ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) zo 17. septembra 2009 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Pomoc na restrukturalizáciu -- Rozhodnutie nariadujúce vymáhanie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom -- Clánok 13 ods. 1 nariadenia (ES) c. 659/1999 -- Solidárna zodpovednost" Vo veci C-520/07 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 21. novembra 2007, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: K. Gross a B. Martenczuk, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastník konania: MTU Friedrichshafen GmbH, v zastúpení: Th. Lübbig a M. le Bell, Rechtsanwälte, zalobca v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia A. Tizzano (spravodajca), A. Borg Barthet, E. Levits a J.-J. Kasel, generálna advokátka: V. Trstenjak, tajomník: R. Grass, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 19. februára 2009, vyhlásil tento Rozsudok 1 Komisia Európskych spolocenstiev svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor zrusil rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, MTU Friedrichshafen/Komisia (T-196/02, Zb. s. II-2889, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zrusil clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Komisie 2002/898/ES z o státnej pomoci, ktorú Nemecko poskytlo SKL Motoren- und Systembautechnik GmbH [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 314, s. 75, dalej len "sporné rozhodnutie") v rozsahu, v akom toto ustanovenie nariaduje, aby v rámci solidárnej zodpovednosti s posledným uvedeným podnikom MTU Friedrichshafen GmbH (dalej len "MTU") vrátil sumu 2,71 milióna eur. Právny rámec 2 Podla clánku 10 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([3]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339, dalej len "nariadenie"): "1. Ak Komisia vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania. 2. Podla potreby poziada o informácie od daného clenského státu. Clánok 2 (2) a clánok 5 (1) a (2) sa primerane uplatnia s nevyhnutnými zmenami v podrobnostiach. 3. Ak napriek upomienke, podla clánku 5 (2), daný clenský stát neposkytne pozadované informácie v období predpísanom Komisiou, alebo ak poskytne neúplné informácie, Komisia rozhodnutím bude pozadovat poskytnutie informácií (dalej sa oznacuje len ako,príkaz na poskytnutie informácie`). Rozhodnutie bude specifikovat, aké informácie sa pozadujú a predpíse príslusné obdobie, v ktorom sa tieto poskytnú." 3 Clánok 13 ods. 1 nariadenia stanovuje: "Výsledkom preskúmania moznej protiprávnej pomoci bude rozhodnutie podla clánku 4 (2), (3) alebo (4). V prípade rozhodnutí na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, konanie bude ukoncené prostredníctvom rozhodnutia podla clánku 7. Ak clenský stát nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácie, toto rozhodnutie sa vykoná [bude prijaté -- neoficiálny preklad] na základe dostupných informácií." 4 Clánok 14 ods. 1 nariadenia stanovuje: "Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o vymáhaní`). Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva." Okolnosti predchádzajúce sporu 5 Listom z 9. apríla 1998 nemecké orgány oznámili Komisii viaceré financné pomoci poskytnuté prostredníctvom Bundesanstalt für vereinigungsbedingte Sonderaufgaben v prospech SKL Motoren- und Systemtechnik GmbH (dalej len "SKL-M"), podniku pôsobiacemu v odvetví konstrukcie motorov pre plavidlá a lode, a to v rámci restrukturalizácie tohto podniku. 6 Od roku 1997 medzi SKL-M a MTU, spolocnostou, ktorá pôsobí v odvetví výroby vysokovýkonných naftových motorov, vznikol zmluvný vztah s perspektívou odkúpenia SKL-M zo strany MTU. 7 Konkrétne 5. novembra 1997 boli medzi týmito spolocnostami uzavreté dve zmluvy. V prvej zmluve sa dohodlo, ze MTU má moznost odkúpit obchodné podiely SKL-M. V druhej zmluve, nazvanej "Wechselseitiger Lizenz- und Kooperationsvertag zwischen SKL-M und MTU" (dalej len "WLKV"), sa dohodlo zriadenie spolocného podniku a stanovili sa pravidlá na jednej strane spolocného pouzívania existujúceho know-how týchto dvoch podnikov a na druhej strane výskumu, výroby ako aj predaja dvoch nových typov motorov. 8 V súlade s clánkom 5 poslednej uvedenej zmluvy MTU 15. júna 2000 získal oprávnenie na výlucné vyuzívanie know-how SKL-M vymedzeného v uvedenej zmluve, vrátane práv dusevného vlastníctva alebo prihlások takýchto práv existujúcich k tomuto dátumu voci tretím osobám. Protihodnotou za to bola SKL-M vyplatená suma 6,71 milióna DEM (3,43 milióna eur), ktorá bola urcená na pokrytie nákladov vynalozených na rozvoj. 9 Listom z 8. augusta 2000 Komisia informovala nemecké orgány o svojom rozhodnutí zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES ([4]Ú. v. ES C 27, 2001, s. 5) a vyzvala dotknuté osoby, aby jej predlozili svoje pripomienky. Pri tejto prílezitosti sa Komisia takisto opýtala nemeckých orgánov, ci MTU mal prospech z pomoci poskytnutej SKL-M, resp. ci by mal takúto moznost v budúcnosti. 10 Dna 1. septembra 2000 sa zacalo konkurzné konanie na SKL-M. 11 Viacerými listami zaslanými v rokoch 2000 a 2001 Spolková republika Nemecko oznámila Komisii svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 12 Kedze Komisia nepovazovala tieto odpovede za uspokojivé, listom z 19. septembra 2001 vyzvala nemecké orgány, aby jej poskytli informácie potrebné na posúdenie zlucitelnosti pomoci poskytnutej SKL-M v zmysle clánku 10 nariadenia so spolocným trhom. V tomto liste Komisia poukázala najmä na to, ze informácie, ktoré má k dispozícii, jej neumoznujú urcit, ci cast pomoci poskytnutej SKL-M bola pouzitá viac v záujme MTU ako v záujme SKL-M, ani zistit, ci MTU vyuzil moznost plynúcu z WLKV získat know-how vyvinutý SKL-M za cenu, ktorá nezodpovedala jeho aktuálnej alebo predpokladanej trhovej hodnote. Dna Komisia okrem toho pripomenula, ze ak tieto informácie nezíska, svoje konecné rozhodnutie prijme na základe informácií, ktoré má k dispozícii, v súlade s clánkom 13 ods. 1 nariadenia. 13 Listami z 23. januára, a nemecké orgány odpovedali na túto výzvu. Dna takisto odovzdali Komisii niektoré pripomienky adresované zo strany MTU a Bundesanstalt für vereinigungsbedingte Sonderaufgaben, pokial ide o pouzívanie know-how SKL-M a cenu zaplatenú SKL-M podla WLKV. 14 Dna 9. apríla 2002 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom na jednej strane konstatovala, ze pomoc na restrukturalizáciu poskytnutá SLK-M nesplna podmienky stanovené v usmerneniach Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach [neoficiálny preklad] ([5]Ú. v. ES C 368, 1994, s. 12) a na druhej strane uviedla, ze Spolková republika Nemecko nepredlozila informácie, na základe ktorých by bolo mozné vylúcit, ze MTU mal nepriamy prospech, a to prostredníctvom WLKV, z pomoci, ktorú získal SKL-M pocas stádia restrukturalizácie na pokrytie strát. 15 V tejto súvislosti Komisia najmä konstatovala, ze cena za prevod know-how, ktorú MTU zaplatil SKL-M, vypocítaná na základe odhadovaných nákladov na rozvoj v roku 1997, sa ukázala byt o 5,30 milióna DEM nizsia v porovnaní so skutocnými nákladmi na rozvoj, ktoré vynalozil SKL-M. 16 Kedze nemecké orgány nepredlozili objektívne informácie o skutocnej alebo predpokladanej trhovej hodnote tohto know-how, Komisia konstatovala, ze pomoc na restrukturalizáciu poskytnutá SKL-M mohla prinajmensom ciastocne slúzit na kompenzáciu strát spôsobených rozvojom know-how, ktoré mohlo byt pouzívané viac v záujme MTU ako v záujme SKL-M. SKL-M, ovládaný státom, znásal teda financné riziko, ktoré nebolo v súlade so zásadou investora pôsobiaceho v trhovom hospodárstve. V dôsledku toho, podla odôvodnenia c. 86 napadnutého rozhodnutia sa teda mohol prevod know-how rovnat prevodu státnych zdrojov na MTU v maximálnej výske 5,30 milióna DEM. 17 Preto Komisia dospela k záveru, ze státna pomoc vo výske 67,017 milióna DEM (34,26 milióna eur), poskytnutá nemeckými orgánmi SKL-M je nezlucitelná so spolocným trhom a ze z celkovej sumy, ktorej vrátenie sa musí vyzadovat zo strany posledných uvedených, 5,30 milióna DEM (2,71 milióna eur) majú vrátit solidárne SKL-M a MTU (clánok 3 ods. 2 sporného rozhodnutia). 18 Dna 28. júna 2002 MTU podal zalobu na Súd prvého stupna, v ktorej sa domáhal zrusenia tohto ustanovenia sporného rozhodnutia. Napadnutý rozsudok 19 MTU na podporu svojej zaloby o neplatnost uviedol dva zalobné dôvody, pricom prvý bol zalozený na nedostatkoch odôvodnenia a nesprávnom právnom posúdení vo vztahu k existencii konstitutívnych prvkov státnej pomoci v jeho prospech a druhý na nesprávnom uplatnení clánku 13 ods. 1 nariadenia, ako aj porusení procesnej záruky správneho a nestranného preskúmania skutkových okolností. 20 Súd prvého stupna predbezne preskúmal druhý zalobný dôvod a najprv konstatoval v bodoch 39 az 45 napadnutého rozsudku, ze Komisia dodrzala procesné poziadavky stanovené v clánku 10 ods. 3 a v clánku 13 ods. 1 nariadenia, a mohla teda prijat sporné rozhodnutie na základe disponibilných informácií. 21 V bode 46 napadnutého rozsudku vsak uviedol, ze uvedený clánok 13 ods. 1 Komisii neumoznuje ulozit konkrétnemu podniku povinnost, a to ani solidárne, vrátit vymedzenú cast pomoci vo výske, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, ak je prevod státnych zdrojov, z ktorých mal uvedený podnik prospech, iba hypotetický. 22 Súd prvého stupna v bode 48 napadnutého rozsudku konstatoval, ze povinnost solidárneho vrátenia pomoci, ulozená v clánku 3 ods. 2 sporného rozhodnutia sa zakladá na domnienke, ktorú informácie, ktoré mala Komisia, neumoznujú ani potvrdit, ani vyvrátit. Konkrétne v bode 47 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze Komisia sa len obmedzila na konstatovanie v odôvodnení c. 88 sporného rozhodnutia, ze "na základe dostupných informácií nie je mozné vylúcit [neoficiálny preklad]", ze MTU mal prospech z prevodu zdrojov od SKL-M v rámci nadobudnutia know-how za podmienok, ktoré sú povazované za výhodné. 23 Súd prvého stupna okrem toho uviedol v bode 50 napadnutého rozsudku, ze ulozenie povinnosti solidárneho vrátenia casti pomoci voci predmetnému podniku pouzitím clánku 13 ods. 1 nariadenia v nijakom prípade nie je nevyhnutným následkom uplatnenia konania vymedzeného v Zmluve ES v oblasti státnej pomoci, "pretoze clenský stát poskytujúci pomoc, ktorej vrátenie sa nariadilo, je v kazdom prípade povinný pozadovat vrátenie pomoci od skutocných príjemcov pod dohladom Komisie, pricom nie je nevyhnutné túto skutocnost výslovne uviest v rozhodnutí o vrátení, ani -- a fortiori -- stanovit výsku pomoci, ktorú má kazdý príjemca vrátit". 24 Súd prvého stupna vzhladom na tieto úvahy a bez toho, aby skúmal prvý zalobný dôvod uvádzaný na podporu prejednávanej zaloby, zrusil clánok 3 ods. 2 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom nariadovalo solidárne vrátenie od MTU casti pomoci poskytnutej SKL-M. Návrhy úcastníkov konania 25 Komisia v odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- rozhodol s konecnou platnostou o spore a zamietol zalobu o neplatnost z dôvodu, ze je nedôvodná, a -- zaviazal MTU na náhradu trov konania vzniknutých tak v rámci odvolacieho konania, ako aj konania na prvom stupni. 26 MTU navrhuje, aby Súdny dvor: -- vyhlásil odvolanie za neprípustné, -- subsidiárne ho zamietol ako nedôvodné a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. O odvolaní 27 Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza dva odvolacie dôvody zalozené na nesprávnych právnych posúdeniach, ktorých sa Súd prvého stupna mal dopustit pri výklade clánku 13 ods. 1 a clánku 14 ods. 1 nariadenia. O prvom odvolacom dôvode -- Argumentácia úcastníkov konania 28 Komisia vo svojom prvom odvolacom dôvode tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bodoch 46 az 51 napadnutého rozsudku stanovil, ze prijatie rozhodnutia iba na základe dostupných informácií, v zmysle clánku 13 ods. 1 nariadenia, sa nemôze týkat identifikácie skutocného príjemcu pomoci, od ktorého sa musí ziadat vrátenie tejto pomoci. 29 Podla Komisie takýto výklad nemá ziadne opodstatnenie v nariadení a najmä v znení jeho clánku 13 ods. 1 a clánku 14 ods. 1. 30 Rozhodnutie o vymáhaní uvedené v clánku 14 ods. 1 nariadenia je totiz integrálnou súcastou záporného rozhodnutia, ktoré môze byt prijaté na základe disponibilných informácií v prípade protiprávnej pomoci. 31 Opacný výklad rozvinutý Súdom prvého stupna by mal podla Komisie okrem toho aj skodlivé dôsledky. Na jednej strane by neumoznil zabezpecit úcinnost kontroly státnej pomoci zo strany Spolocenstva, ktorej hlavným cielom, ako potvrdzuje odôvodnenie c. 13 nariadenia, je práve odstránit skreslenie hospodárskej sútaze spôsobené protiprávnou pomocou tým, ze sa okamzite vrátia sumy, ktoré boli neoprávnene poskytnuté. Na druhej strane by taký výklad spôsobil, ze by Komisia bola zbavená väcsiny svojich "nátlakových prostriedkov" v oblasti, a mohol by preto poskodit vo velkej miere úcinnost postupov vymáhania protiprávnej pomoci tým, ze by zvýhodnoval slabo spolupracujúce clenské státy. 32 Podla MTU je tento odvolací dôvod neprípustný, kedze Komisia spochybnuje výrok, ktorý Súd prvého stupna v skutocnosti nikdy nenaformuloval. 33 V kazdom prípade podla MTU, kedze nemecké orgány pravidelne odovzdávali vsetky pozadované informácie, Komisia porusila procesné pravidlá, ktoré platia v rámci prijímania rozhodnutia na základe clánku 13 ods. 1 nariadenia. Nie je preto potrebné rozhodnút o sekundárnej otázke, ci Komisia môze v zásade zalozit svoje rozhodnutie, týkajúce sa identifikácie príjemcu pomoci, na disponibilných informáciách. -- Posúdenie Súdnym dvorom 34 Hned na úvod je potrebné konstatovat, ze tento odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom chápaní príslusných bodov napadnutého rozsudku. 35 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, z uvedených bodov totiz nevyplýva, ze Súd prvého stupna vylúcil vseobecne, aby sa v rozhodnutí zalozenom na clánku 13 ods. 1 nariadenia mohla vykonat identifikácia skutocného príjemcu alebo príjemcov predmetného opatrenia pomoci, a ulozit preto povinnost vrátenia. 36 Naopak, v bode 45 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna jasne potvrdil zásadu, podla ktorej "ak príslusný clenský stát nepredlozí Komisii informácie, ktoré mu prikázala oznámit, Komisia môze prijat rozhodnutie, v ktorom sa konstatuje nezlucitelnost pomoci, na základe dostupných informácií a v prípade potreby príslusnému clenskému státu nariadit, aby v súlade s clánkom 14 nariadenia... vymáhal pomoc od jej príjemcov". 37 Ako totiz v skutocnosti vyplýva z bodov 46 az 51 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna výlucne na základe posúdenia samotných okolností predmetného prípadu a najmä skutocnosti, ze cast rozhodnutia Komisie, ktorého sa týka zaloba o neplatnost, sa zakladala podla Súdu prvého stupna iba na hypotetických predpokladoch, dospel v uvedenom bode 51 k záveru, ze v predmetnom prípade sa "Komisia v napadnutom rozhodnutí nemohla platne opriet o clánok 13 ods. 1 nariadenia..., ked MTU ulozila povinnost solidárne vrátit cast pomoci, ktorá bola poskytnutá SKL-M". 38 Za týchto podmienok musí byt prvý odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode -- Argumentácia úcastníkov konania 39 Komisia vo svojom druhom odvolacom dôvode tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nesprávne vychádzal z toho, ze cast sporného rozhodnutia, ktorého sa týka zaloba o neplatnost, sa zakladala na jednoduchom predpoklade nezodpovedajúcom poziadavkám uplatnitelným na rozhodnutia prijaté na základe dostupných informácií v zmysle clánku 13 ods. 1 nariadenia. 40 Na jednej strane Komisia tvrdí, ze na rozdiel od toho, co uviedol súd na prvom stupni, nie je mozné vyzadovat úplnú istotu v rámci rozhodnutia prijatého na základe disponibilných informácií. 41 Clánok 13 ods. 1 nariadenia totiz výslovne splnomocnuje Komisiu na prijatie takéhoto rozhodnutia, ked napriek príkazu poskytnút informácie, vydanému v riadnej a správnej forme, nedostala relevantné informácie od predmetných vnútrostátnych orgánov. V takejto situácii je preto mozné, ze hoci disponibilné informácie boli neúplné alebo ciastocné, predstavovali prinajmensom dostatocný základ na odôvodnenie domnienky uvedenej Komisiou. To napokon vyplýva a contrario aj z judikatúry, podla ktorej sa Komisia mohla odvolávat na ciastocnú alebo neúplnú povahu informácií, ktoré mala k dispozícii, len ak zaslala ziadost o informácie predmetnému clenskému státu, pricom sa v tejto súvislosti odvoláva na rozsudok z 13. apríla 1994, Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia (C-324/90 a C-342/90, Zb. s. I-1173, bod 29). 42 Na druhej strane Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze povazoval za "jednoduchý predpoklad" informácie, ktoré mala k dispozícii, hoci informácie, ktoré jej umoznili domnievat sa, ze cast pomoci bola prevedená na MTU, boli dôveryhodnými informáciami, pochádzajúcimi najmä zo stanoviska správcu konkurznej podstaty SKL-M, co potvrdzujú odôvodnenia c. 79 az 86 sporného rozhodnutia. 43 Podla MTU je tento druhý odvolací dôvod neprípustný, kedze sa obmedzuje scasti na spochybnovanie posúdenia skutkových okolností zo strany Súdu prvého stupna a scasti na formulovanie vseobecných právnych pripomienok, ktoré nemajú ziadnu priamu spojitost s touto vecou. 44 Pokial ide o podstatu veci samej, MTU v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna správne usúdil na jednej strane, ze jednoduché predpoklady nepostacujú na odôvodnenie príkazu na vrátenie, a na druhej strane, ze v predmetnom prípade Komisia naozaj vychádzala z takýchto predpokladov, tak pokial ide o existenciu výhody pre MTU, ako aj o jej sumu. 45 Podla MTU totiz Komisia nemala ziadnu spolahlivú informáciu umoznujúcu odôvodnit príkaz na vrátenie proti MTU. Vychádzala v skutocnosti z predpokladu vyplývajúceho z povrchného a ciastocného skúmania informácií, ktoré mala k dispozícii, medzi ktorými sa napokon nachádzali aj podrobné pripomienky MTU, z ktorých vyplýva, ze MTU necerpal ziadnu výhodu, pretoze vsetky zmluvné ustanovenia spájajúce ho so SKL-M boli uzatvorené za trhových podmienok. -- Posúdenie Súdnym dvorom 46 Pokial ide v prvom rade o prípustnost tohto odvolacieho dôvodu, z clánku 225 ods. 1 ES a z prvého odseku clánku 58 Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze odvolanie sa obmedzuje len na právne otázky a musí sa zakladat na dôvodoch nepríslusnosti Súdu prvého stupna, vadách konania pred Súdom prvého stupna, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov odvolatela, alebo na porusení práva Spolocenstva Súdom prvého stupna (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 16. marca 2000, Parlament/Bieber, C-284/98 P, Zb. s. I-1527, bod 30, ako aj uznesenia zo , Gouvras/Komisia, C-420/04 P, Zb. s. I-7251, bod 48, a z , Kallianos/Komisia, C-323/06 P, Zb. s. I-43, bod 10). 47 Na rozdiel od toho, co tvrdí MTU, sa vsak tento odvolací dôvod neobmedzuje na spochybnenie posúdenia skutkového stavu na prvom stupni, ale smeruje aj proti výkladu clánku 13 ods. 1 nariadenia, ktorý vykonal Súd prvého stupna, týkajúci sa podmienok upravujúcich prijatie rozhodnutia na základe disponibilných informácií v zmysle tohto ustanovenia, podla ktorého rozhodnutie Komisie zakladajúce sa na takom predpoklade, akým je ten, ktorého existenciu konstatoval Súd prvého stupna v predmetnom prípade, nesplna uvedené podmienky. Takéto namietanie preto obsahuje právnu otázku. 48 Z toho vyplýva, ze tento odvolací dôvod je prípustný, kedze smeruje proti výkladu Súdu prvého stupna týkajúceho sa poziadaviek, ktorým je podriadené prijatie rozhodnutia na základe clánku 13 ods. 1 nariadenia. 49 Neprípustné sú na druhej strane tvrdenia uvádzané Komisiou v rámci uvedeného dôvodu, ktoré vedú k spochybneniu posúdenia dôkazov vykonaného Súdom prvého stupna tým, ze mu vytýkajú, ze nevzal do úvahy urcité informácie uvedené v spornom rozhodnutí. 50 Takéto posúdenie totiz nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom, okrem prípadu skreslenia skutkových okolností a dôkazných prostriedkov predlozených súdu na prvom stupni (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 2. marca 1994, Hilti/Komisia, C-53/92 P, Zb. s. I-667, bod 42; zo , Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 49, ako aj z , Mülhens/ÚHVT, C-206/04 P, Zb. s. I-2717, bod 28), pricom skreslenie nebolo v predmetnom prípade preukázané Komisiou, ani sa na neho Komisia neodvolávala. 51 Pokial ide v druhom rade o dôvodnost tohto odvolacieho dôvodu, je potrebné najprv uviest, ze na rozdiel od toho, co uvádza Komisia, Súd prvého stupna vôbec nepozadoval, aby Komisia mala úplnú istotu na úcely prijatia rozhodnutia v zmysle clánku 13 ods. 1 nariadenia. 52 Zo znenia bodov 46 az 48 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Súd prvého stupna bez toho, aby vyzadoval takýto stupen istoty, len uviedol, ze sporné rozhodnutie bolo prijaté na základe jednoduchého predpokladu, ktorý nebol ani potvrdený, ani vyvrátený informáciami, ktorými disponovala Komisia, pricom Komisia sa obmedzila len na konstatovanie neexistencie prvkov umoznujúcich vylúcit, ze MTU bol príjemcom prevodu státnych prostriedkov. 53 Súd prvého stupna tým, ze takto postupoval, sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia. 54 Iste, platí, ze clánok 13 ods. 1 nariadenia tým, ze kodifikuje konsolidovanú judikatúru (pozri najmä rozsudky zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, nazývaný "Boussac Saint-Frčres", C-301/87, Zb. s. I-307, bod 22; z , Belgicko/Komisia, [6]C-142/87, Zb. s. I-959, bod 18, ako aj z , Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, uz citovaný, bod 26), splnomocnuje Komisiu, v prípade, ked konstatuje, ze pomoc bola poskytnutá alebo zmenená bez oznámenia, prijat rozhodnutie o jej zlucitelnosti alebo nezlucitelnosti so spolocným trhom na základe disponibilných informácií, ked je v postavení proti clenskému státu, ktorý tým, ze si nesplnil svoju povinnost spolupráce, jej neposkytol informácie, ktoré mu nariadila oznámit. Okrem toho v prípade potreby toto rozhodnutie môze za podmienok stanovených v clánku 14 nariadenia vyzadovat vrátenie sumy uz poskytnutej pomoci. 55 Ako vsak navrhla aj generálna advokátka v bode 50 svojich návrhov, túto moznost priznanú Komisii nemozno vykladat ako úplne oslobodzujúcu uvedenú institúciu od povinnosti zalozit svoje rozhodnutia na prvkoch majúcich urcitú spolahlivost a koherentnost, ktoré potvrdia závery, ku ktorým Komisia dospela. 56 Komisia teda v takom prípade, o aký ide v tejto veci, je prinajmensom povinná ubezpecit sa, ze informácie, ktoré má k dispozícii, hoci sú neúplné a ciastocné, predstavujú, ako to priznáva okrem toho vo svojom odvolaní, dostatocný základ pre záver, ze podniku bola poskytnutá výhoda predstavujúca státnu pomoc. 57 Takýto prístup platí tým skôr, ked Komisia nariadi, ako v tejto veci, vrátenie pomoci od jej príjemcu, pricom cielom takéhoto vrátenia je práve odstránit skreslenie hospodárskej sútaze spôsobené danou konkurencnou výhodou, a opätovne tak nastolit situáciu, ktorá existovala pred poskytnutím pomoci (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, C-328/99 a C-399/00, Zb. s. I-4035, bod 66, ako aj z , Nemecko/Komisia, [7]C-277/00, Zb. s. I-3925, body 74 az 76). 58 Zo zásad uvedených v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku vyplýva, ze Komisia nemôze predpokladat, ze podniku bola poskytnutá výhoda predstavujúca státnu pomoc tým, ze vychádza len z negatívnej domnienky, zalozenej na neexistencii informácií umoznujúcich dospiet k opacnému záveru, pokial neexistujú iné prvky, ktoré by mohli kladným spôsobom preukázat existenciu takej výhody. 59 Ako bolo teda pripomenuté v bode 52 tohto rozsudku, práve vzhladom na to, ze sporné rozhodnutie spocívalo na takejto domnienke, Súd prvého stupna dospel k záveru, ze základ tohto rozhodnutia nemôze predstavovat clánok 13 ods. 1 nariadenia. 60 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné zamietnut druhý odvolací dôvod ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. 61 Kedze nemozno vyhoviet ani jednému z dvoch odvolacích dôvodov, ktoré Komisia uviedla na podporu svojho odvolania, je opodstatnené odvolanie ako celok zamietnut. O trovách 62 Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. 63 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 64 Kedze MTU navrhol zaviazat Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Komisia Európskych spolocenstiev je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [8]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXewGcjy/L96265-569TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800857301-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:314:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:027:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1994:368:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0142&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0277&locale=SK 8. file:///tmp/lynxXXXXewGcjy/L96265-569TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800857301-E0001