NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 26. júna 2008 ( [1]1 ) Vec C-333/07 Société Régie Networks proti Direction de contrôle fiscal Rhône-Alpes Bourgogne "Státna pomoc -- Systém pomoci v prospech miestnych rozhlasových staníc -- Financovanie prostredníctvom parafiskálnej dane z reklamy -- Kladné rozhodnutie Komisie, ktorým sa koncí fáza predbezného preskúmania upravená v clánku 93 ods. 3 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 3 ES) -- Pomoc, ktorá môze byt zlucitelná so spolocným trhom -- Clánok 92 ods. 3 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 87 ods. 3 ES) -- Napadnutie zákonnosti rozhodnutia -- Povinnost odôvodnenia -- Posúdenie skutkových okolností -- Zlucitelnost parafiskálnej dane so Zmluvou ES" I -- Úvod 1. Vnútrostátny súd sa pýta Súdny dvor na platnost rozhodnutia vo veci státnej pomoci z roku 1997, ktorým Komisia Európskych spolocenstiev rozhodla nepodat námietku proti zmenenému a doplnenému francúzskemu systému na podporu rozhlasového vysielania -- pomoc c. N 679/97 (dalej len "sporné rozhodnutie"). 2. Systém pomoci má za ciel financovat malé rozhlasové stanice s miestnym publikom, tzv. radios associatives. ( [2]2 ) Na tento úcel bol od osemdesiatych rokov zriadený Fond na podporu rozhlasového vysielania. ( [3]3 ) Bol financovaný parafiskálnou danou z rozhlasovej, ako aj z televíznej reklamy vysielanej vo Francúzsku. V rozhodujúcom case sa dan uplatnovala tiez na rozhlasovú a televíznu reklamu vysielanú zo zahranicia do Francúzska. 3. Jadrom tejto veci je otázka, ci Komisia mohla prijat tento spôsob financovania vnútrostátneho systému pomoci. Táto vec poskytuje Súdnemu dvoru prílezitost upresnit svoju judikatúru, ktorá sa datuje od rozsudku van Calster a i. ( [4]4 ), ako aj úcinky, ktoré sa s ním spájajú, a urobit tak po prvýkrát vo vztahu k systému pomoci oznámenej Komisii. II -- Právny rámec A -- Právo Spolocenstva 4. Sporné rozhodnutie bolo prijaté v roku 1997. Právny základ tohto konania teda predstavujú ustanovenia Zmluvy ES v znení Maastrichtskej zmluvy. ( [5]5 ) 5. Clánok 92 Zmluvy ES (po zmene clánok 87 ES) znel v rozhodujúcom case takto: "1. Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. ... 3. Za zlucitelné so spolocným trhom mozno povazovat: ... c) pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom; d) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedicstva, ak takáto pomoc neovplyvnuje podmienky obchodovania a hospodárskej sútaze v Spolocenstve v rozsahu, ktorý odporuje spolocným záujmom; ..." 6. Clánok 93 ods. 3 Zmluvy ES (po zmene clánok 88 ods. 3 ES) stanovuje nasledujúce: "Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87, zacne konanie podla odseku 2. Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." B -- Vnútrostátne právo 7. Predmetný francúzsky systém pomoci bol zavedený v roku 1982 a nadobudol úcinnost od 1. januára 1983. Od tohto dátumu bol viackrát predlzený a zmenený a doplnený. Znenie úcinné v roku 2001 sa na jednej strane opieralo o zákon c. 86-1067 z 30. septembra 1986 o slobode komunikácie ( [6]6 ) a na druhej strane o dekrét c. 97-1263 z 29. decembra 1997 o zavedení parafiskálnej dane v prospech Fondu na podporu rozhlasového vysielania, ktorý bol prijatý na vykonanie tohto zákona. ( [7]7 ) 8. Clánok 80 zákona c. 86-1067 stanovuje: "Prevádzkovatelia rozhlasového vysielania prostredníctvom hertzových vln, ktorých obchodné zdroje pochádzajúce zo správ vysielaných anténou a majúce charakter známkovej reklamy alebo sponzorskej reklamy sú nizsie ako 20 % ich celkového obratu, majú nárok na pomoc v súlade s podmienkami stanovenými dekrétom... Financovanie tejto pomoci je zaistené odvodom z prostriedkov pochádzajúcich z reklamy vysielanej v rozhlase a v televízii. Na príjem prevádzkovatelov rozhlasového vysielania prostredníctvom hertzových vln pocas vysielania správ, ktoré majú podporovat akcie kolektívneho charakteru alebo akcie vo vseobecnom záujme, sa na úcely stanovenia hornej hranice uvedenej v odseku 1 tohto clánku neprihliada." 9. Clánok 1 dekrétu c. 97-1263 znie: "Od 1. januára 1998 a na dobu piatich rokov sa zriaduje parafiskálna dan z reklamy sírenej rozhlasovým a televíznym vysielaním, urcená na financovanie fondu pomoci drzitelom povolenia na sluzby rozhlasového vysielania prostredníctvom hertzových vln, ktorých obchodné zdroje pochádzajúce z oznamov vysielaných anténou a majúce charakter známkovej reklamy alebo sponzorskej reklamy sú nizsie ako 20 % ich celkového obratu. Úcelom tejto dane je podporovat rozhlasové vysielanie." 10. Clánok 2 dekrétu c. 97-1263 stanovuje: "Dan sa vyrubí na základe súm, ktoré zaplatili zadávatelia reklamy za vysielanie svojich reklamných oznamov urcených pre francúzske územie po odpocítaní odmeny za sprostredkovanie a dane z pridanej hodnoty. Platitelmi dane sú osoby zabezpecujúce uvedenie týchto reklamných oznamov. Spolocný výnos ministrov pre rozpocet a komunikácie ustanoví sadzbu dane, ktorá bude odstupnovaná podla trojmesacných príjmov subjektov zabezpecujúce uvedenie reklamných oznamov -- platitelov dane, s nasledujúcimi obmedzeniami: ... II. Televízna reklama Do 3 miliónov vrátane: 6 500 ... Od 780 do 840 miliónov vrátane: 7 602 070 Od 840 do 900 miliónov vrátane: 8 181 250 Viac ako 900 miliónov: 8 760 480."[8] (1) [9] (1) Císelné údaje sú vyjadrené vo francúzskych frankoch. V súlade s clánkom 2 dekrétu c. 92-1053 z 30. septembra 1992 o obnove parafiskálnej dane v prospech Fondu na podporu rozhlasového vysielania (JORF c. 228 z 1. októbra 1992), ktorý bol právnou úpravou úcinnou v období od roku 1993 do roku 1997, sa na rôzne stupne sadzieb uplatnovali este nasledujúce horné hranice (stále vo francúzskych frankoch): Do 3 miliónov vrátane: 4 430;...; od 780 do 840 miliónov vrátane: 5 175 000; od 840 do 900 miliónov vrátane: 5 569 270; viac ako 900 miliónov: 5 963 570. 11. Clánok 3 dekrétu c. 97-1263 stanovuje, ze výnos z dane sa vypláca Fondu na podporu rozhlasového vysielania, ktorý bude vedený ako individualizovaný úcet v úctovníctve Národného audiovizuálneho institútu. ( [10]8 ) 12. V súlade s clánkom 4 dekrétu c. 97-1263 bude dan vypocítaná, stanovená a vyberaná na úcet fondu vseobecným danovým riaditelstvom ( [11]9 ) podla rovnakých pravidiel a s rovnakými zárukami a sankciami, aké sú stanovené pre dan z pridanej hodnoty. 13. Clánky 7 az 20 dekrétu c. 97-1263 stanovujú systém pomoci vyplácanej Národným audiovizuálnym institútom a financovanej cistým výnosom z dane z reklamy zaplatenej Fondu na podporu rozhlasového vysielania. Príjemcami pomoci sú drzitelia povolenia na sluzby rozhlasového vysielania zmysle clánku 1 dekrétu c. 97-1263. 14. V súlade s clánkom 7 dekrétu c. 97-1263 bude pomoc v rámci dostupných prostriedkov pridelovaná výborom, ktorého zlozenie a fungovanie je upravené týmto istým clánkom 7 a clánkami 8 az 11 dekrétu c. 97-1263. 15. Dekrét c. 97-1263 zavádza tri druhy pomoci: -- zriadovaciu subvenciu udelovanú nanovo povoleným rozhlasovým staniciam, ktorej výska je do 100000 FRF (clánky 12 a 13 dekrétu), -- pomoc na vybavenie udelovanú v súlade s clánkom 14 dekrétu rozhlasovým staniciam na základe spisu jedenkrát na obdobie piatich rokov; nemôze byt vyssia ako 50 % výsky investície a je obmedzená do 100000 FRF, -- rocnú subvenciu na prevádzku udelovanú v súlade s podmienkami udelovania stanovenými clánkami 16 a 17 dekrétu. 16. Základná výska subvencie na prevádzku je stanovená na základe sadzobníka vytvoreného výborom Fondu na podporu rozhlasového vysielania ( [12]10 ) s prihliadnutím na výnosy z beznej prevádzky skúmanej sluzby pred odpocítaním dane z reklamy. 17. Základná výska subvencie na prevádzku môze byt zvýsená o 60 % v závislosti od snáh vynalozených rozhlasovou stanicou, aby sa diverzifikovali hospodárske prostriedky priamo spojené s rozhlasovou cinnostou, podla akcií, ktorými sa angazuje v prospech profesijného vzdelávania svojich zamestnancov, podla akcií v oblasti vzdelávania a kultúry, podla úcasti na kolektívnych akciách v oblasti programov a podla snáh vynalozených v oblasti sociálnej komunikácie v susedných oblastiach a integrácie. 18. Nakoniec je potrebné poznamenat, ze sporný systém pomoci bol v roku 2003 opät zmenený a doplnený, a ze po tomto prepracovaní sú spoplatnené uz len reklamy vysielané z francúzskeho územia, zatial co reklamy vysielané zo zahranicia do Francúzska uz nie sú spoplatnené. ( [13]11 ) III -- Kontext sporu A -- Rozhodnutia Komisie o francúzskom systéme pomoci 19. Sporný francúzsky systém pomoci uz bol Komisii viackrát oznámený -- pre rôzne po sebe nasledujúce obdobia -- v súlade s clánkom 93 ods. 3 Zmluvy, a teda uz bol predmetom viacerých rozhodnutí Komisie v rôznych navrhovaných zneniach, ktoré zodpovedajú týmto obdobiam. Sporné rozhodnutie z roku 1997 je súcastou týchto rozhodnutí. Okolnosti predchádzajúce spornému rozhodnutiu 20. Komisia uz francúzskym orgánom listom z 1. marca 1990 ( [14]12 ) oznámila, ze proti systému pomoci v znení oznámenom zaciatkom roka 1990 nepodáva ziadnu námietku (pomoc c. N 19/90). List neuvádzal ziadne podrobnejsie odôvodnenie. 21. Komisia proti systému pomoci v znení oznámenom v lete 1992 (pomoc c. N 359/92) uz nepodala ziadnu námietku a tiez to oznámila francúzskym orgánom listom zo 16. septembra 1992. ( [15]13 ) Na podporu tohto rozhodnutia vysvetlila, ze príjemcovia systému pomoci sú rozhlasové stanice malej velkosti s miestnym publikom, takze "hospodárska sútaz a obchod v Spolocenstve sa nezdajú byt ovplyvnené tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom." Výnimku zo zákazu státnej pomoci mozno teda odôvodnit pretrvávaním cielov vseobecného záujmu, sledovaných systémom. Sporné rozhodnutie 22. Sporný systém pomoci v znení platnom od roku 1998 do roku 2002 bol Komisii oznámený v októbri 1997 (pomoc c. N 679/97); návrh nového dekrétu c. 97-1263 bol pripojený k oznámeniu. Práve na základe tohto oznámenia Komisia 7. novembra 1997 prijala sporné rozhodnutie nepodat námietku proti navrhovaným zmenám a doplneniam systému pomoci. ( [16]14 ) 23. Sporné rozhodnutie bolo francúzskym orgánom oznámené listom z 10. novembra 1997. ( [17]15 ) Na podporu tohto rozhodnutia sa Komisia v tomto liste odvolávala na jednej strane na skutocnost, ze pouzité rozpoctové prostriedky neboli zvýsené, a na druhej strane na skutocnost, ze príjemcovia boli rozhlasové stanice malej velkosti s miestnym publikom. Práve na základe tohto posúdenia sa domnievala, ze "hospodárska sútaz a obchod v Spolocenstve sa nezdajú byt ovplyvnené tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom". ( [18]16 ) Výnimku zo zákazu státnej pomoci mozno teda odôvodnit pretrvávaním cielov vseobecného záujmu sledovaných systémom pomoci. 24. Francúzske orgány prijali dekrét c. 97-1263 práve po prijatí sporného rozhodnutia. Vývoj po prijatí sporného rozhodnutia 25. Sporný systém pomoci bol v znení, ktoré malo nadobudnút úcinnost od 1. januára 2003, opätovne oznámený Komisii, ktorá po prvýkrát ( [19]17 ) podala proti tomuto návrhu výhradu, ze dan z rozhlasovej a televíznej reklamy urcená na financovanie systému pomoci sa bude vyberat aj z reklamných oznamov vysielaných zo zahranicia na francúzske územie. 26. Na základe týchto námietok bola územná pôsobnost dane obmedzená na reklamné oznamy vysielané z francúzskeho územia ( [20]18 ) a oznámenie systému pomoci bolo v dôsledku toho doplnené v júni 2003. 27. Az potom Komisia francúzskym orgánom listom z 28. júla 2003 ( [21]19 ) oznámila svoje rozhodnutie nepodat námietku proti zmenám systému, ktoré jej boli oznámené (pomoc c. NN 42/03, predtým pomoc c. N 725/02). Toto rozhodnutie Komisie sa výslovne vztahuje na dan, ktorej nepodliehajú reklamné oznamy vysielané zo zahranicia na francúzske územie. B -- Skutkový stav a konanie vo veci samej 28. Spolocnost Régie Networks, ktorá je súcastou skupiny NRJ, je reklamnou agentúrou, ktorá predáva reklamný priestor na svojich miestnych frekvenciách. V rozpoctovom roku 2001 zaplatila na základe tejto cinnosti parafiskálnu dan z rozhlasovej a televíznej reklamy vo výske 152524 eur. 29. Domnievajúc sa, ze táto dan je nezlucitelná s právom Spolocenstva, Régie Networks dalej ziadala od riaditelstva danovej kontroly ( [22]20 ) Rhône-Alpes-Bourgogne vrátenie súm, ktoré zaplatila, a na tento úcel ziadala oslobodenie od dane, na svoju staznost vsak nedostala ziadnu odpoved v rámci zákonnej lehoty siestich mesiacov. 30. Régie Networks teda 3. augusta 2004 podala na Tribunal administratif de Lyon ( [23]21 ) (správny súd) zalobu, ktorú tento súd zamietol rozsudkom z 25. apríla 2006. Proti tomuto prvostupnovému rozsudku podala na Cour administrative d'appel de Lyon ( [24]22 ) (odvolací správny súd), ktorý je vnútrostátnym súdom, odvolanie. IV -- Návrh na zacatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom 31. Návrhom na zacatie prejudiciálneho konania z 12. júla 2007, ktorý dosiel do kancelárie Súdneho dvora 17. júla 2007, Cour administrative d'appel de Lyon prerusil konanie a polozil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Je rozhodnutie Komisie c. N 679/97 z 10. novembra 1997, ktorým táto institúcia rozhodla nepodat námietku proti zmenám systému pomoci pre rozhlasové vysielanie zavedeným dekrétom 92-1053, platné: -- pokial ide o jeho odôvodnenie, -- pokial ide o posúdenie zlucitelnosti financovania systému pomoci pre rozhlasové vysielanie zriadeného pre obdobie 1998 -- 2002 so Zmluvou ES a -- pokial ide o dôvod zalozený na tom, ze rozpoctové prostriedky pre predmetný systém neboli zvýsené?" 32. Régie Networks, francúzska vláda a Komisia predniesli pred Súdnym dvorom písomné a ústne pripomienky. V -- Posúdenie A -- Prípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania 1. Oprávnenost predmetu návrhu 33. Najskôr je potrebné preskúmat, ci platnost sporného rozhodnutia môze byt este aj teraz predmetom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom. 34. V súlade s ustálenou judikatúrou môze byt Súdny dvor vyzvaný, aby sa vyslovil o platnosti právneho aktu institúcií Spolocenstva len vtedy, ak sa tento akt este nestal konecným. ( [25]23 ) Z dôvodov právnej istoty je totiz potrebné zabránit tomu, aby boli "predmetné akty Spolocenstva donekonecna spochybnované". ( [26]24 ) Ak môze jednotlivec dosiahnut zelanú právnu ochranu prostredníctvom zaloby o neplatnost podla clánku 173 Zmluvy ES (po zmene clánok 230 ES), tak je povinný tento priamy prostriedok pouzit, ak chce dosiahnut súdne preskúmanie právneho aktu, ktorý napáda. ( [27]25 ) Akékolvek iné riesenie by so sebou prinásalo nebezpecenstvo, ze lehota na podanie zaloby podla clánku 173 piateho odseku Zmluvy a konecná povaha sporného právneho aktu budú obchádzané. ( [28]26 ) 35. Ten, kto nechá uplynút lehotu, v ktorej mu clánok 173 Zmluvy umoznuje podat zalobu o neplatnost proti právnemu aktu Spolocenstva, nemôze namietat konecnú povahu tohto aktu, a teda nemôze sa uz neskôr dovolávat jeho nezákonnosti v rámci incidencného konania pred vnútrostátnymi súdmi. ( [29]27 ) V takom prípade je vnútrostátny súd viazaný právnym aktom Spolocenstva, ktorý sa stal konecným, a nemôze spochybnit jeho platnost prostredníctvom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom. ( [30]28 ) 36. Incidencná zaloba pred vnútrostátnymi súdmi a podanie návrhu na zacatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor sú vsak neprípustné len vtedy, ak by jednotlivec mohol bez akýchkolvek pochybností podat zalobu o neplatnost na súdy Spolocenstva. ( [31]29 ) 37. V prejednávanej veci nic neumoznuje pripustit, ze aktívna legitimácia Régie Networks pred súdmi Spolocenstva by bez akýchkolvek pochybností stacila na to, aby mohla byt zákonnost sporného rozhodnutia preskúmaná aj z hladiska jeho obsahu. 38. Kedze Régie Networks nebola adresátom sporného rozhodnutia, mohla by ho napadnút zalobou o neplatnost len v prípade, ak by ním bola priamo a osobne dotknutá (clánok 173 stvrtý odsek Zmluvy ES). 39. Pritom sa zdá, ze nemozno pripustit ani to, ze Régie Networks bola priamo dotknutá. 40. Svojím rozhodnutím Komisia povolila systém pomoci. Francúzske orgány si, pokial ide o parafiskálnu dan urcenú na financovanie tohto systému, ponechávajú znacný priestor pre volnú úvahu, tak pokial ide o výsku tejto dane, ako aj pokial ide o jej vyberanie. To isté platí pre rozdelovanie prostriedkov Fondu na podporu rozhlasových staníc, ktoré môzu mat prospech zo systému pomoci: závisí od jednotlivých rozhodnutí príslusného výboru, ktorý zrejme tiez disponuje diskrecnou právomocou, pokial ide o udelovanie subvencií na vybavenie a prípadné zvýsenie rocných subvencií na prevádzku. ( [32]30 ) 41. Túto vec preto nemozno porovnávat s prípadmi, v ktorých je clenský stát povinný prebrat právny akt institúcie Spolocenstva, a v ktorých sa toto prebratie uskutocnuje cisto automaticky, pretoze vnútrostátne orgány nemajú v tomto ohlade ziadny priestor pre volnú úvahu ( [33]31 ); nemozno ju porovnávat ani s prípadmi, v ktorých je od zaciatku jasné, ze vnútrostátne orgány preberú právny akt Spolocenstva stanoveným spôsobom. ( [34]32 ) 42. Pokial ide o osobnú dotknutost, sporné rozhodnutie by muselo zasahovat Régie Networks z dôvodu jej urcitých vlastností alebo zvlástnych okolností, ktoré ju vynímajú z okruhu vsetkých ostatných osôb, a takto ju individualizujú podobným spôsobom ako adresátov (tzv. judikatúra "Plaumann") ( [35]33 ). V tejto veci vsak nemozno dospiet k záveru o takejto individualizácii Régie Networks. 43. Komisia istotne prijala sporné rozhodnutie po jednoduchom predbeznom preskúmaní francúzskeho systému pomoci v súlade s clánkom 93 ods. 3 Zmluvy ("Fáza I" konania o zistovaní pomoci), teda bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania ("Fáza II" konania o zistovaní pomoci) v zmysle clánku 93 ods. 2 Zmluvy. V dôsledku toho by taký podnik, ako je Régie Networks, mohol toto rozhodnutie napadnút len s jediným cielom, a to, aby vyprovokoval zacatie druhej fázy konania o preskúmaní pomoci, aby tak chránil svoje prípadné procesné práva, ktoré mu vyplývajú z clánku 93 ods. 2 ES. ( [36]34 ) 44. V prejednávanej veci sa vsak netvrdí, ze Régie Networks boli odopreté záruky formálneho konania o preskúmaní pomoci. ( [37]35 ) Návrh na zacatie prejudiciálneho konania Cour administrative d'appel sa naopak týka najmä vecnej zákonnosti sporného rozhodnutia, teda otázky, ci sa Komisia mohla správne domnievat, ze francúzsky systém pomoci je zlucitelný so spolocným trhom. 45. Ak vsak ide najmä o preskúmanie vecného posúdenia pomoci Komisiou, ako je to v prejednávanej veci, samotná skutocnost, ze podnik je príslusnou stranou podla clánku 93 ods. 2 Zmluvy, nestací na to, aby sa pripustila osobná dotknutost podniku, a teda aktívna legitimácia na konanie pred súdmi Spolocenstva. V takom prípade musí podnik naopak preukázat, ze má osobitné postavenie v zmysle judikatúry Plaumann, co by bolo najmä v tom prípade, ze by bolo jeho postavenie na trhu pomocou -- alebo systémom pomoci, ktorý je predmetom tohto rozhodnutia -- podstatne zasiahnuté. ( [38]36 ) 46. Vzhladom na relatívne mensiu velkost rozhlasových staníc, ktoré sú príjemcami pomoci, a na obmedzenú výsku pomoci poskytovanej Fondom na podporu rozhlasového vysielania, sa mi zdá skôr prehnané pripustit, ze v prejednávanej veci existuje riziko, ze postavenie velkých obchodných rádií na trhu, ktoré vysielajú na vnútrostátnej úrovni, a reklamných agentúr, ktoré predávajú svoj reklamný priestor, by mohlo byt podstatne zasiahnuté. ( [39]37 ) V kazdom prípade Régie Networks by nemusela nutne predpokladat, ze jej vlastné postavenie na trhu alebo postavenie skupiny NRJ by bolo takýmto spôsobom podstatne zasiahnuté, a teda, ze by mala bez akýchkolvek pochybností aktívnu legitimáciu na konanie pred súdmi Spolocenstva. 47. Zdá sa mi prijatelnejsie pripustit, ze Régie Networks nebola zasiahnutá francúzskym systémom pomoci povoleným sporným rozhodnutím ako prípadný konkurent príjemcov pomoci, ale skôr ako platitel dane. Skutocnost, ze musela zaplatit dan, ju vsak nezaradila do uzavretého kruhu dotknutých podnikov, pretoze sporné rozhodnutie malo na nu úcinok len ako na bezný hospodársky subjekt, a to z dôvodu objektívnych kritérií formulovaných vseobecným a abstraktným spôsobom, co svedcí o tom, ze nie je osobne dotknutá. ( [40]38 ) 48. Táto skutocnost vsak zatazila prípustnost zaloby o neplatnost, ktorú mohla Régie Networks podat proti spornému rozhodnutiu Komisie, váznou neistotou, co sa týka aktívnej legitimácie (clánok 173 stvrtý odsek Zmluvy). 49. Vzhladom na základné právo na úcinnú súdnu ochranu ( [41]39 ) nemôze objektívna neistota, pokial ide o právo právnických a fyzických osôb podat zalobu, vo vseobecnosti týmto osobám pôsobit v neprospech v následných konaniach o prejudiciálnej otázke. V opacnom prípade by tieto osoby podliehali silnému tlaku, ktorý by ich z cisto preventívnych dôvodov systematicky viedol k podávaniu zalôb o neplatnost, a to aj v prípade pochybností o ich prípustnosti, aby neohrozili samotnú moznost podriadit predmetný akt Spolocenstva súdnemu preskúmaniu. To by nebolo ziaduce uz ani z hladiska hospodárnosti konania. ( [42]40 ) 50. Na základe predchádzajúcich úvah vyvodzujem záver, ze sporné rozhodnutie nie je s ohladom na Régie Networks konecné, a ze nic nebráni tomu, aby Cour administrative d'appel vzniesol otázku jeho platnosti v rámci tohto prejudiciálneho konania. 2. Nevyhnutnost prejudiciálnej otázky 51. Komisia má pochybnosti o tom, ze vnútrostátny súd potrebuje rozhodnutie o prejudiciálnej otázke na to, aby mohol rozhodnút. Platnost sporného rozhodnutia nemá pre posúdenie zákonnosti parafiskálnej dane, ktorej vrátenie je jadrom sporu vo veci samej, ziadny význam; dan totiz nie je neoddelitelnou súcastou systému pomoci povoleného Komisiou. Navyse, aj keby musel Súdny dvor vyhlásit neplatnost sporného rozhodnutia, jeho rozsudok by pre francúzske orgány neznamenal automatickú povinnost vrátit uz zaplatenú dan, pretoze by bolo predovsetkým potrebné, aby Komisia o systéme pomoci nanovo rozhodla. 52. Stanovisko Komisie ma nepresvedcilo. 53. Podla ustálenej judikatúry je len na vnútrostátnom sudcovi, aby posúdil nevyhnutnost rozhodnutia o prejudiciálnej otázke a Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút o otázkach, ktoré sú mu predlozené, ak sa týkajú výkladu práva Spolocenstva. ( [43]41 ) Prezumpciu nevyhnutnosti, ktorá sa spája s otázkami predlozenými v prejudiciálnom konaní vnútrostátnymi súdmi, mozno vyvrátit len vo výnimocných prípadoch, a to pokial je zjavné, ze nijaký výklad ustanovenia práva Spolocenstva nemá nijaký súvis s realitou alebo s predmetom sporu vo veci samej. ( [44]42 ) 54. Nic vsak nenaznacuje tomu, ze prejudiciálna otázka, ktorú zaslal Cour administrative d'appel, nie je zjavne nevyhnutná na vyriesenie sporu vo veci samej. 55. V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, nie je vôbec nesprávne tvrdit, ze prípadné vyhlásenie neplatnosti sporného rozhodnutia by zároven spôsobilo nezákonnost parafiskálnej dane, kedze tá slúzi práve na financovanie Fondu na podporu rozhlasového vysielania, na ktorom spocíva francúzsky systém pomoci. Na prvý pohlad je teda medzi danou a pomocou staniciam malej velkosti, ktoré umoznuje financovat, vztah urcenia, a nie je a priori vylúcené, ze tento vztah urcenia je dostatocne úzky na to, aby sa dan mohla javit ako neoddelitelná súcast systému pomoci. Podrobnejsie skúmanie tohto vztahu urcenia nemá miesto v rámci skúmania prípustnosti návrhu, ale musí zostat vyhradený skúmaniu prejudiciálnej otázky vo veci samej. ( [45]43 ) 56. Skutocnost, ze Komisia musí v prípade potreby nanovo rozhodnút o zlucitelnosti systému pomoci so spolocným trhom, uz neznamená, ze rozhodnutie o prejudiciálnej otázke nie je na vyriesenie sporu nevyhnutné. 57. Skutocnost, ze rozsudok, ktorým je vyhlásená neplatnost takého aktu Spolocenstva, ako je sporné rozhodnutie, môze spôsobit prijatie nového rozhodnutia, ktorého obsah by mohol byt totozný, nie je dostatocným dôvodom na to, aby bol tento akt vylúcený z preskúmania platnosti prostredníctvom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorým sa posudzuje platnost aktu Spolocenstva, je jedným zo spôsobov preskúmania zákonnosti aktov institúcií Spolocenstva. ( [46]44 ) Uzitocnost tohto preskúmania sa nezmarí, ale naopak sa posilní, pokial príslusná institúcia Spolocenstva po právnom akte, ktorý vydala a ktorý bol vyhlásený za neplatný, bude opätovne konat, pricom sa nedopustí nesprávneho právneho posúdenia, a ak by vo veci samej dospela k rovnakému výsledku. 58. Okrem toho v prejednávanej veci nemozno vôbec predpokladat, ze Komisia by v novom rozhodnutí nutne schválila systém pomoci od zaciatku. Jadrom prejudiciálnej otázky Cour administrative d'appel nie sú len jednoduché a lahko napravitelné formálne nedostatky, ale aj vecná zákonnost financovania francúzskeho systému pomoci. Pokial by bol tento spôsob financovania nezlucitelný s právom Spolocenstva -- napríklad s volným pohybom sluzieb -- bolo by tazké napravit nezákonnost vybratých daní, a to aj prostredníctvom nového rozhodnutia Komisie. 59. Za týchto podmienok je prejudiciálna otázka v kazdom prípade zjavne nevyhnutná na vyriesenie sporu vo veci samej. Skutocnost, ze Komisia bude mozno musiet nanovo rozhodnút o zlucitelnosti systému pomoci so spolocným trhom v prípade, ze by Súdny dvor rozhodol, ze sporné rozhodnutie je neplatné, nemá ziadny vplyv na prípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania; Súdny dvor by na túto skutocnost prihliadal, ak by rozhodoval o prípadnom obmedzení casových úcinkov svojho rozsudku. ( [47]45 ) 3. Predbezný záver 60. Z predchádzajúceho vyplýva, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania je celkovo prípustný. B -- Posúdenie prejudiciálnej otázky vo veci samej 61. Cour administrative d'appel vyjadril tri dôvody, ktoré by mohli zasiahnut platnost sporného rozhodnutia: nedostatok odôvodnenia, zjavne nesprávne posúdenie pri hodnotení skutkového stavu a dalsie zjavne nesprávne posúdenie vyplývajúce zo skutocnosti, ze Komisia pri skúmaní systému pomoci neprihliadla na jeho spôsob financovania. 1. Formálna nezákonnost sporného rozhodnutia: nedostatok odôvodnenia 62. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze vnútrostátny súd ziada Súdny dvor, aby preskúmal odôvodnenie sporného rozhodnutia v dvoch ohladoch ( [48]46 ): na jednej strane Komisia neupresnila výnimku, na základe ktorej povolila francúzsky systém pomoci; na druhej strane nezaujala stanovisko k spôsobu financovania tohto systému. 63. Povinnost odôvodnenia stanovená clánkom 190 Zmluvy ES (po zmene clánok 253 ES) je súcastou podstatných formálnych nálezitostí, ktorých porusenie môze spôsobit neplatnost dotknutého právneho aktu v prejudiciálnom konaní. ( [49]47 ) a) Neexistencia odkazu na spôsob financovania systému pomoci 64. Pokial ide o spôsob financovania systému pomoci, je nepopieratelné, ze Komisia ho v odôvodnení sporného rozhodnutia vôbec nespomína. Toto mlcanie vsak nemusí nutne znamenat, ze je toto rozhodnutie postihnuté nedostatkom odôvodnenia. 65. Podla ustálenej judikatúry sa odôvodnenie vyzadované clánkom 190 Zmluvy ES musí prispôsobit povahe príslusného právneho aktu a musí byt z neho jasne a jednoznacne zrejmá úvaha institúcie, ktorá akt vydala, a to tak, aby dotknuté osoby mohli spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusný súd mohol vykonat svoje preskúmanie. Táto poziadavka sa musí posúdit vo vztahu k okolnostiam prejednávanej veci, najmä obsahu aktu, povahe uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môzu mat adresát alebo iné osoby priamo a osobne dotknuté týmto aktom, na tom, aby dostali vysvetlenia. ( [50]48 ) 66. Zvlástnostou konania o zistovaní pomoci je, ze je potrebné rozlisovat medzi predbeznou fázou zistovania pomoci podla clánku 93 ods. 3 Zmluvy ES a vlastnou fázou zistovania uvedenou v clánku 93 ods. 2 Zmluvy ES. Ak má konanie vo veci formálneho zistovania umoznit Komisii získat úplné informácie o vsetkých údajoch veci, predbezná fáza slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci ( [51]49 ); okrem toho je pre nu charakteristická aj krátka lehota na rozhodnutie. ( [52]50 ) 67. Sporné rozhodnutie bolo prijaté po skoncení takejto predbeznej fázy zistovania bez toho, aby Komisia zacala druhú fázu konania. V dôsledku toho sú poziadavky odôvodnenia tohto rozhodnutia menej prísne ako v prípade odôvodnenia rozhodnutia, ktorým sa ukoncuje podrobné zistovanie prípadu v rámci konania vo veci formálneho zistovania. Komisia musí uviest len dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze nemá vázne problémy pri posúdení zlucitelnosti spornej pomoci so spolocným trhom. ( [53]51 ) 68. V kazdom prípade z povinnosti odôvodnenia Komisii nevyplýva povinnost specifikovat vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti v rozsahu, v akom sa otázka, ci odôvodnenie rozhodnutia splna poziadavky clánku 190 ES, musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel, ktoré upravujú dotknutú oblast. ( [54]52 ) 69. Kedze sporné rozhodnutie je tretie z troch Komisiou po sebe prijatých rozhodnutí týkajúcich sa sporného systému pomoci ( [55]53 ), mohla Komisia vychádzat z predpokladu, ze vseobecný kontext, ktorého je rozhodnutie súcastou, bol známy a uspokojit sa teda so strucným vyjadrením. ( [56]54 ) 70. Vo svojom liste z 10. novembra 1987 Komisia francúzskym orgánom mimoriadne strucným, ale dokonale zrozumitelným spôsobom oznámila dôvody, pre ktoré sa rozhodla nanovo povolit systém, tak ako bol zmenený, a teda ze súvisiace rozpoctové prostriedky neboli zvýsené, ze príjemcovia pomoci boli rozhlasové stanice s miestnym publikom, ze sledované ciele vseobecného záujmu zostali nezmenené, ze obchod v Spolocenstve sa nezdal byt ovplyvnený tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. 71. Kedze na základe svojich vlastných informácií sa Komisia domnievala, ze spôsob financovania systému pomoci nemá ziaden význam pre jej posúdenie vo vztahu k právu hospodárskej sútaze, nebola povinná zaoberat sa týmto prvkom systému v spornom rozhodnutí. Odôvodnenie právneho aktu Spolocenstva musí totiz uvádzat len podstatné skutkové a právne úvahy, na ktorých je rozhodnutie zalozené. ( [57]55 ) 72. Naproti tomu otázka, ci sú dôvody vyjadrené Komisiou vecne správne (dôvodnost odôvodnenia), ( [58]56 ) a ci Komisia prípadne pri prijímaní svojho rozhodnutia neopomenula urcujúci prvok, nie je otázkou týkajúcou sa dodrzania podstatných formálnych nálezitostí, ale otázkou, ktorá sa týka vecnej zákonnosti sporného rozhodnutia. ( [59]57 ) 73. Za týchto podmienok sa domnievam, ze neexistencia vysvetlenia týkajúceho sa spôsobu financovania systému pomoci nie je nedostatkom odôvodnenia, ktorý by mohol spôsobit neplatnost sporného rozhodnutia pre porusenie podstatnej formálnej nálezitosti. b) Neexistencia odkazu na právny základ 74. Régie Networks správne pripomína, ze Komisia okrem toho v spornom rozhodnutí výslovne nespájala systém pomoci, ktorú povolila, s jednou z výnimiek stanovených Zmluvou. Jediný nepriamy odkaz prípadný právny základ sporného rozhodnutia sa nachádza v polovicnej vete listu z 10. novembra 1997, ktorým Komisia svoje rozhodnutie oznámila francúzskym orgánom. Bez toho, aby Komisia citovala konkrétne ustanovenia, uspokojuje sa s tým, ze na tomto mieste potvrdzuje, ze sa domnieva, ze "obchod v Spolocenstve sa nezdá byt ovplyvnený tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom". 75. Neexistencia odkazu na konkrétne ustanovenie Zmluvy sa vsak urcite vzdy automaticky nerovná poruseniu povinnosti odôvodnenia podla clánku 190 Zmluvy ES. Ak môze byt právny základ aktu urcený prostredníctvom jeho dalsích znakov, tak nie je postihnutý ziadnou podstatnou formálnou vadou. Výslovný odkaz je vsak nevyhnutný, pokial by v prípade jeho neexistencie boli dotknuté osoby a Súdny dvor ponechané v neistote, pokial ide o presný právny základ. ( [60]58 ) 76. Zameranie pozornosti len na obchod v Spolocenstve a na rozsah, v akom môze byt postihnutý, ako to urobila Komisia v prejednávanej veci, neumoznuje jasne oznacit právny základ sporného rozhodnutia. Komisia a francúzska vláda sa domnievajú, ze takto zvolené slová naznacujú, ze sporné rozhodnutie bolo zalozené na clánku 92 ods. 3 písm. c) Zmluvy, ale uniklo im to, ze clánok 92 ods. 3 písm. d) Zmluvy tiez pouzíva velmi podobnú formuláciu, aby odkázal na obchod v Spolocenstve a na podmienky hospodárskej sútaze, ako aj na rozsah, v akom môzu byt ovplyvnené. ( [61]59 ) Takmer totozne koncipované kritérium sa teda objavuje v dvoch susediacich ustanoveniach Zmluvy, z ktorých ani jedno nemôze byt a priori ako právny základ vylúcené. 77. Na rozdiel od toho, co si myslí Komisia a francúzska vláda, na sporný systém pomoci nemozno hladiet výlucne z hladiska pomoci na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí [clánok 92 ods. 3 písm. c) Zmluvy]. Systém pomoci, ktorého úcelom je podporovat malé rozhlasové stanice s miestnym publikom, ktoré majú okrem toho povahu radios associatives, sa môze takisto prezentovat ako opatrenie na podporu kultúry [clánok 92 ods. 3 písm. d) Zmluvy]. V prejednávanej veci to platí tým viac, ze Fond na podporu rozhlasového vysielania má takisto za ciel podporovat snahy vynalozené v oblasti sociálnej komunikácie v susedných oblastiach a integrácie ( [62]60 ), co neumoznuje, prinajmensom a priori, vylúcit, ze tento systém pomoci má kultúrny rozmer, ako napríklad podpora rozvoja miestnej mládezníckej kultúry v niektorých mestách a v niektorých castiach miest prostredníctvom rozhlasového vysielania. ( [63]61 ) 78. Konanie o zistovaní, ako aj politika, ktorú sleduje Komisia v rámci svojej volnej úvahy pri skúmaní pomoci, sa môzu odlisovat v závislosti od výnimiek, ktoré sa pouzijú v rámci clánku 92 ods. 3 Zmluvy. Práve v rámci clánku 92 ods. 3 písm. d) Zmluvy nemôze Komisia zanedbat vseobecnú úlohu kultúrnej politiky, ktorú Spolocenstvu zveruje clánok 128 ods. 2 Zmluvy, co môze svedcit v prospech velkorysejsej praxe v oblasti povolovania státnej pomoci na podporu kultúry. 79. Práve z toho dôvodu mala Komisia presne urcit, ci sporné rozhodnutie zalozí na clánku 92 ods. 1 písm. c) alebo d) Zmluvy, alebo dokonca na spojení oboch dôvodov výnimky. Jej list z 10. novembra 1997 nie je v súlade s touto poziadavkou. Súvislost s oboma skorsími rozhodnutiami neprinása v tomto ohlade ziadne objasnenie, pretoze uz neobsahujú jasný odkaz na právny základ. 80. Sporné rozhodnutie preto nie je v súlade s povinnostou odôvodnenia vyplývajúcou z clánku 190 Zmluvy, pretoze necháva dotknuté osoby a súdy v neistote, co sa týka právneho základu, ktorý bol pouzitý. Práve z tohto dôvodu je potrebné vyhlásit ho za neplatné. ( [64]62 ) 2. Vecná nezákonnost sporného rozhodnutia 81. Oba zostávajúce dôvody neplatnosti uvádzané vnútrostátnym súdom vyzadujú analýzu vecnej zákonnosti sporného rozhodnutia. 82. Na úvod je potrebné pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou, clánok 92 ods. 3 Zmluvy priznáva Komisii siroký priestor pre volnú úvahu v oblasti povolovania pomoci. ( [65]63 ) V dôsledku toho súdy poverené skúmaním zákonnosti výkonu tejto slobody nemôzu nahrádzat posúdenie príslusného orgánu svojimi posúdeniami v tejto veci, ale musia sa obmedzit na skúmanie, ci sú tieto posledne menované postihnuté zjavne nesprávnym posúdením alebo zneuzitím právomoci ( [66]64 ) (vyhladávanie zjavne nesprávnych posúdení a zneuzití právomoci). Práve v tomto rámci je potrebné preskúmat oba dôvody neplatnosti. a) Zjavne nesprávne posúdenie týkajúce sa významu rozpoctových prostriedkov, ktorými disponuje systém pomoci 83. Vnútrostátny súd najprv ziada Súdny dvor, aby preskúmal platnost sporného rozhodnutia s ohladom na predpoklad stanovený Komisiou, podla ktorého rozpoctové prostriedky vyhradené pre systém pomoci neboli medzi rokom 1998 a 2002 zvýsené. 84. Komisia nesprávne predstavuje túto otázku ako bezvýznamnú na úcely povolenia systému pomoci a jeho zákonnosti, kedze v rozhodujúcom case samotná Komisia pripisovala taký význam objemu rozpoctových prostriedkov, ze povazovala za uzitocné výslovne uviest túto otázku v rámci oznámenia sporného rozhodnutia vo svojom mimoriadne strucnom liste z 10. novembra 1997. 85. Na rozdiel od toho, co zrejme Komisia predpokladá, táto otázka sa uz nevymyká súdnemu preskúmaniu. Ak by jej totiz Súdny dvor priznal sirokú mieru volnej úvahy pri skúmaní zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, súdy Spolocenstva by mohli, ako som uz uviedla ( [67]65 ), preskúmat, ci rozhodnutia Komisie neobsahujú ziadne zjavne nesprávne posúdenie, alebo zneuzitie právomoci. Pri vyhladávaní prípadného zjavne nesprávneho posúdenia môzu takto skúmat najmä to, ci je skutkový stav, na ktorom je rozhodnutie zalozené, správny a úplný: Sudca Spolocenstva musí preverit nielen vecnú správnost uvádzaných dôkazných prostriedkov, ich vierohodnost a vzájomný súlad, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy tvoria vsetky relevantné údaje, na ktoré sa musí prihliadat pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú schopné preukázat závery, ktoré sú z nich vyvodené. ( [68]66 ) 86. Tiez je potrebné preskúmat predpoklad Komisie, podla ktorého rozpoctové prostriedky vyhradené pre systém pomoci neboli medzi rokom 1998 a 2002 zvýsené na úcely uistenia sa, ze skutkový stav, na ktorom je tento predpoklad zalozený, je správny a úplný a ci je schopný preukázat závery, ktoré sú z neho vyvodené. 87. Netreba zabúdat na to, ze v case prijatia rozhodnutia Komisie v roku 1997 este nemohla byt presná výska prostriedkov, ktoré boli dostupné Fondu na podporu rozhlasového vysielania v období od roku 1998 do roku 2002, stanovená, pretoze závisela od budúcich rocných príjmov z parafiskálnej dane z rozhlasovej a televíznej reklamy. Komisia teda musela pri vydaní sporného rozhodnutia nutne vychádzat z odhadov. 88. Práve na základe skutkového stavu, ktorý jej bol známy v rozhodujúcom case, teda v roku 1997, je potrebné preskúmat, ci sa Komisia v rámci týchto odhadov dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. ( [69]67 ) V roku 1997 nemala ani francúzska vláda, ani Komisia este k dispozícii císla, ktorých sa dovolávali pred Súdnym dvorom, pokial ide o skutocný neskorsí vývoj rozpoctových prostriedkov; práve z tohto dôvodu sa nemá na ne prihliadat, pokial ide o dnesné skúmanie, ci sa Komisia v rozhodujúcom case dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. ( [70]68 ) 89. Komisia mohla v kazdom prípade uz v roku 1997 vediet, ze dekrét c. 97-1263 ( [71]69 ) v období od roku 1998 do roku 2002 umoznoval znacné zvýsenie sadzby dane za televíznu reklamu. Vo vztahu ku skorsej právnej úprave zavedenej dekrétom c. 92-1053, dekrét c. 97-1263 povolenú hornú hranicu na stanovenie rôznych úrovní sadzby dane zvýsil o 46 %. ( [72]70 ) Régie Networks teda správne upozornila Súdny dvor právne na tento bod. 90. Samotné zvýsenie povolených horných hraníc nemuselo nutne spôsobit cisté zvýsenie skutocných platných sadzieb dane; v súlade s clánkom 2 ods. 3 dekrétu c. 97-1263 bolo na ich stanovenie potrebné prijat este ministerský výnos, ktorý nemusel presiahnut tieto horné hranice. 91. Navyse objem rozpoctových prostriedkov, ktoré boli dostupné Fondu na podporu rozhlasového vysielania v období od roku 1998 do roku 2002, nezávisel len od sadzby dane, ale aj od rozsahu vymeriavacieho základu, teda od skutocných príjmov z reklamy skutocne prijatých platitelmi dane. Tie sa môzu menit od trimestra k trimestru a z roku na rok. 92. S prihliadnutím na znacné zvýsenie, o viac ako 46 % horných hraníc sadzobníka platného pre televíznu reklamu, vsak v case, ked Komisia prijala sporné rozhodnutie, nebolo vylúcené, ze Fond na podporu rozhlasového vysielania bude mat výrazne vyssie rozpoctové prostriedky. Práve naopak, toto zvýsenie horných hraníc dane z televíznej reklamy umoznuje nárast dostupných rozpoctových prostriedkov, tým viac, ze velká cast príjmov z dane pochádza z tejto reklamy. 93. Ani z odôvodnenia sporného rozhodnutia, ani z dalsích skutkových okolností, ktoré boli dané na vedomie Súdnemu dvoru, vsak nevyplýva, ze sa Komisia zvýsením horných hraníc sadzobníka dane zaoberala, ani a fortiori, preco povazovala túto skutocnost za zanedbatelnú. Za týchto podmienok je potrebné sa domnievat, ze svoje rozhodnutie v kazdom prípade nezalozila na vsetkých relevantných skutkových okolnostiach, ktoré jej boli známe v case prijatia jej rozhodnutia. 94. Z toho vyplýva, ze sporné rozhodnutie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením, a preto je nezákonné. V dôsledku toho je potrebné vyhlásit ho za neplatné. b) Zjavne nesprávne posúdenie na neprihliadanie na spôsob financovania systému pomoci 95. Nakoniec je Súdny dvor vyzvaný, aby posúdil, ci je sporné rozhodnutie neplatné z dôvodu, ze ked Komisia skúmala systém pomoci, neprihliadala na jej spôsob financovania, ktorý mohol byt nezlucitelný s právom Spolocenstva. Vnútrostátny súd tak naráza na skutocnost, ze parafiskálna dan z rozhlasovej a televíznej reklamy bola vo svojej forme v období od roku 1998 do roku 2002 vyberaná aj z rozhlasovej a televíznej reklamy vysielanej zo zahranicia do Francúzska, aj ked z pomoci vyplatenej Fondom na podporu rozhlasového vysielania mali prospech len stanice usadené vo Francúzsku. -- Predbezná poznámka 96. Ako som uz naznacila ( [73]71 ), clánok 92 ods. 3 Zmluvy priznáva Komisii siroký priestor pre volnú úvahu, pokial ide o povolovanie pomoci, takze súdne preskúmavanie jej rozhodnutí sa obmedzuje na prípady zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneuzitia právomoci. 97. Volná úvaha Komisie podlieha urcitým obmedzeniam, ktorých preskúmavanie prinálezí sudcovi Spolocenstva, ktorý dohliada najmä na to, aby Komisia pri vydávaní rozhodnutia po skoncení konania o preskúmaní systému pomoci nemohla nikdy prijat riesenie, ktoré je nezlucitelné s osobitnými ustanoveniami Zmluvy a so vseobecnými zásadami práva Spolocenstva, ako je zásada rovnosti zaobchádzania. ( [74]72 ) Státna pomoc, ktorá na základe spôsobu svojho uplatnovania porusuje ustanovenia Zmluvy alebo vseobecné zásady práva Spolocenstva, nemôze byt Komisiou vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom. ( [75]73 ) 98. K tomu pristupuje aj skutocnost, ze systém pomoci nesmie ovplyvnovat podmienky obchodu a hospodárskej sútaze tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. ( [76]74 ) Z tejto zásady mozno vyvodit, ze Komisia nemôze povolit pomoc alebo systém státnej pomoci, ktorého konkrétne vyjadrenie by bolo nezlucitelné s ustanoveniami Zmluvy alebo so vseobecnými zásadami práva Spolocenstva. Je totiz nepredstavitelné, aby mohlo byt porusenie práva Spolocenstva v súlade so "spolocným záujmom". 99. Dôsledkom spôsobu financovania systému pomoci môze byt práve jeho nezlucitelnost s právom Spolocenstva, a teda "rozpor so spolocným záujmom". ( [77]75 ) Podla ustálenej judikatúry Komisia nemôze oddelit samotnú pomoc od spôsobu jej financovania a musí nan prihliadat aj vtedy, ked súvislost medzi ním a samotnou pomocou vedie k nezlucitelnosti celku so spolocným trhom. ( [78]76 ) 100. V dôsledku toho je potrebné az do súcasnosti preskúmat, ci v roku 1997 bola Komisia povinná na to, aby povolila francúzsky systém pomoci, prihliadat aj na spôsob jeho financovania prostredníctvom parafiskálnej dane z rozhlasovej a televíznej reklamy. Ak by bola odpoved na túto otázku kladná, spôsob financovania by bol urcujúcim prvkom pre rozhodnutie o povolení pomoci, takze Komisia by sa tým, ze nan neprihliadala, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. -- Povinnost Komisie prihliadat na spôsob financovania 101. Podla ustálenej judikatúry pri skúmaní systému pomoci musí Komisia vzdy prihliadat na financovanie prostredníctvom dane, ak takáto dan alebo jej cast tvoria neoddelitelnú súcast tohto systému. Je opodstatnené sa domnievat, ze tomu je tak v prípade, ze existuje záväzný vztah urcenia v tom zmysle, ze výnos z parafiskálnej dane sa povinne pouzije na financovanie pomoci. ( [79]77 ) 102. Proti tejto judikatúre Komisia na pojednávaní vyhlásila, ze na financovanie systému pomoci prostredníctvom dane je povinná prihliadat len vtedy, ak si dlzník dane a príjemca pomoci navzájom konkurujú. 103. Ponímanie Komisie ma nepresvedcilo. Vyvodenie záveru o existencii alebo neexistencii takéhoto konkurencného vztahu si totiz casto vyzaduje predbezné hodnotenie komplexných hospodárskych vztahov. Právomoc a úloha Komisie ako orgánu na kontrolu pomoci nemôze závisiet od neistého výsledku takéhoto hodnotenia, ani rozsah oznamovanej povinnosti a povinnosti "standstill" clenských státov, ktoré vyplývajú z clánku 93 ods. 3 Zmluvy. ( [80]78 ) 104. To, ci sú platitelia dane a príjemcovia pomoci konkurentmi, nie je predbeznou podmienkou na prihliadnutie na financovanie pri skúmaní systému pomoci. ( [81]79 ) Existencia alebo neexistencia takéhoto konkurencného vztahu by mohla nanajvýs mat význam pre výsledok tohto skúmania, teda pre otázku zlucitelnosti systému pomoci so spolocným trhom. ( [82]80 ) 105. Práve z tohto dôvodu sa vo vysvetlení, ktoré nasleduje, orientujem výlucne podla kritéria uz citovaného v judikatúre, podla ktorého je rozhodujúcim prvkom existencia záväzného vztahu urcenia medzi danou a pomocou financovanou takouto danou. 106. Vsetky informácie, ktoré mám k dispozícii, súcasne vedú k záveru o existencii takéhoto záväzného vztahu urcenia v prejednávanej veci. 107. Znenie príslusných francúzskych ustanovení svedcí o zrejmej súvislosti medzi vyberaním parafiskálnej dane z rozhlasovej a televíznej reklamy a financovaním pomoci pre rozhlasové vysielanie. Podla ich znenia sa zavádza dan "urcená na financovanie" fondu na podporu rozhlasového vysielania (clánok 80 ods. 2 zákona c. 86-1067, v spojení s clánkom 1 ods. 1 dekrétu c. 97-1263). 108. Konkrétny spôsob fungovania systému pomoci tiez naznacuje, ze medzi danou a pomocou existuje záväzný vztah urcenia. 109. V prvom rade je parafiskálna dan z rozhlasovej a televíznej reklamy jediným významnejsím zdrojom financovania Fondu na podporu rozhlasového vysielania. ( [83]81 ) Kazdá pomoc, ktorá sa poskytuje prostredníctvom podporného fondu, je teda nutne financovaná takouto danou. 110. Po druhé dan nemá ziadne iné urcenie ako financovanie pomoci vyplácanej z Fondu na podporu rozhlasového vysielania, do ktorého plynie súhrn cistých výnosov z dane (clánok 3 dekrétu c. 97-1263). Prejednávaná vec sa takto podstatne odlisuje od vecí Pape a Casino France a i., v ktorých sa Súdny dvor stretol s parafiskálnymi danami, ktoré mali viacero urcení, a teda neslúzili výlucne na financovanie predmetného systému pomoci. ( [84]82 ) 111. Po tretie objem pomoci pochádzajúcej z Fondu na podporu rozhlasového vysielania úplne závisí od výnosu z dane. ( [85]83 ) 112. Na jednej strane sa tri druhy pomoci poskytujú len v rámci dostupných prostriedkov (clánok 7 dekrétu c. 97-1263). Rozpoctové prostriedky, s ktorými disponuje podporný fond na poskytovanie pomoci, sú tým viac odpocítavané, cím sú nizsie výnosy z dane, a to môze mat v prípade zriadovacej subvencie a subvencie na vybavenie za následok, ze kazdý príjemca dostane menej, ako je povolená hranica. Pokial ide sadzobník rocnej subvencie na prevádzku, je stanovený kazdý rok, ako vyslo najavo pocas pojednávania, v závislosti od ocakávaného výnosu z dane. 113. Na druhej strane, na rozdiel od výsky zriadovacej subvencie a pomoci na vybavenie, výska subvencie na prevádzku, ktorá je v praxi zvlást významná, nie je obmedzená. Jej základná výska môze byt zvýsená az o 60 %, pricom toto zvýsenie môze byt prirodzene o to velkorysejsie, cím vyssie rozpoctové prostriedky má k dispozícii podporný fond, teda príjmy z parafiskálnej dane sú v danom období vyssie. 114. Po stvrté skutocnost, ze pomoc je poskytovaná výborom a tento výbor disponuje v osobitných prípadoch urcitou diskrecnou právomocou, uz neznamená, ze nie je daný záväzný vztah urcenia. Takáto diskrecná právomoc totiz nic nemení na skutocnosti, ze celkový výnos z parafiskálnej dane sa vypláca Fondu na podporu rozhlasového vysielania. Výkon tejto diskrecnej právomoci nemôze mat v ziadnom prípade za následok, ze cast výnosu z parafiskálnej dane bude pouzitá na iné úcely, ako sú tri druhy pomoci na rozhlasové vysielanie. V tomto sa prejednávaná vec zásadným spôsobom odlisuje od vecí Pape a Casino France a i., v ktorých mohli príslusné vnútrostátne orgány slobodne stanovit, ci a v akom rozsahu museli byt príjmy z parafiskálnej dane pouzité na financovanie systému pomoci, alebo ci mohli byt pouzité na iné úcely. ( [86]84 ) 115. Táto vec teda obsahuje dostatok nepriamych dôkazov umoznujúcich dospiet k záveru o existencii záväzného vztahu urcenia, ktorý preukazuje, ze parafiskálna dan z rozhlasovej a televíznej reklamy je neoddelitelnou súcastou francúzskeho systému pomoci na podporu rozhlasového vysielania. -- Zjavne nesprávne posúdenie Komisie 116. S ohladom na existenciu záväzného vztahu urcenia medzi parafiskálnou danou z rozhlasovej a televíznej reklamy a ním financovanou pomocou mala Komisia v roku 1997 prihliadat na spôsob financovania systému, ked ho povolovala na obdobie od roku 1998 do roku 2002. Mala preskúmat, ci tento spôsob financovania vedie k nezlucitelnosti systému so spolocným trhom. 117. Tento prieskum mala vykonat najmä vo svetle ustanovení týkajúcich sa volného pohybu sluzieb, ktorý je jednou zo základných zásad Spolocenstva ( [87]85 ) [clánky 59 Zmluvy ES (po zmene clánok 49 ES) a 60 Zmluvy ES (po zmene clánok 50 ES)] ( [88]86 ). Vysielanie rozhlasových a televíznych správ vrátane tých, ktoré majú povahu reklamy ako také, patrí pod pravidlá Zmluvy týkajúce sa poskytovania sluzieb. ( [89]87 ) 118. V rámci tohto skúmania sa mala Komisia predovsetkým zaoberat skutocnostou, ze parafiskálna dan sa v úprave platnej v období od roku 1998 do roku 2002 neobmedzila na rozhlasovú a televíznu reklamu vysielanú z francúzskeho územia, ale ze bola vyberaná z kazdej rozhlasovej a televíznej reklamy urcenej pre toto územie, teda ze zasahovala aj rozhlasovú a televíznu reklamu vysielanú zo zahranicia na francúzske územie (clánok 2 ods. 1 dekrétu c. 97-1263). Takto museli aj zahranicné podniky prispievat na financovanie systému pomoci. 119. Posudzovaná samostatne sa takáto úprava parafiskálnej dane nejaví ako prekázka slobodného poskytovania sluzieb. Spôsob jej výberu teda nie je sám osebe diskriminacný, pretoze sa vztahuje bez rozdielu na rozhlasovú a televíznu reklamu vysielanú vo Francúzsku vnútrostátnymi podnikmi a na rozhlasovú a televíznu reklamu vysielanú zahranicnými podnikmi na francúzske územie; pokial ide o výsku dane, tiez nemôze predstavovat také bremeno, ktoré by mohlo spôsobit vytvorenie prekázky slobodnému poskytovaniu sluzieb. ( [90]88 ) 120. Treba sa vsak zaoberat skutocnostou, ze, ako som to uz uviedla, medzi parafiskálnou danou a pomocou financovanou príjmami, ktoré vytvára, je záväzný vztah urcenia. Ak skúmame obe neoddelitelné súcasti systému pomoci spolu, zistíme, ze aj ked tak vnútrostátne, ako aj zahranicné rozhlasové alebo televízne stanice (alebo reklamné agentúry, ktoré predávajú svoje reklamné priestory) musia zaplatit dan rovnakým spôsobom, len kanály, ktorých sídlo je na francúzskom území, môzu mat prospech z pomoci vyplácanej podporným fondom, pretoze jej poskytovanie sa viaze na vlastníctvo vnútrostátneho povolenia na vysielanie. 121. Takýto systém, ktorý ukladá parafiskálna dan aj na sluzby zahranicných podnikov, aj ked majú z neho prospech len vnútrostátne podniky, môze spôsobovat problémy, pokial ide o pravidlá slobodného poskytovania sluzieb. Môze mat totiz protekcionistický úcinok, pretoze kazdé zvýsenie obratu, ktoré rozhlasové a televízne kanály uskutocnia na základe reklamy, ktorú vysielajú na francúzskom území, zároven zvýsi rozpoctové prostriedky, ktorými disponuje Fond na podporu rozhlasového vysielania a umozní tak významnejsiu pomoc v prospech vnútrostátnych rozhlasových kanálov. ( [91]89 ) Zjednodusene mozno potvrdit, cím viac zahranicných podnikov a ich vysielanie bude mat na vnútrostátnom trhu úspech, tým vyssia bude pomoc, z ktorej budú mat prospech niektoré vnútrostátne podniky pôsobiace na tomto trhu. ( [92]90 ) 122. Aby sme mohli dospiet k záveru o existencii diskriminácie, ako aj protekcionistického úcinku, je potrebné, aby boli dotknuté sluzby porovnatelné. Inými slovami, rozhlasové a televízne kanály, ktorých reklamné oznamy vysielané na francúzskom území podliehajú dani a kanály, ktoré si môzu uplatnovat nárok na pomoc vyplácanú Fondom na podporu rozhlasového vysielania, musia byt v konkurencnom vztahu. ( [93]91 ) Pokial rozhlasový alebo televízny kanál zveril predaj svojich reklamných casov inému podniku, ktorý je súcastou tej istej skupiny, ako je to v prejednávanej veci v rámci skupiny NRJ, môze sa ukázat ako nevyhnutné hladiet na túto skupinu podnikov ako na celok a analyzovat, ako sútazí s inými podnikmi alebo skupinami rozhlasových alebo televíznych podnikov, aby dosiahla najlepsiu sledovanost a vyssie príjmy z reklamy. 123. Pocas konania pred Súdnym dvorom francúzska vláda poprela existenciu takéhoto konkurencného vztahu. Podla nej velká cast príjmov z parafiskálnej dane pochádza z televíznej reklamy, zakial co pomoc poskytovaná podporným fondom nie je urcená práve televíznym kanálom, ale skôr malým rozhlasovým staniciam s miestnym publikom, ktoré sledujú najmä sociálne ciele, teda radios associatives. Aj ked francúzska vláda pripústa aj to, ze cast príjmov z parafiskálnej dane pochádza v kazdom prípade z rozhlasovej reklamy, napriek tomu sa domnieva, ze dan sa v podstate dotýka obchodných kanálov, ktoré sú od radios associatives, ktoré môzu mat prospech z pomoci, prílis odlisné, aby si mohli skutocne navzájom konkurovat. 124. Na rozdiel od francúzskej vlády, Régie Networks v priebehu konania pred Súdnym dvorom vyhlásila, ze medzi dlzníkmi dane a príjemcami pomoci existuje konkurencný vztah. Aj keby samotná rozhlasová stanica nevysielala ziadnu, alebo len málo reklamy, svojimi programami by pritiahla pozornost casti publika, a to by v konecnom dôsledku mohlo viest k znízeniu sledovanosti obchodných kanálov, a teda aj k znízeniu ich potenciálnych príjmov z reklamy na miestnom trhu rozhlasovej reklamy. 125. V konecnom dôsledku Súdnemu dvoru neprinálezí zaujat konecné stanovisko k zatial otvoreným otázkam, ktoré vznikajú, pokial ide o slobodné poskytovanie sluzieb a hospodársku sútaz medzi rôznymi rozhlasovými alebo televíznymi kanálmi v rámci tohto konania. Naopak, posúdenie zlucitelnosti opatrenia pomoci alebo systému pomoci so spolocným trhom patrí pod výlucnú právomoc Komisie, pricom jej výkon podlieha preskúmaniu sudcom Spolocenstva. ( [94]92 ) 126. Na úcely tohto konania stací uviest, ze Komisia sa v priebehu povolovania francúzskeho systému pomoci na obdobie od roku 1998 do roku 2002 nezaoberala jej spôsobom financovania, a ze konkrétne nepreverila, aké dôsledky má tento spôsob financovania pre zlucitelnost so spolocným trhom. Vzhladom nato, ze Komisia takto zanedbala prvok, ktorý je na posúdenie systému pomoci podstatný, je sporné rozhodnutie postihnuté zjavne nesprávnym posúdením. Uz z tohto dôvodu je potrebné vyhlásit ho za neplatné. 3. Predbezný výsledok 127. Ako som to uz preukázala, sporné rozhodnutie je nezákonné vo viacerých ohladoch, pricom kazdý z nich je dôvodom na vyhlásenie neplatnosti. C -- O casovom obmedzení úcinkov vyhlásenia neplatnosti 128. V prípade, ze by Súdny dvor vyslovil neplatnost sporného rozhodnutia, ako mu to navrhujem, francúzska vláda a Komisia navrhujú, aby obmedzil casové úcinky svojho rozsudku. Odvolávajú sa na zásady právnej istoty a legitímnej dôvery, a konkrétne sa dovolávajú skutocnosti, ze ide o systém pomoci, ktorý bol Komisii oznámený a nou povolený, a ze bol uplatnovaný na nespocetné prípady v období viacerých rokov. 1. Predbezná poznámka 129. Zmluva výslovne neupresnuje úcinky, ktoré sa spájajú s vyhlásením neplatnosti Súdnym dvorom v rámci prejudiciálneho konania. Ale kedze návrh na zacatie prejudiciálneho konania smerujúci k posúdeniu platnosti aktu a zaloba o neplatnost sú dva navzájom sa doplnajúce spôsoby preskúmavania zákonnosti upravené Zmluvou ( [95]93 ), podla ustálenej judikatúry sa úcinky vyhlásenia neplatnosti stanovujú analogicky podla pravidiel platných pre neplatnost, ktoré sú vyjadrené v clánkoch 231 ES a 233 ES. ( [96]94 ) 130. V dôsledku toho má rozsudok Súdneho dvora, ktorým sa vyhlasuje neplatnost aktu Spolocenstva v rámci prejudiciálneho konania, v zásade retroaktívny úcinok rovnako ako rozsudok, ktorým sa vyhlasuje neplatnost. ( [97]95 ) Skonstatovanie neplatnosti aktu institúcie predstavuje dostatocný dôvod pre kazdého dalsieho sudcu, aby povazoval tento akt za neplatný pre potreby rozhodnutia, ktoré vydá. ( [98]96 ) 131. V súlade s právnym úcelom vyjadreným v clánku 231 druhom odseku ES ( [99]97 ), je Súdnemu dvoru, ktorý v tomto ohlade disponuje diskrecnou právomocou, dovolené konkrétne urcit úcinky sporného právneho aktu, ktoré musia byt zachované, ak to povazuje za nevyhnutné. ( [100]98 ) Súdny dvor vyuzíval túto moznost v minulosti, najmä vtedy, ked naliehavé poziadavky právnej istoty týkajúce sa vsetkých ohrozených záujmov vylucovali spochybnenie výberu platieb penazných súm v období predchádzajúcom vydaniu rozsudku. ( [101]99 ) Týchto zásad sa mozno dovolávat aj v prejednávanej veci. 2. Vylúcenie neobmedzeného zachovania úcinkov sporného rozhodnutia 132. Netreba vsak zabúdat, ze pod výlucnú právomoc Komisie -- pricom jej výkon podlieha preskúmaniu sudcom Spolocenstva -- patrí rozhodovanie o zlucitelnosti státnej pomoci alebo systému pomoci so spolocným trhom. ( [102]100 ) V prípade, ze by Súdny dvor skonstatoval neplatnost sporného rozhodnutia, by Komisia musela nanovo rozhodnút o zlucitelnosti francúzskeho systému pomoci so spolocným trhom analogickým uplatnovaním clánku 233 prvého odseku ES. ( [103]101 ) Súdny dvor nemôze v ziadnom prípade svojím rozsudkom prejudikovat nové rozhodnutie Komisie, inak by podrýval jej úlohu ako orgánu kontroly pomoci a zmaril volnú úvahu ( [104]102 ), ktorú jej v oblasti schvalovania pomoci priznáva clánok 92 ods. 3 Zmluvy. ( [105]103 ) 133. Za týchto podmienok nemôze Súdny dvor zachovat úcinky sporného rozhodnutia bez obmedzenia, ale len pocas prechodného obdobia, do casu, kým Komisia nanovo nerozhodne o zlucitelnosti francúzskeho systému pomoci so spolocným trhom a kým sa toto rozhodnutie nestane konecným, teda az kým nebude môct byt napadnuté zalobou o neplatnost podla clánku 230 ES. 3. Docasné zachovanie úcinkov sporného rozhodnutia 134. V priebehu prechodného obdobia potrebného na prijatie nového konecného rozhodnutia Komisie vsak existujú naliehavé dôvody právnej istoty, a to ochrana legitímnej dôvery, v prospech nariadenia zachovania úcinkov sporného rozhodnutia. 135. Prejednávaná vec sa totiz týka systému pomoci, ktorý bol riadne Komisii oznámený a povolený. Na základe tohto povolenia francúzske orgány boli v dobrej viere, ze parafiskálna dan z rozhlasovej a televíznej reklamy, ktorú prijali v priebehu rokov 1998 az 2002, ako aj pomoc poskytnutú z Fondu na podporu rozhlasového vysielania v tom istom období, boli v súlade s právnymi predpismi; rovnakým spôsobom, ako sa príjemcovia tejto pomoci spoliehali na zákonnost takto získaných výhod. 136. Takáto dôvera vsak nemusí byt vo vsetkých prípadoch legitímna. Takto napríklad Súdny dvor rozhodol, ze okolnost, ze Komisia najskôr rozhodla nepodat námietku proti systému státnej pomoci, nemôze u príjemcov pomoci spôsobit vznik legitímnej dôvery v prípade, ak bolo toto rozhodnutie v lehote na podanie zaloby napadnuté na súdoch Spolocenstva. ( [106]104 ) 137. Nikto vsak nepodal zalobu o neplatnost na súdy Spolocenstva v súlade s clánkom 173 Zmluvy ES proti spornému rozhodnutiu, ktoré sa pre tých, ktorí ho mohli napadnút, stalo konecným, takze v tomto prípade je dôvera v jeho záväznost legitímna. 138. O to menej mohli dotknuté osoby predvídat, ze Súdny dvor o niekolko rokov vyhlási v konaní o prejudiciálnej otázke sporné rozhodnutie za neplatné a ze takéto konanie môze byt zacaté viacerými vnútrostátnymi súdmi, pricom sa neviaze na ziadne lehoty, na ktorých uplynutie by príjemcovia pomoci mohli a museli cakat. 139. Je potrebné si spomenút aj na to, ze v dôsledku povolenia systému pomoci boli v mnohých prípadoch dane vyberané a pomoc poskytovaná v priebehu niekolkých rokov. Ako to okrem iného vierohodne vysvetlila francúzska vláda, pre mnohé malé rozhlasové stanice s miestnym publikom je pomoc významnou castou ich príjmov. Prípadné vymáhanie pomoci by mohlo ohrozit existenciu týchto staníc, a teda v konecnom dôsledku pluralizmus francúzskeho mediálneho prostredia na miestnej úrovni. ( [107]105 ) 140. Za týchto podmienok nepovazujem za vhodné predcasne vystavit príjemcov pomoci prípadných návrhom na vymáhanie alebo na vyplatenie úrokov. Práve to by sa mohlo stat v prejednávanej veci, ak by Súdny dvor skonstatoval neplatnost sporného rozhodnutia bez toho, aby zároven nariadil docasné zachovanie jeho úcinkov. V takom prípade by totiz vsetky vnútrostátne orgány boli povinné vyvodit z neplatnosti sporného rozhodnutia nevyhnutné dôsledky. ( [108]106 ) To bolo jasne potvrdené nedávnym rozsudkom, ktorý Súdny dvor vydal vo veci CELF a ministre de la Culture et de la Communication, v ktorom rozhodol, ze poskytnutie pomoci sa musí spätne povazovat za protiprávne od okamihu, ked bolo jeho povolenie zalobou o neplatnost zrusené. ( [109]107 ) 141. Mám pochybnosti o tom, ze riesenie vyjadrené Súdnym dvorom v jeho rozsudku CELF a ministre de la Culture et de la Communication môze byt v celom rozsahu pouzité v takom prípade, ako je prípad v prejednávanej veci, pretoze netreba zabúdat najmä to, ze pomoc, ktorá bola prejednávaná vo veci CELF a ministre de la Culture et de la Communication, nebola oznámená Komisii, zatial co systém pomoci uplatnitelný v prejednávanej veci bol predmetom oznámenia v súlade s clánkom 93 ods. 3 Zmluvy ES a bol vykonaný az po jeho povolení. 142. Napriek tomu v tomto okamihu nie je mozné vylúcit, ze v takom prípade, ako je prípad v prejednávanej veci, sa vnútrostátne orgány inspirujú judikatúrou CELF a ministre de la Culture et de la Communication. Konkrétne, vnútrostátne súdy, na ktoré podali zaloby konkurenti, by sa na základe svojho vnútrostátneho práva mohli domnievat, ze po prijatí nového rozhodnutia Komisiou sú povinné nariadit vrátenie povolenej pomoci spolu s úrokmi alebo priznat náhradu skody ( [110]108 ); mohli by tiez od toho casu az do súcasnosti nariadit vrátenie dane z rozhlasovej a televíznej reklamy, ktorá uz bola zaplatená, a tak ohrozit financnú rovnováhu Fondu na podporu rozhlasového vysielania. Jediným spôsobom, ako zabránit vsetkým týmto nezelaným úcinkom, je nariadenie docasného zachovania úcinkov sporného rozhodnutia. 143. Práve z tohto dôvodu navrhujem, aby Súdny dvor zachoval úcinky sporného rozhodnutia tak dlho, kým Komisia nanovo nerozhodne o zlucitelnosti francúzskeho systému pomoci so spolocným trhom a kým sa toto nové rozhodnutie nestane konecným v tom zmysle, ze uz nebude môct byt napadnuté zalobou o neplatnost podla clánku 230 ES. 4. Úcinky docasného zachovania sporného rozhodnutia 144. Ak by Súdny dvor zachoval úcinky sporného rozhodnutia v tom zmysle, ako navrhujem, jeho rozhodnutie by malo pre príjemcov pomoci a pre dlzníkov dane nasledujúce dôsledky. a) Právna situácia pocas prechodného obdobia 145. Pocas prechodného obdobia, ktoré bude trvat az do vydania nového konecného rozhodnutia Komisie o zlucitelnosti francúzskeho systému pomoci so spolocným trhom, nemusia príjemcovia vrátit pomoc, ktorú prijali v priebehu rokov 1998 az 2002, a francúzska danová správa uz nebude povinná definitívne vrátit platitelom dane, ako je Régie Networks, parafiskálnu dan, ktorú zaplatili v priebehu tých istých rokov. ( [111]109 ) Vsetky úcinky povolenia systému, ktoré Komisia vydala v spornom rozhodnutí, budú totiz docasne pretrvávat. 146. Napriek tomu docasné zachovanie úcinkov sporného rozhodnutia nemôze ohrozit úcinnú právnu ochranu platitelov dane, ktorí, ako Régie Networks, podali v súlade s príslusnými ustanoveniami vnútrostátneho práva zaloby s cielom dosiahnut vrátenie dane, ktorú zaplatili. ( [112]110 ) 147. Takúto úcinnú súdnu ochranu má zarucit vnútrostátny súd prostredníctvom mozností, ktoré mu ponúka jeho vnútrostátne právo. ( [113]111 ) Vnútrostátny súd by tak mohol napríklad nariadit docasné vrátenie dane az do casu, kým Komisia nanovo nerozhodne, alebo viazat vrátenie na odkladaciu podmienku, ze Komisia vyhlási francúzsky systém pomoci za nezlucitelný so spolocným trhom na základe konecného rozhodnutia. Tiez si mozno predstavit, ze vnútrostátny súd prerusí konanie vo veci samej az do casu, kým Komisia nevydá nové a konecné rozhodnutie o zlucitelnosti systému pomoci so spolocným trhom. b) Právna situácia v prípade nového kladného rozhodnutia 148. Ak by Komisia v konecnom rozhodnutí opät dospela k záveru, ze francúzsky systém pomoci je zlucitelný so spolocným trhom, tak by bolo vrátenie pomoci poskytnutej v priebehu rokov 1998 az 2002 a vrátenie dane prijatej v priebehu toho istého obdobia definitívne vylúcené. 149. Pre úplnost dodávam, ze v takom prípade by uz nebolo prípustné ziadat od príjemcov pomoci, aby z výhody, z ktorej mali prospech, zaplatili úroky. Dalej by nebolo potrebné priznat náhradu skody tretím osobám na základe tejto výhody. 150. Aj ked Súdny dvor vo svojom rozsudku CELF a ministre de la Culture et de la Communication ( [114]112 ) vysvetlil, ze dôsledkom konecného rozhodnutia Komisie nie je legalizácia a posteriori vykonávacích aktov, ktoré sú neplatné z dôvodu, ze boli prijaté v rozpore so zákazom vykonania, toto tvrdenie sa vsak vztahuje na prípady, v ktorých -- ako vo veci CELF a ministre de la Culture et de la Communication -- nebola státna pomoc riadne oznámená Komisii alebo v kazdom prípade bola vykonaná pred vydaním povolenia. Jeho konanie odráza obavy, aby clenské státy neboli nabádané k zanedbávaniu oznamovanej povinnosti a povinnosti "standstill" podla clánku 93 ods. 3 Zmluvy, a obavy o zarucenie praktickej úcinnosti týchto dvoch pilierov systému predbeznej kontroly pomoci. ( [115]113 ) 151. Judikatúra CELF a ministre de la Culture et de la Communication sa teda nedá pouzit na taký prípad, ako je v prejednávanej veci, v ktorom bol systém pomoci riadne oznámený Komisii a bol vykonaný az po vydaní povolenia. V takých prípadoch totiz nejde o to, aby sa zabránilo poruseniam oznamovanej povinnosti a povinnosti "standstill", ani o stíhanie porusení, ku ktorým uz doslo. Musí byt skôr zarucené, aby boli právna istota a legitímna dôvera riadne zohladnené. Aby sa dosiahol tento ciel, musí nové rozhodnutie o zlucitelnosti systému pomoci so spolocným trhom pôsobit spätne az do casu, kedy bol po prvýkrát vykonaný systém pomoci. c) Právna situácia v prípade záporného rozhodnutia 152. V prípade, ze by po novom preskúmaní systému pomoci Komisia dospela k záveru, ze nie je zlucitelný so spolocným trhom, museli by sa tak pomoc poskytnutá v priebehu rokov 1998 az 2002, ako aj dan vybratá v priebehu tohto obdobia definitívne povazovat za nezákonné. 153. V takomto zápornom rozhodnutí by musela Komisia s prihliadnutím na legitímnu dôveru urcit, ci je odôvodnené nariadit, aby Francúzska republika vrátila uz vyplatenú pomoc ( [116]114 ), pricom takéto rozhodnutie Komisie by bolo preskúmatelné sudcom Spolocenstva. 154. Parafiskálna dan by bola, ako neoddelitelná súcast francúzskeho systému pomoci, takisto dotknutá záporným rozhodnutím Komisie a nezlucitelná so spolocným trhom. V dôsledku toho by bola dan zaplatená v období od roku 1998 do roku 2002 vybratá neoprávnene a musela by sa vrátit. Podla ustálenej judikatúry má totiz jednotlivec nárok na vrátenie dane, ktorá bola vybratá v rozpore s právom Spolocenstva. ( [117]115 ) Samozrejme, ze v tomto prípade nesmú byt podmienky vrátenia upravené menej priaznivo ako podmienky na zodpovedajúce vnútrostátne nároky (zásada ekvivalencie) a vrátenie nesmie byt v praxi znemoznené alebo prílis obtiazne (zásada efektivity). ( [118]116 ) 155. Takto by záporné rozhodnutie Komisie mohlo iste viest k vzniku situácie, v ktorej by musela byt parafiskálna dan z rozhlasovej a televíznej reklamy vrátená platitelom, ktorí ju zaplatili, zatial co príjemcovia pomoci by si mohli z dôvodov súvisiacich s legitímnou dôverou ponechat pomoc, ktorá im bola vyplatená pocas obdobia od roku 1998 do roku 2002. Do urcitej miery by doslo k zruseniu záväzného vztahu urcenia medzi parafiskálnou danou z rozhlasovej a televíznej reklamy a pomocou financovanou príjmami z tejto dane. Takejto situácii sa vsak nedá vyhnút, ak chceme na jednej strane chránit legitímnu dôveru, ktorá patrí príjemcom pomoci, a na druhej strane, zabránit zásahom do úcinnej právnej ochrany platitelov dane. Práve clenský stát, ktorý upravil svoj systém pomoci tak, aby bol medzi danou a pomocou financovanou prostredníctvom príjmov z tohto dane záväzný vztah urcenia, znása riziko nezlucitelnosti so spolocným trhom; pricom toto riziko nesmie byt prenesené na platitelov dane alebo na príjemcov pomoci. VI -- Návrh 156. Vzhladom na vysvetlenia uvedené vyssie navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú mu polozil Cour administrative d'appel de Lyon, takto: 1. Rozhodnutie Komisie Európskych spolocenstiev oznámené 10. novembra 1997 o nepodaní námietky proti systému pomoci pre rozhlasové vysielanie, ktorý jej Francúzska republika oznámila (pomoc c. N 679/97), je neplatné. 2. Úcinky rozhodnutia uvedené v bode 1 pretrvávajú az do casu, kým Komisia nanovo nerozhodne o zlucitelnosti oznámeného systému pomoci so spolocným trhom a kým jej nové rozhodnutie nebude preskúmatelné zalobou o neplatnost podla clánku 230 ES. __________________________________________________________________ ( [119]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [120]2 ) Vo vztahu k javu známemu v Nemecku pod názvom Bürgermedien (obcianske médiá), konkrétne tzv. Bürgerfunk (obciansky rozhlas), pozri napríklad informácie vysielané Landesanstalt für Medien Nordrhein-Westfalen na http://www.lfm-nrw.de/hoerfunk/buergerfunk/ (naposledy videné 26. februára 2008). ( [121]3 ) Fond na podporu rozhlasového vysielania (FPRV), najskôr zriadený dekrétom c. 82-973 zo 17. novembra 1982 (JORF z 18. novembra 1982, s. 3460), s úcinnostou od 1. januára 1983. Podrobnejsie informácie o tomto fonde sú dostupné najmä na adrese http://www.ddm.gouv.fr/rubrique.php3?id_rubrique=40 (naposledy videné 24. apríla 2008). ( [122]4 ) Rozsudok z 21. októbra 2003, [123]C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249. ( [124]5 ) Zmluva o Európskej únii, podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992 ([125]Ú. v. ES C 191, 1992, s. 1). Vzhladom na to, ze Amsterdamská zmluva ([126]Ú. v. ES C 340, 1997, s. 1) nadobudla úcinnost az 1. mája 1999, nemajú zmeny a doplnenia, ktoré táto Zmluva zaviedla, a precíslovanie jej clánkov, ktoré z nej vyplýva, v tejto veci význam. ( [127]6 ) JORF z 1. decembra 1986, s. 11755; tento zákon sa uplatnuje v znení zmenenom a doplnenom clánkom 25 zákona c. 89-25 zo 17. januára 1989 (JORF z 18. januára 1989, s. 728), a clánkom 27 zákona c. 90-1170 z 29. decembra 1990 (JORF z 30. decembra 1990, s. 16439). ( [128]7 ) JORF z 30. decembra 1997, s. 19194. ( [129]8 ) Institut national de l'audiovisuele. ( [130]9 ) Direction générale des impôts. ( [131]10 ) Ako vyslo najavo na pojednávaní, sadzobník sa kazdý rok prepracuje podla financnej dotácie Fondu na podporu rozhlasového vysielania, ako to potvrdzujú výrocné správy tohto fondu (do ktorých mozno nahliadnut na internetovej stránke citovanej v poznámke pod ciarou 3). ( [132]11 ) Clánok 302a KD vseobecného danového zákonníka v znení zákona o financiách z roku 2003 (clánok 47 zákona c. 2002-1575 z 30. decembra 2002, JORF z 31. decembra 2002, s. 22025), zmenený clánkom 22 zákona c. 2003-709 z 1. augusta 2003 o sponzorstve, zdruzeniach a nadáciách (JORF z 2. augusta 2003, s. 13277). ( [133]12 ) List podpredsedu Komisie, Sira Leona Brittana, francúzskemu ministrovi zahranicných vecí, odkaz SG(90) D/02864. ( [134]13 ) List podpredsedu Komisie, Sira Leona Brittana, francúzskemu ministrovi zahranicných vecí, odkaz SG(92) D/12470. ( [135]14 ) V originálnom znení: "... la Commission a décidé de ne pas soulever d'objection aux modifications du régime, telles que notifiées". ( [136]15 ) List Karela Van Mierta, clena Komisie, francúzskemu ministrovi zahranicných vecí; odkaz SG(97) D/9265. Z krátkeho oznámenia rozhodnutia okrem iného vyplynulo, ze dátum jeho prijatia je práve 7. november 1997, ktorý je uvedený v [137]Ú. v. ES C 120, 1999, s. 2. ( [138]16 ) "... les échanges intracommunautaires ne paraissent pas devoir ętre affectés dans une mesure contraire ŕ l'intéręt commun...". ( [139]17 ) List GR "Hospodárska sútaz" Komisie z 8. mája 2003 stálemu zastúpeniu Francúzskej republiky pred Európskou úniou s odkazom: COMP (2003) D/55066. ( [140]18 ) Pozri tiez bod 18 týchto návrhov. ( [141]19 ) List Maria Montiho, clena Komisie, francúzskemu ministrovi zahranicných vecí; odkaz C(2003) 2828. ( [142]20 ) Direction de contrôle fiscal. ( [143]21 ) Tribunal administratif Lyon. ( [144]22 ) Cour administrative d'appel Lyon. ( [145]23 ) Rozsudky z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf, [146]C-188/92, Zb. s. I-833, body 13 az 26; z 30. januára 1997, Wiljo, [147]C-178/95, Zb. s. I-585, body 19 az 24, a z 15. februára 2001, Nachi Europe, [148]C-239/99, Zb. s. I-1197, body 28 az 39. ( [149]24 ) Rozsudky TWD Textilwerke Deggendorf, uz citovaný, bod 16; Wiljo, uz citovaný, bod 19, a Nachi Europe, uz citovaný, bod 29. ( [150]25 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky TWD Textilwerke Deggendorf, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, osobitne bod 17, a Nachi Europe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, body 37 az 39. ( [151]26 ) Rozsudky TWD Textilwerke Deggendorf, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, body 17 a 18; Nachi Europe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, body 29 a 30; z 20. septembra 2001, Banks, [152]C-390/98, Zb. s. I-6117, bod 111; z 23. februára 2006, Atzeni a i., [153]C-346/03 a C-529/03, Zb. s. I-1875, bod 31, a z 5. októbra 2006, Komisia/Francúzsko, [154]C-232/05, Zb. s. I-10071, bod 59. ( [155]27 ) Rozsudky TWD Textilwerke Deggendorf, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, body 13 a 17; Nachi Europe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, body 30 a 37, a z 10. júla 2003, Komisia/BCE, [156]C-11/00, Zb. s. I-7147, bod 75. Táto judikatúra sa vsak týka len prípadov, v ktorých konanie pred vnútrostátnymi súdmi a návrh na zacatie prejudiciálneho konania sú svojím predmetom spôsobilé spochybnit platnost právneho aktu Spolocenstva; pozri rozsudky Banks, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 112, a Wiljo, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, body 27 a 29. ( [157]28 ) Rozsudky TWD Textilwerke Deggendorf, bod 25; Wiljo, bod 24 a Nachi Europe, bod 40, vsetky uz citované v poznámke pod ciarou 24. V súlade s rozsudkom Atzeni a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, body 30 a 34, je návrh na zacatie prejudiciálneho konania o platnosti predmetného právneho aktu Spolocenstva neprípustný. ( [158]29 ) Z ustálenej judikatúry vyjadrenej v rozsudkoch TWD Textilwerke Deggendorf, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24; Wiljo, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, body 21 a 23; Nachi Europe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, body 37 a 39; Banks, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 111, a z 8. marca 2007, Roquette Frčres, [159]C-441/05, Zb. s. I-1993, body 40, 41, 47 a 48 vyplýva, ze jednotlivec musí mat "bez akýchkolvek pochybností" alebo "nepochybne" aktívnu legitimáciu podla clánku 173 stvrtého odseku Zmluvy. Analogicky rozsudky z 12. decembra 1996, Accrington Beef a i., [160]C-241/95, Zb. s. I-6699, body 15 a 16; z 11. novembra 1997, Eurotunnel a i., [161]C-408/95, Zb. s. I-6315, body 28 a 29, a Atzeni a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 34 skúmali, ci má jednotlivec "zjavne" alebo "neodskriepitelne" alebo "nepopieratelne" aktívnu legitimáciu na podanie zaloby o neplatnost. ( [162]30 ) K tomuto predmetu pozri tiez bod 15 az 17 týchto návrhov. ( [163]31 ) Rozsudky z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, [164]C-386/96 P, Zb. s. I-2309, bod 43, ako aj judikatúra citovaná na tomto mieste, a z 2. mája 2006, Regione Siciliana/Komisia, [165]C-417/04 P, Zb. s. I-3881, bod 28. ( [166]32 ) Rozsudky Dreyfus/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, bod 44, ako aj tam citovaná judikatúra, a Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, [167]T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 46. ( [168]33 ) Rozsudok z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [169]25/62, Zb. s. 197, konkrétne [170]s. 223, a ustálená judikatúra, najmä rozsudky z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, [171]C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 33, a z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C-176/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 19. ( [172]34 ) Rozsudky Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v poznámke pod ciarou 34, bod 35, a Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 34, body 19 az 22. ( [173]35 ) Pozri v tomto istom zmysle vo vztahu k zalobe o neplatnost rozsudok Súdu prvého stupna z 20. septembra 2007, Fachvereinigung Mineralfaserindustrie/Komisia, T-254/05, body 48 az 56, konkrétne 48 a 56. ( [174]36 ) Rozsudky Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v poznámke pod ciarou 34, bod 37, a Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 34, bod 24 a body 28 a 29); okrem toho pozri rozsudky z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, [175]C-525/04 P, Zb. s. I-9947, bod 31, a Sniace/Komisia, [176]C-260/05 P, Zb. s. I-10005, bod 54; okrem toho pozri rozsudok Fachvereinigung Mineralfaserindustrie/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, bod 35. ( [177]37 ) Samotná skutocnost, ze taký akt, ako je sporné rozhodnutie, môze mat urcitý vplyv na sútazné vztahy na relevantnom trhu, a ze dotknutý podnik sa nachádza v nejakom sútaznom vztahu s príjemcom tohto aktu, v ziadnom prípade nestací na to, aby sa tento podnik mohol povazovat za osobne dotknutý, pozri rozsudok Spanielsko/Lenzig, uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 32. ( [178]38 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 1998, Waterleiding Maatschappij/Komisia, [179]T-188/95, Zb. s. II-3713, body 67 a 68; okrem toho pozri o dotknutosti ako hospodársky subjekt na základe objektívnych kritérií rozsudok Plaumann/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 34, s. 238, ako aj rozsudky zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia, [180]11/82, Zb. s. 207, bod 14; z 24. februára 1987, Deutz und Geldermann/Rada, [181]26/86, Zb. s. 941, bod 12, a z 22. novembra 2001, Antillean Rice Mills/Rada, [182]C-451/98, Zb. s. I-8949, bod 51. ( [183]39 ) O tomto základnom práve pozri clánky 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (podpísaný v Ríme 4. novembra 1950), ako aj clánok 47 prvý odsek Charty základných práv Európskej únie (vyhlásenej v Nice 7. decembra 2000, [184]Ú. v. ES C 364, s. 1); okrem toho pozri rozsudky z 15. mája 1986, Johnston, [185]222/84, Zb. s. 1651, body 18 a 19; z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, [186]C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 39; z 13. marca 2007, Unibet, [187]C-432/05, Zb. s. I-2271, bod 37, a z 15. apríla 2008, Impact, [188]C-268/06, Zb. s. I-2483, bod 43. ( [189]40 ) Pozri k tomuto predmetu návrhy, ktoré som predniesla 26. októbra 2006 vo veci Roquette Frčres, uz citovaná v poznámke pod ciarou 30, bod 33. ( [190]41 ) Rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, [191]C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 59; z 18. júla 2007, Lucchini, [192]C-119/05, Zb. s. I-6199, bod 43, a zo 17. apríla 2008, Quelle, [193]C-404/06, Zb. s. I-2685, bod 19. ( [194]42 ) Rozsudky z 28. júna 2007, Dell'Orto, [195]C-467/05, Zb. s. I-5557, bod 40, a z 1. apríla 2008, Gouvernement de la Communauté française a gouvernement wallon, [196]C-212/06, Zb. s. I-1683, bod 29; o domnienke nevyhnutnosti návrhov na zacatie prejudiciálneho konania pozri tiez rozsudky z 15. mája 2003, Salzmann, [197]C-300/01, Zb. s. I-4899, bod 31; z 5. decembra 2006, Cipolla a i., [198]C-94/04 a C-202/04, Zb. s. I-11421, bod 25, a zo 4. októbra 2007, Rampion a Godard, [199]C-429/05, Zb. s. I-8017, bod 23. ( [200]43 ) K tomuto predmetu pozri tiez bod 101 az 115 týchto návrhov. ( [201]44 ) Rozsudky z 22. októbra 1987, Foto-Frost, [202]314/85, Zb. s. 4199, bod 16; z 21. februára 1991, Zuckerfabrik Süderdithmarschen a Zuckerfabrik Soest, [203]C-143/88 a C-92/89, Zb. s. I-415, bod 18, a zo 6. decembra 2005, ABNA a i., [204]C-453/03, C-11/04, C-12/04 a C-194/04, Zb. s. I-10423, bod 103. ( [205]45 ) K tomuto predmetu pozri tiez body 128 az 155 týchto návrhov. ( [206]46 ) Cour administrative d'appel súhlasí s vysvetleniami, ktoré Régie Networks uviedla v konaní vo veci samej a na ktoré sa odvoláva v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. ( [207]47 ) Pozri najmä rozsudky zo 7. júla 1981, Rewe, [208]158/80, Zb. s. 1805, body 25 az 27; z 26. marca 1987, Komisia/Rada, [209]45/86, Zb. s. 1493, bod 9, a z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, [210]C-390/06, Zb. s. I-2577, body 79 az 86. ( [211]48 ) Pozri len rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [212]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63; z 24. novembra 2005, Taliansko/Komisia, [213]C-138/03, C-324/03 a C-431/03, Zb. s. I-10043, bod 54; z 1. februára 2007, Sison/Rada, [214]C-266/05 P, Zb. s. I-1233, bod 80, a Nuova Agricast, uz citovaný v poznámke pod ciarou 48, bod 79. ( [215]49 ) Rozsudky z 19. mája 1993, Cook/Komisia, [216]C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 22; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [217]C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 16; Komisia/Sytraval a Brink's Francúzsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 49, bod 38; Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 34, bod 20, a Nuova Agricast, uz citovaný v poznámke pod ciarou 48, bod 57. ( [218]50 ) Rozsudok Matra/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 50, bod 48. ( [219]51 ) Tamze. ( [220]52 ) Rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's Francúzsko, bod 63; Taliansko/Komisia, bod 55, a Sison/Rada, bod 80, vsetky tri uz citované v poznámke pod ciarou 49; Rozsudok Nuova Agricast, uz citovaný v poznámke pod ciarou 48, bod 79, a z 22. apríla 2008, Komisia/Salzgitter, [221]C-408/04 P, Zb. s. I-2767, bod 56. ( [222]53 ) K tomuto predmetu pozri tiez body 19 az 24 týchto návrhov. ( [223]54 ) Pozri v tomto istom zmysle rozsudok z 13. júla 1988, Komisia/Francúzsko, [224]102/87, Zb. s. 4067, body 29 az 31. ( [225]55 ) Rozsudky z 21. marca 1955, Holandsko/Vysoký úrad, [226]6/54, Zb. s. 201, [227]s. 232; zo 4. júla 1963, Nemecko/Komisia, [228]24/62, Zb. s. 131, [229]s. 155; z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, [230]41/69, Zb. s. 661, bod 78, a z 21. marca 2001, Métropole télévision/Komisia, [231]T-206/99, Zb. s. II-1057, bod 44, posledná veta. ( [232]56 ) Rozsudky z 20. marca 1957, Geitling/Vysoký úrad, [233]2/56, Zb. s. 9, [234]36; z 29. apríla 2004, Holandsko/Komisia, [235]C-159/01, Zb. s. I-4461, bod 65, a z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, [236]C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 55. ( [237]57 ) Pozri body 95 az 126 týchto návrhov. ( [238]58 ) Rozsudky Komisia/Rada, uz citovaný v poznámke pod ciarou 48, bod 9, a z 12. decembra 2007, Taliansko/Komisia, [239]T-308/05, Zb. s. II-5089, bod 124. ( [240]59 ) Pravidlo vyjadrené v clánku 92 ods. 3 písm. d), ktoré bolo pridané Maastrichtskou zmluvou, nadobudlo úcinnost 1. novembra 1993. ( [241]60 ) Clánok 17 druhý odsek bod 5 dekrétu c. 97-1263; pozri k tomuto predmetu bod 17 týchto návrhov. ( [242]61 ) Samotná kultúrna politika Spolocenstva sa výslovne vztahuje na umeleckú a literárnu tvorbu vrátane audiovizuálnej oblasti (pozri clánok 128 ods. 2 Zmluvy ES, po zmene clánok 151 ods. 2 ES). ( [243]62 ) Rozsudok Komisia/Rada, uz citovaný v poznámke pod ciarou 48, bod 22 v spojení s bodom 9. ( [244]63 ) Rozsudky z 22. marca 1977, Iannelli & Volpi, [245]74/76, Zb. s. 557, bod 11, a Steinike & Weinlig, [246]78/76, Zb. s. 595, bod 8; pozri okrem toho rozsudky z 12. decembra 2002, Francúzsko/Komisia, [247]C-456/00, Zb. s. I-11949, bod 41, a Atzeni a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 84. ( [248]64 ) Rozsudky zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, [249]C-169/95, Zb. s. I-135, bod 34; z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, [250]C-288/96, Zb. s. I-8237, bod 26; Francúzsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 64, bod 41, a Atzeni a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 84; pozri v tom istom zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, [251]C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 83. ( [252]65 ) Pozri bod 82 týchto návrhov. ( [253]66 ) Rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, [254]C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 39; z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, [255]C-326/05 P, Zb. s. I-6557, bod 76, a Spanielsko/Lenzing, uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 57; v tom istom zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 65, bod 83. ( [256]67 ) Rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, [257]234/84, Zb. s. 2263, bod 16; z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, [258]C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 33, a zo 14. septembra 2004, Spanielsko/Komisia, [259]C-276/02, Zb. s. I-8091, bod 31. V súlade s rozsudkom Nuova Agricast, uz citovaným v poznámke pod ciarou 48, bod 54, platí táto judikatúra výslovne aj pre rozhodnutia, ktoré Komisia vydáva v rámci konania o predbeznom zistovaní a na ktorých základe, ako je to v prejednávanej veci, rozhodne nepodat námietku proti pomoci alebo systému pomoci. ( [260]68 ) Císla predlozené Komisiou a francúzskou vládou sa okrem toho vôbec nezmienujú o status quo, ale naopak len o zvýsení -- ktoré bolo mierne -- rozpoctových prostriedkov zaplatených kazdý rok podpornému Fondu. ( [261]69 ) Komisia mala k dispozícii návrh dekrétu c. 97-1263 v case, ked skúmala pomoc. ( [262]70 ) O hornej hranici výsky dane pozri vyssie bod 10 a poznámkou pod ciarou 8 týchto návrhov. ( [263]71 ) Pozri bod 82 týchto návrhov. ( [264]72 ) Rozsudky z 21. mája 1980, Komisia/Taliansko, [265]73/79, Zb. s. 1533, bod 11; z 3. mája 2001, Portugalsko/Komisia, [266]C-204/97, Zb. s. I-3175, bod 41; z 12. decembra 2002, Francúzsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 64, bod 30, a konkrétnejsie, pokial ide o zásadu rovnosti zaobchádzania, rozsudok Nuova Agricast, uz citovaný v poznámke pod ciarou 48, body 50 a 51. ( [267]73 ) Rozsudky z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [268]C-113/00, Zb. s. I-7601, bod 78, a Spanielsko/Komisia, [269]C-114/00, Zb. s. I-7657, bod 104, ako aj judikatúra citovaná na tých miestach; okrem toho pozri rozsudky van Calster a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 48, a Nuova Agricast, uz citovaný v poznámke pod ciarou 48, bod 50 v spojení s bodom 51. ( [270]74 ) Tak ako to upresnuje clánok 92 ods. 3 písm. c) a d) Zmluvy napriek drobným odlisnostiam vo formulácii oboch ustanovení. Súdny dvor medzicasom rozhodol, ze sporný záujem musí byt zohladnený aj v rámci iných výnimiek stanovených clánkom 92 ods. 3 Zmluvy, aj ked to v nich nie je výslovne uvedené (pozri rozsudok zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 65, bod 17, ako aj z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-113/00, uz citovaný v poznámke pod ciarou 74, body 66 a 67, a C-114/00, uz citovaný v poznámke pod ciarou 74, body 80 a 81. ( [271]75 ) Rozsudok z 25. júna 1970, Francúzsko/Komisia, [272]47/69, Zb. s. 487, body 8 a 23; pozri v tom istom zmysle rozsudky van Calster a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 48, a zo 14. apríla 2005, AEM a AEM Torino, [273]C-128/03 a C-129/03, Zb. s. I-2861, bod 45. ( [274]76 ) Rozsudky z 25. júna 1970, Francúzsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 76, body 4, 8 a 17; van Calster a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 46; z 27. novembra 2003, Enirisorse, [275]C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I-14243, bod 44; z 15. júla 2004, Pearle a i., [276]C-345/02, Zb. s. I-7139, bod 29, ako aj AEM a AEM Torino, uz citovaný v poznámke pod ciarou 76, bod 45). ( [277]77 ) Rozsudky z 13. januára 2005, Streekgewest, [278]C-174/02, Zb. s. I-85, bod 26, a Pape [279]C-175/02, Zb. s. I-127, bod 15, ako aj rozsudky z 27. októbra 2005, Casino Francúzsko a i., [280]C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, Zb. s. I-9481, bod 40; AEM a AEM Torino, uz citovaný v poznámke pod ciarou 76, bod 46; z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, [281]C-393/04 a C-41/05, Zb. s. I-5293, bod 46, a zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron, [282]C-526/04, Zb. s. I-7529, bod 44. ( [283]78 ) Takto Súdny dvor v tom istom zmysle vo svojom rozsudku Streekwest, uz citovanom v poznámke pod ciarou 78, bod 21, objasnil, ze clánok 93 ods. 3 tretia veta Zmluvy sa má vykladat v tom zmysle, ze sa ho môze dovolávat subjekt podliehajúci dani, ktorý je neoddelitelnou súcastou opatrenia pomoci a vyberá sa v rozpore so zákazom vykonania uvedeným v tomto ustanovení, bez ohladu na to, ci je tento subjekt zasiahnutý narusením hospodárskej sútaze vyplývajúcim z opatrenia pomoci. ( [284]79 ) Rozsudok van Calster a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, konkrétne body 46 az 52 uz neobsahuje odkaz na prípadnú poziadavku takéhoto konkurencného vztahu. ( [285]80 ) K tomuto predmetu pozri pokracovanie týchto návrhov, konkrétne body 122 az 125. ( [286]81 ) V tomto kontexte neuvádzam "rôzne príjmy", ktoré sú podpornému fondu prílezitostne vyplácané. Ide v podstate o oneskorené platby súvisiace so skorsími vymeriavacími obdobiami, ako aj vrátenie uz poskytnutej pomoci. Ako vyplynulo z pojednávania pred Súdnym dvorom, výska týchto rôznych príjmov je zanedbatelná. Dodávam, ze takéto oneskorené platby a vrátenie pomoci sú v konecnom dôsledku sumy, ktoré pochádzajú z parafiskálnej dane z rozhlasovej a televíznej reklamy. ( [287]82 ) Rozsudky Pape, uz citovaný v poznámke pod ciarou 78, bod 16, a Casino France a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 78, body 55 a 56. ( [288]83 ) Aj v tomto sa prejednávaná vec odlisuje od vecí Pape a Casino France a i., uz citovaných v poznámke pod ciarou 78. ( [289]84 ) Rozsudky Pape, uz citovaný v poznámke pod ciarou 78, bod 16, a Casino France a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 78, body 55 a 56. ( [290]85 ) Rozsudky zo 4. decembra 1986, Komisia/Francúzsko, [291]220/83, Zb. s. 3663, bod 17; z 18. júla 2007, Komisia/Nemecko, [292]C-490/04, Zb. s. I-6095, bod 64, a z 18. decembra 2007, Laval un Partneri, [293]C-341/05, Zb. s. I-11767, bod 101. ( [294]86 ) Osobitný zákaz diskriminacného zdanovania v clánku 95 Zmluvy ES (po zmene clánok 90 ES) sa nevztahuje na sluzby, ale slúzi na doplnenie ustanovení týkajúcich sa volného pohybu tovarov v colnej únii (pozri napríklad rozsudok z 1. júla 1969, Komisia/Taliansko, [295]24/68, Zb. s. 193, body 4 a 5). Obdobne sa vseobecný zákaz diskriminácie stanovený v clánku 6 ods. 1 Zmluvy ES (po zmene clánok 12 ods. 1 ES) nepouzije, ak sa uplatnujú konkrétnejsie ustanovenia, ako sú ustanovenia, ktoré upravujú volný pohyb sluzieb (pozri napríklad rozsudky z 28. októbra 1999, Vestergaard, [296]C-55/98, Zb. s. I-7641, body 16 a 17, a z 11. decembra 2003, AMOK, [297]C-289/02, Zb. s. I-15059, body 25 a 26). ( [298]87 ) Ustálená judikatúra o televíznom vysielaní, pozri napríklad rozsudky z 30. apríla 1974, Sacchi, [299]155/73, Zb. s. 409, bod 6; z 18. marca 1980, Debauve a i., [300]52/79, Zb. s. 833, bod 8; z 5. októbra 1994, TV10, [301]C-23/93, Zb. s. I-4795, bod 13; z 29. novembra 2001, De Coster, [302]C-17/00, Zb. s. I-9445, bod 28, a z 13. decembra 2007, United Pan-Europe Communications Belgium a i., [303]C-250/06, Zb. s. I-11135, bod 28. Pokial ide o rozhlasové vysielanie, pozri napríklad rozsudky z 26. apríla 1988, Bond van Adverteerders a i., [304]352/85, Zb. s. 2085, body 14 az 16, a z 25. júla 1991, Komisia/Holandsko, [305]C-353/89, Zb. s. I-4069, body 22 a 23. ( [306]88 ) Pozri v tomto istom zmysle rozsudok zo 17. februára 2005, Viacom Outdoor, [307]C-134/03, Zb. s. I-1167, body 37 a 38. ( [308]89 ) V tom istom zmysle pozri, vo vztahu k francúzskej parafiskálnej dani z textilných výrobkov, rozsudok z 25. júna 1970, Francúzsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 76, body 20 a 21. ( [309]90 ) Tento prípad môze byt okrem toho skúmaný z hladiska slobody usadenia sa, konkrétne pokial ide o prípadnú diskrimináciu zahranicných podnikov vo vztahu k vnútrostátnym podnikom s ohladom na nárok na pomoc. Súdny dvor uz vyriesil analogický problém v rozsudku z 25. októbra 2007, Geurts a Vogten, [310]C-464/05, Zb. s. I-9325, body 18 az 22; pozri tiez rozsudok z 10. marca 2005, Laboratoires Fournier, [311]C-39/04, Zb. s. I-2057, body 15 a 16, s ohladom na slobodné poskytovanie sluzieb. ( [312]91 ) Pozri v tom istom zmysle rozsudok z 25. júna 1970, Francúzsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 76, bod 20, v ktorom sa Súdny dvor odvoláva na výnos z dane, ktorý sa vztahuje na konkurencné dovázané výrobky. ( [313]92 ) Rozsudok van Calster a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 45; pozri okrem toho rozsudky z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants a transformateurs de saumon, [314]C-354/90, Zb. s. I-5505, dalej len "rozsudok FNCE", bod 14; z 11. júla 1996, SFEI a i., [315]C-39/04, Zb. s. I-3547, bod 42, a z 18. júla 2007, Lucchini, [316]C-119/05, Zb. s. I-6199, bod 52; pozri uz v rovnakom zmysle rozsudky Iannelli & Volpi, uz citovaný v poznámke pod ciarou 64, bod 11, a Steinike & Weinlig, uz citovaný v poznámke pod ciarou 64, bod 9. ( [317]93 ) Rozsudky z 8. februára 1996, FMC a i., [318]C-212/94, Zb. s. I-389, bod 56, a Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 40. ( [319]94 ) Rozsudky z 15. októbra 1980, Providence agricole de la Champagne, [320]4/9, Zb. s. 2823, body 44 a 45, Maďseries de Beauce, [321]109/79, Zb. s. 2883, body 44 a 45, a Roquette Frčres, [322]145/79, Zb. s. 2917, body 51 a 52, ako aj z 29. júna 1988, van Landschoot, [323]300/86, Zb. s. 3443, bod 24, a z 8. novembra 2001, Silos, [324]C-228/99, Zb. s. I-8401, bod 35. ( [325]95 ) Rozsudky z 26. apríla 1994, Roquette Frčres, [326]C-228/92, Zb. s. I-1445, bod 17, a FMC a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 94, bod 55. O retroaktívnom úcinku rozsudkov, ktorými sa vyslovuje neplatnost, pozri v poslednom rade, rozsudok z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication [327]C-199/06, Zb. s. I-469, body 61 a 63. ( [328]96 ) Rozsudok z 13. mája 1981, International Chemical Corporation, [329]66/80, Zb. s. 1191, bod 13, a uznesenie z 8. novembra 2007, Fratelli Martini a Cargill, C-421/06, bod 54. ( [330]97 ) Toto znenie clánku 231 druhého odseku ES sa vztahuje výlucne na nariadenia, napriek tomu ho Súdny dvor uplatnuje aj na iné právne akty; k analogickému uplatnovaniu tohto ustanovenia na rozhodnutia, pozri, napríklad, rozsudky z 12. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, [331]C-106/96, Zb. s. I-2729, bod 41, a z 28. mája 1998, Parlament/Rada, [332]C-22/96, Zb. s. 3231, bod 42. ( [333]98 ) Rozsudky z 27. februára 1985, Produits de maďs, [334]112/83, Zb. s. 719, bod 18, a z 15. januára 1986, Pinna, [335]41/84, Zb. s. 1, bod 26. ( [336]99 ) Rozsudky Pinna, uz citovaný v poznámke pod ciarou 99, body 26 az 28; Silos, uz citovaný v poznámke pod ciarou 95, bod 36, a z 10. marca 1992, Lomas a i. [337]C-38/90 a C-151/90, Zb. s. I-1781, bod 24. ( [338]100 ) K tomuto predmetu pozri bod 125 týchto návrhov, ako aj judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 93. ( [339]101 ) V kazdom prípade je v prejednávanej veci nevyhnutné opätovné preskúmanie francúzskeho systému pomoci Komisiou, pretoze informácie, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, neumoznujú rozhodujúcim spôsobom urcit dôsledky, ktoré má spôsob financovania systému na zlucitelnost so spolocným trhom; je vhodné konkrétne upresnit, ci a v akom rozsahu je dlzník dane a príjemca pomoci v prejednávanej veci v konkurencnom vztahu (k tomuto predmetu pozri body 122 az 124 týchto návrhov). ( [340]102 ) Pozri k tomuto predmetu bod 82 týchto návrhov. ( [341]103 ) Rozsudky, Providence agricole de la Champagne, uz citovaný v poznámke pod ciarou 94, body 43 a 45, posledná veta; Maďseries de Beauce, uz citovaný v poznámke pod ciarou 94, body 43 a 45, posledná veta, a z 15. októbra 1980, Roquette Frčres, uz citovaný v poznámke pod ciarou 94, bod 52, posledná veta, napríklad, svedcia tom, ze ked Súdny dvor stanovuje casové úcinky svojho rozsudku, prihliada aj na výlucné práva Komisie v oblasti posudzovania komplexných hospodárskych vztahov. ( [342]104 ) Rozsudok zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, [343]C-169/95, Zb. s. I-135, bod 53, nedávno potvrdený rozsudkom CELF a ministre de la Culture et de la Communication, uz citovaným v poznámke pod ciarou 96, body 66 a 67. ( [344]105 ) O význame zachovania rozmanitosti médií vo vseobecnosti, pozri napríklad rozsudok z 26. júna 1997, Familiapress, [345]C-368/95, Zb. s. I-3689, bod 18; o význame zachovania plurality rozhlasu, pozri napríklad rozsudky z 25. júla 1991, Collectieve Antennevoorziening Gouda, [346]C-288/89, Zb. s. I-4007, bod 23, a United Pan-Europe Communications Belgium a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 88, bod 41. ( [347]106 ) Rozsudky z 30. októbra 1975, Rey Soda a i., [348]23/75, Zb. s. 1279, bod 51; z 2. marca 1989, Pinna, [349]359/87, Zb. s. 585, bod 13; z 27. septembra 2007, Ikea Wholesale, [350]C-351/04, Zb. s. I-7723, bod 67, a uznesenie Fratelli Martini a Cargill, uz citované v poznámke pod ciarou 97, bod 53. ( [351]107 ) Rozsudok CELF a ministre de la Culture et de la Communication, uz citovaný v poznámke pod ciarou 96, konkrétne bod 63. ( [352]108 ) Rozsudok CELF a ministre de la Culture et de la Communication, uz citovaný v poznámke pod ciarou 96, konkrétne body 52 a 53. ( [353]109 ) Pozri v tom istom zmysle rozsudky, Providence agricole de la Champagne, uz citovaný v poznámke pod ciarou 95, body 45, posledná veta, a 46; Maďseries de Beauce, uz citovaný v poznámke pod ciarou 95, body 45, posledná veta a 46, a z 26. apríla 1994, Roquette Frčres, uz citovaný v poznámke pod ciarou 95, body 52, posledná veta, a 53. ( [354]110 ) Pozri v tom istom zmysle rozsudky z 26. apríla 1994, Roquette Frčres, uz citovaný v poznámke pod ciarou 96, bod 27; a FMC a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 94, bod 58; pozri, tiez, rozsudky Pinna, uz citovaný v poznámke pod ciarou 99, bod 30, a Lomas a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 99, bod 24. ( [355]111 ) O povinnosti vnútrostátneho súdu vykladat a uplatnovat jeho vnútrostátne právo v prospech súdnej ochrany, pozri rozsudky Unibet, uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 44, a Impact, uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 54. O práve jednotlivcov na úcinnú zalobu s cielom dosiahnut vrátenie poplatkov zaplatených v rozpore s právom Spolocenstva, pozri tiez rozsudky z 12. decembra 2006, Test Claimants in the FII Group Litigation, [356]C-446/04, Zb. s. I-11753, bod 204, a z 13. marca 2007, Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, [357]C-524/04, Zb. s. I-2107, bod 128, prvá zarázka. ( [358]112 ) Rozsudok CELF a ministre de la Culture et de la Communication, uz citovaný v poznámke pod ciarou 96, bod 40, prvá veta; pozri tiez rozsudky FNCE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 93, bod 16; van Calster a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 63, a z 5. októbra 2006, Transalpine Ölleitung in Österreich, [359]C-368/04, Zb. s. I-9957, bod 41. ( [360]113 ) Rozsudok CELF a ministre de la Culture et de la Communication, uz citovaný v poznámke pod ciarou 96, bod 40, druhá veta, v spojení s bodmi 36 a 37; pozri tiez rozsudky FNCE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 93, bod 16; van Calster a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 63, a Transalpine Ölleitung in Österreich, uz citovaný v poznámke pod ciarou 113, body 41 a 42. ( [361]114 ) O zohladnení legitímnej dôvery pri skúmaní systémov pomoci, pozri tiez rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [362]C-183/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, body 147 az 167. ( [363]115 ) Z mnohých rozsudkov pozri rozsudky z 9. novembra 1983, San Giorgio, [364]199/82, Zb. s. 3595, bod 12; zo 14. januára 1997, Comateb a i., [365]C-192/95 az C-218/95, Zb. s. I-165, bod 20; z 30. marca 2006, Uudenkaupungin kaupunki, [366]C-184/04, Zb. s. I-3039, bod 54; Test Claimants in the FII Group Litigation, uz citovaný v poznámke pod ciarou 112, bod 202, a Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, uz citovaný v poznámke pod ciarou 112, bod 110. ( [367]116 ) Rozsudky zo 16. decembra 1976, Rewe, [368]33/76, Zb. s. 1989, bod 5; z 27. marca 1980, Denkavit italiana, [369]61/79, Zb. s. 1205, bod 25; San Giorgio, uz citovaný v poznámke pod ciarou 115, bod 12; Test Claimants in the FII Group Litigation, uz citovaný v poznámke pod ciarou 112, bod 203, a Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, uz citovaný v poznámke pod ciarou 112, bod 111. References 1. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0008 10. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0009 11. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0010 12. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0011 13. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0012 14. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0013 15. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0014 16. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0015 17. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0016 18. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0017 19. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0018 20. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0019 21. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0020 22. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0021 23. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0022 24. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0023 25. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0024 26. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0025 27. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0026 28. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0027 29. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0028 30. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0029 31. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0030 32. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0031 33. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0032 34. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0033 35. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0034 36. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0035 37. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0036 38. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0037 39. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0038 40. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0039 41. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0040 42. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0041 43. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0042 44. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0043 45. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0044 46. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0045 47. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0046 48. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0047 49. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0048 50. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0049 51. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0050 52. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0051 53. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0052 54. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0053 55. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0054 56. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0055 57. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0056 58. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0057 59. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0058 60. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0059 61. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0060 62. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0061 63. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0062 64. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0063 65. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0064 66. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0065 67. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0066 68. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0067 69. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0068 70. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0069 71. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0070 72. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0071 73. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0072 74. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0073 75. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0074 76. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0075 77. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0076 78. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0077 79. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0078 80. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0079 81. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0080 82. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0081 83. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0082 84. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0083 85. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0084 86. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0085 87. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0086 88. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0087 89. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0088 90. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0089 91. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0090 92. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0091 93. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0092 94. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0093 95. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0094 96. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0095 97. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0096 98. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0097 99. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0098 100. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0099 101. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0100 102. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0101 103. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0102 104. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0103 105. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0104 106. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0105 107. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0106 108. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0107 109. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0108 110. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0109 111. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0110 112. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0111 113. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0112 114. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0113 115. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0114 116. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0115 117. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0116 118. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0117 119. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0001 120. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0002 121. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0003 122. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0004 123. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0261&locale=SK 124. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0005 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1992:191:TOC 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:340:TOC 127. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0006 128. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0007 129. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0009 130. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0010 131. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0011 132. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0012 133. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0013 134. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0014 135. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0015 136. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0016 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:120:TOC 138. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0017 139. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0018 140. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0019 141. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0020 142. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0021 143. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0022 144. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0023 145. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0024 146. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0188&locale=SK 147. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0178&locale=SK 148. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0239&locale=SK 149. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0025 150. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0026 151. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0027 152. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0390&locale=SK 153. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0346&locale=SK 154. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0232&locale=SK 155. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0028 156. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0011&locale=SK 157. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0029 158. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0030 159. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0441&locale=SK 160. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0241&locale=SK 161. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0408&locale=SK 162. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0031 163. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0032 164. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0386&locale=SK 165. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0417&locale=SK 166. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0033 167. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0380&locale=SK 168. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0034 169. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 170. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 171. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 172. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0035 173. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0036 174. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0037 175. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0525&locale=SK 176. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0260&locale=SK 177. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0038 178. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0039 179. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0188&locale=SK 180. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0011&locale=SK 181. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0026&locale=SK 182. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0451&locale=SK 183. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0040 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 185. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0222&locale=SK 186. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0050&locale=SK 187. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0432&locale=SK 188. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0268&locale=SK 189. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0041 190. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0042 191. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0415&locale=SK 192. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0119&locale=SK 193. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0404&locale=SK 194. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0043 195. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0467&locale=SK 196. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0212&locale=SK 197. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0300&locale=SK 198. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0094&locale=SK 199. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0429&locale=SK 200. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0044 201. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0045 202. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0314&locale=SK 203. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0143&locale=SK 204. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0453&locale=SK 205. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0046 206. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0047 207. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0048 208. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0158&locale=SK 209. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0045&locale=SK 210. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0390&locale=SK 211. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0049 212. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 213. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0138&locale=SK 214. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0266&locale=SK 215. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0050 216. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 217. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 218. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0051 219. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0052 220. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0053 221. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0408&locale=SK 222. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0054 223. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0055 224. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0102&locale=SK 225. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0056 226. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61954??0006&locale=SK 227. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61954??0006&locale=SK 228. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0024&locale=SK 229. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0024&locale=SK 230. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 231. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0206&locale=SK 232. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0057 233. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61956??0002&locale=SK 234. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61956??0002&locale=SK 235. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0159&locale=SK 236. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0066&locale=SK 237. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0058 238. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0059 239. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0308&locale=SK 240. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0060 241. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0061 242. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0062 243. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0063 244. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0064 245. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0074&locale=SK 246. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0078&locale=SK 247. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0456&locale=SK 248. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0065 249. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0169&locale=SK 250. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0288&locale=SK 251. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0372&locale=SK 252. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0066 253. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0067 254. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0012&locale=SK 255. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0326&locale=SK 256. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0068 257. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0234&locale=SK 258. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0241&locale=SK 259. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0276&locale=SK 260. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0069 261. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0070 262. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0071 263. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0072 264. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0073 265. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0073&locale=SK 266. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0204&locale=SK 267. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0074 268. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0113&locale=SK 269. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0114&locale=SK 270. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0075 271. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0076 272. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0047&locale=SK 273. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0128&locale=SK 274. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0077 275. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0034&locale=SK 276. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0345&locale=SK 277. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0078 278. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0174&locale=SK 279. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0175&locale=SK 280. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0266&locale=SK 281. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0393&locale=SK 282. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0526&locale=SK 283. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0079 284. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0080 285. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0081 286. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0082 287. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0083 288. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0084 289. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0085 290. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0086 291. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0220&locale=SK 292. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0490&locale=SK 293. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0341&locale=SK 294. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0087 295. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61968??0024&locale=SK 296. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0055&locale=SK 297. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0289&locale=SK 298. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0088 299. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0155&locale=SK 300. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0052&locale=SK 301. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0023&locale=SK 302. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0023&locale=SK 303. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0250&locale=SK 304. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0352&locale=SK 305. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0353&locale=SK 306. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0089 307. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0134&locale=SK 308. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0090 309. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0091 310. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0464&locale=SK 311. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0039&locale=SK 312. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0092 313. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0093 314. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0354&locale=SK 315. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0039&locale=SK 316. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0119&locale=SK 317. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0094 318. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0212&locale=SK 319. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0095 320. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=6199??0004&locale=SK 321. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0109&locale=SK 322. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0145&locale=SK 323. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0300&locale=SK 324. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0228&locale=SK 325. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0096 326. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0228&locale=SK 327. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0199&locale=SK 328. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0097 329. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0066&locale=SK 330. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0098 331. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0106&locale=SK 332. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0022&locale=SK 333. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0099 334. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0112&locale=SK 335. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0041&locale=SK 336. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0100 337. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0038&locale=SK 338. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0101 339. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0102 340. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0103 341. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0104 342. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0105 343. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0169&locale=SK 344. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0106 345. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0368&locale=SK 346. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0288&locale=SK 347. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0107 348. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61975??0023&locale=SK 349. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0359&locale=SK 350. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0351&locale=SK 351. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0108 352. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0109 353. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0110 354. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0111 355. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0112 356. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0446&locale=SK 357. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0524&locale=SK 358. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0113 359. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0368&locale=SK 360. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0114 361. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0115 362. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0183&locale=SK 363. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0116 364. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0199&locale=SK 365. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0192&locale=SK 366. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0184&locale=SK 367. file:///tmp/lynxXXXXJ6yZbP/L96714-3792TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201081101-E0117 368. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0033&locale=SK 369. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0061&locale=SK