ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) zo 16. júla 2009 ( [1]*1 ) Obsah I -- Právny rámec II -- Skutkové okolnosti III -- Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok IV -- Návrhy úcastníkov konania V -- Odvolacie dôvody VI -- O odvolaní A -- O prvom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze Súd prvého stupna nesprávne "neuviedol" výhradu vzájomného opierania v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001 a rozhodol, ze formulácia tejto výhrady nepredstavuje "ziadne osobitné technické tazkosti" 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdnym dvorom a) O prvých troch castiach odvolacieho dôvodu zalozených na porusení právnej sily rozhodnutej veci rozsudku Schneider I, hmotnoprávne nesprávnych skutkových zisteniach a skreslení dôkazov i) O existencii odkazu na výhradu vzájomného opierania v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001 ii) O existencii tazkostí spôsobilých prekázat formulácii výhrady vzájomného opierania s dostatocnou jasnostou a presnostou v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001 b) O stvrtej casti odvolacieho dôvodu zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia B -- O druhom dôvode zalozenom na tom, ze Súd prvého stupna nesprávne dospel k záveru o existencii dostatocne závazného porusenia právneho pravidla, ktoré priznáva práva jednotlivcom, zo strany Komisie 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdnym dvorom a) O prvej casti odvolacieho dôvodu zalozeného na nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností b) O druhej casti odvolacieho dôvodu zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia C -- O tretom dôvode zalozenom na tom, ze Súd prvého stupna nesprávne dospel k záveru o existencii priamej prícinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním Komisie a skodou spôsobenou spolocnosti Schneider z dôvodu znízenia ceny za prevod spolocnosti Legrand 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdnym dvorom a) O prípustnosti b) O veci samej VII -- O dôsledkoch ciastocného zrusenia napadnutého rozsudku A -- O skode tvorenej nákladmi vynalozenými spolocnostou Schneider na úcast na opätovnom zacatí konania o preskúmaní koncentrácie B -- O skode zodpovedajúcej znízeniu kúpnej ceny spolocnosti Legrand, ktorú poskytla spolocnost Schneider VIII -- O trovách "Odvolanie -- Koncentrácie podnikov -- Nariadenie (EHS) c. 4064/89 -- Rozhodnutie Komisie vyhlasujúce koncentráciu za nezlucitelnú so spolocným trhom -- Zrusenie -- Mimozmluvná zodpovednost Spolocenstva z dôvodu konstatovanej nezákonnosti -- Podmienky" Vo veci C-440/07 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 21. septembra 2007, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: M. Petite, F. Arbault, T. Christoforou, R. Lyal a C.-F. Durand, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Schneider Electric SA, so sídlom v Rueil-Malmaison (Francúzsko), v zastúpení: M. Pittie a A. Winckler, advokáti, zalobca v prvostupnovom konaní, Spolková republika Nemecko, Francúzska republika, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, K. Lenaerts, A. Ó Caoimh a J.-C. Bonichot, sudcovia J. Makarczyk, P. Kuris, E. Juhász, G. Arestis, A. Borg Barthet a L. Bay Larsen (spravodajca), generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer, tajomník: M.-A. Gaudissart, vedúci sekcie, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. decembra 2008, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. februára 2009, vyhlásil tento Rozsudok 1 Komisia Európskych spolocenstiev sa svojím odvolaním domáha na Súdnom dvore zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 11. júla 2007, Schneider Electric/Komisia ([2]T-351/03, Zb. s. II-2237, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd rozhodol, ze: -- Európske spolocenstvo je povinné nahradit na jednej strane náklady, ktoré vznikli spolocnosti Schneider Electric SA (dalej len "Schneider") z dôvodu úcasti na opätovne zacatom konaní o preskúmaní koncentrácie po vyhlásení rozsudkov Súdu prvého stupna z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia (T-310/0l, Zb. s. II-4071, a T-77/02, Zb. s. II-4201, dalej len "rozsudok Schneider I" a "rozsudok Schneider II"), a na druhej strane dve tretiny skody vzniknutej spolocnosti Schneider z dôvodu znízenia ceny za prevod spolocnosti Legrand SA (dalej len "Legrand"), ktoré musela spolocnost Schneider poskytnút nadobúdatelovi, aby dosiahla odklad úcinku predaja spolocnosti Legrand az do , -- v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, -- úcastníci konania mu v lehote troch mesiacov oznámia sumu prvej zlozky skody, na ktorej sa spolocne dohodnú, a ak k takejto dohode nedôjde, svoje císelne vyjadrené návrhy, -- nariadil znalecký posudok na úcely posúdenia sumy druhej zlozky skody, -- suma náhrady skody dlhovaná zalobcovi od 10. decembra 2002, ked vznikla skoda spojená s úcinným uskutocnením prevodu spolocnosti Legrand, sa musí prehodnotit z hladiska úrokov az do dna vyhlásenia rozsudku, ktorým sa rozhoduje o zaplatení náhrady skody, a následne zvýsit o úroky z omeskania od naposledy uvedeného dátumu a az do úplného zaplatenia, -- o trovách konania sa rozhodne neskôr. I -- Právny rámec 2 Podla clánku 2 nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([3]Ú. v. ES L 395, s. 1, korigendum [4]Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) c. 1310/97 z ([5]Ú. v. ES L 180, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 164, dalej len "nariadenie"), zlucitelnost koncentrácie dotknutej týmto nariadením so spolocným trhom podlieha hodnoteniu Komisie. 3 Podla clánku 4 ods. 1 toho istého nariadenia takáto koncentrácia sa musí oznámit Komisii najneskôr jeden týzden po uzavretí zmluvy, po oznámení návrhu vo verejnej sútazi alebo nadobudnutí kontrolného podielu. 4 Podla clánkov 6 a 8 uvedeného nariadenia: -- Komisia preskúma oznámenie bezodkladne po jeho dorucení, -- ak dospeje k záveru, ze oznamovaná koncentrácia, hoci patrí do pôsobnosti tohto nariadenia, nevzbudzuje vázne obavy, pokial ide o zlucitelnost so spolocným trhom, rozhodne sa, ze nie je proti nej, a vyhlási, ze je zlucitelná so spolocným trhom, -- ak naopak zistí, ze oznamovaná koncentrácia patrí do pôsobnosti tohto nariadenia a vzbudzuje vázne obavy, pokial ide o zlucitelnost so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konania, -- ak zistí, ze po prípadných následných úpravách zo strany úcastníkov koncentrácia uz nevzbudzuje takéto obavy, môze vyhlásit koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom, -- ak zistí, ze koncentrácia nie je zlucitelná so spolocným trhom, prijme rozhodnutie o vyhlásení v tomto zmysle, -- ak uz bola koncentrácia vykonaná, môze Komisia samotným rozhodnutím vyhlasujúcim koncentráciu za nezlucitelnú alebo samostatným rozhodnutím pozadovat, aby boli zlúcené podniky alebo aktíva rozdelené, aby sa skoncila spolocná kontrola alebo akýkolvek iný nálezitý krok na obnovenie podmienok efektívnej hospodárskej sútaze. 5 Clánok 7 ods. 1 nariadenia stanovuje, ze koncentrácia nenadobudne úcinnost ci uz pred jej oznámením, alebo pokial nebola vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom. 6 Toto ustanovenie vsak v súlade s clánkom 7 ods. 3 nie je prekázkou predlozenia návrhu vo verejnej sútazi oznámenej Komisii za predpokladu, ze nadobúdatel neuplatnuje hlasovacie práva k príslusným cenným papierom alebo tak robí iba na udrzanie plnej hodnoty týchto investícií a na základe výnimky udelenej Komisiou. 7 Podla clánku 10 ods. l, ak je koncentrácia oznámená, rozhodnutie Komisie vyhlásit túto koncentráciu za zlucitelnú alebo zacat konanie o preskúmaní musia byt prijaté najneskôr do jedného mesiaca, pricom toto obdobie sa zacína v den nasledujúci po dni dorucenia oznámenia, alebo ak sú informácie pripojené k oznámeniu neúplné, v den po dni dorucenia úplných informácií. 8 Clánok 10 ods. 2 a 3 stanovuje, ze v rámci podrobného preskúmania musí Komisia prijat rozhodnutie o zlucitelnosti koncentrácie v lehote najneskôr do styroch mesiacov odo dna zacatia konania. 9 Podla clánku 10 ods. 5, ak Súdny dvor vynesie rozsudok, ktorý rusí celé rozhodnutie Komisie prijaté podla tohto nariadenia alebo jeho cast, lehoty stanovené v tomto nariadení opät zacnú plynút odo dna rozsudku. 10 Podla clánku 10 ods. 6 sa oznámená koncentrácia povazuje za zlucitelnú so spolocným trhom, ak Komisia neprijme bud rozhodnutie o zacatí podrobného preskúmania po uplynutí lehoty maximálne jedného mesiaca odo dna nasledujúceho po dni oznámenia koncentrácie alebo po dni prijatia úplných informácií, alebo rozhodnutie o zlucitelnosti koncentrácie v lehote styroch mesiacov odo dna tohto zacatia. 11 Clánok 18 ods. 1 nariadenia stanovuje, ze pred prijatím rozhodnutia vyhlasujúceho koncentráciu za nezlucitelnú poskytne Komisia dotknutým podnikom prílezitost vyjadrit v kazdom stádiu konania, az po konzultáciu poradného výboru, svoje stanovisko k námietkam vzneseným voci nim. 12 Clánok 18 ods. 3 uvádza, ze Komisia zalozí svoje rozhodnutia iba na námietkach, na základe ktorých zmluvné strany predlozili svoje pripomienky, a ze ich právo na obhajobu sa v konaní plne respektuje. II -- Skutkové okolnosti 13 Dna 16. februára 2001 Schneider a Legrand, francúzske materské spolocnosti dvoch skupín pôsobiacich v oblasti výroby a predaja výrobkov a systémov v odvetviach distribúcie elektriny, priemyselnej kontroly a automatizácie v prípade prvej spolocnosti a v oblasti výroby a predaja elektrických prístrojov pre instalácie nízkeho napätia v prípade druhej spolocnosti, v zmysle clánku 4 ods. 1 nariadenia informovali Komisiu o zámere spolocnosti Schneider získat kontrolu nad celým podnikom spolocnosti Legrand, a to prostredníctvom verejnej ponuky na výmenu akcií. 14 Komisia, ktorá zastávala názor, ze koncentrácia vzbudzuje vázne obavy, pokial ide o jej zlucitelnost so spolocným trhom, zacala podrobné preskúmanie. 15 Komisia zaslala 3. augusta 2001 spolocnosti Schneider oznámenie o výhradách, v ktorom dospela k záveru, ze koncentrácia vytvára alebo posilnuje dominantné postavenie na urcitom mnozstve vnútrostátnych odvetvových trhov. 16 Dna 6. augusta 2001 uverejnila Komisia pre burzové operácie konecný výsledok verejnej ponuky predlozenej spolocnostou Schneider. Podla tejto operácie spolocnost Schneider získala 98,7% akcií spolocnosti Legrand. 17 Úcastníci koncentrácie vo svojej odpovedi zo 16. augusta 2001 na oznámenie o výhradách spochybnili definíciu trhov, ktorú pouzila Komisia, ako aj jej analýzu dopadu koncentrácie na tieto trhy. 18 Dna 29. augusta 2001 sa uskutocnilo spolocné stretnutie oznamujúcich podnikov a sluzieb Komisie, zamerané na vymedzenie prípadných zmien koncentrácie, ktoré by mohli vyriesit problémy hospodárskej sútaze uvedené Komisiou. 19 Na tieto úcely spolocnost Schneider opakovane navrhla Komisii nápravné opatrenia. 20 Po skoncení podrobného preskúmania Komisia uviedla, ze koncentrácia bola nezlucitelná so spolocným trhom. Podla tejto institúcie táto koncentrácia na jednej strane vytvorila dominantné postavenie, ktoré malo za následok znacné obmedzenie úcinnej hospodárskej sútaze na rôznych vnútrostátnych odvetvových trhoch, a to v Dánsku, Grécku, Spanielsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Portugalsku a v Spojenom královstve, a na druhej strane posilnila takéto dominantné postavenie na rôznych francúzskych odvetvových trhoch. 21 Dna 10. októbra 2001 preto Komisia prijala rozhodnutie 2004/275/ES vyhlasujúce koncentráciu za nezlucitelnú so spolocným trhom ([6]Ú. v. EÚ L 101, 2004, s. 1, dalej len "rozhodnutie o nezlucitelnosti"), v ktorom uviedla, ze nápravné opatrenia, ktoré navrhla spolocnost Schneider, neumoznovali vyriesit problémy hospodárskej sútaze identifikované v rozhodnutí o nezlucitelnosti. 22 Dna 24. októbra 2001 dorucila spolocnosti Schneider druhé oznámenie o výhradách na úcely rozdelenia spolocností Schneider a Legrand. 23 Dna 13. decembra 2001 podala spolocnost Schneider na Súd prvého stupna zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu o nezlucitelnosti (vec T-310/01) a samostatným podaním ziadost smerujúcu k tomu, aby Súd prvého stupna rozhodol o tejto zalobe v skrátenom súdnom konaní v súlade s clánkom 76a jeho rokovacieho poriadku. 24 Dna 23. januára 2002 Súd prvého stupna zamietol túto poslednú uvedenú ziadost. 25 Dna 30. januára 2002 Komisia prijala rozhodnutie 2004/276/ES, ktoré nariaduje rozdelenie podnikov na základe clánku 8 ods. 4 nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 ([7]Ú. v. EÚ L 101, 2004, s. 134, dalej len "rozhodnutie o rozdelení"). 26 Toto rozhodnutie nariadilo spolocnosti Schneider oddelit sa od spolocnosti Legrand v lehote deviatich mesiacov, ktorá uplynula 5. novembra 2002. 27 Podaniami, ktoré boli dorucené 18. marca 2002, podala spolocnost Schneider zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu o rozdelení (vec T-77/02), ziadost smerujúcu k tomu, aby sa o tejto zalobe rozhodlo v skrátenom súdnom konaní, ako aj návrh na odklad výkonu rozhodnutia o rozdelení (vec T-77/02 R). 28 Ziadosti o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní sa vo veci T-77/02 vyhovelo rozhodnutím Súdu prvého stupna, ktoré bolo úcastníkom konania oznámené 25. marca 2002. 29 V dôsledku pojednávania o nariadení predbezného opatrenia, ktoré sa vo veci T-77/02 konalo 23. apríla 2002, predlzila Komisia listom z , a to az do , lehotu stanovenú spolocnosti Schneider na to, aby sa oddelila od spolocnosti Legrand bez toho, aby to malo vplyv na uskutocnenie stádií procesu rozdelenia v priebehu predlzenej lehoty. 30 Dna 3. mája 2002 Súd prvého stupna rozhodol vyhoviet návrhu spolocnosti Schneider, aby sa vo veci T-310/01 rozhodlo v skrátenom súdnom konaní vzhladom na to, ze spolocnost Schneider potvrdila, ze zachová skrátenú verziu svojej zaloby, ktorú predlozila . 31 S ohladom na predlzenie lehoty na rozdelenie, ktoré Komisia priznala vo svojom liste z 8. mája 2002, upustila spolocnost Schneider od svojho návrhu na odklad výkonu vo veci T-77/02 R. 32 Spolocnost Schneider pripravila prevod spolocnosti Legrand, ktorý sa mal vykonat v prípade zamietnutia jej dvoch zalôb o neplatnost. Na tento úcel uzavrela 26. júla 2002 s konzorciom Wendel-KKR (dalej "Wendel-KKR") zmluvu o prevode. Táto zmluva sa mala vykonat najneskôr . Obsahovala ustanovenie umoznujúce spolocnosti Schneider az do odstúpit od zmluvy o prevode v prípade, ak by bolo zrusené rozhodnutie o nezlucitelnosti, a to za protihodnotu zaplatenia odskodného vo výske 180 miliónov eur. 33 Rozsudkom Schneider I z 22. októbra 2002 Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie o nezlucitelnosti z dôvodu nesprávnej analýzy a nesprávneho posúdenia dopadu koncentrácie na vnútrostátne odvetvové trhy mimo Francúzska, ako aj z dôvodu porusenia práva na obhajobu, ktorým bola postihnutá analýza dopadu koncentrácie na francúzske odvetvové trhy a nápravných opatrení navrhovaných spolocnostou Schneider. 34 Pokial ide o vnútrostátne odvetvové trhy mimo Francúzska, uvedený súd dospel najmä k záveru, ze Komisia precenila hospodársku silu nového subjektu vyplývajúceho z koncentrácie a na niektorých trhoch podcenila hospodársku silu dvoch významných konkurentov tohto subjektu, ktorého silu tým naopak nadhodnotila. 35 Pokial ide o francúzske odvetvové trhy dotknuté oznámenou koncentráciou, tento súd rozhodol o dôvode zalozenom spolocnostou Schneider na tom, ze Komisia pocas podrobného preskúmania porusila jej práva na obhajobu. 36 V tejto súvislosti Súd prvého stupna uviedol, ze zo znenia oznámenia o výhradách z 3. augusta 2001 nevyplýva, ze by sa s dostatocnou jasnostou a presnostou zaoberalo posilnením postavenia spolocnosti Schneider voci francúzskym distribútorom elektrických zariadení nízkeho napätia, ktoré by vyplývalo nielen z pripojenia predajov spolocnosti Legrand na trhoch s komponentmi panelových rozvádzacov elektriny, ale aj z dominantného postavenia spolocnosti Legrand v segmentoch ultraterminálnych elektrických zariadení. 37 Okrem toho uviedol, ze vseobecný záver oznámenia o výhradách vymenúva rôzne vnútrostátne odvetvové trhy dotknuté koncentráciou bez toho, aby sa preukázalo, ze by postavenie jednej z oboch oznamujúcich strán na danom trhu výrobkov akokolvek podporovalo postavenie druhej strany na inom odvetvovom trhu. 38 Súd prvého stupna preto rozhodol, ze oznámenie o výhradách neumoznilo spolocnosti Schneider, aby v celom rozsahu zhodnotila problémy hospodárskej sútaze, ktoré Komisia z dôvodu koncentrácie identifikovala na francúzskom trhu s elektrickými zariadeniami nízkeho napätia na úrovni distribúcie. 39 Uviedol, ze spolocnost Schneider tak nemala na jednej strane prílezitost vo veci úcinne spochybnit tézu Komisie a na druhej strane moznost úcinne a v potrebnom case predlozit v tomto smere svoje prispôsobené návrhy nápravných opatrení. 40 Rozsudkom Schneider II Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie o rozdelení z dôvodu, ze predstavuje opatrenie vykonávajúce zrusené rozhodnutie o nezlucitelnosti. 41 Komisia nepodala odvolania proti rozsudkom Schneider I a Schneider II, ktoré z tohto dôvodu nadobudli právnu silu rozhodnutej veci. 42 Listom z 13. novembra 2002 Komisia informovala spolocnost Schneider, ze koncentrácia môze narusit hospodársku sútaz na francúzskych odvetvových trhoch z dôvodu významného prekrývania podielov na trhu spolocností Schneider a Legrand, ukoncenia ich tradicného sútazenia, významu ochranných známok vlastnených subjektom Schneider-Legrand, moci tohto subjektu nad velkoobchodníkmi a neschopnosti akéhokolvek iného konkurenta nahradit konkurencný tlak, aký vykonávala spolocnost Legrand pred koncentráciou. 43 Podla Komisie koncentrácia vedie na kazdom z dotknutých trhov, na ktorých mala jedna alebo druhá strana pred koncentráciou dominantné postavenie, k odstráneniu bezprostredného konkurenta, ktorý mal ako jediný moznost vykonávat konkurencné tlaky voci dominantnému podniku, kedze mal oporu v podnikoch s velmi silným postavením v rámci tej istej skupiny v iných segmentoch toho istého odvetvia. 44 Dna 14. novembra 2002 spolocnost Schneider navrhla Komisii nápravné opatrenia s cielom odstránit prekrývania cinností medzi spolocnostami Schneider a Legrand na dotknutých francúzskych odvetvových trhoch. 45 Komisia uverejnila v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 15. novembra 2002 ([8]Ú. v. ES C 279, 2002, s. 22) oznámenie o opätovnom zacatí konania o preskúmaní koncentrácie, v ktorom sa spresnilo, ze podla clánku 10 ods. 5 nariadenia zacnú lehoty na preskúmanie plynút od , cize odo dna nasledujúceho po dni vyhlásenia rozsudku Schneider I, a ktoré obsahovalo výzvu, aby jej dotknuté tretie osoby poslali svoje prípadné pripomienky. 46 Listom z 25. novembra 2002 oznámila spolocnost Schneider Komisii, ze tvrdenia uvedené v jej liste z majú v prípade nepreskúmania úcinkov koncentrácie na jednotlivých trhoch aj nadalej neurcitú povahu a dosah a vylucujú preukázanie existencie protisútazného úcinku na dotknuté trhy a ze vseobecné úvahy Komisie boli popreté aktuálnou situáciou. 47 Listom z 29. novembra 2002 Komisia informovala spolocnost Schneider, ze nápravné opatrenia, ktoré postupne predlozila, nestacia na odstránenie vsetkých obmedzení hospodárskej sútaze, ktoré vyplývajú z koncentrácie, a to z dôvodu pretrvávajúcich pochybností, pokial ide o uskutocnitelnost a samostatnost prevádzaných cinností a nespôsobilost navrhovaných opatrení vytvorit protiváhu sily subjektu Schneider-Legrand. 48 Listom z 2. decembra 2002 spolocnost Schneider odpovedala, ze v tomto velmi pokrocilom stádiu konania nie je pokracovanie v diskusiách z dôvodu stanoviska Komisie reálne a ze s cielom ukoncit viac nez rocnú neistotu sa rozhodla predat spolocnost Legrand konzorciu Wendel-KKR. 49 Spolocnost Schneider potvrdila Komisii faxom z 3. decembra 2002 svoje rozhodnutie a spresnila, ze v súlade s ustanoveniami zmluvy o prevode z uz v rámci predaja spolocnosti Legrand konzorciu Wendel-KKR nemusí vyvíjat ziadnu iniciatívu a ze predaj sa uskutocní . 50 Rozhodnutím zo 4. decembra 2002 zacala Komisia podrobné preskúmanie koncentrácie z dôvodu, ze nápravné opatrenia, ktoré navrhla spolocnost Schneider, neumoznovali v stádiu vysetrovania vyvrátit pretrvávajúce vázne pochybnosti o zlucitelnosti koncentrácie s ohladom na jej úcinky na francúzske odvetvové trhy identifikované v rozhodnutí o nezlucitelnosti. 51 Spolocnost Schneider 11. decembra 2002 Komisii potvrdila, ze prevod jej úcasti v spolocnosti Legrand na Wendel-KKR sa uskutocnil . 52 Listom z 13. decembra 2002 Komisia informovala spolocnost Schneider o ukoncení konania o preskúmaní z dôvodu bezpredmetnosti. 53 Dna 10. februára 2003 podala spolocnost Schneider zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu o zacatí podrobného preskúmania zo a rozhodnutiu o ukoncení z (vec T-48/03). 54 Uzneseniami z 29. októbra 2004, Schneider Electric/Komisia (T-310/01 DEP a T-77/02 DEP), Súd prvého stupna vymeral sumu trov konania, ktoré mala Komisia nahradit spolocnosti Schneider, vo výske 419595,32 eura vo veci T-310/01, a vo výske 426275,06 eura vo veciach T-77/02 a T-77/02 R. 55 Uznesením z 31. januára 2006, Schneider Electric/Komisia ([9]T-48/03, Zb. s. II-111), Súd prvého stupna zamietol zalobu o neplatnost vo veci T-48/03 ako neprípustnú z dôvodu, ze kritizované rozhodnutia o zacatí podrobného preskúmania a o ukoncení nepredstavujú akty spôsobujúce ujmu spolocnosti Schneider. 56 Dna 12. apríla 2006 podala spolocnost Schneider proti tomuto uzneseniu odvolanie. 57 Toto odvolanie bolo zamietnuté uznesením Súdneho dvora z 9. marca 2007, Schneider Electric/Komisia (C-188/06 P). III -- Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 58 Dna 10. októbra 2003 podala spolocnost Schneider na Súde prvého stupna proti Komisii zalobu, ktorej predmetom je náhrada skody, ktorú jej údajne spôsobila z dôvodu nezrovnalostí v konaní o preskúmaní zlucitelnosti oznámenej koncentrácie so spolocným trhom. 59 Navrhla, aby Súd prvého stupna: -- v prvom rade zaviazal Spolocenstvo, aby jej zaplatilo sumu 1663734716,76 eura, s výhradou znízenia o nahraditelné trovy konania stanovené uzneseniami o urcení výsky trov konania, ktoré boli vydané vo veciach T-310/01 DEP a T-77/02 DEP, a zvýsenia z dôvodu na jednej strane úrokov splatných od 4. decembra 2002 az do úplného zaplatenia, v rocnej sadzbe 4%, a na druhej strane sumy dane, ktorú bude spolocnost Schneider dlhovat v okamihu jej výberu zo sumy priznanej náhrady skody, -- subsidiárne: -- vyhlásil, ze zaloba je prípustná, -- urcil mimozmluvnú zodpovednost Spolocenstva, -- stanovil postup, ktorý je potrebné dodrziavat na urcenie výsky nahraditelnej skody, ktorú spolocnost Schneider skutocne utrpela, -- v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu vsetkých trov konania. 60 Dna 11. decembra 2003 prijal Súd prvého stupna opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, ktorým sa rozsah konania obmedzuje na zásadu vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva a na metódu ohodnotenia skody. 61 Uznesením z 20. apríla 2004 a zo sa vyhovelo návrhom na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, ktoré podali Spolková republika Nemecko a Francúzska republika, a to v prípade prvej z nich na podporu zalobných návrhov Komisie a v prípade druhej z nich na podporu zalobných návrhov spolocnosti Schneider. 62 Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna rozhodol v zmysle uvedenom v bode 1 predmetného rozsudku. 63 V bodoch 152 a 156 napadnutého rozsudku rozhodol, ze porusenie práv na obhajobu zistené rozsudkom Schneider I, pokial ide o francúzske odvetvové trhy, predstavuje zjavné a vázne porusenie právneho pravidla, ktoré priznáva práva jednotlivcom, uvedeného v clánku 18 ods. 1 a 3 nariadenia. 64 V bode 155 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna vyvrátil tvrdenie Komisie zalozené na osobitných obavách objektívne zatazujúcich jej sluzby v priebehu podrobného preskúmania. "... Argument zalovanej, ktorý je zalozený na zlozitosti súvisiacej s vykonaním komplexnej analýzy trhov za velmi prísneho casového obmedzenia, je irelevantný, kedze skodovou udalostou, o ktorú tu ide, nie je analýza relevantných trhov v oznámení o výhradách alebo rozhodnutie o nezlucitelnosti, ale neuvedenie zmienky v oznámení o výhradách, ktorá má podstatný význam vo svojich dôsledkoch a pre výrok rozhodnutia o nezlucitelnosti a ktorá nespôsobuje ziadne osobitné technické tazkosti, nevyzaduje ziadne osobitné dodatocné preskúmanie, ktoré by nebolo mozné z casových dôvodov uskutocnit, a ktorej neexistenciu nemozno pripísat náhodnému redakcnému problému, ktorý by mohlo napravit celkové precítanie oznámenia o výhradách." 65 V bode 157 toho istého rozsudku Súd prvého stupna dospel k záveru, ze dotknuté porusenie práv na obhajobu predstavuje zo strany Komisie chybu, ktorá vedie k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva. 66 Vo svojom preskúmaní otázky existencie skody a prícinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním Komisie a touto skodou v bode 269 napadnutého rozsudku uviedol, ze hoci úcinkom dostatocne závazného porusenia práva na obhajobu bola protiprávnost rozhodnutia o nezlucitelnosti, nevyplýva z toho, ze v prípade neexistencie takéhoto porusenia sa mala koncentrácia vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom. 67 Súd prvého stupna v bode 278 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze vada zistená v rozhodnutí o nezlucitelnosti nezbavila spolocnost Schneider nijakého práva na rozhodnutie o zlucitelnosti, ktoré by odôvodnovalo, ze vsetky financné dôsledky zbavenia tohto nároku, a najmä dôsledky vyplývajúce z povinnosti predat aktíva spolocnosti Legrand, sa povazovali za skodu pripísatelnú Spolocenstvu. 68 V bode 279 napadnutého rozsudku dalej uviedol, ze spolocnost Schneider nemôze platne tvrdit, ze utrpela skodu rovnajúcu sa celkovej strate hodnoty aktív spolocnosti Legrand, ktoré vlastnila k 10. októbru 2001, v prípade nedostatku dostatocne priamej prícinnej súvislosti medzi touto skodou a porusením zakladajúcim zodpovednost Spolocenstva. 69 V bodoch 288 a 316 naopak pripustil existenciu dostatocne úzkej prícinnej súvislosti medzi spôsobeným protiprávnym konaním a dvoma druhmi ujmy spôsobenej spolocnosti Schneider, a to: -- náklady, ktoré vznikli podniku z dôvodu úcasti na opätovnom zacatí konania o preskúmaní koncentrácie po zruseniach, o ktorých Súd prvého stupna rozhodol 22. októbra 2002, -- znízenie kúpnej ceny za prevod, ktorú musela spolocnost Schneider poskytnút nadobúdatelovi aktív spolocnosti Legrand, aby dosiahla odklad tohto prevodu na taký den, aby sa práve prebiehajúce súdne konania pred súdom Spolocenstva nestali pred ukoncením konania bezpredmetnými. 70 Pokial ide o náklady vzniknuté z dôvodu úcasti na opätovnom zacatí konania o preskúmaní, a to náklady na poradenstvo, odmeny a správne poplatky rôznej povahy, v bode 301 uviedol, ze ak by výhrada vzájomného opierania sa bola uvedená v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001, spolocnost Schneider by sa k nej urcite musela vyjadrit a prípadne pripravit vhodné nápravné opatrenia pred prijatím rozhodnutia Komisie o zlucitelnosti koncentrácie, ako to musela urobit po zrusení tohto rozhodnutia a opätovného zacatia konania o preskúmaní. 71 Napriek tomu v tom istom bode napadnutého rozsudku uviedol, ze opätovné zacatie správneho konania na nových právnych základoch, ktoré uz bolo prerusené dvanást mesiacov, nevyhnutne predstavovalo pre spolocnost Schneider neporovnatelne vyssie bremeno, nez je bremeno, ktoré by predstavovala odpoved na tú istú výhradu pocas pôvodného kontrolného konania zo strany podniku a jeho poradcov, ktorí sa uz plne zúcastnili na stretnutí a na komunikácii s príslusnými sluzbami Komisie. 72 Pokial ide o znízenie kúpnej ceny za prevod, ktoré bolo odsúhlasené spolocnostou, v bode 308 uviedol, ze tento podnik bol zároven nútený dohodnút a 26. júla 2002 uzavriet zmluvu o prevode spolocnosti Legrand a odlozit lehotu skutocného vykonania prevodu az do . 73 V bode 311 uviedol, ze povinnost odlozit skutocné vykonanie predaja nevyhnutne viedla spolocnost Schneider k tomu, aby Wendel-KKR priznal znízenie ceny za prevod spolocnosti vo vztahu k cene, ktorú by dotknutá osoba získala v prípade pevne stanoveného predaja, ku ktorému by doslo v prípade neexistencie rozhodnutia o nezlucitelnosti. 74 V bode 312 pripomenul, ze odlozenie predaja na 10. december 2002 viedlo k priznaniu odmeny Wendel-KKR za riziko znehodnotenia aktív spolocnosti Legrand z dôvodu eventuálne nepriaznivej zmeny kurzu priemyselných cenných papierov v case odlozenia. 75 V bode 322 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze skoda tvorená znízením ceny za prevod sa rovnala rozdielu medzi cenou za prevod, na ktorej sa zmluvné strany v prejednávanej veci dohodli, a cenou, ktorú spolocnost Schneider mohla získat od nadobúdatela, ak by po ukoncení prvého konania o preskúmaní koncentrácie, cize 10. októbra 2001, mala k dispozícii zákonné rozhodnutie o zlucitelnosti koncentrácie. 76 V bode 329 vsak zdôraznil, ze aj ked spolocnost Schneider takto úplne legálne získala kontrolu nad spolocnostou Legrand, neprebrala na seba o nic mensie riziko, ze preskúmanie koncentrácie povedie k rozhodnutiu konstatujúcemu nezlucitelnost koncentrácie so spolocným trhom a k zodpovedajúcej povinnosti pristúpit k rozdeleniu aktív uz spojených podnikov. 77 V bode 330 dospel k záveru, ze spolocnost Schneider vzhladom na rozsah uskutocnenej fúzie a významné posilnenie hospodárskej sily v prospech oboch jediných dominantných aktérov, ktorí sú prítomní na francúzskych odvetvových trhoch s elektrickými zariadeniami nízkeho napätia, nemohla nevediet, ze uskutocnená fúzia prinajmensom môze vytvorit alebo posilnit dominantné postavenie na podstatnej casti spolocného trhu a ze z tohto dôvodu bude Komisiou zakázané. 78 Z toho v bode 334 vyvodzuje, ze spolocnost Schneider bola zodpovedná vo výske tretiny nahraditelnej skody z dôvodu znízenia dohodnutej ceny za prevod. 79 Súd prvého stupna za týchto podmienok v bode 335 rozhodol, ze Spolocenstvo je povinné nahradit túto skodu iba vo výske jej dvoch tretín. 80 V bodoch 342 a 344 az 346 nakoniec rozhodol, ze suma náhrady dlhovaná spolocnosti Schneider od 10. decembra 2002, ked vznikla skoda spojená s úcinným uskutocnením prevodu spolocnosti Legrand, bude prehodnotená z hladiska úrokov az do dna vyhlásenia rozsudku, ktorým sa rozhoduje o zaplatení náhrady skody, a následne sa zvýsi o úroky z omeskania od naposledy uvedeného dátumu a az do úplného zaplatenia. IV -- Návrhy úcastníkov konania 81 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok a zaviazal spolocnost Schneider na náhradu trov konania. 82 Schneider navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. V -- Odvolacie dôvody 83 Komisia na podporu svojho odvolania formálne uvádza sedem dôvodov na zrusenie, ktoré v podstate mozno prerozdelit do piatich dôvodov. 84 Komisia týmito dôvodmi vytýka Súdu prvého stupna, ze: -- v bode 155 napadnutého rozsudku nesprávne "neuviedol" výhradu vzájomného opierania v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001 a rozhodol, ze formulácia tejto výhrady nepredstavuje "ziadne osobitné technické tazkosti", -- v bode 156 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol o existencii dostatocne závazného porusenia právneho pravidla, ktorého predmetom je priznanie práv jednotlivcom zo strany Komisie, -- v bode 316 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol o existencii priamej prícinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním Komisie a skodou spôsobenou spolocnosti Schneider z dôvodu znízenia ceny za prevod spolocnosti Legrand dohodnutej ako protihodnotu za odlozenie skutocného uskutocnenia predaja dohodnutého 26. júla 2002 az do , -- v bode 288 napadnutého rozsudku nesprávne identifikoval skodu, ktorú neuviedla spolocnost Schneider, a to znízenie ceny dohodnuté na získanie odlozenia úcinku prevodu spolocnosti Legrand az do 10. decembra 2002, -- dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 345 a 346 napadnutého rozsudku priznal, co sa týka údajnej skody spojenej so znízením ceny za prevod, kompenzacné úroky plynúce od 10. decembra 2002 do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa rozhoduje o zaplatení náhrady skody, zatial co takéto úroky mohli byt priznané iba vo výnimocných situáciách. VI -- O odvolaní A -- O prvom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze Súd prvého stupna nesprávne "neuviedol" výhradu vzájomného opierania v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001 a rozhodol, ze formulácia tejto výhrady nepredstavuje "ziadne osobitné technické tazkosti" 1. Argumentácia úcastníkov konania 85 Komisia pripomína, ze v priebehu celého prvostupnového konania nespochybnila, ze porusila právo spolocnosti Schneider byt vypocutý pocas preskúmania koncentrácie. Uvádza, ze naopak formálne popiera, ze zistená nezrovnalost má za následok vznik zodpovednosti Spolocenstva. 86 Svoj prvý odvolací dôvod rozdeluje na styri casti. 87 Tvrdí, ze tým, ze v bode 155 napadnutého rozsudku "neuviedol" výhrady vzájomného opierania v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001, a rozhodnutím, ze formulácia tejto výhrady nepredstavovala ziadne osobitné technické tazkosti, Súd prvého stupna: -- porusil právnu silu rozhodnutej veci rozsudku Schneider I, -- vykonal hmotnoprávne nepresné skutkové zistenia, -- skreslil dôkazy, -- porusil svoju povinnost odôvodnenia. 88 V skutocnosti Súd prvého stupna v bode 445 rozsudku Schneider I jednoducho konstatoval, ze výhrada vzájomného opierania nebola uvedená "s dostatocnou jasnostou a presnostou". Vytýkajúc dalej Komisii, ze uzavrela oznámenie o výhradách "bez toho, aby sa preukázalo, ze by postavenie jednej strany... akokolvek podporovalo postavenie druhej strany...", sa obmedzil na záver, ze v rámci svojej analýzy dostatocne nezdôraznila túto osobitnú výhradu. 89 Bolo vsak opodstatnené dospiet k záveru, ze Súd prvého stupna sa domnieval, ze táto výhrada bola prinajmensom implicitne formulovaná v obsahu oznámenia o výhradách. 90 Rovnaký záver odhaluje druhý rozpor medzi rozsudkom Schneider I a napadnutým rozsudkom, ktorý vo svojom bode 155 výslovne dospel k záveru o nedostatku uvedenia výhrady, ktoré by "celkové precítanie oznámenia o výhradách" neumoznilo nahradit. 91 Tretí rozpor medzi oboma rozsudkami predstavuje rozdiel v posúdení, pokial ide o dôsledky chýb postihujúcich oznámenie o výhradách pre spolocnost Schneider. 92 Komisia v tejto súvislosti uvádza, ze v bode 453 rozsudku Schneider I Súd prvého stupna rozhodol, ze znenie oznámenia o výhradách spolocnosti Schneider neumoznilo, aby "v celom rozsahu" zhodnotila problémy hospodárskej sútaze, ktoré Komisia identifikovala na francúzskom trhu, zatial co v bode 152 napadnutého rozsudku konstatoval, ze spolocnost Schneider "nemohla vediet", ze bez navrhnutia primeraných nápravných opatrení situácie vzájomného opierania vytvorenej koncentráciou nemá "ziadnu sancu" dosiahnut, aby sa koncentrácia vyhlásila za zlucitelnú. 93 Podla Komisie z tohto porovnania dvoch rozsudkov vyplýva, ze vo svojom rozsudku Schneider I Súd prvého stupna dospel k záveru, ze spolocnost Schneider mohla mat vedomost o tom, ze vzájomné opieranie predstavuje komplikáciu z konkurencného hladiska, ale nemohla zhodnotit celý dosah prekázky, ktorú predstavuje, pretoze nebolo výslovne formulované v závere oznámenia o výhradách. Naopak, v napadnutom rozsudku Súd prvého stupna dospel k záveru, ze spolocnost Schneider nikdy nemohla mat vedomost o probléme, a preto nikdy nemohla vediet, ze musí navrhnút primeranú nápravu. 94 Komisia okrem toho uvádza, ze na Súde prvého stupna poukázala na komplikáciu spojenú s uskutocnením celkovej analýzy trhov vo veci, ktorá je sama osebe zlozitá, pod hrozbou velmi prísnych lehôt vyplývajúcich z ustanovení nariadenia. Najmä zdôraznila, ze vypracovanie oznámenia o výhradách predstavuje mimoriadne citlivú cinnost, ktorá sa musí vykonat dostatocne rýchlo po zacatí konania a skoncení setrenia, aby sa úcastníkom konania umoznilo predlozit ich pripomienky. 95 Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze odmietol tieto tvrdenia, ked rozhodol, ze sa obmedzujú na vysvetlenie tazkostí spojených s celkovou analýzou trhov a ze z tohto dôvodu boli irelevantné, kedze faktom, ktorý viedol k vzniku skody, bolo v skutocnosti neuvedenie v oznámení o výhradách zmienky neobsahujúcej ziadne osobitné technické tazkosti nevyzadujúce ziadne dodatocné osobitné preskúmanie, ktoré sa nemohlo uskutocnit z casových dôvodov a ktorého nedostatok nemozno pricítat náhodnému alebo neocakávanému problému. 96 Podla Komisie tieto zistenia Súdu prvého stupna v rozsahu, v akom predstavujú skutkové zistenia, sú zjavne nesprávne vzhladom na dôkazy predlozené na jeho posúdenie v priebehu konania a preukazujú skreslenie dôkazov. 97 Súd prvého stupna v kazdom prípade porusil svoju povinnost odôvodnenia, pokial ide o jeho prihliadnutie tak na neuvedenie zmienky výhrady vzájomného opierania, ako aj na osobitné technické tazkosti takejto zmienky. 98 Napadnutý rozsudok musí byt v konecnom stupni zrusený v celom rozsahu na základe samotného prvého odvolacieho dôvodu. 99 Schneider navrhuje zamietnutie tohto odvolacieho dôvodu. 100 Tvrdí, ze je neprípustný, kedze Komisia: -- spochybnuje skutkové zistenia, -- uvádza nové tvrdenia, podla ktorých po prvé výhrada vzájomného opierania bola prinajmensom implicitne formulovaná v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001, ako to Súd prvého stupna implicitne konstatoval v rozsudku Schneider I, a po druhé Súd prvého stupna v tom istom rozsudku Schneider I dospel k záveru, ze spolocnost Schneider mohla mat vedomost o skutocnosti, ze opieranie sa predstavuje tazkosti z konkurencného hladiska, -- nevysvetluje, v com jej odvolací dôvod spocíva na skreslení dôkazov a porusení povinnosti odôvodnenia. 101 V kazdom prípade odvolací dôvod nie je dôvodný. 2. Posúdenie Súdnym dvorom a) O prvých troch castiach odvolacieho dôvodu zalozených na porusení právnej sily rozhodnutej veci rozsudku Schneider I, hmotnoprávne nesprávnych skutkových zisteniach a skreslení dôkazov 102 Právna sila rozhodnutej veci sa spája len so skutkovými a s právnymi bodmi, ktoré boli úcinne alebo potrebne prejednané rozhodnutím súdneho orgánu vo veci samej (pozri najmä rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 44 a citovanú judikatúru). 103 Okrem toho z clánku 225 ods. 1 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze len Súd prvého stupna má právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, keby vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, jednak posúdit tento skutkový stav. Súdny dvor nemá teda právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz tieto dôkazy boli riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit hodnotu, ktorú treba priznat jemu predlozeným dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci konania o odvolaní (pozri najmä rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 29). 104 Inými slovami, zistenie skutkových okolností a posúdenie dôkazov Súdom prvého stupna predstavujú právne otázky, ktoré podliehajú preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolania, ak hmotnoprávna nepresnost zistení Súdu prvého stupna vyplýva z dokumentov pripojených v spise a v prípade skreslenia z dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, C-119/97 P, Zb. s. I-1341, bod 66). 105 Prvou castou skúmaného odvolacieho dôvodu zalozeného na porusení právnej sily rozhodnutej veci rozsudku Schneider I chce Komisia preukázat, ze v napadnutom rozsudku Súd prvého stupna uviedol skutocnosti, ktoré narázajú na tie, ktoré boli úcinne alebo nevyhnutne riesené uvedeným rozsudkom Schneider I, ktorý nadobudol právnu silu rozhodnutej veci. 106 Svojou druhou a tretou castou toho istého dôvodu chce Komisia v podstate preukázat vzhladom na judikatúru pripomenutú vyssie: -- hmotnoprávnu nepresnost zistení Súdu prvého stupna v napadnutom rozsudku, pokial ide o skutocnosti úcinne uvedené v rozsudku Schneider I, teda nepresnost, ktorá vyplýva priamo z jeho znenia, -- skreslenie zmyslu rozsudku Schneider I v napadnutom rozsudku zo strany Súdu prvého stupna, povazovaného za dôkaz, ktorý musí byt v prípade potreby vykladaný na urcenie skutkových okolností, ktoré sa majú preskúmat na úcely rozhodnutia, ci vznikla mimozmluvná zodpovednost Spolocenstva. 107 Tri prvé casti odvolacieho dôvodu tak vyzadujú preskúmanie týchto otázok: -- na akých skutocnostiach Súd prvého stupna v bodoch 152 a 156 napadnutého rozsudku zalozil svoje zistenie o "zjavnom a závaznom porusení" hraníc zo strany Komisie, ktoré sú jej ulozené na základe práv spolocnosti Schneider na obhajobu, -- ci tieto skutocnosti boli riesené v rozsudku Schneider I, -- ci tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú v rozpore so skutocnostami uvedenými v rozsudku Schneider I. 108 Preto treba preskúmat vsetky tvrdenia uvedené v rámci týchto troch castí, pokial ide o otázku existencie odkazu na výhradu vzájomného opierania v oznámení o výhradách a dalej pokial ide o otázku existencie tazkostí, ktoré by mohli bránit formulácii tejto výhrady s dostatocnou jasnostou a presnostou v tomto akte podrobného preskúmania. 109 Musí sa vsak pripomenút, ze druhá a tretia cast sa zamienajú s prvou castou v rozsahu, v akom sa týkajú skutkových okolností, ktoré sa v analýze nizsie ukázu ako úcinne alebo nevyhnutne riesené rozsudkom Schneider I. Zachovávajú si vlastnú existenciu iba za predpokladu, ze sa týkajú skutkových okolností, ktoré sa ukázu ako neriesené rozsudkom Schneider I. i) O existencii odkazu na výhradu vzájomného opierania v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001 110 V bode 140 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uvádza, ze spolocnost Schneider pred ním poukázala na to, ze Komisia vo svojom oznámení o výhradách z 3. augusta 2001 neformulovala dostatocne jasne a presne námietku zalozenú na vzájomnom opieraní na francúzskych odvetvových trhoch s elektrickými zariadeniami nízkeho napätia na úrovni velkoobchodnej distribúcie. 111 Súd prvého stupna vo svojom posúdení v bodoch 145 az 150 napadnutého rozsudku najprv pripomína obsah a dosah povinností Komisie podla clánku 18 nariadenia. V bode 151 toho istého rozsudku z toho vyvodzuje, ze Schneider sa odvoláva na porusenie pravidla, ktoré priznáva práva jednotlivcom v zmysle rezimu mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva. 112 V bode 152 dalej uvádza, ze "skutocnost, ako je to v prejednávanej veci, ze Komisia vyhotovila oznámenie o výhradách takým spôsobom, ze [spolocnost Schneider], ako vyplýva z rozsudku Schneider I, nemohla vediet, ze pokial nenavrhne nápravné opatrenia potrebné na obmedzenie alebo odstránenie situácie vzájomného opierania medzi svojím postavením a postavením spolocnosti Legrand na francúzskych odvetvových trhoch, nemá ziadnu sancu dosiahnut, aby sa koncentrácia vyhlásila za zlucitelnú so spolocným trhom, predstavuje v prejednávanej veci zjavné a závazné porusenie clánku 18 ods. 1 a 3 nariadenia". 113 Touto formuláciou bodu 152 napadnutého rozsudku, ktorá potvrdzuje existenciu jednej z podmienok vzniku zodpovednosti Spolocenstva, odkazujúc na to, co "vyplýva z rozsudku Schneider I", Súd prvého stupna v tomto stádiu svojho odôvodnovania nevyhnutne zakladá svoje posúdenie "zjavného a závazného porusenia" na analýze rozvinutej v bodoch 440 az 461 tohto rozsudku Schneider I v rámci termínov pouzitých týmto rozsudkom, pokial ide o okolnosti, za ktorých bolo vypracované oznámenie o výhradách. 114 Pokial ide o znenie oznámenia o výhradách z 3. augusta 2001, prihliada teda na tieto skutocnosti tak, ako boli úcinne zistené a posúdené v rozsudku Schneider I v jeho bodoch 445 a 453: -- zo znenia rozhodnutia "nevyplýva, ze by sa oznámenie o výhradách s dostatocnou jasnostou a presnostou zaoberalo posilnením postavenia spolocnosti Schneider voci francúzskym distribútorom elektrických zariadení nízkeho napätia, ktoré by vyplývalo nielen z pripojenia predajov spolocnosti Legrand na trhoch s komponentmi panelových rozvádzacov elektriny, ale aj z dominantného postavenia spolocnosti Legrand v segmentoch ultraterminálnych elektrických zariadení", -- "vseobecný záver oznámenia o výhradách vymenúva rôzne vnútrostátne odvetvové trhy dotknuté koncentráciou bez toho, aby sa preukázalo, ze by postavenie jednej z oboch oznamujúcich strán na danom trhu výrobkov akokolvek podporovalo postavenie druhej strany na inom odvetvovom trhu", -- "oznámenie o výhradách spolocnosti Schneider neumoznilo, aby v celom rozsahu zhodnotila problémy hospodárskej sútaze, ktoré Komisia z dôvodu koncentrácie identifikovala na francúzskom trhu s elektrickými zariadeniami nízkeho napätia na úrovni distribúcie". 115 Svojím odkazom na rozsudok Schneider I Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku zdaleka nevychádzal z cistého a jednoduchého neuvedenia akejkolvek zmienky o výhrade vzájomného opierania v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001, ale presne prihliadal, ako to urobil v uvedenom rozsudku Schneider I, na nedostatok jasnosti a presnosti o otázke vzájomného opierania v samotnom oznámení o výhradách, ako aj na nedostatok výslovnej zmienky tejto otázky v jeho vseobecnom závere. 116 Za týchto podmienok mu nemozno vytýkat porusenie právnej sily rozhodnutej veci spojenej s týmito skutocnostami riesenými rozsudkom Schneider I. 117 Tento záver nie je vylúcený okolnostou, ze v bode 155 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna na vyvrátenie tvrdenia Komisie smerujúceho k oslobodeniu od zodpovednosti dalej uvádza, ze skodovou udalostou je "neuvedenie zmienky v oznámení o výhradách, ktorá má podstatný význam vo svojich dôsledkoch a pre výrok rozhodnutia o nezlucitelnosti". V kontexte opísanom vyssie totiz výraz"neuvedenie zmienky..., ktorá má podstatný význam" musí byt chápaný ako oznacujúci neuvedenie dostatocne jasnej a presnej zmienky o výhrade vzájomného opierania. 118 V kazdom prípade pouzitie termínu "neuvedenie" Súdom prvého stupna nemozno chápat ako spôsobujúce údajne nesprávne posúdenie tohto súdu uvedené v bode 152 napadnutého rozsudku, podla ktorého spolocnost Schneider "nemohla vediet, ze pokial nenavrhne nápravné opatrenia potrebné na obmedzenie alebo odstránenie situácie vzájomného opierania medzi svojím postavením a postavením spolocnosti Legrand na francúzskych odvetvových trhoch, nemá ziadnu sancu dosiahnut, aby sa koncentrácia vyhlásila za zlucitelnú so spolocným trhom". 119 V rozsudku Schneider I totiz Súd prvého stupna preskúmal, ci oznámenie o výhradách umoznilo spolocnosti Schneider mat plnú vedomost o tom, ze vzájomné opieranie môze predstavovat prícinu vyhlásenia koncentrácie za nezlucitelnú, to znamená jej konecnú prekázku. 120 Rovnako ako neuvedenie akejkolvek zmienky výhrady, aj jej nedostatocne jasné a nepresné znenie, ktoré neumoznuje podla bodu 453 rozsudku Schneider I zhodnotit "v celom rozsahu" niektoré problémy hospodárskej sútaze, bráni dotknutým podnikom mat vedomost o ich rozhodujúcej povahe, pokial ide o výsledok preskúmania. 121 Z tohto dôvodu Súd prvého stupna dospel v bodoch 455, 456, 458 a 460 rozsudku Schneider I k záveru, ze spolocnost Schneider: -- "bola najskôr zbavená moznosti úcinne vecne spochybnit tvrdenie Komisie spocívajúce v tom, ze vo Francúzsku bolo na úrovni distribúcie posilnené dominantné postavenie spolocnosti Schneider v odvetví komponentov pre distribucné a koncové panelové rozvádzace z dôvodu dominantného postavenia spolocnosti Legrand v odvetví ultraterminálnych zariadení", -- "nemala prílezitost úcinne predlozit v tomto smere svoje pripomienky, a to ani vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ani pocas pojednávania 21. augusta 2001", -- "nemala prílezitost úcinne a v primeranej lehote predlozit návrhy na prevod aktív v dostatocnom rozsahu, ktorý by jej umoznil vyriesit problémy hospodárskej sútaze, ktoré Komisia identifikovala na relevantných francúzskych odvetvových trhoch", -- "mohla byt nepriamo zbavená moznosti získat súhlas, ktorý by Komisia mohla udelit navrhovaným nápravným opatreniam, ak by oznamujúce strany mali moznost v primeranej lehote predlozit návrhy na oddelenie v rozsahu, aký by stacil na vyriesenie vsetkých problémov hospodárskej sútaze, ktoré Komisia identifikovala na úrovni distribúcie vo Francúzsku". 122 Výrazy "zbavená moznosti", "nemala prílezitost" a "mohla byt nepriamo zbavená" v tejto súvislosti preukazujú posúdenie Súdu prvého stupna v rozsudku Schneider I, podla ktorého spolocnost Schneider nemala z dôvodu chybného oznámenia o výhradách moznost uvedomit si rozhodujúcu povahu výhrady vzájomného opierania. 123 Za týchto podmienok, ak v bode 152 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uvádza, ze "[spolocnost Schneider] nemohla vediet, ze pokial nenavrhne nápravné opatrenia..., nemá ziadnu sancu dosiahnut, aby sa koncentrácia vyhlásila za zlucitelnú so spolocným trhom", neposudzuje situáciu rozdielne od posúdenia vykonaného Súdom prvého stupna v rozsudku Schneider I, ale iba inými slovami vyjadruje to isté posúdenie. 124 Rovnako ak v bode 155 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uvádza, ze "celkové precítanie oznámenia o výhradách [neumoznilo] napravit" problém spôsobený jeho znením, nezavádza nijaký rozpor v posúdení. Predpokladom na to, aby v rozsudku Schneider I mohla byt konstatovaná nemoznost zoznámit sa s prekázkou, ktorú predstavovalo vzájomné opieranie, bola práve skutocnost, ze ani zohladnenie obsahu oznámenia o výhradách ako celku neumozní napravit jeho chybné znenie. 125 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tvrdenia Komisie, pokial ide o existenciu odkazu na výhradu vzájomného opierania v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001, nemôzu byt prijaté. ii) O existencii tazkostí spôsobilých prekázat formulácii výhrady vzájomného opierania s dostatocnou jasnostou a presnostou v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001 126 Pri cítaní bodov 437 a nasl. rozsudku Schneider I treba v prvom rade konstatovat, ze v tomto rozsudku Súd prvého stupna neriesil skutocnost týkajúcu sa otázky, ci zmienka o výhrade vzájomného opierania v oznámení o výhradách z 3. augusta 200 predstavovala, alebo nepredstavovala pre Komisiu "osobitné technické tazkosti". 127 Dalej treba konstatovat, ze táto skutocnost nevyplýva zo skutkového zistenia, ale zo skutkového posúdenia. 128 Preto pokial ide o uvedenú skutocnost, dve prvé casti dôvodu zalozené na porusení právnej sily rozhodnutej veci a hmotnoprávnej nepresnosti skutkového zistenia sú neúcinné. 129 Pokial ide o tretiu cast odvolacieho dôvodu, treba vo veci preskúmat, ci tvrdenie Súdu prvého stupna, podla ktorého zmienka o výhrade neobsahovala "ziadne osobitné technické tazkosti", vyplýva zo skreslenia dôkazov. 130 V tomto ohlade je potrebné uviest, ze zmienka v oznámení o výhrade, akou je tá o vzájomnom opieraní, nepredpokladá kompletné preukázanie jej dôvodnosti prostredníctvom vycerpávajúcej hospodárskej analýzy. 131 Takéto preukázanie, ktoré v oblasti koncentrácií môze skutocne predstavovat mimoriadne tazkosti, musí byt dokoncené az v dalsej casti konania najmä s ohladom na pripomienky dotknutých podnikov, ktoré boli riadne informované o existencii problému hospodárskej sútaze prostredníctvom oznámenia o výhradách na úcely úcinného výkonu ich práv na obhajobu. 132 Komisia nemusí v stádiu oznámenia o výhradách vysvetlovat s dostatocnou jasnostou a presnostou, ze problém vzájomného opierania je spôsobilý tvorit prekázku vyhlásenia koncentrácie za zlucitelnú. 133 Vzhladom na tieto zistenia treba prijat, ze posúdenie Súdu prvého stupna týkajúce sa nedostatku osobitných technických tazkostí oznámenia problému vzájomného opierania nevychádzalo zo skreslenia dôkazov, ktoré mu boli predlozené. 134 Z toho vyplýva, ze tri prvé casti prvého odvolacieho dôvodu musia byt zamietnuté. b) O stvrtej casti odvolacieho dôvodu zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia 135 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze povinnost odôvodnenia neukladá Súdu prvého stupna povinnost vypracovat odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu, a ze odôvodnenie teda môze byt implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Súd prvého stupna neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonat svoje preskúmanie (pozri najmä rozsudok z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513, bod 96 a citovanú judikatúru). 136 V bode 152 napadnutého rozsudku, co sa týka otázky zmienky výhrady vzájomného opierania, Súd prvého stupna odkazuje na to, co "vyplýva z rozsudku Schneider I", pokial ide o spôsob, akým bolo oznámenie o výhradách spísané. 137 Ako sa uviedlo v bode 114 tohto rozsudku, Súd prvého stupna odkazuje na skutkové okolnosti zohladnené v bodoch 445 a 453 rozsudku Schneider I a dotknuté tromi prvými castami prvého odvolacieho dôvodu. Umoznuje tak pochopit, ze zakladá svoje posúdenie zjavného a závazného porusenia na týchto skutocnostiach. 138 Okrem toho, ako vyplýva z bodu 117 tohto rozsudku, vykonaný odkaz umiestnuje kontext umoznujúci vymedzit dosah výrazu "neuvedenie zmienky..., ktorá má podstatný význam" dalej pouzitého v bode 155 napadnutého rozsudku. 139 Pokial ide o posúdenie, podla ktorého zmienka výhrady vzájomného opierania v oznámení o výhradách neobsahovala ziadne osobitné technické tazkosti, Súd prvého stupna v tom istom bode 155 napadnutého rozsudku v podstate zdôraznuje dostatocným odôvodnením rozdiel, ktorý treba vykonat medzi vecnou analýzou relevantných trhov na úcely preukázania nezlucitelnosti so spolocným trhom na jednej strane a jednoduchým uvedením v oznámení o výhradách problému hospodárskej sútaze spôsobilého predstavovat, s výhradou pripomienok dotknutých podnikov, prekázku vyhlásenia zlucitelnosti koncentrácie na druhej strane. 140 Z toho vyplýva, ze stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu musí byt tiez zamietnutá. 141 V dôsledku toho prvý odvolací dôvod musí byt vo veci zamietnutý v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné vyslovit sa o jeho prípustnosti. B -- O druhom dôvode zalozenom na tom, ze Súd prvého stupna nesprávne dospel k záveru o existencii dostatocne závazného porusenia právneho pravidla, ktoré priznáva práva jednotlivcom, zo strany Komisie 1. Argumentácia úcastníkov konania 142 Komisia rozdeluje svoj druhý odvolací dôvod na dve casti, zalozené na nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností a na porusení povinnosti odôvodnenia. 143 V rámci prvej casti tohto dôvodu pripústa, ze v rezime mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva, ak napadnutá institúcia disponuje iba znacne obmedzenou, ci dokonca nedisponuje nijakou mierou volnej úvahy, môze na preukázanie dostatocne závazného porusenia právneho pravidla, ktoré priznáva práva jednotlivcom, stacit samotné porusenie práva Spolocenstva. 144 Uznáva, ze pokial ide o vykonanie práva byt vypocutý podla clánku 18 ods. 1 a 3 nariadenia, jej povinnost formulovat s dostatocnou jasnostou a presnostou výhradu vzájomného opierania nepatrí do výkonu volnej úvahy z jej strany, ale vyplýva zo samotného uplatnenia relevantných procesných pravidiel. 145 Domnieva sa vsak, ze Súd prvého stupna mal nevyhnutne, nad rámec prihliadnutia na obmedzenú, ci dokonca nijakú volnú úvahu, ktorou disponovala, pokial ide o právo spolocnosti Schneider byt vypocutý, prihliadnut na zlozitost riesených situácií, ktorými sa Komisia musela zaoberat v priebehu správneho konania. 146 Pripomína, ze pred Súdom prvého stupna uviedla, ze znenie oznámenia o výhradách z 3. augusta 2001 bolo mimoriadne zlozité nielen vzhladom na casovú tiesen, v ktorej sa nachádzala, ale aj a najmä na rozsah problémov hospodárskej sútaze spôsobených koncentráciou pokrývajúcou mnoho vnútrostátnych odvetvových trhov Jasné a dostatocne presné znenie kazdej z výhrad, ktoré Komisia formulovala vo vztahu k vsetkým vnútrostátnym odvetvovým trhom, tak bolo velmi zlozité nielen z hladiska koncepcného, ale tiez redakcného. 147 Výhrada vzájomného opierania sama osebe predstavuje dalsiu mimoriadnu zlozitost vedúcu k tomu, ze jej vypracovanie a spísanie nepredpokladajú analýzu kazdého vnútrostátneho odvetvového trhu prijatú osobitne, ako to platí pre iné výhrady uvedené v oznámení o výhradách, ale predpokladajú analýzy napriec vsetkými trhmi elektrických prístrojov na instalácie nízkeho napätia v kazdom clenskom státe vrátane odvetvových trhov, pre ktoré koncentrácia nespôsobovala problémy hospodárskej sútaze horizontálnej povahy. 148 Vysvetlenie výhrady vzájomného opierania, ktorá je zlozitým hospodárskym pojmom, si vyzadovalo vzájomné vyjadrenie stanovísk úcastníkov a ich konkurentov na viacerých odvetvových trhoch v rámci kazdého clenského státu, dalej preskúmanie struktúry distribúcie a vztahov medzi dodávatelmi a velkoobchodníkmi v kazdom z týchto státov. 149 Komisia zdôraznuje, ze nepoukazuje na tazkosti s preukázaním samotnej platnosti výhrady vzájomného opierania, ale na osobitnú zlozitost, ktorú predstavuje dostatocne jasné a presné znenie tejto výhrady. 150 Uvádza, ze spolocnost Schneider pred Súdom prvého stupna vyjadrila názor, ze od oznámenia koncentrácie spochybnila existenciu vzájomného opierania, co muselo Komisii ulahcit dostatocne jasné a presné znenie výhrady o tomto bode. Komisia sama namietla, ze táto okolnost este viac znízila závaznost spôsobenej procesnej vady. 151 Komisia tvrdí, ze vzhladom na to, ze samotná spolocnost Schneider minimalizovala dosah problematiky vzájomného opierania, neuvedenie príslusnej výhrady s dostatocnou jasnostou a presnostou v nijakom prípade nemohlo predstavovat dostatocne závazné porusenie. 152 Zastáva názor, ze Súd prvého stupna mal v predmetnej veci dospiet k záveru, ze vypracovaním oznámenia o výhradách v rozsahu 145 strán vo velkej casovej tiesni bola konfrontovaná so zlozitou situáciou, ktorá vylucuje existenciu dostatocne závazného porusenia. 153 V rámci druhej casti svojho odvolacieho dôvodu Komisia uvádza, ze bolo úlohou Súdu prvého stupna mimoriadne starostlivo vysvetlit dôvody, ktoré ho viedli k záveru, ze porusenie konstatované v rozsudku Schneider I bolo dostatocne závazné. 154 Podla Komisie odôvodnenie Súdu prvého stupna o tomto bode v napadnutom rozsudku vlastne chýba. 155 Toto odôvodnenie neumoznuje pochopit, preco rozpory rôznej povahy, na ktoré sa poukázalo, nezmiernili rozsah porusenia. 156 Súd prvého stupna v kazdom prípade dostatocne neodpovedal na relevantné tvrdenia formulované Komisiou, ktoré boli osobitne zalozené na tom, ze institúcia: -- poukázala na problém vzájomného opierania vo viacerých bodoch oznámenia o výhradách, -- poukázala na tazkosti spojené s vypracovaním oznámenia o výhradách v krátkej lehote, s celkovým posúdením vsetkých hmotnoprávnych tvrdení, z ktorých výhrada vzájomného opierania predstavuje iba jednu z mnohých relevantných okolností, ako aj navrhovaných riesení, -- uviedla, ze okolnost, ze spolocnost Schneider poskytla Komisii informácie preukazujúce, ze koncentrácia nepredstavuje nijaký problém, pokial ide o vzájomné opieranie, znízila závaznost spôsobenej procesnej vady, -- uviedla, ze sa mohla v dobrej viere domnievat, ze má právo doplnit do rozhodnutia o nezlucitelnosti skutkové alebo právne tvrdenia o vopred identifikovanej výhrade vzájomného opierania, -- poukázala na to, ze poziadavka jasnosti oznámení o výhradách v oblasti koncentrácií nebola este v rozhodnej dobe dostatocne jasne stanovená judikatúrou. 157 Schneider navrhuje zamietnutie druhého odvolacieho dôvodu. 158 Prvá cast tohto dôvodu je neprípustná v rozsahu, v akom spocíva v návrate k skutkovým posúdeniam a obsahuje nové tvrdenie, a to tvrdenie o údajnej redakcnej zlozitosti znenia výhrady vzájomného opierania. 159 V kazdom prípade skúmaný odvolací dôvod je nedôvodný. 2. Posúdenie Súdnym dvorom a) O prvej casti odvolacieho dôvodu zalozeného na nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností 160 Uplatnit mimozmluvnú zodpovednost Spolocenstva je mozné po splnení niekolkých podmienok, medzi ktoré patrí, ze ak sa namieta protiprávnost právneho aktu, musí existovat dostatocne závazné porusenie právneho pravidla, ktorého cielom je priznanie práv jednotlivcom. V prípade tejto podmienky je rozhodujúcim kritériom na prijatie záveru, ze porusenie práva Spolocenstva je dostatocne závazné, zjavné a závazné prekrocenie hraníc stanovených na volnú úvahu institúciou Spolocenstva. Ak táto institúcia disponuje iba výrazne obmedzenou, ci dokonca nedisponuje nijakou mierou volnej úvahy, na preukázanie dostatocne závazného porusenia práva Spolocenstva môze postacovat samotné porusenie práva Spolocenstva [rozsudok z 19. apríla 2007, Holcim (Nemecko)/Komisia, C-282/05 P, Zb. s. I-2941, bod 47 a citovaná judikatúra]. 161 Rezim mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva dotvorený Súdnym dvorom okrem iného zohladnuje zlozitost situácií, ktoré bolo potrebné upravit [rozsudok Holcim (Nemecko)/Komisia, uz citovaný, bod 50 a citovaná judikatúra]. 162 V predmetnej veci nie je spochybnené, ze uvedená nezákonnost vznikla, ako Súd prvého stupna správne rozhodol v bodoch 145 az 151 napadnutého rozsudku, porusením právneho pravidla, ktorého predmetom je priznanie práv jednotlivcom, a to clánku 18 ods. 3 nariadenia, ktorý upravuje uplatnenie zásady respektovania práva na obhajobu. 163 V tejto súvislosti treba predovsetkým zdôraznit, ze oznámenie o výhradách je podstatný dokument na vykonanie tejto zásady. 164 S cielom zabezpecit úcinný výkon práv na obhajobu tento dokument vymedzuje predmet správneho konania zacatého Komisiou, cím mu zabranuje uplatnit iné výhrady vo svojom rozhodnutí, ktorým sa koncí konanie (rozsudok Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, uz citovaný, bod 63). 165 Clánok 18 ods. 3 nariadenia v tejto súvislosti zahrna, ze ak Komisia v priebehu podrobného preskúmania a po oznámení o výhradách konstatuje, ze problém hospodárskej sútaze spôsobilý viest k vyhláseniu o nezlucitelnosti nebol uvedený alebo bol uvedený nedostatocne v tomto oznámení, musí bud upustit od tejto výhrady v stádiu konecného rozhodnutia, alebo umoznit dotknutým podnikom vopred formulovat vsetky hmotnoprávne pripomienky a návrhy potrebných nápravných opatrení. 166 Dalej sa musí uviest, ze povinnost Komisie formulovat s dostatocnou jasnostou a presnostou výhradu vzájomného opierania vyplýva, ako to táto institúcia uznáva, zo samotného uplatnenia relevantných procesných pravidiel, takze pokial ide o právo spolocnosti Schneider byt vypocutý, miera volnej úvahy bola znacne znízená, ci dokonca neexistovala. 167 Skúmaná cast dôvodu spocíva v prvom rade na výcitke, ze Súd prvého stupna neprihliadol na úcely vylúcenia existencie dostatocne závazného porusenia na zlozitost situácie. 168 Táto cast je zalozená na predpoklade spochybnujúcom posúdenie v bode 155 napadnutého rozsudku, podla ktorého zahrnutie výhrady vzájomného opierania do oznámenia o výhradách z 3. augusta 2001 neobsahovalo "ziadne osobitné technické tazkosti", ktorých posúdenie vyplýva z právomoci Súdu prvého stupna. 169 Tvrdenie o skreslení dôkazov bolo povazované za nedôvodné uz v bode 133 tohto rozsudku, pokial ide o dotknuté posúdenie. 170 Za týchto podmienok tvrdenie zalozené Komisiou na zlozitosti situácie, ktorá sa má vyriesit a na ktorú poukázala na preukázanie nesprávneho právneho posúdenia, nemôze byt prijaté. 171 Prvá cast druhého odvolacieho dôvodu v druhom rade v podstate spocíva na výcitke, ze Súd prvého stupna posúdil správanie Komisie ako dostatocne závazné porusenie, zatial co spolocnost Schneider, ktorá sama od oznámenia koncentrácie minimalizovala dosah problematiky vzájomného opierania, mala vedomost o danom probléme hospodárskej sútaze, co znízilo závaznost spôsobenej procesnej vady. 172 Ale aj keby spolocnost Schneider od oznámenia koncentrácie Komisiu skutocne preventívne ubezpecila, ze táto koncentrácia nezakladá problém vzájomného opierania, nedostatocne jasná ci nepresná zmienka o výhrade o tomto bode v oznámení o výhradách, daleko od toho, aby si podnik uvedomil riziko vyhlásenia nezlucitelnosti, bola práve naopak spôsobilá utvrdit ju v jej názore a odradit ju v rámci prípravy jej pripomienok od dodatocného odôvodnenia a/alebo návrhu primeraných nápravných opatrení. 173 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností konstatovaním dostatocne závazného porusenia bez prihliadnutia na jednej strane na existenciu zlozitej situácie a na druhej strane na vedomost, ktorú mala spolocnost Schneider o riziku zatazujúcom koncentráciu z dôvodu problému vzájomného opierania. 174 Z toho vyplýva, ze prvá cast druhého odvolacieho dôvodu musí byt vo veci zamietnutá bez toho, aby bolo opodstatnené vyslovit sa o jej prípustnosti. b) O druhej casti odvolacieho dôvodu zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia 175 Ako vyplýva z bodu 135 tohto rozsudku, povinnost odôvodnenia neukladá Súdu prvého stupna povinnost vypracovat odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu, a odôvodnenie môze byt implicitné, avsak pod podmienkou, ze zúcastneným osobám umozní oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré neprijal ich tvrdenia, a Súdnemu dvoru umozní, aby mohol vykonat svoje preskúmanie. 176 V napadnutom rozsudku s cielom odôvodit svoje zistenie o existencii dostatocne závazného porusenia Súd prvého stupna najprv v bodoch 145 az 150 zdôraznuje význam oznámenia o výhradách vzhladom na výkon práv na obhajobu, odkazujúc na viaceré súdne precedensy. 177 Uvádza, ze: -- "[podla] clánku 18 ods. 3 nariadenia... Komisia musí zalozit svoje rozhodnutia o nezlucitelnosti len na námietkach, ku ktorým dotknuté podniky mohli vyjadrit svoje názory", -- "podniky, ktoré sú úcastníkmi koncentrácie majúcej význam pre celé Spolocenstvo, totiz musia mat ako osoby, ktorým sú urcené rozhodnutia verejného orgánu, ktoré sa citelne dotýkajú ich záujmov, moznost úcinne vyjadrit svoje stanovisko a na tento úcel musia byt vcas jasne informované o podstate námietok, ktoré Komisia vznása proti ich oznámenej koncentrácii (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 1974, Transocean Marine Paint/Komisia, 17/74, Zb. s. 1063, bod 15, a rozsudok Súdu prvého stupna zo , Assicurazioni Generali a Unicredito/Komisia, [10]T-87/96, Zb. s. II-203, bod 88)", -- "oznámenie o výhradách má v tejto súvislosti osobitný význam, kedze je specificky urcené na to, aby dotknutým podnikom umoznilo reagovat na obavy vyjadrené regulacným orgánom na jednej strane tým, ze sa k týmto obavám vyjadria, a na druhej strane tým, ze Komisii navrhnú opatrenia urcené na nápravu negatívneho dopadu oznámenej koncentrácie", -- "táto záruka, ktorá patrí k základným zárukám, ktoré právny poriadok Spolocenstva poskytuje v rámci vykonávania správnych konaní, má osobitný význam pre preskúmanie koncentrácií podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14)". 178 V bode 152 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna dalej odkazuje na rozsudok Schneider I na úcely jeho posúdenia dôsledkov nesprávneho znenia oznámenia o výhradách na výkon práv na obhajobu. 179 Opiera sa tak o okolnosti uvedené v bodoch 445, 453 a nasl. rozsudku Schneider I, a to: -- oznámenie neriesilo s dostatocnou jasnostou a presnostou výhradu vzájomného opierania, -- vseobecný záver tohto oznámenia nepoukázal na ziadne vzájomné opieranie, -- toto oznámenie zbavilo spolocnost Schneider prílezitosti vo veci samej úcinne spochybnit tézu Komisie a moznosti v potrebnom case predlozit návrhy nápravných opatrení. 180 Z týchto skutocností v podstate vyvodzuje v samotnom bode 152 napadnutého rozsudku, ktorého znenie sa pripomína v bode 112 tohto rozsudku, rozhodujúci záver, ze spolocnosti Schneider nebolo umoznené mat vedomost o tom, ze problém vzájomného opierania mohol spôsobit vyhlásenie nezlucitelnosti oznámenej koncentrácie. 181 V bode 153 napadnutého rozsudku poukazuje na skodlivý dôsledok tejto situácie, zdôraznujúc, ze v dôsledku toho nápravné opatrenia navrhnuté spolocnostou Schneider nemohli objektívne vyriesit osobitný problém vzájomného opierania na dotknutých francúzskych odvetvových trhoch. 182 Nakoniec v bode 155 toho istého rozsudku, v podstate rozlisujúc medzi celkovou analýzou problému hospodárskej sútaze a oznámením tohto problému so záverom, ze jednoduché oznámenie neobsahuje ziadne osobitné tazkosti, Súd prvého stupna konkrétnejsie skúma podmienku posúdenia dostatocne závazného porusenia v súvislosti s otázkou, ci je, alebo nie je riesená situácia zlozitá. 183 Musí sa prijat, ze týmito zisteniami Súd prvého stupna: -- umoznil Komisii spoznat dôvody, pre ktoré dospel k záveru o existencii dostatocne závazného porusenia, a Súdnemu dvoru preskúmat toto právne posúdenie, -- poskytol zalobcovi výslovné a implicitné odpovede na ním uvedené tvrdenia. 184 Z toho vyplýva, ze druhá cast druhého dôvodu musí byt zamietnutá. 185 V dôsledku toho sa druhý odvolací dôvod ako celok musí zamietnut. C -- O tretom dôvode zalozenom na tom, ze Súd prvého stupna nesprávne dospel k záveru o existencii priamej prícinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním Komisie a skodou spôsobenou spolocnosti Schneider z dôvodu znízenia ceny za prevod spolocnosti Legrand 1. Argumentácia úcastníkov konania 186 Tretí odvolací dôvod na zrusenie napadnutého rozsudku sa delí na tri casti, zalozené na tom, ze Súd prvého stupna tým, ze dospel k záveru o existencii priamej prícinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním Komisie a skodou spôsobenou spolocnosti Schneider z dôvodu znízenia ceny za prevod spolocnosti Legrand dohodnutej ako protihodnotu za odlozenie skutocného uskutocnenia predaja dohodnutého 26. júla 2002 az do : -- vykonal hmotnoprávne nepresné skutkové zistenia na úcely rozhodnutia, po prvé, ze spolocnost Schneider bola nútená uzavriet rokovania o opätovnom predaji a kúpnej cene za prevod spolocnosti Legrand k 26. júlu 2002, po druhé, ze dátum odlozenia 10. decembra 2002 dohodnutý na úcinné uskutocnenie predaja bol dostatocne neskorsí vo vztahu k predpokladanému dátumu vyhlásenia rozsudku Schneider I na to, aby sa spolocnosti Schneider umoznilo ubezpecit sa o moznosti dosiahnut este preskúmanie koncentrácie Komisiou prostredníctvom predlozenia nových nápravných opatrení, a po tretie, ze existovala prícinná súvislost s úcinkom medzi dostatocne závazným porusením a znízením ceny za prevod uvedeným spolocnostou Schneider, -- skreslil tiez dôkazy na rozhodnutie o týchto troch bodoch, -- nesprávne právne posúdil skutkové okolnosti, -- jeho rozhodnutie obsahuje rozpor v odôvodnení vzhladom na analýzu uvedenú v bodoch 260 az 286 toho istého rozsudku, ktorá predtým viedla k tomu, ze Súd prvého stupna vylúcil dostatocne úzku prícinnú súvislost medzi protiprávnym konaním Komisie a úplnou stratou hodnoty dotknutých aktív medzi ich nadobudnutím spolocnostou Schneider a ich následným prevodom, -- vykonal z hmotnoprávneho hladiska nepresné skutkové zistenia a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze spolocnost Schneider neprispela k vzniku celej skody, hoci mozno vyslovit iba opacný záver, po prvé preto, lebo spolocnost Schneider sa mohla zoznámit s problémami hospodárskej sútaze, ktoré nevyhnutne vyplývali zo situácie vzájomného opierania spôsobenej koncentráciou, po druhé preto, lebo vzala spät svoj návrh na odklad výkonu rozhodnutia o rozdelení a neskôr nepodala návrh na nariadenie predbezného opatrenia, pokial ide o povinnost predaja spolocnosti Legrand, a po tretie preto, lebo sa rozhodla predat spolocnost Legrand ku dnu, ked uz nebola viazaná povinnostou v tomto zmysle. 187 Na podporu svojho tretieho odvolacieho dôvodu Komisia najmä uvádza, ze po rozsudkoch Schneider I a Schneider II a osobitne po nadväzujúcom zrusení rozhodnutia o rozdelení uz spolocnost Schneider 10. decembra 2002 nebola povinná predat spolocnost Legrand, "co je podmienka sine qua non pre vznik dotknutej skody". 188 Spolocnost Schneider tvrdí, ze prvé tri casti tohto dôvodu sú neprípustné, pretoze by viedli k prehodnoteniu skutkových zistení v napadnutom rozsudku. Spolocnost Schneider uvádza, ze aj piata cast tohto dôvodu je neprípustná, kedze argumentácia, ktorú obsahuje, bola uplatnená prvýkrát az v tomto stádiu sporu. 189 V zostávajúcej casti uvádza, ze tvrdenia uvedené v rámci tretieho odvolacieho dôvodu sú nedôvodné alebo neúcinné. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 190 Najskôr je potrebné preskúmat tretiu a piatu cast tohto dôvodu, a to spolocne, kedze sa týkajú vplyvu uskutocnenia predaja spolocnosti Legrand, ku ktorému doslo 10. decembra 2002. a) O prípustnosti 191 Treba pripomenút, ze pokial Súd prvého stupna zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 225 ES právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu týchto skutkových okolností a právnych dôsledkov, ktoré z nich Súd prvého stupna vyvodil (pozri najmä rozsudky Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, uz citovaný, bod 29, a z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 105). 192 V oblasti mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva otázka existencie prícinnej súvislosti medzi skodovou udalostou a skodou ako podmienky vzniku tejto zodpovednosti je otázkou právnou, ktorá z tohto dôvodu podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. 193 Za týchto podmienok je tretia cast skúmaného odvolacieho dôvodu prípustná, pretoze sa týka práve preskúmania právnej kvalifikácie skutkových okolností vykonanej Súdom prvého stupna, na základe ktorej tento súd konstatoval existenciu priamej prícinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním Komisie a údajnou skodou spolocnosti Schneider, a pretoze mozno toto preskúmanie v predmetnej veci vykonat bez toho, aby sa spochybnilo vykonané zistenie a posúdenie skutkového stavu, ako sa ukáze nizsie. 194 Okrem toho treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Schneider, tvrdenie obsiahnuté v piatej casti, podla ktorého sa spolocnost Schneider rozhodla predat spolocnost Legrand ku dnu, ked uz nebola viazaná povinnostou v tomto zmysle, nebol uvedený prvýkrát az v stádiu odvolania. 195 Vo svojej duplike predlozenej v prvostupnovom konaní totiz Komisia pri spochybnovaní existencie prícinnej súvislosti výslovne uviedla, ze: -- rozhodnutie Komisie o opätovnom zacatí podrobného preskúmania v nadväznosti na rozsudky Schneider I a Schneider II neznamená, ze by predaj bol neodvratný, -- spolocnosti Schneider nijako neukladala povinnost, aby svoje akcie predala, a to o to viac, ze táto spolocnost mala moznost vyuzit ustanovenia o odstúpení, ktoré dohodla na úcely nevykonania predaja, -- spolocnost Schneider sa rozhodla uskutocnit predaj spolocnosti Legrand práve na základe svojho zámeru nenavrhnút nápravné opatrenia vhodné na vyriesenie problémov vyvolaných koncentráciou vo Francúzsku, a nie z dôvodu nejakého protiprávneho konania Komisie. 196 Za týchto podmienok je piata cast tohto odvolacieho dôvodu prípustná v rozsahu, v akom obsahuje tvrdenie, ze spolocnost Schneider sa rozhodla predat spolocnost Legrand ku dnu, ked uz nebola viazaná povinnostou v tomto zmysle. b) O veci samej 197 V bode 303 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uvádza, ze mu prislúcha preskúmat, ci protiprávnost, ktorou je postihnuté rozhodnutie o nezlucitelnosti, nemala za následok znízenie hodnoty, na ktorú boli ohodnotené aktíva vlastnené spolocnostou Schneider v kapitále spolocnosti Legrand v zmluve o prevode. 198 V bodoch 315 a 316 toho istého rozsudku dospel k záveru, ze: -- porusenie práva na obhajobu, ktorým bolo postihnuté rozhodnutie o nezlucitelnosti, sa musí povazovat za súvisiace vzhladom na dostatocne priamu súvislost s odlozením konecného dátumu na uskutocnenie predaja spolocnosti Legrand na 10. december 2002 v zmluve o prevode v rozsahu, v akom bol tento odklad nevyhnutný, aby sa spolocnosti Schneider umoznilo uzitocne vykonat právo kazdého úcastníka správneho konania získat legálne rozhodnutie, ktorým sa rozhoduje o zlucitelnosti riadne oznámenej koncentrácie so spolocným trhom, a prípadne môct byt vypocutý v konaní, ktoré mu poskytuje pozadované záruky, -- v dôsledku toho sa závazné porusenie práva Spolocenstva uvedené Súdom prvého stupna musí povazovat za súvisiace rovnako vzhladom na dostatocne priamu prícinnú súvislost so skodou, ktorú utrpela spolocnost Schneider z dôvodu znízenia ceny za prevod spolocnosti Legrand, ktoré súvisí s odkladom skutocného uskutocnenia prevodu. 199 Súd prvého stupna v bodoch 304 az 312 napadnutého rozsudku tieto závery oprel predovsetkým o tieto skutocnosti: -- zacatie rokovania na úcely prevodu spolocnosti Legrand a uzavretie zmluvy o prevode 26. júla 2002 priamo vyplývali z rozhodnutia o nezlucitelnosti, ktoré, hoci bolo protiprávne, malo vsetky svoje právne úcinky az do svojho zrusenia rozsudkom Schneider I, ktorý bol vyhlásený , -- spolocnost Schneider bola z dôvodu tohto rozhodnutia nútená zacat a uzavriet rokovania na úcely predaja pred samotným vyhlásením rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o jej zalobe o neplatnost, -- spolocnost Schneider bola na základe existencie rozhodnutia o nezlucitelnosti povinná v zmluve o prevode, ktorá bola uzatvorená 26. júla 2002, stanovit cenu za prevod a zabezpecit si okrem toho moznost odlozit skutocný výkon tohto prevodu az do , -- tento dátum bol dostatocne neskorsí nez predpokladaný dátum vyhlásenia rozsudku Schneider I, aby sa spolocnosti Schneider umoznilo v prípade zamietnutia jej zaloby o neplatnost získat potvrdenie zákonnosti sporného rozhodnutia, alebo naopak v prípade zrusenia, ubezpecit sa o moznosti dosiahnut este opätovné preskúmanie koncentrácie Komisiou prostredníctvom predlozenia nových nápravných opatrení s cielom prijat konecné rozhodnutie, v ktorom by sa rozhodlo o zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom, -- táto povinnost odlozit skutocné uskutocnenie predaja nevyhnutne viedla spolocnost Schneider k tomu, ze nadobúdatelovi poskytla znízenie kúpnej ceny spolocnosti Legrand oproti cene, ktorú by získala v prípade pevne stanoveného predaja, ku ktorému by doslo, keby neexistovala nezákonnost rozhodnutia o nezlucitelnosti, -- odlozenie skutocného predaja na 10. december 2002 viedlo k priznaniu odmeny nadobúdatelovi za riziko znehodnotenia aktív spolocnosti Legrand, aj ked len z dôvodu eventuálne nepriaznivej zmeny priemyselných cenných papierov v období odo dna podpísania zmluvy o prevode do konca lehoty, na ktorej sa zmluvné strany dohodli na úcely skutocného vykonania predaja. 200 Treba konstatovat, ze 26. júla 2002, ked spolocnost Schneider uzavrela s konzorciom Wendel-KKR zmluvu o predaji spolocnosti Legrand, podla ktorej sa mal tento predaj uskutocnit najneskôr , ibaze by spolocnost Schneider vyuzila moznost odstúpit od zmluvy prostredníctvom náhrady za odstupné vo výske 180 miliónov eur, bola posledná uvedená spolocnost povinná zacat proces predaja v rámci plnenia povinností vyplývajúcich z rozhodnutia o rozdelení. 201 Je vsak nutné poukázat jednak na to, ze v nadväznosti na konanie o predbeznom opatrení zacaté na návrh spolocnosti Schneider, ktorý vsak táto spolocnost ihned vzala spät, Komisia 26. júla 2002 predlzila lehotu na rozdelenie pôvodne stanovenú do az na , a jednak na to, ze Súd prvého stupna, ktorý súhlasil s rozhodovaním v skrátenom súdnom konaní, zrusil rozhodnutie o nezlucitelnosti rozsudkom Schneider I z , ktorý casovo predchádza termínu uskutocnenia predaja podla zmluvy. 202 V tejto súvislosti sa spolocnost Schneider rozhodla nevyuzit mozné odstúpenie od zmluvy v lehote konciacej sa 5. decembra 2002 a pockat, kým sa predaj uskutocní . 203 Zo spisu vyplýva, ze toto rozhodnutie prijala najmä z obavy, ze v rámci pokracovania podrobného preskúmania ani po navrhnutí nápravných opatrení nedosiahne, aby bolo vydané rozhodnutie vyhlasujúce koncentráciu za zlucitelnú, vzhladom na to, ze: -- riziko, ze bude vydané rozhodnutie o nezlucitelnosti so spolocným trhom, je vlastné kazdému preskúmaniu, ci uz na samotnom zaciatku, alebo v opätovnom správnom konaní po tom, co doslo k zruseniu prvého rozhodnutia o nezlucitelnosti, -- rozhodnutie o nezlucitelnosti v kazdom prípade podlieha preskúmaniu súdom Spolocenstva. 204 Logickým právnym dôsledkom zrusenia rozhodnutia o nezlucitelnosti a rozhodnutia o rozdelení by pritom bolo, ze spolocnost Schneider by sa zúcastnila na opätovne zacatom podrobnom preskúmaní az do jeho skoncenia, ked mohol nastat jeden z týchto dvoch prípadov, ako to Komisia v podstate uviedla vo svojom odvolaní: -- bud by sa vydalo rozhodnutie vyhlasujúce koncentráciu za zlucitelnú, v tomto prípade by spolocnost Schneider nebola povinná predat spolocnost Legrand a nevznikla by jej ujma z údajného znízenia ceny, alebo -- by sa znovu vydalo rozhodnutie o nezlucitelnosti a rozhodnutie o rozdelení, v tomto prípade by predaj bol legálnym dôsledkom konstatovanej nezlucitelnosti a nestal by sa základom na vznik nahraditelnej skody, pretoze takýto predaj je rizikom, aké bezne znása podnik, ktorý vyuzije moznosti stanovené v clánku 7 ods. 3 nariadenia, cize uskutocní koncentráciu prostredníctvom verejnej ponuky na výmenu akcií pred vydaním rozhodnutia Komisie o tejto koncentrácii. 205 Zdá sa teda, ze Súd prvého stupna tieto závery nevyvodil z vlastných zistení a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností, pricom priamou prícinou uvedenej skody je rozhodnutie spolocnosti Schneider pockat, kým sa predaj uskutocní 10. decembra 2002, do coho nebola v rámci procesu predaja zacatého za vyssie pripomenutých podmienok nijako nútená. 206 Tento záver nemozno spochybnit ani okolnostou, ze spolocnost Schneider bola pri svojom rozhodovaní vystavená riziku, ze bude musiet zaplatit pokutu vo výske 180 miliónov eur. Takáto hrozba totiz vyplývala zo zmluvy o prevode, ktorú tento podnik uzavrel za vyssie uvedených podmienok. 207 V konecnom dôsledku treba tretiemu odvolaciemu dôvodu vyhoviet bez toho, aby bolo potrebné preskúmat zostávajúce body tretej a piatej casti a prvú, druhú a stvrtú cast tohto dôvodu. 208 Bez toho, aby bolo potrebné skúmat stvrtý a piaty odvolací dôvod, ktoré sa týkajú Súdom prvého stupna urcenej skody, na ktorú spolocnost Schneider nepoukazovala, a priznania kompenzacných úrokov od 10. decembra 2002 zo skody súvisiacej s údajným znízením kúpnej ceny, z vyssie uvedeného vyplýva, ze napadnutý rozsudok musí byt zrusený v rozsahu, v akom: -- bola Spolocenstvu ulozená povinnost nahradit dve tretiny skody uplatnenej spolocnostou Schneider v rozsahu znízenia kúpnej ceny spolocnosti Legrand, ktoré údajne poskytla nadobúdatelovi ako protihodnotu za odklad uskutocnenia predaja az do 10. decembra 2002, -- bolo nariadené vypracovanie znaleckého posudku na úcely ocenenia tejto skody, -- boli priznané úroky z náhrady zodpovedajúce tejto skode. 209 V zostávajúcej casti musí byt odvolanie zamietnuté. VII -- O dôsledkoch ciastocného zrusenia napadnutého rozsudku 210 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna. V danej veci môze vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Súdu prvého stupna. 211 V predmetnom konaní stav veci dovoluje rozhodnút o návrhu spolocnosti Schneider na náhradu skody. A -- O skode tvorenej nákladmi vynalozenými spolocnostou Schneider na úcast na opätovnom zacatí konania o preskúmaní koncentrácie 212 Napadnutým rozsudkom bola Spolocenstvu ulozená povinnost nahradit skodu tvorenú nákladmi vynalozenými spolocnostou Schneider z dôvodu jej úcasti na opätovnom zacatí konania o preskúmaní koncentrácie, ku ktorému doslo po vyhlásení rozsudkov Schneider I a Schneider II. 213 Dôvody odvolania, ktoré Komisia uplatnila proti tomuto rozhodnutiu, boli zamietnuté. 214 Dalej treba rozhodnút o zaplatení náhrady predmetnej skody. 215 Vo svojom návrhu na náhradu skody spolocnost Schneider poukazuje na dodatocné náklady v celkovej výske 2107619,18 eura vynalozené najmä na pomoc jej právnych, ekonomických a bankových poradcov. 216 Ako sa uz rozhodlo v bode 320 napadnutého rozsudku, na vymedzenie sumy, v ktorej výske má Komisia odskodnit spolocnost Schneider, bude treba odpocítat od celkových nákladov -- celkové náklady vynalozené spolocnostou Schneider vo veciach T-310/01, T-77/02 a T-77/02 R, -- náklady na konzultáciu právnych, danových a bankových poradcov a ostatné správne náklady vynalozené na úcely vykonania rozdelenia za podmienok ulozených Komisiou, -- náklady, ktoré by spolocnost Schneider nevyhnutne vynalozila na nápravné opatrenia v súvislosti s vyuzívaním opory na trhu, ktoré by v kazdom prípade navrhla pred prijatím rozhodnutia o nezlucitelnosti, pokial by bolo prijaté za dodrzania práva na obhajobu. 217 Úcastníkom konania prislúcha, aby Súdnemu dvoru bud predlozili sumu tejto skody stanovenú spolocnou dohodou podla podmienok výpoctu uvedených v predchádzajúcom bode, a to v lehote troch mesiacov odo dna vyhlásenia tohto rozsudku, alebo mu v tej istej lehote predlozili svoje císelne vyjadrené návrhy. B -- O skode zodpovedajúcej znízeniu kúpnej ceny spolocnosti Legrand, ktorú poskytla spolocnost Schneider 218 Napadnutým rozsudkom bola Spolocenstvu ulozená povinnost nahradit dve tretiny skody tvorenej znízením kúpnej ceny spolocnosti Legrand, ktoré nadobúdatelovi poskytla spolocnost Schneider ako protihodnotu za odklad uskutocnenia predaja do 10. decembra 2002. Okrem toho bolo nariadené vypracovanie znaleckého posudku na úcely ocenenia tejto skody a boli priznané úroky z náhrady zodpovedajúce tejto skode. 219 Tieto casti rozhodnutia boli na základe odvolania Komisie zrusené. 220 Preto treba znovu rozhodnút o návrhu spolocnosti Schneider, pokial ide o predmetnú skodu. 221 S ohladom na dôvody, ktoré viedli k ciastocnému zruseniu napadnutého rozsudku, musí sa konstatovat, ze medzi sporným znízením ceny a protiprávnostou rozhodnutia o nezlucitelnosti vydaného Komisiou nie je priama prícinná súvislost. 222 Priamou prícinou údajnej skody je totiz rozhodnutie spolocnosti Schneider pockat, kým sa predaj uskutocní 10. decembra 2002, do coho nebola nijako nútená. 223 Zaloba spolocnosti Schneider preto musí byt zamietnutá, pokial ide o náhradu istiny tejto skody, ako aj súvisiacich úrokov. VIII -- O trovách 224 Podla clánku 122 prvého odseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 225 Podla clánku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 226 Komisia navrhuje zaviazat spolocnost Schneider na náhradu trov prvostupnového konania, ako aj odvolacieho konania. 227 Vzhladom na to, ze z hladiska tohto rozsudku spolocnost Schneider v podstatnej casti nemala so svojimi dôvodmi a nárokmi úspech, treba jej ulozit povinnost, aby znásala vlastné trovy konania v prvostupnovom konaní a trovy predmetného konania a nahradila dve tretiny trov konania Komisie v rámci týchto konaní. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 11. júla 2007, Schneider Electric/Komisia (T-351/03), sa zrusuje v rozsahu, v akom: -- bola Spolocenstvu ulozená povinnost nahradit dve tretiny skody uplatnenej spolocnostou Schneider Electric SA z dôvodu znízenia kúpnej ceny spolocnosti Legrand SA, ktoré údajne poskytla nadobúdatelovi ako protihodnotu za odklad uskutocnenia predaja do 10. decembra 2002, -- bolo nariadené vypracovanie znaleckého posudku na úcely ocenenia tejto skody, -- boli priznané úroky z náhrady zodpovedajúce tejto skode. 2. V zostávajúcej casti sa odvolanie zamieta. 3. Úcastníci konania predlozia Súdnemu dvoru Európskych spolocenstiev v lehote troch mesiacov od vyhlásenia tohto rozsudku ocenenie skody tvorenej nákladmi vynalozenými spolocnostou Schneider Electric SA na úcast na opätovnom zacatí konania o preskúmaní koncentrácie, ku ktorému doslo po vyhlásení rozsudkov Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia (T-310/01 a T-77/02), a toto ocenenie sa vypracuje na základe spolocnej dohody spôsobom uvedeným v bode 216 tohto rozsudku. 4. Ak nedôjde k takejto dohode, predlozia úcastníci konania Súdnemu dvoru Európskych spolocenstiev v tej istej lehote svoje císelne vyjadrené návrhy. 5. V zostávajúcej casti sa zaloba spolocnosti Schneider Electric SA zamieta. 6. Spolocnost Schneider Electric SA znása vlastné trovy prvostupnového konania a trovy predmetného konania a je povinná nahradit trovy konania Komisie Európskych spolocenstiev v rámci týchto konaní. Podpisy __________________________________________________________________ ( [11]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXUxkB1N/L96341-8310TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700645801-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0351&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:395:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1990:257:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:180:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:101:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:101:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:279:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0048&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0087&locale=SK 11. file:///tmp/lynxXXXXUxkB1N/L96341-8310TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700645801-E0001