ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) zo 17. júla 2008 ( [1]*1 ) "Odvetvie telekomunikácií -- Siete a sluzby -- Vyrovnanie taríf -- Clánok 4c smernice 90/388/EHS -- Clánok 7 ods. 2 smernice 97/33/ES -- Clánok 12 ods. 7 smernice 98/61/ES -- Regulacný úrad -- Priamy úcinok smerníc -- Trojstranný vztah" V spojených veciach C-152/07 az C-154/07, ktorej predmetom sú tri návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podané rozhodnutím Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) z 13. decembra 2006 a dorucené Súdnemu dvoru 20. marca 2007, ktoré súvisia s konaním: Arcor AG & Co. KG (C-152/07), Communication Services TELE2 GmbH (C-153/07), Firma 01051 Telekom GmbH (C-154/07) proti Spolkovej republike Nemecko, za úcasti: Deutsche Telekom AG, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, K. Lenaerts a L. Bay Larsen, sudcovia K. Schiemann, J. Makarczyk, P. Kuris (spravodajca), E. Juhász, A. Ó Caoimh, P. Lindh a J.-C. Bonichot, generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer, tajomník: K. Sztranc-Sl/awiczek, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19. februára 2008, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Arcor AG & Co. KG, v zastúpení: T. Bosch a D. Herrmann, Rechtsanwälte, -- Communication Services TELE2 GmbH, v zastúpení: P. Rädler, Rechtsanwalt, -- Firma 01051 Telekom GmbH, v zastúpení: M. Schütze a M. Salevic, Rechtsanwälte, -- nemecká vláda, v zastúpení: J. Scherer a J. Hagelberg, Rechtsanwälte, -- Deutsche Telekom AG, v zastúpení: T. Mayen a U. Karpenstein, Rechtsanwälte, -- vláda Spojeného královstva, v zastúpení: V. Jackson a M. Hoskins, splnomocnení zástupcovia, -- Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: G. Braun a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 1. apríla 2008, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu jednak smernice Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 o sútazi na trhoch pre telekomunikacné sluzby [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 192, s. 10), zmenenej a doplnenej smernicou Komisie 96/19/ES z 13. marca 1996 ([3]Ú. v. ES L 74, s. 13, dalej len "smernica 90/388"), jednak smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepojení v telekomunikáciách vzhladom na zabezpecenie univerzálnej sluzby a interoperability prostredníctvom uplatnovania princípov otvorenej siete (ONP) [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES L 199, s. 32), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/61/ES z 24. septembra 1998 ([5]Ú. v. ES L 268, s. 37, dalej len "smernica 97/33"). 2 Tieto návrhy boli predlozené v rámci troch opravných prostriedkov "Revision", v ktorých sú úcastníkmi konania spolocnosti Arcor AG & Co. KG (dalej len "Arcor"), Communication Services TELE2 GmbH (dalej len "TELE2") a Firma 01051 Telekom GmbH (dalej len "01051 Telekom"), ktoré sú prevádzkovatelmi verejných telekomunikacných sietí, proti Spolkovej republike Nemecko, ktorú zastupuje Bundesnetzagentur für Elektrizität, Gas, Telekommunikation, Post und Eisenbahnen (Spolková agentúra pre elektriku, plyn, telekomunikácie, postu a zeleznice, dalej len "regulacný úrad"), a za úcasti Deutsche Telekom AG (dalej len "Deutsche Telekom") s ohladom na rozhodnutia regulacného úradu z 29. apríla 2003, ktorým tento úrad schválil s úcinnostou od 1. júla 2003 dodatocný poplatok vo výske 0,004 eura za minútu spojenia za poskytnutie spojenia z vnútrostátnej telefónnej siete Deutsche Telekom partnerovi prepojenia ako prevádzkovatelovi telekomunikacnej siete pre miestne prepojenia [dalej len "sluzba Telekom-B.2 (miestna siet)"]. Právny rámec Právna úprava Spolocenstva 3 V odôvodnení c. 5 smernice 96/19 sa uvádza: "... aby bolo umoznené telekomunikacným subjektom pripravit sa na hospodársku sútaz a najmä pokracovat v nevyhnutnom vyrovnávaní svojich taríf, môzu clenské státy zachovat súcasné výlucné a osobitné práva týkajúce sa hlasovej telefónie najneskôr do 1. januára 1998;... clenské státy s menej rozvinutými sietami alebo velmi malými sietami musia mat moznost vyuzit docasnú výnimku, ak je odôvodnená nevyhnutnostou vykonat strukturálne úpravy, ale iba pocas doby nevyhnutnej na vykonanie týchto úprav;... týmto clenským státom by na ich ziadost mala byt poskytnutá dodatocná lehota v dlzke najviac piatich rokov v prípade menej rozvinutých sietí alebo najviac dvoch rokov v prípade velmi malých sietí, ak je táto lehota nevyhnutná na dosiahnutie potrebných strukturálnych úprav;... clenské státy, ktoré môzu poziadat o túto moznost, sú Spanielsko, Írsko, Grécko a Portugalsko, pokial ide o menej rozvinuté siete, a Luxembursko, pokial ide o velmi malé siete;..." [neoficiálny preklad] 4 V odôvodnení c. 20 smernice 96/19 sa stanovuje: "... clenské státy by mali co najrýchlejsie pristúpit k postupnému odstráneniu pretrvávajúcich neodôvodnených obmedzení vyrovnania taríf zo strany telekomunikacných subjektov, najmä tých, ktoré bránia vyrovnaniu taríf, ktoré nezávisia od nákladov a ktoré zvysujú zatazenie pri poskytovaní univerzálnej sluzby. ..." [neoficiálny preklad] 5 Clánok 4c ods. 3 smernice 90/388, ktorý bol zavedený clánkom 1 bodom 6 smernice 96/19, stanovuje: "Clenské státy povolujú vlastným telekomunikacným subjektom, aby vyrovnali svoje tarify pri zohladnení specifických podmienok trhu a nevyhnutnosti zabezpecit dostupnú univerzálnu sluzbu, a najmä im povolujú prispôsobenie súcasných taríf, ktoré nezodpovedajú nákladom a zvysujú zatazenie z poskytovania univerzálnej sluzby tak, aby dosiahli tarify zodpovedajúce skutocným nákladom. Ak vyrovnanie taríf nemôze byt dosiahnuté do 1. januára 1998, dotknuté clenské státy predlozia Komisii správu o postupnom odstránení existujúcich tarifných rozdielov. Táto správa musí obsahovat casový plán jej vykonania." [neoficiálny preklad] 6 Clánok 7 ods. 2 smernice 97/33 stanovuje: "Poplatky za prepojenie majú sledovat zásady transparentnosti a nákladovej orientácie. Dôkazné bremeno toho, ze poplatky vychádzajú zo skutocných nákladov, vrátane primeranej miery výnosnosti investície, nesie subjekt poskytujúci prepojenie svojimi zariadeniami. Vnútrostátne regulacné orgány môzu organizáciu poziadat, aby poskytla úplné odôvodnenie svojich prepojovacích poplatkov, a ked to bude potrebné, poziadajú ju o úpravu týchto poplatkov. Tento odsek sa uplatní taktiez na subjekty uvedené v prílohe I tretej casti, ktoré boli národnými regulacnými orgánmi oznacené ako subjekty s významným podielom na vnútrostátnom trhu prepojenia." [neoficiálny preklad] 7 Clánok 12 ods. 7 smernice 97/33, zavedený smernicou 98/61, stanovuje: "Vnútrostátne regulacné úrady vyzadujú od subjektov, ktoré prevádzkujú verejné telekomunikacné siete, uvedených v prvej casti prílohy I a ktoré boli oznámené regulacnému orgánom ako subjekty s významným podielom na trhu, aby minimálne umoznili svojim úcastníkom vrátane tých, ktorí pouzívajú ISDN [digitálnu siet integrovaných sluzieb], prístup k spojovacím sluzbám akéhokolvek prepojeného prevádzkovatela telekomunikacných sluzieb prístupných pre verejnost. Potrebné mechanizmy musia byt stanovené na tieto úcely najneskôr do 1. januára 2000, alebo v krajinách, pre ktoré bolo stanovené dodatocné prechodné obdobie, co najskôr po tomto dátume a najneskôr do dvoch rokov od neskorsieho dátumu urceného pre úplnú liberalizáciu hlasových telefónnych sluzieb, aby si úcastník mohol vybrat sluzby prostredníctvom predvolby a systému, ktorý mu umozní pri kazdom volaní uvedenú predvolbu zrusit zadaním krátkeho císelného kódu. Vnútrostátne regulacné úrady dbajú na to, aby stanovenie cien za prepojenie v súvislosti so zabezpecením tejto sluzby odrázalo náklady a prípadne, aby poplatky, ktoré má spotrebitel platit, neodrádzali od vyuzívania tejto sluzby." [neoficiálny preklad] Vnútrostátna právna úprava 8 § 43 ods. 6 Telekommunikationsgesetz (telekomunikacný zákon) z 25. júla 1996 (BGBl. 1996 I, s. 1120, dalej len "TKG 1996"), v znení prvého zákona, ktorým sa mení zákon o telekomunikáciách (Erste Gesetz zur Änderung des Telekommunikationsgesetzes) z 21. októbra 2002 (BGBl. 2002 I, s. 4186), stanovuje: "Prevádzkovatelia verejných telekomunikacných sietí s dominantným postavením na trhu podla § 19 zákona o obmedzovaní hospodárskej sútaze [Gesetz gegen Wettbewerbsbeschränkungen] musia podla tretej vety zabezpecit na svojich sietach, aby kazdý úcastník mal moznost vybrat si telekomunikacné sluzby vsetkých prevádzkovatelov verejných telekomunikacných sietí, ktoré sú priamo prepojené, a to tak výberom prevádzkovatela podla postupu individuálneho výberu zadaním císelného kódu, ako aj prostredníctvom predvolby prevádzkovatela, pricom vsak v prípade predvolby prevádzkovatela musí pri kazdom volaní existovat moznost zrusit stanovenú predvolbu zadaním císelného kódu iného prevádzkovatela. Uzívatel musí mat taktiez moznost vykonat rôzne nastavenia pre miestne a dialkové hovory. V rámci uskutocnenia prepojenia sietí, ktoré je nevyhnutné na vykonanie tejto povinnosti, je vhodné dbat na to, aby sa prijatím rozhodnutí na základe tretej, stvrtej a siestej casti tohto zákona neposkodila atraktívnost úcinných investícií do infrastruktúr, ktoré dlhodobo zabezpecia silnejsiu hospodársku sútaz, a taktiez dbat na to, aby bola existujúca siet úcinne vyuzívaná prostredníctvom blízkeho pripojenia tak, ze bude zabezpecená moznost prístupu do akéhokolvek bodu siete vrátane bezprostredne vyssej úrovne. Pritom je potrebné obzvlást dbat na to, aby sa prevádzkovatel siete, ktorého si úcastníci vybrali, primerane podielal na nákladoch na pripojenie, ktoré bolo uzívatelovi sprístupnené. Regulacný úrad môze úplne alebo ciastocne pozastavit povinnost stanovenú v prvej vete po dobu a v rozsahu, v akom to odôvodnujú technické príciny. Pre prevádzkovatelov mobilných telefónnych sietí je povinnost umoznit volbu alebo predvolby prevádzkovatela pozastavená. Bude preskúmaná v rámci prebratia poziadaviek stanovených v clánku 19 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej sluzbe a právach uzívatelov týkajúcich sa elektronických komunikacných sietí a sluzieb (smernica univerzálnej sluzby) ([6]Ú. v. ES L 108, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367)." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 9 Z vnútrostátneho rozhodnutia vyplýva, ze regulacný úrad na ziadost Deutsche Telekom vydal 29. apríla 2003 rozhodnutie, ktorým schválil s úcinnostou od 1. júla 2003 do 30. novembra 2003 poplatok za pripojenie vo výske 0,004 eura za minútu spojenia za poskytnutie sluzby Telekom-B.2 (miestna siet). Toto povolenie sa vztahovalo na vsetky dohodnuté alebo nariadené prepojenia do 7. mája 2003. Uvedené rozhodnutie, ktoré bolo prijaté na základe § 43 ods. 6 stvrtej vety TKG 1996, bolo odôvodnené skutocnostou, ze náklady na pripojenie úcastníkov neboli pokryté príjmami za aktiváciu pripojenia úcastníkov, cím vznikal deficit. 10 Rozhodnutím z 23. septembra 2003 regulacný úrad zrusil rozhodnutie z 29. apríla 2003, pretoze uz neexistoval deficit nákladov na pripojenie z toho dôvodu, ze medzicasom bolo povolené zvýsenie ceny platenej konecným uzívatelom za aktiváciu pripojenia úcastníkov. 11 Spolocnosti Arcor, TELE2 a 01051 Telekom podali odvolanie proti tomuto rozhodnutiu z 29. apríla 2003 na Verwaltungsgericht Köln (Správny súd v Kolíne). 12 Tento súd zrusil uvedené rozhodnutie v rozsudkoch z 3. novembra 2005. 13 Proti uvedeným rozsudkom podali vsetci úcastníci konania pred vnútrostátnym súdom vo veci C-152/07, ako aj zalovaní a vedlajsí úcastníci konania pred vnútrostátnym súdom vo veciach C-153/07 a C-154/07 opravný prostriedok "Revision" na Bundesverwaltungsgericht (Nemecký spolkový správny súd). 14 Za týchto okolností Bundesverwaltungsgericht rozhodol prerusit vsetky tri konania vo veci samej a Súdnemu dvoru polozil nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Má sa smernica 90/388... a smernica 97/33... vykladat v tom zmysle, ze v roku 2003 vnútrostátny regulacný úrad nemohol zaviazat prevádzkovatela siete vzájomne prepojenej s verejnou telekomunikacnou úcastníckou sietou zaplatit prevádzkovatelovi úcastníckej siete s dominantným postavením príspevok na vyrovnanie deficitu vzniknutého z dôvodu poskytovania pripojenia úcastníka? 2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, je vnútrostátny súd v konaní o schválení povolenia vyuzitia prevádzkovatela telekomunikacnej siete povinný zohladnit nezlucitelnost takejto povinnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia vnútrostátneho práva, s právom Spolocenstva?" 15 Uznesením z 1. júna 2007 predseda Súdneho dvora nariadil spojenie vecí C-152/07 az C-154/07 na úcely písomnej aj ústnej casti konania, ako aj na vydanie rozsudku. O prejudiciálnych otázkach O prvej otázke 16 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci smernice 90/388 a 97/33 bránia tomu, aby vnútrostátny regulacný úrad mohol zaviazat prevádzkovatela siete vzájomne prepojenej s verejnou úcastníckou sietou zaplatit prevádzkovatelovi úcastníckej siete s dominantným postavením poplatok na vyrovnanie deficitu vzniknutého z dôvodu poskytovania pripojenia úcastníka. 17 Je zrejmé, ze poplatok za pripojenie, ktorý je predmetom sporu vo veci samej a ktorý je stanovený na základe § 43 ods. 6 stvrtej vety TKG 1996, sa odlisuje od poplatku za prepojenie, platí sa osobitne, pricom poplatok za prepojenie sa zakladá na inom ustanovení -- § 39 TKG. Tento poplatok za pripojenie sa zaviedol pri preberaní smernice 98/61 do nemeckého práva. Výska uvedeného poplatku za pripojenie je stanovená na základe deficitu, ktorý vznikol Deutsche Telekom z dôvodu, ze príjmy z poskytovania úcastníckeho pripojenia nepokrývajú náklady na úcinné poskytovanie tohto pripojenia. 18 Podla vnútrostátneho súdu prislúcha povinnost podielat sa na nákladoch za pripojenie prevádzkovatelovi telekomunikacnej siete, ktorú si úcastník vybral prostredníctvom priamej volby alebo predvolby. Tento poplatok vsak predstavuje kompenzáciu za súcasný deficit nákladov na pripojenie, ktorý znása Deutsche Telekom, prevádzkovatel úcastníckej siete s dominantným postavením, a nie protihodnotu za plnenie poskytnuté týmto prevádzkovatelom prevádzkovatelovi telekomunikacnej siete. 19 Úcelom poplatku za pripojenie, ktorý je predmetom sporu vo veci samej, je teda stanovenie dodatocného poplatku z dôvodu rozdelenia nákladov úcastníckeho pripojenia, ktoré nepokrývajú "zákaznícke" poplatky. Predmetný poplatok je platený iba prevádzkovatelmi telekomunikacných sietí, ktorí uzavreli zmluvu o prepojení s Deutsche Telekom týkajúcu sa sluzieb priamej volby alebo predvolby prevádzkovatela na miestnych sietach. 20 Z ustanovení clánku 12 ods. 7 smernice 97/33 vyplýva, ze vnútrostátne regulacné úrady musia dbat na to, aby tarifikácia za prepojenie v súvislosti s poskytovaním hlasových telefónnych sluzieb, ktoré umoznujú úcastníkovi vybrat si sluzby prostredníctvom predvolby a systému, ktorý mu umozní pri kazdom volaní túto predvolbu zrusit zadaním krátkeho císelného kódu, bola nákladovo orientovaná a aby poplatky, ktoré má spotrebitel platit, neodrádzali zákazníka od vyuzívania tejto sluzby. 21 Je vsak potrebné uviest, ze poplatok za pripojenie, ktorý je predmetom sporu vo veci samej a ktorý je podmienený existenciou zmluvy o prepojení pre sluzby predvolby prevádzkovatela, je platený prevádzkovatelmi telekomunikacných sietí a bol zavedený v rámci postupnej liberalizácie trhu telekomunikácií. 22 Z uvedeného vyplýva, ze sa na tento poplatok vztahuje clánok 12 ods. 7 smernice 97/33, a preto sa pri stanovení jeho výsky musia splnit rovnaké podmienky ako pri poplatku za prepojenie stricto sensu, t. j. dodrziavat zásadu nákladovej orientácie cien. 23 V zmysle tejto zásady zakotvenej v clánku 7 ods. 2 smernice 97/33 musí byt poplatok stanovený podla skutocných nákladov. 24 Z tohto dôvodu je namieste konstatovat, ze clánok 12 ods. 7 smernice 97/33 neumoznuje vnútrostátnemu regulacnému orgánu povolit poplatok za pripojenie, ktorého výska nebola stanovená v závislosti od nákladov, a to aj napriek tomu, ze tento poplatok má rovnaké charakteristiky ako poplatok za prepojenie a je vyberaný dodatocne k tomuto poplatku. 25 Okrem toho je zrejmé, ze proces vyrovnania taríf Deutsche Telekom, ktorého cielom bolo prispôsobit tarify tohto prevádzkovatela skutocným nákladom a ukoncit krízové dotácie za prenájom úcastníckeho vedenia, ktoré boli preukázané vnútrostátnym súdom a ktoré spocívali v urcení casti odmien platených konecnými zákazníkmi za sluzby pripojenia na vyrovnanie deficitu nákladov na pripojenie, bol zahájený v roku 1996, ale nebol dokoncený az do roku 2002. 26 Úcastníci konania sa okrem toho zhodujú na tom, ze povinnosti univerzálnej sluzby neboli v Nemecku definované, a teda neboli ulozené Deutsche Telekom, pretoze potreby, ktoré bolo potrebné uspokojit, boli zabezpecené bezným fungovaním trhu. 27 Nato, aby boli tieto potreby uspokojené volným fungovaním trhu, je vsak potrebné zabezpecit, ze budú zachované a zarucené pravidlá hospodárskej sútaze. 28 Je vsak potrebné konstatovat, ze existencia takéhoto poplatku za pripojenie, akým je poplatok v spore vo veci samej, v skutocnosti umoznuje financovat deficit prevádzkovatela úcastníckej siete s dominantným postavením na trhu úcastníkmi iných prevádzkovatelov prepojených sietí a ze takéto financovanie, ku ktorému dochádza mimo financovania povinnosti univerzálnej sluzby, je v rozpore so zásadou volnej hospodárskej sútaze. 29 V tomto smere sa v rozpore s tvrdením Deutsche Telekom nezdá, ze by cielom tohto poplatku bolo zabránit naruseniu hospodárskej sútaze medzi prevádzkovatelmi, ktorí investovali do telekomunikacnej siete, a inými prevádzkovatelmi, ktorí sa len nedávno zaclenili na miestny trh. Je totiz nesporné, ze jediným vplyvom poplatku za pripojenie, ktorý je predmetom sporu vo veci samej, je ochrana prevádzkovatela úcastníckej siete s dominantným postavením na trhu, pretoze mu umoznuje zachovat náklady za telefónne hovory svojich vlastných úcastníkov na nizsej úrovni ako skutocné náklady, a týmto spôsobom financovat svoj vlastný deficit. 30 Okrem toho je v tejto súvislosti potrebné zdôraznit, ze clánok 4c smernice 90/388 nestanovuje lehotu na splnenie povinnosti vyrovnania taríf, pricom vsak z tohto clánku vyplýva, ze viacero prvkov smernice 96/19 naznacuje, ze k predmetnému vyrovnaniu by malo dochádzat konstantným rytmom s cielom umoznit otvorenie trhu v oblasti telekomunikácií hospodárskej sútazi. Zo spolocného výkladu odôvodnení c. 5 a 20 smernice 96/19, ako aj clánku 4c smernice 90/388, zavedeného smernicou 96/19, vyplýva, ze clenské státy mali povinnost odstránit prekázky vyrovnaniu taríf v co najkratsej lehote od nadobudnutia úcinnosti smernice 96/19 a najneskôr do 1. januára 1998 (rozsudok zo 7. januára 2004, Komisia/Spanielsko, [7]C-500/01, Zb. s. I-583, bod 32). Ak vyrovnanie nebolo dosiahnuté do 1. januára 1998, dotknuté clenské státy mali predlozit Komisii správu o postupnom odstránení existujúcich tarifných rozdielov, pricom táto správa musí obsahovat casový plán vykonania tejto správy. Táto fáza mala byt ukoncená pred 1. januárom 2000. 31 Je vsak potrebné konstatovat, ze § 43 ods. 6 TKG 1996 v znení, ktoré nadobudlo úcinnost 1. decembra 2002, zacal vyvíjat svoje úcinky po 1. januári 2000, teda v posledný den na dosiahnutie vyrovnania taríf, pretoze Spolková republika Nemecko nepredlozila Komisii plán na dosiahnutie vyrovnania. V kazdom prípade takéto ustanovenie, aké je vo stvrtej vete uvedeného § 43 ods. 6, nemotivuje prevádzkovatela úcastníckej siete, ktorý vyberá poplatky za pripojenie stanovené týmto clánkom, aby odstránil vzniknutý deficit tým, ze upraví svoje tarify. 32 Z uvedeného vyplýva, ze smernica 90/388 neumoznuje regulacnému úradu povolit, aby prevádzkovatel úcastníckej siete s dominantným postavením na trhu vyberal poplatok za pripojenie k poplatku za prepojenie za rok 2003. 33 Z uvedeného vyplýva, ze na prvú polozenú otázku treba odpovedat, ze clánok 12 ods. 7 smernice 97/33 a clánok 4c smernice 90/388 v spojení s odôvodneniami c. 5 a 20 smernice 96/19 sa musia vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátny regulacný úrad nemôze zaviazat prevádzkovatela siete vzájomne prepojenej s verejnou úcastníckou sietou zaplatit prevádzkovatelovi úcastníckej siete s dominantným postavením poplatok za pripojenie doplnujúci poplatok za prepojenie, ktorý je urcený na vyrovnanie deficitu vzniknutého dominantnému prevádzkovatelovi z dôvodu poskytovania pripojenia úcastníkov za rok 2003. O druhej otázke 34 Vzhladom na odpoved na prvú otázku nie je potrebné odpovedat na druhú otázku, ktorou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa jednotlivec môze za okolností, akými sú okolnosti v sporoch vo veci samej, odvolávat na tomto súde na clánok 4c smernice 90/388 a clánok 12 ods. 7 smernice 97/33. 35 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry smernica sama osebe môze jednotlivcovi stanovovat iba práva, a nemôze mu ukladat povinnosti. Jednotlivec sa preto nemôze odvolávat na smernicu proti clenskému státu, ak ide o povinnost státu, ktorá priamo súvisí so splnením inej povinnosti, ktorá podla smernice prinálezí tretej osobe (pozri rozsudok zo 7. januára 2004, Wells, [8]C-201/02, Zb. s. I-723, bod 56 a citovanú judikatúru). 36 Naopak, samotné negatívne dôsledky na práva tretích osôb, aj ked sú tieto dôsledky urcité, neodôvodnujú to, aby sa jednotlivcovi bránilo dovolávat sa ustanovení smernice voci predmetnému clenskému státu (pozri rozsudok Wells, uz citovaný, bod 57 a citovanú judikatúru). 37 Ako uviedol generálny advokát v bode 104 svojich návrhov, v sporoch vo veci samej, ktoré sa prejednávajú na vnútrostátnom súde, smerujú návrhy súkromných osôb proti dotknutému clenskému státu, ktorý vystupuje prostredníctvom vnútrostátneho regulacného úradu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie a je jediným orgánom príslusným na stanovenie výsky poplatku za pripojenie, ktorý je predmetom sporu vo veci samej, ako aj poplatku za prepojenie, ku ktorému sa poplatok za pripojenie pridáva. 38 Je teda namieste konstatovat, ze Deutsche Telekom je tretou osobou vo vztahu k sporu, ktorý sa prejednáva na vnútrostátnom súde, a negatívne dôsledky pre neho môzu vyplývat iba zo skutocnosti, ze tento prevádzkovatel bol príjemcom poplatku za pripojenie, ktorý je predmetom sporu vo veci samej, a ze v prípade zrusenia tohto poplatku bude musiet zvýsit svoje vlastné tarify pre úcastníkov. V tomto prípade teda nemôze byt odstránenie výhod povazované za povinnost, ktorá prinálezí tretím osobám podla smerníc, na ktoré sa odvolávajú zalobcovia vo veci samej. 39 Vzhladom na uvedené je vhodné preskúmat, ci clánok 4c smernice 90/388 a clánok 12 ods. 7 smernice 97/33 splnajú podmienky na vytvorenie priameho úcinku. 40 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze vo vsetkých prípadoch, v ktorých sú ustanovenia smernice obsahovo bezpodmienecné a dostatocne presné, majú jednotlivci právo sa na ne odvolávat pred vnútrostátnymi súdmi voci clenskému státu, pokial tento stát neprebral smernicu do vnútrostátneho právneho poriadku v stanovenej lehote alebo ju neprebral správne (pozri rozsudok z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., [9]C-397/01 az C-403/01, Zb. s. I-8835, bod 103 a citovanú judikatúru). 41 Na jednej strane clánok 4c ods. 3 smernice 90/388 splna tieto kritériá, pretoze jasne stanovuje, ze vyrovnanie taríf malo byt v zásade dosiahnuté pred 1. januárom 1998 alebo najneskôr do 1. januára 1998 a ze táto povinnost nie je nijako podmienená. 42 Na druhej strane to isté je mozné tvrdit o clánku 12 ods. 7 smernice 97/33, pretoze toto ustanovenie definuje limity, ktoré musia byt dodrzané pri stanovení poplatkov, akými sú poplatky v spore vo veci samej. 43 Ustanovenia clánku 4c smernice 90/388 a clánku 12 ods. 7 smernice 97/33 teda splnajú vsetky podmienky, ktoré sa vyzadujú na to, aby mali priamy úcinok. 44 Z uvedeného vyplýva, ze na druhú otázku treba odpovedat, ze clánok 4c smernice 90/388 a clánok 12 ods. 7 smernice 97/33 majú priamy úcinok a jednotlivci sa na ne môzu odvolávat pred vnútrostátnymi súdmi na to, aby napadli rozhodnutie vnútrostátneho regulacného úradu. O trovách 45 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol takto: 1. Clánok 12 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepojení v telekomunikáciách vzhladom na zabezpecenie univerzálnej sluzby a interoperability prostredníctvom uplatnovania princípov otvorenej siete (ONP), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/61/ES z 24. septembra 1998, a clánok 4c smernice Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 o sútazi na trhoch pre telekomunikacné sluzby, zmenenej a doplnenej smernicou Komisie 96/19/ES z 13. marca 1996 v spojení s odôvodneniami c. 5 a 20 smernice 96/19, sa musia vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátny regulacný úrad nemôze zaviazat prevádzkovatela siete vzájomne prepojenej s verejnou úcastníckou sietou zaplatit prevádzkovatelovi úcastníckej siete s dominantným postavením poplatok za pripojenie doplnujúci poplatok za prepojenie, ktorý je urcený na vyrovnanie deficitu vzniknutého dominantnému prevádzkovatelovi z dôvodu poskytovania pripojenia úcastníkov za rok 2003. 2. Clánok 4c smernice 90/388, zmenený a doplnený smernicou 96/19, a clánok 12 ods. 7 smernice 97/33, zmenený a doplnený smernicou 98/61, majú priamy úcinok a jednotlivci sa na ne môzu odvolávat pred vnútrostátnymi súdmi na to, aby napadli rozhodnutie vnútrostátneho regulacného úradu. Podpisy __________________________________________________________________ ( [10]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXxxCrMf/L96927-1607TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700598201-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1990:192:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:074:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:199:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:268:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0500&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0201&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0397&locale=SK 10. file:///tmp/lynxXXXXxxCrMf/L96927-1607TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700598201-E0001