NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 29. apríla 2010 ^1([1]1) Vec C-550/07 P Akzo Nobel Chemicals Ltd a i. proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Správne konanie - Preskúmavacie právomoci Komisie - Dokumenty, ktorých fotokópie boli vyhotovené pocas setrenia a potom zalozené do spisu - Ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi ('legal professional privilege`) - Interná komunikácia s podnikovým právnikom - Advokát, ktorý je voci svojmu klientovi v pracovnoprávnom vztahu - Clánok 14 nariadenia Rady c. 17 - Nariadenie (ES) c. 1/2003" I - Úvod 1. Vztahuje sa na internú komunikáciu stanovísk a informácií medzi riaditelstvom spolocnosti a interným advokátom zamestnaným touto spolocnostou([2]2) základné právo na ochranu komunikácie medzi advokátom a jeho klientom (alebo "dôvernost komunikácie medzi advokátmi a klientmi"([3]3)) uznané právom Európskej únie? To je v podstate otázka, o ktorej má rozhodnút Súdny dvor v rámci tohto odvolania.([4]4) Jej praktický význam pre uplatnovanie a výkon európskeho práva hospodárskej sútaze nemozno podcenovat; modernizácia procesných pravidiel v oblasti kartelov uskutocnená nariadením ES c. 1/2003([5]5) závaznost tejto otázky nijakým spôsobom neznizuje. 2. Prejednávaná vec má pôvod v prehliadke (ktorú je vhodné nazývat "setrenie") uskutocnenej vo februári 2003 Európskou komisiou ako orgánom hospodárskej sútaze v obchodných priestoroch spolocnosti Akzo Nobel Chemicals Ltd. (dalej len "Akzo") a Akcros Chemicals Ltd. (dalej len "Akcros")([6]6). V priebehu týchto úkonov úradníci Komisie vyhotovili fotokópie niektorých dokumentov povazovaných zástupcami Akzo a Akcros za dokumenty, ktoré nemozno zaistit z dôvodu, ze sa na ne, podla ich názoru, vztahuje ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi. 3. Spor v tejto veci sa odohráva medzi dvoma dotknutými podnikmi a Komisiou. Akzo a Akcros podali na Súd prvého stupna (teraz a dalej len "Súd prvého stupna") zaloby, ktoré smerovali jednak proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa nariadilo setrenie, a jednak proti rozhodnutiu Komisie zalozit do spisu urcitý pocet sporných dokumentov. Rozsudkom zo 17. septembra 2007([7]7) (dalej len "napadnutý rozsudok") Súd prvého stupna zamietol prvú zalobu ako neprípustnú a druhú zalobu ako nedôvodnú. 4. Toto odvolacie konanie sa týka iba otázky, ci Súd prvého stupna oprávnene zamietol druhú zalobu ako nedôvodnú. V tomto stádiu konania vyvolávajú pozornost uz iba dva zo sporných dokumentov. Ide o správy elektronickej posty vymenené medzi generálnym riaditelom spolocnosti Akcros a zamestnancom právneho oddelenia Akzo, ktorý bol zároven advokátom zapísaným v holandskej advokátskej komore. II - Právny rámec 5. Právny rámec prejednávanej veci vyplýva z nariadenia Rady c. 17([8]8), ktorého clánok 14 znie takto: "1. Pri výkone svojich povinností zverených jej clánkom [105 ZFEÚ] a ustanoveniami prijatými na základe clánku [103 ZFEÚ] môze Komisia podniknút vsetky nevyhnutné setrenia v podnikoch a zdruzeniach podnikov. K tomu úcelu sú Komisiou poverení pracovníci oprávnení: a) preskúmat vsetky úctovné knihy a iné obchodné záznamy; b) zhotovit kópie výtahov z úctovných kníh a obchodných záznamov; c) ziadat ihned ústne vysvetlenie; d) vstúpit do akýchkolvek budov, pozemkov a dopravných prostriedkov podniku. 2. Pracovníci Komisie oprávnení na úcely setrenia, budú uplatnovat svoju právomoc na základe predlozenia [písomného] oprávnenia... 3. Podniky a zdruzenia podnikov sa podriadia setreniam, ktoré sú nariadené rozhodnutím Komisie. Rozhodnutie bude specifikovat predmet a ciel setrenia... ..." 6. Nariadenie (ES) c. 1/2003, ktorým sa vykonala modernizácia procesných pravidiel v oblasti kartelov a zrusilo sa nariadenie Rady c. 17, nie je uplatnitelné na prejednávanú vec ratione temporis, pretoze skutkové okolnosti predchádzajú 1. máj 2004.([9]9) III - Okolnosti predchádzajúce sporu A - Setrenia vykonané Komisiou a správne úkony, ktoré nasledovali 7. Zo skutkových zistení Súdu prvého stupna vyplýva([10]10), ze tento spor vznikol v rámci vysetrovania vedeného Európskou komisiou ako orgánom hospodárskej sútaze. Zaciatkom roku 2003 Komisia prijala rozhodnutie([11]11), ktorým sa nariaduje vykonanie setrení na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 v spolocnostiach Akzo a Akcros, ako aj v ich dcérskych spolocnostiach, s cielom vyhladat dôkazy o prípadných protisútazných praktikách (dalej len "rozhodnutie o nariadení setrenia"). Cielom tohto rozhodnutia bolo nariadit dotknutým spolocnostiam, aby sa podriadili uvedeným setreniam. 8. Na základe tohto rozhodnutia o nariadení setrenia vykonali úradníci Komisie za úcasti zástupcov Office of Fair Trading (OFT)([12]12) 12. a 13. februára 2003 setrenie v obchodných priestoroch spolocností Akzo a Akcros v Eccles, Manchester (Spojené královstvo).([13]13) Pocas tohto setrenia úradníci Komisie vyhotovili fotokópie znacného poctu dokumentov. 9. V priebehu týchto úkonov zástupcovia Akzo a Akcros oznámili úradníkom Komisie, ze na niektoré dokumenty sa môze vztahovat ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi. Úradníci Komisie potom uviedli, ze si potrebujú tieto dokumenty zbezne prezriet, aby si mohli vytvorit svoj vlastný názor na ochranu, ktorú by tieto dokumenty prípadne mali pozívat. Po dlhej diskusii a po tom, co úradníci Komisie a OFT pripomenuli zástupcom Akzo a Akcros dôsledky marenia výkonu setrenia, bolo rozhodnuté, ze úradník zodpovedný za setrenie zbezne prezrie príslusné dokumenty za prítomnosti zástupcu Akzo a Akcros. 10. V priebehu skúmania dotknutých dokumentov sa vyskytol spor týkajúci sa niektorých dokumentov, ktoré Súd prvého stupna na základe návrhu Akzo a Akcros zaradil do dvoch kategórií ("séria A" a "séria B"). 11. "Séria A" obsahuje dva dokumenty. Prvým z týchto dokumentov je dvojstránkový, písacím strojom vyhotovený záznam zo 16. februára 2000, pochádzajúci od generálneho riaditela Akcros Chemicals a adresovaný jednému z jeho nadriadených. Podla odvolatelov tento záznam obsahuje informácie, ktoré generálny riaditel Akcros Chemicals zhromazdil pocas interných rozhovorov s inými zamestnancami. Tieto informácie boli podla zalobcov zozbierané na úcel získania externého právneho stanoviska v rámci programu dosiahnutia súladu s právom hospodárskej sútaze, ktorý zaviedol Akzo. Druhým z týchto dokumentov je druhé vyhotovenie tohto záznamu, na ktorom sa nachádzajú rukou písané poznámky odvolávajúce sa na kontakty s advokátom Akzo a Akcros a obsahujúce okrem iného jeho meno. 12. Na základe vysvetlení, ktoré získali od odvolatelov, co sa týka týchto prvých dvoch dokumentov, neboli úradníci Komisie schopní dospiet na mieste k definitívnemu záveru o ochrane, ktorú by tieto dokumenty prípadne mali pozívat. Preto z nich vyhotovili fotokópiu, ktorú vlozili do zapecatenej obálky, ktorú po ukoncení setrenia zobrali so sebou. 13. "Séria B" tiez obsahuje viacero dokumentov. Na jednej strane ide o súbor rukou písaných poznámok generálneho riaditela Akcros Chemicals, o ktorých odvolatelia tvrdia, ze boli urobené pocas rozhovorov so zamestnancami a slúzili ako podklad na vyhotovenie strojom písaného záznamu "série A". Na druhej strane ide o dve správy elektronickej posty vymenené medzi generálnym riaditelom Akcros Chemicals a pánom S., koordinátorom Akzo pre právo hospodárskej sútaze. Pán S. je advokátom zapísaným v zozname advokátov holandskej advokátskej komory, ktorý bol v rozhodnom case clenom právneho oddelenia Akzo, a teda stálym zamestnancom tohto podniku. 14. Úradnícka Komisie zodpovedná za setrenie sa po opätovnom prezretí dokumentov "série B" a na základe vysvetlení, ktoré získala od Akzo a Akcros, domnievala, ze tieto dokumenty urcite nie sú chránené dôvernostou komunikácie medzi advokátmi a klientmi. V dôsledku toho z nich vyhotovila fotokópiu, ktorú zalozila do spisu bez toho, aby ju oddelila v zapecatenej obálke. 15. Dna 17. februára 2003 Akzo a Akcros dorucili Komisii list, v ktorom uviedli dôvody, pre ktoré sú podla nich tak dokumenty "série A", ako aj dokumenty "série B" chránené dôvernostou. Listom z 1. apríla 2003 Komisia informovala dotknuté podniky, ze argumenty uvedené v ich liste zo 17. februára 2003 jej neumoznujú dospiet k záveru, ze na uvedené dokumenty sa skutocne vztahuje dôvernost. Umoznila im vsak predlozit pripomienky k týmto predbezným záverom v lehote dvoch týzdnov, po uplynutí ktorej prijme konecné rozhodnutie. 16. Rozhodnutím z 8. mája 2003([14]14) Komisia zamietla ziadost o ochranu sporných dokumentov na základe dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi (dalej len "zamietavé rozhodnutie"). V clánku 1 tohto rozhodnutia Komisia zamieta ziadost odvolatelov smerujúcu k tomu, aby im boli vrátené dokumenty "série A" a "série B" a aby Komisia potvrdila znicenie vsetkých fotokópií týchto dokumentov vo svojej drzbe. V clánku 2 toho istého rozhodnutia Komisia uvádza svoj zámer otvorit zapecatenú obálku obsahujúcu dokumenty "série A" a zalozit ich do spisu. Komisia vsak napriek tomu upresnuje, ze k tomuto kroku nepristúpi pred uplynutím lehoty na podanie zaloby proti uvedenému rozhodnutiu. B - Sporové konanie 1. Konanie pred Súdom prvého stupna 17. Akzo a Akcros spolu podali na Súd prvého stupna (teraz a dalej len: Súd prvého stupna) dve zaloby o neplatnost, z ktorých jedna smerovala proti rozhodnutiu o nariadení setrenia([15]15) (vec T-125/03) a druhá proti zamietavému rozhodnutiu([16]16) (vec T-253/03). Okrem toho na základe clánkov 242 ES a 243 ES (teraz clánky 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ) podali návrh, ktorý smeroval predovsetkým k odkladu výkonu obidvoch rozhodnutí (veci T-125/03 R a T-253/03 R). 18. Dna 8. septembra 2003 Komisia v rámci konaní o nariadení predbezného opatrenia odovzdala predsedovi Súdu prvého stupna na jeho ziadost v dôvernej obálke kópiu dokumentov "série B", ako aj zapecatenú obálku obsahujúcu dokumenty "série A". 19. Predseda Súdu prvého stupna uznesením z 30. októbra 2003 zamietol návrh na nariadenie predbezného opatrenia vo veci T-125/03 R([17]17), zatial co návrhu na nariadenie predbezného opatrenia vo veci T-253/03 R bolo ciastocne vyhovené. Bol teda odlozený výkon ustanovení zamietavého rozhodnutia z 8. mája 2003, ktorými Komisia rozhodla, ze otvorí zapecatenú obálku obsahujúcu dokumenty "série A". Okrem toho sa nariadilo, aby tieto dokumenty boli ulozené v kancelárii Súdu prvého stupna az do rozhodnutia o zalobe vo veci samej. Predseda Súdu prvého stupna tiez vzal na vedomie vyhlásenie Komisie, podla ktorého Komisia neumozní tretím osobám prístup k dokumentom "série B" az do rozsudku vo veci samej v konaní T-253/03. 20. Uznesením z 27. septembra 2004([18]18) predseda Súdneho dvora na základe odvolania Komisie zrusil uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 30. októbra 2003 o nariadení predbezného opatrenia v rozsahu, v akom sa odlozil výkon zamietavého rozhodnutia z 8. mája 2003 a bolo rozhodnuté o ulození dokumentov "série A" v kancelárii Súdu prvého stupna. Vzal vsak na vedomie vyhlásenie Komisie, podla ktorého Komisia neumozní tretím osobám prístup k dokumentom "série A" az do rozsudku vo veci samej v konaní T-253/03. 21. Kancelária Súdu prvého stupna teda listom z 15. októbra 2004 vrátila Komisii zapecatenú obálku obsahujúcu dokumenty "série A". 22. Vo veci samej Súd prvého stupna 17. septembra 2007 vydal napadnutý rozsudok, ktorým zamietol zalobu o neplatnost Akzo a Akcros proti rozhodnutiu o nariadení setrenia (vec T-125/03) ako neprípustnú a ich zalobu o neplatnost proti zamietavému rozhodnutiu (vec T-253/03) ako nedôvodnú. 2. Konanie o odvolaní proti napadnutému rozsudku 23. Podaním z 30. novembra 2007 Akzo a Akcros podali spolu odvolanie proti rozsudku zo 17. septembra 2007([19]19). Toto odvolanie sa týka výlucne otázky, ci dve správy elektronickej posty vymenené medzi generálnym riaditelom Akcros a pánom S. pozívajú alebo nepozívajú ochranu dôvernosti. Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zamietol návrh na ochranu dôvernosti komunikácie s interným právnikom Akzo, - zrusil zamietavé rozhodnutie v rozsahu, v akom ním bol zamietnutý návrh na vrátenie e-mailovej korespondencie s podnikovým právnikom Akzo a - zaviazal Komisiu na náhradu trov odvolacieho konania a trov konania pred Súdom prvého stupna v rozsahu, v akom sa týkajú odvolacieho dôvodu vzneseného v rámci tohto odvolania. 24. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - zaviazal odvolatelov na náhradu trov konania. 25. Odvolanie bolo na Súdnom dvore najskôr predmetom písomnej casti konania a potom, 9. februára 2010, sa uskutocnilo pojednávanie. 3. Dalsí úcastníci konania a noví vedlajsí úcastníci 26. Uz v prvostupnovom konaní Súd prvého stupna vyhovel vstupu týchto zdruzení do konania ako vedlajsích úcastníkov na podporu návrhov Akzo a Akcros vo veciach T-125/03 a T-253/03([20]20): Conseil des barreaux européens (Rada právnikov Európskej únie, dalej len "CCBE"), Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten (holandská advokátska komora, dalej len "ARNOVA") a European Company Lawyers Association (Európske zdruzenie podnikových právnikov, dalej len "ECLA"), American Corporate Counsel Association - European Chapter (Americké zdruzenie podnikových poradcov - európska sekcia, dalej len "ACCE") a International Bar Association (medzinárodná asociácia advokátskych komôr, dalej len "IBA"). Tieto zdruzenia sa zúcastnujú aj tohto dovolacieho konania ako dalsí úcastníci konania a podporujú návrhy Akzo a Akcros. 27. Okrem toho v súlade s clánkom 40 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora a clánkom 93 ods. 1 rokovacieho poriadku v spojení s clánkom 123 tohto rokovacieho poriadku predseda Súdneho dvora vyhovel návrhu na vstup týchto clenských státov ako vedlajsích úcastníkov odvolacieho konania na podporu návrhov Akzo a Akcros([21]21): Írsko, Holandské královstvo a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska. 28. Naproti tomu predseda Súdneho dvora zamietol návrhy týchto institúcií na vstup ako vedlajsích úcastníkov do konania na podporu návrhov Akzo a Akcros z dôvodu, ze tieto institúcie nepreukázali oprávnený záujem na rozhodnutí veci (clánok 40 druhý odsek Statútu Súdneho dvora)([22]22): Association of General Counsel and Company Secretaries of the FTSE 100 (GC 100), Chamber of Commerce of the United States of America (obchodná komora Spojených státov amerických, CCUSA), International Chamber of Commerce (medzinárodná obchodná komora, ICC), American Bar Association (americká advokátska komora, ABA), Law Society of England and Wales (LSEW) a United States Council for International Business (USCIB). 29. Súd prvého stupna uz v prvostupnovom konaní zamietol návrhy dvoch iných institúcií na vstup ako vedlajsích úcastníkov do konania na podporu návrhov Akzo a Akcros vo veciach T-125/03 a T-253/03([23]23): European Council on Legal Affairs (Európska rada pre právne zálezitosti) a Section on Business Law of the International Bar Association (Sekcia pre obchodné právo medzinárodnej asociácie advokátskych komôr). C - Neskorsie skoncenie správneho konania Komisiou 30. Ako uviedla Komisia Súdnemu dvoru po skoncení písomnej casti konania v tejto veci, správne konanie, ktoré viedlo k setreniam uskutocneným v roku 2003 v priestoroch Akzo a Akcros, sa následne skoncilo. Rozhodnutím z 11. novembra 2009 prijatým na základe ustanovení clánku 81 ES v spojení s clánkami 7 a 23 ods. 2 nariadenia ES c. 1/2003 Komisia ulozila výrobcom prísad do plastov pokuty v celkovej výske 173 860 400 eur.([24]24) Medzi ich adresátov patria okrem Akcros Chemicals Ltd. najmä viaceré spolocnosti skupiny Akzo Nobel, ale nie spolocnost Akzo Nobel Chemicals Ltd. 31. Komisia uviedla bez toho, aby bola v tomto bode spochybnená, ze v rozhodnutí z 11. novembra 2009 ukladajúcom pokuty sa neoprela o dve sporné správy elektronickej posty. IV - Právne posúdenie 32. Spolocnosti Akzo a Akcros vo svojom odvolaní neuvádzajú vsetky oblasti, ktoré boli predmetom konania na prvom stupni. Právne posúdenie sa v rámci odvolania týka iba jednej casti dokumentov "série B", konkrétne dvoch správ elektronickej posty vymenených medzi pánom S. a generálnym riaditelom Akcros, ktorých fotokópie Komisia zalozila do spisu v nadväznosti na setrenia. A - Záujem na konaní 33. Pred preskúmaním podstaty odvolania treba zistit, ci Akzo a Akcros majú v prejednávanej veci záujem na konaní. 34. Poziadavka záujmu na konaní na procesnej úrovni zabezpecuje, aby sa súdom nepredkladali veci na úcely poskytnutia objasnujúceho stanoviska k výlucne teoretickým právnym otázkam. Záujem na konaní je teda nevyhnutnou podmienkou prípustnosti, ktorá sa musí skúmat ex offo a ktorá môze byt relevantná v rôznych stádiách konania. Preto musí záujem na konaní existovat bez akýchkolvek pochybností od okamihu podania zaloby alebo odvolania; záujem na konaní vsak musí existovat od týchto okamihov az pokým súd nerozhodne vo veci.([25]25) 35. Záujem na konaní trvá dovtedy, kým môze odvolanie svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ho podal.([26]26) 36. V prejednávanej veci Komisia vyjadrila viaceré pochybnosti, pokial ide o existenciu záujmu na konaní. Na jednej strane, na dve správy elektronickej posty tvoriace jeden predmet konania sa uz nevztahuje dôvernost komunikácie medzi advokátmi a ich klientmi, pretoze neboli napísané v rámci výkonu práva na obhajobu. Na druhej strane, rozhodnutie vo veci samej ukladajúce pokuty bolo prijaté medzicasom, konkrétne 11. novembra 2009; Komisia sa v tomto rozhodnutí neoprela o dve sporné správy elektronickej posty, a teda záujem Akzo a Akcros na konaní prestal trvat najneskôr v tomto okamihu. 37. Ani jedna z dvoch námietok vyjadrených Komisiou sa nezdá byt dôvodná. 38. Pokial ide o prvé tvrdenie, otázka, ci Súd prvého stupna oprávnene odmietol priznat dvom dotknutým dokumentom ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi, nie je otázkou prípustnosti odvolania, ale jeho dôvodnosti. Záujem na konaní obidvoch odvolatelov by mohol chýbat iba v prípade, ak by bolo zjavné, ze na dve správy elektronickej posty vymenené medzi pánom S. a generálnym riaditelom Akcros sa v dôsledku ich obsahu nemôze nijakým spôsobom zo ziadneho dôvodu vztahovat dôvernost komunikácie medzi advokátmi a klientmi. Napadnutý rozsudok vsak neobsahuje ziadne skutkové zistenie, pokial ide o obsah týchto správ elektronickej posty a okolnosti, v akých boli zaslané, pretoze prístup zvolený Súdom prvého stupna nevyzadoval, aby sa v tejto súvislosti vyjadril. V rámci tohto odvolania preto nemozno vylúcit záujem na konaní. V tomto stádiu konania by podrobnejsie skúmanie obsahu a okolností zaslania dvoch dotknutých správ elektronickej posty nevyhnutne znamenalo zámenu otázky prípustnosti s otázkou dôvodnosti a nezdalo by sa byt uzitocné ani z dôvodov hospodárnosti konania. 39. Druhé tvrdenie uvádzané Komisiou, podla ktorého prijatie rozhodnutia ukladajúceho pokuty 11. novembra 2009 spôsobilo stratu záujmu odvolatelov na tomto konaní, sa tiez zdá málo relevantné. 40. Komisia, ktorá bola v tejto otázke vypocutá na pojednávaní, totiz musela priznat, ze jeden z odvolatelov v tejto veci, konkrétne Akzo Nobel Chemicals Ltd., nebol adresátom rozhodnutia ukladajúceho pokuty z 11. novembra 2009. Záujem na konaní uvedenej spolocnosti teda bezpochyby nemohol byt dotknutý týmto rozhodnutím. Táto samotná skutocnost umoznuje vyvodit záver, ze uz nie je potrebné skúmat záujem druhého dovolatela, spolocnosti Akcros Chemicals Ltd., na konaní, pretoze ide o spolocne podané odvolanie.([27]27) 41. V kazdom prípade právna ochrana dotknutých podnikov proti prehliadkam nemôze závisiet od otázky, ci Komisia v neskorsom rozhodnutí ukladajúcom pokuty vychádza alebo nevychádza z dokumentu, na ktorý by sa mohla vztahovat ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi. Prípadné porusenie dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi pri setrení predstavuje vázne porusenie základného práva, ktoré nenastane v okamihu, ked sa Komisia v meritórnom rozhodnutí oprie o chránený dokument, ale v okamihu, ked úradník Komisie zaistí dokument alebo jeho fotokópiu. Toto porusenie základného práva preto nezanikne alebo nie je "odstránené", ak Komisia v konecnom dôsledku nepouzije tento dotknutý dokument ako dôkaz. Naopak, porusenie základného práva nastáva, ak Komisia disponuje dokumentom alebo jeho fotokópiou. Dotknutý podnik si pocas celého tohto obdobia zachováva svoj záujem na konaní proti danému opatreniu.([28]28) 42. V tejto súvislosti sa treba odvolat na zásadu úcinnej súdnej ochrany, ktorá na základe ustálenej judikatúry predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva([29]29) a vyplýva z ústavných tradícií spolocných vsetkým clenským státom, ako aj z clánkov 6 a 13 Európskemu dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd.([30]30) Táto zásada bola takisto potvrdená v clánku 47 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.([31]31) Uvedená Charta je záväzná od nadobudnutia úcinnosti Lisabonskej zmluvy (clánok 6 ods. 1 ZEÚ), a teda otázka, ci odvolatelia stále disponujú záujmom na konaní, musí byt rozhodnutá v súcasnom stádiu konania s ohladom na jej ustanovenia. 43. Podniky, ktorých priestory sú predmetom setrenia zo strany Komisie, musia mat moznost obrátit sa na súd tak vo veci rozhodnutia nariadujúceho uvedené setrenie, ako aj vo veci rôznych úkonov vykonaných v priebehu tohto setrenia, aby sa tento súd uistil vycerpávajúcim a úcinným spôsobom o ich zákonnosti. 44. V priebehu setrení zamestnanci Komisie vo vseobecnosti zaistia velké mnozstvo dokumentov (alebo fotokópií). Je nevyhnutné, ze detailnejsie preskúmanie týchto dokumentov preukáze, ze niektoré na prvý pohlad relevantné dokumenty nepredstavujú platné dôkazy. Môze tiez nastat situácia, ze konanie pre porusenie, ktoré sa zacalo proti niektorým podnikom, bude predmetom rozhodnutia o skoncení v dôsledku nedostatku dôkazov vzhladom na výsledky setrenia. Ak by dotknuté podniky nemali v takýchto prípadoch prístup na súdy Európskej únie na úcely preskúmania zákonnosti setrenia alebo v súvislosti s ním vymedzených úkonov, vzniklo by právne vákuum v oblasti súdnej ochrany. 45. Odvolatelia teda stále disponujú záujmom na pokracovaní konania. Ich odvolanie je prípustné. B - Posúdenie odvolania vo veci samej 46. Akzo a Akcros uvádzajú tri odvolacie dôvody na podporu svojho odvolania, ktoré smerujú proti bodom 165 az 185 napadnutého rozsudku. Odvolatelia v podstate tvrdia, ze Súd prvého stupna nesprávne odmietol poskytnút internej korespondencii vymenenej s interným advokátom ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi. 47. Ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi predstavuje v práve Únie vseobecnú právnu zásadu, ktorá má právnu silu základného práva. To vyplýva na jednej strane zo zásad spolocných pre právne poriadky clenských státov([32]32): dôvernost komunikácie medzi advokátmi a klientmi je v súcasnosti uznaná vo vsetkých 27 clenských státoch Európskej únie: hoci jej ochrana v niektorých prípadoch vyplýva výlucne z judikatúry,([33]33) najcastejsie je zakotvená na zákonnej ci dokonca ústavnej úrovni.([34]34) Na druhej strane ochrana dôvernosti medzi advokátmi a klientmi môze byt tiez vyvodená z clánku 8 ods. 1 EDLP (respektovanie korespondencie) v spojení s clánkom 6 ods. 1 a 3 písm. c) EDLP([35]35) (právo na spravodlivé súdne konanie), ako aj z clánku 7 Charty základných práv Európskej únie([36]36) (respektovanie komunikácie) v spojení s clánkami 47 ods. 1 a 2 a 48 ods. 2 tejto Charty (právo mat moznost poradit sa, obhajovat sa a nechat sa zastupovat, dodrzanie práva na obhajobu). 48. Zásada dôvernosti slúzi na ochranu komunikácie medzi klientom a jeho nezávislým advokátom. Na jednej strane predstavuje nevyhnutný doplnok dodrziavania práva na obhajobu priznaného klientovi([37]37) a na druhej strane je zalozená na osobitnej role advokáta povazovaného za "spolupracovníka spravodlivosti",([38]38) ktorého povinnostou je nezávisle a v najvyssom záujme spravodlivosti poskytovat právnu pomoc, ktorú klient potrebuje.([39]39) 49. Advokát by nedokázal zabezpecit plnenie svojich úloh poradenstva, obhajoby a zastupovania svojho klienta primeraným spôsobom a klient by v dôsledku toho bol zbavený svojich práv, ktoré mu priznáva clánok 6 EDLP ako aj clánkami 47 a 48 Charty základných práv, ak by advokát v rámci súdneho konania alebo jeho prípravy bol povinný spolupracovat s orgánmi verejnej moci tým, ze by im poskytoval informácie získané v súvislosti s právnym poradenstvom, ktoré bolo poskytnuté v rámci takéhoto konania.([40]40) 50. V prejednávanom prípade ziaden úcastník konania skutocne nespochybnuje samotnú existenciu zásady dôvernosti. Rozsah ochrany, ktorá vyplýva z dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi, je naproti tomu predmetom závazného rozporu. Konkrétne ide o vymedzenie, ci a prípadne v akom rozsahu sa na korespondenciu vymenenú medzi podnikom a internými advokátmi, zamestnanými týmto podnikom alebo skupinou, ku ktorej patrí, vztahuje v práve Únie ochrana poskytnutá na základe zásady dôvernosti. V konecnom dôsledku práve od toho závisí rozsah právomoci setrenia priznanej Komisii v rámci konaní v oblasti kartelov clánkom 14 nariadenia Rady c. 17 [neskôr clánkami 20 a 21 nariadenia (ES) c. 1/2003([41]41)]. 1. O rozsahu zásady dôvernosti a údajnom porusení zásady rovnosti (prvý odvolací dôvod) 51. Odvolatelia sa opierajú predovsetkým o prvý odvolací dôvod. V tomto odvolacom dôvode Akzo a Akcros vytýkajú Súdu prvého stupna, ze vykonal nesprávny výklad zásady dôvernosti, tak ako bola vyvodená Súdnym dvorom v rozsudku AM&S([42]42), cím porusil vseobecnú zásadu rovnosti. a) O rozsahu zásady dôvernosti podla rozsudku AM&S (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu) 52. V prvej casti prvého odvolacieho dôvodu([43]43) Akzo a Akcros tvrdia s podporu niektorých iných úcastníkov konania, ze Súd prvého stupna nesprávne vykonal iba doslovný výklad rozsudku AM & S Súdneho dvora namiesto toho, aby ho vykladal a uplatnil v súlade s jeho úcelom. Ak by Súd prvého stupna vykonal "teleologický výklad" rozsudku AM & S, musel by podla odvolatelov dospiet k záveru, ze na výmenu sporných správ elektronickej posty s interným advokátom Akzo, pánom S., sa vztahuje zásada dôvernosti. 53. Predovsetkým treba súhlasit so Spojeným královstvom, ktoré poznamenáva, ze rozsudok AM & S nepredstavuje normatívny akt. Mozno si preto polozit otázku, ci sa odvolatelia v prejednávanom prípade môzu úcinne odvolávat na rôzne metódy výkladu, doslovného alebo teleologického. Nezdá sa vsak, ze by bolo potrebné sa v tejto súvislosti vyjadrit, pretoze Akzo a Akcros v skutocnosti vytýkajú Súdu prvého stupna, ze nezohladnil rozsah zásady dôvernosti tak, ako bolo vyvodená v rozsudku AM & S. Túto výhradu preskúmam nizsie. 54. V rozsudku AM & Súdny dvor uznal, ze "dôvernost korespondencie medzi advokátmi a ich klientmi" musí by predmetom ochrany aj na úrovni Spolocenstva (teraz: na úrovni Únie). Súdny dvor podriaduje poskytnutie tejto ochrany dvom kumulatívnym podmienkam ("kritériám"), ktoré vyvodil z porovnania právnych poriadkov vsetkých clenských státov([44]44): - na jednej strane, výmena korespondencie s advokátom musí byt spojená s výkonom práva na obhajobu klienta: musí íst o "korespondenciu vymenenú v rámci práva klienta na obhajobu a na jeho úcely" (vztah s výkonom práva na obhajobu), - na druhej strane, musí íst o výmenu korespondencie s nezávislým advokátom, teda s advokátom, ktorý "nie je voci klientovi v pracovnoprávnom vztahu" (nezávislost advokáta). 55. Úcastníci konania sa zhodujú na skutocnosti, ze spor, ktorý voci sebe vedú, sa v súcasnom stádiu uz týka iba druhého kritéria, teda kritéria nezávislosti advokáta, s ktorým prebehla komunikácia.([45]45) Naproti tomu ich rozpory sú zásadné, pokial ide o výklad kritéria nezávislosti. Predovsetkým v priebehu pojednávania kazdá strana vytýkala protistrane, ze prijala neprimerane formalistický prístup a opomenula zásady, z ktorých kritérium nezávislosti vychádza. 56. Na rozdiel od Komisie sa odvolatelia, vedlajsí úcastníci, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, a dalsí úcastníci konania, domnievajú, ze kritérium nezávislosti advokáta nemôze byt vykladané negatívne tak, ze vylucuje interných advokátov, ale malo by byt vykladané pozitívne odvolávajúc sa na pravidlá etiky a profesijnej disciplíny, ktoré sa v zásade uplatnujú na kazdého právnika zapísaného v komore advokátov([46]46). Títo úcastníci tvrdia, ze podnikový právnik, ktorý je zapísaný ako advokát v komore advokátov, je uz v dôsledku samotných povinností etiky a profesijnej disciplíny rovnako nezávislý ako externý advokát, ktorý vykonáva svoju cinnost ako nezávislý pracovník alebo ako zamestnanec v advokátskej kancelárii. Také záruky nezávislosti advocaat in dienstbetrekking v holandskom práve([47]47) (tiez nazývaný "Cohen advocaat"([48]48)), aké sa uplatnili v prejednávanom prípade na pána S., sú podla nich osobitne významné. 57. S takouto argumentáciou sa nemôzem stotoznit. 58. Z rozsudku AM & S bezpochyby vyplýva, ze poziadavka nezávislosti implikuje absenciu akéhokolvek pracovnoprávneho vztahu medzi dotknutým advokátom a klientom. Toto výslovné spresnenie uvedené dvakrát v odôvodnení rozsudku([49]49) by bolo zbytocné, ak by mal Súdny dvor v úmysle uspokojit sa iba s formálnym zápisom v komore advokátov a povinnostami etiky a profesijnej disciplíny, ktoré z neho vyplývajú, ako zárukou nezávislosti právnika. 59. V rozsudku AM & S Súdny dvor teda vedome poskytol zásade dôvernosti výklad v tom zmysle, ze jej ochrana sa nevztahuje na komunikáciu s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny. Uvedená skutocnost vyplýva osobitne jasne z porovnania medzi rozsudkom a návrhmi generálneho advokáta Sira Gordona Slynna: generálny advokát, vychádzajúc z postavenia podnikového právnika, ktoré bolo v dotknutej veci predmetom dlhej diskusie, sa výrazne zasadil v prospech toho, aby sa zásada dôvernosti vztahovala aj na advokátov "odborne kvalifikovaných a podliehajúcich profesijnej disciplíne, zamestnaných na plný úväzok... na právnych oddeleniach súkromných podnikov".([50]50) Súdny dvor sa vsak s touto tézou v rozsudku AM & S nestotoznil. 60. Naopak, pojem nezávislosti advokáta sa definuje nielen pozitívne - odvolaním sa na profesijnú disciplínu([51]51) -, ale aj negatívne - zdôraznením absencie pracovnoprávneho vztahu.([52]52), ([53]53) Komunikácia medzi advokátom a jeho klientom je chránená zásadou dôvernosti v práve Únie iba vtedy, ak právnik v pozícii advokáta podlieha profesijnej disciplíne a ani sa nenachádza v pracovnoprávnom vztahu so svojím klientom. 61. Táto téza sa spája s myslienkou, ze interný advokát napriek svojmu zápisu do komory advokátov a podrobeniu sa profesijným pravidlám, ktoré z neho vyplývajú, nepozíva rovnaký stupen nezávislosti vo vztahu k svojmu zamestnávatelovi ako advokát vykonávajúci svoju cinnost v externej advokátskej kancelárii vo vztahu k svojmu klientovi. Za takýchto okolností je pre interného advokáta nárocnejsie ako pre externého advokáta úcinne celit prípadným konfliktom záujmov medzi svojimi profesijnými povinnostami a cielmi sledovanými jeho klientom a zelaniami tohto klienta. 62. Nedostatocná nezávislost interného advokáta vyplýva v prvom rade zo skutocnosti, ze ako zamestnanec podlieha v mnozstve prípadov pokynom svojho zamestnávatela a je v kazdom prípade integrovaný v struktúrach podniku a/alebo skupiny. Pouzijúc slovné spojenie Súdu prvého stupna, interný advokát závisí "strukturálne, hierarchicky a funkcne"([54]54) od svojho zamestnávatela, co vsak nie je prípad externého advokáta vo vztahu k svojmu klientovi. 63. Odvolatelia a niektorí dalsí úcastníci konania namietajú, ze holandské právo stanovuje, ze "advocaat in dienstbetrekking" akým je pán S., výslovne nepodlieha ziadnym pokynom svojho zamestnávatela, pokial ide o cinnost právneho poradenstva. Na tento úcel uzatvára podnik a jeho interný advokát osobitnú zmluvu,([55]55) ktorá podlieha dohladu holandskej advokátskej komory. Rozpory týkajúce sa spôsobu a obsahu právneho poradenstva interného advokáta neoprávnujú zamestnávatela uplatnit voci internému advokátovi svoju disciplinárnu právomoc a tým skôr ani ukoncit pracovnoprávny vztah. V prípade rozdielnych názorov je mozné obrátit sa na "Raad van Toezicht" zavedený holandskou advokátskou komorou, orgán dohladu profesijnej povahy, na jednej strane, a na vnútrostátne súdy, na druhej strane. 64. Príkladnost takýchto opatrení je nespochybnitelná. Posilnujú postavenie interného advokáta v podniku, v ktorom pracuje. Nic to vsak nemení na skutocnosti, ze nemôzu zabezpecit internému advokátovi nezávislost porovnatelnú s nezávislostou externého advokáta. Siroká ochrana poskytnutá v dokumente nie je totiz nevyhnutne úcinná aj v praxi. Hoci sa podnik písomne zaviaze, ze nebude dávat svojmu internému advokátovi vecné pokyny, nie je v plnej miere zarucené, ze vztah medzi interným advokátom a jeho zamestnávatelom zostane v kazdodennom zivote uchránený od priameho alebo nepriameho nátlaku ci zásahov. Moznost interného právnika poskytnút právne stanovisko skutocne nezávisle v kazdom konkrétnom prípade skôr závisí od správania a zhovievavosti jeho zamestnávatela. 65. Nezávisle od toho si môzeme polozit otázku o moznosti pripravit v praxi vhodnú odpoved vzdy, ked zamestnávatel porusí, vedome alebo nevedome, nezávislost svojho interného advokáta. Dotknuté osoby budú totiz bezpochyby málo náchylné stupnovat napätie pri kazdom konflikte a vzdy takto spochybnovat základy nevyhnutné na pokracovanie vzájomnej spolupráce. Navyse existuje reálna hrozba, ze interný advokát poskytne svojmu zamestnávatelovi vopred a z vlastnej iniciatívy súhlasné právne stanovisko. 66. Aj za predpokladu, spolu s odvolatelmi, ze opatrenia zavedené holandským právom by mohli byt úcinné, nijakým spôsobom sa nemení hospodárska závislost, ktorá vo vseobecnosti existuje u interného advokáta vo vztahu k svojmu zamestnávatelovi. Táto otázka vyvolala zivú diskusiu medzi úcastníkmi konania v písomnej casti konania a este viac v priebehu pojednávania.([56]56) 67. Je pravda, ze externý advokát sa tiez nachádza v urcitej miere v postavení hospodárskej závislosti od svojho klienta. Ak klient nie je spokojný s právnym poradenstvom alebo s obhajobou, ktoré mu poskytol externý advokát, môze ukoncit jeho mandát alebo ho uz prípadne v budúcnosti nepoziadat o poskytovanie právnych sluzieb. Na rozdiel od interného advokáta, externý advokát v tejto súvislosti nepozíva ziadnu ochranu proti ukonceniu spolupráce. Nezávislost advokátov, ktorí väcsiu cast svojich príjmov získavajú z cinnosti poradenstva alebo sporovej agendy pre obmedzený pocet významných klientov, môze byt touto skutocnostou vázne ohrozená. 68. Takáto situácia ohrozenia vsak v prípade externých advokátov predstavuje a zachováva si skôr výnimocnú povahu a nezodpovedá obvyklej situácii, v akej sa nachádza advokát vykonávajúci svoju cinnost nezávisle alebo nezávislá advokátska kancelária. Nezávislý advokát vykonáva vo vseobecnosti svoju cinnost pre mnozstvo klientov. Preto v prípade konfliktu záujmov medzi jeho profesijnými povinnostami a cielmi sledovanými jeho klientom a zelaniami tohto klienta sa lahsie, a prípadne z vlastnej iniciatívy, vzdá svojho mandátu, aby si zachoval svoju nezávislost. 69. Inak je to vsak v prípade interného advokáta. Je obvyklé a nie výnimocné, ze ako zamestnanec je v plnej miere hospodársky závislý od svojho zamestnávatela, od ktorého poberá väcsinu svojich príjmov vo forme mzdy. Napriek tomu, ze ho vnútrostátne profesijné pravidlá oprávnujú vykonávat externé mandáty nad rámec zamestnaneckej cinnosti,([57]57) príjmy získané z týchto mandátov zostanú zanedbatelné a neovplyvnia jeho hospodársku závislost od jeho zamestnávatela. Hospodárska závislost interného advokáta od svojho zamestnávatela nemá teda vo vseobecnosti nic spolocné so vztahom medzi externým advokátom a jeho klientom. Táto hospodárska závislost nie je spochybnená ani skutocnostou zdôraznovanou niektorými úcastníkmi konania, ze interní advokáti sú chránení pracovným právom pokial ide o skoncenie pracovného pomeru. 70. K hospodárskej závislosti interného advokáta od svojho zamestnávatela sa pripája aj osobná identifikácia s dotknutým podnikom, jeho politikou a stratégiou, a to v ovela väcsej miere ako tá, ktorá sa môze vytvorit v prípade externých advokátov, pokial ide o cinnosti ich klientov. 71. Tak väcsia hospodárska závislost, ako aj neporovnatelná identifikácia so svojím klientom, v tomto prípade zamestnávatelom, svedcia v neprospech zaclenenia interného advokáta do pôsobnosti ochrany dôvernosti, pokial ide o internú komunikáciu v rámci podniku alebo skupiny.([58]58) 72. V dôsledku toho treba zamietnut argumentáciu uvádzanú v tejto súvislosti odvolatelmi a dalsími úcastníkmi konania, ktorí ich podporujú. 73. Niektorí úcastníci konania, v prvom rade holandská vláda a ARNOVA, namietajú, ze nie je primerané vseobecne odmietnut rozsírit ochranu dôvernosti na komunikáciu s internými advokátmi. Títo úcastníci konania tvrdia, ze Komisia sa mohla v kazdom konkrétnom prípade uistit z titulu "menej obmedzujúceho opatrenia", ci podnikový právnik splna poziadavku nezávislosti. Na tento úcel sa mohla spojit s vnútrostátnymi orgánmi. Zdá sa, ze holandská vláda a ARNOVA vychádzajú z hypotézy, ze získanie vseobecného stanoviska o profesijných pravidlách uplatnitelných v dotknutom clenskom státe by stacilo na vyriesenie otázky nezávislosti podnikového právnika. 74. Takúto argumentáciu vsak nemozno prijat. Ako sa uz uviedlo, otázka, ci môze interný advokát poskytovat právne poradenstvo úplne nezávisle, alebo, naopak, je vystavený nátlaku a zásahom, závisí predovsetkým od kazdodennej praxe v dotknutom podniku. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce samotné abstraktné preskúmanie platných ustanovení v dotknutom clenskom státe, pretoze z neho nevyplýva ziadny údaj o realite pracovnoprávnych vztahov v dotknutom podniku ani o hospodárskej závislosti alebo o miere osobnej identifikácie interného advokáta s jeho zamestnávatelom. 75. Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu preto nie je dôvodná. b) O údajnom porusení vseobecnej zásady rovnosti (druhá cast prvého odvolacieho dôvodu) 76. V druhej casti prvého odvolacieho dôvodu Akzo, Akcros a väcsina úcastníkov konania, ktorí ich podporujú v konaní na obidvoch stupnoch, tvrdia, ze Súd prvého stupna porusil vseobecnú zásadu rovnosti tým, ze zaobchádzal inak s podnikovými právnikmi a externými advokátmi, pokial ide o ochranu dôvernosti.([59]59) 77. Zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie([60]60) zakotvenú v clánkoch 20 a 21 Charty základných práv. Táto istá zásada je prítomná aj v clánku 14 EDLP a v dodatkovom protokole c. 12 k EDLP([61]61), podporne citovanom niektorými úcastníkmi konania. 78. Podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie pozaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rôznym spôsobom a aby sa s rôznymi situáciami nezaobchádzalo rovnakým spôsobom, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.([62]62) 79. Okolnosti, ktoré charakterizujú rozdielne situácie a tým ich porovnatelný charakter, je potrebné urcit a posúdit najmä s ohladom na predmet a ciel aktu, ktorý vytvára predmetný rozdiel. Okrem toho treba zohladnit zásady a ciele oblasti, do ktorej patrí predmetný akt.([63]63) 80. Ako sa uz viedlo,([64]64) cielom zásady dôvernosti komunikácie je teda chránit komunikáciu medzi klientom a jeho nezávislým advokátom. Na jednej strane predstavuje nevyhnutný doplnok dodrziavania práva na obhajobu priznaného klientovi a na druhej strane je zalozená na osobitnej role advokáta povazovaného za "spolupracovníka spravodlivosti", ktorého povinnostou je nezávisle a v najvyssom záujme spravodlivosti poskytovat právnu pomoc, ktorú klient potrebuje. 81. V rozpore s tvrdením ECLA, profesijný status advokáta ako podnikového právnika predstavuje velmi významnú okolnost na úcely posúdenia jeho nezávislosti. Ako sa totiz uz podrobne uviedlo,([65]65) napriek prípadnému zápisu do komory advokátov a podrobeniu sa profesijným pravidlám, ktoré z neho vyplývajú, zamestnaný podnikový právnik nemá rovnaký stupen nezávislosti vo vztahu k svojmu zamestnávatelovi ako advokát vykonávajúci svoju cinnost v externej advokátskej kancelárii vo vztahu k svojmu klientovi. Vo väcsine prípadov vykonáva interný advokát svoju cinnost výhradne alebo prinajmensom v podstatnej miere v prospech jediného "klienta", svojho zamestnávatela, zatial co výkon profesie nezávislého advokáta sa vyznacuje obhajobou ovela vyssieho a premenlivého poctu klientov, ako aj poskytovaním právneho poradenstva "vsetkým, ktorý ho potrebujú".([66]66) 82. V dôsledku toho stupen nezávislosti advokáta vykonávajúceho cinnost nezávisle a/alebo v advokátskej kancelárii, na jednej strane, a interného advokáta, na druhej strane, sa znacne odlisuje, pokial ide o právne poradenstvo alebo zastupovanie v sporových veciach. V dôsledku zjavne nizsej miery nezávislosti interný advokát má väcsie tazkosti úcinne celit konfliktu záujmov medzi svojimi profesijnými povinnostami a cielmi a zelaniami svojho podniku. 83. V rozpore s tvrdením ARNOVA tento rozdiel si zachováva svoj význam aj napriek tomu, ze vnútrostátny zákonodarca, v prejednávanom prípade holandský, z právneho hladiska rovnako zaobchádza s externými advokátmi a internými advokátmi (advocaten in dienstbetrekking). Toto rovnaké zaobchádzanie sa totiz týka iba formálneho aktu prijatia podnikového právnika na výkon profesie advokáta a ulozenia mu profesijných povinností, ktoré vyplývajú z tohto zápisu do komory advokátov. Naproti tomu tento právny rámec nemá ziaden vplyv na hospodársku závislost a neporovnatelnú osobnú identifikáciu so svojím klientom,([67]67) ktorý je tiez jeho zamestnávatelom. Napriek prípadnému rovnakému zaobchádzaniu sa nic nemení na skutocnosti, ze existuje znacný rozdiel medzi advokátmi vykonávajúcimi cinnost nezávisle a/alebo v advokátskej kancelárii a internými advokátmi, pokial ide o stupen ich nezávislosti. 84. Súd prvého stupna práve na základe tohto konkrétneho rozdielu vyvodil záver bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ze nemozno rozsírit ochranu dôvernosti na komunikáciu s internými advokátmi v rámci podniku. Nemozno teda urcit, ze bola porusená zásada rovnosti zaobchádzania. 85. V dôsledku toho nie je dôvodná ani druhá cast prvého odvolacieho dôvodu. c) Predbezný výsledok 86. Kedze prvý odvolací dôvod nie je v celom rozsahu dôvodný, treba preskúmat druhý odvolací dôvod uvádzaný subsidiárne. 2. O údajnej potrebe rozsírit pôsobnost zásady dôvernosti (druhý odvolací dôvod) 87. Druhým odvolacím dôvodom Akzo a Akcros vytýkajú Súdu prvého stupna, ze pri rozhodovaní o rozsahu zásady dôvernosti neprihliadol na významný vývoj v "oblasti práva", ktorý vyzaduje opätovný výklad rozsudku AM & S, aby sa zabránilo poruseniu práva na obhajobu a zásady právnej istoty. Odvolatelov podporuje v ich tvrdeniach velký pocet úcastníkov konania, ktorí ich podporujú v konaniach na obidvoch stupnoch. a) O údajnom vývoji v "oblasti práva" (prvá cast druhého odvolacieho dôvodu) 88. Vývoj v "oblasti práva" uvádzaný odvolatelmi sa týka, na jednej strane, statusu interných advokátov v právnych poriadkoch clenských státov a, na druhej strane, modernizácie procesných pravidiel v oblasti kartelov nariadením (ES) c. 1/2003. i) Status interných advokátov vo vnútrostátnych právnych poriadkoch 89. Predovsetkým, pokial ide vo vseobecnosti o status podnikových právnikov a osobitne o interných advokátov vo vnútrostátnych právnych poriadkoch, úcastníci konania sa zhodujú v zistení, ze relevantné ustanovenia v 27 clenských státoch Európskej únie sa zásadne odlisujú. Pokial ide osobitne o ochranu dôvernosti, nemozno konstatovat ziaden vseobecný trend smerujúci k rovnakému zaobchádzaniu s internými advokátmi a advokátmi vykonávajúcimi cinnost nezávisle. ECLA to vyjadruje obzvlást zjavným spôsobom: "neexistuje jednotná odpoved na otázku týkajúcu sa ochrany dôvernosti priznanej podnikovým právnikom vo vsetkých clenských státoch".([68]68) Odvolatelia sa v tom istom zmysle odvolávajú na "absenciu jednotného trendu na vnútrostátnej úrovni".([69]69) 90. Súd prvého stupna súhlasí s touto analýzou. Konstatuje, ze "...nemozno v právnych poriadkoch clenských státov v tomto ohlade pozorovat jednotné alebo jasne väcsinové tendencie". Opierajúc sa najmä o túto skutocnost, Súd prvého stupna odmietol pripustit tvrdenie "týkajúce sa rozsírenia osobnej pôsobnosti ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi nad rámec obmedzení, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudku AM & S".([70]70) 91. Odvolatelia a mnozstvo dalsích úcastníkov konania sa naopak domnievajú, ze zmeny, ktoré nastali v právnych poriadkoch nizsieho poctu clenských státov, smerujúce k rozsíreniu pôsobnosti ochrany dôvernosti na interných advokátov sú dostatocné na odôvodnenie spochybnenia judikatúry AM & S na úrovni Únie. Zastávajú názor, ze Súd prvého stupna nesprávne podriadil opätovný výklad tejto judikatúry existencii väcsinového trendu v právnych poriadkoch clenských státov. 92. V odpovedi na túto výhradu treba hned pripomenút, ze Súdny dvor Európskej únie skladajúci sa zo Súdneho dvora, Vseobecného súdu (predtým Súdu prvého stupna) a osobitných súdov, zabezpecuje dodrziavanie práva pri výklade a uplatnovaní zmlúv (clánok 19 ods. 1 ZEÚ).([71]71) Vychádzajúc z koncepcie Spolocenstva (teraz Únie), ktoré zakladá spolocenstvo práva, Súdny dvor rýchlo pripustil, ze v oblastiach patriacich do jeho právomoci treba zabezpecit uplatnenie urcitého poctu zásad vlastných právnemu státu a primeranú ochranu základných práv, hoci tieto (este) neboli zakotvené písomne.([72]72) 93. Súdny dvor sa pri rozhodovaní o existencii alebo neexistencii vseobecnej právnej zásady vzhladom na právne poriadky clenských státov najcastejsie obracia na spolocné ústavné tradície clenských státov([73]73) alebo na spolocné vseobecné zásady právnych poriadkov clenských státov.([74]74) 94. Odvolanie sa na spolocné ústavné tradície alebo vseobecné zásady nevyzaduje, aby nevyhnutne islo o spolocný alebo zjavne väcsinový trend v právnych poriadkoch clenských státov. Ide skôr o vykonanie odôvodneného porovnania právnych poriadkov, ktoré vyzaduje riadne zohladnit ciele a úlohy zverené Európskej únii ako aj osobitnú povahu európskej integrácie a práva Únie.([75]75) 95. Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti nie je vôbec vylúcené, ze vseobecná zásada práva, ktorá je známa alebo a fortiori výslovne zakotvená iba mensou castou vnútrostátnych právnych poriadkov, bude uznaná súdmi Únie ako zásada tvoriaca neoddelitelnú súcast právneho poriadku Únie. Bude to tak najmä vtedy, ak sa dotknutá zásada bude zdat osobitne dôlezitá vzhladom na zvlástnosti práva Únie, ciele a úlohy zverené Únii ako aj cinnosti institúcií Únie([76]76) alebo ak bude zodpovedat rastúcemu trendu. 96. Súdny dvor tiez nedávno uznal, ze zásadu zákazu diskriminácie na základe veku treba povazovat za vseobecnú zásadu práva Únie,([77]77) hoci sa nezdá, ze by táto zásada zodpovedala nejakému jednotnému alebo väcsinovému trendu v právnych ci dokonca ústavných poriadkoch clenských státov.([78]78) Dotknutá zásada vsak zodpovedá osobitnej úlohe zverenej Únii na úcely boja proti diskriminácii (clánok 19 ZFEÚ, predtým clánok 13 ES) a okrem toho bola konkretizovaná vo forme smernice normotvorcom Únie.([79]79) Navyse bola výrazom nedávneho trendu v oblasti ochrany základných práv na úrovni Únie, ktorý sa prejavil pri slávnostnom vyhlásení Charty základných práv Európskym parlamentom, Radou a Komisiou (pozri najmä jej clánok 21)([80]80) po schválení hlavami a vládami clenských státov pocas Európskej rady v Biarritzi (v októbri 2000). 97. To isté platí aj pre právo na prístup k spisu uvádzané niektorými úcastníkmi konania pocas pojednávania, tak ako bolo uznané súdmi Únie vo veci konaní v oblasti kartelov vedených Komisiou ako orgánom hospodárskej sútaze.([81]81) Uvedené právo nebolo v tejto forme uznané vsetkými právnymi poriadkami clenských státov, co mozno vysvetlit skutocnostou, ze niektoré clenské státy v minulosti nemali ziaden orgán hospodárskej sútaze, zatial co v iných clenských státoch mohol tento orgán iba predlozit prípadné porusenia príslusným súdom. Komisia je naopak poverená viest setrenie a zároven prijat rozhodnutie, ktoré uzatvára konania: v správnom konaní tejto povahy je právo na prístup k spisu súcastou práva na obhajobu, a preto predstavuje vyjadrenie základnej procesnej záruky v právnom státe. Bolo teda logické, ze súdy Únie uznali právo na prístup k spisu na európskej úrovni. 98. Pokial ide o zásadu dôvernosti, ktorá je predmetom prejednávanej veci, nemozno poukázat na ziadnu porovnatelnú okolnost, ktorá by mohla odôvodnit postavenie práva Únie na roven právnej situácii, ktorá prevláda v mensej casti clenských státov. Rozsírenie pôsobnosti ochrany dôvernosti komunikácie na komunikáciu s internými právnikmi v rámci podniku alebo skupiny nie je odôvodnené ziadnou zvlástnostou úloh a cinností Európskej komisie ako orgánu hospodárskej sútaze a nezodpovedá ziadnemu rastúcemu trendu v clenských státoch ci uz v práve hospodárskej sútaze alebo v iných oblastiach. 99. Pokial ide predovsetkým o úlohy, právomoci a vseobecnejsie cinnosti Európskej komisie ako orgánu hospodárskej sútaze, tieto sa v oblasti kartelov zásadne nelísia od úloh, právomocí a cinností orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. Najmä oprávnenie na prehliadku, ktorým disponuje Komisia v rámci setrenia, je dokonca viac obmedzené ako oprávnenia mnozstva vnútrostátnych orgánov.([82]82) Preto ak sa vo väcsine clenských státov nepovazuje za potrebné zabránit prístupu orgánov hospodárskej sútaze k výmenám korespondencie medzi podnikom a jeho interným advokátom, mozno pripustit, ze neexistuje ziaden naliehavý dôvod na úrovni Únie rozsírit pôsobnost ochrany dôvernosti. 100. Pokial ide o najnovsí vývoj vnútrostátnych právnych poriadkov, este stále dnes nie je mozné vyvodit ziaden jasný trend, a uz vôbec nie rastúci trend smerujúci k ochrane komunikácie s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny. 101. Velký pocet z 27 clenských státov, z ktorých sa v súcasnosti skladá Európska únia, nadalej uplatnuje zákaz zápisu podnikových právnikov do komory advokátov;([83]83) vo väcsine týchto clenských státov je automaticky dané, ze na internú komunikáciu s takýmito právnikmi sa nevztahuje ochrana dôvernosti.([84]84) 102. V niektorých clenských státoch este nemozno povazovat právnu situáciu týkajúcu sa ochrany dôvernosti interných advokátov za dostatocne stabilnú, ci uz z dôvodu absencie osobitných ustanovení v tejto oblasti alebo z dôvodu absencie ustálenej judikatúry alebo správnej praxe.([85]85) V niektorých prípadoch sa zdá, ze vnútrostátna právna úprava, správna prax alebo judikatúra sa skôr inspirujú z riesení uplatnovaných na úrovni Únie ako naopak([86]86). 103. Ochrana dôvernosti komunikácie sa vztahuje na komunikáciu s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny iba v malom mnozstve z 27 clenských státov. Ide o limitovaný fenomén v anglosaských státoch([87]87) a v niektorých iných clenských státoch, medzi ktorými figuruje predovsetkým Holandsko,([88]88) pricom nemozno povazovat tento trend za rastúci v clenských státoch. Právny vývoj na vnútrostátnej úrovni od vydania rozsudku AM & S([89]89) smerujúci k rozsíreniu pôsobnosti ochrany dôvernosti komunikácie na niektorých podnikových právnikov sa mi tiez zdá byt prílis izolovaný na to, aby mohol byt charakterizovaný ako zjavný trend. 104. Vzhladom na vyssie uvedené okolnosti sa domnievam, ze právna situácia v súcasných 27 clenských státoch Európskej únie sa nevyvinula v priebehu 28 rokov, ktoré uplynuli od rozsudku AM & S, do takej miery, aby sa v súcasnosti alebo v blízkej budúcnosti vyzadovala zmena judikatúry s cielom priznat interným advokátom právo na ochranu dôvernosti. 105. K uvedenému je potrebné dodat, ze sám normotvorca Spolocenstva nedávno vyslal signály, ktoré hovoria skôr v neprospech rovnakého zaobchádzania s advokátmi vykonávajúcimi cinnost nezávisle a s internými advokátmi v oblasti dôvernosti komunikácie. Tieto signály boli obsiahlo spomínané úcastníkmi konania v priebehu pojednávania. 106. Legislatívne konanie týkajúce sa modernizácie procesných pravidiel v oblasti kartelov [nariadenie (ES) c. 1/2003] a zmeny nariadenia ES o koncentráciách [nariadenie (ES) c. 139/2004] takto bezpochyby podnietilo iniciatívy pochádzajúce z radov Európskeho parlamentu, ktoré smerovali k rozsíreniu pôsobnosti dôvernosti komunikácie na podnikových právnikov,([90]90) ale normotvorca nakoniec tieto iniciatívy neprijal.([91]91) 107. Na rozdiel od tvrdenia ECLA takto prejavené úmysly normotvorcu Únie nie sú nerelevantné z jednoduchého dôvodu, ze mohli byt inspirované úvahami právnej politiky.([92]92) Naopak, Súdny dvor práve pri rozvíjaní práva Únie prostredníctvom zakotvenia vseobecných právnych zásad nemôze opomenút zohladnit stanoviská prijaté institúciami Únie motivované úvahami právnej politiky. 108. V rozpore s tvrdeniami odvolatelov a niektorých dalsích úcastníkov konania z dvoch smerníc o ulahcení výkonu povolania advokáta nemozno vyvodit ziadnu nálezitost, ktorá by ukladala povinnost rovnakého zaobchádzania s advokátmi vykonávajúcimi cinnost nezávisle a s internými advokátmi, pokial ide o ochranu dôvernosti komunikácie. 109. Je nesporne pravda, ze smernica 98/5([93]93) sa podla jej clánku 1 ods. 3 vztahuje rovnako na právnikov, ktorí pôsobia ako samostatne zárobkovo cinné osoby, ako aj na osoby v pracovnoprávnom vztahu. Clánok 8 tejto smernice stanovuje, ze právnik, ktorý je registrovaný v hostitelskom clenskom státe na základe profesijného titulu domovskej krajiny, môze vykonávat povolanie ako právnik v pracovnoprávnom vztahu u iného právnika, v zdruzení alebo v právnickej kancelárii, v státnom alebo súkromnom podniku v takom rozsahu, v akom to hostitelský clenský stát povoluje právnikom registrovaným na základe profesijného titulu pouzívaného v tomto státe. Uvedené ustanovenie iba upresnuje, ze clenský stát, ktorého právny poriadok uznáva interných advokátov, nemôze odmietnut túto formu výkonu povolania advokátom pôvodom z iných clenských státov. Toto ustanovenie nemôze znamenat, ze advokáti vykonávajúci cinnost nezávisle a interní advokáti majú podla normotvorcu Únie rovnaký stupen nezávislosti. 110. Navyse uz smernica 77/249([94]94) obsahovala odkaz na "právnikov, ktorí sú zamestnancami verejného alebo súkromného podniku". V rozsudku AM & S sa Súdny dvor na túto smernicu výslovne odvolal bez toho, aby pripustil, ze na interných advokátov sa vztahuje ochrana dôvernosti.([95]95) 111. Ziadna z týchto dvoch smerníc o ulahcení výkonu povolania advokáta nesvedcí v prospech rozsírenia pôsobnosti ochrany dôvernosti na interných advokátov. 112. Nakoniec predmetom diskusie na pojednávaní na Súdnom dvore boli ustanovenia práva Únie urcené na boj proti praniu spinavých penazí a financovaniu terorizmu, ktoré výslovne pripústajú dôvernost pre "osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania".([96]96) Akzo vykladá tieto ustanovenia v tom zmysle, ze sa vztahujú aj na interných advokátov. Na prvý pohlad sa zdá, ze preambula smernice 2005/60 svedcí v prospech tejto analýzy, lebo sa odvoláva na "osoby vykonávajúce právnické povolania, ako sú vymedzené clenskými státmi".([97]97) To vsak vyvracajú odporúcania Financnej akcnej skupiny (FATF)([98]98) uvádzané Komisiou, ktoré treba zohladnit na úcely výkladu tejto smernice; zamestnaní podnikoví právnici sú výslovne vylúcení z okruhu osôb podliehajúcich odporúcaným povinnostiam.([99]99) Prejednávaná vec bezpochyby nie je vhodným rámcom na vyjadrenie sa k výkladu smernice 2005/60 vycerpávajúcim spôsobom. Pokial vsak ide o prejednávaný prípad, treba skonstatovat, ze ustanovenia práva Únie týkajúce sa prania spinavých penazí a financovania terorizmu bezpochyby zjavne nesvedcia v prospech rozsírenia pôsobnosti ochrany dôvernosti na interných advokátov. 113. V dôsledku toho treba v celom rozsahu zamietnut tvrdenia odvolatelov a úcastníkov, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, ktoré smerujú k preukázaniu zmeny v "právnej oblasti". ii) Modernizácia procesných pravidiel v oblasti kartelov nariadením (ES) c. 1/2003 114. Odvolatelia uvádzajú, odvolávajúc sa na body 172 a 173 napadnutého rozsudku, dalsí odvolací dôvod, ktorý podla nich svedcí v prospech rozsírenia pôsobnosti ochrany dôvernosti na komunikáciu s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny: modernizácia procesných pravidiel v oblasti kartelov zvýsila potrebu právneho poradenstva, ktorého význam nemozno podcenovat na úcely predchádzania porusení práva hospodárskej sútaze. Právne poradenstvo interných advokátov má zásadný význam v kazdodennom zivote, pretoze je lahsie dostupné a menej nákladné a je zalozené na dôvernej znalosti dotknutého podniku a jeho cinností. Okrem toho viacerí úcastníci konania poukazujú na vzrastajúci význam takzvaných programov na dosiahnutie súladu (compliance programs) v rámci podnikov, ktorých cielom je zabezpecit dodrziavanie platných právnych predpisov a pravidiel. 115. Podla velkého poctu úcastníkov konania efektivita interného právneho poradenstva a úspech programov na dosiahnutie súladu predpokladajú, ze komunikácia s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny bude prebiehat dôverne a bez obmedzenia, pretoze v opacnom prípade bude vedenie podniku jednak zdrzanlivé v poskytovaní citlivých informácií zamestnanému advokátovi a jednak zamestnaný advokát bude poskytovat svoje poradenstvo skôr ústne ako písomne, co bude mat skodlivý vplyv tak na kvalitu, ako aj na uzitocnost právneho poradenstva. 116. V tejto súvislosti treba hned poznamenat, ze právne zmeny vyplývajúce z modernizácie procesných pravidiel v oblasti kartelov sa v case spornej prehliadky priestorov Akzo a Akcros este neuplatnovali. Setrenie sa totiz uskutocnilo na zaciatku roku 2003, a teda sa nan nevztahovala casová pôsobnost nariadenia (ES) c. 1/2003 (uplatnitelného od 1. mája 2004 na základe clánku 45 ods. 2). Napriek tomu vsak nemozno vylúcit argumentáciu zalozenú na nových procesných pravidlách v oblasti kartelov iba na základe casovej pôsobnosti nariadenia (ES) c. 1/2003. Perspektíva nadobudnutia úcinnosti nového systému totiz môze viest k vzniku zvýsenej potreby poradenstva v rámci dotknutého podniku alebo skupiny. 117. No ani významnejsia rola interných advokátov, ani nespochybnitelná uzitocnost ich právnych stanovísk, najmä z hladiska nariadenia (ES) c. 1/2003, v podstate neodôvodnuje rozsírenie pôsobnosti ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi na komunikáciu s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny. Takéto rozsírenie nemozno odôvodnit iba jednoduchým odkazom na ich detailnú znalost dotknutého podniku a jeho cinností. 118. Naopak, zmienka niektorých úcastníkov konania o dôvernej znalosti, ktorú má interný advokát o svojom zamestnávatelovi, sa zdá byt dvojsecná zbran: na jednej strane umoznuje táto dôverná znalost internému advokátovi usetrit cas tým, ze nezacne stúdium dotknutého spisu vzdy ab nihilo, a vytvorit si dôveryhodný vztah s internými spolupracovníkmi; na druhej strane je to práve táto osobitná blízkost s dotknutým podnikom a jeho cinnostami, ktorá silno spochybnuje nezávislost interného advokáta.([100]100) Chýba mu nevyhnutný odstup od svojho klienta a zároven zamestnávatela, ktorý je vlastný nezávisle poskytovanému právnemu poradenstvu. 119. Podnik, ktorý sa obracia na svojho interného advokáta, sa neobracia na neutrálnu tretiu osobu, ale v podstate na osobu, ktorá je jedným z jeho zamestnancov, bez ohladu na akékolvek profesijné povinnosti vyplývajúce zo zápisu do komory advokátov. Takáto komunikácia si nezaslúzi pozívat ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi nezávisle od ich frekvencie, významu a uzitocnosti, ktoré pre podnik predstavuje. 120. Tento záver nemozno spochybnit ani argumentáciou zalozenou na programoch na dosiahnutie súladu, ktorú rozvíjajú viacerí úcastníci konania. Ako uz uviedla Komisia bez toho, aby bola v tomto bode spochybnená, významná cast právneho poradenstva poskytovaného interne v rámci takýchto programov je vseobecnej povahy a nie je nijakým spôsobom konkrétne spojená so súcasným alebo budúcim výkonom práva na obhajobu. V dôsledku toho výmena komunikácie medzi podnikom a jeho interným advokátom "na úcely dosiahnutia súladu" vo vseobecnosti nesplna prvú podmienku stanovenú rozsudkom AM & S.([101]101) Súd prvého stupna teda správne uviedol, ze tento typ "interného" právneho poradenstva nemá "priamy vplyv" na problematiku ochrany dôvernosti komunikácie.([102]102) 121. Ani zmienka o výhodách a význame právneho poradenstva poskytovaného interne, ani zmienka o reforme procesných pravidiel vyplývajúcej z nariadenia (ES) c. 1/2003, hoci posudzované spolocne, v konecnom dôsledku neodôvodnujú odklon od judikatúry AM & S. b) O údajnom porusení práva na obhajobu a zásady právnej istoty (druhá cast druhého odvolacieho dôvodu) 122. Odvolatelia, a este viac niektorí úcastníci, ktorí vstúpili do konania na prvom a druhom stupni na ich podporu, zdôraznujú, ze vylúcenie komunikácie s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny z pôsobnosti ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi porusuje právo na obhajobu. Okrem toho je takýto prístup aj v rozpore so zásadou právnej istoty. i) Zásada právnej istoty vo svetle práva na obhajobu 123. Odvolací dôvod Akzo a Akcros je zalozený na výklade práva na obhajobu v spojení so zásadou právnej istoty. Odvolatelia vychádzajú zo skutocnosti, ze v európskom práve hospodárskej sútaze sa clánok 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ) casto uplatnuje súcasne so zodpovedajúcimi ustanoveniami vnútrostátneho práva [pozri v tejto súvislosti clánok 3 nariadenia (ES) c. 1/2003]. Tvrdia, ze ochrana komunikácie s internými advokátmi nemôze závisiet od otázky, ci vykonáva setrenie Komisia alebo vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze. 124. Zásada právnej istoty predstavuje vseobecnú a základnú zásadu práva Únie.([103]103) Táto zásada najmä vyzaduje, aby právna úprava, ktorá má nepriaznivé dôsledky pre jednotlivcov, bola jasná a presná a jej uplatnenie bolo predvídatelné pre tých, ktorí jej podliehajú.([104]104) Inak povedané, dotknuté osoby musia mat moznost jednoznacne poznat svoje práva a povinnosti a podla toho konat.([105]105) 125. Uplatnené na okolnosti prejednávaného prípadu to znamená, ze podniky, ktorých priestory sú predmetom prehliadky v dôsledku iniciatívy orgánu hospodárskej sútaze v rámci setrenia v oblasti kartelov, musia mat moznost vediet, ci sú oprávnené alebo nie dovolávat sa ochrany dôvernosti komunikácie medzi internými advokátmi a ich podnikom alebo podnikom tej istej skupiny. 126. Relevantné pravidlá práva Únie zodpovedajú týmto poziadavkám. Vo svetle ich výkladu uz spomínanou judikatúrou AM & S([106]106) stanovujú, ze komunikácia s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny nepozíva ochranu dôvernosti komunikácie. V tomto ohlade neexistuje ziadna právna neistota. 127. Pokial ide o spojenie medzi setrením vedeným Európskou komisiou a setreniami, ktoré mozno viest na vnútrostátnej úrovni, nariadenie Rady c. 17 ako aj nariadenie (ES) c. 1/2003 sú zalozené na jasnom rozdelení právomocí medzi jednotlivé orgány hospodárskej sútaze. Prehliadku nariadi a uskutocní bud Komisia, alebo vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze. Rozhodnutie nariadujúce prehliadku (rozhodnutie nariadujúce inspekciu), ktoré musí byt písomne predlozené podniku [clánok 14 ods. 2 a 3 nariadenia Rady c. 17 a clánok 20 ods. 3 a 4 nariadenia (ES) c. 1/2003], vzdy umoznuje jasne identifikovat jeho autora. 128. Ked vykonáva inspekciu Komisia, spravuje sa právom Únie; ked vykonáva inspekciu vnútrostátny orgán, spravuje sa vnútrostátnym právom [výslovne to stanovuje clánok 22 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003].([107]107) To isté platí aj pre pravidlá týkajúce sa ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi. 129. Pracovníci vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze môzu bezpochyby poskytnút Komisii aktívnu pomoc pri inspekcii, ktorú vykonáva [clánok 14 ods. 5 a 6 nariadenia Rady c. 17 a clánok 20 ods. 5 a 6 nariadenia (ES) c. 1/2003], a rovnako aj naopak, pracovníci Komisie môzu poskytnút pomoc pri setreniach vykonávaných vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze [clánok 13 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 a clánok 22 ods. 2 druhý pododsek nariadenia (ES) c. 1/2003]. Táto skutocnost vsak nemení rozdelenie právomocí nariadit a vykonat inspekciu ani ustanovenia uplatnitelné v tejto oblasti vrátane pravidiel o ochrane dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi. 130. Zásada právnej istoty je takto dodrzaná s ohladom na právo na obhajobu, najmä pokial ide o pravidlá uplatnitelné v kazdom prípade, pri prehliadkach, na ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi. 131. Odvolatelia namietajú, ze rezim uplatnitelný na interný dokument nemôze závisiet od otázky, ci ho chce v rámci prehliadky zaistit vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze alebo Komisia. 132. Hoci táto námietka vyjadruje úplne pochopitelné obavy, z právneho hladiska nie je dôvodná. 133. Ani zásada právnej istoty, ani právo na obhajobu nevyzaduje, aby právo Únie a vnútrostátne právo uplatnovali, kazdé v rámci svojej pôsobnosti, rovnaké kritériá a zabezpecili takto rovnakú ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi. Vseobecné zásady práva Únie a ochrana základných práv zabezpecená na úrovni Únie platia iba v rámci pôsobnosti práva Únie.([108]108) A naopak, vnútrostátne právo a vnútrostátna ochrana základných práv sa nemôzu rozsírit nad rámec vnútrostátnych právomocí. 134. Ak by sa harmonizovali procesné pravidlá uplatnované na prehliadky vykonávané vo veciach hospodárskej sútaze a pravidlá týkajúce sa dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi uplatnované v tejto oblasti na úrovni Únie, bezpochyby by to viedlo k zjednoduseniu práva. Za súcasného stavu práva Únie vsak takáto harmonizácia neexistuje. Otázka, ci je takáto harmonizácia ziaduca, predstavuje otázku právnej politiky, ktorú môze vyriesit iba normotvorca Únie. V kazdom prípade, podniky samotné nemôzu vyvolat takúto harmonizáciu tým, ze sa domáhajú práva na obhajobu a zásady právnej istoty.([109]109) 135. Odvolatelia na záver tvrdia, najmä s podporou Írska, ze ochrana, ktorú mozno priznat dôvernosti komunikácie medzi internými advokátmi a ich podnikom alebo podnikom tej istej skupiny na vnútrostátnej úrovni, môze byt narusená systémom výmeny informácií medzi európskymi orgánmi hospodárskej sútaze na základe clánku 12 nariadenia (ES) c. 1/2003. 136. Ako uvádza Komisia bez toho, aby bola v tomto bode spochybnená, v prejednávanom prípade nenastala ziadna výmena informácií. Zdá sa, ze tvrdenie zalozené na clánku 12 nariadenia (ES) c. 1/2003 je preto bezpredmetné. 137. Na úcely tohto odvolania preto nemá význam stanovit, ci a prípadne v akej miere môze clánok 12 nariadenia (ES) c. 1/2003 viest k výmene dokumentov a informácií chránených dôvernostou komunikácie medzi advokátmi a klientmi. Obmedzím sa teda na konstatovanie, ze sa mi zdá byt úplne mozné vykladat toto ustanovenie, a najmä jeho odkaz na "dôverné informácie", jednak v súlade so základnými právami a jednak spôsobom, aby dotknuté orgány hospodárskej sútaze, v súlade so zásadou lojálnej spolupráce (clánok 4 ods. 3 ZEÚ), nemuseli vykonat ziaden akt, ktorý by bol v rozpore s platnými pravidlami týkajúcimi sa ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi.([110]110) 138. Výhrada zalozená na tom, ze Súd prvého stupna porusil zásadu právnej istoty, pokial ide o právo na obhajobu, teda nie je dôvodná v celom rozsahu. ii) Právo nechat si poradit, obhajovat sa a zastupovat bez obmedzenia 139. Okrem toho údajné porusenie práva na obhajobu spocíva, najmä podla Írska, ACCE a ECLA, tiez v tom, ze vyuzitie právneho poradenstva interného advokáta je pre podniky menej zaujímavé, ak komunikácia s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny nepozíva ochranu dôvernosti komunikácie. Títo úcastníci konania sa v tejto súvislosti odvolávajú na porusenie clánku 6 ods. 3 písm. b) a c) EDLP, podla ktorého má mat kazdý obvinený primeraný cas a moznosti na prípravu svojej obhajoby a obhajovat sa s pomocou obhajcu podla vlastného výberu.([111]111) Niektorí úcastníci konania sa podporne odvolávajú aj na clánok 8 EDLP a na clánky 47 a 48 Charty základných práv. 140. Túto argumentáciu nemozno prijat. 141. Pokial ide predovsetkým o EDLP, nezdá sa, ze by Európsky súd pre ludské práva do dnesného dna rozhodol v prospech priznania ochrany dôvernosti komunikácii s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny. Naopak zdá sa, ze zistenia Európskeho súdu pre ludské práva v jeho rozsudku André a i. v. Francúzsko týkajúce sa úlohy advokáta ako súdneho úradník a sprostredkovatela medzi osobami podliehajúcimi súdnej právomoci a súdmi, sa odvolávajú na koncept nezávislosti advokáta, ktorý sa neodlisuje od konceptu tvoriaceho základ rozsudku Súdneho dvora vydaného vo veci AM & S.([112]112) 142. Za týchto okolností, hoci právo Únie obmedzuje ochranu dôvernosti iba na komunikáciu s externými advokátmi, zdá sa, ze úroven ochrany, ktorú zarucuje v súcasnom stádiu, nie je nizsia ako úroven ochrany zarucená EDLP. V dôsledku toho povinnost koherencie stanovená v clánku 52 ods. 3 prvej vete Charty základných práv neukladá rozsírit v práve Únie ochranu dôvernosti komunikácie aj na komunikáciu s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny. 143. Je nesporné, ze EDLP zarucuje iba minimálnu úroven ochrany základných práv a právo Únie im môze kedykolvek priznat sirsí rozsah ochrany (clánok 53 ods. 3 druhá veta Charty základných práv), ako správne poznamenáva Írsko. Napriek tomu z dôvodov, ktoré nasledujú, by nebolo vhodné rozsírit pôsobnost ochrany dôvernosti v práve Únie na komunikáciu s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny. 144. V prvom rade si môzeme polozit otázku, ci clánok 47 ods. 2 siesta veta Charty základných práv (prípadne v spojení s clánkom 48 ods. 2) má byt skutocne vykladaný v tom zmysle, ze zarucuje podnikom právo nechat si poradit, obhajovat sa a nechat sa zastupovat ich vlastnými internými advokátmi, ktorí sú voci nim v pracovnoprávnom vztahu. 145. Aj za predpokladu, ze konzultácia interných advokátov, zamestnaných podnikom alebo skupinou, spadá pod právo nechat si poradit, obhajovat sa a nechat sa zastupovat podla Charty základných práv, nevylucuje to v prípade vyuzitia sluzieb interných advokátov uplatnenie urcitých objektívne odôvodnených obmedzení. Intenzita ochrany poskytnutej základným právom sa totiz môze menit v závislosti od okolností.([113]113) 146. Podnikoví právnici napríklad nemajú vzdy moznost zastupovat na súde svojho vlastného zamestnávatela, teda podnik majúci právne oddelenie, v rámci ktorého pracujú.([114]114) Takisto nejde o porusenie základných práv, ak moznost zastupovat na súde nemajú vsetci advokáti na vsetkých vnútrostátnych súdoch,([115]115) hoci to bezpochyby obmedzuje moznosti potenciálnych klientov pri výbere najvhodnejsieho mandatára ad litem. 147. Analogicky rozsah ochrany komunikácie medzi klientom a jeho advokátom sa môze menit v závislosti od existencie alebo neexistencie pracovnoprávneho vztahu medzi týmito osobami. To neznamená, ze komunikácia medzi podnikom a jeho interným advokátom nepozíva ziadnu ochranu. Tak ako na akúkolvek komunikáciu medzi súkromnými osobami, aj na túto komunikáciu sa vztahuje ochrana dôvernosti korespondencie a komunikácie, ktorú tiez zarucuje clánok 7 Charty základných práv (clánok 8 EDLP). Spor sa týka iba otázky, ci by táto komunikácia s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny mala pozívat dodatocnú osobitnú ochranu proti akémukolvek zaisteniu, teda takú, aká vyplýva z ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi, aby sa umoznil výkon práva na obhajobu a zabezpecil sa riadny výkon spravodlivosti. 148. V tejto súvislosti ECLA bezpochyby správne zdôraznuje, ze základné práva dotknuté v prejednávanej veci musia byt v zásade predmetom extenzívneho výkladu z dôvodu ich podstatného významu. Aj na základe extenzívneho výkladu nemôze íst dôvernost komunikácie medzi advokátmi a klientmi zalozená na týchto právach nad rámec svojho skutocného úcelu. Dôvernost komunikácie medzi advokátmi a klientmi nemá totiz za ciel iba zabezpecit dodrzanie práva na obhajobu, ale reflektuje tiez funkciu advokáta ako nezávislého právneho poradcu, ktorý spolupracuje na "zachovaní zákonnosti" a poskytuje právne stanoviská "vsetkým, ktorí ich potrebujú".([116]116) Moznost viest dôvernú a nerusenú komunikáciu s klientom vdaka ochrane dôvernosti teda prispieva k riadnemu výkonu spravodlivosti. Na to, aby sa vylúcil akýkolvek konflikt záujmov medzi profesijnými povinnostami advokáta a zelaniami jeho klienta, dotknutý advokát nemôze byt voci svojmu klientovi vo vztahu závislosti.([117]117) 149. Interný advokát sa totiz nachádza práve v takejto situácii. Ako sa uz uviedlo, interný advokát je nielenze integrovaný v struktúrach podniku s právnym oddelením, v rámci ktorého pracuje, ale je zároven silno závislý z hospodárskeho hladiska na tomto podniku a identifikuje sa s ním ovela viac ako externý advokát.([118]118) Interný advokát, aj keby nebola dotknutá jeho osobná integrita, ako je to vo väcsine prípadov, a bol by vedený najlepsími úmyslami, je teda strukturálne vystavený riziku konfliktu záujmov medzi svojimi profesijnými povinnostami a cielmi a zelaniami sledovanými jeho podnikom. 150. Riziko konfliktu záujmov, vlastné funkcii interného advokáta, takisto oslabuje jeho moznosti bojovat proti zneuzitiu ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi. Takéto zneuzitie môze napríklad spocívat v odovzdaní dôkazov a informácií právnemu oddeleniu podniku pod zámienkou ziadosti o právne stanovisko s jediným alebo s primárnym cielom zamedzit orgánom hospodárskej sútaze prístup k týmto dôkazom a informáciám. V najhorsom prípade môzu operatívne oddelenia zneuzit právne oddelenie podniku a/alebo skupiny na to, aby tam ulozili protiprávne dokumenty, akými sú dohody o zosúladených postupoch, zápisnice zo stretnutí úcastníkov takýchto dohôd alebo zápisnice o fungovaní kartelu. 151. Vzhladom na osobitné konflikty záujmov a riziká zneuzitia, ktoré môzu nastat v podniku alebo skupine podnikov, sa mi zdá byt vhodnejsie nerozsírit pôsobnost ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi na komunikáciu s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny. Podla môjho názoru sa rovnaké tvrdenia, ako sú tvrdenia uvedené vyssie v súvislosti s Chartou základných práv, uplatnujú mutatis mutandis aj vo vztahu k zodpovedajúcim ustanoveniam EDLP. 152. Írsko tvrdí, odvolávajúc sa na judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva, ze dodrzanie zásady dôvernosti vztahu medzi advokátmi a klientmi prevláda nad prípadným zneuzitím.([119]119) Írsko v tejto súvislosti prehliadlo, ze judikatúra, na ktorú sa odvoláva, sa týka klasickej komunikácie medzi klientom a jeho externým advokátom; v takej situácii vsak neexistujú osobitné vyssie opísané riziká zneuzitia spojené s komunikáciou s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny a vo vseobecnosti tiez nie je namieste obava z konfliktu záujmov. 153. ECLA namieta, ze nezávislost interného advokáta nemôze byt posudzovaná abstraktným spôsobom iba na základe zohladnenia existencie pracovnoprávneho vztahu, ale naopak mala by sa preskúmat konkrétne v kazdom jednotlivom prípade najmä s prihliadnutím na profesijné pravidlá, ktoré sa uplatnujú z dôvodu zápisu do komory advokátov. Toto tvrdenie treba zamietnut z uz uvedených dôvodov:([120]120) samotné podrobenie sa profesijným pravidlám nezarucuje internému advokátovi nezávislost porovnatelnú s nezávislostou externých advokátov. Nevypovedá totiz nic o praxi, ktorá sa kazdodenne skutocne uplatnuje v podniku. ECLA okrem toho nezohladnuje skutocnost, ze interní advokáti sú vo vseobecnosti ovela závislejsí od svojho zamestnávatela z hospodárskeho hladiska a ovela viac sa osobne identifikujú ako externý advokát v rámci typických vztahov so svojou klientelou. Vzhladom na tieto zásadné rozdiely sa zdá, ze je objektívne odôvodnené vykonat vseobecnú analýzu a pokial ide o ochranu dôvernosti, rozlisovat medzi internými a externými advokátmi. 154. Výhrada zalozená na porusení práva nechat si poradit, obhajovat sa a nechat sa zastupovat bez obmedzení teda nie je dôvodná. iii) Dalsie uvádzané základné práva 155. Niektorí úcastníci konania, medzi ktorými sú v prvom rade Írsko a ECLA, vytýkajú napadnutému rozsudku, ze porusil aj dalsie základné práva, konkrétne vlastnícke právo a profesijnú slobodu.([121]121) Podla Írska a ECLA bola porusená profesijná sloboda, pretoze absencia ochrany dôvernosti komunikácie v rámci podniku alebo skupiny obmedzuje interného advokáta pri výkone jeho profesie a znevýhodnuje ho v porovnaní s advokátmi vykonávajúcimi svoju cinnost nezávisle. Základné vlastnícke právo je podla ECLA porusené z dôvodu, ze odmietnutie ochránit dôvernost komunikácie s internými advokátmi v urcitých prípadoch núti podniky obrátit sa na externých advokátov, cím im vznikajú znacné dodatocné výdavky. - Prípustnost výhrad 156. Kedze Írsko ako vedlajsí úcastník konania namieta porusenie profesijnej slobody, táto výhrada je neprípustná. Podla ustálenej judikatúry vedlajsí úcastník konania môze predlozit nové tvrdenia alebo tvrdenia odlisné od tých, ktoré uviedol úcastník konania, ktorého podporuje.([122]122) Nemôze vsak uvádzat nové dôvody.([123]123) Kedze odvolatelia Akzo a Akcros neuvádzali ziadne porusenie vlastníckeho práva ani profesijnej slobody, Írsku ako vedlajsiemu úcastníkovi konania nemozno umoznit v rámci tohto odvolania dovolávat sa takéhoto porusenia základných práv. 157. ECLA ako vedlajsí úcastník konania na prvom stupni má na rozdiel od Írska postavenie "dalsieho úcastníka konania" v rámci odvolania, co znamená, ze uz nepodlieha osobitným obmedzeniam uplatnitelným na vedlajsích úcastníkov konania (clánky 115 a 116 ods. 1 rokovacieho poriadku). Vo svojom vyjadrení vsak ECLA nemôze zmenit predmet sporu na Súde prvého stupna (clánok 116 ods. 2 rokovacieho poriadku). Vzhladom na skutocnost, ze v konaní na prvom stupni ani Akzo alebo Akcros, ani ECLA nepoukázali na porusenie vlastníckeho práva a profesijnej slobody uvádzané ECLA, takéto výhrady treba povazovat v stádiu odvolania za neprípustné.([124]124) - Preskúmanie podstaty výhrad 158. Dôvody vznesené Írskom a ECLA nie sú v kazdom prípade dôvodné. 159. Pokial ide predovsetkým o profesijnú slobodu, nemozno pripustit, ze absencia ochrany dôvernosti komunikácie v rámci podniku alebo skupiny podnikov znemoznuje alebo nadmerne stazuje interným advokátom výkon ich profesie. Po prvé, ako uz uviedlo mnozstvo úcastníkov tohto konania, význam interných právnych konzultácií v Únii v posledných rokoch neustále vzrastá, hoci vo väcsine clenských státov sa podnikoví právnici nemôzu dovolávat dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi. Po druhé, hlavná cinnost podnikových právnikov, vrátane tých, ktorí sú zapísaní v komore advokátov, nespocíva v poradenstve a v zastupovaní ich zamestnávatela v rámci súdnych alebo analogických konaní, ale skôr v poskytovaní vseobecného poradenstva, ktoré nemá nijaký priamy vztah s výkonom práva na obhajobu. 160. Pokial dalej ide o vlastnícke právo, tazko povedat, ako by platné pozitívne právo na úrovni Únie mohlo spôsobit porusenie tohto základného práva. Neuznanie dôvernosti komunikácie s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny nespôsobuje porusenie a uz vôbec nie odnatie akejkolvek majetkovej hodnoty v dôsledku konania institúcií Únie. Skutocnost, ze podnik vynalozí náklady na úcely vyuzitia sluzieb externých advokátov, vychádza z jeho vlastného rozhodnutia, prijatého úplne nezávisle. Je mozné, ze právny rámec uplatnovaný na dôvernost komunikácie medzi advokátmi a klientmi hrá v tejto súvislosti rolu. Zdá sa vsak, ze súvislost s majetkom podniku je prílis nepriama a vzdialená na to, aby sa mohlo pripustit porusenie tohto základného práva. 161. Výhrady zalozené na porusení základných práv uvádzané Írskom a ECLA musia byt teda zamietnuté ako neprípustné alebo, v kazdom prípade, nedôvodné. c) Predbezný výsledok 162. Kedze druhý odvolací dôvod je tiez potrebné povazovat za nedôvodný, treba preskúmat tretí odvolací dôvod uvádzaný podporne. 3. O zásade prenesenia právomocí a procesnej autonómie clenských státov (tretí odvolací dôvod) 163. Tretím odvolacím dôvodom Akzo a Akcros tvrdia, za podpory viacerých úcastníkov konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu na prvom a druhom stupni, ze jedine clenské státy majú právomoc definovat presný rozsah ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi. V tejto súvislosti sa opierajú hlavne o procesnú autonómiu uznanú clenským státom. Okrem toho uvádzajú právomoc clenských státov prijat profesijné pravidlá, ako aj zásadu prenesenia právomocí. a) O zásade procesnej autonómie clenských státov a údajnom odkaze práva Únie na vnútrostátne právo 164. V prvom rade sa tvrdí, ze ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi spadá pod právo na obhajobu, a teda ze ide o procesné pravidlá. Vzhladom na absenciu právnej úpravy v práve Únie, clenským státom prinálezí na základe ich procesnej autonómie vymedzit rozsah dôvernosti komunikácie. Dalsí úcastníci konania, najmä ECLA a CCBE, analogicky tvrdia, ze pokial ide o dôvernost komunikácie, právo Únie obsahuje odkaz na pravidlá uplatnujúce sa na profesiu advokáta v clenských státoch. Právo Únie nepochybne stanovuje poziadavku nezávislosti advokátov, ale prinálezí kazdému vnútrostátnemu právu definovat, ktorí právnici sa budú povazovat za nezávislých advokátov v dotknutom clenskom státe na úcely ochrany dôvernosti komunikácie. 165. Táto argumentácia je len málo presvedcivá. 166. Ani clánok 14 ods. 1 az 3 nariadenia Rady c. 17, ani vseobecná zásada ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi ziadnym spôsobom neodkazuje na vnútrostátne právo. V rozsudku AM & S sa Súdny dvor nesporne odvoláva na právne poriadky clenských státov. Súdny dvor tým vsak sleduje ciel stanovit jednotné kritériá, platné na úrovni Únie, na úcely ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi, a to napriek vsetkým rozdielom medzi ustanoveniami vnútrostátneho práva.([125]125) 167. Tento jednotný výklad a uplatnovanie dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi na úrovni Únie je tiez nevyhnutný na úcely setrení vykonávaných Komisiou v rámci konaní v oblasti kartelov. 168. Pri posudzovaní zákonnosti aktov prijatých institúciami Únie by pouzitie pravidiel alebo právnych pojmov vnútrostátneho práva malo za následok porusenie jednotnosti práva Únie, a teda zákonnost takýchto aktov - v prejednávanom prípade ide o prehliadku nariadenú Komisiou ako orgánom hospodárskej sútaze - mozno posudzovat iba v rámci práva Únie.([126]126) Zavedenie osobitných kritérií posúdenia, ktoré by vychádzali z právnej úpravy alebo ústavného poriadku clenského státu, by porusili vecnú jednotnost a úcinnost práva Únie.([127]127) 169. Ak by sa obsah a rozsah zásady dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi menil v závislosti od clenského státu, v ktorom Komisia vykonáva setrenie, viedlo by to k skutocnej právnej mozaike, ktorá by bola v rozpore so samotným vnútorným trhom. Cielom povýsenia Komisie na nadnárodný orgán hospodárskej sútaze bolo podrobit podniky v Európskej únii jednotným pravidlám v oblasti hospodárskej sútaze a vytvorit rovnaké sútazné podmienky na celom vnútornom trhu ("level playing field"). 170. Skutocnost, ze zásada dôvernosti práva Únie predstavuje základné právo, tiez svedcí v prospech autonómneho výkladu rozsahu ochrany, ktorú poskytuje. Obsah základných práv uplatnovaných v pôsobnosti práva Únie musí byt identický pre vsetkých obcanov Únie a pre vsetky podniky dotknuté právom Únie. V priebehu konaní v oblasti kartelov musia vsetky podniky, v ktorých vykonáva Komisia setrenie, pozívat voci tomuto orgánu rovnakú ochranu základných práv zarucenú právom Únie bez ohladu na miesto, kde sa prehliadka uskutocnuje. 171. V rozpore s tvrdením CCBE vymedzenie obsahu a rozsahu zásady dôvernosti v konaniach v oblasti hospodárskej sútaze nemôze byt ponechané na clenské státy na základe zásady subsidiarity. Na jednej strane procesné pravidlá v oblasti kartelov [nariadenie Rady c. 17 a nariadenie (ES) c. 1/2003] sú súcastou pravidiel hospodárskej sútaze potrebných na fungovanie vnútorného trhu, ktorých prijatie vyplýva z výlucnej právomoci Únie [clánok 3 ods. 1 písm. b) ZFEÚ], a teda zásadu subsidiarity nemozno v tejto oblasti uplatnit (clánok 5 ods. 3 ZEÚ). Na druhej strane výkon práv, ktoré jednotlivcom priznáva Zmluva, v prejednávanom prípade je to moznost dovolávat sa ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi, nemôze závisiet od úvah spojených so subsidiaritou.([128]128) 172. Pri setreniach vykonávaných Komisiou ako európskym orgánom hospodárskej sútaze je vnútrostátne právo relevantné iba v rozsahu, v akom orgány clenských státov poskytujú Komisii pomoc, najmä pokial ide o prekonanie odporu dotknutého podniku prostredníctvom pouzitia donucovacích opatrení [clánok 14 ods. 6 nariadenia Rady c. 17 a clánok 20 ods. 6 nariadenia (ES) c. 1/2003]. Naproti tomu na vymedzenie profesijných dokladov a dokumentov, ktoré je Komisia oprávnená kontrolovat a z ktorých si môze vytvorit kópiu v rámci svojich setrení v oblasti kartelov, sa uplatnuje jedine právo Únie. 173. Na záver, tvrdenie odvolatelov a úcastníkov, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, podla ktorého obsah a rozsah zásady dôvernosti závisí od vnútrostátneho práva, teda musí byt zamietnuté. b) O zásade prenesenia právomocí 174. Odvolatelia a niektorí vedlajsí úcastníci konania, ktorí ich podporujú, najmä ECLA, sa podporne odvolávajú na zásadu prenesenia právomocí. Namietajú, ze Únia nemá právomoc vymedzit, ktorí advokáti pozívajú ochranu dôvernosti pri komunikácii s ich klientmi. 175. Podla zásady prenesenia právomocí Únia koná len v medziach právomocí, ktoré na nu preniesli clenské státy v zmluvách na dosiahnutie cielov v nich vymedzených (clánok 5 ods. 2 prvá veta v spojení s ods. 1 prvou vetou ZEÚ).([129]129) Právomoci, ktoré na Úniu neboli zmluvami prenesené, zostávajú právomocami clenských státov (clánok 4 ods. 1 a clánok 5 ods. 2 druhá veta ZEÚ). 176. Tvrdenie, podla ktorého Únia nemá právomoc na vymedzenie rozsahu zásady dôvernosti na úcely setrení vykonaných Komisiou v rámci konaní v oblasti kartelov nie je dôvodné. 177. Clánok 145 nariadenia Rady c. 17, ktoré stanovuje právomoci Komisie v oblasti setrení, sa opiera o clánok 87 Zmluvy EHS (teraz clánok 103 ZFEÚ).([130]130) Ako to upresnuje clánok 3 ods. 1 písm. b) ZFEÚ, ide dokonca o výlucnú právomoc priznanú Únii. 178. Dôvernost komunikácie medzi advokátmi a klientmi, ktorá predstavuje obmedzenie právomoci Komisie v oblasti setrení,([131]131) je samotná zalozená na vseobecnej zásade práva Únie, ktorá má právnu silu základného práva.([132]132) Vymedzenie jej obsahu a rozsahu je jednou z podstatných úloh Súdneho dvora Európskej únie, ktorému prinálezí zabezpecit dodrziavanie práva pri výklade a uplatnovaní zmlúv (clánok 19 ods. 1 druhá veta ZEÚ). 179. Tvrdenia odvolatelov a niektorých úcastníkov, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, zalozené na nedostatku právomoci Únie teda musia byt zamietnuté. 180. ECLA a niektorí dalsí úcastníci konania zároven tvrdia, ze právo Únie by zasahovalo do právomoci clenských státov v oblasti právnej úpravy profesie advokáta, ak by nezohladnovalo jednotlivé vnútrostátne pravidlá smerujúce k ochrane dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi, pokial ide o komunikáciu s podnikovými právnikmi. 181. Túto námietku tiez nemozno prijat. Za súcasného stavu práva Únie je urcite nesporné, ze clenské státy majú právomoc upravit výkon profesie advokáta.([133]133) Pri výkone tejto právomoci sú vsak povinné, tak ako v iných oblastiach,([134]134) dodrziavat relevantné ustanovenia práva Únie, ako aj jej právomoci.([135]135) 182. Ako sa uz uviedlo, medzi mnozstvo výlucných právomocí Únie patrí aj právomoc stanovit pravidlá potrebné na fungovanie vnútorného trhu a vymedzit obsah a hranice právomoci setrenia Komisie ako európskeho orgánu hospodárskej sútaze. Nie je cielom ani úcelom posledných menovaných opatrení upravit výkon profesie advokáta. Môzu mat nepriame úcinky na cinnost dotknutých podnikov, ako aj na cinnost advokátov, ktorých tieto podniky splnomocnili na výkon sluzieb. Uvedené úcinky vsak majú iba vseobecnú povahu, podobne ako mnozstvo iných pravidiel prijatých Úniou a clenskými státmi v najrozlicnejsích oblastiach, akými je napríklad danové právo, trestné právo, úctovné právo a právo verejného obstarávania, ktoré môzu mat vplyv na kazdodennú cinnost podnikov a advokátov. Nijakým spôsobom nezasahujú do vnútrostátnych právomocí na úpravu výkonu profesie advokáta. 183. Zdá sa teda, ze tvrdenia niektorých úcastníkov konania, ktoré sú zalozené na porusení systému rozdelenia právomocí, sú v celom rozsahu nedôvodné. c) O niektorých dalsích tvrdeniach 184. Na záver sa budem venovat dvom doplnkovým tvrdeniam, ktoré boli uvedené proti napadnutému rozsudku Súdu prvého stupna. 185. Po prvé, ECLA tvrdí, ze právo Únie nemôze "zrusit" alebo "bránit" ochrane dôvernosti komunikácie priznanej vnútrostátnym právom podnikovým právnikom. 186. K uvedenému je potrebné poznamenat, ze vnútrostátne právo môze priznat takúto ochranu iba v rámci svojej pôsobnosti, teda najmä na úcely inspekcií vykonávaných vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze v rámci vnútrostátnych konaní v oblasti kartelov. Právo Únie ziadnym spôsobom "nerusí" ani "nebráni" prípadnej ochrane dôvernosti komunikácie, ktorá môze byt uznaná vo vnútrostátnych konaniach a prehliadkach; naopak, takáto ochrana pretrváva v celom rozsahu. Judikatúra AM & S sa uplatnuje iba na konania v oblasti hospodárskej sútaze a setrenia vykonávané Komisiou. Nemá ziaden vplyv na ustanovenia uplatnované na vnútrostátne konanie. 187. Vo vseobecnosti je viacúrovnovému systému, akým je systém Európskej únie, vlastné, ze rôzne pravidlá, ktorých pôsobnost sa neprekrýva, môzu koexistovat na lokálnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni. Harmonizácia právneho rámca na úrovni Únie a na úrovni vnútrostátneho práva musí byt ponechaná, ako sa uz uviedlo, jedine na normotvorcovi Únie.([136]136) 188. Po druhé, ACCE tvrdí, ze právo Únie by malo rozsírit ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi aj na komunikáciu s podnikovými právnikmi, ktorí sú zapísaní v komore advokátov v tretom státe. 189. Tento prístup nemozno prijat. Ak by sa aj rozsírila pôsobnost ochrany dôvernosti komunikácie na komunikáciu v rámci podniku alebo skupiny s podnikovými právnikmi zapísanými v komore advokátov v Európskom hospodárskom priestore, co je v rozpore s riesením, ktoré navrhujem, nic neodôvodnuje dodatocné rozsírenie pôsobnosti tejto ochrany aj na advokátov z tretích státov. 190. Na rozdiel od situácie, ktorá prevláda medzi clenskými státmi, vo vztahoch s tretími státmi totiz vo vseobecnosti neexistuje dostatocný základ umoznujúci vzájomné uznanie kvalifikácie advokátov a profesijných pravidiel, ktorým podliehajú advokáti pri výkone svojej profesie. V niektorých prípadoch by nebolo mozné ani zaistit, ze dotknutý tretí stát má dostatocne ustálenú prax pozadovanú právnym státom, ktorá by umoznovala advokátom vykonávat ich profesiu dostatocne nezávisle tak, aby naplnali svoju úlohu "spolupracovníka spravodlivosti". Nemôze byt povinnostou Komisie ani súdov Únie detailne overovat túto skutocnost v kazdom konkrétnom prípade vo svetle pravidiel a praktík platných v dotknutom tretom státe, najmä ak nemôze byt vzdy zaistená úcinná administratívna spolupráca s orgánmi tretieho státu. d) Predbezný výsledok 191. Tretí odvolací dôvod tiez nie je dôvodný. 4. Záver 192. Vzhladom na to, ze sa zdá, ze ziaden z odvolacích dôvodov uvádzaných Akzo a Akcros nie je dôvodný a ze ziadne z tvrdení uvádzaných vedlajsími úcastníkmi konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, nie je presvedcivé, je potrebné zamietnut odvolanie v celom rozsahu. 193. Ak by vsak Súdny dvor dospel k záveru, ze komunikácia s podnikovými právnikmi v rámci podniku alebo skupiny spadajú do pôsobnosti ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi, prinálezí mu, po zrusení napadnutého rozsudku, vrátit vec Vseobecnému súdu, aby pokracoval v skúmaní skutkových okolností (clánok 61 Statútu Súdneho dvora). Treba totiz este zistit, ci dve sporné správy elektronickej posty boli spojené s výkonom práva na obhajobu vzhladom na ich obsah a kontext, v ktorom boli zaslané. V - Trovy konania 194. Ak sa odvolanie v súlade s mojimi návrhmi v tejto veci zamietne, Súdny dvor rozhodne o trovách konania (clánok 122 ods. 1 rokovacieho poriadku), pricom podrobnosti vyplývajú z clánku 69 v spojení s clánkom 118 rokovacieho poriadku. 195. Podla clánku 69 ods. 2 prvej vety v spojení s clánkom 118 tohto rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 69 ods. 2 druhej vety rokovacieho poriadku, ak je viac úcastníkov konania, ktorí nemali úspech, Súdny dvor medzi nich rozdelí náhradu trov konania. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelov na náhradu trov konania a odvolatelia nebudú mat úspech vo svojich dôvodoch, musia byt zaviazaní na náhradu trov konania. Kedze podali odvolanie spolocne, musia tieto trovy konania znásat spolocne a nerozdielne.([137]137) 196. Na druhej strane Írsko, Holandské královstvo a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska ako vedlajsí úcastníci konania znásajú kazdý svoje vlastné trovy konania v súlade s clánkom 69 ods. 4 prvou vetou rokovacieho poriadku. 197. Dalsí úcastníci konania, ktorí podporujú odvolanie predlozením návrhov Súdnemu dvoru, môzu byt zaviazaní, aby znásali vlastné trovy konania na základe analogického uplatnenia clánku 69 ods. 4 tretej vety rokovacieho poriadku.([138]138) CCBE, ARNOVA, ECLA, ACCE a IBA svojimi návrhmi podporovali odvolanie Akzo a Akcros a nemali úspech; je preto vhodné, odchylne od toho, co sa uviedlo v bode 195, urcit, ze kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. VI - Návrh 198. Vzhladom na vyssie uvedené okolnosti navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Írsko, Holandské královstvo a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska znásajú kazdý svoje vlastné trovy konania. 3. Conseil des barreaux européens, Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten, European Company Lawyers Association, American Corporate Counsel Association (European Chapter) a International Bar Association znásajú kazdý svoje vlastné trovy konania. 4. V zostávajúcej casti sú Akzo Nobel Chemicals Ltd. a Akcros Chemicals Ltd. spolocne a nerozdielne zaviazaní na náhradu trov konania. __________________________________________________________________ [139]1 - Jazyk prednesu: nemcina. __________________________________________________________________ [140]2 - Na úcely týchto návrhov pod pojmom "interný advokát" rozumiem právnika, ktorý pracuje ako zamestnanec na právnom oddelení podniku alebo skupiny podnikov a ktorý je zároven zapísaný v komore advokátov v súlade s platnou vnútrostátnou právnou úpravou. __________________________________________________________________ [141]3 - "Legal professional privilege" v jazyku konania. __________________________________________________________________ [142]4 - Táto vec vyvolala v doktríne zivý záujem (pozri medzi inými GRAY, M.: The Akzo Nobel Judgment of the Court of First Instance. In: Irish Journal of European Law 14 (2007), s. 229 - 242; PRIETO, C.: Pouvoirs de vérification de la Commission et protection de la confidentialité des communications entre avocats et clients. In: La semaine juridique - édition générale 2007, II-10201, s. 35 - 37; CHEYNEL, B.: Heurs et malheurs du "legal privilege" devant les juridictions communautaires. In: Revue Lamy de la Concurrence - Droit, Économie, Régulation 2008, c. 14, s. 89 - 93; MYKOLAITIS, D.: Developments of Legal Professional Privilege under the Akzo/Akcros Judgment. In: International Trade Law and Regulation 2008, s. 1 - 6; WEIß, W.: Neues zum legal professional privilege. In: Europarecht 2008, s. 546 - 557). Zdá sa, ze niektorí ocakávajú rozsudok Súdneho dvora s takou netrpezlivostou, ze domnelý rozsudok Súdneho dvora v tejto veci uz bol komentovaný minulý rok (BRÜSSOW, R.: Das Anwaltsprivileg des Syndikus im Wirtschaftsstrafverfahren. In: Arbeitsgemeinschaft Strafrecht des Deutschen Anwaltvereins [Hrsg.], Strafverteidigung im Rechtsstaat, Baden-Baden 2009, s. 91 - 106; pozri v tejto súvislosti tiez HUFF, M.: Recht und Spiel. In: FrankfurterAllgemeine Zeitung c. 183, 10. august 2009, s. 28). __________________________________________________________________ [143]5 - Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). __________________________________________________________________ [144]6 - Dalej spolu oznacovaní ako "odvolatelia". __________________________________________________________________ [145]7 - Rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, T-125/03 a T-253/03, Zb. s. II-3523. __________________________________________________________________ [146]8 - Nariadenie Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). __________________________________________________________________ [147]9 - Pokial ide o zrusenie nariadenia Rady c. 17 nariadením (ES) c. 1/2003, pozri clánok 43 ods. 1 v spojení s clánkom 45 nariadenia (ES) c. 1/2003. __________________________________________________________________ [148]10 - Pozri v tejto súvislosti body 1 az 14 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [149]11 - Rozhodnutie Komisie K(2003) 85/4 z 30. januára 2003, zmenené a doplnené rozhodnutím K(2003) 559/4 z 10. februára 2003. __________________________________________________________________ [150]12 - Britský úrad pre hospodársku sútaz. __________________________________________________________________ [151]13 - Setrenie sa uskutocnilo v rámci veci COMP/38.589. __________________________________________________________________ [152]14 - K(2003) 1533 v konecnom znení. __________________________________________________________________ [153]15 - Pozri bod 7 vyssie týchto návrhov. __________________________________________________________________ [154]16 - Pozri bod 16 vyssie týchto návrhov. __________________________________________________________________ [155]17 - Uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 30. októbra 2003, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, T-125/03 R a T-253/03 R, Zb. s. II-4771. __________________________________________________________________ [156]18 - Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 27. septembra 2004, Komisia/Akzo a Akcros, C-7/04 P[R], Zb. s. I-8739. __________________________________________________________________ [157]19 - Zaslané najskôr faxom, originál odvolania bol podaný do kancelárie Súdneho dvora 8. decembra 2007. __________________________________________________________________ [158]20 - Uznesenia predsedu piatej komory Súdu prvého stupna zo 4. novembra 2003 a z 10. marca 2004; uznesenie predsedu prvej komory Súdu prvého stupna z 26. februára 2007. __________________________________________________________________ [159]21 - Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 8. júla 2008, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i., C-550/07 P, neuverejnené v Zbierke. __________________________________________________________________ [160]22 - Pozri sest uznesení predsedu Súdneho dvora z 5. februára 2009, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i., C-550/07 P, neuverejnené v Zbierke, ako aj uznesenie zo 17. novembra 2009, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i., C-550/07 P, neuverejnené v Zbierke, ktorým rozhodol o novom návrhu podanom LSEW. __________________________________________________________________ [161]23 - Uznesenie Súdu prvého stupna (piatej komory) z 28. mája 2004. __________________________________________________________________ [162]24 - Vec COMP/38.589 - "tepelné stabilizátory"; pozri v tejto veci tlacové vyhlásenie Komisie z 11. novembra 2009 (IP/09/1695). __________________________________________________________________ [163]25 - Pokial ide o poziadavku záujmu na konaní v rámci konania o odvolaní, pozri rozsudok z 19. októbra 1995, Rendo a i./Komisia, C-19/93 P, Zb. s. I-3319, bod 13, a moje návrhy z 13. decembra 2007 vo veci Bertelsmann & Sony/Impala, (rozsudok z 10. júla 2008, C-413/06 P, Zb. s. I-4951), bod 74. __________________________________________________________________ [164]26 - Rozsudky Rendo a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 13; z 13. júla 2000, Parlament/Richard, C-174/99 P, Zb. s. I-6189, bod 33; z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 21; z 3. apríla 2003, Parlament/Samper, C-277/01 P, Zb. s. I-3019, bod 28; z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 33, a zo 17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke FrieslandCampina, C-519/07 P, Zb. s. I-8495, bod 63. __________________________________________________________________ [165]27 - Pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, body 30 a 31. __________________________________________________________________ [166]28 - Ak sa zamestnanci Komisie oboznámili s obsahom dokumentu, porusenie základného práva môze pretrvávat aj po vrátení alebo znicení tohto dokumentu. Záujem na konaní teda tiez nadalej pretrváva. __________________________________________________________________ [167]29 - Rozsudky z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, body 18 a 19; Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 39; z 13. marca 2007, Unibet, C-432/05, Zb. s. I-2271, bod 37, a z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C-402/05 P a C-415/05 P, Zb. s. I-6351, bod 335. __________________________________________________________________ [168]30 - Európsky dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). Podla ustálenej judikatúry má EDLP osobitný význam na úcely vymedzenia spolocnej normy v oblasti základných práv na úrovni Európskej únii; pozri medzi mnozstvom iných rozsudok z 26. júna 2007, Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., C-305/05, Zb. s. I-5305, bod 29 a tam citovanú judikatúru; pozri tiez clánok 6 ods. 3 ZEÚ. __________________________________________________________________ [169]31 - Charta základných práv Európskej únie prvýkrát vyhlásená 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1) a potom druhýkrát vyhlásená 12. decembra 2007 v Strasburgu (Ú. v. EÚ C 303, s. 1). __________________________________________________________________ [170]32 - Pozri rozsudok z 18. mája 1982, AM & S/Komisia, nazývaný "AM & S", 155/79, Zb. s. 1575, najmä bod 18. Pozri tiez návrhy, ktoré predniesli generálny advokát Léger 10. júla 2001 vo veci Wouters a i. (rozsudok z 19. februára 2002, C-309/99, Zb. s. I-1577), bod 182, a generálny advokát Poiares Maduro 14. decembra 2006 vo veci Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., uz citovanej v poznámke pod ciarou 30, bod 39. Pozri tiez uznesenie Súdu prvého stupna zo 4. apríla 1990, Hilti/Komisia, T-30/89, Zb. s. II-163, body 13 a 14. __________________________________________________________________ [171]33 - To je prípad Spojeného královstva a Írska, ktorých právne systémy sú inspirované common law. __________________________________________________________________ [172]34 - Ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi je zakotvená na ústavnej úrovni najmä v Bulharsku (clánok 30 ods. 5 bulharskej ústavy) a v Spanielsku (clánok 24 ods. 2 spanielskej ústavy); je súcastou právnych ustanovení, ktoré majú právnu silu ústavy, predovsetkým v Taliansku, Portugalsku, Rumunsku a vo Svédsku. __________________________________________________________________ [173]35 - Európsky súd pre ludské práva sa vsak vo svojej judikatúre vo vseobecnosti odvoláva iba na clánok 8 EDLP. Pozri napríklad Európsky súd pre ludské práva, rozsudky Campbell v. Spojené královstvo z 25. marca 1992, séria A, c. 233; Niemietz v. Nemecko zo 16. decembra 1992, séria A, c. 251 B; Foxley v. Spojené královstvo z 20. septembra 2000 (zaloba c. 33274/96); Smirnov v. Rusko zo 7. júna 2007, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2007-VII, a André a i. v. Francúzsko z 24. júla 2008, vybraný na zverejnenie v Zbierke rozsudkov a rozhodnutí. Stáva sa, ze sa uzná súvislost s clánkom 6 EDLP (pozri Európsky súd pre ludské práva, rozsudky Niemietz v. Nemecko, uz citovaný, § 37, a Foxley v. Spojené královstvo, uz citovaný, § 50). __________________________________________________________________ [174]36 - Je nesporné, ze v case prijatia sporných rozhodnutí Komisie Charta základných práv este nemala záväzné právne úcinky porovnatelné s primárnym právom, ale ako zdroj výkladu práva poskytovala náhlad na základné práva zarucené právom Únie (medzi inými pozri rozsudky z 13. marca 2007, Unibet, C-432/05, Zb. s. I-2271, bod 37, a z 27. júna 2006, Parlament/Rada, nazývaný "Zlúcenie rodiny", C-540/03, Zb. s. I-5769, bod 38, a bod 108 mojich návrhov z 8. septembra 2005 v tejto veci. __________________________________________________________________ [175]37 - Rozsudok AM & S, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, body 20 a 23; v tom istom zmysle Európsky súd pre ludské práva, rozsudok André a i. v. Francúzsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, § 41. __________________________________________________________________ [176]38 - V nemcine sa obvykle na advokáta odvoláva ako na "Organ der Rechtspflege" [orgán spravodlivosti; osoba, ktorá je súcastou systému justície]. Nevyplýva vsak z toho ziaden vecný rozdiel, ktorý by bol relevantný v prejednávanej veci vo vztahu k výrazu "Mitgestalter der Rechtspflege" [spolupracovník spravodlivosti] pouzitého Súdnym dvorom v rozsudku AM & S. __________________________________________________________________ [177]39 - Rozsudok AM & S, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, body 20, 23 a 24; v tom istom zmysle Európsky súd pre ludské práva, rozsudok Niemietz v. Nemecko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, § 37. __________________________________________________________________ [178]40 - Rozsudok Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 30, bod 32. __________________________________________________________________ [179]41 - Právomoci setrenia priznané Komisii v európskych konaniach o koncentráciách clánkom 13 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ("nariadenia ES o koncentráciách", Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) sú analogické k tým, ktoré vyplývajú z clánku 20 nariadenia (ES) c. 1/2003 a iba o nieco menej rozsiahle. __________________________________________________________________ [180]42 - Uz citovaný v bode 32. __________________________________________________________________ [181]43 - Myslím tým body 10 az 43 odvolania. __________________________________________________________________ [182]44 - Rozsudok AM & S, citovaný v poznámke pod ciarou 32, body 21 a 22. __________________________________________________________________ [183]45 - Kedze Komisia si v prejednávanom prípade kladie otázku v súvislosti s existenciou vztahu s výkonom práva na obhajobu, uvedené sa týka iba záujmu odvolatelov na konaní; pozri v tejto súvislosti body 33 az 45 vyssie týchto návrhov. __________________________________________________________________ [184]46 - Zdá sa, ze Írsko ide este dalej a ochranu dôvernosti vztahuje aj na podnikových právnikov, ktorých "nezávislost" je zarucená iba ustanoveniami pracovného práva (bod 12 vyjadrenia vedlajsieho úcastníka). __________________________________________________________________ [185]47 - Doslovne "advokát v pracovnoprávnom vztahu" je advokát zamestnanec. __________________________________________________________________ [186]48 - Názov "Cohen advocaat" je vyvodený z mena prezidenta pracovnej skupiny, ktorá bola vytvorená pred reformou holandského práva týkajúceho sa profesijného statusu advokátov. __________________________________________________________________ [187]49 - Rozsudok AM & S, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, body 21 a 27. __________________________________________________________________ [188]50 - Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Sir Gordon Slynn 26. januára 1982 vo veci AM & S, uz citovanej v poznámke pod ciarou 32, s. 1655. __________________________________________________________________ [189]51 - Rozsudok AM & S, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, bod 24. __________________________________________________________________ [190]52 - Tamze, body 21 a 27. __________________________________________________________________ [191]53 - Pozri tiez návrhy, ktoré pedniesol generálny advokát Léger vo veci Wouters a i., uz citovanej v poznámke pod ciarou 32, bod 181: "[Nezávislost advokáta] sa tiez preukazuje vo vztahu ku klientovi, ktorý sa nemôze stat zamestnávatelom svojho advokáta". __________________________________________________________________ [192]54 - Bod 168 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [193]55 - Ide o takzvaný "professionneel statuut voor de advocaat in dienstbetrekking" (profesijný status zamestnaného advokáta). __________________________________________________________________ [194]56 - Tieto diskusie sa týkali hlavne rozdielnych názorov úcastníkov konania v súvislosti so stimulmi ("incentive structure"), pokial ide o cinnost interných advokátov a externých advokátov. __________________________________________________________________ [195]57 - To je predovsetkým prípad Nemecka. Podla informácií predlozených Súdnemu dvoru v priebehu ústnej casti konania je cinnost "advocaat in dienstbetrekking" pre externých klientov povolená tiez v Holandsku. __________________________________________________________________ [196]58 - Inak je to v prípade, ak zamestnaný advokát vykonáva cinnost pre externých klientov, ktorí nemajú vztah s jeho zamestnávatelom, nad rámec cinností vykonávaných v rámci právneho oddelenia podniku alebo skupiny. Komunikácia s týmito externými klientmi pozíva ochranu dôvernosti, pretoze zamestnaný advokát je voci nim nezávislý. __________________________________________________________________ [197]59 - Body 44 az 48 odvolania. __________________________________________________________________ [198]60 - Rozsudky z 20. októbra 2005, Komisia/Portugalsko, C-334/03, Zb. s. I-8911, bod 24, a z 12. septembra 2006, Eman a Sevinger, C-300/04, Zb. s. I-8055, bod 57; pozri v tom istom zmysle rozsudky z 19. októbra 1977, Ruckdeschel a i., 117/76 a 16/77, Zb. s. 1753; z 12. marca 1987, Raiffeisen Hauptgenossenschaft, 215/85, Zb. s. 1279, bod 23, a z 19. novembra 1998, SFI, C-85/97, Zb. s. I-7447, bod 30. __________________________________________________________________ [199]61 - Dodatkový protokol c. 12 k EDLP bol otvorený na podpis 4. novembra 2000 v Ríme a nadobudol úcinnost 1. apríla 2005. Zatial ho nepodpísali vsetky clenské státy Európskej únie a ratifikoval ho iba obmedzený pocet týchto státov (Spanielsko, Luxembursko, Holandsko, Rumunsko, Cyprus a Fínsko). Pozri v tejto súvislosti stav ratifikácií uverejnený na internetovom portály Rady Európy na adrese http://conventions.coe.int (poslednýkrát konzultovaná 21. februára 2010). Táto obmedzená úcast znizuje relevantnost protokolu na úcely prejednávanej veci. __________________________________________________________________ [200]62 - Rozsudky Súdneho dvora z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C-344/04, Zb. s. I-403, bod 95; z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, C-303/05, Zb. s. I-3633, bod 56; zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., nazývaný "Arcelor", C-127/07, Zb. s. I-9895, bod 23, a zo 7. júla 2009, S.P.C.M. a i., C-558/07, Zb. s. I-5783, bod 74. __________________________________________________________________ [201]63 - Pozri v tomto zmysle rozsudok Arcelor, uz citovaný v poznámke pod ciarou 62, bod 26. __________________________________________________________________ [202]64 - Pozri body 48 a 49 vyssie týchto návrhov. __________________________________________________________________ [203]65 - Pozri úvahy týkajúce sa prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, najmä body 61 az 72 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [204]66 - Rozsudok AM & S, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, bod 18. __________________________________________________________________ [205]67 - V súvislosti s týmto bodom pozri moju argumentáciu týkajúcu sa prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, najmä body 66 az 71 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [206]68 - Originál znie takto: "there is no uniform answer to the question of privilege of in-house lawyers in all Member States" (bod 52 vyjadrenia ECLA). __________________________________________________________________ [207]69 - Originál znie takto: "lack of uniform tendency at national level" (bod 52 odvolania Akzo a Akcros). __________________________________________________________________ [208]70 - Bod 170 v spojení s bodom 177 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [209]71 - Pozri v tom istom zmysle clánok 220 ods. 1 ES a clánok 164 Zmluvy EHS. __________________________________________________________________ [210]72 - Pozri v súvislosti so zrusením aktov zakladajúcich práva rozsudok z 12. júla 1957, Algera a i./Zhromazdenie, nazývaný "Algera", 7/56 a 3/57 az 7/57, Zb. s. 81, 114, a v súvislosti s ochranou základných práv na úrovni Únie rozsudok zo 17. decembra 1970, Internationale Handelsgesellschaft, 11/70, Zb. s. 1125, bod 4. __________________________________________________________________ [211]73 - Rozsudky Internationale Handelsgesellschaft, uz citovaný v poznámke pod ciarou 72, bod 4; zo 14. mája 1974, Nold/Komisia, 4/73, Zb. s. 491, bod 13; z 13. decembra 1979, Hauer, 44/79, Zb. s. 3727, bod 15; z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 13; z 3. mája 2005, Berlusconi a i., C-387/02, C-391/02 a C-403/02, Zb. s. I-3565, body 68 a 69; Advocaten voor de Wereld, uz citovaný v poznámke pod ciarou 62, Zb. s. I-3633, bod 45, a z 19. januára 2010, Kücükdeveci, C-555/07, Zb. s. I-365, bod 20. __________________________________________________________________ [212]74 - Rozsudky Algera, uz citovaný v poznámke pod ciarou 72, s. 116; AM & S, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, body 18 a 21, a z 9. septembra 2008, FIAMM a FIAMM Technologies/Rada a Komisia, C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513, body 170, 171 a 176. __________________________________________________________________ [213]75 - Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudok Internationale Handelsgesellschaft, uz citovaný v poznámke pod ciarou 72, bod 4, ako aj návrhy, ktoré predniesli generálny advokát Roemer 13. júla 1971 vo veci Zuckerfabrik Schöppenstedt/Rada (rozsudok z 2. decembra 1971, 5/71, Zb. s. 975), 991 a generálny advokát Poiares Maduro 20. februára 2008 vo veciach FIAMM a FIAMM Technologies/Rada a Komisia,uz citovaných v poznámke pod ciarou 74, body 55 a 56. __________________________________________________________________ [214]76 - Pozri v tom istom zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Roemer vo veci Zuckerfabrik Schöppenstedt/Rada, uz citovanej v poznámke pod ciarou 75, s. 991, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veciach FIAMM a FIAMM Technologies/Rada a Komisia, uz citovaných v poznámke pod ciarou 74, body 55 a 56. __________________________________________________________________ [215]77 - Rozsudky z 22. novembra 2005, Mangold, C-144/04, Zb. s. I-9981, bod 75, a Kücükdeveci, uz citovaný v poznámke pod ciarou 73, bod 21. __________________________________________________________________ [216]78 - Zákaz akejkolvek diskriminácie na základe veku je zakotvený najmä v clánku 6 fínskej ústavy a pokial ide osobitne o profesijný zivot, v clánku 59 ods. 1 portugalskej ústavy. __________________________________________________________________ [217]79 - Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje vseobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79); pozri v tejto veci rozsudok Kücükdeveci, uz citovaný v poznámke pod ciarou 73, bod 21. __________________________________________________________________ [218]80 - Pozri v tomto zmysle, teraz výslovne, rozsudok Kücükdeveci, uz citovaný v poznámke pod ciarou 73, bod 22. __________________________________________________________________ [219]81 - Zásadné rozsudky v tomto zmysle sú rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 54; z 18. decembra 1992, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-10/92 az T-12/92 a T-15/92, Zb. s. II-2667, bod 38, a z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, T-65/89, Zb. s. II-389, body 29 a 30. Tento posledný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Súdneho dvora zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, C-310/93 P, Zb. s. I-865. __________________________________________________________________ [220]82 - Ako sa uviedlo na pojednávaní, Komisia najmä nedisponuje ziadnym priamym donucovacím prostriedkom v rámci clánku 14 nariadenia Rady c. 17 alebo clánkov 20 a 21 nariadenia (ES) c. 1/2003. __________________________________________________________________ [221]83 - Je to tak najmä v Bulharsku, Ceskej republike, Estónsku, Grécku, vo Francúzsku, v Taliansku, na Cypre, v Luxembursku, Madarsku, Rakúsku, Rumunsku, Slovinsku, Slovenskej republike, vo Fínsku a Svédsku. Pokial ide osobitne o právnu situáciu na Cypre, treba uviest, ze "practising advocates" (právnici zapísaní v komore advokátov vykonávajúci povolanie advokáta) môzu byt nesporne clenmi "board of directors" [predstavenstva] podniku, ale nemôzu vykonávat svoju cinnost ako "employee" (zamestnanec) alebo "managing director" [výkonný riaditel] tohto podniku. __________________________________________________________________ [222]84 - Nemecké právo nesporne umoznuje zápis podnikových právnikov do komory advokátov ("Syndikusanwälte"), ale neposkytuje im ochranu dôvernosti internej komunikácie s ich zamestnávatelom. Naopak, zdá sa, ze na podnikových právnikov v Grécku sa za urcitých podmienok vztahuje relatívne siroká ochrana dôvernosti napriek skutocnosti, ze sa nemôzu zapísat do komory advokátov. __________________________________________________________________ [223]85 - Do tejto kategórie patria Dánsko, Spanielsko, Lotyssko, Litva, Malta a Rumunsko. Okrem toho právna situácia sa zdá obzvlást nejasná v Belgicku. Od roku 2000 existujú v tomto státe osobitné ustanovenia týkajúce sa povolania "podnikových právnikov", ktorí podliehajú urcitým profesijným pravidlám, ak sú zapísaní v Institut des juristes d'entreprise (IJE). Rozsah ochrany dôvernosti uplatnovanej na belgických podnikových právnikov sa vsak zdá mensí ako ten, ktorý sa vztahuje na advokátov, najmä vzhladom na absenciu akejkolvek zmienky na clánok 458 belgického trestného zákonníka v clánku 5 zákona z 1. marca 2000 [zákon zakladajúci Institut des juristes d'entreprise, Moniteur belge zo 4. júla 2000, s. 23255]. Navyse sa nezdá, ze by ho belgický orgán hospodárskej sútaze (Auditoriat du Conseil de la concurrence) vykladal tak, ze sa vztahuje na internú komunikáciu s podnikovými právnikmi v rámci podniku (pozri k tomuto bodu MARCHANDISE, P., SABBE, S.: Akzo "op zijn Belgisch": de renaissance van het surrealisme?. In: TBM-RCB 2009, s. 54; CATTARUZZA, J.: Reactie IBJ op het gewijzigd standpunt van het Auditoriaat inzake vertrouwelijkheid adviezen bedrijfsjurist. In: TBM-RCB 2008, s. 42). Belgická judikatúra sa k tejto otázke zatial nevyjadrila. __________________________________________________________________ [224]86 - Zdá sa, ze je to prípad Fínska a Slovinska. V Belgicku je aktuálne stanovisko prijaté vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze (pozri poznámku pod ciarou 85 vyssie) tiez inspirované judikatúrou súdov Únie, konkrétne rozsudkom vydaným Súdom prvého stupna vo veciach T-125/03 a T-253/03, napadnuté odvolaním, ktoré je predmetom tejto veci. __________________________________________________________________ [225]87 - Ide o Spojené královstvo a Írsko, ale nie Cyprus (pozri poznámku pod ciarou 83 vyssie); právna situácia na Malte sa zdá byt neistejsia. Podporne treba uviest, ze v niektorých anglosaských státoch, konkrétne v Spojených státoch amerických, sa ochrana dôvernosti komunikácie za urcitých okolností vztahuje aj na podnikových právnikov (pozri v tejto súvislosti zásadný rozsudok Najvyssieho súdu z 13. januára 1981, Upjohn v United States, 449 U.S. 383 [1981]; pozri tiez WALKOWIAK, V. S.: Attorney-client privilege in civil litigation. American Bar Association, Illinois, 2008, s. 7). Nezdá sa vsak, ze by islo o jednotný trend v anglosaskej sfére; Federálny austrálsky súd si coraz castejsie kladie otázku o nezávislosti podnikových právnikov, hoci v zásade uznáva "legal professional privilege for in-house counsel" [ochranu dôvernosti komunikácie s interným advokátom] (pozri Federal Court of Australia, uznesenia z 12. septembra 2007, Telstra vs. Minister for Communications, Information Technology and the Arts [No 2] [2007] FCA 1445, a z 13. decembra 2007, Rich v Harrington [2007] FCA 1987). __________________________________________________________________ [226]88 - Okrem Holandska ide predovsetkým o Grécko, Portugalsko a Polsko. Pokial ide o Polsko, treba uviest, ze polské právo pozná osobitnú profesiu nazývanú radcowie prawni (právny poradca), ktorej clenovia podliehajú analogickým profesijným pravidlám ako adwokaci (advokáti). Ak sú zamestnaní ako podnikoví právnici zamestnanci, uplatnuje sa na nich profesijné tajomstvo analogické tomu, ktoré sa uplatnuje na advokátov. __________________________________________________________________ [227]89 - Pozri najmä v Holandsku a v Polsku. Pozitívne belgické právo tiez vyplýva z nedávno prijatého zákona napriek stále prevládajúcim neistotám, ako sa uz uviedlo vyssie (pozri poznámku pod ciarou 85). Vo Francúzsku sa v súcasnosti zvazuje "reforma právnych profesií" (pozri v tejto súvislosti najmä správu "Komisie Darrois" predlozenú prezidentovi republiky 8. apríla 2009); zdá sa, ze zatial neviedla k zmene pozitívneho práva, pokial ide o zásadu dôvernosti, ani k návrhu alebo predlozeniu zákona o tejto osobitnej otázke. V kazdom prípade návrh zákona c. 2383 o modernizácii regulovaných súdnych a právnych profesií predlozený v marci 2010 sa týka iba niektorých iných aspektov tejto reformy a netýka sa zásady dôvernosti. __________________________________________________________________ [228]90 - Pokial ide o nariadenia (ES) c. 1/2003, pozri dokument Parlamentu A5-0229/2001 v konecnom znení ("správa Evans"), pozmenujúci návrh c. 10 týkajúci sa clánku 14 ods. 3 návrhu nariadenia Komisie KOM(2000) 582 v konecnom znení; pokial ide o nariadenie (ES) c. 139/2004, pozri dokument Parlamentu A5-0257/2003 v konecnom znení ("správa Della Vedova"), pozmenujúci návrh c. 5 týkajúci sa odôvodnenia c. 34 a pozmenujúci návrh c. 25 týkajúci sa clánku 13 ods. 1 návrhu nariadenia Komisie KOM(2002) 711 v konecnom znení. __________________________________________________________________ [229]91 - Pokial ide o nariadenie (ES) c. 1/2003, sám Parlament neprijal pozmenujúce návrhy svojho spravodajcu. Pokial ide o nariadenie (ES) c. 139/2004, pozmenujúce návrhy boli schválené Parlamentom, ale Rada ich do nariadenia neprevzala. __________________________________________________________________ [230]92 - V jazyku konania "policy considerations". __________________________________________________________________ [231]93 - Smernica 98/5/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o ulahcení trvalého výkonu právnického povolania v inom clenskom státe ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia (Ú. v. ES L 77, s. 36; Mim. vyd. 06/003, s. 83). __________________________________________________________________ [232]94 - Pozri najmä clánky 2 a 6 smernice Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na ulahcenie úcinného výkonu slobody právnikov poskytovat sluzby (Ú. v. ES L 78, s. 17; Mim. vyd. 06/001, s. 52). __________________________________________________________________ [233]95 - Rozsudok AM & S, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, bod 26. __________________________________________________________________ [234]96 - Clánok 23 ods. 2 v spojení s clánkom 2 ods. 1 bodom 3 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní vyuzívania financného systému na úcely prania spinavých penazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, s. 15); v tom istom zmysle pozri clánok 6 ods. 3 druhý pododsek v spojení s clánkom 2a bodom 5 smernice smernice 91/308/EHS Rady z 10. júna 1991 o predchádzaní zneuzívania financného systému na úcely prania spinavých penazí (Ú. v. ES L 166, s. 77; Mim. vyd. 09/001, s. 153) v znení stanovenom smernicou 2001/97/ES (Ú. v. ES L 344, s. 76); pozri v tejto súvislosti rozsudok Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 30. __________________________________________________________________ [235]97 - Odôvodnenie c. 19 smernice 2005/60. __________________________________________________________________ [236]98 - FATF (Financná akcná skupina) je medzivládna organizácia vytvorená v Parízi v roku 1989 clenskými státmi "G7", ktorá má v súcasnosti, vrátane Európskej komisie, 35 clenov. __________________________________________________________________ [237]99 - Interpretacné prvky sú prítomné v takzvaných "40 odporúcaniach" uverejnených FATF v roku 2003 (a dostupných na adrese http://www.fatf-gafi.org, internetový portál naposledy konzultovaný 10. februára 2010). Glosár v písmene e) vylucuje "zamestnancov iných podnikov" [cize advokátskych kancelárií] z pojmu "stanovené nefinancné podniky a povolania". __________________________________________________________________ [238]100 - O nezávislosti pozri tiez moju analýzu prvého odvolacieho dôvodu, najmä body 61 az 72 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [239]101 - Rozsudok AM & S, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, body 21 a 23; pozri tiez rozsudok Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 30, body 32 a 35, ktorý zdôraznuje vztah medzi dôvernostou komunikácie a súdnymi konaniami (resp. prípravou na súdne konania); pozri tiez moju analýzu prvého odvolacieho dôvodu (v bode 54 vyssie týchto návrhov). __________________________________________________________________ [240]102 - Bod 172 in fine napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [241]103 - Rozsudky zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C-110/03, Zb. s. I-2801, bod 30; z 12. februára 2008, Kempter, C-2/06, Zb. s. I-411, bod 37, a z 10. septembra 2009, Plantanol, C-201/08, Zb. s. I-8343, body 43 a 44. __________________________________________________________________ [242]104 - Rozsudok zo 14. januára 2010, Stadt Papenburg, C-226/08, Zb. s. I-131, bod 45; v tom istom zmysle rozsudky z 15. februára 1996, Duff a i., C-63/93, Zb. s. I-569, bod 20, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 79. __________________________________________________________________ [243]105 - Rozsudky z 21. júna 2007, ROM-projecten, C-158/06, Zb. s. I-5103, bod 25, a z 10. marca 2009, Heinrich, C-345/06, Zb. s. I-1659, bod 44. __________________________________________________________________ [244]106 - Rozsudok AM & S, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32; pozri v tejto súvislosti moju analýzu prvého odvolacieho dôvodu (body 52 az 75 vyssie týchto návrhov). __________________________________________________________________ [245]107 - Pozri podporne piate odôvodnenie nariadenia (ES) c. 1/2003, podla ktorého treba predlozit "preukázat... existenciu podla vyzadovanej právnej normy [dôkaz pozadovaný zákonom - neoficiálny preklad]" porusenia clánku 81 ods. 1 alebo clánku 82 ES (teraz clánky 101 ods. 1 a 102 ZFEÚ) bez toho, aby boli dotknuté vnútrostátne pravidlá týkajúce sa pozadovaného dôkazu. __________________________________________________________________ [246]108 - Pozri v tomto zmysle tiez clánok 51 ods. 1 Charty základných práv a rozsudky z 12. decembra 2002, Rodríguez Caballero, C-442/00, Zb. s. I-11915, bod 31; Mangold, uz citovaný v poznámke pod ciarou 77, bod 75, a z 23. septembra 2008, Bartsch, C-427/06, Zb. s. I-7245, body 15 a 25. __________________________________________________________________ [247]109 - Samotné odvolanie sa na právo na obhajobu nespôsobí ako také harmonizáciu práva. Naopak, prípadná zmena judikatúry AM & S by vo väcsine clenských státov, v ktorých vnútrostátne právo nepriznáva komunikácii s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi, viedla k odlisnému právnemu rezimu na vnútrostátnej úrovni a úrovni Únie. __________________________________________________________________ [248]110 - Pokial ide o výklad právnych aktov únie v súlade so základnými právami, pozri napríklad rozsudky Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 30, bod 28, a z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C-402/07 a C-432/07, Zb. s. I-10923, body 47 a 48. Pozri analogicky rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 174. __________________________________________________________________ [249]111 - Ako správne namieta Komisia, Únia priamo nepodlieha povinnostiam vyplývajúcim z clánku 6 EDLP, pretoze zatial nepristúpila k tomuto dohovoru. Uvedený clánok vsak predstavuje vyjadrenie základných práv právneho státu, ktoré sú tiez uznané ako vseobecné zásady právom Únie (pozri medzi mnozstvom iných rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 21, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 68. Okrem toho v rozsahu, v akom Charta základných práv obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaruceným v EDLP, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore (clánok 52 ods. 3 prvá veta Charty základných práv). __________________________________________________________________ [250]112 - Európsky súd pre ludské práva, rozsudok André a i. v. Francúzsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, § 42 in fine; na zaciatku rozsudku (§ 15) Európsky súd dokonca cituje, okrem iného, aj úryvky z rozsudku AM & S, uz citovaného v poznámke pod ciarou 32, body 18 az 24, pod názvom "5. Právo Spolocenstva". __________________________________________________________________ [251]113 - Tiez v tomto zmysle Európsky súd pre ludské práva rozsiruje ochranu poskytnutú clánkom 8 EDLP na obchodné priestory, pricom ale uvádza, ze takáto ochrana nemá nevyhnutne rovnakú intenzitu ako priestory uzívané na súkromné úcely: rozsudok Niemietz v. Nemecko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, § 31 in fine znie takto: "[právo zásahu zmluvných státov] by mohlo byt v porovnaní s inými prípadmi rozsiahlejsie pokial ide o obchodné priestory alebo profesijné ci obchodné cinnosti" [neoficiálny preklad]; v tom istom zmysle slovné spojenie "do urcitej miery" v § 29 tohto rozsudku; pozri okrem iného Európsky súd pre ludské práva, rozsudok Société Colas Est a i. v. Francúzsko z 16. apríl 2002, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2002-III, §§ 41 a 49. Nemecký Bundesverfassungsgericht (Federálny ústavný súd) takisto stanovil, pokial ide o ochranu súkromného zivota, ze jedine "jadro organizácie súkromného zivota" je chránené pred akýmikolvek zásahmi verejných orgánov (uznesenie zo 14. septembra 1989, BVerfGE 80, 367 podrobne vymedzujúce ochranu, ktorá sa má poskytnút záznamom v osobných zápiskoch v rámci prehliadky nariadenej vysetrovacími orgánmi). __________________________________________________________________ [252]114 - V Nemecku clánok 46 ods. 1 statútu advokátov (Bundesrechtsanwaltsordnung) napríklad zakazuje internému advokátovi zastupovat v postavení advokáta svojho zamestnávatela na súdoch a arbitráznych orgánoch; zamestnaný advokát teda môze zastupovat svojho zamestnávatela iba na súdoch, na ktorých sa nevyzaduje zastupovanie advokátom, a teda táto moznost je otvorená pre akúkolvek osobu, vrátane osoby bez právneho vzdelania. Prax súdov Únie je podobná: pokial ide o zaloby podané konatelmi zalobcov, ktorí boli zapísaní do komory advokátov, pozri uznesenie Súdu prvého stupna z 8. decembra 1999, Euro-Lex/ÚHVT (EU-LEX) T-79/99, Zb. s. II-3555, body 28 a 29; z 13. januára 2005, Sulvida/Komisia, T-184/04, Zb. s. II-85, body 9 a 10, a z 19. novembra 2009, EREF/Komisia, T-40/08, Zb. s. II-222, uverejnenie výberu z rozhodnutí, body 25 a 26. Proti tomuto poslednému menovanému uzneseniu vsak bolo podané odvolanie, C-75/10 P, EREF/Komisia; pokial ide o odvolanie podané samotným odvolatelom, pozri okrem iného uznesenie Súdneho dvora z 5. decembra 1996, Lopes/Súdny dvor, C-174/96 P, Zb. s. I-6401, bod 11. __________________________________________________________________ [253]115 - Európsky súd pre ludské práva, rozsudok Meftah a i. v. Francúzsko z 26. júla 2002, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2002-VII, §45 az §48 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [254]116 - Rozsudok AM & S, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, bod 18. __________________________________________________________________ [255]117 - Znovu pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci Wouters a i., uz citovanej v poznámke pod ciarou 32, bod 181. __________________________________________________________________ [256]118 - Pozri moju analýzu prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, najmä body 61 az 72 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [257]119 - "... potreba dodrzat dôvernost vztahu advokát - klient prevláda nad prípadným zneuzitím." Európsky súd pre ludské práva, rozsudok Campbell v. Spojené královstvo, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, § 52 in fine. __________________________________________________________________ [258]120 - Pozri k tomuto bodu moju analýzu prvého odvolacieho dôvodu v bodoch 64 az 71 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [259]121 - Írsko sa v tejto súvislosti odvoláva na clánok 15 Charty základných práv, ECLA na clánok 1 dodatkového protokolu 1 k EDLP. __________________________________________________________________ [260]122 - Rozsudky z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, 30/59, Zb. s. 1, 37; z 27. novembra 2003, Komisia/Fínsko, C-185/00, Zb. s. I-14189, bod 91, a z 26. marca 2009, Selex Sistemi Integrati/Komisia a Eurocontrol, C-113/07 P, Zb. s. I-2207, bod 54. __________________________________________________________________ [261]123 - Rozsudok Súdneho dvora zo 17. marca 1993, Komisia/Rada, C-155/91, Zb. s. I-939, body 23 a 24; rozsudok Súdu prvého stupna z 3. apríla 2003, BaByliss/Komisia, T-114/02, Zb. s. II-1279, bod 417; pozri tiez, s analogickým výsledkom, rozsudok Súdneho dvora z 10. februára 2009, Írsko/Parlament a Rada, C-301/06, Zb. s. I-593, bod 34 v spojení s bodom 57, v ktorom Súdny dvor nezohladnil porusenie základných práv uvádzaných Slovenskou republikou ako vedlajsím úcastníkom konania. __________________________________________________________________ [262]124 - Ustálená judikatúra; pozri nedávnu judikatúru, rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, C-202/07 P, Zb. s. I-2369, body 59 a 60; Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 38, a z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, C-554/08 P, Zb. s. II-189, uverejnenie výberu z rozhodnutí, bod 32. __________________________________________________________________ [263]125 - Rozsudok AM & S, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, body 18 az 22, osobitne bod 21; v tom istom zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Warner 20. januára 1981 v tejto veci, s. 1630 a 1631. Pozri okrem toho ustálenú judikatúru o autonómnom výklade pojmov práva Spolocenstva a práva Únie, napríklad rozsudky z 18. januára 1984, Ekro, 327/82, Zb. s. 107, bod 111; z 18. októbra 2007, Österreichischer Rundfunk, C-195/06, Zb. s. I-8817, bod 24, a zo 17. júla 2008, Kozlowski, C-66/08, Zb. s. I-6041, bod 42. __________________________________________________________________ [264]126 - Rozsudky Internationale Handelsgesellschaft, uz citovaný v poznámke pod ciarou 72, bod 3, a Hauer, uz citovaný v poznámke pod ciarou 73, bod 14. __________________________________________________________________ [265]127 - Rozsudok Hauer, uz citovaný v poznámke pod ciarou 73, bod 14. __________________________________________________________________ [266]128 - Pozri v tomto zmysle, pokial ide o výkon základných slobôd interného trhu, rozsudok z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 81. __________________________________________________________________ [267]129 - Pozri tiez stanovisko 2/94 z 28. marca 1996, "pristúpenie k EDLP", Zb. s. I-1759, body 23 a 24, a rozsudok z 23. októbra 2007, Parlament/Komisia, C-403/05, Zb. s. I-9045, bod 49. __________________________________________________________________ [268]130 - Aj clánky 20 a 21 nariadenia (ES) c. 1/2003, ktoré sa budú uplatnovat na budúce prípady, majú právny základ v Zmluvách, konkrétne clánku 83 ES (teraz clánok 103 ZFEÚ). __________________________________________________________________ [269]131 - Rozsudok AM & S, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, najmä body 18a 22. __________________________________________________________________ [270]132 - Pozri bod 47 vyssie týchto návrhov. __________________________________________________________________ [271]133 - Rozsudky z 12. júla 1984, Klopp, 107/83, Zb. s. 2971, bod 17, a z 19. februára 2002, Wouters a i., C-309/99, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, bod 99. __________________________________________________________________ [272]134 - Pozri medzi mnozstvom iných rozsudky zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/93, Zb. s. I-225, bod 21, v oblasti priamych daní; z 23. októbra 2007, Morgan a Bucher, C-11/06 a C-12/06, Zb. s. I-9161, bod 24, pokial ide o obsah výucby a organizáciu skolských systémov, a z 10. marca 2009, Hartlauer, C-169/07, Zb. s. I-1721, bod 29, pokial ide o úpravu systémov sociálneho zabezpecenia. __________________________________________________________________ [273]135 - Pozri v tomto zmysle rozsudok Klopp, uz citovaný v poznámke pod ciarou 133, body 17 a 18; pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro 1. februára 2006 v spojených veciach Cipolla a i. (rozsudok z 5. decembra 2006, C-94/04 a C-202/04, Zb. s. I-11421), bod 82. __________________________________________________________________ [274]136 - Pozri k tomuto bodu body 133 a 134 vyssie týchto návrhov. __________________________________________________________________ [275]137 - V tomto zmysle tiez rozsudok z 31. mája 2001, D a Svédsko/Rada, C-122/99 P a C-125/99 P, Zb. s. I-4319, bod 65; v tomto prípade D a Svédske královstvo dokonca podali dve oddelené odvolania a napriek tomu boli zaviazaní na náhradu trov konania spolocne a nerozdielne. __________________________________________________________________ [276]138 - Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudky z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C-23/00 P, Zb. s. I-1873, bod 56; z 2. októbra 2003, International Power a i./NALOO, C-172/01 P, C-175/01 P, C-176/01 P a C-180/01 P, Zb. s. I-11421, bod 187, a z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, C-141/08 P, Zb. s. I-9147, bod 118. References 1. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote76 77. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote77 78. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote78 79. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote79 80. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote80 81. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote81 82. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote82 83. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote83 84. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote84 85. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote85 86. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote86 87. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote87 88. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote88 89. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote89 90. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote90 91. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote91 92. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote92 93. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote93 94. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote94 95. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote95 96. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote96 97. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote97 98. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote98 99. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote99 100. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote100 101. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote101 102. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote102 103. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote103 104. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote104 105. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote105 106. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote106 107. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote107 108. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote108 109. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote109 110. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote110 111. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote111 112. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote112 113. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote113 114. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote114 115. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote115 116. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote116 117. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote117 118. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote118 119. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote119 120. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote120 121. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote121 122. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote122 123. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote123 124. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote124 125. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote125 126. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote126 127. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote127 128. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote128 129. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote129 130. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote130 131. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote131 132. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote132 133. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote133 134. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote134 135. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote135 136. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote136 137. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote137 138. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footnote138 139. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref1 140. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref2 141. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref3 142. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref4 143. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref5 144. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref6 145. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref7 146. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref8 147. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref9 148. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref10 149. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref11 150. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref12 151. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref13 152. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref14 153. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref15 154. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref16 155. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref17 156. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref18 157. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref19 158. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref20 159. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref21 160. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref22 161. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref23 162. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref24 163. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref25 164. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref26 165. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref27 166. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref28 167. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref29 168. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref30 169. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref31 170. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref32 171. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref33 172. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref34 173. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref35 174. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref36 175. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref37 176. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref38 177. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref39 178. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref40 179. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref41 180. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref42 181. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref43 182. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref44 183. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref45 184. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref46 185. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref47 186. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref48 187. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref49 188. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref50 189. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref51 190. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref52 191. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref53 192. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref54 193. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref55 194. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref56 195. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref57 196. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref58 197. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref59 198. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref60 199. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref61 200. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref62 201. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref63 202. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref64 203. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref65 204. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref66 205. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref67 206. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref68 207. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref69 208. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref70 209. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref71 210. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref72 211. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref73 212. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref74 213. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref75 214. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref76 215. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref77 216. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref78 217. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref79 218. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref80 219. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref81 220. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref82 221. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref83 222. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref84 223. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref85 224. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref86 225. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref87 226. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref88 227. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref89 228. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref90 229. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref91 230. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref92 231. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref93 232. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref94 233. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref95 234. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref96 235. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref97 236. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref98 237. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref99 238. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref100 239. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref101 240. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref102 241. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref103 242. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref104 243. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref105 244. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref106 245. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref107 246. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref108 247. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref109 248. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref110 249. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref111 250. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref112 251. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref113 252. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref114 253. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref115 254. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref116 255. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref117 256. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref118 257. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref119 258. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref120 259. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref121 260. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref122 261. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref123 262. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref124 263. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref125 264. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref126 265. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref127 266. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref128 267. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref129 268. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref130 269. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref131 270. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref132 271. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref133 272. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref134 273. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref135 274. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref136 275. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref137 276. file:///tmp/lynxXXXXNdwrGF/L95779-4890TMP.html#Footref138