Vec T-11/07 Frucona Kosice, a.s., proti Európskej komisii "Státna pomoc - Ciastocné odpustenie danového dlhu v rámci vyrovnania - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve" Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie - Súdne preskúmanie - Hranice (Clánky 88 ES a 230 ES) 2. Konanie - Návrh na zacatie konania - Formálne nálezitosti [Statút Súdneho dvora, clánok 21 a clánok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 44 ods. 1 písm. c)] 3. Pomoc poskytovaná státmi - Ustanovenia Zmluvy - Pôsobnost ratione temporis - Pristúpenie nového clenského státu k Európskej únii (Clánky 87 ES a 88 ES; akt o pristúpení z roku 2003, príloha IV, oddiel 3) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Kritérium súkromného veritela - Komplexné ekonomické posúdenie - Súdne preskúmanie - Hranice (Clánok 87 ods. 1 ES a clánok 88 ods. 2 ES) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Odpustenie dlhov podniku v tazkostiach verejnými subjektmi (Clánok 87 ods. 1 ES) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Správne konanie - Povinnost Komisie vyzvat dotknuté osoby na predlozenie ich pripomienok - Postavenie príjemcu pomoci (Clánok 88 ods. 2 ES) 7. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Odchýlky - Volná úvaha Komisie - Moznost prijat usmernenia [Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES; oznámenie Komisie 1999/C 288/02] 1. V rámci návrhu na zrusenie musí byt zákonnost dotknutého aktu posudzovaná podla skutkových a právnych okolností existujúcich v case prijatia aktu. Zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci treba posudzovat v závislosti od informácií, ktoré Komisia mohla mat k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala. Zalobca sa tiez nemôze pred súdom odvolávat na skutkové okolnosti, ktoré neboli predlozené pocas konania pred podaním zaloby stanoveného v clánku 88 ES. Rovnako nie je mozné Komisii vytýkat, ze nezohladnila prípadné skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené pocas správneho konania, ale predlozené neboli, lebo Komisia nie je povinná ex offo a na základe domnienok skúmat, ktoré sú také okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené. (pozri body 48 - 51) 2. Podla prvého odseku clánku 21 Statútu Súdneho dvora Európskej únie uplatnitelného na konanie pred Vseobecným súdom podla prvého odseku clánku 53 tohto statútu a clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a obsahovat zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Na prípustnost zaloby sa vyzaduje, aby zo samotného jej textu aspon strucne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. (pozri bod 59) 3. Na urcenie, ci má Komisia právomoc preskúmat opatrenie pomoci, ked cast relevantných skutkových okolností nastala pred pristúpením dotknutého clenského státu k Európskej únii, treba za rozhodujúce kritérium povazovat právne záväzný akt, ktorým sa príslusný vnútrostátny orgán zaväzuje poskytnút pomoc. Pokial orgán clenského státu ciastocne odpustí danový dlh podniku vo financných tazkostiach v rámci vyrovnania, je potrebné rozlisovat medzi rozhodnutím nezacat konkurzné konanie alebo danové exekucné konanie a rozhodnutím súhlasit s návrhom na vyrovnanie. Iba posledné uvedené rozhodnutie má za následok, ze danový orgán sa vzdáva svojich pohladávok voci podniku. Zatial co rozhodnutie veritela nezacat konkurzné konanie alebo danové exekucné konanie v skutocnosti len odkladá prípadný nútený výkon pohladávky, rozhodnutie tohto veritela súhlasit s návrhom na vyrovnanie znamená, s výhradou povolenia tohto vyrovnania príslusným súdom, ze tento veritel sa s konecnou platnostou vzdáva celej pohladávky alebo jej casti. Aby bolo mozné zistit, ci Komisia má právomoc na preskúmanie predmetného opatrenia pomoci, treba preto len urcit, kedy bolo prijaté rozhodnutie danového úradu súhlasit s návrhom na vyrovnanie. (pozri body 68 - 72) 4. Pokial uplatnenie kritéria súkromného veritela Komisiou podobne ako uplatnenie kritéria súkromného investora zahrna komplexné ekonomické posúdenie, je toto uplatnenie predmetom súdneho preskúmania, ktoré sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových zistení a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutocností ci zneuzitia právomoci. Aj ked vsak Komisia má v ekonomických zálezitostiach priestor na volnú úvahu, z toho nevyplýva, ze súd Spolocenstva sa musí zdrzat posúdenia výkladu údajov ekonomickej povahy Komisiou. Súd Spolocenstva totiz musí preverit nielen vecnú správnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súlad, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili. V rámci tohto posúdenia mu neprinálezí nahradit ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. (pozri body 108 - 110) 5. Státny orgán, ktorý odpustil dlh, sa musí porovnávat so súkromným veritelom usilujúcim sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlzník nachádzajúci sa vo financných tazkostiach. Postavenie veritela treba v skutocnosti odlisovat od postavenia súkromného investora v trhovom hospodárstve, ktorý uskutocnuje strukturálnu, vseobecnú alebo sektorovú politiku a ktorý je vedený vyhliadkami dlhodobej výnosnosti investovaného kapitálu. Pokial podnik celiaci výraznému zhorseniu svojej financnej situácie navrhne svojim veritelom dohodu alebo sériu dohôd na restrukturalizáciu svojho dlhu s cielom ozdravit vlastnú situáciu a vyhnút sa konkurzu, kazdý veritel je nútený uskutocnit volbu, pricom berie do úvahy na jednej strane sumu, ktorá mu je ponúknutá v rámci navrhnutej dohody, a na druhej strane sumu, o ktorej sa domnieva, ze by ju mohol vymôct pri moznom ukoncení konkurzu podniku. Jeho volba je ovplyvnená radom okolností, ako napríklad jeho postavením ako zálozného veritela, oddeleného alebo bezného, povahou a rozsahom prípadných záruk v jeho prospech, jeho zhodnotením moznosti ozdravenia podniku, ako aj prospechom, ktorý by mohol získat v prípade konkurzu. (pozri body 114, 115) 6. V konaní o preskúmanie státnej pomoci sa úlohy zúcastnených strán okrem dotknutého clenského státu zuzujú na to, aby Komisii predlozili vsetky informácie urcené na ozrejmenie jej dalsieho postupu. Preto sa samy nemôzu zúcastnit kontradiktórnej rozpravy s Komisiou, aká je otvorená pre tento clenský stát. Okrem toho nijaké procesné ustanovenie konania o preskúmanie státnej pomoci nepriznáva príjemcovi pomoci osobitné postavanie medzi zúcastnenými stranami. V tejto súvislosti treba upresnit, ze konanie o preskúmanie státnej pomoci nie je konaním "proti" príjemcovi alebo príjemcom pomoci, ktoré by znamenalo, ze príjemca alebo príjemcovia by mohli mat také siroké práva, ako je samotné právo na obhajobu. Navyse zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci je potrebné posudzovat v závislosti od informácií, ktoré mohla mat Komisia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala, a dotknutému clenskému státu a prípadne príjemcom pomoci prinálezí predlozit dôkazy preukazujúce, ze táto pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom a prípadne aj uviest osobitné okolnosti týkajúce sa vymozenia uz vyplatenej pomoci, ak o to Komisia poziada. (pozri body 178 - 180) 7. V zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES mozno za zlucitelnú so spolocným trhom povazovat "pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom". Na tento úcel clánok 87 ods. 3 ES poskytuje Komisii velkú mieru volnej úvahy s cielom pripustit pomoc ako výnimku zo vseobecného zákazu uvedeného v odseku 1 uvedeného clánku, kedze v takom prípade posúdenie zlucitelnosti alebo nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom zahrna problémy implikujúce zohladnenie a posúdenie komplexných ekonomických skutocností a okolností, ktoré sa môzu rýchlo zmenit. Kedze súd Únie nemôze svojím posúdením nahradit posúdenie skutocností autorom rozhodnutia, najmä nie z ekonomického hladiska, musí sa preskúmanie Vseobecného súdu v tejto súvislosti obmedzit len na overenie dodrziavania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnit rozhodnutie, overenie vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneuzitia právomoci. Okrem toho sa Komisia môze pri výkone volnej úvahy viazat opatreniami, akými sú usmernenia, v rozsahu, v akom tieto akty obsahujú pravidlá o prístupe, ktorým sa má táto institúcia riadit, a nie sú v rozpore s ustanoveniami Zmluvy. Pokial ide o státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach, z bodu 31 usmernení z roku 1999 vyplýva, ze na to, aby pomoc poskytnutá spolocnosti v tazkostiach mohla byt individuálne vyhlásená za zlucitelnú podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, musí byt podmienená vykonaním plánu restrukturalizácie schváleného Komisiou. Okrem toho v zmysle bodov 32 az 40 týchto usmernení musí plán restrukturalizácie, ktorého doba trvania musí byt co najkratsia, umoznovat obnovenie dlhodobej zivotaschopnosti spolocnosti v rámci rozumného casového horizontu a na základe realistických predpokladov, pokial ide o prevádzkové podmienky v budúcnosti, pricom rozsah a intenzita pomoci sa musí obmedzit na striktné minimum. Okrem toho podla bodov 43 a 45 týchto usmernení musí dotknutá spolocnost úplne zrealizovat plán restrukturalizácie tak, ako bol prijatý Komisiou. Táto realizácia a riadna implementácia uvedeného plánu podlieha kontrole Komisie, ktorej musia byt predlozené detailné kazdorocné správy. Pri neexistencii vierohodného plánu restrukturalizácie je Komisia oprávnená odmietnut schválenie predmetnej pomoci. (pozri body 225 - 229, 231) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) zo 7. decembra 2010 ([1]*) "Státna pomoc - Ciastocné odpustenie danového dlhu v rámci vyrovnania - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve" Vo veci T-11/07, Frucona Kosice, a.s., so sídlom v Kosiciach (Slovensko), v zastúpení: B. Hartnett, barrister, O. H. Geiss a A. Barger, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: B. Martenczuk a K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: St. Nicolaus-trade, a.s., so sídlom v Bratislave (Slovensko), v zastúpení: N. Smaho, advokát, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2007/254/ES zo 7. júna 2006 týkajúceho sa státnej pomoci C 25/05 (ex NN 21/05) poskytnutej Slovenskou republikou v prospech spolocnosti Frucona Kosice, a.s. (Ú. v. EÚ L 112, s. 14), VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyna) a S. Soldevila Fragoso, tajomník: C. Kantza, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. októbra 2009, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1. Právna úprava Spolocenstva 1 Komisia Európskych spolocenstiev prijala v roku 1999 usmernenia spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach (Ú. v. ES C 288, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 322, dalej len "usmernenia z roku 1999"). 2 Podla odseku 31 usmernení z roku 1999: "Poskytnutie pomoci je podmienené vykonaním plánu restrukturalizácie, ktorý musí schválit Komisia v prípade vsetkých individuálnych podporných opatrení." 3 Pokial ide o malé a stredne velké podniky (dalej len "SME"), bod 55 pod názvom "Pomoc na restrukturalizáciu [SME]" stanovuje: "Pomoc firmám malej a stredne velkej kategórie... má tendenciu ovplyvnovat obchodné podmienky menej ako pomoc, ktorá sa poskytuje velkým firmám. Toto sa týka taktiez pomoci urcenej na restrukturalizáciu, takze podmienky stanovené v [bodoch] 29 az 47 sa aplikujú menej striktne; poskytnutie pomoci na restrukturalizáciu malých a stredne velkých podnikov sa nebude zvycajne spájat s kompenzacnými opatreniami (pozri [body] 35 az 39), pokial toto nie je ustanovené inak v pravidlách o státnej pomoci pre daný sektor; poziadavky týkajúce sa obsahu správ budú menej prísne (pozri [body] 45, 46 a 47). Na druhej strane, princíp 'jedenkrát a naposledy` ([body] 48 az 51) sa bude aplikovat na malé a stredne velké podniky v plnom rozsahu." 2. Vnútrostátna právna úprava 4 Zákon c. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (dalej len "zákon o konkurze a vyrovnaní") stanovuje v Slovenskej republike pravidlá týkajúce sa konkurzu a vyrovnania. Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Zalobkyna 5 Zalobkyna, Frucona Kosice, a.s., je spolocnost zalozená podla práva Slovenskej republiky so sídlom v Kosiciach (Slovensko), v meste nachádzajúcom sa k 7. júnu 2006 v regióne oprávnenom na poskytnutie regionálnej pomoci podla clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. V roku 1995, ked bola zalobkyna zalozená, nadobudla majetok a záväzky bývalého státneho podniku. 6 Zalobkyna spociatku pôsobila jednak v oblasti výroby liehu a liehovín a jednak v oblasti výroby potravín, ako je konzervované ovocie, zelenina a dzúsy, ako aj v oblasti výroby sýtených a nesýtených nápojov. Dna 6. marca 2004 jej bola odobratá licencia na spracovanie liehu a liehovín, pretoze neplatila dlzné sumy spotrebnej dane. Odvtedy uz liehoviny nevyrábala, ale distribuovala ich na základe zmluvy uzavretej 24. augusta 2004 so spolocnostou Old Herold, s.r.o. Touto zmluvou zalobkyna prenajala spolocnosti Old Herold svoje závody na výrobu liehovín nachádzajúce sa v Kosiciach a v Obisovciach (Slovensko), v ktorých táto spolocnost vyrábala na základe licencie liehoviny, ktoré zalobkyna následne kupovala, aby ich predávala svojim klientom pod znackou Frucona. 2. Vnútrostátne správne a súdne konania 7 Po nadobudnutí úcinnosti zákona c. 609/2003 Z. z., ktorým sa mení a doplna zákon Slovenskej národnej rady c. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných financných orgánov v znení neskorsích predpisov a ktorým sa menia a doplnajú niektoré dalsie zákony, 1. januára 2004, ktorý okrem iného stanovil, ze danovník môze poziadat o odklad zaplatenia dane iba raz rocne, celila zalobkyna financným tazkostiam, ktoré jej neumoznovali zaplatit spotrebné dane, ktorá dlhovala za január 2004 a ktoré boli splatné 25. februára toho istého roku. V predchádzajúcom období zalobkyna niekolkokrát získala odklad platenia svojho danového dlhu, ktorý jej bol udelený po zriadení financných záruk v prospech slovenskej danovej správy. V dôsledku toho sa zalobkyna ocitla v úpadku v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní. 8 V ocakávaní financných tazkostí vyplývajúcich zo zmeny právnych predpisov a najmä zmeny týkajúcej sa odkladu daní sa 16. decembra 2003 a 23. januára 2004 zalobkyna, zastúpená svojím generálnym riaditelom, stretla s predstavitelmi Danového riaditelstva Slovenskej republiky. Dna 30. januára 2004 sa generálny riaditel zalobkyne stretol tiez s ministrom financií Slovenskej republiky. Na týchto stretnutiach zalobkyna predovsetkým informovala svoje protistrany o návrhu na usporiadanie svojich danových povinností prostredníctvom vyrovnacieho konania. 9 Zalobkyna medzitým kontaktovala tiez miestny danový úrad, do ktorého pôsobnosti patrila, konkrétne Danový úrad Kosice IV (dalej len "miestny danový úrad"). Listom z 8. januára 2004 ho informovala, ze vo februári 2004 nebude schopná zaplatit splatné sumy spotrebnej dane a navrhla mu bud zaplatenie týchto súm v splátkach rozlozených na obdobie piatich rokov, alebo prijatie návrhu na vyrovnanie, prostredníctvom ktorého bude zaplatenie obmedzené na 35 % dlzných súm. Listom z 3. februára 2004 riaditel miestnej danovej správy odmietol prvú alternatívu navrhnutú zalobkynou a pokial ide o druhú alternatívu, t. j. návrh na vyrovnanie, odpovedal: "... správca dane v zásade nenamieta voci institútu vyrovnania, nemôze vsak súhlasit s vasím návrhom na vyrovnanie, ktorý predstavuje úhradu 35 % dlznej sumy. Domnievame sa, ze pred podaním návrhu na vyrovnanie je nutné rokovat o podmienkach vyrovnania". 10 Dna 8. marca 2004 podala zalobkyna na Krajský súd v Kosiciach návrh na vyrovnanie, v ktorom uviedla svoje predlzenie a v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a vyrovnaní opísala rozlicné opatrenia, ktoré jej mali umoznit na konci vyrovnacieho konania znovu získat financnú rovnováhu. Celková výska jej danového dlhu zohladnená v návrhu na vyrovnanie dosiahla priblizne [dôverné] slovenských korún (SKK) z celkovej výsky dlhov priblizne 644,6 milióna SKK. V rámci návrhu na vyrovnanie navrhla zalobkyna vsetkým svojím nezabezpeceným veritelom a niektorým zabezpeceným veritelom zaplatenie casti predstavujúcej 35 % celkovej sumy, ktorú im dlhovala. 11 Rozhodnutím z 29. apríla 2004 Krajský súd v Kosiciach usúdil, ze boli splnené podmienky uvedené v § 46 a nasl. zákona o konkurze a vyrovnaní, a preto na základe § 50 ods. 3 uvedeného zákona povolil vyrovnanie. V rámci tohto konania najmä vyzval veritelov zalobkyne, aby preukázali svoje pohladávky. Dalej ustanovil vyrovnacieho správcu a predvolal zalobkynu a jej veritelov na vyrovnacie pojednávanie, ktoré nariadil na 9. júla 2004 (dalej len "vyrovnacie pojednávanie 9. júla 2004"). Nakoniec zopakoval podmienky vyrovnania, ktoré uviedla zalobkyna vo svojom návrhu na vyrovnanie z 8. marca 2004. 12 Aby zalobkyna umoznila miestnemu danovému úradu posúdit výhody konkurzu, vyrovnania a danovej exekúcie podla slovenského práva, pred povolením vyrovnania Krajským súdom v Kosiciach predlozila danovému úradu niekolko správ audítorov. Dna 26. apríla 2004 poskytla prvú správu audítora vypracovanú svojou internou audítorkou pani K. (dalej len "správa K"), v ktorej bol výtazok z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní ocenený na [dôverné]. Dna 7. júla 2004 poskytla druhú správu audítora vypracovanú nezávislou audítorskou spolocnostou, konkrétne spolocnostou E (dalej len "správa E"), v ktorej bolo uvedené [dôverné]. Predbezné znenie správy E bolo poskytnuté miestnemu danovému úradu koncom júna 2004. 13 Dna 21. júna 2004 vykonal miestny danový úrad danovú kontrolu v priestoroch zalobkyne. Pocas tejto kontroly zistil, ze k 17. júnu 2004 mala zalobkyna k dispozícii hotovost vo výske [dôverné] SKK. 14 Listom zo 6. júla 2004 generálna riaditelka Danového riaditelstva Slovenskej republiky vyzvala miestny danový úrad, aby na vyrovnacom pojednávaní 9. júla 2004 nesúhlasil s návrhom zalobkyne na vyrovnanie, pretoze pre Slovenskú republiku nie je výhodný vzhladom na list ministerstva financií z 15. januára 2004, ktorý bol v prílohe, v ktorom ministerstvo financií ziada dbat na to, aby správcovia daní nesúhlasili so znízením danového dlhu v prospech platitelov daní. 15 Na vyrovnacom pojednávaní 9. júla 2004 veritelia zalobkyne vrátane miestneho danového úradu súhlasili s návrhom zalobkyne na vyrovnanie. 16 Rozhodnutím zo 14. júla 2004 Krajský súd v Kosiciach potvrdil vyrovnanie. Najprv oznacil veritelov zalobkyne, ktorí v rámci vyrovnacieho konania preukázali svoje pohladávky. Predovsetkým uviedol, ze slovenská danová správa mala zistenú pohladávku vo výske priblizne [dôverné] SKK, pre ktorú vyrovnanie urcovalo úhradu vo výske 35 %, teda zaplatenie priblizne 224,3 milióna SKK. Potom konstatoval, ze na vyrovnacom pojednávaní 9. júla 2004 vsetci veritelia zalobkyne, vrátane miestneho danového úradu ako prednostného veritela s oddeleným hlasom z tohto dôvodu, v súlade s § 58 ods. 4 a 5 a § 58b ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní hlasovali v prospech návrhu zalobkyne na vyrovnanie. Pripomenul tiez podmienky, ktoré musia byt splnené, aby mohlo byt predmetné vyrovnanie neskôr potvrdené v súlade s § 60 ods. 1 uvedeného zákona, predtým, ako posúdi, ci sú tieto podmienky v danom prípade splnené. 17 Dna 14. júla 2004 Danové riaditelstvo Slovenskej republiky odvolalo riaditela miestneho danového úradu a vymenovalo nového riaditela. 18 Listom z 20. októbra 2004 miestny danový úrad oznámil zalobkyni, ze podmienky vyrovnania, s ktorými súhlasil na pojednávaní 9. júla 2004, v súlade s ktorými nebude musiet byt zaplatená cast danového dlhu, predstavujú nepriamu státnu pomoc, ktorá podlieha schváleniu Komisie. Zalobkynu tiez poziadal, aby mu do 19. novembra 2004 predlozila investicný plán vztahujúci sa na sumy, ktoré v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Kosiciach z 29. apríla 2004 nemusia byt uhradené. 19 Rozsudkom z 25. októbra 2004 Najvyssí súd Slovenskej republiky odmietol odvolanie podané v auguste 2004 miestnym danovým úradom proti rozhodnutiu Krajského súdu v Kosiciach zo 14. júla 2004 ako neprípustné a rozhodol, ze uvedené rozhodnutie je platné a vykonatelné k 23. júlu 2004. 20 Listom z 9. novembra 2004 zalobkyna odpovedala na list miestneho danového úradu z 20. októbra 2004 a uviedla, ze podala "ziadost o vyrovnanie" a nie "ziadost o státnu pomoc". V tomto liste uviedla svoj nesúhlas s kvalifikáciou súhlasu udeleného predstavitelom danového úradu ako státnej pomoci. Uviedla tiez, ze ziadost o investicný plán je podla nej "nepodlozená". 21 Dna 14. decembra 2004 bol riaditel miestneho danového úradu, ktorý bol 14. júla 2004 odvolaný, obvinený z podvodu a sprenevery. 22 Dna 17. decembra 2004 zalobkyna v súlade s vyrovnaním zaplatila miestnemu danovému úradu 224,3 milióna SKK, co zodpovedalo 35 % jej celkového dlhu. Rozhodnutím z 30. decembra 2004 Krajský súd v Kosiciach konstatoval, ze vyrovnanie je právoplatné k 23. júlu 2004 a vyhlásil vyrovnanie za skoncené. 23 Aby zalobkyna potvrdila, ze vyrovnacie konanie je výhodnejsie ako konkurzné konanie, získala tiez tretiu správu audítora, vypracovanú 27. januára 2005 pani H., [dôverné] (dalej len "správa H"), v ktorej pani H. uviedla, ze [dôverné]. 24 Rozsudkom zo 6. marca 2006 Speciálny súd v Pezinku oslobodil riaditela miestneho danového úradu, ktorý bol 14. júla 2004 odvolaný, spod vsetkých bodov obzaloby. 25 Na dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Kosiciach zo 14. júla 2004 Najvyssí súd Slovenskej republiky rozhodnutím z 27. apríla 2006 ciastocne zrusil rozhodnutie Krajského súdu v Kosiciach zo 14. júla 2004 z dôvodu, ze nedoplatky cestnej dane vo výske 424 490 SKK boli do vyrovnania zahrnuté nesprávne. Vo zvysnej casti Najvyssí súd Slovenskej republiky dovolanie zamietol. Rozhodnutím z 18. augusta 2006 Krajský súd v Kosiciach vykonal rozhodnutie Najvyssieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2006 a stanovil upravené sumy dlzné danovej správe na 640,4 milióna SKK (35 % z tejto sumy predstavovalo 224,1 milióna SKK). 3. Správne konanie pred Komisiou 26 Listom z 15. októbra 2004 bola na Komisiu podaná staznost týkajúca sa údajnej nezákonnej pomoci v prospech zalobkyne. 27 Listom zo 6. decembra 2004 Komisia vyzvala Slovenskú republiku, aby ju informovala o spornom opatrení, konkrétne o ciastocnom odpustení danového dlhu zalobkyne v rámci vyrovnania. 28 Listom zo 4. januára 2005 Slovenská republika informovala Komisiu o moznosti, ze zalobkyna prijala nezákonnú pomoc, a poziadala ju o schválenie tejto pomoci ako pomoci na záchranu spolocnosti v tazkostiach. 29 Po zhromazdení doplnujúcich informácií Komisia listom z 5. júla 2005 oznámila Slovenskej republike svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania uvedené v clánku 88 ods. 2 ES týkajúce sa sporného opatrenia (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania"). Toto rozhodnutie bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 22. septembra 2005 (Ú. v. EÚ C 233, s. 47), dotknuté osoby boli pritom vyzvané, aby predlozili svoje pripomienky k spornému opatreniu. 30 Listom z 10. októbra 2005 oznámila Slovenská republika Komisii svoje pripomienky k spornému opatreniu. Listom z 24. októbra 2005 rovnako zalobkyna oznámila Komisii svoje pripomienky k spornému opatreniu, ktoré boli postúpené Slovenskej republike, aby mala prílezitost reagovat, co spravila listom zo 16. decembra 2005. 31 Dna 28. marca 2006 sa konalo stretnutie Komisie so zalobkynou. Na tomto stretnutí zalobkyna predovsetkým uviedla, ze si zvolila vyrovnacie konanie namiesto konkurzného konania, ze Old Herold vyrábal s pouzitím jej majetku a jej ochranných známok, ze ich spolupráca zacala v júli 2004 a bola zalozená na dohode o výhradnej distribúcii výrobkov spolocnosti Old Herold, ze hodnota zabezpeceného majetku bola 194 miliónov SKK, ze správa E mala za ciel preukázat miestnemu danovému úradu, ze vyrovnacie konanie je výhodnejsie ako konkurzné konanie, ze nedokáze vysvetlit, preco spolocnost E pouzila údaje k 31. marcu 2004, ze spolocnost Old Herold jej v priebehu druhého polroka 2004 poskytla dodávatelský úver a ze bezná lehota splatnosti jej záväzkov bola od 14 do 60 dní. 32 Listom zo 4. apríla 2006 zaslala zalobkyna Komisii kópiu rozsudku Speciálneho súdu v Pezinku zo 6. marca 2006. 33 Listom z 5. mája 2006 poskytla Slovenská republika Komisii doplnujúce informácie. 34 Dna 7. júna 2006 prijala Komisia rozhodnutie 2007/254/ES týkajúce sa státnej pomoci C 25/05 (ex NN 21/05) poskytnutej Slovenskou republikou v prospech zalobkyne (Ú. v. EÚ L 112, s. 14, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 35 Výrok napadnutého rozhodnutia stanovuje: "Clánok 1 Státna pomoc, ktorú Slovenská republika poskytla v prospech [zalobkyne] vo výske 416 515 990 [SKK], nie je zlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1 Slovenská republika prijme vsetky opatrenia potrebné na vymáhanie nezákonne poskytnutej pomoci uvedenej v clánku 1 od [zalobkyne] spät. 2. Vymáhanie sa uskutocní bez odkladu a v súlade s postupmi uvedenými vo vnútrostátnych právnych predpisoch, pokial umoznujú okamzité a úcinné vykonanie tohto rozhodnutia. 3. Vymáhaná suma musí zahrnat úroky za celé obdobie od dátumu, ku ktorému bola suma daná k dispozícii [zalobkyni] az do jej skutocného vrátenia. 4. Úroky sa vypocítajú v súlade s ustanoveniami uvedenými v kapitole V nariadenia Rady [Komisie - neoficiálny preklad] (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES]. Úroková sadzba sa bude uplatnovat ako zlozený úrok pocas celého obdobia uvedeného v odseku 3. Clánok 3 Slovenská republika bude do dvoch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia informovat Komisiu o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Tieto informácie poskytne formou pouzitia dotazníka uvedeného v prílohe I k tomuto rozhodnutiu. Clánok 4 Toto rozhodnutie je urcené Slovenskej republike." 36 Prostredníctvom velvyslanectva Slovenskej republiky v Bruseli (Belgicko) zalobkyna 2. novembra 2006 dostala jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia. Konanie a návrhy úcastníkov konania 37 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. januára 2007 podala zalobkyna zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 38 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 8. júna 2007 podnik St. Nicolaus-trade, a.s., podal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 39 Uznesením z 11. októbra 2007 predseda druhej komory Súdu prvého stupna vyhovel tomuto návrhu a rozhodol, ze vzhladom na to, ze tento návrh bol podaný po uplynutí lehoty siestich týzdnov uvedenej v clánku 115 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, práva vedlajsieho úcastníka sú tie, ktoré upravuje clánok 116 ods. 6 tohto rokovacieho poriadku. 40 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (druhá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval zalobkynu a Komisiu, aby predlozili niektoré dokumenty a odpovedali písomne na otázky. Úcastníci konania vyhoveli týmto opatreniam na zabezpecenie priebehu konania v stanovených lehotách. 41 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 14. októbra 2009. 42 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie alebo prinajmensom zrusil v celom rozsahu alebo ciastocne clánok 1 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 43 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 44 Vedlajsí úcastník konania na pojednávaní na podporu Komisie v podstate navrhol, aby Vseobecný súd zamietol zalobu a zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. O veci samej 45 Na podporu svojho návrhu na zrusenie uvádza zalobkyna desat zalobných dôvodov zalozených po prvé na zjavnom pochybení pri stanovení sumy predmetnej pomoci, po druhé na porusení základnej procesnej poziadavky a clánku 33 ES, po tretie v podstate na chýbajúcej právomoci Komisie na prijatie napadnutého rozhodnutia, po stvrté na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom pochybení, pokial ide o posúdenie Komisie, ze konkurzné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnanie, po piate na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom pochybení, pokial ide o posúdenie Komisie, ze danové exekucné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnanie, po sieste na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom pochybení, kedze Komisia neuniesla dôkazné bremeno, ktoré jej prislúcha, a porusila právne normy týkajúce sa uplatnenia kritéria súkromného veritela v trhovom hospodárstve, po siedme na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom pochybení, kedze Komisia nesprávne posúdila a nezohladnila dôkazy, ktoré mala k dispozícii, po ôsme na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom pochybení, kedze Komisia zohladnila dôkazy, ktoré neboli podstatné, po deviate na porusení clánku 253 ES, kedze Komisia nedostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie, po desiate na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom pochybení, kedze Komisia neuplatnila na vyrovnanie výnimku ako na pomoc na restrukturalizáciu a so spätnou úcinnostou uplatnila usmernenia spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach (Ú. v. EÚ C 244, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2004"). 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom stanovení sumy predmetnej pomoci Tvrdenia úcastníkov konania 46 Zalobkyna tvrdí, ze suma uvedená v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, t. j. 416 515 990 SKK, je zjavne nesprávna. Komisia podla nej nezohladnila rozhodnutie Najvyssieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2006, ktorým bola znízená suma danového dlhu zohladnená vo vyrovnacom konaní o 424 490 SKK. Presná suma by mala byt 416 240 072 SKK. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie postihnuté zjavne nesprávnym posúdením. Preto by malo byt zrusené, alebo prinajmensom jeho clánok 1 by mal byt zrusený. 47 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania popiera vsetky tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu prvého zalobného dôvodu. Posúdenie Vseobecným súdom 48 Najprv treba pripomenút, ze v rámci návrhu na zrusenie musí byt zákonnost dotknutého aktu posudzovaná podla skutkových a právnych okolností existujúcich v case prijatia aktu (rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7; rozsudky Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a. i./Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 81, a zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T-109/01, Zb. s. II-127, bod 50). 49 Konkrétne z judikatúry vyplýva, ze zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci treba posudzovat v závislosti od informácií, ktoré Komisia mohla mat k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala (rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 168; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 16). 50 Zalobkyna sa tiez nemôze pred súdom odvolávat na skutkové okolnosti, ktoré neboli predlozené pocas konania pred podaním zaloby stanoveného v clánku 88 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 31, a z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, C-382/99, Zb. s. I-5163, body 49 a 76; rozsudok Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 51). 51 Rovnako nie je mozné Komisii vytýkat, ze nezohladnila prípadné skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené pocas správneho konania, ale predlozené neboli, lebo Komisia nie je povinná ex offo a na základe domnienok skúmat, ktoré sú také okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené (rozsudok Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie a tam citovaná judikatúra). 52 V danom prípade zo zhrnutia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania uverejneného v úradnom vestníku (C 233, s. 47) vyplýva, ze Komisia pri urcovaní sumy státnej pomoci vychádzala zo skutocností uvedených v rozhodnutí Krajského súdu v Kosiciach zo 14. júla 2004, ktorým bolo potvrdené vyrovnanie, ktoré nespochybnila ani Slovenská republika vo svojich pripomienkach z 10. októbra 2005, ani zalobkyna vo svojich pripomienkach z 24. októbra 2005. 53 Okrem toho je nesporné, ze v case, ked Komisia prijímala napadnuté rozhodnutie, ju ani zalobkyna, ani Slovenská republika neinformovali o rozhodnutí Najvyssieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2006 o znízení danového dlhu zalobkyne, ktoré malo byt zohladnené v rámci vyrovnacieho konania. 54 Vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 48 az 50 vyssie preto Komisii nemozno vytýkat, ze pri urcovaní výsky státnej pomoci vychádzala zo skutocností uvedených v rozhodnutí Krajského súdu v Kosiciach zo 14. júla 2004 a nezohladnila rozhodnutie Najvyssieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2006. Preto treba prvý zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení základnej procesnej poziadavky a clánku 33 ES Tvrdenia úcastníkov konania 55 Zalobkyna jednak tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté porusením základnej procesnej poziadavky, a preto by malo byt zrusené. Kedze v okamihu prijatia sporného opatrenia vyrábala najmä polnohospodárske výrobky uvedené v prílohe I Zmluvy ES, podla nej bolo generálnym riaditelstvom (dalej len "GR"), v právomoci ktorého bolo v rámci Komisie uskutocnenie vysetrovania a vykonanie úkonov, ktoré viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia, GR pre polnohospodárstvo, a nie GR pre hospodársku sútaz. Z rovnakých dôvodov mali byt rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a napadnuté rozhodnutie podpísané clenom Komisie zodpovedným za polnohospodárstvo a nie clenom Komisie zodpovedným za hospodársku sútaz. Okrem toho zalobkyna Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí nezohladnila úcel clánku 33 ES. 56 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania popiera vsetky tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu druhého zalobného dôvodu. Posúdenie Vseobecným súdom 57 Pokial ide o prvú cast druhého zalobného dôvodu zalozenú na porusení základnej procesnej poziadavky, treba pripomenút, ze vychádza z predpokladu, ze v okamihu prijatia sporného opatrenia vyrábala zalobkyna najmä polnohospodárske výrobky uvedené v prílohe I Zmluvy ES, preto právomoc na vykonanie vysetrovania týkajúceho sa sporného opatrenia a prijatie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ako aj na vydanie napadnutého rozhodnutia mali výlucne GR pre polnohospodárstvo a rozvoj vidieka a clen Komisie zodpovedný za polnohospodárstvo a rozvoj vidieka. 58 Rovnako ako to uvádza Komisia, vsak z pripomienok zalobkyne z 24. októbra 2005, konkrétne z tabulky 1 uvedenej v týchto pripomienkach, výslovne vyplýva, ze celkový obrat zalobkyne v roku 2004 dosiahol priblizne 880,3 milióna SKK a obrat pochádzajúci z cinností spojených s výrobou liehu a liehovín dosiahol priblizne 728,8 milióna SKK. Uvedené cinnosti teda priniesli obrat predstavujúci viac ako 82 % celkového obratu zalobkyne. Vzhladom na túto významnú cast obratu dosiahnutú cinnostami spojenými s výrobou liehu a liehovín preto treba konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala, ze jej cinnosti výroby polnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I Zmluvy ES v okamihu prijatia sporného opatrenia prevysovali nad cinnostami spojenými s výrobou liehu a liehovín. Vzhladom na skutocnosti uvedené v spise tak treba konstatovat, ze v okamihu rozhodujúcich skutocností pochádzala väcsina celkového obratu zalobkyne z jej cinností spojených s výrobou liehu a liehovín. Preto musí byt prvá cast druhého zalobného dôvodu zamietnutá ako zjavne skutkovo neodôvodnená. 59 Pokial ide o druhú cast druhého zalobného dôvodu zalozenú na tom, ze Komisia nezohladnila úcel clánku 33 ES, treba pripomenút, ze podla prvého odseku clánku 21 Statútu Súdneho dvora Európskej únie uplatnitelného na konanie pred Vseobecným súdom podla prvého odseku clánku 53 tohto statútu a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Podla ustálenej judikatúry sa na prípustnost zaloby vyzaduje, aby zo samotného jej textu aspon strucne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 94 a tam citovanú judikatúru). 60 V danom prípade vsak zalobkyna neuviedla skutkové ani právne okolnosti na podporu casti jej zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 33 ES. Neuviedla tak zhrnutie druhej casti druhého zalobného dôvodu v zmysle clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. Preto musí byt druhá cast druhého zalobného dôvodu zamietnutá ako zjavne neprípustná. 61 Z uvedených skutocností vyplýva, ze druhý zalobný dôvod, ktorý sa delí na dve casti, musí byt zamietnutý, pokial ide o jeho prvú cast ako zjavne skutkovo nedôvodný a pokial ide o jeho druhú cast ako zjavne neprípustný. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení bodu 3 prílohy IV zmluvy o pristúpení, clánku 253 ES, clánku 88 ES a nariadenia (ES) c. 659/1999, pretoze Komisia nemala právomoc prijat napadnuté rozhodnutie Tvrdenia úcastníkov konania 62 Podla zalobkyne Komisia nemala právomoc na vysetrovanie sporného opatrenia. Tvrdí, ze ak by aj toto opatrenie predstavovalo státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES, táto státna pomoc by bola schválená a poskytnutá v okamihu, ked sa slovenská danová správa pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie 1. mája 2004 (dalej len "pristúpenie Slovenskej republiky") rozhodla nevyuzit moznost konkurzného konania alebo danového exekucného konania. Domnieva sa, ze 29. apríla 2004 pri povolení vyrovnania mohla legitímne ocakávat, ze slovenská danová správa vykoná vsetky formálne úkony potrebné na uskutocnenie vyrovnania. Po tomto dni bol súhlas s návrhom na vyrovnanie na vyrovnacom pojednávaní 9. júla 2004 len formalitou. Dodáva, ze po 9. júli 2004 uz nedoslo k uplatneniu sporného opatrenia. Uvedené opatrenie preto predstavuje existujúcu pomoc a nie novú pomoc a Komisia z tohto dôvodu nemala právomoc ziadat jej vymáhanie v zmysle clánku 88 ods. 2 ES a clánku 14 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 63 Presnejsie povedané, stanovisko Komisie v napadnutom rozhodnutí si protirecí, pokial ide o okamih, ked bola v danom prípade poskytnutá státna pomoc. Komisia na jednej strane cituje rozsudok Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, aby podporila svoj záver, ze sporné opatrenie bolo prijaté az prijatím právne záväzného aktu, t. j. 9. júla 2004. Na druhej strane Komisia odôvodnila svoj záver, ze sporné opatrenie predstavuje státnu pomoc, skutocnostou, ze slovenská danová správa neuskutocnila "príslusné konanie pred zacatím vyrovnacieho konania". Zo správnej praxe aj z judikatúry pritom v mnozstve prípadov vyplýva, ze o existencii pomoci bolo rozhodnuté z dôvodu nekonania, hoci neexistoval formálny právne záväzný dokument. 64 Zalobkyna okrem iného tvrdí, ze sporné opatrenie sa po pristúpení Slovenskej republiky uz neuplatnovalo. V tejto súvislosti uvádza, ze vyrovnaním nevznikol po pristúpení Slovenskej republike nijaký záväzok, pretoze nebola vyzadovaná nijaká platba ani nijaké dodatocné odpustenie dlhu. 65 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania popiera vsetky tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu tretieho zalobného dôvodu. Posúdenie Vseobecným súdom 66 V odôvodneniach c. 61 az 68 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatuje, ze cast rozhodujúcich skutocností v danom prípade nastala pred pristúpením Slovenskej republiky. Dalej uviedla, ze opatrenia vykonané po tomto pristúpení v súlade so Zmluvou ES jasne patria do právomoci Komisie a upresnila, ze podla nej je podstatným kritériom na urcenie okamihu, kedy doslo k uskutocneniu urcitej pomoci, právne záväzný akt, ktorým "sa príslusný vnútrostátny orgán zaväzuje poskytnút pomoc". V danom prípade jednak usúdila, ze návrh na vyrovnanie nebol aktom "orgánu poskytujúceho pomoc", ale "aktom príjemcu", a jednak, ze rozhodnutie súdu, ktorým bolo povolené vyrovnanie, nebolo aktom "orgánu poskytujúceho pomoc". Okrem toho usúdila, ze neexistoval nijaký dôkaz o tom, ze Danové riaditelstvo Slovenskej republiky na stretnutí v decembri 2003 vyjadrilo súhlas so sporným opatrením. Slovenské orgány naopak popierali akýkolvek takýto predchádzajúci súhlas. Podla Komisie bolo "rozhodnutie príslusného orgánu odpísat cast pohladávok" prijaté 9. júla 2004, t. j. po pristúpení Slovenskej republiky, ked miestny danový úrad súhlasil s návrhom zalobkyne na vyrovnanie. Preto usúdila, ze má právomoc "posúdit" sporné opatrenie v súlade s clánkom 88 ES. 67 Tretí zalobný dôvod zalozený na chýbajúcej právomoci Komisie na prijatie napadnutého rozhodnutia vychádza z predpokladu, ze sporné opatrenie bolo prijaté pred pristúpením Slovenskej republiky. 68 Aby bolo mozné vyjadrit sa k dôvodnosti tretieho zalobného dôvodu, za rozhodujúce kritérium treba povazovat "právne záväzný akt, ktorým sa príslusný vnútrostátny orgán zaväzuje poskytnút pomoc" (pozri v tomto zmysle rozsudok Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 74). 69 V tejto súvislosti treba najprv urcit predmet sporného opatrenia. Podla zalobkyne bolo sporné opatrenie prijaté pred pristúpením Slovenskej republiky, ked sa miestny danový úrad rozhodol nezacat konkurzné konanie alebo danové exekucné konanie. 70 Ako to vsak správne poznamenala Komisia, je potrebné rozlisovat medzi rozhodnutím orgánu clenského státu nezacat konkurzné konanie alebo danové exekucné konanie a rozhodnutím súhlasit s návrhom na vyrovnanie, ktoré v danom prípade obsahovalo, ze miestny danový úrad sa vzdáva 65 % svojich pohladávok voci zalobkyni. Zatial co rozhodnutie veritela nezacat konkurzné konanie alebo danové exekucné konanie v skutocnosti len odkladá prípadný nútený výkon pohladávky, rozhodnutie tohto veritela súhlasit s návrhom na vyrovnanie znamená, s výhradou povolenia tohto vyrovnania príslusným súdom, ze tento veritel sa s konecnou platnostou vzdáva celej pohladávky alebo jej casti. Preto sa tieto dve rozhodnutia od seba jasne odlisujú. 71 Rovnako, ako to výslovne vyplýva z ustanovení rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a z ustanovení napadnutého rozhodnutia, sporné opatrenie spocívalo výlucne v tom, ze miestny danový úrad sa v rámci vyrovnania vzdal 65 % svojich pohladávok voci zalobkyni. Sporné opatrenie sa v nijakom prípade netýkalo rozhodnutia miestneho danového úradu nezacat konkurzné konanie alebo danové exekucné konanie. 72 Aby bolo mozné posúdit dôvodnost tretieho zalobného dôvodu zalozeného na chýbajúcej právomoci Komisie na prijatie napadnutého rozhodnutia, treba len urcit, kedy bolo prijaté rozhodnutie miestneho danového úradu súhlasit s návrhom zalobkyne na vyrovnanie. 73 Treba najmä v prvom rade poznamenat, ze zalobkyna tvrdí, ze Krajský súd v Kosiciach rozhodnutím z 29. apríla 2004 povolil vyrovnanie. Komisia naopak uvádza, ze Krajský súd v Kosiciach týmto rozhodnutím povolil iba zacatie vyrovnacieho konania. Treba preto preskúmat obsah rozhodnutia Krajského súdu v Kosiciach z 29. apríla 2004, kedze zalobkyna na podporu svojho tretieho zalobného dôvodu uvádza, ze sporné opatrenie bolo prijaté pred pristúpením Slovenskej republiky, a preto Komisia nemala právomoc na preskúmanie zlucitelnosti uvedeného opatrenia podla ustanovení Zmluvy ES. 74 V tejto súvislosti najprv z ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní, konkrétne z § 50 tohto zákona, vyplýva, ze pred potvrdením vyrovnania musí súd osobitným rozhodnutím konstatovat, ze boli splnené podmienky na povolenie vyrovnania. Rozhodnutie Krajského súdu v Kosiciach z 29. apríla 2004 nemôze v danom prípade v nijakom prípade predstavovat rozhodnutie o potvrdení vyrovnania. 75 Jednak podla ustanovení § 58 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní môzu veritelia, ktorí preukázali svoje pohladávky, podávat návrhy a vyhlásenia a písomne hlasovat o návrhu na vyrovnanie, a to aj pred konaním vyrovnacieho pojednávania podla § 58 ods. 2 uvedeného zákona. 76 Okrem toho podla § 50 ods. 3 písm. b) a § 58 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní povolenie vyrovnania musí umoznit súdu konstatovat na vyrovnacom pojednávaní, ktorí dotknutí veritelia súhlasia a ktorí nesúhlasia s návrhom na vyrovnanie. Súd môze rozhodnút o potvrdení vyrovnania iba vtedy, ak sú splnené podmienky týkajúce sa väcsiny uvedené v § 58a a § 58b zákona o konkurze a vyrovnaní a súcasne boli dodrzané ustanovenia § 60 a § 61 uvedeného zákona. Z ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní preto vyplýva, ze az po povolení vyrovnania a po tom, co dotknutí veritelia preukázali svoje pohladávky a boli vyzvaní, najneskôr na vyrovnacom pojednávaní, na hlasovanie o vyrovnaní, môze byt prijaté rozhodnutie o potvrdení vyrovnania. 77 Z uvedených ustanovení rozhodnutia Krajského súdu v Kosiciach z 29. apríla 2004 dalej vyplýva, ze tento súd vyzval veritelov, aby v lehote desiatich týzdnov preukázali svoje pohladávky, ktoré uplatnujú vo vyrovnacom konaní, nariadil vyrovnacie pojednávanie na 9. júla 2004 a zopakoval podrobnosti vyrovnania uvedené v návrhu zalobkyne na vyrovnanie z 8. marca 2004. 78 Nakoniec treba pripomenút, ze vo svojich pripomienkach z 24. októbra 2005 zalobkyna uviedla, ze Krajský súd v Kosiciach 29. apríla 2004 povolil prvú cast vyrovnacieho konania v tom zmysle, ze boli splnené vsetky vyzadované formálne a materiálne podmienky. Dodala tiez, ze druhá cast vyrovnacieho konania bola zavrsená prijatím rozhodnutia zo 14. júla 2004, ktorým Krajský súd v Kosiciach potvrdil vyrovnanie. 79 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 74 az 78 vyssie treba uviest, ze rozhodnutie Krajského súdu v Kosiciach z 29. apríla 2004 nepredstavuje právne záväzný akt v zmysle judikatúry citovanej v bode 68 vyssie. Týmto rozhodnutím sa Krajský súd v Kosiciach obmedzil na konstatovanie, ze v danom prípade boli splnené podmienky na povolenie vyrovnania. 80 V druhom rade, co sa týka úcinkov rozhodnutia o povolení vyrovnania, je nesporné, ze podla ustanovení vnútrostátneho práva uplatnitelných v danom prípade toto rozhodnutie zbavuje predovsetkým dlzníka a jeho veritelov práva zacat pocas trvania vyrovnacieho konania konkurzné konanie. Z § 66 zákona o konkurze a vyrovnaní vsak vyplýva, ze ak dotknutí veritelia neschvália návrh na vyrovnanie, súd musí zastavit vyrovnanie. Od tohto okamihu majú dotknutí veritelia zasa právo zacat konkurzné konanie. 81 V tretom rade je nesporné, ze slovenská danová správa mala v danom prípade postavenie oddeleného veritela. Je tiez nesporné, ze na to, aby mohlo byt vyrovnanie potvrdené súdom, musí byt podla ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní návrh na vyrovnanie odsúhlasený oddelenými veritelmi. V rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, vsak zo skutocností uvedených v spise nevyplýva, ze pred prijatím rozhodnutia Krajského súdu v Kosiciach z 29. apríla 2004 dostala zalobkyna od miestneho danového úradu nejakú záruku súhlasu s jej návrhom na vyrovnanie z 8. marca 2004. Zalobkyna preto nesprávne tvrdí, ze Slovenská republika prijala sporné opatrenie pred 1. májom 2004. 82 Okrem toho treba pripomenút, rovnako ako to vyplýva z odôvodnenia c. 57 napadnutého rozhodnutia, ze slovenské orgány v roku 2004 dvakrát formálne vyjadrili svoj nesúhlas s odsúhlasením návrhu zalobkyne na vyrovnanie. Listom z 15. januára 2004 Ministerstvo financií Slovenskej republiky vyzvalo Danové riaditelstvo Slovenskej republiky, aby nesúhlasilo s návrhmi na vyrovnanie, ktoré zahrnajú odpustenie danových dlhov. Listom zo 6. júla 2004 Danové riaditelstvo Slovenskej republiky vyzvalo miestny danový úrad, aby nesúhlasil s návrhom zalobkyne na vyrovnanie. 83 Zo skutocností uvedených v spise nepochybne vyplýva, ze Speciálny súd v Pezinku vo svojom rozsudku zo 6. marca 2004 usúdil, ze listy z 15. januára a 6. júla 2004 nemajú právnu záväznost. Aj pri chýbajúcej právnej záväznosti uvedených listov vsak tieto odporúcania celkom jasne ukazujú stanovisko Danového riaditelstva Slovenskej republiky, ktoré nesúhlasilo nielen s návrhom zalobkyne na vyrovnanie, ale vo vseobecnosti rovnako nesúhlasilo s akýmkolvek odpustením danového dlhu na území Slovenskej republiky. Komisii preto nemozno vytýkat, ze v napadnutom rozhodnutí uviedla listy z 15. januára a 6. júla 2004 ako dôkazy preukazujúce neexistenciu súhlasu slovenských orgánov s návrhom zalobkyne na vyrovnanie. 84 Ako dalej vyplýva zo skutocností uvedených v spise, miestny danový úrad formalizoval svoj súhlas s návrhom zalobkyne na vyrovnanie výlucne na vyrovnacom pojednávaní 9. júla 2004. Je nesporné, ze Krajský súd v Kosiciach prijal 14. júla 2004 rozhodnutie o potvrdení vyrovnania na základe jednomyselného súhlasu veritelov zalobkyne. 85 Pred 9. júlom 2004 mohla slovenská danová správa ako oddelený veritel nesúhlasit s návrhom zalobkyne na vyrovnanie, co by automaticky spôsobilo zastavenie vyrovnania, ktoré bolo Krajským súdom v Kosiciach povolené 29. apríla 2004. Medzi stranami je nesporné, ze bez takéhoto súhlasu miestneho danového úradu, ktorý bol oddeleným veritelom zalobkyne, by Krajský súd v Kosiciach nemohol potvrdit vyrovnanie. Preto az do 9. júla 2004 mohol miestny danový úrad vetovat návrh zalobkyne na vyrovnanie a po zastavení vyrovnania Krajským súdom v Kosiciach by tak bol oprávnený zacat bud danové exekucné konanie alebo konkurzné konanie. Z pripomienok zalobkyne z 24. októbra 2005 okrem iného vyplýva, ze pri preukazovaní skutocnosti, ze miestny danový úrad bol presvedcený o tom, ze vyrovnanie, s ktorým súhlasil 9. júla 2004, bolo výhodnejsie ako konkurz, zalobkyna tvrdí, ze miestny danový úrad mohol v rôznych stádiách vyrovnacieho konania zasiahnut, aby zabránil tomuto vyrovnaniu. Takéto tvrdenie je preukázatelne v rozpore s tvrdením zalobkyne, ze sporné opatrenie bolo prijaté pred 29. aprílom 2004. 86 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze v danom prípade miestny danový úrad prijal rozhodnutie o vzdaní sa 65 % svojich pohladávok voci zalobkyni az v okamihu, ked formálne súhlasil s návrhom na vyrovnanie, t. j. 9. júla 2004. Preto bol právne záväzný akt, ktorým sa slovenské orgány zaviazali poskytnút predmetnú pomoc, prijatý po pristúpení Slovenskej republiky. 87 Preto treba tretí zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. 4. O stvrtom, piatom, siestom, siedmom, ôsmom a deviatom zalobnom dôvode zalozených v podstate na nesprávnom právnom posúdení a skutkových pochybeniach týkajúcich sa kvalifikácie predmetnej státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES Úvodné pripomienky 88 Treba pripomenút, ze stvrtý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom pochybení, kedze Komisia usúdila, ze konkurzné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnanie, a piaty zalobný dôvod na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom pochybení, kedze Komisia usúdila, ze danové exekucné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnanie. 89 Z odôvodnenia c. 75 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze pri posudzovaní, ci sporné opatrenie mozno povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, Komisia uplatnila kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve. Z toho dôvodu skúmala, ci bol výtazok danovej správy Slovenskej republiky z vyrovnania vyssí ako výtazok, ktorý mohla dosiahnut z konkurzného konania alebo danového exekucného konania. Aby mohla Komisia usúdit, ze v danom prípade nebolo dodrzané kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve a ze z toho dôvodu sporné opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, postacovalo, aby jedno z uvedených dvoch konaní bolo výhodnejsie ako vyrovnacie konanie. 90 Dalej treba poznamenat, ze siesty, siedmy, ôsmy a deviaty zalobný dôvod v rozsahu, v akom spochybnujú zákonnost napadnutého rozhodnutia, pokial ide o kvalifikáciu spornej státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, súvisia so stvrtým zalobným dôvodom alebo s piatym zalobným dôvodom. 91 Preto treba, najprv pokial ide o stvrtý zalobný dôvod a siesty, siedmy, ôsmy a deviaty zalobný dôvod v rozsahu, v akom súvisia so stvrtým zalobným dôvodom, preskúmat zákonnost napadnutého rozhodnutia, pokial sa Komisia domnievala, ze konkurzné konanie bolo výhodnejsie ako vyrovnacie konanie. 92 Iba ak by bolo potrebné konstatovat, ze Komisia pochybila, ked usúdila, ze konkurzné konanie bolo výhodnejsie ako vyrovnacie konanie, by bolo vhodné preskúmat zákonnost napadnutého rozhodnutia, pokial ide o piaty zalobný dôvod a siesty, siedmy, ôsmy a deviaty zalobný dôvod v rozsahu, v akom súvisia s piatym zalobným dôvodom, pokial sa Komisia domnievala, ze danové exekucné konanie bolo výhodnejsie ako vyrovnacie konanie. O zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pokial sa Komisia domnievala, ze konkurzné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnacie konanie Tvrdenia uvedené v rámci stvrtého zalobného dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 93 Zalobkyna tvrdí, ze vyrovnanie jej neprinieslo konkurencnú výhodu, lebo slovenská danová správa konala ako súkromný veritel a jej jediným cielom bolo maximalizovat zisk Slovenskej republiky. Podla nej jej vyrovnanie nielenze neprinieslo "zjavne výraznejsiu" výhodu, ale predstavovalo tiez jasnú volbu vsetkých súkromných veritelov medzi ciastocným, ale okamzitým vymozením pohladávky na jednej strane a zdlhavým a nákladným konkurzným konaním zahrnajúcim riziko získania sumy nizsej ako výtazok pri splnení vyrovnania na druhej strane. V napadnutom rozhodnutí dospela Komisia k odlisnému záveru, lebo vychádzala z nesprávneho posúdenia skutocností, chybných záverov, nedôvodných predpokladov a nepodlozených tvrdení, predlozených clenským státom, ktorý od zaciatku z nejasných a podozrivých dôvodov pripústal, ze poskytol protiprávnu státnu pomoc. 94 Zalobkyna v prvom rade uvádza, ze Komisia nezohladnila dlzku trvania konkurzného konania na Slovensku a správy tretích osôb v tejto súvislosti. Uvádza, ze najvýraznejsí rozdiel medzi vyrovnacím konaním a konkurzným konaním je v dlzke trvania týchto konaní. Zatial co pri uskutocnení vyrovnania sú dlzné sumy zaplatené veritelom pocas nasledujúcich mesiacov, výtazok z predaja jej majetku v konkurznom konaní by veritelia získali az po ovela dlhsom konaní. Okrem toho sa v odôvodnení c. 54 napadnutého rozhodnutia Komisia obmedzila na odkaz na stanovisko slovenských orgánov, podla ktorého by v danom prípade z dôvodu obmedzeného poctu veritelov a existencie majetku s kladnou likvidacnou hodnotou bolo konkurzné konanie vykonané v porovnaní s priemerom rýchlejsie bez toho, aby vysvetlila, ako by mohli tieto cinitele skrátit dlzku trvania konania. Zalobkyna okrem iného tvrdí, ze Komisia vo vyjadrení k zalobe uznala, ze sa nepokúsala príst so stanoviskom o pravdepodobnej dlzke trvania konkurzného konania týkajúceho sa jej majetku. Preto pri svojom porovnávaní konkurzného konania s vyrovnacím konaním nezohladnila "výtazok uslých úrokov". 95 Aj ked tieto cinitele mohli viest k rýchlejsiemu konkurznému konaniu, ako je to vo vseobecnosti, podla zalobkyne prislúchalo Komisii zohladnit viaceré okolnosti prípadu, ktoré boli spôsobilé predlzit toto konanie. V tejto súvislosti uvádza, ze kedze väcsina jej majetku spocívala predovsetkým v osobitných strojových zariadeniach na výrobu a spracovanie nápojov, pocet potenciálnych kupujúcich by bol obmedzený. Okrem toho ich geografické umiestnenie by znamenalo nevýhodu, pokial ide o prepravu a kvalifikovaných pracovníkov. Preto sa domnieva, ze jej nehnutelný majetok ani výrobné prostriedky nemali nijakú hodnotu pre významného výrobcu liehovín usadeného na Slovensku a boli by velmi tazko predajné. 96 Zalobkyna uvádza, ze pocas vysetrovania boli Komisii z rôznych zdrojov poskytnuté informácie o priemernej dlzke trvania konkurzného konania na Slovensku. V prvom rade tvrdí, ze v prílohe svojich pripomienok z 24. októbra 2005 predlozila Komisii správu Svetovej banky z roku 2004, z ktorej vyplýva, ze priemerná dlzka konkurzného konania na Slovensku bola v ideálnom prípade styri roky a osem mesiacov. Okrem toho rovnako zo správy Svetovej banky z roku 2002 pripojenej k zalobe vyplýva, ze konkurzné konanie bolo pre veritela najhorsím riesením, trvalo od troch do siedmich rokov a oddelení veritelia zdôraznovali mimoriadne nízke percento vymozitelnosti ich pohladávok, od 5 do 10 % po zaplatení trov konania. V druhom rade poznamenáva, ze v správe z roku 2004, predlozenej Komisii v prílohe k jej pripomienkam z 24. októbra 2005, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uviedlo dlzku trvania konkurzného konania na Slovensku od troch do siedmich rokov. V tretom rade zo správy H vyplýva, ze [dôverné]. Vo stvrtom rade Komisia vo svojich správach z rokov 2002 a 2003 o pokroku Slovenskej republiky na ceste k pristúpeniu k Únii uvádza tazkosti a nevyhnutné zlepsenia, pokial ide o konania v oblasti konkurzu a úpadku. 97 Podla zalobkyne aj pri predpokladanom výtazku z predaja jej majetku v konkurznom konaní uvedenom v napadnutom rozhodnutí vypocítanom na základe koeficientu uplatneného v správe E je zrejmé, ze aj najoptimistickejsí súkromný veritel by si skôr zvolil získanie 225 miliónov SKK v decembri 2004 ako prípadné získanie najviac 239 miliónov SKK (275 miliónov SKK zodpovedajúcich pravdepodobnému celkovému výtazku z predaja jej majetku v konkurznom konaní znízených prinajmensom o 36 miliónov SKK predstavujúcich trovy konkurzného konania) v lehote od obdobia "kratsieho ako priemer" do siedmich rokov. Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na rozdiel 14 miliónov SKK medzi sumou, ktorú bolo mozné získat splnením vyrovnania, a sumou, ktorú bolo mozné získat v konkurznom konaní a vzhladom na základnú úrokovú sadzbu platnú v marci 2004 vo výske 5,1 %, by bolo potrebné, aby konkurzné konanie netrvalo viac ako trinást a pol mesiaca, aby si súkromný veritel zvolil konkurzné konanie namiesto vyrovnania. V danom prípade vsak bolo také krátke konanie nemyslitelné. 98 V druhom rade zalobkyna uvádza, ze Komisia nezohladnila trovy konkurzného konania na Slovensku a správy tretích osôb v tejto súvislosti. Tvrdí, ze tieto trovy by podla správy E dosiahli [dôverné] SKK, t. j. [dôverné] z výtazku z predaja jej majetku v konkurznom konaní oceneného na [dôverné] SKK, a podla správy K [dôverné] SKK, t. j. [dôverné] z výtazku z predaja jej majetku v konkurznom konaní oceneného na [dôverné] SKK. Komisia mala z výtazku z predaja jej majetku v konkurznom konaní, ktorý bol ocenený na 275 miliónov SKK, odpocítat sumu 36 miliónov SKK zodpovedajúcu trovám konkurzného konania, ktorá by v skutocnosti predstavovala náklady spojené s výtazkom z predaja jej majetku v konkurznom konaní oceneným na 204 miliónov SKK. Relatívny podiel trov vo vztahu k uvedenému výtazku by sa so zvysovaním tohto výtazku znizoval. Komisia preto pochybila, ked usúdila, ze trovy uvedené v správe K sú nizsie ako trovy uvedené v správe E. Zalobkyna dodáva, ze na základe hodnotenia trov konkurzného konania na Slovensku uvedeného v správe Svetovej banky z roku 2004 vo výske 18 % z výtazku z predaja majetku v konkurze mala Komisia konstatovat, ze celkový výtazok ocakávaný na základe údajov zo 17. júna 2004 by bol rovnaký alebo nizsí ako výtazok vo vyrovnaní. Tvrdenie Komisie, ze konkurzný správca by pokracoval vo výrobe, nie je "presvedcivé", kedze jej bola odobratá licencia na výrobu a spracovanie liehu, a preto nemohla pokracovat vo výrobe liehovín. 99 V tretom rade zalobkyna Komisii vytýka, ze nezohladnila dodatocnú prácu a náklady riadenia, ktorým by musela celit v prípade zacatia konkurzného konania. Tvrdí, ze nielenze by musela pokracovat vo vyplácaní miezd svojich zamestnancov a uhrádzat prevádzkové náklady podniku, pravdepodobne by tiez musela postupne ukoncovat pracovné zmluvy a z toho dôvodu vyplácat odstupné. 100 V stvrtom rade zalobkyna Komisii vytýka, ze nezohladnila precedens na slovenskom trhu liehovín, ktorý by rozumný súkromný veritel bol zohladnil. V tejto súvislosti pripomína, ze vo svojich pripomienkach z 24. októbra 2005 upozornila Komisiu na konkurz spolocnosti Liehofruct White Lady Distillery, s.r.o. (dalej len "Liehofruct"). Uviedla, ze táto spolocnost sa rovnako ako zalobkyna stala vlastníkom liehovaru, ktorý bol predtým v státnom vlastníctve, a dodáva, ze "rovnako boli jej najväcsími veritelmi danové úrady". Poznamenala, ze konkurz spolocnosti Liehofruct zacal v júli 1999, majetok bol spenazený az po desiatich kolách drazby, pocas ktorých najvyssie ponuky nepresiahli 30 % hodnoty urcenej podnikom, a ze ani po ôsmich rokoch nie je konkurzné konanie skoncené. To preukazuje, ze pre liehovar zo zastaralým vybavením nachádzajúci sa na východnom Slovensku by nebolo lahké nájst kupujúceho. 101 V odpovedi na tvrdenie Komisie, ze zalobkyna nevysvetlila, v com je konkurz spolocnosti Liehofruct podobný jej situácii, zalobkyna uviedla, ze vysetrovanie v tejto zálezitosti prislúcha Komisii a ze jej nekonanie predstavuje zjavné pochybenie. Popiera tiez tvrdenie Komisie, ze jej majetok by bol predaný za trhové ceny. Podla nej by musel kazdý rozumný súkromný veritel ocakávat, ze cena predaja majetku jeho dlzníka v konkurznom konaní by bola nizsia ako trhová cena. 102 V piatom rade zalobkyna uvádza, ze Komisia nezohladnila správu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2004, citovanú v bode 96 vyssie, podla ktorej vymohli oddelení veritelia v konkurznom konaní len velmi zriedka viac ako 5 az 10 % svojich pohladávok voci dlzníkovi v úpadku. Toto pesimistické tvrdenie vsak bolo v rozpore s mimoriadne kladným ohodnotením konkurzného konania v danom prípade slovenskými orgánmi. Kedze Komisia tento rozpor nezaznamenala, dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia. 103 V replike zalobkyna pripomenula, ze ocenenie hotovosti na [dôverné] SKK zohladnovalo odklad splatnosti pohladávok, ktoré boli pôvodne splatné v júli 2004, poskytnutý spolocnostou Old Herold v nadväznosti na návrh na vyrovnanie. Bez toho, aby spochybnovala existenciu tejto hotovosti, zalobkyna uviedla, ze spolocnost Old Herold ako veritel musela byt v konkurznom konaní tiez vyplatená. Rozumný súkromný veritel by preto nedúfal v predaj neobezného majetku, zásob a krátkodobých pohladávok za sumu vyssiu ako 63,3 milióna SKK, a to po odpocítaní mzdových a administratívnych nákladov a trov konania, ako aj po ciastocnom vyplatení existujúcich veritelov, medzi ktorých patrila aj spolocnost Old Herold. Nakoniec uviedla, ze suma [dôverné] SKK získaná predajom jej zásob spolocnosti Old Herold vychádzala z dlhodobej dohody uzavretej so spolocnostou Old Herold a z dôvery tejto spolocnosti v úspech vyrovnania. Spolocnost Old Herold by v prípade úpadku uvedené zásoby nebola kúpila. Preto nebolo správne zohladnovat tieto skutocnosti pri posudzovaní "potenciálnej financnej výhody" konkurzného konania. 104 Zalobkyna dodáva, ze tvrdenie Komisie, ze pokial ide o hotovost, danová exekúcia sa mohla uskutocnit jednoduchým odnatím, nie je relevantné, pretoze uvedená hotovost bola v kazdom prípade vyhradená slovenskej danovej správe. 105 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania popiera vsetky tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu stvrtého zalobného dôvodu. - Posúdenie Vseobecným súdom 106 V prvom rade treba dalej pripomenút, rovnako ako je to uvedené v bode 49 vyssie, ze zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci je potrebné posudzovat v závislosti od informácií, ktoré Komisia mohla mat k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala. 107 Dalej treba uviest, ze je nesporné, ze sporné opatrenie spocívajúce v odpustení dlhu zo strany veritelov v rámci vyrovnania, s ktorým súhlasili, prinieslo zalobkyni výhodu. Úcastníci konania si naopak odporujú v otázke, ci by v danom prípade vzhladom na kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve zalobkyna v bezných trhových podmienkach získala takúto hospodársku výhodu, a z toho dôvodu aj v otázke, ci uvedené opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 108 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pokial uplatnenie kritéria súkromného veritela Komisiou podobne ako uplatnenie kritéria súkromného investora zahrna komplexné ekonomické posúdenie, je podla ustálenej judikatúry toto uplatnenie predmetom súdneho preskúmania, ktoré sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových zistení a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutocností ci zneuzitia právomoci (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2004, Lenzing/Komisia, T-36/99, Zb. s. II-3597, bod 150 a tam citovanú judikatúru, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, C-525/04 P, Zb. s. I-9947, bod 59). 109 Treba tiez pripomenút, ze aj ked Súdny dvor uznáva, ze Komisia má v ekonomických zálezitostiach priestor na volnú úvahu, z toho nevyplýva, ze súd Spolocenstva sa musí zdrzat posúdenia výkladu údajov ekonomickej povahy Komisiou (rozsudky Súdneho dvora z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 39, a Spanielsko/Lenzing, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 56). 110 Podla judikatúry Súdneho dvora musí totiz súd Spolocenstva preverit nielen vecnú správnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súlad, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 25. januára 1979, Racke, 98/78, Zb. s. 69, bod 5; z 22. októbra 1991, Nölle, C-16/90, Zb. s. I-5163, bod 12, a z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, C-326/05 P, Zb. s. I-6557, bod 76). V rámci tohto posúdenia mu vsak neprinálezí nahradit ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením (uznesenie Súdneho dvora z 25. apríla 2002, DSG/Komisia, C-323/00 P, Zb. s. I-3919, bod 43). 111 Nakoniec v prípade, ak institúcia Únie disponuje sirokou mierou volnej úvahy, tým väcsia dôlezitost sa prikladá kontrole dodrziavania procesných záruk. Súdny dvor dalej upresnil, ze medzi týmito zárukami sa nachádza najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky podstatné skutocnosti daného prípadu a dostatocne odôvodnit svoje rozhodnutie (rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14, a zo 7. mája 1992, Pesquerias De Bermeo a Naviera Laida/Komisia, C-258/90 a C-259/90, Zb. s. I-2901, bod 26). 112 Kontrola zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pokial ide o posúdenie Komisie, ze kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve nebolo splnené, sa preto musí obmedzit na preverenie, ci sa Komisia nedopustila zjave nesprávneho posúdenia skutocností. 113 V druhom rade treba na uskutocnenie kontroly zákonnosti predovsetkým zohladnit v danom prípade styri nasledujúce okolnosti. 114 Prvou okolnostou je postavenie veritela, navyse nesporné, slovenskej danovej správy, ktorá prijala sporné opatrenie. Podla ustálenej judikatúry sa musí státny orgán, ktorý odpustil dlh, porovnávat so súkromným veritelom usilujúcim sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlzník nachádzajúci sa vo financných tazkostiach. Postavenie veritela treba v skutocnosti odlisovat od postavenia súkromného investora v trhovom hospodárstve, ktorý uskutocnuje strukturálnu, vseobecnú alebo sektorovú politiku a ktorý je vedený vyhliadkami dlhodobej výnosnosti investovaného kapitálu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, T-152/99, Zb. s. II-3049, bod 167 a tam citovanú judikatúru). 115 Druhou okolnostou je úcastníkmi konania nespochybnené postavenie orgánu verejnej moci ako oddeleného veritela, ktorý prijal sporné opatrenie. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pokial podnik celiaci výraznému zhorseniu svojej financnej situácie navrhne svojim veritelom dohodu alebo sériu dohôd na restrukturalizáciu svojho dlhu s cielom ozdravit vlastnú situáciu a vyhnút sa konkurzu, kazdý veritel je nútený uskutocnit volbu, pricom berie do úvahy na jednej strane sumu, ktorá mu je ponúknutá v rámci navrhnutej dohody, a na druhej strane sumu, o ktorej sa domnieva, ze by ju mohol vymôct pri moznom ukoncení konkurzu podniku. Jeho volba je ovplyvnená radom okolností, ako napríklad jeho postavením ako zálozného veritela, oddeleného alebo bezného, povahou a rozsahom prípadných záruk v jeho prospech, jeho zhodnotením moznosti ozdravenia podniku, ako aj prospechom, ktorý by mohol získat v prípade konkurzu (rozsudok HAMSA/Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, bod 168). 116 Tretou okolnostou je osobitne opatrná povaha posúdenia Komisie, pokial ide o výtazok predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní. V tejto súvislosti Vseobecný súd usudzuje, ze výtazok konkurzu, ako je ohodnotený Komisiou v tabulke 4 uvedenej v napadnutom rozhodnutí, t. j. 275 miliónov SKK, predstavuje ocenenie minimálnej hodnoty. Úctovná hodnota majetku zalobkyne uvedená v tejto tabulke vychádzala jednak zväcsa z údajov oznámených zalobkynou a jednak, pokial ide o údaje k 17. júnu 2004, z výsledkov kontroly, ktorú 21. júna 2004 vykonala v priestoroch zalobkyne slovenská danová správa. 117 V tejto súvislosti treba jednak poznamenat, ze zalobkyna nespochybnuje správnost údajov uvedených slovenskou danovou správou pri kontrole 21. júna 2004. Okrem toho Komisia nielen preukázala, ako to vyplýva predovsetkým z poznámok pod ciarou napadnutého rozhodnutia c. 20 a 23, mimoriadnu opatrnost pri ocenovaní majetku, ale v tejto tabulke tiez uplatnila, ako to vyplýva z odôvodnení c. 84 az 87 napadnutého rozhodnutia, koeficienty spenazenia uvedené v správe E, hoci povazovala tieto koeficienty za prílis nízke. 118 Komisia dalej v tabulke 4 napadnutého rozhodnutia uviedla ocenenie výtazku predaja neobezného majetku zalobkyne k 17. júnu 2004 v konkurznom konaní vo výske 90 miliónov SKK, zatial co jeho úctovná hodnota dosahovala 200 miliónov SKK. Hoci, ako to tiez vyplýva z odôvodnenia c. 87 napadnutého rozhodnutia, Komisia uvádza, ze vzhladom na to, ze tieto pohladávky boli zabezpecené, podla samotnej zalobkyne, az do hodnoty najmenej 194 miliónov SKK, hodnota výtazku, ktorý by mohla získat z predaja neobezného majetku, by musela byt najmenej rovnaká ako hodnota týchto zabezpecených pohladávok. Preto v tabulke 4 napadnutého rozhodnutia Komisia uplatnila koeficient spenazenia uvedený v správe E. 119 Nakoniec v tabulke 4 napadnutého rozhodnutia Komisia uplatnila na výpocet výtazku predaja skladových zásob zalobkyne v konkurznom konaní koeficient spenazenia 20 %, prevzatý zo správy E, hoci k 17. júnu 2004 sa úctovná hodnota týchto skladových zásob znízila o 125 miliónov SKK, teda o 60 % oproti skladovým zásobám v marci 2004. 120 Z uvedených úvah vyplýva, ze ocenenie výtazku z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní k 17. júnu 2004, ako je uvedené v tabulke 4 napadnutého rozhodnutia, predstavovalo podla Komisie nevyhnutné minimum, ktoré by zohladnil súkromný veritel pri posudzovaní výhod konkurzného konania v porovnaní s výtazkom vo vyrovnaní povolenom 9. júla 2004. 121 Stvrtou okolnostou je ciastocné odpustenie dlhu zalobkyne. Konkurzné konanie na rozdiel od vyrovnacieho konania neumoznuje dlzníkovi získat od svojho veritela odpustenie dlhu. Inými slovami, ak po skoncení konkurzného konania výtazok z predaja majetku dlzníka nepostacuje na uspokojenie vsetkých veritelov, veritelia môzu ziadat od dlzníka zaplatenie súm, ktoré zostali dlzné. 122 Vo svetle predchádzajúcich úvah preto treba preskúmat tvrdenia zalobkyne uvedené na podporu stvrtého zalobného dôvodu. 123 Po prvé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na nezohladnení dlzky trvania konkurzného konania na Slovensku a správ tretích osôb v tejto súvislosti, treba najprv poznamenat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia nielenze uviedla v odôvodnení c. 54 napadnutého rozhodnutia, ze podla Slovenskej republiky by konkurzné konanie vzhladom na osobitné okolnosti daného prípadu trvalo menej, ako je to v priemere, ale tiez v odôvodnení c. 40 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze podla zalobkyne trvá konkurzné konanie na Slovensku v priemere od troch do siedmich rokov. Upresnila, ze zalobkyna vychádzala pri svojom stanovisku zo skutocností, statistík a príkladu slovenskej spolocnosti, ktorá sa nachádzala v podobnej situácii ako zalobkyna. Komisii preto nemozno vytýkat, ze sa nezaoberala touto otázkou ani stanoviskom zalobkyne v tejto súvislosti. 124 Okrem toho, pokial ide o dôkazy, ktoré má k dispozícii Komisia, treba poznamenat, ze samotné údaje oznámené zalobkynou nezodpovedajú poziadavkám vierohodnosti a koherencie. Hodnotenia dlzky trvania konkurzného konania na Slovensku, ktoré zalobkyna predlozila Komisii, boli vseobecné a nezohladnovali osobitosti tohto prípadu. Rovnako boli niektoré z týchto hodnotení priblizné a do urcitej miery si odporovali. Zalobkyna sa opierala o styri správy, uvedené v bode 96 vyssie, v ktorých bola táto dlzka ohodnotená na styri roky a osem mesiacov, obdobie od troch do siedmich rokov alebo viac ako sest rokov. 125 Ostatnými správami, na ktoré sa zalobkyna odvoláva, sú správy Komisie z rokov 2002 a 2003 o pokroku Slovenskej republiky na ceste k pristúpeniu k Únii. Podla zalobkyne uvádza Komisia v týchto správach tazkosti a nevyhnutné zlepsenia, pokial ide o konania v oblasti konkurzu a úpadku na Slovensku. Treba vsak uviest, ze tieto správy Komisie sa týkajú konkurzného konania na Slovensku vo vseobecnosti, bez zohladnenia osobitostí tohto prípadu. 126 Okrem iného treba poznamenat, ze zalobkyna nespomenula závery správy K týkajúce sa dlzky trvania, ktorú mohlo mat konkurzné konanie týkajúce sa zalobkyne. V tejto správe, ktorú v predmetnej veci predlozila samotná zalobkyna, je táto dlzka trvania ohodnotená na "priblizne dva roky (v závislosti od podmienok a cinnosti správcu)". Treba preto uviest, ze okrem toho, ze toto hodnotenie dlzky trvania takéhoto konkurzného konania je zretelne ovela optimistickejsie ako ostatné hodnotenia predlozené zalobkynou, toto hodnotenie sa osobitne týkalo zalobkyne. 127 Treba tiez zohladnit, rovnako ako to uvádza Komisia, ze pokial je pocet veritelov obmedzený a existuje majetok s kladnou likvidacnou hodnotou, ako je to v danom prípade, konkurzné konanie môze byt vykonané v porovnaní s priemerom rýchlejsie. V danom prípade to platí o to viac, ze medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze pohladávka slovenskej danovej správy predstavovala priblizne 99 % záväzkov zalobkyne a uvedená danová správa mala postavenie oddeleného veritela. Slovenská danová správa preto mohla mat rozhodujúci vplyv na dlzku trvania konkurzného konania. Zalobkyna tvrdí, ze osobitná povaha, geografické umiestnenie a zastaralost väcsiny jej majetku by stazili hladanie kupujúceho, a preto by spomalili priebeh konkurzného konania. Ako to tiez uviedla Komisia v odôvodnení c. 88 napadnutého rozhodnutia, viaceré okolnosti, predovsetkým skutocnost, ze niektoré z výrobných aktív zalobkyne si po strate licencie na výrobu a spracovanie liehu a liehovín nasli nadobúdatela, vsak preukazujú, ze toto tvrdenie zalobkyne nie je dôvodné. 128 Nakoniec, pokial ide o otázku, ci by si najoptimistickejsí súkromný veritel skôr zvolil získanie 225 miliónov SKK v decembri 2004 ako prípadné získanie najviac 239 miliónov SKK v lehote od obdobia "kratsieho ako priemer" do siedmich rokov, treba pripomenút, rovnako ako je to uvedené v bodoch 116 az 120 vyssie, ze výtazok z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní, ako ho ohodnotila Komisia, t. j. 275 miliónov SKK, predstavuje minimálnu hodnotu. Preto nie je výpocet zalobkyne vo vztahu k dlzke trvania konkurzného konania v porovnaní s výtazkom, o získanie ktorého z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní sa súkromný veritel mohol usilovat, zohladnujúci prirastené úroky veritelov, relevantný, vzhladom na okolnosti daného prípadu a predovsetkým na opatrnost, ktorú preukázala Komisia pri hodnotení tohto výtazku. 129 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o dlzku trvania konkurzného konania. 130 Po druhé, pokial ide o tvrdenia zalobkyne, ze Komisia nezohladnila trovy konkurzného konania na Slovensku a správy tretích osôb v tejto súvislosti, zalobkyna tvrdí, ze tieto trovy by podla správy E predstavovali 22 % výtazku z predaja jej majetku v konkurznom konaní oceneného na 204 miliónov SKK, a podla správy K 28 % výtazku z predaja jej majetku v konkurznom konaní oceneného na 78 miliónov SKK. 131 V tejto súvislosti treba najprv uviest, ze hodnota 28 % uvedená zalobkynou je zjavne nesprávna. V skutocnosti, ako to tiez vyplýva zo správy K, bol výtazok z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní pri variante III ocenený na 100 miliónov SKK. Pri výpocte tohto výtazku audítor odpocítal 22 miliónov SKK predstavujúcich trovy konkurzného konania. Uvedené trovy tak predstavovali 22 % výtazku z predaja aktív zalobkyne v tomto konaní, a nie 28 %, ako to tvrdí zalobkyna. 132 Zalobkyna Komisii okrem iného vytýka, ze z výtazku z predaja jej majetku v konkurznom konaní, ktorý ohodnotila na 275 miliónov SKK, odpocítala sumu 36 miliónov SKK ako trovy tohto konania. Podla nej by vsak táto suma 36 miliónov SKK zodpovedala nákladom spojeným s výtazkom z predaja jej majetku v konkurznom konaní ohodnoteného na 204 miliónov SKK. 133 V tejto súvislosti treba uviest, ze v odôvodnení c. 89 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla: "Na dôveryhodnost [správy E] má dalej vplyv aj spôsob výpoctu rôznych poplatkov súvisiacich s konkurzným konaním, ktoré by boli odpocítané z celkového výnosu z predaja aktív. Zatial co [spolocnost E] odpocítala na poplatky 45 miliónov SKK, [zalobkyna] vo svojich predlozených dokladoch uvied[la] údaj 36 miliónov SKK a odhad [jej internej audítorky, pani K] je maximálne 22 [miliónov] SKK. Tieto rozdiely vzbudzujú pochybnosti o presnosti odhadov [spolocnosti E], pokial ide o výsku poplatkov, a tým aj pokial ide o výsku výnosov, ktoré mohli byt získané v prípade konkurzného konania. Treba vsak upozornit, ze vzhladom na situáciu [zalobkyne] k 17. júnu 2004 by aj pri poplatkoch 36 [miliónov] SKK bol výnos v konkurze vyssí v porovnaní s navrhovaným vyrovnaním." 134 Je nepochybne správne, ze zalobkyna vytýka Komisii, ze porovnávala dve hodnoty týkajúce sa trov konkurzného konania vypocítané v správe E a správe K bez toho, aby zohladnila, ze boli vypocítané v závislosti od dvoch absolútnych hodnôt, konkrétne od výtazkov z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní oceneného v týchto správach, ktoré neboli porovnatelné. Preto je tiez správne, ze zalobkyna popiera dôvody, ktoré viedli Komisiu k nezohladneniu hodnôt z týchto správ v tejto súvislosti. Ako dalej vyplýva z odôvodnení c. 130 a 131 napadnutého rozhodnutia, trovy konkurzného konania v týchto správach predstavovali 22 % odhadovanej hodnoty výtazku z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní uvedeného v týchto správach. 135 Rovnako treba ako nedôvodné odmietnut tvrdenie Komisie, ze zalobkyna sa pocas vysetrovania obmedzila na tvrdenie, ze pri výtazku 203,6 milióna SKK, by trovy správcu konkurznej podstaty predstavovali 1,9 %, bez toho, aby uviedla pravdepodobnú výsku ostatných trov. Z bodu 50 pripomienok zalobkyne z 24. októbra 2005 vsak výslovne vyplýva, ze uviedla, ze trovy konkurzného konania, odhadnuté na priblizne 18 %, by dosiahli 32 miliónov SKK, okrem trov správcu konkurznej podstaty odhadnutých na 3,8 milióna SKK (teda 1,9 % výtazku z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní, oceneného na 203,6 milióna SKK). 136 Treba vsak uviest, ze v odôvodnení c. 89 napadnutého rozhodnutia Komisia výslovne zohladnila nielen skutocnost, ze zalobkyna uviedla sumu 36 miliónov SKK zodpovedajúcu trovám konkurzného konania, ale tiez uviedla, ze aj pri odpocítaní týchto trov z výtazku z predaja majetku zalobkyne v tomto konaní by bola suma získaná slovenskými orgánmi vyssia ako suma navrhnutá vo vyrovnacom konaní. Z bodu 50 pripomienok zalobkyne z 24. októbra 2005 vyplýva, ze odhad trov konkurzného konania vo výske 36 miliónov SKK vychádzal zo súctu trov správcu konkurznej podstaty a ostatných trov konkurzného konania (3,8 milióna SKK + 32 miliónov SKK = 35,8 milióna SKK). Okrem toho je nesporné, ze toto ohodnotenie trov konkurzného konania vychádzalo z výtazku z predaja majetku zalobkyne v uvedenom konkurznom konaní ohodnoteného na 204 miliónov SKK. 137 Ako to vsak sama zalobkyna uznáva so svojich pripomienkach, relatívny podiel trov konkurzného konania vo vztahu k výtazku z predaja majetku dlzníka v takom konaní by sa so zvysovaním tohto výtazku znizoval. Kedze pri výtazku z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní ohodnoteného na 275 miliónov SKK sa odpocítala suma 36 miliónov SKK, Komisia preto odpocítala cast trov konkurzného konania, ktorá rovnako predstavovala 13 % tohto výtazku (275 miliónov SKK - 36 miliónov SKK = 239 miliónov SKK). Ak by Komisia odpocítala sumu zodpovedajúcu 18 % toho istého výtazku, t. j. percento, ktoré zalobkyna povazuje za správne v zmysle správy Svetovej banky z roku 2004, musela by naozaj konstatovat, ze výtazok z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní, znízený o trovy s tým spojené, by bol 225,5 milióna SKK. Hoci by táto suma bola takmer rovnaká ako suma zaplatená veritelom pri splnení vyrovnania, treba zohladnit skutocnost, rovnako ako je to uvedené v bodoch 116 az 120 vyssie, ze Komisia pri ohodnocovaní výtazku z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní postupovala s mimoriadnou opatrnostou. Treba preto usudzovat, ze v danom prípade by suma, ktorú slovenské orgány mohli získat z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní, znízená o trovy s tým spojené, bola nevyhnutne vyssia ako suma, ktorú získali splnením vyrovnania. Z uvedených argumentov vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavného pochybenia, ked usúdila, ze výtazok z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní, znízený o trovy s tým spojené, by bol výhodnejsí ako suma, ktorú získali slovenské orgány splnením vyrovnania. 138 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na nezohladnení dodatocnej práce a nákladov riadenia, ktorým by musela celit v prípade zacatia konkurzného konania, nemôze obstát. Tvrdenia zalobkyne nie sú podlozené nijakými dôkazmi. Okrem toho zalobkyna nespochybnuje, ako to tiez tvrdí Komisia, ze napriek strate licencie na výrobu a spracovanie liehu a liehovín 6. marca 2004 pokracovala vo svojich ostatných výrobných a distribucných cinnostiach, ktoré mali nevyhnutne za následok vytváranie obratu spôsobilého pokryt cast nákladov na zamestnancov a riadenie. 139 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie zalozené na nezohladnení precedensu na slovenskom trhu liehovín, konkrétne konkurzu vyhláseného na majetok spolocnosti Liehofruct, treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia tento precedens v napadnutom rozhodnutí neopomenula. 140 V skutocnosti jednak v poznámke pod ciarou c. 9 uvedenej v odôvodnení c. 40 napadnutého rozhodnutia Komisia k tvrdeniu zalobkyne o dlzke trvania konkurzného konania na Slovensku a výtazku z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní na Slovensku uviedla, ze "[zalobkyna] uvádza ako príklad spolocnost, ktorá vlastní podobné aktíva a pôsobí v rovnakom sektore...". Z pripomienok zalobkyne z 24. októbra 2005 vyplýva, ze jediný precedens na Slovensku, ktorý uviedla, sa týka spolocnosti Liehofruct. Preto treba usudzovat, ze príklad uvedený Komisiou v napadnutom rozhodnutí sa vztahuje na konkurz spolocnosti Liehofruct. 141 Okrem toho z bodu 43 pripomienok zalobkyne z 24. októbra 2005 vyplýva, ze zalobkyna v tomto stádiu vysetrovania neposkytla Komisii informácie, ktoré by jej umoznili konstatovat, ako to tvrdí zalobkyna, ze situácia spolocnosti Liehofruct bola podobná situácii zalobkyne. 142 Okrem toho je nesprávne tvrdenie zalobkyne, ze vysetrovanie v tejto zálezitosti prislúcha Komisii a ze jeho nekonanie predstavuje zjavné pochybenie. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze Komisia nie je povinná bez návrhu a na základe domnienok preskúmat, aké skutocnosti jej mohli byt predlozené (pozri rozsudok Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 49 a v tom zmysle tam citovanú judikatúru). 143 Nakoniec, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, z dokumentov Komisie nevyplýva, ze by Komisia tvrdila, ze predaj majetku zalobkyne v konkurznom konaní by priniesol sumu rovnajúcu sa jeho trhovej cene. Z bodu 123 vyjadrenia Komisie k zalobe v skutocnosti vyplýva, ze Komisia len tvrdí, ze vzhladom na svoje postavenie oddeleného veritela mohla slovenská danová správa získat 100 % výtazku z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní, ako bol ocenený v tabulke predchádzajúcej bodu 123 vyjadrenia k zalobe, na trhovú hodnotu po uplatnení koeficientu spenazenia. Okrem toho, ako to tiez vyplýva z napadnutého rozhodnutia, predovsetkým z jeho tabulky 4, Komisia nespochybnuje, ze na urcenie hodnoty majetku zalobkyne na trhu treba na úctovnú hodnotu tohto majetku uplatnit koeficient spenazenia. 144 Po piate, pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na nezohladnení správy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2004, podla ktorej vymohli oddelení veritelia v konkurznom konaní len velmi zriedka viac ako 5 az 10 % svojich pohladávok voci dlzníkovi v úpadku, treba uviest, rovnako ako to tvrdí Komisia, ze táto správa má vseobecnú povahu a nezohladnuje osobitnú situáciu zalobkyne a osobitosti jej oddeleného veritela, t. j. slovenskej danovej správy. Okrem toho informácie, ktoré v rámci vysetrovania poskytla Komisii Slovenská republika, nepochybne pojednávali o osobitnej situácii zalobkyne a zohladnovali osobitné postavenie jej oddeleného veritela. Komisii preto nemozno vytýkat, ze sa dopustila zjavného pochybenia tým, ze nezohladnila správu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2004. 145 Nakoniec po sieste, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze ocenenie, ktoré nespochybnuje, výsky jej hotovosti k 17. júnu 2004 na [dôverné] SKK zohladnovalo odklad splatnosti pohladávok poskytnutý spolocnostou Old Herold v nadväznosti na návrh na vyrovnanie, treba uviest, rovnako ako to poznamenala Komisia, ze toto tvrdenie nie je podporené nijakou zo skutocností uvedených v spise, ktorá by umoznovala záver, ze Komisia bola povinná zohladnit cast tejto hotovosti vyplývajúcu z takéhoto odkladu. 146 Zo skutocností uvedených v spise v prvom rade nevyplýva, ze by zalobkyna pocas konania informovala Komisiu o tejto konkrétnej skutocnosti. Treba potom usudzovat, rovnako ako to urobila Komisia, ze dôvody, ktoré sa zalobkyna snazí uviest vo svojich vyjadreniach, týkajúce sa urcenia výsky hotovosti vyplývajúce z odkladu splatnosti pohladávok, ktorý jej poskytla spolocnost Old Herold, sú zmätocné az protichodné. 147 V tejto súvislosti treba poznamenat, rovnako ako to urobila Komisia, ze zalobkyna v zalobe tvrdí, ze pohladávka spolocnosti Old Herold dosahovala k 31. júlu 2004 sumu [dôverné] SKK a dalej sa zvysovala, az kým v okamihu splnenia vyrovnania v decembri 2004 nedosiahla [dôverné] SKK. Bez toho, aby si zalobkyna odporovala, preto nemôze tvrdit, ze nemohla byt zohladnená celá hotovost, ktorou disponovala k 17. júnu 2004, alebo jej podstatná cast, pretoze pripadala na odklad splatnosti pohladávok, ktorý jej poskytla spolocnost Old Herold. Okrem toho skutocnost, ktorú zalobkyna uvádza na podporu svojho piateho zalobného dôvodu, ako je uvedené v bode 104 vyssie, ze táto hotovost bola v kazdom prípade vyhradená pre slovenskú danovú správu, este zvýraznuje zmätocnost a protichodnost jej tvrdení v tejto súvislosti. Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze zalobkyna zjavne nie je schopná odôvodnit, preco hotovost, ktorou disponovala k 17. júnu 2004, nemala byt zohladnená pri prípadnom konkurznom konaní. 148 Okrem iného z údajov uvedených v tabulke 4 napadnutého rozhodnutia, zostavenej, ako vyplýva z odôvodnení c. 80 a 82 napadnutého rozhodnutia, predovsetkým na základe koeficientu spenazenia a údajov uvedených v správe E, pokial ide o situáciu k 31. marcu 2004, jednak vyplýva, ze od 31. marca do 17. júna 2004 sa úctovná hodnota skladových zásob zalobkyne znízila o 125 miliónov SKK, t. j. o nieco viac ako 40 %. Podmienky predaja skladových zásob zalobkyne v období medzi uvedenými dnami boli tiez ovela výhodnejsie ako podmienky uvedené v správe E, kde bol pouzitý koeficient spenazenia skladových zásob 20 %. Okrem toho sa od 31. marca do 17. júna 2004 zvýsila úctovná hodnota hotovosti zalobkyne o 111 miliónov SKK. Za týchto okolností a kedze zalobkyna v tejto súvislosti neposkytla nijaké informácie, nemozno Komisii vytýkat, ze usudzovala, ze toto zvýsenie hotovosti vyplývalo z predaja skladových zásob v uvedenom období. Zalobkyna navyse nespochybnuje, ze výtazok z predaja jej skladových zásob spolocnosti Old Herold bol [dôverné] SKK. Tvrdí vsak, ze tento predaj bol zalozený na dlhodobej dohode so spolocnostou Old Herold a na dôvere tejto spolocnosti v úspech vyrovnania. Takéto tvrdenie nemozno zohladnit, kedze nebolo podlozené nijakým dôkazom predlozeným pocas vysetrovania sporného opatrenia. 149 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze ziadne z tvrdení zalobkyne uvedených na podporu stvrtého zalobného dôvodu nie je dôvodné, zalobkyna preto nepreukázala, ze Komisia sa dopustila zjavného pochybenia tým, ze usúdila, ze konkurzné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnacie konanie. 150 Okrem toho preskúmanie napadnutého rozhodnutia, pokial ide o posúdenie väcsej výhodnosti konkurzného konania vo vztahu k vyrovnaciemu konaniu, neumoznuje spochybnit vecnú správnost dôkazov uvedených Komisiou ani ich dôveryhodnost alebo koherenciu. Uvedené dôkazy naopak predstavujú súbor podstatných skutocností, z ktorého Komisia dôvodne vychádzala pri podlození svojho záveru, ze v danom prípade nebolo splnené kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve. 151 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tvrdenia predlozené v rámci stvrtého zalobného dôvodu v rozsahu, v akom smerujú k preukázaniu, ze Komisia pochybila, ked usúdila, ze konkurzné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnacie konanie, musia byt zamietnuté ako nedôvodné. O tvrdeniach uvedených v rámci siesteho zalobného dôvodu, pokial ide o konkurzné konanie - Tvrdenia úcastníkov konania 152 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepreukázala, ze Slovenská republika nekonala ako súkromný veritel, iba vychádzala z neexistencie dôkazov podporujúcich stanovisko zalobkyne, pricom tým pochybila, lebo na zalobkynu preniesla dôkazné bremeno. Komisia nezohladnila ani "právne normy vyslovené [Súdnym dvorom] týkajúce sa uplatnenia kritéria súkromného veritela". 153 Konkrétne pri posudzovaní, ci odpustenie dlhu prinieslo dlzníkovi konkurencnú výhodu, bola Komisia predovsetkým povinná, ako to vyplýva z bodu 170 rozsudku HAMSA/Komisia, uz citovaného v bode 114 vyssie, urcit, ci malo zjavne väcsí rozsah ako odpustenie, s ktorým by bol súhlasil súkromný veritel konajúci opatrne a pesimisticky. Na podporu záveru Komisie, ze kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve nebolo v danom prípade splnené a ze odpustenie dlhu tak predstavuje státnu pomoc, jej prislúchalo obstarat "objektívny hospodársky dôkaz", ktorý by bol preskúmatelný Vseobecným súdom. Ani dotknutému clenskému státu, ani dlzníkovi, ktorý mal prospech z odpustenia dlhu, neprislúchalo obstarávanie dôkazov, ze nejde o státnu pomoc. 154 V danom prípade vsak Komisia nielen dospela k nesprávnym záverom týkajúcim sa správ vypracovaných nezávislými tretími osobami, ktoré boli predlozené zalobkynou, ale tiez nesplnila svoju povinnost obstarat dôkazy na podporu svojho stanoviska, ze konkurzné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnacie konanie. V kazdom prípade Komisia nepreukázala, ze vyrovnanie zahrnalo odpustenie dlhov v zjavne väcsom rozsahu ako to, s ktorým by bol súhlasil súkromný veritel konajúci opatrne a pesimisticky. Komisia sa na základe predlozených dôkazov uspokojila so záverom, ze predaj majetku zalobkyne v konkurznom konaní by s vysokou pravdepodobnostou viedol k "výnosu", ktorý by bol pre veritelov vyssí ako sumy zaplatené pri splnení vyrovnania. Komisia rovnako nezohladnila poziadavku vyplývajúcu z rozhodnutia Komisie 2003/283/ES z 27. novembra 2002 týkajúceho sa opatrení prijatých Spanielskym královstvom v prospech Refractarios Especiales SA [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 108, 2003, s. 21, dalej len "rozhodnutie Refractarios Especiales"), podla ktorého koná súkromný veritel opatrne a pesimisticky. Takýto veritel by preto pripisoval velkú dôlezitost "zlej povesti" konkurzného konania na Slovensku. 155 Zalobkyna rovnako tvrdí, ze Komisia pochybila, ked jej viackrát vo svojich pripomienkach vytýka, ze pocas vysetrovania nepredlozila dôkazy. Toto tvrdenie preukazuje jednak medzery Komisie a jednak jej nepochopenie úloh, ktoré jej zveruje Zmluva ES. 156 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania navrhuje odmietnutie vsetkých tvrdení uvedených na podporu siesteho zalobného dôvodu, v rozsahu, v akom sa týkajú konkurzného konania. - Posúdenie Vseobecným súdom 157 Tvrdenia zalobkyne uvedené v rámci siesteho zalobného dôvodu v rozsahu, v akom smerujú k preukázaniu, ze Komisia pochybila, ked usúdila, ze konkurzné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnacie konanie, mozno zhrnút nasledujúcim spôsobom. Zalobkyna jednak vytýka Komisii, ze pri závere, ze Slovenská republika nekonala ako súkromný veritel, vychádzala výlucne zo skutocnosti, ze zalobkyna nepredlozila dôkaz na podporu svojho stanoviska. Okrem toho zalobkyna usudzuje, ze Komisia nesprávne uplatnila kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve. 158 V prvom rade, co sa týka tvrdenia zalobkyne, ze Komisia pri závere, ze Slovenská republika nekonala ako súkromný veritel, vychádzala výlucne zo skutocnosti, ze zalobkyna nepredlozila dôkaz na podporu svojho stanoviska, treba po prvé poznamenat, ako je to uz uvedené v bode 142 vyssie, ze v rámci kontroly státnej pomoci nie je Komisia povinná bez návrhu a na základe domnienok preskúmat, aké skutocnosti jej mohli byt predlozené. 159 Po druhé zo skutocností uvedených v spise vyplýva, ze pocas konania pred podaním zaloby stanoveného v clánku 88 ES mala zalobkyna niekolkokrát nielen prostredníctvom výmeny korespondencie, ale aj na stretnutí 28. marca 2006 prílezitost oznámit Komisii vsetky informácie, ktoré mala k dispozícii a ktoré by ozrejmili dalsí postup Komisie. 160 Po tretie z napadnutého rozhodnutia, najmä z jeho odôvodnení c. 78 az 92, vyplýva, ze Komisia zohladnila informácie, ktoré jej predlozila zalobkyna v konaní pred podaním zaloby stanovenom v clánku 88 ES s cielom preukázat, ze výtazok z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní by bol nizsí ako suma získaná splnením vyrovnania. 161 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze Komisia nielen dospela k nesprávnym záverom týkajúcim sa správ vypracovaných nezávislými tretími osobami, ktoré jej boli predlozené, ale tiez si nesplnila svoju povinnost obstarat dôkazy na podporu svojho stanoviska, ze konkurzné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnacie konanie, z úvah uvedených v bodoch 123 az 151 vyssie vyplýva, ze toto tvrdenie nie je dôvodné. 162 Po piate treba pripomenút, ze hoci v bode 38 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania Komisia uviedla, ze hodnota majetku, na základe ktorého mali slovenské orgány postavenie oddeleného veritela, bola priblizne 397,5 milióna SKK, v napadnutom rozhodnutí uviedla nielen to, ze podla zalobkyne bola hodnota majetku zalozeného v prospech slovenských orgánov 194 miliónov SKK (pozri odôvodnenie c. 87 napadnutého rozhodnutia), ale túto sumu tiez zohladnila pri porovnávaní výtazku z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní a sumy získanej splnením vyrovnania. 163 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne, ze Komisia pri závere, ze Slovenská republika nekonala ako súkromný veritel, vychádzala výlucne zo skutocnosti, ze zalobkyna nepredlozila dôkaz na podporu svojho stanoviska, nemôze obstát. 164 V druhom rade, co sa týka tvrdenia zalobkyne, ze Komisia nesprávne uplatnila kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve, treba po prvé uviest, ze zalobkyna na základe rozsudku HAMSA/Komisia, uz citovaného v bode 114 vyssie, nesprávne tvrdí, ze pri urcení, ci odpustenie dlhu prinieslo dlzníkovi konkurencnú výhodu, bola Komisia povinná preukázat, ze toto odpustenie malo zjavne väcsí rozsah ako odpustenie, s ktorým by bol súhlasil súkromný veritel konajúci opatrne a pesimisticky. 165 Po prvé, ako je uvedené v bode 114 vyssie, státny orgán, ako je miestny danový úrad, sa musí porovnávat so súkromným veritelom usilujúcim sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlzník nachádzajúci sa vo financných tazkostiach. Okrem toho sa zalobkyna pri zdôvodnovaní svojho tvrdenia, ze súkromný veritel koná opatrne a pesimisticky, nemohla odvolávat na rozhodnutie Refractarios Especiales. V uvedenom rozhodnutí Komisia iba usúdila, ze sporné skutocnosti stací preskúmat "starostlivo a pesimisticky a v súlade so zásadou súkromného veritela" (pozri odôvodnenie c. 62 rozhodnutia Refractarios Especiales). V uvedenom rozhodnutí tak Komisia necharakterizovala súkromného veritela ako opatrného a pesimistického, iba zretelne rozlísila dve kritériá skúmania, osobitné pre daný prípad, a to jednak skúmanie opatrným a pesimistickým pohladom a jednak skúmanie vzhladom na test súkromného veritela v trhovom hospodárstve. Tvrdenie zalobkyne, ze súkromný veritel koná opatrne a pesimisticky, preto nie je relevantné. 166 Okrem toho, pokial ide o otázku, ci bola Komisia povinná preukázat, ze odpustenie dlhu zalobkyne pri splnení vyrovnania malo zjavne väcsí rozsah ako odpustenie, s ktorým by bol súhlasil súkromný veritel, treba pripomenút, ako to uz bolo uvedené v bodoch 116 az 120 vyssie, ze výtazok z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní, ako bol ocenený Komisiou, t. j. 275 miliónov SKK, predstavuje ocenenie minimálnej hodnoty. Ako uz bolo uvedené v bode 121 vyssie, rovnako treba zohladnit skutocnost, ze ak výtazok z predaja majetku dlzníka nepostacuje na uspokojenie vsetkých veritelov, po skoncení konkurzného konania môzu veritelia ziadat od dlzníka zaplatenie súm, ktoré zostali dlzné. Preto by suma 275 miliónov SKK uvedená Komisiou ako výtazok z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní nemala tvorit referencnú hodnotu na urcenie, ci by bola táto suma vyssia ako suma získaná splnením vyrovnania odsúhlaseného 9. júla 2004. Vzhladom na záruky v prospech Slovenskej republiky, ako aj, ako je to uvedené v bode 148 vyssie, na podmienky predaja skladových zásob zalobkyne od marca do júna 2004, ktoré boli ovela výhodnejsie ako podmienky uvedené v správe E, a hotovost, ktorou disponovala zalobkyna k 17. júnu 2004, mozno logicky usudzovat, ze výtazok z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní by bol ovela vyssí ako suma získaná splnením vyrovnania. Komisia preto rozhodla správne, ked usúdila, ze v danom prípade nebolo splnené kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve. 167 Po druhé zalobkyna nedôvodne vytýka Komisii, ze neobstarala "objektívny ekonomický dôkaz" na podporu svojho záveru týkajúceho sa kritéria súkromného veritela v trhovom hospodárstve. Ako bolo pripomenuté v bode 108 vyssie, uplatnenie tohto kritéria Komisiou zahrna komplexné ekonomické posúdenie. Ako je uvedené v bodoch 109 a 110 vyssie, Komisia má v tejto súvislosti priestor na volnú úvahu a hoci súd Únie môze preskúmat výklad údajov ekonomickej povahy Komisiou, v rámci preskúmania mu neprinálezí nahradit ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. Od Komisie preto nemozno ziadat, aby obstarala "objektívny ekonomický dôkaz" na podporu svojho záveru v rámci uplatnenia kritéria súkromného veritela v trhovom hospodárstve. 168 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne, ze Komisia nesprávne uplatnila kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve, nemôze obstát. Vsetky tvrdenia predlozené v rámci siesteho zalobného dôvodu v rozsahu, v akom smerujú k preukázaniu, ze Komisia pochybila, ked usúdila, ze konkurzné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnacie konanie, preto musia byt zamietnuté. O tvrdeniach predlozených v rámci siedmeho zalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa týkajú konkurzného konania - Tvrdenia úcastníkov konania 169 Zalobkyna v podstate vytýka Komisii, ze neuskutocnila presetrenie s nálezitou starostlivostou a nevykonala hodnotenie správ, ktoré jej boli predlozené. 170 Zalobkyna tvrdí, ze ked Komisia zhodnotila, ze nou predlozené správy, predovsetkým správa E, nie sú dôveryhodné z dôvodu "osobitných nezrovnalostí", mala si od nej vyziadat vysvetlenia k poskytnutým údajom a získat vyjadrenie znalca k správe E alebo vyrovnaniu ako celku, ako to zalobkyna výslovne navrhla. Skutocnost, ze si Komisia nevyziadala vysvetlenie, zbavuje napadnuté rozhodnutie "akejkolvek dôveryhodnosti" a predstavuje "závazné porusenie" povinnosti Komisie presetrovat s nálezitou starostlivostou a nestranne a preskúmat dostupné dôkazy. 171 Ziadne z tvrdení Komisie smerujúcich k preukázaniu nedôveryhodnosti správy E sa nezakladalo na pravde. Spolocnosti E nemozno vytýkat, ze pouzila údaje k 31. marcu 2004, lebo v case prípravy uvedenej správy v máji 2004 boli dostupné iba tieto údaje. 172 Komisia pochybila, ked vytýkala spolocnosti E, ze vo svojej správe pouzila prílis nízky koeficient spenazenia, konkrétne 20 %. Zalobkyna jednak tvrdí, ze správca konkurznej podstaty by nemohol predat skladové zásoby hotových výrobkov za zmluvné ceny, a pripomína, ze skladové zásoby nedokoncených výrobkov a prvotných surovín nebolo mozné predat. Okrem toho tvrdí, ze spolocnost E usudzovala, ze výnos z predaja skladových zásob bude nizsí ako 20 %. 173 Pokial ide o krátkodobé pohladávky, zalobkyna poznamenáva, ze spolocnost E vo svojej správe ocenila ich "výtazok" na viac ako 20 %. Rovnako tvrdí, ze velká cast pohladávok, na ktoré sa odvoláva správa E, nebola vymozitelná a musela by byt odpísaná. Okrem toho by sa od "celkovej nominálnej hodnoty" krátkodobých pohladávok musela odpocítat suma 10 miliónov SKK, kedze táto suma zodpovedala odlozenej danovej povinnosti. Nakoniec zalobkyna tvrdí, ze dvojnásobná úprava uplatnená v odôvodnení c. 86 napadnutého rozhodnutia "nezodpovedá skutocnosti". 174 Pokial ide o koeficient spenazenia nepredajného majetku a hodnotu zalozeného majetku, Komisia tiez pochybila, ked na základe hodnoty majetku daného do zábezpeky tvrdí, ze v rámci konkurzného konania je hodnota majetku vyssia ako hodnota vyplývajúca z uplatnenia koeficientu 45 % uvedeného v správe E. Tento koeficient znamenal, ze záujem o predmetné zariadenia je minimálny, sú v zlom stave, zastarané, alebo boli odpísané. Komisia nemohla porovnávat hodnotu zalozeného majetku so sumami, o ktorých mohla slovenská danová správa dúfat, ze ich získa predajom tohto majetku v konkurznom konaní. Kazdý rozumný súkromný veritel by si bol vedomý skutocnosti, ze úctovná hodnota neobezného majetku je vyssia ako jeho skutocná trhová hodnota, predovsetkým ak ide o nútený predaj. Komisia okrem toho v iných rozhodnutiach vo veci státnej pomoci uznala, ze existuje podstatný rozdiel medzi cenou majetku pri predaji konkurzným správcom a trhovou cenou. V rozhodnutí Refractarios Especiales rovnako potvrdila, ze vyhliadky velmi nízkej skutocnej ceny v prípade konkurzu boli potvrdené tým, ze aj ostatní veritelia súhlasili s velmi výrazným odpustením dlhu. 175 Nakoniec, pokial ide o rozhodnutie Komisie nezohladnit správu K ani správu H ako dôkazy preukazujúce alebo vyvracajúce tvrdenie zalobkyne, ze bolo splnené kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve, zalobkyna poznamenáva, pokial ide o prvú správu, ze Komisia neziadala jej prejednanie ani sa nesnazila o vysvetlenie jej údajných rozporov so správou E. Rovnako pri odmietnutí správy H Komisia nezohladnila skutocnost, ze lehoty na vyplatenie pohladávok v konkurznom konaní môzu byt mimoriadne dlhé a, ako to bolo tiez spomenuté v uvedenej správe, [dôverné]. Komisia nepriniesla nijaký dôkaz vyvracajúci tvrdenia uvedené v správe H. 176 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania popiera vsetky tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu siedmeho zalobného dôvodu v rozsahu, v akom smerujú k preukázaniu, ze Komisia pochybila, ked usúdila, ze konkurzné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnacie konanie. - Posúdenie Vseobecným súdom 177 Po prvé tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze ked Komisia zhodnotila, ze nou predlozené správy nie sú dôveryhodné z dôvodu "osobitných nezrovnalostí", mala si od nej vyziadat vysvetlenia k poskytnutým údajom a získat vyjadrenie znalca k správe E alebo vyrovnaniu ako celku, ako to zalobkyna výslovne navrhla, nemôze obstát. 178 Podla judikatúry sa v konaní o preskúmanie státnej pomoci úlohy zúcastnených strán okrem dotknutého clenského státu zuzujú na to, aby Komisii predlozili vsetky informácie urcené na ozrejmenie jej dalsieho postupu (rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1973, Komisia/Nemecko, 70/72, Zb. s. 813, bod 19). Preto sa samy nemôzu zúcastnit kontradiktórnej rozpravy s Komisiou, aká je otvorená pre tento clenský stát (rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 59, a Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 82). 179 Okrem toho nijaké procesné ustanovenie konania o preskúmanie státnej pomoci nepriznáva príjemcovi pomoci osobitné postavanie medzi zúcastnenými stranami. V tejto súvislosti treba upresnit, ze konanie o preskúmanie státnej pomoci nie je konaním "proti" príjemcovi alebo príjemcom pomoci, ktoré by znamenalo, ze príjemca alebo príjemcovia by mohli mat také siroké práva, ako je samotné právo na obhajobu (rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 83). 180 Nakoniec, ako je uvedené v bodoch 49 a 50 vyssie, zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci je potrebné posudzovat v závislosti od informácií, ktoré mohla mat Komisia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala, a dotknutému clenskému státu a prípadne príjemcom pomoci prinálezí predlozit dôkazy preukazujúce, ze táto pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom a prípadne aj uviest osobitné okolnosti týkajúce sa vymozenia uz vyplatenej pomoci, ak o to Komisia poziada. 181 Z uvedeného vyplýva, ze zalobkyna nesprávne tvrdí, ze skutocnost, ze Komisia si nevyziadala vysvetlenia, predstavuje závazné porusenie povinnosti Komisie presetrovat s nálezitou starostlivostou a nestranne a preskúmat dostupné dôkazy. 182 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze spolocnosti E nemozno vytýkat, ze pouzila údaje k 31. marcu 2004, treba ho odmietnut ako neúcinné, kedze, ako je uvedené v bode 86 vyssie, rozhodnutie miestneho danového úradu o súhlase s vyrovnaním bolo prijaté 9. júla 2004. Na preskúmanie, ci bolo v danom prípade splnené kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve, bola preto Komisia povinná skúmat len údaje, ktoré boli k uvedenému dnu najaktuálnejsie. 183 Slovenská republika predlozila Komisii údaje k 17. júnu 2004, získané pocas danovej kontroly slovenskej danovej správy 21. júna 2004, ktorých dôveryhodnost zalobkyna nespochybnila. Nakoniec treba uviest, ze aj ked, ako to potvrdzuje zalobkyna, bola správa E vypracovaná pocas mája 2004, samotná zalobkyna uvádza, ze návrh tejto správy bol predlozený slovenskej danovej správe na konci júna 2004 a konecná verzia tejto správy bola predlozená 7. júla 2004. 184 V týchto dvoch uvedených obdobiach pred vyrovnacím pojednávaním 9. júla 2004 tak mala zalobkyna a v dôsledku toho aj spolocnost E k dispozícii údaje z júna 2004 zistené slovenskou danovou správou 21. júna 2004 a zalobkyna nemohla popriet, ze tieto údaje boli v skutocnosti zistené zlozkami miestneho danového úradu. Zalobkyna preto nepochybne mohla sama alebo prostredníctvom spolocnosti E pripravit tabulku porovnatelnú s tabulkou 4 uvedenou v napadnutom rozhodnutí, aby mohla preskúmat vývoj svojej financnej situácie od marca 2004, a to este pred 17. júnom 2004. 185 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze Komisia pochybila, ked vytýkala spolocnosti E, ze vo svojej správe pouzila prílis nízky koeficient spenazenia, konkrétne 20 %, toto tvrdenie nemôze obstát. 186 Podla odôvodnenia c. 85 napadnutého rozhodnutia: "Komisia zistila, ze [zalobkyna] bol[a] schopn[á] získat v roku 2004 [menej ako 150] miliónov SKK z predaja svojich zásob... To je viac ako [40 - 50] % úctovnej hodnoty zásob, ktorú [spolocnost E] pouzila ako základ pre svoje hodnotenie. Toto znacne podporuje tvrdenie, ze koeficient spenazenia 20 % bol prílis nízky. Vývoj súvahy v roku 2004, pokial ide o zásoby, tento záver podporuje. Okrem toho [samotná zalobkyna] vo svojom obchodnom pláne odhad[la] výnos z predaja zásob v období [od marca do mája 2004] na [menej ako 110 miliónov] SKK... [spolocnost E] tento odhad ignorovala. Na záver, z povahy cinností [zalobkyne] [mozno] predpokladat, ze zásoby boli tvorené hotovými výrobkami, ktoré sa mohli lahko predat priamo distribútorom alebo spotrebitelom, a nie polotovarmi, ktoré vyzadujú dalsie spracovanie." 187 Okrem toho, ako je uvedené v bode 119 vyssie, úctovná hodnota skladových zásob zalobkyne sa znízila o 125 miliónov SKK, teda o 60 % oproti skladovým zásobám v marci 2004. Preto okrem dvoch dalsích dôkazov opísaných v odôvodnení c. 85 napadnutého rozhodnutia mala Komisia k dispozícii dostatocne dôveryhodné a súhlasné informácie na to, aby spochybnila koeficient spenazenia 20 % pouzitý spolocnostou E na skladové zásoby zalobkyne na základe údajov z marca 2004. 188 Po stvrté, pokial ide o výhrady zalobkyne vyslovené v súvislosti s krátkodobými pohladávkami, treba ich zamietnut. Najprv v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, zo správy E nevyplýva, ze jej autor ocenil "výtazok" uvedených pohladávok na viac ako 20 %. Táto výhrada sa teda nezakladá na pravde. Potom tvrdí, ze dvojnásobná úprava uplatnená v odôvodnení c. 86 napadnutého rozhodnutia "nezodpovedá skutocnosti". Táto výhrada nie je zalobkynou nijako podlozená, musí byt preto zamietnutá ako neprípustná. Rovnako to platí o tvrdení zalobkyne, ze jednak velká cast pohladávok, na ktoré sa odvoláva spolocnost E vo svojej správe, nebola vymozitelná a musela by byt odpísaná, a jednak, ze od "celkovej nominálnej hodnoty" krátkodobých pohladávok sa musela odpocítat suma 10 miliónov SKK, kedze táto suma zodpovedala odlozenej danovej povinnosti. 189 Po piate, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze v súvislosti s koeficientom spenazenia nepredajného majetku a hodnotou zalozeného majetku Komisia na základe hodnoty majetku daného do zábezpeky tvrdí, ze v rámci konkurzného konania je hodnota majetku vyssia ako hodnota vyplývajúca z uplatnenia koeficientu 45 % uvedeného v správe E, z odôvodnenia c. 87 napadnutého rozhodnutia vyplýva: "Koeficient spenazenia 45 % pre neobezný majetok sa tiez zdá byt prílis nízky. Podla [zalobkyne] hodnota je[j] aktív zalozených v prospech danového úradu bola 194 [miliónov] SKK. Táto hodnota je podla [zalobkyne] vyjadrená v cenách odhadnutých nezávislými znalcami na prelome rokov 2003 a 2004. Podla názoru Komisie by takáto znalecká cena mala zvycajne vyjadrovat vseobecnú cenu aktív, ktorá vyjadruje, za akú cenu mozno aktívum predat v danom case. [Spolocnost E] neposkytuje ziadne vysvetlenie, preco by výnos z predaja neobezného majetku v konkurze dosiahol len 45 % ich úctovnej hodnoty 205 [miliónov] SKK, zatial co [samotná zalobkyna] ohodnotil[a] tieto aktíva omnoho vyssie." 190 Okrem toho, ako to tiez uvádza Komisia vo svojich pripomienkach, zo správy E ani zo skutocností uvedených v spise nevyplýva, ze by zariadenia tvoriace neobezný majetok boli v zlom stave, zastarané, alebo odpísané. Rovnako treba uviest, ze zalobkyna nespochybnuje tvrdenie Komisie uvedené tak v odôvodnení c. 87 napadnutého rozhodnutia, ako aj v jej pripomienkach, ze hodnota majetku daného do zábezpeky musí zvycajne vyjadrovat vseobecnú cenu majetku, ktorá zodpovedá jeho trhovej hodnote. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze veritel, ako je slovenská danová správa, ak je oddelený, v zásade dbá o to, aby hodnota zábezpeky v jeho prospech zodpovedala aspon trhovej hodnote majetku, ktorý je jej nositelom. Ak sa, ako to tvrdí zalobkyna, v danom prípade nemala zohladnit trhová cena, zalobkyni prislúchalo predlozit Komisii informácie v tejto súvislosti. Zalobkyna sa vsak uspokojila s odvolaním sa na konanie rozumného veritela bez toho, aby zohladnila aj skutocnost, ze jej hlavným veritelom bol veritel, ktorý mal prednostné postavenie vo vztahu k casti jej neobezného majetku. Takýto oddelený veritel pri posudzovaní svojich sancí na vymozenie dlzných súm nevyhnutne zohladnuje svoje prednostné postavenie. 191 Po sieste, pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na skutocnosti, ze Komisia pochybila, ked nezohladnila správu K ani správu H ako dôkazy preukazujúce alebo vyvracajúce jej tvrdenie, ze kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve bolo v danom prípade splnené, treba ho ako neúcinné zamietnut. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, a ako to uz Vseobecný súd poznamenal, Komisii v skutocnosti neprislúchalo ziadat od zalobkyne prejednanie správy K ani vysvetlenie jej údajných rozporov so správou E. Pokial ide o výhrady zalobkyne vyslovené proti posúdeniu údajov správy H, ktoré sa týkajú konkurzného konania, Komisiou, z úvah uvedených v bode 124 vyssie vyplýva, ze sú nedôvodné. 192 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze siedmy zalobný dôvod musí byt zamietnutý v rozsahu, v akom smeruje k preukázaniu, ze Komisia pochybila, ked usúdila, ze konkurzné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnacie konanie. O tvrdeniach uvedených v rámci ôsmeho zalobného dôvodu, pokial ide o konkurzné konanie - Tvrdenia úcastníkov konania 193 Zalobkyna tvrdí, ze posúdenie otázok, ktoré boli nastolené týmto prípadom, Komisiou bolo skreslené dôlezitostou, ktorú Komisia priznala skutocnosti, ze Slovenská republika napadla vyrovnacie konanie pred vnútrostátnym súdom, a vnútorným rozporom v rámci slovenskej danovej správy. Zatial co tieto skutocnosti mali neprimerane nepriaznivý vplyv na posúdenie Komisie, Komisia nezohladnila výsledok konania pred uvedeným vnútrostátnym súdom zacatého na návrh Slovenskej republiky. Komisia sa rozhodla ignorovat vsetky tieto dôkazy predlozené zalobkynou a uspokojila sa s tým, ze bez kritického posúdenia prevzala nepodlozené tvrdenia Slovenskej republiky a vyhlásenia nepodporené skutocnostami. Komisia vsak bola informovaná, ze klúcové prvky argumentácie slovenských orgánov boli slovenskými súdmi vyhlásené za neplatné. Rovnako boli chybné dalsie vyhlásenia, ako je to, ze spolocnost Old Herold bola potenciálnym kupujúcim výrobných zariadení zalobkyne. Spolocnost Old Herold nemala ziadny záujem nadobudnút tieto výrobné zariadenia. Podla zalobkyne mala spolocnost Old Herold nadbytok výrobnej kapacity vo svojom závode v Trencíne (Slovensko), co preukazuje skutocnost, ze v období od apríla do septembra 2004 mohla táto spolocnost destilovat vsetky výrobky nesúce znacku Frucona bez toho, aby znízila cinnosti týkajúce sa jej vlastnej výroby. "Absolútna dôvera" Komisie vo vyhlásenia Slovenskej republiky predstavuje zjavne nesprávne posúdenie. 194 Konkrétne zalobkyna vytýka Komisii, ze na preukázanie skutocnosti, ze slovenské orgány neboli naklonené návrhu zalobkyne na vyrovnanie, pouzila ako dôkazy listy z 15. januára a 6. júla 2004. Z rozsudku Speciálneho súdu v Pezinku zo 6. marca 2006 vsak vyplýva, ze Danové riaditelstvo Slovenskej republiky nerespektovalo zásadu autonómie rozhodnutí miestnych danových úradov. Rovnako z rozhodnutí Najvyssieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2004 a 27. apríla 2006 vyplýva, ze slovenská danová správa bola na vyrovnacom pojednávaní 9. júla 2004 riadne zastúpená. Zalobkyna dodáva, ze kedze je pojem státna pomoc pojmom objektívnym, mala Komisia zohladnit jedine kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve bez toho, aby musela zaujímat postoj k vnútorným rozporom správnych orgánov, ktoré sú v danom prípade nepopieratelné. Komisia sa vsak rozhodla ignorovat skutocnost, ze riaditel miestnej danovej správy, ktorá súhlasila s vyrovnaním, bol Speciálnym súdom v Pezinku oslobodený spod vsetkých bodov obzaloby. Vo svojom rozsudku uvedený vnútrostátny súd jednak uviedol, ze pri súhlase s vyrovnaním konal uvedený riaditel v rámci svojich právomocí a riadne obhajoval záujmy Slovenskej republiky, a jednak, v rozpore s tým, co tvrdil prokurátor, ze slovenská danová správa nemohla "okamzite vyrovnat" z obezného majetku zalobkyne sumu 308 miliónov SKK, ktorú Komisia uviedla v odôvodnení c. 97 napadnutého rozhodnutia. Speciálny súd v Pezinku podla zalobkyne dalej konstatoval, ze suma 308 miliónov SKK je prílis vysoká. Zalobkyna okrem toho uvádza, ze vnútrostátny súd dospel k záveru, ze listy z 15. januára a 6. júla 2004 (z ktorých Komisia vychádzala v odôvodnení c. 101 napadnutého rozhodnutia) nemajú právne záväznú povahu. Po podaní odvolania na Najvyssí súd Slovenskej republiky proti rozsudku Speciálneho súdu v Pezinku prvý uvedený vnútrostátny súd vrátil vec druhému uvedenému vnútrostátnemu súdu a nariadil mu vykonanie dalsích dôkazov. V septembri 2006 si Speciálny súd v Pezinku vyziadal kontrolný posudok na overenie záverov správy E, ktorý mu bol predlozený v decembri 2006. 195 Komisia popiera vsetky tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu ôsmeho zalobného dôvodu v rozsahu, v akom smerujú k preukázaniu, ze Komisia pochybila, ked usúdila, ze konkurzné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnacie konanie. - Posúdenie Vseobecným súdom 196 Po prvé treba vzhladom na okolnosti daného prípadu uvedené v bode 114 vyssie pripomenút, ze v danom prípade sa uplatnuje len kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve. Zalobkyna preto nesprávne tvrdí, ze Komisia mala zohladnit jedine kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve. 197 Po druhé, ako to uz bolo poznamenané v bode 83 vyssie, skutocnost, ze Speciálny súd v Pezinku usúdil, ze listy z 15. januára a 6. júla 2006 nemajú právne záväznú povahu, a ze sú preto len obycajnými odporúcaniami, v danom prípade nemohla bránit Komisii v konstatovaní, ze v týchto dvoch listoch je uvedený nesúhlas Danového riaditelstva Slovenskej republiky nielen s návrhom zalobkyne na vyrovnanie, ale tiez s akýmkolvek odpustením danového dlhu na území Slovenskej republiky. 198 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze Komisia pochybila, ked usúdila, ze spolocnost Old Herold bola potenciálnym kupujúcim výrobných zariadení zalobkyne, zo skutocností uvedených v spise vyplýva, ze spolocnost Old Herold mala preukázatelne záujem o majetok zalobkyne tak z krátkodobého hladiska, pokial ide o skladové zásoby, ako aj z dlhodobého hladiska, pokial ide o neobezný majetok. Kedze v okamihu, ked prijala napadnuté rozhodnutie, nemala Komisia k dispozícii ziadne iné informácie, nemozno jej vytýkat, ze usúdila, ze samotná skutocnost, ze spolocnost Old Herold si zobrala do nájmu výrobné zariadenia zalobkyne po tom, co zalobkyna stratila licenciu na výrobu a spracovanie liehu a liehovín, znamenala nielen to, ze uvedený prenajatý majetok bol vo funkcnom stave, ale tiez to, ze spolocnost Old Herold mala záujem o prípadné nadobudnutie vlastníctva týchto výrobných zariadení. V kazdom prípade aj pri predpoklade, ze spolocnost Old Herold mohla mat nadbytok výrobnej kapacity vo svojom závode v Trencíne, ako to tvrdí zalobkyna, nevylucuje to, ze táto spolocnost mala záujem rozvíjat svoju cinnost na trhu liehu a liehovín, aby posilnila svoju spoluprácu so zalobkynou, a to tým viac, ze v súlade s ich zmluvou o spolupráci bola zalobkyna zodpovedná za distribúciu jej výroby liehu a liehovín. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze toto tvrdenie musí byt zamietnuté ako nedôvodné. 199 Po stvrté je rovnako nesprávne tvrdenie zalobkyne, ze vzhladom na rozsudok Speciálneho súdu v Pezinku zo 6. marca 2006 mala Komisia rozhodnút, ze suma 308 miliónov SKK, z ktorej vychádzala, je prílis vysoká. Z uvedeného rozsudku v skutocnosti vyplýva, ze Speciálny súd v Pezinku len konstatoval, ze vzhladom na to, ze hodnota zabezpecených pohladávok bola 200 miliónov SKK, nie je správne tvrdenie obzaloby, ze suma 308 miliónov SKK mohla byt vymozená okamzite. 200 Z rozsudku Speciálneho súdu v Pezinku zo 6. marca 2006 okrem iného vyplýva, ze tento vnútrostátny súd zhruba potvrdil (t. j. priblizne 200 miliónov SKK) ocenenie zalobkyne (t. j. 194 miliónov SKK) týkajúce sa hodnoty majetku zalobkyne zalozeného v prospech slovenských orgánov. Preto vzhladom na to, ze Komisia, ako je to uz uvedené v bode 162 vyssie, v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze hodnota zabezpecených pohladávok bola prinajmensom rovnaká ako ocenenie zalobkyne (a nie ocenenie Slovenskej republiky, t. j. 397 miliónov SKK), nemozno jej vytýkat, ze nezohladnila informácie, ktoré jej v tejto súvislosti zalobkyna predlozila. 201 Preto treba ôsmy zalobný dôvod v rozsahu, v akom smeruje k preukázaniu, ze Komisia pochybila, ked usúdila, ze konkurzné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnacie konanie, zamietnut ako nedôvodný. O tvrdeniach predlozených v rámci deviateho zalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa týkajú konkurzného konania - Tvrdenia úcastníkov konania 202 Zalobkyna vytýka Komisii, ze nedostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie. 203 Konkrétne Komisia nevysvetlila svoje uvazovanie vo viacerých ohladoch. Zalobkyna jednak nepopiera, ze slovenská danová správa ako oddelený veritel bola vo vztahu k ostatným veritelom v právne výhodnejsom postavení, Komisii vsak vytýka, ze nevysvetlila dôvody, pre ktoré usúdila, ze slovenská danová správa bola v ekonomicky výhodnejsom postavení ako ostatní veritelia. Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze celkom nerozumie, "akému úcelu slúzi odôvodnenie c. 100 a nasl. [napadnutého rozhodnutia]... vo vztahu k záveru Komisie o státnej pomoci". 204 Komisia popiera vsetky tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu deviateho zalobného dôvodu. - Posúdenie Vseobecným súdom 205 Jednak pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na chýbajúcom vysvetlení Komisie týkajúcom sa jej záveru, ze slovenská danová správa bola v hospodársky výhodnejsom postavení ako ostatní veritelia, treba uviest, ze v odôvodnení c. 74 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza: "Právna a ekonomická pozícia danového úradu vsak bola pred vyrovnaním výhodnejsia v porovnaní so súkromnými veritelmi. Preto je potrebné preskúmat, ci danový úrad vyuzil vsetky pre neho dostupné prostriedky na získanie najvyssej moznej výsky uspokojenia svojich pohladávok, ako by to urobil veritel v trhovom hospodárstve." 206 V napadnutom rozhodnutí naozaj nie je tvrdenie Komisie o ekonomicky a právne výhodnejsom postavení slovenskej danovej správy podlozené zretelne. 207 Toto konstatovanie vsak nemôze mat nijaký vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna v skutocnosti nespochybnuje ani právne postavenie slovenskej danovej správy, t. j. postavenie oddeleného veritela, ani výhodnejsiu pozíciu, ktorá s tým bola spojená podla ustanovení slovenského právneho poriadku platných v case rozhodujúcich skutocností, a to vo vztahu k ostatným veritelom. Rovnako, ako to tvrdí Komisia vo svojich pripomienkach, vsak v danom prípade právna výhoda, ktorú pozívala miestna danová správa ako oddelený veritel, predstavovala aj ekonomickú výhodu, lebo v tomto postavení mala záruku, ze vymôze svoju pohladávku prednostne pred ostatnými súkromnými veritelmi zalobkyne, a to v akomkolvek okamihu procesu spenazenia zalozeného majetku az do výsky najmenej 194 miliónov SKK. Preto treba toto prvé tvrdenie zalobkyne zamietnut ako nedôvodné. 208 Dalej pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze celkom nerozumie, "akému úcelu slúzi odôvodnenie c. 100 a nasl. [napadnutého rozhodnutia]... vo vztahu k záveru Komisie o státnej pomoci", treba poznamenat, ze v odôvodnení c. 78 napadnutého rozhodnutia uviedla Komisia tri casti svojej analýzy nazvanej "státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES", pricom tretia cast sa venovala skúmaniu nepriamych dôkazov predlozených slovenskými orgánmi a zalobkynou. K tomuto preskúmaniu potom Komisia pristúpila v odôvodneniach c. 100 az 109 napadnutého rozhodnutia. Preto je toto tvrdenie zjavne nedôvodné. 209 Preto treba deviaty zalobný dôvod v rozsahu, v akom smeruje k preukázaniu, ze Komisia pochybila, ked usúdila, ze konkurzné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnacie konanie, zamietnut ako nedôvodný. 210 Zo záverov uvedených v bodoch 151, 168, 192, 201 a 209 vyssie vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod a z rovnakých dôvodov aj siesty, siedmy, ôsmy a deviaty zalobný dôvod v rozsahu, v akom súvisia so stvrtým zalobným dôvodom, musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 211 Nakoniec, vzhladom jednak na úvodné úvahy uvedené bodoch 88 az 92 vyssie a jednak na závery vyvodené v bodoch 149 az 151 vyssie nie je na úcely posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pokial ide o kvalifikáciu sporného opatrenia v danom prípade ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, potrebné vyjadrit sa k dôvodnosti piateho, ako aj siesteho, siedmeho, ôsmeho a deviateho zalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa týkajú otázky, ci Komisia usúdila správne, ze konkurzné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnanie. 212 Komisia preto správne kvalifikovala sporné opatrenie ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 5. O desiatom zalobnom dôvode zalozenom na skutkovom a právnom pochybení, kedze Komisia neuplatnila na vyrovnanie výnimku ako na pomoc na restrukturalizáciu a so spätnou úcinnostou uplatnila usmernenia z roku 2004 Tvrdenia úcastníkov konania 213 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne uplatnila clánok 87 ods. 3 ES a usmernenia z roku 1999 tým, ze na predmetnú pomoc neuplatnila výnimku, hoci bola zalobkyna firmou v tazkostiach, vyrovnanie vychádzalo z plánu restrukturalizácie obmedzeného na minimum a viedlo k jej dlhodobej zivotaschopnosti. Komisia navyse so spätnou úcinnostou uplatnila usmernenia z roku 2004, hoci pripustila, ze uplatnitelné boli usmernenia z roku 1999. Zalobkyna okrem iného tvrdí, ze Komisia sa uspokojila s tvrdením, ze jej zivotaschopnost nebola obnovená a predmetná pomoc sa neobmedzila na striktné minimum. Komisia nepreskúmala ostatné kritériá, ktoré by umoznili kvalifikovat pomoc na restrukturalizáciu, ako je existencia kompenzacných opatrení. Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze hoci je SME, Komisia nezohladnila ustanovenia bodu 55 usmernení z roku 1999, ktoré stanovujú, ze ak ide o SME, podmienky stanovené v bodoch 29 az 47 uvedených usmernení sa aplikujú menej striktne. 214 Zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze co sa týka obnovenia jej dlhodobej zivotaschopnosti, predlozila Krajskému súdu v Kosiciach plán restrukturalizácie, ktorý obsahoval viacero opatrení. Tento plán bol realizovaný a kontrolovaný vyrovnacím správcom vymenovaným Krajským súdom v Kosiciach a umoznil jej "obnovit" jej zivotaschopnost bez dalsieho státneho zásahu. Okrem toho bola Komisia povinná zohladnit skutocnost, ze tento plán bol pripravený a predlozený Krajskému súdu v Kosiciach pred pristúpením Slovenskej republiky, preto ho Slovenská republika nemohla oznámit. Zalobkyna tvrdí, ze ak by neexistencia plánu restrukturalizácie vypracovaného vo forme vyzadovanej Komisiou automaticky spôsobovala nezlucitelnost pomoci, nový clenský stát Únie by pred svojím pristúpením nemohol uplatnit ani realizovat nijaké restrukturalizacné opatrenie, aj keby boli splnené vsetky ostatné podmienky. Takáto politika by bola v rozpore s clánkom 12 ES. 215 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze jej dlhodobá zivotaschopnost bola obnovená. Na rozdiel od toho, co uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, usudzuje, ze restrukturalizácia jej cinností týkajúcich sa destilácie a spolupráca so spolocnostou Old Herold boli základom jej úspechu. Kedze jej financné tazkosti vyplývali z podmienok platenia spotrebnej dane z dôvodu jej výroby liehu, tvrdí, ze kedze lieh uz viac nevyrábala, vyhla sa tomu, aby sa takéto tazkosti opakovali. Okrem toho tvrdenie Komisie, ze mohla znovu poziadat o licenciu na výrobu a spracovanie liehu a liehovín, musí byt zamietnuté, lebo o takúto licenciu nepoziadala a ani to nemala v úmysle, kedze opustila trh, na ktorom sporné opatrenie údajne narusilo sútaz. 216 Pokial ide o otázku, ci sa pomoc obmedzila na striktné minimum, Komisia jednak uviedla, ze pokial ide o vyrovnanie, Slovenská republika nemala súhlasit s tým, aby zalobkyna splatila menej ako 35,84 % dlhu a jednak, ze príspevok zalobkyne bol prílis nízky. Zalobkyna uvádza, ze vyplatenie viac ako 35 % by znemoznilo "zivotaschopnost vyrovnania". Tvrdí, ze kedze nemohla získat bankový úver, bola hotovost potrebná na financovanie jej povinností vyplývajúcich z vyrovnania v celkovej výske 231 miliónov SKK získaná inými prostriedkami. Medzi tieto prostriedky patril aj dodávatelský úver vo výske [dôverné] SKK poskytnutý spolocnostou Old Herold. Komisia tento úver posúdila nesprávne, lebo tento úver jej nebol vyplatený, len bolo odlozené jeho splatenie, aby mohla zalobkyna zhromazdit hotovost. Rozhodnutím z 27. apríla 2006 Najvyssí súd Slovenskej republiky potvrdil, ze hodnota hnutelného majetku, ktorý mala zalobkyna k dispozícii po vyrovnaní, predstavovala nevyhnutné minimum na zabezpecenie jej prezitia. Zalobkyna tvrdí, ze nemala ziadnu dalsiu hotovost a ze po júli 2004 nebolo konstatované ziadne narusenie sútaze na predmetnom trhu. 217 Pokial ide o posúdenie príspevku zalobkyne na restrukturalizácii Komisiou, zalobkyna Komisii vytýka, ze sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, tým, ze usúdila, ze úver, ktorý jej poskytla spolocnost Old Herold, sa do tohto príspevku nezapocítava, lebo lehotu splatnosti strnást dní mozno povazovat za beznú zvyklost. V tejto súvislosti uvádza, ze poskytnutie takejto lehoty pocas vyrovnacieho konania bolo nad rámec "bezných obchodných zvyklostí", a preto predstavuje restrukturalizacné opatrenie. Podla nej by jej dodávatel, ktorý by, na rozdiel od spolocnosti Old Herold, "s [nou] nemal nijaký dlhodobý financný záujem", neposkytol tovar bez toho, aby od nej pozadoval platbu vopred alebo zábezpeku. Okrem toho z rozhodovacej praxe Komisie vyplýva, ze Komisia v minulosti povazovala 35 % za dostatocnú percentuálnu úcast v zmysle príspevku príjemcu na jeho restrukturalizácii. 218 Nakoniec po tretie zalobkyna vytýka Komisii, ze so spätnou úcinnostou uplatnila usmernenia z roku 2004, tým, ze vychádzala z novej hranicnej hodnoty príspevku, ktorá je v nich stanovená. Toto spätné uplatnenie je samo osebe dostatocným dôvodom na zrusenie. V kazdom prípade pri uplatnení novej hranicnej hodnoty podla usmernení z roku 2004 mala Komisia rovnako zohladnit skutocnost, ze tieto usmernenia stanovujú, ze v dotovaných oblastiach, akou je aj región, v ktorom sa nachádzajú Kosice, môzu byt podmienky pre posudzovanie významu vlastného príspevku príjemcu menej prísne. 219 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania popiera vsetky tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu desiateho zalobného dôvodu. Posúdenie Vseobecným súdom 220 Na úvod treba po prvé konstatovat, ze pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na porusení clánku 12 ES, zalobkyna nikde nevysvetlila, akým spôsobom bolo v danom prípade porusené toto ustanovenie, ktoré sa týka zákazu diskriminácie. Preto ho treba v zmysle ustanovenia clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku zamietnut ako zjavne neprípustné. 221 Po druhé treba uviest, ze tvrdenie zalobkyne, ze Komisia so spätnou úcinnostou uplatnila usmernenia z roku 2004, nie je dôvodné. Z viacerých ustanovení napadnutého rozhodnutia, predovsetkým z odôvodnení c. 116 az 118 a 120 az 136, výslovne vyplýva, ze Komisia nielen konstatovala, ze v danom prípade sa uplatnujú usmernenia z roku 1999, ale tiez skúmala zlucitelnost sporného opatrenia v zmysle týchto usmernení. Okrem toho, hoci Komisia v odôvodnení c. 152 napadnutého rozhodnutia prostredníctvom odkazu na poznámku pod ciarou c. 36 tohto rozhodnutia skutocne spomenula hranicnú hodnotu vlastného príspevku príjemcu vo výske 40 % stanovenú v usmerneniach z roku 2004, tento odkaz nemôze podlozit tézu zalobkyne o spätnom uplatnení týchto usmernení v napadnutom rozhodnutí. V skutocnosti treba konstatovat, ze tento odkaz bol uvedený len na ilustráciu zmýslania Komisie, v súlade s ktorým jej prax v oblasti uplatnovania usmernení z roku 1999 a vývoj jej politiky vzhladom na kritérium obmedzenia výsky a intenzity pomoci na striktné minimum "vyvrcholil[i] v zavedení hranicných hodnôt v [usmerneniach z roku 2004]". Okrem toho, ako to tiez jednoznacne vyplýva z druhej vety odôvodnenia c. 152 napadnutého rozhodnutia, Komisia výslovne uviedla, ze vlastný príspevok zalobkyne nizsí ako 27 % "by mohol byt prijatelný podla usmernení z roku 1999 iba v prípade, ze vsetky ostatné podmienky pre schválenie pomoci by boli splnené". Preto treba konstatovat, ze Komisia uplatnila kritériá z roku 1999 a z toho dôvodu treba tvrdenie zalozené na uplatnovaní usmernení z roku 2004 so spätnou úcinnostou zamietnut. 222 Po tretie je rovnako nesprávne tvrdenie zalobkyne, ze Komisia nezohladnila ustanovenia odseku 55 usmernení z roku 1999, ktoré stanovujú podmienky uplatnenia týchto usmernení na SME. V skutocnosti jednak v odôvodnení c. 119 napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila, ze zalobkyna je "stredný[m] podnik[om]" v zmysle práva Únie. Okrem toho v odôvodnení c. 129 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze pre SME usmernenia z roku 1999 stanovujú, ze podmienky na schvalovanie pomoci môzu byt menej prísne, pokial ide o implementáciu kompenzacných opatrení a obsah monitorovacích správ. V druhej vete tohto bodu tiez dodala, ze "tieto okolnosti vsak nezbavujú takéto spolocnosti potreby vypracovat restrukturalizacný plán a clenských státov [clenské státy nezbavujú - neoficiálny preklad] záväzku poskytnút pomoc na restrukturalizáciu len za podmienky implementácie restrukturalizacného plánu". Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne, ze Komisia nezohladnila ustanovenia bodu 55 usmernení z roku 1999 usmernení z roku 1999, treba zamietnut ako nedôvodné. 223 Po stvrté z odôvodnenia c. 2 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze listom zo 4. januára 2005 Slovenská republika výslovne poziadala Komisiu o schválenie sporného opatrenia ako pomoci na záchranu spolocnosti vo financných tazkostiach. 224 Na úvod treba uviest, ze zalobkyna v podstate spochybnuje posúdenie Komisie, podla ktorého sporné opatrenie nie je v zmysle usmernení z roku 1999 zlucitelné so spolocným trhom. 225 V prvom rade treba najprv pripomenút, ze v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES mozno za zlucitelnú so spolocným trhom povazovat "pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom". 226 Následne z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clánok 87 ods. 3 ES poskytuje Komisii velkú mieru volnej úvahy s cielom pripustit pomoc ako výnimku zo vseobecného zákazu uvedeného v odseku 1 uvedeného clánku, kedze v takom prípade posúdenie zlucitelnosti alebo nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom zahrna problémy implikujúce zohladnenie a posúdenie komplexných ekonomických skutocností a okolností, ktoré sa môzu rýchlo zmenit (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a i., C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 36 a tam citovanú judikatúru). Kedze súd Únie nemôze svojím posúdením nahradit posúdenie skutocností autorom rozhodnutia, najmä nie z ekonomického hladiska, musí sa preskúmanie Vseobecného súdu v tejto súvislosti obmedzit len na overenie dodrziavania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnit rozhodnutie, overenie vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneuzitia právomoci (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 2002, Graphischer Maschinenbau/Komisia, T-126/99, Zb. s. II-2427, bod 32, a zo 14. októbra 2004, Pollmeier Malchow/Komisia, T-137/02, Zb. s. II-3541, bod 52). 227 Dalej podla ustálenej judikatúry musí byt zákonnost aktu posudzovaná v závislosti od skutkových a právnych okolností existujúcich v case, ked bol akt prijatý, a komplexné posúdenia vykonané Komisiou môzu byt preskúmané len vzhladom na skutocnosti, ktoré mala k dispozícii v okamihu, ked ich vykonávala (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1999, Salomon/Komisia, T-123/97, Zb. s. II-2925, bod 48, a Graphischer Maschinenbau/Komisia, uz citovaný v bode 226 vyssie, bod 33). 228 Okrem toho sa Komisia môze pri výkone volnej úvahy viazat opatreniami, akými sú predmetné usmernenia, v rozsahu, v akom tieto akty obsahujú pravidlá o prístupe, ktorým sa má táto institúcia riadit, a nie sú v rozpore s ustanoveniami Zmluvy (pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 98 a tam citovanú judikatúru). 229 Nakoniec pri neexistencii vierohodného plánu restrukturalizácie je Komisia na základe usmernení z roku 1999 oprávnená odmietnut schválenie predmetnej pomoci (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, body 44 az 49). 230 V predmetnom prípade Komisia skúmala pomoc poskytnutú zalobkyni v súlade s usmerneniami z roku 1999, ktoré urcovali kritériá na posúdenie zlucitelnosti pomoci na restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach. 231 Ako dalej vyplýva z bodu 31 usmernení z roku 1999, aby mohla byt pomoc poskytnutá spolocnosti v tazkostiach individuálne vyhlásená za zlucitelnú podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, musí byt podmienená vykonaním plánu restrukturalizácie schváleného Komisiou. Okrem toho v zmysle bodov 32 az 40 usmernení z roku 1999 musí plán restrukturalizácie, ktorého doba trvania musí byt co najkratsia, umoznovat obnovenie dlhodobej zivotaschopnosti spolocnosti v rámci rozumného casového horizontu a na základe realistických predpokladov, pokial ide o prevádzkové podmienky v budúcnosti, pricom rozsah a intenzita pomoci sa musí obmedzit na striktné minimum. Okrem toho podla bodov 43 a 45 usmernení z roku 1999 musí dotknutá spolocnost úplne zrealizovat plán restrukturalizácie tak, ako bol prijatý Komisiou. Táto realizácia a riadna implementácia plánu restrukturalizácie podlieha kontrole Komisie, ktorej musia byt predlozené detailné kazdorocné správy. Treba preto preverit, ci v predmetnom prípade boli tieto poziadavky dodrzané. 232 V druhom rade v danom prípade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pri závere, ze podmienky urcené usmerneniami z roku 1999 neboli splnené, vychádzala Komisia z neexistencie plánu restrukturalizácie a zo skutocnosti, ze sporné opatrenie sa neobmedzilo na striktné minimum. 233 Po prvé, pokial ide o záver Komisie týkajúci sa neexistencie "plánu restrukturalizácie" v zmysle usmernení z roku 1999, zalobkyna uvádza jednak, ze Krajskému súdu v Kosiciach predlozila plán restrukturalizácie, ktorý obsahoval viacero opatrení, a jednak, ze tento plán bol realizovaný a kontrolovaný vyrovnacím správcom vymenovaným Krajským súdom v Kosiciach, a nakoniec, ze Komisia tento plán nezohladnila. 234 Zo skutocností uvedených v spise vsak nevyplýva, ze by slovenské orgány mali ku dnu poskytnutia predmetnej pomoci naozaj k dispozícii plán restrukturalizácie zodpovedajúci poziadavkám uvedeným v bode 231 vyssie, ktorý by bol spôsobilý na predlozenie Komisii. 235 Zo skutocností uvedených v spise v skutocnosti vyplýva, ze miestny danový úrad listom z 20. októbra 2004 upozornil zalobkynu na skutocnost, ze odpustenie jej dlhu odsúhlasené miestnym danovým úradom predstavuje pomoc, ktorá podlieha schváleniu Komisie, a preto ju poziadal, aby mu v lehote priblizne jedného mesiaca predlozila investicný plán. Listom z 9. novembra 2004 vsak zalobkyna nielen spochybnila kvalifikáciu sporného opatrenia ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ale tiez formálne odmietla predlozit investicný plán pozadovaný miestnym danovým úradom v súvislosti s plánovanou ziadostou Komisii o schválenie predmetnej pomoci. 236 Okrem toho v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, Komisia v napadnutom rozhodnutí zretelne zohladnila obchodný plán predlozený zalobkynou vo vyrovnacom konaní. V odôvodneniach c. 52 a 81 napadnutého rozhodnutia tiez Komisia na tento obchodný plán výslovne odkazuje a v odôvodneniach c. 130 az 141 napadnutého rozhodnutia (ktoré patria do casti venujúcej sa skúmaniu zlucitelnosti sporného opatrenia Komisiou) posudzovala, ci tento obchodný plán mozno tak z hladiska formy, ako aj z hladiska obsahu povazovat za "plán restrukturalizácie" v zmysle usmernení z roku 1999. V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení c. 141 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "na základe absencie formálneho restrukturalizacného plánu spolu s chýbajúcou skutocnou analýzou tazkostí, opatrení potrebných na riesenie týchto tazkostí a trhových podmienok a perspektív dospela... k záveru, ze obchodný plán predlozený príjemcom nie je skutocným restrukturalizacným plánom, ktorý sa vyzaduje v usmerneniach z roku 1999". Dospela preto k záveru, ze jej pochybnosti, ze príjemca obnoví svoju dlhodobú zivotaschopnost, neboli "odstránené". 237 Hoci tak Komisia v napadnutom rozhodnutí zretelne zohladnila a preskúmala obchodný plán predlozený zalobkynou vo vyrovnacom konaní, treba konstatovat, ze zalobkyna sa vo svojich pripomienkach obmedzila na tvrdenie, ze obchodný plán, ktorý predlozila Krajskému súdu v Kosiciach, obsahoval viacero restrukturalizacných opatrení, bol realizovaný a kontrolovaný vyrovnacím správcom vymenovaným Krajským súdom v Kosiciach a umoznil jej obnovit jej zivotaschopnost bez dalsieho státneho zásahu. 238 Preto treba uviest, ze zalobkyna nepredlozila nijaký argument spôsobilý spochybnit úvahy Komisie uvedené v odôvodneniach c. 130 az 141 napadnutého rozhodnutia, v súlade s ktorými dospela k záveru, ze tento obchodný plán tak z hladiska formy, ako aj z hladiska obsahu nepredstavuje "plán restrukturalizácie" v zmysle usmernení z roku 1999. 239 Nakoniec je rovnako nesprávne tvrdenie zalobkyne, ze Komisia bola povinná zohladnit skutocnost, ze tento plán bol pripravený a predlozený Krajskému súdu v Kosiciach pred pristúpením Slovenskej republiky, preto ho Slovenská republika nemohla oznámit. Toto tvrdenie totiz vychádza z nesprávneho predpokladu, ze sporné opatrenie bolo prijaté pred pristúpením Slovenskej republiky, preto sa povinnost upovedomit o pomoci pred jej poskytnutím stanovená v clánku 88 ods. 3 ES neuplatnuje. Ako vsak uz bolo uvedené v bode 86 vyssie, miestny danový úrad prijal rozhodnutie o vzdaní sa 65 % svojich pohladávok voci zalobkyni az v okamihu, ked formálne súhlasil s návrhom na vyrovnanie, t. j. 9. júla 2004. Preto bol právne záväzný akt, ktorým sa slovenské orgány zaviazali v rámci vyrovnania ciastocne odpustit danový dlh zalobkyne, prijatý az po pristúpení Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu sa na sporné opatrenie vztahovala povinnost predchádzajúceho oznámenia stanovená v clánku 88 ods. 3 ES, a to v súlade s formálnymi aj obsahovými poziadavkami úcinnými k 9. júlu 2004. Hoci ako je uvedené v bode 231 vyssie, pomoc, akou je sporné opatrenie v danom prípade, musela byt podmienená plánom restrukturalizácie v zmysle usmernení z roku 1999. 240 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze obchodný plán predlozený zalobkynou nepredstavuje plán restrukturalizácie v zmysle usmernení z roku 1999. 241 V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 229 vyssie ako aj s tým, co Komisia uviedla v odôvodnení c. 142 napadnutého rozhodnutia, bola Komisia na základe usmernení z roku 1999 pri neexistencii vierohodného plánu restrukturalizácie oprávnená odmietnut schválenie predmetnej pomoci. 242 Po druhé z odôvodnenia c. 142 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia rovnako dbala na preskúmanie poziadavky týkajúcej sa obmedzenia výsky a intenzity pomoci na striktné minimum, ktorá je stanovená v bode 40 usmernení z roku 1999. Preto treba pre úplnost preskúmat tvrdenia zalobkyne uvedené na podporu desiateho zalobného dôvodu, v rozsahu, v akom smerujú k preukázaniu, ze Komisia pochybila, ked usúdila, ze sporné opatrenie toto kritérium nesplna. 243 Zalobkyna v tejto súvislosti nenamieta proti tomu, ze príjemcovia pomoci v súlade s usmerneniami z roku 1999 musia zvycajne prispiet na restrukturalizáciu podstatným spôsobom z vlastných zdrojov alebo externým financovaním získaným za trhových podmienok. 244 Na druhej strane si úcastníci konania odporujú v otázke, ci odklad splatnosti pohladávok poskytnutý spolocnostou Old Herold predstavuje vlastný príspevok zalobkyne na jej restrukturalizáciu. 245 Ako to uviedla Komisia v odôvodneniach c. 147 az 149 napadnutého rozhodnutia, odklad splatnosti pohladávok poskytnutý zalobkyni spolocnostou Old Herold nemozno povazovat za príspevok pochádzajúci z externých zdrojov, predovsetkým ak ide o veritela, ktorý veril v jeho vrátenie po obnovení zivotaschopnosti. Stací uviest, ze zalobkyna na stretnutí s Komisiou, ktoré sa konalo 28. marca 2006, výslovne uviedla, ze tento "dodávatelský úver" jej spolocnost Old Herold poskytla pocas druhého polroka 2004 a ze bezná lehota splatnosti jej pohladávok bola od 14 do 60 dní. Komisia preto mohla v odôvodnení c. 148 napadnutého rozhodnutia dôvodne usudzovat, ze splatnost 40 dní, ktorú zalobkyni poskytla spolocnost Old Herold, je v kazdom prípade vzhladom na standardné lehoty od 14 do 60 dní, ktoré jej oznámila sama zalobkyna, beznou praxou, a preto nepredstavuje príspevok pochádzajúci z externých zdrojov. 246 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze posúdenie Komisie, pokial ide o primeranost sporného opatrenia k nákladom restrukturalizácie, bolo zjavne nesprávne. 247 V dôsledku toho Komisia dôvodne usúdila, ze neboli splnené podmienky stanovené usmerneniami z roku 1999, a preto dôvodne rozhodla, ze sporné opatrenie nie je zlucitelné v zmysle Zmluvy ES. 248 Z toho vyplýva, ze desiaty zalobný dôvod musí byt zamietnutý v celom rozsahu ako nedôvodný. 249 Zo vsetkých predchádzajúci úvah uvedených v bodoch 54, 61, 87, 210, 211 a 248 vyssie vyplýva, ze vsetky zalobné dôvody uvedené na podporu tejto zaloby musia byt zamietnuté, a preto musí byt táto zaloba zamietnutá v celom rozsahu. O trovách 250 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie a vedlajsieho úcastníka konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Frucona Kosice, a.s., je povinná nahradit trovy konania. Pelikánová Jürimäe Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. decembra 2010. Podpisy Obsah Právny rámec 1. Právna úprava Spolocenstva 2. Vnútrostátna právna úprava Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Zalobkyna 2. Vnútrostátne správne a súdne konania 3. Správne konanie pred Komisiou Konanie a návrhy úcastníkov konania O veci samej 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom stanovení sumy predmetnej pomoci Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení základnej procesnej poziadavky a clánku 33 ES Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení bodu 3 prílohy IV zmluvy o pristúpení, clánku 253 ES, clánku 88 ES a nariadenia (ES) c. 659/1999, pretoze Komisia nemala právomoc prijat napadnuté rozhodnutie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 4. O stvrtom, piatom, siestom, siedmom, ôsmom a deviatom zalobnom dôvode zalozených v podstate na nesprávnom právnom posúdení a skutkových pochybeniach týkajúcich sa kvalifikácie predmetnej státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES Úvodné pripomienky O zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pokial sa Komisia domnievala, ze konkurzné konanie by bolo výhodnejsie ako vyrovnacie konanie Tvrdenia uvedené v rámci stvrtého zalobného dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tvrdeniach uvedených v rámci siesteho zalobného dôvodu, pokial ide o konkurzné konanie - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tvrdeniach predlozených v rámci siedmeho zalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa týkajú konkurzného konania - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tvrdeniach uvedených v rámci ôsmeho zalobného dôvodu, pokial ide o konkurzné konanie - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tvrdeniach predlozených v rámci deviateho zalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa týkajú konkurzného konania - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom 5. O desiatom zalobnom dôvode zalozenom na skutkovom a právnom pochybení, kedze Komisia neuplatnila na vyrovnanie výnimku ako na pomoc na restrukturalizáciu a so spätnou úcinnostou uplatnila usmernenia z roku 2004 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX2yeEsN/L95719-9185TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX2yeEsN/L95719-9185TMP.html#Footref*