ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 23. apríla 2009 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Zamietnutie staznosti Komisiou -- Závazné narusenia fungovania spolocného trhu -- Nedostatok záujmu Spolocenstva" Vo veci C-425/07 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 14. septembra 2007, AEPI Elliniki Etaireia pros Prostasian tis Pnevmatikis Idioktisias AE, so sídlom v Maroussi (Grécko), v zastúpení: T. Asprogerakas Grivas, dikigoros, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a T. Christoforou, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia A. Ó Caoimh, J. Klucka, U. Lőhmus a A. Arabadjiev (spravodajca), generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. októbra 2008, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 27. novembra 2008, vyhlásil tento Rozsudok 1 AEPI Elliniki Etaireia pros Prostasian tis Pnevmatikis Idioktisias AE (dalej len "AEPI") svojím odvolaním navrhuje zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 12. júla 2007, AEPI/Komisia (T-229/05, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zamietol ako nedôvodnú zalobu, ktorou AEPI navrhovala zrusenie rozhodnutia Komisie Európskych spolocenstiev SG-Greffe (2005) D/201832 z 18. apríla 2005 o zamietnutí staznosti podanej zalobkynou týkajúcej sa údajného porusenia clánkov 81 ES a/alebo 82 ES gréckymi organizáciami kolektívnej správy práv súvisiacich s autorskými právami v oblasti hudby Erato, Apollon a Grammo (dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Z bodov 1 az 12 napadnutého rozsudku vyplýva, ze skutkové okolnosti sporu mozno zhrnút tak, ako je to opísané v nasledujúcich bodoch. 3 Odvolatelka je akciovou spolocnostou podla gréckeho práva vykonávajúcou svoju cinnost v sektore ochrany práv dusevného vlastníctva v oblasti hudby v Grécku. 4 Dna 3. marca 1993 Helénska republika prijala zákon c. 2121/1993 o autorských právach, o právach súvisiacich s autorskými právami a o kultúrnych otázkach (FEK A' 25/4.3.1993, dalej len "zákon c. 2121/1993"). Na základe clánku 54 tohto zákona môzu autori zverit správu alebo ochranu svojich práv dusevného vlastníctva organizáciám kolektívnej správy, ktorých cinnost podlieha povoleniu vydanému gréckym ministerstvom kultúry. Clánok 58 toho istého zákona uvádza, ze ustanovenia uvedeného clánku 54 sa analogicky vztahujú na správu a na ochranu práv súvisiacich s autorskými právami. 5 Odvolatelka poziadala o povolenie vztahujúce sa na vsetky autorské práva a na práva súvisiace s autorskými právami v oblasti hudby. Grécke ministerstvo kultúry jej vsak vydalo povolenie obmedzené na kolektívnu správu autorských práv k hudobným dielam. 6 Tri grécke organizácie kolektívnej správy, Erato, Apollon a Grammo (dalej len "uvedené tri organizácie"), získali povolenie na kolektívnu správu práv súvisiacich s autorskými právami, v tomto poradí, spevákov, hudobníkov a výrobcov zvukových a/alebo obrazových nosicov. 7 Dna 22. marca 2001 odvolatelka podala na Komisiu Európskych spolocenstiev staznost proti Helénskej republike a uvedeným trom organizáciám. Na jednej strane tvrdila, ze uvedené tri organizácie porusujú clánky 81 ES a 82 ES, kedze sa dopustili zneuzívania dominantnej pozície na trhu, vytvárali kartely a vykonávali zosúladené postupy (dalej spolu len "namietané postupy"), a na druhej strane navrhla podanie zaloby na Súdny dvor proti Helénskej republike pre porusenie clánku 81 ES z dôvodu, ze zákon c. 2121/1993 umoznuje uvedeným organizáciám vykonávat namietané postupy. 8 Odvolatelka vo svojej staznosti zdôraznila, ze odmena za práva súvisiace s autorskými právami bola stanovená v nadmernej sadzbe vo výske az do 5% hrubých príjmov gréckych rozhlasových a televíznych staníc. Tento postup predstavuje porusenie clánkov 81 ES a 82 ES, ktoré jej spôsobilo rozsiahle a nenapravitelné skody, kedze dotknuté podniky neboli spôsobilé platit tieto nadmerné sumy a tým zbavili odvolatelku moznosti vyberania poplatkov, ktoré pozaduje za autorské práva. 9 Listom zo 7. decembra 2004 Komisia z hmotnoprávnych a procesnoprávnych dôvodov rozdelila zalobu na dve casti, pricom jedna sa týkala Helénskej republiky a druhá uvedených troch organizácií. 10 Dna 18. apríla 2005 Komisia po zohladnení tvrdení odvolatelky sporným rozhodnutím zamietla staznost týkajúcu sa uvedených troch organizácií z dôvodu neexistencie záujmu Spolocenstva. 11 Relevantné úvahy, na ktorých sa zakladá sporné rozhodnutie, sú formulované takto: "V tomto prípade údajné porusenie nie je spôsobilé vyvolat závazné narusenia fungovania spolocného trhu, kedze vsetky zúcastnené strany majú sídlo v Grécku a svoje cinnosti vykonávajú len v Grécku. Nedá sa predpokladat, ze by sa táto situácia zmenila, teda ze by uvedené tri organizácie... zacali v krátkom case vykonávat svoje cinnosti v iných krajinách, a to vzhladom na struktúru [trhov] sluzieb na ochranu práv súvisiacich s autorskými právami a na praktické tazkosti takéhoto podnikania. Okrem toho namietané postupy vyvolávajú svoje úcinky iba v kontexte gréckeho trhu. Zmluvy o pouzívaní hudby sa uzatvárajú len s rozhlasovými a televíznymi stanicami a inými uzívatelmi, ktorí sa nachádzajú v Grécku. Uvedené tri organizácie... majú právomoc len na ochranu práv súvisiacich s autorskými právami v Grécku a nemajú praktickú moznost vykonávat túto právomoc mimo tejto krajiny. Na druhej strane na preukázanie takéhoto porusenia by Komisia musela zacat komplexné vysetrovanie prevazujúcich podmienok na predmetnom trhu a dostupných alternatív. V prvom rade by Komisia vzhladom na to, ze na jednej strane grécky zákon (v súlade so smernicou 92/100/EHS) [smernica Rady z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpozicnom práve a o urcitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti dusevného vlastníctva ([2]Ú. v. ES L 346, s. 61; Mim. vyd. 17/001, s. 120)] stanovuje, ze za vsetky práva súvisiace s autorskými právami sa platí jediná odmena, a ze na druhej strane údajné porusenie pochádza zo skutocnosti, ze vsetky tri organizácie... sa na pouzívatelov pri vyzadovaní tejto odmeny obracajú spolocne, musela preukázat prípadnú existenciu a úcinnost metód umoznujúcich oddelené vyzadovanie platby jedinej odmeny. V druhom rade by Komisia musela nielen preukázat ovládanie kolektívnej dominantnej pozície troma uvedenými organizáciami..., ale podla rozsudkov Súdneho dvora [z 13. júla 1989,] Tournier [(395/87, Zb. s. 2521)] a Lucazeau [a i. (110/88, 241/88 a 242/88, Zb. s. 2811)] [aj] vykonat zistovanie relatívnych úrovní cien týkajúcich sa autorských práv a práv súvisiacich s autorskými právami vo vsetkých krajinách Európskej únie, základov, z ktorých sa vypocítavajú, pouzívaných kritérií a prevazujúcich podmienok na gréckom trhu v porovnaní s [trhmi] iných európskych krajín. Okrem toho treba poznamenat, ze vasa spolocnost má moznost predlozit svoje výhrady vnútrostátnym orgánom. So svojím prípadom sa môze obrátit najmä na grécky orgán hospodárskej sútaze. Grécky orgán hospodárskej sútaze by bol vdaka svojim dôkladným znalostiam podmienok vnútrostátneho trhu vynikajúco uspôsobený na prejednanie vasej staznosti. Skutocnost, ze vsetky zúcastnené strany a vsetci dotknutí pouzívatelia hudby majú svoje sídlo a vykonávajú svoje cinnosti na gréckom trhu posilnuje dôlezitost detailnej znalosti podmienok lokálneho trhu. Navyse tento orgán má právomoc uplatnovat clánky [81 ES a 82 ES] z rovnakého právneho titulu ako Európska komisia... Preto treba dospiet k záveru, ze rozsah a komplexnost zistovacích opatrení potrebných na to, aby bolo mozné urcit, ci postup uvedených troch organizácií kolektívnej správy... je alebo nie je v súlade s pravidlami Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, nie sú primerané vo vztahu k velmi obmedzenému vplyvu prípadného porusenia na fungovanie spolocného trhu. Táto vec teda pre Spolocenstvo nepredstavuje stupen záujmu potrebný na zacatie vysetrovania zo strany Komisie." 12 Komisia 20. apríla 2005 rozhodla o zastavení konania o casti staznosti týkajúcej sa údajného nesplnenia povinnosti Helénskou republikou. Zaloba AEPI proti tomuto rozhodnutiu bola zamietnutá uznesením Súdu prvého stupna z 5. septembra 2006, AEPI/Komisia (T-242/05), ktoré bolo predmetom odvolania, ktoré bolo tiez zamietnuté uznesením Súdneho dvora z 10. júla 2007, AEPI/Komisia (C-461/06 R). Zaloba na Súde prvého stupna a napadnutý rozsudok 13 Zalobkyna v rámci svojej zaloby o neplatnost sporného rozhodnutia na Súde prvého stupna uviedla dva zalobné dôvody zalozené na zjavne nesprávnom posúdení záujmu Spolocenstva vo vztahu k namietaným postupom a na porusení povinnosti odôvodnenia. 14 Pokial ide o prvý zalobný dôvod, Súd prvého stupna rozhodol v bode 38 napadnutého rozsudku, ze pokial ide o právomoci Komisie v oblasti zaobchádzania so staznostami, posúdenie záujmu Spolocenstva, ktorý predstavuje staznost v oblasti hospodárskej sútaze, závisí od skutkových a právnych okolností kazdej veci, ktoré sa môzu v jednotlivých veciach podstatne odlisovat, a nie od vopred urcených kritérií, ktoré by sa povinne uplatnovali. Súd prvého stupna dodal, ze Komisia má v rámci svojej úlohy spocívajúcej v dozeraní na uplatnovanie clánkov 81 ES a 82 ES definovat a vykonávat politiku hospodárskej sútaze Spolocenstva a na tento úcel má diskrecnú právomoc pri riesení uvedených stazností. 15 Súd prvého stupna v bode 40 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze na posúdenie záujmu Spolocenstva musí Komisia najmä zvázit vplyv údajného porusenia na fungovanie spolocného trhu, pravdepodobnost moznosti preukázania jeho existencie a rozsah potrebných zistovacích opatrení, aby tak za co najlepsích podmienok splnila svoju úlohu dozerat na uplatnovanie clánkov 81 ES a 82 ES. 16 V tejto veci Súd prvého stupna v bodoch 45 a 46 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí pri závere o neexistencii záujmu Spolocenstva vo vztahu k namietaným postupom oprela o tri dôvody, a to, ze tieto postupy nie sú spôsobilé vyvolat závazné narusenia fungovania spolocného trhu, ze na preukázanie údajného porusenia by Komisia musela zacat komplexné vysetrovanie podmienok na predmetnom trhu a ze ochranu práv a záujmov zalobkyne môzu zabezpecit príslusné vnútrostátne orgány. Súd prvého stupna uviedol, ze zalobkyna v rámci zaloby o neplatnost sporného rozhodnutia napadla len prvý z týchto dôvodov. 17 Súd prvého stupna následne skúmal tento prvý zalobný dôvod takto: "47 Preto je vhodné obmedzit analýzu Súdu prvého stupna na tvrdenia zalobkyne, ktorými napáda neexistenciu ujmy na obchode medzi clenskými státmi, pricom tvrdí, ze ukladanie poplatkov za práva súvisiace s autorskými právami v nadmernej výske je postupom, ktorý môze ovplyvnit spolocný trh v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES, hoci sa obmedzuje len na grécke územie. 48 Komisia v tejto súvislosti usúdila, po prvé, ze vsetky strany zúcastnené strany veci majú svoje sídlo a vykonávajú svoje cinnosti v Grécku, po druhé, ze je nepravdepodobné, ze by sa cinnosti uvedených troch organizácií... mohli rozsírit do iných krajín a, po tretie, ze pouzívatelia hudby sú grécki státni príslusníci a ze uvedené tri organizácie... majú právomoc obmedzenú na grécke územie. 49 Hned na úvod je vhodné uviest, ze skutkové a právne okolnosti uvádzané zalobkynou neumoznujú preukázat, ze uvádzané postupy majú vplyv na obchodné toky medzi clenskými státmi v takom smere, ze by mohli skodit dosiahnutiu ciela jednotného trhu. Zalobkyna sa totiz obmedzila na uvedenie financných tazkostí, ktoré pocitujú spolocnosti pre správu autorských práv a pouzívatelia hudby v Grécku a vo vsetkých clenských státoch, a dalej nebola schopná podporit svoje tvrdenia alebo prinajmensom predlozit podklady, ktoré by tak mohli urobit. 50 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého závazné narusenia fungovania spolocného trhu vyplývajú zo skutocnosti, ze práva gréckych a zahranicných tvorcov sú prevádzané spolocnostiam usadeným v Európskej únii, treba konstatovat, ze právomoc uvedených troch organizácií... je obmedzená na grécke územie a ze v dôsledku toho údajnú ujmu vyplývajúcu z uvedených postupov utrpia hlavne pouzívatelia hudby na gréckom území a grécki tvorcovia. 51 Pokial ide o tvrdenia, podla ktorých uz Súdny dvor rozhodol, ze porusenia obmedzené na územie jedného clenského státu môzu predstavovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, treba zdôraznit, ze vo veciach, ktoré viedli k týmto rozhodnutiam, vyplývala ujma na obchode medzi clenskými státmi bud zo zosúladenia medzi vnútrostátnymi spolocnostami správy autorských práv, ktorého dôsledkom bolo systematické odmietanie priameho prístupu zahranicných pouzívatelov k ich registrom (rozsudky Lucazeau a i., uz citovaný, bod 17, a Tournier, uz citovaný, bod 23), alebo z vylúcenia vsetkých potenciálnych konkurentov na geografickom trhu, ktorý predstavuje clenský stát [rozsudok (zo 6. apríla 1995,) RTE a ITP/Komisia, (C-241/91 P a C-242/91 P, Zb. s. I-743), bod 70]. V dôsledku toho uvádzané veci nemajú spolocné prvky s touto vecou. 52 Pokial ide o údajnú poziadavku jednotnosti a proporcionality medzi clenskými státmi v oblasti poplatkov za práva súvisiace s autorskými právami, ktorú údajne uvádza rozsudok [zo 6. februára 2003,] SENA [[3]C-245/00, Zb. s. I-1251], treba uviest, ze Súdny dvor sa v tomto rozsudku (bod 34) naopak vyslovil v tom zmysle, ze neexistujú ani definícia Spolocenstva o rovnakej odmene ani objektívne dôvody odôvodnujúce stanovenie spôsobu urcovania takejto odmeny sudcom Spolocenstva. 53 Napokon pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia uznala existenciu porusenia clánkov 81 ES a 82 ES, z listu z 10. decembra 2004 a zo [sporného] rozhodnutia zjavne vyplýva, ze toto tvrdenie je neopodstatnené, kedze Komisia ziadnym spôsobom existenciu takéhoto porusenia neuznala. 54 Vzhladom na prechádzajúce je potrebné konstatovat, ze zalobkyna nepredlozila ziadny konkrétny dôkaz preukazujúci skutocnú alebo potenciálnu existenciu závazných narusení fungovania spolocného trhu. 55 V dôsledku toho zalobkyna nepreukázala, ze Komisia sa v [spornom] rozhodnutí dopustila zjavného nesprávneho posúdenia tým, ze usúdila, ze postupy uvádzané zalobkynou vyvolávajú svoje úcinky vo velkej miere alebo dokonca v celom rozsahu na gréckom trhu a ze preto nemôzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES. 56 Prvý zalobný dôvod preto treba zamietnut ako nedôvodný." 18 Pokial ide o druhý zalobný dôvod, a najmä o výhradu, podla ktorej Komisia nezaujala stanovisko ku vsetkým predlozeným podkladom a tvrdeniam, Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia bola povinná vylozit len právne úvahy, ktoré mali podstatný vplyv na prijatie rozhodnutia. Podla Súdu prvého stupna Komisia uviedla s pozadovanou jasnostou konkrétne dôvody zamietnutia staznosti (body 62 a 63 napadnutého rozsudku). 19 Preto Súd prvého stupna zamietol zalobu v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania 20 AEPI navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- rozhodol o veci samej v súlade s návrhmi, ktoré odvolatelka predlozila v rámci konania v prvom stupni, alebo vrátil vec Súdu prvého stupna na nové rozhodnutie, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 21 Komisia navrhuje zamietnutie odvolania a zaviazanie odvolatelky na náhradu trov konania. O odvolaní O prípustnosti 22 Komisia popiera prípustnost odvolania a tvrdí, ze odvolatelka v odvolacích dôvodoch predkladá len prierez podstatou tvrdení a dôkazných prostriedkov, ktoré predlozila v prvom stupni, pricom osobitne neidentifikuje nesprávne právne posúdenia, ktoré údajne obsahuje napadnutý rozsudok. 23 V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze podla clánku 225 ods. 1 druhého pododseku ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora je odvolanie obmedzené na právne otázky a má sa zakladat na dôvodoch vychádzajúcich z nedostatku právomoci Súdu prvého stupna, z nesprávností konania pred Súdom prvého stupna, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov odvolatela, alebo z porusenia práva Spolocenstva Súdom prvého stupna. 24 Z judikatúry tiez vyplýva, ze pokial odvolatel spochybnuje výklad alebo uplatnenie práva Spolocenstva vykonané Súdom prvého stupna, môzu sa právne otázky skúmané na prvom stupni nanovo prejednat v rámci odvolania. Ak by totiz odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach uz pouzitých pred Súdom prvého stupna, stratilo by odvolacie konanie ciastocne svoj zmysel (pozri rozsudok z 19. januára 2006, Comunitŕ montana della Valnerina/Komisia, C-240/03 P, Zb. s. I-731, bod 107, ako aj najmä uznesenia z 11. novembra 2003, Martinez/Parlament, C-488/01 P, Zb. s. I-13355, bod 39, a z 13. júla 2006, Front national a i./Parlament a Rada, C-338/05 P, bod 23). 25 Okrem toho musí odvolanie presným spôsobom uvádzat napádané casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera (pozri rozsudok Comunitŕ montana della Valnerina/Komisia, uz citovaný, bod 105, ako aj najmä uznesenia Martinez/Parlament, uz citované, bod 40, a Front national a i./Parlament a Rada, uz citované, bod 24). 26 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze odvolatelka identifikovala urcité body napadnutého rozsudku, a to najmä body 38, 41 az 43, 44 a 54, proti ktorým sformulovala právne tvrdenia smerujúce k preukázaniu toho, ze Súd prvého stupna vykonal nesprávne právne posúdenia. 27 Námietku neprípustnosti treba preto vylúcit. O veci samej 28 Odvolatelka uvádza na podporu svojho odvolania pät dôvodov. Prvý dôvod vychádza z nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozsudku, pokial ide o diskrecnú právomoc, ktorú má Komisia pri skúmaní stazností, ktoré sú na nu podané. Druhým az stvrtým dôvodom odvolatelka v podstate tvrdí, ze rozsudok Súdu prvého stupna je nedôvodný a neodôvodnený, pokial ide o urcenie neexistencie ujmy na obchode medzi clenskými státmi. Napokon piatym odvolacím dôvodom odvolatelka tvrdí, ze napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne právne posúdenie, kedze na odôvodnenie uplatnenia clánkov 81 ES a 82 ES postacuje existencia co aj potenciálneho úcinku na obchod medzi clenskými státmi. O prvom dôvode -- Argumentácia úcastníkov konania 29 Odvolatelka poukazuje na nedostatocné odôvodnenie v bode 38 napadnutého rozsudku, kedze Súd prvého stupna neskúmal, ci Komisia v spornom rozhodnutí dodrzala hranice diskrecnej právomoci, ktorú má v rámci riesenia stazností v oblasti hospodárskej sútaze, ktoré sú na nu podané. Skutocnost, ze jej je v tomto rámci priznaná takáto právomoc, totiz neodôvodnuje zamietnutie zaloby, kedze predmetnú diskrecnú právomoc nemozno vykonávat svojvolne. 30 Komisia odpovedá, ze Súd prvého stupna presne a kompletne odôvodnil svoje posúdenie, podla ktorého v spornom rozhodnutí dodrzala hranice svojej hodnotiacej právomoci. -- Posúdenie Súdneho dvora 31 Je vhodné uviest, ze Súd prvého stupna v bode 38 napadnutého rozsudku správne usúdil, ze Komisia má definovat a vykonávat politiku hospodárskej sútaze Spolocenstva a na tento úcel má diskrecnú právomoc v rámci riesenia stazností, ktoré sú na nu podané (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, C-119/97 P, Zb. s. I-1341, body 88 a 89). 32 Nemozno vsak z toho vyvodit, ze Súd prvého stupna opomenul skúmanie toho, ci Komisia vykonala túto právomoc v rámci hraníc vytvorených judikatúrou. 33 Súd prvého stupna totiz v bode 39 napadnutého rozsudku pripomenul, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial Komisia rozhodne priznat stupne prednosti staznostiam, ktoré na nu boli podané, môze stanovit poradie, v ktorom ich bude skúmat, a môze poukázat na záujem Spolocenstva, ktorý predstavuje niektorá vec, ako na kritérium prednosti; Súd prvého stupna v nasledujúcom bode napadnutého rozsudku spresnil, ze na úcely posúdenia záujmu Spolocenstva musí Komisia zohladnit okolnosti danej veci, predovsetkým skutkové a právne okolnosti, ktoré sú uvedené v staznosti, ktorá na nu bola podaná, pricom musí zvázit vplyv údajného porusenia na fungovanie spolocného trhu, pravdepodobnost moznosti preukázania jeho existencie a rozsah potrebných zistovacích opatrení. 34 V tejto súvislosti Súd prvého stupna zdôraznil, ze jeho úlohou je najmä preverit, ci zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pristúpila k takémuto zvázeniu (bod 41 napadnutého rozsudku). 35 V nasledujúcich bodoch napadnutého rozsudku Súd prvého stupna vykonal práve takéto preverenie. 36 Súd prvého stupna v bode 46 a nasledujúcich bodoch uvedeného rozsudku najmä skúmal, ci Komisia správne usúdila, ze uvádzané postupy nie sú spôsobilé vyvolat závazné narusenia fungovania spolocného trhu, co ju viedlo k záveru o neexistencii záujmu Spolocenstva dostatocného na skúmanie staznosti Komisiou. 37 Súd prvého stupna tým podrobil podmienky, za ktorých Komisia vykonala svoju diskrecnú právomoc, súdnej kontrole. 38 Za týchto podmienok nemozno vytýkat Súdu prvého stupna, ze neskúmal, ci Komisia v spornom rozhodnutí dodrzala hranice svojej diskrecnej právomoci pri riesení stazností, ktoré na nu boli podané. Napadnutý rozsudok preto nemá z tohto hladiska nedostatocné odôvodnenie. 39 V dôsledku toho musí byt prvý dôvod zamietnutý ako nedôvodný. O druhom az stvrtom dôvode -- Argumentácia úcastníkov konania 40 Druhý az stvrtý dôvod, ktoré je vhodné skúmat spolu, sa vztahujú na tvrdenia Súdu prvého stupna, podla ktorých pokial je cítit úcinky porusenia len na území jedného clenského státu, Komisia má právo zamietnut staznost pre neexistenciu postacujúceho záujmu Spolocenstva z dôvodu, ze toto porusenie nezasahuje do obchodu medzi clenskými státmi. 41 V druhom a tretom odvolacom dôvode odvolatelka poukazuje najmä na nesprávne posúdenie alebo chýbajúce odôvodnenie v bodoch 41 az 43 napadnutého rozsudku. Okrem toho odvolatelka vytýka Súdu prvého stupna, ze v bode 44 napadnutého rozsudku sa oprel o judikatúru, ktorá podla nej nemá ziadnu súvislost s autorským právom, pricom nezohladnil celý rad relevantných rozsudkov, ktoré preukazujú, ze k ovplyvneniu obchodu v rámci Spolocenstva môze dôjst aj vtedy, ked k poruseniu doslo výlucne na území jedného clenského státu. 42 V rámci svojho stvrtého dôvodu odvolatelka tvrdí, ze clánky 81 ES a 82 ES a priori nevylucujú ovplyvnenie obchodu v rámci Spolocenstva v prípade, ze k poruseniu doslo výlucne na území jedného clenského státu. Dalej popiera tvrdenie obsiahnuté v bodoch 49 a 50 napadnutého rozsudku, podla ktorého nepredlozila podklady umoznujúce preukázat, ze na jednej strane uvádzané postupy majú vplyv na obchodné toky medzi clenskými státmi v takom smere, ze by mohli skodit dosiahnutiu ciela jednotného trhu, a ze na druhej strane ujmu údajne vyplývajúcu z uvedených postupov neutrpia hlavne pouzívatelia hudby na gréckom území a grécki tvorcovia. V tejto súvislosti sa opiera najmä o tieto podklady: -- priblizne 4500 podnikov, ktoré pouzívali hudbu a pravidelne platili autorské práva, prestalo sírit hudbu z dôvodu cien, ktoré ulozili uvedené tri organizácie, pokial ide o práva súvisiace s autorskými právami (5% za práva súvisiace s autorskými právami, pricom toto percento je vhodné porovnat s 2,2% pozadovanými odvolatelkou za autorské práva). Okrem toho, ako tvrdil Monomeles Protodikeio Athinon [Súd prvého stupna v Aténach (Grécko)] vo svojom rozhodnutí c. 5144/2005, odvolatelka vybrala sumu 5522 eur rocne za autorské práva z hudby sírenej v lietadlách Olympiaki Aeroporia, zatial co uvedené tri organizácie ziadali od tejto leteckej spolocnosti sumu 627563 eur rocne za práva súvisiace s autorskými právami z tej istej hudby, a -- dôsledkom vyssie opísaného správania je ovplyvnenie obchodu v rámci Spolocenstva v oblasti autorských práv a práv súvisiacich s autorskými právami, pretoze priblizne 50% hudby sírenej v Grécku tvorí zahranicná hudba. Zahranicní autori hudby, ktorých hudba je sírená v Grécku, sú v tomto clenskom státe spolocne zastúpení odvolatelkou, ktorá na ich úcet poberá v Grécku ich autorské práva. Boli tak zbavení významných príjmov z dôvodu nadmerných cien ulozených uvedenými troma organizáciami. 43 Podla Komisie z podrobného odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ze na rozdiel od tvrdení odvolatelky ani rámec cinností uvedených troch organizácií, ani ich postupy nevyvolali ani najmensie podozrenie týkajúce sa citelného vplyvu, ktorý by tieto cinnosti mali na obchod v rámci Spolocenstva. -- Posúdenie Súdneho dvora 44 Na úvod treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry má len Súd prvého stupna právomoc na jednej strane konstatovat skutkové okolnosti, okrem prípadu, ked by obsahová nepresnost jeho konstatovaní vyplývala zo spisového materiálu, ktorý mu bol predlozený, a na druhej strane tieto skutkové okolnosti posúdit. Posúdenie skutkového stavu, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazných prostriedkov, ktoré mu boli predlozené, teda nie je právnou otázkou, ktorá by ako taká podliehala kontrole Súdneho dvora (pozri rozsudky z 11. februára 1999, Antillean Rice Mills a i./Komisia, C-390/95 P, Zb. s. I-769, bod 29, ako aj z 15. júna 2000, Dorsch Consult/Rada a Komisia, C-237/98 P, Zb. s. I-4549, bod 35). 45 Preto nemôzu obstát argumenty smerujúce k preukázaniu existencie ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi uvedené odvolatelkou najmä v rámci stvrtého dôvodu, a to skutocnost, ze v Grécku poberá autorské práva týkajúce sa pouzívania hudby nielen gréckych autorov, ale aj autorov usadených v iných clenských státoch Únie, ako ani skutocnost, ze na základe dohôd o reciprocnom zastúpení poukazuje takto vybraté práva obdobným organizáciám, ktoré sú usadené v iných clenských státoch a ktoré sú tak ako AEPI poverené kolektívnou správou autorských práv k hudobným dielam. 46 V prvom rade majú vsetky tieto argumenty cisto skutkovú povahu, a preto ich Súdny dvor nemôze skúmat v rámci odvolania. 47 V druhom rade odvolatelka nevytýka Súdu prvého stupna skreslenie urcitých dôkazných prostriedkov. 48 V tretom rade sa odvolatelka obmedzuje na popretie konstatovania Súdu prvého stupna, podla ktorého nepreukázala, ze uvádzané postupy môzu ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva. Takto uvedené dôvody sa vsak v kazdom prípade javia ako irelevantné, kedze takéto ovplyvnenie samo osebe nespôsobuje závazné narusenia fungovania spolocného trhu. Treba pritom poukázat na to, ze Súd prvého stupna zamietol prvý dôvod predlozený odvolatelkou na podporu jej zaloby o neplatnost tak, ze urcil, ze nepredlozila ziadny konkrétny dôkaz preukazujúci skutocnú alebo potenciálnu existenciu závazných narusení fungovania spolocného trhu. 49 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze pojmy "ovplyvnenie obchodu v rámci Spolocenstva" na jednej strane a "závazné narusenia fungovania spolocného trhu" na druhej strane sú dvoma odlisnými pojmami. 50 Pokial ide o prvý z týchto pojmov, zo znenia clánkov 81 ES a 82 ES vyplýva, ze na dohody obmedzujúce hospodársku sútaz a na zneuzívania dominantného postavenia sa vztahujú len vtedy, ak sú tieto dohody a zneuzívania spôsobilé ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva. Ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi tak slúzi ako kritérium ohranicenia pôsobnosti práva Spolocenstva v oblasti ochrany hospodárskej sútaze, najmä clánkov 81 ES a 82 ES, vo vztahu k vnútrostátnemu právu hospodárskej sútaze. Pokial vyjde najavo, ze údajné porusenie nemôze ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva alebo ho nemôze ovplyvnit inak ako bezvýznamne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, [4]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 34 a tam citovanú judikatúru, ako aj z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 90 a tam citovanú judikatúru), právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze a osobitnejsie clánky 81 ES a 82 ES sa neuplatnujú. 51 Dalej z ustálenej judikatúry vyplýva, ze na to, aby dohoda medzi podnikmi mohla ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musí táto dohoda na základe súhrnu objektívnych právnych a skutkových okolností umoznit s dostatocnou mierou pravdepodobnosti predpokladat, ze by mohla mat priamy alebo nepriamy, skutocný alebo potenciálny vplyv na obchodné toky medzi clenskými státmi v takom smere, ze by mohla poskodit dosiahnutie ciela jednotného trhu medzi clenskými státmi (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný, bod 90). 52 Pokial ide o pojem "závazné narusenia fungovania spolocného trhu", tento pojem môze predstavovat jedno z kritérií na posúdenie existencie záujmu Spolocenstva dostatocného na skúmanie staznosti Komisiou. 53 Pokial teda Komisia stanovuje poradie prednosti spracovania stazností, ktoré na nu boli podané, môze legitímne poukázat na záujem Spolocenstva. V tomto rámci je povinná v kazdom prípade posúdit závaznost údajných zásahov do hospodárskej sútaze a pretrvávanie ich úcinkov. Táto povinnost zahrna najmä jej povinnost zohladnit trvanie a význam údajných porusení, ako aj ich vplyv na situáciu hospodárskej sútaze v Európskom spolocenstve (rozsudok Ufex a i./Komisia, uz citovaný, bod 93). 54 Preto za predpokladu, ze sa navrhuje urcenie existencie ovplyvnenia obchodu v rámci Spolocenstva, podá staznost týkajúcu sa porusenia clánkov 81 ES a 82 ES skôr Komisia ako vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze, pokial existuje postacujúci záujem Spolocenstva. Tak by to mohlo byt najmä vtedy, ak by uvádzané porusenie mohlo vyvolat závazné narusenia fungovania spolocného trhu. 55 Hoci je v tejto súvislosti pravda, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku nerozlisoval jasným a presným spôsobom tieto dva pojmy, ale si ich naopak zamienal, ako to uviedol generálny advokát v bodoch 40 az 45 svojich návrhov, toto konstatovanie nemôze viest k zruseniu uvedeného rozsudku, kedze jeho výrok sa javí ako dôvodný z iných právnych dôvodov (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, C-30/91 P, Zb. s. I-3755, bod 28, a z 13. júla 2000, Salzgitter/Komisia, C-210/98 P, Zb. s. I-5843, bod 58). 56 Zo znenia bodov 49, 50 a 54 napadnutého rozsudku, ponímaných vo vzájomnej súvislosti, totiz vyplýva, ze jeho výrok sa javí ako dôvodný z dôvodov, ktoré mozno zhrnút v konstatovaní, ktoré Súd prvého stupna vykonal v uvedenom bode 54 a podla ktorého AEPI nepredlozila ziadny konkrétny dôkaz preukazujúci skutocnú alebo potenciálnu existenciu závazných narusení fungovania spolocného trhu. 57 Z toho vyplýva, ze nezávisle od úvah obsiahnutých v napadnutom rozsudku, ktoré sa týkajú otázky ovplyvnenia obchodu v rámci Spolocenstva v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES, Súd prvého stupna zamietol zalobu z dôvodu chýbajúcich konkrétnych dôkazov preukazujúcich skutocnú alebo potenciálnu existenciu závazných narusení fungovania spolocného trhu ako kritéria na posúdenie existencie záujmu Spolocenstva dostatocného na skúmanie staznosti Komisiou. 58 Preto nemozno tvrdit, ze zámena, ktorou sa vyznacuje napadnutý rozsudok a ktorú navyse odvolatelka v rámci svojho odvolania nenapadla, je spôsobilá zabránit porozumeniu dôvodov podporujúcich uvedený rozsudok a viest tak k popretiu jeho platnosti alebo výkonu súdnej kontroly Súdnym dvorom. 59 Rovnako hoci je pravdou, ze Súd prvého stupna v bode 55 napadnutého rozsudku konstatoval, ze zalobkyna nepreukázala, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze usúdila, ze uvádzané postupy nemôzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES, a hoci Komisia sa k tejto otázke nijako nevyjadrila, stále platí, ze toto tvrdenie sa nevztahuje na pojem "závazné narusenia fungovania spolocného trhu". 60 Vzhladom na skutocnost, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí nezaoberala otázkou ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, je dôlezité poukázat na to, ze uvedené tvrdenie Súdu prvého stupna teda nevylucuje uplatnenie clánkov 81 ES a 82 ES v tejto veci príslusnými vnútrostátnymi orgánmi. 61 Pokial ide o argumentáciu predlozenú odvolatelkou v rámci druhého a tretieho dôvodu, spomenutú v bode 41 tohto rozsudku a zalozenú na rôznych rozsudkoch Súdneho dvora, treba konstatovat, ze uvedená judikatúra nie je v tejto veci relevantná. 62 Rozsudky, na ktoré odkazuje odvolatelka, a to rozsudky z 31. mája 1979, Hugin Kassaregister a Hugin Cash Registers/Komisia (22/78, Zb. s. 1869); Tournier, uz citovaný; Lucazeau a i., uz citovaný; z 10. decembra 1991, Merci convenzionali porto di Genova ([5]C-179/90, Zb. s. I-5889); zo 17. mája 1994, Corsica Ferries (C-18/93, Zb. s. I-1783), ako aj zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia (C-241/91 P a C-242/91 P, Zb. s. I-743), sa totiz vsetky venujú otázke ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES. 63 Jediný rozsudok citovaný odvolatelkou, ktorý sa venoval pojmu 'závazné narusenia fungovania spolocného trhu`, a to rozsudok Súdu prvého stupna z 24. februára 1995, Tremblay a i./Komisia (T-5/93, Zb. s. II-185), tiez nie je v tejto veci relevantný. Z bodu 40 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie Komisie z dôvodu chýbajúceho odôvodnenia v rozsahu, v akom toto rozhodnutie zamietlo staznosti napádajúce uzatvorenie vnútrostátneho trhu vyplývajúce zo zmlúv o reciprocnom zastúpení uzatvorených medzi spolocnostami pre správu autorských práv z rôznych clenských státov. V tejto veci vsak nie sú takéto okolnosti. 64 Z toho vyplýva, ze druhý az stvrtý dôvod musia byt zamietnuté. O piatom dôvode -- Argumentácia úcastníkov konania 65 Odvolatelka popiera tvrdenie uvedené v bode 54 napadnutého rozsudku, podla ktorého nepredlozila ziadny konkrétny dôkaz preukazujúci skutocnú alebo potenciálnu existenciu závazných narusení fungovania spolocného trhu. Podla odvolatelky clánky 81 ES a 82 ES nevyzadujú existenciu skutocného narusenia fungovania, pretoze postacuje potenciálne narusenie fungovania. V tejto súvislosti usudzuje, opierajúc sa pritom o urcité podklady, z ktorých väcsina uz bola uvedená v rámci stvrtého dôvodu, ze je zjavný potenciálny vplyv na obchod v rámci Spolocenstva. Súd prvého stupna preto podla nej nesprávne vylozil clánky 81 ES a 82 ES. 66 Komisia odpovedá, ze odvolatelka nechápe správne body 42, 48 az 50, 54 a 55 napadnutého rozsudku, kedze odkaz Súdu prvého stupna na existenciu "skutocných alebo potenciálnych" závazných narusení fungovania spolocného trhu treba posúdit z hladiska dôkazných prostriedkov, ktoré predlozila AEPI. -- Posúdenie Súdneho dvora 67 Odvolatelka v rámci svojho piateho dôvodu kritizuje tvrdenie Súdu prvého stupna obsiahnuté v bode 54 napadnutého rozsudku, podla ktorého odvolatelka nepredlozila ziadny konkrétny dôkaz preukazujúci skutocnú alebo potenciálnu existenciu závazných narusení fungovania spolocného trhu, pricom sa obmedzuje na pokus preukázat, ze uvádzané postupy potenciálne ovplyvnujú obchod v rámci Spolocenstva v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES. 68 Ako vsak vyplýva z bodu 48 tohto rozsudku, dokonca aj za predpokladu, ze uvádzané postupy potenciálne ovplyvnujú obchod v rámci Spolocenstva v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES, ako to tvrdí odvolatelka, takéto ovplyvnenie samo osebe nespôsobuje potenciálnu existenciu závazných narusení fungovania spolocného trhu. 69 Z toho vyplýva, ze piaty dôvod sa musí zamietnut ako irelevantný. 70 Vzhladom na vsetko predchádzajúce je potrebné zamietnut odvolanie v celom rozsahu. O trovách 71 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 tohto rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania a odvolatelka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. AEPI Elliniki Etaireia pros Prostasian tis Pnevmatikis Idioktisias AE je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [6]*1 ) Jazyk konania: gréctina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXq4yhsv/L96529-5093TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400322601-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:346:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0245&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0179&locale=SK 6. file:///tmp/lynxXXXXq4yhsv/L96529-5093TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400322601-E0001