ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 24. septembra 2009 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Kartely -- Urcovanie kreditných a debetných úrokových sadzieb rakúskymi bankami -- 'Klub Lombard` -- Vplyv na obchod medzi clenskými státmi -- Výpocet pokút -- Nástupníctvo podnikov -- Konkrétny dopad na trh -- Realizácia kartelu" V spojených veciach C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, ktorých predmetom sú odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané v uvedenom poradí 1., , a , Erste Group Bank AG, predtým Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG (C-125/07 P), so sídlom vo Viedni (Rakúsko), v zastúpení: F. Montag, Rechtsanwalt, Raiffeisen Zentralbank Österreich AG (C-133/07 P), so sídlom vo Viedni (Rakúsko), v zastúpení: S. Völcker a G. Terhorst, Rechtsanwälte, Bank Austria Creditanstalt AG (C-135/07 P), so sídlom vo Viedni (Rakúsko), v zastúpení: C. Zschocke a J. Beninca, Rechtsanwälte, Österreichische Volksbanken AG (C-137/07 P), so sídlom vo Viedni (Rakúsko), v zastúpení: A. Ablasser, R. Bierwagen a F. Neumayr, Rechtsanwälte, odvolatelia, dalsí úcastník konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Bouquet a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Waelbroeck, avocat, a U. Zinsmeister, Rechtsanwältin, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia J.-C. Bonichot, P. Kuris (spravodajca), L. Bay Larsen a C. Toader, generálny advokát: Y. Bot, tajomník: B. Fülöp, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 13. marca 2008, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. marca 2009, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojimi odvolaniami, Erste Group Bank AG, predtým Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG (dalej len "Erste"), Raiffeisen Zentralbank Österreich AG, (dalej len "RZB"), Bank Austria Creditanstalt AG, (dalej len "BA-CA") a Österreichische Volksbanken AG, (dalej len "ÖVAG"), ziadajú Súdny dvor, aby zrusil rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia (T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zamietol ich zaloby smerujúce k zruseniu rozhodnutia Komisie 2004/138/ES z týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES (Vec COMP/36.571/D-1, Rakúske banky -- "klub Lombard") [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. EÚ L 56, 2004, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie") a subsidiárne znízil pokuty, ktoré boli ulozené kazdému z nich v clánku 3 napadnutého rozhodnutia a, prípadne rovnako subsidiárne, zrusil rozsudok Súdu prvého stupna a vrátil mu vec na nové konanie. I -- Právny rámec A -- Nariadenie c. 17 2 Clánok 11 ods. 5 nariadenia Rady (EHS) c. 17, zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy ([3]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), stanovuje: "Ak podnik alebo zdruzenie podnikov neposkytne pozadované informácie v dobe stanovenej Komisiou alebo poskytne neúplné informácie, Komisia rozhodnutím poziada, aby boli takéto informácie poskytnuté. Rozhodnutie bude specifikovat pozadované informácie, stanoví vhodný casový limit a uvedie pokuty podla clánku 15 (1) b) a clánku 16 (1) a právo na revíziu rozhodnutia Súdnym dvorom." 3 Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 stanovuje: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1000 do 1000000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10% obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] ods. 1) alebo clánok [82] zmluvy; alebo b) porusili ktorýkolvek záväzok ulozený na základe clánku 8 ods. 1). Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." B -- Usmernenia 4 Oznámenie Komisie s názvom "Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO" ([4]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") vo svojej preambule uvádza: "Zásady tu nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie, rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10% celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze. Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti." 5 Usmernenia vo svojom bode 1 stanovujú, ze na úcely výpoctu pokút sa základná ciastka urcuje podla kritérií uvedených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, teda závaznosti a dlzky porusenia. V usmerneniach sa tiez uvádza, ze pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu. C -- Oznámenie o spolupráci 6 Komisia vo svojom oznámení o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev18. júla 1996 ([5]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"), ktorého návrh s názvom Informácia Európskej komisie, týkajúca sa jej politiky v oblasti pokút za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, bol uverejnený ([6]Ú. v. ES C 341, s. 13), definovala podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou v priebehu jej vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo môzu dosiahnut znízenie pokuty, ktorú by museli zaplatit, pokial by k spolupráci nedoslo, ako vyplýva z oddielu A bodu 3 tohto oznámenia. 7 Podla oddielu A bodu 5 oznámenia o spolupráci: "Spolupráca podniku je len jeden z viacerých faktorov, ktoré Komisia berie do úvahy pri stanovení sumy pokuty. ... [neoficiálny preklad]" 8 Oddiel D uvedeného oznámenia, ktorý sa týka významného znízenia sumy pokuty, upresnuje: "1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v oddieloch B a C, poskytne sa mu znízenie od 10 do 50% sumy pokuty, ktorá by mu bola ulozená, ak by nespolupracoval. 2. Môze íst o prípady, ak: -- pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispievajú k potvrdeniu existencie porusenia, -- po dorucení oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] 9 Oddiel E bod 3 tohto oznámenia, ktorý sa týka konania, najmä uvádza: "Komisia si je vedomá skutocnosti, ze toto oznámenie vytvorí legitímne ocakávania, z ktorých budú vychádzat podniky majúce v úmysle informovat ju o existencii kartelu". [neoficiálny preklad] II -- Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 10 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna zhrnul skutkový rámec vzniku sporu pred Súdom prvého stupna takto: "1. [Napadnutým] rozhodnutím... Komisia zistila úcast rôznych podnikov na viacerých dohodách a zosúladených postupoch v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 2. Konkrétne islo o týchto osem bánk, ktoré sú adresátmi [napadnutého] rozhodnutia: -- Erste..., -- [RZB], -- [BA-CA], -- ... -- [ÖVAG], -- ... 3. Komisia vytýka adresátom [napadnutého] rozhodnutia v podstate to, ze vytvorili 'siet Lombard`, ako to nazýva Komisia, co predstavuje systém pravidelných stretnutí (dalej len 'okrúhle stoly`), vycerpávajúcich, pokial ide o obsah, a úzko previazaných, pokial ide o formu, v rámci ktorých v pravidelných intervaloch zosúladovali svoje správanie v súvislosti s hlavnými ukazovatelmi týkajúcimi sa hospodárskej sútaze na trhu bankových produktov a sluzieb v Rakúsku. ... 15. Komisia po tom, co sa v apríli 1997 dozvedela o dokumente, ktorý vyvolával podozrenie o existencii dohôd alebo zosúladených postupov nezlucitelných s clánkom 81 ES na rakúskom bankovom trhu, zacala konanie vo veci formálneho zistovania. Dna 30. júna 1997 politická strana Freiheitliche Partei Österreichs (dalej len 'FPÖ`) v súlade s clánkom 3 nariadenia... c. 17... podala návrh proti ôsmim rakúskym úverovým institúciám podozrivým z úcasti na dohodách a/alebo zosúladených postupoch obmedzujúcich hospodársku sútaz. 16. Komisia 23. a uskutocnila neohlásené kontroly v niekolkých bankách vrátane väcsiny adresátov [napadnutého] rozhodnutia. Dna v súlade s clánkom 11 ods. 2 nariadenia c. 17 zaslala Komisia ziadost o poskytnutie informácií pocetným úverovým institúciám podozrivým z úcasti na týchto dohodách a postupoch. 17. Hlavné dotknuté banky ihned po dorucení ziadosti ponúkli Komisii svoju 'spoluprácu` pri vysetrovaní prípadu, pricom navrhli, ze predstavia skutkový stav 'dobrovolne` (namiesto odpovede na ziadost o poskytnutie informácií) a vzdali sa moznosti vypocutia; v nadväznosti na co generálne riaditelstvo hospodárskej sútaze Komisie zrusilo svoju ziadost o poskytnutie informácií a ulozilo iba 'miernu` administratívnu pokutu. Komisia síce privítala rýchlost, s akou banky ponúkli svoju spoluprácu, ale odmietla v tejto veci akúkolvek dohodu. 18. Následne vsetci adresáti odpovedali na ziadost o poskytnutie informácií. Pri tejto prílezitosti vsak niektorí z nich tvrdili, ze vo vztahu k väcsine otázok nemali nijakú povinnost odpovedat, ale mali moznost poskytnút odpoved a súvisiace dokumenty dobrovolne, v rámci uvedenej spolupráce. Komisia odmietla takýto právny názor. 19. Krátko potom hlavné dotknuté banky vrátane zalobcov,... zaslali Komisii 132-stranový dokument nazvaný 'Spolocné opísanie skutkového stavu`, v ktorom detailne opísali historické súvislosti ich dohody, krátko zhrnuli obsah a podali vlastné hodnotenie ich okrúhlych stolov, ako vyplývalo z poskytnutých alebo vyziadaných dokumentov. Súcasne vyhotovili sestnást zväzkov dokumentov rozdelených podla jednotlivých okrúhlych stolov, aj s detailným zoznamom ich obsahu. Komisia s cielom, aby mohla posúdit prípadnú pridanú hodnotu, ktorú predstavovali dokumenty poskytnuté spolu so spolocným opísaním skutkového stavu, poziadala banky, aby jej oznámili, ci niektoré z týchto dokumentov jej boli este neznáme, a ak áno, ktoré. Banky vsak nepovazovali za mozné ani ziaduce vyhoviet tejto ziadosti. 20. Komisia 13. septembra 1999 zaslala ôsmim bankám oznámenie o výhradách prijaté ... Komisia zaslala bankám dodatocné oznámenie o výhradách... 21. Komisia prijala [napadnuté] rozhodnutie 11. júna 2002. ... 22. V clánku 1 [napadnutého] rozhodnutia Komisia uvádza, ze osem bánk, ktorým je toto rozhodnutie adresované, porusilo clánok 81 ods. 1 ES tým, ze sa zúcastnilo na dohodách a zosúladených postupoch týkajúcich sa cien, bankových poplatkov a iných ukazovatelov hospodárskej sútaze, ktorých cielom bolo od 1. januára 1995 do obmedzit hospodársku sútaz na trhu bankových produktov a sluzieb v Rakúsku. ... 24. V clánku 3 [napadnutého] rozhodnutia sa jeho adresátom ukladajú nasledujúce pokuty: -- Erste: 37,69 milióna eur, -- RZB: 30,38 milióna eur, -- BA-CA: 30,38 milióna eur, ... -- ÖVAG: 7,59 milióna eur, ... 25. V [napadnutom] rozhodnutí sa uvádza, ze v Rakúsku majú kartelové dohody medzi bankami, najmä týkajúce sa úrokových sadzieb a poplatkov, dlhú tradíciu, ktorá bola az do 80. rokov ciastocne zalozená na právnom základe, ktorý vsak bol zrusený najneskôr 1. januára 1994, ked Rakúska republika vstúpila do Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a ked [zákon o bankovom systéme (Bankwesensgesetz)] nadobudol úcinnost. 26. Úverové institúcie vsak v rámci uz vytvorenej siete pokracovali v uzatváraní dohôd týkajúcich sa najmä úrokových sadzieb pre vklady a úvery. 27. [Napadnuté] rozhodnutie vo svojej casti 5 uvádza, ze uzatvárané dohody boli velmi komplexné co do obsahu, vysoko institucionalizované, ako aj navzájom úzko previazané a pokrývali celé rakúske státne územie. Kazdý bankový produkt bol predmetom osobitného okrúhleho stola, na ktorom sa zúcastnovali príslusní zástupcovia druhej a tretej hierarchickej úrovne dotknutých bánk. Toto teoretické rozdelenie sa v praxi nedodrziavalo striktne: z casu na cas sa navzájom súvisiace otázky, ktoré sa týkali rôznych okrúhlych stolov, riesili pri jednom a tom istom okrúhlom stole. Napokon tieto rôzne okrúhle stoly boli neoddelitelnými castami organického celku. 28. Najvyssiu instanciu (nazývanú 'klub Lombard`) predstavovali zástupcovia vedení hlavných rakúskych bánk, ktorí sa stretávali raz za mesiac, s výnimkou augusta. Okrem otázok vseobecného záujmu, ktoré boli z hladiska hospodárskej sútaze neutrálne, sa táto instancia zaoberala zmenou úrokovej sadzby, opatreniami v oblasti reklamy atd. Na niektorých z týchto stretnutí boli prítomní zástupcovia Rakúskej národnej banky... 29. Na bezprostredne podriadenej úrovni sa nachádzali technické okrúhle stoly, ktoré sa týkali konkrétnych produktov. V tomto smere boli najdôlezitejsie okrúhle stoly týkajúce sa aktívnych operácií, t. j. úverov, a pasívnych operácií, t. j. úspor; a ako napovedá ich názov, ich cielom bolo urcenie podmienok (cize úrokových sadzieb) pre úvery a úspory. Stretávali sa bud oddelene, alebo spolocne. Výmena informácií medzi 'klubom Lombard` a týmito okrúhlymi stolmi bola mimoriadne intenzívna. 30. V kazdej rakúskej spolkovej krajine sa pravidelne stretávali pocetné a rôznorodé regionálne okrúhle stoly. V niektorých spolkových krajinách bola dokonca vytvorená hierarchická struktúra 'klubu Lombard` a technických okrúhlych stolov. 31. Pocas spolkových okrúhlych stolov týkajúcich sa aktívnych a/alebo pasívnych operácií sa zástupcovia viedenských institúcií stretli so zástupcami regiónov, pricom cielom bolo v podstate rozsírit platnost ich rozhodnutí na celé rakúske územie. 32. Okrem toho existovali specializované okrúhle stoly, ktoré sa venovali operáciám s podnikmi, operáciám s jednotlivcami v segmente 'slobodné povolania`, hypotekárnym úverom a stavebným úverom (nazývali sa, v uvedenom poradí 'Minilombard`, 'okrúhly stôl pre osoby zodpovedné za velkých klientov`, 'okrúhly stôl «slobodné povolania»`, 'lóza o hypotekárnom úvere`, a 'okrúhly stôl pasívnych operácií bánk pre stavebné úvery`). 33. Nakoniec niekolko dalsích okrúhlych stolov sa pravidelne stretávalo v súvislosti s otázkami významnými pre hospodársku sútaz: okrúhly stôl financných riaditelov (Treasurerrunde) sa zaoberal úvermi v prospech spolkovej republiky a otázkami týkajúcimi sa podmienok, rôzne okrúhle stoly sa zaoberali platobnými operáciami (okrem iného rovnomenný okrúhly stôl, okrúhly stôl 'Zahranicie` a Organizacný výbor rakúskych zväzov úverových institúcií alebo Organisationskomitee der österreichischen Kreditinstitutsverbände), poplatkami a províziami týkajúcimi sa týchto operácií, klub 'Export` (Exportklub) bol zameraný na financovanie exportov a okrúhly stôl týkajúci sa cenných papierov (Bankenrunde Wertpapiere) sa zaoberal minimálnymi poplatkami, províziami a sadzbami platnými pre tieto produkty. 34. Medzi týmito specializovanými okrúhlymi stolmi mal osobitné postavenie okrúhly stôl kontrolórov (Controllerrunde), zlozený z predstavitelov príslusných oddelení hlavných rakúskych bánk. V rámci neho sa definovali jednotné základy na výpocty a vypracovávali sa spolocné návrhy s cielom zvýsenia ziskov. Takýmto spôsobom banky zvýsili vzájomnú prehladnost ich výpoctov a nákladov. 35. Medzi okrúhlymi stolmi, ktorých predmetom boli v podstate podmienky úverov, úspor, ako aj bankových poplatkov, prebiehala pravidelná výmena informácií. Casto sa stávalo, ze rozhovory zacaté na jednej instancii boli prerusené dovtedy, kým sa nedosiahla dohoda v rámci inej. Napokon nadradené postavenie 'klubu Lombard` malo za dôsledok, ze v prípade sporu sa cakalo na jeho rozhodnutie. 36. S cielom, aby sa dohody uzavreté pri viedenských okrúhlych stoloch uplatnili na celom rakúskom území (alebo aby sa ostatné okrúhle stoly prispôsobili týmto dohodám), dochádzalo k pravidelnému poskytovaniu informácií smerom k okrúhlym stolom v spolkových krajinách, alebo naopak, smerom od nich k okrúhlym stolom zasadajúcim v hlavnom meste. Regionálne okrúhle stoly z casu na cas vyslali zástupcov na zasadnutia spolkových okrúhlych stolov týkajúcich sa aktívnych a/alebo pasívnych operácií. 37. Komisia v [napadnutom] rozhodnutí konstatuje, ze pocas obdobia, ktorého sa týkalo setrenie (t. j. od 1. januára 1994 do konca júna 1998), sa iba vo Viedni uskutocnilo najmenej 300 zasadnutí, nepocítajúc mnozstvo regionálnych okrúhlych stolov... 38. Komisia zdôraznuje, ze v 'sieti Lombard` zohrali osobitnú úlohu vrcholové institúcie, pokial ide o koordináciu a zastupovanie svojich skupín, t. j. v prípade Erste ([predtým] GiroCredit) sektor sporitelní, v prípade RZB sektor Raiffeisen, a co sa týka ÖVAG-u, sektor ludových bánk. Podla Komisie ich úloha priamo prispievala k dobrému fungovaniu 'siete Lombard`. Vrcholové institúcie jednak organizovali výmenu informácií medzi Viednou a spolkovými krajinami v rámci samotných skupín; jednak obhajovali záujmy vlastnej skupiny voci iným skupinám v karteli. Podla Komisie boli preto ostatnými úcastníkmi vnímané ako zástupcovia týchto skupín. Dôsledkom toho boli dohody uzavreté nielen medzi týmito institúciami, ale aj medzi skupinami." III -- Zaloby pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 11 Zalobami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 30. augusta a , osem napadnutým rozhodnutím sankcionovaných podnikov, medzi nimi styria odvolatelia v tomto odvolacom konaní, Erste, RZB, BA a ÖVAG, podali podla clánku 230 ES návrhy smerujúce k zruseniu, úplnému alebo ciastocnému, tohto rozhodnutia a, subsidiárne, zruseniu pokút, ktoré boli kazdému z nich ulozené, alebo znízeniu ich výsky. 12 Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna zamietol zalobu Erste, BA-CA ako aj ÖVAG a zaviazal týchto troch zalobcov na náhradu trov konania. 13 Rovnako zamietol zalobu RZB, ako aj vzájomný návrh Komisie a zaviazal RZB na znásanie vlastných trov konania, popri 90% trov konania vzniknutých Komisii. IV -- Návrhy úcastníkov odvolacieho konania 14 Erste navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, v rozsahu v akom zamieta návrh na zrusenie podaný navrhovatelom, -- zrusil napadnuté rozhodnutie, v rozsahu v akom ukladá Erste pokutu, -- subsidiárne znízil sumu pokuty, ktorá mu bola ulozená v clánku 3 napadnutého rozhodnutia, -- prípadne rovnako subsidiárne, zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec Súdu prvého stupna na nové konanie, a -- v kazdom prípade, zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 15 RZB navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, v rozsahu v akom zamieta návrh na zrusenie podaný navrhovatelom, -- zrusil clánok 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka RZB, -- subsidiárne znízil sumu pokuty, ktorá mu bola ulozená v clánku 3 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 16 BA-CA navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, v rozsahu v akom zamieta návrh na zrusenie podaný navrhovatelom, -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka BA-CA, -- subsidiárne znízil sumu pokuty, ktorá mu bola ulozená v clánku 3 napadnutého rozhodnutia, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 17 ÖVAG navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil body 2 a 4 napadnutého rozsudku, -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka ÖVAG, -- subsidiárne znízil sumu pokuty, ktorá mu bola ulozená v clánku 3 napadnutého rozhodnutia, -- prípadne rovnako subsidiárne vrátil vec Súdu prvého stupna na nové konanie, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, alebo rozhodol, ze o trovách konaniach rozhodne, v prípade vrátenia veci na nové konanie, Súd prvého stupna. 18 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna vo veci kazdého z odvolaní: -- zamietol odvolania odvolatelov, a -- zaviazal odvolatelov na náhradu trov konania. V -- Odvolacie dôvody na zrusenie napadnutého rozsudku 19 Erste uvádza styri odvolacie dôvody: -- porusenie práva na obhajobu, -- porusenie clánku 81 ods. 1 ES z dôvodu neexistencie citelného vplyvu na obchod medzi clenskými státmi, -- porusenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 z dôvodu, ze konanie GiroCredit za obdobie predchádzajúce jeho nadobudnutiu bolo pripísané Erste, -- porusenie uvedeného clánku v spojení s usmerneniami pre výpocet pokút a stanovenie ich výsky. 20 RZB uvádza styri odvolacie dôvody: -- porusenie clánku 81 ES z dôvodu, ze vplyv na obchod medzi clenskými státmi nebol preukázaný, -- porusenie usmernení v tom, ze predmetné stretnutia bánk boli kvalifikované ako "velmi závazné porusenia", -- porusenie nariadenia c. 17 a usmernení v rozsahu v akom mu mylne boli pripísané podiely na trhu celého "sektoru Raiffeisen", a -- nesprávne právne posúdenie pri hodnotení jeho spolupráce s Komisiou. 21 BA-CA uvádza tri odvolacie dôvody: -- mylné konstatovanie v rámci urcenia výsky pokuty, podla ktorého okrúhle stoly vytvárali hospodárske úcinky, -- nezohladnenie okolností odôvodnujúcich znízenie pokuty v rámci urcenia základnej ciastky, a -- nezohladnenie jeho spolupráce vo forme odpovedí na ziadosti o informácie, súhrnného uvedenia skutocností, dobrovolného predlozenia dodatocných dokumentov a odpovede na oznámenie výhrad. 22 ÖVAG uvádza tri odvolacie dôvody: -- mylné konstatovanie prekázky obchodu medzi clenskými státmi, -- mylné priradenie k decentralizovanému sektoru v rámci rozdelenia do kategórií, a -- nezohladnenie polahcujúcich okolností. VI -- O odvolaniach 23 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 25. októbra 2006, po vypocutí úcastníkov konania a generálneho advokáta, boli vsetky styri veci spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku v súlade s clánkom 43 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 24 Kedze odvolacie dôvody odvolatelov sa vo velkom rozsahu prekrývajú, treba ich preskúmat spolocne. A -- O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení clánku 81 ods. 1 ES 1. O odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení podmienky vplyvu na obchod medzi clenskými státmi 25 Erste, RZB a ÖVAG vsetci traja uvádzajú tento odvolací dôvod, ktorý sa v podstate podrozdeluje na tri casti. a) O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o hodnotenie schopnosti kartelu pokrývajúceho celé vnútrostátne územie významne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi i) Tvrdenia úcastníkov konania 26 RZB a ÖVAG uvádzajú, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 181 napadnutého rozsudku konstatoval, "ze existuje aspon silná domnienka, ze postup obmedzujúci hospodársku sútaz uplatnovaný na celom území jedného clenského státu môze prispiet k rozdeleniu trhov a ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva". 27 V tejto súvislosti RZB po prvé uvádza, ze Súd prvého stupna pristúpil k zjednodusenému výkladu podmienky ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, ked zastával názor, ze Komisia nie je povinná preukázat existenciu úcinku obmedzenia. 28 Súd prvého stupna v bodoch 182 az 184 napadnutého rozsudku poprel dosah rozsudku Súdneho dvora z 21. januára 1999, Bagnasco a i., (C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135). 29 Po druhé, RZB zastáva názor, ze Súd prvého stupna vykladal judikatúru Súdneho dvora neadekvátne, ked tvrdil, ze samotná skutocnost, ze okrúhle stoly sa týkali celého územia Rakúskej republiky postacuje na prijatie záveru, ze obchod medzi clenským státmi bol ovplyvnený. 30 Schopnost ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi totiz okrem "územného pokrytia" spocíva v prítomnosti aspon jedného dalsieho faktoru, v danom prípade faktoru úcinkov rozdelenia. 31 Okrem toho RZB zdôraznuje, ze Súd prvého stupna v bode 181 napadnutého rozsudku obrátil dôkazné bremeno, zataziac ním podnik, hoci prislúchalo Komisii predlozit dôkaz o porusení clánku 81 ods. 1 ES a schopnosti kartelu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 32 ÖVAG, zo svojej strany tiez uvádza, ze Súd prvého stupna relativizoval dosah kritéria úcinku rozdelenia trhov. 33 Dodáva, ze Súd prvého stupna v bode 166 napadnutého rozsudku nezohladnil osobitosti dodatocného posúdenia porusenia, ktoré sa stalo v minulosti. Súd prvého stupna pochybil, ked odmietol skúmat konkrétny dopad dohôd na medzistátny obchod. 34 ÖVAG navyse zdôraznuje kontradiktórnu a nepostacujúcu povahu odôvodnenia, ktoré uviedol Súd prvého stupna. V bode 164 napadnutého rozsudku totiz Súd prvého stupna zastával názor, ze úcinok rozdelenia trhov nie je silnou indíciou umoznujúcou prijat záver o ovplyvnení obchodu medzi clenskými státmi, hoci v bode 181 uvedeného rozsudku naopak uviedol, ze existuje úzke spojenie medzi úcinkom rozdelenia trhov kartelu a schopnostou kartelu ovplyvnit cezhranicný obchod. 35 Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 36 Po prvé treba na jednej strane pripomenút, ze Súdny dvor rozhodol, ze na to, aby boli rozhodnutie, dohoda alebo postup spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe objektívnych právnych alebo skutkových dôvodov umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze budú bránit vytvoreniu spolocného trhu medzi clenskými státmi. Okrem iného je vsak potrebné, aby tento vplyv nebol bezvýznamný (rozsudok z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, [7]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 34 a citovaná judikatúra). 37 Ovplyvnenie obchodu vnútri Spolocenstva preto vo vseobecnosti vyplýva zo súcasného výskytu viacerých faktorov, ktoré by nemuseli byt nevyhnutne urcujúcimi faktormi takéhoto vplyvu, pokial by boli posudzované samostatne. Na zistenie, ci kartel citelne vplýva na obchod medzi clenskými státmi, je potrebné ho skúmat v hospodárskom a právnom kontexte (rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 35 a citovaná judikatúra). 38 Na druhej strane Súdny dvor uz rozhodol, ze skutocnost, ze predmetom kartelu je predaj výrobkov len v jednom clenskom státe, nestací na to, aby bolo mozné vylúcit moznost vplyvu na obchod medzi clenskými státmi. Kartel s pôsobnostou na celom území jedného clenského státu má vo svojej podstate za následok upevnenie rozdelenia trhu na vnútrostátnej úrovni, cím bráni vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou ES (rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 37 a citovaná judikatúra). 39 Z toho vyplýva, ze v rozpore s tým, co uvádzajú odvolatelia, Súd prvého stupna v bode 181 napadnutého rozsudku správne uviedol ako východiskový bod svojich úvah existenciu silnej domnienky ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, upresniac tiez, ze "[túto domnienku] je mozné vyvrátit iba vtedy, ak analýza osobitostí dohody a jej hospodárskych súvislostí preukáze opak". 40 Súd prvého stupna pristúpil k tejto analýze v bodoch 182 az 185 napadnutého rozsudku. Konkrétne v bode 183 uvedeného rozsudku konstatoval, ze "zosúladené postupy v rámci 'siete Lombard` totiz zahrnali nielen takmer vsetky úverové institúcie v Rakúsku, ale aj velmi sirokú skálu bankových produktov a sluzieb, najmä vklady a úvery, a preto boli schopné zmenit podmienky hospodárskej sútaze v tomto clenskom státe ako celku". V bode 185 toho istého rozsudku skúmal, "moznost úcinku rozdelenia trhu, vychádzajúc z názoru, ze 'siet Lombard`... mohla prispiet k zachovaniu prekázok vstupu na trhy... tým, ze umoznila zachovat struktúru rakúskeho bankového trhu...". 41 Po upresnení ciela, ktorý sledovali kazdý z okrúhlych stolov v bodoch 111 az 121 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna mohol, bez toho aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, konstatovat v bode 185 tohto rozsudku, ze samotná existencia "siete Lombard" spôsobovala prekázku v slobodnom prístupe na rakúsky trh, z dôvodu coho kartel mohol mat cezhranicný úcinok. 42 Súd prvého stupna teda v bode 186 napadnutého rozsudku dôvodne prijal záver, ze predmetná dohoda mohla mat za následok rozdelenie trhov a mohol ovplyvnit medzistátny obchod. 43 Po druhé, v rozpore s tým co uvádza RZB, Súd prvého stupna nepreniesol dôkazné bremeno, ale pri výkone svojej právomoci posúdenia skutkového stavu po analýze konstatoval, ze odvolatelia nevyvrátili domnienku, podla ktorej kartel posudzovaný ako celok a vztahujúci sa na celé Rakúsko, mohol ovplyvnit medzistátny obchod. 44 Po tretie treba konstatovat, ze odôvodnenie, ktoré Súd prvého stupna uviedol v bode 181 napadnutého rozsudku nie je v rozpore s tým, co Súd prvého stupna uviedol v bode 164 toho istého rozsudku. 45 V uvedenom bode 164 sa totiz Súd prvého stupna obmedzil na to, ze zamietol argumentáciu odvolatelov smerujúcu ku konstatovaniu, ze iba preukázanie úcinkov rozdelenia trhu kartelu mohlo zakladat schopnost tohto kartelu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 46 Po stvrté treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, clánok 81 ods. 1 ES nevyzaduje, aby sa kartely uvedené v tomto ustanovení citelne dotkli obchodu vo vnútri Spolocenstva, ale pozaduje, aby bolo urcené, ze tieto kartely môzu mat takýto úcinok (rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 43 a citovaná judikatúra). 47 V dôsledku toho ÖVAG nemôze uvádzat, ze Súd prvého stupna mal skúmat skutocný dopad uvedeného kartelu na obchod medzi clenskými státmi. 48 Z vyssie uvedeného teda vyplýva, ze prvú cast skúmaného odvolacieho dôvodu je potrebné zamietnut. b) O druhej casti zalozenej na tom, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked prijal záver, ze Komisia mohla pristúpit k celkovému skúmaniu cezhranicných úcinkov okrúhlych stolov a tým pristúpil k nesprávnej, nedostatocnej a kontradiktórnej analýze vymedzenia relevantného trhu i) Tvrdenia úcastníkov konania 49 Prvým odvolacím dôvodom ÖVAG uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 168 a nasl. Napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia mohla pristúpit k celkovému skúmaniu cezhranicných úcinkov okrúhlych stolov, namiesto oddeleného skúmania schopnosti kazdého okrúhleho stola ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 50 V tejto súvislosti odvolatel na jednej strane uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked neskúmal oddelene úcinky okrúhlych stolov, ktoré patrili k odlisnej cinnosti, na obchod v rámci Spolocenstva a ze okrem toho, Súd prvého stupna neposúdil správne judikatúru Súdneho dvora vychádzajúcu z uz citovaného rozsudku Bagnasco a i. 51 Druhým odvolacím dôvodom ÖVAG kritizuje odôvodnenie Súdu prvého stupna uvedené v bode 172 napadnutého rozsudku, podla ktorého "vymedzenie relevantného trhu nemá ten istý význam podla toho, ci ide o uplatnovanie clánku 81 ES alebo clánku 82 ES". Uvádza, ze Súd prvého stupna mal posúdit úcinok dohôd uzavretých v rámci rozlicných okrúhlych stolov na základe uzsieho vymedzenia predmetných trhov. 52 ÖVAG navyse poukazuje na rozpor medzi bodom 174 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna uznal, ze "rozdielne bankové produkty a sluzby, upravené dohodami, nie sú navzájom zamenitelné" a bodom 175 uvedeného rozsudku, v ktorom uvádza, ze "Komisia nemala povinnost oddelene preskúmat trhy s rozdielnymi bankovými produktmi, ktorých sa týkali okrúhle stoly". 53 Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia. ii) Posúdenie Súdnym dvorom -- O výhrade zalozenej na tom, ze Súd prvého stupna mylne vykladal judikatúru 54 Posúdenie úcinkov dohôd vzhladom na clánok 81 ES v sebe zahrna nutnost vziat do úvahy konkrétny rámec, do ktorého sú zaradené, najmä hospodársky a právny kontext, v ktorom pôsobia dotknuté podniky, povahu dotknutých tovarov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry trhu alebo relevantných trhov (pozri rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 49 a citovaná judikatúra). 55 V napadnutom rozsudku, v jeho bodoch 111 az 126 Súd prvého stupna potvrdil záver Komisie, podla ktorého existovala zásadná dohoda medzi vsetkými bankami, ktoré sa zúcastnovali na kartelovej dohode na vylúcenie hospodárskej sútaze prostredníctvom cien, týkajúca sa sirokého okruhu bankových sluzieb urcených tak pre jednotlivcov, ako aj pre podniky vrátane "velkých klientov". Potvrdil tiez kvalifikáciu jediného celkového kartelu, ktorá bola daná okrúhlym stolom. 56 Kedze, ako to konstatoval Súd prvého stupna, islo o celkový kartel týkajúci sa podstatnej casti subjektov financného sektora jedného clenského státu a sirokého okruhu financných produktov a sluzieb, Súd prvého stupna sa mohol dôvodne domnievat, ze predmetné dohody, zalozené na celkovej úrovni a vykonávané v rámci rozlicných okrúhlych stolov, predstavovali jediné porusenie, ktoré odôvodnovalo a vyzadovalo si celkové skúmanie schopnosti tohto kartelu vytvorenej na ovplyvnenie trhu v rámci Spolocenstva. 57 Pokial ide o rozsudok Bagnasco a i., uz citovaný, ktorý uvádza odvolatel, treba poznamenat, tak ako to urobil Súd prvého stupna v bode 171 napadnutého rozsudku, ze v tomto konaní Súdny dvor nepristúpil k skúmaniu vsetkých vplyvov na obchod medzi clenskými státmi vytváraných dvomi klauzulami, ktorých sa týkalo konanie vo veci samej, kedze pokial ide o prvú, dohoda nemala za ciel alebo za úcinok obmedzit hospodársku sútaz, zatial co pokial ide o druhú, nemohla ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 58 V dôsledku toho, na rozdiel od kartelov, ktorých sa týkajú tieto konania, otázka skúmania vsetkých dohôd vzhladom na podmienku ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi nie je v uvedenom rozsudku nastolená. Z toho vyplýva, ze odvolatelia sa nemôzu platne dovolávat uvedeného rozsudku na spochybnenie toho, co bolo konstatované v bode 56 tohto rozsudku. 59 Za týchto okolností musí byt výhrada ÖVAG smerujúca k tvrdeniu, ze Súd prvého stupna mal v rámci posúdenia podmienky spojenej s ovplyvnením obchodu medzi clenskými státmi vykonat oddelené skúmanie predmetných dohôd, zamietnutá. -- O výhrade zalozenej na nesprávnej, nedostatocnej a kontradiktórnej analýze Súdu prvého stupna, týkajúcej sa vymedzenia relevantného trhu 60 Pokial ide v prvom rade o bod 172 napadnutého rozsudku, po pripomenutí, ze vymedzenie trhu nemá ten istý význam podla toho, ci ide o uplatnovanie clánku 81 ES alebo clánku 82 ES, Súd prvého stupna rozhodol, ze vymedzenie relevantného trhu je irelevantné, kedze Komisia prijala záver, ze predmetná dohoda obmedzovala hospodársku sútaz a mohla významne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 61 Výhrada, ktorú ÖVAG namieta proti tejto analýze je irelevantná, kedze Súd prvého stupna v bodoch 172 az 174 napadnutého rozsudku skúmal výhradu, ktorú ÖVAG uviedol a ktorá smerovala k spochybneniu metódy, ktorú Komisia pouzila na vyhodnotenie úcinkov na obchod v rámci Spolocenstva a nevyvodil zo svojej analýzy akýkolvek záver. 62 Pokial ide v druhom rade o odôvodnenie, ktoré uviedol Súd prvého stupna v bode 174 napadnutého rozsudku v ktorom konstatuje, ze rozdielne bankové produkty a sluzby upravené dohodami nie sú navzájom zamenitelné, a v bode 175 v ktorom uvádza, ze Komisia nemala povinnost oddelene preskúmat trhy s rozdielnymi bankovými produktmi, treba zamietnut výhradu, ktorú uvádza ÖVAG, kedze Súd prvého stupna riadne odôvodnil dôvody pre ktoré by úzke vymedzenie trhu bolo umelé, zastávajúc názor, ze väcsina klientov vseobecných bánk pozaduje balík bankových sluzieb a ze navyse, vplyv na obchod môze byt nepriamy a predmetný trh sa odlisuje od trhu produktov alebo sluzieb, ktorých sa týka kartel. 63 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výhrada ÖVAG, zalozená na nesprávnej, nedostatocnej a kontradiktórnej analýze Súdu prvého stupna, týkajúcej sa vymedzenia relevantného trhu musí byt zamietnutá, rovnako ako, v dôsledku toho, musí byt zamietnutá druhá cast skúmaného odvolacieho dôvodu. c) O tretej casti zalozenej na nepreukázaní významného vplyvu kartelu na obchod v rámci Spolocenstva i) Tvrdenia úcastníkov konania 64 Erste uvádza, ze Súd prvého stupna mal v bodoch 153 az 187 napadnutého rozsudku konstatovat, ze clánok 81 ES nie je uplatnitelný, kedze Komisia nepreukázala významný vplyv predmetného kartelu na obchod. Podla tohto odvolatela, hoci dohoda uzavretá medzi bankami mala cezhranicné úcinky, tieto úcinky boli obmedzené. 65 Komisia uvádza, ze tvrdenia Erste sú mylné. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 66 Podla ustálenej judikatúry, clánok 81 ods. 1 ES nevyzaduje, aby sa kartely uvedené v tomto ustanovení citelne dotkli obchodu vo vnútri Spolocenstva, ale pozaduje, aby bolo urcené, ze tieto kartely môzu mat takýto úcinok (pozri rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 43). 67 V tejto súvislosti Súd prvého stupna v bodoch 111 az 121, 179 a 183 az 185 napadnutého rozsudku poznamenal, ze dohoda zahrnala takmer vsetky rakúske úverové institúcie, ze sa týkala sirokého okruhu bankových produktov a sluzieb a ze pokrývala celé rakúske územie, s nebezpecenstvom zmeny podmienok obchodu v celom tomto státe. 68 V dôsledku toho, hoci výslovne nerozhodol o významnom vplyve na obchod v rámci Spolocenstva, Súd prvého stupna napriek tomu uviedol údaje umoznujúce prijat, bez rozporu s analýzou podmienky definovanou v bode 36 tohto rozsudku, záver, ze kartel mohol mat vplyv na obchod v rámci Spolocenstva. 69 Z toho vyplýva, ze tretia cast odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá. 70 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze odvolací dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení podmienky vplyvu na obchod medzi clenskými státmi musí byt zamietnutý v celom jeho rozsahu. 2. O odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa pripísania zodpovednosti za porusenie a) Tvrdenia úcastníkov konania 71 Erste uvádza, ze Súd prvého stupna mylne v bode 323 a nasledujúcich napadnutého rozsudku rozhodol, ze Erste musí zodpovedat za porusenie, ktorého sa dopustil GiroCredit pred jeho nadobudnutím zo strany Erste, predtým Die Erste Österreichische Spar-Casse-Bank AG (dalej len "EÖ"), a ze Komisia sa nedopustila ziadnej nezákonnosti, pripisujúc toto správanie Erste v jeho postavení právneho nástupcu GiroCredit. 72 Prvou výhradou Erste hned na úvod uvádza, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil ekonomické a právne väzby existujúce medzi GiroCredit a skupinou BA. V tomto ohlade Erste pripomína, ze az do získania väcsiny na jeho základnom imaní 20. mája 1997 bola väcsinovým vlastníkom GiroCredit skupina BA, ktorá sa sama zúcastnovala "klubu Lombard". Táto skupina ovládala GiroCredit nielen prostredníctvom väcsinovej úcasti na jeho základnom imaní, ale aj prostredníctvom toho, ze menovala clenov dozornej rady a predstavenstva, a toho, ze vyssie riadiace pozície v GiroCredit boli obsadzované zamestnancami pochádzajúcimi zo skupiny BA. V dôsledku toho malo byt správanie GiroCredit v tomto období pripísané BA-CA. 73 Okrem toho konstatovanie Súdu prvého stupna podla ktorého právnickou osobou zodpovednou za prevádzkovanie bankových cinností GiroCredit pred jeho prevodom bola "GiroCredit Bank der österreichischen Sparkassen AG" je mylné, pretoze táto posledná uvedená spolocnost bola tiez kontrolovaná a riadená zo strany skupiny BA. 74 Druhou výhradou Erste uvádza, ze Súd prvého stupna sa tiez dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bodoch 328 az 336 napadnutého rozsudku, ked sa domnieval, ze Komisia mala moznost volby sankcionovat bud dcérsku spolocnost, ktorá sa zúcastnila na porusení, alebo materskú spolocnost, ktorá ju pocas tohto obdobia ovládala, a to dokonca za predpokladu hospodárskeho nástupníctva a v dôsledku toho ulozit mu zodpovednost za správanie GiroCredit namiesto jeho pripísania bývalej materskej spolocnosti. 75 Podla Komisie je potrebné jasne rozlisovat medzi otázkou urcenia právnickej osoby zodpovednej za podnik, ktorý sa zúcastnoval porusenia a podmienkami za ktorých správanie dcérskej spolocnosti s odlisnou právnou subjektivitou, môze byt pripísané materskej spolocnosti. Poznamenáva, ze jej prístup nebol nespravodlivý, kedze samotný Erste sa zúcastnoval kartelu. b) Posúdenie Súdnym dvorom 76 Svojimi dvomi výhradami, ktoré je potrebné skúmat spolocne, Erste namieta voci pripísaniu správania GiroCredit pred 1. októbrom 1997, dátumom fúzie s GiroCredit, ktoré mu bolo vykonané napadnutým rozhodnutím. 77 Ak podnik porusuje predpisy hospodárskej sútaze, zodpovedá podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 145, a zo , Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 78). 78 Pokial ide o otázku, za akých okolností môze byt subjekt, ktorý nebol autorom porusenia, napriek tomu sankcionovaný za toto porusenie, na úvod je potrebné konstatovat, ze o takýto prípad ide, ked subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, prestal právne existovat (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, bod 145). 79 Ako uz Súdny dvor konstatoval, ak subjekt, ktorý sa dopustil porusovania predpisov hospodárskej sútaze, je predmetom právnej alebo organizacnej zmeny, táto zmena nemá nevyhnutne za úcinok vytvorenie nového podniku, zbaveného zodpovednosti za správanie subjektu -- predchodcu, ktoré bolo v rozpore s predpismi hospodárskej sútaze, ak z hospodárskeho hladiska existuje totoznost medzi oboma subjektami (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 9, ako aj zo , Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59). 80 Okrem toho protisútazné správanie podniku môze byt pripísané inému podniku v prípade, ak neurcoval svoje konanie na trhu samostatne, ale v podstate realizoval pokyny vydané posledným uvedeným podnikom, najmä so zretelom na ekonomické a právne väzby, ktoré ich spájali (rozsudky zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27, ako aj z , Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 96). Okolnost, ze dcérska spolocnost má odlisnú právnu subjektivitu, teda nepostacuje na vylúcenie moznosti, ze jej správanie nebude pripísané materskej spolocnosti. 81 Svojou argumentáciou chce Erste uviest, ze v momente porusení uvádzaných napadnutým rozhodnutím bolo správanie GiroCredit urcované na úrovni materského podniku, ktorý ho vlastnil, v danom prípade skupina BA a ze v dôsledku toho tejto poslednej menovanej spolocnosti mala byt pripísaná zodpovednost za porusenia, ktorých sa svojho casu dopustil GiroCredit. Erste sa tiez snazí spochybnit záver, ktorý uviedol v bode 331 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna a to, ze Komisia mala moznost volby sankcionovat bud dcérsku spolocnost, ktorá sa zúcastnila na porusení, alebo materskú spolocnost, ktorá ju pocas obdobia uvádzaného napadnutým rozhodnutím ovládala. 82 V tejto súvislosti Súd prvého stupna dôvodne rozhodol, ze Komisia nebola povinná vopred overovat, ci boli splnené podmienky na pripísanie porusenia materskej spolocnosti podniku, ktorý sa dopustil porusenia. Komisia totiz zo zásady nemôze byt povinná vykonat takéto overovanie pred tým, nez by mohla zamýslat obrátit sa proti podniku, ktorý bol autorom porusenia, hoci tento podnik ako právnická osoba presiel zmenami. Zásada osobnej zodpovednosti, pripomenutá v bode 77 tohto rozsudku vôbec nebráni tomu, aby Komisia zamýslala sankcionovat najprv posledný menovaný podnik, pred skúmaním, ci prípadné porusenie môze byt pripísané materskej spolocnosti. Navyse, ako to uviedol Súd prvého stupna v bode 355 napadnutého rozsudku, ak by to bolo inak, setrenia Komisie by boli podstatne stazené nevyhnutnostou v kazdom prípade nástupníctva v ovládaní podniku overit, v akom rozsahu jeho konanie môze byt pripísané bývalej materskej spolocnosti. 83 Navyse je potrebné zdôraznit, ze Erste, zúcastnujúc sa na karteli, ktorý bol predmetom napadnutého rozhodnutia, v case prebratia cinností GiroCredit vedel, ze GiroCredit by mohol byt subjektom konania o porusení clánku 81 ES a ze vo svojom postavení právneho nástupcu tejto spolocnosti sa vystavuje dôsledkom takéhoto konania v podobe pokuty. 84 V dôsledku toho je potrebné zamietnut druhú výhradu uvádzanú zo strany Erste na podporu tohto odvolacieho dôvodu. 85 Pokial ide o prvú výhradu týkajúcu sa preskúmania hospodárskych a právnych vztahov existujúcich medzi GiroCredit a skupinou BA zo strany Súdu prvého stupna, postacuje konstatovat, ze kedze Komisia mohla platne sankcionovat porusenie clánku 81 ES na úrovni dcérskej spolocnosti GiroCredit a, v dôsledku toho, pripísat zodpovednost tejto spolocnosti Erste v jej postavení preberajúcej spolocnosti, Súd prvého stupna v bode 336 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze nebolo potrebné overit, ci správanie GiroCredit mohlo byt pripísané skupine BA. Preto je argumentácia Erste týkajúca sa faktickej kontroly skupiny BA nad GiroCredit irelevantná. 86 Vzhladom na vyssie uvedené, je potrebné zamietnut odvolací dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení pripísania zodpovednosti za porusenie, v celom jeho rozsahu. B -- O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 1. O odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri hodnotení závaznosti porusenia 87 BA-CA, Erste a RZB spochybnujú dôvodnost záverov Súdu prvého stupna týkajúcich sa závaznosti porusenia. Tento odvolací dôvod sa v podstate podrozdeluje na sedem castí. a) O prvej casti zalozenej na posúdení v rozpore s usmerneniami i) Tvrdenia úcastníkov konania 88 RZB uvádza, ze Súd prvého stupna si protirecí, ked neskúmal, najmä v bodoch 237 a 254 napadnutého rozsudku, otázku, ci porusenie má byt povazované za "velmi závazné porusenie" v súlade s pravidlami, ktoré uviedol v bode 226 tohto rozsudku. 89 Komisia poznamenáva, ze hoci je skutocne obmedzená usmerneniami, ktoré stanovila, nie je tomu tak pri Súde prvého stupna, v rámci jeho plnej rozhodovacej právomoci. Okrem toho, z judikatúry jasne vyplýva, ze usmernenia stanovujú iba "minimálny program", ktorý nezakladá taxatívne vymenovanie faktorov, ktoré majú byt zohladnené. Dokonca je mozné odklonit sa od nich za dôvodných skutocností. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 90 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora, pri stanovení výsky pokút je namieste zobrat do úvahy dlzku trvania a vsetky faktory, ktoré hrajú úlohu pri posúdení závaznosti porusení (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 240). 91 Závaznost porusení musí byt stanovená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odrádzajúci úcinok pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 241 a citovaná judikatúra). 92 Súdu prvého stupna teda prislúcha kontrolovat, ako Komisia vykonáva svoju právomoc posúdenia týchto faktorov. 93 V dôsledku toho si Súd prvého stupna neprotirecí, ked v bode 237 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia mohla posúdit závaznost porusenia ucelene v závislosti od vsetkých relevantných okolností, vrátane faktorov, ktoré nie sú v usmerneniach výslovne vymenované, ani ked v bode 254 uvedeného rozsudku konstatoval, ze horizontálny cenový kartel, týkajúci sa takého dôlezitého hospodárskeho odvetvia, nemozno kvalifikovat inak nez ako "velmi závazné porusenie". 94 Z tohto dôvodu sa prvá cast tohto odvolacieho dôvodu musí zamietnut. b) O druhej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, týkajúcom sa "samotnej povahy" porusenia 95 Táto druhá cast sa v podstate podrozdeluje na styri výhrady. i) Tvrdenia úcastníkov konania 96 RZB uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 240 napadnutého rozsudku uviedol, ze povaha porusenia má zásadný význam pri kvalifikácii porusenia ako velmi závazného porusenia, zatial co ostatné kritériá, a to konkrétny dopad porusovania na trh a zemepisný rozsah dotknutého trhu majú mensí význam. 97 Po druhé, odvolatel zastáva názor, ze Súd prvého stupna sa tiez dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 249 az 264 napadnutého rozsudku zalozil svoje posúdenie na faktoroch, ktoré sa neuvádzajú v usmerneniach, a to význame bankového sektora pre ekonomiku, sirokú skálu kartelom dotknutých bankových produktov a úcast velkej väcsiny rakúskych bánk na stretnutiach. 98 Po tretie, RZB vytýka Súdu prvého stupna, ze nezohladnil pozíciu vlády, ktorá sa snazila ochránit bankový sektor pred volným trhom. Súd prvého stupna tiez mylne konstatoval, ze zásahy státnych orgánov do správania, ktoré patrí pod clánok 81 ES sú na úcely výpoctu pokuty pritazujúcou okolnostou. 99 Nakoniec po stvrté, RZB uvádza, ze Súd prvého stupna v bode 256 napadnutého rozsudku pochybil, ked konstatoval, ze odrádzajúci úcinok pokút nemá byt pri skúmaní skutocnej závaznosti porusenia zohladnený. 100 Komisia uvádza, ze tvrdenia RZB sú bud neprípustné, alebo nedôvodné. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 101 Pokial ide o prvú výhradu, konstatujúc v bode 240 napadnutého rozsudku, ze tri faktory hodnotenia závaznosti porusenia nemajú v rámci celkového skúmania rovnakú váhu a ze povaha porusenia má zásadnú úlohu, Súd prvého stupna sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia, ked vychádzal z usmernení, ktoré medzi "velmi závaznými" poruseniami uvádzajú horizontálne obmedzenia typu "cenový kartel" a kvóty rozdelenia trhu alebo iné postupy poskodzujúce dobré fungovanie vnútorného trhu. 102 V tejto súvislosti v bode 121 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna najmä konstatoval, ze existovala zásadná dohoda medzi vsetkými bankami, ktoré sa zúcastnovali na kartelovej dohode na vylúcenie hospodárskej sútaze prostredníctvom cien, týkajúcej sa sirokého okruhu bankových sluzieb urcených tak pre jednotlivcov, ako aj pre podniky vrátane "velkých klientov", co je charakteristika obmedzenia uvádzaná usmerneniami. 103 Navyse z usmernení vyplýva, ze samotná povaha porusenia môze postacovat na jeho kvalifikovanie ako "velmi závazné" a to nezávisle od svojho konkrétneho dopadu na trh a svojho zemepisného rozsahu. 104 Nakoniec v bode 241 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna dôvodne prijal záver, ze tieto tri kritériá boli vzájomne závislé. 105 V dôsledku toho prvá výhrada druhej casti odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá ako nedôvodná. 106 Z rovnakých dôvodov ako sú dôvody uvedené v bode 93 tohto rozsudku je potrebné zamietnut druhú výhradu druhej casti. 107 Pokial ide o tretiu výhradu, je potrebné konstatovat, ze v bode 260 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna nepotvrdil, ze zásahy státnych orgánov predstavovali pritazujúcu okolnost, ktorá na úkor podnikov vytvárala úcinky na sumu ulozených pokút. 108 V dôsledku toho musí byt zamietnutá tretia výhrada druhej casti. 109 Pokial ide o stvrtú výhradu, treba poznamenat, ze podla znenia analýzy, ktorej súcastou je bod 256 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna v bode 264 toho istého rozsudku dospel k záveru, ze okolnosti uvádzané odvolatelmi nemohli spochybnit platnost konstatovania uvedeného v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého dohody "siete Lombard" predstavovali z dôvodu svojej povahy velmi závazné porusenie. RZB neuvádza akým spôsobom by zohladnenie odrádzajúceho úcinku pokút pri skúmaní vlastnej závaznosti porusenia, za predpokladu, ze by toto zohladnenie malo byt vykonané, mohlo zmenit uvedený záver Súdu prvého stupna. Stvrtá výhrada je teda irelevantná. 110 V nadväznosti na to je potrebné zamietnut túto výhradu. 111 Preto je druhá cast skúmaného odvolacieho dôvodu v casti neprípustná a v casti nedôvodná. c) O tretej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o "konkrétny dopad porusenia na trh" i) Tvrdenia úcastníkov konania 112 RZB uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked Komisii umoznil vydedukovat zo samotného "vykonávania" kartelu existenciu konkrétneho dopadu porusenia na trh. Toto posúdenie odporuje zneniu usmernení a preukazuje, ze Súd prvého stupna si zamiena "plnenie" dohôd, co je podmienka uplatnenia clánku 81 ES s prísnejsím kritériom "konkrétneho dopadu porusenia na trh", ktoré je relevantné pre odôvodnenie závaznosti porusenia. Rozsudok zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, uz citovaný, tomuto odôvodneniu odporuje a ekonomický posudok predlozený odvolatelmi preukazuje, ze dohody týkajúce sa základných produktov nemali ziadny dopad na skutocne uplatnované podmienky. 113 BA-CA zastáva názor, ze konkrétne odrazy porusenia na trh boli vyhodnotené mylne. Vyssie uvedený ekonomický posudok preukazuje, ze schôdze nevytvárali takéto úcinky na trh. 114 Okrem toho BA-CA poznamenáva, ze Súd prvého stupna porusil zásady vykonávania dôkazu v rámci skúmania ekonomického posudku. Pozadujúc od takého posudku, aby sa týkal "vsetkých potenciálnych úcinkoch na trh" Súd prvého stupna ide nad rámec toho, co je mozné pozadovat od ekonomického posudku urceného na preukázanie absencie plnenia dohody a prícinnej súvislosti medzi bankovými okrúhlymi stolmi a hospodárskou sútazou na trhu. 115 Komisia poznamenáva, ze ekonomický posudok predlozený bankami sa týka iba dvoch bankových produktov a nie potenciálnych úcinkov dohody na trh. V kazdom prípade, hoci len ciastocné plnenie dohody, ktorej predmet je protisútazný, postacuje na vylúcenie moznosti prijat záver o absencii dopadu uvedenej dohody na trh. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 116 Je potrebné konstatovat, ze Súd prvého stupna sa neobmedzil na konstatovanie plnenia dohody pri posudzovaní závaznosti porusenia. 117 V bode 285 napadnutého rozsudku totiz Súd prvého stupna riadne konstatoval, ze cenový kartel mal konkrétne úcinky na trh, poznamenávajúc, ze clenovia kartelu prijali opatrenia na uplatnenie dohodnutých cien pre klientov, tým, ze dali svojim zamestnancom pokyn pouzívat ich ako základ pri rokovaniach a sledovali ich uplatnovanie zo strany konkurentov a vlastných oddelení predaja. 118 V nadväznosti na to, podla znenia skúmania vykonaného v bodoch 289 az 294 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna, bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, prijal v bode 295 uvedeného rozsudku záver, ze "so zretelom na mnohé nesporné príklady vykonania dohôd, ktoré uvádza [napadnuté] rozhodnutie, skutocnost, ze v niektorých prípadoch neboli dohody dodrzané jednou alebo viacerými bankami, ze bankám sa nepodarilo zachovat dohodnutú sadzbu ani zvýsit svoju ziskovost alebo ze existovala medzi nimi hospodárska sútaz vo vztahu k niektorým produktom, nepostacuje na vyvrátenie záveru, podla ktorého dohody boli vykonané a mali dosah na trh". 119 Z toho vyplýva, ze tretia cast odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá v celom jej rozsahu. d) O stvrtej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o posúdenie "zemepisného rozsahu dotknutého trhu" i) Tvrdenia úcastníkov konania 120 RZB vytýka Súdu prvého stupna, ze v bodoch 308 az 313 napadnutého rozsudku neskúmal tvrdenie, podla ktorého zjavne a nepopieratelne obmedzená velkost územia Rakúskej republiky bráni tomu, aby zistené porusenie bolo kvalifikované ako "velmi závazné". Okrem toho odôvodnenie uvedené v spomenutých bodoch 308 az 313, je v rozpore so znením usmernení a rozhodovacou praxou Komisie. 121 Komisia odmieta tvrdenia RZB. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 122 V rozpore s tým, co uvádza RZB, Súd prvého stupna neopomenul rozhodnút o tvrdení zalozenom na obmedzenom zemepisnom rozsahu dotknutého trhu. V bodoch 308 az 313 napadnutého rozsudku totiz výslovne uviedol dôvody pre ktoré obmedzená velkost územia Rakúskej republiky nebráni kvalifikovaniu porusenia ako "velmi závazné". 123 Okrem toho, podla ustálenej judikatúry Komisia disponuje v oblasti stanovenia súm pokút sirokou mierou volnej úvahy a nie je viazaná predchádzajúcimi posúdeniami (pozri rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, body 209 az 213, ako aj z , Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 82). Z toho vyplýva, ze odvolatel sa nemôze dovolávat rozhodovacej praxe Komisie pred súdom Spolocenstva. 124 Nakoniec ani usmernenia, ani nariadenie c. 17 nezakazujú obmedzit skúmanie relevantného zemepisného trhu v rámci posúdenia skúmania porusenia iba na casti územia clenského státu. 125 Stvrtú cast skúmaného odvolacieho dôvodu je teda potrebné zamietnut. e) O piatej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení selektívnych úcinkov postihovania, kvalifikácii porusenia a porusení povinnosti odôvodnenia i) Tvrdenia úcastníkov konania 126 RZB uvádza dve výhrady. 127 Prvá výhrada je zalozená na tom, ze Súd prvého stupna pochybil, ked zamietol jeho tvrdenie, podla ktorého je kvalifikácia porusenia ako "velmi závazného" nezlucitelná s rozhodnutím Komisie postihovat iba niektoré podniky zúcastnené na porusení. 128 Druhá výhrada je zalozená na tom, ze Súd prvého stupna porusil svoju povinnost odôvodnenia tým, ze sa nevyjadril k tvrdeniam, podla ktorých vysoká výska pokuty na jednej strane odporuje symbolickej povahe konania, ktoré bolo v konecnom dôsledku vedené proti celému rakúskemu bankovému sektoru, a na druhej strane vedie k skresleniam hospodárskej sútaze, kedze pokuta je ulozená iba 10% bánk. 129 Komisia zastáva názor, ze tvrdenia odvolatela sú iba opakovaním jeho tvrdení uvádzaných pred Súdom prvého stupna. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 130 Svojou prvou výhradou sa RZB obmedzuje na opakovanie tvrdení, ktoré uz uvádzal pred Súdom prvého stupna, bez toho, aby presne uviedol nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal dopustit Súd prvého stupna. 131 Je treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, z clánku 225 ES, z clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a z clánku 112 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku vyplýva, ze v odvolaní musí byt presne uvedené, ktoré casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne argumenty, ktoré tento návrh osobitne podporujú. Odvolanie, ktoré sa obmedzuje na zopakovanie alebo na doslovnú reprodukciu dôvodov a tvrdení uvedených v konaní pred Súdom prvého stupna, nesplna poziadavky odôvodnenia vyplývajúce z týchto ustanovení (pozri rozsudok z 3. marca 2005, Biegi Nahrungsmittel a Commonfood/Komisia, C-499/03 P, Zb. s. I-1751, body 37 a 38 ako aj citovanú judikatúru). 132 Prvá výhrada preto musí byt zamietnutá. 133 Pokial ide o druhú výhradu, ktorá sa týka absencie odôvodnenia, treba pripomenút, ze povinnost Súdu prvého stupna odôvodnit svoje rozhodnutia nemôze byt vykladaná tak, ze zahrna aj povinnost Súdu prvého stupna detailne odpovedat na kazdé tvrdenie, ktorého sa dovoláva odvolatel (pozri rozsudok zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C-274/99 P, Zb. s. I-1611, bod 121, ako aj z , FIAMM a i./Rada a Komisia, C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513, bod 91). 134 Konstatujúc v bode 315 napadnutého rozsudku, ze Komisia legitímne prijala ako kritérium na urcenie adresátov napadnutého rozhodnutia ich castú úcast pri najdôlezitejsích okrúhlych stoloch, bez toho, aby to bránilo kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného", Súd prvého stupna, ktorý nebol povinný skúmat ostatné argumenty, ktoré sa teda stali irelevantnými, splnil svoju povinnost odôvodnenia. 135 V dôsledku toho musí byt druhá výhrada zamietnutá. 136 Preto je piata cast skúmaného odvolacieho dôvodu ciastocne neprípustná a ciastocne nedôvodná. f) O siestej casti zalozenej na absencii celkového posúdenia závaznosti porusenia i) Tvrdenia úcastníkov konania 137 RZB vytýka Súdu prvého stupna, ze nepristúpil k celkovému posúdeniu závaznosti porusenia, zohladniac vsetky faktory uvedené v usmerneniach, ako aj vonkajsie faktory, a to hospodársky význam rakúskeho bankového sektora, absenciu potreby odrádzajúceho úcinku a selektívnu povahu postihovania. Uvádza, ze ak by Súd prvého stupna pristúpil k takej analýze, zistil by, ze predmetné porusenie nemohlo byt kvalifikované ako "velmi závazné". 138 Komisia zastáva názor, ze tieto tvrdenia nie sú dôvodné. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 139 V rozpore s tým, co uvádza RZB, Súd prvého stupna neporusil ani dôlezitost kritérií výslovne uvedených v usmerneniach, ani dôlezitost údajov výslovne neuvedených v týchto usmerneniach. 140 Pri posúdení závaznosti porusovania na úcely stanovenia výsky pokuty musí Komisia vziat do úvahy nielen osobitné okolnosti veci, ale tiez kontext, v ktorom sa porusenie nachádza, a zabezpecit odrádzajúci úcinok svojich úkonov, najmä pri typoch porusení, ktoré sú osobitne skodlivé pre dosiahnutie cielov Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný, bod 63). 141 V napadnutom rozsudku, najmä v jeho bodoch 249, 250 a 254, Súd prvého stupna dôvodne konstatoval najmä to, ze horizontálne cenové kartely patria medzi velmi závazné porusenia, aj ked chýbajú dalsie obmedzenia hospodárskej sútaze, napríklad rozdelenie trhov a ze takýto kartel v tak významnom sektore, ako je bankový sektor, pokrývajúci sirokú skálu bankových produktov, na ktorom sa zúcastnila velká väcsina hospodárskych subjektov, nemozno v zásade kvalifikovat inak nez velmi závazné porusenie, bez ohladu na jeho kontext (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia a Rada, C-266/06 P, bod 104). 142 Okrem toho Súd prvého stupna tiez skúmal, ostatné tvrdenia odvolatelov, najmä v bodoch 254 az 264 napadnutého rozsudku. Napriek tomu v uvedenom bode 264 prijal záver, ze tieto tvrdenia nemohli spochybnit konstatovanie podla ktorého dohody "siete Lombard" predstavovali z dôvodu svojej povahy velmi závazné porusenie. 143 Postupujúc takto a ako to bolo uvedené v bode 93 tohto rozsudku, Súd prvého stupna sa v tejto súvislosti nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Okrem toho je potrebné poznamenat, ze pri svojom skúmaní a v rozpore s tým, co uvádza RZB, Súd prvého stupna neporusil kritériá uvedené v usmerneniach, ktoré tiez kvalifikovali horizontálne cenové kartely, ako je kartel v prejednávanej veci, za velmi závazné porusenia. 144 V dôsledku toho je siesta cast skúmaného odvolacieho dôvodu neodôvodnená. g) O siedmej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o rozdelenie odvolatelov do kategórií porusení stanovené Komisiou 145 V rámci tejto siedmej casti sa odvolatelia dovolávajú v podstate piatich výhrad. i) Tvrdenia úcastníkov konania 146 Prvou výhradou zalozenou na absencii právneho odôvodnenia, porusení zásad osobnej zodpovednosti, proporcionalite sankcií a rovnosti priradenia trhových podielov bánk decentralizovaného sektora na centrálne institúcie, Erste, RZB a ÖVAG v podstate spochybnujú zásadu priradenia trhových podielov im prislúchajúcich decentralizovaných sektorov na úcely zaradenia do kategórií. 147 V tejto súvislosti v prvom rade uvádzajú, ze Súd prvého stupna sa v bodoch 356 a 373 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze priradiac im uvedené trhové podiely na úcely výpoctu pokuty, im Komisia nepripísala porusujúce konanie posledných menovaných a sankcionovala ich výlucne "za ich vlastné konanie". 148 Takéto priradenie v skutocnosti viedlo k tomu, ze im bola pripísaná zodpovednost za porusenia, ktorých sa dopustili banky ich decentralizovaných sektorov, kedze pozícia na trhu uvedených sektorov je v celom rozsahu zohladnená pri výpocte pokuty. 149 Erste, RZB a ÖVAG sa teda domnievajú, ze toto priradenie malo byt posudzované vzhladom na kritériá, ktoré Súdny dvor vyvodil k pripísatelnosti porusení v rámci skupiny spolocností, a to moznost kontroly podniku a existencia hospodárskej jednoty. 150 Komisia poznamenáva, ze rozhodujúcim kritériom na úcely rozdelenia do kategórií je porovnanie skutocnej trhovej sily, ktoré sa zakladá na stabilných vztahoch decentralizovaných bánk s ich vrcholovými institúciami. 151 Po druhé Erste uvádza, ze priradenie trhových podielov priblizne 70 rakúskych sporitelní vrcholovým institúciám porusuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 v spojení s bodom 1, A, siestym odsekom usmernení. Toto ustanovenie totiz neumoznuje priradit jednému podniku trhový podiel tretích podnikov prítomných v tom istom sektore. 152 Erste a RZB tiez uvádzajú, ze takéto priradenie porusuje zásadu osobnej zodpovednosti za spáchanie porusení práva hospodárskej sútaze ako aj zásadu proporcionality sankcií. 153 Nakoniec RZB a ÖVAG uvádzajú, ze Súd prvého stupna tiez porusil zásadu rovnosti. V tejto súvislosti RZB vytýka Súdu prvého stupna, ze na úcely zaradenia do kategórií stotoznil centrálne institúcie decentralizovaných sektorov s velkými centralizovanými bankami. Súd prvého stupna mal skúmat, ci nebolo vhodné prihliadat na iba cast trhu kazdého dotknutého sektora s cielom zohladnit skutocnost, ze centrálna institúcia, ak sa zúcastnuje na okrúhlom stole, obmedzuje sa na odovzdanie informácií, kedze nemôze intervenovat v mene bánk a nemôze dávat pokyny na plnenie prípadných dohôd. 154 Komisia pripomína, ze priradenie trhových podielov v napadnutom rozhodnutí sa zakladá nie na specifických konstatovaniach týkajúcich sa skutocnej úcasti decentralizovaných bánk na porusení, ale výlucne na skutocnosti, ze Komisia sankcionovala vrcholové institúcie za ich vlastné správanie. Dodáva, ze v prejednávanej veci nebolo pripísané ziadne konanie tretích osôb. 155 Pokial ide o RZB, Komisia zdôraznuje, ze pokuty ulozené vrcholovým institúciám neprevysovali strop 10% obratu podniku v súlade s clánkom 15 nariadenia c. 17. 156 To sa odlisuje od situácie v ktorej by bolo potrebné zohladnit celkový obrat skupiny, pokial by vrcholová institúcia a decentralizované banky boli povazované za jedinú hospodársku jednotku. 157 Nakoniec Komisia zdôraznuje neprípustnost tvrdenia smerujúceho k skúmaniu proporcionality pokuty, pretoze Súdny dvor nemôze z dôvodov spravodlivosti nahradit svojim posúdením posúdenie Súdu prvého stupna. 158 Druhou výhradou Erste a ÖVAG uvádzajú, ze Súd prvého stupna porusil ich práva na obhajobu, ked v bode 369 napadnutého rozsudku konstatoval, ze údaj uvedený v oznámení výhrad podla ktorého boli vrcholovými institúciami sektoru sporitelní a sektoru ludových bánk, postacoval pre respektovanie ich práv na obhajobu. 159 Okrem toho uvádzajú, ze Komisia sa nemala uspokojit s iba jednoduchým vseobecným konstatovaním a mala podniky informovat o záveroch, ktoré zamýslala vyvodit zo vsetkých skutkových informácií, týkajúcich sa porusenia a najmä o svojom zámere pripísat im cast trhu ich decentralizovaného sektoru. 160 Tretou výhradou Erste, RZB a ÖVAG vytýkajú Súdu prvého stupna, ze nesprávne posúdil ich úlohu a ich funkcie v rámci bankových skupín. 161 Erste vyvracia posúdenie Súdu prvého stupna uvedené v bode 401 napadnutého rozsudku, podla ktorého mal pocas bankových okrúhlych stolov za úlohu "zastupovat" sektor sporitelní. 162 ÖVAG poznamenáva, ze na rozdiel od toho, co uviedol Súd prvého stupna, nemal ziadnu moznost zaväzovat autonómne ludové banky a nevytvára s týmito bankami hospodársky subjekt. 163 RZB uvádza, ze na rozdiel od toho, co sa uvádza v bode 405 napadnutého rozsudku, nemal "rozsiahlejsie odborné posúdenie a lepsie informácie" ako banky v jeho decentralizovanom sektore. V kazdom prípade tvrdí, ze zistenia Súdu prvého stupna týkajúce sa vztahov, ktoré udrzuje s decentralizovaným sektorom, zabranujú tomu, aby mu boli v celom rozsahu priradené trhové podiely tohto sektora. 164 Nakoniec poznamenáva, ze nemá schopnost porovnatelnú so schopnostou velkých hierarchicky organizovaných bánk, aby spôsobil ujmu jednotlivcom a tiez, ze zo sporných postupov nemôze profitovat, za absencie významného individuálneho podielu na trhu alebo podielu na ziskoch bánk sektoru. 165 Stvrtou výhradou Erste uvádza, ze Súd prvého stupna v bodoch 455 a 458 napadnutého rozsudku pochybil, ked potvrdil posúdenie Komisie týkajúce sa ovládaného trhového podielu pred alebo po jeho fúzii s GiroCredit. Zastáva názor, ze mal byt zatriedený do nizsej kategórie. 166 Súd prvého stupna sa tak v bode 457 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Erste zostával zaradený do prvej kategórie. Súd prvého stupna rovnako porusil zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ked vzhladom na zaradenie do kategórií nerozlisoval medzi trhovým podielom 30% a 17%. 167 Komisia poznamenáva, ze mohla zaradit Erste do prvej kategórie po fúzii s GiroCredit, bez ohladu na presný podiel na trhu. Okrem toho zdôraznuje neprípustnost tvrdenia zalozeného na tom, ze Komisia mala dva krát zohladnit trhový podiel a správanie EÖ, z dôvodu, ze Erste sa v skutocnosti snazí iba o preskúmanie skutkového stavu. 168 Piatou výhradou ÖVAG tvrdí, ze uvádzajúc v bode 401 napadnutého rozsudku, ze odvolatel mal "na stretnutiach najdôlezitejsích okrúhlych stolov" úlohu zástupcu autonómnych ludových bánk, Súd prvého stupna skreslil skutkové okolnosti uvádzané v spise. Pokial ide o výmenu informácií, ako aj o koordinacné cinnosti a zastupovanie decentralizovaných ludových bánk, tieto neboli nikdy preukázané. 169 Okrem toho Súd prvého stupna sa neprávom odvolával na rozsudok rakúskeho Ústavného súdu z 23. júna 1993 uvádzaného Komisiou, na odôvodnenie priradenia trhového podielu bánk sektora ÖVAG (body 392 az 401 napadnutého rozsudku). Pristúpil tak ku konstatovaniu skutkových okolností, ktorých nepresnost vyplýva zo spisu, alebo k skresleniu dôkazov. Za kazdého predpokladu prekrocil mieru volnej úvahy, ktorou disponoval. Vo svojej replike ÖVAG zdôraznuje najmä existenciu skreslenia dôkazov Súdom prvého stupna, uvádzajúc, ze toto skreslenie podlieha kontrole Súdneho dvora. 170 Nakoniec ÖVAG uvádza, ze Súd prvého stupna výslovne neskúmal jeho situáciu, na rozdiel od toho, co urobil vo vztahu k Erste a RZB a ich príslusných sektorov. 171 Komisia poukazuje na absenciu vysvetlenia zo strany odvolatela a navrhuje zamietnut výhradu. Pokial ide o odkaz na rakúsky Ústavný súd, Komisia spochybnuje existenciu akéhokolvek skreslenia. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 172 Pokial ide o prvú výhradu, ako konstatoval Súd prvého stupna v bodoch 355 az 357 napadnutého rozsudku, priradenie trhových podielov bánk decentralizovaných sektorov Komisiou nepredstavuje pripísanie porusujúceho správania týchto bánk vrcholovým institúciám. 173 Prvý krok je v skutocnosti potrebné odlisovat od druhého v tom, ze má za ciel zabezpecit, ako to uviedol Súd prvého stupna, aby úroven pokút ulozených vrcholovým institúciám adekvátne odrázala závaznost ich vlastného porusujúceho správania, v prejednávanej veci základnú úlohu, ktorú mali v rámci rozlicných zoskupení, ako zástupcovia bánk decentralizovaných sektorov, tam zaclenení, z dôvodu obrany záujmov týchto bánk a ako centrá vzájomných výmen informácií, co je úloha, ktorá predstavuje ukazovatel ich skutocného vplyvu na správanie decentralizovaných bánk. 174 S cielom posúdit závaznost tohto správania musí byt v súlade s bodom 1, A, siestym odsekom usmernení zohladnená efektívna ekonomická kapacita týchto institúcií narusit hospodársku sútaz a ich specifická váha a teda skutocný dopad ich protiprávneho správania na hospodársku sútaz. 175 Súd prvého stupna sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze to si vyzaduje, aby boli rovnako zohladnené stabilné strukturálne väzby, ktoré spájajú vrcholové institúcie s bankami decentralizovaných sektorov, najmä zastupovanie a výmena informácií, pretoze z dôvodu týchto väzieb skutocná ekonomická sila uvedených institúcií a teda ich schopnost poskodzovat hospodársku sútaz, môze byt väcsia nez tá, ktorú reprezentuje ich vlastný obrat. 176 Ak by trhové podiely decentralizovaných subjektov neboli zohladnené, hrozilo by, ze odrádzajúca povaha pokuty, ktorá predstavuje vseobecnú poziadavku, ktorou sa musí Komisia, ako vyplýva z bodu 1, A, stvrtého odseku usmernení, riadit pocas celého stanovovania pokuty, nebude zabezpecená. 177 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze na posúdenie zaradenia do kategórií Súd prvého stupna bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bode 357 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia urcila osobné správanie vrcholových institúcií a nepripisovala im porusujúce správanie bánk ich sektorov. 178 V dôsledku toho sa odvolatelia nemôzu dovolávat nerespektovania zásad osobnej zodpovednosti, proporcionality sankcií a rovnosti, ako aj bodu 1, A, siesteho odseku usmernení. 179 Prvú výhradu siedmej casti skúmaného odvolacieho dôvodu je teda potrebné zamietnut. 180 Pokial ide o druhú výhradu, je potrebné zamietnut ju hned na úvod. 181 Súdny dvor uz rozhodol, ze pokial Komisia v oznámení o výhradách výslovne uvedie, ze bude skúmat, ci je vhodné ulozit dotknutým podnikom pokuty, a pokial uvedie hlavné skutkové a právne okolnosti, ktoré môzu spôsobit pokutu, akými sú závaznost a trvanie predpokladaného porusenia a skutocnost, ze toto porusenie bolo vykonané "úmyselne alebo z nedbanlivosti", plní si svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Komisia im týmto dáva potrebné podklady na ich obhajobu nielen proti urceniu porusenia, ale aj proti ulozeniu pokuty (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 428 a citovaná judikatúra). 182 Pokial ide o úroven zamýslaných pokút, judikatúrou je ustálené, ze uviest takéto údaje, kým nebolo podnikom umoznené uplatnit ich pripomienky k výhradám uvádzaným na ich adresu, by viedlo k nevhodnému prejudikovaniu rozhodnutia Komisie (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 434 a citovaná judikatúra). 183 V nadväznosti na to Súd prvého stupna mohol v bode 369 napadnutého rozsudku konstatovat, ze tieto podmienky boli v prejednávanej veci splnené, kedze Komisia v oznámení výhrad uviedla, ze RZB, Erste a ÖVAG boli vrcholovými institúciami ich príslusných sektorov a ze takéto uvedenie postacovalo na respektovanie práv na obhajobu odvolatelov. 184 Pokial ide o tretiu výhradu, treba poznamenat, ze Súd prvého stupna v bodoch 389 az 408 napadnutého rozsudku skúmal posúdenie skutkového stavu vykonané Komisiou v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o úlohu centrálnych institúcií odvolatelov. 185 Odvolatelia sa v skutocnosti snazia dosiahnut iba opätovné preskúmanie skutkových okolností, ktoré nie je mozné prediskutovat v rámci odvolania. 186 V dôsledku toho je potrebné zamietnut tretiu výhradu. 187 Pokial ide o stvrtú výhradu, podla ktorej Erste uvádza, ze Súd prvého stupna potvrdil jeho zaradenie do prvej kategórie mylne, cím porusil zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, je potrebné pripomenút, ze aj ked Súdny dvor v rámci odvolania nemôze z dôvodu spravodlivosti nahradit svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci týkajúce sa výsky pokút ulozených podnikom z dôvodu porusenia práva Spolocenstva, aj tak výkon takejto právomoci nemôze viest k tomu, aby pri urcovaní výsky týchto pokút doslo k diskriminácii podnikov, ktoré sa zúcastnili na dohode alebo zosúladenom postupe, ktoré sú v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES (rozsudok z 25. januára 2007, Salzgitter Mannesmann/Komisia, C-411/04 P, Zb. s. I-959, bod 68 a citovaná judikatúra). 188 V bode 457 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna skúmal výhradu Erste takto: "Co sa týka zalobného dôvodu, podla ktorého trhový podiel [skupiny] BA blíziaci sa 12 az 13% bol nesprávne zahrnutý do podielu 30% priradenému [napadnutým] rozhodnutím subjektu tvorenému vrcholovou institúciou a sporitelnami, treba uviest, ze po odpocítaní trhového podielu [skupiny] BA zvysný trhový podiel vo výske 17 az 18% stále odôvodnuje zaradenie do prvej kategórie vzhladom na to, ze je jednoznacne blizsí orientacnej hodnote 22% nez orientacnej hodnote 11% vztahujúcej sa na druhú kategóriu. Tento zalobný dôvod teda nemôze byt v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Komisie prijatý, kedze aj za predpokladu, ze by bol dôvodný, nemohol by spochybnit výrok [napadnutého] rozhodnutia. Okrem toho Súd prvého stupna v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci zastáva názor, ze zaradenie Erste do prvej kategórie je odôvodnené na úcely stanovenia vhodnej výsky pokuty." 189 V tejto súvislosti je potrebné upresnit, ze pokial ide o rozdelenie clenov kartelu do niekolkých kategórií, co viedlo k pausalizovaniu východiskovej sumy pokuty stanovenej podnikom patriacim do tej istej kategórie, Súd prvého stupna v bode 424 napadnutého rozsudku uviedol toto: "V danom prípade Komisia nestanovila presné prahové hodnoty pre pät kategórií, ktoré zaviedla, ale uviedla vo svojich vyjadreniach odporcu 'orientacné hodnoty`, okolo ktorých sa pohybujú trhové podiely podnikov zaradených do rovnakej kategórie. Rozdiely medzi týmito orientacnými hodnotami sú koherentné a objektívne odôvodnené, pokial ide o prvú az stvrtú kategóriu. Orientacná hodnota druhej az stvrtej kategórie totiz zakazdým zodpovedá polovici hodnoty vyssej kategórie a takisto je to v prípade zodpovedajúcej východiskovej sumy pokuty." 190 Zo spisu vyplýva, ze v danom prípade sú kategórie urcené v závislosti od trhových podielov kazdej zo spolocností a orientacné hodnoty sú v súlade s tým stanovené na priblizne 22%, priblizne 11%, priblizne 5,5%, priblizne 2,75% a menej nez 1% pre poslednú kategóriu. 191 V dôsledku toho Súd prvého stupna správne konstatoval, ze bez ohladu na to, aký trhový podiel by v skutocnosti Erste mal, a to 17-18% alebo 30%, je to viac ako orientacná hodnota 22%, co viedlo k zaradeniu tohto podniku do prvej kategórie. 192 Okrem toho obsah usmernení týkajúci sa súm pokút, ktoré by mohli byt ulozené podnikom, ktoré sa zúcastnili na karteli, nedefinuje metódu aritmetického výpoctu uvedených pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 266 a citovaná judikatúra). 193 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pri výkone svojej plnej rozhodovacej právomoci, potvrdit zatriedenie Erste do prvej kategórie. 194 V dôsledku toho je teda stvrtú výhradu siedmej casti skúmaného odvolacieho dôvodu potrebné zamietnut. 195 Pokial ide o piatu výhradu, je potrebné v prvom rade odmietnut tvrdenie ÖVAG, podla ktorého Súd prvého stupna neskúmal jeho situáciu. 196 V bodoch 389 az 408 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna skúmal v celom ich rozsahu vztahy existujúce medzi vrcholovými institúciami a ich decentralizovaným sektorom a pokial ide o ÖVAG konstatoval v bode 400 uvedeného rozsudku najmä, ze ÖVAG potvrdil, ze poskytoval bankám svojho sektoru sluzby, pokial ide o funkcie, ktoré tieto banky nemohli zabezpecovat samy z dôvodu ich malej velkosti a z nedostatku vlastných prostriedkov. 197 Pokial ide o rozsudok rakúskeho ústavného súdu, Súd prvého stupna v bode 393 napadnutého rozsudku pripomenul okolnosti rozhodovania tohto súdu a analyzoval opis úlohy centrálnych institúcií a ich vztahov s decentralizovanými bankami, uvádzaný Ústavným súdom. Poznamenal najmä, ze podla Ústavného súdu sa v priebehu mnohých desatrocí vyvinula siet úzko prepojených práv a povinností, co platí tak pre sektor Raiffeisen, ktorého sa týka jeho rozsudok, ako aj pre ludové banky a sporitelne. 198 V tomto kontexte treba poznamenat, ze tvrdenia o konstatovaní nepresných skutocností, skreslení dôkazov a prekrocení miery volnej úvahy, ktoré formuloval ÖVAG vedú k spochybneniu posúdenia skutocností uvedených v dôkazoch predlozených jedným z úcastníkov konania Súdom prvého stupna. 199 Kedze vsak prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznat dôkazom, ktoré mu boli predlozené, toto posúdenie nepredstavuje, s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká, podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri rozsudok z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb. s. I-8831, bod 83 a citovaná judikatúra). 200 Okrem toho postacuje konstatovat, ze ÖVAG nepredlozil dôkazy preukazujúce, ze ku skresleniu dôkazov, ktorého sa dovoláva doslo. 201 Platí to rovnako, pokial ide o skreslenie dôkazov, ktoré odvolatel vytýka Súdu prvého stupna a ktorého sa Súd prvého stupna mal dopustit v bode 401 napadnutého rozsudku. 202 V dôsledku toho treba piatu výhradu siedmej casti skúmaného odvolacieho dôvodu zamietnut ako celok. 203 Preto musí byt siedma cast skúmaného odvolacieho dôvodu zamietnutá v celom jej rozsahu rovnako, ako v dôsledku toho, musí byt zamietnutý celý odvolací dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení pri hodnotení závaznosti porusenia. 2. O odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, absencii odôvodnenia a skreslení dôkazov, pokial ide o existenciu polahcujúcich okolností 204 Tento odvolací dôvod sa v podstate podrozdeluje na tri casti. a) O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, skreslení dôkazov a rozporoch v odôvodneniach, pokial ide o pasívne správanie ÖVAG i) Tvrdenia úcastníkov konania 205 ÖVAG kritizuje napadnutý rozsudok v rozsahu v akom Súd prvého stupna zamietol vsetky výhrady týkajúce sa nezohladnenia polahcujúcich okolností. 206 Prvou výhradou ÖVAG vytýka Súdu prvého stupna, ze sa obmedzil na opakovanie znenia usmernení, bez skúmania okolností veci a najmä jeho osobitnej úlohy v rámci "klubu Lombard". 207 Druhou výhradou sa ÖVAG domnieva, ze Súd prvého stupna sa v bode 483 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked svoje posúdenie zalozil na kritériu úcasti bánk na okrúhlych stoloch, ktoré rovnako pouzil pri rozdelení bánk do kategórií. Súd prvého stupna týmto postupom spojil otázku rozdelenia bánk podla ich sily na trhu s otázkou priznania polahcujúcej okolnosti. Podla odvolatela vsak priznanie polahcujúcej okolnosti nemôze závisiet od "sporadického" charakteru úcasti podniku na stretnutiach. Usmernenia totiz ukladajú Komisii povinnost vykonat diferencované posúdenie úloh a nie prezentáciu manichejského typu "vsetko alebo nic". 208 Tretou výhradou sa ÖVAG dovoláva skreslenia dôkazov, ktorého sa Súd prvého stupna dopustil v opise skutkového stavu, vyplývajúcich zo spisu a týkajúcich sa jeho úcasti na karteli. ÖVAG totiz nikdy netvrdil, ze sa distancuje od kartelu, ale iba neustále zdôraznoval skromnú úlohu, ktorú v nom zohrával (bod 484 napadnutého rozsudku). 209 Stvrtou výhradou zalozenou na odporujúcich si odôvodneniach, ÖVAG uvádza, ze analýza uvedená v bodoch 485 a 486 napadnutého rozsudku je rozporuplná, kedze ho kvalifikuje ako "velkú banku" a "zástupcu sektora", hoci Komisia nevykonala v jeho priestoroch ziadne overenie, ze odvolatel nebol súcastou "uzsieho okruhu bánk" a ze sa zúcastnil iba na obmedzenom pocte stretnutí. 210 Komisia zastáva názor, ze tieto výhrady sú irelevantné z dôvodu, ze Súdnemu dvoru neprislúcha z dôvodov spravodlivosti nahradit svojim posúdením posúdenie Súdu prvého stupna. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 211 Odkazujúc v bodoch 482 a 486 napadnutého rozsudku, na judikatúru týkajúcu sa na jednej strane prvkov zdôraznujúcich pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu a, na druhej strane, úcast podniku na jednom alebo viacerých stretnutiach a skúmajúc v bodoch 483 az 485 a 487 az 489 napadnutého rozsudku spôsob akým Komisia zohladnila správanie kazdého z podnikov, sa Súd prvého stupna neobmedzil iba na opakovanie usmernení, ale naopak, pristúpil k podrobnému skúmaniu údajov uvádzaných zo strany ÖVAG. 212 Preto musí byt prvá výhrada prvej casti zamietnutá. 213 Pokial ide o nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal dopustit Súd prvého stupna v bode 483 napadnutého rozsudku, je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor rozhodol, ze zodpovednost za porusenie podla clánku 81 ods. 1 ES je voci danému podniku vyvodená platne vtedy, ak sa zúcastnil stretnutí a vedel o ich cieli, a to aj napriek tomu, ze následne nezrealizoval niektoré z opatrení dohodnutých na stretnutiach (pozri rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 509). 214 Konstatujúc v bode 483 napadnutého rozsudku, ze Komisia vybrala adresátov napadnutého rozhodnutia práve pre ich castú úcast na okrúhlych stoloch, ktoré povazovala za najdôlezitejsie, sa Súd prvého stupna nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia. 215 Rovnako, v rozpore s tým, co uvádza ÖVAG, uvedené kritérium sa odlisuje od kritéria pouzitého na rozdelenie bánk do kategórií. V poslednej uvedenej situácii je stanoveným kritériom kritérium uvedené v bode 1, A, siestom odseku usmernení týkajúce sa ekonomickej sily bánk. 216 Konstatujúc v bode 487 napadnutého rozsudku, ze rozlisovanie medzi bankami, ktoré môze vyplývat z ich úloh, ktoré mali v rámci okrúhlych stolov "uz bolo zohladnené v rámci rozdelenia bánk do rôznych kategórií", sa Súd prvého stupna nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia. Pred týmto konstatovaním, totiz pristúpil k porovnaniu medzi bankami, ktoré mali významnejsiu úlohu v rámci okrúhlych stolov a ich postavením na trhu, pri konstatovaní, ze dotknutými boli tie isté banky. 217 Z toho vyplýva, ze druhú výhradu prvej casti skúmaného odvolacieho dôvodu je potrebné zamietnut. 218 Pokial ide o tretiu výhradu, treba konstatovat, ze odvolatel nepredlozil ziadny dôkaz, ktorý by mohol preukazovat existenciu skreslenia dôkazov. 219 V dôsledku toho je potrebné túto tretiu výhradu prvej casti skúmaného odvolacieho dôvodu zamietnut. 220 Pokial ide o stvrtú výhradu, treba konstatovat, ako to uvádza Komisia, ze tvrdenia odvolatela týkajúce sa polahcujúcich okolností sú po prvý krát uvádzané v stádiu odvolania. 221 Podla ustálenej judikatúry, ak by sa úcastníkovi konania v konaní pred Súdnym dvorom umoznilo po prvýkrát uviest zalobný dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred Súdom prvého stupna, umoznilo by sa mu tým predlozit Súdnemu dvoru, ktorý má obmedzené právomoci v konaní o odvolaní, spor so sirsím rozsahom ako ten, ktorý prejednával a rozhodoval Súd prvého stupna. V konaní o odvolaní je právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie zákonného rozhodovania o zalobných dôvodoch prejednávaných pred Súdom prvého stupna (pozri najmä rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 165). 222 Preto sú tieto tvrdenia v stádiu odvolania neprípustné. 223 Prvú cast skúmaného odvolacieho dôvodu je teda potrebné zamietnut v celom jej rozsahu. b) O druhej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, týkajúcom sa úcasti verejných orgánov na bankových okrúhlych stoloch i) Tvrdenia úcastníkov konania 224 BA-CA uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 505 napadnutého rozsudku opomenul zohladnit úcast verejných orgánov ako polahcujúcu okolnost. 225 Z rozhodovacej praxe Komisie a judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze tolerovanie správania vnútrostátnym zákonodarcom alebo orgánmi, predstavuje polahcujúcu okolnost a odôvodnuje znízenie sumy pokuty a to bez ohladu na velkost dotknutých podnikov. 226 BA-CA konkrétne vytýka Súdu prvého stupna, ze v bode 505 napadnutého rozsudku konstatoval, ze tolerovanie porusenia zo strany verejných orgánov nemôze byt zohladnené "najmä so zretelom na prostriedky, ktoré majú banky k dispozícii na to, aby si obstarali presné a správne právne informácie". Na jednej strane táto podmienka nie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, najmä rozsudkom z 9. septembra 2003, CIF (C-198/01, Zb. s. I-8055, bod 57). Na druhej strane, by takáto podmienka so sebou prinásala diskrimináciu na úkor urcitých podnikov, v závislosti od ich predmetu cinnosti. 227 Komisia zastáva názor, ze tieto tvrdenia sú neprípustné z dôvodu, ze spocívajú v opakovaní skutocností uvedených pred Súdom prvého stupna. Subsidiárne sú tieto tvrdenia nedôvodné. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 228 V bode 505 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol toto: "Co sa týka úcasti niektorých verejných orgánov ([rakúskej národnej banky], ministerstva financií a Wirtschaftskammer) na stretnutiach, skutocnosti uvedené zalobcami nestacia na vznik odôvodnenej pochybnosti, pokial ide o protiprávnu povahu okrúhlych stolov z hladiska práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. Ak aj nie je vylúcené, ze za urcitých okolností vnútrostátny právny rámec alebo konanie vnútrostátnych orgánov môzu predstavovat polahcujúce okolnosti (pozri analogicky rozsudok CIF, uz citovaný v bode 258 vyssie, bod 57), schválenie alebo tolerovanie porusenia zo strany rakúskych orgánov nemôze byt z tohto dôvodu v danom prípade zohladnené najmä so zretelom na prostriedky, ktoré majú banky k dispozícii na to, aby si obstarali presné a aktuálne právne informácie." 229 Prvá veta uvedeného bodu predstavuje posúdenie skutkového stavu Súdom prvého stupna, ktoré nemôze byt v stádiu odvolania spochybnené. 230 Pokial ide o druhú vetu uvedeného bodu, hned na úvod treba konstatovat, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. 231 Na jednej strane v rozpore s tým, co uvádza BA-CA, v rozsudku CIF, uz citovanom, sa polozená prejudiciálna otázka v rámci clánku 81 ES týkala úlohy vnútrostátneho úradu na ochranu hospodárskej sútaze, ked kartel bol zavedený alebo podporovaný vnútrostátnym právnym ustanovením, ktoré mu dávalo legitímnost alebo posilnovalo jeho úcinky. Súdny dvor v bode 57 tohto rozsudku rozhodol, ze "pri urcovaní miery postihu môze byt konanie daného podniku posudzované s prihliadnutím na polahcujúcu okolnost, ktorú predstavoval vnútrostátny právny rámec". Z toho vyplýva, ze rozsudok CIF sa nijako netýka úcasti verejných orgánov na karteli. 232 Navyse, ako to zdôraznuje generálny advokát v bode 404 svojich návrhov, rakúsky zákon umoznujúci zosúladené postupy bankových institúcií, bol najneskôr 1. januára 1994, teda jeden rok pred obdobím porusovania, na ktoré sa vztahuje sporné rozhodnutie, zrusený. 233 Na druhej strane, BA-CA sa nemôze dovolávat porusenia zásady rovnosti. Súdny dvor opakovane rozhodol, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec na stanovenie pokút v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú indikatívnu povahu, pokial ide o existenciu diskriminácie (pozri rozsudok z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 205). 234 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výhrady uvedené zo strany BA-CA treba zamietnut a v dôsledku toho treba zamietnut druhú cast skúmaného odvolacieho dôvodu. c) O tretej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o verejnú povahu stretnutí i) Tvrdenia úcastníkov konania 235 BA-CA uvádza, ze v bode 506 napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nekonstatoval verejnú známost okrúhlych stolov pre priznanie znízenia pokuty. 236 Súd prvého stupna porusil zásady vykonania dôkazu, ked meritórne neskúmal dokumenty, ktoré predlozil BA-CA preukazujúce verejnú známost ciela a obsahu okrúhlych stolov. 237 Po druhé, Súd prvého stupna reprodukoval uvedenie dôvodov zo strany BA-CA mylne, ked konkrétne neuviedol, ze verejná známost okrúhlych stolov preukazuje ich zákonnost. 238 Po tretie Súd prvého stupna siel nad rámec toho, co mozno pozadovat, domnievajúc sa, ze verejná mienka musí mat dokonalé vedomosti o stretnutiach v rámci okrúhlych stolov na to, aby bolo mozné priznat znízenie pokuty. 239 Komisia zastáva názor, ze tieto tvrdenia sú neprípustné a subsidiárne nedôvodné. Domnieva sa, ze neexistuje ziadna judikatúra, podla ktorej by sa úcastníci kartelu mohli domnievat, ze ich postupy sú dovolené z dôvodu, ze urcité správanie je verejne známe. Ak by tomu tak bolo, stacilo by na vyhnutie sa penazným sankciám zverejnit urcité postupy. V tomto ohlade dal Súd prvého stupna jasne najavo, ze verejná známost nie je rozhodujúca. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 240 Pokial ide o dve prvé tvrdenia, je potrebné ich zamietnut, kedze BA-CA nepredlozila údaje potrebné na skúmanie skreslenia dôkazov uvádzaných Súdom prvého stupna v rámci konstatovaní uvedených v bode 506 napadnutého rozsudku. 241 Pokial ide o tretie tvrdenie, treba konstatovat, ze Súd prvého stupna neuviedol, ze verejnost musí mat dokonalé vedomosti o karteloch, ale iba to, ze kartel musí byt verejne známy v celom jeho rozsahu. V dôsledku toho uvedené tvrdenie musí byt zamietnuté ako nedôvodné. 242 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretia cast tohto odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá rovnako, ako preto musí byt zamietnutý celý odvolací dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení, absencii odôvodnenia a skreslení dôkazov, pokial ide o existenciu polahcujúcich okolností. 3. O odvolacom dôvode zalozenom na porusení oznámenia o spolupráci 243 Tento odvolací dôvod sa v podstate podrozdeluje na dve casti. a) O prvej casti zalozenej na tom, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil volnú úvahu Komisie i) Tvrdenia úcastníkov konania 244 BA-CA uvádza, ze Súd prvého stupna neposúdil správne volnú úvahu, ktorou disponuje Komisia pri vykonávaní oznámenia o spolupráci, ani hranice svojej vlastnej súdnej kontroly. 245 Bod D oznámenia o spolupráci totiz nepriznáva Komisii ziadnu mieru volnej úvahy, pokial ide na jednej strane o to, ci informácie poskytnuté podnikom ulahcili úlohu Komisie a na druhej strane o to, ci podniku, ktorý spolupracoval, treba priznat znízenie pokuty. Ani odkaz na uz citovaný rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia nemôze odôvodnit existenciu neobmedzenej volnej úvahy na strane Komisie. Navyse, a na rozdiel od toho, co Súd prvého stupna usúdil v bode 532 napadnutého rozsudku, posúdenie spolupráce podniku podlieha neobmedzenej právomoci Súdu prvého stupna. 246 Komisia zastáva názor, ze tvrdenia ÖVAG sú mylné. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 247 Na úvod je potrebné zamietnut prvú cast tohto odvolacieho dôvodu. 248 V bode 394 rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaného, Súdny dvor rozhodol, ze Komisia disponuje volnou úvahou na posúdenie, ci jej informácie alebo dokumenty dobrovolne poskytnuté podnikmi ulahcili úlohu a ci je opodstatnené priznat podnikom znízenie podla oddielu D bodu 2 oznámenia o spolupráci. 249 V dôsledku toho Súd prvého stupna, bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bode 532 napadnutého rozsudku rozhodol, ze takéto posúdenie Komisie je predmetom iba obmedzeného súdneho preskúmania. 250 Z toho vyplýva, ze je potrebné zamietnut prvú cast skúmaného odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú. b) O druhej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnovaní oznámenia o spolupráci i) O prvej výhrade zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o poziadavku, aby spolupráca priniesla "pridanú hodnotu" a porusení zásady rovnosti zaobchádzania -- Tvrdenia úcastníkov konania 251 RZB a BA-CA v podstate uvádzajú, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 553 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia mohla pozadovat, aby spolupráca priniesla "pridanú hodnotu" na to, aby umoznila znízenie sumy pokuty. 252 BA-CA rovnako uvádza, ze Súd prvého stupna porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, pouzijúc toto kritérium. Respektovanie uvedenej zásady malo viest k poskytnutiu mu významnejsieho znízenia sumy pokuty nakolko jeho spolupráca bola významnejsia a kvalitatívne vyssia nez spolupráca iných bánk. -- Posúdenie Súdnym dvorom 253 Kedze prvý argument je iba opakovaním rovnakého argumentu uvádzaného pred Súdom prvého stupna, je v rámci odvolania neprípustný. 254 Pokial ide o druhý argument, je potrebné pripomenút, ze v rámci odvolania je predmetom preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom na jednej strane skúmat, do akej miery Súd prvého stupna z právneho hladiska správne zohladnil vsetky faktory podstatné na posúdenie závaznosti správania konkretizovaného vo vztahu k clánkom 81 ES a k clánku 15 nariadenia c. 17, a na druhej strane overit, ci Súd prvého stupna po právnej stránke dostatocne odpovedal na vsetky tvrdenia zalobcu smerujúce k zruseniu alebo znízeniu pokuty (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 244 a citovaná judikatúra). 255 Naopak, pokial ide o rozsah znízenia pokuty, Súdnemu dvoru neprislúcha, aby svojím posúdením nahrádzal posúdenie Súdu prvého stupna, rozhodujúceho pri výkone svojej neobmedzenej právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 245). 256 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze v bodoch 553 az 557 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna skúmal a v nadväznosti na to konstatoval, ze pridaná hodnota dokumentov predlozených odvolatelmi neodôvodnovala významnejsie znízenie sumy pokút. Kedze takéto posúdenie skutkového stavu patrí do výlucnej právomoci Súdu prvého stupna, Súdny dvor podla judikatúry uz pripomenutej v tomto rozsudku, toto posúdenie nahrádzat v stádiu odvolania. 257 Z toho vyplýva, ze táto výhrada musí byt vyhlásená za neprípustnú v rozsahu v akom je jej predmetom znízenie pokuty. ii) O druhej výhrade zalozenej na nesprávnom právnom posúdení v rámci skúmania rozsahu spolupráce podnikov, porusenia zásad rovnosti zaobchádzania, ochrany legitímnej dôvery, respektovania práva na obhajobu a nedostatku odôvodnenia 258 Druhá výhrada sa v podstate podrozdeluje na sest castí. -- O prvej casti druhej výhrady Tvrdenia úcastníkov konania 259 Prvým argumentom zalozeným na rozporoch v odôvodnení, RZB uvádza, ze Súd prvého stupna sa zdrzal vyvodenia záveru z toho, ze urcité odpovede dané Komisii boli nielen dobrovolné (bod 542 napadnutého rozsudku), ale presahovali uvedenú ziadost (bod 552 napadnutého rozsudku). 260 Druhým argumentom RZB uvádza, ze stanovisko uvedené v bode 541 napadnutého rozsudku vedie k tomu, ze Komisii umoznuje zaslat podnikom, o ktorých sa domnieva ze patria ku kartelu, velmi vágne formulované ziadosti o informácie, ktoré vyvolávajú následky pre podniky, ktoré by na ne neodpovedali. Komisia tak vykonáva na tieto podniky neodolatelný nátlak tým, ze im zasiela jednoduché standardné otázky, ktoré ich vedú k tomu, aby svedcili proti sebe samým. Táto úvaha porusuje právo týchto podnikov na obhajobu, tak ako bolo uvedené v rozsudku z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia (374/87, Zb. s. 3283, bod 32). 261 RZB upresnuje, ze táto judikatúra nie je spochybnená pravidlom zavedeným Súdnym dvorom v rozsudku z 29. júna 2006, Komisia/SGL Carbon (C-301/04 P, Zb. s. I-5915, bod 48), pretoze nastolené problémy boli lepsie cielené a konkrétnejsie nez v tomto konaní. 262 Podla Komisie RZB opomenul skutocnost, ze Komisia môze v zmysle oznámenia o spolupráci zohladnit informácie, ktoré patria do dobrovolnej spolupráce, len ak ulahcujú jej úlohu pri konstatovaní a postihovaní porusenia a predstavujú sféru skutocnej spolupráce. Informácie predlozené zo strany RZB opisovali iba historický kontext "siete Lombard" a obsah stretnutí kartelu, co boli informácie, ktoré uz Komisia mala. Nevyhnutná "pridaná hodnota" im teda chýbala. 263 Komisia okrem toho zdôraznuje, ze v momente, ked sa pýtala odvolatelov bola informovaná, ze vsetky bankové produkty boli prejednávané na pocetných okrúhlych stoloch a ze tieto patrili do siete, z coho vyplýva, ze rámec porusenia a teda predmet vysetrovania boli jasne identifikované, najmä pokial ide o podniky, ktoré sa zúcastnovali na porusení, povahu porusenia a predmet dohôd. 264 Nakoniec Komisia upresnuje, ze otázky sa týkali vsetkých okrúhlych stolov, ktoré sa uskutocnovali pravidelne, z dôvodu coho podniky neboli vyberané, alebo nebolo posudzované, ktoré stretnutia mohli predstavovat porusenia clánku 81 ES. Posúdenie Súdnym dvorom 265 Pokial ide o prvé tvrdenie, v rozpore s tým co uvádza RZB, Súd prvého stupna si neprotirecí, ked v bode 542 napadnutého rozsudku uvádza, ze "z odôvodnenia c. 546 [napadnutého] rozhodnutia... vyplýva, ze Komisia uznala dobrovolnú povahu odpovedí na otázky týkajúce sa obsahu tajne dohodnutých stretnutí" a v bode 552 uvedeného rozsudku, ze "Komisia v odôvodnení c. 553 [napadnutého] rozhodnutia uznala, ze banky v spolocnom opísaní skutkového stavu dobrovolne poskytli informácie presahujúce to, o co ich poziadala". 266 Prvé konstatovanie sa totiz týka oznámenia dokumentov a informácií v rámci ziadosti o informácie, ktorú Komisia adresovala bankám 21. septembra 1998 v priebehu konania uvedeného v clánku 11 odsekoch 2 az 4 nariadenia c. 17. 267 Naopak, druhé konstatovanie sa týka obsahu spolocného opísania skutkového stavu predlozeného bankami v priebehu skorsieho konania, ale po ich odpovediach na vyssie uvedenú ziadost o informácie. 268 Súd prvého stupna v bode 545 napadnutého rozsudku dôvodne konstatoval, ze "v kazdom prípade by to bolo rovnako aj za predpokladu rozdielneho posúdenia dobrovolnej povahy poskytnutia [týchto] dokumentov", kedze Komisia uz súhlasila so znízením pokút o 10%. 269 Z toho vyplýva, ze prvé tvrdenie prvej casti druhého odvolacieho dôvodu musí byt zamietnuté. 270 Pokial ide o druhé tvrdenie, týkajúce sa respektovania práva na obhajobu, je potrebné pripomenút, ze dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo periodických penalizacných platieb, je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorá musí byt dodrzaná aj vtedy, ked ide o konanie správnej povahy (pozri rozsudok z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 94). 271 Hoci na zachovanie potrebného úcinku clánku 11 ods. 2 a 5 nariadenia c. 17 má Komisia právo ulozit podniku, aby poskytol vsetky nevyhnutné informácie týkajúce sa skutkových okolností, ktoré mu môzu byt známe, a aby jej podla potreby poskytol súvisiace dokumenty, ktoré má v drzbe, aj ked tieto listiny môzu proti nemu alebo inému podniku slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania, Komisia nemôze rozhodnutím o ziadosti o informácie poskodit právo na obhajobu priznané podniku (rozsudok Orkem/Komisia, uz citovaný, bod 34). 272 V prejednávanej veci vsak postacuje konstatovat, ze Komisia nikdy neprijala "rozhodnutie" v zmysle clánku 11 ods. 2 a 5 nariadenia c. 17. Preto musí byt tvrdenie zalozené na tom, ze Súd prvého stupna v bode 541 napadnutého rozsudku nerespektoval judikatúru vyvodenú z rozsudku Orkem/Komisia, uz citovaného, zamietnuté. 273 Preto musí byt zamietnuté druhé tvrdenie, rovnako ako v dôsledku toho, musí byt zamietnutá prvá cast druhej výhrady v celom jej rozsahu. -- O druhej casti druhej výhrady zalozenej na nesprávnom právnom posúdení v rámci hodnotenia spolocného opísania skutkového stavu Tvrdenia úcastníkov konania 274 RZB a BA-CA po prvé uvádzajú, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 556 napadnutého rozsudku konstatoval, ze vysvetlenia súvislosti, ktoré sa zaoberali postupmi odporujúcimi právu hospodárskej sútaze, nemozno povazovat sa spoluprácu v konaní v zmysle oznámenia o spolupráci z dôvodu, ze môzu predstavovat prostriedok obhajoby podnikov. Podla BA CA neexistuje ziadne právne pravidlo, podla ktorého dokument, ktorý úcastníci konania pouzijú na úcely ich obhajoby, nemôze zároven poskytovat Komisii cenné a uzitocné meritórne informácie, ktoré prispievajú k zisteniu porusenia. 275 Po druhé, RZB tvrdí, ze analýza Súdu prvého stupna je nesprávna, pretoze úvaha Komisie je v rozpore s jej vlastnou rozhodovacou praxou. Odvolatel v tomto ohlade odkazuje na oddiel II, A, bod 9, písm. a) a oddiel IV Oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([8]Ú. v. EÚ C 298, s. 17). 276 Po tretie, BA CA tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil pochybenia, ked rozhodol, ze Komisia mohla pri svojom posúdení uzitocnosti dobrovolnej spolupráce bánk zohladnit skutocnost, ze banky jej so spolocným opísaním skutkového stavu neposkytli "vsetky dokumenty týkajúce sa okrúhlych stolov". 277 Podla neho neexistuje ziadne pravidlo v tomto zmysle. Navyse, s prihliadnutím na rozsah porusenia, mohol BA-CA poskytnút tieto dokumenty iba postupne. 278 Po stvrté, BA-CA tvrdí, ze napadnutý rozsudok je postihnutý vnútorným rozporom. Hoci totiz spolocné opísanie skutkového stavu prispelo k zisteniu porusenia, Súd prvého stupna nepriznal v jeho prospech ziadne znízenie pokuty. Posúdenie Súdnym dvorom 279 Dôvodne a bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, alebo rozporu v odôvodnení Súd prvého stupna v bodoch 554 az 558 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia dôvodne nepovazovala dokumenty predlozené v prílohe k spolocnému opísaniu skutkového stavu za "nové skutocnosti", ze zohladnila "neúpln[ú] povah[u] [uvedených] príloh" a ze "banky pouzili [spolocné opísanie skutkového stavu] na predlozenie svojho vlastného pohladu na okrúhle stoly, cize ako prostriedok na svoju obranu". 280 Je totiz potrebné pripomenút, ze Komisia v tejto súvislosti disponuje volnou úvahou, ako to vyplýva zo samotného znenia oddielu D, bodu 2 oznámenia o spolupráci a osobitne úvodných slov "Môze íst najmä o prípad..." (rozsudok Dansk Rřrindustri a i., uz citovaný, bod 394). 281 Navyse, a to je podstatné, znízenie na základe oznámenia o spolupráci môze byt odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vseobecnejsie správanie predmetného podniku môzu byt v danej súvislosti povazované za preukazujúce skutocnú spoluprácu z jeho strany (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 395). 282 Ako vyplýva zo samotného pojmu spolupráca pouzitého v texte oznámenia o spolupráci a najmä v úvode a v oddiele D ods. 1 tohto oznámenia, znízenie pokuty na základe uvedeného oznámenia môze byt totiz priznané jedine vtedy, ak konanie dotknutého podniku svedcí o takom duchu spolupráce (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 396). 283 Ako to teda konstatoval Súd prvého stupna v bodoch 554 az 557 napadnutého rozsudku, RZB a BA-CA, kedze poskytli neúplné opísanie skutocností, ktoré nemalo "pridanú hodnotu", nemôzu sa odvolávat na takéto správanie. 284 Preto je potrebné zamietnut druhú cast tejto druhej výhrady. -- O tretej casti druhej výhrady zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o záver o rozpoznaní protisútazného ciela porusenia zo strany RZB a porusení zásady rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania 285 RZB vytýka Súdu prvého stupna, ze v bode 559 napadnutého rozsudku ignoroval osobitnú hodnotu jeho priznania, hoci Komisia výslovne vychádzala z tohto údaju pre prijatie záveru, ze nebolo potrebné skúmat konkrétny dopad okrúhlych stolov. 286 Analýza uvádzaná v uz citovanom bode 559 napadnutého rozsudku viedla k poruseniu zásady rovnakého zaobchádzania, kedze napriek svojmu priznaniu, bolo s RZB zaobchádzané rovnako ako s inými bankami. RZB preto ziada Súdny dvor, aby napravil chybu Súdu prvého stupna a domnieva sa, ze najmenej 10%-né znízenie pokuty by bolo odôvodnené. 287 Komisia uvádza, ze uz v bode 426 napadnutého rozhodnutia vysvetlila a preukázala, ze okrúhle stoly mali za ciel obmedzit hospodársku sútaz a ze priznanie k tomu nic nepridalo. Posúdenie Súdnym dvorom 288 Konstatujúc v bode 559 napadnutého rozsudku, ze "[Komisii] prislúcha... v kazdom jednotlivom prípade posúdit, ci také priznanie skutocne ulahcilo jej prácu", sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. 289 Ako bolo povedané v bode 248 tohto rozsudku, Komisia disponuje sirokou právomocou posúdenia spolupráce podnikov v konaní. 290 Navyse, kedze priznanie neulahcilo prácu Komisie, ale, ako to konstatoval Súd prvého stupna, potvrdilo jej vlastné zistenia, argumentu RZB zalozenému na nerespektovaní zásady rovnakého zaobchádzania nemozno vyhoviet. 291 Preto je potrebné zamietnut tretiu cast tejto druhej výhrady. -- O stvrtej casti druhej výhrady zalozenej na prenesení dôkazného bremena, pokial ide o hodnotu spolupráce RZB a porusení zásady ochrany legitímnej dôvery Tvrdenia úcastníkov konania 292 RZB vytýka Súdu prvého stupna, ze preniesol dôkazné bremeno, ked v bodoch 546 az 551 napadnutého rozsudku rozhodol, ze na získanie znízenia pokuty vyssieho ako 10% mal odvolatel preukázat, ze Komisia nebola schopná dokázat porusenie bez predlozených dôkazných prostriedkov. 293 Na jednej strane je táto analýza v rozpore s oddielom D, ods. 2, druhou zarázkou oznámenia o spolupráci a v dôsledku toho porusuje zásadu ochrany legitímnej dôvery. Na druhej strane je táto analýza nezlucitelná s povinnostou Komisie preukázat v správnych konaniach tak priaznivé, ako aj nepriaznivé skutkové okolnosti. 294 Podla Komisie tvrdenia RZB sú mylné. Upresnuje, ze z oddielu D, ods. 2, prvej zarázky oznámenia o spolupráci vyplýva, ze predlozené dôkazné prostriedky musia prispiet k potvrdeniu existencie porusenia. Komisia ale v dôsledku vysetrovania disponovala dokumentmi potrebnými na konstatovanie základných skutocností a teda sama predlozila dôkazy preukazujúce porusenie. Tento dôkaz nebol zo strany RZB vyvrátený. Posúdenie Súdnym dvorom 295 V bode 551 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze "zalobcovia nepreukázali, ze dokumenty predlozené v odpovedi na ziadosti o informácie boli nevyhnutné na to, aby Komisia mohla urcit vsetky hlavné okrúhle stoly, ani ze pri ich neexistencii by boli dôkazy získané prostredníctvom setrení nedostatocné na dokázanie podstatnej casti porusenia a na prijatie rozhodnutia ukladajúceho pokuty". 296 V rozsahu v akom tvrdenie RZB smeruje k spochybneniu tohto posúdenia skutkového stavu Súdom prvého stupna, je v rámci tohto odvolania neprípustné. 297 Pokial ide o údajné prenesenie dôkazného bremena, je potrebné pripomenút, ze hoci Komisia je povinná odôvodnit príciny, pre ktoré sa domnieva, ze dôkazy predlozené podnikom v rámci oznámenia o spolupráci predstavujú prínos odôvodnujúci, alebo neodôvodnujúci znízenie ulozenej pokuty, podnikom, ktoré by chceli spochybnovat rozhodnutie Komisie v tejto súvislosti, naopak prislúcha preukázat, ze Komisia by za absencie takýchto informácií dobrovolne poskytnutých týmito podnikmi nebola schopná preukázat podstatu porusenia a teda prijat rozhodnutie ukladajúce pokuty. 298 Za týchto okolností Súd prvého stupna v bode 551 napadnutého rozsudku dôvodne implicitne rozhodol, ze odvolatelia mali predlozit takýto dôkaz. 299 V dôsledku toho musí byt stvrtá cast druhej výhrady zamietnutá. -- O piatej casti druhej výhrady zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a na vnútorne rozpornom odôvodnení v rámci analýzy Súdu prvého stupna týkajúcej sa hodnoty dodatocných dokumentov oznámených zo strany BA-CA Tvrdenia úcastníkov konania 300 BA-CA v podstate spochybnuje posúdenie Súdu prvého stupna uvedené v bodoch 560 az 563 napadnutého rozsudku, pokial ide o hodnotu 33 spisov, ktoré obsahovali viac ako 10000 strán dokumentov, ktoré poslal Komisii. 301 V prvom rade BA-CA tvrdí, ze Súd prvého stupna znehodnotil jeho spoluprácu tým, ze sústavne sprísnoval poziadavky, ktoré bolo treba splnit na priznanie znízenia pokuty. BA-CA má výhrady najmä voci porovnaniu, ktoré vykonáva Súd prvého stupna, medzi hodnotou, ktorú treba priznat týmto dokumentom a hodnotou, ktorú treba priznat spolocnému opísaniu skutkového stavu. 302 V druhom rade odvolatel tvrdí, ze argumentácia Súdu prvého stupna je vnútorne rozporná, pretoze súd odmieta na základe spolocného opísania skutkového stavu priznat znízenie pokuty kvôli nepredlozeniu nových dokumentov, hoci je preukázané, ze v rámci dobrovolného predlozenia dokumentov BA-CA odovzdal 10000 strán nových dokumentov, z ktorých cast bola nepopieratelne pouzitá v spornom rozhodnutí. 303 Komisia namieta neprípustnost argumentu v rozsahu v akom opakuje argument uvedený pred Súdom prvého stupna. Okrem toho zdôraznuje, ze skutocnost ze dokumenty boli nové, teda ze este neboli predlozené, sama o sebe nepostacuje na to, aby uvedené dokumenty predstavovali uzitocný prínos v rámci spolupráce. Posúdenie Súdnym dvorom 304 Konstatujúc v bode 560 napadnutého rozsudku, ze "... predlozenie dodatocných dokumentov jednou z bánk môze odôvodnit neskorsie znízenie jej pokuty na individuálnom základe, len ak táto spolupráca naozaj priniesla nové a uzitocné skutocnosti v porovnaní so skutocnostami poskytnutými spolocne vsetkými bankami", sa Súd prvého stupna nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia. 305 Ako bolo pripomenuté v bodoch 281 az 283 tohto rozsudku, znízenie na základe oznámenia o spolupráci môze byt odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie môzu byt povazované za preukazujúce skutocnú spoluprácu zo strany podniku, kedze cielom znízenia pokuty je vynahradit podniku to, ze prispel k správnemu konaniu, co umoznilo Komisii skonstatovat porusenie s mensími tazkostami. 306 Preto, kedze bolo konstatované, ze dokumenty predlozené zo strany BA-CA nepredstavovali v porovnaní s dôkazmi predlozenými v spolocnom opísaní skutkového stavu nové a uzitocné dôkazy, Súd prvého stupna v bode 562 napadnutého rozsudku dôvodne rozhodol, ze Komisia nebola povinná z tohto dôvodu priznat BA-CA dodatocné znízenie jeho pokuty. 307 Z toho vyplýva, ze piata cast druhej výhrady musí byt zamietnutá. -- O siestej casti druhej výhrady zalozenej na nezohladnení odpovedí BA-CA na oznámenie o výhradách Tvrdenia úcastníkov konania 308 BA-CA napáda posúdenie Súdu prvého stupna uvedené v bode 564 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia nemusela ako spoluprácu zohladnit jeho odpoved na oznámenie o výhradách. 309 Komisia zastáva názor, ze tvrdenia BA-CA sú mylné. Posúdenie Súdnym dvorom 310 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze oznámenie o výhradách je procesný a prípravný dokument, ktorý na úcely zaistenia úcinného výkonu práva na obhajobu vymedzuje predmet správneho konania zacatého Komisiou, a teda jej bráni v tom, aby uplatnila dalsie výhrady vo svojom rozhodnutí, ktorým predmetné konanie ukoncuje (pozri najmä uznesenie z 18. júna 1986, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 1899, body 13 a 14). Pre oznámenie o výhradách je teda charakteristické, ze je predbezné a môze podliehat zmenám, ktoré Komisia uskutocní vo svojom neskorsom posúdení na základe pripomienok, ktoré jej v odpovedi predlozili zúcastnené osoby, a na základe ostatných skutkových zistení (pozri v tomto zmysle rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 62). 311 Komisia totiz musí zohladnit skutocnosti vyplývajúce z celého správneho konania, bud aby upustila od výhrad, ktoré sú neopodstatnené, alebo aby upravila ci doplnila po skutkovej a právnej stránke svoju argumentáciu na podporu uplatnených výhrad. Oznámenie o výhradách teda Komisii nijako nebráni v tom, aby zmenila svoje stanovisko v prospech dotknutých podnikov (pozri uznesenie British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, uz citované, bod 13). 312 Nie je teda vylúcené, aby podniky mohli po oznámení o výhradách a najmä v ich odpovedi na toto oznámenie, poskytnút Komisii rozhodujúce informácie odôvodnujúce, aby im Komisia priznala znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci. 313 Napriek tomu v tejto súvislosti Súd prvého stupna v bode 564 napadnutého rozsudku implicitne konstatoval, ze v prejednávanej veci, pokial ide o odpoved BA-CA na oznámenie o výhradách nejde o takýto prípad. 314 Za týchto okolností, kedze BA-CA neuvádzala v tejto súvislosti skreslenie dôkazov Súdom prvého stupna, siesta cast druhej výhrady musí byt zamietnutá, rovnako, ako v dôsledku toho musia byt zamietnuté druhá výhrada a druhá cast v celom ich rozsahu. 315 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze odvolací dôvod zalozený na porusení oznámenia o spolupráci je ciastocne nedôvodný a ciastocne neprípustný a v dôsledku toho musí byt zamietnutý v celom rozsahu. C -- O odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva byt vypocutý Súdom prvého stupna a) Argumentácia úcastníkov konania 316 BA CA tvrdí, ze Súd prvého stupna nerespektoval rozsah jeho práva byt vypocutý tým, ze odmietol vykonat výsluch svedka. 317 Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna nie je povinný vyhoviet návrhu na dokazovanie, ak tento návrh, ako v danom prípade, nie je relevantný pre objasnenie skutocností. b) Posúdenie Súdnym dvorom 318 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze v bode 563 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna nevyhovel návrhu na vypocutie svedka z dôvodu, ze "tento návrh dôkazu [nebol] priamo relevantný na posúdenie uzitocnosti [predlozených] dokumentov". 319 Je potrebné pripomenút, ze len Súd prvého stupna rozhoduje o prípadnej potrebe doplnenia informácií, ktorými disponuje vo veci, o ktorej rozhoduje (pozri najmä rozsudky z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, C-57/00 P a C-61/00 P, Zb. s. I-9975, bod 47, ako aj zo , Mag Instrument/ÚHVT, C-136/02 P, Zb. s. I-9165, bod 76). 320 Aj ked je návrh na výsluch svedka uvedený v zalobe odôvodnený, prinálezí Súdu prvého stupna posúdit dôlezitost návrhu vo vztahu k predmetu konania a potrebe vykonat výsluch oznaceného svedka (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 68). 321 V stádiu odvolania odvolatel nepredkladá dôkaz o tom, ze odmietnutím výsluchu tohto svedka, kedze BA-CA mohol odpovedat na dodatocné otázky polozené Súdom prvého stupna, Súd prvého stupna porusil jeho právo byt vypocutý. 322 Z toho vyplýva, ze skúmaný odvolací dôvod je potrebné zamietnut. D -- O odvolacom dôvode zalozenom na porusení povinnosti Súdu prvého stupna odôvodnit stanovenie úrovne pokút a práva byt vypocutý a) Tvrdenia úcastníkov konania 323 BA-CA vytýka Súdu prvého stupna, ze v bode 566 napadnutého rozsudku vykonával svoju plnú rozhodovaciu právomoc bez respektovania povinnosti odôvodnenia a bez umoznenia podnikom, ktorých sa týkalo stanovenie pokuty, byt vypocutý. 324 Upresnuje, ze podmienky na základe ktorých Súdny dvor zamietol existenciu takýchto povinností v rozsudku z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia (C-3/06 P, Zb. s. I-1331), nie sú v danom prípade splnené. 325 BA-CA najmä zdôraznuje, ze pokuta ulozená bankám v roku 2002 bola siestou najvyssou pokutou, aká bola kedy ulozená Komisiou a ze posudzujúc ju po styroch rokoch, Súd prvého stupna ju mylne povazoval za "miernu". 326 Komisia uvádza, ze úvahy uvedené v bode 566 napadnutého rozsudku sú iba doplnujúcimi a záverecnými úvahami, ktoré vysvetlujú posúdenie Súdu prvého stupna. b) Posúdenie Súdnym dvorom 327 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút ci penále, je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorá bola opakovane zdôraznená judikatúrou Súdneho dvora (rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný, bod 68 a citovaná judikatúra). 328 V rámci odvolania je predmetom preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom na jednej strane skúmat, do akej miery Súd prvého stupna z právneho hladiska správne zohladnil vsetky faktory podstatné na posúdenie závaznosti správania konkretizovaného vo vztahu k clánkom 81 ES a 82 ES, ako aj k clánku 15 nariadenia c. 17, a na druhej strane overit, ci Súd prvého stupna po právnej stránke dostatocne odpovedal na vsetky tvrdenia zalobcu smerujúce k zruseniu alebo znízeniu pokuty (rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný, bod 69 a citovaná judikatúra). 329 Bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k otázke, ci bol súd Spolocenstva predtým, ako vykonal svoju neobmedzenú právomoc, povinný vyzvat odvolatela na predlozenie jeho pripomienok k prípadnej zmene sumy pokuty, je vhodné konstatovat, ze BA-CA mohol úcinne vyjadrit svoj postoj týkajúci sa stanovenia výsky pokuty. 330 Ako to uviedol generálny advokát v bode 519 a nasledujúcich jeho návrhov, styri zo siestich zalobných dôvodov formulovaných zo strany BA-CA pred Súdom prvého stupna smerovali k znízeniu ulozenej pokuty. Tieto dôvody sa vztahovali najmä na posúdenia Komisie týkajúce sa kvalifikácie porusenia, existencie polahcujúcich okolností a spolupráce odvolatela v konaní. 331 Súd prvého stupna navyse BA-CA polozil pocetné otázky týkajúce sa existencie polahcujúcich okolností a jeho spolupráce v konaní. 332 Nakoniec je potrebné poznamenat, ze Súd prvého stupna v bodoch 216 az 571 napadnutého rozsudku skúmal velmi podrobne vsetky rozhodujúce skutocnosti týkajúce sa stanovenia výska pokuty. 333 Z toho vyplýva, ze skúmaný odvolací dôvod musí byt zamietnutý. 334 Z prechádzajúcich úvah vyplýva, ze odvolanie musí byt zamietnuté v celom rozsahu. VII -- O trovách 335 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 uvedeného rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat Erste, RZB, BA-CA ako aj ÖVAG na náhradu trov konania a títo nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolania sa zamietajú. 2. Erste Group Bank AG, predtým Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG, Raiffeisen Zentralbank Österreich AG, Bank Austria Creditanstalt AG a Österreichische Volksbanken AG sú povinné nahradit trovy konania. Podpisy Obsah I -- Právny rámec A -- Nariadenie c. 17 B -- Usmernenia C -- Oznámenie o spolupráci II -- Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie III -- Zaloby pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok IV -- Návrhy úcastníkov odvolacieho konania V -- Odvolacie dôvody na zrusenie napadnutého rozsudku VI -- O odvolaniach A -- O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení clánku 81 ods. 1 ES 1. O odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení podmienky vplyvu na obchod medzi clenskými státmi a) O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o hodnotenie schopnosti kartelu pokrývajúceho celé vnútrostátne územie významne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi i) Tvrdenia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom b) O druhej casti zalozenej na tom, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked prijal záver, ze Komisia mohla pristúpit k celkovému skúmaniu cezhranicných úcinkov okrúhlych stolov a tým pristúpil k nesprávnej, nedostatocnej a kontradiktórnej analýze vymedzenia relevantného trhu i) Tvrdenia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom -- O výhrade zalozenej na tom, ze Súd prvého stupna mylne vykladal judikatúru -- O výhrade zalozenej na nesprávnej, nedostatocnej a kontradiktórnej analýze Súdu prvého stupna, týkajúcej sa vymedzenia relevantného trhu c) O tretej casti zalozenej na nepreukázaní významného vplyvu kartelu na obchod v rámci Spolocenstva i) Tvrdenia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom 2. O odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa pripísania zodpovednosti za porusenie a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom B -- O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 1. O odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri hodnotení závaznosti porusenia a) O prvej casti zalozenej na posúdení v rozpore s usmerneniami i) Tvrdenia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom b) O druhej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, týkajúcom sa "samotnej povahy" porusenia i) Tvrdenia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom c) O tretej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o "konkrétny dopad porusenia na trh" i) Tvrdenia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom d) O stvrtej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o posúdenie "zemepisného rozsahu dotknutého trhu" i) Tvrdenia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom e) O piatej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení selektívnych úcinkov postihovania, kvalifikácii porusenia a porusení povinnosti odôvodnenia i) Tvrdenia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom f) O siestej casti zalozenej na absencii celkového posúdenia závaznosti porusenia i) Tvrdenia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom g) O siedmej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o rozdelenie odvolatelov do kategórií porusení stanovené Komisiou i) Tvrdenia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom 2. O odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, absencii odôvodnenia a skreslení dôkazov, pokial ide o existenciu polahcujúcich okolností a) O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, skreslení dôkazov a rozporoch v odôvodneniach, pokial ide o pasívne správanie ÖVAG i) Tvrdenia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom b) O druhej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, týkajúcom sa úcasti verejných orgánov na bankových okrúhlych stoloch i) Tvrdenia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom c) O tretej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o verejnú povahu stretnutí i) Tvrdenia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom 3. O odvolacom dôvode zalozenom na porusení oznámenia o spolupráci a) O prvej casti zalozenej na tom, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil volnú úvahu Komisie i) Tvrdenia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom b) O druhej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnovaní oznámenia o spolupráci i) O prvej výhrade zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o poziadavku, aby spolupráca priniesla "pridanú hodnotu" a porusení zásady rovnosti zaobchádzania -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdnym dvorom ii) O druhej výhrade zalozenej na nesprávnom právnom posúdení v rámci skúmania rozsahu spolupráce podnikov, porusenia zásad rovnosti zaobchádzania, ochrany legitímnej dôvery, respektovania práva na obhajobu a nedostatku odôvodnenia -- O prvej casti druhej výhrady Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom -- O druhej casti druhej výhrady zalozenej na nesprávnom právnom posúdení v rámci hodnotenia spolocného opísania skutkového stavu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom -- O tretej casti druhej výhrady zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o záver o rozpoznaní protisútazného ciela porusenia zo strany RZB a porusení zásady rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom -- O stvrtej casti druhej výhrady zalozenej na prenesení dôkazného bremena, pokial ide o hodnotu spolupráce RZB a porusení zásady ochrany legitímnej dôvery Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom -- O piatej casti druhej výhrady zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a na vnútorne rozpornom odôvodnení v rámci analýzy Súdu prvého stupna týkajúcej sa hodnoty dodatocných dokumentov oznámených zo strany BA-CA Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom -- O siestej casti druhej výhrady zalozenej na nezohladnení odpovedí BA-CA na oznámenie o výhradách Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom C -- O odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva byt vypocutý Súdom prvého stupna a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom D -- O odvolacom dôvode zalozenom na porusení povinnosti Súdu prvého stupna odôvodnit stanovenie úrovne pokút a práva byt vypocutý a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom VII -- O trovách __________________________________________________________________ ( [9]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXmiVDnC/L96249-9370TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800882101-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:056:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1995:341:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 9. file:///tmp/lynxXXXXmiVDnC/L96249-9370TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800882101-E0001