NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 3. februára 2009 ( [1]1 ) Vec C-440/07 P Komisia Európskych spolocenstiev proti Schneider Electric SA Obsah I -- Úvod II -- Skutkový stav v konaní na prvom stupni A -- Správne konanie B -- Súdne konanie III -- Právny rámec A -- Právna úprava Spolocenstva v oblasti preskúmania koncentrácií B -- Predchádzajúce rozsudky, ktoré majú vplyv na konanie IV -- Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok A -- Konanie vo veci T-351/03 B -- Znenie napadnutého rozsudku (vec T-351/03) 1. Dostatocne závazné porusenie 2. O prícinnej súvislosti 3. Vymedzenie skôd, ktoré utrpel zalobca a) O nákladoch na odmeny, správnych a súdnych nákladoch vynalozených spolocnostou b) Znízenie ceny za prevod spolocnosti Legrand na Wendel-KKR, aby sa umoznil odklad úcinnosti prevodu c) O ohodnotení skody, miere zodpovednosti a výpocte úrokov V -- Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov odvolacieho konania VI -- Analýza odvolania A -- Vymedzenie problému B -- Odvolacie dôvody týkajúce sa dostatocne závazného porusenia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. O prvom odvolacom dôvode: nesprávny výklad napadnutého rozsudku 3. O druhom odvolacom dôvode C -- Odvolací dôvod zalozený na skode spôsobenej spolocnosti Schneider D -- Odvolacie dôvody týkajúce sa prícinnej súvislosti 1. Neexistencia prícinnej súvislosti a) Skreslenie skutkových okolností a dôkazov (prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu) b) Neexistencia prícinnej súvislosti medzi neplatnostou rozhodnutia o nezlucitelnosti a znízením ceny za prevod spolocnosti Legrand na Wendel-KKR (druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu) i) Tvrdenia úcastníkov konania ii) Posúdenie 2. O zrusení prícinnej súvislosti (tretí a piaty odvolací dôvod) a) Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania b) O prípustnosti niektorých tvrdení c) O veci samej 3. O rozporuplnosti odôvodnenia E -- O siedmom odvolacom dôvode VII -- O veci samej VIII -- O trovách konania na obidvoch stupnoch IX -- Návrh "Odvolanie -- Koncentrácie podnikov -- Nariadenie (EHS) c. 4064/89 -- Rozhodnutie Komisie vyhlasujúce koncentráciu za nezlucitelnú so spolocným trhom -- Zrusenie -- Mimozmluvná zodpovednost Spolocenstva z dôvodu konstatovanej nezákonnosti -- Podmienky" I -- Úvod 1. Komisia Európskych spolocenstiev podala odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 11. júla 2007 ( [2]2 ), ktorý ciastocne vyhovel zalobe o mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva z dôvodu jej námietok voci koncentrácii, ktoré boli neskôr zrusené Súdom prvého stupna. 2. V tejto veci je viac ako znacná výska pozadovanej sumy, dosahujúca takmer 1700 miliónov eur, dôlezitá otázka prípadných dôsledkov, ktoré môze mat rozsudok Súdneho dvora na hospodársku politiku orgánu Spolocenstva povereného starostlivostou o hospodársku sútaz v Európe. 3. Pokial ide o porusenie práva na obhajobu podnikov v správnom konaní a skodu spôsobenú porusením základného práva, treba byt v najvyssej miere obozretný a opatrný vzhladom na závazné dôsledky, ktoré bude mat prijatý rozsudok na podniky a orgány Spolocenstva, a prípadne aj na vnútrostátne orgány. II -- Skutkový stav v konaní na prvom stupni 4. Zlozité skutkové okolnosti sporu, ktorý je predmetom odvolania, sú uvedené v napadnutom rozsudku ( [3]3 ) a mozno ich zhrnút takto: A -- Správne konanie 5. Dve francúzske spolocnosti, Schneider Electric SA (dalej len "Schneider") a Legrand SA (dalej len "Legrand"), oznámili Komisii zámer spolocnosti Schneider získat kontrolu nad spolocnostou Legrand prostredníctvom verejnej ponuky na výmenu akcií (dalej len "verejná ponuka") v zmysle clánku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia EHS c. 4064/89 ( [4]4 ) (dalej len "nariadenie"). Spolocnost Schneider pôsobí v oblasti výroby a predaja výrobkov a systémov v odvetviach distribúcie elektriny, priemyselnej kontroly a automatizácie, zatial co spolocnost Legrand vyrába a predáva elektrické prístroje pre instalácie nízkeho napätia. 6. Komisia, ktorá zastávala názor, ze koncentrácia vzbudzuje vázne obavy, pokial ide o jej zlucitelnost so spolocným trhom, zacala 30. marca 2001 podla clánku 6 ods. l písm. c) nariadenia konanie o dôkladnom preskúmaní (takzvaná "fáza II preskúmania") a poziadala spolocnosti Schneider a Legrand o informácie. 7. Dna 3. augusta 2001 zaslala Komisia spolocnosti Schneider oznámenie o výhradách, v ktorom dospela k záveru, ze koncentrácia vytvára dominantné postavenie na urcitom mnozstve vnútrostátnych odvetvových trhov. 8. Dve vyssie uvedené spolocnosti vo svojej odpovedi zo 16. augusta 2001 na oznámenie o výhradách spochybnili definíciu trhov, ktorú pouzila Komisia, ako aj jej analýzu dopadu koncentrácie na tieto trhy. Dna sa uskutocnilo stretnutie úcastníkov koncentrácie a sluzieb Komisie, na základe ktorého sa spolocnost Schneider zaviazala prijatie rôzne nápravné opatrenia. 9. Dna 10. októbra 2001 prijala Komisia podla clánku 8 ods. 3 nariadenia rozhodnutie 2004/275/ES ( [5]5 ) (dalej len "rozhodnutie o nezlucitelnosti"), v ktorom vyhlásila plánovanú koncentráciu za nezlucitelnú so spolocným trhom. V bodoch c. 782 a 783 odôvodnení tohto rozhodnutia uviedla, ze fúzia by vytvorila dominantné postavenie, ktoré by viedlo k závaznému naruseniu úcinnej hospodárskej sútaze na jednotlivých vnútrostátnych odvetvových trhoch a na druhej strane by posilnila dominantné postavenie na niektorých francúzskych odvetvových trhoch ( [6]6 ). Komisia dodala, ze nápravné opatrenia, ktoré navrhla spolocnost Schneider, neumoznovali vyriesit problémy hospodárskej sútaze identifikované v rozhodnutí o nezlucitelnosti. 10. Kedze spolocnost Schneider vykonala z dôvodu nadobudnutia 98,1% kapitálu spolocnosti Legrand koncentráciu, ktorá bola a posteriori vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, Komisia prijala 24. októbra 2001 druhé oznámenie o výhradách na úcely rozdelenia dvoch spolocností, ktorým nariadila spolocnosti Schneider podla clánku 8 ods. 4 nariadenia prevod jej aktív v spolocnosti Legrand tak, aby mala menej významné postavenie, aby sa obnovila úcinná hospodárska sútaz s dostatocnou mierou istoty a v dostatocne krátkej dobe. 11. Komisia rovnako povazovala za nevyhnutné okamzite poverit skúseného a nezávislého splnomocnenca správou úcasti spolocnosti Schneider v spolocnosti Legrand a na základe clánku 7 ods. 4 nariadenia povolila Komisia 4. decembra 2001 spolocnosti Schneider vykonávat hlasovacie práva spojené s jej úcastou v spolocnosti Legrand prostredníctvom splnomocnenca vymenovaného spolocnostou Schneider a za podmienok stanovených v mandátnej zmluve, ktorú schválila Komisia. 12. Dna 30. januára 2002 prijala Komisia na základe clánku 8 ods. 4 nariadenia rozhodnutie ( [7]7 ) (dalej len "rozhodnutie o rozdelení"), ktorým nariadila spolocnosti Schneider oddelit sa od spolocnosti Legrand v lehote deviatich mesiacov, ktorá uplynula . 13. V rozhodnutí o rozdelení sa zakázalo spolocnosti Schneider, aby sa oddelila len od urcitých cinností spolocnosti Legrand, stanovilo sa, ze nadobúdatel alebo nadobúdatelia spolocnosti Legrand podliehajú predchádzajúcemu schváleniu Komisiou, a zakázal sa akýkolvek následný spätný prevod urcitých cinností spolocnosti Legrand na spolocnost Schneider. B -- Súdne konanie 14. V nadväznosti na toto rozhodnutie podala spolocnost Schneider 13. decembra 2001 na Súd prvého stupna zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu o nezlucitelnosti (vec T-310/01). 15. Podaniami, ktoré boli dorucené 18. marca 2002, podala spolocnost Schneider tiez zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu o rozdelení (vec T-77/02), ako aj návrh na odklad výkonu rozhodnutia o rozdelení (vec T-77/02 R). 16. V dôsledku pojednávania o nariadení predbezného opatrenia, ktoré sa konalo 23. apríla 2002 vo veci T-77/02 R, predlzila Komisia az do lehotu stanovenú spolocnosti Schneider na to, aby sa oddelila od spolocnosti Legrand bez toho, aby to malo vplyv na uskutocnenie fáz procesu rozdelenia v priebehu predlzenej lehoty, v dôsledku coho spolocnost Schneider upustila od svojho návrhu na odklad výkonu rozhodnutia o rozdelení. 17. Spolocnost Schneider pripravila prevod spolocnosti Legrand, ktorý sa mal vykonat v prípade zamietnutia jej dvoch zalôb o neplatnost, a na tento úcel uzavrela 26. júla 2002 s konzorciom Wendel-KKR zmluvu o prevode, ktorá sa mala vykonat najneskôr . Zmluva obsahovala ustanovenie umoznujúce spolocnosti Schneider az do vypovedat zmluvu o prevode v prípade, ak by bolo zrusené rozhodnutie o nezlucitelnosti, a to za protihodnotu zaplatenia odskodného v súvislosti s výpovedou (180 miliónov eur). 18. Rozsudkom Schneider I ( [8]8 ) Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie o nezlucitelnosti z dôvodu nesprávnej analýzy a nesprávneho posúdenia dopadu koncentrácie na vnútrostátne odvetvové trhy mimo Francúzska, ako aj z dôvodu porusenia práva na obhajobu. Takisto rozsudkom Schneider II ( [9]9 ) zrusil rozhodnutie o rozdelení z dôvodu, ze predstavovalo vykonávacie opatrenie zruseného rozhodnutia. Komisia nepodala odvolania proti rozsudkom Schneider I a Schneider II, ktoré teda nadobudli právoplatnost rozhodnutej veci. Aby som dalej nekomplikoval zhrnutie skutkových okolností, obsah týchto dvoch rozsudkov uvediem podrobnejsie v casti III týchto návrhov venovanej právnemu rámcu tejto veci ( [10]10 ). 19. Komisia uverejnila oznámenie o opätovnom zacatí preskúmania koncentrácie ( [11]11 ), v ktorom bolo upresnené, ze podla clánku 10 ods. 5 nariadenia zacnú lehoty na preskúmanie plynút od 23. októbra 2002. Dodala, ze na základe predbeznej analýzy prvej fázy a bez toho, aby tým bolo dotknuté jej konecné rozhodnutie, môze koncentrácia spadat pod nariadenie a vyzvala dotknuté tretie osoby, aby jej poslali svoje prípadné pripomienky. 20. Novým oznámením o výhradách z 13. novembra 2002 Komisia informovala spolocnost Schneider, ze koncentrácia môze narusit hospodársku sútaz na francúzskych odvetvových trhoch z dôvodu významného prekrývania podielov na trhu spolocností Schneider a Legrand, ukoncenia ich tradicného sútazenia, významu ochranných známok vlastnených subjektom Schneider-Legrand, moci tohto subjektu nad velkoobchodníkmi a neschopnosti akéhokolvek iného konkurenta nahradit konkurencný tlak, aký vykonávala spolocnost Legrand pred koncentráciou. 21. Dna 14. novembra 2002 spolocnost Schneider navrhla Komisii nápravné opatrenia s cielom odstránit prekrývania cinností medzi spolocnostami Schneider a Legrand na dotknutých francúzskych odvetvových trhoch. Tieto návrhy vyvolali diskusiu uskutocnenú prostredníctvom výmeny korespondencie, ktorou Komisia zamietla návrhy spolocnosti Schneider z dôvodu, ze nestacia na odstránenie negatívnych úcinkov koncentrácie na hospodársku sútaz vo Francúzku, zatial co spolocnost Schneider vytýkala Komisii jej pochybnosti o spôsobilosti navrhnutých opatrení zabezpecit zachovanie hospodárskej sútaze v tomto státe. 22. Listom z 2. decembra 2002 spolocnost Schneider odpovedala, ze v tomto velmi pokrocilom stádiu konania nie je pokracovanie v diskusiách z dôvodu stanoviska Komisie realistické a ze s cielom ukoncit viac nez rocnú neistotu sa rozhodla predat spolocnost Legrand konzorciu Wendel-KKR. Svoje rozhodnutie potvrdila Komisii faxom z a upresnila, ze v súlade s ustanoveniami zmluvy o prevode sa predaj spolocnosti Legrand Wendel-KKR uskutocní , o com spolocnost Schneider informovala Komisiu nasledujúci den. 23. Hoci Komisia najskôr zacala fázu II preskúmania koncentrácie rozhodnutím zo 4. decembra 2002 domnievajúc sa, ze nápravné opatrenia neumoznujú vylúcit vázne pochybnosti o zlucitelnosti koncentrácie, 13. decembra informovala spolocnost Schneider o ukoncení konania o preskúmaní z dôvodu bezpredmetnosti, kedze spolocnost Schneider uz nekontrolovala spolocnost Legrand. 24. Súd prvého stupna zamietol zalobu o neplatnost, ktorú podala spolocnost Schneider proti rozhodnutiu o zacatí fázy II preskúmania a proti rozhodnutiu o ukoncení konania o preskúmaní z 13. decembra 2002 (vec T-48/03) ( [12]12 ) a Súdny dvor zamietol odvolanie, ktoré spolocnost Schneider podala proti tomuto uzneseniu ( [13]13 ). 25. V bode 48 svojho uznesenia Súdny dvor zdôraznil, ze Komisia tým, ze sa rozhodla pre opätovné zacatie konania o preskúmaní koncentrácie, zamýslala vyvodit dôsledky z uz citovaného rozsudku Schneider I, a prijala tak vsetky opatrenia potrebné na zabezpecenie toho, ze nedôjde k prípadnému poruseniu práva spolocnosti Schneider na obhajobu. III -- Právny rámec A -- Právna úprava Spolocenstva v oblasti preskúmania koncentrácií 26. Nariadenie v znení uplatnitelnom na spor vo svojom clánku 2 ods. 3 stanovuje, ze koncentrácia, ktorá vytvára alebo posilnuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môzu byt významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti, sa vyhlási za nezlucitelnú so spolocným trhom. 27. Podla clánku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia sa za vznik koncentrácie povazuje situácia, ked spolocnost nadobudne priamu alebo nepriamu kontrolu nad iným podnikom, najmä kúpou cenných papierov alebo aktív. 28. Clánok 6 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia upresnuje, ze Komisia vyhlási, ze so spolocným trhom sú zlucitelné koncentrácie, ktoré sú jej oznámené podla nariadenia a ktoré, hoci patria do pôsobnosti tohto nariadenia, nevzbudzujú vázne obavy, pokial ide o ich zlucitelnost. 29. V opacnom prípade Komisia zacne uz spomínané konanie o preskúmaní (rozhodnutie nazvané "zacatie fázy II preskúmania") v súlade s ustanoveniami clánku 6 ods. 1 písm. c). 30. Podla clánku 10 ods. 1 musia byt tieto rozhodnutia prijaté najneskôr do jedného mesiaca odo dna nasledujúceho po dni oznámenia koncentrácie alebo po dni prijatia úplných informácií. 31. Na základe odsekov 2 a 3 clánku 8 je Komisia oprávnená v rámci fázy II preskúmania prijat rozhodnutie o zlucitelnosti, ak je to potrebné po zmenách oznámenej koncentrácie vykonaných dotknutými podnikmi. 32. Clánok 10 ods. 3 stanovuje, ze rozhodnutia o nezlucitelnosti oznámenej koncentrácie so spolocným trhom sa musia prijat najneskôr do styroch mesiacov odo dna zacatia fázy II preskúmania. 33. Podla clánku 8 ods. 4, ak uz bola koncentrácia, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, vykonaná, môze Komisia rozhodnutím podla odseku 3 alebo samostatným rozhodnutím pozadovat rozdelenie zlúcených podnikov alebo akýkolvek iný nálezitý krok na obnovenie podmienok efektívnej hospodárskej sútaze. 34. Clánok 10 ods. 6 stanovuje, ze ak Komisia nezacala fázu II preskúmania najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dna nasledujúceho po dni oznámenia koncentrácie alebo po dni prijatia úplných informácií, alebo nerozhodla o zlucitelnosti koncentrácie v lehote styroch mesiacov odo dna zacatia fázy II preskúmania, koncentrácia sa povazuje za zlucitelnú so spolocným trhom. 35. Podla clánku 10 ods. 5, ak súd Spolocenstva zrusí rozhodnutie Komisie, lehoty stanovené v tomto nariadení zacnú opät plynút odo dna vyhlásenia rozsudku. 36. Podla clánku 7 ods. 1 koncentrácia nenadobudne úcinnost pred jej oznámením, ani do troch týzdnov nasledujúcich po jej oznámení. Odsek 3 vsak pripústa výnimku v tom zmysle, ze odsek 1 nie je prekázkou predlozenia návrhu vo verejnej sútazi oznámenej Komisii za predpokladu, ze nadobúdatel neuplatnuje hlasovacie práva k príslusným cenným papierom alebo tak robí iba na udrzanie plnej hodnoty týchto investícií a na základe výnimky udelenej Komisiou. 37. Ustanovenia clánku 18 majú velký význam pre vec prejednávanú pred Súdnym dvorom, pretoze podla odseku 1 tohto ustanovenia poskytne Komisia pred prijatím kazdého rozhodnutia uvedeného najmä v clánku 8 ods. 3 kazdej dotknutej osobe, podniku alebo zdruzeniu podnikov prílezitost v kazdej etape postupu az po konzultáciu poradného výboru oboznámit sa s ich názormi o námietkach, ktoré boli proti nim vznesené. 38. Na záver, tento clánok upresnuje vo svojom odseku 3, ze Komisia zalozí svoje rozhodnutia iba na námietkach, ku ktorým dotknuté strany mohli predlozit svoje pripomienky a ze ich právo na obhajobu sa v konaní plne respektuje. B -- Predchádzajúce rozsudky, ktoré majú vplyv na konanie 39. Spolocnost Schneider zacala súdne konanie proti Komisii napadnutím rozhodnutí o nezlucitelnosti a o rozdelení na Súde prvého stupna; je preto vhodné zhrnút obsah rozsudkov, ktoré zrusili tieto rozhodnutia a nadobudli právoplatnost rozhodnutej veci. 40. Rozsudok Schneider I zrusil rozhodnutie o nezlucitelnosti jednak z dôvodu nesprávneho posúdenia dopadu koncentrácie na vnútrostátne odvetvové trhy mimo Francúzska a jednak z dôvodu porusenia práva na obhajobu, ktorým bola postihnutá analýza dopadu koncentrácie na francúzske odvetvové trhy a nápravných opatrení navrhovaných spolocnostou Schneider. 41. Odvolanie sa netýka pochybení v hospodárskom hodnotení, treba preto iba overit, ci bolo porusené právo na obhajobu. Súd prvého stupna sa v rozsudku Schneider I vyjadril, ze Komisii prinálezalo jasne upresnit problémy hospodárskej sútaze vyvolané navrhnutou transakciou, aby oznamujúcim stranám umoznila uzitocne a v danej lehote predlozit návrhy na prevod aktív, ktoré by umoznili dosiahnut zlucitelnost koncentrácie so spolocným trhom. 42. Dodal, ze z oznámenia o výhradách z 3. augusta 2001 nevyplýva, ze s by sa s dostatocnou jasnostou a presnostou zaoberalo posilnením postavenia spolocnosti Schneider voci francúzskym distribútorom elektrických zariadení nízkeho napätia, ktoré by nevyplývalo len z pripojenia predajov spolocnosti Legrand na trhoch s komponentmi panelových rozvádzacov elektriny, ale tiez z dominantného postavenia spolocnosti Legrand v segmentoch ultraterminálnych elektrických zariadení ( [14]14 ). 43. Súd prvého stupna tiez upresnil, ze oznámenie o výhradách vymenúva rôzne vnútrostátne odvetvové trhy dotknuté koncentráciou bez toho, aby sa preukázalo, ze by sa postavenie oznamujúcich strán vzájomne podporovalo ( [15]15 ). Domnieval sa preto, ze Komisia zbavila spolocnost Schneider moznosti predlozit pripomienky a úcinne vecne spochybnit tvrdenie, podla ktorého si tento podnik posilnil svoje dominantné postavenie v odvetví komponentov pre distribucné a koncové panelové rozvádzace z dôvodu dominantného postavenia spolocnosti Legrand v odvetví ultraterminálnych zariadení. 44. Podla Súdu prvého stupna rozhodnutie o nezlucitelnosti tým, ze neumoznilo spolocnosti Schneider, aby v celom rozsahu zhodnotila problémy hospodárskej sútaze, ktoré Komisia z dôvodu koncentrácie identifikovala na francúzskom trhu s elektrickými zariadeniami nízkeho napätia, porusilo právo spolocnosti Schneider na obhajobu. Táto spolocnost bola najmä zbavená moznosti predlozit návrhy na prevod aktív v dostatocnom rozsahu alebo iné nápravné opatrenia, ktoré by jej umoznili vyriesit problémy hospodárskej sútaze, ktoré Komisia identifikovala. Spolocnost Schneider tak mohla byt nepriamo zbavená moznosti získat súhlas Komisie, pricom táto nezrovnalost je o to závaznejsia, ze nápravné opatrenia predstavujú jediný spôsob, ako zabránit vyhláseniu nezlucitelnosti koncentrácie spadajúcej pod clánok 2 ods. 3 nariadenia ( [16]16 ). 45. Súd prvého stupna rozsudkom Schneider II zrusil tiez rozhodnutie o rozdelení z dôvodu jeho úzkeho prepojenia s rozhodnutím o nezlucitelnosti. IV -- Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok A -- Konanie vo veci T-351/03 46. Spolocnost Schneider podala 10. októbra 2003 zalobu o náhradu skody na základe clánku 235 ES a clánku 288 druhého odseku ES. 47. Spolocnost Schneider, ktorú v konaní podporuje Francúzska republika, navrhla, aby Súd prvého stupna: zaviazal Spolocenstvo, aby jej zaplatilo sumu 1663734716,76 eura, s výhradou znízenia o nahraditelné trovy konania stanovené uzneseniami o urcení výsky trov konania ( [17]17 ) a zvýsenia z dôvodu na jednej strane úrokov splatných od 4. decembra 2002 az do úplného zaplatenia, v rocnej sadzbe 4%, a na druhej strane sumy dane, ktorú bude spolocnost Schneider dlhovat v okamihu jej výberu zo sumy priznanej náhrady skody. 48. Spolocnost Schneider zalozila svoje tvrdenia ( [18]18 ) na dvoch protiprávnostiach konstatovaných v rozhodnutí o nezlucitelnosti rozsudkom Schneider I, a to na jednej strane nedostatky v analýze, ktorú vykonala Komisia, týkajúcej sa dopadu koncentrácie na vnútrostátne odvetvové trhy mimo Francúzska, a na druhej strane porusenie práva zalobcu na obhajobu, ktoré vyplýva z toho, ze v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001 nebola dostatocne zrozumitelne vyjadrená námietka zalozená na vzájomnej opore. 49. Podla spolocnosti Schneider priamym následkom týchto dvoch protiprávností bolo znízenie hodnoty aktív zalobcu, ktoré vzniklo po prvé úctovnou stratou zaznamenanou na aktívach spolocnosti Legrand, po druhé uslým ziskom vyplývajúcim z nemoznosti uskutocnit synergie ocakávané od koncentrácie a z následného zániku priemyselnej stratégie skupiny, a nakoniec po tretie dopadom na povest zalobcu. Zvýsenie skody okrem iného pripisuje negatívnemu prístupu Komisie. 50. Spolocnost Schneider popri tejto skode dalej vynalozila na jednej strane náklady spojené s odmenami mandatára ad hoc, ktoré vznikli v rámci správneho konania o rozdelení, a s opätovným preskúmaním koncentrácie, ktoré sa uskutocnilo po vyhlásení rozsudkov Schneider I a Schneider II, a na druhej strane náklady vztahujúce sa na zaloby vo veciach T-310/01, T-77/02 a T-77/02 R s odpocítaním sumy nahraditelných trov konania, ktoré uz boli spolocnosti Schneider priznané dvomi vyssie uvedenými uzneseniami o urcení výsky trov konania. 51. Spolocnost Schneider subsidiárne navrhla, aby Súd prvého stupna vyhlásil, ze zaloba je prípustná, urcil mimozmluvnú zodpovednost, stanovil postup, ktorý je potrebné dodrziavat na urcenie výsky nahraditelnej skody, ktorú spolocnost Schneider skutocne utrpela, a v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu vsetkých trov konania. 52. Komisia, ktorú v konaní podporuje Spolková republika Nemecko, navrhla, aby Súd prvého stupna odmietol zalobu ako ciastocne neprípustnú a zamietol ju ako nedôvodnú v celom rozsahu a zaviazal spolocnost Schneider na náhradu trov konania. 53. Dna 11. decembra 2003 prijal Súd prvého stupna (stvrtá komora) opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, ktorým sa rozsah konania obmedzuje na zásadu vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva a na metódu ohodnotenia skody. B -- Znenie napadnutého rozsudku (vec T-351/03) 1. Dostatocne závazné porusenie 54. Rozsudok Schneider I zrusil rozhodnutie o nezlucitelnosti z dôvodu porusenia práva francúzskeho podniku na obhajobu, pricom najskôr skúmal, ci toto rozhodnutie predstavuje dostatocne závazné porusenie právneho pravidla, ktorého cielom je priznanie práv jednotlivcom a uplatnil v tejto súvislosti rozhodujúce kritérium, stanovené judikatúrou, zjavného a závazného prekrocenia hraníc stanovených pre volnú úvahu institúcie Spolocenstva ( [19]19 ). 55. Pred zvázením aspektov správania sa Komisie v priebehu konania o preskúmaní koncentrácie, ktoré mohli zvýsit skodu, Súd prvého stupna najskôr preskúmal, ci nezrovnalosti, ktorými je postihnuté rozhodnutie o nezlucitelnosti, zodpovedajú pojmu dostatocne závazného porusenia. 56. Súd prvého stupna vylúcil, ze nedostatky skonstatované v analýze dopadu koncentrácie by mohli zalozit mimozmluvnú zodpovednost Spolocenstva ( [20]20 ), pretoze nemohli mat vplyv na konstatovanie nezlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom ( [21]21 ) a preskúmal jedinú vadu rozhodnutia o nezlucitelnosti, ktorá by podla rozsudku Schneider I mohla zalobcu zbavit moznosti získat priaznivé rozhodnutie s ohladom na vykonanie koncentrácie, teda zistený nesúlad medzi oznámením o výhradách z 3. augusta 2001 a samotným rozhodnutím o nezlucitelnosti, pokial ide o výhradu zalozenú na vzájomnej opore medzi úcastníkmi koncentrácie. 57. Skutocnost, ako je to v prejednávanej veci, ze Komisia vyhotovila oznámenie o výhradách takým spôsobom, ze zalobca, ako vyplýva z rozsudku Schneider I, nemohol vediet, ze pokial nenavrhne nápravné opatrenia potrebné na obmedzenie alebo odstránenie situácie vzájomného opierania medzi svojím postavením a postavením spolocnosti Legrand na francúzskych odvetvových trhoch, nemá ziadnu sancu dosiahnut, aby sa koncentrácia vyhlásila za zlucitelnú so spolocným trhom, predstavuje podla Súdu prvého stupna zjavné a závazné porusenie clánku 18 ods. 1 a 3 nariadenia. 58. Domnieval sa, ze toto porusenie práva na obhajobu nie je ani odôvodnené, ani vysvetlené osobitnými nárokmi, ktorým podliehajú sluzby Komisie, ktoré sa dovolávali zlozitosti súvisiacej s vykonaním komplexnej analýzy trhov za velmi prísneho casového obmedzenia. Súd prvého stupna povazoval toto tvrdenie za irelevantné, kedze skodovou udalostou, o ktorú tu ide, nie je analýza relevantných trhov v oznámení o výhradách alebo v rozhodnutí o nezlucitelnosti, ale neuvedenie zmienky v oznámení o výhradách, ktorá má podstatný význam vo svojich dôsledkoch a pre výrok rozhodnutia o nezlucitelnosti. 59. Podla Súdu prvého stupna táto zmienka nespôsobuje ziadne osobitné technické tazkosti a nevyzaduje ziadne osobitné dodatocné preskúmanie, ktoré by nebolo mozné z casových dôvodov uskutocnit; navyse jej neexistenciu nemozno pripísat náhodnému redakcnému problému, ktorý by mohlo napravit celkové precítanie oznámenia o výhradách. 60. Súd prvého stupna teda na základe týchto úvah vyvodil záver, ze porusenie práva spolocnosti Schneider na obhajobu sa musí v prejednávanej veci povazovat za zjavné a závazné nedodrzanie medzí, ktorým Komisia podlieha, a predstavuje ako také dostatocne závazné porusenie právneho pravidla, ktoré priznáva práva jednotlivcom. 2. O prícinnej súvislosti 61. Na úvod treba pripomenút, ze Súd prvého stupna prijal opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, ktorým sa rozsah konania obmedzuje na zásadu vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva a na metódu ohodnotenia skody ( [22]22 ). 62. Spolocnost Schneider tvrdila, ze utrpela stratu hodnoty aktív medzi dnom oznámenia ponuky na výmenu akcií spolocnosti Legrand v januári 2001 a dnom vykonania zmluvy o prevode v decembri 2002 za podmienok uvedených vyssie. 63. Analýza prícinnej súvislosti Súdu prvého stupna spocívala vo vykonaní porovnania medzi situáciou spôsobenou dotknutej tretej osobe zavineným konaním a situáciou, ktorá by pre nu vyplynula zo správania institúcie respektujúceho právnu normu ( [23]23 ). Vylúcil takto, ze by protiprávnost identifikovaná v rozhodnutí o nezlucitelnosti pozbavila spolocnost Schneider akéhokolvek práva na explicitné alebo implicitné rozhodnutie o zlucitelnosti koncentrácie, ktoré by odôvodnovalo, ze by sa vsetky financné dôsledky zbavenia tohto nároku, a najmä dôsledky vyplývajúce z povinnosti predat aktíva spolocnosti Legrand, povazovali za skodu pripísatelnú Spolocenstvu. 64. Súd prvého stupna sa domnieval, ze je tazké urcit povahu a sumu zrusenia investícií, ktoré by boli nevyhnutné pre zlucitelnost koncentrácie so spolocným trhom a pre získanie súhlasu Komisie na jej uskutocnenie, ale este tazsie je urcit dopad predajov a prevodov na celkovú hodnotu aktív vlastnených zalujúcim podnikom, ku ktorému by tieto nápravné opatrenia viedli. 65. Zastával preto názor, ze posúdenie zmien hospodárskych parametrov, ktoré by nevyhnutne sprevádzali prípadné rozhodnutie o zlucitelnosti, je prílis neisté, aby mohlo byt predmetom uzitocného porovnania so situáciou vyplývajúcou z rozhodnutia o nezlucitelnosti. 66. Súd prvého stupna tiez neprijal tvrdenie spolocnosti Schneider, podla ktorého protiprávne rozhodnutie o nezlucitelnosti jej znemoznilo uskutocnit ocakávané synergie koncentrácie, a teda znemoznilo jej priemyselnú stratégiu, a ze jej spôsobilo ujmu na imidzi negatívnym dopadom, ktorý malo na jej povest ( [24]24 ). 67. Súd prvého stupna sa domnieval, ze existuje naopak dostatocne úzka prícinná súvislost pre vznik nároku na náhradu skody medzi spáchaným protiprávnym konaním a dvomi druhmi skody, ktorú utrpel zalobca: prvá zodpovedá nákladom, ktoré vznikli podniku z dôvodu úcasti na opätovnom zacatí konania o preskúmaní koncentrácie po zrusení dvoch rozhodnutí; druhá zodpovedá znízeniu kúpnej ceny za prevod, ktorú musela spolocnost Schneider poskytnút nadobúdatelovi aktív spolocnosti Legrand, aby dosiahla odklad tohto prevodu na takýto den, aby sa práve prebiehajúce súdne konania pred súdom Spolocenstva nestali pred ukoncením konania bezpredmetnými. 3. Vymedzenie skôd, ktoré utrpel zalobca a) O nákladoch na odmeny, správnych a súdnych nákladoch vynalozených spolocnostou 68. Pokial ide o náklady spojené s opätovným zacatím konania o preskúmaní koncentrácie, Súd prvého stupna rozlisuje tri kategórie: náklady, ktoré spolocnost Schneider vynalozila za odmeny mandatára ad hoc; náklady na právne, danové a bankové poradenstvo a dalsie správne náklady vynalozené na úcely vykonania rozdelenia, ako aj náklady vynalozené na úcely vnútrostátneho súdneho konania a konania pred súdmi Spolocenstva; nakoniec náklady na poradenstvo, odmeny a správne poplatky rôznej povahy, ktoré vynalozila spolocnost Schneider na úcely úcasti na opätovnom zacatí konania o preskúmaní koncentrácie, ktorú pozadujú rozsudky Schneider I a Schneider II. 69. Hoci Súd prvého stupna vylúcil dve prvé kategórie nákladov ( [25]25 ), pripustil, ze náklady patriace do tretej kategórie ("rôzne náklady") sú spojené so zavineným správaním Komisie. Na úcely odôvodnenia tohto záveru sa Súd prvého stupna oprel o tvrdenia, ktoré zhrniem takto ( [26]26 ). 70. Kedze Komisia v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001 neformulovala problém hospodárskej sútaze, na ktorom sa rozhodnutie o nezlucitelnosti zakladá, zalobca bol zbavený práva predlozit svoje pripomienky k tejto veci a ponúknut vhodné nápravné opatrenia, co odôvodnilo zrusenie dotknutého rozhodnutia. Cielom opätovného zacatia konania bolo napravit túto chybu a bolo osobitne urcené na to, aby zalobcovi umoznilo byt vypocutý o spornej výhrade, a prípadne predlozit návrhy opatrení urcených na nápravu úcinkov koncentrácie v tomto bode. 71. Dodatocné náklady zalobcu spôsobené jeho úcastou na správnom preskúmaní opätovne zacatom v dôsledku rozsudkov Schneider I a Schneider II sa teda nemuseli vynalozit, ak by Komisia a priori prijala rozhodnutie dodrzujúce právo na obhajobu. Ak by sa spolocnost Schneider mohla vyjadrit k výhrade zalozenej na vzájomnej opore, ktorá nebola uvedená v oznámení o výhradách, musela by vynalozit náklady spojené s prípravou odpovedí a prípadných nápravných opatrení. Súd prvého stupna sa vsak domnieval, ze opätovné zacatie správneho konania na nových právnych základoch, ktoré uz bolo prerusené dvanást mesiacov, nevyhnutne predstavovalo pre osobu, na ktorú sa Komisia obracia, neporovnatelne vyssie bremeno, nez je bremeno, ktoré by predstavovala odpoved na tú istú výhradu pocas pôvodného kontrolného konania zo strany podniku a jeho poradcov, ktorí sa uz plne zúcastnili stretnutí a komunikácie s príslusnými sluzbami Komisie. b) Znízenie ceny za prevod spolocnosti Legrand na Wendel-KKR, aby sa umoznil odklad úcinnosti prevodu ( [27]27 ) 72. Podla Súdu prvého stupna bola spolocnost Schneider nútená rokovat a zároven uzavriet zmluvu o prevode spolocnosti Legrand na Wendel-KKR a odlozit výkon tejto zmluvy az do 10. decembra 2002 v ocakávaní vyhlásenia rozsudkov v prebiehajúcich veciach T-310/01 a T-77/02. 73. Spolocnost Schneider takto musela konat, aby sa v prípade rozsudku o zamietnutí nevystavila riziku ukoncenia rokovaní o prevode za podmienok nepriaznivých pre jej záujmy vo velmi krátkej lehote, vzhladom na konecný dátum pre rozdelenie, ktorý bol stanovený na 5. februára 2003, a neistý charakter poskytnutia nového predlzenia tejto lehoty zo strany Komisie. 74. Podla napadnutého rozsudku odklad predaja spolocnosti Legrand vychádzajúci zo snahy spolocnosti Schneider získat rozhodnutie o zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom viedol zalobcu, tlaceného týmito okolnostami, k tomu, aby spolocnosti Wendel-KKR priznal znízenie ceny za prevod spolocnosti Legrand vo vztahu k cene, ktorú by získal v beznej situácii. Odklad skutocného predaja aktív spolocnosti Legrand na 10. december 2002 viedol k odmeneniu konzorcia Wendel-KKR za riziko znehodnotenia týchto aktív, ktorému sa konzorcium Wendel-KKR vystavilo tým, ze súhlasilo s takýmto odkladom, aj ked len z dôvodu prípadne nepriaznivej zmeny priemyselných cenných papierov v tomto období. 75. Súd prvého stupna teda dospel k záveru, ze za týchto podmienok bolo porusenie práva na obhajobu, ktorým bolo postihnuté rozhodnutie o nezlucitelnosti, priamo súvisiace s týmto odkladom predaja spolocnosti Legrand v rozsahu, v akom bol tento odklad nevyhnutný, aby sa spolocnosti Schneider umoznilo vykonat jej právo získat legálne rozhodnutie, ktorým sa rozhoduje o zlucitelnosti oznámenej koncentrácie so spolocným trhom, a byt vypocutý v konaní, ktoré jej poskytuje vsetky záruky. c) O ohodnotení skody, miere zodpovednosti a výpocte úrokov 76. Pokial ide o náklady, ktoré vznikli spolocnosti Schneider z dôvodu jej úcasti na opätovnom zacatí konania o preskúmaní koncentrácie, Súd prvého stupna vymedzil výsku odskodnenia tak, ze od celkových nákladov vynalozených spolocnostou Schneider vo veciach T-310/01, T-77/02 a T-77/02 R, odpocítal správne náklady bezne vynalozené samotným podnikom na úcely vykonania rozdelenia aktív a nakoniec náklady, ktoré by nevyhnutne vynalozila na nápravné opatrenia týkajúce sa vzájomného opierania sa. 77. Skoda tvorená znízením ceny za prevod spolocnosti Legrand konzorciu Wendel-KKR, ktorá bola spôsobená odkladom skutocného vykonania predaja spolocnosti Legrand do 10. decembra 2002, stanovil Súd prvého stupna ako rozdiel medzi cenou za prevod, na ktorej sa zmluvné strany dohodli, a cenou, ktorú spolocnost Schneider mohla získat od nadobúdatela, ak by po ukoncení prvého konania o preskúmaní koncentrácie, teda , mala k dispozícii zákonné rozhodnutie o zlucitelnosti koncentrácie. 78. Súd prvého stupna postúpil presné vycíslenie súm dlzných Komisiou na konanie ad hoc, v rámci ktorého mu úcastníci konania predlozia odhad celkovej výsky náhrady skody ( [28]28 ). 79. Kedze spolocnost Schneider sa stala nadobúdatelom akcií spolocnosti Legrand prostredníctvom verejnej ponuky uplatnením výnimky uvedenej v clánku 7 ods. 3 nariadenia, Súd prvého stupna sa domnieval, ze prebrala na seba riziko rozhodnutia o nezlucitelnosti a zodpovedajúcej povinnosti pristúpit k rozdeleniu aktív uz spojených podnikov. Kedze vsak spolocnost Schneider nemohla nevediet, ze uskutocnená fúzia môze vytvorit alebo posilnit jej dominantné postavenie na podstatnej casti spolocného trhu, tiez z toho vyvodil záver ( [29]29 ), ze samotná spolocnost Schneider prispela k vzniku svojej vlastnej skody ( [30]30 ), ktorú ohodnotil na výsku tretiny nahraditelnej skody, ktorú utrpela z dôvodu znízenia ceny za prevod poskytnutého konzorciu Wendel-KKR. 80. Súd prvého stupna nakoniec priznal k náhrade skody aj úroky z omeskania ( [31]31 ) vypocítané od dna vyhlásenia rozsudku, ktorým sa rozhoduje o zaplatení náhrady skody, az do úplného zaplatenia. V -- Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov odvolacieho konania 81. Odvolanie bolo podané do kancelárie Súdneho dvora 24. septembra 2007 ( [32]32 ); Komisia v nom uvádza sedem odvolacích dôvodov na zrusenie a navrhuje, aby Súdny dvor zrusil rozsudok vydaný Súdom prvého stupna vo veci T-351/03 a zaviazal podnik Schneider na náhradu vsetkých trov konania ( [33]33 ). 82. Spolocnost Schneider vo svojom vyjadrení k odvolaniu podanému do kancelárie Súdneho dvora 31. decembra 2007 ( [34]34 ) navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie v celom rozsahu a zaviazal Komisiu na náhradu vsetkých trov konania. 83. Predseda Súdneho dvora povolil úcastníkom konania podat repliku a dupliku, ktoré boli do kancelárie dorucené 12. marca ( [35]35 ) a 8. mája ( [36]36 ) 2008, v ktorých kazdý úcastník konania zopakoval svoje návrhy. 84. Na ziadost Komisie bola vec predlozená velkej komore na základe clánku 44 ods. 3 druhého pododseku rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 85. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 3. decembra 2008, vystúpili zástupcovia spolocnosti Schneider a Komisie, aby ústne predniesli svoje tvrdenia a odpovedali na otázky clenov komory. VI -- Analýza odvolania A -- Vymedzenie problému 86. Komisia uvádza na podporu svojho odvolania sedem odvolacích dôvodov, z ktorých niektoré sú rozdelené na viaceré casti. Hoci sa výhrady vytýkané napadnutému rozsudku predkladajú pod názvami, ktoré sú pre takýto typ konania bezné, teda predovsetkým nesprávne právne posúdenie, skreslenie skutkových okolností alebo porusenie povinnosti odôvodnenia, lahko zistíme, ze je vhodné ich zoskupit do troch kategórií výhrad týkajúcich sa otázky, ci je porusenie "dostatocne závazné", spôsobenej skody a prícinnej súvislosti existujúcej medzi týmto dvoma prvkami. 87. Zdá sa preto úcelné zoskupit odvolacie dôvody podla ich súvislosti s niektorou z týchto kategórií a postupovat podla najlogickejsieho poradia ( [37]37 ), teda zacat preskúmaním závaznosti porusenia, ktorého existencia je nesporná, pretoze bola urcená rozsudkom Schneider I, potom preskúmat skodu, ktorá je v rámci tohto odvolania spomínaná iba strucne, a nakoniec preskúmat prícinnú súvislost medzi týmito dvoma prvkami. Budem teda analyzovat vsetky odvolacie dôvody uvádzané Komisiou, ako mi to prinálezí z titulu postavenia generálneho advokáta. B -- Odvolacie dôvody týkajúce sa dostatocne závazného porusenia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 88. Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze nezohladnil právnu silu rozhodnutej veci, porusil svoju povinnost odôvodnenia, dopustil sa nesprávneho posúdenia a skreslil skutkové okolnosti tým, ze skonstatoval, na jednej strane, ze Komisia "neuviedla" v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001 výhradu zalozenú na vzájomnej opore medzi postavením spolocnosti Schneider a spolocnosti Legrand, a na druhej strane, ze táto zmienka nepredstavovala "ziadne osobitné technické tazkosti" ( [38]38 ). 89. Druhým odvolacím dôvodom tej istej kategórie Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri popise skutkových okolností, pretoze nezohladnil zlozitost situácií, ktoré bolo potrebné upravit ( [39]39 ), a porusil povinnost odôvodnenia, ktorá mu prinálezí, tým, ze strucne odmietol tvrdenia, ktorých cielom bolo preukázat casové obmedzenia a technické tazkosti sprevádzajúce vypracovanie oznámenia o výhradách, ktoré Komisia uvádzala na svoju obhajobu. 90. Spolocnost Schneider sa domnieva, ze úvahy Komisie obsiahnuté v týchto dvoch odvolacích dôvodoch sú neprípustné a subsidiárne bezpredmetné a nedôvodné, pretoze v skutocnosti vedú Súdny dvor k preskúmaniu skutkových otázok, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté a opierajú sa o tvrdenia, ktoré sa na prvom stupni neuvádzali, a to bez primeraného vysvetlenia, v com spocíva mnozstvo namietaných technických tazkostí. 2. O prvom odvolacom dôvode: nesprávny výklad napadnutého rozsudku 91. Bez toho, aby boli dotknuté prípadné dôvody neprípustnosti, prvý odvolací dôvod, ktorého dve casti preskúmam spolocne, treba zamietnut, pretoze spocíva na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. 92. V prvej casti odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze sa v bode 155 napadnutého rozsudku domnieval, ze udalostou, ktorá spôsobila skodu spolocnosti Schneider, je "neuvedenie" zmienky o výhrade zalozenej na vzájomnej opore v oznámení o výhradách, zatial co v bode 445 rozsudku Schneider I uznal, ze oznámenie o výhradách sa vzájomnou oporou nezaoberá "s dostatocnou jasnostou a presnostou". 93. Podla odvolatelky poukazuje porovnanie dvoch rozsudkov na tri rozpory, ktoré odôvodnujú zrusenie napadnutého rozsudku. 94. Po prvé uvádza, ze uz citovaný bod 445 rozsudku Schneider I predpokladá, ze výhrada zalozená na vzájomnej opore bola formulovaná prinajmensom implicitne. Z toho vyplýva, po druhé, ze rozsudok Komisii vytýka, ze sa výslovne o tomto negatívnom hospodárskom dôsledku nezmienila, hoci uplatnenie tejto výhrady voci spolocnosti Schneider vyplývalo z oznámenia o výhradách ako celku. Po tretie poukazuje na dôsledky týchto zjavných rozdielov medzi dvoma rozsudkami, pretoze zatial co v rozsudku Schneider I sa Súd prvého stupna obmedzil na vyvodenie záveru, ze pochybenie Komisie neumoznilo spolocnosti Schneider, aby v celom rozsahu zhodnotila problémy hospodárskej sútaze identifikované na francúzskom trhu ( [40]40 ), v napadnutom rozsudku Súd prvého stupna naopak skonstatoval, ze z dôvodu tohto opomenutia spolocnost Schneider nemohla vediet, ze bez nápravných opatrení potrebných na vyriesenie týchto problémov nemôze dosiahnut rozhodnutie o zlucitelnosti ( [41]41 ). 95. Komisia pripisuje tieto rozdiely novému posúdeniu skutkových okolností, pri ktorom bolo porusené právo na obhajobu, pretoze Súd prvého stupna tým, ze nepreskúmal jej tvrdenia v rámci novej analýzy, ktorú uskutocnil, nezohladnil právnu silu rozhodnutej veci v súvislosti so skutocnostami potvrdenými rozsudkom Schneider a vykonal nepresnú kvalifikáciu skreslením dôkazov, ktoré mu boli predlozené na posúdenie. 96. V druhej casti odvolacieho dôvodu Komisia pridáva k tejto výhrade proti napadnutému rozsudku aj výhradu spocívajúcu v neexistencii odôvodnenia. Rozsudku vytýka, ze zamietol jej tvrdenie zalozené na ospravedlnitelnosti neuvedenia zmienky o vzájomnej opore v oznámení o výhradách, ktorá je odôvodnená poziadavkou rýchlosti charakteristickej pre konanie v oblasti kontroly koncentrácie podnikov ako aj komplexnost prípravy takého dokumentu. Podla napadnutého rozsudku vsak povinnost uviest spornú výhradu nepredstavuje ziadne dodatocné osobitné technické tazkosti, ktoré by nebolo mozné z casových dôvodov uskutocnit, a ktorej neexistenciu nemozno pripísat náhodnému redakcnému problému ( [42]42 ). 97. Okrem skutocnosti, ako správne zdôraznuje francúzsky podnik vo svojej replike a duplike, ze niektoré uvádzané tvrdenia, ako napríklad skreslenie dôkazov, nie sú právne dostatocným spôsobom preukázané, stací skonstatovat, ze celý prvý odvolací dôvod spocíva na nesprávnom výklade rozsudku. Komisia sa uchýlila k sémantickému cviceniu, aby sa pokúsila preukázat, ze dosah významu slov, ktoré pouzil Súd prvého stupna v kazdom z rozsudkov, zodpovedá jeho vôli zhorsit dôsledky vyplývajúce zo skutocností skonstatovaných v rozsudku Schneider I. 98. Tvrdenia Komisie sa okrem iného zdajú byt bezpredmetné, pretoze sémantické rozdiely medzi rozsudkom Schneider I a napadnutým rozsudkom, na ktoré poukazuje toto odvolanie, nespochybnujú skutocnost, ze oznámenie o výhradách neumoznilo podniku, ktorému bolo urcené, jasne pochopit, ze sa mu vytýkala vzájomná opora, ku ktorej viedla fúzia so spolocnostou Legrand; a porusenie povinnosti je preukázané nezávisle od skutocnosti, ze táto výhrada nebola uvedená alebo ze bola uvedená prílis strucne, pretoze vzhladom na skutocnost, ze Komisia nedisponuje prakticky ziadnou mierou volnej úvahy pri uplatnení clánku 18 nariadenia -- co ona sama priznáva -- jeho samotné porusenie predstavuje dostatocne závazné porusenie ( [43]43 ). 99. Zároven treba zamietnut aj druhú cast prvého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka odôvodnenia pochybenia pri predlození výhrady zalozenej na vzájomnej opore nedostatkom casu pre riesenie tak zlozitej zálezitosti, pretoze napadnutý rozsudok zretelnejsie vyjadril výhradu, ktorú Súd prvého stupna adresoval Komisii v rozsudku Schneider I zdôraznujúc nestastný spôsob, akým zostavila výhradu zalozenú na vzájomnej opore, ktorou sa nezaoberala "s dostatocnou jasnostou a presnostou" a jasne ju v tomto dokumente neuviedla ( [44]44 ). 100. Výklad rozsudku Schneider I Súdom prvého stupna v rozhodnutí, ktoré je predmetom tohto odvolania, bez toho, aby sa skreslovali skutkové okolnosti, ho napomáha lepsie pochopit tým, ze potvrdzuje, ze nedostatok oznámenia o výhradách nespocíva vo vecnej analýze narusenia hospodárskej sútaze, ale obmedzuje sa na neexistujúcu alebo chybnú formuláciu konkrétnej výhrady, cím bol podnik, ktorému bolo oznámenie o výhradách urcené, pozbavený moznosti vykonat v tejto veci svoju obhajobu. Z toho logicky vyplýva, ze je dôvodné strucne zamietnut ospravedlnenie uvádzané Komisiou, pretoze by bolo relevantné iba vtedy, ak by spochybnila závery Súdu prvého stupna z hladiska hospodárskej sútaze, co sa nestalo, ako je zrejmé aj z rozsudku Schneider I. 101. Nevidím totiz ziadne iné riesenie, pretoze rýchlost, akou je Komisia povinná viest spis, ju nezbavuje povinnosti dbat na relevantnost svojich tvrdení, a osobitne tých rozhodujúcich, pricom táto povinnost jej vyplýva aj na základe clánku 18 nariadenia. Súd prvého stupna sa preto mohol dôvodne domnievat, ze zmienka o výhrade zalozenej na vzájomnej opore nepredpokladá ziadne technické tazkosti a nevyzaduje ziadne osobitné dodatocné preskúmanie. 102. Vzhladom na vyssie uvedené poznámky sa domnievam, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho ani skutkového posúdenia, ze v napadnutom rozsudku tiez neskreslil dôkazy, ktoré mu boli predlozené na posúdenie, a ani neporusil svoju povinnost odôvodnenia; navrhujem preto prvý odvolací dôvod zamietnut. 3. O druhom odvolacom dôvode 103. Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávnej kvalifikácie skutkových okolností, pretoze nezohladnil zlozitost situácií, ktoré bolo potrebné upravit, a porusil povinnost odôvodnenia tým, ze strucne odmietol tvrdenia, ktoré Komisia uvádzala na svoju obhajobu s cielom preukázat tazkosti sprevádzajúce vypracovanie oznámenia o výhradách. 104. Hoci Komisia uznala, ze pri uplatnení clánku 18 ods. 1 a 3 nariadenia prakticky nedisponuje mierou volnej úvahy, domnieva sa, ze Súd prvého stupna mal zohladnit zlozitost situácií, ktoré bolo potrebné upravit, v zmysle judikatúry Súdneho dvora ( [45]45 ). 105. V nadväznosti na druhú cast prvého odvolacieho dôvodu poukazuje na nesprávnu kvalifikáciu skutkových okolností v tom, ze Súd prvého stupna odmietol pripustit, ze by dostatocne jasná formulácia výhrady zalozenej na vzájomnej opore v oznámení o výhradách mohla spôsobit osobitné technické tazkosti, ktoré sú výsledkom analýzy napriec vsetkými trhmi elektrických prístrojov pre instalácie nízkeho napätia v kazdom clenskom státe, vrátane odvetvových trhov. V tomto kontexte sa Komisia domnieva, ze uvedený prístup nezohladnuje realitu, pretoze v rámci mimoriadne zlozitého úkonu, akým je vykonávanie fázy II preskúmania hospodárskej koncentrácie, izoluje úlohu jasne formulovat výhrady v oznámení o výhradách tým, ze namieta jej jednoduchost. V tejto súvislosti poukazuje na casové obmedzenia, ktorým boli vystavení autori oznámenia o výhradách z 3. augusta 2001. 106. Komisia tiez napadnutému rozsudku vytýka, ze nie je dostatocne odôvodnený, pretoze zamietol jej tvrdia smerujúce k preukázaniu, ze výhrada zalozená na vzájomnej opore bola v oznámení o výhradách spomenutá. 107. Aj v tomto prípade by malo riesenie vyplynút zo správneho výkladu napadnutého rozsudku, pretoze rozhodujúcim prvkom pre posúdenie "zlozitosti situácií, ktoré bolo potrebné upravit" nemôzu byt akty, analýzy alebo pripomienky hospodárskej povahy, ale výpovede dotknutých podnikov. 108. Sporný text, ktorý treba vykladat podla zásad stanovených uz citovanými rozsudkami Bergaderm a Goupil/Komisia a Holcim (Deutschland)/Komisia, poskytuje týmto podnikom moznost byt vypocutý v kazdej etape postupu az po konzultáciu poradného výboru ohladom námietok, ktoré boli proti nim vznesené ( [46]46 ); toto ustanovenie okrem iného ukladá Komisii povinnost zalozit svoje rozhodnutia iba na námietkach, ku ktorým dotknuté strany mohli predlozit svoje pripomienky ( [47]47 ). 109. Z napadnutého rozsudku teda vyplýva, ze relevantné skutocnosti pre posúdenie porusenia neboli zlozité a ze uplatnitelné ustanovenie nebolo zlozité vykladat ( [48]48 ), z coho vyplýva, na základe ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ze v prípade neexistencie ziadnej miery volnej úvahy uz samotné porusenie ustanovení clánku18 nariadenia zakladá zodpovednost Komisie ( [49]49 ). 110. Súd prvého stupna okrem iného v bodoch 152 a 155 napadnutého rozsudku zamietol tvrdenia týkajúce sa osobitných technických tazkostí spojených s prípravou oznámenia o výhradách, hoci Komisia tvrdí, ze tak urobil velmi strucným spôsobom. Rozsudok rovnakým spôsobom upresnuje, ze neuvedenie výhrady zalozenej na vzájomnej opore nemozno pripísat náhodnému redakcnému problému, ktorý by mohlo napravit celkové precítanie oznámenia o výhradách, pricom zjavne naráza na údajne implicitnú formuláciu tejto výhrady odvolatelkou. 111. Mozno zhrnút, ze vzhladom na to, ze Komisia zalozila svoj druhý odvolací dôvod na zrusenie na zlozitosti skutocností, teda na otázke, ktorá nie je vôbec relevantná pokial ide o posúdenie vzniku zodpovednosti Spolocenstva a dostatocne závaznej povahy porusenia skonstatovaného v rozsudku Schneider I, Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze tieto tvrdenia zamietol bez toho, aby v tejto súvislosti poskytol vysvetlenie. 112. Nemozno prijat ani tvrdenie zalozené na neexistencii odôvodnenia, pretoze napadnutý rozsudok nekritizoval oznámenie o výhradách z dôvodu, ze nedostatocným spôsobom uviedlo výhradu zalozenú na vzájomnej opore, ale z dôvodu, ze tak urobilo skrytým spôsobom, cím zabránilo spolocnosti Schneider porozumiet úplnému významu výhrady a závazne narusilo jej schopnost obhajoby ( [50]50 ). Neexistencia jasnej formulácie výhrady, ktorá by zdôraznovala dôlezitost, akú Komisia tejto výhrade pripisuje, nie je ospravedlnitelná závaznostou konania; Súd prvého stupna od Komisie iba pozadoval väcsiu jasnost pri písomnej formulácii výhrad ako nevyhnutnú podmienku na dodrzanie práva priznaného clánkom 18 nariadenia. V dôsledku toho nevidím v odôvodnení Súdu prvého stupna ziadny nedostatok. 113. Mozno zhrnút, ze Komisia nedokázala presvedcivým spôsobom vyvrátit závery napadnutého rozsudku pokial ide o existenciu dostatocne závazného porusenia. Tieto závery preto povazujem za dôvodné a budem vo svojom výklade pokracovat preskúmaním dalsieho prvku nevyhnutného na zalozenie zodpovednosti Spolocenstva, a to vznikom skody. C -- Odvolací dôvod zalozený na skode spôsobenej spolocnosti Schneider 114. Vzhladom na môj úmysel dodrziavat logické preskúmanie prvkov mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva budem dalej analyzovat siesty odvolací dôvod na zrusenie. 115. Týmto odvolacím dôvodom Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze rozhodol ultra petita z dôvodu, ze uznal skodu spolocnosti Schneider spocívajúcu vo financnej strate, ktorej náhradu táto spolocnost neziadala. Hoci ziadala náhradu financnej straty vzniknutej z povinnosti opätovne predat aktíva spolocnosti Legrand za nizsiu cenu, nez za akú ich nadobudla ( [51]51 ), Súd prvého stupna uznal, ze utrpela skodu v dôsledku znízenia kúpnej ceny za prevod, ktorú musela poskytnút nadobúdatelovi aktív spolocnosti Legrand, aby dosiahla odklad tohto prevodu na takýto den, aby sa práve prebiehajúce súdne konania pred súdom Spolocenstva nestali pred ukoncením konania bezpredmetnými ( [52]52 ). 116. Komisia vyvodila záver, ze napadnutý rozsudok porusil zásady o dôkaznom bremene, pretoze spolocnosti Schneider prinálezalo preukázat skodu, ako aj právo Komisie na obhajobu, pretoze jej nebolo umoznené vyjadrit svoje pripomienky ku skode. 117. Z dôvodov, ktoré nasledujú, sa domnievam, ze tento odvolací dôvod tiez nemôze byt prijatý. 118. Po prvé, pokial ide o výhradu rozhodnutia ultra petita, súhlasím s tézou spolocnosti Schneider, podla ktorej Súd prvého stupna neodmietol prícinnú súvislost s celou skodou, ktorú utrpela, ale ze za týchto podmienok bola zmienená financná strata iba castou celkového objemu uvádzaných strát. V tomto kontexte treba uznat, ze rozhodnutie sporu spôsobom, ze navrhovatelovi sa prizná menej ako pozadoval (teda rozhodnutím infra petita), nie je v rozpore so ziadnym procesným pravidlom. 119. Po druhé, vyssie uvedený záver potvrdzuje aj skutocnost, ze v napadnutom rozsudku sa Súd prvého stupna obmedzil na skonstatovanie existencie skody bez toho, aby sa zaoberal otázkou jej vycíslenia. Za týchto okolností prinálezí Komisii vypracovat argumentáciu spôsobilú vyvrátit uznanie jej povinnosti nahradit skodu, hoci aj v nizsej ciastke ako je ciastka pôvodne pozadovaná navrhovatelom. 120. Kedze nemozno hovorit o rozhodnutí ultra petita, tvrdenia uvádzané Komisiou pokial ide o dôkazné bremeno a porusenie práva na obhajobu sú bezpredmetné, a preto treba siesty odvolací dôvod uvádzaný Komisiou na podporu jej odvolania zamietnut. D -- Odvolacie dôvody týkajúce sa prícinnej súvislosti 121. Je potrebné zmenit poradie troch odvolacích dôvodov, ktoré Komisia uvádza pokial ide o prícinnú súvislost medzi spáchaným porusením a skodou spôsobenou spolocnosti Schneider, podla toho, ci sa týkajú úplného popretia tejto súvislosti ( [53]53 ), jej zrusenia ( [54]54 ), alebo rozporuplnosti odôvodnenia, ktorá postihuje úvahu Súdu prvého stupna pokial ide o prícinnú súvislost, a mohla by odôvodnit zrusenie napadnutého rozsudku ( [55]55 ). 122. Tento posledný odvolací dôvod Komisia vzniesla proti náhrade skody, ktorú Súd prvého stupna priznal spolocnosti Schneider v napadnutom rozsudku z titulu dvoch skôd, zatial co dva dalsie odvolacie dôvody sa týkajú iba kvantifikácie financnej straty, ktorú som spomínal vyssie. 1. Neexistencia prícinnej súvislosti a) Skreslenie skutkových okolností a dôkazov (prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu) 123. Po prvé, Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze v bodoch 305 a 309 napadnutého rozsudku skresli skutkové okolnosti a dôkazy tým, ze sa domnieval, ze spolocnost Schneider bola "nútená" z dôvodu rozhodnutia o nezlucitelnosti uzavriet zmluvu o prevode spolocnosti Legrand s Wendel-KKR. 124. Podla odvolatelky vyplýva z okolností prípadu a zo správania sa spolocnosti Schneider, ze lehota stanovená na rozdelenie, ktorá bola predlzená az do 5. februára 2003, bola dostatocná na odlozenie rokovaní týkajúcich sa prevodu spolocnosti Legrand ako aj na ziadost o nové predlzenie lehoty, ak by spolocnost Schneider prijala ponuku Komisie obsiahnutú v bode 122 rozhodnutia o rozdelení. 125. Spolocnost Schneider sa dovoláva neprípustnosti tejto casti tretieho odvolacieho dôvodu, pretoze vedie k preskúmaniu skutkových zistení vykonaných v napadnutom rozsudku. Toto tvrdenie vsak treba odmietnut, pretoze Komisia jasne uviedla, ze jej odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupna je odôvodnené skreslením skutkových okolností v tejto veci. 126. V tejto súvislosti nie sú ani tvrdenia Komisie presvedcivé, pretoze nepreukázala ziadne skreslenie skutkových okolností alebo dôkazov. V bodoch rozsudku, ktoré Komisia kritizuje, sa Súd prvého stupna logickým spôsobom obmedzil na vysvetlenie, ze spolocnost Schneider sa musela oddelit od spolocnosti Legrand, a to tým skôr, ze nebolo mozné odlozit rozhodnutie o rozdelení. 127. Navyse, bez toho, aby sa upustilo od fúzie pred koncom súdnej bitky na Súde prvého stupna a vzhladom na rýchle napredovanie diskusií s budúcim kupujúcim, sa spolocnost Schneider cítila zovretá medzi výkonom svojich zákonných povinností a naznacenou perspektívou súdneho riesenia. Bolo by nespravodlivé vytýkat jej obozretnost, s akou sa prispôsobila rozhodnutiu o rozdelení, kedze samotná Komisia pozadovala, aby sa hospodárska koncentrácia okamzite ukoncila ( [56]56 ). 128. Tazko pochopit, ze Komisia vytýka Súdu prvého stupna skreslenie dôkazov v napadnutom rozsudku, pretoze ku skresleniu skutkových okolností nedoslo, hoci úcastníci konania nezdielajú posúdenie týchto okolností vykonané Súdom prvého stupna, a osobitne posúdenie financnej zodpovednosti vyplývajúcej pre Komisiu. 129. V dôsledku toho treba prvú cast tretieho odvolacieho dôvodu na zrusenie zamietnut. b) Neexistencia prícinnej súvislosti medzi neplatnostou rozhodnutia o nezlucitelnosti a znízením ceny za prevod spolocnosti Legrand na Wendel-KKR (druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu) i) Tvrdenia úcastníkov konania 130. Komisia vytýka napadnutému rozsudku nesprávne skutkové zistenia, skreslenie skutkových okolností a nesprávnu právnu kvalifikáciu z dôvodu, ze zalozil ( [57]57 ) priamu súvislost medzi protiprávnostou rozhodnutia o nezlucitelnosti a prevodom spolocnosti Legrand za nizsiu cenu, nez akú by spolocnost Schneider získala v prípade pevne stanoveného predaja, ku ktorému by doslo v prípade neexistencie rozhodnutia o nezlucitelnosti. 131. Komisia sa opiera o tri typy úvah: po prvé tvrdí, ze konecný dátum, ku ktorému sa spolocnost Schneider zaviazala previest spolocnost Legrand na Wendel-KKR, teda 10. december 2002, bol stanovený , pricom spolocnost Schneider nemala ziadnu povinnost podriadit sa takejto lehote, pretoze Komisia bola ochotná predlzit lehotu na vykonanie oddelenia aj na obdobie po 5. februári 2003, teda maximálnej pôvodne priznanej lehote. Komisia tiez uvádza, ze spolocnost Schneider tým, ze sa vzdala uplatnenia ustanovenia o vypovedaní zmluvy o prevode , si bola plne vedomá, ze jej povinnost oddelit sa od spolocnosti Legrand nebude dalej trvat, pretoze Súd prvého stupna zrusil rozsudkom z obidve sporné rozhodnutia. 132. Po druhé Komisia tvrdí, ze prevod spolocnosti Legrand vyplýval výlucne z vôle spolocnosti Schneider, ktorá sa takýmto konaním vzdala výkonu svojho práva vypovedat zmluvu o prevode a aj prípadného rozhodnutia o zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom, pretoze vzhladom na opätovné zacatie konania o preskúmaní Komisiou mohla predlozit nápravné opatrenia s cielom zabránit vzájomnej opore. 133. Po tretie sa Komisia domnieva, ze procesná povaha porusenia, ktoré sa jej vytýka, nemohla mat za následok vznik prícinnej súvislosti medzi pochybením a druhom skody, ktorá sa spolocnosti Schneider uznala. 134. Spolocnost Schneider odpovedá, ze vsetky tieto tvrdenia sú bezpredmetné, pretoze sa netýkajú prícinnej súvislosti, ale posúdenia vzniknutých nákladov; teda pokial ide o dátum prevodu, spolocnost Schneider odmieta tézu Komisie z dôvodu, ze jednak nezohladnila skutocnost, ze odklad prevodu na 10. december 2002 bola maximálna prijatelná hranica pre Wendel-KKR, co Komisia nie je oprávnená vytýkat spolocnosti Schneider; a jednak zdôraznuje, ze nepriatelské správanie sa Komisie neumoznovalo ocakávat priaznivé rozhodnutie o fúzii týchto dvoch spolocností. 135. Pokial ide o den prevodu spolocnosti Legrand na kupujúceho, spolocnost Schneider zdôraznuje, ze Komisia sa zmýlila, ked stotoznila dátum skutocného prevodu spolocnosti Legrand s dátumom vzniku skody, pretoze podla nej skoda vznikla zverejnením rozhodnutia o nezlucitelnosti. Spolocnost Schneider tiez spochybnuje, ze procesná povaha nezrovnalosti spôsobujúcej neplatnost rozhodnutia o nezlucitelnosti vylucuje prícinnú súvislost medzi pochybením a skodou. ii) Posúdenie 136. Tento odvolací dôvod vyzaduje podrobné preskúmanie úvahy Súdu prvého stupna, aby sa vymedzila existencia prícinnej súvislosti. 137. Podla napadnutého rozsudku odlozenie skutocného vykonania predaja spolocnosti Legrand v ocakávaní vyriesenia prebiehajúcich konaní a s cielom uznania zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom viedlo spolocnost Schneider k tomu, aby konzorciu Wendel-KKR priznala znízenie ceny za prevod spolocnosti Legrand vo vztahu k cene, ktorú by dotknutá osoba získala v prípade pevne stanoveného predaja, ku ktorému by doslo v prípade neexistencie rozhodnutia o nezlucitelnosti, ktoré sa uz od zaciatku javilo ako postihnuté dvomi zjavnými protiprávnostami ( [58]58 ). 138. Spochybnený rozsudok teda zakladá súvislost medzi odlozením transakcie na 10. december 2002 a odmenou za riziko znehodnotenia aktív spolocnosti Legrand, ktorému sa konzorcium Wendel-KKR vystavilo, aj ked len z dôvodu prípadne nepriaznivej zmeny priemyselných cenných papierov v období odo dna podpísania zmluvy o prevode do konca lehoty skutocného vykonania predaja ( [59]59 ). 139. Kedze Súd prvého stupna uznal urcitú mieru zodpovednosti spolocnosti Schneider za rozsah skody, zaviazal Komisiu nahradit spolocnosti Schneider dve tretiny skody, ktorá jej vznikla z dôvodu znízenia ceny za prevod Legrand, ktoré musela spolocnost poskytnút nadobúdatelovi, aby dosiahla odklad skutocnej realizácie predaja az do 10. decembra 2002 ( [60]60 ). 140. Súhlasím s Komisiou, ze tento spôsob pohladu na problém nie je vhodný. Predovsetkým zdôraznujem, ze prícinná súvislost, ktorá zakladá mimozmluvnú zodpovednost Spolocenstva, nevykazuje v prejednávanej veci ziadne podstatné znaky primeranosti v tom zmysle, ze skoda nevyplýva z protiprávneho aktu priamo, bezprostredne a výlucne ( [61]61 ), na základe vztahu príciny a následku ( [62]62 ). 141. Neexistuje ziadna pochybnost o tom, ze rozhodnutia o nezlucitelnosti a rozdelení nútili spolocnost Schneider vyhladat podnik schopný znásat náklady nadobudnutia podniku rozmerov spolocnosti Legrand, co implikuje zlozité rokovania, ako to tvrdí spolocnost Schneider vo svojej duplike ( [63]63 ). 142. V tomto zmysle zrusenie vyssie uvedených rozhodnutí spôsobilo zbytocnost nákladov spojených s týmto rokovaniami, pretoze bez príkazu na rozdelenie by spolocnost Schneider takéto náklady nevynalozila. Kedze spolocnost Schneider neziadala náhradu tohto typu skody, nie je potrebné sa zaoberat jej analýzou. Chcem ich vsak uviest ako príklad nákladov spojených so zrusením správneho konania vedeného Komisiou alebo ich prinajmensom treba povazovat za náklady vyplývajúce zo spomínaného porusenia, kedze sa stali nadbytocnými. 143. Naopak, hoci je znízenie kúpnej ceny spolocnosti Legrand priznanej konzorciu Wendel-KKR dôsledkom tých istých rokovaní, takéto znízenie nevyplýva z neplatnosti sporných aktov, ale zo slobodnej vôle spolocnosti Schneider obchodovat s protistranou. V tomto zmysle sa spolocnost Schneider bezpochyby nenachádzala v jednoduchej situácii v dôsledku tlaku, ktorý pocitovala zo strany Komisie, aby vykonala rozdelenie, ale tento nátlak bol iba jedným z prvokov, ktoré mali vplyv na konecnú podobu dohody uzatvorenej s konzorciom Wendel-KKR. 144. Vo svojej duplike spolocnost Schneider uvádza viaceré okolnosti, ktoré objasnujú podmienky, za ktorých bola vypracovaná zmluva o prevode spolocnosti Legrand na Wendel-KKR. Predovsetkým menuje dalsie subjekty, od ktorých pochádzal silný tlak na konatelov spolocnosti Schneider, aby sa rýchlo zbavila spolocnosti, s ktorou mala v úmysle sa zlúcit, a to samotného prezidenta spolocnosti Legrand ( [64]64 ), akcionárov spolocnosti Schneider, financných analytikov a trhy ( [65]65 ). Tieto okolnosti pomáhajú dotvorit obrysy rámca, v ktorom boli uzatvorené dohody medzi spolocnostou Schneider a Wendel-KKR a preukazujú, ze povinnost (v konecnom dôsledku nezákonná) oddelit dve spolocnosti ulozená spolocnosti Schneider predstavovala iba pozadie rokovaní bez toho, aby mala priamy vplyv na vyjednané ustanovenia podpísané spolocnostou Schneider v zmluve o kúpe spolocnosti Legrand. Vsetky tieto okolnosti mozno lepsie vysvetlujú obavy, ktoré viedli spolocnost Schneider uzavriet dohodu 26. júla 2002. 145. Zdá sa byt preto pochopitelné, ze spolocnost Schneider si vyhradila právo vypovedat zmluvu uzavretú s Wendel-KKR v závislosti od výsledkov konaní prebiehajúcich na Súde prvého stupna. Bez ohladu na okolnosti uvedené v predchádzajúcom bode ju vsak nic nenútilo uzavriet zmluvu o kúpe k tak skorému dátumu, ako správne zdôraznuje Komisia, ked uvádza, ze lehota mala uplynút 5. februára, ze bolo mozné ju predlzit a ze sa zdala byt dostatocná na nájdenie vhodného kupca. 146. Vzhladom na uvedené sa mi zdá byt dostatocne zjavné, ze spolocnost Schneider zamýslala uprednostnit transakciu s Wendel-KKR, pricom pokracovanie fúzie odsunula iba na úroven hypotézy. Tento predpoklad, potvrdený vyssie spomínaným nátlakom, sa preukázal, ked namiesto zachránenia plánu hospodárskej koncentrácie opätovným zacatím fázy II jej preskúmania Komisiou po zrusení rozhodnutí uprednostnila uskutocnit zmluvu uzavretú s nadobúdajúcou spolocnostou. 147. Navyse 180 miliónov eur, ktoré by ju stálo odstúpenie od predaja, vyplývalo výlucne zo spôsobu, akým viedla rokovania; a prípadné znízenie hodnoty aktív spolocnosti Legrand v dôsledku znehodnotenia kurzu priemyselných cenných papierov v danom období sa mi zdá byt prílis vágne a neisté, aby zalozilo prícinnú súvislost ( [66]66 ). 148. Na záver, konzorcium Wendel-KKR pri skúmaní rizík, ktorým bol vystavený kazdý z podnikov ( [67]67 ), vedelo o spôsobe uvazovania spolocnosti Schneider, pretoze bolo dôkladne informované o moznosti zrusenia rozhodnutí o nezlucitelnosti a rozdelení, teda o okolnosti, ktorá by mu logicky zabránila nadobudnút spolocnost Legrand. Zmluva preto obsahovala primerané ustanovenia na odvrátenie akéhokolvek rizika: znízenie kúpnej ceny a odskodnenie za odstúpenie od zmluvy vo výske 180 miliónov eur, cím nadobúdatel preniesol riziká na predávajúceho, ktorý s tým súhlasil. 149. Spolocnost Schneider teda prevzala velké riziko tým, ze si zvolila postup podla clánku 7 ods. 3 nariadenia. Toto ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady vykonania koncentrácie skôr, ako Komisia výslovne alebo mlcky rozhodne ( [68]68 ). Kazdý starostlivý podnik si preto musí byt vedomý dôsledkov spojených s negatívnym posúdením koncentrácie Komisiou, ktoré vyvolá prijatie rozhodnutia o rozdelení, pretoze napriek zneniu clánku 8 ods. 4 tohto nariadenia ("ak uz bola koncentrácia vykonaná, môze Komisia... pozadovat, aby boli zlúcené podniky alebo aktíva rozdelené..."), v rámci clánku 7 ods. 3 Komisia nedisponuje volnou úvahou na úcely obnovenia statu quo ante na trhu, co je deklarovaný ciel tohto ustanovenia ( [69]69 ). 150. Mozno zhrnút, ze bezné riziká, ktorým podliehajú fúzie podnikov uplatnujúcich výnimocné ustanovenia clánku 7 ods. 3, spadajú do kategórie vyssie uvedených rizík, ktoré sú lahko predvídatelné vzhladom na právnu úpravu vztahujúcu sa na koncentrácie ( [70]70 ). 151. Hoci zrusenie rozhodnutí o nezlucitelnosti a rozdelení nie je "bezná" udalost, mohlo by odôvodnit priznanie urcitej náhrady skody napríklad z titulu nákladov spojených na uskutocnené rokovania na úcely prevodu podniku, ako som to uviedol vyssie; avsak v prípade, ak je dôvodom zrusenia pochybenie procesnej povahy, ktorého sa dopustila Komisia, a ktorého náprava umozní opätovné zacatie preskúmania koncentrácie, nie je namieste uznat existenciu iných skôd, kedze dôvod tohto zrusenia sa netýka hospodárskej analýzy, ako vyplýva z napadnutého rozsudku v prejednávanej veci. 152. Komisia, ktorá sa opiera o tieto skutocnosti, správne tvrdí, ze zrusenie uvedených rozhodnutí z formálnych dôvodov nemalo vplyv na podstatu plánovanej transakcie, pretoze po oprave nedostatku spojeného s porusením clánku 18 nariadenia by znenie rozhodnutia, ktoré sa malo prijat na základe opätovného zacatia fázy II, nebolo vopred predurcené: rozhodnutie mohlo byt kladné alebo záporné, predovsetkým v závislosti od vhodných nápravných opatrení, ktoré by predlozila spolocnost Schneider. 153. Mozno zhrnút, ze vzhladom na to, ze spolocnost Schneider prevzala svoje vlastné riziká a, na základe zmluvy, aj riziká spolocnosti Wendel-KKR, priznanie náhrady skody Súdom prvého stupna z dôvodu znízenia ceny, ktorú prvá spolocnost musela poskytnút druhej spolocnosti v ocakávaní výsledkov prebiehajúcich konaní, vedie k poskytnutiu zabezpecenia alebo záruky v prospech podnikov, ktoré si zvolili postup podla clánku 7 ods. 3 nariadenia, na vsetky druhy dodatocných nákladov, ktoré môzu vyplynút zo zrusenia rozhodnutia, vrátane procesných ustanovení, ktoré nemajú dopad na hospodársku podstatu koncentrácie. 154. Vzhladom na vyssie uvedené pripomienky sa domnievam, ze treba prijat odvolací dôvod a zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Súd prvého stupna uznal existenciu skody vzniknutej spolocnosti Schneider z dôvodu znízenia ceny za prevod spolocnosti Legrand, ktorú musela poskytnút spolocnosti Wendel-KKR, aby dosiahla odklad úcinku predaja az do 10. decembra 2002. 2. O zrusení prícinnej súvislosti (tretí a piaty odvolací dôvod) a) Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania 155. Komisia v podstate Súdu prvého stupna vytýka vo svojich písomných vyjadreniach, hoci dost neusporiadaným spôsobom, ze vykonal nesprávne právne posúdenie tým, ze nedospel z rôznych dôvodov k záveru o zrusení prícinnej súvislosti v dôsledku správania sa odporkyne. 156. Na jednej strane Komisia svojím tretím odvolacím dôvodom tvrdí, ze napriek formálnej povahe pochybenia, ktorého sa dopustila, bolo prijatie dalsieho rozhodnutia po opätovnom zacatí fázy II nevyhnutné a malo by za následok zrusenie dotknutej prícinnej súvislosti. Na druhej strane tvrdí, ze namietanú skodu spôsobilo stanovenie lehoty na vykonanie predaja na 10. december 2002 a vzdanie sa uplatnenia ustanovenia o výpovedi zmluvy spolocnostou Schneider ( [71]71 ). 157. Navyse, Komisia svojím piatym odvolacím dôvodom tvrdí, ze spolocnost Schneider porusila svoju povinnost starostlivosti troma spôsobmi: po prvé tým, ze neziadala od Komisie detailnejsie informácie pokial ide o výhradu zalozenú na vzájomnej opore; po druhé tým, ze nepoziadala o nariadenie predbezných opatrení, ktoré mohla dosiahnut pred a po zrusení rozhodnutí; a po tretie tým, ze vykonala zmluvu o prevode spolocnosti Legrand v okamihu, kedy uz nebola nevyhnutne povinná oddelit sa od tejto spolocnosti. 158. Spolocnost Schneider pred tým, ako odmietla kritiku meritórnej stránky napadnutého rozsudku, namieta neprípustnost vsetkých tvrdení uvádzaných Komisiou, pretoze predstavujú nové dôvody, o ktorých Súd prvého stupna nerozhodoval. 159. Kedze som navrhol Súdnemu dvoru, aby uznal odvolací dôvod zalozený na neexistencii prícinnej súvislosti, nasledujúce úvahy budem formulovat subsidiárne pre prípad, ze Súdny dvor nebude zdielat moje stanovisko a bude chciet preskúmat podstatu dalsích odvolacích dôvodov na zrusenie. b) O prípustnosti niektorých tvrdení 160. Námietka neprípustnosti vznesená spolocnostou Schneider sa teda týka tvrdenia obsiahnutého v tretom odvolacom dôvode, ktorým ju Komisia obvinuje z nedbanlivosti, a celého piateho odvolacieho dôvodu, ktorý je opísaný v bode 167 týchto návrhov: v obidvoch prípadoch sa opiera o novú povahu týchto tvrdení vzhladom na konanie na prvom stupni. 161. Po prvé, pokial ide o novost tvrdenia zalozeného na nedbanlivosti, ktorú Komisia vytýka spolocnosti Schneider a ktoré je podla nej dôvodom skody, stací pripomenút, ze judikatúra Súdneho dvora v tomto type sporov pripústa, ze tvrdenia, ktoré neboli vznesené na prvom stupni, môzu byt uvedené v rámci odvolania, ak je ich cielom dokreslit dôvod uvedený na prvom stupni ( [72]72 ). 162. Po druhé, pokial ide o piaty odvolací dôvod, Komisia tvrdí, ze v bodoch 326 az 335 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna preskúmal otázku zodpovednosti spolocnosti Schneider za svoju vlastnú skodu, prinajmensom v urcitom rozsahu. Vsetky tvrdenia, ktoré spolocnost Schneider odmieta ako neprípustné, sa týkajú tejto otázky, námietka neprípustnosti musí byt teda z tohto dôvodu zamietnutá. 163. Z uvedeného vyplýva, ze námietka neprípustnosti, ktorú vzniesla spolocnost Schneider, nemôze byt prijatá a treba ju v celom rozsahu zamietnut. c) O veci samej 164. Prvky na úcely analýzy poskytuje judikatúra Súdneho dvora, podla ktorej v prípade mimozmluvnej zodpovednosti institúcií Spolocenstva môze nedostatok predvídavosti alebo obozretnosti ziadatela o náhradu skody oslabit prícinnú súvislost medzi protiprávnym aktom a skodou a viest k obmedzeniu ( [73]73 ) alebo dokonca vylúceniu ( [74]74 ) zodpovednosti. Nad rámec tohto zovseobecnenia si vsak spory vznikajúce v tejto oblasti nevyhnutne vyzadujú kauzistický prístup. 165. V súvislosti s napadnutým rozsudkom tazko pochopit prvé tvrdenie uvádzané Komisiou, podla ktorého by nevyhnuté prijatie rozhodnutia o zlucitelnosti po opätovnom zacatí fázy II zrusilo prícinnú súvislost medzi zrusenými rozhodnutiami a skodou spôsobenou spolocnosti Schneider za predpokladu, ze takáto súvislost existovala. Podla Komisie by malo nové rozhodnutie za následok prelomenie prícinnej súvislosti, pretoze v prípade rozhodnutia o zlucitelnosti by spolocnost Schneider nebola nútená previest spolocnost Legrand a v opacnom prípade by nové rozhodnutie zabránilo vzniku skody. 166. Nemozno prijat tézu Komisie, ktorá, ako to zdôraznuje spolocnost Schneider vo svojej replike, má urcitú sofistickú povahu. Jej úvaha je v kazdom prípade bezpredmetná a cisto hypotetická, pretoze po uskutocnenom predaji spolocnosti Legrand konzorciu Wendel-KKR sa nikdy neskonkretizuje. V dôsledku toho je vhodné ju zamietnut, pretoze treba posudzovat preukázané skutocnosti a nie skutocnosti imaginárne. 167. Rovnako odporúcam postupovat aj v prípade prvej casti piateho odvolacieho dôvodu, ktorý sa týka nedostatocnej starostlivosti spolocnosti Schneider z dôvodu, ze nepoziadala Komisiou, aby jej poskytla viac detailov o výhrade zalozenej na vzájomnej opore; týmto odvolacím dôvodom sa Komisia pokúsa preniest na francúzsky podnik zodpovednost za svoj vlastný nedostatok precíznosti pri vypracovaní oznámenia o výhradách. Táto výhovorka je vsak prílis zjavná, a treba ju tiez zamietnut. 168. Druhou castou piateho odvolacieho dôvodu, ktorý sa opiera o niektoré rozsudky Súdu prvého stupna ( [75]75 ), Komisia tvrdí, ze prícinná súvislost sa zrusila z dôvodu, ze spolocnost Schneider sa vzdala nároku na nariadenie predbezných opatrení, ktoré mohla získat pred alebo po zrusení týchto rozhodnutí. 169. Zo zistených skutocností vsak vyplýva ( [76]76 ), ze spolocnost Schneider podala spolu so zalobou o neplatnost aj návrh na odklad výkonu rozhodnutia o rozdelení a ze upustenie od tohto návrhu je okrem iného odôvodnené dvoma súbeznými okolnostami: jednak prijatím jej návrhu, aby sa vo veci T-310/01 rozhodlo v skrátenom súdnom konaní, a jednak predlzením lehoty stanovenej Komisiou spolocnosti Schneider, aby sa oddelila od spolocnosti Legrand, do 5. februára 2003. 170. Za týchto okolností, v rozpore s tvrdením Komisie, konala spolocnost Schneider s primeranou starostlivostou, pretoze týmto spôsobom dospela k rovnakému výsledku, aký by jej poskytli predbezné opatrenia, kedze otázka platnosti dvoch sporných rozhodnutí bola vyriesená rýchlo, a nezávisle od výsledku týchto konaní získala väcsie casové rozpätie na vykonanie prevodu spolocnosti Legrand. 171. Za týchto okolností nie je preto namieste kvalifikovat správanie spolocnosti Schneider ako nedbanlivé, ani zastávat názor, ze zrusila dotknutú prícinnú súvislost, téza Komisie musí byt v dôsledku toho zamietnutá ako nedôvodná. 172. Po druhé, z dôvodu objektívnej vzájomnej súvislosti treba preskúmat tretiu cast piateho odvolacieho dôvodu, ktorou Komisia vytýka spolocnosti Schneider, ze previedla spolocnost Legrand, hoci uz nebola nevyhnutne povinná oddelit sa od tejto spolocnosti, spolu s výhradou zalozenou na odklade skutocného vykonania predaja na 10. december 2002 a na vzdaní sa uplatnenia ustanovenia o výpovedi zmluvy spolocnostou Schneider; podla Komisie vsetky tieto okolnosti spôsobili skodu, ktorej náhradu spolocnost Schneider ziada, co má za následok zrusenie spornej prícinnej súvislosti. 173. Spolocnost Schneider tvrdí, ze uskutocnila predaj z dôvodu týchto dvoch poziadaviek: po prvé, splnit povinnost oddelit sa od spolocnosti Legrand; a po druhé, zabezpecit sa po zrusení rozhodnutí proti riziku, ze nezíska povolenie Komisie, kedze je známy jej neflexibilný postoj v druhej fáze preskúmania koncentrácie. 174. Ako vysvetlím nizsie, domnievam sa, ze tieto tvrdenia treba prijat, hoci pripomínam, ze iba subsidiárne, pretoze, ako som uz uviedol, som presvedcený, ze neexistuje ziadna prícinná súvislost medzi porusenou povinnostou a namietanou skodou. 175. Pri vykonaní zmluvy o prevode spolocnosti Legrand 10. decembra 2002 bola spolocnost Schneider viazaná výlucne touto zmluvou, pretoze rozhodnutia o nezlucitelnosti a rozdelení boli zrusené Súdom prvého stupna 22. októbra toho istého roku. Aj za predpokladu, ze táto zmluva vyplýva z výkonu právnej povinnosti vyhlásenej za neplatnú, predaj sa uskutocnil na základe slobodnej vôle spolocnosti Schneider, ktorá urýchlila skoncenie konania o preskúmaní koncentrácie, pricom sa uplatnili ustanovenia dohodnuté s nadobúdatelom, na ktoré nemala Komisia ziadny vplyv. 176. Navyse, bez ohladu na skutocnost, ze spolocnost Schneider mohla ocakávat kladné rozhodnutie na základe nového konania o preskúmaní, pretoze sa jej otvorila moznost predlozit nápravné opatrenia na úcely vyriesenia problému vzájomnej opory a ze implicitne od tejto moznosti upustila tým, ze sa oddelila od spolocnosti Legrand a neuplatnila ustanovenie o výpovedi zmluvy, sa nezdá, ze by konala s nálezitou obozretnostou. 177. Ak aj za týchto podmienok pripustíme, ze spolocnost Schneider nadalej mala záujem uskutocnit fúziu so spolocnostou Legrand ( [77]77 ), bolo by logickejsie, ak by upustila od prevodu uplatnením ustanovenia o výpovedi zmluvy, aby tak znízila namietanú skodu, pretoze suma vo výske 180 miliónov eur je neporovnatelná s výskou pozadovanej skody, ktorá hranicí s 1700 miliónmi eur. Zaloba o mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva vo výske odskodnenia za vypovedanie stanovenom v prípade uplatnenia ustanovenia o výpovedi zmluvy by bola primeranejsia a viac by zodpovedala skutocnosti. 178. Domnievam sa preto, ze spolocnost Schneider tým, ze uskutocnila prevod spolocnosti Legrand, hoci uz na to nebola nevyhnutne povinná a konala bez pozadovanej obozretnosti, zrusila prícinnú súvislost. Subsidiárne teda navrhujem prijat piaty odvolací dôvod na zrusenie. 3. O rozporuplnosti odôvodnenia 179. Svojím stvrtým odvolacím dôvodom Komisia kritizuje rozporuplnost postihujúcu úvahu Súdu prvého stupna z dôvodu nejednotnosti, ktorá spocíva, na jednej strane v popretí prícinnej súvislosti medzi porusením povinnosti spôsobujúcej neplatnost dvoch rozhodnutí a namietanou skodou (v bodoch 260 az 286) a na druhej strane v uznaní dvoch typov skôd v prospech spolocnosti Schneider (v bode 288). 180. Na odmietnutie tejto kritiky stací uviest, ze prvá z analýz citovaných Komisiou sa odvoláva na prícinnú súvislost, ktorá sa týka celkovej straty hodnoty aktív spolocnosti Legrand medzi dátumom jej nadobudnutia a jej predaja v decembri 2002, zatial co druhá sa odvoláva na straty, ktoré podla Súdu prvého stupna francúzsky podnik utrpel. Neobjavil som ziaden rozpor v úvahe uvedenej v napadnutom rozsudku, v dôsledku coho ani stvrtý odvolací dôvod neobstojí. E -- O siedmom odvolacom dôvode 181. Komisia subsidiárne ziada zrusenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom priznal spolocnosti Schneider úroky z omeskania plynúce odo dna materializácie skody, teda 10. decembra 2002, az do úplného zaplatenia priznanej náhrady skody. 182. Kedze navrhujem zrusit napadnutý rozsudok pre neexistenciu prícinnej súvislosti a, subsidiárne, z dôvodu jej zrusenia, nie je potrebné preskúmat tvrdenia, na ktorých je zalozený siedmy odvolací dôvod, pretoze sa týkajú iba skody, ktorú v poslednej analýze povazujem za neexistujúcu. VII -- O veci samej 183. Podla druhej vety clánku 61 Statútu môze Súdny dvor, ak zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna, bud právoplatne rozhodnút o veci samej, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit Súdu prvého stupna na dalsie konanie. Jeden z prípadov, kedy mozno uplatnit prvú z dvoch ponúknutých mozností, je pochybenie in iudicando, ak je popis skutkových okolností úplný a dostatocný na právoplatné rozhodnutie o veci a nie je potrebné vykonat dodatocné dokazovanie. Zdá sa, ze Súdny dvor toto ustanovenie týmto spôsobom interpretuje vo svojej judikatúre, hoci nikdy nespresnil, v com mu stav konania dovoluje, aby sám rozhodol ( [78]78 ). 184. Je vhodné, aby Súdny dvor rozhodol o veci samej, ak z dokumentov v spise vyplýva, ze stav konania to dovoluje ( [79]79 ), v súlade s vôlou normotvorcu Spolocenstva, ktorý ho koncipoval ako moderný kasacný súd vybavený sirokou slobodou na vydanie rozhodnutia o zrusení, ak to povazuje za vhodné ( [80]80 ). 185. V prejednávanej veci má otázka predlozená Súdnemu dvoru prostredníctvom odvolania bezpochyby prísne právnu povahu. Hoci Súd prvého stupna obmedzil konanie na otázku existencie skody bez toho, aby sa zaoberal jej vycíslením, postúpil danú otázku, ktorá je v kontexte tohto sporu zlozitá, na dalsie konanie pri výkone rozsudku. Bolo by v rozpore s poziadavkou hospodárnosti konania vrátit vec Súdu prvého stupna, aby v podstate vykonal iba ohodnotenie výsky náhrady skody, ktorú dlzí Komisia z dôvodu skody, za ktorú je zodpovedná. Nic nebráni tomu, aby sa tejto úlohy zhostil Súdny dvor, ako sa uz stalo v minulosti ( [81]81 ), na základe metódy stanovenej v napadnutom rozsudku. VIII -- O trovách konania na obidvoch stupnoch 186. Riesenie, ktoré navrhujem, nespocíva v zaviazaní spolocnosti Schneider na náhradu vsetkých trov konania, kedze Komisia nemala úspech v niektorých svojich nárokoch, hoci neslo o tie podstatné. 187. Vzhladom na to, ze Súd prvého stupna si vyhradil rozhodnutie o trovách konania a kedze navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol o ohodnotení skody, ktorú utrpela spolocnost Schneider z dôvodu nákladov vynalozených na úcast v znovu zacatom konaní o preskúmaní koncentrácie, bolo by vhodné, aby rozhodol aj o trovách konania na prvom a druhom stupni. 188. Z tohto hladiska spravodlivé posúdenie vsetkých okolností sporu vedie k rozhodnutiu zaviazat spolocnost Schneider na náhradu dvoch tretín trov konania vynalozených Komisiou na obidvoch stupnoch. IX -- Návrh 189. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: 1. zrusil rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 11. júla 2007 vo veci Schneider Electric/Komisia (T-351/03) v rozsahu, v akom zaviazal Európske spolocenstvo nahradit dve tretiny skody, ktorá vznikla spolocnosti Schneider Electric SA z dôvodu znízenia ceny za prevod Legrand SA, ktoré musela spolocnost Schneider Electric SA poskytnút nadobúdatelovi, aby dosiahla odklad úcinku predaja Legrand az do ; 2. tiez zrusil body 5 az 10 výroku vyssie citovaného rozsudku, ktorými Súd prvého stupna nariadil znalecký posudok na úcely posúdenia sumy týkajúcej sa tejto skody a priznal spolocnosti Schneider Electric SA úroky z omeskania; 3. zamietol odvolanie v zostávajúcej casti; 4. nariadil úcastníkom konania oznámit Súdnemu dvoru v lehote troch mesiacov odo dna vyhlásenia tohto rozsudku ich spolocný odhad výsky nákladov vynalozených spolocnostou Schneider Electric SA v dôsledku úcasti v opätovne zacatom konaní o preskúmaní koncentrácie, ktoré zacalo po vyhlásení rozsudkov Súdu prvého stupna z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia (T-310/0l a T-77/02); 5. ak k takejto dohode nedôjde, nariadil úcastníkom konania v tej istej lehote predlozit Súdnemu dvoru svoje císelne vyjadrené nároky; 6. zaviazal podnik Schneider Electric SA zaplatit dve tretiny trov konania vynalozených Komisiou Európskych spolocenstiev na prvom a druhom stupni a niest svoje vlastné trovy konania na obidvoch stupnoch. __________________________________________________________________ ( [82]1 ) Jazyk prednesu: spanielcina. ( [83]2 ) Rozsudok Schneider Electric/Komisia (T-351/03, Zb. s. II-2237, dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [84]3 ) Body 16 az 78. ( [85]4 ) Nariadenie Rady z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([86]Ú. v. ES L 395, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31), v opravenom znení ([87]Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) c. 1310/97 z ([88]Ú. v. ES L 180, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 164). Posledná verzia, nariadenie Rady (ES) c. 139/2004 z ([89]Ú. v. ES L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40), sa na tento spor neuplatnuje. ( [90]5 ) Vec COMP/M.2283 -- Schneider-Legrand, ktorým sa vyhlásila koncentrácia za nezlucitelnú so spolocným trhom ([91]Ú. v. EÚ L 101, 2004, s. 1). ( [92]6 ) Detailnejsie opísané v bodoch 35 a 36 napadnutého rozsudku. ( [93]7 ) Rozhodnutie 2004/276/ES, ktorým sa nariaduje oddelenie podnikov (vec COMP/M.2283 -- Schneider/Legrand, Ú. v. L 1001, s. 134). ( [94]8 ) Rozsudok z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia, [95]T-310/01, Zb. s. II-4071. ( [96]9 ) Rozsudok z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia, [97]T-77/02, Zb. s. II-4201. ( [98]10 ) Bod 39 a nasl. týchto návrhov. ( [99]11 ) Uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 15. novembra 2002, C 279, s. 22. ( [100]12 ) Uznesenie Súdu prvého stupna z 31. januára 2006, Schneider Electric/Komisia ([101]T-48/03, Zb. s. II-111), ktorým sa rozhodlo o neprípustnosti zaloby o neplatnost z dôvodu, ze napadnuté rozhodnutia o zacatí fázy II a o ukoncení nepredstavujú akty spôsobujúce ujmu. ( [102]13 ) Uznesenie z 9. marca 2007, Schneider Electric/Komisia, C-188/06 P. ( [103]14 ) Výhrada zalozená na vzájomnej opore. ( [104]15 ) Body 444 a 445 rozsudku Schneider I. ( [105]16 ) Body 453 az 461 rozsudku Schneider I. ( [106]17 ) Uznesenia z 29. októbra 2004 vydané vo veciach T-310/01 DEP a T-77/02 DEP. ( [107]18 ) Body 100 az 106 napadnutého rozsudku. ( [108]19 ) Rozsudok z 19. apríla 2007, Holcim (Deutschland)/Komisia, C-282/05 P, Zb. s. I-2941, bod 47 a uz citovaná judikatúra. ( [109]20 ) Dawes, A., a Peci, K., nepokladajú toto riesenie za stastné v "Sorry, but there's nothing we can do to help": Schneider II and extra-contractual liability of the European Commission in merger cases. In: European Competition Law Review. 2008, 29(3), s. 151 az 161. ( [110]21 ) Body 129 az 138 napadnutého rozsudku. ( [111]22 ) Bod 81 napadnutého rozsudku. ( [112]23 ) Body 263 a 264 napadnutého rozsudku. ( [113]24 ) Body 260 az 287 napadnutého rozsudku. ( [114]25 ) Body 289 az 297 napadnutého rozsudku. V prvom prípade z dôvodu, ze menovanie mandatára má právny základ v ustanoveniach clánku 7 ods. 4 nariadenia, a v druhom prípade z dôvodu, ze nemozno vylúcit, ze spolocnost Schneider by ich nemala znásat, ak by Komisia prijala zákonné rozhodnutie (náklady spojené s rozdelením), alebo z dôvodu, ze boli zahrnuté do trov konania (náklady vynalozené na úcely konaní pred súdmi Spolocenstva), alebo z dôvodu, ze boli spojené s výhradami, ktoré neboli uvedené ako výhrada, na základe ktorej mala vzniknút zodpovednost Spolocenstva (náklady vynalozené na úcely vnútrostátneho súdneho konania). ( [115]26 ) Body 298 az 302 napadnutého rozsudku. ( [116]27 ) Body 303 az 317 napadnutého rozsudku. ( [117]28 ) Body 318 az 325. ( [118]29 ) Oprel sa o rozsudok zo 7. novembra 1985, Adams/Komisia, 145/83, Zb. s. 3539, bod 54. ( [119]30 ) Body 326 az 335. ( [120]31 ) Vypocítané na základe sadzieb stanovených Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinancné operácie zvýsených o dva body, pokial nebude vyssia nez sadzba 4% (body 336 az 346 napadnutého rozsudku). ( [121]32 ) Fax z 21. septembra. ( [122]33 ) Podanie v tomto bode nie je jasné, v skutocnosti uvádza trovy konania obidvoch konaní. ( [123]34 ) Fax z 21. decembra. ( [124]35 ) Fax z 10. marca. ( [125]36 ) Fax zo 6. mája. ( [126]37 ) Uvádza sa, ze nie je nevyhnutné dodrziavat túto metódu a ze poradie, v ktorom sa preskúmavajú tri prvky mimozmluvnej zodpovednosti, mozno zmenit [Ruffert, M.: EG-Vertrag -- Art. 288. In: Callies, C., Ruffert, M. (eds): Kommentar des Vertrages über die Europäische Union und des Vertrages zur Gründung der Europäischen Gemeinschaft. 2. vyd. Neuwied: Luchterhand, 2002, s. 2414]. Hoci tento výklad ulahcuje úlohu Súdneho dvora, nemyslím si, ze je nevyhnutne vhodný aj pre prácu generálneho advokáta, ktorý je povinný vyjadrit sa ku vsetkým prejednávaným bodom. ( [127]38 ) Bod 155 napadnutého rozsudku. ( [128]39 ) Uz citovaný rozsudok Holcim (Deutschland)/Komisia, bod 50 a citovaná judikatúra. ( [129]40 ) Bod 453 rozsudku Schneider I. ( [130]41 ) Bod 152 napadnutého rozsudku. ( [131]42 ) Bod 155 napadnutého rozsudku. ( [132]43 ) Rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du pęcheur a Factortame, C-46/93 a C-48/93, Zb. s. I-1029, bod 55; zo , Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, Zb. s. I-5291, bod 43; z , Komisia/Camar a Tico, C-312/00 P, Zb. s. I-11355, bod 54; z , Komisia/Fresh Marine, C-472/00 P, Zb. s. I-7541, bod 26; , Komisia/CEVA a Pfizer, C-198/03 P, Zb. s. I-6357, bod 64, a uz citovaný Holcim (Deutschland)/Komisia, bod 47. Doktrína zdôraznuje klúcovú rolu, ktorú zohráva miera volnej úvahy v súvislosti so závaznostou spáchaného porusenia; pozri WILSON, C.: The role of discretion in EC law on non-contractual liability. In: Common Market Law Review. 2005, c. 42, s. 686. ( [133]44 ) Bod 445 rozsudku Schneider I. ( [134]45 ) Rozsudky Bergaderm a Goupil/Komisia, uz citovaný, bod 40, a Holcim (Deutschland)/Komisia, uz citovaný, bod 50. ( [135]46 ) Clánok 18 ods. 1 in fine nariadenia. ( [136]47 ) Clánok 18 ods. 3 nariadenia. ( [137]48 ) Body 145 a 146 napadnutého rozsudku. ( [138]49 ) Doktrína tiez zastáva tento názor; pozri napríklad Lenaerts, K., Arts, D., Maselis, I.: Procedural Law of the European Union. 2. vyd. London: Sweet & Maxwell, 2006, s. 395, a Schremers, H. G., Waelbroeck, D. F.: Judicial Protection in the European Union. 6. vyd. La Haye; London; New York: Kluwer Law International, 2001, s. 552. Podla judikatúry môze samotné porusenie práva Spolocenstva stacit na zalozenie existencie dostatocne závazného porusenia iba v prípade, ak Komisia nedisponuje ziadnou alebo iba znacne obmedzenou mierou volnej úvahy: pozri uz citovaný rozsudok Komisia/CEVA a Pfizer, bod 65. ( [139]50 ) Napriek prípravnej povahe judikatúra priznáva, ze úcelom oznámenia o výhradách je vymedzit predmet správneho konania, ktoré zacala Komisia, cím sa jej zakazuje vzniest vo svojom rozhodnutí ukoncujúcom konanie iné výhrady (rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 63); pozri tiez uznesenie z , BAT a Reynolds/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 1899, body 13 a 14. ( [140]51 ) Bod 86 v spojení s bodom 260 napadnutého rozsudku. ( [141]52 ) Bod 286 napadnutého rozsudku. ( [142]53 ) Prvá a druhá cast odvolacieho dôvodu a prvé tvrdenie tretej casti tretieho odvolacieho dôvodu. ( [143]54 ) Ostatné tvrdenia tretieho odvolacieho dôvodu a celý piaty odvolací dôvod. ( [144]55 ) Stvrtý odvolací dôvod. ( [145]56 ) Bod 114 in fine rozhodnutia o rozdelení. ( [146]57 ) Body 311 az 316 napadnutého rozsudku. ( [147]58 ) Bod 311 napadnutého rozsudku. ( [148]59 ) Bod 312 napadnutého rozsudku. ( [149]60 ) Prvý bod výroku napadnutého rozsudku. ( [150]61 ) Toth, A. G.: The concepts of damage and causality as elements of non contractual liability. In: Heukels, T., McDONNELL, A. (eds): The Action for Damages in Community Law. La Haye; London; Boston, Kluwer Law International, 1997, s. 192. ( [151]62 ) Rozsudok z 15. januára 1987, GAEC de la Ségaude/Rada a Komisia, 253/84, Zb. s. 123, bod 10. ( [152]63 ) Bod 99 dupliky. ( [153]64 ) Pokial ide o súdne konania medzi spolocnostami Schneider a Legrand na vnútrostátnych súdoch, pozri body 27, 67 a 219 napadnutého rozsudku. ( [154]65 ) Bod 100 dupliky. ( [155]66 ) Rozsudok z 21. mája 1976, Roquette frčres/Komisia, 26/74, Zb. s. 677, bod 23, a návrhy prednesené generálnym advokátom Trabucchim, Zb. s. 694. ( [156]67 ) Pokial ide o zodpovednost podnikov v oblasti státnej pomoci, pozri rozsudky z 25. mája 1978, HNL a i./Rada a Komisia, 83/76, 94/76, 4/77, 15/77 a 40/77, Zb. s. 1209, bod 6, a z , Mulder a i./Rada a Komisia, C-104/89 a C-37/90, Zb. s. I-3061, bod 13. Pozri tiez KOENIG, C.: Haftung der Europäischen Gemeinschaft gem. Art. 288 II EG wegen rechtswidriger Kommissionsentscheidungen in Beihilfensachen. In: Europäische Zeitschrift für Wirtschaftsrecht. 2005, c. 7, s. 205. ( [157]68 ) Ablasser-Neuhuber: Artikel 7. Aufschub des Vollzugs von Zusammenschlüssen. In: Loewenheim, Meessen, Riesenkampff: Kartellrecht -- Band 1 Europäisches Recht -- Kommentar. München: C. H. Beck Verlag, 2005, s. 1192. ( [158]69 ) Immenga, U., Körber, T.: Fusionskontrollverordnung -- Artikel 8. Entscheidungsbefug-nisse der Kommission. In: Immenga a Mestmäcker: Wettbewerbsrecht -- EG/Teil 2 -- Kommentar zum Europäischen Kartellrecht. 4. vyd. München: C. H. Beck, 2007, s. 673. ( [159]70 ) O rizikách spojených s hospodárskymi cinnostami pozri nedávny rozsudok zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, C-47/07 P, Zb. s. I-9761, body 59 a 93. ( [160]71 ) Cituje rozsudok z 19. septembra 1985, Murri frčres/Komisia, 33/82, Zb. s. 2759, body 37 a 38, a in extenso jednotlivé body rozsudku Súdu prvého stupna z , FG Marine/Komisia, T-360/04, body 51 az 56 a 75 az 77. ( [161]72 ) Rozsudok z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 178, a z , PKK a KNK/Rada, C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 66. ( [162]73 ) Uz citovaný rozsudok Adams/Komisia, body 53 az 55, a rozsudok z 27. marca 1990, Grifoni/ESAE, [163]C-308/87, Zb. s. I-1203, body 16 a 17. ( [164]74 ) Napríklad v rozsudkoch zo 4. februára 1975, Compagnie Continentale France/Rada, 169/73, Zb. s. 117, body 22 az 32; z , Sergy/Komisia, 58/75, Zb. s. 1139, body 46 a 47; z , Merkur Außenhandel/Komisia, 97/76, Zb. s. 1063, bod 9, a uz citovaný Mulder a i./Rada a Komisia, bod 33. ( [165]75 ) Rozsudky Súdu prvého stupna z 28. januára 1999, BAI/Komisia, [166]T-230/95, Zb. s. II-123, bod 36, a uz citovaný FG Marine/Komisia, bod 74. ( [167]76 ) Body 50 az 52 napadnutého rozsudku. ( [168]77 ) Odkazujem na bod 146 a nasl. týchto návrhov. ( [169]78 ) V zásade sa obmedzí na lakonické tvrdenie, napríklad "tak je to" v prejednávanej veci. Pozri rozsudky z 5. októbra 2000, Rada/Chvatal a i., C-432/98 P a C-433/98 P, Zb. s. I-8535, bod 37; z , Petrotub a Republica/Rada, C-76/00 P, Zb. s. I-79, bod 93, a z , Industrias Químicas del Vallés/Komisia, C-326/05 P, Zb. s. I-6557, bod 71. ( [170]79 ) Pozri Héron, J.: Droit judiciaire privé. Paris: Montchrétien, 1991, s. 517, a Vincent, J., Guinchard, S.: Procédure civile. Paris: Dalloz, 1994, s. 922. ( [171]80 ) Nieva Fenoll, J.: El recurso de casación ante el Tribunal de Justicia de las Comunidades Europeas. Barcelona: Bosch, 1998, s. 430. ( [172]81 ) Rozsudky zo 4. októbra 1979, Ireks-Arkady/Rada a Komisia, 238/78, Zb. s. 2955; Adams/Komisia, uz citovaný; z , Sofrimport/Komisia, [173]C-152/88, Zb. s. I-2477, a Mulder a i./Rada a Komisia, uz citovaný. References 1. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0001 83. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0002 84. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0003 85. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0004 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:395:TOC 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1990:257:TOC 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:180:TOC 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 90. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0005 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:101:TOC 92. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0006 93. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0007 94. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0008 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0310&locale=SK 96. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0009 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0077&locale=SK 98. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0010 99. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0011 100. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0012 101. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0048&locale=SK 102. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0013 103. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0014 104. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0015 105. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0016 106. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0017 107. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0018 108. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0019 109. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0020 110. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0021 111. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0022 112. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0023 113. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0024 114. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0025 115. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0026 116. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0027 117. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0028 118. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0029 119. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0030 120. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0031 121. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0032 122. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0033 123. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0034 124. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0035 125. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0036 126. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0037 127. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0038 128. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0039 129. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0040 130. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0041 131. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0042 132. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0043 133. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0044 134. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0045 135. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0046 136. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0047 137. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0048 138. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0049 139. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0050 140. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0051 141. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0052 142. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0053 143. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0054 144. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0055 145. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0056 146. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0057 147. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0058 148. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0059 149. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0060 150. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0061 151. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0062 152. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0063 153. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0064 154. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0065 155. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0066 156. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0067 157. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0068 158. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0069 159. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0070 160. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0071 161. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0072 162. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0073 163. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0308&locale=SK 164. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0074 165. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0075 166. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0230&locale=SK 167. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0076 168. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0077 169. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0078 170. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0079 171. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0080 172. file:///tmp/lynxXXXXOtKCc8/L96361-5856TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0700641801-E0081 173. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0152&locale=SK