ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 3. septembra 2009 ( [1]*1 ) "Odvolania -- Kartely -- Trh so samoprepisovacím papierom -- Nesúlad medzi oznámením o výhradách a sporným rozhodnutím -- Porusenie práva na obhajobu -- Dôsledky -- Skreslenie dôkazov -- Úcast na porusení -- Dlzka trvania porusenia -- Nariadenie c. 17 -- Clánok 15 ods. 2 -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút -- Zásada rovnosti zaobchádzania -- Zásada proporcionality -- Povinnost odôvodnenia -- Primeraná dlzka konania pred Súdom prvého stupna" V spojených veciach C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, ktorých predmetom sú tri odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 9., a , Papierfabrik August Koehler AG, so sídlom v Oberkirch (Nemecko), v zastúpení: I. Brinker a S. Hirsbrunner, Rechtsanwälte, a J. Schwarze, profesor, Bolloré SA, so sídlom v Ergue Gaberic (Francúzsko), v zastúpení: C. Momčge a P. Gassenbach, advokáti, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, Distribuidora Vizcaína de Papeles SL, so sídlom v Derio (Spanielsko), v zastúpení: E. Pérez Medrano a T. Díaz Utrilla, abogados, odvolatelia, dalsí úcastník konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a W. Mölls, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H.-J. Freund, Rechtsanwalt, a N. Coutrelis, advokát, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia A. Ó Caoimh, J. Klucka (spravodajca), U. Lőhmus a P. Lindh, generálny advokát: Y. Bot, tajomník: R. Seres, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 25. septembra 2008, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 2. apríla 2009, vyhlásil tento Rozsudok 1 Papierfabrik August Koehler AG (dalej len "Koehler") (C-322/07 P), Bolloré SA (dalej len "Bolloré") (C-327/07 P) a Distribuidora Vizcaína de Papeles SL (dalej len "Divipa") (C-338/07 P) sa svojimi odvolaniami domáhajú zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia ([2]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zamietol zaloby podané predovsetkým podnikmi Koehler, Bolloré a Divipa, ktorými sa domáhali zrusenia rozhodnutia Komisie 2004/337/ES z týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.212 -- Samoprepisovací papier) [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. EÚ L 115, 2004, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). Komisia Európskych spolocenstiev týmto rozhodnutím ulozila podniku Koehler pokutu vo výske 33,07 milióna eur, podniku Bolloré vo výske 22,68 milióna eur a podniku Divipa vo výske 1,75 milióna eur. Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Skutkové okolnosti tohto sporu, ako sú uvedené v bodoch 1 az 13 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút v nasledujúcich bodoch. 3 Na jesen v roku 1996 zoskupenie papierenských spolocností Sappi, ktorého materskou spolocnostou je Sappi Ltd (dalej len "Sappi"), poskytlo Komisii informácie a dokumenty, na základe ktorých Komisia nadobudla podozrenie, ze v tom období alebo v minulosti existoval tajný kartel týkajúci sa urcovania cien v odvetví samoprepisovacieho papiera, na ktorom sa Sappi zúcastnil ako výrobca. 4 Vzhladom na údaje, ktoré poskytlo Sappi, Komisia vykonala u viacerých výrobcov samoprepisovacieho papiera kontroly podla clánku 14 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy ([4]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Kontroly stanovené v clánku 14 ods. 3 tohto nariadenia boli vykonané a v priestoroch viacerých podnikov, medzi nimi v Papeteries Mougeot SA (dalej len "Mougeot"), ako aj v Sappi a iných podnikoch, medzi nimi v Koehler a Arjo Wiggins Appleton plc (dalej len "AWA") v období od júla do decembra 1997. 5 V roku 1999 Komisia v súlade s clánkom 11 nariadenia c. 17 poslala viacerým podnikom ziadosti o informácie, medzi nimi aj podnikom AWA, Mougeot, Divipa, Koehler a Copigraph SA (dalej len "Copigraph"), pricom podnik uvedený ako posledný je dcérskou spolocnostou Bolloré. V týchto ziadostiach boli podniky vyzvané, aby poskytli údaje o svojich oznámeniach o zvýsení cien, objeme predaja, zákazníkoch, obrate a stretnutiach s konkurentmi. 6 Vo svojej odpovedi na tieto ziadosti o informácie podniky AWA, Copigraph a dalsí podnik priznali svoju úcast na mnohostranných rokovaniach kartelu, ktoré sa uskutocnili medzi výrobcami samoprepisovacieho papiera. V tejto súvislosti poskytli Komisii rôzne dokumenty a informácie. 7 Pokial ide o Mougeot, ten sa 14. apríla 1999 obrátil na Komisiu s tvrdením, ze je pripravený spolupracovat pri setrení podla oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút v prípade kartelov [neoficiálny preklad] ([5]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). Mougeot priznal existenciu kartelu, ktorého cielom bolo urcovanie cien samoprepisovacieho papiera, a poskytol Komisii informácie o struktúre kartelu a najmä o rôznych stretnutiach, na ktorých sa zúcastnili jeho zástupcovia. 8 Dna 26. júla 2000 zacala Komisia konanie vo veciach, v ktorom rozhodla sporným rozhodnutím, a prijala oznámenie o výhradách (dalej len "oznámenie o výhradách"), ktoré poslala 17 podnikom, medzi nimi podniku Bolloré a jeho dcérskej spolocnosti Copigraph, ako aj podnikom AWA, Divipa, Mougeot, Koehler a Sappi. 9 Vsetky podniky, ktorým bolo dorucené oznámenie o výhradách, okrem troch z nich, predlozili svoje písomné pripomienky ako odpoved na výhrady Komisie. 10 Dna 8. a boli vypocutí úcastníci konania a Komisia prijala sporné rozhodnutie. 11 Komisia v clánku 1 prvom odseku uvedeného rozhodnutia konstatuje, ze jedenást podnikov tým, ze sa zúcastnili na vsetkých dohodách a zosúladených postupoch v odvetví samoprepisovacieho papiera, porusilo clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([6]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3). 12 V clánku 1 druhom odseku toho istého rozhodnutia Komisia predovsetkým konstatuje, ze podniky AWA, Bolloré, Koehler, Sappi a tri dalsie podniky sa zúcastnili na porusení od januára 1992 do septembra 1995, Divipa od marca 1992 do januára 1995 a Mougeot od mája 1992 do septembra 1995. 13 V clánku 2 sporného rozhodnutia je podnikom uvedeným v clánku 1 toho istého nariadenia ulozené, aby ukoncili porusovanie, ktorého sa posledný uvedený clánok týka, ak tak doteraz neurobili, a aby sa pri svojich cinnostiach týkajúcich sa samoprepisovacieho papiera zdrzali akejkolvek dohody alebo zosúladeného postupu, ktoré by mohli mat rovnaký alebo podobný ciel alebo úcinok ako porusovanie. 14 Podla clánku 3 prvého odseku uvedeného rozhodnutia sú dotknutým podnikom predovsetkým ulozené tieto pokuty: -- AWA: 184,27 milióna eur, -- Bolloré: 22,68 milióna eur, -- Divipa: 1,75 milióna eur, -- Mougeot: 3,64 milióna eur, -- Koehler: 33,07 milióna eur a -- Sappi: 0 eur. Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 15 Samostatnými návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna v priebehu apríla 2002 podniky Bolloré, AWA, Koehler, Divipa a pät dalsích podnikov podali proti spornému rozhodnutiu zaloby. 16 Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna zamietol zaloby podané predovsetkým podnikmi Bolloré, Koehler a Divipa. Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 17 Koehler navrhuje, aby Súdny dvor: -- v prvom rade zrusil napadnutý rozsudok, ako aj sporné rozhodnutie, -- subsidiárne znízil pokutu, ktorá mu bola ulozená, -- viac subsidiárne vrátil vec Súdu prvého stupna, aby rozhodol v súlade s právnymi dôvodmi rozsudku Súdneho dvora, a v kazdom prípade, -- aby zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vynalozených tak pred Súdom prvého stupna, ako aj Súdnym dvorom. 18 Bolloré navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- s konecnou platnostou rozhodol a zrusil sporné rozhodnutie, alebo v kazdom prípade znízil pokutu, ktorá mu bola ulozená, -- v prípade, ze Súdny dvor o tejto veci nebude rozhodovat, aby sa o trovách konania rozhodlo neskôr a vec sa vrátila Súdu prvého stupna na úcely preskúmania tejto veci v súlade s rozsudkom Súdneho dvora, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vynalozených tak pred Súdom prvého stupna, ako aj Súdnym dvorom. 19 Divipa navrhuje, aby Súdny dvor: -- úplne alebo ciastocne zrusil napadnutý rozsudok a rozhodol vo veci samej s konecnou platnostou, alebo vrátil vec Súdu prvého stupna, -- zrusil alebo znízil pokutu, ktorá mu bola ulozená, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vynalozených tak pred Súdom prvého stupna, ako aj Súdnym dvorom. 20 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolania a zaviazal odvolatelov na náhradu trov konania. 21 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 24. júna 2008 boli veci C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. O odvolaniach 22 V záujme jasnosti sú niektoré odvolacie dôvody uvedené odvolatelmi preskúmané osobitne a niektoré spolocne. O prvom odvolacom dôvode uvedenom podnikom Bolloré, ktorý sa zakladá na porusení práva na obhajobu z dôvodu nesúladu medzi oznámením o výhradách a sporným rozhodnutím 23 Bolloré v prvostupnovom konaní tvrdil, ze tým, ze mu v správnom konaní nebola daná moznost vyjadrit sa k výhrade zalozenej na jeho osobnej a nezávislej úcasti na karteli, Komisia porusila jeho práva na obhajobu. 24 Súd prvého stupna po tom, ako v bodoch 66 az 68 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru týkajúcu sa dodrziavania práv na obhajobu a obsahu oznámenia o výhradách, v bode 79 toho istého rozsudku rozhodol, ze Bolloré sa z oznámenia o výhradách, ktoré mu bolo urcené, nemohol dozvediet o výhrade zalozenej na jeho priamej úcasti na porusení ani o skutocnostiach uvedených Komisiou v spornom rozhodnutí na podporu tejto výhrady a, ako vyplýva zo znenia jeho odpovede na toto oznámenie, nemohol v priebehu správneho konania úcinne zabezpecit svoju obhajobu voci tejto výhrade a týmto skutocnostiam. 25 Súd prvého stupna v bodoch 80 a 81 napadnutého rozsudku dodal: "80 V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze hoci [sporné] rozhodnutie obsahuje nové skutkové alebo právne tvrdenia, o ktorých dotknuté podniky neboli vypocuté, konstatovaná vada by viedla k zruseniu [tohto] rozhodnutia v tejto veci len vtedy, ak by dotknuté tvrdenia nemohli byt dostatocne právne odôvodnené na základe iných údajov uvedených v [spornom] rozhodnutí, ku ktorým dotknuté podniky mohli uviest svoje stanovisko... Okrem toho porusenie práva Bolloré na [obhajobu] môze ovplyvnit platnost rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka Bolloré len vtedy, ak [toto] rozhodnutie bolo zalozené iba na priamej úcasti Bolloré na porusení... V tomto prípade, kedze novú výhradu v [spornom] rozhodnutí, zalozenú na priamej úcasti Bolloré na cinnostiach kartelu, nemozno uznat, nie je mozné povazovat tento podnik za zodpovedný za porusenie. 81 Naopak, ak je pocas preskúmania veci samej... zjavné, ze Komisia správne povazovala Bolloré za zodpovedný za úcast jeho dcérskej spolocnosti Copigraph na karteli, protiprávnost, ktorej sa dopustila Komisia, nemôze stacit na odôvodnenie zrusenia [sporného] rozhodnutia, pretoze nemohla mat rozhodujúci vplyv na výrok institúcie... Podla ustálenej judikatúry, kedze urcité dôvody rozhodnutia sú samo osobe spôsobilé ho právne dostatocne zdôvodnit, vady, ktorými mohli byt postihnuté ostatné dôvody aktu, nemajú nijaký vplyv na jeho výrok..." Argumentácia úcastníkov konania 26 Bolloré vo svojom odvolaní spochybnuje body 79 az 81 napadnutého rozsudku a svoj odvolací dôvod rozdelil na dve casti. 27 Pokial ide o prvú cast, Súd prvého stupna mal porusit základnú zásadu dodrziavania práv na obranu tým, ze odmietol sankcionovat neplatnostou sporného rozhodnutia konstatovanie, podla ktorého oznámenie o výhradách bolo neúplné. Bolloré sa opiera najmä o viacero rozsudkov Súdneho dvora a Súdu prvého stupna z oblasti cinností narúsajúcich hospodársku sútaz (rozsudky Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, 89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 az 129/85, Zb. s. I-1307; zo , Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365; z , ARBED/Komisia, C-176/99 P, Zb. s. I-10687, ako aj Súdu prvého stupna z , CB a Europay/Komisia, T-39/92 a T-40/92, Zb. s. II-49), ako aj z oblasti práva koncentrácií (rozsudok Súdu prvého stupna z , Schneider Electric/Komisia, [7]T-310/01, Zb. s. II-4071). 28 Komisia odpovedá, ze sporné rozhodnutie, tak ako bolo potvrdené Súdom prvého stupna, sa v prípade Bolloré zakladá len na zodpovednosti tejto spolocnosti za konania jej dcérskej spolocnosti. Bolloré sa môze domáhat zrusenia uvedeného rozhodnutia len vtedy, ak by z oznámenia o výhradách nemohol porozumiet, ze Komisia má v úmysle vytýkat mu konania jeho dcérskej spolocnosti. 29 Komisia dodáva, ze judikatúra uvedená Bolloré je jednak irelevantná (rozsudky Súdneho dvora Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný, ako aj Tribunal CB a Europay/Komisia, uz citovaný) a jednak odráza dôvodnost postupu Súdu prvého stupna v napadnutom rozsudku (rozsudky Súdneho dvora Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, uz citovaný, ako aj ARBED/Komisia, uz citovaný). 30 Pokial ide o druhú cast jeho prvého odvolacieho dôvodu, Bolloré tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil základnú zásadu dodrziavania práv na obranu tým, ze uviedol, ze konstatovaná vada nemala vplyv na výrok sporného rozhodnutia. Podla Bolloré je judikatúra, na ktorú sa odvolával Súd prvého stupna, neúcinná. Na jednej strane prvá séria rozsudkov uvedená v bode 80 napadnutého rozsudku sa týka odlisného prípadu, ako je ten v predmetnej veci, v rozsahu, v akom spochybnuje tento podnik. V týchto rozsudkoch sa nezrovnalosti konstatované v oznámeniach o výhradách netýkali konkrétneho urcenia a zistenia zodpovednosti, ale len vytýkaného konania. Na druhej strane sa druhá cast rozsudkov uvedených tiez v bode 80 nevztahuje na danú problematiku tým skôr, ze tieto rozsudky sa týkajú kontroly koncentrácií, ako aj oblasti státnej pomoci, a teda vecného posúdenia súladu konania v rámci kontroly ex ante, zatial co sa táto vec týka kontroly a posteriori nezrovnalostí v konaní. 31 Bolloré tiez nesúhlasí s "úcelovým prístupom" práv na obranu, ktorý podla neho Súd prvého stupna prijal. Z právneho hladiska prístup, podla ktorého mozno vyhlásit za neplatné rozhodnutie v prípade nedodrzania procesných pravidiel len vtedy, ak toto porusenie malo skutocne dosah na záujmy dotknutej strany, nemozno uplatnit na vsetky druhy porusení, a hlavne ho nemozno uplatnit na prejednávanú vec. Kedze Bolloré nebol informovaný o výhradách, ktoré sú mu osobne vytýkané, v skutocnosti sa domnieva, ze jeho práva boli skutocne a prakticky porusené. 32 Komisia tvrdí, ze rozdiel, ktorý robí Bolloré medzi kontrolou ex ante a kontrolou a posteriori, je nesprávny. Judikatúra z oblasti kontrol koncentrácií a státnej pomoci navyse dokazuje, ze porusenie procesných pravidiel automaticky neposkodzuje rozhodnutie. Súd prvého stupna len bezným spôsob uplatnil judikatúru Spolocenstva z tejto oblasti. 33 Pokial ide o otázku, ci porusenie práv na obhajobu má vplyv na výrok sporného rozhodnutia a v tom prípade na výsku pokuty ulozenej Bolloré, Komisia tvrdí, ze toto tvrdenie je neprípustné, pretoze ide o to isté tvrdenie ako pred Súdom prvého stupna, a v kazdom prípade je nedôvodné, pretoze táto spolocnost je zodpovedná za konania svojej dcérskej spolocnosti, ktorou je Copigraph, pricom táto zodpovednost nie je predmetom diskusie. Posúdenie Súdnym dvorom 34 Podla ustálenej judikatúry dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorú treba dodrzat aj v správnom konaní (rozsudky Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-Laroche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 9, a ARBED/Komisia, uz citovaný, bod 19). 35 V tomto zmysle nariadenie c. 17 stanovuje zaslanie oznámenia o výhradách úcastníkom konania, ktoré musí jasne uvádzat vsetky základné údaje, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. Takéto oznámenie o výhradách predstavuje procesnú záruku uplatnujúcu základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá vyzaduje dodrzanie práv na obranu v kazdom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10). 36 Táto zásada predovsetkým vyzaduje, aby oznámenie o výhradách urcené podniku, ktorému Komisia zvazuje ulozit sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, obsahovalo podstatné skutocnosti svedciace proti tomuto podniku, akými sú vytýkané skutocnosti, ich kvalifikácia a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol úcinne uplatnit svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré voci nemu bolo zacaté (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 26; z , AKZO/Komisia, [8]C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 29, ako aj Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný, a ARBED/Komisia, uz citovaný, bod 20). 37 Z tohto hladiska takáto zásada vylucuje, aby mohlo byt povazované za zákonné rozhodnutie, ktorým Komisia ukladá podniku pokutu v oblasti hospodárskej sútaze bez toho, aby mu predtým oznámila proti nemu prijaté výhrady. 38 Oznámenie o výhradách musí vzhladom na svoju dôlezitost jednoznacne urcovat právnickú osobu, ktorej môzu byt ulozené pokuty, a musí jej byt urcené (pozri rozsudky Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, uz citovaný, body 143 a 146, ako aj ARBED/Komisia, uz citovaný, bod 21). 39 Tiez je potrebné, aby v oznámení o výhradách bolo uvedené, na základe akého postavenia podniku sa mu uvádzané skutocnosti vytýkajú. 40 V predmetnej veci, ako uviedol aj Súd prvého stupna v bodoch 72 a 77 napadnutého rozsudku, mala Komisia v oznámení o výhradách v úmysle pripísat Bolloré zodpovednost za úcast podniku Copigraph na karteli z dôvodu, ze bol v období porusenia materskou spolocnostou so 100%-nou úcastou v Copigraph. Bolloré nemohol podla oznámenia o výhradách predpokladat, ze v spornom rozhodnutí mala Komisia v úmysle pripísat mu porusenie aj z dôvodu jeho osobnej a priamej úcasti na cinnosti kartelu. 41 Súd prvého stupna preto v bode 79 napadnutého rozsudku správne posúdil, ze oznámenie o výhradách neumoznilo Bolloré dozvediet sa o výhrade zalozenej na takejto úcasti ani o skutocnostiach uvedených Komisiou v spornom rozhodnutí na podporu tejto výhrady, takze si tento podnik nemohol v priebehu správneho konania zabezpecit svoju obhajobu voci tejto výhrade a týmto skutocnostiam. 42 Súd prvého stupna vsak v bodoch 80 a 81 napadnutého rozsudku tvrdí, ze konstatovaná vada vedie k zruseniu sporného rozhodnutia len vtedy, ak by tvrdenia Komisie nemohli byt dostatocne právne odôvodnené na základe iných údajov uvedených v tomto rozhodnutí a ku ktorým mohli dotknuté podniky uviest svoje stanovisko. Dodal, ze ak by sa pocas preskúmania veci samej preukázalo, ze Komisia správne povazovala Bolloré zodpovedného za úcast jeho dcérskej spolocnosti Copigraph na karteli, nezákonnost, ktorej sa dopustila Komisia, nemôze stacit na odôvodnenie zrusenia rozhodnutia, pretoze nemohla mat rozhodujúci vplyv na jej výrok. 43 Po preskúmaní veci samej viedli tieto úvahy Súd prvého stupna v bode 150 napadnutého rozsudku k rozhodnutiu o zodpovednosti Bolloré za protiprávne správanie jeho dcérskej spolocnosti nezávisle od priamej úcasti materskej spolocnosti a, v tom istom rozsudku, k potvrdeniu sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sankcionuje Bolloré na zaplatenie pokuty ulozenej Komisiou napriek skutocnosti, ze práva na obhajobu tejto spolocnosti boli v základnej casti porusené. 44 Skutocnost, ze sporným rozhodnutím bolo rozhodnuté popri zodpovednosti Bolloré za jeho osobnú úcast aj za jeho úcast ako materskej spolocnosti Copigraph, nevylucuje moznost, aby sa uvedené rozhodnutie opieralo o správanie, pre ktoré Bolloré nemohol zabezpecit svoju obhajobu. 45 Súd prvého stupna tým, ze vo svojom rozhodnutí nevyvodil ziadny právny dôsledok, podla ktorého práva na obhajobu Bolloré neboli dodrzané, urobil nesprávne právne posúdenie. Je preto potrebné vyhlásit prvý odvolací dôvod uvedený podnikom Bolloré na podporu jeho odvolania za dôvodný. 46 Kedze je prvý odvolací dôvod dôvodný, treba napadnutý rozsudok zrusit v rozsahu, v akom sa týka Bolloré bez toho, aby bolo potrebné skúmat dalsie ním uvádzané odvolacie dôvody. 47 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora môze Súdny dvor sám právoplatne rozhodnút o veci samej, ak to stav konania dovoluje. V prejednávanej veci to stav konania dovoluje. 48 Z bodov 34 az 46 tohto rozsudku vyplýva, ze je odvolanie dôvodné a ze je potrebné sporné rozhodnutie zrusit v rozsahu, v akom sa týka Bolloré. O prvom odvolacom dôvode uvedenom podnikom Divipa, ktorý sa týka jeho úcasti na porusení 49 Divipa spochybnuje svoju úcast na stretnutiach 5. marca 1992 a týkajúcich sa spanielskeho trhu, ako aj svoju úcast na karteli v rámci európskeho trhu. Odvolací dôvod týkajúci sa svojej úcasti rozoberá v troch castiach, ktoré je potrebné postupne analyzovat. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu Divipa týkajúcej sa jeho úcasti na stretnutí 5. marca 1992 50 Divipa najmä tvrdí, ze Súd prvého stupna skreslil obsah správy zamestnanca podniku Sappi z 9. marca 1992 v tom zmysle, ze v napadnutom rozsudku nezohladnil ani necitoval cast tejto správy, kde sa uvádzalo, ze podnik Sappi sa oboznámil s cenami Divipa prostredníctvom klientov, a nie priamo. Podla neho nie je logické, ze podnik, ktorý sa údajne zúcastnil na stretnutí kartelu, kde sa diskutovala otázka cien, nepredlozí svoje ceny priamo na tomto stretnutí. Úcast Divipa na stretnutí preto nemozno preukázat. 51 Komisia odpovedá, ze vsetky dokumenty sa musia preskúmat spolocne s ostatnými údajmi spisu. Kedze Komisia a Súd prvého stupna musia uskutocnit celkové skúmanie, tvrdenie, podla ktorého osobitný dokument nie je dôkazom o predmetnej skutocnosti, je neúspesné, pokial existujú iné spisové materiály, ktoré môzu priniest takýto dôkaz. Divipa nespochybnuje dôkaznú hodnotu vyhlásení podnikov AWA a Sappi ani ich výklad Súdom prvého stupna. V kazdom prípade Komisia najmä zdôraznuje, ze v uvedenej správe zamestnanec Sappi len tvrdí, ze Divipa svoje ceny nezvýsila a táto skutocnost mu bola známa, pretoze mu jeden zákazník zaslal cenník. Je bezné, ze podnik, ktorý nedodrzí ceny dohodnuté v rámci kartelu, o tom neinformuje ostatných úcastníkov, co vsak neznamená, ze nie je súcastou kartelu. Okrem toho je logické, ze podniky, ktoré sú súcastou kartelu, ho priebezne sledujú, a ze kritizujú tie podniky, ktoré nedodrziavajú, co bolo spolocne dohodnuté. 52 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Súdny dvor nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli dodrzané vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit hodnotu, ktorú treba priznat jemu predlozeným dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri najmä rozsudky zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 52; z , Evonik Degussa/Komisia, C-266/06 P, bod 73, ako aj z , Coop de France bétail et viande a i./Komisia, C-101/07 P a C-110/07 P, Zb. s. I-10193, bod 59). 53 Skreslenie skutkového stavu a dôkazov predlozených Súdu prvého stupna musí zjavne vyplývat zo spisového materiálu bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (pozri najmä rozsudky General Motors/Komisia, uz citovaný, bod 54; Evonik Degussa/Komisia, uz citovaný, bod 74, ako aj Coop de France bétail et viande a i./Komisia, uz citovaný, bod 60). 54 Treba vsak uviest, ze Súd prvého stupna rozhodol o úcasti Divipa na stretnutí 5. marca 1992 po tom, ako v bodoch 162 az 164, 171, 192, 194 a 197 konstatoval: "162 V prvom rade Sappi pripustil svoju úcast na stretnutiach kartelu týkajúcich sa spanielskeho trhu od februára 1992 a poskytol v tomto ohlade rôzne informácie. Vo svojej odpovedi Komisii z 18. mája 1999... Sappi odkazuje na rôzne tajné stretnutia týkajúce sa spanielskeho trhu, ktoré sa uskutocnili a , a , ako aj a . Co sa týka rokov 1993 az 1995, zamestnanec Sappi vyhlásil..., ze sa zúcastnil na siestich alebo siedmich stretnutiach s ostatnými dodávatelmi v Barcelone [Spanielsko]. Tieto stretnutia sa uskutocnili asi styri az pät ráz za rok. Uviedol, ze sa na nich zúcastnil po prvýkrát a poslednýkrát v roku 1995. Podla neho cielom týchto stretnutí bolo urcit ceny na spanielskom trhu. Trvali priblizne dve hodiny a boli ukoncené rozhodnutím o zvýsení ceny v percentách. Úcastníkmi boli Copigraph,... Koehler... a Divipa. Casti vyhlásení Sappi nachádzajúce sa v rôznych dokumentoch boli súcastou dokumentov pripojených k [oznámeniu o výhradách], a preto k nim mali prístup vsetci zalobcovia. Komisia ich tiez predlozila na Súde prvého stupna. 163 V druhom rade AWA priznal svoju úcast na mnohostranných stretnutiach kartelu medzi výrobcami samoprepisovacieho papiera a predlozil Komisii zoznam stretnutí medzi konkurentmi, ktoré sa uskutocnili od roku 1992 do roku 1998. Dokument c. 7828, ktorý je súcastou odpovede AWA zaslanej Komisii 30. apríla 1999, obsahuje vseobecné potvrdenie AWA týkajúce sa organizácie viacerých stretnutí, najmä v Lisabone [Portugalsko] a v Barcelone od roku 1992 do roku 1994, na ktorých sa podla neho zúcastnili zástupcovia... Divipa alebo niektorých... podnikov... 164 AWA následne v odpovedi na [oznámenie o výhradách] uviedol zoznam 'nenálezitých` stretnutí, ku ktorých uskutocneniu AWA podla vlastných tvrdení prispel. Tento zoznam len pre spanielsky trh zahrna stretnutia 17. februára a , , , a . Predmetný zoznam... neuvádza podniky zúcastnené na týchto stretnutiach. Divipa... ani ostatní zalobcovia neoznacili tento zoznam za obvinujúci dokument, ku ktorému nemali prístup, ani nepoziadali o jeho sprístupnenie. ... 171 Správa z 9. marca 1992... spanielskeho zástupcu Sappi v Sappi Europe, hoci nepredstavovala zápisnicu zo stretnutia, presne uvádza správanie dotknutých podnikov, medzi nimi aj podniku Divipa. Je v nej sporné zvýsenie cien o 10 spanielskych pesiet (ESP), ktoré bolo cielom distribútorov, ktorý nebol úplne dosiahnutý. Autor tejto správy potvrdzuje, ze Divipa vôbec nezvýsil svoje ceny. Podla neho je zjavné, ze Sappi Europe nemôze zvýsit ceny, pokial ho iní dodávatelia nenasledujú... ... 192 ... Podla vyhlásení AWA uvedených v bode 163 vyssie, sa Divipa zúcastnil na stretnutiach, ktoré sa uskutocnili na spanielskom trhu od roku 1992 do roku 1994, alebo aspon na niektorých z nich... ... 194 Okolnost, ktorú uvádza Divipa, ze v odpovedi z 18. mája 1999 Sappi nespomína uskutocnenie stretnutia týkajúceho sa spanielskeho trhu , mozno vysvetlit skutocnostou, ze Sappi sa na tomto stretnutí nezúcastnil, co potvrdzuje aj zoznam úcastníkov tohto stretnutia vypracovaný podnikom Mougeot. V kazdom prípade táto okolnost nie je spôsobilá vyvrátit súbor súhlasných dôkazov potvrdzujúcich toto stretnutie a úcast podniku Divipa na nom. ... 197 Úcast Divipa na karteli od marca 1992 vyplýva v prvom rade z vyhlásení AWA, ktoré sú uvedené v bodoch 163 a 192 vyssie. Tie sú okrem toho potvrdené zmienkou o tomto podniku v správe z 9. marca 1992 uvedenej v bode 171 vyssie..." 55 Pri posudzovaní týchto bodov napadnutého rozsudku sa zdá, ze konstatovanie Súdu prvého stupna sa opieralo o viacero skutocností a nepriamych dôkazov, a to najmä o vyhlásenia podniku AWA, ako aj o správu zástupcu Sappi z 9. marca, pricom z preskúmania dokumentov nevyplýva, ze Súd prvého stupna vykonal vecne nesprávne konstatovanie. 56 Takúto nesprávnost nemôze tiez charakterizovat skutocnost, ze Súd prvého stupna opomenul uviest, ze informácie o cenách uvádzaných podnikom Divipa, ktoré boli predlozené v priebehu uvedeného stretnutia, nepochádzajú z informácií poskytnutých týmto podnikom, ale od jeho zákazníkov. Ako uviedol aj generálny advokát v bode 165 svojich návrhov, toto opomenutie nie je dôkazom o analytickej chybe zo strany Súdu prvého stupna, pokial ide o úcast Divipa na stretnutí 5. marca 1992. 57 Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu uvedeného podnikom Divipa na podporu jeho odvolania musí byt teda vyhlásená za nedôvodnú. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu podniku Divipa týkajúcej sa jeho úcasti na stretnutí 19. októbra 1994 58 Divipa tvrdí, ze vyhlásenia podniku Mougeot, pouzité Súdom prvého stupna na odôvodnenie jeho údajnej úcasti na stretnutí 19. októbra 1994, nasledovali az po týchto skutocnostiach a boli podané na úcely dovolania sa oznámenia o spolupráci. Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze vyhlásenie podniku, proti ktorému sa vedie konanie za úcast na karteli, ktorého správnost spochybnuje viacero podnikov, proti ktorým sa tiez vedie konanie za takúto úcast, nemozno povazovat za dostatocný dôkaz existencie porusenia, ktorého sa dopustili tieto podniky, ak takéto vyhlásenie nebolo podporené iným dôkazom. 59 Súd prvého stupna skreslil dôkazy tým, ze sa hlavne opieral o svoju judikatúru, aby mohol podniku Divipa vytýkat jeho úcast na tomto stretnutí, co predstavovalo zjavné porusenie zásady o spravodlivom súdnom konaní a zjavnú chybu pri posudzovaní skutkového stavu. 60 Komisia odpovedá, ze AWA v odpovedi na ziadost o poskytnutie informácií tiez uviedol Divipa medzi úcastníkmi kartelu z roku 1994. Kedze Divipa netvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil túto odpoved, cast odvolacieho dôvodu týkajúca sa stretnutia z 19. októbra 1994, je neúcinná. V kazdom prípade nemozno Súdu prvého stupna vytýkat nesprávny výklad vyhlásení podniku Mougeot. Navyse, tento podnik zohladnil skutocnost, ze dotknuté vyhlásenia nasledovali po tom, ako nastali predmetné skutocnosti v tomto spore. 61 Z tohto hladiska sa nezdá, ze Súd prvého stupna skreslil skutkové okolnosti, pokial ide o úcast Divipa na stretnutí 19. októbra 1994. 62 Podobne ako pri preskúmaní stretnutia z 5. marca 1992, Súd prvého stupna dospel k záveru o úcasti Divipa po konstatovaniach na základe súboru viacerých nepriamych dôkazov. 63 Súd prvého stupna zohladnil, ako sa uvádza aj v bodoch 163, 164 a 192 napadnutého rozsudku, vyhlásenia AWA, ktoré Divipa nespochybnoval. Navyse v bodoch 165 a 166 napadnutého rozsudku konstatoval: "165 ... Mougeot, ktorý tiez priznal svoju úcast na mnohostranných stretnutiach kartelu medzi výrobcami samoprepisovacieho papiera, vo svojich vyhláseniach zo 14. apríla 1999... vymenúva viaceré stretnutia, uvádzajúc pri kazdom jeho predmet, obsah a osoby, ktoré sa na nom zúcastnili. Pokial ide o spanielsky trh, medzi týmito stretnutiami je uvedené stretnutie z , na ktorom Copigraph,... Divipa,... AWA a Mougeot mali podla tvrdení posledného uvedeného podniku svojho zástupcu... 166 Je nesporné, ze tieto vyhlásenia podniku Mougeot nasledovali po tom, ako nastali predmetné skutocnosti a boli uvedené na úcely uplatnenia oznámenia o spolupráci. Nemozno sa vsak domnievat, ze nemajú nijakú dôkaznú hodnotu. Vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, musia sa v zásade povazovat za zvlást vierohodné dôkazy..." 64 Súd prvého stupna posúdil s konecnou platnostou skutkové okolnosti ako celok tým, ze zohladnil dôkaznú hodnotu rozdielnych nepriamych dôkazov, ktoré mal k dispozícii, pricom Súdnemu dvoru neprislúcha preskúmat a nevyplýva z toho, ze by sa toto posúdenie opieralo o zjavne nesprávne posúdenie dôkazných dokumentov. 65 Druhá cast prvého odvolacieho dôvodu uvedená podnikom Divipa na podporu jeho odvolania musí byt teda vyhlásená za nedôvodnú. O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu podniku Divipa týkajúcej sa jeho úcasti na karteli v rámci európskeho trhu 66 Divipa tvrdí, ze Súd prvého stupna skreslil a opomenul niektoré dôkazy. Zdôraznuje, ze nie je výrobcom samoprepisovacieho papiera, ze predával len na vnútrostátnom trhu, ze bol jediným nevyrábajúcim podnikom, ktorému sa vytýka jeho údajná úcast na niektorých stretnutiach týkajúcich sa vnútrostátnom trhu a ze v Spanielsku nepatrí k ziadnej distribucnej sieti velkých európskych výrobcov tohto papiera. Ziadny dokument nepreukázal, ze pri stretnutiach, kde sa predpokladala jeho úcast, bolo odkázané na existenciu plánu rozsiahleho tajného kartelu. 67 Po prvé Komisia odpovedá, ze nemala povinnost preukázat, ci Divipa vedel o existencii rozsiahleho kartelu, ale len ci "mal o tom vediet". Po druhé táto spolocnost nespresnila body argumentácie Súdu prvého stupna, v ktorých mal skreslovat skutkové okolnosti. Po tretie skutocnost, ze Divipa pôsobí len na národnom trhu, nevylucuje predpoklad, podla ktorého "mal vediet", ze existuje rozsiahly kartel. Po stvrté, kedze existovali nepriame dôkazy svedciace, ze táto spolocnost mohla byt informovaná o európskom rozsahu kartelu, Súd prvého stupna musel na ne prihliadat. Nakoniec správa zo stretnutia z 19. októbra 1994, ktorú vypracoval Mougeot, uvádza, ze v priebehu tohto stretnutia boli uvedené "objemy AEMCP [Zdruzenie európskych výrobcov samoprepisovacieho papiera] oznámené pre Spanielsko", co preukazuje, ze úcastníci tohto stretnutia vedeli o európskom rozsahu kartelu. 68 Ako uz bolo spomenuté v bode 52 tohto rozsudku, Súdny dvor nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uznal na preukázanie tohto skutkového stavu, s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov. 69 Súdny dvor nemá teda právomoc preskúmat tretiu cast odvolacieho dôvodu Divipa, kedze sa netýka preukázania skreslenia skutkových okolností, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna, ale len preukázania toho, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil niektoré skutkové okolnosti, aby dospel k záveru o neúcasti tohto podniku na karteli na európskom trhu. 70 Táto cast musí byt preto zamietnutá ako neprípustná. 71 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvý odvolací dôvod Divipa týkajúci sa jeho úcasti na porusení musí byt zamietnutý. O druhom odvolacom dôvode uvedenom podnikom Divipa, ktorý sa týka tvrdenia, podla ktorého sa Súd prvého stupna opieral o jednoduché nepriame dôkazy Argumentácia úcastníkov konania 72 Divipa uvádza clánok 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (dalej len "EDLP"), ako aj porusenie zásady prezumpcie neviny. Uvádza, ze neexistuje priamy dôkaz, ktorý by svedcil o jeho úcasti na stretnutiach a , ako aj o jeho úcasti na karteli na európskej úrovni. Súd prvého stupna v tejto súvislosti nerespektoval dve základné podmienky. Jednak, ze prícinná súvislost medzi nepriamymi dôkazmi a hlavnými skutkovými okolnostami porusenia nebola dostatocne odôvodnená, a jednak, kedze pretrvávajú pochybnosti, je potrebné ich preskúmat a ak ich nemozno objasnit, musia byt tieto pochybnosti posúdené v prospech dotknutej osoby. 73 Komisia predovsetkým tvrdí, ze druhý odvolací dôvod uvedený podnikom Divipa na podporu jeho odvolania je zjavne neprípustný, kedze nie sú spresnené body napadnutého rozsudku, ktoré spochybnuje, ani predmetné nepriame dôkazy, domnienky alebo skutkové okolnosti. Posúdenie Súdnym dvorom 74 Divipa, ktorý tvrdí, ze Súd prvého stupna neoprávnene nezohladnil jeho pripomienky podporené dokumentmi na objasnenie rozsahu nepriamych dôkazov, o ktoré sa opieral, v skutocnosti Súdnemu dvoru navrhuje vykonat nové preskúmanie posúdenia skutkových okolností urobeného Súdom prvého stupna, nepriamych dôkazov a iných dôkazov, ktoré mu boli predlozené. 75 Ako uz bolo spomenuté v bode 52 tohto rozsudku, Súdny dvor nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uznal na preukázanie tohto skutkového stavu, s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov. 76 Druhý odvolací dôvod uvedený podnikom Divipa na podporu jeho odvolania je teda neprípustný. O druhom odvolacom dôvode uvedom podnikom Koehler, ktorý sa týka dlzky trvania porusenia Argumentácia úcastníkov konania -- Argumentácia podniku Koehler 77 Koehler tvrdí, ze Súd prvého stupna vykonal nedostatocné preskúmanie dôkazov a ze ich skreslil. Súd prvého stupna dospel k nesprávnemu záveru, pokial ide o dlzku trvania úcasti tohto podniku na porusení. Koehler rozdelil svoj odvolací dôvod na dve casti, ktoré obsahujú viacero tvrdení. 78 Pokial ide o prvú cast tohto odvolacieho dôvodu, ktorý sa týka údajných stretnutí kartelu v rámci AEMCP uskutocnených pred septembrom alebo októbrom 1993, Komisia sa opierala o tri kategórie dôkazov, a to o vyhlásenia podniku Mougeot, svedectvo zamestnanca podniku Sappi a dôkazy preukazujúce organizáciu vnútrostátnych alebo regionálnych stretnutí kartelu. 79 Koehler najprv uvádza, ze list od podniku Mougeot zo 14. apríla 1999 neobsahuje ziadne priznanie o stretnutiach kartelu v období pred októbrom 1993. Súd prvého stupna okrem toho v bode 279 napadnutého rozsudku uviedol, ze nebolo preukázané, ze tajné dohody o cenách boli uzavreté od januára 1992, teda pred októbrom 1993. Úvahy Súdu prvého stupna týkajúce sa údajných dohôd o cenách v rámci oficiálnych stretnutí AEMCP pred októbrom 1993 neboli dostatocné a obsahovali rozporné odôvodnenia, ktoré spôsobili nesprávne právne posúdenie. Súd prvého stupna navyse nedodrzal prezumpciu neviny tým, ze vo vyhláseniach podniku Mougeot videl priznanie porusenia za obdobie pred októbrom 1993. 80 Koehler dalej tvrdí, ze pokial ide o zamestnanca podniku Sappi, jeho svedectvo nehovorí nic o období, pocas ktorého doslo ku stretnutiam kartelu. Súd prvého stupna nemohol posúdit, ze neposkytnutím "údajov preukazujúcich opak" chcel tento zamestnanec implicitne potvrdit, ze porusenie zacalo pred septembrom 1993. Súd prvého stupna tiez skreslil obsah svedectva tohto zamestnanca. Tým bolo porusené právo na spravodlivé súdne konanie uvedené v clánku 6 EDLP, ako aj v clánku 47 druhom odseku Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej v Nice 7. decembra 2000 ([9]Ú. v. ES C 364, s. 1). 81 Koehler sa nakoniec domnieva, ze vyhláseniam svedka obzaloby nemozno priznat váznost, ak nie sú podporené dalsími dôkazmi. V prejednávanej veci neexistuje ziadny dôkaz potvrdzujúci tieto vyhlásenia. 82 Pokial ide o druhú cast druhého odvolacieho dôvodu podniku Koehler týkajúcu sa úcasti tohto podniku na vnútrostátnych alebo regionálnych stretnutí kartelu pred októbrom 1993, Súd prvého stupna skreslil dôkazy, ktoré údajne svedcili o tejto úcasti. 83 Pokial ide o stretnutie zo 17. februára 1992 týkajúce sa spanielskeho trhu, Súd prvého stupna nemal dospiet k záveru o úcasti podniku Koehler na tomto stretnutí, kedze zamestnanec podniku Sappi vo svojej správe zo odkazoval len na stretnutie "dotknutých úcastníkov" bez citovania ich mien. Súd prvého stupna nevysvetlil presne dôvody, pre ktoré sa domnieval, ze Koehler sa dohody zúcastnil. 84 Pokial ide o stretnutie z 5. marca 1992 týkajúce sa spanielskeho trhu, Súd prvého stupna sa opieral hlavne o pripomienky AWA v odpovedi na oznámenie o výhradách urcené tomuto podniku s cielom dospiet k záveru o úcasti Koehler na tomto stretnutí. Tieto pripomienky vsak neboli dorucené podniku Koehler, cím Súd prvého stupna porusil jeho práva na obranu. 85 Pokial ide o stretnutia týkajúce sa francúzskeho trhu, ktoré sa uskutocnili na jar v rokoch 1992 a 1993, neexistuje ziadny dôkaz, ze by nejaký zamestnanec podniku Koehler odcestoval do Paríza, aby sa zúcastnil na stretnutí kartelu na jar roku 1993. Úvahy Súdu prvého stupna sú v tejto súvislosti natolko nejasné, ze nemohli vyhoviet povinnosti odôvodnenia. V kazdom prípade Súd prvého stupna nikde nekonstatoval, ze sa Koehler zúcastnil na jar roku 1992 na stretnutí týkajúceho sa francúzskeho trhu. 86 Pokial ide o stretnutie zo 16. júla 1992 týkajúce sa spanielskeho trhu, úcast podniku Koehler na nom nebola preukázaná, na rozdiel od toho, ako rozhodol Súd prvého stupna, kedze najmä AWA takúto úcast výslovne nepriznal. -- Odpoved Komisie 87 Komisia sa domnieva, ze Koehler neuvádza skreslenie dôkazov, ale snazí sa spochybnit posúdenie skutkových okolností Súdom prvého stupna. Odvolací dôvod je teda neprípustný. 88 Pokial ide o prvú cast odvolacieho dôvodu týkajúcu sa stretnutí kartelu v rámci AEMCP pred októbrom 1993, otázka, ci je obsah listu od Mougeot jasný alebo nejasný, je predmetom výkladu a posúdenia dôkazov, co spadá výlucne do právomoci Súdu prvého stupna. Súd prvého stupna nepotvrdil, ze Mougeot priznal porusenie v období pred 1. októbrom 1993. 89 Napadnutý rozsudok nie je poznacený ziadnym rozporným tvrdením ani nedostatocným odôvodnením. V bode 279 tohto rozsudku Súd prvého stupna neuviedol, ze "sa nepreukázalo", ze tajné dohody o cenách boli uzavierané od januára 1992 v rámci stretnutí AEMCP, ale len vysvetlil, ze vyhlásenia podniku Sappi nepostacujú samo osebe na urcenie správneho casu, od ktorého môzu byt uvedené stretnutia povazované za stretnutia kartelu. Bod 308 toho istého rozsudku sa opiera o vsetky dôkazy, ktorých väcsiu cast Koehler nespochybnuje, a skutocnost, ze Súd prvého stupna neuvádza, ktoré stretnutia slúzili na uzatváranie tajných zmlúv o cenách na európskej úrovni, nerobí jeho odôvodnenie nedostatocným. Navyse, kedze sa tento podnik zúcastnil na vsetkých stretnutiach AEMCP, ktoré sa uskutocnili v dotknutom období, v tomto prípade nie je potrebné zistovat, v rámci ktorých presne vymedzených stretnutí sa preukázala tajná povaha systému. 90 Podla Komisie Súd prvého stupna úplne zohladnil prezumpciu neviny, kedze preskúmal, ci vytýkané konanie mohlo spocívat na jedinom dôkaznom materiáli, alebo, ci tento materiál nie je len nepriamym dôkazom, ktorý bol doplnený a potvrdený ostatnými dôkazmi. 91 Pokial ide vyhlásenia zamestnanca Sappi, Komisia spochybnuje, ze boli skreslené. Súd prvého stupna v bode 270 napadnutého rozsudku konstatoval, ze tento zamestnanec neposkytol ziaden údaj o období, ktoré spomína, a ak tento súdny orgán dospel k záveru, ze tieto spomienky pokrývajú obdobie predchádzajúce a nasledujúce po októbri 1993, je to výsledok posúdenia dôkazov na základe jeho právomoci. Vyhlásenia Sappi mozno navyse podporit inými dôkazmi, taxatívne vymedzenými v bodoch 261 az 307 uvedeného rozsudku. 92 Pokial ide o druhú cast druhého odvolacieho dôvodu podniku Koehler týkajúcu sa vnútrostátnych alebo regionálnych stretnutí kartelu pred októbrom 1993, Komisia sa najprv domnieva, ze argumentácia tohto podniku je neplatná, pokial jeho tvrdenia v súvislosti so stretnutiami AEMCP zamietol Súdny dvor. Konstatovania v tejto súvislosti postacujú na to, aby bolo dotknutým podnikom pripísané porusenie za príslusné obdobie. Kedze Koehler nespochybnuje konstatovania Súdu prvého stupna vo veci jeho úcasti na ostatných stretnutiach kartelu, a to na stretnutí 14. januára 1993 týkajúceho sa britského a írskeho trhu, ako aj týkajúceho sa spanielskeho trhu, je úcast tohto podniku na tomto karteli od januára 1993 potvrdená. Argumentácia Koehler je nakoniec neprípustná a v kazdom prípade nedôvodná. 93 Pokial ide o stretnutie zo 17. februára 1992, Komisia s cielom popriet akékolvek skreslenie dôkazov odkazuje na bod 321 a tvrdí, ze tento bod splna povinnost odôvodnenia v tomto smere. 94 Pokial ide o stretnutie z 5. marca 1992, Komisia najmä zdôraznuje, ze Koehler nespochybnoval bod 284 napadnutého rozsudku, a dodáva, ze odkaz v tomto bode na vyhlásenia AWA je len na doplnenie. Súd prvého stupna sa opieral o túto odpoved az v druhom rade. Komisia sa v tejto súvislosti opiera o bod 323 toho istého rozsudku. 95 Pokial ide o stretnutia, ktoré sa uskutocnili na jar v rokoch 1992 a 1993, Komisia najmä tvrdí, ze v bodoch 285 az 293 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna potvrdil uskutocnenie stretnutí medzi konkurentmi pocas týchto období, ako aj protisútazný obsah týchto stretnutí bez toho, aby to bolo spochybnené v rámci odvolania. 96 Pokial ide o stretnutie zo 16. júla 1992, Komisia zdôraznuje, ze Súd prvého stupna sa v bode 332 napadnutého rozsudku opieral o vyhlásenia pána B. G. Súd prvého stupna len potvrdil zohladnenie vyhlásení AWA. Komisia v tejto súvislosti odkazuje na body 333 az 335 uvedeného rozsudku. Posúdenie Súdnym dvorom -- O stretnutiach kartelu v rámci AEMCP v období pred septembrom alebo októbrom 1993 97 Súd prvého stupna v bodoch 261 az 280 napadnutého rozsudku analyzoval zalobné dôvody uvedené zalobcami v prvostupnovom konaní, medzi nimi aj podnikom Koehler, ktoré sa týkali ich úcasti na stretnutiach AEMCP pred septembrom alebo októbrom v roku 1993. 98 Z týchto bodov vyplýva, ze Súd prvého stupna potvrdil konstatovania, ktoré Komisia urobila na základe súboru nepriamych dôkazov zlozených z viacerých svedectiev a vyhlásení, medzi nimi zo správy zamestnanca Sappi z 9. marca 1992, ako aj z vyhlásení podnikov AWA a Mougeot, ktoré boli dolozené k spisu. 99 Súd prvého stupna tak kompletne posúdil dôkaznú hodnotu týchto nepriamych dôkazov a na ich základe dospel k záveru, ze preskúmanie Súdnemu dvoru neprinálezí. 100 Prvá cast druhého odvolacieho dôvodu uvedená podnikom Koehler musí byt teda vyhlásená scasti za nedôvodnú a scasti za neprípustnú. -- O národných alebo regionálnych stretnutiach kartelu pred októbrom 1993 101 Na jednej strane, pokial ide o stretnutie zo 17. februára 1992, z bodu 321 napadnutého rozsudku nevyplýva, ze Súd prvého stupna porusil povinnost odôvodnenia, ktorá mu vyplýva z clánkov 36 a 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora (pozri rozsudok z , Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C-431/07 P, Zb. s. I-2665, bod 42). Súd prvého stupna v tomto bode totiz uvádza, ze na úcely konstatovania úcasti podniku Koehler na tomto stretnutí sa Komisia opierala o internú správu Sappi z toho istého dna, ktorá sa zmienuje o stretnutí "dotknutých úcastníkov", a ze tento údaj v spojení s údajmi uvedenými v tej istej správe, ktoré sa týkajú neistoty vyvolanej správaním podniku Koehler predovsetkým na spanielskom trhu, oprávnuje Komisiu na konstatovanie, ze tento podnik patril k "dotknutým úcastníkom" na tomto stretnutí zameranom na preskúmanie problémov súvisiacich s nedodrziavaním dohody, ktorej bol tento aj iný podnik stranou, ako to vyplýva aj zo správy zamestnanca Sappi z . Súd prvého stupna teda dostatocne objasnuje, ze Komisia na základe viacerých nepriamych dôkazov, ktoré mala k dispozícii, preukázala, ze Koehler sa zúcastnil na stretnutí zo . 102 Na druhej strane z toho istého bodu 321 tiez nevyplýva, ze Súd prvého stupna sa dopustil akéhokolvek skreslenia skutkových okolností. Takéto skreslenie nie je zjavné a posúdenie skutkových okolností, ako aj jednotlivých nepriamych dôkazov, ktoré boli Komisii dostupné, aby dospela k záveru o úcasti podniku Koehler na stretnutí zo 17. februára 1992, patrí výlucne do právomoci Súdu prvého stupna. Súdny dvor nemá právomoc preskúmat takéto posúdenie. 103 V tejto súvislosti je teda potrebné zamietnut tvrdenie podniku Koehler ako scasti nedôvodné a scasti neprípustné. 104 Pokial ide o stretnutie z 5. marca 1992, je potrebné uviest, ze aj za predpokladu, ze tvrdenie podniku Koehler, ktoré sa zakladá na porusení práv obrany, by bolo dôvodné z dôvodu, ze k záveru o jeho úcasti na uvedenom stretnutí sa dospelo na základe toho, ze sa Súd prvého stupna v bode 324 napadnutého rozsudku opieral o pripomienky AWA, ktoré predlozil v odpovedi na ziadost Komisie o poskytnutie informácií, zatial co Koehler o týchto pripomienkach nevedel, toto jediné tvrdenie nedovolí spochybnit úcast podniku Koehler na porusení pocas obdobia od januára 1992 do septembra 1995, ako to spresnuje aj clánok 1 druhý odsek sporného rozhodnutia. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Koehler nenamietal proti svojej úcasti na stretnutí , ako to vyplýva z bodov 101 a 102 tohto rozsudku. 105 Tvrdenie uvedené podnikom Koehler musí byt teda v tejto súvislosti zamietnuté ako neúcinné. 106 Pokial ide o stretnutia týkajúce sa francúzskeho trhu, ktoré sa konali na jar v rokoch 1992 a 1993, ako aj o stretnutie 16. júla 1992, Súd prvého stupna v bodoch 285 az 293 a 332 az 334 napadnutého rozsudku pripomenul jednotlivé skutkové okolnosti a nepriame dôkazy, na základe ktorých konstatoval úcast dotknutých podnikov na týchto stretnutiach, medzi nimi aj podniku Koehler. Z tohto pripomenutia vsak nevyplýva, ze Súd prvého stupna sa dopustil akéhokolvek skreslenia skutkových okolností. 107 Tvrdenie uvedené podnikom Koehler v tejto súvislosti musí byt zamietnuté ako nedôvodné, a teda druhý odvolací dôvod odvolania tohto podniku nemôze uspiet. O prvom odvolacom dôvode podniku Koehler a tretom odvolacom dôvode podniku Divipa, ktoré sa týkajú urcenia a výsky pokút 108 Koehler a Divipa rozdelili svoje odvolacie dôvody týkajúce sa urcenia a výsky pokút na niekolko castí, ktoré treba analyzovat postupne. O casti prvého odvolacieho dôvodu podniku Koehler vztahujúcej sa na zásadu rovnosti zaobchádzania 109 V prvom rade treba uviest, ze Súd prvého stupna v bodoch 473 az 478 napadnutého rozsudku preskúmal, ci Komisia nesprávne zohladnila obrat podniku Koehler v porovnaní s ostatnými dotknutými podnikmi, a v bodoch 505 az 522 toho istého rozsudku preskúmal, ci Komisia klasifikáciou podniku Koehler a ostatných dotknutých podnikov do kategórií na úcely urcenia výsky pokút dodrzala zásadu rovnosti zaobchádzania. 110 Koehler vo svojom odvolaní spochybnuje body 477, 478 a 496 napadnutého rozsudku. Tvrdí, ze sa s ním zaobchádzalo rozdielne ako s väcsími podnikmi, ktoré sú súcastou zoskupenia. Zdôraznuje najmä skutocnost, ze je stredne velkým rodinným podnikom a jeho riadenie zabezpecujú majitelia. Uvádza, ze jeho základné imanie je 43,2 milióna eur a jeho obrat v roku 2000 priblizne 447000 eur. Koehler cituje prípady ako AWA, M-real Zanders GmbH a Mitsubishi HiTec Paper Bielefeld GmbH, cím sa pokúsa preukázat rozdielne zaobchádzanie, ktoré sa nan uplatnovalo v súvislosti so zohladnením jeho obratu. 111 Komisia predovsetkým odpovedá, ze pokial ide o výpocet pokút, disponuje sirokou mierou volnej úvahy. Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna neporusil zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze neobjavil ziadnu právnu chybu v metóde uplatnenej pri zaradení podnikov do piatich kategórií podla obratu pochádzajúceho z predaja výrobkov v Európskom hospodárskom priestore. 112 V tejto súvislosti je pravda, ako to vyplýva aj z ustálenej judikatúry, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovenia pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([10]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3), obsahuje rôzne premenné umoznujúce Komisii vykonávat jej volnú úvahu v súlade s ustanoveniami clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, body 46 a 47, ako aj z , Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 133). 113 V rámci toho Súdnemu dvoru prinálezí, aby overil, ci Súd prvého stupna správne posúdil výkon tejto volnej úvahy Komisiou (rozsudky SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 48, a Dalmine/Komisia, uz citovaný, bod 134). 114 Treba dodat, ze na úcely urcenia pokuty je mozné zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý síce len priblizne a nedokonalo, ale predsa len naznacuje jeho velkost a hospodársku silu, ako aj cast obratu pochádzajúcu z predaja tovaru, na ktorý sa vztahuje porusenie, a ktorá je tak spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia. Z toho vyplýva, ze ani jednému z týchto obratov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými posudzovanými kritériami, a z toho dôvodu stanovenie primeranej pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate. Osobitne to platí v prípade, ak dotknuté tovary predstavujú iba nepatrný zlomok tohto obratu (pozri rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 121; z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 111, ako aj z , Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 243). 115 V prejednávanej veci sa vsak nezdá, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zamietol tvrdenie podniku Koehler týkajúce sa zohladnenia jeho celkového obratu. 116 Ako totiz Súd prvého stupna správne konstatoval v bode 476 napadnutého rozsudku, Komisia vo svojom spornom rozhodnutí urobila rozdiel medzi dotknutými podnikmi podla ich relatívneho významu na predmetnom trhu tým, ze na urcenie tohto rozdielu vychádzala z obratu pochádzajúceho z predaja výrobku v Európskom hospodárskom priestore. Takáto metóda pomáha zabránit tomu, aby sa pokuty urcovali na základe jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate kazdého podniku, a nevedie tak k nerovnostiam v zaobchádzaní. 117 Komisia teda neprekrocila svoju mieru volnej úvahy a zásada rovnosti zaobchádzania nebola Súdom prvého stupna porusená. 118 Pokial ide o tvrdenia podniku Koehler k bodom 477 a 478 napadnutého rozsudku, stací konstatovat, ze ide o výhrady k odôvodneniu, ktoré bolo uvedené len pre jeho úplnost, a preto je vhodné ich zamietnut. 119 Podla ustálenej judikatúry Súdny dvor totiz okamzite zamieta výhrady smerujúce proti nadbytocnému odôvodneniu rozsudku Súdu prvého stupna, kedze nemôzu viest k jeho zruseniu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 47; rozsudok zo , Blackspur DIY a i./Rada a Komisia, C-362/95 P, Zb. s. I-4775, bod 23, ako aj z , Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 106). 120 Táto cast prvého odvolacieho dôvodu uvedená podnikom Koehler sa teda musí vyhlásit za nedôvodnú. O casti odvolacích dôvodov podnikov Koehler a Divipa týkajúcej sa zásady proporcionality 121 Koehler v podstate tvrdí, ze vzhladom na jeho struktúru rodinného podniku nekótovaného na burze, je výpocet pokuty Komisiou, ktorá mu bola ulozená, v rozpore so zásadou proporcionality. 122 Komisia predovsetkým odpovedá, ze v súlade s jej ustálenou praxou zohladnila relatívny význam kazdého z podnikov na trhu dotknutého porusením, potom opät zvýsila základnú výsku pokuty urcenú zohladnením velkosti, ako aj celkových zdrojov jednotlivých podnikov, a nakoniec preskúmala, ci musí byt výska pôvodne stanovenej pokuty upravená z dôvodu jej vázneho odstrasujúceho úcinku. 123 Divipa tiez tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil zásadu proporcionality, kedze nezohladnil jeho ekonomickú situáciu ani skutocnost, ze v porovnaní s ostatnými podnikmi nie je výrobcom samoprepisovacieho papiera. Skutocný obrat potrebný na zohladnenie pri výpocte pokút je výska, ktorá sa rovná rozdielu medzi predajom samoprepisovacieho papiera urceného konecným zákazníkom a jeho kúpou od výrobcov. 124 Komisia odpovedá, ze tvrdenie týkajúce sa zásady proporcionality je neprípustné z dôvodu, ze ekonomická situácia podniku Divipa, ako aj skutocnosti, ktoré mali byt zohladnené na výpocet pokút, neboli nikdy týmto podnikom uvedené pred Súdom prvého stupna. Tvrdenie spojené s postavením podniku nemôze byt tiez prípustné, kedze Divipa nespochybnuje nálezité body napadnutého rozsudku. V kazdom prípade z judikatúry vyplýva, ze Komisia nie je povinná pri urcovaní výsky pokuty zohladnit financnú situáciu podniku. 125 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci odvolania má preskúmanie vykonávané Súdnym dvorom za ciel na jednej strane skúmat, do akej miery Súd prvého stupna z právneho hladiska správne zohladnil vsetky podstatné faktory na posúdenie závaznosti správania konkretizovaného s prihliadnutím na clánok 81 ES, ako aj na clánok 15 nariadenia c. 17, a na druhej strane overit, ci Súd prvého stupna po právnej stránke dostatocne odpovedal na vsetky tvrdenia zalobcu smerujúce k zruseniu alebo znízeniu pokuty (pozri najmä rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 128; z , British Sugar/Komisia, C-359/01 P, Zb. s. I-4933, bod 47, ako aj Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 244). 126 Zdá sa, ze Súd prvého stupna v prejednávaných veciach správne zohladnil základné skutocnosti na posúdenie váznosti konania Koehler, ako aj Divipa a ze z právneho hladiska dostatocne odpovedal na tvrdenia týchto podnikov. 127 Pokial ide o Koehler, kedze urcenie pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate, tak ako to uz bolo uvedené v bode 114 tohto rozsudku, Súd prvého stupna mohol v bode 494 napadnutého rozsudku správne konstatovat, ze porovnanie percent, ktoré predstavujú pokuty ulozené Komisiou, oproti celkovému obratu dotknutých podnikov, nepostacuje na urcenie disproporcionálneho charakteru pokuty udelenej tomuto podniku. Navyse sa nezdá, ze by Súd prvého stupna nezohladnil organizacné a financné rozdiely, ktoré existujú medzi Koehler a ostatnými podnikmi, ako uvádza aj generálny advokát v bode 277 jeho návrhov. 128 Pokial ide o Divipa, Súd prvého stupna správne prihliadal na úcast tohto podniku na jednotlivých karteloch a v tomto smere nemozno preukázat ziadne porusenie zásady proporcionality. Je namieste dodat, ze tvrdenie tohto podniku zalozené na nezohladnení jeho financných schopností je neprípustné v prípade, ze je pred Súdnym dvorom uvedené po prvýkrát (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 114 a tam citovanú judikatúru). 129 Casti odvolacích dôvodov, ktoré uviedli Koehler a Divipa, týkajúce sa zásady proporcionality treba teda vyhlásit za nedôvodné a pokial ide o Divipa, aj scasti za neprípustné. 130 Divipa okrem toho tvrdí, ze pokial ide o kvalifikáciu porusenia, Súd prvého stupna tiez porusil zásadu proporcionality, pretoze, jednak sa tento podnik na európskom karteli nezúcastnil, co znamená, ze porusenie nemôze byt kvalifikované ako závazné, a jednak sa tento podnik nezúcastnil na vsetkých stretnutiach týkajúcich sa spanielskeho trhu, kedze jeho úcast na karteli trvala menej ako jeden rok. 131 Komisia v tejto súvislosti odpovedá, ze uvedené tvrdenie nie je dôvodné, kedze kartel vrátene prípadu, ked má len národný rozsah, je vo vseobecnosti povazovaný za závazný, a preto je aj pôvodne ulozená pokuta primeraná tomuto druhu porusenia. Dlzka trvania porusenia navyse nesúvisí s jeho závaznostou. 132 V tejto súvislosti treba uviest, ze Súd prvého stupna potvrdil kritériá prijaté Komisiou na stanovovanie pokút a nezdá sa, ze by sa v tejto súvislosti dopustil akéhokolvek nesprávneho právneho posúdenia, kedze Komisia vykonala svoju mieru volnej úvahy v súlade s usmerneniami uvedenými v bode 112 tohto rozsudku a tak, ako sú v tom istom bode definované. 133 Cast tretieho odvolacieho dôvodu týkajúcu sa kvalifikácie porusenia, ktorú uvádzal Divipa, treba teda vyhlásit za nedôvodnú. O casti tretieho odvolacieho dôvodu podniku Divipa týkajúcej sa povinnosti odôvodnenia 134 Divipa tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil v bode 629 napadnutého rozsudku povinnost odôvodnenia, kedze rozhodol: "... Skutocnost, ze [Divipa] sa mozno nesprával úplne v súlade s uzavretými dohodami, aj keby sa to preukázalo, nepostacuje na to, aby mu Komisia musela priznat polahcujúce okolnosti. [Divipa] totiz mohol prostredníctvom svojej viac-menej nezávislej obchodnej politiky na trhu jednoducho skúsat vyuzitie kartelu vo vlastný prospech..." 135 Podla Divipa nie sú tieto dve vety bodu 629 dostatocným odôvodnením. Hoci predlozil dôkazy na podporu svojej ziadosti o uplatnenie polahcujúcich okolností, Súd prvého stupna nepreukázal získané zvýhodnenie tohto podniku, ktoré by mu takúto ziadost dovolovalo zamietnut. 136 Komisia predovsetkým odpovedá, ze tvrdenie je neúcinné, pretoze kritizované vety bodu 629 napadnutého rozsudku len opakujú dôkazy, o ktoré sa Súd prvého stupna opieral. Okrem toho samotná skutocnost, ze Divipa pravdepodobne konal spôsobom, ktorý nie je v úplnom súlade s dohodami uzavretými v rámci kartelu, nepostacuje na to, aby mu Komisia musela priznat polahcujúce okolnosti. Súd prvého stupna v napadnutom bode len prevzal odôvodnenie uz mnohokrát pouzité súdmi Spolocenstva. 137 Ako uviedol aj generálny advokát v bodoch 287 a 288 svojich návrhov, vety v bode 629 napadnutého rozsudku, ktoré Divipa kritizuje, sú z tohto hladiska nadbytocným odôvodnením a Divipa nespochybnuje ostatné dôvody, o ktoré sa Súd prvého stupna opieral, aby odôvodnil nepriznanie polahcujúcich okolností v prospech tohto podniku. 138 Cast tretieho odvolacieho dôvodu Divipa, ktorá sa týka povinnosti odôvodnenia, treba preto vyhlásit za nedôvodnú. 139 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze odvolacie dôvody podniku Koehler a Divipa týkajúce sa urcenia a výsky pokút treba zamietnut. O stvrtom odvolacom dôvode, ktorý uvádza Divipa, vychádzajúcom z porusenia práva na spravodlivé súdne konanie vzhladom na dlzku trvania konania pred Súdom prvého stupna Argumentácia úcastníkov konania 140 Divipa tvrdí, ze právo, aby konanie o porusení bolo ukoncené v primeranej lehote, sa v oblasti hospodárskej sútaze uplatní tak v prípade správnych, ako aj súdnych konaní. Toto právo bolo porusené, kedze konanie pred Súdom prvého stupna trvalo 5 rokov od podania zaloby 18. apríla 2002 do vyhlásenia napadnutého rozsudku . 141 Komisia odpovedá, ze primeranost lehoty sa posudzuje v závislosti od okolností vlastných kazdej veci, a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, zlozitosti veci a od správania zalobcu a príslusných orgánov. 142 Komisia tvrdí, ze pokial ide o konanie pred Súdom prvého stupna, desat podnikov napadlo sporné rozhodnutie v styroch jazykoch konania, ze mnoho skutocností bolo popretých a bolo potrebné posúdit dôkaznú silu vyhlásení a dokumentov týkajúcich sa zalobcov v prvostupnovom konaní na úcely potvrdenia ich existencie, ze odvolacie dôvody zalobcov si boli podobné, ale sa aj odlisovali vo vecných a procesných otázkach, ako aj vo výske pokuty. Dlzka konania nie je preto neprimeraná. Komisia sa v kazdom prípade domnieva, ze procesná vada, ako je tá, voci ktorej smeruje výhrada, nemôze, ani za predpokladu jej zistenia, viest k zruseniu napadnutého rozsudku v celom jeho rozsahu. Posúdenie Súdnym dvorom 143 Je potrebné pripomenút, ze vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, podla ktorej má kazdý právo na spravodlivé súdne konanie, a ktorá sa inspiruje clánkom 6 ods. 1 EDLP, ale najmä právo, aby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote, mozno uplatnit v rámci súdneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa podniku ukladajú pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze (rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, body 20 a 21; z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [11]C-238/99, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 179; z , Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 154, ako aj Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný, bod 115). 144 Primeranost lehoty sa posudzuje v závislosti od okolností vlastných kazdej veci, a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, zlozitosti veci a od správania zalobcu a príslusných orgánov (rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 29; Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný, bod 155, ako aj Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný, bod 116). 145 Súdny dvor v tomto ohlade spresnil, ze zoznam kritérií nie je vycerpávajúci a ze posúdenie primeranosti lehoty nevyzaduje systematické preskúmanie okolností prípadu vo vztahu ku kazdému z nich, pokial sa dlzka konania javí odôvodnená aspon vo vztahu k jednému z nich. Z tohto dôvodu mozno zlozitost veci prijat ako odôvodnenie na prvý pohlad prílis dlhej lehoty (rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 188; Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný, bod 156, ako aj Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný, bod 117). 146 V prejednávanej veci sa konanie pred Súdom prvého stupna predlzilo na pät rokov od podania deviatich zalôb medzi 11. a az do dna vyhlásenia rozsudku . 147 Takáto dlzka trvania sa musí preskúmat z hladiska okolnosti veci. Ako uviedol aj generálny advokát v bodoch 145 az 148 svojich návrhov, táto dlzka trvania je odôvodnená vzhladom na zlozitost veci a najmä tým, ze väcsina skutocností, ktoré odôvodnovali sporné rozhodnutie, bola spochybnená v prvostupnovom konaní a musela byt overená. Navyse devät podnikov podalo proti spornému rozhodnutiu zalobu v styroch jazykoch konania a jeden clenský stát, v tomto prípade Belgické královstvo, poziadalo vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník konania. V nadväznosti na spojenie týchto zalôb bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté o deviatich veciach. 148 Tieto jednotlivé okolnosti si vyzadovali súbezné preskúmanie deviatich zalôb a dlzku trvania konania mozno jednoducho vysvetlit dôkladným skúmaním spisu Súdom prvého stupna a jazykovými poziadavkami, ktoré ukladá rokovací poriadok v konaní pred Súdom prvého stupna. 149 S prihliadnutím na predchádzajúce skutocnosti treba konstatovat, ze konanie pred Súdom prvého stupna nepresiahlo poziadavky spojené s dodrzaním primeranej lehoty. 150 Z bodov 49 az 149 tohto rozsudku vyplýva, ze ziaden odvolací dôvod uvedený podnikom Koehler a Divipa na podporu ich odvolaní nemozno prijat, a preto ich treba zamietnut. O trovách 151 Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a ak Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku, kazdý úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 152 Komisia nemala úspech vo veci, pokial ide o odvolanie podané podnikom Bolloré, ktorý navrhol zaviazat túto institúciu na náhradu trov konania. Je teda namieste zaviazat Komisiu na náhradu trov konania vynalozených tak v konaní pred Súdom prvého stupna, ako aj v odvolacom konaní, pokial ide o tento podnik. 153 Kedze Koehler a Divipa nemali úspech vo svojich odvolacích dôvodoch a Komisia ich navrhla zaviazat na náhradu trov konania, je namieste zaviazat ich na náhradu trov tohto konania v súvislosti s ich jednotlivými odvolaniami. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia (T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02), sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka Bolloré SA. 2. Rozhodnutie Komisie 2004/337/ES z 20. decembra 2001 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.212 -- Samoprepisovací papier) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka Bolloré SA. 3. Odvolanie podané podnikmi Papierfabrik August Koehler AG a Distribuidora Vizcaína de Papeles SL sa zamietajú. 4. Komisia Európskych spolocenstiev je povinná nahradit trovy konania vynalozené tak v prvostupnovom konaní, ako aj v odvolacom konaní vo veci C-327/07 P. 5. Papierfabrik August Koehler AG a Distribuidora Vizcaína de Papeles SL sú povinní nahradit trovy konania vo veciach C-322/07 P a C-338/07 P. Podpisy __________________________________________________________________ ( [12]*1 ) Jazyky konania: nemcina, francúzstina a spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX3BIrlf/L96310-8316TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800725001-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0109&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:115:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0310&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986C?0062&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 12. file:///tmp/lynxXXXX3BIrlf/L96310-8316TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800725001-E0001