NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 27. novembra 2008 ( [1]1 ) Vec C-425/07 P AEPI Elliniki Etaireia pros Prostasian tis Pnevmatikis Idioktisias AE proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Zamietnutie staznosti Komisiou -- Závazné narusenia fungovania spolocného trhu -- Nedostatok záujmu Spolocenstva" Okolnosti predchádzajúce sporu, konanie a návrhy úcastníkov konania 1. Dna 22. marca 2001 AEPI Elliniki Etaireia pros Prostasian tis Pnevmatikis Idioktisias AE (dalej len "AEPI" alebo "odvolatelka", prípadne "zalobkyna"), spolocnost podla gréckeho práva poverená kolektívnou správou autorských práv k hudobným dielam, podala na Komisiu Európskych spolocenstiev staznost proti Helénskej republike a trom gréckym organizáciám kolektívnej správy práv súvisiacich s autorskými právami, ktorých drzitelmi sú, v tomto poradí, speváci, hudobníci a výrobcovia zvukových a/alebo obrazových nosicov (Erato, Apollon a Grammo, dalej len "organizácie kolektívnej správy"). 2. V tejto staznosti AEPI na jednej strane tvrdila, ze predmetné organizácie porusili clánky 81 ES a 82 ES, pretoze stanovili nadmernú sadzbu odmeny práv súvisiacich s autorskými právami vo výske az do 5% hrubých príjmov gréckych rozhlasových a televíznych staníc, a na druhej strane, ze Helénska republika porusila clánok 81 ES tým, ze im umoznila v tejto súvislosti vytvorit kartely a vykonat zosúladené postupy. AEPI sa stazovala na rozsiahle a nenapravitelné skody vyplývajúce z uvedených postupov, ktoré ukladaním nadmerných nákladov podnikom pouzívajúcim hudobné diela zabránili týmto podnikom zaplatit poplatky za autorské práva, ktoré od nich vyzadovala AEPI. 3. Komisia rozhodnutím z 18. apríla 2005 zamietla staznost proti organizáciám kolektívnej správy a rozhodnutím z 20. apríla 2005 zastavila konanie vo veci staznosti proti Helénskej republike. ( [2]2 ) 4. Rozhodnutie z 18. apríla 2005 (dalej len "sporné rozhodnutie") je zalozené najmä na týchto úvahách: "V tomto prípade údajné porusenie nie je spôsobilé vyvolat závazné narusenia fungovania spolocného trhu, kedze vsetky zúcastnené strany majú sídlo v Grécku a svoje cinnosti vykonávajú len v Grécku. Nedá sa predpokladat, ze by sa táto situácia zmenila, teda ze by uvedené tri organizácie [kolektívnej správy] zacali v krátkom case vykonávat svoje cinnosti v iných krajinách, a to vzhladom na struktúru trhov sluzieb na ochranu práv súvisiacich s autorskými právami a na praktické tazkosti takéhoto podnikania. Okrem toho namietané postupy vyvolávajú svoje úcinky iba v kontexte gréckeho trhu. Zmluvy na pouzívanie hudby sa uzatvárajú len s rozhlasovými a televíznymi stanicami a inými uzívatelmi, ktorí sa nachádzajú v Grécku. Uvedené tri organizácie [kolektívnej správy] majú právomoc len na ochranu práv súvisiacich s autorskými právami v Grécku a nemajú praktickú moznost vykonávat túto právomoc mimo tejto krajiny. Na druhej strane na preukázanie takéhoto porusenia by Komisia musela zacat komplexné vysetrovanie prevazujúcich podmienok na predmetnom trhu a dostupných alternatív. V prvom rade by Komisia vzhladom na to, ze na jednej strane grécky zákon (v súlade so smernicou 92/100/EHS) stanovuje, ze za vsetky práva súvisiace s autorskými právami sa platí jediná odmena, a ze na druhej strane údajné porusenie pochádza zo skutocnosti, ze vsetky tri organizácie sa na pouzívatelov pri vyzadovaní tejto odmeny obracajú spolocne, musela preukázat prípadnú existenciu a úcinnost metód umoznujúcich oddelené vyzadovanie platby jedinej odmeny. V druhom rade by Komisia musela nielen preukázat ovládanie kolektívnej dominantnej pozície troma uvedenými organizáciami, ale podla rozsudkov Súdneho dvora Tournier a Lucazeau [a i.][ ( [3]3 )] aj vykonat zistovanie relatívnych úrovní cien týkajúcich sa autorských práv a práv súvisiacich s autorskými právami vo vsetkých krajinách Európskej únie, základov, z ktorých sa vypocítavajú, pouzívaných kritérií a prevazujúcich podmienok na gréckom trhu v porovnaní s [trhmi iných európskych krajín]. Okrem toho treba poznamenat, ze vasa spolocnost má moznost predlozit svoje výhrady vnútrostátnym orgánom. So svojím prípadom sa môze obrátit najmä na grécky orgán hospodárskej sútaze. [Tento orgán] by bol vdaka svojim dôkladným znalostiam podmienok vnútrostátneho trhu vynikajúco uspôsobený na prejednanie vasej staznosti. Skutocnost, ze vsetky zúcastnené strany a vsetci dotknutí pouzívatelia hudby majú svoje sídlo a vykonávajú svoje cinnosti na gréckom trhu posilnuje dôlezitost detailnej znalosti podmienok lokálneho trhu. Navyse tento orgán má právomoc uplatnovat clánky 81 a 82 Zmluvy ES z rovnakého právneho titulu ako Európska komisia. Preto treba dospiet k záveru, ze rozsah a komplexnost zistovacích opatrení potrebných na to, aby bolo mozné urcit, ci postup uvedených troch organizácií kolektívnej správy... je alebo nie je v súlade s pravidlami Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, nie sú primerané vo vztahu k velmi obmedzenému vplyvu prípadného porusenia na fungovanie spolocného trhu. Táto vec teda pre Spolocenstvo nepredstavuje stupen záujmu potrebný na otvorenie vysetrovania zo strany Komisie." ( [4]4 ) 5. AEPI zalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev (dalej len "Súd prvého stupna") 15. júna 2005 navrhla zrusenie sporného rozhodnutia. Táto zaloba, ktorou zalobkyna napadla zjavné nesprávne posúdenie záujmu Spolocenstva a porusenie povinnosti odôvodnenia, bola zamietnutá rozsudkom Súdu prvého stupna z 12. júla 2007, AEPI/Komisia (T-229/05, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým bola zalobkyna zaviazaná na náhradu trov konania. 6. V rámci skúmania zalobného dôvodu týkajúceho sa údajného zjavného nesprávneho posúdenia Súd prvého stupna ( [5]5 ) pripomenul, ze "na posúdenie záujmu Spolocenstva na pokracovaní v konaní vo veci" musí Komisia najmä "zvázit vplyv údajného porusenia na fungovanie spolocného trhu, pravdepodobnost moznosti preukázania jeho existencie a rozsah potrebných zistovacích opatrení s cielom splnit za co najlepsích podmienok svoje poslanie dohladu nad dodrziavaním clánkov 81 ES a 82 ES" (bod 40 napadnutého rozsudku) ( [6]6 ). 7. Súd prvého stupna okrem toho v súvislosti s "ujmou na fungovaní spolocného trhu" pripomenul, ze podla ustálenej judikatúry "musí dohoda medzi podnikmi na to, aby mohla ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, na základe súhrnu objektívnych právnych alebo skutkových okolností umoznit s dostatocnou mierou pravdepodobnosti predpokladat, ze by mohla mat priamy alebo nepriamy, aktuálny alebo potenciálny vplyv na obchodné toky medzi clenskými státmi v takom smere, ze by mohla skodit dosiahnutiu ciela jednotného trhu medzi státmi" (bod 42 napadnutého rozsudku) ( [7]7 ). Súd prvého stupna dodal, ze "právo Spolocenstva sa vztahuje na vsetky kartely a na vsetky postupy spôsobilé spochybnit slobodu obchodu medzi clenskými státmi v takom smere, ze by mohli skodit dosiahnutiu ciela jednotného trhu medzi clenskými státmi, a to najmä izolovaním vnútrostátnych trhov alebo zmenou struktúry hospodárskej sútaze na spolocnom trhu", zatial co "postupy, ktorých úcinky sú lokalizované na území jediného clenského státu, patria do oblasti vnútrostátneho právneho poriadku" (bod 43 napadnutého rozsudku) ( [8]8 ). 8. Súd prvého stupna v pokracovaní dalej uviedol, ze "konkrétnejsie v oblasti autorských práv... je ustálenou judikatúrou, ze pokial je cítit úcinky porusení namietaných v staznosti v podstate len na území jedného clenského státu a pokial súdy a príslusné správne orgány tohto clenského státu zacali konat o sporoch medzi stazovatelom a subjektom, proti ktorému staznost smeruje, Komisia má právo zamietnut staznost z dôvodu neexistencie záujmu Spolocenstva postacujúceho na pokracovanie skúmania veci, pod podmienkou, ze práva stazovatela mozno dostatocným spôsobom zachovat najmä prostredníctvom vnútrostátnych súdov" (bod 44 napadnutého rozsudku). ( [9]9 ) 9. Dalej Súd prvého stupna konstatoval, ze pocas písomnej casti konania zalobkyna poprela len prvý z troch dôvodov, o ktorý Komisia v spornom rozhodnutí oprela záver, ze v danej veci neexistuje dostatocný záujem Spolocenstva; islo o dôvod, ze namietané postupy nie sú spôsobilé vyvolat závazné narusenia fungovania spolocného trhu. Súd prvého stupna preto usúdil, ze svoje skúmanie môze obmedzit na "tvrdenia, ktorými [zalobkyna] napáda neexistenciu ujmy na obchode medzi clenskými státmi, pricom tvrdí, ze ukladanie poplatkov za práva súvisiace s autorskými právami v nadmernej výske je postupom, ktorý môze ovplyvnit spolocný trh v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES, hoci sa obmedzuje len na grécke územie" (body 45 az 47 napadnutého rozsudku). 10. "V tejto súvislosti", pokracoval Súd prvého stupna, "Komisia usúdila..., ze vsetky zúcastnené strany veci majú svoje sídlo a vykonávajú svoje cinnosti v Grécku..., ze je nepravdepodobné, ze by sa cinnosti uvedených troch organizácií kolektívnej správy mohli rozsírit do iných krajín..., ze pouzívatelia hudby sú grécki státni príslusníci a ze [uvedené organizácie] majú právomoc obmedzenú na grécke územie" (bod 48 napadnutého rozsudku). 11. Podla Súdu prvého stupna skutkové a právne okolnosti uvádzané zalobkynou neumoznujú "preukázat, ze uvádzané postupy majú vplyv na obchodné toky medzi clenskými státmi v takom smere, ze by mohli skodit dosiahnutiu ciela jednotného trhu". Zalobkyna sa totiz obmedzila na "uvedenie financných tazkostí, ktoré pocitujú spolocnosti pre správu autorských práv a pouzívatelia hudby v Grécku a vo vsetkých clenských státoch", a dalej "nebola schopná podporit svoje tvrdenia alebo prinajmensom predlozit podklady, ktoré by tak mohli urobit" (bod 49 napadnutého rozsudku). 12. Súd prvého stupna potom v bode 50 napadnutého rozsudku skonstatoval, pokial ide o "tvrdenie zalobkyne, podla ktorého závazné narusenia fungovania spolocného trhu vyplývajú zo skutocnosti, ze práva gréckych a zahranicných tvorcov sú prevádzané spolocnostiam usadeným v Európskej únii", ze "právomoc uvedených troch organizácií kolektívnej správy je obmedzená na grécke územie a ze v dôsledku toho údajnú ujmu vyplývajúcu z uvedených postupov utrpia hlavne pouzívatelia hudby na gréckom území a grécki tvorcovia". 13. Súd prvého stupna svoju úvahu ukoncil týmito odôvodneniami: "54 Vzhladom na prechádzajúce je potrebné konstatovat, ze zalobkyna nepredlozila ziadny konkrétny dôkaz preukazujúci skutocnú alebo potenciálnu existenciu závazných narusení fungovania spolocného trhu. 55 V dôsledku toho zalobkyna nepreukázala, ze Komisia sa v [spornom] rozhodnutí dopustila zjavného nesprávneho posúdenia tým, ze usúdila, ze postupy uvádzané zalobkynou vyvolávajú svoje úcinky vo velkej miere alebo dokonca v celom rozsahu na gréckom trhu a ze preto nemôzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES." 14. Súd prvého stupna preto zamietol dôvod predlozený na podporu návrhu na zrusenie, ktorý vychádzal zo zjavne nesprávneho posúdenia záujmu Spolocenstva. 15. Napokon Súd prvého stupna zamietol aj dôvod predlozený na podporu návrhu na zrusenie, ktorý vychádzal z údajného porusenia povinnosti odôvodnenia, pretoze usúdil, ze Komisia v spornom rozhodnutí jasne uviedla osobitné dôvody, ktoré boli urcujúce pre jej úvahu a viedli k zamietnutiu staznosti (bod 63 napadnutého rozsudku). 16. AEPI návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 14. septembra 2007 navrhla, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok, aby vyhovel návrhom, ktoré podala v prvom stupni, alebo aby vec vrátil Súdu prvého stupna a aby zaviazal Komisiu na náhradu vsetkých trov konania. 17. Komisia navrhla zamietnutie odvolania a zaviazanie odvolatelky na náhradu trov konania. 18. Súdny dvor vypocul zástupcov úcastníkov konania na pojednávaní, ktoré sa konalo 15. októbra 2008. Právna analýza O odvolaní 19. Odvolatelka uvádza pät odvolacích dôvodov. Prvý vychádza z nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozsudku v súvislosti s dodrziavaním hraníc diskrecnej právomoci, ktorú má Komisia v danej oblasti. Tri dalsie odvolacie dôvody, druhý az stvrtý, v podstate vsetky smerujú k tomu, aby Súdny dvor urcil, ze napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne posúdenie alebo nedostatocné odôvodnenie, pokial ide o urcenie neexistencie ujmy na obchode v rámci Spolocenstva. Piatym odvolacím dôvodom odvolatelka vytýka Súdu prvého stupna nesprávny výklad clánkov 81 ES a 82 ES z dôvodu, ze na úcely uplatnenia uvedených clánkov povazoval za potrebné, aby doslo k skutocnej ujme na obchode v rámci Spolocenstva. O prípustnosti 20. Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu este pred skúmaním odvolacích dôvodov tvrdí, ze odvolanie je neprípustné, kedze neobsahuje tvrdenia smerujúce k identifikácii nesprávneho právneho posúdenia, ktoré by údajne malo byt obsiahnuté v napadnutom rozsudku, a obmedzuje sa len na zopakovanie dôvodov a tvrdení, ktoré uz boli uvedené pred Súdom prvého stupna. 21. Usudzujem, ze táto námietka neprípustnosti nie je dôvodná. Hoci odvolatelka predkladá svoje tvrdenia dost neprehladne a casto ich opakuje, podla môjho názoru, ako to vyplýva z nasledujúceho výkladu odvolacích dôvodov, identifikovala osobitné body rozsudku, proti ktorým formulovala svoju kritiku, pricom ju odôvodnila. Námietka neprípustnosti odvolania by preto mala byt zamietnutá. O veci samej -- O prvom odvolacom dôvode 22. Prvým odvolacím dôvodom odvolatelka vytýka Súdu prvého stupna, ze neuviedol, ci Komisia v tomto prípade dodrzala, alebo prekrocila hranice svojej diskrecnej právomoci. Z tohto dôvodu preto podla odvolatelky napadnutému rozsudku úplne chýba odôvodnenie. 23. Ako uviedla Komisia, tento dôvod je zjavne neopodstatnený. 24. Súd prvého stupna najprv pripomenul, ze na jednej strane posúdenie záujmu Spolocenstva, ktorý predstavuje staznost v oblasti hospodárskej sútaze, závisí od skutkových a právnych okolností kazdej veci, ktoré sa môzu v jednotlivých veciach podstatne odlisovat, a nie od vopred urcených kritérií, ktoré by sa povinne uplatnovali, a ze na druhej strane Komisia, ktorej bola clánkom 85 ods. 1 ES zverená úloha dozerat na uplatnovanie clánkov 81 ES a 82 ES, má definovat a vykonávat politiku hospodárskej sútaze Spolocenstva a na tento úcel má diskrecnú právomoc pri riesení uvedených stazností. ( [10]10 ) Súd prvého stupna dalej poukázal na to, ze pokial Komisia pri výkone tejto právomoci rozhodne priznat stupne prednosti staznostiam, ktoré na nu boli podané, legitímne môze stanovit poradie, v ktorom ich bude skúmat, a môze poukázat na záujem Spolocenstva, ktorý predstavuje niektorá vec, ako na kritérium prednosti. ( [11]11 ) Tieto úvahy sú úplne v súlade s tým, ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku Ufex a i./Komisia ( [12]12 ). 25. Súd prvého stupna dalej uviedol, ze na posúdenie záujmu Spolocenstva pokracovat v skúmaní veci musí Komisia najmä zvázit vplyv údajného porusenia na fungovanie spolocného trhu, pravdepodobnost moznosti preukázania jeho existencie a rozsah potrebných zistovacích opatrení. ( [13]13 ) Súd prvého stupna skonstatoval, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí pri závere, ze pokracovanie v skúmaní staznosti nie je v záujme Spolocenstva, oprela o tri dôvody a ze zalobkyna poprela len prvý z týchto troch dôvodov, vychádzajúci z nespôsobilosti namietaných postupov vyvolat závazné narusenia fungovania spolocného trhu. ( [14]14 ) 26. Súd prvého stupna sa preto sústredil na skúmanie týchto výhrad a posúdil ich ako nedôvodné úvahami, ktoré sú predmetom osobitných tvrdení obsiahnutých v styroch dalsích odvolacích dôvodoch. 27. Súd prvého stupna týmto spôsobom jasne usúdil, ze zalobkyna nepredlozila podklady, ktoré by preukázali, ze Komisia v danej veci prekrocila hranice svojej diskrecnej právomoci. 28. Prvý odvolací dôvod teda musí byt podla môjho názoru zamietnutý. -- O ostatných odvolacích dôvodoch 29. Druhým a tretím odvolacím dôvodom odvolatelka napáda nesprávne posúdenie alebo chýbajúce odôvodnenie v bode 44 napadnutého rozsudku, v ktorom podla nej Súd prvého stupna nesprávne usúdil, ze pokial je cítit úcinky porusenia len na území jedného clenského státu a ak nie je zasiahnutý obchod medzi clenskými státmi, Komisia má právo zamietnut staznost z dôvodu neexistencie postacujúceho záujmu Spolocenstva. Toto konstatovanie Súdu prvého stupna sa údajne zakladá na judikatúre, ktorá sa na rozdiel od toho, co Súd prvého stupna tvrdil, netýka oblasti autorských práv, pricom na druhej strane tento súd nezohladnil celý rad rozsudkov vyhlásených súdmi Spolocenstva, z toho mnohé práve v tejto oblasti, z ktorých vyplýva, ze pravidlá stanovené v clánkoch 81 ES a 82 ES môzu byt porusené aj vtedy, ked k inkriminovaným postupom doslo výlucne na území clenského státu. ( [15]15 ) Tretím odvolacím dôvodom zalobkyna okrem iného tvrdí, ze odkaz na rozsudok Automec/Komisia, ktorý je viackrát uvedený v spornom rozhodnutí a v napadnutom rozsudku, je irelevantný a neprimeraný, kedze uvedený rozsudok sa na rozdiel od tejto veci týka "nie skutocného porusenia, ale hypotetického porusenia", pretoze obezník, ktorý adresoval BMW Taliansko svojim koncesionárom a ktorý bol predmetom staznosti a skúmania v uvedenom rozsudku, sa nikdy neuplatnil. 30. Stvrtým odvolacím dôvodom odvolatelka uplatnuje výhrady vychádzajúce z nesprávneho posúdenia alebo z chýbajúceho odôvodnenia, pokial ide o úvahy uvedené v bodoch 49 a 50 napadnutého rozsudku, podla ktorých na jednej strane zalobkyna nepredlozila dôkazy spôsobilé preukázat, ze uvádzané postupy majú vplyv na obchodné toky medzi clenskými státmi v takom smere, ze by mohli skodit dosiahnutiu ciela jednotného trhu, a na druhej strane údajnú ujmu vyplývajúcu z uvedených postupov utrpia hlavne pouzívatelia hudby na gréckom území a grécki tvorcovia. Odvolatelka uvádza urcitý pocet podkladov, ktoré by boli spôsobilé preukázat, ze na rozdiel od toho, co usúdil Súd prvého stupna, sú uvedené postupy nielen spôsobilé ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva v blízkej budúcnosti, ale ze ho uz ovplyvnili. 31. Napokon piatym odvolacím dôvodom odvolatelka vytýka Súdu prvého stupna, ze nesprávne vylozil clánky 81 ES a 82 ES, ked usúdil, ze na svoje uplatnenie si vyzadujú skutocnú ujmu na obchode v rámci Spolocenstva, cím teda vylúcil, ze by na rovnaký úcel bola relevantná výlucne potenciálna ujma. Okrem iného kritizuje záver uvedený v bode 54 napadnutého rozsudku, podla ktorého zalobkyna nepredlozila ziadny konkrétny dôkaz preukazujúci skutocnú alebo potenciálnu existenciu závazných narusení fungovania spolocného trhu. Odvolatelka predkladá viaceré tvrdenia s cielom dokázat, ze tieto postupy sú spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 32. Komisia popiera dôvodnost vsetkých vyssie opísaných odvolacích dôvodov a usudzuje, ze napadnutý rozsudok nemá vady ani z hladiska nedostatocného odôvodnenia, ani z hladiska nesprávneho posúdenia. 33. Z môjho pohladu poukazujem na to, ze ústne vyjadrenia boli charakteristické zjavnou zámenou medzi dvoma pojmami, ktoré treba rozlisovat, pricom sa mi zdá, ze si ich zamienajú odvolatelka i Komisia. Na jednej strane ide o ujmu na obchode medzi clenskými státmi ako o podmienku uplatnitelnosti clánkov 81 ES a 82 ES a na druhej strane o existenciu závazného narusenia fungovania spolocného trhu ako o kritérium na posúdenie existencie záujmu Spolocenstva dostatocného na skúmanie staznosti Komisiou. 34. Ako je známe, clánky 81 ES a 82 ES sa na základe svojho výslovného znenia vztahujú na dohody obmedzujúce hospodársku sútaz a na zneuzívania dominantného postavenia spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Podla judikatúry táto podmienka smeruje k ohraniceniu pôsobnosti noriem práva Spolocenstva v oblasti ochrany hospodárskej sútaze medzi podnikmi vo vztahu k vnútrostátnemu právu hospodárskej sútaze. Na narusenie hospodárskej sútaze vyvolané obmedzujúcim kartelom alebo zneuzívaním dominantného postavenia na trhu sa totiz vztahujú zákazy upravené v clánkoch 81 ES a 82 ES práve vtedy, ak môze niektorý z týchto postupov ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, a v opacnom prípade sa na toto narusenie uvedené zákazy nevztahujú. ( [16]16 ) 35. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze na to, aby dohoda medzi podnikmi alebo zneuzívanie dominantného postavenia na trhu mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe súhrnu objektívnych právnych a skutkových okolností umoznit s dostatocnou mierou pravdepodobnosti predpokladat, ze by mohli mat priamy alebo nepriamy, skutocný alebo potenciálny vplyv na obchodné toky medzi clenskými státmi v takom smere, ze by mohli poskodit dosiahnutie ciela jednotného trhu medzi státmi. ( [17]17 ) 36. Takýto vplyv na obchodné toky nesmie byt podla judikatúry "bezvýznamný": "na dohodu sa nevztahuje zákaz upravený v clánku [81 ES], pokial ovplyvnuje trh len bezvýznamným spôsobom vzhladom na slabú pozíciu úcastníkov trhu s predmetnými výrobkami" ( [18]18 ). 37. Komisia v spornom rozhodnutí nezamietla staznost odvolatelky z dôvodu, ze by usúdila, ze postupy, ktoré boli jej predmetom, nemôzu spôsobit obchodu medzi clenskými státmi významnú ujmu. Komisia sa nijako nevyjadrila k otázke, ci sú tieto postupy v rozpore s clánkami 81 ES a 82 ES. Zamietla predmetnú staznost preto, lebo vyuzijúc svoju právomoc priznat rôzne stupne prednosti staznostiam, ktoré na nu boli podané ( [19]19 ), usúdila, ze neexistuje dostatocný záujem Spolocenstva na skúmaní uvedenej otázky najmä z dôvodu, ze tieto postupy sa jej nezdali "spôsobilé vyvolat závazné narusenia fungovania spolocného trhu". Komisia tým zjavne nemala v úmysle tvrdit, ze ujma na obchode v rámci Spolocenstva, ktorá by hypoteticky mohla vyplynút z týchto postupov, nepresahuje minimálnu úroven významu, ktorá by bola podmienkou uplatnitelnosti clánku 81 ES alebo clánku 82 ES. Komisia len chcela zdôraznit "velmi obmedzený vplyv prípadného porusenia na fungovanie spolocného trhu", cize zdôraznit, ze v kazdom prípade neslo o postupy, ktoré by mohli mat závazný vplyv na fungovanie spolocného trhu. 38. Z judikatúry Súdneho dvora dalej vyplýva, ze Komisia môze pri stanovení poradia prednosti spracovania stazností, ktoré na nu boli podané, legitímne poukázat na záujem Spolocenstva ( [20]20 ) a ze v tomto rámci je "povinná v kazdom prípade posúdit závaznost údajných zásahov do hospodárskej sútaze a pretrvávanie ich úcinkov", pricom táto povinnost "zahrna najmä jej povinnost zohladnit trvanie a význam údajných porusení, ako aj ich vplyv na situáciu hospodárskej sútaze v Spolocenstve" ( [21]21 ). 39. Ked Komisia v casti sporného rozhodnutia prebratej vyssie v bode 4 uviedla, ze vsetky zúcastnené strany majú sídlo v Grécku a svoje cinnosti vykonávajú len v Grécku, ze namietané postupy vyvolávajú svoje úcinky iba v kontexte gréckeho trhu, ze zmluvy na pouzívanie hudby sa uzatvárajú len s rozhlasovými a televíznymi stanicami a inými uzívatelmi, ktorí sa nachádzajú v Grécku, ze uvedené tri organizácie kolektívnej správy majú právomoc len na ochranu práv súvisiacich s autorskými právami v Grécku a nemajú praktickú moznost vykonávat túto právomoc mimo tejto krajiny, nemala v úmysle popriet existenciu skutocnej alebo potenciálnej ujmy na obchode v rámci Spolocenstva, ale chcela len vylúcit, ze by takáto ujma - ak by sa aj mohla preukázat a nebola by zanedbatelná -- mohla mat znacný vplyv na uvedený obchod. 40. Je vsak zjavné, ze aj Súd prvého stupna si v napadnutom rozsudku zamenil otázku existencie ujmy na obchode v rámci Spolocenstva, a teda porusenia clánkov 81 ES a 82 ES, s otázkou dostatocne závaznej povahy prípadného porusenia odôvodnujúcej skúmanie Komisiou. 41. Body 42 a 43 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zacína pripomenutím urcitých zásad vypracovaných judikatúrou v súvislosti s ujmou na obchode Spolocenstva ako podmienkou uplatnitelnosti clánkov 81 ES a 82 ES a kritériom rozdelenia právomocí medzi právo Spolocenstva a vnútrostátne právo. 42. V nasledujúcom bode 44 nevhodne uvedenom výrazmi "konkrétnejsie v oblasti autorských práv" Súd prvého stupna uvádza niektoré zo svojich vlastných rozsudkov, ktoré sa pritom netýkajú otázky ujmy na obchode v rámci Spolocenstva, analyzovanej v predchádzajúcich bodoch, ale otázky existencie záujmu Spolocenstva postacujúceho na pokracovanie skúmania staznosti udávajúcej postup, ktorého úcinky je cítit v podstate len na území jedného clenského státu. 43. V bode 47 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna spresnuje, ze svoje skúmanie obmedzí na tvrdenia, ktorými zalobkyna napadla neexistenciu ujmy na obchode medzi clenskými státmi, pricom tvrdila, ze "ukladanie poplatkov za práva súvisiace s autorskými právami v nadmernej výske je postupom, ktorý môze ovplyvnit spolocný trh v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES, hoci sa obmedzuje len na grécke územie". 44. Bod 48, ktorý zacína výrazmi "v tejto súvislosti", pripomína skutkové okolnosti, o ktoré sa Komisia v spornom rozhodnutí oprela nie na to, aby zamietla moznost ujmy na obchode v rámci Spolocenstva, ale na to, aby v rámci posúdenia existencie záujmu Spolocenstva na pokracovaní v skúmaní staznosti dospela k záveru o neexistencii závazných narusení fungovania spolocného trhu. 45. Kolísanie Súdu prvého stupna medzi odkazmi na obchod v rámci Spolocenstva (alebo na spolocný trh) a odkazmi na závazné narusenia spolocného trhu sa dalej bez primeranej logiky objavuje pri cítaní nasledujúcich bodov napadnutého rozsudku, venovaných tak prvému aspektu (body 49 a 51), ako aj druhému aspektu (bod 50), a vedie k zjavnej nekoherencii medzi dvoma bodmi uzatvárajúcimi túto úvahu, v ktorých Súd prvého stupna najprv konstatuje, ze "zalobkyna nepredlozila ziadny konkrétny dôkaz preukazujúci skutocnú alebo potenciálnu existenciu závazných narusení fungovania spolocného trhu" (bod 54), a následne uzatvára, ze "v dôsledku toho zalobkyna nepreukázala, ze Komisia sa v [spornom] rozhodnutí dopustila zjavného nesprávneho posúdenia tým, ze usúdila, ze postupy uvádzané zalobkynou vyvolávajú svoje úcinky vo velkej miere alebo dokonca v celom rozsahu na gréckom trhu a ze preto nemôzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES" ( [22]22 ). 46. Nemôzem navyse usúdit, ze Súd prvého stupna mal v podstate v úmysle -- nad rámec redakcných nepresností a v rozpore s logickým poriadkom vytvoreným v bodoch 54 a 55 napadnutého rozsudku -- tvrdit, ze kedze v tejto veci nedoslo k ujme na trhu v rámci Spolocenstva, a fortiori nedoslo ani k závaznému naruseniu fungovania spolocného trhu. 47. Takýto výklad rozsudku by bol nielen v protiklade s jeho doslovným obsahom, ale by viedol aj k rozporu rozsudku s hranicami kontroly zákonnosti, ktorú má sudca Spolocenstva vykonávat v súlade s clánkom 230 ES. V tomto rámci má sudca Spolocenstva totiz najmä preverit dostatocnost a dôvodnost dôvodov uvádzaných autorom napadnutého aktu a zrusit takýto akt v prípade, ze uvedené preverenie jedného z týchto dvoch aspektov vedie k negatívnemu výsledku. Za takéhoto predpokladu vsak nie je oprávnený navrhnút nové, iné odôvodnenie výroku napadnutého aktu, ktoré by odôvodnilo jeho ponechanie v platnosti. Súd Spolocenstva by takýmto postupom nahradil svoje vlastné posúdenie posúdením institúcie príslusnej na prijatie predmetného aktu, zamiesal by sa do aktívnej správy a porusil by institucionálnu rovnováhu, ktorú chcela zabezpecit Zmluva ES. 48. Súdny dvor uz v tomto zmysle s odkazom na skutkový stav veci, v ktorej bolo na Súde prvého stupna napadnuté rozhodnutie Komisie zamietajúce staznost týkajúcu sa porusenia pravidiel Zmluvy ES v oblasti hospodárskej sútaze, uviedol, ze "vzhladom na to, ze kontrola zákonnosti stanovená v clánku 173 Zmluvy [ES] [zmenený, teraz clánok 230 ES] nepriznáva Súdu prvého stupna v takej veci, akou je sporná vec, plnú rozhodovaciu právomoc, na rozdiel od právomoci, ktorú vykonávajú súdy Spolocenstva na základe clánku 172 Zmluvy [ES] [teraz clánok 229 ES], pokial ide napríklad o rozhodnutia ukladajúce pokuty, neprinálezí mu v tejto veci nahradit sporné rozhodnutie iným rozhodnutím alebo vykonat zmenu sporného rozhodnutia" ( [23]23 ). V tom istom uznesení Súdny dvor rozhodol, ze "v rámci zaloby o neplatnost rozhodnutia [Komisie], ktoré nedospelo k záveru, ze existuje zneuzívanie dominantného postavenia, Súdu prvého stupna neprinálezí urcit existenciu takéhoto zneuzívania". Dodávam, ze Súd prvého stupna nemá ani právo urcit, ze nedoslo k poruseniu, pokial tak neurobila samotná Komisia v rozhodnutí, ktorého zrusenie sa ziada. 49. Kedze Komisia v spornom rozhodnutí nemala v úmysle vylúcit existenciu porusenia clánkov 81 ES a 82 ES, urcite to nemohol urobit ani Súd prvého stupna v rámci kontroly zákonnosti tohto rozhodnutia. 50. Okrem toho treba zdôraznit, ze hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze AEPI "má moznost predlozit svoje výhrady vnútrostátnym orgánom", najmä gréckemu orgánu hospodárskej sútaze, a ze tento orgán "má právomoc uplatnovat clánky [81 ES a 82 ES]" z rovnakého právneho titulu ako samotná Komisia, skutocnost, ze Súd prvého stupna v danej veci urcil neexistenciu ujmy na obchode v rámci Spolocenstva, by tieto orgány zaväzovala; nemohli by teda uz zasiahnut uplatnením clánkov 81 ES a 82 ES, ale len prípadným uplatnením vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. 51. Usudzujem, ze zmätocnost, ktorou je charakteristická úvaha Súdu prvého stupna, zakladá este pred prípadným nesprávnym právnym posúdením obsiahnutým v niektorých bodoch napadnutého rozsudku a nezávisle od neho zjavnú protirecivost odôvodnenia. 52. Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry prípadná protirecivost odôvodnenia rozsudku Súdu prvého stupna predstavuje právnu otázku, ktorá môze byt ako taká uvedená v rámci odvolania. ( [24]24 ) 53. Napriek tomu, ze odvolatelka síce v prvých styroch odvolacích dôvodoch uviedla nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku, no nenapadla protirecivost odôvodnenia, ktorú som práve analyzoval, Súdny dvor môze podla môjho názoru konstatovat ex offo túto chybu, ktorá mu bráni vykonat primeranú kontrolu zákonnosti takéhoto rozsudku a ktorá okrem toho negatívne ovplyvnila plný výkon práv odvolatelky na obranu tým, ze jej nadmerne stazila porozumenie úvahy, na ktorej sa zakladá rozsudok, a teda aj skúmanie jeho dôvodnosti. ( [25]25 ) 54. Z dôvodu protirecivosti odôvodnenia teda podla mna treba napadnutý rozsudok zrusit v casti, v ktorej zamieta zalobný dôvod smerujúci k zruseniu a vychádzajúci zo zjavne nesprávneho posúdenia záujmu Spolocenstva. O zalobe proti spornému rozhodnutiu 55. Podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna. Súdny dvor môze potom sám právoplatne rozhodnút o veci samej, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit Súdu prvého stupna na dalsie konanie. 56. V tejto veci podla môjho názoru stav konania dovoluje Súdnemu dvoru právoplatne rozhodnút o spore. 57. Zalobkyna dôvodom smerujúcim k zruseniu a vychádzajúcim zo zjavne nesprávneho posúdenia záujmu Spolocenstva, ktorý rozvinula v bodoch 1 a 3 zaloby v prvom stupni, tvrdila, ze Komisia nemohla dospiet k záveru, ze "namietané porusenie bolo bezvýznamné" výlucne z dôvodu, ze k tomuto poruseniu doslo len na území jedného clenského státu. V tejto súvislosti sa odvolala na rozsudky súdov Spolocenstva, z ktorých sa urcitý pocet týkal práve oblasti autorských práv a z ktorých malo vyplývat, ze k poruseniu pravidiel Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze môze dôjst aj vtedy, ked je porusenie vykonané len na území jedného clenského státu ( [26]26 ); pripomenula, ze clánky 81 ES a 82 ES na to, aby doslo k poruseniu, vyzadujú, aby predmetný postup "bol spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi", a nie aby ho uz skutocne ovplyvnil, a uviedla urcité podklady, ktoré boli podla nej spôsobilé preukázat, ze namietané postupy predstavujú závazné porusenie uvedených clánkov. 58. Týmito podkladmi boli na jednej strane ekonomická dôlezitost obchodnej cinnosti zalobkyne, ktorej príjmy z autorských práv v roku, ked podala staznost (2001), presiahli 30 miliónov eur, a skutocnost, ze vzhladom na intenzívne pouzívanie zahranicnej hudby v Grécku sa velká cast predmetných príjmov prevádzala obdobným organizáciám situovaným hlavne v iných clenských státoch Európskej únie, ktoré zastupovali záujmy autorov usadených v týchto státoch, a na druhej strane mimoriadne vysoká úroven súm, ktoré vyberali uvedené tri organizácie kolektívnej správy. 59. Hoci mnohé z tvrdení zalobkyne v prvom stupni nie sú bez obdobných nejasností a zmätocnosti ako tie, ktoré charakterizujú napadnutý rozsudok, usudzujem, ze zo zaloby v prvom stupni dostatocne jasne vyplýva myslienka, ze Komisia nemohla vylúcit, ze namietané postupy môzu mat závazný dosah na fungovanie spolocného trhu zdôraznením toho, ze tieto postupy sú obmedzené na grécke územie. Ked zalobkyna v zalobe v prvom stupni popierala, ze by "údajné porusenie [bolo] bezvýznamné", nutne nepoukazovala na problém existencie porusenia, cize obmedzujúceho postupu spôsobilého významne ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva, ale na problém stupna závaznosti namietaného porusenia. Potvrdzujú to odkazy na závaznost tohto porusenia uvedené v stvrtom a siestom odseku bodu 1 zaloby. 60. Skúmanie predmetného dôvodu smerujúceho k zruseniu spocíva teda v tom, aby sa s prihliadnutím na kritiku zalobkyne preverilo, ci Komisia mohla v predmetnej veci platne vylúcit existenciu závazných narusení fungovania spolocného trhu na základe úvah uvedených v tejto súvislosti v spornom rozhodnutí (pozri bod 39 vyssie). 61. Pred zacatím takéhoto skúmania si treba polozit otázku o jeho relevantnosti na úcel rozhodnutia o návrhu na zrusenie sporného rozhodnutia predlozeného zalobkynou. Ako totiz konstatoval Súd prvého stupna v bode 45 napadnutého rozsudku, Komisia v spornom rozhodnutí vylúcila, ze v predmetnej veci existuje dostatocný záujem Spolocenstva, na základe troch rôznych prvkov: neexistencia závazných narusení fungovania spolocného trhu, komplexnost zistovania potrebného na preukázanie údajného porusenia a moznost zúcastnených strán dosiahnut ochranu na vnútrostátnych orgánoch. Ako vsak konstatoval Súd prvého stupna v bode 46 napadnutého rozsudku, zalobkyna týmto dôvodom smerujúcim k zruseniu napadla len úvahy Komisie súvisiace s prvým z týchto prvkov. 62. Napriek tomu sa mi zdá zjavné, ze uvedený zalobný dôvod nemozno z tohto dôvodu povazovat za nerelevantný. 63. Nemozno totiz tvrdit, ze z hladiska struktúry sporného rozhodnutia je kazdý z týchto troch prvkov prezentovaný tak, ze by bol sám osebe postacujúci na odôvodnenie zamietnutia staznosti podanej zalobkynou. 64. Komisia totiz po oddelenom identifikovaní týchto troch prvkov usúdila, ze musí "dospiet k záveru, ze rozsah a komplexnost zistovacích opatrení potrebných na to, aby bolo mozné urcit, ci postup uvedených troch organizácií kolektívnej správy... je, alebo nie je v súlade s pravidlami Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, nie sú primerané vo vztahu k velmi obmedzenému vplyvu prípadného porusenia na fungovanie spolocného trhu". 65. Z toho vyplýva, ze Komisia vylúcila, ze v predmetnej veci existuje dostatocný záujem Spolocenstva, na základe uvedených prvkov ponímaných spolocne, pricom vzájomne zvazovala najmä prvé dva z nich. 66. Prípadné zjavné nesprávne posúdenie spôsobilé ovplyvnit závery Komisie týkajúce sa prvého z týchto prvkov by preto nutne malo vplyv na zákonnost sporného rozhodnutia. 67. Pristupujem teda k skúmaniu dôvodnosti predmetného dôvodu smerujúceho k zruseniu a zdá sa mi, ze rozhodujúci charakter má okolnost pripomínaná zalobkynou, ze na základe reciprocných dohôd o zastupovaní uzatvorených s obdobnými organizáciami situovanými v iných clenských státoch Európskej únie zalobkyna poberá v Grécku aj autorské práva spojené s pouzívaním hudby autorov usadených v týchto státoch a prevádza ich uvedeným organizáciám. Túto okolnost uviedla zalobkyna uz vo svojej staznosti a Komisia ju nepoprela (len vágne a oneskorene na pojednávaní na Súdnom dvore) a zdá sa, ze je spôsobilá preukázat, ze znízením príjmov poberaných v Grécku z titulu autorských práv, na ktoré sa stazuje zalobkyna a ktoré zalobkyna pripísala napadnutým postupom, môzu byt ovplyvnené nielen záujmy gréckych autorov, ale aj záujmy autorov usadených v iných clenských státoch. 68. Zalobkyna tak uplatnila prvky, ktoré predlozila Komisii pred prijatím sporného rozhodnutia a ktoré podla mna vyvracajú dve tvrdenia, o ktoré sa Komisia v podstate oprela s cielom vylúcit existenciu závazných narusení fungovania spolocného trhu v predmetnej veci: tvrdenie, podla ktorého "vsetky zúcastnené strany majú sídlo v Grécku a svoje cinnosti vykonávajú len v Grécku", a tvrdenie, podla ktorého "namietané postupy vyvolávajú svoje úcinky iba v kontexte gréckeho trhu". 69. Skutocnost, ze "zmluvy na pouzívanie hudby sa uzatvárajú len s rozhlasovými a televíznymi stanicami a inými uzívatelmi, ktorí sa nachádzajú v Grécku", a ze uvedené tri organizácie kolektívnej správy "majú právomoc len na ochranu práv súvisiacich s autorskými právami v Grécku a nemajú praktickú moznost vykonávat túto právomoc mimo tejto krajiny", nijako neoprávnuje vylúcit moznost, ze napadnuté postupy vyvolávajú svoje úcinky aj mimo gréckeho územia a v neprospech autorov a organizácií usadených v iných clenských státoch. Tieto okolnosti, pripomenuté v spornom rozhodnutí, umoznujú len tvrdit, ze spomedzi uzívatelov hudby pocitujú negatívne úcinky namietaného porusenia iba tí, ktorí sú usadení v Grécku. Pokial ide naproti tomu o okruh drzitelov autorských práv a organizácií na ochranu týchto práv spôsobilých utrpiet ujmu, uvedené okolnosti ho neumoznujú obmedzit na subjekty usadené v Grécku. ( [27]27 ) 70. Je pravda, ze Komisia vo vyjadrení k zalobe podanom v priebehu konania na prvom stupni poukázala na to, ze "dôlezité je, ci prax uvedených troch organizácií napadnutá zalobkynou vyvoláva svoje úcinky vo velkej miere, alebo v celom rozsahu vo vnútri gréckeho trhu". V tejto súvislosti poukázala na to, ze k vsetkým prvokom zakladajúcim údajné porusenie clánkov 81 ES a 82 ES "dochádza vo velkej miere, ak nie výlucne, na gréckom trhu" a ze je teda "logické usúdit, ze centrum závaznosti údajného porusenia sa nachádza vo vnútri gréckeho trhu, pretoze práve tu by malo byt v podstatnej casti cítit úcinky údajného porusenia" ( [28]28 ). 71. Tento prístup sa vsak zdá byt výrazne odlisný od toho, co Komisia tvrdila v spornom rozhodnutí, v ktorom jasne a jednoznacne vylúcila, ze by namietané postupy mohli mat úcinky mimo gréckeho územia. Pouzitím pojmov "vo velkej miere" a "v podstatnej casti" vo svojom vyjadrení k zalobe v prvom stupni Komisia naopak pripustila moznost, ze namietané porusenie vyvoláva urcité úcinky, hoci len minimálne, mimo tohto územia. 72. V rámci zaloby o neplatnost sa vsak má sudca Spolocenstva vyjadrit o tom, ci je v súlade s právom rozhodnutie napadnuté zalobou, a nie o tom, ci sú v súlade s právom posúdenia, ktoré autor tohto rozhodnutia predlozí tomuto sudcovi, pricom úplne alebo ciastocne zmení posúdenia, na ktorých zalozil uvedené rozhodnutie. 73. V spornom rozhodnutí sa záver týkajúci sa neexistencie závazných narusení fungovania spolocného trhu v predmetnej veci zakladá na konstatovaní o lokalizácii zúcastnených subjektov a prípadných úcinkov napadnutého porusenia výlucne na gréckom území, pricom zalobkyna preukázala, ze toto konstatovanie je zjavne nesprávne. 74. Ak by sme aj pripustili, ze ako predpokladala Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe v prvom stupni, úcinky namietaného porusenia na území iných clenských státov sú minimálne -- co podla môjho názoru nemozno predpokladat len na základe skutocnosti, ze právomoc organizácií uvedených zalobkynou sa obmedzuje na Grécko -- nic to neuberá na zjavnej nesprávnosti uvedeného konstatovania, a teda z dôvodov uvedených v bodoch 63 az 66 vyssie na nezákonnosti sporného rozhodnutia. 75. Preto môzem navrhnút Súdnemu dvoru len to, aby vyhovel dôvodu smerujúcemu k zruseniu a zrusil sporné rozhodnutie. O trovách 76. Podla clánku 122 prvého odseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Okrem toho v súlade s clánkom 69 ods. 2 toho istého rokovacieho poriadku uplatnitelného podla jeho clánku 118 na konanie na Súdnom dvore, ktorého predmetom je odvolanie proti rozhodnutiu Súdu prvého stupna, je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 77. Kedze navrhujem, aby Súd prvého stupna vyhovel aj odvolaniu, aj zalobe o neplatnost podanej odvolatelkou, navrhujem tiez zaviazat Komisiu, ktorá by teda nemala vo veci úspech, na náhradu trov konania v oboch stupnoch v súlade s návrhmi, ktoré v tomto zmysle podala odvolatelka. Návrh 78. S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 12. júla 2007 AEPI/Komisia, T-229/05, sa zrusuje. 2. Rozhodnutie Komisie Európskych spolocenstiev z 18. apríla 2005 zamietajúce staznost týkajúcu sa údajného porusenia clánkov 81 ES a 82 ES gréckymi organizáciami kolektívnej správy práv súvisiacich s autorskými právami v oblasti hudby sa zrusuje. 3. Komisia Európskych spolocenstiev je povinná nahradit trovy konania v prvom stupni a trovy konania o odvolaní. __________________________________________________________________ ( [29]1 ) Jazyk prednesu: taliancina. ( [30]2 ) Rozhodnutie z 20. apríla 2005 AEPI napadla na Súde prvého stupna Európskych spolocenstiev zalobou o neplatnost, ktorá bola zamietnutá rozsudkom z 5. septembra 2006, AEPI/Komisia (T-242/05), potvrdeným uznesením Súdneho dvora z 10. júla 2007, AEPI/Komisia (C-461/06 P). ( [31]3 ) Rozsudky z 13. júla 1989, Tournier, 395/87, Zb. s. 2521, a Lucazeau a i., 110/88, 241/88 a 242/88, Zb. s. 2811. ( [32]4 ) Neoficiálny preklad pôvodného znenia sporného rozhodnutia vo francúzskom jazyku. ( [33]5 ) Táto poznámka pod ciarou je pre slovenský preklad týchto návrhov generálneho advokáta bezpredmetná. ( [34]6 ) Súd prvého stupna v tejto súvislosti cituje svoje vlastné rozsudky z 18. septembra 1992, Automec/Komisia ([35]T-24/90, Zb. s. II-2223, bod 86); z 24. januára 1995, Tremblay a i./Komisia (T-5/93, Zb. s. II-185, bod 62), a zo 14. februára 2001, Sodima/Komisia ([36]T-62/99, Zb. s. II-655, bod 46). ( [37]7 ) Súd prvého stupna v tejto súvislosti cituje rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia (42/84, Zb. s. 2545, bod 22), a rozsudok Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Atlantic Container Line a i./Komisia (T-395/94, Zb. s. II-875, bod 90). ( [38]8 ) Súd prvého stupna v tejto súvislosti cituje najmä rozsudok Súdneho dvora z 31. mája 1979, Hugin Kassaregister a Hugin Cash Registers/Komisia (22/78, Zb. s. 1869, bod 17). ( [39]9 ) Súd prvého stupna v tejto súvislosti cituje svoje rozsudky Automec/Komisia, uz citovaný (body 89 a 90); Tremblay a i./Komisia, uz citovaný (body 65 a 74), ako aj z 24. januára 1995, BEMIM/Komisia ([40]T-114/92, Zb. s. II-147, bod 86). ( [41]10 ) Napadnutý rozsudok, bod 38. ( [42]11 ) Tamze, bod 39. ( [43]12 ) Rozsudok zo 4. marca 1999, C-119/97 P, Zb. s. I-1341, najmä body 79 az 81, 88, 89 a 92. ( [44]13 ) Napadnutý rozsudok, bod 40. ( [45]14 ) Tamze, body 45 a 46. ( [46]15 ) Odvolatelka uvádza uz citované rozsudky Hugin Kassaregister a Hugin Cash Registers/Komisia; Lucazeau a i.; Tournier, ako aj rozsudky z 23. apríla 1991, Höfner a Elser ([47]C-41/90, Zb. s. I-1979); z 10. decembra 1991, Merci convenzionali porto di Genova ([48]C-179/90, Zb. s. I-5889); zo 17. mája 1994, Corsica Ferries (C-18/93, Zb. s. I-1783); zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia (C-241/91 P a C-242/91 P, Zb. s. I-743); Tremblay a i./Komisia, uz citovaný, ako aj zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia ([49]T-228/97, Zb. s. II-2969). ( [50]16 ) Rozsudky z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, najmä s. 495, a zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, Zb. s. 223, bod 31. ( [51]17 ) Pozri rozsudky Remia a i./Komisia, uz citovaný, bod 22, a z 21. januára 1999, Bagnasco a i., C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, bod 47. ( [52]18 ) Rozsudok z 9. júla 1969, Völk, 5/69, Zb. s. 295, bod 7. Pozri tiez rozsudky z 25. novembra 1971, Béguelin Import, 22/71, Zb. s. 949, bod 16, a z 28. apríla 1998, Javico, [53]C-306/96, Zb. s. I-1983, bod 16. ( [54]19 ) Rozsudky Ufex a i./Komisia, uz citovaný, bod 88, a Automec/Komisia, uz citovaný, bod 83. ( [55]20 ) Pozri implicitne rozsudky Ufex a i./Komisia, uz citovaný, body 52, 79, 95 a 96; zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, C-449/98 P, Zb. s. I-3875, bod 46, a IECC/Komisia, C-450/98 P, Zb. s. I-3947, body 54 a 58, ako aj uznesenie z 13. decembra 2000, SGA/Komisia, C-39/00 P, Zb. s. I-11201, bod 67. ( [56]21 ) Rozsudok Ufex a i./Komisia, uz citovaný, body 92 a 93. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [57]22 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [58]23 ) Uznesenie z 11. mája 2000, Deutsche Post/IECC a Komisia, C-428/98 P, Zb. s. I-3061, bod 28. ( [59]24 ) Rozsudky zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 53; z 13. decembra 2001, Cubero Vermurie/Komisia, C-446/00 P, Zb. s. I-10315, bod 20, a z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, bod 45. ( [60]25 ) Pozri analogicky rozsudky z 20. marca 1959, Nold/Vysoký úrad, 18/57, Zb. s. 88, najmä s. 114; z 1. júla 1986, Usinor/Komisia, 185/85, Zb. s. 2079, body 20 a 21, a z 20. februára 1997, Komisia/Daffix, C-166/95 P, Zb. s. I-983, body 23 a 24. ( [61]26 ) Ide o uz citované rozsudky Tournier; Lucazeau a i.; Merci convenzionali porto di Genova; Corsica Ferries; RTE a ITP/Komisia, ako aj Irish Sugar/Komisia, citované aj v odvolaní, ako aj o rozsudok Súdneho dvora z 2. marca 1983, GVL/Komisia (7/82, Zb. s. 483). ( [62]27 ) V tomto zmysle sa analýza Súdu prvého stupna uvedená v bode 50 napadnutého rozsudku, ktorú odvolatelka napáda stvrtým odvolacím dôvodom, zdá byt neprimeraná. ( [63]28 ) Vyjadrenie k zalobe, body 29 a 30 (kurzívou zvýraznil generálny advokát). References 1. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0001 30. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0002 31. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0003 32. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0004 33. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0005 34. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0006 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990T?0024&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0062&locale=SK 37. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0007 38. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0008 39. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0009 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0114&locale=SK 41. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0010 42. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0011 43. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0012 44. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0013 45. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0014 46. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0015 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0041&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0179&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0228&locale=SK 50. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0016 51. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0017 52. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0018 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0306&locale=SK 54. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0019 55. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0020 56. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0021 57. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0022 58. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0023 59. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0024 60. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0025 61. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0026 62. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0027 63. file:///tmp/lynxXXXX5XxFCx/L96537-9988TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0400320801-E0028