NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 23. apríla 2009 ( [1]1 ) Vec C-519/07 P Komisia Európskych spolocenstiev proti Koninklijke FrieslandCampina NV, predtým Koninklijke Friesland Foods NV, pôvodne Friesland Coberco Dairy Foods Holding NV "Odvolanie -- Státna pomoc -- Danový systém pomoci uplatnovaný Holandskom pre medzinárodné cinnosti financovania -- Rozhodnutie c. 2003/515/ES -- Nezlucitelnost so spolocným trhom -- Prechodné ustanovenie -- Prípustnost -- Aktívna legitimácia -- Záujem na konaní -- Zásada ochrany legitímnej dôvery -- Zásada rovnosti zaobchádzania" 1. Na základe stúdií vykonaných v rámci Rady Európskej únie v roku 1997 o danovej konkurencii medzi clenskými státmi pristúpila Komisia Európskych spolocenstiev k preskúmaniu alebo opätovnému preskúmaniu danových systémov, ktoré prijali clenské státy vo svetle pravidiel Zmluvy v oblasti státnej pomoci. 2. Komisia tak opätovne preskúmala danový systém, ktorý Belgické královstvo zaviedlo v prospech koordinacných centier ( [2]2 ). Zatial co sa Komisia v rokoch 1984 a 1987, a následne v roku 1990, domnievala, ze tento systém nepredstavuje státnu pomoc, 17. februára 2003 prijala rozhodnutie vyhlasujúce systém za nezlucitelný so spolocným trhom ( [3]3 ). Proti tomuto rozhodnutiu bola na Súdnom dvore podaná zaloba o neplatnost, v súvislosti s ktorou bol vydaný rozsudok z , Belgicko a Forum 187/Komisia ( [4]4 ). 3. Komisia zároven preskúmala danový systém, ktorý v roku 1997 zaviedlo Holandské královstvo, týkajúci sa medzinárodných cinností financovania vykonávaných urcitými skupinami podnikov (dalej len "systém CFA"). 4. Tento systém umoznuje podnikom, ktorým bolo udelené osobitné povolenie na dobu desat rokov, vytvorit rezervy na riziká spojené s výkonom týchto cinností. Uvedený systém nebol vôbec pred jeho zavedením oznámený Komisii a Komisia sa 11. júla 2001 rozhodla o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 5. V rozhodnutí zo 17. februára 2003 ( [5]5 ) sa Komisia domnievala, ze tento systém predstavuje státnu pomoc, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom. Zastávala vsak názor, ze príjemcovia tohto systému sa mohli ku dnu, ked zacala konanie vo veci formálneho zistovania, dovolávat legitímnej dôvery v jeho zlucitelnost s pravidlami Zmluvy, a to vzhladom na jej opakované postoje k belgickému danovému systému v rokoch 1984, 1987 a 1990. Komisia teda týmto podnikom povolila, aby do uplynutia platnosti ich existujúcich povolení, a najneskôr do , vyuzívali systém CFA. 6. Koninklijke Friesland Foods NV ( [6]6 ), ktorý je holandským podnikom, podal na Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev zalobu o neplatnost proti spornému rozhodnutiu. 7. Súd prvého stupna zrusil rozsudkom z 12. septembra 2007, Koninklijke Friesland Foods/Komisia ( [7]7 ), toto rozhodnutie v rozsahu, v akom vylucuje z prechodného systému hospodárske subjekty, ako je KFF, ktoré k dátumu uz podali ziadost o povolenie, o ktorej holandské danové orgány este nerozhodli. 8. V súcasnosti Súdny dvor rozhoduje o odvolaní, ktoré proti tomuto rozsudku podala Komisia. Toto odvolanie v podstate nastoluje dva právne problémy, ktoré súvisia s postavením KFF ako potenciálneho príjemcu schémy pomoci a s neoznámením tejto schémy Komisii. 9. Prvý právny problém súvisí s prípustnostou zaloby o neplatnost, ktorú podal tento podnik proti spornému rozhodnutiu. Otázkou je, ci KFF môze spochybnit zákonnost tohto rozhodnutia pred súdom Spolocenstva, hoci nemal ziadne nadobudnuté právo ku dnu jeho oznámenia. 10. Druhý právny problém vyzýva Súdny dvor, aby preskúmal rozsah zásady ochrany legitímnej dôvery v oblasti státnej pomoci. Otázkou je, ci sa KFF môze z rovnakého dôvodu ako podniky, ktoré sú príjemcami schémy, dovolávat zásady ochrany legitímnej dôvery a vyuzit prechodné opatrenia, hoci táto schéma nebola Komisii pred jej zavedením vôbec oznámená. Súdny dvor je teda vyzvaný, aby preskúmal, ci podmienky, ktoré uviedol v uz citovanom rozsudku Belgicko a Forum 187/Komisia, na úcely uznania existencie porusenia tejto zásady, sú v prejednávanej veci splnené. 11. V týchto návrhoch navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyhlásil odvolanie za dôvodné. 12. V prvom rade uvediem, ze Súd prvého stupna tým, ze rozhodol, ze KFF je osobne dotknutý sporným rozhodnutím sa v rámci svojho posúdenia prípustnosti zaloby dopustil nesprávneho právneho posúdenia, co odôvodnuje zrusenie napadnutého rozsudku. 13. Subsidiárne sa domnievam, ze aj za predpokladu, ze zaloba, ktorú podal KFF je prípustná, tento rozsudok sa musí zrusit, kedze sa tento podnik nemohol dovolávat porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery. 14. Navrhujem Súdnemu dvoru, aby sám s konecnou platnostou rozhodol o námietke neprípustnosti, ktorú podala Komisia a aby jej vyhovel. I -- Právny rámec Spolocenstva 15. Podla Zmluvy ES je státna pomoc, okrem niektorých výnimiek, v zásade zakázaná. Clánok 87 ods.1 Zmluvy ES stanovuje: "Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 16. Clánok 87 ES napokon stanovuje vo svojich odsekoch 2 a 3 druhy státnej pomoci, ktoré sú úplne zlucitelné so spolocným trhom a pomoci, ktoré mozno povazovat za zlucitelné s týmto trhom. 17. Clánok 88 ES stanovuje: "1. Komisia v spolupráci s clenskými státmi priebezne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto státoch. Navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu. 2. Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví. ... 3. Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87, zacne konanie podla odseku 2. Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." 18. Nakoniec, clánok 89 ES splnomocnuje Radu na prijatie nariadení zameraných na uplatnovanie clánkov 87 ES a 88 ES. Na základe toho splnomocnenia prijala Rada 22. marca 1999 nariadenie (ES) c. 659/1999 ( [8]8 ), ktoré upravuje presné pravidlá týkajúce sa konaní, ktorých cielom je uplatnovanie clánku 88 ES. II -- Systém CFA 19. Systém CFA je stanovený v zákone o dani z príjmu právnických osôb z roku 1969. ( [9]9 ) Bol zmenený a doplnený zákonom z 13. decembra 1996 ( [10]10 ), ktorý zaviedol clánok 15a s cielom bojovat proti tendencii holandských podnikov s medzinárodnou pôsobnostou premiestnit svoje cinnosti skupinového financovania do spolocností usadených v zahranicí, a predovsetkým do danových rajov. Tento systém, v znení zmien a doplnení, nadobudol úcinnost . 20. Clánok 15a zákona z roku 1969 umoznuje podnikom príjemcom vytvorit rezervy na riziká spojené s výkonom ich cinností medzinárodného financovania. Tento systém je prístupný kazdému podniku bez ohladu na to, ci má holandský alebo zahranicný pôvod, ktorý platí dan z príjmu právnických osôb, pokial splna tieto podmienky stanovené v uvedenom ustanovení: -- podnik príjemca musí vykonávat financné cinnosti v prospech subjektov skupiny, ktoré sú usadené v najmenej styroch státoch alebo aspon na dvoch kontinentoch, -- musí vykonávat pravidelnú cinnost v súvislosti s pôzickami a investicnými fondmi a musí byt schopný konat nezávisle. Táto cinnost musí byt výlucne smerovaná z Holandského královstva, -- kazdý zo styroch státov, v ktorých sa nachádzajú pridruzené subjekty, musí vytvorit aspon 5% zdanitelného príjmu, ktorý spolocnost získa zo svojich financných cinností. Kazdý z oboch kontinentov musí vytvorit aspon 10% tohto príjmu. 21. Podla clánku 15a ods. 10 zákona z roku 1969 skúma správca dane ziadosti podnikov, ktoré si zelajú, aby sa na nich vztahovali ustanovenia systému CFA. Správca dane prizná tento systém, pricom spresní jeho podmienky pouzívania s ohladom na osobitnú situáciu podniku, a prijme rozhodnutie, ktoré je mozné napadnút zalobou (dalej len "povolenie CFA"). ( [11]11 ) III -- Skutkový a právny rámec A -- Skutkové okolnosti predchádzajúce spornému rozhodnutiu 22. Systém CFA nebol oznámený Komisii pred jeho zavedením, ku ktorému doslo 1. januára 1997. 23. V rámci úvah o danovej sútazi medzi clenskými státmi Rada pre "Hospodárske a financné zálezitosti" prijala kódex správania v oblasti zdanovania podnikov. ( [12]12 ) Skupina ad hoc bola poverená urcit vnútrostátne danové opatrenia so skodlivými dôsledkami na spolocný trh. 24. Po tomto kroku sa Komisia zaviazala vypracovat usmernenia vztahujúce sa na uplatnovanie clánkov 87 ES a 88 ES na opatrenia týkajúce sa priameho zdanenia podnikov. Komisia tak prijala 11. novembra 1998 oznámenie o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdanovania podnikov. ( [13]13 ) Na základe tohto oznámenia pristúpila Komisia k preskúmaniu alebo opätovnému preskúmaniu danových systémov platných v rôznych clenských státoch. 25. Dna 12. februára 1999 teda Komisia poziadala holandské orgány o informácie týkajúce sa systému CFA. Tieto orgány odpovedali . 26. Dna 27. decembra 2000 podal KFF na holandské danové orgány ziadost, aby mohol od vytvorit rezervu v rámci systému CFA (dalej len "ziadost CFA"). Táto ziadost bola prediskutovaná s danovými orgánmi . 27. Listom z 11. júla 2001, ktorý bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z , Komisia oznámila Holandskému královstvu svoje rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. ( [14]14 ) V rámci svojho predbezného posúdenia pomoci, Komisia vyjadrila svoje pochybnosti, pokial ide o zlucitelnost systému CFA so spolocným trhom. Uviedla, ze tento systém mohol predstavovat státnu pomoc a ze sa na neho zrejme nemohla uplatnovat niektorá z výnimiek stanovených v clánku 87 ods. 2 a 3 ES. Komisia vyzvala v súlade s clánkom 88 ods. 2 ES Holandské královstvo, ako aj ostatné dotknuté strany, aby predlozili svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca. 28. Dna 26. júla 2001 holandské danové orgány informovali KFF o tom, ze Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania. 29. Po zacatí tohto konania bolo spracovanie ziadosti CFA, ktorú podal KFF, pozastavené. 30. Listom z 3. októbra 2002 upozornilo Holandské královstvo Komisiu, ze vzhladom na zásady ochrany legitímnej dôvery a dodrziavania nadobudnutých práv mala táto institúcia umoznit podnikom, ktoré sú príjemcami systému CFA, aby tento systém mohli do uplynutia platnosti udelených povolení nadalej vyuzívat. 31. Nakoniec, holandský státny tajomník financií prijal 5. decembra 2002 rozhodnutie, v ktorom uviedol, ze správny orgán od tohto dátumu skoncil spracovanie akejkolvek novej ziadosti o uplatnenie systému CFA. B -- Sporné rozhodnutie 32. Dna 17. februára 2003 prijala Komisia sporné rozhodnutie. 33. Týmto rozhodnutím Komisia potvrdzuje svoje pochybnosti, pokial ide o existenciu a zlucitelnost systému CFA s právom Spolocenstva. Uvádza najskôr, ze tento systém predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a uvádza dôvody, pre ktoré zastáva názor, ze sa na nu nemôze neuplatnovat ziadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 a 3 toho istého clánku. 34. Komisia následne skúma legitímnu dôveru príjemcov systému CFA. Uznáva jej existenciu a uvádza, ze táto legitímna dôvera odôvodnuje to, ze nenariadi vymáhanie poskytnutej pomoci. 35. Odôvodnenia c. 111 a 112 sporného rozhodnutia znejú takto: "... V tomto prípade, aj ked belgický a holandský systém nie je úplne totozný, Komisia poznamenáva, ze systém CFA je podobný so systémom, ktorý bol v Belgicku zavedený královským nariadením c. 187 z 30. decembra 1982, týkajúcim sa zdanovania koordinacných centier. Oba systémy sa totiz týkajú cinností v rámci skupiny a velký pocet príjemcov systému CFA uz predtým vyuzívalo belgický systém koordinacných centier. Vo svojom rozhodnutí z Komisia zastávala názor, ze [belgický] systém [koordinacných centier] nezahrnal pomoc v zmysle clánku [87 ods. 1 ES]. Aj ked rozhodnutie nebolo zverejnené, skutocnost, ze Komisia nevzniesla ziadnu námietku voci belgickému systému koordinacných centier bola v tom case uverejnená v strnástej správe o hospodárskej sútazi, ako aj v odpovedi na parlamentnú otázku[ ( [15]15 )], ako to okrem iného zdôraznuje Holandské [královstvo] a dotknuté tretie osoby. V tomto kontexte Komisia zdôraznuje, ze pred nadobudnutím úcinnosti systému CFA prijala rozhodnutie o belgickom systéme koordinacných centier. Rovnako poznamenáva, ze vsetci príjemcovia systému mohli vyuzívat systém CFA pred jej rozhodnutím z 11. júla 2001 o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. V dôsledku toho Komisia pripústa tvrdenia [Holandského královstva] a dotknutých tretích osôb týkajúce sa existencie legitímnej dôvery u príjemcov systému a nenariadi vymáhanie poskytnutej pomoci." [neoficiálny preklad] 36. Potom Komisia skúma dôvody, pre ktoré sa jej zdá byt nevyhnutné stanovit prechodné obdobie na predlzenie úcinnosti systému CFA. Rozlisuje tak medzi dvoma situáciami. 37. Pokial ide o osud rezerv, ktoré vytvorili podniky príjemcovia v rámci systému CFA, Komisia konstatuje, ze tieto rezervy sú súcastou dlhodobej stratégie a ze výhody, ktoré s nimi súvisia, boli nadobudnuté na podklade legitímnej dôvery. V dôsledku toho zastáva názor, ze tieto podniky príjemcovia môzu nadalej vyuzívat svoje rezervy v súlade s existujúcou holandskou právnou úpravou. ( [16]16 ) 38. Pokial ide o vytvorenie nových rezerv, Komisia uvádza, ze po rozhodnutí, vyhlasujúcom nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom sa v zásade nemozno viac dovolávat zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. V tejto súvislosti uvádza, ze úcinky legitímnej dôvery nemôzu pretrvávat po primeranej lehote, ktorá je pre clenský stát alebo dotknuté podniky nevyhnutná na to, aby sa prispôsobili novej situácii. Komisia v prejednávanej veci berie do úvahy kontext, v ktorom sa nachádza konanie a najmä uz dosiahnutý pokrok na úrovni Spolocenstva v boji proti skodlivej danovej konkurencii. Rovnako berie do úvahy oznámené zrusenie systému CFA od decembra 2002, a teda postupné znizovanie poctu príjemcov do roku 2010. ( [17]17 ) 39. V odôvodnení c. 118 sporného rozhodnutia Komisia teda uvádza toto: "Vzhladom na tieto výnimocné okolnosti sa Komisia domnieva, ze príjemcovia systému CFA k dátumu zacatia tohto konania môzu nadalej vytvárat nové rezervy, ako aj vyuzívat uz existujúce rezervy v súlade s platnými pravidlami na uplatnovania systému CFA, a to do skoncenia platností povolení, ktoré im boli vydané, avsak najneskôr do 31. decembra 2010." [neoficiálny preklad] 40. Z predchádzajúcich úvah Komisia vyvodzuje tento záver: "(119) Komisia konstatuje, ze [Holandské královstvo] protiprávne vykonalo predmetnú schému pomoci v rozpore clánku 88 ods. 3 [ES]. Konstatuje, ze systém CFA je nezlucitelný so spolocným trhom. Z dôvodu legitímnej dôvery na strane príjemcov a vyssie uvedených výnimocných okolností, vsak nie je potrebné pristúpit k vymáhaniu vyplatenej pomoci a vyuzívanie systému mozno zachovat najneskôr do 31. decembra 2010." [neoficiálny preklad] 41. Výrok sporného rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Schéma státnej pomoci, ktorú vykonalo [Holandské královstvo] v rámci clánku 15a zákona z roku 1969 o dani z príjmu právnických osôb, ktorý bol zavedený zákonom z 13. decembra 1996, je nezlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 [Holandské královstvo] je povinné zrusit schému pomoci, ktorá je uvedená v clánku 1. Na príjemcov tejto schémy k 11. júlu 2001 sa vsak môzu nadalej vztahovat jej ustanovenia, a to do skoncenia platnosti povolení, ktoré im na dobu desat rokov udelili holandské danové orgány. Uplatnovanie schémy v kazdom prípade sa ukoncí najneskôr . ..." [neoficiálny preklad] C -- Skutkové okolnosti nasledujúce po spornom rozhodnutí 42. Listom z 11. apríla 2003 Holandské královstvo predovsetkým ziadalo Komisiu, aby písomne potvrdila, ze prechodný systém stanovený v clánku 2 sporného rozhodnutia sa tiez uplatnoval na podniky, ktoré, aj ked v ich prospech holandské danové orgány nevydali rozhodnutie, ktoré by im umoznilo prístup do systému CFA, podali takúto ziadost pred , teda dátumom, od ktorého kazdá nová ziadost o povolenie CFA bola zamietnutá, kedze tieto podniky splnali podmienky systému k dátumu . 43. V liste zo 7. júla 2003 Komisia uviedla, ze z odôvodnenia c. 118 sporného rozhodnutia, ako aj z jeho clánku 2 jasne vyplývalo, ze prechodný systém sa na tieto podniky neuplatnoval. Rovnako uviedla, ze ak by sa holandské orgány rozhodli udelit povolenie CFA uvedeným podnikom, rovnalo by sa to poskytnutiu novej pomoci, ktorá by bola v rozpore so sporným rozhodnutím. 44. Dna 21. augusta 2003 zamietli holandské danové orgány na základe sporného rozhodnutia ziadost CFA, ktorú podal KFF. 45. Clánok 15a zákona z roku 1969 bol zrusený clánkom 1 casti D zákona z 15. septembra 2005. ( [18]18 ) 46. Clánok 2 tohto posledného uvedeného zákona v podstate uvádza, ze kedze ide o danovníka podliehajúceho dani z príjmu právnických osôb, ktorý 11. júla 2001 splnal podmienky systému podla clánku 15a zákona z roku 1969, tento clánok a ustanovenia, ktoré z neho vyplývajú, sa nadalej uplatnujú. Rovnako stanovuje, ze toto prechodné ustanovenie sa uplatnuje pocas obdobia desiatich rokov od dátumu, ked danovník mohol vytvorit rezervu, a to bez toho, aby toto obdobie mohlo presiahnut . IV -- Zaloba na Súde prvého stupna a napadnutý rozsudok 47. Návrhom z 10. októbra 2003 podal KFF zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia na Súd prvého stupna. 48. Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 14. januára 2004, Komisia predlozila námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. KFF predlozil pripomienky k tejto námietke . Uznesením Súdu prvého stupna z bolo konanie o námietke spojené s konaním vo veci samej, pricom o trovách sa rozhodne v konaní o veci samej. 49. V napadnutom rozsudku sa Súd prvého stupna domnieval, ze zaloba, ktorú podal KFF, je prípustná. Okrem iného rozhodol, ze táto zaloba je dôvodná a zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom vylucuje z prechodného systému, ktorý zavádza, subjekty, ktoré k dátumu 11. júla 2001 uz podali u holandských danových orgánov ziadost o uplatnenie predmetnej schémy pomoci, o ktorej este nebolo k tomu istému dátumu rozhodnuté. V -- Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 50. Podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Komisia podaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 22. novembra 2007 podala odvolanie proti napadnutému rozsudku. 51. Komisia v prvom rade ziada, aby Súdny dvor konstatoval dôvodnost tohto odvolania, a v dôsledku toho zrusil napadnutý rozsudok, zamietol zalobu o neplatnost, ktorú podal KFF a zaviazal KFF na náhradu trov konania na oboch stupnoch. 52. Komisia subsidiárne ziada, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom priznáva práva iným subjektom, ako je KFF, ktoré k dátumu 11. júla 2001 podali na holandské danové orgány ziadost o uplatnenie systému CFA, a zamietol zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom je jeho cielom priznat práva iným podnikom, ako je KFF. 53. KFF navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. VI -- Skúmanie odvolania A -- O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení podmienky týkajúcej sa osobného záujmu KFF 1. Argumentácia úcastníkov konania 54. Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna nesprávne rozhodol, ze KFF bol osobne dotknutý sporným rozhodnutím v zmysle clánku 230 stvrtého pododseku ES a judikatúry Súdneho dvora. 55. V tejto súvislosti tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze svoju analýzu zalozil na uz citovanom rozsudku Belgicko a Forum 187/Komisia, a tým, ze prirovnal situáciu KFF k situácii hospodárskych subjektov, ktoré v tejto veci ziadali o obnovu platnosti svojich povolení. Podla Komisie vsak tieto dve situácie nie sú porovnatelné, kedze KFF nikdy nevyuzil systém CFA. Na rozdiel od toho, co tvrdí Súd prvého stupna v bode 100 napadnutého rozsudku, tento podnik teda nie je "osobitne" dotknutý sporným rozhodnutím, ale je dotknutý presne rovnakým spôsobom ako ostatné holandské podniky, ktoré tento systém nikdy nevyuzili. 56. KFF tvrdí, ze tento odvolací dôvod nie je prípustný. Zastáva totiz názor, ze otázka, ci rozdiel medzi prvou ziadostou o povolenie a ziadostou o obnovu je relevantný na urcenie toho, ci patrí do obmedzenej skupiny, je skutkovou otázkou, ktorú Súdny dvor nemôze v rámci odvolania skúmat. 2. Posúdenie 57. Adresátom sporného rozhodnutia je podla jeho clánku 4 výlucne Holandské královstvo. Fyzické alebo právnické osoby, ako KFF, ktoré chcú podat zalobu o neplatnost proti tomuto rozhodnutiu, musia teda splnat podmienky, ktoré sú stanovené v clánku 230 stvrtom odseku ES. Z tohto dôvodu musia preukázat, ze uvedené rozhodnutie sa ich priamo a osobne týka. 58. Ak sa im nepodarí preukázat, ze splnajú tieto podmienky, je zaloba podaná proti spornému rozhodnutiu neprípustná. 59. V prejednávanej veci je Súdny dvor vyzvaný, aby preskúmal, ci KFF, o ktorého ziadosti o povolenie nebolo ku dnu oznámenia sporného rozhodnutia rozhodnuté, je sporným rozhodnutím osobne dotknutý v zmysle clánku 230 tretieho odseku ES a judikatúry Spolocenstva. 60. Ide teda o urcenie, ci podla kritérií, ktoré uviedol Súdny dvor v rozsudku Plaumann/Komisia ( [19]19 ) a ktoré boli potvrdené v ustálenej judikatúre, sa sporné rozhodnutie dotýka KFF na základe jeho urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ho charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe a individualizuje ho podobným spôsobom, ako by boli individualizované osoby, ktorým je uvedené rozhodnutie urcené. ( [20]20 ) 61. Túto judikatúru uplatnoval a upresnil Súdny dvor v osobitnej oblasti státnej pomoci. Súdny dvor teda opakovane rozhodol, ze v tejto oblasti podnik nemôze napadnút rozhodnutie Komisie, ktorým zakazuje schému odvetvovej pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslusnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu tohto systému. ( [21]21 ) 62. V takejto situácii sa totiz rozhodnutie nemôze týkat podniku rovnakým spôsobom, ako podniku, ktorý skutocne vyuzíva predmetný systém a ktorý by mohol byt povinný vrátit nezákonne poskytnutú pomoc zo strany clenského státu. 63. Táto úvaha je súcastou ustálenej judikatúry, podla ktorej môze podnik napadnút nezákonnost aktu Spolocenstva, ak tento akt mení práva, ktoré nadobudol pred jeho prijatím. ( [22]22 ) 64. Aj ked teda podnik patrí do úzkeho okruhu hospodárskych subjektov, ako je tomu v prípade KFF a trinástich dalsích podnikov, ktoré ziadali o ich povolenie holandské danové orgány, nepostacuje to na uznanie toho, ze je napadnutým aktom osobne dotknutý. Je este potrebné, aby tento podnik mal právne chránené právo, ktoré mu umoznuje, aby bol individualizovaný rovnakým spôsobom, ako by bola individualizovaná osoba, ktorej je tento akt urcený v súlade s judikatúrou vychádzajúcou z uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia. 65. Je vsak potrebné konstatovat, ze KFF nemá ziadne právo nadobudnuté pred prijatím sporného rozhodnutia. Nebol príjemcom systému CFA ku dnu prijatia tohto rozhodnutia a holandské danové orgány mu v tomto zmysle nedali ziadnu záruku. Za týchto podmienok, hoci KFF patrí do uzavretej skupiny danovníkov, sporné rozhodnutie sa nemôze týkat KFF rovnakým spôsobom ako ostatných podnikov, ktoré sú príjemcami systému CFA, pricom v prípade niektorých z nich bude skoncenie platnosti ich povolenia posunuté na 31. decembra 2010. 66. Situácia KFF sa teda znacne odlisuje od situácie belgických koordinacných centier uvedených v uz citovanom rozsudku Belgicko a Forum 187/Komisia, pretoze belgické koordinacné centrá uz boli príjemcami predmetného systému a ziadali o obnovu platnosti povolenia, ktoré im bolo udelené. Predmetné rozhodnutie v tejto veci sa teda týkalo situácie, ktorá existovala v case jeho prijatia a spochybnovalo práva nadobudnuté koordinacnými centrami vo vztahu k budúcim úkonom. 67. Z tohto dôvodu zastávam názor, ze Súd prvého stupna tým, ze rozhodol, ze KFF bol osobne dotknutý sporným rozhodnutím sa v rámci svojho posúdenia prípustnosti zaloby dopustil nesprávneho právneho posúdenia, co odôvodnuje zrusenie napadnutého rozsudku. 68. Z tohto dôvodu navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil prvý odvolací dôvod, ktorý predlozila Komisia, za dôvodný a zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Súdny dvor vyhlásil zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia, ktorú podal KFF, za prípustnú. 69. Ak by sa Súdny dvor neriadil mojím návrhom a musel by vychádzat z predpokladu, ze KFF je osobne dotknutý sporným rozhodnutím a ze okrem iného má záujem na konaní, uvediem dôvody, pre ktoré sa domnievam, ze odvolanie zostáva v kazdom prípade dôvodné. 70. Preskúmam dva odvolacie dôvody, ktoré v tejto súvislosti povazujem za rozhodujúce, a to odvolací dôvod zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a odvolací dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. B -- Subsidiárne, o druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 71. Clánok 2 sporného rozhodnutia poskytuje prechodné obdobie podnikom, ktoré boli príjemcami systému CFA, kým Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania pomoci 11. júla 2001. Komisia vychádzala z legitímnej dôvery, ktorú mali tieto podniky v otázke zlucitelnosti tohto systému s pravidlami Zmluvy, a z osobitných okolností veci. ( [23]23 ) 72. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia tak porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery, ked nestanovila ziadne prechodné opatrenie pre danovníkov, ako je KFF, o ktorého ziadosti o povolenie nebolo v case oznámenia sporného rozhodnutia este rozhodnuté. 73. Predtým nez zacnem posudzovat tento odvolací dôvod a na úcely lepsieho posúdenia spôsobu, akým ho Súd prvého stupna skúmal v napadnutom rozsudku, sa mi zdá dôlezité na úvod pripomenút obsah tejto zásady s ohladom na judikatúru Spolocenstva. 1. Judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa zásady ochrany legitímnej dôvery 74. Zásada ochrany legitímnej dôvery predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá je meradlom kontroly zákonnosti aktov institúcií. ( [24]24 ) 75. Ako uviedol generálny advokát Léger vo svojich návrhoch vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia ( [25]25 ), táto zásada je zrejme prirodzeným dôsledkom zásady právnej istoty, ktorá vyzaduje, aby bola právna úprava Spolocenstva urcitá a jej uplatnovanie pre subjekty, ktoré jej podliehajú, predvídatelné v tom zmysle, ze sa snazí v prípade zmeny pravidla zarucit ochranu postavenia, ktoré bolo legitímne nadobudnuté jednou alebo viacerými fyzickými a právnickými osobami. ( [26]26 ) 76. Vzhladom na uplatnovanie zásady ochrany legitímnej dôvery v judikatúre Súdneho dvora generálny advokát Léger pripomenul, ze porusenie tejto zásady je prípustné, ak sú splnené nasledujúce podmienky. 77. Po prvé musí existovat akt alebo správanie správneho orgánu Spolocenstva, ktoré môze vzbudit takúto dôveru a zalozit odôvodnené ocakávania. Podla judikatúry sa totiz zásady ochrany legitímnej dôvery proti aktu Spolocenstva mozno dovolávat len v rozsahu, v akom samotné Spolocenstvo predtým vyvolalo situáciu spôsobilú zalozit túto legitímnu dôveru. ( [27]27 ) Správny orgán Spolocenstva musí okrem toho poskytnút konkrétne záruky. ( [28]28 ) 78. Po druhé uvedená dôvera musí byt legitímna, to znamená, ze dotknutá osoba nemôze byt schopná predvídat zmenu pôvodného konania orgánov Spolocenstva. Podla judikatúry totiz ak je opatrný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídat prijatie aktu Spolocenstva, ktorý je spôsobilý zasiahnut jeho záujmy, nemôze sa dovolávat výhody zásady ochrany legitímnej dôvery v prípade, ze bol tento akt prijatý. ( [29]29 ) Dôvera vytvorená týmto aktom alebo konaním orgánov Spolocenstva je preto "legitímna" a následne musí byt chránená, ak sa môze dotknutá osoba rozumne spoliehat na zachovanie alebo stabilitu takto vytvorenej situácie, a takto by konal aj "opatrný a obozretný" hospodársky subjekt. 79. Po tretie záujem Spolocenstva sledovaný napadnutým aktom nemôze bránit prijatiu prechodných opatrení nevyhnutných na ochranu legitímnej dôvery dotknutej osoby. Táto posledná podmienka je splnená, ak sa porovnávaním miery dotknutosti záujmov preukáze, ze pri okolnostiach, o ktoré ide vo veci samej, záujem Spolocenstva neprevázi nad záujmom dotknutej osoby o zachovanie situácie, ktorú by mohol legitímne povazovat za stabilnú. ( [30]30 ) 80. Je potrebné este upresnit, ze tieto tri podmienky sú kumulatívne. 81. Pomocou týchto troch podmienok Súd prvého stupna preskúmal a potvrdil, ze KFF sa mohol dôvodne dovolávat výhody zásady ochrany legitímnej dôvery. 2. Argumentácia úcastníkov konania 82. Na podporu tohto odvolacieho dôvodu Komisia uvádza viacero tvrdení. 83. Po prvé Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze v bodoch 125 a 126 napadnutého rozsudku rozhodol, ze na úcely posúdenia existencie legitímnej dôvery na strane KFF nie je relevantné, ci KFF je alebo nie je príjemcom systému CFA alebo ci splna podmienky na priznanie tohto systému. 84. Po druhé Komisia spochybnuje posúdenie Súdu prvého stupna týkajúce sa troch podmienok nevyhnutných na uznanie existencie legitímnej dôvery na strane KFF. 85. Pokial ide o prvú podmienku týkajúcu sa existencie dôvery, Komisia pripomína, ze nikdy neposkytla, vo vztahu k KFF, konkrétne záruky, pokial ide o zlucitelnost systému CFA so spolocným trhom. 86. Pripustila, ze jej opakované postoje k belgickému danovému systému mohli skutocne vyvolat "urcitú dôveru". Nejde vsak o konkrétny záväzok voci KFF, ale len o rozhodnutie týkajúce sa inej trochu porovnatelnej schémy pomoci. Komisia okrem iného uvádza, ze nevedela o samotnej existencii tohto podniku, kedze KFF sa na Komisii nevyjadril v rámci konania podla clánku 88 ods. 2 ES. 87. Pokial ide o druhú podmienku týkajúcu sa legitímnosti tejto dôvery, Komisia tvrdí, ze KFF nekonal ako opatrný a obozretný hospodársky subjekt. 88. Na jednej strane tento podnik na rozdiel od niektorých koordinacných centier, ktorých sa dotýka vec, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, nikdy nezískal povolenie. 89. Na druhej strane a za predpokladu, ze by KFF skutocne uskutocnil velké investície, aby splnil podmienky na priznanie systému CFA, tento podnik predlozil svoju ziadost o povolenie az 27. decembra 2000. Podla Komisie vsak opatrný a obozretný subjekt musel uz pred vediet, ze Komisia mohla kvalifikovat systém CFA ako státnu pomoc, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom. V tejto súvislosti Komisia odkazuje na uznesenie Rady a zástupcov vlád clenských státov z o kódexe správania pri zdanovaní podnikov. Poukazuje takisto na svoje oznámenie o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci na opatrenia týkajúce sa priameho zdanovania podnikov z . Uvádza tiez tlacové komuniké z o vyhlásení európskeho komisára povereného otázkami hospodárskej sútaze, ktorým bol pán Monti. ( [31]31 ) 90. Nakoniec Komisia kritizuje bod 134 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia vyzvala dotknuté osoby, aby predlozili pripomienky k prípadnej legitímnej dôvere, ktorá by bránila vymáhaniu vyplatených súm. Poznamenáva totiz, ze toto tvrdenie sa netýka podniku, akým je KFF, ktorý nikdy nezískal pomoc v rámci systému CFA. 91. Pokial ide o tretiu podmienku týkajúcu sa vyvázenia dotknutých záujmov, len pre úplnost treba dodat, ze Komisia kritizuje úvahy Súdu prvého stupna. Podla Komisie je bod 139 napadnutého rozsudku postihnutý nedostatkom odôvodnenia a nesprávnym skutkovým zistením. 92. V prvom rade Súd prvého stupna nevysvetluje, preco neexistuje ziaden verejný záujem, ktorý by bránil tomu, aby sa KFF dovolával zásady ochrany legitímnej dôvery. Podla Komisie skutocnost, ze poskytla skutocným príjemcom systému CFA prechodný systém neumoznuje zdôvodnit úvahy Súdu prvého stupna, pretoze tento systém bol zalozený na postupnom znizovaní poctu ziadatelov. 93. Následne Komisia tvrdí, ze analýza Súdu prvého stupna sa snazí spochybnit potrebný úcinok konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Podla Súdu prvého stupna by totiz potenciálni príjemcovia systému CFA mohli ziadat, aby sa na ne vztahovali prechodné ustanovenia len z toho dôvodu, ze podali ziadost o povolenie, a to aj ked sa neprihlásili v rámci konania vo veci formálneho zistovania pomoci. 94. Nakoniec Komisia kritizuje odkaz na uz citovaný rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, a predovsetkým na jeho bod 165, kedze v tejto veci islo o obnovu platnosti povolenia. 95. Po tretie Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil skutkového omylu, ked v bode 139 napadnutého rozsudku uviedol, ze skutocní príjemcovia systému CFA mohli tento systém nadalej vyuzívat "do roku 2010". Komisia v tejto súvislosti odkazuje na presné znenie clánku 2 sporného rozhodnutia. 96. Po stvrté Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze v bodoch 141 az 143 napadnutého rozsudku zastával názor, ze na úcely posúdenia porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery bolo irelevantné, ci skutocne vedela o konkrétnej situácii KFF k dátumu 11. júla 2001. 97. Podla nej je takéto uvazovanie v rozpore s judikatúrou Spolocenstva, podla ktorej zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci mozno posudzovat len v závislosti od informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala. V tejto veci vsak Komisia tvrdí, ze nikdy nepoznala konkrétnu situáciu, v ktorej sa KFF nachádzal, kedze KFF Komisii nikdy nepredlozil pripomienky. Podla Komisie mal teda Súd prvého stupna overit, ci Komisia skutocne mala takúto informáciu, a v prípade zápornej odpovede, vyhlásit akýkolvek dôvod alebo tvrdenie, ktoré je zalozené na uvedenej informácii, za neprípustné. 98. Komisia dodáva, ze v systéme kontroly státnej pomoci potenciálny príjemca nemôze uviest tvrdenia, ktoré sú zalozené na faktickej situácii, o ktorej Komisia nevedela, ak sa na Komisii nevyjadril v rámci konania podla clánku 88 ods. 2 ES. 99. KFF najskôr tvrdí, ze v judikatúre nic neumoznuje domnievat sa, ze ochrana legitímnej dôvery musí byt zalozená len na konkrétnych záväzkoch institúcie Spolocenstva. KFF okrem iného uvádza rozpory v obhajobe Komisie. Zatial co v spornom rozhodnutí uvádza, ze rozhodnutie o zlucitelnosti, ktoré prijala vo vztahu k belgickému danovému systému, vyvolalo legitímnu dôveru na strane príjemcov systému CFA, vo svojom návrhu tvrdí, ze toto rozhodnutie sa týka "trochu porovnatelného" systému a ze nejde o konkrétny záväzok voci KFF. 100. KFF následne kritizuje tvrdenia Komisie, podla ktorých nebol opatrným a obozretným hospodárskym subjektom. Porovnáva svoju situáciu so situáciou príjemcov belgického danového systému vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia. Nevidí dôvod, preco títo príjemcovia, ktorí este nedostali odpoved na ich ziadost o obnovu platnosti povolenia, sú opatrnými a obozretnými subjektmi, zatial co KFF, ktorý este nedostal odpoved na svoju ziadost o povolenie CFA, ním nie je. KFF okrem iného tvrdí, ze zacatie konania vo veci formálneho zistovania 11. júla 2001 nemôze k tomuto dátumu spôsobit zánik legitímnej dôvery. Navyse, kedze ide o vyvázenie záujmov, skutocnost, ze legitímna dôvera má "velmi vseobecnú" povahu, je irelevantná. Pokial je totiz vytvorená legitímna dôvera, a to bez ohladu na spôsob, akým ju Komisia vyvolala, záujem predmetných podnikov by mal byt vyvázený so záujmom Spolocenstva. KFF v kazdom prípade tvrdí, ze Komisia neuvádza ziadne tvrdenie, ktoré by bránilo tomu, aby bol dalsím strnástim podnikom poskytnutý prechodný systém. 101. KFF nakoniec dodáva, ze Komisia nemusí disponovat individuálnymi informáciami týkajúcimi sa podnikov, ktoré, ako KFF, boli "príjemcami systému CFA". Podla KFF, Komisia si mala byt vedomá, ze o ziadostiach o povolenie nemuselo byt este rozhodnuté, a to vzhladom na samotnú struktúru systému. Za týchto podmienok otázka, ci KFF predlozil Komisii pripomienky podla postupu stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES je na úcely preskúmania tohto odvolacieho dôvodu irelevantná. 3. Posúdenie 102. Domnievam sa, ze druhý odvolací dôvod, ktorý predlozila Komisia, je dôvodný. Zdá sa mi totiz, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked uznal na strane KFF existenciu legitímnej dôvery v zlucitelnost systému CFA s pravidlami Zmluvy. a) O existencii dôvery 103. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna pripustil, ze správanie Komisie vo vztahu k belgickému danovému systému vytvorilo dôveru v zlucitelnost systému CFA so spolocným trhom. 104. Súd prvého stupna vychádzal zo zdôvodnenia Komisie uvedeného v odôvodneniach c. 111 a 112 sporného rozhodnutia, v ktorých pripústa existenciu legitímnej dôvery na strane príjemcov systému CFA, a to vzhladom na stanoviská, ktoré prijala vo vztahu k belgickému danovému systému. 105. Posúdenie, ktoré vykonal Súd prvého stupna, pokial ide o prvú podmienku, je zrejme nesprávne. Domnievam sa totiz, ze nemôze existovat ziaden akt, ani ziadne správanie Komisie, ktoré môze vzbudit takúto dôveru v situácii, aká je v predmetnej veci, v ktorej systém CFA nebol vôbec predbezne oznámený, a to v rozpore s pravidlami konania stanovenými v clánku 88 ods. 3 ES. 106. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze hospodársky subjekt môze mat a dovolávat sa legitímnej dôvery týkajúcej sa riadneho poskytnutia pomoci iba vtedy, ak bola táto pomoc priznaná v súlade s postupom stanoveným na tento úcel, a najmä v súlade s právomocami zverenými Komisii. ( [32]32 ) Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, ze hospodársky subjekt konajúci s nálezitou starostlivostou musí byt za zvycajných okolností schopný presvedcit sa o dodrzaní tohto postupu. ( [33]33 ) 107. Táto judikatúra je zalozená na imperatívnom charaktere kontroly státnej pomoci a na potrebe zabezpecit efektívnost preventívnej kontroly, ktorú zaviedla Komisia. Táto kontrola je zalozená na oznamovacej povinnosti vo vztahu k tejto pomoci, ktorú Súdny dvor kvalifikuje ako "základnú zlozku". ( [34]34 ) Táto povinnost umoznuje Komisii zabezpecit kontrolu nad spolocným trhom v súlade s cielmi, ktoré sleduje Zmluva. Uvedená povinnost má predovsetkým za ciel odstránit prípadné pochybnosti, pokial ide o to, ci vnútrostátne opatrenie predstavuje alebo nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Je teda nesporné, ze úcelom oznamovacej povinnosti vo vztahu k státnej pomoci je právna istota, a preto musí byt prísne dodrziavaná. ( [35]35 ) 108. Ak teda clenský stát obozretne neoznámil Komisii pomoc, ktorú zamýsla zaviest, nemôze sa spoliehat, ako aj podniky, ktoré sú príjemcami tejto pomoci, na jej zlucitelnost s právom Spolocenstva. Dôvera, ktorej by sa mohol dovolávat taký hospodársky subjekt, akým je KFF, teda nemôze spocívat na ziadnej konkrétnej záruke. 109. Z tohto dôvodu a kedze zavedenie systému CFA nebolo Komisii vôbec oznámené nijakým spôsobom, hoci táto povinnost bola jasná a bezpodmienecná, domnievam sa, ze KFF nie je oprávnený tvrdit, ze doslo k poruseniu zásady ochrany legitímnej dôvery. 110. Pripustit opak by podla môjho názoru znamenalo spochybnit samotnú zásadu oznamovacej povinnosti, ktorá je stanovená v clánku 88 ods. 3 ES. 111. V tejto súvislosti mi pripadá dôlezité pripomenút, ze zásadu ochrany legitímnej dôvery, nech je akokolvek dôlezitá, nemozno uplatnovat absolútne, a jej uplatnovanie musí byt spojené s uplatnovaním zásady zákonnosti. Aj ked respektovanie zásady legitímnej dôvery ukladá institúciám Spolocenstva urcité povinnosti, vyplýva z nej tiez dodrziavanie zo strany clenských státov povinností stanovených Zmluvou, ako aj urcitá starostlivost zo strany dotknutých hospodárskych subjektov. V predmetnom prípade tomu tak nebolo. 112. Táto dôvera nemôze tiez spocívat na rozhodnutí o zlucitelnosti, ktoré Komisia prijala vo vztahu k inému danovému systému, ktorý zaviedol iný clenský stát. 113. Aj ked sa Komisia v roku 1984 domnievala, ze belgický danový systém nepredstavuje státnu pomoc, toto rozhodnutie sa môze týkat len systému belgických koordinacných centier, pretoze bolo adresované len Belgickému královstvu. Navyse, ak tento systém má spolocné znaky so systémom, o ktorý ide v tejto veci, pravdou zostáva, ze pri cítaní sporného rozhodnutia ich podobnost zostáva diskutabilná. Zatial co Komisia v odôvodnení c. 111 tohto rozhodnutia totiz uvádza, ze "systém CFA je podobný s systémom zavedeným v Belgicku", v odôvodnení c. 101 uvedeného rozhodnutia uvádza, ze "je nepochybné, ze sa odlisujú predovsetkým pouzitou technikou a formou, ktorú majú poskytnuté výhody". 114. Za týchto podmienok mi pripadá tazké pripustit, ze Komisia mohla poskytnút KFF konkrétne záruky, ktoré môzu zalozit dôveru v zlucitelnost systému CFA s právom Spolocenstva. Odôvodnit túto dôveru na základe rozhodnutia, ktoré Komisia prijala vo vztahu k inému vnútrostátnemu danovému systému opätovne spochybnuje oznamovaciu povinnost stanovenú v Zmluve, ako aj celý systém preventívnej kontroly, ktorý zaviedla Komisia v rámci kontroly státnej pomoci. 115. Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti sa na rozdiel od toho, ako rozhodol Súd prvého stupna, domnievam, ze neexistuje ziaden základ pre dôveru, ktorej sa v tejto veci dovoláva KFF. 116. Dodávam, ze takáto dôvera, ak by existovala, by v kazdom prípade nebola legitímna. b) O legitímnosti dôvery 117. Na rozdiel od toho, co tvrdí Súd prvého stupna v bodoch 132 az 138 napadnutého rozsudku sa domnievam, ze druhá podmienka, ktorú vyzaduje judikatúra na úcely uznania porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery nie je takisto splnená, a to z dvoch dôvodov. 118. Po prvé pripomínam, ze KFF nemá nijaké nadobudnuté právo, pretoze nie je podnikom, ktorý je príjemcom systému CFA. Tento podnik nepreukázal, ze splnil podmienky na priznanie tohto systému a Holandské královstvo mu nedalo ziadnu záruku, pokial ide o udelenie povolenia CFA. 119. Po druhé sa domnievam, ze KFF, ak bol opatrný a obozretný hospodársky subjekt, bol schopný predvídat prijatie aktu Spolocenstva, ktorý je spôsobilý dotknút sa jeho záujmov. 120. Pripomínam totiz, ze Komisia prijala 11. júla 2001 rozhodnutie, na základe ktorého zacala konanie vo veci formálneho zistovania pomoci. Ako to pripomína Súd prvého stupna v bode 133 napadnutého rozsudku zacatie tohto konania poukazuje na to, ze Komisia má vázne pochybnosti o zlucitelnosti systému CFA s pravidlami Zmluvy. Ako síce uvádza, z týchto váznych pochybností nevyplýva ziadna konecná kvalifikácia tohto systému. V prípade, o aký ide vo veci samej, v ktorej systém CFA nebol Komisii vôbec oznámený, sa vsak domnievam, ze existencia váznych pochybností o zlucitelnosti tohto systému postacuje na popretie legitímnosti dôvery, ktorej sa dovoláva KFF. 121. Okrem iného sa mi zdá, ze dôvody uvedené v rozhodnutí z 11. júla 2001 mohli KFF umoznit domnievat sa s dostatocnou pravdepodobnostou, ze Komisia mohla vyhlásit systém CFA za pomoc, ktorá je nezlucitelná so Zmluvou. ( [36]36 ) Komisia po prvom preskúmaní prvkov tohto systému totiz uvádza, ze tento systém mohol predstavovat státnu pomoc a ze sa na neho zrejme nemohla uplatnovat niektorá z výnimiek stanovených v clánku 87 ods. 2 a 3 ES. 122. Navyse by som chcel dodat, ze túto vec mozno tazko porovnat s vecou, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia. Medzi týmito dvomi vecami existujú totiz dve zásadné odlisnosti, a to prvá súvisiaca s postavením KFF ako potenciálneho príjemcu a druhá súvisiaca s neoznámením systému CFA Komisii. 123. Na jednej strane, ako som uz uviedol, KFF nebolo nikdy udelené povolenie CFA, a to na rozdiel od belgických koordinacných centier uvedených v uz citovanom rozsudku Belgicko a Forum 187/Komisia, ktoré ziadali o obnovu platnosti ich povolenia. V prejednávanej veci holandské danové orgány nikdy nepotvrdili, ze KFF splnal podmienky na udelenie tohto povolenia a ze sa mohol teda povazovat za príjemcu systému CFA. 124. Na druhej strane pripomínam, ze Holandské královstvo nekonalo obozretne a neoznámilo Komisii danový systém, ktorý zamýslalo zaviest. Komisia teda nikdy nezaujala postoj, pokial ide o zlucitelnost tohto systému s pravidlami Zmluvy, a to na rozdiel od danového systému, ktorý zaviedli belgické orgány. V tomto poslednom prípade bol totiz predmetný systém riadne oznámený zo strany Belgického královstva v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES. Komisia tak uviedla vo svojich rozhodnutiach z roku 1984 a z roku 1987, ako aj v odpovedi, ktorú 24. septembra 1990 dal v mene Komisie pán Brittan, komisár zodpovedný za hospodársku sútaz, na písomnú otázku c. 1735/90, ktorú podal Gijs de Vries, poslanec Európskeho parlamentu, ( [37]37 ) ze tento systém nespadal do pôsobnosti clánku 87 ods.1 ES. 125. Nakoniec je dôlezité uviest, ze vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, legitímna dôvera koordinacných centier bola prípustná len za velmi obmedzujúcich podmienok a s prihliadnutím na osobitosti veci. Z tohto dôvodu sa mi zdá velmi tazké priznat KFF legitímnu dôveru v zlucitelnost systému CFA s pravidlami Zmluvy, kedze nie je podnikom, ktorý je príjemcom tohto systému, ktorý nebol Komisii vôbec predbezne oznámený. 126. Tieto skutocnosti sa mi zdajú byt postacujúce na to, aby sa konstatovalo, ze dôvera, ktorej sa dovoláva KFF, ak existuje, nie je v kazdom prípade legitímna. 127. Z tohto dôvodu a kedze tri podmienky uvedené v judikatúre na úcely uznania porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery sú kumulatívne, sa domnievam, ze KFF nie je oprávnený sa dovolávat tejto zásady. 128. Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti sa domnievam, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze KFF sa mohol dovolávat výhody zásady ochrany legitímnej dôvery. Ak by Súdny dvor mal rozhodnút, ze zaloba, ktorú podal KFF je prípustná, tak druhý odvolací dôvod, ktorý predlozila Komisia by sa podla môjho názoru musel vyhlásit za dôvodný a musel by viest k zruseniu napadnutého rozsudku. C -- Subsidiárne, o tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 129. Clánok 2 sporného rozhodnutia poskytuje prechodné obdobie podnikom, ktoré boli príjemcami systému CFA k dátumu 11. júla 2001, a to vzhladom na legitímnu dôveru týchto príjemcov v zlucitelnost tohto systému s pravidlami Zmluvy a na osobitné okolnosti veci. ( [38]38 ) 130. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia tak porusila vseobecnú zásadu rovnosti zaobchádzania, ked nestanovila ziadne prechodné opatrenie pre danovníkov, ako je KFF, o ziadosti ktorých nebolo v case oznámenia sporného rozhodnutia este rozhodnuté. Súd prvého stupna vychádza zo zásady, ze títo danovníci mohli, ako vsetky podniky, ktorým k dátumu 11. júla 2001 bolo udelené povolenie CFA, mat legitímnu dôveru v stanovenie primeraného prechodného obdobia. 1. Argumentácia úcastníkov konania 131. Na podporu tretieho odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze posúdenie Súdu prvého stupna týkajúce sa porusenia zásady rovnosti zaobchádzania je nesprávne. ( [39]39 ) V podstate tvrdí, ze KFF nemozno prirovnat k podnikom, ktoré nielenze skutocne vyuzívali systém CFA, ale takisto predlozili pripomienky v rámci konania podla clánku 88 ods. 2 ES, a pre ktoré holandské orgány pozadovali prechodný systém. 132. KFF tvrdí, ze tento odvolací dôvod nie je prípustný v rozsahu, v akom sa týka skutkových otázok, ktoré Súdny dvor nemôze preskúmat v rámci odvolania. 133. Tvrdí, ze uvedený odvolací dôvod je v kazdom prípade nedôvodný. Jedinou relevantnou otázkou by v prejednávanej veci bolo to, ci existujú významné objektívne rozdiely odôvodnujúce rozdielne zaobchádzanie medzi KFF a podnikmi, ktorým k dátumu 11. júla 2001 uz bolo udelené povolenie CFA. Konstatuje vsak, ze ziadne z údajných rozdielov, ktoré uviedla Komisia, nemôze odôvodnit takéto rozdielne zaobchádzanie. 2. Posúdenie 134. Na rozdiel od toho, co tvrdí KFF navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol, ze tretí odvolací dôvod je prípustný. Hoci je pravda, ze jedine Súd prvého stupna je oprávnený na zistenie a posúdenie skutkového stavu, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Súdny dvor má právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna ( [40]40 ). 135. Komisia vsak uplatnením tohto odvolacieho dôvodu vyzýva Súdny dvor, aby preskúmal právne následky, ktoré Súd prvého stupna mohol vyvodit, pokial ide o porovnatelnost situácii, v ktorých sa nachádzajú rôzne podniky a pokial ide o respektovanie zásady rovnosti zaobchádzania. 136. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa mi zdá byt uvedený odvolací dôvod takisto dôvodný. 137. V súlade s ustálenou judikatúrou totiz vseobecná zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený ( [41]41 ). 138. Zdá sa mi vsak zrejmé, ze s KFF sa nemôze zaobchádzat rovnakým spôsobom, ako s podnikmi, ktoré k dátumu 11. júla 2001 uz vyuzívali systém CFA. Ako som totiz uviedol, na rozdiel od tejto skupiny podnikov KFF ako potenciálny príjemca tohto systému nemá ziadne nadobudnuté právo a nemôze sa dovolávat ziadnej legitímnej dôvery. Ako to zdôraznuje Komisia, táto skutocnost teda uvádza KFF do velmi osobitnej situácie. 139. Posúdenie Súdu prvého stupna, ktoré sa odvíja od odlisného predpokladu, ze KFF sa mohol legitímne dovolávat zásady ochrany legitímnej dôvery, sa mi teda zdá byt nesprávne. 140. V dôsledku toho, ak by mal Súdny dvor rozhodnút, ze zaloba, ktorú podal KFF je prípustná, tak tretí odvolací dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania by sa podla môjho názoru musel vyhlásit za dôvodný a musel by viest k zruseniu napadnutého rozsudku. 141. Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti subsidiárne navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil odvolanie, ktoré podala Komisia za dôvodné, a zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Súd prvého stupna rozhodol, ze táto institúcia porusila zásady ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania, ked nestanovila prechodné opatrenia, pokial ide o danovníkov, o ziadosti ktorých nebolo v case oznámenia sporného rozhodnutia este rozhodnuté ( [42]42 ). VII -- O dôsledkoch zrusenia napadnutého rozsudku 142. Ako som uviedol, v prvom rade navrhujem, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Súd prvého stupna vyhlásil zalobu o neplatnost, ktorú podal KFF, za prípustnú. 143. Kedze to podla môjho názoru stav konania dovoluje, takisto navrhujem, aby Súdny dvor podla clánku 61 prvého odseku svojho rokovacieho poriadku sám s konecnou platnostou rozhodol o námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia. 144. Z dôvodov, ktoré som uz uviedol v bodoch 57 az 68 týchto návrhov, zastávam názor, ze zaloba, ktorú podal KFF, sa musí vyhlásit za neprípustnú, a to z dôvodu nedostatku osobného záujmu KFF. VIII -- O trovách 145. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze v prejednávanej veci Komisia navrhla zaviazat KFF na náhradu trov konania a KFF nemal úspech vo väcsine svojich dôvodoch, podla môjho názoru je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania, ktoré vznikli v tomto konaní o odvolaní. 146. Navyse clánok 122 rokovacieho poriadku stanovuje, ze ak odvolanie je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. V prejednávanej veci skúmanie námietky neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia na Súde prvého stupna, sa preukázalo, ze zaloba o neplatnost, ktorú podal KFF, je neprípustná. 147. Za týchto podmienok je opodstatnené zaviazat KFF na náhradu trov konania súvisiacich s týmto konaním, ako aj s konaním pred Súdom prvého stupna. IX -- Návrh 148. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 12. septembra 2007, Koninklijke Friesland Foods/Komisia (T-348/03) sa zrusuje v rozsahu, v akom Súd prvého stupna rozhodol, ze zaloba je prípustná. 2. Zaloba o neplatnost podaná na Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev, ktorá smeruje k zruseniu rozhodnutia Komisie 2003/515/ES zo 17. februára 2003, o schéme pomoci uplatnovanej Holandskom pre medzinárodné cinnosti financovania [neoficiálny preklad], sa zamieta ako neprípustná. 3. Koninklijke Friesland Foods NV je povinný nahradit trovy konania tak na prvom stupni, ako aj v konaní pred Súdom prvého stupna Európskych spolocenstiev. __________________________________________________________________ ( [43]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [44]2 ) Koordinacné centrum je podnik zalozený skupinou nadnárodných spolocností, ktorá má za ciel poskytovat rôzne sluzby spolocnostiam, najmä v oblastí financií. ( [45]3 ) Rozhodnutie Komisie K(2003) 564 v konecnom znení, týkajúce sa schémy pomoci poskytnutej Belgickom v prospech koordinacných centier usadených v Belgicku [neoficiálny preklad], v znení korigenda z 23. apríla 2003. ( [46]4 ) C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479. ( [47]5 ) Rozhodnutie Komisie 2003/515/ES zo 17. februára 2003 o systéme pomoci uplatnovanom Holandskom pre medzinárodné cinnosti financovania [neoficiálny preklad] ([48]Ú. v. EÚ L 180, s. 52, dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [49]6 ) Dalej len "KFF". ( [50]7 ) T-348/03, dalej len "napadnutý rozsudok". ( [51]8 ) Nariadenie Rady ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES ([52]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). ( [53]9 ) Wet op de vennootschasbelasting 1969. ( [54]10 ) Zákon, ktorým sa mení a doplna zákon o dani z príjmu právnických osôb z roku 1969 s cielom boja proti znizovaniu základu dane a posilnenia danovej infrastruktúry (Wet van 13 december 1996 tot wijziging van de wet op de vennootschapsbelasting 1969 met het oog op het tegengaan van uitholling van de belastinggrondslag en het versterken van de fiscale infrastructuur) (Stb. 1996, c. 65, dalej len "zákon z roku 1969"). ( [55]11 ) Pozri výnos DB 97/3951 z 2. októbra 1997, stanovujúci vzor rozhodnutia uvedeného v clánku 15a zákona z roku 1969 (Besluit nr. DB 97/3951 van tot vaststelling van de modelbeschikking inzake artikel 15 b van de Wet op de venootschapsbelasting 1969). ( [56]12 ) Uznesenie Rady a zástupcov vlád clenských státov, ktorí sa zisli na zasadnutí Rady 1. decembra 1997, o kódexe správania pri zdanovaní podnikov [neoficiálny preklad] ([57]Ú. v. ES C 2, 1998, s. 2). ( [58]13 ) [59]Ú. v. ES C 384, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 277. ( [60]14 ) [61]Ú. v ES C 306, s. 6. ( [62]15 ) Komisia odkazuje na poznámku pod ciarou 16, ktorá obsahuje odkaz na písomnú otázku c. 1735/90 ([63]Ú. v. ES C 63, 1991, s. 37). Rovnako odkazuje na predchádzajúce otázky belgických poslancov Európskeho parlamentu Radoux c. 2381/82 ([64]Ú. v. ES C 170, 1983, s. 9) a Van Rompuy c. 1817/83 ([65]Ú. v. ES C 148, 1984, s. 14). ( [66]16 ) Pozri odôvodnenie c. 114 sporného rozhodnutia. ( [67]17 ) Pozri odôvodnenia c. 115 az 117 tohto rozhodnutia. ( [68]18 ) Zákon, ktorým sa mení a doplna zákon z roku 1969 -- zrusenie systému CFA (Wet van 15 september 2005, houdende wijziging van de wet op de vennootschapsbelasting 1969 -- vervallen van concernfinancieringsregeling) (Stb. 2005, c. 468). ( [69]19 ) Rozsudok z 15. júla 1963, 25/62, Zb. s. 197, 223. ( [70]20 ) Pozri najmä rozsudky z 1. apríla 2004, Komisia/Jégo-Quéré, C-263/02 P, Zb. s. I-3425, bod 45; z , Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 33, a z , Komisia/Infront WM, C-125/06 P, Zb. s. I-1451, bod 70. ( [71]21 ) Pozri najmä rozsudok z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 33 a citovanú judikatúru. ( [72]22 ) Pozri najmä rozsudky z 1. júla 1965, Toepfer a Getreide-Import/Komisia, 106/63 a 107/63, Zb. s. 525, 533; z , Bock/Komisia, 62/70, Zb. s. 897; z , CAM/EHS, 100/74, Zb. s. 1393; z , Agricola commerciale olio a i./Komisia, 232/81, Zb. s. 3881, a Savma/Komisia, 264/81, Zb. s. 3915; z , Codorniu/Rada, C-309/89, Zb. s. I-1853, a Komisia/Infront WM, uz citovaný, bod 72. ( [73]23 ) Pozri odôvodnenia c. 111 az 118 sporného rozhodnutia. ( [74]24 ) Pozri najmä rozsudky zo 14. mája 1975, CNTA/Komisia, 74/74, Zb. s. 533, bod 44; z , Sofrimport/Komisia, [75]C-152/88, Zb. s. I-2477, bod 26; z , Mulder a i./Rada a Komisia, C-104/89 a C-37/90, Zb. s. I-3061, bod 15; zo , Atlanta/Európske spolocenstvo, C-104/97 P, Zb. s. I-6983, bod 52; zo , Taliansko/Komisia, C-403/99, Zb. s. I-6883, bod 35, a zo , VEMW a i., [76]C-17/03, Zb. s. I-4983, bod 73. ( [77]25 ) Odkazujem na body 365 az 433 jeho návrhov. ( [78]26 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. februára 1996, Duff a i, [79]C-63/93, Zb. s. I-569, bod 20, a z , Rombi a Arkopharma, [80]C-107/97, Zb. s. I-3367, bod 66. ( [81]27 ) Rozsudky z 19. mája 1983, Mavridis/Parlament, 289/81, Zb. s. 1731, bod 21; z , Kühn, [82]C-177/90, Zb. s. I-35, bod 14; Rombi a Arkopharma, uz citovaný, bod 67; z , Gerekens a Procola, [83]C-459/02, Zb. s. I-7315, bod 29, ako aj Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 147 a citovaná judikatúra. ( [84]28 ) Rozsudky z 25. mája 2000, Kögler/Súdny dvor, C-82/98 P, Zb. s. I-3855, bod 33; zo , Connolly/Komisia, C-274/99 P, Zb. s. I-1611, bod 113, ako aj Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 147 a citovaná judikatúra, a uznesenie z , Sodima/Komisia, C-44/00P, Zb. s. I-11231, body 50 az 52. ( [85]29 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 15. apríla 1997, Irish Farmers Association a i., [86]C-22/94, Zb. s. I-1809, bod 25, z , Di Lenardo a Dilexport, C-37/02 a C-38/02, Zb. s. I-6911, bod 70, ako aj Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 147 a citovanú judikatúru. ( [87]30 ) Pozri ako príklady tohto porovnania miery dotknutosti záujmov rozsudky zo 17. apríla 1997, de Compte/Parlament, C-90/95 P, Zb. s. I-1999, bod 39, a zo , Affish, [88]C-183/95, Zb. s. I-4315, bod 57. ( [89]31 ) Vyhlásenie komisára Montiho, ktoré sa týka kontroly státnej pomoci danovej povahy (IP/00/182). ( [90]32 ) Rozsudok z 22. apríla 2008, Komisia/Salzgitter, C-408/04 P, Zb. s. I-2767, bod 104 a citovaná judikatúra. ( [91]33 ) Pozri najmä rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland, [92]C-24/95, Zb. s. I-1591, bod 25 a citovanú judikatúru. ( [93]34 ) Rozsudok Komisia/Salzgitter, uz citovaný, bod 104 a citovaná judikatúra. Uvádzam takisto, ze v uznesení z 3. mája 1996, Nemecko/Komisia (C-399/95 R, Zb. s. I-2441), predseda Súdneho dvora rovnako rozhodol, ze porusenie oznamovacej povinnosti predstavuje "zvlást závazné porusenie, kedze je v rozpore... so systémom, ktorý má zásadný význam pre zachovanie spolocného trhu" (bod 54 a citovaná judikatúra). ( [94]35 ) Rozsudok z 15.februára 2001, Rakúsko/Komisia, [95]C-99/98, Zb. s. I-1101, bod 73. ( [96]36 ) Pozri posúdenia Komisie uvedené v tomto rozhodnutí. ( [97]37 ) [98]Ú. v. ES C 63, 1991, s. 37. ( [99]38 ) Pozri odôvodnenia c. 111 az 118 sporného rozhodnutia. ( [100]39 ) Body 149 a 150 napadnutého rozsudku. ( [101]40 ) Pozri najmä rozsudky z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 106 a citovanú judikatúru, a z , SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 41 a citovanú judikatúru. ( [102]41 ) Pozri najmä rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., [103]C-127/07, Zb. s. I-9895, bod 23 a citovanú judikatúru. ( [104]42 ) Domnievam sa, ze nie je potrebné analyzovat piaty odvolací dôvod, ktorý Komisia predlozila subsidiárne. Kedze sa totiz domnievam, ze napadnutý rozsudok sa má zrusit, nie je uz potrebné skúmat, ci sa Súd prvého stupna skutocne dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vo výroku tohto rozsudku priznal práva vsetkým subjektom, ktoré sa nachádzali v rovnakej situácii ako KFF. References 1. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0001 44. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0002 45. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0003 46. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0004 47. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0005 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:180:TOC 49. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0006 50. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0007 51. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0008 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 53. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0009 54. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0010 55. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0011 56. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0012 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:002:TOC 58. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0013 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:384:TOC 60. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0014 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:306:TOC 62. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0015 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1991:063:TOC 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1963:170:TOC 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1984:148:TOC 66. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0016 67. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0017 68. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0018 69. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0019 70. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0020 71. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0021 72. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0022 73. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0023 74. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0024 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0152&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0017&locale=SK 77. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0025 78. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0026 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0063&locale=SK 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0107&locale=SK 81. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0027 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0177&locale=SK 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0459&locale=SK 84. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0028 85. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0029 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0022&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0030 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0183&locale=SK 89. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0031 90. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0032 91. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0033 92. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0024&locale=SK 93. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0034 94. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0035 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0099&locale=SK 96. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0036 97. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0037 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1991:063:TOC 99. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0038 100. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0039 101. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0040 102. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0041 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0127&locale=SK 104. file:///tmp/lynxXXXX1a264r/L96269-996TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800849801-E0042