Vec T-45/07 Unipetrol a.s. proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s butadiénovým kaucukom a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaným emulznou polymerizáciou - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Úcast na karteli - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty" Abstrakt rozsudku Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Dôkazy, ktoré treba predlozit (Clánok 81 ods. 1 ES) Pokial ide o dokazovanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES, je Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a pripojit vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností zakladajúcich porusenie. Je tak nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podlozenie pevného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu porusenia. Akákolvek pochybnost súdu musí byt na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala dané porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej akékolvek pochybnosti. Okrem toho je obvyklé, ze cinnosti, ktoré zahrnajú protisútaznú prax a dohody, prebiehajú skryte, ze stretnutia sa konajú tajne a ze dokumentácia, ktorá sa ich týka, je zredukovaná na minimum. Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, tie sú obycajne len zlomkovité a zriedkavé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Aj ked niektoré skutocnosti zohladnené Komisiou môzu mat urcitú dôkaznú hodnotu, kedze nie sú vzhladom na rozpory v rozhodnutí Komisie, ktoré sa týkajú najmä stretnutí organizovaných v rámci kartelu, a pochybnosti, ktoré svedcia v prospech daného podniku, dostatocné na odôvodnenie konstatovania existencie porusenia zo strany daného podniku, je potrebné zrusit rozhodnutie Komisie. (pozri body 48, 49, 66, 68) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) z 13. júla 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s butadiénovým kaucukom a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaným emulznou polymerizáciou - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Úcast na karteli - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty" Vo veci T-45/07, Unipetrol a.s., so sídlom v Prahe (Ceská republika), v zastúpení: J. Matejcek a I. Janda, advokáti, zalobca, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne M. Kellerbauer, V. Bottka a O. Weber, neskôr M. Kellerbauer, V. Bottka a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 5700 v konecnom znení z 29. novembra 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/F/38.638 - Butadiénový kaucuk a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou) v rozsahu, v akom sa týka Unipetrolu a.s., alebo subsidiárne návrh, aby Vseobecný súd uplatnil svoju plnú rozhodovaciu právomoc, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: sudcovia F. Dehousse (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, I. Wiszniewska-Bial/ecka a N. Wahl, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. októbra 2009, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Rozhodnutím K(2006) 5700 v konecnom znení z 29. novembra 2006 (vec COMP/F/38.638 - Butadiénový kaucuk a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou, dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze viaceré podniky porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa zúcastnili na karteli na trhu vyssie uvedených výrobkov. 2 Podniky, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia, sú tieto: - Bayer AG, so sídlom v Leverkusene (Nemecko), - The Dow Chemical Company, so sídlom v Midlande, Michigan (Spojené státy americké) (dalej len "Dow Chemical"), - Dow Deutschland Inc., so sídlom v Schwalbachu (Nemecko), - Dow Deutschland Anlagengesellschaft mbH (predtým Dow Deutschland GmbH & Co. OHG), so sídlom v Schwalbachu, - Dow Europe, so sídlom v Horgene (Svajciarsko), - Eni SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), - Polimeri Europa SpA, so sídlom v Brindisi (Taliansko) (dalej len "Polimeri"), - Shell Petroleum NV, so sídlom v Haagu (Holandsko), - Shell Nederland BV, so sídlom v Haagu, - Shell Nederland Chemie BV, so sídlom v Rotterdame (Holandsko), - Unipetrol a.s., so sídlom v Prahe (Ceská republika), - Kaucuk a.s., so sídlom v Kralupoch nad Vltavou (Ceská republika), - Trade-Stomil sp. z o.o., so sídlom Lodzi (Polsko) (dalej len "Stomil"). 3 Dow Chemical úplne ovláda priamo alebo nepriamo Dow Deutschland, Dow Deutschland Anlagengesellschaft a Dow Europe (dalej spolocne len "Dow") (odôvodnenia c. 16 az 21 napadnutého rozhodnutia). 4 Cinnost Eni, pokial ide o dotknuté výrobky, najprv zabezpecovala EniChem Elastomeri Srl, ktorú nepriamo ovládala Eni prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti EniChem SpA (dalej len "EniChem SpA"). Dna 1. novembra 1997 doslo k zlúceniu EniChem Elastomeri a EniChem SpA. Eni ovládala 99,97 % EniChem SpA. Dna 1. januára 2002 EniChem SpA previedla svoju strategickú chemickú cinnost (vrátane cinnosti spojenej s butadiénovým kaucukom a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaný emulznou polymerizáciou) na dcérsku spolocnost Polimeri, ktorú úplne ovládala. Eni ovláda priamo a nepriamo Polimeri od 21. októbra 2002. Od 1. mája 2003 EniChem SpA zmenila svoje obchodné meno na Syndial SpA (odôvodnenia c. 26 az 32 napadnutého rozhodnutia). Komisia pouzíva v napadnutom rozhodnutí oznacenie "EniChem" ako odkaz na kazdú spolocnost, ktorú vlastní Eni (dalej len "EniChem") (odôvodnenie c. 36 napadnutého rozhodnutia). 5 Shell Nederland Chemie je dcérskou spolocnostou Shell Nederland, ktorú úplne ovláda Shell Petroleum (odôvodnenia c. 38 az 40 napadnutého rozhodnutia). 6 Kaucuk vznikol v roku 1997 zlúcením Kaucuk Group a.s. a Chemopetrol Group a.s. Dna 21. júla 1997 Unipetrol nadobudol vsetok majetok, práva a povinnosti zlúcených podnikov. Unipetrol má 100 % akcií v spolocnosti Kaucuk (odôvodnenia c. 45 a 46 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho podla napadnutého rozhodnutia Tavorex s.r.o. (dalej len "Tavorex") so sídlom v Ceskej republike zastupoval Kaucuk (a jeho predchodcu Kaucuk Group) pri vývozoch od roku 1991 do 28. februára 2003. Dalej, podla napadnutého rozhodnutia, Tavorex zastupoval Kaucuk od roku 1996 na stretnutiach Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku (odôvodnenie c. 49 napadnutého rozhodnutia). 7 Stomil podla napadnutého rozhodnutia zastupoval polského výrobcu Chemical Company Dwory S.A. (dalej len "Dwory") pri vývozných cinnostiach uz priblizne 30 rokov prinajmensom az do roku 2001. Dalej, podla napadnutého rozhodnutia Stomil zastupoval Dwory v rokoch od 1997 do 2000 na stretnutiach Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku (odôvodnenie c. 51 napadnutého rozhodnutia). 8 Obdobie, o ktorom sa konstatovalo, ze pocas neho trvalo porusenie, bolo od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002 (v prípade Bayer, Eni a Polimeri), od 20. mája 1996 do 31. mája 1999 (v prípade Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie), od 1. júla 1996 do 28. novembra 2002 (v prípade Dow Chemical), od 1. júla 1996 do 27. novembra 2001 (v prípade Dow Deutschland), od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002 (v prípade Unipetrolu a Kaucuku), od 16. novembra 1999 do 22. februára 2000 (v prípade Stomilu), od 22. februára 2001 do 28. februára 2002 (v prípade Dow Deutschland Anlagengesellschaft) a od 26. novembra 2001 do 28. novembra 2002 (v prípade Dow Europe) (odôvodnenia c. 476 az 485 a clánok 1 výroku napadnutého rozhodnutia). 9 Butadiénový kaucuk (dalej len "BK") a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou (dalej len "BSK") sú syntetické kaucuky v podstate pouzívané pri výrobe pneumatík. Tieto dva výrobky sú navzájom zastupitelné a nahraditelné aj inými druhmi syntetických kaucukov, ako aj prírodným kaucukom (odôvodnenia c. 3 az 6 napadnutého rozhodnutia). 10 Okrem výrobcov uvedených v napadnutom rozhodnutí iní výrobcovia nachádzajúci sa v Ázii a vo východnej Európe predali obmedzené mnozstvá BK a BSK na území EHP. Okrem toho znacnú cast BK vyrábajú priamo velkí výrobcovia pneumatík (odôvodnenie c. 54 napadnutého rozhodnutia). 11 Dna 20. decembra 2002 sa Bayer skontaktoval so sluzbami Komisie a vyjadril svoje zelanie spolupracovat na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"), pokial ide o BK a BSK. Pokial ide o BSK, Bayer poskytol ústne vyhlásenie opisujúce cinnosti kartelu. Toto ústne vyhlásenie bolo zaregistrované na kazete (odôvodnenie c. 67 napadnutého rozhodnutia). 12 Dna 14. januára 2003 Bayer poskytol ústne vyhlásenie opisujúce cinnosti kartelu, pokial ide o BK. Toto ústne vyhlásenie bolo zaregistrované na kazete. Bayer takisto poskytol zápisnice zo stretnutí výboru BK v rámci Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku (odôvodnenie c. 68 napadnutého rozhodnutia). 13 Dna 5. februára 2003 Komisia oznámila Bayer svoje rozhodnutie priznat mu podmienecnú imunitu od pokuty (odôvodnenie c. 69 napadnutého rozhodnutia). 14 Dna 27. marca 2003 Komisia vykonala návstevu na úcely vysetrovania na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) v priestoroch Dow Deutschland & Co. (odôvodnenie c. 70 napadnutého rozhodnutia). 15 Medzi septembrom 2003 a júlom 2006 Komisia adresovala podnikom uvedeným v napadnutom rozhodnutí viaceré ziadosti o informácie na základe clánku 11 nariadenia c. 17 a clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenie c. 71 napadnutého rozhodnutia). 16 Dna 16. októbra 2003 sa zástupcovia Dow Deutschland a Dow Deutschland & Co. stretli so sluzbami Komisie a vyjadrili svoje zelanie spolupracovat na základe oznámenia o spolupráci. Pocas tohto stretnutia Komisiu ústne oboznámili s cinnostami kartelu, pokial ide o BK a BSK. Toto ústne oboznámenie bolo zaregistrované. Doslo aj k odovzdaniu spisu obsahujúceho dokumenty týkajúce sa kartelu (odôvodnenie c. 72 napadnutého rozhodnutia). 17 Dna 4. marca 2005 Dow Deutschland bol informovaný o zámere Komisie priznat mu znízenie pokuty v rozsahu 30 az 50 % (odôvodnenie c. 73 napadnutého rozhodnutia). 18 Dna 7. júna 2005 Komisia zacala konanie a zaslala prvé oznámenie o výhradách podnikom, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia - s výnimkou Unipetrolu -, ako aj spolocnosti Dwory. Prvé oznámenie o výhradách bolo takisto prijaté aj vo vztahu k spolocnosti Tavorex, ale nebolo jej oznámené, lebo Tavorex bol od októbra 2004 v konkurze. Konanie týkajúce sa tejto spolocnosti bolo teda skoncené (odôvodnenia c. 49 a 74 napadnutého rozhodnutia). 19 Dotknuté podniky predlozili písomné pripomienky týkajúce sa tohto prvého oznámenia o výhradách (odôvodnenie c. 75 napadnutého rozhodnutia). Mali takisto prístup k spisu vo forme CD-ROM, ústnym vyhláseniam a príslusným dokumentom v priestoroch Komisie (odôvodnenie c. 76 napadnutého rozhodnutia). 20 Dna 3. novembra 2005 Manufacture française des pneumatiques Michelin (dalej len "Michelin") poziadal o vstup do konania ako vedlajsí úcastník konania. Poskytol 13. januára 2006 písomné pripomienky (odôvodnenie c. 78 napadnutého rozhodnutia). 21 Dna 6. apríla 2006 Komisia prijala druhé oznámenie o výhradách urcené podnikom, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia. Dotknuté podniky predlozili v tejto súvislosti písomné pripomienky (odôvodnenie c. 84 napadnutého rozhodnutia). 22 Dna 12. mája 2006 Michelin predlozil staznost na základe clánku 5 nariadenia (ES) c. 773/2004 Komisie zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) (odôvodnenie c. 85 napadnutého rozhodnutia). 23 Dna 22. júna 2006 sa podniky s výnimkou Stomilu, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia, ako aj Michelin zúcastnili na pojednávaní na Komisii (odôvodnenie c. 86 napadnutého rozhodnutia). 24 Komisia sa vzhladom na neexistenciu dostatocných dôkazov o úcasti spolocnosti Dwory na karteli rozhodla skoncit konanie voci nej (odôvodnenie c. 88 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa takisto rozhodla skoncit konanie voci Syndialu (odôvodnenie c. 89 napadnutého rozhodnutia). 25 Okrem toho, hoci sa pôvodne pouzili dve rôzne císla veci (jedno pre BK a druhé pre BSK) (COMP/E-1/38.637 a COMP/E-1/38.638), Komisia pouzívala po prvom oznámení o výhradách jednotné císlo veci (COMP/F/38.638) (odôvodnenia c. 90 a 91 napadnutého rozhodnutia). 26 Správne konanie viedlo k tomu, ze Komisia prijala 29. novembra 2006 napadnuté rozhodnutie. 27 Podla clánku 1 výroku napadnutého rozhodnutia tieto podniky porusili clánok 81 ES a clánok 53 EHP tým, ze sa zúcastnili pocas uvedených období na jednotnom a pokracujúcom postupe v rámci ktorého sa dohodli na cielových cenách, rozdelení zákazníkov dohodami o neútocení a výmene citlivých informácií o cenách, konkurentoch a zákazníkoch v sektoroch BK a BSK: a) Bayer od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002; b) Dow Chemical od 1. júla 1996 do 28. novembra 2002, Dow Deutschland od 1. júla 1996 do 27. novembra 2001, Dow Deutschland Anlagengesellschaft od 22. februára 2001 do 28. februára 2002, Dow Europe od 26. novembra 2001 do 28. novembra 2002; c) Eni od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002, Polimeri od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002; d) Shell Petroleum od 20. mája 1996 do 31. mája 1999, Shell Nederland od 20. mája 1996 do 31. mája 1999, Shell Nederland Chemie od 20. mája 1996 do 31. mája 1999; e) Unipetrol zo 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002, Kaucuk zo 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002; f) Stomil zo 16. novembra 1999 do 22. februára 2000. 28 Na základe konstatovaní týkajúcich sa skutkových okolností a právneho posúdenia vykonaného v napadnutom rozhodnutí Komisia ulozila dotknutým podnikom pokuty, ktorých suma bola vypocítaná na základe metodológie uvedenej v Usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), ako aj na základe oznámenia o spolupráci. 29 Clánok 2 výroku napadnutého rozhodnutia ukladá tieto pokuty: a) Bayer: 0 eur; b) Dow Chemical: 64,575 milióna eur, z toho: i) 60,27 milióna eur solidárne s Dow Deutschland; ii) 47,355 milióna eur solidárne s Dow Deutschland Anlagengesellschaft a Dow Europe; c) Eni a Polimeri solidárne: 272,25 milióna eur; d) Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie solidárne: 160,875 milióna eur; e) Unipetrol a Kaucuk, solidárne: 17,55 milióna eur; f) Stomil: 3,8 milióna eur. 30 Clánok 3 výroku napadnutého rozhodnutia nariaduje podnikom vymenovaným v clánku 1 okamzite ukoncit, ak tak este neurobili, porusenia uvedené v tom istom clánku a zdrzat sa dalej akéhokolvek aktu alebo správania opísaného v clánku 1, ako aj akéhokolvek opatrenia, ktoré má rovnaký predmet alebo úcinok. Konanie a návrhy úcastníkov konania 31 Unipetrol návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 16. februára 2007 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 32 Rozhodnutím predsedu Súdu prvého stupna z 2. apríla 2009 bol N. Wahl urcený, aby doplnil komoru z dôvodu prekázky jedného z jej clenov vo výkone funkcie. 33 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 34 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna tento súd vyzval Komisiu, aby poskytla urcité dokumenty. Komisia tejto výzve vyhovela v stanovenej lehote. 35 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 20. októbra 2009. 36 Unipetrol navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu alebo ciastocne, prinajmensom v rozsahu, v akom sa ho týka, - subsidiárne uplatnil svoju plnú rozhodovaciu právomoc, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 37 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal Unipetrol na náhradu trov konania. Právny stav 38 Zaloba Unipetrolu sa zakladá na siedmich dôvodoch. Unipetrol v rámci prvého dôvodu tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa cisto financnej povahy úcasti Unipetrolu v spolocnosti Kaucuk. Druhý dôvod je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa autonómneho správania Kaucuku na trhu. V tretom dôvode Unipetrol tvrdí, ze doslo k nesprávnemu dvojitému zapocítaniu jedného a toho istého správania. V stvrtom dôvode Unipetrol uvádza, ze neexistuje dôkaz o úcasti Tavorexu na dohodách o stanovení cien a rozdelení trhu. Piaty dôvod sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení Komisie, pokial ide o úcast Tavorexu na karteli v porovnaní so záverom prijatým vo vztahu k spolocnosti Dwory. Siesty dôvod je zalozený na nesprávnom uplatnení práva Spolocenstva týkajúceho sa hospodárskej sútaze na Tavorex a Unipetrol. Siedmy dôvod je zalozený na nezohladnení nedbanlivosti Unipetrolu. 39 V prvom rade je potrebné skúmat stvrtý dôvod, ktorý uvádza Unipetrol. O stvrtom dôvode zalozenom na neexistencii dôkazu o úcasti Tavorexu na dohodách o stanovení cien a rozdelení trhu Tvrdenia úcastníkov konania - Tvrdenia Unipetrolu 40 Na úvod Unipetrol pripomína judikatúru týkajúcu sa dôkazného bremena, ktoré prinálezí Komisii. Unipetrol sa konkrétne domnieva, ze je potrebné zaobchádzat opatrne s vyhláseniami podnikov v rámci oznámenia o spolupráci. 41 Dalej Unipetrol po prvé v podstate uvádza, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje málo presných prvkov týkajúcich sa úcasti Tavorexu na karteli. Konkrétne, Unipetrol poukazuje na odôvodnenia c. 125, 141 a 155 az 159 napadnutého rozhodnutia a tvrdí, ze v nich uvedené vyhlásenia sú velmi vseobecné. Navyse sú v rozpore so skutkovými okolnostami. 42 Po druhé Unipetrol spochybnuje priamu implikáciu pána T. (Tavorex) na dohode z 15. a 16. novembra 1999. Konkrétne tvrdí, ze údaje týkajúce sa Kaucuku, ktoré sú uvedené v rukou písaných poznámkach pána N. (Dow), ako aj skutkové okolnosti uvedené vo vyhlásení Dow sú nepresné. Unipetrol poskytol v tejto súvislosti tabulku, pricom zdôraznuje najmä nezrovnalosti, ktoré sa vyskytujú v súvislosti so skutocnými predajmi vykonanými v dvoch spolocnostiach, Bridgestone a Michelin, v rokoch 1999 a 2000. Existujú takisto velké rozdiely v porovnaní s inými zákazníkmi. Unipetrol z toho vyvodzuje, ze tieto poznámky odrázajú pravdepodobne osobné odhady pána N. Okrem toho Unipetrol tvrdí, ze na rozdiel od vyhlásenia Dow dôkazy obsiahnuté v spise preukazujú, ze 16. novembra 1999 sa nekonalo ziadne neformálne stretnutie. Konkrétnejsie, Unipetrol uvádza, ze pán P. (Bayer) opustil Frankfurt (Nemecko) 16. novembra 1999 o 16.00 hod. Unipetrol predpokladá, ze ak sa konalo neformálne stretnutie, bolo to 15. novembra 1999 vecer. Ziadny dokument nepreukazuje, ze pán T. bol v danom case prítomný. Pán T. sa zúcastnil len na oficiálnom stretnutí 16. novembra 1999. 43 Po tretie Unipetrol tvrdí, ze neexistuje ziadny dôkaz o jedinom a pokracujúcom porusení, ktoré by sa ho týkalo, od 15. a 16. novembra 1999. Unipetrol uvádza, ze Komisia kladie dôraz na tri stretnutia, ku ktorým malo dôjst v roku 2000, dve stretnutia v roku 2001 a dve stretnutia v roku 2002. Pokial vsak ide o stretnutia z 31. augusta a 1. septembra 2000 v Prahe, 30. novembra a 1. decembra 2000 vo Frankfurte, 30. a 31. augusta 2001 vo Frankfurte a 26. a 27. novembra 2001 v Hamburgu (Nemecko), Komisia nespomína Tavorex. Pokial ide o stretnutie z 2. a 3. septembra 2002 v Prahe, Unipetrol uvádza, ze napriek úcasti spolocnosti Dwory na uvedenom stretnutí Komisia nedospela k záveru o úcasti spolocnosti Dwory na jedinom a pokracujúcom porusení (poznámka pod ciarou 161 napadnutého rozhodnutia). Unipetrol sa domnieva, ze Komisia mala dôjst k rovnakému záveru aj v jeho prípade. Okrem toho odpovede poskytované zamestnancami Dow sú velmi vseobecné a nejednoznacné, ba priam protichodné. Napokon, pokial ide o stretnutie z 28. a 29. novembra 2002 v Londýne (Spojené královstvo), nedoslo k ziadnej protiprávnej diskusii. Unipetrol z toho vyvodzuje, ze Komisii sa nepodarilo preukázat jediné a pokracujúce porusenie za obdobie od novembra 1999 do novembra 2002, pokial ide o Tavorex. Kvalita dôkazov je prílis nízka na preukázanie zodpovednosti Tavorexu, a tým aj Kaucuku a Unipetrolu. - Tvrdenia Komisie 44 Na úvod Komisia poskytuje svoj výklad dôkazného bremena, ktoré jej prinálezí, vzhladom na judikatúru, a domnieva sa, ze v predmetnom prípade súhrn vsetkých prvkov preukazuje presvedcivým spôsobom úcast Tavorexu/Kaucuku, a teda aj Unipetrolu na karteli pocas obdobia uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Komisia najmä zdôraznuje, ze vyhlásenia podnikov vykonané v rámci oznámenia o spolupráci predstavujú riadne dôkazy. 45 Komisia dalej po prvé uvádza prvky, ktoré v spise potvrdzujú podla nej úcast Tavorexu na predmetnom porusení. Komisia konkrétne uvádza stretnutia kartelu týkajúce sa Kaucuku, ako aj stretnutie z 2. a 3. septembra 1999 v Richmond-on-Thames (Spojené královstvo). Okrem círych dementi ziadna okolnost nepreukazuje, ze Kaucuk/Unipetrol sa nezúcastnil na karteli. Ziadny prvok okrem toho nepreukazuje, ze Tavorex opustil kartel. Unipetrol nepopiera, ze pán T. sa zúcastnil na vsetkých odvetvových stretnutiach v rokoch 1999 az 2002. Stretnutia kartelu prebiehali popri týchto oficiálnych stretnutiach. Presnejsie, Komisia spochybnuje argumenty uvádzané Unipetrolom, týkajúce sa odôvodnení c. 125, 141 a 155 az 159 napadnutého rozhodnutia. 46 Po druhé, pokial ide o priamu implikáciu pána T. (Tavorex) na neformálnom stretnutí 15. a 16. novembra 1999, Komisia zdôraznuje, ze Unipetrol v odpovedi na prvé a druhé oznámenie o výhradách nespochybnoval miesto, kde sa nachádzal pán T. Nikdy netvrdil, ze tento pán nemohol byt prítomný na stretnutí, ako je opísané v napadnutom rozhodnutí. Argumenty uvádzané zo strany Unipetrolu pred Vseobecným súdom sú v tejto súvislosti neprípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, T-339/04, Zb. s. II-521). Pokial ide o vec samu, Komisia pripústa, ze podrobnosti vyhlásenia Dow sa nezdajú byt presné, pokial ide o dátum neformálneho stretnutia (teda podla Dow 16. novembra 1999 vecer). Prvky v spise vsak preukazujú, ze neformálne stretnutie sa konalo v noci z 15. na 16. novembra 1999. Komisia takisto zdôraznuje, ze je velká pravdepodobnost, ze bol pán T. vo Frankfurte vecer pred 16. novembrom 1999, pretoze vzdy pouzíval svoje súkromné auto, ked prisiel z Prahy. Okrem toho Komisia uvádza, ze pocetné dôkazy potvrdzujú prítomnost pána T. na stretnutí, aj ked vyúctovanie pána P. (Bayer) neuvádza pána T. medzi úcastníkmi. Dalej Komisia zdôraznuje, ze Dow uvádza pána T. medzi úcastníkmi tohto stretnutia. Dow, ktorého vyhlásenia potvrdzuje Bayer, vyhlásil takisto, ze vsetci úcastníci vrátane pána T. sa dohodli na cenách a vymenili si navzájom urcité údaje. Rukou písané poznámky pána N. (Dow) obsahovali predmetné údaje v rubrike "KRA" (ako "Kralupy", miesto výroby spolocnosti Kaucuk). Pán N. a Dow potvrdili, ze "KRA" znamená "Kralupy, pokial ide o Kaucuk". 47 Po tretie, pokial ide o to, ze Unipetrol spochybnuje existenciu jediného a pokracujúceho porusenia, Komisia uvádza, ze co sa týka stretnutia 31. augusta a 1. septembra 2000 v Prahe, nepripísala spolocnosti Kaucuk dohodu v rámci kartelu v tejto súvislosti, ale konstatovala v napadnutom rozhodnutí, ze Dow si vymenil informácie o cenách týkajúce sa najmä Kaucuku. Pokial ide o stretnutie 30. novembra a 1. decembra 2000 vo Frankfurte, vyhlásenie spolocnosti Bayer priamo nespochybnuje, ze Kaucuk je úcastníkom. Kartel vsak pokracoval. Pokial ide o stretnutie 30. a 31. augusta 2001 vo Frankfurte, Komisia uznáva neexistenciu priamej implikácie Kaucuku, ale zdôraznuje, ze vyhlásenie Dow posilnuje obvinenie a ze Kaucuk bol nepopieratelne prítomný na oficiálnom stretnutí. Pokial ide o stretnutie 26. a 27. novembra 2001 v Hamburgu, z e-mailov pani I. (Dow) vyplýva, ze kartel vseobecne pretrvával. Pokial ide o stretnutie 2. a 3. septembra 2002 v Prahe, Komisia uvádza, ze vsetky osoby, ktoré sa v spolocnosti Bayer venujú BSK, obvinujú priamo a jednohlasne pána T. (Tavorex), ze sa zúcastnil na dohodách o cenách. Konkrétne, svedectvo spolocnosti Bayer (pán P.) spocívalo na internom e-maile, prezentovanom ako dôkaz v napadnutom rozhodnutí. Pokial ide o stretnutie 28. a 29. novembra 2002, ktoré sa konalo v Londýne, Komisia vykladá vyhlásenie pána P. tak, ze zahrna takisto pána T. Nakoniec nic nenasvedcuje tomu, ze by sa Kaucuk/Tavorex jasne distancovali od kartelu. Posúdenie Vseobecným súdom 48 Je potrebné pripomenút, ze pokial ide o dokazovanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES, je Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a pripojit vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86). Je tak nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podlozenie pevného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu porusenia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 43 a tam citovanú judikatúru). Je potrebné tiez pripomenút, ze na to, aby existovala dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, stací, aby dotknuté podniky vyjadrili spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 112, a z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 86, rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256). Akákolvek pochybnost súdu musí byt na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala dané porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej akékolvek pochybnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 215). 49 Okrem toho je obvyklé, ze cinnosti, ktoré zahrnajú protisútaznú prax a dohody, prebiehajú skryte, ze stretnutia sa konajú tajne a ze dokumentácia, ktorá sa ich týka, je zredukovaná na minimum. Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, tie sú obycajne len zlomkovité a zriedkavé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 51). 50 V predmetnom prípade, pokial ide o stretnutia kartelu (cast 4.3 napadnutého rozhodnutia), Unipetrol spochybnuje v prvom rade úcast pána T. (Tavorex) na protiprávnej dohode 15. a 16. novembra 1999 vo Frankfurte. Unipetrol v druhom rade spochybnuje to, ze Komisia vo vztahu k nemu uznala, ze doslo k poruseniu od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002. 51 Najprv je potrebné odmietnut argumenty Komisie týkajúce sa stretnutia 2. a 3. septembra 1999, ktoré sa konalo v Richmond-on-Thames (odôvodnenia c. 189 az 193 napadnutého rozhodnutia), lebo toto stretnutie nie je súcastou obdobia porusenia uznaného Komisiou vo vztahu k Unipetrolu. 52 Pokial ide o stretnutie z 15. a 16. novembra 1999, ktoré sa konalo vo Frankfurte, Komisia uznala, ze doslo k stretnutiu kartelu popri oficiálnom stretnutí Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku, a to "vecer a v noci 16. novembra 1999" (odôvodnenie c. 212 napadnutého rozhodnutia). Toto protiprávne stretnutie sa týkalo pánov P. (Bayer), F., N., V. (Dow), L. (Stomil), L. (EniChem) a T. (Tavorex). Dotknuté osoby sa najprv stretli v bare hotela a potom si prenajali rokovaciu sálu (odôvodnenie c. 202 napadnutého rozhodnutia). 53 V tejto súvislosti po prvé z dokumentov v spise vyplýva, ako tvrdí Unipetrol, ze pán P. (Bayer) nebol 16. novembra 1999 vecer vo Frankfurte. Komisia túto skutocnost uznala. 54 Po druhé je potrebné uviest, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje viaceré protichodnosti, pokial ide o presný okamih konania sa predmetného protiprávneho stretnutia. Komisia uviedla v odôvodnení c. 212 napadnutého rozhodnutia "vecer a... noc 16. novembra 1999" na základe vyhlásenia Dow. Komisia vsak tiez uviedla v odôvodnení c. 297 napadnutého rozhodnutia, ze predmetné protiprávne stretnutie sa konalo v "noci z 15. a 16. novembra 1999". Okrem toho cast 4.3.8 napadnutého rozhodnutia uvádza 15. a 16. novembra 1999. Nakoniec vo výroku tohto rozhodnutia sa uvádza 16. november 1999 ako zaciatok porusenia v prípade Unipetrolu. 55 Po tretie viaceré skutkové prvky taktiez poukazujú na protichodnosti, pokial ide o predpokladaný dátum predmetného protiprávneho stretnutia a pokial ide o ostatné mozné vysvetlenia poskytnuté Komisiou. Vyúctovanie pána P. (Bayer) týkajúce sa najmä platby vykonanej v bare hotela v sume 84,5 DEM odkazuje na 15. novembra 1999. Na druhej strane platba za prenájom rokovacej sály v sume 436 DEM bola zaregistrovaná 16. novembra 1999. Okrem toho rukou písané poznámky pána N. (Dow) uvádzajú len dátum 16. novembra 1999. Nakoniec, vyhlásenie Dow prebraté v odôvodnení c. 202 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze protiprávne stretnutie sa konalo po oficiálnom stretnutí Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku, ktoré sa konalo 16. novembra ráno. 56 Po stvrté Komisia nespochybnuje, ako uvádza Unipetrol vo svojich písomných podaniach, ze pán T. (Tavorex) sa zúcastnil na stretnutiach Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku autom (s výnimkou stretnutí v Spojenom královstve) a ze trasa medzi Prahou a Frankfurtom trvá priblizne pät hodín. Za týchto okolností, hoci táto hypotéza implikuje osobitné úsilie, je mozné, ze pán T. prisiel priamo do Frankfurtu 16. novembra 1999 ráno. Ziadny prvok v spise v kazdom prípade tejto hypotéze neprotirecí. Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého to, ze Unipetrol spochybnuje prítomnost pána T. 15. novembra vecer vo Frankfurte, je neprípustné, postacuje uviest, ze Unipetrol len spochybnuje hypotézu - novú vo vztahu k odôvodneniu c. 212 napadnutého rozhodnutia -, podla ktorej sa protiprávne stretnutie mohlo konat 15. novembra 1999 vecer. Argumenty Komisie teda musia byt zamietnuté. 57 Po piate vyhlásenie Dow prebraté v odôvodnení c. 202 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze páni P. (Bayer), F., N., V. (Dow), L. (Stomil), L. (EniChem) a T. (Tavorex) sa stretli v bare hotela predtým, ako si prenajali rokovaciu sálu. Vyúctovanie pána P. týkajúce sa uhradenej konzumácie neuvádza pána T. medzi úcastníkmi stretnutia v bare hotela. 58 Po sieste, pokial ide o rukou písané poznámky pána N. (Dow), je nesporné, ze zodpovednost Unipetrolu Komisia nevyvodila v súvislosti s kartelom týkajúcim sa BK. Cast rukou písaných poznámok pána N. týkajúca sa BK nemôze teda byt dôkazom proti Unipetrolu. Pokial ide o cast rukou písaných poznámok pána N. týkajúcu sa BSK, je potrebné uviest, ze okrem výrobcov zúcastnených na karteli aj iní výrobcovia, ktorí sa nezúcastnili na karteli, sú uvedení ako dodávatelia niektorých zákazníkov. Za týchto osobitných podmienok nemozno vylúcit, ze odhady dodávok boli vykonané iba medzi niektorými výrobcami bez toho, aby bolo mozné presne urcit, ci Unipetrol (prostredníctvom Tavorexu) bol ich úcastníkom, najmä vzhladom na existujúce protichodnosti, pokial ide o predpokladaný dátum predmetného protiprávneho stretnutia. 59 Vzhladom na prepojenie vsetkých týchto konkrétnych prvkov v predmetnom prípade sa Vseobecný súd domnieva, ze existujú pochybnosti, pokial ide o úcast pána T. (Tavorex) na protiprávnom stretnutí vo Frankfurte 15. a 16. novembra 1999. Táto pochybnost je v prospech Unipetrolu. 60 Pokial ide o stretnutia po novembri 1999, nie je mozné s istotou urcit, ci sa Tavorex priamo zúcastnoval na stretnutí kartelu. 61 Konkrétne, Komisia neuvádza Tavorex medzi podnikmi, ktoré uzatvorili dohodu na stretnutí 31. augusta a 1. septembra 2000 v Prahe (odôvodnenie c. 221 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o stretnutie 30. novembra a 1. decembra 2000 vo Frankfurte (odôvodnenia c. 222 az 225 napadnutého rozhodnutia), existuje pochybnost, ci predmetná dohoda mohla byt uzatvorená s Tavorexom v aute pána W. (Bayer), najmä vzhladom na skutocnost, ktorú Komisia nepopiera, ze pán T. (Tavorex) sa dostavil svojím osobným autom na stretnutia konané vo Frankfurte. Pokial ide o stretnutie 30. a 31. augusta 2001, ktoré sa konalo tiez vo Frankfurte (odôvodnenia c. 226 az 230 napadnutého rozhodnutia), vyhlásenia podnikov prebraté v napadnutom rozhodnutí sa netýkajú výslovne Tavorexu alebo Unipetrolu. Pokial ide o stretnutie 26. a 27. novembra 2001 (odôvodnenia c. 231 az 237 napadnutého rozhodnutia), Komisia nedospela k záveru, ze existuje specifická dohoda, ale k tomu, ze predmetné dohody az dovtedy pretrvávali. 62 Pokial ide o stretnutie 2. a 3. septembra 2002 v Prahe (odôvodnenia c. 238 az 245 napadnutého rozhodnutia), zdá sa, ze prvky uvádzané Komisiou preukazujú na prvý pohlad, ze doslo k uzatvoreniu protiprávnych dohôd. Existuje vsak pochybnost, pokial ide o úcast pána T. (Tavorex) na uvedenom protiprávnom stretnutí. Záver Komisie sa totiz zakladá najmä na vyhlásení spolocnosti Bayer prebratom v odôvodnení c. 240 napadnutého rozhodnutia, ktoré spocíva najmä na informáciách pána P., podla ktorého bol pán T. priamo implikovaný v rámci predmetného protiprávneho stretnutia. Bayer takisto uviedol vo vyhlásení prebratom v odôvodnení c. 156 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa zakladá tiez na informáciách pána P., ze pán T. sa zúcastnil na neformálnych stretnutiach popri oficiálnych stretnutiach od novembra 1996 do konca roka 1999. Existuje teda urcitý rozpor medzi dvoma vyhláseniami Bayer. Tento rozpor spôsobuje pochybnost, pokial ide o skutocnú úcast pána T. na protiprávnom stretnutí 2. a 3. septembra 2002 v Prahe. Táto pochybnost svedcí v prospech Unipetrolu. 63 Pokial ide napokon o stretnutie 28. a 29. novembra 2002 v Londýne, Komisia nekonstatovala uzatvorenie protiprávnej dohody medzi dotknutými podnikmi v uvedených dátumoch. 64 Vzhladom na prepojenie vsetkých týchto prvkov v predmetnom prípade sa Vseobecný súd domnieva, ze prvky uvedené v casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa stretnutí kartelu v rozsahu, v akom sa týkajú Tavorexu (a teda Unipetrolu), nie sú dostatocné na úcely záveru, ze tento podnik sa zúcastnil na predmetných protiprávnych dohodách. 65 Prvky uvedené v casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa opisu kartelu (cast 4.2 napadnutého rozhodnutia) nemôzu vyvrátit tento záver. 66 V tejto súvislosti sa Vseobecný súd domnieva, ze aj ked niektoré skutocnosti prebraté v casti 4.2 napadnutého rozhodnutia môzu mat urcitú dôkaznú hodnotu, najmä vseobecné vyhlásenie spolocnosti Bayer uvedené v odôvodnení c. 156 napadnutého rozhodnutia, nie sú vzhladom na predtým uvedené specifické prvky, ktoré sa týkajú stretnutí kartelu, a pochybnosti, ktoré svedcia v prospech zalobcu, dostatocné na odôvodnenie konstatovania existencie porusenia, pokial ide o Unipetrol. 67 Vzhladom na vsetky tieto prvky a v rámci ich celkového posúdenia sa Vseobecný súd domnieva, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked povazovala Tavorex (a teda Unipetrol) za úcastníka kartelu. 68 V dôsledku toho je potrebné zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka Unipetrolu, bez toho, aby bolo potrebné skúmat ostatné dôvody uvádzané na podporu zaloby a najmä otázku vztahov medzi osobami, ktoré sa dopustili porusenia, a sprostredkovatelmi v rámci porusení pravidiel hospodárskej sútaze. O trovách 69 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Unipetrol navrhol zaviazat Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(2006) 5700 v konecnom znení z 29. novembra 2006 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/F/38.638 - Butadiénový kaucuk a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka Unipetrolu a.s. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Dehousse Wiszniewska-Bial/ecka Wahl Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júla 2011. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX6P8TPu/L95258-3382TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX6P8TPu/L95258-3382TMP.html#Footref*