Vec C-139/07 P Európska komisia proti Technische Glaswerke Ilmenau GmbH "Odvolanie - Prístup k dokumentom institúcií - Nariadenie (ES) c. 1049/2001 - Dokumenty súvisiace s konaniami o preskúmaní státnej pomoci - Výnimka vztahujúca sa na ochranu cielov vysetrovania - Povinnost dotknutej institúcie vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie obsahu dokumentov uvedených v ziadosti o prístup" Abstrakt rozsudku Európske spolocenstvá - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom (Clánok 225 ES, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4 ods. 2 tretia zarázka; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 20) Na úcely odôvodnenia zamietnutia prístupu k urcitému dokumentu, ktorého sprístupnenie bolo pozadované, urcite v zásade nestací, ze tento dokument spadá pod cinnost uvedenú v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Dotknutá institúcia musí takisto poskytnút vysvetlenie, pokial ide o to, ako by prístup k uvedenému dokumentu mohol konkrétne a skutocne poskodit záujem chránený výnimkou upravenou v tomto clánku. Dotknutá institúcia Spolocenstva sa vsak môze opierat o vseobecné domnienky uplatnujúce sa na urcité kategórie dokumentov, pretoze na ziadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy je mozné uplatnit podobné vseobecné úvahy. Pokial ide o konania o preskúmaní státnej pomoci, takéto vseobecné domnienky môzu vyplývat z nariadenia c. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES], ako aj z judikatúry týkajúcej sa práva nahliadat do dokumentov zalozených v administratívnom spise Komisie. Toto nariadenie a konkrétne jeho clánok 20 nestanovuje dotknutým osobám ziadne právo na prístup k dokumentom zalozeným v administratívnom spise Komisie, s výnimkou clenského státu zodpovedného za poskytnutie pomoci. Ak by totiz tieto dotknuté osoby boli oprávnené na základe nariadenia c. 1049/2001 získat prístup k dokumentom zalozeným v administratívnom spise Komisie, rezim preskúmavania státnej pomoci by bol spochybnený. Na úcely výkladu výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 vsak treba zohladnit okolnost, ze iné dotknuté osoby v konaniach o preskúmaní státnej pomoci nez dotknutý clenský stát nemajú právo nahliadat do dokumentov zalozených v administratívnom spise Komisie, a teda uznat existenciu vseobecnej domnienky, podla ktorej sprístupnenie dokumentov zalozených v administratívnom spise v zásade porusuje ochranu úcelu vysetrovania. Táto vseobecná domnienka nevylucuje právo uvedených dotknutých osôb preukázat, ze na daný dokument, ktorého sprístupnenie sa pozaduje, sa uvedená domnienka nevztahuje alebo ze existuje prevazujúci verejný záujem odôvodnujúci zverejnenie uvedeného dokumentu podla clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. (pozri body 53 - 56, 58, 61, 62) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 29. júna 2010 ([1]*) "Odvolanie - Prístup k dokumentom institúcií - Nariadenie (ES) c. 1049/2001 - Dokumenty súvisiace s konaniami o preskúmaní státnej pomoci - Výnimka vztahujúca sa na ochranu cielov vysetrovania - Povinnost dotknutej institúcie vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie obsahu dokumentov uvedených v ziadosti o prístup" Vo veci C-139/07 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 28. februára 2007, Európska komisia, v zastúpení: V. Kreuschitz, P. Aalto a C. Docksey, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Technische Glaswerke Ilmenau GmbH, so sídlom v Ilmenau (Nemecko), v zastúpení: C. Arhold a N. Wimmer, Rechtsanwälte, zalobkyna v prvostupnovom konaní, ktorú v konaní podporujú: Dánske královstvo, v zastúpení: B. Weis Fogh, splnomocnená zástupkyna, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, vedlajsí úcastník konania v odvolacom konaní, Fínska republika, v zastúpení: J. Heliskoski, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, Svédske královstvo, v zastúpení: K. Wistrand, S. Johannesson a K. Petkovska, splnomocnené zástupkyne, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr A. Tizzano, J. N. Cunha Rodrigues, K. Lenaerts, R. Silva de Lapuerta a C. Toader, sudcovia A. Rosas, K. Schiemann, E. Juhász, G. Arestis (spravodajca) a T. von Danwitz, generálna advokátka: J. Kokott, tajomníci: H. von Holstein, zástupca tajomníka, a B. Fülöp, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. júna 2009, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 8. septembra 2009, vyhlásil tento Rozsudok 1 Komisia Európskych spolocenstiev sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev zo 14. decembra 2006, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, (T-237/02, Zb. s. II-5131, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým uvedený súd zrusil rozhodnutie Komisie z 28. mája 2002 (dalej len "sporné rozhodnutie") v rozsahu, v akom zamieta prístup k dokumentom súvisiacim s konaniami o preskúmaní státnej pomoci poskytnutej spolocnosti Technische Glaswerke Ilmenau GmbH (dalej len "TGI"). Právny rámec 2 Clánok 255 ES zarucuje kazdému obcanovi Únie a kazdej fyzickej alebo právnickej osobe s bydliskom alebo sídlom v clenskom státe právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie alebo Komisie v závislosti od zásad a podmienok stanovených Radou z dôvodov verejného alebo súkromného záujmu. 3 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) bolo prijaté na základe clánku 255 ods. 2 ES. 4 Odôvodnenia c. 4, 6 a 11 uvedeného nariadenia znejú takto: "(4) Úcelom tohto nariadenia je co najúcinnejsie uplatnit právo verejnosti na prístup k dokumentom a ustanovit pre tento prístup vseobecné pravidlá a obmedzenia v súlade s clánkom 255 ods. 2 Zmluvy o ES. ... (6) Je potrebné poskytnút sirsí prístup k dokumentom v prípadoch, ked orgány [institúcie - neoficiálny preklad] konajú v rámci svojich právom stanovených právomocí vrátane prenesených právomocí, pricom zároven zachovávajú efektívnost ich rozhodovacieho procesu. Také dokumenty majú byt v co najsirsom rozsahu priamo prístupné. ... (11) V zásade majú byt vsetky dokumenty týchto orgánov [institúcií - neoficiálny preklad] prístupné verejnosti. Je vsak potrebné chránit niektoré verejné a súkromné záujmy prostredníctvom výnimiek. Orgány [institúcie - neoficiálny preklad] majú mat právo chránit svoje vnútorné porady a rokovania v prípadoch, ked je potrebné zachovat ich schopnost plnit úlohy. ..." 5 Clánok 1 nariadenia c. 1049/2001 nazvaný "Úcel" pod písmenom a) uvádza, ze úcelom tohto nariadenia je "vymedzit pravidlá, podmienky a obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktorými sa spravuje právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (dalej len ,orgány`) [(dalej len ,institúcie`) - neoficiálny preklad], ako sa ustanovuje v clánku 255 Zmluvy o ES, takým spôsobom, aby sa zaistil co najsirsí prístup k dokumentom". 6 Clánok 2 uvedeného nariadenia nazvaný "Adresát a rozsah pôsobnosti" priznáva vo svojom odseku 1 kazdému obcanovi Únie a kazdej fyzickej alebo právnickej osobe s bydliskom alebo sídlom v niektorom clenskom státe právo na prístup k dokumentom orgánov [institúcií - neoficiálny preklad] "v súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami urcenými v tomto nariadení". Odsek 3 tohto clánku stanovuje, ze uvedené nariadenie sa vztahuje na vsetky dokumenty "zo vsetkých oblastí cinnosti Európskej únie", ktoré niektorý z orgánov [niektorá z institúcií - neoficiálny preklad] má, to znamená dokumenty, ktoré vypracoval alebo dostal [vypracovala alebo dostala - neoficiálny preklad] a ktoré má v drzbe. 7 Podla clánku 3 písm. a) nariadenia c. 1049/2001 sa "dokumentom" na úcely tohto nariadenia rozumie "akýkolvek obsah bez ohladu na to, aké je jeho médium (napísaný na papieri alebo ulozený v elektronickej forme alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam), týkajúci sa akejkolvek veci vztahujúcej sa na politiku, cinnost a rozhodnutia, ktoré spadajú do oblasti pôsobnosti príslusného orgánu [príslusnej institúcie - neoficiálny preklad]". 8 Clánok 4 nariadenia c. 1049/2001 nazvaný "Výnimky" stanovuje: "... 2. Orgány [institúcie - neoficiálny preklad] odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ked by sa jeho zverejnením porusila ochrana: - ... - súdneho konania a právneho poradenstva, - úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. 3. Prístup k dokumentu, ktorý orgán vypracoval [institúcia vypracovala - neoficiálny preklad] pre vnútornú potrebu alebo ktorý orgán obdrzal [institúcia obdrzala - neoficiálny preklad], vztahujúcemu sa k veci, v ktorej este orgán nerozhodol [institúcia nerozhodla - neoficiálny preklad], bude odmietnutý v prípade, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vázne narusit rozhodovací proces orgánu [institúcie - neoficiálny preklad], pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutom orgáne [v dotknutej institúcii - neoficiálny preklad], bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vázne narusit rozhodovací proces orgánu [institúcie - neoficiálny preklad], pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. ... 6. Ak sa ktorákolvek z výnimiek vztahuje iba na niektoré casti pozadovaného dokumentu, zostávajúce casti dokumentu sa uvolnia na zverejnenie. 7. Výnimky stanovené v odsekoch 1 az 3 sa vztahujú iba na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe obsahu daného dokumentu. ..." 9 Clánok 6 nariadenia c. 1049/2001 nazvaný "Ziadosti" vo svojom odseku 1 stanovuje, ze "ziadosti o prístup k dokumentu sa podávajú... dostatocne presným spôsobom, aby orgán mohol [institúcia mohla - neoficiálny preklad] dokument identifikovat" a ze "ziadatel nie je povinný uviest dôvod svojej ziadosti". Odsek 2 uvedeného clánku stanovuje, ze "ak ziadost nie je dostatocne presná, orgán [institúcia - neoficiálny preklad] poziada ziadatela, aby ziadost spresnil". Odsek 3 toho istého clánku uvádza, ze "v prípade ziadosti týkajúcej sa velmi dlhého dokumentu alebo velkého poctu dokumentov sa môze orgán [institúcia - neoficiálny preklad] so ziadatelom neformálne poradit s cielom nájst vhodné riesenie". 10 Okrem toho nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) definuje postupy, ktoré Komisia uplatnuje pri výkone právomoci, ktorú jej priznáva clánok 88 ES, rozhodovat o zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom. 11 Clánok 20 nariadenia c. 659/1999 nazvaný "Práva zainteresovaných strán [dotknutých osôb - neoficiálny preklad]" stanovuje: "1. Akákolvek zainteresovaná stana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] môze predlozit pripomienky podla clánku 6 po rozhodnutí Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Akákolvek zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad], ktorá predlozila také pripomienky a akýkolvek príjemca individuálnej pomoci, získa kópiu rozhodnutia prijatého Komisiou podla clánku 7. 2. Akákolvek zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] môze informovat Komisiu o akejkolvek údajnej protiprávnej pomoci a akomkolvek údajnom nesprávnom pouzití pomoci. Ked Komisia zvazuje, ze na základe informácií, ktoré má, existujú nedostatocné dôvody na zaujatie stanoviska k prípadu, bude informovat o tom zainteresovanú stranu [dotknutú osobu - neoficiálny preklad]. Ked Komisia prijme rozhodnutie o prípade, týkajúce sa predmetu poskytnutých informácií, zasle kópiu tohto rozhodnutia zainteresovanej strane [dotknutej osobe - neoficiálny preklad]. 3. Na poziadanie akákolvek zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] získa kópiu akéhokolvek rozhodnutia podla clánkov 4 a 7, clánku 10 ods. 3 a clánku 11." Skutkové okolnosti 12 Listom z 1. decembra 1998 Spolková republika Nemecko oznámila Komisii rôzne opatrenia, ktorých cielom bola financná konsolidácia spolocnosti TGI, vrátane ciastocného odpustenia platobnej povinnosti a bankovej pôzicky. 13 Komisia v súvislosti s uvedeným odpustením a pôzickou zacala 4. apríla 2000 konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, ktoré bolo zapísané do registra pod císlom C 19/2000. 14 Komisia rozhodnutím z 12. júna 2001, v ktorom obmedzila svoje posúdenie len na opatrenie odpustenia platobnej povinnosti, vyhlásila, ze toto opatrenie predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Spolocnost TGI napadla toto rozhodnutie zalobou o neplatnost podanou 28. augusta 2001 na Súd prvého stupna, ktorá bola zamietnutá rozsudkom z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia (T-198/01, Zb. s. II-2717), potvrdeným v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 11. januára 2007 (C-404/04 P). 15 Dna 3. júla 2001 zacala Komisia druhé konanie vo veci formálneho zistovania pod císlom C 44/2001 podla clánku 88 ods. 2 ES v súvislosti najmä s bankovou pôzickou. 16 Listom z 24. októbra 2001 TGI predlozila svoje pripomienky v rámci druhého konania vo veci formálneho zistovania a poziadala Komisiu, aby jej poskytla prístup k verzii spisu, ktorá nemá dôverný charakter, a moznost následne predlozit nové pripomienky. Komisia túto ziadost listom z 23. novembra 2001 zamietla. 17 Listom z 1. marca 2002 TGI poziadala na základe nariadenia c. 1049/2001 o prístup ku vsetkým dokumentom v spisoch Komisie v súvislosti so státnou pomocou, ktorá sa jej týkala, a najmä s vecou vedenou pod císlom C 44/2001, ako aj ku vsetkým dokumentom v spisoch Komisie týkajúcim sa státnej pomoci v prospech podniku Schott Glas, s výnimkou obchodného tajomstva týkajúceho sa iných podnikov. 18 Listom z 27. marca 2002 Komisia zamietla túto ziadost o prístup, pricom predovsetkým uviedla, ze na pozadované dokumenty sa vztahuje výnimka upravená v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. Komisia tiez upresnila, ze dokumenty týkajúce sa spolocnosti TGI sú dokumentmi, ktoré sú súcastou prebiehajúceho konania vo veci formálneho zistovania C 44/2001. 19 Listom z 15. apríla 2002 spolocnost TGI zaslala generálnemu tajomníkovi Komisie v súlade s clánkom 7 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 opakovanú ziadost o prístup. 20 Generálny tajomník sporným rozhodnutím zamietol túto ziadost o prístup, cím potvrdil zamietnutie, ktoré uz spolocnost TGI dostala, z dôvodu, ze zverejnenie týchto rôznych dokumentov by mohlo narusit ochranu úcelu inspekcií a vysetrovania, pricom táto výnimka z práva na prístup je výslovne upravená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001. 21 Uvedené rozhodnutie okrem toho uvádza, ze ziadost spolocnosti TGI zahrna sprístupnenie dokumentov obsahujúcich podrobný opis projektu Schott Glas, co by mohlo vázne ohrozit obchodné záujmy tejto spolocnosti, pricom tento záujem je výslovne chránený výnimkou z práva na prístup stanovenou v clánku 4 ods. 2 uvedeného nariadenia. Dalej predmetné rozhodnutie spresnuje, ze sa preskúmala moznost sprístupnenia castí pozadovaných dokumentov, na ktoré sa nevztahujú výnimky, ale ukázalo sa, ze tieto dokumenty nemozno rozdelit na casti, ktoré majú dôverný charakter, a casti, ktoré takýto charakter nemajú. V rozhodnutí sa napokon tiez uvádza, ze v danom prípade neexistuje prevazujúci verejný záujem, ktorý by odôvodnil sprístupnenie predmetných dokumentov. 22 Komisia ukoncila 2. októbra 2002 druhé konanie vo veci formálneho zistovania pod císlom C 44/2001 prijatím rozhodnutia K(2002) 2147 v konecnom znení, v ktorom najmä uviedla, ze banková pôzicka poskytnutá spolocnosti TGI predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Spolocnost TGI napadla toto rozhodnutie 17. decembra 2002 podaním zaloby o neplatnost na Súde prvého stupna (vec T-378/02), pricom táto vec bola predmetom uznesenia o výmaze zo 16. mája 2007. Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 23 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 8. augusta 2002 spolocnost TGI podala zalobu smerujúcu k zruseniu sporného rozhodnutia s výnimkou tej jeho casti, ktorá sa vztahuje na zamietnutie prístupu k dokumentom priamo spojeným s prebiehajúcim konaním o preskúmaní státnej pomoci týkajúcej sa spolocnosti Schott Glas. Svédskemu královstvo a Fínskej republike bolo povolené vedlajsie úcastníctvo na podporu návrhov spolocnosti TGI. 24 Komisia, podporovaná spolocnostou Schott Glas, navrhovala, aby Súd prvého stupna zamietol zalobu ako nedôvodnú. 25 Napadnutým rozhodnutím Súd prvého stupna jednak zalobu zamietol ako neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje k zruseniu údajného konkludentného odmietnutia prístupu k dokumentom týkajúcim sa "skonceného konania o pomoci v rámci privatizácie Jenaer Schott Glas", a jednak zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka zamietnutia prístupu k dokumentom súvisiacim s konaniami o preskúmaní státnej pomoci poskytnutej TGI. 26 Osobitne v rámci zalobného dôvodu uplatneného spolocnostou TGI a zalozeného na porusení clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 týkajúceho sa výnimky z práva na prístup vyplývajúcej z ochrany úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly Súd prvého stupna najskôr v bode 76 napadnutého rozsudku uviedol, ze dokumenty uvedené v ziadosti o prístup sa skutocne týkajú "vysetrovania" v zmysle odseku 2 tretej zarázky uvedeného clánku a v bode 77 uvedeného rozsudku urcil, ze samotná okolnost, ze dokument sa týka záujmu chráneného výnimkou, nemôze stacit na odôvodnenie uplatnenia tejto výnimky. Súd prvého stupna dodal, ze takéto uplatnenie môze byt v zásade odôvodnené iba za predpokladu, ze institúcia predtým posúdila, po prvé, ci prístup k dokumentu konkrétne a skutocne ohrozí chránený záujem, a po druhé, ci v prípadoch upravených v clánku 4 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia neexistuje prevazujúci verejný záujem odôvodnujúci zverejnenie predmetného dokumentu. Súd prvého stupna z toho vyvodil záver, ze preskúmanie, ktoré má vykonat institúcia na úcely uplatnenia výnimky, musí byt v zásade vykonané konkrétne a musí byt uvedené v dôvodoch rozhodnutia. 27 Súd prvého stupna dalej v bode 78 uvedeného rozsudku upresnil, ze z nariadenia c. 1049/2001 vyplýva, ze vsetky výnimky uvedené v odsekoch 1 az 3 jeho clánku 4 sa majú uplatnit "na dokument". V tom istom bode s odkazom na bod 70 rozsudku Súdu prvého stupna z 13. apríla 2005, Verein für Konsumenteninformation/Komisia (T-2/03, Zb. s. II-1121), tiez uviedol, ze toto konkrétne preskúmanie sa preto musí vykonat pre kazdý dokument uvedený v ziadosti. 28 Súd prvého stupna v bode 79 napadnutého rozsudku opät s odkazom na posledný uvedený rozsudok zdôraznil, ze len konkrétne a individuálne preskúmanie, a nie abstraktné a celkové preskúmanie, umozní institúcii posúdit moznost poskytnút ziadatelovi ciastocný prístup v súlade s clánkom 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001 a ze pokial ide o uplatnenie ratione temporis výnimiek z práva na prístup, odsek 7 uvedeného clánku 4 stanovuje, ze výnimky uvedené v jeho odsekoch 1 az 3 sa vztahujú iba na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe "obsahu daného dokumentu". Dalej v bode 80 uvedeného rozsudku rozhodol, ze v danom prípade z odôvodnenia sporného rozhodnutia nevyplýva, ze Komisia vykonala konkrétne a individuálne posúdenie obsahu dokumentov uvedených v ziadosti o prístup. 29 Súd prvého stupna okrem toho v bode 85 napadnutého rozsudku uviedol, ze povinnost institúcie vykonat konkrétne a individuálne posúdenie obsahu dokumentov uvedených v ziadosti o prístup k týmto dokumentom je zásadným riesením, ktoré sa pouzije na vsetky výnimky uvedené v odsekoch 1 az 3 clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 bez ohladu na oblast, ktorej sa pozadované dokumenty týkajú, ci uz ide konkrétne o oblast kartelových dohôd, alebo o oblast preskúmavania verejnej pomoci. 30 Súd prvého stupna vsak v bode 86 napadnutého rozsudku dodal, ze uvedené preskúmanie nemusí byt nevyhnutné, ak vzhladom na osobitné okolnosti daného prípadu je zjavné, ze prístup k dokumentom má byt zamietnutý, alebo naopak povolený. Tak by to bolo podla Súdu prvého stupna najmä v prípade, ak urcité dokumenty boli najprv bud zjavne ako celok chránené niektorou výnimkou z práva na prístup, alebo naopak, ak boli zjavne ako celok prístupné, alebo nakoniec, ak uz boli za podobných okolností konkrétne a individuálne posúdené Komisiou. 31 Ako bolo uvedené v bode 87 napadnutého rozsudku, na úcely preskúmania, ci sa ziadost spolocnosti TGI týkala dokumentov, vo vztahu ku ktorým nebolo vzhladom na okolnosti v danom prípade potrebné pristúpit ku konkrétnemu a individuálnemu preskúmaniu, Súd prvého stupna v bode 88 uvedeného rozsudku poukázal na to, ze Komisia v spornom rozhodnutí odôvodnila uplatnenie výnimky zalozenej na ochrane úcelu inspekcií a vysetrovania tvrdením, ze v rámci prebiehajúcich vysetrovaní týkajúcich sa zlucitelnosti státnej pomoci s jednotným trhom je nevyhnutná lojálna spolupráca a vzájomná dôvera medzi Komisiou, clenským státom a dotknutými podnikmi, aby sa jednotlivým "stranám" umoznilo slobodne sa vyjadrit, a ze sprístupnenie dokumentov súvisiacich s týmito vysetrovaniami "by mohlo narusit preskúmanie tejto staznosti a ohrozit tento dialóg". 32 Súd prvého stupna v bode 89 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze také vseobecné posúdenie, aké sa uplatnuje na celý administratívny spis týkajúci sa konaní o preskúmaní státnej pomoci poskytnutej spolocnosti TGI, nepreukazuje v danom prípade existenciu osobitných okolností, ktoré by umoznovali vyvodit záver, ze nebolo potrebné vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov, ktoré tento spis obsahuje. Podla Súdu prvého stupna toto posúdenie najmä nepreukazuje, ze na dokumenty ako celok sa zjavne vztahovala výnimka z práva na prístup. 33 Navyse Súd prvého stupna v bode 92 napadnutého rozsudku povazoval za paradoxné pripomínat potrebu úprimného a priameho dialógu medzi Komisiou, clenským státom a "dotknutými podnikmi" v rámci atmosféry lojálnej spolupráce a vzájomnej dôvery, ked sa práve jednej z dotknutých "strán" upiera, aby sa oboznámila so vsetkými informáciami, ktoré sa priamo týkajú samotného predmetu diskusií. 34 Napokon Súd prvého stupna v bode 100 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze zalobný dôvod zalozený na absencii konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov uvedených v ziadosti o prístup musí byt prijatý a ze obycajné a jednoduché zamietnutie prístupu spolocnosti TGI zo strany Komisie predstavuje v dôsledku toho nesprávne právne posúdenie. Súd prvého stupna preto v bode 1 výroku napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia porusila clánok 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 a ze sporné rozhodnutie musí byt teda zrusené v rozsahu, v akom sa týka zamietnutia prístupu k dokumentom súvisiacim s konaniami o preskúmaní státnej pomoci poskytnutej spolocnosti TGI bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné dôvody neplatnosti uplatnované spolocnostou TGI a Svédskym královstvom. Súd prvého stupna okrem toho v bode 3 výroku uvedeného rozsudku rozhodol, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit tri stvrtiny trov konania, ktoré vznikli TGI. Návrhy úcastníkov konania na Súdnom dvore 35 Komisia sa svojím odvolaním domáha jednak zrusenia napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom zrusuje sporné rozhodnutie, a jednak zaviazania spolocnosti TGI na náhradu trov konania. 36 Spolocnost TGI, Fínska republika a Svédske královstvo navrhujú zamietnutie odvolania. Okrem toho navrhujú, aby Súdny dvor zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 37 Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 4. marca 2008 bol Dánskemu královstvu povolený vstup do konania ako vedlajsiemu úcastníkovi konania na podporu návrhov spolocnosti TGI podla clánku 93 ods. 7 rokovacieho poriadku, teda výhradne prostredníctvom pripomienok pocas ústnej casti konania. O odvolaní 38 Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza pät odvolacích dôvodov. Tieto dôvody sú zalozené po prvé na nesprávnom výklade clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, po druhé na porusení vôle normotvorcu, po tretie na nedodrzaní znenia clánku 4 tohto nariadenia, po stvrté na porusení clánku 255 ES v súvislosti s ustanoveniami a úcelom uvedeného nariadenia a po piate na existencii dalsích nesprávnych právnych posúdení v napadnutom rozsudku. 39 Prvý odvolací dôvod uplatnovaný Komisiou, ktorý je zalozený na nesprávnom výklade clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, sa delí na dve casti. - Argumentácia úcastníkov konania 40 Prvou castou svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze nesprávne vylozil clánok 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, ked v bodoch 87 az 89 napadnutého rozsudku rozhodol, ze neexistovali "osobitné okolnosti daného prípadu", ako bolo uvedené v bode 86 uvedeného rozsudku, ktoré by umoznili vyvodit záver, ze nebolo potrebné vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov uvedených v ziadosti o prístup podanej spolocnostou TGI podla uvedeného nariadenia. 41 Podla Komisie pritom existujú "osobitné okolnosti daného prípadu", na základe ktorých bolo zrejmé, ze prístup pozadovaný spolocnostou TGI mal byt zamietnutý. Komisia v tejto súvislosti zastáva názor, ze nepriznanie práva nahliadat do spisu iným dotknutým osobám nez dotknutému clenskému státu v konaniach o státnej pomoci musí byt, ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora a Súdu prvého stupna, uznané ako "osobitná okolnost daného prípadu", s výnimkou prípadu, ked by nariadenie c. 1049/2001 bolo v rozpore s uvedenou judikatúrou. 42 Z toho vyplýva, ze "osobitné okolnosti daného prípadu" podla Komisie zjavne preukazujú, ze bolo treba zamietnut prístup "ku vsetkým dokumentom v spisoch Komisie v súvislosti so státnou pomocou týkajúcou sa podniku TGI" bez toho, aby bolo potrebné predtým vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie uvedených dokumentov, a ze sa na tieto dokumenty plne vztahuje výnimka z práva na prístup stanovená v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. 43 Komisia okrem toho tvrdí, ze body 86 a 89 napadnutého rozsudku si vzájomne protirecia. V poslednom uvedenom bode Súd prvého stupna hladal dôkaz o existencii osobitných okolností, aby preukázal, ze konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov nie je nevyhnutné, zatial co v bode 86 rozhodol, ze tieto okolnosti musia byt zrejmé a nemajú byt preukazované. 44 Spolocnost TGI, Dánske královstvo, Fínska republika a Svédske královstvo zastávajú názor, ze tvrdenia uplatnované Komisiou v rámci prvej casti jej prvého odvolacieho dôvodu nie sú dôvodné, a ze túto cast odvolacieho dôvodu teda treba zamietnut. 45 Spolocnost TGI zastáva názor, ze nepriznanie práva nahliadat do spisu iným dotknutým osobám nez dotknutému clenskému státu v konaniach o preskúmaní státnej pomoci nemôze samo osebe predstavovat prekázku práva na prístup k dokumentom na základe nariadenia c. 1049/2001. Uvádza, ze skutocnost, ze ide o dokumenty týkajúce sa konania o preskúmaní státnej pomoci, neodôvodnuje ziadne osobitné zaobchádzanie. Takisto ani okolnost, ze nariadenie c. 659/1999 nepriznáva ziadne právo nahliadat do spisu uvedeným dotknutým osobám v tomto druhu konaní, nemôze byt dostatocne osobitnou okolnostou, aby sa nemohlo vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov uvedených v ziadosti o prístup podanej na základe nariadenia c. 1049/2001. 46 Okrem toho spolocnost TGI spresnuje, ze "osobitné okolnosti daného prípadu" musia íst nad rámec obycajnej okolnosti, ze sa predmetná vec týka oblasti státnej pomoci. Podla spolocnosti TGI musí íst o osobitné okolnosti "daného prípadu", a nie o bezné okolnosti, ktoré sa vseobecne vyskytujú v oblasti státnej pomoci. V opacnom prípade by islo o blokovú výnimku pre konania o preskúmaní státnej pomoci a nariadenie c. 1049/2001 by sa teda v rámci týchto konaní nepouzilo, co Komisia odmietla. 47 Fínska republika dodáva, ze nie je dôlezité, ci je ziadatel príjemcom státnej podpory alebo inou osobou uvedenou v clánku 2 ods. 1 nariadenia c. 1049/2001. Toto posledné uvedené ustanovenie sa vztahuje bez rozdielu na vsetky ziadosti o prístup a nepriznáva uvedenému príjemcovi menej výhodné postavenie nez ostatným ziadatelom, pokial ide o vybavovanie ziadosti o prístup k dokumentom týkajúcim sa konania o preskúmaní státnej pomoci. 48 Svédske královstvo tvrdí, ze zásada transparentnosti zarucená nariadením c. 1049/2001 a zásada práva na obranu, pod ktorú spadá právo nahliadat do spisu v konaniach o preskúmaní státnej pomoci, sú dve rozdielne zásady, ktoré neprispievajú k dosiahnutiu toho istého ciela, a ze judikatúra týkajúca sa práva na obranu v uvedených konaniach tak nemôze byt relevantná pre vybavovanie ziadosti o prístup k dokumentom institúcií podanej na základe uvedeného nariadenia. 49 Okrem toho spolocnost TGI zastáva názor, ze Komisii prislúcha, aby predlozila dôkaz o existencii osobitných okolností, pretoze práve ona sa dovolávala výnimky zo základného pravidla, podla ktorého treba vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov uvedených v ziadosti o prístup. V dôsledku toho Súdu prvého stupna neprislúcha, aby ex offo skúmal existenciu takých okolností. - Posúdenie Súdnym dvorom 50 Na úvod treba poznamenat, ze ziadost podaná spolocnostou TGI sa vztahuje na celý administratívny spis týkajúci sa konaní o preskúmaní státnej pomoci, ktorá jej bola poskytnutá. 51 Je dôlezité pripomenút, ze cielom nariadenia c. 1049/2001, ktoré bolo prijaté na základe clánku 255 ods. 2 ES, je, ako uvádza jeho odôvodnenie c. 4 a clánok 1, priznat verejnosti co najsirsie právo na prístup k dokumentom institúcií. Z uvedeného nariadenia, a to najmä z jeho odôvodnenia c. 11 a clánku 4, ktorý v tejto súvislosti stanovuje rezim výnimiek, tiez vyplýva, ze toto právo na prístup vsak podlieha urcitým obmedzeniam z dôvodov verejného alebo súkromného záujmu. 52 Komisia v danom prípade konkrétne odmietla postúpit spolocnosti TGI dokumenty súvisiace s konaniami o preskúmaní státnej pomoci, ktorá jej bola poskytnutá, pricom sa odvolávala na výnimku z práva na prístup upravenú v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001, ktorá vychádza z ochrany úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly. Ako vyplýva z bodu 76 napadnutého rozsudku, tieto dokumenty, aké sú uvedené v ziadosti o prístup podanej spolocnostou TGI na základe tohto nariadenia, skutocne spadajú pod "vysetrovanie" v zmysle uvedeného nariadenia. 53 Na úcely odôvodnenia zamietnutia prístupu k urcitému dokumentu, ktorého sprístupnenie bolo pozadované, urcite v zásade nestací, ze tento dokument spadá pod cinnost uvedenú v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. Dotknutá institúcia musí takisto poskytnút vysvetlenie, pokial ide o to, ako by prístup k uvedenému dokumentu mohol konkrétne a skutocne poskodit záujem chránený výnimkou upravenou v tomto clánku (pozri rozsudok z 1. júla 2008, Svédsko a Turco/Rada, C-39/05 P a C-52/05 P, Zb. s. I-4723, bod 49). 54 Súdny dvor vsak pripustil, ze v tejto súvislosti sa dotknutá institúcia Spolocenstva môze opierat o vseobecné domnienky uplatnujúce sa na urcité kategórie dokumentov, pretoze na ziadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy je mozné uplatnit podobné vseobecné úvahy (pozri rozsudok Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný, bod 50). 55 Pokial ide o konania o preskúmaní státnej pomoci, takéto vseobecné domnienky môzu vyplývat z nariadenia c. 659/1999, ako aj z judikatúry týkajúcej sa práva nahliadat do dokumentov zalozených v administratívnom spise Komisie. V tejto súvislosti treba uviest, ze cielom nariadenia c. 659/1999 podla jeho odôvodnenia c. 2 je kodifikovat ustálenú prax Komisie pri uplatnovaní clánku 88 ods. 2 ES, kedze táto prax bola vypracovaná a zavedená v súlade s judikatúrou. 56 Nariadenie c. 659/1999 a konkrétne jeho clánok 20 nestanovuje dotknutým osobám ziadne právo na prístup k dokumentom zalozeným v administratívnom spise Komisie v rámci konania o preskúmaní zacatého podla clánku 88 ods. 2 ES. 57 Napriek tomu clánok 6 ods. 2 uvedeného nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze pripomienky predlozené Komisii v rámci uvedeného konania o preskúmaní sa zaslú dotknutému clenskému státu, ktorý má potom moznost odpovedat na tieto pripomienky v stanovenej lehote. Konanie o preskúmaní státnej pomoci je totiz vzhladom na jeho vseobecnú systematiku konaním zacatým voci clenskému státu zodpovednému za poskytnutie pomoci a Komisia nemá právo pouzit vo svojom konecnom rozhodnutí informácie, ku ktorým sa tento clenský stát nemohol vyjadrit, pretoze by to malo za následok porusenie práva na obranu (rozsudok z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 81). 58 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze dotknuté osoby, s výnimkou clenského státu zodpovedného za poskytnutie pomoci, nemajú v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci právo nahliadat do dokumentov zalozených v administratívnom spise Komisie. Túto okolnost treba zohladnit na úcely výkladu výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001. Ak by totiz tieto dotknuté osoby boli oprávnené na základe nariadenia c. 1049/2001 získat prístup k dokumentom zalozeným v administratívnom spise Komisie, rezim preskúmavania státnej pomoci by bol spochybnený. 59 Právo nahliadnut do administratívneho spisu v rámci konania o preskúmaní zacatého podla clánku 88 ods. 2 ES a právo na prístup k dokumentom podla nariadenia c. 1049/2001 sa z právneho hladiska síce lísia, ale z funkcného hladiska vedú k porovnatelnej situácii. Prístup k spisu, bez ohladu na právny základ jeho priznania, umoznuje totiz dotknutým osobám získat vsetky pripomienky a dokumenty predlozené Komisii a prípadne sa k týmto skutocnostiam vyjadrit vo svojich vlastných pripomienkach, co môze zmenit povahu takého konania. 60 Okrem toho treba spresnit, ze na rozdiel od prípadov, ked institúcie Spolocenstva konajú v rámci svojich právom stanovených právomocí, v ktorých by mal byt podla odôvodnenia c. 6 nariadenia c. 1049/2001 poskytnutý sirsí prístup k dokumentom, ako to bolo vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Svédsko a Turco/Rada, dokumenty týkajúce sa konaní o preskúmaní státnej pomoci, ako sú dokumenty pozadované spolocnostou TGI, spadajú do rámca správnych funkcií osobitne priznaných uvedeným institúciám clánkom 88 ES. 61 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze na úcely výkladu výnimky upravenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 mal Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku zohladnit okolnost, ze iné dotknuté osoby v konaniach o preskúmaní státnej pomoci nez dotknutý clenský stát nemajú právo nahliadat do dokumentov zalozených v administratívnom spise Komisie, a teda uznat existenciu vseobecnej domnienky, podla ktorej sprístupnenie dokumentov zalozených v administratívnom spise v zásade porusuje ochranu úcelu vysetrovania. 62 Táto vseobecná domnienka nevylucuje právo uvedených dotknutých osôb preukázat, ze na daný dokument, ktorého sprístupnenie sa pozaduje, sa uvedená domnienka nevztahuje alebo ze existuje prevazujúci verejný záujem odôvodnujúci zverejnenie uvedeného dokumentu podla clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. 63 Súd prvého stupna tým, ze nezohladnil uvedenú okolnost, a tým, ze v bodoch 87 az 89 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, ze sa v danom prípade nejavilo ako zrejmé, ze bolo treba zamietnut prístup k vsetkým dokumentom týkajúcim sa konaní o preskúmaní státnej pomoci, ktoré boli uvedené v ziadosti o prístup podanej spolocnostou TGI na základe nariadenia c. 1049/2001, bez predchádzajúceho vykonania konkrétneho a individuálneho preskúmania týchto dokumentov, nesprávne vylozil clánok 4 ods. 2 tretiu zarázku uvedeného nariadenia. 64 V dôsledku toho treba prvej casti prvého odvolacieho dôvodu uplatneného Komisiou vyhoviet, a zrusit tak napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zrusil sporné rozhodnutie, bez toho, aby bolo potrebné skúmat druhú cast tohto odvolacieho dôvodu alebo dalsie dôvody uplatnované Komisiou na podporu jej odvolania. O zalobe na Súde prvého stupna 65 Súdny dvor Európskej únie môze v súlade s clánkom 61 prvým odsekom druhou vetou svojho statútu v prípade zrusenia napadnutého rozsudku vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje. Treba uviest, ze tak je to aj v danom prípade. 66 Zaloba spolocnosti TGI podaná na Súde prvého stupna v rozsahu, v akom o nej nebolo este právoplatne rozhodnuté Súdom prvého stupna, smerovala k zruseniu sporného rozhodnutia, kedze uvedené rozhodnutie zamieta prístup k dokumentom týkajúcim sa konaní o preskúmaní státnej pomoci poskytnutej spolocnosti TGI a bola zalozená na porusení clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 Komisiou. Na podporu tohto dôvodu neplatnosti spolocnost TGI uviedla niekolko zalobných dôvodov. Po prvé, Komisia zamietla prístup k pozadovaným dokumentom bez toho, aby vykonala konkrétne preskúmanie kazdého z nich. Po druhé, uvedená institúcia sa neoprávnene opierala o riesenia v judikatúre týkajúce sa zamietnutia prístupu k dokumentom súvisiacim s konaniami o nesplnenie povinnosti proti clenskému státu, ktoré nie sú porovnatelné s konaniami o preskúmaní pomoci. Po tretie, Komisia porusila právo na ciastocný prístup. Po stvrté, vyvázenie záujmov upravené v odseku 2 uvedeného clánku 4 malo viest k sprístupneniu pozadovaných dokumentov. 67 Pokial ide pritom o prvú cast, z bodov 61 a 63 tohto rozsudku vyplýva, ze Komisia mohla v danom prípade podla clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001 zamietnut prístup k vsetkým dokumentom týkajúcim sa konaní o preskúmaní státnej pomoci, ktoré boli uvedené v ziadosti o prístup podanej spolocnostou TGI na základe tohto nariadenia, a to bez toho, aby predtým vykonala konkrétne a individuálne preskúmanie týchto dokumentov. 68 Vzhladom na to, ze zo zaloby nevyplývajú okolnosti, ktoré by mohli vyvrátit vseobecnú domnienku uvedenú v bode 61 tohto rozsudku, spolocnost TGI nemôze tvrdit, ze Komisia musí uskutocnit také preskúmanie, a preto musí byt táto prvá cast zamietnutá. 69 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhá cast je neúcinná. Vzhladom na to, ze clánok 4 ods. 2 tretia zarázka nariadenia c. 1049/2001 v zásade umoznuje zamietnut prístup k dokumentom zalozeným v spise týkajúcom sa konania o preskúmaní státnej pomoci, odôvodnenie zamietnutia, ktoré vychádza taktiez z aspektov týkajúcich sa konaní o nesplnení povinnosti proti clenskému státu, nemôze spôsobit protiprávnost zamietnutia. 70 Tretia a stvrtá cast sú nedôvodné. Spolocnost TGI vo svojej zalobe totiz netvrdí, ze by sa na cast dokumentov uvedených v jej ziadosti nevztahovala vseobecná domnienka uvedená v bode 61 tohto rozsudku, ani ze by existoval prevazujúci verejný záujem, ktorý by odôvodnoval sprístupnenie uvedených dokumentov. Ako vyplýva z jej zaloby, spolocnost TGI sa odvoláva len na svoj záujem ako príjemcu státnej pomoci, ktorého sa týkajú konania o preskúmaní. 71 V dôsledku toho treba zalobu podanú spolocnostou TGI na Súde prvého stupna, ktorá navrhuje zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom zamieta prístup k dokumentom súvisiacim s konaniami o preskúmaní státnej pomoci poskytnutej spolocnosti TGI, zamietnut. O trovách 72 Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Clánok 69 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelný na konanie o odvolaní na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku vo svojom odseku 2 stanovuje, ze úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Odsek 4 prvý pododsek uvedeného clánku 69 stanovuje, ze clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje vlastné trovy konania. 73 Vzhladom na to, ze odvolaniu Komisie sa vyhovuje a zaloba spolocnosti TGI podaná na Súde prvého stupna musí byt zamietnutá, je opodstatnené v súlade s návrhmi Komisie ulozit spolocnosti TGI znásat svoje vlastné trovy konania a povinnost nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii tak v prvostupnovom konaní, ako aj v tomto odvolacom konaní. 74 Dánske královstvo, Fínska republika a Svédske královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Body 1 a 3 výroku rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev zo 14. decembra 2006, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia (T-237/02), sa zrusujú. 2. Zaloba podaná na Súde prvého stupna Európskych spolocenstiev a domáhajúca sa zrusenia rozhodnutia Komisie Európskych spolocenstiev z 28. mája 2002 v rozsahu, v akom zamieta prístup k dokumentom súvisiacim s konaniami o preskúmaní státnej pomoci poskytnutej spolocnosti Technische Glaswerke Ilmenau GmbH, sa zamieta. 3. Technische Glaswerke Ilmenau GmbH znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii tak v prvostupnovom konaní, ako aj v tomto odvolacom konaní. 4. Dánske královstvo, Fínska republika a Svédske královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX2Z4t6u/L95883-8703TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX2Z4t6u/L95883-8703TMP.html#Footref*