NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 2. apríla 2009 ( [1]1 ) Spojené veci C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P Papierfabrik August Koehler AG a i. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolania -- Kartely -- Trh so samoprepisovacím papierom -- Nesúlad medzi oznámením o výhradách a sporným rozhodnutím -- Porusenie práva na obhajobu -- Dôsledky -- Skreslenie dôkazov -- Úcast na porusení -- Dlzka trvania porusenia -- Nariadenie c. 17 -- Clánok 15 ods. 2 -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút -- Zásada rovnosti zaobchádzania -- Zásada proporcionality -- Povinnost odôvodnenia -- Primeraná dlzka konania pred Súdom prvého stupna" 1. Predmetom tejto veci sú odvolania troch výrobcov samoprepisovacieho papiera Papierfabrik August Koehler AG (C-322/07 P, dalej len "Koehler"), Bolloré SA (C-327/07 P, dalej len "Bolloré") a Distribuidora Vizcaína de Papeles SL (C-338/07 P, dalej len "Divipa"), proti rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia ( [2]2 ). 2. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna zamietol zaloby o neplatnost podané odvolatelmi proti rozhodnutiu Komisie 2004/337/ES ( [3]3 ), ktorým Komisia urcila ich úcast na súbore dohôd a zosúladených postupov na trhu samoprepisovacieho papiera, ktoré sú v rozpore s clánkom 81 ES. 3. V týchto odvolaniach odvolatelia najskôr spochybnili zákonnost konania pred Súdom prvého stupna. Najmä Bolloré vytýka Súdu prvého stupna, ze nevyvodil vsetky nevyhnutné dôsledky, pokial ide o zákonnost sporného rozhodnutia, a to vzhladom na porusenie jej práva na obhajobu pocas správneho konania, ktorého sa dopustila Komisia Európskych spolocenstiev. 4. Odvolatelia dalej vytýkajú Súdu prvého stupna, ze porusil clánok 81 ods. 1 ES tým, ze skreslil niektoré dôkazy týkajúce sa ich úcasti na porusení a na jeho dlzku trvania. Spochybnujú taktiez jeho posúdenie týkajúce sa výpoctu výsky pokút ulozených Komisiou podla clánku 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 ( [4]4 ) tým, ze tvrdia, ze sa dopustil najmä porusenia zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality. Nakoniec jedna z odvolateliek kritizuje napadnutý rozsudok v tom, ze mu chýba odôvodnenie týkajúce sa posúdenia polahcujúcich okolností. 5. V týchto návrhoch Súdnemu dvoru navrhnem, aby zrusil napadnutý rozsudok z dôvodu, ze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nevyvodil vsetky nevyhnutné dôsledky z porusenia práv na obhajobu Bolloré, ktorého sa dopustila Komisia. Tvrdím teda, ze v rozsahu, v akom sa Bolloré nemohol bránit proti výhrade zalozenej na priamej a osobnej úcasti na cinnostiach kartelu, mal Súd prvého stupna zrusit sporné rozhodnutie z dôvodu, ze bolo zalozené na tejto výhrade. 6. Naopak, navrhnem Súdnemu dvoru, aby zamietol odvolania podané podnikmi Koehler a Divipa. 7. Kedze to podla mna stav konania dovoluje, navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol s konecnou platnostou o zalobnom dôvode vznesenom podnikom Bolloré, zalozenom na porusení práva na obhajobu. Na záver tejto úvahy vyzvem Súdny dvor, aby zrusil sporné rozhodnutie, kedze je zalozené na skutocnostiach, ktoré osobne a priamo obvinujú Bolloré zo spáchania na porusení. I -- Právny rámec 8. Clánok 81 ods. 1 ES zakazuje "vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". 9. V prípade porusenia tohto ustanovenia môze Komisia podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 "ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od najmenej [1000 eur] az do [1000000 eur], ale nepresahujúce 10% obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia". 10. Na úcely zaistenia priehladnosti a objektívnosti jej rozhodnutí tak vo vztahu k podnikom, ako aj vo vztahu k súdu Spolocenstva Komisia v roku 1998 vydala usmernenia, v ktorých stanovuje metódu stanovovania pokút podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 ( [5]5 ). 11. Usmernenia vo svojom bode 1 stanovujú, ze na úcely výpoctu pokút sa základná suma urcuje podla kritérií uvedených v clánku 15 ods. 2, teda závaznosti a dlzky porusenia. 12. Po prvé pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dopad na trh, tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu (bod 1 A prvý odsek usmernení). V tomto rámci sa porusenia triedia do troch kategórií, a to na "mierne priestupky [menej závazné porusenia -- neoficiálny preklad]", pri ktorých môze byt suma pokút medzi 1000 eur a 1 milión eur, "závazné priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad]", pri ktorých môze byt táto suma od 1 milióna do 20 miliónov eur, ako aj "velmi závazné priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad]", pri ktorých táto suma presahuje 20 miliónov eur (bod 1 A druhý odsek prvá a tretia zarázka usmernení). 13. Po druhé závaznost porusenia sa posudzuje vzhladom na charakteristiky kazdého dotknutého podniku. Pouzívaná skála sankcií umoznuje v rámci kazdej z týchto kategórií rozlisovat zaobchádzanie uplatnujúce sa na podniky podla povahy porusenia, ktorého sa dopustili. Komisia berie do úvahy skutocnú hospodársku schopnost dotknutých podnikov spôsobit skodu a urcuje výsku pokuty na úrovni, ktorá jej zabezpecí odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek usmernení). V tomto stádiu môze Komisia zaradit podniky do rôznych kategórií a vyvázit východiskovú sumu pokuty pre kazdý podnik. 14. Po tretie Komisia zohladní dlzku trvania porusenia. 15. Podla bodov 2 a 3 usmernení môze Komisia dalej prihliadat na pritazujúce a polahcujúce okolnosti na úcely zvýsenia alebo znízenia základnej sumy. 16. Dalej podla bodu 4 týchto usmernení Komisia môze uplatnit jej oznámenie z 18. júla 1996 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad]. ( [6]6 ) 17. Ako vseobecná poznámka, bod 5 písm. a) prvý odsek usmernení spresnuje, ze konecná výska pokuty nesmie v ziadnom prípade prekrocit 10% celosvetového obratu daných podnikov, tak ako je to ustanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. II -- Skutkový rámec 18. Skutkový stav, ktorý vyplýva z napadnutého rozsudku, je mozné zhrnút nasledujúcim spôsobom. 19. Okolnosti predchádzajúce tomuto sporu, tak ako sú vysvetlené v bodoch 1 az 21 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút nasledujúcim spôsobom. 20. Komisia, ktorá bola informovaná o údajnej existencii tajného kartelu medzi podnikmi v odvetví samoprepisovacieho papiera, uskutocnila kontroly u viacerých výrobcov na základe clánku 14 ods. 2 a 3 nariadenia c. 17. V roku 1999 Komisia v súlade s clánkom 11 nariadenia c. 17 poslala ziadosti o informácie viacerým spolocnostiam, z ktorých niektoré uznali svoju úcast na mnohostranných rokovaniach kartelu. 21. Mougeot SA (dalej len "Mougeot"), ktorý súhlasil so spoluprácou pri setrení na základe oznámenia o spolupráci, uznal existenciu kartelu, ktorého cielom bolo urcovanie cien samoprepisovacieho papiera, a poskytol Komisii informácie o struktúre kartelu a najmä o rôznych stretnutiach, na ktorých sa zúcastnili jeho zástupcovia. 22. Dna 26. júla 2000 Komisia zacala v tejto veci konanie a prijala oznámenie o výhradách, ktoré poslala 17 podnikom, medzi nimi Bolloré SA a jeho dcérskej spolocnosti Copigraph SA (dalej len "Copigraph"), Divipa a Koehler. Väcsina podnikov predlozila písomné pripomienky ako odpoved na výhrady uvedené Komisiou. Vypocúvanie sa uskutocnilo a a Komisia prijala sporné rozhodnutie. 23. Komisia v clánku 1 prvom odseku tohto rozhodnutia konstatuje, ze jedenást podnikov tým, ze sa zúcastnili na dohodách a zosúladených postupoch v odvetví samoprepisovacieho papiera, porusilo clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP podpísanej 2. mája 1992 ( [7]7 ). 24. V clánku 1 druhom odseku toho istého rozhodnutia Komisia konstatuje, ze najmä Arjo Wiggins Appelton plc (dalej len "AWA"), Bolloré, Koehler, Sappi Ltd (dalej len "Sappi") a tri dalsie podniky sa zúcastnili na porusení od januára 1992 do septembra 1995, Divipa od marca 1992 do januára 1995 a Mougeot od mája 1992 do septembra 1995. 25. Podla clánku 3 prvého odseku sporného rozhodnutia Komisia ulozila pokutu vo výske 33,07 milióna eur podniku Koehler, 22,08 milióna eur podniku Bolloré a 1,75 milióna eur podniku Divipa. III -- Zaloba podaná na Súd prvého stupna a napadnutý rozsudok 26. Samostatnými návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna v apríli 2002 podniky Bolloré, Koehler a Divipa, ako aj sest dalsích podnikov, ktoré boli adresátmi sporného rozhodnutia, podali zaloby o neplatnost proti tomuto rozhodnutiu. 27. Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom zamietol najmä zaloby podané podnikmi Bolloré, Koehler a Divipa. IV -- Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 28. Na základe clánku 56 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Koehler, Bolloré a Divipa návrhmi podanými do kancelárie Súdneho dvora postupne 12., a podali odvolania proti napadnutému rozsudku. 29. Koehler vo veci C-322/07 P navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok; subsidiárne znízil pokutu, ktorá mu bola ulozená; subsidiárne vrátil vec Súdu prvého stupna, aby ten rozhodol v súlade s právnymi otázkami vyriesenými rozsudkom Súdneho dvora a aby v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania pred Súdom prvého stupna a pred Súdnym dvorom. 30. Vo veci C-327/07 P Bolloré navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok; rozhodol s konecnou platnostou a zrusil sporné rozhodnutie alebo aby v kazdom prípade znízil pokutu, ktorá mu bola ulozená; v prípade, ak by Súdny dvor nerozhodoval v tejto veci, aby rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr a vrátil vec Súdu prvého stupna na opätovné posúdenie podla rozsudku Súdneho dvora a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 31. Vo veci C-338/07 P Divipa navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol, ze odvolanie je prípustné a dôvodné; zrusil v celom rozsahu alebo scasti napadnutý rozsudok a výslovne rozhodol vo veci samej alebo vrátil vec Súdu prvého stupna; zrusil alebo znízil pokutu, ktorá mu bola ulozená v spornom rozhodnutí a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania pred Súdom prvého stupna a pred Súdnym dvorom. 32. Vo veciach C-322/07 P a C-338/07 P Komisia navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a zaviazal odvolatelov na náhradu trov konania. 33. Vo veci C-327/07 P Komisia navrhuje, aby Súdny dvor predovsetkým zamietol odvolanie ako scasti neprípustné a nedôvodné; subsidiárne zamietol odvolanie ako nedôvodné a v kazdom prípade zaviazal odvolatelov na náhradu trov konania. V -- Odvolacie dôvody A -- Dôvody vznesené podnikom Koehler (C-322/07 P) 34. Koehler vzniesol dva odvolacie dôvody na podporu svojho odvolania. 35. V rámci prvého odvolacieho dôvodu spochybnuje posúdenie Súdu prvého stupna týkajúce sa dlzky trvania porusenia, ktorého sa dopustil. V tejto súvislosti mu vytýka, ze skreslil dôkazy, ktoré mu boli predlozené, ze nesplnil svoju povinnost odôvodnenia a ze nakoniec porusil jeho právo na obhajobu. 36. Na podporu druhého odvolacieho dôvodu Koehler tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality v rámci svojho posúdenia výsky pokuty ulozenej Komisiou podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. B -- Dôvody vznesené podnikom Bolloré (C-327/07 P) 37. Bolloré vzniesol dva odvolacie dôvody na podporu svojho odvolania. 38. Na podporu prvého odvolacieho dôvodu Bolloré vytýka Súdu prvého stupna, ze nesprávne posúdil dôsledky, ktoré je potrebné vyvodit z porusenia jej práva na obhajobu pocas správneho konania, ktorého sa dopustila Komisia. 39. Na podporu svojho druhého odvolacieho dôvodu Bolloré tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil clánok 81 ods. 1 ES tým, ze skreslil dôkazy, o ktoré sa opieral pri posudzovaní dlzky trvania porusenia, a tým, ze nesplnil svoju povinnost odôvodnenia. C -- Dôvody vznesené podnikom Divipa (C-338/07 P) 40. Divipa vzniesol styri odvolacie dôvody na podporu svojho odvolania. 41. Na podporu prvého odvolacieho dôvodu vytýka Súdu prvého stupna, ze rozhodoval v neprimerane dlhej lehote, cím porusil zásadu primeranej lehoty konania. 42. Svojím druhým odvolacím dôvodom Divipa tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil clánok 81 ods. 1 ES tým, ze skreslil niektoré dôkazy v rámci svojho posúdenia úcasti na porusení. 43. Na podporu svojho tretieho odvolacieho dôvodu Divipa okrem toho vytýka Súdu prvého stupna, ze porusil zásadu proporcionality v rámci svojho posúdenia výsky pokuty ulozenej Komisiou podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 44. Nakoniec v rámci svojho stvrtého odvolacieho dôvodu Divipa tvrdí, ze napadnutý rozsudok je vadný z dôvodu nedostatku odôvodnenia, pokial ide o posúdenie polahcujúcich okolností. VI -- Spojenie odvolaní a ich posúdenie v rámci týchto návrhov 45. Z dôvodu vzájomnej súvislosti boli prejednávané veci na úcely rozsudku spojené podla clánku 43 rokovacieho poriadku. Kedze niektoré odvolacie dôvody zdôraznené zalobkynami sa prekrývajú, rozhodol som sa z dôvodu prehladnosti zaoberat sa nimi spolocne. 46. Na úcely analýzy preskúmam najprv odvolacie dôvody týkajúce sa údajných vád konania, ktorými môze byt postihnutý napadnutý rozsudok. V tejto súvislosti budem analyzovat odvolací dôvod predlozený podnikom Bolloré, zalozený na porusení jeho práva na obhajobu pred tým, ako preskúmam odvolací dôvod podniku Divipa, zalozený na neprimeranej dlzke konania. 47. Po druhé preskúmam odvolacie dôvody zalozené na porusení clánku 81 ods.1 ES spocívajúceho v tom, ze Súd prvého stupna sa mal dopustit nesprávneho posúdenia dôkazov, na ktorých zalozil svoje posúdenie úcasti odvolateliek na porusení a dlzke jeho trvania. 48. Po tretie budem v rámci posúdenia výsky pokút ulozených Komisiou analyzovat odvolacie dôvody zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality Súdom prvého stupna. 49. Nakoniec po stvrté preskúmam, ci napadnutý rozsudok je postihnutý nedostatkom odôvodnenia, pokial ide o posúdenie polahcujúcich okolností. 50. Pred zacatím analýzy vypracujem na úvod niekolko pripomienok k rozsahu súdneho preskúmania, ktoré vykonáva Súdny dvor v rámci odvolania. VII -- Úvodné pripomienky týkajúce sa rozsahu preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom v rámci týchto odvolaní 51. V rámci odvolania sa povinnost Súdneho dvora obmedzuje na zistenie, ci sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rámci výkonu súdneho preskúmania. 52. Podla clánku 225 ods. 1 druhého pododseku ES a clánku 58 prvého pododseku Statútu Súdneho dvora sa musí odvolanie obmedzovat len na právne otázky a môze sa zakladat na dôvodoch nedostatku právomoci Súdu prvého stupna, porusenia procesných pravidiel pred Súdom prvého stupna, ako aj na porusení práva Spolocenstva týmto Súdom. Okrem toho, podla clánku 112 ods. 1 prvého pododseku písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, odvolanie musí specifikovat právne dôvody a právne tvrdenia. 53. Na základe týchto ustanovení Súdny dvor spresnil podmienky prípustnosti odvolaní proti rozsudkom Súdu prvého stupna. 54. Po prvé Súdny dvor rozhodne, ze odvolanie musí presne uvádzat kritizované casti rozsudku, ktorých zrusenie je navrhované, ako aj právne tvrdenia, ktoré tento návrh konkrétne podporujú. ( [8]8 ) 55. Po druhé Súdny dvor sa domnieva, ze odvolatel nemôze pred ním vzniest také dôvody a tvrdenia, ktoré nevzniesol pred Súdom prvého stupna. V dôsledku by to znamenalo povolit úcastníkovi konania, aby predlozil Súdnemu dvoru, ktorý má obmedzené právomoci v odvolacom konaní, vec sirsiu, ako bola tá, ktorou sa zaoberal Súd prvého stupna. ( [9]9 ) 56. Po tretie Súdny dvor rozhodne, ze odvolanie nie je prípustné, pokial sa zalobca obmedzuje len na opakovanie alebo doslovné uvedenie dôvodov a tvrdení uz pouzitých pred Súdom prvého stupna. V takýchto prípadoch sa Súdny dvor domnieva, ze odvolanie je v skutocnosti návrhom umoznujúcim zalobcovi jednoducho opätovne preskúmat zalobu podanú na Súde prvého stupna, co je vynaté z právomoci Súdneho dvora. ( [10]10 ) Naopak, pokial odvolatel napáda výklad alebo uplatnenie práva Spolocenstva Súdom prvého stupna, mozno opätovne v priebehu odvolacieho konania rozobrat právne otázky skúmané v prvostupnovom konaní. Podla Súdneho dvora, ak by totiz odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach uz pouzitých pred Súdom prvého stupna, predmetné konanie by bolo zbavené casti svojho zmyslu. ( [11]11 ) 57. Rovnako z vyssie uvedených ustanovení vyplýva, ze odvolanie sa môze opierat iba o dôvody týkajúce sa porusenia právnych pravidiel. Dôvody týkajúce sa posúdenia skutkového stavu sa v zásade povazujú za neprípustné, okrem dvoch hypotéz výslovne uvedených judikatúrou. 58. V zásade iba Súd prvého stupna má právomoc urcit a posúdit skutkový stav. Rovnako prinálezí iba Súdu prvého stupna posúdit dôkaznú silu prvkov, ktoré mu boli predlozené, pokial dôkazy, ktoré povazoval za preukazujúce tieto skutocnosti, boli získané v súlade s právom a boli respektované vseobecné zásady práva a procesné pravidlá v oblasti dôkazných prostriedkov. ( [12]12 ) 59. V takomto prípade má Súdny dvor podla clánku 225 ES iba právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna. ( [13]13 ) 60. V rámci najmä vykonania clánku 81 ES a clánku 15 nariadenia c. 17 má preskúmanie Súdneho dvora dvojaký predmet. Na jednej strane musí Súdny dvor preskúmat, akým spôsobom Súd prvého stupna vzal do úvahy, z právneho hladiska správne, vsetky faktory podstatné pre posúdenie závaznosti konania podniku vo svetle clánku 81 ES a clánku 15 nariadenia c. 17. Na strane druhej musí overit, ci Súd prvého stupna z právneho hladiska dostatocne odpovedal na vsetky tvrdenia uvedené zalobcom, ktorých cielom je zrusenie alebo znízenie pokuty. ( [14]14 ) Naopak, Súdny dvor nemôze z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradit svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna, ktorý rozhoduje v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci o výske pokút ulozených podnikom. ( [15]15 ) 61. Ako som uz uviedol, existujú dva prípady, v ktorých Súdny dvor môze rozhodovat o výhradách týkajúcich sa zistenia a posúdenia skutkového stavu. ( [16]16 ) 62. Prvý prípad je ten, v ktorom odvolatel tvrdí, ze Súd prvého stupna dospel k zisteniam, ktorých vecná nesprávnost vyplýva z písomností v spise. 63. Druhý prípad je ten, v ktorom odvolatel uvádza, ze Súd prvého stupna skreslil dôkazy, ktoré mu boli predlozené. V takom prípade Súdny dvor, ktorý v zásade nemá právomoc preskúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uviedol na podporu skutkového stavu, môze vykonat súdne preskúmanie. Odvolatel musí tiez presne uviest skutocnosti, ktoré boli Súdom prvého stupna skreslené a preukázat neprávnu analýzu, ktorá podla jeho posúdenia viedla Súd prvého stupna k tomuto skresleniu. Podla ustálenej judikatúry toto nesprávne posúdenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov, ako aj skúmat nové dôkazy. ( [17]17 ) 64. Na základe týchto úvah preskúmam prípustnost odvolacích dôvodov a tvrdení, ktorých sa dovolávajú odvolatelia v týchto odvolaniach. VIII -- O odvolacích dôvodoch týkajúcich sa údajných vád konania 65. Podla clánku 225 ods. 1 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora je Súdny dvor oprávnený na skúmanie, ci k poruseniam procesných pravidiel, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov odvolatela doslo na Súde prvého stupna. Je povinný v tejto súvislosti zaistit, aby vseobecné zásady práva Spolocenstva a procesné pravidlá uplatnitelné vo veci dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov boli dodrzané. ( [18]18 ) 66. Súdny dvor sa domnieva, ze právo na spravodlivé súdne konanie, a najmä zásady dodrziavania práva na obranu a primeranej lehoty konania, mozno uplatnit v rámci súdneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa podniku ukladajú pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze. ( [19]19 ) 67. Prislúcha mi teraz preskúmat odvolacie dôvody vznesené podnikmi Bolloré a Divipa, zalozené na nezákonnosti konania pred Súdom prvého stupna. A -- O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení dôsledkov spojených s porusením práva na obhajobu podniku Bolloré, ktorého sa dopustila Komisia 68. Bolloré vytýka Súdu prvého stupna, ze pokial ide o jeho priamu úcast na porusení, neuznal jeho právo na obranu tým, ze nevyvodil vsetky nevyhnutné dôsledky z porusenia jeho práva byt vypocutý a bránit sa v správnom konaní, ktorého sa dopustila Komisia. 1. Napadnutý rozsudok 69. V prvej instancii Bolloré tvrdil, ze v stádiu oznámenia o výhradách Komisia uviedla jeho úcast na porusení len z dôvodu jeho zodpovednosti ako materskej spolocnosti za osobitné konanie dcérskej spolocnosti Copigraph. Naopak, sporné rozhodnutie obsahovalo novú výhradu, zalozenú na jeho osobnej a samostatnej úcasti na karteli. Bolloré tvrdil, ze tým, ze mu Komisia neponúkla moznost zaujat stanovisko k tejto výhrade pocas správneho konania, porusila zásadu jeho práva na obhajobu. 70. Po tom, ako v bodoch 66 az 68 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol relevantnú judikatúru týkajúcu sa tejto zásady, v bode 79 tohto rozsudku konstatoval, ze oznámenie o výhradách neumoznilo podniku Bolloré dozvediet sa o výhrade zalozenej na jeho priamej úcasti na porusení ani o skutocnostiach uvedených Komisiou v spornom rozhodnutí na podporu tejto výhrady, takze Bolloré nemohol v priebehu správneho konania úcinne zabezpecit svoju obhajobu voci tejto výhrade a týmto skutocnostiam. 71. Následne vsak Súd prvého stupna v analýze rozhodol, ze porusenie zásady dodrzania práva na obhajobu, ktorého sa dopustila Komisia, nestací pre odôvodnenie zrusenia sporného rozhodnutia. Podla neho táto vada konania nemá ziadny rozhodujúci vplyv na výrok tohto rozhodnutia, takze Komisia ho mohla oprávnene stanovit zodpovedným za úcast jeho dcérskej spolocnosti Copigraph na karteli. 72. Odôvodnenie Súdu prvého stupna je nasledujúce: "80 V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze hoci [sporné] rozhodnutie obsahuje nové skutkové alebo právne tvrdenia, o ktorých dotknuté podniky neboli vypocuté, konstatovaná chyba by viedla k zruseniu [tohto] rozhodnutia v tejto veci len vtedy, ak by dotknuté tvrdenia nemohli byt dostatocne právne odôvodnené na základe iných údajov uvedených v [tomto] rozhodnutí, ku ktorým dotknuté podniky mohli uviest svoje stanovisko.[ ( [20]20 )] Okrem toho porusenie práva Bolloré na [obhajobu] môze ovplyvnit platnost [tohto] rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka Bolloré len vtedy, ak [toto] rozhodnutie bolo zalozené iba na priamej úcasti Bolloré na porusení.[ ( [21]21 )] V tomto prípade, kedze novú výhradu v [tomto] rozhodnutí, zalozenú na priamej úcasti Bolloré na cinnostiach kartelu, nemozno uznat, nie je mozné povazovat tento podnik za zodpovedný za porusenie. 81 Naopak, ak je pocas preskúmania veci samej (pozri... body 123 az 150 [napadnutého rozsudku]) zjavné, ze Komisia správne povazovala Bolloré za zodpovedný za úcast jeho dcérskej spolocnosti Copigraph na karteli, protiprávnost, ktorej sa dopustila Komisia, nemôze stacit na odôvodnenie zrusenia [sporného] rozhodnutia, pretoze nemohla mat rozhodujúci vplyv na výrok institúcie.[ ( [22]22 )] Podla ustálenej judikatúry, kedze urcité dôvody rozhodnutia sú samy spôsobilé ho právne dostatocne zdôvodnit, chyby, ktorými mohli byt postihnuté ostatné dôvody aktu, nemajú nijaký vplyv na jeho výrok."[ ( [23]23 )] 73. V bodoch 123 az 149 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna preukázal, ze Bolloré musí zodpovedat za porusenie, ktorého sa dopustila jeho dcérska spolocnost Copigraph úcastou na karteli. Z toho v bode 150 napadnutého rozsudku vyvodil, ze "zodpovednost Bolloré za porusenie je preto dokázaná bez ohladu na jeho priamu úcast v tomto podniku, ktorá bola spochybnená (pozri body 66 az 81 [napadnutého rozsudku])". 74. Vzhladom na súhrn týchto úvah Súd prvého stupna zamietol odvolací dôvod uvedený Bolloré, zalozený na porusení práva na obhajobu a zásady kontradiktórnosti, ktorý vyplýva z nesúladu medzi oznámením o výhradách a sporným rozhodnutím. 2. Tvrdenia úcastníkov konania 75. Bolloré tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne zamietol jeho odvolací dôvod na zrusenie sporného rozhodnutia zalozený na tom, ze Komisia ho po tom, co mu zaslala oznámenie o výhradách, v ktorom mal výlucne zodpovedat za porusenie, ktorého sa dopustila jeho dcérska spolocnost Copigraph, taktiez v spornom rozhodnutí potrestala z dôvodu priamej osobnej úcasti na cinnostiach kartelu. Súd prvého stupna podla Bolloré porusil zásadu dodrziavania práva na obranu jednak tým, ze odmietol zrusit voci nemu sporné rozhodnutie a tiez tým, ze sa domnieval, ze zistená chyba neovplyvnila výrok tohto rozhodnutia. 76. Na podporu svojej výhrady sa Bolloré po prvé opiera o viaceré rozsudky Súdneho dvora a Súdu prvého stupna v oblasti protisútazných postupov, ako aj v oblasti práva koncentrácií, aby obhájil to, ze Súd prvého stupna porusil právo na obranu tým, ze nezrusil sporné rozhodnutie, aj ked oznámenie o výhradách nebolo úplné. ( [24]24 ) 77. Po druhé Bolloré tvrdí, ze judikatúra, o ktorú sa opieral Súd prvého stupna, je neúcinná. Na jednej strane prvá séria rozsudkov uvedených v bode 80 napadnutého rozsudku sa týkala predpokladu odlisného od predpokladu v prejednávanej veci. V týchto rozsudkoch súd Spolocenstva konstatoval nepresnost v oznámení o výhradách, ktorá sa týkala nie urcenia a presnej identifikácie zodpovedností, ale výlucne skutkového stavu, to znamená vytýkaného správania. Na strane druhej druhá séria rozsudkov uvedených rovnako v bode 80 napadnutého rozsudku je este viac odlisná od tohto konania. Tieto rozsudky sa teda týkali konaní o preskúmaní koncentrácií a státnych pomocí. 78. Po tretie Bolloré spochybnuje "úcelový prístup" práva na obranu, ktorý uviedol Súd prvého stupna a podla ktorého akt môze byt vyhlásený za neplatný len vtedy, ak porusenie dotknutého pravidla poskodí záujmy dotknutého úcastníka konania. Takýto prístup nebude vyuzitý pre vsetky procesné porusenia a najmä nie v prejednávanej veci. 79. Po stvrté Bolloré kritizuje posúdenie Súdu prvého stupna, podla ktorého nie je ziadny dôvod zrusit výrok sporného rozhodnutia, ako to pozaduje, lebo ten nemá ziadny vplyv na výsku pokuty 22,68 milióna eur, ktorá mu bola ulozená. Bolloré tvrdí, ze toto odôvodnenie obsahuje nesprávne právne posúdenie preto, lebo nezohladnuje spôsob, akým táto suma bola vypocítaná. 80. Komisia sa domnieva, ze tvrdenia nie sú prípustné v tom, ze preberajú tvrdenia uz pouzité pred Súdom prvého stupna a v kazdom prípade nie sú dôvodné, kedze Bolloré bolo pripísané konanie jeho dcérskej spolocnosti Copigraph, co nie je predmetom konania. Bolloré uvádza, ze základom sporného rozhodnutia, ako to potvrdil Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku je, pokial ide o Bolloré, výlucne jeho zodpovednost za konania dcérskej spolocnosti. Podla Komisie Súd prvého stupna iba uplatnil judikatúru Spolocenstva tradicným spôsobom. 3. Posúdenie 81. Myslím si, ze napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne právne posúdenie v tom, ze Súd prvého stupna nevyvodil vsetky nevyhnutné dôsledky z porusenia práva na obhajobu, ktorého sa dopustila Komisia, o ktorom sa vie, ze predstavuje základnú zásadu právneho poriadku Spolocenstva. ( [25]25 ) 82. Odôvodnenie Súdu prvého stupna sa mi nezdá uspokojivé. Aj ked Súd prvého stupna uznal základný charakter tejto zásady, ako aj poziadavky, ktoré sú s tým spojené, rozhodol, ze porusenie práva na obhajobu Bolloré, ktorého sa dopustila Komisia, nestací na odôvodnenie zrusenia sporného rozhodnutia, kedze nezákonný postup Komisie nemá rozhodujúci vplyv na výrok tohto rozhodnutia. Súd prvého stupna sa uspokojí so zamietnutím výhrady zalozenej na osobnej a priamej úcasti Bolloré na porusení v bode napadnutého rozsudku. 83. Pokial, ako to uvádza Súd prvého stupna, právo na obranu predstavuje "základnú zásadu práva Spolocenstva", nie je nevyhnutne sankciou neplatnost sporného rozhodnutia alebo v kazdom prípade aspon neplatnost skutocností, proti ktorým sa podnik nemohol bránit? 84. Privilegovaním efektívnosti správneho konania vyvoláva u mna Súd prvého stupna niekolko výhrad. Vedie k spochybneniu základnej zásady dodrzania práva na obhajobu v rámci konania, ktoré je mozné kvalifikovat ako kvázi represívne a v ktorom Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy a kde je súdne preskúmanie obmedzené. 85. Pred preskúmaním tvrdení, o ktoré opieram svoje posúdenie, by som chcel pripomenút judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa dodrzania práv na obhajobu v rámci konania na vykonanie clánku 81 ES. a) Judikatúra Spolocenstva týkajúca sa dodrzania práva na obhajobu v rámci konania na vykonanie clánku 81 ES 86. Súdny dvor výslovne uznal vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, podla ktorej má kazdý právo na spravodlivé súdne konanie. ( [26]26 ) Toto právo sa inspiruje clánkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). ( [27]27 ) 87. Pripomínam, ze toto ustanovenie spresnuje, ze "kazdý má právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho obcianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokolvek trestného obvinenia proti nemu". 88. Pokial ide presne o právo na obhajobu, toto právo zaberá významné miesto v rámci priebehu správneho konania o vysetrovaní vedeného Komisiou o porusení clánkov 81 ES a 82 ES. ( [28]28 ) Súdny dvor mnohokrát zdôraznil, ze dodrzanie tohto práva predstavuje z tohto titulu základnú zásadu práva Spolocenstva. ( [29]29 ) 89. Obsah tohto práva bol v priebehu casu neustále spresnovaný judikatúrou a konkretizovaný zákonodarcom Spolocenstva. ( [30]30 ) 90. Podla Súdneho dvora dodrzanie práva na obhajobu vyzaduje, aby mal dotknutý podnik moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia Zmluvy ES. ( [31]31 ) 91. V tomto zmysle clánok 19 ods. 1 nariadenia c. 17 stanovuje zaslanie oznámenia o výhradách úcastníkom konania. ( [32]32 ) 92. Podla Súdneho dvora tento dokument predstavuje zásadnú procesnú záruku ( [33]33 ), ktorej poziadavky boli velmi skoro spresnené v detailnej judikatúre. ( [34]34 ) Oznámenie o výhradách musí jasne formulovat vsetky podstatné údaje, o ktoré sa Komisia v tomto stádiu konania opiera. Medzi týmito údajmi sa medzi iným nachádzajú skutocnosti vytýkané podniku, ich kvalifikácia, dôkazy, o ktoré sa opiera Komisia, ako aj skutocnosti, ktoré zohladnuje pri stanovovaní pokuty, ako dlzka porusenia. V uz citovanom rozsudku ARBED/Komisia Súdny dvor taktiez uviedol, ze oznámenie o výhradách musí jednoznacne spresnit právnickú osobu, ktorá môze byt odsúdená na zaplatenie pokuty. 93. Tieto údaje vsak môzu byt vypracované súhrnne a rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou výhrad. Podla Súdneho dvora oznámenie o výhradách predstavuje prípravný dokument, ktorého skutkové a právne posúdenie má iba cisto predbezný charakter. ( [35]35 ) Komisia musí zohladnit skutocnosti vyplývajúce zo správneho konania, najmä s cielom upustit od výhrad, ktoré sa ukázali ako nedôvodné, alebo upravit ci doplnit po skutkovej a právnej stránke svoje tvrdenie na podporu uplatnených výhrad za podmienky, ze prihliadne iba na skutocnosti, ktoré mali dotknuté osoby moznost vysvetlit a ku ktorým poskytla pocas správneho konania informácie nevyhnutné na obhajobu. 94. Podla judikatúry Súdu prvého stupna, pripomenutej v bode 68 napadnutého rozsudku, porusenie práva na obhajobu pocas správneho konania treba posudzovat vo svetle výhrad, ktoré Komisia uviedla v oznámení o výhradách a v rozhodnutí. 95. Tieto procesné záruky boli upravené v clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 17, ako aj v clánkoch 2 a 4 nariadenia c. 99/63 ( [36]36 ) predtým, ako boli kodifikované v clánkoch 27 nariadenia c. 1/2003 a clánkoch 10 az 12 a clánku 15 nariadenia c. 73/2004. 96. Vo svetle týchto úvah je potrebné teraz preskúmat odôvodnenie odvolacích dôvodov predlozených Bolloré. b) Preskúmanie odvolacieho dôvodu vzneseného Bolloré 97. Ako som uz uviedol, Súd prvého stupna konstatoval porusenie práva na obhajobu Bolloré, kedze oznámenie o výhradách mu neumoznilo oboznámit sa s výhradou zalozenou na jeho osobnej a priamej úcasti na porusení, ani so skutocnostami uvedenými Komisiou v spornom rozhodnutí na podporu tejto výhrady. 98. Preto Súd prvého stupna rozhodol, ze protiprávnost, ktorej sa dopustila Komisia, nie je dostacujúca pre odôvodnenie zrusenia sporného rozhodnutia, kedze nemá ziadny rozhodujúci vplyv na jeho výrok. 99. Súd prvého stupna v bode 81 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "podla ustálenej judikatúry, ak niektoré z dôvodov urcitého rozhodnutia môzu toto rozhodnutie samy osebe dostatocne odôvodnovat, potom chyby, ktorými môzu byt poznacené iné dôvody tohto aktu, v nijakom prípade nemajú vplyv na jeho výrok". ( [37]37 ) 100. V bode 150 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna "vylúcil" ( [38]38 ) výhradu zalozenú na zodpovednosti samotného Bolloré pri spáchaní porusenia a po preskúmaní súhrnu odvolacích dôvodov predlozených týmto podnikom, zamietol jeho zalobu o zrusenie. 101. Myslím si, ze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze uplatnil na prejednávanú vec túto judikatúru. 102. Je pravda, ze dôvody, o ktorých bol Bolloré vypocúvaný, sú samy osebe spôsobilé odôvodnit jeho potrestanie, kedze Bolloré musí zodpovedat za správanie svojej dcérskej spolocnosti. 103. Výrok sporného rozhodnutia ostáva nezmenený pre dva dôvody. Po prvé Komisia sa domnievala, ze Bolloré, ako materská spolocnost skupiny, musí zodpovedat za porusenie, ktorého sa dopustila jeho dcérska spolocnost. Je teda ako taký zodpovedný za porusenie clánku 81 ES a znenie clánku 1 sporného rozhodnutia ostáva skutocne rovnaké. Po druhé výska pokuty uvedená v clánku 3 tohto rozhodnutia nie je tiez zmenená -- hoci sa to môze zdat prekvapujúce -- z dôvodu metódy výpoctu pouzitého Komisiou. Pokuta ulozená dotknutým podnikom bola vypocítaná na základe obratu predaja samoprepisovacieho papiera v EHP. Okrem toho v prípade Bolloré len dcérska spolocnost mala takýto obrat. Preto, ak sa dospeje k záveru, ze Bolloré musí byt výlucne povazovaný za zodpovedného za konanie, ktorého sa dopustila jeho dcérska spolocnost, výska pokuty zostane rovnaká, ako je uvedená vo výroku sporného rozhodnutia. 104. Zdá sa mi, ze judikatúra uvedená Súdom prvého stupna v bode 81 napadnutého rozsudku nemôze byt uplatnená na prejednávanú vec. Myslím si, ze v takom prípade, aký je v prejednávanej veci, sa nemôze Súd prvého stupna uspokojit s vylúcením výhrady zalozenej na osobnej a priamej úcasti Bolloré na karteli, ak by nevyvodil ziadny iný dôsledok týkajúci sa zákonnosti sporného rozhodnutia, a to z nasledujúcich dôvodov: -- po prvé, lebo by to znamenalo porusenie základného charakteru zásady dodrzania práva na obhajobu, -- po druhé, lebo judikatúra Súdneho dvora je v tomto predmete velmi jasná, -- po tretie, lebo analýza Súdu prvého stupna znamená porusenie dôsledkov, ktoré sú spojené s rozhodnutím Komisie o potrestaní podla clánku 81 ods. 1 ES, a -- po stvrté, lebo sa jedná o rámec konania kvázi represívnej povahy, ktoré môze zdôraznit ustanovenia clánku 6 ods. 1 EDLP. 105. Dalej rozviniem kazdé z týchto tvrdení. 106. Po prvé, zdá sa, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku neuznal povahu predmetného práva tým, ze privilegoval efektívnost konania Komisie a verejného sútazného poriadku. 107. Pripomínam, ze Komisia porusila nie iba obycajné formálne pravidlo, ale právo podniku bránit sa voci jej obvineniu zo spáchania porusenia. Pripomínam, ze zásada dodrzania práva na obhajobu, predstavujúca základnú zásadu právneho poriadku Spolocenstva, je podstatnou formalitou. Preto porusenie tejto zásady musí byt podla mna ako také sankcionované súdom Spolocenstva podla clánku 230 ES a musí mat za následok zrusenie predmetného aktu alebo jeho casti. 108. Po druhé, pokial Súdny dvor konstatuje porusenie práva na obhajobu podnikov najmä z dôvodu nesúladu medzi oznámením o výhradách a rozhodnutím, Súdny dvor prijme ochranné stanovisko práv podnikov a jasné vo vztahu ku Komisii tým, ze zrusí rozhodnutie alebo cast rozhodnutia týkajúceho sa skutkového stavu alebo výhrad, ku ktorým úcastníci konania nemohli uplatnit svoje pripomienky. 109. Preto uplatní tradicne clánok 230 ES, podla ktorého môze Súdny dvor zrusit vsetky akty Komisie z dôvodu porusenia podstatných procesných predpisov. Súdny dvor taktiez uplatnil clánok 4 nariadenia c. 99/63 a clánok 11 ods. 2 nariadenia c. 773/2004, podla ktorých, ako to pripomínam, sa Komisia bude vo svojich rozhodnutiach zaoberat len tými námietkami vznesenými voci podnikom a zdruzeniam podnikov, ku ktorým im bola poskytnutá moznost oznámit svoje stanoviská. 110. Súdny dvor scasti zrusí rozhodnutia, pokial sú sporné skutocnosti, ak je ich predmet dôlezitý, oddelitelné od iných ustanovení. ( [39]39 ) 111. Môze íst o skutocnosti, ktoré majú v konecnom rozhodnutí cisto vedlajsí charakter vo vztahu k vytýkanému poruseniu, napríklad, pokial sa zistí, ze Komisia nezaslala podnikom urcité dokumenty, na základe ktorých mohla posúdit ich správanie vo vztahu k clánku 81 ES. V takomto prípade Súdny dvor rozhodol, ze takéto porusenie nemôze ovplyvnit platnost rozhodnutia ako celku, ale je naopak potrebné nezohladnit obsah týchto dokumentov pri preskúmaní dôvodnosti rozhodnutia. ( [40]40 ) 112. Môze taktiez íst o podstatné skutocnosti týkajúce sa vytýkaného porusenia, akými sú jeho dlzka trvania alebo identifikácia zodpovedných podnikov. 113. Rovnako vo veci, ktorá viedla k vydaniu uz citovaného rozsudku Musique Diffusion française a i./Komisia, Komisia opomenula uviest zalobcom, ze ich chce potrestat na základe clánku 1 predmetného rozhodnutia za spáchanie porusenia, ktoré trvalo dlhsie ako porusenie uvedené v oznámení o výhradách. Súdny dvor zrusil toto rozhodnutie, "kedze konstatoval, ze zosúladené postupy prekrocili obdobie konca januára/zaciatku februára 1976", to znamená obdobie, ktoré podniky nemali prílezitost vysvetlit. ( [41]41 ) 114. V dalsích dvoch veciach, ktoré viedli k vydaniu uz citovaných rozsudkov Compagnie maritime belge transports a i./Komisia a ARBED/Komisia, oznámenie o výhradách ponechalo nejednoznacnost, pokial ide o právnické osoby, ktorým by mohla byt udelená pokuta z dôvodu porusenia clánku 81 ods. 1 ES. 115. V prvej veci sa oznámenie o výhradách uspokojilo s identifikáciou kolektívneho subjektu, v prejednávanom prípade zdruzenia lodných dopravcov, ako autora porusenia. Naopak, Komisia vo svojom rozhodnutí ulozila individuálnu pokutu niektorým clenom tohto zdruzenia. Súd prvého stupna prejednávajúci zalobu o neplatnost proti tomuto rozhodnutí zamietol odvolací dôvod predlozený týmito státmi, zalozený na porusení ich procesných práv najmä z dôvodu, ze boli oboznámení s oznámením o výhradách a odpovedali na výhrady vznesené Komisiou. ( [42]42 ) 116. Súdny dvor rozhodol, ze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré má za následok zrusenie rozsudku. Domnieval sa, ze oznámenie o výhradách zaslané zdruzeniu lodných dopravcov neumoznuje dostatocnú informovanost jeho clenov o tom, ze ak by bolo zistené porusenie, budú zaviazaní na zaplatenie individuálnej pokuty. Súdny dvor v rámci rozhodovania o spore zrusil ustanovenia rozhodnutia ukladajúce individuálne pokuty clenom tohto zdruzenia. ( [43]43 ) 117. V druhej veci oznámenie o výhradách neuvádzalo záujem Komisie stanovit materskú spolocnost ARBED SA zodpovednú za správanie jej dcérskej spolocnosti a zaviazat ju na zaplatenie pokuty vypocítanej na základe jej vlastného obratu. ( [44]44 ) Hoci doslo k poskodeniu práva tohto podniku na obhajobu, Súd prvého stupna nesankcionoval túto procesnú vadu z dôvodu, pokial ide o role a príslusné zodpovednosti materskej a dcérskej spolocnosti, urcitá neistota pretrvávala pocas celého správneho konania. 118. V rámci odvolania podaného ARBED SA Súdny dvor zrusil rozsudok Súdu prvého stupna. Aj ked táto spolocnost bola oboznámená s oznámením o výhradách zaslaným jej dcérskej spolocnosti a o pokracovaní konania proti nej, Súdny dvor rozhodol, ze nemozno z tejto skutocnosti vyvodit, ze právo na obhajobu tejto spolocnosti nebolo porusené. Domnieval sa, ze "nejednoznacnost, ze samotné nové oznámenie o výhradách riadne zaslané zalobcovi by mohlo byt vyjasnené, pretrvávala az do konca správneho konania, pokial ide o právnickú osobu, ktorej by boli ulozené pokuty". ( [45]45 ) Preto Súdny dvor v rámci rozhodovania sporu zrusil predmetné rozhodnutie, "kedze sa týkalo podniku ARBED SA". 119. Je pravda, ze dôvody v týchto veciach, ktoré boli vadné, mali priamy vplyv na výrok predmetného rozhodnutia. V uz citovanom rozsudku Musique Diffusion française a i./Komisia clánok 1 rozhodnutia bol vadný, kedze uvádzal dobu, ku ktorej podniky nemali moznost sa vyjadrit. V rozsudku Súdneho dvora Compagnie maritime belge transports a i./Komisia clánok 6 rozhodnutia bol vadný, kedze zaviazal na zaplatenie individuálnej pokuty niektoré podniky, ktoré neboli riadne informované. Nakoniec v uz citovanom rozsudku Súdneho dvora ARBED/Komisia clánok 4 predmetného rozhodnutia bol vadný preto, lebo zaviazal materskú spolocnost ARBED SA na zaplatenie pokuty. 120. Predsa len si myslím, ze nad rámec vplyvu, ktorý by vadný dôvod mohol mat na predmetné rozhodnutie, sa Súdny dvor viac zameral na základný alebo vedlajsí charakter sporných dôvodov. V týchto veciach kazdý z vadných dôvodov predstavuje základný charakter vytýkaného porusenia. 121. Taký je aj prípad v tejto veci, pokial ide o identifikáciu zodpovedných podnikov. Sporná výhrada je zalozená na osobnej a priamej úcasti Bolloré pri spáchaní porusenia. Uvádza tento podnik ako autora vytýkaného porusenia. Ak by táto výhrada mala byt zamietnutá, kedze uvedený podnik sa nemohol bránit, je potrebné z nej vyvodit vsetky dôsledky týkajúce sa zákonnosti sporného rozhodnutia zalozeného na týchto skutocnostiach. 122. Po tretie Súd prvého stupna tým, ze sa domnieval, ze porusenie práva Bolloré na obhajobu nemôze ovplyvnit platnost sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ho týka, neuznal podla mna dôsledky, ktoré sa viazu na odsudzujúce rozhodnutie Komisie na základe clánku 81 ods. 1 ES. 123. Myslím si jednak, ze Bolloré má morálny záujem na zrusení sporného rozhodnutia, kedze ho priamo a osobne obvinuje zo spáchania porusenia. 124. Domnievam sa na druhej strane, ze zrusenie sporného rozhodnutia, kedze je zalozené na vadnom dôvode, je nutné z dôvodu prehladnosti a právnej istoty, najmä vo vztahu k dôsledkom porusenia clánku 81 ES v obcianskom práve. 125. Pokial Komisia konstatuje porusenie clánku 81 ES, môzu obete tohto porusenia podat pred vnútrostátnymi súdmi zalobu o náhradu skody podla obcianskeho práva voci autorom dotknutých protisútazných postupov na úcely náhrady spôsobenej skody. ( [46]46 ) Osobami podliehajúcimi súdnej právomoci, ktoré môzu mat prospech z tejto ochrany, sú nielen tretie osoby, teda spotrebitelia a sútazitelia, ktorí boli poskodení protisútaznou dohodou, ale taktiez za mimoriadnych okolností úcastník tejto dohody. ( [47]47 ) 126. V tomto smere predstavuje rozhodnutie Komisie, ako bolo potvrdené alebo zrusené súdom Spolocenstva, základ pre ich zalobu. Je teda potrebné, najmä ak ide o zlozité kolektívne a nepretrzité porusenie, aby toto rozhodnutie definovalo velmi jasne zodpovednosti podnikov pri spáchaní porusenia. Ak by uvedené rozhodnutie malo spôsobit obcianskoprávnu zodpovednost dotknutých podnikov, je to výlucne pre ich dokázanú úcast na sankcionovanom a správne vymedzenom kolektívnom správaní. To predstavuje nevyhnutný predpoklad pre správny výkon zaloby o náhradu skody, ktorý Komisia naliehavo obhajuje v jej bielej knihe o zalobách o náhradu skody pre porusenie antitrustových pravidiel ES. ( [48]48 ) 127. V prejednávanej veci a so zretelom na tieto skutocnosti sa mi zdá, ze Súd prvého stupna sa teda nemôze uspokojit so zamietnutím predmetnej výhrady bez toho, aby zo sporného rozhodnutia "odstránil" skutocnosti, na ktorých Komisia zalozila zodpovednost Bolloré. Zamietnutie výhrady sa ani v najmensom nerovná jeho zruseniu súdom Spolocenstva, a preto ju Súd prvého stupna neodstráni z právneho poriadku, aj ked je z dôvodu zrusenia povazovaný za nikdy neexistujúci. Takáto úvaha nezaistuje dotknutému postupu o zistení porusenia prehladnost nevyhnutnú vo vztahu k roli a zodpovednostiam Bolloré, ktorý podla toho postupu riskuje, ze bude znásat náklady za toto porusenie. 128. Po stvrté si myslím, ze preskúmanie súdom musí byt o to prísnejsie, ze Komisia sa v rámci kvázi represívneho konania, na ktoré sa môzu vztahovat ustanovenia clánku 6 ods. 1 EDLP, dopustila porusenia práva na obhajobu. 129. Pripomínam, ze podla tohto ustanovenia "kazdý má právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho obcianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokolvek trestného obvinenia proti nemu". ( [49]49 ) 130. Podla ustálenej judikatúry Európsky súd pre ludské práva nevyzaduje, aby vsetky instancie v týchto typoch konaní zodpovedali ustanoveniam clánku 6 EDLP. Pokial je rozhodnutie prijaté správnym orgánom, ktorý neposkytuje vsetky záruky súdneho konania, musí byt toto rozhodnutie predmetom následného preskúmania súdnym orgánom s neobmedzenou právomocou pri dodrzaní ustanovení clánku 6 ods. 1 EDLP. ( [50]50 ) 131. Uplatnenie clánku 6 EDLP na postup vykonania clánku 81 ES vyvolalo mnoho otázok, kedze najmä Komisia nemôze byt v zmysle tohto ustanovenia oznacená ako "súd" ( [51]51 ) a kedze postup nespadá stricto sensu do trestnej oblasti. 132. Zdá sa vsak, ze pokuty uvedené v clánku 15 nariadenia c. 17 sú z dôvodu ich povahy a dôlezitosti porovnatelné s trestnou sankciou (aj ked majú pri striktnom výklade povahu správnej sankcie) a ze so zretelom na vysetrovacie a rozhodovacie funkcie Komisie postup vykonania clánku 81 ES nadobúda kvázi represívnu povahu. Súdny dvor taktiez výslovne zdôraznil specifickost tohto konania v rozsudku z 8. júla 1999 Hüls/Komisia ( [52]52 ) a neváhal pri tejto prílezitosti odkázat na prezumpciu neviny zarucenú clánkom 6 ods. 2 EDLP. V tejto veci Súdny dvor zdôraznil, ze "so zretelom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sa na nich viazu, sa zásada prezumpcie neviny uplatní na postupy, ktoré môzu viest k rozhodnutiu o pokutách a ktoré sa týkajú porusení pravidiel hospodárskej sútaze podnikmi". ( [53]53 ) 133. Táto judikatúra sa mi zdá dokonale pouzitelná na prejednávaný prípad, a teda postup vykonania clánku 81 ES musí rovnakým spôsobom dodrziavat podmienky uvedené v clánku 6 ods. 1 EDLP. Nie je ani zrejmé, ako by sa dodrzanie zásady prezumpcie neviny mohlo uviest do súladu s porusením práva na obhajobu. 134. To znamená, ze v konaní s kvázi represívnou povahou, ako je v prejednávanom prípade, v ktorom Komisia pouzíva voci podnikom vysetrovacie a rozhodovacie funkcie, musí súd Spolocenstva vykonávat súdne preskúmanie pod tlakom dodrziavania procesných práv úcastníkov konania vyzadovaného Komisiou. Inak povedané, myslím si, ze musí vyvodit vsetky nevyhnutné dôsledky, pokial Komisia pri výkone svojich práv nedodrziava základné práva uznané podnikom v rámci konania o vykonaní clánku 81 ES. 135. V prejednávanej veci vedie prístup Súdu prvého stupna k obmedzeniu preskúmania, ktoré podla mna musí nad rozhodnutiami Komisie vykonávat súd v zmysle clánku 6 ods.1 EDLP. Tento prístup sa môze podla môjho názoru ukázat nebezpecným. Domnievat sa v prípade, ktorý je prejednávaný, ze porusenie práva podniku byt vypocutý Komisiou nepostihuje rozhodnutie, pokial tento podnik musí v kazdom prípade zodpovedat za porusenie, ktorého sa dopustil iný, by znamenalo, ze Komisia môze beztrestne opomenút podstatné procesné predpisy. 136. So zretelom na tieto skutocnosti sa domnievam, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rámci svojho posúdenia porusenia práva Bolloré na obhajobu tým, ze nezrusil ziadnu z týchto skutocností sporného rozhodnutia obvinujúcich priamo a osobne tento podnik zo spáchania porusenia. Podla mna mal Súd prvého stupna vyvodit nevyhnutné dôsledky, a to zrusit sporné rozhodnutie, kedze je zalozené na výhrade zalozenej na osobnej a priamej úcasti Bolloré na porusení. 137. Navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyhlásil prvý odvolací dôvod predlozený Bolloré za dôvodný. 138. Ako záverecnú poznámku by som rád iba uviedol, ze je evidentné, ze oznámenie o výhradách je poznacené dôlezitým opomenutím, pricom Komisia to môze napravit len prijatím dodatocného oznámenia o výhradách, ktoré umoznuje úcastníkom konania oboznámit sa s ním a reagovat pocas predbezného správneho konania. B -- O druhom odvolacom dôvode predlozenom podnikom Divipa, zalozenom na údajne neprimerane dlhej lehote konania pred Súdom prvého stupna 1. Tvrdenia úcastníkov konania 139. Divipa pripomína, ze právo, aby vec bola prejednaná v primeranej lehote, sa uplatní v oblasti konkurencie správnych a súdnych konaní a v tejto súvislosti odkazuje na uz citovaný rozsudok Baustahlgewebe/Komisia. Toto právo bolo porusené, kedze konanie pred Súdom prvého stupna trvalo 5 rokov od podania zaloby do vydania napadnutého rozsudku. 140. Komisia sa domnieva, ze s prihliadnutím na okolnosti vlastné tejto veci nebola dlzka trvania konania neprimeraná. V kazdom prípade zdôraznuje, ze ak sa preukáze procesná vada, ktorú vytýkala, nemôze to viest k zruseniu napadnutého rozsudku v celom rozsahu. 2. Posúdenie 141. Ako som uz uviedol, vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, podla ktorej má kazdý právo na spravodlivé súdne konanie, a najmä právo, aby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote, mozno uplatnit v rámci súdneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa podniku ukladajú pokuty za porusenie clánku 81 ES. 142. Aby bolo mozné posúdit primeranost lehoty konania, Súdny dvor odkázal na kritériá, ktoré vyvodil Európsky súd pre ludské práva v rámci uplatnenia clánku 6 ods. 1 EDLP. V uz citovanom rozsudku Baustahlgewebe/Komisia taktiez rozhodol, ze primeranost lehoty sa posudzuje v závislosti od okolností vlastných kazdej veci a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, zlozitosti veci a od správania zalobcu a príslusných orgánov. ( [54]54 ) 143. Súdny dvor v tomto ohlade upresnil, ze zoznam kritérií nie je vycerpávajúci a ze posúdenie primeranosti lehoty nevyzaduje systematické preskúmanie okolností prípadu vo vztahu ku kazdému z nich, pokial sa dlzka konania zdá byt odôvodnená aspon vo vztahu k jednému z nich. Súdny dvor sa taktiez domnieval, ze zlozitost veci mozno prijat ako odôvodnenie na prvý pohlad prílis dlhej lehoty. ( [55]55 ) 144. V prejednávanej veci sa konanie pred Súdom prvého stupna zacalo 18. apríla 2002 návrhom podniku Divipa, ktorým sa podala zaloba o neplatnost sporného rozhodnutia, a skoncilo sa , dnom vyhlásenia napadnutého rozsudku. Konanie pred Súdom prvého stupna teda trvalo priblizne pät rokov. 145. Ak sa takáto doba môze zdat znacná, zdá sa mi, ze môze byt odôvodnená vzhladom na mimoriadnu zlozitost veci. 146. Preto väcsina skutocností, ktoré odôvodnovali sporné rozhodnutie, bola spochybnená v prvom stupni, a teda musela byt overená. Dôkazná hodnota vyhlásení a pouzitelných dokumentov, týkajúcich sa najmä rôznych stretnutí, ktoré sa odohrali na vnútrostátnych a európskych trhoch, musí byt posúdená. Okrem toho, ako to vyplýva z bodov 40 az 63 a 109 az 117 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna rozhodoval o rôznych námietkach týkajúcich sa prístupu k dokumentom správneho konania a o ich pouzitelnosti. Dalej dôkazné prostriedky nariadené Súdom prvého stupna v rámci prípravy na toto konanie, a najmä rôzne písomné otázky polozené úcastníkom konania, predpokladali predchádzajúcu analýzu spisov alebo aspon urcitých ich castí. 147. Rovnako pripomínam, ze devät podnikov podalo zalobu o neplatnost proti spornému rozhodnutiu v styroch jazykoch konania. Napadnutý rozsudok bol vydaný v ten istý den ako osem iných rozsudkov rozhodujúcich o zalobách podaných proti tomuto rozhodnutiu. 148. Vzhladom na tieto konstatovania si myslím, ze dlzku konania, ktoré viedlo k napadnutému rozsudku, mozno vysvetlit najmä poctom podnikov, ktoré sa zúcastnili vytýkaného kartelu a podali zalobu proti spornému rozhodnutiu, co si vynútilo súbezné preskúmanie rôznych zalôb prostredníctvom detailného preskúmania spisu Súdom prvého stupna a jazykovými poziadavkami stanovenými jeho pravidlami konania. 149. So zretelom na tieto skutocnosti som toho názoru, ze vzhladom na osobitnú zlozitost veci bola dlzka konania pred Súdom prvého stupna odôvodnená. 150. Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby zamietol odvolací dôvod vznesený podnikom Divipa, ktorý je zalozený na porusení primeranej dlzky konania, ako nedôvodný. IX -- O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení clánku 81 ods. 1 ES v tom, ze Súd prvého stupna skreslil dôkazy týkajúce sa úcasti odvolatelov na porusení a na dlzke jeho trvania 151. Odvolatelia v zásade vytýkajú Súdu prvého stupna, ze skreslil dôkazy, na ktorých zalozil posúdenie podla clánku 81 ES o ich úcasti na porusení a dlzke jeho trvania. 152. Pred preskúmaním prípustnosti a dôvodnosti týchto odvolacích dôvodov by som chcel v krátkosti pripomenút judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa vykonávania dôkazov o porusení clánku 81 ES. 153. Podla súdu Spolocenstva je Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatovala a musí urcit dôkazy, ktoré preukazujú existenciu skutkových znakov týchto porusení. ( [56]56 ) Komisia je na úcel odôvodnenia pevného presvedcenia, ze k poruseniu doslo, povinná uviest presné a zhodujúce sa dôkazy. Kazdý dôkaz predlozený Súdu Spolocenstva vsak nevyzaduje, aby kazdý dôkaz predlozený Komisiou musel so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Podla neho postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, tomu zodpovedá v celkovom posúdení. ( [57]57 ) Okrem toho, ako to pripomenul Súd prvého stupna v bode 155 napadnutého rozsudku, dôkazy o úcasti podniku na karteli je potrebné posudzovat ako celok s ohladom na vsetky relevantné skutkové okolnosti. 154. Vykonávanie dôkazov vo veciach hospodárskej sútaze je charakterizované speciálnymi problémami, ktoré Súdny dvor zhrnul v uz citovanom rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia. Cinnosti, ktoré obsahujú protisútazné postupy, sa uskutocnujú nezákonným spôsobom, stretnutia sú tajné, najcastejsie v tretej krajine a príslusná dokumentácia je nesúrodá a v minimálnom rozsahu. Okrem toho vo väcsine prípadov musí byt existencia protisútazného postupu vyvodená z urcitého poctu zhodností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované vcelku môzu v prípade neexistencie iného logického vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze. ( [58]58 ) 155. V tomto je nevyhnutné doplnit obmedzenia, ktorým podlieha Komisia pri výkone svojich právomocí vo veci vysetrovania. O obmedzeniach, ktoré vyplývajú z práva dotknutých podnikov si myslím, ze nebudú svedcit proti nim ( [59]59 ) tak, ako aj este o tých, ktoré vyplývajú zo skutocnosti, ze na úcely získania relevantných informácií pre vysetrovanie nemohla Komisia v case platnosti nariadenia c. 17 vypocúvat osoby. 156. V dôsledku toho, v rámci postupu vykonania clánku 81 ES, hrajú písomné dokumenty vo vykonávaní dôkazov ústrednú úlohu, nech je ich zozbieranie v praxi akokolvek tazké. 157. V prejednávanej veci Koehler, Bolloré a Divipa spochybnujú dôkaznú hodnotu urcitých skutocností a dokumentov, ktoré viedli Súd prvého stupna k záveru, ze sa zúcastnili na tajných stretnutiach na vnútrostátnych trhoch a na európskych trhoch a k posúdeniu dlzky trvania úcasti. 158. Podla zásad, ktoré som vyzdvihol v bodoch 56 az 58 týchto návrhov, zamietam ako neprípustné tvrdenia podniku Divipa smerujúce jednoducho k tomu, aby Súdny dvor znova posúdil skutkový stav. Naopak, preskúmam tvrdenia odvolatelov, ktoré skutocne poukazujú na skreslenie dôkazov Súdom prvého stupna. 159. Preto pripomínam, ze odvolatelia musia presne uviest skutocnosti, ktoré boli skreslené Súdom prvého stupna a preukázat chyby v analýze, ktoré po posúdení Súdom prvého stupna viedli k ich skresleniu. Podla ustálenej judikatúry sa toto skreslenie musí zretelne objavit v spisovom materiáli bez toho, aby Súdny dvor nevyhnutne vykonal nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov, ako aj skúmal nové dôkazy. 160. V rámci môjho posúdenia je potrebné vziat do úvahy tieto skutocnosti a najmä mimoriadne tazkosti, ktoré vyvolalo hodnotenie dôkazov v rámci postupu implementácie clánku 81 ES. A -- O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 1 ES v tom, ze Súd prvého stupna skreslil dôkazy, pokial ide o úcast podniku Divipa na porusení 161. Divipa v rámci odvolania vytýka Súdu prvého stupna, ze skreslil dôkazy, ktoré mu boli predlozené, kedze potvrdil jeho úcast po prvé na stretnutí z 5. marca 1992, po druhé na stretnutí z a po tretie na karteli na európskom trhu. Uvádza najmä body 156 az 171, 192 az 197, 205 az 207 a 216 napadnutého rozsudku. 1. O prvej casti zalozenej na skreslení dôkazov týkajúcich sa úcasti podniku Divipa na stretnutí z 5. marca 1992 a) Tvrdenia úcastníkov konania 162. Divipa tvrdí, ze Súd prvého stupna najmä skreslil správu zamestnanca podniku Sappi z 9. marca 1992 z dôvodu, ze v napadnutom rozsudku nezohladnil, ani necitoval cast tejto správy, v ktorej by bolo uvedené, ze podnik Sappi sa oboznámil s cenami podniku Divipa prostredníctvom klientov a nie priamo. Podla neho nie je logické, ze podnik, ktorý sa údajne zúcastnil na kartelovom spojení, v ktorom bola diskutovaná otázka cien, nedodá tieto ceny priamo pri tomto stretnutí. 163. Komisia zamietla toto tvrdenie najmä z dôvodu, ze kazdý dokument musí byt preskúmaný spolocne s ostatným spisovým materiálom. Okrem toho zdôraznuje, ze Divipa nespochybnil dôkaznú hodnotu vyhlásení podnikov AWA a Sappi, ani ich výklad Súdom prvého stupna. b) Posúdenie 164. Myslím si, ze výhrady vypracované podnikom Divipa vo vztahu k analýze Súdu prvého stupna nie sú dôvodné. 165. Podnik Divipa nepreukázal, cím Súd prvého stupna skreslil správu zamestnanca Sappi, ked opomenul uviest, ze informácie o cenách, ktoré podal, pochádzali z informácií od klientov. Neviem, v com toto opomenutie obsahuje analytickú chybu zo strany Súdu prvého stupna, pokial ide o úcast podniku Divipa na stretnutí z 5. marca 1992. Divipa okrem toho nespochybnil dôkaznú hodnotu tejto správy. 166. V kazdom prípade mal byt podnik Divipa schopný oboznámit sa s obsahom tejto správy a podat k nej stanovisko preto, lebo ako to tiez vyplýva z bodu 162 napadnutého rozsudku, vyhlásenia podniku Sappi boli pripojené k oznámeniu o výhradách a boli oznámené Súdu prvého stupna, takze Divipa k nim mal prístup. 167. Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby zamietol túto prvú cast ako nedôvodnú. 2. O druhej casti zalozenej na skreslení dôkazov týkajúcich sa úcasti podniku Divipa na stretnutí z 19. októbra 1994 a) Tvrdenia úcastníkov konania 168. Divipa uvádza, ze vyhlásenia podniku Mougeot, ktoré Súd prvého stupna pouzil pre odôvodnenie údajnej úcasti na stretnutí z 19. októbra 1994, nasledovali az po týchto skutocnostiach a boli podané na úcely dovolania sa oznámenia o spolupráci. 169. Súd prvého stupna skreslil dôkazy tým, ze sa hlavne opieral o svoju judikatúru, aby mohol podniku Divipa vytýkat jeho úcast na tomto stretnutí, co predstavovalo zjavné porusenie zásady o spravodlivom súdnom konaní a flagrantnú vadu pri posudzovaní skutkového stavu. 170. Komisia zamietla toto tvrdenie. b) Posúdenie 171. Myslím si, ze tvrdenia vznesené podnikom Divipa týkajúce sa vyhlásení podniku Mougeot musia byt taktiez zamietnuté. 172. Skutocnost, ze tieto vyhlásenia nasledovali po tom, ako nastali predmetné skutocnosti a boli uvedené na úcely uplatnenia oznámenia o spolupráci, bola zdôraznená Súdom prvého stupna v bode 166 napadnutého rozsudku. Nie je mozné mu vytýkat, ze na ne neprihliadol. Ako to uvádza Súd prvého stupna, tieto vyhlásenia by nemali nijakú dôkaznú hodnotu, kedze, ak sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, musia sa v zásade povazovat za zvlást vierohodné dôkazy. 173. Okrem toho Súd prvého stupna v bode 168 napadnutého rozsudku konstatoval, ze vyhlásenia podniku Mougeot boli potvrdené v mnohých bodoch vyhlásení podnikov Sappi a AWA. Podnik AWA vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách poskytol zoznam stretnutí na spanielskom trhu, medzi ktorými sa nachádzalo aj to z 19. októbra 1994. 174. V kazdom prípade, ako to zdôraznuje Komisia, nemôze byt Súdu prvého stupna vytýkané, ze vykladal vyhlásenia podniku Mougeot nesprávnym spôsobom. 175. Preto sa mi zdá, ze táto druhá cast môze byt rovnako zamietnutá ako nedôvodná. 3. O tretej casti zalozenej na skreslení dôkazov týkajúcich sa úcasti podniku Divipa na karteli na európskom trhu a) Tvrdenia úcastníkov konania 176. Divipa tvrdí, ze Súd prvého stupna skreslil a opomenul niektoré dôkazy. Zdôraznuje, ze nie je výrobcom, ze predával len na vnútrostátnom trhu, ze bol jedinou nevyrábajúcou spolocnostou, ktorej je vytýkaná jej údajná úcast na niektorých stretnutiach na vnútrostátnom trhu a ze nepatrí v Spanielsku k ziadnej distribucnej sieti velkých európskych výrobcov samoprepisovacieho papiera. Ziadny dokument nepreukázal, ze pri stretnutiach, na ktorých sa predpokladala jeho úcast, bolo odkázané na existenciu rozsiahleho tajného plánu. 177. Komisia rovnako zamieta toto tvrdenie. Zdôraznuje najmä, ze Divipa neupresnuje body tvrdenia Súdu prvého stupna, kde doslo ku skresleniu skutkového stavu. b) Posúdenie 178. Som toho názoru, ze Súdny dvor by mal posúdit tieto tvrdenia ako neprípustné. 179. Pokial ide po prvé o tvrdenie zalozené na skreslení "urcitých dôkazov", pri posudzovaní odvolania konstatujem, ze Divipa neidentifikoval skutocnosti, ktoré mali byt skreslené Súdom prvého stupna. 180. Pokial ide po druhé o tvrdenie zalozené na tom, ze Súd prvého stupna opomenul zohladnit niektoré dôkazy týkajúce sa jeho statútu ako výrobcu, pripomínam, ze prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit hodnotu, ktorú treba priznat predlozeným dôkazom. Podla mna toto tvrdenie nie je prípustné. V kazdom prípade sa mi toto tvrdenie nezdá byt odôvodnené, kedze v rozpore s tým, co tvrdí Divipa, Súd prvého stupna mnohokrát v napadnutom rozsudku posúdil, a najmä v jeho bodoch 203, 605 a 628, hodnotu, ktorú je vhodné priznat statútu distribútora podniku Divipa. 181. Za týchto podmienok som toho názoru, ze táto tretia cast je neprípustná. 182. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa domnievam, ze sa Súd prvého stupna nedopustil ziadneho skreslenia dôkazov, o ktoré sa opieral na úcely konstatovania úcasti podniku Divipa na predmetnej dohode a na opatreniach pre jej vykonanie. 183. Navrhujem teda, aby Súdny dvor zamietol prvý odvolací dôvod ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. B -- O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 1 ES v tom, ze Súd prvého stupna skreslil dôkazy, nesplnil svoju povinnost odôvodnenia a porusil právo na obranu podniku Koehler, pokial ide o dlzku trvania porusenia, ktorého sa dopustil 184. Koehler v zásade spochybnuje analýzu Súdu prvého stupna, týkajúcu sa jeho úcasti na karteli pocas obdobia pred septembrom alebo októbrom 1993. Tvrdí, ze Súd prvého stupna nedostatocne presetril dôkazy a vyvodil z nich nesprávne závery, pokial ide o systém tajných stretnutí, na strane jednej v rámci AEMCP (Association of European Manufacturers of Carbonless Paper), zdruzenia európskych výrobcov samoprepisovacieho papiera pred septembrom alebo októbrom 1993 (prvá cast) a na strane druhej, na vnútrostátnej alebo regionálnej úrovni pred týmto obdobím (druhá cast). 1. O prvej casti zalozenej na skreslení dôkazov, pokial ide o úcast podniku Koehler na stretnutiach, ktoré sa uskutocnovali na európskej úrovni v rámci AEMCP pred septembrom alebo októbrom 1993 a) Tvrdenia úcastníkov konania 185. Komisia sa podla podniku Koehler bude opierat o tri kategórie dôkazov, a to o vyhlásenia podniku Mougeot, svedectvo zamestnanca podniku Sappi a dôkazov preukazujúcich organizáciu vnútrostátnych alebo regionálnych stretnutí kartelu. 186. Koehler najprv uvádza, ze list podniku Mougeot zo 14. apríla 1999 neobsahuje ziadne priznanie o stretnutiach kartelu za obdobie pred októbrom 1993. Súd prvého stupna okrem toho v bode 279 napadnutého rozsudku uviedol, ze nebolo preukázané, ze tajné dohody o cenách boli uzavreté od januára 1992, teda pred októbrom 1993. Úvahy Súdu prvého stupna týkajúce sa údajných dohôd o cenách v rámci oficiálnych stretnutí AEMCP pred októbrom 1993 neboli dostatocné a obsahovali rozporné odôvodnenia, ktoré spôsobovali nesprávne právne posúdenie. Súd prvého stupna nedodrzal prezumpciu neviny tým, ze chcel vo vyhláseniach podniku Mougeot vidiet priznanie porusenia za obdobie pred októbrom 1993. 187. Koehler dalej tvrdí, ze pokial ide o zamestnanca podniku Sappi, jeho svedectvo nehovorí nic o období, pocas ktorého doslo ku stretnutiam kartelu. Súd prvého stupna nemohol správne posúdit, ze neposkytnutím "protichodných údajov" chcel tento zamestnanec implicitne potvrdit, ze porusenie zacalo pred septembrom 1993. Súd prvého stupna tiez skreslil obsah svedectva. Tým bolo porusené právo na spravodlivé súdne konanie uvedené v clánku 6 ods. 1 EDLP, ako aj v clánku 47 druhom odseku Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej v Nice 7. decembra 2000 ([60]Ú. v. ES C 364, s. 1). 188. Nakoniec sa Koehler domnieva, ze je mozné priznat váznost vyhláseniam svedka obzaloby len vtedy, ak sú podporené dalsími dôkazmi. V prejednávanej veci neexistuje ziadny potvrdzujúci dôkaz. 189. Podla Komisie nie je táto cast prípustná, kedze Koehler v skutocnosti chce nové posúdenie skutkového stavu. b) Posúdenie 190. Kritiky podniku Koehler týkajúce sa relevantnosti vyhlásení podniku Mougeot a zamestnanca podniku Sappi sa mi nezdajú dôvodné. 191. Zdá sa, ze Koehler ignoruje skutocnost, ze Súd prvého stupna sa v bodoch 261 az 310 napadnutého rozsudku opieral o súbor nepriamych dôkazov, pokial ide o existenciu tajných stretnutí pred septembrom alebo októbrom 1993. Ak list podniku Mougeot zo 14. apríla 1999 skutocne tvorí, ako to uznal Súd prvého stupna v bode 262 napadnutého rozsudku, hlavnú skutocnost dokazovania Komisie k tomuto bodu, nic to nemení na tom, ze je potrebné cítat a pochopit vyhlásenia uvedené v tomto liste vo svetle ostatných dôkazov preskúmaných Súdom prvého stupna, a to najmä svedectiev zamestnanca podniku Sappi a svedectiev podniku AWA. Okrem toho, ako to uviedol Súd prvého stupna v bode 264 tohto rozsudku, zmysel tohto listu je skutocne obzvlást jasný a jeho obsah nie je spochybnený ziadnou skutocnostou, ktorá by mohla vyvolat pochybnost o dôkaznej hodnote týchto vyhlásení. 192. Pokial ide o svedectvo zamestnanca podniku Sappi, zdá sa mi, ze aj ked ten neupresnuje dobu, pocas ktorej doslo k predmetným tajným stretnutiam, umoznil Súdu prvého stupna, aby sa vzhladom na vsetky dôkazy domnieval, ze tieto stretnutia mohli zacat od februára 1993, teda od dátumu, kedy bol tento zamestnanec prijatý. 193. Nakoniec by som chcel uviest, ze v rozpore s tým, co tvrdí Koehler, skutocnost, ze nebolo preukázané, ze tajné dohody o cenách boli uzavreté od januára 1992, neumoznuje nijako dospiet k záveru, ze tieto dohody neboli uzavreté pred októbrom 1993. 194. Na základe týchto skutocností sa mi zdá, ze výhrady formulované podnikom Koehler mi neumoznujú domnievat sa, ze Súd prvého stupna zjavným spôsobom skreslil tieto dôkazy. Domnievam sa, ze nie je potrebné preskúmat ostatné výhrady zalozené na porusení práva na spravodlivé súdne konanie. 195. Za týchto podmienok navrhujem, aby Súdny dvor zamietol túto prvú cast ako nedôvodnú. 2. O druhej casti zalozenej na skreslení dôkazov týkajúcich sa úcasti podniku Koehler na tajných stretnutiach na spanielskom trhu pred októbrom 1993 a) Tvrdenia úcastníkov konania 196. Podla podniku Koehler Súd prvého stupna skreslil dôkazy, ktoré mali preukázat jeho úcast na tajných stretnutiach na spanielskom trhu pred októbrom 1993. 197. Pokial ide o stretnutie zo 17. februára 1992 týkajúce sa spanielskeho trhu, Súd prvého stupna nemal dospiet k záveru o úcasti podniku Koehler na tomto stretnutí, kedze zamestnanec podniku Sappi vo svojej správe zo odkazoval len na stretnutie "dotknutých úcastníkov" bez citovania mien týchto úcastníkov. Súd prvého stupna nevysvetlil presne dôvody, pre ktoré sa domnieval, ze sa Koehler zúcastnil dohody. 198. Pokial ide o stretnutie zo 16. júla 1992 týkajúce sa spanielskeho trhu, úcast podniku Koehler na nom nebola preukázaná, na rozdiel od toho, ako rozhodol Súd prvého stupna, kedze najmä AWA takúto úcast výslovne neuznal. 199. Komisia sa domnieva, ze Koehler sa nedovoláva skreslenia dôkazov, ale chce spochybnit posúdenie skutkového stavu Súdom prvého stupna. Odvolací dôvod je teda neprípustný. b) Posúdenie 200. Pokial ide o prvé tvrdenie podniku Koehler, týkajúce sa jeho úcasti na stretnutí zo 17. februára 1992, myslím si, ze nie je prípustné. 201. Zdá sa mi, ze analýza Súdu prvého stupna uvedená v bode 321 napadnutého rozsudku, podla ktorej bola Komisia oprávnená konstatovat, ze Koehler figuroval medzi "dotknutými úcastníkmi" uvedenými v oznámení zamestnanca podniku Sappi, podlieha posúdeniu skutkového stavu, ktorý, ako som uz uviedol, nemôze byt preskúmavaný Súdnym dvorom v rámci odvolania. 202. V kazdom prípade, ak by Súdny dvor rozhodol, ze táto výhrada je prípustná, myslím si, ze nie je dôvodná. Ako to tiez jasne vyplýva z bodov 169 a 321 tohto rozsudku, Súd prvého stupna vykladal tento údaj vo svetle dalsích údajov poskytnutých zamestnancom v tejto správe. V tejto správe zamestnanec uvádza svojmu nadriadenému zamestnancovi situáciu, v ktorej sa podnik nachádza z dôvodu neistoty vyvolanej správaním podnikov Koehler a Sarriopapel y Celulosa (dalej len "Sarrió"). V tejto súvislosti uvádza, ze "stretnutie dotknutých úcastníkov" sa uskutocnilo v ten istý den. Preto so zretelom na pojmy pouzité v správe si myslím, ze Súd prvého stupna mohol skutocne vyvodit, ze sa Koehler zúcastnil tohto stretnutia, a to bez toho, aby zjavne skreslil tento dokument. Okrem toho si myslím, ze Súd prvého stupna bol dalej povinný upresnit dôvody, pre ktoré sa domnieval, ze sa Koehler zúcastnil tejto dohody. 203. Pokial ide o druhé tvrdenie podniku Koehler, týkajúce sa úcasti na stretnutí zo 16. júla 1992, myslím si, ze musí byt zamietnuté ako neúcinné. 204. Ako to jasne vyplýva z bodu 332 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna zalozil svoje posúdenie týkajúce sa úcasti podniku Koehler na tomto stretnutí najmä na základe vyhlásení M. B. G. ( [61]60 ) a výlucne na úcely podpory týchto vyhlásení Súd prvého stupna odkázal na vseobecné tvrdenia podniku AWA. Koehler teda nespochybnuje dôkaznú hodnotu vyhlásení M. B. G. 205. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru zamietnut túto druhú cast ako scasti neprípustnú a scasti neúcinnú. 3. O tretej casti zalozenej na nedostatku dôkazu a chýbajúcom odôvodnení, pokial ide o úcast podniku Koehler na stretnutí na jar v rokoch 1992 a 1993 v Parízi a) Tvrdenia úcastníkov konania 206. Na podporu tohto tvrdenia Koehler kritizuje analýzu Súdu prvého stupna uvedenú v bode 325 a nasl. napadnutého rozsudku, týkajúcu sa jej úcasti na dvoch stretnutiach, ktoré sa uskutocnili na jar v rokoch 1992 a 1993 pre francúzsky trh. Koehler tvrdí, ze neexistuje ziadny dôkaz, ze jeden z jeho zamestnancov odcestoval do Paríza, aby sa zúcastnil stretnutia kartelu na jar v roku 1993. Úvahy Súdu prvého stupna sú v tejto súvislosti tak vágne, ze by nemohli splnit povinnost odôvodnenia. V kazdom prípade Súd prvého stupna nikde nekonstatoval, ze sa Koehler zúcastnil na jar roku 1992 stretnutia týkajúceho sa francúzskeho trhu. b) Posúdenie 207. Myslím si, ze táto cast musí byt zamietnutá ako neúcinná. Výhrady podniku Koehler sa týkajú nadbytocného odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako to jasne vyplýva z bodu 320 tohto rozsudku. 4. O stvrtej casti zalozenej na porusení práva podniku Koehler na obranu z dôvodu nesprístupnenia dokumentu a) Tvrdenia úcastníkov konania 208. Koehler vytýka Súdu prvého stupna, ze na úcely svojho posúdenia pouzil dokument, v danom prípade odpoved podniku AWA z 30. apríla 1999 na ziadost Komisie o poskytnutie informácií, zatial co jemu nebol sprístupnený. Na základe tohto dokumentu Súd prvého stupna dokázal úcast podniku Koehler na tajnom stretnutí týkajúcom sa spanielskeho trhu, a to z . b) Posúdenie 209. Myslím si, ze táto cast musí byt zamietnutá ako neprípustná podla zásad pripomenutých v bode 56 týchto návrhov. 210. Táto cast je iba doslovným prevzatím odôvodnenia, ktoré Koehler uviedol pred Súdom prvého stupna ( [62]61 ) a neidentifikuje ziadne nesprávne právne posúdenie. 211. Pripomínam, ze v bode 59 napadnutého rozsudku ( [63]62 ) sa Súd prvého stupna domnieval, ze Koehler nepreukázal, ze výslovne poziadal Komisiu o sprístupnenie skutocností, ktoré neboli uvedené vo vysetrovacom spise. Okrem toho Súd prvého stupna uviedol, ze Koehler pripustil, ze nepodal ziadost o prístup k týmto dokumentom. Súd prvého stupna teda rozhodol, ze jeho výhrada je neprípustná. 212. So zretelom na vyssie uvedené som toho názoru, ze odvolací dôvod uvedený podnikom Koehler musí byt zamietnutý ako scasti neúcinný, scasti nedôvodný a scasti neprípustný. C -- O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 1 ES v tom, ze Súd prvého stupna skreslil dôkazy a neposkytol v napadnutom rozsudku dostatocné odôvodnenie, pokial ide o dlzku trvania porusenia, ktorého sa dopustil Bolloré 213. V rámci tretieho odvolacieho dôvodu Bolloré vytýka Súdu prvého stupna, ze skreslil dôkazy týkajúce sa po prvé existencie kartelu na európskej úrovni od januára 1992 a po druhé predmetu oficiálnych stretnutí AEMCP. 1. O prvej casti zalozenej na skreslení vyhlásení podniku AWA a rozpor v odôvodnení a) Tvrdenia úcastníkov konania 214. Na podporu prvej casti vzniesol Bolloré styri výhrady. 215. Po prvé Bolloré vo svojich vyhláseniach zdôraznuje, ze AWA vylúcil vsetky oficiálne stretnutia AEMCP zo svojej odpovede na ziadost Komisie o poskytnutie informácií. Podmienovací spôsob by v napadnutom rozsudku nemal byt pouzitý. Skreslenie vyhlásení AWA Súdom prvého stupna je teda zjavné. 216. Po druhé Bolloré tvrdí, ze existencia dôvodnej pochybnosti musí svedcit v prospech zalobcov, pricom podla výpovedí Súdu prvého stupna bolo prekvapujúce, ze vyhlásenia AWA mohli tvorit "podstatný" nepriamy dôkaz existencie kartelu na európskej úrovni od zaciatku roku 1992. 217. Po tretie Bolloré tvrdí, ze napadnutý rozsudok je zalozený na rozpornom odôvodnení. Aj ked sa Súd prvého stupna v bode 275 napadnutého rozsudku domnieval, ze vyhlásenia podniku AWA neumoznujú dospiet k záveru, ze dotknuté stretnutie AEMCP slúzilo ako rámec pre tajnú dohodu o cenách, rozhodol vsak, ze vyhlásenia sú podstatným nepriamym dôkazom existencie kartelu na európskej úrovni od zaciatku roka 1992. 218. Po stvrté Bolloré vytýka Súdu prvého stupna, ze v bode 274 napadnutého rozsudku sa zameral na zlúcenie vnútrostátnych a regionálnych stretnutí s európskymi stretnutiami AEMCP organizovanými medzi rokmi 1992 a 1995 tým, ze zdôraznil, ze Zürich figuroval na zozname miest citovaných podnikom AWA v jeho vyhláseniach. b) Posúdenie 219. Pokial ide o prvú výhradu, musí byt samozrejme zamietnutá ako nedôvodná, kedze pouzitie podmienovacieho spôsobu Súdom prvého stupna nemôze vyjadrit jeho zjavne nesprávne posúdenie vyhlásení podniku AWA. 220. Pokial ide o druhú výhradu, je potrebné ju podla mna zamietnut ako neprípustnú. V súlade so zásadami uvedenými v bode 57 týchto návrhov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit hodnotu, ktorú treba priznat predlozeným dôkazom, ledaze odvolatel skutocne neuvádza skreslenie tohto dôkazu Súdom prvého stupna. V prejednávanom prípade Súd prvého stupna tým, ze kvalifikoval toto vyhlásenie ako "podstatný nepriamy dôkaz", posúdil hodnotu, ktorú je podla neho potrebné prisúdit vyhláseniam podnikov AWA a Bolloré, pricom nepreukázal, v com toto posúdenie bolo zjavne nesprávne. 221. Pokial ide o tretiu výhradu zalozenú na rozpornom odôvodnení, domnievam sa, ze nie je dôvodná. Ak vyhlásenia podniku AWA neumoznovali preukázat ciel sledovaný stretnutím AEMCP z 23. januára 1992, nic to nemení na tom, ze nemohli skutocne predstavovat nepriamy dôkaz. Ako som to uz uviedol, skutocnost, ze tento nepriamy dôkaz bol Súdom prvého stupna kvalifikovaný ako "podstatný", nemôze byt predmetom preskúmania Súdnym dvorom v rámci odvolania. 222. Pokial ide o stvrtú výhradu, musí byt samozrejme zamietnutá ako nedôvodná. Z analýzy bodu 274 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna vôbec nepristúpil k "zlúceniu" vnútrostátnych a európskych stretnutí tým, ze by uviedol, ze sa Zürich nachádzal na zozname miest uvedených v tabulke A prílohy I sporného rozhodnutia. Súd prvého stupna jednoducho konstatoval túto skutocnost, ktorú Bolloré nespochybnil vo svojom odvolaní. 223. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené skutocnosti navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol túto prvú cast tretieho odvolacieho dôvodu ako ciastocne neprípustnú a ciastocne nedôvodnú. 2. O druhej casti zalozenej na skreslení dôkazov týkajúcich sa údajného protisútazného ciela oficiálneho stretnutia AEMCP z 23. januára 1992 a) Tvrdenia úcastníkov konania 224. Na podporu tejto druhej casti Bolloré vzniesol tri výhrady. 225. Po prvé Bolloré vytýka Súdu prvého stupna, ze neuviedol v bodoch 295 a 304 napadnutého rozsudku skutocnosti, ktoré by mu umoznili potvrdit, ze dohody o vysokých cenách boli na európskej úrovni uzavreté od januára 1992. 226. Po druhé Bolloré uvádza najmä, ze Súd prvého stupna neupresnuje v ziadnom okamihu, ktoré podniky sa priznali k úcasti na európskom karteli od januára 1992. Ziadne z vyhlásení podnikov Mougeot, Sappi a AWA neumoznilo bez skreslenia preukázat, ze tajné stretnutia sa na európskej úrovni uskutocnili od januára 1992. 227. Po tretie ziadna skutocnost nepreukazuje, ze sa Copigraph zúcastnil na tajných stretnutiach, ktoré sa uskutocnili v Spanielsku od februára 1992. Bez dokazovania a skreslením dôkazov dospel Súd prvého stupna k zlúceniu európskych stretnutí AEMCP a vnútrostátnych alebo regionálnych stretnutí. 228. Komisia vzniesla neprípustnost odvolacieho dôvodu v jeho prvých dvoch castiach v tom, ze spochybnuje posúdenie skutkového stavu Súdom prvého stupna. b) Posúdenie 229. Pokial ide o prvé dve výhrady, som toho názoru, ze nie sú dôvodné. Údajné opomenutia, ktorým chýbalo odôvodnenie Súdu prvého stupna v bodoch 295, 304 a 308 napadnutého rozsudku, boli vysvetlené skutocnostou, ze rozsudok odkazuje na dôkazy, ktoré boli uvedené a popísané v rámci jeho analýzy oficiálnych stretnutí AEMCP pred septembrom alebo októbrom 1993. 230. "Dôkazy", o ktoré sa Súd prvého stupna opieral v bodoch 295 a 304 napadnutého rozsudku, odkazujú na dôkazy, ktoré uviedol v bodoch 261 az 280 tohto rozsudku. Okrem toho "podniky", ktoré sa priznali a na ktoré Súd prvého stupna odkazuje v bode 308 tohto rozsudku, sú podla mna podniky, ktoré zdôraznil v bodoch 272 az 279 napadnutého rozsudku, najmä podniky AWA a Sappi. 231. Pokial ide o tretiu výhradu, navrhujem Súdnemu dvoru, aby ju posúdil ako neúcinnú, kedze sa týka nadbytocného odôvodnenia napadnutého rozsudku. 232. Za týchto podmienok som toho názoru, ze druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá ako scasti neúcinná a scasti nedôvodná. 233. Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti si myslím, ze tretí odvolací dôvod vznesený podnikom Bolloré je scasti neúcinný, scasti neprípustný a scasti nedôvodný. X -- O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 v tom, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil výsku pokuty 234. S výnimkou specifickostí spojených s ich situáciou podniky Koehler a Divipa v podstate Súdnemu dvoru vytýkajú, ze nesprávne posúdil výsku pokuty, ktorá im bola ulozená Komisiou v tom, ze vôbec neprihliadol na zásadu rovnosti zaobchádzania a na zásadu proporcionality. 235. V spornom rozhodnutí Komisia kvalifikovala porusenie, ktorého sa dopustili odvolatelia, ako velmi závazné. Komisia s prihliadnutím na rozdiely vo velkosti, existujúce medzi dotknutými podnikmi, zaujala k dotknutým podnikom rozdielny prístup a rozdelila ich do piatich kategórií. Komisia sa opierala o obrat zalozený na predaji výrobku v EHP, ako aj na podiely na trhu v odvetví samoprepisovacieho papiera. Pokial ide o Koehler, domnievala sa, ze je ho ako hospodársky subjekt strednej velkosti na trhu potrebné zaradit do druhej kategórie ako Mitsubishi HiTech Paper Bielefeld GmbH (dalej len "MHTP") a Zanders Feinpapiere AG devenant M real Zanders GmbH (dalej len "Zanders"). Pokial ide o podnik Divipa, Komisia sa domnievala, ze je potrebné ho zaradit do piatej kategórie, kedze hlavne uskutocnoval svoje obchody v jednej alebo niekolkých krajinách EHP. 236. V bodoch 486 az 497 a 500 az 522 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia posúdila výsku pokuty ulozenej podnikom Koehler a Divipa podla zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 237. V rámci týchto odvolaní sa analýza Súdneho dvora obmedzila na otázku, ci potvrdením kritérií pouzitých Komisiou na úcely výpoctu pokuty ulozenej podnikom Koehler a Divipa podla clánku 3 sporného rozhodnutia a preskúmavaním ich uplatnenia sa Súd prvého stupna dopustil zjavnej chyby alebo nedodrzal zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality, ktoré upravujú ulozenie pokút. A -- O odvolacom dôvode vznesenom podnikom Koehler, zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 1. Tvrdenia podniku Koehler 238. Na podporu tohto odvolacieho dôvodu Koehler porovnal pokutu, ktorá mu bola ulozená s pokutou, ktorá bola ulozená podnikom Zanders, MHTP a AWA. Vytýka v zásade Súdu prvého stupna, ze ho posudzoval rovnako ako tieto podniky tým, ze ho ako podniky Zanders a MHTP zaradil do druhej kategórie, zatial co existovali podstatné strukturálne a financné rozdiely medzi ním a týmito podnikmi. 239. Po prvé vytýka Súdu prvého stupna, ze na úcely posúdenia výsky pokuty nevhodne posúdil skutocnost, ze ide o rodinný podnik, ktorý nemá prístup na kapitálový trh na rozdiel od podnikov kótovaných na burze. 240. Po druhé Koehler tvrdí, ze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia nebola povinná zohladnit obrat skupiny, do ktorej patrí MHTP a Zanders, zatial co v jej prípade to tak urobila. 241. Po tretie Koehler tvrdí, ze bol potrestaný viac ako AWA, zatial co AWA mal úlohu vodcu v karteli a patrí do skupiny, takze sa môze dovolávat financných zdrojov celej tejto skupiny. 2. Posúdenie 242. Myslím si, ze kritiky formulované podnikom Koehler nie sú dôvodné. Zdá sa mi, ze Súd prvého stupna správne posúdil výkon volnej úvahy Komisie vzhladom na poziadavky, ktoré pre nu vyplývajú z dodrziavania zásady rovnosti zaobchádzania. 243. Je potrebné pripomenút, ze Komisia má sirokú mieru volnej úvahy pri posúdení metódy stanovovania výsky pokuty. ( [64]63 ) Usmernenia, ktoré stanovujú metodológiu Komisie v tejto oblasti, obsahujú flexibilné prvky, ktoré jej umoznujú zohladnit niekolko skutocností pri posudzovaní závaznosti porusenia a do pri dodrzaní obmedzení stanovených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. ( [65]64 ) 244. Medzi týmito skutocnostami uvedenými v bode 1 A usmernení sa nachádzajú nielen skutocnosti, ktoré sú spojené s povahou porusenia, s jeho dopadom a jeho zemepisným rozsahom, ale taktiez skutocnosti, ktoré sú spojené s charakteristikami podnikov a nutnostou zabezpecit odstrasujúci úcinok. ( [66]65 ) 245. Pokial je porusenie kvalifikované ako závazné alebo velmi závazné a pokial zahrna najmä viacero podnikov, umoznujú usmernenia Komisii zvázit stanovenú výsku pokút na základe závaznosti porusenia tak, aby bola zohladnená specifická zátaz, a teda aj skutocný dopad porusovania pravidiel kazdým podnikom v hospodárskej sútazi, najmä ak existuje znacná disparita medzi velkostou dotknutých podnikov. 246. Ako to uvádza bod 1 A usmernení, "princíp rovnakého postihu za to isté konanie môze za urcitých okolností viest k uvaleniu [ulozeniu -- neoficiálny preklad] rôznych pokút dotycným podnikom bez toho, aby sa táto diferenciácia riadila aritmetickým výpoctom". 247. Hoci usmernenia nemôzu byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola institúcia povinná v kazdej situácii dodrziavat, Súdny dvor sa domnieva, ze Komisia sa nemôze od nich odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnakého zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. ( [67]66 ) 248. Ako to Súd prvého stupna pripomenul v bode 501 napadnutého rozsudku, zásada rovnosti zaobchádzania je porusená len vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnitelné. 249. Uplatnenie tejto zásady na postup vykonania clánku 81 ES v rámci porusenia zahrnujúceho viacero podnikov dalo podnet k bohatej judikatúre. 250. Pripomínam, ze v tomto type postupu Komisia disponuje dôlezitou mierou volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokuty, ktorá bude ulozená dotknutým podnikom. Usmernenia umoznujú Komisii zohladnit pri výpocte pokuty niekolko skutocností a individuálne prispôsobit sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík dotknutých podnikov, aby v kazdom jednotlivom prípade zabezpecila plnú úcinnost pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. ( [68]67 ) 251. Súd Spolocenstva tiez výslovne uznal, ze "istý rozdiel v zaobchádzaní" medzi dotknutými podnikmi je neoddelitelne spätý s uplatnovaním metódy, ktorú si zvolili usmernenia, a výkonom právomocí, ktoré Komisii priznáva nariadenie c. 17. ( [69]68 ) 252. Koehler sa v rámci svojho odvolania v zásade domnieva, ze rozdelenie do skupín, ktoré uskutocnila Komisia, porusuje zásadu rovnakého zaobchádzania, kedze je s ním zaobchádzané rovnakým spôsobom ako s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v odlisnej situácii, ako sú Zanders alebo MHTP. 253. Rozdelenie do skupín by mohlo skutocne porusit zásadu rovnakého zaobchádzania, kedze táto metóda spôsobuje pausalizovanie úvodnej výsky pokuty a vedie k ignorovaniu rozdielov vo velkosti medzi podnikmi patriacimi do tej istej skupiny. 254. Súd Spolocenstva vsak pripústa túto metódu, ak urcenie prahových hodnôt pre kazdú identifikovanú kategóriu je vo vnútornom súlade a objektívne zdôvodnené. Domnieva sa, ze Komisia nie je povinná zabezpecit, aby konecné výsky pokút, ku ktorým vedú jej výpocty, odrázali vsetky rozdiely medzi dotknutými podnikmi, pokial ide o ich celkový obrat na trhu dotknutého výrobku. ( [70]69 ) 255. V bodoch 506 az 513 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna preskúmal, ci zaradenie do kategórií, ktoré uskutocnila Komisia, bolo skutocne vo vnútornom súlade a objektívne zdôvodnené. 256. Súd prvého stupna najskôr v bodoch 506 a 507 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze zaradenie do kategórií, ktoré uskutocnila Komisia, bolo v tomto prípade zalozené na dvoch kritériách, a to na obrate zalozenom na predaji výrobku v EHP a na podiele na trhu kazdého z podnikov. Súd prvého stupna rozhodol, ze pouzitie týchto kritérií bolo perfektne odôvodnené, kedze skutocne umoznovali posúdit dôlezitost týkajúcu sa dotknutých podnikov na trhu, co nie je spochybnené v rámci zaloby podniku Koehler. Okrem toho Súd prvého stupna po tom, co v bode 513 napadnutého rozsudku konstatoval spolahlivost údajov, o ktoré sa opierala Komisia, rozhodol, ze tento systém je vo vnútornom súlade a objektívne zdôvodnený voci podniku Koehler. 257. Táto analýza sa mi zdá úplne jasná a bez nesprávneho právneho posúdenia. 258. Pokial ide o prvé tvrdenie podniku Koehler, myslím si, ze nie je dôvodné. Súd prvého stupna zamietol toto tvrdenie zalozené na povahe rodinného podniku Koehler, kedze kritériá zohladnené Komisiou na úcely zaradenia do kategórií podnikov sú zalozené výlucne na obratoch predaja samoprepisovacieho papiera, ako aj na podieloch na trhu dotknutých podnikov. Okrem toho tieto kritériá, ktorých odôvodnená povaha nie je spochybnená v rámci zaloby podniku Koehler, neumoznujú zohladnit strukturálne rozdiely medzi dotknutými podnikmi. Preto, a aj ked je Koheler rodinným podnikom, môze byt jeho zaradenie urcené len so zretelom na jeho obrat týkajúci sa samoprepisovacieho papiera, co neumoznuje, a ako to tiez uviedol Súd prvého stupna v bode 495 napadnutého rozsudku, zaradit ho medzi malé podniky v odvetví. 259. Pokial ide o druhé tvrdenie vznesené podnikom Koehler, navrhujem rovnako Súdnemu dvoru, aby ho zamietol. Podla mna je zrejmé, ze Súd prvého stupna nemohol vyzadovat od Komisie, aby na úcely zaradenia podnikov MHTP a Zanders do kategórií zohladnila celkový obrat skupiny, do ktorej patria, kedze, ako to vyplýva jasne z bodu 478 napadnutého rozsudku, Komisia nenasla dostatocné nepriame dôkazy, aby mohla za porusenia, ktorých sa dopustili tieto spolocnosti, vyhlásit za zodpovedné tieto skupiny. 260. Pokial ide nakoniec o tretie tvrdenie, myslím si, ze je taktiez nedôvodné. Ako som to uviedol, zaradenie do kategórií vykonané Komisiou bolo uskutocnené s prihliadnutím na dôlezitost podnikov na dotknutom trhu bez ohladu na strukturálne rozdiely alebo rozdiely správania, ktoré medzi nimi existujú. Za týchto podmienok skutocnost, ze AWA bol vodcom kartelu a patril do skupiny, nemohla byt v tomto stádiu zohladnená. To neznamená, ze by táto metóda viedla Komisiu k stanoveniu výsky pokuty na základe výpoctu zalozeného na samotnom obrate podnikov bez toho, aby zohladnila individuálne okolnosti vlastné kazdému z dotknutých podnikov. Ako to zdôraznil Súd prvého stupna v bode 493 napadnutého rozsudku, v stádiu zvysovania pokuty na úcel odstrasenia Komisia zohladnila rozdiely vo velkosti a celkových zdrojov existujúcich medzi podnikmi Koehler a AWA. Okrem toho, ako to vyplýva z bodov 418 az 424 odôvodnenia sporného rozhodnutia, v stádiu posúdenia existencie pritazujúcich okolností Komisia zohladnila rolu podnecovatela podniku AWA. 261. So zretelom na vyssie uvedené si myslím, ze Súd prvého stupna sa mohol oprávnene domnievat, ze Komisia neporusila zásadu rovnakého zaobchádzania pri jej posúdení týkajúcom sa pokuty ulozenej podniku Koehler. 262. Preto navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol odvolací dôvod podniku Koehler zalozený na porusení zásady rovnakého zaobchádzania ako nedôvodný. B -- O odvolacom dôvode vznesenom podnikmi Divipa a Koehler zalozenom na porusení zásady proporcionality 1. Tvrdenia úcastníkov konania 263. Z cítania odvolania vyplýva, ze Divipa tvrdí, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená, je so zretelom na závaznost porusenia neprimeraná jeho úcasti na porusení, jeho financnej schopnosti a jeho statútu malého distribútora. 264. Po prvé podla podniku Divipa Súd prvého stupna porusil zásadu proporcionality tým, ze kvalifikoval porusenie ako velmi závazné, zatial co sa Divipa nezúcastnil európskeho kartelu a ze jeho úcast, ktorá nepokrývala vsetky stretnutia týkajúce sa spanielskeho trhu, trvala menej ako jeden rok. 265. Po druhé Divipa vytýka Súdu prvého stupna, ze nezohladnil skutocnost, ktorá ho odlisuje od ostatných podnikov, a to jeho statút distribútora. 266. Po tretie sa domnieva, ze Súd prvého stupna nemohol schválit krok Komisie smerujúci k neposúdeniu hospodárskej schopnosti dotknutého podniku na úcely stanovenia výsky pokuty. V jeho prípade financné dôsledky spôsobené zaplatením pokuty vyplývali jasne z údajov uvedených v jeho zalobe. 267. Koehler vytýka Súdu prvého stupna, ze porusil zásadu proporcionality tým, ze úcely svojho posúdenia výpoctu pokuty ignoroval na rozdiely v zaobchádzaní, ktoré zistil. V tejto súvislosti Koehler spochybnuje analýzu Súdu prvého stupna uvedenú v bodoch 486 az 497 napadnutého rozsudku. Spochybnuje, ze to, co môze byt primerané pre podnik kótovaný na burze, významne presahuje to, co je nevyhnutné na zarucenie odstrasujúceho efektu pre rodinný podnik bez priameho prístupu na kapitálový trh. 2. Posúdenie a) O tvrdeniach vznesených podnikom Divipa 268. Podla ustálenej judikatúry sa musí primeraná povaha pokuty posúdit so zretelom na vsetky okolnosti porusenia, najmä na závaznost a dlzku jeho trvania, rozsah jeho protisútazného vplyvu na trh, záujmy spotrebitelov alebo poskodených sútazitelov, ako aj na financnú schopnost dotknutých podnikov. ( [71]70 ) 269. Na podporu svojho odvolania sa Divipa domnieva, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená, je neprimeraná so zretelom na závaznost a dlzku porusenia, jeho úcast na tomto porusení, jeho financnú schopnost a jeho statút distribútora. 270. Po prvé, napriek nejasnosti napadnutého rozsudku k tomuto bodu, myslím si, ze prvé dve tvrdenia podniku Divipa musia byt zamietnuté. 271. Konstatoval som, ze Súd prvého stupna mohol oprávnene rozhodnút o tom, ze sa Divipa zúcastnil kartelu v európskom rozsahu, ako aj tajných stretnutí na spanielskom trhu pocas obdobia od marca 1992 do januára 1995. Nemozno teda Súdu prvého stupna vytýkat, ze porusil zásadu proporcionality tým, ze vytýkal podniku Divipa úcast na európskom karteli, co viedlo ku kvalifikácii porusenia ako velmi závazného namiesto závazného. Tieto skutocnosti, spojené s kvalifikáciou porusenia, o ktoré sa Divipa opiera, aby sa dovolal porusenia zásady proporcionality, nemôzu teda obstát. 272. Okrem toho tvrdenie Divipa nezohladnuje úvahy, ktoré pri stanovení výsky pokuty zohladnila Komisia a ktoré viedli k rozhodnutiu o pomerne menej významnej pokute, ako bola ulozená ostatným podnikom. V tejto súvislosti odkazujem na bod 208 sporného rozhodnutia, kde sa Komisia domnievala, ze je potrebné zaradit podnik Divipa do piatej kategórie, so zretelom na skutocnost, ze uskutocnoval svoje predaje iba v jednom alebo vo viacerých státoch EHP a na bod 426 tohto rozhodnutia, kde Komisia zohladnila dlzku trvania úcasti Divipa na porusení tým, ze zvýsila pokutu o 25%, v protiklade s ostatnými podnikmi. 273. Nakoniec neviem, v com by postavenie podniku Divipa ako distribútora mohlo ovplyvnit výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená. 274. Po druhé si myslím, ze tretie tvrdenie podniku Divipa zalozené na nezohladnení jeho financných schopností nie je prípustné. So zretelom na zásady, ktoré som uviedol v bode 55 týchto návrhov, nemôze Divipa vzniest pred Súdnym dvorom také tvrdenie, ktoré nevzniesol pred Súdom prvého stupna. 275. So zretelom na tieto skutocnosti navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol tvrdenia vznesené podnikom Divipa ako scasti neprípustné a scasti nedôvodné. b) O tvrdeniach vznesených podnikom Koehler 276. Pokial ide o tvrdenia vznesené podnikom Koehler myslím si, ze je potrebné ich taktiez zamietnut. 277. V protiklade s tým, co tvrdí Koehler, Súd prvého stupna na úcely posúdenia existencie porusenia zásady proporcionality "neignoroval" strukturálne a financné rozdiely medzi ním a ostatnými podnikmi. Koehler pred Súdom prvého stupna tvrdil, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená, bola neprimeraná vzhladom na jeho hospodársku silu. ( [72]71 ) V tejto súvislosti porovnal v percentách pokuty ulozené Komisiou vzhladom na celkové obraty dotknutých podnikov. ( [73]72 ) 278. V bode 494 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna oprávnene konstatoval, ze takéto porovnanie nie je na úcely stanovenia neprimeranej povahy pokuty ulozenej podniku Koehler dostatocné. Podla ustálenej judikatúry Súd prvého stupna pripomenul v bode 468 tohto rozsudku, ze stanovenie primeranej pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozenom na celkovom obrate podnikov. Ako som uz uviedol, proporcionalita pokuty musí byt posúdená s prihliadnutím na vsetky okolnosti porusenia, najmä na jeho závaznost a dlzku jeho trvania, rozsah jeho protisútazného vplyvu, záujmy spotrebitelov alebo poskodených sútazitelov, ako aj na financnú schopnost dotknutých podnikov. 279. V kazdom prípade nemozno Súdu prvého stupna vytýkat porusenie zásady proporcionality, zatial co Koehler, ako to uvádza bod 495 napadnutého rozsudku, nedodal ziadny dôkaz spôsobilý preukázat, ze základná výska pokuty, ktorá mu bola ulozená, bola prehnaná vo vztahu k jeho specifickému významu. 280. Za týchto podmienok zastávam názor, ze tvrdenia vznesené podnikom Koehler musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 281. Na základe vyssie uvedených úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol odvolací dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. XI -- O odvolacom dôvode zalozenom na chýbajúcom odôvodnení napadnutého rozsudku, pokial ide o posúdenie polahcujúcich okolností 282. Komisia v spornom rozhodnutí neuznala ziadnu polahcujúcu okolnost v prospech dotknutých podnikov. 283. Divipa pred Súdom prvého stupna tvrdil, ze Komisia mu mala priznat polahcujúcu okolnost zalozenú na nerealizovaní v praxi porusujúcich dohovorov alebo praktík. Súd prvého stupna zamietol toto tvrdenie z dôvodov uvedených v bodoch 618 az 626, 628, 629 a 635 napadnutého rozsudku. 284. V rámci svojho odvolania Divipa tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil svoju povinnost odôvodnenia. A -- Tvrdenia úcastníkov konania 285. Divipa tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil svoju povinnost odôvodnenia tým, ze nepreukázal jeden z dôkazov, o ktorý sa opieral pri zamietnutí jeho výhrady. Uvádza pojem "zisk", ktorý dosiahol, uvedený v poslednej vete bodu 629 napadnutého rozsudku. 286. Divipa zopakoval tento text: "[Navyse] samotná skutocnost, ze podnik sa mozno nesprával úplne v súlade s uzavretými dohodami, aj keby sa to preukázalo, nepostacuje na to, aby mu Komisia musela priznat polahcujúce okolnosti. [Divipa] totiz mohol prostredníctvom svojej viac-menej nezávislej obchodnej politiky na trhu jednoducho skúsat vyuzitie kartelu vo vlastný prospech". ( [74]73 ) B -- Posúdenie 287. Ako Komisia, tak aj ja si myslím, ze tvrdenie vznesené podnikom Divipa je neúcinné. Dôvod, ktorý uviedol, je nadbytocným odôvodnením, ako to dokazuje výraz "navyse" pouzitý Súdom prvého stupna a pouzitie podmienovacieho spôsobu. 288. V kazdom prípade dva prvé dôvody uvedené Súdom prvého stupna v bode 629 napadnutého rozsudku sú výrazne dostatocné na úcely odpovede a pre zamietnutie tvrdenia vzneseného podnikom Divipa v jeho odvolaní. XII -- O dôsledkoch zrusenia napadnutého rozsudku 289. Ako som uz uviedol, navrhujem Súdnemu dvoru, aby zrusil napadnutý rozsudok, kedze Súd prvého stupna nezrusil sporné rozhodnutie, ktoré je zalozené na skutocnostiach obvinujúcich priamo a osobne Bolloré zo spáchania porusenia. 290. Kedze to stav konania dovoluje, navrhujem Súdnemu dvoru, aby podla clánku 61 prvého odseku statútu Súdneho dvora rozhodol s konecnou platnostou o dôvode zrusenia, ktorý vzniesol Bolloré pred Súdom prvého stupna, zalozenom na porusení jeho práva na obranu. 291. Na základe analýzy, ktorú som uviedol v bodoch 81 az 137 týchto návrhov, navrhujem Súdnemu dvoru, aby zrusil sporné rozhodnutie, ktoré je zalozené na skutocnostiach obvinujúcich priamo a osobne Bolloré zo spáchania porusenia. XIII -- O trovách 292. Navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol o trovách podla clánku 122 prvého odseku a clánku 69 ods. 2 a 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 293. Pokial ide o podniky Koehler a Divipa, tie neboli úspesné vo vsetkých svojich nárokoch. Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby ich zaviazal znásat ich vlastné trovy konania a nahradit trovy konania vynalozené Komisiou. 294. Pokial ide o Bolloré, tento podnik nemal úspech. Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby ho zaviazal znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit 50% trov konania vynalozených Komisiou. XIV -- Návrh 295. S ohladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia (T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02), sa zrusuje, lebo v nom doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, kedze Súd prvého stupna rozhodol, ze porusenie práva na obhajobu podniku Bolloré SA Komisiou Európskych spolocenstiev nemohlo spôsobit zrusenie rozhodnutia Komisie 2004/337/ES z týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vo veci COMP/E-1/36.212 -- Samoprepisovací papier), v tom, ze sa týka osobného a priameho zapojenia Bolloré SA do spáchania porusenia. 2. Rozhodnutie 2004/337/ES sa zrusuje, kedze obvinuje priamo a osobne Bolloré SA zo spáchania porusenia. 3. Odvolania podané vo veciach Papierfabrik August Koehler/Komisia (C-322/07 P) a Distribuidora Vizcaína de Papeles/Komisia (C-338/07 P) sa zamietajú v plnom rozsahu. 4. Vo veci C-327/07 P, Bolloré SA je povinný znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit 50% trov konania vynalozených Komisiou Európskych spolocenstiev. Komisia bude znásat 50% svojich trov konania. 5. Vo veciach C-322/07 P a C-338/07 P, Papierfabrik August Koehler AG a Distribuidora Vizcaína de Papeles SL sú povinní znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania vynalozené Komisiou Európskych spolocenstiev. __________________________________________________________________ ( [75]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [76]2 ) T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947 (dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [77]3 ) Rozhodnutie z 20. decembra 2007 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vo veci COMP/E-1/36.212 -- Samoprepisovací papier) ([78]Ú. v. EÚ L 115, 2004, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [79]4 ) Nariadenie zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky 81 a 82 zmluvy ([80]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) c. 1216/1999 z ([81]Ú. v. ES L 148, s. 5, dalej len "nariadenie c. 17"). Je potrebné uviest, ze toto nariadenie bolo nahradené nariadením Rady (ES) c. 1/2003 zo o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([82]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1). ( [83]5 ) Usmernenia pre výpocet pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([84]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3, dalej len "usmernenia"). ( [85]6 ) [86]Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci". ( [87]7 ) [88]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3, dalej len "dohoda o EHP". ( [89]8 ) Rozsudok z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 19 a citovaná judikatúra. ( [90]9 ) Rozsudok z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 114 a citovaná judikatúra. ( [91]10 ) Pozri najmä rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 51 a citovanú judikatúru. ( [92]11 ) Rozsudok z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 32 a citovaná judikatúra. ( [93]12 ) Rozsudok JCB Service/Komisia, uz citovaný, body 106 a 107, ako aj citovaná judikatúra, a z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 41 a citovaná judikatúra. ( [94]13 ) Pozri najmä rozsudky JCB Service/Komisia, uz citovaný, bod 106 a citovanú judikatúru, ako aj SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 41 a citovanú judikatúru. ( [95]14 ) Pozri rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 128, z , British Sugar/Komisia, C-359/01 P, Zb. s. I-4933, bod 47, z , Dansk Rřrindustri a.i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 244, a z , Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, bod 69). ( [96]15 ) Pozri najmä rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 129, British Sugar/Komisia, uz citovaný, bod 48, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 245. ( [97]16 ) Pozri rozsudok PKK a KNK/Rada, uz citovaný, bod 35. ( [98]17 ) Pozri najmä rozsudky JCB Service/Komisia, uz citovaný, bod 108 a citovanú judikatúru, ako aj PKK a KNK/Rada, uz citovaný, bod 37 a citovanú judikatúru. ( [99]18 ) Pozri najmä rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 19 a citovanú judikatúru. ( [100]19 ) Tamze, bod 21 a citovaná judikatúra. ( [101]20 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 196. Pozri taktiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z , Compagnie générale maritime a i./Komisia, T-86/95, Zb. s. II-1011, bod 447. ( [102]21 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mo och omsjö/Komisia, [103]T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 74. ( [104]22 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 2002, Graphischer Maschinenbau/Komisia, [105]T-126/99, Zb. s. II-2427, bod 49, a zo , Honeywell/Komisia, [106]T-209/01, Zb. s. II-5527, bod 49. ( [107]23 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2001, Komisia a Francúzsko/TF1, C-302/99 P a C-308/99 P, Zb. s. I-5603, body 26 az 29, a rozsudok Súdu prvého stupna z , EDP/Komisia, [108]T-87/05, Zb. s. II-3745, bod 144. ( [109]24 ) V tejto súvislosti sa Bolloré zameral na rozsudky Súdneho dvora vydané vo veciach Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia (rozsudok z 31. marca 1993, [110]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307), Compagnie maritime belge transports a i./Komisia (rozsudok zo , C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365), a ARBED/Komisia (rozsudok z , C-176/99 P, Zb. s. I-10687), ako aj rozsudky Súdu prvého stupna vydané vo veciach CB a Europay/Komisia (rozsudok z , T-39/92 a T-40/92, Zb. s. II-49), a Schneider Electric/Komisia (rozsudok z , [111]T-310/01, Zb. s. II-4071). ( [112]25 ) Rozsudok z 28. marca 2000, Krombach, [113]C-7/98, Zb. s. I-1935, body 25 a 26. ( [114]26 ) Pozri najmä rozsudok z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 115 a citovanú judikatúru. ( [115]27 ) Clánok 6 ods. 2 EÚ potvrdil túto judikatúru preto, lebo podla tohto ustanovenia "Únia respektuje základné ludské práva, ktoré zarucuje EDLP a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií clenských státov, ako základných princípov práva spolocenstva". ( [116]28 ) Súdny dvor rozhodol, ze nevyhnutnost zabezpecit dodrzanie práva na obranu musí byt kontrolovaná Komisiou pri plnení jej funkcií, a najmä v rámci správnych konaní, ktoré môzu viest k sankciám, obzvlást k pokutám (pozri najmä rozsudky z 13. februára 1979, Hoffman-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 9; z , Nederlandsche-Industrie-Michelin, 322/81, Zb. s. 3461, bod 7; z , Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 15; z , Orkem/Komisia, 374/87, Zb. s. 3283, body 32 a 33; Krombach, uz citovaný, body 25 a 26, a ARBED/Komisia, uz citovaný, bod 19). Toto právo musí byt dodrzané pocas celého správneho konania a od stádia predbezného setrenia preto, lebo toto setrenie môze mat rozhodujúcu povahu pre stanovenie dôkazov o nezákonnom správaní podniku (pozri najmä rozsudky Hoechst/Komisia, uz citovaný, bod 15 a Orkem/Komisia, uz citovaný, bod 33). ( [117]29 ) Pozri najmä rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný, bod 68 a citovaná judikatúra. ( [118]30 ) Pozri v tejto súvislosti nariadenie Komisie c. 99/63/EHS z 25. júla 1963 o vypocutiach podla clánku 19 ods. 1 a 2 nariadenia c. 17 Rady ([119]Ú. v. ES 1963, 127, s. 2268), ktorý bol nahradený po prijatí nariadenia c. 1/2003 nariadením Komisie (ES) c. 773/2004 zo , ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 a 82 Zmluvy o ES ([120]Ú. v. EÚ L 123, s. 18, Mim. vyd. 08/003 s. 81). ( [121]31 ) Pozri najmä rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 66 a citovanú judikatúru. ( [122]32 ) Podla tohto ustanovenia "pred prijatím rozhodnutí stanovených v clánkoch 2, 3, 6, 7, 8, 15 a 16 [tohto nariadenia], Komisia poskytne dotknutým podnikom a zdruzeniam podnikov prílezitost vyjadrit svoje stanovisko vo veci výhrad uplatnených Komisiou". ( [123]33 ) Rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 10 a 14. ( [124]34 ) Pozri najmä rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, body 14 a 15, ARBED/Komisia, uz citovaný, body 20 a 21, ako aj citovaná judikatúra, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, body 142 az 146. ( [125]35 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 70. ( [126]36 ) Clánok 2 ods. 1 tohto nariadenia spresnuje "Komisia písomne oznámi podnikom a zdruzeniam podnikov uplatnené výhrady proti nim. Oznámenie je zaslané kazdému z nich alebo spolocnému splnomocnencovi, ktorého si urcia". Podla clánku 2 ods. 3 tohto nariadenia, "pokuta môze byt ulozená podniku alebo zdruzeniu podnikov len vtedy, ak by oznámenie o výhradách bolo uskutocnené vo forme stanovenej v odseku 1". Clánok 4 nariadenia c. 99/63 stanovuje, ze "Komisia sa bude vo svojich rozhodnutiach zaoberat len s tými námietkami vznesenými voci podnikom a zdruzeniam podnikov, pri ktorých im bola poskytnutá moznost oznámit svoje stanoviská". ( [127]37 ) Súd prvého stupna odkazuje na rozsudok Súdneho dvora Komisia a Francúzsko/TF1, uz citovaný, body 26 az 29, a rozsudok Súdu prvého stupna EDP/Komisia, uz citovaný, bod 144. ( [128]38 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [129]39 ) Pozri najmä rozsudok z 23. októbra 1974, Transocean Marine Paint Association/Komisia, 17/74, Zb. s. 1063, bod 21. ( [130]40 ) Rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 30. Pozri taktiez rozsudok z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 30. ( [131]41 ) Body 15 a 16. ( [132]42 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, T-24/93 az T-26/93 a T-28/93, Zb. s. II-1201, bod 35. ( [133]43 ) Rozsudok Súdneho dvora Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, uz citovaný, body 141 az 150. ( [134]44 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, ARBED/Komisia, [135]T-137/94, Zb. s. II-303. ( [136]45 ) Rozsudok Súdneho dvora ARBED/Komisia, uz citovaný, body 22 az 25. ( [137]46 ) Rozsudky z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, C-453/99, Zb. s. I-6297, body 24 az 28, a z , Manfredi a i., [138]C-295/04 az C-298/04, Zb. s. I-6619, body 39, 58 az 61 a citovaná judikatúra. V týchto rozsudkoch Súdny dvor pripomenul, ze clánok 81 ods. 1 ES, ako aj clánok 82 ES, spôsobuje priame úcinky vo vztahoch medzi jednotlivcami a zakladá dotknutým osobám práva, ktoré sú vnútrostátne súdy povinné chránit. Podla Súdneho dvora to pre dotknuté osoby zahrna právo byt chránený proti skodlivým úcinkom, ktoré môze spôsobit neplatná dohoda. ( [139]47 ) Tieto hypotézy sú podla mna velmi vzácne a týkajú sa iba prípadu vertikálnych dohôd, v rámci ktorých podnik, ktorý má vodcovskú úlohu, prijme jednostranné postupy, akým je sírenie obezníka ukladajúceho minimálnu cenu dalsieho predaja dodávatelom. ( [140]48 ) KOM(2008) 165 v konecnom znení. Táto biela kniha nasleduje po zelenej knihe o zalobách o náhradu skody pre porusenie antitrustových pravidiel ES [KOM(2005) 672 v konecnom znení], ako aj rezolúcia Európskeho parlamentu z 25. apríla 2007 k tejto zelenej knihe. ( [141]49 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [142]50 ) Pozri Európsky súd pre ludské práva, rozsudok Grecu v. Rumunsko z 28. februára 2007, § 62 a citovanú judikatúru. Tieto ponaucenia vyplývajú z Európskeho súdu pre ludské práva, rozsudky König v. Nemecko z , séria A, c. 27, Le Compte, Van Leuven a De Meyere z , séria A, c. 54, ako aj Albert a Le Compte v. Belgicko z , séria A, c. 68. To platí a fortiori v trestnej oblasti, clánok 6 EDLP sa ukazuje ako menej nárocný pre námietky týkajúce sa práv súkromnoprávneho charakteru, ako pre zaloby v trestnej oblasti. ( [143]51 ) Rozsudok z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125. V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze "Komisia pri povinnosti dodrziavat procesné záruky stanovené právom Spolocenstva... nemôze byt povazovaná za 'Súd` v zmysle clánku 6 [EDLP]". ( [144]52 ) C-199/92 P, Zb. s. I-4287. ( [145]53 ) Bod 150. Európsky súd pre ludské práva uznáva tri kritériá na úcely urcenia, ci zaloba patrí do trestnej oblasti, teda kvalifikáciu poskytnutú vnútrostátnym právom dotknutého státu, represívnu a odstrasujúcu povahu sankcie, ako aj závaznost uvalenej sankcie (pozri Európsky súd pre ludské práva, rozsudok Engel a i. v. Holandsko z 23. novembra 1976, séria A, c. 22). Konkrétnejsie, Súd prijal toto odôvodnenie pre správne sankcie, medzi ktorými sú sankcie ulozené vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze (pozri Európsky súd pre ludské práva, rozsudok spolocnost Stenuit v. Francúzsko z , séria A, c. 232-A). ( [146]54 ) Bod 29. Pozri taktiez rozsudky Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný, bod 116 a citovanú judikatúru, ako aj z 9. septembra 2008, FIAMM a FIAMM Technologies/Rada a Komisia, C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513, bod 212 a citovanú judikatúru. ( [147]55 ) Pozri rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 188; z , Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 156, a Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný, body 117 az 122. ( [148]56 ) Pozri rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86. ( [149]57 ) Pozri rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, body 513 az 523, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [150]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, body 179 a 180, ako aj citovanú judikatúru. ( [151]58 ) Body 55 az 57. ( [152]59 ) Pozri rozsudok Orkem/Komisia, uz citovaný. ( [153]60 ) Vyplýva z bodu 181 napadnutého rozsudku, ze M. B. G., pracujúci na úcet podniku Unipapel, bol zástupcom podniku Sappi v Portugalsku. ( [154]61 ) Body 83 az 89 návrhu na zacatie konania podniku Koehler. ( [155]62 ) Tento bod bol preskúmaný v rámci druhého odvolacieho dôvodu, zalozenom na porusení práva na prístup k spisu z dôvodu nezaslania dokumentov, ktoré nie sú obsiahnuté vo vysetrovacom spise oznámenom na CD-ROMe. ( [156]63 ) Rozsudok z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 46 a citovaná judikatúra. ( [157]64 ) Tamze. ( [158]65 ) Komisia sa môze opierat o mnoho faktorov, ktoré Súdny dvor identifikoval vo svojej judikatúre. Môze posúdit závaznost porusenia podla specifických okolností v rámci danej veci a v rámci právneho a hospodárskeho kontextu inkriminovaného správania. Komisia tým, ze preskúmala povahu obmedzení hospodárskej sútaze, môze zohladnit obsah, dlzku trvania, pocet, intenzitu a zemepisný rozsah dohody, ako aj hodnotu tovaru, ktorého sa to dotýka. Môze taktiez zohladnit pocet a dôlezitost úcastníkov dohody na trhu tým, ze preskúma najmä ich podiel na trhu, ich velkost, ich správanie a ich úlohu pri zalození dohody. Komisia môze tiez preskúmat situáciu na trhu v case, kedy doslo k spáchaniu porusenia a zohladnit skodu na hospodárskom verejnom poriadku. Nakoniec môze zohladnit riziko, ktoré predmetná dohoda predstavuje pre Spolocenstvo (pozri rozsudky z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 176, zo , Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 612, zo , Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 38, ako aj rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, body 90 a 91, ako aj citovanú judikatúru, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, body 241 a 242, ako aj citovanú judikatúru). ( [159]66 ) Rozsudok JCB Service/Komisia, uz citovaný, body 207 a 208, ako aj citovaná judikatúra. ( [160]67 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [161]T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 238. ( [162]68 ) Tamze. ( [163]69 ) Pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [164]T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 278. ( [165]70 ) Pozri najmä rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 240 a citovanú judiaktúru, ako aj z , Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [166]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 1215. ( [167]71 ) Pozri bod 48 návrhu na zacatie konania. ( [168]72 ) Pozri tabulku uvedenú v bodoch 56 a 57 jeho návrhu na zacatie konania. ( [169]73 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. References 1. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0059 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 61. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0060 62. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0061 63. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0062 64. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0063 65. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0064 66. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0065 67. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0066 68. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0067 69. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0068 70. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0069 71. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0070 72. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0071 73. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0072 74. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0073 75. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0001 76. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0002 77. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0003 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:115:TOC 79. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0004 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:148:TOC 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 83. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0005 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 85. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0006 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 87. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0007 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 89. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0008 90. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0009 91. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0010 92. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0011 93. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0012 94. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0013 95. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0014 96. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0015 97. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0016 98. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0017 99. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0018 100. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0019 101. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0020 102. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0021 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0352&locale=SK 104. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0022 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0126&locale=SK 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0209&locale=SK 107. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0023 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0087&locale=SK 109. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0024 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 111. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0310&locale=SK 112. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0025 113. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0007&locale=SK 114. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0026 115. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0027 116. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0028 117. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0029 118. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0030 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1963:127:TOC 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 121. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0031 122. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0032 123. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0033 124. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0034 125. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0035 126. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0036 127. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0037 128. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0038 129. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0039 130. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0040 131. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0041 132. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0042 133. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0043 134. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0044 135. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0137&locale=SK 136. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0045 137. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0046 138. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0295&locale=SK 139. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0047 140. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0048 141. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0049 142. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0050 143. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0051 144. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0052 145. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0053 146. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0054 147. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0055 148. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0056 149. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0057 150. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 151. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0058 152. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0059 153. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0060 154. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0061 155. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0062 156. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0063 157. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0064 158. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0065 159. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0066 160. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0067 161. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 162. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0068 163. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0069 164. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 165. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0070 166. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 167. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0071 168. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0072 169. file:///tmp/lynxXXXXyNRMty/L96317-6494TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0800719601-E0073