NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 5. marca 2009 ( [1]1 ) Vec C-319/07 P 3F, predtým Specialarbejderforbundet i Danmark (SID) proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie -- Úlavy na dani týkajúce sa námorníkov pracujúcich na palubách lodí zapísaných v dánskom medzinárodnom registri lodí -- Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok -- Zaloba o neplatnost -- Pojem 'dotknutá osoba` -- Zamestnanecké odbory -- Prípustnost zaloby" 1. V tomto odvolacom konaní ziada odborový zväz 3F ( [2]2 ) Súdny dvor, aby zrusil uznesenie Súdu prvého stupna z 23. apríla 2007 vo veci SID/Komisia, T-30/03, ktorým Súd prvého stupna rozhodol o neprípustnosti zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES, ktorú podal 3F proti rozhodnutiu Komisie o nezacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES ( [3]3 ). Právny a skutkový rámec Ustanovenia práva Spolocenstva Zmluva ES 2. Podla relevantných ustanovení clánku 87 ES: "1. Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. ... 3. Za zlucitelné so spolocným trhom mozno povazovat: ... c) pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom; ..." 3. Clánok 88 ES stanovuje, ze Komisia nepretrzite skúma schémy pomoci existujúce v clenských státoch. Komisia môze zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, pocas ktorého môzu "dotknuté strany", ktorých sa predmetná pomoc týka, predlozit Komisii pripomienky. ( [4]4 ) Ak tak urobí, uskutocní sa úplne preskúmanie údajnej pomoci. Naopak Komisia môze rozhodnút, ako to urobila v prejednávanej veci, ze nie je potrebné takéto preskúmanie zacat z dôvodu, ze zastáva názor, ze predmetné opatrenia nie sú pomocou, alebo ze síce predstavujú pomoc, ale zjavne sú zlucitelné so spolocným trhom. 4. Stvrtý odsek clánku 230 ES stanovuje, ze kazdá právnická osoba môze podat zalobu proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je urcené inej osobe. Usmernenia Spolocenstva z roku 1997 5. Státnu pomoc v námornom odvetví upravujú usmernenia Spolocenstva o státnej pomoci pre námornú dopravu z roku 1997 (dalej len "usmernenia z roku 1997") ( [5]5 ). Tieto usmernenia odkazujú najmä na niekolko okolností, za ktorých mozno pomoc, ktorá je priznaná námorným spolocnostiam, povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom. Osobitne oddiel 3.2 stanovuje usmernenia umoznujúce urcit zlucitelnost státnej pomoci poskytnutej na znízenie nákladov súvisiacich s pracovnou silou. 6. Podla piateho a siesteho odseku oddielu 3.2: "Podporné opatrenia pre námorné odvetvie by sa preto mali zamerat predovsetkým na znizovanie danových a iných nákladov a zatazenia, ktoré znásajú lodiari a námorníci v Spolocenstve (t. j. tí, ktorí podliehajú zdanovaniu alebo povinnost platit sociálne odvody v niektorom clenskom státne), na úroven porovnatelnú so zvyskom sveta. Mali by skôr priamo stimulovat rozvoj tohto odvetvia a zamestnanosti, nez poskytovat vseobecnú financnú pomoc. Vzhladom na to, by sa mali pre námornú dopravu Spolocenstva povolit nasledujúce opatrenia na znízenie nákladov na zamestnancov: ... -- znízenie dane z príjmu námorníkov Spolocenstva plaviacich sa na lodiach registrovaných v niektorom clenskom státe." 7. Siedmy odsek uvedeného oddielu stanovuje, ze dan z príjmu môze byt v rámci schémy státnej pomoci znízená na nulu. Vnútrostátne ustanovenia 8. Dánsko má dva námorné registre. Prvý z týchto registrov je bezný námorný register, a to dánsky národný register lodí (Dansk Nationalt Skibsregister, alebo DAS). V roku 1988 bol v Dánsku zavedený druhý register, a to dánsky medzinárodný register lodí (Dansk Internationalt Skibsregister, alebo DIS) ( [6]6 ). Majitelia lodí zapísaných do tohto registra majú tiez právo zamestnávat námorníkov, ktorí nepochádzajú z Európskej únie, na základe ich vnútrostátnych mzdových podmienok. ( [7]7 ) 9. Námorníkom na palubách lodí zapísaných do DIS boli dánskou vládou priznané niektoré danové výhody. ( [8]8 ) Osobitne zamestnanci zaregistrovaní na lodi, ktorá je zapísaná do DIS, boli úplne oslobodení od povinnosti platit dan z príjmu. Zdá sa, ze panuje vseobecná zhoda v tom, ze prospech z týchto danových opatrení je prenesený na majitelov lodí, ktorí teda majú moznost znízit hrubú mzdu bez toho, aby námorníci oslobodení od dane mali znízené svoje cisté mzdy. Napadnuté rozhodnutie 10. Napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe staznosti, ktorú podal 3F, t. j. odborový zväz, ktorý zastupuje (okrem iného) námorníkov. 3F tvrdil, ze tieto danové opatrenia, najmä oslobodenie námorníkov na lodiach zapísaných do DIS od dane, sú v rozpore s usmerneniami z roku 1997 a mali by sa kvalifikovat ako protiprávna státna pomoc. 11. V napadnutom rozsudku Komisia vyhlásila, ze tieto opatrenia síce predstavujú státnu pomoc, sú vsak zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Komisia teda rozhodla, ze nezacne konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES a ze nevznesie námietky proti danovým opatreniam, ktoré boli predmetom staznosti 3F. Uznesenie Súdu prvého stupna 12. 3F podal na Súd prvého stupna zalobu, ktorou sa domáhal zrusenia napadnutého rozhodnutia. Svoju zalobu o neplatnost zalozil na troch dôvodoch: i) porusení clánku 88 ods. 2 ES (tým, ze Komisia nezacala konanie vo veci formálneho zistovania aj napriek tomu, ze potrebovala stvorrocnú lehotu na vyjadrenie sa k staznosti, z coho podla výkladu 3F vyplýva existencia "závazných tazkostí" na preukázanie zlucitelnosti státnej pomoci); ii) porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES (tým, ze Komisia rozhodla, ze pomoc je zlucitelná, aj ked, ako tvrdí 3F, nemotivuje zamestnávatelov k tomu, aby uprednostnovali námorníkov Spolocenstva, ako to vyzadujú usmernenia z roku 1997 a 1989 a zásada legitímnej dôvery); iii) zjavne nesprávnom posúdení (najmä tým, ze Komisia nezohladnila sociálnu politiku, a ani neskúmala, co vedie zamestnávatela k tomu, aby uprednostnil zamestnanie jedného námorníka pred iným). 13. 3F sa najskôr obrátil na Súd prvého stupna s tým, ze sa snazil preukázat, ze je aktívne legitimovaný na podanie zaloby o neplatnost Tvrdil najmä, ze má zjavne obmedzené postavenie ako vyjednávac kolektívnych zmlúv a ze jeho priestor na vyjednávanie takýchto dohôd bola ovplyvnený schémou pomoci, ktorá priznáva danové úlavy nielen námorníkom Spolocenstva, ale tiez vsetkým námorníkom (vrátane clenov odborových zväzov mimo Spolocenstva). 3F tvrdil, ze tieto skutocnosti dostali jeho clenov do konkurencne nevýhodného postavenia. 3F rovnako uviedol, ze napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe jeho staznosti. 14. Komisia vzniesla námietku neprípustnosti, ktorej Súd prvého stupna v napadnutom uznesení vyhovel. 15. Súd prvého stupna zacal mnozstvom úvodných poznámok ( [9]9 ), v ktorých najskôr definoval vseobecné kritérium priameho a osobného záujmu, ktoré je stanovené v rozsudku Plaumann/Komisia ( [10]10 ), a zdôraznil kritérium aktívnej legitimácie úcastníka konania navrhujúceho zrusenie rozhodnutia Komisie nezacat preskúmanie podla clánku 88 ods. 2 ES v prípade, ak sa tento úcastník konania snazí chránit svoje procesné práva, a kritérium týkajúce sa aktívnej legitimácie úcastníka konania, ktorý sa snazí spochybnit dôvodnost tohto rozhodnutia o posúdení pomoci. 16. Súd prvého stupna následne skúmal prípustnost zaloby o neplatnost, ktorú podal 3F, podla kritéria stanoveného v judikatúre vydanej v súlade s rozsudkom Plaumann. Súd prvého stupna zastával v bode 32 najmä názor, ze 3F: "sa nemôze dovolávat toho, ze jeho vlastné sútazné postavenie bolo ovplyvnené predmetnou pomocou. Na jednej strane sa uz rozhodlo, ze zdruzenie pracovníkov podniku, ktorý údajne vyuzíva státnu pomoc, nie je nijako konkurentom tohto podniku[ ( [11]11 )]. Na druhej strane, pokial sa zalobca dovoláva svojho vlastného sútazného postavenia vo vztahu k ostatným odborovým zväzom námorníkov pri vyjednávaní kolektívnych dohôd v dotknutej oblasti, postacuje pripomenút, ze zmluvy uzavreté v rámci kolektívneho vyjednávania nespadajú do oblasti hospodárskej sútaze[ ( [12]12 )]". ( [13]13 ) 17. Po pripomenutí, ze subjekty, ktoré zastupujú zamestnancov podniku môzu ako dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES podat Komisii pripomienky k okolnostiam sociálnej povahy, Súd prvého stupna v bode 36 vyhlásil, ze: "V prejednávanej veci sa zdá, ze sociálne aspekty súvisiace s registrom DIS vyplývajú hlavne zo zriadenia tohto registra... a nie zo sprievodných danových opatrení... Na jednej strane Komisia síce zastávala názor, ze zriadenie registra DIS nepredstavuje státnu pomoc, a obmedzila svoje preskúmanie zlucitelnosti dotknutých státnych opatrení so spolocným trhom len na danové opatrenia... Na druhej strane vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti... vsak zalobca výslovne upresnil, ze sa odvolával na porusenie clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a ze nikdy netvrdil, ze státna pomoc súvisí so skutocnostou, ze by sa na námorníkov nepochádzajúcich zo Spolocenstva mohli vztahovat podmienky zamestnania, ktoré sú odlisné od podmienok uplatnujúcich sa na námorníkoch Spolocenstva. Z toho vyplýva, ze sociálne aspekty týkajúce sa registra DIS majú v prejednávanej veci len nepriamu spojitost s predmetom sporného rozhodnutia a ako to uznáva zalobca, aj s týmto sporom. V dôsledku toho sa zalobca nemôze odvolávat na tieto sociálne aspekty, aby preukázal, ze je osobne dotknutou osobou." ( [14]14 ) 18. Súd prvého stupna následne v bode 37 vyhlásil, ze: "[3F] sa nemôze povazovat za osobne dotknutého výlucne na základe skutocnosti, ze predmetná pomoc je prevedená na jej príjemcov prostredníctvom znízenia mzdových nárokov námorníkov, ktorí sú na základe danových opatrení oslobodení od dane z príjmu. Sporné rozhodnutie vychádza totiz z výhod poskytnutých príjemcom pomoci, a nie zo spôsobu poskytnutia tejto pomoci." ( [15]15 ) 19. Súd prvého stupna nakoniec v bodoch 38 az 40 konstatoval, ze: "[3F] nepreukázal, ze dotknutou pomocou boli priamo ovplyvnené jeho vlastné záujmy ako vyjednávaca. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky Van der Kooy a i./Komisia a CIRFS/Komisia, sa zalobcovia mohli dovolávat úplne osobitného alebo dokonca výnimocného postavenia, bud ako vyjednávac a signatár zmluvy o tarifách, ktorá predstavuje pomoc, a priamy úcastník konania pred Komisiou[ ( [16]16 )] alebo ako partner Komisie pri definovaní disciplíny v oblasti pomoci v dotknutom odvetví[ ( [17]17 )]. V prejednávanej veci samotná skutocnost, ze zalobca podal Komisii staznost proti predmetnej pomoci, neumoznuje jeho individualizáciu. Okrem iného, aj ked je mozné, ze zalobca bol jedným z vyjednávacov kolektívnych zmlúv pre námorníkov pracujúcich na lodiach zapísaných v niektorom z dánskych registrov a z tohto dôvodu bol súcastou mechanizmu presunu pomoci majitelom lodí, zalobca nijako nepreukázal, ze by s Komisiou vyjednával vypracovanie usmernení Spolocenstva o státnej pomoci pre námornú dopravu, ktorých sa dovoláva v prejednávanej veci, alebo ze by s Komisiou alebo s dánskou vládou vyjednával prijatie danových opatrení". ( [18]18 ) 20. Z týchto dôvodov Súd prvého stupna rozhodol, ze ani 3F, ani jeho clenovia neboli napadnutým rozhodnutím osobne dotknutí. Odvolanie 21. 3F podal proti rozhodnutiu Súdu prvého stupna odvolanie, na podporu ktorého uvádza styri odvolacie dôvody. 22. Po prvé sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze sa odvolával na rozsudok Albany ( [19]19 ), ked vyhlásil, ze 3F sa nemôze odvolávat na svoje vlastné sútazné postavenie pri vyjednávaní kolektívnych zmlúv, aby preukázal, ze bol osobne dotknutý. 23. Po druhé sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze sa domnieval, ze 3F sa nemohol odvolávat na sociálne aspekty, aby preukázal, ze bol osobne dotknutý. 24. Po tretie, Súd prvého stupna nesprávne uplatnil judikatúru Plaumann a ARE ( [20]20 ) tým, ze sa domnieval, ze sa 3F nemohol povazovat za osobne dotknutého zo samotného dôvodu, ze predmetná pomoc je presunutá príjemcom prostredníctvom znízenia mzdových nárokov námorníkov vyuzívajúcich oslobodenie od dane z príjmu. 25. Po stvrté, Súd prvého stupna nesprávne uplatnil judikatúru Van der Kooy a CIRFS tým, ze dospel k záveru, ze vlastné záujmy 3F ako vyjednávaca neboli dotknuté predmetnými danovými opatreniami v napadnutom rozhodnutí. Úvodné poznámky 26. Predmetom zaloby, ktorú podal 3F na Súde prvého stupna bolo zrusenie rozhodnutia Komisie nezacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. ( [21]21 ) Existuje relatívne málo prípadov týkajúcich sa tohto osobitného typu zaloby; ( [22]22 ) a pretrváva urcitý stupen netransparentnosti, pokial ide o kritérium aktívnej legitimácie. ( [23]23 ) Zastávam teda názor, ze je uzitocné vymedzit, co povazujem za správny spôsob posúdenia aktívnej legitimácie na súde v prípade tohto typu zalôb. 27. Vo vseobecnosti poskytuje clánok 230 ES fyzickým a právnickým osobám (vrátane odborových zväzov) základ pre podanie zaloby o neplatnost proti rozhodnutiu Komisie, ktoré je urcené clenskému státu (tak ako napadnuté rozhodnutie), pokial sa toto rozhodnutie dotýka priameho a osobného záujmu úcastníka konania, ktorý podal návrh na zacatie konania. 28. Súdny dvor opakovane vykladal pojem "priamy a osobný záujem" v mnohých známych rozsudkoch. Osobitne v rozsudku Plaumann ( [24]24 ) Súdny dvor rozhodol, ze úcastníci konania môzu tvrdit, ze sú osobne dotknutí iba vtedy, ked sa ich predmetné rozhodnutie týka z ich dôvodu osobitných vlastností alebo faktickej situácie, ktorá ich vymedzuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje. 29. V kontexte rozhodnutí prijatých Komisiou pri plnení jej povinnosti priebezne skúmat vsetky schémy pomoci, ktoré existujú v clenských státoch ( [25]25 ), Súdny dvor uviedol mnozstvo konkrétnejsích kritérií umoznujúcich posúdit aktívnu legitimáciu právnickej osoby v prípade, ak má táto osoba v úmysle podat zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie nezacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 30. Toto samostatné kritérium aktívnej legitimácie bolo najskôr uvedené v rozsudkoch Cook ( [26]26 ) a Matra ( [27]27 ). V týchto dvoch rozsudkoch Súdny dvor stanovil nizsí prah pre úcastníkov konania, ktorí napadli tento typ rozhodnutia, a uviedol, ze osoby majúce prospech z procesných záruk stanovených v clánku 88 ods. 2 ES musia mat právo napadnút rozhodnutie Komisie nezacat konanie vo veci formálneho zistovania. 31. Na úcely vymedzenia týchto osôb Súdny dvor odkázal na rozsudok Intermills ( [28]28 ). Na základe znenia clánku 88 ods. 2 ES dospel k záveru, ze "dotknuté osoby" môzu podávat zaloby na ochranu svojich procesných záruk. Zalobca musí na to, aby spadal do kategórie "dotknutých osôb" preukázat, ze jeho záujmy môzu byt prípadne dotknuté poskytnutím pomoci. Súdny dvor upresnil, ze toto sa osobitne vztahuje na podniky, ktoré sú konkurentmi príjemcu predmetnej pomoci. 32. V rozsudku ARE ( [29]29 ) Súdny dvor potvrdil rozdiel medzi kritériom aktívnej legitimácie uplatnitelným na zalobcov, ktorí usilujú len o ochranu svojich procesných práv podla clánku 88 ods. 2 ES a kritériom uplatnitelným na zalobcov, ktorí sa snazia spochybnit dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci ako takej. 33. Podla rozsudku vydaného vo veci ARE, v prípade, ak zalobca ziada o ochranu svojich procesných práv, postacuje, aby preukázal, ze patrí do kategórie "dotknutých osôb" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. Pokial vsak zalobca spochybnuje "dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci ako takej" musí naopak preukázat, ze splnil kritérium aktívnej legitimácie, ktoré je definované Súdnym dvorom v rozsudku Plaumann. 34. Vo svojom najnovsom rozsudku v tejto oblasti, BAA ( [30]30 ), Súdny dvor rozhodol, ze pokial zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci ako takej, musí preukázat, ze má urcité alebo osobitné postavenie v zmysle rozsudku Plaumann ( [31]31 ). 35. Rozsudok BAA si zasluhoval, aby sa nan poukázalo v tom zmysle, ze zalobca v prejednávanej veci napadol rozhodnutie nezacat konanie vo veci formálneho zistovania z dôvodu, ze jeho procesné práva boli porusené a ze sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o dôvodnost rozhodnutia. ( [32]32 ) V rámci odvolacieho konania Súdny dvor spolocne preskúmal vsetky zalobné dôvody, ktoré zalobca uviedol na Súde prvého stupna. ( [33]33 ) Z tohto rozsudku zdá sa vyplýva, ze ak úcastník konania zahrnie do svojej zaloby zalobný dôvod týkajúci sa dôvodnosti samotného rozhodnutia, musí sa uplatnit kritérium aktívnej legitimácie, ktoré je definované v rozsudku Plaumann a v judikatúre, ktorá z neho vychádza. Okrem toho tento rozsudok umoznuje domnievat sa, ze nie je mozné, aby Súd prvého stupna oddelene posudzoval predlozené zalobné dôvody, takým spôsobom, ze ak dotknutý zalobca nesplna kritériá prípustnosti podla rozsudku Plaumann týkajúce sa spochybnenia dôvodnosti, môze súd posúdit prípustnost v rámci kategórie "dotknutých osôb" vo vztahu k zalobným dôvodom procesnej povahy. ( [34]34 ) 36. Doterajsí prístup Súdneho dvora bol predmetom urcitej kritiky na akademickej úrovni. ( [35]35 ) V týchto návrhoch nemám v úmysle podrobit prístup Súdneho dvora rozsiahlej kritike. Chcem ho vsak strucne komentovat. 37. Najskôr by som chcela pripomenút niektoré konkrétne pripomienky, ktoré uviedol generálny advokát Mengozzi vo svojich návrhoch vo veci BAA. ( [36]36 ) Podla môjho názoru, ak zalobca ziada len o zrusenie rozhodnutia Komisie nezacat konanie vo veci formálneho zistovania, Súd prvého stupna by sa mal obmedzit len na otázku, ci bolo (procesné) rozhodnutie Komisie prijaté primeraným spôsobom. V praxi Súd prvého stupna môze skúmat postupy, ktoré uplatnovala Komisia s cielom dospiet k svojmu rozhodnutiu. To môze zahrnat preskúmanie otázky, ci Komisia preukázala neexistenciu závazných tazkostí na vyvodenie záveru, ze predmetné opatrenie neprestavovalo pomoc, alebo ze islo o pomoc, ktorá je zlucitelná so spolocným trhom. ( [37]37 ) 38. Ak Súd prvého stupna dôjde k záveru, ze rozhodnutie Komisie nezacat konanie vo veci formálneho zistovania nebolo prijaté primeraným spôsobom, je potrebné, aby Súdny dvor toto rozhodnutie zrusil ( [38]38 ). 39. Na existenciu ci neexistenciu aktívnej legitimácie by podla môjho názoru nemala mat vplyv skutocnost, ze zalobca uvedie podporné tvrdenie týkajúce sa vecného posúdenia predmetného opatrenia Komisiou. Dodatocné pripomienky týkajúce sa podstaty veci môzu v praxi pomôct Súdnemu dvoru urcit, ci Komisia skutocne vyriesila vsetky závazné tazkosti v priebehu svojho predbezného preskúmania, ci je predmetné opatrenie zlucitelné so spolocným trhom, alebo je opatrením, ktoré nie je státnou pomocou. Takéto pripomienky môzu rovnako odhalit procesné pochybenie zo strany Komisie. 40. Nevidím dôvod, preco by predlozenie podporných vecných pripomienok k dotknutým opatreniam malo viest k pouzitiu prísnejsieho kritéria aktívnej legitimácie. Tak je tomu najmä v prípade, ak zalobca neziada o záväzné urcenie, ci predmetné opatrenie predstavuje zákonnú státnu pomoc, ale len o súdne preskúmanie toho, ci Komisia bola oprávnená vydat svoje predbezné stanovisko. 41. Takýto prístup je v mojich ociach prílis formalistický a sankcionuje zalobcu, ktorý chce podporit svoju ziadost o súdne preskúmanie predbezného stanoviska Komisie tvrdiac, ze sa vo svojom závere dopustila nesprávneho vecného posúdenia. 42. Osobitne mi v rámci tohto prístupu nie je jasné, ako by sa zalobca mohol lahko vyhnút tomu, aby sa ho netýkala otázka dôvodnosti rozhodnutia v prípade, ak sa snazí preukázat, ze závazné tazkosti v pôvodnom posúdení predmetnej pomoci Komisiou este pretrvávali. V rozsudkoch ARE a BAA Súdny dvor vytvoril skutocné klzisko, po ktorom sa musia zalobcovia a ich advokáti opatrne pohybovat. Je pre nich prílis jednoduché sa posmyknút a zistit, ze sú bud v pasci prísnejsieho kritéria podla rozsudku Plaumann, alebo ze Súdny dvor nedostatocne presvedcili, ze v rozhodnutí, ktoré chceli spochybnit, boli skutocne procesné nedostatky. 43. Podla môjho názoru by bolo vhodnejsie, ak by Súdny dvor posudzoval zalobu na základe toho, co sa skutocne pozaduje, nez na základe toho, ci zalobca uvádza tvrdenia týkajúce sa vecnej podstaty pôvodného posúdenia údajnej státnej pomoci zo strany Komisie. 44. Aj keby 3F v tejto veci napadal dôvodnost záverov Komisie týkajúcich sa povahy pomoci, urobil tak v rámci ziadosti o súdne preskúmanie procesného rozhodnutia Komisie. Aktívnu legitimáciu 3F ako zalobcu by teda bolo vhodnejsie preskúmat na základe kritéria umoznujúceho definovat, ci ho bolo mozné povazovat za "dotknutú osobu". 45. Ak by Súd prvého stupna posúdil aktívnu legitimáciu 3F na tomto základe, zdá sa byt pravdepodobné, ze tvrdenie 3F, podla ktorého predmetná pomoc mohla ovplyvnit jeho záujmy, by bolo prijaté. 46. V rámci povolenom súcasnou judikatúrou vsak skutocnost, ze 3F v návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia spochybnil jeho dôvodnost, znamená, ze sa musí uplatnit kritérium aktívnej legitimácie podla rozsudku Plaumann. 47. Súd prvého stupna teda dôvodne uplatnil kritérium aktívnej legitimácie podla rozsudku Plaumann bez akéhokolvek posúdenia toho, ci sa 3F mohol povazovat za "dotknutú osobu" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 48. Súdny dvor by mal rovnakým spôsobom posúdit dôvody, ktoré predlozil 3F v rámci svojho odvolania, na základe toho, ci mozno preukázat aktívnu legitimáciu na základe kritéria podla rozsudku Plaumann. 49. Nakoniec Súdny dvor vo svojom rozsudku ARE rozhodol, ze pokial zalobu o neplatnost podáva zdruzenie zalozené na presadzovanie kolektívnych záujmov jednej kategórie osôb podliehajúcich súdnej právomoci, môze sa toto zdruzenie povazovat za osobne dotknuté v rozsahu, v akom je postavenie jeho clenov na trhu podstatným spôsobom ovplyvnené. ( [39]39 ) V tomto ohlade je teda potrebné preskúmat zalobné dôvody týkajúce sa aktívnej legitimácie, ktoré predlozil 3F. Prvý odvolací dôvod 50. Prvým odvolacím dôvodom je tvrdenie, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 32 napadnutého uznesenia vyhlásil, ze 3F nemôze tvrdit, ze jeho sútazné postavenie bolo ovplyvnené predmetnou pomocou. 51. V druhej casti bodu 32 Súd prvého stupna vyhlásil, ze 3F sa pri vyjednávaní kolektívnych zmlúv v dotknutej oblasti nemôze dovolávat zhorsenia svojho sútazného postavenia voci ostatným odborovým zväzom. Na podporu tohto záveru Súd prvého stupna uviedol, ze zmluvy uzavreté v rámci kolektívnych vyjednávaní nespadajú do oblasti práva hospodárskej sútaze a na podporu tohto tvrdenia odkázal na body 52 az 60 rozsudku Súdneho dvora vo veci Albany ( [40]40 ). 52. 3F tvrdí, ze je potrebné rozlisovat medzi touto vecou a vecou Albany. Táto naposledy uvedená vec sa týkala sporu ohladom toho, ci kolektívna zmluva môze vyzadovat, aby zamestnávatel zostal clenom urcitého penzijného fondu. V tejto prejednávanej veci Súdny dvor rozhodol, ze takáto zmluva nemôze spadat do oblasti práva hospodárskej sútaze podla súcasného clánku 81 ods. 1 ES. Naopak, táto vec sa týka preskúmania rozhodnutia Komisie týkajúceho sa danového opatrenia, ktoré má údajne vplyv na schopnost 3F uzavriet kolektívne zmluvy. 3F uznáva, ze na kolektívne zmluvy sa nevztahuje clánok 81 ods. 1 ES, tvrdí vsak, ze argument Súdu prvého stupna v tejto súvislosti nie je relevantný pre výsledok tohto sporu. 53. 3F v dôsledku toho tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne uplatnil rozsudok Albany. 54. Komisia odpovedá dvomi tvrdeniami. Najskôr tvrdí, ze prvý odvolací dôvod 3F je chybný v tom zmysle, ze 3F nespochybnil prvú cast bodu 32, v ktorom Súd prvého stupna uviedol, ze 3F nemôze byt aktívne legitimovaný na základe toho, ze je v sútaznom postavení so zamestnávatelmi svojich clenov. Skutocnost, ze 3F nespochybnil záver Súdu prvého stupna v prvej casti uvedeného bodu teda znamená, ze jeho tvrdenie týkajúce sa druhej casti bodu 32 je neúcinné, pretoze záver Súdu prvého stupna v prvej casti tohto bodu je sám osebe dostatocným dôvodom na to, aby sa zaloba vyhlásila za neprípustnú. 55. Prvému tvrdeniu Komisie sa mozno venovat strucne. Toto tvrdenie chybne predpokladá, ze dôvody, o ktoré môze zalobca opriet svoju aktívnu legitimáciu, sú kumulatívne, takze pokial nepreukáze svoju aktívnu legitimáciu na základe ktoréhokolvek z nich, nemôze vôbec tvrdit, ze je aktívne legitimovaný. Tieto dôvody sú vsak alternatívne. Ak zalobca môze preukázat aktívnu legitimáciu na základe jediného dôvodu, zaloba je prípustná. Okrem iného 3F na pojednávaní zdôraznil, ze netvrdil, ze bol konkurentom zamestnávatelov svojich clenov. 56. Je teda potrebné zamietnut prvé tvrdenie Komisie k tomuto bodu. 57. Po druhé Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna správne uplatnil rozsudok Albany. 58. V dôsledku toho sa budem podrobnejsie zaoberat rozsudkom Albany. 59. Súdny dvor v rozsudku Albany rozhodol, ze kolektívne zmluvy dojednané medzi sociálnymi partnermi na úcely sledovania cielov sociálnej politiky sa nemajú skúmat podla clánku 81 ods. 1 ES, pretoze tieto ciele by boli spochybnené, ak by takéto zmluvy boli preskúmané podla tohto clánku. ( [41]41 ) 60. V tejto veci 3F ziadal o preskúmanie rozhodnutia Komisie zamietajúceho zacatie konania vo veci formálneho zistovania. Toto konanie vo veci formálneho zistovania sa malo týkat danového ustanovenia, a nie kolektívnej zmluvy. 3F tvrdí, ze sporné danové ustanovenia obmedzujú jeho schopnost uzatvárat kolektívne zmluvy. Samotná skutocnost, ze kolektívne zmluvy nemozno preskúmat podla clánku 81 ES (pozri rozsudok Albany), nemôze riadne slúzit ako základ pre záver, ze 3F nemôze toto tvrdenie uplatnovat. 61. S týmito úvahami v podstate súhlasím. 62. Podla môjho názoru Súd prvého stupna vylozil rozsudok Albany velmi siroko. V tejto veci nebol Súdny dvor vyzvaný, aby posúdil -- ako tomu bolo vo veci Albany -- konkrétnu kolektívnu zmluvu s ohladom na pravidlá hospodárskej sútaze. 3F naopak tvrdil, ze jeho sútazné postavenie voci ostatným odborovým zväzom bolo ovplyvnené údajnou pomocou. Jedným zo spôsobov, ktorým sa snazil preukázat, ze jeho postavenie bolo ovplyvnené, bolo tvrdenie, ze predmetná pomoc poskodila jeho schopnost uzatvárat kolektívne zmluvy. 63. Aj ked kolektívne zmluvy nespadajú do oblasti práva hospodárskej sútaze Súd prvého stupna vyvodil záver, ktorý z tohto tvrdenia logicky nevyplýva. Vylúcenie kolektívnej zmluvy z preskúmania podla zásad práva hospodárskej sútaze nemalo znemoznovat zalobcovi, aby preukázal, ze jeho sútazné postavenie bolo nepriaznivo ovplyvnené, odvolávajúc sa na svoje oslabené postavenie voci ostatným odborovým zväzom pri uzatváraní kolektívnych zmlúv. 64. Súd prvého stupna sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia úcinku dotknutej pomoci na sútazné postavenie 3F. Malo sa preskúmat, ci sútazné postavenie 3F voci ostatným odborovým zväzom námorníkov bolo údajnou pomocou skutocne ovplyvnené. 65. V dôsledku toho dochádzam k záveru, ze prvý odvolací dôvod 3F je dôvodný. Druhý odvolací dôvod 66. 3F tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil v bodoch 35 a 36 napadnutého uznesenia nesprávneho právneho posúdenia tým, ze konstatoval, ze 3F sa nemôze odvolávat na sociálne aspekty, aby preukázal, ze je osobne dotknutý. 67. Súdny dvor zastával v bode 36 názor, ze neexistujú sociálne aspekty, ku ktorým by 3F mohol podat pripomienky, pretoze jediné sociálne úcinky vyplývajú skôr zo samotného registra DIS, nez z danovej úlavy pre námorníkov na lodiach, ktoré sú v nom registrované. 68. 3F tvrdí, ze Súd prvého stupna mal preskúmat, ci 3F mohol mat právo predlozit pripomienky k sociálnym aspektom právneho rámca (teda právneho rámca ochrany námorníkov Spolocenstva podla usmernení z roku 1997), na základe coho je potrebné posudzovat také danové opatrenie, o aké ide v napadnutom rozhodnutí. 3F tvrdí, ze ako zástupca skupiny námorníkov Spolocenstva je úcastníkom konania, ktorý mohol v prípade zacatia konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES predlozit pripomienky k sociálnym aspektom pomoci. Súd prvého stupna mal teda rozhodnút, ze 3F bol osobne dotknutý rozhodnutím Komisie nezacat toto konanie. 69. S takouto argumentáciou nemôzem súhlasit. 70. Ako Komisia správne tvrdí, právo dotknutých osôb predlozit pripomienky k posúdeniu sociálnej povahy spadá pod procesné práva, ktoré majú tieto osoby v prípade zacatia konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. ( [42]42 ) 71. 3F vsak musí preukázat, ze splna kritérium aktívnej legitimácie podla rozsudku Plaumann. ( [43]43 ) Samotná moznost, ze 3F (ako zástupca zamestnancov konecných príjemcov pomoci) by mohol preukázat, ze jeho právo predlozit pripomienky pocas konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES bolo poskodené rozhodnutím Komisie nezacat konanie, postacuje len na to, aby bol individualizovaný ako "dotknutá osoba" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 72. Údajné odmietnutie procesných práv nepostacuje na individualizáciu 3F na základe kritéria aktívnej legitimácie podla rozsudku Plaumann. ( [44]44 ) 73. Z tohto dôvodu je potrebné druhý odvolací dôvod odmietnut. Tretí odvolací dôvod 74. Vo svojom tretom odvolacom dôvode 3F tvrdí, ze Súd prvého stupna v bode 37 svojho uznesenia nesprávne uplatnil judikatúru vychádzajúcu z rozsudku Plaumann tým, ze vyhlásil, ze skutocnost, ze pomoc bola prevedená na jej konecných príjemcov (majitelov lodí) prostredníctvom znízenia hrubých miezd, je nedostatocná na preukázanie osobnej dotknutosti 3F. 75. 3F tvrdí, ze podla rozsudku Súdneho dvora vo veci ARE je odborový zväz osobne dotknutý v rozsahu, v akom je postavenie jeho clenov na trhu podstatne ovplyvnené danovými opatreniami. ( [45]45 ) Aj ked Súdny dvor v tomto rozsudku odkazuje na "hospodárske subjekty", ( [46]46 ) za ktoré sa vo vseobecnosti povazujú podniky, 3F tvrdí, ze pracovníci, ktorých zastupuje, sa mohli rovnako povazovat za hospodárske subjekty, a to vzhladom na osobitnú pozornost, ktorá je im venovaná v usmerneniach z roku 1997. 76. Komisia tvrdí, ze je potrebné odlisovat prejednávanú vec od veci ARE. Táto zaloba sa týka rozhodnutia Komisie nezacat konanie vo veci formálneho zistovania na základe clánku 88 ods. 2 ES, zatial co vec ARE sa týkala druhého rozhodnutia prijatého v nadväznosti na konanie vo veci formálneho zistovania, ktorého výsledkom bolo prvé rozhodnutie konstatujúce nezákonnost pôvodnej schémy pomoci. Okrem toho, na rozdiel od skutkových okolností veci ARE, sa skutkové okolnosti tejto zaloby netýkajú situácie priamej pomoci a zalobu o neplatnost nepodali priami konkurenti konecných príjemcov pomoci. 77. Komisia vo svojom poslednom tvrdení uvádza, ze clenovia 3F sa nemôzu povazovat za "hospodárske subjekty" v zmysle rozsudku ARE, ani za priamych konkurentov majitelov lodí, ktorí v konecnom dôsledku vyuzívajú pomoc na základe svojej moznosti znízit hrubé mzdy. Komisia tvrdí, ze ak by sa mali povazovat za priamych konkurentov, clenovia 3F by boli v rovnakom postavení ako polnohospodári vo veci ARE, a ich zaloba by bola neprípustná priblizne z rovnakých dôvodov, pretoze vsetci námorníci Spolocenstva by sa mohli povazovat za konkurentov majitelov lodí (nielen dánski námorníci, ktorých zastupuje 3F). ( [47]47 ) 78. Podla môjho názoru mozno z konstatácie Súdu prvého stupna v bode 37 napadnutého uznesenia vyvodit dva závery. 79. Po prvé Súd prvého stupna zastával názor, ze námorníci zastúpení 3F neboli konkurentmi majitelov lodí, ktorí sú konecnými príjemcami pomoci. Toto tvrdenie nepovazujem za nijako rozporuplné. Ak by námorníci 3F boli konkurentmi majitelov lodí, nachádzali by sa v podobnom postavení ako je postavenie polnohospodárov vo veci ARE a neboli by aktívne legitimovaní z dôvodu nedostatku osobného záujmu. Súhlasím teda s tvrdením Komisie, ze 3F nemôze na tomto základe preukázat svoju aktívnu legitimáciu. 80. Po druhé, ak sa zvýhodnenie, ktoré z toho vyplýva pre majitelov lodí, na nich prevedie prostredníctvom moznosti znízenia hrubej mzdy, potom pociatocné zvýhodnenie získavajú samotní námorníci. ( [48]48 ) 81. Po tom, co Súd prvého stupna uznal toto pociatocné zvýhodnenie, mal podla môjho názoru následne posúdit, ci sútazné postavenie týchto námorníkov, ktorí sú clenmi 3F, bolo narusené v porovnaní s námorníkmi, ktorí nie sú jeho clenmi. To vsak nevykonal. ( [49]49 ) 82. V dôsledku toho vyvodzujem, ze je potrebné tretiemu odvolaciemu dôvodu vyhoviet v rozsahu, v ktorom Súd prvého stupna nepreskúmal úcinok pomoci na postavenie clenov 3F v porovnaní s ostatnými námorníkmi. O stvrtom odvolacom dôvode 83. V bodoch 38 az 40 napadnutého uznesenia Súd prvého stupna zastával názor, ze 3F nemôze preukázat svoju aktívnu legitimáciu z toho dôvodu, ze mohli byt priamo dotknuté jeho vlastné záujmy ako vyjednávaca. V tejto súvislosti rozlisoval medzi postavením 3F a postaveniami zalobcov vo veciach Van der Kooy ( [50]50 ) (Landbouwschap) a CIRFS ( [51]51 ) (International Rayon a Synthetic Fibre Committee). 84. 3F tvrdí, ze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze takto rozlisoval a dospel k záveru, ze 3F nemôze preukázat aktívnu legitimáciu na tomto základe. V tejto súvislosti 3F nevykladá tieto veci ako výnimocné prípady, v ktorých bol konstatovaný osobný záujem, ale ako dva úplne odlisné príklady sirsej zásady, a to, ze postavenie zdruzenia je odlisné a individualizované, pokial zohráva osobitnú úlohu pri udelovaní pomoci alebo pre stanovení podmienok, za ktorých sa bude pomoc poskytovat. 85. Ak tieto veci stanovujú takúto zásadu, tvorí úloha 3F ako vyjednávaca kolektívnych zmlúv -- vrátane vyjednávaní pracovných podmienok jeho clenov -- s majitelmi lodí, ktorí sú konecnými príjemcami pomoci, súcast mechanizmu presunu pomoci na jej konecných príjemcov. 3F z tohto návrhu vyvodzuje tri samostatné tvrdenia. 86. 3F najskôr tvrdí, ze z tohto dôvodu zohráva rovnakú úlohu ako Landbouwschap vo veci Van der Kooy a malo by sa mu priznat rovnaké postavenie, takze by mohol preukázat aktívnu legitimáciu na základe skutocnosti, ze jeho úloha ako vyjednávaca bola nepriaznivo zasiahnutá. ( [52]52 ) 87. Komisia tvrdí, ze 3F nie je -- na rozdiel od Landbouwschap vo veci Van der Kooy -- úzko spojený s pomocou dotknutou v napadnutom rozhodnutí a nevyjednával spôsob, akým sa pomoc poskytne od státu na konecných príjemcov. 3F je len jedným z mnohých odborových zväzov, ktorých niektorí clenovia sú námorníci. Nenachádza sa v takej faktickej situácii, ktorá by ho odlisovala od vsetkých ostatných osôb. 88. Druhým tvrdením 3F je, ze aj ked pripústa, ze pri vyjednávaní usmernení z roku 1997 nezohrával ziadnu úlohu, pri ich uplatnovaní chránil svojich clenov, ktorí tvoria osobitnú skupinu, ktorá je obzvlást chránená týmito usmerneniami. Chybný výklad usmernení z roku 1997 (ktorý je podla tvrdenia 3F chybný v tom, ze sa predmetná pomoc povazovala za zlucitelnú so spolocným trhom) nepriaznivo zasiahol 3F a jeho clenov. V dôsledku toho, aj ked skutocnost, ze podal Komisii staznost nepostacuje na to, aby bol aktívne legitimovaný, 3F (ako zalobca vo veci CIRFS) je aktívne legitimovaný na to, aby pozadoval zabezpecenie ochrany svojich clenov podla usmernení z roku 1997. 89. Komisia odpovedá na toto druhé tvrdenie 3F tak, ze aktívna legitimácia zalobcu vo veci CIRFS vyplývala z jeho postavenia ako partnera v rokovaní s Komisiou, pokial ide o pomoc v dotknutom odvetví. Súd prvého stupna teda správne odlísil túto vec od prejednávanej veci. Komisia dodáva, ze ak by sa 3F povazovat za aktívne legitimovaného na úcely "kontroly uplatnovania" usmernení z roku 1997, vázne by to ohrozilo poziadavku osobného záujmu. 90. Tretím tvrdením 3F je, ze zohrával urcitú úlohu vyjednávaca, aj ked bol neúspesný, aby dánska vláda nezaviedla dotknuté danové opatrenie. 91. Komisia odpovedá, ze 3F len predlozil námietky proti danovým opatreniam, ktoré zaviedla dánska vláda. Tieto opatrenia nevyjednával. Nemozno ho teda z týchto dôvodov kvalifikovat ako vyjednávaca. 92. Dalej sa budem postupne zaoberat kazdým z tvrdení 3F. 93. 3F sa snazí po prvé preukázat, ze veci Van der Kooy a CIRFS ilustrujú sirsie pravidlo. 94. Skutkové okolnosti, ktoré sú základom týchto vecí, sa nepochybne dost odlisujú. Vo veci Van der Kooy zastupoval Landbouwschap organizácie pestovatelov pri vyjednávaniach sadzieb plynu s holandskou vládou. Bol tiez stranou dohody o sadzbách a zohrával aktívnu úlohu v konaní vo veci formálneho zistovania, ktoré Komisia vykonávala podla clánku 88 ods. 2 ES. Vo veci CIRFS bol Medzinárodný výbor pre umelý hodváb a syntetické vlákna partnerom pri prijímaní usmernení. Podal tiez zaloby súvisiace s politikou restrukturalizácie odvetvia, a -- ako Landbouwschap vo veci Van der Kooy -- predlozil pripomienky v priebehu konania vo veci formálneho zistovania. Tieto obe organizácie sa povazovali za aktívne legitimované na podanie zaloby proti rozhodnutiam Komisie na súdoch Spolocenstva. ( [53]53 ) 95. Som pripravená uznat, ze tieto dve veci nie sú skutocne výnimocné, ale prestavujú skôr príklady vseobecnejsej zásady, podla ktorej zalobca, ktorý je schopný preukázat, ze predmetná pomoc ovplyvnila jeho postavenie ako vyjednávaca, môze preukázat aktívnu legitimáciu ( [54]54 ) bez ohladu na to, ci Komisia zacala alebo nezacala konanie vo veci formálneho zistovania. Podla môjho názoru nie je tento osobitný spôsob preukázania osobnej dotknutosti nijako nezlucitelný s kritériom definovaným v rozsudku Plaumann. ( [55]55 ) Okrem iného sa mi zdá, ze okolnosti súvisiace s prístupom k spravodlivosti, ako aj so sociálnou politikou, výrazne svedcia v prospech takéhoto prístupu. Budem sa teda zaoberat posúdením spôsobov, ktorými podla tvrdenia 3F táto pomoc ovplyvnila jeho postavenie ako vyjednávaca. 96. Aj ked 3F môze ako vyjednávac kolektívnych zmlúv zohrávat úlohu pri prevode pomoci na majitelov lodí ( [56]56 ), nijak nerozhoduje o danových úlavách, ktoré boli pôvodne priznané námorníkom platiacim dane. V tejto súvislosti nie je vyjednávacom. ( [57]57 ) 97. Z týchto dôvodov nesúhlasím s prvým tvrdením 3F. 98. Po druhé, 3F sa nemôze podla môjho názoru povazovat za "vyjednávaca", pokial ide o usmernenia z roku 1997. Nezohrával ziadnu úlohu pri ich vyjednávaní, a nemôze byt teda na základe tohto dôvodu aktívne legitimovaný. Okrem iného, tvrdenie 3F, podla ktorého sa snazil chránit svojich clenov pred chybným výkladom usmernení, jeho postavenie nemení. Kedze 3F nemal osobitnú úlohu pri tvorbe samotných usmernení z roku 1997, nemôze tvrdit, ze usiluje o svoju ochranu a ochranu svojich clenov tým, ze ziada Komisiu, aby zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES (aby zabezpecila riadne uplatnovanie usmernení) bez toho, aby preukázal, ze jeho sútazné postavenie, alebo sútazné postavenie jeho clenov bolo poskodené. 99. Druhé tvrdenie 3F teda nie je nezávislým dôvodom odôvodnujúcim aktívnu legitimáciu, ale naopak závisí od toho, ci 3F preukáze nepriaznivý vplyv na jeho sútazné postavenie alebo na sútazné postavenie svojich clenov. K tomu môze dôjst len v prípade, ak by 3F mohol preukázat takýto vplyv. ( [58]58 ) 100. Vo svojom poslednom tvrdení 3F na podporu svojho stvrtého odvolacieho dôvodu namieta proti danovému opatreniu na vnútrostátnej úrovni. Komisia vo svojom vyjadrení uviedla, ze úplné spochybnovanie opatrenia je nezlucitelné s tvrdením, ze sa 3F zúcastnil na vyjednávaniach, ktoré viedli k zavedeniu tohto opatrenia. Komisia vsak bola na pojednávaní radikálnejsia, a uviedla, ze bez ohladu na stupen úcasti odborového zväzu na legislatívnom procese na vnútrostátnej úrovni, odborový zväz nikdy nebude môct na jeho základe nadobudnút aktívnu legitimáciu, aby mohol napadnút rozhodnutie Komisie nezacat konanie vo veci formálneho zistovania na základe clánku 88 ods. 2 ES. Komisia uviedla, ze najvhodnejsím spôsobom bolo napadnút pomoc pred vnútrostátnymi súdmi a následne polozit Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázkou podla clánku 234 ES. 101. Nesúhlasím s tým, ze odborový zväz, ktorý sa aktívne zúcastnuje na vyjednávaniach týkajúcich sa rezimu pomoci na vnútrostátnej úrovni, hoci nakoniec nezabráni nadobudnutiu úcinnosti tohto rezimu, nemôze napadnút rozhodnutie Komisie nezacat konanie vo veci formálneho zistovania, (a namiesto toho je povinný vyuzit zdlhavú a menej istú cestu konania pred vnútrostátnymi súdmi a prejudiciálneho konania). ( [59]59 ) 102. Ak vsak predmetný odborový zväz len preukázal, ze vzniesol formálne námietky, neznamená to, ze bol vyjednávac. Posúdenie toho, ci zalobca predlozil dostatocné dôkazy na podporu svojho tvrdenia, ze je vyjednávac, prislúcha Súdu prvého stupna. 103. V prejednávanej veci Súd prvého stupna zistil skutkovú okolnost, ( [60]60 ) ze 3F nepreukázal, ze by s dánskou vládou vyjednával prijatie danových opatrení. Toto skutkové zistenie nemozno pri neexistencii zalobného dôvodu vychádzajúceho zo skreslenia dôkazu spochybnit. 104. Z vyssie uvedených dôvodov by som zamietla stvrtý odvolací dôvod zalobcu. Konecné rozhodnutie o prípustnosti 105. Podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora môze Súdny dvor, ak zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna, rozhodnút o spore s konecnou platnostou, ak to stav konania dovoluje. 106. Podla môjho názoru 3F preukázal, ze Súd prvého stupna sa dopustil neprávneho právneho posúdenia tým, ze nepreskúmal, ci postavenie clenov 3F bolo poskodené dotknutou pomocou. 107. Preukázal 3F dostatocným spôsobom, ze sa mu mala priznat aktívna legitimácia ako zalobcovi pred Súdom prvého stupna? 108. Po preskúmané písomností predlozených Súdnemu dvoru a Súdu prvého stupna sa mi zdá, ze tvrdenie 3F, podla ktorého bolo sútazné postavenie poskodené, je neplatné. 109. Napadnuté opatrenia majú formu úlavy na dani. 110. Námorník môze získat úlavu na dani len v prípade, ak je povinný platit dan z príjmu. V dôsledku toho len námorníci, ktorí sú povinní platit dane, majú prospech z opatrení, ktoré majú byt podla 3F preskúmané Komisiou. 111. Usmernenia Spolocenstva z roku 1997 konkrétne vymedzujú "námorníkov Spolocenstva" ako námorníkov, ktorí podliehajú danovej povinnosti v niektorom clenskom státe Spolocenstva. Skupina námorníkov, ktorí majú prospech z dotknutých opatrení je teda, ako Komisia správne zdôraznila, totozná so skupinou námorníkov, ktorú chránia usmernenia Spolocenstva. 112. Z toho vyplýva, ze sútazné postavenie námorníkov, ktorí sú clenmi 3F, v porovnaní s námorníkmi, ktorí nie sú námorníkmi Spolocenstva v zmysle usmernení Spolocenstva, nemôze byt poskodené predmetným opatrením pomoci. 113. V dôsledku toho, hoci sa domnievam, ze prvý a tretí odvolací dôvod sú dôvodné, Súdny dvor by vsak podla môjho názoru mal zalobu zamietnut ako neprípustnú. O trovách 114. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 115. Komisia pozadovala náhradu trov konania. Kedze sa domnievam, ze zalobca by nemal mat vo veci úspech, je potrebné tejto ziadosti vyhoviet. Návrh 116. Preto navrhujem, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnuté uznesenie, -- vyhlásil zalobu za neprípustnú, -- zaviazal 3F na náhradu trov konania. __________________________________________________________________ ( [61]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [62]2 ) Predtým známy pod skratkou SID a ako taký uvedený v uznesení Súdu prvého stupna. Avsak v dôsledku toho, ze odborový zväz bol známy pod oznacením 3F v okamihu, ked bolo podané toto odvolanie, v záujme jasnosti uvádzam zalobcu v týchto návrhoch pod oznacením "3F". ( [63]3 ) K(2002) 4370 v konecnom znení, dalej len "napadnuté rozhodnutie". ( [64]4 ) Postupy preskúmania státnej pomoci sú definované v nariadení Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúcom podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([65]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). Clánok 93 Zmluvy je teraz po precíslovaní clánok 88 ES. ( [66]5 ) Ú. v. ES C 205, s. 5. Tieto usmernenia nahradili usmernenia z roku 1989 [SEC(89) 921 v konecnom znení], ktoré mali dva hlavné ciele, a to údrzbu lodí pod vlajkami Spolocenstva a najvyssiu moznú zamestnanost námorníkov Spolocenstva. ( [67]6 ) Zákon c. 408 z 1. júla 1988, ktorý nadobudol úcinnost (Lovtidende, cast A, ). ( [68]7 ) Inými slovami mzdové podmienky, ktoré sa uplatnujú v tretích krajinách a ktoré prakticky vo vseobecnosti znamenajú nizsiu odmenu nez je odmena, ktorá by bola poskytnutá námorníkom z clenských státov Európskej únie. ( [69]8 ) Zákony c. 361 az 364 z 1. júla 1988, ktoré nadobudli úcinnost (Lovtidende, cast A, ). ( [70]9 ) Body 21 az 26 napadnutého uznesenia. Týmito pripomienkami sa dalej zaoberám v bodoch 26 az 49. ( [71]10 ) Rozsudok z 15. júla 1963, 25/62, Zb. s. 197. ( [72]11 ) Súd prvého stupna tu odkazuje na rozsudok ATM/Komisia z 18. decembra 1997, [73]T-178/94, Zb. s. II-2529, bod 63. ( [74]12 ) Pokial ide o neuplatnitelnost clánkov 3 písm. g) a 81 ES na kolektívne zmluvy, Súd prvého stupna uviedol rozsudok Albany z 21. septembra 1999, [75]C-67/96, Zb. s. I-5751, body 52 az 60. ( [76]13 ) Tento bod je základom prvého odvolacieho dôvodu odvolatela; pozri dalej bod 22. ( [77]14 ) Tento bod je základom druhého odvolacieho dôvodu odvolatela; pozri dalej bod 23. ( [78]15 ) Tento bod je základom tretieho odvolacieho dôvodu odvolatela; pozri dalej bod 24. ( [79]16 ) Súd prvého stupna tu odkazoval na rozsudok z 2. februára 1988, Van der Kooy a i./Komisia, 67/85, 68/85 a 70/85, (Zb. s. 219, body 21 az 24), a rozsudok z , Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia (C-106/98 P, Zb. s. I-3659, bod 43). ( [80]17 ) Súd prvého stupna tu odkazoval na rozsudky z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia (C-313/90, body 29 a 30), a Comité d'entreprise de la Société française de production, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 44. ( [81]18 ) Tieto body predstavujú základ stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatela, pozri dalej bod 25. ( [82]19 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 12. ( [83]20 ) Rozsudok z 13. decembra 2005, Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, nazývaný "ARE", C-78/03 P, Zb. s. I-10737. ( [84]21 ) Aj ked zaloba na Súde prvého stupna smerovala len k zruseniu napadnutého rozhodnutia, prvý zalobný dôvod zalobcu bol procesnej povahy a Súd prvého stupna ho povazoval návrh smerujúci predovsetkým k ochrane procesných práv 3F. Na úcely tohto odvolania budem postupovat rovnako. ( [85]22 ) Na rozdiel od velkého mnozstva judikatúry týkajúcej sa stanovenia aktívnej legitimácie v prípade, ak Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES a rozhodnutie vydané v tomto konaní bolo napadnuté. ( [86]23 ) V samotnom napadnutom uznesení v skutocnosti existuje urcitá nejasnost, pokial ide o urcenie kritéria aktívnej legitimácie, ktoré sa má uplatnovat; porovnaj bod 28 s bodmi 27 a 30. ( [87]24 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, bod 107. Táto formulácia bola nakoniec prevzatá v rozsudku z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, nazývanom "BAA" (C-487/06 P, Zb. s. I-10505, bod 27). ( [88]25 ) Clánok 88 ods. 1 ES. ( [89]26 ) Rozsudok z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 23 a nasl. ( [90]27 ) Rozsudok z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [91]C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 17 a nasl. ( [92]28 ) Rozsudok zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, 323/82, Zb. s. 3809, bod 16. ( [93]29 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, body 34 az 37. ( [94]30 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 24. ( [95]31 ) Pozri najmä body 25 az 30 a bod 35. ( [96]32 ) Zalobca sa v tejto súvislosti opieral o zalobné dôvody, ktoré sú velmi podobné tým, ktorých sa na Súde prvého stupna dovolával 3F. ( [97]33 ) Bod 37 rozsudku. ( [98]34 ) Pozri najmä bod 37 rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna konstatoval -- ked skúmal vhodné kritérium aktívnej legitimácie, ktoré sa má uplatnit na zalobcu -- ze "BAA" sa neuspokojila s tým, ze napadla odmietnutie tejto institúcie zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ale tiez spochybnila dôvodnost sporného rozhodnutia (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Bod 76 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi, tento výklad zjavne podporuje. ( [99]35 ) Pozri napríklad FRIEDENSKÖLD, E.: Locus Standi in Article 88(2) EC cases: No cure for the Plaumann blues I, a SCHMAUCH, M., Locus Standi and Article 88(3): No cure for the Plaumann blues II. In: European Law Reporter 1/2008, s. 17. Pokial viem, doposial neboli uverejnené ziadne komentáre k rozsudku BAA. ( [100]36 ) Body 68 az 76. ( [101]37 ) Bod 71 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci BAA. ( [102]38 ) Komisia by teda mohla prijat nové rozhodnutie, pricom by si zachovala volnú úvahu v súvislosti s predbezným posúdením predmetného opatrenia. Ak by bolo rozhodnutie zrusené z dôvodu tazkostí spocívajúcich v posúdení pomoci Komisiou, Komisia by bola povinná preukázat, aj ked by mohla rozhodnút o nezacatí konania vo veci formálneho zistovania, ze pretrvávajúce tazkosti boli prekonané. ( [103]39 ) Rozsudok ARE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 70. ( [104]40 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 12. ( [105]41 ) Body 59 a 60. ( [106]42 ) Takto mozno logicky vykladat rozsudok Súdu prvého stupna (potvrdený Súdnym dvorom) v rozsudku Comité d'entreprise de la Société française de Production, uz citovanom v poznámke pod ciarou 16, v ktorom uviedol, ze subjekty zastupujúce zamestnancov podniku môzu ako dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES predlozit Komisii pripomienky k posúdeniam sociálnej povahy. ( [107]43 ) Kritérium, ktoré má jasne vyssiu hranicu, pozri vyssie body 28 a 31. ( [108]44 ) Pozri rozsudok Comité d'entreprise de la Société française de Production, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, body 50 az 53, prevzatý rozsudkom Súdu prvého stupna v bodoch 41 a 42. ( [109]45 ) Bod 70 rozsudku. ( [110]46 ) Bod 72 rozsudku. ( [111]47 ) Bod 72 rozsudku. ( [112]48 ) Kedze predmetní námorníci mali moznost pozadovat pri nizsej hrubej mzde rovnakú cistú mzdu stali sa konkurencieschopnejsí. ( [113]49 ) Tento prístup zodpovedá záveru Súdu prvého stupna v bode 32 napadnutého uznesenia. 3F vsak napadol tento záver vo svojom prvom odvolacom dôvode, ktorému by sa podla môjho názoru malo vyhoviet. Pozri vyssie body 62 az 65. ( [114]50 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 16. ( [115]51 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 17. ( [116]52 ) 3F sa rovnako snazí odlísit svoje postavenia od postavenia zalobcu vo veci Comité d'entreprise de la Société française de Production na základe toho, ze sútazné postavenie clenov 3F je v skutocnosti ovplyvnené pomocou. Dalej preskúmam toto tvrdenie v bodoch 105 az 113. ( [117]53 ) Pozri rozsudky Van der Kooy, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 25, a CIRFS, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 30. ( [118]54 ) Ako navrhuje Súd prvého stupna v bode 38 napadnutého uznesenia. ( [119]55 ) Ak to Súdny dvor a contrario nepovazuje za vseobecnú zásadu, rozdiely v postavení 3F a v okolnostiach vo veci Van der Kooy, ako aj vo veci CIRFS, by podla môjho názoru bránili tomu, aby 3F preukázal analogicky s týmito vecami svoju aktívnu legitimáciu. ( [120]56 ) Prostredníctvom moznosti poskytnutej majitelom lodí na základe predmetného danového opatrenia znízit hrubé mzdy pri zachovaní cistých miezd. ( [121]57 ) Tvrdenie 3F, podla ktorého bola jeho úloha vyjednávaca kolektívnych zmlúv poskodená pomocou, je skúmané dalej v bodoch 105 az 113. ( [122]58 ) Pozri podobne dalej body 105 az 113. ( [123]59 ) V tejto súvislosti úplne súhlasím s pripomienkami, ktoré formuloval generálny advokát Jacobs v bodoch 37 az 49 svojich návrhoch vo veci Unión de Pequeńos Agricultores (rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2002, C-50/00 P, Zb. s. I-6677); prístup k Súdnemu dvoru prostredníctvom vnútrostátneho súdu a prejudiciálna otázka na základe clánku 234 ES úplne nenahradzuje prístup podla clánku 230 ES. ( [124]60 ) V bode 40 napadnutého uznesenia. References 1. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0001 62. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0002 63. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0003 64. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0004 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 66. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0005 67. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0006 68. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0007 69. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0008 70. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0009 71. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0010 72. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0011 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0178&locale=SK 74. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0012 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0067&locale=SK 76. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0013 77. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0014 78. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0015 79. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0016 80. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0017 81. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0018 82. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0019 83. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0020 84. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0021 85. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0022 86. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0023 87. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0024 88. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0025 89. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0026 90. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0027 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 92. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0028 93. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0029 94. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0030 95. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0031 96. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0032 97. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0033 98. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0034 99. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0035 100. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0036 101. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0037 102. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0038 103. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0039 104. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0040 105. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0041 106. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0042 107. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0043 108. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0044 109. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0045 110. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0046 111. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0047 112. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0048 113. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0049 114. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0050 115. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0051 116. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0052 117. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0053 118. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0054 119. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0055 120. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0056 121. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0057 122. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0058 123. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0059 124. file:///tmp/lynxXXXXFLvsZA/L96387-2698TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700596701-E0060