ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 3. septembra 2009 ( [1]*1 ) Obsah I -- Právny rámec II -- Skutkové okolnosti a sporné rozhodnutie III -- Napadnutý rozsudok IV -- Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom V -- O odvolaní A -- O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu a porusení povinnosti odôvodnenia pri rozdelení správneho konania 1. Napadnutý rozsudok 2. Argumentácia úcastníkov konania 3. Posúdenie Súdnym dvorom B -- O druhom dôvode zalozenom na zákaze odoprenia spravodlivosti 1. Napadnutý rozsudok 2. Argumentácia úcastníkov konania 3. Posúdenie Súdnym dvorom C -- O tretom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Súd prvého stupna nedostatocne zohladnil konstatovanie o porusení povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie, pokial ide o urcenie závaznosti porusenia 1. O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu zalozenej na tom, ze Súd prvého stupna nedostatocne zohladnil konstatovanie o porusení povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie v súvislosti s velkostou relevantného trhu a) Napadnutý rozsudok b) Argumentácia úcastníkov konania c) Posúdenie Súdnym dvorom 2. O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu zalozenej na tom, ze Súd prvého stupna nedostatocne zohladnil konstatovanie o porusení povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie v súvislosti s konkrétnym dopadom porusenia na trh a) Napadnutý rozsudok b) Argumentácia úcastníkov konania c) Posúdenie Súdnym dvorom i) O návrhu Komisie na zmenu odôvodnenia ii) O argumentácii odvolatelov D -- O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení usmernení a nesprávnom posúdení závaznosti porusenia 1. O prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu zalozenej na nezohladnení nesprávnej povahy urcenia konkrétneho dopadu porusenia na trh a) Napadnutý rozsudok b) Argumentácia úcastníkov konania c) Posúdenie Súdnym dvorom 2. O druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu zalozenej na nezohladnení skutocnosti, ze odvolatelia porusovanie dobrovolne ukoncili, ako polahcujúcej okolnosti a) Napadnutý rozsudok b) Argumentácia úcastníkov konania c) Posúdenie Súdnym dvorom E -- O piatom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality pri stanovení výsky pokuty 1. Napadnutý rozsudok 2. Argumentácia úcastníkov konania 3. Posúdenie Súdnym dvorom VI -- O trovách "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s galantérnym tovarom (ihly) -- Dohody o rozdelení trhu -- Porusenie práva na obhajobu -- Povinnost odôvodnenia -- Pokuta -- Usmernenia -- Závaznost porusenia -- Konkrétny dopad na trh -- Vykonávanie kartelu" Vo veci C-534/07 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 26. novembra 2007, William Prym GmbH & Co. KG, Prym Consumer GmbH & Co. KG, so sídlom v Stolbergu (Nemecko), v zastúpení: H.-J. Niemeyer, C. Herrmann a M. Röhrig, Rechtsanwälte, odvolatelia, dalsí úcastník konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory P. Jann (spravodajca), sudcovia M. Ilesic, A. Tizzano, A. Borg Barthet a J.-J. Kasel, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: R. Seres, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 5. marca 2009, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 30. apríla 2009, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa William Prym GmbH & Co. KG a Prym Consumer GmbH & Co. KG domáhajú zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia (T-30/05, dalej len "napadnutý rozsudok") -- v rozsahu, v akom sa na nich vztahuje -- ktorým tento súd ciastocne zrusil rozhodnutie Komisie K(2004) 4221 v konecnom znení z o konaní podla clánku 81 Zmluvy ES (vec COMP/F-1/38.338 -- PO/Ihly) (dalej len "sporné rozhodnutie"). I -- Právny rámec 2 Clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), stanovuje: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok 81 alebo clánok 82 Zmluvy... ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10% jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ... 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." 3 Clánok 31 nariadenia c. 1/2003 stanovuje: "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále." 4 Bod 1 A usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([3]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") znie takto: "Pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu. Preto sa porusovania pravidiel budú zadelovat do jednej z troch kategórií: mierne priestupky, závazné priestupky a velmi závazné priestupky. -- mierne priestupky: Tieto môzu byt obchodné obmedzenia, obycajne vertikálnej povahy, no s obmedzeným dopadom na trh a ovplyvnujúce len podstatnú, no relatívne obmedzenú cast trhu spolocenstva. Pravdepodobné pokuty: od 1000 do 1 milióna [eur]. -- závazné priestupky: Tieto budú poväcsine horizontálne a vertikálne obmedzenia toho istého typu ako vyssie uvedené obmedzenia, no uplatnované prísnejsie, so sirsím dosahom na trh a s úcinkami v extenzívnych oblastiach spolocného trhu. ... Pravdepodobné pokuty: od 1 milióna do 20 miliónov [eur]. -- velmi závazné priestupky: Tieto budú vo vseobecnosti horizontálne obmedzenia, ako sú cenové kartely a kvóty podielu na trhu, alebo iné praktiky, ktoré ohrozujú nálezité fungovanie jednotného trhu, ako napríklad delenie národných trhov a nesporné zneuzívanie dominantného postavenia zo strany podnikov, ktoré drzia faktický monopol... Pravdepodobné pokuty: nad 20 miliónov [eur]. ... Taktiez bude nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok. ..." II -- Skutkové okolnosti a sporné rozhodnutie 5 Okolnosti predchádzajúce sporu, tak ako vyplývajú z napadnutého rozsudku, mozno zhrnút takto: 6 Odvolatelia sú nemecké podniky, ktoré sa prezentujú ako popredné európske znacky kovovej a plastovej galantérie, ako aj tovaru urceného na sitie. 7 V dnoch 7. a Komisia uskutocnila v zmysle clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo , Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy ([4]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) setrenia na miestach podnikania viacerých výrobcov a distribútorov galantérie v Spolocenstve, medzi ktorými boli odvolatelia a dva britské podniky, ako aj ich dcérske spolocnosti, teda jednak Coats Holdings Ltd a J & P Coats Ltd (dalej len spolocne "Coats") a jednak Entaco Group Ltd a Entaco Ltd (dalej len spolocne "Entaco"). 8 Komisia zaslala 15. marca 2004 odvolatelom, Entaco a Coats oznámenie o výhradách. 9 Dna 26. októbra 2004 Komisia prijala sporné rozhodnutie. 10 V clánku 1 uvedeného rozhodnutia Komisia konstatovala, ze odvolatelia, Coats a Entaco sa zúcastnili na zosúladených postupoch a ze medzi 10. septembrom 1994 a uzavreli súbor po formálnej stránke dvojstranných, no v skutocnosti trojstranných písomných dohôd, podla ktorých tieto podniky pristúpili alebo prispeli k rozdeleniu trhov s výrobkami segmentáciou európskeho trhu s kovovou a plastovou galantériou, ako aj k rozdeleniu geografických trhov segmentáciou európskeho trhu s ihlami. 11 V clánku 2 sporného rozhodnutia Komisia odvolatelom ulozila pokutu vo výske 30 miliónov eur. 12 V spornom rozhodnutí Komisia poukázala na to, ze pokutu ulozila podla závaznosti a trvania porusenia. Z hladiska závaznosti porusenia Komisia zohladnila povahu porusenia, skutocný dopad na trh, ako aj velkost relevantného geografického trhu. Na základe týchto okolností dospela k záveru, ze podniky, ktoré sa zúcastnili na dotknutom karteli, sa dopustili "velmi závazného" priestupku, a preto odvolatelom ulozila pokutu vo výske východiskovej sumy 20 miliónov eur. 13 Pokial ide o trvanie porusenia, Komisia konstatovala, ze pokrývalo obdobie piatich rokov a troch mesiacov. Z tohto dôvodu zvýsila východiskovú sumu pokuty o 50%, a jej základná suma tak bola pre odvolatelov stanovená na úrovni 30 miliónov eur. 14 Okrem toho Komisia odmietla v súvislosti s odvolatelmi prihliadat na polahcujúce okolnosti, pricom najmä zdôraznila, ze ocakávané ukoncenie nezákonnej dohody nevyplývalo z jej zásahu a ze toto predpokladané ukoncenie uz vzala do úvahy pri urcovaní trvania porusenia. III -- Napadnutý rozsudok 15 Odvolatelia podali 28. januára 2005 zalobu na Súd prvého stupna, ktorou sa domáhali v prvom rade zrusenia sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom a ich týkalo, a subsidiárne zrusenia alebo znízenia pokuty, ktorá im bola ulozená. 16 Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku zalobe ciastocne vyhovel, a to v rozsahu, v akom sa týkala znízenia pokuty, pricom konstatoval, ze odvolatelom bolo neprávom odmietnuté uplatnenie oznámenia Komisie o neulození pokút alebo znízení ich výsky vo veciach týkajúcich sa kartelov ([5]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4). V rámci svoje neobmedzenej súdnej právomoci v zmysle clánku 229 ES Súd prvého stupna znízil výsku pokuty ulozenej odvolatelom na 27 miliónov eur. V zostávajúcej casti zalobu zamietol. IV -- Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 17 Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa na nich ich vztahuje, -- zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ich týka, -- subsidiárne zrusil alebo znízil pokutu, ktorá im bola ulozená v clánku 2 tohto rozhodnutia, -- subsidiárne v druhom rade vrátil vec Súdu prvého stupna na nové rozhodnutie o ich zalobe a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov celého konania. 18 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- odmietol odvolanie a -- zaviazal odvolatelov na náhradu trov odvolacieho konania. V -- O odvolaní 19 Na podporu svojho odvolania sa odvolatelia opierajú o pät odvolacích dôvodov, ktoré budú preskúmané za sebou. A -- O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu a porusení povinnosti odôvodnenia pri rozdelení správneho konania 1. Napadnutý rozsudok 20 V odpovedi na argumentáciu odvolatelov, podla ktorej rozdelenie spociatku jedného konania, ktoré sa zacalo vo veci "Galantéria", na dve samostatné konania, teda na vec "Galantéria: Ihly" (dalej len "vec 'ihly`") a na vec "Galantéria: zipsy a iné výrobky na zatváranie" (dalej len "vec 'zipsy a iné výrobky na zatváranie`"), predstavovalo porusenie práva na obranu, Súd prvého stupna v bode 61 napadnutého rozsudku uviedol: "... je nutné konstatovat, ze oznámenie o výhradách zaslané zalobcom 15. marca 2004 je oznacené jednoznacným názvom 'Oznámenie o výhradách v konaní PO/galantéria: ihly`. zalobcovia teda najneskôr v tomto case vedeli, ze Komisia zacala samostatné konanie týkajúce sa trhu s ihlami. Mohli sa preto proti rozdeleniu konania bránit v rámci svojej odpovede na oznámenie o výhradách." 2. Argumentácia úcastníkov konania 21 Odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 61 napadnutého rozsudku uviedol, ze odvolatelia najmenej od chvíle dorucenia uvedeného oznámenia o výhradách vedeli, ze Komisia zacala dve samostatné konania, a ze preto mohli proti takémuto rozdeleniu namietat. Podla odvolatelov oznámenie o výhradách poukazovalo iba na to, ze Komisia zastávala názor, ze ich konanie v sektore ihiel predstavuje vo vztahu k ich konaniu v sektore zipsov a iných výrobkov na zatváranie samostatné porusenie. Len dostatocne podrobný opis skutocností, na základe ktorých Komisia pristúpila k rozdeleniu konania, by odvolatelom umoznilo posúdit zákonnost tohto opatrenia, a teda úcinne bránit svoje záujmy. 22 Odvolatelia dodávajú, ze tým, ze Komisia neupresnila dôvody rozdelenia konania, porusila svoju povinnost odôvodnenia. 23 Komisia tvrdí, ze odvolatelia sa pred Súdom prvého stupna obmedzili na tvrdenie, ze nemali moznost predlozit Komisii pripomienku, v tom zmysle, ze pokuty, ktoré im mohli byt ulozené v oboch veciach, nemohli z dôvodu spojitosti medzi nimi prekrocit maximálnu výsku 10% celkového obratu odvolatelov v Európskej únii, tak ako to vyplýva z clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 24 Podla Komisie, ktorá spochybnuje existenciu nedostatku odôvodnenia v tejto súvislosti, sa preto prvý odvolací dôvod musí povazovat za nový, a preto je potrebné ho zamietnut ako neprípustný a subsidiárne nedôvodný v rozsahu, v akom je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. 3. Posúdenie Súdnym dvorom 25 Bez toho, aby bolo potrebné skúmat prípustnost prvého odvolacieho dôvodu, je potrebné konstatovat, ze nemôze byt úspesný. 26 Dodrziavanie práva na obranu v rámci správneho konania v oblasti politiky hospodárskej sútaze nepochybne predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorej dodrziavanie zabezpecuje Súdny dvor (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 167 az 171; zo , ThyssenKrupp/Komisia, C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, bod 92, ako aj z , Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 35). 27 Pokial vsak ide o konanie podla clánku 81 ES, je potrebné v rámci správneho konania rozlisovat dve fázy, a to fázu setrenia, ktorá predchádza oznámenie o výhradách, a fázu predstavujúcu zvysok správneho konania. Kazdá z týchto po sebe nasledujúcich fáz má svoju vlastnú vnútornú logiku, pricom prvá musí Komisii umoznit prijat stanovisko k smerovaniu konania a druhá jej musí umoznit definitívne rozhodnút o vytýkanom porusení (pozri rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, body 181 az 183, ako aj Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný, bod 38). 28 Posúdenia uvedené v oznámení o výhradách, upravenom v nariadeniach Spolocenstva, majú za ciel identifikovat ciel správneho konania vo vztahu k podnikom, voci ktorým bolo toto konanie zacaté (pozri najmä rozsudok zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 70). Na tieto úcely musí oznámenie o výhradách jasným spôsobom uviest vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. Podla ustálenej judikatúry môze byt toto uvedenie podstatných okolností súhrnné, pretoze uvedené oznámenie predstavuje prípravný dokument, v ktorom má posúdenie skutkových a právnych súvislostí výhradne predbezný charakter (pozri najmä rozsudky zo , Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 14, ako aj zo , Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P, C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 67). 29 V prejednávanej veci Súd prvého stupna v bode 61 napadnutého rozsudku konstatoval, ze oznámenie o výhradách zaslané odvolatelom bolo oznacené ako "Oznámenie o výhradách v konaní PO/galantéria: ihly". Samotní odvolatelia vo svojom odvolaní pripustili, ze z tohto oznámenia vyplývalo, ze podla Komisie ich konanie v sektore ihiel predstavovalo samostatné porusenie vo vztahu ku konaniu v sektore zipsov a iných výrobkov na zatváranie. 30 Odvolatelia teda nespochybnujú, ze v prejednávanej veci bolo oznámenie o výhradách formulované dostatocne jasne na to, aby sa mohli úcinne oboznámit s konaním, ktoré im Komisia vytýkala, a so smerom, ktorým táto institúcia mala v úmysle viest konanie. 31 Jediné tvrdenie odvolatelov na podporu ich stanoviska, podla ktorého sa v tejto etape nemohli úcinne bránit, spocíva v nedostatku odôvodnenia, ktorým bolo podla nich poznacené oznámenie o výhradách v súvislosti s rozdelením konania, ku ktorému Komisia smerovala. 32 Túto argumentáciu nemozno prijat. 33 Vyplývalo by z nej, ze Komisia by musela nielen uviest podstatné skutkové a právne okolnosti, ktoré v tejto etape správneho konania povazuje za okolnosti vytvárajúce porusenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, ale aj aspon súhrnne vyjadrit dôvody, pre ktoré nemá v úmysle v rámci toho istého konania vychádzat z istých skutocností, v súvislosti s ktorými pôvodne viedla setrenie alebo to mala v úmysle. Povinnost odôvodnenia, ktorá Komisii prinálezí v stádiu zaslania oznámenia o výhradách, by sa tak rozsírila o prvky, ktoré svojou podstatou nie sú dôlezité pre priebeh konania, ktoré má v úmysle viest. Takáto povinnost by isla nad rámec poziadaviek definovaných judikatúrou pripomenutou v clánku 28 tohto rozsudku. 34 Z toho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod sa v kazdom prípade musí zamietnut ako nedôvodný. B -- O druhom dôvode zalozenom na zákaze odoprenia spravodlivosti 1. Napadnutý rozsudok 35 V bode 64 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna pripomenul, ze Komisia má z objektívnych dôvodov právo konania tak rozdelit, ako aj spojit. Na tvrdenia odvolatelov, podla ktorých takéto dôvody v prejednávanej veci neexistovali, Súd prvého stupna v bode 65 toho istého rozsudku uviedol, ze daná situácia nie je úplne porovnatelná so situáciou, v ktorej takéto rozdelenie pripustil a v ktorej existovali samostatné porusenia. Pokial vsak ide o tvrdenia odvolatelov, podla ktorých konanie, ktoré im bolo vytýkané v skutocnosti predstavuje len jediné porusenie, Súd prvého stupna v bode 66 uvedeného rozsudku dospel k záveru, ze tieto tvrdenia mozno overit len po prijatí rozhodnutia vo veci "zipsy a iné výrobky na zatváranie". 2. Argumentácia úcastníkov konania 36 Odvolatelia Súdu prvého stupna vytýkajú, ze sa dopustil neprávneho právneho posúdenia tým, ze odmietol overit zákonnost rozdelenia konania, hoci jednak uznal, ze Komisia môze k takémuto rozdeleniu pristúpit len v prípade, ze ide o samostatné porusenia, a jednak mal k dispozícii indície vo forme oznámenia o výhradách zo 16. septembra 2004 vo veci "ihly" a oznámenia o výhradách z vo veci "zipsy a iné výrobky na zatváranie", z ktorých mozno vyvodit, ze Komisia pristúpila k svojvolnému rozdeleniu jediného porusenia. Súd prvého stupna v bode 66 napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze vzhladom na neexistenciu rozhodnutia Komisie vo veci "zipsy a iné výrobky na zatváranie" v case, ked o veci "ihly" Súd prvého stupna rozhodoval, boli predpoklady týkajúce sa veci "zipsy a iné výrobky na zatváranie" spekulatívnej povahy. 37 Komisia navrhuje tento odvolací dôvod zamietnut. Podla nej Súd prvého stupna správne rozhodol, ze tvrdenia odvolatelov nemozno preskúmat pred prijatím rozhodnutia vo veci "zipsy a iné výrobky na zatváranie". 3. Posúdenie Súdnym dvorom 38 V bodoch 64 az 66 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze podla jeho vlastnej judikatúry môze byt konanie o poruseniach pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze predmetom rozdelenia a viest k prijatiu viacerých rozhodnutí, ktorými sa ukladajú samostatné pokuty, za predpokladu, ze ide o samostatné porusenia. 39 Odvolatelia túto analýzu nespochybnujú, ale vytýkajú Súdu prvého stupna, ze neoveril, ci v prejednávanej veci konanie vytýkané v spornom rozhodnutí vo veci "ihly" na jednej strane a konanie identifikované v oznámení o výhradách z 8. marca 2006 vo veci "zipsy a iné výrobky na zatváranie" na strane druhej boli alebo neboli samostatnými poruseniami. 40 Ako bolo pripomenuté v bode 28 tohto rozsudku, oznámenie o výhradách predstavuje len prípravný dokument, v ktorom má posúdenie skutkových a právnych súvislostí výhradne predbezný charakter. Následné rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou tohto oznámenia, kedze Komisia musí zohladnit okolnosti vyplývajúce zo správneho konania, bud aby upustila od výhrad, ktoré sú nedôvodné, alebo aby upravila ci doplnila po skutkovej a právnej stránke svoju argumentáciu na podporu uplatnených výhrad (pozri najmä rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 14, ako aj Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 67). 41 Za týchto okolností sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 66 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze pokial vo veci "zipsy a iné výrobky na zatváranie" nebolo prijaté rozhodnutie, sú vsetky predpoklady týkajúce sa existencie alebo neexistencie samostatných porusení spekulatívne. 42 Odvolatelia nemôzu tvrdit, ze im bola odoprená spravodlivost, kedze tak ako vyplýva z odôvodnenia Súdu prvého stupna, po prijatí rozhodnutia vo veci "zipsy a iné výrobky na zatváranie" mohli predniest svoju argumentáciu týkajúcu sa existencie jediného porusenia, a to v rámci preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia. Ako odvolatelia uviedli pri pojednávaní, podali na základe clánku 230 ES na Súd prvého stupna zalobu, ktorou sa domáhali zrusenia rozhodnutia Komisie vo veci "zipsy a iné výrobky na zatváranie". 43 Druhý odvolací dôvod preto treba zamietnut ako nedôvodný. C -- O tretom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Súd prvého stupna nedostatocne zohladnil konstatovanie o porusení povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie, pokial ide o urcenie závaznosti porusenia 44 Tento odvolací dôvod sa delí na dve casti zalozené na tom, ze Súd prvého stupna nedostatocne zohladnil konstatovanie o porusení povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie v súvislosti s velkostou relevantného trhu, pokial ide o prvú cast odvolacieho dôvodu, a v súvislosti s konkrétnym dopadom porusenia na trh, pokial ide o druhú cast odvolacieho dôvodu. 1. O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu zalozenej na tom, ze Súd prvého stupna nedostatocne zohladnil konstatovanie o porusení povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie v súvislosti s velkostou relevantného trhu a) Napadnutý rozsudok 45 Súd prvého stupna v bode 87 napadnutého rozhodnutia uviedol, ze s ohladom na protisútazný ciel dohôd Komisia nemá v prejednávanej veci povinnost vymedzit trh na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES. V bode 88 tohto rozsudku vsak upresnil, ze vzhladom na to, ze vo výroku sporného rozhodnutia sa ukladá pokuta podla nariadenia c. 1/2003, boli skutkové konstatovania týkajúce sa relevantného trhu namieste, aj ked z ich nedostatocnosti nemohlo vyplývat celkové zrusenie uvedeného rozhodnutia. 46 V tejto súvislosti Súd prvého stupna v bode 89 napadnutého rozsudku konstatoval: "... podla usmernení sa pri posúdení závaznosti porusenia 'musí prihliadnut` nielen na charakter porusenia, ale aj na 'jeho skutocný dopad na trh tam, kde je ho mozné merat` (bod 1 A prvý odsek). Na úcely posúdenia konkrétneho dopadu porusenia na trh pritom treba nevyhnutne tento trh vymedzit. V usmerneniach sa stanovuje, ze na úcely urcenia závaznosti porusenia je 'nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom` (bod 1 A stvrtý odsek), co znamená, ze je nevyhnutné urcit rozsah trhov a trhových podielov dotknutých podnikov." 47 Po tom, ako Súd prvého stupna dospel v bode 95 napadnutého rozsudku k záveru, ze pokial ide o vymedzenie relevantného trhu výrobkov, neexistuje nijaký nedostatok odôvodnenia, pristúpil k preskúmaniu konstatovaní Komisie týkajúcich sa velkosti trhu, uvedených v spornom rozhodnutí. 48 V bode 98 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze posúdenie Komisie týkajúce sa velkosti troch trhov výrobkov, ktoré identifikovala, malo medzery a neumoznovalo overit velkost vsetkých relevantných trhov. V bode 99 uvedeného rozsudku z toho tento súd vyvodil, ze sporné rozhodnutie bolo "odôvodnené nedostatocne, co by mohlo viest k [jeho] ciastocnému zruseniu... pokial konstatovania Komisie týkajúce sa efektívnej ekonomickej kapacity dotknutých podnikov, ktorá by mohla spôsobit znacnú skodu, sa neopierajú o iné dôvody [sporného] rozhodnutia". 49 V bodoch 100 a 101 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna poukázal na to, ze odvolatelia nikdy nespochybnili konstatovania Komisie uvedené v spornom rozhodnutí, ktoré podporujú záver, ze mali takúto kapacitu, spocívajúcu najmä v ich postavení lídrov na európskom trhu výroby ihiel, teda na trhu, na ktorom bola hospodárska sútaz velmi obmedzená. b) Argumentácia úcastníkov konania 50 Podla odvolatelov Súd prvého stupna porusil clánok 253 ES tým, ze nezrusil sporné rozhodnutie, hoci konstatoval porusenie povinnosti odôvodnenia, pokial ide o velkost relevantného trhu. Súd prvého stupna tak nevzal do úvahy, ze tento nedostatok mal dosah na urcenie závaznosti porusenia, kedze toto urcenie predpokladá kumulatívne zohladnenie viacerých kritérií a Komisia samotná v uvedenom rozhodnutí uviedla, ze zohladnila velkost relevantného trhu a kapacitu vinníkov spôsobit znacnú skodu. 51 Súd prvého stupna sa tiez dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze usúdil, ze Komisia dostatocne opísala konkrétny dopad porusenia na trh poukázaním na vedúcu pozíciu odvolatelov. Súd prvého stupna tak nezohladnil rozdiel medzi urcením efektívnej ekonomickej kapacity podniku spôsobit znacnú skodu a urcením konkrétneho dopadu na trh. 52 Odvolatelia sa preto domnievajú, ze medzi bodom 89 napadnutého rozsudku na jednej strane a bodmi 99 a 100 na strane druhej je rozpor. 53 Komisia odpovedá, ze zo správneho výkladu napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna potvrdil povinnost urcit velkost relevantného trhu, len pokial ide o kapacitu podnikov spôsobit znacnú skodu. Ak je vsak mozné túto kapacitu urcit inými prostriedkami, ako to bolo v prejednávanej veci, Komisia je od povinnosti urcit velkost trhu oslobodená. Okrem toho z judikatúry Súdu prvého stupna vyplýva, ze metóda výpoctu pokút, opísaná v usmerneniach, nestanovuje povinnost zohladnit velkost relevantného trhu na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty. c) Posúdenie Súdnym dvorom 54 Podla ustálenej judikatúry musí byt závaznost porusení práva Spolocenstva urcená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú najmä osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci úcinok pokút, pricom neexistuje záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy (pozri najmä rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 465; z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 241, ako aj z , Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 129). 55 Na rozdiel od tvrdenia odvolatelov z toho vyplýva, ze velkost relevantného trhu v zásade nie je povinným faktorom, ale len jednou z okolností relevantných na úcely posúdenia závaznosti porusenia a stanovenia výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný, bod 132). 56 V bode 89 napadnutého rozsudku vsak Súd prvého stupna uviedol, ze podla bodu 1 A stvrtého odseku usmernení je na úcely posúdenia závaznosti porusenia nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu podnikov spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom. Doplnil, ze toto zohladnenie zahrna potrebu urcit velkost trhov. 57 Odvolatelia nespochybnujú analýzu Súdu prvého stupna, ale tvrdia, ze tento súd si následne odporuje, ked v bode 101 napadnutého rozsudku pripústa, ze odkaz na ich vedúce postavenie na relevantnom trhu môze predstavovat dostatocný opis konkrétneho dopadu porusenia na tento trh. 58 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze odvolatelia si nesprávne vylozili bod 101 napadnutého rozsudku. Z tohto bodu totiz vyplýva, ze odkaz na ich vedúce postavenie na trhu sa povazuje za relevantné kritérium na posúdenie ich efektívnej ekonomickej kapacity spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom a nie -- ako to tvrdia odvolatelia -- na posúdenie konkrétneho dopadu porusenia na trh. 59 Súd prvého stupna si vsak skutocne protirecil tým, ze na jednej strane v bode 89 napadnutého rozsudku uviedol, ze posúdenie efektívnej ekonomickej kapacity podniku spôsobit znacnú skodu nevyhnutne vyzaduje urcenie velkosti trhu a na druhej strane v bodoch 99 az 101 tohto rozsudku usúdil, ze nedostatok odôvodnenia, ktorý konstatoval v tejto súvislosti, môze byt napravený inými zisteniami, akým je v prejednávanej veci vedúce postavenie, ktoré odvolatelia na tomto trhu zastávali. 60 Tento rozpor vsak nemôze, tak ako to pozadujú odvolatelia, viest ku konstatovaniu, ze Súd prvého stupna nedostatocne zohladnil porusenie povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie v súvislosti s velkostou relevantného trhu. 61 V rozpore s tým, co v bode 89 napadnutého rozsudku konstatoval Súd prvého stupna, totiz podla bodu 1 A stvrtého odseku usmernení nevyplýva zo zohladnenia efektívnej ekonomickej kapacity vinníkov spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom nevyhnutnost urcit velkost trhu. 62 Je potrebné pripustit, ze Súdny dvor rozhodol, ze na urcenie výsky pokuty sú relevantné trhové podiely podniku, ktoré stanovujú vplyv, ktorý tento podnik mohol na trh vykonávat (rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 139). 63 Z dôvodov uvedených generálnym advokátom v bodoch 98 az 101 jeho návrhov vsak nemozno z judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode vyvodit, ze na úcely posúdenia vplyvu podniku na trh alebo, v zmysle znenia usmernení, na posúdenie jeho efektívnej ekonomickej kapacity spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom, je potrebné túto kapacitu zmerat tak, ze sa Komisii ulozí povinnost pristúpit k predbeznému vymedzeniu trhu, ako aj k posúdeniu jeho velkosti, pricom sa zohladní velkost obratu tohto podniku. 64 Navyse v prípade porusenia, o aké ide v prejednávanej veci, ktoré spocíva v rozdelení trhov, by taký formalistický výklad uz citovaného rozsudku Baustahlgewebe/Komisia, aký obhajujú odvolatelia, mal za následok to, ze Komisii by bola v súvislosti s metódou výpoctu pokút ulozená povinnost, ktorú od tejto institúcie nemozno na úcely clánku 81 ES pozadovat, ak má dotknuté porusenie protisútazný ciel (pozri najmä rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 261, ako aj Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný, bod 125). 65 Súd prvého stupna teda v bodoch 99 az 101 napadnutého rozsudku oprávnene pripustil, ze efektívna ekonomická kapacita odvolatelov spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom môze byt dokázaná zisteniami, akým je ich vedúce postavenie na relevantnom trhu. 66 Z toho vyplýva, ze napriek rozporu v dôvodoch v rámci odôvodnenia Súdu prvého stupna, na ktoré oprávnene poukázali odvolatelia, prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá ako irelevantná. 2. O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu zalozenej na tom, ze Súd prvého stupna nedostatocne zohladnil konstatovanie o porusení povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie v súvislosti s konkrétnym dopadom porusenia na trh a) Napadnutý rozsudok 67 V bodoch 109 az 112 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol takto: "109 ... zohladnenie konkrétneho dopadu na trh sa vyzaduje, 'len ak je ho mozné merat`. V priebehu konania vsak Komisia nikdy netvrdila, ze tento dopad nie je v prejednávanej veci meratelný a pri svojej obrane sa v tejto súvislosti obmedzila na pripomenutie, ze rozdelenie trhov výrobkov a geografického trhu dohovorené v dohodách uzatvorených medzi zalobcami a Entaco sa uskutocnilo, a 'teda nevyhnutne malo skutocné úcinky na podmienky hospodárskej sútaze na trhoch Spolocenstva`. 110 Tento záver vsak nie je presvedcivý. ... 111 V odôvodneniach c. 318 az 320 [sporného] rozhodnutia Komisia... vychádza výlucne zo vztahu príciny a následku medzi realizáciou kartelu a jeho konkrétnym dopadom na trh, co vsak pre výpocet pokuty nie je dostatocné. 112 Z toho vyplýva, ze Komisia dostatocne nesplnila povinnost odôvodnenia, ktorá jej v tejto súvislosti prinálezí. Právne dôsledky, ktoré je z toho potrebné vyvodit, budú preskúmané nizsie v bode 190 a nasl." 68 Pokial ide o právne dôsledky, ktoré mohlo mat nedodrzanie povinnosti odôvodnenia konstatované v bode 112 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna v bodoch 188 a 189 toho istého rozsudku konstatoval, ze v prejednávanej veci predstavovalo porusenie, ktoré malo za ciel rozdelenie trhov výrobkov a geografického trhu, ocividné porusenie práva hospodárskej sútaze a svojou povahou bolo osobitne závazné. Z toho vyplýva, ze podla neho s ohladom na definíciu stanovenú v usmerneniach bola kvalifikácia porusenia ako "velmi závazného" priestupku odôvodnená. 69 V bode 190 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna doplnil: "Pokial ide o posúdenie konkrétneho dopadu porusenia na trh, bolo uz konstatované, ze v [spornom rozhodnutí] Komisia nesplnila povinnost odôvodnenia, ktorá jej prinálezí... Toto nedostatocné odôvodnenie za okolností prejednávanej veci nemôze viest k zruseniu pokuty alebo znízeniu výsky ulozenej pokuty, vzhladom na to, ze kvalifikácia porusenia ako 'velmi závazného` bola dôvodná a Komisia zvolila na základe usmernení najnizsiu základnú sumu na toto porusenie (presnejsie pozri najvyssiu sumu v prípade 'závazného` porusenia), konkrétne 20 miliónov eur. Komisia totiz správne uvádza, ze volba najnizsej sumy v prejednávanej veci stací na to, aby sa vzalo do úvahy znízenie dopadu porusenia pocas obdobia jeho trvania." b) Argumentácia úcastníkov konania 70 Podla odvolatelov Súd prvého stupna porusil clánok 253 ES tým, ze odmietol zrusit sporné rozhodnutie, hoci konstatoval porusenie povinnosti odôvodnenia, pokial ide o konkrétny dopad porusenia na trh. Tým, ze Súd prvého stupna v bode 190 napadnutého rozsudku uviedol, ze tento nedostatok odôvodnenia by v rámci okolností prejednávanej veci nemal viest k zruseniu ulozenej pokuty alebo k jej znízeniu, vzhladom na to, ze kvalifikácia porusenia ako 'velmi závazného` priestupku bola odôvodnená, zamenil otázky týkajúce sa hmotno-právnej zákonnosti uvedeného rozhodnutia s otázkami o právnych dôsledkoch porusenia formálnej povinnosti odôvodnenia. 71 Komisia argumentáciu odvolatelov spochybnuje. Zastáva vsak názor, ze Súd prvého stupna sa dopustil dvoch nesprávnych právnych posúdení v bodoch 109 az 112 napadnutého rozsudku. Po prvé vyzadoval od Komisie, aby preukázala neexistenciu konkrétneho meratelného dopadu porusenia na trh, aj ked sám nekonstatoval, ze tento dopad je meratelný. Po druhé Súd prvého stupna odporoval ustálenej judikatúre, podla ktorej uskutocnenie dohody s protisútazným cielom postacuje na vylúcenie moznosti, ze dohoda nemá na trh ziaden dopad. Komisia teda Súdnemu dvoru navrhuje zmenu odôvodnenia rozsudku, proti ktorému smeruje odvolanie, zrusením konstatovaní v bodoch 109 az 112 týkajúcich sa dôkazu a meratelnosti dopadu porusenia na trh. c) Posúdenie Súdnym dvorom i) O návrhu Komisie na zmenu odôvodnenia 72 Podla ustálenej judikatúry, ak odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupna vykazuje znaky porusenia práva Spolocenstva, ale jeho výroková cast sa napriek tomu zdá byt dôvodná z iných právnych dôvodov, musí byt odvolanie zamietnuté (pozri najmä rozsudky z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, C-30/91 P, Zb. s. I-3755, bod 28, ako aj z , FIAMM a i./Rada a Komisia, C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513, bod 187). 73 Aj za predpokladu, ze návrh na zmenu odôvodnenia by mohol byt prijatý za podmienok, za ktorých bol formulovaný Komisiou, v prejednávanej veci musí byt zamietnutý. 74 Pokial ide po prvé o to, ci Komisia je alebo nie je povinná na úcely výpoctu pokuty dokázat, ze existuje konkrétny dopad porusenia na trh, je potrebné pripomenút, ze aj ked tento dopad je okolnostou, ktorá sa pri hodnotení závaznosti porusenia zohladnuje, ide len o jedno z kritérií, medzi ktoré patria aj samotná povaha porusenia a velkost relevantného geografického trhu. Z bodu 1 A prvého odseku usmernení tiez vyplýva, ze tento dopad sa má zohladnit len v prípade, ak ho mozno merat (rozsudok z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-511/06 P, Zb. s. I-5843, bod 125). 75 Pokial ide o horizontálne kartely v oblasti cien alebo rozdelenia trhu, z usmernení tiez vyplýva, ze tieto kartely môzu byt kvalifikované ako velmi závazné priestupky výlucne na základe ich samotnej povahy, a bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh. V takomto prípade predstavuje konkrétny dopad porusenia len jednu z okolností, ktorá v prípade, ze je meratelná, umoznuje Komisii zvýsit východiskovú sumu pokuty nad úroven minimálnej sumy 20 miliónov eur. 76 V prejednávanej veci mal dotknutý kartel za ciel rozdelenie trhu, a preto mohol byt kvalifikovaný ako velmi závazný priestupok bez toho, aby Komisia bola povinná preukázat jeho konkrétny dopad na trh. 77 Súd prvého stupna vsak v bode 111 napadnutého rozsudku konstatoval, ze v casti sporného rozhodnutia týkajúcej sa výpoctu pokuty Komisia skúmaniu tohto kritéria venovala tri odseky pod názvom "Konkrétny dopad porusenia na trh". 78 Za týchto okolností Súd prvého stupna, ktorý v bode 109 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia v priebehu konania nikdy netvrdila, ze konkrétny dopad porusenia nebol meratelný, mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, usúdit jednak, ze Komisia povazovala dopad opísaný v spornom rozhodnutí za meratelný a jednak, ze na úcely výpoctu sumy pokuty mala v úmysle toto kritérium zohladnit. 79 Pokial ide po druhé o dôkazy, ktoré Komisia za takéhoto predpokladu musí predlozit na úcely preukázania konkrétneho dopadu porusenia na trh, je potrebné zamietnut tézu tejto institúcie, podla ktorej postacuje, aby v tejto súvislosti odkázala na realizáciu kartelu. 80 Takýto odkaz bez dalsích dôkazov sa totiz redukuje na domnienku, podla ktorej realizácia kartelu vytvorila úcinok na trh. 81 Aj ked konkrétny dopad porusenia nie je v prípade dohody s protisútazným cielom nevyhnutným prvkom kvalifikácie porusenia ako velmi závazného priestupku, dodatocné zohladnenie tejto okolnosti umoznuje Komisii zvýsit východiskovú sumu pokuty nad úroven minimálnej sumy 20 miliónov eur stanovenej usmerneniami, a to bez toho, aby bola obmedzená inou maximálnou výskou, ako je 10% celkového obratu dotknutého podniku v priebehu predchádzajúceho obchodného roku, ako to na úcely výpoctu celkovej sumy pokuty vyplýva z clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 82 Vzhladom na tieto dôsledky, v prípade, ze Komisia povazuje za vhodné zohladnit na úcely výpoctu pokuty fakultatívnu okolnost, ktorou je konkrétny dopad porusenia na trh, nemôze sa obmedzit len na uvedenie domnienky, ale tak ako v bode 140 svojich návrhov uviedol generálny advokát, musí predlozit konkrétne, presvedcivé a dostatocné dôkazy umoznujúce posúdit skutocný vplyv, ktorý porusenie mohlo mat na hospodársku sútaz na tomto trhu. 83 Súd prvého stupna sa preto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 110 a 111 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia sa bez dalsieho vysvetlenia nemohla obmedzit na to, ze z realizácie kartelu vyvodila existenciu jeho skutocných úcinkov na trh, a ani na to, ze svoje rozhodnutie zalozila na vztahu príciny a následku medzi realizáciou kartelu a jeho konkrétnym dopadom na trh. 84 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze návrh na zmenu odôvodnenia formulovaný Komisiou sa v kazdom prípade musí zamietnut. ii) O argumentácii odvolatelov 85 Argumentáciu odvolatelov, podla ktorej sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze po konstatovaní porusenia povinnosti odôvodnenia v súvislosti s konkrétnym dopadom porusenia na trh odmietol zrusit sporné rozhodnutie, nemozno prijat. 86 Pokial ide o preskúmanie rozhodnutí Komisie v oblasti hospodárskej sútaze, vykonávané súdom Spolocenstva, je potrebné pripomenút, ze okrem jednoduchého preskúmania zákonnosti, ktoré umoznuje len odmietnutie zaloby o neplatnost alebo zrusenie napadnutého aktu, vyplýva z neobmedzenej súdnej právomoci, ktorú Súdu prvého stupna priznáva na základe clánku 229 ES clánok 31 nariadenia c. 1/2003, oprávnenie na zmenu napadnutého aktu, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti s cielom zmenit napríklad výsku pokuty (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 692). 87 Na základe preskúmania zákonnosti Súd prvého stupna v prvom rade v bode 112 napadnutého rozsudku konstatoval existenciu nedostatku odôvodnenia, pokial ide o jedno z kritérií pouzitých Komisiou na urcenie závaznosti porusenia clánku 81 ES na úcely výpoctu pokuty, teda kritérium konkrétneho dopadu porusenia na trh. S ohladom na pocet kritérií, ktoré, tak ako bolo pripomenuté v bode 54 tohto rozsudku, Komisia môze pouzit na urcenie závaznosti porusenia pravidiel hospodárskej sútaze s cielom stanovenia pokuty, sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze jeho konstatovanie v súvislosti s jedným z týchto kritérií automaticky nevedie k zruseniu sporného rozhodnutia a to ani ciastocnému. 88 Na základe neobmedzenej súdnej právomoci Súd prvého stupna dalej v bode 190 napadnutého rozsudku zohladnil nedostatok, ktorý zistil, a skúmal, ci má vplyv na výsku pokuty, a teda ci je túto výsku potrebné zmenit. V rámci tohto preskúmania Súd prvého stupna rozhodol, ze východiskovú sumu pokuty urcenú v spornom rozhodnutí nie je vhodné menit. 89 Súd prvého stupna preto tak na základe preskúmania zákonnosti, ako aj na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci riadne preskúmal právne dôsledky, ktoré je potrebné vyvodit z porusenia povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie, týkajúcej sa konkrétneho dopadu porusenia na trh. 90 Druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu sa preto musí zamietnut. 91 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tretí odvolací dôvod sa musí v celom rozsahu zamietnut ako nedôvodný. D -- O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení usmernení a nesprávnom posúdení závaznosti porusenia 92 Aj tento odvolací dôvod pozostáva z dvoch castí, pricom prvá je zalozená na nezohladnení nesprávnej povahy urcenia konkrétneho dopadu porusenia na trh a druhá je zalozená na nezohladnení skutocnosti, ze odvolatelia porusovanie dobrovolne ukoncili, ako polahcujúcej okolnosti. 1. O prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu zalozenej na nezohladnení nesprávnej povahy urcenia konkrétneho dopadu porusenia na trh a) Napadnutý rozsudok 93 Táto cast odvolacieho dôvodu je namierená najmä proti bodom 188 az 190 napadnutého rozsudku, na ktoré sa odkazuje v bodoch 68 a 69 tohto rozsudku. b) Argumentácia úcastníkov konania 94 Odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna sa v bodoch 188 az 190 dopustil dvoch nesprávnych právnych posúdení. Po prvé usúdil, ze nedostatok odôvodnenia týkajúci sa konkrétneho dopadu porusenia bol právne irelevantný, kedze toto porusenie vzhladom na svoju abstraktnú formu mohlo byt kvalifikované ako "velmi závazný" priestupok. Toto nezohladnenie konkrétnych okolností porusenia je v rozpore tak s usmerneniami, ako aj s judikatúrou Súdneho dvora a rozhodovacou praxou Komisie. Po druhé Súd prvého stupna nesprávne usúdil, ze východisková suma pokuty stanovená v usmerneniach pre "velmi závazné" priestupky predstavuje minimálnu sumu, od ktorej sa nemozno odchýlit. Tento prístup je v rozpore s rozhodovacou praxou Komisie a predstavuje porusenie zásady proporcionality. 95 Komisia ciastocne odkazuje na argumentáciu, ktorú rozvinula v rámci tretieho odvolacieho dôvodu v súvislosti s konkrétnym dopadom porusenia. Dodáva, ze Súd prvého stupna nepovazoval východiskovú sumu pokuty stanovenú v usmerneniach za neprekrocitelný prah, ale v bodoch 206 a 223 napadnutého rozsudku skúmal jej primeranost. Pokial ide o tvrdenia odvolatelov o rozhodovacej praxi Komisie, príklady, ktoré citujú, sú bud irelevantné alebo nové ci nepresné. c) Posúdenie Súdnym dvorom 96 Pokial ide o prvé nesprávne právne posúdenie, ktoré uvádzajú odvolatelia a ktoré je zalozené na údajne abstraktnej kvalifikácii porusenia Súdom prvého stupna bez ohladu na nesprávnu povahu urcenia jeho konkrétneho dopadu na trh, je potrebné pripomenút, ze na úcely urcenia výsky pokuty je nutné zohladnit trvanie porusení a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie závaznosti porusení, akými sú konanie kazdého podniku, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Európskeho spolocenstva (pozri rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 129, ako aj Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 242). Z toho vyplýva, ze úcinok protisútazného postupu nie je sám osebe urcujúcim kritériom pri posudzovaní primeranej výsky pokuty. Skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú skutocne závazné, napríklad rozdelovanie trhov, co je okolnost, ktorá bola v prejednávanej veci prítomná (pozri rozsudok z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 118). 97 Pokial ide o druhé nesprávne právne posúdenie, v zmysle ktorého Súd prvého stupna nesprávne usúdil, ze východisková suma pokuty stanovená v usmerneniach za porusenie, ktoré je "velmi závazným" priestupkom, predstavuje minimálny prah, od ktorého sa nie je mozné odchýlit, je potrebné uviest, ze v bode 190 napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupna obmedzil na preskúmanie, ci nedostatok, ktorý konstatoval v súvislosti s posúdením konkrétneho dopadu porusenia, mal vplyv na výpocet výsky pokuty. V rámci tohto preskúmania predovsetkým konstatoval, ze Komisia nepristúpila k ziadnemu zvýseniu východiskovej sumy z dôvodu dopadu na trh. Dalej, v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci Súd prvého stupna usúdil, ze východisková suma stanovená v spornom rozhodnutí môze byt odôvodnená kvalifikáciou porusenia ako "velmi závazného" priestupku. Skutocnost, ze Súd prvého stupna nepovazoval za vhodné za okolností prejednávanej veci zmenit východiskovú sumu urcenú Komisiou, neznamená, ze povazoval sumu 20 miliónov za minimálny prah, pod ktorý nie je mozné klesnút. 98 Pokial ide o tvrdenie odvolatelov zalozené na rozhodovacej praxi Komisie, postací pripomenút, ze táto prax nie je právnym rámcom pre urcovanie výsky pokút v oblasti hospodárskej sútaze, kedze Komisia má v tejto oblasti sirokú mieru volnej úvahy, v rámci ktorej nie je viazaná posúdeniami, ku ktorým dospela skôr (pozri najmä rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, body 209 az 213, ako aj Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný, bod 82). 99 Z toho vyplýva, ze prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá. 2. O druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu zalozenej na nezohladnení skutocnosti, ze odvolatelia porusovanie dobrovolne ukoncili, ako polahcujúcej okolnosti a) Napadnutý rozsudok 100 V bode 211 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna s odvolaním sa na ustálenú judikatúru rozhodol, ze v rámci výpoctu pokuty udelenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze mozno polahcujúcu okolnost zohladnit len vtedy, ak zásahy Komisie priviedli dotknuté podniky k ukonceniu ich protisútazného konania. 101 Po tom, ako Súd prvého stupna v bode 212 napadnutého rozsudku konstatoval, ze zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze ocakávané ukoncenie nezákonnej dohody nevyplynulo zo zásahu Komisie, ani z rozhodnutia odvolatelov porusovanie ukoncit, ale z hospodársko-strategického rozhodnutia, v bode 213 uvedeného rozsudku rozhodol, ze ocakávané ukoncenie dohody uz bolo zohladnené pri posúdení trvania porusenia, a preto nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost. b) Argumentácia úcastníkov konania 102 Podla odvolatelov sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bodoch 211 a 213 napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom jeho analýza nezohladnuje dobrovolnú povahu ukoncenia porusenia. Upustenie od nezákonného konania z vlastnej iniciatívy by malo predstavovat polahcujúcu okolnost, ktorá nebola zohladnená pri posúdení trvania porusenia. 103 Komisia tvrdí, ze analýza Súdu prvého stupna je v súlade s ustálenou judikatúrou o tejto otázke, ktorú nie je vhodné spochybnovat. c) Posúdenie Súdnym dvorom 104 Bod 3 tretia zarázka usmernení uvádza medzi polahcujúcimi okolnostami, z ktorých by mohlo vyplývat znízenie základnej sumy pokuty, ukoncenie porusovania, akonáhle zasiahne Komisia najmä v prípadoch kontrol. 105 V bode 158 uz citovaného rozsudku Dalmine/Komisia Súdny dvor potvrdil posúdenie Súdu prvého stupna, podla ktorého polahcujúca okolnost nemôze byt na základe bodu 3 tretej zarázky uznaná v prípade, ze porusenie skoncilo pred prvým zásahom Komisie alebo ze dotknuté podniky prijali jasné rozhodnutie, ze prestanú porusovat predpisy pred dátumom prvého zásahu. 106 Súd prvého stupna sa preto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze potvrdil odmietnutie Komisie v spornom rozhodnutí uznat odvolatelom polahcujúce okolnosti z dôvodu ich rozhodnutia ukoncit dohody, ktoré predstavovali porusenie, kedze toto rozhodnutie bolo prijaté pred akýmkolvek zásahom Komisie a nezávisle na nom, co uvádzajú aj samotní odvolatelia. 107 Za týchto okolností sa druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu, a teda stvrtý odvolací dôvod ako celok musí zamietnut. E -- O piatom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality pri stanovení výsky pokuty 1. Napadnutý rozsudok 108 V bodoch 228 az 232 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna preskúmal proporcionalitu pokuty ulozenej sporným rozhodnutím s ohladom na rozsah dotknutých trhov, velkost a hospodársku silu odvolatelov, ich financnú situáciu a pravdepodobnost, ze im bude ulozená pokuta vo veci "zipsy a iné výrobky na zatváranie". V bode 233 tohto rozsudku dospel k záveru, ze tvrdenie odvolatelov o porusení zásady proporcionality sa musí zamietnut ako celok. 2. Argumentácia úcastníkov konania 109 Odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna pri urcovaní závaznosti porusenia v rámci stanovovania výsky pokuty nedodrzal zásadu proporcionality z dvoch pohladov. Po prvé uplatnil usmernenia formalistickým spôsobom bez toho, aby vzal do úvahy konkrétne okolnosti porusenia. Po druhé primeranú povahu pokuty overil len s ohladom na izolované kritériá bez toho, aby okolnosti prejednávanej veci zohladnil globálnym spôsobom. 110 Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, pretoze sa ním Súdny dvor vyzýva k opätovnému preskúmaniu úrovne pokuty. Subsidiárne zdôraznuje, ze Súd prvého stupna podrobne preskúmal primeranost pokuty a ze tvrdenia odvolatelov nie sú dôvodné. 3. Posúdenie Súdnym dvorom 111 Pokial ide o prvé tvrdenie odvolatelov, je potrebné konstatovat, ze v podstate opakuje skutocnosti uvedené v rámci druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu, a preto musí byt z rovnakých dôvodov zamietnuté. 112 Pokial ide o druhé tvrdenie, je potrebné sa domnievat, ze v podstate Súdny dvor vyzýva, aby uskutocnil opätovné preskúmanie výsky pokuty stanovenej Súdom prvého stupna. Podla ustálenej judikatúry vsak Súdnemu dvoru neprinálezí pri rozhodovaní v rámci odvolania nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna, ktorý rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Spolocenstva v rámci neobmedzenej súdnej právomoci (pozri najmä rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 614, ako aj Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 245). 113 Piaty odvolací dôvod preto musí byt zamietnutý ako neprípustný. 114 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze odvolanie musí byt zamietnuté v celom rozsahu. VI -- O trovách 115 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 tohto istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelov na náhradu trov konania a odvolatelia nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. William Prym GmbH & Co. KG a Prym Consumer GmbH & Co. KG sú povinní nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [6]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXFnfI3V/L96304-5537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800746201-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 6. file:///tmp/lynxXXXXFnfI3V/L96304-5537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800746201-E0001