocnosti, ktoré mohli tento názor oslabit. Polimeri v tejto súvislosti uvádza, ze z presnej císelnej analýzy cenových zmien zmizla kazdá císelná narázka na vztah medzi celkovým tovarovým trhom a trhom hypoteticky kontrolovaným údajným kartelom, ako aj základné zistenie zastupitelnosti medzi prírodným a syntetickým kaucukom. 66 Napokon, napadnuté rozhodnutie zavádza v porovnaní s druhým oznámením o výhradách obrovskú zmenu vo vycíslení relevantného tovarového trhu. Tento trh v roku 2001 bol ohodnotený na sumu 820 miliónov eur v druhom oznámení o výhradách a na sumu 550 miliónov eur v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 66). Tento viac ako 30 % rozdiel, ktoré nie je nijak vysvetlený, má negatívne následky na situáciu podnikov. Mení vztah medzi trhom, na ktorom pôsobili úcastníci údajného kartelu a "nekontrolovaným" trhom. Mení tiez postavenie podnikov na trhu a teda hypotetickú schopnost kazdého z nich ovplyvnit dynamiku hospodárskej sútaze. Tieto skutocnosti sú nové, pricom Polimeri uvádza porusenie svojho práva na obhajobu, kedze sa v tejto súvislosti nemohol vyjadrit. 67 Komisia navrhuje zamietnutie zalobného dôvodu. Domnieva sa v podstate, ze zaslanie druhého oznámenia o výhradách neodhaluje v tomto prípade ziadnu protiprávnost. b) Posúdenie Vseobecným súdom 68 Oznámenie o výhradách je dokumentom procesnej a prípravnej povahy, v ktorom je s cielom zabezpecit úcinný výkon práva na obhajobu, opísaný predmet správneho konania zacatého Komisiou, cím toto oznámenie Komisii zároven bráni, aby vo svojom rozhodnutí, ktorým sa dotknuté konanie koncí, prihliadla na iné výhrady (uznesenie Súdneho dvora z 18. júna 1986, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 1899, body 13 a 14; pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 63). 69 Vydanie oznámenia o výhradách Komisiou okrem toho nie je mozné v ziadnom prípade povazovat za dôkaz prezumpcie viny dotknutého podniku. V opacnom prípade by zacatie kazdého konania v tejto oblasti mohlo potenciálne porusovat zásadu prezumpcie neviny (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 99). 70 Za týchto okolností vydanie druhého oznámenia o výhradách v tomto prípade nemôze samo osebe viest k zisteniu akéhokolvek pochybenia. 71 Pokial mozno tvrdenia Polimeri chápat tak, ze v nich Polimeri v skutocnosti namieta porusenie zásady respektovania primeranej lehoty, treba pripomenút, ze takéto porusenie, aj keby bolo preukázané, môze predstavovat iba dôvod zrusenia rozhodnutia, v ktorom sa konstatujú porusenia, ak bolo preukázané, ze porusenie tejto zásady zasiahlo do práva dotknutých podnikov na obhajobu. S výnimkou tejto specifickej situácie nemá nedodrzanie povinnosti rozhodnút v primeranej lehote vplyv na zákonnost správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb. s. I-8725, body 42 az 44; pozri rovnako rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. februára 2001, Sodima/Komisia, T-62/99, Zb. s. II-655, bod 94, a zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 74). 72 V tomto prípade vsak treba argumentáciu Polimeri v kazdom prípade povazovat za vseobecnú a nespôsobilú preukázat skutocné porusenie práva na obhajobu, ktoré treba preskúmat v závislosti od osobitných okolností kazdého jednotlivého prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudky Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 59, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 228). 73 Pokial ide o to, ze druhé oznámenie o výhradách obsahuje v porovnaní s prvým oznámením o výhradách zmeny, treba pripomenút, ze pre tento procesný úkon je charakteristické, ze je predbezný a podlieha zmenám v priebehu posúdenia, ku ktorému pristupuje Komisia neskôr na základe pripomienok, ktoré jej boli predlozené ako reakcia úcastníkmi konania, ako aj na základe dalsích skutkových zistení. Komisia totiz musí zohladnit skutocnosti vyplývajúceho z celého správneho konania a na základe nich bud upustit od výhrad, ktoré sú nedôvodné, alebo tak skutkovo, ako aj právne upravit a doplnit svoju argumentáciu na podporu výhrad, na ktorých trvá (pozri rozsudok Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 63 a citovanú judikatúru). Ak je teda Komisia oprávnená tak skutkovo, ako aj právne zmenit svoju argumentáciu v case medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím, je tým skôr oprávnená urobit tak v case medzi dvomi oznámeniami o výhradách. 74 Napokon, pokial ide o to, ze napadnuté rozhodnutie zavádza zmenu vo vycíslení relevantného tovarového trhu, tvrdenia Polimeri nepodporujú jeho zalobný dôvod. Prostredníctvom svojho druhého zalobného dôvodu totiz Polimeri napáda zaslanie druhého oznámenia o výhradách Komisiou. Vo svojich tvrdeniach vsak Polimeri napáda to, ze Komisia mu nedala viac mozností, aby sa obhajoval pocas správneho konania. Tvrdenia Polimeri v tejto súvislosti sú preto neúcinné. 75 V kazdom prípade treba pripomenút, ze dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút ci penále, je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorá musí byt zachovaná aj v prípade, ked ide o konanie správnej povahy (rozsudky Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-Laroche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 9, a z 2. októbra 2003, Arbed/Komisia, C-176/99 P, Zb. s. I-10687, bod 19; rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 32). Táto zásada predovsetkým vyzaduje, aby oznámenie o výhradách zaslané Komisiou podniku, ktorému zamýsla ulozit sankcie za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, obsahovalo podstatné skutocnosti uplatnené voci nemu, akými sú vytýkané skutocnosti, ich posúdenie a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol úcinne uviest svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré sa voci nemu vedie (pozri rozsudky Arbed/Komisia, uz citovaný, bod 20 a citovanú judikatúru, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 421). 76 V tomto prípade stací uviest, ako to správne zdôraznuje Komisia, ze znízenie hodnoty trhu s BK a BSK nebolo v napadnutom rozhodnutí zohladnené ako skutocnost, ktorá pritazuje dotknutým podnikom. Za týchto okolností nemozno v tejto súvislosti konstatovat ziadne porusenie práva Polimeri na obhajobu. Navyse, ako bolo pripomenuté v bode 73 vyssie, pre oznámenie o výhradách je charakteristické, ze je predbezné a podlieha tak skutkovo, ako aj právne, zmenám. To vsak Polimeri nebráni, aby na Vseobecnom súde spochybnil vycíslenie hodnoty relevantného trhu v rámci stvrtého a desiateho zalobného dôvodu prejednávanej zaloby. 77 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt druhý zalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný. 3. O tretom dôvode zalozenom v podstate na porusení práva Polimeri na obhajobu a) Tvrdenia úcastníkov konania 78 Polimeri uvádza, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vylucuje akúkolvek priamu zodpovednost Syndialu, hoci mu naopak adresovala tak prvé, ako aj druhé oznámenie o výhradách (odôvodnenie c. 374 napadnutého rozhodnutia). 79 Z toho vyplýva, ze hoci Polimeri pocas obdobia od 20. mája 1996 do 1. januára 2002 nevykonával cinnost vo výrobe a distribúcii relevantných výrobkov, kedze nadobudol cinnosti týkajúce sa BK a BSK az od 1. januára 2002, Komisia mu pripisuje zodpovednost za obdobie takmer siedmych rokov (od 20. mája 1996 do 28 novembra 2002) (odôvodnenie c. 373 napadnutého rozhodnutia). 80 Za týchto okolností Polimeri nemal prílezitost vyjadrit sa k novému právnemu posúdeniu jeho zodpovednosti. Je rozdiel medzi tým, ked je mu pripísaná solidárna zodpovednost spolu so spolocnostou, ktorá sa fyzicky dopustila konaní zakladajúcich porusenie a tým, ked je mu pripísaná výlucná zodpovednost tejto spolocnosti za celé obdobie trvania údajného kartelu. Vylúcenie Syndialu spomedzi adresátov napadnutého rozhodnutia malo teda významný dopad na postavenie Polimeri a na stratégiu jeho obhajoby. 81 Komisia navrhuje zamietnutie zalobného dôvodu. Uvádza, ze na rozdiel od toho, o com sa snazí presvedcit Polimeri, mu v oboch oznámeniach o výhradách pripísala zodpovednost za celú dobu trvania kartelu. Skutocnost, ze túto zodpovednost mozno solidárne pripísat aj Syndialu, nemohla mat vplyv na spôsob obhajoby Polimeri. Polimeri navyse neuvádza, ako by solidárna zodpovednost Syndialu bola mohla viest k inému výsledku konania. b) Posúdenie Vseobecným súdom 82 Treba sa domnievat, ze prostredníctvom svojho tretieho zalobného dôvodu Polimeri v skutocnosti uplatnuje porusenie práva na obhajobu, kedze Komisia mu neumoznila, aby uviedol svoje pripomienky k moznému vylúceniu Syndialu spomedzi adresátov napadnutého rozhodnutia. 83 Dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorá musí byt dodrzaná aj vtedy, ked ide o konanie správnej povahy. Táto zásada predovsetkým vyzaduje, aby oznámenie o výhradách zaslané Komisiou podniku, ktorému zamýsla ulozit sankcie za porusenie hospodárskej sútaze, obsahovalo podstatné skutocnosti uplatnené voci nemu, akými sú vytýkané skutkové okolnosti, ich posúdenie a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol úcinne uviest svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré sa voci nemu vedie (pozri judikatúru citovanú v bodoch 74 a 75 vyssie). 84 Tretí zalobný dôvod Polimeri spocíva na predpoklade, ze v oznámení o výhradách Komisia konstatovala zodpovednost spolocnosti EniChem SpA (neskôr Syndial) za obdobie od 20. mája 1996 do 1. januára 2002, zatial co v napadnutom rozhodnutí Komisia konstatuje iba zodpovednost Polimeri, a to aj pocas vyssie uvedeného obdobia, pocas ktorého Polimeri nevykonával cinnost vo výrobe a distribúcii dotknutých výrobkov. 85 Najprv vsak treba uviest, ze v druhom oznámení o výhradách sa konstatuje, ze so zretelom na prevod cinností, ku ktorému doslo 1. januára 2002 medzi EniChem SpA a Polimeri, a na to, ze tieto dve spolocnosti patria k tomu istému podniku, treba Polimeri povazovat za zodpovedný za porusenie v období od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002. Z toho vyplýva, ze druhé oznámenie o výhradách konstatuje rovnako ako napadnuté rozhodnutie (odôvodnenia c. 365 az 373) zodpovednost Polimeri za celé obdobie porusenia, teda vrátane zodpovednosti za skutky, ktorých sa dopustil EniChem SpA pred 1. januárom 2002. 86 Druhé oznámenie o výhradách dalej spresnuje, ze kedze EniChem SpA v case od 1. januára do 20. októbra 2002 vlastnil 100 % základného imania Polimeri, musí Syndial solidárne zodpovedat za porusenie, ktorého sa dopustil Polimeri v tomto období. Z toho vyplýva, ze druhé oznámenie o výhradách konstatuje zodpovednost Syndialu iba ako materskej spolocnosti Polimeri za obmedzené obdobie od 1. januára do 20. októbra 2002, a nie za celú dobu trvania porusenia. 87 Z toho vyplýva, ze predpoklad Polimeri je nesprávny. 88 Kedze neboli uvedené podrobnejsie tvrdenia, treba zamietnut výhradu zalozenú na porusení práva Polimeri na obhajobu v tejto súvislosti. 89 Pokial ide o tvrdenie, ktoré Polimeri uviedol na pojednávaní, ze vylúcenie Syndialu spomedzi adresátov napadnutého rozhodnutia umoznilo Komisii "vyhnút sa" hornej hranici pokuty vo výske 10 % obratu, a aj keby bolo toto tvrdenie aj napriek svojej oneskorenosti prípustné, treba uviest, ze sa pripája k tvrdeniam uvádzaným v rámci sestnásteho zalobného dôvodu. Z dôvodov uvedených v bodoch 313 az 316 nizsie ho vsak treba zamietnut. 90 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt tretí zalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný. B - O dôvodoch týkajúcich sa merita napadnutého rozhodnutia 1. O stvrtom dôvode zalozenom na nesprávnej definícii relevantného trhu a) Tvrdenia úcastníkov konania 91 Polimeri uvádza, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia spojila dve veci týkajúce sa BK a BSK, hoci tieto veci boli pocas vysetrovania odlísené. Preskúmanie tohto hypotetického spolocného odvetvia sa obmedzuje na vypracovanie tabulky (tabulka 3 napadnutého rozhodnutia) bez akéhokolvek vysvetlenia. Polimeri zdôraznuje, ze v konaniach v oblasti koncentrácií Komisia vzdy venovala pozornost odlíseniu dvoch odlisných trhov. Polimeri tvrdí, ze ani z technického a obchodného hladiska, ani z hladiska systému hospodárskej sútaze, nie sú v tomto prípade splnené podmienky, ktoré by odôvodnili takéto spojenie. 92 Po prvé, Polimeri uvádza, ze BK sútazí s prírodným kaucukom. Pouzíva sa v pneumatikách pre lahké i tazké úzitkové motorové vozidlá, a to hlavne pre bocnú plochu pneumatiky. Polimeri predkladá v tejto súvislosti analýzu a tvrdí, ze trh s BK musí zahrnat súcet trhu s BK a casti trhu s prírodným kaucukom. V tomto rámci trhový podiel Polimeri v rokoch 1996 az 2002 nikdy neprekrocil 11,8 %. Polimeri zdôraznuje, ze v tabulke 1 napadnutého rozhodnutia Komisia vypustila vsetky odkazy na trhové podiely, na celkový trh s BK a na podiel na tomto trhu, ktorý nepatrí dotknutým podnikom. Tieto údaje, hoci podla Polimeri sporné, boli zahrnuté v druhom oznámení o výhradách. V napadnutom rozhodnutí preto chýba odkaz na schopnost údajného kartelu, ako aj kazdého z jeho úcastníkov, ovplyvnit trh. Polimeri dodáva, ze Komisia vynechala tieto údaje, aby odstránila skutocnosti preukazujúce spornost jej analýzy, ako je napríklad úroven pokrytia trhu dotknutými podnikmi, ktorá bola ovela nizsia nez sa pôvodne uvádzalo v druhom oznámení o výhradách. 93 Po druhé, Polimeri zdôraznuje, ze BSK je kaucukom so vseobecným pouzitím, ktorý sa prispôsobí mnohým pouzitiam, ale v ziadnom z nich nevyniká. Najvýznamnejsím odvetvím pouzitia je výroba obrucí na pneumatiky. Neexistuje vsak odvetvie pouzitia, v ktorom by bol BSK technicky nenahraditelný. Polimeri predkladá v tejto súvislosti analýzy a tvrdí, ze trh s BSK musí zahrnat súcet trhu s BSK a casti trhu s prírodným kaucukom. V tomto rámci trhový podiel Polimeri v rokoch 1996 az 2002 nikdy neprekrocil 13,8 %. Aj v tomto prípade z napadnutého rozhodnutia zmizli trhové podiely pre BSK, ako aj odkazy na celkový trh a na vycíslenie predajov iných výrobcov. Polimeri zdôraznuje, ze pokial ide o predaje iných výrobcov, spochybnoval údaje pôvodne obsiahnuté v druhom oznámení o výhradách. 94 Po tretie, Polimeri zdôraznuje, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí radikálne zmenila ohodnotenie kombinovaného trhu, pricom sa zároven domnieva, ze trhy s BK a s BSK nemali byt spojené. Polimeri uvádza, ze ohodnotenie celkového trhu v tabulke 3 napadnutého rozhodnutia je ovela nizsie ako ohodnotenie toho istého trhu v tabulke nachádzajúcej sa v druhom oznámení o výhradách, pricom obrat dotknutých podnikov je nezmenený. Tento rozdiel pochádza z predajov BK a BSK pripadajúcich na iných výrobcov. Podla napadnutého rozhodnutia sa tak zdá, ze údajný kartel kontroluje 90 % trhu, zatial co v druhom oznámení o výhradách predstavuje sotva 60 % trhu. Polimeri dodáva, ze ak by sa mala zvázit prítomnost dotknutých podnikov na trhu s prírodným kaucukom, ktorý konkuruje BK a BSK, oblast vplyvu by sa znízila na úrovne ovela nizsie ako 50 %. 95 Po stvrté, pokial ide o dopyt, Polimeri uvádza, ze BK a BSK sa nepouzívajú výlucne pri výrobe pneumatík, ako to tvrdí Komisia, hoci je toto pouzitie väcsinové (medzi 60 % a 70 %). Významné rozdiely v pouzití, ktoré existujú medzi BK a BSK mimo oblasti výroby pneumatík, zvýraznujú, ze je nesprávne chciet spojit oba výrobky do jedného spojeného trhu alebo odvetvia. Pät velkých výrobcov pneumatík plne zaberá objemy BK a BSK urcené na tento úcel. Ziadny z týchto velkých zákazníkov sa vsak nezásobuje u jediného výrobcu syntetického kaucuku. Komisia navyse sama uznáva, ze mnoho výrobcov pneumatík má svoju vlastnú výrobu syntetických kaucukov a zásobuje sa do znacnej miery tiez prírodným kaucukom. Z toho vyplýva, ze kontraktacná sila výrobcov pneumatík je v porovnaní s kontraktacnou silou výrobcov kaucuku významná a ze transparentnost trhu vytváraná výrobcami pneumatík vo fáze rokovania je vysoká. Tieto skutocnosti spochybnujú vierohodnost existencie dohody medzi výrobcami. Významné percento zmlúv (medzi 40 % a 60 %) sa navyse opiera o "cenový vzorec", ktorý obsahuje odkaz na cenu surovín. To spôsobuje, ze stvrtrocné rozhovory o cenách medzi konkurentmi nemajú ziadny skutocný význam a následok. 96 Polimeri dodáva, ze Komisia vo svojich písomných podaniach neúplne cituje uznesenie Súdneho dvora zo 16. februára 2006, Adriatica di Navigazione/Komisia (C-111/04 P, neuverejnené v Zbierke). Súdny dvor v bode 32 tohto uznesenia uviedol, ze "Súd prvého stupna uznal, ze nejasná a neúplná definícia relevantného trhu mohla mat za následok pochybenie pri pripísaní zodpovednosti". V tomto prípade zohladnený trh umoznil Komisii, aby ako nedovolené kvalifikovala úplne neutrálne správanie. Predovsetkým neexistuje sama osebe vec týkajúca sa BK. 97 Komisia navrhuje zamietnutie zalobného dôvodu. Tvrdí predovsetkým, ze spochybnovanie definície relevantného trhu je neúcinné vo vztahu k existencii kartelu. b) Posúdenie Vseobecným súdom 98 Komisia v napadnutom rozhodnutí spresnuje, ze pôvodne boli pridelené dve spisové znacky. Prvá sa vztahovala na ziadost o oslobodenie od pokuty týkajúcej sa BK, ktorú podal Bayer. Druhá sa vztahovala na ziadost o oslobodenie od pokuty týkajúcej sa BSK, ktorú tiez podal Bayer. Vysetrovanie sa vsak viedlo jednotne a väcsina procesných úkonov (najmä obe oznámenia o výhradách) sa vztahovala na obe odvetvia. Po prvom oznámení o výhradách sa uz pouzívala iba jedna spisová znacka. V oboch oznámeniach o výhradách, ako aj v napadnutom rozhodnutí, Komisia konstatujte, ze dotknuté postupy predstavujú jediné a pokracujúce porusenie (odôvodnenia c. 90 a 91 napadnutého rozhodnutia). 99 Vo svojich tvrdeniach Polimeri vznása v skutocnosti dve výhrady proti napadnutému rozhodnutiu. Po prvé, domnieva sa, ze Komisia nemala spojit obe pôvodné konania, ktoré sa vztahovali na BK a BSK. Po druhé, spochybnuje odvetvovú definíciu trhu tak, ako ju zohladnila Komisia. 100 Pokial ide o prvú výhradu Polimeri, treba pripomenút, ze Komisia je oprávnená z objektívnych dôvodov tak rozdelit, ako aj spojit konania (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 64 a citovanú judikatúru). V tomto prípade nic neumoznuje domnievat sa, ze na spojenie dvoch pôvodne samostatných konaní neexistovali objektívne dôvody. Predovsetkým nemozno popierat, ze BK a BSK patria k tomu istému odvetviu cinnosti najmä vzhladom na fyzické vlastnosti a pouzitie oboch týchto výrobkov. Z napadnutého rozhodnutia a z vyhlásení dotknutých podnikov dalej vyplýva, ze niektoré z nedovolených stretnutí sa týkali zároven BK a BSK. Za týchto okolností tvrdenia Polimeri nemôzu spochybnit volbu, ktorú v tejto súvislosti urobila Komisia. Navyse, aj keby sa bolo mozné domnievat, ze dotknuté porusenie v skutocnosti zodpovedá dvom odlisným poruseniam, to, ci sú tieto porusenia preukázané vo viacerých rozhodnutiach alebo iba v jedinom rozhodnutí je irelevantné, kedze v tomto prípade nie je sporné, ze dotknuté porusenia nie sú premlcané (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný, bod 63, a z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 158). Nic predovsetkým neumoznuje domnievat sa, ze kvôli spojeniu konaní Komisia nesprávne pripísala porusenie Polimeri. Okrem toho, porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale taktiez zo skupiny aktov alebo z pokracujúceho správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat z dôvodu, ze jedna alebo viaceré zlozky tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by taktiez mohli samy osebe, zohladnované jednotlivo, predstavovat porusenie tohto ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti zapadajú, ako v tomto prípade, do celkového plánu vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 258). 101 Pokial ide o druhú výhradu Polimeri, stací uviest, ze spochybnenie definície relevantného trhu je neúcinné v rámci stvrtého zalobného dôvodu, pretoze nemôze samo osebe preukázat, ze nie sú splnené podmienky na uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES. Polimeri preto z toho nemôze vyvodzovat svoju neúcast na karteli (pozri v tomto zmysle uznesenie Adriatica di Navigazione/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 30; pozri rovnako v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 172). Predovsetkým nic neumoznuje domnievat sa, ze kvôli definícii relevantného trhu Komisia nesprávne pripísala porusenie Polimeri. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie jasne konstatuje zodpovednost Polimeri tak v prípade BK, ako aj v prípade BSK. Za týchto okolností skutocnost, ze Komisia skonstatovala existenciu jediného porusenia vztahujúceho sa na tieto dva výrobky nemôze mat za následok, ze Polimeri bol obvinený z porusenia, za ktoré by nemal zodpovedat. To vsak nebráni Polimeri, aby spochybnil definíciu relevantného trhu v rámci desiateho zalobného dôvodu týkajúceho sa posúdenia závaznosti porusenia. 102 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt stvrtý zalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný. 2. O piatom dôvode zalozenom na vývoji cien pocas posudzovaného obdobia a) Tvrdenia úcastníkov konania 103 Polimeri uvádza, ze Komisia vypracovala v prvom oznámení o výhradách analýzu vývoja cien na trhoch s BK a s BSK. V druhom oznámení o výhradách a neskôr v napadnutom rozhodnutí vsak Komisia vynechala cast týkajúcu sa "ekonomických dôkazov" porusenia. Existuje tak implicitné uznanie toho, ze údajné porusenie nevyvolalo ziadny konkrétny následok. Polimeri zdôraznuje, ze k tomuto vynechaniu doslo po podrobnej analýze, ktorú predlozil Syndial pocas správneho konania a ktorú Polimeri prikladá k zalobe. Táto analýza preukazuje, ze uplatnované ceny sa neriadili logikou kontroly a prispôsobovania sa a ze údajná koordinácia cien, hoci sa tak javí, je v skutocnosti reakciou výrobcov na cenu surovín a na vývoj trhu. 104 Vysvetlenie poskytnuté Komisiou v odôvodneniach c. 275 az 280 napadnutého rozhodnutia v reakcii na analýzu, ktorú predlozil Syndial, nie je presvedcivé. Polimeri, ktorý podrobne opisuje výpocet vývoja predajných cien na relevantnom trhu, sa domnieva, ze rozdiely v cenových úrovniach medzi podnikmi boli prílis velké na to, aby ich bolo mozné kvalifikovat ako "vysoký stupen korelácie". Polimeri ako príklad uvádza, ze v období medzi prvým stvrtrokom 1992 a tretím stvrtrokom 1995 bolo zvýsenie cien EniChem SpA o viac ako o 30 % vyssie ako zvýsenie cien Shell. Pokial ide o výhradu Komisie, ze analýza svojvolne prideluje vsetkým výrobkom ako pôvodnú hodnotu rovnakú skutocnú cenu, Polimeri spresnuje, ze táto analýza naopak ukazuje následok, ktorý mali zmeny na pôvodnú cenu kazdého z výrobcov bez ohladu na to, aká bola pôvodná absolútna hodnota. Polimeri vsak uznáva, ze pre výrobcov, v prípade ktorých nebola k dispozícii úplná postupnost cenových zmien (a to Bayer, Dwory a Kaucuk), bol východiskový bod postupnosti stanovený s ohladom na kumulatívnu zmenu ceny rovnajúcu sa zmene EniChem SpA. V ziadnom prípade vsak nejde o pridelenie skutocnej ceny výrobcovi a akékolvek iné rozhodnutie by bolo viedlo k rovnakému výsledku. Polimeri napokon zdôraznuje, ze nikdy netvrdil, ze cena butadiénu je jediným faktorom urcujúcim konecnú cenu BK a BSK, hoci má tento faktor prevazujúci vplyv. 105 Polimeri dodáva - a táto poznámka platí aj pre siesty zalobný dôvod - ze nepreukázanie následkov údajného kartelu predstavuje nedostatok dokazovania a prispieva k znízeniu hodnoty dôkazov zhromazdených inak. Polimeri tiez zdôraznuje, ze v rozsudku z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, nazývanom "Ciment" (T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 245), Súd prvého stupna s poukazom na rozsudky z 29. júna 1995, Solvay/Komisia (T-30/91, Zb. s. II-1775), a ICI/Komisia (T-36/91, Zb. s. II-1847), skonstatoval, ze v týchto rozsudkoch "kvôli nedostatocnosti písomných dôkazných prostriedkov... sa Súd prvého stupna domnieval, ze na to, aby Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala zosúladený postup vytýkaný ICI a Solvay, mala uz v stádiu [oznámenia o výhradách] mysliet na celkové a dôkladné ekonomické posúdenie najmä relevantného trhu, ako aj významu a správania podnikov vykonávajúcich cinnost na tomto trhu". 106 Komisia navrhuje zamietnutie zalobného dôvodu. Pripomína, ze na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES nie je nevyhnutné zohladnit konkrétne následky dohody, ked je jej cielom obmedzit, vylúcit alebo skreslit hospodársku sútaz. Komisia dodáva, pricom táto poznámka platí aj pre siesty zalobný dôvod, ze existencia kartelu vyplýva nevyvrátitelne zo súhrnu presných a zhodujúcich sa dôkazov, ktoré sú podrobne opísané v napadnutom rozhodnutí. b) Posúdenie Vseobecným súdom 107 Na úvod treba uviest, ze svojimi tvrdeniami Polimeri spochybnuje zistenie existencie kartelu medzi dotknutými podnikmi, ktoré urobila Komisia. Polimeri sa v podstate domnieva, ze uplatnované ceny neboli koordinované, ale vyplývali najmä z vývoja ceny surovín a z vývoja trhu. 108 Podla ustálenej judikatúry je vsak na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES zohladnenie konkrétnych následkov dohody zbytocné, ked je zjavné, ze jej cielom je obmedzit, vylúcit alebo narusit hospodársku sútaz (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 50 vyssie, body 122 a 123; z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 491, a z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 84). Najmä v súvislosti s dohodami protisútaznej povahy, ktoré sú tak ako v prejednávanej veci uzavreté pocas stretnutí konkurencných podnikov, Súdny dvor uz rozhodol, ze k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES dôjde vtedy, ak cielom týchto stretnutí je obmedzenie, vylúcenie alebo narusenie hospodárskej sútaze a ak tak smerujú k umelej organizácii fungovania trhu (rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, body 508 a 509; Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 47, a Dalmine/Komisia, uz citovaný, bod 84). V takom prípade stací, ak Komisia na dôkaz úcasti podniku na karteli preukáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorých doslo k uzavretiu dohôd protisútaznej povahy. Ak bola preukázaná úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to takým spôsobom, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa týchto stretnutí zúcastnil z iných dôvodov ako oni (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 155; Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 81, a Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 47). 109 V tomto prípade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze dôkaz koncentrácie medzi podnikmi nevyplýva z jednoduchého zistenia paralelného správania na trhu, ale z dokumentov, z ktorých je zrejmé, ze dotknuté postupy boli výsledkom koncentrácie. Za týchto okolností alternatívne vysvetlenie uplatnovaných cien, ktoré poskytol Polimeri, nemôze spochybnit zistenie existencie kartelu medzi dotknutými podnikmi, ktoré urobila Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 52 vyssie, body 727 a 728). 110 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt piaty zalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný. 3. O siestom dôvode zalozenom na zásobovaní hlavných zákazníkov a) Tvrdenia úcastníkov konania 111 Podla Polimeri je tazké pochopit, aký je význam a vplyv vedlajsej úcasti Michelinu v konaní. Michelin sa dokonca ani nepokúsil preukázat, ze paralelný vývoj cien pozorovaný v roku 1995 pokracoval aj pocas nasledujúcich rokov. Polimeri okrem toho uvádza, ze Michelin sa zásobuje v prípade BK u styroch dalsích výrobcov a v prípade BSK u siestich dalsích výrobcov. Z analýzy zaslanej Komisii pocas správneho konania vyplýva, ze dodávky zo strany EniChem SpA nemohli byt súcastou plánu rozdelenia alebo "súladu". Vyplýva to predovsetkým zo zmien v objemoch pripadajúcich na kazdého z výrobcov pneumatík pocas obdobia od roku 1997 do roku 2003. 112 Komisia navrhuje zamietnutie zalobného dôvodu. Pripomína, ze nie je nevyhnutné zohladnit konkrétne následky dohody, kedze jej cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz. b) Posúdenie Vseobecným súdom 113 Na úvod treba uviest, ze svojimi tvrdeniami Polimeri spochybnuje zistenie existencie kartelu medzi dotknutými podnikmi, ktoré urobila Komisia. Polimeri sa v podstate domnieva, ze zásobovanie hlavných zákazníkov nebolo koordinované, ako to preukazujú zmeny v predávaných objemoch. 114 Z rovnakých dôvodov ako boli uvedené v rámci piateho zalobného dôvodu v bodoch 107 az 109 vyssie vsak tvrdenia Polimeri nemôzu spochybnit zistenie existencie kartelu medzi dotknutými podnikmi, ktoré urobila Komisia. 115 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt siesty zalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný. 4. O siedmom dôvode zalozenom na protiprávnom pripísaní porusenia Polimeri a) Tvrdenia úcastníkov konania 116 Polimeri tvrdí, ze aj keby mala byt konstatovaná jeho úcast na karteli, co popiera, Komisia mala rozlísit zodpovednost Syndialu a jeho vlastnú zodpovednost v závislosti od príslusných období, ked riadili cinnosti týkajúce sa BK a BSK (teda od 20. mája 1996 do 31. decembra 2001 v prípade Syndialu a od 1. januára 2002 do 28. novembra 2002 v prípade Polimeri). V tejto súvislosti odkazuje na zásadu vyvodenú judikatúrou, podla ktorej za porusenie obvykle zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k poruseniu sútazných pravidiel Spolocenstva, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie zodpovedala za prevádzku podniku iná osoba (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 77 az 82, a Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 38). Komisia uznáva túto zásadu v odôvodnení c. 337 napadnutého rozhodnutia. Polimeri vsak zdôraznuje, ze uz v nasledujúcom odôvodnení sa Komisia rozhodla pripísat mu celú zodpovednost za porusenie, a to vrátane zodpovednosti za obdobie, ked cinnost v dotknutých odvetviach vykonával Syndial a zbavila Syndial akejkolvek zodpovednosti. 117 Komisia odôvodnuje svoju volbu v odôvodneniach c. 367 az 369 napadnutého rozhodnutia, pricom sa odvoláva na kritérium hospodárskej kontinuity a odkazuje na rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie. V tomto rozsudku vsak Súdny dvor konstatoval aj strukturálne väzby existujúce medzi prevádzajúcim a nadobúdatelom, a síce 50 % ovládanie jedného druhým. Polimeri dodáva, ze v uvedenej veci bola nadobúdajúca spolocnost, spolocnost Aalborg, zalozená ad hoc iba na úcely porusenia, aby prevzala cinnosti materskej spolocnosti v oblasti cementu. V tomto prípade Polimeri existoval ako spolocnost od roku 1995 a v case, ked výrobcovia BK a BSK uzavreli (podla Komisie) protisútazné dohody sa úplne legálne zaoberal polyetylénmi (a nie elastomérmi). Neuvázené pouzitie kritéria "rovnakej hospodárskej jednotky" na úcely prenesenia zodpovednosti z prevádzajúceho podniku na nadobúdatela môze nezmyselne viest okrem iného k nerespektovaniu zásady personality trestov (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer k rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovanému v bode 51 vyssie, Zb. s. I-133). Ak chce Komisia preniest zodpovednost, musí uviest aj dalsie faktory. V tomto prípade Komisia predovsetkým tvrdí, po prvé, ze postúpenie cinností, ku ktorému doslo 1. januára 2002, zahrnalo prevod hlavných cinností a zamestnancov Syndialu na Polimeri, po druhé, ze v case prevodu cinností sa zodpovedajúci obrat Syndialu zmensil a ze preto existovalo vázne riziko, ze Syndial uz nemá dostatok aktív na to, aby mohol zaplatit pokutu, a po tretie, ze po prevode sa Polimeri zúcastnil na stretnutiach Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku prostredníctvom tej istej osoby patriacej k zamestnancom EniChem SpA. Prvé a tretie tvrdenie vsak nie sú relevantné na to, aby odôvodnili prenesenie zodpovednosti. Polimeri v tejto súvislosti uvádza, ze tieto okolnosti sú dané aj vo vztahoch medzi Dow a Shell a nemali za následok zodpovednost Dow za porusenie, ktorého sa dopustil Shell pred postúpením cinnosti. Druhé tvrdenie uvádzané Komisiou je z právneho hladiska irelevantné, ak nie je preukázané, ze spolocnost je v úpadku, co nie je prípad Syndialu, ktorý existuje dodnes. Toto tvrdenie je navyse o to menej vierohodné, ze Komisia v tomto prípade vyvodila solidárnu zodpovednost preto, aby sa vyhla riziku nezaplatenia pokuty. Polimeri dodáva, ze ovládanie Polimeri zo strany EniChem SpA pocas desiatich mesiacov po prevode cinností bolo iba docasným riesením do casu ovládania holdingovou spolocnostou. 118 Polimeri z toho vyvodzuje, ze kritérium hospodárskej kontinuity bolo v tomto prípade uplatnené v rozpore so zásadou personality trestov, spôsobom, ktorý nie je v súlade s judikatúrou Spolocenstva, bez dostatocného odôvodnenia a diskriminacne. 119 Komisia navrhuje zamietnutie zalobného dôvodu. Tvrdí predovsetkým, ze existuje hospodárska kontinuita medzi prevádzajúcou spolocnostou zúcastnenou na karteli (EniChem SpA/Syndial) a nadobúdajúcou spolocnostou (Polimeri). b) Posúdenie Vseobecným súdom 120 Ako bolo pripomenuté v bode 4 vyssie, cinnost Eni v prípade dotknutých výrobkov pôvodne zabezpecoval EniChem Elastomeri, ktorý Eni nepriamo ovládala prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti EniChem SpA. Dna 1. novembra 1997 sa EniChem Elastomeri zlúcil s EniChem SpA. Eni ovládala 99,97 % EniChem SpA. Dna 1. januára 2002 EniChem SpA previedol svoju strategickú chemickú cinnost (vrátane cinnosti spojenej s dotknutými výrobkami) na svoju dcérsku spolocnost Polimeri, ktorej 100 % vlastníkom bol. Eni ovláda priamo a nepriamo Polimeri od 21. októbra 2002. Od 1. mája 2003 EniChem SpA zmenil svoje obchodné meno na Syndial (odôvodnenia c. 26 az 32 napadnutého rozhodnutia). 121 V napadnutom rozhodnutí Komisia uvádza, ze existujú strukturálne väzby medzi EniChem SpA (neskôr Syndial) a Polimeri, kedze tieto spolocnosti patria k tomu istému podniku. V konkrétnom prípade Komisia dochádza k záveru, ze treba konstatovat zodpovednost Polimeri za porusenie, ktorého sa dopustil Syndial, aj ked Syndial nadalej existuje (odôvodnenia c. 338, 368 a 369 napadnutého rozhodnutia). 122 Komisia dodáva, ze zodpovednost Polimeri potvrdzuje v prvom rade aj to, ze EniChem SpA bol jediným akcionárom Polimeri pred aj po prevode dotknutých cinností a ze za tento prevod nebola poskytnutá ziadna skutocná odplata. V druhom rade imanie a obrat EniChem SpA po tomto prevode znacne klesli a spolocnost obmedzila svoju cinnost. Napokon, zamestnanec, ktorý sa zúcastnoval na porusení za EniChem SpA, sa nadalej podielal na tomto porusení za Polimeri (odôvodnenia c. 369 az 373 napadnutého rozhodnutia). 123 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ked entita vykonávajúca hospodársku cinnost porusí pravidlá hospodárskej sútaze, prinálezí jej podla zásady osobnej zodpovednosti, aby zodpovedala za toto porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 145, a Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 78; pozri rovnako rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 2007, ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 39). 124 Ked vsak dve entity tvoria tú istú hospodársku jednotku, skutocnost, ze entita, ktorá sa dopustila porusenia, este stále existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bola sankcia ulozené entite, na ktorú previedla svoje hospodárske cinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, body 355 az 358, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 132). 125 Takéto ulozenie sankcie je prípustné najmä vtedy, ak tieto entity boli ovládané tou istou osobou a vzhladom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizacného hladiska, plnili v podstatnej casti rovnaké obchodné pokyny (rozsudok ETI a i., uz citovaný v bode 123 vyssie, bod 49). 126 V tomto prípade nie je sporné, ze v case svojho protiprávneho správania boli EniChem SpA a Polimeri priamo ci nepriamo v úplnom vlastníctve tej istej spolocnosti, a to Eni. Za týchto okolností zásada osobnej zodpovednosti nebráni tomu, aby bola sankcia za porusenie, ktorého sa dopústal najprv EniChem SpA a v ktorom dalej pokracoval Polimeri, ulozená súhrnne Polimeri (pozri v tomto zmysle rozsudok ETI a i., uz citovaný v bode 123 vyssie, bod 51). 127 Ostatné tvrdenia uvádzané podnikom Polimeri nemôzu spochybnit tento záver. 128 Predovsetkým, pokial ide o to, ze skutocnosti uvádzané Komisiou, zhrnuté v bode 122 vyssie, nie sú relevantné, treba uviest, ze záver Komisie, podla ktorého treba konstatovat zodpovednost Polimeri za konanie EniChem SpA (neskôr Syndial), sa opiera o to, ze k prevodu dotknutých cinností doslo medzi dvomi spolocnostami patriacimi k tomu istému podniku. Ostatné skutocnosti uvádzané Komisiou v napadnutom rozhodnutí a zhrnuté v bode 122 vyssie, iba podporujú záver Komisie, ako to naznacuje pouzitie castice "tiez" v odôvodnení c. 369 napadnutého rozhodnutia. Aj keby teda boli skutocnosti uvádzané Komisiou irelevantné, toto zistenie by nespochybnovalo zákonnost napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti. 129 Skutocnosti uvádzané Komisiou, ktoré Polimeri zo skutkového hladiska nepopiera, sú vsak v kazdom prípade relevantné. Tieto skutocnosti totiz znázornujú, ze sankcia ulozená podniku, ktorý právne nadalej existuje, ale uz nevykonáva hospodársku cinnost, môze nemat odradzujúci úcinok a ze ak by nebola predvídaná ziadna moznost ulozit sankciu inej entite, nez tej, ktorá sa dopustila porusenia, podniky by sa mohli vyhnút sankciám iba tým, ze ich identita sa zmenila v dôsledku restrukturalizácii, prevodov alebo iných právnych alebo organizacných zmien (pozri v tomto zmysle rozsudok ETI a i., uz citovaný v bode 123 vyssie, body 40 a 41). 130 Napokon, pokial Polimeri svojimi tvrdeniami namieta nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, stací uviest, ze Komisia v odôvodneniach uvedených v bodoch 120 az 122 vyssie jasne oznacila kritéria posúdenia, ktoré jej umoznili konstatovat zodpovednost Polimeri v tomto prípade. 131 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt siedmy zalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný. 5. O ôsmom dôvode zalozenom na nepodlozenom zistení existencie kartelu a) Tvrdenia úcastníkov konania Úvodné pripomienky 132 Ôsmy zalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri, formálne pozostáva z dvoch castí. V rámci prvej casti Polimeri spochybnuje zdroje dôkazných prostriedkov, ktoré pouzila Komisia. V rámci druhej casti Polimeri napáda cast napadnutého rozhodnutia s názvom "Vseobecný opis kartelu". 133 Pokial ide o cast napadnutého rozhodnutia s názvom "Stretnutia kartelu", Polimeri odkazuje na tri prílohy, ktoré prikladá k zalobe a o ktorých na rozdiel od Komisie tvrdí, ze sú prípustné. Z judikatúry, ktorú uvádza Komisia vo svojich písomných podaniach, mozno vyvodit, ze prípadnú neprípustnost prílohy treba posudzovat so zretelom na znenie a vhodnú formuláciu zalobného dôvodu, na ktorý sa táto príloha vztahuje, v samotnej zalobe. Vseobecný odkaz na jednu alebo viaceré prílohy treba povazovat za neprípustný vtedy, ked právny základ (zalobný dôvod), na ktorý sa vztahujú skutocnosti opísané v prílohe, nie je v zalobe vhodne formulovaný. V tomto prípade Polimeri v zalobe, po prvé, zvlást pripomenul obsah rôznych príloh, a po druhé, presnejsie sa v nej zmienil o jednej z nich. K tomu sa pripája skutocnost, ze samotný text príloh obsahuje viacero odkazov na urcité casti zaloby a na iné prílohy a ze bol zároven podaný aj preklad do francúzstiny. Dotknuté prílohy majú teda cisto preukaznú a pomocnú funkciu vo vztahu k zalobnému dôvodu uvedenému v zalobe. O prvej casti ôsmeho dôvodu týkajúcej sa zdrojov dôkazných prostriedkov 134 Po prvé, pokial ide o vyhlásenia urobené podnikmi, ktoré poziadali o oslobodenie od pokuty alebo o jej znízenie, Polimeri uvádza, ze skutkový rámec opísaný Komisiou sa v mnohých prípadoch lísi od obsahu vyhlásení zamestnancov. Polimeri menuje dotknutých zamestnancov a uvádza, ze existujú odchýlky nielen medzi rôznymi spolocnostami, ale aj interne v rámci tej istej spolocnosti. Polimeri dodáva, ze rozpory, ktoré má na mysli, sú vysvetlené na viacerých miestach zaloby. Výhrada Komisie v tejto súvislosti, ze tvrdenia Polimeri neobsahujú ziaden údaj, ani dôkazný prostriedok, je cisto formálna. 135 Po druhé, rukou písané poznámky pána N. (Dow), získané pocas návstevy na úcely vysetrovania, predstavujú jediný skutocný písomný základ, ktorý môze Komisia predlozit na podporu svojho obvinenia. 136 Polimeri predovsetkým tvrdí, ze na tomto základe sa v odôvodnení c. 202 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka údajného nedovoleného stretnutia konkurentov 16. novembra 1999 vo Frankfurte (Nemecko), uvádza: "Po stretnutí 16. novembra 1999 a veceri sa páni [P., F., N., V., L., L. a T.] stretli v bare Casablanca v hoteli Meridien". Vysetrovací spis vsak preukazuje, ze v uvedenú hodinu uz pán P. nebol vo Frankfurte. Polimeri prikladá v prílohe kópiu dokumentov z vysetrovacieho spisu. Polimeri okrem toho predkladá dôkazy, ktoré preukazujú, ze pán L. (EniChem) sa uz vrátil do Milána (Taliansko). Polimeri pochybuje aj o úcasti pána F., a to vzhladom na platbu v hoteli kreditnou kartou 16. novembra 1999. Polimeri dodáva, ze jeden z dokumentov, ktoré boli prilozené k vyjadreniu k zalobe (potvrdenie o zaplatení z hotela vydané pánovi P.), treba vylúcit z usvedcujúcich dôkazných prostriedkov. Hoci sa totiz tento dokument nachádza vo vysetrovacom spise, nebol pouzitý ako dôkazný prostriedok ani v oznámeniach o výhradách, ani v napadnutom rozhodnutí. Polimeri preto nemohol vysvetlit svoje pripomienky v tejto súvislosti. To isté platí pre skutocnost, ze Komisia vo svojich písomných podaniach na Vseobecnom súde mení dátum oficiálneho stretnutia, pricom ho odteraz stanovuje na 15. november 1999. Komisia navyse nevysvetluje, ako sa mohlo oficiálne stretnutie konat 15. novembra 1999 vecer, hoci prvá cast rukou písaných poznámok pána N. zacína oficiálnym stretnutím (ktoré sa konalo 16. novembra 1999). Napadnuté rozhodnutie je preto postihnuté tak nedostatkom pri vysetrovaní, ako aj nedostatkom pri odôvodnení. Novú verziu skutkového stavu opísanú Komisiou v jej vyjadrení k zalobe treba preto vyhlásit za neprípustnú. Polimeri navyse zdôraznuje, ze na rozdiel od toho, co zdá sa naznacuje Komisia, vzdy popieral, ze sa na uvedenom stretnutí zúcastnil. 137 Napokon dve dalsie rukou písané poznámky pána N., pouzité pôvodne ako dôkazy kartelu [pre stretnutia, ktoré sa konali 21. februára 1996 v Düsseldorfe a 30. novembra a 1. decembra v Bruseli (Belgicko)], stratili svoj dôkazný status. Polimeri z toho vyvodzuje, ze z piatich rukou písaných poznámok pána N., minimálne tri nemajú ziaden vztah k nedovoleným stretnutiam. Vseobecný súd preto musí zosiroka a pozorne preskúmat znenie a výklad rukou písaných poznámok pána N. a v prípade potreby pristúpit k ich dodatocným overeniam, najmä aby urcil, ako a v akej forme sa tieto poznámky dostali ku Komisii. 138 Polimeri dodáva, ze na rozdiel od toho, co uvádza Komisia vo svojich písomných podaniach, v zalobe niekolkokrát spomenul skutocnosti, ktoré vzbudzujú pochybnosti o dôkaznej hodnote rukou písaných poznámok pána N., a to nielen poznámok týkajúcich sa stretnutia 16. novembra 1999. Okrem toho zdôraznuje, ze podla judikatúry sa musí pochybnost súdu uplatnit v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 177). 139 Po tretie, v replike Polimeri tvrdí, ze dôkazy týkajúce sa údajných stretnutí kartelu v prípade BK a BSK neexistujú. Polimeri v tejto súvislosti poskytuje vysvetlenie ku kazdému z dotknutých stretnutí (za obdobie od roku 1996 do roku 2002). Polimeri tiez uvádza, ze tieto skutkové okolnosti uz boli názorne objasnené v zalobe. O druhej casti ôsmeho dôvodu týkajúcej sa vseobecného opisu kartelu 140 Na úvod Polimeri uvádza, ze cast napadnutého rozhodnutia s názvom "Vseobecný opis kartelu" je zmesou vyhlásení, v ktorej sa nachádza málo skutocne relevantných aspektov. Polimeri tak zdôraznuje, ze tvrdenie pána W. (Bayer), zhrnuté v odôvodnení c. 112 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého páni L. (EniChem) a W. ziadali od pána N. (Dow), aby uz z oficiálnych rozhovorov nerobil poznámky, nie je vierohodné. Polimeri predovsetkým uvádza, ze pán L. toto tvrdenie poprel a pán N. ho nepotvrdil. Okrem toho, vyhlásenie pána W. sa vztahuje na rukou písané poznámky pána N. týkajúce sa stretnutí z 21. februára 1996. Napokon existuje rozpor medzi údajným momentom, ked bol pán N. poziadaný, aby si uz nerobil poznámky a skutocným momentom, ked vyhovel tejto ziadosti. Polimeri dodáva, ze obvinenie, ktorého základ chce Komisia potvrdit, má svoj pôvod v tomto jedinom vyhlásení. 141 Pokial ide o vec samu, Polimeri rozlisuje medzi dohodami o cene, dohodami o rozdelení trhu, výmenou citlivých obchodných informácií, monitorovaním dohôd a vseobecným skutkovým rámcom, ktorý opísal pán N. - O cenových dohodách 142 Pokial ide o BK, Polimeri zdôraznuje, ze vyhlásenia pána W. (Bayer), zhrnuté v odôvodneniach c. 105 a 106 napadnutého rozhodnutia, sú nejasné a v kazdom prípade nepravdepodobné. V tejto súvislosti napáda odkazy, ktoré robí Komisia vo svojich písomných podaniach na dalsie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a pokial ide o tieto odôvodnenia, poukazuje na viaceré body zaloby alebo jej príloh. Polimeri tiez uvádza, ze niektoré z odôvodnení, ktoré uvádza Komisia, sa nevztahujú na BK. 143 Okrem toho tvrdenie, ze pán D. (EniChem) ziadal od Bayeru - pod hrozbami - zvýsenie cien (odôvodnenie c. 103 napadnutého rozhodnutia) nie je vierohodné vzhladom na to, ze Bayer bol najväcsím hospodárskym subjektom na trhu. Bayer navyse poprel vyhlásenia svojho vlastného zamestnanca. Komisia preto nemôze spochybnit túto skutkovú okolnost púhym názorom, ktorý vyslovuje vo svojich písomných podaniach. Polimeri tiez uvádza, ze v tejto casti napadnutého rozhodnutia sa nenachádza iný konkrétny údaj o hypotetických cenových dohodách týkajúcich sa BK. Navyse, neexistuje ziadna písomná dokumentácia o hypotetických nedovolených rozhovoroch týkajúcich sa BK. Polimeri napokon zdôraznuje, ze analýza cenových zmien v prvom oznámení o výhradách pomocou informácií poskytnutých vsetkými výrobcami jasne preukazuje, ze nedochádzalo k paralelnému vývoju cien, ze ceny tak stúpali, ako aj klesali, ze cenový vývoj odrázal s urcitým casovým posunom zvýsenie alebo znízenie ceny surovín a ze ceny rôznych výrobkov sa medzi sebou vzdy velmi lísili. 144 Pokial ide o BSK, Bayer tvrdí, ze páni D. (EniChem) a de J. (Shell) boli najaktívnejsími aktérmi dohôd (odôvodnenie c. 111 napadnutého rozhodnutia). Tieto dve osoby vsak vzdy rozhodne odmietali, ze sa zúcastnili na protisútazných dohodách. Vyhlásenie zhrnuté v odôvodnení c. 119 napadnutého rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva Komisia vo svojich písomných podaniach, nie je relevantné, kedze pochádza od pána V. (Shell) ako od zamestnanca. Toto vyhlásenie nemôze spochybnit vyhlásenie pána de J. Komisia sa opiera iba o vyhlásenia spolupracujúcich podnikov a Shell, pricom neposkytuje ziadny iný priamy alebo nepriamy dôkaz. Shell v prvom oznámení o výhradách bezpodmienecne uznal svoju úcast na cenových dohodách, hoci pán de J. to kategoricky poprel. Polimeri vsak tvrdí, ze neskorsie priznania Shell majú dôkaznú hodnotu iba vo vztahu k spolocnosti, od ktorej pochádzajú, kedze k nim doslo po prvom obvinení a nie sú podlozené inými relevantnými dokumentmi. Polimeri v tejto súvislosti napáda odkazy, ktoré robí Komisia vo svojich písomných podaniach na dalsie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pokial ide o tieto odôvodnenia, Polimeri poukazuje na viaceré body zaloby alebo jej príloh. 145 Stanovisko Bayeru, uvedené v odôvodneniach c. 110 a 114 napadnutého rozhodnutia, okrem toho nie je v súlade s vyhláseniami niektorých jeho zamestnancov, v tomto prípade pánov O. a Ü. Polimeri v tejto súvislosti odkazuje na niektoré dokumenty z vysetrovacieho spisu. Pokial ide o pána O., Polimeri uvádza, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia vo svojich písomných podaniach, sa tento pán zúcastnil na stretnutí Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku v dnoch 2. a 3. septembra 1996, ktoré bolo spomenuté medzi "stretnutiami kartelu". Nie je navyse myslitelné, aby manazéri Bayeru uzavreli dohody bez toho, aby bol o tom informovaný pán O. ako obchodný manazér tejto spolocnosti. Neskôr vykonané opätovné preskúmanie je irelevantné, kedze sa zakladá na novej verzii skutkového stavu pochádzajúcej z rozhovorov s pánom W., ktorý v spolocnosti Bayer nikdy nezodpovedal za BSK. Polimeri v tejto súvislosti zdôraznuje, ze Komisia kládla do popredia vyhlásenia osôb, ktoré najviac spolupracovali. Neexistuje ziadny dôkaz, ze dotknuté podniky uzavreli dohodu o zvýsení ceny, ani ze vymysleli a zrealizovali spolocný mechanizmus umoznujúci systematické zosúladovanie cien BSK. Polimeri v tejto súvislosti pripomína výhrady vznesené proti rukou písaným poznámkam pána N. Napokon, analýza cenových zmien v prípade BSK poskytuje rovnaké výsledky ako v prípade uz skôr preskúmaného BK. 146 Polimeri tiez uvádza, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia vo svojich písomných podaniach, je dôkaz, ze dotknutá dohoda nemala následky, dôlezitý. Ide o jediný prostriedok, ktorým môze Polimeri preukázat neopodstatnenost obsahu vyhlásení, ktoré nie sú potvrdené inými dôkazmi. - O dohodách o rozdelení trhu 147 Na úvod Polimeri uvádza, ze z napadnutého rozhodnutia jasne nevyplýva, ci sa údajné dohody o rozdelení trhu týkajú iba BSK alebo aj BK. Polimeri v tejto súvislosti zdôraznuje rozpor, ktorý existuje medzi odôvodneniami c. 124 a 301 napadnutého rozhodnutia. 148 Pokial ide o BK, Polimeri zdôraznuje, ze iba jediné z vyhlásení uvedených v casti týkajúcej sa dohôd o rozdelení trhu (a to vyhlásenie pána W. z Bayeru) sa týka konkrétne tohto výrobku (odôvodnenie c. 129 napadnutého rozhodnutia). So zretelom na odôvodnenia c. 56 a 57 napadnutého rozhodnutia vsak Polimeri pochybuje o schopnosti výrobcov rozdelit si zákazníkov (v tomto prípade výrobcov pneumatík) takej velkosti, ako sú tí, ktorých uvádza Komisia. Navyse, ako vyplýva z odôvodnenia c. 125 napadnutého rozhodnutia, z dôvodu technických specifikácií neboli vsetci výrobcovia schválení u kazdého zo zákazníkov. Ziadny dokument nepreukazuje údajné dohody o rozdelení trhu. Polimeri okrem toho uvádza, ze dodávky zo strany EniChem SpA výrobcom pneumatík uvedeným Komisiou (60 az 65 % produkcie BK zo strany EniChem SpA) neustále kolísali. To je nezlucitelné s myslienkou zachovania status quo, a to kazdopádne v prípade Polimeri. Navyse EniChem SpA predával zostávajúcu cast svojej produkcie BK (35 az 40 %) iným zákazníkom nez výrobcom pneumatík, ktorí nie sú spolocnými zákazníkmi. Polimeri zdôraznuje, ze na rozdiel od toho, co uvádza Komisia vo svojich písomných podaniach, netvrdí, ze nemal obchodný záujem na uzavretí protisútazných dohôd. 149 Vyhlásenie pána V. (Shell), zhrnuté v odôvodnení c. 127 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého mu pán L. (EniChem) dal príkaz, aby sa drzal mimo trhu s podlozkami pre koberce v Spojenom královstve, nie je vierohodné. Polimeri v tejto súvislosti zdôraznuje vývoj vyhlásení Shell, skutocnost, ze pán L. kategoricky popiera, ze mal rozhovor s týmto obsahom, ako aj to, ze trh s podlozkami pre koberce nie je dotknutý BK. 150 Pokial ide o BSK, Polimeri uvádza, ze podla vyhlásenia pána P. (Bayer), ktorý sa ujal svojej funkcie v roku 1999 (ziadny údaj sa teda netýka predchádzajúcich rokov), zhrnutého v odôvodnení c. 124 napadnutého rozhodnutia, tento pán popiera, ze existovali dohody na úcel zmrazenia kapacít alebo podielov na trhu a tvrdí, ze rozhodnutie nezúcastnovat sa na útocnej hospodárskej sútazi bolo ponechané na úvahu podnikov. Toto svedectvo teda vôbec nie je dôkazom existencie dohody. Potvrdzuje to skutocnost, ze mnozstvá BSK, ktoré EniChem SpA predával hlavným zákazníkom, sa neustále menili. Tvrdenie Komisie, ze stanovisko Polimeri sa opiera o nesprávny preklad vyhlásenia pána P. do talianciny, treba vyhlásit za neprípustné. Komisia navyse mala moznost opravit tento nesprávny preklad, aby umoznila Polimeri vykonat jeho právo na obhajobu. V kazdom prípade je dotknuté vyhlásenie nejednoznacné dokonca aj v origináli (v nemcine). Polimeri napáda aj odkazy, ktoré robí Komisia vo svojich písomných podaniach na iné odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré majú preukazovat existenciu kartelu týkajúceho sa BSK za obdobie pred rokom 1999. 151 Tvrdenie Dow, zhrnuté v odôvodnení c. 125 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "ubezpecili EniChem [SpA], ze nebudú útocit na jeho postavenie vo vztahu k Michelinu alebo Bridgestone", neodkazuje na konkrétne obdobie a je preto v rozpore so zmenami mnozstiev, ktoré EniChem SpA dodával pocas celého relevantného obdobia. Vyhlásenie Bayer, zhrnuté v odôvodnení c. 126 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa na niektorých stretnutiach Dow a EniChem SpA vzájomne obvinovali z krádeze zákazníkov, sa zdá byt najlepsím dôkazom vysokej úrovne hospodárskej sútaze na trhu, prinajmensom vo vztahoch medzi EniChem SpA a Dow. - O výmene citlivých obchodných informácií 152 Pokial ide o BK, Polimeri uvádza odôvodnenia c. 120, 128 a 132 napadnutého rozhodnutia a v podstate sa domnieva, ze vyhlásenia, ktoré sú v nich obsiahnuté, nie sú vierohodné (odôvodnenie c. 132 napadnutého rozhodnutia) alebo nie sú podlozené dôkaznými prostriedkami (odôvodnenia c. 120 a 128 napadnutého rozhodnutia). Odôvodnenie c. 128 napadnutého rozhodnutia navyse odkazuje na informácie, ktoré sú ciastocne verejné, co Komisia uznáva v odôvodnení c. 329 napadnutého rozhodnutia. Komisia teda implicitne uznáva aj to, ze výhrada týkajúca sa výmeny informácií je neopodstatnená. 153 Pokial ide o BKS, odôvodnenia c. 131 az 133 napadnutého rozhodnutia neuvádzajú ziadne konkrétne obvinenie. Polimeri preto odkazuje na to, co bolo uvedené v prípade BK. 154 Polimeri dodáva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, v zalobe napadol dokumenty vztahujúce sa na stretnutia z 20. mája 1996 v Miláne a z 15. a 16. novembra 1999 vo Frankfurte. Dotknuté informácie navyse podla Polimeri predstavovali takmer výlucne verejne dostupné informácie. - O monitorovaní dohôd 155 Komisia v odôvodnení c. 136 napadnutého rozhodnutia uvádza dvojstranné telefonické kontakty, ktoré udrziavali konkurenti medzi stretnutiami. Podla Polimeri cast napadnutého rozhodnutia, ktorá opisuje údajný mechanizmus monitorovania dohôd kartelu, pozostáva z mimoriadne roztriesteného opisu udalostí. Neexistuje tak ziadny dôkaz, ze existovala spolocná vôla vsetkých zúcastnených podnikov uplatnovat medzi sebou mechanizmus kontroly údajných dohôd. Polimeri pripomína aj judikatúru, podla ktorej treba preukázat bud, ze daný podnik vedel o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov alebo ze toto správanie mohol rozumne predvídat a bol pripravený prijat z toho vyplývajúce riziko (rozsudok Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie). Tento dôkaz sa musí zakladat na priamych písomných dôkazoch a nie na prezumpcii viny (rozsudok Ciment, uz citovaný v bode 105 vyssie). 156 Pokial ide o BK, Polimeri uvádza odôvodnenia c. 137, 138, 143 a 144 napadnutého rozhodnutia a v podstate sa domnieva, ze vyhlásenia, ktoré sú v nich zhrnuté, neobsahujú podrobnosti (obdobie, výrobok, zákazníci) a majú preto nízku dôkaznú hodnotu. Pokial ide konkrétnejsie o vyhlásenie pána F. (Dow), zhrnuté v odôvodnení c. 143 napadnutého rozhodnutia, Polimeri uvádza, ze iné vyhlásenie Dow, obsiahnuté v spise, spomína, ze v rovnakom období prebiehal medzi podnikmi Dow a EniChem SpA spor týkajúci sa porusenia obchodných tajomstiev, ktorého sa dopustil Karbochem (podnik vo vlastníctve Dow). Tento spor, vyriesený zmierom, vyzadoval opakované kontakty medzi oboma podnikmi. Pokial ide o vyhlásenie pána W. (Dow), zhrnuté v odôvodnení c. 144 napadnutého rozhodnutia, toto vyhlásenie je neocakávane zaradené medzi tvrdenia týkajúce sa stretnutí Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku a predovsetkým stretnutia v novembri 2001. 157 Pokial ide o BSK, Polimeri uvádza vyhlásenie pána F. (Bayer), podla ktorého ho pán L. (EniChem) kontaktoval priblizne dvakrát v roku nasledujúcom po ich prvom stretnutí vo februári 1999 (odôvodnenie c. 140 napadnutého rozhodnutia). Podla Polimeri tieto kontakty súviseli s dodávatelskou zmluvou medzi spolocnostami EniChem SpA a Bayer týkajúcou sa specifického výrobku, ktorý nepatrí do kategórie BSK v pravom slova zmysle. Polimeri v tejto súvislosti predkladá dokument, ktorý preukazuje predaj uvedeného výrobku spolocnosti Bayer v roku 1999 a odkazuje na vyhlásenie obsiahnuté vo vysetrovacom spise. Vyhlásenia Bayeru boli úmyselne vytrhnuté z kontextu a citované útrzkovito. Navyse pán F. priamo nezodpovedal za cinnost spojenú s BSK. Pán F. okrem toho potvrdil, ze dotknuté rozhovory nemohli obsahovat dohody o cenách. - O vseobecnom skutkovom rámci, ktorý opísal pán N. 158 Polimeri upriamuje pozornost Vseobecného súdu na vyhlásenie pána N. (Dow), urobené pocas rozhovoru 13. decembra 2005, ktoré nebolo zhrnuté v napadnutom rozhodnutí. Toto vyhlásenie, ktorého celé znenie Polimeri cituje, je zvlást významné. Preukazuje, ze kontakty, ku ktorým dochádzalo mimo stretnutí Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku, boli iba nevyhnutnými a prirodzenými stretnutiami hospodárskych subjektov pôsobiacich v odvetví, ktoré diskutovali o rôznych otázkach, vo väcsine prípadov na základe verejne dostupných informácií a bez akejkolvek vôle zosúladovat svoj postup. Je mozné, ze v tomto kontexte doslo k náhodným situáciám, ktoré mozno kvalifikovat ako "hranicné". Medzi takouto situáciou a kartelom vsak existuje velký rozdiel, ktorý Komisia nepreklenula predlozením dôkazov na tento úcel. Polimeri dodáva, ze Komisia úmyselne ignoruje podstatný rozdiel, ktorý existuje medzi zdielaním verejne dostupných informácií a uzavretím kartelovej dohody o cenách daného výrobku. Polimeri tiez zdôraznuje, ze vyhlásenie pána N. potvrdzuje, ze neexistovala spolocná predstava nielen o vývoji cien surovín, ale ani o konecnom cieli sledovanom spolocnostami. 159 Komisia navrhuje zamietnutie zalobného dôvodu. Na úvod sa domnieva, ze v prílohách A 23 az A 25 zaloby Polimeri vysvetluje mnozstvo výhrad a tvrdení, ktoré sa neobjavujú v texte zaloby. Týmto postupom Polimeri porusuje clánok 19 prvý odsek Statútu Súdneho dvora a clánok 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. V dalsom sa Komisia v podstate domnieva, ze sa nedopustila pochybenia, ked v prípade Polimeri konstatovala, ze doslo k poruseniu. b) Posúdenie Vseobecným súdom 160 Treba pripomenút, ze pokial ide o dokazovanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES, je Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a pripojit vhodné dôkazy na to, aby dostatocne právne preukázala existenciu skutocností zakladajúcich porusenie. Je tak nevyhnutné, aby Komisia predlozila presné a zhodujúce sa dôkazy na podlozenie silného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu porusenia (pozri judikatúru citovanú v bode 50 vyssie). Rovnako treba pripomenút, ze na to, aby existovala dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES stací, aby dotknuté podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 112, a z 29. októbra 1980, Van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 86; rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256). Ak vsak má súd pochybnost, táto pochybnost sa musí uplatnit v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia právne dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak pochybnost v tomto ohlade nadalej trvá (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 215). O prípustnosti niektorých tvrdení, ktoré uvádza Polimeri v rámci ôsmeho dôvodu 161 Podla clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Podla ustálenej judikatúry sa na prípustnost zaloby vyzaduje, aby zo samotného jej textu aspon strucne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Hoci samotný text zaloby môze byt v konkrétnych bodoch podopretý a doplnený odkazmi na urcité casti listín, ktoré sú k nej pripojené, celkový odkaz na iné písomnosti, aj ked pripojené k zalobe, nemôze zhojit nedostatok podstatných zloziek právnej argumentácie, ktoré musia byt v zmysle vyssie spomínaných ustanovení uvedené v zalobe (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1992, Komisia/Dánsko, C-52/90, Zb. s. I-2187, bod 17, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 94). Navyse nie je úlohou Vseobecného súdu vyhladávat a identifikovat v prílohách zalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol povazovat za základ zaloby, kedze prílohy majú len dôkaznú a podpornú povahu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, T-84/96, Zb. s. II-2081, bod 34, a z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, T-231/99, Zb. s. II-2085, bod 154). 162 Podobné poziadavky sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu zalobného dôvodu uvádza výhrada (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 333). 163 V tomto prípade Polimeri uvádza, ze: "kvôli prísne obmedzenú poctu strán, ktorý musí táto zaloba respektovat, zalobca uvedie svoje tvrdenia k casti `Vseobecný opis kartelu', kým svoje ciastkové pripomienky k casti `Stretnutia kartelu' ponecháva na prílohu [A] 23, prílohu [A] 24 a prílohu[A] 25 [zaloby]." 164 Polimeri tak v samotnom texte zaloby vysvetluje výhradu vztahujúcu sa na cast napadnutého rozhodnutia s názvom "Vseobecný opis kartelu" (teda cast 4.2 napadnutého rozhodnutia). Výhrada vztahujúca sa na cast napadnutého rozhodnutia s názvom "Stretnutia kartelu" (teda jeho cast 4.3) je právne a skutkovo formulovaná iba v prílohách A 23 az A 25 zaloby. 165 Jediné skutocnosti týkajúce sa casti napadnutého rozhodnutia s názvom "Stretnutia kartelu", ktoré Polimeri uvádza v samotnom texte zaloby, sú tieto: "Pokial ide o obdobie [plynúce] v rokoch 1996 az 2000 (v prílohe [A] 23 [zaloby]), Polimeri uvádza, ze nemozno tvrdit, ze medzi konkurentmi existoval v akejkolvek forme kartel týkajúci sa cien BSK, ako aj BK. V niekolkých málo prípadoch, ked prilozená dokumentácia spomína stretnutia mimo oficiálnych stretnutí, pricom táto dokumentácia sa z velmi velkej casti týka BSK, nic, ale skutocne nic, neumoznuje dospiet k záveru, ze obchodná politika podnikov bola akýmkolvek spôsobom koordinovaná. Pokial ide o rok 2001, Polimeri v prílohe [A] 24 [zaloby] preukazuje, ze ide o rok, ktorý je z protimonopolného hladiska úplne irelevantný, tak pokial ide o BK, ako aj pokial ide o BSK, takze aj keby mala Komisia konstatovat ako preukázanú existenciu kartelu [pokial ide o] EniChem, co vsak nemá, tento treba v kazdom prípade povazovat za ukoncený najneskôr v roku 2000. Napokon v roku 2002 (príloha [A] 25 [zaloby]) sa BK netýka ziadna výhrada, ako to uznáva samotná Komisia. Pokial ide o BSK, nebola preukázaná ziadna nedovolená cinnost[v prípade] Polimeri." 166 V poznámkach pod ciarou sú uvedené miesta a dátumy dotknutých stretnutí. 167 Okrem toho ôsmy zalobný dôvod, ktorý uvádza Polimeri v zalobe, sa okrem casti nazvanej "Úvod" skladá z dvoch castí. Tieto dve casti nazvané "k zdrojom dôkazných prostriedkov" a "k vseobecnému opisu kartelu" sa vztahujú na konkrétne casti napadnutého rozhodnutia, ktoré majú rovnaký názov. Ôsmy zalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri v zalobe, nikde neobsahuje cast s názvom "k stretnutiam kartelu". 168 Za týchto okolností výhrada Polimeri proti casti napadnutého rozhodnutia s názvom "Stretnutia kartelu" (teda jeho casti 4.3), ktorej podstatné skutkové a právne zlozky sú zhrnuté iba v prílohách A 23 az A 25 zaloby, nesplna poziadavky stanovené v clánku 21 Statútu Súdneho dvora a v clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. 169 Polimeri nemôze zhojit tento nedostatok tým, ze v stádiu repliky uvedie urcité skutkové alebo právne údaje týkajúce sa "Stretnutí kartelu" a odkáze na prílohy A 23 az A 25 zaloby alebo tým, ze predlozí nové prílohy k replike. Pri skúmaní súladu zaloby s poziadavkami stanovenými v clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku je totiz obsah repliky podla ocakávania irelevantný. Prípustnosti zalobných dôvodov a tvrdení uvádzaných v replike na zopakovanie zalobných dôvodov obsiahnutých v zalobe, tak ako ju uznáva judikatúra (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, T-106/95, Zb. s. II-229, bod 125, a z 28. januára 1999, BAI/Komisia, T-14/96, Zb. s. II-139, bod 66), sa predovsetkým nemozno dovolávat s cielom zhojit nesplnenie poziadaviek clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku, ku ktorému doslo v case podania zaloby, pretoze by to toto ustanovenie zbavovalo akéhokolvek významu (uznesenie Súdu prvého stupna z 19. mája 2008, TF1/Komisia, T-144/04, Zb. s. II-761, bod 30; pozri rovnako v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. marca 1993, Blackman/Parlament, T-33/89 a T-74/89, Zb. s. II-249, bod 65, a uznesenie Súdu prvého stupna z 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, T-85/92, Zb. s. II-523, bod 25). 170 Vzhladom na tieto skutocnosti je výhrada Polimeri v rozsahu, v akom sa týka casti 4.3 napadnutého rozhodnutia s názvom "Stretnutia kartelu", neprípustná (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný v bode 162 vyssie, bod 334; z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, T-322/01, Zb. s. II-3137, bod 210, a z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, T-340/03, Zb. s. II-107, bod 168). O prvej casti ôsmeho dôvodu týkajúcej sa zdrojov dôkazných prostriedkov 171 Po prvé, pokial ide o vyhlásenia urobené podnikmi, ktoré poziadali o oslobodenie od pokuty alebo o znízenie pokuty, tvrdenia Polimeri sú, ako to zdôraznuje Komisia, uplatnené vseobecne, pricom Polimeri neposkytuje dostatocne presné údaje. Tieto tvrdenia preto nemôzu spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia v tomto ohlade. Ak majú tvrdenia Polimeri spochybnit dôkaznú hodnotu vyhlásení podnikov urobených v rámci oznámenia o spolupráci, je potrebné ich zamietnut z rovnakých dôvodov ako boli vysvetlené v rámci prvého zalobného dôvodu (pozri bod 58 vyssie). 172 Po druhé, pokial ide o rukou písané poznámky pána N. (Dow), treba najprv uviest, ze Polimeri v casti zaloby týkajúcej sa "zdrojov dôkazných prostriedkov" spochybnuje iba poznámky vztahujúce sa na nedovolené stretnutie, ktoré sa konalo 15. a 16. novembra 1999 vo Frankfurte (odôvodnenie c. 201 napadnutého rozhodnutia). Polimeri nespochybnuje rukou písané poznámky pána N. vztahujúce sa na nedovolené stretnutie, ktoré sa konalo 25. a 26. februára 1997 vo Viedni (Rakúsko) (odôvodnenie c. 173 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Polimeri nespochybnuje v tejto casti zaloby ani rukou písané poznámky pána N. vztahujúce sa na nedovolené stretnutie, ktoré sa konalo 20. a 21. mája 1996 v Miláne (odôvodnenie c. 163 napadnutého rozhodnutia). Skutocnost, ze Polimeri mohol spochybnit dôkaznú hodnotu týchto posledne uvedených poznámok na iných miestach zaloby, a predovsetkým v rámci trinásteho zalobného dôvodu, nemôze zmenit tento záver. V kazdom prípade vsak platí, ze z dôvodov, ktoré budú vysvetlené v rámci trinásteho zalobného dôvodu, Polimeri nepredlozil dôkazy spôsobilé spochybnit dôkaznú hodnotu týchto poznámok. Aj keby teda mohla existovat pochybnost o dôkaznej hodnote rukou písaných poznámok pána N. vztahujúcich sa na nedovolené stretnutie, ktoré sa konalo 15. a 16. novembra 1999 vo Frankfurte, alebo keby napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti trpelo nedostatkom odôvodnenia, ako to tvrdí Polimeri, nemohlo by to uskodit dôkaznej hodnote ostatných skôr uvedených rukou písaných poznámok. 173 Ôsmy zalobný dôvod Polimeri patrí k zalobným dôvodom týkajúcim sa merita napadnutého rozhodnutia a nie k zalobným dôvodom týkajúcim sa zrusenia alebo znízenia pokuty. Cielom ôsmeho zalobného dôvodu Polimeri teda je, aby Vseobecný súd urcil, ze Polimeri sa nedopustil porusenia. Aj keby mal vsak Vseobecný súd neprihliadat k dôkaznej hodnote rukou písaných poznámok pána N. vztahujúcich sa na nedovolené stretnutie, ktoré sa konalo 15. a 16. novembra 1999 vo Frankfurte, alebo sa domnievat, ze Polimeri sa na tomto stretnutí nezúcastnil, nemalo by to za následok zistenie, ze tento podnik sa nedopustil porusenia. Zistenie porusenia totiz spocíva na iných dôkazných prostriedkoch, najmä na vyhláseniach podnikov, ktoré potvrdzujú iné vyhlásenia rovnakej povahy, na rukou písaných poznámkach z iných nedovolených stretnutí a na písomných dôkazoch zhromazdených pocas vysetrovania Komisie. Okrem toho v prípade dohôd uzavretých pocas stretnutí konkurencných podnikov dôjde k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze vtedy, ak stretnutia majú protisútazný ciel, a tak smerujú k umelej organizácii fungovania trhu. V takomto prípade je zodpovednost za porusenie vyvodená voci danému podniku platne vtedy, ak sa zúcastnil takýchto stretnutí a vedel o ich cieli, a to aj napriek tomu, ze následne nezrealizoval niektoré z opatrení dohodnutých na stretnutiach. Väcsia alebo mensia miera úcasti podniku na stretnutiach a miera zrealizovania dohodnutých opatrení nemajú dôsledky pre existenciu zodpovednosti, ale na jej rozsah, a teda na výsku sankcie (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 145). 174 Z toho vyplýva, ze tvrdenia týkajúce sa zdrojov dôkazných prostriedkov, ktoré uvádza Polimeri, treba zamietnut. O druhej casti ôsmeho dôvodu týkajúcej sa vseobecného opisu kartelu 175 Pokial ide o výhradu, ktorú Polimeri vzniesol proti tvrdeniu pána W. (Bayer), zhrnutému v odôvodnení c. 112 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého páni L. (EniChem) a W. ziadali od pána N. (Dow), aby si uz nerobil poznámky z oficiálnych rozhovorov, treba sa na úvod domnievat, ze aj keby bolo mozné výhrade Polimeri vyhoviet a tvrdenie pána W. nezohladnit, táto okolnost by nemala vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. Nespochybnila by totiz ostatné vyhlásenia spolocnosti Bayer, kedze tieto sú potvrdené spolocnostami Dow alebo Shell alebo podlozené písomnými dôkazmi. Okrem toho vyssie uvedené vyhlásenie pána W. umoznilo Komisii vysvetlit, preco nebolo podla jej názoru mozné nájst rukou písané poznámky týkajúce sa nedovolených stretnutí v rokoch 2000 a 2001 (odôvodnenie c. 113 napadnutého rozhodnutia). Toto vysvetlenie nemá vplyv na meritum napadnutého rozhodnutia. Komisia pouzíva vyhlásenie pána W. aj v odôvodnení c. 152 napadnutého rozhodnutia, ked opisuje úlohu kazdého dotknutého podniku v karteli. Z napadnutého rozhodnutia vsak nevyplýva, ze Komisia zohladnila túto okolnost pri posúdení závaznosti porusenia vo vztahu k Polimeri. V kazdom prípade platí, ze hoci pochybenie Komisie v tejto súvislosti mohlo mat vplyv na výsku pokuty Polimeri, nemôze mat vplyv na zistenie porusenia. 176 Rovnako na úvod treba uviest, ze tvrdenia Polimeri budú posúdené zvlást pre BK a BSK, hoci Polimeri nebol schopný preukázat, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked prejednávané porusenie posúdila ako jediné porusenie (pozri v tejto súvislosti stvrtý zalobný dôvod vyssie). - O cenových dohodách 177 Pokial ide o BK a o to, ze vyhlásenia pána W. (Bayer), zhrnuté v odôvodneniach c. 105 a 106 napadnutého rozhodnutia, sú nejasné, treba pripomenút, ze Komisia je v praxi casto povinná dokazovat existenciu porusenia za podmienok, ktoré sú na splnenie tejto úlohy nepriaznivé, a to z toho dôvodu, ze od doby vzniku skutocností zakladajúcich porusenie mohlo uplynút niekolko rokov a ze niektoré podniky, ktoré boli predmetom vysetrovania, s Komisiou aktívne nespolupracovali. V tomto kontexte by bolo velmi jednoduché pre podnik, ktorý sa dopustil porusenia, uniknút potrestaniu, ak by mohol zakladat svoje tvrdenia na nejasnosti informácií o fungovaní protiprávnej dohody, za okolností, v ktorých existencia dohody a jej protisútazný ciel boli dostatocne preukázané. Podniky sa môzu za týchto okolností riadne obhajovat, ak majú moznost vyjadrit sa ku vsetkým dôkazným prostriedkom, ktoré predlozila Komisia v ich neprospech (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 203). Tvrdenia Polimeri preto nemôzu spochybnit vyhlásenia pána W. zhrnuté v odôvodneniach c. 105 a 106 napadnutého rozhodnutia, ktoré sú okrem toho potvrdené vyhláseniami spolocností Dow a Shell a písomnými dôkazmi. 178 Vyhlásenie pána W., zhrnuté v odôvodnení c. 103 napadnutého rozhodnutia, Komisia uvádza, aby preukázala chronológiu vztahov medzi dotknutými podnikmi. Dotknuté vyhlásenie sa predovsetkým týka roka 1995, teda obdobia, v ktorom Komisia nekonstatovala porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Tvrdenia Polimeri sú preto neúcinné na úcely zistenia, ze k poruseniu v tomto prípade nedoslo. 179 Pokial ide o BSK a o to, ze pán de J. (Shell) vzdy popieral, ze sa zúcastnil na dotknutých dohodách, stací uviest, ze Shell výslovne uznáva, ze sa zúcastnoval na cenových dohodách medzi 30. augustom 1995 a 31. májom 1999 (odôvodnenie c. 119 napadnutého rozhodnutia). Na rozdiel od toho, co zdá sa naznacuje Polimeri, bolo toto vyhlásenie urobené v mene Shell a nie v mene pána V. ako zamestnanca. Odpovede poskytnuté v mene podniku ako takého sú vsak vierohodnejsie nez odpovede poskytnuté jeho zamestnancom bez ohladu na jeho skúsenosti alebo názor (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 45, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 205). Pokial ide o to, ze vyhlásenia podnikov majú dôkaznú hodnotu iba vo vztahu k spolocnosti, ktorá ich urobila, stací zdôraznit, ze vyhlásenia Shell sú potvrdené nielen vyhláseniami spolocností Bayer a Dow, ale aj písomnými dôkazmi, ktoré predlozila Komisia. 180 Pokial ide o to, ze vyhlásenie Bayeru, zhrnuté v odôvodneniach c. 110 a 114 napadnutého rozhodnutia, je v rozpore so stanoviskom, ktoré vyjadrili niektorí jeho zamestnanci, treba uviest, ze vyhlásenie Bayer uznáva existenciu dohôd o cenách BSK v období medzi septembrom 1996 a rokom 1999. Ako vsak bolo pripomenuté v predchádzajúcom bode, odpovede poskytnuté v mene podniku ako takého sú vierohodnejsie nez odpovede poskytnuté jeho zamestnancom bez ohladu na jeho skúsenosti alebo názor. Vyhlásenia zamestnancov Bayeru preto nemôzu mat väcsiu dôkaznú hodnotu ako vyhlásenie tejto spolocnosti. Navyse vyhlásenie Bayeru je potvrdené vyhláseniami spolocností Dow a Shell a viacerými písomnými dôkazmi. 181 Napokon, pokial ide o cenové analýzy, na ktoré poukazuje Polimeri tak v prípade BK, ako aj BSK, dôkaz koncentrácie medzi podnikmi nevyplýva z púheho zistenia paralelného správania na trhu, ale z dokumentov, z ktorých je zrejmé, ze dotknuté postupy boli výsledkom koncentrácie. Za týchto okolností vysvetlenie uplatnovaných cien, ktoré poskytol Polimeri, nemôze spochybnit zistenie existencie kartelu medzi dotknutými podnikmi, ktoré urobila Komisia. 182 Z týchto dôvodov tvrdenia Polimeri nemôzu spochybnit záver Komisie týkajúci sa dohôd o cene. - O dohodách o rozdelení trhu 183 Pokial ide o BK, treba po prvé zdôraznit, ze Polimeri uvádza, ze iba vyhlásenie Bayeru zhrnuté v odôvodnení c. 129 napadnutého rozhodnutia sa týka dohôd o rozdelení trhu. Predpoklad Polimeri je vsak nesprávny. Záver Komisie sa totiz opiera aj o vyhlásenie Dow zhrnuté v odôvodnení c. 125 napadnutého rozhodnutia, ktoré "sa vztahuje na BK a zároven na BSK". V tomto vyhlásení Dow najmä spresnuje, ze dvojstranné rozhovory medzi výrobcami sa týkali zvlást zákazníkov. Dow predovsetkým uvádza, ze výrobcovia ubezpecili EniChem SpA, ze nebudú útocit na jeho postavenie vo vztahu k Michelinu alebo Bridgestone. Okrem toho vyhlásenie Shell, zhrnuté v odôvodnení c. 127 napadnutého rozhodnutia, pripomína rozhovor medzi pánmi W. (Bayer) a V. (Shell) týkajúci sa predaja BK kupujúcemu "BP". Skutocnost, ze pán L. (EniChem) popiera, ze sa zúcastnil tohto rozhovoru alebo ze trh kobercov nie je dotknutý BK, nemôze spochybnit toto vyhlásenie, prinajmensom pokial ide o dvojstranný kontakt medzi spolocnostami Bayer a Shell. Okrem toho vyhlásenie Bayeru, zhrnuté v odôvodnení c. 129 napadnutého rozhodnutia, ktoré Polimeri formálne nenapáda, je v prípade dohôd o rozdelení trhu s BK medzi konkurentmi jasné. Bayer v nom totiz uvádza, ze "aj v prípade BK" bolo dohodnuté nepreberat zákazníkov od iných konkurentov. Z toho vyplýva, ze rozdelenie trhu s BK potvrdzujú vyhlásenia pochádzajúce od troch dotknutých podnikov, a to Bayer, Dow a Shell. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze vyhlásenia urobené v mene podnikov majú nezanedbatelnú dôkaznú hodnotu, kedze prinásajú znacné právne a ekonomické riziká. Táto dôkazná hodnota je zvlást vysoká vtedy, ked tak, ako v tomto prípade, vyhlásenia podnikov potvrdzujú iné vyhlásenia rovnakej povahy. 184 Po druhé, hoci sa niektoré vyhlásenia podnikov netýkajú konkrétne BK, spomínajú podiely na trhu. Platí to v prípade vyhlásenia Shell v odôvodneniach c. 120 a 128 napadnutého rozhodnutia, ako aj vyhlásenia Bayeru v odôvodnení c. 126 napadnutého rozhodnutia. 185 Po tretie, pokial ide o to, ze rozdelenie trhu s BK je nepravdepodobné so zretelom na obchodnú silu zákazníkov alebo kolísanie predajov EniChem SpA, treba pripomenút, ze v prípade dohôd uzavretých pocas stretnutí konkurencných podnikov, dôjde k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze vtedy, ak tieto stretnutia majú protisútazný ciel, a tak smerujú k umelej organizácii fungovania trhu. V takomto prípade je zodpovednost z porusenia vyvodená voci danému podniku platne vtedy, ak sa zúcastnil takýchto stretnutí a vedel o ich cieli, a to aj napriek tomu, ze následne nezrealizoval niektoré z opatrení dohodnutých na stretnutiach. Väcsia alebo mensia miera úcasti podniku na stretnutiach a miera zrealizovania dohodnutých opatrení nemajú dôsledky pre existenciu zodpovednosti, ale na jej rozsah, a teda na výsku sankcie (pozri judikatúru citovanú v bode 173 vyssie). 186 Pokial ide o BSK a o vyhlásenie Bayeru zhrnuté v odôvodnení c. 124 napadnutého rozhodnutia, tvrdenia Polimeri sa v skutocnosti opierajú o chybu, ku ktorej doslo pri preklade vyhlásenia pána P. urobeného v nemcine do talianciny. Akokolvek polutovaniahodná je vsak táto chyba v preklade, nemôze spochybnit vyhlásenie pána P., ani jeho dôkaznú hodnotu. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze originálna verzia vyhlásenia pána P. je prevzatá do poznámky pod ciarou napadnutého rozhodnutia, a to vo vsetkých jeho jazykových verziách. Okrem toho táto chyba v preklade nemohla porusit právo Polimeri na obhajobu na Vseobecnom súde, kedze Polimeri bol schopný vysvetlit svoje tvrdenia v tejto súvislosti v replike. Napokon, aj keby sa nemalo prihliadat na preklad, ktorý Komisia predlozila na Vseobecnom súde, ako to tvrdí Polimeri, nebola by tým dotknutá originálna verzia vyhlásenia pána P. uvedená v napadnutom rozhodnutí, ktoré bolo oznámené Polimeri. Vseobecný súd je teda oprávnený odkázat na túto verziu pri posúdení zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Z originálnej verzie vyhlásenia pána P. vsak vyplýva, ze hoci tento pán uvádza, ze nebola uzavretá ziadna dohoda, ktorej cielom bolo zmrazenie podielov na trhu alebo výrobných kapacít, napriek tomu sa dohodlo, ze ziadny zo zúcastnených podnikov nechce poskodit ostatných a ze uprednostnujú nepodielat sa na útocnej hospodárskej sútazi vo vztahu k hlavným zákazníkom ostatných úcastníkov. V dôsledku toho treba z toho vyvodit, ze dotknuté podniky sa riadili logikou neútocenia vo vztahu k zákazníkom. 187 Vyhlásenie Dow, zhrnuté v odôvodnení c. 125 napadnutého rozhodnutia, potvrdzuje vyhlásenie Bayeru, podla ktorého sa dotknuté podniky riadili logikou neútocenia. Skutocnost, ze Polimeri popiera zvlást tvrdenie, ze výrobcovia ubezpecili EniChem SpA o tom, ze nebudú útocit na jeho postavenie vo vztahu k Michelinu a Bridgestone, predovsetkým z dôvodu, ze predaje EniChem SpA kolísali, nemá vplyv na zistenie, ze vyhlásenie Dow potvrdzuje vyhlásenie Bayeru. Navyse v prípade dohôd uzavretých pocas stretnutí konkurencných podnikov dôjde k poruseniu clánku 81 ES vtedy, ak stretnutia majú protisútazný ciel, a tak smerujú k umelej organizácii fungovania trhu. V takomto prípade je zodpovednost z porusenia vyvodená voci danému podniku platne vtedy, ak sa zúcastnil takýchto stretnutí a vedel o ich cieli, a to aj napriek tomu, ze následne nezrealizoval niektoré z opatrení dohodnutých na stretnutiach. Väcsia alebo mensia miera úcasti podniku na stretnutiach a miera zrealizovania dohodnutých opatrení nemajú dôsledky pre existenciu zodpovednosti, ale na jej rozsah, a teda na výsku sankcie (pozri judikatúru citovanú v bode 173 vyssie). 188 Napokon, pokial ide o vyhlásenie Bayeru zhrnuté v odôvodnení c. 126 napadnutého rozhodnutia, skutocnost, ze dotknuté podniky (v tomto prípade Dow a EniChem SpA) sa na spolocných stretnutiach s ostatnými podnikmi navzájom obvinovali z toho, ze si prebrali zákazníkov alebo podiely na trhu, je nepriamym dôkazom toho, ze podniky sa riadili logikou neútocenia, a nie naopak. 189 Logiku neútocenia zavedenú dotknutými podnikmi potvrdzujú aj vyhlásenia Shell, zhrnuté v odôvodneniach c. 120 a 128 napadnutého rozhodnutia, a vyhlásenie Bayeru, zhrnuté v odôvodnení c. 129 napadnutého rozhodnutia. Navyse, niektoré písomné dôkazy preukazujú prinajmensom to, ze dochádzalo k výmenám informácií o zákazníkoch dotknutých podnikov. Vyplýva to najmä z rukou písaných poznámok pána N. (Bayer) urobených pocas nedovoleného stretnutia 20. a 21. mája 1996 v Miláne. 190 Z týchto dôvodov nemôzu tvrdenia Polimeri spochybnit záver Komisie týkajúci sa dohôd o rozdelení trhu. - O výmene citlivých obchodných informácií 191 V tejto súvislosti stací uviest, ze vzhladom na závery týkajúce sa cenových dohôd, ako aj o rozdelení trhu, si dotknuté podniky nevyhnutne vymienali citlivé obchodné informácie, a to prinajmensom údaje o cenách alebo o zákazníkoch. 192 Z týchto dôvodov nemôzu tvrdenia Polimeri spochybnit záver Komisie týkajúci sa výmeny citlivých obchodných informácií. - O monitorovaní dohôd 193 Na úvod treba uviest, ako to správne zdôraznuje Komisia, ze Polimeri má výhrady voci urcitým odôvodneniam napadnutého rozhodnutia týkajúcim sa monitorovania dohôd v rozsahu, v akom sa vztahujú konkrétne na EniChem SpA. Polimeri nespochybnuje odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú iných podnikov. Podnik vsak môze byt zodpovedný za celkový kartel aj vtedy, ked sa preukáze, ze sa priamo zúcastnil iba jednej alebo viacerých jeho podstatných zloziek, ak vedel alebo musel vediet, ze zosúladený postup, na ktorom sa zúcastnil, predovsetkým prostredníctvom pravidelných stretnutí organizovaných pocas niekolkých rokov, bol súcastou celkového plánu urceného na narusenie normálneho fungovania hospodárskej sútaze a ak sa tento plán vztahoval na vsetky podstatné zlozky kartelu (rozsudky PVC II, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 773, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 370). Podobne aj skutocnost, ze rôzne podniky zohrávali rozdielne úlohy pri sledovaní spolocného ciela, nevylucuje zhodnost protisútazného ciela a teda porusenia pod podmienkou, ze kazdý podnik na svojej vlastnej úrovni prispel k sledovaniu spolocného ciela (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 370). Kedze uz bol vyslovený záver, ze Polimeri sa zúcastnil na dohodách o cenách a o rozdelení trhu, tvrdenia Polimeri týkajúce sa jeho osobnej úcasti na monitorovaní dohôd nemôzu spochybnit zistenie, ze sa dopustil porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 194 Pokial ide o BK a o vyhlásenia spolocností Bayer a Dow zhrnuté v odôvodneniach c. 137, 138 a 143 napadnutého rozhodnutia, treba sa v kazdom prípade domnievat, ze hoci udalosti, ktoré sú v nich opísané, nie sú presne datované, sú dostatocne podrobné (mená podnikov, ba dokonca dotknutých zamestnancov alebo ich postavenie, mená zákazníkov alebo výrobku, rozpätie dátumov). Nic neumoznuje spochybnit ich dôkaznú hodnotu tak, ako to vseobecne robí Polimeri. Pokial ide konkrétnejsie o vyhlásenie Dow zhrnuté v odôvodnení c. 143 napadnutého rozhodnutia, hoci sa v nom spomína meno Karbochem (podnik, ktorého vlastníkom bol v rozhodnom case Dow), toto vyhlásenie sa nezaoberalo sporom, ktorý Polimeri spomína vo svojich písomných podaniach. Naopak, vyhlásenie Dow výslovne uvádza dvojstranné kontakty, ktorých cielom bolo zvýsenie cien, za ktoré Karbochem predával spolocnosti Pirelli. Pokial ide o vyhlásenie pána W. (Dow), zhrnuté v odôvodnení c. 144 napadnutého rozhodnutia, pre podnik, ktorý sa dopustil porusenia, by bolo prílis jednoduché uniknút potrestaniu, ak by mohol zakladat svoje tvrdenia na nejasnosti informácií o fungovaní protiprávnej dohody, hoci existencia dohody a jej protisútazný ciel boli dostatocne preukázané. Uvedené vyhlásenie v kazdom prípade nadväzuje na vyhlásenie pána F. (Dow), zhrnuté v odôvodnení c. 143 napadnutého rozhodnutia, ktoré je samo osebe podrobné. Vyhlásenie zhrnuté v odôvodnení c. 144 napadnutého rozhodnutia má za ciel preukázat, ze EniChem SpA kontaktoval dalsieho zamestnanca Dow z rovnakých dôvodov (teda skutocných predajných cien). Aj keby sa navyse bolo treba domnievat, ze sa tento rozhovor nekonal, nezbavovalo by to dôkaznej hodnoty iné dôkazy obsiahnuté v casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa monitorovania dohôd, ktoré Polimeri z väcsej casti nespochybnuje. 195 Pokial ide o BSK, Polimeri spochybnuje iba vyhlásenie Bayeru zhrnuté v odôvodnení c. 140 napadnutého rozhodnutia. Podla Polimeri súviseli dotknuté kontakty so zmluvou o dodávke výrobku, ktorý nepatrí do kategórie BSK. Vyhlásenie Bayeru vsak speciálne uvádza rozhovory o BSK (trh, ceny surovín, atd.). Okolnost, ktorú uvádza Polimeri, nemôze preto odôvodnovat dvojstranné kontakty uvedené v odôvodnení c. 140 napadnutého rozhodnutia. 196 Z týchto dôvodov nemôzu tvrdenia Polimeri spochybnit záver Komisie týkajúci sa monitorovania dohôd. - O skutkovom rámci, ktorá opísal pán N. 197 Vzhladom na skôr uvedené skutocnosti sa treba domnievat, ze kontakty medzi dotknutými podnikmi mimo stretnutí Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku boli vsetko, len nie "nevyhnutné a prirodzené", ako to tvrdí Polimeri. 198 Z vyhlásení Dow (zamestnávatela pána N.) navyse jasne vyplýva, ze táto spolocnost výslovne uznáva, ze sa zúcastnila na uzavretí dohôd odporujúcich pravidlám hospodárskej sútaze. Vyhlásenie pána N., ktoré uvádza Polimeri vo svojich písomných podaniach, nemôze mat preto väcsiu dôkaznú hodnotu ako vyhlásenie spolocnosti, ktorá ho zamestnáva. Odpovede poskytnuté v mene podniku ako takého sú totiz vierohodnejsie nez odpovede poskytnuté jeho zamestnancom bez ohladu na jeho skúsenosti alebo názor (pozri judikatúru citovanú v bode 179 vyssie). 199 Z týchto dôvodov nemôzu tvrdenia Polimeri spochybnit v tomto prípade zistenie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 200 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt ôsmy zalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný. 6. O deviatom dôvode zalozenom na nepodlozenom zistení úcasti Polimeri na údajnom karteli a) Tvrdenia úcastníkov konania 201 Po prvé, Polimeri zdôraznuje, ze odôvodnenie c. 152 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, ze rozhovory vo vnútri kartelu zacali pod tlakom EniChem SpA, samo odkazuje na odôvodnenie c. 103 napadnutého rozhodnutia. Polimeri vsak uvádza, ze toto odôvodnenie sa odvoláva na obdobie - rok 1995 - na ktoré sa nevztahuje obvinenie. Rovnaká poznámka platí aj pre zistenia Komisie týkajúce sa BSK a odkaz na odôvodnenie c. 108 napadnutého rozhodnutia, kedze toto odôvodnenie sa týka stretnutia, ktoré sa konalo v auguste 1995. Kartel by napokon ani nemal zmysel, kedze v tomto období ceny nadalej spontánne narastali. 202 Po druhé, pokial ide o konstatovanie Komisie, ze Bayer a Dow sa domnievajú, ze EniChem SpA zohrával v karteli prvoradú úlohu, bolo by nereálne ocakávat, ze títo dvaja lídri na trhu (jeden na trhu s BK, druhý na trhu s BSK) uznajú, ze boli sami iniciátormi kartelu. Odôvodnenie c. 150 napadnutého rozhodnutia je navyse zaujímavé v tom zmysle, ze Dow oznacuje Bayer za jednu z dvoch spolocností, ktoré viedli rozhovory o cenách za BK, zatial co Bayer odmieta v tejto súvislosti akúkolvek zodpovednost. 203 Po tretie, Polimeri uvádza, ze sa uz vyjadril k neskorsiemu svedectvu Shell, iba následne potvrdenému nejasnými spomienkami pána W. (Bayer), ktorý opísal stretnutie s pánom L. (EniChem) 19. a 20. februára 1998, a odkazuje na prílohu zaloby. 204 Po stvrté, tvrdenie, ze pán L. (EniChem) telefonoval "zaradom vsetkým", aby koordinoval cinnosti kartelu, pochádza z prvého oznámenia o výhradách. Druhé oznámenie o výhradách a napadnuté rozhodnutie vsak uvádzajú opak. Polimeri tiez zdôraznuje, ze Komisia spomína, ze pán L. zakrocil, aby presvedcil pána N. (Dow), aby si prestal robit poznámky pocas stretnutí kartelu, ale v odôvodnení c. 150 napadnutého rozhodnutia uz neuvádza, ze pán W. (Bayer) urobil to isté. V kazdom prípade je toto tvrdenie nepodlozené. 205 Napokon, skutocnost uvádzaná Komisiou, ze EniChem bol v rokoch 1998, 2000 a 2001 najväcsím dodávatelom BK a BSK spolu, nie je presná. EniChem bol lídrom na trhu s BSK iba v roku 1998. Na trhu s BK bol stále lídrom Bayer. Dow bol lídrom na trhu s BSK prinajmensom od roku 2000 (teda od okamihu, ked kúpil podiel Shell). 206 Záverom Polimeri tvrdí, ze skutocnosti uvádzané v odôvodnení c. 152 napadnutého rozhodnutia na preukázanie významnej úlohy EniChem SpA v údajnom karteli sú nepodlozené. 207 Komisia navrhuje zamietnutie zalobného dôvodu. Poznamenáva, ze nebola povinná preukázat, ze EniChem SpA/Polimeri zohrával v dotknutom karteli významnú úlohu, ale iba to, ze tento podnik sa na nom zúcastnoval. Z analýzy výhrad vztahujúcich sa na údajné pochybenia pri hodnotení dôkazných prostriedkov týkajúcich sa existencie kartelu (pozri ôsmy zalobný dôvod vyssie) jasne vyplýva, ze Polimeri nepreukázal neopodstatnenost mnozstva dôkazných prostriedkov potvrdzujúcich existenciu jediného a pokracujúceho porusenia clánku 81 ES a úcast EniChem SpA/Polimeri na tomto porusení. b) Posúdenie Vseobecným súdom 208 Prostredníctvom svojho deviateho zalobného dôvodu Polimeri tvrdí, ze skutocnosti uvádzané v odôvodnení c. 152 napadnutého rozhodnutia na preukázanie významnej úlohy EniChem SpA v údajnom karteli sú nepodlozené. 209 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze Polimeri uviedol deviaty zalobný dôvod v rámci zalobných dôvodov vztahujúcich sa na meritum napadnutého rozhodnutia a nie v rámci zalobných dôvodov vztahujúcich sa na zrusenie alebo znízenie pokuty. 210 Z dôvodov vysvetlených v rámci ôsmeho zalobného dôvodu vsak Komisia správne skonstatovala úcast EniChem SpA na dotknutom porusení. Aj keby sa teda Komisia dopustila pochybenia, pokial ide o údajne významnú úlohu EniChem SpA v karteli, tvrdenia uvádzané v rámci deviateho zalobného dôvodu nemôzu spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia, pokial ide o zistenie porusenia zo strany Polimeri. 211 Treba vsak poznamenat, ze Polimeri na pojednávaní uviedol, ze deviaty zalobný dôvod sa týka aj výsky pokuty. V tejto súvislosti sa treba domnievat, ze vzhladom na výrazy pouzité v písomných podaniach podaných na Vseobecný súd, predovsetkým výrazy pouzité v zalobe, predstavuje tvrdenie, ktoré Polimeri uviedol na pojednávaní, nový zalobný dôvod, ktorý treba z tohto dôvodu vyhlásit za neprípustný. V kazdom prípade z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze Komisia zohladnila údajne významnú úlohu EniChem SpA v karteli na úcely urcenia výsky pokuty ulozenej Polimeri. 212 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt deviaty zalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný. C - O dôvodoch týkajúcich sa stanovenia výsky pokuty 1. O desiatom dôvode zalozenom na nepodlozenom posúdení závaznosti porusenia a) Tvrdenia úcastníkov konania 213 Po prvé, analýza, ktorá bola urobená v rámci zalobných dôvodov vztahujúcich sa na meritum napadnutého rozhodnutia, podla Polimeri preukazuje, ze vytýkané správanie nemozno kvalifikovat ako samo osebe velmi závazné, pretoze danú situáciu nemozno oznacit výrazom "kartel". Aj keby mal Vseobecný súd v celom rozsahu potvrdit napadnuté rozhodnutie, musí napriek tomu zohladnit skutocnost, ze z dvoch výrobkov, vo vztahu ku ktorým bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, prinajmensom jeden - BK - nebol nikdy predmetom ziadnej formy zosúladeného postupu. 214 Po druhé, Komisia mala zohladnit konkrétny dopad údajného kartelu na trh, kedze tento bolo mozné merat. Ako vsak vyplýva z odôvodnenia c. 462 napadnutého rozhodnutia, Komisia takúto analýzu neurobila. Obmedzila sa na tvrdenie, ze dotknuté porusenie bolo pojmovo velmi závazné (odôvodnenie c. 464 napadnutého rozhodnutia). Polimeri napáda tento prístup a odkazuje najmä na rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia (T-279/02, Zb. s. II-897, body 223, 243 az 254). Polimeri sa predovsetkým domnieva, ze ak je preukázané, ze kartel nemal ziadny následok, musí Komisia stanovit výsku pokuty na nizsej úrovni nez by stanovila bez tohto zistenia. Polimeri predovsetkým zdôraznuje, ze ak skutocný následok na trh predstavuje faktor, ktorý treba posúdit na úcely prípadného zvýsenia pokuty, potom neexistencia skodlivých následkov na dotknuté odvetvia môze odôvodnovat iba znízenie sankcie. Neexistencia analýzy následkov údajného kartelu nezdôraznuje objektívnu nemoznost posúdenia, ale neschopnost Komisie urobit takúto analýzu alebo nesikovný pokus z jej strany zatajit údaj, ktorý má zásadný význam ako dôkaz a tiez pri vycíslení pokuty. Skutocnost, ze Komisia uviedla v prvom oznámení o výhradách cenovú analýzu, a neskôr ju vypustila, potvrdzuje tento záver. 215 Po tretie, Polimeri poznamenáva, ze stúdie, ktoré uskutocnil, a to bez velkých tazkostí aj napriek neexistencii skutocných údajov (teda iba na základe údajov o cenách, ktoré úcastníci konania predlozili Komisii), preukazujú, ze údajné porusenie nemalo ziaden následok na vývoj cien. Tieto ceny sa zvysovali iba v súvislosti s nárastom cien surovín. Navyse aj v prípade, ze sporadické dohody o rozdelení trhu skutocne existovali, co je sporné, tieto dohody nemali ziaden vplyv na zákazníkov, pretoze títo nadalej nakupovali od koho chceli a kedy chceli. Polimeri odkazuje aj na rozhodnutie Komisie 1999/210/ES zo 14. októbra 1998, týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (Vec IV/F-3/33708 - British Sugar plc, vec IV/F-3/33709 - Tate & Lyle plc, vec IV/F-3/33710 - Napier Brown & Company Ltd, vec IV/F-3/33711 - James Budgett Sugars Ltd) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 1999, L 76, s. 1), v ktorom Komisia vylúcila existenciu velmi závazného porusenia z dôvodu, ze neboli preukázané následky porusenia. 216 Po stvrté, Polimeri pripomína svoje stanovisko, podla ktorého Komisia znízila celkovú hodnotu trhu, aby presvedcila o tom, ze kartel sa vztahoval na viac ako 80 % predajov BK a BSK. Tento záver nie je dôvodný. Navyse Polimeri preukázal, ze údajný kartel nikdy nezahrnal viac nez tretinu trhu s BK/prírodným kaucukom, ani viac nez polovicu trhu s BSK/prírodným kaucukom. Polimeri napokon odkazuje na rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 214 vyssie, v ktorom Súd prvého stupna znízil pokutu o 15 % pretoze "podla zistení samotnej Komisie trhový podiel clenov kartelu od vstupu spolocnosti Monsanto na trh postupne klesal, aby ku koncu porusenia dosiahol 60 %". 217 Po piate, Polimeri uvádza, ze posúdenie závaznosti porusenia malo byt urobené zvlást pre oba relevantné trhy. Aj ked sú vsak tieto dva trhy posudzované spolocne, je ich význam malý. Vseobecný súd v tejto súvislosti uviedol, ze úprava východiskovej sumy pokuty v závislosti od velkosti trhu je primeraným a logickým postupom (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497). Okrem toho pokuta Polimeri dosahuje takmer polovicu hodnoty trhu za rok 2001 (odôvodnenie c. 467 napadnutého rozhodnutia). Tento prístup je nezmyselný a v rozpore so zásadou proporcionality. Polimeri dodáva, pricom táto poznámka platí aj pre zvýsenie pokuty z dôvodu opakovaného porusovania, ze Komisia nemôze vyvodzovat svoje tvrdenie z toho, ze v zalobe nepoprel úcast Eni v karteli. Popretie tejto skutocnosti totiz neprinálezí totiz Polimeri, ale samotnej Eni. 218 Komisia navrhuje zamietnutie zalobného dôvodu. V podstate sa domnieva, ze sa nedopustila pochybenia pri posúdení závaznosti porusenia. b) Posúdenie Vseobecným súdom 219 Závaznost porusení musí byt preukázaná na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci dosah pokút, pricom nie je zostavený záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy (rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 465, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 173 vyssie, bod 241). 220 Medzi faktory, na ktoré mozno prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, patrí správanie kazdého podniku, úloha kazdého z nich pri vytvorení kartelu, zisk, ktorý z neho mohli mat, ich velkost a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Spolocenstva (pozri rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 130 a citovanú judikatúru). 221 Okrem toho usmernenia predovsetkým stanovujú, ze pri posúdení závaznosti porusenia sa musí zobrat do úvahy samotná povaha porusenia, jeho skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu. Porusenia sa tak zaradujú do jednej z troch kategórií: mierne porusenia, závazné porusenia a velmi závazné porusenia (bod 1 A prvý a druhý odsek usmernení). 222 V tomto prípade Komisia v napadnutom rozhodnutí najprv skonstatovala, ze dotknuté podniky uzavreli dohody týkajúce sa cenových cielov, ako aj rozdelenia trhu a vymienali si citlivé obchodné údaje. Podla Komisie sú tieto postupy svojou povahou velmi závaznými poruseniami (odôvodnenie c. 461 a clánok 1 výroku napadnutého rozhodnutia). Komisia dalej uviedla, ze nie je mozné zmerat konkrétny dopad kartelu na trh EHP. Komisia tiez dodala, ze hoci nie je mozné zmerat konkrétny dopad kartelu, dotknuté dohody boli podnikmi zrealizované a mali teda následok na trhu. Komisia zakoncila spresnením, ze nezohladní dopad na trh na úcely urcenia výsky pokút (odôvodnenie c. 462 napadnutého rozhodnutia). Komisia napokon zdôraznila, ze porusenie sa vztahovalo na celé územie EHP (odôvodnenie c. 463 napadnutého rozhodnutia). Z týchto dôvodov sa Komisia domnievala, ze predmetné porusenie mozno kvalifikovat ako velmi závazné (odôvodnenie c. 464 napadnutého rozhodnutia). 223 Po tomto Komisia pristúpila k diferencovanému zaobchádzaniu s dotknutými podnikmi na základe ich kumulovaného obratu vztahujúceho sa na BK a BSK za rok 2001, ktorý bol posledným úplným rokom, ked dochádzalo k poruseniu, a to s výnimkou spolocnosti Shell (zohladnený bol rok 1998, kedze Shell predal svoje cinnosti v roku 1999) a spolocnosti Stomil (zohladnený bol rok 1999, kedze Stomil ukoncil porusenie v roku 2000). Komisia zaradila dotknuté podniky do piatich kategórií, pricom EniChem sa nachádzal v prvej (východisková suma pokuty vo výske 55 miliónov eur) (odôvodnenie c. 465 az 473 napadnutého rozhodnutia). 224 Po prvé, treba uviest, ze svojimi tvrdeniami Polimeri tvrdí, ze kartel nemal ziaden následok na trh. 225 Treba vsak pripomenút, ze ako vyplýva z úvah vysvetlených v rámci ôsmeho zalobného dôvodu, Komisia správne dospela k záveru, ze dotknuté podniky v prípade BK a BSK porusili clánok 81 ods. 1 ES. V tejto súvislosti z opisu velmi závazných porusení v usmerneniach vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom je najmä, ako v tomto prípade, stanovenie cenových cielov alebo rozdelenie trhových podielov, môzu mat iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného" bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 75; pozri rovnako rozsudky Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 178, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 345). Z ustálenej judikatúry rovnako vyplýva, ze horizontálne cenové kartely patria k najzávaznejsím poruseniam sútazného práva Spolocenstva a mozno ich samy osebe kvalifikovat ako velmi závazné (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 103, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 160 vyssie, bod 147). 226 Komisia sa preto nedopustila pochybenia, ked skonstatovala, ze dotknuté postupy boli v dôsledku svojej povahy velmi závaznými poruseniami. 227 Pokial sa Polimeri v súvislosti s predchádzajúcou rozhodovacou praxou Komisie odvoláva na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, stací uviest, ze hladiská, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia 1999/210 (pozri bod 215 vyssie), ktoré uvádza Polimeri vo svojich písomných podaniach, sa lísia od hladísk v prejednávanej veci. V rozhodnutí 1999/210 sa predovsetkým zdôraznilo, ze relevantný zemepisný trh sa obmedzoval na územie Velkej Británie (odôvodnenie c. 193 rozhodnutia 1999/210). Z rozhodnutia 1999/210 preto nemozno vyvodit, ze Komisia dospela k záveru o existencii závazného, a nie velmi závazného porusenia iba preto, ze následky porusenia sa neprejavili, ako to v podstate tvrdí Polimeri. Napadnuté rozhodnutie navyse konstatuje existenciu jedinej a pokracujúcej dohody, v ktorej sa dotknuté podniky dohodli najmä na rozdelení zákazníkov. Táto okolnost nie je v rozhodnutí 1999/210 spomenutá. 228 Vzhladom na tieto skutocnosti treba tvrdenia Polimeri o neexistencii následkov kartelu na relevantné trhy zamietnut. 229 Po druhé, pokial ide o to, ze Komisia nesprávne urcila celkovú hodnotu relevantného trhu, treba najprv pripomenút, ze velkost trhu sa nachádza medzi faktormi, ktoré sú významné pri preukázaní závaznosti porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 132, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, Zb. s. II-3255, bod 102). Z dokumentov, ktoré Komisia predlozila v nadväznosti na otázku polozenú Vseobecným súdom, dalej vyplýva, ze tvrdenie obsiahnuté v bode 66 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého predaje BK a BSK výrobcami mimo kartelu dosahovali v roku 2001 sumu "aspon 70 miliónov eur", nie je nesprávne. Za týchto okolností nic neumoznuje domnievat sa, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí dopustila pochybenia, ked ocenila relevantný trh na sumu "aspon" 550 miliónov eur v roku 2001 (odôvodnenie c. 467 napadnutého rozhodnutia). V kazdom prípade, ako to správne poznamenala Komisia, nic neumoznuje domnievat sa, ze by nesprávne znízenie tohto císla bolo bývalo na skodu Polimeri. 230 Po tretie, pokial ide o to, ze Komisia mala vziat do úvahy prírodný kaucuk, ktorý je zastupitelným tovarom vo vztahu k BK a BSK, pri urcení hodnoty relevantného trhu a následne trhových podielov dotknutých podnikov, treba uviest, ze kartel sa netýkal prírodného kaucuku. Posúdenie závaznosti porusenia, a najmä skutocnej ekonomickej schopnosti vinníkov spôsobit skodu iným subjektom (bod 1 A stvrtý odsek usmernení),vsak nemozno vykonat s odkazom na iné výrobky nez tie, ktoré boli predmetom kartelu (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. decembra 2005, Brouwerij Haacht/Komisia, T-48/02, Zb. s. II-5259, bod 59). 231 Po stvrté, pokial ide o tvrdenia týkajúce sa zohladnenia velkosti relevantného trhu tak, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia (550 miliónov eur v roku 2001 na území EHP), ktoré Polimeri uvádza subsidiárne, treba sa domnievat, ze hoci tento faktor mozno zohladnit pri preukazovaní závaznosti porusenia, treba zobrat do úvahy aj iné faktory, ktoré sú relevantné v danom prípade (pozri v tomto zmysle rozsudky Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 132, a Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 229 vyssie, bod 102). V tomto prípade treba zohladnit skutocnost, ze dotknuté porusenie je vo svojej podstate velmi závazné a ze sa vztahuje na celé územie EHP. Treba predovsetkým zdôraznit, ze dotknuté podniky sa dohodli na urcení cenových cielov, rozdelení zákazníkov dohodami o neútocení a na výmene citlivých informácií o cenách, konkurentoch a zákazníkoch. Navyse treba pripomenút, ze podla bodu 1 A usmernení mozno za velmi závazné porusenie ulozit pokutu vyssiu ako 20 miliónov eur. Dalej treba zdôraznit, ze predaje relevantných výrobkov EniChem v roku 2001 dosahujú sumu viac ako 164 miliónov eur (odôvodnenie c. 468 napadnutého rozhodnutia). Napokon, Polimeri nepopiera, ze urcená výska pokuty neprekracuje hornú hranicu 10 % jeho celkového obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho obchodného roka, ktorú upravuje clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pricom cielom tejto hranice je zabránit tomu, aby sa dotknutý podnik ocitol v situácii, ked bude pre neho nemozné zaplatit ulozenú pokutu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 119). Vzhladom na tieto okolnosti nemôzu tvrdenia, ktoré uvádza Polimeri, spochybnit stanovenie východiskovej sumy pokuty na 55 miliónov eur. 232 Pokial ide o uvádzaný nepomer medzi konecnou výskou pokuty, ktorá bola solidárne ulozená Eni a Polimeri (272,25 milióna eur), a velkostou relevantného trhu za rok 2001 (550 miliónov eur), treba pripomenút, ze pri urcení výsky kazdej pokuty disponuje Komisia volnou úvahou (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia, C-283/98 P, Zb. s. I-9855, bod 47, a rozsudok Súdu prvého stupna z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, T-303/02, Zb. s. II-4567, bod 151). Okrem toho podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa výska pokuty stanoví na základe závaznosti porusenia a dlzky jeho trvania. Uvedená suma je navyse výsledkom viacerých výpoctov vykonaných Komisiou podla usmernení. Stanovenie uvedenej sumy totiz závisí najmä od rôznych okolností súvisiacich s individuálnym správaním predmetného podniku, akými je napríklad existencia pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností (rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T-304/02, Zb. s. II-1887, body 82 a 85). Z tohto právneho rámca nie je mozné vyvodit, ze Komisia musí zabezpecit urcitý pomer takto vypocítanej pokuty k celkovej velkosti relevantného tovarového trhu v EHP za konkrétny rok porusenia (v tomto prípade rok 2001), aj ked dotknuté porusenie trvalo viac ako sest rokov a výska pokuty závisí aj od iných okolností spojených s individuálnym správaním podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 342). Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenie Polimeri v tejto súvislosti treba zamietnut. 233 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt desiaty zalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný. 2. O jedenástom dôvode zalozenom na protiprávnom diferencovanom zaobchádzaní a) Tvrdenia úcastníkov konania 234 Polimeri zdôraznuje, ze specifický význam podnikov bol stanovený porovnaním kombinovaných predajov BK a BSK s celkovou hodnotou predajov v roku 2001. Táto celková hodnota predajov vsak zdaleka nie je overená, kedze medzi druhým oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím viditelne klesla. Okrem toho v dôsledku scítania hodnoty predajov oboch výrobkov je Polimeri nesprávne prikladaný specifický význam, ktorý nikdy nemal, pretoze v prípade BK sa vzdy nachádzal za spolocnostou Bayer a iba v roku 1998 sa nachádzal pred spolocnostou Dow. Ak by boli oba trhy oddelené, výsledok by býval odlisný. Polimeri v tejto súvislosti uvádza, ze podla usmernení treba zohladnit "reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi". Znamená to identifikovat najprv trhy dotknuté porusením. Dokonca aj pri rozhodnutí scítat oba trhy bolo potrebné zohladnit ich konkurencné prostredie, a najmä prírodný kaucuk. Napokon, východisková suma pokuty pre Polimeri sa rovná 33 % kombinovanej hodnoty jeho predajov. Vzhladom na to, ze význam, ktorý je prikladaný Polimeri je neopodstatnený, je táto suma neprimerane vysoká. 235 Komisia navrhuje zamietnutie zalobného dôvodu. Poznamenáva najmä, ze podla znenia bodu 1 A usmernení je skúmané kritérium urcené na rozvrhnutie základnej sumy pokuty medzi podniky zúcastnené na zistenom karteli a nie na posúdenie dopadu kartelu (v jeho celosti) na relevantný trh (aj s ohladom na prípadné zastupitelné tovary). b) Posúdenie Vseobecným súdom 236 Stací uviest, ze väcsina tvrdení Polimeri sa prekrýva s tvrdeniami uvádzanými v rámci stvrtého a desiateho zalobného dôvodu. Z rovnakých dôvodov, ako sú zhrnuté v bodoch 100, 101, 229 a 230 vyssie, preto treba zamietnut aj tvrdenia Polimeri v tejto súvislosti. 237 Pokial ide o to, ze východisková suma pokuty stanovená pre EniChem (55 miliónov eur) sa rovná 33 % kombinovanej hodnoty jeho predajov na relevantnom trhu za rok 2001 (164,90 milióna eur), treba sa z rovnakých dôvodov, ako boli zhrnuté v bode 231 vyssie domnievat, ze tvrdenia, ktoré uvádza Polimeri, nemôzu spochybnit stanovenie východiskovej sumy pokuty na 55 miliónov eur. 238 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt jedenásty zalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný. 3. O dvanástom dôvode zalozenom na protiprávnom uplatnení násobitela na úcely odstrasenia a) Tvrdenia úcastníkov konania 239 Po prvé, Polimeri tvrdí, ze Komisia nesplnila svoju povinnost odôvodnenia. Odôvodnenie c. 474 napadnutého rozhodnutia totiz uvádza, ze násobitel na úcely odstrasenia bol urcený najmä s ohladom na "okolnosti prejednávanej veci". Tieto okolnosti vsak nie sú ani opísané, ani posúdené. Vseobecný súd uz zdôraznil potrebu, aby boli faktory, ktoré sú základom pre urcenie výsky pokút, uvedené v samotnom texte rozhodnutia (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Buchmann/Komisia, T-295/94, Zb. s. II-813, bod 173). Podla Polimeri nie je volná úvaha Komisie pri urcení sadzby zvýsenia z dôvodu odstrasujúceho úcinku (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 214 vyssie, bod 317) absolútna. Definícia týchto "okolností", ktorú poskytuje Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, je diskutabilná a v kazdom prípade oneskorená. Komisia tak porusila právo Polimeri na obhajobu, pretoze nemal prílezitost vyjadrit sa k podstatnému faktoru v definícii pokuty. 240 Po druhé sa Polimeri domnieva, ze Komisia porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Z odôvodnenia c. 474 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pouzila obrat skupiny, do ktorej patria podniky zúcastnené na porusení. Rozdiel v obrate medzi Eni a Bayer, ktorý je 46,355 miliardy eur, a rozdiel v obrate medzi Shell a Eni, ktorý je 3,7 krát väcsí, teda 172,81 miliardy eur, vsak mali za následok zvýsenie násobitela o 0,5 v prvom prípade a o 1 v druhom prípade. Polimeri netvrdí, ze musí existovat presný vztah proporcionality medzi obratom a násobitelom, uvádza vsak, ze v jeho prípade bola nespravodlivo pouzitá vysoko znevýhodnujúca metóda výpoctu. Polimeri odkazuje predovsetkým na rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 214 vyssie, a dodáva, ze existencia hornej hranice pokuty (teda násobitela tri), ktorá napokon nie je stanovená právnou úpravou, ho v kazdom prípade nesmie znevýhodnovat. Polimeri dodáva, ze nerozumie, preco Komisia vypocítala zvýsenie pokuty na úcely odstrasenia na základe obratov, ktoré podla právnej úpravy uplatnitelnej v oblasti koncentrácii, predstavujú sumy vyplývajúce z predaja výrobkov a poskytovania sluzieb. Pouzitie obratu Eni na urcenie násobitela Polimeri je navyse neprimerané, kedze Polimeri sa nachádza v situácii, ked je solidárne zaviazaný na zaplatenie pokuty, ktorá bola zdvojnásobená kvôli obratu materskej spolocnosti. 241 Komisia navrhuje zamietnutie zalobného dôvodu. V podstate sa domnieva, ze sa nedopustila pochybenia pri pouzití násobitela na úcely odstrasenia. b) Posúdenie Vseobecným súdom 242 Usmernenia stanovujú, ze okrem samotnej povahy porusenia, jeho skutocného dosahu na trh a jeho zemepisného rozsahu, je potrebné zohladnit aj skutocnú ekonomickú schopnost pôvodcu porusenia spôsobit váznu skodu iným subjektom, predovsetkým spotrebitelom, a stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek usmernení). 243 Právomoc Komisie ulozit pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustia porusenia ustanovení clánku 81 ES predstavuje jeden z prostriedkov, ktoré sú priznané Komisii s cielom umoznit jej plnit jej úlohu dozoru, ktorú jej zveruje právo Spolocenstva a ktorá zahrna povinnost realizovat vseobecnú politiku, ktorej cielom je uplatnovat zásady stanovené v Zmluve v oblasti hospodárskej sútaze a usmernovat v tomto zmysle správanie podnikov. Z toho vyplýva, ze na posúdenie závaznosti porusenia na úcely urcenia výsky pokuty musí Komisia dbat na odstrasujúci charakter svojho postupu, obzvlást pre tie druhy porusení, ktoré sú osobitne skodlivé pre dosiahnutie cielov Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 231 vyssie, body 105 a 106; rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 166, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 160 vyssie, bod 169). 244 To vyzaduje, aby bola výska pokuty prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohladom na financnú spôsobilost dotknutého podniku nestala zanedbatelnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s poziadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpecit úcinnost pokuty a na druhej strane z dodrziavania zásady proporcionality. Velký podnik, ktorý disponuje znacnými financnými zdrojmi v porovnaní so zdrojmi iných clenov kartelu, môze lahsie zhromazdit prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty, co v záujme jej dostatocného odstrasujúceho úcinku odôvodnuje, aby mu najmä pomocou pouzitia násobitela bola ulozená pokuta, ktorá je proporcionálne vyssia nez pokuta ulozená za rovnaké porusenie, ktorého sa dopustil podnik, ktorý takýmito zdrojmi nedisponuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, body 241 a 243; pozri rovnako rozsudky ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 243 vyssie, bod 170, a BASF/Komisia, uz citovaný v bode 217 vyssie, bod 235). 245 Treba dodat, ze Súdny dvor zdôraznil predovsetkým význam zohladnenia celkového obratu kazdého podniku, ktorý je súcastou kartelu, pri stanovení výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, body 85 a 86, a zo 14. júla 2005, Acerinox/Komisia, C-57/02 P, Zb. s. I-6689, body 74 a 75; pozri rovnako rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 17). 246 Napokon treba zdôraznit, ze ciel odstrasenia, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, má zabezpecit dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze stanovených Zmluvou zo strany podnikov pri uskutocnovaní ich aktivít v rámci Spolocenstva alebo EHP. Z toho vyplýva, ze faktor odstrasenia, ktorý mozno zahrnút do výpoctu pokuty, sa urcuje s ohladom na mnohé skutocnosti, a nielen s ohladom na osobitnú situáciu dotknutého podniku. Táto zásada platí najmä vtedy, ked Komisia urcila "násobitel odstrasenia", ktorý ovplyvnuje výsku pokuty ulozenej podniku (pozri v tomto zmysle rozsudku Showa Denko/Komisia, uz citovaný v bode 245 vyssie, body 23 a 24). 247 V tomto prípade Komisia uviedla, ze v kategórii velmi závazných porusení umoznuje rozpätie sankcií urcit výsku pokút v závislosti od velkosti kazdého podniku na úrovni, ktorá im zabezpecí dostatocne odstrasujúcu povahu. Na základe celosvetových obratov dotknutých podnikov dosiahnutých pocas roka 2005 Komisia zdôraznila, ze existuje velký rozdiel vo velkosti medzi na jednej strane Kaucukom (obrat 2,718 miliardy eur) a Stomilom (obrat 38 miliónov eur) a na druhej strane ostatnými dotknutými podnikmi, predovsetkým Bayerom (obrat 27,383 miliárd eur), ktorý je prvým z velkých podnikov, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie. Na tomto základe a vzhladom na dané okolnosti sa Komisia domnievala, ze v prípade Kaucuku a Stomilu sa nesmie pouzit ziadny násobitel na úcely odstrasenia, a ze v prípade Bayeru je vhodný násobitel 1,5. Na tomto základe a vzhladom na dané okolnosti Komisia napokon pouzila násobitel 1,75 v prípade Dow (obrat 37,221 miliardy eur), násobitel 2 v prípade EniChem (obrat 73,738 miliardy eur) a násobitel 3 v prípade Shell (obrat 246,549 miliardy eur) (odôvodnenie c. 474 napadnutého rozhodnutia). 248 Po prvé, pokial ide o nedostatok odôvodnenia uvádzaný Polimeri, treba pripomenút, ze z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, autora aktu tak, aby umoznili dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonat súdne preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia sa musí posúdit vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky dôlezité právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie zodpovedá poziadavkám kladeným clánkom 253 ES, musí byt posudzovaná nielen s ohladom na text predmetného aktu, ale aj na súvislosti, za akých bol tento akt prijatý (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63). Podstatné formálne nálezitosti, ktoré predstavuje táto povinnost odôvodnenia, sú splnené, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritéria posúdenia, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia (rozsudky Sarrió/Komisia, uz citovaný v bode 245 vyssie, bod 73, a Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 463). 249 V tomto prípade treba zdôraznit, ze Komisia uviedla, ze na zabezpecenie dostatocne odstrasujúcej povahy pokuty zohladní velkost kazdého podniku. Na tomto základe Komisia pouzila celkové obraty dosiahnuté dotknutými podnikmi pocas roka 2005. Komisia okrem toho porovnala velkost rôznych podnikov, aby urcila násobitel na úcely odstrasenia. Konkrétne v prípade EniChem Komisia uvádza, ze celkový obrat tohto podniku predstavuje takmer dvojnásobok celkového obratu Dow. Z toho vyplýva, ze faktory, ktoré Komisii umoznili urcit násobitel v prípade EniChem, jasne vyplývajú z napadnutého rozhodnutia. 250 Skutocnost, ze Komisia okrem toho spomenula "okolnosti prejednávanej veci", nemôze vyvrátit tento záver. Z napadnutého rozhodnutia totiz nevyplýva, ze by Komisia výslovne uviedla iné faktory ako celkové obraty a relatívnu velkost dotknutých podnikov, aby urcila násobitele na úcely odstrasenia, co Komisia napokon potvrdila na pojednávaní. Navyse výraz "okolnosti prejednávanej veci" mozno chápat tak, ze sa vztahuje práve na celkové obraty a relatívnu velkost dotknutých podnikov. V tomto kontexte sa treba domnievat, ze napadnuté rozhodnutie je odôvodnené dostatocne na to, aby mohol Vseobecný súd preskúmat jeho zákonnost a Polimeri vykonat svoje právo na obhajobu. 251 Po druhé, pokial ide o porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze násobitele na úcely odstrasenia stanovené Komisiou boli urcené v závislosti od relatívnej velkosti dotknutých podnikov. Polimeri vsak nespochybnuje obraty, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí. Predovsetkým nespochybnuje, ze EniChem bol v roku 2005 podnikom väcsím ako Bayer a Dow a mensím ako Shell. Je teda logické a objektívne odôvodnené, ze násobitel pre EniChem je väcsí ako násobitel pre Bayer a Dow a mensí ako násobitel pre Shell. Okrem toho treba zdôraznit, ze svetové obraty v roku 2005 boli 27,383 miliardy eur v prípade Bayer, 37,221 miliardy eur v prípade Dow (teda o 35,93 % viac ako Bayer) a 73,738 miliardy eur v prípade EniChem (teda o 169,28 % viac ako Bayer a o 98,11 % viac ako Dow). Za týchto okolností skutocnost, ze násobitel pre EniChem bol v porovnaní s násobitelom pre Dow zvýsený o 14,28 % (2 v porovnaní s 1,75), pricom násobitel pre Dow bol samotný zvýsený o 16,66 % v porovnaní s násobitelom pre Bayer (1,75 v porovnaní s 1,5), nemôze predstavovat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Komisia naopak mohla na tomto základe stanovit v prípade EniChem este vyssí násobitel. V dalsom treba uviest, ze pokial Polimeri svojimi tvrdeniami vyzýva Vseobecný súd, aby overil zákonnost pokút stanovených pre velké podniky, s ktorými zalobca porovnáva pokutu, ktorá bola ulozená jemu, predovsetkým pokial ide o násobitel stanovený pre Shell, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze násobitel stanovený pre EniChem bol vypocítaný na základe násobitela stanoveného pre Dow a nie na základe násobitela stanoveného pre Shell. Tvrdenia Polimeri sú preto v tejto súvislosti neúcinné. Treba navyse zdôraznit, ze Komisia disponuje pri urcení výsky pokuty volnou úvahou a ze nie je povinná pouzit presný matematický vzorec (pozri rozsudok Hoek Loos/Komisia, uz citovaný v bode 232 vyssie, bod 68 a citovanú judikatúru). V tomto prípade teda Komisia pri výbere násobitelov, ktoré pouzila, zohladnila rozdiel v ekonomickej sile dotknutých podnikov, pricom sa tým nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, T-175/05, neuverejnený v Zbierke, bod 155). Pokial ide o rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 214 vyssie, ktorý uvádza Polimeri, stací zdôraznit, ze v tejto veci Komisia uplatnila rovnaký násobitel na úcely odstrasenia na podniky s velmi rozdielnym obratom. Situáciu, ktorá viedla k rozsudku Degussa/Komisia, uz citovanému v bode 214 vyssie, preto nemozno porovnávat so situáciou v prejednávanej veci. Pokial ide o tvrdenie, ktoré Polimeri uviedol na pojednávaní, a podla ktorého sa situácia Eni lísi od situácie Shell a Dow, pretoze holdingové spolocnosti podnikov Shell a Dow mohli byt na rozdiel od Eni informované o karteli, a aj keby bolo toto tvrdenie napriek svojej oneskorenosti prípustné a mohlo mat vplyv na urcenie násobitela na úcely odstrasenia, stací uviest, ze holdingové spolocnosti podnikov Shell a Dow nezodpovedali za svoju vlastnú úcast na porusení. Tieto spolocnosti rovnako ako Eni zodpovedali z dôvodu kontroly, ktorú vykonávali nad svojimi dcérskymi spolocnostami, ktoré sa priamo zúcastnili na porusení. Tvrdenie Polimeri treba preto zamietnut. 252 Po tretie, pokial ide o porusenie zásady proporcionality, Polimeri neuvádza ziadnu podrobnú informáciu umoznujúcu domnievat sa, ze násobitel zohladnený voci EniChem je neprimeraný vzhladom na závaznost porusenia a sledovaný ciel, ktorým je zabezpecit pokutám odstrasujúcu úroven. 253 Pokial ide o to, ze stanovený násobitel je neprimeraný, kedze Polimeri sa nachádza v situácii, ked je solidárne zaviazaný na zaplatenie pokuty, ktorá bola zdvojnásobená kvôli obratu jeho materskej spolocnosti, treba najprv pripomenút, ze Komisia sa nedopústa nesprávneho právneho posúdenia, ked s cielom zabezpecit pokutám odstrasujúcu povahu, vychádza z velkosti zdrojov skupiny podnikov ako celku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Akzo Nobel/Komisia, T-330/01, Zb. s. II-3389, bod 120). Zo skutocnosti, ze viacero spolocností je solidárne zaviazaných na zaplatenie pokuty z dôvodu, ze tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES vo vztahu k uplatneniu hornej hranice stanovenej clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 dalej nevyplýva, ze záväzok kazdej z nich sa obmedzuje na 10 % obratu, ktorý daná spolocnost dosiahla pocas posledného obchodného roku. Horná hranica 10 % obratu v zmysle tohto ustanovenia sa totiz musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich jedinú hospodársku jednotku konajúcu ako podnik v zmysle clánku 81 ES, pretoze výlucne celkový obrat spolocností, z ktorých sa tento podnik skladá, môze predstavovat informáciu o velkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, body 528 a 529, a z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T-112/05, Zb. s. II-5049, bod 90). Polimeri neuvádza, ze horná hranica 10 % vypocítaná na základe celkového obratu Polimeri a Eni bola prekrocená. Za týchto okolností skutocnost, ze je Polimeri solidárne zaviazaný na zaplatenie pokuty, ktorá bola zdvojnásobená kvôli obratu jeho materskej spolocnosti, nemôze sama osebe a pri neexistencii iných podrobnejsích tvrdení, viest k záveru, ze násobitel pouzitý v tomto prípade je neprimeraný. 254 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt dvanásty zalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný. 4. O trinástom dôvode zalozenom na nesprávnom urcení dlzky trvania porusenia v prípade Polimeri a) Tvrdenia úcastníkov konania 255 Komisia konstatuje v odôvodnení c. 478 napadnutého rozhodnutia, ze Polimeri sa zúcastnoval na údajnom porusení v období od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002. 256 Pokial ide o obdobie od 20. mája 1996 do 31. decembra 2001, Polimeri na úvod uvádza, ze urcenie dátumu zaciatku porusenia nebolo jasné (Polimeri odkazuje predovsetkým na prvé oznámenie o výhradách, potom na druhé oznámenie o výhradách a napokon na napadnuté rozhodnutie). Pokial ide dalej o dátum 20. máj 1996, Polimeri zdôraznuje, po prvé, ze tento dátum neuviedol ziadny zo subjektov, ktoré urobili vyhlásenia, ako dátum zacatia údajného kartelu. Po druhé, rukou písané poznámky pána N. (Dow) týkajúce sa stretnutia z 20. mája 1996 sú podobné ako poznámky zo skorsieho stretnutia z februára 1996. Tieto poznámky preto nie sú presvedcivé. Polimeri v tejto súvislosti zdôraznuje, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia vo svojich písomných podaniach, spochybnil dôkaznú hodnotu týchto poznámok. Po tretie, medzi úcastníkmi tohto stretnutia sú zamestnanci Bayeru a Shell (páni O. a de J.), ktorí stále popierali, ze sa zúcastnili na protisútazných dohodách alebo rozhovoroch. Tento dátum zodpovedá tiez obdobiu, ked Bayer vyhlásil, ze nemôze povedat, ci v case od mája do konca novembra 1996 existovali dohody týkajúce sa BSK. Pokial ide o BK, Polimeri zdôraznuje, ze samotná Komisia neuvádza ziadnu nedovolenú dohodu pred stretnutím, ktoré sa konalo 4. septembra 1997. Neexistujú teda ziadne okolnosti, ktoré by preukazovali, ze dotknuté podniky vytvorili pri tejto prílezitosti kartel. 257 Pokial ide o obdobie od 1. januára do 28. novembra 2002, Polimeri uvádza, ze dátumom posledného protisútazného stretnutia, ktoré Komisia konstatovala v prípade BK, je 31. august 2001. Toto konstatovanie je navyse neopodstatnené. Polimeri v tejto súvislosti zdôraznuje, ze vyhlásenia pána W. (Bayer) nachádzajúce sa v odôvodnení c. 229 napadnutého rozhodnutia výslovne neodkazujú na toto stretnutie. Kedze Komisia si toho bola vedomá, vypustila text pôvodne obsiahnutý v druhom oznámení o výhradách. Navyse, ako sa uvádza v odôvodnení c. 229 napadnutého rozhodnutia, niektorí úcastníci tohto stretnutia (pán G., nástupca pána W.) formálne popierajú, ze by sa zúcastnili protisútazných dohôd. Pokial ide o BSK, ziadna z udalostí alebo listín týkajúcich sa roku 2002, ktoré Komisia uvádza v napadnutom rozhodnutí, nepotvrdzuje názor, ze údajný kartel pokracoval aj pocas tohto roka. Polimeri v tejto súvislosti odkazuje na svoju analýzu v rámci ôsmeho a deviateho zalobného dôvodu. Tvrdenia Bayeru zhrnuté v odôvodneniach c. 240 a 247 napadnutého rozhodnutia boli popreté pánmi N. a W. a pani I. z Dow (Polimeri v tejto súvislosti odkazuje na prvé oznámenie o výhradách). Za týchto okolností Komisia zorganizovala druhé kolo rozhovorov so zamestnancami Dow s cielom získat verziu skutkového stavu, ktorá by sa viac zhodovala s verziou Bayeru. Vyhlásenia jedného zo zamestnancov Dow (pána W.), zhrnuté v odôvodnení c. 244 napadnutého rozhodnutia, sú vsak iba hypotetické. V ziadnom prípade neumoznujú potvrdit záver Komisie, ze Bayer a Dow zhodne uvádzajú, ze posledné stretnutie kartelu sa konalo 2. septembra 2002 (odôvodnenie c. 443 napadnutého rozhodnutia). Polimeri si napokon kladie otázku, preco Komisia po tom, co tak trvala na stretnutí z 2. septembra 2002, stanovila koniec porusenia na 28. a 29. novembra 2002, co sú dátumy stretnutia, na ktorom sa Polimeri nezúcastnil. Pokial ide o emaily pána P. (Bayer), uvedené v odôvodnení c. 241 napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje Komisia vo svojich písomných podaniach, Polimeri dodáva, ze v tejto súvislosti predlozil dôkazy opaku najmä v prílohe svojej zaloby. Tieto dôkazy uz boli Komisii predlozené pocas správneho konania. 258 Na záver sa Polimeri domnieva, ze ak by mal Vseobecný súd konstatovat existenciu porusenia, toto porusenie musí v prípade BSK zacat po 20. máji 1996 a skoncit pred 2. septembrom 2002, a v prípade BK musí zacat po 4. septembri 1997 a skoncit pred 31. augustom 2001. Pokutu treba v dôsledku toho znízit. 259 Komisia navrhuje zamietnutie zalobného dôvodu. Zdôraznuje predovsetkým, ze pri stanovení dátumu zaciatku porusenia postupovala opatrne. Pokial ide o dátum ukoncenia porusenia, Komisia najmä tvrdí, ze bola oprávnená domnievat sa, ze porusenie zistené v tomto prípade trvalo az do stretnutia 28. a 29. novembra 2002, pocas ktorého sa zdá, ze clenovia kartelu dospeli k spolocnému rozhodnutiu ukoncit ho. b) Posúdenie Vseobecným súdom 260 Z judikatúry vyplýva, ze je povinnostou Komisie preukázat nielen existenciu kartelu, ale aj dlzku jeho trvania (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79; z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia, T-48/98, Zb. s. II-3859, bod 55, a z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 36). Na urcenie dlzky porusenia, ktorého cielom je obmedzit hospodársku sútaz, treba urcit obdobie, pocas ktorého dohoda existovala, a to obdobie, ktoré plynie odo dna jej uzavretia, do dna, ku ktorému bola ukoncená (rozsudky Brasserie nationale a i./Komisia, bod 225 vyssie, bod 185, a Westfalen Gassen Nederland/Komisia, uz citovaný v bode 232 vyssie, bod 138). Okrem toho, ak neexistujú dôkazy spôsobilé priamo preukázat dlzku trvania porusenia, musí sa Komisia opierat prinajmensom o dôkazy, ktoré sa vztahujú na skutocnosti dostatocne blízke z hladiska casu tak, aby bolo mozné rozumne pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudky Dunlop Slazenger/Komisia, uz citovaný, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 51). 261 V tomto prípade Komisia konstatuje, ze Polimeri musí zodpovedat za porusenie v období od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002 (odôvodnenie c. 478 napadnutého rozhodnutia). 262 Po prvé, dátum zaciatku porusenia zohladnený v prípade Polimeri zodpovedá dátumu prvého nedovoleného stretnutia konstatovaného v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa konalo v Miláne (mimo stretnutia Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku) medzi zástupcami Bayer, EniChem SpA, Shell a Buna Sow Leuna Olefinverbund (dalej len "BSL", ovládanie nad ktorým neskôr získal Dow) (odôvodnenia c. 161 a 162 napadnutého rozhodnutia). 263 Dôkaz o konaní nedovoleného stretnutia vyplýva na jednej strane z rukou písaných poznámok zamestnanca BSL v rozhodnom case, ktorý sa stal zamestnancom Dow (pán N., odôvodnenie c. 163 napadnutého rozhodnutia), a na druhej strane, z vyhlásenia Dow (odôvodnenie c. 164 napadnutého rozhodnutia). 264 Pokial ide o poznámky pána N., Polimeri spochybnuje ich dôkaznú hodnotu, kedze tieto poznámky a poznámky zo skorsieho stretnutia z februára 1996 sú "podobné". Polimeri v skutocnosti odkazuje na rukou písané poznámky z 21. februára 1996. Tieto poznámky Komisia napokon ako usvedcujúci dôkaz nepouzila. 265 V tejto súvislosti stací uviest, ze dôkaznú hodnotu rukou písaných poznámok pána N. vztahujúcich sa na nedovolené stretnutie z 20. mája 1996, nemôze oslabit skutocnost, ze podobné rukou písané poznámky (teda tiez obsahujúce informácie o trhu) Komisia nezohladnila ako usvedcujúci dôkaz. Treba si klást iba otázku, ci tieto rukou písané poznámky môzu predstavovat dôkazný prostriedok umoznujúci konstatovat existenciu nedovoleného stretnutia medzi dotknutými podnikmi. 266 V tejto súvislosti Polimeri formálne nepopiera, ze jeden z jeho zástupcov sa mohol stretnút so zástupcami spolocností Bayer, Shell a BSL 20. mája 1996 v Miláne. Polimeri dalej nepopiera, ze z vecného hladiska rukou písané poznámky pána N. jasne ukazujú, ze podniky si vymenili citlivé údaje. V týchto poznámkach sa tak objavujú údaje týkajúce sa zásob BSK, ktoré mal Bayer. Rovnako je viditelný zoznam cien vztahujúcich sa na Shell. Okrem toho cast rukou písaných poznámok uvádza, ze Eni "prepustí" zamestnanca "na konci roka", na základe coho sa pri neexistencii dôkazu opaku mozno domnievat, ze zástupca tohto podniku bol prítomný na tomto stretnutí. Napokon, rukou písané poznámky pána N. nesú dátum 20. máj 1996 a údaj "Milano ESRA". Vzhladom na tieto skutocnosti sa treba domnievat, ze tieto rukou písané poznámky môzu predstavovat dôkazný prostriedok umoznujúci konstatovat, ze medzi dotknutými podnikmi doslo 20. mája 1996 v Miláne k nedovolenému stretnutiu. 267 Rukou písané poznámky pána N. navyse potvrdzuje Dow vo svojom vyhlásení. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze vyhlásenia urobené v mene podnikov majú nezanedbatelnú dôkaznú hodnotu, kedze prinásajú znacné právne a ekonomické riziká (pozri judikatúru citovanú v bode 53 vyssie). Dow v tomto vyhlásení predovsetkým uvádza, ze niektoré ceny zhrnuté v rukou písaných poznámkach pána N. boli cielovými cenami pre BSK (odôvodnenie c. 164 napadnutého rozhodnutia). 268 Vyhlásenia iných dotknutých podnikov, najmä vyhlásenia Bayeru a Shell, navyse potvrdzujú vyssie uvedené dôkazné prostriedky. 269 Bayer predovsetkým vyhlasuje, ze pán B., ktorý je jednou z osôb prítomných na nedovolenom stretnutí, ktoré sa konalo 20. mája 1996, sa "za Bayer" zúcastnoval na protisútazných dohodách týkajúcich sa BSK v období od polovice alebo konca roka 1995 do "polovice mája 1996" (odôvodnenie c. 107 napadnutého rozhodnutia). Odkaz na "polovicu mája" potvrdzuje dôkaz o existencii nedovoleného stretnutia 20. mája 1996. To, ze Bayer mohol vyhlásit, ako to uvádza Polimeri, ze "nemôze povedat, ci v case od mája do konca novembra 1996 existovali dohody týkajúce sa BSK" neodporuje jasnému vyhláseniu Bayer týkajúcemu sa úlohy pána B. az do polovice mája 1996. Toto vyhlásenie môze znamenat, ze po tomto dátume (polovica mája 1996) az do konca novembra 1996 Bayer neobjavil dôkaz o protisútazných dohodách medzi dotknutými podnikmi. 270 Shell za seba vyhlasuje, ze jeho zástupcovia sa zúcastnovali cenového kartelu v období od 30. augusta 1995 do 31. mája 1999. Shell predovsetkým potvrdzuje skutkovú cast prvého oznámenia o výhradách, ktorá uz obsahovala zhrnutie nedovoleného stretnutia z 20. mája 1996, a ktorá uvádzala rukou písané poznámky pána N., ako aj výklad poskytnutý Dow. Skutocnost, ze pán de J., ktorý zastupoval Shell na niektorých stretnutiach, a najmä na stretnutí 20. mája 2006, neuznal, ze prvé oznámenie o výhradách opisuje správne kontakty medzi konkurentmi (odôvodnenie c. 119 napadnutého rozhodnutia) nemôze spochybnit vyhlásenie podniku, ktoré urobil Shell. Odpovede poskytnuté v mene podniku ako takého sú totiz vierohodnejsie nez odpovede poskytnuté jeho zamestnancom bez ohladu na jeho skúsenosti alebo názor. 271 Pokial ide o pána O. (Bayer), na ktorého poukazuje Polimeri vo svojich písomných podaniach, Komisia správne uvádza, ze tento pán sa nezúcastnil na nedovolenom stretnutí, ktoré sa konalo 20. mája 1996. 272 Napokon, pokial ide o tvrdenie Polimeri, ze Komisia neuvádza ziadnu nedovolenú dohodu týkajúcu sa BK pred stretnutím 4. septembra 1997, stací pripomenút, ze porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale taktiez zo skupiny aktov alebo z pokracujúceho správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat z dôvodu, ze jedna alebo viaceré zlozky tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by taktiez mohli samy osebe, zohladnované jednotlivo, predstavovat porusenie tohto ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti zapadajú tak, ako v tomto prípade, do celkového plánu vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená za tieto cinnosti vyvodzovat zodpovednost v závislosti od úcasti na porusení ako celku (pozri judikatúru citovanú v bode 100 vyssie). Ak Komisia môze oprávnene dospiet k záveru, ze rôzne prejavy boli súcastou jediného porusenia z dôvodu, ze zapadali do celkového plánu smerujúceho k skreslovaniu hospodárskej sútaze, potom skutocnost, ze pocet a intenzita zosúladených postupov sa menili podla relevantného trhu, neznamená, ze porusenie sa netýkalo trhov, na ktorých boli tieto postupy menej intenzívne a menej pocetné. Bolo by totiz neprirodzené rozdelit pokracujúce správanie, ktoré má jediný ciel, na viacero rôznych porusení z dôvodu, ze zosúladené postupy sa menili podla relevantného trhu. 273 Zo vsetkých týchto skutocností vyplýva, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked sa domnievala, ze Polimeri musí zodpovedat za porusenie v období od 20. mája 1996. 274 Po druhé, dátum ukoncenia porusenia zohladnený v prípade Polimeri, teda 28. november 2002 (odôvodnenie c. 447 napadnutého rozhodnutia), zodpovedá poslednému nedovolenému stretnutiu uvedenému v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa konalo v Londýne (Spojené královstvo) mimo stretnutia Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku medzi zástupcami spolocností Bayer, Dow, Dwory a Kaucuk (prostredníctvom Tavorex) v dnoch 28. a 29. novembra 2002. Bayer podla svojho vyhlásenia informoval spolocnosti Dow a Dwory, ze uz nie je potrebné pokracovat v dotknutých dohodách (odôvodnenia c. 246 az 248 napadnutého rozhodnutia). 275 Pokial ide o to, ze Polimeri vo svojich tvrdeniach rozlisuje medzi BK a BSK, stací pripomenút, ze by bolo neprirodzené rozdelit pokracujúce správanie, ktoré má jediný ciel, na viacero rôznych porusení z dôvodu, ze zosúladené postupy sa menili podla relevantného trhu. 276 Pokial ide o to, ze kartel nepokracoval v roku 2002, napadnuté rozhodnutie konstatuje, ze 2. a 3. septembra 2002 sa v Prahe konalo nedovolené stretnutie týkajúce sa BSK. Záver Komisie spocíva v prvom rade na vyhlásení Bayeru, v ktorom sa uvádza, ze cenovú dohodu uzavreli spolocnosti Bayer, Dow, Polimeri, Dwory a Kaucuk (prostredníctvom Tavorex). Záver Komisie spocíva dalej na potvrdení vyhlásenia Bayeru zo strany Dow po precítaní prvého oznámenia o výhradách. Na rozdiel od toho, co tvrdí Polimeri, Komisia nezorganizovala druhé kolo rozhovorov so zamestnancami Dow. Ako to jasne uvádza odôvodnenie c. 244 napadnutého rozhodnutia, Dow sa sám rozhodol po precítaní oznámenia o výhradách znovu vypocut svojich zamestnancov k vytýkaným skutocnostiam a teda sám poskytol svoje nové vyhlásenie Komisii. Dow v tomto vyhlásení uznáva, ze v nadväznosti na nové vyhlásenia jeho zamestnancov je celkom mozné, ze kartel skoncil az 28. novembra 2002 a teda nepriamo aj to, ze stretnutie, ktoré sa konalo 2. a 3. septembra 2002, je súcastou nedovolených stretnutí. Hoci vyhlásenie Dow nepredstavuje výslovne uznanie jeho úcasti na nedovolenom stretnutí 2. a 3. septembra 2002, skôr potvrdzuje vyhlásenie Bayeru ako ho vyvracia. Záver Komisie spocíva napokon na písomných dôkazoch, ktoré tvoria dva emaily poslané 4. a 12. septembra 2002 vo vnútri Bayeru, v ktorých sa plánuje zvýsenie ceny za BSK. Polimeri uvádza, ze spochybnil dôkaznú prílohu týchto emailov v prílohe A 25 zaloby. Z dôvodov vysvetlených v rámci ôsmeho zalobného dôvodu vsak nemozno zohladnit tvrdenia, ktoré Polimeri uvádza v tejto prílohe. Zo vsetkých týchto dôvodov tvrdenia Polimeri nemôzu spochybnit posúdenie Komisie, ze kartel pokracoval v roku 2002. 277 Skutocnost, ze Polimeri sa nezúcastnil na stretnutí 28. a 29. novembra 2002, je irelevantná na úcely urcenia dátumu ukoncenia porusenia. Komisia totiz nekonstatuje existenciu nedovolenej dohody 28. a 29. novembra 2002, ale práve vôlu úcastníkov tohto stretnutia ukoncit cinnosti kartelu. 278 Zo vsetkých týchto skutocností vyplýva, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked sa domnievala, ze Polimeri musí zodpovedat za porusenie v období konciacom 28. novembra 2002. 279 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt trinásty zalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný. 5. O strnástom dôvode zalozenom na neoprávnenom zvýsení základnej sumy pokuty kvôli opakovanému porusovaniu a) Tvrdenia úcastníkov konania Tvrdenia Polimeri 280 Po prvé sa Polimeri domnieva, ze nie je splnená podmienka totoznosti podnikov. 281 V tejto súvislosti Polimeri uvádza, ze podla Komisie je základnou podmienkou toho, aby mohlo íst o opakované porusovanie, aby sa viacerých porusení dopustil ten istý podnik, co je pojem, ktorý v kontexte práva hospodárskej sútaze znamená "hospodársku jednotku... tvorenú... súhrnom hmotných a osobných zloziek" (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 50 vyssie). V tomto prípade vsak pokuta bola zvýsená nesprávne kvôli poruseniam, za ktoré bola ulozená sankcia v rokoch 1986 a 1988, a na ktorých sa zúcastnil úplne iný podnik nez Polimeri. Podla usmernení sa úprava opakovaného porusovania uplatnuje iba vtedy, ak mozno dve alebo viaceré podobné správania pripísat tomu istému podniku. Zdá sa, ze Komisia zamiena pojem podniku - ktorý je jediný relevantný v tomto prípade - s pojmom právnickej osoby. Nie je mozné spätne pripísat Eni správania, ktoré jej neboli pripísané. 282 Navyse dve odvetvia, v ktorých boli predtým ulozené sankcie (PVC a polypropylén), nepatria k cinnosti, ku ktorej patria elastoméry, netýkal sa ich prevod z EniChem SpA na Polimeri a Polimeri ich nikdy neprevádzkoval. Cinnosti v týchto odvetviach boli prevedené na tretie spolocnosti pred rozhodnutiami konstatujúcimi porusenia, a to v roku 1983 (v prípade polypropylénu) a v roku 1986 (v prípade PVC), teda priblizne 18 a 15 rokov predtým, nez sa Polimeri stal nástupcom EniChem SpA pri vyuzívaní BK a BSK. 283 Okrem toho existuje rozpor medzi zohladnením opakovaného porusovania a rozhodnutím pouzit násobitel na úcely odstrasenie zalozený na obrate Eni a nie na obrate Polimeri. Ak je podla Polimeri referencným obratom na úcely odstrasujúceho úcinku obrat Eni, Komisia nemohla zvýsit pokutu kvôli opakovanému porusovaniu, kedze Eni nemal s týmto opakovaným porusovaním nic spolocné. 284 Po druhé sa Polimeri domnieva, ze Komisia porusila zásady právnej istoty a proporcionality. Polimeri v tejto súvislosti uvádza, ze opakované porusovanie sútazného práva Spolocenstva neupravuje ziaden text legislatívnej povahy, kedze usmernenia sú iba aktom autoregulácie. V tomto prípade rozhodnutia, ktoré slúzili ako základ pre konstatovanie opakovaného porusovania, pochádzajú z doby 18 a 20 rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Institút opakovaného porusenia vsak musí podliehat casovým obmedzeniam. Polimeri odkazuje predovsetkým na rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia(C-3/06 P, Zb. s. I-1331), v ktorom sa ako hranica javí obdobie desiatich rokov medzi dvomi poruseniami. Polimeri dodáva, ze právne poriadky 27 clenských státov podmienujú zohladnenie opakovaného porusovania tým, aby bol casový interval medzi novým a predchádzajúcim porusením pät rokov alebo menej. Bolo by navyse rozporuplné povazovat stíhanie porusenia spáchaného pred viac ako piatimi rokmi za nevhodné alebo zbytocné, pretoze doslo k premlcaniu, a zároven chciet zohladnit na úcely opakovaného porusovania porusenia, ktoré siahajú do doby viac ako desat rokov pred zaciatkom nového porusenia. 285 Polimeri dochádza k záveru, ze zvýsenie o 50 % je v kazdom prípade absolútne neprimerané a neprijatelné, pretoze sa tiez zakladá na základnej sume pokuty vypocítanej s odkazom na podnik - Eni -, ktorý nikdy nebol obvinený zo ziadneho porusenia. Polimeri v tejto súvislosti uvádza, ze Súd prvého stupna sa vo svojom rozsudku z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovanom v bode 160 vyssie, domnieval, ze celkové zvýsenie základnej sumy pokuty kvôli pritazujúcim okolnostiam musí stanovit na 40 % vzhladom na dve predchádzajúce porusenia. Sadzba zvýsenia 50 % teda nie je pravidlom, ako to tvrdí Komisia vo svojich písomných podaniach. Tvrdenia Komisie 286 Po prvé, pokial ide o to, ze nie je splnená podmienka totoznosti podnikov, Komisia poznamenáva, ze Polimeri nespochybnuje, ze porusenie mozno pripísat Eni. Komisia navyse uvádza, ze otázkou opakovaného porusovania sa uz zaoberala v druhom oznámení o výhradách. Polimeri v tejto súvislosti nevzniesol námietky. 287 Kedze sútazné právo Spolocenstva uznáva, ze rôzne spolocnosti patriace k tej istej skupine tvoria jednu hospodársku jednotku, Komisia mohla, ak by bola chcela, ulozit v predchádzajúcich rozhodnutiach pokutu tej istej materskej spolocnosti. Komisia sa teda mohla v napadnutom rozhodnutí oprávnene domnievat, ze tomu istému podniku uz bola ulozená sankcia za rovnaký typ porusenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071). Komisia zdôraznuje, ze v uz citovanom rozsudku Michelin/Komisia Súd prvého stupna odobril zvýsenie pokuty kvôli opakovanému porusovaniu v prípade inej spolocnosti patriacej do tej istej skupiny, konkrétnejsie v prípade spolocnosti, ktorá bola sesterskou spolocnostou spolocnosti, ktorej bola ulozená skorsia sankcia. 288 Pojem opakovaného porusovania neznamená nevyhnutne zistenie predchádzajúcej penaznej sankcie, ale iba zistenie predchádzajúceho porusenia (rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 160 vyssie). Je teda irelevantné, ze Komisia v predchádzajúcich rozhodnutiach neulozila pokutu Eni ako takej. Rozhodujúca je naopak skutocnost, ze Eni úplne ovládala spolocnosti, ktoré boli adresátmi predchádzajúcich rozhodnutí. Nemozno pripustit, aby sa spolocnosti patriace ku skupine, ktoré sú castami toho istého podniku, vyhli zohladneniu opakovaného porusenia iba kvôli organizacnej struktúre samotnej skupiny alebo svojej restrukturalizácii. 289 Zistenie a posúdenie osobitných charakteristík opakovaného porusovania tvoria súcast diskrecnej právomoci Komisie, pricom Komisia nemôze byt pre takéto zistenie viazaná prípadnou premlcacou dobou (rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 284 vyssie). Nech je to akokolvek, v tomto prípade boli porusenia týkajúce sa polypropylénu a PVC zistené v rozhodnutiach prijatých v roku 1986 resp. v roku 1994 [rozhodnutie Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.149 - Polypropylén) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 230, s. 1, dalej len "rozhodnutie Polypropylén"), a rozhodnutie Komisie 94/599/ES z 27. júla 1994 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.865 - PVC) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 239, s. 14, dalej len "rozhodnutie PVC II"]. Je teda úplne logické, obvyklé a vhodné zohladnit tieto predchádzajúce prípady pri novom porusení, ku ktorému dochádzalo od roku 1996. 290 Okrem toho nezálezí na tom, ze predchádzajúce porusenia sa týkali odlisných odvetví PVC a polypropylénu (rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 160 vyssie), alebo ze tieto cinnosti boli odvtedy prevedené na tretie osoby (pozri najmä rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie). 291 Napokon, neexistuje ziaden rozpor medzi na jednej strane urcením násobitela v závislosti od obratu Eni ako centrálnej spolocnosti skupiny a na druhej strane zohladnením opakovaného porusovania súvisiaceho s poruseniami konstatovanými v rozhodnutiach adresovaných iným spolocnostiam skupiny, za ktoré vsak Eni rovnako zodpovedala. 292 Pokial ide o údajné porusenie zásad právnej istoty a proporcionality, rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 284 vyssie, znovu potvrdil, ze prípadné opakované porusovanie sa nachádza medzi faktormi, ktoré treba zohladnit pri analýze závaznosti porusenia v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a ze v tejto súvislosti mal odvolatel stále moznost predvídat právne dôsledky svojho správania. Rovnako to platí aj pre clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. Rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 284 vyssie, rovnako zamietol zalobné dôvody zalozené na prípadnej premlcacej dobe. Okrem toho, pokial ide o to, ze zvýsenie základnej sumy pokuty o 50 % je neprimerané, kedze Eni nebola nikdy obvinená zo ziadneho porusenia, Komisia pripomína, ze bolo úplne legitímne zohladnit situáciu Eni. Pokial ide o pouzitú sadzbu zvýsenia, Komisia preukázala zhovievavost, kedze takáto sadzba sa vo vseobecnosti uplatnuje na podniky, ktoré sa dopustili iba jedného skorsieho porusenia. To, ze Súd prvého stupna rozhodol v rozsudku z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovanom v bode 160 vyssie, o zvýsení pokuty o 40 %, vyplýva z okolností tejto veci. b) Posúdenie Vseobecným súdom 293 Bod 2 usmernení stanovuje ako príklad pritazujúcich okolností "opakované porusovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi)". 294 Pojem opakované porusovanie, ako je chápaný v niektorých vnútrostátnych právnych poriadkoch, znamená, ze osoba sa dopustila nových porusení po tom, co jej bola ulozená sankcia za podobné porusenia (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 617, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 287 vyssie, bod 284). 295 Prípadné opakované porusenie sa nachádza medzi okolnostami, ktoré treba zohladnit pri analýze závaznosti predmetného porusenia (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 91, a z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 284 vyssie, bod 26). 296 V tomto prípade Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze EniChem uz bol adresátom rozhodnutí Komisie v kartelovej oblasti (rozhodnutia Polypropylén a PVC II). To preukazuje, ze skôr ulozené pokuty neboli dostatocné na to, aby tento podnik zmenil svoje správanie. Komisia z toho vyvodzuje, ze toto opakované porusovanie predstavuje pritazujúcu okolnost odôvodnujúcu 50 % zvýsenie základnej sumy pokuty (odôvodnenie c. 487 napadnutého rozhodnutia). 297 Polimeri poukazuje predovsetkým na to, ze ani on, ani Eni, neboli uvedení v skorsích rozhodnutiach, ktoré spomína Komisia v napadnutom rozhodnutí. 298 Z tohto rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v tomto prípade zohladnila pojem "podnik" v zmysle clánku 81 ES, aby prihliadla k pritazujúcej okolnosti spojenej s opakovaním porusovania, co Komisia potvrdzuje vo svojich písomných podaniach. Presnejsie povedané, Komisia sa v podstate domnievala, ze ten istý podnik sa opakovane dopustil protiprávneho správania, a to napriek tomu, ze právnické osoby zúcastnené na dotknutých poruseniach neboli totozné. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pod pojmom "podnik" v zmysle clánku 81 ES treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 55 a citovanú judikatúru). V tomto kontexte sa treba domnievat, ze ked sa chce Komisia odvolávat na pojem "podnik" v zmysle clánku 81 ES, musí uviest presné a podrobné informácie, ktoré podporujú jej tvrdenie. 299 Treba vsak zdôraznit, po prvé, ze Komisia v odôvodnení c. 487 napadnutého rozhodnutia odkazuje na výraz "EniChem" len vseobecne, pricom tento výraz je v odôvodnení c. 36 napadnutého rozhodnutia definovaný ako "kazdá spolocnost, ktorú vlastní Eni SpA". Treba preto konstatovat, ze výraz, ktorý Komisia pouzila v napadnutom rozhodnutí v rámci posúdenia opakovaného porusovania, je relatívne nepresný, a to prinajmensom pokial ide o právnické osoby, ktoré tvoria hospodársku jednotku uvedenú v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II. Navyse, aj keby tieto právnické osoby boli tie, ktoré sú spomenuté v odôvodneniach c. 26 az 35 napadnutého rozhodnutia, treba zdôraznit, ze spolocnost Anic uvedená v rozhodnutí Polypropylén nie je medzi právnickými osobami spomenutými v uvedených odôvodneniach napadnutého rozhodnutia. Cielom odôvodnení c. 26 az 35 napadnutého rozhodnutia je okrem toho v podstate opísat vývoj spolocností vo vlastníctve Eni pocas porusovania, ku ktorému doslo po prijatí rozhodnutí Polypropylén a PVC II. Tieto odôvodnenia preto nemôzu poskytnút dostatocne podrobnú a presnú informáciu o spolocnostiach, ktoré Eni vlastnila pred porusením, za ktoré bola ulozená sankcia napadnutým rozhodnutím. 300 Po druhé, Komisia v poznámke pod ciarou 262 napadnutého rozhodnutia odkazuje na rozhodnutia Polypropylén a PVC II, pricom uvádza, ze "Eni" bola uvedená v týchto rozhodnutiach. Najprv treba zdôraznit, ze výraz "Eni" nie je v napadnutom rozhodnutí na rozdiel od výrazu "EniChem" predmetom textovej skratky. Predovsetkým z odôvodnení c. 26 az 36 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ked má Komisia na mysli Eni ako materskú spolocnost ostatných spolocností pouzíva výraz "Eni SpA". 301 Po tretie, aj keby mala Komisia pri pouzití výrazu "Eni" v poznámke pod ciarou 262 napadnutého rozhodnutia na mysli spolocnosti, ktoré sú súcastou "podniku" v zmysle clánku 81 ES tvoreného právnickými osobami, ktoré ovláda Eni, treba zdôraznit, ze Komisia neuviedla v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí ziadnu podrobnú a presnú informáciu. Komisia sa obmedzuje na to, ze vo svojich písomných podaniach na Vseobecný súd uvádza, ze Eni "úplne" ovládala spolocnosti uvedené v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II. Toto tvrdenie vsak okrem toho, ze nie je potvrdené ziadnym dôkazným prostriedkom, nebolo prevzaté do napadnutého rozhodnutia. 302 Po stvrté, treba uviest, ze v tomto prípade je vývoj struktúry a ovládania dotknutých spolocností zvlást zlozitý. Presnejsie povedané, rozhodnutie Polypropylén bolo adresované spolocnosti Anic, bez toho aby sa v nom objavilo meno Eni. Pokial ide o rozhodnutie PVC II, Komisia spomína v jeho odôvodnení c. 8 to, ze spolocnost Anic "sa stala" EniChem SpA a v odôvodnení c. 43 to, ze tento vývoj bol spôsobený "rôznymi reorganizáciami" bez dalsieho upresnenia. Navyse ani v tomto rozhodnutí sa neobjavuje meno Eni. Treba dodat, ze v prejednávanej veci cinnost Eni v prípade dotknutých výrobkov pôvodne zabezpecoval EniChem Elastomeri (pred tým, ako sa táto spolocnost zlúcila s EniChem SpA v roku 1997, teda po prijatí rozhodnutia PVC II) a ze cinnosti EniChem SpA boli následne prevedené na Polimeri, co este pridáva na zlozitosti strukturálnemu vývoju dotknutých podnikov. V tomto kontexte prinálezalo Komisii, aby bola zvlást presná a uviedla vsetky podrobné informácie nevyhnutné pre záver, ze spolocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí a spolocnosti uvedené v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II tvorili ten istý "podnik" v zmysle clánku 81 ES. 303 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti sa Vseobecný súd domnieva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla dostatocne podrobné a presné informácie na to, aby bolo mozné odôvodnit, ze ten istý "podnik" v zmysle clánku 81 ES sa opakovane dopustil protiprávneho správania. Za týchto okolností treba vyhoviet strnástemu zalobnému dôvodu a v dôsledku toho zrusit clánok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty ulozenej Polimeri na 272,25 milióna eur. 6. O pätnástom dôvode zalozenom na nezohladnení polahcujúcich okolností a) Tvrdenia úcastníkov konania 304 Polimeri pripomína, ze aj keby bol údajný kartel preukázaný, nebol podla neho zrealizovaný a domnieva sa, ze Komisia v jeho prípade protiprávne neprihliadla k polahcujúcej okolnosti spocívajúcej v "nerealizovan[í] v praxi porusujúcich dohovorov alebo praktík" (bod 3 druhá zarázka usmernení). Skutocnost, ze podnik sa zúcastnuje na stretnutiach alebo na iných kontaktoch so svojimi vlastnými konkurentmi neznamená, ze to, co sa prípadne prejednávalo, je skutocne zrealizované. V tomto prípade Polimeri preukázal, ze dotknuté dohody, aj keby boli preukázané, zrealizované neboli. 305 Komisia navrhuje zamietnutie zalobného dôvodu. V podstate sa domnieva, ze skutkový stav prejednávanej veci neumoznoval priznat výhodu polahcujúcej okolnosti, na ktorú sa odvoláva Polimeri. b) Posúdenie Vseobecným súdom 306 Podla bodu 3 druhej zarázky usmernení môze byt "nerealizovanie v praxi porusujúcich dohovorov alebo praktík" aj polahcujúcou okolnostou. Skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na dohode s jeho konkurentmi je preukázaná, sa nesprával na trhu tak, ako sa so svojimi konkurentmi dohodol, vsak nevyhnutne nepredstavuje skutocnost, na ktorú by sa malo pri urcení výsky pokuty prihliadat ako na polahcujúcu okolnost (rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 490). 307 Podnik, ktorý napriek dohode so svojimi konkurentmi sleduje na trhu viac alebo menej nezávislú politiku sa totiz môze jednoducho pokúsat vyuzit kartel vo svoj prospech (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 142, a Cascades/Komisia, T-308/94, Zb. s. II-925, bod 230) a podnik, ktorý sa nedistancuje od výsledkov stretnutia, na ktorom sa zúcastnil, si v zásade zachováva plnú zodpovednost za svoju úcast na karteli (pozri rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 491 a citovanú judikatúru). Komisia je preto povinná uznat, ze nerealizovanie kartelu je polahcujúcou okolnostou len vtedy, ked podnik, ktorý sa odvoláva na túto okolnost, môze preukázat, ze sa jasne a významne postavil proti realizácii kartelu to tej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie a ze zdanlivo nepristúpil k dohode, a tým nepodnecoval iné podniky na realizáciu dotknutého kartelu. Pre podniky by bolo prílis jednoduché minimalizovat riziko zaplatenia vysokej pokuty, ak by mohli vyuzit kartelovú dohodu a potom dosiahnut znízenie pokuty z dôvodu, ze zohrávali len obmedzenú úlohu pri uskutocnovaní porusenia, hoci ich postoj podnecoval ostatné podniky k skodlivejsiemu správaniu sa v hospodárskej sútazi (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, body 277 az 279, a Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 491). 308 V tomto prípade Polimeri neuvádza ziadnu skutocnost, ktorá by umoznovala domnievat sa, ze sa jasne a významne postavil proti realizácii tohto kartelu do tej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie a ze zdanlivo nepristúpil k dohode, a tým nepodnecoval iné podniky na realizáciu dotknutého kartelu. Za týchto okolností nemôze Komisia prihliadnut na ziadnu polahcujúcu okolnost z tohto dôvodu v prospech Polimeri. 309 Neexistencia následkov na trhu, aj keby bola preukázaná, je navyse irelevantná, pretoze nijako nepreukazuje, ze nedoslo k skutocnému plneniu dohôd (rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 160 vyssie, bod 389). 310 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt pätnásty zalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný. 7. O sestnástom dôvode zalozenom na porusení hranice 10 % obratu a) Tvrdenia úcastníkov konania 311 Polimeri pripomína, ze má výhrady voci tomu, ze spomedzi adresátov napadnutého rozhodnutia bol vylúcený Syndial a tvrdí, ze Komisia bola povinná obmedzit na sumu 86 miliónov eur pokutu, ktorú ulozila Syndial/Polimeri, kedze obrat Syndialu v roku 2005 dosahoval sumu 860 miliónov eur. Podla Polimeri v prípade, ak ide o jedinú pokutu, na zaplatenie ktorej sú podniky zaviazané solidárne, musí táto pokuta respektovat hranicu obratu najmensieho podniku. V opacnom prípade by zaplatenie celej pokuty nebolo mozné vyzadovat od vsetkých podnikov. V kazdom prípade mala Komisia ulozit dve rôzne pokuty s ohladom na dobu, pocas ktorej dotknuté podniky riadili cinnost spojenú s výrobkami. 312 Komisia navrhuje zamietnutie zalobného dôvodu. Domnieva sa, ze ak by Syndial bol býval adresátom napadnutého rozhodnutia, clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 by síce mohol zabránit Komisii, aby za urcitých okolností prekrocila sumu 86 miliónov eur v prípade pokuty, ktorá by bola ulozená Syndial, ale v ziadnom prípade nie v prípade pokuty ulozenej Polimeri. b) Posúdenie Vseobecným súdom 313 Zo skutocnosti, ze viacero spolocností je solidárne zaviazaných na zaplatenie pokuty z dôvodu, ze tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES vo vztahu k uplatneniu hornej hranice pokuty stanovenej clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, nevyplýva, ze záväzok kazdej z nich sa obmedzuje na 10 % obratu, ktorý daná spolocnost dosiahla pocas posledného úctovného roku. Horná hranica 10 % obratu v zmysle tohto ustanovenia sa musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich jedinú hospodársku jednotku konajúcu ako podnik v zmysle clánku 81 ES, pretoze výlucne celkový obrat spolocností, z ktorých sa tento podnik skladá, môze predstavovat informáciu o velkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku (rozsudky HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 253 vyssie, body 528 a 529, a z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 253 vyssie, bod 90). 314 Aj keby preto bol Syndial adresátom napadnutého rozhodnutia, výska pokuty, na zaplatenie ktorej by bol Polimeri solidárne zaviazaný, by nemohla byt obmedzená na 10 % obratu Syndialu. Z toho vyplýva, ze tvrdenia Polimeri sú neúcinné. 315 Navyse treba zamietnut tvrdenia Polimeri, ze Komisia mala ulozit dve rôzne pokuty s ohladom na dobu, pocas ktorej dotknuté podniky riadili cinnost spojenú s výrobkami. Pokuta ulozená Polimeri totiz odráza jeho priamu úcast na porusení, ako aj jeho zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil EniChem SpA (neskôr Syndial). Táto pokuta sa preto neobmedzuje na dobu, pocas ktorej Polimeri riadil cinnost spojenú s relevantnými výrobkami. Ak Polimeri svojimi tvrdeniami v skutocnosti spochybnuje zodpovednost, ktorá bola voci nemu vyvodená za porusenie, ktorého sa dopustil EniChem SpA (neskôr Syndial), treba tieto tvrdenia zamietnut z dôvodov vysvetlených v bodoch 120 az 131 vyssie. 316 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt sestnásty zalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný. 317 Zo vsetkých týchto dôvodov vyplýva, ze treba vyhoviet strnástemu zalobnému dôvodu a v dôsledku toho zrusit clánok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty ulozenej Polimeri na 272,25 milióna eur, a zamietnut v zostávajúcej casti návrhy na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia. D - O vykonaní dokazovania 318 Polimeri sa domnieva, ze dôkazy, ktoré ponúka Komisia na podporu svojho obvinenia, sú obmedzené a nejednoznacné a navrhuje Vseobecnému súdu, aby vypocul niekolkých zamestnancov spolocností Bayer, Dow a Shell. 319 Vseobecný súd sa domnieva, ze má na základe spisu dostatok informácií, aby rozhodol a v dôsledku toho rozhoduje nevykonat opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ktoré navrhuje Polimeri. II - O návrhoch na úpravu výsky pokuty 320 Z dôvodov vysvetlených v bodoch 298 az 303 vyssie najprv treba, aby Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003 zmenil clánok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia, pretoze Komisia na to, aby dospela k sume 272,25 milióna eur v prípade Polimeri nesprávne zohladnila pritazujúcu okolnost spocívajúcu v opakovanom porusovaní. 321 Aby bola vhodne stanovená výska pokuty, treba za daných okolností ponechat v zostávajúcej casti nezmenenú metódu výpoctu, ktorú pouzila Komisia. 322 Konecná výska pokuty ulozenej Polimeri sa preto stanovuje na 181,5 milióna eur. O trovách 323 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 prvého pododseku toho istého ustanovenia môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. Za okolností prejednávanej veci treba rozhodnút, ze kazdý úcastník konania znása vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 2 písm. c) rozhodnutia Komisie K(2006) 5700 v konecnom znení z 29. novembra 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/F/38.638 - Butadiénový kaucuk a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou) sa zrusuje v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty ulozenej Polimeri Europa SpA na 272,25 milióna eur. 2. Výska pokuty ulozenej Polimeri Europa sa stanovuje na 181,5 miliónov eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Dehousse Wiszniewska-Bial/ecka Wahl Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júla 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O návrhoch na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia A - O dôvodoch týkajúcich sa procesných vád 1. O prvom dôvode zalozenom na nevhodnom pouzití oznámenia o spolupráci a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 2. O druhom dôvode zalozenom na nedôvodnom zaslaní druhého oznámenia o výhradách a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 3. O tretom dôvode zalozenom v podstate na porusení práva Polimeri na obhajobu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom B - O dôvodoch týkajúcich sa merita napadnutého rozhodnutia 1. O stvrtom dôvode zalozenom na nesprávnej definícii relevantného trhu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 2. O piatom dôvode zalozenom na vývoji cien pocas posudzovaného obdobia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 3. O siestom dôvode zalozenom na zásobovaní hlavných zákazníkov a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 4. O siedmom dôvode zalozenom na protiprávnom pripísaní porusenia Polimeri a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 5. O ôsmom dôvode zalozenom na nepodlozenom zistení existencie kartelu a) Tvrdenia úcastníkov konania Úvodné pripomienky O prvej casti ôsmeho dôvodu týkajúcej sa zdrojov dôkazných prostriedkov O druhej casti ôsmeho dôvodu týkajúcej sa vseobecného opisu kartelu - O cenových dohodách - O dohodách o rozdelení trhu - O výmene citlivých obchodných informácií - O monitorovaní dohôd - O vseobecnom skutkovom rámci, ktorý opísal pán N. b) Posúdenie Vseobecným súdom O prípustnosti niektorých tvrdení, ktoré uvádza Polimeri v rámci ôsmeho dôvodu O prvej casti ôsmeho dôvodu týkajúcej sa zdrojov dôkazných prostriedkov O druhej casti ôsmeho dôvodu týkajúcej sa vseobecného opisu kartelu - O cenových dohodách - O dohodách o rozdelení trhu - O výmene citlivých obchodných informácií - O monitorovaní dohôd - O skutkovom rámci, ktorá opísal pán N. 6. O deviatom dôvode zalozenom na nepodlozenom zistení úcasti Polimeri na údajnom karteli a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom C - O dôvodoch týkajúcich sa stanovenia výsky pokuty 1. O desiatom dôvode zalozenom na nepodlozenom posúdení závaznosti porusenia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 2. O jedenástom dôvode zalozenom na protiprávnom diferencovanom zaobchádzaní a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 3. O dvanástom dôvode zalozenom na protiprávnom uplatnení násobitela na úcely odstrasenia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 4. O trinástom dôvode zalozenom na nesprávnom urcení dlzky trvania porusenia v prípade Polimeri a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 5. O strnástom dôvode zalozenom na neoprávnenom zvýsení základnej sumy pokuty kvôli opakovanému porusovaniu a) Tvrdenia úcastníkov konania Tvrdenia Polimeri Tvrdenia Komisie b) Posúdenie Vseobecným súdom 6. O pätnástom dôvode zalozenom na nezohladnení polahcujúcich okolností a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 7. O sestnástom dôvode zalozenom na porusení hranice 10 % obratu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom D - O vykonaní dokazovania II - O návrhoch na úpravu výsky pokuty O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXwuLMZY/L95204-3282TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXwuLMZY/L95204-3282TMP.html#Footref*