ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá komora) z 11. februára 2009 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Odvetvie energetiky -- Náhrada uviaznutých nákladov -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom -- Povinnost podniku príjemcu najprv vrátit skorsiu pomoc, ktorá bola vyhlásená za protiprávnu -- Státne prostriedky -- Výhoda -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-25/07, Iride SpA, so sídlom v Turíne (Taliansko), Iride Energia SpA, so sídlom v Turíne, v zastúpení: L. Radicati di Brozolo, M. Merola a C. Bazoli, advokáti, zalobcovia, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: E. Righini a G. Conte, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2006/941/ES z 8. novembra 2006 o státnej pomoci c. C 11/06 (ex N 127/05), ktorú má Taliansko v úmysle poskytnút v prospech AEM Torino ([2]Ú. v. EÚ L 366, s. 62) vo forme subvencií na náhradu uviaznutých nákladov v energetickom sektore, v rozsahu, v akom toto rozhodnutie konstatuje, ze ide o státnu pomoc, a podmienuje jej zlucitelnost so spolocným trhom tým, ze AEM Torino vráti predchádzajúcu protiprávnu pomoc poskytnutú v rámci schémy pomoci v prospech "podnikov miestnej samosprávy", SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová (spravodajkyna), sudcovia K. Jürimäe a S. Soldevila Fragoso, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 1. júla 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyne, Iride SpA a Iride Energia SpA, sú spolocnosti pôsobiace v sektore elektrickej a tepelnej energie, pricom prvá z nich je holdingovou spolocnostou skupiny Iride a druhá je jej dcérskou spolocnostou. Táto skupina je výsledkom fúzie medzi AEM Torino SpA a AMGA SpA, ku ktorej doslo 31. októbra 2005. Zalobkyne sa stali beneficientmi opatrení, ktoré sú predmetom tohto sporu, v dôsledku vkladov, ktoré do fúzie priniesla AEM Torino, majitelka zariadení, na ktoré sa dané opatrenia vztahovali. Predchádzajúca pomoc 2 V nadväznosti na staznost podanú v roku 1997 Komisia 5. júna 2002 prijala rozhodnutie 2003/193/ES týkajúce sa státnej pomoci poskytnutej Talianskom vo forme danových úlav a zvýhodnených úverov pre podniky verejných sluzieb s prevazne verejným kapitálom [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. L 77, s. 21, dalej len "rozhodnutie o danových úlavách"). V tomto rozhodnutí Komisia konstatovala, ze danové úlavy a úvery poskytnuté Talianskou republikou tzv. podnikom miestnej samosprávy sú protiprávne a nezlucitelné so spolocným trhom, a nariadila vymáhanie tejto pomoci od podnikov, ktoré boli jej príjemcami. Rozsudkom z , Komisia/Taliansko (C-207/05, neuverejnený v Zbierke) Súdny dvor urcil, ze Talianska republika si tým, ze nevykonala rozhodnutie o danových úlavách, nesplnila svoje povinnosti. 3 Dna 18. júla 2000 talianske orgány v súlade s clánkom 88 ods. 2 ES oznámili Komisii státnu pomoc týkajúcu sa nenávratných nákladov (tzv. uviaznutých nákladov) v nadväznosti na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou ([4]Ú. v. 1997, L 27, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3), v prospech skupiny ENEL a iných spolocností, na ktoré boli prevedené bývalé zariadenia ENEL-u. AEM Torino vlastnila 8% podiel na základnom imaní jednej z týchto spolocností, a síce Edipower SpA. Komisia vyhlásila túto pomoc za zlucitelnú s vnútorným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES rozhodnutím z (dalej len "rozhodnutie ENEL"), na základe uplatnenia svojho oznámenia o metodológii pre analýzu státnej pomoci súvisiacej s uviaznutými nákladmi. Sporné opatrenie 4 Dna 21. marca 2005 talianske orgány v súlade s clánkom 88 ods. 2 ES oznámili Komisii novú státnu pomoc súvisiacu s náhradou uviaznutých nákladov v prospech AEM Torino (dalej len "napadnuté opatrenie"). 5 Sporné opatrenie bolo vymedzené v sérii vnútrostátnych predpisov. Vyhláska ministerstva priemyslu, obchodu a remesiel z 26. januára 2000 (GURI c. 27 z ) týkajúca sa vseobecných nákladov súvisiacich s elektrickou rozvodnou sietou tak v clánku 2 ods. 1 písm. a) stanovuje, ze súcastou vseobecných nákladov je "náhrada uviaznutých nákladov podnikom vyrábajúcim a distribuujúcim elektrickú energiu". 6 Pokial ide o financovanie náhrady uviaznutých nákladov, Autoritŕ per l'energia elettrica e il gas (Úrad pre elektrickú energiu a plyn, dalej len "AEEG") rozhodnutím c. 238/00 z 28. decembra 2000 (riadna príloha GURI c. 4 z ) otvorila osobitný úcet vo vyrovnávacom fonde pre sektor elektrickej energie (dalej len "CCSE"), ktorý sa vytváral z výtazku presne urcenej polozky ("A 6") sadzby za elektrinu úctovanej vsetkým konecným zákazníkom. 7 Vyhláskou ministerstva hospodárstva a financií z 10. marca 2005 bola výska uviaznutých nákladov, pokial ide o AEM Torino, stanovená na 16338000 eur. Konanie pred podaním zaloby 8 V nasledujúcich mesiacoch po oznámení sporného opatrenia Komisia talianskym orgánom zaslala viacero ziadostí o poskytnutie informácií s cielom overit, ci AEM Torino bola príjemcom protiprávnej státnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom, a ak áno, ci AEM Torino splnila povinnost túto pomoc vrátit. Tieto ziadosti osobitne odkazovali na pomoc, ktorá bola predmetom rozhodnutia o danových úlavách. 9 Kedze sa Komisia domnievala, ze nedostala ziadnu uspokojivú odpoved, rozhodnutím zo 4. apríla 2006 zacala v súvislosti so sporným opatrením konanie podla clánku 88 ods. 2 ES (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). V tomto rozhodnutí Komisia po prvé konkretizovala, ze podla jej názoru sporné opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, po druhé, ze táto pomoc je v súlade s kritériami uvedenými v oznámení o uviaznutých nákladoch, ale, po tretie, ze v súcasnom stave táto pomoc nemôze byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom, kedze AEM Torino bola pravdepodobne príjemcom protiprávnej státnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom, ktorá zatial nebola vrátená. 10 Rozhodnutie o zacatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie zo 17. mája 2006 ([5]Ú. v. C 116, s. 2). V tomto rozhodnutí Komisia vyzvala vsetky dotknuté strany, aby predlozili svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca od jeho uverejnenia. Komisii vsak neboli predlozené ziadne pripomienky, ci uz zo strany talianskych orgánov, AEM Torino alebo tretích osôb. 11 Rozhodnutím 2006/941/ES z 8. novembra 2006 o státnej pomoci c. C 11/06 (ex N 127/05), ktorú má Taliansko v úmysle poskytnút v prospech AEM Torino ([6]Ú. v. EÚ L 366, s. 62, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), Komisia skoncila konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. V tomto rozhodnutí v podstate dospela k záveru, ze sporné opatrenie predstavuje pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom, nemôze vsak byt schválené skôr, ako Talianska republika poskytne Komisii dôkaz o tom, ze AEM Torino nebola príjemcom pomoci, ktorej sa týka rozhodnutie o danových úlavách, alebo prípadne o tom, ze AEM Torino túto pomoc vrátila spolu s úrokmi z omeskania. Konanie a návrhy úcastníkov konania 12 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. januára 2007 podali túto zalobu. 13 Zalobkyne ziadajú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sporné opatrenie kvalifikuje ako státnu pomoc a "pozastavuje vyplácanie pomoci" dovtedy, kým Talianska republika neposkytne dôkaz, ze AEM Torino vrátila pomoc, ktorá bola predmetom rozhodnutia o danových úlavách, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 14 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 15 Zalobkyne uvádzajú dva zalobné dôvody, jeden zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES a druhý na protiprávnosti "pozastavenia vyplácania pomoci". O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES 16 Prvá zalobný dôvod sa delí na dve casti. Zalobkyne namietajú proti kvalifikovaniu sporného opatrenia ako státnej pomoci, kedze podmienka financovania zo státnych zdrojov a podmienka poskytnutia výhody príjemcom pomoci nie sú podla ich názoru splnené. 17 Okrem toho zalobkyne v rámci prvého zalobného dôvodu uvádzajú dalsie dve výhrady, a síce nevykonanie dokazovania a nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Tieto výhrady vsak v skutocnosti nesúvisia s porusením clánku 87 ods. 1 ES, a preto budú posúdené osobitne ako tretí a stvrtý zalobný dôvod. O prvej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa podmienky financovania zo státnych prostriedkov -- Tvrdenia úcastníkov konania 18 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze sporné opatrenie sa týka státnych zdrojov, ale predpokladá len prevod zdrojov medzi dvoma hospodárskymi subjektmi v rámci súkromného sektora, a síce medzi konecnými spotrebitelmi elektrickej energie a distribútormi elektrickej energie. 19 Taliansky systém krytia uviaznutých nákladov sa totiz dá z právneho hladiska vnímat tak, ze stanovuje povinnost, ktorú stát ukladá urcitej kategórii súkromných osôb, a síce konecným spotrebitelom elektrickej energie, aby previedli urcité sumy inej kategórii súkromných osôb, a síce podnikom, ktorým sa poskytuje náhrada za uviaznuté náklady. Zalobkyne upozornujú, ze z tohto pohladu sa sporný systém nelísi od povinnosti nákupu za vopred stanovenú minimálnu cenu, na ktorú sa clánok 87 ES nevztahuje, a to ani napriek tomu, ze v predmetnom prípade sa prevod financných prostriedkov medzi súkromnými osobami povinne uskutocnuje prostredníctvom úctu otvoreného v CCSE, a nie priamo. 20 Podla zalobkýn CCSE vykonáva iba úlohu obycajného úctovného prostredníka medzi súkromnými osobami, na pleciach ktorých spocíva penazná povinnost, a osobami, ktoré sú príjemcami zodpovedajúcich súm, co jej ani len pocas krátkeho obdobia neumoznuje nakladat s vlozenými sumami. 21 Komisia tvrdí, ze prevádzané sumy predstavujú státne prostriedky, pretoze CCSE, ktorá ich vyberá a zabezpecuje ich prerozdelenie, je verejnoprávna institúcia, a stát preto môze nakladat s takto vlozenými sumami. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 22 Clánok 87 ods. 1 ES vyhlasuje, ze pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 23 Z judikatúry Súdneho dvora pritom vyplýva, ze za pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES sa povazujú iba výhody poskytnuté priamo alebo nepriamo prostredníctvom státnych prostriedkov. Rozdiel stanovený v tomto ustanovení medzi "pomocou poskytnutou státom" a pomocou poskytnutou "prostredníctvom státnych prostriedkov" totiz neznamená, ze vsetky výhody schválené státom, ci uz financované prostredníctvom státnych prostriedkov alebo nie, predstavujú pomoc, a jeho cielom je len zahrnút do tohto pojmu výhody, ktoré sú poskytované priamo státom, ako aj výhody, ktoré sú poskytované prostredníctvom verejnej alebo súkromnej institúcie urcenej alebo zalozenej státom (pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2001, PreussenElektra, [7]C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 58, a tam citovanú judikatúru). 24 V predmetnej veci je nesporné, ze dané sumy v rámci sporného opatrenia boli najprv vybraté od súkromných osôb, a síce od vsetkých spotrebitelov energie, ze následne boli vlozené na úcet otvorený v CCSE, aby boli napokon prevedené v prospech AEM Torino, co je súkromná spolocnost. Takisto nikto nespochybnuje, ze CCSE je verejnoprávna institúcia, ktorú taliansky stát urcil, aby zabezpecila, ze náhrada za uviaznuté náklady sa dostane k podnikom príjemcom. 25 Po druhé, pokial ide o pojem státne prostriedky, je potrebné pripomenút, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze clánok 87 ods. 1 ES zahrna vsetky penazné prostriedky, ktoré môzu verejné orgány skutocne pouzit na podporu podnikov, pricom nie je podstatné, ci tieto prostriedky sú trvalou súcastou majetku státu alebo nie. Preto aj ked prostriedky zodpovedajúce spornému opatreniu nie sú trvale v drzbe verejných orgánov, skutocnost, ze sú neustále pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, stací na to, aby boli kvalifikované ako státne prostriedky (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, [8]C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 50, a zo , Francúzsko/Komisia, [9]C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 37). 26 V predmetnom prípade zalobkyne tvrdia, ze sporné opatrenie sa podobá opatreniu z uz citovaného rozsudku PreussenElektra, v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze povinnost súkromných dodávatelov elektrickej energie kupovat za stanovené minimálne ceny elektrickú energiu vyrobenú z obnovitelných zdrojov energie nespôsobuje ziadny priamy alebo nepriamy prevod státnych zdrojov na podniky vyrábajúce tento typ elektrickej energie. (bod 59). 27 Je vsak potrebné zdôraznit, ze vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok PreussenElektra, stát mimo zavedenia zákonnej povinnosti kupovat za urcitú minimálnu cenu nezohral pri výbere a prerozdelení sporných prostriedkov ziadnu úlohu: sumy zodpovedajúce kúpnej cene boli prevedené priamo medzi hospodárskymi subjektmi súkromného sektora, t. j. medzi podnikmi dodávajúcimi elektrickú energiu a výrobcami elektrickej energie z obnovitelných zdrojov energie. V predmetnom prípade sa naopak výtazok z uplatnenia polozky A 6 sadzby za elektrinu vyberá a spravuje prostredníctvom osobitného úctu CCSE, ktorá je verejnoprávnou institúciou, a následne sa prerozdeluje príjemcovi, teda AEM Torino. 28 Vzhladom na judikatúru uvedenú vyssie v bode 25 preto musia byt sporné sumy kvalifikované ako státne prostriedky, kedze sú nielen pod neustálou verejnou kontrolou, ale navyse aj vo vlastníctve státu. 29 Pokial ide totiz, po prvé, o verejnú kontrolu, Komisia zdôraznuje, pricom zalobkyne jej v tom neodporujú, ze CCSE mohla sumy disponibilné na svojom úcte A6 pouzit na docasné krytie pasívneho zostatku na iných úctoch. Navyse Komisia uviedla jeden prípad, ked talianske orgány na základe ministerskej vyhlásky vyclenili cast prostriedkov disponibilných na tomto úcte na iné úcely, nez na aké boli vlozené. Argument zalobkýn, ze CCSE vykonávala iba funkciu obycajného úctovného prostredníka a ze ulozenie sporných súm na tento úcet jej ani len docasne neumoznovalo disponovat nimi, treba zamietnut. Iste, zalobkyne tvrdili, ze Taliansko v danom prípade nekonalo z vlastnej iniciatívy, ale len s cielom zosúladit sa s predpismi Spolocenstva, a ze zmena urcenia týchto súm v porovnaní s ich pôvodným urcením bola len dôsledkom nemoznosti vrátit tieto sumy subjektom, ktoré ich bezdôvodne zaplatili. To vsak nespochybnuje záver Komisie, ze taliansky stát má moznost nakladat so sumami, ktoré sú k dispozícii na úcte A 6 CCSE, najmä zmenit ich urcenie. 30 Po druhé, pokial ide o vlastníctvo súm ulozených na úcte A 6 CCSE, zalobkyne popierajú, zeby patrili samotnej CCSE, vo svojich písomnostiach vsak nevysvetlili, komu patria, a obmedzili sa na tvrdenie, ze sporné sumy nadalej patria "elektroenergetickému systému". Na pojednávaní v nadväznosti na otázku polozenú Súdom prvého stupna zalobkyne upresnili, ze majitelmi uvedených súm sú aj nadalej konecní spotrebitelia elektrickej energie. 31 Corte suprema di cassazione (taliansky kasacný súd) vsak v rozsudku (spolocne zasadajúce obcianskoprávne senáty) c. 11632/03 z 3. apríla 2003 rozhodol, ze CCSE nemá samostatnú právnu subjektivitu vo vztahu k talianskemu státu a ze taliansky stát musí byt povazovaný za vlastníka súm ulozených v CCSE. V bodoch 4.3 az 4.7 uvedeného rozsudku Corte suprema di cassazione vykonal hlbkovú analýzu právnej subjektivity CCSE na základe preskúmania relevantnej právnej úpravy, ako aj judikatúry týkajúcej sa podobných prípadov v talianskom práve. Dospel k záveru, ze CCSE je státny orgán a ze sumy, ktoré jej boli poukázané, hoci pochádzajú od súkromných osôb a sú urcené súkromným podnikom, sú vlastníctvom státu. 32 Tvrdenia, ktoré zalobkyne uvádzajú v replike, aby spochybnili dôvodnost uvedeného rozsudku a jeho význam pre toto konanie, nie sú presvedcivé. 33 Zalobkyne po prvé tvrdia, ze Corte suprema di cassazione vo veci, v ktorej vydal uvedený rozsudok, rozhodol o iných právnych otázkach, nez aké sa skúmajú v tejto veci. Podla nich Corte suprema di cassazione rozhodol o povahe porusenia práva, ktorým clenovia talianskeho Medirezortného výboru pre ceny (CIP) pri výkone svojej funkcie ohrozili verejné príjmy v drzbe CCSE. V danom kontexte bol Corte suprema di cassazione motivovaný snahou za kazdú cenu potrestat dané osoby. Zásady, ktoré stanovil, sa preto nemôzu vseobecne aplikovat na iné prípady bez ohladu na kontext, v ktorom boli stanovené. 34 Avsak nezávisle od opodstatnenost predpokladov zalobkýn, pokial ide o odôvodnenie daného rozsudku, v nom uvedené zistenia týkajúce sa státnej povahy sporných prostriedkov nemozno povazovat za neoddelitelné od skutocnosti, ze Corte suprema di cassazione rozhodoval vo veci spadajúcej pod trestné právo, a nie v obcianskoprávnom alebo v správnom spore. Kedze trestné právo a najmä ustanovenia týkajúce sa úctovného podvodu, o ktorý islo v uvedenej veci, majú za ciel chránit práva fyzických alebo právnických osôb, ktoré im vyplývajú z obcianskeho práva alebo zo správneho práva, majitelov sporných úctov treba v kazdom prípade urcit na základe obcianskeho práva alebo správneho práva. Zistenia obsiahnuté v rozsudku Corte suprema di cassazione, ktoré sa týkajú neexistencie právnej subjektivity CCSE a vlastníctva prostriedkov ulozených na nou spravovaných úctoch, môzu byt aplikované vseobecne, aj mimo trestnoprávnej oblasti. 35 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze právny rámec rozhodný vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Corte suprema di cassazione, bol medzicasom úplne zmenený. V tejto súvislosti uvádzajú najmä vytvorenie AEEG zákonom z roku 1995, na ktorú boli prevedené právomoci predtým prislúchajúce CIP, ako aj rokovanie AEEG c. 70/97, na ktorej AEEG prvýkrát jasne rozlisovala medzi sadzbou za elektrinu, vrátane jej príplatkov, a príjmami státu. Podla zalobkýn pred liberalizáciou sektora, ktorá so sebou priniesla uvedené zmeny, jednotlivé polozky sadzby za elektrinu umoznovali naplnat rozpocet ENEL-u ako verejnoprávnej institúcie, co viedlo k tomu, ze boli vnímané ako verejné prostriedky, hoci v zmysle zákonných ustanovení z roku 1992 sa ENEL medzicasom transformoval na akciovú spolocnost. 36 Súd prvého stupna sa domnieva, ze tvrdenia Komisie tieto argumenty vyvracajú. Pokial ide o to, ze AEEG prevzala úlohy CIP, zdá sa byt nesporné, ze ak sa vykonávané právomoci nezmenili, na tom, ci stanovovanie, správa a urcovanie príplatkov sadzby za elektrinu prislúcha nezávislému správnemu orgánu, ako je AEEG, alebo medzirezortnému výboru, ako bol CIP, vôbec nezálezí. Pokial ide o to, ze ENEL ako adresát príplatkov sadzby za elektrinu, ktoré boli predmetom rozsudku Corte suprema di cassazione, uz nie je verejnoprávnou institúciou, treba konstatovat -- ako správne uviedla Komisia --, ze taliansky najvyssí súd zdôraznil, ze skutocnost, ze sporné sumy sú urcené na odskodnenie podnikov, nemá ziadny vplyv na to, ze patria státu. Z uvedeného rozsudku takisto vyplýva, ze skutocnost, ze AEEG rozlisovala medzi príplatkami urcenými pre vseobecný státny rozpocet a príplatkami, ktoré sa prevádzajú na blokovaný úcet v CCSE a sú urcené na odskodnenie podnikov, nevylucuje, ze sa druhé uvedené príplatky po ich poukázaní na CCSE stávajú vlastníctvom státu. 37 Napokon zalobkyne namietajú, ze zo skutocnosti, ze CCSE podlieha úctovnému rezimu státu, nemozno vyvodit, ze prostriedky disponibilné na úcte A 6 CCSE sú verejnými prostriedkami, ako to urobil Corte suprema di cassazione. Právna povaha prostriedkov totiz nezávisí od toho, ci institúcia, v ktorej sú ulozené, má verejný alebo súkromný charakter V kazdom prípade AEEG, ktorá sa mohla slobodne vybrat, ktorej bankovej institúcii zverí správu osobitného úctu, si vybrala CCSE jednoducho z praktických dôvodov. 38 V tejto súvislosti stací poznamenat, ze Súd prvého stupna nie je oprávnený spochybnit výklad talianskeho vnútrostátneho práva, ktorý urobil Corte suprema di cassazione. 39 Z toho vyplýva, ze sumy ulozené na úcte A 6 CCSE patria talianskemu státu, ktorý s nimi môze nakladat. A preto v súlade so zásadami vyplývajúcimi z judikatúry uvedenej vyssie v bode 25 musia byt kvalifikované ako státne prostriedky. 40 Prvú cast prvého zalobného dôvodu je preto potrebné zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na podmienke poskytnutia výhody -- Tvrdenia úcastníkov konania 41 Zalobkyne tvrdia, ze sporné opatrenie nesplna podmienku týkajúcu sa poskytnutia výhody pre podnik - príjemcu a ze Komisia v napadnutom rozhodnutí v tomto smere neuviedla ziadne vysvetlenie. 42 Podla nich sporné opatrenie umoznuje podnikom - príjemcom nahradit náklady, a to náklady týkajúce sa investícií, ktoré vykonali v súlade s povinnostami ulozenými státom pred liberalizáciou trhu a ktoré nie sú schopné pokryt len na základe vlastných príjmov z predaja elektrickej energie na liberalizovanom trhu. Nejde preto o hospodársku výhodu, ale o opatrenie, ktorého cielom je vyhnút sa tomu, aby boli podniky penalizované len preto, lebo sa pred liberalizáciou trhu správali v súlade so strategickými usmerneniami orgánov; takáto situácia by sa totiz rovnala priznaniu výhody konkurencným podnikom, ktoré nemuseli uskutocnit takéto nevýnosné investície. 43 Podla zalobkýn uviaznuté náklady nepredstavujú náklady, ktoré bezne zatazujú rozpocet podnikov v zmysle judikatúry Spolocenstva týkajúcej sa státnej pomoci, pretoze za bezných podmienok trhu s volnou hospodárskou sútazou by ziaden podnik neuskutocnil investície, ktoré viedli k vzniku uviaznutých nákladov. Preto tu nemôze byt rec o výhode vyplývajúcej zo sporného opatrenia, ale skôr o odstránení konkurencnej nevýhody vyplývajúcej z uplatnenia prechádzajúceho rezimu. 44 Zalobkyne preto tvrdia, ze Komisia mala preukázat, ze sporné opatrenie ide nad rámec pokrytia uviaznutých nákladov a predstavuje pre príjemcov dodatocnú výhodu. To je vsak v predmetnom prípade vylúcené, pretoze sumy, ktoré majú príjemcovia získat, boli vypocítané na základe rozdielu medzi pevnými nákladmi na zariadenia a príjmami, ktoré by mohli plynút z predaja elektrickej energie. 45 Komisia tvrdí, ze vzhladom na to, ze sporné opatrenie spocíva v prevode sumy 16338000 eur v prospech AEM Torino a táto suma nie je protihodnotou za plnenia poskytnuté státu alebo samospráve, ale je urcená na pokrytie nákladov, ktoré by za normálnych okolností mal znásat uvedený podnik, ide o výhodu v zmysle práva Spolocenstva upravujúceho státnu pomoc. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 46 Aby sa dalo urcit, ci urcité státne opatrenie predstavuje státnu pomoc, je podla ustálenej judikatúry potrebné urcit, ci prijímajúci podnik získava hospodársku výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nezískal (rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a i., [10]C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 60, a z , DM Transport, [11]C-256/97, Zb. s. I-3913, bod 22; rozsudok Súdu prvého stupna z , EPAC/Komisia, [12]T-204/97 a T-270/97, Zb. s. II-2267, bod 66). 47 V predmetnom prípade platí, ze sporné opatrenie pocíta s prevodom sumy 16338000 eur v prospech AEM Torino. Otázka preto znie, ci tento prevod predstavuje hospodársku výhodu, ktorú by tento podnik za normálnych trhových podmienok nezískal, ako to tvrdí Komisia, alebo ci ide iba o obnovenie normálnych trhových podmienok pre AEM Torino vo vztahu ku konkurencným podnikom, ktoré nemuseli znásat uviaznuté náklady, ako to tvrdia zalobkyne. 48 Odpoved na túto otázku závisí od výkladu pojmu "normálne trhové podmienky" v kontexte liberalizácie trhu s výrobou elektrickej energie. Podla Komisie zmeny uskutocnené v tomto kontexte sú súcastou vývoja, s ktorým mohli hospodárske subjekty za normálnych trhových podmienok pocítat, alebo ze prinajmensom uvedené subjekty nemohli prechovávat legitímnu dôveru, pokial ide o zachovanie existujúceho regulacného rámca. Zalobkyne naopak v podstate tvrdia, ze normálne trhové podmienky predpokladajú stabilitu regulacného rámca alebo prinajmensom ochranu dôvery, ktorú vlozili do takejto stability, najmä ked boli podniky zo strany státu navedené, ak nie priam donútené, uskutocnit urcité investície, ako sa stalo v predmetnom prípade. 49 Súd prvého stupna povazuje názor Komisie za presvedcivejsí. 50 V demokratickom státe, rovnako ako v trhovej ekonomike, totiz môze byt regulacný rámec zmenený v ktoromkolvek okamihu. Vzhladom na vseobecnú orientáciu hospodárskej politiky Európskeho spolocenstva na otváranie vnútrostátnych trhov a uprednostnovanie obchodu medzi clenskými státmi to platí tým väcsmi v takom prípade, ako je tento, ked predchádzajúci regulacný rámec pocítal s uzavretím trhu na národnej a/alebo regionálnej úrovni, takze vytváral monopolné situácie. Z toho vyplýva, ze otvorenie predtým uzavretého trhu, tak ako sa uskutocnilo na základe smernice 96/92, nemôze byt kvalifikované ako anomália vo vztahu k normálnym trhovým podmienkam. 51 Je preto potrebné konstatovat, ze zmena regulacného rámca v sektore elektrickej energie, ktorá nastala v nadväznosti na smernicu 96/92, spadá do normálnych trhových podmienok a ze ked' AEM Torino uskutocnila investície, ktoré vyvolali sporné uviaznuté nálady, vzala na seba bezné riziko, ktoré patrí k prípadným zmenám legislatívy, ako to uviedla Komisia. 52 Samozrejme je pravda, ze v kazdom systéme právneho státu majú podniky, tak ako kazdý jednotlivec, právo na ochranu legitímnej dôvery. V predmetnom prípade vsak nie je potrebné skúmat, ci sa zalobkyne mohli legitímne dovolávat ochrany dôvery, ktorú vlozili do stability regulacného rámca týkajúceho sa sektoru elektrickej energie. 53 Po prvé, ako správne uvádza Komisia, zalobkyne nepredlozili ziaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia, ze im talianske orgány ulozili povinnost vykonat investície vedúce k vzniku uviaznutých nákladov, ktoré sú predmetom sporného opatrenia. 54 Po druhé, ochrana dôvery, ktorú zalobkyne vlozili do stability regulacného rámca v odvetví elektrickej energie, bola v skutocnosti v predmetnom prípade zabezpecená, kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze sporné opatrenie predstavuje státnu pomoc, ktorá je v zásade zlucitelná so spolocným trhom, s jedinou výhradou týkajúcou sa vrátenia predchádzajúcej pomoci, ktorej sa týkalo rozhodnutie o danových úlavách. Toto pripustenie zlucitelnosti sporného opatrenia zapadá do prístupu, ktorý Komisia vyhlásila vo svojom oznámení týkajúcom sa metodológie analýzy státnej pomoci súvisiacej s uviaznutými nákladmi, v ktorom uviedla, ze by mohla mat "pozitívny postoj k pomoci, ak je narusenie hospodárskej sútaze vyvázené prínosom pre realizáciu urcitého ciela Spolocenstva, ktorý by sa pôsobením trhových síl nedal dosiahnut", a ze "na pomoc, ktorej cielom je náhrada uviaznutých nákladov, sa v zásade môze uplatnit výnimka stanovená v clánku 87 ods. 3 písm. c), [ES]" [neoficiálny preklad]. 55 Kedze zalobkyne pozívali úcinnú ochranu dôvery, ktorú vlozili do stability regulacného rámca v odvetví elektrickej energie, nie je prípustné, aby si nárokovali urcitú formu realizácie tejto ochrany pred inou, t. j. vynatie sporného opatrenia z pojmu státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES namiesto vyhlásenia zlucitelnosti tohto opatrenia v súlade s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES. 56 Z toho vyplýva, ze aj druhú cast prvého zalobného dôvodu je potrebné zamietnut ako nedôvodnú. O tretom dôvode zalozenom na nevykonaní dokazovania Tvrdenia úcastníkov konania 57 Zalobkyne uplatnujú zalobný dôvod zalozený na nevykonaní dokazovania, pokial ide o kvalifikovanie sporného opatrenia ako státnej pomoci. 58 Komisia namieta neprípustnost tretieho zalobného dôvodu. Posúdenie Súdom prvého stupna 59 Podla clánku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna zaloba, ktorou sa zacína konanie, musí obsahovat strucné zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Táto informácia musí byt dostatocne jasná a presná, aby zalovanému umoznila pripravit si obranu a Súdu prvého stupna rozhodnút o zalobe, prípadne aj bez iných dodatocných informácií. Zaloba preto musí vysvetlit, v com spocíva dôvod, na ktorom je zalozená, takze len jeho obycajné vseobecné uvedenie nezodpovedá poziadavkám rokovacieho poriadku (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [13]T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 36, a tam citovanú judikatúru). 60 V predmetnom prípade zalobkyne nerozviedli tento zalobný dôvod ani vo svojich písomnostiach, ani na pojednávaní, takze jediný údaj týkajúci sa tretieho zalobného dôvodu, ktorý poskytli, spocíva vo vseobecnom oznacení v názve ich prvého zalobného dôvodu. Aj ked na pojednávaní na otázku Súdu prvého stupna uviedli, ze podrobné vysvetlenie tohto zalobného dôvodu je mozné nájst v rámci vysvetlenia iných zalobných dôvodov, treba pripomenút, ze Súdu prvého stupna neprinálezí, aby zistoval, ci spomedzi vsetkých skutocností, ktoré sú uvedené na podporu jedného dôvodu, môzu byt niektoré pouzité na podporu iného zalobného dôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, [14]T-322/01, Zb. s. II-3137, bod 209). 61 Z toho vyplýva, ze tretí zalobný dôvod musí byt zamietnutý ako neprípustný. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 62 Zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie protiprávne, pretoze ani ono, ani rozhodnutie o zacatí konania neobsahujú vysvetlenie dôvodov, ktoré Komisiu priviedli k záveru, ze sporné opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Údajné nedostatky odôvodnenia, ktorými je poznacené napadnuté rozhodnutie, nemôzu byt zhojené odkazom na rozhodnutie ENEL, ktorý je v nom obsiahnutý. Uvedené rozhodnutie sa totiz netýkalo opatrení prijatých v prospech tzv. podnikov miestnej samosprávy, o ktoré ide v tejto veci. 63 Zalobkyne sa domnievajú, ze aj keby bolo rozhodnutie ENEL zohladnené na úcely odôvodnenia, má odôvodnenie závazné vady. Predovsetkým je v nom nepresne analyzovaný taliansky systém krytia uviaznutých nákladov a závery, ktoré Komisia vyvodila z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa parafiskálnych daní, sú nesprávne. 64 Komisia po prvé pripomína, ze talianska vláda, ktorej bolo napadnuté rozhodnutie urcené, oznámila sporné opatrenie na základe clánku 88 ods. 3 ES a kvalifikovala ho ako státnu pomoc, tak ako to urobila aj v prípade pomoci, ktorá viedla k vydaniu rozhodnutia ENEL. V napadnutom rozhodnutí sa preto Komisia obmedzila na potvrdenie právnej kvalifikácie, ktorú urobila talianska vláda. Po druhé, v napadnutom rozhodnutí Komisia celkovo potvrdila predbezné závery uvedené v rozhodnutí o zacatí konania, ku ktorému ani Talianska republika, ani EM Torino nepredlozili pripomienky. Po tretie, právny rámec sporného opatrenia je zhodný s právnym rámcom rozhodnutia ENEL, co Komisia v napadnutom rozhodnutí výslovne uviedla. 65 Za týchto okolností sa Komisia domnieva, ze kontext, v ktorom treba posudzovat odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a ktorý je známy tak talianskej vláde, ako aj AEM Torino, zahrna nielen rozhodnutie o zacatí konania, ale aj rozhodnutie ENEL, ktorého odôvodnenie umoznuje jasne pochopit uvazovanie, ktoré ju viedlo záveru, ze sporné rozhodnutie je financované zo státnych prostriedkov. Navyse, vzhladom na to, ze ani talianske orgány, ani AEM Torino nepredlozili pripomienky k predbezným záverom obsiahnutým v rozhodnutí o zacatí konania, Komisia sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie mohlo byt odôvodnené súhrnne. Posúdenie Súdom prvého stupna 66 Podla ustálenej judikatúry odôvodnenie aktu musí byt primerané jeho povahe a musia z neho jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá ho prijala, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat jej dôvody a príslusnému súdu vykonat preskúmanie; pritom vsak nie je potrebné, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka súladu odôvodnenia aktu s clánkom 253 ES sa posudzuje tak s prihliadnutím na znenie aktu, ako aj na jeho právny a skutkový kontext (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, [15]T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 73, a tam citovanú judikatúru). 67 V predmetnom prípade, pokial ide o samotné napadnuté rozhodnutie, je pravda, ze Komisia sa v nom vo vztahu ku kvalifikovaniu sporného opatrenia ako státnej pomoci obmedzila na jedinú vetu, a to ze "konstatovala, ze skúmané rozhodnutie treba povazovat za státnu pomoc". 68 Je vsak potrebné zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v kontexte, ktorý je dobre známy tak talianskej vláde, ako aj zalobkyniam, a ze zapadá do ustálenej rozhodovacej praxe. 69 V tejto súvislosti treba po prvé zdôraznit, ze samotná talianska vláda vo svojom oznámení z 21. marca 2005 (pozri vyssie bod 4) kvalifikovala sporné opatrenie ako státnu pomoc. 70 Po druhé treba konstatovat, ze v predmetnej veci právny a skutkový kontext napadnutého rozhodnutia zahrna okrem rozhodnutia o zacatí konania aj rozhodnutie ENEL, na ktoré sa výslovne odkazuje v bode 5 rozhodnutia o zacatí konania a v odôvodnení c. 5 napadnutého rozhodnutia. Komisia v odôvodnení c. 5 napadnutého rozhodnutia najmä uviedla, ze sporné opatrenie "sa zakladá na obdobnom opatrení schválenom Komisiou", pricom upresnila, ze ide o opatrenie, ktoré bolo predmetom rozhodnutia ENEL. 71 Rozhodnutie ENEL pritom v bode 3.1 obsahuje detailný opis dôvodov, pre ktoré Komisia dospela k názoru, ze opatrenia, ktorých sa týka, sú státnou pomocou. Vysvetlila v nom, preco sa pri kazdej z podmienok uvedených v clánku 87 ods. 1 ES domnieva, ze je vo vztahu k spornému opatreniu splnená. Tieto vysvetlenie sú skôr strucné, pokial ide o kritériá selektívnosti, ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a výhody priznanej príjemcom, idú vsak viac do hlbky, pokial ide o kritérium financovania z prostriedkov státu, co odzrkadluje rozdiely v stupni nárocnosti posúdenia týchto jednotlivých kritérií pri uvedenom opatrení. Súd prvého stupna sa domnieva, ze tieto vysvetlenia samy osebe predstavujú dostatocné odôvodnenie vzhladom na judikatúru citovanú vyssie v bode 66. 72 Kedze vsak nejde o odôvodnenie týkajúce sa sporného opatrenia, ale o odôvodnenie iného opatrenia, ktoré je samozrejme podobnej povahy, treba tiez overit, ci je toto odôvodnenie relevantné aj pre posúdenie sporného opatrenia, ak sa vezmú do úvahy rozdiely medzi týmito dvoma opatreniami. Zalobkyne totiz namietajú, ze rozhodnutie ENEL nemozno zohladnit ako odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pretoze sa netýka opatrení v prospech tzv. podnikov miestnej samosprávy, o ktoré ide v tejto veci, ale výlucne opatrení v prospech iných podnikov, a síce podnikov patriacich do skupiny ENEL a dalsích spolocností, ktoré prevzali bývalé zariadenia ENEL-u (pozri bod 3 vyssie). 73 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze opatrenia, o ktoré islo vo veci ENEL, a opatrenia vo veci, v ktorej bolo vydané sporné rozhodnutie, spocívajú na rovnakých právnych základoch talianskeho práva, ako to vyplýva z bodu 2.1 rozhodnutia ENEL a z bodu 4 rozhodnutia o zacatí konania. Tiez je potrebné zdôraznit, ze podniky príjemcovia patria do rovnakého sektora hospodárstva, a síce do sektora výroby a/alebo distribúcie elektrickej energie, ze uvedené opatrenia sú v oboch prípadoch urcené na pokrytie uviaznutých nákladov súvisiacich s liberalizáciou trhu s elektrickou energiou v nadväznosti na prebratie smernice 96/92, a ze spôsob vyberania a prerozdelovania sporných súm je zhodný, pretoze v obidvoch prípadoch sa uvedené sumy vyberajú od vsetkých konecných spotrebitelov elektrickej energie na základe uplatnenia tej istej polozky A 6 sadzby za elektrinu, neskôr sú spravované CCSE na osobitnom úcte a následne prevedené v prospech podnikov príjemcov. 74 Navyse, spojitost medzi týmito dvoma opatreniami potvrdzuje aj skutocnost, ze Komisia v bode 2.1 rozhodnutia ENEL zdôraznila, ze uviaznuté náklady tzv. podnikov miestnej samosprávy, medzi ktorými výslovne uvádza AEM Torino, budú upravené osobitným vnútrostátnym právnym predpisom, ktorý bude predmetom oznámenia a následného rozhodnutia. Takisto v bode 5 rozhodnutia o zacatí konania Komisia výslovne odkazuje na skutocnost, ze uviaznuté náklady týkajúce sa tzv. podnikov miestnej samosprávy neboli v danom case predmetom rozhodnutia ENEL. 75 Z uvedených skutocností vyplýva, ze tieto dve opatrenia vykazujú taký stupen prepojenia a podobnosti, ze odôvodnenie dané pre kvalifikovanie jedného z nich ako státnej pomoci dostatocne objasnuje, ako Komisia uvazovala o druhom z nich, takze zalobkyne môzu poznat jeho dôvody a Súdny dvor preskúmat jeho opodstatnenost na základe judikatúry uvedenej vyssie v bode 66. Navyse sa zdá, ze zalobkyne si mohli zabezpecit obranu na základe dokumentov a informácií, ktoré mali k dispozícii, pretoze v zalobe zosiroka napádajú odôvodnenie rozhodnutia ENEL. 76 Napokon, pokial zalobkyne tvrdia, ze aj keby sa rozhodnutie ENEL zohladnilo na úcely odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, taliansky systém krytia uviaznutých nákladov v nom bol analyzovaný nepresne a boli v nom vyvodené nesprávne závery, je potrebné pripomenút, ze absencia odôvodnenia alebo nedostatocné odôvodnenie predstavujú zalobný dôvod zalozený na porusení podstatných formálnych nálezitostí, ktorý je ako taký odlisný od zalobného dôvodu vychádzajúceho z nepresnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorého kontrola spadá do preskúmania dôvodnosti tohto rozhodnutia. (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, [16]T-84/96, Zb. s. II-2081, bod 47). Tento argument zalobkýn sa pritom vztahuje len na vecnú presnost odôvodnenia. Nemôze preto spochybnit skutocnost, ze Komisia si splnila svoju povinnost odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí. 77 Stvrtý zalobný dôvod je preto potrebné zamietnut ako nedôvodný. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnosti "pozastavenia vyplácania pomoci" 78 Druhý zalobný dôvod, ktorý zalobkyne uvádzajú, sa clení na dve casti, z toho prvá je zalozená na irelevantnosti rozsudkov Súdneho dvora z 15. mája 1997, TWD/Komisia ([17]C-355/95 P, Zb. s. I-2549), a Súdu prvého stupna z , TWD/Komisia ([18]T-244/93 a T-486/93, Zb. s. II-2265, dalej len "judikatúra Deggendorf") pre skúmanie predmetného prípadu a druhá na nevyhodnotení narusenia hospodárskej sútaze v dôsledku kumulácie predchádzajúcej pomoci so sporným opatrením. O prvej casti druhého dôvodu týkajúcej sa relevantnosti judikatúry Deggendorf -- Tvrdenia úcastníkov konania 79 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze "pozastavenie vyplácania" státnej pomoci na základe uz citovanej judikatúry Deggendorf predpokladá splnenie troch podmienok, a síce: po prvé, získaná pomoc bola vyhlásená za protiprávnu, po druhé, bolo prikázané jej vrátenie a po tretie, spolocnost prijímajúca pomoc tento príkaz nevykonala. V predmetnom prípade vsak Komisia v rozhodnutí o danových úlavách iba odsúdila schému pomoci, neidentifikovala vsak podniky príjemcov a nestanovila presné sumy, ktoré majú tieto podniky vrátit. Neexistuje preto príkaz vrátit pomoc, ktorý by zalobkyne neboli splnili. 80 Zalobkyne doplnajú, ze nemôzu byt zodpovedné za prípadné bezdôvodné omeskanie Talianskej republiky pri nariadení vrátenia pomoci, ktorá je predmetom rozhodnutia o danových úlavách. ak by sa pripustilo, ze takéto omeskanie môze byt dôvodom na "pozastavenie vyplácania" novej zlucitelnej pomoci v súlade s judikatúrou Deggendorf, podla zalobkýn by to znamenalo priznat tomuto opatreniu zjavne represívny obsah, ktorý si súdy rozhodne nezelali, a to bez akejkolvek opory v práve Spolocenstva. 81 Komisia po prvé tvrdí, ze vo vztahu k príkazu na vrátenie pomoci nemusí skúmat správanie podniku príjemcu, ale správanie dotknutého clenského státu, a po druhé, ze usúdila, ze v predmetnej veci bola AEM Torino príjemcom protiprávnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom, ktorú bola Talianska republika povinná vymáhat. Komisia v tejto súvislosti pripomína, ze Talianska republika bola Súdnym dvorom odsúdená za to, ze v stanovenej lehote nevymohla pomoc spadajúcu do rezimu danových úlav (rozsudok Komisia/Taliansko, uz citovaný). -- Posúdenie Súdom prvého stupna 82 Na úvod je potrebné pripomenút, ze clánok 88 ods. 2 prvý pododsek ES zveruje Komisii zodpovednost zaviest pod dohladom súdu Spolocenstva osobitné konanie na zabezpecenie neustáleho skúmania a kontroly pomoci, ktorú majú clenské státy v úmysle poskytnút (rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, [19]C-301/87, Zb. s. I-307, a zo , British Aerospace a Rover/Komisia, [20]C-294/90, Zb. s. I-493, bod 10). Konkrétne v oblasti posudzovania zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 ES disponuje Komisia sirokou mierou volnej úvahy, ktorej uplatnenie v sebe zahrna posúdenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byt vykonané v kontexte Spolocenstva (rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný, bod 49). Ked Komisia skúma zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, musí zohladnit vsetky relevantné okolnosti, prípadne aj vrátane kontextu, ktorý bol posúdený v niektorom skorsom rozhodnutí, ako aj záväzkov, ktoré toto skorsie rozhodnutie mohlo ulozit clenskému státu (rozsudok Súdneho dvora z , Taliansko/Komisia, [21]C-261/89, Zb. s. I-4437, bod 20). 83 V judikatúre Deggendorf z toho Súdny dvor vyvodil, ze Komisia neprekrocila hranice volnej úvahy, ktorou disponuje, ked pri rozhodovaní o pomoci, ktorú má clenský stát v úmysle poskytnút urcitému podniku, prijme rozhodnutie, ktorým túto pomoc vyhlási za zlucitelnú so spolocným trhom s výhradou, ze daný podnik najprv vráti skorsiu protiprávnu pomoc, a to z dôvodu kumulatívnych úcinkov daných dvoch opatrení pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. mája 1997, TWD/Komisia, uz citovaný, body 25 az 27). 84 Zalobkyne uvazujú spôsobom, ktorý vychádza z nesprávneho výkladu uz citovaného rozsudku z 15. mája 1997, TWD/Komisia, a z nepoznania charakteristických crt konania na kontrolu státnej pomoci, pretoze toto konanie vnímajú z pohladu vztahu medzi podnikom príjemcom a Komisiou, a nie z hladiska vztahu medzi clenským státom a Komisiou, o ktorý v nom skutocnosti ide. Tento mylný prístup vedie zalobkyne k presvedceniu, ze v zmysle tejto judikatúry predmetom rozhodnutia, ktorým sa predchádzajúca pomoc vyhlasuje za protiprávnu a nariaduje sa jej vymáhanie, je pomoc, ktorú prijímajúce podniky skutocne získali a nevrátili. 85 Je namieste pripomenút, ze rozhodnutia prijaté Komisiou v oblasti státnej pomoci sú urcené výhradne dotknutým clenským státom [pozri clánok 25 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 88 ES ([22]Ú. v. L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ako aj rozsudok Súdneho dvora z , Komisia/Sytraval a Brink's Francúzsko, [23]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 45]. Preto pri posudzovaní vsetkých relevantných okolností, aj vrátane kontextu uz predtým posúdeného v skorsom rozhodnutí a záväzkov, ktoré prípadne ulozila clenskému státu v tomto skorsom rozhodnutí, v zmysle vyssie spomínanej judikatúry (rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 20), Komisia skúma výhradne záväzky dotknutého clenského státu obsiahnuté v takom rozhodnutí, a nie záväzky, ktoré môzu z rozhodnutia prípadne vyplývat pre spolocnost príjemcu. Komisia tiez správne zdôraznuje, v oblasti státnej pomoci nikdy neadresuje príkaz na vrátenie pomoci podnikom, ale vzdy státom, ktoré zase musia podnikom príjemcom ulozit povinnost vrátit prijaté sumy. 86 V tomto ohlade sa teda skutkové okolnosti prejednávanej veci nelísia od skutkových okolností vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok z 15. mája 1997, TWD/Komisia. V obidvoch veciach Komisia konkrétne konstatovala, ze dotknutý clenský stát priznal pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom bez jej predchádzajúceho súhlasu a nariadila vymáhanie tejto pomoci od podnikov príjemcov, pricom dotknuté clenské státy na tento príkaz nereagovali. 87 Jediný rozdiel medzi týmito dvoma vecami spocíva v tom, ze vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok z 15. mája 1997, TWD/Komisia, bola skorsia protiprávna pomoc individuálnou pomocou, ktorá bola predmetom rozhodnutia urceného dotknutému clenskému státu a nariadujúceho vymáhanie presne vypocítanej sumy pomoci od jediného príjemcu, zatial co v prejednávanej veci skorsia protiprávna pomoc spadala do rezimu danových úlav, ktorého presný prínos pre podniky príjemcov nemohol byt z dôvodu absencie spolupráce zo strany talianskych orgánov urcený a vycíslený v rozhodnutí o danových úlavách. 88 Tento rozdiel vsak nemôze byt dôvodom na to, aby sa v predmetnej veci nepouzilo riesenie obsiahnuté v judikatúre Deggendorf. Predovsetkým, ako uvádza Komisia, táto judikatúra zodpovedá potrebe vyhnút sa kumulovanému úcinku nevrátenej pomoci a plánovanej pomoci, ktorý by danému podniku poskytol protiprávnu konkurencnú výhodu narusujúcu hospodársku sútaz v miere odporujúcej záujmom Spolocenstva (rozsudok z 13. septembra 1995, TWD/Komisia, uz citovaný, bod 83). Táto potreba je rovnaká v prípade, ked ide o individuálnu pomoc, ako ked ide o pomoc poskytnutú v rámci schémy pomoci. 89 V tejto súvislosti je este potrebné zdôraznit, ze ak Komisia neuvedie presné údaje o podnikoch, ktoré sú v rámci schémy pomoci príjemcami, a presné sumy, ktoré získali, nemá to vplyv na platnost príkazu na vymáhanie a nie je to prekázkou jeho výkonu jednak preto, ze clenský stát je v lepsej pozícii na to, aby tieto údaje získal, a jednak preto, ze Komisia má v prípade, ked s nou dotknutý clenský stát nespolupracuje, právo rozhodnút na základe informácii, ktoré má k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, [24]T-109/01, Zb. s. II-127, body 48 az 51, a tam citovanú judikatúru). 90 V predmetnom prípade Komisia tvrdí, pricom zalobkyne jej v tom neodporujú, ze vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie o danových úlavách, napriek jej opakovaným ziadostiam ani Talianska republika, ani AEM Torino nevyuzili moznost uviest okolnosti súvisiace s osobitnou situáciou tohto podniku, pokial ide o vrátenie spornej pomoci. Najmä nikdy neuviedli okolnosti, ktoré by poukazovali na to, ze AEM Torino vzhladom na dôvody týkajúce sa jej konkrétneho prípadu nie je povinná vrátit pomoc. Komisia preto z údajov, ktoré mala k dispozícii, vyvodila, ze AEM Torino bola príjemcom protiprávnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom a ze konanie o vrátení pomoci bolo zacaté, avsak nie ukoncené. 91 Okrem toho, pokial zalobkyne tvrdia, ze na to, aby mohlo byt nariadené vrátenie skorsej pomoci, bolo najprv potrebné vykonat analýzu ich individuálnej situácie, je nutné konstatovat, ze táto úloha prislúchala Talianskej republike v rámci konania o vrátenie pomoci na vnútrostátnej úrovni. Súdny dvor uz totiz rozhodol, ze v oblasti vymáhania pomoci udelenej v rámci schémy pomoci povinnost clenského státu vypocítat presnú sumu pomoci, ktorá má byt vrátená, najmä ak výpocet závisí od informácií, ktoré neposkytol Komisii, je súcastou sirsieho rámca povinnosti lojálnej spolupráce, ktorá vzájomne zaväzuje Komisiu a clenské státy pri vykonávaní pravidiel Zmluvy v oblasti státnej pomoci. A takisto, ak má clenský stát pochybnosti o tom, ktorým subjektom je urcený príkaz na vrátenie pomoci, môze tieto problémy predlozit na posúdenie Komisii (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [25]C-382/99, Zb. s. I-5163, body 91 a 92). Kritika zalobkýn, pokial ide o absenciu analýzy ich individuálnej situácie, mala byt teda adresovaná Talianskej republike, a nie Komisii. 92 Avsak protiprávne nesplnenie povinností v tomto ohlade zo strany Talianskej republiky, ktoré bolo v predmetnom prípade potvrdené Súdnym dvorom v uz citovanom rozsudku Komisia/Taliansko, nemôze Komisii bránit v tom, aby z informácií, ktoré má k dispozícii, vyvodila vsetky potrebné dôsledky vo vztahu k zlucitelnosti novej pomoci, ktorú chce Talianska republika poskytnút tomu istému podniku. Akékolvek iné riesenie by totiz znamenalo odmenit clenské státy, ktoré si po poskytnutí protiprávnej pomoci navyse neplnia povinnost lojálnej spolupráce, cím by bol systém kontroly státnej pomoci zbavený akejkolvek úcinnosti. 93 Z toho vyplýva, ze prvá cast druhého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá ako nedôvodná. O druhej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa nevyhodnotenia úcinku narusenia hospodárskej sútaze, ktoré vyplýva z kumulácie skorsej pomoci a sporného opatrenia -- Tvrdenia úcastníkov konania 94 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia si nesplnila povinnost preukázat prípadné negatívne úcinky kumulácie skorsej protiprávnej pomoci a novej pomoci na hospodársku sútaz, ani povinnost urcit, na akom trhu by sa tieto úcinky prejavili. 95 Podla nich bolo povinnostou Komisie vysvetlit, z akých dôvodov nová pomoc, inak sama osebe zlucitelná s vnútorným trhom, nemohla byt vyplatená, pretoze by mohla narusit hospodársku sútaz, ak by bola kumulovaná so skorsou nevrátenou pomocou. Zalobkyne odmietajú akýkolvek pokus Komisie preniest na ne dôkazné bremeno o kumulovanom úcinku opatrení pomoci, cím by sa moznost uplatnit výnimku podla clánku 87 ods. 3 ES viazala na dodatocnú podmienku. Zmysel judikatúry Deggendorf totiz nespocíva v tom, aby schválenie pomoci podliehalo novej formálnej podmienke, ktorá nie stanovená ani v Zmluve ES, ani v sekundárnom práve, a ktorá by preto bola protiprávna. 96 Podla zalobkýn je neprijatelné, aby Komisia odmietla vykonat takúto analýzu pod zámienkou, ze nemá k dispozícii vsetky potrebné údaje. Skutocnost, ze Komisia nebola schopná stanovit výsku údajnej skorsej protiprávnej pomoci, je dôsledkom toho, ze sa rozhodla neskúmat individuálnu situáciu podnikov dotknutých rozhodnutím o danových úlavách a prijat vseobecné rozhodnutie o schéme pomoci. Prípadné nedostatky pri výkone takéhoto rozhodnutia na vnútrostátnej úrovni Komisiu neoprávnujú, aby ich v rámci skúmania inej pomoci vytýkala príjemcom opierajúc sa o judikatúru Deggendorf. 97 Komisia sa domnieva, ze v predmetnej veci správne uplatnila riesenie obsiahnuté v judikatúre Deggendorf. Konkrétne pripomenula pochybnosti, ktoré uz skôr vyjadrila v rozhodnutí o zacatí konania s odkazom na túto judikatúru a ktoré sa týkali rizika narusenia hospodárskej sútaze v dôsledku kumulovaného úcinku skorsej pomoci a sporného opatrenia, a konstatovala, ze tieto pochybnosti nerozptýlila ani Talianska republika, ani AEM Torino. Kedze ani Talianska republika ani AEM Torino neposkytli informácie svedciace o opaku, Komisia si myslí, ze mala právo vychádzat z informácií, ktorými mala pri prijímaní napadnutého rozhodnutia k dispozícii, aby dospela k záveru, ze pochybnosti týkajúce sa rizika, ktoré sa spája s kumulatívnym úcinkom sporných opatrení pomoci, nadalej pretrvávajú. 98 Podla Komisie z uz citovaného rozsudku z 15. mája 1997, TWD/Komisia (bod 26), vyplýva, ze absencia kumulovaného úcinku novej pomoci a skorsej nevrátenej protiprávnej pomoci je súcastou vseobecných podmienok umoznujúcich uplatnenie niektorej z výnimiek stanovených v Zmluve, pokial ide o zlucitelnost pomoci so spolocným trhom. Preto je potrebné uplatnit ustálenú judikatúru, podla ktorej je úlohou dotknutého clenského státu, aby poskytol dôkazy, ktoré Komisii umoznia overit splnenie podmienok pozadovanej výnimky. 99 Komisia dalej upozornuje, ze ak by moznost pouzit riesenie obsiahnuté v judikatúre Deggendorf závisela od toho, ci clenské státy skoncili vysetrovanie a oznámili Komisii informácie o sumách pomoci, ktoré získali jednotlivé podniky - príjemcovia, bol by systém kontroly státnej pomoci zbavený akejkolvek úcinnosti, lebo by "odmenoval" clenské státy, ktoré si neplnia svoju informacnú povinnost a povinnost lojálnej spolupráce. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 100 Hned na úvod treba pripomenút, ak clenský stát, ziada, aby mohol poskytnút pomoc na základe výnimky z pravidiel Zmluvy, má v zmysle ustálenej judikatúry povinnost spolupracovat s Komisiou a v rámci tejto povinnosti musí najmä poskytnút vsetky informácie, ktoré tejto institúcii umoznia overit, ze boli splnené podmienky na uplatnenie výnimky (rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 1993, Taliansko/Komisia, [26]C-364/90, Zb. s. I-2097, bod 20; rozsudky Súdu prvého stupna z , Freistaat Sachsen a i./Komisia, [27]T-132/96 a T-143/96, Zb. s. II-3663, bod 140, a Regione autonoma della Sardegna/Komisia, uz citovaný, bod 129). 101 Táto povinnost bola rozsírená aj na potenciálneho príjemcu plánovanej pomoci. Bolo rozhodnuté, ze ak rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES obsahuje dostatocnú predbeznú analýzu Komisie, v ktorej sú vysvetlené dôvody, pre ktoré má Komisia pochybnosti o zlucitelnosti spornej pomoci so spolocným trhom, je úlohou clenského státu a potenciálneho príjemcu, aby predlozili dôkazy umoznujúce preukázat zlucitelnost tejto pomoci so spolocným trhom a prípadne uviedli specifické okolnosti súvisiace s vrátením uz vyplatenej pomoci, ak ho Komisia vyzaduje (rozsudok Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný, bod 45; v tomto zmysle pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 18. novembra 2004, Ferriere Nord/Komisia, [28]T-176/01, Zb. s. II-3931, body 93 a 94, a analogicky rozsudok Súdneho dvora z , Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [29]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 170). 102 Zalobkyne tvrdia, ze povinnost clenského státu a podniku príjemcu poskytnút Komisii dôkazy preukazujúce zlucitelnost plánovanej pomoci nemozno rozsírit na kumulovaný úcinok skorsej a novej pomoci, pretoze toto kritérium nie je súcastou podmienok uplatnenia výnimiek podla clánku 87 ods. 3 ES. 103 S týmto tvrdením nemozno súhlasit. Predovsetkým sa na základe znenia. uz citovaných rozsudkov z 15. mája 1997, TWD/Komisia, a z , TWD/Komisia, nemozno domnievat, ze Súdny dvor a Súd prvého stupna mali v úmysle zaviest novú podmienku zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom, odlisnú od podmienok vyplývajúcich z clánku 87 ods. 3 ES. Naopak, je v nich jasne vyjadrený názor, ze kritérium absencie kumulovaného úcinku novej, skúmanej pomoci a skorsej nevrátenej protiprávnej a nezlucitelnej pomoci spadá do rámca vseobecného skúmania zlucitelnosti pomoci, ktoré musí Komisia vykonat, a predstavuje preto iba jeden z prvkov, ktorý táto musí zohladnit pri aplikácii uvedeného ustanovenia. Súd prvého stupna totiz v bode 56 uz citovaného rozsudku z , TWD/Komisia, konstatoval, ze ked Komisia skúma zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, musí zohladnit vsetky relevantné skutocnosti, prípadne aj vrátane kontextu, ktorý uz skôr posúdila v skorsom rozhodnutí, a povinností, ktoré mohla clenskému státu v tomto rozhodnutí ulozit. Z toho vyvodil, ze Komisia má právomoc zohladnit jednak prípadný kumulovaný úcinok skorsej a novej pomoci, jednak skutocnost, ze skorsia pomoc, ktorá bola vyhlásená za protiprávnu, nebola vrátená. Súdny dvor k tomu v bode 26 uz citovaného rozsudku z , TWD/Komisia, doplnil, ze v rámci clánku 87 ods. 3 ES, uplatnitelného na sporné rozhodnutia, Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna posúdenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byt uskutocnené v kontexte Spolocenstva. 104 Z toho vyplýva, ze povinnost clenského státu a podniku, ktorý je potenciálnym príjemcom novej pomoci, poskytnút Komisii dôkazy, ktoré preukazujú, ze táto pomoc je zlucitelná so spolocným trhom (pozri judikatúru citovanú vyssie v bode 100), sa vztahuje aj na potrebu preukázat absenciu kumulovaného úcinku novej pomoci a skorsej protiprávnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom, ktorá nebola vrátená. 105 Zostáva uz len zistit, ci podmienka stanovená uvedenou judikatúrou je v predmetnom prípade splnená, a to tak, ze sa preskúma, ci rozhodnutie o zacatí konania obsahuje dostatocnú predbeznú analýzu dôvodov, pre ktoré mala Komisia pochybnosti o zlucitelnosti spornej pomoci so spolocným trhom. 106 V tomto ohlade treba konstatovat, ze Komisia v bodoch 31 a nasl. rozhodnutia o zacatí konania detailne vysvetlila dôvody, pre ktoré má na základe riesenia obsiahnutého v judikatúre Deggendorf v úmysle podmienit zlucitelnost spornej pomoci predchádzajúcim vrátením protiprávnej pomoci spadajúcej do rezimu danových úlav. 107 V bodoch 35 a 37 uvedeného rozhodnutia najmä uviedla, ze talianske orgány neboli schopné uviest výsku súm, ktoré má, AEM Torino vrátit, ani podmienky a zrocnost platby, a ze za takých podmienok sa domnievala, ze nemôze posúdit kumulovaný úcinok skorsej a novej pomoci a prípadné z neho vyplývajúce narusenie hospodárskej sútaze. 108 Bolo teda na Talianskej republike a, na AEM Torino, aby Komisii v rámci postupu formálneho zistovania predlozili dôkazy preukazujúce absenciu kumulovaného úcinku skorsej pomoci a sporného opatrenia a absenciu z neho vyplývajúceho narusenia spolocného trhu. Zalobkyne preto nemôzu s úspechom vytýkat Komisii, ze v napadnutom rozhodnutí nepreukázala potenciálne negatívne úcinky kumulácie skorsej protiprávnej pomoci a sporného opatrenia na hospodársku sútaz, pretoze nebolo úlohou Komisie, aby pri absencii akejkolvek spolupráce zo strany Talianskej republiky a zalobkýn hladala dôkazy o týchto úcinkoch. 109 Pokial ide o absenciu analýzy trhu, ktorú zalobkyne vytýkajú Komisii, treba pripomenút, ze stací, ak Komisia preukáze, ze sporná pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusuje hospodársku sútaz alebo ju môze narusit, a na rozdiel od tvrdenia zalobkýn nie je potrebné vymedzit relevantný trh (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, Philip Morris Holland/Komisia, [30]730/79, Zb. s. 2671, body 9 az 12, a rozsudok Súdu prvého stupna z , Alzetta a i./Komisia, [31]T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, Zb. s. II-2319, bod 95). 110 Ako bolo konstatované vyssie, v predmetnej veci Komisia vzhladom na absenciu spolupráce zo strany talianskych orgánov a AEM Torino, ako podniku potenciálne profitujúceho zo sporného opatrenia, nemohla posúdit kumulovaný úcinok skorsej protiprávnej pomoci a novej pomoci, ako ani prípadné narusenie hospodárskej sútaze, ktoré by z neho mohlo vyplynút. Podla logiky, z ktorej vychádza riesenie obsiahnuté v bodoch 100 a 101 vyssie uvedeného rozsudku, zalobkyne nemôzu vyuzit skutocnost, ze Talianska republika nesplnila svoju povinnost poskytnút Komisii vsetky informácie, ktoré by jej umoznili vykonat toto posúdenie, a ani to, ze samy v tejto oblasti nespolupracovali, aby Komisii vytýkali absenciu vymedzenia alebo analýzy relevantného trhu, ktoré by v prípade takéhoto posúdenia neboli potrebné. 111 Z toho vyplýva, ze druhá cast druhého dôvodu musí byt zamietnutá. 112 Kedze vsetky zalobné dôvody, ktoré zalobkyne uplatnili, boli zamietnuté, je potrebné zamietnut zalobu ako celok. O trovách 113 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Iride SpA a Iride Energia SpA sú povinné nahradit trovy konania. Pelikánová Jürimäe Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. februára 2009. Podpisy __________________________________________________________________ ( [32]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXJ1V8fK/L96668-9144TMP.html#t-ECRT12009SKA.0100025001-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:366:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:077:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:027:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:116:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:366:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0083&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0256&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0204&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0322&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0171&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0084&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0355&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0244&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0301&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0294&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0261&locale=SK 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0109&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0382&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0364&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0132&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0176&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0074&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0730&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0298&locale=SK 32. file:///tmp/lynxXXXXJ1V8fK/L96668-9144TMP.html#c-ECRT12009SKA.0100025001-E0001