NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 18. novembra 2008 ( [1]1 ) Vec C-350/07 Kattner Stahlbau GmbH proti Maschinenbau- und Metall- Berufsgenossenschaft "Hospodárska sútaz -- Clánky 81 ES, 82 ES a 86 ES -- Povinné clenstvo v subjekte poskytujúcom poistenie proti pracovným úrazom a chorobám z povolania -- Pojem 'podnik` -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Slobodné poskytovanie sluzieb -- Clánky 49 ES a 50 ES -- Obmedzenie -- Odôvodnenie -- Riziko závazného ohrozenia financnej rovnováhy systému sociálneho zabezpecenia" 1. Landessozialgericht (vyssí súd pre oblast sociálneho zabezpecenia), Sasko, ziada, aby Súdny dvor urcil, ci subjekt, akým je Maschinenbau- und Metall- Berufsgenossenschaft (dalej len "MMB"), poskytujúci poistenie proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, sa má povazovat za podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES. Okrem toho sa vnútrostátny súd domáha objasnenia, ci povinné clenstvo urcitých zamestnávatelov v subjekte, akým je MMB ( [2]2 ) podla nemeckého právneho systému, porusuje pravidlá Zmluvy, najmä pravidlá týkajúce sa slobodného poskytovania a/alebo prijímania sluzieb. I -- Vnútrostátny právny rámec 2. Povinné úrazové poistenie je upravené v knihe VII zákonníka sociálneho zabezpecenia (Sozialgesetzbuch) (dalej len "SGB VII") ( [3]3 ). § 152 SGB VII nazvaný "Rozdelenie zodpovednosti" stanovuje: "1. Poistné sa stanovuje po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom vo vseobecnosti vzniká nárok na platbu poistného, na základe rozdelenia zodpovednosti. Takéto rozdelenie musí pokrývat poziadavky predchádzajúceho roku a zahrnat poistné potrebné na vznik primeranej rezervy. Okrem uvedeného mozno príspevky vyberat len na pokrytie prostriedkov prevádzkového kapitálu." 3. § 153 SGB VII s názvom "Vymeriavací základ" stanovuje: "1. Pokial nie je dalej ustanovené inak, výska poistného sa stanovuje na základe poziadaviek financovania (vzhladom na rozdelenie zodpovednosti), miezd a platov poistených osôb a kategórií rizík. 2. Mzdy a platy poistených osôb sú základom výpoctu poistného az do výsky maximálnych rocných príjmov týchto osôb. 3. V stanovách môze byt urcená minimálna výska vymeriavacieho základu vzhladom na minimálnu rocnú mzdu alebo plat poistených osôb, ktoré dovrsili 18 rokov veku. ... 4. Pri výpocte poistného mozno úplne alebo ciastocne nebrat do úvahy úrazové riziko v podniku v takom rozsahu, v akom sú náklady na dôchodky, dávky v prípade smrti a náhrady: 1. zalozené na skode alebo ujme spôsobenej v rámci poisteného rizika v uvedených podnikoch, kde táto skoda alebo ujma zanikla alebo bola odstránená skôr ako styri roky pred rokom, v ktorom bolo stanovené poistné, alebo 2. zalozené na skode alebo ujme spôsobenej v rámci poisteného rizika, ktorá prvýkrát vznikla alebo sa stala zjavnou skôr ako styri roky pred rokom, v ktorom bolo stanovené poistné. Celková výska nákladov, ktoré sú podla prvej vety tohto odseku rozdelené podnikom bez ohladu na stupen úrazového rizika, nesmie prekrocit 30% celkových nákladov na dôchodky, dávky v prípade smrti a náhrady. Vykonávacie ustanovenia urcí nariadenie." 4. § 157 SGB VII nazvaný "Rizikové stupne" stanovuje: "1. Podniky zodpovedné za poskytovanie úrazového poistného krytia z vlastnej iniciatívy vypracujú jednotlivé rizikové stupne. Tieto stupne spresnujú jednotlivé kategórie rizík, aby bolo mozné vymerat poistné na progresívnom základe. ... 2. Rizikové stupne zodpovedajú sadzobníku podla kategórií osôb vystavených riziku na základe porovnania rizík zalozeného na vseobecne uznávaných zásadách poistenia. ... 3. Rizikové kategórie sa stanovujú podla vztahu medzi vyplateným poistným plnením na jednej strane a mzdami a platmi na strane druhej. ..." 5. § 176 SGB VII, ktorý sa nazýva "Povinnost vyrovnania", stanovuje, ze v rozsahu, v akom: "1. náklady na dôchodky zdruzenia vykonávajúceho poistenie zodpovednosti zamestnávatela sú minimálne 4,5-krát vyssie ako priemerné náklady na dôchodky zdruzení vykonávajúcich toto poistenie, 2. náklady na dôchodky zdruzenia vykonávajúceho poistenie zodpovednosti zamestnávatela, ktoré rozdeluje minimálne 20% a maximálne 30% svojich nákladov na dôchodky, dávky v prípade smrti a náhrady podla § 153 ods. 4 podnikom bez ohladu na stupen úrazového rizika, sú viac ako trikrát vyssie nez priemerné náklady na dôchodky zdruzení vykonávajúcich toto poistenie, alebo 3. náklady na náhrady zdruzenia vykonávajúceho poistenie zodpovednosti zamestnávatela sú viac ako pätkrát vyssie nez priemerné náklady na náhrady zdruzení vykonávajúcich toto poistenie, si zdruzenia vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela medzi sebou rozdelia prevysujúce náklady. Pokial suma, ktorá sa má zaplatit prostredníctvom vyrovnania podla odsekov 1 a 2, prevysuje sumu, ktorú takéto zdruzenie rozdeluje podnikom bez ohladu na stupen úrazového rizika podla odsekov 1 a 2, táto suma sa znízi na uvedenú sumu rozdelenú podnikom." II -- Konanie vo veci samej a návrh na zacatie prejudiciálneho konania 6. Kattner Stahlbau GmbH (dalej len "Kattner") je obchodnou spolocnostou s rucením obmedzeným, ktorá bola zalozená 13. novembra 2003 a jej cinnost zacala . Oznámením z MMB informoval Kattner, ze MMB je pre uvedenú spolocnost príslusným subjektom povinného úrazového poistenia. Kattner bola podla § 136 SGB VII zapísaná ako clen s clenským císlom 600212360. Dotknuté oznámenie takisto obsahovalo rozhodnutie o clenstve Kattner v MMB. 7. Listom z 1. novembra 2004 Kattner oznámila ukoncenie jej povinného clenstva v MMB s úcinnostou od konca roku 2004. Podla návrhu na zacatie prejudiciálneho konania Kattner plánovala dohodnút súkromné poistenie proti existujúcim rizikám. 8. Oznámením z 15. novembra 2004 MMB informoval Kattner, ze podla ustanovení SGB VII MMB predstavuje pre Kattner príslusný subjekt povinného úrazového poistenia. Právne nie je mozné vyhnút sa úrazovému poisteniu alebo zrusit povinné zákonné poistenie. Ukoncenie clenstva spolocnosti Kattner v MMB preto bolo zamietnuté. Oznámenie z bolo potvrdené rozhodnutím MMB z a rozsudkom Sozialgericht Leipzig (Súd sociálneho zabezpecenia Lipsko) z . 9. Podla návrhu na zacatie prejudiciálneho konania Kattner vo svojom odvolaní na vnútrostátny súd, ktorý podal tento návrh, uvádza, ze jej povinné clenstvo v MMB porusuje právo Spolocenstva, kedze je obmedzená jej sloboda prijímat sluzby. Kattner predlozila ponuku dánskej poistovacej spolocnosti, podla ktorej táto spolocnost poistí Kattner v súlade s nemeckým právom úrazového poistenia proti riziku pracovných úrazov, chorôb z povolania, alebo úrazov na ceste do práce alebo z práce za rovnakých podmienok, ako sú podmienky MMB. Okrem toho plnenia sú tiez striktne vymedzené v súlade so zoznamom plnení, ktorý uvádza Deutsche Gesetzliche Unfallversicherung (nemecké zdruzenie vykonávajúce povinné úrazové poistenie). Kattner tvrdí, ze postavenie MMB ako "jediného a výlucného poskytovatela poistenia porusuje clánky 82 ES a 86 ES, pricom toto obmedzenie sútaze nemôze byt odôvodnené. To isté platí o obmedzení, ktoré z toho vyplýva pre slobodné poskytovanie sluzieb uvedené v clánkoch 49 ES a nasl. Zjavne neexistuje ziadny naliehavý dôvod verejného záujmu, ktorý by odôvodnoval pozíciu monopolu nemeckých poskytovatelov úrazového poistenia v im prislúchajúcich oblastiach". 10. Vnútrostátny súd sa domnieva, ze medzi nemeckým a talianskym právnym systémom povinného poistenia proti pracovným úrazom existujú základné rozdiely, a preto rozsudok Súdneho dvora vo veci Cisal ( [4]4 ) neodpovedá na vsetky otázky, ktoré sú podstatné vo veci prejednávanej vnútrostátnym súdom. Tento súd poukazuje na to, ze druhý bod abstraktu rozsudku vo veci Cisal uvádza, ze "pojem podnik v zmysle [clánkov 81 ES a 82 ES] neoznacuje subjekt, ktorý je zákonom poverený správou systému povinného poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, ak sumy plnení a sumy poistného podliehajú kontrole státu a povinné clenstvo, ktoré charakterizuje takýto systém poistenia, je nevyhnutné pre financnú rovnováhu tohto systému, ako aj na uplatnenie zásady solidarity, ktorá predvída, ze plnenia vyplatené poistencom nie sú proporcionálne poistnému, ktoré tieto osoby zaplatili. ... Uvedený subjekt plní výlucne sociálnu funkciu. Preto jeho cinnost nie je ekonomickou cinnostou v zmysle práva hospodárskej sútaze". 11. Podla vnútrostátneho súdu je sporné, ci MMB je "subjektom, ktorý je zákonom poverený správou systému povinného poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania". Okrem toho základný rozdiel medzi talianskym a nemeckým systémom spocíva podla vnútrostátneho súdu v skutocnosti, ze Istituto nazionale per l'assicurazione contro gli infortuni sul lavoro (INAIL), o ktorý islo vo veci Cisal, je monopolom, zatial co nemecké povinné úrazové poistenie je struktúrované ako oligopol. Navyse vnútrostátny súd uvádza, ze MMB nie je poverený správou systému povinného poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, ale priamo poskytuje toto poistenie. Podla tohto vnútrostátneho súdu "cinnost správy" MMB v podstate zodpovedá cinnosti podnikatelských subjektov, a to poistovacích spolocností. 12. Za týchto okolností Landessozialgericht, Sasko, rozhodol prerusit konanie a uznesením z 24. júla 2007 predlozil Súdnemu dvoru podla clánku 234 ES tieto prejudiciálne otázky: "a) Ide v prípade [MMB] o podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES? b) Porusuje povinné clenstvo [Kattner] v [MMB] ustanovenia práva Spolocenstva?" III -- Konanie pred Súdnym dvorom 13. Písomné pripomienky predlozili Kattner, MMB, nemecká vláda a Komisia. Pojednávanie nebolo navrhnuté, ani sa nekonalo. IV -- Prípustnost 14. Proti prípustnosti prejudiciálnych otázok, ktoré Súdnemu dvoru predlozil Landessozialgericht, Sasko, boli vznesené viaceré námietky. 15. Po prvé, MMB a Komisia sa domnievajú, ze právomoc Súdneho dvora sa obmedzuje na výklad práva Spolocenstva, a preto Súdny dvor nemôze rozhodovat o súlade vnútrostátneho práva alebo opatrení s právom Spolocenstva. V tomto ohlade Komisia zastáva názor, ze prvú otázku vnútrostátneho súdu je potrebné preformulovat, kedze sa v nej pozaduje výklad vnútrostátneho práva a vnútrostátny súd nespresnuje okolnosti, za ktorých by subjekt, akým je MMB, podla neho mohol byt povazovaný za podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES. Tieto okolnosti sú vsak uvedené v samotnom texte uznesenia vnútrostátneho súdu. 16. V prvom rade je potrebné pripomenút, ze v konaní podla clánku 234 ES Súdny dvor nie je oprávnený uplatnovat pravidlá práva Spolocenstva na osobitný prípad alebo následne vzhladom na toto pravidlo klasifikovat ustanovenia vnútrostátneho práva. Môze vsak vnútrostátnemu súdu poskytnút výklad vsetkých príslusných ustanovení práva Spolocenstva, ktorý mu môze pomôct pri posudzovaní úcinkov ustanovení vnútrostátneho práva. ( [5]5 ) 17. Zastávam názor, ze vnútrostátny súd svojou prvou otázkou ziada Súdny dvor o uplatnenie clánkov 81 ES a 82 ES na osobitný prípad. Preto sa domnievam, ze je nevyhnutné, aby Súdny dvor preformuloval prvú otázku, ktorá je mu predlozená. ( [6]6 ) Prvú otázku je teda potrebné vnímat tak, ze sa nou vnútrostátny súd pýta, ci pojem podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES zahrna subjekt, ktorý vykonáva poistenie proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, akým je MMB. Okrem toho sa domnievam, ze informácie, ktoré vnútrostátny súd poskytol vo svojom uznesení a ktoré vo svojich písomných pripomienkach doplnili Kattner, MMB, nemecká vláda a Komisia, Súdnemu dvoru dostatocne opisujú skutkový stav a právny rámec sporné v konaní vo veci samej, cím mu umoznujú, aby poskytol výklad pravidiel Spolocenstva týkajúcich sa hospodárskej sútaze vzhladom na situáciu dotknutú v tomto prípade. 18. Po druhé, pokial ide o druhú otázku, Komisia sa domnieva, ze vnútrostátny súd dostatocne nespresnil, ktoré ustanovenia práva Spolocenstva vyzadujú výklad Súdneho dvora. 19. Hoci druhá otázka skutocne neuvádza pravidlá práva Spolocenstva, ktorých výklad má Súdny dvor podat, z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania ako celku je zrejmé, ze vnútrostátny súd ziada objasnenie, ci sa clánky 49 ES a nasl. a clánky 82 ES a 86 ES majú vykladat v tom zmysle, ze im odporuje povinné clenstvo podniku, akým je Kattner v subjekte, akým je MMB. 20. Po tretie MMB zastáva názor, ze otázky, ktoré Súdnemu dvoru predlozil Landessozialgericht, Sasko, nemôzu viest k "uzitocnej" odpovedi pre tento súd, kedze nie je oprávnený ukoncit povinné clenstvo Kattner v MMB. Povinnost Kattner byt clenom v MMB mozno ukoncit len zrusením alebo zmenou rozhodnutia o clenstve z 27. januára 2004, ktoré nebolo napadnuté. 21. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze konanie podla clánku 234 ES je prostriedkom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnymi súdmi. V rámci tejto spolupráce práve vnútrostátny súd rozhodujúci o spore jediný bezprostredne pozná skutkový stav vo veci samej a musí niest zodpovednost za následné súdne rozhodnutie, a preto je v najlepsej pozícii posúdit vzhladom na osobitosti veci potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke, ktoré by mu umoznilo vyhlásit rozsudok, ako aj význam otázok, ktoré predlozí Súdnemu dvoru. To vsak nic nemení na skutocnosti, ze Súdny dvor môze, ak je to potrebné, skúmat podmienky, za akých sa vnútrostátny súd na neho obrátil, s cielom preverit svoju vlastnú právomoc a najmä urcit, ci pozadovaný výklad práva Spolocenstva súvisí so skutkovými okolnostami a predmetom sporu vo veci samej v takej miere, aby Súdny dvor nebol vedený k podávaniu poradných stanovísk k vseobecným alebo hypotetickým otázkam. Pokial sa zdá, ze zodpovedanie polozenej otázky zjavne nie je potrebné na vyriesenie tohto sporu, Súdny dvor rozhodne o zastavení konania. ( [7]7 ) 22. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania jasne vyplýva, ze spor vo veci samej sa týka najmä povinnosti byt clenom MMB, ktorá bola ulozená Kattner podla vnútrostátneho právneho systému, a ze vnútrostátny súd má pochybnosti o tom, ci táto povinnost je v súlade s právom Spolocenstva. Výklad práva Spolocenstva, ktorý ziada vnútrostátny súd, teda zjavne súvisí so skutkovými okolnostami a predmetom sporu vo veci samej a myslím si, ze nie je zjavne irelevantný na úcely rozhodnutia tohto sporu. 23. Námietky, ktoré boli vznesené proti prípustnosti, by preto podla môjho názoru mali byt zamietnuté. V -- O veci samej A -- Prvá otázka 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 24. Kattner tvrdí, ze odpoved na prvú otázku by mala byt kladná a poistovacie zdruzenie, akým je MMB, by sa malo povazovat za podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES. 25. Na rozdiel od talianskeho poistovacieho systému, ktorý bol skúmaný vo veci Cisal, v Nemecku nie je výska plnení a poistného stanovená zákonom, ale v súlade so statútom alebo stanovami kazdého poistovacieho zdruzenia. Hoci základ výpoctu poistného je urcený zákonom, Kattner sa domnieva, ze tieto kritériá ponechávajú poistovacím zdruzeniam znacnú slobodu. Kattner uvádza, ze zákonodarca nemá vplyv na poziadavky poistovacích zdruzení v predchádzajúcom roku podla § 152 SGB VII alebo na platy poistených osôb. Aj ked je pri výpocte poistného stanovená horná hranica platu poistených osôb, ( [8]8 ) túto hornú hranicu môze príslusné poistovacie zdruzenie zvýsit podla § 85 ods. 2 druhého pododseku SGB VII. V skutocnosti vsetky poistovacie zdruzenia v Nemecku túto moznost vyuzili. Dalej poistovacie zdruzenia môzu podla § 153 ods. 3 SGB VII pri výpocte poistného zohladnit prinajmensom minimálny rocný plat. Poziadavky tohto ustanovenia sú vsak v podstate fakultatívne. Okrem toho, hoci právne predpisy nestanovujú minimálne poistné, § 161 SGB VII poskytuje moznost, ktorú vyuzili prakticky vsetky poistovacie zdruzenia v Nemecku, vymerat jednotné minimálne poistné. Kattner takisto tvrdí, ze zo znenia § 157 SGB VII jasne vyplýva, ze stanovenie rizikových stupnov je výlucne úlohou príslusného poistovacieho zdruzenia a podlieha len obmedzenej kontrole súdov. Podla § 158 SGB VII rizikové stupne stanovené poistovacím zdruzením podliehajú súhlasu príslusného úradu dohladu. Tento súhlas je vsak výlucne formálny a neudelí sa len vo velmi zriedkavých prípadoch. Navyse skutocnost, ze podla § 162 SGB VII môze poistné zdruzenie priznat dodatocné poistné prémie alebo zlavy a zvýhodnenia, podciarkuje skutocnost, ze poistné nepodlieha regulácii státu. 26. Pokial ide o plnenia vyplatené poisteným osobám, výska týchto plnení je stanovená skôr poistovacími zdruzeniami ako zákonodarcom. Zatial co § 26 a nasl. SGB VII vo vseobecnosti stanovujú plnenia, ktoré musia byt zaplatené poistovacími zdruzeniami, neexistuje ustanovenie právne zakotvujúce ich výsku. Napríklad poistovacie zdruzenie môze v súlade s § 85 ods. 2 SGB VII zvýsit maximálny rocný plat, na základe ktorého sú vyplácané urcité plnenia. 27. Kattner sa domnieva, ze prvky solidarity, ktoré sa nachádzajú v nemeckom systéme, nepostacujú na to, aby mohli byt poistovacie zdruzenia nepovazované za podniky v zmysle clánkov 81 ES a nasl. V tomto ohlade Kattner po prvé uvádza, ze v súlade s rozsudkom vo veci Cisal je sociálny ciel poistovacieho systému zdôraznený skutocnostou, ze plnenia sú vyplácané aj vtedy, ak splatné poistné nebolo zaplatené. Sociálny ciel poistovacieho systému vsak sám osebe nestací na to, aby dotknutá cinnost nebola charakterizovaná ako ekonomická cinnost. Podla Kattner v prípade, ak chýba akýkolvek z údajov o výske nezaplateného poistného, tento prvok solidarity nemôze byt rozhodujúci. Okrem toho takéto nezaplatené poistné môze byt zaplatené dodatocne. Po druhé Kattner zastáva názor, ze v súlade s 157 SGB VII sa poistné väcsinou pocíta na základe skutocného stupna úrazového rizika a nie na základe vseobecných kritérií. Po tretie Kattner tvrdí, ze na rozdiel od situácie v prípade Cisal -- kde výsku plnenia stanovuje talianske právo a toto plnenie sa vypláca bez ohladu na zaplatené poistné a financné výsledky investícií uskutocnených poistovacím zdruzením -- neexistuje riziko, ze budú vyplatené plnenia, ktoré nie sú pokryté poistným, kedze podla § 152 ods. 1 SGB VII sa poistné stanovuje na základe rozdelenia zodpovednosti po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom vzniká povinnost zaplatit poistné. Po stvrté Kattner uvádza, ze klúcovým faktorom pri rozhodnutí o existencii solidarity v prípade Cisal bol nedostatok priamej súvislosti medzi zaplateným poistným a priznaným plnením. Pokial ide o vztah medzi poistným a plnením v nemeckom právnom systéme, Kattner tvrdí, ze nemecké právo nestanovuje ziadne oslobodenie od povinnosti platit poistné v prípade, ak plat nedosiahol urcitú úroven. Navyse podla § 161 SGB VII môzu poistovacie zdruzenia stanovit jednotné minimálne poistné. Väcsina poistovacích zdruzení vyuzila túto moznost zjednotit minimálnu výsku poistného a plnenia. Okrem toho maximálnu výsku poistného mozno zvýsit, ak sa pri jeho výpocte zohladní inter alia zákonom stanovená maximálna rocná mzda. Maximálna rocná mzda je vsak tiez braná do úvahy pri výpocte plnení, teda pri zabezpecení primeraného vztahu medzi poistným a plnením. Po piate sa Kattner takisto domnieva, ze zásada solidarity znamená, ze podniky, v ktorých je vysoké nebezpecenstvo úrazov, sú financované podnikmi s nizsím rizikom. Kattner vsak tvrdí, ze pravidlá o vyrovnaní rizika v Nemecku len zabezpecujú udrzanie systému a neslúzia na zabezpecenie solidarity. Kattner uvádza, ze k tomuto vyrovnaniu rizika dochádza v prvom rade v rámci tej istej rizikovej kategórie a akékolvek vyrovnanie medzi jednotlivými oddeleniami toho istého poistovacieho zdruzenia alebo medzi zdruzeniami slúzi len na udrzanie systému. Po sieste Kattner tvrdí, ze vzhladom na to, ze je mozné oddelit staré poistné zatazenia od súcasných, nie je potrebné udrziavat povinné poistenie na pokrytie týchto starých zatazení, kedze sa predpokladá, ze ich dôlezitost postupom casu klesne. 28. Kattner takisto uvádza, ze spôsob, akým je subjekt financovaný, nie je rozhodujúci vzhladom na urcenie, ci ide o podnik v zmysle clánkov 81 ES a nasl. Kattner vsak tvrdí, ze hoci poistné na povinné úrazové poistenie je stanovené prostredníctvom rozdelenia zodpovednosti, v nemeckom systéme existuje urcitá miera kapitalizácie. Okrem toho podla § 164 SGB VII a na úcely zabezpecenia platieb poistného poistovacie zdruzenia môzu na pokrytie poistných poziadaviek stanovit inter alia preddavkové platby poistného v priebehu kalendárneho roku. Financovanie týchto zdruzení sa teda v skutocnosti nelísi od súkromných poistovacích spolocností, ktoré takisto zohladnujú predvídatelné rocné poziadavky a v súlade s nimi pocítajú svoje poistné. 29. MMB, nemecká vláda a Komisia sa domnievajú, ze poistovacie zdruzenie, akým je MMB, nie je podnikom v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES. V súlade s rozhodnutím vo veci Cisal zastávajú názor, ze takéto poistovacie zdruzenia nevykonávajú ekonomickú cinnost, ale sledujú len sociálne ciele a sú súcastou systému sociálneho zabezpecenia v Nemecku. Okrem toho pracovníci môzu vykonávat svoje práva v rámci predmetného poistovacieho systému nezávisle od toho, ci ich zamestnávatel riadne zaplatil poistné, alebo ho dokonca nezaplatil. MMB a nemecká vláda zdôraznujú skutocnost, ze z predmetného poistného krytia nie je vylúcené ziadne riziko. MMB a Komisia takisto poukazujú na to, ze dotknuté nemecké poistovacie zdruzenia nevykonávajú svoju cinnost na úcely dosiahnutia zisku. 30. MMB, nemecká vláda a Komisia tvrdia, ze spôsob, akým sú platby poistného vyberané a plnenia vyplácané, preukazuje, ze dotknutý systém povinného poistenia uplatnuje zásadu solidarity. 31. Pokial ide o poistné, MMB uvádza, ze podla § 150 SGB VII je za jeho platbu zodpovedný len zamestnávatel, nie zamestnanec. Nemecká vláda tvrdí, ze na rozdiel od prémií súkromného poistenia, ktoré sú zalozené na riziku poistenej osoby, podla dotknutého nemeckého poistovacieho systému faktory zvysujúce riziko, napríklad predchádzajúce ochorenia zamestnanca, nemozno zohladnit pri pocítaní výsky poistného alebo nimi odôvodnit nevyplatenie poistného plnenia. Tieto plnenia sú vyplácané bez ohladu na zavinenie zo strany zamestnávatela alebo poskodenej osoby a nezávisle od toho, ci bolo alebo nebolo zaplatené poistné. 32. MMB, nemecká vláda a Komisia zastávajú názor, ze systém úrazového poistenia v Nemecku je financovaný v súlade so zásadou následného pokrytia poziadaviek. Poistné clenov poistovacieho zdruzenia sa teda pocíta rozdelením celkových poziadaviek zdruzenia vrátane akýchkolvek nevyhnutných rezerv na mozné náklady v budúcnosti za predchádzajúci rok medzi jeho clenov. Nemecká vláda tvrdí, ze výska poistného, ktoré platí podnik, je vzhladom na rizikovú kategóriu priemyselného odvetvia dotknutého podniku zalozená na mzdách vyplatených poisteným osobám. Podla § 153 ods. 1 SGB VII sú jednotlivé oddelenia priemyslu rozdelené do rizikových kategórií, ktoré odzrkadlujú pocet a závaznost úrazov v kazdom odvetví. 33. Podla nemeckej vlády pravidlá poistného sú uplatnením zásady solidarity v troch smeroch. Po prvé kazdé poistovacie zdruzenie musí zostavit stupnicu rizík obsahujúcu jednotlivé kategórie rizík. Podniky osobitného odvetvia priemyslu patria do jednej rizikovej skupiny bez ohladu na skutocné riziko existujúce v jednotlivých podnikoch. V súlade s tvrdením nemeckej vlády a Komisie vzhladom na to, ze poistné je zalozené na riziku spojenom s osobitným odvetvím priemyslu, zásada solidarity sa uplatnuje medzi podnikmi jedného odvetvia. Po druhé poistovacie zdruzenia vo vseobecnosti vytvárajú rizikovú stupnicu osobitného priemyselného odvetvia skôr na základe nedávnych úrazov nez úrazov z minulosti, cím z posúdenia rizika osobitného priemyselného odvetvia vylucujú mnohé faktory. Medzi odvetviami priemyslu preto v rámci poistovacieho zdruzenia pôsobí zásada solidarity. Po tretie zásada solidarity pôsobí aj medzi poistovacími zdruzeniami. Podla § 176 a nasl. SGB VII, pokial urcité platby plnení jedného poistovacieho zdruzenia prekrocia urcitú výsku, ostatné poistovacie zdruzenia sú povinné zaplatit prekracujúcu sumu. V tomto ohlade MMB uvádza, ze v súcasnosti je z dôvodu kompenzácie podla § 176 a nasl. SGB VII vyplatených 500 az 600 miliónov eur. Nemecká vláda a Komisia sa domnievajú, ze na úcely zabezpecenia zásady solidarity nie je nevyhnutné, aby dotknutá poistovacia schéma bola vykonávaná jedným centrálnym subjektom, kedze medzi poistovacími zdruzeniami existuje systém kompenzácie stanovený v § 176 a nasl. SGB VII. 34. Komisia a MMB zdôraznujú úlohu, ktorú zohráva dotknutý nemecký poistovací systém pri predchádzaní úrazom. Komisia tiez poznamenáva, ze nemecký systém ako preventívne opatrenie reguluje splatné poistné na základe úrazovosti v danom podniku, cím urcitým spôsobom vyrovnáva úroven poistného splatného za poistené riziko. Komisia vsak poukazuje na skutocnost, ze spojenie medzi poistným a rizikom je neúplné a poziadavka "striktnej proporcionality" stanovená Súdnym dvorom nie je splnená. 35. Co sa týka plnení, MMB, nemecká vláda a Komisia tvrdia, ze výska zaplatených plnení nemusí nevyhnutne zodpovedat zárobku poistenej osoby. Nemecká vláda a MMB zdôraznujú skutocnost, ze viac ako 30% plnení vyplatených poistovacími zdruzeniami sú naturálne platby na, inter alia, prevenciu úrazov a náhradu liecebných nákladov, ktoré nezávisia od mzdy poistenej osoby a zaplateného poistného. Pokial ide o platby, akými je uslý zárobok a dôchodok, ktoré sú závislé od zárobku pred úrazom, nemecká vláda a Komisia uvádzajú, ze minimálna a maximálna mzda, ktorú mozno zohladnit, je stanovená v § 85 SGB VII, co vedie k rozdielu medzi zaplateným plnením a mzdou poistenej osoby. 36. MMB, nemecká vláda a Komisia zdôraznujú skutocnost, ze sporný nemecký systém úrazového poistenia podlieha dohladu státu. MMB tvrdí, ze sa spravuje verejným právom, a preto musí plnit úlohy, ktoré mu ukladá zákon. Okrem toho podla § 31 SGB I práva a povinnosti týkajúce sa plnení sociálneho zabezpecenia na základe SGB mozno zriadit, zmenit alebo zrusit len v rozsahu povolenom zákonom. MMB, nemecká vláda a Komisia uvádzajú, ze plnenia a podmienky ich vyplatenia stanovuje zákon. Podla nemeckej vlády závisí výpocet poistného vo velkom rozsahu od poistných zdruzení, najmä z toho dôvodu, ze tieto zdruzenia zostavujú rizikovú skálu. MMB a nemecká vláda vsak tvrdia, ze zostavenie tejto skály podlieha výslovnému súhlasu úradu státneho dohladu. V súlade s tvrdením nemeckej vlády musia poistovacie zdruzenia pri zostavovaní týchto rizikových skál postupovat v súlade so zákonom, najmä so základným zákonom (nemeckou ústavou), a podla § 157 SGB VII sú povinné vytvorit rizikové kategórie, ktoré umoznia platby poistného na progresívnom základe. MMB namieta, ze poistné je nutné pocítat podla § 150 SGB VII a jednotlivým podnikom nemozno priznat ziadne výnimky. Navyse poistovacie zdruzenia nemôzu navzájom sútazit. 2. Posúdenie 37. Vnútrostátny súd sa domáha urcenia, ci subjekt, akým je MMB, mozno na úcely clánkov 81 ES a 82 ES povazovat za podnik. Treba pripomenút, ze spor prejednávaný vnútrostátnym súdom sa týka toho, ci Kattner môze ukoncit svoje povinné clenstvo v MMB. Kattner totiz v konaní pred vnútrostátnym súdom tvrdí, ze postavenie MMB ako jediného a výlucného poskytovatela poistenia porusuje clánky 82 ES a 86 ES. 38. Zo spisu na Súdnom dvore je zrejmé, ze zamestnávatelia v Nemecku sú v podstate povinní poistit sa proti pracovným úrazom a chorobám z povolania. V návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vnútrostátny súd uviedol, ze povinnost clenstva v rôznych zdruzeniach poistenia zodpovednosti zamestnávatela v Nemecku je zalozená na pravidlách, ktoré stanovujú odvetvovú a územnú príslusnost jednotlivých poistovacích zdruzení. 39. V kontexte práva hospodárskej sútaze Súdny dvor rozhodol, ze pojem podnik zahrna kazdý právny subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od právneho postavenia tohto subjektu a spôsobu jeho financovania. ( [9]9 ) 40. Vo veci Albany ( [10]10 ) Súdny dvor zhrnutím svojich záverov z rozsudku Poucet a Pistre ( [11]11 ) uviedol, ze pojem podnik nezahrna institúcie poverené spravovaním niektorých povinných systémov sociálneho zabezpecenia zalozených na zásade solidarity. V systéme nemocenského poistenia a poistenia v materstve, ktoré v rozsudku Poucet a Pistre posudzoval, boli totiz dávky rovnaké pre vsetky osoby, ktorým boli urcené, hoci príspevky boli proporcionálne vo vztahu k výske príjmov; v systéme dôchodkového poistenia zabezpecovali financovanie starobných dôchodkov aktívni pracovníci; okrem toho dôchodkové nároky stanovené zákonom neboli proporcionálne vo vztahu k príspevkom zaplateným v systéme dôchodkového poistenia; nakoniec sa systémy s prebytkom financných prostriedkov podielali na financovaní systémov, ktoré mali strukturálne financné problémy. Solidarita nutne znamenala to, ze rôzne systémy boli spravované jedinou institúciou a úcast v týchto systémoch bola povinná. ( [12]12 ) 41. Vo veci Albany Súdny dvor takisto uviedol, ze vo veci Fédération française des sociétés d'assurance a i. ( [13]13 ) naopak rozhodol, ze nezisková institúcia spravujúca systém dôchodkového poistenia urcený na doplnenie základného povinného poistenia a zriadený zákonom ako dobrovolné poistenie, ktorý funguje na zásade zhodnotenia, je podnikom v zmysle clánkov 81 ES a nasl. Dobrovolná úcast, uplatnenie zásady zhodnotenia a skutocnost, ze dávky závisia iba od výsky príspevkov zaplatených poistencami a od financných výsledkov investícií realizovaných správcovskou spolocnostou, automaticky znamená, ze táto institúcia vykonáva hospodársku cinnost a konkuruje poistovniam sprostredkujúcim zivotné poistenie. ( [14]14 ) 42. V oblasti poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania Súdny dvor vo veci Cisal uviedol, ze subjekt, konkrétne INAIL, ktorý je zákonom poverený správou systému povinného poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, plní výlucne sociálnu funkciu a jeho cinnost nie je ekonomickou cinnostou v zmysle práva hospodárskej sútaze. Súdny dvor vyvodil záver, ze INAIL nepredstavuje podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES. ( [15]15 ) 43. Pri vyvodení tohto záveru vo veci Cisal Súdny dvor pripomenul, ze pokrytie rizík pracovných úrazov a chorôb z povolania bolo dlho súcastou sociálnej ochrany, ktorú clenské státy poskytovali vsetkým alebo len niektorým obyvatelom. ( [16]16 ) Súdny dvor vsak uviedol, ze sociálny ciel poistovacieho systému sám osebe nepostacuje na to, aby dotknutá cinnost nebola charakterizovaná ako ekonomická cinnost. ( [17]17 ) Preto poistovací systém musí okrem sledovania sociálneho ciela uplatnovat aj zásadu solidarity. ( [18]18 ) Kedze INAIL bol financovaný z poistného, ktorého sadzba vzdy nezodpovedala poistenému riziku a výska vyplatených plnení nebola vzdy primeraná príjmom poistených osôb, Súdny dvor rozhodol, ze nedostatok priamej spojitosti medzi zaplateným poistným a priznaným plnením viedol k solidarite medzi lepsie zarábajúcimi pracovníkmi a tými, ktorí by v prípade existencie takejto spojitosti boli vzhladom na svoj nízky príjem zbavení primeraného sociálneho krytia. ( [19]19 ) Súdny dvor uviedol, ze povinné clenstvo, ktoré charakterizuje tento poistovací systém, je nevyhnutné pre financnú rovnováhu systému a pre uplatnenie zásady solidarity, co znamená, ze plnenia vyplatené poisteným osobám presne nezodpovedajú poistnému, ktoré tieto osoby zaplatili. ( [20]20 ) 44. Vo veci Cisal Súdny dvor okrem pripomenutia, ze dotknutý taliansky systém uplatnuje zásadu solidarity, zdôraznil skutocnost, ze dva základné prvky systému, ktorý spravoval INAIL, konkrétne výska zaplateného poistného a plnenie priznané poisteným osobám, podliehali státnemu dohladu. ( [21]21 ) 45. Hoci z judikatúry Súdneho dvora jasne vyplýva, ze sociálny ciel poistovacieho systému sám osebe zjavne nepostacuje na to, aby cinnost nebola kvalifikovaná ako hospodárska cinnost, domnievam sa, ze tento ciel je predsa len okrem iného na zistenie, ci urcitá cinnost nie je cinnostou ekonomickej povahy, relevantným faktorom. Preto je nevyhnutné preskúmat, ci systém zákonného poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, sporný vo veci samej, sleduje sociálny ciel. 46. Zdá sa, s výhradou overenia vnútrostátnym súdom, ze z § 1 SGB VII vyplýva, ze cielom dotknutej poistovacej schémy je, po prvé, vsetkými dostupnými prostriedkami zabránit vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania, ako aj vsetkým zdravotným rizikám spojeným s pracovnou cinnostou, a po druhé, pri vzniku pracovných úrazov alebo chorôb z povolania vsetkými dostupnými prostriedkami navrátit zdravie a obnovit pracovnú schopnost poistených osôb a poskytnút financnú náhradu poisteným osobám alebo osobám, ktoré sú od nich závislé. Okrem toho a s výhradou overenia vnútrostátnym súdom sa zdá, ze na základe uvedenej schémy je poskytované poistné krytie nezávislé od akéhokolvek zavinenia poistenej osoby alebo zamestnávatela a bez ohladu na poistné, ktoré zamestnávatel skutocne zaplatil. Navyse z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania je zjavné, ze poistovacie zdruzenia podliehajú verejnému právu a nevykonávajú svoju cinnost na úcely dosiahnutia zisku. 47. Takisto je nevyhnutné preskúmat, ci sporný nemecký poistovací systém uplatnuje zásadu solidarity a ci základné prvky tohto systému sú predmetom státneho dohladu. 48. Pri posudzovaní, ci urcitý systém sociálneho zabezpecenia uplatnuje zásadu solidarity, Súdny dvor venoval zvýsenú pozornost úrovni zaplateného poistného a plnení priznaných podla daného systému. Zásada solidarity nie je dodrzaná, ak plnenia priznané osobám, na ktoré sa systém vztahuje, priamo závisia od poistného zaplateného týmito osobami alebo v ich mene. Preto v prípade schémy sociálneho zabezpecenia poskytujúcej poistenie proti riziku pracovných úrazov alebo chorôb z povolania musí táto schéma podla môjho názoru obsahovat redistribucné prvky, ktoré prekracujú redistribúciu v rámci súkromného poistenia. ( [22]22 ) 49. Pokial ide o sadzby poistného podla sporného nemeckého systému, Súdny dvor vo veci Cisal kládol dôraz najmä na skutocnost, ze predmetný taliansky poistný systém bol financovaný z poistného, ktorého sadzba nebola systematicky úmerná poistenému riziku. Zdá sa, ze zo spisového materiálu vyplýva, s výhradou overenia vnútrostátnym súdom, ze poistné platené zamestnávatelom podla tohto nemeckého systému nie je pocítané len na základe poistno-technického stanovenia rizika konkrétneho podniku, ( [23]23 ) ale inter alia aj podla § 152 a 153 SGB VII v závislosti od, po prvé, poziadaviek financovania poistného zdruzenia v predchádzajúcom kalendárnom roku, po druhé, mzdy poistených osôb, a po tretie, rizikovej kategórie priemyselného odvetvia, do ktorého podnik patrí. 50. Okrem toho sa zdá, ze podla dotknutej nemeckej poistovacej schémy sú priemyselné odvetvia rozdelené do rizikových kategórií podla rizikového faktora spojeného s ich cinnostou a poistné sa pocíta, inter alia, skôr na základe rizika v tomto priemyselnom odvetví nez len na základe rizika konkrétneho podniku. Tvorba takýchto rizikových kategórií na úcely stanovenia poistného podla môjho názoru zabezpecuje, ze medzi podnikmi toho istého priemyselného odvetvia sa uplatnuje zásada solidarity. Navyse sa zdá, s výhradou overenia vnútrostátnym súdom, ze § 176 SGB VII stanovuje rozdelenie urcitých nákladov poistovacieho zdruzenia, ktoré podstatne prekracujú priemerné náklady poistovacích zdruzení v Nemecku, medzi jednotlivé zdruzenia. Moznost takéhoto rozdelenia zabezpecuje, ze sporný nemecký poistovací systém vedie medzi vsetkými poistenými osobami v Nemecku k urcitému stupnu solidarity na celostátnej úrovni. 51. Výska plnení vyplatených podla dotknutej nemeckej poistovacej schémy takisto nie je nevyhnutne úmerná príjmu poistenej osoby, kedze urcité platby sú v podstate jednotné bez ohladu na skutocnost, ci v mene poistenej osoby bolo zaplatené relatívne vysoké alebo nízke poistné. Napriek tomu, ze podla § 153 SGB VII je príjem poistenej osoby faktorom pri stanovovaní poistného, vnútrostátny súd v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania uviedol, ze 12,4% vsetkých plnení vyplatených v roku 2002, akými je ambulantná a nemocnicná starostlivost, nezáviselo od príjmu poistenej osoby. 52. V tomto ohlade, ako Súdny dvor uviedol vo veci Cisal, "neexistencia akejkolvek priamej spojitosti medzi zaplateným poistným a priznaným plnením vedie k solidarite medzi lepsie zarábajúcimi pracovníkmi a tými, ktorí by vzhladom na ich nízke príjmy boli v prípade existencie takejto spojitosti zbavení primeraného sociálneho krytia" ( [24]24 ). Okrem toho sa domnievam, ze vzhladom na skutocnost, ze príspevky na poistenie nie sú zalozené len na rizikovosti urcitého podniku alebo specifického priemyselného odvetvia, medzi pracovníkmi v Nemecku je udrziavaná zásada solidarity bez ohladu na povahu ich cinnosti. 53. Pokial ide o otázku, ci základné prvky dotknutej nemeckej poistovacej schémy podliehajú státnemu dohladu, vnútrostátny súd uvádza, ze poistovacie zdruzenie môze stanovit minimálnu a maximálnu mzdu na základe vlastných pravidiel a tieto hodnoty sa uplatnia nielen na stanovenie poistného, ale aj na urcenie výsky plnení, najmä dôchodkov. ( [25]25 ) Za zmienku takisto stojí, hoci táto skutocnost nebola výslovne uvedená v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ze Kattner uvádza, ze stanovenie rizikových stupnov je úlohou príslusného poistného zdruzenia a podlieha len obmedzenej kontrole súdov. MMB a nemecká vláda vsak tvrdia, ze zriadenie takýchto stupnov podlieha výslovnému súhlasu úradu státneho dohladu. 54. Hoci poistovacím zdruzeniam v Nemecku je zjavne priznaná urcitá volnost pri stanovovaní poistného a tieto zdruzenia môzu do urcitej miery ovplyvnit výsku niektorých vyplácaných plnení, zdá sa, s výhradou overenia vnútrostátnym súdom, ze predmetná flexibilita je výslovne stanovená zákonom a prvky solidarity vo vyssie uvedenej schéme ( [26]26 ) sú v tomto flexibilnom systéme udrzané. Preto sa zdá, ze klúcové parametre stanovenia výsky poistného plateného podla dotknutej nemeckej poistovacej schémy a povaha plnení vyplácaných podla tejto schémy, spolu s podmienkami priznania týchto plnení, ( [27]27 ) sú stanovené zákonom a poistovacie zdruzenia ich musia dodrziavat. 55. Preto sa domnievam, ze sporný nemecký poistovací systém uplatnuje zásadu solidarity a základné prvky tohto systému podliehajú státnemu dohladu. Je vsak potrebné vyjadrit sa k urcitým osobitným crtám dotknutého systému zdôrazneným vnútrostátnym súdom, ktoré sa lísia od iných systémov predtým skúmaných Súdnym dvorom. 56. Vnútrostátny súd vo svojom návrhu na zacatie konania uviedol, ze na rozdiel od situácie vo veci Cisal neexistuje v Nemecku predpis, ktorý by stanovil maximálne sadzby poistného s ohladom na výsku rizík. ( [28]28 ) 57. Zastávam názor, ze osobitné crty systému sociálneho zabezpecenia a ním uplatnenej zásady solidarity je potrebné posudzovat individuálne, vzhladom na vsetky relevantné faktory. Prítomnost urcitých charakteristických znakov systému, ktoré Súdny dvor uviedol vo svojej predchádzajúcej judikatúre ako dôkaz zásady solidarity, nemusí byt nevyhnutne rozhodujúca v iných prípadoch. Domnievam sa, ze zistenie vnútrostátneho súdu týkajúce sa neexistencie výslovnej ( [29]29 ) maximálnej hornej hranice poistného v nemeckom poistovacom systéme nemôze spochybnit alebo vylúcit prvky solidarity, ktoré sú zjavne prítomné v tomto systéme. ( [30]30 ) Tento faktor je rozhodujúci len vtedy, ak podstatne ovplyvnuje vztah medzi zaplateným poistným a priznaným plnením v dotknutom systéme, co vedie k skutocnému neuplatneniu zásady solidarity. ( [31]31 ) Toto je vsak vecou, ktorej posúdenie je úlohou vnútrostátneho súdu. 58. Vnútrostátny súd sa takisto domnieva, ze medzi talianskym poistovacím systémom vo veci Cisal a sporným nemeckým systémom existuje podstatný rozdiel, kedze INAIL je monopolom, zatial co nemecké povinné úrazové poistenie je struktúrované ako oligopol. Okrem toho podla vnútrostátneho súdu "cinnost správy" MMB struktúrou zodpovedá cinnosti podnikatelských subjektov, a to poistovacích spolocností. MMB "nespravuje systém, ale je jeho súcastou". 59. Domnievam sa, ze samotná skutocnost, ze clenský stát sa rozhodol poverit výkonom sociálneho poistenia rôzne subjekty na odvetvovom a/alebo územnom základe, nemôze sama osebe znamenat, ze tieto subjekty vykonávajú hospodársku cinnost, pokial sú prítomné prvky solidarity a státneho dohladu. Opacné rozhodnutie by kládlo neprimeraný dôraz na formu technického alebo organizacného usporiadania, ktoré si clenský stát zvolí na vykonávanie casti svojho systému sociálneho zabezpecenia, na úkor obsahu tejto schémy. 60. Súdny dvor v rozsudku Poucet a Pistre uviedol, ze cinnost v rámci systému nemocenského poistenia, poistenia v materstve a starobného poistenia vo Francúzsku uskutocnovaná na regionálnom a odvetvovom základe nemá povahu ekonomickej cinnosti. Okrem toho vo svojom rozsudku vo veci AOK ( [32]32 ) Súdny dvor rozhodol, ze cinnost fondov nemocenského poistenia v Nemecku, ktorá bola organizovaná na regionálnom a odvetvovom základe, nie je ekonomickou cinnostou. 61. Podobne skutocnost, ktorú uviedol vnútrostátny súd, ze nemecké poistovacie zdruzenia nie sú poverené správou systému povinného poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, ale skôr poskytovaním sluzieb tohto poistenia, ( [33]33 ) sama osebe neznamená, ze táto cinnost má ekonomickú povahu, ak sú prítomné prvky solidarity a státneho dohladu. 62. Preto zastávam názor, ze Súdny dvor by mal na prvú otázku odpovedat tak, ze pojem podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES nezahrna subjekty, akými je MMB, ktoré vykonávajú systém sociálneho zabezpecenia zalozený na zásade solidarity, pokial základné prvky daného systému uvedené v týchto návrhoch podliehajú státnemu dohladu, pricom je úlohou vnútrostátneho súdu preukázat, ze tomu tak je. B -- Druhá otázka 63. Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci, po prvé, clánky 82 ES a 86 ES, a po druhé, clánky 49 ES a nasl. sa majú vykladat v tom zmysle, ze bránia ulozeniu povinnosti podla právneho poriadku clenského státu, ktorá vyzaduje, aby zamestnávatelia, akými je Kattner, boli clenmi subjektu, akým je MMB, na úcely poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania. 64. Pokial ide o otázku výkladu clánkov 82 ES a 86 ES, podla môjho názoru zo znenia týchto ustanovení jasne vyplýva, ze sa vztahujú na správanie podnikov. ( [34]34 ) Kedze zastávam názor, ze v kontexte dotknutého nemeckého poistovacieho systému subjekt, akým je MMB, nie je podnikom, nemyslím si, ze clánky 82 ES a 86 ES sa majú vykladat tak, ze bránia povinnému clenstvu zamestnávatela, akým je Kattner, v tomto subjekte. 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania týkajúce sa clánkov 49 ES a nasl. 65. Kattner sa domnieva, ze monopoly na sluzby predstavujú nediskriminacné prekázky slobodného poskytovania sluzieb a slobody usadit sa, ktoré mozno odôvodnit len naliehavými dôvodmi vseobecného záujmu. Kattner tvrdí, ze v dôsledku povinného clenstva v poistovacom zdruzení je v skutocnosti nemozné, aby súkromní poistovatelia sútazili s poistovacími zdruzeniami. Toto obmedzenie navyse neodôvodnujú naliehavé dôvody vseobecného záujmu, kedze poistenie proti pracovným úrazom a chorobám z povolania môzu poskytovat aj súkromné poistovacie spolocnosti. 66. MMB tvrdí, ze ak by neexistovalo povinné clenstvo, nemecké poistovacie zdruzenia by nemohli splnat ciele stanovené zákonom, kedze "výhodné poistné riziká" by presli k súkromným poistovatelom, zatial co poistným zdruzeniam alebo státu by zostali "nevýhodné riziká". Prechod poistných rizík by ohrozil financnú rovnováhu celého systému, pretoze "nevýhodné" riziká by získali súkromné poistné krytie len za velmi vysokých sadzieb poistného alebo by nebolo mozné ich poistit vôbec. Tvrdenie, ze súkromní poistovatelia môzu dotknuté poistné krytie poskytnút, nezohladnuje skutocnost, ze títo poistovatelia nemusia byt ekonomicky spôsobilí zabezpecit vsetky sluzby, ktoré ponúka súcasný systém. 67. Nemecká vláda tvrdí, ze vzhladom na to, ze dotknuté poistovacie zdruzenia nie sú vzhladom na výlucne sociálno-zabezpecovaciu povahu ich cinnosti podnikmi, príslusný clenský stát tým, ze ukladá povinnost clenstva v týchto subjektoch sociálneho zabezpecenia, takisto neporusuje, inter alia, slobodu poskytovat sluzby. 68. Komisia sa domnieva, ze povinnost byt clenom poistovacieho zdruzenia ulozená podnikom, akým je Kattner, nespadá do pôsobnosti uplatnenia slobodného poskytovania sluzieb. Jednotlivé clenské státy sú zodpovedné za predpisy upravujúce povinné clenstvo v takýchto systémoch sociálneho zabezpecenia. 2. Posúdenie 69. Podla ustálenej judikatúry právo Spolocenstva nezasahuje do právomoci clenských státov upravit si ich systémy sociálneho zabezpecenia. V prípade neexistencie harmonizácie na úrovni Spolocenstva ( [35]35 ) musí právna úprava kazdého clenského státu stanovit jednak podmienky práva alebo povinnosti poistit sa v systéme sociálneho zabezpecenia a jednak podmienky nároku na dávky. ( [36]36 ) 70. Domnievam sa, ze uvedené nemá za následok vynatie systémov sociálneho zabezpecenia z pôsobnosti Zmluvy, kedze clenské státy musia pri výkone tejto právomoci dodrziavat právo Spolocenstva. ( [37]37 ) Súdny dvor rozhodol, ze zvlástna povaha urcitých sluzieb ich nevyníma z oblasti základnej zásady slobody pohybu. V dôsledku toho skutocnost, ze vnútrostátne pravidlá prerokovávané v konaní pred vnútrostátnym súdom sú pravidlami sociálneho zabezpecenia, v podstate nemôze vylúcit pouzitie clánkov 49 ES a 50 ES. ( [38]38 ) 71. Zo spisu na Súdnom dvore sa zdá, ze daný zamestnávatel v Nemecku je v podstate povinný nielen poistit sa proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, ale takisto dohodnút toto poistenie s urcitým poistovacím zdruzením. Povinnost vyplývajúca z nemeckého právneho systému byt clenom urcitého poistovacieho zdruzenia na úcely zákonom vyzadovaného poistného krytia a priori zjavne obmedzuje zamestnávatelovu volbu poskytovatela poistenia, kedze zamestnávatel si nemôze vybrat, do ktorého poistovacieho zdruzenia vstúpi, ani nemôze získat toto poistenie len od súkromnej poistovacej spolocnosti usadenej v Nemecku alebo v inom clenskom státe. ( [39]39 ) 72. Ako som vsak uz nacrtol vo svojej odpovedi na prvú polozenú otázku, domnievam sa, s výhradou urcitých overení vnútrostátnym súdom, ze dotknutý nemecký poistovací systém je zalozený na zásade solidarity a obsahuje redistribucné prvky, ktoré prekracujú redistribúciu v rámci súkromného poistenia. Mám teda vázne pochybnosti o tom, ze súkromné poistovacie spolocnosti v Nemecku by poskytovali poistenie proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, ktoré by zahrnalo dané prvky solidarity. ( [40]40 ) Preto zastávam názor, ze povinné clenstvo v poistovacom zdruzení, akým je MMB, v skutocnosti nepredstavuje prekázku slobodného poskytovania sluzieb. ( [41]41 ) 73. Za predpokladu, ze Súdny dvor rozhodne, ze povinné clenstvo v poistovacom zdruzení, akým je MMB, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb, musí predtým, nez rozhodne o tom, ci clánky 49 ES a nasl. bránia tejto povinnosti, preskúmat, ci túto povinnost mozno objektívne odôvodnit. V tomto ohlade Súdny dvor opakovane rozhodol, ze nemozno vylúcit, ze riziko závazného ohrozenia financnej rovnováhy systému sociálneho zabezpecenia môze samo osebe predstavovat naliehavý dôvod vo vseobecnom záujme, ktorý je spôsobilý odôvodnit prekázku slobodného poskytovania sluzieb. ( [42]42 ) 74. Vnútrostátny súd vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania strucne uviedol, ze povinné clenstvo nie je nevyhnutné pre financnú rovnováhu dotknutého nemeckého systému, ani pre uplatnenie zásady solidarity. Podla môjho názoru vsak z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nie je jasné, ci sa vyjadrenie vnútrostátneho súdu týka toho, ze podla aktuálneho nemeckého systému povinné clenstvo nie je nevyhnutné, alebo sa vnútrostátny súd domnieva, ze povinné clenstvo by nebolo nevyhnutné, ak by doslo k zmene existujúcej poistovacej schémy. 75. Za týchto okolností sa domnievam, ze je úlohou vnútrostátneho súdu, aby na základe informácií, ktoré má k dispozícii, stanovil, ci povinnost byt clenom poistovacieho zdruzenia, akým je MMB, je nevyhnutná pre financnú rovnováhu existujúceho nemeckého systému poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, alebo ci je mozné prijat menej obmedzujúce opatrenia. 76. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy a s výhradou urcitých overení zo strany vnútrostátneho súdu sa domnievam, ze clánky 49 ES a nasl. sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia povinnému clenstvu zamestnávatela, akým je Kattner, v subjekte, akým je MMB, na úcely poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania. VI -- Návrh 77. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na polozené otázky takto: 1. Pojem podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES nezahrna subjekty, akým je Maschinenbau- und Metall- Berufsgenossenschaft, ktoré vykonávajú systém sociálneho zabezpecenia zalozený na zásade solidarity, pokial základné prvky daného systému uvedené v týchto návrhoch podliehajú státnemu dohladu, pricom je úlohou vnútrostátneho súdu preukázat, ze tomu tak je. 2. Clánky 49 ES a nasl., 82 ES a 86 ES sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia povinnému clenstvu zamestnávatela, akým je Kattner Stahlbau GmbH, v subjekte, akým je Maschinenbau- und Metall- Berufsgenossenschaft, na úcely poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania. __________________________________________________________________ ( [43]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [44]2 ) Zdá sa, ze subjekt, akým je MMB, sa v nemeckom právnom systéme uvádza ako zdruzenie vykonávajúce poistenie zodpovednosti zamestnávatela. Pre zjednodusenie budem v týchto návrhoch oznacovat tieto subjekty aj ako poistovacie zdruzenia. ( [45]3 ) Dna 20. apríla 2007, BGBl. 2007 I, s. 554. ( [46]4 ) Rozsudok z 22. januára 2002, Cisal, [47]C-218/00, Zb. s. I-691. ( [48]5 ) Pozri najmä rozsudok z 24. septembra 1987, van Gastel/Rijksdienst a Rijkskas, [49]37/86, Zb. s. 3589, bod 8. ( [50]6 ) Pozri rozsudok z 26. júna 2008, Wiedemann a Funk, [51]C-329/06 a C-343/06, Zb. s. I-4635, bod 45. ( [52]7 ) Pozri rozsudok z 21. februára 2006, Ritter-Coulais, [53]C-152/03, Zb. s. I-1711, body 13 az 15. ( [54]8 ) Napríklad 57120 eur v roku 2003. ( [55]9 ) Rozsudky z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, [56]C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21, a Cisal, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 22. Takisto uz bolo viackrát rozhodnuté, ze akákolvek cinnost spocívajúca v ponúkaní výrobkov a sluzieb na urcitom trhu je hospodárskou cinnostou. Rozsudky zo , Komisia/Taliansko, [57]C-118/85, Zb. s. 2599, bod 7, a z , Komisia/Taliansko, [58]C-35/96, Zb. s. I-3851, bod 36. ( [59]10 ) Rozsudok z 21. septembra 1999, [60]C-67/96, Zb. s. I-5751. ( [61]11 ) Rozsudok zo 17. februára 1993, [62]C-159/91 a C-160/91, Zb. s. I-637. ( [63]12 ) Pozri rozsudok Albany, uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, bod 78. ( [64]13 ) Rozsudok zo 16. novembra 1995, [65]C-244/94, Zb. s. I-4013. ( [66]14 ) Pozri rozsudok Albany, uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, bod 79. ( [67]15 ) Rozsudok Cisal, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, body 32 a 45. ( [68]16 ) Tamze, bod 32. ( [69]17 ) Pozri rozsudky Cisal, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 37, a Albany, uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, bod 86; pozri tiez rozsudok z 12. septembra 2000, Pavlov a i., [70]C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 118. ( [71]18 ) Pozri rozsudok Cisal, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 38. ( [72]19 ) Tamze, body 39 az 42. ( [73]20 ) Tamze, bod 44. ( [74]21 ) Tamze. ( [75]22 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Albany, uz citovaná v poznámke pod ciarou 10, body 37 az 82. Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Cisal, uz citovaná v poznámke pod ciarou 4, body 50 az 66. ( [76]23 ) Zdá sa vsak, ze poistné jednotlivých podnikov môze byt vyrovnané do urcitej výsky v závislosti od frekvencie úrazov v nich. Povazujem za potrebné poznamenat, ze z návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Cisal, je zjavné, ze v talianskej schéme poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania bolo priemerné poistné vzhladom na zamestnancov pocítané ako urcitá percentuálna hodnota z ich odmeny. Táto percentuálna hodnota závisela od priemerného rizika cinnosti v podniku, v ktorom pracovali. Takto urcená hodnota mohla byt pre jednotlivé podniky zmenená, ak boli tieto podniky schopné preukázat, ze napríklad z dôvodu bezpecnostných opatrení bolo riziko ich cinnosti nizsie ako celostátny priemer. Pozri bod 22 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci uz citovanej v poznámke pod ciarou 4. ( [77]24 ) Bod 42. ( [78]25 ) Pre skôr opacný prípad pozri rozsudok Cisal, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, body 40 a 41. ( [79]26 ) Pozri body 49 az 52 vyssie. ( [80]27 ) Pre opacný prípad pozri rozsudok Pavlov a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 114, kde Súdny dvor uviedol, ze fond dotknutý v tomto prípade "stanovuje výsku poistného a plnení a vyvíja cinnost na základe zásady kapitalizácie. Preto úroven plnení poskytnutých fondom závisí od zisku z jeho investícií...". ( [81]28 ) Zdá sa, ze vnútrostátny súd upriamuje pozornost na konstatovanie Súdneho dvora v bode 39 rozsudku Cisal, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, kde Súdny dvor uviedol, ze "taliansky poistovací systém je financovaný z poistného, ktorého výska nie vzdy zodpovedá poistenému riziku. Napríklad zo spisu jasne vyplýva, ze sadzba nemôze presiahnut maximálnu hranicu, aj ked vykonávaná cinnost predstavuje vysoké riziko, pretoze rovnováha financovania vyplýva z rizika existujúceho vo vsetkých podnikoch tej istej kategórie" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [82]29 ) Zdá sa, s výhradou overenia vnútrostátnym súdom, ze § 152 SGB VII obmedzuje výsku poistného, ktoré mozno vymerat, a, inter alia, § 153 SGB VII uvádza faktory, ktoré mozno zohladnit pri pocítaní výsky poistného. ( [83]30 ) Pozri body 49 az 52 vyssie. ( [84]31 ) Tamze. ( [85]32 ) Rozsudok zo 16. marca 2004, AOK, [86]C-264/01, C-306/01, C-354/01 a C-355/01, Zb. s. I-2493. ( [87]33 ) Vnútrostátny súd vo svojom návrhu na zacatie konania uviedol, ze cinnost MMB predstavuje "najmä poskytovanie, spracovanie a zúctovanie poistných sluzieb". ( [88]34 ) Nemám dôvod domnievat sa, ze pojem "podnik" obsiahnutý v clánku 86 ES sa lísi od toho istého pojmu uvedeného v clánkoch 81 ES a 82 ES. ( [89]35 ) Zastávam názor, ze poskytovanie poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania nie je harmonizované právom Spolocenstva. Pozri, inter alia, clánok 2 ods. 2 smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou zivotného poistenia a o zmene a doplnení smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o nezivotnom poistení) ([90]Ú. v. ES L 228, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 346), ktorý stanovuje, ze "táto smernica sa nebude uplatnovat na tie druhy poistenia alebo operácií, na poistovne alebo institúcie, na ktoré sa neuplatnuje smernica 73/239/EHS, ani na orgány uvedené v clánku 4 uvedenej smernice". Podla clánku 2 ods. 1 prvej smernice Rady 73/239/EHS z o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vztahujúcich sa na zacatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou zivotného poistenia ([91]Ú. v. ES L 228, s. 3; Mim. vyd. 06/001, s. 14) "táto smernica sa nevztahuje na:... d) poistenie v rámci zákonného systému sociálneho zabezpecenia". Pozri tiez clánok 3 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z o zivotnom poistení ([92]Ú. v. ES L 345, s. 1; Mim. vyd. 06/006, s. 3). Hoci v kontexte konania pred vnútrostátnym súdom nie je relevantný, pozri clánok 2 ods. 3 smernice 2002/83. ( [93]36 ) Pozri rozsudok z 28. apríla 1998, Kohll, [94]C-158/96, Zb. s. I-1931, body 17 a 18 a citovanú judikatúru. ( [95]37 ) Pozri rozsudok z 12. júla 2001, Smits a Peerbooms ([96]C-157/99, Zb. s. I-5473, body 45 a 46), kde je objasnené, ze clenské státy pri výkone svojej právomoci na úcely urcenia "podmienok práva alebo povinnosti poistit sa v systéme sociálneho zabezpecenia""musia dodrziavat právo Spolocenstva" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [97]38 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Kohll, uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, body 20 a 21 a tam citovanú judikatúru. Pozri tiez rozsudok z 22. mája 2003, Freskot, [98]C-355/00, I-5263, bod 53. ( [99]39 ) Je nutné zdôraznit, ze Súdny dvor nemá k dispozícii informácie, ktoré by naznacovali, ze povinnost byt clenom urcitého poistovacieho zdruzenia bola zavedená na diskriminacné úcely alebo v skutocnosti má diskriminacné úcinky prekracujúce úcinky, ktoré sú tejto povinnosti vlastné. Povinnost byt clenom urcitého poistovacieho zdruzenia má vsak zjavne zabezpecit, aby poistenie súkromným poistovatelom bolo len doplnkové k poisteniu stanovenému zákonom. ( [100]40 ) Vnútrostátny súd v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania uviedol, ze v Belgicku, Dánsku, Fínsku a Portugalsku je poistenie proti pracovným úrazom a chorobám z povolania poskytované súkromnými poistovatelmi. Tieto súkromné poistovacie schémy sa vsak zdajú, s výhradou overenia vnútrostátnym súdom, ze vykonávajú cinnost na neziskovom základe a neobsahujú prvky solidarity, ktoré sa nachádzajú v nemeckom systéme. Okrem toho, hoci v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sa uvádza, ze Kattner predlozila návrh dánskeho poistovatela na poistenie Kattner v súlade s nemeckým právom úrazového poistenia proti riziku pracovných úrazov, chorôb z povolania alebo úrazov na ceste do práce a z práce za rovnakých podmienok ako MMB, pricom vyplácané dávky by boli stanovené presne v súlade so zoznamom plnení poskytnutým Deutsche Gesetzliche Unfallversicherung (nemecké zdruzenie vykonávajúce povinné úrazové poistenie), v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania neexistuje údaj o tom, ze dánsky poistovatel by vykonával svoju cinnost na neziskovom základe. ( [101]41 ) Pozri analogicky rozsudok Freskot, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, body 67 a 68. ( [102]42 ) Rozsudky Kohll, uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, bod 41; Smits a Peerbooms, uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 72; rozsudky z 13. mája 2003, Müller-Fauré, [103]C-385/99, Zb. s. I-4509, bod 73, a z , Stamatelaki, [104]C-444/05, Zb. s. I-3185, bod 30. References 1. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0001 44. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0002 45. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0003 46. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0004 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0218&locale=SK 48. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0005 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0037&locale=SK 50. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0006 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0329&locale=SK 52. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0007 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0152&locale=SK 54. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0008 55. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0009 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0041&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0118&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0035&locale=SK 59. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0010 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0067&locale=SK 61. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0011 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0159&locale=SK 63. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0012 64. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0013 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0244&locale=SK 66. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0014 67. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0015 68. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0016 69. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0017 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0180&locale=SK 71. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0018 72. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0019 73. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0020 74. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0021 75. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0022 76. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0023 77. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0024 78. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0025 79. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0026 80. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0027 81. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0028 82. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0029 83. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0030 84. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0031 85. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0032 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0264&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0033 88. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0034 89. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0035 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:228:TOC 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1973:228:TOC 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:345:TOC 93. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0036 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0158&locale=SK 95. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0037 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0157&locale=SK 97. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0038 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0355&locale=SK 99. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0039 100. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0040 101. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0041 102. file:///tmp/lynxXXXXK8J5Jw/L96634-9402TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300151601-E0042 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0385&locale=SK 104. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0444&locale=SK