Vec T-39/07 Eni SpA proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s butadiénovým kaucukom a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaným emulznou polymerizáciou - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánky 81 ES a 82 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Miera volnej úvahy Komisie (Clánky 81 ES a 82 ES) 3. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánky 81 ES a 82 ES) 4. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie (Clánky 81 ES a 82 ES) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Odstrasujúci charakter pokuty (Clánok 81 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Posúdenie podla povahy porusenia - Velmi závazné porusenia (Clánok 81 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti - Opakované porusovanie - Pojem (Clánok 81 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Maximálna výska - Výpocet - Obrat, ktorý sa má zohladnit (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 1. V prípade porusenia pravidiel hospodárskej sútaze mozno správanie dcérskej spolocnosti pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. Je tomu totiz tak preto, lebo v takej situácii sú materská a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik. Skutocnost, ze materská a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik tak Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení. V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Za týchto okolností stací na to, aby sa bolo mozné domnievat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spolocnosti. Následne môze Komisia povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle. (pozri body 61, 62) 2. Pripísanie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze materskej spolocnosti je moznostou, ktorá je ponechaná na úvahu Komisie. Samotná skutocnost, ze Komisia sa vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi domnievala, ze okolnosti veci neodôvodnujú, aby bolo správanie dcérskej spolocnosti pripísané jej materskej spolocnosti neznamená, ze je povinná vykonat rovnaké posúdenie aj v neskorsom rozhodnutí. (pozri bod 64) 3. Komisia sa môze domnievat, ze v dôsledku priameho alebo nepriameho vlastníctva celého základného imania svojich dcérskych spolocností materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na ich správanie. Prinálezí materskej spolocnosti, aby vyvrátila túto domnienku preukázaním, ze uvedené dcérske spolocnosti urcujú svoju obchodnú politiku nezávisle, takze s nou netvoria jednu hospodársku jednotku, a teda jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. Materskej spolocnosti konkrétne prinálezí, aby predlozila kazdý dôkaz týkajúci sa organizacných, hospodárskych a právnych vztahov medzi jej dcérskymi spolocnostami a nou samotnou, ktorý povazuje za spôsobilý preukázat, ze spolu netvoria jednu hospodársku jednotku. Vseobecný súd musí totiz pri svojom posúdení zohladnit vsetky predlozené dôkazy, ktorých povaha a význam sa môzu lísit v závislosti od charakteristík kazdej veci. V tejto súvislosti skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty adresovala materskej spolocnosti skupiny spolocností, nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na porusení, ale to, ze tvoria jediný podnik vo vyssie uvedenom zmysle. Pripísanie protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti tak nevyzaduje preukázanie toho, ze materská spolocnost ovplyvnuje politiku dcérskej spolocnosti v konkrétnej oblasti, v ktorej dochádzalo k porusovaniu. Predovsetkým skutocnost, ze materská spolocnost plní úlohu obycajného technického a financného koordinátora, a ze v prospech svojich dcérskych spolocností poskytuje nevyhnutnú financnú pomoc, nemôze stacit na to, aby bolo vylúcené, ze vykonáva rozhodujúci vplyv na ich správanie najmä koordinovaním financných investícií vo vnútri skupiny. V rámci skupiny spolocností má totiz spolocnost, ktorá v nej koordinuje najmä financné investície, poslanie preskupovat majetkové úcasti v rôznych spolocnostiach a úlohu zabezpecit jednotné riadenie, najmä prostredníctvom tejto rozpoctovej kontroly. Okrem toho tvrdenie, ze cinnost dotknutá kartelovou dohodou má v priemyselnej politike skupiny relatívny význam, nemôze preukazovat, ze materská spolocnost ponechala svojim dcérskym spolocnostiam úplnú nezávislost pri definovaní ich správania na trhu. Ani skutocnost, ze materská spolocnost nevlastní priamo - ale iba nepriamo - 100 % základného imania podnikov aktívnych v odvetví dotknutom kartelovou dohodou nemôze sama osobe preukazovat, ze táto materská spolocnost a jej dcérskej spolocnosti netvoria jednu hospodársku jednotku. (pozri body 93 - 95, 97, 98, 102) 4. Ked dve entity tvoria tú istú hospodársku jednotku, skutocnost, ze entita, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, este stále existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bola sankcia ulozené entite, na ktorú previedla svoje hospodárske cinnosti. Takéto ulozenie sankcie je prípustné najmä vtedy, ak tieto entity boli ovládané tou istou osobou a vzhladom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizacného hladiska, plnili v podstatnej casti rovnaké obchodné pokyny. Za týchto okolností zásada osobnej zodpovednosti nebráni tomu, aby bola sankcia za porusenie, ktorého sa dopústala najprv prvá entita a v ktorom dalej pokracovala entita, na ktorú boli prevedené dotknuté hospodárske cinnosti, ulozená súhrnne tejto druhej entite. (pozri bod 117) 5. Právomoc Komisie ulozit pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustia porusenia ustanovení clánku 81 ES, predstavuje jeden z prostriedkov, ktoré sú priznané Komisii s cielom umoznit jej plnit jej úlohu dozoru, ktorú jej zveruje právo Spolocenstva a ktorá zahrna povinnost realizovat vseobecnú politiku, ktorej cielom je uplatnovat zásady stanovené v Zmluve v oblasti hospodárskej sútaze a usmernovat v tomto zmysle správanie podnikov. Z toho vyplýva, ze na posúdenie závaznosti porusenia na úcely urcenia výsky pokuty musí Komisia dbat na odstrasujúci charakter svojho postupu, obzvlást pre tie druhy porusení, ktoré sú osobitne skodlivé pre dosiahnutie cielov Spolocenstva. To vyzaduje, aby bola výska pokuty prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohladom na financnú spôsobilost dotknutého podniku nestala zanedbatelnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s poziadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpecit úcinnost pokuty a na druhej strane z dodrziavania zásady proporcionality. Velký podnik, ktorý disponuje znacnými financnými zdrojmi v porovnaní so zdrojmi iných clenov kartelu, môze lahsie zhromazdit prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty, co v záujme jej dostatocného odstrasujúceho úcinku odôvodnuje, aby mu najmä pomocou pouzitia násobitela bola ulozená pokuta, ktorá je proporcionálne vyssia nez pokuta ulozená za rovnaké porusenie, ktorého sa dopustil podnik, ktorý takýmito zdrojmi nedisponuje. Predovsetkým je dôlezité zohladnenie celkového obratu kazdého podniku, ktorý je súcastou kartelu, pri stanovení výsky pokuty. Ciel odstrasenia, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, má zabezpecit dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze stanovených Zmluvou zo strany podnikov pri uskutocnovaní ich aktivít v rámci Spolocenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Z toho vyplýva, ze faktor odstrasenia, ktorý mozno zahrnút do výpoctu pokuty, sa urcuje s ohladom na mnohé skutocnosti, a nielen s ohladom na osobitnú situáciu dotknutého podniku. Táto zásada platí najmä vtedy, ked Komisia urcila násobitel odstrasenia, ktorý ovplyvnuje výsku pokuty ulozenej podniku. Pokial teda ide o pouzitie násobitela na úcely odstrasenia, nemozno spochybnovat vztah medzi na jednej strane velkostou a celkovými zdrojmi podnikov a na druhej strane potrebou zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty. Velký podnik, ktorý disponuje znacnými financnými zdrojmi v porovnaní so zdrojmi iných clenov kartelu, môze totiz lahsie zhromazdit prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty. (pozri body 133 - 136, 146) 6. Z opisu velmi závazných porusení v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom je najmä stanovenie cenových cielov alebo rozdelenie trhových podielov, môzu mat iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného" bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh. Rovnako horizontálne cenové kartely patria k najzávaznejsím poruseniam práva hospodárskej sútaze a mozno ich samy osobe kvalifikovat ako velmi závazné. (pozri bod 140) 7. Bod 2 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO stanovuje ako príklad pritazujúcich okolností opakované porusovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi). Pojem opakované porusovanie tak, ako je chápaný v niektorých vnútrostátnych právnych poriadkoch znamená, ze osoba sa dopustila nových porusení po tom, co jej bola ulozená sankcia za podobné porusenia. Prípadné opakované porusenie sa nachádza medzi okolnostami, ktoré treba zohladnit pri analýze závaznosti predmetného porusenia. Ked v tejto súvislosti Komisia zohladnuje pojem podnik v zmysle clánku 81 ES, aby prihliadla k pritazujúcej okolnosti spojenej s opakovaním porusovania, a domnieva sa, ze ten istý podnik sa opakovane dopustil protiprávneho správania napriek tomu, ze právnické osoby zúcastnené na dotknutých poruseniach nie sú totozné, musí uviest presné a podrobné informácie, ktoré podporujú jej tvrdenie. Ked je teda vývoj struktúry a ovládania dotknutých spolocností zvlást zlozitý, prinálezí Komisii, aby poskytla dostatocne podrobnú a presnú informáciu o vývoji spolocností vlastnených daným podnikom pred porusením, a uviedla vsetky podrobné informácie nevyhnutné pre záver, ze spolocnosti uvedené v jej rozhodnutí a spolocnosti uvedené v skorsích rozhodnutiach tvoria ten istý podnik v zmysle clánku 81 ES. (pozri body 161 - 163, 166, 167, 170) 8. Zo skutocnosti, ze viacero spolocností je solidárne zaviazaných na zaplatenie pokuty z dôvodu, ze tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES vo vztahu k uplatneniu hornej hranice pokuty stanovenej clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, nevyplýva, ze záväzok kazdej z nich sa obmedzuje na 10 % obratu, ktorý daná spolocnost dosiahla pocas posledného úctovného roku. Horná hranica 10 % obratu v zmysle tohto ustanovenia sa totiz musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich jedinú hospodársku jednotku konajúcu ako podnik v zmysle clánku 81 ES, pretoze výlucne celkový obrat spolocností, z ktorých sa tento podnik skladá, môze predstavovat informáciu o velkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku. (pozri bod 177) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) z 13. júla 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s butadiénovým kaucukom a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaným emulznou polymerizáciou - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti" Vo veci T-39/07, Eni SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: G. M. Roberti a I. Perego, advokáti, zalobca, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci, G. Conte a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 5700 v konecnom znení z 29. novembra 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.638 - Butadiénový kaucuk a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou) v rozsahu, v akom sa týka Eni SpA, alebo subsidiárne na zrusenie alebo na znízenie pokuty ulozenej Eni, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: sudcovia F. Dehousse (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, I. Wiszniewska-Bial/ecka a N. Wahl, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. októbra 2009, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Rozhodnutím K(2006) 5700 v konecnom znení z 29. novembra 2006 (vec COMP/F/38.638 - Butadiénový kaucuk a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou, dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze viaceré podniky porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa zúcastnili na karteli na trhu vyssie uvedených výrobkov. 2 Podniky, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia, sú tieto: - Bayer AG, so sídlom v Leverkusene (Nemecko), - The Dow Chemical Company, so sídlom v Midlande, Michigan (Spojené státy americké) (dalej len "Dow Chemical"), - Dow Deutschland Inc., so sídlom v Schwalbachu (Nemecko), - Dow Deutschland Anlagengesellschaft mbH (predtým Dow Deutschland GmbH & Co. OHG), so sídlom v Schwalbachu, - Dow Europe, so sídlom v Horgene (Svajciarsko), - Eni SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), - Polimeri Europa SpA, so sídlom v Brindisi (Taliansko) (dalej len "Polimeri"), - Shell Petroleum NV, so sídlom v Haagu (Holandsko), - Shell Nederland BV, so sídlom v Haagu, - Shell Nederland Chemie BV, so sídlom v Rotterdame (Holandsko), - Unipetrol a.s., so sídlom v Prahe (Ceská republika), - Kaucuk a.s., so sídlom v Kralupoch nad Vltavou (Ceská republika), - Trade-Stomil sp. z o.o., so sídlom v Lodzi (Polsko) (dalej len "Stomil"). 3 Dow Chemical úplne ovláda priamo alebo nepriamo Dow Deutschland, Dow Deutschland Anlagengesellschaft a Dow Europe (dalej spolocne len "Dow") (odôvodnenia c. 16 az 21 napadnutého rozhodnutia). 4 Cinnost Eni, pokial ide o dotknuté výrobky, najprv zabezpecovala EniChem Elastomeri Srl, ktorú nepriamo ovládala Eni prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti EniChem SpA (dalej len "EniChem SpA"). Dna 1. novembra 1997 sa EniChem Elastomeri zlúcil s EniChem SpA. Eni ovládala 99,97 % EniChem SpA. Dna 1. januára 2002 EniChem SpA previedla svoju strategickú chemickú cinnost (vrátane cinnosti spojenej s butadiénovým kaucukom a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaným emulznou polymerizáciou) na dcérsku spolocnost Polimeri, ktorej bola 100 % vlastníkom. Eni ovláda Polimeri priamo a výlucne od 21. októbra 2002. Od 1. mája 2003 EniChem SpA zmenila svoje obchodné meno na Syndial SpA (odôvodnenia c. 26 az 32 napadnutého rozhodnutia). Komisia pouzíva v napadnutom rozhodnutí oznacenie "EniChem" ako odkaz na kazdú spolocnost, ktorú vlastní Eni (dalej len "EniChem") (odôvodnenie c. 36 napadnutého rozhodnutia). 5 Shell Nederland Chemie je dcérskou spolocnostou Shell Nederland, ktorú úplne ovláda Shell Petroleum (dalej spolocne len "Shell") (odôvodnenia c. 38 az 40 napadnutého rozhodnutia). 6 Kaucuk vznikol v roku 1997 zlúcením Kaucuk Group a.s. a Chemopetrol Group a.s. Dna 21. júla 1997 Unipetrol nadobudol vsetok majetok, práva a povinnosti zlúcených podnikov. Unipetrol má 100 % akcií v spolocnosti Kaucuk (odôvodnenia c. 45 a 46 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho podla napadnutého rozhodnutia Tavorex s.r.o. (dalej len "Tavorex") so sídlom v Ceskej republike zastupoval Kaucuk (a jeho predchodcu Kaucuk Group) pri vývozoch od roku 1991 do 28. februára 2003. Dalej, podla napadnutého rozhodnutia, Tavorex zastupoval Kaucuk od roku 1996 na stretnutiach Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku (odôvodnenie c. 49 napadnutého rozhodnutia). 7 Stomil podla napadnutého rozhodnutia zastupoval polského výrobcu Chemical Company Dwory S.A. (dalej len "Dwory") pri vývozných cinnostiach uz priblizne 30 rokov prinajmensom az do roku 2001. Dalej, podla napadnutého rozhodnutia Stomil zastupoval Dwory v rokoch od 1997 do 2000 na stretnutiach Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku (odôvodnenie c. 51 napadnutého rozhodnutia). 8 Obdobie, o ktorom sa konstatovalo, ze pocas neho trvalo porusenie, bolo od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002 (v prípade Bayer, Eni a Polimeri), od 20. mája 1996 do 31. mája 1999 (v prípade Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie), od 1. júla 1996 do 28. novembra 2002 (v prípade Dow Chemical), od 1. júla 1996 do 27. novembra 2001 (v prípade Dow Deutschland), od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002 (v prípade Unipetrolu a Kaucuku), od 16. novembra 1999 do 22. februára 2000 (v prípade Stomilu), od 22. februára 2001 do 28. februára 2002 (v prípade Dow Deutschland Anlagengesellschaft) a od 26. novembra 2001 do 28. novembra 2002 (v prípade Dow Europe) (odôvodnenia c. 476 az 485 a clánok 1 výroku napadnutého rozhodnutia). 9 Butadiénový kaucuk (dalej len "BK") a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou (dalej len "BSK") sú syntetické kaucuky v podstate pouzívané pri výrobe pneumatík. Tieto dva výrobky sú navzájom zastupitelné a nahraditelné aj inými druhmi syntetických kaucukov, ako aj prírodným kaucukom (odôvodnenia c. 3 az 6 napadnutého rozhodnutia). 10 Okrem výrobcov uvedených v napadnutom rozhodnutí iní výrobcovia nachádzajúci sa v Ázii a vo východnej Európe predali obmedzené mnozstvá BK a BSK na území EHP. Okrem toho znacnú cast BK vyrábajú priamo velkí výrobcovia pneumatík (odôvodnenie c. 54 napadnutého rozhodnutia). 11 Dna 20. decembra 2002 sa Bayer skontaktoval so sluzbami Komisie a vyjadril svoje zelanie spolupracovat na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"), pokial ide o BK a BSK. Pokial ide o BSK, Bayer poskytol ústne vyhlásenie opisujúce cinnosti kartelu. Toto ústne vyhlásenie bolo nahrané na kazete (odôvodnenie c. 67 napadnutého rozhodnutia). 12 Dna 14. januára 2003 Bayer poskytol ústne vyhlásenie opisujúce cinnosti kartelu, pokial ide o BK. Toto ústne vyhlásenie bol nahrané na kazete. Bayer takisto poskytol zápisnice zo stretnutí výboru BK v rámci Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku (odôvodnenie c. 68 napadnutého rozhodnutia). 13 Dna 5. februára 2003 Komisia oznámila Bayer svoje rozhodnutie priznat mu podmienecné oslobodenie od pokuty (odôvodnenie c. 69 napadnutého rozhodnutia). 14 Dna 27. marca 2003 Komisia vykonala návstevu na úcely vysetrovania na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) v priestoroch Dow Deutschland & Co. (odôvodnenie c. 70 napadnutého rozhodnutia). 15 Medzi septembrom 2003 a júlom 2006 Komisia adresovala podnikom uvedeným v napadnutom rozhodnutí viaceré ziadosti o informácie na základe clánku 11 nariadenia c. 17 a clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenie c. 71 napadnutého rozhodnutia). 16 Dna 16. októbra 2003 sa zástupcovia Dow Deutschland a Dow Deutschland & Co. stretli so sluzbami Komisie a vyjadrili svoje zelanie spolupracovat na základe oznámenia o spolupráci. Pocas tohto stretnutia Komisiu ústne oboznámili s cinnostami kartelu, pokial ide o BK a BSK. Toto ústne oboznámenie bolo nahrávané. Doslo aj k odovzdaniu spisu obsahujúceho dokumenty týkajúce sa kartelu (odôvodnenie c. 72 napadnutého rozhodnutia). 17 Dna 4. marca 2005 bol Dow Deutschland informovaný o zámere Komisie priznat mu znízenie pokuty v rozsahu 30 az 50 % (odôvodnenie c. 73 napadnutého rozhodnutia). 18 Dna 7. júna 2005 Komisia zacala konanie a zaslala prvé oznámenie o výhradách podnikom, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia - s výnimkou Unipetrolu -, ako aj spolocnosti Dwory. Prvé oznámenie o výhradách bolo takisto prijaté aj vo vztahu k spolocnosti Tavorex, ale nebolo jej oznámené, lebo Tavorex bol od októbra 2004 v konkurze. Konanie týkajúce sa tejto spolocnosti bolo teda skoncené (odôvodnenia c. 49 a 74 napadnutého rozhodnutia). 19 Dotknuté podniky predlozili písomné pripomienky týkajúce sa tohto prvého oznámenia o výhradách (odôvodnenie c. 75 napadnutého rozhodnutia). Mali takisto prístup k spisu vo forme CD-ROM, ústnym vyhláseniam a príslusným dokumentom v priestoroch Komisie (odôvodnenie c. 76 napadnutého rozhodnutia). 20 Dna 3. novembra 2005 Manufacture française des pneumatiques Michelin (dalej len "Michelin") poziadal o vstup do konania ako vedlajsí úcastník konania. Michelin predlozil písomné pripomienky 13. januára 2006 (odôvodnenie c. 78 napadnutého rozhodnutia). 21 Dna 6. apríla 2006 Komisia prijala druhé oznámenie o výhradách urcené podnikom, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia. Dotknuté podniky predlozili v tejto súvislosti písomné pripomienky (odôvodnenie c. 84 napadnutého rozhodnutia). 22 Dna 12. mája 2006 Michelin predlozil staznost na základe clánku 5 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) (odôvodnenie c. 85 napadnutého rozhodnutia). 23 Dna 22. júna 2006 sa podniky, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia s výnimkou Stomilu, ako aj Michelin, zúcastnili na vypocutí na Komisii (odôvodnenie c. 86 napadnutého rozhodnutia). 24 Komisia sa vzhladom na neexistenciu dostatocných dôkazov o úcasti spolocnosti Dwory na karteli rozhodla skoncit konanie voci nej (odôvodnenie c. 88 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa takisto rozhodla skoncit konanie voci Syndialu (odôvodnenie c. 89 napadnutého rozhodnutia). 25 Okrem toho, hoci sa pôvodne pouzívali dve rôzne spisové znacky (jedna pre BK a druhá pre BSK) (COMP/E-1/38.637 a COMP/E-1/38.638), Komisia pouzívala po prvom oznámení o výhradách jednu spisovú znacku (COMP/F/38.638) (odôvodnenia c. 90 a 91 napadnutého rozhodnutia). 26 Správne konanie viedlo k tomu, ze Komisia prijala 29. novembra 2006 napadnuté rozhodnutie. 27 Podla clánku 1 výroku napadnutého rozhodnutia tieto podniky porusili clánok 81 ES a clánok 53 EHP tým, ze sa pocas uvedených období zúcastnili na jedinej a pokracujúcej dohode, v rámci ktorej sa dohodli na cenových cieloch, rozdelení zákazníkov dohodami o neútocení a výmene citlivých informácií o cenách, konkurentoch a zákazníkoch v sektoroch BK a BSK: a) Bayer od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002; b) Dow Chemical, od 1. júla 1996 do 28. novembra 2002; Dow Deutschland, od 1. júla 1996 do 27. novembra 2001; Dow Deutschland Anlagengesellschaft, od 22. februára 2001 do 28. februára 2002; Dow Europe, od 26. novembra 2001 do 28. novembre 2002; c) Eni, od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002; Polimeri, od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002; d) Shell Petroleum, od 20. mája 1996 do 31. mája 1999; Shell Nederland, od 20. mája 1996 do 31. mája 1999; Shell Nederland Chemie, od 20. mája 1996 do 31. mája 1999; e) Unipetrol, od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002; Kaucuk, od 16. novembra 1999 do 28. novembre 2002; f) Stomil, od 16. novembra 1999 do 22. februára 2000. 28 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia vykonaného v napadnutom rozhodnutí Komisia ulozila dotknutým podnikom pokuty, ktorých suma bola vypocítaná na základe metodológie uvedenej v Usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), ako aj na základe oznámenia o spolupráci. 29 Clánok 2 výroku napadnutého rozhodnutia ukladá tieto pokuty: a) Bayer: 0 eur; b) Dow Chemical: 64,575 milióna eur, z toho: i) 60,27 milióna eur solidárne s Dow Deutschland; ii) 47,355 milióna eur solidárne s Dow Deutschland Anlagengesellschaft a Dow Europe; c) Eni a Polimeri, solidárne: 272,25 milióna eur; d) Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie, solidárne: 160,875 milióna eur; e) Unipetrol a Kaucuk, solidárne: 17,55 milióna eur; f) Stomil: 3,8 milióna eur. 30 Clánok 3 výroku napadnutého rozhodnutia nariaduje podnikom vymenovaným v clánku 1 okamzite ukoncit, ak tak este neurobili, porusenia uvedené v tom istom clánku a zdrzat sa dalej akéhokolvek aktu alebo správania opísaného v clánku 1, ako aj akéhokolvek opatrenia, ktoré má rovnaký ciel alebo následok. Konanie a návrhy úcastníkov konania 31 Eni návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 16. februára 2007 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 32 Rozhodnutím predsedu Súdu prvého stupna z 31. marca 2009 bol N. Wahl urcený, aby doplnil komoru z dôvodu prekázky jedného z jej clenov vo výkone funkcie. 33 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 34 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna tento súd vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na niektoré otázky a poskytli urcité dokumenty. Úcastníci konania týmto výzvam vyhoveli v stanovených lehotách. 35 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky polozené Súdom prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní 12. októbra 2009. 36 Eni navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom mu pripisuje zodpovednost za správanie, za ktoré sa ulozila dotknutá pokuta, - subsidiárne zrusil alebo znízil pokutu, ktorá mu bola ulozená v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 37 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal Eni na náhradu trov konania. Právny stav 38 Na podporu svojich návrhov Eni uvádza dva zalobné dôvody. Prostredníctvom svojho prvého dôvodu Eni napáda to, ze mu Komisia pripísala zodpovednost za porusenie. Prostredníctvom svojho druhého dôvodu Eni tvrdí, ze Komisia nesprávne stanovila výsku pokuty. A - O návrhoch na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia 1. O prvom dôvode zalozenom na protiprávnom pripísaní porusenia Eni 39 Eni uvádza, ze podla napadnutého rozhodnutia vedie vlastníctvo 100 % základného imania spolocnosti k domnienke, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, co vylucuje, aby mala táto dcérska spolocnost skutocnú nezávislost pri urcovaní svojej vlastnej obchodnej politiky. V tomto prípade dochádza podla výkladu napadnutého rozhodnutia, ktorý poskytuje Eni, k preneseniu dôkazného bremena, kedze daný podnik musí potom preukázat, ze domnienka zalozená na ovládaní celého základného imania nie je opodstatnená. 40 Prvý zalobný dôvod Eni sa skladá zo styroch castí. V rámci prvej casti sa Eni domnieva, ze Komisia pouzila nesprávne kritérium posúdenia zodpovednosti materskej spolocnosti. V rámci druhej casti Eni tvrdí, ze Komisia v jeho prípade nesprávne konstatovala objektívnu zodpovednost. V rámci tretej casti Eni uvádza, ze v správnom konaní poskytol informácie, ktoré mali viest Komisiu k záveru, ze nevyvíjal vplyv na obchodnú politiku Syndial/Polimeri. V rámci stvrtej casti Eni tvrdí, ze Komisia porusila zásadu obmedzenej zodpovednosti kapitálových spolocností a spolocné zásady v oblasti zodpovednosti. a) O prvej casti zalozenej na nesprávnom uplatnení podmienok pripísatelnosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 41 Eni uvádza, ze povinnost preukázat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze má Komisia (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, a clánok 2 nariadenia c. 1/2003) a domnieva sa, ze prístup, ktorý Komisia zaujala v napadnutom rozhodnutí, je v rozpore s judikatúrou a s jej vlastnou praxou. 42 Pokial ide o judikatúru, Eni odkazuje v prvom rade na rozsudky vyhlásené vo veci Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia Súdom prvého stupna (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, T-354/94, Zb. s. II-2111) a v odvolacom konaní Súdnym dvorom (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, dalej len "rozsudok Stora"), a domnieva sa, ze tieto rozsudky potvrdzujú zásadu, podla ktorej zodpovednost za správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat jej materskej spolocnosti iba vtedy, ked dcérska spolocnost neurcuje nezávisle svoje správanie na trhu, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost (rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný). V tomto rámci Súdny dvor potvrdil, ze iba vlastníctvo základného imania nemôze zalozit zodpovednost za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Stora, uz citovaný). Eni odkazuje aj na návrhy, ktoré generálny advokát Mischo predniesol k uz citovanému rozsudku Stora (Zb. s. I-9928) a ktoré Súdny dvor nasledoval. V uvedenej veci správanie zalujúcej spolocnosti pocas správneho konania a úcast viacerých spolocností patriacich ku skupine Stora na karteli umoznovali dospiet k záveru, ze 100 % podiel na základnom imaní dcérskych spolocností stacil na to, aby bola spolocnosti Stora pripísaná zodpovednost za ich konanie. Eni z toho vyvodzuje, ze iba velmi osobité, a v kazdom prípade dodatocné okolnosti, umoznujú povazovat za preukázanú zodpovednost spolocnosti stojacej na cele skupiny bez toho, aby sa vyzadovalo dalsie vysetrovanie s cielom overit, ci skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, ktoré je v rozpore s clánkom 81 ES. 43 Súdny dvor dospel k podobným záverom v neskorsích veciach, ktoré nastolovali analogickú otázku. V tejto súvislosti Eni odkazuje na rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia (C-196/99 P, Zb. s. I-11005) a z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425). Hoci sa tieto rozsudky týkajú sesterských spolocností, sú relevantné, kedze potvrdzujú, ze na to, aby Komisia urcila v rámci skupiny zodpovednú právnickú osobu, musí do hlbky posúdit vsetky vztahy existujúce medzi podnikmi tejto skupiny. Eni odkazuje aj na rozsudok Súdneho dvora z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i. (C-222/04, Zb. s. I-289). Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, nie je tento rozsudok pre postoj Eni nepriaznivý. Potvrdzuje totiz, ze iba vlastníctvo celého základného imania sa nerovná skutocnému výkonu vplyvu na riadenie. 44 Ani Vseobecný súd nerozhodol, ze 100 % podiel na základnom imaní spolocnosti, ktorá sa fyzicky dopustila porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, umoznuje sám osebe odôvodnit zodpovednost materskej spolocnosti, ak nie sú dané dalsie skutocnosti spôsobilé preukázat, ze táto materská spolocnost skutocne vykonávala vplyv, ktorý vyvodzuje zo svojho podielu. Eni v tejto súvislosti uvádza viacero "nepriamych dôkazov" umoznujúcich potvrdit domnienku zalozenú na vlastníctve základného imania, ktoré Vseobecný súd identifikoval v niekolkých veciach. 45 Eni uznáva, ze v dvoch nedávnych rozsudkoch sa Vseobecný súd domnieval, ze ked materská spolocnost ovláda 100 % svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila protiprávneho správania, existuje vyvrátitelná domnienka, ze skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti a ze teda prinálezí materskej spolocnosti, aby vyvrátila túto domnienku predlozením dôkazných prostriedkov spôsobilých preukázat nezávislost jej dcérskej spolocnosti (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, T-314/01, Zb. s. II-3085, a Akzo Nobel/Komisia, T-330/01, Zb. s. II-3389). Z pozorného prestudovania týchto dvoch rozsudkov vsak vyplýva, ze rozhodnutia Komisie, ktoré pripisovali materským spolocnostiam zodpovednost za porusenia práva hospodárskej sútaze, ktorých sa dopustili ich dcérske spolocnosti, boli v tejto otázke povazované za zákonné iba s prihliadnutím na súbor konkrétnych skutocností, ktoré Eni uvádza a ktoré sa neobmedzovali iba na vlastníctvo základného imania. 46 Pokial ide o rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia (T-43/02, Zb. s. II-3435), ktorý spomína Komisia vo svojich písomných podaniach, otázka týkajúca sa domnienky zodpovednosti je v nom riesená iba ako vedlajsia a iba na úcely potvrdenia, ze sa v danom prípade táto domnienka neuplatnuje. Eni navyse zdôraznuje, ze materská spolocnost Jungbunzlauer Holding AG sa nezúcastnovala na porusení, za ktoré bola ulozená sankcia, hoci vlastnila celé základné imanie zalobcu v tejto veci, ako aj spolocnosti Jungbunzlauer GmbH. 47 Eni z toho vyvodzuje, ze najmä s prihliadnutím na rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, mozno o prípadnej domnienke "rozhodujúceho vplyvu" materskej spolocnosti na jej 100 % dcérsku spolocnost uvazovat iba vtedy, ak je vlastníctvo celého základného imania sprevádzané dalsími "dostatocne závaznými skutocnostami". Dotknutá spolocnost má v kazdom prípade vzdy moznost "vyvráti[t] túto domnienku tak, ze predloz[í] v priebehu správneho konania Komisii dostatocné dôkazy" (rozsudok Akzo Nobel/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie). 48 Prístup Eni bol navyse potvrdený v rozsudku Súdu prvého stupna z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia (T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947). Tento rozsudok výslovne potvrdzuje, ze názor Komisie, ze samotná domnienka zalozená na vlastníctve celého základného imania umoznuje dospiet k záveru o zodpovednosti materskej spolocnosti, nie je z právneho hladiska opodstatnený. Vlastníctvo 100 % podielu na základom imaní môze samozrejme predstavovat nepriamy dôkaz rozhodujúceho vplyvu, ale samotné na jeho preukázanie nestací. Podla tohto rozsudku sa totiz v takomto prípade okrem miery majetkovej úcasti predsa len vyzaduje dalsí dôkaz. 49 Pokial ide o predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie, Eni uvádza, ze az do prijatia rozhodnutia Komisie z 19. januára 2005 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 EHP (vec COMP/E-1/37.773 - AMCA, dalej len "rozhodnutie AMCA"), nebola nikdy konstatovaná zodpovednost spolocnosti za porusenie clánku 81 ES iba z dôvodu ovládania inej spolocnosti. Bez dalsích dôkazov Komisia zodpovednost ani nepripísala, ani nerozsírila na spolocnost nachádzajúcu sa na cele skupiny. 50 Eni odkazuje predovsetkým na rozhodnutie Komisie zo 16. decembra 2003 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 EHP (vec COMP/E-1/38.240 - Priemyselné rúry) (zhrnutie uverejnené v Ú. v. ES L 125, 2004, s. 50), a na rozhodnutia Komisie z 20. októbra 2004 (vec COMP/C.38.238/B.2 - Surový tabak - Spanielsko) a z 20. októbra 2005 (vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko) týkajúce sa konaní o uplatnení clánku 81 ES. Eni pripomína poznatky, ktoré vyvodzuje z týchto rozhodnutí a ktorých podrobná analýza bola predlozená v case druhého oznámenia o výhradách. 51 Z týchto rozhodnutí vyplýva, ze praxou Komisie jednoznacne bolo - aspon do roku 2005 - neprikladat pri urcovaní vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti rozhodujúci význam tomu, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie podniku, ktorý sa fyzicky zúcastnil na porusení. Podiel vo velkosti 100 % alebo takmer 100 % "ulahcuje" dôkazné bremeno Komisie, ale nikdy ju tohto bremena nezbavil. Eni dalej uvádza dôkazné prostriedky, ktorým Komisia priznala osobitný význam v iných rozhodnutiach. Ziadne z týchto dôkazných prostriedkov neexistujú vo vztahoch medzi Eni a Polimeri alebo Syndial. 52 Eni navyse uvádza, ze vie o judikatúre, ktorá pri ukladaní pokút v oblasti hospodárskej sútaze vylucuje akúkolvek námietku zalozenú na predchádzajúcej rozhodovacej praxi Komisie. Vseobecný súd vsak uviedol, ze aj pri uplatnovaní tohto ustanovenia (v konkrétnom prípade clánku 15 nariadenia c. 17) na kazdý jednotlivý prípad je Komisia povinná respektovat vseobecné právne zásady, medzi ktoré patrí zásada rovnosti zaobchádzania tak, ako ju vykladajú súdy Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, Zb. s. II-3627). Diskrecná právomoc, ktorú Komisia podla svojho tvrdenia vykonáva, je teda predsa len obmedzená respektovaním základných zásad. Treba navyse odlísit stanovenie výsky pokuty, pri ktorom má Komisia diskrecnú právomoc, od urcenia právneho subjektu alebo subjektov, ktoré zodpovedajú za porusenie. V tomto prípade Komisia diskrecnú právomoc nemá. Potvrdzujú to návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku Súdneho dvora z 11. decembra 2007, ETI a i. (C-280/06, Zb. s. I-10893, I-10896). Komisia sa preto nemôze odvolávat na túto právomoc, aby ignorovala svoju vlastnú predchádzajúcu rozhodovaciu prax. Eni napokon uvádza, ze zmenu praxe Komisie nesprevádza vhodné a konkrétne odôvodnenie, ktoré sa vyzaduje vtedy, ked sa chce institúcia odchýlit od predchádzajúcej ustálenej praxe. Eni sa domnieva, ze takéto odôvodnenie sa v tomto prípade vyzadovalo tým skôr, ze toto nové smerovanie má za následok, ze sa zodpovednost pripisuje právnym subjektom, ktoré sa nijako nezúcastnili na poruseniach, za ktoré sa ukladá sankcia (rozsudok Súdu prvého stupna z 28. apríla 1994, AWS Benelux/Komisia, T-38/92, Zb. s. II-211). 53 Na záver sa Eni domnieva, ze kedze sa Komisia na úcely toho, aby mu pripísala zodpovednost za vytýkané správania opiera iba o domnienku rozhodujúceho vplyvu, ktorý mal vykonávat na Polimeri vdaka svojmu 100 % podielu na jeho základnom imaní, porusila zásady vztahujúce sa na zodpovednost materských spolocností za porusenia, ktorých sa dopustili ich dcérske spolocnosti tak, ako ich definovala judikatúra Spolocenstva týkajúca sa clánkov 81 ES a 82 ES a clánku 2 nariadenia c. 1/2003, ktorá ukladá Komisii povinnost preukázat porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 54 Pokial ide o "iné skutocnosti" nachádzajúce sa v napadnutom rozhodnutí, na ktoré sa Komisia odvoláva vo svojich písomných podaniach, Eni predovsetkým uvádza, ze zohladnené hierarchické vztahy existovali iba medzi dcérskymi spolocnostami a nesiahali az k spolocnostiam nachádzajúcim sa nad nimi. Komisia uvádza iba to, ze materská spolocnost mala bezné práva týkajúce sa menovania predstavenstva. Nejde teda o iný dôkaz ovládania. Ani skutocnost, ze Eni nikdy nezanechal svoje cinnosti v chemickom sektore, nepredstavuje takýto dôkaz. Toto tvrdenie, ktoré nedáva zmysel, sa napokon ani nenachádza v napadnutom rozhodnutí. Napokon, "systematické reorganizácie" spomínané Komisiou boli v napadnutom rozhodnutí uvedené na to, aby spochybnili význam dôkazu, ktorý predlozil samotný Eni. Tieto reorganizácie navyse preukazujú, ze vedlajsie cinnosti, vrátane chemickej cinnosti, boli na rozdiel od ostatných sektorov ponechané v rôznych spolocnostiach. 55 Komisia navrhuje, aby prvá cast prvého zalobného dôvodu bola zamietnutá. V podstate sa domnieva, ze ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania dcérskej spolocnosti, existuje domnienka, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Posúdenie Vseobecným súdom 56 Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze materskú spolocnost mozno povazovat za zodpovednú za protiprávne správanie dcérskej spolocnosti v rozsahu, v akom táto dcérska spolocnost neurcuje nezávisle svoje správanie na trhu. Komisia v tejto súvislosti odkazuje najmä na pojem "podnik" v práve hospodárskej sútaze (odôvodnenia c. 333 a 334 napadnutého rozhodnutia). Komisia okrem toho uvádza, ze je oprávnená domnievat sa, ze 100 % dcérska spolocnost v podstatnej casti uplatnuje pokyny, ktorá jej dáva jej materská spolocnost, pricom nie je povinná overovat, ci materská spolocnost skutocne vykonala tento vplyv. Je na materskej alebo dcérskej spolocnosti, aby vyvrátili túto domnienku tým, ze predlozia dôkazné prostriedky preukazujúce, ze dcérska spolocnost namiesto plnenia pokynov svojej materskej spolocnosti urcovala nezávisle svoje správanie na trhu, takze sa na ne nevztahuje pojem "podnik" (odôvodnenie c. 335 napadnutého rozhodnutia). 57 Komisia dalej uvádza, ze EniChem SpA zodpovedá za svoju priamu úcast na porusení. Komisia spresnuje, ze cinnost Eni v prípade dotknutých výrobkov pôvodne zabezpecoval EniChem Elastomeri, ktorý Eni nepriamo ovládal prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti EniChem SpA. Ako bolo pripomenuté v bode 4 vyssie, 1. novembra 1997 sa EniChem Elastomeri zlúcil s EniChem SpA. Eni ovládal 99,97 % EniChem SpA. Dna 1. januára 2002 EniChem SpA previedol svoju strategickú chemickú cinnost (vrátane cinnosti spojenej s BK a BSK) na svoju dcérsku spolocnost Polimeri, ktorej 100 % vlastníkom bol. Eni ovláda Polimeri priamo a výlucne od 21. októbra 2002. Od 1. mája 2003 EniChem SpA zmenil svoje obchodné meno na Syndial (odôvodnenia c. 26 az 32 a 365 az 367 napadnutého rozhodnutia). 58 Komisia napokon zdôraznuje, ze Eni priamo alebo nepriamo ovládal takmer 100 % základného imania spolocností EniChem Elastomeri, EniChem SpA, Syndial a Polimeri, pricom podla nej niekolko skutocností potvrdzuje, ze sa bolo mozné domnievat, ze Eni vykonával rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností. Pripomínajúc najmä to, ze Polimeri 1. januára 2002 prevzal strategickú chemickú cinnost EniChem SpA a ze existovalo vázne riziko, ze v case výkonu napadnutého rozhodnutia uz Syndial nebude mat dostatok majetku na zaplatenie pokuty, sa Komisia okrem toho domnievala, ze za správanie Syndialu musí zodpovedat Polimeri a rozhodla sa neadresovat napadnuté rozhodnutie Syndialu. Komisia na základe toho dospela k záveru, ze napadnuté rozhodnutie bolo treba adresovat Polimeri a Eni, ktoré museli solidárne zodpovedat za porusenie (odôvodnenia c. 365 az 401 napadnutého rozhodnutia). 59 Prvá cast prvého zalobného dôvodu, ktorý uvádza Eni, spocíva v podstate na právnom predpoklade, ze neexistuje domnienka, ze materská spolocnost vlastniaca 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti vykonáva rozhodujúci vplyv na jej správanie. 60 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov a ze pojem "podnik" zahrna kazdú entitu vykonávajúcu hospodársku cinnost nezávisle od jej právneho postavenia a spôsobu financovania. Súdny dvor rovnako spresnil, ze pod pojmom "podnik" v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Ak takáto hospodárska entita porusuje predpisy hospodárskej sútaze, zodpovedá podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie. Porusenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze treba jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej bude mozné ulozit pokuty, a oznámenie o výhradách musí byt urcené tejto osobe. Takisto je potrebné, aby v oznámení o výhradách bolo uvedené, v akom postavení sa právnickej osobe vytýkajú namietané skutocnosti (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, body 54 az 57 a citovanú judikatúru). 61 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. Je tomu tak preto, lebo v takej situácii sú materská a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle skôr uvedenej judikatúry. Skutocnost, ze materská a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik tak Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, body 58 a 59 a citovanú judikatúru). 62 V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Za týchto okolností stací na to, aby sa bolo mozné domnievat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spolocnosti. Následne môze Komisia povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle. Hoci je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 rozsudku Stora, uz citovanom v bode 42 vyssie, pripomenul okrem vlastníctva 100 % základného imania dcérskej spolocnosti aj iné okolnosti, ako napríklad to, ze nedoslo k popretiu vplyvu vykonávaného materskou spolocnostou na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti, alebo tiez spolocné zastúpenie oboch spolocností pocas správneho konania, zároven platí, ze Súdny dvor poukázal na tieto okolností iba preto, aby uviedol vsetky skutocnosti, na ktorých spocívala úvaha Súdu prvého stupna, a nie preto, aby podmienil uplatnenie skôr uvedenej domnienky predlozením dodatocných dôkazov vztahujúcich sa na skutocný výkon vplyvu materskej spolocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, body 60 az 62 a citovanú judikatúru). 63 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Eni, existuje vyvrátitelná domnienka, ze materská spolocnost, ktorá vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, vykonáva rozhodujúci vplyv na jej správanie. Právny predpoklad Eni je teda nesprávny. 64 Pokial ide o predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie, na ktorú Eni poukazuje, a pokial tým Eni namieta porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, treba najprv pripomenút, ze z dôvodov zhrnutých v bodoch 60 az 62 vyssie mozno správanie dcérskej spolocnosti, ktorá porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, pripísat materskej spolocnosti. Dalej treba uviest, ze pripísanie porusenia materskej spolocnosti je moznostou, ktorá je ponechaná na úvahu Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Bank der österreichischen Sparkassen/Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 82, a Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 331). Za týchto okolností sa treba domnievat, ze samotná skutocnost, ze Komisia sa vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi domnievala, ze okolnosti veci neodôvodnujú, aby bolo správanie dcérskej spolocnosti pripísané jej materskej spolocnosti neznamená, ze je povinná vykonat rovnaké posúdenie aj v neskorsom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 990). Len pre úplnost treba pripomenút, ze ked podnik porusil clánok 81 ods. 1 ES, nemôze sa vyhnút ulozeniu sankcie z dôvodu, ze pokuta nebola ulozená inému hospodárskemu subjektu napriek tomu, ze Vseobecný súd neposudzuje situáciu tohto iného subjektu (pozri rozsudok PVC II, uz citovaný, bod 1237 a citovanú judikatúru). 65 Pokial Eni prostredníctvom svojich tvrdení týkajúcich sa predchádzajúcej rozhodovacej praxe namieta porusenie povinnosti odôvodnenia, ktorú má Komisia, stací uviest, ze so zretelom na skutocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí (zhrnuté v bodoch 56 az 58 vyssie), Komisia dostatocne odôvodnila, preco sa rozhodla pripísat Eni správanie jeho dcérskych spolocností. 66 Napokon, pokial Eni prostredníctvom svojich tvrdení týkajúcich sa predchádzajúcej rozhodovacej praxe namieta porusenie zásady právnej istoty, treba pripomenút, ze postup Komisie tak, ako vyplýva v prejednávanej veci, sa zakladá na správnom výklade clánku 81 ods. 1 ES. Zásada právnej istoty preto nemôze znemoznit prípadnú zmenu rozhodovacej praxe Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, T-99/04, Zb. s. II-1501, bod 163). 67 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt prvá cast prvého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Eni, zamietnutá ako nedôvodná. b) O druhej casti zalozenej na nesprávnom uplatnení objektívnej zodpovednosti Tvrdenia úcastníkov konania 68 Podla Eni ide Komisia v napadnutom rozhodnutí dokonca nad rámec obycajnej domnienky, podla ktorej sú prípadné porusenia, ktorých sa dopustili 100 % dcérske spolocnosti pripísatelné materskej spolocnosti a prikracuje k nicím nepodmienenej objektívnej zodpovednosti materskej spolocnosti potvrdenej nevyvrátitelnou domnienkou. Tento prístup odporuje tak clánku 81 ES, ako aj vseobecným zásadám osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov. 69 Eni predovsetkým zdôraznuje, ze Komisia zo zásady tvrdila, ze dôkazy predlozené na vyvrátenie domnienky neboli v podstate relevantné. Tento postoj preukazuje, ze zmyslom napadnutého rozhodnutia je zalozit nevyvrátitelnú zodpovednost. Komisia tak nepovazovala za relevantné to, ze medzi dcérskymi spolocnostami a materskou spolocnostou nedochádzalo k informacným tokom, ze rôzne spolocnosti patriace ku skupine nemali prekrývajúce sa riadenie, ze Eni fungoval vo vztahu k podnikom chemického sektora iba ako obycajný financný holding, ako ani otázku vedomosti spolocnosti stojacej na cele skupiny o prípadných poruseniach práva hospodárskej sútaze, ktorých sa dopustili jej dcérske spolocnosti. 70 Skutocnost, ze Eni "priamo alebo nepriamo" menoval "väcsinu, ak nie vsetkých clenov predstavenstva" svojich dcérskych spolocností, je podla Komisie sama osebe dostatocná na to, aby mu boli pripísané údajné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ktorých sa dopustili Syndial/Polimeri. Vlastníctvo celého základného imania (alebo dokonca iba väcsinového podielu na nom) má vsak prirodzene za následok takéto oprávnenie. Eni preto nevie, aký by mohol byt dôkaz opaku spôsobilý vyvrátit túto domnienku. 71 Rozhodnutie AMCA (pozri bod 49 vyssie), ktoré Eni analyzuje, preukazuje radikalizáciu zámeru Komisie povazovat zodpovednost materských spolocností za objektívnu. To porusuje základné zásady osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov, kedze zodpovednost materskej spolocnosti spocíva na púhej majetkovej úcasti v právne samostatných subjektoch. Z toho vyplýva aj porusenie samotnej zásady zákonnosti. 72 Je pravda, ze zásadu osobnej zodpovednosti treba prispôsobit vtedy, ked sa uplatnuje v správnom konaní a ked ide o právnické osoby, v prípade ktorých nemozno hovorit o vôlovej zlozke zavinenia v pravom zmysle slova. Aj kolektívne entity sú vsak "spôsobilé porusit normy, ktoré sa na ne vztahujú", pricom "logickým dôsledkom je zjavne to, ze im nemozno pripísat porusenia, ktorých sa nedopustili" (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer k rozsudku Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, I-133). Ako to pri viacerých prílezitostiach potvrdila judikatúra, je nepochybné, ze vzhladom na povahu daných porusení, ako aj na povahu a závaznost sankcií, ktoré sa na ne viazu, má zodpovednost za spáchanie týchto porusení osobnú povahu (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125) a ze právnickej osobe má byt ulozená sankcia iba za skutky, ktoré sú jej specificky vytýkané (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773). Súd prvého stupna pripomenul tieto zásady v rozsudkoch z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia (T-279/02, Zb. s. II-897), a zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia (T-304/02, Zb. s. II-1887). Urcenie osoby, ktorej mozno pripísat porusenie, nesmie nikdy ignorovat osobnú povahu zodpovednosti, ktorá musí v dôsledku toho zákonite súvisiet s úlohou, ktorú podnik, ktorému je rozhodnutie urcené, zohrával v odvetví cinnosti dotknutom kartelom. Z toho vyplýva, ze zodpovednost v oblasti hospodárskej sútaze nemá svoj pôvod vo vlastníctve podielov na základnom imaní, ale v zodpovednosti za riadenie. 73 Na záver sa Eni domnieva, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté nedostatkom odôvodnenia. Komisia tak tvrdí, ze informacné toky medzi dcérskou a materskou spolocnostou sú irelevantné, hoci na inom mieste podrobne analyzuje tieto toky a povinnosti osôb, ktoré sa fyzicky podielali na údajnom protisútaznom správaní. Výsledok tejto analýzy nie je navyse rozhodujúci, pretoze neumoznoval dôjst az k Eni (odôvodnenie c. 376 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze postoj Komisie k základu zodpovednosti za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze je nový, sa vsak nezdá, ze toto povrchné odôvodnenie je v súlade s clánkom 253 ES. Eni v tejto súvislosti uvádza, ze "ked ide Komisia citelne dalej nez predchádzajúce rozhodnutia, je povinná výslovne vysvetlit svoju úvahu" (rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1975, Groupement des fabricants de papiers peints de Belgique a i./Komisia, 73/74, Zb. s. 1491). 74 Komisia navrhuje, aby druhá cast prvého zalobného dôvodu bola zamietnutá. V podstate sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie neuplatnuje objektívnu zodpovednost. Posúdenie Vseobecným súdom 75 V druhej casti prvého zalobného dôvodu vychádza Eni z predpokladu, ze Komisia stanovila v napadnutom rozhodnutí nevyvrátitelnú domnienku zodpovednosti materskej spolocnosti za konania jej 100 % dcérskych spolocností. 76 Tento predpoklad vsak nie je správny. 77 Komisia totiz v napadnutom rozhodnutí jasne uviedla, ze sa môze domnievat, ze 100 % dcérska spolocnost plní v podstatnej casti pokyny, ktoré jej dáva jej materská spolocnost bez toho, aby musela overit, ci materská spolocnost skutocne vykonala tento vplyv, a ze je na materskej alebo dcérskej spolocnosti, aby vyvrátili túto domnienku. Komisia v tejto súvislosti spresnila, ze mozno predlozit dôkazné prostriedky preukazujúce, ze dcérska spolocnost namiesto plnenia pokynov svojej materskej spolocnosti urcovala nezávisle svoje správanie na trhu, takze sa na ne nevztahuje pojem "podnik" (odôvodnenie c. 335 napadnutého rozhodnutia). 78 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Eni, Komisia v napadnutom rozhodnutí nestanovila nevyvrátitelnú domnienku. Skutocnost, ze Komisia v odôvodneniach c. 383 az 394 napadnutého rozhodnutia odmietla tvrdenia, ktoré Eni uviedol, aby vyvrátil domnienku vyplývajúcu zo 100 % ovládania jeho dcérskych spolocností, nerobí túto domnienku nevyvrátitelnou. Komisia iba vyjadrila svoj názor, podla ktorého tvrdenia, ktoré uviedol Eni, nemohli túto domnienku vyvrátit. To Eni nebráni, aby napadol názor Komisie v tomto smere, co napokon robí v tretej casti tohto zalobného dôvodu. 79 Z toho tiez vyplýva, ze nedostatok odôvodnenia, ktorý Eni namieta v tejto súvislosti, je neopodstatnený. 80 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt druhá cast prvého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Eni, zamietnutá ako nedôvodná. c) O tretej casti zalozenej na pochybení pri analýze skutocností, ktoré uviedol Eni Tvrdenia úcastníkov konania 81 Eni popiera názor Komisie o domnienke, ktorá sa na neho vztahovala a zároven tvrdí, ze v správnom konaní uviedol struktúrovaný súbor údajov a informácií spôsobilých preukázat, ze spolocnosti patriace k jeho skupine vykonávajúce cinnost v chemickom sektore konali nezávisle. 82 Po prvé, pokial ide o analýzu informacných tokov medzi spolocnostami patriacimi ku skupine, Komisia dochádza k záveru, ze "vztahy závislosti medzi rôznymi zamestnancami zodpovednými za cinnosti spojené s [BK/BSK viedli] priamo ku [predsedovi predstavenstva a zároven generálnemu riaditelovi (CEO)] spolocností EniChem SpA a Polimeri" (odôvodnenie c. 376 napadnutého rozhodnutia). Informacné toky nijako neumoznovali dôjst az k Eni. Komisii sa v skutocnosti darí dôjst az k predstavenstvám prevádzkových spolocností iba nepriamo a vdaka umelému opisu. Eni v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie c. 377 napadnutého rozhodnutia a spresnuje, ze takto opísaná situácia odráza beznú vnútornú organizáciu hociktorej obchodnej spolocnosti. Nevyplýva vsak z nej ziaden údaj o úrovni, na ktorej sa v danej prevádzkovej spolocnosti prijímajú rôzne rozhodnutia. Táto situácia sa podstatne lísi od situácií, ktorými sa vyznacovali iné veci, v ktorých osoby, ktoré sa fyzicky zúcastnovali na porusení na úcet dcérskej spolocnosti, mali konkrétne povinnosti zodpovedat sa materskej spolocnosti. Eni v tomto ohlade odkazuje na viaceré rozhodnutia Komisie. Z tohto pohladu sa situácia Eni lísi aj od situácie, v akej sa nachádzali spolocnosti Dow, Shell a Unipetrol. 83 Komisia tvrdila, pricom to nijako neodôvodnila, ze "na to, aby uplatnila domnienku, nemusí preukázat informacné toky" (odôvodnenie c. 392 napadnutého rozhodnutia) a ze "tvrdenie [Eni], ze vôbec nevedel o [protisútaznom správaní svojich dcérskych spolocností] nie je relevantné" (odôvodnenie c. 383 napadnutého rozhodnutia). Zistenie informacných tokov medzi spolocnostami patriacimi ku skupine a teda zistenie vedomosti materskej spolocnosti o správaní jej dcérskej spolocnosti na trhu, je vsak relevantným dôkazom, ktorého úlohou je preukázat, ze spolocnost nachádzajúca sa na cele skupiny skutocne zasahovala do riadenia cinností svojich dcérskych spolocností. 84 Tvrdenie, ze "na výkon rozhodujúceho vplyvu na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti nie je vôbec potrebné prevziat kazdodenné riadenie jej cinností" (odôvodnenie c. 384 napadnutého rozhodnutia) je navyse nesprávne, kedze "rozhodujúci vplyv", ktorý materská spolocnost vykonáva na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, má za následok jej aktívnu úcast na riadení tejto dcérskej spolocnosti. V tomto prípade ziaden dôkaz nepreukazuje, ze Eni definoval obchodnú politiku a ciele Syndial/Polimeri. Komisia sa navyse vo svojich písomných podaniach na Vseobecnom súde snazí minimalizovat význam tejto okolnosti, ked sa domnieva, ze ide nanajvýs o "dalsiu skutocnost", ktorá sa pridáva k domnienke. To vsak potvrdzuje, ze Eni nemozno pripisovat zodpovednost za porusenie. 85 Po druhé, Eni uvádza, ze pocas správneho konania tvrdil, ze nebol nikdy priamo aktívny v sektore, v ktorom dochádzalo k porusovaniu. Rovnako zdôraznoval, ze chemický priemysel nepatril k jeho hlavnej cinnosti. Pocas 90-tych rokov prechádzal transformáciou z holdingu na prevádzkovú spolocnost a realizoval zlozitý proces rozdelenia svojich cinností do rôznych divízií, z ktorých boli vylúcené chemické cinnosti. Chemické cinnosti boli okrem toho racionalizované, pricom tento proces bol zavrsený pocas roka 2002 prevodom vsetkých chemických cinností skupiny na Polimeri. Cistý zisk Polimeri za rok 2002, dosiahnutý najmä v danom sektore, porovnaný s cistým ziskom Eni za rovnaký rok preukazuje, ze chemické cinnosti predstavujú v priemyselnej politike skupiny cinnosti relatívneho významu. Nezávislost chemického sektora potvrdzujú aj pravidlá podnikového riadenia v rámci skupiny, ktoré Eni opísal pocas správneho konania. Predovsetkým rozhodnutia týkajúce sa priemyselnej stratégie dcérskych spolocností sa prejednávajú a prijímajú v rôznych "prevádzkových divíziách" a "oddeleniach" týchto podnikov, pricom sa na nich priamo nezúcastnujú clenovia predstavenstva, ani predseda predstavenstva prevádzkovej spolocnosti a uz vôbec nie ostatné riadiace úrovne materskej spolocnosti. Okrem toho stanovy Eni a jeho pravidlá podnikového riadenia preukazujú, ze vo vztahu k svojim dcérskym spolocnostiam plní úlohu obycajného technického a financného koordinátora, a ze v ich prospech poskytuje nevyhnutnú financnú pomoc. Hypotetické financné podpory, ktoré Eni poskytuje svojim dcérskym spolocnostiam, a ktoré Komisia uvádza vo svojich písomných podaniach na Vseobecnom súde, neboli spomenuté v napadnutom rozhodnutí. Táto skutocnost napokon nie je relevantná, kedze kazdý akcionár sa môze zúcastnovat na financných transakciách týkajúcich sa spolocnosti, v ktorej má majetkovú úcast. 86 Eni odkazuje na odôvodnenia c. 387, 388, 390 a 391 napadnutého rozhodnutia a domnieva sa, ze Komisia povrchne, ba dokonca zjavne nesprávne, preskúmala informácie poskytnuté pocas správneho konania. Napadnuté rozhodnutie systematicky prehliada kazdú skutocnost, ktorá by mohla oslabit východiskový predpoklad Komisie, a síce, ze spolocnost, ktorá ovláda 100 % základného imania inej spolocnosti, treba v kazdom prípade povazovat za zodpovednú za správanie tejto dcérskej spolocnosti. 87 Okrem toho tvrdenie, ze "definícia hlavnej cinnosti a opis úlohy materskej spolocnosti ako 'holdingovej spolocnosti` nie sú presvedcivými argumentmi, pokial ide o skutocnú nezávislost dcérskej spolocnosti", je v rozpore s ustálenou praxou Komisie, potvrdenou nedávno vo veci Surový tabak - Taliansko (pozri bod 50 vyssie). Takýto rozdiel v zaobchádzaní, ktorý navyse nie je nijako odôvodnený, predstavuje tiez porusenie zásady zákazu diskriminácie, ktorú je Komisia povinná dodrziavat pri výkone svojej diskrecnej právomoci. 88 Eni tiez uvádza, ze prinajmensom do roku 2001 nevlastnil priamo 100 % základného imania podnikov aktívnych vo výrobe a obchodovaní s BK a BSK a ze podiel na základnom imaní Polimeri nadobudol az 21. októbra 2002, teda v case skoncenia správneho konania. Tvrdenie, ze Eni "sústavne reorganizoval cinnosti" dcérskych spolocností nepridáva nic k názoru Komisie. 89 Po tretie, Komisia uvádza, ze "neexistenciu prekrývania v riadení nemozno povazovat za podstatný a uz vôbec nie za rozhodujúci faktor" (odôvodnenie c. 393 napadnutého rozhodnutia). Týmto tvrdením sa Komisia vyhýba zaujatiu stanoviska ku skutocnostiam, ktoré Eni uviedol v správnom konaní, a ktoré preukazujú, ze ziadna osoba nevykonávala súcasne riadiace funkcie v spolocnostiach vykonávajúcich cinnost v sektore BK a BSK a v materskej spolocnosti. 90 Komisia sa vo svojich písomných podaniach na Vseobecnom súde napokon domnieva, ze na vyvrátenie domnienky, ktorá sa vztahuje na materskú spolocnost vlastniacu 100 % základného imania dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia, treba uviest osobitné a nezvycajné okolností. Tento postoj potvrdzuje, ze vo vsetkých prípadoch kontrolnej úcasti, ktoré sú v súlade so vseobecnou právnou úpravou, treba materskú spolocnost iba z tohto dôvodu povazovat za solidárne zodpovednú za prípadné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ktorých sa dopustila jej dcérska spolocnost. Názor Komisie je extrémisticky a maximalistický a odporuje jej predchádzajúcej praxi, cím vedie k nerovnosti zaobchádzania. 91 Na záver sa Eni domnieva, ze dôkazy, ktoré predlozil, aby preukázal nezávislost svojich dcérskych spolocností boli bud preskúmané a zamietnuté bez toho, aby boli posúdené v súvislostiach a vo svojom súhrne, alebo boli zamietnuté tak vseobecne, ze sa dôvody ich zamietnutia stali nezrozumitelné. To predstavuje tiez flagrantné porusenie zásady správneho úradného postupu. 92 Komisia navrhuje, aby tretia cast prvého zalobného dôvodu bola zamietnutá. V podstate sa domnieva, ze skutocnosti, ktoré uvádza Eni, nepostacujú na vyvrátenie domnienky, ktorá existuje v tomto prípade. Posúdenie Vseobecným súdom 93 Z dôvodov vysvetlených pri preskúmaní prvej casti prvého zalobného dôvodu sa Komisia mohla domnievat, ze v dôsledku priameho alebo nepriameho vlastníctva celého základného imania svojich dcérskych spolocností Eni vykonával rozhodujúci vplyv na ich správanie. 94 Prinálezalo preto Eni, aby vyvrátil túto domnienku preukázaním, ze uvedené dcérske spolocnosti urcovali svoju obchodnú politiku nezávisle, takze s ním netvorili jednu hospodársku jednotku, a teda jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. 95 Eni konkrétne prinálezalo, aby predlozil kazdý dôkaz týkajúci sa organizacných, hospodárskych a právnych vztahov medzi jeho dcérskymi spolocnostami a ním samotným, ktorý povazoval za spôsobilý preukázat, ze spolu netvorili jednu hospodársku jednotku. Vseobecný súd musí totiz pri svojom posúdení zohladnit vsetky predlozené dôkazy, ktorých povaha a význam sa môzu lísit v závislosti od charakteristík kazdej veci (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T-112/05, Zb. s. II-5049, bod 65). 96 Po prvé, prostredníctvom niektorých zo svojich tvrdení Eni v podstate tvrdí, ze vzhladom na úlohu, ktorú mu zverujú najmä jeho stanovy, nemohol vykonávat rozhodujúci vplyv na obchodné transakcie svojich dcérskych spolocností. Uvádza predovsetkým, ze má úlohu "obycajného technického a financného koordinátora". Nikdy nebol "priamo aktívny v [danom] sektore". Ziadna osoba nevykonávala súcasne riadiace funkcie v dcérskych spolocnostiach a v Eni. Vedomost materskej spolocnosti o správaní jej dcérskej spolocnosti na trhu je okrem toho relevantnou skutocnostou. V tomto prípade informacné toky, ktoré Komisia zistila, neumoznovali dôjst az k Eni. 97 Skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty adresovala materskej spolocnosti skupiny spolocností, vsak nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na porusení, ale to, ze tvoria jediný podnik vo vyssie uvedenom zmysle. Pripísanie protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti tak nevyzaduje preukázanie toho, ze materská spolocnost ovplyvnuje politiku dcérskej spolocnosti v konkrétnej oblasti, v ktorej dochádzalo k porusovaniu (rozsudok z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, body 58 a 83). Predovsetkým skutocnost, ze Eni plní úlohu obycajného technického a financného koordinátora, a ze v prospech svojich dcérskych spolocností poskytuje nevyhnutnú financnú pomoc, nemôze stacit na to, aby bolo vylúcené, ze vykonáva rozhodujúci vplyv na ich správanie najmä koordinovaním financných investícií vo vnútri skupiny. V rámci skupiny spolocností má totiz spolocnost, ktorá v nej koordinuje najmä financné investície, poslanie preskupovat majetkové úcasti v rôznych spolocnostiach a úlohu zabezpecit jednotné riadenie, najmä prostredníctvom tejto rozpoctovej kontroly (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Arkema/Komisia, T-168/05, neuverejnený v Zbierke, bod 76). 98 Uvádzaná okolnost, ze chemické cinnosti majú v priemyselnej politike skupiny relatívny význam, nemôze preukazovat, ze Eni ponechal svojim dcérskym spolocnostiam úplnú nezávislost pri definovaní ich správania na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 144). 99 Po druhé, uz len pre úplnost treba dodat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza dalsie skutocnosti, ktoré umoznujú domnievat sa, ze Eni vykonával rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností. Komisia predovsetkým zdôraznuje, ze hierarchické vztahy vedú priamo k CEO spolocnosti EniChem SpA (neskôr Syndial) a k CEO spolocnosti Polimeri. Eni tento záver nepopiera, ale iba upresnuje, ze ide o beznú vnútornú organizáciu obchodnej spolocnosti. Komisia okrem toho v odôvodnení c. 379 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze CEO EniChem SpA (neskôr Syndial) a CEO Polimeri zodpovedajú kazdý svojmu predstavenstvu. Tieto predstavenstvá vsak priamo alebo nepriamo menoval Eni, co Eni nepopiera. 100 Po tretie, pokial ide o odôvodnenia c. 387, 388, 390 a 391 napadnutého rozhodnutia, treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Eni, Komisia nevykonala povrchný prieskum skutocností uvádzaných pocas správneho konania. Komisia sa presne vyjadrila k tvrdeniam, ktoré uvádzal Eni. Eni napokon nevysvetluje, v com je stanovisko Komisie v tejto súvislosti "zjavne nesprávne", ako to tvrdí vo svojej zalobe. 101 Po stvrté, pokial ide o to, ze napadnuté rozhodnutie odporuje rozhodovacej praxi Komisie, tvrdenia Eni treba zamietnut z rovnakých dôvodov ako boli vysvetlené v rámci preskúmania prvej casti prvého zalobného dôvodu a zhrnuté v bodoch 64 az 66 vyssie. 102 Po piate, pokial ide o to, ze Eni nevlastnil priamo - ale iba nepriamo - 100 % základného imania podnikov aktívnych vo výrobe BK a BSK, treba sa domnievat, ze táto skutocnost nemôze sama osobe preukazovat, ze Eni a tieto podniky netvorili jednu hospodársku jednotku. 103 Po sieste, pokial ide o uvádzané porusenie zásady správneho úradného postupu, treba pripomenút, ze medzi záruky poskytnuté právnym poriadkom Spolocenstva v správnych konaniach patrí najmä táto zásada, na ktorú sa viaze povinnost príslusnej institúcie preskúmat starostlivo a nestranne vsetky relevantné okolnosti daného prípadu (rozsudky Súdu prvého stupna z 24. januára 1992, La Cinq/Komisia, T-44/90, Zb. s. II-1, bod 86, a z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 99). Najmä vzhladom na skutocnosti zhrnuté v bode 100 vyssie vsak nic neumoznuje domnievat sa, ze Komisia nepreskúmala okolnosti prejednávanej veci starostlivo a nestranne. 104 Zo vsetkých týchto skutocností vyplýva, ze tvrdenia uvádzané v tejto casti prvého zalobného dôvodu nemôzu spochybnit to, ze Eni a jeho dcérske spolocnosti bolo mozné povazovat za jednu hospodársku jednotku. 105 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt tretia cast prvého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Eni, zamietnutá ako nedôvodná. d) O stvrtej casti zalozenej na porusení zásady obmedzenej zodpovednosti kapitálových spolocností a spolocných zásad v oblasti zodpovednosti Tvrdenia úcastníkov konania 106 Podla Eni je postup Komisie nezlucitelný so zásadami bezne uznávanými v práve Spolocenstva a vo vnútrostátnom práve obchodných spolocností, ako aj s kritériami pripisovania zodpovednosti, ktoré potvrdzujú úplne osobnú povahu tejto zodpovednosti, ktorá je dokonca ich hlavným základom. Zásada obmedzenej zodpovednosti nevyhnutne podmienuje kritériá pripisovania zodpovednosti. Okruh osôb zodpovedných za porusenie alebo za nedovolený úkon nemozno na základe nevyvrátitelnej domnienky spojenej s kapitálovou struktúrou skupiny rozsirovat mimo dcérskej spolocnosti, ktorá sa fyzicky dopústa skutkov tak, aby ci uz odvodene alebo nezávisle zahrnal aj jej materskú spolocnost. 107 Komisia sa bez osobitného odôvodnenia domnievala, ze tieto zásady nie sú v tomto prípade relevantné, predovsetkým preto, ze sa týkajú iných oblastí práva. Eni odkazuje v tejto súvislosti na odôvodnenie c. 396 napadnutého rozhodnutia. Ten, kto vykladá pravidlo Spolocenstva, vsak nemôze svojvolne ignorovat význam a dôsledky pojmu spolocného právnym poriadkom clenských státov s ospravedlnením, ze táto zásada formálne patrí do inej oblasti práva nez v ktorej ide o jej uplatnenie. 108 Zásada obmedzenej zodpovednosti vo vseobecnom práve spolocností znamená, ze spolocníci rucia za záväzky spolocnosti iba do výsky svojho vkladu a ze v dôsledku toho iba spolocnost zodpovedá za svoje záväzky svojim majetkom. Inými slovami, spolocníci - ci uz sú to fyzické osoby alebo v prípade podnikatelských skupín právnické osoby - nenesú ziadnu zodpovednost voci tretím osobám. Táto zásada bola prijatá do práva Spolocenstva. Eni v tejto súvislosti odkazuje na viaceré smernice týkajúce sa práva obchodných spolocností. 109 V tomto rámci podla zásady obmedzenej zodpovednosti nespôsobuje samotné ovládanie holdingovej spolocnosti nachádzajúcej sa na cele skupiny nevyhnutne, a najmä nie automaticky, zánik nezávislosti rôznych podnikov, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu. Od zásady obmedzenej zodpovednosti mozno upustit iba vtedy, ked dochádza k zneuzitiu podnikatelskej formy, teda v prípade, ak existuje súbor súhlasných nepriamych dôkazov preukazujúcich jediné centrum záujmov, a to aj v právnom zmysle. Tieto zásady sa uznávajú v Spojených státoch, vo Francúzsku a v Spojenom královstve, pricom Eni predkladá analýzu právnej úpravy práva obchodných spolocností týchto krajín. Pokial ide o Spojené státy, Eni odkazuje na dve stanoviská vypracované odborníkmi. Podla jeho názoru tieto stanoviská potvrdzujú tvrdenia, ktoré boli analyticky vysvetlené v rámci prvého zalobného dôvodu. Tieto stanoviska nepredstavujú nový zalobný dôvod, ani zalobný dôvod, ktorý je vysvetlený iba strucne. 110 Okrem týchto zásad, ktoré sú podla Eni uznávané v práve clenských státov, sa Eni odvoláva aj na pravidlá, ktoré sa v práve hospodárskej sútaze uplatnujú pri právnom nástupníctve podnikov. V tejto súvislosti za porusenie v zásade zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k poruseniu, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie zodpovedala za prevádzku podniku iná osoba. Eni odkazuje predovsetkým na rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia (C-279/98 P, Zb. s. I-9693), SCA Holding/Komisia (C-297/98 P, Zb. s. I-10101) a Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia (T-6/89, Zb. s. II-1623). Toto kritérium hospodárskej kontinuity sa pouzije iba a výlucne v prípade, ked právnická osoba zodpovedná za prevádzkovanie podniku prestala po tom, ako doslo k poruseniu, právne existovat (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 72 vyssie). Ani v tomto prípade vsak nevedie k ulozeniu sankcie inému právnemu subjektu nez pôvodnému prevádzkovatelovi automatický mechanizmus zalozený iba na strukturálnom vztahu, ale skôr specifické a odôvodnené potreby a najmä potreba zabránit tomu, aby mohli právnické zoskupenia obchádzat pravidlá hospodárskej sútaze. Inými slovami, kritérium hospodárskej kontinuity sa uplatnuje iba výnimocne. Platí totiz, ze "zameriavat sa na konanie, a nie na osobu, ktorá sa ho dopústa, hoci táto osoba stále existuje a môze zodpovedat za svoje ciny, porusuje zásady zavinenia a individualizácie trestov" (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer k rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie). Eni odkazuje tiez na návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku ETI a i., uz citovaného v bode 52 vyssie. 111 Na záver sa Eni domnieva, ze zalozit alebo odôvodnit porusenie clánku 81 ES, ktoré mu je vytýkané v tomto prípade, iba na vlastníctve majetkovej úcasti, ktorá má za následok ovládanie spolocnosti, na základe uplatnenia nevyvrátitelnej a nespochybnitelnej domnienky, znamená, ze sa neopodstatnene vytvára zdroj zodpovednosti, ktorá je objektívna, teda existuje bez ohladu na zavinenie, a nepriama, kedze sa vztahuje na skutky, ktorých sa fyzicky dopustil iný subjekt. Takýto scenár má vsak za následok porusenie práva na obhajobu, a to bud prenesením dôkazného bremena, alebo dokonca obmedzením moznosti predlozit liberacný dôkaz. Napadnuté rozhodnutie je okrem toho v tejto súvislosti postihnuté nedostatkom odôvodnenia, kedze Komisia neuvádza konkrétne dôvody, ktoré ju viedli k zaujatiu tohto prístupu. 112 Komisia navrhuje, aby stvrtá cast prvého zalobného dôvodu bola zamietnutá. Zdôraznuje predovsetkým, ze tvrdenia Eni uz boli vyvrátené v odôvodnení c. 396 napadnutého rozhodnutia. Posúdenie Vseobecným súdom 113 Stvrtá cast prvého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Eni, spocíva na predpoklade, ze Komisia konstatovala jeho zodpovednost iba na základe vlastníctva majetkovej úcasti, ktorá má za následok ovládanie spolocnosti, na základe nevyvrátitelnej a nespochybnitelnej domnienky. To podla Eni znamená, ze sa neopodstatnene vytvára zdroj zodpovednosti, ktorá je objektívna, teda existuje bez ohladu na zavinenie, a nepriama. 114 Z dôvodov vysvetlených v rámci preskúmania druhej casti tohto zalobného dôvodu vsak z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v tomto prípade nestanovila nevyvrátitelnú domnienku. Eni preto mohol napadnút to, ze mu bola pripísaná zodpovednost za porusenie, co napokon urobil v správnom konaní a v tretej casti tohto zalobného dôvodu. 115 Z toho vyplýva, ze stvrtá cast prvého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Eni, spocíva na nesprávnom predpoklade. 116 Okrem toho z dôvodov vysvetlených v bodoch 60 az 62 vyssie je Komisia oprávnená pripísat materskej spolocnosti zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, ked táto dcérska spolocnost neurcuje nezávisle svoje správanie na trhu. V tomto prípade z úvah vysvetlených v rámci preskúmania prvých troch castí tohto zalobného dôvodu vyplýva, ze Komisia sa v tejto súvislosti nedopustila pochybenia. 117 Napokon treba uviest, ze tvrdenia Eni týkajúce sa pravidiel, ktoré sa v práve hospodárskej sútaze uplatnujú pri právnom nástupníctve podnikov sú neúcinné, kedze zodpovednost Eni, ktorú v tomto prípade konstatovala Komisia, nevyplýva z takejto situácie. Ak Eni svojimi tvrdeniami v skutocnosti spochybnuje zodpovednost, ktorá bola voci nemu vyvodená za porusenie, ktorého sa dopustil EniChem SpA (neskôr Syndial) napriek tomu, ze napadnuté rozhodnutie sa netýka Syndialu, je potrebné ich zamietnut. Treba totiz zdôraznit, ze na rozdiel od toho, co v podstate tvrdí Eni, ked dve entity tvoria tú istú hospodársku jednotku, skutocnost, ze entita, ktorá sa dopustila porusenia, este stále existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bola sankcia ulozené entite, na ktorú previedla svoje hospodárske cinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, body 355 az 358, a rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 132). Takéto ulozenie sankcie je prípustné najmä vtedy, ak tieto entity boli ovládané tou istou osobou a vzhladom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizacného hladiska, plnili v podstatnej casti rovnaké obchodné pokyny (rozsudok ETI a i., uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 49). V tomto prípade nie je sporné, ze v case svojho protiprávneho správania boli EniChem SpA a Polimeri priamo ci nepriamo v úplnom vlastníctve tej istej spolocnosti, a to Eni. Za týchto okolností zásada osobnej zodpovednosti nebráni tomu, aby bola sankcia za porusenie, ktorého sa dopústal najprv EniChem SpA a v ktorom dalej pokracoval Polimeri, ulozená súhrnne Polimeri, ako to bolo konstatované v odôvodneniach c. 369 az 373 napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok ETI a i., uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 51). Vzhladom na to, ze Eni bol materskou spolocnostou EniChem SpA a Polimeri, preto nic nebránilo tomu, aby bolo protiprávne správanie týchto podnikov, vrátane správania vyplývajúceho z prevodu cinností EniChem SpA (neskôr Syndial), pripísané Eni napriek tomu, ze napadnuté rozhodnutie sa netýka Syndial. 118 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt stvrtá cast prvého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Eni, zamietnutá ako nedôvodná a v dôsledku toho musí byt prvý zalobný dôvod zamietnutý v celom rozsahu. 2. O druhom dôvode uvedenom subsidiárne a zalozenom na protiprávnom stanovení výsky pokuty 119 Eni subsidiárne tvrdí, ze pokutu, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný solidárne s Polimeri, treba zrusit alebo prinajmensom vo výraznej miere znízit, kedze jej výska bola stanovená protiprávne. 120 Druhý zalobný dôvod Eni sa skladá z troch castí. V rámci prvej casti Eni napáda uplatnenie násobitela na úcely odstrasenia. V rámci druhej casti sa domnieva, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked v tomto prípade zohladnila pritazujúcu okolnost spocívajúcu v opakovaní porusenia. V rámci tretej casti Eni tvrdí, ze Komisia mala pri výpocte pokuty zohladnit vylúcenie Syndialu spomedzi adresátov napadnutého rozhodnutia. a) O prvej casti zalozenej na nesprávnom uplatnení násobitela na úcely odstrasenia Tvrdenia úcastníkov konania 121 Po prvé Eni zdôraznuje, ze Komisia pri stanovení východiskovej sumy pokuty v závislosti od závaznosti porusenia zohladnila výlucne povahu porusenia a vôbec nebrala do úvahy jeho skutocné následky na trhu. Eni odkazuje v tejto súvislosti na odôvodnenie c. 462 napadnutého rozhodnutia. 122 Úcastníci správneho konania vsak uviedli skutocnosti umoznujúce posúdit následky porusenia. Syndial predovsetkým tvrdil, ze podniky, ktoré sa zúcastnovali na údajnom karteli, mali iba obmedzený podiel na celkovom trhu s BK (30 %) a s BSK (40 %). 123 Za týchto okolností sa javí tazké tvrdit, ze prípadná dohoda medzi dotknutými podnikmi mohla mat významný vplyv na ceny. Komisia nezohladnila tieto informácie v druhom oznámení o výhradách. Aj ked pripustíme, ze usmernenia umoznujú Komisii, aby nezmerala následky porusenia, zároven platí, ze tieto následky mala zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia, ako to napokon potvrdzuje rozhodovacia prax Komisie a judikatúra (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie). 124 Po druhé, aby Komisia zohladnila schopnost porusovatelov skutocne poskodit riadne fungovanie hospodárskej sútaze a aby zabezpecila "dostatocné odstrasujúci úcinok" pokuty, vychádza z predajov BK a BSK, ktoré dosiahli dotknuté podniky (odôvodnenie c. 467 napadnutého rozhodnutia), ako aj z celkového obratu skupín, ku ktorým tieto podniky patria (odôvodnenie c. 474 napadnutého rozhodnutia). 125 Výsledok je podla Eni zjavne v rozpore so zásadou proporcionality. Napadnuté rozhodnutie totiz nijako nezohladnuje subjektívnu zlozku, teda vedomost o protisútaznej povahe sporného správania, a ani rozmery a význam dotknutého trhu, ktorého celková hodnota v EHP bola 550 miliónov eur v roku 2001 (odôvodnenie c. 467 napadnutého rozhodnutia). 126 Okrem toho je význam celkového obratu skupiny Eni nadhodnotený, co judikatúra Vseobecného súdu zakazuje. Eni v tejto súvislosti odkazuje na rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia (T-220/00, Zb. s. II-2473). Hoci tento súd uznal kritérium obratu skupiny pri urcení odstrasujúceho úcinku, spresnil, ze s cielom zabránit úplne mechanickým a neproporcionálnym výsledkom, treba povinne zohladnit "specifický význam" podniku na trhu, na ktorom dochádzalo k poruseniu. Cinnosti v chemickom sektore vsak nikdy nepatrili k hlavnej cinnosti Eni, ako to uz bolo preukázané v rámci preskúmania prvého zalobného dôvodu a ako to potvrdzuje napadnuté rozhodnutie. Preto ked Komisia zohladnila jednoducho celkový obrat skupiny a v dôsledku toho vynásobila na úcely odstrasenia sumu pokuty násobitelom dva, ulozila Eni neprimerane vysokú a neproporcionálnu pokutu. 127 Komisia navrhuje, aby prvá cast druhého zalobného dôvodu bola zamietnutá. V podstate sa domnieva, ze sa nedopustila pochybenia pri urcení závaznosti porusenia. Posúdenie Vseobecným súdom 128 Na úvod treba uviest, ze napriek názvu prvej casti druhého zalobného dôvodu, Eni v skutocnosti napáda urcenie závaznosti porusenia, co potvrdil na pojednávaní. 129 Závaznost porusení musí byt preukázaná na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci dosah pokút, pricom nie je zostavený záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy (rozsudky Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 465, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 241). 130 Medzi faktory, na ktoré mozno prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, patrí správanie kazdého podniku, úloha kazdého z nich pri vytvorení kartelu, zisk, ktorý z neho mohli mat, ich velkost a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Spolocenstva (pozri rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 130 a citovanú judikatúru). 131 Usmernenia navyse okrem iného stanovujú, ze pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu. Porusenia sa tak zaradujú do troch kategórií umoznujúcich rozlisovat mierne porusenia, závazné porusenia a velmi závazné porusenia (bod 1 A prvá a druhá zarázka usmernení). 132 Usmernenia navyse stanovujú, ze okrem samotnej povahy porusenia, jeho skutocného dosahu na trh a jeho zemepisného rozsahu, je potrebné zohladnit aj skutocnú ekonomickú schopnost pôvodcu porusenia spôsobit váznu skodu iným subjektom, predovsetkým spotrebitelom, a stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek usmernení). 133 Právomoc Komisie ulozit pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustia porusenia ustanovení clánku 81 ES, predstavuje jeden z prostriedkov, ktoré sú priznané Komisii s cielom umoznit jej plnit jej úlohu dozoru, ktorú jej zveruje právo Spolocenstva a ktorá zahrna povinnost realizovat vseobecnú politiku, ktorej cielom je uplatnovat zásady stanovené v Zmluve v oblasti hospodárskej sútaze a usmernovat v tomto zmysle správanie podnikov. Z toho vyplýva, ze na posúdenie závaznosti porusenia na úcely urcenia výsky pokuty musí Komisia dbat na odstrasujúci charakter svojho postupu, obzvlást pre tie druhy porusení, ktoré sú osobitne skodlivé pre dosiahnutie cielov Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 105 a 106; rozsudky Súdu prvého stupna ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 166, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 169). 134 To vyzaduje, aby bola výska pokuty prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohladom na financnú spôsobilost dotknutého podniku nestala zanedbatelnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s poziadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpecit úcinnost pokuty a na druhej strane z dodrziavania zásady proporcionality. Velký podnik, ktorý disponuje znacnými financnými zdrojmi v porovnaní so zdrojmi iných clenov kartelu, môze lahsie zhromazdit prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty, co v záujme jej dostatocného odstrasujúceho úcinku odôvodnuje, aby mu najmä pomocou pouzitia násobitela bola ulozená pokuta, ktorá je proporcionálne vyssia nez pokuta ulozená za rovnaké porusenie, ktorého sa dopustil podnik, ktorý takýmito zdrojmi nedisponuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, body 241 a 243; pozri rovnako rozsudky Súdu prvého stupna ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 170, a z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 235). 135 Treba dodat, ze Súdny dvor zdôraznil predovsetkým význam zohladnenia celkového obratu kazdého podniku, ktorý je súcastou kartelu, pri stanovení výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, body 85 a 86, a zo 14. júla 2005, Acerinox/Komisia, C-57/02 P, Zb. s. I-6689, body 74 a 75; pozri rovnako rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 17). 136 Napokon treba zdôraznit, ze ciel odstrasenia, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, má zabezpecit dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze stanovených Zmluvou zo strany podnikov pri uskutocnovaní ich aktivít v rámci Spolocenstva alebo EHP. Z toho vyplýva, ze faktor odstrasenia, ktorý mozno zahrnút do výpoctu pokuty, sa urcuje s ohladom na mnohé skutocnosti, a nielen s ohladom na osobitnú situáciu dotknutého podniku. Táto zásada platí najmä vtedy, ked Komisia urcila "násobitel odstrasenia", ktorý ovplyvnuje výsku pokuty ulozenej podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Showa Denko/Komisia, uz citovaný v bode 135 vyssie, body 23 a 24). 137 V tomto prípade Komisia v napadnutom rozhodnutí najprv skonstatovala, ze dotknuté podniky uzavreli dohody týkajúce sa cenových cielov, ako aj rozdelenia trhu a vymienali si citlivé obchodné údaje. Podla Komisie sú tieto postupy svojou povahou velmi závaznými poruseniami (odôvodnenie c. 461 a clánok 1 výroku napadnutého rozhodnutia). Komisia dalej uviedla, ze nie je mozné zmerat konkrétny dopad kartelu na trh EHP. Komisia tiez dodala, ze hoci nie je mozné zmerat konkrétny dopad kartelu, dotknuté dohody boli podnikmi zrealizované a mali teda následok na trhu. Komisia zakoncila spresnením, ze nezohladní dopad na trh na úcely urcenia výsky pokút (odôvodnenie c. 462 napadnutého rozhodnutia). Komisia napokon zdôraznila, ze porusenie sa vztahovalo na celé územie EHP (odôvodnenie c. 463 napadnutého rozhodnutia). Z týchto dôvodov sa Komisia domnievala, ze predmetné porusenie mozno kvalifikovat ako velmi závazné (odôvodnenie c. 464 napadnutého rozhodnutia). 138 Komisia následne diferencovala dotknuté podniky na základe ich kumulovaných obratov vztahujúcich sa na BK a BSK za rok 2001, ktorý bol posledným úplným rokom, ked dochádzalo k poruseniu, a to s výnimkou spolocnosti Shell (1998) a spolocnosti Stomil (1999). Komisia zaradila dotknuté podniky do piatich kategórií, pricom EniChem sa nachádzal v prvej (východisková suma pokuty vo výske 55 miliónov eur) (odôvodnenia c. 465 az 473 napadnutého rozhodnutia). 139 Komisia navyse uviedla, ze v kategórii velmi závazných porusení umoznuje rozpätie sankcií urcit výsku pokút v závislosti od velkosti kazdého podniku na úrovni, ktorá im zabezpecí dostatocne odstrasujúcu povahu. Na základe celosvetových obratov dotknutých podnikov dosiahnutých pocas roka 2005 Komisia zdôraznila, ze existuje velký rozdiel vo velkosti medzi na jednej strane Kaucukom (obrat 2,718 miliardy eur) a Stomilom (obrat 38 miliónov eur) a na druhej strane ostatnými dotknutými podnikmi, predovsetkým Bayerom (obrat 27,383 miliárd eur), ktorý je prvým z velkých podnikov, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie. Na tomto základe a vzhladom na dané okolnosti sa Komisia domnievala, ze v prípade Kaucuku a Stomilu sa nesmie pouzit ziadny násobitel na úcely odstrasenia, a ze v prípade Bayeru je vhodný násobitel 1,5. Na tomto základe a vzhladom na dané okolnosti Komisia napokon pouzila násobitel 1,75 v prípade Dow (obrat 37,221 miliardy eur), násobitel 2 v prípade EniChem (obrat 73,738 miliardy eur) a násobitel 3 v prípade Shell (obrat 246,549 miliardy eur) (odôvodnenie c. 474 napadnutého rozhodnutia). 140 Po prvé, treba uviest, ze Eni vo svojej zalobe nespochybnuje protiprávny ciel kartelu tak, ako je zhrnutý v napadnutom rozhodnutí, predovsetkým v clánku 1 výroku. V tejto súvislosti z opisu velmi závazných porusení v usmerneniach vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom je najmä, ako v tomto prípade, stanovenie cenových cielov alebo rozdelenie trhových podielov, môzu mat iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného" bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 75; pozri rovnako rozsudky Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 178, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 345). Z ustálenej judikatúry rovnako vyplýva, ze horizontálne cenové kartely patria k najzávaznejsím poruseniam sútazného práva Spolocenstva a mozno ich samy osebe kvalifikovat ako velmi závazné (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 103, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 133 vyssie, bod 147). 141 Komisia sa preto nedopustila pochybenia, ked skonstatovala, ze dotknuté postupy boli v dôsledku svojej povahy velmi závaznými poruseniami. 142 Po druhé, pokial ide o rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, na ktorý sa Eni odvoláva, stací uviest, ze vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, Komisia zmerala konkrétny dopad kartelu, co v tomto prípade neurobila. Eni sa preto nemôze opriet o rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, aby napadol zákonnost napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti. 143 Po tretie, pokial Eni vo svojich písomných podaniach odkazuje na velkost relevantného trhu, ktorý v roku 2001 zahrnal územie EHP (teda 550 miliónov eur) alebo na trhový podiel dotknutých podnikov, treba sa domnievat, ze hoci tieto okolnosti mozno zohladnit pri stanovení závaznosti porusenia, v danom prípade treba zohladnit aj dalsie relevantné okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 132, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, Zb. s. II-3255, bod 102). V tomto prípade treba zohladnit skutocnost, ze porusenie je vo svojej podstate velmi závazné a ze sa vztahuje na celé územie EHP. Treba predovsetkým zdôraznit, ze dotknuté podniky sa dohodli na urcení cenových cielov, rozdelení zákazníkov dohodami o neútocení a na výmene citlivých informácií o cenách, konkurentoch a zákazníkoch. Okrem toho treba pripomenút, ze podla bodu 1 A usmernení mozno za velmi závazné porusenie ulozit pokutu vyssiu ako 20 miliónov eur. Dalej treba uviest, ze predaje EniChem týkajúce sa relevantných výrobkov dosahovali v roku 2001 hodnotu viac ako 164 miliónov eur (odôvodnenie c. 468 napadnutého rozhodnutia). Napokon Eni nepopiera, ze výska jemu ulozenej pokuty neprekracuje hornú hranicu 10 % jeho celkového obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho obchodného roka, ktorú upravuje clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pricom cielom tejto hranice je zabránit tomu, aby sa dotknutý podnik ocitol v situácii, ked bude pre neho nemozné zaplatit ulozenú pokutu (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 133 vyssie, bod 119). Vzhladom na tieto okolnosti sa stanovenie východiskovej sumy pokuty vo výske 55 miliónov eur pred pouzitím násobitela na úcely odstrasenia nejaví ako neprimerané. 144 Po stvrté, pokial ide o uvádzanú okolnost, ze dotknuté podniky mali iba obmedzený podiel na celkovom trhu s BK a BSK, Eni na pojednávaní spresnil, ze jeho odhad sa zakladal na trhu zahrnajúcom oba tieto výrobky, ako aj prírodný kaucuk, na ktorý sa nevztahovalo napadnuté rozhodnutie. Za týchto okolností sú tvrdenia Eni v tejto súvislosti neúcinné. 145 Po piate, pokial ide o neexistenciu "vedomosti o protisútaznej povahe" z napadnutého rozhodnutia a zo závaznosti porusenia vyplýva, ze EniChem SpA nevyhnutne vedel o protisútaznej povahe svojho správania. Okrem toho z dôvodov vysvetlených v rámci preskúmania prvého zalobného dôvodu Komisia oprávnene pripísala zodpovednost za dané porusenie Eni. Tvrdenia, ktoré uvádza Eni, treba preto zamietnut. 146 Po sieste, pokial ide o pouzitie násobitela na úcely odstrasenia, treba zdôraznit, ze nemozno spochybnovat vztah medzi na jednej strane velkostou a celkovými zdrojmi podnikov a na druhej strane potrebou zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty. Treba totiz pripomenút, ze velký podnik, ktorý disponuje znacnými financnými zdrojmi v porovnaní so zdrojmi iných clenov kartelu, môze lahsie zhromazdit prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 134 vyssie, bod 235). 147 Táto otázka sa lísi od otázky zaradenia podnikov v rámci kategórie velmi závazných porusení, ktoré môze vyzadovat, aby bol zohladnený specifický význam podnikov na relevantnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, body 88 a 89). Nic preto neumoznuje domnievat sa, ze sa Komisia dopustila pochybenia, ked sa pri pouzití násobitela na úcely odstrasenia rozhodla zohladnit velkost a celkové zdroje podnikov. 148 Napokon treba uviest, ze v tomto prípade Komisia zohladnila aj specifický význam dotknutých podnikov na relevantnom trhu, ked pouzila hodnotu predajov BK a BSK dosiahnutých podnikmi pocas posledného roka porusovania, aby odstupnovala výsku pokuty v rámci kategórie velmi závazných porusení. 149 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt prvá cast druhého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Eni, zamietnutá ako nedôvodná. b) O druhej casti zalozenej na neoprávnenom zvýsení základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusovania Tvrdenia úcastníkov konania - Tvrdenia Eni 150 Eni odkazuje na odôvodnenia c. 487 a 488 napadnutého rozhodnutia a uznáva, ze zosúladené správania, za ktoré bola ulozená sankcia rozhodnutím Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.149 - Polypropylén) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 230, s. 1, dalej len "rozhodnutie Polypropylén"), a rozhodnutím Komisie 94/599/ES z 27. júla 1994 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.865 - PVC) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 239, s. 14, dalej len "rozhodnutie PVC II"), ktoré Komisia uviedla, aby odôvodnila svoj záver o opakovanom porusení, mozno povazovat za podobné správaniu uvedenému v napadnutom rozhodnutí. 151 Subjektívna podmienka opakovaného porusenia - a síce skutocnost, ze daných porusení sa dopustil ten istý podnik - vsak nie je splnená. 152 V tejto súvislosti Eni po prvé uvádza, ze cinnosti, o ktoré islo, sa týkali iných výrobkov a trhov nez napadnuté rozhodnutie a boli prevedené uz nejaký cas pred prijatím rozhodnutí Polypropylén a PVC II. 153 Po druhé, právnické osoby, ktorým bola ulozená sankcia rozhodnutiami Polypropylén a PVC II, nie sú totozné s Eni. Podnikmi, ktorých sa týkajú uvedené rozhodnutia, sú EniChem SpA, neskôr Syndial, alebo Anic SpA. Tieto podniky vsak nie sú adresátmi napadnutého rozhodnutia. Ziadne z rozhodnutí uvádzaných Komisiou sa nevztahovalo na Eni ani ako na aktívneho úcastníka potrestaných kartelov, ani z dôvodu ovládania oboch spolocností patriacich ku skupine. 154 Po tretie, záver Komisie je nezlucitelný so zásadou obmedzenej zodpovednosti a s jej osobnou povahou, kedze pripocítava pritazujúcu okolnost materskej spolocnosti, hoci v predchádzajúcich rozhodnutiach nebola konstatovaná jej zodpovednost. Toto porusenie je o to závaznejsie, ze k nemu dochádza pri výkone sankcnej právomoci, ktorej medze stanovuje zásada zákonnosti, ktorej dodrziavanie musí garantovat podnikom plnú predvídatelnost sankcií ukladaných Komisiou podla clánku 81 ES. Nejasné a nedefinované výrazy "podobné porusenia" a "ten istý podnik", ktoré pouzíva Komisia, napokon odhalujú nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tomto ohlade. 155 Po stvrté, Eni popiera, ze Komisia má právomoc zohladnit pritazujúcu okolnost spocívajúcu v opakovaní porusenia bez ohladu na cas, ktorý uplynul medzi poruseniami. V tejto súvislosti odkazuje na rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia (C-3/06 P, Zb. s. I-1331), a na návrhy, ktoré k tomuto rozsudku predniesol generálny advokát Poiares Maduro (Zb. s. I-1337). Eni dodáva, ze na rozdiel od uvedeného rozsudku, v ktorom Súdny dvor zdôraznil, ze Komisia mala nálezite zohladnit relevantné okolnosti, takáto analýza v tomto prípade chýba, pricom to nie je vhodným spôsobom odôvodnené. - Tvrdenia Komisie 156 Na úvod Komisia uvádza, ze otázka opakovaného porusenia bola nastolená v druhom oznámení o výhradách, pricom Eni nemal pripomienky ani vo svojej odpovedi, ani pocas svojho vypocutia. 157 K veci samej Komisia po prvé uvádza, ze kedze sútazné právo Spolocenstva uznáva, ze rôzne spolocnosti patriace k tej istej skupine tvoria jednu hospodársku jednotku, mohla, ak by bola chcela, ulozit v predchádzajúcich rozhodnutiach pokutu tej istej materskej spolocnosti. Komisia si teda myslí, ze sa mohla v napadnutom rozhodnutí oprávnene domnievat, ze tomu istému podniku uz bola ulozená sankcia za rovnaký typ porusenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071). Komisia zdôraznuje, ze v uvedenom rozsudku Súd prvého stupna odobril zvýsenie pokuty kvôli opakovanému porusovaniu v prípade inej spolocnosti patriacej do tej istej skupiny, konkrétnejsie v prípade spolocnosti, ktorá bola "sesterskou spolocnostou" spolocnosti, ktorej bola ulozená skorsia sankcia. Navyse, pojem opakovaného porusovania vzhladom na ciel, ktorý sleduje, neznamená nevyhnutne zistenie predchádzajúcej penaznej sankcie, ale iba zistenie predchádzajúceho porusenia (rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 133 vyssie). Je teda bezvýznamné, ze Komisia vo veciach, v ktorých boli vyhlásené rozsudky PVC II a Polypropylén, neulozila pokutu Eni ako takému. Rozhodujúca je naopak skutocnost, ze Eni úplne ovládal spolocnosti, ktoré boli adresátmi predchádzajúcich rozhodnutí. Okrem toho nemozno pripustit, aby sa spolocnosti patriace ku skupine, ktoré sú castami toho istého podniku, vyhli zohladneniu opakovaného porusenia iba kvôli organizacnej struktúre samotnej skupiny. 158 Po druhé, je bezvýznamné, ze predchádzajúce porusenia sa týkali iných sektorov a ze cinnosti v týchto sektoroch boli odvtedy prevedené na iné právnické osoby. Zvýsenie pokuty z dôvodu opakovaného porusenia sa zakladá na tom, ze predchádzajúce zistenie porusenia nestacilo na to, aby zabránilo novému nedovolenému správaniu podniku. Navyse judikatúra okrem iného spresnila, ze za porusenie v zásade zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case spáchania porusenia, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie bola za prevádzkovanie podniku zodpovedná iná osoba (rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie). Tieto kritériá sa musia uplatnit v prípade opakovaného porusenia. 159 Po tretie, Súdny dvor v rozsudku z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, uz citovanom v bode 155 vyssie, znovu potvrdil, ze prípadné opakované porusovanie sa nachádza medzi faktormi, ktoré treba zohladnit pri analýze závaznosti porusenia v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a ze v tejto súvislosti mal odvolatel stále moznost predvídat právne dôsledky svojho správania. To platí aj pre clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, ktorý predstavuje právny základ napadnutého rozhodnutia. Zvýsenie z dôvodu opakovaného porusenia preto neporusuje zásadu zákonnosti. 160 Po stvrté, v súcasnosti sa uznáva, ze zistenie a posúdenie osobitných charakteristík opakovaného porusovania tvoria súcast právomoci Komisie a ze Komisia nemôze byt pri vykonaní takéhoto zistenia viazaná prípadnou premlcacou dobou (rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 155 vyssie). V kazdom prípade boli porusenia týkajúce sa polypropylénu a PVC zistené v rozhodnutiach prijatých v roku 1986, resp. v roku 1994. Je teda úplne logické, prirodzené a vhodné zohladnit takéto predchádzajúce prípady pri novom porusení, ku ktorému dochádzalo od roku 1996. Doba, ktorá uplynula medzi oboma poruseniami, nie je sama osebe relevantná (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347). Casový interval medzi predchádzajúcimi rozhodnutiami a zaciatkom nového porusenia je rovnaký, ba dokonca nizsí, ako intervaly, ktoré uz Súdny dvor a Súd prvého stupna zohladnili vo veciach, v ktorých boli vyhlásené rozsudky Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 157 vyssie, a z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 155 vyssie. Komisia dodáva, ze v súlade s posledne uvedeným rozsudkom "môze" zohladnit cas, ktorý uplynul od predchádzajúceho porusenia ako jeden z nepriamych dôkazov potvrdzujúcich tendenciu vymanit sa z pravidiel hospodárskej sútaze. V tomto prípade Komisia preskúmala práve túto otázku v odôvodnení c. 489 napadnutého rozhodnutia a dospela k záveru, ze bolo potrebné zobrat do úvahy opakované porusenie. Posúdenie Vseobecným súdom 161 Bod 2 usmernení stanovuje ako príklad pritazujúcich okolností "opakované porusovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi)". 162 Pojem "opakované porusovanie" tak, ako je chápaný v niektorých vnútrostátnych právnych poriadkoch znamená, ze osoba sa dopustila nových porusení po tom, co jej bola ulozená sankcia za podobné porusenia (rozsudky Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 160 vyssie, bod 617, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 157 vyssie, bod 284). 163 Prípadné opakované porusenie sa nachádza medzi okolnostami, ktoré treba zohladnit pri analýze závaznosti predmetného porusenia (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 91, a z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 155 vyssie, bod 26). 164 V tomto prípade Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze EniChem uz bol adresátom rozhodnutí Komisie v kartelovej oblasti (rozhodnutia Polypropylén a PVC II). To preukazuje, ze skôr ulozené pokuty neboli dostatocné na to, aby tento podnik zmenil svoje správanie. Komisia z toho vyvodzuje, ze toto opakované porusovanie predstavuje pritazujúcu okolnost odôvodnujúcu 50 % zvýsenie základnej sumy pokuty (odôvodnenie c. 487 napadnutého rozhodnutia). 165 Eni poukazuje predovsetkým na to, ze skorsie rozhodnutia, ktoré spomína Komisia v napadnutom rozhodnutí, sa na neho nevztahovali. 166 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v tomto prípade zohladnila pojem "podnik" v zmysle clánku 81 ES, aby prihliadla k pritazujúcej okolnosti spojenej s opakovaním porusovania, co Komisia potvrdzuje vo svojich písomných podaniach. Presnejsie povedané, Komisia sa v podstate domnievala, ze ten istý podnik sa opakovane dopustil protiprávneho správania, a to napriek tomu, ze právnické osoby zúcastnené na dotknutých poruseniach neboli totozné. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pod pojmom "podnik" v zmysle clánku 81 ES treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri judikatúru citovanú v bode 60 vyssie). V tomto kontexte sa treba domnievat, ze ked sa chce Komisia odvolávat na pojem "podnik" v zmysle clánku 81 ES, musí uviest presné a podrobné informácie, ktoré podporujú jej tvrdenie. 167 Treba vsak zdôraznit, po prvé, ze Komisia v odôvodnení c. 487 napadnutého rozhodnutia odkazuje na výraz "EniChem" len vseobecne, pricom tento výraz je v odôvodnení c. 36 napadnutého rozhodnutia definovaný ako "kazdá spolocnost, ktorú vlastní Eni SpA". Treba preto konstatovat, ze výraz, ktorý Komisia pouzila v napadnutom rozhodnutí v rámci posúdenia opakovaného porusovania, je relatívne nepresný, a to prinajmensom pokial ide o právnické osoby, ktoré tvoria hospodársku jednotku uvedenú v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II. Navyse, aj keby tieto právnické osoby boli tie, ktoré sú spomenuté v odôvodneniach c. 26 az 35 napadnutého rozhodnutia, treba zdôraznit, ze spolocnost Anic uvedená v rozhodnutí Polypropylén nie je medzi právnickými osobami spomenutými v uvedených odôvodneniach. Cielom odôvodnení c. 26 az 35 napadnutého rozhodnutia je okrem toho v podstate opísat vývoj spolocností vo vlastníctve Eni pocas porusovania, ku ktorému doslo po prijatí rozhodnutí Polypropylén a PVC II. Tieto odôvodnenia preto nemôzu poskytnút dostatocne podrobnú a presnú informáciu o vývoji spolocností, ktoré Eni vlastnila pred porusením, za ktoré bola ulozená sankcia napadnutým rozhodnutím. 168 Po druhé, Komisia v poznámke pod ciarou 262 napadnutého rozhodnutia odkazuje na rozhodnutia Polypropylén a PVC II, pricom uvádza, ze "Eni" bola uvedená v týchto rozhodnutiach. Najprv treba zdôraznit, ze výraz "Eni" nie je v napadnutom rozhodnutí na rozdiel od výrazu "EniChem" predmetom textovej skratky. Predovsetkým z odôvodnení c. 26 az 36 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ked má Komisia na mysli Eni ako materskú spolocnost ostatných spolocností pouzíva výraz "Eni SpA". 169 Po tretie, aj keby mala Komisia pri pouzití výrazu "Eni" v poznámke pod ciarou 262 napadnutého rozhodnutia na mysli spolocnosti, ktoré sú súcastou "podniku" v zmysle clánku 81 ES tvoreného právnickými osobami, ktoré ovláda Eni, treba zdôraznit, ze Komisia neuviedla v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí ziadnu podrobnú a presnú informáciu. Komisia sa obmedzuje na to, ze vo svojich písomných podaniach na Vseobecný súd uvádza, ze Eni "úplne" ovládala spolocnosti uvedené v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II. Toto tvrdenie vsak okrem toho, ze nie je potvrdené ziadnym dôkazným prostriedkom, nebolo prevzaté do napadnutého rozhodnutia. 170 Po stvrté, treba uviest, ze v tomto prípade je vývoj struktúry a ovládania dotknutých spolocností zvlást zlozitý. Presnejsie povedané, rozhodnutie Polypropylén bolo adresované spolocnosti Anic, bez toho aby sa v nom objavilo meno Eni. Pokial ide o rozhodnutie PVC II, Komisia spomína v jeho odôvodnení c. 8 to, ze spolocnost Anic "sa stala" EniChem SpA a v odôvodnení c. 43 to, ze tento vývoj bol spôsobený "rôznymi reorganizáciami" bez dalsieho upresnenia. Navyse ani v tomto rozhodnutí sa neobjavuje meno Eni. Treba dodat, ze v prejednávanej veci cinnost Eni v prípade dotknutých výrobkov pôvodne zabezpecoval EniChem Elastomeri (pred tým, ako sa táto spolocnost zlúcila s EniChem SpA v roku 1997, teda po prijatí rozhodnutia PVC II) a ze cinnosti EniChem SpA boli následne prevedené na Polimeri, co este pridáva na zlozitosti strukturálnemu vývoju dotknutých podnikov. V tomto kontexte prinálezalo Komisii, aby bola zvlást presná a uviedla vsetky podrobné informácie nevyhnutné pre záver, ze spolocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí a spolocnosti uvedené v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II tvorili ten istý "podnik" v zmysle clánku 81 ES. 171 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti sa Vseobecný súd domnieva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla dostatocne podrobné a presné informácie na to, aby bolo mozné odôvodnit, ze ten istý "podnik" v zmysle clánku 81 ES sa opakovane dopustil protiprávneho správania. Za týchto okolností treba vyhoviet druhej casti druhého zalobného dôvodu a v dôsledku toho zrusit clánok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty ulozenej Eni na 272,25 milióna eur. c) O tretej casti zalozenej na pochybení pri výpocte pokuty súvisiacom s vylúcením Syndialu Tvrdenia úcastníkov konania 172 Eni pripomína, ze Komisia sa po tom, co najprv zahrnula Syndial medzi osoby zodpovedné za porusenie, ked mu zaslala tak prvé, ako aj druhé oznámenie o výhradách, napriek tomu rozhodla vylúcit ho spomedzi adresátov napadnutého rozhodnutia. Komisia odôvodnila túto svoju volbu tým, ze existovalo "vázne riziko, ze v case, ked bude rozhodnutie o ulození pokuty Syndialu v tejto veci prijaté a vykonávané, nebude mat Syndial uz dostatok majetku na to, aby ju mohol zaplatit" (odôvodnenie c. 372 napadnutého rozhodnutia). 173 Kritérium, ktoré zohladnila Komisia, aby vylúcila Syndial, vsak nie je v súlade so zásadami týkajúcimi sa nástupníctva a prevodov podnikov. 174 Eni odkazuje na tvrdenia vysvetlené v rámci prvého zalobného dôvodu a tvrdí, ze ak po transformácii spolocnosti podnik, ktorý je povazovaný za zodpovedný, nadalej existuje, zodpovedá nadalej za prípadné porusenie, z ktorého je obvinený. Jedinú výnimku z tejto zásady predstavuje zánik právnickej osoby. K tomu vsak v tomto prípade nijako nedoslo, pretoze - ako sa zdôraznuje aj v napadnutom rozhodnutí - Syndial nadalej existuje a nie je v likvidácii. Eni dodáva, ze ked Komisia pripísala Polimeri zodpovednost za údajné protisútazné správania, ktorých sa dopustili iné spolocnosti patriace ku skupine skôr, nez Polimeri prevzal chemický sektor, ignorovala skutocnost, ze az do konca roku 2001 bol Polimeri spolocným podnikom, ktorý spolocne ovládali Eni a Union Carbide. 175 Neodôvodnené vylúcenie Syndialu má dopad na výsku pokuty. Eni v tejto súvislosti uvádza, ze celkový obrat Syndialu za rok predchádzajúci prijatiu napadnutého rozhodnutia bol 860 miliónov eur a ze v prípade solidárnej zodpovednosti celková suma pokuty nesmie prekrocit 10 % obratu "najmensieho podniku". V tejto poslednej otázke odkazuje Eni na dielo doktríny. Hoci je Syndial vzatý do úvahy pri zohladnení pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v opakovanom porusení, je nenálezite vylúcený pri obmedzení výsky pokuty na hranicu 10 % stanovenú právnou úpravou. Z toho vyplýva, ze celková suma pokuty ulozenej Eni porusuje clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a zdá sa, ze je výsledkom zjavného zneuzitia právomoci. 176 Komisia navrhuje, aby tretia cast druhého zalobného dôvodu bola zamietnutá. Tvrdí predovsetkým, ze vylúcenie Syndialu nemalo vplyv na výsku pokuty ulozenej Eni. Posúdenie Vseobecným súdom 177 Zo skutocnosti, ze viacero spolocností je solidárne zaviazaných na zaplatenie pokuty z dôvodu, ze tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES vo vztahu k uplatneniu hornej hranice pokuty stanovenej clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, nevyplýva, ze záväzok kazdej z nich sa obmedzuje na 10 % obratu, ktorý daná spolocnost dosiahla pocas posledného úctovného roku. Horná hranica 10 % obratu v zmysle tohto ustanovenia sa totiz musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich jedinú hospodársku jednotku konajúcu ako podnik v zmysle clánku 81 ES, pretoze výlucne celkový obrat spolocností, z ktorých sa tento podnik skladá, môze predstavovat informáciu o velkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, body 528 a 529, a z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 90). 178 Aj keby preto Syndial bol adresátom napadnutého rozhodnutia, výska pokuty, na zaplatenie ktorej by bol Eni solidárne zaviazaný, by nemohla byt obmedzená na 10 % obratu Syndialu. Z toho vyplýva, ze tvrdenia Eni sú neúcinné. 179 Navyse, aj za predpokladu, ze Eni svojimi tvrdeniami v skutocnosti spochybnuje zodpovednost, ktorá bola voci nemu vyvodená za porusenie, ktorého sa dopustil EniChem SpA (neskôr Syndial) napriek tomu, ze napadnuté rozhodnutie sa netýka Syndialu, je namieste tieto tvrdenia zamietnut z rovnakých dôvodov, ako boli zhrnuté v bode 117 vyssie. Skutocnost, ze az do konca roku 2001 bol Polimeri spolocným podnikom, ktorý spolocne ovládali Eni a Union Carbide, nemôze tento záver zmenit, kedze nie je sporné, ze k prevodu cinností medzi EniChem SpA (neskôr Syndial) a Polimeri doslo 1. januára 2002. 180 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt tretia cast druhého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Eni, zamietnutá ako nedôvodná. 181 Zo vsetkých týchto dôvodov vyplýva, ze treba vyhoviet druhej casti druhého zalobného dôvodu a v dôsledku toho zrusit clánok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty ulozenej Eni na 272,25 milióna eur, a zamietnut v zostávajúcej casti návrhy na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia. B - O návrhoch na úpravu výsky pokuty 182 Z dôvodov vysvetlených v bodoch 166 az 171 vyssie najprv treba, aby Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003 zmenil clánok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia, pretoze Komisia na to, aby dospela k sume 272,25 milióna eur v prípade Eni nesprávne zohladnila pritazujúcu okolnost spocívajúcu v opakovanom porusovaní. 183 Aby bola vhodne stanovená výska pokuty, treba za daných okolností ponechat v zostávajúcej casti nezmenenú metódu výpoctu, ktorú pouzila Komisia. 184 Konecná výska pokuty ulozenej Eni sa preto stanovuje na 181,5 milióna eur. O trovách 185 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 prvého pododseku toho istého ustanovenia môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania.Za okolností prejednávanej veci treba rozhodnút, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 2 písm. c) rozhodnutia Komisie K(2006) 5700 v konecnom znení z 29. novembra 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/F/38.638 - Butadiénový kaucuk a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou) sa zrusuje v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty ulozenej Eni SpA na 272,25 milióna eur. 2. Výska pokuty ulozenej Eni sa stanovuje na 181,5 milióna eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Dehousse Wiszniewska-Bial/ecka Wahl Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júla 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O návrhoch na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia 1. O prvom dôvode zalozenom na protiprávnom pripísaní porusenia Eni a) O prvej casti zalozenej na nesprávnom uplatnení podmienok pripísatelnosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom b) O druhej casti zalozenej na nesprávnom uplatnení objektívnej zodpovednosti Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom c) O tretej casti zalozenej na pochybení pri analýze skutocností, ktoré uviedol Eni Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom d) O stvrtej casti zalozenej na porusení zásady obmedzenej zodpovednosti kapitálových spolocností a spolocných zásad v oblasti zodpovednosti Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 2. O druhom dôvode uvedenom subsidiárne a zalozenom na protiprávnom stanovení výsky pokuty a) O prvej casti zalozenej na nesprávnom uplatnení násobitela na úcely odstrasenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom b) O druhej casti zalozenej na neoprávnenom zvýsení základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusovania Tvrdenia úcastníkov konania - Tvrdenia Eni - Tvrdenia Komisie Posúdenie Vseobecným súdom c) O tretej casti zalozenej na pochybení pri výpocte pokuty súvisiacom s vylúcením Syndialu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom B - O návrhoch na úpravu výsky pokuty O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXa0IApu/L95244-7593TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXa0IApu/L95244-7593TMP.html#Footref*