ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 26. marca 2009 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Clánok 82 ES -- Pojem podnik -- Hospodárska cinnost -- Medzinárodná organizácia -- Zneuzitie dominantného postavenia" Vo veci C-113/07 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 23. februára 2007, SELEX Sistemi Integrati SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: F. Sciaudone, R. Sciaudone a D. Fioretti, avvocati, zalobkyna, dalsí úcastníci konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci a F. Amato, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Európska organizácia pre bezpecnost letovej prevádzky (Eurocontrol), v zastúpení: F. Montag a T. Wessely, Rechtsanwälte, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia K. Schiemann, P. Kuris (spravodajca), L. Bay Larsen a C. Toader, generálna advokátka: V. Trstenjak, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. mája 2008, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 3. júla 2008, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním SELEX Sistemi Integrati SpA (dalej len "Selex") pozaduje zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 12. decembra 2006, Selex Sistemi Integrati/Komisia ([2]T-155/04, Zb. s. II-4797, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol návrh na zrusenie resp. zmenu rozhodnutia Komisie Európskych spolocenstiev z , ktorým sa zamieta staznost zalobkyne týkajúca sa údajného porusenia ustanovení Zmluvy ES v oblasti hospodárskej sútaze zo strany Európskej organizácie pre bezpecnost letovej prevádzky (Eurocontrol) (dalej len "sporné rozhodnutie"). I -- Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Selex pôsobí od roku 1961 v oblasti systémov riadenia letovej prevádzky. Dna 28. októbra 1997 podala Komisii staznost podla clánku 3 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo , prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES, 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ktorou poukázala na zneuzitie dominantného postavenia a skreslenie hospodárskej sútaze, za ktoré by mal byt zodpovedný Eurocontrol. 3 Z uvedenej staznosti vyplýva, ze rezim práv dusevného vlastníctva týkajúci sa zmlúv o vývoji a obstarávaní prototypov nových systémov a zariadení urcených na uplatnenie v oblasti správy leteckej dopravy uzavretých Eurocontrolom je takej povahy, ze môze vytvárat skutocné monopoly v rámci výroby systémov, ktoré sú následne predmetom normalizácie prostredníctvom Eurocontrolu. V tejto staznosti sa uvádza, ze táto situácia je o to závaznejsia, ze Eurocontrol nedodrzal zásady transparentnosti, otvorenosti a zákazu diskriminácie v rámci obstarávania týchto prototypov. V tejto staznosti sa okrem iného uvádza, ze z dôvodu cinnosti pomoci vnútrostátnym správnym orgánom, ktorú Eurocontrol vykonával na poziadanie, boli podniky, ktoré dodávajú prototypy, v rámci verejných obstarávaní organizovaných vnútrostátnymi orgánmi s cielom získat zariadenia oproti svojim konkurentom v osobitne výhodnej situácii. 4 Komisia sporným rozhodnutím staznost zamietla. Po tom, ako uviedla, ze pravidlá hospodárskej sútaze Spolocenstva sa v zásade uplatnujú na medzinárodné organizácie za podmienky, ze uvedené cinnosti mozno oznacit za hospodárske cinnosti, najprv potvrdila, ze cinnosti, ktoré boli predmetom staznosti, nie sú takej povahy, takze Eurocontrol nemozno povazovat za podnik v zmysle clánku 82 ES a ze v kazdom prípade, tieto cinnosti nie sú v rozpore s ustanoveniami tohto clánku. Komisia dalej upresnila, ze cinnosti v oblasti právnej úpravy, normalizácie a schvalovania, ktoré vykonáva Eurocontrol, nepredstavujú "cinnosti podniku", ze nebolo preukázané nijaké porusenie sútazných pravidiel týkajúcich sa cinností tejto organizácie spojených so obstarávaním prototypov a správou práv dusevného vlastníctva, a napokon ze cinnosti pomoci vnútrostátnym správnym orgánom nemali hospodársku povahu. II -- Konanie na Súde prvého stupna a napadnutý rozsudok A -- Konanie na Súde prvého stupna 5 Selex návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 23. apríla 2004 podala zalobu smerujúcu k zruseniu resp. zmene sporného rozhodnutia. 6 Podla clánku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna bol uznesením z 25. októbra 2004 povolený vstup Eurocontrolu do konania ako vedlajsieho úcastníka na podporu návrhov Komisie, pricom Eurocontrol predlozil svoje pripomienky v priebehu ústnej casti konania. 7 Dna 5. apríla 2005 bol Eurocontrol v zmysle clánku 64 toho istého rokovacieho poriadku vyzvaný na predlozenie vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania. Dna mu bolo okrem toho umoznené získat kópie procesných dokumentov. 8 V nadväznosti na návrh zalobkyne smerujúci k tomu, aby bola zalovaná vyzvaná, aby v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania predlozila najmä list z 3. novembra 1998, ktorým vyzvala Eurocontrol na predlozenie jeho pripomienok k staznosti (dalej len "list z "), Komisia uvedený list predlozila a uviedla, ze nemá k dispozícii iné uzitocné dokumenty. Zalobkyna teda návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna jednak podala návrh na nariadenie vykonania dokazovania, ktorého premetom bolo vypocutie svedkov a predlozenie dokumentov zo strany Komisie, a jednak predlozila nové dôvody. B -- Napadnutý rozsudok 9 Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom zalobu zamietol. 10 Súd prvého stupna najprv v bodoch 28 a 29 napadnutého rozsudku vyhlásil, ze návrh spolocnosti Selex smerujúci k zmene sporného rozhodnutia je neprípustný. V bodoch 33 az 40 tohto rozsudku vyhlásil, ze na základe clánku 48 ods. 2 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna sú neprípustné aj nové dôvody, ktoré predlozila Selex, pricom v tejto súvislosti zamietol jej tvrdenie, podla ktorého list z 3. novembra 1998 predstavuje nový dôkaz, ktorý údajne vysiel najavo az v priebehu konania prostredníctvom listu riaditela Eurocontrolu z pripojeného k vyjadreniu k zalobe. 11 Súd prvého stupna okrem toho v bodoch 41 az 44 napadnutého rozsudku vyhlásil, ze dôvody, ktoré predlozil Eurocontrol a ktorými sa domáhal urcenia, ze pravidlá Európskej únie sa na neho nevztahujú z dôvodu imunity, ktorú má na základe medzinárodného práva verejného, sú neprípustné z dôvodu, ze na základe clánku 40 stvrtého odseku statútu Súdneho dvora uplatnitelného na Súd prvého stupna a clánku 116 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vedlajsí úcastník konania nemôze predlozit tento návrh, ktorý nepredlozila Komisia. 12 Vo veci samej Súd prvého stupna dalej zamietol tri zalobné dôvody, ktoré predlozila Selex, zalozené na nesprávnom posúdení uplatnitelnosti ustanovení Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze na Eurocontrol, zjavne nesprávnom posúdení existencie porusenia ustanovení Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze a porusení podstatných formálnych nálezitostí, a to z dôvodov uvedených nizsie. 13 Na úvod sa Súd prvého stupna vyslovil za zrusenie sporného rozhodnutia, pricom sa domnieval, ze prvé dva zalobné návrhy zalobkyne sú neprípustné. V tejto súvislosti v bodoch 47 az 49 napadnutého rozsudku uviedol, ze jednak "ak je výrok rozhodnutia Komisie zalozený na viacerých pilieroch odôvodnenia, z ktorých kazdý samostatne by postacoval na odôvodnenie výroku, je potrebné zrusit tento akt v zásade len vtedy, ak by bol kazdý z týchto pilierov nezákonný" a jednak ze sporné rozhodnutie bolo zalozené na dvoch tvrdeniach, a síce ze Eurocontrol nie je podnikom a ze spochybnené správanie nebolo v rozpore s clánkom 82 ES. 14 Pri skúmaní prvého zalobného dôvodu Súd prvého stupna v bodoch 50 az 55 napadnutého rozsudku poukázal na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa pojmov podnik a hospodárska cinnost a vyvrátil argumentáciu Komisie, ktorá odkazujúc na rozsudok Súdneho dvora z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft ([3]C-364/92, Zb. s. I-43) tvrdila, ze Eurocontrol nemôze byt v nijakom prípade povazovaný za podnik v zmysle sútazného práva Spolocenstva. V tomto rozsudku totiz uviedol, ze ustanovenia Zmluvy v tejto oblasti sa uplatnujú na cinnosti organizácie, ktoré mozno oddelit od tých cinností, ktoré táto organizácia vykonáva ako orgán verejnej moci, pricom rôzne cinnosti subjektu je nutné skúmat samostatne a ze vzhladom na to sa v tomto rozsudku nevylucuje, aby bol Eurocontrol v súvislosti s ostatnými cinnostami uvedenými v tomto rozsudku oznacený za podnik v zmysle clánku 82 ES. 15 Súd prvého stupna preto v rámci preskúmania tohto zalobného dôvodu rozlisoval rôzne cinnosti, o ktoré ide v prejednávanej veci, a to cinnost v oblasti technickej normalizácie, cinnost v oblasti výskumu a rozvoja a cinnost v oblasti pomoci vnútrostátnym správnym orgánom. 16 Pokial ide po prvé o cinnost v oblasti technickej normalizácie, Súd prvého stupna sa v bodoch 59 az 62 napadnutého rozsudku domnieval, ze zatial co prijímanie noriem zo strany rady Eurocontrolu patrí do legislatívnej oblasti, a teda medzi verejnoprávne úlohy tejto organizácie, príprava resp. vyhotovovanie technických noriem môze pozostávat z riadiacej úlohy v oblasti vzdusného priestoru a z rozvoja letovej bezpecnosti, napriek tomu ju vsak nemozno kvalifikovat ako hospodársku cinnost, kedze zalobkyna nepreukázala, ze táto cinnost pozostáva z ponuky tovarov a sluzieb na danom trhu. 17 V tomto kontexte bola v bodoch 63 az 68 napadnutého rozsudku vyvrátená argumentácia zalobkyne, podla ktorej jednak hospodársku povahu cinnosti v oblasti technickej normalizácie mozno vyvodit z hospodárskej povahy obstarávania prototypov a jednak riesenie uvedené v rozsudku Súdu prvého stupna zo 4. marca 2003, FENIN/Komisia ([4]T-319/99, Zb. s. II-357) nie je mozné uplatnit v prejednávanej veci. Súd prvého stupna pri citovaní uvedeného rozsudku v podstate uviedol, ze hospodárska resp. nehospodárska povaha nákupnej cinnosti závisí od následného pouzitia získaného výrobku, takze v prejednávanom prípade z nehospodárskej povahy cinnosti v oblasti technickej normalizácie vyplýva nehospodárska povaha obstarávania prototypov vykonávaného v rámci tejto cinnosti. 18 Pokial ide po druhé o cinnost v oblasti výskumu a rozvoja, Súd prvého stupna v bode 74 napadnutého rozsudku najprv uviedol, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého hospodársku povahu tejto cinnosti Komisia nespochybnila, nevychádza zo sporného rozhodnutia. Dalej sa v bodoch 75 az 77 napadnutého rozsudku domnieval, ze obstarávanie prototypov v tomto rámci a správa práv dusevného vlastníctva neboli takého charakteru, aby bolo mozné tejto cinnosti priznat hospodársku povahu, kedze uvedené obstarávanie neobsahuje ponuku tovarov a sluzieb na danom trhu. Súd prvého stupna v tejto súvislosti uviedol, ze uvedená cinnost pozostáva z poskytovania verejných subvencií podnikom predmetného odvetvia a z obstarávania vlastníctva prototypov a vlastníckych práv vyplývajúcich zo subvenciovaných výskumov, aby sa výsledky týchto výskumov bezodplatne poskytli predmetnému odvetviu, pricom sa domnieval, ze ide o "vedlajsiu cinnost k podpore technického vývoja, patriacu do rámca vseobecného ciela úlohy Eurocontrolu, ktorá nie je uskutocnovaná vo vlastnom záujme organizácie, ktorý by bol oddelitelný od uvedeného ciela". 19 Pokial ide po tretie o cinnost pomoci vnútrostátnym správnym orgánom, Súd prvého stupna sa naproti tomu v bode 86 napadnutého rozsudku domnieval, ze túto cinnost mozno oddelit od úlohy správy vzdusného priestoru a rozvoja letovej bezpecnosti prostredníctvom Eurocontrolu z toho dôvodu, ze má velmi nepriamy vztah s bezpecnostou letovej prevádzky, pricom v tejto súvislosti uviedol, ze pomoc zo strany Eurocontrolu sa vztahuje len na technické specifikácie v prípade uskutocnenia konaní verejného obstarávania, vykonáva sa len na poziadanie vnútrostátnych správnych orgánov a ze preto vôbec nejde o cinnost, ktorá by bola podstatná ci nevyhnutná na zarucenie bezpecnosti letovej prevádzky. 20 Okrem toho sa Súd prvého stupna v bode 87 napadnutého rozsudku v súvislosti s touto cinnostou v oblasti pomoci vnútrostátnym správnym orgánom domnieval, ze ide o ponuku sluzieb na trhu poradenstva, na ktorom by rovnako dobre mohli pôsobit aj súkromné podniky specializujúce sa na túto oblast. V tomto kontexte Súd prvého stupna v bodoch 88 az 91 tohto rozsudku uviedol, ze skutocnost, ze urcitá cinnost môze byt vykonávaná súkromným podnikom, predstavuje doplnujúci dôkaz umoznujúci oznacit dotknutú cinnost za cinnost podniku, ze okolnost, ze cinnosti sú bezne zverované verejným orgánom, nemôze nevyhnutne ovplyvnit hospodársku povahu týchto cinností, ze skutocnost, ze uvedená cinnost v oblasti pomoci nie sú odmenované, môze byt dôkazom o existencii nehospodárskej cinnosti, ktorý vsak sám osebe nie je rozhodujúci, takisto ako skutocnost, táto cinnost je vyvíjaná na úcely splnenia ciela vo vseobecnom záujme. Súd prvého stupna sa preto domnieval, ze táto cinnost predstavuje hospodársku cinnost, a teda ze Eurocontrol je pri jej výkone podnikom v zmysle clánku 82 ES. 21 Súd prvého stupna preto po tom, ako vo vztahu k tejto cinnosti preskúmal druhý zalobný dôvod uvádzaný zalobkynou, tento zalobný dôvod zamietol, pricom v najprv v bode 104 napadnutého rozsudku uviedol, ze výlucne vnútrostátne správne orgány majú právomoc rozhodnút o uzavretí zmlúv, a z tohto dôvodu zodpovedajú za dodrziavanie relevantných ustanovení týkajúcich sa postupov verejného obstarávania, pricom úcast Eurocontrolu nie je ani povinná, a dokonca ani sústavná. Dalej v bodoch 105 az 108 tohto rozsudku uviedol, ze zalobkyna nepredlozila ziadny dôkaz o definícii relevantného trhu a o dominantnom postavení, ani nepreukázal existenciu správania, ktoré by splnalo kritéria zneuzitia takéhoto postavenia. Napokon v bodoch 111 a 112 tohto rozsudku vyvrátil tvrdenia zalobkyne, podla ktorých tento list z 3. novembra 1998 dokazuje, ze Komisia bola sama presvedcená, ze Eurocontrol sa dopustil zneuzitia dominantného postavenia. 22 Napokon po tom, ako v bodoch 117 az 120 a 124 az 127 napadnutého rozsudku zamietol výhrady zalozené na nedostatku odôvodnenia a na porusení práv na obranu, ktoré predniesla zalobkyna v rámci tretieho zalobného dôvodu, Súd prvého stupna v bodoch 132 a 133 tohto rozsudku zamietol aj návrhy zalobkyne na nariadenie vykonania dokazovania. III -- Návrhy úcastníkov konania 23 Selex navrhuje, aby Súdny dvor: -- urcil, ze námietka imunity, ktorú vzniesol Eurocontrol, je neprípustná, -- zamietol návrhy na náhradu dôvodov, ktoré predlozila Komisia, -- zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec Súdu prvého stupna a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vynalozených v tomto konaní, ako aj trov konania vynalozených v konaní na prvom stupni. 24 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie v celom rozsahu, prípadne s ciastocnou náhradou dôvodov na základe rozsudku Súdu prvého stupna a -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 25 Eurocontrol navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania, vrátane trov konania spojených s jeho vedlajsím úcastníctvom. IV -- O odvolaní 26 Na podporu svojho odvolania uvádza Selex styri dôvody týkajúce sa konania na Súde prvého stupna a dvanást dôvodov týkajúcich sa veci samej. Dôvody týkajúce sa veci samej sú zalozené na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna, pokial ide jednak o uplatnitelnost clánku 82 ES na cinnosti Eurocontrolu, o ktoré ide v prejednávanej veci, teda na cinnosti v oblasti pomoci vnútrostátnym správnym orgánom, technickej normalizácie, výskumu a rozvoja a jednak o porusenie tohto clánku zo strany uvedenej organizácie. 27 Komisia navrhuje zamietnutie odvolania, pricom vsak pozaduje náhradu dôvodov, na ktorých základe napadnutý rozsudok zamietol zalobné dôvody zalobkyne týkajúce sa cinnosti v oblasti pomoci vnútrostátnym správnym orgánom, ako aj cinnosti v oblasti technickej normalizácie. 28 Eurocontrol navrhuje takisto zamietnutie odvolania a okrem toho napadnutému rozsudku vytýka, ze vyhlásil za neprípustný zalobný dôvod zalozený na imunite, ktorú má podla medzinárodného práva verejného. Dalej tvrdí, ze táto imunita, ktorá vylucuje uplatnenie sútazného práva Spolocenstva na predmetné cinnosti, predstavuje výnimku, ktorú má súd Spolocenstva preskúmat ex offo a ktorú by mal Súdny dvor povazovat za dôvod zamietnutia odvolania. A -- O dôvodoch týkajúcich sa konania na Súde prvého stupna 29 Styri dôvody týkajúce sa konania na Súde prvého stupna, ktoré uvádza Selex, sú zalozené na porusení clánku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, porusení clánku 48 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku (druhý a tretí dôvod) a clánku 66 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku. 1. O prvom dôvode zalozenom na porusení clánku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna 30 Týmto dôvodom Selex tvrdí, ze Súd prvého stupna tým, ze Eurocontrolu dovolil prelozit jeho vyjadrenie a získat kópiu procesných dokumentov, hoci konstatoval, ze jeho návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania bol podaný po uplynutí sesttýzdnovej lehoty uvedenej v clánku 115 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, porusil clánok 116 ods. 6 tohto rokovacieho poriadku. Selex tvrdí, ze Súd prvého stupna nemohol pouzit ustanovenia clánku 64 svojho rokovacieho poriadku "aby obisiel prekluzívne lehoty ustanovené procesným právom". 31 Komisia a Eurocontrol v odpovedi tvrdia, ze Súd prvého stupna má siroký manévrovací priestor pri výkone právomoci zverenej mu clánkom 64 jeho rokovacieho poriadku, ktorého ustanovenia sú nezávislé od ustanovení clánku, ktoré porusenie sa tvrdí a ze zalobkyna nepreukázala, ze táto právomoc bola v prejednávanom prípade vykonávaná s iným cielom nez je ciel uvedený v odseku 2 tohto clánku 64 ani, s ohladom na clánok 58 Statútu Súdneho dvora, ze údajná procesná vada konkrétne poskodila jeho záujmy. Zdôraznujú, ze osobitne nebolo preukázané, ze táto vada, ako aj iné údajné vady, mohla mat vplyv na výsledok konania. 32 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla clánku 115 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania musí byt podaný najneskôr do siestich týzdnov od uverejnenia oznámenia o zacatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie alebo s výhradou clánku 116 ods. 6 tohto rokovacieho poriadku pred rozhodnutím o zacatí ústnej casti konania. 33 V clánku 116 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna sa stanovuje, ze ak sa vyhovie návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, ktorý bol podaný v lehote siestich týzdnov ustanovenej v clánku 115 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, vedlajsí úcastník obdrzí kópie vsetkých procesných dokumentov, ktoré boli dorucené úcastníkom konania. 34 V clánku 116 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna sa upresnuje, ze v prípadoch uvedených v odseku 2 tohto clánku predseda urcí lehotu, pocas ktorej vedlajsí úcastník môze predlozit svoje vyjadrenie, ktoré musí obsahovat jeho návrhy na úplnú alebo ciastocnú podporu alebo úplné ci ciastocné zamietnutie návrhov niektorého z úcastníkov konania, jeho dôvody a tvrdenia a prípadne oznacenie dôkazov, ktoré navrhuje vykonat. 35 V zmysle odseku 6 tohto clánku ak je návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania podaný po uplynutí lehoty siestich týzdnov ustanovenej v clánku 115 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, môze vedlajsí úcastník na základe správy pre pojednávanie, ktorá mu bola dorucená, vyjadrit svoje pripomienky pocas ústnej casti konania. 36 Z týchto ustanovení vyplýva, ze procesné práva vedlajsieho úcastníka konania sa lísia v závislosti od toho, ci podal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania pred uplynutím sesttýzdnovej lehoty stanovenej v clánku 115 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna alebo po uplynutí tejto lehoty, ale pred rozhodnutím o zacatí ústnej casti konania. Ak totiz vedlajsí úcastník konania predlozil svoj návrh pred uplynutím tejto lehoty, je oprávnený zúcastnit sa tak na písomnej, ako aj ústnej casti konania, získat procesné dokumenty a predlozit vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. Naproti tomu ak vedlajsí úcastník konania predlozil svoj návrh po uplynutí uvedenej lehoty, je oprávnený len zúcastnit sa na ústnej casti konania, získat správu z pojednávania a predlozit na pojednávaní svoje pripomienky na základe tejto správy. 37 V prejednávanej veci z konstatovaní napadnutého rozsudku a zo spisu vyplýva, ze hoci Eurocontrolu bol uznesením z 25. októbra 2004 povolený vstup do konania na Súde prvého stupna na podporu návrhov Komisie v zmysle clánku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a bolo mu tým povolené len predlozit svoje pripomienky v ústnej casti konania na základe správy z pojednávania, bol následne rozhodnutím z , ktoré bolo prijaté na základe clánkov 49 a 64 tohto rokovacieho poriadku, vyzvaný na predlozenie vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania. Rozhodnutím zo sa Eurocontrolu okrem toho umoznilo získat zalobu, vyjadrenie k zalobe, repliku a dupliku. Preto sa zdá, ze hoci Eurocontrol vstúpil do konania na Súde prvého stupna po uplynutí sesttýzdnovej lehoty stanovenej v clánku 115 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, bolo mu s konecnou platnostou povolené vedlajsie úcastníctvo tak v písomnej, ako aj ústnej casti konania. 38 Hoci vsak podla clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna tento súd môze najmä v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzvat úcastníkov konania, vrátane vedlajsích úcastníkov konania, aby sa písomne alebo ústne vyjadrili k urcitým otázkam sporu, v tomto ustanovení sa nijako neupravuje moznost vyzvat vedlajsieho úcastníka konania, ktorý vstúpil do konania po uplynutí vyssie uvedenej lehoty, aby predlozil vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania a umoznit mu prístup k procesným dokumentom, pricom takéto opatrenia napokon nezodpovedajú predmetu opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ktorý je uvedený v odseku 2 tohto clánku. 39 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna tým, ze Eurocontrol vyzval na predlozenie vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania a tým, ze mu umoznil získat procesné dokumenty, nedodrzal ustanovenia clánku 116 ods. 6 svojho rokovacieho poriadku a napadnutý rozsudok je preto postihnutý vadou. 40 V kazdom prípade na základe clánku 58 Statútu Súdneho dvora môze byt odvolanie úspesné len vtedy, ak vada konania, ktorej sa dopustil Súd prvého stupna, poskodila záujmy zalobkyne. V prejednávanej veci vsak Selex nepreukázala, ze by vada, na ktorú poukazuje, poskodila jej záujmy. Napokon sa vôbec nezdá, ze by táto vada mohla mat akýkolvek vplyv na výsledok konania. 41 V dôsledku toho tento dôvod nemôze obstát. 2. O druhom a tretom dôvode zalozeným na porusení clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna 42 Svojím druhým dôvodom Selex tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil clánok 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna tým, ze závazne a zjavne skreslil skutkové okolnosti, na ktorých základe rozhodol o neprípustnosti nových dôvodov, ktoré predlozila Selex, zalozených na znení listu z 3. novembra 1998 predlozeného Komisiou v priebehu konania. Súd prvého stupna totiz údajne v bodoch 12, 35 a 38 napadnutého rozsudku skreslil obsah listu z , ktorý Komisia zaslala zalobkyni, ktorý nijako neodkazuje na list z na úcely toho, aby potvrdil, ze zalobkyna nemôze odôvodnene tvrdit, ze az samotné prestudovanie listu riaditela Eurocontrolu z pripojeného k vyjadreniu k zalobe jej umoznilo zistit, ze list z nebol len bezným oznámením o zaslaní staznosti, ale obsahoval tiez analýzu staznosti podpísanú dvoma generálnymi riaditelmi Komisie. 43 Svojím tretím dôvodom Selex Súdu prvého stupna vytýka, ze tieto nové dôvody zamietol bez toho, aby zohladnil správanie Komisie pocas správneho a súdneho konania, pricom predlozenie nových dôvodov bolo dôsledkom odmietnutia zo strany Komisie lojálne predlozit vsetky relevantné dokumenty, konkrétne list z 3. novembra 1998. Súd prvého stupna tak údajne vykonal restriktívny výklad clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 44 Zo znenia vyssie uvedeného listu z 12. novembra 1998 vsak zdá sa vyplýva, ze Komisia týmto listom zalobkyni oznámila, ze v nadväznosti na staznost a list zalobkyne z , oddelenia Komisie vykonali preskúmanie právnych a hospodárskych aspektov uvedených v staznosti a ze bez toho, aby tým bolo dotknuté uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, bolo nadviazané kontakty s Eurocontrolom na úcely toho, aby bol vyzvaný na predlozenie svojich pripomienok, pokial ide o skutocnosti a závery uvedené v predmetnej staznosti. V tomto lise sa upresnuje, ze listom podpísaným dvoma generálnymi riaditelmi, a to generálneho riaditelstva "Hospodárska sútaz" a "Doprava", Komisia upriamila pozornost Eurocontrolu na urcité aspekty jeho politiky normalizácie a ze Eurocontrol bol osobitne vyzvaný, aby si stanovil, v spolupráci s oddeleniami Komisie, neutrálny a súdrzný prístup k vztahom s podnikmi. 45 Hoci sa v liste z 12. novembra 1998 neupresnujú dátum listu adresovaného Eurcocontrolu a kontakty, ktoré boli s ním nadviazané, takze zalobkyna sa pri jeho cítaní nemohla dozvediet, ze ide o list z , a hoci sa uvedený list z týka len cinnosti v oblasti technickej normalizácie Eurocontrolu, z tohto posledného uvedeného listu v kazdom prípade jasne vyplýva, ze Komisia po preskúmaní staznosti vyzvala Eurocontrol na predlozenie jeho pripomienok ku vsetkým v nej uvedeným skutocnostiam a listom mu oznámila niektoré skutocnosti analýzy. 46 Preto skutocnost, ze Súd prvého stupna sa potom, co najmä zdôraznil rôzne skutocnosti uvedené v bodoch 35 az 37 napadnutého rozsudku, domnieval, ze zalobkyna nemôze odôvodnene tvrdit, ze sa mohla dozvediet o tom, ze list, ktorý zaslala Komisia Eurocontrolu, nebol len prechodom k jej staznosti, ale ze obsahoval aj analýzu staznosti podpísanú dvoma generálnymi riaditelmi Komisie, az po precítaní listu riaditela Eurocontrolu z 2. júla 1999, nie je skreslením obsahu listu z ani ziadnej inej skutkovej okolnosti. 47 V prípade neexistencie právnych alebo skutkových okolností uvedených pocas konania teda správne Súd prvého stupna zamietol ako neprípustné podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna tvrdenia uvádzané zalobkynou po podaní dorucenom kancelárii Súdu prvého stupna 27. apríla 2005, teda po skoncení písomnej casti konania. 48 Okrem toho v prípade neexistencie takýchto okolností nemozno tvrdit, ze predlozenie nových dôvodov pocas konania bolo dôsledkom odmietnutia alebo opomenutia zo strany Komisie predlozit skôr listy z 2. júla 1999 a alebo akýkolvek iný dokument. Tým viac nemozno vytýkat Súdu prvého stupna, ze striktne uplatnil clánok 48 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, kedze procesné pravidlá sú záväznej povahy. 49 Preto je potrebné zamietnut druhý a tretí dôvod ako celok. 3. O stvrtom dôvode, zalozenom na porusení clánku 66 ods. 1 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna 50 Selex tvrdí v rámci tohto stvrtého dôvodu, ze Súd prvého stupna tým, ze nerozhodol uznesením, ale len napadnutým rozsudkom, pokial ide o nariadenie vykonania dokazovania navrhované nou v zalobe a v podaní z 27. apríla 2005, porusil clánok 66 ods. 1 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 51 V tejto súvislosti postacuje pripomenút, ze toto ustanovenie vyzaduje vydanie uznesenia v prípade nariadenia vykonania dokazovania, ktoré Súd prvého stupna povazuje za potrebné, ale nie v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie takýchto opatrení, o ktorom Súd prvého stupna môze rozhodnút v rozsudku, ktorým sa konanie koncí (pozri v tomto zmysle uznesenie z 12. januára 2006, Entorn/Komisia, C-162/05 P, body 54 a 55). 52 Z toho vyplýva, ze stvrtý a posledný dôvod, týkajúci sa konania na Súde prvého stupna je potrebné takisto zamietnut. B -- O námietke imunity Eurocontrolu 1. O neprípustnosti námietky imunity 53 Eurocontrol tvrdí, ze na rozdiel posúdenia vykonaného Súdom prvého stupna námietka imunity, ktorú uviedol, nepredstavuje nový dôvod, ktorý by menil rámec sporu a ze teda bol dodrzaný clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora a clánok 116 ods. 3 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Uvádza najprv, ze uviedol túto námietku uz vo svojich pripomienkach z 2. júla 1999 k staznosti a ze Komisia sama odkázala na zásadu imunity v spornom rozhodnutí. Dalej v podstate tvrdí, ze námietka imunity a diskusia k jeho postaveniu ako podnik majú ten istý ciel a zakladajú sa na tých istých skutkových a právnych okolnostiach, pricom jeho imunita je len právny argument, ktorý sa pridáva k tým, ktoré predlozila Komisia na podporu tvrdenia, ze clánok 82 ES sa nevztahuje na predmetné cinnosti a zalobu je potrebné zamietnut. 54 Ako vsak pripomenul Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku, vedlajsí úcastník konania musí na základe clánku 116 ods. 3 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna akceptovat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania, a návrhy obsiahnuté v jeho vyjadrení nemôzu mat na základe clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora iný predmet, ako je podpora návrhov jedného z úcastníkov konania. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vedlajsí úcastník konania predlozil nové tvrdenia alebo tvrdenia odlisné od tých, ktoré uviedol úcastník konania, ktorého podporuje, ak je jeho zámerom podpora návrhov tohto úcastníka konania (pozri rozsudky z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Haute Autorité, [5]30/59, Zb. s. 1, [6]37, a z , Chemie Linz/Komisia, [7]C-245/92 P, Zb. s. I-4643, bod 32). 55 V tejto súvislosti, je potrebné pripomenút na jednej strane, ze návrhy Komisie na Súde prvého stupna smerovali k zamietnutiu zaloby. Na druhej strane, sporné rozhodnutie sa v bodoch 21 az 24 vyslovilo v prospech uplatnitelnosti práva Spolocenstva na Eurocontrol a zamietlo staznost z dôvodu, ze v zásade cinnosti, ktoré boli predmetom staznosti neboli hospodárskymi cinnostami, takze Eurocontrol nemozno povazovat za podnik v zmysle clánku 82 ES. Tvrdenia predlozené Komisiou Súdu prvého stupna smerujúce k zamietnutiu zaloby podanej spolocnostou Selex proti tomuto rozhodnutiu spocívali na tých istých úvahách. 56 Za týchto podmienok je potrebné konstatovat, ze námietku imunity uvádzaná Eurocontrolom nemozno povazovat za smerujúcu podporit návrhy Komisie, pretoze cielom takejto námietky je v skutocnosti dosiahnut rozhodnutie, ze cinnosti Eurocontrolu nepodliehajú právu Spolocenstva a ze táto medzinárodná organizácia pozíva najmä imunitu voci vysetrovaniam vedeným Komisiou v oblasti hospodárskej sútaze. Ako generálna advokátka uviedla v bode 30 svojich návrhov, keby sa tejto námietke vyhovelo vyplývalo by z toho, ze sporné rozhodnutie je protiprávne, co by mohlo viest k jeho zruseniu, ale nie k zamietnutiu zaloby podanej Komisiou na Súd prvého stupna. 57 Vyssie uvedené skutocnosti postacujú na odôvodnenie riesenia prijatého Súdom prvého stupna v bode 44 napadnutého rozsudku, ktoré spocívalo v tom, ze bol dôvod uvádzaný Eurocontrolom vyhlásený za neprípustný vzhladom na clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora a clánok 116 ods. 3 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 2. O návrhoch Eurocontrolu, podla ktorých jeho imunita predstavuje výnimku, ktorú má súd Spolocenstva skúmat ex offo a ktorú musí Súdny dvor uznat na úcely zamietnutia odvolania 58 Eurocontrol tvrdí, ze staznost zalobkyne by mala byt v kazdom prípade zamietnutá, pretoze podla medzinárodného práva verejného jej cinnosti nepodliehajú právu Spolocenstva a pozívajú najmä imunitu voci vysetrovaniam vedeným ktoroukolvek zmluvnou stranou v oblasti hospodárskej sútaze. Zdôraznuje, ze Európske spolocenstvo a ona sama sú obe medzinárodnými organizáciami, ktorých clenmi sú ciastocne odlisné státy a ktoré vykonávajú cinnost v rámci dvoch autonómnych a odlisných právnych poriadkov, takze podla vseobecnej zásady par in parem non habet imperium Európske spolocenstvo nemôze Eurocontrol podriadit svojim vlastným pravidlám. 59 Spolocenstvo, ktoré schválilo protokol o pristúpení k Eurocontrolu rozhodnutím Rady 2004/636/ES z 29. apríla 2004 o uzatvorení Európskym spolocenstvom Protokolu o pristúpení Európskeho spolocenstva k Európskej organizácii pre bezpecnost leteckej dopravy ([8]Ú. v. EÚ L 304, s. 209; Mim. vyd. 07/008, s. 330) a ktoré sa dohodlo s ostatnými zmluvnými stranami uplatnovat docasne clánky 1 az 7 tohto protokolu o pristúpení, by sa malo podla vseobecnej zásady dobrej viery uznávanej clánkom 18 Viedenského dohovoru z o zmluvnom práve zdrzat akéhokolvek aktu, ktorý by mohol pozbavit medzinárodný dohovor Eurocontrol o spolupráci v oblasti bezpecnosti letovej prevádzky podpísaný v Bruseli v znení dalsích zmien a doplnení a v úplnom znení protokolu z (dalej len "dohovor o bezpecnosti letovej prevádzky") jeho predmetu a ciela. Spolocenstvo môze okrem toho vykonávat svoje právomoci len v hraniciach stanovených medzinárodným právom verejným. 60 Ten istý záver vyplýva z obycajovej normy medzinárodného práva verejného, stanovujúcej imunitu medzivládnych organizácií, ktorá ho chráni absolútnym spôsobom a chráni prinajmensom cinnosti, o ktoré ide v tejto veci, kedze tieto cinnosti predstavujú podstatné prvky institucionálnych cielov Eurocontrolu a kazdopádne nie akty obchodnej povahy. Zdôraznuje, ze keby Spolocenstvo malo právo zacat vysetrovanie v oblasti hospodárskej sútaze, pokial ide o výkon verejných funkcií Eurocontrolu, mohlo by v skutocnosti jednostranne urcovat spôsob, akým Eurocontrol vykonáva svoje institucionálne cinnosti, obchádzat zásady stanovené v dohovore o bezpecnosti letovej prevádzky v oblasti rozhodovania a porusili by sa tým práva iných zmluvných strán. 61 Eurocontrol tvrdí, ze takto podaná otázka jeho imunity patrí do tej istej kategórie ako základné otázky verejného poriadku, ktoré musia byt skúmané ex offo súdom Spolocenstva. Na pojednávaní výslovne prezentoval túto otázku z hladiska nedostatku právomoci Komisie rozhodnút vo veci samej o opatreniach navrhovaných zalobkynou. 62 V tejto súvislosti, je potrebné pripomenút, ze v uz citovanom rozsudku SAT Fluggesellschaft Súdny dvor vyhlásil, ze je príslusný na rozhodovanie o výklade ustanovení Zmluvy na základe clánku 234 ES vo veci sporu na vnútrostátnom súde medzi súkromnou spolocnostou a Eurocontrolom, ktorý sa týkal najmä uplatnenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze otázka, ci pravidlá práva Spolocenstva môzu byt uplatnované voci Eurocontrolu sa týka podstaty veci samej a nemá vplyv na právomoc Súdneho dvora. 63 Kedze Komisia bola poverená na základe clánku 211 ES dbat na uplatnovanie ustanovení Zmluvy, takisto v rámci svojich právomocí skúmala staznost spolocnosti Selex a zamietla ju domnievajúc sa, ze clánok 82 ES sa nevztahoval na Eurocontrol. 64 Za týchto podmienok sa Súdny dvor domnieva, ze nie je potrebné skúmat ex offo návrhy Eurocontrolu týkajúce sa jeho imunity. C -- O dôvodoch týkajúcich sa podstaty veci samej 65 Selex uvádza, pokial ide o podstatu veci samej, súbor dôvodov zalozených na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna, pokial ide o uplatnitelnost clánku 82 ES na predmetné cinnosti Eurocontrolu, teda na cinnosti v oblasti pomoci vnútrostátnym správnym orgánom, technickej normalizácie, výskumu a rozvoja alebo pokial ide o porusenie tohto clánku. Komisia navrhuje zamietnutie odvolania, pricom vsak pozaduje náhradu dôvodov napadnutého rozsudku, pokial ide o prvé dve cinnosti. 1. O dôvodoch týkajúcich sa uplatnitelnosti clánku 82 ES na cinnost asistencie vnútrostátnym správnym orgánom a porusenia tohto clánku 66 Selex uvádza, pokial ide o cinnost asistencie vnútrostátnym správnym orgánom vykonávanú Eurocontrolom, pät dôvodov na podporu svojho odvolania, ktoré sú zalozené po prvé na skreslenie obsahu sporného rozhodnutia, po druhé a po tretie na rozporuplnosti odôvodnenia, po stvrté na porusení judikatúry Spolocenstva týkajúcej sa hraníc súdnej kontroly a po piate zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o porusenie clánku 82 ES. Komisia, domnievajúc sa, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze povazoval túto cinnost za hospodársku cinnost, navrhuje v prvom rade náhradu dôvodov napadnutého rozsudku, cím by nebolo potrebné preskúmanie odvolacích dôvodov a navrhuje subsidiárne zamietnut uvedené dôvody. 67 Je potrebné konstatovat, ze existencia takéhoto nesprávneho právneho posúdenia by spôsobila bezpredmetnost samotného predpokladu, na ktorom sa zakladajú úvahy napadnutého rozsudku, uvedené v rámci vyssie uvedených piatich odvolacích dôvodov. V takom prípade by uvedené úvahy nemali ziadne opodstatnenie a uvedených pät dôvodov by tak bolo bezpredmetných. 68 Za týchto podmienok sa Súdny dvor nemôze vyjadrit k piatim vyssie uvedeným dôvodom takým spôsobom, ze by nezohladnil prípadnú chybnú povahu odôvodnenia, podla ktorého sa Súd prvého stupna domnieval, ze asistencná cinnost vnútrostátnym správnym orgánom, vykonávaná Eurocontrolom, musí byt povazovaná za hospodársku cinnost. 69 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ako uviedol Súd prvého stupna v bode 87 napadnutého rozsudku, hospodárskou cinnostou je akákolvek cinnost pozostávajúca z ponúkania tovarov alebo sluzieb na danom trhu (rozsudky zo 16. júna 1987, Komisia/Taliansko, [9]118/85, Zb. s. 2599, bod 7; z , Pavlov a i., [10]C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 75, ako aj z , MOTOE, [11]C-49/07, Zb. s. I-4863, bod 22). 70 Je potrebné takisto pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora cinnosti, ktoré sa viazu na výkon výsadných práv verejnej moci, nemajú hospodársku povahu odôvodnujúcu uplatnenie pravidiel Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 1985, Komisia/Nemecko, [12]107/84, Zb. s. 2655, body 14 a 15; SAT Fluggesellschaft, uz citovaný, bod 30, ako aj MOTOE, uz citovaný, bod 24). 71 V uz citovanom rozsudku SAT Fluggesellschaft Súdny dvor bez toho, aby sa osobitne vyjadril k asistencnej cinnosti poskytovanej vnútrostátnym správnym orgánom, vykonávanej Eurocontrolom, rozhodol v bode 30, ze cinnosti Eurocontrolu brané ako celok sa svojou povahou, svojím predmetom a pravidlami, ktorým podliehajú, viazu na výkon právomocí týkajúcich sa kontroly a poriadku vo vzdusnom priestore, ktoré sú typickými právomocami verejnej moci a nemajú hospodársku povahu. V dôsledku toho Súdny dvor správne rozhodol, ze clánky 86 a 90 Zmluvy (teraz clánky 82 ES a 86 ES) sa majú vykladat v tom zmysle, ze medzinárodná organizácia ako Eurocontrol nepredstavuje podnik v zmysle týchto clánkov. 72 Na rozdiel od toho, co tvrdí Selex, tento záver platí takisto pre asistencnú cinnost, ktorú Eurocontrol poskytuje vnútrostátnym správnym orgánom, ked o to poziadajú, pri prílezitosti nimi realizovaného verejného obstarávania na obstaranie najmä systémov a zariadení v oblasti správy leteckej dopravy. 73 Z clánku 1 dohovoru o bezpecnosti letovej prevádzky totiz vyplýva, ze Eurocontrol má za ciel na úcely dosiahnutia harmonizácie a integrácie v záujme vytvorenia jednotného európskeho systému riadenia letovej prevádzky posilnit spoluprácu medzi zmluvnými stranami a rozvinút spolocné cinnosti v oblasti letovej prevádzky, ktoré by zabezpecovali maximálnu volnost pre vsetkých uzívatelov vzdusného priestoru s ohladom na potreby obrany a v súlade s pozadovanou úrovnou bezpecnosti. 74 Na tento úcel má Eurocontrol podla uvedeného clánku 1 písm. e), f) a h) okrem toho za úlohu prijat a aplikovat normy a spolocné standardy, harmonizovat predpisy v oblasti letovej prevádzkovej sluzby a podporovat spolocné obstarávanie systémov a zariadení letovej prevádzky. 75 V clánku 2 ods. 2 písm. a) dohovoru o bezpecnosti letovej prevádzky sa stanovuje, ze Eurocontrol môze na ziadost jednej alebo viacerých zmluvných strán na základe jednej alebo viacerých osobitných dohôd uzavretých medzi ním a dotknutými zmluvnými stranami pomôct týmto stranám pri plánovaní a zabezpecení systémov a sluzieb pre bezpecnost letovej prevádzky. 76 Z dohovoru o bezpecnosti letovej prevádzky je mozné vyvodit, ze táto cinnost v oblasti pomoci je jedným z nástrojov spolupráce zverených týmto dohovorom Eurocontrolu a priamo sa podiela na realizácii ciela technickej harmonizácie a integrácie v oblasti letovej prevádzky, ktorý je sledovaný na úcely prispenia k udrzaniu a zlepseniu bezpecnosti letovej prevádzky. Kedze má najmä formu otvorenej pomoci vnútrostátnym správnym orgánom pri vykonávaní verejných obstarávaní na úcely získania zariadení alebo systémov riadenia letovej prevádzky, uvedená cinnost má za ciel zahrnút do dokumentácie týkajúcej sa týchto konaní v oblasti obstarávania spolocné technické standardy a specifikácie vypracované a prijaté Eurocontrolom na úcely uskutocnenia harmonizovaného európskeho systému riadenia letovej prevádzky. Je teda úzko spojená s úlohou technickej normalizácie zverenou zmluvnými stranami Eurocontrolu v rámci spolupráce medzi státmi, ktorej cielom je zachovanie a rozvoj bezpecnosti letovej prevádzky, takze sa spája s výkonom výsad verejnej moci. 77 Súd prvého stupna teda o tom, ze cinnost v oblasti pomoci vnútrostátnym správnym orgánom je oddelitelná od úloh riadenia vzdusného priestoru a rozvoja letovej bezpecnosti prostredníctvom Eurocontrolu, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia, pricom sa domnieval, ze vztah medzi uvedenou cinnostou v oblasti pomoci a bezpecnostou letovej prevádzky je nepriamy, a to z toho dôvodu, ze pomoc, ktorú ponúka Eurocontrol, zahrna len technické specifikácie v rámci vykonávania konaní v oblasti verejného obstarávania, a má teda dopad na bezpecnost letovej prevádzky len prostredníctvom týchto konaní. 78 Iné v tejto súvislosti uvedené odôvodnenia napadnutého rozsudku, podla ktorého Eurocontrol ponúka svoju pomoc vnútrostátnym správnym orgánom len na ich ziadost a ze preto vôbec nejde o cinnost, ktorá by bola podstatná ci nevyhnutná na zarucenie bezpecnosti letovej prevádzky, nemôzu preukázat, ze predmetná cinnost sa nespája s výkonom výsad verejnej moci. 79 Skutocnost, ze pomoc Eurocontrolu sa ponúka len ako moznost a ze túto moznost vyuzili len niektoré clenské státy, totiz neumoznuje takéto spojenie vylúcit ani nemení povahu tejto cinnosti. Navyse spojenie s výkonom výsad verejnej moci nevyzaduje, aby bola predmetná cinnost podstatná ci nevyhnutná na zabezpecenie bezpecnosti letovej prevádzky, kedze podstatné je to, ze sa spája so zachovaním a rozvojom bezpecnosti letovej prevádzky, ktoré predstavujú výsady verejnej moci. 80 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze kvalifikoval cinnost Eurocontrolu v oblasti pomoci vnútrostátnym správnym orgánom ako hospodársku cinnost a ze v dôsledku toho sa na základe nesprávnych právnych dôvodov domnieval, ze Eurocontrol bol pri výkone vedenej cinnosti podnikom v zmysle clánku 82 ES. V dôsledku toho Súd prvého stupna v tomto rozsahu nesprávne vyhovel prvému zalobnému dôvodu, ktorý uviedla zalobkyna, zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o uplatnitelnost clánku 82 ES na Eurocontrol. 81 Je potrebné pripomenút, ze ak odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupna vykazuje porusenie práva Spolocenstva, ale jeho výroková cast sa napriek tomu javí ako dôvodná z iných právnych dôvodov, musí byt odvolanie zamietnuté (pozri rozsudky z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, [13]C-30/91 P, Zb. s. I-3755, bod 28; z , Salzgitter/Komisia, [14]C-210/98 P, Zb. s. I-5843, bod 58, ako aj z , Komisia/Camar a Tico, [15]C-312/00 P, Zb. s. I-11355, bod 57). 82 V prejednávanej veci z dôvodov uvedených v bodoch 72 az 79 tohto rozsudku vyplýva, ze cinnost Eurocontrolu v oblasti pomoci vnútrostátnym správnym orgánom sa spája s výkonom výsad verejnej moci a ze v kazdom prípade nemá sama osebe hospodársku povahu, takze táto organizácia nie je pri výkone tejto cinnosti podnikom v zmysle clánku 82 ES. Sporné rozhodnutie teda nie je v tejto súvislosti postihnuté ziadnou vadou. 83 Z toho vyplýva, ze výrok napadnutého rozsudku, ktorý zalobu zamieta, je nadalej právne dôvodný, a teda ze nesprávne právne posúdenie, ku ktorému doslo v odôvodnení napadnutého rozsudku, nemá za následok jeho neplatnost. 84 Pokial ide o pät dôvodov, ktoré uvádza Selex, je potrebné konstatovat, ze sa týkajú dôvodov napadnutého rozsudku, pre ktoré Súd prvého stupna po tom, ako sa domnieval, ze cinnost v oblasti pomoci vnútrostátnym orgánom je hospodárskou cinnostou a ze v dôsledku toho je Eurocontrol pri jej výkone podnikom v zmysle clánku 82 ES, zamietol druhý dôvod, ktorý uviedla zalobkyna na podporu svojej zaloby, zalozený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, pokial ide existenciu porusenia clánku 82 ES. 85 Z vyssie uvedených dôvodov je vsak zrejmé, ze kedze Eurocontrol nebol pri výkone svojej cinnosti v oblasti pomoci vnútrostátnym správnym orgánom podnikom v zmysle clánku 82 ES, tento clánok nie je uplatnitelný na uvedenú cinnost. Pät dôvodov, ktoré uvádza Selex a ktoré kritizujú dôvody napadnutého rozsudku a týkajú sa údajného porusenia clánku 82 ES, je teda potrebné zamietnut ako nedôvodné. 2. O dôvodoch týkajúcich sa uplatnitelnosti clánku 82 ES na cinnost v oblasti technickej normalizácie 86 Selex, pokial ide o cinnost v oblasti technickej normalizácie, ktorú vykonáva Eurocontrol, uvádza styri dôvody na podporu svojho odvolania zalozené na skreslení obsahu sporného rozhodnutia, prijatí pojmu hospodárska cinnost v rozpore s pojmom vyplývajúcim z judikatúry Spolocenstva, nesprávnom uplatnení judikatúry v oblasti sociálnych dávok a porusení povinnosti uviest dostatocné odôvodnenie. Kedze sa Komisia domnieva, ze rozdelenie uvedené v napadnutom rozsudku medzi cinnostou v oblasti prijímania technických noriem, ktorá patrí medzi úlohy riadenia leteckého priestoru a rozvojom letovej bezpecnosti je nesprávne, ktoré nepatrí medzi tieto úlohy, Komisia v tejto casti navrhuje náhradu dôvodov a v zostávajúcej casti navrhuje zamietnutie dôvodov odvolania. 87 Je potrebné konstatovat, ze existencia takéhoto nesprávneho právneho posúdenia by spôsobila bezpredmetnost samotného predpokladu, na ktorom sa zakladajú úvahy napadnutého rozsudku, uvedené v rámci dôvodu zalozeného na prijatí pojmu hospodárska cinnost nezlúcitelného s pojmom vyplývajúcim z judikatúry Spolocenstva. V takom prípade by uvedené úvahy nemali ziadne opodstatnenie a tento dôvod by tak bol bezpredmetný. 88 Za týchto podmienok a ako sa uvádza v bode 68 tohto rozsudku, Súdny dvor nemôze rozhodnút o vyssie uvedenom dôvode tak, ze by odhliadol od prípadnej nesprávnosti odôvodnenia, v rámci ktorého Súd prvého stupna uviedol, ze na rozdiel od cinnosti prijatia technických noriem cinnost prípravy a vypracovania takýchto noriem bola oddelitelná od úlohy riadenia letového priestoru a rozvoja leteckej bezpecnosti. 89 V tejto súvislosti Súd prvého stupna, aby vykonal kritizované rozlísenie, najprv uviedol v bode 59 napadnutého rozsudku, ze prijímanie radou Eurocontrolu noriem stanovených výkonným orgánom tejto organizácie patrí do legislatívnej oblasti, uvedená rada zlozená z riaditelov správ civilného letectva kazdého z clenských státov organizácie, splnomocnených ich jednotlivými státmi na prijatie technických specifikácií, ktoré budú záväzné vo vsetkých týchto státoch. Táto cinnost priamo patrí podla odôvodnenia napadnutého rozsudku do výkonu právomocí verejnej moci zo strany týchto státov, pricom úloha Eurocontrolu sa zdruzuje aj s úlohou ministerstva, ktoré na vnútrostátnej úrovni pripravuje legislatívne a normatívne opatrenia, ktoré sú následne prijaté vládou. Ide teda o cinnost, ktorá patrí medzi verejnoprávne úlohy Eurocontrolu. 90 Súd prvého stupna dalej uviedol v bode 60 napadnutého rozsudku, ze cinnost prípravy a vypracovania technických noriem Eurocontrolom bola oddelitelná od jeho úlohy riadenia letového priestoru a rozvoja leteckej bezpecnosti. Na odôvodnenie tohto posúdenia uviedol, ze tvrdenia uvádzané Komisiou s cielom preukázat, ze normalizacná cinnost Eurocontrolu sa viaze na úlohu poskytovania verejných sluzieb touto organizáciou, v skutocnosti odkazujú len na prijatie týchto noriem, a nie na ich vypracovanie, pricom z nutnosti prijatia noriem na medzinárodnej úrovni nevyhnutne nevyplýva, aby subjektom, ktorý vyhotovuje tieto normy, bol ten istý subjekt, ktorý ich následne prijíma. 91 V kazdom prípade je potrebné uviest, ze clánok 2 ods. 1 písm. f) dohovoru o bezpecnosti letovej prevádzky stanovuje, ze Eurocontrol je poverený prípravou, prijímaním a skúmaním spolocných standardov, specifikácií a praktík pre systémy a sluzby riadenia letovej prevádzky. Je preto potrebné skonstatovat, ze zmluvné státy zverili Eurocontrolu tak prípravu a vypracovanie standardov, ako aj ich prijatie bez toho, aby boli tieto funkcie rozdelené. 92 Okrem toho príprava a vypracovanie technických noriem sú priamou súcastou realizácie ciela Eurocontrolu, definovaného v clánku 1 dohovoru o bezpecnosti letovej prevádzky a pripomenutého v bode 73 tohto rozsudku, ktorým je dosiahnutie harmonizácie a integrácie v záujme vytvorenia jednotného európskeho systému riadenia letovej prevádzky. Patria do úlohy technickej normalizácie zverenej Eurocontrolu zmluvnými stranami v rámci spolupráce medzi státmi, ktorej cielom je zachovanie a rozvoj bezpecnosti letovej prevádzky, ktoré predstavujú výsady verejnej moci. 93 Z toho vyplýva, ze v napadnutom rozsudku doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, pokial ide o to, ze cinnost prípravy alebo vypracovania technických noriem Eurocontrolom môze byt oddelitelná od úlohy riadenia letového priestoru a rozvoja leteckej bezpecnosti. Tento omyl vsak nemá vplyv na záver Súdu prvého stupna, zalozený na iných dôvodoch, podla ktorého sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze cinnosti technickej normalizácie Eurocontrolu nie sú hospodárskymi cinnostami, a teda ze pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v Zmluve sa na ne neuplatnujú. Je potrebné teda este konstatovat, ze nesprávne právne posúdenie, ku ktorému doslo v odôvodnení napadnutého rozsudku nespôsobuje jeho neplatnost. a) O zalobnom dôvode zalozenom na definovaní pojmu hospodárska cinnost nezlucitelným s pojmom vyplývajúcim z judikatúry Spolocenstva 94 Selex tvrdí, na podporu tohto dôvodu, ze posúdenie Súdu prvého stupna, podla ktorého sa nepreukázala existencia trhu sluzieb technickej normalizácie nemá ziadny vztah s posúdením hospodárskej povahy tejto cinnosti a nie je presné, kedze definícia predmetného trhu nou navrhovaná bola uznaná Komisiou v spornom rozhodnutí. Tvrdí, ze na rozdiel od posúdenia Súdu prvého stupna Eurocontrol riadne ponúka státom autonómnu sluzbu, pozostávajúcu z prípravy technických noriem. V kazdom prípade okolnost, ze predmetná cinnost nevedie k ponuke tovarov alebo sluzieb na danom trhu nie je relevantná vo vztahu k judikatúre a praxi Komisie. Rozhodujúce je, ci túto cinnost mozno z hladiska jej podstaty a objektívne povazovat za hospodársku cinnost. 95 Okrem toho dôvody uvedené v bode 61 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna neuznal hospodársku povahu cinnosti prípravy noriem z dôvodu, ze tieto normy potom prijíma rada Eurocontrolu, sú v rozpore s tými, ktoré sú uvedené v bodoch 59 a 60 tohto rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna odlísil prípravu technických noriem od ich prijímania. 96 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze vyplýva z dôvodov uvedených v bodoch 91 a 92 tohto rozsudku, ze cinnost v oblasti technickej normalizácie Eurocontrolu ako celok spája s výkonom výsad verejnej moci a v dôsledku toho nemá hospodársku povahu. 97 Z toho vyplýva, ze tento dôvod, ktorým Selex kritizuje dôvody napadnutého rozsudku, ktoré viedli Súd prvého stupna k záveru, ze zalobkyna nepreukázala, ze cinnost v oblasti technickej normalizácie spocíva v ponúkaní tovarov alebo sluzieb na danom trhu, je bezpredmetný. b) O zalobnom dôvode zalozenom na skreslení obsahu sporného rozhodnutia 98 Selex tvrdí v tomto dôvode, ze Súd prvého stupna tým, ze uviedol v bodoch 15 a 48 napadnutého rozsudku, ze sporné rozhodnutie spocíva na dvojnásobnom konstatovaní, ze Eurocontrol nie je podnikom a ze v kazdom prípade spochybnené správanie nebolo v rozpore s clánkom 82 ES, skreslil obsah uvedeného rozhodnutia, ktoré je zalozené výlucne na posúdení hospodárskej povahy posudzovanej cinnosti a neobsahuje ziadne posúdenie týkajúce sa existencie zneuzitia dominantného postavenia. Súd prvého stupna v skutocnosti reprodukoval stýl formulácie pouzitý Komisiou bez toho, aby preskúmal, ci bolo poskytnuté odôvodnenie, hoci aj minimálne, a nahradil svoje vlastné odôvodnenie odôvodnením, ktoré v skutocnosti vyvinula Komisia. 99 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze tento dôvod je neúcinný, kedze Súd prvého stupna zamietol zalobu z dôvodu, ze pravidlá hospodárskej sútaze Zmluvy sa nevztahujú na cinnost Eurocontrolu v oblasti technickej normalizácie a preto neskúmal druhý dôvod uvedený zalobkynou, zalozený na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o existenciu porusenia clánku 82 ES zo strany Eurocontrolu. 100 V dôsledku toho je potrebné tento dôvod zamietnut. c) O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení judikatúry Spolocenstva v oblasti sociálnych dávok 101 Selex v tomto dôvode tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne zamietol jej argumentáciu, podla ktorej odôvodnenie sledované v uz citovanom rozsudku FENIN/Komisia nie je mozné prebrat v tejto veci, v ktorej sa v predmetnej cinnosti nevyskytuje ziadny element solidarity. Z judikatúry vsak vyplýva, ze tento element je v závislosti od svojho významu rozhodujúci pre potvrdenie alebo vyvrátenie toho, ze predmetná cinnost je cinnostou podniku. 102 Na jednej strane vsak Súd prvého stupna bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia uviedol v bode 65 napadnutého rozsudku, odkazujúc na uz citovaný rozsudok FENIN/Komisia, ze na úcely posúdenia, ci cinnost má alebo nemá hospodársku povahu nie je potrebné oddelit cinnost nákupu tovaru od jeho neskorsieho pouzitia a ze existencia alebo neexistencia hospodárskej povahy neskorsieho pouzitia tovaru nevyhnutne urcuje povahu nákupnej cinnosti (pozri rozsudok z 11. júla 2006, FENIN/Komisia, [16]C-205/03 P, Zb. s. I-6295, bod 26). Súd prvého stupna z toho správne vyvodil v prejednávanej veci dôsledok, ze z neexistencie hospodárskej povahy cinnosti v oblasti technickej normalizácie vyplýva neexistencia hospodárskej povahy obstarávania prototypov v rámci tejto normalizácie. 103 Na druhej strane bolo tiez oprávnene v napadnutom rozsudku odmietnuté tvrdenie zalobkyne, podla ktorého toto odôvodnenie nemozno prebrat v prejednávanej veci. To isté odôvodnenie môze totiz zjavne byt uplatnené na iné cinnosti ako tie, ktoré majú sociálnu povahu alebo sú zalozené na solidarite, pricom tieto skutocnosti nepredstavujú podmienku toho, ze nejde o hospodársku cinnost, ale sú len skutocnostami, ktoré je potrebné vziat prípadne do úvahy na kvalifikáciu cinnosti v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 69 a 70 tohto rozsudku. 104 Z toho vyplýva, ze tento dôvod je potrebné zamietnut. d) O zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti uviest dostatocné odôvodnenie 105 Selex vytýka, ze napadnutý rozsudok nie je dostatocne odôvodnený, pokial ide o body 59 az 62, co sa týka urcenia trhu normalizácie. Tvrdí, ze napriek existencii definície predmetného trhu navrhnutej nou samou a nepopieranej Komisiou v spornom rozhodnutí Súd prvého stupna sa odchýlil od tejto definície bez toho, aby poskytol tvrdenia argumenty na podporu svojho odlisného posúdenia a bez toho, aby odkázal na technické a právne skutocnosti uvádzané úcastníkmi konania. 106 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Selex, sa Komisia v spornom rozhodnutí nijako nevyslovila k definícii relevantného trhu, ale, ako následne takisto uviedla na Súde prvého stupna, domnievala sa, ze, cinnost v oblasti technickej normalizácie nemá hospodársku povahu. Súd prvého stupna dospel k rovnakému záveru v bodoch 59 az 62 napadnutého rozsudku, pricom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, ze zalobkyna nepreukázala, ze cinnost v oblasti technickej normalizácie spocíva v ponuke výrobkov a sluzieb na danom trhu. 107 Súd prvého stupna k svojmu záveru pripojil dostatocné odôvodnenie, ktoré úcastníkom konania umoznuje oboznámit sa s dôvodmi a Súdnemu dvoru vykonávat jeho preskúmanie, pricom nie je potrebné zohladnit vsetky technické poznatky a tvrdenia úcastníkov konania, z coho vyplýva, ze tento dôvod je potrebné zamietnut. 3. O dôvodoch týkajúcich sa uplatnitelnosti clánku 82 ES na cinnost v oblasti výskumu a rozvoja 108 Pokial ide o cinnost v oblasti výskumu a rozvoja, ktorú vykonáva Eurocontrol, Selex uviedla na podporu svojho odvolania tri dôvody zalozené na skreslení obsahu sporného rozhodnutia, prijatí pojmu hospodárska cinnost nezlucitelného s pojmom vyplývajúcim z judikatúry Spolocenstva a skreslení dôkazov, ktoré zalobkyna predlozila, týkajúcich sa hospodárskej povahy správy rezimu práv dusevného vlastníctva. a) O zalobnom dôvode zalozenom na skreslení obsahu sporného rozhodnutia 109 Selex týmto dôvodom tvrdí, ze napadnutý rozsudok obsahuje zjavné skreslenie obsahu sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom uvádza, ze tvrdenie, podla ktorého Komisia nespochybnila hospodársku povahu cinnosti v oblasti obstarávania prototypov a správy práv dusevného vlastníctva, nemá v uvedenom rozhodnutí nijakú oporu, zatial co uz zo samotného znenia tohto rozhodnutia vyplýva, ze Komisia tento bod nikdy nespochybnila, ale ze spochybnila len existenciu zneuzitia dominantného postavenia. Súd prvého stupna preto spornému rozhodnutiu priznal obsah, ktorý mu neprinálezí a odôvodnenie uvedeného rozhodnutia nahradil vlastným odôvodnením. 110 V tejto súvislosti stací uviest, ze tento dôvod je nedôvodný, kedze Komisia v bodoch 28 a 29 sporného rozhodnutia výslovne uviedla, ze sa domnieva, ze cinnosti Eurocontrolu, ktoré sú predmetom staznosti, nemajú hospodársku povahu. Toto posúdenie vyplýva aj z bodu 32 sporného rozhodnutia, ktorý sa týka správy práv dusevného vlastníctva. 111 Za predpokladu, ze sa tento dôvod v skutocnosti týka nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia, ako uvádza Komisia, je neprípustný z dôvodu, ze bol prvýkrát uvedený v stádiu odvolacieho konania. 112 V dôsledku toho je potrebné tento dôvod zamietnut. b) O zalobnom dôvode zalozenom na prijatí pojmu hospodárska cinnost nezlúcitelného s pojmom vyplývajúcim z judikatúry Spolocenstva 113 Týmto dôvodom Selex najprv kritizuje tvrdenia uvedené v bode 76 napadnutého rozsudku, podla ktorých je obstarávanie prototypov vedlajsou cinnostou ich vývoja vykonávaného tretími osobami. Zdôraznuje, ze predmetná cinnost je naozaj cinnostou v oblasti obstarávania prototypov, ktorá predchádza definíciu technických specifikácií, a ze je teda nepodstatné, ze vývoj týchto prototypov vykonávajú tretie osoby. 114 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze Súd prvého stupna o tom, ze sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, domnievajúc sa, ze cinnost v oblasti výskumu a rozvoja financovaná Eurocontrolom nie je hospodárskou cinnostou a ze sútazné pravidlá sa na neho neuplatnujú, nerozhodol na základe tohto posledného uvedeného dôvodu. Z bodu 75 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Súd prvého stupna zastával názor, ze obstarávanie prototypov vykonávané v rámci tejto cinnosti a správa práv dusevného vlastníctva tejto cinnosti nedávajú hospodársku povahu, pretoze uvedené obstarávanie v sebe nezahrna ponuku výrobkov alebo sluzieb na danom trhu. Takáto analýza je okrem toho z dôvodov uvedených v bode 102 tohto rozsudku zbavená nesprávneho právneho posúdenia. 115 Selex dalej napadnutému rozsudku vytýka, ze v jeho bode 77 sa uvádza, ze nadobudnutie práv dusevného vlastníctva nie je urcené k ich obchodnému vyuzitiu a ze licencie boli udelené bezodplatne. Tieto tvrdenia, ak sú presné, sú v rozpore s judikatúrou, podla ktorej skutocnost, ze subjekt nesleduje ciel dosiahnutia zisku, nie je relevantným prvkom pre jeho kvalifikáciu resp. nekvalifikáciu ako podniku. 116 Na rozdiel od toho, co sa tvrdí, z judikatúry vyplýva, ze neexistencia ciela dosiahnutia zisku síce je relevantným kritériom na úcely posúdenia toho, ci cinnost má resp. nemá hospodársku povahu, nie je vsak dostatocným kritériom (pozri najmä v tomto zmysle rozsudky zo 16. novembra 1995, Fédération française des sociétés d'assurance a i., C-244/94, Zb. s. I-4013, bod 21; z , Albany, [17]C-67/96, Zb. s. I-5751, bod 85, ako aj z , Enirisorse, [18]C-237/04, Zb. s. I-2843, bod 31). 117 Súd prvého stupna sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked po tom, ako pripomenul, ze v rámci skúmania hospodárskej povahy urcitej cinnosti je kritérium neexistencie odplaty iste len jedným z mnohých ukazovatelov a samo osebe nevylucuje jej hospodársku povahu, zohladnil skutocnost, ze Eurocontrol udeloval licencie na prototypy bezodplatne, ako dôkaz o nehospodárskej povahe cinnosti v oblasti správy práv dusevného vlastníctva, ktorý patrí k ostatným ukazovatelom. 118 Napokon podla Selex je v rozpore s judikatúrou aj tvrdenie uvedené v bode 77 napadnutého rozsudku, podla ktorého je správa práv dusevného vlastníctva vedlajsia cinnost k podpore technického vývoja, patriaca do rámca vseobecného ciela úlohy Eurocontrolu, ktorá nie je uskutocnovaná vo vlastnom záujme organizácie, ktorý by bol oddelitelný od uvedeného ciela, co vylucuje hospodársku povahu danej cinnosti. Selex tvrdí, ze jednak s odkazom na uz citovaný rozsudok Enirisorse uz bolo rozhodnuté, ze úloha vývoja nových technológií môze mat hospodársku povahu a jednak s odkazom na tento rozsudok a rozsudok z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner ([19]C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 21), ze okolnost, ze prevádzkovatel má povinnosti verejnej sluzby, nemôze bránit tomu, aby bola predmetná cinnost povazovaná za hospodársku cinnost. 119 V tomto bode je potrebné poznamenat, ze kritizované odôvodnenie napadnutého rozsudku nijako nevylucuje, aby cinnost v oblasti technologického rozvoja mohla mat hospodársku povaha, ani nevylucuje, aby subjekt, ktorý má povinnosti verejnej sluzby, mohol vykonávat cinnost majúcu takúto povahu. Súd prvého stupna iba posúdil skutocnosti vlastné prejednávanej veci a bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo rozhodol v rozpore s uvádzanou judikatúrou, vyvodil z bezodplatnej povahy cinnosti v oblasti správy práv dusevného vlastníctva a z ciela vseobecného záujmu, ktorého sledovanie je výlucnou úlohou Eurocontrolu, do ktorého táto cinnost patrí ako vedlajsia cinnost vo vztahu k podpore technického vývoja, ze uvedená cinnost nemá hospodársku povahu. 120 Kedze ziadne z uvedených tvrdení nie je dôvodné, je potrebné zamietnut aj tento dôvod. c) O dôvode zalozenom na skreslení dôkazov, ktoré predlozila zalobkyna, týkajúcich sa hospodárskej povahy správy rezimu práv dusevného vlastníctva 121 Selex týmto dôvodom Súdu prvého stupna vytýka, ze v bode 79 napadnutého rozsudku skreslil jej slová prednesené na pojednávaní týkajúce sa odmeny Eurocontrolu, kedze uviedol, ze tieto slová sa opierajú o interný dokument Eurocontrolu s názvom "ARTAS Intellectual Property Rights and Industrial Policy" ((Práva dusevného vlastníctva a hospodárska politika v rámci systému ARTAS) z 23. apríla 1997 a majú preukázat, ze Eurocontrol poberal za správu licencií obmenu. Zalobkyna v skutocnosti uvedený dokument vo svojej zalobe uviedla len za zdôraznenie rozlicnosti úloh, ktoré má Eurocontrol a existujúceho rozporu medzi systémom správy práv dusevného vlastníctva, ktorý vyvinul Eurocontrol a obsahom uvedeného dokumentu. Zalobkyna naproti tomu na pojednávaní poukázala na posledné verejné znenie tohto dokumentu s názvom "ARTAS Industrial Policy" (Hospodárska politika ARTAS) len na zdôraznenie toho, ze hospodárska povaha predmetnej cinnosti sa stala zjavnou. Súd prvého stupna tak zalobe priznal obsah, ktorý nemala. 122 V tejto súvislosti stací uviest, ze hoci Súd prvého stupna rozumel tomu, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého licencie udelované Eurocontrolom nie sú bezodplatné, sa zakladá na dokumente uvedenom v zalobe, a nie na dokumente, ktorý bol prvýkrát uvedený na pojednávaní, uvedené nijako nespochybnuje posúdenie, ktoré tento súd vykonal o bezodplatnej povahe uvedených licencií, ani v konecnom dôsledku záver, ku ktorému dospel na základe preskúmania vsetkých skutocností týkajúcich sa cinnosti v oblasti výskumu a rozvoja. 123 Tento dôvod je teda potrebné zamietnut. 124 V dôsledku vsetkých vyssie uvedených úvah je odvolanie potrebné zamietnut. V -- O trovách 125 Podla clánku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Selex nemala vo svojom odvolaní úspech, znása vlastné trovy konania a trovy konania vynalozených Komisiou v súlade s jej návrhom. 126 Podla clánku 69 ods. 2 toho istého rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní môze Súdny dvor rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania nemali úspech len v jednej casti predmetu konania alebo vo viacerých castiach predmetu konania. Súdny dvor v prejednávanej veci rozhodol, ze Selex znása polovicu trov konania vynalozených Eurocontrolom a Eurocontrol teda znása polovicu vlastných trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. SELEX Sistemi Integrati SpA znása okrem svojich vlastných trov konania trovy konania vynalozené Komisiou Európskych spolocenstiev a polovicu trov konania vynalozených Európskou organizáciou pre bezpecnost letovej prevádzky (Eurocontrol). 3. Európska organizácia pre bezpecnost letovej prevádzky znása polovicu trov konania, ktoré vynalozila. Podpisy __________________________________________________________________ ( [20]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7RT7kd/L96575-3354TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300225201-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0155&locale=SK 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0364&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0319&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0030&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0030&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0245&locale=SK 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:304:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0118&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0180&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0049&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0107&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0030&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0210&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0312&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0205&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0067&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0237&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0475&locale=SK 20. file:///tmp/lynxXXXX7RT7kd/L96575-3354TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300225201-E0001