ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) zo 16. júla 2009 ( [1]*1 ) Obsah Právny rámec Nemecká právna úprava Hromadný systém DSD, zmluva o uzívaní loga a zmluva o sluzbách Smernica 89/104/EHS Okolnosti predchádzajúce sporu Sporné rozhodnutie Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok Konanie pred Súdnym dvorom O odvolaní O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia vyplývajúcej z rozporuplného odôvodnenia napadnutého rozsudku Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O druhom odvolacom dôvode zalozenom na skreslení významu zmluvy o uzívaní loga a iných prvkov spisu Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení, skreslení skutkových okolností a nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o výlucné práva spojené s logom DGP Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva Spolocenstva týkajúceho sa ochranných známok Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O piatom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 82 ES Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O siestom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 3 nariadenia c. 17 a zásady proporcionality Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O siedmom odvolacom dôvode zalozenom na chybe v konaní Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O ôsmom odvolacom dôvode zalozenom na porusení základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O trovách "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Clánok 82 ES -- Systém zberu a zhodnotenia pouzitých obalov v Nemecku -- Logo,Der Grüne Punkt -- Poplatok podla zmluvy o uzívaní loga -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Výlucné právo majitela ochrannej známky -- Neprimeraná dlzka konania pred Súdom prvého stupna -- Primeraná lehota -- Zásada úcinnej súdnej ochrany -- Clánky 58 a 61 Statútu Súdneho dvora" Vo veci C-385/07 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 8. augusta 2007, Der Grüne Punkt -- Duales System Deutschland GmbH, so sídlom v Kolíne (Nemecko), v zastúpení: W. Deselaers, E. Wagner a B. Meyring, Rechtsanwälte, odvolatel, dalsí úcastníci konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: W. Mölls a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, ktorú v konaní podporujú: Interseroh Dienstleistungs GmbH, so sídlom v Kolíne, v zastúpení: M. W. Pauly, A. Oexle a J. Kempkes, Rechtsanwälte, vedlajsí úcastník konania v odvolacom konaní, Vfw GmbH, so sídlom v Kolíne, v zastúpení: H. Wissel, Rechtsanwalt, Landbell AG für Rückhol-Systeme, so sídlom v Mainzi (Nemecko), v zastúpení: A. Rinne a M. Westrup, Rechtsanwälte, BellandVision GmbH, so sídlom v Pegnitzi (Nemecko), v zastúpení: A. Rinne a M. Westrup, Rechtsanwälte, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, K. Lenaerts, M. Ilesic (spravodajca), J.-C. Bonichot a T. von Danwitz, sudcovia J. N. Cunha Rodrigues, R. Silva de Lapuerta, A. Arabadjiev, C. Toader a J.-J. Kasel, generálny advokát: Y. Bot, tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. decembra 2008, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 31. marca 2009, vyhlásil tento Rozsudok 1 Der Grüne Punkt -- Duales System Deutschland GmbH (dalej len "DSD") svojím odvolaním navrhuje zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 24. mája 2007, Duales System Deutschland/Komisia ([2]T-151/01, Zb. s. II-1607, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým bola zamietnutá jeho zaloba, v ktorej sa domáhal zrusenia rozhodnutia 2001/463/ES Komisie z , týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 82 Zmluvy ES (Vec COMP D3/34493 -- DSD) [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. EÚ L 166, s.1, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec Nemecká právna úprava 2 Dna 12. júna 1991 bol prijatý dekrét o predchádzaní vzniku odpadov z obalov (Verordnung über die Vermeidung von Verpackungsabfällen, BGBl. 1991 I, s. 1234), ktorého zmenené znenie -- uplatnitelné v tejto veci -- nadobudlo úcinnost (dalej len "nariadenie o obaloch"). Predmetom tohto dekrétu je znizovanie dopadu odpadov z obalov na zivotné prostredie a na tento úcel núti výrobcov a predajcov prevziat spät a zhodnocovat pouzité predajné obaly mimo verejného systému zneskodnovania odpadov. 3 Konkrétne, výrobcovia a predajcovia musia bezplatne prevziat pouzité obaly, ktorých sa týka nariadenie o obaloch, v mieste predaja alebo v jeho bezprostrednej blízkosti a predlozit ich na zhodnotenie (dalej len "individuálny systém"). Spotrebitel musí byt upozornený na túto moznost vrátit obal jasne rozpoznatelnými oznaceniami. 4 Uvedené nariadenie vsak oslobodzuje od povinnosti zberu a individuálneho zhodnotenia výrobcov a predajcov, ktorí pristúpia k systému, ktorý zabezpecuje pravidelný zber pouzitých predajných obalov v celej zóne klientely predajcu od konecného spotrebitela alebo v blízkosti jeho bydliska, aby ich bolo mozné predlozit na zhodnotenie (dalej len "hromadný systém"). Výrobcovia a predajcovia zapojení do hromadného systému sú oslobodení od svojich záväzkov odobratia a zhodnotenia pre vsetky obaly pokryté týmto systémom a musia oboznámit so svojou úcastou na tomto systéme oznacením nálepkami alebo akýmkolvek iným vhodným spôsobom. Môzu tak urobit zmienkou o ich úcasti na obaloch alebo pouzit iné opatrenia, ako napríklad informovanie klientely na mieste predaja alebo poznámku pripojenú k obalu. 5 Hromadné systémy musia byt schválené príslusnými orgánmi dotknutých spolkových krajín. Na to, aby boli schválené, musia mat tieto systémy úroven pokrytia, ktorá sa vztahuje prinajmensom na územie spolkovej krajiny, vykonávat pravidelné zbery v blízkosti bydliska spotrebitelov a zakladat sa na písomnej dohode s miestnymi samosprávnymi orgánmi poverenými správou odpadov. Kazdý podnik, ktorý splna tieto podmienky v spolkovej krajine, v nej môze realizovat hromadný systém. 6 Od 1. januára 2000 podliehajú hromadné systémy, ako aj výrobcovia a predajcovia, ktorí sa rozhodli pre individuálny systém, dodrziavaniu rovnakých mier zhodnotenia. Tieto miery, ktoré sú uvedené v prílohe I nariadenia o obaloch závisia od látky, ktorá tvorí obal. Dodrziavanie povinností zberu a zhodnotenia je v prípade individuálneho systému zabezpecené potvrdeniami vydanými nezávislými znalcami a v prípade hromadného systému poskytnutím údajov o mnozstvách zozbieraných a zhodnotených obalov. Hromadný systém DSD, zmluva o uzívaní loga a zmluva o sluzbách 7 DSD je spolocnostou, ktorá prevádzkuje od roku 1991 hromadný systém na celom území Nemecka (dalej len "systém DSD"). Na tento úcel bol DSD schválený v roku 1993 príslusnými orgánmi vsetkých spolkových krajín. 8 Vztahy medzi DSD a výrobcami a predajcami pristupujúcimi k jeho systému sa spravujú typovou zmluvou, ktorej predmetom je uzívanie loga "Der Grüne Punkt" (dalej len "zmluva o uzívaní loga"). Uzavretím tejto zmluvy má pristupujúci podnik po zaplatení poplatku právo umiestnit logo "Der Grüne Punkt" (dalej len "logo DGP") na predajné obaly zahrnuté do systému DSD (§ 1 ods. 1 zmluvy o uzívaní loga). 9 DSD si nechal zaregistrovat uvedené logo, tak ako je vyobrazené nizsie, ako ochrannú známku v roku 1991, a to Nemeckým úradom pre patenty a ochranné známky: Image 10 Na pouzívanie loga DGP mimo Nemecka, najmä v ostatných clenských státoch Európskeho spolocenstva DSD postúpil v podobe vseobecnej licencie práva na pouzívanie spolocnosti Packaging Recovery Organisation Europe SPRL (ProEurope), ktorej sídlo je v Bruseli (Belgicko). 11 V Nemecku DSD zabezpecuje podla § 2 zmluvy o uzívaní loga na úcet podnikov, ktoré pristúpia k jeho systému, zber, triedenie a zhodnotenie pouzitých predajných obalov, o ktorých rozhodnú, ze sa zneskodnia v rámci systému DSD, cím ich zbaví povinnosti odobratia a zhodnotenia týchto obalov. Na tento úcel § 3 ods. 1 uvedenej zmluvy stanovuje, ze pristupujúce podniky majú povinnost oznámit typy obalov, ktoré chcú zneskodnit prostredníctvom systému DSD, a umiestnit logo DGP na kazdý obal patriaci k týmto typom a urcený na vnútrostátnu spotrebu v Nemecku. 12 Podla zmluvy o uzívaní loga platnej v case skutkových okolností, o ktoré ide v tomto spore, uzívatel loga platí DSD poplatok za vsetky obaly oznacené týmto logom, ktoré predáva na nemeckom území podla tejto zmluvy. Podla § 4 ods. 1 uvedenej zmluvy výnimky z tohto pravidla musia byt predmetom písomnej oddelenej zmluvy. § 5 ods. 1 tej istej zmluvy tiez uvádza, ze vsetky obaly oznacené logom DGP a predávané uzívatelom tohto loga na nemeckom území sú úctované. 13 Výska poplatku sa pocíta na základe dvoch okolností, a to na jednej strane váhy obalu a typu pouzitého materiálu a na druhej strane objemu alebo obsahu obalu. Podla § 4 ods. 2 a 3 zmluvy o uzívaní loga poplatky neobsahujú zvýsenie na úcely zisku a sú výlucne urcené na pokrytie nákladov zberu, triedenia a zhodnotenia, ako aj s tým súvisiacich administratívnych nákladov. 14 V rámci systému DSD môzu byt obaly oznacené logom DGP zozbierané bud do osobitných kosov a vytriedené podla toho, ci ide o kovy, plasty a zlozené materiály, alebo do kontajnerov umiestnených v blízkosti obydlí (osobitne na papier a sklo), zatial co zvyskové obaly sa musia odhodit do kosov verejného systému zneskodnovania odpadov. 15 DSD vsak sám nezbiera ani nezhodnocuje pouzité obaly, ale subkontrahuje túto sluzbu miestnym podnikom vykonávajúcim zber. Vztahy medzi DSD a týmito podnikmi sa spravujú typovou zmluvou, niekolkokrát zmenenou, ktorej predmetom je zriadenie a vyuzívanie systému týkajúceho sa zberu a triedenia obalov (dalej len "zmluva o sluzbách"). Podla tejto zmluvy uzavretej medzi DSD a 537 miestnymi podnikmi kazdý z týchto podnikov disponuje výlucnou právomocou uskutocnovat v urcenej zóne zber obalov na úcet DSD. Ked sú tieto obaly vytriedené, premiestnia sa do recyklacného centra, aby sa v nom zhodnotili. 16 Zmluva o poskytnutí sluzieb bola predmetom rozhodnutia Komisie 2001/837/ES zo 17. septembra 2001 v konaní zacatom podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (veci COMP/34493 -- DSD, COMP/37366 -- Hofmann + DSD, COMP/37299 -- Edelhoff + DSD, COMP/37291 -- Rethmann + DSD, COMP/37288 -- ARGE a pät dalsích podnikov + DSD, COMP/37287 -- AWG a pät dalsích podnikov + DSD, COMP/37526 -- Feldhaus + DSD, COMP/37254 -- Nehlsen + DSD, COMP/37252 -- Schönmakers + DSD, COMP/37250 -- Altvater + DSD, COMP/37246 -- DASS + DSD, COMP/37245 -- Scheele + DSD, COMP/37244 -- SAK + DSD, COMP/37243 -- Fischer + DSD, COMP/37242 -- Trienekens + DSD, COMP/37267 -- Interseroh + DSD) ([4]Ú. v. ES L 319, s. 1). Rozsudkom Súdu prvého stupna z vo veci Duales System Deutschland/Komisia (T-289/01, Zb. s. II-1691), proti ktorému nebolo podané odvolanie, bola zamietnutá zaloba DSD, v ktorej sa navrhovalo zrusenie rozhodnutia 2001/837. Smernica 89/104/EHS 17 Prvá smernica Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov clenských státov v oblasti ochranných známok ([5]Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92) stanovuje v clánku 5 ods. 1: "Zapísaná ochranná známka dáva svojmu majitelovi výlucné práva. Majitel bude mat právo zabránit vsetkým tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku pouzívali a) akékolvek oznacenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo sluzby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, b) akékolvek oznacenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej natolko podobné, a zároven sú si natolko podobné príslusné tovary alebo sluzby, ze existuje pravdepodobnost zámeny zo strany verejnosti, vrátane pravdepodobnosti asociácie medzi oznacením a ochrannou známkou." 18 Clánok 8 tej istej smernice stanovuje: "1. Na ochrannú známku mozno udelit licenciu. Táto licencia sa môze vztahovat na niektoré alebo na vsetky tovary alebo sluzby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná. Môze sa vztahovat na celý príslusný clenský stát alebo na jeho cast. Licencia môze byt výlucná alebo nevýlucná. 2. Majitel ochrannej známky môze uplatnit svoje práva z tejto ochrannej známky proti majitelovi licencie, ktorý porusil akékolvek ustanovenie licencnej zmluvy, pokial ide o jej trvanie, formu, v ktorej mozno ochrannú známku pouzívat, o rozsah tovarov alebo sluzieb, na ktoré sa licencia poskytuje, o územie, na ktorom mozno pouzívat ochrannú známku, alebo o kvalitu tovarov, ktoré majitel licencie vyrobil alebo kvalitu sluzieb, ktoré majitel licencie poskytol." 19 Smernica 89/104 bola zrusená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov clenských státov v oblasti ochranných známok ([6]Ú. v. EÚ L 299, s. 25), ktorá nadobudla platnost . Na tento spor sa vsak vztahuje vzhladom na skutkové okolnosti smernica 89/104. Okolnosti predchádzajúce sporu 20 DSD 2. septembra 1992 dorucil Komisii Európskych spolocenstiev zmluvu o uzívaní loga a zmluvu o sluzbách na úcely získania negatívneho atestu alebo rozhodnutia o udelení výnimky. 21 Po uverejnení oznámenia 27. marca 1997 v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ([7]Ú. v. ES C 100, s. 4), v ktorom Komisia oznámila svoj úmysel podporit ohlásené zmluvy, jej boli dorucené pripomienky dotknutých tretích osôb týkajúce sa najmä rôznych aspektov uplatnenia zmluvy o uzívaní loga. Osobitne tieto dotknuté tretie osoby poukázali na údajné skreslenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z platenia dvojitého poplatku v prípade úcasti na systéme DSD a na systéme iného poskytovatela sluzieb. 22 DSD predlozil 15. októbra 1998 Komisii sériu záväzkov, aby sa vyhol tomu, ze výrobcovia a predajcovia obalov patriacich do systému DSD budú platit dvojitý poplatok v prípade, ked sa zúcastnujú na inom hromadnom systéme pôsobiacom na úrovni spolkovej krajiny. Osobitne DSD predpokladal situáciu, v ktorej sú hromadné systémy obmedzené na jeden alebo viac spolkových krajín zriadené súbezne so systémom DSD. Za tohto predpokladu obaly rovnakého typu a od rovnakého predajcu alebo výrobcu môzu byt odobraté v týchto spolkových krajinách jedným z nových hromadných systémov a v iných spolkových krajinách systémom DSD. Záväzok DSD v tejto súvislosti bol takýto: "Ak iné systémy ako [systém DSD] pôsobiace na spolkovom stupni boli uvedené a úradne schválené najvyssími orgánmi spolkovej krajiny v súlade [s nariadením] o obaloch, [DSD] je oprávnený uplatnit zmluvu o uzívaní loga takým spôsobom, aby clenovia mali moznost zúcastnit sa na jednom z týchto systémov pre cast svojich obalov. [DSD] neprijme teda ziadny poplatok podla zmluvy o uzívaní loga pre obaly zozbierané týmito systémami s tým, ze tento druhý typ zberu musí byt preukázaný dôkazmi. Druhá podmienka stanovená na oslobodenie od poplatku za obaly oznacené logom [DGP] spocíva v tom, ze ochrana ochrannej známky [DGP] nebude dotknutá." 23 Komisia 3. novembra 1999 dospela k záveru, ze séria záväzkov predlozených DSD mala tiez zahrnút individuálne systémy pouzívané na zneskodnenie casti obalov a nemala sa obmedzit iba na hromadné systémy. 24 Dna 15. novembra 1999 niektorí výrobcovia obalov zaslali staznost Komisii. Tvrdili, ze zmluva o uzívaní loga bránila uvedeniu individuálneho systému zberu obalov. Domnievali sa, ze uzívanie loga, hoci ide o úcinné poskytovanie sluzby zneskodnenia odpadov prostredníctvom DSD, predstavovalo zneuzitie dominantného postavenia DSD. 25 Listom z 13. marca 2000 DSD predlozil Komisii dva dodatocné záväzky. Jeden z nich sa týkal prípadu, v ktorom si výrobcovia a predajcovia obalov zvolili individuálny systém pre cast ich obalov a pre zvysnú cast pristúpili k systému DSD. V tomto prípade sa DSD zaviazal neprijímat poplatok podla zmluvy o uzívaní loga pre cast obalov odobratú individuálnym systémom pod podmienkou, ze sa mu predlozia dôkazy o tomto druhom type zberu. 26 Dna 3. augusta 2000 Komisia zaslala DSD oznámenie o výhradách, na ktoré DSD odpovedal listom z . 27 Dna 20. apríla 2001 Komisia prijala sporné rozhodnutie. Sporné rozhodnutie 28 Sporné rozhodnutie v bode 20 svojho odôvodnenia uvádza, ze z pripomienok nemeckých orgánov vyplýva, ze je mozné spojit individuálny systém a hromadný systém s úcastou na hromadnom systéme iba pre odobratie casti obalov uvedených na trh (dalej len "zmiesané systémy"). Uvedené rozhodnutie takisto zdôraznuje v bode 23 svojho odôvodnenia, ze z odpovede nemeckých orgánov vyplýva, ze nariadenie o obaloch neimplikuje, ze je mozné len vyuzitie jediného systému. Normotvorca tak nikdy nemal v úmysle umoznit uvedenie len jedného systému v celej krajine alebo v kazdej spolkovej krajine. 29 V bode 95 odôvodnenia sporného rozhodnutia sa povazuje za východiskovú okolnost skutocnost, nepopieranú DSD, ze DSD má dominantné postavenie, ktoré spocíva v case prijatia uvedeného rozhodnutia v tom, ze je jediným podnikom, ktorý ponúkal hromadný systém na celom nemeckom území a ze systém DSD vykonával zber priblizne 70% predajných obalov v Nemecku ako aj priblizne 82% predajných obalov od konecných spotrebitelov v Nemecku. 30 Podla bodov 100 az 102 odôvodnenia sporného rozhodnutia zneuzitie dominantného postavenia spocíva v skutocnosti, ze poplatok, ktorý prijíma DSD od výrobcov a predajcov obalov, ktorí pristúpia k systému DSD, nie je podmienený úcinným pouzívaním tohto systému, ale je vypocítaný na základe poctu obalov oznacených logom DGP, ktoré títo výrobcovia a predajcovia uvedú na trh v Nemecku. Výrobcovia a predajcovia, ktorí pristúpia k systému DSD, musia umiestnit logo DGP na kazdý z obalov dorucených DSD a urcených na spotrebu v Nemecku. Z vysetrovania vedeného Komisiou vyplýva, ze spôsob výpoctu poplatku plateného DSD prekáza snahe niektorých výrobcov obalov, klientov systému DSD, aby mohli vyuzívat ich vlastný individuálny systém alebo iný hromadný systém pre cast obalov, ktoré uvádzajú na trh. 31 Podla bodov 103 az 107 odôvodnenia sporného rozhodnutia riesenie ponúknuté DSD, a to upustenie od umiestnenia loga DGP na obaly, ktoré nepatria do systému DSD, zlyháva vzhladom na hospodársku realitu. Takéto riesenie totiz vyzaduje selektívne oznacenie obalov (s alebo bez loga DGP), co sa prejaví znacným zvýsením nákladov. Navyse takéto riesenie vyzaduje od výrobcov a predajcov obalov, ktorí vyuzívajú zmiesané systémy, aby zabezpecili, ze obaly oznacené logom DGP boli riadne umiestnené na miestach, kde systém DSD odoberie tieto obaly a ze tie obaly, na ktorých nie je umiestnené toto logo, budú umiestnené na miestach, kde ich odobratie zabezpecia iné systémy, co je v praxi nemozné. Nakoniec vzhladom na skutocnost, ze casto az po kúpe zabaleného výrobku alebo prípadne po jeho pouzití sa konecný spotrebitel rozhodne, ci umiestni obal do hromadného systému v blízkosti jeho obydlia alebo ci ho prinesie do predajného miesta na úcely jeho vrátenia do individuálneho systému, je nemozné pridelit cast obalov oznacených logom DGP jednému alebo druhému typu zberu. 32 V bodoch 111 az 115 odôvodnenia sporného rozhodnutia Komisia uviedla, ze úcinky zneuzitia dominantného postavenia sú dvojaké. Na jednej strane podriadením poplatku výlucne uzívaniu loga DGP DSD vystavuje podniky, ktoré nevyuzívajú jeho sluzbu alebo ktoré ju vyuzívajú iba pre cast obalov, nespravodlivým cenám a podmienkam obchodu. Z dôvodu nadmernej rozdielnosti medzi nákladmi poskytovania sluzby a jej cenou ide o prípad zneuzívania dominantného postavenia v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. a) ES. Na druhej strane vzhladom na rezim poplatku definovaného zmluvou o uzívaní loga nie je hospodársky rentabilné pre dotknuté podniky pristúpit ku konkurencnému individuálnemu alebo hromadnému systému, pretoze tieto podniky musia bud zaplatit poplatok DSD okrem odmeny dlznej konkurentovi, alebo vytvorit rozdielne rady obalov a distribucné obvody. Rezim poplatkov tak stazuje prístup konkurentov systému DSD na trh. 33 V bodoch 143 az 153 odôvodnenia sporného rozhodnutia Komisia uvádza, ze konstatovanie zneuzitia dominantného postavenia nie je spochybnené potrebou chránit rozlisovaciu spôsobilost loga DGP. V tejto súvislosti sporné rozhodnutie uvádza, ze základná funkcia tohto loga je naplnená, ak upozornuje spotrebitela, ze má moznost zneskodnit obal prostredníctvom DSD. 34 V bodoch 155 az 160 odôvodnenia uvedeného rozhodnutia Komisia uvádza, ze obchod medzi clenskými státmi môze byt citelne dotknutý zneuzívaním dominantného postavenia vytvoreného sporným zmluvným poplatkom vzhladom na okolnosti vlastné zberu a zhodnoteniu obalov v Nemecku a na spolocnom trhu. 35 Na záver posúdenia vykonaného vo veci Komisiou na základe clánku 82 ES sa v clánku 1 sporného rozhodnutia uvádza: "Správanie [DSD] spocívajúce vo vyzadovaní, v súlade s § 4 ods. 1 prvou vetou a § 5 ods. 1 prvou vetou zmluvy o uzívaní loga, zaplatenia poplatku za vsetky predajné obaly uvedené na trh v Nemecku s logom [DGP] je nezlucitelné so spolocným trhom, ak predmetné podniky podla nariadenia o obaloch: a) sa obrátia na sluzbu prevzatia povinnosti zneskodnovania odpadov stanovenej v § 2 zmluvy o uzívaní loga iba pre cast obalov alebo sa nan neobrátia, ale uvedú na trh v Nemecku standardizovaný obal, tiez uvedený na trh v inom clenskom státe Európskeho hospodárskeho priestoru, pre ktorý pristúpia k systému odobratia pouzívajúceho logo [DGP], a b) preukázu, ze co sa týka celkového alebo ciastocného mnozstva obalov, pre ktoré nevyuzijú sluzbu prevzatia povinnosti zneskodnovania odpadov, sa oslobodia od povinností odobratia, ktoré im ukladá nariadenie o obaloch, prostredníctvom konkurencných hromadných systémov alebo individuálnych systémov." [neoficiálny preklad] 36 Po konstatovaní zneuzitia dominantného postavenia Komisia stanovila v bodoch 161 az 167 odôvodnenia sporného rozhodnutia a v clánkoch 2 az 7 tohto rozhodnutia, na základe clánku 3 ods. 1 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([8]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), spôsob, akým DSD musí ukoncit zistené porusovanie. 37 Hlavné z týchto opatrení núti DSD nevyberat poplatok za mnozstvá obalov uvedených na trh v Nemecku s logom DGP, pre ktoré sa nevyuzíva sluzba prevzatia povinnosti zneskodnovania odpadov a pre ktoré povinnosti ulozené v nariadení o obaloch sú splnené iným spôsobom. Toto opatrenie definované v clánku 3 sporného rozhodnutia je takéto: "DSD je povinný zaviazat sa vo vztahu k vsetkým zmluvným stranám zmluvy o uzívaní loga nevyberat poplatok za mnozstvá predajných obalov uvedených na trh v Nemecku s logom [DGP], pre ktoré sa nevyuzíva sluzba prevzatia povinnosti zneskodnovania odpadov v súlade s § 2 tejto zmluvy o uzívaní loga a pre ktoré povinnosti ulozené nariadením o obaloch sú splnené iným spôsobom. Záväzok uvedený v prvom odseku nahrádza odchylné ustanovenie uvedené v § 4 ods. 1 druhej vete zmluvy o uzívaní loga." [neoficiálny preklad] 38 Okrem toho v clánku 5 sporného rozhodnutia Komisia dalej uvádza dôkazné pravidlá vyzadované v týchto prípadoch: "1. Ak sú cast alebo vsetky obaly odobraté konkurencným hromadným systémom, potvrdenie správcu systému potvrdzujúce, ze zodpovedajúce mnozstvo je prevzaté týmto konkurencným hromadným systémom, predstavuje dostatocný dôkaz, ze povinnosti ulozené nariadením o obaloch uvedené v § 3 a 4 sú splnené iným spôsobom. 2. Ak sú cast alebo vsetky obaly odobraté individuálnym systémom, postacuje neskorsie predlozenie potvrdenia nezávislého znalca uvádzajúce, ze povinnosti odobratia a zhodnotenia sa splnili. Potvrdenie môze byt vydané bud jednotlivo pre kazdého výrobcu alebo predajcu, alebo pre súhrn podnikov zúcastnujúcich sa na individuálnom systéme. ... 4. Pokial ide o dôkazy, ktoré je potrebné predlozit DSD, stací, nezávisle na príslusnom znení nariadenia o obaloch, aby potvrdenie zmluvným partnerom potvrdzovalo, ze poziadavky odobratia a zhodnotenia sú splnené pre urcitý objem obalov. ..." [neoficiálny preklad] 39 Clánok 4 sporného rozhodnutia stanovuje: "1. DSD nie je oprávnený vyberat poplatok za obaly odobraté v inom clenskom státe systémom odobratia a zhodnotenia s uzitím loga [DGP], a ktoré sú uvedené na trh na území uplatnenia nariadenia o obaloch s logom, pod podmienkou, ze sa potvrdí, ze povinnosti ulozené nariadením o obaloch sú splnené iným spôsobom ako pristúpením k systému zavedenému DSD... ..." [neoficiálny preklad] Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 40 DSD podal do kancelárie Súdu prvého stupna 5. júla 2001 zalobu, ktorou sa domáhal zrusenia sporného rozhodnutia. 41 Samostatným podaním toho istého dna podal DSD takisto podla clánku 242 ES návrh na odklad výkonu clánku 3 tohto rozhodnutia, ako aj clánkov 4 az 7 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom tieto clánky odkazujú na clánok 3, az do rozhodnutia Súdu prvého stupna vo veci samej. 42 Uznesením z 15. novembra 2001, Duales System Deutschland/Komisia (T-151/01 R, Zb. s. II-3295), predseda Súdu prvého stupna zamietol návrh na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia. 43 Uznesením z 5. novembra 2001 Súd prvého stupna povolil vstup podnikov Vfw AG (teraz Vfw GmbH, dalej len "Vfw"), Landbell AG für Rückhol-Systeme (dalej len "Landbell") a BellandVision GmbH (dalej len "BellandVision") ako vedlajsích úcastníkov konania do konania na podporu návrhov Komisie. Tieto podniky, ktoré sú konkurentmi DSD, predlozili svoje pripomienky . 44 Posledné vyjadrenie bolo predlozené 27. mája 2002. Ukoncenie písomnej casti konania bolo oznámené úcastníkom konania . 45 V priebehu júna 2006 Súd prvého stupna rozhodol o otvorení ústnej casti konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania zaslal úcastníkom konania sériu otázok pre ústne odpovede na pojednávaní. Tieto otázky sa týkali rôznych etáp postupu zberu a zhodnotenia obalov a podmienok, v ktorých mohla existovat hospodárska sútaz medzi individuálnymi a hromadnými systémami. Súd prvého stupna tiez vyzval Komisiu na predlozenie dokumentu oznaceného nemeckými orgánmi v rámci správneho konania. Komisia zaslala tento dokument 26. júna 2006. 46 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 11. a . 47 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna zamietol podanú zalobu a zaviazal DSD, aby znásal svoje vlastné trovy konania a nahradil trovy konania Komisie, Landbell a BellandVision, vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. Zaviazal Vfw, ktorý nenavrhol ulozit DSD povinnost nahradit trovy konania, aby znásal svoje vlastné trovy konania, vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. 48 DSD uvádzal tri zalobné dôvody, zalozené po prvé na porusení clánku 82 ES, po druhé na porusení clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17 ako aj zásady proporcionality a po tretie na porusení clánku 86 ods. 2 ES. 49 DSD vo svojom prvom dôvode tvrdí, ze sporné ustanovenia zmluvy o uzívaní loga sú nevyhnutné na to, aby zabezpecili uskutocnenie cielov nariadenia o obaloch, medzi ktoré patrí ochrana rôznych funkcií ochrannej známky Der Grüne Punkt (dalej len "ochranná známka DGP") a umoznit riadne fungovanie systému DSD. 50 V odpovedi na rôzne tvrdenia vyvinuté DSD v rámci tohto dôvodu Súd prvého stupna najmä rozhodol v bodoch 139 a 154 napadnutého rozsudku, ze je mozné, aby výrobca alebo predajca obalov vyuzíval naraz viacero systémov, aby splnil miery zhodnotenia: "139 ... výrobca alebo predajca obalov neprevádza na DSD urcité mnozstvo obalov urcených na to, aby boli oznacené logom [DGP], ale skôr mnozstvo materiálov, ktoré tento výrobca alebo tento predajca uvedie na trh v Nemecku a ktorých odobratie a zhodnotenie zamýsla zverit systému DSD. Je teda mozné pre výrobcu alebo predajcu obalov vyuzívat zmiesané systémy na to, aby splnili miery zhodnotenia stanovené v nariadení. ... 154 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze nariadenie [o obaloch] neupresnuje, ci môze byt logo [DGP] umiestnené na obaloch zozbieraných v rámci konkurencného hromadného systému alebo individuálneho systému, ak splnajú okrem iného podmienky ulozené [uvedeným] nariadením na identifikáciu systému pouzívaného v spojení so systémom DSD. Takéto údaje môzu byt kumulatívne a rovnaký obal tak môze patrit súcasne do viacerých systémov. V tomto zmysle Komisia správne vykladá obsah povinnosti transparentnosti definovanej nemeckými orgánmi v ich pripomienkach, podla ktorých treba jasne definovat tak voci spotrebitelom ako aj orgánom, ktoré obaly podliehajú povinnosti odobratia v predajných miestach alebo v ich bezprostrednej blízkosti a ktoré tejto povinnosti nepodliehajú..." 51 Súd prvého stupna takisto rozhodol v bode 156 napadnutého rozsudku, ze "skutocnost, ze logo [DGP] a oznacenie 'vhodného prostriedku` oznacujúceho iný hromadný systém... sú uvedené na rovnakom obale v prípade spolocného pouzívania dvoch hromadných systémov a skutocnost, ze na rovnakom obale sa objaví logo [DGP] a oznacenie moznosti vrátenia v obchode v prípade spolocného pouzívania systému DSD a individuálneho systému, nezasahuje do základnej funkcie ochrannej známky." 52 V bode 163 rozsudku Súd prvého stupna dodal, ze "co sa týka tvrdení týkajúcich sa nevyhnutnosti dodrziavat riadne fungovanie systému DSD..., ... toto nie je spochybnené v prípade zmiesaných systémov. V kazdom prípade potreby vlastné fungovaniu systému DSD by nemohli byt schopné odôvodnit správanie zalobcu, oznacené v rozsudkoch BäKo Bundesgerichtshof a Hertzel Oberlandesgericht Düsseldorf citovaných Komisiou... v rôznych staznostiach predlozených Komisii... a tézu predlozenú pôvodne DSD v jeho zalobe... spocívajúcu vo vyzadovaní poplatku za vsetky obaly uvedené na trh v Nemecku s logom [DGP], zatial co je predlozený dôkaz, ze niektoré z týchto obalov boli odobraté a zhodnotené iným hromadným systémom alebo individuálnym systémom". 53 Súd prvého stupna dospel k záveru v bode 164 napadnutého rozsudku, ze "ani nariadenie o obaloch, ani právo ochranných známok, ani potreby vlastné fungovaniu systému DSD neoprávnujú vyzadovanie [zo strany DSD] od podnikov, ktoré vyuzívajú jeho systém, zaplatenie poplatku za vsetky obaly uvedené na trh v Nemecku s logom [DGP], ak tieto podniky preukázu, ze nevyuzívajú systém DSD pre cast alebo pre vsetky z týchto obalov". 54 DSD v druhom zalobnom dôvode tvrdil, ze oddelené oznacovanie obalov v závislosti od pouzívaného systému je vhodnejsie ako povinnost ulozená v spornom rozhodnutí. Clánky 3 a 4 tohto rozhodnutia sú údajne neproporcionálne, pretoze ukladajú DSD povinnost poskytnút tretím osobám licenciu. 55 Súd prvého stupna zamietol tento zalobný dôvod. Rozhodol v bode 173 napadnutého rozsudku, ze "skutocnost, ze teoreticky môze byt mozné umiestnit oddelene logo [DGP] na obaly, nemôze spôsobit neplatnost [opatrení prijatých v rámci sporného rozhodnutia], kedze takéto riesenie je nákladnejsie a tazsie uskutocnitelné pre výrobcov a predajcov obalov ako opatrenia definované v clánkoch 3 az 5 [tohto] rozhodnutia... ". 56 Súd prvého stupna takisto uviedol v bode 181 napadnutého rozsudku, ze predmetom povinností uvedených v spornom rozhodnutí nie je "ulozenie DSD povinnosti licencie bez casového obmedzenia na uzívanie [loga DGP], ale iba prinútenie DSD nevyberat poplatok za vsetky obaly oznacené logom DGP, ak sa preukáze, ze vsetky alebo iba cast týchto obalov bola odobratá a zhodnotená prostredníctvom iného systému". 57 Súd prvého stupna rozhodol v bode 196 napadnutého rozsudku, ze sporné rozhodnutie treba vykladat v tom zmysle, ze nevylucuje moznost pre DSD vyberat primeraný poplatok iba za uzívanie ochrannej známky, ked sa preukáze, ze obal oznacený uvedeným logom bol odobratý a zhodnotený iným systémom. 58 Na podporu tohto konstatovania Súd prvého stupna uviedol v bodoch 193 a 194 napadnutého rozsudku toto: "193 Súd prvého stupna uvádza, ze povinnost ulozená DSD v clánku 3 [sporného] rozhodnutia umoznuje výrobcom a predajcom, ktorí vyuzívajú jeho systém iba pre cast svojich obalov, nezaplatit poplatok DSD, ak je predlozený dôkaz, ze obaly oznacené logom [DGP] neboli zozbierané a zhodnotené systémom DSD, ale konkurencným systémom. 194 Preto aj v tomto prípade nie je vylúcené, ze ochranná známka [DGP] umiestnená na dotknutom obale môze mat ako taká hospodársku hodnotu, pretoze umoznuje oboznámit spotrebitela, ze dotknutý obal môze byt prinesený do systému DSD... Takáto moznost ponúkaná spotrebitelovi pre vsetky obaly uvádzané na trh s logom [DGP], ci uz patria alebo nepatria do systému DSD, je po overení zozbieraných mnozstiev spôsobilá ocenenia, ktoré, hoci nemôze predstavovat skutocnú cenu plnenia zberu a zhodnotenia, ako to mohlo byt v prípade uplatnenia sporných ustanovení zmluvy o uzívaní loga, by malo byt zaplatené DSD ako protihodnota plnenia poskytnutého v predmetnej veci, a to sprístupnenie jeho systému." 59 DSD v tretom zalobnom dôvode tvrdil, ze porusenie clánku 82 ES bolo vylúcené, pretoze bol poverený sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle clánku 86 ods. 2 ES, teda správou odpadov na úcely zivotného prostredia. 60 Súd prvého stupna uviedol v bode 208 napadnutého rozsudku, ze aj keby DSD bol poverený takouto sluzbou, nic to nemení na skutocnosti, ze hrozba spochybnenia tejto úlohy z dôvodu sporného rozhodnutia sa nepreukázala. Konanie pred Súdnym dvorom 61 DSD podal toto odvolanie 8. augusta 2007. 62 Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 16. novembra 2007 Interseroh Dienstleistungs GmbH (dalej len "Interseroh"), ktorý prevádzkuje od roku 2006 hromadný systém na celom nemeckom území, poziadal o vstup do konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením z predseda Súdneho dvora vyhovel tomuto návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. 63 DSD navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zrusil sporné rozhodnutie, -- subsidiárne vrátil vec Súdu prvého stupna a -- v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 64 Komisia, Vfw, Landbell, BellandVision a Interseroh navrhujú, aby Súdny dvor: -- odvolanie zamietol, a -- zaviazal DSD na náhradu trov konania. O odvolaní O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia vyplývajúcej z rozporuplného odôvodnenia napadnutého rozsudku Argumentácia úcastníkov konania 65 Podla DSD Súd prvého stupna porusil povinnost odôvodnenia napadnutého rozsudku tým, ze uviedol rozporuplné konstatovania týkajúce sa údajného zneuzitia dominantného postavenia. 66 DSD na podporu tohto odvolacieho dôvodu zostavil porovnanie medzi spôsobom, akým bolo uvedené zneuzitie prezentované Komisiou v bodoch 101, 102, 111 a 115 odôvodnenia sporného rozhodnutia, prebraté Súdom prvého stupna v bodoch 48, 50, 58, 60, 119, 163 a 164 napadnutého rozsudku a odôvodnením uvedeným v v bode 194 napadnutého rozsudku. 67 Na jednej strane Súd prvého stupna vychádzal z toho, ze DSD vyzaduje od podnikov, ktoré preukázu, ze nepouzívajú jeho systém alebo ze ho pouzívajú len pre cast predajných obalov oznacených logom DGP, aby zaplatili celý poplatok dlzný podla zmluvy o uzívaní loga. 68 Na druhej strane Súd prvého stupna takisto navrhol v bode 194 napadnutého rozsudku, ze pre obaly, ktoré nepodliehajú systému DSD, DSD nevyhnutne nevyzaduje cenu sluzby zberu a zhodnotenia. Konstatovania Súdu prvého stupna sú teda zjavne rozporuplné. 69 Komisia pripomína, ze cielom poplatku je pokryt náklady vyplývajúce zo zberu, triedenia a zhodnotenia obalov, ako aj náklady správy a nie je teda protihodnotou pouzívania ochrannej známky. V dôsledku toho sporné rozhodnutie a napadnutý rozsudok sa netýkajú poplatku za pouzívanie ochrannej známky DGP. 70 Vfw, Landbell a BellandVision, ako aj Komisia, namietajú proti existencii rozporu uvádzaného zo strany DSD. Bod 194 napadnutého rozsudku neobsahuje ziadny prvok týkajúci sa konstatovaní vykonaných Súdom prvého stupna pokial ide o zneuzitie dominantného postavenia. Týka sa len otázky, ci jednoduché umiestnenie loga DGP na obaly môze mat cenu, aj ked DSD neposkytuje ziadnu sluzbu zneskodnovania obalov. Posúdenie Súdnym dvorom 71 Podla ustálenej judikatúry otázka, ci odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupna je rozporuplné, predstavuje právnu otázku, ktorej zodpovedania sa mozno v rámci odvolania dovolávat (pozri najmä rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 25; z , Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 77, ako aj z , FIAMM a i./Rada a Komisia, C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513, bod 90). 72 V predmetnom prípade DSD tvrdí, ze existuje rozpor medzi konstatovaním v bode 194 napadnutého rozsudku a tými, v ktorých Súd prvého stupna potvrdil existenciu zneuzitia dominantného postavenia, opísaného Komisiou. 73 Ako vyplýva z bodov 193 a 194 napadnutého rozsudku, tieto body sa týkajú okolnosti, ze v dôsledku povinností uvedených Komisiou v spornom rozhodnutí DSD uz nemôze vyberat poplatok stanovený zmluvou o uzívaní loga za obaly, ktoré sú mu oznámené, ktoré sú oznacené logom DGP a v prípade ktorých sa preukázalo, ze neboli prebraté a zhodnotené systémom DSD. 74 V bode 194 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze napriek tejto okolnosti nemozno vylúcit, ze výrobcovia a predajcovia takýchto obalov musia zaplatit urcitú sumu DSD ako protihodnotu za samotné umiestnenie loga DGP na obale, kedze toto umiestnenie implikuje danie k dispozícii systému DSD pre spotrebitela a predstavuje teda pouzitie ochrannej známky DGP, ktoré je mozné ocenit. 75 Ako aj Súd prvého stupna sám uviedol v tom istom bode, suma, ktorú by DSD mohol prípadne vyberat ako protihodnotu za umiestnenie ochrannej známky DGP je odlisná od poplatku, ktorý je splatný v prípade obalov naozaj zozbieraných a zhodnotených DSD na základe zmluvy o uzívaní loga. 76 Z vyssie uvedeného vyplýva v prvom rade, ze Súd prvého stupna vôbec nekonstatoval v bode 194 napadnutého rozsudku, ze DSD by mohol vyberat ako protihodnotu za danie k dispozícii svojho systému sumu zodpovedajúcu cene sluzby zberu a zhodnotenie. 77 Z toho vyplýva v druhom rade, ze bod 194 napadnutého rozsudku sa týka dôsledkov opatrení uvedených v spornom rozhodnutí a nie konstatovania zneuzitia dominantného postavenia. Jeho cielom je len konstatovat, ze na rozdiel od toho, co DSD tvrdil na Súde prvého stupna, sporné rozhodnutie nespôsobuje, ze by DSD nemohol vyberat sumu za samotné umiestnenie ochrannej známky DGP na obaly. 78 Preto rozporuplnost odôvodnenia uvádzanú zo strany DSD nie je mozné povazovat za dôvodnú a prvý odvolací dôvod sa v dôsledku toho musí zamietnut. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na skreslení významu zmluvy o uzívaní loga a iných prvkov spisu Argumentácia úcastníkov konania 79 DSD tvrdí, ze v jadre sporu ide o konstatovanie uvedené v bode 111 odôvodnenia sporného rozhodnutia, podla ktorého "DSD stanovuje ceny, ktoré nie sú spravodlivé vzdy, ked kvantita obalov oznacených logom [DGP] je vyssia ako kvantita obalov, ktoré prevezme hromadný systém" [neoficiálny preklad]. Súd prvého stupna v tejto súvislosti konstatoval, ze podla zmluvy o uzívaní loga DSD udeluje izolovanú licenciu na pouzitie loga DGP, teda licenciu na oznacovanie obalov, ktoré nevyuzívajú systém DSD. 80 Toto konstatovanie predstavuje skreslenie významu zmluvy o uzívaní loga, kedze táto zmluva sa obmedzuje len na poskytnutie práva pouzívat logo DGP v spojitosti s prevzatím povinností vyplývajúcich z nariadenia o obaloch. 81 Uvedené konstatovanie skresluje okrem toho iné prvky spisu. V tejto súvislosti DSD zdôraznuje, ze z korespondencie medzi ním a Komisiou v priebehu správneho konania totiz vyplynulo, ze DSD neudelil licenciu s dôsledkom uvádzaným Súdom prvého stupna, ale ze iba odmietol súhlasit s návrhom Komisie, aby mohli byt obaly urcené pre konkurencné systémy zneskodnenia oznacené logom DGP. 82 Konstatovanie Súdu prvého stupna, týkajúce sa "izolovanej licencie", navyse skreslilo význam prvkov spisu, z ktorých tento súd sám výslovne vychádzal, najmä v bode 163 napadnutého rozsudku, akými sú urcité rozsudky nemeckých súdov a staznosti, ktoré boli dorucené Komisii. 83 Podla Komisie, Vfw, Landbell, BellandVision a Interseroh Súd prvého stupna jednoducho nevykonal konstatovanie, týkajúce sa "izolovanej licencie", ktoré mu pripisuje DSD. 84 Vfw, Landbell a BellandVision tvrdia okrem toho, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, kedze DSD nemôze zakladat svoje odvolanie na údajne nesprávnom posúdení skutkových okolností, ale len na tom, ze Súd prvého stupna porusil právne ustanovenia. Posúdenie Súdnym dvorom 85 Na rozdiel od toho, co tvrdia Vfw, Landbell a BellandVision, tento odvolací dôvod zalozený na skreslení významu zmluvy o uzívaní loga a iných prvkov spisu, je prípustný. 86 Omyl vytýkaný zo strany DSD Súdu prvého stupna sa totiz týka skreslenia dôsledkov, ktoré vytvára licencia poskytnutá zmluvou o uzívaní loga. 87 Ako sa uvádza v bode 11 tohto rozsudku, cielom zmluvy o uzívaní loga je umoznit zúcastneným podnikom na systéme DSD zbavit sa svojej povinnosti zberu a zhodnotenia obalov, ktoré oznámia DSD. V tejto súvislosti táto zmluva stanovuje, ze podniky pristupujúce k systému DSD musia umiestnit logo DGP na kazdý obal oznámený DSD a urcený na vnútornú spotrebu v Nemecku. 88 Z týchto skutocností vyplýva, ze licencia na pouzívanie loga poskytnutá zákazníkom DSD sa týka umiestnenia loga DGP na vsetkých obaloch oznámených DSD a urcených na vnútornú spotrebu v Nemecku. 89 Tak ako vyplýva najmä z clánku 1 sporného rozhodnutia, zneuzitie dominantného postavenia konstatované Komisiou spocíva v tom, ze zmluva o uzívaní loga vyzaduje od zákazníkov DSD zaplatenie poplatku pre vsetky obaly oznámené DSD aj ked sa preukáze, ze niektoré z nich boli prebraté a zneskodnené prostredníctvom iných, konkurencných hromadných systémov alebo individuálnych systémov. 90 Je potrebné konstatovat, ze Súd prvého stupna neskreslil význam týchto prvkov spisu. 91 Teda, v bode 141 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna správne rozhodol, ze "iba ustanovenia zmluvy o uzívaní loga týkajúce sa poplatku sú [sporným] rozhodnutím oznacené za zneuzívajúce [a, ze uvedené] rozhodnutie nekritizuje skutocnost, ze [uvedená zmluva] ukladá výrobcovi alebo predajcovi, ktorý sa snazí vyuzívat systém DSD, umiestnit logo [DGP] na kazdý oznámený a dorucený obal urcený na vnútrostátnu spotrebu". 92 Pokial ide konkrétne o rozsah licencie poskytovanej zmluvou o uzívaní loga, DSD sa nepodarilo identifikovat casti napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna opísal nesprávne dôsledky tejto licencie. Pokial ide o casti venované posúdeniu skutkových a právnych okolností, ktoré vykonal Súd prvého stupna, DSD sa obmedzil v rámci tohto odvolacieho dôvodu na uvedenie bodov 119, 163 a 164 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna pripomenul obsah sporného rozhodnutia a usúdil, ze napriek tvrdeniam DSD týkajúcim sa potreby zachovat riadne fungovanie jeho systému, Komisia konstatovala správne, ze je zneuzitím vyzadovat poplatok za vsetky obaly oznámené DSD a oznacené logom DGP, aj ked bol predlozený dôkaz, ze niektoré z týchto obalov boli prebraté a zhodnotené iným hromadným systémom alebo individuálnym systémom. 93 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhý odvolací dôvod je takisto potrebné zamietnut. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení, skreslení skutkových okolností a nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o výlucné práva spojené s logom DGP Argumentácia úcastníkov konania 94 Podla DSD konstatovanie uvedené v bode 161 napadnutého rozsudku, podla ktorého logo DGP nepozíva takú výlucnost, ako tvrdí DSD, takze nemôze obmedzovat poskytovanie licencie iba na obaly zneskodnené jeho systémom, je nedostatocne odôvodnené. Uvedené konstatovanie sa zakladá v podstate na záveroch vyvodených Súdom prvého stupna v bode 130 a nasl. napadnutého rozsudku a z prednesov a odpovedí úcastníkov konania na pojednávaní, bez toho, aby bolo mozné urcit, aký bol skutocný predmet tohto kontradiktórneho dialógu medzi úcastníkmi konania. 95 Dalej, konstatovanie v bode 139 napadnutého rozsudku, podla ktorého "výrobca alebo predajca obalov neprevádza na DSD urcité mnozstvo obalov urcených na to, aby boli oznacené logom [DGP], ale skôr mnozstvo materiálov, ktoré tento výrobca alebo tento predajca uvedie na trh v Nemecku a ktorých odobratie a zhodnotenie zamýsla zverit systému DSD", je zjavne v rozpore s ustanoveniami zmluvy o uzívaní loga, týkajúcimi sa oznamovania obalov a poskytovania licencie, ustanoveniami nariadenia o obaloch týkajúcimi sa zbavenia sa povinnosti zneskodnenia, poziadavkou transparentnosti vyplývajúcou z uvedeného nariadenia a s poziadavkou vyplývajúcou z práva ochranných známok, podla ktorej obaly patriace do systému DSD musia byt identifikovatelné. 96 Takisto body 129 a 154 napadnutého rozsudku, podla ktorých obal odovzdaný do systému DSD môze súcasne patrit do iného systému zneskodnenia, skreslujú význam prvkov spisu, najmä nariadenie o obaloch. 97 Bod 137 uvedeného rozsudku, podla ktorého distribútor, ktorý pristúpil k hromadnému systému, môze neskôr osobne zrealizovat prevzatie a zhodnotenie, a vice versa, takisto skresluje význam nariadenia o obaloch. Totizto, podla tohto nariadenia, úcast na hromadnom systéme spôsobuje zbavenie sa povinnosti zneskodnenia. V dôsledku toho v prípade obalov patriacich do hromadného systému nie je mozné pouzit neskôr individuálny systém. 98 Konstatovania Súdu prvého stupna sú okrem toho nezlucitelné s právom ochranných známok. Situácia opísaná Súdom prvého stupna, v ktorej obaly nezneskodnené systémom DSD môzu byt oznacené logom DGP, by zbavila toto logo jeho rozlisovacej spôsobilosti. DSD zdôraznuje, ze uvedené logo, ako zapísaná ochranná známka, výlucne odkazuje na jeho systém a teda jeho sluzby. 99 Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku, kritizovanom DSD, skúmanie, ktoré vykonal, pokial ide o rozlisovaciu spôsobilost loga DGP a fungovanie zmiesaných systémov, teda kombinácie systému DSD a iného hromadného systému alebo individuálneho systému. 100 Pokial ide o bod 154 napadnutého rozsudku, Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna v tomto bode správne pochopil vyhlásenia nemeckej vlády, ze ten istý obal môze byt implikovaný vo viacerých systémoch súcasne. DSD pripisuje chybne nariadeniu o obaloch prístup sústredený na individuálny obal, co nezodpovedá hospodárskym podmienkam zmiesaných riesení. 101 Pokial ide o bod 137 napadnutého rozsudku, Komisia poznamenáva, ze ide o obiter dictum týkajúce sa realizácie prípadných opravných mechanizmov v prípade, ze miery zhodnotenia by neboli dosiahnuté. Okrem toho a v kazdom prípade, kritika DSD týkajúca sa uvedeného bodu rozsudku nie je dôvodná. 102 Pokial ide o bod 161 napadnutého rozsudku, Komisia uvádza, ze logo DGP informuje iba o jednej moznosti prevzatia a zhodnotenia zo strany DSD. Pripomína, ze toto logo je urcené na informovanie obchodných centier a konecného spotrebitela, ze obal, na ktorom je umiestnené, mozno zneskodnit prostredníctvom systému DSD. 103 Podla Vfw spolocnost DSD tvrdí nesprávne, ze obal nemôze byt integrovaný do dvoch rozlicných systémov. 104 Landbell a BellandVision tvrdia, ze tento odvolací dôvod v rozsahu, v akom sa snazí odôvodnit zneuzitie dominantného postavenia nariadením o obaloch a právom ochranných známok, je zjavne nedôvodný. Na rozdiel od toho, co tvrdí DSD sú zmiesané systémy prípustné, ako napokon vyhlásila aj nemecká vláda. 105 Podla Interseroh, DSD prezentuje nesprávnym spôsobom nariadenie o obaloch, ked tvrdí, ze sluzba prevzatia povinností zneskodnenia sa týka konkrétneho obalu. Posúdenie Súdnym dvorom 106 Je potrebné najprv konstatovat, ze tvrdenia DSD, podla ktorých umiestnenie loga DGP na nezneskodnené obaly jeho systémom predstavuje porusenie práva ochranných známok, sa zhodujú v podstate so stvrtým odvolacím dôvodom. Budú teda preskúmané v rámci neho. 107 DSD týmto odvolacím dôvodom navyse v podstate tvrdí, ze konstatovania Súdu prvého stupna v bodoch 139, 154 a 161 napadnutého rozsudku sú nedostatocne odôvodnené a skreslujú význam niektorých prvkov spisu. 108 V bode 139 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna vyvodil z prvkov a úvah uvedených v bodoch 129 az 138 uvedeného rozsudku, ze je mozné, aby výrobcovia a predajcovia obalov pouzívali zmiesané systémy, aby sa zbavili povinností zberu a zhodnotenia, stanovených nariadením o obaloch. 109 Ako vyplýva najmä z bodov 129 a 154 napadnutého rozsudku, toto konstatovanie Súdu prvého stupna týkajúce sa zmiesaných systémov sa týka skutocnosti, namietanej odvolatelom, ze obal zverený DSD a oznacený logom DGP môze súcasne patrit do systému prebratia a zhodnotenia odlisného od systému DSD. 110 Z dôvodov vyjadrených v bodoch 131 az 138 napadnutého rozsudku jednoznacne vyplýva, ze Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie na úsudku, ze to, ci obal je alebo nie je oznacený logom DGP nie je rozhodujúce. Podla Súdu prvého stupna zálezí výlucne na tom, aby mnozstvá materiálov, ktoré sa majú zhodnotit a uvedené na trh výrobcom alebo predajcom boli úcinne odobraté a zhodnotené a aby boli takto dosiahnuté miery zhodnotenia stanovené v nariadení o obaloch. 111 V tomto kontexte Súd prvého stupna v bode 137 napadnutého rozsudku uviedol príklad zberu a zhodnotenia plastových odpadov retazca rýchleho obcerstvenia. 112 Ako aj Komisia správne uviedla, spomínaný bod 137 predstavuje obiter dictum. Na úcely skúmania odvolania zálezí práve na konstatovaní Súdu prvého stupna v bodoch 139, 154 a 161 napadnutého rozsudku, podla ktorého neexistuje výlucná spojitost medzi obalmi oznacenými logom DGP a sluzbami prevzatia a zhodnotenia, ktoré vykonáva DSD. 113 V prvom rade Súd prvého stupna dostatocne uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomuto záveru. 114 Je potrebné v tejto súvislosti pripomenút, ze povinnost odôvodnenia nevyzaduje, aby Súd prvého stupna vypracoval odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu, a ze odôvodnenie teda môze byt implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Súd prvého stupna neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonat svoje preskúmanie (pozri najmä rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 372; z , Komninou a i./Komisia, C-167/06 P, bod 22, ako aj FIAMM a i./Rada a Komisia, uz citovaný, bod 96). 115 Napadnutý rozsudok odpovedá podrobne na argumentáciu DSD, pokial ide o údajnú výlucnost pripisovanú logu DGP a umoznuje Súdnemu dvoru vykonat súdne preskúmanie. Súd prvého stupna podrobne uviedol v bodoch 131 az 138 ako aj v bodoch 150 az 154 napadnutého rozsudku dôvod, pre ktorý sa domnieva, ze nariadenie o obaloch a iné prvky spisu umoznujú dospiet k záveru, ze obal oznacený logom DGP nepatrí nevyhnutne iba do systému DSD. 116 V druhom rade je potrebné uviest, ze na rozdiel do toho, co tvrdí DSD, konstatovania Súdu prvého stupna neskreslujú ani nariadenie o obaloch ani zmluvu o uzívaní loga. 117 V tejto súvislosti postacuje konstatovat, ze DSD neidentifikoval ustanovenia alebo casti nariadenia o obaloch, z ktorých by vyplývalo, ze kazdý jednotlivý obal môze byt zneskodnený iba jedným systémom a ze preto obal oznacený logom DGP je nevyhnutne zneskodnený systémom DSD. Takisto nepreukázal, ze by zmluva o uzívaní loga poskytovala indikácie v tomto zmysle. 118 Pokial ide o napokon o poziadavku transparentnosti, DSD nepredlozil konkrétne indície o tom, ze výklad podaný Komisiou a Súdom prvého stupna, uvedený v bode 154 napadnutého rozsudku, podla ktorého je potrebné jasne definovat tak na vedomie spotrebitelov ako aj orgánov, ktoré obaly podliehajú povinnosti odobratia v predajných miestach alebo v ich bezprostrednej blízkosti a ktoré tejto povinnosti nepodliehajú, by skresloval prvky v spise. Okrem toho nepreukázal, ze umiestnenie loga DGP na obaly, ktoré sú zneskodnené iným systémom, odlisným od systému DSD, by bolo v rozpore s týmto cielom transparentnosti. Umiestnenie uvedeného loga na obale oznámenom systému DSD totiz jasne indikuje spotrebitelom a dotknutým orgánom, nezávisle od toho, ci uvedený obal je naozaj zneskodnený týmto systémom alebo iným systémom, ze predmetný obal uz nepodlieha povinnosti odobratia v predajných miestach alebo v ich bezprostrednej blízkosti, ale bol oznámený DSD. 119 Z vyssie uvedeného ako celku vyplýva, ze tretí odvolací dôvod musí byt zamietnutý. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva Spolocenstva týkajúceho sa ochranných známok Argumentácia úcastníkov konania 120 DSD tvrdí, ze konstatovanie vykonané v bode 161 napadnutého rozsudku, podla ktorého logu DGP nemozno priznat výlucnost pozadovanú jeho majitelom, kedze takáto výlucnost "[by mala] iba ten úcinok, ze [by bránila] výrobcom a predajcom obalov vyuzívat zmiesaný systém a [legitimizovala by moznost] pre zalobcu byt odmenený za sluzbu, o ktorej dotknuté osoby preukázali, ze nebola konkrétne uskutocnená", je v rozpore s clánkom 5 smernice 89/104, ktorý zveruje majitelovi ochrannej známky výlucné právo. Uvedené konstatovanie predstavuje teda porusenie práva Spolocenstva týkajúceho sa ochranných známok. 121 Podla Komisie výlucnost opísaná v clánku 5 smernice 89/104 nemá nic spolocné s výlucnostou vysvetlenou v bode 161 napadnutého rozsudku. V tejto casti napadnutého rozsudku Súd prvého stupna iba vyvodil dôsledky z odôvodnenia uvedeného v bodoch 156 a 157 tohto rozsudku, podla ktorého logo DGP vyjadruje iba moznost zneskodnenia a jeho pôvodná funkcia nie je ovplyvnená, ked obal oznacený týmto logom je tiez predmetom iných mozností zneskodnenia. 122 Komisia dodáva, ze sporné rozhodnutie nespôsobuje neoprávnené pouzívanie ochrannej známky, teda pouzívanie zo strany osôb, s ktorými DSD neuzavrel zmluvu. 123 Vfw poznamenáva, ze logo DGP nie je ochrannou známkou v klasickom zmysle pojmu. Pripomína, ze ochrannú známku charakterizujú výrobky alebo sluzby, ktoré s rovnaké alebo podobné ako sú tie, pre ktoré bola zapísaná ochranná známka. Logo DGP slúzi výlucne na uvedenie úcasti na hromadnom systéme a nie na identifikáciu rovnakých alebo podobných výrobkov alebo sluzieb. Posúdenie Súdnym dvorom 124 Je potrebné najprv uviest, ze tvrdenie Vfw, podla ktorého logo DGP nemozno naozaj povazovat za ochrannú známku, nemozno uznat. Je totiz nesporné, ze uvedené logo bolo zapísané ako ochranná známka Nemeckým úradom pre patenty a ochranné známky pre sluzby zberu, triedenia a zhodnotenia odpadov. 125 Pokial dalej ide o údajné porusenie clánku 5 smernice 89/104 Súdom prvého stupna, je potrebné pripomenút, ze podla odseku 1 písm. a) tohto clánku zveruje zapísaná ochranná známka jej majitelovi výlucné právo, na základe ktorého má tento majitel právo zabránit vsetkým tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku pouzívali oznacenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo sluzby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná. 126 Preto DSD tým, ze tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil v bode 161 napadnutého rozsudku výlucné právo týkajúce sa pouzívania loga, ktorého je majitelom a odvoláva sa v tejto súvislosti na clánok 5 smernice 89/104, navrhuje, ze Súd prvého stupna mal konstatovat, ze sporné rozhodnutie mu protiprávne zabránilo zakázat tretím osobám pouzívanie oznacenia zhodného s jeho logom. DSD zdôraznil toto tvrdenie na pojednávaní, pricom podciarkol, ze z dôvodu povinností uvedených v spornom rozhodnutí a ich schválenia Súdom prvého stupna sa stalo v praxi logo DGP disponibilné pre vsetkých. 127 Na úcely odpovede na túto argumentáciu je potrebné rozlisovat medzi pouzívaním loga DGP zmluvnými partnermi DSD a prípadným pouzívaním toho istého loga tretími osobami. 128 Pokial ide o pouzívanie loga DGP zmluvnými partnermi DSD, je potrebné uviest, ze zo samotného znenia clánku 5 smernice 89/104 vyplýva, ze toto ustanovenie sa netýka prípadu, ked tretia osoba pouzíva ochrannú známku so súhlasom jej majitela. O takýto prípad ide najmä vtedy, ked majitel udelí oprávnenie na základe licencnej zmluvy svojim zmluvným partnerom na pouzívanie jeho ochrannej známky. 129 Z toho vyplýva, ze DSD sa nemôze úspesne odvolávat na výlucné právo, ktoré mu dáva logo DGP, pokial ide o pouzívanie tohto loga výrobcami a predajcami, ktorí uzavreli zmluvu o pouzívaní uvedeného loga s DSD. Smernica 89/104 stanovuje v clánku 8 ods. 2, ze majitel ochrannej známky môze uplatnit svoje práva z tejto ochrannej známky proti majitelovi licencie, ktorý porusil ustanovenia licencnej zmluvy uvedené v tom istom ustanovení tejto smernice. Ako vsak aj uviedol generálny advokát v bode 192 svojich návrhov, v predmetnom prípade sám DSD vytvoril systém, ktorý predpokladá umiestnenie loga DGP na vsetky oznámené obaly, hoci niektoré z nich neprevezme tento systém. Je teda nesporné, ze pouzívanie loga DGP na vsetkých obaloch oznámených DSD ukladá licencná zmluva a v dôsledku toho je s nou zlucitelné. 130 Pokial ide o to, ze DSD tvrdí, ze opatrenia ulozené Komisiou spôsobujú, ze pouzívanie loga DGP osobami oprávnenými z licencií je ciastocne zdarma, stací pripomenút, ze jediným cielom a úcinkom sporného rozhodnutia je zabránit DSD, aby bol odmenovaný za sluzby zberu a zhodnotenia, o ktorých sa preukáze, ze ich táto spolocnost neposkytla. Takéto opatrenia nie sú nezlucitelné s pravidlami stanovenými smernicou 89/104. 131 Okrem toho, ako aj Súd prvého stupna správne konstatoval v bode 194 napadnutého rozsudku, nemozno vylúcit, ze umiestnenie loga DGP na obaloch, ci uz patria do systému DSD alebo nie, je mozné vyjadrit cenou, ktorú, hoci by aj nepredstavovala skutocnú cenu zberu a zhodnotenia, musí byt mozné vyplácat DSD ako protihodnotu za samotné pouzitie ochrannej známky. 132 Pokial ide o prípadné pouzívanie loga DGP tretími osobami inými ako zmluvnými partnermi DSD, je potrebné konstatovat, ze ani sporné rozhodnutie, ani napadnutý rozsudok nekonstatujú, ze by takéto pouzívanie bolo mozné z hladiska práva ochranných známok. V tejto súvislosti, Súd prvého stupna správne konstatoval v bode 180 napadnutého rozsudku, ze povinnosti definované v spornom rozhodnutí sa týkajú len vztahov medzi DSD a "výrobc[ami] alebo predajc[ami] obalov, ktorí sú bud zmluvnými partnermi DSD v rámci zmluvy o uzívaní loga... alebo majitelmi licencie na uzívanie ochrannej známky [DGP] v inom clenskom státe v rámci systému odobratia alebo zhodnotenia uzívajúceho logo zodpovedajúce tejto ochrannej známke...". 133 Preto prípadné pouzívanie loga DGP tretími osobami, inými ako zmluvnými partnermi DSD, nemozno pripísat ani Komisii ani Súdu prvého stupna. Nic nebráni okrem toho DSD, aby podal zaloby proti takýmto tretím osobám na príslusné vnútrostátne súdy. 134 Z vyssie uvedených úvah ako celku vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod musí byt takisto zamietnutý. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 82 ES Argumentácia úcastníkov konania 135 Súd prvého stupna údajne tým, ze konstatoval nedostatocne odôvodneným spôsobom a v rozpore s prvkami v spise, ze DSD sa dopústal zneuzívania tým, ze vydával licencie na pouzívanie loga DGP nezávisle od vyuzívania systému DSD a tým, ze vyzadoval zaplatenie poplatku dlzného na základe licencie vrátane prípadu, ked osoba, ktorej bola vydaná licencia predlozila dôkaz, ze nepouzila uvedený systém, porusil clánok 82 ES. 136 Podla DSD, keby Súd prvého stupna vykonal správne právne posúdenie, nevyhnutne by dosiel k záveru, ze DSD nevydáva licencie na pouzívanie svojho loga nezávisle od pouzitia systému DSD, takze sporné rozhodnutie by muselo byt vykladané v tom zmysle, ze odmietnutie poskytnutia takejto licencie predstavuje zneuzitie. Úcinkom uvedeného rozhodnutia by teda bola povinnost DSD poskytnút licenciu. Súd prvého stupna tak neuznal skutocnost, ze podmienky potrebné nato, aby takáto povinnost bola odôvodnená, neboli splnené. Toto porusenie predstavuje nesprávne právne posúdenie. 137 DSD dodáva, ze napadnutý rozsudok spôsobil, ze je mozná ciastocná úcast na systéme DSD (vrátane napríklad vo výske iba 0,1% obalov oznacených logom DGP) bez toho, aby DSD mohol preverit prípustnost alebo legitímnost takejto nízkej úcasti. DSD najmä nemôze preverit, ci sú splnené dôvody, ktoré podla sporného rozhodnutia spôsobujú nevyhnutnost umiestnenia loga DGP na vsetkých výrobkoch, hoci len cast výrobkov patrí do systému DSD. Príklad prípadnej nízkej a svojvolnej úcasti na systéme DSD, ked sa logo DGP umiestni na vsetky obaly, este viac dokazuje to, ze sporné rozhodnutie ukladá povinnost poskytnút licenciu na pouzívanie uvedeného loga. 138 Komisia, Landbell a BellandVision pripomínajú, ze sporné rozhodnutie a napadnutý rozsudok sa nezakladajú na predpoklade licencie na pouzívanie loga DGP nezávisle od pouzívania systému DSD ale zaujímajú sa o výsku poplatku pripadajúceho na poskytnuté sluzby. Takisto, tieto rozhodnutia a rozsudok v dôsledku toho nespôsobili, ze by DSD mal povinnost poskytnút licenciu na pouzívanie loga DGP výrobcom a predajcom, ktorým ju nechce poskytnút. 139 Podla Vfw spocíva tento odvolací dôvod na nesprávnom pochopení predmetu sporu, kedze Komisia nechcela ulozit DSD povinnost poskytnút takúto licenciu, ale výlucne zabránit tejto spolocnosti vyuzívat svoje dominantné postavenie na vylúcenie hospodárskej sútaze, ktorá sa vyskytuje v prípade konkurencných systémov. 140 Interseroh tiez tvrdí, ze Súd prvého stupna neuviedol vôbec v napadnutom rozsudku, ze by DSD ponúkal licenciu na pouzívanie loga DGP nezávisle od pouzívania systému DSD. Napadnutý rozsudok ani nevytvoril povinnost pre DSD poskytnút takúto licenciu. Posúdenie Súdnym dvorom 141 Ako Súd prvého stupna pripomenul v bode 121 napadnutého rozsudku, z clánku 82 ods. 2 písm. a) ES vyplýva, ze zneuzitie dominantného postavenia môze zahrnat najmä priame alebo nepriame vynucovanie cien alebo iných obchodných podmienok, ktoré by neboli v súlade s dobrými mravmi. 142 V tom istom bode napadnutého rozsudku Súd prvého stupna pripomenul ustálenú judikatúru, podla ktorej ide o zneuzívanie dominantného postavenia, ked podnik majúci dominantné postavenie pozaduje za svoje sluzby ceny, ktoré nie sú v súlade s dobrými mravmi alebo sú neprimerané vo vztahu k hospodárskej hodnote poskytovaného plnenia (pozri najmä rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1986, British Leyland/Komisia, 226/84, Zb. s. 3263, bod 27, a zo , TNT Traco, C-340/99, Zb. s. I-4109, bod 46). 143 Ako Súd prvého stupna rozhodol v bode 164 napadnutého rozsudku, po analýze vykonanej v bodoch 119 az 163 uvedeného rozsudku, správanie vytýkané DSD v clánku 1 sporného rozhodnutia a spocívajúce vo vyzadovaní zaplatenia poplatku za vsetky obaly uvedené na trh v Nemecku s logom DGP, hoci títo zákazníci tejto spolocnosti preukázu, ze nevyuzívajú systém DSD pre cast alebo pre vsetky z týchto obalov, sa povazuje za zneuzitie dominantného postavenia v zmysle vyssie uvedeného ustanovenia a judikatúry. Okrem toho z bodov 107 az 117 a 126 az 133 tohto rozsudku vyplýva, ze toto posúdenie, ktoré vykonal Súd prvého stupna, je dostatocne odôvodnené a nedoslo k ziadnemu nesprávnemu posúdeniu skutkových okolností alebo nesprávnemu právnemu posúdeniu, na ktoré sa odvoláva DSD na základe svojich výlucných práv spojených s logom DGP. 144 Súd prvého stupna takisto správne uviedol v bode 91 napadnutého rozsudku, ze ak doslo k zneuzitiu dominantného postavenia, Komisia má podla clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17 právomoc zaviazat DSD, aby skoncil s konstatovaným porusovaním. 145 Ako aj Súd prvého stupna poznamenal v tom istom bode napadnutého rozsudku, povinnost ulozená DSD v clánku 3 sporného rozhodnutia, zaviazat sa vo vztahu k vsetkým zmluvným stranám zmluvy o uzívaní loga nevyberat poplatok za mnozstvá predajných obalov uvedených na trh v Nemecku s logom DGP, pre ktoré sa nevyuzíva sluzba prevzatia povinnosti zneskodnovania odpadov poskytovaná zo strany DSD a pre ktoré povinnosti ulozené nariadením o obaloch sú splnené iným spôsobom, nie je nic iné ako vedlajsím záväzkom plynúcim z konstatovania zneuzitia dominantného postavenia a výkonu uvedenej právomoci zo strany Komisie zaviazat DSD, aby skoncil toto porusovanie. 146 Napokon, na rozdiel od toho, co tvrdí DSD, povinnost ulozená v clánku 3 sporného rozhodnutia nespôsobuje vôbec vznik povinnosti poskytnút licenciu na pouzívanie loga DGP. Uvedené rozhodnutie totizto neobsahuje ziadne opatrenie ovplyvnujúce volný výber DSD, pokial ide o osoby, s ktorými uzavrie zmluvu o uzívaní loga a ktorým poskytne v dôsledku toho uvedenú licenciu. Sporné rozhodnutie ukladá DSD len povinnost nevyzadovat od svojich zmluvných partnerov zaplatenie za sluzby prevzatia a zhodnotenia, ktoré neposkytol. 147 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze Súd prvého stupna neporusil clánok 82 ES a v dôsledku toho zamietnut piaty odvolací dôvod. O siestom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 3 nariadenia c. 17 a zásady proporcionality Argumentácia úcastníkov konania 148 DSD tvrdí po prvé, ze nariadenie o obaloch a právo ochranných známok bránia tomu, aby bol povinný udelit licenciu na pouzívanie loga DGP. Opatrenia ulozené clánkom 3 a nasl. sporného rozhodnutia vsak znamenajú presne ulozenie takejto povinnosti. Súd prvého stupna tým, ze neuznal protiprávnost týchto opatrení porusil clánok 3 nariadenia c. 17, ktorý stanovuje, ze ak Komisia konstatuje porusenie clánku 81 ES alebo clánku 82 ES, môze zaviazat rozhodnutím dotknuté podniky, aby skoncili toto porusovanie. 149 Po druhé DSD tvrdí, ze je v rozpore s nariadením o obaloch a právom ochranných známok bránit mu vyzadovat od jeho klientov, aby umiestnili na obaly opatrené logom DGP, ktoré ale nie sú zneskodnované systémom DSD, informáciu, ktorá umoznuje neutralizovat rozlisovací úcinok jeho ochrannej známky. Súd prvého stupna tým, ze zamietol v bode 200 napadnutého rozsudku toto podstatné tvrdenie DSD, podla ktorého obaly opatrené logom DGP a zneskodnené systémom DSD musia byt spôsobilé rozlísenia od obalov, na ktorých je umiestnené to isté logo, ale ktoré nie sú zneskodnované týmto systémom, nepochopil, ze clánok 3 sporného rozhodnutia predstavuje porusenie clánku 3 nariadenia c. 17 rovnako ako aj zásady proporcionality. 150 Podla Komisie, Landbell a BellandVision prvé tvrdenie predlozené v rámci tohto odvolacieho dôvodu sa opiera o nesprávny predpoklad, podla ktorého Súd prvého stupna vychádzal z moznosti izolovanej licencie na pouzívanie loga DGP. 151 Pokial ide o druhé tvrdenie DSD, Komisia uvádza, ze ani nariadenie o obaloch ani právo ochranných známok nevyzadujú identifikáciu rôznych obalov, ktorá by umoznovala pridelit ich DSD alebo inému prevádzkovatelovi. Landbell a BellandVision súhlasia s touto argumentáciou a dodávajú, ze vysvetlujúca informácia, podla ktorej obal nepatrí do systému DSD, nie je takej povahy, aby napravila zneuzívajúce správanie DSD. Posúdenie Súdnym dvorom 152 Ako uz bolo konstatované v bode 146 tohto rozsudku, sporné rozhodnutie neukladá DSD povinnost poskytnutia licencie na pouzívanie loga DGP. 153 Prvé tvrdenie na podporu siesteho odvolacieho dôvodu teda nemozno uznat. 154 Pokial ide o tvrdenie DSD, podla ktorého obaly opatrené logom DGP a zneskodnené systémom DSD musia byt spôsobilé rozlísenia od obalov, na ktorých je umiestnené to isté logo, ale ktoré nie sú zneskodnované týmto systémom, Súd prvého stupna konstatoval v bode 200 napadnutého rozsudku, ze vzhladom na existenciu zmiesaných systémov nie je mozné vykonávat rozlisovanie navrhované zo strany DSD. 155 Toto konstatovanie nie je nesprávne. Ako bolo uvedené v bode 129 tohto rozsudku, DSD sám stanovil svojim zmluvným partnerom povinnost umiestnenia loga DGP na vsetky jemu oznámené obaly. Ako uviedol generálny advokát v bode 240 svojich návrhov, nie je mozné vopred urcit, aká bude cesta obalu. Nie je teda mozné v okamihu balenia alebo predaja zabaleného výrobku rozlisovat výrobky oznacené logom DGP, ktoré naozaj budú zneskodnené systémom DSD od tých, ktoré sú oznacené tým istým logom, ale budú zneskodnené iným systémom. 156 V dôsledku toho druhé tvrdenie na podporu siesteho odvolacieho dôvodu je takisto nedôvodné. 157 Uvedený odvolací dôvod preto musí byt zamietnutý. O siedmom odvolacom dôvode zalozenom na chybe v konaní Argumentácia úcastníkov konania 158 DSD vytýka Súdu prvého stupna, ze nahradil svoje vlastné odôvodnenie odôvodnením Komisie a porusil pravidlá upravujúce správne konanie, najmä právo byt vypocutý. 159 Súd prvého stupna uviedol nové konstatovania, zalozené na vyhláseniach uskutocnených úcastníkmi konania v priebehu pojednávania. Malo íst o odpovede na podrobné otázky, ktoré polozil Súd prvého stupna, bud sotva tri týzdne pred pojednávaním alebo v jeho priebehu, bez toho, aby naznacil, aké dôsledky mieni vyvodit z týchto odpovedí alebo aby naznacil väzbu, ktorú videl medzi týmito otázkami a konstatovaniami sporného rozhodnutia. 160 Uvedené konstatovania Súdu prvého stupna sú takisto novými z dôvodu, ze ich predmet nebol uvedený ani v spornom rozhodnutí, ani vo vyjadreniach DSD alebo Komisie. 161 DSD má najmä na mysli dve konstatovania, konkrétne na jednej strane konstatovanie v bodoch 139 a 154 napadnutého rozsudku uvádzajúce, ze obaly zverené DSD môzu zároven patrit do hromadného systému a individuálneho systému a na druhej strane to, ktoré sa uvádza v bodoch 137 a 139 tohto rozsudku, ze nariadenie o obaloch predvída mnozstvo opravných mechanizmov umoznujúcich výrobcom a predajcom prevziat povinnosti vyplývajúce z uvedeného nariadenia tak, ze pridelia a posteriori obaly individuálnemu systému alebo hromadnému systému. 162 Podla Komisie, Vfw, Landbell a BellandVision napadnutý rozsudok neobsahuje nic nové oproti tomu, co uz bolo preskúmané v priebehu správneho konania a v priebehu písomnej casti konania na Súde prvého stupna. Posúdenie Súdnym dvorom 163 Je potrebné pripomenút, ze len Súd prvého stupna rozhoduje o prípadnej potrebe doplnenia informácií, ktorými disponuje vo veci, o ktorej rozhoduje. Dôkazný charakter týchto informácií patrí do jeho právomoci nezávislého posúdenia skutkových okolností, ktoré nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania, okrem prípadov skreslenia dôkazov predlozených Súdu prvého stupna, alebo ked zo spisového materiálu vyplýva podstatná nepresnost konstatovaní Súdu prvého stupna (pozri najmä rozsudky z 10. júla 2001, Ismeri Europa/Dvor audítorov, C-315/99 P, Zb. s. I-5281, bod 19, ako aj z , Nemecko a i./KronoFrance, C-75/05 P a C-80/05 P, Zb. s. I-6619, bod 78). 164 Preto nemozno vytýkat Súdu prvého stupna, ze pred samotným pojednávaním a na nom adresoval sériu podrobných otázok úcastníkom konania s cielom doplnit informácie, ktorými uz disponoval, a ze z odpovedí na tieto otázky poskytnutých úcastníkmi konania vyvodil urcité závery. 165 Je potrebné okrem toho konstatovat, ze Súd prvého stupna sa drzal predmetu sporu, ktorý vyplýval zo zaloby podanej DSD a nepridával nové prvky k tým, ktoré uz boli uvedené v spornom rozhodnutí. Pokial ide konkrétne o moznost kombinácie viacerých systémov prebratia a zhodnotenia, najmä z bodov 20 a 23 odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, ze otázka zmiesaných systémov bola skúmaná Komisiou pri prílezitosti vysetrovania, ktoré vykonala a ze táto otázka nepredstavuje v dôsledku toho nový prvok pridaný do spisu Súdom prvého stupna. 166 Z toho vyplýva, ze siedmy odvolací dôvod musí byt zamietnutý. O ôsmom odvolacom dôvode zalozenom na porusení základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote Argumentácia úcastníkov konania 167 DSD tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil procesnej vady a poskodil jeho záujmy tým, ze porusil základné právo na prerokovanie veci v primeranej lehote, tak ako je uznaná clánkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaným v Ríme 4. novembra 1950 a clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej v Nice ([9]Ú. v. ES C 364, s. 1). 168 DSD pripomína, ze konanie na Súde prvého stupna zacalo 5. júla 2001 a skoncilo . Aj ked sa zohladnia obmedzenia, ktoré sú typické pre konania na súdoch Spolocenstva, toto trvanie bolo prílis dlhé. V tejto súvislosti uvádza, ze od oznámenia skoncenia písomnej casti konania do rozhodnutia prijatého otvorit ústnu cast konania a poziadat úcastníkov konania, aby odpovedali na niektoré otázky na pojednávaní uplynulo viac ako 45 mesiacov bez toho, aby bolo prijaté akékolvek opatrenie pocas tohto obdobia. 169 DSD tvrdí takisto, ze prílisná dlzka konania predstavuje vázne porusenie jeho záujmov, co sa prejavilo okrem iného dopadom na jeho zmluvný model a cinnost, ako aj zbavením moznosti vyberat primeraný poplatok ako protihodnotu za jednoduché pouzitie loga DGP. 170 Podla DSD zo znenia clánku 58 v spojení s clánkom 61 Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze ked dôvod uvádzaný na podporu odvolania, zalozený na procesnej vade v konaní na Súde prvého stupna, ktorá mala dopad na záujmy zalobcu, je dôvodný, rozsudok Súdu prvého stupna musí Súdny dvor zrusit. Toto pravidlo je, ako aj uznal Súdny dvor v uz citovanom rozsudku Baustahlgewebe/Komisia, odôvodnené hospodárnostou konania a cielom zarucenia okamzitého a úcinného prostriedku nápravy proti takémuto poruseniu. 171 DSD tvrdí, ze takisto podla clánkov 58 a 61 Statútu Súdneho dvora DSD takáto procesná vada v konaní na Súde prvého stupna odôvodnuje zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna, nezávisle od toho, ci táto protiprávnost má dopad na riesenie sporu. 172 Komisia, Landbell a BellandVision uvádzajú, ze v predmetnom prípade nic neumoznuje domnievat sa, ze by bol vztah medzi dlzkou konania a výsledkom sporu. Okrem toho zrusenie napadnutého rozsudku by este viac predlzilo dlzku konania. 173 V kazdom prípade dlzka konania je odôvodnená komplexnostou sporu, za ktorú je zodpovedný sám DSD, kedze predlozil rozsiahle vyjadrenia s pocetnými prílohami. Takisto to platí aj pokial ide o vec T-289/01, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok z 24. mája 2007, Duales System Deutschland/Komisia (Zb. s. II-1691), ktorú Súd prvého stupna riesil súbezne s vecou T-151/01, v ktorej bol vydaný napadnutý rozsudok. 174 Pokial ide o tvrdenia DSD týkajúce sa dopadu na jeho záujmy, Komisia ich povazuje za nepresné. Pokial ide konkrétne o obchodný model DSD, Komisia uvádza, ze akékolvek ustanovenie prijaté podla clánku 82 ES, ukladajúce, aby skoncilo zneuzívanie, spôsobuje nevyhnutne zmenu v obchodnej politike dotknutého podniku. 175 Vfw poznamenáva, ze DSD neutrpel ziadnu nevýhodu z dôvodu dlzky konania, kedze mohol pokracovat vo svojich cinnostiach a jeho postavenie na trhu sa podstatne neoslabilo. Navyse, aj keby existoval negatívny dopad na záujmy DSD, zrusenie napadnutého rozsudku by nebolo proporcionálnym opatrením. Posúdenie Súdnym dvorom 176 Ako vyplýva z clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a z judikatúry, Súdny dvor je príslusný skúmat, ci k poruseniam procesných pravidiel, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov odvolatela, doslo na Súde prvého stupna, a je povinný zaistit, aby boli dodrzané vseobecné zásady práva Spolocenstva (rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 19, a z 15. júna 2000, TEAM/Komisia, C-13/99 P, Zb. s. I-4671, bod 36). 177 Pokial ide o protiprávnost uvádzanú v rámci tohto odvolacieho dôvodu, je potrebné pripomenút, ze clánok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd stanovuje, ze kazdý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho obcianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkolvek trestnom cine, z ktorého je obvinený. 178 Ako vseobecná zásada práva Spolocenstva je takéto právo uplatnitelné v rámci súdnej zaloby proti rozhodnutiu Komisie (rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 21, ako aj z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 45). 179 Uvedené právo bolo okrem toho opät potvrdené v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie. Ako uz Súdny dvor viackrát rozhodol, tento clánok sa týka zásady úcinnej súdnej ochrany (rozsudky z 13. marca 2007, Unibet, [10]C-432/05, Zb. s. I-2271, bod 37 z , Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C-402/05 P a C-415/05 P, Zb. s. I-6351, bod 335, ako aj zo , Masdar (UK)/Komisia, C-47/07 P, Zb. s. I-9761, bod 50). 180 Pokial ide o to, ze Komisia a Vfw popierajú existenciu spojenia medzi dlzkou konania a záujmami DSD a kladú teda otázku, ci sa tento odvolací dôvod naozaj týka procesnej vady, ktorá by mala negatívny dopad na záujmy zalobcu v zmysle clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora, je potrebné uviest, ze podnik podávajúci zalobu s cielom zrusit rozhodnutie, ktorým bol zaviazaný prispôsobit typovú zmluvu, ktorú uzatvára so svojimi zákazníkmi, má zo zjavných dôvodov obchodnej politiky urcitý záujem, aby sa rozhodlo v primeranej lehote o argumentácii, v ktorej tvrdí, ze uvedené rozhodnutie je protiprávne. Okolnost, ze v iných veciach Súdny dvor skúmal otázku dlzky konania v rámci zaloby proti rozhodnutiam Komisie ukladajúcim pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze (pozri najmä rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 21 z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 154, ako aj Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný, bod 115), hoci v predmetnom prípade takáto pokuta nebola DSD ulozená, nie je v tejto súvislosti relevantná. 181 Je potrebné takisto pripomenút, ze primeranost lehoty rozhodovania sa posudzuje v závislosti od okolností vlastných kazdej veci, kam patrí aj zlozitost veci a správanie úcastníkov konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný, bod 116 a citovanú judikatúru, ako aj uznesenie z 26. marca 2009, Efkon/Parlament a Rada, C-146/08 P, bod 54). 182 V tejto súvislosti Súdny dvor upresnil, ze zoznam relevantných kritérií nie je vycerpávajúci a ze posúdenie primeranosti uvedenej lehoty nevyzaduje systematické preskúmanie okolností prípadu vo vztahu ku kazdému z nich, pokial sa dlzka konania javí odôvodnená aspon vo vztahu k jednému z nich. Z tohto dôvodu mozno zlozitost veci alebo správanie zalobcu, ktoré predstavuje spomalovanie konania, uznat ako odôvodnenie na prvý pohlad prílis dlhej lehoty (rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 188 ako aj Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný, bod 156). 183 V predmetnom prípade je potrebné konstatovat, ze dlzka konania pred Súdom prvého stupna, ktorá bola priblizne 5 rokov a 10 mesiacov, nemôze byt odôvodnená ziadnou z vlastných okolností veci samotnej. 184 Najmä sa javí, ze obdobie medzi oznámením skoncenia písomnej casti konania v septembri 2002 a otvorením ústnej casti konania v júni 2006 trvalo 3 roky a 9 mesiacov. Dlzku tohto obdobia nemozno vysvetlovat okolnostami veci, ci uz ide o zlozitost veci, správanie úcastníkov konania alebo este výskyt prekázok v konaní. 185 Pokial ide konkrétne o zlozitost sporu, je potrebné konstatovat, ze zaloby podané DSD proti spornému rozhodnutiu a rozhodnutiu 2001/837, ktoré pozadovali podrobné skúmanie nariadenia o obaloch, zmluvných vztahov DSD, rozhodnutí Komisie a tvrdení uvádzaných DSD, neboli tak nárocné alebo rozsiahle, aby bránili Súdu prvého stupna urobit syntézu týchto spisov a pripravit ústnu cast konania v casovom úseku kratsom ako 3 roky a 9 mesiacov. 186 Napokon, ako az Súdny dvor uviedol, v prípade sporu o existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze sú základná poziadavka právnej istoty, ktorá musí platit v prípade hospodárskych subjektov, ako aj ciel zabezpecit, aby hospodárska sútaz nebola skreslená na vnútornom trhu, v podstatnom záujme nielen samotného zalobcu a jeho konkurentov, ale takisto aj v záujme tretích osôb, z dôvodu velkého poctu dotknutých osôb a financných záujmov, ktoré sú v hre (rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 30). V predmetnom prípade, vzhladom na dominantné postavenie DSD, rozsah trhu sluzieb, na ktorom DSD a jeho konkurenti vykonávajú svoju cinnost, prípadné dopady výsledku sporu na budúcu prax a poplatky, ktoré majú platit výrobcovia a predajcovia zabalených výrobkov a otázky vzniknuté v súvislosti so sporom, pokial ide o velmi rozsírené pouzívanie loga DGP, casový úsek, ktorý uplynul od skoncenia písomnej casti konania do nasledujúcej casti konania, bol nadmerný. 187 Okrem toho, ako uviedol aj generálny advokát v bodoch 293 az 299 svojich návrhov, uvedený casový úsek nebol prerusený ani prijatím opatrení na zabezpecenie priebehu konania alebo dôkazov Súdom prvého stupna, ani prekázkami v konaní zo strany úcastníkov konania. 188 Vzhladom na vyssie uvedené okolnosti je potrebné dospiet k záveru, ze konanie na Súde prvého stupna nesplnilo poziadavku prerokovania veci v primeranej lehote. 189 Pokial ide o dôsledky nedodrzania poziadavky prerokovania veci v primeranej lehote Súdom prvého stupna, DSD sa odvoláva na pravidlo uvedené v clánku 61 prvom odseku Statútu Súdneho dvora, podla ktorého v prípade, ze je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna. Kedze je tento odvolací dôvod zalozený na nedodrzaní poziadavky prerokovania veci v primeranej lehote a predstavuje to procesnú vadu, ktorá má negatívny dopad na záujmy zalobcu v zmysle clánku 58 tohto statútu, konstatovanie tejto protiprávnosti musí nevyhnutne viest podla DSD k zruseniu napadnutého rozsudku, nezávisle od toho, ci uvedená protiprávnost mala dopad na riesenie sporu. V opacnom prípade, teda keby nedoslo k takémuto zruseniu, by Súdny dvor nedodrzal clánok 61 svojho statútu. 190 DSD touto argumentáciou navrhuje Súdnemu dvoru, aby sa vrátil k svojej judikatúre, podla ktorej nedodrzanie poziadavky prerokovania veci v primeranej lehote viedlo k zruseniu napadnutého rozsudku iba ked existujú indície, podla ktorých nadmerná dlzka trvania konania mala dopad na riesenie sporu (pozri v tomto zmysle rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 49). V predmetnom prípade DSD vsak takéto indície nepredlozil. 191 Iste je pravda, ako zdôraznil DSD, ze nedodrzanie poziadavky prerokovania veci v primeranej lehote predstavuje procesnú vadu (pozri v tomto zmysle rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 48). 192 Platí vsak aj to, ze clánok 61 prvý odsek Statútu Súdneho dvora musí byt vykladaný a uplatnovaný spôsobom, ktorý bude úcinný. 193 Kedze neexistuje ziadna indícia, podla ktorej by sa zdalo, ze nedodrzanie poziadavky prerokovania veci v primeranej lehote mohlo mat dopad na riesenie sporu, zrusenie napadnutého rozsudku nenapraví porusenie zásady úcinnej súdnej ochrany, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna. 194 Okrem toho, ako uz uviedol generálny advokát v bodoch 305 a 306 svojich návrhov, vzhladom na potrebu zabezpecenia dodrziavania práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze Súdny dvor nemôze umoznit zalobcovi iba preto, ze nebola dodrzaná poziadavka prerokovania veci v primeranej lehote, spochybnit existenciu porusenia v prípade, ked vsetky jeho dôvody smerujúce proti konstatovaniam Súdu prvého stupna, pokial ide o toto porusenie a príslusné správne konanie, boli zamietnuté ako nedôvodné. 195 Na druhej strane, ako uz uviedol generálny advokát v bode 307 a nasl. svojich návrhov, nedodrzanie poziadavky prerokovania veci v primeranej lehote zo strany Súdu prvého stupna môze smerovat k ziadosti o náhradu skody na základe zaloby podanej proti Spolocenstvu v rámci clánku 235 ES a clánku 288 druhého odseku ES. 196 V dôsledku toho argumentácia DSD, podla ktorej nedodrzanie poziadavky prerokovania veci v primeranej lehote musí nato, aby sa zabezpecila náprava tejto procesnej vady, viest k zruseniu napadnutého rozsudku, sa zdá byt nedôvodná. Preto je potrebné ôsmy odvolací dôvod zamietnut. 197 Kedze nebolo mozné uznat ziadny z odvolacích dôvodov DSD, odvolanie musí byt zamietnuté. O trovách 198 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý sa na základe jeho clánku 118 uplatnuje na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia, Interseroh, Vfw, Landbell a BellandVision navrhli zaviazat DSD na náhradu trov konania a DSD nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v tomto stupni. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Der Grüne Punkt -- Duales System Deutschland GmbH znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit trovy konania na tomto stupni Komisie Európskych spolocenstiev, Interseroh Dienstleistungs GmbH, Vfw GmbH, Landbell AG für Rückhol-Systeme a BellandVision GmbH. Podpisy __________________________________________________________________ ( [11]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXQyugmS/L96349-6730TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700621901-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0151&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:166:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:319:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:040:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:299:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:100:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0432&locale=SK 11. file:///tmp/lynxXXXXQyugmS/L96349-6730TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700621901-E0001