ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 18. decembra 2008 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Clánok 88 ods. 3 ES -- Pomoc vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom -- Spor medzi príjemcom a vnútrostátnymi orgánmi týkajúci sa výsky protiprávne poskytnutej pomoci -- Úloha vnútrostátneho súdu" Vo veci C-384/07, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) z 31. júla 2007 a dorucený Súdnemu dvoru 13. augusta 2007, ktorý súvisí s konaním: Wienstrom GmbH proti Bundesminister für Wirtschaft und Arbeit, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia J.-C. Bonichot, J. Makarczyk, L. Bay Larsen (spravodajca) a C. Toader, generálny advokát: J. Mazák, tajomník: K. Sztranc-Sl/awiczek, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 23. októbra 2008, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Wienstrom GmbH, v zastúpení: H. R. Laurer, Rechtsanwalt, -- rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyna, -- Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: K. Gross a B. Martenczuk, splnomocnení zástupcovia, -- Autorité de surveillance AELE, v zastúpení: B. Alterskjćr, N. Fenger a L. Young, splnomocnení zástupcovia, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES. 2 Tento návrh bol predlozený v rámci sporu medzi spolocnostou Wienstrom GmbH (dalej len "Wienstrom") a Bundesminister für Wirtschaft und Arbeit (spolkový minister hospodárstva a práce, dalej len "zalovaný orgán") vo veci výsky pomoci, ktorá má byt poskytnutá spolocnosti Wienstrom podla zákona o ekologickej elektrickej energii (Ökostromgesetz, dalej len "ÖG"). Právny rámec Opatrenie pomoci 3 ÖG upravuje podporu kogeneracných jednotiek v Rakúsku. 4 Jeho prvé znenie (BGBl. I, 149/2002, dalej len "pôvodný ÖG") nadobudlo úcinnost 1. januára 2003. Toto znenie bolo 2. októbra 2006 nahradené novým znením (BGBl. I, 105/2006, dalej len "nový ÖG"). 5 Na úcely podpory výroby elektrickej energie kogeneracnými jednotkami sa za urcitých podmienok poskytuje náhrada nevyhnutných nákladov na udrzanie prevádzky. Na roky 2003 a 2004 obmedzoval pôvodný ÖG sumu tejto podpory na 1,5 centa za kWh elektrickej energie vyrobenej kogeneráciou. Od roku 2005 bola táto suma podla príslusných ustanovení pôvodného ÖG stanovená zalovaným orgánom, ktorý ju môze na základe svojho preskúmania upravit. 6 V priebehu rokov, o ktoré ide o veci samej, bolo toto opatrenie financované prostredníctvom jednotnej prirázky na celkové mnozstvo elektrickej energie dodanej konecným spotrebitelom, nezávisle od skutocnej spotreby kogeneráciou vyrobenej energie týmito spotrebitelmi. Táto prirázka bola odvedená verejnoprávnemu subjektu Energie-Control GmbH, ktorý je príslusný na vyplácanie podpory na kogeneracné jednotky. 7 § 30d nového ÖG zaviedol retroaktívnu zmenu tohto opatrenia. 8 Toto ustanovenie stanovuje, ze na obdobie medzi 1. januárom 2003 a 31. decembrom 2006 sú obchodníci s elektrickou energiou, ktorí dovázajú takzvanú "zelenú energiu" alebo energiu vyrobenú kogeneráciou a predávajú ju konecným tuzemským spotrebitelom, ako aj konecní spotrebitelia, ktorí dovázajú rovnaký typ elektrickej energie pre svoju vlastnú spotrebu, oprávnení poziadat o vrátenie príspevku na podporu za elektrickú energiu pochádzajúcu z malých vodných elektrární alebo za vsetky ostatné typy zelenej elektrickej energie, alebo o vrátenie prirázky na kogeneráciu za energiu vyrobenú kogeneráciou. Rozhodnutie Komisie 9 Po vzájomnej korespondencii s rakúskymi orgánmi v priebehu roka 2003 Komisia Európskych spolocenstiev zaregistrovala opatrenia týkajúce sa kogeneracných jednotiek ako neoznámenú pomoc pod císlom NN 162/B/2003. Rakúska republika oznámila Komisii zmeny stanovené v novom ÖG. Toto oznámenie bolo zaregistrované pod císlom N 317/B/2006. 10 Rozhodnutím K(2006) 2964 v konecnom znení zo 4. júla 2006 ([2]Ú. v. EÚ C 221, s. 9, dalej len "rozhodnutie Komisie") Komisia rozhodla, ze nevznesie námietku. Domnievala sa, ze pomoc, ktorá je v súlade s pravidlami Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia ([3]Ú. v. ES C 37, s. 3), je podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES zlucitelná so spolocným trhom. Domnievala sa, ze zmena zavedená novým ÖG predstavuje vhodný prostriedok na neutralizáciu prípadných diskriminacných úcinkov na dovázanú elektrickú energiu. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 11 Wienstrom prevádzkuje niekolko kogeneracných jednotiek vo Viedni. Dostáva podporu na základe ÖG. 12 Wienstrom napáda dve rozhodnutia zalovaného orgánu z 11. októbra 2004 (dalej len "prvé napadnuté rozhodnutie") a zo 7. decembra 2006 (dalej len "druhé napadnuté rozhodnutie"). 13 Prvé napadnuté rozhodnutie stanovilo na rok 2003 sumu podpory poskytnutej spolocnosti Wienstrom na tri kogeneracné jednotky na 37335602,20 eura. Vzhladom na to, ze uz boli vyplatené zálohy vo výske 44551514,75 eura, toto rozhodnutie znamená, ze táto spolocnost musí vrátit rozdiel, ktorý predstavuje 7215912,55 eura. 14 Druhé napadnuté rozhodnutie sa vztahuje na podporu poskytnutú spolocnosti Wienstrom na rok 2005 na jednu modernizovanú kogeneracnú jednotku. Predchádzalo ho rozhodnutie z 8. marca 2006, ktoré predbezne stanovilo sumu poskytnutej pomoci a viedlo 14. marca 2006 k vyplateniu zálohy vo výske 5408159 eur. Druhé napadnuté rozhodnutie s konecnou platnostou stanovuje sumu poskytnutej pomoci na 5688703,47 eura a s ohladom na uz vyplatenú zálohu nariaduje vyplatenie zvysnej sumy vo výske 280544,47 eura. Wienstrom tvrdí, ze suma, ktorá mala byt vyplatená, predstavovala 8487228,00 eura. 15 Vnútrostátny súd sa domnieva, ze rozhodnutie Komisie sa týka len nového ÖG a ze nebolo prijaté ziadne výslovné záporné rozhodnutie, pokial ide o pôvodný ÖG. 16 Vnútrostátny súd uvádza, ze prvé napadnuté rozhodnutie predstavuje poskytnutie pomoci, ktoré predchádza rozhodnutiu Komisie. 17 Domnieva sa, ze druhé napadnuté rozhodnutie, prijaté po rozhodnutí Komisie, konstatuje vykonanie opatrenia pomoci, ale ze toto vykonanie sa zacalo pred nadobudnutím úcinnosti pôvodného ÖG, v rámci ktorého sa Rakúska republika zaviazala vyplatit dotknutú pomoc na rok 2005. 18 Vnútrostátny súd sa predovsetkým s ohladom na rozsudok z 21. októbra 2003, Van Calster a i. ([4]C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249), pýta v spore, ktorý mu bol predlozený, na dosah zákazu vykonania zakotveného clánkom 88 ods. 3 poslednou vetou ES. 19 V tomto kontexte vnútrostátny súd rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Vyzaduje zohladnenie poslednej vety clánku 88 ods. 3 ES, aby vnútrostátny súd vylúcil s odkazom na zákaz vykonania uvedený v tomto ustanovení poskytovanie dalsej pomoci, na ktorú má príjemca v zásade nárok podla vnútrostátneho práva, hoci na jednej strane Komisia s polutovaním zistila, ze pomoc nebola oznámená, neprijala vsak ani záporné rozhodnutie v zmysle clánku 4 ods. 2, ani ziadne opatrenie v zmysle clánku 14 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 [ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku (88 ES) ([5]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339)], a na druhej strane ziadne právo tretích osôb nebolo dotknuté? 2. Bráni zákaz vykonania uvedený v clánku 88 ods. 3 ES uplatneniu ustanovenia vnútrostátneho zákona, ak sa uplatnenie opiera o nové znenie tohto zákona, o ktorom Komisia rozhodla, ze je zlucitelné so spolocným trhom, aj ked na jednej strane sa dotknuté opatrenie týka obdobia pred týmto novým znením a zmeny rozhodujúce pre vyhlásenie zlucitelnosti tohto zákona so spolocným trhom neboli uplatnitelné na toto obdobie a na druhej strane ziadne právo tretích osôb nebolo dotknuté?" O prejudiciálnych otázkach 20 Na úvod treba konstatovat, ze rozhodnutie Komisie sa netýka len nového ÖG. Toto rozhodnutie sa vztahuje na obe verzie ÖG, kedze posúdenie Komisiou sa týka ÖG v znení platnom v case jeho preskúmavania. V kolónke "Predmet" tohto rozhodnutia sú totiz výslovne uvedené obe konania NN 162/B/2003 a N 317/B/2006. Rozhodnutie okrem toho vo svojom bode 7 uvádza, ze opis a posúdenie, na základe ktorých je vydané, sa zakladajú tak na pravidlách platných od 1. januára 2003, ako aj na pravidlách platných od nadobudnutia úcinnosti nového zákona. Oznámenie v úradnom vestníku dalej uvádza 1. január 2003 ako východiskový bod trvania opatrenia pomoci, vo vztahu ku ktorému nebola vznesená námietka. 21 Treba tiez konstatovat, ze predmetom sporu vo veci samej bolo stanovenie sumy pomoci, ktorá mala byt skutocne vyplatená na základe dotknutého opatrenia pomoci na dve dané obdobia. 22 Nakoniec treba uviest, ze síce prvé z oboch rozhodnutí napadnutých v konaní pred vnútrostátnym súdom bolo vydané pred a druhé z nich po rozhodnutí Komisie, obe otázky predlozené vnútrostátnym súdom sa týkajú jednej a tej istej právnej situácie, a to v obidvoch prípadoch vykonania pred vydaním kladného rozhodnutia Komisie. Druhé napadnuté rozhodnutie bolo vydané v nadväznosti na rozhodnutie rakúskych orgánov z 8. marca 2006, ktoré vzhladom na to, ze predbezne stanovilo výsku pomoci, ktorá sa má vyplatit, a nariadilo vyplatenie zálohy, predstavovalo zaciatok vykonania opatrenia pomoci pred vydaním rozhodnutia Komisie. 23 Vzhladom na tieto úvodné zistenia a pripomienky treba preskúmat obe prejudiciálne otázky spolocne. 24 Týmito otázkami sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci zákaz vykonania státnej pomoci stanovený v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES ukladá vnútrostátnemu súdu povinnost, aby za takých okolností, o aké ide v spore vo veci samej, zamietol ziadost príjemcu státnej pomoci týkajúcu sa výsky tejto pomoci, ktorá mala byt zaplatená za obdobie predchádzajúce rozhodnutie Komisie uznávajúce zlucitelnost tejto pomoci so spolocným trhom. 25 V tomto ohlade treba uviest, ze kladné rozhodnutie Komisie ukoncuje zákaz predchádzajúceho vykonania. 26 Pokial bol návrh pomoci riadne oznámený Komisii a nebol vykonaný pred týmto rozhodnutím, môze byt vykonaný od vydania tohto rozhodnutia prípadne aj za predchádzajúce obdobie, na ktoré sa vztahuje opatrenie, ktoré bolo vyhlásené za zlucitelné so spolocným trhom. 27 Pokial bola pomoc poskytnutá príjemcovi v rozpore s clánkom 88 ods. 3 poslednou vetou ES, vnútrostátny súd môze byt na základe návrhu iného hospodárskeho subjektu povinný rozhodnút aj po vydaní kladného rozhodnutia Komisie o platnosti vykonávacích opatrení a o vrátení poskytnutej financnej pomoci. 28 Z rozsudku z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication ([6]C-199/06, Zb. s. I-469, bod 46, dalej len "rozsudok CELF"), vyplýva, ze v takom prípade právo Spolocenstva ukladá vnútrostátnemu súdu povinnost nariadit vhodné opatrenia na úcinnú nápravu dôsledkov protiprávnosti a ze daný vnútrostátny súd nie je povinný nariadit vrátenie protiprávnej pomoci v celom rozsahu ani v prípade, ze neexistujú mimoriadne okolnosti. 29 V rovnakom prípade je vnútrostátny súd podla práva Spolocenstva povinný nariadit, aby príjemca pomoci platil z tejto pomoci úroky za obdobie protiprávnosti. V rámci svojho vnútrostátneho práva môze tento súd okrem vymáhania vrátenia protiprávnej pomoci nariadit bez toho, aby bolo dotknuté právo clenského státu, neskôr nové poskytnutie tejto pomoci. Takisto môze prijímat ziadosti o náhradu skôd spôsobených protiprávnou povahou pomoci (pozri rozsudok CELF, body 52 a 53). 30 Je teda zrejmé, ze v prípade protiprávneho poskytnutia pomoci nasledovaného kladným rozhodnutím Komisie právo Spolocenstva nebráni tomu, aby príjemca jednak mohol pozadovat vyplatenie pomoci, ktorá má byt vyplatená v budúcnosti, a jednak, aby si mohol nechat pomoc poskytnutú pred kladným rozhodnutím bez toho, aby tým boli dotknuté následky, ktoré majú byt za podmienok upresnených v rozsudku CELF vyvodené z protiprávnosti predcasne poskytnutej pomoci. 31 Rozhodujúcim kritériom na to, ci príjemca môze za obdobie predchádzajúce kladnému rozhodnutiu pozadovat vyplatenie pomoci alebo ci si môze uz vyplatenú pomoc nechat, je teda konstatovanie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom Komisiou. 32 Právo Spolocenstva preto nebráni tomu, aby vnútrostátny súd rozhodol v takom spore medzi príjemcom pomoci a vnútrostátnymi orgánmi, o aký ide vo veci samej, v ktorom ide o výsku podpory, ktorá sa má vyplatit, ale nie o pravidlo na jej poskytnutie. 33 Rozhodnutie vydané vnútrostátnym súdom ukoncí spor tým, ze situáciu priblízi tej, ktorá bola skúmaná v rozsudku CELF, v ktorom islo o predcasné poskytnutie pomoci, ktorej výska nebola spochybnená. 34 Tá potom umoznuje uplatnenie zásad stanovených uvedeným rozsudkom v rámci výkladu clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES. 35 Tejto analýze neodporuje uz citovaný rozsudok Van Calster a i., na ktorého dosah sa pýta vnútrostátny súd. 36 Tento rozsudok sa nevztahuje na situáciu príjemcov pomoci, ale na situáciu hospodárskych subjektov, ktorým bolo so spätnou platnostou nariadené zaplatenie príspevkov osobitne urcených na financovanie rezimu pomoci a v dôsledku toho boli povazované za jeho neoddelitelnú cast. Vo veciach v konaniach vo veci samej, ktoré boli základom uvedeného rozsudku, sa vyberali príspevky na základe predchádzajúceho rezimu pomoci, ktorý bol vyhlásený za nezlucitelný so spolocným trhom, pred kladným rozhodnutím Komisie o novom rezime pomoci nahradzujúcom prvý rezim a stanovujúcom so spätnou úcinnostou výber príspevkov, ako aj zapocítanie posledných uvedených príspevkov s tými, ktoré boli skutocne vybrané pri vykonávaní skorsieho rezimu pomoci. 37 Súdny dvor vo svojom rozsudku rozhodol, ze clánok 93 ods. 3 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 3 ES) bráni za okolností, o aké ide vo veciach samých, výberu príspevkov, ktoré boli ulozené so spätnou úcinnostou za obdobie predchádzajúce dátum kladného rozhodnutia Komisie. 38 Súdny dvor tým len konstatoval, ze z pohladu tretej osoby, ktorej je pred vydaním kladného rozhodnutia Komisie ulozené financné plnenie, je vrátenie uvedeného plnenia jediným prostriedkom, ako v jej prípade napravit protiprávnost vykonania opatrenia pomoci. 39 Na polozené otázky preto treba odpovedat, ze zákaz poskytnutia státnej pomoci stanovený v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES neukladá vnútrostátnemu súdu za takých okolností, o aké ide v spore vo veci samej, povinnost zamietnut návrh príjemcu státnej pomoci týkajúci sa výsky tejto pomoci, ktorá mala byt zaplatená za obdobie predchádzajúce rozhodnutiu Komisie, ktorým bola uznaná zlucitelnost tejto pomoci so spolocným trhom. O trovách 40 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: Zákaz poskytnutia státnej pomoci stanovený v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES neukladá vnútrostátnemu súdu za takých okolností, o aké ide v spore vo veci samej, povinnost zamietnut návrh príjemcu státnej pomoci týkajúci sa výsky tejto pomoci, ktorá mala byt zaplatená za obdobie predchádzajúce rozhodnutiu Komisie Európskych spolocenstiev, ktorým bola uznaná zlucitelnost tejto pomoci so spolocným trhom. Podpisy __________________________________________________________________ ( [7]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX6wQeTx/L96726-461TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201039501-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:221:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:037:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0261&locale=SK 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0199&locale=SK 7. file:///tmp/lynxXXXX6wQeTx/L96726-461TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201039501-E0001