ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 9. júla 2009 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Úlavy na dani týkajúce sa námorníkov pracujúcich na palubách lodí zapísaných v dánskom medzinárodnom registri lodí -- Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok -- Zaloba o neplatnost -- Pojem 'dotknutá osoba` -- Zamestnanecké odbory -- Prípustnost zaloby" Vo veci C-319/07 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 9. júla 2007, 3F, predtým Specialarbejderforbundet i Danmark (SID), so sídlom v Kodani (Dánsko), v zastúpení: A. Bentley, QC, a A. Worsře, advokat, odvolatel, dalsí úcastníci konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: N. Khan a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Dánske královstvo, Nórske královstvo, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia A. Ó Caoimh (spravodajca), J. N. Cunha Rodrigues, U. Lőhmus a A. Arabadjiev, generálna advokátka: E. Sharpston, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. júla 2008, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 5. marca 2009, vyhlásil tento Rozsudok 1 3F (dalej len "odvolatel"), predtým Specialarbejderforbundet i Danmark (SID), vseobecný odborový zväz pracovníkov v Dánsku, svojím odvolaním navrhuje zrusenie uznesenia Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 23. apríla 2007, SID/Komisia (T-30/03, dalej len "napadnuté uznesenie"), ktorým sa zamietla zaloba o neplatnost rozhodnutia Komisie K(2002) 4370 v konecnom znení z o nevznesení námietok proti dánskym danovým opatreniam uplatnujúcim sa na námorníkov zamestnaných na palubách lodí zapísaných v dánskom medzinárodnom registri lodí (dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Clánok 4 ods. 3 a 4 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([2]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) znie takto: "3. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, pokým spadá do rámca clánku [87] ods. 1 zmluvy [ES], rozhodne, ze opatrenie je zlucitelné so spolocným trhom (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky [rozhodnutie o nevznesení námietok` -- neoficiálny preklad]). Rozhodnutie bude specifikovat, ktorá výnimka zo zmluvy sa pouzila. 4. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konania podla clánku [88] ods. 2 zmluvy (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania`)." 3 Usmernenia Spolocenstva o státnej pomoci pre námornú dopravu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 205, 1997, s. 5, dalej len "usmernenia Spolocenstva") majú v súlade so svojím bodom 2.2 nazvaným "Vseobecné ciele aktualizovaných usmernení v oblasti státnej pomoci" [neoficiálny preklad] za ciel zlepsit transparentnost a urcit, ktoré programy státnej pomoci mozno zaviest na podporu námorných záujmov Spolocenstva. V zmysle tohto istého bodu: "... Ocakávané výsledky sú tieto: -- zachovanie zamestnanosti v Spolocenstve..., -- ochrana námorného know-how Spolocenstva a rozvoj námorných schopností, -- zlepsenie bezpecnosti. -- ..." [neoficiálny preklad] 4 Bod 3.2 usmernení Spolocenstva nazvaný "Náklady na zamestnancov" [neoficiálny preklad] znie takto: "... Podporné opatrenia pre námorné odvetvie by sa... mali zamerat predovsetkým na znizovanie danových a iných nákladov a zatazenia, ktoré znásajú majitelia lodí a námorníci v Spolocenstve (t. j. tí, ktorí podliehajú zdanovaniu alebo povinnost platit sociálne odvody v niektorom clenskom státe), na úroven porovnatelnú so zvyskom sveta. Mali by skôr priamo stimulovat rozvoj tohto odvetvia a zamestnanosti, nez poskytovat vseobecnú financnú pomoc. Vzhladom na to by sa mali pre námornú dopravu Spolocenstva povolit nasledujúce opatrenia na znízenie nákladov na zamestnancov: -- ... -- znízenie dane z príjmu námorníkov Spolocenstva plaviacich sa na lodiach registrovaných v niektorom clenskom státe. ..." Skutkové okolnosti 5 Dna 1. júla 1988 Dánske královstvo prijalo zákon c. 408 z , ktorý nadobudol úcinnost , zavádzajúci dánsky medzinárodný register lodí (dalej len "register DIS"). Tento register doplnil dánsky bezný register lodí (dalej len "register DAS"). Cielom registra DIS je bojovat proti prechodu od vlajok Spolocenstva k lacným vlajkám. Hlavnou výhodou registra DIS je to, ze majitelia lodí, ktorých lode sú zapísané v tomto registri, majú právo zamestnávat na svojich lodiach námorníkov z tretích krajín, pricom im platia mzdu v súlade s vnútrostátnym právom týchto tretích krajín. 6 V ten istý den Dánske královstvo prijalo zákony c. 361, c. 362, c. 363 a c. 364, ktoré nadobudli úcinnost 1. januára 1989, zavádzajúce viacero danových opatrení týkajúcich sa námorníkov zamestnaných na lodiach zapísaných do registra DIS (dalej len "sporné danové opatrenia"). Títo námorníci boli najmä oslobodení od dane z príjmov, kým námorníci zamestnaní na lodiach zapísaných v registri DAS takémuto zdaneniu podliehali. 7 Dna 28. augusta 1998 odvolatel podal Komisii staznost proti Dánskemu královstvu týkajúcu sa sporných danových opatrení, pricom tvrdil, ze boli v rozpore s usmerneniami Spolocenstva, a preto aj v rozpore s clánkom 87 ES. 8 Odvolatel vo svojej staznosti tvrdí, ze sporné danové opatrenia predstavujú státnu pomoc, ktorá nie je v súlade s usmerneniami Spolocenstva jednak z dôvodu, ze danové oslobodenie sa priznáva vsetkým námorníkom a nielen námorníkom Spolocenstva, a jednak z dôvodu, ze tieto opatrenia neboli oznámené Komisii. 9 Dna 13. novembra 2002 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v zmysle ktorého rozhodla o nevznesení námietok "proti danovým opatreniam uplatnujúcim sa od na námorníkov zamestnaných na lodiach zapísaných v Dánsku bud v registri DAS, alebo v registri DIS, pretoze sa domnievala, ze boli alebo sú státnou pomocou zlucitelnou so spolocným trhom na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES" (bod 46 druhá zarázka uvedeného rozhodnutia). Konanie pred Súdom prvého stupna 10 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. januára 2003 podal odvolatel zalobu, ktorou ziadal zrusit sporné rozhodnutie a zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. 11 Osobitným podaním doruceným kancelárii Súdu prvého stupna 17. marca 2003 predlozila Komisia námietku neprípustnosti podla clánku 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, v ktorej mu navrhovala, aby zamietol predlozenú zalobu ako zjavne neprípustnú a zaviazal odvolatela na náhradu trov konania. 12 Vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti predlozených 16. mája 2003 odvolatel navrhol zamietnut ju a zaviazat Komisiu na náhradu trov konania spojených s touto námietkou neprípustnosti. 13 Uznesením z 18. júna 2003 predseda druhej rozsírenej komory Súdu prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania povolil vstup Dánskeho královstva a Nórskeho královstva do konania ako vedlajsích úcastníkov na podporu Komisie. Vedlajsí úcastníci konania sa vzdali moznosti podania vyjadrenia týkajúceho sa výlucne prípustnosti zaloby. Napadnuté uznesenie 14 Na podporu svojej zaloby na zrusenie sporného rozhodnutia odvolatel predlozil tri odvolacie dôvody zalozené po prvé na porusení clánku 88 ods. 2 ES a zásady riadnej správy vecí verejných z dôvodu, ze Komisia nezacala konanie vo veci formálneho zistovania podla tohto ustanovenia, po druhé na porusení clánku 87 ods. 3 ES vykladaného v duchu usmernení Spolocenstva a zásady ochrany legitímnej dôvery a po tretie na zjavne nesprávnom posúdení. 15 V bode 24 napadnutého uznesenia Súd prvého stupna pripomenul, ze ak Komisia bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES v rozhodnutí prijatom na základe odseku 3 tohto clánku konstatuje, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, vyhlási súd Spolocenstva zalobu o zrusenie takéhoto rozhodnutia podanú dotknutou osobou v zmysle uvedeného odseku 2 za prípustnú, ak sa zalobca podaním zaloby snazí chránit svoje procesné práva, ktoré mu vyplývajú z posledného uvedeného ustanovenia. 16 V bode 25 napadnutého uznesenia Súd prvého stupna spresnil, ze dotknutými osobami v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, ktoré môzu v súlade s clánkom 230 stvrtým odsekom ES podat zalobu o neplatnost, sú osoby, podniky alebo zdruzenia, ktoré sú prípadne dotknuté vo svojich záujmoch poskytnutím pomoci, teda predovsetkým konkurencné podniky príjemcov tejto pomoci a profesijné organizácie (rozsudky Súdneho dvora zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, 323/82, Zb. s. 3809, bod 16, a z , Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 36). 17 V bode 26 napadnutého uznesenia Súd prvého stupna zdôraznil, ze ak zalobca naopak spochybnuje dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci ako takej, musí preukázat, ze má osobitné postavenie v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia (25/62, Zb. s. 197). Tak to bude najmä v prípade, ak by postavenie zalobcu na trhu bolo podstatne dotknuté pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia. 18 V bode 28 napadnutého uznesenia Súd prvého stupna rozhodol takto: "Ak sa zalobca snazí, ako je to v prejednávanej veci, svojím prvým zalobným dôvodom o zachovanie svojich procesných práv, ktoré mu vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES, s cielom dosiahnut zrusenie rozhodnutia o nevznesení námietok, súd Spolocenstva vyhlási jeho zalobu za prípustnú, pokial je tento zalobca dotknutou osobou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES (rozsudok Komisia/[Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum], [uz citovaný], body 35 a 36)." 19 V bodoch 30 az 33 napadnutého uznesenia Súd prvého stupna uviedol toto: "30 ... rozhodlo sa, ze zaloba o neplatnost podaná na základe clánku 230 ES proti rozhodnutiu v oblasti státnej pomoci prijatému bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania je neprípustná, pokial postavenie zalobcu na trhu nie je dotknuté poskytnutím tejto pomoci (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. septembra 1998, Waterleiding Maatschappij/Komisia, [3]T-188/95, Zb. s. II-3713, bod 62, a pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z , Hamburger Hafen- und Lagerhaus a i./Komisia, [4]T-69/96, Zb. s. II-1037, bod 41). Rovnako sa tiez rozhodlo, ze zalobca, ktorý nie je podnikom, ktorého konkurencné postavenie je dotknuté státnymi opatreniami, ktoré boli ohlásené ako státna pomoc, nemôze preukázat osobný záujem na odvolaní sa na údajné protisútazné úcinky týchto opatrení v rámci zaloby proti Komisii z dôvodu nezacatia konania podla clánku 88 ods. 2 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z , ATM/Komisia, T-178/94, Zb. s. II-2529, bod 63, a uznesenie [Súdu prvého stupna z ,] Pérez Escolar/Komisia, [[5]T-41/01, Zb. s. II-2157,] bod 46). 31 Ani zalobca ako odborový zväz námorníkov, ani jeho clenovia vsak nie sú konkurentmi príjemcov spornej pomoci oznacených v spornom rozhodnutí, konkrétne majitelov lodí zapísaných v registri DIS. 32 Co sa týka samotného zalobcu, nemôze sa dovolávat toho, ze jeho vlastné sútazné postavenie bolo ovplyvnené predmetnou pomocou. Na jednej strane sa uz rozhodlo, ze zdruzenie pracovníkov podniku, ktorý údajne vyuzíva státnu pomoc, nie je konkurentom tohto podniku (rozsudok ATM/Komisia, [uz citovaný], bod 63). Na druhej strane, pokial sa zalobca dovoláva svojho vlastného sútazného postavenia vo vztahu k ostatným odborovým zväzom námorníkov pri vyjednávaní kolektívnych dohôd v dotknutej oblasti, postacuje pripomenút, ze zmluvy uzavreté v rámci kolektívneho vyjednávania nespadajú do oblasti hospodárskej sútaze [pozri, pokial ide o neuplatnenie clánku 3 písm. g) ES a clánku 81 ES o kolektívnych zmluvách, rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1999, Albany, [6]C-67/96, Zb. s. I-5751, body 52 az 60]. 33 Rovnako, co sa týka clenov zalobcu, nic v spise nenaznacuje, ze by títo námorníci nepatrili do pôsobnosti pojmu pracovník v zmysle clánku 39 ES, konkrétne ide o osoby, ktoré poskytujú pocas urcitého casového obdobia urcité plnenia v prospech tretích osôb a pod ich vedením a dostávajú za to odmenu. Ako pracovníci preto sami osebe nie sú podnikmi (rozsudok Súdneho dvora zo 16. septembra 1999, Becu a i., [7]C-22/98, Zb. s. I-5665, bod 26)." 20 Okrem toho v bode 35 napadnutého uznesenia Súd prvého stupna pripomenul, ze nebolo vylúcené, ze by organizácie zastupujúce pracovníkov podniku príjemcu pomoci mohli ako dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES predlozit Komisii svoje pripomienky k sociálnym aspektom, ktoré by mohla prípadne zohladnit, odkazujúc v tomto ohlade na uznesenie Súdu prvého stupna z 18. februára 1998, Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia (T-189/97, Zb. s. II-335, bod 41). V bode 36 tohto uznesenia vsak zdôraznil, ze sociálne aspekty súvisiace s registrom DIS vyplývajú hlavne zo zriadenia tohto registra zákonom c. 408, a nie zo sprievodných danových opatrení, a ze Komisia zastávala názor, ze zriadenie uvedeného registra nepredstavuje státnu pomoc, pricom vsak svoje preskúmanie zlucitelnosti dotknutých státnych opatrení so spolocným trhom obmedzila len na danové opatrenia. Súd prvého stupna v tomto istom bode 36 dospel k záveru, ze sociálne aspekty týkajúce sa registra DIS majú v prejednávanej veci len nepriamu spojitost s predmetom sporného rozhodnutia a ze v dôsledku toho sa zalobca nemôze odvolávat na tieto sociálne aspekty v snahe preukázat, ze je osobne dotknutou osobou. 21 Súd prvého stupna v bode 37 napadnutého uznesenia tiez zamietol tvrdenie odvolatela, podla ktorého ho mozno povazovat za osobne dotknutého výlucne na základe skutocnosti, ze predmetná pomoc je prevedená na jej príjemcov prostredníctvom znízenia mzdových nárokov námorníkov, ktorí sú na základe sporných danových opatrení oslobodení od dane z príjmu. Podla Súdu prvého stupna totiz sporné rozhodnutie vychádza z výhod poskytnutých príjemcom pomoci, a nie zo spôsobu poskytnutia tejto pomoci. 22 Napokon Súd prvého stupna rozhodol, ze odvolatel nepreukázal, ze pomocou vyplývajúcou zo sporných danových opatrení boli priamo ovplyvnené jeho vlastné záujmy ako vyjednávaca. Odkazujúc na rozsudky z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia (67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219), a z , CIRFS a i./Komisia (C-313/90, Zb. s. I-1125) sa v bodoch 39 a 40 napadnutého uznesenia domnieval, ze samotná skutocnost, ze odvolatel podal Komisii staznost proti predmetnej pomoci, neumoznuje jeho individualizáciu. Aj ked je mozné, ze odvolatel bol jedným z vyjednávacov kolektívnych zmlúv pre námorníkov pracujúcich na lodiach zapísaných v niektorom z dánskych registrov a z tohto dôvodu bol súcastou mechanizmu presunu pomoci majitelom lodí, Súd prvého stupna konstatoval, ze odvolatel nijako nepreukázal, ze by s Komisiou vyjednával vypracovanie usmernení Spolocenstva, ktorých sa dovoláva v prejednávanej veci, alebo ze by s Komisiou alebo s dánskou vládou vyjednával prijatie sporných danových opatrení. 23 Súd prvého stupna na základe toho v bodoch 41 a 42 napadnutého uznesenia dospel k záveru, ze ani odvolatel, ani jeho clenovia nie sú osobne dotknutí sporným rozhodnutím a ze zaloba podaná odvolatelom nie je neprípustná z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie v zmysle clánku 230 ES. Odvolanie 24 Svojím odvolaním odvolatel navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnuté uznesenie ako celok, -- vyhlásil zalobu podanú na Súd prvého stupna za prípustnú a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania o odvolaní. 25 Komisia navrhuje odvolanie zamietnut a zaviazat odvolatela na náhradu trov konania. 26 Na podporu svojho odvolania odvolatel predkladá styri odvolacie dôvody. Prvý sa zakladá na tom, ze Súd prvého stupna prílis siroko uplatnil uz citovaný rozsudok Albany, ked dospel k názoru, ze konkurencné postavenie odvolatela nebolo dotknuté pomocou vyplývajúcou zo sporných danových opatrení. Druhý zalobný dôvod spocíva v tvrdení, ze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze odvolatel sa nemôze dovolávat sociálnych aspektov vyplývajúcich z usmernenia Spolocenstva, aby preukázal, ze bol osobne dotknutý sporným rozhodnutím. Tretí odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom uplatnení uz citovaných rozsudkov Plaumann/Komisia a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum v tom zmysle, ze Súd prvého stupna sa domnieval, ze odvolatela nemozno povazovat za osobne dotknutého výlucne na základe skutocnosti, ze predmetná pomoc je prevedená na jej príjemcov prostredníctvom znízenia mzdových nárokov námorníkov, ktorí sú na základe sporných danových opatrení oslobodení od dane z príjmu. Vo svojom stvrtom odvolacom dôvode odvolatel tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne uplatnil judikatúru vyplývajúcu z uz citovaných rozsudkov Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, ako aj CIRFS a i./Komisia, ked dospel k záveru, ze vlastné záujmy odvolatela ako vyjednávaca neboli dotknuté spornými danovými opatreniami. Úvodné pripomienky 27 Pred skúmaním dôvodov odvolania je vhodné pripomenút pravidlá týkajúce sa urcenia, ci je iný právny subjekt ako clenský stát, ktorý je adresátom rozhodnutia Komisie v oblasti pomoci, aktívne legitimovaný na podanie zaloby proti tomuto rozhodnutiu. Pred preskúmaním dôvodov uvedených na podporu odvolania treba pripomenút relevantné pravidlá týkajúce sa aktívnej legitimácie inej osoby ako clenského státu, ktorému bolo rozhodnutie Komisie v oblasti státnej pomoci urcené, napadnút toto rozhodnutie. 28 Podla clánku 230 stvrtého odseku ES môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu urcenému inej osobe len vtedy, ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. 29 Podla ustálenej judikatúry môzu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka iba vtedy, ked sa ich týka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (pozri najmä rozsudky Plaumann/Komisia, uz citovaný, s. 223; z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 20; z , Matra/Komisia, [8]C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 14; Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 33, ako aj z , British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10505, bod 26). 30 Kedze sa prejednávané odvolanie týka rozhodnutia Komisie vo veci státnej pomoci, je namieste zdôraznit, ze v rámci konania o preskúmaní pomoci upraveného clánkom 88 ES treba rozlisovat medzi predbeznou fázou zistovania pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a fázou zistovania pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch veci, upravuje Zmluva povinnost Komisie poskytnút úcastníkom moznost predlozit svoje pripomienky (pozri rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný, bod 22; Matra/Komisia, uz citovaný, bod 16; z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 38; Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 34, ako aj British Aggregates/Komisia, uz citovaný, bod 27). 31 Z toho vyplýva, ze ak Komisia bez zacatia zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES konstatovala rozhodnutím zalozeným na odseku 3 tohto clánku, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môzu presadit jej dodrzanie, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút na súde Spolocenstva. Z týchto dôvodov vyhlasuje súd Spolocenstva zalobu o zrusenie takéhoto rozhodnutia podanú dotknutou osobou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES za prípustnú, ked chce zalobca podaním zaloby zachovat svoje procesné práva, ktoré má podla posledného uvedeného ustanovenia (rozsudky Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 35 a tam citovaná judikatúra, ako aj British Aggregates/Komisia, uz citovaný, bod 28). 32 Súdny dvor mal prílezitost spresnit, ze týmito dotknutými osobami sú osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, t. j. najmä podniky konkurujúce príjemcom tejto pomoci a obchodné zdruzenia (rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 41; Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 36, ako aj British Aggregates/Komisia, uz citovaný, bod 29). 33 V tomto ohlade nie je vylúcené, ze by sa odborový zväz povazoval za "dotknutú osobu" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, pokial preukáze, ze on sám alebo jeho clenovia sú prípadne dotknutí vo svojich záujmoch poskytnutím pomoci. Je vsak dôlezité, aby tento zväz po právnej stránke dostatocne preukázal, ze pomoc by mohla mat konkrétny dopad na jeho situáciu alebo na situáciu námorníkov, ktorých zastupuje. 34 Súdny dvor tiez spresnil, ze ak zalobca naopak spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola posúdená táto pomoc, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za "dotknutú osobu" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Zalobca teda musí dokázat, ze má osobitné postavenie v zmysle uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia. Je to tak najmä vtedy, ak je zalobcovo postavenie na trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia (rozsudky z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, 169/84, Zb. s. 391, body 22 az 25; Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 37; z , Nemecko a i./Kronofrance, C-75/05 P a C-80/05 P, Zb. s. I-6619, bod 40, ako aj British Aggregates/Komisia, uz citovaný, bod 35). 35 Hoci ako vyplýva z clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, rozhodnutie o nevznesení námietok Komisia prijíma vtedy, ked zistí, ze oznámené opatrenie nevyvoláva pochybnosti v súvislosti so svojou zlucitelnostou so spolocným trhom. Ak odvolatel ziada o zrusenie takéhoto rozhodnutia, spochybnuje predovsetkým skutocnost, ze rozhodnutie týkajúce sa pomoci bolo prijaté bez toho, aby Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania, cím dochádza k poruseniu jeho procesných práv. Aby zalobca uspel so svojou zalobou, môze sa snazit preukázat, ze zlucitelnost sporného opatrenia mala vyvolávat pochybnosti. Pouzitie takýchto argumentov vsak napriek tomu nemá za následok zmenu predmetu zaloby, ani zmenu podmienok prípustnosti. 36 Je nutné konstatovat, ze v prejednávanej veci, ako to jasne vyplýva jednak z napadnutého uznesenia, ako aj zo spisu z prvého stupna, bolo cielom prvého odvolacieho dôvodu zaloby podanej odvolatelom zachovat procesné práva, ktoré mu vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES, pricom v rámci okolností prejednávanej veci namieta proti nezacatiu konania vo veci formálneho zistovania stanoveného týmto ustanovením, co Súd prvého stupna výslovne uznal v bode 28 uvedeného uznesenia. 37 Z bodu 8 napadnutého uznesenia tiez vyplýva, ze predseda druhej rozsírenej komory Súdu prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania uznesením zo 16. februára 2005 prerusil konanie o zalobe, ktorá sa predlozila Súdu prvého stupna, az do rozhodnutia Súdneho dvora vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, pricom konstatoval, ze uvedená zaloba smerovala proti rozhodnutiu Komisie prijatému bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 38 Okrem toho v nadväznosti na uz citovaný rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum Súd prvého stupna listom z 24. januára 2006 vyzval úcastníkov konania, aby predlozili svoje pripomienky k tomuto rozsudku a najmä k uplatneniu na zalobu odvolatela uz citovanej judikatúry Cook/Komisia, na ktorú Súdny dvor odkazoval v bodoch 35 a 36 predmetného rozsudku, co sa týka prípustnosti tejto zaloby, ako aj postavenia odvolatela ako dotknutej osoby v zmysle uvedeného bodu 36. 39 Z toho vyplýva, ze co sa týka prvého zalobného dôvodu uvádzaného odvolatelom pred Súdom prvého stupna týkajúceho sa nezacatia konania vo veci formálneho zistovania, Súd prvého stupna sa snazil urcit, ako to výslovne vyplýva z bodu 28 napadnutého uznesenia, ci mozno odvolatela povazovat za dotknutú osobu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 40 Práve v duchu týchto úvah treba skúmat styri odvolacie dôvody uvádzané odvolatelom na podporu jeho odvolania. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 41 Odvolatel sa domnieva, ze Súd prvého stupna tým, ze sa odvolával na uz citovaný rozsudok Albany, aby dospel k záveru, ze odvolatel sa nemôze dovolávat svojho vlastného konkurencného postavenia vo vztahu k iným odborovým zväzom námorníkov v rámci vyjednávania kolektívnych zmlúv, poskytol prílis siroký výklad tohto rozsudku. Súdny dvor v nom v tomto ohlade neuviedol nic, co by sa týkalo clánku 85 Zmluvy ES (teraz clánok 81 ES) pri jeho uplatnení na verejnoprávne podniky na základe clánku 90 Zmluvy ES (teraz clánok 86 ES), pokial ide o akýkolvek vztah, ktorý by mohol existovat medzi kolektívnymi zmluvami a uplatnením pravidiel v oblasti státnej pomoci obsiahnutých v clánkoch 92 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 87 ES) a 93 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ES). 42 Komisia sa domnieva, ze prvý odvolací dôvod sa musí zamietnut ako neúcinný alebo subsidiárne ako nedôvodný. Tvrdí, ze judikatúra citovaná Súdom prvého stupna v prvej casti bodu 32 napadnutého uznesenia, konkrétne rozsudok ATM/Komisia, uz citovaný, stací ako základ pre záver o neprípustnosti tejto casti odvolania odvolatela, co sa týka jeho konkurencného postavenia. Za týchto okolností uvádza, ze tvrdenie odvolatela týkajúce sa irelevantnosti uz citovaného rozsudku Albany je neúcinné a ze nie je potrebné, aby Súdny dvor vecne preskúmal tento odvolací dôvod. 43 V kazdom prípade, co sa týka druhej casti bodu 32 napadnutého uznesenia, Komisia tvrdí, ze uz citovaný rozsudok Albany, a skupina rozsudkov, ktoré ho potvrdili, ukazujú, ze vyjednávanie kolektívnych zmlúv nespadá pod pravidlá hospodárskej sútaze stanovené Zmluvou vrátane pravidiel v oblasti státnej pomoci. Kolektívne zmluvy nie sú "výrobkami" v zmysle clánku 81 ES a nemozno ich kvalifikovat ani ako "tovary" v zmysle clánku 87 ES. Odborové zväzy teda pri vyjednávaní týchto zmlúv nie sú ani "podnikatelmi" pôsobiacimi v oblasti výroby "výrobkov" v zmysle týchto ustanovení. Posúdenie Súdnym dvorom 44 S cielom urcit, ci sa odvolatel musí povazovat za dotknutú osobu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES a ci sa teda jeho odvolanie musí vyhlásit za prípustné, Súd prvého stupna v prvom rade preskúmal otázku, ci je konkurencné postavenie odvolatela na trhu dotknuté poskytnutím pomoci. 45 Tvrdenie Komisie, podla ktorého uz citovaný rozsudok ATM/Komisia sám osebe stací na zamietnutie tvrdení odvolatela týkajúcich sa konkurencného postavenia, nemozno prijat. Prvá cast bodu 32 napadnutého uznesenia sa totiz týka údajného konkurencného postavenia odvolatela vo vztahu k zamestnávatelom jeho clenov, konkrétne k majitelom lodí, ktorí sú príjemcami pomoci vyplývajúcej zo sporných danových opatrení, a nie jeho údajného konkurencného postavenia voci ostatným odborovým zväzom pri vyjednávaní kolektívnych zmlúv, co predstavuje samostatné tvrdenie, ktorého sa týka druhá cast toho istého bodu 32. 46 Aj keby odvolatel tvrdil, ze bol v konkurencnom postavení vo vztahu k majitelom lodí -- proti comu na pojednávaní namietal - stále by mal moznost pokúsit sa aj napriek uz citovanému rozsudku ATM/Komisia preukázat svoju aktívnu legitimáciu vyplývajúcu z toho, ze jeho prípadné záujmy boli dotknuté poskytnutím pomoci z dôvodu vplyvu uvedených opatrení na jeho konkurencné postavenie voci ostatným odborovým zväzom, ktorých clenovia sú zamestnaní na lodiach zapísaných v registri DIS. 47 Co sa týka výkladu uz citovaného rozsudku Albany uskutocneného Súdom prvého stupna v bode 32 napadnutého uznesenia, treba pripomenút, ze vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, bola predmetom sporu dohoda uzavretá vo forme kolektívnej zmluvy zavádzajúcej systém doplnkového dôchodku spravovaný dôchodkovým fondom z oblasti textilného priemyslu, clenstvo v ktorom sa mohlo stat povinným na základe rozhodnutia verejných orgánov. Albany International BV, podnik z oblasti textilného priemyslu, odmietol platit uvedenému fondu príspevky týkajúce sa urcitého obdobia z dôvodu, ze povinné clenstvo v nom, na základe ktorého sa od tohto podniku pozadovali uvedené príspevky, bolo v rozpore najmä s clánkom 85 ods. 1 Zmluvy. 48 Dalej treba pripomenút, ze predtým, nez Súdny dvor rozhodol o neuplatnení clánku 85 ods. 1 Zmluvy v prípade daných skutkových okolnosti, tak v bode 54 uz citovanom rozsudku Albany, pripomenul, ze podla clánku 3 písm. g) a i) Zmluvy ES [zmenený, teraz clánok 3 ods. 1 písm. g) a j) ES] cinnost Spolocenstva zahrna nielen "systém, ktorým sa zabezpecí, aby sa na vnútornom trhu nenarusila hospodárska sútaz", ale aj "politiku v sociálnej oblasti". V clánku 2 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 2 ES) sa totiz uvádza, ze úlohou Spolocenstva je hlavne "podporovat harmonický a vyrovnaný rozvoj hospodárskej cinnosti" a "vysokú úroven zamestnanosti a sociálnej ochrany". 49 Okrem toho z clánku 136 prvého odseku ES vyplýva, ze Spolocenstvo a clenské státy majú za ciel najmä podporu zamestnanosti, zlepsenie zivotných a pracovných podmienok v snahe dosiahnut ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeranú sociálnu ochranu a sociálny dialóg. Podla clánku 138 ods. 1 ES je úlohou Komisie podporovat porady sociálnych partnerov na úrovni Spolocenstva, pricom tento dialóg môze viest, ak si to sociálni partneri budú zelat, k zmluvným vztahom. Komisia tiez prijíma vsetky potrebné opatrenia pre ulahcenie ich dialógu zabezpecením vyrovnanej podpory pre obe strany [pozri v tomto zmysle rozsudok Albany, uz citovaný, body 55 az 58, co sa týka ustanovení Zmluvy EHS a dohody o sociálnej politike uzavretej medzi clenskými státmi Európskeho spolocenstva s výnimkou Spojeného královstva Velkej Británie a Severného Írska [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 191, 1992, s. 91) pred nadobudnutím úcinnosti Amsterdamskej zmluvy]. 50 V uz citovanom rozsudku Albany Súdny dvor pripustil, ze urcité úcinky obmedzujúce hospodársku sútaz sú vlastné kolektívnym zmluvám, ktoré uzavreli organizácie zamestnávatelov a zamestnancov. Podla Súdneho dvora by vsak dosiahnutie cielov sociálnej politiky sledovaných týmito zmluvami bolo vázne ohrozené, ak by sociálni partneri boli pri spolocnom hladaní opatrení zameraných na zlepsenie pracovných podmienok a podmienok zamestnávania podriadení clánku 85 ods. 1 ES. Za týchto okolností Súdny dvor uviedol, ze zmluvy uzatvorené v rámci kolektívnych vyjednávaní medzi sociálnymi partnermi vzhladom na tieto ciele z dôvodu ich povahy a predmetu nespadajú do pôsobnosti uvedeného ustanovenia. Súdny dvor tiez skúmal, ci povaha a predmet dohody spornej vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Albany, odôvodnujú, aby sa vymkla z pôsobnosti uvedeného ustanovenia Zmluvy, a dospel k záveru, ze v danej veci bolo vylúcenie dohody z pôsobnosti uvedeného clánku 85 ods. 1 odôvodnené (pozri rozsudok Albany, uz citovaný, body 59 az 64). 51 Z tohto rozsudku uz citovaného Albany, ako aj z rozsudkov, ktoré ho následne potvrdili, vyplýva, ze príslusným orgánom a súdom v jednotlivých prípadoch prinálezí preskúmat, ci povaha a predmet spornej dohody, ako aj nou sledované ciele sociálnej politiky odôvodnujú, aby sa vymanila z pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 21. septembra 2000, van der Woude, [9]C-222/98, Zb. s. I-7111, bod 23). 52 V prejednávanej veci, ako to vyplýva z bodu 34 napadnutého uznesenia, je odvolatel ako organizácia zastupujúca zamestnancov na základe svojej povahy vytvorený na úcely podpory kolektívnych záujmov svojich clenov. Na základe pripomienok, ktoré predlozil Súdu prvého stupna, zhrnutých v bodoch 17 a 20 napadnutého uznesenia, je odvolatel hospodárskym subjektom, ktorý vyjednáva ustanovenia a podmienky, za ktorých sa podnikom poskytuje pracovná sila. Pomoc vyplývajúca zo sporných danových opatrení podla neho ovplyvnuje schopnost jeho clenov konkurovat námorníkom z tretích krajín pri hladaní zamestnania u námorných spolocností, ktoré sú príjemcami tejto pomoci, a preto postavenie odvolatela ako takého na trhu by bolo dotknuté, co sa týka konkurencie schopnosti na trhu poskytovania pracovnej sily uvedeným spolocnostiam, a v dôsledku toho aj co sa týka schopnosti prijímania jeho clenov do zamestnania. 53 Tiez treba pripomenút, ze odvolatel namietal proti dánskej právnej úprave uplatnujúcej sa na register DIS, a najmä proti sporným danovým opatreniam z dôvodu, ze na jednej strane tento register umoznuje majitelom lodí, ktorých lode sú v nom zapísané, aby zamestnávali námorníkov z tretích s tým, ze im vyplácajú mzdu v súlade s ich vnútrostátnym právom, a na druhej strane, ze uvedené danové opatrenia, ktoré sú predmetom sporného rozhodnutia, umoznili oslobodit od dane z príjmov vsetkých námorníkov zamestnaných na lodiach zapísaných v registri DIS bez toho, aby sa rozlisovalo medzi námorníkmi, ktorí sú státnymi príslusníkmi clenských státov a tými, ktorí pochádzajú z tretích krajín. 54 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Albany, nie je v prejednávanej veci spornou hospodárskou sútazou obmedzujúca povaha kolektívnych zmlúv uzavretých medzi odvolatelom a inými odborovými zväzmi a majitelmi lodí, ktorí sú príjemcami pomoci vyplývajúcej zo sporných danových opatrení, ale otázka, ci konkurencné postavenie odvolatela voci týmto ostatným odborovým zväzom bolo dotknuté poskytnutím uvedenej pomoci, takze by sa odvolatel mal povazovat za dotknutú osobu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES a jeho zaloba o neplatnost sporného rozhodnutia by teda mala byt za týchto okolností prípustná. 55 Z okolnosti, ze by sa urcitá zmluva mohla z dôvodu svojej povahy, svojho predmetu a cielov sociálnej politiky, ktoré sleduje, vynat z pôsobnosti ustanovení clánku 81 ods. 1 ES, nemozno vyvodit, ze kolektívne vyjednávanie alebo strany na nom zúcastnené sú tiez úplne a automaticky vynaté z pravidiel Zmluvy v oblasti státnej pomoci alebo ze by zaloba o neplatnost, ktorú by tieto strany prípadne mohli podat, mala byt skoro automaticky povazovaná za neprípustnú z dôvodu ich úcasti na vyjednávaní. 56 Je totiz tazké urcit, akým spôsobom by ciele sociálnej politiky sledované kolektívnymi zmluvami mohli byt vázne ohrozené -- pricom takéto nebezpecenstvo bolo v uz citovanom rozsudku Albany dôvodom vylúcenia uvedených zmlúv z pôsobnosti clánku 85 ods. 1 Zmluvy -- tým, ze by sa pripustilo, ze odborový zväz, akým je odvolatel, by pri vyjednávaní ustanovení a podmienok týkajúcich sa práce svojich clenov mohol byt v konkurencnom postavení voci iným odborovým zväzom, ktorých clenovia majú odlisné mzdové podmienky z dôvodu vytvorenia takého registra, akým je register DIS. 57 Práve naopak, ak by sa v takej veci, akou je vec, v ktorej doslo k prejednávanému sporu, a priori vylúcila moznost, ze by odborový zväz mohol preukázat, ze je dotknutou osobou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, odvolávajúc sa na svoju úlohu pri kolektívnom vyjednávaní a úcinky, ktoré na nu mali vnútrostátne danové opatrenia povazované Komisiou za pomoc zlucitelnú so spolocným trhom, mohlo by to ohrozit tie isté ciele sociálnej politiky, ktoré viedli Súdny dvor k vylúceniu kolektívnej zmluvy spornej v uz citovanom rozsudku Albany z pôsobnosti clánku 85 ods. 1 Zmluvy. 58 Tento záver je vsak konfrontovaný so skutocnostou, ze Spolocenstvo sleduje okrem hospodárskych cielov aj ciele sociálne, pricom práva vyplývajúce z ustanovení Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci a hospodárskej sútaze musia byt vyvázené s cielmi sociálnej politiky, medzi ktoré, ako vyplýva z clánku 136 prvého odseku ES, patrí predovsetkým zlepsenie zivotných a pracovných podmienok tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana a sociálny dialóg (pozri v tomto zmysle v súvislosti s ustanoveniami Zmluvy týkajúcimi sa slobody usadit sa rozsudok z 11. decembra 2007, International Transport Workers' Federation a Finnish Seamen's Union, C-438/05, Zb. s. I-10779, bod 79). 59 Hoci, ako vyplýva z bodu 33 tohto rozsudku, zalobca musí vzdy z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze je poskytnutím pomoci osobne dotknutý vo svojich záujmoch, co môze urobit tak, ze preukáze, ze sa nachádza v konkurencnom postavení voci iným odborovým zväzom pôsobiacim na tom istom trhu. Takúto moznost teda nemozno a priori vylúcit odkazom na judikatúru vyplývajúcu z uz citovaného rozsudku Albany, alebo na neprimerane zúzený výklad pojmu "marché" v rámci skúmania, ci má taká organizácia, akou je odborový zväz snaziaci sa preukázat prípustnost svojej zaloby o neplatnost, postavenie dotknutej osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 60 Kedze Súd prvého stupna vykladal uz citovaný rozsudok Albany nesprávne, v dôsledku coho neodpovedal na tvrdenie odvolatela týkajúce sa jeho konkurencného postavenia vo vztahu k ostatným odborovým zväzom pri vyjednávaní kolektívnych zmlúv uplatnujúcich sa na námorníkov, treba napadnuté uznesenie v tomto bode zrusit. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 61 Odvolatel v súvislosti s bodmi 35 a 36 napadnutého uznesenia tvrdí, ze Súd prvého stupna po tom, ako pripomenul uz citované uznesenie Súdu prvého stupna Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia pochybil, ked nepreskúmal sociálne aspekty implicitne vyplývajúce zo zákonných podmienok povolenia danových úlav pre námorníkov Spolocenstva, konkrétne z usmernení Spolocenstva, a ked dospel k záver, ze odvolatel sa nemohol dovolávat zásady rozvinutej v uvedenom uznesení. 62 Podla odvolatela usmernenia Spolocenstva implicitne rozlisujú medzi "námorníkmi Spolocenstva" a ostatnými námorníkmi. Toto rozlisovanie predstavuje formu uznania existencie urcitého sociálneho quid pro quo, ktorému treba vyhoviet ako protihodnote povolenia státnej pomoci námorným prepravným spolocnostiam. Oslobodenie odmeny námorníkov od dane by bolo odôvodnené nevyhnutnostou kompenzácie vyssích nákladov, ktoré predstavuje zamestnanie námorníkov Spolocenstva v porovnaní s námorníkmi z tretích krajín. Práve takýmto spôsobom by sa mohol dosiahnut ciel zachovania zamestnanosti v Spolocenstve, ktorý bol jedným z cielov usmernenia Spolocenstva. Sociálne aspekty uvedených usmernení sa týkajú samotných podmienok, za ktorých pomoc môze ci nemôze byt schválená. Odvolatel by mohol ako zástupca dánskych námorníkov predlozit pripomienky k sociálnym aspektom vyplývajúcim zo sporných danových opatrení v prípade, ak by Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 63 Komisia sa domnieva, ze ak sa aj druhý odvolací dôvod nemôze po vzore prvého odvolacieho dôvodu zamietnut ako neúcinný, v kazdom prípade je nedôvodný. Súd prvého stupna mal úplnú pravdu, ked sa domnieval, ze sociálne aspekty mali len nepriamy vztah s predmetom sporného rozhodnutia. Na jednej strane Komisia tvrdí, ze register DIS, ako Súd prvého stupna z právneho hladiska správne uviedol, neposkytuje státnu pomoc. Na druhej strane sa odvolatel, ktorého odvolanie smeruje proti uzneseniu o neprípustnosti, snazil týmto odvolacím dôvodom zacat vecnú debatu prostredníctvom tvrdení týkajúcich sa pôsobnosti usmernení Spolocenstva. Predmet týchto usmernení je vsak jednoducho irelevantný na úcely stanovenia prípustnosti takejto zaloby. Posúdenie Súdnym dvorom 64 Na úvod treba zdôraznit, ze pri posudzovaní zlucitelnosti státnej pomoci v oblasti námornej prepravy, ako je tá v prejednávanej veci, môzu byt sociálne aspekty usmernení Spolocenstva zohladnené Komisiou v rámci celkového posúdenia, ktoré zahrna velký pocet úvah rôznej povahy týkajúcich sa najmä ochrany hospodárskej sútaze, námornej politiky Spolocenstva, podpory námornej dopravy Spolocenstva a tiez podpory zamestnanosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. mája 2000, Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, C-106/98 P, Zb. s. I-3659, bod 52). 65 Okrem toho, ako vyplýva z bodu 33 tohto rozsudku, nie je vylúcené, aby bol odborový zväz zamestnancov povazovaný za "dotknutú" osobu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, pokial preukáze, ze on sám alebo jeho clenovia sú poskytnutím urcitej pomoci prípadne dotknutí vo svojich záujmoch. 66 V bode 36 napadnutého uznesenia Súd prvého stupna rozhodol, ze sociálne aspekty týkajúce sa registra DIS sa len nepriamo týkajú predmetu sporného rozhodnutia a zaloby o neplatnost podanej proti nemu odvolatelom. V dôsledku toho dospel k záveru, ze odvolatel sa na to, aby preukázal, ze má postavenie osobne dotknutej osoby, nemôze dovolávat týchto sociálnych aspektov. 67 Nie je sporné, ze register DIS nie je sám osebe státnou pomocou. Ako totiz vyplýva z rozsudku zo 17. marca 1993, Sloman Neptun (C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887), státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES nie je taký rezim, ako je rezim zavedený registrom DIS, ktorý umoznuje, aby pracovné zmluvy uzavreté s námorníkmi z tretích krajín, ktorí nemajú bydlisko alebo trvalý pobyt v dotknutom clenskom státe, podliehali pracovným a mzdovým podmienkam, ktoré sa nespravujú právom tohto clenského státu a sú citelne menej výhodné ako podmienky námorníkov, ktorí sú jeho státnymi príslusníkmi. 68 Práve z tohto dôvodu zaloba o neplatnost podaná odvolatelom nesmerovala proti registru DIS, ale proti sporným danovým opatreniam, ktoré sa uplatnujú na námorníkov zamestnaných na lodiach zapísaných v tomto registri. 69 Súd prvého stupna namiesto toho, aby skúmal, ako to urobil v bode 36 napadnutého uznesenia, ci sociálne aspekty registra DIS mali dostatocne priamu väzbu s predmetom sporného rozhodnutia, mal skúmat sociálne aspekty vyplývajúce zo sporných danových opatrení vzhladom na usmernenia Spolocenstva, ktoré, ako tvrdí odvolatel, obsahujú zákonné podmienky pre posúdenie zlucitelnosti dánskeho danového rezimu, aby posúdil, ci tvrdenia odvolatela vychádzajúce z uvedených usmernení boli dostatocné na preukázanie jeho postavenia ako dotknutej osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 70 Kedze nemozno vylúcit, ze organizácie zastupujúce zamestnancov podnikov príjemcov pomoci by mohli ako dotknuté osoby v zmysle uvedeného ustanovenia Zmluvy predlozit Komisii svoje pripomienky k sociálnym aspektom, ktoré by nou prípadne mohli byt zohladnené, tak okolnost, ze Súd prvého stupna v skutocnosti neodpovedal na tvrdenie odvolatela týkajúce sa sociálnych aspektov vyplývajúcich zo sporných danových opatrení vzhladom na usmernenia Spolocenstva, musí viest k zruseniu napadnutého uznesenia v tomto bode. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 71 Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolatel poukazuje na to, ze Súd prvého stupna sa v bode 37 napadnutého uznesenia dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze odmietol ako irelevantný spôsob presunu pomoci vyplývajúcej zo sporných danových opatrení, teda skutocnost, ze táto pomoc bola presunutá na majitelov lodí prostredníctvom clenov odvolatela. 72 V tomto ohlade odvolatel uvádza, ze v uz citovanom rozsudku Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum Súdny dvor rozhodol, ze zdruzenie zalozené na presadzovanie kolektívnych záujmov jednej kategórie osôb podliehajúcich súdnej právomoci, sa môze povazovat za osobne dotknuté v zmysle uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia len v rozsahu, v akom je postavenie jeho clenov na trhu podstatným spôsobom ovplyvnené schémou pomoci, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia. Súdny dvor analyzoval výraz "postavenie na trhu" z pohladu "hospodárskych subjektov". Podla odvolatela neexistuje nijaký zásadný dôvod, aby sa pracovníci nemohli povazovat za hospodárske subjekty, pokial im vnútrostátna právna úprava alebo usmernenia Spolocenstva priznávajú osobitnú pozornost stanovením podmienok, v ktorých sa mozno domnievat, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 73 Komisia najskôr tvrdí, ze uz citovaný rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, ktorý bol vyhlásený vo veci týkajúcej sa priamej pomoci poskytnutej polnohospodárom, nijako nesúvisí so zistením Súdu prvého stupna uvedeným v bode 37 napadnutého uznesenia, podla ktorého sa sporné rozhodnutie zakladá na výhodách získaných príjemcom pomoci, konkrétne majitelmi lodí, a nie na spôsobe presunu tejto pomoci. Dalej uvedený rozsudok nie je v prejednávanej veci relevantný preto, lebo sa týka prijatia rozhodnutia v oblasti státnej pomoci Komisiou po tom, ako zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Nakoniec, ak by aj uvedený rozsudok bol v prejednávanej veci relevantný, Komisia pripomína, ze to neznamená, ze pracovníci sú osobne dotknutí rozhodnutím Komisie povolujúcim pomoc. Bod 72 tohto rozsudku výslovne vychádza z tvrdenia, podla ktorého sú "niektorí clenovia [Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum] hospodárskymi subjektmi, ktoré sa môzu povazovat za priamych konkurentov príjemcov pomoci". Clenmi odvolatela sú naopak námorníci, ktorých nemozno povazovat za priamych konkurentov majitelov lodí a nie sú "hospodárskymi subjektmi" v zmysle uvedeného rozsudku. 74 Za týchto okolností sa Komisia domnieva, ze tretí odvolací dôvod sa musí povazovat za nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 75 Treba pripomenút, ze v bode 37 napadnutého uznesenia Súd prvého stupna konstatoval, ze odvolatela nemozno povazovat za osobne dotknutého len na základe toho, ze sa sporná pomoc presunula na jej príjemcov z dôvodu znízenia mzdových nárokov námorníkov, ktorí sú na základe sporných danových opatrení oslobodení od dane z príjmu. Podla neho sa totiz sporné rozhodnutie zakladá na výhodách získaných príjemcami pomoci a nie na spôsobe presunu tejto pomoci. 76 Na rozdiel od zaloby o neplatnost podanej odvolatelom na Súd prvého stupna, ktorou sa Komisii vytýka, ze nezacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES a ktorá na základe poslednej analýzy smerovala k zachovaniu procesných práv priznaných týmto ustanovením, sa zaloba o neplatnost vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum týkala rozhodnutia Komisie ukoncujúceho takéto konanie. 77 Z toho vyplýva, ze Súdny dvor sa v uvedenej veci pokúsal urcit, ci postavenie clenov Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, zdruzenia vytvoreného na presadzovanie kolektívnych záujmov jednej kategórie osôb podliehajúcich súdnej právomoci na trhu, bolo podstatne ovplyvnené schémou pomoci, ktorá bola predmetom sporného rozhodnutia. 78 V prejednávanej veci, ako to vyplýva z bodu 28 napadnutého uznesenia, musel odvolatel pred Súdom prvého stupna preukázat, ze je dotknutou osobou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, kedze uplatnenie judikatúry vyplývajúcej z uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia, ako aj z uz citovaného rozsudku Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum bolo na prvý pohlad irelevantné. 79 Aj za predpokladu, ze Súd prvého stupna mal zohladnit spôsob presunu pomoci vyplývajúcej zo sporných danových opatrení a úlohu zamestnancov majitelov lodí -- clenov odvolatela -- v tejto súvislosti, treba pripomenút, ze v bodoch 31 az 33 napadnutého uznesenia tento súd v prejednávanej veci rozhodol, ze ani odvolatel ako odborový zväz námorníkov, ani jeho clenovia ako pracovníci zamestnaní príjemcami pomoci, nie sú konkurentmi príjemcov pomoci. Co sa týka najmä clenov tohto odborového zväzu, Súd prvého stupna konstatoval, ze kedze zodpovedajú definícii pracovníkov v zmysle clánku 39 ES, nie sú sami osebe podnikmi. 80 V prejednávanej veci s výnimkou nesprávneho uplatnenia uz citovaného rozsudku Albany v druhej casti bodu 32 napadnutého uznesenia -- co je predmetom prvého odvolacieho dôvodu -- odvolatel nespochybnoval závery, ku ktorým Súd prvého stupna dospel v uvedených bodoch 31 az 33 tohto uznesenia. Za týchto okolností sa nemôze odvolávat na to, ze jeho clenovia sú hospodárske subjekty, ktorých postavenie na trhu je dotknuté, aby spochybnil záver, ku ktorému dospel Súd prvého stupna v bode 37 napadnutého uznesenia, podla ktorého zaloba nie je prípustná len na základe toho, ze pomoc sa presunula na majitelov lodí z dôvodu znízenia mzdových nárokov jeho clenov z dôvodu, ze sa im poskytlo oslobodenie od dane z príjmu zavedené spornými danovými opatreniami. 81 Za týchto okolností treba tretí odvolací dôvod uvedený na podporu odvolania zamietnut ako nedôvodný. O stvrtom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 82 Odvolatel tvrdí, ze Súd prvého stupna tým, ze dospel k záveru, ze odvolatel nepreukázal, ze jeho vlastné záujmy ako vyjednávaca mohli byt priamo dotknuté pomocou vyplývajúcou zo sporných danových opatrení, a tým, ze povazoval jeho situáciu v prejednávanej veci za odlisnú od situácie Landbouwschap, verejnoprávnej organizácie zastupujúcej záujmy odvetvia skleníkového záhradníctva v Holandsku, v uz citovanom rozsudku Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, a od situácie Comité international de la rayonne et des fibres synthétiques (CIRFS) v uz citovanom rozsudku CIRFS a i./Komisia, uskutocnil prílis zúzený výklad týchto rozsudkov. 83 Odvolatel tvrdí, ze má úlohu vyjednávaca s námornými prepravnými spolocnostami a ze ako taký vyjednáva podmienky zamestnávania svojich clenov, a teda podmienky, za ktorých sa poskytnutá pomoc presúva z dánskeho státu na jej príjemcov. V tejto súvislosti sa domnieva, ze plní podobnú funkciu ako Landbouwschap, ktorý vyjednával podmienky, za ktorých sa mala presunút pomoc z Holandska na záhradníkov, ako to Súd prvého stupna pripústa v bode 40 napadnutého uznesenia, ked uvádza, ze odvolatel bol súcastou "mechanizmu presunu pomoci majitelom lodí". Rovnako tiez, hoci odvolatel nevyjednával podmienky stanovené usmerneniami Spolocenstva, pravdou vsak prinajmensom ostáva, ze zastupoval jasne urcenú skupinu námorníkov Spolocenstva, ktorá má osobitné postavenie v súvislosti s týmito usmerneniami. 84 Komisia sa domnieva, ze stvrtý zalobný dôvod sa musí zamietnut ako nedôvodný. Tvrdí najmä, ze Súd prvého stupna sa z právneho hladiska správne domnieval, ze situácia v prejednávanej veci nie je porovnatelná so situáciami vo veciach, ktoré viedli k uz citovaným rozsudkom Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, ako aj CIRFS a i./Komisia. V týchto veciach mal totiz odvolatel jasne vymedzené postavenie vyjednávaca, ktoré bolo úzko spojené s predmetom samotného sporného rozhodnutia, co ho stavalo do takej skutkovej situácie, ktorá ho individualizovala vo vztahu k akejkolvek inej osobe. V rozpore so svojimi tvrdeniami vsak odvolatel nijako nevyjednával podmienky, za ktorých sa pomoc vyplývajúca zo sporných danových opatrení presunula z Dánska na jej príjemcov, a ani nevyjednával podmienky stanovené usmerneniami Spolocenstva. Posúdenie Súdnym dvorom 85 Na úvod treba pripomenút, ze vo veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, Landbouwschap vyjednával s dodávatelom plynu preferencné sadzby napádané Komisiou a bol tiez signatárom dohody o týchto sadzbách. Rovnako bola táto organizácia v tomto ohlade povinná zacat nové rokovania o sadzbách s dodávatelom a uzavriet novú dohodu, ktorou sa vykonalo rozhodnutie Komisie. 86 Vo veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku CIRFS a i./Komisia, bol CIRFS partnerom Komisie pri zavádzaní "disciplíny" v oblasti pomoci v odvetví syntetických vlákien, ako aj pri jej predlzovaní a prispôsobovaní a aktívne uskutocnoval rokovania s Komisiou v rámci konania, ktoré predchádzalo sporu predovsetkým tak, ze jej predkladal písomné pripomienky a udrziaval si úzky kontakt s príslusnými sluzbami tejto institúcie. 87 Podla judikatúry Súdneho dvora sa teda veci, ktoré viedli k uz citovaným rozsudkom Kwekerij van der Kooy a i./Komisia a CIRFS a i./Komisia, týkali osobitných situácií, v ktorých odvolatel zastával postavenie vyjednávaca, ktoré bolo úzko spojené s predmetom samotného sporného rozhodnutia, co ho stavalo do takej skutkovej situácie, ktorá ho individualizovala vo vztahu k akejkolvek inej osobe (rozsudok Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, uz citovaný, bod 45). 88 Treba spresnit, ze Súdny dvor to viedlo k tomu, aby predpokladal uplatnenie tejto judikatúry na zaloby o neplatnost rozhodnutia Komisie, ktorým sa uzatvára konanie zacaté podla clánku 88 ods. 2 ES. Rozhodol, ze niektoré zdruzenia hospodárskych subjektov, ktoré sa aktívne zúcastnovali na konaní podla tohto ustavenia, sa musia povazovat za osobne dotknuté takýmto rozhodnutím v rozsahu, v akom sa dotýka ich postavenia vyjednávacov (pozri v tomto zmysle rozsudok Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, uz citovaný, body 40 az 42). 89 Pri skúmaní prípustnosti zaloby o neplatnost podanej CIRFS Súdny dvor tiez konstatoval, ze túto zalobu treba vykladat ako smerujúcu k zruseniu odmietnutia Komisie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. 90 Z toho vyplýva, ze táto judikatúra by sa mohla v medziach stanovených Súdnym dvorom uplatnit jednak na zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie, ktorým sa uzatvára konanie zacaté podla clánku 88 ods. 2 ES, a jednak na zalobu o neplatnost rozhodnutia o nevznesení námietok, a teda o nezacatí konania vo veci formálneho zistovania podla tohto ustanovenia. 91 Co sa týka otázky, ci sa Súd prvého stupna tým, ze uplatnil túto judikatúru na situáciu odvolatela v prejednávanej veci, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, treba pripomenút, ze sporné rozhodnutie sa týka danových opatrení prijatých dánskym zákonodarcom, ktoré sa týkajú námorníkov zamestnaných na lodiach zapísaných v registri DIS, ze takýto zápis umoznuje, ako to vyplýva z bodu 5 tohto rozsudku, aby sa uvedeným námorníkom poskytovala mzda v súlade s ich vnútrostátnym právom a ze staznost podaná odvolatelom na Komisiu sa týkala zlucitelnosti uvedených danových opatrení s usmerneniami Spolocenstva prijatými Komisiou, bez akejkolvek osobitnej úcasti odvolatela. 92 Vzhladom na tieto okolnosti sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze situácia odvolatela nie je porovnatelná so situáciami Landbouwschap alebo CIRFS, situáciami, ktoré z právneho hladiska správne kvalifikoval ako úplne osobitné, respektíve výnimocné. Odvolatel, ktorý je totiz len jedným z mnohých odborových zväzov Európskej únie zastupujúcich najmä námorníkov, ako aj jedným z mnohých odborových zväzov pôsobiacich v Dánsku a ktorý nie je jediným zástupcom námorníkom, nemal jasne urcené postavenie vyjednávaca, ktoré by bolo úzko spojené s predmetom samotného sporného rozhodnutia. Priamo sa nezúcastnoval na prijímaní sporných danových opatrení dánskou vládou, v súvislosti s ktorými Komisia rozhodla o nevznesení námietok, pricom jeho nesúhlas s nimi nestací na to, aby ho bolo mozné kvalifikovat za vyjednávaca v zmysle uz citovaných rozsudkov Kwekerij van der Kooy a i./Komisia a CIRFS a i./Komisia. 93 Uvedený odborový zväz sa ani úzko nepodielal na prijímaní usmernení Spolocenstva Komisiou, z ktorých podla neho vyplýva nezlucitelnost sporných danových opatrení so spolocným trhom. 94 Odvolatel síce podal staznost na Komisiu proti uvedeným danovým opatreniam, táto skutocnost sama osebe mu vsak nedovoluje, ako to sám pripústa v rámci svojho odvolania, preukázat, ze má postavenie vyjednávaca v zmysle uz citovaných rozsudkov Kwekerij van der Kooy a i./Komisia a CIRFS a i./Komisia. 95 Hoci je zaloba smerujúca k zruseniu rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok a teda o nezacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES prípustná, pokial odvolatel preukáze, ze je dotknutou osobou v zmysle tohto ustanovenia -- v takomto prípade sa neuplatnia prísnejsie kritériá vyplývajúce z judikatúry vychádzajúcej z uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia -- vykladanie judikatúry citovanej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku v tom zmysle, ze sa týka akejkolvek osoby, ktorá podala staznost na Komisiu, by viedlo k tomu, ze by judikatúra skúmaná v rámci prvého odvolacieho dôvodu a citovaná v bode 30 napadnutého uznesenia týkajúca sa vplyvu na konkurencné postavenie odvolatela bola zbavená svojej podstaty. 96 Vzhladom na predchádzajúce je potrebné zamietnut stvrtý odvolací dôvod ako nedôvodný. O prípustnosti zaloby na prvom stupni 97 Podla clánku 61 prvého odseku druhej vety Statútu Súdneho dvora môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Súdu prvého stupna sám právoplatne rozhodnút o veci samej, ak to stav konania dovoluje. 98 Ak aj Súdny dvor nie je schopný v tomto stádiu konania vecne rozhodnút o zalobe podanej na Súd prvého stupna, má k dispozícii nevyhnutné dôkazy, aby s konecnou platnostou rozhodol o námietke neprípustnosti predlozenej Komisiou v rámci prvostupnového konania. 99 Vzhladom na osobitné okolnosti prejednávanej veci treba uvedenú námietku neprípustnosti zamietnut. 100 Co sa týka dostatocnosti dôkazov predlozených odvolatelom, ktoré by mohli za okolností prejednávanej veci preukázat, ze sporné rozhodnutie by mohlo mat konkrétny vplyv na jeho situáciu alebo na situáciu námorníkov, ktorých zastupuje, treba pripomenút, ze odvolatel je organizáciou zastupujúcou pracovníkov, ktorá vyjednáva ustanovenia a podmienky, za ktorých sa poskytuje pracovná sila podnikom, vrátane majitelov lodí, ktoré sú zapísané v registri DIS. 101 Podla odvolatela by sa oslobodenie odmeny námorníkov od dane dalo odôvodnit nevyhnutnostou kompenzácie vyssích nákladov, ktoré predstavuje zamestnanie námorníkov Spolocenstva v porovnaní s námorníkmi z tretích krajín. Práve takýmto spôsobom by sa mohol dosiahnut ciel zachovania zamestnanosti v Spolocenstve, ktorý bol jedným z cielov usmernenia Spolocenstva. Sociálne aspekty uvedených usmernení sa týkajú samotných podmienok, za ktorých pomoc môze ci nemôze byt schválená. 102 Ako vyplýva z bodu 70 tohto rozsudku, nemozno vylúcit, ze by odvolatel ako zástupca najmä dánskych námorníkov mohol podat Komisii svoje pripomienky k sociálnym aspektom, ktoré by nou prípadne mohli byt zohladnené v prípade, ze by zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánok 88 ods. 2 ES. 103 Samotné usmernenia Spolocenstva v osobitnom kontexte znízenia mzdových nákladov v námornom odvetví uznávajú osobitnú úlohu odborových zástupcov pri vyjednávaní miezd. Z bodu 3.2 siesteho odseku uvedených usmernení vyplýva, ze "zmiernenie danového bremena nezbavuje majitelov lodí povinnosti vyjednat dohody o mzdách s clenmi potenciálnej posádky a ich odborovými zástupcami. Námorníci z clenských státov s nízkymi mzdami majú teda vzdy konkurencnú výhodu pred námorníkmi z clenských státov, v ktorých sú vyssie mzdy. V kazdom prípade sú vsak námorníci Spolocenstva drahsí ako najlacnejsí námorníci na svetovom trhu". 104 Kedze odvolatel vysvetlil, akým spôsobom by sporné danové opatrenia mohli ovplyvnit jeho postavenie a postavenie jeho clnov pri kolektívnom vyjednávaní s majitelmi lodí, ktoré sú zapísané v registri DIS, a kedze usmernenia Spolocenstva uznávajú úlohu takých odborových zväzov, akým je odvolatel, pri takýchto vyjednávaniach, treba zdôraznit, ze odvolatel z právneho hladiska dostatocne preukázal, ze sporné rozhodnutie by sa mohlo dotknút jeho záujmov alebo záujmov jeho clenov. 105 Okrem toho treba pripomenút, ze odvolatel v prejednávanej veci podal staznost na Komisiu proti Dánskemu královstvu v súvislosti so spornými danovými opatreniami, pricom tvrdil, ze sú v rozpore s usmerneniami Spolocenstva a teda s clánkom 87 ES. Hoci samotné podanie takejto staznosti Komisii samo osebe nestací na preukázanie postavenia dotknutej osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, pravdou tiez ostáva, ze uvedené opatrenia neboli oznámené Komisii uvedeným clenským státom a ze az podanie staznosti odvolatelom umoznilo tejto institúcii preskúmat ich zlucitelnost so spolocným trhom. Komisii okrem toho trvalo skoro styri roky, kým dospela k záveru o zlucitelnosti uvedených opatrení, pricom pocas celej tejto doby bol s nou odvolatel v úzkom kontakte. 106 Tiez treba uviest, ze táto vec sa lísi od veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia. V tejto veci podali zalobcovia zalobu proti rozhodnutiu Komisie, ktorá po uskutocnení konania podla clánku 93 ods. 2 Zmluvy, vyhlásila pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom. Zaloba v tejto veci sa vsak týka rozhodnutia Komisie, ktorým Komisia bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES konstatovala, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. Okrem toho vo veci, ktorá viedla k spomínanému rozsudku Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, sa zalobcovia nezúcastnili na konaní podla clánku 93 ods. 2 Zmluvy, kým v prejednávanej veci Komisia konanie vo veci formálneho zistovania vôbec nezacala napriek staznosti podanej odvolatelom a kontaktom medzi ním a Komisiou trvajúcim az do dna, ked Komisia dospela k záveru o zlucitelnosti týchto opatrení. 107 Situácia opísaná v súvislosti s touto vecou naznacuje, ze záujmy odvolatela ako takého, ako aj jeho clenov by prípadne mohli byt dotknuté poskytnutím pomoci. 108 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zamietnut výnimku neprípustnosti predlozenú Komisiou proti zalobe podanej odvolatelom na Súd prvého stupna. Odvolatela mozno teda vzhladom na osobitné okolnosti prejednávanej veci povazovat za dotknutú osobu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, v dôsledku coho musí byt jeho zaloba prípustná. 109 Za týchto okolností treba vec vrátit Súdu prvého stupna, aby rozhodol o návrhoch odvolatela smerujúcich k zruseniu sporného rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: 1. Uznesenie Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 23. apríla 2007, SID/Komisia (vec T-30/03), sa ciastocne zrusuje v rozsahu, v akom Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev neodpovedal na tvrdenia 3F týkajúce sa jednak jeho konkurencného postavenia vo vztahu k iným odborovým zväzom v rámci vyjednávania kolektívnych zmlúv uplatnujúcich sa na námorníkov a jednak sociálnych aspektov vyplývajúcich z danových opatrení týkajúcich sa námorníkov zamestnaných na lodiach zapísaných do dánskeho medzinárodného registra lodí. 2. Námietka neprípustnosti podaná Komisiou Európskych spolocenstiev na Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev sa zamieta. 3. Vec sa vracia Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev, aby rozhodol o návrhoch 3F týkajúcich sa zrusenia rozhodnutia Komisie K(2002) 4370 v konecnom znení z 13. novembra 2002 o nevznesení námietok proti dánskym danovým opatreniam uplatnujúcim sa na námorníkov zamestnaných na palubách lodí zapísaných v dánskom medzinárodnom registri lodí. 4. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [10]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX8xmEJQ/L96369-6861TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700599101-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0188&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0069&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0041&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0067&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0022&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0222&locale=SK 10. file:///tmp/lynxXXXX8xmEJQ/L96369-6861TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700599101-E0001