NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 30. apríla 2009 ( [1]1 ) Vec C-534/07 P William Prym GmbH & Co. KG, Prym Consumer GmbH & Co. KG proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s galantérnym tovarom (ihly) -- Dohody o rozdelení trhu -- Porusenie práva na obhajobu -- Povinnost odôvodnenia -- Pokuta -- Usmernenia -- Závaznost porusenia -- Konkrétny dopad na trh -- Vykonávanie kartelu" I -- Okolnosti, konanie a návrhy úcastníkov konania 1. Rozhodnutím K(2004) 4221 v konecnom znení z 26. októbra 2004 o konaní podla clánku 81 [ES] (vec COMP/F-1/38.338 -- PO/Ihly) (dalej len "sporné rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev v clánku 1 konstatovala, ze podniky William Prym GmbH & Co. KG a Prym Consumer GmbH & Co. KG porusili clánok 81 ods. 1 ES tým, ze sa zúcastnili na sérii dohôd, ktoré smerujú alebo prispievajú na jednej strane k rozdeleniu trhu s výrobkami tým, ze rozdelujú európsky trh s tvrdou galantériou, a na druhej strane k rozdeleniu geografických trhov tým, ze rozdelujú európsky trh s ihlami, spolocne s dvomi britskými podnikmi a ich dcérskymi spolocnostami, konkrétne Coats Holdings Ltd a J&P Coats Ltd (dalej spolu len "skupina Coats"), a Entaco Group Ltd a Entaco Ltd (dalej spolu len "skupina Entaco"). 2. V clánku 2 sporného rozhodnutia Komisia ulozila odvolatelkám pokutu vo výske 30 miliónov eur. 3. V spornom rozhodnutí Komisia stanovila výsku pokuty v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia, teda dvoch kritérií uvedených jednak v clánku 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 (Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy) ( [2]2 ) v znení zmien a doplnení (dalej len "nariadenie c. 17"), ako aj v clánku 23 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy. ( [3]3 ) Pri výpocte výsky ulozenej pokuty sa Komisia v spornom rozhodnutí riadila, hoci to výslovne neuviedla, aj metódou stanovenou v usmerneniach z roku 1998 k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ( [4]4 ) (dalej len "usmernenia"). 4. Z dôvodu závaznosti porusenia preskúmanej v bodoch 317 az 321 odôvodnenia sporného rozhodnutia Komisia prihliadla na charakter porusenia, na jeho "konkrétny dopad na trh", ako aj na rozsah dotnutého geografického trhu. Na základe týchto faktorov dospela k záveru, ze podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, sa dopustili "velmi závazného" porusenia, v dôsledku coho odvolatelkám stanovila základnú výsku pokuty na 20 miliónov eur. 5. Pokial ide o trvanie porusenia, Komisia konstatovala, ze porusenie trvalo aspon pät rokov a tri mesiace, t. j. od 10. septembra 1994 do . Aby prihliadla na dlzku trvania porusenia, zvýsila základnú sumu pokuty o 50%. Komisia tak stanovila základnú sumu pokuty odvolatelkám na 30 miliónov eur. 6. Okrem toho v bode 331 odôvodnenia sporného rozhodnutia Komisia odmietla odvolatelkám priznat polahcujúce okolnosti a najmä zdôraznila, ze k predcasnému ukonceniu protiprávnej dohody nedoslo v dôsledku jej zásahu a ze toto ukoncenie uz zohladnila pri stanovení dlzky porusenia. 7. Navyse Komisia zastávala názor, ze len skupina Entaco splnila podmienky stanovené v bode B oznámenia Komisie z 18. júla 1996 o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov ( [5]5 ) (dalej len "oznámenie o spolupráci"). Celková výska pokuty ulozená odvolatelkám sa tak zvýsila na 30 miliónov eur. 8. Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev 28. januára 2005 sa odvolatelky domáhali najmä zrusenia sporného rozhodnutia v rozsahu, v ktorom sa ich týka, a subsidiárne zrusenia alebo znízenia pokuty, ktorá im bola spolocne ulozená. 9. V rozsudku z 12. septembra 2007 (dalej len "napadnutý rozsudok") ( [6]6 ) Súd prvého stupna zalobe ciastocne vyhovel v rozsahu, v ktorom sa týkala znízenia pokuty, a konstatoval, ze odvolatelkám sa protiprávne zamietla moznost vyuzit ustanovenie bodu D ods. 2 oznámenia o spolupráci z dôvodu, ze nenamietali voci skutocnostiam uvedeným v oznámení o výhradách, ktoré Komisia zaslala . V dôsledku toho Súd prvého stupna v rámci svojej neobmedzenej právomoci v zmysle clánku 229 ES znízil výsku ulozenej pokuty na 27 miliónov eur. Vo zvysnej casti zalobu zamietol. V rámci rozhodnutia o trovách konania Súd prvého stupna zaviazal odvolatelky na náhradu 90% ich vlastných trov konania a 90% trov konania Komisie a Komisiu zaviazal na náhradu zvysnej casti trov konania. 10. Návrhom doruceným do kancelárie Súdneho dvora 30. novembra 2007 odvolatelky podali odvolanie voci napadnutému rozsudku a domáhajú sa toho, aby Súdny dvor najmä zrusil uvedený rozsudok v rozsahu, v ktorom nepriaznivo zasahuje do ich právneho postavenia, a zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v ktorom sa ich týka. Subsidiárne sa domáhali zrusenia alebo znízenia pokuty, ktorá im bola ulozená v clánku 2 sporného rozhodnutia, a vrátenia veci na Súd prvého stupna, aby o veci opätovne rozhodol. Rovnako sa domáhajú, aby bola Komisia zaviazaná na náhradu celkových trov konania. 11. Vo vyjadrení k zalobe sa Komisia domáha, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. 12. Úcastníci konania boli vypocutí na pojednávaní 5. marca 2009. II -- Právna analýza A -- Úvodné poznámky 13. Na podporu svojho odvolania odvolatelky uvádzajú pät odvolacích dôvodov. Prvé dva odvolacie dôvody, ktoré sa zakladajú na porusení práv na obhajobu a na odopretí spravodlivosti, podporujú návrh na zrusenie napadnutého rozsudku (v celom rozsahu). Tri dalsie odvolacie dôvody, ktorým sa budem podrobnejsie venovat v dalsom texte, sa týkajú výlucne stanovenia výsky pokuty ulozenej odvolatelkám a mohli by viest, pokial by sa aspon jednému z nich vyhovelo, len k ciastocnému zruseniu napadnutého rozsudku, prípadne k zmene sporného rozhodnutia, pokial by Súdny dvor musel v súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora konstatovat, ze stav konania dovoluje, aby sám vydal konecný rozsudok. 14. Hned na úvod vsak musím uviest, ze podla môjho názoru ani jeden z odvolacích dôvodov, ktoré odvolatelky uvádzajú na podporu svojho odvolania, nepovedie ani k ciastocnému zruseniu napadnutého rozsudku, hoci v niektorých ohladoch mozno odôvodnenie v nom uvedené podrobit kritike, ako to dalej uvediem. B -- O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práv na obhajobu, okrem iného práva byt vypocutý 1. Úvahy Súdneho dvora 15. Odvolatelky pred Súdom prvého stupna tvrdili, ze Komisia porusila ich právo byt vypocutý tým, ze pôvodne jednotné konanie oznacené ako "Galantéria" rozdelila na dve samostatné konania, oznacené konkrétne ako "Galantéria: ihly" (dalej len "vec Ihly"), ktoré viedlo k spornému rozhodnutiu, a konanie oznacené ako "Galantéria: zipsy a iné výrobky na zatváranie" (dalej len "vec Zipsy a iné výrobky na zatváranie"). Tvrdili, ze keby Komisia dodrzala ich právo byt vypocutý, objasnili by, ze výska pokuty ulozenej v spornom rozhodnutí mala byt stanovená v rámci spolocného posúdenia z dôvodu súvislosti medzi "vecou Ihly" a "vecou Zipsy a iné výrobky na zatváranie". Odvolatelky pritom tvrdili, ze Komisia v spornom rozhodnutí neprihliadla na "vec Zipsy a iné výrobky na zatváranie" a to viedlo k tomu, ze pokuta ulozená odvolatelkám v tomto rozhodnutí bola omnoho vyssia (priblizne 8,9% celosvetového obratu odvolateliek), ako by bola bývala, keby sa obe veci posudzovali spolocne. 16. Súd prvého stupna toto tvrdenie zamietol. Na úvod v bode 61 napadnutého rozsudku konstatoval, ze v oznámení o výhradách, ktoré bolo odvolatelkám zaslané 15. marca 2004, sa jednoznacne uvádzal názov "oznámenie o výhradách v konaní PO/Tvrdá galantéria: ihly", a preto odvolatelky najneskôr k tomuto dátumu vedeli, ze Komisia zacala v súvislosti s trhom s ihlami iné konanie. Podla Súdu prvého stupna teda odvolatelky mali moznost vyjadrit sa k rozdeleniu konania vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. 17. V bodoch 63 az 66 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol: "63. Pokial ide o tvrdenia o strope 10% a údajnej povinnosti Komisie vykonat 'vseobecné posúdenie` vecí Ihly a Zipsy a iné výrobky na zatváranie, treba uviest, ze v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa stanovuje len to, ze pokuta ulozená vsetkým subjektom, ktoré sa dopustili porusenia, nesmie prevysovat 10% jeho celosvetového obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho hospodárskeho roka. Toto ustanovenie neodkazuje na sumu rôznych pokút ulozených spolocnosti. Ak sa odvolatelky naozaj dopustili viacerých porusení, je skutocnost, ze tieto porusenia boli konstatované v rôznych rozhodnutiach, irelevantná. Otázkou zostáva len to, ci skutocne ide o odlisné porusenia, alebo nie. 64. V tejto súvislosti právo Komisie rozdelit, ako aj spojit konania z objektívnych dôvodov bolo implicitne uznané v rozsudku Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia (T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, [...], dalej len 'rozsudok Tokai II`). V bode 118 tohto rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia je oprávnená ulozit spolocnosti SGL Carbon, jednej zo zalobkýn v predmetnom konaní, tri rôzne pokuty (v dvoch rozhodnutiach), z ktorých kazdá je v súlade s obmedzeniami stanovenými v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, pod podmienkou, ze spolocnost SGL Carbon sa dopustila troch rôznych porusení podla clánku 81 ods. 1 ES. 65. V prejednávanej veci nie je situácia úplne porovnatelná so situáciou, v ktorej bol vydaný rozsudok Tokai II citovaný v bode 64, pretoze veci Ihly a Zipsy a iné výrobky na zatváranie sa podla odvolateliek prekrývajú, pokial ide o ich pôvod, o dotknuté trhy, dlzku porusenia a dotknuté podniky. Odvolatelky totiz uvádzajú, ze vymedzenie trhu v oznámení o výhradách vo veci Zipsy a iné výrobky na zatváranie zodpovedá takmer 'doslova` tomu, ktoré je uvedené v odôvodnení c. 46 [sporného] rozhodnutia. 66. Tieto tvrdenia vsak mozno overit az po prijatí rozhodnutia vo veci Zipsy a iné výrobky na zatváranie. Pocas ústnej casti konania Komisia potvrdila, ze správne konanie vo veci Zipsy a iné výrobky na zatváranie sa neskoncilo a rozhodnutie sa zatial neprijalo. Akékolvek domnienky týkajúce sa jeho prípadného prijatia a údajnej neexistencie objektívnych dôvodov na rozdelenie konania (v súvislosti s touto poziadavkou pozri body 119 az 124 rozsudku Tokai II, uz citovaného v bode 64) sú preto spekulatívnej povahy a nemôzu spochybnit zákonnost [sporného] rozhodnutia." 2. Tvrdenia úcastníkov konania 18. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolatelky uvádzajú, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 61 napadnutého rozsudku rozhodol, ze odvolatelky najneskôr od oznámenia o výhradách z 15. marca 1994 vedeli, ze Komisia zacala dalsie konanie týkajúce sa trhu s ihlami, a preto sa proti rozdeleniu konania mohli vyjadrit. Podla odvolateliek samotná skutocnost, ze vedeli o rozdelení konania, nestací na to, aby mohli úcinne uplatnit svoje práva na obhajobu. Podla ich názoru mala Komisia uviest skutocnosti a dôvody, na základe ktorých pristúpila k rozdeleniu konania, lebo z oznámenia o výhradách z vyplýva len to, ze Komisia povazovala konanie odvolateliek v oblasti "galantéria: ihly" za konanie, ktoré predstavuje samostatné porusenie vo vztahu ku konaniu v oblasti "galantéria: zipsy a iné výrobky na zatváranie". Podla názoru odvolateliek dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia Súdu prvého stupna je fakt, ze nemohli uviest, ze existuje znacné mnozstvo skutocností vysvetlených v ich odvolaní, ktoré nasvedcujú tomu, ze konania vo veciach "Ihly" a "Zipsy a iné výrobky na zatváranie" sa mali aspon ciastocne povazovat za jednotné a trvajúce porusenie v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Na pojednávaní odvolatelky zdôraznili, ze na Súd prvého stupna podali zalobu o zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 4257 v konecnom znení z vo veci COMP/E-1/39.168 -- PO/Tvrdá galantéria: zipsy a iné výrobky na zatváranie ( [7]7 ) (dalej len "rozhodnutie Zipsy a iné výrobky na zatváranie"). 19. Vo svojom vyjadrení k zalobe Komisia uvádza po prvé, ze tento odvolací dôvod treba zamietnut ako neprípustný v rozsahu, v ktorom odvolatelky prvýkrát uvádzajú, ze stvrté porusenie vymedzené v rozhodnutí "Zipsy a iné výrobky na zatváranie" predstavuje jednotné a trvajúce porusenie konstatované v spornom rozhodnutí. Tvrdí totiz, ze odvolatelky takú námietku pred Súdom prvého stupna nikdy neuviedli, ani vo vseobecnosti. Komisia v tomto ohlade odkazuje najmä na body 12 az 23 zaloby podanej na Súd prvého stupna, podla ktorých odvolatelky tvrdili, ze keby vedeli o rozdelení konania na dve casti, poukázali by na to, ze pokuta v oboch konaniach nesmie presiahnut 10% celkového obratu. Po druhé Komisia rovnako povazuje za neprípustné a subsidiárne za nedôvodné tvrdenie odvolateliek, podla ktorého Komisia rozdelením konania porusila povinnost odôvodnenia. 3. Posúdenie a) O rozsahu odvolacieho dôvodu a o jeho prípustnosti 20. Na úvod treba pripomenút, ze v rámci odvolacieho konania sa právomoc Súdneho dvora obmedzuje na posúdenie právneho riesenia dôvodov prejednávaných pred súdmi rozhodujúcimi vo veci samej. ( [8]8 ) Úcastník konania preto nemôze predlozit po prvýkrát az v konaní pred Súdnym dvorom taký dôvod, ktorý nebol predlozený v konaní pred Súdom prvého stupna, pokial by to znamenalo, ze Súdny dvor by mohol preskúmavat zistenia Súdu prvého stupna so zretelom na dôvody, ktoré Súd prvého stupna nemal moznost spoznat. ( [9]9 ) 21. V prejednávanej veci je nesporné, ze odvolatelky pred Súdom prvého stupna v rámci zalobného dôvodu zalozeného na porusení podstatných procesných nálezitostí vytýkali porusenie ich práva byt vypocutý, lebo nemali moznost sa vyjadrit k rozdeleniu konania vo veci "Ihly" a vo veci "Zipsy a iné výrobky na zatváranie" pred prijatím sporného rozhodnutia. 22. Odvolatelky prebrali túto argumentáciu do odvolania, ked konkrétnejsie kritizujú bod 61 napadnutého rozsudku, ale zdá sa, ze svoj zalobný dôvod rozsírili na "porusenie práva na obhajobu, okrem iného právo byt vypocutý" bez toho, aby navyse tvrdili, ze samotný Súd prvého stupna porusil toto právo v konaní, ktoré viedlo k napadnutému rozsudku. Právo byt vypocutý je pritom len jednou z foriem, akými mozno vykonat právo na obhajobu. Preto sa domnievam, ze preskúmanie prvého odvolacieho dôvodu by sa malo obmedzit na overenie toho, ci Súd prvého stupna správne zamietol námietku odvolateliek týkajúcu sa porusenia ich práva byt vypocutý. 23. Pred týmto preskúmaním je potrebné odpovedat na dve námietky neprípustnosti, ktoré uviedla Komisia. Uz teraz uvediem, ze podla môjho názoru by sa mali zamietnut. 24. Po prvé, pokial ide o prvú námietku neprípustnosti, treba na úvod poznamenat, ze odvolací dôvod, ktorý som vymedzil, zalozený na porusení práva byt vypocutý, vôbec nepredstavuje nový dôvod, ktorý by nebol predmetom konania pred súdom rozhodujúcim vo veci samej a o ktorom Súdny dvor nemohol podla judikatúry v zásade vediet v rámci odvolania. ( [10]10 ) 25. Dalej vo svojom vyjadrení k zalobe Komisia prejavuje isté váhanie, pokial ide o vymedzenie údajne novej námietky odvolateliek týkajúcej sa existencie jednotného a trvajúceho porusenia v rámci dvoch konaní "Ihly" a "Zipsy a iné výrobky na zatváranie" a odvoláva sa jednak na "tvrdenie" a jednak na nový "dôvod". ( [11]11 ) 26. Je síce pravda, ze toto vymedzenie sa zdá byt zásadné na prijatie alebo neprijatie námietky neprípustnosti zalozenej na predlození nového odvolacieho dôvodu Súdnemu dvoru rozhodujúcemu v odvolacom konaní, ale Súdny dvor skúma túto otázku len zriedkavo a niekedy oznací námietku za "tvrdenie" a uzná jej prípustnost bez toho, aby vopred skúmal, ci v skutocnosti nejde o dôvod, ( [12]12 ) alebo, co je podla môjho názoru nesprávne a zaslúzi si kritiku, uplatní pravidlo neprípustnosti nových dôvodov na vsetky nové tvrdenia predlozené odvolatelmi na podporu ich odvolacích dôvodov a vyhlási také tvrdenie za neprípustné. ( [13]13 ) 27. Domnievam sa, ze v tejto veci treba overit, ci námietka týkajúca sa existencie jednotného porusenia spocíva na odlisnom právnom základe ako odvolací dôvod zalozený na porusení práva byt vypocutý, a v takom prípade sa táto námietka musí povazovat za nový a odlisný právny dôvod skôr, nez sa vyhlási za neprípustnú, lebo bola prvýkrát vznesená pred Súdnym dvorom, alebo ci taká námietka bola predlozená iba na podporu odvolacieho dôvodu zalozeného na porusení práva byt vypocutý, a v takom prípade ide o tvrdenie, ktoré treba prijat. ( [14]14 ) 28. V prejednávanej veci pritom z odvolania, ako aj z vyjadrenia Komisie k zalobe vyplýva, ze námietka zalozená na existencii jednotného a trvajúceho porusenia, pricom je nesporné, ze takto pred Súdom prvého stupna predlozená nebola, sa zdá byt formulovaná len ako dôsledok toho, ze Komisia údajne nedodrzala právo byt vypocutý. Odvolatelky totiz, okrem iného v bodoch 12 a 13 odvolania, doslova uvádzajú dôsledky tejto údajnej procesnej vady, ktoré sú uvedené v casti ich odvolania pod názvom "Dôsledky procesnej vady na faktickú situáciu odvolateliek", a odvolávajú sa na judikatúru, podla ktorej porusenie práva byt vypocutý môze viest k zruseniu aktu len vtedy, pokial by sa pri neexistencii takej vady mohlo konanie skoncit s iným výsledkom. ( [15]15 ) Tvrdenia v odvolaní, podla ktorých existovalo mnozstvo dôkazov o tom, ze konanie vo veciach "Ihly" a "Zipsy a iné výrobky na zatváranie" sa malo povazovat za jednotné a trvajúce, odvolatelky uvádzajú vo svojom odvolaní iba na úcely toho, aby preukázali dopad údajného porusenia práva byt vypocutý na ich situáciu a sporné rozhodnutie. Ide teda o námietku predlozenú len na podporu právneho dôvodu zalozeného na porusení práva byt vypocutý. Táto námietka sa preto musí povazovat za tvrdenie, ktoré treba vyhlásit za prípustné. 29. Z bodov 63 az 66 napadnutého rozsudku napokon vyplýva, ze Súd prvého stupna v rámci zalobného dôvodu zalozeného na porusení práva byt vypocutý zaujal stanovisko k otázke prípadného rozdelenia jednotného a trvajúceho porusenia. Zaiste, vzhladom na argumentáciu odvolateliek uvedenú v bodoch 15 a 28 týchto návrhov týkajúcu sa vplyvu, aký malo nedodrzanie práva byt vypocutý zo strany Komisie na výrok sporného rozhodnutia, také posúdenie Súdu prvého stupna, napriek jeho trochu zmätocnej formulácii, bolo nesporne zahrnuté nadbytocne, lebo Súd prvého stupna zamietol námietky odvolateliek zalozené na porusení práva byt vypocutý. 30. V rámci odvolacieho dôvodu, ktorý je prípustný, je vsak v zásade úlohou odvolatela uviest tvrdenia na jeho podporu, ako ho vníma, ci uz na základe tvrdení pouzitých na Súde prvého stupna, alebo uvedením nových tvrdení najmä vzhladom na postoje Súdu prvého stupna. Keby to tak nebolo, odvolacie konanie by ciastocne stratilo svoj zmysel. ( [16]16 ) 31. Vzhladom na predchádzajúce posúdenia je v kazdom prípade zjavné, ze tvrdenia odvolateliek v bodoch 13 az 29 ich odvolania, pokial ide o existenciu jednotného a trvajúceho porusenia spolocného pre konanie vo veciach "Ihly" a "Zipsy a iné výrobky na zatváranie", nemozno vykladat ako tvrdenia, ktorými by sa v konaní pred Súdnym dvorom mal vzniest odvolací dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení alebo nesprávnom posúdení zistení uvedených v bodoch 250 az 260 odôvodnenia sporného rozhodnutia, podla ktorých existovalo jednotné a trvajúce porusenie na trhoch vymedzených v predmetnom rozhodnutí. Keby to totiz tak bolo, podla judikatúry by bol taký dôvod, týkajúci sa dôvodnosti sporného rozhodnutia, neprípustný, lebo je nesporné, ze nebol vznesený pred Súdom prvého stupna. 32. Po druhé, pokial ide o námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, týkajúcu sa tvrdenia odvolateliek zalozeného na nedostatocnom odôvodnení rozdelenia konania, podla mna ju rovnako nemozno prijat. 33. Uznávam, ze toto tvrdenie by sa malo vymedzit ako odvolací dôvod odlisný od odvolacieho dôvodu týkajúceho sa porusenia práva byt vypocutý a ze nesporne nebolo vznesené pred Súdom prvého stupna. 34. Toto dvojaké zistenie by mohlo viest k zamietnutiu tohto dôvodu, pretoze ide o novú skutocnost. Okrem toho treba uviest, ze Súdny dvor uz vo svojom rozsudku O'Hannrachain/Parlament rozhodol o neprípustnosti námietky, ktorá smerovala ku konstatovaniu porusenia povinnosti odôvodnenia, ktorého sa údajne dopustila institúcia Spolocenstva a ktorá nebola vznesená pred súdom rozhodujúcim vo veci samej, z toho dôvodu, ze spor, ktorý je v rámci konania predlozený Súdnemu dvoru, nemôze mat sirsí rozsah ako ten, ktorý bol predlozený Súdu prvého stupna. ( [17]17 ) 35. Prístup prijatý v uz citovanom rozsudku O'Hannrachain/Parlament sa mi vsak zdá velmi nepruzný, pretoze sa v nom neprihliada na judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej je porusenie povinnosti odôvodnenia dôvodom vo verejnom záujme, ktorý musí súd Spolocenstva vzniest aj bez návrhu. ( [18]18 ) Ako pritom Súdny dvor nedávno uviedol v bodoch 49 a 50 rozsudku Chronopost/UFEX a i. vydaného v odvolacom konaní, dôvod vo verejnom záujme mozno preskúmat v ktoromkolvek stádiu konania, aj keby úcastník konania, ktorý ho navrhuje, tak neurobil pred Súdom prvého stupna. ( [19]19 ) V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze v bode 49 rozsudku Chronopost a La Poste/UFEX a i. Súdny dvor odkázal na bod 25 svojho rozsudku Komisia/Daffix, ( [20]20 ) v ktorom sa namietalo porusenie povinnosti odôvodnenia. Tento odkaz ma privádza k myslienke, ze Súdny dvor implicitne, ale nevyhnutne pripustil, ze v rámci odvolacieho konania by malo byt mozné predlozit dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, najmä z dôvodu nedostatocného odôvodnenia, napriek tomu, ze tento dôvod nebol vznesený pred súdom rozhodujúcim vo veci samej. 36. V kazdom prípade sa zdá, ze odvolatelky vytýkajú Súdu prvého stupna, ze údajné nedostatocné odôvodnenie rozdelenia konania na dve samostatné konania neskúmal aj bez návrhu. 37. Preto sa domnievam, ze Súdny dvor by mal oba dôvody Komisie, ktoré smerujú ku konstatovaniu neprípustnosti prvého odvolacieho dôvodu, zamietnut. b) O veci samej 38. Pokial ide o vec samotnú, zastávam názor, ze predmetný odvolací dôvod sa musí zamietnut. 39. Po prvé odvolatelky podla mna nemôzu vytýkat Súdu prvého stupna, ze v bode 61 napadnutého rozsudku rozhodol, ze mali moznost vyjadrit sa k rozdeleniu konania v rámci svojho vyjadrenia k oznámeniu o výhradách, ktoré im bolo zaslané 15. marca 2004 a ktoré bolo jednoznacne oznacené ako "Oznámenie o výhradách v konaní PO/Tvrdá galantéria: ihly". 40. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze oznámenie o výhradách stanovené nariadením c. 17 (a nariadením c. 1/2003) je vo vztahu k rozhodnutiu, ktorým sa konanie ukoncuje, dokumentom prípravnej fázy konania. Tento dokument vymedzuje predmet zacatého správneho konania a Komisii bráni, aby vo svojom rozhodnutí vychádzala z iným námietok. V tomto dokumente sa musia uviest skutocnosti, o ktoré sa Komisia v tomto stádiu konania opiera. Skutkové a právne posúdenia, ktoré v nom Komisia uvádza, teda majú cisto predbezný charakter. ( [21]21 ) 41. Okrem toho dodrzanie práva na obhajobu vyzaduje, aby sa v správnom konaní zúcastneným podnikom umoznilo, aby sa mohli vyjadrit k existencii a relevantnosti tvrdených skutocností, ako aj k dokumentom, ktoré Komisia pouzila na podporu svojho tvrdenia o existencii porusenia Zmluvy ES. ( [22]22 ) Komisia musí prihliadnut na skutocnosti vyplývajúce zo správneho konania, ci uz na úcely toho, aby upustila od námietok, ktoré sa ukázali ako nedôvodné, alebo aby zo skutkovej alebo právnej stránky upravila alebo doplnila svoju argumentáciu na podporu výhrad, na ktorých trvá. ( [23]23 ) 42. Inými slovami, dotknutý podnik je práve prostredníctvom oznámenia o výhradách informovaný o vsetkých podstatných skutocnostiach, o ktoré sa Komisia opiera v tomto stádiu konania, a az po zaslaní tohto oznámenia môze v plnom rozsahu uplatnit svoje právo na obhajobu. ( [24]24 ) 43. V prejednávanej veci vsak oznámenie o výhradách z 15. marca 2004 jednoznacne vymedzuje predmet správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia, na "tvrdú galantériu: ihly". 44. Toto vymedzenie stacilo na to, aby sa odvolatelkám umoznilo vyjadrit sa k rozdeleniu konania, a v rozsahu, v ktorom sa domnievali, ze ich toto rozdelenie nepriaznivo ovplyvnilo, voci nemu namietat. 45. Bez toho, aby sa bolo treba vyjadrit k dôvodnosti tohto tvrdenia, by som navyse chcel poukázat na to, ze odvolatelky v bode 10 svojho odvolania výslovne pripústajú, ze z oznámenia o výhradách z 15. marca 2004 vyplýva, ze Komisia povazovala ich konanie vo veci "Ihly" za samostatné porusenie vo vztahu k ich konaniu v oblasti zipsov a iných výrobkov na zatváranie. 46. Toto uznanie dokazuje, ze odvolatelky sa v stádiu oznámenia o výhradách skutocne mohli úcinne vyjadrit k rozdeleniu konania. Nevysvetlili pritom, z akých dôvodov, hoci boli informované o prijatí prinajmensom predbezného stanoviska Komisie a aj ho poznali, k nemu nemohli vyjadrit aspon strucné pripomienky v rámci svojej odpovede na oznámenie o výhradách, na ktorú mali odo dna jeho oznámenia k dispozícii dvojmesacnú lehotu. 47. Dodávam, ze vyjadrenie takých pripomienok v danom stádiu konania by neznamenalo, ze odvolatelky by museli pripustit existenciu porusenia vo veci "Zipsy a iné výrobky na zatváranie", ( [25]25 ) co odvolatelky napokon ani netvrdia. 48. Po druhé ani tvrdenie, podla ktorého rozdelenie konania v stádiu oznámenia o výhradách nebolo dostatocne odôvodnené, nemôze mat úspech. 49. Treba pripomenút, ze správne konanie, ktoré vedie k prijatiu rozhodnutia o porusení clánku 81 ods. 1 ES, je vo vseobecnosti rozdelené na dve stádiá, pricom kazdé z ich má vlastnú vnútornú logiku. Prvé obdobie, konkrétne prípravné stádium pred prijatím oznámenia o výhradách, musí umoznit, aby Komisia mohla zaujat stanovisko, pokial ide o smerovanie konania. Druhé obdobie trvá od oznámenia výhrad az do prijatia konecného rozhodnutia a má Komisii umoznit s konecnou platnostou rozhodnút o vytýkanom porusení. ( [26]26 ) 50. Ako odvolatelky pripustili v odvolaní, z oznámenia o výhradách z 15. marca 2004 vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze porusenie stanovené v tomto dokumente, konkrétne porusenie týkajúce sa oblasti "tvrdá galantéria: ihly", predstavovalo jednotné a trvajúce porusenie. Odvolatelky teda správne pochopili, najneskôr ku dnu oznámenia výhrad z , dôvod rozdelenia konania odo dna tohto oznámenia na dve odlisné konania, z ktorých jedno viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia. 51. V tejto súvislosti a na rozdiel od toho, co navrhujú odvolatelky, si nemyslím, ze by sa Komisii mohla ulozit povinnost, aby podrobnejsie vysvetlila dôvody, ktoré ju viedli k vymedzeniu samotného predmetu takého dokumentu, akým je oznámenie o výhradách, ktorého úcelom je práve vymedzit predmet stádia správneho konania, ktoré Komisiu musí priviest k tomu, aby s konecnou platnostou rozhodla o vytýkanom porusení. ( [27]27 ) Navrhovaný prístup by totiz mal za následok, ze od Komisie by sa ziadalo, aby vysvetlila svoje predbezné stanovisko, ktoré je uvedené v oznámení o výhradách, vo vztahu ku skutocnostiam vyplývajúcim z opatrení predbezného vysetrovania, ktoré táto institúcia povazuje za také, ktoré nemusia byt zahrnuté do tohto stádia správneho konania. Komisia by teda v súlade s judikatúrou bola nielen povinná v oznámení o výhradách uviest vsetky podstatné skutocnosti, o ktoré v tomto stádiu konania opierala svoje tvrdenie o existencii porusenia, ale musela by uviest aj podrobné odôvodnenie skutocností (v zásade nepodstatných), o ktoré sa v rámci konania nebude opierat. 52. Ulozenie takej poziadavky by v tomto stádiu konania bolo podla mna neprimerané. 53. V tejto veci treba zdôraznit aj to, ako uviedli odvolatelky vo svojich podaniach, ze v okamihu prijatia oznámenia o námietkách 15. marca 2004 Komisia neukoncila vysetrovanie v oblasti zipsov a iných výrobkov na zatváranie, a preto im v tejto veci nezaslala oznámenie o výhradách, ktoré prijala az . Za takých podmienok sa dá o to menej pochopit, ako by sa od Komisie mohlo pozadovat, aby poskytla podrobné odôvodnenie týkajúce sa rozdelenia konania pri prijímaní prvého oznámenia o námietkach vo veci "Tvrdá galantéria: ihly", ked v danom stádiu nijaký iný dokument neobsahoval konstatovanie o existencii iného porusenia clánku 81 ods. 1 ES. 54. Navyse by som chcel poukázat na to, ze v rozsudku van Landewyck a i./Komisia Súdny dvor zamietol zalobný dôvod zalozený na protiprávnom a nedôvodnom spojení troch pôvodne samostatných konaní v stádiu rozhodnutia o porusení clánku 81 ods. 1 ES z toho dôvodu, ze dotknuté podniky a zdruzenia sa mohli vyjadrit k rôznym námietkam vzneseným pocas správneho konania, ktoré vychádzali z rôznych stazností postupne predkladaných v konaní. ( [28]28 ) Napriek neexistencii odôvodnenia rozhodnutia, ktorá bola predmetom zaloby v tejto veci, pokial ide o "spojenie" troch konaní, Súdny dvor uviedol, ze Komisii nic nebránilo v tom, aby o tomto porusení, ktoré bolo predmetom viacerých návrhov postupne podávaných v konaní, rozhodla jedným rozhodnutím. ( [29]29 ) 55. Nevidím dôvod, preco by sa Komisii mala ulozit poziadavka uviest podrobnejsie odôvodnenie v prípade, ze pristúpi k rozdeleniu konania, ked oznámenie o výhradách uz umoznilo odvolatelkám vyjadrit sa k tomuto rozdeleniu v správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia. V tejto súvislosti pripomínam, ze odvolatelky pred Súdom prvého stupna nikdy nevytýkali nesprávne právne alebo skutkové posúdenie, ktorého by sa Komisia mala v spornom rozhodnutí dopustit, pokial ide o konstatovania v bodoch 250 az 260 predmetného rozhodnutia, podla ktorých na trhoch vymedzených v uvedenom rozhodnutí existovalo "jednotné a trvajúce porusenie" clánku 81 ods. 1 ES. 56. Domnievam sa teda, ze Súd prvého stupna nemusel aj bez návrhu prihliadnut na údajné nedostatocné odôvodnenie týkajúce sa rozdelenia správneho konania. 57. Prvý odvolací dôvod preto treba zamietnut ako nedôvodný. C -- O druhom odvolacom dôvode zalozenom na odopretí spravodlivosti a na porusení práva na úcinnú súdnu ochranu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 58. Odvolatelky vytýkajú Súdu prvého stupna, ze odmietol overit zákonnost rozdelenia konania napriek tomu, ze jednak pripustil, ze prejednávaná vec sa lísi od veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku Tokai II, a jednak mal k dispozícii indície, konkrétne oznámenia o výhradách zo 16. septembra 2004 a z týkajúce sa konania vo veci "Zipsy a iné výrobky na zatváranie", podla ktorých Komisia svojvolne rozdelila jednotné a trvajúce porusenie. Na rozdiel od toho, co Súd prvého stupna rozhodol v bode 66 napadnutého rozsudku, výsledok predmetného konania uz nebol spekulatívny. Súd prvého stupna taktiez neprihliadol na skutocnost, ze zákonnost sporného rozhodnutia závisela od toho, ci porusenie, ktoré bolo konstatované a sankcionované, predstavovalo porusenie odlisné od stvrtého porusenia sankcionovaného v rozhodnutí "Zipsy a iné výrobky na zatváranie". 59. Komisia v zásade pripomína, ze rozhodnutie "Zipsy a iné výrobky na zatváranie" este nebolo prijaté v okamihu rozhodovania o veci, ktorá viedla k napadnutému rozsudku, a ze oznámenia o námietkach sú dokumenty prípravnej povahy. Navrhuje, aby sa tento odvolací dôvod zamietol. 2. Posúdenie 60. Ako som uz uviedol v rámci preskúmania prvého odvolacieho dôvodu, posúdenia Súdu prvého stupna uvedené v bodoch 63 az 66 napadnutého rozsudku, prebraté do bodu 17 týchto návrhov, boli implicitne, ale nevyhnutne uvedené v rámci preskúmania vplyvu, ktorý údajné porusenie práva byt vypocutý mohlo mat na zákonnost sporného rozhodnutia. 61. No vzhladom na to, ze Súd prvého stupna podla mna správne rozhodol, ze odvolatelky mali moznost sa vyjadrit k rozdeleniu konania, posúdenia uvedené v bodoch 63 az 66 napadnutého rozsudku boli zahrnuté nadbytocne. 62. Podla judikatúry výhrady namierené proti nadbytocným dôvodom uvedeným v rozsudku Súdu prvého stupna nemôzu byt úspesné. ( [30]30 ) 63. Druhý odvolací dôvod teda podla mna treba vyhlásit za neúcinný. 64. Tento odvolací dôvod je podla môjho názoru v kazdom prípade nedôvodný. 65. Na úvod treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, Súd prvého stupna v bode 65 napadnutého rozsudku nekonstatoval, ze prejednávaná vec sa lísi od veci, ktorá viedla k rozsudku Tokai II, ale obmedzil sa na zhrnutie tvrdení odvolateliek na podporu ich názoru, podla ktorého sa veci "Ihly" a "Zipsy a iné výrobky na zatváranie" prekrývali natolko, ze situácia v prejednávanej veci nebola úplne porovnatelná so situáciou vo veci Tokai II. V bode 66 napadnutého rozsudku totiz Súd prvého stupna konstatoval, ze "tvrdenia [odvolateliek] vsak mozno overit az po prijatí rozhodnutia vo veci Zipsy a iné výrobky na zatváranie". 66. Dalej pokial ide o samotné posúdenie v bode 66 napadnutého rozsudku, je nesporné, ze v okamihu podania zaloby na Súd prvého stupna a prejednávaní veci po ústnej casti konania este nebolo prijaté nijaké rozhodnutie o ukoncení správneho konania vo veci "Zipsy a iné výrobky na zatváranie". Skutocnost, ako uvádzajú odvolatelky, ze Súd prvého stupna mal v okamihu pojednávania vo veci, ktorá viedla k napadnutému rozsudku, k dispozícii dve oznámenia o výhradách adresované okrem iného odvolatelkám vo veci "Zipsy a iné výrobky na zatváranie", mu vôbec neumoznovala, aby ich z dôvodu nevyhnutne predbeznej povahy posúdení uvedených v týchto dokumentoch ( [31]31 ) povazoval za indície o údajnej neexistencii objektívnych dôvodov na rozdelenie konania. Keby Súd prvého stupna postupoval v súlade s prístupom navrhovaným odvolatelkami na podporu ich zalobného dôvodu a prihliadol by na skutocnosti uvedené v oznámeniach o výhradách, viedlo by to podla mna k nesprávnemu právnemu posúdeniu pri vymedzení odôvodnenia napadnutého rozsudku, pretoze Súd prvého stupna by vzal do úvahy predbezné posúdenia a neprihliadol by k prípadným vyjadreniam dotknutých podnikov, ktorým boli tieto oznámenia adresované, a tým by neprimeraným spôsobom predvídal rozhodnutie "Zipsy a iné výrobky na zatváranie". ( [32]32 ) 67. Okrem toho treba pripomenút, ze odvolatelky pred Súdom prvého stupna nikdy netvrdili, ze sa Komisia dopustila nesprávneho právneho alebo skutkového posúdenia, ked v spornom rozhodnutí uviedla existenciu jednotného a trvajúceho porusenia clánku 81 ods. 1 ES. 68. Súd prvého stupna sa teda mohol obmedzit na konstatovanie, ze tvrdenia odvolateliek zalozené na prípravných aktoch k rozhodnutiu "Zipsy a iné výrobky na zatváranie", ktoré nebolo prijaté ani v case prejednávania veci, ani v okamihu vyhlásenia napadnutého rozsudku, boli len spekulatívne a nemohli spochybnit zákonnost sporného rozhodnutia. 69. Súd prvého stupna sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v prvej vete bodu 66 napadnutého rozsudku uviedol, ze tieto tvrdenia mozno overit az po prijatí rozhodnutia vo veci "Zipsy a iné výrobky na zatváranie". Práve naopak, pri odpovedi na tvrdenia odvolateliek svoje preskúmanie správne obmedzil na zákonnost sporného rozhodnutia vo svetle dôvodov uvádzaných odvolatelkami. Podla mna preto nemozno tvrdit, ze Súd prvého stupna odoprel spravodlivost alebo porusil právo na úcinnú súdnu ochranu. 70. Navyse posúdenie v prvej vete bodu 66 napadnutého rozsudku, ako aj spresnenie v bode 232 in fine toho istého rozsudku v súvislosti s primeranostou pokuty ulozenej v spornom rozhodnutí oproti pokute, ktorá odvolatelkám hrozila v rozhodnutí "Zipsy a iné výrobky na zatváranie", podla ktorého sa odvolatelky mohli svojho tvrdenia dovolávat v rámci prípadného neskorsieho konania vo veci "Zipsy a iné výrobky na zatváranie", podla môjho názoru dokazujú snahu Súdu prvého stupna dat odvolatelkám najavo, ze ich námietky by mali s väcsou relevanciou smerovat voci rozhodnutiu, ktoré by sa prípadne malo prijat vo veci "Zipsy a iné výrobky na zatváranie". ( [33]33 ) 71. Vzhladom na uvedené dôvody zastávam názor, ze druhý odvolací dôvod zalozený na odopretí spravodlivosti a porusení práva na úcinnú súdnu ochranu treba zamietnut v prvom rade ako neúcinný a subsidiárne ako nedôvodný. D -- O tretom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Súd prvého stupna nedostatocne prihliadol na konstatovanie o porusení povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie, pokial ide o urcenie závaznosti porusenia 72. Tretí odvolací dôvod sa delí na dve casti, z ktorých prvá sa týka toho, ze Súd prvého stupna nedostatocne prihliadol na konstatovanie o porusení povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie, pokial ide o rozsah dotknutých trhov, a druhá sa týka toho, ze Súd prvého stupna nedostatocne prihliadol na konstatovanie o porusení povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie, pokial ide o konkrétny dopad porusenia na trh. 1. O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu zalozenej na tom, ze Súd prvého stupna nedostatocne prihliadol na konstatovanie o porusení povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie, pokial ide o rozsah dotknutých trhov a) Posúdenie Súdom prvého stupna 73. Vo svojej zalobe pred Súdom prvého stupna odvolatelky najmä vytýkajú Komisii, ze nedostatocne odôvodnila svoje posúdenie týkajúce sa rozsahu dotknutých trhov uvedených v spornom rozhodnutí. 74. Súd prvého stupna najskôr v bode 87 napadnutého rozsudku uviedol, ze vzhladom na to, ze predmet úpravy dohôd smeroval proti hospodárskej sútazi, Komisia v prejednávanej veci nebola povinná vymedzit trh na úcely clánku 81 ods. 1 ES. 75. V bode 88 napadnutého rozsudku vsak napriek tomu spresnil, ze vzhladom na to, ze vo výroku sporného rozhodnutia sa ulozila pokuta na základe nariadenia c. 1/2003, skutkové zistenia týkajúce sa dotknutého trhu boli relevantné, aj ked ich nedostatocná povaha nemohla viest k úplnému zruseniu predmetného rozhodnutia. 76. V bode 89 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zdôraznil: "89. Podla usmernení sa totiz pri posúdení závaznosti porusenia 'musí prihliadnut` nielen na charakter porusenia, ale aj na 'jeho skutocný dopad na trh tam, kde je ho mozné merat` (bod 1 A prvý odsek). Na úcely posúdenia konkrétneho dopadu porusenia na trh pritom treba nevyhnutne tento trh vymedzit. V usmerneniach sa stanovuje, ze na úcely urcenia závaznosti porusenia je 'nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom` (bod 1 A stvrtý odsek), co znamená, ze je nevyhnutné urcit rozsah trhov a trhových podielov dotknutých podnikov." 77. Súd prvého stupna dospel k záveru, ze v súvislosti s vymedzením trhov neexistuje ziadny nedostatok odôvodnenia (bod 95 napadnutého rozsudku), a následne preskúmal zistenia Komisie týkajúce sa rozsahu trhu uvedené v bodoch 45 a 46 odôvodnenia sporného rozhodnutia. 78. V bode 98 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze posúdenia Komisie týkajúce sa rozsahu troch trhov s výrobkami, ktoré vymedzila, boli neúplné a neumoznovali overit velkost vsetkých dotknutých trhov. V bode 99 napadnutého rozsudku konstatoval, ze sporné rozhodnutie "bolo odôvodnené nedostatocne, co by mohlo viest k ciastocnému zruseniu [uvedeného] rozhodnutia..., pokial konstatovania Komisie týkajúce sa efektívnej ekonomickej kapacity dotknutých podnikov, ktorá by mohla spôsobit znacnú skodu, sa neopierajú o iné dôvody [sporného] rozhodnutia". 79. V bodoch 100 a 101 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval: "100. Za okolností prejednávanej veci pritom zalobkyne nikdy nespochybnili konstatovania Komisie uvedené v [odôvodnení] [sporného] rozhodnutia, ktoré umoznili potvrdit existenciu takej kapacity aj pri neexistencii uvedených údajov. Komisia totiz v [bode] 325 [odôvodnenia] [sporného rozhodnutia] konstatovala, ze pocas obdobia porusenia boli spolocnosti Prym a Entaco vodcami na európskom trhu výroby ihiel a ze hospodárska sútaz bola velmi obmedzená [predovsetkým zo strany Needle Industries (India) Ltd]; ze spolocnost Prym bola v Európe císlom jeden v dalsích odvetviach tvrdej galantérie, ako sú zapínacie systémy a spendlíky, a jedným z hlavných konkurentov na trhu so zipsami, a ze spolocnosti Coats a Prym boli hlavnými konkurentmi znaciek Milward a Newey, pokial ide o maloobchodný predaj ihiel na rucné sitie. 101. Tieto poznámky, nazvané 'Rozdielne zaobchádzanie`, sa nachádzajú v casti 'Závaznost porusenia` [sporného] rozhodnutia a obsahujú odkazy na kritériá relevantné pre hodnotenie efektívnej ekonomickej kapacity úcastníkov porusenia spôsobit znacnú skodu. Zalobkyne okrem toho nikdy nespochybnili, ze patrili medzi najsilnejsie hospodárske subjekty v dotknutom odvetví." b) Tvrdenia úcastníkov konania 80. Súd prvého stupna podla odvolateliek neprihliadol na skutocnost, ze porusenie povinnosti odôvodnenia, pokial ide o rozsah trhov s výrobkami, malo vplyv na stanovenie konkrétnej závaznosti porusenia vzhladom na to, ze stanovenie tejto závaznosti sa spája s viacerými kumulatívnymi kritériami. V tejto súvislosti odvolatelky spresnujú, ze samotná Komisia v bode 333 odôvodnenia sporného rozhodnutia uviedla, ze závaznost porusenia urcila na základe rozsahu dotknutých trhov a ekonomickej kapacity úcastníkov porusenia spôsobit znacnú skodu. 81. Súd prvého stupna sa mal dopustit aj nesprávneho právneho posúdenia, ked uviedol, ze Komisia dostatocne opísala konkrétny dopad porusenia na trh a v bode 101 napadnutého rozsudku odkázal na postavenie vodcu dotknutých podnikov. Súd prvého stupna tak nevzal do úvahy rozdiel medzi urcením efektívnej ekonomickej kapacity podniku spôsobit znacnú skodu a urcením konkrétneho dopadu na trh, pokial sa dá merat. Odvolatelky síce pripústajú, ze odkaz na postavenie vodcu môze stacit na konstatovanie ekonomickej kapacity podniku spôsobit znacnú skodu, ale nemôze stacit na meranie konkrétneho dopadu na trh, kde sa vyzaduje konstatovanie o rozsahu trhu. Odvolatelky sa navyse domnievajú, ze medzi bodom 89 a bodmi 99 a 100 napadnutého rozsudku existuje rozpor. Nesprávne posúdenia v napadnutom rozsudku by preto podla nich mali viest k zruseniu sporného rozhodnutia. 82. Komisia namieta, ze pri správnom výklade napadnutého rozsudku Súd prvého stupna potvrdil povinnost vymedzit rozsah trhov s výrobkami, len pokial ide o kapacitu dotknutých podnikov spôsobit znacnú skodu. Pokial by sa vsak ako v tejto veci dala táto kapacita preukázat inými spôsobmi, Komisia by nemala povinnost urcit rozsah trhov (body 89, 90, 99 a 101 napadnutého rozsudku). Okrem toho z judikatúry Súdu prvého stupna vyplýva, ze metóda výpoctu pokút opísaná v usmerneniach vôbec nestanovuje, aby sa na úcely stanovenia základnej sumy pokuty vzal do úvahy rozsah trhov s výrobkami. 83. Podla Komisie si Súd prvého stupna nezamenil otázku urcenia skutocnej kapacity podniku spôsobit znacnú skodu s otázkou urcenia konkrétneho dopadu porusenia, pretoze v bode 115 napadnutého rozsudku konstatoval vadu odôvodnenia v súvislosti s konkrétnym dopadom. 84. Dodáva, ze ked Súd prvého stupna v bode 89 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia bola povinná vymedzit dotknutý trh, a teda aj urcit jeho rozsah, nemohol zastávat názor, ze také vymedzenie zodpovedá vymedzeniu, ktoré treba vykonat v rámci uplatnenia clánku 82 ES, lebo inak by bola judikatúra, podla ktorej Komisia nie je povinná na základe clánku 81 ods. 1 ES vymedzit trh, úplne zbavená svojho významu. V kazdom prípade vsak prípadné pochybenia týkajúce sa konstatovaní o rozsahu trhov nemôzu viest k úplnému zruseniu sporného rozhodnutia. c) Posúdenie 85. Na úvod treba spresnit, ze v rámci tejto casti tretieho odvolacieho dôvodu sa námietky odvolateliek adresované voci napadnutému rozsudku týkajú len posúdenia Súdom prvého stupna, pokial ide o odôvodnenie sporného rozhodnutia týkajúceho sa rozsahu dotknutých trhov na úcely urcenia závaznosti porusenia. Kedze, ako sa uz uviedlo, závaznost porusenia je jedným z dvoch kritérií stanovených v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 na výpocet pokuty, táto cast odvolacieho dôvodu, za predpokladu, ze by bola prijatá, môze viest okrem zrusenia napadnutého rozsudku k ciastocnému zruseniu sporného rozhodnutia, ako konstatoval Súd prvého stupna v bodoch 88 a 99 napadnutého rozsudku, prípadne k jeho zmene. 86. Nemyslím si vsak, ze by táto cast mohla uspiet. 87. Po prvé, ako vo vyjadrení k zalobe správne uviedla Komisia, odvolatelky sa vo viacerých ohladoch dopustili nesprávneho výkladu kritizovaných dôvodov napadnutého rozsudku v tom, ze zamenili posúdenia Súdu prvého stupna týkajúce sa rozsahu trhov s posúdeniami -- ktoré sú okrem iného predmetom druhej casti tohto odvolacieho dôvodu a boli uvedené aj v iných bodoch odôvodnenia napadnutého rozsudku -- týkajúcimi sa konkrétneho dopadu porusenia na trh. Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, totiz Súd prvého stupna nikdy nekonstatoval, ze Komisia dostatocne opísala konkrétny dopad porusenia na trh, ked v bode 101 napadnutého rozsudku odkázal na vedúce postavenie dotknutých podnikov. Posúdenia v bode 101 napadnutého rozsudku sa týkajú výlucne efektívnej ekonomickej kapacity dotknutých podnikov spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom v zmysle bodu 1 A stvrtého odseku usmernení, a nie konkrétneho dopadu porusenia na trh podla bodu 1 A prvého odseku usmernení. 88. Po druhé, zdá sa, ze odvolatelky sa domnievajú, aj ked ich argumentácia nie je v tomto ohlade úplne jasná, ze kritériá týkajúce sa posúdenia závaznosti porusenia na úcely výpoctu pokuty sú kumulatívne, a ze ked Komisia zahrnie rozsah trhu medzi tieto kritériá, ako v spornom rozhodnutí, Súd prvého stupna nemôze rozhodnút, ze nedostatocné odôvodnenie v súvislosti s týmto kritériom mozno doplnit odkazom na konstatovania v spornom rozhodnutí týkajúce sa efektívnej ekonomickej kapacity dotknutých podnikov spôsobit znacnú skodu. 89. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry sa musí závaznost porusení preukázat v závislosti od viacerých skutocností, predovsetkým od konkrétnych okolností veci, jej súvislostí a odstrasujúceho úcinku pokút, a to bez toho, aby sa vypracoval záväzný alebo taxatívny výpocet kritérií, na ktoré treba povinne prihliadnut. ( [34]34 ) 90. Súdny dvor rozhodol, ze medzi faktory, ktoré treba vziat do úvahy pri posúdení závaznosti porusení, patrí konanie kazdého podniku, úloha, ktorú zohrávajú pri zavádzaní zosúladených postupov, zisk, ktorý môzu z tohto konania nadobudnút, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj hrozba, ktorú daný typ porusenia predstavuje pre ciele Európskeho spolocenstva. ( [35]35 ) 91. V zásade teda neexistuje nijaká povinnost Komisie vziat do úvahy rozsah trhov s výrobkami ako kritérium na posúdenie závaznosti porusenia, pretoze ide len o jedno z viacerých kritérií. ( [36]36 ) 92. Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky s odvolaním sa na bod 91 uz citovaného rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia, z uvedeného bodu nemozno odvodit iný záver. Tento bod totiz uvádza len to, ze "rozsah dotknutého trhu" sa má vziat do úvahy, co sa urcite vztahuje na rozsah dotknutého geografického trhu, ako to potvrdzuje bod 1 A usmernení, nie na ekonomický rozsah (alebo velkost obratu) dotknutých trhov. 93. Treba pripomenút, ze v spornom rozhodnutí Komisia uviedla, ze pri urcení závaznosti porusenia vychádzala z rôznych faktorov, akými sú rozsah trhov a efektívna ekonomická kapacita podnikov spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom, pricom tento posledný faktor je výslovne uvedený v bode 1 A stvrtom odseku usmernení. 94. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze odvolatelky nekritizujú konstatovanie Súdu prvého stupna uvedené v bode 89 napadnutého rozsudku, podla ktorého na úcely posúdenia závaznosti porusenia je nevyhnutné (a preto úcelné) urcenie rozsahu trhov, aby bolo mozné stanovit efektívnu ekonomickú kapacitu podnikov spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom v zmysle usmernení. 95. Odvolatelky napriek tomu konstatujú, ze Súd prvého stupna si protirecil, ked najskôr stanovil túto poziadavku, ale následne v bodoch 99 a 100 napadnutého rozsudku pripustil, ze nedostatocné odôvodnenie, ktoré konstatoval, pokial ide o urcenie rozsahu trhu, by mohlo byt nahradené odkazom Komisie v bode 325 odôvodnenia sporného rozhodnutia na postavenie vodcu na trhoch, ktorý odvolatelky nespochybnovali. 96. Aj ked sa domnievam, ze odvolatelky v kazdom prípade relevantne zdôraznujú rozpor, ktorý vyplýva z výkladu odôvodnenia v bodoch 89, 99 a 100 napadnutého rozsudku, ( [37]37 ) táto námietka napriek tomu podla mna nemôze mat úspech z nasledujúcich dôvodov. 97. Ako rozhodol aj Súdny dvor a Súd prvého stupna to pripomenul v bode 90 napadnutého rozsudku, na urcenie vplyvu, ktorý podnik môze mat na trh, sú relevantné trhové podiely tohto podniku. ( [38]38 ) 98. Z tejto judikatúry vsak nemozno odvodit, ze na posúdenie vplyvu podniku alebo, ako uvádzajú usmernenia, efektívnej ekonomickej kapacity podniku spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom, treba merat túto kapacitu tak, ze Komisii sa ulozí povinnost predbezne vymedzit trh a posúdit jeho rozsah v závislosti od velkosti obratu. ( [39]39 ) 99. Ako Komisia správne konstatovala, keby sa bod 89 napadnutého rozsudku vykladal v takom zmysle, ze ukladá uvedenú poziadavku, viedlo by to k tomu, ze Komisia by musela preukázat nieco, co nie je povinná preukázat ani na konstatovanie porusenia podla clánku 81 ods. 1 ES, ked je toto porusenie svojou povahou v rozpore s predmetným clánkom, ako to Súd prvého stupna konstatoval v bodoch 86 a 87 napadnutého rozsudku s odvolaním sa na ustálenú judikatúru (dôvody, ktoré navyse odvolatelky nespochybnujú). ( [40]40 ) 100. Takýto prístup by tiez znamenal velmi striktný výklad usmernení. 101. Aj ked sa domnievam, ze Súd prvého stupna správne konstatoval, ze Komisia na úcely stanovenia závaznosti porusenia a výpoctu pokuty musela vziat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu úcastníkov porusenia spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom podla bodu 1 A stvrtého odseku usmernení, podla mna to neznamená, ze pritom "musela nevyhnutne urcit rozsah trhov", na rozdiel od toho, co Súd prvého stupna rozhodol v bode 89 napadnutého rozsudku. 102. Podla mna je naopak správnejsie konstatovat, ze takú kapacitu úcastníkov porusenia mozno preukázat vsetkými vhodnými spôsobmi, medzi ktoré patrí urcenie rozsahu trhu v závislosti od velkosti obratu. 103. Ide pritom práve o kritérium, ktoré Súd prvého stupna pouzil v bodoch 99 az 101 napadnutého rozsudku. Po tom, co konstatoval, ze sporné rozhodnutie nebolo dostatocne odôvodnené, pokial ide o urcenie rozsahu trhov v závislosti od velkosti obratu, uviedol, ze nedostatocné odôvodnenie mozno nahradit inými dôvodmi uvedenými v spornom rozhodnutí, v prejednávanej veci konstatovaniami v bode 325 odôvodnenia predmetného rozhodnutia týkajúcimi sa v zásade toho, co úcastníci konania opísali ako vedúce postavenie odvolateliek na trhoch. 104. V tomto ohlade treba uviest, ze v bodoch 63 a 66 odvolania odvolatelky výslovne pripústajú relevantnost takého kritéria na posúdenie efektívnej ekonomickej kapacity podniku spôsobit znacnú skodu. V tejto súvislosti sa obmedzujú na to, ze vytýkajú Komisii, ze nedostatocne preukázala také postavenie vodcu na trhu vzhladom na okolnosti veci. Táto kritika, ktorá sa týka skutkových okolností a ich posúdenia, pritom nemôze byt predmetom preskúmania Súdneho dvora v rámci odvolania, s výnimkou ich skreslenia Súdom prvého stupna, ( [41]41 ) co odvolatelky v prejednávanej veci nevytýkali. 105. Napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu a rozporom v odôvodnení Súdu prvého stupna v bodoch 89, 99 a 100 napadnutého rozsudku by preto tieto vady nemali mat taký vplyv na výrok predmetného rozsudku, aby to mohlo viest k jeho zruseniu. 106. Navrhujem teda, aby sa prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu zamietla ako nedôvodná. 2. O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu zalozenej na tom, ze Súd prvého stupna nedostatocne prihliadol na konstatovanie o porusení povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie, pokial ide o konkrétny dopad porusenia na trh a) Posúdenia Súdom prvého stupna 107. V bode 108 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna pripomenul, ze Komisia má podla bodu 1 A prvého odseku usmernení povinnost preskúmat konkrétny dopad porusenia na trh na úcely stanovenia závaznosti porusenia az vtedy, pokial sa zdá, ze tento dopad sa dá merat. 108. Dalej v bode 109 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia v prejednávanej veci nikdy netvrdila, ze dopad sa nedal merat, a ze pocas konania dokonca uviedla, ze k poruseniu doslo, co znamená, ze nevyhnutne malo konkrétny dopad na podmienky hospodárskej sútaze na dotknutých trhoch. 109. Súd prvého stupna toto tvrdenie zamietol ako "nepresvedcivé" z dôvodu, ze vykonávanie dohody neznamená nevyhnutne, ze by dohoda mala mat konkrétny dopad, pricom v tejto súvislosti sa oprel o rozhodovaciu prax Komisie a o jeden zo svojich rozsudkov. Komisii rovnako vytýkal, ze neodpovedala na tvrdenie odvolateliek, podla ktorého dotknuté dohody neviedli k zvýseniu predajných cien ihiel s uskami (bod 110 napadnutého rozsudku). Súd prvého stupna napokon konstatoval, ze Komisia vychádzala výlucne z prícinnej súvislosti medzi vykonávaním kartelovej dohody a jej konkrétnym dopadom, co vsak nestacilo na výpocet pokuty (bod 111 napadnutého rozsudku). V bode 112 napadnutého rozsudku z toho teda odvodil, ze Komisia si nedostatocne splnila povinnost odôvodnenia, ktorá jej prinálezala. 110. Súd prvého stupna v bode 190 napadnutého rozsudku preskúmal právne dôsledky nesplnenia povinnosti odôvodnenia. V tomto bode zdôraznil, ze zvlást vyhlásenie Komisie týkajúce sa urcenia výsky pokuty neobsahovalo vysvetlenie, preco sa znízenie dopadu porusenia po 13. marci 1997, ktoré napokon výslovne uznala v bode 320 odôvodnenia sporného rozhodnutia, neprejavilo pri výpocte pokuty. Súd prvého stupna napriek tomu dospel k záveru, ze "toto nedostatocné odôvodnenie za okolností prejednávanej veci nemôze viest k zruseniu pokuty alebo znízeniu výsky ulozenej pokuty, vzhladom na to, ze kvalifikácia porusenia ako 'velmi závazného` bola dôvodná [z dôvodov uvedených v bodoch 188 a 189 napadnutého rozsudku] a ze Komisia zvolila na základe usmernení najnizsiu základnú sumu na toto porusenie (presnejsie pozri najvyssiu sumu v prípade 'závazného` porusenia), konkrétne 20 miliónov eur. Komisia totiz správne uvádza, ze volba najnizsej základnej sumy v prejednávanej veci stací na to, aby sa vzalo do úvahy znízenie dopadu porusenia pocas obdobia jeho trvania". b) Tvrdenia úcastníkov konania 111. Podla odvolateliek sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 190 napadnutého rozsudku rozhodol, ze nedostatocné odôvodnenie pri posúdení konkrétneho dopadu porusenia nemôze za okolností prejednávanej veci viest k zruseniu alebo znízeniu pokuty vzhladom na to, ze kvalifikácia porusenia ako velmi závazného bola dôvodná. Súd prvého stupna tak zmiesal otázky týkajúce sa materiálnej zákonnosti rozhodnutia s otázkami právnych dôsledkov porusenia formálnej povinnosti odôvodnenia. Vzhladom na to, ze v oblasti kartelov Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, má dodrzanie procesných predpisov a povinnosti odôvodnenia rozhodujúci význam pre právo na obhajobu. 112. Komisia toto tvrdenie odvolateliek odmieta. Napriek tomu zastáva názor, ze Súd prvého stupna sa v bodoch 109 az 112 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Súd prvého stupna jednak vyzadoval, aby Komisia preukázala neexistenciu skutocného meratelného dopadu, ale sám nekonstatoval, ze tento dopad sa dal merat. Okrem toho Súd prvého stupna rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou, podla ktorej vykonávanie dohody, ktorá má protisútazný ciel, stací na vylúcenie mozného záveru o neexistencii dopadu na trh. Komisia preto vyzýva Súdny dvor, aby zmenil odôvodnenie tak, ze zamietne konstatovania v bodoch 109 az 112 napadnutého rozsudku, pokial ide o dôkaz a o meratelnost dopadu na trh. c) Posúdenie 113. Pred preskúmaním druhej casti, ktorú odvolatelky uvádzajú na podporu dôvodu v bode 190 napadnutého rozsudku, sa treba najskôr vyjadrit k návrhu Komisie na zmenu odôvodnenia, pretoze takýto návrh by mohol Súdnemu dvoru umoznit identifikovat nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna, a opravit ho bez toho, aby to malo vplyv na výrok napadnutého rozsudku, ktorý je dôvodný z iných právnych dôvodov. ( [42]42 ) i) O návrhu Komisie na zmenu odôvodnenia 114. Námietky Komisie týkajúce sa odôvodnenia Súdu prvého stupna v bodoch 109 az 112 napadnutého rozsudku sa sústredujú na dve právne otázky. 115. Po prvé Komisia sa domnieva, ze Súd prvého stupna jednak nesprávne konstatoval, ze mala preukázat neexistenciu konkrétneho dopadu porusenia na trh, napriek tomu, ze túto povinnost má len vtedy, ak je tento dopad meratelný, pricom podla nej to tak v prejednávenej veci nebolo vzhladom na charakter dohôd, ktorých cielom bolo oslabenie prípadnej hospodárskej sútaze na dotknutých trhoch, a jednak Súd prvého stupna napokon nekonstatoval, ze dopad na trh bol v prejednávanej veci meratelný. 116. Po druhé Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze nedostatocne odôvodnila sporné rozhodnutie, ked uviedla len to, ze konkrétny dopad porusenia na trh mohol byt odvodený z vykonávania kartelovej dohody. 117. S týmito námietkami nemozno podla mna úplne súhlasit. 118. Pokial ide o prvú sériu námietok, je nesporné, ze podla bodu 1 A prvého odseku usmernení je Komisia povinná preukázat konkrétny dopad, ak je meratelný. Pokial ide o horizontálne kartelové dohody o cenách alebo o rozdelení trhu, z usmernení dalej vyplýva, ze tieto kartelové dohody mozno kvalifikovat ako velmi závazné porusenia uz na základe ich samotného charakteru a ze Komisia nemusí preukázat konkrétny dopad porusenia na trh. V takom prípade konkrétny dopad porusenia na trh predstavuje jeden z viacerých faktorov. 119. Napriek tomu, ako konstatoval Súd prvého stupna v bode 111 napadnutého rozsudku, Komisia venovala "skutocnému dopadu porusenia" jeden oddiel sporného rozhodnutia, v ktorom predovsetkým uviedla, ze porusenie malo dopad na trh a ze tento dopad sa v období od 13. marca 1997 do znízil. Komisia si pritom musí vybrat: bud nebude vychádzat z kritéria konkrétneho dopadu porusenia na trh a v takom prípade v rozhodnutí, ktorým ukladá pokutu úcastníkom kartelovej dohody, vezme na úcely stanovenia závaznosti porusenia do úvahy len samotný charakter porusenia, prípadne rozsah geografického trhu podla bodu 1 A usmernení, alebo vo svojom rozhodnutí bude vychádzat z takého dopadu, ako to urobila v spornom rozhodnutí, a v takom prípade podla mna existuje domnienka, ze taký dopad povazuje za meratelný. Pokial totiz pouzitie takého kritéria môze umoznit Komisii, aby zvýsila sumu pokuty, ktorú zamýsla ulozit, nad minimálnu sumu 20 miliónov eur stanovenú v usmerneniach pre velmi závazné porusenia, nemozno rozumne ocakávat, ze ak sa táto institúcia rozhodne venovat tri body v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom pokutu ukladá, "skutocnému dopadu porusenia", nemá v tomto rozhodnutí v úmysle vychádzat z kritéria konkrétneho dopadu porusenia. Za takých okolností je podla mna z právneho hladiska správne z toho odvodit, ako to v zásade urobil aj Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku, ze Komisia zastáva názor, ze dopad, ktorý opísala vo svojom rozhodnutí, je v zásade meratelný, pokial sa v odôvodnení predmetného rozhodnutia neuvádza k tomuto bodu specifické vysvetlenie v opacnom zmysle. 120. Súd prvého stupna teda v týchto súvislostiach a na základe domnienky meratelnosti konkrétneho dopadu v bode 109 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze pocas sporového konania Komisia neuviedla, ze v prejednávanej veci konkrétny dopad nebol meratelný. Súd prvého stupna preto Komisii neulozil povinnost, aby preukázala opak, ale obmedzil sa na konstatovanie, ze vzhladom na domnienku, ktorú som vysvetlil, Komisia pocas sporového konania nevyvrátila existenciu takej domnienky, ktorú mozno odvodit z výkladu sporného rozhodnutia. 121. Okrem toho vysvetlenia, ktoré Komisia uviedla vo svojom vyjadrení k zalobe pred Súdnym dvorom, konkrétne, ze z dôvodu charakteru dohôd -- ktorých cielom bolo, pripomínam, rozdelenie geografických trhov a trhov s výrobkami vylúcením vstupu potenciálnych konkurentov na trh -- nebol ich dopad meratelný, nemozno prijat, lebo toto odôvodnenie sa v spornom rozhodnutí neuvádza a v kazdom prípade nebolo predlozené v prvom stupni. 122. V rámci preskúmania dostatocnosti odôvodnenia sporného rozhodnutia v reakcii na námietky vznesené odvolatelkami napokon Súdu prvého stupna neprinálezí rozhodovat, ci bol dopad skutocne meratelný, kedze také posúdenie patrí pod posúdenie vecnej zákonnosti sporného rozhodnutia. 123. Navrhujem teda, aby bola prvá séria námietok Komisie vzhladom na odôvodnenie bodu 109 napadnutého rozhodnutia zamietnutá. 124. Druhá séria, ktorá sa týkala posúdení Súdu prvého stupna v bodoch 110 az 112 napadnutého rozsudku týkajúcich sa nedostatocného preukázania konkrétneho dopadu porusenia na trh, si zaslúzi osobitnú pozornost. 125. Na úvod treba poukázat na zmätocný charakter úvah, ktoré Súd prvého stupna predniesol v súvislosti s uvedenými bodmi v rámci podnadpisu "o odôvodnení týkajúcom sa výpoctu pokuty". Súd prvého stupna totiz neucelene uvádza jednak formálne úvahy týkajúce sa nedostatocného odôvodnenia sporného rozhodnutia (napríklad v bode 110 napadnutého rozsudku vytýka Komisii, ze neodpovedala na tvrdenia odvolateliek týkajúce sa neexistencie zvýsenia predajných cien ihiel s uskami) a jednak vecné úvahy, okrem iného omnoho podstatnejsie, týkajúce sa "nepresvedcivého" alebo nepresného odôvodnenia v bodoch 318 az 320 odôvodnenia predmetného rozhodnutia. ( [43]43 ) 126. Zdá sa mi pritom, ze Komisia oprávnenene kritizovala Súd prvého stupna za to, ze konstatoval, ze odôvodnenie sporného rozhodnutia týkajúce sa konkrétneho dopadu porusenia na trh bolo nedostatocné. 127. Na jednej strane podla judikatúry týkajúcej sa rozsahu povinnosti odôvodnenia v súvislosti s výpoctom pokuty ulozenej za porusenie právnych predpisov Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze sú totiz podstatné formálne nálezitosti, ktoré zahrnajú takú povinnost, splnené, ked Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie skutocnosti, ktoré jej umoznili urcit závaznost a dlzku trvania porusenia. ( [44]44 ) Pokial v prejednávanej veci ide o závaznost porusenia, ktorá je tu ako jediná dotknutá, také skutocnosti boli urcite uvedené v bodoch 316 az 325 odôvodnenia sporného rozhodnutia, kedze kritérium konkrétneho dopadu bolo posúdené v bodoch 318 az 320 odôvodnenia toho istého rozhodnutia. 128. Na druhej strane z tvrdení v prvej a druhej vete bodu 110 napadnutého rozsudku a v poslednej vete bodu 111 toho istého rozsudku nepochybne vyplýva, ze Súd prvého stupna preskúmal dôvodnost sporného rozhodnutia, ked vyvrátil posúdenie, ktoré v nom bolo uvedené, namiesto toho, aby sa obmedzil na preverenie, ci Komisia jasne a jednoznacne uviedla úvahy, ktoré ju priviedli k záveru o existencii konkrétneho dopadu porusenia na trh. 129. Domnievam sa teda, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 112 napadnutého rozsudku kvalifikoval vady sporného rozhodnutia, konstatované v bodoch 110 a 111 toho istého rozsudku, ako nedostatocné odôvodnenie týkajúce sa kritéria konkrétneho dopadu na trh. ( [45]45 ) 130. Napriek tomu si nemyslím, ze by tento návrh Komisie na zmenu odôvodnenia mohol byt prijatý, pokial sa tento návrh nemá vykladat v tom zmysle (o com silne pochybujem), ze Súd prvého stupna mal konstatovat nesprávne právne posúdenie. 131. Z dôvodov, ktoré vysvetlím dalej, sa totiz domnievam, ze Súd prvého stupna v zásade správne rozhodol, ze Komisia na úcely výpoctu pokuty nemohla vychádzat len z prícinnej súvislosti medzi vykonávaním kartelovej dohody a jej konkrétnym dopadom na trh. 132. Na rozdiel od toho, co Komisia obhajovala vo svojom vyjadrení k zalobe a na pojednávaní, otázka, ci skutocné vykonávanie kartelovej dohody stací na preukázanie konkrétneho dopadu porusenia na trh, vôbec nie je predmetom "ustálenej judikatúry" Súdu prvého stupna. V kazdom prípade táto problematika doposial nebola Súdnemu dvoru predlozená a zaoberá sa nou prvýkrát nielen v tejto veci, ale aj vo veci rakúskych bánk. ( [46]46 ) 133. Ako zdôraznil generálny advokát Bot vo svojich návrhoch z 26. marca 2009 k uvedeným veciam, existuje mnoho pochybností, pokial ide o to, co v zmysle usmernení zahrna pojem "meratelný". ( [47]47 ) 134. Tieto nejasnosti ciastocne vyplývajú z rozporuplnej judikatúry Súdu prvého stupna, pokial ide o otázku, ci konstatovanie skutocného vykonávania kartelovej dohody stací na preukázanie existencie konkrétneho dopadu porusenia na trh. 135. Ako preukázal generálny advokát Bot vo svojich uz citovaných návrhoch, ( [48]48 ) v tomto ohlade mozno rozlisovat dva prúdy judikatúry. 136. Podla prvého prúdu judikatúry Súd prvého stupna rozhoduje, ze Komisia môze právoplatne vychádzat len z vykonávania kartelovej dohody, ked chce odvodit existenciu konkrétneho dopadu na trh. K tomuto prúdu patria rozsudky Súdu prvého stupna "rakúske banky", ( [49]49 ) Groupe Danone/Komisia, ( [50]50 ) ako aj novsie rozsudky Hoechst/Komisia ( [51]51 ) a Carbone-Lorraine/Komisia. ( [52]52 ) 137. Naproti tomu, ako som uz uviedol, v napadnutom rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia sa na úcely preukázania konkrétneho dopadu porusenia na trh nemohla obmedzit na konstatovanie, ze kartelová dohoda sa skutocne vykonávala. Tento prístup je súcastou druhého prúdu judikatúry, ktorý je novsí ako prvý prúd, a v zásade vyzaduje, aby Komisia mohla poskytnút konkrétne a vierohodné indície, ktoré s primeranou pravdepodobnostou preukazujú, ze kartelová dohoda mala dopad na trh, pricom skutocné vykonávanie kartelu predstavuje v prípade tohto prístupu len dôlezitú indíciu, avsak Komisia nemôze svoju analýzu obmedzit iba na nu. ( [53]53 ) 138. Podla tohto prístupu výkon porusenia predstavuje len predbeznú podmienku na preukázanie existencie konkrétneho dopadu kartelu na trh. ( [54]54 ) 139. V súlade so stanoviskom, ktoré generálny advokát Bot zaujal v uz citovaných návrhoch, ( [55]55 ) súhlasím s úvahami, ktorými sa riadi druhý prúd judikatúry. 140. Zastávam totiz názor, ze ak Komisia má v úmysle zalozit rozhodnutie, v ktorom podniku ukladá pokutu za porusenie clánku 81 ods. 1 ES, na existencii konkrétneho dopadu porusenia na trh, musí byt schopná poskytnút konkrétne, vierohodné a dostatocné indície, ktoré jej umoznia posúdit, aký konkrétny dopad mohlo porusenie mat na hospodársku sútaz na trhu. Najmä pokial existencia konkrétneho dopadu porusenia umozní Komisii v prípade velmi závazného porusenia zvýsit závaznost porusenia a zvýsit základnú sumu nad stanovenú minimálnu sumu 20 miliónov eur, táto institúcia sa nemôze obmedzit na konstatovanie, ze kartelová dohoda sa skutocne vykonávala, a bez dalsieho dokazovania predpokladat, ze táto dohoda pravdepodobne mala dopad na trh. 141. Táto poziadavka sa mi zdá este vhodnejsia vo svetle ciela, podla ktorého pokuty ukladané podnikom za porusenie clánku 81 ods. 1 ES majú za ciel okrem iného potlacit ich protiprávne konanie, ako stanovuje aj judikatúra. ( [56]56 ) 142. V tejto súvislosti pritom podla mna nemozno pripustit, aby, pokial ide o dohody, ktorých ciel smeruje proti hospodárskej sútazi, akými sú dohody o rozdelení trhov s výrobkami a/alebo geografických trhov, alebo o stanovení cien, bola Komisia oslobodená nielen od poziadavky preukázat úcinky takých dohôd na úcely konstatovania existencie porusenia, ale aj od povinnosti predlozit konkrétne a vierohodné indície o konkrétnom dopade porusenia na trh, hoci povazuje za nevyhnutné vychádzat z takého kritéria na úcely stanovenia závaznosti porusenia a napokon aj na úcely výpoctu pokuty, ktorú má v úmysle ulozit dotknutým podnikom. 143. Podla mna z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna v bodoch 110 a 111 napadnutého rozsudku v zásade správne rozhodol, ze Komisia sa bez dalsieho vysvetlenia nemohla obmedzit na to, aby existenciu konkrétneho dopadu kartelovej dohody na trh odvodila z vykonávania tejto dohody, a svoje rozhodnutie zalozit výlucne na prícinnej súvislosti medzi vykonávaním kartelovej dohody a jej konkrétnym dopadom na trh. 144. Navrhujem teda, aby sa návrhu Komisie na zmenu odôvodnenia nevyhovelo. ii) O námietkach odvolateliek na podporu druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu 145. Odvolatelky vytýkajú Súdu prvého stupna, ze odmietol zrusit sporné rozhodnutie napriek tomu, ze konstatoval, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia týkajúcu sa kritéria konkrétneho dopadu porusenia na trh. ( [57]57 ) Súd prvého stupna tak podla nich nemohol v bode 190 napadnutého rozsudku konstatovat, bez toho, aby sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ze základná suma pokuty bola primeraná. 146. Aj za predpokladu, ze by Súd prvého stupna správne konstatoval nedostatocné odôvodnenie sporného rozhodnutia, pokial ide o konkrétny dopad porusenia na trh, namiesto toho, aby potvrdil (zjavne) nesprávne posúdenie tohto kritéria, sa mi nezdá, ze by tvrdenia odvolateliek mohli byt úspesné. 147. Treba pripomenút, ze pokial ide o zaloby proti rozhodnutiam Komisie, v ktorých sa podnikom ukladajú pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, Súd prvého stupna je príslusný v dvoch ohladoch. Na jednej strane v rámci preskúmania ich zákonnosti na základe clánku 230 ES treba overit, ci bola splnená povinnost odôvodnenia, pretoze jej porusenie vedie k zrusitelnosti rozhodnutia. Na druhej strane Súd prvého stupna je v rámci neobmedzenej právomoci, ktorú mu priznáva clánok 229 ES a nariadenie c. 1/2003, príslusný na posúdenie primeranosti výsky pokút. ( [58]58 ) 148. Z toho vyplýva, ze konstatovanie nedostatocného odôvodnenia týkajúce sa jedného z kritérií výpoctu pokuty ulozenej podniku za porusenie clánku 81 ods. 1 ES nemôze ipso facto viest k zruseniu rozhodnutia, ani ciastocnému, v ktorom sa taká pokuta ulozila. Tento záver berie do úvahy viaceré kritériá, ktoré Komisia môze pouzit pri stanovení závaznosti a dlzky trvania porusenia. Výrok dotknutého rozhodnutia (vrátane sumy pokuty, ktorá je v nom ulozená) sa totiz môze platne zakladat aj na iných dôvodoch, ako sú tie, v súvislosti s ktorými súd rozhodujúci o veci samej konstatoval omyl alebo vadu. 149. V spornom rozhodnutí Komisia z dôvodu závaznosti porusenia dospela k základnej sume 20 miliónov eur. Táto suma bola stanovená s ohladom na charakter porusenia, jeho konkrétny dopad na trh a rozsah geografického trhu. 150. Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku po tom, co konstatoval vady posúdenia Komisie týkajúce sa konkrétneho dopadu na trh v rámci preskúmania závaznosti porusenia, overil, ci tieto vady môzu mat vplyv aj na výpocet pokuty, konkrétne na výsku základnej sumy 20 miliónov eur, ktorá bola odvolatelkám ulozená v spornom rozhodnutí. 151. Pritom pri preskúmaní, ktoré Súd prvého stupna vykonáva v rámci neobmedzenej právomoci, po tom, co v bodoch 188 a 189 napadnutého rozsudku konstatoval, ze kvalifikácia porusenia v spornom rozhodnutí ako velmi závazného bola odôvodnená pre povahu dotknutých dohôd, v bode 190 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze konstatované vady nemôzu za okolností prejednávanej veci viest k zruseniu alebo znízeniu ulozenej pokuty vzhladom na to, ze kvalifikácia porusenia ako "velmi závazného" bola odôvodnená a ze Komisia pre také porusenie zvolila minimálnu základnú sumu stanovenú v usmerneniach (presnejsie pozri maximálnu sumu pre "závazné" porusenie), konkrétne 20 miliónov eur. 152. Inými slovami, Súd prvého stupna zastával názor, ze konkrétny dopad porusenia na trh by síce mohol Komisii umoznit, aby zvýsila základnú sumu pokuty, ktorú stanovila, pokial by to tak mohlo byt za okolností prejednávanej veci, avsak vady tohto kritéria v nijakom prípade nemali vplyv na sumu ulozenú v tejto veci (a teda ani na výrok sporného rozhodnutia), kedze táto suma predstavovala maximálnu sumu pre kategóriu závazných porusení v zmysle usmernení, zatial co z dôvodu samotnej povahy dotknutého porusenia mohlo byt toto porusenie kvalifikované ako "velmi závazné". Za týchto okolností Súd prvého stupna v rámci svojej neobmedzenej právomoci konstatoval, ze nebolo potrebné uplatnit jeho právomoc menit sporné rozhodnutie, lebo ulozená základná suma bola uz mierna vzhladom na kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného", cize bola primeraná. 153. Zdá sa mi, ze pri tomto posúdení a prístupe nedoslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 154. Preto navrhujem, aby boli námietky odvolateliek na podporu druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu zamietnuté. V dôsledku toho treba podla mna zamietnut tento odvolací dôvod v celom jeho rozsahu. E -- O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení usmernení a na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia 155. Tento odvolací dôvod sa skladá z dvoch castí. Prvá cast vychádza zo skutocnosti, ze sa neprihliadlo na nesprávne stanovenie konkrétneho dopadu porusenia na trh. Druhá cast vychádza zo skutocnosti, ze sa neprihliadlo na polahcujúcu okolnost, ze odvolatelky porusenie dobrovolne ukoncili. 1. O prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu zalozenej na skutocnosti, ze sa neprihliadlo na nesprávne stanovenie konkrétneho dopadu porusenia na trh a) Tvrdenia úcastníkov konania 156. Odvolatelky tvrdia, ze Súd prvého stupna sa v bodoch 188 az 190 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia v dvoch ohladoch. Na jednej strane Súd prvého stupna stanovil závaznost porusenia s prihliadnutím na výlucne abstraktnú formu tohto porusenia. Skutocnost, ze sa neprihliadlo na konkrétne okolnosti porusenia, je v rozpore s usmerneniami, s judikatúrou Súdneho dvora, ako aj s rozhodovacou praxou Komisie. Na druhej strane Súd prvého stupna zastával nesprávny názor, ze základná suma stanovená v usmerneniach pre prípad velmi závazného porusenia predstavuje minimálnu sumu, od ktorej sa nemozno odchýlit. Tento prístup je v rozpore s rozhodovacou praxou Komisie a porusuje zásadu proporcionality. 157. Komisia ciastocne odkazuje na argumentáciu, ktorú rozvinula v rámci tretieho odvolacieho dôvodu, pokial ide o konkrétny dopad porusenia na trh. Dodáva, ze Súd prvého stupna neposúdil základnú sumu stanovenú v usmerneniach ako strop, ktorý sa nedá prekrocit, ale naopak, v bodoch 206 a 223 napadnutého rozsudku preskúmal jej primeranost. Pokial ide o tvrdenia odvolateliek týkajúce sa rozhodovacej praxe Komisie, citované príklady sú bud irelevantné, alebo nové ci nepresné. b) Posúdenie 158. Treba pripomenút, ze v rámci odvolania proti rozsudku Súdu prvého stupna, ktorým sa ulozila pokuta podniku, ktorý porusil pravidlá hospodárskej sútaze, je cielom preskúmania Súdneho dvora jednak preskúmat, do akej miery Súd prvého stupna z právneho hladiska správne prihliadol na vsetky faktory podstatné na posúdenie závaznosti konania vo svetle clánkov 81 ES a 82 ES, ako aj clánku 15 nariadenia c. 17 (alebo clánku 23 nariadenia c. 1/2003), a jednak overit, ci Súd prvého stupna v právom pozadovanom rozsahu odpovedal na vsetky tvrdenia zalobkyne týkajúce sa zrusenia alebo znízenia pokuty. ( [59]59 ) 159. Pripomínam, ze v prejednávanej veci Súd prvého stupna v bode 188 napadnutého rozsudku konstatoval, ze z dôvodu samotného svojho charakteru dotknuté porusenie, ktorého cielom bolo rozdelenie trhov s výrobkami a geografických trhov, predstavovalo zjavné porusenie práva hospodárskej sútaze, a teda bolo obzvlást závazné. V bode 189 napadnutého rozsudku z toho odvodil, ze vzhladom na definíciu uvedenú v usmerneniach bola kvalifikácia porusenia v spornom rozhodnutí ako "velmi závazného" dôvodná. 160. Podla môjho názoru pri samotnom tomto posúdení nedoslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 161. V rozsudku Thyssen Stahl/Komisia ( [60]60 ) uz totiz Súdny dvor mal prílezitost potvrdit prístup prijatý Súdom prvého stupna, podla ktorého závaznost porusenia mozno stanovit poukázaním na charakter a ciel protiprávneho konania a skutocnosti týkajúce sa ciela konania môzu mat väcsí význam pre stanovenie výsky pokuty ako skutocnosti týkajúce sa jeho vplyvu. Súdny dvor tak rozhodol, ze vplyv konania smerujúceho proti hospodárskej sútazi nie je urcujúcim kritériom pri posúdení primeranej výsky pokuty. ( [61]61 ) 162. Navyse, ako Súd prvého stupna správne odkázal v bode 189 napadnutého rozsudku, Komisia v usmerneniach uviedla, ze pri velmi závazných poruseniach ide "vo vseobecnosti o horizontálne obmedzenia, ako sú cenové kartely a kvóty podielu na trhu, alebo iné praktiky, ktoré ohrozujú nálezité fungovanie jednotného trhu" (bod 1 A druhý odsek tretia zarázka). 163. Z tohto indikatívneho opisu vyplýva, ze zosúladené dohody alebo postupy, ktorých cielom je, podobne ako v prejednávanej veci, rozdelenie jednak trhov s výrobkami prostredníctvom rozdelenia európskeho trhu s ihlami a dalsím tvrdým galantérnym tovarom a jednak rozdelenie geografického trhu prostredníctvom rozdelenia európskeho trhu s ihlami na rucné sitie, ihlami na remeselné práce, pletacími ihlicami a ihlicami na háckovanie, mozno uz na základe samotného ich charakteru kvalifikovat ako "velmi závazné" bez toho, aby bolo potrebné, aby takéto konania mali osobitný dopad. 164. Domnievam sa teda, ze odvolatelky nemôzu Súdu prvého stupna vytýkat, ze v zásade rozhodol, ze kritériá uvedené v bode 1 A prvom odseku usmernení nemajú rovnaký význam na úcely posúdenia závaznosti porusenia. 165. Okrem toho, ako som uz vysvetlil v bodoch 151 a 152 týchto návrhov, Súd prvého stupna, napriek tomu, ze uviedol vady preskúmania konkrétneho dopadu porusenia na trh vykonaného Komisiou, odmietol uplatnit svoju právomoc zmenit základnú sumu pokuty stanovenú v spornom rozhodnutí, pricom v zásade konstatoval, ze suma v nom stanovená bola mierna za okolností prejednávanej veci vzhladom na kvalifikáciu porusenia ako velmi závazného, ktorá vyplývala uz z jeho samotného charakteru. Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, Súd prvého stupna teda nekonstatoval, ze základná suma 20 miliónov eur stanovená v spornom rozhodnutí predstavovala strop, ktorý sa nedá prekrocit, ale naopak, ako vyplýva z bodu 190 napadnutého rozsudku, v rámci svojej neobmedzenej právomoci preskúmal, ci bolo, alebo nebolo treba túto sumu zmenit. ( [62]62 ) Skutocnost, ze vzhladom na okolnosti prejednávanej veci Súd prvého stupna nepovazoval za vhodné menit výsku základnej sumy pokuty stanovenej v spornom rozhodnutí, pricom výslovne uviedol dôvody na podporu tohto posúdenia, sama osebe nestací na porusenie zásady proporcionality. Navyse prípadná skutocnost, ze Komisia v iných veciach posúdila niektoré porusenia odlisne, vôbec nie je relevantná, lebo rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny základ na stanovovanie pokút v oblasti hospodárskej sútaze. ( [63]63 ) 166. Prvú cast stvrtého odvolacieho dôvodu treba teda zamietnut. 2. O druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu zalozenej na skutocnosti, ze sa neprihliadlo na polahcujúcu okolnost, ze odvolatelky dobrovolne ukoncili porusenie a) Tvrdenia úcastníkov konania 167. V tejto casti odvolatelky tvrdia, ze Súd prvého stupna sa v bodoch 211 a 213 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze na polahcujúce okolnosti mozno prihliadnut len vtedy, ak dotknuté podniky boli zásahmi Komisie podnecované, aby ukoncili svoje konania smerujúce proti hospodárskej sútazi. Podla odvolateliek sa na dobrovolné ukoncenie porusenia pred prvým zásahom Komisie musí logicky prihliadnut ako na polahcujúcu okolnost, pretoze sa k nemu urcite neprihliada v rámci posúdenia dlzky trvania porusenia. 168. Podla Komisie je analýza Súdu prvého stupna v súlade s jeho judikatúrou, ktorú netreba spochybnovat. b) Posúdenie 169. Je nesporné, ze Súd prvého stupna zamietol tvrdenia odvolateliek, ktoré sa domáhali sankcionovania Komisie za to, ze odmietla prihliadnut na polahcujúcu okolnost v zmysle bodu 3 usmernení, okrem iného z toho dôvodu, ze porusenie bolo ukoncené pred prvým zásahom Komisie. 170. V bode 211 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze predcasným ukocením protiprávnej dohody nevzniká nárok na priznanie polahcujúcej okolnosti v zmysle bodu 3 usmernení. Uplatnenie znízenia za takých okolností by totiz znamenalo, ze na dlzku porusenia pri výpocte pokút by sa prihliadlo dvakrát. V prejednávanej veci Súd prvého stupna v bode 212 napadnutého rozsudku konstatoval, ze predcasné ukoncenie protiprávnej dohody nevyplynulo ani zo zásahu Komisie, ani z rozhodnutia odvolateliek ukoncit porusenie, ale v zásade bolo dôsledkom zvýsenej kapacity výroby odvolateliek v Ceskej republike, ako to odvolatelky uviedli vo svojom vyjadrení k oznámeniu o výhradách. Súd prvého stupna v bode 213 napadnutého rozsudku uviedol, ze na predcasné ukoncenie dohody sa uz prihliadlo pri posúdení dlzky trvania porusenia, nemôze teda predstavovat polahcujúcu okolnost. 171. Nezávisle od (skutkovej) otázky, ci odvolatelky predcasne ukoncili porusenie úplne dobrovolne, alebo z dôvodu ekonomických poziadaviek, sa Súd prvého stupna pri výklade usmernení podla mna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. 172. Pripomínam totiz, ze v bode 3 usmernení sa v zásade uvádza, ze základná suma pokuty stanovená Komisiou sa znízi okrem iného vtedy, ak dotknutý podnik ukoncí porusenie pri prvom zásahu Komisie. 173. V uz citovanom rozsudku Dalmine/Komisia pritom mal Súdny dvor prílezitost potvrdit posúdenie Súdu prvého stupna, podla ktorého polahcujúcu okolnost podla bodu 3 usmernení nemozno priznat, pokial sa konstatované porusenie ukoncilo alebo bolo v procese ukoncenia v okamihu, ked Komisia vykonala prvé setrenia. ( [64]64 ) 174. Tento prístup bol, hoci za trochu odlisných okolností, nedávno potvrdený v uz citovanom rozsudku Archer Daniels Midland/Komisia (C-510/06 P), v ktorom Súdny dvor konstatoval, ze dotknutému podniku sa oprávnene odmietlo znízenie základnej sumy pokuty, ktorá mu bola ulozená z dôvodov, ze ukoncil svoje porusenie po prvých zásahoch amerických orgánov pre hospodársku sútaz, ku ktorým v tejto veci doslo pred zásahmi Komisie. ( [65]65 ) Súdny dvor toto posúdenie zalozil na nevyhnutnosti zachovat odstrasujúci úcinok pokuty ulozenej Komisiou a na potrebnom úcinku clánku 81 ods. 1 ES. ( [66]66 ) 175. Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa v prejednávanej veci nedopustil nesprávneho právneho porusenia, ked potvrdil rozhodnutie Komisie, ktorým v spornom rozhodnutí odmietla priznat odvolatelkám polahcujúcu okolnost za to, ze predcasne ukoncili porusenie clánku 81 ods. 1 ES, cize porusenie, ktorého existenciu nespochybnili. 176. Preto sa domnievam, ze druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu nemôze byt úspesná. Aj tento odvolací dôvod treba zamietnut v celom rozsahu. F -- O piatom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality v rámci stanovenia výsky pokuty 1. Tvrdenia úcastníkov konania 177. Odvolatelky tvrdia, ze Súd prvého stupna pri urcovaní závaznosti porusenia v rámci stanovenia výsky pokút porusil zásadu proporcionality v dvoch ohladoch. Súd prvého stupna na jednej strane zvolil formalistický prístup pri uplatnení usmernení a neprihliadol na konkrétne okolnosti porusenia. Na druhej strane overil primeranú povahu pokuty len s ohladom na izolované kritériá a nevzal do úvahy celkové okolnosti prejednávanej veci. Odvolatelky v tejto súvislosti kritizujú konkrétne body 228 az 232 napadnutého rozsudku. 178. Podla Komisie je tento odvolací dôvod neprípustný, lebo Súdny dvor vyzýva k tomu, aby preskúmal výsku pokuty. Subsidiárne zdôraznuje, ze Súd prvého stupna podrobne preskúmal primeranost pokuty a ze tvrdenia odvolateliek sú nedôvodné. 2. Posúdenie 179. Pokial ide o prvú námietku odvolateliek, ktorá vychádza z formalistického prístupu pri uplatnení usmernení, táto námietka sa musí zamietnut z rovnakých dôvodov ako v bode 165 týchto návrhov. Pri podpore tejto námietky sa totiz odvolatelky obmedzujú na opakovanie svojej kritiky, v zmysle ktorej Súd prvého stupna povazoval základnú sumu 20 miliónov eur za strop, ktorý sa nemôze prekrocit. Ako som pritom uz skôr uviedol, takéto námietky nemôzu byt úspesné. 180. Pokial ide o druhú námietku, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdny dvor v rámci odvolania nemôze z dôvodu spravodlivosti nahradit svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna rozhodujúceho v rámci neobmedzenej právomoci o výske pokuty ulozenej podniku za porusenie práva Spolocenstva. ( [67]67 ) 181. Z toho vyplýva, ze Súdny dvor nemá v rámci odvolania právomoc vseobecne preskúmavat pokuty. ( [68]68 ) 182. V prejednávanej veci pritom odvolatelky v skutocnosti vyzývajú Súdny dvor, aby opätovne preskúmal výsku pokuty, ktorú ulozil Súd prvého stupna. V bodoch 103 az 108 odvolania totiz tvrdia, ze údajná neexistencia konkrétneho dopadu na trh, dlzka trvania a premenlivý dopad porusenia, predcasné ukoncenie tohto porusenia, údajný nepomer medzi pokutou a celosvetovým obratom, údajné zmensenie velkosti dotknutých trhov, ako aj percento, ktoré pokuta ulozená Komisiou predstavuje vo vztahu k rocnému objemu prvej úrovne dotknutých trhov, mohli viest Súd prvého stupna k znízeniu výsky pokuty ulozenej v spornom rozhodnutí. 183. V rámci odvolania je Súdny dvor naopak povinný najmä overit, ci Súd prvého stupna odpovedal v právom pozadovanom rozsahu na vsetky tvrdenia, ktoré odvolatelky uviedli, s cielom dosiahnut zrusenie alebo znízenie pokuty. ( [69]69 ) 184. V tejto súvislosti, ako Komisia uviedla vo svojom vyjadrení k zalobe a ako vyplýva z preskúmania tretieho a stvrtého odvolacieho dôvodu uvedeného v týchto návrhoch, Súd prvého stupna dôsledne preskúmal tvrdenia odvolateliek, ktoré zopakovali v bodoch 103 az 108 svojho odvolania. 185. Okrem toho, pokial ide o konkrétnejsie námietky týkajúce sa údajného nepomeru pokuty vo vztahu k celosvetovému obratu odvolateliek, ako aj objemu prvej úrovne dotknutých trhov, ktoré neboli preskúmané v rámci odpovede na predchádzajúce odvolacie dôvody, Súd prvého stupna v bodoch 228 az 232 napadnutého rozsudku správne overil, ci suma stanovená v spornom rozhodnutí bola vzhladom na tvrdenia odvolateliek a jeho neobmedzenú právomoc primeraná uvedeným skutocnostiam. V tejto súvislosti treba uviest, ze Súd prvého stupna vykonal toto posúdenie bez toho, aby sa pridrzal 10%-ného stropu celkového obratu stanoveného v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorého dodrzanie nemôze, ako správne rozhodol v bode 226 napadnutého rozsudku, automaticky zarucit primeranost pokuty. 186. Vo svetle týchto úvah navrhujem zamietnutie piateho odvolacieho dôvodu a rovnako aj odvolania v celom rozsahu. III -- O trovách 187. Podla clánku 122 prvého odseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelky na náhradu trov konania a odvolatelky nemali vo veci úspech, je podla mna opodstatnené ich zaviazat na náhradu trov odvolacieho konania. IV -- Návrh 188. Vzhladom na uvedené navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Spolocnosti William Prym GmbH & Co. KG a Prym Consumer GmbH & Co. KG sú zaviazané na náhradu trov konania. __________________________________________________________________ ( [70]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [71]2 ) [72]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3. ( [73]3 ) [74]Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205. ( [75]4 ) [76]Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171. ( [77]5 ) [78]Ú. v. ES C 207, s. 4. ( [79]6 ) Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, Zb. s. II-107. ( [80]7 ) Táto zaloba, ktorá sa v súcasnosti prejednáva pred Súdom prvého stupna, je zaregistrovaná pod císlom T-454/07. ( [81]8 ) Pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 1. februára 2007, Sison/Rada, C-266/05 P, Zb. s. I-1233, bod 95 a citovanú judikatúru. ( [82]9 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Sison/Rada, uz citovaný. ( [83]10 ) Pozri judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 8. ( [84]11 ) Pozri v tejto súvislosti bod 3 vyjadrenia k zalobe. ( [85]12 ) Pozri v tejto súvislosti, pokial ide o prípustnost tvrdení zalozených na Európskom dohovore o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísanom 4. novembra 1950 v Ríme, rozsudok z , PKK a KNK/Rada (C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 66), v ktorom Súdny dvor spresnil, ze " ... v rámci odvolania môze odvolatel uvádzat akékolvek relevantné tvrdenie s jedinou výhradou, ze odvolanie nezmení predmet sporu pred Súdom prvého stupna. V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, neexistuje ziadna povinnost, podla ktorej by kazdé tvrdenie uvedené v rámci odvolania muselo byt predtým prejednané v prvostupnovom konaní. Obmedzenie v tomto zmysle nemozno prijat, pretoze by malo za následok, ze odvolacie konanie stratí podstatnú cast svojho zmyslu". ( [86]13 ) Pozri okrem iného rozsudok z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia (C-167/04 P, Zb. s. I-8935), ktorý vo svojom bode 114 spresnuje, ze: "v rámci odvolacieho konania je právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie právnych riesení zalobných dôvodov prejednávaných pred Súdom prvého stupna". Pozri aj rozsudok z , France Télécom/Komisia (C-202/07 P, Zb. s. I-2369, body 59 a 60). ( [87]14 ) Na základe rozlísenia medzi právnym tvrdením a zalobným dôvodom vykonaného Súdnym dvorom v rozsudku z 25. októbra 2007, Komninou a i./Komisia (C-167/06 P, Zb. s. I-141*, uverejnenie abstraktu, bod 24). ( [88]15 ) Pozri v tejto súvislosti najmä rozsudok zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, [89]C-301/87, Zb. s. I-307, bod 31. Pozri v tomto zmysle aj rozsudok z , SGL Carbon/Komisia, C-308/04, Zb. s. I-5977, bod 98 a citovanú judikatúru. ( [90]16 ) Pozri rozsudok PKK a KNK/Rada, uz citovaný, bod 64 a citovaná judikatúra. ( [91]17 ) Rozsudok z 5. júna 2003, C-121/01 P, Zb. s. I-5539, bod 39. ( [92]18 ) Pozri okrem iného rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 67, a z , VBA/Florimex a i., C-265/97 P, Zb. s. I-2061, bod 114. K pojmu dôvod vo verejnom záujme pozri aj body 102 az 104 mojich návrhov k rozsudku z , Common Market Fertilizers/Komisia, C-443/05 P, Zb. s. I-7209. Pokial ide o povinnost odôvodnenia aktu ako otázky vo verejnom záujme, ktorú musí súd skúmat aj bez návrhu, nezdá sa, ze by judikatúra rozlisovala dvojakú funkciu pravidiel týkajúcich sa odôvodnenia, a to jednak funkciu preskúmania zákonnosti súdom (objektívny úcel) a jednak funkciu umoznujúcu dotknutej osobe, aby spoznala dôvody prijatého opatrenia na úcely obrany svojich práv a overenia dostatocného odôvodnenia aktu (subjektívny úcel) (k tejto dvojakej funkcii pozri okrem iného rozsudky zo , VBVB VBBB/Komisia, 43/82 63/82, Zb. s. 19, bod 22; zo , Publishers Association/Komisia, C-360/92 P, Zb. s. I-23, bod 39, a z , Volkswagen/Komisia, C-338/00 P, Zb. s. I-9189, bod 124). Nezdá sa, ze by neprípustnost konstatovaná v uz citovanom rozsudku O'Hannrachain/Parlament spocívala na tomto type rozlísenia. V kazdom prípade vzhladom na výlucne subjektívny úcel dodrzania práva na obhajobu nemozno podla mna dôvod zalozený na porusení tohto práva (alebo práva byt vypocutý) vymedzit ako dôvod vo verejnom záujme. Súd Spolocenstva by preto nemal mat právomoc preskúmavat tento dôvod bez návrhu. ( [93]19 ) Rozsudok z 1. júla 2008, C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777. ( [94]20 ) Rozsudok z 20. februára 1997, C-166/95 P, Zb. s. I-983, bod 25. ( [95]21 ) Pozri v tomto zmysle uznesenie z 18. júna 1986, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 1899, bod 13, ako aj rozsudky zo , British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 70, a zo , Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 67 a citovanú judikatúru. ( [96]22 ) Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 66 a citovaná judikatúra. ( [97]23 ) Pozri rozsudky z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 92, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 67, ako aj uznesenie British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, uz citované, bod 13. ( [98]24 ) Pozri rozsudok z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 59 a citovanú judikatúru. ( [99]25 ) Podla judikatúry Komisia môze od podniku ziadat, prípadne aj prostredníctvom rozhodnutia, aby jej poskytol vsetky informácie o skutocnostiach, s ktorými sa môze oboznámit, ale nemôze tomuto podniku ulozit povinnost, aby jej poskytol odpovede, v ktorých by podnik musel priznat existenciu porusenia, ktoré musí Komisia preukázat (pozri rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný, bod 34 a citovanú judikatúru). ( [100]26 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 182 az 184, a z , Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 38. ( [101]27 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 183. ( [102]28 ) Pozri rozsudok z 29. októbra 1980, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, body 29 az 32. ( [103]29 ) Tamze, bod 32. ( [104]30 ) Pozri najmä rozsudky z 28. októbra 2004, van den Berg/Rada a Komisia, C-164/01 P, Zb. s. I-10225, bod 60, a z , Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 148. ( [105]31 ) V tejto súvislosti pozri judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 21 týchto návrhov. ( [106]32 ) Pokial ide o výsku pokút, pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 434. ( [107]33 ) Ako uviedli odvolatelky na pojednávaní v prejednávanej veci, proti rozhodnutiu "Zipsy a iné výrobky na zatváranie" podali zalobu (pozri bod 18 týchto návrhov). ( [108]34 ) Pozri rozsudky zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33; z , Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 465; Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 241, a Dalmine/Komisia, uz citovaný, bod 129. ( [109]35 ) Pozri najmä rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 129; Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 242, a Dalmine/Komisia, uz citovaný, bod 130. ( [110]36 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný, bod 132. ( [111]37 ) Pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry je otázka rozporu v odôvodnení Súdu prvého stupna právnou otázkou, ktorá ako taká môze byt vznesená v rámci odvolania; pozri najmä rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný, bod 71 a citovanú judikatúru. ( [112]38 ) Rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 139. ( [113]39 ) Pripomínam, ze v bode 95 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia dodrzala povinnost odôvodnenia, pokial ide o vymedzenie dotknutých trhov, co odvolatelky nekritizovali. ( [114]40 ) Súdny dvor potvrdil, ze "jediným úcelom vymedzenia relevantného trhu je v rámci clánku 85 ods. 1 Zmluvy [zmenený, teraz clánok 81 ods. 1 ES] urcenie toho, ci dotknutá dohoda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ci jej cielom alebo následkom je vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu" [uznesenie zo 16. februára 2006, Adriatica di Navigazione/Komisia (C-111/04 P, Zb. s. I-22*, uverejnenie abstraktu, bod 31)]. Súd prvého stupna z toho logicky odvodil, ako v bode 86 napadnutého rozsudku, ze povinnost vymedzit trh v rozhodnutí prijatom na základe clánku 81 ES nie je absolútna, ale Komisia ju má len vtedy, ak bez takého vymedzenia nie je mozné urcit, ci dotknutá kartelová dohoda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a jej cielom alebo následkom je vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. Pozri najmä rozsudky Súdu prvého stupna z , CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 206; zo , Volkswagen/Komisia, [115]T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 230, a z , Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [116]T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 132. ( [117]41 ) Pozri v tejto súvislosti najmä rozsudok z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 105 a citovanú judikatúru. ( [118]42 ) Pozri najmä rozsudky z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, C-30/91 P, Zb. s. I-3755, bod 28; z , Ojha/Komisia, C-294/95 P, Zb. s. I-5863, bod 52; z , Salzgitter/Komisia, C-210/98 P, Zb. s. I-5843, bod 58, a z , FIAMM a i./Rada a Komisia, C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513, bod 187. ( [119]43 ) Pozri k tomuto rozlíseniu najmä rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, body 67 a 72, ako aj bod 92 napadnutého rozsudku. ( [120]44 ) Pozri rozsudky zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 42; Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 73, ako aj rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 463. ( [121]45 ) V tejto súvislosti treba uviest, ze zatial co vo francúzskom znení bodu 115 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna pouzíva výraz "défaut de motivation", z jazyka konania (t. j. nemciny), cize jediného autentického jazykového znenia, v ktorom sa pouzíva výraz "unzureichende Begründung", jednoznacne vyplýva, ze tento výraz sa nevztahuje na neexistenciu odôvodnenia ("Begründungsmangel"), ale na existenciu nedostatocného alebo vadného odôvodnenia ("unzureichende Begründung"). Tento výklad potvrdzuje aj skutocnost, ze tento výraz je totozný s výrazom pouzitým v bode 99 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna konstatoval "nedostatocné odôvodnenie", pokial ide o rozsah trhov. ( [122]46 ) Spojené veci Erste Bank der österreichischen Sparkassen/Komisia (C-125/07 P), Raiffeisen Zentralbank Österreich/Komisia (C-133/07 P), Bank Austria Creditanstalt/Komisia (C-135/07 P) a Österreichische Volksbanken/Komisia (C-137/07 P), v ktorých v súcasnosti prebieha konanie pred Súdnym dvorom. ( [123]47 ) Bod 275 uvedených návrhov. ( [124]48 ) Pozri body 279 az 300 tých istých návrhov. ( [125]49 ) Rozsudok zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 288. Treba poznamenat, ze tento rozsudok vyhlásil ten istý senát, ktorý vyhlásil aj napadnutý rozsudok. ( [126]50 ) Rozsudok z 25. októbra 2005, [127]T-38/02, Zb. s. II-4407. Podla znenia bodu 148 "uz ciastocné uskutocnenie protisútaznej dohody postacuje, aby sa vylúcila moznost dospiet k záveru o neexistencii dopadu tejto dohody na trh". Treba poznamenat, ze v rámci odvolania podaného na Súdny dvor, ktoré viedlo k vyhláseniu rozsudku z , Groupe Danone/Komisia (C-3/06 P, Zb. s. I-1331), Súdnemu dvoru nebola táto otázka predlozená. ( [128]51 ) Rozsudok z 18. júna 2008, [129]T-410/03, Zb. s. II-4451, body 345 a 348. ( [130]52 ) Rozsudok z 8. októbra 2008, [131]T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 84. Treba poznamenat, ze voci tomuto rozsudku bolo podané odvolanie na Súdny dvor zaregistrované pod císlom C-554/08 P (vec Le Carbone Lorraine/Komisia, zatial v konaní). ( [132]53 ) Pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, [133]T-322/01, Zb. s. II-3137, body 77 a 78; Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, Zb. s. II-3255, body 178 az 181; Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 155 az 159, a Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, Zb. s. II-3627, body 161 az 165. V tomto zmysle pozri aj rozsudky Súdu prvého stupna z , Knauf Gips/Komisia, [134]T-52/03, Zb. s. II-115*, uverejnenie abstraktu, body 392 az 395; BPB/Komisia, T-53/03, Zb. s. II-1333, body 301 az 304, a Lafarge/Komisia, T-54/03, Zb. s. II-120*, uverejnenie abstraktu, body 584 az 587. Treba poznamenat, ze voci rozsudkom T-52/03 a T-54/03 boli podané odvolania zaregistrované pod císlami C-407/08 P a C-413/08 P (veci Knauf Gips/Komisia a Lafarge/Komisia, zatial v konaní). ( [135]54 ) Pozri rozsudky Roquette Frčres/Komisia, uz citovaný, bod 77, a Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, uz citovaný, bod 180. ( [136]55 ) Pozri body 303 az 314 uvedených návrhov. ( [137]56 ) Pozri najmä rozsudky ACF Chemiefarma/Komisia, uz citovaný, bod 173; SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 37, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 22. ( [138]57 ) Úvahy uvedené v poznámke pod ciarou 45 týchto návrhov, týkajúce sa francúzskeho znenia pojmu "nedostatok odôvodnenia" pouzitého v bode 115 napadnutého rozsudku, platia pri pouzití toho istého pojmu aj v bode 190 toho istého rozsudku. Tento pojem teda treba vykladat v tom zmysle, ze ide o vadné alebo nedostatocné odôvodnenie, nie neexistenciu odôvodnenia, v súlade s nemeckým jazykovým znením napadnutého rozsudku. ( [139]58 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky KNP BT/Komisia, uz citovaný, body 38 az 40, a Sarrió/Komisia, uz citovaný, body 69 az 71. ( [140]59 ) Pozri najmä rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 128; Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný, bod 217, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný, bod 69. ( [141]60 ) Rozsudok z 2. októbra 2003, C-194/99 P, Zb. s. I-10821. ( [142]61 ) Tamze, bod 118. ( [143]62 ) Co sa týka podobného postupu, pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Kyowa Hakko Kogyo a Kyowa Hakko Europe/Komisia, [144]T-223/00, Zb. s. II-2553, body 77 az 89. ( [145]63 ) Pozri najmä rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, body 209 az 213; JCB Service/Komisia, uz citovaný, bod 205, a Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, bod 82. ( [146]64 ) Body 158 a 160. ( [147]65 ) Bod 150. ( [148]66 ) Tamze, bod 149. ( [149]67 ) Pozri najmä rozsudky z 15. decembra 1994, Finsider/Komisia, C-320/92 P, Zb. s. I-5697, bod 46; z , Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 109; Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 614, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 245. ( [150]68 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 246 a citovanú judikatúru. ( [151]69 ) Pozri najmä rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 128, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný, bod 69. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0001 71. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0002 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 73. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0003 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 75. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0004 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:009:TOC 77. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0005 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 79. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0006 80. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0007 81. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0008 82. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0009 83. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0010 84. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0011 85. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0012 86. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0013 87. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0014 88. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0015 89. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0301&locale=SK 90. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0016 91. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0017 92. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0018 93. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0019 94. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0020 95. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0021 96. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0022 97. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0023 98. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0024 99. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0025 100. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0026 101. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0027 102. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0028 103. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0029 104. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0030 105. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0031 106. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0032 107. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0033 108. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0034 109. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0035 110. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0036 111. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0037 112. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0038 113. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0039 114. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0040 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 116. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 117. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0041 118. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0042 119. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0043 120. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0044 121. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0045 122. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0046 123. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0047 124. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0048 125. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0049 126. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0050 127. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 128. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0051 129. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0410&locale=SK 130. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0052 131. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0073&locale=SK 132. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0053 133. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0322&locale=SK 134. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0052&locale=SK 135. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0054 136. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0055 137. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0056 138. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0057 139. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0058 140. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0059 141. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0060 142. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0061 143. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0062 144. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0223&locale=SK 145. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0063 146. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0064 147. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0065 148. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0066 149. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0067 150. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0068 151. file:///tmp/lynxXXXX7rOF7J/L96321-7503TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800742101-E0069