Vec T-38/07 Shell Petroleum NV a i. proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s butadiénovým kaucukom a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaným emulznou polymerizáciou - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánky 81 ES a 82 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánky 81 ES a 82 ES) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti - Opakované porusovanie - Pojem (Clánky 81 ES a 82 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Odstrasujúci charakter pokuty (Clánky 81 ES a 82 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A stvrtý odsek) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Meranie skutocnej schopnosti spôsobit ujmu na dotknutom trhu (Clánky 81 ES a 82 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A prvý az stvrtý odsek a siesty odsek) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Posúdenie podla povahy porusenia - Velmi závazné porusenia (Clánky 81 ES a 82 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A prvý a druhý odsek) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Dodrziavanie zásady proporcionality (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003 clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 1. V prípade porusenia pravidiel hospodárskej sútaze mozno správanie dcérskej spolocnosti pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. V takej situácii sú totiz materská a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik. Skutocnost, ze materská a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik tak Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení. V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Za týchto okolností stací na to, aby sa bolo mozné domnievat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spolocnosti. Následne môze Komisia povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle. (pozri body 53, 54) 2. Komisia sa môze domnievat, ze v dôsledku priameho alebo nepriameho vlastníctva celého základného imania svojich dcérskych spolocností materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na ich správanie. Prinálezí materskej spolocnosti, aby vyvrátila túto domnienku preukázaním, ze uvedené dcérske spolocnosti urcujú svoju obchodnú politiku nezávisle, takze s nou netvoria jednu hospodársku jednotku, a teda jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. Materskej spolocnosti konkrétne prinálezí, aby predlozila kazdý dôkaz týkajúci sa organizacných, hospodárskych a právnych vztahov medzi jej dcérskymi spolocnostami a nou samotnou, ktorý povazuje za spôsobilý preukázat, ze spolu netvoria jednu hospodársku jednotku. Vseobecný súd musí totiz pri svojom posúdení zohladnit vsetky predlozené dôkazy, ktorých povaha a význam sa môzu lísit v závislosti od charakteristík kazdej veci. V tejto súvislosti skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty adresovala materskej spolocnosti skupiny spolocností, nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na porusení, ale to, ze tvoria jediný podnik. Pripísanie protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti tak nevyzaduje preukázanie toho, ze materská spolocnost ovplyvnuje politiku dcérskej spolocnosti v konkrétnej oblasti, v ktorej dochádzalo k porusovaniu. Predovsetkým skutocnost, ze materská spolocnost je iba holdingom, ktorý nevykonáva prevádzkovú cinnost a velmi málo zasahuje do riadenia svojich dcérskych spolocností, nemôze stacit na to, aby bolo vylúcené, ze vykonáva rozhodujúci vplyv na ich správanie najmä koordinovaním financných investícií vo vnútri skupiny. V rámci skupiny spolocností má totiz holdingová spolocnost, ktorá v nej koordinuje najmä financné investície, poslanie preskupovat majetkové úcasti v rôznych spolocnostiach a úlohu zabezpecit jednotné riadenie, najmä prostredníctvom tejto rozpoctovej kontroly. (pozri body 66 - 68, 70) 3. Bod 2 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO stanovuje ako príklad pritazujúcich okolností opakované porusovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi). Pojem opakované porusovanie, ako je chápaný v niektorých vnútrostátnych právnych poriadkoch, znamená, ze osoba sa dopustila nových porusení po tom, co jej bola ulozená sankcia za podobné porusenia. Prípadné opakované porusenie sa nachádza medzi okolnostami, ktoré treba zohladnit pri analýze závaznosti porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Komisia disponuje volnou úvahou pri výbere kritérií, ktoré zohladní na úcely urcenia výsky pokút, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bolo potrebné odkazovat na záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohladnovat. Zistenie a posúdenie osobitných charakteristík opakovaného porusovania tvoria súcast uvedenej právomoci Komisie, pricom Komisia nemôze byt pri takomto zistení viazaná prípadnou premlcacou dobou. V tejto súvislosti to, ze sa podnik opakovane dopustil protiprávneho správania, najmä krátko po prijatí skorsieho rozhodnutia, ktoré samotné bolo prijaté menej nez desat rokov po prijatí prvého rozhodnutia, svedcí o tom, ze daný podnik má tendenciu nevyvodzovat vhodné dôsledky zo zistenia, ze porusil pravidlá hospodárskej sútaze, takze sa Komisia môze oprávnene opriet o tieto skorsie rozhodnutia, aby skonstatovala opakované porusovanie, pricom tým neporusuje zásadu právnej istoty. Okrem toho opatrenia prijaté daným podnikom s cielom dodrziavat právo hospodárskej sútaze, nemôzu ovplyvnit, ze doslo k spáchanému poruseniu a zistenie opakovaného porusovania Komisiou. To, ze daný podnik príjme program zameraný na dodrziavanie pravidiel tak nezaväzuje Komisiu, aby mu kvôli tomu znízila pokutu. Navyse nie je mozné urcit stupen úcinnosti interných opatrení, ktoré podnik príjme, aby zabránil opakovaniu porusení práva hospodárskej sútaze. V tom istom zmysle platí, ze ani spolupráca daného podniku pocas správneho konania nemôze mat za následok, ze opakované porusovanie, ktorého sa dopustil, stratí svoju povahu pritazujúcej okolnosti. Napokon, pokial ide o primeranost zvýsenia pokuty z dôvodu opakovaného porusovania, pri urcovaní výsky pokuty disponuje Komisia volnou úvahou a nie je povinná pouzit presný matematický vzorec. Navyse Komisia musí pri stanovení výsky pokuty dbat na odstrasujúci charakter svojho postupu. Opakované porusovanie je okolnost, ktorá je dôvodom na znacné zvýsenie základnej sumy pokuty. Opakované porusovanie je totiz dôkazom, ze skôr ulozená sankcia nebola dostatocne odstrasujúca. Okrem toho Komisia môze pri stanovení miery zvýsenia z dôvodu opakovaného porusovania zohladnit nepriame dôkazy, ktoré potvrdzujú tendenciu dotknutého podniku nerespektovat pravidlá hospodárskej sútaze, vrátane casu, ktorý uplynul medzi dotknutými poruseniami. (pozri body 90 - 93, 95 - 98) 4. Ked Komisia ukladá podniku pokutu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze a urcuje jej výsku uplatnením koeficienta, ktorý je iný nez koeficient pouzitý na výpocet pokuty ulozenej tomu istému podniku v inom rozhodnutí, nedochádza k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania, pokial obe rozhodnutia spocívajú na odlisných skutkových situáciách. Právomoc Komisie ulozit pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustia porusenia ustanovení clánku 81 ES, predstavuje totiz jeden z prostriedkov, ktoré sú priznané Komisii s cielom umoznit jej plnit jej úlohu dozoru, ktorú jej zveruje právo Spolocenstva a ktorá zahrna povinnost realizovat vseobecnú politiku, ktorej cielom je uplatnovat zásady stanovené v Zmluve v oblasti hospodárskej sútaze a usmernovat v tomto zmysle správanie podnikov. Z toho vyplýva, ze na posúdenie závaznosti porusenia na úcely urcenia výsky pokuty musí Komisia dbat na odstrasujúci charakter svojho postupu, obzvlást pre tie druhy porusení, ktoré sú osobitne skodlivé pre dosiahnutie cielov Spolocenstva. To vyzaduje, aby bola výska pokuty prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohladom na financnú spôsobilost dotknutého podniku nestala zanedbatelnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s poziadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpecit úcinnost pokuty a na druhej strane z dodrziavania zásady proporcionality. Velký podnik, ktorý disponuje znacnými financnými zdrojmi v porovnaní so zdrojmi iných clenov kartelu, môze lahsie zhromazdit prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty, co v záujme jej dostatocného odstrasujúceho úcinku odôvodnuje, aby mu najmä pomocou pouzitia násobitela bola ulozená pokuta, ktorá je proporcionálne vyssia nez pokuta ulozená za rovnaké porusenie, ktorého sa dopustil podnik, ktorý takýmito zdrojmi nedisponuje. Navyse je dôlezité zohladnenie celkového obratu kazdého podniku, ktorý je súcastou kartelu, pri stanovení výsky pokuty. Ciel odstrasenia, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, má zabezpecit dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze stanovených Zmluvou zo strany podnikov pri uskutocnovaní ich aktivít v rámci Spolocenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Z toho vyplýva, ze faktor odstrasenia, ktorý mozno zahrnút do výpoctu pokuty, sa urcuje s ohladom na mnohé skutocnosti, a nielen s ohladom na osobitnú situáciu dotknutého podniku. Táto zásada platí najmä vtedy, ked Komisia urcila násobitel odstrasenia, ktorý ovplyvnuje výsku pokuty ulozenej podniku. Okrem toho Komisia disponuje v oblasti stanovovania pokút sirokou mierou volnej úvahy a ze nie je viazaná svojimi predchádzajúcimi posúdeniami. Z toho vyplýva, ze daný podnik sa na súde Únie nemôze odvolávat na rozhodovaciu politiku Komisie. Napokon v kazdom prípade je zásada rovnosti zaobchádzania porusená iba vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. (pozri body 119 - 122, 125, 126, 129, 136) 5. Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO rozlisujú mierne porusenia, závazné porusenia a velmi závazné porusenia (bod 1 A prvý a druhý odsek usmernení). Rozlisovanie vykonávané medzi podnikmi okrem toho spocíva v tom, ze sa v súlade bodom 1 A tretím, stvrtým a siestym odsekom usmernení urcí individuálny príspevok kazdého podniku k úspechu kartelu, vyjadrený ako skutocná ekonomická schopnost, s cielom jeho zaradenia do vhodnej kategórie. Individuálny príspevok kazdého podniku k úspechu kartelu, vyjadrený ako skutocná ekonomická schopnost, treba odlisovat od konkrétneho dopadu porusenia uvádzaného v bode 1 A prvom odseku usmernení. Podla tohto bodu sa konkrétny dopad porusenia v prípade, ked je mozné ho merat, zohladnuje na úcely zaradenia porusenia medzi mierne, závazné alebo velmi závazné porusenia. Individuálny príspevok kazdého podniku sa zase zohladnuje pri zvázení súm urcených v závislosti od závaznosti porusenia. Aj vtedy, ak neexistuje konkrétny meratelný dopad porusenia, môze Komisia po tom, co kvalifikovala porusenie ako mierne, závazné alebo velmi závazné, v súlade s bodom 1 A tretím, stvrtým a siestym odsekom usmernení, prikrocit k rozlisovaniu medzi dotknutými podnikmi. Okrem toho Komisie môze urcit vyssiu východiskovú sumu pokuty pre podniky, ktoré mali na relevantnom trhu relatívne väcsí trhový podiel nez ostatné podniky. Komisia tým zohladnuje skutocný vplyv, ktorý kazdý podnik vykonáva na tomto trhu. Tento faktor je totiz výrazom vyssej úrovne zodpovednosti podnikov, ktoré majú na relevantnom trhu relatívne významnejsie postavenie nez ostatné podniky, za skody spôsobené hospodárskej sútazi a v konecnom dôsledku spotrebitelom uzavretím tajnej kartelovej dohody. (pozri body 146, 149, 150, 154) 6. Z opisu velmi závazných porusení v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom je najmä stanovenie cenových cielov alebo rozdelenie trhových podielov, môzu mat iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného" bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh. Rovnako horizontálne cenové kartely patria k najzávaznejsím poruseniam práva hospodárskej sútaze a mozno ich samé osebe kvalifikovat ako velmi závazné. (pozri bod 166) 7. Zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela. V kontexte výpoctu pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze má zásada proporcionality za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat vnútorne súladným a objektívne zdôvodneným spôsobom. (pozri bod 175) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) z 13. júla 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s butadiénovým kaucukom a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaným emulznou polymerizáciou - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti" Vo veci T-38/07, Shell Petroleum NV, so sídlom v Haagu (Holandsko), Shell Nederland BV, so sídlom v Haagu, Shell Nederland Chemie BV, so sídlom v Roterdame (Holandsko), v zastúpení: pôvodne T. Snoep a J. Brockhoff, neskôr T. Snoep a S. Chamalaun, advokáti, zalobcovia, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne M. Kellerbauer, V. Bottka a J. Samnadda, neskôr M. Kellerbauer a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 5700 v konecnom znení z 29. novembra 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/F/38.638 - Butadiénový kaucuk a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou) v rozsahu, v akom sa týka Shell Petroleum NV a Shell Nederland BV, alebo subsidiárne na zrusenie alebo na znízenie pokuty ulozenej Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie BV, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: sudcovia F. Dehousse (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, I. Wiszniewska-Bial/ecka a N. Wahl, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. októbra 2009, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Rozhodnutím K(2006) 5700 v konecnom znení z 29. novembra 2006 (vec COMP/F/38.638 - Butadiénový kaucuk a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou, dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze viaceré podniky porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa zúcastnili na karteli na trhu vyssie uvedených výrobkov. 2 Podniky, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia, sú tieto: - Bayer AG, so sídlom v Leverkusene (Nemecko), - The Dow Chemical Company, so sídlom v Midlande, Michigan (Spojené státy americké) (dalej len "Dow Chemical"), - Dow Deutschland Inc., so sídlom v Schwalbachu (Nemecko), - Dow Deutschland Anlagengesellschaft mbH (predtým Dow Deutschland GmbH & Co. OHG), so sídlom v Schwalbachu, - Dow Europe, so sídlom v Horgene (Svajciarsko), - Eni SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), - Polimeri Europa SpA, so sídlom v Brindisi (Taliansko) (dalej len "Polimeri"), - Shell Petroleum NV, so sídlom v Haagu (Holandsko), - Shell Nederland BV, so sídlom v Haagu, - Shell Nederland Chemie BV, so sídlom v Rotterdame (Holandsko), - Unipetrol a.s., so sídlom v Prahe (Ceská republika), - Kaucuk a.s., so sídlom v Kralupoch nad Vltavou (Ceská republika), - Trade-Stomil sp. z o.o., so sídlom v Lodzi (Polsko) (dalej len "Stomil"). 3 Dow Chemical úplne ovláda priamo alebo nepriamo Dow Deutschland, Dow Deutschland Anlagengesellschaft a Dow Europe (dalej spolocne len "Dow") (odôvodnenia c. 16 az 21 napadnutého rozhodnutia). 4 Cinnost Eni, pokial ide o dotknuté výrobky, najprv zabezpecovala EniChem Elastomeri Srl, ktorú nepriamo ovládala Eni prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti EniChem SpA (dalej len "EniChem SpA"). Dna 1. novembra 1997 sa EniChem Elastomeri zlúcil s EniChem SpA. Eni ovládala 99,97 % EniChem SpA. Dna 1. januára 2002 EniChem SpA previedla svoju strategickú chemickú cinnost (vrátane cinnosti spojenej s butadiénovým kaucukom a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaným emulznou polymerizáciou) na dcérsku spolocnost Polimeri, ktorej bola 100 % vlastníkom. Eni ovláda Polimeri priamo a výlucne od 21. októbra 2002. Od 1. mája 2003 EniChem SpA zmenila svoje obchodné meno na Syndial SpA (odôvodnenia c. 26 az 32 napadnutého rozhodnutia). Komisia pouzíva v napadnutom rozhodnutí oznacenie "EniChem" ako odkaz na kazdú spolocnost, ktorú vlastní Eni (dalej len "EniChem") (odôvodnenie c. 36 napadnutého rozhodnutia). 5 Shell Nederland Chemie je dcérskou spolocnostou Shell Nederland, ktorú úplne ovláda Shell Petroleum (odôvodnenia c. 38 az 40 napadnutého rozhodnutia). 6 Kaucuk vznikol v roku 1997 zlúcením Kaucuk Group a.s. a Chemopetrol Group a.s. Dna 21. júla 1997 Unipetrol nadobudol vsetok majetok, práva a povinnosti zlúcených podnikov. Unipetrol má 100 % akcií v spolocnosti Kaucuk (odôvodnenia c. 45 a 46 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho podla napadnutého rozhodnutia Tavorex s.r.o. (dalej len "Tavorex") so sídlom v Ceskej republike zastupoval Kaucuk (a jeho predchodcu Kaucuk Group) pri vývozoch od roku 1991 do 28. februára 2003. Dalej, podla napadnutého rozhodnutia, Tavorex zastupoval Kaucuk od roku 1996 na stretnutiach Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku (odôvodnenie c. 49 napadnutého rozhodnutia). 7 Stomil podla napadnutého rozhodnutia zastupoval polského výrobcu Chemical Company Dwory S.A. (dalej len "Dwory") pri vývozných cinnostiach uz priblizne 30 rokov prinajmensom az do roku 2001. Dalej, podla napadnutého rozhodnutia Stomil zastupoval Dwory v rokoch od 1997 do 2000 na stretnutiach Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku (odôvodnenie c. 51 napadnutého rozhodnutia). 8 Obdobie, o ktorom sa konstatovalo, ze pocas neho trvalo porusenie, bolo od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002 (v prípade Bayer, Eni a Polimeri), od 20. mája 1996 do 31. mája 1999 (v prípade Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie), od 1. júla 1996 do 28. novembra 2002 (v prípade Dow Chemical), od 1. júla 1996 do 27. novembra 2001 (v prípade Dow Deutschland), od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002 (v prípade Unipetrolu a Kaucuku), od 16. novembra 1999 do 22. februára 2000 (v prípade Stomilu), od 22. februára 2001 do 28. februára 2002 (v prípade Dow Deutschland Anlagengesellschaft) a od 26. novembra 2001 do 28. novembra 2002 (v prípade Dow Europe) (odôvodnenia c. 476 az 485 a clánok 1 výroku napadnutého rozhodnutia). 9 Butadiénový kaucuk (dalej len "BK") a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou (dalej len "BSK") sú syntetické kaucuky v podstate pouzívané pri výrobe pneumatík. Tieto dva výrobky sú navzájom zastupitelné a nahraditelné aj inými druhmi syntetických kaucukov, ako aj prírodným kaucukom (odôvodnenia c. 3 az 6 napadnutého rozhodnutia). 10 Okrem výrobcov uvedených v napadnutom rozhodnutí iní výrobcovia nachádzajúci sa v Ázii a vo východnej Európe predali obmedzené mnozstvá BK a BSK na území EHP. Okrem toho znacnú cast BK vyrábajú priamo velkí výrobcovia pneumatík (odôvodnenie c. 54 napadnutého rozhodnutia). 11 Dna 20. decembra 2002 sa Bayer skontaktoval so sluzbami Komisie a vyjadril svoje zelanie spolupracovat na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"), pokial ide o BK a BSK. Pokial ide o BSK, Bayer poskytol ústne vyhlásenie opisujúce cinnosti kartelu. Toto ústne vyhlásenie bolo nahrané na kazete (odôvodnenie c. 67 napadnutého rozhodnutia). 12 Dna 14. januára 2003 Bayer poskytol ústne vyhlásenie opisujúce cinnosti kartelu, pokial ide o BK. Toto ústne vyhlásenie bol nahrané na kazete. Bayer takisto poskytol zápisnice zo stretnutí výboru BK v rámci Európskeho zdruzenia syntetického kaucuku (odôvodnenie c. 68 napadnutého rozhodnutia). 13 Dna 5. februára 2003 Komisia oznámila Bayer svoje rozhodnutie priznat mu podmienecné oslobodenie od pokuty (odôvodnenie c. 69 napadnutého rozhodnutia). 14 Dna 27. marca 2003 Komisia vykonala návstevu na úcely vysetrovania na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) v priestoroch Dow Deutschland & Co. (odôvodnenie c. 70 napadnutého rozhodnutia). 15 Medzi septembrom 2003 a júlom 2006 Komisia adresovala podnikom uvedeným v napadnutom rozhodnutí viaceré ziadosti o informácie na základe clánku 11 nariadenia c. 17 a clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenie c. 71 napadnutého rozhodnutia). 16 Dna 16. októbra 2003 sa zástupcovia Dow Deutschland a Dow Deutschland & Co. stretli so sluzbami Komisie a vyjadrili svoje zelanie spolupracovat na základe oznámenia o spolupráci. Pocas tohto stretnutia Komisiu ústne oboznámili s cinnostami kartelu, pokial ide o BK a BSK. Toto ústne oboznámenie bolo nahrávané. Doslo aj k odovzdaniu spisu obsahujúceho dokumenty týkajúce sa kartelu (odôvodnenie c. 72 napadnutého rozhodnutia). 17 Dna 4. marca 2005 bol Dow Deutschland informovaný o zámere Komisie priznat mu znízenie pokuty v rozsahu 30 az 50 % (odôvodnenie c. 73 napadnutého rozhodnutia). 18 Dna 7. júna 2005 Komisia zacala konanie a zaslala prvé oznámenie o výhradách podnikom, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia - s výnimkou Unipetrolu -, ako aj spolocnosti Dwory. Prvé oznámenie o výhradách bolo takisto prijaté aj vo vztahu k spolocnosti Tavorex, ale nebolo jej oznámené, lebo Tavorex bol od októbra 2004 v konkurze. Konanie týkajúce sa tejto spolocnosti bolo teda skoncené (odôvodnenia c. 49 a 74 napadnutého rozhodnutia). 19 Dotknuté podniky predlozili písomné pripomienky týkajúce sa tohto prvého oznámenia o výhradách (odôvodnenie c. 75 napadnutého rozhodnutia). Mali takisto prístup k spisu vo forme CD-ROM, ústnym vyhláseniam a príslusným dokumentom v priestoroch Komisie (odôvodnenie c. 76 napadnutého rozhodnutia). 20 Dna 3. novembra 2005 Manufacture française des pneumatiques Michelin (dalej len "Michelin") poziadal o vstup do konania ako vedlajsí úcastník konania. Michelin predlozil písomné pripomienky 13. januára 2006 (odôvodnenie c. 78 napadnutého rozhodnutia). 21 Dna 6. apríla 2006 Komisia prijala druhé oznámenie o výhradách urcené podnikom, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia. Dotknuté podniky predlozili v tejto súvislosti písomné pripomienky (odôvodnenie c. 84 napadnutého rozhodnutia). 22 Dna 12. mája 2006 Michelin predlozil staznost na základe clánku 5 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) (odôvodnenie c. 85 napadnutého rozhodnutia). 23 Dna 22. júna 2006 sa podniky, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia s výnimkou Stomilu, ako aj Michelin zúcastnili na vypocutí na Komisii (odôvodnenie c. 86 napadnutého rozhodnutia). 24 Komisia sa vzhladom na neexistenciu dostatocných dôkazov o úcasti spolocnosti Dwory na karteli rozhodla skoncit konanie voci nej (odôvodnenie c. 88 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa takisto rozhodla skoncit konanie voci Syndialu (odôvodnenie c. 89 napadnutého rozhodnutia). 25 Okrem toho, hoci sa pôvodne pouzívali dve rôzne spisové znacky (jedna pre BK a druhá pre BSK) (COMP/E-1/38.637 a COMP/E-1/38.638), Komisia pouzívala po prvom oznámení o výhradách jednu spisovú znacku (COMP/F/38.638) (odôvodnenia c. 90 a 91 napadnutého rozhodnutia). 26 Správne konanie viedlo k tomu, ze Komisia prijala 29. novembra 2006 napadnuté rozhodnutie. 27 Podla clánku 1 výroku napadnutého rozhodnutia tieto podniky porusili clánok 81 ES a clánok 53 EHP tým, ze sa pocas uvedených období zúcastnili na jedinej a pokracujúcej dohode, v rámci ktorej sa dohodli na cielových cenách, rozdelení zákazníkov dohodami o neútocení a výmene citlivých informácií o cenách, konkurentoch a zákazníkoch v sektoroch BK a BSK: a) Bayer, od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002; b) Dow Chemical, od 1. júla 1996 do 28. novembra 2002; Dow Deutschland, od 1. júla 1996 do 27. novembra 2001; Dow Deutschland Anlagengesellschaft, od 22. februára 2001 do 28. februára 2002; Dow Europe, od 26. novembra 2001 do 28. novembra 2002; c) Eni, od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002; Polimeri, od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002; d) Shell Petroleum, od 20. mája 1996 do 31. mája 1999; Shell Nederland, od 20. mája 1996 do 31. mája 1999; Shell Nederland Chemie, od 20. mája 1996 do 31. mája 1999; e) Unipetrol, od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002; Kaucuk, od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002; f) Stomil, od 16. novembra 1999 do 22. februára 2000. 28 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia vykonaného v napadnutom rozhodnutí Komisia ulozila dotknutým podnikom pokuty, ktorých suma bola vypocítaná na základe metodológie uvedenej v Usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), ako aj na základe oznámenia o spolupráci. 29 Clánok 2 výroku napadnutého rozhodnutia ukladá tieto pokuty: a) Bayer: 0 eur; b) Dow Chemical: 64,575 milióna eur, z toho: i) 60,27 milióna eur solidárne s Dow Deutschland; ii) 47,355 milióna eur solidárne s Dow Deutschland Anlagengesellschaft a Dow Europe; c) Eni a Polimeri, solidárne: 272,25 milióna eur; d) Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie, solidárne: 160,875 milióna eur; e) Unipetrol a Kaucuk, solidárne: 17,55 milióna eur; f) Stomil: 3,8 milióna eur. 30 Clánok 3 výroku napadnutého rozhodnutia nariaduje podnikom vymenovaným v clánku 1 okamzite ukoncit, ak tak este neurobili, porusenia uvedené v tom istom clánku a zdrzat sa dalej akéhokolvek aktu alebo správania opísaného v clánku 1, ako aj akéhokolvek opatrenia, ktoré má rovnaký ciel alebo následok. Konanie a návrhy úcastníkov konania 31 Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie (dalej spolu len "Shell") návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 16. februára 2007 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 32 Rozhodnutím predsedu Súdu prvého stupna z 2. apríla 2009 bol N. Wahl urcený, aby doplnil komoru z dôvodu prekázky jedného z jej clenov vo výkone funkcie. 33 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 34 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky polozené Súdom prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní 12. októbra 2009. 35 Shell Petroleum navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil celé napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom je mu urcené, - subsidiárne: - zrusil clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia, - alebo znízil výsku pokuty v rozsahu, v akom je neprimeraná, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 36 Shell Nederland navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil celé napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom je mu urcené, - subsidiárne: - zrusil clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia, - alebo znízil výsku pokuty v rozsahu, v akom je neprimeraná, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 37 Shell Nederland Chemie navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia alebo znízil výsku pokuty v rozsahu, v akom je neprimeraná, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 38 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. Právny stav 39 Na podporu svojich návrhov Shell uvádza styri zalobné dôvody. Prostredníctvom svojho prvého zalobného dôvodu Shell napáda to, ze Komisia pripísala porusenie spolocnostiam Shell Petroleum a Shell Nederland. Prostredníctvom svojho druhého zalobného dôvodu Shell napáda 50 % zvýsenie základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusovania. Prostredníctvom svojho tretieho zalobného dôvodu sa Shell domnieva, ze Komisia sa dopustila pochybenia pri pouzití násobitela na úcely odstrasenia. Prostredníctvom svojho stvrtého zalobného dôvodu Shell tvrdí, ze Komisia sa dopustila pochybenia pri stanovení východiskovej sumy pokuty. 40 Na úvod Shell zdôraznuje, ze Komisia vo svojich písomných podaniach uvádza, ze Shell nepopiera ziadnu zo skutocností uvedených v napadnutom rozhodnutí, najmä mieru svojej úcasti na karteli. Komisia rovnako odkazuje na napadnuté rozhodnutie a na vyhlásenia Bayeru a uvádza, ze Shell zohrával hlavnú úlohu v rozhovoroch, ktorých cielom bolo stanovenie cien BK a BSK. Tieto tvrdenia vytvárajú dojem, ze Shell uznáva svoju hlavnú úlohu v porusení. To vsak nie je pravda, hoci Shell uznáva, ze Shell Nederland Chemie porusil clánok 81 ES. Shell popieral najmä tvrdenia Bayeru pocas správneho konania. Okrem toho Komisia z tvrdení Bayeru nevyvodzuje ziaden právny záver. 1. O návrhoch na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia O prvom dôvode zalozenom na protiprávnom pripísaní porusenia Shell Petroleum a Shell Nederland 41 Shell sa domnieva, ze Komisia porusila clánok 81 ES, ako aj clánok 7 ods. 1 a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 tým, ze pripísala porusenie Shell Petroleum a Shell Nederland. 42 Prvý zalobný dôvod Shell sa skladá z troch castí. V rámci prvej casti sa Shell domnieva, ze Komisia pouzila nesprávne kritérium posúdenia zodpovednosti materskej spolocnosti. V rámci druhej casti Shell tvrdí, ze Shell Petroleum a Shell Nederland v kazdom prípade vyvrátili domnienku, ktorá sa na nich vztahovala. V rámci tretej casti Shell vyvodzuje dôsledky z pochybenia, ktorého sa mala dopustit Komisia. O prvej casti zalozenej na nesprávnom uplatnení podmienok pripísatelnosti porusenia - Tvrdenia úcastníkov konania 43 Shell tvrdí, ze pripísanie zodpovednosti za porusenie spolocnostiam Shell Nederland a Shell Petroleum ignoruje skutocnost, ze Shell Nederland Chemie (ktorý sa priamo zúcastnoval na porusení) má vlastnú právnu subjektivitu. 44 Podla rozsudku Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia (T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 60) musí Komisia odpovedat na dve otázky. Po prvé, ktorý podnik v zmysle clánku 81 ES sa dopustil porusenia? Po druhé, ktorá fyzická alebo právnická osoba je adresátom rozhodnutia a mozno jej pripísat porusenie? Pojem hospodárskej jednotky má význam pre prvú otázku. V prípade druhej otázky vsak tomu tak nie je. Ak by mal byt pre pripísanie zodpovednosti rozhodujúci pojem "podnik", potom by sa porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost patriaca ku skupine, vzdy a automaticky pripisovalo materskej spolocnosti nachádzajúcej sa na vrchole organizacnej schémy skupiny. 45 Podla Shell mozno konanie dcérskych spolocností priradit materskej spolocnosti iba vtedy, ak existujú "urcité okolnosti" (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, bod 135). Znamená to, ze materská spolocnost musela skutocne vyuzit svoj rozhodujúci vplyv na správanie dcérskej spolocnosti (rozsudky Súdneho dvora Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný, bod 137; zo 14. júla 1972, Geigy/Komisia, 52/69, Zb. s. 787, bod 45, a z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 16). Rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia (107/82, Zb. s. 3151, bod 50) nesvedcí v tejto súvislosti o inom prístupe. V tejto veci Súdny dvor konstatoval, ze existujú "urcité okolnosti" umoznujúce pripísat zodpovednost za porusenie materskej spolocnosti. Okrem toho v bode 29 rozsudku zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (C-286/98 P, Zb. s. I-9925, dalej len "rozsudok Stora") sa Súdny dvor domnieval, ze Súd prvého stupna mohol oprávnene predpokladat, ze materská spolocnost skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti "predovsetkým po tom", co zistil, ze v správnom konaní samotná materská spolocnost vystupovala ako jediný úcastník diskusie s Komisiou. Shell z toho vyvodzuje, ze ak neexistujú iné dôkazné prostriedky, potom neexistuje domnienka, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost. 46 Podla Shell mozno porusenie, ktorého sa dopustila 100 % dcérska spolocnost pripísat materskej spolocnosti iba vtedy, ked existujú specifické okolnosti preukazujúce, ze materská spolocnost skutocne vykonávala svoj vplyv na správanie dcérskej spolocnosti. Prinálezí Komisii, aby preukázala túto okolnost a predlozila relevantné dôkazy v tomto zmysle. Shell dodáva, ze rozsudok Súdu prvého stupna z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia (T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947), potvrdzuje, ze vlastníctvo 100 % podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti nemá automaticky za následok prenesenie dôkazného bremena, ale ze pripísanie správania 100 % dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti je odôvodnené iba vtedy, ked urcité okolnosti preukazujú, ze táto materská spolocnost skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. 47 Ked Komisia pripísala porusenie spolocnostiam Shell Petroleum a Shell Nederland iba na základe domnienky, ze z dôvodu svojej priamej alebo nepriamej 100 % úcasti v Shell Nederland Chemie vykonávali rozhodujúci vplyv na jeho správanie, pricom sa neoprela o skutkové okolnosti spôsobilé preukázat tento vplyv, porusila zásady stanovené judikatúrou Súdneho dvora a Vseobecného súdu. 48 Komisia navrhuje, aby prvá cast prvého zalobného dôvodu bola zamietnutá. V podstate sa domnieva, ze ked materská spolocnost vlastní 100 % podiel na základnom imaní dcérskej spolocnosti, existuje domnienka, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. - Posúdenie Vseobecným súdom 49 Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze materskú spolocnost mozno povazovat za zodpovednú za protiprávne správanie dcérskej spolocnosti v rozsahu, v akom táto dcérska spolocnost neurcuje nezávisle svoje správanie na trhu. Komisia v tejto súvislosti odkazuje najmä na pojem "podnik" v práve hospodárskej sútaze (odôvodnenia c. 333 a 334 napadnutého rozhodnutia). Komisia okrem toho uvádza, ze je oprávnená domnievat sa, ze 100 % dcérska spolocnost v podstatnej casti uplatnuje pokyny, ktorá jej dáva jej materská spolocnost, pricom nie je povinná overovat, ci materská spolocnost skutocne vykonala tento vplyv. Je na materskej alebo dcérskej spolocnosti, aby vyvrátili túto domnienku tým, ze predlozia dôkazné prostriedky preukazujúce, ze dcérska spolocnost namiesto plnenia pokynov svojej materskej spolocnosti urcovala nezávisle svoje správanie na trhu, takze sa na ne nevztahuje pojem "podnik" (odôvodnenie c. 335 napadnutého rozhodnutia). 50 Komisia dalej uvádza, ze Shell Nederland Chemie zodpovedá za svoju priamu úcast na porusení. Spresnuje, ze pocas trvania porusenia bol Shell Nederland Chemie v 100 % vlastníctve spolocnosti Shell Nederland, ktorej 100 % vlastníkom bola zase spolocnost Shell Petroleum. Z tohto dôvodu sa bolo mozné domnievat, ze materská spolocnost vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Túto domnienku potvrdzujú v tomto prípade vztahy spájajúce tri vyssie uvedené spolocnosti. Komisia z toho vyvodzuje, ze napadnuté rozhodnutie treba adresovat spolocnostiam Shell Nederland Chemie, Shell Nederland a Shell Petroleum, ktoré musia solidárne zodpovedat za porusenie (odôvodnenia c. 402 az 412 napadnutého rozhodnutia). 51 Prvá cast prvého zalobného dôvodu, ktorý uvádza Shell, spocíva v podstate na právnom predpoklade, ze neexistuje domnienka, ze materská spolocnost vlastniaca 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti vykonáva rozhodujúci vplyv na jej správanie. 52 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov a ze pojem "podnik" zahrna kazdú entitu vykonávajúcu hospodársku cinnost nezávisle od jej právneho postavenia a spôsobu financovania. Súdny dvor rovnako uviedol, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Ak takáto hospodárska entita porusuje predpisy hospodárskej sútaze, zodpovedá podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie. Porusenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze treba jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej bude mozné ulozit pokuty, a oznámenie o výhradách musí byt urcené tejto osobe. Takisto je potrebné, aby v oznámení o výhradách bolo uvedené, v akom postavení sa právnickej osobe vytýkajú namietané skutocnosti (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, body 54 az 57 a citovanú judikatúru). 53 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. Je tomu tak preto, lebo v takej situácii sú materská a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle skôr uvedenej judikatúry. Skutocnost, ze materská a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik tak Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, body 58 a 59 a citovanú judikatúru). 54 V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Za týchto okolností stací na to, aby sa bolo mozné domnievat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spolocnosti. Následne môze Komisia povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle. Hoci je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 rozsudku Stora, uz citovaného v bode 45 vyssie, pripomenul okrem vlastníctva 100 % základného imania dcérskej spolocnosti aj iné okolnosti, ako napríklad to, ze nedoslo k popretiu vplyvu vykonávaného materskou spolocnostou na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti, alebo tiez spolocné zastúpenie oboch spolocností pocas správneho konania, zároven platí, ze Súdny dvor poukázal na tieto okolností iba preto, aby uviedol vsetky skutocnosti, na ktorých spocívala úvaha Súdu prvého stupna, a nie preto, aby podmienil uplatnenie skôr uvedenej domnienky predlozením dodatocných dôkazov vztahujúcich sa na skutocný výkon vplyvu materskej spolocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, body 60 az 62 a citovanú judikatúru). 55 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Shell, existuje vyvrátitelná domnienka, ze materská spolocnost, ktorá vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, vykonáva rozhodujúci vplyv na jej správanie. Právny predpoklad Shell je teda nesprávny. 56 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt prvá cast prvého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná. O druhej casti zalozenej na vyvrátení domnienky spolocnostami Shell Petroleum a Shell Nederland - Tvrdenia úcastníkov konania 57 Aj keby sa Vseobecný súd mal domnievat, ze Komisia dôvodne pripísala porusenie spolocnostiam Shell Nederland a Shell Petroleum na základe domnienky, ktorej existencia bola spochybnovaná v rámci prvej casti tohto zalobného dôvodu, Shell si myslí, ze táto domnienka bola vyvrátená. Rozsudok AEG-Telefunken/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, potvrdzuje, ze rozhodujúcimi kritériami pre pripísanie zodpovednosti za protiprávne správanie dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti sú vlastníctvo základného imania, udelovanie pokynov a vedomost o porusení. 58 Shell s odkazom na odpovede na prvé a druhé oznámenie o výhradách, ktoré pripojil v prílohe, tvrdí, ze pocas obdobia, v ktorom dochádzalo k poruseniu, ani Shell Nederland, ani Shell Petroleum v skutocnosti nevykonávali rozhodujúci vplyv na správanie Shell Nederland Chemie. 59 Shell Nederland je subholdingovou spolocnostou, a v case porusenia vlastnil akcie vo viac ako 20 dcérskych spolocnostiach. Z tohto dôvodu nebol fyzicky schopný vykonávat rozhodujúci vplyv na obchodné transakcie vsetkých týchto dcérskych spolocností. 60 Shell Petroleum bol v case porusenia jednou z dvoch hlavných holdingových spolocností skupiny, a mal priamo alebo nepriamo 95 % alebo vyssiu majetkovú úcast vo viac ako 500 subholdingových spolocnostiach. V tejto súvislosti Shell predkladá zoznam 283 spolocností, v ktorých mal Shell Petroleum k 31. decembru 1996 priamu majetkovú úcast. Úloha Shell Petroleum vo vztahu k jeho dcérskym spolocnostiam sa obmedzovala na urcovanie financných cielov, vytváranie nákladových synergií medzi rôznymi cinnostami a vytycovanie celkovej a vseobecnej stratégie. V tejto súvislosti Shell predkladá referencného sprievodcu organizacnou struktúrou skupiny, v ktorom sa najmä spresnuje, ze "holdingové spolocnosti skupiny sa zaoberajú hlavne otázkami celkového financovania a otázkami spojenými s výkonom práv akcionárov" a "poberajú dividendy..., ale samotné sa nezapájajú do ziadnej prevádzkovej cinnosti". Ked teda materská spolocnost iba rozhodovala o hlavných bodoch vseobecnej stratégie skupiny, pricom nevykonávala rozhodujúci vplyv na cinnosti dcérskej spolocnosti pôsobiacej na trhu, na ktorom dochádzalo k poruseniu, nemozno jej pripisovat ziadnu zodpovednost. 61 Shell tvrdí, ze v case porusenia fungovali prevádzkové spolocnosti pôsobiace v oblasti chemických cinností, vrátane Shell Nederland Chemie, v podstate nezávisle s podporou servisných spolocností patriacich do tej istej oblasti cinnosti (v tomto prípade spolocností Shell Chemicals Europe Ltd a Shell Chemicals Ltd). Za tejto situácie boli úlohy Shell Nederland a Shell Petroleum velmi obmedzené. 62 Obmedzená úloha Shell Nederland a Shell Petroleum vo vztahu k Shell Nederland Chemie sa prejavuje aj v zápisniciach zo zasadnutí predstavenstiev týchto dvoch spolocností, ktoré sa konali pocas obdobia, v ktorom dochádzalo k poruseniu. Shell predlozil tieto zápisnice Vseobecnému súdu. Cinnosti týkajúce sa BK a BSK sú spomenuté velmi strucne. Shell dodáva, ze predlozenie týchto zápisníc Vseobecnému súdu je prípustné, kedze iba potvrdzujú tvrdenia uz uvádzané v správnom konaní. Okrem toho skutocnost, ze predstavenstvo spolocnosti Shell Nederland rokovalo o prevode cinností týkajúcich sa BK a BSK, nemôze v ziadnom prípade predstavovat dôkaz toho, ze táto spolocnost - a tým menej Shell Petroleum - sa podielala na prevádzkovom riadení dotknutých podnikov, najmä Shell Nederland Chemie. 63 Shell dodáva, ze rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia (T-11/89, Zb. s. II-757, bod 312), ktorý uvádza Komisia vo svojich písomných podaniach, sa týkal spolocnosti Shell International Chemical Company Ltd, teda jednej zo servisných spolocností, ktoré poskytovali podporu prevádzkovým spolocnostiam skupiny, a nie ako v tomto prípade obycajnej holdingovej spolocnosti, ktorá nevykonávala ziadny vplyv na obchodné správanie prevádzkovej spolocnosti zúcastnenej na porusení. 64 Napokon spis Komisie neobsahuje ziadny dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplývalo, ze okrem dvoch zamestnancov Shell Nederland Chemie zúcastnených na porusení, sa na porusení zúcastnoval, alebo o nom aspon vedel, nejaký dalsí zamestnanec skupiny Shell, a tým menej spolocností Shell Nederland a Shell Petroleum. Ak by bol niekto v Shell Petroleum alebo Shell Nederland informovaný o porusení, Shell by podla toho okamzite konal. Shell dodáva, ze nie je sporné, ze Shell Petroleum a Shell Nederland mohli vykonat rozhodujúci vplyv na Shell Nederland Chemie, aby ukoncili porusenie, ak by o nom boli vedeli. To vsak neznamená, ze pocas obdobia, v ktorom dochádzalo k poruseniu, skutocne ovplyvnovali správanie Shell Nederland Chemie na relevantnom trhu. 65 Komisia navrhuje, aby druhá cast prvého zalobného dôvodu bola zamietnutá. V podstate sa domnieva, ze dôkazy, ktoré uvádza Shell, nepostacujú na vyvrátenie domnienky, ktorá existuje v tomto prípade. - Posúdenie Vseobecným súdom 66 Z dôvodov vysvetlených pri preskúmaní prvej casti prvého zalobného dôvodu sa Komisia mohla domnievat, ze Shell Petroleum v dôsledku priameho alebo nepriameho vlastníctva celého základného imania svojich dcérskych spolocností vykonával rozhodujúci vplyv na ich správanie. 67 Prinálezalo preto Shell, aby vyvrátil túto domnienku preukázaním, ze uvedené dcérske spolocnosti urcovali svoju obchodnú politiku nezávisle, takze s ním netvorili jednu hospodársku jednotku, a teda jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. 68 Shell konkrétne prinálezalo, aby predlozil kazdý dôkaz týkajúci sa organizacných, hospodárskych a právnych vztahov medzi jeho dcérskymi spolocnostami a ním samotným, ktorý povazoval za spôsobilý preukázat, ze spolu netvorili jednu hospodársku jednotku. Vseobecný súd musí totiz pri svojom posúdení zohladnit vsetky predlozené dôkazy, ktorých povaha a význam sa môzu lísit v závislosti od charakteristík kazdej veci (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T-112/05, Zb. s. II-5049, bod 65). 69 V tejto súvislosti treba uviest, ze dôkazy, ktoré Shell predlozil, majú v podstate potvrdit, ze Shell Nederland a Shell Petroleum nemohli so zretelom na úlohu, ktorá im bola pridelená, vykonávat rozhodujúci vplyv na obchodné transakcie Shell Nederland Chemie, a to predovsetkým na trhu, na ktorom dochádzalo k poruseniu. Konkrétnejsie, ziadny zo zamestnancov spolocností Shell Nederland a Shell Petroleum sa nezúcastnoval na porusení a dokonca o nom ani nevedel. 70 Skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty adresovala materskej spolocnosti skupiny spolocností, vsak nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na porusení, ale to, ze tvoria jediný podnik vo vyssie uvedenom zmysle. Pripísanie protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti tak nevyzaduje preukázanie toho, ze materská spolocnost ovplyvnuje politiku dcérskej spolocnosti v konkrétnej oblasti, v ktorej dochádzalo k porusovaniu (rozsudok z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, body 58 a 83). Predovsetkým skutocnost, ze Shell Petroleum je iba holdingom, ktorý nevykonáva prevádzkovú cinnost a velmi málo zasahuje do riadenia svojich dcérskych spolocností, nemôze stacit na to, aby bolo vylúcené, ze vykonáva rozhodujúci vplyv na ich správanie najmä koordinovaním financných investícií vo vnútri skupiny. V rámci skupiny spolocností má totiz holdingová spolocnost, ktorá v nej koordinuje najmä financné investície, poslanie preskupovat majetkové úcasti v rôznych spolocnostiach a úlohu zabezpecit jednotné riadenie, najmä prostredníctvom tejto rozpoctovej kontroly (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Arkema/Komisia, T-168/05, neuverejnený v Zbierke, bod 76). 71 Uz len na doplnenie treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatuje, ze domnienku vztahujúcu sa na materské spolocnosti potvrdzujú v tomto prípade vztahy medzi Shell Nederland Chemie a Shell Nederland, resp. Shell Petroleum. Komisia predovsetkým zdôraznuje, ze niektorí zamestnanci Shell Nederland Chemie zodpovedali inými zamestnancom Shell Nederland a Shell Petroleum. Shell tieto skutocnosti v konaní na Vseobecnom súde nepoprel. 72 Napokon tvrdenie Shell, ze ak by bol niekto v Shell Petroleum alebo Shell Nederland informovaný o porusení, Shell by podla toho okamzite konal, nemôze preukazovat nezávislost Shell Nederland Chemie. Toto tvrdenie je naopak spôsobilé potvrdit domnienku, ze materské spolocnosti vykonávali v tomto prípade rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností. 73 Z týchto skutocností vyplýva, ze tvrdenia Shell nemôzu spochybnit záver, ze Shell Petroleum a jeho dcérske spolocnosti bolo mozné povazovat za jedinú hospodársku jednotku. V dôsledku toho musí byt druhá cast prvého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná. O tretej casti týkajúcej sa dôsledkov pochybenia, ktorého sa dopustila Komisia - Tvrdenia úcastníkov konania 74 Shell zdôraznuje, ze zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je adresované Shell Nederland alebo Shell Petroleum, by ovplyvnilo výsku pokuty. 75 Ak by mal Vseobecný súd zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom je adresované Shell Nederland a Shell Petroleum alebo iba Shell Petroleum, malo by toto zrusenie vplyv na to, ako Komisia pouzila násobitel na úcely odstrasenia (zalozený v napadnutom rozhodnutí na obrate Shell Petroleum) a ako zvýsila pokutu z dôvodu opakovaného porusovania. V dôsledku toho by podla okolností mala byt znízená pokuta ulozená Shell Nederland Chemie alebo Shell Nederland Chemie a Shell Nederland. 76 Okrem toho, ak by mal Vseobecný súd zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom je adresované Shell Nederland a Shell Petroleum, nemohla by výska pokuty ulozenej Shell Nederland Chemie prekrocit 10 % obratu, ktorý dosiahol pocas obchodného roka predchádzajúceho prijatiu napadnutého rozhodnutia. 77 Komisia navrhuje, aby tretia cast prvého zalobného dôvodu bola zamietnutá. Vzhladom na tvrdenia vysvetlené v rámci preskúmania prvej a druhej casti tohto zalobného dôvodu sa domnieva, ze sa nedopustila pochybenia, ked pripísala porusenie Shell Nederland a Shell Petroleum a ked v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 urcila výsku pokuty na základe obratu podniku, ktorému bolo pripísané porusenie. - Posúdenie Vseobecným súdom 78 Tretia cast prvého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, spocíva na predpoklade, ze Vseobecný súd vyhovie prvej alebo druhej casti tohto zalobného dôvodu. 79 Kedze prvá a druhá cast prvého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, boli zamietnuté ako nedôvodné, treba ako nedôvodnú zamietnut aj tretiu cast tohto zalobného dôvodu. 80 V dôsledku toho treba prvý zalobný dôvod, ktorý uviedol Shell, zamietnut v celom rozsahu. O druhom dôvode zalozenom na neoprávnenom zvýsení základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusovania 81 Shell sa domnieva, ze Komisia porusila clánok 81 ES a clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1 /2003 tým, ze z dôvodu opakovaného porusenia zvýsila o 50 % základnú sumu pokuty, ktorú mu ulozila. 82 Druhý zalobný dôvod Shell sa skladá z dvoch castí. V rámci prvej casti sa Shell domnieva, ze Komisia porusila zásady právnej istoty a proporcionality. V rámci druhej casti Shell tvrdí, ze Komisia nesplnila povinnost odôvodnenia, ktorú jej ukladá clánok 253 ES. O prvej casti zalozenej na porusení zásad právnej istoty a proporcionality - Tvrdenia úcastníkov konania 83 Shell uznáva, ze ani clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ani usmernenia, neupravujú maximálnu dobu, v ktorej môze Komisia konstatovat, ze podnik sa opakovane dopustil porusenia. S odkazom na rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia (C-3/06 P, Zb. s. I-1331), a na návrhy, ktoré k tomuto rozsudku predniesol generálny advokát Poiares Maduro (Zb. s. I-1337), vsak Shell tvrdí, ze Komisia mala zohladnit vsetky relevantné okolnosti danej veci. 84 V tejto súvislosti po prvé, Shell zdôraznuje, ze k poruseniam konstatovaným v rozhodnutí Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.149 - Polypropylén) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 230, s. 1, dalej len "rozhodnutie Polypropylén"), a rozhodnutí Komisie 94/599/ES z 27. júla 1994 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.865 - PVC) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 239, s. 14, dalej len "rozhodnutie PVC II"), ktoré Komisia uviedla, aby odôvodnila svoju analýzu týkajúcu sa opakovaného porusovania, doslo pred viac ako 20 rokmi a tieto porusenia skoncili koncom roka 1983. Okrem toho obe pôvodné rozhodnutia Komisie v týchto dvoch veciach siahajú do druhej polovice 80-tych rokov. 85 Po druhé, Shell preukázal Komisii, ze po poruseniach sankcionovaných rozhodnutiami Polypropylén a PVC II zmenil svoje správanie. Predovsetkým v roku 1992 zaviedol program zameraný na dodrziavanie pravidiel zakazujúcich kartely. V tejto súvislosti Shell odkazuje na niekolko dokumentov predlozených Komisii pocas správneho konania, v ktorých je opísaná struktúra, organizácia a obsah zavedených programov. Shell netoleruje porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ktorých sa dopustia jeho zamestnanci, a v prípade, ze k takýmto poruseniam dôjde, prijíma vázne disciplinárne opatrenia. Z toho, ze Shell po predchádzajúcich poruseniach zaviedol deontologický program a tento program dôsledne uplatnoval jasne vyplýva, ze neignoroval skôr ulozené pokuty, ale naopak vynalozil vsetko mozné úsilie, aby v budúcnosti podobným poruseniam zabránil. Shell zdôraznuje, ze prejednávané porusenie mozno pripísat správaniu dvoch zamestnancov, ktorí konali v zlej viere a nezávisle, a ktorí navyse absolvovali skolenie týkajúce sa dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti Shell zdôraznuje, ze je rozdiel medzi zodpovednostou podniku za porusenie - ktorú Shell v prípade Shell Nederland Chemie nijako nespochybnuje - a zvýsením pokuty z dôvodu opakovaného porusovania. Uplatnovanie programov zameraných na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze nijako nezbavuje materské spolocnosti ich zodpovednosti, ako to tvrdí Komisia. 86 Po tretie, úprimný záväzok Shell dodrziavat právnu úpravu hospodárskej sútaze potvrdzuje aj to, ze s Komisiou spolupracoval pocas celého vysetrovania. Shell urobil viac nez obvykle vyzaduje povinnost spolupráce v tomto druhu konania. Predovsetkým Shell napriek tomu, ze v roku 1999 svoje cinnosti týkajúce sa BK a BSK predal spolocnosti Dow Chemical, ze v roku 1997 jeden z dotknutých zamestnancov odisiel do dôchodku a ze druhý docasne opustil podnik, vykonal dôkladné vysetrovanie, aby Komisii predlozil mnozstvo dôkazov. Komisia napokon do znacnej miery vyuzila odpoved Shell na prvé oznámenie o výhradách predovsetkým na to, aby podlozila svoje stanovisko v rámci druhého oznámenia o výhradách. Komisia v napadnutom rozhodnutí cituje rozsiahle pasáze z vyhlásení Shell ako dôkazy porusenia. Shell spolupracoval z väcsej casti v case, ked, "ako to sám uznal, nemohol mat ziadne legitímne ocakávania na základe podania ziadosti o zhovievavost" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 318 napadnutého rozhodnutia). Shell dodáva, ze Komisia sa vo svojich písomných podaniach snazí minimalizovat jeho spoluprácu pocas správneho konania. Vzhladom na okolnosti veci, prevod cinností týkajúcich sa BK a BSK na Dow Chemical v roku 1999 a oneskorené odhalenie porusenia vo vnútri podniku sa Shell domnieva, ze s Komisiou plne spolupracoval. Po prevzatí prvého oznámenia o výhradách Shell uznal porusenie, ktorého sa dopustil Shell Nederland Chemie. Shell chce navyse zdôraznit, ze otázka zohladnenia jeho spolupráce v rámci zvýsenia pokuty z dôvodu opakovaného porusovania nesúvisí s otázkou uplatnenia oznámenia o spolupráci. 87 Výnimocné spojenie okolností tejto veci, ktoré ju odlisuje najmä od veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, malo viest Komisiu k záveru, ze neexistuje dostatok dôkazov potvrdzujúcich tendenciu Shell nerespektovat pravidlá hospodárskej sútaze. 88 Zo vsetkých týchto dôvodov sa Shell domnieva, ze 50 % zvýsenie základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusovania treba povazovat za neprimerané a odporujúce zásade právnej istoty. V dôsledku toho treba napadnuté rozhodnutie v tomto ohlade zrusit alebo subsidiárne znízit výsku pokuty ulozenej Shell. 89 Komisia navrhuje, aby táto prvá cast druhého zalobného dôvodu bola zamietnutá. V podstate sa domnieva, ze okolnosti prejednávanej veci odôvodnovali 50 % zvýsenie základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusovania. - Posúdenie Vseobecným súdom 90 Bod 2 usmernení stanovuje ako príklad pritazujúcich okolností "opakované porusovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi)". 91 Pojem opakované porusovanie, ako je chápaný v niektorých vnútrostátnych právnych poriadkoch, znamená, ze osoba sa dopustila nových porusení po tom, co jej bola ulozená sankcia za podobné porusenia (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 617, a z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 284). 92 Prípadné opakované porusenie sa nachádza medzi okolnostami, ktoré treba zohladnit pri analýze závaznosti porusenia (rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 91, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 26). 93 Komisia disponuje volnou úvahou pri výbere kritérií, ktoré zohladní na úcely urcenia výsky pokút, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bolo potrebné odkazovat na záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohladnovat. Zistenie a posúdenie osobitných charakteristík opakovaného porusovania tvoria súcast uvedenej právomoci Komisie, pricom Komisia nemôze byt pri takomto zistení viazaná prípadnou premlcacou dobou (rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, body 37 a 38). 94 V tomto prípade Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze Shell uz bol adresátom rozhodnutí Komisie v kartelovej oblasti (pozri rozhodnutia Polypropylén a PVC II, uz citované v bode 84 vyssie). To preukazuje, ze skôr ulozené pokuty neboli dostatocné na to, aby Shell zmenil svoje správanie. Komisia z toho vyvodzuje, ze toto opakované porusovanie predstavuje pritazujúcu okolnost odôvodnujúcu 50 % zvýsenie základnej sumy pokuty ulozenej Shell (odôvodnenie c. 487 napadnutého rozhodnutia). 95 Po prvé, treba zdôraznit, ze porusenie konstatované v napadnutom rozhodnutí zacalo o nieco málo viac ako desat rokov po prijatí rozhodnutia Polypropylén a menej ako dva roky po prijatí rozhodnutia PVC II. To, ze sa Shell opakovane dopustil protiprávneho správania, najmä tak krátko po prijatí rozhodnutia PVC II, ktoré bolo prijaté menej nez desat rokov po prijatí rozhodnutia Polypropylén, svedcí o tom, ze Shell má tendenciu nevyvodzovat vhodné dôsledky zo zistenia, ze porusil sútazné pravidlá Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 355, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 464). Komisia sa preto mohlo oprávnene opriet o rozhodnutia Polypropylén a PVC II, aby v prejednávanej veci skonstatovala, ze Shell sa opakovane dopustil porusenia, pricom tým neporusila zásadu právnej istoty, na ktorú sa Shell odvoláva. 96 Po druhé, opatrenia, ktoré Shell prijal s cielom dodrziavat právo hospodárskej sútaze, nemôzu ovplyvnit, ze doslo k spáchanému poruseniu a zistenie opakovaného porusovania v tejto veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 52). To, ze daný podnik príjme program zameraný na dodrziavanie pravidiel tak nezaväzuje Komisiu, aby mu kvôli tomu znízila pokutu (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, body 266 a 267, a BASF a UCB/Komisia, uz citovaný, bod 52). Treba navyse zdôraznit, ze nie je mozné urcit stupen úcinnosti interných opatrení, ktoré podnik príjme, aby zabránil opakovaniu porusení práva hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 144). V tomto prípade treba zdôraznit, ze opatrenia, ktoré Shell prijal, ho neviedli k tomu, aby oznámil existenciu kartelu, pretoze so spoluprácou súhlasil az po tom, co bol informovaný o výhradách voci nemu. 97 Po tretie, v tom istom zmysle platí, ze spolupráca Shell pocas správneho konania nemôze mat za následok, ze opakované porusovanie, ktorého sa dopustil, stratí svoju povahu pritazujúcej okolnosti. Tvrdenia, ktoré Shell uvádza v tejto súvislosti, sú preto neúcinné. 98 Napokon, pokial ide o tvrdenie Shell, ze vykonané zvýsenie je neprimerané, treba pripomenút, ze pri urcovaní výsky pokuty disponuje Komisia volnou úvahou a ze nie je povinná pouzit presný matematický vzorec. Navyse Komisia musí pri stanovení výsky pokuty dbat na odstrasujúci charakter svojho postupu. Opakované porusovanie je okolnost, ktorá je dôvodom na znacné zvýsenie základnej sumy pokuty. Opakované porusovanie je totiz dôkazom, ze skôr ulozená sankcia nebola dostatocne odstrasujúca (rozsudky Súdu prvého stupna Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 293; z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 348, a z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 398). Okrem toho treba zdôraznit, ze Komisia môze pri stanovení miery zvýsenia z dôvodu opakovaného porusovania zohladnit nepriame dôkazy, ktoré potvrdzujú tendenciu dotknutého podniku nerespektovat pravidlá hospodárskej sútaze, vrátane casu, ktorý uplynul medzi dotknutými poruseniami (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. mája 2009, Outokumpu a Luvata/Komisia, T-122/04, Zb. s. II-1135, bod 62). V tomto prípade treba najprv zdôraznit, ze prejednávané porusenie je tretím porusením toho istého typu, kvôli ktorému bolo voci Shell prijaté rozhodnutie Komisie. Predovsetkým treba uviest, ze cielom porusení, o ktoré islo v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II, bolo rovnako, ako v prejednávanej veci stanovenie cenových cielov alebo rozdelenie podielov na trhu. Okrem toho, ako sa uvádza v bode 95 vyssie, prejednávané porusenie zacalo menej ako dva roky po prijatí rozhodnutia PVC II. Napriek prijatiu tohto rozhodnutia sa teda Shell v krátkej dobe opakovane dopustil protiprávneho správania. Za týchto okolností neumoznuje ziadna z uvádzaných skutocností domnievat sa, ze 50 % zvýsenie základnej sumy pokuty s cielom donútit Shell dodrziavat pravidlá hospodárskej sútaze, je neprimerané. 99 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt prvá cast druhého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná. O druhej casti zalozenej na nedostatku odôvodnenia - Tvrdenia úcastníkov konania 100 Ak by sa Vseobecný súd mal domnievat, ze 50 % zvýsenie základnej sumy pokuty neporusuje zásady proporcionality a právnej istoty, Shell subsidiárne tvrdí, ze Komisia nesplnila povinnost odôvodnenia, ktorú jej ukladá clánok 253 ES. 101 Shell v tejto súvislosti zdôraznuje, ze vo svojej odpovedi na druhé oznámenie o výhradách uviedol, ze zvýsenie základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusovania je nepotrebné a neprimerané vzhladom na to, ze zaviedol a dôsledne uplatnuje program zameraný na dodrziavanie právnej úpravy hospodárskej sútaze. 102 V napadnutom rozhodnutí sa vsak Komisia nevyjadruje k tvrdeniam uvádzaným Shell. Namiesto toho v odôvodneniach c. 488 a 489 napadnutého rozhodnutia Komisia rozoberá viaceré iné otázky, ktoré Shell nenastolil. Shell sa domnieva, ze Komisia sa v skutocnosti vyjadrovala k tvrdeniam, ktoré uviedli niektoré podniky patriace k jeho skupine v inom konaní. Shell v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenia c. 337 a 338 rozhodnutia Komisie K (2006) 4090 v konecnom znení z 13. októbra 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES (vec COMP/F/38.456 - Asfalt - Holandsko, dalej len "rozhodnutie Asfalt"), ktoré bolo pripojené ako príloha zaloby. To, ze Komisia nie je prípadne povinná vyjadrit sa ku vsetkým tvrdeniam úcastníkov konania, nemení tento záver. 103 To, ze Komisia úplne ignorovala tvrdenia, ktoré Shell skutocne uviedol vo svojich odpovediach na prvé a druhé oznámenie o výhradách a vo svojich pripomienkach pred vypocutím, a naopak sa zaoberala tvrdeniami uvádzanými vo veci, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie Asfalt, je nedostatkom odôvodnenia, ktorý je v rozpore s clánkom 253 ES. Napadnuté rozhodnutie treba v dôsledku toho v tomto ohlade zrusit. 104 Komisia navrhuje, aby druhá cast stvrtého zalobného dôvodu bola zamietnutá. V podstate sa domnieva, ze v prípade napadnutého rozhodnutia je splnená podstatná formálna nálezitost, ktorú predstavuje povinnost odôvodnenia. - Posúdenie Vseobecným súdom 105 Z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, autora aktu tak, aby umoznili dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonat súdne preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia sa musí posúdit vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky dôlezité právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie zodpovedá poziadavkám kladeným clánkom 253 ES, musí byt posudzovaná nielen s ohladom na text predmetného aktu, ale aj na súvislosti, za akých bol tento akt prijatý (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63). 106 Podstatné formálne nálezitostí, ktoré predstavuje táto povinnost odôvodnenia, sú splnené, ak Komisia uvedie vo svojom rozhodnutí kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 73, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 463). 107 V tomto prípade stací konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 487 napadnutého rozhodnutia jasne oznacila kritériá posúdenia, ktoré jej v prípade Shell umoznili konstatovat pritazujúcu okolnost spocívajúcu v opakovaní porusenia. Okrem toho opatrenia, ktoré Shell prijal na dodrziavanie práva hospodárskej sútaze, nie sú relevantné na úcely posúdenia existencie porusenia a opakovaného porusovania (pozri bod 96 vyssie). To, ze sa Komisia nevyjadrila k tvrdeniam, ktoré Shell v tejto súvislosti uviedol pocas správneho konania, teda nemôze spôsobit nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Treba navyse pripomenút, ze Komisia nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté osoby, ale stací, aby uviedla skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam (pozri rozsudok Arkema/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 127 a citovanú judikatúru). Napokon pokial ide o to, ze Komisia spomenula dôvody, ktoré sa netýkali kartelu vztahujúceho sa na BK a BSK, stací uviest, ze aj keby bola táto okolnost preukázaná, nemôze ovplyvnit zákonnost napadnutého rozhodnutia, kedze, ako bolo práve konstatované, toto rozhodnutie bolo z právneho hladiska odôvodnené dostatocne. 108 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt druhá cast druhého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná a v dôsledku toho musí byt druhý zalobný dôvod zamietnutý v celom rozsahu. O tretom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení násobitela na úcely odstrasenia 109 Shell sa domnieva, ze Komisia porusila clánok 81 ES a clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 tým, ze pri urcení východiskovej sumy pokuty pouzila násobitel. 110 Tretí zalobný dôvod Shell sa skladá z dvoch castí. V rámci prvej casti sa Shell domnieva, ze Komisia porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. V rámci druhej casti Shell tvrdí, ze Komisia nesplnila svoju povinnost odôvodnenia. O prvej casti zalozenej na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality - Tvrdenia úcastníkov konania 111 Shell pripomína, ze Komisia pouzila násobitel tri, aby urcila východiskovú sumu pokuty, ktorá mu bola ulozená (odôvodnenie c. 474 napadnutého rozhodnutia). Na tento úcel Komisia pouzila obrat Shell Petroleum za rok 2005, teda sumu 246,549 miliardy eur. 112 V rozhodnutí Asfalt vsak Komisia v podstate vychádzala z rovnakého obratu Shell Petroleum za rok 2005, ale rozhodla sa pouzit násobitel dva. 113 Tento rozdiel predstavuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. V tejto súvislosti Shell uvádza, ze situácia, ktorou sa vyznacuje prejednávaná vec, je porovnatelná so situáciou vo veci, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie Asfalt, kedze obe rozhodnutia boli prijaté v roku 2006 s casovým odstupom dva a pol mesiaca, porusenie bolo pripísané Shell Petroleum a koeficient vychádza z celosvetového obratu Shell Petroleum s cielom zabezpecit, aby mala pokuta so zretelom na jeho velkost dostatocne odstrasujúci úcinok. Kedze v oboch prípadoch sa mal výber pouzitého násobitela zakladat na velkosti podniku a kedze sankcionovaný podnik je rovnaký, nie je takéto rozdielne zaobchádzanie objektívne odôvodnené. Shell dodáva, ze zásada rovnosti zaobchádzania sa uplatnuje aj v prípade, ze Komisia správne uplatnila usmernenia. Okrem toho je situácia v prejednávanej veci výnimocná a z tohto dôvodu sa nou súd Únie este nezaoberal. 114 Krátky odkaz Komisie na "okolnosti prejednávanej veci" nemôze odôvodnit rozdiel v zaobchádzaní. Ak sa Komisia rozhodne zvýsit pokutu v rámci samostatnej etapy pri výpocte základnej sumy pokuty, musí sa výber násobitela zakladat výlucne na velkosti podniku, ktorému zamýsla ulozit sankciu. Dôvodom, ktorý je v pozadí tejto úvahy je, ze podnik s väcsími financnými zdrojmi môze lahsie zhromazdit prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty, ktorá mu je ulozená. V tejto súvislosti na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia vo svojich písomných podaniach, je Shell rovnako, ako to uvádza rozhodnutie Asfalt, najväcsím podnikom, ktorý sa dopustil porusenia. Navyse "relatívne rozdiely v celkovej velkosti" medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnovali na porusení v oboch veciach, nemôzu odôvodnit pouzitie odlisných násobitelov v prípade Shell. V oboch veciach mali totiz podniky, v prípade ktorých bol pouzitý násobitel jedna, obrat nizsí ako desat miliárd eur. V oboch veciach je najväcsím podnikom, ktorého úcast na porusení bola konstatovaná, Shell s obratom vo výske 246,549 miliardy eur. 115 Z týchto dôvodov treba napadnuté rozhodnutie zrusit alebo subsidiárne znízit pokutu ulozenú Shell tak, ze sa namiesto násobitela tri pouzije násobitel dva. 116 Shell navyse s poukazom na prvý zalobný dôvod dodáva, ze ak porusenie nemozno pripísat Shell Nederland alebo Shell Petroleum, potom je pouzitie násobitela tri v prípade pokuty ulozenej Shell Nederland Chemie neprimerané a porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania. V takomto prípade sa musí výber násobitela zakladat na cistom celosvetovom obrate Shell Nederland za rok 2005 (25,041 miliardy eur) alebo na obrate Shell Nederland Chemie za rovnaký rok (1,186 miliardy eur). Znamená to, ze v prípade pokuty ulozenej Shell Nederland Chemie alebo Shell Nederland Chemie a Shell Nederland sa nesmie pouzit ziadny násobitel alebo nanajvýs násobitel 1,5. 117 Komisia navrhuje, aby prvá cast tretieho zalobného dôvodu bola zamietnutá. V podstate sa domnieva, ze násobitele sa pouzívajú na úcely zohladnenia relatívnych rozdielov v celkovej velkosti a ze násobitel pouzitý v prejednávanej veci v prípade Shell nie je neprimeraný. - Posúdenie Vseobecným súdom 118 Usmernenia stanovujú, ze okrem samotnej povahy porusenia, jeho skutocného dosahu na trh a jeho zemepisného rozsahu, je potrebné zohladnit aj skutocnú ekonomickú schopnost pôvodcu porusenia spôsobit váznu skodu iným subjektom, predovsetkým spotrebitelom, a stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek usmernení). 119 Právomoc Komisie ulozit pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustia porusenia ustanovení clánku 81 ES, predstavuje jeden z prostriedkov, ktoré sú priznané Komisii s cielom umoznit jej plnit jej úlohu dozoru, ktorú jej zveruje právo Spolocenstva a ktorá zahrna povinnost realizovat vseobecnú politiku, ktorej cielom je uplatnovat zásady stanovené v Zmluve v oblasti hospodárskej sútaze a usmernovat v tomto zmysle správanie podnikov. Z toho vyplýva, ze na posúdenie závaznosti porusenia na úcely urcenia výsky pokuty musí Komisia dbat na odstrasujúci charakter svojho postupu, obzvlást pre tie druhy porusení, ktoré sú osobitne skodlivé pre dosiahnutie cielov Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 105 a 106; rozsudky ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 166, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 169). 120 To vyzaduje, aby bola výska pokuty prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohladom na financnú spôsobilost dotknutého podniku nestala zanedbatelnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s poziadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpecit úcinnost pokuty a na druhej strane z dodrziavania zásady proporcionality. Velký podnik, ktorý disponuje znacnými financnými zdrojmi v porovnaní so zdrojmi iných clenov kartelu, môze lahsie zhromazdit prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty, co v záujme jej dostatocného odstrasujúceho úcinku odôvodnuje, aby mu najmä pomocou pouzitia násobitela bola ulozená pokuta, ktorá je proporcionálne vyssia nez pokuta ulozená za rovnaké porusenie, ktorého sa dopustil podnik, ktorý takýmito zdrojmi nedisponuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, body 241 a 243; pozri rovnako rozsudky ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 170, a BASF/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 235). 121 Treba dodat, ze Súdny dvor zdôraznil predovsetkým význam zohladnenia celkového obratu kazdého podniku, ktorý je súcastou kartelu, pri stanovení výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Sarrió/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, body 85 a 86, a zo 14. júla 2005, Acerinox/Komisia, C-57/02 P, Zb. s. I-6689, body 74 a 75; pozri rovnako rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 17). 122 Napokon treba zdôraznit, ze ciel odstrasenia, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, má zabezpecit dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze stanovených Zmluvou zo strany podnikov pri uskutocnovaní ich aktivít v rámci Spolocenstva alebo EHP. Z toho vyplýva, ze faktor odstrasenia, ktorý mozno zahrnút do výpoctu pokuty, sa urcuje s ohladom na mnohé skutocnosti, a nielen s ohladom na osobitnú situáciu dotknutého podniku. Táto zásada platí najmä vtedy, ked Komisia urcila "násobitel odstrasenia", ktorý ovplyvnuje výsku pokuty ulozenej podniku (pozri v tomto zmysle rozsudku Showa Denko/Komisia, uz citovaný v bode 121 vyssie, body 23 a 24). 123 V tomto prípade Komisia v napadnutom rozhodnutí najprv skonstatovala, ze v kategórii velmi závazných porusení umoznuje rozpätie sankcií urcit výsku pokút v závislosti od velkosti kazdého podniku na úrovni, ktorá im zabezpecí dostatocne odstrasujúcu povahu. Na základe celosvetových obratov dotknutých podnikov dosiahnutých pocas roka 2005 Komisia dalej zdôraznila, ze existuje velký rozdiel vo velkosti medzi na jednej strane Kaucukom (obrat 2,718 miliardy eur) a Stomilom (obrat 38 miliónov eur) a na druhej strane ostatnými dotknutými podnikmi, predovsetkým Bayerom (obrat 27,383 miliardy eur), ktorý je prvým z velkých podnikov, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie. Na tomto základe a vzhladom na dané okolnosti sa Komisia domnievala, ze v prípade Kaucuku a Stomilu sa nesmie pouzit ziadny násobitel na úcely odstrasenia, a ze v prípade Bayeru je vhodný násobitel 1,5. Na tomto základe a vzhladom na dané okolnosti Komisia napokon pouzila násobitel 1,75 v prípade Dow (obrat 37,221 miliardy eur), násobitel 2 v prípade EniChem (obrat 73,738 miliardy eur) a násobitel 3 v prípade Shell (obrat 246,549 miliardy eur) (odôvodnenie c. 474 napadnutého rozhodnutia). 124 Tvrdenia Shell spocívajú v podstate na tom, ze násobitel pouzitý v tomto prípade nemal byt vzhladom na dodrzanie zásady rovnosti zaobchádzania vyssí ako násobitel urcený v rozhodnutí Asfalt. 125 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia disponuje v oblasti stanovovania pokút sirokou mierou volnej úvahy a ze nie je viazaná svojimi predchádzajúcimi posúdeniami (rozsudok z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 82). Z toho vyplýva, ze Shell sa na súde Únie nemôze odvolávat na rozhodovaciu politiku Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Bank der österreichischen Sparkassen/Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 123). 126 V kazdom prípade treba pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania je porusená iba vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a z 28. júna 1990, Hoche, C-174/89, Zb. s. I-2681, bod 25; rozsudok Súdu prvého stupna z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, T-303/02, Zb. s. II-4567, bod 152). 127 V tomto prípade vsak Shell nemá dôvod tvrdit, ze dotknuté situácie sú rovnaké. Je samozrejme pravda, ze celkový obrat kazdého podniku je relevantným kritériom pri pouzití násobitela na úcely odstrasenia a ze v tejto súvislosti je obrat Shell zohladnený v rozhodnutí Asfalt rovnaký ako obrat zohladnený v napadnutom rozhodnutí. Treba vsak rovnako uviest, ze v napadnutom rozhodnutí zacala Komisia tak, ze urcovala násobitele na úcely odstrasenia pre Kaucuk a Stomil, pricom sa domnievala, ze vzhladom na okolnosti danej veci sa v ich prípade nesmie pouzit ziaden násobitel. Komisia dalej na tomto základe pokracovala porovnaním relatívnej velkosti dotknutých podnikov a urcila násobitel na úcely odstrasenia pre ostatné podniky, a najmä pre Shell. Z toho vyplýva, ze v tomto prípade vychádza urcenie násobitelov na úcely odstrasenia na jednej strane zo zohladnenia celkového obratu kazdého podniku, ale tiez na druhej strane z relatívnej velkosti kazdého podniku. Relatívna velkost podnikov, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie, je vsak iná ako relatívna velkost podnikov, ktorých sa týka rozhodnutie Asfalt. Okrem toho z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze násobitele boli stanovené tak, ze sa zacalo s najmensími podnikmi. Shell neuviedol ziadne konkrétne tvrdenia, ktorými by spochybnil metódu zvolenú Komisiou alebo násobitele stanovené v tejto súvislosti. Napokon, pokial ide o tvrdenie Shell, ze tak v prípade napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia Asfalt bol najväcsím podnikom, treba najprv uviest, ze ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, rozdiel v celkovom obrate medzi Shell a podnikom, ktorý bol pred ním, bol v prejednávanej veci ovela väcsí a dalej ze násobitele, ktoré slúzili ako základ pre porovnanie dotknutých podnikov boli v oboch rozhodnutiach odlisné. 128 Uz len na doplnenie treba uviest, ze vo veci, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie Asfalt, Komisia rovnako ako v prejednávanej veci konstatovala, ze dané porusenie bolo velmi závazné (odôvodnenie c. 316 rozhodnutia Asfalt). Komisia vsak v rozhodnutí Asfalt rovnako uviedla, ze dané porusenie sa týkalo iba jedného clenského státu, ze hodnota trhu bola relatívne nízka (62 miliónov eur za rok 2001, posledný úplný rok, v ktorom trvalo porusenie) a ze pocet úcastníkov kartelu bol vysoký (strnást podnikov) (odôvodnenie c. 317 rozhodnutia Asfalt). Tieto okolnosti neexistujú v prejednávanej veci. 129 Výhrade vychádzajúcej z porusenia zásady rovnosti zaobchádzania preto nemozno vyhoviet. 130 Kedze výhrada Shell, ktorá má spochybnit proporcionalitu stanoveného násobitela, spocíva na porovnaní s rozhodnutím Asfalt a kedze Shell neuvádza ziadne podrobnejsie tvrdenia, treba túto výhradu zamietnut z rovnakých dôvodov. 131 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt prvá cast tretieho zalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná. O druhej casti zalozenej na nedostatku odôvodnenia - Tvrdenia úcastníkov konania 132 Ak by sa Vseobecný súd mal domnievat, ze pouzitie násobitela tri neporusuje zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, Shell subsidiárne tvrdí, ze Komisia nesplnila povinnost odôvodnenia, ktorú jej ukladá clánok 253 ES. Ked totiz Komisia odkazuje na "okolnosti prejednávanej veci", aby uplatnila tento násobitel, neuvádza, ktoré sú tieto okolnosti, ako môzu odôvodnit pouzitie násobitela tri a do akej miery sa lísia od okolností vo veci, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie Asfalt, takze si tieto veci z hladiska odstrasenia zaslúzia odlisné zaobchádzanie. Shell z tohto vyvodzuje, ze napadnuté rozhodnutie treba zrusit. 133 Komisia navrhuje, aby druhá cast tretieho zalobného dôvodu bola zamietnutá. Uvádza predovsetkým, ze medzi prejednávanou vecou a vecou, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie Asfalt, existujú objektívne rozdiely. Komisia preto nebola povinná uviest dôvody, preco suma zvolená na výpocet pokuty nebola v prejednávanej veci taká istá. - Posúdenie Vseobecným súdom 134 Vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 105 a 106 vyssie, treba v tomto prípade pripomenút, ze Komisia uviedla, ze na zabezpecenie dostatocne odstrasujúcej povahy pokuty zohladní velkost kazdého podniku. Na tomto základe Komisia pouzila celkové obraty dotknutých podnikov pocas roka 2005. Komisia okrem toho porovnala príslusnú velkost rôznych podnikov, aby urcila násobitel na úcely odstrasenia. V prípade Shell Komisia konkrétne uviedla, ze celkový obrat tohto podniku je niekolko krát vyssí ako obrat ktoréhokolvek z ostatných dotknutých podnikov. Z toho vyplýva, ze faktory, ktoré Komisii umoznili urcit násobitel, ktorým sa vynásobila pokuta ulozená Shell, jasne vyplývajú z napadnutého rozhodnutia. 135 Skutocnost, ze Komisia okrem toho spomenula "okolnosti prejednávanej veci", nemôze vyvrátit tento záver. Z napadnutého rozhodnutia totiz nevyplýva, ze by Komisia výslovne uviedla iné faktory ako celkové obraty a relatívnu velkost dotknutých podnikov, aby urcila násobitele na úcely odstrasenia, co Komisia napokon potvrdila na pojednávaní. Navyse výraz "okolnosti prejednávanej veci" mozno bez problémov chápat tak, ze sa vztahuje práve na celkové obraty a relatívnu velkost dotknutých podnikov. 136 Napokon, pokial ide o odkaz na vec, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie Asfalt, treba sa domnievat, ze Komisia nebola povinná uviest dôvody, preco nebol násobitel na úcely odstrasenia rovnaký, kedze skutkové situácie v oboch veciach sú odlisné, najmä pokial ide o relatívnu velkost dotknutých podnikov (pozri body 127 a 128 vyssie). 137 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt druhá cast tretieho zalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná a v dôsledku toho musí byt tretí zalobný dôvod zamietnutý v celom rozsahu. O stvrtom dôvode zalozenom na nesprávnom stanovení východiskovej sumy pokuty 138 Shell sa domnieva, ze Komisia porusila clánok 81 ES a clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 tým, ze v jeho prípade nesprávne stanovila východiskovú sumu pokuty. 139 Stvrtý zalobný dôvod Shell sa skladá zo styroch castí. V rámci prvej casti sa Shell domnieva, ze Komisia neoprávnene diferencovala medzi východiskovými sumami pokuty. V rámci druhej casti Shell tvrdí, ze východiskové sumy pokút zvolené Komisiou sú nesprávne. V rámci tretej casti Shell uvádza, ze východisková suma pokuty stanovená v jeho prípade nezohladnuje zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. V rámci stvrtej casti Shell tvrdí, ze Komisia nesplnila svoju povinnost odôvodnenia. O prvej casti zalozenej na neoprávnenom diferencovanom zaobchádzaní s východiskovými sumami pokuty - Tvrdenia úcastníkov konania 140 Shell tvrdí, ze podla odôvodnenia c. 466 napadnutého rozhodnutia Komisia diferencovane zaobchádzala s východiskovými sumami pokút, "aby zohladnila specifický význam kazdého podniku a teda skutocný následok, ktorý malo jeho nedovolené správanie na hospodársku sútaz" [neoficiálny preklad]. Komisia si vsak protirecí, ked v odôvodnení c. 462 napadnutého rozhodnutia vyslovuje názor, podla ktorého "nie je mozné zmerat skutocný následok, ktorým mal na trh EHP súbor dohôd, ktoré predstavujú porusenie" [neoficiálny preklad] a v dôsledku toho "pri urcení pokút v tomto prípade nezohladní dopad na trh" [neoficiálny preklad]. Ako to Komisia pripústa vo svojich písomných podaniach, diferencované zaobchádzanie s východiskovými sumami pokút sa zakladá na tom, ze "skutocná ekonomická schopnost spôsobit váznu skodu hospodárskej sútazi" je vyssia vtedy, ak sú objemy predaja (a zodpovedajúci trhový podiel) daného podniku na relevantnom trhu väcsie. 141 Shell v tejto súvislosti pripomína informácie, ktoré odovzdal Komisii pocas správneho konania a ktoré preukazujú, ze porusenie nemalo dopad na trh. Ani v druhom oznámení o výhradách, ani v napadnutom rozhodnutí Komisia nepredkladá akýkolvek konkrétny dôkaz preukazujúci, ze dotknuté dohody alebo postupy mali dopad na trh. 142 Okrem toho tvrdenie, ze "výrobcovia realizovali protisútazné dohody a táto realizácia mala skutocne dopad na trh" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 462 napadnutého rozhodnutia), je z podstatnej casti nepodlozené. Neexistuje ziadny konkrétny dôkaz uvedený v napadnutom rozhodnutí alebo obsiahnutý v spise, ktorý by preukazoval, ze dotknuté dohody alebo postupy boli zrealizované a mali dopad na trh. 143 Komisia preto nemohla stanovit rozdielne východiskové sumy pokút, aby zohladnila skutocný dopad porusenia na hospodársku sútaz. Bola naopak povinná na základe objektívnej povahy porusenia zvolit rovnakú východiskovú sumu pokuty pre vsetkých adresátov napadnutého rozhodnutia. V tomto prípade Shell zdôraznuje, ze Komisia stanovila pre Stomil východiskovú sumu pokuty vo výske 5,5 milióna eur. Niet dôvodu na to, aby bola pre Shell stanovená vyssia východisková suma pokuty. 144 V kazdom prípade pri stanovení východiskových súm pokút Komisia prikladala prílis velkú dôlezitost údajnému - ale nepreukázanému - vplyvu, ktorý mal kazdý úcastník kartelu na porusenie. Ako to Komisia sama uznáva v odôvodnení c. 461 napadnutého rozhodnutia, hlavným faktorom, ktorý treba zohladnit pri stanovení východiskovej sumy pokuty, je objektívna závaznost porusenia. V tomto prípade vsak Komisia zvolila pre Shell pätkrát vyssiu východiskovú sumu pokuty nez stanovila v prípade pokuty ulozenej podniku Stomil. Zo vsetkých týchto dôvodov treba pokutu ulozenú Shell podstatne znízit. 145 Komisia navrhuje, aby prvá cast stvrtého zalobného dôvodu bola zamietnutá. Predovsetkým uvádza, ze sa zdá, ze Shell si zamiena diferencované zaobchádzanie a zistenie dopadu porusenia. - Posúdenie Vseobecným súdom 146 Usmernenia rozlisujú mierne porusenia, závazné porusenia a velmi závazné porusenia (bod 1 A prvý a druhý odsek usmernení). Rozlisovanie vykonávané medzi podnikmi okrem toho spocíva v tom, ze sa v súlade bodom 1 A tretím, stvrtým a siestym odsekom usmernení urcí individuálny príspevok kazdého podniku k úspechu kartelu, vyjadrený ako skutocná ekonomická schopnost, s cielom jeho zaradenia do vhodnej kategórie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 225; pozri rovnako rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 360). 147 V tomto prípade Komisia po tom, co skonstatovala, ze dané porusenie je velmi závazné (odôvodnenie c. 464 napadnutého rozhodnutia), diferencovane zaobchádzala s dotknutými podnikmi na základe ich kumulovaných obratov vztahujúcich sa na BK a BSK za rok 2001, ktorý bol posledným úplným rokom, ked dochádzalo k poruseniu, a to s výnimkou spolocnosti Shell (1998) a spolocnosti Stomil (1999). Komisia zaradila dotknuté podniky do piatich kategórií, pricom Shell sa nachádzal v tretej (východisková suma pokuty vo výske 27,5 milióna eur) (odôvodnenia c. 465 az 473 napadnutého rozhodnutia). 148 Shell v prvom rade v podstate tvrdí, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked zohladnila specifický význam kazdého podniku a teda skutocný následok, ktorý malo jeho nedovolené správanie na hospodársku sútaz, zatial co zároven uviedla, ze nie je mozné zmerat skutocný následok porusenia. 149 Individuálny príspevok kazdého podniku k úspechu kartelu, vyjadrený ako skutocná ekonomická schopnost, vsak treba odlisovat od konkrétneho dopadu porusenia uvádzaného v bode 1 A prvom odseku usmernení. Podla tohto bodu sa konkrétny dopad porusenia v prípade, ked je mozné ho merat, zohladnuje na úcely zaradenia porusenia medzi mierne, závazné alebo velmi závazné porusenia. Individuálny príspevok kazdého podniku sa zase zohladnuje pri zvázení súm urcených v závislosti od závaznosti porusenia. 150 Teda aj vtedy, ak neexistuje konkrétny meratelný dopad porusenia, môze Komisia po tom, co kvalifikovala porusenie ako mierne, závazné alebo velmi závazné, v súlade s bodom 1 A tretím, stvrtým a siestym odsekom usmernení, prikrocit k rozlisovaniu medzi dotknutými podnikmi. 151 Tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti uvádza Shell, treba preto zamietnut. 152 Pokial ide o tvrdenia uvádzané subsidiárne, Shell sa v podstate domnieva, ze Komisia prikladala prílis velkú dôlezitost "specifickému významu" podnikov, ktoré boli clenmi kartelu, v porovnaní so "závaznostou" porusenia. Rozlisovanie, ktoré vykonala Komisia medzi dotknutými podnikmi napriek tomu, ze závaznost porusenia je pre vsetky rovnaká, je teda neopodstatnené. 153 Treba sa domnievat, ze prostredníctvom svojich tvrdení Shell v skutocnosti namieta porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Nespochybnuje vsak, ze medzi dotknutými podnikmi boli rozdiely, a to v niektorých prípadoch znacné, týkajúce sa ich príslusných obratov vztahujúcich sa na BK a BSK za roky zohladnené Komisiou. Z bodu 1 A siesteho odseku usmernení okrem toho jasne vyplýva, ze Komisia môze zvázit výsku pokuty, aby zohladnila specifický význam protiprávneho správania kazdého podniku. 154 Preto ked Komisia urcila vyssiu východiskovú sumu pokuty pre podniky, ktoré mali na relevantnom trhu relatívne väcsí trhový podiel nez ostatné podniky, zohladnila tým skutocný vplyv, ktorý podnik vykonával na tomto trhu. Tento faktor je totiz výrazom vyssej úrovne zodpovednosti podnikov, ktoré majú na relevantnom trhu relatívne významnejsie postavenie nez ostatné podniky, za skody spôsobené hospodárskej sútazi a v konecnom dôsledku spotrebitelom uzavretím tajnej kartelovej dohody (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 230). 155 Za týchto okolností treba zamietnut tvrdenia, ktoré Shell uviedol subsidiárne. 156 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt prvá cast stvrtého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná. O druhej casti zalozenej na nesprávnom stanovení východiskových súm pokút - Tvrdenia úcastníkov konania 157 Ak by sa Vseobecný súd mal domnievat, ze Komisia oprávnene diferencovala medzi východiskovými sumami pokút, Shell tvrdí, ze sumy, ktoré Komisia zvolila, a najmä východisková suma zvolená pre Shell, sú v kazdom prípade v rozpore s usmerneniami. Shell predovsetkým tvrdí, ze Komisia mala klasifikovat prejednávané porusenie ako závazné porusenie v zmysle usmernení, a nie ako velmi závazné porusenie. 158 Shell tak uvádza, ze dotknuté porusenie nepredstavovalo prísne vzaté organizovaný kartel, prostredníctvom ktorého sa konkurencné podniky dohadujú na predajných cenách a na rozdelení trhových podielov, vzájomne dohliadajú na svoju politiku v oblasti cien a predaja, uplatnujú kompenzacný mechanizmus, aby zabezpecili dodrziavanie kartelovej dohody a sankcionujú správanie, ktoré nerespektuje cielové ceny. Dotknuté dohody boli naopak uzatvárané v neformálnom rámci, obycajne pri prílezitosti dvojstranných alebo trojstranných rozhovorov, a nie na oficiálnom stretnutí celej skupiny úcastníkov. Porusenie navyse nemalo dopad na trh. V tejto súvislosti Shell zdôraznuje, ze odôvodnenia c. 134 az 159 napadnutého rozhodnutia, ktoré uvádza Komisia vo svojich písomných podaniach, nijako nepreukazujú, ze kartelová dohoda bola realizovaná. Naopak, neexistencia sankcie a skutocnost, ze dotknuté podniky mali voci sebe výhrady kvôli tomu, ze nerespektovali dotknuté dohody iba potvrdzujú záver, ze tieto dohody neboli v skutocnosti uplatnované. 159 Shell sa okrem toho s odkazom na tri skorsie rozhodnutia Komisie v iných veciach domnieva, ze Komisia zaradila do kategórie závazných porusení porusenia vyznacujúce sa prinajmensom takým istým stupnom sofistikovanosti ako prejednávané porusenie. 160 Shell z toho vyvodzuje, ze v prípade závazného porusenia nemôze východisková suma pokuty prekrocit 20 miliónov eur. Komisia teda tým, ze stanovila východiskovú sumu pokuty ulozenej Shell na 27,5 milióna eur, porusila usmernenia. 161 Komisia navrhuje, aby druhá cast stvrtého zalobného dôvodu bola zamietnutá. Predovsetkým zdôraznuje, ze tajné kartely ako ten, o ktorý ide v tomto prípade, predstavujú najzávaznejsie porusenia, takze je správne kvalifikovat prejednávané porusenie ako velmi závazné. Okrem toho na to, aby bolo mozné konstatovat existenciu velmi závazného porusenia, nie je potrebné posudzovat realizáciu alebo dopad kartelu. - Posúdenie Vseobecným súdom 162 Závaznost porusení musí byt stanovená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, pricom nie je zostavený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy (rozsudky Súdneho dvora Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 465, a z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 241). 163 Medzi faktory, na ktoré mozno prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, patrí správanie kazdého podniku, úloha kazdého z nich pri vytvorení kartelu, zisk, ktorý z neho mohli mat, ich velkost a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Spolocenstva (pozri rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 130 a citovanú judikatúru). 164 Okrem toho usmernenia predovsetkým stanovujú, ze pri posúdení závaznosti porusenia sa musí zobrat do úvahy samotná povaha porusenia, jeho skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu. Porusenia sa tak zaradujú do jednej z troch kategórií: mierne porusenia, závazné porusenia a velmi závazné porusenia (bod 1 A prvý a druhý odsek usmernení). 165 V tomto prípade Komisia v napadnutom rozhodnutí najprv konstatuje, ze dotknuté podniky uzavreli dohody týkajúce sa cenových cielov, ako aj rozdelenia trhu a vymienali si citlivé obchodné údaje. Podla Komisie sú tieto postupy svojou povahou velmi závaznými poruseniami (odôvodnenie c. 461 a clánok 1 výroku napadnutého rozhodnutia). Komisia dalej uvádza, ze nie je mozné zmerat konkrétny dopad kartelu na trh EHP. Komisia tiez dodáva, ze hoci nie je mozné zmerat konkrétny dopad kartelu, dotknuté dohody boli podnikmi zrealizované a mali teda následok na trhu. Komisia zakoncuje spresnením, ze nezohladní dopad na trh na úcely urcenia výsky pokút (odôvodnenie c. 462 napadnutého rozhodnutia). Komisia napokon zdôraznuje, ze porusenie sa vztahuje na celé územie EHP (odôvodnenie c. 463 napadnutého rozhodnutia). Z týchto dôvodov sa Komisia domnieva, ze predmetné porusenie mozno kvalifikovat ako velmi závazné (odôvodnenie c. 464 napadnutého rozhodnutia). 166 Po prvé, treba uviest, ze Shell vo svojej zalobe nespochybnuje protiprávny ciel kartelu tak, ako je zhrnutý v napadnutom rozhodnutí, predovsetkým v clánku 1 jeho výroku. V tejto súvislosti z opisu velmi závazných porusení v usmerneniach vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom je najmä, ako v tomto prípade, stanovenie cenových cielov alebo rozdelenie trhových podielov, môzu mat iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného" bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 75; pozri rovnako rozsudky Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 178, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 345). Z ustálenej judikatúry rovnako vyplýva, ze horizontálne cenové kartely patria k najzávaznejsím poruseniam sútazného práva Spolocenstva a mozno ich samé osebe kvalifikovat ako velmi závazné (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 103, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 147). 167 Komisia sa preto nedopustila pochybenia, ked skonstatovala, ze dotknuté postupy boli v dôsledku svojej povahy velmi závaznými poruseniami. 168 Po druhé, na rozdiel od toho, co v podstate tvrdí Shell, sa treba domnievat, ze vzhladom na pocetnost cielov sledovaných kartelom, a na skutocnost, ze tieto ciele boli sledované súcasne, kartel svedcí o vysokej úrovni prepracovanosti napriek tomu, ze sa vyznacoval nízkym stupnom formalizmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 149). 169 Po tretie, pokial ide o predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie, na ktorú sa odvoláva Shell, treba uviest, ze Shell nepreukázal, v com sa skutková a právna situácia, ktorá viedla k prijatiu napadnutého rozhodnutia, podobá situácii existujúcej v uvádzaných predchádzajúcich rozhodnutiach. Treba navyse uviest, ze skutkové okolnosti vecí, najmä dotknuté protisútazné postupy, nie sú rovnaké. 170 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt druhá cast stvrtého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná. O tretej casti zalozenej na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania - Tvrdenia úcastníkov konania 171 Aj keby sa porusenie malo klasifikovat ako velmi závazné v zmysle usmernení, Shell tvrdí, ze východisková suma pokuty vo výske 27,5 milióna eur je neprimeraná a v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. Vzhladom na nestruktúrovanú povahu kartelu a neexistenciu dopadu na trh Shell tvrdí, ze východiskové sumy pokút stanovené pre EniChem (55 miliónov eur), ktorý bol vodcom na trhu, a pre neho (27,5 milióna eur) nemozno odôvodnit iba na základe klasifikácie porusenia ako velmi závazného a obycajným odkazom na velkost relevantného zemepisného trhu (Shell v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenia c. 465 az 473 napadnutého rozhodnutia). 172 Neprimeranost východiskovej sumy pokuty vo výske 55 miliónov eur, ulozenej EniChem, je este zrejmejsia pri porovnaní tejto sumy s východiskovými sumami, ktoré Komisia stanovila v podobných veciach týkajúcich sa uplatnovania clánku 81 ES, v ktorých bolo porusenie ovela systematickejsie a struktúrovanejsie alebo v ktorých existovali zjavné dôkazy, ze toto porusenie malo dopad na trh. Shell v tejto súvislosti odkazuje na tri rozhodnutia vydané Komisiou. 173 Vzhladom na tieto skutocnosti sú východiskové sumy pokút vo výske 55 miliónov eur pre EniChem a 27,5 milióna eur pre Shell zjavne neprimerané a v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. 174 Komisia navrhuje, aby tretia cast stvrtého zalobného dôvodu bola zamietnutá. Zdôraznuje, ze východiskové sumy pokút ulozených vo veciach, ktoré spomína Shell, vyplývajú z okolností, ktoré sú specifické pre kazdú z nich. Skutocnost, ze Komisia v minulosti ulozila za urcité typy porusení pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavovat moznosti zvýsit túto úroven v medziach stanovených nariadením c. 1/2003 tak, ako to pripomína judikatúra (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 119 vyssie; rozsudky Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie; BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, a z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897). V tomto prípade sa Komisia domnieva, ze stanovenie východiskovej sumy pokuty Shell bolo primerané. - Posúdenie Vseobecným súdom 175 Treba pripomenút, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 19. júna 1997, Air Inter/Komisia, T-260/94, Zb. s. II-997, bod 144 a citovanú judikatúru, a z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, T-65/98, Zb. s. II-4653, bod 201). V kontexte výpoctu pokút má zásada proporcionality za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat vnútorne súladným a objektívne zdôvodneným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna Tate & Lyle a i./Komisia, uz citovaný v bode 166 vyssie, bod 106; z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, body 416 az 418, a z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 1541). 176 V tomto prípade treba po prvé pripomenút, ze Komisia oprávnene povazovala dané porusenie za velmi závazné (pozri body 162 az 170 vyssie). V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze dotknuté podniky sa dohodli na urcení cenových cielov, rozdelení zákazníkov dohodami o neútocení a na výmene citlivých informácií o cenách, konkurentoch a zákazníkoch. Okrem toho sa daný kartel vztahoval na celé územie EHP. 177 Po druhé treba pripomenút, ze podla bodu 1 A usmernení mozno za velmi závazné porusenie ulozit pokutu vyssiu ako 20 miliónov eur a zdôraznit, ze východisková suma pokuty stanovená pre Shell vyplýva z niekolkých skutocností, a najmä z objemu predajov BK a BSK, ktoré tento podnik dosiahol na území EHP v roku 1998 (86,66 milióna eur) (odôvodnenie c. 470 napadnutého rozhodnutia). 178 Po tretie treba zdôraznit, ze výska pokuty stanovená pre Shell neprekracuje hornú hranicu 10 % jeho celkového obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho obchodného roka, ktorú upravuje clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pricom cielom tejto hranice je zabránit tomu, aby sa dotknutý podnik ocitol v situácii, ked bude pre neho nemozné zaplatit ulozenú pokutu (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 119 vyssie, bod 119). 179 Po stvrté, pokial ide o nestruktúrovanú povahu kartelu a neexistenciu dopadu na trh, treba pripomenút, ze tieto skutocnosti nemôzu spochybnit záver Komisie, ze dané porusenie bolo velmi závazné (pozri body 162 az 170 vyssie). Navyse treba pripomenút, ze posúdenie závaznosti porusenia musí byt súcastou celkového posúdenia vykonaného s prihliadnutím na vsetky relevantné okolnosti danej veci. V prejednávanej veci sa Vseobecný súd vzhladom na skutocnosti uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí a skutocnosti zhrnuté v bodoch 176 az 178 vyssie domnieva, ze aj keby boli okolnosti, ktoré uvádza Shell, preukázané, neumoznujú viest k záveru, ze východisková suma pokuty stanovená Komisiou je neprimeraná. 180 Kedze chýbajú podrobnejsie tvrdenia, nic neumoznuje za týchto okolností domnievat sa, ze východisková suma pokuty vo výske 27,5 milióna eur stanovená pre Shell je v rozpore so zásadou proporcionality. 181 Pokial ide o to, ze východiskové sumy pokút stanovené v tomto prípade sú vyssie ako sumy stanovené v iných veciach týkajúcich sa uplatnovania clánku 81 ES a ze z tohto dôvodu bola porusená zásada rovnosti zaobchádzania, treba pripomenút, ze Komisia má v oblasti stanovovania výsky pokút sirokú mieru volnej úvahy a ze nie je viazaná svojimi predchádzajúcimi posúdeniami. Z toho vyplýva, ze Shell sa na súde Únie nemôze odvolávat na rozhodovaciu politiku Komisie (pozri v tomto zmysle judikatúru citovanú v bode 125 vyssie). Uz len na doplnenie treba uviest, ze Shell nepreukázal, v com sa skutková a právna situácia, ktoré viedla k prijatiu napadnutého rozhodnutia, podobá situácii existujúcej v uvádzaných predchádzajúcich rozhodnutiach. 182 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt tretia cast stvrtého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná. O stvrtej casti zalozenej na nedostatku odôvodnenia - Tvrdenia úcastníkov konania 183 Aj ked Komisia pri stanovení východiskovej sumy pokuty neporusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, Shell tvrdí, ze krátky odkaz, ktorý urobila na klasifikáciu porusenia ako velmi závazného a na velkost relevantného zemepisného trhu nestací na to, aby vysvetlila volbu ovela vyssej východiskovej sumy pokuty nez stanovila v ostatných nedávnych porovnatelných veciach. 184 V dôsledku toho treba napadnuté rozhodnutie v tomto ohlade zrusit alebo subsidiárne výsku pokuty ulozenej Shell znízit tak, aby zohladnovala nestruktúrovanú povahu porusenia a to, ze nemalo dopad na trh. 185 Komisia navrhuje, aby stvrtá cast stvrtého zalobného dôvodu bola zamietnutá. Pripomína, ze podstatná formálna nálezitost, ktorú predstavuje povinnost odôvodnenia, je splnená, ked Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia. Komisia splnila túto nálezitost v odôvodneniach c. 465 az 473 napadnutého rozhodnutia. Komisia navyse nemusí odôvodnit svoje rozhodnutie porovnaním s iných predchádzajúcimi rozhodnutiami. - Posúdenie Vseobecným súdom 186 Vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 105 a 106 vyssie, stací v tomto prípade uviest, ze odôvodnenia c. 461 az 464 napadnutého rozhodnutia obsahujú kritériá posúdenia, ktoré umoznili Komisii domnievat sa, ze dotknuté porusenie je velmi závazné. Okrem toho z dôvodov vysvetlených v rámci preskúmania tretej casti tohto zalobného dôvodu nemôzu predchádzajúce rozhodnutia, na ktoré sa Shell odvoláva, aby podlozil svoje tvrdenia, spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. Z rovnakých dôvodov teda Komisia nebola povinná odôvodnit to, ze východiskové sumy pokút stanovené v prejednávanej veci boli vyssie ako sumy stanovené vo veciach, ktoré viedli k prijatiu predchádzajúcich rozhodnutí. 187 Vzhladom na tieto skutocnosti musí byt stvrtá cast stvrtého zalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná a v dôsledku toho musí byt stvrtý zalobný dôvod zamietnutý v celom rozsahu. 188 Zalobné dôvody smerujúce k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia treba preto zamietnut v celom rozsahu. 2. O návrhoch na úpravu výsky pokuty 189 V rozsahu, v akom sú zalobné dôvody Shell uvádzané na podlozenie jeho návrhov na úpravu výsky pokuty stací skonstatovat, ze ako to vyplýva z toho, co uz bolo uvedené, tieto zalobné dôvody nie sú dôvodné a v dôsledku toho nemôzu viest k znízeniu výsky pokuty. Tieto návrhy treba preto zamietnut. 190 Zalobu treba teda zamietnut v celom rozsahu. O trovách 191 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Shell Petroleum NV, Shell Nederland BV a Shell Nederland Chemie BV sú povinní nahradit trovy konania. Dehousse Wiszniewska-Bial/ecka Wahl Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júla 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O návrhoch na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia O prvom dôvode zalozenom na protiprávnom pripísaní porusenia Shell Petroleum a Shell Nederland O prvej casti zalozenej na nesprávnom uplatnení podmienok pripísatelnosti porusenia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti zalozenej na vyvrátení domnienky spolocnostami Shell Petroleum a Shell Nederland - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti týkajúcej sa dôsledkov pochybenia, ktorého sa dopustila Komisia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhom dôvode zalozenom na neoprávnenom zvýsení základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusovania O prvej casti zalozenej na porusení zásad právnej istoty a proporcionality - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti zalozenej na nedostatku odôvodnenia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení násobitela na úcely odstrasenia O prvej casti zalozenej na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti zalozenej na nedostatku odôvodnenia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtom dôvode zalozenom na nesprávnom stanovení východiskovej sumy pokuty O prvej casti zalozenej na neoprávnenom diferencovanom zaobchádzaní s východiskovými sumami pokuty - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti zalozenej na nesprávnom stanovení východiskových súm pokút - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti zalozenej na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtej casti zalozenej na nedostatku odôvodnenia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom 2. O návrhoch na úpravu výsky pokuty O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX2yHexY/L95232-8534TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX2yHexY/L95232-8534TMP.html#Footref*