ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 5. marca 2009 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Clánok 12 ES -- Zákaz diskriminácie na základe státnej príslusnosti -- Clánky 39 ES, 43 ES, 49 ES a 56 ES -- Základné slobody zarucené Zmluvou ES -- Clánok 87 ES -- Státna pomoc -- Smernica 89/552/EHS -- Vykonávanie cinností televízneho vysielania -- Povinnost prevádzkovatelov televízneho vysielania vyhradit cast svojich prevádzkových príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov, pricom 60% z tohto financovania je urcených na tvorbu diel, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov Spanielskeho královstva a ktoré sú vyrábané prevazne spanielskym filmovým priemyslom" Vo veci C-222/07, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Tribunal Supremo (Spanielsko) z 18. apríla 2007 a dorucený Súdnemu dvoru , ktorý súvisí s konaním: Unión de Televisiones Comerciales Asociadas (UTECA) proti Administración General del Estado, za úcasti: Federación de Asociaciones de Productores Audiovisuales Radiotelevisión Espańola (RTVE), Entidad de Gestión de Derechos de los Productores Audiovisuales (Egeda), SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans (spravodajca), sudcovia J.-C. Bonichot, J. Makarczyk, P. Kuris a L. Bay Larsen, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. júla 2008, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Unión de Televisiones Comerciales Asociadas (UTECA), v zastúpení: S. Muńoz Machado, abogado, a M. Cornejo Barranco, procuradora, -- Federación de Asociaciones de Productores Audiovisuales, v zastúpení: M. A. Albaladejo a M. E. Klimt, abogados, ako aj A. Blanco Fernández, procurador, -- Entidad de Gestión de Derechos de los Productores Audiovisuales (Egeda), v zastúpení: J. Suárez Lozano a M. Benzal Medina, abogados, -- spanielska vláda, v zastúpení: N. Díaz Abad, splnomocnená zástupkyna, -- belgická vláda, v zastúpení: C. Pochet, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci A. Berenboom a A. Joachimowicz, avocats, -- grécka vláda, v zastúpení: E.-M. Mamouna a O. Patsopoulou, splnomocnené zástupkyne, -- francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a A.-L. During, splnomocnení zástupcovia, -- talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci F. Arena, avvocato dello Stato, -- rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyna, -- polská vláda, v zastúpení: P. T. Kozek, splnomocnený zástupca, -- Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: E. Montaguti, R. Vidal Puig a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia, -- Autorité de surveillance AELE, v zastúpení: B. Alterskjćr a L. Young, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 4. septembra 2008, vyhlásil tento Rozsudok 1 Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánkov 12 ES a 87 ES, ako aj clánku 3 smernice Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii urcitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v clenských státoch týkajúcich sa vykonávania cinností televízneho vysielania ([2]Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224), zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES Európskeho parlamentu a Rady z ([3]Ú. v. ES L 202, s. 60; Mim. vyd. 06/002, s. 321; dalej len "smernica"). 2 Tento návrh bol podaný v súvislosti so zalobou, ktorou Unión de Televisiones Comerciales Asociadas (zdruzenie komercných prevádzkovatelov televízneho vysielania, dalej len "UTECA") napadlo královský dekrét ukladajúci prevádzkovatelom televízneho vysielania povinnost vyhradit jednak 5% zo svojich prevádzkových príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom roku na financovanie tvorby európskych dlhometráznych a krátkometráznych kinematografických filmov a televíznych filmov a jednak 60% z tohto financovania na tvorbu filmov, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov Spanielskeho královstva. Právny rámec Právna úprava Spolocenstva 3 Dvadsiate sieste odôvodnenie smernice 89/552 stanovuje: "... aby sa umoznila aktívna politika v prospech specifického jazyka, zostane na clenských státoch, aby volne stanovili podrobnejsie alebo prísnejsie pravidlá najmä na základe jazykových kritérií, pokial takéto pravidlá sú v súlade s právom spolocenstva a najmä nie sú uplatnitelné pre retransmisiu televíznych vysielaní, ktoré pochádzajú z iných clenských státov." 4 Podla odôvodnenia c. 7 smernice 97/36: "... akýkolvek súbor právnych predpisov, ktorý sa týka nových audiovizuálnych sluzieb, musí byt zlucitelný s prvoradým cielom tejto smernice, ktorým je vytvorenie sústavy právnych predpisov pre volný pohyb sluzieb." 5 Odôvodnenie c. 44 smernice 97/36 stanovuje: "... clenským státom sa ponecháva volnost, aby uplatnili pre prevádzkovatelov vysielania, na ktorých sa vztahuje ich právomoc podrobnejsie a prísnejsie pravidlá v oblasti koordinovanej touto smernicou, vrátane medziiným pravidiel, ktoré sa vztahujú na dosiahnutie cielov jazykovej politiky...". 6 V odôvodnení c. 45 smernice 97/36 sa uvádza: "... ciel podpornej audiovizuálnej produkcie v Európe je mozné sledovat v clenských státoch v rámci organizovania ich televíznych sluzieb, medzi iným formou definovania poslania verejného záujmu pre niektoré vysielacie organizácie vrátane záväzku podstatne prispievat na investície pre európsku produkciu." 7 Clánok 3 ods. 1 smernice stanovuje: "Clenské státy majú nadalej moznost pozadovat od prevádzkovatelov televízneho vysielania spadajúcich pod ich právomoc, aby vyhoveli podrobnejsím a prísnejsím pravidlám v oblastiach pôsobnosti tejto smernice." 8 Clánok 4 ods. 1 smernice stanovuje: "Ak je to vhodné, clenské státy zabezpecia vhodnými prostriedkami, aby prevádzkovatelia vysielania rezervovali pre európske diela v zmysle clánku 6 väcsinový podiel svojho vysielacieho casu okrem casu urceného pre spravodajstvo, sportové podujatia, reklamu, teletextové sluzby a televíznu ponuku tovarov. Takýto percentuálny podiel, pokial ide o medzinárodné, výchovné, kultúrne a estrádne záväzky prevádzkovatela vysielania voci svojej diváckej verejnosti, sa má dosiahnut postupne na základe vhodných kritérií." 9 Podla clánku 5 smernice: "Ak je to vhodné, clenské státy vhodnými prostriedkami zabezpecia, aby prevádzkovatelia vysielania rezervovali aspon 10% svojho vysielacieho casu, okrem casu urceného pre spravodajstvo, sportové podujatia, hry, reklamu teletextové sluzby a televíznu ponuku tovarov alebo ako druhá moznost podla uvázenia clenského státu aspon 10% svojho programového rozpoctu pre európske diela vytvorené producentmi, ktorí sú nezávislí od prevádzkovatelov vysielania. Tento percentuálny podiel by sa mal vzhladom na informacné, výchovné, kultúrne a estrádne záväzky prevádzkovatela vysielania voci svojim divákom, dosiahnut postupne na základe vhodných kritérií; musí sa dosiahnut vzostup vybratím primeraného podielu novsích diel, to znamená diel vysielaných za posledných pät rokov z ich produkcie [do piatich rokov od ich výroby -- neoficiálny preklad]." Vnútrostátna právna úprava 10 Královský dekrét 1652/2004, ktorým sa schvaluje nariadenie upravujúce povinné investície na predbezné financovanie európskych a spanielskych dlhometráznych a krátkometráznych kinematografických filmov a televíznych filmov (Real decreto 1652/2004 por el que se aprueba el Reglamento que regula la inversión obligatoria para la financiación anticipada de largometrajes y cortometrajes cinematográficos y películas para televisión, europeos y espańoles), z 9. júla 2004 (BOE c. 174, z , s. 26264) ciastocne vykonáva spanielsku právnu úpravu v oblasti televízneho vysielania a kinematografie. Túto právnu úpravu tvorí zákon c. 25/1994, ktorým bola do spanielskeho právneho poriadku prebratá smernica 89/552/EHS o koordinácii urcitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v clenských státoch týkajúcich sa vykonávania cinností televízneho vysielania (Ley 25/1994 por la que se incorpora al ordenamiento jurídico espańol la Directiva 89/552/CEE del Consejo, sobre la coordinación de disposiciones legales, reglamentarias y administrativas de los Estados miembros relativas al ejercicio de la actividad de radiodifusión televisiva), z (BOE c. 166, z , s. 22342), zmenený a doplnený zákonom c. 22/1999 zo (BOE c. 136, z ) a neskôr druhým dodatkom zákona c. 15/2001 o podpore a propagácii kinematografie a audiovizuálneho sektora (Ley 15/2001 de fomento y promoción de la cinematografía y el sector audiovisual) z (BOE c. 164, z , s. 24904). 11 Podla clánku 5 ods. 1 zákona c. 25/1994, zmeneného a doplneného zákonom c. 22/1999: "Prevádzkovatelia televízneho vysielania vyhradia 51% svojho rocného vysielacieho casu vysielaniu európskych audiovizuálnych diel. Na úcely splnenia tejto povinnosti vyhradia kazdorocne minimálne 5% z celkových príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom úctovnom roku v súlade s ich hospodárskym výsledkom na financovanie európskych dlhometráznych kinematografických filmov a televíznych filmov." 12 Po zmenách vykonaných druhým dodatkom zákona c. 15/2001 bol clánok 5 ods. 1 druhý pododsek uvedeného zákona nahradený nasledujúcimi ustanoveniami: "Prevádzkovatelia televízneho vysielania, ktorí majú edicnú zodpovednost za televízne kanály, ktorých programová skladba zahrna dlhometrázne kinematografické filmy súcasnej produkcie, t. j. filmy, ktoré nie sú starsie ako sedem rokov, vyhradia kazdorocne minimálne 5% z celkových príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom úctovnom roku v súlade s ich hospodárskym výsledkom na predbezné financovanie tvorby európskych dlhometráznych a krátkometráznych kinematografických filmov a televíznych filmov, vrátane prípadov uvedených v clánku 5 ods. 1 zákona o podpore a propagácii kinematografie a audiovizuálneho sektora. 60% z uvedeného financovania bude pouzitých na tvorbu filmov, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov Spanielska. Na tieto úcely sa pod pojmom televízne filmy rozumejú audiovizuálne diela podobných vlastností ako dlhometrázne kinematografické filmy, t. j. jednotné diela s konecným rozuzlením deja, ktorých dlzka presahuje sestdesiat minút, pricom ich specifikom je, ze ich komercné vyuzívanie nezahrna premietanie v kinách; pod pojmom prevádzkové príjmy sa rozumejú príjmy pochádzajúce z programovej skladby a prevádzkovania televízneho kanálu alebo televíznych kanálov, pri ktorých vzniká uvedená povinnost, pricom tieto príjmy vyplývajú z úctovne overeného podnikového výsledku. Vláda môze po vypocutí vsetkých dotknutých sektorov prostredníctvom vseobecne záväzného vykonávacieho predpisu stanovit dlzku trvania audiovizuálneho diela potrebnú na to, aby toto dielo bolo mozné povazovat za televízny film." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 13 UTECA napadla královský dekrét 1652/2004 zalobou podanou na Tribunal Supremo. Vo svojej zalobe navrhuje urcit, ze tak královský dekrét, ako aj ustanovenia, o ktoré sa tento dekrét opiera, nie sú uplatnitelné, pricom tvrdí, ze povinnosti financovania, ktoré ukladajú, porusujú nielen niektoré ustanovenia spanielskej ústavy, ale rovnako aj niektoré ustanovenia práva Spolocenstva. 14 S návrhmi UTECA vyjadrili svoj nesúhlas Administración General del Estado (spanielska státna správa), ako aj Federación de Asociaciones de Productores Audiovisuales Espańoles (zdruzenie spanielskych producentov audiovizuálnych diel) a Entidad de Gestión de Derechos de los Productores Audiovisuales (spolocnost spravujúca práva producentov audiovizuálnych diel). Dve posledné uvedené organizácie obhajujú v konaní platnost napadnutých ustanovení. 15 Kedze mal Tribunal Supremo pochybnosti, jednak pokial ide o hranice, v rámci ktorých sú clenské státy oprávnené prijat prísnejsie a podrobnejsie pravidlá v oblastiach pôsobnosti smernice, najmä s ohladom na clánok 3 ods. 1 uvedenej smernice, a jednak pokial ide zlucitelnost povinnosti vyhradit 60% z povinného financovania na diela, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov Spanielskeho královstva, s clánkami 12 ES a 87 ES, rozhodol konanie prerusit a Súdnemu dvoru polozit nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Umoznuje clánok 3 smernice... clenským státom, aby prevádzkovatelom televízneho vysielania ulozili povinnost vyhradit urcitý percentuálny podiel zo svojich prevádzkových príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov? 2. V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku: Je vnútrostátny predpis, ktorý okrem stanovenej povinnosti predbezného financovania vyhradzuje 60% z tohto povinného financovania pre diela, ktorých pôvodné znenie je v spanielskom jazyku, zlucitelný s touto smernicou a s clánkom 12 ES v spojení s dalsími ustanoveniami, na ktoré odkazuje? 3. Predstavuje povinnost, ktorú vnútrostátny predpis ukladá prevádzkovatelom televízneho vysielania, vyhradit urcitý percentuálny podiel svojich prevádzkových príjmov na predbezné financovanie kinematografických filmov, pricom 60% tejto sumy musí byt osobitne pouzitých na diela s pôvodným znením v spanielskom jazyku, ktoré sú prevazne vyrábané spanielskym filmovým priemyslom, státnu pomoc v prospech tohto priemyslu v zmysle clánku 87 ES?" O prvej a druhej otázke 16 Svojou prvou a druhou prejudiciálnou otázkou, ktoré je potrebné skúmat spolocne, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci smernica, a konkrétne jej clánok 3 a clánok 12 ES sa majú vykladat v tom zmysle, ze im odporuje opatrenie clenského státu, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej, ktoré prevádzkovatelom televízneho vysielania ukladá povinnost vyhradit 5% z prevádzkových príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov, a presnejsie vyhradit 60% z uvedených 5% na financovanie diel, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov tohto clenského státu. 17 V prvom rade treba konstatovat, ze smernica neobsahuje ziadne ustanovenie upravujúce otázku, v akom rozsahu môze clenský stát ulozit prevádzkovatelom televízneho vysielania povinnost vyhradit cast ich prevádzkových príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov alebo filmov, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov tohto clenského státu. Najmä clánky 4 a 5 smernice tento prípad neriesia. 18 Dalej podla clánku 3 ods. 1 smernice majú clenské státy nadalej moznost pozadovat od prevádzkovatelov televízneho vysielania spadajúcich pod ich právomoc, aby vyhoveli podrobnejsím alebo prísnejsím pravidlám v oblastiach pôsobnosti tejto smernice. Pri výkone tejto právomoci sú vsak povinné respektovat základné slobody zarucené Zmluvou ES (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. októbra 1999, ARD, [4]C-6/98, Zb. s. I-7599, bod 49, a zo , Corporación Dermoestética, [5]C-500/06, Zb. s. I-5785, bod 31). 19 Napokon je potrebné pripomenút, ze smernicou nebola vykonaná úplná harmonizácia pravidiel týkajúcich sa oblasti jej pôsobnosti, ale smernica iba stanovuje minimálne poziadavky na vysielania, ktoré majú pôvod v Európskom spolocenstve, a ktoré sú urcené na príjem na jeho území (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. februára 1995, Leclerc-Siplec, [6]C-412/93, Zb. s. I-179, bod 29 a 44, ako aj z , De Agostini a TV-Shop, [7]C-34/95 az C-36/95, Zb. s. I-3843, bod 3). 20 Z toho vyplýva, ze bez ohladu na otázku, ci opatrenie prijaté clenským státom, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej, spadá do oblastí pôsobnosti smernice, clenské státy sú v zásade nadalej oprávnené prijat takéto opatrenia, za predpokladu, ze budú respektovat základné slobody zarucené Zmluvou. 21 Za týchto okolností je potrebné preskúmat, ci uvedené opatrenie respektuje tieto základné slobody. 22 Pokial ide o opatrenie clenského státu, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej, ktoré spocíva v povinnosti prevádzkovatelov televízneho vysielania vyhradit 5% zo svojich prevádzkových príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov, spis predlozený Súdnemu dvoru neobsahuje ziadne informácie, z ktorých by bolo mozné usúdit, ze takéto opatrenie v praxi predstavuje obmedzenie niektorej zo základných slobôd zarucených Zmluvou. 23 Navyse je potrebné zdôraznit, ze zo znenia odôvodnenia c. 7 v spojení s odôvodnením c. 45 smernice 97/36 vyplýva, ze hlavným cielom tejto smernice je vytvorenie právneho rámca pre slobodné poskytovanie sluzieb, pricom ako ciel je súcasne uvedený aj ciel "podpory audiovizuálnej produkcie v Európe", ktorý mozno dosiahnut najmä prostredníctvom "povinnosti podstatne prispievat na investície pre európsku produkciu". 24 Naopak, pokial ide o opatrenie, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej, ktoré spocíva v povinnosti vyhradit na tvorbu diel, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov dotknutého clenského státu, 60% z uvedených 5% prevádzkových príjmov urcených na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov, takéto opatrenie, ako to zdôraznila generálna advokátka v bodoch 78 az 87 svojich návrhov, predstavuje obmedzenie viacerých základných slobôd, a to slobodného poskytovania sluzieb, slobody usadit sa, volného pohybu kapitálu a volného pohybu pracovníkov. 25 Takéto obmedzenie základných slobôd zarucených Zmluvou môze byt odôvodnené, ak sa opiera o naliehavé dôvody vseobecného záujmu, pokial je spôsobilé zabezpecit dosiahnutie ciela, ktorý sleduje, a pokial nejde nad rámec toho, co je na dosiahnutie tohto ciela nevyhnutné (rozsudok z 13. decembra 2007, United Pan-Europe Communications Belgium a i., [8]C-250/06, Zb. s. I-11135, bod 39 a citovaná judikatúra). 26 Dotknuté opatrenie vo veci samej sa podla názoru spanielskej vlády opiera o kultúrne dôvody ochrany mnohojazycnosti v Spanielsku. 27 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor uznal ako naliehavý dôvod vseobecného záujmu ciel sledovaný clenským státom, ktorým je ochrana a podpora jedného alebo viacerých úradných jazykov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. novembra 1989, Groener, [9]C-379/87, Zb. s. 3967, bod 19, ako aj United Pan-Europe Communications Belgium a i., uz citovaný, bod 43). 28 Generálna advokátka v bode 91 svojich návrhov zdôraznila, ze legitímnost takéhoto ciela uznal tiez zákonodarca Spolocenstva, ako to vyplýva z dvadsiateho siesteho odôvodnenia smernice 89/552 a odôvodnenia c. 44 smernice 97/36. 29 Pritom sa opatrenie prijaté clenským státom, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej, v rozsahu, v ktorom ukladá povinnost investovat do tvorby kinematografických a televíznych filmov, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov tohto clenského státu, ukazuje ako spôsobilé zabezpecit dosiahnutie takéhoto ciela. 30 Rovnako nie je zjavné, ze by takéto opatrenie za okolností sporu vo veci samej islo nad rámec toho, co je na dosiahnutie uvedeného ciela nevyhnutné. 31 Opatrenie clenského státu, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej tým, ze prevádzkovatelom televízneho vysielania ukladá povinnost vyhradit na tvorbu diel, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov dotknutého clenského státu, 60% z uvedených 5% prevádzkových príjmov urcených na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov, sa totiz po prepocítaní týka 3% prevádzkových príjmov týchto prevádzkovatelov. Spis predlozený Súdnemu dvoru pritom neobsahuje ziadne informácie, z ktorých by bolo mozné usudzovat, ze tento percentuálny podiel je neprimeraný vo vztahu k cielu, ktorý má byt dosiahnutý. 32 Okrem toho, na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia Európskych spolocenstiev, opatrenie prijaté clenským státom, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej, nejde nad rámec toho, co je na dosiahnutie sledovaného ciela nevyhnutné, len preto, ze nestanovuje kritériá umoznujúce kvalifikovat dotknuté diela ako "kultúrne produkty". 33 Kedze jazyk a kultúra sú v skutocnosti vnútorne spojené, ako zdôraznuje najmä Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, prijatý na generálnej konferencii Unesco, ktorá sa konala 20. októbra 2005 v Parízi, a schválený v mene Spolocenstva rozhodnutím Rady 2006/515/ES z ([10]Ú. v. EÚ L 201, s. 15), ktorý v strnástom odôvodnení preambuly uvádza, ze "jazyková rozmanitost je základným prvkom kultúrnej rozmanitosti", netreba vychádzat z toho, ze ciel sledovaný clenským státom spocívajúci v ochrane a podpore jedného alebo niekolkých jeho úradných jazykov sa musí nevyhnutne spájat s dalsími kultúrnymi kritériami, aby bolo mozné odôvodnit obmedzenie niektorej zo základných slobôd zarucených Zmluvou. Navyse Komisia nevedela v rámci tohto konania upresnit, o aké kritériá konkrétne má íst. 34 Opatrenie clenského státu, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej, nejde nad rámec toho, co je na dosiahnutie sledovaného ciela nevyhnutné, uz preto, ze subjektmi, ktoré majú prospech z dotknutého financovania, sú prevazne kinematografické produkcné spolocnosti usadené v tomto clenskom státe. 35 Ako to totiz zdôraznila generálna advokátka v bode 110 svojich návrhov, kritérium takéhoto opatrenia je jazykové kritérium. 36 Pritom skutocnost, ze takéto kritérium by mohlo predstavovat výhodu pre kinematografické produkcné spolocnosti, ktoré pracujú v jazyku, na ktorý sa uvedené kritérium vztahuje, a teda ktoré prakticky môzu pochádzat prevazne z clenského státu, v ktorom je tento jazyk úradným jazykom, sa zdá byt zahrnutá v sledovanom cieli. Takáto situácia sama osebe nemôze byt dôkazom neprimeranosti dotknutého opatrenia vo veci samej bez toho, aby sa vytratil jeho zmysel, a to uznat ciel sledovaný clenským státom chránit a podporovat jeden alebo viaceré úradné jazyky za naliehavý dôvod vseobecného záujmu. 37 Nakoniec, pokial ide o clánok 12 ES, ktorého výklad rovnako vnútrostátny súd pozaduje a ktorý sa týka vseobecnej zásady zákazu diskriminácie z dôvodu státnej príslusnosti, treba zdôraznit, ze toto ustanovenie sa uplatnuje samostatne len v prípadoch upravených právom Spolocenstva, pre ktoré Zmluva nestanovuje osobitné pravidlo zákazu diskriminácie (rozsudok z 11. januára 2007, Lyyski, [11]C-40/05, Zb. s. I-99, bod 33 a citovaná judikatúra). 38 Zásada zákazu diskriminácie bola realizovaná v oblastiach volného pohybu pracovníkov, slobody usadit sa, slobodného poskytovania sluzieb a volného pohybu kapitálu, resp. clánkom 39 ods. 2 ES a clánkami 43 ES, 49 ES a 56 ES (pozri k clánku 39 ods. 2 ES rozsudok Lyyski, uz citovaný, bod 34; k clánku 49 ES, rozsudok z 11. decembra 2003, AMOK, [12]C-289/02, Zb. s. I-15059, bod 26, a k clánkom 43 ES a 56 ES rozsudok z , Cassa di Risparmio di Firenze a i., [13]C-222/04, Zb. s. I-289, bod 99). 39 Kedze z vyssie uvedeného vyplýva, ze opatrenie prijaté clenským státom, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej, sa nezdá byt v rozpore s uvedenými ustanoveniami Zmluvy, nemôze byt ani dalej povazované za opatrenie odporujúce clánku 12 ES. 40 Vzhladom na uvedené je na prvú a druhú otázku potrebné odpovedat tak, ze smernica, konkrétne jej clánok 3, ako aj clánok 12 ES sa majú vykladat v tom zmysle, ze im neodporuje opatrenie prijaté clenským státom, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej, ktoré prevádzkovatelom televízneho vysielania ukladá povinnost vyhradit 5% z ich prevádzkových príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov, a presnejsie vyhradit 60% z uvedených 5% na diela, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov tohto clenského státu. O tretej otázke 41 Svojou tretou prejudiciálnou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci clánok 87 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze opatrenie prijaté clenským státom, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej, ktoré prevádzkovatelom televízneho vysielania ukladá povinnost vyhradit 5% z ich prevádzkových príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov, a presnejsie vyhradit 60% z uvedených 5% na diela, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov tohto clenského státu, je státnou pomocou poskytnutou v prospech filmového priemyslu tohto clenského státu. 42 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa pre kvalifikovanie opatrenia ako státnej pomoci vyzaduje, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v clánku 87 ES, a to po prvé musí íst o financovanie státom alebo zo státnych prostriedkov, po druhé toto opatrenie musí byt spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, po tretie musí prinásat zvýhodnenie tomu, v prospech koho bolo urcená a po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [14]C-280/00, Zb. s. I-7747, body 74 a 75 a citovaná judikatúra). 43 Konkrétne z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES sa povazuje iba zvýhodnenie poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov. V tomto ustanovení totiz rozlisovanie medzi "pomocou poskytovanou clenským státom" a "pomocou poskytovanou... zo státnych prostriedkov" neznamená, ze vsetky výhody poskytované státom predstavujú pomoc bez ohladu na to, ci sú alebo nie sú financované zo státnych prostriedkov, ale jeho cielom je zaclenit do tohto pojmu tak výhody priamo poskytované státom, ako aj výhody poskytované prostredníctvom verejných alebo súkromných institúcií, ktoré tento stát zriadil alebo poveril (rozsudok z 13. marca 2001, PreussenElektra, [15]C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 58 a citovaná judikatúra). 44 Pritom nic nenasvedcuje tomu, ze zvýhodnenie, ktoré filmovému priemyslu clenského státu zabezpecuje opatrenie prijaté clenským státom, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej, predstavuje zvýhodnenie poskytnuté priamo státom alebo verejnou ci súkromnou institúciou, ktorú tento stát zriadil alebo poveril. 45 Takéto zvýhodnenie totiz vyplýva zo vseobecnej právnej úpravy ukladajúcej tak verejným, ako aj súkromným prevádzkovatelom televízneho vysielania povinnost vyhradit cast svojich prevádzkových príjmov na predbezné financovanie kinematografických a televíznych filmov. 46 Navyse, ak sa opatrenie prijaté clenským státom, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej, uplatní na verejných prevádzkovatelov televízneho vysielania, nie je zjavné, ze by dotknuté zvýhodnenie záviselo od kontroly týchto prevádzkovatelov vykonávanej verejnou mocou alebo od príkazov verejnej moci dávaných týmto prevádzkovatelom (pozri analogicky rozsudok z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, [16]67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, bod 37). 47 Vzhladom na uvedené je na tretiu prejudiciálnu otázku potrebné odpovedat tak, ze clánok 87 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze opatrenie prijaté clenským státom, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej, ktoré prevádzkovatelom televízneho vysielania ukladá povinnost vyhradit 5% z ich prevádzkových príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov, a presnejsie vyhradit 60% z uvedených 5% na diela, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov tohto clenského státu, nie je státnou pomocou poskytnutou v prospech filmového priemyslu tohto clenského státu. O trovách 48 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii urcitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v clenských státoch týkajúcich sa vykonávania cinností televízneho vysielania, zmenená a doplnená smernicou 97/36/ES Európskeho parlamentu a Rady z , a konkrétne jej clánok 3, ako aj clánok 12 ES sa majú vykladat v tom zmysle, ze im neodporuje opatrenie prijaté clenským státom, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej, ktoré prevádzkovatelom televízneho vysielania ukladá povinnost vyhradit 5% zo svojich prevádzkových príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov, ako aj presnejsie vyhradit 60% z uvedených 5% na diela, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov tohto clenského státu. 2. Clánok 87 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze opatrenie prijaté clenským státom, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej, ktoré prevádzkovatelom televízneho vysielania ukladá povinnost vyhradit 5% zo svojich prevádzkových príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov a presnejsie vyhradit 60% z uvedených 5% na diela, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov tohto clenského státu, nie je státnou pomocou poskytnutou v prospech filmového priemyslu tohto clenského státu. Podpisy __________________________________________________________________ ( [17]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXbTMKWF/L96622-7723TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300144701-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:298:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:202:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0006&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0500&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0412&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0034&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0250&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0379&locale=SK 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:201:TOC 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0040&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0289&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0067&locale=SK 17. file:///tmp/lynxXXXXbTMKWF/L96622-7723TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300144701-E0001