NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY VERICA TRSTENJAK prednesené 19. februára 2009 ( [1]1 ) Vec C-520/07 P Komisia Európskych spolocenstiev proti MTU Friedrichshafen GmbH "Odvolanie -- Pomoc na restrukturalizáciu -- Rozhodnutie nariadujúce vymáhanie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom -- Clánok 13 ods. 1 nariadenia (ES) c. 659/1999 -- Solidárna zodpovednost" 1. Odvolanie, ktoré podala Komisia, smeruje proti rozsudku Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, MTU Friedrichshafen/Komisia (T-196/02, Zb. s. II-2889, dalej len "napadnutý rozsudok"). Týmto rozsudkom Súd prvého stupna ciastocne zrusil rozhodnutie Komisie c. 2002/898/ES o státnej pomoci, ktorú Nemecko poskytlo SKL Motoren und Systembautechnik GmbH (dalej len "SKL-M") z (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 2. Napadnutým rozhodnutím Komisia najskôr nariadila vymáhanie státnej pomoci poskytnutej SKL-M vo výske 34,26 milióna eur. Ciastocné zrusenie sa týka clánku 3 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, ktorým Komisia nariadila MTU Friedrichshafen GmbH (dalej len "odporkyna v odvolacom konaní") solidárne vrátenie casti pomoci poskytnutej SKL-M vo výske 2,71 milióna eur. 3. Podstatou podaného odvolania je výklad a pouzitie clánku 13 ods. 1 tretej vety nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (teraz clánok 86 ES). ( [2]2 ) Podla tohto ustanovenia v prípade, ze clenský stát v konaní o státnej pomoci nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácie, Komisia vydá svoje rozhodnutie na základe dostupných informácií. I -- Právny rámec 4. Podla clánku 87 ods. 1 ES je pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 5. Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 upravuje konanie o státnej pomoci. Clánky 10 az 15 tohto nariadenia upravujú konanie týkajúce sa protiprávnej pomoci. Podla clánku 10 tohto nariadenia Komisia bez meskania preskúma informácie o údajnej protiprávnej pomoci ( [3]3 ) a podla potreby poziada o informácie od daného clenského státu. ( [4]4 ) Ak daný clenský stát napriek upomienke neposkytne pozadované informácie v období predpísanom Komisiou, alebo ak poskytne neúplné informácie, Komisia bude pozadovat poskytnutie informácií rozhodnutím ( [5]5 ), pricom specifikuje, aké informácie pozaduje a stanoví primeranú lehotu na ich poskytnutie. ( [6]6 ) 6. Podla clánku 13 ods. 1 prvej vety v spojení s clánkom 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 zacne Komisia, po predchádzajúcom preskúmaní, ci oznamované opatrenie opodstatnuje pochybnosti týkajúce sa ich zlucitelnosti so spolocným trhom, konanie vo veci formálneho zistovania. Podla clánku 13 ods. 1 vety 2 v spojení s clánkom 7 ods. 5 tohto nariadenia Komisia vtedy, ked v rámci konania vo veci formálneho zistovania dospeje k záveru, ze pomoc nie je zlucitelná so spolocným trhom, vydá záporné rozhodnutie. Podla clánku 13 ods. 1 tretej vety tohto nariadenia Komisia pri nerespektovaní príkazu na poskytnutie informácie vydá toto rozhodnutie na základe dostupných informácií. 7. Podla clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 Komisia v zápornom rozhodnutí v prípade protiprávnej pomoci rozhodne, ze daný clenský stát je povinný podniknút vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu. Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. II -- Skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie a napadnutý rozsudok 8. SKL-M je podnik, ktorý vyvíja a vyrába motory pre lode a pre energetický sektor. SKL-M patril do skupiny východonemeckých podnikov, ktoré boli v roku 1994 privatizované. Bundesanstalt für vereinigungsbedingte Sonderaufgaben (dalej len "BvS") sa po tom, ako stroskotala pôvodná koncepcia restrukturalizácie, rozhodol pokracovat v restrukturalizácii SKL-M s perspektívou neskorsieho predaja. 9. Odporkyna v odvolacom konaní je podnikom, ktorý vyrába o. i. vysokovýkonné naftové motory. Na základe snazení BvS a s perspektívou plánovaného prevzatia SKL-M odporkynou v odvolacom konaní uzatvorili SKL-M a odporkyna v odvolacom konaní 5. novembra 1997 tieto zmluvy. 10. V prvej zmluve sa odporkyni v odvolacom konaní priznala moznost odkúpit vsetky obchodné podiely SKL-M, a to s moznostou do 1. decembra 1999 získat ich za symbolickú jednu nemeckú marku, a následne do za "rozumnú cenu". 11. Druhá zmluva Wechselseitiger Lizenz- und Kooperationsvertag zwischen SKL-M und MTU (vzájomná licencná zmluva a zmluva o spolupráci medzi SKL-M a MTU, dalej len "WLKV") bola o zriadení spolocného podniku. Stanovili sa v nej spôsoby spolocného pouzívania existujúceho know-how týchto dvoch podnikov, ako aj výskumu, výroby a predaja dvoch nových typov motorov. 12. Taktiez 5. novembra 1997 uzavreli BvS, spolková krajina Sasko-Anhaltsko a SKL-M dohodu, v ktorej bolo upravené poskytnutie pomoci pre SKL-M na restrukturalizáciu. 13. Nemecké orgány informovali 9. apríla 1998 Komisiu o opatreniach BvS na pomoc SKL-M. Kedze bola cast pomoci uz poskytnutá, zálezitost bola zaregistrovaná ako neoznámená pomoc pod c. NN 56/98. Odporkyna v odvolacom konaní sa z dôvodu právnej neistoty týkajúcej sa posúdenia pomoci pre SKL-M vzdala moznosti odkúpit SKL-M. Oba podniky vo svojej spolupráci v rámci WLKV vsak nadalej pokracovali. 14. Dna 15. júna 2000 uplatnila odporkyna v odvolacom konaní svoje práva vyplývajúce jej z clánku 5 WLKV. Podla neho bola za jednorazovú odmenu oprávnená výlucne vyuzívat voci tretím osobám know-how uvedený v WLKV. Jednorazovou odmenou mali byt nahradené náklady, ktoré vznikli SKL-M pri vývoji tohto know-how. Výska tejto jednorazovej odmeny vyplývala z rozpoctu, ktorý bol vymedzený v prílohe I k WLKV. Ten dosahoval celkovo 3,43 milióna eur. V júli 2000 bol know-how uvedený v clánku 5 WLKV spísaný a daný k dispozícii odporkyni v odvolacom konaní. Odporkyna v odvolacom konaní nato vyplatila SKL-M jednorazovú odmenu. 15. Po predbeznom preskúmaní údajov, ktoré predlozili nemecké orgány, sa Komisia domnievala, ze sporné opatrenia vzbudzujú závazné pochybnosti, pokial ide o ich zlucitelnost so spolocným trhom. Listom z 8. augusta 2000 informovala nemecké orgány o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ( [7]7 ) a Komisia zainteresované osoby vyzvala na predlozenie pripomienok. Pri tejto prílezitosti sa Komisia takisto opýtala nemeckých orgánov, ci odporkyna v odvolacom konaní mala prospech z pomoci poskytnutej SKL-M, resp. ci mala takúto moznost. ( [8]8 ) 16. Dna 1. septembra 2000 sa zacalo konkurzné konanie na majetok SKL-M. 17. V dnoch 16. októbra 2000, a Spolková republika Nemecko predlozila svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Nijaká tretia dotknutá osoba nepredlozila pripomienky priamo Komisii. 18. Listom z 19. septembra 2001 Komisia nariadila v súlade s clánkom 10 nariadenia c. 659/1999 nemeckým orgánom, aby predlozili informácie potrebné na posúdenie zlucitelnosti pomoci poskytnutej SKL-M. V tomto liste sa Komisia opät pýtala, ci bola cast pomoci poskytnutej SKL-M pouzitá viac v záujme odporkyne v odvolacom konaní, nez v záujme SKL-M. Na základe informácií, ktoré má dostupné, to nevie urcit. Pozadovala najmä informácie, ci cena, ktorú odporkyna v odvolacom konaní za know-how zaplatila, odzrkadlovala jeho aktuálnu alebo predpokladanú trhovú hodnotu. Komisia pripomenula, ze ak tieto informácie nezíska, svoje konecné rozhodnutie prijme na základe dostupných informácií. Komisia tiez vyzvala nemecké orgány, aby list obsahujúci tento príkaz predlozili aj odporkyni v odvolacom konaní. 19. Dna 9. novembra 2001 Komisia nemeckým orgánom pripomenula, ze ak tomuto príkazu na poskytnutie informácií nevyhovejú, rozhodnutie bude prijaté na základe dostupných informácií, v súlade s clánkom 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 20. Nemecké orgány sa k príkazu na poskytnutie informácií vyjadrili listami z 23. januára, a . Listom z nemecké orgány predlozili Komisii aj pripomienky odporkyne v odvolacom konaní k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, najmä pokial ide o pouzívanie know-how a cenu, ktorú odporkyna v odvolacom konaní zaplatila SKL-M. A -- Napadnuté rozhodnutie 21. Dna 9. apríla 2002 vydala Komisia napadnuté rozhodnutie. Konstatovala v nom, ze Spolková republika Nemecko napriek príkazu na poskytnutie informácií nepredlozila dostatocné informácie, na základe ktorých by bolo mozné vylúcit, ze odporkyna v odvolacom konaní mala nepriamo, a to prostredníctvom WLKV, prospech z pomoci, ktorú získal SKL-M. Komisia musí preto rozhodnút na základe dostupných informácií. ( [9]9 ) 22. Cena, ktorú zaplatila odporkyna v odvolacom konaní SKL-M za prevod know-how, bola o 2,71 milióna eur nizsia, nez boli skutocné náklady na vývoj, ktoré vynalozil SKL-M. ( [10]10 ) 23. V odôvodnení c. 85 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze pomoc poskytnutá SKL-M na kompenzáciu strát spôsobených vývojom know-how, mohla byt pouzitá viac v záujme odporkyne v odvolacom konaní, nez SKL-M. 24. V odôvodnení c. 86 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze znásanie financného rizika státom kontrolovaným podnikom SKL-M nebolo v súlade so zásadou investora pôsobiaceho v trhovom hospodárstve a ze úcast odporkyne v odvolacom konaní sa nezakladala na postupoch, ktoré by boli porovnatelné s verejným zaobstarávaním. Z toho vyvodila, ze prevod know-how na odporkynu v odvolacom konaní sa mohol rovnat prevodu státnych prostriedkov vo výske az 2,71 milióna eur. 25. Komisia vo svojich záveroch uvedených v 87. a v 88. bode odôvodnenia najskôr konstatuje, ze Nemecko poskytlo pomoc za porusenia clánku 88 ods. 3 ES. ( [11]11 ) Je preto potrebné vymôct od SKL-M sumu vo výske 34,26 milióna eur. Kedze na základe dostupných informácií nie je mozné vylúcit, ze odporkyna v odvolacom konaní mala prospech z prevodu know-how, je potrebné vyzadovat od SKL-M a od odporkyne v odvolacom konaní solidárne vrátenie sumy 2,71 milióna eur. V nadväznosti na tieto závery Komisia v clánku 3 ods. 2 napadnutého rozhodnutia nariadila, aby nemecké orgány z celkovej sumy 34,26 milióna eur, ktorých vrátenie sú povinné ziadat od SKL-M, ziadali 2,71 milióna eur solidárne od SKL-M a od odporkyne v odvolacom konaní. B -- Napadnutý rozsudok 26. Odporkyna v odvolacom konaní napadla 28. júna 2002 uvedené rozhodnutie zalobou podla clánku 230 ES. Vo svojej zalobe pozadovala zrusenie clánku 3 ods. 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom jej toto ustanovenie nariaduje ako solidárnej dlznícke vrátenie casti pomoci poskytnutej SKL-M vo výske 2,71 milióna eur. Svoju zalobu odôvodnila najmä tvrdením, ze Komisia nesprávne pouzila clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 z právneho hladiska. 27. Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku zalobe vyhovel. Vo svojom odôvodnení sa opieral v podstate o to, ze clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 Komisii neumoznuje ulozit konkrétnemu podniku povinnost vrátit pomoc, ak je prevod státnych prostriedkov, z ktorých mal uvedený podnik prospech, iba hypotetický. ( [12]12 ) III -- Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania 28. Odvolanie Komisie z 21. novembra 2007 bolo dorucené Súdnemu dvoru . V písomnej casti konania predlozila pripomienky odporkyna, v odvolacom konaní aj Komisia. Ústne pojednávanie sa nekonalo. 29. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, -- vydal konecné rozhodnutie vo veci a zalobu zamietol ako nedôvodnú, -- zaviazal odporkynu v odvolacom konaní nahradit trovy odvolacieho konania, ako aj trovy prvostupnového konania vo veci T-196/02. 30. Zalovaná navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie Komisie proti rozsudku Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007 vo veci T-196/02 v celom rozsahu, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Komisia popritom trvá na svojich návrhoch uvedených pocas prvostupnového konania. IV -- Návrhy úcastníkov konania 31. Odvolanie Komisie smeruje proti odôvodneniu Súdu prvého stupna uvedenému v bode 46 a nasl. napadnutého rozsudku. V bode 46 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna najprv konstatoval, ze clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 neumoznuje Komisii ulozit konkrétnemu podniku povinnost, a to ani solidárne, vrátit vymedzenú cast pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú, ak je prevod státnych prostriedkov, z ktorých mal uvedený podnik prospech, iba hypotetický. 32. Komisia po prvé len konstatovala, ze na základe dostupných informácií nie je mozné vylúcit, ze odporkyna v odvolacom konaní mala prospech z prevodu prostriedkov od SKL-M, t. j. podniku, ktorému bola poskytnutá pomoc pri nadobudnutí know-how za podmienok, ktoré sú povazované za výhodné. Z toho vyplýva, ze povinnost solidárneho vrátenia pomoci, uvedená v napadnutom rozhodnutí, sa zakladá na domnienke, pricom informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii, neumoznujú túto domnienku ani potvrdit, ani vyvrátit(bod 47 a nasl. napadnutého rozsudku). 33. Okrem toho majú vnútrostátne orgány podla napadnutého rozhodnutia povinnost vymáhat od odporkyne v odvolacom konaní tú cast pomoci, ktorú nemôze vrátit SKL-M. Posúdit solidárnost záväzku pritom nemôzu. Takáto situácia v nijakom prípade nie je nevyhnutným následkom uplatnenia konania vymedzeného v Zmluve ES v oblasti státnej pomoci. Kazdý clenský stát, ktorý poskytol pomoc, ktorej vrátenie sa nariadilo, je v kazdom prípade povinný pozadovat vrátenie pomoci od skutocných príjemcov pod dohladom Komisie. Pritom nie je nevyhnutné výslovne uviest v rozhodnutí o vrátení príjemcov pomoci alebo dokonca výslovne stanovit výsku pomoci, ktorú má príslusný príjemca vrátit (bod 49 a nasl. napadnutého rozsudku). A -- Prvý odvolací dôvod 34. Komisia vo svojom prvom dôvode odvolania v zásade kritizuje, ze Súd prvého stupna v bode 49 a nasl. napadnutého rozsudku nesprávne vychádzal z toho, ze príjemcu pomoci nemozno urcit podla clánku 13 ods. 1 tretej vety nariadenia c. 659/1999 na základe dostupných informácií. Takto obmedzené pouzitie tohto predpisu z jeho znenia vyvodit nemozno. Dalej uvádza, ze toto zistenie príjemcu pomoci na základe dostupných informácií je nevyhnutné na zabezpecenie úcinnosti kontroly poskytovania pomoci na úrovni Spolocenstva. To, ze Komisia nemusí identifikovat príjemcu pomoci v zápornom rozhodnutí neznamená, ze by jej v tom mala bránit nedostatocná spolupráca príslusného clenského státu. 35. Odporkyna v odvolacom konaní povazuje prvý odvolací dôvod za neúcinný. Súd prvého stupna podla nej nekonstatoval to, co mu Komisia vytýka. V napadnutom rozsudku konstatoval len to, ze Komisia oprela svoje rozhodnutie týkajúce sa zvýhodnenia odporkyne v odvolacom konaní len o domnienku. Pokial Súd prvého stupna poukázal na to, ze rozhodnutie Komisie nemusí nevyhnutne identifikovat skutocného príjemcu pomoci, urobil to len na objasnenie. 36. Dalej povazuje odporkyna v odvolacom konaní prvý odvolací dôvod za nepodstatný. Napadnuté rozhodnutie bolo zrusené uz z toho dôvodu, ze Komisia zakladala rozhodnutie o vymáhaní od odporkyne v odvolacom konaní na domnienke. 37. Navyse je podla nej tento odvolací dôvod aj nedôvodný. Komisia nemôze rozhodnutie o vymáhaní pomoci zakladat na domnienkach. Musí bud dalej zistit skutkový stav veci v rámci konania vo veci formálneho zistovania, alebo musí zistit príjemcu pomoci v rámci konania o vymáhanie v spolupráci s clenskými státmi. B -- Druhý odvolací dôvod 38. Komisia svojím druhým odvolacím dôvodom Súdu prvého stupna v podstate vytýka, ze po prvé nesprávne posúdil v bode 46 a nasl. napadnutého rozsudku, aké poziadavky stanovuje clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 na rozhodnutie prijaté na základe dostupných informácií. Komisia môze prijat rozhodnutie na základe dostupných informácií po tom, ako márne ziadala o informácie. Nemozno pritom od nej vyzadovat úplnú istotu. Inak by clánok 13 ods. 1 tretia veta nariadenia c. 659/1999 stratil svoj význam. 39. Po druhé je podla nej konstatovanie Súdu prvého stupna, ze Komisia vychádzala z domnienky, nesprávne. Táto výcitka je prípustná, pretoze ide o právne posúdenie skutocností, ktoré mozno preskúmat v odvolacom konaní. Odvolanie je aj dôvodné, pretoze Komisia podrobne popísala a vyhodnotila dostupné informácie, najmä informácie správcu konkurznej podstaty SKL-M. Zostávajúca neistota sa týkala len trhovej hodnoty odporkynou v odvolacom konaní prevzatého know-how. 40. Odporkyna v odvolacom konaní povazuje druhý odvolací dôvod za neprípustný, pretoze Komisia v podstate napáda otázku týkajúcu sa skutkovej podstaty prípadu. Dalsie tvrdenia Komisie majú vseobecnú povahu a sú pre daný prípad irelevantné. Navyse je podla odporkyne v odvolacom konaní tento odvolací dôvod aj nedôvodný. Komisia nemôze zakladat svoje pritazujúce rozhodnutie na domnienke. To vsak Komisia urobila tak v súvislosti s existenciou zvýhodnenia odporkyne v odvolacom konaní, ako aj v súvislosti s výskou zvýhodnenia. V -- Právne posúdenie 41. Budem dalej skúmat najskôr druhý odvolací dôvod (A) a následne prvý odvolací dôvod (B). Tento postup zodpovedá struktúre rozsudku, kedze druhý odvolací dôvod smeruje proti bodom 46 az 48 napadnutého rozsudku a prvý odvolací dôvod proti bodu 49 a nasl. napadnutého rozsudku. Povazujem ho za vhodný aj preto, lebo odôvodnenia Súdu prvého stupna v bode 49 a nasl. napadnutého rozsudku sú podla môjho názoru len podpornými úvahami. A -- Druhý odvolací dôvod 42. Druhý odvolací dôvod zahrna dve výhrady: Prvá smeruje proti výkladu clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (1), druhá proti konstatovaniu Súdu prvého stupna, ze Komisia vychádzala len z domnienky (2). Podla môjho názoru je potrebné obe výhrady zamietnut. 1. K výkladu clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 43. Nevidím ziadne nesprávne právne posúdenie Súdu prvého stupna pri výklade clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Súd prvého stupna správne poukázal na to, ze rozhodnutie o vymáhaní pomoci na tarchu urcitého podniku sa nesmie zakladat len na domnienke o zvýhodnení dotknutého podniku, a to ani pri zohladnení clánku 13 ods. 1 tretej vety nariadenia c. 659/1999 a pri existencii v nom uvedených podmienok. 44. Najskôr je potrebné upozornit na to, ze clánok 13 ods. 1 tretia veta nariadenia c. 659/1999 je potrebné vykladat s ohladom na poziadavky a ciele, ktoré kladie primárne právo na rozhodnutia Komisie v konaní o státnej pomoci. Podla clánku 87 ods. 1 ES je podmienkou vydania rozhodnutia o vymáhaní pomoci od urcitého podniku to, ze príslusnému podniku bola poskytnutá státna pomoc alebo pomoc zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze a ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi tým, ze zvýhodnuje urcitý podnik. Celkový pohlad na predpoklady uvedené v clánku 87 ods. 1 ES ukazuje, ze zvýhodnenie urcitého podniku musí byt pozitívne zistené, pricom o narusení hospodárskej sútaze stací konstatovat, ze to hrozí. 45. Primárne právo teda podla môjho názoru predpisuje, ze Komisia musí aspon v jej právnych záveroch dospiet k pozitívnemu zisteniu o existencii zvýhodnenia poskytnutého urcitému podniku, ked chce vydat rozhodnutie o vymáhaní pomoci od tohto podniku. Skutocnost, ze tento predpis primárneho práva clánok 13 ods. 1 tretia veta nariadenia c. 659/1999 nespochybnuje, vyplýva podla mna uz z toho, ze v prípade tohto nariadenia ide o vykonávacie nariadenie v zmysle clánku 89 ES. 46. Dalej zo samotnej úpravy clánku 13 ods. 1 tretej vety nariadenia c. 659/1999 nevyplýva to, ze Komisia môze v prípade nedostatocnej spolupráce clenského státu rozhodnutie o vymáhaní pomoci zakladat na jednoduchej domnienke o zvýhodnení dotknutého podniku. 47. Úpravou uvedenou v clánku 13 ods. 1 tretej vete nariadenia c. 659/1999 zákonodarca Spolocenstva prebral ustálenú judikatúru, podla ktorej môze Komisia prijat konecné rozhodnutie na základe dostupných informácií, ak clenský stát nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácií. ( [13]13 ) Táto úprava dáva Komisii dodatocný prostriedok na získanie informácií potrebných na rozhodnutie o protiprávnej pomoci vtedy, ked clenský stát odmieta spolupracovat, aby tým zabránil rozhodnutiu alebo ho stazil. ( [14]14 ) 48. Ja toto ustanovenie chápem tak, ze toto ustanovenie najskôr upravuje rozsah, v ktorom musí Komisia zistit skutkové okolnosti prípadu. Vytvára rovnováhu medzi právom byt vypocutý a záujmom Komisie, aby mohla co najrýchlejsie postupovat proti pomoci, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi Spolocenstva. Komisia je v konaniach o státnej pomoci v súlade s právom byt vypocutý v zásade povinná vyzvat príslusný clenský stát, aby jej predlozil vsetky potrebné informácie. ( [15]15 ) Ak vsak príslusná výzva Komisie neprinesie výsledok, tak môze Komisia vydat svoje rozhodnutie na základe dostupných informácií. 49. Toto ustanovenie ovplyvnuje súdne preskúmavanie rozhodnutí prijatých Komisiou. Ked daný clenský stát oporné body Komisie, ktoré svedcia o existencii pomoci, napriek príslusnému príkazu na poskytnutie informácie nevyvráti, nemozno Komisii vytýkat, ze z týchto oporných bodov vychádza, a to ani keby tieto oporné body mali len útrzkovitú alebo neúplnú povahu. ( [16]16 ) Clánok 13 ods. 1 tretia veta nariadenia c. 659/1999 teda upravuje to, za akých podmienok môze Komisia povazovat urcitú okolnost za preukázanú aj na základe prípadne neúplných informácií, ktoré má k dispozícii. ( [17]17 ) 50. Ja naproti tomu nemôzem vyrozumiet ani zo znenia tohto ustanovenia ("toto rozhodnutie sa vykoná [bude prijaté -- neoficiálny preklad] na základe dostupných informácií"), ani z judikatúry prebratej do tohto ustanovenia ( [18]18 ), ze Komisia smie pri nesplnení príkazu na poskytnutie informácie predpokladat splnenie podmienok uvedených v clánku 87 ods. 1 ES. Clánok 13 ods. 1 tretia veta nariadenia c. 659/1999 teda nezbavuje Komisiu povinnosti pozitívne zistit, ze existuje zvýhodnenie, toto právne posúdenie opriet o skutkové okolnosti a zistit, ze príslusné skutkové okolnosti existujú. Zuzuje len rozsah dokazovania, pocnúc ktorým smie Komisia vychádzat z toho, ze nou predpokladané okolnosti existujú. ( [19]19 ) Domnievam sa, ze takýto výklad clánku 13 ods. 1 tretej vety nariadenia c. 659/1999 je správny aj vzhladom na právo clenského státu, respektíve dalsích osôb dotknutých daným rozhodnutím, na obranu, ktorí sa musia dozvediet, na akých domnienkach Komisia svoje rozhodnutie zakladá. 51. Takéto ponímanie clánku 13 ods. 1 prvej vety nariadenia c. 659/1999 nevedie v rozpore s tvrdením Komisie ani k tomu, ze by bolo presadzovanie zákazu státnej pomoci neúnosne obmedzené. Ako som uviedla vyssie, od Komisie sa pri posudzovaní skutkových okolností prípadu nepozaduje dokazovanie v rozsahu "stopercentnej istoty". Pri rozhodovaní na základe dostupných informácií sa naopak berie do úvahy, ze Komisia prípadne nemá k dispozícii vsetky informácie, ktoré by mohli byt relevantné pre posúdenie príslusných státnych opatrení. 52. Ak sa vsak Komisia nepovazuje na základe informácií, ktoré má k dispozícii za schopnú zistit zvýhodnenie daného podniku, tak nemôze zalozit svoje rozhodnutie o vymáhaní pomoci proti tomuto podniku na jednoduchej domnienke. Tak ako to Súd prvého stupna správne uviedol vo svojej podpornej úvahe v bode 49 napadnutého rozsudku, orgány clenských státov sú rozhodnutím o vymáhaní pomoci viazané. Nemecké orgány sú teda povinné pozadovanú sumu vymáhat solidárne od (insolventnej) SKL-M a od odporkyne v odvolacom konaní bez toho, aby mohli zohladnit, ze Komisia sa len domnievala, ze odporkyna v odvolacom konaní bola zvýhodnená. ( [20]20 ) 53. Ako to Súd prvého stupna správne zdôraznil, Komisia môze -- aspon v prípade ako je tento -- namiesto toho skutocne zistit príjemcu pomoci a výsku pomoci, ktorá sa má od neho vymôct v rámci konania o vymáhaní pomoci v spolupráci s príslusným clenským státom, tento clenský stát je pritom povinný spolupracovat. ( [21]21 ) 54. Výsledne konstatujem, ze vzhladom na vyssie uvedené úvahy nesmie Komisia zakladat svoje rozhodnutie o vymáhaní pomoci ani pri splnení podmienok uvedených v clánku 13 ods. 1 tretej vete nariadenia c. 659/1999 na jednoduchej domnienke. Súd prvého stupna teda v napadnutom rozsudku vykladal clánok 13 ods. 1 tretiu vetu nariadenia c. 659/1999 správne. 2. Ku konstatovaniu Súdu prvého stupna, ze Komisia vychádzala len z domnienky 55. Komisia namieta, ze Súd prvého stupna pochybil, ked konstatoval, ze jej napadnuté rozhodnutie sa zakladá na domnienke. Konstatovala naopak, ze prevod know-how za podmienok nezlucitelných s trhom je zvýhodnením odporkyne v odvolacom konaní. 56. Táto výhrada je podla môjho názoru prípustná. V zásade sa v odvolacom konaní nesmie skúmat konstatovanie skutocností Súdom prvého stupna. Právne chyby vsak zahrnajú tak chyby týkajúce sa výkladu normy, ako aj chyby týkajúce sa právneho posúdenia skutkového stavu s ohladom na urcitú normu. ( [22]22 ) Túto výhradu teda povazujem za prípustnú v rozsahu, v akom Komisia namieta, ze Súd prvého stupna z právneho hladiska nesprávne posúdil (nesporný) obsah napadnutého rozhodnutia ako domnienku. 57. Táto výcitka je vsak nedôvodná. Súd prvého stupna správne konstatoval, ze Komisia pozitívne nezistila, ze doslo k prevodu státnych prostriedkov na odporkynu v odvolacom konaní, ale sa to len domnievala. 58. V odôvodnení c. 85 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze pomoc poskytnutá SKL-M, mohla byt pouzitá viac v záujme odporkyne v odvolacom konaní, nez SKL-M. V odôvodnení c. 86 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze prevod know-how na odporkynu v odvolacom konaní sa mohol rovnat prevodu státnych prostriedkov vo výske az 2,71 milióna eur. Ani pokial Komisia v odôvodnení c. 87 prijala záver, ze Nemecko poskytlo spornú pomoc protiprávne porusením clánku 88 ods. 3 ES, nemozno z toho vyvodit implicitné konstatovanie zvýhodnenia odporkyne v odvolacom konaní. V odôvodnení c. 88 Komisia totiz opät konstatovala, ze sa prevod státnych prostriedkov nedá vylúcit. Tým dala najavo, ze pokial ide o zvýhodnenie odporkyne v odvolacom konaní, islo len o domnienku. 59. Tvrdenie Komisie v odvolacom konaní, ze nevychádzala z domnienky vôbec alebo ze z nej vychádzala len pokial ide o výsku výhody, nekoresponduje s napadnutým rozhodnutím. Komisia naopak len vyslovila domnienku o prevode státnych prostriedkov a tým otázku, ci existuje zvýhodnenie, ponechala nezodpovedanú. 60. Súd prvého stupna teda správne konstatoval, ze Komisia zalozila tvrdenie o zvýhodnení odporkyne v odvolacom konaní len na domnienke. 61. Pokial Komisia uvádza argumenty, preco by mohla v danom prípade konstatovat pozitívne zistenie týkajúce sa zvýhodnenia odporkyne v odvolacom konaní, respektíve pokial odporkyna v odvolacom konaní uvádza dôvody, preco Komisia nemohla konstatovat zodpovedajúce zistenie, je to pre toto odvolacie konanie nepodstatné. Pretoze Súd prvého stupna nemá oprávnenie nahradit odôvodnenie Komisie svojím vlastným ( [23]23 ), je podstatné len to odôvodnenie, ktoré Komisia skutocne uviedla vo svojom rozhodnutí, a nie to odôvodnenie, ktoré by Komisia bola mohla uviest. 3. Ciastocný záver 62. Druhý odvolací dôvod je teda potrebné zamietnut ako nedôvodný. B -- Prvý odvolací dôvod 63. Komisia vo svojom prvom dôvode odvolania v zásade kritizuje, ze konstatovanie Súdu prvého stupna v bode 49 a nasl. napadnutého rozsudku podla ktorého príjemcu pomoci nemozno urcit podla clánku 13 ods. 1 tretej vety nariadenia c. 659/1999 na základe dostupných informácií, je nesprávne. 64. Tento odvolací dôvod je neúcinný. Napadnutý rozsudok je potrebné potvrdit uz preto, lebo Súd prvého stupna správne ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených vyssie. Komisia nemôze svoje rozhodnutie proti odporkyni v odvolacom konaní zakladat na domnienkach. ( [24]24 ) 65. Navyse je tento odvolací dôvod podla môjho názoru potrebné zamietnut aj z toho dôvodu, pretoze napáda konstatovanie, ktoré súd neuvádza. Naproti tvrdeniu Komisie Súd prvého stupna v bodoch 49 a 50 napadnutého rozsudku nekonstatoval, ze zistenie príjemcu státnej pomoci na základe dostupných informácií je zásadne vylúcené. 66. V bode 46 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 Komisii neumoznuje, prijat rozhodnutie o vymáhaní pomoci od urcitého podniku na základe domnienky o prevode státnych prostriedkov v prospech tohto podniku. Súd prvého stupna vo svojej podpornej úvahe v bode 49 a nasl. napadnutého rozsudku konstatoval, ze orgány clenských státov nemôzu spochybnit rozhodnutie o vymáhaní pomoci ani vtedy, ked bolo vydané na základe domnienky a tie sú teda povinné v prípade insolventnosti SKL-M pozadovanú cast sumy vymáhat od odporkyne v odvolacom konaní. Dalej uviedol, ze úprava státnej pomoci v primárnom práve nevyzaduje v kazdom prípade nevyhnutne výslovne uviest príjemcov pomoci alebo výsku pomoci uz v rozhodnutí o vymáhaní pomoci. 67. Zo ziadnej z týchto úvah nemôzem vyrozumiet konstatovanie, ktoré Komisia napáda, podla ktorého by sa moznost vydat rozhodnutie na základe dostupných informácií podla clánku 13 ods. 1 tretej vety nariadenia c. 659/1999 zásadne nevztahovala na identifikáciu príjemcu pomoci alebo osoby, ktorá ju má vrátit. 68. Za týchto okolností sa nastoluje otázka, ako sa má procesuálne postupovat, ked odvolací dôvod napáda ako právne nesprávne konstatovania súdu, ku ktorému súd nedospel. 69. Odporkyna v odvolacom konaní navrhuje prvý odvolací dôvod zamietnut ako neúcinný. V danom prípade by v prospech toho mohlo svedcit to, ze druhý odvolací dôvod smeruje proti odôvodneniu súdu, z ktorého napadnutý rozsudok v skutocnosti nevychádza. Ja sa vsak domnievam, ze odvolanie by malo byt zamietnuté ako neúcinné len vtedy, ked neexistuje legitímny záujem na jeho preskúmaní z toho dôvodu, ze ani jeho úspech by nemohol viest k zruseniu napadnutého rozsudku. Ak odvolatel vychádza z nesprávneho predpokladu, neznamená to, ze nemá záujem o preskúmanie samotného dôvodu odvolania. Naopak, otázka, ci súd v napadnutom rozsudku vychádzal z konstatovania vytýkaného odvolatelom, alebo nie, je otázkou dôvodnosti odvolania. ( [25]25 ) 70. Prvý odvolací dôvod je teda z dôvodu uvedeného v bode 64 týchto návrhov potrebné zamietnut ako neúcinný a z dôvodov uvedených v bodoch 65 az 69 týchto návrhov ako nedôvodný. C -- Ciastocný záver 71. Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupna sa preto musí zamietnut v celom rozsahu. VI -- O trovách konania 72. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze odporkyna v odvolacom konaní navrhla zaviazat Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. VII -- Návrh 73. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby: -- zamietol odvolanie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov odvolacieho konania. __________________________________________________________________ ( [26]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [27]2 ) [28]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 01/008, s. 339. ( [29]3 ) Clánok 10 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. ( [30]4 ) Tamze, clánok 10 ods. 2 prvá veta. ( [31]5 ) Tamze, clánok 10 ods. 3 prvá veta. ( [32]6 ) Tamze, clánok 10 ods. 3 druhá veta. ( [33]7 ) [34]Ú. v. ES C 27, 2001, s. 5. ( [35]8 ) Bod 103 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. ( [36]9 ) Odôvodnenia c. 77 a 78 napadnutého rozhodnutia. ( [37]10 ) Odôvodnenie c. 81 napadnutého rozhodnutia. ( [38]11 ) Komisia povazovala pomoc poskytnutú SKL-M za nezlucitelnú s vtedy platnými Pokynmi na posudzovanie státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach [neoficiálny preklad] ([39]Ú. v. ES C 368, 1994, s. 12). ( [40]12 ) Bod 46 napadnutého rozsudku. ( [41]13 ) Pozri najmä rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, [42]C-301/87, Zb. s. I-307, bod 22, z , Taliansko/Komisia, C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 47; z , Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, C-324/90 a C-342/90, Zb. s. I-1173, bod 29. ( [43]14 ) SINNAEVE, A. in: HEIDENHAIN, M.: Handbuch des Europäischen Beihilfenrechts. Beck, 2003, § 34, bod 6. ( [44]15 ) Rozsudok Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 29. ( [45]16 ) Rozsudky Súdneho dvora z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, [46]C-241/94, Zb. s. I-4551, body 36 a 37; z , Holandsko/Komisia, [47]C-382/99, Zb. s. I-5163, bod 76, a rozsudok Súdu prvého stupna z , Freistaat Thüringen/Komisia, T-318/00, Zb. s. II-4179, bod 88. ( [48]17 ) Táto úprava má teda vplyv na rozsah dokazovania. Podla SINNAEVE, A.: c. d., týmto ustanovením sa ulahcuje dokazovanie. Pozri vsak KEPPENNE, J.-P.: Une vue d'ensemble des rčgles de procédure de l'article 88 CE et commentaires sur leur application depuis l'entrée en vigueur du rčglement 659/1999. In: European competition law. 2001, s. 205 a nasl., 234, ktorý vychádza z toho, ze ide o úpravu obrátenia dôkazného bremena. ( [49]18 ) Pozri najmä rozsudky Francúzsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 22; Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 47; Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 29. ( [50]19 ) Pozri v tomto zmysle aj SINNAEVE, A.: c. d., § 34, poznámka pod ciarou 15 k bodu 6, ktorý poukazuje na to, ze Komisia musí aj v takomto prípade odôvodnit svoje rozhodnutie, avsak na toto odôvodnenie sa kladú zjednodusené poziadavky. ( [51]20 ) Bod 49 napadnutého rozsudku. ( [52]21 ) Bod 50 napadnutého rozsudku. ( [53]22 ) Rozsudok Súdneho dvora z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C-136/92 P, Zb. s. I-1981, bod 49. Pozri k tomu aj bod 3 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Van Gerven vo veci Costacurta/Komisia, C-145/90 P, Zb. s. I-5449. ( [54]23 ) Rozsudok Súdneho dvora z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia, C-164/98 P, Zb. s. I-447, body 44 az 48. ( [55]24 ) Pozri rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2001, Komisia a Francúzsko/TF1, C-302/99 P a C-308/99 P, Zb. s. I-5603, body 26 az 29. ( [56]25 ) V tomto zmysle aj uznesenie Súdneho dvora zo 6. marca 1997, Galtieri/Parlament, C-150/96 P, Zb. s. I-1229, bod 15 a nasl. References 1. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0001 27. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0002 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 29. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0003 30. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0004 31. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0005 32. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0006 33. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0007 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:027:TOC 35. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0008 36. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0009 37. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0010 38. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0011 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1994:368:TOC 40. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0012 41. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0013 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0301&locale=SK 43. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0014 44. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0015 45. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0016 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0241&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0382&locale=SK 48. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0017 49. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0018 50. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0019 51. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0020 52. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0021 53. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0022 54. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0023 55. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0024 56. file:///tmp/lynxXXXXcomdmK/L96277-2999TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800855701-E0025