ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) zo 17. septembra 2009 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Danový systém pomoci uplatnovaný Holandskom pre medzinárodné cinnosti financovania -- Rozhodnutie c. 2003/515/ES -- Nezlucitelnost so spolocným trhom -- Prechodné ustanovenie -- Prípustnost -- Aktívna legitimácia -- Záujem na konaní -- Zásada ochrany legitímnej dôvery -- Zásada rovnosti zaobchádzania" Vo veci C-519/07 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 21. novembra 2007, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: H. van Vliet a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Koninklijke FrieslandCampina NV, predtým Koninklijke Friesland Foods NV, pôvodne Friesland Coberco Dairy Foods Holding NV, so sídlom v Meppel (Holandsko), v zastúpení: E. Pijnacker Hordijk a W. Geursen, advocaten, zalobca v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia A. Ó Caoimh, J. N. Cunha Rodrigues, J. Klucka a A. Arabadjiev (spravodajca), generálny advokát: Y. Bot, tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. marca 2009, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 23. apríla 2009, vyhlásil tento Rozsudok 1 Komisia Európskych spolocenstiev svojím odvolaním navrhuje zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 12. septembra 2007, Koninklijke Friesland Foods/Komisia (T-348/03, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd ciastocne zrusil rozhodnutie Komisie c. 2003/515/ES zo o systéme pomoci uplatnovanom Holandskom pre medzinárodné cinnosti financovania [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. EÚ L 180, s. 52, dalej len "sporné rozhodnutie"). Vnútrostátny právny rámec 2 Zákon z 13. decembra 1996, ktorým sa mení a doplna zákon o dani z príjmu právnických osôb z roku 1969 s cielom boja proti znizovaniu základu dane a posilnenia danovej infrastruktúry (wet van tot wijziging van de wet op de vennootschapsbelasting 1969 met het oog op het tegengaan van uitholling van de belastinggrondslag en het versterken van de fiscale infrastructuur, Stb. 1996, c. 651) doplnil clánok 15b do zákona o dani z príjmu právnických osôb z roku 1969 (wet op de vennootschapsbelasting 1969, dalej len "zákon z roku 1969"), ktorý upravuje osobitný danový systém medzinárodných cinností financovania podnikov patriacich do skupiny (dalej len "systém CFA"). Tento systém nadobudol úcinnost . 3 Clánok 15b ods. 1 prvá veta zákona z roku 1969 stanovuje: "Pokial ide o subjekt patriaci do medzinárodnej skupiny, ktorý len smerom z Holandska vykonáva financné cinnosti v prospech subjektov patriacich do tejto skupiny, ktoré sú usadené alebo sú podobne umiestnené v najmenej styroch státoch alebo aspon na dvoch kontinentoch, správca dane povolí na ziadost tohto danovníka vytvorenie rezervy na riziká spojené s výkonom jeho cinností financovania a stanoví príslusné podmienky..." 4 Z clánku 15b ods. 3 zákona z roku 1969 vyplýva, ze danovník, ktorý pristúpi k systému CFA, môze pridelit 80% celého svojho zdanitelného príjmu na vytvorenie rezervy na riziká. Takto pridelené sumy môzu byt pouzité na rôzne úcely stanovené týmto zákonom. Podla clánku 15b ods. 5 tohto zákona tak v prípade nadobudnutia akcií holandskej alebo zahranicnej spolocnosti alebo v prípade vlozenia kapitálu do takej spolocnosti cast v rozmedzí 50 az 100% ceny nadobudnutých akcií alebo sumy vlozeného kapitálu môze byt odpísaná z rezervy, pricom je oslobodená od dane. 5 Clánok 15b ods. 10 zákona z roku 1969 stanovuje, ze správca dane rozhodne na ziadost danovníka o priznaní systému CFA a stanoví podmienky tohto systému rozhodnutím, ktoré je mozné napadnút zalobou (dalej len "povolenie CFA"). Povolenie CFA sa udeluje na obdobie desat rokov. 6 Po prijatí sporného rozhodnutia bol clánkom 1 cast D zákona z 15. septembra 2005, ktorým sa mení a doplna zákon o dani z príjmu právnických osôb z roku 1969 -- zrusenie systému financovania podnikov patriacich do skupiny (wet van houdende wijziging van de wet op de vennootschapsbelasting 1969 -- vervallen van concernfinancieringsregeling, Stb. 2005, c. 468), zrusený clánok 15b zákona z roku 1969. 7 Clánok 2 uvedeného zákona z 15. septembra 2005 stanovuje, ze pokial ide o danovníkov podliehajúcich dani z príjmu právnických osôb, ktorí k splnali podmienky systému CFA, clánok 15b zákona z roku 1969 a ustanovenia z neho vyplývajúce zostávajú nadalej v platnosti. Uvedený clánok 2 takisto stanovuje, ze toto prechodné ustanovenie sa uplatnuje pocas obdobia desat rokov odo dna, ked danovník mohol vytvorit rezervu, toto obdobie vsak nemôze presiahnut . Okolnosti predchádzajúce sporu Skutkové okolnosti predchádzajúce vydaniu sporného rozhodnutia 8 V rámci globálnych úvah o skodlivej danovej sútazi Rada Európskej únie a zástupcovia vlád clenských státov prijali 1. decembra 1997 rezolúciu o kódexe správania pri zdanovaní podnikov [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES C 2, 1998, s. 2). V tomto kontexte sa clenské státy zaviazali postupne odstránit niektoré danové opatrenia povazované za skodlivé a Komisia vyjadrila svoj zámer preskúmat alebo opätovne preskúmat vzhladom na pravidlá pre státnu pomoc danové systémy, ktoré platia v clenských státoch. 9 V rámci tohto preskúmania Komisia listom z 12. februára 1999 poziadala Holandské královstvo o informácie ohladom systému CFA. Tieto informácie tento clenský stát poskytol listom z . 10 Dna 27. decembra 2000 podal Koninklijke FrieslandCampina NV (dalej len "KFC") na holandské danové orgány ziadost o povolenie CFA. 11 Listom z 11. júla 2001 Komisia oznámila Holandskému královstvu svoje rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES, pokial ide o systém CFA (dalej len "rozhodnutie z "). Toto rozhodnutie, ako aj výzva dotknutým osobám, aby predlozili svoje pripomienky k tomuto systému, boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ([4]Ú. v. ES C 306, 2001, s. 6). 12 Dna 26. júla 2001 holandský danový orgán informoval KFC o zacatí uvedeného konania. V dôsledku toho bolo riesenie ziadosti KFC o povolenie CFA pozastavené. 13 Listom z 3. októbra 2002 upozornilo Holandské královstvo Komisiu, ze vzhladom na zásady ochrany legitímnej dôvery a dodrziavania nadobudnutých práv mala táto institúcia umoznit podnikom, ktoré sú príjemcami systému CFA, aby tento systém mohli do uplynutia platnosti udelených povolení CFA nadalej vyuzívat. 14 Dna 5. decembra 2002 prijal státny tajomník holandského ministerstva financií rozhodnutie, ktoré znelo takto: "Od dnesného dna som rozhodol skoncit spracovanie akejkolvek novej ziadosti o uplatnenie systému [CFA]." Sporné rozhodnutie 15 Komisia v spornom rozhodnutí vyhlásila systém CFA za nezlucitelný so spolocným trhom. V odôvodneniach c. 111 a 112 tohto rozhodnutia vsak uznala, ze vzhladom na to, ze tento systém bol porovnatelný so systémom zavedeným v Belgicku královským nariadením c. 187 z 30. decembra 1982 o zdanovaní koordinacných centier (dalej len "systém BCC"), v prípade ktorého platilo, ze neobsahuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, sa príjemcovia systému CFA mohli k dátumu rozhodnutia z oprávnene odvolávat na zásadu ochrany legitímnej dôvery. Na základe clánku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([5]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktorý stanovuje najmä, ze "Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva", sa Komisia teda vzdala úmyslu nariadit vrátenie pomoci poskytnutej podla systému CFA. 16 Okrem toho v clánku 2 sporného rozhodnutia Komisia pripustila, ze príjemcovia systému CFA k dátumu rozhodnutia z 11. júla 2001 môzu nadalej vyuzívat tento systém az do skoncenia platnosti povolení CFA, ktoré im boli vydané na desat rokov holandským danovým orgánom, ale najneskôr do . Vzhladom na pokrok dosiahnutý na úrovni Spolocenstva v oblasti boja proti skodlivej danovej sútazi a perspektívu postupného znizovania poctu príjemcov systému CFA, Komisia v odôvodnení c. 118 sporného rozhodnutia osobitne uviedla, ze príjemcovia uvedeného systému môzu nadalej pokracovat z dôvodu "týchto výnimocných okolností" [neoficiálny preklad] tak vo vytváraní nových rezerv, ako aj v pouzívaní existujúcich rezerv. Skutkové okolnosti po vydaní sporného rozhodnutia 17 Listom z 11. apríla 2003 Holandské královstvo predovsetkým ziadalo Komisiu, aby písomne potvrdila, ze prechodný systém stanovený v clánku 2 sporného rozhodnutia sa tiez uplatnoval na podniky, ktoré, aj ked v ich prospech holandské danové orgány nevydali povolenie CFA, podali ziadost o prvé povolenie CFA pred , teda dátumom, od ktorého kazdá nová ziadost o takéto povolenie CFA bola zamietnutá, kedze tieto podniky splnali podmienky systému CFA k dátumu rozhodnutia z . 18 V liste zo 7. júla 2003 Komisia uviedla, ze z odôvodnenia c. 118 a clánku 2 sporného rozhodnutia vyplýva, ze prechodný systém stanovený týmto rozhodnutím sa na tieto podniky neuplatnoval. Rovnako uviedla, ze ak by sa holandské orgány rozhodli udelit povolenie CFA dotknutým podnikom, rovnalo by sa to poskytnutiu novej pomoci, ktorá by bola v rozpore s uvedeným rozhodnutím. 19 Dna 21. augusta 2003 zamietol holandský danový orgán ziadost o povolenie CFA, ktorú podal KFC, a to z dôvodu, ze Komisia prijala záporné rozhodnutie, pokial ide o systém CFA, ktoré bolo uvedené v liste Komisie zo . Zaloba na Súde prvého stupna a napadnutý rozsudok 20 KFC pred Súdom prvého stupna navrhoval zrusenie clánku 2 sporného rozhodnutia, pretoze vylucuje z prechodného systému, ktorý stanovuje, subjekty, ktoré k dátumu rozhodnutia z 11. júla 2001 uz podali na holandský danový orgán ziadost o povolenie CFA, o ktorej sa este k tomuto dátumu nerozhodlo. 21 Ako vyplýva z bodu 103 napadnutého rozsudku, KFC zalozil svoju zalobu na troch zalobných dôvodoch. Prvý z týchto dôvodov sa delil na dve casti, pricom sa v nom namietalo, po prvé, porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery a po druhé, povinnost Komisie vediet, ze existujú nevybavené ziadosti o povolenie CFA k dátumu rozhodnutia z 11. júla 2001. Druhý zalobný dôvod bol zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a tretí zalobný dôvod na porusení povinnosti odôvodnenia. 22 Komisia v prvom rade vzniesla dve námietky neprípustnosti a subsidiárne navrhla, aby Súd prvého stupna zamietol zalobu ako nedôvodnú. 23 Súd prvého stupna zamietol uvedené námietky neprípustnosti. Najprv, pokial ide o neprípustnost zalozenú na nedostatku záujmu na konaní, Súd prvého stupna uviedol v bode 72 napadnutého rozsudku, ze v prípade, ak by sa zalobe vyhovelo, by KFC mohol uplatnit urcité nároky voci holandským orgánom, pokial ide o právo vyuzívat systém CFA, alebo prinajmensom by mohol nechat preskúmat svoju ziadost týmito orgánmi, co odôvodnuje existenciu záujmu na konaní. 24 Pokial ide dalej o námietku neprípustnosti zalozenú na nedostatku aktívnej legitimácie, Súd prvého stupna rozhodol v bodoch 94 a 98 napadnutého rozsudku, ze KFC je priamo a osobne dotknutý sporným rozhodnutím, pretoze je súcastou uzatvoreného okruhu danovníkov, ktorých ziadosti o povolenie CFA este neboli vybavené v case rozhodnutia holandských orgánov o pozastavení skúmania takýchto ziadostí. 25 V bode 99 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna dospel k záveru, ze okolnost, ked sa ziadosti danovníkov patriacich do uzavretého okruhu týkali prvého povolenia, z ktorého plynie právo na vyuzívanie predmetného danového systému, a nie obnovy uz existujúceho povolenia, ako to bolo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia (C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479), nie je takej povahy, ze by vyvrátila konstatovanie, ze na týchto danovníkov malo sporné rozhodnutie osobitný dosah. 26 Dalej, Súd prvého stupna vyhovel zalobe KFC a zrusil clánok 2 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom vylúcil z ním stanoveného prechodného systému subjekty, ktoré k dátumu rozhodnutia z 11. júla 2001 podali na holandský danový orgán ziadost o povolenie CFA, o ktorej sa este nerozhodlo. 27 Súd prvého stupna totiz uznal dôvodnost prvého zalobného dôvodu, zalozeného na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, a druhého zalobného dôvodu, zalozeného na zásade rovnosti zaobchádzania. 28 Pokial ide o porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, Súd prvého stupna uviedol v bodoch 125 a 126 napadnutého rozsudku, ze kedze cielom tejto zásady je zabezpecenie predvídatelnosti situácií a právnych vztahov, na ktoré sa vztahuje len právo Spolocenstva, táto zásada sa netýka právnych situácií, na ktoré sa vztahuje výlucne vnútrostátne právo. Preto otázka, ci KFC je alebo nie je príjemcom systému CFA, a otázka, ci KFC splna podmienky na vyuzívanie tohto systému, sú irelevantné na úcely posúdenia existencie legitímnej dôvery zo strany KFC v zlucitelnost systému CFA s právom Spolocenstva. 29 Súd prvého stupna odkázal na uz citovaný rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia a v bode 127 napadnutého rozsudku pripomenul, ze uplatnenie zásady ochrany legitímnej dôvery si vyzaduje, aby institúcia Spolocenstva umoznila v prípade právneho subjektu vznik ocakávaní zalozených na presných ubezpeceniach, ktoré mu boli poskytnuté, pricom vyzadovaná legitímna povaha dôvery implikuje, ze rozvázny a obozretný hospodársky subjekt sa mohol dôvodne spolahnút na zotrvanie situácie vyplývajúcej z aktu alebo správania predmetnej institúcie. Takisto pripomenul, ze podstatný verejný záujem vsak môze bránit ochrane vyplývajúcej z uvedenej zásady. 30 V predmetnom prípade, pokial ide po prvé o existenciu dôvery zo strany KFC, Súd prvého stupna v bode 131 napadnutého rozsudku uviedol, ze z dôvodov uvedených v odôvodneniach c. 111 a 112 sporného rozhodnutia a prebratých v bode 15 tohto rozsudku správanie Komisie vo vztahu k systému BCC vytvorilo dôveru v to, ze systém CFA nepredstavoval zakázanú schému pomoci. 31 Po druhé, pokial ide o legitímnost tejto dôvery, v bodoch 132 az 135 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna dospel k záveru, ze zacatie konania vo veci formálneho zistovania vo vztahu k systému CFA rozhodnutím z 11. júla 2001 nemôze prejudikovat kvalifikáciu, ktorú Komisia vykoná vo vztahu k tomuto systému vo svojom konecnom rozhodnutí, takze toto rozhodnutie nemôze ako také bránit tomu, aby sa KFC odvolával na uplatnenie zásady ochrany legitímnej dôvery. V bode 136 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna dodal, ze aj keby uvedené rozhodnutie bolo schopné narusit dôveru KFC v zlucitelnost systému CFA s pravidlami Zmluvy ES, KFC by aj tak mohol ocakávat, ze sporné rozhodnutie, kde dochádza k prehodnoteniu posúdenia, ktoré Komisia predtým urobila vo vztahu k podobnému systému, konkrétne systému BCC, mu ponechá cas potrebný na efektívne prispôsobenie sa tejto zmene posúdenia týkajúceho sa zlucitelnosti systému CFA so spolocným trhom. 32 V tejto súvislosti Súd prvého stupna rozhodol v bode 137 napadnutého rozsudku, ze "lehota, ktorá uplynula medzi uverejnením rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, teda od 31. októbra 2001 do dátumu vydania [sporného rozhodnutia], bola nedostatocná na to, aby umoznila [KFC] prispôsobit sa dosahu prípadného rozhodnutia zrusujúceho predmetný systém. Nesporná okolnost, ze [KFC] prijal opatrenia, ktoré povazoval za potrebné na splnenie zákonom stanovených podmienok systému CFA..., implikuje zavedenie úctovných opatrení a financných a ekonomických rozhodnutí, ktoré nemôzu byt zmenené v lehote kratsej ako pätnást mesiacov". 33 Po tretie, pokial ide o vyrovnanie záujmu KFC zalozeného na legitímnej dôvere na jednej strane a prípadného verejného záujmu Spolocenstva na druhej strane, Súd prvého stupna rozhodol v bode 139 napadnutého rozsudku, ze kedze samotná Komisia pripustila v spornom rozhodnutí, ze skutocní príjemcovia systému CFA sa môzu odvolávat na ochranu legitímnej dôvery s cielom získat prechodné obdobie umoznujúce im pokracovat vo vyuzívaní uvedeného systému tak pouzívaním existujúcich rezerv, ako aj vytváraním nových rezerv, ziadny podstatný záujem nebráni uplatneniu zásady ochrany legitímnej dôvery v prípade KFC. 34 Na základe týchto prvkov Súd prvého stupna vyhovel v bode 140 napadnutého rozsudku prvému zalobnému dôvodu KFC v rozsahu, v akom bol zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery. 35 Pokial ide o druhú cast tohto zalobného dôvodu, Súd prvého stupna následne dodal v bodoch 141 az 143 tohto rozsudku, ze otázka, ci predmetná institúcia Spolocenstva naozaj vedela o situácii subjektu, ktorý sa chce odvolávat na ochranu legitímnej dôvery, nemá ziadny súvis s podmienkami, za ktorých sa uvedená zásada uplatnuje. Vzhladom na jej funkciu, ktorou je zarucit predvídatelnost situácií a právnych vztahov patriacich do práva Spolocenstva, nemôze totiz jej uplatnitelnost závisiet od otázky, ci institúcia, ktorá sa rozhodla prehodnotit predchádzajúce posúdenie, bola konkrétne informovaná o vsetkých situáciách a právnych vztahoch, ktorých predvídatelnost je ovplyvnená zmenou jej vlastného stanoviska. Z týchto dôvodov sa Súd prvého stupna domnieval, ze otázka, ci Komisia naozaj vedela o konkrétnej situácii KFC k dátumu rozhodnutia z 11. júla 2001, nemá vplyv na posúdenie zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery. 36 Pokial ide o druhý zalobný dôvod KFC, zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, Súd prvého stupna rozhodol v bodoch 149 a 150 napadnutého rozsudku, ze Komisia tým, ze nestanovila prechodné opatrenia, pokial ide o danovníkov, ktorých ziadost este nebola spracovaná v okamihu oznámenia sporného rozhodnutia, túto zásadu porusila. V tejto súvislosti Súd prvého stupna vychádzal zo svojho posúdenia zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery. 37 Za týchto podmienok Súd prvého stupna rozhodol, ze nie je potrebné skúmat tretí zalobný dôvod KFC. Návrhy úcastníkov konania 38 Komisia v prvom rade navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok, zamietol zalobu KFC, v ktorej sa KFC domáhal zrusenia sporného rozhodnutia, a zaviazal KFC na náhradu trov konania. Subsidiárne Komisia navrhuje zrusenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom poskytuje práva subjektom iným ako KFC, ktorí k dátumu rozhodnutia z 11. júla 2001 podali na holandský danový orgán ziadost o povolenie CFA a zamietol zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom je jeho cielom poskytnút práva takýmto subjektom. 39 KFC navrhuje, aby bolo odvolanie zamietnuté a Komisii bola ulozená povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 40 Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza sest odvolacích dôvodov. Prvý a druhý odvolací dôvod sa zakladajú na nesprávnych právnych posúdeniach, ktorých sa dopustil Súd prvého stupna tým, ze rozhodol v bode 66 napadnutého rozsudku, ze KFC mal záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu, aj ked nesplnal podmienky stanovené holandským právom, aby mohol vyuzívat systém CFA, a v bode 100 uvedeného rozsudku, ze KFC bol osobne dotknutý týmto rozhodnutím. 41 Tretí odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Súd prvého stupna údajne dopustil, ked v bodoch 141 az 143 napadnutého rozsudku uviedol, ze okolnost, ze Komisia nevedela o existencii a situácii KFC, ako aj iných podnikov nachádzajúcich sa v rovnakej situácii ako KFC, nie je relevantná na úcely posúdenia existencie legitímnej dôvery zo strany KFC. 42 Stvrtý odvolací dôvod sa delí na dve casti, zalozené po prvé na skreslení skutkových okolností Súdom prvého stupna v bode 137 napadnutého rozsudku a po druhé na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Súd prvého stupna dopustil v bodoch 125 az 140 napadnutého rozsudku pri skúmaní legitímnej dôvery, na existenciu ktorej sa odvolával KFC. 43 Piaty odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Súd prvého stupna dopustil, ked v bodoch 149 a 150 tohto rozsudku rozhodol, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ked rozdielne zaobchádzala s danovníkmi, ktorí si mohli vsetci nárokovat priznanie prechodného obdobia. 44 Napokon siesty odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Súd prvého stupna dopustil tým, ze formuláciou výroku napadnutého rozsudku poskytol práva vsetkým subjektom, ktoré mali podanú ziadost o prvé povolenie CFA k 11. júlu 2001. O druhom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 45 Komisia v druhom odvolacom dôvode, ktorý je potrebné skúmat ako prvý, tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol v bode 100 napadnutého rozsudku, ze KFC je osobne dotknutý sporným rozhodnutím. Vôbec to tak nie je, pretoze toto rozhodnutie je vseobecne záväzným opatrením a KFC, kedze nebol príjemcom systému CFA, patrí do neurcitej skupiny potenciálnych príjemcov tohto systému. Okolnost, ze KFC podal ziadost o povolenie CFA pred rozhodnutím z 11. júla 2001, nemá v tejto súvislosti ziadny význam. Okrem toho Komisia nevedela o existencii podnikov v situácii identickej s KFC, a to síce, ze KFC nevyuzil moznost stanovenú v clánku 88 ods. 2 ES predlozit pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zistovania, pokial ide o systém CFA, zacatého posledným uvedeným rozhodnutím. 46 Komisia obzvlást vytýka Súdu prvého stupna, ze neodlísil situáciu KFC, ktorá sa týka ziadosti o prvé povolenie, od situácie týkajúcej sa ziadosti o obnovenie povolenia, o ktorú islo vo veci, kde bol vydaný uz citovaný rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia. KFC je podla Komisie dotknutý tak ako vsetky ostatné podniky, ktoré nikdy nevyuzili systém CFA, a nie "osobitne", ako boli podniky uvedené v tom rozsudku, pokial ide o systém BCC, a ktorých existujúca situácia bola zmenená rozhodnutím, ktoré bolo zrusené uvedeným rozsudkom, co vsak nie je prípad KFC, pokial ide o sporné rozhodnutie. Posúdenie Súdnym dvorom 47 V súlade s clánkom 230 stvrtým odsekom ES fyzická alebo právnická osoba môze podat zalobu proti rozhodnutiu urcenému inej osobe, iba ak sa jej uvedené rozhodnutie týka priamo a osobne. 48 Pokial ide o prvú takto formulovanú podmienku, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze to, aby bola osoba priamo dotknutá, si vyzaduje, aby predmetné opatrenie Spolocenstva malo priame úcinky na právnu situáciu tejto osoby a neponechávalo priestor na volnú úvahu príjemcom tohto opatrenia povereným jeho uplatnovaním v dôsledku toho, ze má výlucne automatickú povahu a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Spolocenstva bez uplatnenia iných vykonávajúcich ustanovení (rozsudok z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C-386/96 P, Zb. s. I-2309, bod 43 a citovanú judikatúru). 49 V predmetnom prípade, ako to konstatoval Súd prvého stupna v bode 94 napadnutého rozsudku, z clánku 2 sporného rozhodnutia vyplýva, ze holandské orgány boli povinné, bez toho, aby mali akúkolvek mieru volnej úvahy, zamietnut akúkolvek nevybavenú ziadost o prvé povolenie CFA, pricom podniky, ktoré neboli príjemcami systému CFA k dátumu rozhodnutia z 11. júla 2001, nemohli vyuzit prechodný systém. 50 Za týchto okolností Súd prvého stupna oprávnene dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie sa priamo týka KFC. 51 Pokial ide o druhú podmienku stanovenú clánkom 230, je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze sporné ustanovenie má na základe svojej povahy a dosahu vseobecný charakter v tom, ze sa vo vseobecnosti pouzije na dotknuté hospodárske subjekty, nevylucuje, ze by sa mohlo osobne týkat niektorých z nich (rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 58 a citovaná judikatúra). 52 Fyzická alebo právnická osoba sa vsak môze povazovat za osobne dotknutú len vtedy, ak sa jej sporné ustanovenie dotýka v dôsledku urcitých specifík jej vlastných alebo istých skutkových okolností, ktoré ju odlisujú od iných osôb (rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 59). 53 Podnik totiz v zásade nemôze napadnút rozhodnutie Komisie, ktorým zakazuje schému odvetvovej pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslusnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu tejto schémy pomoci. Takéto rozhodnutie sa totiz vzhladom na tento podnik javí ako vseobecne záväzné opatrenie, ktoré sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a zahrna právne úcinky vzhladom na urcitú kategóriu osôb vymedzených vseobecným a abstraktným spôsobom (rozsudky z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, 67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, bod 15; zo , Federmineraria a i./Komisia, [6]C-6/92, Zb. s. I-6357, bod 14, ako aj z , Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 33). 54 Na druhej strane Súdny dvor rozhodol, ze pokial sa napadnutý akt dotýka skupiny osôb, ktoré boli urcené alebo ich bolo mozné urcit v case prijatia tohto aktu a v závislosti od kritérií vlastných clenom tejto skupiny, tieto osoby môzu byt osobne dotknuté týmto aktom, pokial tvoria súcast úzkeho okruhu hospodárskych subjektov (pozri rozsudky zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia, 11/82, Zb. s. 207, bod 31; z , Sofrimport/Komisia, [7]C-152/88, Zb. s. I-2477, bod 11, ako aj Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 60). 55 Na jednej strane je nesporné, ze sporné rozhodnutie spôsobilo odmietnutie ziadostí o prvé povolenie CFA nevybavených k dátumu oznámenia tohto rozhodnutia bez toho, aby boli skúmané, a na druhej strane, ze dotknuté podniky boli v plnej miere identifikovatelné z dôvodu samotnej existencie takejto ziadosti v okamihu, ked bolo prijaté uvedené rozhodnutie. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze KFC bol súcastou skupiny najviac strnástich ziadatelov o prvé povolenie CFA, ktorých ziadosti boli nevybavené k dátumu rozhodnutia z 11. júla 2001, ze riesenie týchto ziadostí bolo pozastavené po vydaní tohto rozhodnutia, a ze holandské orgány oznámili , ze prestávajú okamzite vybavovat akúkolvek novú ziadosto uplatnenie systému CFA. 56 Ako aj Súd prvého stupna správne konstatoval v bodoch 98 a 100 napadnutého rozsudku, KFC bol teda súcastou uzavretého okruhu podnikov osobitne dotknutých sporným rozhodnutím, a nie neurcitej skupiny podnikov patriacich do predmetného odvetvia. 57 Je totiz potrebné uviest, ze podnik, ktorý podal ziadost o prvé povolenie CFA, na to, aby vyuzil systém CFA, musel uz prijat potrebné opatrenia s cielom splnit kritériá vyzadované týmto systémom. Okrem toho, kedze holandské orgány nemajú v tejto súvislosti ziadnu mieru volnej úvahy, musia poskytnút takéto povolenie, ak uvedené kritériá boli splnené. Podniky, ktorých ziadost o prvé povolenie CFA este nebola vybavená, sa teda musia povazovat za dotknuté sporným rozhodnutím v dôsledku urcitých specifík im vlastných alebo istých skutkových okolností, ktoré ich odlisujú od akýchkolvek iných podnikov patriacich do predmetného odvetvia, ktoré nepodali ziadost o prvé povolenie CFA. 58 Z toho vyplýva, ze kazdý z týchto podnikov má individuálnu aktívnu legitimáciu vo vztahu k spornému rozhodnutiu. 59 Toto konstatovanie nespochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého Komisia na jednej strane nevedela o existencii podnikov v situácii KFC a na druhej strane KFC nevyuzil moznost stanovenú v clánku 88 ods. 2 ES predlozit pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zistovania, pokial ide o systém CFA. To, ci Komisia vedela o situácii podnikov, ktoré poziadadli o prvé povolenie CFA, totiz nemá vplyv na to, ze tieto podniky sú osobne dotknuté sporným rozhodnutím. 60 V dôsledku toho Súd prvého stupna oprávnene dospel k záveru, ze KFC má aktívnu legitimáciu. 61 Z toho vyplýva, ze druhý odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. O prvom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 62 Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa tým, ze v bode 66 napadnutého rozsudku rozhodol, ze KFC mal záujem na konaní, aj ked nesplnal podmienky systému CFA, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Tvrdí, ze podla ustálenej judikatúry existencia záujmu na konaní predpokladá, aby zrusenie napadnutého aktu ako také mohlo mat právne následky. Kedze by vsak navrhované zrusenie mohlo priniest výhodu KFC len v prípade, ze holandské orgány konstatujú v budúcnosti, ze splna podmienky poskytnutia systému CFA, ak tak holandské orgány neurobia, nebude mat toto zrusenie ziadny právny úcinok na jeho situáciu. Posúdenie Súdnym dvorom 63 Podla ustálenej judikatúry záujem na konaní zalobcu vzhladom na predmet zaloby predpokladá, ze táto zaloba môze svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 21; z , Parlament/Samper, C-277/01 P, Zb. s. I-3019, body 30 a 31, ako aj uznesenie z , Komisia/Provincia di Imperia, C-183/08 P, bod 19 a citovanú judikatúru). 64 V predmetnom prípade je nesporné, ze keby sporné rozhodnutie rozsírilo prechodný systém na ziadosti o prvé povolenie CFA nevybavené k dátumu oznámenia tohto rozhodnutia, tieto ziadosti by boli skúmané holandskými orgánmi. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze tieto orgány nemali ziadnu diskrecnú právomoc a museli vydat uvedené povolenie, ak kritériá vyzadované na vyuzitie systému CFA boli splnené. 65 K dátumu podania zaloby na Súd prvého stupna mal teda KFC záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu, ktorý existoval a bol skutocný, pretoze v prípade zrusenia sporného rozhodnutia by jeho ziadost o prvé povolenie CFA bola preskúmaná, takze by KFC mohol vyuzívat uvedený systém pod podmienkou, ze splnal uvedené kritériá. Ako aj Súd prvého stupna správne rozhodol v bodoch 59 a 66 napadnutého rozsudku, táto okolnost sama o sebe bola postacujúca na zabezpecenie toho, aby KFC získal "prospech" v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 63 tohto rozsudku. 66 Tvrdenie Komisie, podla ktorého KFC nesplnal kritériá systému CFA, nie je takej povahy, aby spochybnilo toto konstatovanie, kedze nejde z právneho hladiska o preukázanú a nenapadnutelnú skutocnost. V prípade zamietnutia tohto odvolania alebo potvrdenia zrusenia sporného rozhodnutia v tomto konaní alebo v jeho dôsledku nie je totiz vylúcené, ze holandské orgány umoznia, aby KFC vyuzíval systém CFA (pozri analogicky uznesenie z 25. januára 2001, Lech-Stahlwerke/Komisia, C-111/99 P, Zb. s. I-727, bod 19). 67 Za týchto okolností Komisia nepreukázala, ze zaloba KFC na Súde prvého stupna nemohla z hladiska svojho výsledku zabezpecit prospech pre KFC. 68 Súd prvého stupna preto správne dospel k záveru, ze KFC mal záujem na konaní. 69 Z toho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod musí byt zamietnutý. O druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu Tvrdenia úcastníkov konania 70 V druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bodoch 125 az 140 napadnutého rozsudku rozhodol, ze neumoznenie KFC vyuzívat systém CFA nemá dosah na uplatnitelnost zásady ochrany legitímnej dôvery z dôvodu, ze ide o právnu situáciu, na ktorú sa vztahuje výlucne vnútrostátne právo. 71 V predmetnom prípade vsak islo o to, ci právo Spolocenstva ukladalo Komisii povinnost povolit holandskému danovému orgánu poskytnút povolenie CFA v prospech KFC na základe tejto zásady. 72 Uvedená zásada sa vsak v predmetnom prípade neuplatnuje. 73 V prvom rade totiz Komisia ani neposkytla KFC, o existencii ktorého nevedela, konkrétnu záruku, podla ktorej by bol systém CFA zlucitelný so spolocným trhom, ani nestanovila v tomto zmysle voci KFC osobitný záväzok. 74 V druhom rade KFC nie je hospodárskym subjektom, ktorý by bol pozorný a obozretný v zmysle judikatúry týkajúcej sa zásady ochrany legitímnej dôvery. 75 Po prvé je v tejto súvislosti totiz potrebné rozlisovat situáciu hospodárskeho subjektu ziadajúceho o obnovenie povolenia, ktoré mu dávalo právo na vyuzívanie systému pomoci predtým povazovaného za zlucitelného so spolocným trhom, ako to bolo vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, a situáciu podniku, ktorý ako KFC nikdy nemal takéto povolenie, a preto sa nemohol odvolávat na legitímnu dôveru s cielom vyuzívat prechodný systém stanovujúci docasné pretrvávanie predmetnej schémy pomoci. 76 Po druhé Komisia tvrdí, ze aj keby sa pripustilo, ze KFC urobil znacné investície, aby splnil podmienky stanovené holandským právom s cielom vyuzívat systém CFA, ziadost o prvé povolenie CFA holandským orgánom podal 27. decembra 2000, hoci po uverejnení rezolúcie o kódexe správania pri zdanovaní podnikov [neoficiálny preklad], uvedenej v bode 8 tohto rozsudku, a oznámenia Komisie o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdanovania podnikov ([8]Ú. v. ES C 384, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 277) vsetky pozorné a obozretné hospodárske subjekty od roku 1998 vedeli, ze je pravdepodobné, ze Komisia bude povazovat systém CFA za schému státnej pomoci a vyhlási ho za nezlucitelný so spolocným trhom. Preto konstatovanie v bode 135 napadnutého rozsudku, podla ktorého "iba na základe rozhodnutia z pozorný a obozretný hospodársky subjekt nemohol predvídat prijatie [sporného] rozhodnutia", je nesprávne a odôvodnuje uz samotné zrusenie tohto rozsudku. 77 Po tretie, okolnost, ze bolo mozné, aby Komisia po rozhodnutí z 11. júla 2001 prijala rozhodnutie konstatujúce, ze systém CFA nepredstavuje schému pomoci, nespôsobuje, ze by sa KFC mohol oprávnene odvolávat na zásadu ochrany legitímnej dôvery, na rozdiel od toho, co Súd prvého stupna uviedol v bode 132 napadnutého rozsudku. 78 V tretom rade, pokial ide o vyvázenie záujmov, Komisia uvádza, ze dôvera KFC je v kazdom prípade velmi vseobecná a neexistuje ziadna logická spojitost medzi na jednej strane konstatovaním, podla ktorého skutocní príjemcovia systému CFA sa môzu odvolávat na zásadu ochrany legitímnej dôvery, a na druhej strane záverom Súdu prvého stupna, podla ktorého ziadny prevazujúci záujem Spolocenstva nebráni tomu, aby sa KFC úcinne odvolával na túto zásadu. 79 Nakoniec, napadnutý rozsudok podnieti v budúcnosti vsetky hospodárske subjekty, ktoré podali ziadost o pomoc pred zacatím konania podla clánku 88 ods. 2 ES, aby podali zalobu o neplatnost. 80 KFC odpovedá najprv, ze judikatúra Súdneho dvora nevyzaduje, aby legitímna dôvera, ktorá má byt chránená, bola zalozená na konkrétnych záväzkoch institúcie Spolocenstva. Zo strany Komisie je teda rozporuplné pripustit, ako to v spornom rozhodnutí urobila, ze jej rozhodnutie týkajúce sa systému BCC umoznilo, aby vznikla legitímna dôvera, a tvrdit, ako to urobila v odvolaní, ze ide "iba o rozhodnutie týkajúce sa inej schémy pomoci, ktoré je len málo porovnatelné", a nie o konkrétny záväzok voci KFC. Navyse, ziadnemu z podnikov dotknutých prechodným systémom stanoveným v spornom rozhodnutí nebol daný takýto záväzok. 81 Dalej, pokial ide o kvalifikáciu KFC ako pozorného a obozretného hospodárskeho subjektu, KFC tvrdí, ze neexistuje ziadny dôvod povazovat za pozorných a obozretných práve príjemcov systému BCC, ktorí ocakávali rozhodnutie týkajúce sa ich ziadosti o obnovu povolenia v rámci tohto systému, kým KFC v ocakávaní odpovede na svoju ziadost o prvé povolenie CFA by za pozorného a obozretného povazovaný nebol. Okrem toho, ako aj konstatoval Súd prvého stupna, rozhodnutie z 11. júla 2001 nemohlo podla KFC spôsobit, ze jeho legitímna dôvera v zlucitelnost systému CFA so spolocným trhom by k tomuto dátumu prestala existovat. Táto legitímna dôvera a fortiori nemohla prestat existovat pred týmto rozhodnutím. 82 Napokon, pokial ide o vyvázenie záujmov, otázka, ci legitímna dôvera KFC je "velmi vseobecnej povahy", alebo inej, nie je relevantná. Ak raz totiz vznikne legitímna dôvera bez ohladu na spôsob, akým jej vznik Komisia umoznila, záujem dotknutého právneho subjektu musí byt vyvázený so záujmom Spolocenstva. 83 V kazdom prípade Komisia neodôvodnila ziadnym spôsobom, ze by záujem Spolocenstva bránil tomu, aby bola moznost vyuzívat prechodný systém poskytnutá strnástim podnikom, ktorých ziadost o prvé povolenie CFA nebola vybavená k dátumu sporného rozhodnutia. Okrem toho ani rozsah poskytnutej pomoci alebo pomoci, ktorá by mohla byt poskytnutá, ani pocet podnikov, ktoré sa môzu odvolávat na zásadu ochrany legitímnej dôvery na úcely nárokovania si vyuzívania prechodného systému, nemôze ovplyvnit uplatnenie tejto zásady. Napokon také situácie, o aké ide vo veci samej, sú zriedkavé, takze napadnutý rozsudok nespôsobí podla KFC zvýsenie poctu schém pomoci, ktoré neboli oznámené. Posúdenie Súdnym dvorom 84 Súdny dvor opakovane rozhodol, ze právo odvolávat sa na zásadu ochrany legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdú osobu v situácii, ked institúcia Spolocenstva spôsobila vznik dôvodných ocakávaní tým, ze tejto osobe poskytla konkrétne záruky. Ak je vsak pozorný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídat prijatie opatrenia Spolocenstva spôsobilého ovplyvnit jeho záujmy, nemôze sa v prípade prijatia tohto opatrenia tejto zásady dovolávat (pozri v tomto zmysle rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 147 a citovanú judikatúru). 85 Okrem toho, aj keby sa pripustilo, ze Európske spolocenstvo pôvodne vytvorilo situáciu spôsobilú vyvolat legitímnu dôveru, prevazujúci verejný záujem by mohol bránit prijatiu prechodných opatrení vzhladom na situácie, ktoré síce vznikli predtým, ako nadobudla úcinnost nová právna úprava, avsak môzu sa casom este menit (rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 148 a citovaná judikatúra). 86 Súdny dvor tiez rozhodol, ze Komisia tým, ze napriek neexistencii prevazujúceho verejného záujmu nestanovila v prípade zrusenia právnej úpravy prechodné opatrenia, ktoré by chránili legitímnu dôveru hospodárskeho subjektu v právnu úpravu Spolocenstva, porusila vyssie právne pravidlo (rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 149 a citovaná judikatúra). 87 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné pripomenút v prvom rade, ze v odôvodneniach c. 111 a 112 sporného rozhodnutia samotná Komisia uviedla, ze systém CFA má podobnosti so systémom BCC a ze tým, ze v rozhodnutí z 2. mája 1984 o systéme BCC [Strnásta správa o politike hospodárskej sútaze (1984), s. 271] uviedla, ze systém, na ktorom sa systém BCC zakladal, neobsahoval pomoc v zmysle clánku 92 ods. 1 Zmluvy EHS (zmenený na clánok 92 ods. 1 Zmluvy ES, dalej zmenený, teraz clánok 87 ods. 1 ES), uznala tvrdenia Holandského královstva a tretích dotknutých osôb, týkajúce sa existencie legitímnej dôvery u osôb, ktoré vyuzívali systém CFA, a nenariadila ani vrátenie poskytnutej pomoci. 88 Je vsak potrebné zdôraznit, ze KFC sa nachádzal v situácii odlisnej od situácie danovníkov, ktorých legitímnu dôveru Komisia uznala v odôvodneniach c. 113 az 118 sporného rozhodnutia, kedze nebol príjemcom systému CFA, ale len podal ziadost o prvé povolenie CFA. 89 Hoci, ako aj uvádza KFC, je totiz správca dane povinný vydat povolenie CFA kazdému danovníkovi, ktorý o to poziada a splna zákonom stanovené podmienky, aby ho mohol vyuzit, nic to nemení na tom, ze holandský zákon stanovuje nevyhnutnost, aby bolo prijaté rozhodnutie správcu dane po preverení, ze danovník splna tieto podmienky stanovené zákonom, pricom samotné uvedené rozhodnutie môze okrem toho stanovit podmienky. 90 Okrem toho situácia danovníkov, ktorí podali ziadost o prvé povolenie CFA, nemôze byt úcinne porovnávaná so situáciou danovníkov, ktorí podali ziadost o obnovu povolenia na systém BCC, ktorých legitímnu dôveru Súdny dvor uznal v uz citovanom rozsudku Belgicko a Forum 187/Komisia. 91 V tomto rozsudku Súdny dvor zohladnil znacné investície, ktoré vykonali subjekty s povolením na systém BCC, ktorého obnovu ziadali, ako aj dlhodobé záväzky týchto subjektov. Ziadatelia o prvé povolenie na systém CFA sa vsak v zásade nenachádzajú v tej istej situácii, pokial ide o investície a záväzky, ako danovník, ktorý uz má povolenie CFA. 92 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze KFC nikdy konkrétne nevyjadril uz vykonané investície ani uz vzniknuté záväzky. Naopak z jeho stanoviska pred Súdom prvého stupna, ako to bolo zhrnuté v bode 51 napadnutého rozsudku, vyplýva, ze "keby Komisia nebola prijala sporné rozhodnutie, mohol zacat tvorit od roku 2000 rezervu na riziká az do vypracovania konecných danových priznaní". KFC takisto uvádza rozhodnutia, ktoré mohol prijat v oblasti rezerv na riziká a pokial ide o miesto sídla financnej spolocnosti. 93 Tieto rôzne prvky preukazujú, ze KFC namieta proti tomu, ze nebude môct vyuzit v budúcnosti povolenie CFA. 94 Takáto situácia je vsak odlisná od situácie subjektov s povolením na systém CFA, ktoré, keby neboli prijaté prechodné opatrenia, by utrpeli skodu z dôvodu investícií vykonaných alebo záväzkov prijatých v minulosti, ked zákonnost dotknutého danového systému nebola spochybnovaná. 95 V dôsledku toho sa Súd prvého stupna tým, ze rozhodol v bode 140 napadnutého rozsudku, ze Komisia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery, ked neumoznila KFC, aby vyuzíval prechodný systém stanovený sporným rozhodnutím, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 96 Z toho vyplýva, ze druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu je dôvodná. O tretom odvolacom dôvode a prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu 97 Kedze druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu sa vyhovelo, nie je potrebné skúmat prvú cast stvrtého odvolacieho dôvodu ani tretí odvolací dôvod. O piatom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 98 Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze KFC sa môze odvolávat na zásadu rovnosti zaobchádzania. Uvádza najmä, ze KFC v kazdom prípade nemozno zamienat s podnikmi, ktoré boli príjemcami systému CFA, predlozili pripomienky v rámci konania zacatého rozhodnutím z 11. júla 2001 a holandské orgány pre ne poziadali o zriadenie prechodného systému. 99 KFC tvrdí, ze tento odvolací dôvod musí byt povazovaný za neprípustný, kedze sa týka skutkových otázok, a v zostávajúcej casti musí byt zamietnutý. V tejto súvislosti pripomína, ze pokial ide o zásadu rovnosti zaobchádzania, jedinou relevantnou otázkou je, ci existujú objektívne rozdiely urcitej dôlezitosti, ktoré by odôvodnili rozdielne zaobchádzanie. Ziadny z údajných rozdielov uvádzaných Komisiou, pokial ide o situáciu KFC a situáciu podnikov príjemcov systému CFA k dátumu rozhodnutia z 11. júla 2001, nie sú takej povahy, aby odôvodnili rozdielne zaobchádzanie. Posúdenie Súdnym dvorom 100 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry porusenie vseobecnej zásady práva Spolocenstva, ktorou je rovnost zaobchádzania, spocíva v uplatnení rôznych pravidiel na porovnatelné situácie alebo v uplatnení rovnakého pravidla na rôzne situácie (pozri najmä rozsudky zo 7. mája 1998, Lease Plan, [9]C-390/96, Zb. s. I-2553, bod 34, a z , Nemecko/Komisia, [10]C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 84). 101 V predmetnom prípade je nesporné, ze Komisia zaobchádzala rôzne v spornom rozhodnutí s podnikmi, ktoré boli príjemcami systému CFA, a s podnikmi, ktorých ziadost o prvé povolenie CFA este nebola vybavená k dátumu vydania tohto rozhodnutia, tým, ze priznala prechodný systém prvým uvedeným podnikom, ale nie druhým uvedeným podnikom. 102 Z bodov 87 az 94 tohto rozsudku vyplýva, ze tento rozdiel v zaobchádzaní bol dôvodný, kedze toto kritérium rozlisovania bolo pouzité na situácie, ktoré boli objektívne odlisné, pokial ide o tieto dve kategórie podnikov. 103 Súd prvého stupna sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol v bodoch 149 a 150 napadnutého rozsudku, ze Komisia sporným rozhodnutím porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ked neumoznila KFC vyuzit uvedený prechodný systém, co odôvodnil tak, ze Komisia zaobchádzala rozdielne s právnymi subjektmi nachádzajúcimi sa v porovnatelnej situácii, pokial ide o legitímnu dôveru, ktorú mohli mat v prípade poskytnutia primeraného prechodného obdobia. 104 Z toho vyplýva, ze piaty odvolací dôvod je dôvodný. 105 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené skutocnosti a bez toho, aby bolo potrebné skúmat siesty odvolací dôvod, je potrebné zrusit napadnutý rozsudok. O zalobe na Súde prvého stupna 106 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Súdu prvého stupna sám právoplatne rozhodnút o veci samej, ak to stav konania dovoluje, alebo vrátit vec Súdu prvého stupna na dalsie konanie. 107 V predmetnom prípade, kedze z bodov 84 az 95 tohto rozsudku vyplýva, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu uvádzaného KFC na podporu jeho zaloby proti spornému rozhodnutiu nie je dôvodná, je potrebné preskúmat druhú cast uvedeného dôvodu, ako aj druhý a tretí odvolací dôvod uvádzaný na podporu tejto zaloby. 108 Najmä odpoved v prípade tretieho odvolacieho dôvodu, zalozeného na porusení povinnosti odôvodnenia, zahrna posúdenie skutkových okolností na základe prvkov, ktoré neboli skúmané Súdom prvého stupna. 109 Z toho vyplýva, ze pokial ide o uvedenú zalobu, stav konania nedovoluje, aby mohol Súdny dvor sám rozhodnút, takze je potrebné vrátit vec Súdu prvého stupna, aby rozhodol o druhej casti prvého zalobného dôvodu a druhom a tretom zalobnom dôvode. O trovách 110 Vzhladom na to, ze vec musí byt vrátená Súdu prvého stupna, o trovách tohto odvolacieho konania sa rozhodne v konaní o veci samej. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 12. septembra 2007, Koninklijke Friesland Foods/Komisia (T-348/03), sa zrusuje. 2. Vec sa vracia Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev. 3. O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej. Podpisy __________________________________________________________________ ( [11]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXWrTBPp/L96261-4382TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800852601-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:180:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:002:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:306:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0006&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0152&locale=SK 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:384:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0390&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0156&locale=SK 11. file:///tmp/lynxXXXXWrTBPp/L96261-4382TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800852601-E0001