ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 5. marca 2009 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Clánky 81 ES, 82 ES a 86 ES -- Povinné clenstvo v subjekte poskytujúcom poistenie proti pracovným úrazom a chorobám z povolania -- Pojem 'podnik` -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Slobodné poskytovanie sluzieb -- Clánky 49 ES a 50 ES -- Obmedzenie -- Odôvodnenie -- Riziko závazného ohrozenia financnej rovnováhy systému sociálneho zabezpecenia" Vo veci C-350/07, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Sächsisches Landessozialgericht (Nemecko) z 25. júla 2007 a dorucený Súdnemu dvoru , ktorý súvisí s konaním: Kattner Stahlbau GmbH proti Maschinenbau- und Metall- Berufsgenossenschaft, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia A. Ó Caoimh (spravodajca), J. Klucka, U. Lőhmus a P. Lindh, generálny advokát: J. Mazák, tajomník: R. Grass, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Kattner Stahlbau GmbH, v zastúpení: R. Mauer, Rechtsanwalt, -- Maschinenbau- und Metall- Berufsgenossenschaft, v zastúpení: H. Plagemann, Rechtsanwalt, -- nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma a J. Möller, splnomocnení zástupcovia, -- Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a O. Weber, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 18. novembra 2008, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánkov 49 ES a 50 ES, ako aj clánkov 81 ES, 82 ES a 86 ES. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého úcastníkmi sú Kattner Stahlbau GmbH (dalej len "Kattner") a Maschinenbau- und Metall- Berufsgenossenschaft (zdruzenie vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela v odvetví strojárstva a kovovýroby, dalej len "MMB"), týkajúceho sa povinného clenstva Kattneru v tomto zdruzení z dôvodu zákonného poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania. Vnútrostátny právny rámec 3 V Nemecku je právny systém poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania upravený knihou VII zákonníka sociálneho zabezpecenia (Sozialgesetzbuch VII) v znení zákona zo 7. augusta 1996 (BGBl 1998 I, s. 1254, dalej len "SGB VII"), ktorý nadobudol úcinnost . § 1 SGB VII stanovuje, ze úlohou tohto poistenia je: "1. vsetkými vhodnými prostriedkami predchádzat pracovným úrazom a chorobám z povolania, ako aj ohrozeniam zdravia, ktoré sú spojené s prácou, a 2. v prípade, ak dôjde k pracovným úrazom a chorobám z povolania, vsetkými vhodnými prostriedkami obnovit zdravie a pracovnú schopnost poistencov a odskodnit ich alebo ich pozostalých penaznými plneniami." 4 Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania a z pripomienok predlozených Súdnemu dvoru vyplýva, ze tento systém spocíva najmä na nasledujúcich prvkoch: Povinné clenstvo 5 V rámci uvedeného systému majú vsetky podniky povinnost byt z dôvodu poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania clenmi Berufsgenossenschaft (zdruzenie vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela), ku ktorému vecne a územne patria. Rôzne zdruzenia vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela majú postavenie verejnoprávnej institúcie, ktorá nevykonáva svoju cinnost na úcely dosiahnutia zisku. Podla nemeckej vlády a Komisie Európskych spolocenstiev v súcasnosti existuje 25 týchto zdruzení. Kazdé z nich sa delí na viacero oddelení podla predmetných odvetví cinnosti. Poistné 6 § 152 ods. 1 SGB VII s názvom "Rozdelenie zodpovednosti" znie: "Poistné sa stanovuje po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom vo vseobecnosti vzniká nárok na platbu poistného, na základe rozdelenia zodpovednosti. Takéto rozdelenie musí pokrývat poziadavky predchádzajúceho roku a zahrnat poistné potrebné na vznik primeranej rezervy. Okrem uvedeného mozno príspevky vyberat len na pokrytie prostriedkov prevádzkového kapitálu." 7 § 153 SGB VII s názvom "Vymeriavací základ" stanovuje: "1. Pokial nie je dalej ustanovené inak, výska poistného sa stanovuje na základe poziadaviek financovania (vzhladom na rozdelenie zodpovednosti), miezd a platov poistených osôb a kategórií rizík. 2. Mzdy a platy poistených osôb sú základom výpoctu poistného az do výsky maximálnych rocných príjmov týchto osôb. 3. V stanovách môze byt urcená minimálna výska vymeriavacieho základu vzhladom na minimálnu rocnú mzdu alebo plat poistených osôb, ktoré dovrsili 18 rokov veku. Ak poistené osoby neboli zamestnané pocas celého kalendárneho roka alebo neboli zamestnané celodenne, základ bude tvorit pomerná cast tejto sumy. 4. Pri výpocte poistného mozno úplne alebo ciastocne nebrat do úvahy úrazové riziko v podniku v takom rozsahu, v akom sú náklady na dôchodky, dávky v prípade smrti a náhrady: 1. zalozené na skode alebo ujme spôsobenej v rámci poisteného rizika v uvedených podnikoch, kde táto skoda alebo ujma zanikla alebo bola odstránená skôr ako styri roky pred rokom, v ktorom bolo stanovené poistné, alebo 2. zalozené na skode alebo ujme spôsobenej v rámci poisteného rizika, ktorá prvýkrát vznikla alebo sa stala zjavnou skôr ako styri roky pred rokom, v ktorom bolo stanovené poistné. Celková výska nákladov, ktoré sú... rozdelené podnikom bez ohladu na stupen úrazového rizika, nesmie prekrocit 30% celkových nákladov na dôchodky, dávky v prípade smrti a náhrady. Vykonávacie ustanovenia urcí nariadenie." 8 § 157 SGB VII s názvom "Rizikové stupne" znie: "1. Podniky zodpovedné za poskytovanie úrazového poistného krytia z vlastnej iniciatívy vypracujú jednotlivé rizikové stupne. Tieto stupne spresnujú jednotlivé kategórie rizík, aby bolo mozné vymerat poistné na progresívnom základe. ... 2. Rizikové stupne zodpovedajú sadzobníku podla kategórií osôb vystavených riziku na základe porovnania rizík zalozeného na vseobecne uznávaných zásadách poistenia. ... 3. Rizikové kategórie sa stanovujú podla vztahu medzi vyplateným poistným plnením na jednej strane a mzdami a platmi na strane druhej. ..." 9 § 161 SGB VII podla spolocnosti Kattner umoznuje zdruzeniam vykonávajúcim poistenie zodpovednosti zamestnávatela, aby vo svojich statútoch urcili jednotné minimálne poistné. 10 § 176 SGB VII s názvom "Povinnost vyrovnania" stanovuje vo svojom odseku 1: "V rozsahu, v akom 1. náklady na dôchodky zdruzenia vykonávajúceho poistenie zodpovednosti zamestnávatela sú minimálne 4,5-krát vyssie ako priemerné náklady na dôchodky zdruzení vykonávajúcich toto poistenie, 2. náklady na dôchodky zdruzenia vykonávajúceho poistenie zodpovednosti zamestnávatela, ktoré rozdeluje minimálne 20% a maximálne 30% svojich nákladov na dôchodky, dávky v prípade smrti a náhrady podla § 153 ods. 4 podnikom bez ohladu na stupen úrazového rizika, sú viac ako trikrát vyssie nez priemerné náklady na dôchodky zdruzení vykonávajúcich toto poistenie, alebo 3. náklady na náhrady zdruzenia vykonávajúceho poistenie zodpovednosti zamestnávatela sú viac ako pätkrát vyssie nez priemerné náklady na náhrady zdruzení vykonávajúcich toto poistenie, si zdruzenia vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela medzi sebou rozdelia prevysujúce náklady. Pokial suma, ktorá sa má zaplatit prostredníctvom vyrovnania podla odsekov 1 a 2, prevysuje sumu, ktorú takéto zdruzenie rozdeluje podnikom bez ohladu na stupen úrazového rizika podla odsekov 1 a 2, táto suma sa znízi na uvedenú sumu rozdelenú podnikom." Plnenia 11 Zamestnanci majú priamy nárok na plnenia voci svojmu zdruzeniu vykonávajúcemu poistenie zodpovednosti zamestnávatela a nemusia vyvodzovat zodpovednost voci svojmu zamestnávatelovi (§ 104 az 109 SGB VII). 12 Zoznam plnení a podmienky ich priznania sú uvedené v § 26 az 103 SGB VII. Nárok na tieto plnenia vzniká nezávisle od schopnosti zamestnávatela uhradit svoje poistné. Podla § 85 SGB VII sa pri výpocte plnení zohladnuje iba zárobok nachádzajúci sa medzi minimom a maximom. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 13 Kattner je spolocnostou s rucením obmedzeným zalozenou podla nemeckého práva 13. novembra 2003, ktorá zacala vykonávat cinnost v oblasti kovových konstrukcií a výroby schodísk a balkónov. 14 Dna 27. januára 2004 MMB informoval Kattner, ze je pre neho právne príslusným subjektom poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania podla ustanovení SGB VII a ze tento podnik bol preto zapísaný ako clen uvedeného zdruzenia vykonávajúceho poistenie zodpovednosti zamestnávatela a okrem toho mu bola pridelená riziková kategória. 15 Listom z 1. novembra 2004 Kattner, ktorý plánoval dohodnút súkromné poistenie proti existujúcim rizikám, oznámil MMB zrusenie svojho povinného clenstva s úcinnostou ku koncu roka 2004. 16 Dna 15. novembra 2004 MMB informoval Kattner, ze vzhladom na to, ze je pre neho právne príslusným subjektom poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, nie je právne mozné sa vyhnút clenstvu alebo ho zrusit, a preto musí byt ziadost, ktorú Kattner podal, zamietnutá. MMB potvrdil toto rozhodnutie v správnom konaní . 17 Dna 21. novembra 2005 Sozialgericht Leipzig (Sociálny súd Lipsko) zamietol zalobu, ktorú podal Kattner. 18 Kattner podal odvolanie na Sächsisches Landessozialgericht (Saský krajinský sociálny súd), v ktorom predovsetkým tvrdí, ze povinné clenstvo v MMB obmedzuje slobodné poskytovanie sluzieb upravené v clánkoch 49 ES a 50 ES. V tejto súvislosti predlozil ponuku dánskej poistovacej spolocnosti, ktorá takisto poistuje proti riziku pracovných úrazov, chorôb z povolania a úrazov na ceste do práce alebo z práce za rovnakých podmienok ako MMB. Okrem toho plnenia, ktoré poskytne táto spolocnost, zodpovedajú plneniam upraveným nemeckým právnym systémom, o ktorý ide vo veci samej. Kattner dalej uvádza, ze výlucnost, ktorú má MMB, porusuje clánky 82 ES a 86 ES. Podla neho ziadny naliehavý dôvod verejného záujmu neodôvodnuje monopolné postavenie nemeckých poskytovatelov poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania v ich príslusnej oblasti. 19 Vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania Sächsisches Landessozialgericht objasnuje, ze medzi systémom, o ktorý ide vo veci samej, a talianskym právnym systémom poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, o ktorý islo v rozsudku z 22. januára 2002, Cisal ([2]C-218/00, Zb. s. I-691), existujú základné rozdiely, takze údaje uvedené Súdnym dvorom v tomto rozsudku neumoznujú odpovedat na vsetky otázky, ktoré vznikajú v spore, ktorý prejednáva. 20 Podla vnútrostátneho súdu je totiz predovsetkým sporné, ci MMB je subjektom, ktorý je zákonom poverený správou systému povinného poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania. V tomto ohlade spocíva základný rozdiel medzi talianskym a nemeckým systémom v skutocnosti, ze zatial co Istituto nazionale per l'assicurazione contro gli infortuni sul lavoro (INAIL) (Národný institút poistenia proti pracovným úrazom), o ktorý islo vo veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku Cisal, je monopolom, nemecký systém je zalozený na struktúre oligopolu. Navyse MMB nie je poverený správou systému povinného poistenia, ale priamo toto poistenie poskytuje. Cinnost správy MMB v podstate zodpovedá cinnosti podnikatelských subjektov, a to poistovacích spolocností. 21 Okrem toho vnútrostátny súd usudzuje, ze povinné clenstvo v nemeckom systéme proti pracovným úrazom a chorobám z povolania nie je nevyhnutné pre financnú rovnováhu alebo na uplatnenie zásady solidarity. Kedze totiz sumu poistného vyplývajúcu z predpisov, ktoré prijíma autonómne kazdé zdruzenie vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela, a rozsah cinnosti takého zdruzenia mozno zmenit, zavedenie odvetvových alebo geografických monopolov bez ohladu na riziko prostredníctvom svojvolne vytvorených rizikových kategórií vedie k odlisným tarifám pri rovnakom riziku. Navyse ziadne ustanovenie nestanovuje, ze v prípadoch vysokého rizika má poistné hornú hranicu. Popritom minimálna suma zárobku, ktorú mozno zohladnit pri výpocte poistného podla § 153 ods. 3 SGB VII, nie je urcená kogentne, ale ju mozno upravit v stanovách. Co sa týka maximálnej sumy zárobku uvedenej v odseku 2 rovnakého paragrafu, ktorá prichádza do úvahy pri výpocte plnení i poistného, jej urcenie takisto upravujú stanovy na základe § 81 a nasl. a § 153 ods. 2 SGB VII. Napokon prinajmensom väcsina z plnení závisí od výsky zárobku poistených osôb. Z toho podla neho vyplýva, ze nemecký systém, o ktorý ide vo veci samej, neobsahuje mechanizmus prerozdelenia zalozený na cieloch sociálnej politiky. 22 Za týchto okolností Sächsisches Landessozialgericht rozhodol o prerusení konania a polozil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Ide v prípade [MMB] o podnik v zmysle clánkov 81 [ES] a 82 ES? 2. Porusuje povinné clenstvo [Kattner] v [MMB] ustanovenia práva Spolocenstva?" O prejudiciálnych otázkach O prípustnosti 23 MMB a Komisia vo vztahu k prvej otázke tvrdia, ze vnútrostátny súd na jednej strane pozaduje výklad práva Spolocenstva a na druhej strane neuvádza okolnosti, za ktorých by zdruzenie vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela mohlo predstavovat podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES. Komisia vo vztahu k druhej otázke dodáva, ze vnútrostátny súd nespecifikoval dostatocne presne normy práva Spolocenstva, ktoré si vyzadujú výklad. MMB okrem toho uvádza, ze obidve polozené otázky nie sú spôsobilé viest k uzitocnej odpovedi pre vnútrostátny súd, lebo tento súd nemôze ukoncit povinné clenstvo Kattneru, kedze nebolo napadnuté pôvodné rozhodnutie o clenstve z 27. januára 2004. 24 Pokial ide v prvom rade o znenie prejudiciálnych otázok, predovsetkým je vhodné pripomenút, ze v rámci konania zacatého podla clánku 234 ES Súdny dvor nemá právomoc uplatnovat normy práva Spolocenstva na osobitný prípad, a teda ani hodnotit ustanovenia vnútrostátneho práva vo vztahu k takej norme. Môze vsak vnútrostátnemu súdu poskytnút vsetky prvky výkladu patriace do práva Spolocenstva, ktoré by mu mohli byt uzitocné pri posúdení úcinkov týchto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. septembra 1987, Coenen, [3]37/86, Zb. s. 3589, bod 8, ako aj z , Fendt Italiana, [4]C-145/06 a C-146/06, Zb. s. I-5869, bod 30). Vzhladom na to je Súdny dvor oprávnený prípadne preformulovat otázky, ktoré sú mu polozené (pozri najmä rozsudky z , Campina, [5]C-45/06, Zb. s. I-2089, bod 30, a z , Jager, [6]C-420/06, Zb. s. I-1315, bod 46). 25 V prejednávanej veci je pritom iste pravda, ze vnútrostátny súd svojou prvou otázkou ziada Súdny dvor, aby uplatnil clánky 81 ES a 82 ES na spor vo veci samej tým, ze sám rozhodne, ci MMB predstavuje podnik v zmysle týchto ustanovení, a ze v tejto súvislosti nespresnuje okolnosti relevantné na úcely takého hodnotenia, ale nic nebráni preformulovaniu tejto otázky s cielom poskytnút tomuto súdu výklad uvedených ustanovení, ktorý mu bude uzitocný na rozhodnutie sporu, ktorý mu bol predlozený. 26 Okrem toho treba takisto pripomenút, ze podla judikatúry v prípade, ak prejudiciálna otázka odkazuje iba na právo Spolocenstva bez toho, aby uvádzala ustanovenia tohto práva, ktorých sa týka, je vecou Súdneho dvora, aby zo vsetkých informácií, ktoré poskytol vnútrostátny súd, a najmä z odôvodnenia návrhu na zacatie prejudiciálneho konania zistil ustanovenia práva Spolocenstva, ktoré si vyzadujú výklad so zretelom na predmet sporu (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 20. apríla 1988, Bekaert, [7]204/87, Zb. s. 2029, body 6 a 7). 27 V prejednávanej veci pritom síce znenie druhej otázky nespecifikuje ustanovenia práva Spolocenstva, ktoré treba vylozit, ale z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania jasne vyplýva, ze táto otázka smeruje k urceniu, ci povinné clenstvo v zdruzení vykonávajúcom poistenie zodpovednosti zamestnávatela, akým je MMB, môze, ako to tvrdí Kattner v spore vo veci samej, predstavovat obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb zakázané clánkami 49 ES a 50 ES alebo zneuzitie zakázané clánkom 82 ES, vykladaným prípadne v spojení s clánkom 86 ES, takze uvedenú otázku mozno preformulovat v tomto zmysle. 28 Pokial ide v druhom rade o uzitocnost otázok, ktoré polozil vnútrostátny súd, treba pripomenút, ze v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnymi súdmi zavedenej clánkom 234 ES prislúcha iba vnútrostátnemu súdu, ktorý koná vo veci a ktorý musí niest zodpovednost za prijímané súdne rozhodnutie, aby z hladiska osobitostí prípadu posúdil tak potrebu rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach na vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnost otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Z toho vyplýva, ze ak sa polozené prejudiciálne otázky týkajú výkladu práva Spolocenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút (pozri najmä rozsudok z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, [8]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 15 a citovanú judikatúru). 29 Za výnimocných okolností vsak prinálezí Súdnemu dvoru preskúmat podmienky, za ktorých mu vnútrostátny súd predlozí vec, aby overil svoju vlastnú právomoc. Duch spolupráce, ktorý musí ovládat fungovanie prejudiciálneho konania, si totiz vyzaduje, aby vnútrostátny súd bral do úvahy poslanie zverené Súdnemu dvoru, ktorým je prispievat k výkonu spravodlivosti v clenských státoch, a nie formulovat poradné stanoviská k vseobecným alebo hypotetickým otázkam. Odmietnutie návrhu na zacatie prejudiciálneho konania podaného vnútrostátnym súdom je vsak mozné len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Spolocenstva nemá ziadnu súvislost so skutocnostou alebo s predmetom sporu vo veci samej, pokial ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými alebo právnymi okolnostami potrebnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré mu boli polozené (rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, body 16 a 17 a citovaná judikatúra). 30 V prejednávanej veci pritom z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze spor vo veci samej sa týka legálnosti povinného clenstva Kattneru v MMB z dôvodu poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania. V tomto rámci sa vnútrostátny súd konkrétne pýta na zlucitelnost tohto povinného clenstva jednak s clánkami 49 ES a 50 ES a jednak s clánkami 82 ES a 86 ES. 31 Za týchto podmienok nemozno usúdit, ze je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Spolocenstva nemá ziadnu súvislost so skutocnostou alebo s predmetom sporu pred vnútrostátnym súdom, ktorý zjavne nie je hypotetický. 32 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania treba preto povazovat za prípustný. O veci samej O prvej otázke 33 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa clánky 81 ES a 82 ES majú vykladat v tom zmysle, ze subjekt, akým je MMB, ktorého clenmi z dôvodu poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania sú povinne podniky patriace do urcitého odvetvia cinnosti a z urcitého územia, predstavuje podnik v zmysle týchto ustanovení. 34 Podla ustálenej judikatúry v kontexte práva hospodárskej sútaze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu financovania (pozri najmä rozsudky z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, [9]C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21, ako aj z , ETI a i., [10]C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 38). 35 V prejednávanej veci treba predovsetkým uviest, ze zdruzenia vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela, akým je MMB, prispievajú ako verejnoprávne institúcie ku správe nemeckého systému sociálneho zabezpecenia a ze v tomto ohlade vykonávajú funkciu sociálneho charakteru, ktorá nesleduje vytváranie zisku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2004, AOK Bundesverband a i., [11]C-264/01, C-306/01, C-354/01 a C-355/01, Zb. s. I-2493, bod 51). 36 Ako totiz Súdny dvor rozhodol vo vztahu k talianskemu právnemu systému poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, pokrytie tohto rizika dlhodobo patrí do sociálnej ochrany, ktorú clenské státy zarucujú celému svojmu obyvatelstvu alebo jeho casti (rozsudok Cisal, uz citovaný, bod 32). 37 Podla ustálenej judikatúry pritom právo Spolocenstva nezasahuje do právomoci clenských státov organizovat svoj systém sociálneho zabezpecenia (pozri najmä rozsudky z 28. apríla 1998, Kohll, [12]C-158/96, Zb. s. I-1931, bod 17; z , Smits a Peerbooms, [13]C-157/99, Zb. s. I-5473, bod 44; ako aj zo , Watts, [14]C-372/04, Zb. s. I-4325, bod 92). 38 Okrem toho právny systém poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, o aký ide vo veci samej, ktorý upravuje povinnú sociálnu ochranu vsetkých pracovníkov, sleduje sociálny ciel (pozri analogicky rozsudok, Cisal, uz citovaný, bod 34). 39 Podla § 1 SGB VII je totiz úlohou tohto systému jednak predchádzat vsetkými vhodnými prostriedkami pracovným úrazom a chorobám z povolania, ako aj ohrozeniam zdravia, ktoré sú spojené s prácou, a jednak obnovit vsetkými vhodnými prostriedkami zdravie a pracovnú schopnost poistencov a odskodnit ich alebo ich pozostalých penaznými plneniami. 40 Z pripomienok predlozených Súdnemu dvoru okrem toho vyplýva, ze uvedený systém má zabezpecit vsetkým chráneným osobám pokrytie rizík pracovného úrazu a chorôb z povolania nezávisle od akéhokolvek zavinenia, ktorého sa mohol dopustit poskodený alebo zamestnávatel, a teda bez toho, aby bolo potrebné skúmat obcianskoprávnu zodpovednost osoby poberajúcej plnenia z cinnosti, ktorá zahrna riziko (pozri analogicky rozsudok Cisal, uz citovaný, bod 35). 41 Navyse sociálny ciel takého systému je takisto zvýraznený skutocnostou, ktorá vyplýva zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru, ze plnenia sú poskytované aj vtedy, ak nebolo zaplatené splatné poistné, co zjavne prispieva k ochrane vsetkých pracovníkov proti hospodárskym následkom pracovných úrazov (pozri analogicky rozsudok Cisal, uz citovaný, bod 36). 42 Ako vsak vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, sociálny ciel systému poistenia sám osebe nepostacuje na to, aby dotknutá cinnost nebola charakterizovaná ako hospodárska cinnost (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. septembra 1999, Albany, [15]C-67/96, Zb. s. I-5751, bod 86; z , Pavlov a i., [16]C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 118, ako aj Cisal, uz citovaný, bod 37). 43 Este je potrebné osobitne preskúmat, po prvé, ci tento systém mozno povazovat za uplatnujúci zásadu solidarity, a po druhé, do akej miery podlieha státnemu dohladu, co sú okolnosti, ktoré môzu vylúcit hospodársky charakter danej cinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Cisal, uz citovaný, body 38 az 44). -- O uplatnovaní zásady solidarity 44 Pokial ide v prvom rade o uplatnovanie zásady solidarity, z celkového posúdenia systému, o ktorý ide vo veci samej, po prvé vyplýva, ze je rovnako ako systém, o aký islo vo veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku Cisal (bod 39), financovaný poistným, ktorého sadzba nie je systematicky proporcionálna k poistenému riziku. 45 Výska poistného totiz závisí nielen od poisteného rizika, ale v zmysle § 153 ods. 1 az 3 SGB VII aj od zárobku poistených osôb v medziach maximálnej sumy a prípadne minimálnej sumy (pozri analogicky rozsudok Cisal, uz citovaný, bod 39). 46 Okrem toho podla § 152 ods. 1 a § 153 ods. 1 SGB VII výska poistného závisí aj od financných potrieb vyplývajúcich z plnení, ktoré poskytlo predmetné zdruzenie vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela za uplynulý kalendárny rok. Zohladnenie uvedených financných potrieb pritom umoznuje rozdelit riziká spojené s cinnostou clenov zdruzenia vykonávajúceho poistenie zodpovednosti zamestnávatela na vsetkých z nich nad rámec samotného odvetvia, do ktorého patria, cím sa vytvára spolocenstvo rizík na úrovni tohto zdruzenia. 47 Navyse riziká, ktoré sú zohladnené pri výpocte poistného, sa s výnimkou urcitých mozných úprav spojených s cinnostou jednotlivých podnikov vztahujú na odvetvie cinnosti, do ktorého patria v rámci kazdého zdruzenia vykonávajúceho poistenie zodpovednosti zamestnávatela jeho clenovia prostredníctvom rizikových stupnov, ktoré boli stanovené v súlade s § 157 SGB VII, takze títo clenovia tvoria spolocenstvo rizík v závislosti od rizík, ktorým je vystavené toto odvetvie cinnosti. 48 Popritom sa ukazuje, ze podla § 176 SGB VII zdruzenia vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela podliehajú povinnosti vzájomnej kompenzácie, ak výdavky jedného zdruzenia výrazne presahujú priemerné výdavky vsetkých zdruzení. Z toho vyplýva, ze zásada solidarity sa takisto uplatnuje na úrovni územia státu medzi vsetkými odvetviami cinnosti, takze rôzne zdruzenia vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela sú zase zoskupené do spolocenstva rizík, ktoré im umoznuje uskutocnit vyrovnanie nákladov a rizík medzi nimi (pozri analogicky rozsudky zo 17. februára 1993, Poucet a Pistre, [17]C-159/91 a C-160/91, Zb. s. I-637, bod 12, ako aj AOK Bundesverband, uz citovaný, bod 53). 49 No vnútrostátny súd uvádza, ze na rozdiel od talianskeho systému, o aký islo vo veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku Cisal, nemecký systém, o ktorý ide vo veci samej, po prvé nestanovuje, ze poistné má hornú hranicu, a po druhé ho nevykonáva jediný subjekt v postavení monopolu, ale viacero subjektov, ktoré majú podla tohto súdu postavenie oligopolu. 50 Tieto dve okolnosti vsak nemôzu spochybnit solidárny charakter financovania systému, o aký ide vo veci samej, ktorý vyplýva zo zistení uvedených v bodoch 44 az 48 tohto rozsudku v rámci celkového posúdenia tohto systému. 51 Pokial ide o prvú okolnost, je potrebné uviest, ze aj ked existencia hornej hranice iste môze prispiet k uplatneniu zásady solidarity, najmä pokial rozdiel financovania znásajú vsetky podniky, ktoré patria do rovnakej kategórie (pozri v tomto zmysle rozsudok Cisal, uz citovaný, bod 39), jej absencia nemôze mat sama osebe za následok, ze systém s vyssie uvedenými vlastnostami stratí svoj solidárny charakter. 52 Navyse a pre kazdý prípad, kedze § 153 ods. 2 SGB VII výslovne stanovuje, ze "mzdy a platy poistených osôb sú základom výpoctu poistného az do výsky maximálnych rocných príjmov týchto osôb", je vecou vnútrostátneho súdu, ktorého rozhodnutie okrem toho výslovne odkazuje na toto ustanovenie, aby overil, ci -- ako tvrdí nemecká vláda a ako vyplýva aj z pripomienok Kattneru -- uvedené ustanovenie nemôze posilnit solidárny charakter systému, o ktorý ide vo veci samej, kedze nepriamo obmedzuje výsku poistného, ak je poistené riziko vysoké. 53 Co sa týka druhej okolnosti uvádzanej vnútrostátnym súdom, je potrebné pripomenút, ako uz bolo uvedené v bode 37 tohto rozsudku, ze právo Spolocenstva nezasahuje do právomoci clenských státov organizovat svoj systém sociálneho zabezpecenia. Ak sa pritom clenský stát pri výkone tejto právomoci rozhodne rozdelit riadenie systému sociálneho zabezpecenia medzi viaceré subjekty na odvetvovom alebo geografickom základe, v skutocnosti uplatnuje zásadu solidarity, aj ked obmedzuje rámec, v ktorom sa tak deje. To platí o to viac v systéme, o aký ide vo veci samej, kde zdruzenia vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela uskutocnujú medzi sebou na celostátnej úrovni vyrovnanie nákladov a rizík. 54 Napokon v rozpore s tým, co tvrdí Kattner, solidárny charakter financovania systému, o aký ide vo veci samej, nemôze narusit okolnost, ze zdruzenia vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela by podla § 161 SGB VII mohli rozhodnút o urcení jednotného minimálneho poistného. Naopak, ak by aj urcenie poistného týmto spôsobom znízilo poziadavky financovania na rozdelenie zodpovednosti, ako tvrdí Kattner, je zrejme schopné samo prispiet k solidárnemu charakteru uvedeného systému. Pokial totiz ide o poistené osoby, ktorých zárobok je nizsí, nez zárobok zodpovedajúci výske minimálneho poistného, jeho existencia im ukladá poistné, ktorého výska je nielen jednotná pre vsetky tieto poistené osoby v predmetnom zdruzení vykonávajúcom poistenie zodpovednosti zamestnávatela, ale aj nezávislá od poisteného rizika, a teda od odvetvia cinnosti, do ktorého uvedené osoby patria. 55 Po druhé treba poznamenat, rovnako ako Súdny dvor rozhodol v uz citovanom rozsudku Cisal (bod 40), ze hodnota plnení, ktoré poskytujú zdruzenia vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela, akým je MMB, nie je nevyhnutne proporcionálna zárobku poistenej osoby. 56 Aj ked je totiz výska zárobku zohladnená pri výpocte poistného, z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania a z pripomienok predlozených Súdnemu dvoru vyplýva, ze vecné plnenia, akými sú platby na prevenciu a reedukáciu, sú úplne nezávislé od zárobku. Tieto plnenia pritom majú významný rozsah, kedze podla vnútrostátneho súdu zodpovedajú priblizne 12% celkových výdavkov MMB za rok 2002, ba dokonca podla tohto súdu a nemeckej vlády zodpovedajú sume pohybujúcej sa medzi 25% a 30% celkových výdavkov. 57 Okrem toho, pokial ide o penazné plnenia, ktoré majú ciastocne kompenzovat stratu na zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolenia, z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania a z pripomienok predlozených Súdnemu dvoru vyplýva, ze podla § 85 SGB VII sa zohladnujú iba príjmy nachádzajúce sa medzi maximom a minimom -- teda "minimálna rocná mzda" a "maximálny rocný príjem" -, co vsak prinálezí potvrdit vnútrostátnemu súdu. Navyse nemecká vláda aj Komisia uviedli, ze výska opatrovatelského príspevku je úplne nezávislá od zaplateného poistného, co takisto prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. 58 Za týchto okolností sa ukazuje, ze rovnako ako v rámci systému, o aký islo vo veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku Cisal, môze platenie vysokého poistného viest iba k ohraniceným plneniam a naopak platenie pomerne nízkeho poistného môze viest k nároku na plnenia vypocítané na základe vyssieho zárobku, ako sám Kattner uviedol vo svojich pripomienkach. 59 Absencia priamej spojitosti medzi zaplateným poistným a poskytnutými plneniami má za následok solidaritu medzi lepsie zarábajúcimi pracovníkmi a tými, ktorí by vzhladom na svoje nízke príjmy boli pozbavení primeranej sociálnej ochrany, ak by taká spojitost existovala (pozri rozsudok Cisal, uz citovaný, bod 42). -- O dohlade, ktorý vykonáva stát 60 Pokial ide v druhom rade o dohlad, ktorý vykonáva stát, z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze aj ked nemecké právo zverilo zdruzeniam vykonávajúcim poistenie zodpovednosti zamestnávatela, akým je MMB, realizáciu zákonného poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, uvedené zdruzenia môzu vo svojich stanovách rozhodnút jednak o tom, ze ako minimálny vymeriavací základ pre výpocet poistného pouzijú v súlade s § 153 ods. 3 SGB VII minimálnu rocnú mzdu, a jednak o tom, ze zvýsia sumu maximálneho rocného príjmu, ktorý sa berie do úvahy pri výpocte tak poistného podla § 153 ods. 2, ako aj plnení podla § 85 SGB VII, co Kattner vo svojich pripomienkach výslovne zdôraznuje. Navyse z pripomienok Kattneru, ktoré v tomto bode potvrdzujú pripomienky nemeckej vlády, vyplýva, ze podla § 157 ods. 1 SGB VII zdruzenia vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela samostatne vypracovávajú rizikové stupne a kategórie rizík, ktoré sa pouzívajú pri výpocte poistného. 61 Poskytnutie takého manévrovacieho priestoru zdruzeniam vykonávajúcim poistenie zodpovednosti zamestnávatela, akým je MMB, na stanovenie prvkov, ktoré urcujú výsku poistného a plnení, v rámci samosprávy vsak samo osebe nemôze zmenit povahu cinnosti, ktorú vykonávajú tieto zdruzenia (pozri v tomto zmysle rozsudok AOK Bundesverband a i., uz citovaný, bod 56). 62 Ako totiz uviedol generálny advokát v bode 54 svojich návrhov, zo spisu predlozenému Súdnemu dvoru vyplýva, ze tento manévrovací priestor stanovuje a prísne upravuje zákon, kedze SGB VII uvádza jednak prvky, ktoré musia byt zohladnené pri výpocte poistného v zákonnom systéme, o aký ide vo veci samej, a jednak taxatívny zoznam plnení, ktoré sa poskytujú v rámci tohto systému, ako aj podmienky ich poskytnutia. 63 Z pripomienok, ktoré podali Kattner, nemecká vláda a Komisia, v tejto súvislosti vyplýva, ze uplatnitelné právne predpisy stanovujú minimálnu a maximálnu výsku zárobku, ktoré sa berie do úvahy pri výpocte poistného a plnení, a iba maximálnu výsku môzu prípadne zvýsit stanovy zdruzení vykonávajúcich poistenie zodpovednosti zamestnávatela, co vsak musí overit vnútrostátny súd. 64 Okrem toho sa zdá, co vsak este musí overit vnútrostátny súd, ze zdruzenia vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela podliehajú pri vypracovaní svojich stanov a najmä stanovení výsky poistného a plnení v rámci právneho systému, o aký ide vo veci samej, dohladu spolkového státu, ktorý v tomto ohlade podla ustanovení SGB VII vystupuje ako dozorný orgán. 65 Z toho, co bolo uvedené, teda vyplýva, ze v právnom systéme poistenia, o aký ide vo veci samej, by výska poistného a hodnota plnení, ktoré predstavujú dva základné prvky takého systému, mali s výhradou overení, ktoré má uskutocnit vnútrostátny súd, jednak uplatnovat zásadu solidarity, ktorá znamená, ze poskytnuté plnenia nie sú prísne proporcionálne zaplatenému poistnému, a jednak podliehat státnemu dohladu (pozri analogicky rozsudok Cisal, uz citovaný, bod 44). 66 Za týchto okolností a s výhradou overenia dvoch prvkov týkajúcich sa zásady solidarity a státneho dohladu vnútrostátnym súdom treba konstatovat, ze subjekt, akým je MMB, prispieva k správe jedného z tradicných odvetví sociálneho zabezpecenia, konkrétne poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, a tým plní výlucne sociálnu funkciu, takze jeho cinnost nie je hospodárskou cinnostou v zmysle práva hospodárskej sútaze, a preto tento subjekt nepredstavuje podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Cisal, uz citovaný, bod 45). 67 Tento záver nie je spochybnený okolnostou, ktorú uviedol vnútrostátny súd, ze na rozdiel od situácie v rámci talianskeho systému, o aký islo vo veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku Cisal, zdruzenie vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela, akým je MMB, nezabezpecuje správu predmetného právneho systému poistenia, ale priamo poskytuje poistovacie sluzby. Ako totiz generálny advokát v podstate uviedol v bode 61 svojich návrhov, kedze právo Spolocenstva nezasahuje do právomoci clenských státov organizovat svoj systém sociálneho zabezpecenia, táto okolnost nemôze sama osebe ovplyvnit cisto sociálny charakter funkcií, ktoré vykonáva toto zdruzenie, pokial neovplyvnuje ani solidárny charakter uvedeného systému, ani dohlad, ktorý nad ním vykonáva stát, co vyplýva z predchádzajúcej analýzy. 68 Preto je namieste odpovedat na prvú polozenú otázku tak, ze clánky 81 ES a 82 ES sa majú vykladat v tom zmysle, ze subjekt, akým je zdruzenie vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela vo veci samej, ktorého clenmi z dôvodu poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania sú povinne podniky patriace do urcitého odvetvia cinnosti a z urcitého územia, nepredstavuje podnik v zmysle týchto ustanovení, ale plní výlucne sociálnu funkciu, pokial taký subjekt vykonáva cinnost v rámci systému, ktorý uplatnuje zásadu solidarity, a pokial tento systém podlieha státnemu dohladu, co prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. O druhej otázke 69 Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa clánky 49 ES a 50 ES a clánky 82 ES a 86 ES majú vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, ze podniky z urcitého odvetvia cinnosti a územia majú povinnost byt clenmi subjektu, akým je MMB. 70 V tejto súvislosti treba na úvod poznamenat, ze vzhladom na odpoved danú na prvú otázku nie je opodstatnené odpovedat na druhú otázku vo vztahu k výkladu clánkov 82 ES a 86 ES, kedze uplatnitelnost týchto ustanovení závisí od existencie podniku. 71 Pokial ide o výklad clánkov 49 ES a 50 ES, treba pripomenút, ze právo Spolocenstva nezasahuje do právomoci clenských státov organizovat svoj systém sociálneho zabezpecenia, ako uz bolo uvedené v bode 37 tohto rozsudku, a preto je pri neexistencii harmonizácie na úrovni Spolocenstva úlohou právnej úpravy kazdého dotknutého clenského státu, aby stanovila podmienky práva alebo povinnosti osôb byt zúcastnený na systéme sociálneho zabezpecenia (pozri najmä rozsudky Kohll, uz citovaný, bod 18, Smits a Peerbooms, uz citovaný, bod 45, ako aj Watts, uz citovaný, bod 92). 72 Komisia a v podstate aj nemecká vláda usudzujú, ze z tejto judikatúry vyplýva, ze zavedenie povinnej úcasti na systéme sociálneho zabezpecenia, ktorú stanovuje vnútrostátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, patrí výlucne do právomoci clenských státov, takze táto právna úprava nepatrí do pôsobnosti clánkov 49 ES a 50 ES. Nemozno totiz konstatovat nijaké obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb vyplývajúce z povinného clenstva, kedze ide iba o spôsob financovania systému sociálneho zabezpecenia, a nie o poskytovanie plnení po konkretizácii poisteného sociálneho rizika. 73 S týmto tvrdením nemozno súhlasit. 74 Aj ked je totiz pravda, ze podla ustálenej judikatúry citovanej v bode 71 tohto rozsudku je pri neexistencii harmonizácie na úrovni Spolocenstva úlohou právnej úpravy kazdého clenského státu, aby stanovila okrem iného podmienky povinnej úcasti na systéme sociálneho zabezpecenia, a teda spôsob financovania tohto systému, clenské státy vsak musia pri výkone tejto právomoci dodrziavat právo Spolocenstva (pozri najmä rozsudky Kohll, uz citovaný, bod 19, ako aj Smits a Peerbooms, uz citovaný, bod 46). Z toho vyplýva, ze táto právomoc clenských státov nie je neobmedzená (rozsudok z 3. apríla 2008, Derouin, [18]C-103/06, Zb. s. I-1853, bod 25). 75 Preto skutocnost, ze vnútrostátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, sa týka iba financovania odvetvia sociálneho zabezpecenia, konkrétne poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, stanovením povinného clenstva podnikov patriacich do predmetného systému v zdruzeniach vykonávajúcich poistenie zodpovednosti zamestnávatela, ktorým zákon zveril výkon tohto poistenia, nevylucuje uplatnenie noriem Zmluvy o ES vrátane tých, ktoré sa týkajú slobodného poskytovania sluzieb (pozri rozsudok z 26. januára 1999, Terhoeve, [19]C-18/95, Zb. s. I-345, bod 35). 76 Systém povinného clenstva stanovený vnútrostátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, teda musí byt zlucitelný s ustanoveniami clánkov 49 ES a 50 ES. 77 Preto je opodstatnené preskúmat, ci skutocnost, ze clenský stát zavedie právny systém poistenia, o aký ide vo veci samej, ktorý stanovuje povinné clenstvo podnikov z dôvodu poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania v zdruzeniach vykonávajúcich poistenie zodpovednosti zamestnávatela, akým je MMB, môze tvorit prekázku slobodného poskytovania sluzieb v zmysle clánku 49 ES, ako to tvrdil Kattner pred vnútrostátnym súdom aj vo svojich pripomienkach predlozených Súdnemu dvoru. Treba tak overit, ci po prvé obmedzuje moznost, aby poistovacie spolocnosti usadené v iných clenských státov ponúkali na trhu v prvom clenskom státe svoje sluzby týkajúce sa predmetných rizík alebo niektorých z nich, a ci po druhé odrádza podniky usadené v tomto prvom clenskom státe ako príjemcov sluzieb, aby sa poistili u takých spolocností. 78 V tomto ohlade treba pripomenút, ze podla judikatúry slobodné poskytovanie sluzieb vyzaduje nielen odstránenie akejkolvek diskriminácie voci poskytovatelovi sluzieb usadenému v inom clenskom státe z dôvodu jeho státnej príslusnosti, ale takisto odstránenie vsetkých obmedzení, aj ked sa uplatnujú bez rozdielu na vnútrostátnych poskytovatelov a na poskytovatelov z iných clenských státov, ak môzu zakázat cinnosti poskytovatela usadeného v inom clenskom státe, kde legálne poskytuje obdobné sluzby, zabránit im alebo ich spravit menej atraktívnymi (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 20. februára 2001, Analir a i., [20]C-205/99, Zb. s. I-1271, bod 21; z , Cipolla a i., [21]C-202/04 a C-94/04, Zb. s. I-11421, bod 56, ako aj z , ITC, [22]C-208/05, Zb. s. I-181, bod 55). 79 Dalej podla ustálenej judikatúry clánok 49 ES bráni uplatneniu kazdej vnútrostátnej právnej úpravy, ktorá má za následok stazenie poskytovania sluzieb medzi clenskými státmi oproti poskytovaniu sluzieb výlucne v rámci jedného clenského státu (rozsudky Kohll, uz citovaný, bod 33, ako aj Smits a Peerbooms, uz citovaný, bod 61). 80 V prejednávanej veci by sa iste mohlo zdat pochybné, ako generálny advokát v podstate uviedol v bode 72 svojich návrhov, ci riziká, ktoré sú pokryté právnym systémom poistenia, o aký ide vo veci samej, alebo prinajmensom niektoré z nich, mozno poistit u súkromných poistovacích spolocností, kedze tieto spolocnosti v zásade nevykonávajú cinnost v systéme, ktorý obsahuje prvky solidarity uvedené v bodoch 44 az 59 tohto rozsudku. 81 Okrem toho, kedze právny systém poistenia, o aký ide vo veci samej, stanovuje iba ohranicené plnenia, a teda minimálne pokrytie, ako to vyplýva z bodov 57 a 58 tohto rozsudku, je mozné, ako uvádza vnútrostátny súd a pripústa Kattner, aby podniky patriace do tohto systému uzatvárali zmluvy o doplnkovom poistení so súkromnými poistovacími spolocnostami usadenými tak v Nemecku, ako aj v iných clenských státoch (pozri analogicky rozsudok z 22. mája 2003, Freskot, [23]C-355/00, Zb. s. I-5263, bod 62). 82 Kedze vsak zo skutkového stavu vo veci samej vyplýva, ze právny systém poistenia, o aký ide vo veci samej, sa ukazuje byt rovnako urcený na pokrytie rizík, ktoré mozno poistit u poistovacích spolocností, ktoré nevykonávajú cinnost podla zásady solidarity, taký systém môze predstavovat obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb poistovacími spolocnostami usadenými v iných clenských státoch, ktoré chcú ponúkat poistné zmluvy pokrývajúce také riziká v dotknutom clenskom státe, pretoze priamo alebo nepriamo bráni výkonu tejto slobody alebo ho robí menej atraktívnym, ba az ho znemoznuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Freskot, uz citovaný, bod 63). 83 Taký systém navyse tiez môze odradit podniky, ktoré do neho patria, aby sa obrátili na takých poskytovatelov poistovacích sluzieb usadených v iných clenských státoch, nez je clenský stát úcasti v systéme, ba az im to znemoznit, a pre uvedené podniky takisto predstavuje prekázku slobodného poskytovania sluzieb (pozri analogicky rozsudky z 31. januára 1984, Luisi a Carbone, [24]286/82 a 26/83, Zb. s. 377, bod 16; Kohll, uz citovaný, bod 35, ako aj Smits a Peerbooms, uz citovaný, bod 69). 84 Takéto obmedzenie vsak môze byt odôvodnené, ak zodpovedá naliehavým dôvodom vseobecného záujmu, je vhodné na dosiahnutie ním sledovaného ciela a nejde nad rámec toho, co je na jeho dosiahnutie nevyhnutné (pozri najmä rozsudky z 5. júna 1997, SETTG, [25]C-398/95, Zb. s. I-3091, bod 21; Cipolla a i., uz citovaný, bod 61, ako aj z , United Pan-Europe Communications Belgium a i., [26]C-250/06, Zb. s. I-11135, bod 39). 85 V tomto ohlade treba uviest, ze podla judikatúry Súdneho dvora môze riziko závazného ohrozenia financnej rovnováhy systému sociálneho zabezpecenia samo osebe predstavovat naliehavý dôvod vseobecného záujmu, ktorý je spôsobilý odôvodnit obmedzenie zásady slobodného poskytovania sluzieb (pozri najmä rozsudky Kohll, uz citovaný, bod 41; Smits a Peerbooms, uz citovaný, bod 72, ako aj z 19. apríla 2007, Stamatelaki, [27]C-444/05, Zb. s. I-3185, bod 30). 86 Ako pritom vyplýva z pripomienok predlozených Súdnemu dvoru, povinná úcast na právnom systéme poistenia, ktorú stanovuje vnútrostátna právna úprava, o akú ide veci samej, smeruje k zabezpeceniu financnej rovnováhy jedného z tradicných odvetví sociálneho zabezpecenia, konkrétne poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania. 87 Taká povinnost totiz tým, ze zabezpecuje zoskupenie vsetkých podnikov, ktoré patria do predmetného systému, do spolocenstiev rizík, umoznuje tomuto systému, ktorý sleduje sociálny ciel, ako vyplýva z bodu 38 tohto rozsudku, aby fungoval podla systému, ktorý uplatnuje zásadu solidarity charakterizovanú najmä financovaním prostredníctvom poistného, ktorého výska nie je prísne proporcionálna poisteným rizikám, a poskytovaním plnení, ktorých hodnota nie je prísne proporcionálna poistnému. 88 Za týchto podmienok môze byt vnútrostátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje povinnú úcast, odôvodnená naliehavým dôvodom vseobecného záujmu, a to cielom spocívajúcim v zabezpecení financnej rovnováhy odvetvia sociálneho zabezpecenia, pricom taká povinnost je vhodná na dosiahnutie tohto ciela. 89 Co sa týka otázky, ci taká právna úprava nejde nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela, z dokumentov v spise, ktorý bol predlozený Súdnemu dvoru, vyplýva, ako uz bolo uvedené v bode 81 tohto rozsudku, ze právny systém, o aký ide vo veci samej, ponúka minimálne pokrytie, takze napriek povinnej úcasti, ktorú obsahuje, je mozné, aby podniky, ktoré do neho patria, doplnili toto pokrytie tým, ze uzavrú doplnkové poistenia, pokial sú dostupné na trhu. Táto okolnost je faktorom, ktorý svedcí v prospech proporcionality právneho systému poistenia, o aký ide vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudok Freskot, uz citovaný, bod 70). 90 Pokial dalej ide o rozsah pokrytia, ktorý je stanovený v tomto systéme, nemozno vylúcit, ako tvrdí MMB vo svojich pripomienkach, ze ak by povinná úcast mala byt obmedzená výlucne na urcité plnenia, napríklad tie, ktoré vyplývajú z ciela prevencie, ako Kattner hypoteticky uvádza vo svojich pripomienkach, podniky, ktoré zamestnávajú napríklad mladých zamestnancov v dobrom zdravotnom stave vykonávajúcich cinnosti, ktoré nie sú nebezpecné, by sa uchádzali o výhodnejsie podmienky poistenia v súkromných poistovniach. Postupné oddelenie týchto "dobrých" rizík by pritom mohlo prenechat zdruzeniam vykonávajúcim poistenie zodpovednosti zamestnávatela, akým je MMB, rastúcu cast "zlých" rizík, co by viedlo k rastu cien plnení, najmä pri podnikoch so starsími zamestnancami vykonávajúcimi nebezpecné cinnosti, ktorým by uvedené zdruzenia uz nemohli ponúknut plnenia s prijatelnou cenou. To by platilo o to viac v právnom systéme poistenia, o aký ide vo veci samej, ktorý uplatnuje zásadu solidarity, a teda je charakteristický najmä absenciou prísne proporcionálnej spojitosti medzi poistným a poistenými rizikami (pozri analogicky rozsudok Albany, uz citovaný, body 108 a 109). 91 Vnútrostátnemu súdu prinálezí overit, ci právny systém poistenia, o aký ide vo veci samej, má nevyhnutný charakter so zretelom na ciel financnej rovnováhy sociálneho zabezpecenia, ktorý tento systém sleduje, so zohladnením okolností sporu, ktorý mu bol predlozený, ako aj údajov uvedených v bodoch 89 a 90 tohto rozsudku. 92 Preto je namieste odpovedat na druhú polozenú otázku tak, ze clánky 49 ES a 50 ES sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, ze podniky z urcitého odvetvia cinnosti a územia majú povinnost byt clenmi subjektu, akým je zdruzenie vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela vo veci samej, pokial tento systém nejde nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie ciela spocívajúceho v zabezpecení financnej rovnováhy odvetvia sociálneho zabezpecenia, co prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. O trovách 93 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: 1. Clánky 81 ES a 82 ES sa majú vykladat v tom zmysle, ze subjekt, akým je zdruzenie vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela vo veci samej, ktorého clenmi z dôvodu poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania sú povinne podniky patriace do urcitého odvetvia cinnosti a z urcitého územia, nepredstavuje podnik v zmysle týchto ustanovení, ale plní výlucne sociálnu funkciu, pokial taký subjekt vykonáva cinnost v rámci systému, ktorý uplatnuje zásadu solidarity, a pokial tento systém podlieha státnemu dohladu, co prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. 2. Clánky 49 ES a 50 ES sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, ze podniky z urcitého odvetvia cinnosti a územia majú povinnost byt clenmi subjektu, akým je zdruzenie vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela vo veci samej, pokial tento systém nejde nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie ciela spocívajúceho v zabezpecení financnej rovnováhy odvetvia sociálneho zabezpecenia, co prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. Podpisy __________________________________________________________________ ( [28]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX2eH1av/L96614-7226TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300153801-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0218&locale=SK 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0037&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0145&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0045&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0420&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0204&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0041&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0041&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0264&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0158&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0157&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0372&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0067&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0180&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0159&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0103&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0018&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0205&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0202&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0208&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0355&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0286&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0398&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0250&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0444&locale=SK 28. file:///tmp/lynxXXXX2eH1av/L96614-7226TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300153801-E0001