NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 31. marca 2009 ( [1]1 ) Vec C-385/07 P Der Grüne Punkt -- Duales System Deutschland GmbH proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Clánok 82 ES -- Systém zberu a zhodnotenia pouzitých obalov v Nemecku -- Logo,Der Grüne Punkt -- Poplatok podla zmluvy o uzívaní loga -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Výlucné právo majitela ochrannej známky -- Neprimeraná dlzka konania pred Súdom prvého stupna -- Primeraná lehota -- Zásada úcinnej súdnej ochrany -- Clánky 58 a 61 Statútu Súdneho dvora" 1. Predmetom tejto veci je odvolanie podané Der Grüne Punkt -- Duales System Deutschland GmbH (dalej len "DSD") proti rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 24. mája 2007, Duales System Deutschland/Komisia ( [2]2 ). Táto vec sa týkala zneuzitia dominantného postavenia v oblasti zhodnocovania odpadov z obalov. 2. Na základe nemeckej právnej úpravy mali výrobcovia a predajcovia obalov povinnost preberat a zhodnocovat obaly, ktoré uvádzajú na nemecký trh. ( [3]3 ) Zalobca je podnikom, ktorý týmto výrobcom a predajcom obalov pouzívaných pri predaji ponúka zber, triedenie a zhodnocovanie ich obalov. Na tento úcel musia výrobcovia a predajcovia umiestnit na svoje obaly logo Der Grüne Punkt. Za to musia výrobcovia a predajcovia platit DSD poplatok, ktorý pokrýva náklady na zber, triedenie a zhodnocovanie obalov prevzatých DSD, rovnako ako aj s tým súvisiace administratívne náklady. 3. Práve z tohto systému zavedeného DSD vyplynulo rozhodnutie 2001/463/ES Komisie z 20. apríla 2001 týkajúce sa postupu uplatnovania clánku 82 Zmluvy ES. ( [4]4 ) 4. Ústredná otázka tohto odvolania sa týka toho, ci sa zalobca môze opierat o logo Der Grüne Punkt, aby odôvodnil skutocnost, ze výrobcovia a predajcovia musia platit poplatok za vsetky obaly, na ktorých je toto logo vyobrazené, hoci cast týchto obalov nie je preberaná systémom zalobcu, ale konkurencným systémom. 5. Navyse je týmto odvolaním Súdny dvor pobádaný k tomu, aby sa vyslovil k následkom nerespektovania povinnosti rozhodnút v primeranej lehote Súdom prvého stupna. Zalobca je totiz názoru, ze toto konanie, ktoré trvalo priblizne pät rokov a devät mesiacov, predmetnú zásadu porusuje. 6. V týchto návrhoch najskôr vysvetlím dôvody, pre ktoré som názoru, ze odvolanie je potrebné zamietnut. 7. Potom ukázem, ze v rámci tohto sporu, v ktorom neprimeraná doba trvania konania nemala dosahy na povahu rozhodnutia v merite veci vydaného Súdom prvého stupna, sa mi zdá, ze sankciu primeranú nerespektovaniu práva kazdého úcastníka konania na prerokovanie veci v primeranej lehote treba hladat nie v zrusení sporného rozhodnutia, ale v uznaní práva zalobcu podat zalobu o náhradu skody na základe clánku 288 druhého odseku ES. I -- Právny rámec A -- Právna úprava Spolocenstva 8. Clánok 82 ES znie takto: "Akékolvek zneuzívanie dominantného postavenia na spolocnom trhu ci jeho podstatnej casti jedným alebo viacerými podnikatelmi sa zakazuje ako nezlucitelné so spolocným trhom, ak sa tým ovplyvní obchod medzi clenskými státmi. Takéto zneuzívanie môze zahrnat najmä: a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok; ..." 9. V prípade porusenia clánku 82 prvého odseku a druhého odseku písm. a) ES môze Komisia Európskych spolocenstiev na základe clánku 3 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962 ( [5]5 )"rozhodnutím poziadat [zaviazat -- neoficiálny preklad] príslusné podniky alebo zdruzenia podnikov, aby takéto porusovanie ukoncili". B -- Nemecká právna úprava: nariadenie vztahujúce sa na predchádzanie vzniku odpadov z obalov 10. Dna 12. júna 1991 bolo prijaté nariadenie o predchádzaní vzniku odpadov z obalov (Verordnung über die Vermeidung von Verpackungsabfällen) ( [6]6 ), ktorého novelizované znenie uplatnitelné na tento spor nadobudlo úcinnost (dalej len "nariadenie o obaloch"). Cielom tohto nariadenia je zabranovat dosahu odpadov z obalov na zivotné prostredie a tieto dosahy znizovat a s týmto cielom zaväzuje výrobcov a predajcov, aby preberali a zhodnocovali pouzívané predajné obaly. 11. Podla ustanovení § 3 ods. 1 uvedeného nariadenia predajné obaly sú obaly, ktoré v mieste predaja obalujú tovar urcený pre konecného spotrebitela. Ide rovnako o obaly, ako aj o jednorazové riady a príbory pouzívané obchodmi, stravovacími zariadeniami a inými poskytovatelmi sluzieb na úcel umoznenia alebo ulahcenia dodania výrobkov konecnému spotrebitelovi. 12. Výrobca je definovaný v § 3 ods. 7 nariadenia o obaloch ako kazdá osoba, ktorá vyrába obaly, obalové materiály alebo výrobky umoznujúce obaly priamo vyrobit, rovnako ako aj kazdá osoba, ktorá obaly uvádza na nemecké územie. Pokial ide o predajcu, § 3 ods. 8 uvedeného nariadenia uvádza, ze ide o kazdú osobu, ktorá na trh uvádza obaly, obalové materiály alebo výrobky umoznujúce obaly priamo vyrobit, alebo aj tovary v obaloch bez ohladu na úroven distribucného retazca. Napokon konecný spotrebitel je definovaný v § 3 ods. 10 toho istého nariadenia ako kazdá osoba, ktorá uz dalej nepredáva tovar v tej podobe, v akej jej bol dodaný. 13. Na úcel splnenia ich povinnosti preberania a zhodnocovania predajných obalov musia výrobcovia a predajcovia v súlade s § 6 ods. 1 a 2 nariadenia o obaloch bezplatne prevziat obaly pouzité konecnými spotrebitelmi, v mieste predaja alebo v jeho bezprostrednej blízkosti a podrobit ich zhodnoteniu. Tento systém sa nazýva "individuálny systém". V rámci uvedeného systému musí predajca, na základe § 6 ods. 1 tretej vety uvedeného nariadenia, konecného spotrebitela jasne rozpoznatelnými a citatelnými oznaceniami oboznámit o moznosti vrátit obaly. 14. Podla § 6 ods. 3 tretej vety nariadenia o obaloch, výrobcovia a predajcovia sa môzu tiez rozhodnút pristúpit k systému, ktorý zabezpecuje pravidelný zber, v celej zóne klientely predajcu, pouzitých predajných obalov u konecného spotrebitela alebo v blízkosti jeho bydliska na úcel ich podrobenia zhodnoteniu. Tento systém sa nazýva "hromadný systém". Podla bodu 2 druhej vety kapitoly 4 prílohy I § 6 uvedeného nariadenia, výrobcovia a predajcovia musia oboznámit o svojej úcasti na hromadnom systéme prostredníctvom nálepiek alebo iným vhodným spôsobom. Môze zmienit túto úcast na obaloch alebo pouzit iné prostriedky, ako je napríklad informácia pre zákazníkov na mieste predaja alebo oznámenie pripojené k obalu. Ked sa výrobcovia a predajcovia rozhodnú pripojit k hromadnému systému, sú oslobodení od povinnosti preberania a zhodnocovania pre vsetky obaly pokryté týmto systémom. 15. Podla § 6 ods. 3 jedenástej vety nariadenia o obaloch musia byt hromadné systémy odsúhlasené príslusnými orgánmi predmetných spolkových krajín. Na to, aby boli odsúhlasené, musia mat tieto systémy najmä úroven pokrytia, ktorá zasahuje územie aspon jednej spolkovej krajiny, vykonávat pravidelné zbery v blízkosti bydliska spotrebitelov a mat podpísané dohody s miestnymi samosprávnymi orgánmi poverenými správou odpadov. Kazdý podnik, ktorý v spolkovej krajine splna tieto podmienky, tam môze organizovat odsúhlasený hromadný systém. 16. Aby v celom rozsahu splnili svoju povinnost preberania a zhodnocovania pouzitých predajných obalov, výrobcovia a predajcovia, bez ohladu na systém, ktorý si zvolia, musia respektovat miery zhodnotenia definované v prílohe I § 6 nariadenia o obaloch a ktoré sa lísia podla materiálu, z ktorého je obal zlozený. Dôkaz respektovania týchto mier musí byt predlozený, v prípade individuálneho systému, osvedceniami poskytnutými nezávislými znalcami a, v prípade hromadného systému, poskytnutím preskúmatelných údajov o mnozstvách odobratých a zhodnotených obalov. 17. Okrem toho § 6 ods. 1 deviata veta nariadenia o obaloch uvádza, ze ak predajca neplní svoju povinnost preberania a zhodnocovania prostredníctvom individuálneho systému, musí svoju povinnost plnit prostredníctvom hromadného systému. C -- Hromadný systém DSD, zmluva o uzívaní loga a zmluva o sluzbách 18. DSD je spolocnostou, ktorá od roku 1991 prevádzkuje hromadný systém na celom nemeckom území (dalej len "systém DSD"). Na tento úcel získala spolocnost DSD v roku 1993 súhlas od príslusných orgánov vsetkých spolkových krajín. 19. Vztahy medzi DSD a výrobcami a predajcami zúcastnujúcimi sa na jeho systéme sú upravené typovou zmluvou, ktorej predmetom je pouzívanie loga Der Grüne Punkt (dalej len "zmluva o uzívaní loga"). Na základe § 1 ods. 1 tejto zmluvy je zúcastnený podnik oprávnený umiestnit za odplatu logo Der Grüne Punkt na predajné obaly zahrnuté do systému DSD. 20. DSD zabezpecuje na úcet podnikov, ktoré pristúpia k jeho systému zber, triedenie a zhodnotenie pouzitých predajných obalov, o ktorých podniky rozhodnú, ze ich zapoja do systému DSD, cím zbaví podniky povinnosti odobratia a zhodnotenia týchto obalov. Na tento úcel sú zúcastnené podniky povinné oznámit typy obalov, ktoré si zelajú zneskodnovat prostredníctvom systému DSD a umiestnit logo Der Grüne Punkt na kazdý obal patriaci k týmto typom a urcený pre vnútornú spotrebu v Nemecku. 21. Výrobcovia a predajcovia, ktorí pouzívajú logo Der Grüne Punkt, platia DSD poplatok za vsetky obaly, na ktorých sa objavuje toto logo a ktoré uvádzajú do obehu na nemeckom území. Výska poplatku sa pocíta na základe dvoch okolností, a to na jednej strane váhy obalu a typu pouzitého materiálu a na druhej strane objemu alebo obsahu obalu. Odplaty sú výlucne urcené na pokrytie nákladov zberu, triedenia a zhodnocovania, ako aj s tým súvisiacich administratívnych nákladov. 22. Logo Der Grüne Punkt bolo zaregistrované ako ochranná známka v roku 1991 nemeckým úradom pre patenty a ochranné známky, pricom DSD je majitelom tejto ochrannej známky. Na jej pouzitie mimo Nemecka, najmä v ostatných clenských státoch Európskych spolocenstiev, DSD postúpil v podobe vseobecnej licencie práva na pouzívanie spolocnosti ProEurope (Packaging Recovery Organisation Europe SPRL), ktorej sídlo je v Bruseli (Belgicko). 23. V rámci systému DSD môzu byt obaly nesúce logo Der Grüne Punkt zbierané bud do osobitných odpadkových kosov rozlísených podla toho, ci ide o kovy, plasty a viaczlozkové materiály, alebo do kontajnerov umiestnených v blízkosti obydlí (najmä pre papier a sklo), zatial co komunálny odpad musí byt vyhadzovaný do odpadkových kosov verejného systému zneskodnovania odpadov. 24. Spolocnost DSD sama ani nezbiera, ani nezhodnocuje pouzité obaly, ale zabezpecuje tieto sluzby prostredníctvom miestnych subdodávatelských podnikov. Vztahy medzi DSD a týmito podnikmi sú upravené typovou zmluvou (dalej len "zmluva o sluzbách"). DSD podpísal takú zmluvu s viac ako 500 podnikmi. 25. Zmluva o sluzbách bola predmetom rozhodnutia Komisie c. 2001/837/ES zo 17. septembra 2001, v konaní zacatom na základe clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP. ( [7]7 ) Rozsudkom z , Duales System Deutschland/Komisia ([8]T-289/01, Zb. s. II-1691), bola zaloba DSD smerujúca k zruseniu tohto rozhodnutia zamietnutá. II -- Skutkový rámec 26. Skutkové okolnosti, tak ako vyplývajú z napadnutého rozsudku, mozno zhrnút nasledujúcim spôsobom. 27. Dna 2. septembra 1992 DSD dorucil Komisii, okrem svojich stanov, urcité mnozstvo zmlúv, medzi ktorými bola aj zmluva o uzívaní loga a zmluva o sluzbách, na úcely získania negatívneho atestu, prípadne rozhodnutia o udelení výnimky. 28. Po zverejnení v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev23. júla 1997 ([9]Ú. v. ES C 100, s. 4) oznámenia uskutocneného v súlade s clánkom 19 ods. 3 nariadenia c. 17, v ktorom Komisia oznámila svoj úmysel vyslovit súhlas s oznámenými zmluvami, dostala Komisia pripomienky dotknutých tretích osôb týkajúce sa najmä rôznych aspektov uplatnovania zmluvy o uzívaní loga. Konkrétne tieto dotknuté tretie osoby uvádzali údajné narusenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z platby dvojitého poplatku v prípade úcasti na systéme DSD a na systéme iného poskytovatela sluzieb. 29. Dna 15. októbra 1998 DSD predlozil Komisii súbor záväzkov smerujúcich k tomu, aby výrobcovia a predajcovia obalov zúcastnujúcich sa na systéme DSD nemuseli platit dvojitý poplatok za predpokladu, ze sa zúcastnujú na inom hromadnom systéme pôsobiacom na úrovni spolkových krajín. 30. Tento záväzok bol nasledujúci ( [10]8 ): "Ak iné systémy ako [systém DSD] pôsobiace na spolkovom stupni boli uvedené a úradne schválené najvyssími orgánmi spolkovej krajiny v súlade s § 6 ods. 3 nariadenia o obaloch, [DSD] je oprávnený uplatnit zmluvu o uzívaní loga takým spôsobom, aby clenovia mali moznost zúcastnit sa na jednom z týchto systémov pre cast svojich obalov. [DSD] neprijme teda ziadny poplatok podla zmluvy o uzívaní loga pre obaly zozbierané týmito systémami s tým, ze tento druhý typ zberu musí byt preukázaný dôkazmi. Druhá podmienka stanovená na oslobodenie od poplatku za obaly oznacené logom [Der Grüne Punkt] spocíva v tom, ze ochrana ochrannej známky [Der Grüne Punkt] nebude dotknutá." 31. Dna 3. novembra 1999 sa Komisia vyjadrila v tom zmysle, ze súbor záväzkov predlozených DSD by mal rovnako zahrnat individuálne systémy pouzívané na zneskodnovanie casti obalov a neobmedzovat sa iba na hromadné systémy. 32. Dna 15. novembra 1999 urcití výrobcovia obalov podali Komisii staznost. Tvrdili, ze zmluva o uzívaní loga bránila uvedeniu individuálneho systému odobratia obalov do praxe. Domnievali sa, ze uzívanie loga, hoci ide o úcinné poskytovanie sluzby zneskodnenia odpadov prostredníctvom DSD, predstavovalo zneuzitie dominantného postavenia DSD. 33. Listom z 13. marca 2000 DSD predlozil Komisii dva dodatocné záväzky. Jeden z nich sa týkal prípadu, v ktorom si výrobcovia a predajcovia obalov vyberú individuálny systém pre cast svojich obalov a zapoja sa do systému DSD pre zvysnú cast. V tomto prípade sa DSD zaviazal neprijímat poplatok na základe zmluvy o uzívaní loga pre cast obalov odobratých individuálnym systémom za podmienky, ze mu budú predlozené dôkazy vztahujúce sa na tento druhý typ zberu. Tieto dôkazy musia byt predlozené v súlade s poziadavkami uvedenými v bode 1 hlavy 2 prílohy I § 6 nariadenia o obaloch. Vo svojom liste z DSD tiez uviedol, ze sa mu nezdá nevyhnutné upravovat sériu záväzkov uvedených . ( [11]9 ) 34. Dna 3. augusta 2000 Komisia zaslala DSD oznámenie o výhradách, na ktoré DSD odpovedal listom z . 35. Dna 20. apríla 2001 prijala Komisia sporné rozhodnutie. III -- Sporné rozhodnutie 36. Komisia v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádza na jednej strane z moznosti dostupnej výrobcovi alebo predajcovi obalov kombinovat rôzne systémy na úcel splnenia povinností, ktoré sú mu ulozené nariadením o obaloch ( [12]10 ) a na druhej strane z okolnosti, proti ktorej DSD nenamieta, a to ze DSD má dominantné postavenie. V okamihu prijatia sporného rozhodnutia bol totiz DSD jediným podnikom, ktorý ponúkal hromadný systém na celom nemeckom území a systém DSD zbieral okolo 70% predajných obalov v Nemecku. 37. Komisia potom rozdeluje svoje právne posúdenie na dve casti, pricom prvá je venovaná analýze správania DSD vo vztahu k clánku 82 ES a druhá preskúmaniu opatrení umoznujúcich na základe clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17 Komisii ukoncit konstatované zneuzívanie. 38. Podla sporného rozhodnutia je zneuzitie dominantného postavenia charakterizované skutocnostou, ze poplatok vyberaný DSD od výrobcov a predajcov obalov, ktorí sa zúcastnujú systému DSD nie je podmienený úcinným vyuzívaním tohto systému, ale je vypocítaný na základe mnozstva obalov nesúcich logo Der Grüne Punkt, ktoré výrobcovia a predajcovia uvádzajú na trh v Nemecku bez ohladu na to, ci obaly sú, alebo nie sú zhodnotené spolocnostou DSD. Výrobcovia a predajcovia, ktorí sú zapojení do systému DSD tak musia, na základe zmluvy o uzívaní loga, umiestnit toto logo na kazdý z obalov oznámených DSD a urcených na spotrebu v Nemecku. 39. Komisia teda zdôraznuje, ze v skutocnosti DSD viaze poplatok výlucne na umiestnenie loga Der Grüne Punkt na obaly nezávisle od toho, ci takto oznacené obaly budú skutocne odobraté systémom DSD, hoci v zmluve o uzívaní loga je uvedené, ze poplatok slúzi výlucne na pokrytie nákladov spojených so zberom, triedením a zhodnocovaním pouzitých obalov, ako aj na pokrytie súvisiacich administratívnych nákladov. 40. Komisia svoje stanovisko ilustruje na troch prípadoch opísaných v spornom rozhodnutí. 41. Prvým je prípad, v ktorom sa výrobca alebo predajca obalov rozhodne zapojit do systému DSD a do dalsieho hromadného systému. Takto si napríklad podnik môze zelat vyuzívat na území jednej spolkovej krajiny výlucne sluzby konkurenta DSD z dôvodu jeho výhodnejsích cien a ponechat si DSD pre zvysok spolkového územia, na ktorom pôsobí iba DSD. Za takého predpokladu by mu zmluva uzatvorená s DSD napriek tomu ukladala platit poplatok DSD v rozsahu, v akom by obaly uvedené na trh v predmetnej spolkovej krajine niesli logo Der Grüne Punkt. 42. Druhý príklad sa týka prípadu, kedy sa podnik rozhodne kombinovat individuálny systém so systémom DSD, ako napríklad v rámci prevádzkovania restauracného retazca rýchleho obcerstvenia. V tomto type stravovacieho zariadenia sa totiz najcastejsie spotrebitelovi ponúka, aby konzumoval na mieste alebo aby si odniesol predávaný výrobok, a teda aj obaly. V tomto prípade je celkom pochopitelné, ze predajca v rámci individuálneho systému odoberie pouzité obaly, ktoré spotrebitel vráti na mieste, v mieste predaja alebo v jeho bezprostrednej blízkosti (napríklad v osobitných nádobách na odpad umiestnených v exteriéri). V prípade obalov odnesených spotrebitelom, ktoré teda budú odlozené daleko od miesta predaja, vyuzije predajca systém DSD. 43. V tretom prípade výrobca alebo predajca obalov uvádza obaly na nemecký trh, ale rovnako aj na trh iných clenských státov. V prípade obalov predávaných na území iných clenských státov je výrobca alebo predajca zapojený do hromadného systému, ktorý pouzíva logo Der Grüne Punkt. Tak to môze byt napríklad v prípade obalov uvádzaných na luxemburský trh, ktoré sú, podla zelania podniku uvádzajúceho obaly na tento trh, odoberané systémom Valorlux. Napriek tomu si z rôznych dôvodov ten istý podnik nezelá zapojit sa do systému DSD na odber a zhodnocovanie uvedených obalov uvádzaných na trh na nemeckom území. Mozno si predstavit, ze uvedený podnik vyrába plastové flase, ktoré predáva na luxemburskom území a v spolkovej krajine, na nemeckom území. V Luxembursku je zapojený do systému Valorlux a v nemeckej spolkovej krajine napríklad zavedie individuálny systém odberu a zhodnocovania. 44. V týchto troch prípadoch je podla Komisie správanie DSD jasne zneuzívajúce, kedze smeruje k úctovaniu nespravodlivých cien zúcastneným podnikom a bráneniu vstupu konkurentom na predmetný nemecký trh. 45. V kazdom z vyssie opísaných prípadov je totiz výrobca alebo predajca obalov konfrontovaný s rovnakým problémom, konkrétne ze za ten istý typ obalov uvedených na nemecký trh je povinný platit dva poplatky, hoci by sa aj zúcastnoval na systéme DSD iba na území iného clenského státu a vôbec by sa na nom nezúcastnoval, alebo by sa zúcastnoval iba pre cast svojich obalov, na nemeckom území. Výrobca alebo predajca je totiz povinný umiestnit logo Der Grüne Punkt na vsetky obaly a musí teda platit poplatok za kazdé umiestnenie tohto loga na obal. 46. Navrhované oddelené oznacovanie, ale zamietnuté Komisiou pri takom predpoklade, by spocívalo v oznacovaní logom Der Grüne Punkt iba obalov odoberaných systémom DSD a zaväzovalo by výrobcu alebo predajcu zaviest dve rozdielne výrobné linky na ten istý obal, z ktorých jedna by bola vyhradená pre obaly oznacené logom Der Grüne Punkt. Z toho by podla Komisie vyplynuli znacné dodatocné náklady pre výrobcu alebo predajcu týchto obalov. 47. Pokracujúc vo svojej analýze je Komisia toho názoru, ze umiestnenie loga na vsetky obaly a jeho následné zakrytie na obaloch urcených pre blízke supermarkety alebo pre velké samoobsluzné predajne pouzívajúce individuálne systémy alebo konkurencný hromadný systém, na úcel ich odlísenia od obalov odoberaných systémom DSD, by spôsobilo výrobcovi alebo predajcovi dodatocné organizacné náklady. 48. Rovnako podla Komisie, kedze správanie spotrebitela nie je predvídatelné, kedy sa ten môze rozhodnút odovzdat obal v mieste predaja, rovnako ako ho aj odlozit do kontajnera, cesta obalu nie je vopred urcitelná. Plastová flasa, na ktorej je umiestnené logo Der Grüne Punkt by sa tak mohla objavit v kontajneri, ktorý nepatrí DSD. Výrobca ani predajca nemajú materiálne ani logistické prostriedky na to, aby sledovali cestu odpadu a aby sa uistili o tom, ze je odlozený na správne miesto. 49. Komisia z toho vyvodzuje, ze viazanie poplatku na umiestnenie loga Der Grüne Punkt na obaly zaväzuje podniky podrobené systému DSD pre cast ich obalov bud zaviest osobitné výrobné linky a distribucné kanály, co by vyvolalo dodatocné náklady, alebo platit poplatok za sluzbu, ktorú DSD neposkytuje. DSD tak vynucuje neprimerané obchodné podmienky. 50. Napokon podla Komisie, samotná povaha mechanizmu systému zavedeného DSD môze z dôvodu dodatocných nákladov, ktoré by im automaticky vznikli, iba odradit podniky podrobené systému DSD, aby nechali pôsobit konkurencné podniky. Existuje tu teda prekázka vstupu konkurencných podnikov na relevantný trh. Ak by sa totiz tieto podniky rozhodli vyuzit DSD a iný systém zneskodnovania obalov, museli by pre cast obalov zverených konkurentovi DSD platit dva poplatky, konkrétne poplatok DSD za umiestnenie loga a poplatok konkurenta za zber, triedenie a úcinné zhodnocovanie týchto obalov. 51. Vzhladom na vsetky uvedené skutocnosti z toho Komisia vyvodila, ze DSD zneuzil svoje dominantné postavenie v zmysle clánku 82 ES, tak vo vztahu k svojim klientom, ako aj vo vztahu k svojim konkurentom. 52. Komisia pokracuje tým, ze v bodoch 136 az 153 odôvodnenia sporného rozhodnutia uvádza, ze konstatovanie zneuzitia nie je vyvrátené potrebou zachovat osobitnú povahu loga Der Grüne Punkt. V bode 145 odôvodnenia uvedeného rozhodnutia uvádza, ze základná funkcia tohto loga je splnená vtedy, ak spotrebitelovi dáva na vedomie, ze ten má moznost nechat zneskodnit obal prostredníctvom DSD. 53. Na základe tejto analýzy vydala Komisia nasledujúce sporné rozhodnutie: "Clánok 1 Správanie [DSD] spocívajúce vo vyzadovaní... zaplatenia poplatku za vsetky predajné obaly uvedené na trh v Nemecku s logom [Der Grüne Punkt] je nezlucitelné so spolocným trhom, ak predmetné podniky podla nariadenia o obaloch: a) sa obrátia na sluzbu prevzatia povinnosti zneskodnovania odpadov stanovenej v § 2 zmluvy o uzívaní loga iba pre cast obalov alebo sa nan neobrátia, ale uvedú na trh v Nemecku standardizovaný obal, tiez uvedený na trh v inom clenskom státe Európskeho hospodárskeho priestoru, pre ktorý pristúpia k systému odobratia pouzívajúceho logo [Der Grüne Punkt], a b) preukázu, ze co sa týka celkového alebo ciastocného mnozstva obalov, pre ktoré nevyuzijú sluzbu prevzatia povinnosti zneskodnovania odpadov, sa oslobodia od povinností odobratia, ktoré im ukladá nariadenie o obaloch, prostredníctvom konkurencných hromadných systémov alebo individuálnych systémov. ..." [neoficiálny preklad] 54. Po tom, co konstatovalo existenciu zneuzitia, sporné rozhodnutie na základe clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17 urcuje spôsob, akým musí DSD ukoncit toto porusenie. Najdôlezitejsie z týchto opatrení je definované v clánku 3 uvedeného rozhodnutia: "DSD je povinný zaviazat sa vo vztahu ku vsetkým zmluvným stranám zmluvy o uzívaní loga nevyberat poplatok za mnozstvá predajných obalov uvedených na trh v Nemecku s logom [Der Grüne Punkt], pre ktoré sa nevyuzíva sluzba prevzatia povinnosti zneskodnovania odpadov v súlade s § 2 tejto zmluvy o uzívaní loga a pre ktoré povinnosti ulozené nariadením o obaloch sú splnené iným spôsobom. ..." [neoficiálny preklad] IV -- Zaloba podaná na Súd prvého stupna a napadnutý rozsudok 55. DSD zalobou, podanou do kancelárie Súdu prvého stupna 5. júla 2001, navrhol, aby Súd prvého stupna zrusil sporné rozhodnutie. 56. DSD rovnako poziadal o odklad výkonu sporného rozhodnutia. Uznesením z 15. novembra 2001, Duales System Deutschland/Komisia (T-151/01 R, Zb. s. II-3295), predseda Súdu prvého stupna túto ziadost zamietol. 57. Uznesením z 5. novembra 2001 pripustil Súd prvého stupna vstup Vfw AG (dalej len "Vfw"), Landbell AG für Rückhol-Systeme (dalej len "Landbell") a BellandVision GmbH (dalej len "BellandVision") ako vedlajsích úcastníkov do konania na podporu návrhov Komisie. 58. Písomná cast konania bola ukoncená 9. septembra 2002. 59. Dna 19. júna 2006 sa Súd prvého stupna rozhodol otvorit ústnu cast konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania zaslal úcastníkom konania sériu otázok. Odpovede na uvedené otázky boli vypocuté na pojednávaní a . 60. Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna zalobu zalobcu zamietol. 61. Zalobca sa dovolával v podstate troch zalobných dôvodov zalozených po prvé na porusení clánku 82 ES, po druhé na porusení clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17 a zásady proporcionality a po tretie na porusení clánku 86 ods. 2 ES. 62. Súd prvého stupna prvý zalobný dôvod zamietol ako nedôvodný. 63. Svojím prvým zalobným dôvodom zalobca v zásade tvrdil, ze v rozpore s tým, co, ako sa zdá, sa objavuje v spornom rozhodnutí, nútená licencia jeho ochrannej známky Der Grüne Punkt nie je vôbec nevyhnutná na to, aby sa mohol výrobca alebo predajca obalov zúcastnovat na konkurencnom systéme. DSD teda tvrdil, ze je mozné oddelené oznacovanie obalov, ktoré by umoznilo, aby boli obaly s logom Der Grüne Punkt odkladané výlucne do zariadení systému DSD. 64. Zalobca bol tiez názoru, ze sporné ustanovenia zmluvy o uzívaní loga sú nevyhnutné na úcel zarucenia splnenia cielov nariadenia o obaloch, zachovania rozlicných funkcií ochrannej známky Der Grüne Punkt a umoznenia riadneho fungovania systému DSD. 65. Po tom, co v bode 139 napadnutého rozsudku uviedol, ze výrobca alebo predajca obalov môzu vyuzit zároven individuálny systém, ako aj hromadný systém, aby splnili miery zhodnotenia, Súd prvého stupna v bodoch 142 az 163 napadnutého rozsudku vysvetlil dôvody, pre ktoré DSD zneuzil svoje dominantné postavenie. Konstatoval tak, ze riesenie spocívajúce v oddelenom oznacovaní nebolo ulozené v nariadení o obaloch a neumoznuje ukoncit zneuzívanie charakterizované v spornom rozhodnutí. Potom v bode 150 napadnutého rozsudku uviedol, ze výlucnost pozadovaná zalobcom nebola ulozená v uvedenom nariadení v prípade vyuzitia zmiesaných systémov a spresnil, ze logo Der Grüne Punkt nemalo ten dosah, ktorý mu zalobca pripisoval. 66. Súd prvého stupna okrem toho v bode 156 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "skutocnost, ze logo Der Grüne Punkt a oznacenie 'vhodného prostriedku` oznacujúceho iný hromadný systém... sú uvedené na rovnakom obale v prípade spolocného pouzívania dvoch hromadných systémov a skutocnost, ze na rovnakom obale sa objaví logo Der Grüne Punkt a oznacenie moznosti vrátenia v obchode v prípade spolocného pouzívania systému DSD a individuálneho systému, nezasahuje do základnej funkcie ochrannej známky". 67. Súd prvého stupna z toho v bode 164 napadnutého rozsudku vyvodil, ze "ani nariadenie o obaloch, ani právo ochranných známok, ani potreby vlastné fungovaniu systému DSD neoprávnujú vyzadovanie od podnikov, ktoré vyuzívajú jeho systém, zaplatenie poplatku za vsetky obaly uvedené na trh v Nemecku s logom Der Grüne Punkt, ak tieto podniky preukázu, ze nevyuzívajú systém DSD pre cast alebo pre vsetky z týchto obalov". 68. Svojím druhým zalobným dôvodom zalobca vyjadril názor, ze opatrenia prijaté Komisiou v spornom rozhodnutí nesplnajú poziadavky vyjadrené v clánku 3 nariadenia c. 17. 69. Najmä bol toho názoru, ze oddelené oznacovanie obalov v závislosti od pouzívaného systému je vhodnejsie ako povinnost ulozená v spornom rozhodnutí. Zalobca tiez uviedol, ze clánok 3 a clánok 4 ods. 2 sporného rozhodnutia sú neprimerané, pretoze mu ukladajú povinnost udelit tretím osobám licenciu na pouzívanie ochrannej známky Der Grüne Punkt. Okrem toho tvrdil, ze sporné rozhodnutie mu ukladá povinnost nevyberat poplatok za jednoduché pouzitie tohto loga vtedy, ked bude preukázané, ze povinnosti vyplývajúce z nariadenia o obaloch boli splnené iným spôsobom. 70. Súd prvého stupna tento zalobný dôvod zamietol. V bode 173 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "skutocnost, ze teoreticky môze byt mozné umiestnit oddelene logo na obaly, nemôze spôsobit neplatnost uz citovaných opatrení [prijatých v rámci sporného rozhodnutia], kedze takéto riesenie je nákladnejsie a tazsie uskutocnitelné pre výrobcov a predajcov obalov ako opatrenia definované v clánkoch 3 az 5 [tohto rozhodnutia], ktoré sa týkajú iba obmedzenia odmenovania sluzby ponúkanej DSD na sluzbu skutocne poskytnutú jeho systémom". 71. Súd prvého stupna rovnako v bode 181 napadnutého rozsudku uviedol, ze predmetom povinností obsiahnutých v spornom rozhodnutí nie je ulozenie povinnosti licencie spolocnosti DSD bez casového obmedzenia na pouzívanie loga Der Grüne Punkt, ale iba zaviazanie DSD nevyberat poplatok za vsetky obaly oznacené týmto logom, ak sa preukáze, ze vsetky alebo iba cast týchto obalov bola odobratá a zhodnotená prostredníctvom iného systému. 72. Odpovedajúc na tvrdenie zalobcu, podla ktorého môze vyberat primeraný poplatok za jednoduché pouzitie ochrannej známky, Súd prvého stupna v bode 196 napadnutého rozsudku uviedol, ze sporné rozhodnutie treba vykladat v tom zmysle, ze nevylucuje moznost, aby DSD vyberal primeraný poplatok iba za uzívanie ochrannej známky, ak sa preukáze, ze obal oznacený logom bol odobratý a zhodnotený iným systémom. 73. Svojím tretím zalobným dôvodom zalobca tvrdil, ze porusenie clánku 82 ES je vylúcené, pretoze bol poverený sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle clánku 86 ods. 2 ES, konkrétne nakladaním s odpadmi na úcel ochrany zivotného prostredia. 74. Súd prvého stupna v bode 208 napadnutého rozsudku uviedol, ze aj za predpokladu, ze zalobca je poverený takou sluzbou, nic to nemení na skutocnosti, ze hrozba spochybnenia tejto úlohy z dôvodu sporného rozhodnutia sa nepreukázala. Súd prvého stupna v bode 211 napadnutého rozsudku dodal, ze kedze DSD neuviedol výhodu clánku 86 ods. 2 ES v rámci správneho konania, nemozno vytýkat Komisii, ze neodôvodnila svoje rozhodnutie v tomto bode. 75. V dôsledku toho Súd prvého stupna dospel v bode 213 napadnutého rozsudku k záveru, ze zalobu treba v celosti zamietnut. V -- Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 76. Na základe clánku 56 Statútu Súdneho dvora podal 8. augusta 2007 DSD do kancelárie Súdneho dvora odvolanie proti napadnutému rozsudku. 77. Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 16. novembra 2007 Interseroh Dienstleistungs GmbH (dalej len "Interseroh"), ktorý od roku 2006 prevádzkuje na celom nemeckom území hromadný systém, poziadal o vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. Uznesením z predseda Súdneho dvora tento vstup do konania pripustil. 78. DSD navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zrusil sporné rozhodnutie, -- subsidiárne vrátil vec spät Súdu prvého stupna na dalsie konanie a vydanie rozsudku v súlade s rozsudkom Súdneho dvora, a -- v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 79. Komisia, Vfw, Landbell, BellandVision a Interseroh navrhujú, aby Súdny dvor: -- odvolanie zamietol, a -- zaviazal DSD na náhradu trov konania. VI -- Odvolacie dôvody a právne posúdenie 80. Treba teraz analyzovat odvolacie dôvody vo svetle týchto pripomienok. 81. Zalobca na podporu svojho odvolania uvádza osem odvolacích dôvodov. 82. Svojím prvým odvolacím dôvodom zalobca Súdu prvého stupna vycíta, ze porusil povinnost odôvodnenia tým, ze vo vztahu k zneuzitiam vytýkaným zalobcovi vyslovil kontradiktórne tvrdenia. 83. Svojím druhým odvolacím dôvodom DSD tvrdí, ze Súd prvého stupna skreslil význam zmluvy o uzívaní loga tým, ze uviedol, ze na základe tejto zmluvy udeluje zalobca licenciu na pouzívanie ochrannej známky Der Grüne Punkt pre obaly odobraté konkurencnými systémami. 84. DSD je podla svojho tretieho odvolacieho dôvodu toho názoru, ze Súd prvého stupna tým, ze vyslovil, ze ochranná známka Der Grüne Punkt nemôze tazit z pozadovanej výlucnosti, porusil svoju povinnost odôvodnenia a skreslil význam nariadenia o obaloch. 85. Svojím stvrtým odvolacím dôvodom sa zalobca dovoláva porusenia práva Spolocenstva v oblasti ochranných známok. 86. Svojim piatym odvolacím dôvodom DSD tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil clánok 82 ES na jednej strane tým, ze dospel bez dostatocného odôvodnenia a v rozpore s obsahom spisov k záveru, ze zalobca zneuzil svoje dominantné postavenie tým, ze udelil licencie na pouzívanie ochrannej známky Der Grüne Punkt pre obaly, ktoré nie sú odoberané jeho systémom, a na druhej strane tým, ze nerespektoval podmienky nevyhnutné na udelenie nútenej licencie. 87. Svojím siestym odvolacím dôvodom zalobca tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil clánok 3 nariadenia c. 17 a zásadu proporcionality tým, ze ho zaviazal udelit licenciu podnikom, ktorých obaly nie sú odoberané jeho systémom, ako aj tým, ze ho pripravil o právo umiestnit vysvetlujúcu informáciu na obaly nesúce logo Der Grüne Punkt, ktoré nie sú odoberané systémom DSD. 88. DSD sa svojím siedmym odvolacím dôvodom dovoláva chyby konania, ked Súd prvého stupna nahradil svoje vlastné odôvodnenie odôvodnením Komisie. 89. Napokon svojím ôsmym odvolacím dôvodom zalobca uvádza, ze Súd prvého stupna porusil jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. A -- O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia vyplývajúcej z rozporuplného odôvodnenia 90. Týmto prvým odvolacím dôvodom zalobca vytýka Súdu prvého stupna, ze uviedol kontradiktórne tvrdenia o údajnom zneuzití dominantného postavenia a ze tým porusil svoju povinnost odôvodnenia. 1. Tvrdenia úcastníkov 91. Podla zalobcu rozpor spocíva v skutocnosti, ze na jednej strane z analýzy vykonanej Súdom prvého stupna, a najmä z bodov 48, 50, 58, 60, 119, 163 a 164 napadnutého rozsudku vyplýva, ze DSD vyzaduje od podnikov zapojených do systému DSD, aby platili poplatok za predajné obaly, ktoré neboli odobraté týmto systémom, a ze na druhej strane Súd prvého stupna v bode 194 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "nie je vylúcené, ze ochranná známka Der Grüne Punkt umiestnená na dotknutom obale môze mat ako taká hospodársku hodnotu" a ze "[a]j ked... obal nie je úcinne prinesený do systému DSD a je preukázané, ze jeho ekvivalent materiálu bol zozbieraný a zhodnotený konkurencným systémom, nic to nemení na skutocnosti, ze ochranná známka ponecháva spotrebitelovi moznost zneskodnit tento obal prostredníctvom systému DSD". Takze, pokracuje Súd prvého stupna, "[t]akáto moznost ponúkaná spotrebitelovi pre vsetky obaly uvádzané na trh s logom Der Grüne Punkt... je... spôsobilá ocenenia, ktoré... by malo byt zaplatené DSD ako protihodnota plnenia poskytnutého v predmetnej veci, a to sprístupnenie jeho systému". 92. Komisia zastáva názor, ze tento odvolací dôvod nie je dôvodný. Pripomína, ze poplatok má pokrývat náklady vyplývajúce zo zberu, triedenia a zhodnocovania, rovnako ako aj administratívne náklady. Naopak, poplatok nepredstavoval protihodnotu za pouzívanie ochrannej známky. Sporné rozhodnutie a napadnutý rozsudok sa teda netýkali otázky poplatku za pouzívanie ochrannej známky. Súd prvého stupna logicky v bodoch 194 az 196 napadnutého rozsudku rozlísil na jednej strane zneuzitie spáchané zalobcom a na druhej strane moznost, aby vyberal primeraný poplatok za samotné pouzívanie ochrannej známky. 93. Vfw, Landbell a BellandVision sú rovnako ako Komisia toho názoru, ze ziadne rozpory neexistujú. Bod 194 napadnutého rozsudku sa nijako netýkal tvrdení Súdu prvého stupna k zneuzitiu. Týkal sa iba otázky, ci jednoduché umiestnenie loga Der Grüne Punkt na obaly môze mat cenu dokonca aj vtedy, ked DSD neposkytol ziadnu sluzbu zneskodnovania. 2. Posúdenie 94. V rámci prvého zalobného dôvodu vztahujúceho sa na porusenie clánku 82 ES Súd prvého stupna v bodoch 86 az 163 napadnutého rozsudku preskúmal, ci zalobca zneuzil svoje dominantné postavenie na relevantnom nemeckom trhu. Dospel v bodoch 164 a 165 uvedeného rozsudku k záveru, ze "ani nariadenie o obaloch, ani právo ochranných známok, ani potreby vlastné fungovaniu systému DSD neoprávnujú vyzadovanie od podnikov, ktoré vyuzívajú jeho systém, zaplatenie poplatku za vsetky obaly uvedené na trh v Nemecku s logom Der Grüne Punkt, ak tieto podniky preukázu, ze nevyuzívajú systém DSD pre cast alebo pre vsetky z týchto obalov". Súd prvého stupna teda prvý zalobný dôvod zamietol. 95. Z bodu 191 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna sa v rámci druhého zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 3 nariadenia c. 17 a porusení zásady proporcionality vyslovil k tvrdeniu zalobcu, podla ktorého clánky 3 a 4 sporného rozhodnutia vylucujú vyberanie poplatku iba za samotné pouzívanie ochrannej známky. Súd prvého stupna v bodoch 194 az 196 tohto rozsudku vysvetlil dôvody, pre ktoré by DSD mohol vyberat primeraný poplatok iba za pouzitie ochrannej známky, ak by bolo preukázané, ze obal nesúci logo Der Grüne Punkt bol prevzatý a zhodnotený iným systémom. 96. Súd prvého stupna tak v bodoch 194 az 196 napadnutého rozsudku konstatoval, ze logo Der Grüne Punkt by mohlo mat hospodársku hodnotu a ze samotné umiestnenie tohto loga na obal "je... spôsobil[é] ocenenia". 97. Podla môjho názoru Súd prvého stupna nevyslovil kontradiktórne tvrdenia. Rozlísil medzi poplatkom, ktorý pokrýva iba náklady týkajúce sa efektívneho vyuzívania systému, o ktorý výlucne ide v tejto veci, a primeraným poplatkom za samotné pouzitie loga Der Grüne Punkt, pricom tento poplatok inej povahy predstavujúci iba moznú dohodu je úplne mimo rámca rozhodovania Súdu prvého stupna. 98. Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti som teda toho názoru, ze prvý odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. B -- O druhom odvolacom dôvode zalozenom na skreslení významu zmluvy o uzívaní loga 99. Týmto druhým odvolacím dôvodom DSD Súdnemu dvoru vytýka, ze skreslil význam zmluvy o uzívaní loga. 1. Argumenty úcastníkov konania 100. Na podporu tohto odvolacieho dôvodu uvádza zalobca niekolko argumentov. 101. Po prvé podla DSD Súd prvého stupna konstatoval, ze DSD na základe tejto zmluvy udeluje izolovanú licenciu na pouzitie loga Der Grüne Punkt, teda licenciu na oznacovanie predajných obalov, ktoré nevyuzívajú systém DSD. Súd prvého stupna sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia skreslením významu zmluvy o uzívaní loga. 102. Zalobca vytýka Súdu prvého stupna, ze nevzal do úvahy jeho tvrdenia preukazujúce, ze neudeluje izolovanú licenciu a ze zmluva o uzívaní loga sa obmedzuje na udelenie práva na pouzívanie loga zúcastneným podnikom na úcel prevzatia povinností odberu a zhodnocovania vyplývajúcich z nariadenia o obaloch zo strany DSD. V dôsledku toho je DSD toho názoru, ze ak sa zmluva o uzívaní loga obmedzuje na udelenie práva na umiestnenie loga na obaly, ktoré tak umoznuje prevzatie zodpovednosti za tieto obaly jeho systémom zneskodnovania, nedoslo k nezhode medzi sluzbami, ktoré ponúka, a poplatkom. Zneuzitie je teda vylúcené. 103. Po druhé DSD tvrdí, ze výklad zmluvy o uzívaní loga Súdom prvého stupna je v rozpore s obsahom spisov. Z korespondencie medzi DSD a Komisiou v priebehu správneho konania totiz vyplynulo, ze DSD neudelil izolovanú licenciu, ale ze iba odmietol súhlasit s tým, aby mohli byt obaly urcené pre konkurencné systémy oznacené logom Der Grüne Punkt. 104. Po tretie zalobca Súdu prvého stupna vytýka, ze skreslil význam dôkazov, na základe ktorých rozhodol a vzhladom na ktoré konstatoval, ze zalobca ponúkal izolovanú licenciu. Súd prvého stupna sa najmä dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval v rozsudku Oberlandesgericht Düsseldorf z 11. augusta 1998, Hetzel a v rozsudku Bundesgerichtshof z , Bäko, v staznostiach, ktoré prerokúvala Komisia, rovnako ako aj v rámci tézy pôvodne predlozenej zalobcom, ze DSD ponúkal izolovanú licenciu. 105. Zalobca má na mysli v skutocnosti bod 163 napadnutého rozsudku, podla ktorého Súd prvého stupna rozhodol, ze "potreby vlastné fungovaniu systému DSD by nemohli byt schopné odôvodnit správanie zalobcu, oznacené v rozsudkoch [Hetzel a Bäko], citovaných Komisiou..., v rôznych staznostiach predlozených Komisii... a téze predlozenej pôvodne DSD v jeho zalobe..., spocívajúce vo vyzadovaní poplatku za vsetky obaly uvedené na trh v Nemecku s logom Der Grüne Punkt, zatial co je predlozený dôkaz, ze niektoré z týchto obalov boli odobraté a zhodnotené iným hromadným systémom alebo individuálnym systémom". 106. Komisia pripomína, ze pre konstatovanie zneuzitia vychádza výlucne z poplatkového rezimu definovaného v zmluve o uzívaní loga. Spresnuje, ze nepomer medzi pozadovaným poplatkom a sluzbou skutocne poskytnutou DSD má vztah k uzívaniu ochrannej známky iba v rozsahu, v akom DSD vyuzíva logo Der Grüne Punkt na vykonávanie hospodárskeho tlaku na podniky zúcastnené na jeho systéme. 107. Vfw, Landbell a BellandVision uvádzajú, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, kedze DSD môze odôvodnit svoje odvolanie iba porusením právnych ustanovení Súdom prvého stupna a nie údajným nesprávnym posúdením skutkových okolností. 2. Posúdenie 108. Chápem, ze zalobca vytýka Súdu prvého stupna to, ze z ním vykonaného posúdenia spisu a dôkazov vyvodil, ze DSD udeluje licenciu na pouzívanie loga Der Grüne Punkt zúcastneným podnikom pre obaly, ktoré nie sú odoberané ani zhodnocované jeho systémom. Podla zalobcu Súd prvého stupna mal vylozit zmluvu o uzívaní loga ako zmluvu viazucu poplatok výlucne na poskytnuté plnenie. 109. Podla môjho názoru sa zalobca vo veci tvrdení Súdu prvého stupna mýli. 110. Totiz po tom, co objasnil tvrdenia úcastníkov, Súd prvého stupna v bode 141 napadnutého rozsudku na úvod pripomína, ze "iba ustanovenia zmluvy o uzívaní loga týkajúce sa poplatku sú napadnutým rozhodnutím oznacené za zneuzívajúce (a to § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 zmluvy)". Súd prvého stupna pokracuje konstatovaním, ze "napadnuté rozhodnutie nekritizuje skutocnost, ze § 3 ods. 1 zmluvy ukladá výrobcovi alebo predajcovi, ktorý sa snazí vyuzívat systém DSD, umiestnit logo Der Grüne Punkt na kazdý dorucený obal urcený na vnútrostátnu spotrebu". 111. Vo vysvetlení právneho rámca Súd prvého stupna v bode 17 napadnutého rozsudku uviedol, ze suma poplatku plateného podnikmi zúcastnujúcimi sa systému DSD slúzi na základe § 4 ods. 2 a 3 zmluvy o uzívaní loga výlucne na pokrytie nákladov zberu, triedenia a zhodnotenia, ako aj s tým súvisiacich administratívnych nákladov. 112. Z vyssie uvedeného vyvodzujem, ze Súd prvého stupna jasne identifikoval povinnosti DSD na základe tejto zmluvy, rovnako ako aj protihodnotu, ktorá musí byt zaplatená výrobcom alebo predajcom a ktorá nadobúda podobu poplatku. To, co sa vytýka DSD je nerovnováha medzi týmto poplatkom pozadovaným od zúcastnených podnikov a skutocne poskytnutým plnením, pretoze hoci sú aj urcité obaly preberané konkurencným systémom, DSD si na základe zmluvy o uzívaní loga necháva platit poplatok za tieto obaly, poplatok, ktorý, pripomínam, slúzi výlucne na pokrytie nákladov zberu, triedenia a zhodnotenia, ako aj s tým súvisiacich administratívnych nákladov. 113. Súd prvého stupna teda podla môjho názoru nevylozil zmluvu o uzívaní loga v tom zmysle, ze udeluje licenciu na pouzívanie loga Der Grüne Punkt zúcastneným podnikom pre obaly, ktoré nie sú preberané ani zhodnocované systémom DSD. 114. Tak, ako to zdôraznila Komisia, logo Der Grüne Punkt má vztah k zmluve o uzívaní loga iba v rozsahu, v akom toto logo plní úlohu identifikácie. Zalobca to sám pred Súdom prvého stupna uviedol. V bode 124 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna totiz pripomenul tvrdenia DSD, podla ktorých "ochranná známka Der Grüne Punkt tak súcasne umoznuje oznacenie obalov, ktoré sú prevedené do systému DSD... a upozornenie spotrebitela, co musí s nimi robit". 115. Myslím si teda, ze Súd prvého stupna správne vychádzal z nasledujúceho predpokladu. Cielom zmluvy o uzívaní loga je umoznit zúcastneným podnikom oslobodit sa od povinnosti preberania a zhodnocovania obalov. Ako odplatu za tieto plnenia musia podniky platit DSD poplatok za vsetky oznámené obaly, ci uz sú tieto obaly skutocne prevzaté systémom DSD, alebo nie, pricom logo slúzi na identifikáciu odoberaných obalov. 116. V dôsledku toho sa mi zdá, ze druhý odvolací dôvod musí byt ako nedôvodný tiez zamietnutý. C -- O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení a skreslení významu nariadenia o obaloch v dôsledku nemoznosti domáhat sa výlucnosti loga Der Grüne Punkt 117. Svojím tretím odvolacím dôvodom zalobca Súdu prvého stupna vytýka, ze dostatocne neodôvodnil tvrdenie, podla ktorého ochranná známka Der Grüne Punkt nemôze tazit z pozadovanej výlucnosti a ze týmto tvrdením skreslil význam nariadenia o obaloch a porusil právo k ochranným známkam. 118. Na podporu tohto odvolacieho dôvodu uvádza zalobca niekolko argumentov. 119. Svojím prvým argumentom sa zalobca domnieva, ze Súd prvého stupna tým, ze konstatoval, ze zalobca sa nemôze domáhat výlucnosti ochrannej známky Der Grüne Punkt, vychádzal výlucne z kontradiktórneho zhrnutia predneseného na pojednávaní, a teda dostatocne toto tvrdenie nezdôvodnil. 120. Podla svojho druhého argumentu je zalobca toho názoru, ze vyjadrenie Súdu prvého stupna, podla ktorého výrobca alebo predajca obalov prevádza na DSD urcité mnozstvá materiálov, je v rozpore s ustanoveniami zmluvy o uzívaní loga, ustanoveniami nariadenia o obaloch a poziadavkou vyplývajúcou z práva ochranných známok, podla ktorej obaly patriace do systému DSD musia byt identifikovatelné. 121. Svojím tretím, stvrtým a piatym argumentom DSD vytýka Súdu prvého stupna, ze skreslene vylozil nariadenie o obaloch, ked konstatoval po prvé, ze obal môze patrit zároven do systému DSD a do iného hromadného systému, po druhé, ze predajca zúcastnujúci sa na hromadnom systéme môze následne splnit svoje povinnosti odberu a zhodnotenia prostredníctvom individuálneho systému, po tretie, ze predajca plniaci také povinnosti prostredníctvom individuálneho systému sa môze následne zapojit do hromadného systému. 122. Svojím siestym argumentom sa DSD domnieva, ze tvrdenie Súdu prvého stupna, podla ktorého obaly, ktoré nie sú zneskodnované systémom DSD, môzu mat umiestnené logo Der Grüne Punkt, zbavuje toto logo svojho osobitého charakteru a je zjavne v rozpore so zásadou transparentnosti vyslovenou v nariadení o obaloch. 123. Napokon svojím siedmym argumentom je zalobca toho názoru, ze zamietnutie uznania výlucnosti loga Der Grüne Punkt Súdom prvého stupna je nezlucitelné s právom k ochranným známkam. 1. O prvom argumente tretieho odvolacieho dôvodu zalozeného na nedostatocnom odôvodnení a) Tvrdenia úcastníkov konania 124. DSD zastáva názor, ze tvrdenie uvedené v bode 161 napadnutého rozsudku, podla ktorého ochranná známka Der Grüne Punkt nemôze tazit z pozadovanej výlucnosti, je nedostatocne odôvodnené. Konkrétne zalobca Súdu prvého stupna vycíta, ze vychádzal z kontradiktórneho zhrnutia predneseného na pojednávaní bez toho, aby bolo na základe napadnutého rozsudku alebo zápisnice z pojednávania mozné urcit, co bolo predmetom uvedeného zhrnutia. 125. Komisia tvrdí, ze posúdenie odôvodnení zalozených na práve ochranných známok vo svojej podstate nespocíva na okolnostiach zhrnutých na pojednávaní. b) Posúdenie 126. Rovnako ako Komisia si myslím, ze toto tvrdenie treba zamietnut ako nedôvodné. 127. Súd prvého stupna totiz v bode 139 napadnutého rozsudku uvádza, ze kontradiktórne zhrnutie prednesené na pojednávaní mu umoznuje vyslovit nasledujúce tvrdenie. "v dôsledku toho z uvedeného vyplýva, ze výrobca alebo predajca obalov neprevádza na DSD urcité mnozstvo obalov urcených na to, aby boli oznacené logom Der Grüne Punkt, ale skôr mnozstvo materiálov, ktoré tento výrobca alebo tento predajca uvedie na trh v Nemecku a ktorých odobratie a zhodnotenie zamýsla zverit systému DSD. Je teda mozné pre výrobcu alebo predajcu obalov vyuzívat zmiesané systémy na to, aby splnili miery zhodnotenia stanovené v [nariadení o obaloch]". 128. Na základe tohto tvrdenia Súd prvého stupna preskúmal kritiku predkladanú zalobcom k analýze prednesenej v spornom rozhodnutí a najmä k odôvodneniam vztahujúcim sa na právo ochranných známok. 129. V bodoch 103 az 114 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna oznacil tvrdenia prednesené úcastníkmi pocas ústnej casti konania a vztahujúce sa na odôvodnenie sporných ustanovení zmluvy o uzívaní loga právom ochranných známok. 130. V bode 156 napadnutého rozsudku potom Súd prvého stupna uviedol, ze vyplýva z rozsudku Kammergericht Berlin zo 14. júna 1994, ze "[ochranná známka Der Grüne Punkt] 'sa obmedzuje na oznámenie pre dotknutú sluzbu, ze výrobok, na ktorom je umiestnená, môze byt zneskodnený prostredníctvom systému DSD` bez toho, aby poskytla údaj o kvalite ponúkanej sluzby". Súd prvého stupna dodáva, ze "v prípade pridelenia casti obalov konkurentovi DSD sa spotrebitel môze slobodne rozhodnút, ci zhodnotí obal systémom DSD, alebo konkurencným systémom". 131. Súd prvého stupna z toho v bode 157 napadnutého rozsudku vyvodil záver, ze "nakolko funkciou loga Der Grüne Punkt je stotoznit moznost zneskodnenia dotknutého obalu prostredníctvom systému DSD a ze logo môze byt umiestnené spolocne s inými znakmi alebo inými mechanizmami umoznujúcimi stotoznit inú moznost zneskodnenia prostredníctvom individuálneho systému alebo konkurencného hromadného systému, nemozno tvrdit, ze napadnuté rozhodnutie neprimerane zasahuje do práva ochranných známok alebo v kazdom prípade spôsobuje zásah neodôvodnený nevyhnutnostou vyhnút sa zneuzitiu dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES". 132. Okrem toho Súd prvého stupna v bode 158 napadnutého rozsudku odpovedal na tvrdenie zalobcu spochybnujúce tvrdenie obsiahnuté v spornom rozhodnutí, podla ktorého z rozsudku Kammergericht Berlin vyplýva, ze základná funkcia loga Der Grüne Punkt je splnená vtedy, ked to signalizuje spotrebitelovi, ze má moznost nechat obal zneskodnit prostredníctvom DSD. Súd prvého stupna uvádza, ze toto tvrdenie nie je relevantné, kedze "sa obmedzuje na poukázanie na osobitný kontext, ktorého sa týka rozsudok... bez toho, aby spochybnil záver, ku ktorému dospela Komisia, a to, ze viaceré oznacenia informujúce spotrebitela o správaní, ktoré je potrebné dodrzat, pokial ide o rôzne systémy schopné odobratia a zhodnotenia, môzu byt uvedené na rovnakom obale". 133. Súd prvého stupna pokracoval v bode 159 napadnutého rozsudku tým, ze vysvetlil, ze výsledky prieskumov verejnej mienky, o ktoré sa opiera zalobca a ktoré podla neho potvrdzujú rozlisovaciu spôsobilost ochrannej známky nespochybnujú odôvodnenie vysvetlené v spornom rozhodnutí. Súd prvého stupna v tomto ohlade uvádza, ze "je totiz logické, ze spotrebitelia identifikujú logo Der Grüne Punkt umiestnené na obale ako oznacenie, ze tento obal môze byt odovzdaný do zariadení na zber umiestnených v blízkosti ich obydlia. Napriek tomu to neumoznuje rozpoznat reakcie týchto spotrebitelov v prípade obalu, na ktorom sú umiestnené viaceré logá stotoznujúce hromadné systémy. Komisia a vedlajsí úcastníci konania uvádzajú v tomto ohlade to, co sa potvrdilo na pojednávaní, ze zariadenia na zber pouzívané týmito systémami sú vo vseobecnosti tie isté a ze spotrebitel spravidla odlozí obaly do týchto zariadení v závislosti od pouzitého materiálu a nie v závislosti od loga umiestneného na obale". 134. Zalobca rovnako pred Súdom prvého stupna uviedol, ze umiestnenie ochrannej známky Der Grüne Punkt na obal zapojený do konkurencného systému poskodzuje rozlisovaciu funkciu tejto ochrannej známky, pretoze spotrebitelia sú uvádzaní do omylu vo vsetkých prípadoch predvídaných v spornom rozhodnutí. V prípade existencie kombinácie individuálneho systému so systémom DSD zalobca tvrdí, ze okolo 48,4% spotrebitelov nechápalo kontradiktórne informácie predstavované informáciou o odbere v obchode a informáciou sprostredkovanou logom Der Grüne Punkt o odbere v blízkosti bydliska prostredníctvom systému DSD. ( [13]11 ) 135. Súd prvého stupna na toto tvrdenie odpovedal v bode 160 napadnutého rozsudku a uvádza, ze "[uvedené] tvrdenie vychádzajúce z klamania vo vztahu k verejnosti, ktorej je adresovaná ochranná známka, nemôze uspiet... kedze zmluva o uzívaní loga sa týka iba uzívatelov tohto loga, a to výrobcov a predajcov obalov, ktorí vyuzívajú systém DSD a nie spotrebitelov". 136. Súd prvého stupna svoju analýzu koncí tým, ze v bode 161 napadnutého rozsudku uvádza, ze "prijatie výlucnosti pozadovanej zalobcom má iba ten úcinok, ze bráni výrobcom a predajcom obalov vyuzívat zmiesaný systém a oprávnenie moznosti pre zalobcu byt odmenený za sluzbu, o ktorej dotknuté osoby preukázali, ze nebola konkrétne uskutocnená, pretoze bola zverená inému hromadnému systému alebo individuálnemu systému podla spôsobov definovaných v clánku 1 [sporného] rozhodnutia". 137. Vzhladom na vsetky tieto okolnosti som toho názoru, ze odôvodnenie Súdu prvého stupna týkajúce sa argumentu, podla ktorého ochranná známka Der Grüne Punkt nemôze tazit z výlucnosti pozadovanej zalobcom nespocíva, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, v podstate na kontradiktórnom zhrnutí prednesenom na pojednávaní a netrpí ziadnym nedostatkom. 138. Som teda toho názoru, ze prvý argument tretieho odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 2. O druhom argumente tretieho odvolacieho dôvodu zalozeného na nerespektovaní obsahu spisov a práva Spolocenstva v oblasti ochranných známok a) Tvrdenia úcastníkov konania 139. Podla DSD, tvrdenie uvedené v bode 139 napadnutého rozsudku, podla ktorého "výrobca alebo predajca obalov neprevádza na DSD urcité mnozstvo obalov urcených na to, aby boli oznacené logom Der Grüne Punkt, ale skôr mnozstvo materiálov, ktoré tento výrobca alebo tento predajca uvedie na trh v Nemecku a ktorých odobratie a zhodnotenie zamýsla zverit systému DSD" má byt zjavne v rozpore s ustanoveniami zmluvy o uzívaní loga týkajúcimi sa oznámenia a udelovania licencií, ustanoveniami nariadenia o obaloch týkajúcimi sa zbavenia povinnosti odberu, poziadavkou transparentnosti uvedeného nariadenia a napokon, poziadavkou vyplývajúcou z práva ochranných známok, podla ktorej obaly patriace do systému DSD musia byt identifikovatelné. b) Posúdenie 140. Tak ako to uvádza Komisia, zalobca v rámci druhého argumentu tretieho odvolacieho dôvodu jednoducho len poukazuje na svoje pripomienky týkajúce sa vnútrostátneho právneho rámca bez toho, aby preukázal väzbu medzi týmto právnym rámcom a jeho kritikou týkajúcou sa konstatovaní Súdu prvého stupna, ktorých sa daný argument týka. Uvedený argument neobsahuje ziadne vysvetlenie právnych dôvodov preukazujúce, v com sa mal Súd prvého stupna dopustit nesprávneho právneho posúdenia. 141. Pripomínam vsak, ze podla clánku 225 ES, clánku 51 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 prvého odseku písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora musí odvolanie presne oznacovat kritizované casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje rovnako, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh. ( [14]12 ) 142. Za týchto podmienok som toho názoru, ze druhý argument tretieho odvolacieho dôvodu treba povazovat za neprípustný. 3. O tretom, stvrtom a piatom argumente tretieho odvolacieho dôvodu zalozených na skreslení významu nariadenia o obaloch 143. Zalobca Súdu prvého stupna vytýka, ze skreslil význam nariadenia o obaloch tým, ze konstatoval po prvé, ze obal môze patrit zároven do systému DSD, ako aj do iného hromadného systému, po druhé, ze predajca zúcastnený na hromadnom systéme môze následne splnit svoje povinnosti prostredníctvom individuálneho systému, po tretie, ze predajca plniaci si svoje povinnosti prostredníctvom individuálneho systému sa následne môze pripojit k hromadnému systému. a) O tretom argumente tretieho odvolacieho dôvodu i) Tvrdenia úcastníkov konania 144. DSD tvrdí, ze tvrdenia uvedené v bodoch 129 a 154 napadnutého rozsudku, podla ktorých obal zverený DSD môze zároven patrit do iného systému odberu a zhodnocovania, ako je systém DSD, predstavujú skreslenie významu nariadenia o obaloch. 145. Zalobca uvádza, ze tieto tvrdenia sú zjavne v rozpore s právnou zásadou upravujúcou obaly, podla ktorej je konkrétny obal bud podrobený povinnosti odberu, alebo je tejto povinnosti zbavený. Je teda názoru, ze obal nemôze, na rozdiel od príslusného tvrdenia Súdu prvého stupna, patrit do dvoch alebo viacerých systémov zneskodnovania. 146. V tomto ohlade zalobca preberá príklad citovaný Súdom prvého stupna v bode 134 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna vysvetluje, ze v rámci zariadení rýchleho stravovania, "ak konecný spotrebitel kúpi sendvic predaný v obale urcenom na zachovanie teploty, tento spotrebitel sa môze slobodne rozhodnút, ci spotrebuje tento výrobok na mieste a vráti obal do kosov poskytnutých restauracným retazcom rýchleho obcerstvenia v rámci jeho individuálneho systému, alebo odnesie tento výrobok k sebe, aby neskôr odovzdal obal do zariadení na zber DSD umiestnených v blízkosti jeho obydlia". Súd prvého stupna pokracuje a dospieva k záveru, ze "tento obal môze byt teda vrátený do dvoch systémov zberu a zhodnotenia ponúkaných restauracným retazcom rýchleho obcerstvenia na splnenie povinností stanovených v [nariadení o obaloch]". 147. DSD uvádza, ze dokonca aj v odvetví restauracných retazcov rýchleho obcerstvenia nemôze obal patrit, na rozdiel od toho, co konstatoval Súd prvého stupna, do dvoch systémov zberu. Podla DSD, ak sa môze stat, ze obal bude odovzdaný na mieste v rámci individuálneho systému alebo odobratý hromadným systémom, môze íst iba o omyl na strane spotrebitela. Zalobca teda zdôraznuje dôlezitost jasného oznacenia toho, aký je spôsob zneskodnenia predvídaný pre kazdý obal. 148. Komisia uvádza, ze v rámci zmiesaného riesenia, ktoré vyuzíva dva hromadné systémy, je výrobca alebo predajca obalov zaviazaný transparentnostou, pokial ide o to, o ktorý z dvoch systémov ide. Obaly by teda niesli dve odlisné oznacenia slúziace na identifikáciu týchto systémov. Komisia zastáva názor, ze také riesenie je mozné, kedze uvedené systémy sú zodpovedné za obaly vymedzené iba podla ich mnozstiev. Komisia rovnako uvádza, ze v prípade konkurencie medzi hromadnými systémami sú obaly zbierané do tých istých kontajnerov. ii) Posúdenie 149. Myslím si, ze konstatovanie prednesené Súdom prvého stupna v bode 154 napadnutého rozsudku, podla ktorého obal zverený DSD môze patrit pod viaceré systémy zneskodnovania, neskresluje význam nariadenia o obaloch. 150. Totiz hned uvádzam, ze v bode 10 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze "vo svojich pripomienkach z 24. mája 2000 dorucených Komisii v rámci správneho konania... nemecké orgány uviedli, ze nariadenie o obaloch umoznovalo predajcovi spojit odobratie v blízkosti obchodu v rámci individuálneho systému so zberom v blízkosti konecného spotrebitela v rámci hromadného systému s úcastou na hromadnom systéme iba pre cast obalov, ktoré uviedol na trh". 151. Rovnako Súd prvého stupna v bode 45 napadnutého rozsudku pripomenul, ze "[sporné] rozhodnutie tiez zdôraznuje, ze z neskorsej odpovede nemeckých orgánov vyplýva, ze § 6 ods. 3 [nariadenia o obaloch] neimplikuje, ze je mozné len vyuzitie jediného systému. Nemecké orgány tak nikdy nemali v úmysle umoznit uvedenie len jedného hromadného systému v celej krajine alebo v kazdej spolkovej krajine". 152. Práve na základe týchto tvrdení Súd prvého stupna podla mna oprávnene mohol v bode 131 napadnutého rozsudku uviest, ze podla prílohy I § 6 nariadenia o obaloch sú miery zhodnocovania vypocítavané v percentách mnozstva materiálu uvedeného na trh a úcinne odobratého a zhodnoteného a ze v bode 1 ods. 2 tejto prílohy je spresnené, ze relevantné mnozstvá obalov sú urcené v percentách mnozstva. 153. Súd prvého stupna potom v bodoch 132 az 135 napadnutého rozsudku vysvetlil, ze kedze miery zhodnotenia sú vypocítavané na základe percentuálneho podielu mnozstva materiálu, rozdelenie medzi niekolko systémov je mozné bez toho, aby bolo nevyhnutné zdôraznovat vopred definované mnozstvá obalov. Súd prvého stupna ilustroval svoj názor pomocou príkladu týkajúceho sa restauracného retazca rýchleho obcerstvenia. Preukázal teda, ze v rámci takej siete sa presadzuje kombinácia individuálneho systému so systémom DSD, kedze existuje moznost výrobok spotrebovat na mieste alebo si ho odniest. Súd prvého stupna pokracoval vysvetlením, ze "v zmluvnom vztahu medzi zalobcom a výrobcom alebo predajcom obalov je dôlezité zabezpecenie toho, aby mnozstvá materiálov, ktoré sa majú zhodnotit a uvedené na trh boli úcinne odobraté a zhodnotené na úcely dosiahnutia mier stanovených v [nariadení o obaloch]". 154. V bodoch 136 az 138 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna vysvetlil, ze existujú opravné mechanizmy, ktoré umoznujú splnit povinnosti ulozené uvedeným nariadením. Súd prvého stupna najmä poznamenal, ze ak individuálny systém nepostacuje na splnenie mier zhodnotenia, výrobca alebo predajca obalov sa môze odvolat na hromadný systém na úcel odberu chýbajúcich mnozstiev. 155. Napokon nariadenie o obaloch samotné ponúka túto moznost vo svojom § 6 ods. 1 uvádzajúc, ze ak predajcovia neplnia povinnosti odberu a zhodnotenia odberom na mieste dodania, musia povinnost splnit prostredníctvom hromadného systému. ( [15]13 ) 156. Vzhladom na hore uvedené skutocnosti som toho názoru, ze tretí argument musí byt tiez zamietnutý ako nedôvodný. b) O stvrtom a piatom argumente tretieho odvolacieho dôvodu i) Tvrdenia úcastníkov konania 157. DSD navyse tvrdí, ze tvrdenie uvedené v bode 137 napadnutého rozsudku, podla ktorého by sa predajca, ktorý sa zúcastnuje na hromadnom systéme, následne mohol osobne postarat o odber a zhodnotenie, predstavuje skreslenie významu informácií v spise. Toto tvrdenie by najmä bolo v rozpore so základnou zásadou nariadenia o obaloch, podla ktorej má úcast na hromadnom systéme odberu poverenom povinnostou zhodnocovania za následok zbavenie spod povinností zneskodnovania. Podla DSD, pre obaly patriace do hromadného systému nie je mozné následne sa uchýlit k individuálnemu systému. 158. Rovnako DSD poznamenáva, ze uvedené tvrdenie, podla ktorého by predajca, ktorý sa rozhodol uchýlit sa k individuálnemu systému pre urcité obaly následne mohol splnit svoje povinnosti vyplývajúce z uvedeného nariadenia odkúpením urcitého mnozstva obalov od hromadného systému, predstavuje skreslenie významu nariadenia o obaloch. 159. odberu a Komisia zastáva názor, ze Súd prvého stupna nevychádza z predpokladu následného plnenia povinností zhodnocovania, ale má na zreteli predpoklad znízenia poplatku dlhovaného hromadnému systému v prípade zberu nezhodujúceho sa s ulozenou mierou. ii) Posúdenie 160. Som toho názoru, ze Súd prvého stupna sa nedopustil skreslenia významu obsahu spisu, ked v bode 137 napadnutého rozsudku konstatoval, ze restauracný retazec rýchleho obcerstvenia môze pozadovat znízenie svojho poplatku plateného hromadnému systému vtedy, ked prostredníctvom individuálneho systému tento retazec preukáze, ze odobral mnozstvá obalov, ktoré mu boli zverené. 161. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, som totiz názoru, ze v tomto prípade nejde o následné vyuzitie individuálneho systému na odber a zhodnotenie obalov. Pripomínam, ze Súd prvého stupna pri uvedenom príklade vychádzal z predpokladu, podla ktorého restauracný retazec rýchleho obcerstvenia od pociatku kombinuje individuálny systém a hromadný systém. 162. Vychádzajúc z tohto predpokladu Súd prvého stupna uviedol, ze je mozné zaviest opravné mechanizmy vtedy, ked sa individuálnemu systému nepodarí splnit povinnosti zatazujúce predajcu alebo naopak, dokázal vyzbierat urcené mnozstvá. V poslednom uvedenom prípade Súd prvého stupna vysvetluje, ze "restauracný retazec rýchleho obcerstvenia môze ziadat znízenie poplatku od dotknutého hromadného systému, kedze tento retazec preukáze, ze odobral a zhodnotil [mnozstvá], ktoré... boli zverené [hromadnému systému]". 163. Koniec koncov zalobca sám túto moznost predvídal. V bodoch 60 a 61 odôvodnenia sporného rozhodnutia totiz uviedol, ze DSD pred prijatím tohto rozhodnutia prevzal záväzok nevyberat poplatok za cast obalov odoberaných individuálnym systémom, ked sa výrobca alebo predajca obalov rozhodli kombinovat systém DSD s individuálnym systémom. 164. Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého sa mal Súd prvého stupna dopustit skreslenia významu nariadenia o obaloch, ked konstatoval, ze predajca, ktorý sa rozhodol uchýlit sa k individuálnemu systému, môze následne splnit svoje povinnosti nakúpením urcitého mnozstva obalov od hromadného systému, som názoru, ze musí byt tiez zamietnuté. 165. Súd prvého stupna v bode 9 napadnutého rozsudku pripomenul, ze "§ 6 ods. 1 deviata veta nariadenia uvádza, ze ak predajca nesplní svoju povinnost odobratia a zhodnotenia prostredníctvom individuálneho systému, musí tak urobit prostredníctvom hromadného systému". 166. V dôsledku toho som názoru, ze stvrtý a piaty argument tretieho odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 4. O siestom argumente tretieho odvolacieho dôvodu zalozenom na porusení nariadenia o obaloch a) Tvrdenia úcastníkov konania 167. DSD uvádza, ze bod 154 napadnutého rozsudku je postihnutý nesprávnym právnym posúdením v rozsahu, v akom Súd prvého stupna konstatoval, ze na obaloch nezneskodnovaných systémom DSD môze byt umiestnené logo Der Grüne Punkt. DSD je názoru, ze taká moznost zbavuje logo jeho rozlisovacej spôsobilosti a je zjavne v rozpore so zásadou nariadenia o obaloch, podla ktorej spotrebitelia a orgány musia byt schopné jasne urcit, ci je obal podrobený povinnosti odberu v bode predaja alebo nie. 168. Komisia pripomína, ze DSD mylne pripisuje uvedenému nariadeniu prístup sústredený na individuálne odobratý obal. Podla Komisie nezodpovedá taký prístup hospodárskym podmienkam, ktoré rámcujú zmiesané riesenia, ktoré sú presne podporované na úcel plnenia ciela konkurencie. b) Posúdenie 169. Zastávam názor, ze tento argument treba tiez zamietnut. 170. Súd prvého stupna totiz v bode 124 napadnutého rozsudku uvádza, ze logo Der Grüne Punkt by podla DSD umoznovalo oznacit, ktoré obaly boli nan prevedené a spotrebitelovi signalizovat, co s nimi má robit, co by umoznovalo zarucit plnenie poslania zvereného DSD zúcastneným podnikom. 171. V bode 153 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna pripomína, ze "rôzne spôsoby reklamy upravené [nariadením o obaloch] -- a to oznacenie alebo akýkolvek iný prostriedok vhodný pre hromadné systémy (bod 2 hlavy 4 prílohy I § 6 [uvedeného nariadenia]) a upozornenie na moznost vrátenia obalu v predajnom mieste pre individuálne systémy (§ 6 ods. 1 tretia veta [uvedeného nariadenia]) -- umoznujú informovat konecného spotrebitela o rôznych moznostiach vrátenia ponúkaných pre dotknutý obal bez toho, aby sa uznala argumentácia zalobcu, podla ktorej umiestnenie loga Der Grüne Punkt na obal bráni odobratiu a zhodnoteniu prostredníctvom iného systému ako systému DSD". 172. Súd prvého stupna v bode 154 napadnutého rozsudku pokracuje tým, ze uvádza, ze "[nariadenie o obaloch] neupresnuje, ci môze byt logo Der Grüne Punkt umiestnené na obaloch zozbieraných v rámci konkurencného hromadného systému alebo individuálneho systému, ak splnajú okrem iného podmienky ulozené [uvedeným nariadením] na identifikáciu systému pouzívaného v spojení so systémom DSD. Takéto údaje môzu byt kumulatívne a rovnaký obal tak môze patrit súcasne do viacerých systémov. V tomto zmysle Komisia správne vykladá obsah povinnosti transparentnosti definovanej nemeckými orgánmi v ich pripomienkach, podla ktorých treba jasne definovat na vedomie spotrebitelov a orgánov, ktoré obaly podliehajú povinnosti odobratia v predajných miestach alebo v ich bezprostrednej blízkosti a ktoré tejto povinnosti nepodliehajú". 173. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, nejde tu o ponúknutie moznosti konkurencným systémom umiestnit logo Der Grüne Punkt na obaly, ktoré nie sú odoberané systémom DSD. Súd prvého stupna podla môjho názoru vychádza z predpokladu, podla ktorého sa výrobca alebo predajca obalov zapojil do systému DSD a do iného systému, hromadného alebo individuálneho. Teda na úcel respektovania povinnosti oboznámit o odbere pouzitého obalu, ktorá sa objavuje v nariadení o obaloch, musí byt mozné oznacit, akým systémom je obal odoberaný, aby, len co je obal pouzitý, spotrebitel mohol byt informovaný o moznostiach, ktoré sa mu ponúkajú. Napríklad sa to môze prejavit umiestnením na plastovú flasu loga Der Grüne Punkt a dalsieho loga oznacujúceho, ze iný systém môze tiez prevziat uvedenú flasu alebo este informáciou v bode predaja, podla ktorej môze byt flasa odovzdaná v tomto bode predaja. 174. Vzhladom na informácie objavujúce sa v nariadení o obaloch nevidím, v com sa mal Súd prvého stupna dopustit skreslenia významu tohto nariadenia, ked rozhodol, ze pre ten istý obal môze logo Der Grüne Punkt koexistovat s iným oznacením. Pripomínam, ze uvedené nariadenie na jednej strane ponúka výrobcovi alebo predajcovi moznost zapojit sa do viacerých systémov a na druhej strane zavádza povinnost oznacit, ako mozno obal vrátit. 175. Som teda názoru, ze siesty argument tretieho odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 5. O siedmom argumente tretieho odvolacieho dôvodu zalozeného na porusení práva ochranných známok 176. Kritizujúc tiez bod 161 napadnutého rozsudku DSD poznamenáva, ze konstatovanie, podla ktorého výlucnost pozadovaná DSD by nemala byt prijatá, kedze by mala iba ten úcinok, ze by bránila výrobcom a predajcom obalov vyuzívat zmiesaný systém, je nezlucitelné s právom ochranných známok. V tomto ohlade DSD poznamenáva, ze v súlade s nemeckou judikatúrou, a ako to ukazujú prieskumy verejnej mienky, logo Der Grüne Punkt ako ochranná známka odkazuje výlucne na DSD a na sluzby, ktoré ponúka. Právo ochranných známok by nebolo respektované vtedy, ak by sa logo Der Grüne Punkt ocitlo zbavené tejto funkcie výlucnosti výlucne preto, aby sa zarucila moznost zmiesaného systému. 177. Vzhladom na to, ze zalobca sa vo svojom stvrtom odvolacom dôvode dovoláva tiez porusenia práva Spolocenstva v oblasti ochranných známok Súdom prvého stupna myslím si, ze treba toto tvrdenie rozobrat v rámci toho odvolacieho dôvodu. D -- O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva Spolocenstva v oblasti ochranných známok 1. Tvrdenia úcastníkov konania 178. Svojím stvrtým odvolacím dôvodom sa DSD dovoláva porusenia práva Spolocenstva v oblasti ochranných známok z dôvodu konstatovania vykonaného v bode 161 napadnutého rozsudku Súdom prvého stupna, podla ktorého by ochrannej známke Der Grüne Punkt nemala byt uznaná pozadovaná výlucnost. DSD uvádza, ze na základe clánku 5 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov clenských státov v oblasti ochranných známok ( [16]14 ) dáva zapísaná ochranná známka svojmu majitelovi výlucné právo umoznujúce zabránit v uzívaní ochrannej známky pre tovary alebo sluzby zhodné alebo podobné tým, ktoré sú pokryté zapísanou ochrannou známkou. 179. Komisia zastáva názor, ze výlucnost opísaná v clánku 5 smernice 89/104 nemá nic spolocné s výlucnostou vysvetlenou v bode 161 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna iba vyvodil dôsledky z odôvodnenia uvedeného v bodoch 156 a 157 tohto rozsudku, podla ktorého ochranná známka Der Grüne Punkt sa obmedzuje na vyslovenie toho, pre príslusnú sluzbu, ze výrobok, na ktorom sa ochranná známka objavuje môze byt zneskodnený prostredníctvom systému DSD bez toho, aby poskytovala informáciu o kvalite poskytovanej sluzby. 180. Komisia dodáva, ze sporné rozhodnutie nevedie k protiprávnemu pouzitiu ochrannej známky, teda k pouzitiu zo strany osôb, s ktorými nepodpísal DSD zmluvu. 181. Vfw uvádza, ze logo nie je ochrannou známkou v klasickom zmysle. Zastáva názor, ze ochranná známka charakterizuje výrobky a sluzby, ktoré sú zhodné alebo podobné tým, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná. Pokial vsak ide o logo Der Grüne Punkt, kazdý výrobca by vyuzil svoje vlastné individuálne ochranné známky, aby oznacil výrobky. Toto logo by slúzilo výlucne na oznacenie úcasti na hromadnom systéme a nie na oznacenie zhodných alebo podobných výrobkov alebo sluzieb. 182. Podla Landbell a BellandVision je tento odvolací dôvod neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. 2. Posúdenie 183. Podla zalobcu mal Súd prvého stupna nesprávne rozhodnút, ze ochranná známka Der Grüne Punkt nemôze tazit z pozadovanej výlucnosti a mal tak porusit právo Spolocenstva v oblasti ochranných známok. 184. Tak ako to Súd prvého stupna vysvetlil v bode 124 napadnutého rozsudku, DSD je názoru, ze ochranná známka Der Grüne Punkt umoznuje zároven informovat, ktoré obaly sú prevádzané do systému DSD a oboznamovat spotrebitela o tom, co s nimi má robit, co umoznuje zarucit plnenie poslania zvereného DSD výrobcom alebo predajcom obalov zapojených do jeho systému. Podla DSD teda iba obaly, pre ktoré sa vyuzíva systém DSD, by mali byt oznacené logom Der Grüne Punkt. 185. Predsa vsak Súd prvého stupna v bodoch 156 az 161 napadnutého rozsudku rozhodol, ze skutocnost, ze na obale koexistuje toto logo a informácia vhodným spôsobom oznacujúca iný hromadný systém alebo informácia o moznosti vrátenia v obchode neposkodzuje základnú funkciu ochrannej známky, ktorou je identifikovat moznost zneskodnenia predmetného obalu prostredníctvom systému DSD. Súd prvého stupna je teda toho názoru, ze kedze spolocné umiestnenie uvedeného loga s inými oznaceniami alebo inými mechanizmami umoznujúcimi identifikovat dalsiu moznost zneskodnenia prostredníctvom individuálneho systému alebo konkurencného hromadného systému nenarúsa základnú funkciu ochrannej známky, zalobca nemôze uvádzat porusenie práva ochranných známok. 186. Okrem toho Súd prvého stupna v bode 160 napadnutého rozsudku spresnuje, ze "zmluva o uzívaní loga sa týka iba uzívatelov tohto loga, a to výrobcov a predajcov obalov, ktorí vyuzívajú systém DSD a nie spotrebitelov". 187. Myslím, ze tým, ze v bode 161 napadnutého rozsudku konstatoval, ze zalobca nemôze tazit z pozadovanej výlucnosti, ktorá prinása riziko zabránenia výrobcom a predajcom obalov uchýlit sa k zmiesanému systému a ospravedlnenia moznosti, aby bol zalobca odmenený za sluzbu, ktorú neposkytuje Súd prvého stupna, neporusil právo Spolocenstva v oblasti ochranných známok. 188. Treba totiz pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je osobitným cielom práva ochranných známok najmä zabezpecit majitelovi výlucné právo pouzívat ochrannú známku pre prvé uvedenie výrobku na trh a chránit ju tak proti konkurentom, ktorí by chceli zneuzit postavenie a povest ochrannej známky predávajúc výrobky neoprávnene opatrené touto ochrannou známkou. ( [17]15 ) 189. To je dôvod, pre ktorý clánok 5 ods. 1 smernice 89/104 predpokladá, ze zapísaná ochranná známka dáva svojmu majitelovi výlucné právo a ze majitel je tak schopný zakázat vsetkým tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku pouzívali oznacenie zhodné s ochrannou známkou pre výrobky alebo sluzby zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná. 190. V tejto veci si myslím, ze podniky zapojené do systému DSD iba pre cast ich obalov (prvý a druhý prípad) alebo pre obaly uvádzané na trh iného clenského státu (tretí prípad) nemôzu byt povazované za konkurentov DSD alebo za tretie osoby, ktoré neoprávnene predávajú výrobky opatrené logom Der Grüne Punkt. 191. V prvom a druhom prípade totiz výrobcovia a predajcovia uzatvorili s DSD zmluvu na odber a zhodnocovanie urcitých obalov. V tretom prípade sú výrobcovia a predajcovia drzitelmi licencie na pouzívanie loga Der Grüne Punkt na území iného clenského státu. 192. DSD teda sám vytvoril tento systém, ktorý zaväzuje umiestnit toto logo na vsetky obaly, aj ked urcité z týchto obalov nebudú odobraté uvedeným systémom. Títo výrobcovia a títo predajcovia nepouzívajú teda ochrannú známku Der Grüne Punkt neoprávnene, ale iba plnia svoju povinnost umiestnit uvedené logo na vsetky obaly bez ohladu na to, ci sú odoberané systémom DSD, alebo nie. 193. Okrem toho Súd prvého stupna správne v bode 156 napadnutého rozsudku pripomenul, ze základnou funkciou ochrannej známky Der Grüne Punkt je upozornit, ze obal, na ktorom je umiestnená táto ochranná známka, môze byt prevzatý systémom DSD. 194. Ked je logo Der Grüne Punkt zobrazené na obale, základná funkcia ochrannej známky je splnená, pretoze spotrebitel je upozornený na moznost umiestnit obal do kontajnerov DSD. Nedochádza teda, na rozdiel od toho, co zalobca uviedol na pojednávaní, k "zniceniu ochrannej známky". 195. Okrem toho si myslím, ze ochranná známka Der Grüne Punkt nepatrí do klasickej schémy práva ochranných známok. 196. Ochranná známka totiz pomáha spotrebitelovi uskutocnit informovanú volbu o tovare alebo sluzbe ponúkanej pod touto ochrannou známkou. Ak napríklad spotrebitel uz kúpil výrobok alebo sluzbu a tento výrobok alebo sluzba ho urcitým spôsobom uspokojili, najmä preto, pretoze tento výrobok alebo sluzba boli kvalitné, ochranná známka mu bude slúzit ako orientacný bod pre budúce nákupy tých istých výrobkov alebo sluzieb. Ochranná známka teda orientuje volbu spotrebitela. 197. V rámci systému DSD vsak nie je podla môjho názoru funkciou ochrannej známky Der Grüne Punkt orientovat spotrebitela pri volbe kupovaného výrobku. Ako to pripomenul Súd prvého stupna v bode 156 napadnutého rozsudku, táto ochranná známka slúzi na identifikáciou obalov, ktoré môzu byt spracúvané systémom DSD. 198. Podla mna, ked spotrebitel kupuje výrobok, na ktorom je zobrazené logo Der Grüne Punkt, tento spotrebitel si vybral tento výrobok napríklad pre kvalitu, ktorú zarucuje a nie preto, lebo vie, ze tento výrobok môze byt zneskodnený systémom DSD. Mozno si dost dobre predstavit, napríklad, ze spotrebitel kúpi vajcia pochádzajúce z ekologického polnohospodárstva, pretoze systém výroby vylucuje pouzitie pesticídov a umelých hnojív a zarucuje tak kvalitu vyhladávanú týmto spotrebitelom a nie preto, lebo na obale je vyobrazené logo Der Grüne Punkt upozornujúce tak na moznost odberu tohto obalu systémom DSD. 199. Bolo by to podla môjho názoru inak, ak by logo Der Grüne Punkt oznacovalo, ze výrobok, na ktorom je vyobrazené je výrobkom, ktorý je recyklovatelný alebo uz recyklovaný. Môzeme totiz oprávnene predkladat, ze urcití spotrebitelia so starostou o ochranu zivotného prostredia uprednostnujú výber výrobkov, ktorých obal je recyklovatelný alebo uz recyklovaný. V takom prípade má logo, ktoré oznacuje, ze obal kúpeného výrobku bol recyklovaný, nepopieratelne dosah na výber spotrebitela. To je napríklad prípad balenia papiera, na ktorom je vyobrazené logo oznamujúce spotrebitelovi, ze tento papier bol recyklovaný. Spotrebitel teda vykoná uvedomelú volbu. 200. Predsa vsak v tejto veci logo Der Grüne Punkt neznamená, ze obal je recyklovatelný. Toto logo len oznacuje, ze obal môze byt prevzatý systémom DSD, ktorý ho vytriedi a zhodnotí, ak taká moznost existuje. ( [18]16 ) 201. Myslím si teda, ze Súd prvého stupna mohol oprávnene v bodoch 156 a 160 napadnutého rozsudku konstatovat, ze na jednej strane "ochranná známka 'sa obmedzuje na oznámenie pre dotknutú sluzbu, ze výrobok, na ktorom je umiestnená, môze byt zneskodnený prostredníctvom systému DSD` bez toho, aby poskytla údaj o kvalite ponúkanej sluzby", a ze na druhej strane "zmluva o uzívaní loga sa týka iba uzívatelov tohto loga, a to výrobcov a predajcov obalov, ktorí vyuzívajú systém DSD a nie spotrebitelov". 202. Súd prvého stupna teda podla môjho názoru neporusil právo Spolocenstva v oblasti ochranných známok, ked v bode 161 napadnutého rozsudku uviedol, ze ochranná známka Der Grüne Punkt nemôze tazit z pozadovanej výlucnosti. 203. V dôsledku toho si myslím, ze stvrtý odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. E -- O piatom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 82 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 204. V rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu DSD uvádza, ze Súd prvého stupna porusil clánok 82 ES. 205. Súd prvého stupna vraj nedostatocne odôvodnil svoju analýzu a okrem toho skreslil význam obsahu spisu, ked rozhodol, ze DSD zaviedol zneuzívajúce správanie, ked poskytoval licencie na pouzívanie loga Der Grüne Punkt nezávisle od pouzívania systému DSD a ked vyzadoval platbu poplatku dlzného z dôvodu licencie vrátane situácie, kedy drzitel licencie predlozí dôkaz, ze systém DSD nevyuzil. 206. Okrem toho podla DSD sporné rozhodnutie by znamenalo, ze by bol povinný udelit licenciu zúcastneným podnikom pre obaly, ktoré nie sú odoberané ani zhodnocované jeho systémom. Podmienky nevyhnutné na udelenie nútenej licencie, ako sú vyjadrené judikatúrou Súdneho dvora, vsak v danej veci neboli splnené. Súd prvého stupna sa tým, ze nevysvetlil, v com by odmietnutie udelenia nútenej licencie predstavovalo zneuzitie práva, teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 207. Subsidiárne zalobca tvrdí, ze ak by aj udelil licenciu zúcastneným podnikom iba na samotné pouzívanie loga, napadnutý rozsudok by oprávnoval zúcastnovat sa na systéme DSD pre velmi malé mnozstvo obalov bez toho, aby DSD mohol ako protihodnotu vyzadovat primeraný poplatok a bez toho, aby mohol overit oprávnenost takého postupu. Konkrétne by zalobca nemohol overit, ci sú splnené dôvody, pre ktoré je podla sporného rozhodnutia nevyhnutné umiestnenie ochrannej známky Der Grüne Punkt na vsetky obaly (najmä vzhladom na dodatocné hospodárske náklady, ktoré by vyvolalo oddelené oznacovanie). 208. Co sa týka prvého tvrdenia, Komisia zastáva názor, ze zalobca nevysvetlil, v com by boli konstatovania Súdu prvého stupna nedostatocne odôvodnené, v rozpore s obsahom spisu, a v com by skreslovali význam vnútrostátneho práva. 209. Co sa týka druhého tvrdenia, Komisia zastáva názor, ze Súd prvého stupna sa zaoberal tvrdením zalobcu vztahujúcim sa na ulozenie nútenej licencie a preukázal, ze taká licencia nebola DSD ulozená. 210. Pokial ide o subsidiárne prednesené tvrdenie DSD, Komisia uvádza, ze v tomto prípade nejde o nútenú licenciu. Uvádza, ze tak ako to potvrdil Súd prvého stupna, sporné rozhodnutie stanovuje, ze ak sa podnik zúcastnuje na systéme DSD pri malom mnozstve obalov, poplatok je opodstatnený iba v rozsahu tejto malej úcasti. 211. Landbell a BellandVision pripomínajú, ze sporné rozhodnutie a napadnutý rozsudok sa nezakladajú na predpoklade licencie na pouzívanie loga Der Grüne Punkt nezávisle od pouzívania systému DSD, ale zaujímajú sa o výsku poplatku pripadajúceho na poskytnuté sluzby. 212. Podla Vfw piaty odvolací dôvod spocíva na mylnom chápaní predmetu sporu, kedy si Komisia nezelala ulozit DSD povinnost udelit licenciu, ale iba mu zabránit vyuzívat svoje dominantné postavenie na vylúcenie konkurencie iných systémov. 213. Interseroh poznamenáva, ze Súd prvého stupna nijako v napadnutom rozsudku nenaznacuje, ze DSD by ponúkal licenciu na pouzívanie loga Der Grüne Punkt nezávisle od pouzívania svojho systému. Tento rozsudok by ani nevytvoril povinnost DSD udelit licencie. Zneuzívanie konstatované Súdom prvého stupna spocívalo presne na skutocnosti, ze DSD ponúka licencie na pouzívanie tohto loga iba v kombinácii s povinnostou zaplatit poplatok za vyuzitie jeho sluzieb, aj ked zúcastnený podnik pre urcité obaly oznacené uvedeným logom nevyuzil systém DSD. 2. Posúdenie a) O prvom argumente piateho odvolacieho dôvodu 214. Práve tak, ako to uviedla Komisia, si myslím, ze prvý argument piateho odvolacieho dôvodu treba zamietnut. 215. Zalobca sa totiz obmedzuje na tvrdenie, ze Súd prvého stupna porusil clánok 82 ES, ked bez dostatocného odôvodnenia dospel k záveru, v rozpore s obsahom spisov a skresliac význam vnútrostátneho práva, ze zalobca zaviedol zneuzívajúce správanie. Zalobca nepodáva ziaden právny argument na podporu tohto tvrdenia a iba v poznámke pod ciarou poukazuje na bod 20 odvolania, ktorý uvádza, ze "tvrdenia [napadnutého] rozsudku sú teda zjavne kontradiktórne. Súd prvého stupna sa napokon nevyslovuje k tomu, ci sporné správanie predstavuje zneuzitie dominantného postavenia". 216. Na základe judikatúry pripomenutej v bode 141 týchto návrhov musí totiz odvolanie presne oznacovat kritizované casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje rovnako, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh. 217. Treba konstatovat, ze v tomto prípade to tak nie je. Som teda toho názoru, ze prvý argument piateho odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutý ako neprípustný. b) O druhom argumente piateho odvolacieho dôvodu 218. Svojím druhým argumentom zalobca uvádza, ze sporné rozhodnutie a napadnutý rozsudok ho zaväzujú udelit licenciu zúcastneným podnikom pre obaly, ktoré nie sú odoberané ani zhodnocované jeho systémom. Súd prvého stupna sa teda tým, ze nevysvetlil, v com by malo odmietnutie poskytnút nútenú licenciu predstavovat zneuzitie dominantného postavenia, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 219. Podla mna sa zalobca mýli pri kvalifikácii zneuzitia, ktoré sa mu vytýka. Myslím si totiz, ze vzhladom na hodnotiacu schému Súdu prvého stupna tento, na rozdiel o toho, co tvrdí zalobca, neuviedol, ze by zneuzitie spocívalo v odmietnutí DSD udelit nútenú licenciu a správne vysvetlil dôvody, pre ktoré vytýkal DSD zneuzitie jeho dominantného postavenia. 220. Zdôraznujem, ze Súd prvého stupna v bodoch 176 az 183 napadnutého rozsudku odpovedal na tvrdenie, ktoré mu zalobca predniesol v rámci svojho druhého zalobného dôvodu, podla ktorého clánok 3 a clánok 4 ods. 1 sporného rozhodnutia sú neúmerné, pretoze zaväzujú DSD udelit tretím osobám licenciu na pouzívanie ochrannej známky Der Grüne Punkt, a to v prípade neúcasti na systéme DSD. 221. Súd prvého stupna teda vysvetlil dôvody, pre ktoré bol toho názoru, ze sporné rozhodnutie, svojím clánkom 3 a clánkom 4 ods. 1 nezaviazalo DSD udelit licencie podnikom zapojeným do jeho systému pre obaly, ktoré neboli odobraté týmto systémom, ale smerovalo k ukonceniu zneuzívania tým, ze od neho ziadalo nevyberat poplatok za sluzbu, ktorú neposkytol. 222. V bode 178 napadnutého rozsudku totiz Súd prvého stupna pripomenul, ze zneuzívanie vytýkané DSD podla sporného rozhodnutia spocívalo vo vyzadovaní zaplatenia poplatku za vsetky obaly uvádzané na trh v Nemecku s logom Der Grüne Punkt. Súd prvého stupna pokracoval tým, ze uviedol, ze "podla [tohto] rozhodnutia poplatok nemozno vyzadovat, ak výrobcovia a predajcovia obalov, ktorí vyuzívajú systém DSD iba pre cast obalov uvádzaných na trh v Nemecku, preukázu, ze splnili povinnosti odobratia a zhodnotenia ulozené v [nariadení o obaloch] prostredníctvom konkurencných hromadných systémov alebo individuálnych systémov ([prvý a druhý prípad]). Rovnako poplatok nemozno vyzadovat, ak výrobcovia a predajcovia obalov, ktorí nevyuzívajú systém DSD v Nemecku, ale uvádzajú na trh v tejto krajine standardizovaný obal, ktorý uvádzajú na trh tiez v inom clenskom státe, pre ktorý pristúpia k systému odobratia uzívajúcemu logo Der Grüne Punkt, preukázu, ze splnili povinnosti ulozené v [uvedenom nariadení] prostredníctvom konkurencných hromadných systémov alebo individuálnych systémov ([tretí prípad])". 223. Vzhladom na tieto skutocnosti Súd prvého stupna v bode 180 napadnutého rozsudku uviedol, ze povinnosti ulozené clánku 3 a clánku 4 ods. 1 sporného rozhodnutia sa teda netýkajú tretích osôb, ale výrobcov alebo predajcov obalov, ktorí uzatvorili zmluvu s DSD a ktorí sú v inom clenskom státe drzitelmi licencie na uzívanie ochrannej známky Der Grüne Punkt v rámci systému odberu alebo zhodnocovania pouzívajúceho toto logo. 224. V bode 181 napadnutého rozsudku bol Súd prvého stupna názoru, ze "predmetom týchto povinností nie je ulozenie DSD povinnosti licencie bez casového obmedzenia na uzívanie ochrannej známky Der Grüne Punkt, ale iba prinútenie DSD nevyberat poplatok za vsetky obaly oznacené [týmto logom], ak sa preukáze, ze vsetky alebo iba cast týchto obalov bola odobratá a zhodnotená prostredníctvom iného systému". 225. Súd prvého stupna dospel k záveru, v bode 182 napadnutého rozsudku, ze "len co uzívatelia loga Der Grüne Punkt predlozia dôkaz o tom, ze mnozstvá obalov, pre ktoré nevyuzívajú systém DSD, boli úcinne odobraté a zhodnotené iným alebo inými hromadnými alebo individuálnymi systémami, ktoré vyuzívajú, nemôze zalobca tvrdit, ze je neprimerané od neho pozadovat, aby nebol odmenovaný za sluzbu, ktorú neposkytuje". 226. Z tejto analýzy podla môjho názoru vyplýva, ze Súd prvého stupna správne identifikoval zneuzitie dominantného postavenia vytýkané zalobcovi a správne vysvetlil, ze sporné rozhodnutie nesmerovalo k ulozeniu nútenej licencie zúcastneným podnikom, ale k ukonceniu zneuzívania vtedy, ked bolo preukázané, ze obaly nesúce logo Der Grüne Punkt boli odobraté iným systémom, ako je systém DSD. 227. V dôsledku toho si myslím, ze piaty odvolací dôvod je nedôvodný a musí byt rovnako zamietnutý. F -- O siestom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 3 nariadenia c. 17 a zásady proporcionality 1. Tvrdenia úcastníkov konania 228. Na podporu svojho siesteho odvolacieho dôvodu DSD Súdu prvého stupna vytýka analýzu, ktorá je nedostatocne odôvodnená a je v rozpore s obsahom spisov, rovnako ako aj porusenie clánku 3 nariadenia c. 17 a zásady proporcionality. DSD po prvé vysvetluje, ze nariadenie o obaloch a právo ochranných známok bránia tomu, aby bol povinný udelit licenciu na pouzívanie loga Der Grüne Punkt. Opatrenia ulozené clánkami 3 a nasl. sporného rozhodnutia, ktoré neberú do úvahy skutocnost, ze DSD neudeluje izolované licencie na pouzívanie loga teda znamenajú presne ulozenie takej povinnosti zalobcovi. 229. Po druhé DSD poznamenáva, ze je v rozpore s uvedeným nariadením a právom ochranných známok bránit mu vyzadovat od jeho klientov, aby umiestnili na obaly opatrené logom Der Grüne Punkt, ktoré ale nie sú zneskodnované systémom DSD, informáciu, ktorá umoznuje neutralizovat rozlisovací úcinok tohto loga. Zamietnuc v bode 200 napadnutého rozsudku tvrdenie DSD, podla ktorého obaly opatrené logom Der Grüne Punkt a zneskodnené systémom DSD musia byt spôsobilé rozlísenia od obalov, na ktorých je umiestnené to isté logo, ale ktoré nie sú zneskodnované týmto systémom, Súd prvého stupna nepochopil, ze clánok 3 sporného rozhodnutia predstavuje porusenie clánku 3 nariadenia c. 17, rovnako ako aj zásady proporcionality. 230. Komisia zastáva názor, ze prvé tvrdenie DSD, podla ktorého je v rozpore s nariadením o obaloch a právom ochranných známok, aby bol povinný udelit licenciu na pouzívanie loga Der Grüne Punkt, vychádza z mylného predpokladu, konkrétne ze Súd prvého stupna vychádzal z predpokladu izolovanej licencie na pouzívanie tohto loga. 231. Okrem toho, pokial ide o druhý argument, Komisia zastáva názor, ze Súd prvého stupna správne konstatoval, ze ani nariadenie o obaloch, ani právo ochranných známok nevyzadujú identifikáciu rôznych obalov pre pridelenie systému DSD alebo inému systému. 232. Vfw zastáva názor, ze DSD dostatocne nepodporil svoje tvrdenia prednesené v rámci tohto odvolacieho dôvodu. 233. Podla Landbell a BellandVision je tento odvolací dôvod neprípustný, kedze odvolanie musí presne oznacovat úcastníkov rozsudku alebo rozhodnutia, ktorého zrusenie sa vyzaduje, rovnako ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh. 2. Posúdenie 234. Co sa týka prvého argumentu siesteho odvolacieho dôvodu, podla ktorého sporné rozhodnutie zaväzuje zalobcu udelit licenciu na pouzívanie ochrannej známky Der Grüne Punkt a ktorý je podobný tomu, ktorý bol preskúmaný v rámci piateho odvolacieho dôvodu, poukazujem na svoje posúdenie vykonané v rámci uvedeného odvolacieho dôvodu. 235. V dôsledku toho som toho názoru, ze prvý argument siesteho odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 236. Svojím druhým argumentom DSD Súdu prvého stupna vytýka, ze zavrhol jeho tvrdenie, podla ktorého obaly nesúce logo Der Grüne Punkt a zneskodnované systémom DSD musia byt spôsobilé odlísenia od tých, na ktorých je umiestnené rovnaké logo, ale ktoré nie sú zneskodnované týmto systémom. Súd prvého stupna tak vykonal nedostatocnú analýzu, v rozpore s obsahom spisov a porusil clánok 3 nariadenia c. 17, rovnako ako aj zásadu proporcionality. 237. Chápem, ze tak ako uvádza DSD, jednoduchá poziadavka efektívnej vysvetlujúcej informácie umoznujúcej neutralizovat rozlisujúci úcinok ochrannej známky Der Grüne Punkt na obaloch, ktoré nie sú odoberané systémom DSD, by bola vhodnejsím opatrením, úmerným a v súlade s clánkom 3 nariadenia c. 17. 238. Podla môjho názoru Súd prvého stupna správne zamietol výhradu vztahujúcu sa na neúmerný charakter clánku 3 ods. 1 sporného rozhodnutia v tom, ze nepredvída moznost umiestnenia vysvetlujúcich informácií. 239. V bode 200 napadnutého rozsudku totiz Súd prvého stupna vysvetluje, ze "[t]akéto vysvetlujúce poznámky spocívajú totiz na myslienke, ze je mozné rozlisovat obaly oznacené logom Der Grüne Punkt, ktoré patria do systému DSD, od tých, na ktorých je umiestnené [uvedené logo], ale nepatria do systému DSD, a ktoré by mali obsahovat poznámku urcenú na pritiahnutie pozornosti spotrebitela. Ako to bolo vysvetlené (pozri body 131 az 138 [napadnutého rozsudku]), spôsoby fungovania zmiesaných systémov nespocívajú v identifikácii obalov spotrebitelmi, ktorí sa môzu slobodne rozhodnút, ktorému systému prinesú obal, ale [spocívajú] v pridelení mnozstiev materiálov na zhodnotenie". 240. Táto analýza Súdu prvého stupna je podla môjho názoru zlucitelná s tým, co bolo uvedené v napadnutom rozsudku. V bode 48 týchto návrhov sme videli, ze nie je mozné vopred urcit, aká bude cesta obalu. Plastová flasa môze byt lahko kúpená na nemeckom trhu, aby bola následne vyhodená do kontajnera vo Francúzsku patriaceho konkurentovi DSD. Tak ako to uviedla Komisia, správanie spotrebitela nemozno vopred urcit. Teda vysvetlujúca informácia na obaloch nesúcich logo Der Grüne Punkt a odobratých systémom konkurujúcim DSD by nemohla mat zamýslaný úcinok, pretoze oddelenie výrobkov nesúcich toto logo odobratých systémom DSD a výrobkov nesúcich to isté logo a odobratých konkurencným systémom by bolo nemozné. 241. Okrem toho poznamenávam, ze na pojednávaní Landbell uviedol, ze v praxi sa zber, triedenie a zhodnocovanie vykonávajú nezávisle od toho, ci obal nesie oznacenie oznacujúce, do akého systému patrí. Medzi rôznymi systémami sa rozdelujú objemy materiálov. DSD proti tejto praxi nenamietal. 242. V dôsledku toho som názoru, ze siesty odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. G -- O siedmom odvolacom dôvode zalozenom na chybe konania 1. Tvrdenia úcastníkov konania 243. V rámci svojho siedmeho odvolacieho dôvodu sa zalobca dovoláva chyby konania. Podla neho Súd prvého stupna nahradil svoje vlastné odôvodnenie odôvodnením Komisie. Zalobca rovnako uvádza, ze kazdé nové doplnenie argumentácie Súdom prvého stupna predstavuje porusenie jeho práva byt vypocutý. 244. Na podporu tohto odvolacieho dôvodu DSD vytýka Súdu prvého stupna, ze uviedol nové konstatovania, zalozené na vyhláseniach uskutocnených úcastníkmi konania v priebehu pojednávania. Malo íst o odpovede na podrobné otázky, ktoré polozil Súd prvého stupna, bud sotva tri týzdne pred pojednávaním, alebo v jeho priebehu bez toho, aby naznacil, aké dôsledky mieni vyvodit z týchto odpovedí, alebo aby naznacil väzbu medzi týmito otázkami a konstatovaniami sporného rozhodnutia. Na základe uvedených otázok a odpovedí Súd prvého stupna teda uviedol nové zásadné konstatovania o spôsoboch fungovania zmiesaných systémov, ktoré sa neobjavujú v spornom rozhodnutí a ktoré neboli zmienené Komisiou alebo zalobcom v odvolaní. 245. DSD má najmä na mysli dve konstatovania, konkrétne na jednej strane konstatovanie uvádzajúce, ze obaly zverené DSD môzu zároven patrit do hromadného systému a individuálneho systému a na druhej strane to, ktoré uvádza, ze nariadenie o obaloch predvída mnozstvo opravných mechanizmov umoznujúcich výrobcom a predajcom prevziat povinnosti vyplývajúce z uvedeného nariadenia prideliac následne obaly individuálnemu systému alebo hromadnému systému. 246. Komisia podporovaná Vfw, Landbell a BellandVision zastáva názor, ze body napadnutého rozsudku, ktorých sa týka tento odvolací dôvod, neobsahujú nic nové vo vztahu k tomu, co uz bolo preskúmané v priebehu správneho konania a v priebehu písomnej casti konania pred Súdom prvého stupna. 2. Posúdenie 247. Zalobca vytýka Súdu prvého stupna, ze uviedol nové konstatovania, ktoré sa neobjavujú v spornom rozhodnutí, a ze tak nahradil svoje vlastné odôvodnenie odôvodnením Komisie. Podla DSD malo íst o konstatovanie, podla ktorého je mozné vyuzit hromadný systém a individuálny systém, rovnako ako aj o konstatovanie, podla ktorého nariadenie o obaloch predvída mnozstvo opravných mechanizmov, ktoré by výrobcom a predajcom umoznili splnit ich povinnosti podla uvedeného nariadenia následným pridelením obalov individuálnemu systému alebo hromadnému systému. 248. Som toho názoru, ze tento odvolací dôvod musí byt tiez zamietnutý. 249. Pripomínam totiz, ze Súd prvého stupna v bodoch 44 az 46 napadnutého rozsudku vysvetlil obsah sporného rozhodnutia vztahujúci sa na moznost kombinovat viacero systémov odberu a zhodnotenia. 250. Presnejsie Súd prvého stupna v bode 45 napadnutého rozsudku uviedol, ze "[sporné] rozhodnutie vysvetluje niekolko prvkov umoznujúcich stanovenie moznosti vyuzívania zmiesaných systémov. [Toto] rozhodnutie tak uvádza, ze z pripomienok nemeckých orgánov ([bod 20 odôvodnenia sporného] rozhodnutia) vyplýva, ze [nariadenie o obaloch] umoznuje spojit individuálny systém a hromadný systém s úcastou na hromadnom systéme iba pre odobratie casti obalov uvedených na trh. ... [Sporné] rozhodnutie tiez zdôraznuje, ze z neskorsej odpovede nemeckých orgánov vyplýva, ze § 6 ods. 3 [uvedeného nariadenia] neimplikuje, ze je mozné len vyuzitie jediného systému. Nemecké orgány tak nikdy nemali v úmysle umoznit uvedenie len jedného hromadného systému v celej krajine alebo v kazdej spolkovej krajine ([bod 20 odôvodnenia sporného] rozhodnutia)." 251. Súd prvého stupna rovnako v bode 46 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze "zalobca v predmetnej veci nepopiera moznost výrobcu alebo predajcu obalov vyuzit zmiesaný systém". 252. Co sa týka konstatovania Súdu prvého stupna vysvetleného v bodoch 137 a 139 napadnutého rozsudku, podla ktorých nariadenie o obaloch umoznuje vyuzit opravné mechanizmy zdôraznujem, ze hoci Súd prvého stupna necitoval výslovne body sporného rozhodnutia, na ktoré odkazuje, na jednej strane v bode 9 napadnutého rozsudku uviedol, ze "§ 6 ods. 1 deviata veta [uvedeného nariadenia] uvádza, ze ak predajca nesplní svoju povinnost odobratia a zhodnotenia prostredníctvom individuálneho systému, musí tak urobit prostredníctvom hromadného systému" a na druhej strane sa toto vyjadrenie nachádza v bode 21 odôvodnenia sporného rozhodnutia. 253. Teda konstatovaním, v bode 137 napadnutého rozsudku, ze ak nie je dosiahnutá miera zhodnotenia individuálnym systémom, výrobca alebo predajca môze odkúpit objem obalov dostatocný na dosiahnutie tejto miery, Súd prvého stupna nenahradil svoje vlastné odôvodnenie odôvodnením Komisie, kedze táto skutocnost vyplýva úplne jasným spôsobom zo sporného rozhodnutia. 254. Zalobca rovnako vytýka Súdu prvého stupna, ze uskutocnil nové konstatovanie, ked rozhodol, ze výrobcovia a predajcovia mohli splnit svoje povinnosti podla nariadenia o obaloch následným odovzdaním obalov individuálnemu systému. 255. Ako som uz uviedol v bodoch 160 az 163 týchto návrhov, zalobca sa podla mna mýli vo veci zmyslu, ktorý treba pripisovat bodu 137 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna totiz v analýze, ktorú vykonal v bodoch 134 az 137 napadnutého rozsudku, vychádza z predpokladu, podla ktorého je predajca zapojený do dvoch systémov, jedného individuálneho a druhého hromadného. Nejde teda o následné vyuzitie individuálneho systému, ale o opravu mnozstiev látky pridelenej rozlicným systémom umoznujúc predajcovi kombinujúcemu individuálny systém a hromadný systém pozadovat od hromadného systému vrátenie poplatku neoprávnene vybratého za obaly odobraté individuálnym systémom. 256. Napokon Súd prvého stupna v bode 138 napadnutého rozsudku spresnil, ze "tieto moznosti opravy boli oznacené v dohode o kompenzácii, na ktorú sa poukázalo na pojednávaní, ktorá umoznuje rôznym správcom systémov rozdelit mnozstvá materiálov zhodnotených podnikmi vykonávajúcimi zber, ktoré vyuzívajú vzhladom na mnozstvá materiálov, za ktoré sú zodpovední podla zmlúv uzavretých s výrobcami a predajcami obalov". 257. V dôsledku toho si vzhladom na tieto skutocnosti myslím, ze siedmy odvolací dôvod musí byt tiez zamietnutý ako nedôvodný. H -- O ôsmom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva na prerokovanie veci v primeranej lehote 1. Tvrdenia úcastníkov konania 258. Svojím ôsmym odvolacím dôvodom zalobca uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil procesnej chyby a poskodil jeho záujmy nesprávnym porozumením základnému právu na prerokovanie veci v primeranej lehote, tak ako je uznaná clánkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaným v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP") a clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej v Nice ([19]Ú. v. ES C 364, s. 1). 259. Podla zalobcu konanie, ktoré trvalo pät rokov a devät mesiacov na prvý pohlad vyzerá ako rozsiahle. Cituje v tomto ohlade rozsudok z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia. ( [20]17 ) Zalobca uvádza, ze také trvanie by mohlo byt odôvodnené iba mimoriadnymi okolnostami v zmysle rozsudku zo , Baustahlgewebe/Komisia ( [21]18 ), co tak nebolo v tomto prípade. 260. Zalobca teda od Súdneho dvora pozaduje zrusenie napadnutého rozsudku, v súlade s clánkom 58 ods. 1 druhou vetou a clánkom 61 ods. 1 prvou vetou Statútu Súdneho dvora. 261. V rámci môjho posúdenia uvidíme, aké sú tvrdenia zalobcu na podporu tohto odvolacieho dôvodu. 262. Komisia zastáva názor, ze podla judikatúry Súdneho dvora dokonca ani nadmerná dlzka trvania konania nemôze vyvolat zrusenie rozsudku, ak taká dlzka trvania nemala vplyv na výsledok sporu. ( [22]19 ) Podla jej názoru neexistoval vztah medzi dlzkou trvania konania a výsledkom sporu a zrusenie rozsudku by viedlo k dalsiemu predlzeniu trvania konania. 263. Vfw poznamenáva, ze DSD nebol znevýhodnený z dôvodu trvania konania, kedze mohol pokracovat vo svojej cinnosti a jeho postavenie na trhu sa podstatne neoslabilo. Okrem toho, dokonca aj za predpokladu poskodenia záujmov zalobcu, zrusenie napadnutého rozsudku by bolo neprimerané. 264. Landbell a BellandVision pripomínajú, ze primeranú dobu trvania konania treba posudzovat vo svetle okolností prípadu. V tejto veci DSD vyvolal znacnú zlozitost veci dlhými rozbormi, deformujúcimi podstatu veci a dokonca aj nepravdivými v podstatných aspektoch týkajúcich sa práva ochranných známok. 2. Posúdenie 265. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial ide o prípadné procesné chyby, podla ustanovení clánku 225 ES a clánku 58 prvý odsek Statútu Súdneho dvora sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Podla neskôr uvedeného ustanovenia, môze byt zalozené na odvolacích dôvodoch zalozených na nedostatku právomoci Súdu prvého stupna, procesných chybách Súdu prvého stupna poskodzujúcich záujmy zalobcu, ako aj porusení práva Spolocenstva Súdom prvého stupna. ( [23]20 ) 266. Takto má Súdny dvor právomoc kontrolovat, ci doslo v konaní pred Súdom prvého stupna k procesných chybám poskodzujúcim záujmy zalobcu a musí sa uistit, ze boli respektované vseobecné zásady práva Spolocenstva a pravidlá konania uplatnitelné, pokial ide o dôkazné bremeno a hodnotenie dôkazov. ( [24]21 ) 267. V tomto ohlade treba pripomenút, ze clánok 6 ods. 1 EDLP stanovuje, ze kazdý má právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho obcianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokolvek trestného obvinenia proti nemu. ( [25]22 ) 268. Vseobecná zásada práva Spolocenstva, podla ktorej má kazdá osoba právo na spravodlivý proces, ktorá je inspirovaná týmito základnými právami, a najmä právo na prerokovanie veci v primeranej lehote, je uplatnitelná v rámci súdneho prostriedku nápravy proti rozhodnutiu Komisie ukladajúcemu podniku pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze. ( [26]23 ) Vo fáze odvolania teda prinálezí Súdnemu dvoru preskúmat také odvolacie dôvody uvádzané v konaní pred Súdom prvého stupna. ( [27]24 ) 269. Lehota trvania konania mala ako pociatocný okamih podanie zaloby o neplatnost 5. júla 2001 do kancelárie Súdu prvého stupna a skoncila , v den vyhlásenia napadnutého rozsudku. Konanie pred Súdom prvého stupna teda trvalo priblizne pät rokov a devät mesiacov. 270. Inspirujúc sa kritériami vyjadrenými Európskym súdom pre ludské práva Súdny dvor v uz citovanom rozsudku Baustahlgewebe/Komisia rozhodol, ze primeraný charakter trvania konania treba posúdit podla konkrétnych okolností kazdej veci a najmä významu sporu pre dotknuté osoby, zlozitosti veci a správania zalobcu pred Súdom prvého stupna, rovnako ako aj správania príslusných orgánov. ( [28]25 ) 271. Postupne preskúmam tieto tri kritériá vo svetle judikatúry vychádzajúcej z uz citovaného rozsudku Baustahlgewebe/Komisia. a) O význame sporu 272. Súdny dvor rozhodol, ze v prípade sporu o existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, základná poziadavka právnej istoty, z ktorej musia mat prospech hospodárske subjekty, rovnako ako aj ciel zabezpecit, aby na vnútornom trhu nebola skreslovaná hospodárska sútaz predstavujú znacný záujem nielen pre zalobcu samotného a pre jeho konkurentov, ale rovnako aj pre tretie osoby, z dôvodu velkého mnozstva dotknutých osôb a financných záujmov o ktoré ide. ( [29]26 ) 273. Dôlezitý význam, a najmä financný význam pre dotknutý podnik, teda vyzaduje rýchle prerokovanie veci. Ak vezmeme ako príklad prípad podniku, ktorému je na základe rozhodnutia Komisie ulozená povinnost sprístupnit informácie vztahujúce sa na jeho výrobky tak, aby mohli konkurencné podniky vyvíjat svoje výrobky, nikto nepochybuje o tom, ze toto rozhodnutie a konanie zacaté podnikom budú mat dosah na jeho cinnost, kedze odvolanie proti rozhodnutiam Komisie nemá odkladný úcinok. 274. To isté platí v prípade, ked sa Komisia rozhodne udelit pokutu podniku, ktorý povazuje za zodpovedný za porusenie. 275. Otázkou, ktorá sa v tejto veci objavuje je teda to, ci bol význam skutocne pre DSD zásadný do tej miery, ze mohlo byt v hre prezitie jeho hospodárskej cinnosti. Nemyslím si to. 276. Na rozdiel od podniku, o ktorý islo vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, spolocnosti DSD nebola Komisiou ulozená ziadna pokuta. V tomto ohlade Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe pripomína, ze sa uz v plnom rozsahu vyjadrila v bode 148 svojho oznámenia o výhradách ( [30]27 ) a ze ani nemá v úmysle ulozit pokutu. 277. Okrem toho sporné rozhodnutie nebolo podla môjho názoru takej povahy, aby ohrozilo cinnost zalobcu. Cielom tohto rozhodnutia je ukoncenie zneuzívania spocívajúceho vo vyberaní poplatku za vsetky obaly uvedené na trh zúcastneným podnikom, dokonca aj za cast obalov, ktoré v skutocnosti nie sú odoberané systémom DSD. To je dôvod, pre ktorý uvedené rozhodnutie stanovuje, ze ked je preukázané, ze obaly nie sú odoberané týmto systémom, poplatok nemá byt pre túto cast obalov platený. 278. Zmluvy, ktoré DSD podpísal so zúcastnenými podnikmi teda nie sú spochybnované a môze vykonávat cinnost obvyklým spôsobom. Jednoducho sa od DSD vyzaduje, aby si nenechával platit poplatok za sluzbu, ktorú neposkytuje. 279. Význam sporu je teda podla mna pre DSD skutocný, kedze má na neho nevyhnutne dosah, ale nie je zásadný, kedze neohrozuje hospodárske prezitie jeho cinnosti. 280. Táto okolnost vsak nemôze viest k zbaveniu zalobcu jeho práva na spravodlivý proces v primeranej lehote najmä ked, ako este uvidíme, zlozitost veci by podla mna nemala vyzadovat konanie v trvaní pät rokov a devät mesiacov. b) O zlozitosti veci 281. Z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva a Súdneho dvora vyplýva, ze zlozitost veci sa urcuje na základe niekolkých okolností. 282. Európsky súd pre ludské práva rozhodol, ze hospodárska povaha porusení sama osebe nespôsobuje mimoriadnu zlozitost konania. Rovnako zdôraznil, ze zmena zákona, o ktorý ide v spore vo veci samej, ulahcila prácu vysetrujúceho sudcu. Európsky súd pre ludské práva okrem iného poznamenal, ze spor vo veci samej sa týka styroch osôb, v rámci spolocností orientovaných na tú istú oblast cinnosti a bez toho, aby sa objavili dostatocne prepracované právne struktúry na podstatné zdrziavanie vysetrovatelov v ich práci. Vyvodil z toho, ze zlozitost veci neodôvodnuje trvanie konania. ( [31]28 ) 283. Súdny dvor v uz citovanom rozsudku vo veci Baustahlgewebe/Komisia pre zhodnotenie zlozitosti veci vzal najmä do úvahy mnozstvo osôb dotknutých rozhodnutím Komisie a skutocnost, ze zaloba zalobcu predstavovala jednu z jedenástich zalôb spísaných v troch rôznych jazykoch konania, formálne spojených na úcely ústnej casti konania. ( [32]29 ) Súdny dvor rovnako zdôraznil, ze konanie týkajúce sa zalobcu vyzadovalo hlbokú analýzu pomerne objemných dokumentov a pomerne zlozitých skutkových a právnych otázok. ( [33]30 ) 284. V rozsudku z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia ( [34]31 ) Súdny dvor uviedol, ze znacne dlhé konanie pred Súdom prvého stupna mozno vysvetlit z velkej casti spojením objektívnych okolností, ktoré boli spôsobené mnozstvom súbezných vecí postupne zacatých pred Súdom prvého stupna, ako aj dôlezitostou právnych otázok, ktoré v nich boli predlozené. ( [35]32 ) 285. V rámci tejto veci treba poznamenat, ze DSD, ktorý je podnikom dotknutým sporným rozhodnutím, je jediným zalobcom. Okrem toho konanie prebiehalo v jedinom jazyku, ktorým je nemcina. 286. Urcite nie je sporné, ze Súd prvého stupna musí v jemu predlozených veciach analyzovat zlozité skutkové a právne otázky. 287. Predsa vsak si myslím, ze táto vec nebola tak právne komplikovaná, aby to odôvodnilo konanie v trvaní piatich rokov a deviatich mesiacov. 288. Zdôraznujem totiz, ze ak je pravdou, ze systém upravený nariadením o obaloch a systém zavedený DSD môzu byt na prvý pohlad tazko pochopitelné, zostáva pravdou, ze skutkové okolnosti tejto veci nie sú tak zlozité ako napríklad skutkové okolnosti, ktoré mozno Súd prvého stupna musí analyzovat vo veciach dohôd a zosúladených postupov. 289. Okrem toho v tejto veci je právna otázka obmedzená na existenciu zneuzitia dominantného postavenia, pricom otázka samotnej existencie dominantného postavenia nebola sporná. Urcenie existencie takého postavenia sa vsak casto ukazuje ako tazké a zlozité najmä preto, pretoze ide o stúdium hospodárskych údajov, ktoré sú samy osebe zlozité. 290. Som teda toho názoru, ze zlozitost tejto veci neodôvodnovala trvanie konania pred Súdom prvého stupna v dlzke piatich rokov a deviatich mesiacov. c) O správaní zalobcu a príslusných orgánov 291. V priebehu súdneho konania mohlo mat správanie zalobcu dôsledky pre predlzovanie dlzky konania. Súdny dvor teda preskúma, aké bolo toto správanie tak, aby zohladnil zodpovednost kazdého na dlzke trvania konania. 292. Aby posúdil správanie zalobcu, Súdny dvor v uz citovanom rozsudku vo veci Baustahlgewebe/Komisia skúmal, ci Baustahlgewebe GmbH ziadal o predlzenie pôvodne urcenej lehoty na predlozenie repliky, aby urcil, ci zalobca prispel znacným spôsobom k predlzeniu doby trvania konania. 293. V tejto veci zdôraznujem, ze zo spisového materiálu vyplýva, ze DSD skutocne ziadal o predlzenie lehoty na predlozenie svojej repliky, co bolo odsúhlasené rozhodnutím z 21. novembra 2001. 294. Predsa vsak to nie je podla môjho názoru táto ziadost o predlzenie lehoty na predlozenie repliky, ktorá prispela znacným spôsobom k predlzeniu doby konania pred Súdom prvého stupna. 295. Pokial totiz ide o správanie príslusného orgánu, teda Súdu prvého stupna, treba poznamenat, ze medzi oznámením o konci písomnej casti konania úcastníkom 9. septembra 2002 a vytýcením pojednávania oznámenom úcastníkom ubehli tri roky a devät mesiacov. Zdá sa mi, ze taká lehota, berúc do úvahy relatívnu zlozitost veci a správanie zalobcu, nie je odôvodnená. 296. V tomto ohlade Súdny dvor v uz citovanom rozsudku Baustahlgewebe/Komisia rozhodol, ze struktúra súdneho systému Spolocenstiev v urcitých ohladoch odôvodnuje, aby Súd prvého stupna, poverený ustálením skutkových okolností meritórnym posúdením sporu, mohol mat k dispozícii pomerne viac casu na prerokovanie zalôb vyzadujúcich hlboké preskúmanie zlozitých skutkových okolností. Predsa vsak Súdny dvor dodáva, ze toto poslanie nezbavuje súdy Spolocenstva zriadené osobitne na tento úcel povinnosti respektovat primeranú lehotu pri prerokúvaní vecí, ktoré sú im predlozené na rozhodnutie. ( [36]33 ) 297. Súdny dvor rovnako preskúmal, ci v priebehu obdobia medzi ukoncením písomnej casti konania a rozhodnutím otvorit ústnu cast konania doslo k opatreniam na zabezpecenie priebehu konania alebo este vysetrovacím opatreniam. ( [37]34 ) 298. Súdny dvor zistil, ze medzi koncom písomnej casti konania a rozhodnutím otvorit ústnu cast konania uplynulo 32 mesiacov a medzi uzavretím ústnej casti konania a vyhlásením rozsudku Súdu prvého stupna uplynulo 22 mesiacov. Také lehoty by podla Súdneho dvora nemohli byt odôvodnené mimoriadnymi okolnostami. Súdny dvor rozhodol, ze pri neexistencii akéhokolvek prerusenia konania pred Súdom prvého stupna, najmä na základe clánkov 77 a 78 jeho rokovacieho poriadku, bolo potrebné dospiet k záveru, ze také okolnosti neboli naplnené. ( [38]35 ) 299. Zdôraznujem, ze v tejto veci uplynulo 45 mesiacov medzi koncom písomnej casti konania a rozhodnutím otvorit ústnu cast konania a ze pocas uvedeného obdobia nebolo prijaté ziadne osobitné opatrenie na zabezpecenie priebehu konania ani vysetrovacie opatrenie. 300. V dôsledku toho si vzhladom na vsetky hore uvedené skutocnosti myslím, ze hoci význam sporu neohrozil prezitie hospodárskej cinnosti DSD, zlozitost veci, rovnako ako aj správanie zalobcu neodôvodnilo trvanie konania pred Súdom prvého stupna v dlzke piatich rokov a deviatich mesiacov. Túto lehotu teda podla môjho názoru treba povazovat za neprimeranú. 3. O dôsledkoch nerespektovania primeranej lehoty konania pred Súdom prvého stupna 301. Zalobca zastáva názor, ze nerespektovanie primeranej lehoty konania pred Súdom prvého stupna poskodilo v zmysle clánku 58 prvého odseku druhej vety Statútu Súdneho dvora jeho záujmy. Taká chyba by v súlade s clánkom 61 prvým odsekom prvou vetou Statútu Súdneho dvora odôvodnila zrusenie napadnutého rozsudku, nezávisle od prípadných následkov zrusenia na výsledok sporu. 302. Som toho názoru, ze ôsmy odvolací dôvod treba zamietnut ako irelevantný. 303. Ak je aj pravdou, ze podla môjho názoru trvanie konania pred Súdom prvého stupna nezodpovedá definícii primeranej lehoty, myslím si, ze toto konstatovanie nemôze mat v skutocnosti ako sankciu zrusenie. 304. V tomto ohlade uz citovaný rozsudok Baustahlgewebe/Komisia zariadil iba cisto penaznú náhradu ujmy spôsobenej nedodrzaním primeranej lehoty konania. 305. V tejto veci by pripustenie zrusenia napadnutého rozsudku znamenalo povolit DSD obnovit protiprávne správanie, ktoré bolo sankcionované sporným rozhodnutí z dôvodov, ktoré som práve opísal ako dôvodné. 306. Sankcia za nedodrzanie primeranej lehoty konania by totiz v ziadnom prípade nemala viest k tomu, aby sa podniku umoznilo pokracovat v správaní alebo obnovit správanie, o ktorom bolo rozhodnuté, ze je v rozpore s pravidlami Spolocenstva. 307. V dôsledku toho nedodrzanie primeranej lehoty konania môze byt prípadne iba dôvodom pre ziadost o náhradu spôsobenej ujmy. 308. Pokial ide o povahu tejto ujmy, nie sme v tejto veci v situácii porovnatelnej so situáciou podniku, ktorý by z dôvodu nadmernej dlzky trvania konania utrpel hospodárske straty. Neexistuje teda podla mna hospodárska ujma. 309. Ujma utrpená zalobcom je tu predstavovaná samotným porusením vseobecnej zásady práva Spolocenstva, konkrétne práva na spravodlivý proces, ktorého je respektovanie primeranej lehoty konania jednou zo súcastí. ( [39]36 ) 310. V tomto ohlade pripomínam, ze clánok 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ uvádza, ze "únia respektuje základné ludské práva, ktoré zarucuje [EDLP]". 311. Okrem toho podla ustálenej judikatúry tunajsieho Súdneho dvora tvoria základné práva neoddelitelnú súcast vseobecných právnych zásad, ktorých dodrziavanie Súdny dvor zabezpecuje, inspirujúc sa ústavnými tradíciami spolocnými clenským státom, rovnako ako aj pokynmi poskytnutými medzinárodnými nástrojmi na ochranu ludských práv, na ktorých clenské státy spolupracovali alebo k nim pristúpili. ( [40]37 ) 312. Osobitný význam v tomto kontexte vykazuje EDLP. ( [41]38 ) 313. Toto právo kazdej osoby, aby bola jej vec prerokovaná v primeranej lehote má podla môjho názoru taký význam, ze samotná skutocnost zbavenia fyzickej alebo právnickej osoby tejto záruky predstavuje samostatnú ujmu spôsobenú tejto osobe. 314. Co sa týka mozných podôb náhrady, na túto vec mozno podla môjho názoru preniest spôsoby uznávané Európskym súdom pre ludské práva. Zdá sa mi teda, ze uznanie porusenia predmetnej zásady predstavuje "primerané zadostucinenie", ktoré je samo spôsobilé na to, aby pri neexistencii hmotnej ujmy nahradilo ujmu utrpenú zalobcom. Európsky súd pre ludské práva totiz uz pripustil, ze "konstatovanie [podla ktorého stát porusil clánok 6 ods. 1 EDLP] samotné poskytuje... spravodlivé zadostucinenie dostatocné pri okolnostiach sporu" ( [42]39 ). 315. Ak vsak DSD predsa len zastáva názor, ze jednoduché uznanie porusenia zásady konat v primeranej lehote nie je spravodlivým zadostucinením, môze podla môjho názoru podat na súdoch Spolocenstva zalobu o náhradu skody podla institútov práva Spolocenstva. V súlade s clánkom 288 druhý odsek ES totiz "[v] prípade nezmluvnej zodpovednosti Spolocenstvo, v súlade so zásadami spolocnými pre právne poriadky clenských státov, napraví akékolvek skody spôsobené vlastnými orgánmi alebo pracovníkmi pri výkone ich funkcií". 316. Aký súd má teda právomoc rozhodnút o takej zalobe? 317. Texty predpisov Spolocenstva neupravujú osobitné ustanovenia pre zaloby na náhradu ujmy spôsobenej cinnostou súdov Spolocenstva. 318. Vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, generálny advokát Léger uviedol, ze podla neho Súdny dvor má nadalej právomoc rozhodovat také spory, kedze sa týkajú súdnych aktov, ktoré Súd prvého stupna sám prijal. 319. Navrhované riesenie bolo teda takéto. Vzhladom na skutocnost, ze nebolo mozné uvazovat o zverení súdnemu orgánu úlohy vyjadrit sa o chybnej alebo protiprávnej povahe jeho vlastného správania, právomoc Súdu prvého stupna bolo treba analyzovat v tom zmysle, ze nezahrna konania o náhradu skody smerované proti súdnym aktom, ktoré sám Súd prvého stupna prijal. Podla generálneho advokáta mal teda právomoc konat vo veciach takýchto zalôb Súdny dvor. 320. V dobe uz citovaného rozsudku Baustahlgewebe/Komisia navrhovanému rieseniu nestála v ceste ziadna rusivá prekázka, kedy bola právomoc Súdu prvého stupna, neupravená v Zmluve ES, urcovaná rozhodnutím Rady Európskej únie podla prijatého postupu. ( [43]40 ) 321. S nadobudnutím úcinnosti Zmluvy z Nice vsak má Súd prvého stupna odvtedy, rozhodnutím primárneho práva, výlucnú právomoc konat o sporoch vztahujúcich sa na náhradu skody spôsobenú institúciami alebo zamestnancami Spolocenstva pri výkone ich funkcií. 322. Za súcasného stavu primárneho práva Spolocenstva teda nevidím, na akom právnom základe by Súdny dvor mohol konat o tomto type zalôb, ibaze by sa vytvoril nový právny nástroj. 323. V dôsledku toho si myslím, ze Súd prvého stupna má nadalej právomoc rozhodovat zaloby o náhradu skody spôsobenej nerespektovaním primeranej lehoty konania pred súdom Spolocenstva. 324. Podla môjho názoru by toto riesenie uspokojilo okrem iného zásadu poziadavky nezávislého súdu. Pojem nestrannosti vymedzený Európskym súdom pre ludské práva sa mi totiz zdá zlucitelný s riesením, ktoré navrhujem. 325. Tento pojem totiz rozlisuje dva aspekty pojmu nestrannosti, jeden subjektívny a druhý objektívny. ( [44]41 ) 326. Subjektívny postup spocíva v urcení toho, co si taký súd za takej okolnosti myslel vo svojej vnútornej sfére a zaujíma sa teda dokonca aj o osobnost sudcu. Subjektívna nestrannost sa predpokladá az do dôkazu opaku. ( [45]42 ) Je ju teda tazko spochybnovat. 327. To je dôvod, pre ktorý bude rozhodujúca objektívna nestrannost súdu. Objektívne hladisko spocíva v polození si otázky, ci nezávisle od osobného správania sudcu oprávnujú urcité overitelné skutkové okolnosti pochybovat o jeho nestrannosti. ( [46]43 ) Európsky súd pre ludské práva v tomto ohlade spresnuje, ze význam môze mat dokonca aj vonkajsí zjav. ( [47]44 ) 328. Stúdium judikatúry uvedeného súdu ukazuje, ze ten vykonáva analýzu kritéria objektívnej nestrannosti prípad od prípadu. Tento súd okrem iného vo svojom rozsudku v uz citovanej veci Morel v. Francúzsko spresnil, ze odpoved na otázku, ci je súd objektívne nestranný, sa mení podla okolností prípadu. ( [48]45 ) 329. Predsa len v kazdom prípade, ktorý mu bol predlozený, nachádzam spolocnú crtu, konkrétne ze rozhodujúci prvok spocíva v skutocnosti, ci obavy dotknutej osoby mozno povazovat za objektívne odôvodnené. ( [49]46 ) 330. Vzhladom na toto kritérium Európsky súd pre ludské práva nedávno pripustil, ze kumulácia súdnych funkcií, rovnako ako aj kumulácia súdnych a iných ako súdnych funkcií nie je v rozpore so zásadou objektívnej nestrannosti a nedávno povolil takúto kumuláciu. 331. Takze napríklad vo veci Gubler v. Francúzsko ( [50]47 ) bola pánom Gublerom spochybnená nestrannost disciplinárneho oddelenia národnej rady Ordre des médecins. Tento orgán podal na neho staznost a o tej istej staznosti rozhodoval. Pán Gubler bol toho názoru, ze uvedený orgán bol sudcom aj úcastníkom. 332. Európsky súd pre ludské práva zastával názor, ze kedze clenovia disciplinárneho oddelenia, ktorí sa zúcastnili na tvorbe rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o staznosti podanej proti pánovi Gubler, sa nezúcastnili na rozhodnutí národnej rady podat takú staznost, pochybnosti stazovatela o nezávislosti a nestrannosti clenov disciplinárneho oddelenia nemôzu byt objektívne odôvodnené. ( [51]48 ) 333. Vo veci Procola v. Luxembursko ( [52]49 ) zalobca spochybnil nestrannost výboru pre spory luxemburskej státnej rady v rámci zaloby proti velkovojvodskej vyhláske. Styria z piatich clenov, z ktorých pozostáva tento výbor, pôvodne poskytli v rámci ich poradnej funkcie stanovisko k návrhu tejto vyhlásky. 334. Európsky súd pre ludské práva bol toho názoru, ze v prípade styroch clenov státnej rady doslo k zmiesaniu poradných a súdnych funkcií. Rozhodol, ze samotná skutocnost, ze urcité osoby následne vykonávajú pri tých istých rozhodnutiach dva typy funkcií je takej povahy, ze spochybnuje systémovú nestrannost uvedenej institúcie odôvodnujúc tak pochybnosti zalobcu. ( [53]50 ) 335. Európsky súd pre ludské práva okrem toho spresnil, ze z clánku 6 ods. 1 EDLP vyplýva pre kazdý vnútrostátny súd povinnost overit si, ci svojím zlozením predstavuje nestranný súd. ( [54]51 ) 336. Táto judikatúra musí byt tiez kombinovaná s úcinkom ostatných rovnako základných zásad, konkrétne práva na prístup k súdu a poziadavky dvojstupnového konania. 337. Vzhladom na to, ze súdy Spolocenstva s právomocou rozhodovat o zalobách o náhradu skody spôsobenej cinnostou súdov Spolocenstva, jedným v prvostupnovom konaní, druhým v odvolacom konaní, sú len dva, zdá sa mi rozumné ponechat im ich právomoc s tou výslovnou výhradou, ze zlozenie súdu konajúce o zalobe bude iné ako to, ktoré prijalo akt, z ktorého mala vyplynút tvrdená ujma. 338. Urcite ze rozsudok vyhlásený Európskym súdom pre ludské práva vo veci Mihalkov v. Bulharsko ( [55]52 ) môze vyvolat pochybnost, pokial ide o moznost, aby Súd prvého stupna rozhodoval o zalobe o náhradu skody spôsobenej súdom Spolocenstva. Tento súd bol totiz v uvedenej veci toho názoru, ze hoci by aj nebol ziaden dôvod pochybovat o osobnej nestrannosti sudcov súdu mesta Sofia, ich osobná väzba na jedného z úcastníkov sporu (islo o zodpovednost súdu mesta Sofia) mohla sama osebe vyvolat u zalobcu oprávnené pochybnosti týkajúce sa objektívnej nestrannosti sudcov a ich nezávislosti voci druhému úcastníkovi sporu. ( [56]53 ) Okrem toho pochybnosti zalobcu mohli byt posilnené skutocnostou, ze podla príslusných rozpoctových pravidiel by platba náhrady skody, ktorá mu mala byt priznaná v prípade úspechu, zatazila rozpocet súdu mesta Sofia. ( [57]54 ) 339. Predsa vsak zdôraznujem, ze toto konkrétne rozhodnutie nemozno na túto vec preniest. Kedze státy majú mnozstvo súdov, zalobu by bolo mozné lahko pridelit súdom nezúcastneným na spore, a teda nepostihnutým akoukolvek pochybnostou, pokial ide o ich nestrannost. To nie je prípad na úrovni Spolocenstva, ako sme to videli. 340. Ak by sme postupovali podla odôvodnenia Európskeho súdu pre ludské práva v tejto veci, ani Súd prvého stupna, ani samotný Súdny dvor, kedze by malo íst o správanie Súdu prvého stupna, by teda nemohol rozhodovat o zalobe o náhradu skody spôsobenej súdmi Spolocenstva. To by vsak predstavovalo odopretie spravodlivosti. 341. Vsetky tieto skutocnosti podla mna hovoria v prospech zachovania právomoci Súdu prvého stupna na rozhodovanie o týchto typoch zalôb. 342. Z týchto dôvodov a za vyssie uvedených podmienok sa mi zdá, ze mozno uplatnit iba postup podla vseobecného práva. VII -- Návrh 343. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy Súdnemu dvoru navrhujem, aby: -- odvolanie v celosti zamietol, a -- zaviazal Der Grüne Punkt -- Duales System Deutschland GmbH na náhradu trov konania v súlade s clánkom 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. __________________________________________________________________ ( [58]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [59]2 ) T-151/01, Zb. s. II-1607, dalej len "napadnutý rozsudok". ( [60]3 ) Zhodnotenie odpadu nie je synonymom recyklácie. Recyklácia je proces spracovania odpadov, ktorý umoznuje do výrobného cyklu výrobku opätovne zaradit materiály, z ktorých odpad pozostáva. Zhodnotenie odpadu je vyuzitím tohto odpadu ako suroviny. ( [61]4 ) Vec COMP D3/34493 -- DSD ([62]Ú. v. ES L 166, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [63]5 ) Nariadenie Rady (EHS) c. 17. Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy ([64]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). ( [65]6 ) BGBl. 1991 I, s. 1234. ( [66]7 ) Veci COMP/34493 -- DSD, COMP/37366 -- Hofmann + DSD, COMP/37299 -- Edelhoff + DSD, COMP/37291 -- Rethmann + DSD, COMP/37288 -- ARGE a pät dalsích podnikov + DSD, COMP/37287 -- AWG a pät dalsích podnikov + DSD, COMP/37526 -- Feldhaus + DSD, COMP/37254 -- Nehlsen + DSD, COMP/37252 -- Schönmakers + DSD, COMP/37250 -- Altvater + DSD, COMP/37246 -- DASS + DSD, COMP/37245 -- Scheele + DSD, COMP/37244 -- SAK + DSD, COMP/37243 -- Fischer + DSD, COMP/37242 -- Trienekens + DSD, COMP/37267 -- Interseroh + DSD ([67]Ú. v. ES L 319, s. 1). ( [68]8 ) Pozri body 4, 58 a 59 odôvodnenia sporného rozhodnutia. ( [69]9 ) Pozri body 7, 60 a 61 odôvodnenia sporného rozhodnutia. ( [70]10 ) Pozri bod 20 odôvodnenia sporného rozhodnutia. Pozri tiez oznámenie nemeckej vlády Komisii z 24. mája 2000 (Príloha K 21 návrhu na zacatie konania). Nemecká vláda najmä uvádza, ze "individuálny zneskodnovatel totiz môze vykonávat kombináciu medzi odberom 'v blízkosti obchodu` a zberom v blízkosti konecného spotrebitela pri úcasti na duálnom systéme podla § 6 ods. 3 [nariadenia] o obaloch iba pre cast obalov, ktoré uviedol na trh". ( [71]11 ) Pozri bod 111 napadnutého rozsudku. ( [72]12 ) Pozri najmä rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 426. ( [73]13 ) Pozri bod 9 napadnutého rozsudku. ( [74]14 ) [75]Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1. ( [76]15 ) Pozri najmä rozsudok z 23. októbra 2003, Rioglass a Transremar, C-115/02, Zb. s. I-12705, bod 25 a citovaná judikatúra. ( [77]16 ) Pozri internetovú stránku Eco -- Emballages, drzitela licencie na pouzívanie loga Der Grüne Punkt vo Francúzsku (http://www.ecoemballages.fr). ( [78]17 ) C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, body 118 a 119. ( [79]18 ) C-185/95 P, Zb. s. I-8417. ( [80]19 ) Komisia cituje rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou, bod 49. ( [81]20 ) Rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou, bod 18. ( [82]21 ) Tamze, bod 19. ( [83]22 ) Tamze, bod 20. ( [84]23 ) Tamze, bod 21. ( [85]24 ) Tamze, bod 22. ( [86]25 ) Tamze, bod 29. ( [87]26 ) Tamze, bod 30. Pozri tiez ESLP, rozsudok Kemmache v. Francúzsko z 27. novembra 1991, séria A c. 218, § 60. ( [88]27 ) Príloha R 24 odvolania. ( [89]28 ) Pozri ESLP, rozsudok Pélissier a Sassi v. Francúzsko z 25. marca 1999, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999 -- II, § 71. ( [90]29 ) Rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou, bod 35. ( [91]30 ) Tamze, bod 36. ( [92]31 ) Rozsudok C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513. ( [93]32 ) Bod 213. ( [94]33 ) Rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou, bod 42. ( [95]34 ) Tamze, bod 45. ( [96]35 ) Tamze, body 45 a 46. ( [97]36 ) Pozri bod 268 týchto návrhov. ( [98]37 ) Pozri najmä rozsudok z 12. júna 2003, Schmidberger, [99]C-112/00, Zb. s. I-5659, bod 71. ( [100]38 ) Tamze. ( [101]39 ) Pozri ESLP, rozsudok Hauschildt v. Dánsko z 24. mája 1989, séria A c. 154, § 58. ( [102]40 ) Právomoci Súdu prvého stupna boli urcené Radou, na ziadost Súdneho dvora a po porade s Európskym parlamentom a Komisiou. Rozhodnutie Rady z 24. októbra 1988 o zriadení Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev ([103]Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 181), zmenené a doplnené rozhodnutím Rady z ([104]Ú. v. ES L 144, s. 21; Mim. vyd. 01/001, s. 244) takto v clánku 3 ods. 1 písm. c) stanovovalo, ze Súd prvého stupna má právomoc na prvom stupni rozhodovat o zalobách, v ktorých ide o nezmluvnú zodpovednost Spolocenstva vyvolanú z dôvodu skôd spôsobených jeho institúciami. ( [105]41 ) Pozri ESLP, rozsudok Piersack v. Belgicko z 1. októbra 1982, séria A c. 53, § 30. ( [106]42 ) Pozri ESLP, rozsudok Hauschildt v. Dánsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou, § 47. ( [107]43 ) Tamze, § 48. Pozri rovnako ESLP, rozsudok Morel v. Francúzsko z 18. októbra 2000, § 42. ( [108]44 ) Tamze. ( [109]45 ) § 45. ( [110]46 ) Pozri ESLP, rozsudky Hauschildt v. Dánsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou, § 48, a Hirschhorn v. Rumunsko z 26. októbra 2007, § 73. ( [111]47 ) Pozri ESLP, rozsudok Gubler v. Francúzsko z 27. júla 2006. ( [112]48 ) Tamze,(§ 28 a § 30. Pre príklady, kedy ESLP pripustil kumuláciu súdnych funkcií, pozri ESLP, rozsudky Nortier v. Holandsko z 24. augusta 1993, séria A, c. 267, a Depiets v. Francúzsko z . ( [113]49 ) Pozri ESLP, rozsudok Procola v. Luxembursko z 28. septembra 1995, séria A, c. 326. ( [114]50 ) Tamze, § 45. Pre príklady sankcionovania kumulácie súdnych funkcií pozri ESLP, rozsudky Findlay v. Spojené královstvo z 25. februára 1997, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I, a Tierce a i. v. San Marino z . ( [115]51 ) Pozri ESLP, rozsudok Remli v. Francúzsko z 23. apríla 1996, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1996-II, s. 574, § 48. ( [116]52 ) Pozri ESLP, rozsudok Milhalkov v. Bulharsko z 10. júla 2008. ( [117]53 ) Tamze, § 47. ( [118]54 ) Tamze, § 48. References 1. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0007 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0289&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:100:TOC 10. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0008 11. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0009 12. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0010 13. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0011 14. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0012 15. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0013 16. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0014 17. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0015 18. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0016 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 20. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0017 21. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0018 22. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0019 23. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0020 24. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0021 25. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0022 26. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0023 27. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0024 28. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0025 29. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0026 30. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0027 31. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0028 32. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0029 33. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0030 34. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0031 35. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0032 36. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0033 37. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0034 38. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0035 39. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0036 40. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0037 41. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0038 42. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0039 43. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0040 44. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0041 45. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0042 46. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0043 47. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0044 48. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0045 49. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0046 50. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0047 51. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0048 52. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0049 53. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0050 54. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0051 55. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0052 56. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0053 57. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0054 58. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0001 59. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0002 60. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0003 61. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0004 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:166:TOC 63. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0005 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 65. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0006 66. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0007 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:319:TOC 68. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0008 69. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0009 70. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0010 71. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0011 72. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0012 73. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0013 74. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0014 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:040:TOC 76. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0015 77. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0016 78. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0017 79. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0018 80. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0019 81. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0020 82. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0021 83. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0022 84. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0023 85. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0024 86. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0025 87. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0026 88. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0027 89. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0028 90. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0029 91. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0030 92. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0031 93. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0032 94. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0033 95. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0034 96. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0035 97. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0036 98. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0037 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0112&locale=SK 100. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0038 101. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0039 102. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0040 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1988:319:TOC 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:144:TOC 105. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0041 106. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0042 107. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0043 108. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0044 109. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0045 110. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0046 111. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0047 112. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0048 113. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0049 114. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0050 115. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0051 116. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0052 117. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0053 118. file:///tmp/lynxXXXXb9TTnX/L96357-1636TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700616001-E0054