NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 17. septembra 2009 ^1([1]1) Vec C-441/07 P Komisia Európskych spolocenstiev proti Alrosa Company Ltd "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia na trhu (clánok 82 ES a clánok 54 Dohody o EHP) - Svetový trh produkcie a dodávania surových diamantov - Záväzky ponúknuté podnikom s dominantným postavením na trhu - Rozhodnutie Komisie, na základe ktorého sa záväzky [ponúknuté podnikom v dominantnom postavení] stávajú záväznými [clánok 9 nariadenia (ES) c. 1/2003] - Zásada proporcionality - Zmluvná volnost - Právo byt vypocutý" Obsah I - Úvod II - Právny rámec A - Nariadenie c. 1/2003 B - Nariadenie c. 773/2004 III - Pozadie právneho sporu a správne konanie IV - Súdne konanie V - Posúdenie odvolacích dôvodov A - Prvý odvolací dôvod: hmotnoprávne otázky súvisiace so zásadou proporcionality 1. Úvodná poznámka k uplatnitelnosti zásady proporcionality 2. Poziadavky kladené na proporcionalitu rozhodnutí o ponúknutých záväzkoch (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu) 3. Konkrétne preskúmanie proporcionality rozhodnutia o ponúknutých záväzkoch (druhá cast prvého odvolacieho dôvodu) a) O prekrocení rozsahu súdnej kontroly zo strany Súdu prvého stupna i) Existencia priestoru na volnú úvahu Komisie ii) Narusenie rozhodovacieho priestoru Komisie na volnú úvahu zo strany Súdu prvého stupna b) O ostatných bodoch, v ktorých Komisia kritizovala postup Súdu prvého stupna i) O údajnom "skreslení dôsledkov predbeznej analýzy" ii) O jednostrannom zohladnení tvrdení a záujmov spolocnosti Alrosa iii) O nesprávnej právnej kvalifikácii uverejnenia podla clánku 27 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 iv) O namietaných poruseniach clánku 82 ES - O zanedbaní postavenia spolocnosti De Beers ako producenta - O zanedbaní moznosti zneuzitia postavenia zo strany predkladatelov ponúk na drazbách B - Druhý odvolací dôvod: právo byt vypocutý v správnom konaní 1. Predbezná otázka: Je druhý odvolací dôvod nerelevantný? 2. Skúmanie druhého odvolacieho dôvodu a) O nedostatocnom odôvodnení (prvá cast druhého odvolacieho dôvodu) b) O zásade ne ultra petita a o nároku na spravodlivé konanie (druhá cast druhého odvolacieho dôvodu) i) O zásade ne ultra petita ii) O nároku na spravodlivé konanie c) O vplyvoch prípadného porusenia práva byt vypocutý na rozhodnutie Komisie (stvrtá cast druhého odvolacieho dôvodu) d) O rozsahu práva spolocnosti Alrosa byt vypocutá (tretia cast druhého odvolacieho dôvodu) i) Úvodná poznámka ii) O výcitke zo strany Komisie C - Predbezný záver VI - Posúdenie prvostupnovej zaloby spolocnosti Alrosa A - Formálna zákonnost napadnutého rozhodnutia (prvý zalobný dôvod) 1. Nárok spolocnosti Alrosa na vypocutie 2. Predmet práva spolocnosti Alrosa na vypocutie 3. Právo spolocnosti Alrosa na vypocutie nebolo porusené B - Vecná zákonnost napadnutého rozhodnutia (druhý a tretí zalobný dôvod) 1. O porusení clánku 9 nariadenia c. 1/2003 (druhý zalobný dôvod) a) O oprávnení prijímat rozhodnutia podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 b) O obmedzení doby platnosti rozhodnutia o ponúknutých záväzkoch c) Predbezný záver 2. O porusení clánku 82 ES, clánku 9 nariadenia c. 1/2003 a zásad zmluvnej volnosti a proporcionality (tretí zalobný dôvod) a) O zmluvnej volnosti (prvá cast tretieho zalobného dôvodu) b) O proporcionalite (druhá cast tretieho zalobného dôvodu) i) O existencii problému súvisiaceho s hospodárskou sútazou ii) O vhodnosti a o potrebe individuálne ponúknutých záväzkov spolocnosti De Beers iii) O proporcionalite v uzsom zmysle slova iv) O údajnej diskriminácii spolocnosti Alrosa v) Predbezný záver C - Predbezný záver VII - O trovách VIII - Návrh I - Úvod 1. Aké poziadavky vyplývajú zo zásady proporcionality, ak Európska komisia ako orgán na ochranu hospodárskej sútaze prijme a vyhlási za záväzné také ponúknuté záväzky([2]2) istej spolocnosti, ktoré majú vplyv na záujmy inej spolocnosti? Táto otázka, ktorá je velmi dôlezitá pre dalsí vývoj európskeho práva hospodárskej sútaze, je jadrom odvolacieho konania. Od odpovede na nu závisí rozsah novej právomoci Komisie prijímat záväzné rozhodnutia o ponúknutých záväzkoch, ktorá jej vznikla na základe clánku 9 nariadenia (ES) c. 1/2003([3]3). Rozsudok Súdneho dvora by vsak mohol ovplyvnit aj iné pododvetvia práva hospodárskej sútaze, najmä právnu úpravu státnej pomoci a kontrolu koncentrácie. 2. Dôvodom tohto sporu sú záväzky, ktoré v roku 2006 ponúkla spolocnost De Beers Komisii. Chcela tým od seba odvrátit výcitku, ze zneuzíva dominantné postavenie na trhu (clánok 82 ES). Ako spolocnost na prvom mieste v rámci celosvetového obchodu s diamantmi sa spolocnost De Beers zaviazala, ze v budúcnosti uz nebude nakupovat surové diamanty od spolocnosti Alrosa, druhého najväcsieho producenta, co by znamenalo ukoncenie dlhorocných obchodných vztahov medzi oboma koncernmi. Rozhodnutím podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 Komisia vyhlásila ponúknuté záväzky spolocnosti De Beers za záväzné.([4]4) Spolocnost Alrosa to povazuje za neprimerané a okrem toho sa domnieva, ze doslo k poruseniu jej práva byt vypocutý. Na Súde prvého stupna spolocnost Alrosa dosiahla zrusenie napadnutého rozhodnutia.([5]5) Komisia proti tomu podala odvolanie. 3. Spor medzi Komisiou a spolocnostou Alrosa ukazuje, aké nárocné môze byt v konkrétnom prípade dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi záujmom o úcinné presadenie práva hospodárskej sútaze a individuálnymi záujmami podnikov, ak pri tom majú byt respektované nielen procesné práva, ale aj hospodárnost konania. II - Právny rámec 4. Právny rámec tohto prípadu stanovujú okrem clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) aj rôzne ustanovenia nariadenia (ES) c. 1/2003 a nariadenia (ES) c. 773/2004([6]6). A - Nariadenie c. 1/2003 5. Nariadenie c. 1/2003, ktoré sa pouzíva od 1. mája 2004([7]7), prinieslo modernizáciu procesného práva o karteloch a rozsírilo právomoci Komisie ako orgánu dohladu nad hospodárskou sútazou. 6. Nové právomoci Komisie sú upravené najmä v clánku 9 nariadenia c. 1/2003. Clánok má nadpis "Záväzky" a má takýto obsah: "1. Ak Komisia zamýsla prijat rozhodnutie vyzadujúce ukoncit porusovanie a príslusný podnik sa zaviaze [príslusné podniky prislúbia - neoficiálny preklad], ze splní [splnia - neoficiálny preklad] poziadavky vyjadrené Komisiou v jej predbeznom posúdení, môze Komisia rozhodnutím urobit takýto záväzok záväzným [takéto ponúknuté záväzky záväznými - neoficiálny preklad] pre podniky. Také rozhodnutie sa môze prijat na vymedzené obdobie a môze byt v nom uvedené, ze nie sú nadalej dôvody na zásah Komisie. 2. Komisia môze na ziadost alebo na vlastný podnet obnovit konanie, a) ked nastala podstatná zmena skutocností, na ktorých bolo rozhodnutie zalozené, b) ked príslusné podniky konajú v rozpore so svojimi záväzkami alebo c) ked bolo rozhodnutie zalozené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách poskytnutých stranami." 7. Okrem toho je potrebné upozornit na clánok 7 nariadenia c. 1/2003. Nadpis clánku znie "Zistenie a ukoncenie porusovania" a obsah prvého odseku je takýto: "Ak Komisia konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu zistí porusovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy, môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov poziadat o ukoncenie takého porusovania. Na tento úcel im môze ulozit akékolvek strukturálne opatrenia alebo opatrenia o správaní, ktoré sú primerané k spáchanému priestupku a nevyhnutné pre efektívne ukoncenie porusovania. ..." 8. Clánok 27 nariadenia c. 1/2003, v ktorom je upravené vypocutie strán, stazovatelov a ostatných, znie: "1. Pred prijatím rozhodnutí podla clánkov 7, 8, 23 a clánku 24 ods. 2 poskytne Komisia podnikom alebo zdruzeniam podnikov, proti ktorým smeruje konanie Komisie, moznost byt vypocutí v zálezitostiach, voci ktorým má Komisia námietky. Komisia svoje rozhodnutia zalozí len na námietkach, ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit. Stazovatelia sú úzko zapojení do postupov. 2. Právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje. Majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva. ... 3. Ak to Komisia povazuje za nevyhnutné, môze vypocut aj iné fyzické alebo právnické osoby. Ziadost o vypocutie zo strany takýchto osôb sa schváli, ak preukázu dostatocný záujem. ... 4. Ked Komisia zamýsla prijat rozhodnutie podla clánku 9 alebo clánku 10, uverejní strucný popis prípadu a podstatný obsah príslusných záväzkov [ponúknutých záväzkov - neoficiálny preklad] alebo navrhovaného spôsobu postupu. Zúcastnené tretie strany môzu predlozit svoje pripomienky v rámci lehoty stanovenej Komisiou v jej uverejnení, ktorá nesmie byt kratsia ako jeden mesiac. Uverejnenie zohladnuje oprávnený záujem podnikov pri ochrane ich obchodných tajomstiev." B - Nariadenie c. 773/2004 9. Nariadením c. 773/2004, ktoré nadobudlo úcinnost 1. mája 2004, prijala Komisia ustanovenia na vykonávanie nariadenia c. 1/2003.([8]8) 10. Clánok 10 nariadenia c. 773/2004 znel v case prijatia napadnutého rozhodnutia takto: "1. Komisia informuje dotknuté strany písomne o námietkach vznesených voci nim. Oznámenie o námietkach bude oznámené kazdej z nich. 2. Komisia stanoví pri oznamovaní námietok dotknutým stranám lehotu, v ktorej ju tieto strany môzu písomne informovat o svojich stanoviskách. Komisia nie je povinná zohladnit ziadne dalsie písomné podania dorucené po uplynutí danej lehoty. ..." 11. Clánok 15 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 okrem toho stanovoval: "Ak sa to pozaduje, tak Komisia poskytne prístup k spisu stranám, ktorým adresovala oznámenie o námietkach. Prístup bude povolený po oznámení vyhlásenia o námietkach." 12. Zmeny nariadenia c. 773/2004([9]9), ku ktorým medzitým doslo, nadobudli úcinnost az po prijatí napadnutého rozhodnutia a nevztahujú sa na daný prípad. III - Pozadie právneho sporu a správne konanie 13. Na základe zistení Súdu prvého stupna([10]10) vyzerá pozadie daného sporu a správne konanie na Komisii takto. 14. Spolocnost Alrosa Company Ltd([11]11) má sídlo v meste Mirnyj (Rusko). Pôsobí predovsetkým na svetovom trhu produkcie a dodávania surových diamantov, na ktorom jej patrí druhé miesto. Je aktívna najmä v Rusku. Vykonáva tam cinnosti, ktoré súvisia s prieskumom, tazbou, ocenovaním, dodávaním, ako aj s výrobou klenotov. 15. Skupina De Beers([12]12), ktorej hlavnou holdingovou spolocnostou je spolocnost De Beers SA so sídlom v Luxemburgu, tiez pôsobí na svetovom trhu produkcie a dodávania surových diamantov, na ktorom zaujíma prvé miesto. Je prítomná najmä v Juznej Afrike, Botswane, Namíbii a v Tanzánii, ako aj v Spojenom královstve. Vykonáva tam cinnosti, ktoré súvisia s prieskumom, tazbou, ocenovaním, dodávaním, obchodovaním a výrobou, ako aj s výrobou klenotov, a teda pokrýva celý retazec obchodovania s diamantmi. 16. Spolocnosti Alrosa a De Beers oznámili 5. marca 2002 Komisii dohodu, ktorú 17. decembra 2001 uzavrela spolocnost Alrosa a dve dcérske spolocnosti skupiny De Beers. Cielom oznámenia bolo získat negatívny atest alebo výnimku na základe v tom case este platného nariadenia c. 17([13]13). 17. Oznámená dohoda, ktorá bola súcastou dlhodobého obchodného vztahu medzi spolocnostami Alrosa a De Beers, sa týkala najmä dodávania surových diamantov. Bola uzavretá na obdobie piatich rokov s tým, ze zacne platit odo dna, ku ktorému Komisia zmluvným stranám potvrdí, ze dohoda neporusuje clánok 81 ES ani clánok 82 ES. 18. V tomto období sa spolocnost Alrosa zaviazala predávat spolocnosti De Beers prírodné surové diamanty z Ruska v sume 800 miliónov amerických dolárov (USD) za rok, zatial co spolocnost De Beers sa zaviazala kupovat ich od nej. Na stvrtý a piaty rok vykonávania oznámenej dohody bolo spolocnosti Alrosa povolené, aby túto sumu znízila na 700 miliónov USD. Suma 800 miliónov USD, ktorá bola stanovená podla cien platných ku dnu uzavretia oznámenej dohody, zodpovedala priblizne polovici rocnej produkcie spolocnosti Alrosa a jej celkovej produkcii vyvázanej zo Spolocenstva nezávislých státov (SNS). 19. V nadväznosti na oznámenie zacala Komisia dve paralelné konania. Jedno z nich bolo zalozené na clánku 81 ES a druhé vychádzalo z clánku 82 ES. 20. Dna 14. januára 2003 zaslala Komisia spolocnostiam Alrosa a De Beers jednak oznámenie o výhradách s referencným císlom COMP/E-3/38.381, v ktorom zastávala názor, ze oznámená dohoda môze byt protisútaznou dohodou zakázanou clánkom 81 ods. 1 ES a nemôze byt predmetom výnimky na základe clánku 81 ods. 3 ES. V ten istý den zaslala spolocnosti De Beers druhé samostatné oznámenie o výhradách s referencným císlom COMP/E-2/38.381, v ktorom zastávala názor, ze dohoda môze predstavovat zneuzitie dominantného postavenia, ktoré zakazuje clánok 82 ES. 21. Spolocnosti Alrosa a De Beers zaslali Komisii 31. marca 2003 ako odpoved na oznámenie o výhradách vo veci COMP/E-3/38.381 spolocné písomné pripomienky. 22. Dna 1. júla 2003 zaslala Komisia spolocnosti Alrosa a spolocnosti De Beers dodatocné oznámenie o výhradách, v ktorom zastávala názor, ze oznámená dohoda predstavuje protisútaznú dohodu zakázanú clánkom 53 ods. 1 Dohody o EHP a nemôze byt predmetom výnimky na základe clánku 53 ods. 3 Dohody o EHP. V ten den zaslala spolocnosti De Beers aj odlisné dodatocné oznámenie o výhradách, podla ktorého oznámená dohoda môze tiez predstavovat zneuzitie dominantného postavenia, ktoré je podla clánku 54 Dohody o EHP zakázané. 23. Ústne pripomienky spolocností Alrosa a De Beers si Komisia vypocula 7. júla 2003. 24. Spolocnost Alrosa navrhla 12. septembra 2003 záväzky([14]14), na základe ktorých sa od siesteho roka od nadobudnutia úcinnosti oznámenej dohody malo postupne znízit mnozstvo predávaných surových diamantov a od roku 2013 uz nemala spolocnosti De Beers predávat ziadne surové diamanty. Spolocnost Alrosa vsak tieto ponúknuté záväzky neskôr odvolala. 25. Dna 14. decembra 2004 spolocnost Alrosa a spolocnost De Beers spolocne ponúkli záväzky([15]15) s cielom reagovat na obavy, o ktorých ich informovala Komisia. Tieto spolocne ponúknuté záväzky stanovovali postupné znízenie predajov surových diamantov spolocnosti Alrosa spolocnosti De Beers, ktorých hodnota sa mala znízit zo 700 miliónov USD v roku 2005 na 275 miliónov USD v roku 2010. V nasledujúcom období malo dôjst k obmedzeniu na tejto úrovni. 26. Komisia uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie 3. júna 2005 oznámenie o spolocných záväzkoch spolocností Alrosa a De Beers.([16]16) V nom vyzvala zúcastnené tretie strany, aby jej v lehote jedného mesiaca predlozili svoje pripomienky. Okrem toho oznámila, ze s výhradou výsledkov prieskumu trhu zamýsla prijat rozhodnutie vyhlasujúce spolocne ponúknuté záväzky za záväzné. 27. Na základe uvedeného uverejnenia predlozilo 21 zúcastnených tretích strán svoje pripomienky Komisii. Komisia o tom spolocnosti Alrosa a De Beers informovala 27. októbra 2005, ked ich zároven vyzvala, aby jej do konca novembra 2005 predlozili nové spolocne ponúknuté záväzky smerujúce k úplnému ukonceniu ich obchodných vztahov od roku 2009. 28. Ako odpoved na obavy, ktoré vyjadrila Komisia([17]17), predlozila spolocnost De Beers 25. januára 2006 individuálne ponúknuté záväzky([18]18). Na základe týchto individuálne ponúknutých záväzkov sa spolocnost De Beers zaviazala, ze postupne znízi nákup surových diamantov od spolocnosti Alrosa. Hodnota uvedených nákupov mala zo sumy 600 miliónov USD v roku 2006 klesnút na 400 miliónov USD v roku 2008 a po tomto dátume malo dôjst k ich ukonceniu. 29. Cast individuálne ponúknutých záväzkov spolocnosti De Beers oznámila Komisia 26. januára 2006 spolocnosti Alrosa a vyzvala ju, aby k nim predlozila svoje pripomienky. Komisia zároven poskytla spolocnosti Alrosa kópiu vyjadrení tretích strán, ktoré nemali dôverný charakter. 30. Následne doslo k výmene názorov medzi spolocnostou Alrosa a Komisiou, ktorá sa týkala urcitých aspektov postupu stanoveného v clánku 9 nariadenia c. 1/2003 a ich vplyvu na prejednávanú vec. Islo predovsetkým o nahliadnutie do spisu a najmä o právo byt vypocutý. Spolocnost Alrosa sa okrem toho vo svojom liste zo 6. februára 2006 vyjadrila aj k individuálne ponúknutým záväzkom spolocnosti De Beers a k pripomienkam tretích strán. 31. Dna 22. februára 2006 prijala Komisia napadnuté rozhodnutie, v ktorého clánku 1 uviedla: "Ponúknuté záväzky, ktoré sú vymenované v prílohe, sú pre spolocnost De Beers záväzné." Clánok 2 tohto rozhodnutia znie: "Konanie zacaté v prejednávanej veci je ukoncené." Napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe konania podla clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o EHP. Paralelné konanie na základe clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP sa tým stalo bezpredmetné([19]19). IV - Súdne konanie 32. Spolocnost Alrosa podala 29. júna 2006 na Súde prvého stupna zalobu proti napadnutému rozhodnutiu. Ziadala v nej, aby Súd prvého stupna dané rozhodnutie zrusil a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Naproti tomu Komisia ziadala zamietnut zalobu ako nedôvodnú a zaviazat spolocnost Alrosa na náhradu trov konania. V súlade s clánkom 76a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna sa vo veci rozhodlo v skrátenom súdnom konaní.([20]20) 33. Súd prvého stupna 11. júla 2007 napadnutým rozsudkom zalobe spolocnosti Alrosa vyhovel. Napadnuté rozhodnutie zrusil a Komisiu zaviazal znásat svoje vlastné trovy konania, ako aj nahradit trovy konania spolocnosti Alrosa. 34. Odvolaním, ktoré bolo kancelárii Súdneho dvora dorucené 24. septembra 2007([21]21), Komisia navrhuje: - zrusit napadnutý rozsudok, - rozhodnút spor s konecnou platnostou zamietnutím zaloby o zrusenie vo veci T-170/06 ako nedôvodnej, ako aj - zaviazat zalobkynu vo veci T-170/06 na náhradu trov konania Komisie v prvostupnovom aj v odvolacom konaní. 35. Spolocnost Alrosa navrhuje: - zamietnut odvolanie, - zaviazat Komisiu na náhradu súdnych a mimosúdnych trov a výdavkov, ktoré spolocnosti Alrosa vznikli v súvislosti s touto vecou, a - prijat akékolvek iné opatrenia, ktoré Súdny dvor povazuje za primerané. 36. Odvolanie bolo na Súdnom dvore najskôr predmetom písomnej casti konania a potom 3. júna 2009 aj ústnej casti konania. V - Posúdenie odvolacích dôvodov 37. Proti prvostupnovému rozsudku uvádza Komisia dva odvolacie dôvody. Prvý sa týka hmotnoprávnych otázok súvisiacich s aplikáciou zásady proporcionality, zatial co druhý je venovaný právu byt vypocutý v správnom konaní. A - Prvý odvolací dôvod: hmotnoprávne otázky súvisiace so zásadou proporcionality 38. V prvom odvolacom dôvode vycíta Komisia Súdu prvého stupna predovsetkým nesprávny výklad a pouzitie zásady proporcionality v danom prípade. V tejto súvislosti uvádza, ze Súd prvého stupna nielenze nesprávne vylozil clánok 9 nariadenia c. 1/2003 a clánok 82 ES, ale doslo aj k nesprávnemu odôvodneniu, k skresleniu skutkových okolností a k prekroceniu rozsahu súdnej kontroly. 39. V pozadí stojí otázka, ci Súd prvého stupna v danom prípade oprávnene predpokladal, ze k individuálne ponúknutým záväzkom spolocnosti De Beers existovali aj iné riesenia - a to spolocne ponúknuté záväzky spolocností De Beers a Alrosa -, ktoré by nemali taký negatívny vplyv na záujmy spolocnosti Alrosa a Komisia by ich musela zohladnit. 1. Úvodná poznámka k uplatnitelnosti zásady proporcionality 40. Pri protimonopolných konaniach je cielom Komisie ochránit hospodársku sútaz na vnútornom trhu pred narusením [clánok 3 ods. 1 písm. g) ES]. V záujme dosiahnutia tohto ciela pôsobí Komisia jednak proti dohodám, rozhodnutiam a zosúladeným postupom, ktorých ciele alebo následky odporujú hospodárskej sútazi (clánok 81 ES, clánok 53 Dohody o EHP), ako aj proti zneuzívaniu dominantného postavenia (clánok 82 ES, clánok 54 Dohody o EHP). V záujme odstránenia pochybností, ktoré by Komisia v súvislosti s hospodárskou sútazou mohla mat, sú spolocnosti oprávnené ponúknut záväzky, ktoré Komisia rozhodnutím podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 môze vyhlásit za záväzné. 41. Úcastníci konania sa v zásade zhodujú v tom, ze rozhodnutia Komisie podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 musia byt v súlade so zásadou proporcionality. 42. Clánok 9 nariadenia c. 1/2003 na rozdiel od clánku 7 neobsahuje výslovný odkaz na zásadu proporcionality. Ako vseobecná právna zásada práva Spolocenstva je proporcionalita kritériom, podla ktorého sa posudzuje kazdé konanie orgánov Spolocenstva([22]22) vrátane rozhodnutí Komisie ako orgánu na ochranu hospodárskej sútaze.([23]23) 43. Ak sa preukáze, ze ponúknuté záväzky jedného podniku ci viacerých podnikov vzhladom na ciel sledovaný Komisiou - ochránit hospodársku sútaz pred skresleniami - sú neprimerané, Komisia nesmie ponúknuté záväzky vyhlásit za záväzné. Práve naopak, musí tento podnik alebo tieto podniky upozornit na neprimeranost a v prípade potreby iniciovat zmeny týchto ponúknutých záväzkov. Navyse, ak je balík ponúknutých záväzkov mozné rozdelit, Komisii nebráni nic v tom, aby za záväznú vyhlásila len cast ponúknutých záväzkov.([24]24) 44. Úcastníci konania vsak majú diametrálne odlisné názory na to, aké poziadavky vyplývajú zo zásady proporcionality pre rozhodnutia o ponúknutých záväzkoch v zmysle clánku 9 nariadenia c. 1/2003. 2. Poziadavky kladené na proporcionalitu rozhodnutí o ponúknutých záväzkoch (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu) 45. Ci Súd prvého stupna pri skúmaní proporcionality napadnutého rozhodnutia pouzil tie správne kritériá, je otázka, ktorej zodpovedania sa mozno dovolávat v rámci odvolania.([25]25) 46. Podla ustálenej judikatúry zo zásady proporcionality vyplýva, ze akty orgánov Spolocenstva nesmú prekracovat hranice toho, co je primerané a potrebné na dosiahnutie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom vtedy, ked sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba pouzit najmenej obmedzujúce opatrenia a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom.([26]26) 47. Základom napadnutého rozsudku je domnienka, ze zásada proporcionality podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 má rovnaké úcinky ako rozhodnutie o ukoncení (porusovania clánkov 81 a 82 ES) podla clánku 7 uvedeného nariadenia.([27]27) Podla názoru Súdu prvého stupna clánky 7 a 9 majú rovnaký úcel. Jediná osobitnost clánku 9 je v tom, ze Komisia je zbavená povinnosti pokracovat v regulacnom postupe ulozenom na základe clánku 85 ES a najmä preukázat porusenie.([28]28) 48. Komisia oprávnene podala námietky proti uvedenému postupu Súdu prvého stupna. 49. Súd prvého stupna podla nej nevzal do úvahy zásadné rozdiely medzi clánkami 9 a 7 nariadenia c. 1/2003, ktoré majú rozhodujúci význam na posúdenie proporcionality príslusných rozhodnutí Komisie. 50. Na rozdiel od clánku 7 podla Komisie clánok 9 nariadenia c. 1/2003 neobsahuje nijaký nástroj, pomocou ktorého by bolo mozné zistit porusenia práva hospodárskej sútaze,([29]29) len poskytuje Komisii moznost odstránit - s budúcou úcinnostou - pochybnosti týkajúce sa hospodárskej sútaze. 51. Charakteristickým znakom clánku 9 nariadenia c. 1/2003 je snaha o hospodárnost konania. Komisia riesi problémy, ktoré zistila v oblasti hospodárskej sútaze, bez toho, aby predtým konstatovala existenciu porusenia,([30]30) v súcinnosti s príslusnými podnikmi a opiera sa pri tom o záväzky dobrovolne ponúknuté podnikmi. Naproti tomu v prípade rozhodnutia podla clánku 7 by musela eventuálne sama nájst opatrenia na zabránenie porusovaniu, co by si vyzadovalo ovela rozsiahlejsie a dlhsie vysetrovanie i podrobnejsie zhodnotenie skutkového stavu. 52. Osobitnosti clánku 9 nariadenia c. 1/2003 majú dvojaký úcinok na preskúmanie proporcionality rozhodnutí týkajúcich sa uvedených ponúknutých záväzkov vydaných podla tohto predpisu. 53. Po prvé v rámci clánku 9 nariadenia c. 1/2003 treba klást zvýsené nároky na vhodnost ponúknutých záväzkov, ktoré sa vyhlásia za záväzné. Ak uvedené rozhodnutia nie sú ocividne vhodné na to, aby odstránili problémy v oblasti hospodárskej sútaze, ktoré Komisia zistila, má Komisia právo odmietnut ich. Len takto je mozné splnit úcel clánku 9 nariadenia c. 1/2003, ktorým je rýchle a úcinné vyriesenie problémov v oblasti hospodárskej sútaze, a to bez zvýsenia nárokov kladených na Komisiu v súvislosti s vysetrovaním a hodnotením. Ponúknuté záväzky, ktorých vhodnost mozno posúdit az po dôkladnom preskúmaní zo strany Komisie, Komisia nemusí prijat. 54. Po druhé pri skúmaní nevyhnutnosti ponúknutých záväzkov pri odstranovaní problémov v oblasti hospodárskej sútaze, ktoré Komisia zistila, treba rozlísit, ci sú dotknuté záujmy spolocnosti, ktorá záväzky ponúkla, alebo záujmy tretích osôb. 55. Zatial co nevyhnutnost týkajúcu sa toho podniku, ktorý záväzky ponúkol (v tomto prípade spolocnosti De Beers), mozno bez pochybností predpokladat,([31]31) uvedený predpoklad neprichádza do úvahy v rozsahu, v akom sú dotknuté záujmy tretích osôb (v tomto prípade spolocnosti Alrosa). Dôvodom je skutocnost, ze dohodu tieto tretie osoby neuzavreli, a tak nemôze ani dobrovolnost ponúknutého záväzku zarucit respektovanie ich záujmov. Naopak, v súvislosti so záujmami tretích osôb treba stále skúmat, ci dané ponúknuté záväzky prekracujú rámec, ktorý je potrebný na odstránenie príslusných problémov v oblasti hospodárskej sútaze. 56. Komisii síce pri prijímaní rozhodnutia podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 nic nebráni v tom, aby sama hladala menej dalekosiahle alternatívy rozhodnutí, ktoré jej boli predlozené. Napriek tomu je prípade vsetkých jej známych alternatív k uvedeným ponúknutým záväzkom - v tomto prípade najmä pri spolocných ponúknutých záväzkoch spolocností De Beers a Alrosa - povinná preskúmat, ci naozaj predstavujú miernejsí spôsob riesenia zistených problémov v oblasti hospodárskej sútaze, ktorými nebudú záujmy tretích osôb vôbec obmedzené alebo budú obmedzené v mensej miere. 57. Komisia pritom musí zohladnit len tie alternatívy, ktoré sú na riesenie problémov zistených v oblasti hospodárskej sútaze rovnako vhodné ako ponúknuté záväzky, ktoré jej boli dorucené. Skutocne ponúknuté záväzky, ako aj ich prípadné alternatívy musia byt teda ocividne vhodné na riesenie problémov v oblasti hospodárskej sútaze.([32]32) 58. Súd prvého stupna teda Komisii neprávom vycíta, ze "alternatívne riesenia, ktoré menej obmedzovali podniky..., Komisia nemohla odmietnut zohladnit na základe údajnej tazkosti pri ich vymedzení"([33]33). V súlade so zmyslom a s úcelom clánku 9 nariadenia c. 1/2003 nemá posúdenie alternatívnych riesení vyzadovat rozsiahle a zdlhavé vymedzovanie alebo hodnotenie. Alternatívne riesenia, ktorých vhodnost by nebolo mozné zistit bez uvedenej nárocnosti, nemusí Komisia v konaní podla clánku 9 brat do úvahy. 59. Na rozdiel od názoru Súdu prvého stupna([34]34) to môze spôsobit, ze Komisia na základe clánku 9 odmietne urcité spôsoby riesenia, podla ktorých by v súlade s clánkom 7 nariadenia c. 1/2003 mala postupovat. V súlade so zelanou hospodárnostou konania je totiz pocet spôsobov riesenia problému v oblasti hospodárskej sútaze, ktoré prichádzajú do úvahy podla clánku 9, v zásade nizsí, ako by to bolo, keby sa postupovalo podla clánku 7. 60. Vseobecný záujem, ktorým je co najrýchlejsie a najhospodárnejsie riesenie problémov v oblasti hospodárskej sútaze, oprávnuje zúzit výber opatrení, ktoré prichádzajú do úvahy na základe clánku 9. Podniky, ktoré ponúknu záväzky, berú vedome do úvahy, ze ich ponúknuté záväzky idú nad rámec toho, co by im po dôkladnom preskúmaní mohla vo svojom rozhodnutí podla clánku 7 nariadenia c. 1/2003 prikázat Komisia. Reciprocne vsak vdaka zastaveniu protimonopolného konania, ktoré voci nim prebiehalo, ihned získajú právnu istotu a môzu zabránit urceniu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ako aj prípadne hroziacemu ulozeniu pokuty. 61. Aj tretie osoby budú mat väcsinou prospech z toho, ze daný podnik vykoná voci Komisii velké ústupky, aby tak zabránil rozhodnutiu o zákaze. Ako vsak daný prípad názorne ukazuje, záväzky ponúknuté podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 môzu byt obcas aj na tarchu tretích osôb. Dochádza k tomu najmä v prípade, ak sa tretia osoba spoliehala na pokracovanie praktík spolocnosti s dominantným postavením na trhu, ktoré sú z hladiska práva hospodárskej sútaze pochybné. Vzhladom na verejný záujem, ktorým je nenarusená hospodárska sútaz, je uvedená dôvera chránená len v obmedzenom rozsahu. 62. Kedze Súd prvého stupna nevzal do úvahy tieto osobitosti postupu podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003, zalozil napadnuté rozhodnutie na privelmi prísnom kritériu proporcionality, cím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Uvedené nesprávne právne posúdenie bolo dôvodom, pre ktorý bolo napadnuté rozhodnutie vyhlásené za neplatné. Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je teda dôvodná a je dôvodom na zrusenie napadnutého rozsudku. 3. Konkrétne preskúmanie proporcionality rozhodnutia o ponúknutých záväzkoch (druhá cast prvého odvolacieho dôvodu) 63. Komisia okrem toho proti napadnutému rozsudku uvádza viacero detailne prepracovaných kritických poznámok, v ktorých sa venuje konkrétnemu pouzitiu zásady proporcionality v danom prípade. Predmetom jej kritiky je hodnotenie alternatív k individuálne ponúknutým záväzkom spolocnosti De Beers, ktoré Komisia vyhlásila za záväzné, Súdom prvého stupna. Súd prvého stupna dospel k záveru, ze Komisia mala tieto alternatívy zohladnit.([35]35) 64. Spolocnost Alrosa najprv pausálne popierala prípustnost argumentov Komisie, pretoze Komisia nimi spochybnovala len posúdenie skutkových okolností Súdom prvého stupna. 65. Pravda je, ze odvolanie sa obmedzuje iba na právne otázky a Súdny dvor nie je oprávnený nahradit posúdenie skutkových okolností a dôkazov Súdom prvého stupna svojím vlastným posúdením.([36]36) Podla clánku 225 ods. 1 ES a clánku 58 ods. 1 Statútu Súdneho dvora má len Súd prvého stupna právomoc zistit skutkový stav, okrem prípadu, keby vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, a tento skutkový stav posúdit.([37]37) 66. V skutocnosti to na prvý pohlad vyzerá tak, ako keby Komisia chcela pouzit druhú cast svojho prvého odvolacieho dôvodu iba ako zámienku, pomocou ktorej by spochybnila posúdenie skutocností a dôkazov, ktoré vykonal Súd prvého stupna, co je vsak v odvolacom konaní neprípustné. 67. Pri blizsom pohlade sa vsak z námietok Komisie - formulovaných velmi komplikovane - môze okrem iného vyrozumiet výcitka, ze Súd prvého stupna pri posudzovaní proporcionality napadnutého rozhodnutia prekrocil rozsah súdnej kontroly. Táto otázka, ktorej sa ako klúcovej otázke venujem v casti a), je právnou otázkou([38]38) a je mozné preskúmat ju v rámci odvolacieho konania. Ostatným bodom, ktoré Komisia skritizovala, sa v nadväznosti na to tiez strucne venujem [pozri cast b)]. a) O prekrocení rozsahu súdnej kontroly zo strany Súdu prvého stupna 68. Komisia argumentuje, ze Súd prvého stupna prekrocil hranice súdnej kontroly, pretoze namiesto hodnotenia Komisie pouzil svoje vlastné hodnotenie situácie na trhu. Uvedená výcitka je zameraná najmä proti bodom 134, 135, 138 a 153 napadnutého rozsudku, v ktorých sa Súd prvého stupna venuje mozným alternatívam k individuálne ponúknutým záväzkom spolocnosti De Beers. Na jednej strane ide o spolocne ponúknuté záväzky spolocností De Beers a Alrosa, na strane druhej o návrh spolocnosti Alrosa predat rocne cast surových diamantov tomu kupujúcemu, ktorý za ne ponúkne najviac. 69. Na to, aby sa zistilo, ci je uvedená výcitka opodstatnená, treba zistit jednak to, ci mala Komisia v danom prípade pri hodnotení záväzkov ponúknutých spolocnostou De Beers urcitý priestor na volnú úvahu, a jednak to, ci Súd prvého stupna tento priestor neporusil. i) Existencia priestoru na volnú úvahu Komisie 70. Preskúmanie, ci sú isté opatrenia vhodné a potrebné na to, aby odstránili problém v oblasti hospodárskej sútaze, ktorý odhalila Komisia, si vyzaduje zhodnotenie zlozitých hospodárskych okolností. Na to má Komisia k dispozícii priestor na volnú úvahu([39]39). 71. Pokial ide o hodnotenie ponúknutých záväzkov podnikov, na rozdiel od názoru Súdu prvého stupna([40]40) neexistuje ziadny velký rozdiel medzi konaním podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 a konaním týkajúcim sa kontroly koncentrácie. V jednom aj druhom prípade sa totiz od Komisie pozaduje rozhodnutie, ktoré bude mat charakter predpovede, v rámci ktorého má Komisia odhadnút, ako sa bude vyvíjat trh pri zohladnení ponúknutých záväzkov. To, ze v rámci clánku 9 nariadenia c. 1/2003 predstavujú "existujúce postupy" dôvod na zacatie konania, nemení nic na potrebe prognostického charakteru hospodárskej analýzy ocakávaného vplyvu ponúknutých záväzkov na vývoj trhu v budúcnosti. 72. Preto bol Súd prvého stupna povinný v súlade s clánkom 9 nariadenia c. 1/2003 poskytnút Komisii rovnaký priestor na volnú úvahu, aký jej podla judikatúry patrí pri posudzovaní ponúknutých záväzkov v rámci kontroly koncentrácie.([41]41) 73. Nic na tom nemení ani zistenie Súdu prvého stupna, ze Komisia v danom prípade "neuskutocnila zlozitú hospodársku analýzu"([42]42). Uvedené zistenie Súdu prvého stupna sa totiz vztahuje iba na hladanie alternatívnych riesení, ktoré Komisia - podla názoru Súdu prvého stupna - odmietla. Ako uz bolo uvedené, Komisia nie je na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003 vôbec povinná hladat alternatívy k ponúknutým záväzkom, ktoré jej boli predlozené. 74. Rozhodujúce je - a to Súd prvého stupna nezohladnil -, ze pred prijatím kazdého rozhodnutia podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 je Komisia povinná vykonat posúdenie situácie na trhu, do ktorej sa ponúknuté záväzky zaradujú. Komisia je povinná preskúmat, aký budú mat tieto záväzky vplyv na budúci vývoj na trhu a ci sú alternatívy, ktoré sú jej známe, rovnako vhodné na odstránenie zisteného problému v oblasti hospodárskej sútaze. Uz len to si vyzaduje posúdenie zlozitých hospodárskych faktorov. Súd prvého stupna nekonstatoval, ze Komisia v danom prípade nevykonala uvedené posúdenie situácie na trhu a alternatív k individuálne ponúknutým záväzkom, ktoré jej predlozila spolocnost De Beers. 75. Preto platí, ze Komisia mala v danom prípade priestor na volnú úvahu, ktorý aj vyuzila. Dalej treba objasnit, ci Súd prvého stupna tento priestor na volnú úvahu narusil, ako mu to vycíta Komisia. ii) Narusenie rozhodovacieho priestoru Komisie na volnú úvahu zo strany Súdu prvého stupna 76. Súd prvého stupna zistil, "ze [napadnuté] rozhodnutie je postihnuté nesprávnym posúdením, ktoré je nakoniec zjavné"([43]43). Treba preskúmat, ci Súd prvého stupna týmto konstatovaním vyhovel poziadavkám kladeným právom alebo ci prekrocil medze súdnej kontroly rozhodnutí Komisie. 77. Existencia priestoru na volnú úvahu vo veci hospodárskych otázok neznamená, ze sudca Spolocenstva nesmie vykonat kontrolu výkladu hospodárskych údajov zo strany Komisie. Práve naopak, sudca je oprávnený preskúmat vecnú zákonnost rozhodnutí Komisie z hladiska správnosti skutkového stavu a absencie zjavne nesprávneho posúdenia.([44]44) Môze pritom nielen skúmat vecnú správnost uvádzaných dôkazov, ich spolahlivost a súvislost, ale je oprávnený aj skontrolovat, ci v prípade týchto dôkazov ide o relevantné údaje, ktoré môzu byt pouzité pri hodnotení celkovej situácie, a ci sú naozaj podkladom záverov, ku ktorým sa na základe nich dospelo.([45]45) 78. Súd prvého stupna mal právo preskúmat, ci bol skutkový stav, ktorý zistila Komisia, naozaj správnym základom jej rozhodnutia, konkrétne, ci boli individuálne ponúknuté záväzky spolocnosti De Beers nielen vhodné, ale aj potrebné na odstránenie zisteného problému v oblasti hospodárskej sútaze. 79. Ako Súd prvého stupna v tejto súvislosti správne uviedol, zásada proporcionality ukladá Komisii povinnost, aby pred rozhodnutím o dohode o ponúknutých záväzkoch preskúmala vhodnost opatrení, ktoré sú jej známe a ktoré by boli mensím obmedzením. Az ak sa tieto menej obmedzujúce opatrenia ukázu ako nevhodné z hladiska odstránenia zistených pochybností súvisiacich s hospodárskou sútazou, smie Komisia rozhodnút v prospech postupu, ktoré predstavuje väcsie obmedzenie.([46]46) 80. V danom prípade nebolo pochybností o tom, ze Komisia poznala alternatívne spôsoby riesenia, ktoré by záujmy spolocnosti Alrosa obmedzovali menej. Konkrétne islo najmä o spolocne ponúknuté záväzky spolocností De Beers a Alrosa.([47]47) Komisia vsak dospela - v neposlednom rade na základe výsledkov prieskumu trhu, ktorý vykonala - k záveru, ze takéto alternatívne spôsoby riesenia by na odstránenie problémov v oblasti hospodárskej sútaze, ktoré odhalila, neboli vhodné.([48]48) 81. Súd prvého stupna by zjavné nesprávne posúdenie mohol konstatovat len v prípade, ak by sa naposledy uvedený záver Komisie nezakladal na skutocnostiach, ktoré sama zistila. 82. Túto poziadavku napadnutý rozsudok nesplna. 83. Nikde nie je uvedené, ze by Súd prvého stupna dospel k záveru, ze závery Komisie nie sú zalozené na skutocnostiach, ktoré zistila. Súd prvého stupna v súvislosti s vyriesením problémov v oblasti hospodárskej sútaze, ktoré Komisia odhalila, iba vyjadril svoje odlisné zhodnotenie vhodnosti alternatívnych spôsobov riesenia. 84. Na predpoklad, ze doslo k zjavnému nesprávnemu posúdeniu, vsak v nijakom prípade nestací len to, ze sa názor Súdu prvého stupna lísi od názoru Komisie. Ak sú na základe posúdenia skutkových okolností a dôkazov mozné rôzne závery, nemozno z právneho hladiska namietat, ze sa Komisia rozhodla pre jedno z riesení, a to ani v prípade, ze by to nebolo riesenie, ktoré Súd prvého stupna povazuje za vhodnejsie. O zjavnom nesprávnom posúdení mozno hovorit az vtedy, ak závery, ku ktorým Komisia dospela, nie sú zalozené na skutocnostiach a dôkazoch,([49]49) to znamená, ak nie je zjavný ich rozumný základ.([50]50) 85. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna nedokázal, ze by závery, ku ktorým Komisia dospela, neboli správne. Súd prvého stupna sa naopak sústredil na nejasné dohady a predbezné závery. Uvádza, ze spolocne ponúknuté záväzky spolocností De Beers a Alrosa sa mohli "na prvý pohlad zdat vhodné, aby reagovali na obavy vyjadrené Komisiou"([51]51), ze spolocnost De Beers mohla "tazko" ovplyvnovat ceny stanovené spolocnostou Alrosa a ze pre spolocnosti De Beers a Alrosa by vykonávanie koordinácie cenových politík "bolo tazko predstavitelné"([52]52). 86. Z tvrdení Súdu prvého stupna nie je jasné, ci boli spolocne ponúknuté záväzky spolocností De Beers a Alrosa ocividne vhodné na odstránenie problémov v oblasti hospodárskej sútaze, ktoré odhalila Komisia, ani to, ci na tento úcel boli rovnako vhodné individuálne ponúknuté záväzky spolocnosti De Beers, ktoré Komisia vyhlásila za záväzné. Naopak sa zdá, ze Súdu prvého stupna stacilo len to, ze alternatívne riesenie "by prinajmensom znízilo riziká narusenia hospodárskej sútaze"([53]53) a ze ciele sledované Komisiou neboli nevyhnutne ohrozené([54]54). Správne by vsak Súd prvého stupna musel dospiet k záveru, ze spolocne ponúknuté záväzky spolocností De Beers a Alrosa postacovali na to, aby vylúcili riziká narusenia hospodárskej sútaze a dosiahli ciele, ktoré si Komisia stanovila, pokial ide o ochranu hospodárskej sútaze. 87. Tieto tvrdenia Súdu prvého stupna nie sú v súvislosti s uvedenými poziadavkami, ktoré právo kladie na skúmanie proporcionality v zmysle clánku 9 nariadenia c. 1/2003, dostatocné.([55]55) 88. Výrokmi o spolocne ponúknutých záväzkoch spolocností De Beers a Alrosa prekrocil Súd prvého stupna priestor vymedzený na kontrolu súladu rozhodnutia Komisie s právom a v skutocnosti prezentoval svoje hodnotenie vsetkých hospodárskych faktorov. Platí to napríklad v prípade jeho tvrdenia, ze znízenie mnozstva surových diamantov, ktoré spolocnost Alrosa predá spolocnosti De Beers, od roku 2009 na 35 % mnozstva predaného v roku 2004 (s protihodnotou vo výske 275 miliónov USD) by tretím stranám umoznilo úplný prístup k alternatívnemu a nezávislému zdroju zásobovania.([56]56) To isté platí aj na zhodnotenie návrhu spolocnosti Alrosa predat kazdý rok cast surových diamantov tomu subjektu, ktorý za ne ponúkne najviac.([57]57) Tieto analýzy by vsak na to, aby sa stali niecím iným, ako len obycajnými konstatovaniami, vyzadovali podrobnú analýzu trhových pomerov. Tú je vsak oprávnená vykonat Komisia, a nie Súd prvého stupna. 89. V rámci odvolacieho konania nie je úlohou Súdneho dvora, aby rozhodoval o protirecivých hospodárskych názoroch Súdu prvého stupna a Komisie, a posudzoval, cí názor má z hladiska vhodnosti alternatívnych spôsobov riesenia prednost. Znamenalo by to totiz, ze Súdny dvor by nedovoleným spôsobom namiesto hodnotení Komisie a Súdu prvého stupna pouzil svoje vlastné hodnotenia a vykonal by posúdenie zlozitých hospodárskych faktorov. 90. Relevantné je len to, ze Súd prvého stupna v danom prípade namiesto hodnotenia Komisie pouzil svoje vlastné hodnotenie a tak protiprávnym spôsobom narusil mieru volnej úvahy Komisie.([58]58) V dôsledku toho treba vyhoviet výcitke Komisie. Kedze uvedené právne pochybenie bolo pre Súd prvého stupna dôvodom na zrusenie napadnutého rozhodnutia, odôvodnuje to navyse aj zrusenie napadnutého rozsudku. b) O ostatných bodoch, v ktorých Komisia kritizovala postup Súdu prvého stupna 91. Dalej sa budem venovat ostatným kritickým poznámkam, ktoré Komisia uviedla v druhej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu. i) O údajnom "skreslení dôsledkov predbeznej analýzy" 92. Komisia vycíta, ze Súd prvého stupna údajne "skreslil dôsledky predbeznej analýzy prípadu, ktorú vykonala". Súd prvého stupna neprihliadol na skutocnost, ze medzi spolocnostami De Beers a Alrosa celkom nezávisle od plánovanej zmluvnej dohody sa aj nadalej uskutocnovali tzv. predaje typu ad hoc, ktoré prebiehali na princípe "ochotný kupujúci/ochotný predávajúci". Súd prvého stupna uvedené predaje typu ad hoc medzi oboma spolocnostami pokladal iba za minulú prax a nezohladnil ich súcasné následky. 93. Výcitka je prípustná, pretoze poukazuje na skreslenie skutocností, resp. dôkazov.([59]59) 94. V tejto veci je vsak výcitka skreslenia skutocností, resp. dôkazov nedôvodná. O takomto skreslení mozno hovorit len v prípade, ak je posúdenie existujúcich dôkazov ocividne nesprávne, a to bez toho, aby boli získané nové dôkazy.([60]60) V tomto prípade k tomu vsak nedoslo. 95. Súd prvého stupna v súvislosti s nákupmi typu ad hoc síce v napadnutom rozsudku na niektorých miestach spomenul "existenciu historických vztahov" medzi spolocnostami De Beers a Alrosa a odkázal na "predchádzajúce postupy" oboch spolocností.([61]61) Rozsudok vsak neobsahuje ziadny jednoznacný bod, na základe ktorého by bolo mozné predpokladat, ze Súd prvého stupna povazoval predaje typu ad hoc výlucne za minulost, a nie za prax, ktorá medzi oboma spolocnostami existuje nadalej. 96. Túto výcitku Komisie treba preto zamietnut. ii) O jednostrannom zohladnení tvrdení a záujmov spolocnosti Alrosa 97. Komisia dalej tvrdí, ze napadnutý rozsudok nerespektuje výsledky prieskumu trhu. Súd prvého stupna údajne jednostranne zohladnuje záujmy a argumenty spolocnosti Alrosa, ktorým pripisuje prílis velký význam, a nerespektuje záujmy hospodárskej sútaze. Rozsudok sa vôbec nevenuje mnohým argumentom Komisie a v podstate sa zameriava na tvrdenie, podla ktorého má skúmanie proporcionality objektívny charakter.([62]62) 98. Ako Komisia vysvetluje vo svojej argumentácii, tento prejav sa môze chápat ako výcitka nedostatku odôvodnenia. Napadnutý rozsudok povazuje za protirecivý a za nedostatocne odôvodnený. 99. Otázka, ci je odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupna protirecivé alebo nedostatocne odôvodnené, je právnou otázkou, ktorú mozno polozit v rámci odvolania.([63]63) 100. Z obsahového hladiska vsak povinnost Súdu prvého stupna odôvodnit svoje rozhodnutia este neznamená, ze by sa musel podrobne zaoberat kazdým argumentom, ktorého sa úcastník konania dovoláva.([64]64) Naopak, postacuje, ak z odôvodnenia rozsudku jasne a jednoznacne vyplývajú úvahy Súdu prvého stupna, aby to dotknutým osobám umoznilo zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonat jeho súdny prieskum.([65]65) 101. V danom prípade Súd prvého stupna uvedenú poziadavku splnil. Citatel bez problémov vyrozumie dôvody, na základe ktorých Súd prvého stupna vyhovel zalobe spolocnosti Alrosa. Ani Komisia nemala problém porozumiet odôvodneniu rozsudku a napadnút rozsudok rozsiahlym odvolaním. 102. V skutocnosti nie je podla môjho názoru cielom kritiky zo strany Komisie ani tak riadne odôvodnenie, a teda formálna zákonnost napadnutého rozsudku, ako skôr jeho obsahová správnost. Sama skutocnost, ze Súd prvého stupna dospel k inému záveru ako odvolatel, nemôze vsak znamenat, ze napadnutý rozsudok nebol riadne odôvodnený.([66]66) 103. Výcitka nedostatocného odôvodnenia teda nie je opodstatnená. iii) O nesprávnej právnej kvalifikácii uverejnenia podla clánku 27 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 104. Komisia okrem toho argumentuje, ze Súd prvého stupna nevzal do úvahy jej oznámenie v úradnom vestníku, ktorý uverejnila v súlade s clánkom 27 ods. 4 nariadenia c. 1/2003.([67]67) Jej výcitka je namierená proti bodom 136 a 192 napadnutého rozsudku. Uz len z existencie oznámenia v úradnom vestníku v týchto bodoch Súd prvého stupna vylúcil, ze samotná Komisia povazovala spolocne ponúknuté záväzky spolocností De Beers a Alrosa za vhodné "na prvý pohlad" na odstránenie pochybností súvisiacich s hospodárskou sútazou. Komisia tento postoj povazuje bud za skreslenie skutocností, alebo za nesprávnu právnu kvalifikáciu jej oznámenia v úradnom vestníku. 105. Prípadné skreslenie skutocností aj ich právnu kvalifikáciu mozno preskúmat v rámci odvolacieho konania.([68]68) Na základe toho je uvedená výcitka Komisie prípustná. 106. Táto výcitka Komisie je správna, aj pokial ide o jej vecnú stránku. 107. Súd prvého stupna sa v bodoch 136, 192 a 194 napadnutého rozsudku snazí o to, aby bola Komisia viazaná svojím pôvodným posúdením spolocne ponúknutých záväzkov spolocností De Beers a Alrosa. Súd prvého stupna uvedené posúdenie povazuje za oporný bod, pretoze spolocne ponúknuté záväzky boli vhodným spôsobom, ako odstránit problémy v oblasti hospodárskej sútaze, ktoré odhalila Komisia. 108. Súd prvého stupna pritom nevzal do úvahy, ze oznámenie v úradnom vestníku zalozené na clánku 27 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 musí vzdy vychádzat z predbezného posúdenia Komisiou. Zmyslom a úcelom tohto oznámenia je poskytnút tretím stranám - v rámci prieskumu trhu - priestor na vyjadrenie svojho stanoviska k návrhu ponúknutých záväzkov. Na základe výsledkov uvedeného prieskumu trhu je Komisia povinná preskúmat svoje predbezné posúdenie situácie na trhu a znovu posúdit vhodnost ponúknutých záväzkov, pokial ide o odstránenie problémov, ktoré odhalila v oblasti hospodárskej sútaze. Prieskum trhu pritom vôbec nemusí priniest nové skutocnosti ci pochybnosti; jeho výsledkom môze byt aj odlisné zhodnotenie uz známych skutocností a napokon situácie v oblasti hospodárskej sútaze. Prieskum trhu by bol len fraskou, keby nemohol viest k zmene pôvodného názoru Komisie. 109. Ak Súd prvého stupna nesmie pouzit ani oznámenie o výhradách ako kritérium na preskúmanie správnosti rozhodnutia Komisie,([69]69) tak to tým viac nesmie urobit ani v prípade oznámenia v zmysle clánku 27 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. Uvedené oznámenie je tiez len reprodukciou predbezného posúdenia zo strany Komisie, navyse obsahuje prílis málo detailov a je zalozené iba na súhrnnom posúdení prípadu. 110. V danom prípade bolo navyse aj z textového znenia oznámenia v úradnom vestníku([70]70) jasné, ze Komisia este nevykonala konecné posúdenie spolocne ponúknutých záväzkov spolocností De Beers a Alrosa, ktoré jej bolo predlozené. Hoci Súd prvého stupna toto znenie vzal na vedomie,([71]71) v napadnutom rozsudku z neho nevyvodil potrebné závery, pokial islo o docasný charakter posúdení zo strany Komisie, ktoré boli súcastou oznámenia. 111. Tým, ze Súd prvého stupna povazoval oznámenie Komisie uverejnené v úradnom vestníku za dôkaz vhodnosti spolocne ponúknutých záväzkov spolocností De Beers a Alrosa, doslo k nesprávnej právnej kvalifikácii skutocností. 112. Výcitka Komisie, ktorá sa vztahuje na oznámenie v úradnom vestníku, je teda dôvodná. Uvedené nesprávne právne posúdenie vsak nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku, pretoze odkaz na dané oznámenie je len jedným z argumentov, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje vývody týkajúce sa existencie a vhodnosti alternatívnych spôsobov riesenia.([72]72) iv) O namietaných poruseniach clánku 82 ES 113. Na záver Komisia Súdu prvého stupna vycíta, ze pri skúmaní proporcionality dvakrát porusil clánok 82 ES. 114. Predmetom týchto výcitiek sú vývody Súdu prvého stupna súvisiace s moznými alternatívami k individuálne ponúknutým záväzkom spolocnosti De Beers, ktoré boli vyhlásené za záväzné. Komisia nesúhlasí najmä s bodmi 152 a 153 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna zaujíma stanovisko k návrhu spolocnosti Alrosa predat rocne cast surových diamantov tomu kupujúcemu, ktorý za ne ponúkne najviac. Po prvé Súd prvého stupna vôbec nevzal do úvahy fakt, ze spolocnost De Beers je nielen najväcsím kupujúcim na trhu so surovými diamantmi, ale ze je na tomto trhu aj najväcsím producentom. Po druhé Súd prvého stupna nebral ohlad na to, ze ani predaj záujemcovi ponúkajúcemu najviac nemôze spolocnosti zabránit v tom, aby v súvislosti s predkladaním ponúk nezneuzila svoje dominantné postavenie na trhu. 115. Na rozdiel od spolocnosti Alrosa povazujem uvedené výcitky za neprípustné. V nijakom prípade nejde iba o zámienku, ako spochybnit posúdenie skutocností a dôkazov, ktoré vykonal Súd prvého stupna. Naopak, pomocou týchto tvrdení sa nastoluje právna otázka, ci Súd prvého stupna pri výklade a pouzití clánku 82 ES pouzil správne kritériá([73]73) a ci nezabudol zohladnit právne relevantné skutocnosti. - O zanedbaní postavenia spolocnosti De Beers ako producenta 116. Prvá výcitka vychádzajúca z clánku 82 ES sa týka bodu 153 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna oznacil spolocnost De Beers za "najvýznamnejsieho kupujúceho na trhu" bez toho, aby sa zaoberal skutocnostou, ze spolocnost De Beers je na tom istom trhu zároven aj najväcsím producentom. 117. Komisia oprávnene kritizuje uvedený postup. 118. Súd prvého stupna síce nepochybne vedel, ze spolocnost De Beers, ako aj spolocnost Alrosa sú producentmi surových diamantov.([74]74) Túto okolnost vsak pri skúmaní prípadných alternatív k individuálnemu vyhláseniu spolocnosti De Beers, ktoré bolo vyhlásené za záväzné, úplne odignoroval. Na rozhodujúcich miestach v odôvodnení rozsudku oznacuje spolocnost De Beers výlucne za najvýznamnejsieho, resp. najväcsieho kupujúceho na trhu, na ktorý by spolocnost Alrosa mala mat - podla názoru Súdu prvého stupna - aj nadalej prístup.([75]75) 119. Súd prvého stupna pritom vôbec neberie do úvahy, ze z hladiska práva hospodárskej sútaze má pri posúdení dlhodobo existujúceho dodávatelského vztahu medzi dvomi spolocnostami obrovský rozdiel, ci medzi spolocnostami existuje aktuálny, alebo potenciálny konkurencný vztah. 120. Ak totiz obe spolocnosti pôsobia na trhu ako producenti, nie je v súlade s bezným konkurencným správaním, ak jedna z týchto spolocností pravidelne skupuje celú produkciu druhej spolocnosti - alebo aspon jej podstatnú cast -, najmä ak má kupujúci dominantné postavenie na trhu. Toto spolocnost Alrosa na základe otázok na pojednávaní na Súdnom dvore priznala. 121. Aj spolocnost s dominantným postavením na trhu má nepochybne právo na ochranu svojich vlastných obchodných záujmov. Clánok 82 ES je vsak v rozpore so správaním spolocnosti, ktorá má na trhu dominantné postavenie, ak je jeho cielom posilnenie jeho dominantného postavania a jeho zneuzívanie.([76]76) 122. Presne takého nezákonného správania sa mozno obávat, ak spolocnost, ktorá má na trhu dominantné postavenie, skupuje produkciu iného výrobcu, ktorý pôsobí na tom istom trhu. Tento druhý výrobca stráca dôvod budovat si svoj vlastný systém odbytu a vstúpit do konkurencie s dominantnou spolocnostou. Uvedená skutocnost môze negatívne ovplyvnit struktúru trhu a v konecnom dôsledku aj spotrebitela, najmä ak je konkurencia na danom trhu uz tak ci onak oslabená v dôsledku prítomnosti spolocnosti, ktorá má na nom dominantné postavenie. Existuje riziko, ze spolocnost s dominantným postavením odkúpením produkcie druhého výrobcu nepriaznivo - na úkor spotrebitela - ovplyvní odbyt, a teda aj ceny na danom trhu. Uvedené správanie vôbec nesúvisí s ochranou legitímnych záujmov - v zásade prípustnou - spolocnosti, ktorá má na trhu dominantné postavenie. 123. Mimoriadne okolnosti, v ktorých by výnimocne nenastalo protiprávne konanie, Súd prvého stupna v danom prípade nezistil. Práve naopak: hoci na to Komisia upozornila,([77]77) Súd prvého stupna sa dvojitou úlohou spolocnosti De Beers - najväcsieho svetového výrobcu a najdôlezitejsieho kupujúceho na trhu so surovými diamantmi - vôbec nezaoberal. Zohladnenie tejto dvojitej úlohy vsak bolo nevyhnutnou podmienkou zmysluplného posúdenia skutocnosti, ci kazdorocné vydrazenie casti diamantov spolocnosti Alrosa záujemcovi, ktorý za ne ponúkne najvyssiu sumu, predstavuje vhodný spôsob, ako vzhladom na clánok 82 ES odstránit problémy súvisiace s hospodárskou sútazou, ktoré Komisia zistila. 124. Zanedbaním tejto dôlezitej skutocnosti sa Súd prvého stupna pri skúmaní proporcionality dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré je dôvodom na zrusenie napadnutého rozsudku, a to preto, lebo je na nom zalozená domnienka Súdu prvého stupna, podla ktorej v danom prípade existovali alternatívne spôsoby riesenia, ktoré by pre dotknuté spolocnosti predstavovali mensiu zátaz. - O zanedbaní moznosti zneuzitia postavenia zo strany predkladatelov ponúk na drazbách 125. Druhá výcitka vychádzajúca z clánku 82 ES je zameraná proti bodom 152 a 153 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna v nich uvádza, ze predaje ad hoc spolocnosti Alrosa realizované formou drazieb tomu záujemcovi, ktorý ponúkne najvyssiu sumu, nie sú samy osebe v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, a to ani v prípade, ak by mali za následok, ze spolocnost De Beers by si potvrdila ci posilnila svoju dominantnú pozíciu na trhu. 126. Komisia oprávnene namieta proti týmto tvrdeniam Súdu prvého stupna. 127. Súd prvého stupna sa v uvedených bodoch totiz obmedzil na konstatovanie, ze sa netreba obávat, ze by spolocnost Alrosa uprednostnovala pri drazbách spolocnost De Beers, pretoze vraj neexistujú nijaké dôvody na uplatnenie neobjektívnych kritérií hodnotenia ponúk zo strany spolocnosti Alrosa ("iné kritériá, nez je kritérium kvality ponuky")([78]78). 128. Súd prvého stupna pritom nezohladnil, ze na drazbách môze nielen na strane predávajúceho, ale aj na strane kupujúceho vzniknút prílezitost na protiprávne konanie. Ak sa na drazbe zúcastnuje napríklad spolocnost, ktorá produkuje a predáva výrobky konkurujúce drazeným produktom, a navyse má na danom trhu aj dominantné postavenie, môze to viest k vytlácaniu konkurencie z trhu. Môze nastat situácia, ked spolocnost s dominantným postavením umelo zvysuje ponuky, aby pomocou vytlacenia ostatných záujemcov prevzala kontrolu nad výrobou svojho - aktuálneho alebo potenciálneho - súpera. Na trhu to môze viest k znízeniu ponuky a v konecnom dôsledku k umelému zvýseniu cenovej hladiny, ktorú negatívne pocíti spotrebitel. Takéto správanie je zneuzitím v zmysle clánku 82 ES a vôbec nesúvisí s ochranou legitímnych záujmov spolocnosti s dominantným postavením na trhu.([79]79) 129. Od celkového posúdenia okolností konkrétneho prípadu urcite závisí aj to, ci sa treba na strane úcastníkov drazby naozaj obávat spomínaného protiprávneho správania zo strany spolocnosti s dominantným postavením na trhu. Napadnutý rozsudok vsak neobsahuje ziadne poukázanie na to, ze by sa Súd prvého stupna uvedenou otázkou co i len strucne zaoberal, a to napriek tomu, ze na to mal na základe tvrdení Komisie dôvod. Komisia niekolkokrát zdôraznila úlohu spolocnosti De Beers ako "tvorcu trhu" a poukázala na doterajsie snahy spolocnosti De Beers o kontrolu produkcie na trhu s diamantmi.([80]80) 130. Súdu prvého stupna v danom prípade postacovalo, ze pri drazbách, ktoré navrhla spolocnost Alrosa, neexistovalo na strane predávajúceho riziko, ze by doslo k zneuzitiu situácie pri rozhodovaní o ponukách. Tým sa vsak nedá na strane kupujúceho vylúcit protiprávne správanie úcastníka drazby, ktorý má na trhu dominantné postavenie. 131. Súd prvého stupna sa zanedbaním tohto dôlezitého hladiska dopustil pri skúmaní proporcionality nesprávneho právneho posúdenia. Toto nesprávne právne posúdenie je dôvodom na zrusenie napadnutého rozsudku, lebo je na nom zalozená domnienka Súdu prvého stupna, ze v danom prípade existovali alternatívne spôsoby riesenia, ktoré by pre dotknuté spolocnosti znamenali mensiu zátaz. B - Druhý odvolací dôvod: právo byt vypocutý v správnom konaní 132. Druhým odvolacím dôvodom Komisia Súdu prvého stupna v podstate vycíta nesprávne právne posúdenie, ku ktorému doslo v súvislosti s právom byt vypocutý v rámci správneho konania. Komisia okrem toho uvádza, ze Súd prvého stupna rozhodol ultra petita, a opätovne mu vycíta nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozsudku. 1. Predbezná otázka: Je druhý odvolací dôvod nerelevantný? 133. Podla názoru spolocnosti Alrosa je druhý odvolací dôvod Komisie nerelevantný, pretoze sa týka tých tvrdení napadnutého rozsudku, ktoré Súd prvého stupna prijal len z preventívnych dôvodov. 134. Je pravda, ze výcitka odvolatela, ktorá je zameraná proti nepodstatnému odôvodneniu prvostupnového rozsudku, nemôze viest k zruseniu rozsudku, a preto ju treba zamietnut ako nerelevantnú alebo neúcinnú ("inopérant")([81]81). V danom prípade to vsak tak nie je. 135. Súd prvého stupna síce vo svojich vývodoch týkajúcich sa porusenia práva byt vypocutý uviedol nanajvýs nepochopitelným spôsobom, ze je o tomto porusení potrebné rozhodnút "navyse"([82]82). To vsak neznamená, ze by v danom prípade islo len o obiter dicta. Práve naopak, uvedené argumenty sú druhým pilierom rozsudku, na ktorom je zalozené vyhlásenie napadnutého rozhodnutia za neplatné. Je to zrejmé najmä pri pohlade na bod 204 napadnutého rozhodnutia, v ktorom je zalobný dôvod spolocnosti Alrosa týkajúci sa porusenia práva byt vypocutý vyplývajúceho zo zákona výslovne vyhlásený za dôvodný. V prípade argumentov týkajúcich sa práva byt vypocutý ide teda o relevantné dôvody, na ktorých je zalozený výrok napadnutého rozsudku. 136. Výcitku spolocnosti Alrosa, podla ktorej je druhý odvolací dôvod neúcinný, preto treba zamietnut. 2. Skúmanie druhého odvolacieho dôvodu a) O nedostatocnom odôvodnení (prvá cast druhého odvolacieho dôvodu) 137. Komisia najprv vycíta, ze napadnutý rozsudok obsahuje len nedostatocné odôvodnenie týkajúce sa nedostatkov zistených v súvislosti s právom byt vypocutý. Súd prvého stupna nahrádza odôvodnenie círym podozrením. V bodoch 201 a 203 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna nevysvetlil, preco spolocnost Alrosa nemohla "uzitocne" reagovat na dokumenty, ktoré jej boli poskytnuté na nahliadnutie,([83]83) a nemala pri svojom práve byt vypocutá moznost "plne toto právo vykonat". Navyse nebol dokázaný ani kauzálny nexus medzi zistenými nejasnostami a výsledkom konania, cize rozhodnutím o ponúknutých záväzkoch. 138. Tieto argumenty ma nepresvedcili. 139. Odôvodnenie prvostupnového rozsudku môze byt v urcitom smere aj implicitné, ak z rozsudku jasne a jednoznacne vyplývajú úvahy súdu, takze dotknuté osoby môzu rozpoznat dôvody, ktoré viedli Súd prvého stupna k rozhodnutiu, a Súdny dvor môze vykonávat svoju kontrolnú funkciu.([84]84) 140. V danom prípade z napadnutého rozsudku dostatocne jasne vyplýva, ze Súd prvého stupna pokladal právo spolocnosti Alrosa byt vypocutá v rámci konania za porusené z dôvodu oneskoreného poskytnutia podkladov. Podla zistení Súdu prvého stupna Komisia spolocnosti Alrosa znenie stanovísk tretích osôb, ktoré nebolo dôverné, poskytla "az 26. januára 2006, teda viac nez sest týzdnov po dátume formálnej ziadosti [spolocnosti Alrosa] a viac nez tri mesiace po stretnutí, ktoré sa konalo 27. októbra 2005"; Súd prvého stupna tiez namieta, ze tieto dokumenty sa spolocnosti Alrosa "predlozili súcasne so zhrnutím individuálnych záväzkov [ponúknutých záväzkov] spolocnosti De Beers"([85]85). Na základe toho dospel Súd prvého stupna k záveru, ze pokial ide o právo byt vypocutý, spolocnost Alrosa, "nemala moznost plne toto právo vykonat"([86]86). 141. Komisia na to môze mat iný názor ako súd. Môze si mysliet, ze spomínané podklady neboli poskytnuté oneskorene a v kazdom prípade vcas na to, aby mohla spolocnost Alrosa zaujat vecné stanovisko. Na rozdiel od Súdu prvého stupna si Komisia môze mysliet aj to, ze právo spolocnosti Alrosa byt vypocutá nebolo porusené alebo ze jeho prípadné porusenie neovplyvnilo obsah napadnutého rozhodnutia. Tým vsak neuplatnuje výcitku proti formálnej nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu nedostatocného odôvodnenia, ale pochybuje o presvedcivosti odôvodnenia Súdu prvého stupna, a teda o vecnej (obsahovej) zákonnosti rozsudku. 142. Skutocnost, ze Súd prvého stupna dospel k obsahovo inému záveru ako odvolatelka, nemôze sama osebe znamenat, ze napadnutý rozsudok nebol riadne odôvodnený.([87]87) 143. Výcitku nedostatocného odôvodnenia treba teda zamietnut. b) O zásade ne ultra petita a o nároku na spravodlivé konanie (druhá cast druhého odvolacieho dôvodu) 144. Komisia dalej kritizuje, ze v napadnutom rozsudku sa konstatuje, ze k poruseniu práva na vypocutie doslo z úplne iných dôvodov, ako boli dôvody, ktoré spolocnost Alrosa uviedla vo svojej zalobe o neplatnost, ktorú podala na Súd prvého stupna. V prvostupnovom konaní mala spolocnost Alrosa výcitky len voci tomu, ze jej Komisia nevysvetlila dôvody na zmenu názoru na základe prieskumu trhu a ze jej nedala prílezitost vyjadrit sa k novému posúdeniu prípadu. Otázky, ktoré Súd prvého stupna pokladal za relevantné v súvislosti s právom byt vypocutý v rámci konania, spolocnost Alrosa údajne nikdy nepolozila. Napadnutý rozsudok sa vraj nielenze neopiera o výcitku, ktorú spolocnost Alrosa uplatnila pred Súdom prvého stupna, ale ju dokonca výslovne zamieta.([88]88) 145. Podla názoru Komisie rozhodol Súd prvého stupna takýmto konaním ultra petita a navyse porusil aj právo na spravodlivé konanie. i) O zásade ne ultra petita 146. Predovsetkým niet pochybností o tom, ze sudca Spolocenstva rozhodujúci o zalobe o neplatnost nesmie rozhodovat ultra petita.([89]89) To je vyjadrením dispozicnej zásady, podla ktorej predmet sporu urcujú úcastníci konania a sudca nesmie prekrocit jeho rámec. 147. Zdá sa, ze Komisia si myslí, ze zásadu ne ultra petita treba chápat tak, ze sudca Spolocenstva smie porusenie práva byt vypocutý konstatovat len v prípade, ak sú dôvody, ktoré zalobca uviedol v konaní pred Súdom prvého stupna, opodstatnené. 148. Takýto názor je vsak nadmieru prísny. V súlade so zásadou ne ultra petita nesmie síce vyhlásenie neplatnosti prekrocit návrh zalobcu.([90]90) Sudca vsak nemôze byt viazaný argumentmi, ktoré mu úcastníci konania predlozili na podporu svojich návrhov, ak sa chce vyhnút riziku, ze svoje rozhodnutie v tom-ktorom prípade zalozil na nesprávnych právnych úvahách.([91]91) Ako to výstizne vyjadril generálny advokát Léger, sudca vo svojej úlohe nie je v nijakom prípade pasívny a nemôze byt obmedzený iba na to, aby bol "hlasom úcastníkov konania"([92]92). 149. V tomto prípade spolocnost Alrosa v jednom zo svojich zalobných dôvodov pred Súdom prvého stupna namietala, ze doslo k poruseniu jej práva byt vypocutá. Na rozdiel od názoru Komisie Súd prvého stupna teda porusenie práva byt vypocutý nekonstatoval ex offo, ale na návrh zalobkyne. To, ze Súd prvého stupna pri rozhodovaní o uvedenom zalobnom dôvode vychádzal z iných argumentov, ako boli argumenty spolocnosti Alrosa, este nepredstavuje odklon od predmetu sporu v prvostupnovom konaní, a teda ani rozhodnutie ultra petita.([93]93) ii) O nároku na spravodlivé konanie 150. Komisia dalej kritizuje fakt, ze pochybenie pri vypocutí, ktoré Súd prvého stupna v konecnom dôsledku konstatoval, nikdy nebolo predmetom diskusie medzi úcastníkmi konania. Komisia to pokladá za porusenie zásady spravodlivého konania. 151. Na to, aby sa zabezpecilo spravodlivé konanie, musí súd v neposlednom rade respektovat právo úcastníkov konania na obhajobu. Zásada dodrziavania práva na obhajobu predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva.([94]94) Bolo by porusením tejto zásady, ak by súdne rozhodnutie vychádzalo zo skutkových okolností a z dokumentov, s ktorými sa úcastníci konania, alebo jeden z nich, nemohli oboznámit a ku ktorým sa preto ani nemohli vyjadrit.([95]95) Povedané inými slovami, respektovanie práva na obhajobu zabezpecuje, ze strany nemusia celit prekvapujúcim súdnym rozhodnutiam.([96]96) 152. K prekvapujúcemu rozhodnutiu môze zaiste dôjst nielen v tom prípade, ked sa Súd prvého stupna opiera o skutocnosti alebo dôkazy, ktoré úcastníkom konania alebo jednému z nich neboli známe. Aj zhodnotenie skutkového stavu, ktoré Súd prvého stupna vykoná, môze byt pre úcastníkov konania prekvapením, a to vtedy, ak sa Súd prvého stupna opiera o skutocnosti, o ktorých strany síce vedeli, no ktoré nikdy neboli predmetom objasnovania v rámci súdneho konania.([97]97) 153. V danom prípade k tomu doslo v súvislosti s odovzdaním písomností spolocnosti Alrosa. Niet sporu o tom, kedy boli dokumenty odovzdané. Zo spisov vsak vyplýva, ze ziadny z úcastníkov konania v rámci prvostupnovej písomnej casti konania na Súde prvého stupna nenamietal proti oneskorenému odovzdaniu písomností.([98]98) Podla tvrdení Komisie, voci ktorým spolocnost Alrosa nemala námietky, nebola o tomto probléme rec ani pocas ústnej casti konania. Problém nebol ani predmetom písomných otázok Súdu prvého stupna a Súd prvého stupna nepovazoval za potrebné ani v záujme jeho vysvetlenia nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania.([99]99) 154. Komisia okrem toho v postavení zalovanej nevidela dôvod, pre ktorý by sa - co i len preventívne - mala k problému vyjadrit. Platí to o to viac, ze skrátené konanie pred Súdom prvého stupna sa spája s mimoriadnym tlakom na úcastníkov konania, nielen pokial ide o rozsah ich vyjadrení, ale aj co sa týka lehôt, ktoré sa majú dodrzat.([100]100) 155. Za týchto okolností bolo prekvapujúcim rozhodnutím, ze Súd prvého stupna odôvodnil porusenie práva byt vypocutý predovsetkým oneskoreným poskytnutím písomných podkladov zo strany Komisie. Skutocnost, ze Súd prvého stupna nedal pred vydaním rozsudku Komisii moznost, aby sa o tomto aspekte vyjadrila, predstavuje porusenie práva na obhajobu, a teda procesnoprávnu vadu. 156. Príslusná výcitka Komisie je teda dôvodná. Kedze nie je mozné vylúcit, ze Komisia by pri vysvetlovaní oneskorenia pouzila pred Súdom prvého stupna argumenty, na základe ktorých by Súd prvého stupna dospel k inému záveru, je táto vada konania dôvodom na zrusenie napadnutého rozsudku. c) O vplyvoch prípadného porusenia práva byt vypocutý na rozhodnutie Komisie (stvrtá cast druhého odvolacieho dôvodu) 157. Komisia uplatnuje dalej námietku proti tomu, ze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nepreukázal, aké následky na napadnuté rozhodnutie by mohlo mat prípadné porusenie práva byt vypocutý spolocnosti Alrosa. 158. Je ustálenou judikatúrou, ze vada konania je dôvodom na vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia Komisie len v prípade, ak je mozné, ze by sa správne konanie skoncilo inak, ak by v rámci neho nedoslo k pochybeniu.([101]101) Povedané inými slovami, to, ze by vada konania mala vplyv na obsah rozhodnutia Komisie, nesmie byt vylúcené, to znamená, ze rozhodnutie mohlo mat iný obsah.([102]102) 159. Súd prvého stupna v danom prípade konstatoval porusenie práva byt vypocutý, zároven vsak uviedol, ze "rozsah, v akom táto nezrovnalost mohla ovplyvnit rozhodnutie Komisie, sa nemôze v prejednávanej veci jasne preukázat"([103]103). 160. Táto nezrozumitelná formulácia by - aspon na prvý pohlad - naozaj mohla vyvolat podozrenie, ze Súd prvého stupna zrusil napadnuté rozhodnutie z dôvodu procesnej vady bez toho, aby predtým dostatocne posúdil, ci by zistené procesné pochybenie mohlo vôbec ovplyvnit obsah rozhodnutia. 161. Pri blizsom posúdení zistíme, ze formulácia Súdu prvého stupna vlastne vyjadruje jeho názor, ze procesná vada, ktorú Súd prvého stupna zistil, mohla ovplyvnit výsledok správneho konania. Len konkrétny rozsah tohto vplyvu sa podla názoru Súdu prvého stupna nedal jednoznacne urcit. 162. Tým sa Súd prvého stupna - napriek ním zvolenej nezrozumitelnej formulácii - este stále pohybuje v rámci právnych poziadaviek na vyhlásenie rozhodnutia za neplatné z dôvodu procesného pochybenia. Pre takéto vyhlásenie neplatnosti nie je totiz rozhodujúci presný rozsah, v ktorom bol obsah rozhodnutia ovplyvnený procesnou vadou. 163. Ak procesné pochybenie, ktoré Súd prvého stupna zistil, spocíva v porusení práva byt vypocutý, bude tak ci onak tazké zistit, v akej miere to malo vplyv na obsah rozhodnutia Komisie. Úplne nie je mozné vylúcit ani to, ci by v prípade riadneho vypocutia nebolo prijaté rovnaké rozhodnutie. 164. Vypocutie má dotknutému subjektu poskytnút prílezitost zaujat stanovisko a tým z obsahového hladiska ovplyvnit proces prijímania rozhodnutia zo strany Komisie. Preto je uz len obycajná moznost, ze by malo pochybenie pri vypocúvaní vplyv na obsah rozhodnutia, dôvodom na jeho vyhlásenie za neplatné. 165. Stvrtá cast druhého odvolacieho dôvodu je teda nedôvodná. d) O rozsahu práva spolocnosti Alrosa byt vypocutá (tretia cast druhého odvolacieho dôvodu) 166. Na záver Komisia namieta, ze Súd prvého stupna v danom prípade nerespektoval rozsah práva byt vypocutý, ktoré mala spolocnost Alrosa. i) Úvodná poznámka 167. Podla clánku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie([104]104) má kazdá osoba pred prijatím akéhokolvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa jej mohlo nepriaznivo dotýkat, právo na vypocutie. Túto zásadu je potrebné dodrziavat pri výklade a pouzití nariadenia c. 1/2003([105]105). 168. Právo byt vypocutý je súcastou práva na obhajobu, ktorého dodrziavanie v kazdom konaní zacatom proti osobe, ktoré jej môze byt prijatým rozhodnutím na ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva.([106]106) 169. Pokial ide o protimonopolné konanie, právo byt vypocutý je upravené najmä v clánku 27 nariadenia c. 1/2003, ako aj v clánkoch 10 a 15 vykonávacieho nariadenia c. 773/2004. ii) O výcitke zo strany Komisie 170. Komisia Súdu prvého stupna v podstate vycíta, ze spolocnosti Alrosa neprávom priznal postavenie "príslusného podniku". 171. V skutocnosti Súd prvého stupna uvádza, ze len spolocnost De Beers môze byt v konaní podla clánku 82 ES "príslusným podnikom". Spolocnost Alrosa vsak napriek tomu nie je iba obycajnou "zúcastnenou tretou stranou"([107]107). Na vysvetlenie Súd prvého stupna poukazuje na spôsob, akým Komisia v rámci oboch konaní o dohode medzi spolocnostou De Beers a spolocnostou Alrosa uskutocnila dve správne konania.([108]108) Súd prvého stupna na základe príkladov okrem toho zdôraznuje, ze s obidvomi paralelnými konaniami podla clánkov 81 a 82 ES "v skutocnosti tak Komisia, ako aj zalobca a De Beers zaobchádzali ako s jediným konaním"([109]109). Na základe toho dospel Súd prvého stupna k záveru, ze spolocnosti Alrosa sa "v prípade konania posudzovaného ako celok priznajú práva, ktoré sú udelené 'príslusnému podniku` v zmysle nariadenia c. 1/2003"([110]110). 172. Uvedené argumenty nie sú presvedcivé. 173. Pri formulácii práva byt vypocutý zákonodarca Spolocenstva v clánku 27 nariadenia c. 2/2003, ako aj v clánkoch 10 a 15 vykonávacieho nariadenia c. 773/2004 zámerne spravil odstupnovanie medzi jednotlivými osobami, ktoré by sa v tej-ktorej podobe mohli zúcastnit na protimonopolnom konaní. Práva úcastníkov správneho konania (oznacovaných aj ako "príslusné podniky") sú väcsie ako práva tretích strán, ktoré majú síce záujem na výsledku konania, no nebudú adresátmi rozhodnutia, ktoré má Komisia prijat. 174. Niet pochybností o tom, ze Komisia v danom prípade uskutocnila dve paralelné konania. Jedno z nich bolo zalozené na clánku 81 ES a druhé na clánku 82 ES. V prvom konaní mala spolocnost Alrosa ako strana oznámenej zmluvy postavenie príslusného podniku - rovnako ako spolocnost De Beers. V druhom konaní mala toto postavenie len spolocnost De Beers - ako spolocnost s pravdepodobným dominantným postavením na trhu, nie vsak spolocnost Alrosa. 175. Z toho vyplýva, ze v konaní podla clánku 82 ES, ktoré bolo ukoncené napadnutým rozhodnutím, pozívala spolocnost Alrosa len menej rozsiahle práva zúcastnenej tretej strany. 176. Len ak by sa preukázalo, ze Komisia v danom prípade svojvolne, to znamená bez vecného dôvodu, uskutocnila o jednom skutkovom stave dve samostatné konania, museli by spolocnosti Alrosa - povedané slovami Súdu prvého stupna - "v prípade konania posudzovaného ako celok" byt priznané také práva, aké patria príslusnému podniku([111]111). 177. Súd prvého stupna vsak v danom prípade nezistil, ze by zo strany Komisie doslo k takému nesprávnemu pouzitiu volnej úvahy. Neexistovali pre to ani oporné body. Práve naopak: to, ze sa uskutocnili dve samostatné správne konania, bolo na základe ich odlisného skutkového základu - na jednej strane clánok 81 ES (clánok 53 Dohody o EHP) a na druhej strane clánok 82 ES (clánok 54 Dohody o EHP) - vecne správne. Vzhladom na clánok 82 ES (clánok 54 Dohody o EHP) mohlo byt oznámenie o výhradách a rozhodnutie Komisie, ktorým sa konanie ukoncilo, adresované len spolocnosti De Beers ako spolocnosti s pravdepodobne dominantným postavením na trhu. 178. Kedze Súd prvého stupna predpokladal, ze spolocnost Alrosa musí byt vzhladom na konanie podla clánku 82 ES zrovnoprávnená s príslusným podnikom, doslo z jeho strany k pochybeniu. 179. Spolocnost Alrosa namieta, ze napadnuté rozhodnutie má v praxi rovnaké úcinky ako rozhodnutie o ukoncení porusovania podla clánku 7 nariadenia c. 1/2003, ktorého je adresátom. V budúcnosti jej bude bránit obchodovat so spolocnostou De Beers. 180. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze dispozicná cast napadnutého rozhodnutia je adresovaná len spolocnosti De Beers a jej dobrovolné zrieknutie sa nákupov v spolocnosti Alrosa je vyhlásené za záväzné. Následky na budúce obchodné vztahy, ktoré spomínala spolocnost Alrosa, vyplývajú z napadnutého rozhodnutia nanajvýs nepriamo. Takéto cisto reflexné úcinky dohôd o ponúknutých záväzkoch nie sú vsak práve typické pre príslusné podniky (strany) ako pre zúcastnené tretie subjekty. 181. Na rozdiel od názoru spolocnosti Alrosa nie je mozné pokladat túto spolocnost ani za príslusný podnik v zmysle clánku 82 ES, pretoze Komisia predtým zamietla záväzky spolocne ponúknuté spolocnostami De Beers a Alrosa. K uvedenému zamietnutiu spolocne ponúknutých záväzkov nedoslo totiz v rámci konania podla clánku 82 ES, o ktorom je tu rec, ale v paralelne prebiehajúcom konaní podla clánku 81 ES. Z tohto dôvodu nie je odmietnutie spolocne ponúknutých záväzkov predmetom napadnutého rozhodnutia v rámci konania podla clánku 82 ES. Spolocne ponúknuté záväzky Komisia naopak pokladala iba za kritérium, ktoré treba zohladnit pri skúmaní proporcionality vzhladom na záujmy spolocnosti Alrosa ako zúcastnenej tretej strany. 182. V dôsledku toho doslo zo strany Súdu prvého stupna k pochybeniu tým, ze dal spolocnost Alrosa na roven postaveniu príslusného podniku. Toto pochybenie sa odráza aj v dalsích tvrdeniach Súdu prvého stupna v napadnutom rozsudku, a to az po vyhlásenie napadnutého rozhodnutia za neplatné.([112]112) Na nom je zalozená najmä domnienka Súdu prvého stupna, ze Komisia mala spolocnosti Alrosa umoznit nahliadnutie do spisov.([113]113) Právo na nahliadnutie do spisov majú len úcastníci správneho konania (clánok 27 ods. 2 druhá veta nariadenia c. 1/2003) a mozno ho uplatnit az po dorucení oznámenia o výhradách (clánok 15 ods. 1 druhá veta nariadenia c. 773/2004). Kedze spolocnost Alrosa nebola úcastníckou správneho konania podla clánku 82 ES, o ktorom je rec, ale len úcastníckou paralelne prebiehajúceho správneho konania podla clánku 81 ES, nemala predtým, ako bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, právo nahliadnut do spisov. 183. Na základe uvedeného je tretia cast druhého odvolacieho dôvodu dôvodná a je dôvodom na zrusenie napadnutého rozsudku. C - Predbezný záver 184. Hoci sú niektoré výcitky, ktoré Komisia uplatnila, nedôvodné, súhrnne mozno konstatovat, ze jej odvolanie je úspesné a vedie k zruseniu napadnutého rozhodnutia ako celku. VI - Posúdenie prvostupnovej zaloby spolocnosti Alrosa 185. V súlade s clánkom 61 ods. 1 svojho statútu môze Súdny dvor, ak to stav konania dovoluje, vydat konecný rozsudok vo veci. 186. V danom prípade tak môze postupovat. Vsetky skutkové a právne otázky, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o zalobe spolocnosti Alrosa, uz boli pred Súdom prvého stupna vysvetlené v prvostupnovom konaní a úcastníci konania dostali prílezitost vymenit si argumenty. Nie je teda potrebné vrátit vec Súdu prvého stupna a Súdny dvor je oprávnený rozhodnút o zalobe o zrusenie napadnutého rozhodnutia, ktorú podala spolocnost Alrosa. A - Formálna zákonnost napadnutého rozhodnutia (prvý zalobný dôvod) 187. Prvým zalobným dôvodom prvostupnovej zaloby spolocnost Alrosa namieta, ze doslo k poruseniu jej práva byt vypocutá. 1. Nárok spolocnosti Alrosa na vypocutie 188. V zalobnej odpovedi v rámci prvostupnového konania vyjadrila Komisia svoje pochybnosti o tom, ci spolocnost Alrosa vôbec mala v danom prípade právo byt vypocutá. 189. Takému názoru by chýbal akýkolvek právny základ. 190. Spolocnost Alrosa, ako uz bolo spomenuté([114]114), síce nebola úcastníckou ("príslusným podnikom") v tomto prípade relevantného konania podla clánku 82 ES. Niet vsak najmensej pochybnosti o tom, ze spolocnost Alrosa mala na výsledku konania oprávnený záujem. Tento záujem vyplýva zo skutocnosti, ze v prípade zmluvného partnera, ktorého si spolocnost Alrosa vyhliadla, islo o spolocnost s pravdepodobne dominantným postavením na trhu. Takého zmluvného partnera musí Komisia - na jeho návrh - vypocut predtým, ako prijme rozhodnutie o ponúknutých záväzkoch, na základe ktorého bude ukoncenie dodávatelských vztahov medzi spolocnostou s dominantným postavením na trhu a jej zmluvným partnerom vyhlásené za záväzné. 191. Na úcely tohto právneho sporu netreba zatial rozhodnút, ci mala byt spolocnost Alrosa ako zúcastnená tretia strana v zmysle clánku 27 ods. 3 druhej vety nariadenia c. 1/2003 vypocutá.([115]115) Ako vysvetluje judikatúra, právo byt vypocutý pred súdom, ktoré je súcastou základných práv, musí byt zarucené aj v prípade, ze neexistuje právna úprava príslusného konania.([116]116) Kedze rozhodnutie o ponúknutých záväzkoch predstavuje z hladiska spolocnosti Alrosa nepriaznivé individuálne opatrenie, musela byt spolocnost Alrosa na poziadanie jednoznacne vypocutá. V prospech toho svedcí aj hodnotenie, ktoré zákonodarca vyjadril v clánku 27 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. 192. Jasné je tiez to, ze spolocnost Alrosa pozívala ako zúcastnená tretia strana mensie práva nez "príslusná spolocnost", resp. ako strana v clánku 9 ods. 1 a v clánku 27 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003. Spolocnost Alrosa nemala predovsetkým nárok na oznámenie o výhradách ci na porovnatelnú písomnost ani na nahliadnutie do spisu (pozri clánok 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj clánok 10 ods. 1 a 2 a clánok 15 ods. 1 nariadenia c. 773/2004). 2. Predmet práva spolocnosti Alrosa na vypocutie 193. Názory úcastníkov konania sa lísia, predovsetkým pokial ide o to, na co sa právo spolocnosti Alrosa byt vypocutá vztahuje. 194. Spolocnost Alrosa ziada o vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých boli rozhodnutia o ponúknutých záväzkoch, ktoré predlozila spolu so spolocnostou De Beers, zamietnuté, a chcela by sa k nim vyjadrit. 195. Spolocne ponúknuté záväzky spolocností De Beers a Alrosa vsak neboli predlozené v konaní podla clánku 82 ES, ale v paralelne prebiehajúcom konaní podla clánku 81 ES. Z tohto dôvodu nie sú ani predmetom napadnutého rozhodnutia; na základe neho nedoslo k ich zamietnutiu, ale Komisia ich len vysvetlila na úcel kartelového posúdenia daného prípadu. Predmetom napadnutého rozhodnutia sú iba individuálne ponúknuté záväzky spolocnosti De Beers, ktoré Komisia vyhlásila za záväzné. 196. V dôsledku toho mala byt spolocnost Alrosa vypocutá, len pokial ide o individuálne ponúknuté záväzky spolocnosti De Beers, ako aj o úmysel Komisie vyhlásit ich za záväzné. Tieto individuálne ponúknuté záväzky mali zároven údajne negatívne následky pre spolocnost Alrosa: ukoncenie vsetkých obchodných vztahov so spolocnostou De Beers súvisiacich so surovými diamantmi. 197. Vsetko uvedené vsak este neznamená, ze by spolocne ponúknuté záväzky spolocností De Beers a Alrosa nemali rozhodujúcu úlohu, co sa týka vypocutia spolocnosti Alrosa predtým, ako bolo prijaté napadnuté rozhodnutie. 198. Na to, aby sa zúcastneným tretím stranám, ako je spolocnost Alrosa, poskytla moznost zaujat stanovisko, musí ich Komisia informovat prinajmensom o hlavných crtách obsahu rozhodnutia, ktoré plánuje prijat. Ide nielen o údaje týkajúce sa podstatného obsahu ponúknutých záväzkov, ktoré majú byt vyhlásené za záväzné, ale aj o uvedenie najdôlezitejsích dôvodov, ktoré Komisiu viedli k tomu, ze tieto ponúknuté záväzky schválila. 199. V tomto prípade mala Komisia informovat spolocnost Alrosa o podstate obsahu záväzkov individuálne ponúknutých spolocnostou De Beers - islo v nich o postupné znizovanie nákupu surových diamantov od spolocnosti Alrosa a úplné ukoncenie takýchto obchodov od roku 2009. Okrem toho mala Komisia spolocnosti Alrosa vysvetlit tie najdôlezitejsie dôvody, na základe ktorých sa rozhodla vyhlásit tieto individuálne ponúknuté záväzky za záväzné. 200. Je jasné, ze Komisia pritom nemusela vysvetlovat, ze spolocne ponúknuté záväzky spolocností De Beers a Alrosa, ktoré dostala predtým, nepostacujú na to, aby odstránili problémy v oblasti hospodárskej sútaze, ktoré Komisia odhalila. Len tak sa spolocnosti Alrosa mohlo umoznit, aby sa zmysluplne vyjadrila k primeranosti plánovaného rozhodnutia z hladiska vlastných obchodných záujmov. Z tohto pohladu má spolocnost Alrosa pravdu, ked tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie úzko súvisí s predoslým odmietnutím spolocne ponúknutých záväzkov zo strany Komisie. 201. Na tomto základe je potrebné v dalsej casti preskúmat, ci Komisia respektovala právo spolocnosti Alrosa na vypocutie. 3. Právo spolocnosti Alrosa na vypocutie nebolo porusené 202. Spolocnost Alrosa tvrdí, ze Komisia ju neinformovala o svojom zmenenom posúdení skutkového stavu, na základe ktorého v napadnutom rozhodnutí napokon zamietla spolocne ponúknuté záväzky a schválila individuálne ponúknuté záväzky spolocnosti De Beers. Spolocnost Alrosa nedostala moznost vyjadrit sa k tomuto zmenenému posúdeniu skutkového stavu zo strany Komisie. 203. Ako vsak vyplýva zo skutkových zistení Súdu prvého stupna,([117]117) Komisia uz na stretnutí 27. októbra 2005 informovala spolocnosti Alrosa a De Beers o výsledkoch prieskumu trhu. Komisia súcasne vyzvala obe spolocnosti, aby jej v súvislosti s výsledkami prieskumu trhu do konca novembra 2005 predlozili nové spolocne ponúknuté záväzky smerujúce k úplnému ukonceniu ich obchodných vztahov od roku 2009. 204. Uz takýmto spôsobom sa spolocnost Alrosa dozvedela, ze podla názoru Komisie spolocne ponúknuté záväzky spolocností De Beers a Alrosa nepovazuje za postacujúce na odstránenie problémov súvisiacich s hospodárskou sútazou. Od tohto stretnutia spolocnost Alrosa tak isto vedela, ze dalsie pokracovanie obchodných vztahov medzi nou a spolocnostou De Beers, ako to bolo plánované v oznámenej dohode a v spolocne ponúknutých záväzkoch, Komisia povazovala za (uz) prijatelné a bola ochotná akceptovat len také ponúknuté záväzky, ktoré by smerovali k úplnému ukonceniu obchodných vztahov medzi obidvomi spolocnostami. 205. Ak vezmeme do úvahy, ze spolocnost Alrosa bola ako úcastnícka paralelne prebiehajúceho konania podla clánku 81 ES dôverne oboznámená so situáciou na trhu a s pozadím konania, mohli uz takéto ústne vysvetlenia zo strany Komisie postacovat na to, aby mohla spolocnost Alrosa zaujat rozumné stanovisko, v ktorom by na jednej strane mohla spomenút svoje vlastné hospodárske záujmy a na strane druhej - podla nej nedostatocnú - primeranost úplného ukoncenia obchodných vztahov so spolocnostou De Beers. Spolocnost Alrosa nemala ako zúcastnená tretia strana tak ci onak nijaký nárok na písomnú informáciu, ba dokonca ani len na písomnost, ktorá by bola z hladiska rozsahu porovnatelná s oznámením o výhradách. 206. Od stretnutia 27. októbra 2005 mala spolocnost Alrosa prílezitost, aby svojmu názoru týkajúcemu sa úplného ukoncenia obchodných vztahov so spolocnostou De Beers zabezpecila úcinok. 207. Túto moznost spolocnost Alrosa aj vyuzila. Zo spisu vyplýva, ze v liste zo 6. decembra 2005 vysvetlila clenovi Komisie, ktorý bol kompetentný pre oblast hospodárskej sútaze, svoje stanovisko.([118]118) Listom zo 6. februára 2006 sa spolocnost Alrosa vyjadrila aj k individuálne ponúknutým záväzkom spolocnosti De Beers a k pripomienkam tretích strán k prieskumu trhu.([119]119) 208. Na viac, ako na takúto prílezitost na vyjadrenie stanoviska, nemala spolocnost Alrosa ako zúcastnený tretí subjekt nárok. 209. Na základe toho treba výcitku spolocnosti Alrosa, ze doslo k poruseniu jej práva na vypocutie, zamietnut ako nedôvodnú. 210. Len kvôli úplnosti je potrebné uviest, ze súcastou práva zúcastnených tretích strán na vypocutie nie je v nijakom prípade oprávnenie predkladat Komisii predtým, ako prijme rozhodnutie, nové ponuky záväzkov. Len príslusné podniky v zmysle clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 môzu úcinne ponúkat záväzky.([120]120) Z okolnosti, ze spolocnost Alrosa nemohla - napríklad z casových dôvodov -navrhnút "nové spolocné záväzky so spolocnostou De Beers"([121]121), nemôze byt preto v nijakom prípade dôvodom porusenia práva byt vypocutý. V bode 201 napadnutého rozsudku to Súd prvého stupna nevzal do úvahy. A zabudla na to aj spolocnost Alrosa, kedze sa - pokial ide o daný bod - pripojila k názoru Súdu prvého stupna. B - Vecná zákonnost napadnutého rozhodnutia (druhý a tretí zalobný dôvod) 211. Vecná zákonnost napadnutého rozhodnutia je predmetom dalsích dvoch zalobných dôvodov, pomocou ktorých spolocnost Alrosa v prvostupnovom konaní upozornuje na porusenie clánku 82 ES, clánku 9 nariadenia c. 1/2003, ako aj na nedodrzanie zásady zmluvnej volnosti a zásady proporcionality. 1. O porusení clánku 9 nariadenia c. 1/2003 (druhý zalobný dôvod) 212. V druhom zalobnom dôvode prvostupnového konania spolocnost Alrosa upozornuje na to, ze clánok 9 nariadenia c. 1/2003 nie je dostatocným právnym základom na vydanie napadnutého rozhodnutia. Spolocnost Alrosa sa pritom opiera o restriktívny výklad tohto ustanovenia. Podla jej názoru na jednej strane mohla Komisia akceptovat len spolocne ponúknuté záväzky spolocností De Beers a Alrosa. Na druhej strane malo byt rozhodnutie o prijatí ponúknutých záväzkov casovo obmedzené. 213. Ani jeden, ani druhý argument nie je namieste. a) O oprávnení prijímat rozhodnutia podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 214. Záväzky v zmysle clánku 9 nariadenia c. 1/2003 môzu ponúkat iba "príslusné podniky". Ako uz bolo povedané,([122]122) sú nimi len úcastníci príslusného protimonopolného konania. V konaní podla clánku 82 ES, o aké ide v tomto prípade, prichádza ako príslusný podnik do úvahy iba podnik, ktorý má na trhu pravdepodobne dominantné postavenie.([123]123) Len tento podnik môze podávat ponuky záväzkov, ktoré majú právne úcinky. 215. Z toho vyplýva, ze v rámci konania podla clánku 82 ES smela Komisia prijat aj individuálne ponúknuté záväzky spolocnosti De Beers, ktorá má pravdepodobné dominantné postavenie na trhu, a v súlade s clánkom 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 ich mohla vyhlásit za záväzné.([124]124) Komisii nebola v nijakom prípade obmedzená na to, aby prijala spolocné záväzky spolocností De Beers a Alrosa. Naopak, spolocné záväzky mohli byt ponúknuté len v rámci paralelného konania prebiehajúceho podla clánku 81 ES. 216. Urcite by bolo mozné, aby Komisia v rámci konania podla clánku 81 ES pokracovala vo svojich snahách nájst spolu s obidvomi spolocnostami - De Beers a Alrosa - riesenie problémov, ktoré odhalila v súvislosti s hospodárskou sútazou. To, ci mala dat prednost tomuto spôsobu, alebo ci mala uprednostnit individuálne ponúknuté záväzky v rámci konania podla clánku 82 ES, nie je otázkou právneho posúdenia, ale otázkou úcelnosti a sudca Spolocenstva nie je oprávnený o nej rozhodnút. b) O obmedzení doby platnosti rozhodnutia o ponúknutých záväzkoch 217. Pokial ide o dobu platnosti rozhodnutia o ponúknutých záväzkoch, podla clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 Komisia nie je povinná obmedzit ich platnost. Na rozdiel od návrhu Komisie([125]125), ktorý sa týkal nariadenia c. 1/2003, konecné znenie clánku 9 ods. 1 vôbec nestanovuje, ze by malo obligatórne dôjst k casovému obmedzeniu rozhodnutia.([126]126) 218. Ak nie je z krátkodobého ci strednodobého hladiska mozné ocakávat, ze dominantné postavenie spolocnosti ako De Beers na trhu zanikne, casové obmedzenie rozhodnutia o ponúknutých záväzkoch by nemalo velký význam. 219. Ani v prípade casovo neobmedzených rozhodnutí o ponúknutých záväzkoch nie sú totiz príslusné podniky a tretie subjekty úplne nechránené. Podla clánku 9 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 môze totiz podstatná zmena skutocností viest k obnoveniu konania. Takouto podstatnou zmenou by bola napríklad situácia, keby sa pomery na trhu postupne zmenili tak velmi, ze by spolocnost, ktorá kedysi mala dominantné postavenie na trhu, o toto postavenie prisla. 220. V súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných([127]127) je Komisia povinná preskúmat kazdé zásadné tvrdenie týkajúce sa podstatných zmien skutocných pomerov a rozhodnút o obnove konania. c) Predbezný záver 221. Kedze restriktívny výklad clánku 9 nariadenia c. 1/2003 tak, ako ho predniesla spolocnost Alrosa, nie je úspesný, druhý zalobný dôvod prvostupnového konania treba zamietnut ako nedôvodný. 2. O porusení clánku 82 ES, clánku 9 nariadenia c. 1/2003 a zásad zmluvnej volnosti a proporcionality (tretí zalobný dôvod) 222. Vo svojom tretom zalobnom dôvode spolocnost Alrosa v rámci prvostupnového konania uvádza, ze "absolútny a potenciálne casovo neobmedzený zákaz", na základe ktorého "nesmie spolocnost De Beers ci uz priamo, alebo sprostredkovane získavat diamanty od spolocnosti Alrosa" a ktorý je aj základom napadnutého rozhodnutia, porusuje clánok 82 ES a clánok 9 nariadenia c. 1/2003 a je v rozpore so zásadou zmluvnej volnosti a proporcionality. 223. Bolo by vhodné, keby sa tento zalobný dôvod posúdil z hladiska zmluvnej volnosti, ale aj z hladiska proporcionality. a) O zmluvnej volnosti (prvá cast tretieho zalobného dôvodu) 224. Spolocnost Alrosa tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie sa nemôze opierat o clánok 82 ES ani o clánok 9 nariadenia c. 1/2003, pretoze je v rozpore so zásadou zmluvnej volnosti. Komisia de facto nariadila bojkotovanie spolocnosti Alrosa. 225. Zmluvná volnost je jednou zo vseobecných právnych zásad práva Spolocenstva. Je dôsledkom slobodného konania ludí. Je tiez neoddelitelne spätá([128]128) so slobodou podnikania([129]129). V Spolocenstve, ktoré je povinné dodrziavat zásadu otvoreného trhového hospodárstva s volnou hospodárskou sútazou([130]130), je zabezpecenie zmluvnej volnosti nevyhnutnostou. Aj judikatúra Súdneho dvora uznáva, ze hospodárskym subjektom patrí zmluvná volnost.([131]131) 226. Pri prijímaní rozhodnutí v oblasti hospodárskej sútaze musí Komisia postupovat v súlade so zásadou zmluvnej volnosti, resp. slobody podnikania.([132]132) 227. Súcastou zmluvnej volnosti je nielen sloboda uzatvárat zmluvy (pozitívna zmluvná volnost), ale aj sloboda neuzatvárat zmluvy (negatívna zmluvná volnost). 228. Formou individuálne ponúknutých záväzkov voci Komisii vyuzila spolocnost De Beers svoju negatívnu zmluvnú volnost. Spolocnost sa do budúcnosti dobrovolne zriekla moznosti uzatvárat zmluvy so spolocnostou Alrosa. 229. Na dobrovolnosti tohto zrieknutia nemení nic ani okolnost, ze spolocnost De Beers svoje ponuky záväzkov predlozila pocas prebiehajúceho protimonopolného konania s cielom, aby zabránila vydaniu zákazu vrátane konstatovania, ze má na trhu dominantné postavenie. Círe oznámenie zacatia protimonopolného konania, resp. pokracovanie v nom zo strany Komisie az do vydania zákazu a prípadného ulozenia pokuty nepredstavuje ziadny zakázaný prostriedok. Naopak, ide o úplne legálny prostriedok, pomocou ktorého Komisia sleduje legitímny ciel, a to úcinnú ochranu hospodárskej sútaze pred narusením.([133]133) 230. Spolocnost Alrosa týmto spôsobom síce prisla do budúcnosti o ziadaného zmluvného partnera. Je to vsak jedno z rizík, ktoré musí spolocnost Alrosa - rovnako ako kazdý iný hospodársky subjekt - znásat v systéme otvoreného trhového hospodárstva. K obmedzeniu zmluvnej volnosti spolocnosti Alrosa tým vsak nedoslo.([134]134) 231. K poruseniu zásady zmluvnej volnosti zo strany Komisie nedoslo ani v dôsledku toho, ze Komisia vyhlásila za záväzné individuálne ponúknuté záväzky a tým vyhlásila záväzky, ktorými sa spolocnost De Beers zriekla budúcich zmluvných vztahov so spolocnostou Alrosa, za záväzné. Naopak, napadnutým rozhodnutím vymedzila len hranice zmluvnej volnosti tak, ako pre vsetky hospodárske subjekty vyplývajú priamo z uplatnitelnej právnej úpravy hospodárskej sútaze, ktorá je obsiahnutá v Zmluve o ES a v Dohode o EHP. (Pozitívna) zmluvná volnost podnikov sa totiz koncí tam, kde sa uzatvára zmluva, ktorej úcel alebo úcinok je v zmysle clánku 81 ES (clánku 53 Dohody o EHP) v rozpore s hospodárskou sútazou, alebo kde podnik pomocou zmluvy zneuzíva svoje dominantné postavenie na trhu v zmysle clánku 82 ES (clánku 54 Dohody o EHP). 232. Spolocnost Alrosa namieta, ze rozhodnutie Komisie nebolo vôbec zamerané voci protiprávnemu konaniu, ale smerovalo proti ocividne legálnemu správaniu. Samotný nákup ci predaj výrobku sám osebe, hoci aj zo strany spolocnosti s dominantným postavením na trhu, nemôze byt v rozpore s právnym poriadkom. Výnimkou je prípad, ked je obchod zalozený na necestných podmienkach. Na podporu svojho tvrdenia uvádza spolocnost Alrosa judikatúru, najmä rozsudok Langnese-Iglo/Komisia([135]135), podla ktorej nie je mozné vo vseobecnosti a na neurcitú dobu zakázat uzatváranie dohôd o výhradnom nákupe. 233. Uvedenú argumentáciu nemozno akceptovat. Spolocnost Alrosa neberie do úvahy okolnost, ze spolocnost De Beers je nielen kupujúcim na trhu so surovými diamantmi, ale aj najväcsím celosvetovým producentom pôsobiacim na tomto trhu. Dodávatelský vztah medzi spolocnostami Alrosa a De Beers, ktorý mal vzniknút na základe oznámenej dohody, by teda nebol vertikálnej, ale horizontálnej povahy, to znamená, ze by islo o dohodu medzi konkurentmi. Tým sa daná situácia diametrálne odlisuje od prípadu Langnese-Iglo, v ktorom islo o vertikálne dohody o výhradnom nákupe.([136]136) 234. Ako bolo uz uvedené vyssie, nie je v súlade s bezným sútazným správaním, ak spolocnost pravidelne odkupuje celú produkciu svojho najväcsieho konkurenta, alebo aspon jej podstatnú cast, najmä ak má táto spolocnost na trhu dominantné postavenie.([137]137) Spolocnost Alrosa to pripustila aj vo svojej odpovedi na otázku polozenú na pojednávaní na Súdnom dvore. 235. V danom prípade sa k tomu pripája z minulosti známa úloha spolocnosti De Beers ako "tvorcu trhu" a jej snahy o kontrolu produkcie na trhu s diamantmi.([138]138) Na základe toho mozno názor Komisie, podla ktorého by pokracovanie dodávatelských vztahov medzi spolocnostami Alrosa a De Beers mohlo viest k zneuzitiu dominantného postavenia zo strany spolocnosti De Beers, povazovat za rozumný. V záujme odvrátenia rizika, ktoré hrozilo hospodárskej sútazi, mohla Komisia vyhlásit za záväzné tie individuálne ponúknuté záväzky spolocnosti De Beers, ktoré navrhovali úplné ukoncenie dodávatelských vztahov. 236. Spolocnost Alrosa sa okrem toho stazuje, ze jej bude znemoznený prístup k najväcsiemu predajcovi na trhu. Domnieva sa, ze Komisia jej mala povolit aspon predaje typu ad hoc spolocnosti De Beers, napríklad formou drazby záujemcovi ponúkajúcemu najviac. To, ze ziadny z týchto argumentov nie je relevantný, som uz uviedla vyssie.([139]139) 237. Spolocnost Alrosa dalej vyjadruje obavu z toho, ze bez spolocnosti De Beers ako kupujúceho uz nebude mat istotu, ze bude môct svoje diamanty predat za hospodársky atraktívne ceny. Rokovacia pozícia ostatných kupujúcich bude coraz silnejsia, v dôsledku toho bude mozné pozadovat len nizsie ceny, co v konecnom dôsledku narusí hospodársku sútaz v neprospech spolocnosti Alrosa. 238. V otvorenom trhovom hospodárstve vsak musí kazdý hospodársky subjekt znásat riziko spojené s odbytom svojich výrobkov sám. Ak by sa pre isté spolocnosti mali zachovat obchodné vztahy, o ktorých by sa na základe clánku 82 ES dalo pochybovat, v konecnom dôsledku by to vyústilo do ochrany konkurentov proti hospodárskej sútazi a do uprednostnenia záujmov dotknutých podnikov na ujmu verejného záujmu na neskreslenej hospodárskej sútazi [clánok 3 ods. 1 písm. g) ES]. Cielom práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze vsak musí byt ochrana nie konkurentov, ale hospodárskej sútaze, kedze z nej budú mat nepriamo prospech rovnako spotrebitelia, ako aj verejnost vo vseobecnosti.([140]140) 239. To, ze sa na rozdiel od minulosti musí spolocnost Alrosa zapojit do intenzívnejsích rokovaní o cene s ostatnými kupujúcimi, ktorí pôsobia na trhu so surovými diamantmi, nie je výrazom mensej, ale naopak väcsej konkurencie. Ako v tejto súvislosti - a zatial bez akýchkolvek protirecení - uvádza Komisia, trh sa vyznacuje velkým poctom pomerne malých nákupcov, ktorých rokovacie schopnosti netreba precenovat. 240. Na záver spolocnost Alrosa tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie negatívne ovplyvní hospodársku sútaz, pretoze v prípade, ak nenájde odberatelov pre svoje surové diamanty, vznikne velké riziko znízenia produkcie. Ako vsak Komisia oprávnene oponuje, pri pohlade na konstantný dopyt po diamantoch, ktorý vládne na existujúcich trhoch, je len málo pravdepodobné, ze by sa takýto scenár naplnil. Ani sama spolocnost Alrosa neuviedla nijaký argument, ktorý by poukazoval na pokles dopytu na súcasných trhoch. 241. Súhrnne treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie neporusuje zásadu zmluvnej volnosti. Prvá cast tretieho zalobného dôvodu prvostupnového konania nie je dôvodná. b) O proporcionalite (druhá cast tretieho zalobného dôvodu) 242. Spolocnost Alrosa tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie sa nemôze opierat o clánok 82 ES a o clánok 9 nariadenia c. 1/2003, pretoze je v rozpore so zásadou proporcionality. 243. Spolocnost Alrosa v zásade namieta, ze absolútny zákaz ulozený spolocnosti De Beers, na základe ktorého táto spolocnost nesmie od nej nakupovat surové diamanty, nie je vraj potrebný z dvoch dôvodov: po prvé oznámená dohoda by spolocnosti De Beers tak ci onak nezabezpecila prístup k viac ako 50 % produkcie diamantov spolocnosti Alrosa; po druhé Komisia mala v podobe spolocne ponúknutých záväzkov spolocností De Beers a Alrosa na rozdiel od úplného zákazu predaja k dispozícii menej obmedzujúci alternatívny spôsob riesenia. 244. Tieto argumenty nemôzu byt dôvodom na vyhlásenie napadnutého rozhodnutia za neplatné. 245. V prvom rade treba pripomenút, ze predpokladom preskúmania vhodnosti a nevyhnutnosti ponúknutých záväzkov je vzhladom na rozhodnutie Komisie podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 vykonanie zlozitého posúdenia hospodárskej situácie, na ktoré má Komisia k dispozícii priestor na volnú úvahu.([141]141) 246. V rámci tejto volnej úvahy mala Komisia v danom prípade právo rozhodnút po prvé, ci bola oznámená dohoda dôvodom na vznik pochybností týkajúcich sa hospodárskej sútaze, a po druhé, ci bolo mozné spolocne ponúknuté záväzky spolocností De Beers a Alrosa povazovat v porovnaní s individuálne ponúknutými záväzkami spolocnosti De Beers za miernejsie riesenie. 247. Ako uz bolo povedané,([142]142) sudca Spolocenstva je oprávnený preskúmat takéto rozhodnutie Komisie, a to z hmotnoprávneho hladiska, a preskúmat vecnú zákonnost rozhodnutí Komisie z hladiska správnosti skutkového stavu a absencie zjavne nesprávneho posúdenia. Musí pritom skúmat nielen vecnú správnost uvádzaných dôkazov, ich spolahlivost a súvislost, ale je oprávnený skontrolovat aj to, ci v prípade týchto dôkazov ide o relevantné údaje, ktoré môzu byt pouzité pri hodnotení celkovej situácie, a ci sú naozaj podkladom záverov, ku ktorým sa na základe nich dospelo. 248. V danom prípade je sporné uz len to, ci je skutkový stav, ktorý Komisia zistila, naozaj oporou pre nou prijaté závery; na jednej strane ide o to, ze oznámená zmluva vyvolala v súvislosti s clánkom 82 ES pochybnosti týkajúce sa hospodárskej sútaze, na druhej strane o to, ze spolocne ponúknuté záväzky spolocností De Beers a Alrosa nie sú v porovnaní s individuálne ponúknutými záväzkami, ktoré boli vyhlásené za záväzné, vhodnejsím alternatívnym riesením. i) O existencii problému súvisiaceho s hospodárskou sútazou 249. Co sa týka existencie problému súvisiaceho s hospodárskou sútazou, spolocnost Alrosa sa uspokojila so strucným poukázaním na to, ze v minulosti sa exkluzívne dodávatelské vztahy s podnikmi, ktoré mali dominantné postavenie na trhu a priblizne rovnakú velkost ako v prípade oznámenej dohody (zhruba 50 % celkovej produkcie spolocnosti Alrosa), povazovali za zlucitelné s hospodárskou sútazou. 250. V danom prípade netreba zistit, ci je tento blizsie nevysvetlený argument spolocnosti Alrosa správny, lebo daný prípad sa vyznacuje mnozstvom osobitostí. 251. Po prvé priblizne 50 % rocnej produkcie diamantov spolocnosti Alrosa, ktorá mala byt predmetom oznámenej dohody so spolocnostou De Beers, predstavuje celú jej vtedajsiu produkciu urcenú na export.([143]143) Po druhé v prípade spolocnosti De Beers nejde o náhodného kupujúceho produkcie spolocnosti Alrosa, ale o celosvetového lídra v produkcii surových diamantov, a teda o konkurenta spolocnosti Alrosa, ktorý mal podla predbezných odhadov Komisie este aj dominantné postavenie na trhu.([144]144) Po tretie na základe zistení, ku ktorým Komisia dospela, existovali náznaky, ze oznámená dohoda by umoznila spolocnosti De Beers získat v dôsledku pozície "tvorcu trhu" kontrolu nad produkciou na trhu s diamantmi.([145]145) 252. Za týchto okolností nemozno mat námietky proti záveru, ku ktorému dospela Komisia, a to, ze oznámená dohoda zakladala v súvislosti s otázkou jej zlucitelnosti s clánkom 82 ES pochybnosti týkajúce sa hospodárskej sútaze. Komisia sa teda mohla naozaj oprávnene domnievat, ze uvedená dohoda by mohla viest k zneuzitiu dominantného postavenia spolocnosti De Beers na trhu. ii) O vhodnosti a o potrebe individuálne ponúknutých záväzkov spolocnosti De Beers 253. V súvislosti s vhodnostou a s potrebou individuálne ponúknutých záväzkov spolocnosti De Beers, ktoré boli vyhlásené za záväzné a ktorých cielom bolo úplné ukoncenie obchodných vztahov so spolocnostou Alrosa, treba uviest nasledujúce skutocnosti. 254. Je pravda, ze Komisia povazovala spolocne ponúknuté záväzky spolocností De Beers a Alrosa za menej obmedzujúci spôsob riesenia. Preto bola povinná preskúmat, ci boli tieto spolocne ponúknuté záväzky rovnako vhodné na odstránenie problémov zistených v oblasti hospodárskej sútaze, ako to bolo v prípade rozsiahlejsích individuálne ponúknutých záväzkov spolocnosti De Beers. Na úcely tohto preskúmania vyuzila Komisia prieskum trhu a jeho výsledky, co - hoci v pochopitelne menej podrobnej verzii - dokumentovala aj v napadnutom rozhodnutí.([146]146) 255. Výsledky prieskumu trhu, ku ktorým Komisia dospela,([147]147) síce spolocnost Alrosa skritizovala uz v správnom konaní, ale neboli súcastou zaloby, ktorú podala na Súde prvého stupna. Az v stádiu odvolacieho konania na Súdnom dvore spolocnost Alrosa po prvýkrát uviedla, ze stanoviská 21 zúcastnených tretích strán nemajú dostatocnú výpovednú hodnotu.([148]148) Takýto postup nie je prípustný, pretoze v odvolacom konaní nie je dovolené rozsírit predmet sporu v porovnaní s prvostupnovým konaním uvádzaním nových dôvodov (clánok 42 ods. 2 v spojení s clánkom 118 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora)([149]149). V dalsom výklade sa preto opieram o závery Komisie k výsledkom prieskumu trhu, ktoré spolocnost Alrosa vcas nepoprela na Súde prvého stupna. 256. V stanoviskách zúcastnených tretích strán, ktoré boli sformulované v rámci prieskumu trhu, bola okrem iného vyjadrená obava z toho, ze pokracovanie v dlhodobom odberatelskom vztahu by spolocnosti De Beers umoznilo zabránit tomu, aby spolocnost Alrosa bola jej nezávislým konkurentom.([150]150) Drvivá väcsina zúcastnených tretích strán v tejto súvislosti zastávala názor, ze medzi spolocnostami De Beers a Alrosa by nemal existovat obchodný vztah.([151]151) 257. Za uvedených okolností nemozno nic namietat proti záveru, ku ktorému dospela Komisia, a to, ze spolocne ponúknuté záväzky spolocností De Beers a Alrosa, na základe ktorých by spolocnost Alrosa mohla aj nadalej spolocnosti De Beers predávat urcité obmedzené mnozstvá, by neboli vhodným spôsobom odstránenia problémov, ktoré Komisia odhalila v oblasti hospodárskej sútaze. V kazdom prípade bolo rozumné domnievat sa, ze spolocne ponúknuté záväzky spolocností De Beers a Alrosa neboli z hladiska clánku 82 ES rovnako vhodné na odstránenie pochybností v oblasti hospodárskej sútaze ako individuálne ponúknuté záväzky spolocnosti De Beers. 258. Na rozdiel od prípadu Automec([152]152), na ktorý spolocnost Alrosa viackrát poukázala, v danom prípade teda neexistovalo niekolko rovnocenných spôsobov riesenia problémov, ktoré Komisia odhalila v oblasti hospodárskej sútaze. Rozsudok Automec/Komisia preto v danom prípade nie je mozné pouzit. 259. Celkovo treba konstatovat, ze ani skutocnost, ze Komisia vedela o spolocne ponúknutých záväzkoch spolocností De Beers a Alrosa, jej nemohla bránit v tom, aby vyhlásila za záväzné dalekosiahlejsie individuálne ponúknuté záväzky spolocnosti De Beers. iii) O proporcionalite v uzsom zmysle slova 260. Spolocnost Alrosa dalej tvrdí, ze zákaz akéhokolvek predaja spolocnosti De Beers predstavuje výrazný zásah do jej záujmov. Volnost spolocnosti Alrosa uzatvárat s jej vtedajsím najdôlezitejsím zákazníkom zmluvy, bola úplne a na potenciálne neobmedzenú dobu zrusená. 261. Tento argument sa prekrýva s prvou castou druhého zalobného dôvodu, ktorý je venovaný zmluvnej volnosti. Treba ho zamietnut z dôvodov, ktoré sú uvedené v danej súvislosti.([153]153) iv) O údajnej diskriminácii spolocnosti Alrosa 262. Na záver spolocnost Alrosa tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je svojvolné a v porovnaní s ostatnými dodávatelmi ju diskriminuje. Ostatní dodávatelia môzu totiz surové diamanty predávat spolocnosti De Beers okamzite bez toho, aby museli konkurovat spolocnosti Alrosa. 263. To, ci ostatní producenti vôbec predávajú spolocnosti De Beers mnozstvá, ktoré by si zasluhovali pozornost, spolocnost Alrosa vlastne nedokázala. Takýto dôkaz by vsak bol potrebný, a to preto, lebo obchodné transakcie medzi konkurentmi nemozno len tak bez blizsieho vysvetlenia povazovat za standardné trhové správanie.([154]154) 264. Napadnuté rozhodnutie by spolocnost Alrosa v porovnaní v ostatnými producentmi nediskriminovalo ani v prípade domnienky, ze k takýmto predajom dochádza. 265. Podla ustálenej judikatúry totiz zásada rovnosti zaobchádzania, resp. zákaz diskriminácie pozaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rôznym spôsobom a aby sa s rôznymi situáciami nezaobchádzalo rovnakým spôsobom, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.([155]155) 266. V danom prípade nie je pozícia spolocnosti Alrosa a ostatných producentov surových diamantov pôsobiacich na svetovom trhu nevyhnutne porovnatelná. Podla zistení Súdu prvého stupna([156]156) spolocnost Alrosa je druhým najväcsím celosvetovým producentom diamantov. So spolocnostou De Beers, ktorá je svetovou jednotkou, by rada uzavrela dlhodobú dodávatelskú zmluvu. Dodávatelský vztah medzi spolocnostami De Beers a Alrosa by mal uz iba na základe prominentného postavenia týchto spolocností na trhu byt posudzovaný inak ako v prípade dodávatelského vztahu medzi spolocnostou De Beers a iným, ovela mensím producentom surových diamantov. 267. Navyse oznámená dohoda by predstavovala pokracovanie desatrocia trvajúceho exkluzívneho obchodného vztahu medzi spolocnostami Alrosa a De Beers, ktorý spolocnost De Beers vyuzila na posilnenie svojho postavenia "tvorcu trhu" a na kontrolu produkcie na svetových trhoch.([157]157) Aj toto historické hladisko odlisuje postavenie spolocnosti Alrosa od pozície ostatných producentov pôsobiacich na trhu. 268. Na základe uvedeného mozno konstatovat, ze nedoslo k poruseniu vseobecnej zásady rovnosti zaobchádzania ani k poruseniu zákazu diskriminácie. Na rozdiel od tvrdení spolocnosti Alrosa nebolo napadnuté rozhodnutie ani svojvolné, ale spocívalo na objektívnych úvahách, najmä na výsledkoch prieskumu trhu, ktorý uskutocnila Komisia. 269. Len z dôvodu úplnosti este doplním, ze napadnuté rozhodnutie nie je mozné povazovat za "zelenú", na základe ktorej môze spolocnost De Beers nakupovat surové diamanty od iných producentov ako od spolocnosti Alrosa. Naopak, obchodné vztahy medzi spolocnostou De Beers a inými producentmi by sa mali, samozrejme, posudzovat podla okolností konkrétneho prípadu, a to na základe kritérií stanovených v clánkoch 81 a 82 ES, ako aj v clánkoch 53 a 54 Dohody o EHP. v) Predbezný záver 270. Druhá cast tretieho zalobného dôvodu v prvostupnovom konaní je celá nedôvodná. C - Predbezný záver 271. Kedze ziadny zo zalobných dôvodov, ktoré spolocnost Alrosa uplatnila v prvostupnovom konaní, nie je úspesný, jej zalobu o neplatnost napadnutého rozhodnutia treba zamietnut. VII - O trovách 272. Podla clánku 122 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám s konecnou platnostou rozhodne o veci samej, rozhodne aj o trovách konania. 273. Na základe clánku 69 ods. 2 v spojení s clánkom 118 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat spolocnost Alrosa na náhradu trov konania a spolocnost Alrosa nemala so svojimi tvrdeniami úspech v konaní na oboch stupnoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov prvostupnového aj odvolacieho konania. VIII - Návrh 274. Na základe uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júla 2007 vo veci T-170/06, Alrosa/Komisia, sa zrusuje. 2. Zaloba, ktorou spolocnost Alrosa pozadovala na Súde prvého stupna vyhlásenie rozhodnutia Komisie 2006/520 z 22. februára 2006 za neplatné, sa zamieta. 3. Spolocnost Alrosa je povinná nahradit trovy prvostupnového aj odvolacieho konania. __________________________________________________________________ [158]1 - Jazyk prednesu: nemcina. __________________________________________________________________ [159]2 - Táto poznámka pod ciarou je pre slovenský preklad návrhov nerelevantná. Z dôvodu spresnenia sa v texte pouzíva väcsinou pojem "ponúknuté záväzky", ktorý je doslovným prekladom nemeckého pojmu "Verpflichtungszusagen" pouzitého v nariadení (ES) c. 1/2003. __________________________________________________________________ [160]3 - Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 ES (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). __________________________________________________________________ [161]4 - Rozhodnutie Komisie z 22. februára 2006 o konaní podla clánku 82 ES a clánku 54 EHP (vec COMP/B-2/38.381 - De Beers) [oznámené pod císlom K(2006) 521] (Ú. v. EÚ L 205, s. 24; dalej aj "napadnuté rozhodnutie"). __________________________________________________________________ [162]5 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júla 2007, Alrosa/Komisia, T-170/06, Zb. s. II-2601, opravený uznesením Súdu prvého stupna z 27. augusta 2007, dalej aj "napadnutý rozsudok" alebo "prvostupnový rozsudok". __________________________________________________________________ [163]6 - Nariadenie Komisie c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 a 82 ES (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). __________________________________________________________________ [164]7 - Clánok 45 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [165]8 - Právnym základom nariadenia c. 773/2004 je clánok 33 nariadenia c. 1/2003; pokial ide o nadobudnutie úcinnosti, pozri clánok 20 nariadenia c. 773/2004. __________________________________________________________________ [166]9 - Nariadenie c. 773/2004 bolo zmenené nariadením (ES) c. 1792/2006 Komisie z 23. októbra 2006 (Ú. v. EÚ L 362, s. 1); ako aj nariadením (ES) c. 622/2008 Komisie z 30. júna 2008 (Ú. v. EÚ L 171, s. 3). __________________________________________________________________ [167]10 - Body 8 az 26 a 179 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [168]11 - Dalej len "Alrosa". __________________________________________________________________ [169]12 - Dalej len "De Beers". __________________________________________________________________ [170]13 - Nariadenie Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 Zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Toto nariadenie obsahovalo úpravu, ktorá bola "predchodkynou" nariadenia c. 1/2003, ktorým bolo Prvé nariadenie zrusené s úcinnostou od 1. mája 2004. __________________________________________________________________ [171]14 - Dalej len "individuálne ponúknutý záväzok spolocnosti Alrosa". __________________________________________________________________ [172]15 - Dalej len "spolocne ponúknuté záväzky" spolocností De Beers a Alrosa. __________________________________________________________________ [173]16 - Ú. v. EÚ C 136, s. 32. __________________________________________________________________ [174]17 - Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu zdôraznuje, ze ide o konecnú verziu ponúknutých záväzkov, ktoré jej boli prvý raz predlozené uz koncom novembra 2005, resp. zaciatkom decembra 2005, a na ktorých sa do 26. januára 2006 vykonali redakcné úpravy. __________________________________________________________________ [175]18 - Dalej len "individuálne ponúknutý záväzok spolocnosti De Beers". __________________________________________________________________ [176]19 - Ako vyplýva z bodu 185 napadnutého rozsudku, Komisia listom z 22. februára 2006 informovala spolocnost Alrosa o tom, ze "konanie, ktoré sa jej týkalo", bolo ukoncené. __________________________________________________________________ [177]20 - Pozri bod 30 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [178]21 - Originál odvolania, ktoré bolo najprv zaslané faxom, bol v kancelárii Súdneho dvora ulozený 26. septembra 2007. __________________________________________________________________ [179]22 - Pozri rozsudky z 11. júla 1989, Schräder, 265/87, Zb. s. 2237, bod 21; z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13; z 12. júla 2001, Jippes a i., C-189/01, Zb. s. I-5689, bod 81; z 9. marca 2006, Zuid-Hollandse Milieufederatie a Natuur en Milieu, C-174/05, Zb. s. I-2443, bod 28, a z 24. mája 2007, Maatschap Schonewille-Prins, C-45/05, Zb. s. I-3997, bod 45. __________________________________________________________________ [180]23 - Pozri napríklad rozsudky zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia, nazývaný "Magill", C-241/91 P a C-242/91 P, Zb. s. I-743, bod 93, a z 18. decembra 2007, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, nazývaný "Cementbouw", C-202/06 P, Zb. s. I-12129, bod 52. __________________________________________________________________ [181]24 - V tomto zmysle pozri aj body 88 a 139 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [182]25 - V tomto zmysle pozri rozsudky z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 40; z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, nazývaný "Impala", C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 117, a zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, C-47/07 P, Zb. s. I-9761, bod 77. __________________________________________________________________ [183]26 - Pozri judikatúru uz citovanú v poznámke pod ciarou 22. __________________________________________________________________ [184]27 - Pozri najmä body 101, 103 a 104, ako aj bod 140 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [185]28 - Body 87 a 95 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [186]29 - Tvrdenie v bode 87 napadnutého rozsudku, ze rozhodnutie podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 je "opatrenie ukoncujúce situáciu porusenia alebo potenciálneho porusenia [práva hospodárskej sútaze]", je prinajmensom nezrozumitelné. __________________________________________________________________ [187]30 - V tejto súvislosti pozri druhú vetu odôvodnenia c. 13 nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [188]31 - V súvislosti s konaním týkajúcim sa koncentrácie pozri moje návrhy z 26. apríla 2007 vo veci Cementbouw, uz citované v poznámke pod ciarou 23, bod 69. __________________________________________________________________ [189]32 - Pozri bod 53 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [190]33 - Bod 154 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [191]34 - Pozri najmä body 101, 140 a 154 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [192]35 - Pozri najmä bod 154 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [193]36 - Rozsudky z 23. apríla 2002, Campogrande/Komisia, C-62/01 P, Zb. s. I-3793, bod 24; z 22. júna 2006, Storck/HABM, C-24/05 P, Zb. s. I-5677, body 34 a 35, a z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, C-95/04 P, Zb. s. I-2331, bod 137. __________________________________________________________________ [194]37 - Ustálená judikatúra, pozri rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 48; zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 51; z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb., s. I-3921, bod 41, a z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C-431/07 P, Zb. s. I-2665, bod 137. __________________________________________________________________ [195]38 - Rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C-12/03 P, Zb. s. I-987, body 37 az 49; z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, C-525/04 P, Zb. s. I-9947, body 56 az 61, a Impala, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, body 135 az 150, najmä bod 143. __________________________________________________________________ [196]39 - Co sa týka volnej úvahy, ktorú má Komisia k dispozícii v rámci protimonopolného konania, pozri najmä rozsudok z 11. júla 1985, Remia/Komisia, 42/84, Zb. s. 2545, bod 34; okrem toho pozri aj rozsudky zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 62, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 279. __________________________________________________________________ [197]40 - Body 108 az 110 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [198]41 - Rozsudky Súdu prvého stupna z 3. apríla 2003, Royal Philips Electronics/Komisia, T-119/02, Zb. s. II-1433, bod 78, a z 30. septembra 2003, ARD/Komisia, T-158/00, Zb. s. II-3825, bod 328; okrem toho pozri moje návrhy vo veci Cementbouw, uz citované v poznámke pod ciarou 23, bod 67. __________________________________________________________________ [199]42 - Body 123 az 125 napadnutého rozsudku, najmä bod 125. __________________________________________________________________ [200]43 - Bod 126 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [201]44 - Rozsudok Impala, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 144. __________________________________________________________________ [202]45 - Rozsudky Komisia/Tetra Laval, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 39, a Impala, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 145. Judikatúra, ktorá pôvodne vznikla v súvislosti s konaním na kontrolu koncentrácií, uz svojím významom prerástla toto právne odvetvie a môze sa pouzit vzdy, ak ide o skúmanie rozhodnutí Komisie z hladiska ocividného nesprávneho posúdenia; pozri aj rozsudky Spanielsko/Lenzing, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 57, a zo 6. novembra 2008, Holandsko/Komisia, C-405/07 P, Zb. s. I-8301, bod 55, ako aj rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank/Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP a T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, bod 67. __________________________________________________________________ [203]46 - V tomto zmysle aj bod 131 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [204]47 - Bod 132 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [205]48 - V tomto zmysle aj odôvodnenia c. 41 a 42 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [206]49 - Pozri aj moje návrhy vo veci Impala, uz citované v poznámke pod ciarou 25, bod 240. __________________________________________________________________ [207]50 - Pozri moje návrhy z 10. marca 2009 vo veci S.P.C.M. a i., C-558/07, Zb. s. I-5783, bod 77; v tej istej súvislosti pozri aj rozsudok z 12. marca 2002, Omega Air a i. (C-27/00 a C-122/00, Zb. s. I-2569, bod 72), podla ktorého v prípade, ze príslusný orgán mohol svoje rozhodnutie "rozumne" opriet o isté domnienky, nemozno tvrdit, ze by doslo k zrejmému nesprávnemu posúdeniu; okrem toho pozri aj moje návrhy z 1. februára 2007 vo veci Spanielsko/Lenzing (uz citované v poznámke pod ciarou 38, bod 71), v ktorých som uviedla, ze prognóza sa môze povazovat za zjavne nesprávnu len v prípade, ked nie je "odôvodnená nijakým predstavitelným hladiskom". __________________________________________________________________ [208]51 - Bod 133 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [209]52 - Bod 134 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [210]53 - Bod 153 posledná veta napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [211]54 - Bod 153 prvá veta napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [212]55 - Pozri bod 57 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [213]56 - Bod 134 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [214]57 - Body 138 a 153 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [215]58 - V tomto zmysle pozri rozsudok Impala (uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 145), podla ktorého Súd prvého stupna v prípade, ak má Komisia priestor na volnú úvahu, nesmie namiesto analýzy Komisie pouzit svoju vlastnú hospodársku analýzu. __________________________________________________________________ [216]59 - Rozsudky z 15. júna 2000, Dorsch Consult/Rada a Komisia, C-237/98 P, Zb. s. I-4549, bod 36; z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 35, a zo 16. júla 2009, Komisia/Schneider Electric, C-440/07 P, Zb. s. I-6413, bod 104. __________________________________________________________________ [217]60 - Rozsudky PKK a KNK/Rada, uz citovaný v poznámke pod ciarou 59, bod 37; z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, C-326/05 P, Zb. s. I-6557, bod 60; z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, C-260/05 P, Zb. s. I-10005, bod 37, a z 8. mája 2008, Eurohypo/HABM, C-304/06 P, Zb. s. I-3297, bod 34, ako aj uznesenie z 3. júna 2009, Zipcar/HABM, C-394/08 P, Zb. s. I-95, bod 40. __________________________________________________________________ [218]61 - Body 115 a 150 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [219]62 - V bode 99 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatuje: "Skúmanie primeranosti opatrenia je teda objektívnym skúmaním." __________________________________________________________________ [220]63 - Rozsudky zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 53; Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 77, a zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, C-385/07 P, Zb. s. I-6155, bod 71. __________________________________________________________________ [221]64 - Rozsudky zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C-274/99 P, Zb., s. I-1611, bod 121; Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 372; z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 30, a Komisia/Schneider Electric, uz citovaný v poznámke pod ciarou 59, bod 135. __________________________________________________________________ [222]65 - Rozsudky zo 14. mája 1998, Rada/de Nil a Impens, C-259/96 P, Zb. s. I-2915, body 32 a 33; Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 372; France Télécom/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 64, bod 29, a Komisia/Schneider Electric, uz citovaný v poznámke pod ciarou 59, bod 135. __________________________________________________________________ [223]66 - Rozsudok zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C-362/05 P, Zb. 2007, s. I-4333, bod 80. __________________________________________________________________ [224]67 - V súvislosti s týmto oznámením pozri bod 26 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [225]68 - V súvislosti so skreslením skutocností pozri judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 59; k právnej kvalifikácii skutocností pozri uznesenie zo 17. septembra 1996, San Marco/Komisia, C-19/95 P, Zb. s. I-4435, bod 39, ako aj rozsudky Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 39, a Komisia/Schneider Electric, uz citovaný v poznámke pod ciarou 59, bod 191. __________________________________________________________________ [226]69 - Rozsudok Impala, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, najmä body 64, 65, 73 a 76; v tomto smere sa Súdny dvor s mojimi návrhmi z 13. decembra 2007 v uvedenej veci nestotoznil (pozri najmä ich body 171 az 176). __________________________________________________________________ [227]70 - V bode 16 oznámenia v úradnom vestníku sa nachádza takáto poznámka: "Komisia zamýsla, v závislosti od výsledku tejto previerky trhu, prijat rozhodnutie podla clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003..." (Kurzívou zdôraznila generálna advokátka.). __________________________________________________________________ [228]71 - Bod 136 druhá veta a bod 192 prvá veta napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [229]72 - Ide o body 132 az 154 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [230]73 - Pozri bod 45 týchto návrhov vrátane judikatúry uz citovanej v poznámke pod ciarou 25. __________________________________________________________________ [231]74 - Pozri aj skutkové zistenia uvedené v bodoch 8 a 9, ako aj citáciu z napadnutého rozhodnutia v bode 116 napadnutého rozsudku, v ktorej sa hovorí "o obchodnom vztahu medzi spolocnostou De Beers a jej najvýznamnejsím konkurentom, ktorým je spolocnost Alrosa". __________________________________________________________________ [232]75 - Body 138 a 153 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [233]76 - Rozsudky zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, bod 189; zo 16. septembra 2008, Sot. Lélos kai Sia a i., C-468/06 az C-478/06, Zb. s. I-7139, bod 50, a z 11. decembra 2008, Kanal 5 a TV 4, C-52/07, Zb. s. I-9275, bod 26. __________________________________________________________________ [234]77 - Pozri napríklad body 58, 63 a 68 prvostupnovej zalobnej repliky Komisie a bod 74 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [235]78 - Bod 153 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [236]79 - Pozri este raz bod 121 týchto návrhov a judikatúru uz citovanú v poznámke pod ciarou 76. __________________________________________________________________ [237]80 - Odôvodnenia c. 25, 26, 28 a 30 napadnutého rozhodnutia, ako aj body 64 a 65 zalobnej repliky Komisie v prvostupnovom konaní; pozri tiez bod 83 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [238]81 - Rozsudky z 18. marca 1993, Parlament/Frederiksen, C-35/92 P, Zb. s. I-991, bod 31; z 8. mája 2003, T. Port/Komisia, C-122/01 P, Zb. s. I-4261, bod 17; z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 148, a z 13. septembra 2007, Common Market Fertilizers/Komisia, C-443/05 P, Zb. s. I-7209, bod 137. __________________________________________________________________ [239]82 - Pozri body 158 a 204 napadnutého rozsudku. V jazyku konania sa uvádza, ze tieto úvahy boli vykonané "for the sake of completeness". __________________________________________________________________ [240]83 - V prípade predlozených podkladov ide o stanoviská tretích zúcastnených subjektov získané v rámci prieskumu trhu a o výnatok z individuálne ponúknutých záväzkov spolocnosti De Beers (pozri bod 29 týchto návrhov). __________________________________________________________________ [241]84 - Rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 372; Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 42, a Komisia/Schneider Electric, uz citovaný v poznámke pod ciarou 59, bod 135. __________________________________________________________________ [242]85 - Bod 201 napadnutého rozsudku (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). __________________________________________________________________ [243]86 - Bod 203 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [244]87 - Rozsudok Wunenburger/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 66, bod 80. __________________________________________________________________ [245]88 - Komisia sa odvoláva na bod 130 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [246]89 - Rozsudky zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C-310/97 P, Zb. s. I-5363, bod 52; z 15. februára 2001, Nachi Europe, C-239/99, Zb. s. I-1197, bod 24, a z 19. januára 2006, Comunitŕ montana della Valnerina/Komisia, C-240/03 P, Zb. s. I-731, bod 43; pozri aj rozsudok zo 14. decembra 1962, Meroni/Vysoký úrad, 46/59 a 47/59, Zb. s. 837, 854. __________________________________________________________________ [247]90 - Rozsudky Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 89, bod 52, a Comunitŕ montana della Valnerina/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 89, bod 43. __________________________________________________________________ [248]91 - Uznesenia z 27. septembra 2004, UER/M6 a i., C-470/02 P, neuverejnený v Zbierke, bod 69, a z 13. júna 2006, Mancini/Komisia, C-172/05 P, Zb. s. I-77, bod 41. __________________________________________________________________ [249]92 - Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger 2. apríla 1998 vo veci Parlament/Gutiérrez de Quijano y Lloréns, C-252/96 P, Zb. s. I-7421, bod 36. __________________________________________________________________ [250]93 - V tomto zmysle pozri rozsudok Parlament/Gutiérrez de Quijano y Lloréns, uz citovaný v poznámke pod ciarou 92, bod 34, a uznesenie UER/M6 a i., uz citované v poznámke pod ciarou 91, bod 74. __________________________________________________________________ [251]94 - Rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 27; z 24. októbra 1996, Komisia/Lisrestal a i., C-32/95 P, Zb. s. I-5373, bod 21; z 8. marca 2007, Gerlach, C-44/06, Zb. s. I-2071, bod 38, a z 13. septembra 2007, Land Oberösterreich a Rakúsko/Komisia, C-439/05 P a C-454/05 P, Zb. s. I-7141, bod 36; pokial ide o dodrziavanie práva na obhajobu v súdnom konaní, osobitne pozri rozsudok z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 19. __________________________________________________________________ [252]95 - Rozsudky z 22. marca 1961, SNUPAT/Vysoký úrad, 42/59 a 49/59, Zb. s. 111, bod 169; z 10. januára 2002, Plant a i./Komisia a South Wales Small Mines, C-480/99 P, Zb. s. I-265, bod 24; a Corus UK/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 94, bod 19. __________________________________________________________________ [253]96 - V tejto súvislosti pozri aj moje návrhy z 27. septembra 2006 vo veci PKK a KNK/Rada, uz citované v poznámke pod ciarou 59, bod 67. __________________________________________________________________ [254]97 - Z uznesenia UER/M6 a i. (uz citovaného v poznámke pod ciarou 91, bod 74) mozno vyvodit, ze prvostupnový rozsudok sa nesmie opierat o "nouvelle thčse inspirée par le Tribunal". __________________________________________________________________ [255]98 - Pozri este raz bod 201 napadnutého rozsudku a bod 140 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [256]99 - Clánok 62 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. __________________________________________________________________ [257]100 - Pozri clánok 76a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, ako aj rozsudok Royal Philips Electronics/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 41, bod 205. __________________________________________________________________ [258]101 - Rozsudky z 10. júla 1980, Distillers Company/Komisia, 30/78, Zb. s. 2229, bod 26, a zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, Zb. s. I-307, bod 31; v rovnakej súvislosti aj rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 73, a z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, body 97 a 98. __________________________________________________________________ [259]102 - Rozsudky z 29. októbra 1980, Van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 47, a z 23. apríla 1986, Bernardi/Parlament, 150/84, Zb. s. 1375, bod 28. __________________________________________________________________ [260]103 - Bod 203 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [261]104 - Charta základných práv Európskej únie bola slávnostne vyhlásená najprv 7. decembra 2000 na summite v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1) a druhýkrát 12. decembra 2007 v Strasburgu (Ú. v. EÚ C 303, s. 1). __________________________________________________________________ [262]105 - Odôvodnenie c. 37 nariadenia c. 1/2003. Hoci Charta základných práv Európskej únie zatial nevyvoláva také záväzné právne úcinky, aké vyvoláva primárne právo, poskytuje ako pramen práva dôlezité informácie o základných právach zarucených právom Spolocenstva, najmä vtedy, ak na nu právny akt Spolocenstva výslovne odkazuje; pozri rozsudok z 27. júna 2006, Parlament/Rada, nazvaný "Zlúcenie rodiny", C-540/03, Zb. s. I-5769, bod 38, ako aj bod 108 návrhov, ktoré som predniesla 8. septembra 2005 v tejto veci. __________________________________________________________________ [263]106 - Pozri judikatúru uz uvedenú v poznámke pod ciarou 94; speciálne o dodrziavaní práva na obhajobu v Verteidigungsrechte in wettbewerbsrechtlichen Verwaltungsverfahren pozri napríklad rozsudky z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia (374/87, Zb. s. 3283, bod 32) a z 3. septembra 2009, Prym s Prym Consumer/ Komisia (C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 26). __________________________________________________________________ [264]107 - Body 176 a 177 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [265]108 - Bod 178 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [266]109 - Bod 186 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [267]110 - Bod 187 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [268]111 - Bod 187 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [269]112 - Body 197 az 203 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [270]113 - Bod 197 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [271]114 - Pozri body 174 a 175 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [272]115 - Systematické postavenie tretieho odseku v rámci clánku 27 nariadenia c. 1/2003 za prvým odsekom naznacuje, ze tento odsek mozno pouzit len pri prijímaní rozhodnutí podla clánkov 7, 8, 23 a clánku 24 ods. 2 daného nariadenia. __________________________________________________________________ [273]116 - Pozri rozsudky uz citované v poznámke pod ciarou 106. __________________________________________________________________ [274]117 - Bod 21 napadnutého rozsudku; pozri aj bod 27 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [275]118 - Tento list predlozila spolocnost Alrosa sama Súdu prvého stupna ako prílohu c. 14 svojej prvostupnovej zaloby. __________________________________________________________________ [276]119 - Bod 24 napadnutého rozsudku; pozri aj bod 30 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [277]120 - Pozri aj body 214 az 216 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [278]121 - Bod 201 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [279]122 - Pozri body 174 a 175 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [280]123 - Aj viac podnikov môze mat dominantné postavenie na trhu (tzv. kolektívne dominantné postavenie). __________________________________________________________________ [281]124 - V tejto súvislosti pozri body 89 a 90 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [282]125 - Návrh nariadenia Rady o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 ES a o zmene nariadení (EHS) c. 1017/68, (EHS) c. 2988/74, (EHS) c. 4056/86 a (EHS) c. 3975/87 ("vykonávacie nariadenie k clánkom 81 a 82 ES"), predlozený Komisiou 27. septembra 2000 [KOM(2000) 582 v konecnom znení, uverejnený v Ú. v. ES C 365E, s. 284]; pozri najmä clánok 9 ods. 1 druhú vetu uvedeného návrhu. __________________________________________________________________ [283]126 - Pozri aj bod 91 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [284]127 - Právo na riadnu správu vecí verejných je zakotvené v clánku 41 Charty základných práv Európskej únie, na ktorý odkazuje odôvodnenie c. 37 nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [285]128 - Generálny advokát Jacobs sa vo svojich návrhoch z 28. mája 1998 vo veci Bronner (C-7/97, Zb. s. I-7791, bod 56) vyjadril takto: "Právo vybrat si obchodného partnera a slobodne nakladat so svojím majetkom [je] ocividne [v súlade] so vseobecnými právnymi zásadami právnych poriadkov clenských státov, v niektorých prípadoch mu bola priznaná ochrana zo strany ústavného práva. Zásahy do týchto práv je potrebné podrobne odôvodnit." __________________________________________________________________ [286]129 - Clánok 16 Charty základných práv Európskej únie. __________________________________________________________________ [287]130 - Clánok 4 ods. 1 a clánok 98 ES; pozri aj rozsudok z 9. septembra 2003, CIF, C-198/01, Zb. s. I-8055, bod 47. __________________________________________________________________ [288]131 - Rozsudok z 28. apríla 2009, Komisia/Taliansko, C-518/06, Zb. s. I-3491, bod 66; okrem toho pozri rozsudky z 21. januára 1999, Bagnasco a i., C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, body 45 a 46, a z 18. júla 2007, Société thermale d'Eugénie-les-Bains, C-277/05, Zb. s. I-6415, bod 21. __________________________________________________________________ [289]132 - V tomto zmysle pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, T-24/90, Zb. s. II-2223, body 51 az 53, a v súvislosti so slobodou podnikania pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 180. __________________________________________________________________ [290]133 - V tom istom zmysle pozri aj moje návrhy vo veci Cementbouw, uz citované v poznámke pod ciarou 23, bod 71. __________________________________________________________________ [291]134 - V danom prípade nejestvujú ziadne dôkazy o tom, ze by existovala povinnost uzatvorit zmluvu, na základe ktorej by spolocnost De Beers bola aj nadalej povinná odoberat od spolocnosti Alrosa urcité mnozstvo surových diamantov. Len z dôvodu úplnosti uvádzam, ze úcastníci konania na pojednávaní na Súdnom dvore vysvetlili s ohladom na distribucnú siet spolocnosti De Beers, v com spocíva tzv. doktrína "essential-facilities". Ako vsak uviedla sama spolocnost Alrosa, uvedenú distribucnú siet nemozno povazovat za takú dôlezitú, ako je to v prípade nevyhnutnej jednotky (essential facility), ku ktorej by spolocnost De Beers musela ostatným hospodárskym subjektom umoznit prístup. Aj keby vytvorenie distribucnej siete pre spolocnost Alrosa nebolo ekonomické, podla judikatúry Súdneho dvora neexistuje na strane spolocnosti De Beers este povinnost uzatvorit zmluvu (rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner, C-7/97, Zb. s. I-7791, body 41 az 46, najmä bod 45; k doktríne "essential-facilities" pozri najmä rozsudky Magill, uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, body 49 az 57, a z 29. apríla 2004, IMS Health, C-418/01, Zb. s. I-5039). __________________________________________________________________ [292]135 - Spolocnost Alrosa sa odvoláva najmä na rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Langnese-Iglo/Komisia (T-7/93, Zb. s. II-1533, body 206 a 207), ktorý potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 1. októbra 1998, Langnese-Iglo/Komisia (C-279/95 P, Zb. s. I-5609, bod 74). __________________________________________________________________ [293]136 - Rozsudok Langnese-Iglo/Komisia, T-7/93, uz citovaný v poznámke pod ciarou 135, body 4 a 5. __________________________________________________________________ [294]137 - Pozri body 119 az 122 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [295]138 - Odôvodnenia c. 25, 26, 28 a 30 napadnutého rozhodnutia, ako aj body 64 a 65 zalobnej repliky Komisie v prvostupnovom konaní; pozri aj bod 83 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [296]139 - Pozri body 119 az 123 a 128 az 130 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [297]140 - V tejto súvislosti pozri bod 71 mojich návrhov z 19. februára 2009 vo veci T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, Zb. s. I-4529. __________________________________________________________________ [298]141 - Pozri body 70 az 75 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [299]142 - Pozri bod 77 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [300]143 - Bod 13 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [301]144 - Bod 9 a 14 napadnutého rozsudku; odôvodnenia c. 23 az 27 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [302]145 - Odôvodnenia c. 28 a 30 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [303]146 - Odôvodnenia c. 41 a 42 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [304]147 - Pozri odôvodnenie c. 41 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [305]148 - Body 67 a 77 vyjadrenia k odvolaniu a bod 17 dupliky spolocnosti Alrosa. Spolocnost Alrosa kritizuje najmä fakt, ze väcsina negatívnych stanovísk zúcastnených tretích subjektov sa zakladala na jednotnej vzorovej odpovedi a ze sa nezistili nijaké problémy súvisiace s hospodárskou sútazou, ktoré by mohli byt relevantné z hladiska tohto konania. __________________________________________________________________ [306]149 - Rozsudky z 1. júna 1994, C-136/92 P, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., Zb. s. I-1981, bod 59; Storck/HABM, uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, bod 45; PKK a KNK/Rada, uz citovaný v poznámke pod ciarou 59, bod 61, a France Télécom/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 64, bod 60. __________________________________________________________________ [307]150 - Odôvodnenie c. 41 druhá zarázka napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [308]151 - Odôvodnenie c. 41 tretia zarázka napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [309]152 - Rozsudok Automec/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 132, najmä bod 52. __________________________________________________________________ [310]153 - Pozri body 224 az 241 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [311]154 - Pozri body 119 az 122 a 234 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [312]155 - Rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C-344/04, Zb. s. I-403, bod 95; z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, C-303/05, Zb. s. I-3633, bod 56, a zo 7. júla 2009, S.P.C.M. a i., C-558/07, Zb. s. I-5783, bod 74. __________________________________________________________________ [313]156 - Body 8 a 9 napadnutého rozsudku; pozri aj body 14 a 15 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [314]157 - Odôvodnenia c. 25, 26, 28 a 30 napadnutého rozhodnutia, ako aj body 64 a 65 zalobnej repliky Komisie v prvostupnovom konaní; pozri aj bod 83 napadnutého rozsudku. References 1. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote76 77. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote77 78. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote78 79. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote79 80. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote80 81. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote81 82. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote82 83. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote83 84. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote84 85. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote85 86. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote86 87. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote87 88. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote88 89. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote89 90. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote90 91. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote91 92. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote92 93. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote93 94. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote94 95. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote95 96. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote96 97. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote97 98. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote98 99. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote99 100. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote100 101. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote101 102. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote102 103. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote103 104. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote104 105. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote105 106. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote106 107. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote107 108. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote108 109. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote109 110. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote110 111. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote111 112. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote112 113. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote113 114. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote114 115. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote115 116. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote116 117. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote117 118. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote118 119. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote119 120. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote120 121. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote121 122. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote122 123. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote123 124. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote124 125. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote125 126. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote126 127. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote127 128. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote128 129. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote129 130. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote130 131. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote131 132. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote132 133. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote133 134. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote134 135. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote135 136. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote136 137. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote137 138. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote138 139. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote139 140. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote140 141. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote141 142. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote142 143. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote143 144. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote144 145. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote145 146. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote146 147. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote147 148. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote148 149. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote149 150. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote150 151. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote151 152. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote152 153. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote153 154. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote154 155. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote155 156. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote156 157. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footnote157 158. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref1 159. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref2 160. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref3 161. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref4 162. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref5 163. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref6 164. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref7 165. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref8 166. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref9 167. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref10 168. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref11 169. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref12 170. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref13 171. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref14 172. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref15 173. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref16 174. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref17 175. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref18 176. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref19 177. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref20 178. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref21 179. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref22 180. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref23 181. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref24 182. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref25 183. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref26 184. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref27 185. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref28 186. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref29 187. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref30 188. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref31 189. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref32 190. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref33 191. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref34 192. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref35 193. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref36 194. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref37 195. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref38 196. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref39 197. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref40 198. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref41 199. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref42 200. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref43 201. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref44 202. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref45 203. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref46 204. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref47 205. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref48 206. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref49 207. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref50 208. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref51 209. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref52 210. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref53 211. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref54 212. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref55 213. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref56 214. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref57 215. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref58 216. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref59 217. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref60 218. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref61 219. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref62 220. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref63 221. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref64 222. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref65 223. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref66 224. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref67 225. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref68 226. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref69 227. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref70 228. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref71 229. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref72 230. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref73 231. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref74 232. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref75 233. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref76 234. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref77 235. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref78 236. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref79 237. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref80 238. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref81 239. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref82 240. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref83 241. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref84 242. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref85 243. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref86 244. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref87 245. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref88 246. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref89 247. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref90 248. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref91 249. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref92 250. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref93 251. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref94 252. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref95 253. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref96 254. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref97 255. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref98 256. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref99 257. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref100 258. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref101 259. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref102 260. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref103 261. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref104 262. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref105 263. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref106 264. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref107 265. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref108 266. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref109 267. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref110 268. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref111 269. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref112 270. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref113 271. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref114 272. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref115 273. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref116 274. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref117 275. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref118 276. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref119 277. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref120 278. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref121 279. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref122 280. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref123 281. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref124 282. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref125 283. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref126 284. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref127 285. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref128 286. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref129 287. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref130 288. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref131 289. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref132 290. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref133 291. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref134 292. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref135 293. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref136 294. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref137 295. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref138 296. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref139 297. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref140 298. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref141 299. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref142 300. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref143 301. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref144 302. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref145 303. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref146 304. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref147 305. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref148 306. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref149 307. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref150 308. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref151 309. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref152 310. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref153 311. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref154 312. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref155 313. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref156 314. file:///tmp/lynxXXXX38x3Ky/L95943-5984TMP.html#Footref157