ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 11. decembra 2008 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Preferencná cena pozemku -- Rozhodnutie Komisie -- Vymáhanie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom -- Aktualizovaná hodnota pomoci -- Zlozená úroková sadzba -- Nedostatok odôvodnenia -- Zrusenie v celom rozsahu -- Prípustnost" Vo veci C-295/07 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 20. júna 2007, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: J. Flett, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Département du Loiret, v zastúpení: A. Carnelutti, advokát, zalobca na prvom stupni, Scott SA, so sídlom v Saint-Cloud (Francúzsko), v zastúpení: J. Lever, QC, J. Gardner a G. Peretz, barristers, ktorých splnomocnili R. Griffith a M. Papadakis, solicitors, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory P. Jann (spravodajca), sudcovia M. Ilesic, A. Tizzano, A. Borg Barthet a J.-J. Kasel, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: R. Grass, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. júna 2008, vyhlásil tento Rozsudok 1 Komisia Európskych spolocenstiev sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 29. marca 2007, Département du Loiret/Komisia ([2]T-369/00, Zb. s. II-851, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento rozsudok zrusil rozhodnutie Komisie 2002/14/ES z 12. júla 2000 o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech Scott Paper SA/Kimberly-Clark [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 12, 2002, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie") v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka pomoci priznanej vo forme preferencnej ceny pozemku uvedenej v jeho clánku 1. Právny rámec Nariadenie (ES) c. 659/1999 2 Clánok 14 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999, ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES ([4]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), nazvaný "Vymáhanie pomoci", znie takto: "1. Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o vymáhaní`). Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. 2. Pomoc, ktorá sa má vymáhat podla rozhodnutia o vymáhaní, bude zahrnat úrok s príslusnou sadzbou stanovenou Komisiou. Úrok bude splatný od dátumu, kedy protiprávna pomoc bola k dispozícii príjemcovi, do dátumu jej vymáhania. 3. Bez toho, aby bolo dotknuté akékolvek nariadenie Súdneho dvora... podla clánku [242] Zmluvy, vymáhanie sa bude realizovat bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva daného clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento úcel a v prípade konania na národných súdoch dané clenské státy podniknú vsetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslusných právnych systémoch, vrátane predbezných opatrení, bez dopadu na právo Spolocenstva." Oznámenie o úrokových sadzbách uplatnitelných v prípade vymáhania protiprávnej pomoci 3 Vo svojom oznámení 2003/C 110/08 z 8. mája 2003 o úrokových sadzbách uplatnitelných v prípade vymáhania protiprávnej pomoci [neoficiálny preklad] ([5]Ú. v. ES C 110, s. 21, dalej len "oznámenie z roku 2003") Komisia uvádza: "... ... vznikla otázka, ci úroky... majú byt jednoduché, alebo zlozené... Komisia povazuje za nevyhnutné objasnit svoje postavenie v tejto súvislosti. ... ... Bez ohladu na rôznorodost situácií sa... javí, ze úcelom protiprávnej pomoci je poskytnút príjemcovi financné prostriedky za podmienok podobných strednodobým bezúrocným pôzickám. Preto sa pouzitie zlozených úrokov zdá nevyhnutné, aby financné výhody vyplývajúce z takejto situácie boli celkom eliminované. V súlade s vyssie uvedeným Komisia informuje clenské státy a zúcastnené strany, ze v akomkolvek budúcom rozhodnutí, ktorým nariadi navrátenie protiprávne poskytnutej pomoci, uplatní referencné sadzby pouzité na výpocet cistého ekvivalentu regionálnej pomoci, a to na zlozenom základe. Podla beznej trhovej praxe sa toto zlozenie vypocítava na rocnom základe. Komisia ocakáva, ze clenské státy budú podobne uplatnovat zlozený úrok na výkon neuzatvorených prípadov rozhodnutí o navrátení, pokial tým nedôjde k rozporu so vseobecnými zásadami práva Spolocenstva." [neoficiálny preklad] Nariadenie (ES) c. 794/2004 4 Clánok 11 nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 ([6]Ú. v. ES L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3), nazvaný "Spôsob pouzitia úrokov", stanovuje: "1. Úrokovou sadzbou, ktorá má byt pouzitá, bude sadzba, ktorá platila v den prvého poskytnutia protiprávnej pomoci príjemcovi. 2. Úroková sadzba bude pouzívaná na zostavenom [zlozenom -- neoficiálny preklad] základe az do dna vrátenia pomoci. Úroky, ktoré vznikli v predchádzajúcom roku, budú úrocené v kazdom nasledujúcom roku. 3. Úroková sadzba, uvedená v odseku 1, bude pouzívaná pocas celého obdobia az do dna vrátenia. Ak medzi dnom prvého poskytnutia neoprávnenej pomoci príjemcovi a dnom vrátenia pomoci uplynulo viac ako pät rokov, úroková sadzba bude prepocítaná v pätrocných intervaloch na základe sadzby platnej v case prepoctu." 5 Podla clánku 13 piateho odseku tohto nariadenia sa clánok 11 uplatnuje v súvislosti s kazdým rozhodnutím o vrátení oznámeným po dni nadobudnutia úcinnosti tohto nariadenia. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 6 Okolnosti predchádzajúce sporu, ako boli opísané v bodoch 1 az 8 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút takto. 7 Dna 31. augusta 1987 mesto Orléans, Département du Loiret (Francúzsko) a spolocnost Scott SA uzavreli dohodu týkajúcu sa najmä predaja pozemku na úcely vybudovania továrne. Táto dohoda stanovila, ze Département du Loiret a mesto Orléans poskytnú v prospech spolocnosti Scott príspevok na úpravu pozemku v maximálnej výske 80 miliónov FRF (12,2 milióna eur). 8 Kimberly-Clark Corp., ktorá v januári 1996 kúpila Scott, oznámila zatvorenie továrne v januári 1998. Majetok továrne, konkrétne pozemok a papieren, kúpila najneskôr v júni 1998 spolocnost Procter & Gamble. 9 Po dorucení staznosti týkajúcej sa dotknutej pomoci, v nadväznosti na správu francúzskeho Dvora audítorov uverejnenú v novembri 1996, Komisia po výmene informácií s francúzskymi orgánmi od januára 1997 do apríla 1998 informovala tieto orgány listom z 10. júla 1998 o svojom rozhodnutí z 20. mája 1998 o zacatí konania podla clánku 93 ods. 2 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 2 ES). 10 Sporné rozhodnutie je vysvetlené v napadnutom rozsudku takto: "10 [Sporné] rozhodnutie vo svojej zmenenej verzii stanovuje: 'Clánok 1 Státna pomoc vo forme preferencnej ceny pozemku a preferencnej sadzby asanacného poplatku, ktorú Francúzsko poskytlo v prospech spolocnosti Scott vo výske 39,58 milióna FRF (6,03 milióna eur) alebo v aktualizovanej hodnote 80,77 milióna FRF (12,3 milióna eur), pokial ide o preferencnú cenu pozemku..., je nezlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1. Francúzsko prijme vsetky potrebné opatrenia na to, aby príjemca pomoci uvedenej v clánku 1, ktorá uz bola protiprávne poskytnutá, túto pomoc vrátil. 2. Vrátenie sa v súlade s postupmi vnútrostátneho práva, pokial umoznujú okamzitý a úcinný výkon predmetného rozhodnutia, uskutocní bez odkladu. Pomoc, ktorá sa má vrátit, zahrna úroky odvtedy, ako bola daná k dispozícii príjemcovi, az do jej vrátenia. Úroky sa vypocítajú na základe referencnej sadzby pouzívanej na výpocet ekvivalentu subvencie v rámci pomoci na regionálne úcely.` [neoficiálny preklad] 11 Pokial ide o zdanenie úrokov, Komisia uviedla (odôvodnenie c. 239 [sporného] rozhodnutia): 'Na úcely obnovenia hospodárskych podmienok, ktoré by sa vztahovali na podnik, ak by mu nezlucitelná pomoc nebola poskytnutá, musia francúzske orgány prijat vsetky opatrenia nevyhnutné na to, aby sa odstránili zvýhodnenia, ktoré vyplývajú z pomoci, a táto pomoc bola príjemcom vrátená. ...` [neoficiálny preklad] 12 Aktualizovaná hodnota pomoci, ktorá má byt vymáhaná, vypocítaná Komisiou, konkrétne suma 80,77 milióna FRF (pozri bod 10 vyssie), berie do úvahy uplatnenie úrokovej sadzby od dátumu priznania protiprávnej pomoci az do vydania [sporného] rozhodnutia. Táto úroková sadzba zodpovedá referencnej sadzbe pouzívanej Komisiou na vyhodnotenie prvku pomoci verejných subvencií vo Francúzsku, konkrétne '5,7 % od 1. januára 2000` (odôvodnenia c. 172 a c. 239 [sporného] rozhodnutia)." Konanie na prvom stupni a napadnutý rozsudok 11 Podaním predlozeným do kancelárie Súdu prvého stupna 4. decembra 2000 podal Département du Loiret zalobu proti spornému rozhodnutiu smerujúcu k jeho zruseniu v rozsahu, v akom vyhlasuje za nezlucitelnú státnu pomoc priznanú vo forme preferencnej ceny pozemku a nariaduje vrátenie sumy 39,58 milióna FRF (6,03 milióna eur) alebo v aktualizovanej hodnote 80,77 milióna FRF (12,3 milióna eur). 12 Spolocnost Scott, ktorá tiez podala zalobu na Súde prvého stupna smerujúcu k ciastocnému zruseniu sporného rozhodnutia (Scott/Komisia, T-366/00), vstúpila do tohto konania na podporu návrhov Département du Loiret. 13 Komisia navrhla Súdu prvého stupna, aby zamietol zalobu ako nedôvodnú. 14 Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom rozhodol, ze pokial ide o kapitalizáciu úrokov, sporné rozhodnutie nebolo dostatocne odôvodnené. Z tohto dôvodu prijal piatu cast druhého zalobného dôvodu a zrusil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka pomoci priznanej vo forme preferencnej ceny pozemku uvedenej v clánku 1, bez toho, aby preskúmal ostatné zalobné dôvody a tvrdenia uvedené na podporu zaloby. 15 Pokial ide o pouzitie zlozenej sadzby, Súd prvého stupna v prvom rade v bode 36 napadnutého rozhodnutia konstatoval, ze sporné rozhodnutie nespresnuje, ze pouzíva zlozenú sadzbu a ze az po uskutocnení výpoctu vo vztahu k pôvodnej hodnote a "aktualizovanej hodnote" pomoci, tak ako sú uvedené v tomto rozhodnutí, je mozné z rozhodnutia vyvodit, ze sa pouzila zlozená sadzba. Dôvody, pre ktoré bola uplatnená zlozená sadzba namiesto jednoduchej sadzby, nie sú nijako uvedené. 16 Dalej v bode 43 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna dospel k záveru, ze ulozenie povinnosti platit zlozené úroky v predmetnej veci bolo prvým prejavom novej a významnej politiky Komisie, ktorú Komisia nijako nevysvetlila. Komisia mala v napadnutom rozhodnutí na jednej strane uviest, ze rozhodla o kapitalizácii úrokov, a na druhej strane odôvodnit svoj prístup. 17 Podla bodu 44 napadnutého rozsudku táto povinnost odôvodnenia bola zvýsená z dôvodu skutocnosti, ze vzhladom na cas, ktorý uplynul od dátumu predaja pozemku do vydania napadnutého rozhodnutia, konkrétne trinást rokov, ulozenie povinnosti platit zlozené úroky malo znacné financné dôsledky na sumu pomoci, ktorá sa má vymáhat. 18 V bode 45 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze odôvodnenie sporného rozhodnutia bolo tiez nedostatocné, pokial ide o výsku uplatnenej úrokovej sadzby. 19 Dalej, v odpovedi na tvrdenie Komisie, podla ktorého pouzitie zlozenej sadzby na úcely aktualizácie pôvodnej hodnoty subvencie je odôvodnené nevyhnutnostou obnovit úcinnú hospodársku sútaz zrusením zvýhodnenia, ktoré príjemca vyuzíval, Súd prvého stupna v bode 49 napadnutého rozsudku rozhodol, ze takéto odôvodnenie predpokladá na jednej strane, ze príjemca k tomuto dátumu stále pozíva takéto zvýhodnenie, a na druhej strane, ze forma spornej pomoci je porovnatelná s bezúrocnou pôzickou sumy, ktorá zodpovedá hodnote pôvodnej subvencie. Sporné rozhodnutie vsak neobsahuje ziadne vysvetlenie k tomuto bodu. 20 Súd prvého stupna v tejto súvislosti dospel v bode 50 k záveru, ze vzhladom na formu pomoci poskytnutej v priebehu roka 1987 spolocnosti Scott, a to prevod vlastníckeho práva k upravenému pozemku s preferencnou cenou, nie je vôbec zrejmé, ze aktualizácia hodnoty pôvodnej subvencie uplatnením zlozenej úrokovej sadzby vo výske 5,7 % pocas dotknutého obdobia vedie k císlu zodpovedajúcemu hodnote zvýhodnenia, ktoré cerpal príjemca ako vlastník veci v roku 2000. 21 Podla bodu 51 napadnutého rozsudku bolo navyse nepochybné, ze pozemok a továren sa v roku 1998 predali spolocnosti Procter & Gamble. Cena oznámená francúzskymi orgánmi -- Komisia nespochybnila, ze tento predaj sa uskutocnil za normálnych trhových podmienok, a v napadnutom rozhodnutí si ho vysvetluje pripustením moznosti, ze pozemok sa predal za túto sumu -- bola teda nizsia nielen ako hodnota, ktorú Komisia urcila v roku 1987, ale aj ako cena, ktorú spolocnost Scott zaplatila. 22 V bode 52 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna dospel k záveru, ze za týchto podmienok a pri neexistencii akéhokolvek odôvodnenia v spornom rozhodnutí, pokial ide o vztah medzi údajným zvýhodnením spolocnosti Scott v roku 2000 a sumou 80,77 milióna FRF, nemôze vykonat svoje súdne preskúmanie vo veci otázky, ci pouzitie zlozenej úrokovej sadzby vedie k aktualizovanej hodnote zodpovedajúcej hodnote zvýhodnenia, ktoré sa má odstránit. 23 Nakoniec v bode 53 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze sporné rozhodnutie obsahuje zjavný rozpor v tom, ze bez odôvodnenia uplatnuje do dátumu jeho vydania úroky na zlozenom základe a potom az do vymáhania pomoci úroky na jednoduchom základe. Clánok 2 uvedeného rozhodnutia totiz stanovením, ze vymáhanie sa musí uskutocnit v súlade s vnútrostátnymi pravidlami, má za následok, ze úroky vztahujúce sa na obdobie od vydania napadnutého rozhodnutia az do vymáhania pomoci sa vypocítajú s jednoduchým úrokom. Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 24 Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 20. júna 2007 podala Komisia odvolanie proti napadnutému rozsudku. 25 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor urcil dôvodnost predmetného odvolania a v dôsledku toho zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Okrem toho vzhladom na stav sporu Komisia ziada Súdny dvor, aby o nom rozhodol s konecnou platnostou a aby dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie je dostatocne odôvodnené, pokial ide o pouzitie zlozenej úrokovej sadzby. V opacnom prípade Komisia, pokial ide o otázky, vo vztahu ku ktorým Súdny dvor dospeje k záveru, ze spor nie je mozné rozhodnút, navrhuje, aby vrátil vec Súdu prvého stupna na dalsie konanie. 26 V dôsledku toho Komisia tiez navrhuje rozhodnút, aby Département du Loiret znásal svoje vlastné trovy konania a nahradil trovy konania Komisie v konaniach pred Súdnym dvorom a Súdom prvého stupna a aby spolocnost Scott znásala svoje vlastné trovy konania v konaniach pred Súdnym dvorom a Súdom prvého stupna. 27 Département du Loiret navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie v celom rozsahu a ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 28 Scott navrhuje zamietnut odvolanie Komisie a ulozit Komisii povinnost zaplatit trovy konania a náklady tejto spolocnosti na obranu jej záujmov v predmetnom konaní. O odvolaní 29 Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza osem odvolacích dôvodov, ktoré sa opierajú o tieto tvrdenia: -- rozhodnutie je dostatocne odôvodnené, ak jednoduchý matematický výpocet umoznuje urcit, aká metóda výpoctu bola pouzitá, -- pouzívanie zlozenej úrokovej sadzby v kazdom prípade z odôvodnenia jej rozhodnutia aspon implicitne vyplýva, berúc do úvahy deklarované ciele znovu nastolit dovtedajsiu situáciu, -- protiprávne prenesenie dôkazného bremena: preukázat uvádzanú zmenu praxe prinálezí zalobcovi; nie je úlohou Komisie preukazovat absenciu takejto zmeny, -- Komisia nie je v zmysle právnych predpisov povinná stanovit, ze príjemca má výhodu k dátumu príkazu na vymáhanie, -- rozsudok nevychádza z dôkazov, ale zo spekulácií a prenása dôkazné bremeno, pokial ide o údajnú kúpnu cenu majetku továrne Procter & Gamble, -- údajná kúpna cena jedenást rokov po priznaní nie je relevantná na úcely výpoctu sumy pomoci, ktorá má byt vrátená, -- v súlade s povinnostou Komisie zabezpecit výkon konecných rozhodnutí v oblasti státnej pomoci v prípade chýbajúcej zmienky v konecnom rozhodnutí otázka, ci sa vymáhanie týka jednoduchej, alebo zlozenej úrokovej sadzby, vyplýva z práva Spolocenstva, nie z vnútrostátneho práva a -- otázka úrokovej sadzby môze byt oddelená od sumy istiny: v kazdom prípade neexistuje právny základ na zrusenie sporného rozhodnutia, a keby existoval, tak iba v tom rozsahu, v akom bola uplatnená úroková sadzba vyssia ako jednoduchá úroková sadzba. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 30 Komisia sa domnieva, ze rozhodnutie je dostatocne odôvodnené, ak jednoduchý matematický výpocet umoznuje urcit, aká metóda výpoctu bola pouzitá (v predmetnej veci zlozené úroky). Vsetky nevyhnutné údaje sa teda nachádzajú v spornom rozhodnutí a vzorec je vseobecne známy. Súd prvého stupna preto nemohol odôvodnit zrusenie sporného rozhodnutia najmä na základe skutocnosti uvedenej v bode 36 napadnutého rozsudku, ze iba pomocou urcitého matematického výpoctu môze dotknutá osoba vyvodit, ze bola pouzitá zlozená sadzba. 31 Podla Département du Loiret je tento dôvod neúcinný, pretoze zistenie Súdu prvého stupna kritizované týmto dôvodom nepredstavuje prvok odôvodnenia Súdu prvého stupna, ale opisný prvok, ktorý v kontexte sporného rozhodnutia nahrádza nedostatok oznámenia a vysvetlenia prijatej metódy aktualizácie. Súd prvého stupna v skutocnosti zrusil toto rozhodnutie, pretoze sa v nom nenachádzalo ziadne odôvodnenie pouzitia tejto metódy, ktorá v danom case nebola zauzívaná v praxi Komisie. 32 Scott sa tiez domnieva, ze ide iba o skutkovú pripomienku, na ktorej Súd prvého stupna nezalozil zrusenie sporného rozhodnutia. Posúdenie Súdnym dvorom 33 Je pravda, ze zistenie Súdu prvého stupna v bode 36 napadnutého rozsudku, podla ktorého sporné rozhodnutie nespresnuje, ze pouzíva zlozenú sadzbu a ze iba na základe výpoctu môze dotknutá osoba vyvodit, ze sa pouzila zlozená sadzba, patrí do analýzy Súdu prvého stupna smerujúcej k preskúmaniu, ci Komisia dostatocne odôvodnila svoje rozhodnutie aktualizovat hodnotu pomoci ulozením zlozených úrokov. 34 Napriek tomu pri výklade tejto casti v jej kontexte a najmä v spojení s bodmi 37 az 43 napadnutého rozsudku sa ukazuje, ze toto zistenie má iba úvodný charakter a nepredstavuje základ záveru Súdu prvého stupna v bode 54 napadnutého rozsudku, ze sporné rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené. Tento posledný uvedený záver spocíva skôr na zistení vykonanom v samotnom bode 36 napadnutého rozsudku, ze Komisia mala oznacit dôvody, pre ktoré ulozila zlozenú sadzbu namiesto jednoduchej sadzby. 35 Prvý odvolací dôvod preto musí byt zamietnutý ako neúcinný. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 36 Opät odkazujúc na bod 36 napadnutého rozsudku, Komisia sa domnieva, ze pouzitie zlozenej úrokovej sadzby je v kazdom prípade nevyhnutne implicitné v odôvodnení sporného rozhodnutia, berúc do úvahy deklarované ciele znízit výhodu a znovu nastolit dovtedajsiu situáciu. Inflácia je modernou hospodárskou skutocnostou a vyjadruje sa v rocných zlozených termínoch. V dôsledku toho sa aktuálna hodnota penazí nemeria správne a výhoda nie je odstránená, s výnimkou prípadu, ked sa pouzije zlozená úroková sadzba. Túto analýzu potvrdzuje rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Siemens/Komisia ([7]T-459/93, Zb. s. II-1675, body 96 az 98). 37 Département du Loiret v prvom rade zastáva názor, ze pouzitie zlozenej sadzby nemohlo byt v danom case implicitné vzhladom na vtedy platný právny rámec vo vztahu k prijatiu stanoviska a praxe Komisie. 38 Najmä uvádza, ze na metódu výpoctu úrokov list Komisie clenským státom SG(91) D/4577 zo 4. marca 1991 (oznámenie clenským státom týkajúce sa spôsobu oznámenia pomoci a procesných postupov vo veci pomocí porusujúcich pravidlá clánku 88 ods. 3 Zmluvy ES) výslovne urcil metódu výpoctu upravenú vnútrostátnym právom státu, ktorému je urcené záporné rozhodnutie. Na konci odseku 4 bodu 2 tohto listu totiz Komisia uviedla, ze vrátenie sa musí "uskutocnit podla ustanovení vnútrostátneho práva vrátane ustanovení týkajúcich sa úrokov z omeskania z pohladávok státu". 39 Tento list, ktorého referencná úloha bola uznaná Súdnym dvorom v rozsudku z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia ([8]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, body 164 a 165), vyjadroval, pokial ide o úroky, vyjadrenie práva uplatnitelného v tomto bode zo strany Komisie az do prijatia nariadenia c. 794/2004. Oznámenie z roku 2003 ho zmenilo iba v otázke metódy aktualizácie. 40 Pocas dotknutého obdobia vnútrostátna právna úprava mnohých clenských státov vychádzala a stále vychádza z toho, ze cena casu je splnená ulozením jednoduchých úrokov. 41 V druhom rade, ako vyplýva z rozsudku Súdneho dvora z 26. novembra 1975, Groupement des fabricants de papiers peints de Belgique a i./Komisia ([9]73/74, Zb. s. 1491), sporné rozhodnutie v nijakom prípade nemohlo byt odôvodnené implicitne, kedze citelne zachádzalo dalej ako predchádzajúce rozhodnutia. 42 Scott tvrdí, ze tento dôvod nezodpovedá argumentácii prijatej Súdom prvého stupna na odôvodnenie zrusenia sporného rozhodnutia a ze je tiez v rozpore tak s legislatívnym historickým výkladom, ako aj s praxou Komisie v danom období. Posúdenie Súdnym dvorom 43 Predovsetkým treba konstatovat, ze Súd prvého stupna v bode 35 napadnutého rozsudku zdôraznuje ustálenú judikatúru, podla ktorej odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce zúcastneným osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri najmä rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [10]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, [11]C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 166). 44 Okrem toho z judikatúry tiez vyplýva, ze hoci rozhodnutie Komisie vyplývajúce z ustálených rozhodnutí sa môze odôvodnit v sumarizovanej podobe, napríklad prostredníctvom odkazu na takúto prax, Komisia musí poskytnút explicitné odôvodnenie, ak zasla podstatne dalej ako v predchádzajúcich rozhodnutiach (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. novembra 1975, Groupement des fabricants de papiers peints de Belgique a i./Komisia, uz citovaný, bod 31, ako aj z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, [12]C-301/96, Zb. s. I-9919, body 88 a 92). 45 Ako uviedol generálny advokát v bode 38 svojich návrhov, táto poziadavka sa a fortiori uplatnuje v prípade údajného implicitného odôvodnenia. 46 Je nepochybné, ze v case prijatia sporného rozhodnutia ziadne ustanovenie práva Spolocenstva ani judikatúra Súdneho dvora alebo Súdu prvého stupna nespresnovali, ze úroky, ktoré pomoc, ktorá sa má vymôct, musí zahrnat, sa majú vypocítat na zlozenom základe. Naopak, ako uviedol Súd prvého stupna v bode 40 napadnutého rozsudku, Komisia vo svojom oznámení z roku 2003 výslovne uznala, ze vznikla otázka, ci tieto úroky majú byt jednoduché, alebo zlozené, a povazovala za nevyhnutné objasnit svoje postavenie v tejto súvislosti. Informovala preto clenské státy a dotknuté strany, ze v kazdom rozhodnutí nariadujúcom vrátenie protiprávnej pomoci, ktoré prijme v budúcnosti, uplatní zlozenú úrokovú sadzbu. 47 Navyse treba konstatovat, ze vo svojej odpovedi z 11. septembra 2006 na list Súdu prvého stupna z 27. júla 2006 Komisia uznala, ze jej záporné konecné rozhodnutia predchádzajúce spornému rozhodnutiu nespresnovali, ze sa mala uplatnit metóda zlozenej úrokovej sadzby. 48 Okrem toho podla zistení Súdu prvého stupna v bode 42 napadnutého rozsudku Komisia nemohla poukázat na jediné rozhodnutie, ktoré predchádzalo spornému rozhodnutiu, skutocne ukladajúce zlozené úroky. Komisia pred Súdnym dvorom v tejto súvislosti iba uviedla bez dalsieho spresnenia, ze uz oznámila Súdu prvého stupna príklady prípadov státnej pomoci, v ktorých Komisia uplatnila zlozený úrok. 49 Súd prvého stupna preto v bode 43 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze ulozenie povinnosti platit zlozené úroky v predmetnej veci bolo prvým prejavom novej a významnej politiky Komisie, ktorú táto institúcia mala vysvetlit. 50 Z toho vyplýva, ze v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, aj keby sporné rozhodnutie spresnovalo, ze výhody, ktoré vyplývajú z pomoci, musia byt zrusené s cielom znovunastolenia dovtedajsej situácie, pouzitie zlozenej úrokovej sadzby nemozno povazovat za nevyhnutne implicitné v odôvodnení sporného rozhodnutia. 51 V dôsledku toho je potrebné zamietnut druhý odvolací dôvod ako nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 52 Odkazujúc na bod 42 napadnutého rozsudku, Komisia uvádza, ze tento rozsudok protiprávne prenása dôkazné bremeno v konaniach o státnej pomoci a v konaniach pred Súdom prvého stupna. Département du Loiret nepredlozil nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého Komisia zmenila svoju prax, a v kazdom prípade toto tvrdenie bolo vyvrátené Komisiou, najmä v jej odpovedi z 11. septembra 2006 na otázku Súdu prvého stupna. 53 Département du Loiret sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je nesprávny zo skutkového a z právneho hladiska. Kedze tento departement dostatocne rozvinul pred Súdom prvého stupna svoj dôvod na zrusenie zalozený na nedostatku odôvodnenia vzhladom na predchádzajúcu prax, bolo úlohou Komisie, ktorá je najlepsím znalcom svojej vlastnej praxe, opravit podla nej nepresné tvrdenia. 54 Scott rovnako zastáva názor, ze spolocne s Département du Loiret detailne vysvetlili Súdu prvého stupna, ze z ich setrení vyplýva, ze Komisia pred sporným rozhodnutím výpocet zlozených úrokov nikdy nepouzila. Poukazovanie na prenesenie dôkazného bremena o tomto bode je teda úplne nedôvodné. Posúdenie Súdnym dvorom 55 Na úvod treba uviest, ze otázka, aká bola rozhodovacia prax Komisie pred sporným rozhodnutím, je v zásade otázkou skutkovej povahy, o ktorej Súdny dvor nemôze v rámci odvolania rozhodnút, pricom iba Súd prvého stupna je výlucne príslusný na zistenie a posúdenie relevantného skutkového stavu, ako aj na posúdenie dôkazných prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [13]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 177 a 180). 56 Naopak, Súdny dvor je príslusný preskúmat, ci boli dodrzané procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a zabezpecovania dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [14]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 24, ako aj Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, uz citovaný, bod 29). 57 Napriek tomu treba tiez pripomenút, ze nedostatok odôvodnenia spôsobilý porusit clánok 253 ES spadá pod porusenie podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 230 ES a predstavuje dôvod, ktorý môze, dokonca musí z úradnej moci patrit do pôsobnosti súdu Spolocenstva (rozsudky z 20. februára 1997, Komisia/Daffix, [15]C-166/95 P, Zb. s. I-983, bod 24, a Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, uz citovaný, bod 174). 58 Súd prvého stupna teda mohol v rámci svojej analýzy smerujúcej k urceniu, ci sporné rozhodnutie bolo, alebo nebolo dostatocne odôvodnené, pokial ide o výpocet úrokov, preskúmat otázku, aká bola rozhodovacia prax Komisie pred vydaním sporného rozhodnutia, polozit otázky v danom ohlade tejto institúcii a vyvodit z odpovede potrebné závery. 59 Tretí odvolací dôvod teda nemôze byt v dôsledku toho prijatý. O stvrtom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 60 Odkazujúc na body 50 a 52 napadnutého rozsudku, Komisia zastáva názor, ze tento rozsudok nesprávne uvádza, ze Komisia je podla právnych predpisov povinná preukázat, ze príjemca má výhodu z pomoci k dátumu príkazu na vymáhanie. Domnieva sa, ze táto koncepcia spocíva v omyle týkajúcom sa podstatného predmetu a ciela právnej úpravy státnej pomoci, ktorá sa v skutocnosti týka hospodárskej sútaze medzi clenskými státmi, nie medzi podnikmi. Komisia az k dátumu priznania pomoci stanoví, ze podmienky uvedené v clánku 87 ods. 1 ES sú splnené. Nie je ani povinná este raz preskúmat, ze tieto podmienky sú splnené v okamihu vydania príkazu na vymáhanie, ani spôsobilá tak postupovat. 61 Podla Département du Loiret je tento odvolací dôvod nedôvodný, pretoze dáva napadnutému rozsudku význam, ktorý nemá. Súd prvého stupna totiz vôbec nemal v úmysle vytvorit novú podmienku vrátenia spocívajúcu v preukázaní, ze Scott má nadalej výhodu ku dnu vydania záporného rozhodnutia. Jednoducho sa domnieval, ze takéto rozhodnutie mu umoznuje ubezpecit sa o dôvodnosti kvantifikácie tejto výhody k tomuto dátumu prostredníctvom úvah a zvolených hospodárskych parametrov. 62 Scott tvrdí, ze napadnutý rozsudok sa v tomto bode obmedzuje na rozvinutie svojej kritiky neexistencie akéhokolvek odôvodnenia týkajúceho sa pouzitia zlozených úrokov v spornom rozhodnutí. Posúdenie Súdnym dvorom 63 Ako vyplýva z bodov 48 az 52 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna nemal v úmysle vytvorit vseobecnú zásadu, ze na to, aby bolo mozné nariadit vymáhanie státnej pomoci, má Komisia povinnost preukázat, ze príjemca má nadalej výhodu z tejto pomoci k dátumu príkazu na vymáhanie. Úvahy Súdu prvého stupna týkajúce sa otázky, ci príjemca má aj nadalej k tomuto dátumu výhodu z pomoci, sú zjavne súcastou analýzy smerujúcej k urceniu, ci pouzitie zlozenej úrokovej sadzby je odôvodnené nevyhnutnostou zrusenia výhody, ktorú príjemca vyuzil. 64 Tento dôvod je teda nedôvodný v rozsahu, v akom spocíva na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Okrem toho je neúcinný, kedze zistenie Súdu prvého stupna v bode 43 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia nijako nevysvetlila, preco po prvýkrát uplatnila zlozenú úrokovú sadzbu, stací samo osebe na potvrdenie záveru v bode 54 napadnutého rozsudku, ze sporné rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené. O piatom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 65 Odkazujúc na bod 51 napadnutého rozsudku, Komisia sa domnieva, ze tento rozsudok sa protiprávne opiera skôr o spekulácie ako o dôkazy, pokial ide o údajnú cenu za prevod majetku továrne Procter & Gamble v roku 1998. Pripomínajúc pravidlá v oblasti dôkazného bremena tak pred nou, ako aj pred Súdom prvého stupna, Komisia sa domnieva, ze sporné rozhodnutie odhalilo, ze v kazdom prípade nebol poskytnutý nijaký dôkaz na odôvodnenie takejto ceny za prevod. 66 Département du Loiret uvádza, ze tento dôvod sa týka nadbytocného bodu vytvárajúceho okolnost spomedzi iných a má spochybnit posúdenie skutocností Súdom prvého stupna. Je preto neprípustný. 67 Scott tvrdí, ze spochybnený bod napadnutého rozsudku sa obmedzuje na opísanie skutkovej situácie pred Súdom prvého stupna, takze Komisia nemôze spochybnovat jeho obsah. Navyse tento bod by mohol byt vynatý bez toho, aby sa to dotklo napadnutého rozsudku. Posúdenie Súdnym dvorom 68 Piaty odvolací dôvod sa týka casti napadnutého rozsudku, ktorou Súd prvého stupna v rámci svojej analýzy smerujúcej k urceniu, ci pouzitie zlozenej úrokovej sadzby je odôvodnené nevyhnutnostou zrusenia výhody, ktorú príjemca vyuzil, zamýslal zdôraznit svoje pochybnosti, pokial ide o hodnotu výhody spolocnosti Scott ku dnu vydania sporného rozhodnutia. 69 Je teda vo svetle stvrtého odvolacieho dôvodu neúcinný, kedze zistenie Súdu prvého stupna v bode 43 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia nijako nevysvetlila, preco po prvýkrát uplatnila zlozenú úrokovú sadzbu, stací samo osebe na podporu tvrdenia v bode 54 tohto rozsudku, ze sporné rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené. O siestom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 70 Odkazujúc na body 51 a 52 napadnutého rozsudku, Komisia uvádza, ze tento rozsudok sa nesprávne domnieva, ze údajná cena za prevod majetku továrne Procter & Gamble v roku 1998, jedenást rokov po priznaní pomoci, bola relevantná na úcely výpoctu hodnoty státnej pomoci, ktorá sa má vymôct. 71 Uvádza, ze je nepochybné, ze spolocnost Scott dostala významnú státnu pomoc a ze existuje viacero dôvodov, ktoré by mohli odôvodnit znízenie hodnoty majetku. Hodnota protiprávnej pomoci, nezlucitelnej so spolocným trhom, sa vypocítava k dátumu jej priznania a ciel spocívajúci v nastolení dovtedajsej situácie nevyhnutne zahrna zlozené úroky nezávisle od toho, ako príjemca nakladal s pomocou v priebehu casu. 72 Podla Département du Loiret je tento odvolací dôvod neprípustný, kedze smeruje proti skutkovému posúdeniu Súdu prvého stupna. Navyse vzhladom na to, ze body 50 a 51 napadnutého rozsudku obsahujú nadbytocné odôvodnenie, výhrady spôsobilé dotknút sa ich sú neúcinné. Scott uvádza rovnaké tvrdenia ako v rámci piateho odvolacieho dôvodu. Posúdenie Súdnym dvorom 73 Podla vzoru priateho odvolacieho dôvodu sa siesty odvolací dôvod týka casti napadnutého rozsudku, ktorou Súd prvého stupna v rámci svojej analýzy smerujúcej k urceniu, ci je pouzitie zlozenej úrokovej sadzby odôvodnené nevyhnutnostou zrusenia výhody, ktorú príjemca vyuzil, zamýslal zdôraznit svoje pochybnosti, pokial ide o hodnotu výhody spolocnosti Scott ku dnu vydania sporného rozhodnutia. 74 Je teda takisto neúcinný, kedze zistenie Súdu prvého stupna v bode 43 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia nijako nevysvetlila, preco po prvýkrát uplatnila zlozenú úrokovú sadzbu, stací samo osebe na potvrdenie záveru v bode 54 napadnutého rozsudku, ze sporné rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené. O siedmom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 75 Odkazujúc na bod 53 napadnutého rozsudku, Komisia sa domnieva, ze tento rozsudok nesprávne uvádza, ze v prípade nedostatku zmienky konecného rozhodnutia v oblasti státnej pomoci otázka, ci je úroková sadzba na vymáhanie jednoduchá, alebo zlozená, vyplýva z "vnútrostátnych postupov". 76 Nevyhnutnost pouzitia zlozenej úrokovej sadzby je otázkou hmotnoprávnou, nie procesnou, rovnako ako samotná úroková sadzba. Ide o podstatnú otázku práva Spolocenstva, pricom cielom je odstránit výhodu v celom rozsahu a opätovne nastolit dovtedajsiu situáciu, co vyzaduje správny výpocet hodnoty penazí v priebehu casu. 77 Okrem toho, ak by bolo pouzitie zlozenej úrokovej sadzby procesnou otázkou, nariadenie c. 794/2004 by bolo podla definície protiprávne, pretoze by zasahovalo do oblastí patriacich do pôsobnosti clenských státov podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999. 78 Département du Loiret sa domnieva, ze tento odvolací dôvod nemôze uspiet. Hoci je totiz pravda, ze metóda aktualizácie státnej pomoci vyhlásenej za protiprávnu predstavuje hmotnoprávnu otázku vyplývajúcu z práva Spolocenstva, nic to nemení na skutocnosti, ze v danom case to v prípade chýbajúcej zmienky v konecnom rozhodnutí odkazovalo na vnútrostátne právo. 79 Scott sa domnieva, ze vzhladom na stav práva, ako vyplýva najmä z bodu 88 uz citovaného rozsudku Siemens/Komisia a z praxe v rozhodujúcom období, sporné rozhodnutie nemôze byt rozumne vykladané tak, ze nariaduje francúzskym orgánom opomenút pravidlá stanovené vnútrostátnym právom a vykonat výpocet zlozených úrokov na úcely aktualizácie sumy, ktorá sa má vymáhat v období medzi dnom vydania uvedeného rozhodnutia a skutocným vrátením. Posúdenie Súdnym dvorom 80 Clánok 2 ods. 2 prvá a druhá veta sporného rozhodnutia stanovuje: "Vrátenie [predmetnej pomoci] sa v súlade s postupmi vnútrostátneho práva, pokial umoznujú okamzitý a úcinný výkon predmetného rozhodnutia uskutocní bez odkladu. Pomoc, ktorá sa má vrátit, zahrna úroky odvtedy, ako bola daná k dispozícii príjemcovi, az do jej vrátenia." [neoficiálny preklad] 81 Táto formulácia musí byt vykladaná s prihliadnutím na stav práva Spolocenstva, ako aj na prax Komisie týkajúce sa aktualizácie hodnoty pomoci, ktorá sa má vymôct tak, ako sa uplatnovali v case prijatia sporného rozhodnutia. 82 Ako sa konstatovalo v bode 46 napadnutého rozsudku, v case prijatia sporného rozhodnutia ziadne ustanovenie práva Spolocenstva ani judikatúra Súdneho dvora alebo Súdu prvého stupna nespresnovali, ci úroky, ktoré musí zahrnat státna pomoc, ktorá sa má vymôct, sa majú vypocítat na jednoduchom, alebo zlozenom základe. 83 Hoci je pravda, ze metóda aktualizácie protiprávnej pomoci predstavuje otázku hmotnoprávnu, nie procesnú, napriek tomu je potrebné konstatovat, ako správne uvádza Département du Loiret, ze Komisia vo svojom liste clenským státom SG(91) D/4577 zo 4. marca 1991 uviedla, ze konecné rozhodnutie, ktorým konstatuje nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom, "bude zahrnat vrátenie sumy pomoci uz zaplatenej protiprávne, pricom vrátenie sa uskutocní podla ustanovení vnútrostátneho práva vrátane ustanovení týkajúcich sa úrokov z omeskania z pohladávok státu s tým, ze úroky zacnú bezne plynút odo dna poskytnutia dotknutej protiprávnej pomoci". 84 Tento list spájal teda otázku ulozenia povinnosti zaplatit úroky s procesnými postupmi vrátenia a odkazoval v tejto súvislosti na vnútrostátne právo. Az oznámením Komisie v súvislosti s obsolentným charakterom urcitých právnych predpisov týkajúcich sa politiky v oblasti státnej pomoci [neoficiálny preklad] ([16]Ú. v. EÚ C 115, 2004, s. 1) Komisia informovala clenské státy a dotknuté tretie osoby, ze uz nebude uplatnovat tento list, ktorý okrem iného povazovala, ako iné texty dotknuté týmto oznámením, za "text týkajúci sa procesných otázok v oblasti státnej pomoci" [neoficiálny preklad]. 85 Kedze sporné rozhodnutie výslovne neuvádza, ze státna pomoc, ktorá sa má vymôct, musí byt aktualizovaná na základe zlozenej úrokovej sadzby a ze okrem iného nie je spochybnené, ze francúzske právo upravuje uplatnenie jednoduchej úrokovej sadzby, Súd prvého stupna správne vylozil clánok 2 ods. 2 sporného rozhodnutia v tom zmysle, ze toto ustanovenie má za následok, ze úroky vztahujúce sa na obdobie od vydania sporného rozhodnutia do dna vrátenia pomoci sa vypocítajú na základe jednoduchej sadzby, a konstatoval, ze z tohto dôvodu obsahuje sporné rozhodnutie zjavnú nesúdrznost. 86 V dôsledku toho je opodstatnené zamietnut aj siedmy odvolací dôvod. O ôsmom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 87 Komisia tvrdí, ze napadnutý rozsudok je neprimeraný v rozsahu, v akom zrusuje sporné rozhodnutie v celom rozsahu (kedze sa týka pozemku a továrne) na základe návrhov obmedzených na odôvodnenie pouzitia zlozenej úrokovej sadzby. Otázka úrokov mohla a mala byt oddelená od otázky hlavnej hodnoty a otázka zlozených úrokov mohla a mala byt oddelená od otázky jednoduchých úrokov. Pôvodná hodnota pomoci, ako je zistená v spornom rozhodnutí, a pouzitie jednoduchej úrokovej sadzby totiz neboli v napadnutom rozsudku spochybnené. 88 Ôsmy odvolací dôvod nemení predmet sporu. Odvolacie dôvody vymenované v clánku 58 ods. 1 druhej vete Statútu Súdneho dvora podla definície odkazujú na otázky, ktoré môzu vzniknút alebo byt zistené v rozsudku Súdu prvého stupna. V predmetnej veci samotný napadnutý rozsudok porusuje právo Spolocenstva. 89 Bolo by velmi nespravodlivé a nezlucitelné s poziadavkou úcinnej súdnej ochrany, ak by bol rozsudok (vydaný proti Komisii v predmetnej veci) napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu ponechaný bez akejkolvek moznosti preskúmania v odvolaní. Tento záver má svoj základ v clánku 113 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý pripomína základné pravidlo, podla ktorého návrh na ciastocné alebo úplné zrusenie rozhodnutia Súdu prvého stupna patrí podla definície medzi otázky spôsobilé odvolania. 90 Okrem toho ôsmy odvolací dôvod nie je viazaný na samotné dôvody neplatnosti, ako sú prijaté Súdom prvého stupna, ale skôr na ich dôsledky. Komisia sa nedomnieva, ze je úlohou zalovaného pred Súdom prvého stupna spontánne preskúmavat na úcet zalobcu alebo Súdu prvého stupna, aké by mohli byt rôzne dôsledky úspechu protistrany. To by zalovaného nútilo rozvinút celú subsidiárnu argumentáciu zalozenú na predpokladoch, ako by mal alebo nemal Súd prvého stupna postupovat. 91 Département du Loiret a Scott zastávajú názor, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, lebo rozsiruje predmet sporu a predstavuje nový návrh, pricom Komisia nikdy nenavrhovala Súdu prvého stupna, aby sa obmedzil na urcenie ciastocnej neplatnosti, hoci kritika metódy aktualizácie bola výslovne vznesená. 92 Okrem toho rozlisovanie medzi jednoduchými a zlozenými úrokmi, na ktoré by Súdny dvor chcel prihliadnut v rámci tohto odvolacieho dôvodu s cielom zmeny rozsudku Súdu prvého stupna, by viedlo k podstatnej zmene samotného sporného rozhodnutia, hoci Súd prvého stupna v oblasti státnej pomoci nemá plnú rozhodovaciu právomoc. Technika výpoctu úrokov predstavuje zlozku tvoriacu integrálnu cast výpoctu vedúceho ku konecnej hodnote pomoci a odôvodnenie jej výberu je rovnako dôlezité ako odôvodnenie zistenia protiprávnosti pomoci a výpoctu jej hodnoty pred aktualizáciou. Ich konecná nerozlucitelnost neumoznuje dospiet k záveru o ciastocnom zrusení. Posúdenie Súdnym dvorom -- O prípustnosti ôsmeho odvolacieho dôvodu 93 Podla clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora odvolanie na Súdny dvor sa obmedzuje len na právne otázky a môze sa zakladat najmä na porusení práva Spolocenstva Súdom prvého stupna. 94 Okrem toho clánok 113 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, ze odvolaním nemozno menit predmet sporu pred Súdom prvého stupna. 95 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na posúdenie právneho riesenia zalobných dôvodov prejednávaných pred Súdom prvého stupna (rozsudky z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., [17]C-136/92 P, Zb. s. I-1981, bod 59, ako aj z 1. februára 2007, Sison/Rada, [18]C-266/05 P, Zb. s. I-1233, bod 95). 96 Komisia týmto odvolacím dôvodom nemá v úmysle spochybnit právne riesenie Súdu prvého stupna ako také vo veci pred ním prejednávaného zalobného dôvodu. Kritizuje skôr následky vyvodené Súdom prvého stupna z jeho záveru, ze je potrebné prijat piatu cast druhého zalobného dôvodu uvedeného Département du Loiret, podla ktorého Komisia nedostatocne odôvodnila svoje rozhodnutie aktualizovat hodnotu pomoci ulozením povinnosti zaplatit zlozené úroky. Podla Komisie totiz Súd prvého stupna nesprávne, za porusenia zásady proporcionality, na základe tohto jediného záveru zrusil sporné rozhodnutie v celom rozsahu, kedze sa týka pomoci priznanej vo forme preferencnej ceny dotknutého pozemku. 97 Aj ked Súdny dvor má právomoc posúdit právne riesenie zalobných dôvodov stanovené Súdom prvého stupna, musí mat tiez právomoc, pod hrozbou zbavenia odvolacieho konania významnej casti svojho významu, posúdit právne dôsledky vyvodené Súdom prvého stupna z tohto riesenia, ktoré tiez predstavujú právnu otázku. 98 V tomto kontexte treba okrem iného uviest, ze konkrétne dôsledky, ktoré Súd prvého stupna môze vo svojom rozsudku vyvodit zo svojho zistenia, ze zalobný dôvod je dôvodný, nemôzu byt nevyhnutne predvídané úcastníkmi konania v priebehu konania pred Súdom prvého stupna. 99 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze dôvod vznesený v rámci odvolania proti právnemu dôsledku vyvodenému Súdom prvého stupna z právneho riesenia v prípade pred ním prejednávaného zalobného dôvodu nemozno povazovat za "[meniaci] predmet sporu pred Súdom prvého stupna" v zmysle clánku 113 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 100 Okrem toho v rozpore s tým, co tvrdia Département du Loiret a Scott, ôsmy odvolací dôvod nepredstavuje ani nový návrh neprípustný podla clánku 113 ods. 1 druhej zarázky tohto rokovacieho poriadku. 101 Nakoniec, ako uviedol generálny advokát v bode 93 svojich návrhov, je potrebné dospiet k záveru, ze návrh Komisie pred Súdom prvého stupna zamietnut zalobu Département du Loiret zahrna aj uzsí návrh na prípadné ciastocné zamietnutie. 102 V dôsledku toho námietka neprípustnosti vznesená Département du Loiret a spolocnostou Scott vo vztahu k ôsmemu odvolaciemu dôvodu musí byt zamietnutá. -- O dôvodnosti ôsmeho odvolacieho dôvodu 103 Na základe clánku 231 prvého odseku ES a clánku 224 siesteho odseku ES, ak je zaloba o neplatnost dôvodná, súd Spolocenstva vyhlási napadnutý akt za neplatný. 104 V tejto súvislosti treba na jednej strane konstatovat, ze samotná skutocnost, ze Súd prvého stupna povazuje dôvod uvedený zalobcom na podporu jeho zaloby o neplatnost za dôvodný, mu neumoznuje automaticky zrusit napadnutý akt v celom rozsahu. Celkové zrusenie totiz nemôze byt prijaté, ak sa zdá úplne zjavné, ze tento dôvod, ktorý sa týka výlucne osobitného aspektu spochybneného aktu, môze odôvodnit iba ciastocné zrusenie. 105 Na druhej strane treba pripomenút, ze ciastocné zrusenie aktu Spolocenstva, ako vyplýva z ustálenej judikatúry, je mozné len vtedy, ak casti, ktorých zrusenie sa navrhuje, sú oddelitelné od ostatných castí aktu (rozsudok z 24. mája 2005, Francúzsko/Parlament a Rada, [19]C-244/03, Zb. s. I-4021, bod 12, ako aj citovaná judikatúra). 106 Táto podmienka oddelitelnosti nie je splnená, ak by ciastocné zrusenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty (rozsudok Francúzsko/Parlament a Rada, uz citovaný, bod 13). 107 V predmetnej veci je nepochybné, ze otázka, ci pôvodná hodnota pomoci musí byt aktualizovaná uplatnením jednoduchej úrokovej sadzby, alebo zlozenej úrokovej sadzby, nijako neovplyvnuje zistenie v spornom rozhodnutí, ze pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom a musí byt vrátená. 108 V tejto súvislosti treba najmä konstatovat, ze výrok sporného rozhodnutia sám rozlisuje vo svojom clánku 1 medzi pôvodnou hodnotou dotknutej pomoci a aktualizovanou hodnotou. Ani zo sporného rozhodnutia, ani z napadnutého rozsudku nevyplýva tvrdenie, ktoré by bránilo povazovat otázku úrokov za oddelitelnú od pôvodnej hodnoty pomoci. 109 Naopak, v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, nemozno Súdu prvého stupna vytýkat, ze neoddelil otázku zlozených úrokov od otázky jednoduchých úrokov. Na jednej strane totiz Súd prvého stupna nemohol nahradit aktualizáciu pôvodnej hodnoty pomoci prostredníctvom uplatnenia zlozenej úrokovej sadzby uplatnením jednoduchej úrokovej sadzby bez zmeny podstaty sporného rozhodnutia. Na druhej strane treba uviest, ze v bodoch 45 az 47 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze odôvodnenie sporného rozhodnutia je takisto nedostatocné, pokial ide o pouzitie úrokovej sadzby 5,7 % na obdobie trinástich rokov. 110 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze ôsmy odvolací dôvod je potrebné prijat v rozsahu, v akom vytýka Súdu prvého stupna, ze neoddelil otázku úrokov od hodnoty istiny a zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka pozemku a továrne, v plnej miere na základe návrhov obmedzených na odôvodnenie aktualizácie pôvodnej hodnoty pomoci. O vrátení veci Súdu prvého stupna 111 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna. Ak to stav konania dovoluje, Súdny dvor môze sám právoplatne rozhodnút o veci samej alebo môze vec vrátit Súdu prvého stupna na dalsie konanie. 112 Vzhladom na to, ze Súd prvého stupna preskúmal výlucne piatu cast druhého zalobného dôvodu uvedeného Département du Loiret na podporu jeho zaloby, Súdny dvor sa domnieva, ze predmetný spor nie je v stave, aby mohol byt rozhodnutý. Je preto opodstatnené vrátit vec Súdu prvého stupna. 113 Vzhladom na to, ze vec musí byt vrátená Súdu prvého stupna, o trovách tohto odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 29. marca 2007, Département du Loiret/Komisia (T-369/00), sa zrusuje. 2. Vec sa vracia Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [20]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXo8wLEm/L96764-7560TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200938701-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0369&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:012:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:110:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:140:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0459&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0074&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61974??0073&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0413&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0301&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0166&locale=SK 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:115:TOC 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0136&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0266&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0244&locale=SK 20. file:///tmp/lynxXXXXo8wLEm/L96764-7560TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200938701-E0001