NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 5. júna 2008 ( [1]1 ) Vec C-295/07 P Komisia Európskych spolocenstiev proti Département du Loiret "Odvolanie -- Státna pomoc -- Preferencná cena pozemku -- Rozhodnutie Komisie -- Vymáhanie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom -- Aktualizovaná hodnota pomoci -- Zlozená úroková sadzba -- Nedostatok odôvodnenia -- Zrusenie v celom rozsahu -- Prípustnost" I -- Úvod 1. Súd prvého stupna rozsudkom z 29. marca 2007 vo veci Département du Loiret/Komisia, T-369/00 ( [2]2 ) (dalej len "napadnutý rozsudok"), zrusil rozhodnutie Komisie 2002/14/ES z 12. júla 2000 o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech Scott Paper SA/Kimberly-Clark ( [3]3 ) [neoficiálny preklad] (dalej len "sporné rozhodnutie"). 2. Svojím odvolaním podaným na Súdny dvor Komisia navrhuje zrusenie napadnutého rozsudku. II -- Skutkové okolnosti a sporné rozhodnutie 3. Predmetná vec sa týka predaja pozemku v roku 1987 francúzskymi verejnými orgánmi za preferencnú cenu súkromnej spolocnosti Scott. Tento pozemok sa pouzil na výstavbu závodu na výrobu papiera. Spolocnost Kimberly-Clark Corp. kúpila v roku 1996 spolocnost Scott a v roku 1998, po tom, co rozhodla o zatvorení závodu, predala tento závod aj s príslusným pozemkom spolocnosti Procter & Gamble. 4. Spolocnosti Scott bola tiez poskytnutá preferencná sadzba na úcely výpoctu asanacného poplatku. Táto konkrétna výhoda vsak nie je predmetom prejednávanej veci. 5. Komisia v spornom rozhodnutí vyhlásila nezlucitelnost vyssie uvedených zvýhodnení so spolocným trhom a stanovila povinnost vrátit pomoc, ktorá im zodpovedá. 6. Výrok sporného rozhodnutia je formulovaný takto: "Clánok 1 Státna pomoc vo forme preferencnej ceny pozemku a preferencnej sadzby asanacného poplatku, ktorú Francúzsko poskytlo v prospech spolocnosti Scott vo výske 39,58 milióna FRF (6,03 milióna eur) alebo v aktualizovanej hodnote 80,77 milióna FRF (12,3 milióna eur), je, pokial ide o preferencnú cenu pozemku a vo výske, ktorú francúzske orgány musia urcit podla metódy výpoctu stanovenej Komisiou a v súvislosti s druhým prvkom, nezlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1. Francúzsko prijme vsetky potrebné opatrenia na to, aby príjemca pomoci uvedenej v clánku 1, ktorá uz bola protiprávne poskytnutá, túto pomoc vrátil. 2. Vrátenie sa v súlade s postupmi vnútrostátneho práva, pokial umoznujú okamzitý a úcinný výkon predmetného rozhodnutia, uskutocní bez odkladu. Pomoc, ktorá sa má vrátit, zahrna úroky odvtedy, ako bola daná k dispozícii príjemcovi, az do jej vrátenia. Úroky sa vypocítajú na základe referencnej sadzby pouzívanej na výpocet ekvivalentu subvencie v rámci pomoci na regionálne úcely." [neoficiálny preklad] III -- Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 7. Sporné rozhodnutie bolo predmetom dvoch oddelených zalôb podaných pred Súdom prvého stupna, z ktorých jednu podala spolocnostou Scott (vec T-336/00) a druhú Département du Loiret (vec T-369/00). V tejto druhej veci vsak spolocnost Scott vstúpila do konania na podporu Département du Loiret. 8. Rozsudkom, ktorým sa rozhodlo vo veci T-336/00, Súd prvého stupna zrusil "clánok 2 rozhodnutia... v rozsahu, v akom sa týka pomoci poskytnutej vo forme preferencnej ceny pozemku uvedenej v jeho clánku 1". ( [4]4 ) Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie vo veci C-290/07 P. 9. V rozsudku, ktorý je napadnutý v predmetnej veci, vsak Súd prvého stupna zrusil sporné rozhodnutie "v rozsahu, v akom sa týka pomoci poskytnutej vo forme preferencnej ceny pozemku uvedenej v jeho clánku 1". ( [5]5 ) 10. Konkrétnejsie, Súd prvého stupna sa obmedzil na preskúmanie jedného z dôvodov nezákonnosti vznesených zalobkynou, a to nedostatku odôvodnenia, pokial ide o volbu Komisie aktualizovat hodnotu pomoci ulozením povinnosti zaplatit zlozené úroky namiesto jednoduchých úrokov. 11. Súd prvého stupna predovsetkým uviedol, ze sporné rozhodnutie výslovne nehovorí o pouzití tejto metódy výpoctu úrokov ani túto volbu neodôvodnuje. Kedze podla neho z toho nevyplýva, ze by Komisia v danom období bezne uplatnovala zlozené úroky, Súd prvého stupna sa domnieval, ze pouzitie zlozených úrokov predstavuje prvý prejav inovatívneho postupu Komisie, ktorý preto mal byt nálezite odôvodnený. Z tohto jediného dôvodu Súd prvého stupna sporné rozhodnutie zrusil. IV -- Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 12. Komisia Európskych spolocenstiev podala 21. júna 2007 odvolanie proti rozsudku T-369/00. 13. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu, -- rozhodol s konecnou platnostou o odvolaní tak, ze zamietne vsetky výhrady týkajúce sa sporného rozhodnutia, prípadne vrátil vec Súdu prvého stupna a -- zaviazal úcastníka konania, proti ktorému smeruje odvolanie, na náhradu vsetkých trov konania vrátane trov konania vedeného pred Súdom prvého stupna a aby zaviazal spolocnost Scott, ktorá vstúpila do konania na podporu Département du Loiret, znásat vlastné trovy. 14. Département du Loiret a spolocnost Scott navrhujú, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. V -- Právna analýza 15. Komisia na podporu svojho odvolania uvádza osem odvolacích dôvodov. 16. V prvom odvolacom dôvode Komisia uvádza, ze rozhodnutie je odôvodnené dostatocne, ak jednoduchý matematický výpocet umoznuje urcit, aká metóda výpoctu bola pouzitá. 17. V druhom odvolacom dôvode uvádza, ze pouzitie zlozenej úrokovej sadzby vyplýva implicitne z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 18. Tretí odvolací dôvod sa zakladá na údajnom protiprávnom prenesení dôkazného bremena Súdom prvého stupna v súvislosti s postupom Komisie pri výpocte úrokov. 19. Vo stvrtom odvolacom dôvode Komisia uvádza, ze nebola povinná preverit, ci v case vydania príkazu na vrátenie pomoci plynula príjemcovi zo státnej pomoci dalsia výhoda. 20. V piatom odvolacom dôvode uvádza, ze napadnutý rozsudok sa nezakladá na ziadnom dôkaze a ze doslo k preneseniu dôkazného bremena v súvislosti s predajnou cenou pozemku spolocnosti Procter & Gamble. 21. Siesty odvolací dôvod sa zakladá na tvrdení, podla ktorého predajná cena týkajúca sa predaja, ku ktorému doslo jedenást rokov po poskytnutí pomoci, nie je relevantná na urcenie výsky tejto pomoci. 22. V siedmom odvolacom dôvode Komisia rozvíja argument, podla ktorého sa otázka o úrokoch, ktoré treba uplatnit pri vymáhaní státnej pomoci, v kazdom prípade týka práva Spolocenstva, a nie vnútrostátneho práva. 23. Nakoniec v ôsmom odvolacom dôvode uvádza, ze konstatovanie nezákonnosti v súvislosti s uplatnenými úrokmi by v kazdom prípade neodôvodnilo zrusenie sporného rozhodnutia v celom rozsahu a ze Súd prvého stupna mal na základe toho zrusit toto rozhodnutie nanajvýs ciastocne. 24. Hned na úvod uvádzam, ze podla môjho názoru je prvých sedem dôvodov Komisie nekonzistentných, a preto by im len tazko bolo mozné vyhoviet. Naopak, ôsmy dôvod prinása viacero relevantných problémov, ktorých rieseniu bude potrebné venovat osobitnú pozornost pre rozhodnutie v predmetnej veci. V kazdom prípade pristúpim teraz kvôli úplnosti k oddelenému preskúmaniu jednotlivých dôvodov. Dodrzím poradie, ktoré si zvolila Komisia, a preto preskúmam najprv dôvody, ktoré by v prípade, ze by boli prijaté, viedli k zruseniu napadnutého rozsudku v celom rozsahu. Ôsmy dôvod, ktorý preskúmam ako posledný, by totiz v prípade, ze by bol prijatý, mal sám osebe za následok iba ciastocné zrusenie rozhodnutia Súdu prvého stupna. A -- O prvom odvolacom dôvode, podla ktorého "rozhodnutie je dostatocne odôvodnené, ak jednoduchý matematický výpocet umoznuje urcit, aká metóda výpoctu bola pouzitá" 1. Tvrdenia úcastníkov konania 25. Komisia predovsetkým uvádza, ze rozhodnutie je dostatocne odôvodnené, ak jednoduchý matematický výpocet umoznuje urcit, aká metóda výpoctu bola pouzitá. 26. Podla názoru Département du Loiret a spolocnosti Scott je tento odvolací dôvod neúcinný, kedze Súd prvého stupna rozhodnutie nezrusil preto, lebo nebolo mozné pochopit technický postup, ktorý bol základom urcenia úrokov, ale jednoducho preto, lebo Komisia nálezite neodôvodnila svoju volbu uplatnit zlozené úroky namiesto jednoduchých úrokov. 2. Posúdenie 27. Pri vysvetlení predmetného dôvodu Komisia cituje bod 36 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna uvádza, ze je potrebné vykonat niektoré matematické úvahy, aby bolo mozné pochopit, v dôsledku nedostatocného objasnenia tohto bodu Komisiou, ze Komisia pouzila na výpocet aktualizovanej hodnoty pomoci systém zlozených úrokov. Ak má teda Komisia skutocne v úmysle namietat iba proti tejto výhrade Súdu prvého stupna, zdá sa mi zrejmé, ze tvrdenie Département du Loiret a spolocnosti Scott je správne a ze tento dôvod musí byt vyhlásený za neúcinný. ( [6]6 ) 28. Súd prvého stupna totiz nezalozil svoje konstatovanie nezákonnosti na nedostatku údajov zo strany Komisie o type matematického vzorca, ktorý bol pouzitý na výpocet úrokov. Súd prvého stupna povazoval za nedostatok sporného rozhodnutia naopak skutocnost, ze Komisia neuviedla, preco sa rozhodla, prerusiac odlisnú prax, pouzit tento vzorec. Práve citovaný bod 36 napadnutého rozsudku totiz uvádza, ze "Komisia neuvádza ziadne dôvody, pre ktoré uplatnila zlozenú sadzbu namiesto jednoduchej sadzby". 29. Na druhej strane, aj keby sa pripustilo, ze Komisia chcela na základe tohto dôvodu tvrdit, ze samotná moznost vyvodit uplatnený matematický vzorec predstavuje postacujúce odôvodnenie dôvodu, pre ktorý bol daný vzorec vybratý, je úplne zrejmé, ze tento dôvod by bol nedôvodný. Volba uplatnit zlozené úroky namiesto jednoduchých úrokov nie je operáciou, ktorá je sama osebe odôvodnená. 30. Na základe toho sa domnievam, ze prvý odvolací dôvod nemozno prijat. B -- O druhom odvolacom dôvode, podla ktorého "pouzívanie zlozenej úrokovej sadzby implicitne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia" 1. Tvrdenia úcastníkov konania 31. V druhom odvolacom dôvode Komisia uvádza, ze pouzívanie zlozenej úrokovej sadzby implicitne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kedze jej pouzitie je potrebné na dosiahnutie navrátenia stavu, ktorý predchádzal poskytnutiu státnej pomoci. 32. Département du Loiret a spolocnost Scott naopak tvrdia, ze nic v spornom rozhodnutí nenaznacuje dôvody volby uplatnit zlozenú úrokovú sadzbu, o to viac, ze zvycajný postup Komisie v danom období nepozostával z uplatnenia zlozených úrokov. Département du Loiret tiez spresnil, ze v predmetnej veci by implicitné odôvodnenie v nijakom prípade nemohlo splnit povinnost odôvodnenia na strane Komisie. 2. Posúdenie 33. Zdá sa mi jasné, ze samotná Komisia vo svojom odvolaní uznáva, ze sporné rozhodnutie neposkytlo explicitné odôvodnenie volby pouzit zlozené úroky na úcely aktualizovania hodnoty státnej pomoci. Komisia totiz uvádza, ze pouzitie zlozených úrokov "implicitne vyplýva" z odôvodnenia rozhodnutia. 34. Domnievam sa, ze tento odvolací dôvod nemôze byt prijatý. 35. Ako uviedol Súd prvého stupna predovsetkým v bodoch 40 az 43 napadnutého rozsudku, pouzívanie zlozených úrokov predstavovalo v case vzniku skutkových okolností významnú novinku v rozhodovacej praxi Komisie. Ako správne uviedol Súd prvého stupna, z toho vyplýva osobitný význam odôvodnenia v predmetnej veci. 36. Okrem toho uvádzam, ze samotná myslienka "implicitného odôvodnenia" v rámci správneho rozhodnutia sa mi zdá nezlucitelná so zásadami týkajúcimi sa odôvodnenia, ktoré Súdny dvor opakovane potvrdil. Predovsetkým je známe, ze podla ustálenej judikatúry odôvodnenie stanovené v clánku 253 ES musí jasne a jednoznacne vyjadrovat úvahy orgánu, ktorý právny akt vydal, aby mohli dotknuté osoby porozumiet dôvodom prijatého opatrenia a aby mohol príslusný súd vykonávat kontrolu. ( [7]7 ) 37. Práve s ohladom na túto vseobecnú zásadu Súdny dvor uznal, ze v niektorých prípadoch môze mat odôvodnenie rozhodnutia "strucný" charakter (ktorý je okrem toho odlisný od "implicitného"). To môze nastat najmä v prípade, ked bolo rozhodnutie prijaté v rámci dobre známeho kontextu a predovsetkým v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou orgánu, ktorý rozhodnutie prijal, ( [8]8 ) to znamená v úplne odlisnej situácii, nez o akú ide v spornom rozhodnutí. 38. Zdá sa mi teda zrejmé, ze posúdenie Súdu prvého stupna v predmetnej veci nemozno nijakým spôsobom kritizovat. Ani strucné odôvodnenie a o to viac ani implicitné odôvodnenie, aj keby sa pripustilo, ze toto posledné uvedené odôvodnenie mozno vyvodit zo znenia sporného rozhodnutia, by nemohli splnit povinnost odôvodnenia na strane Komisie. 39. Podla môjho názoru preto nemozno prijat ani druhý odvolací dôvod. C -- O tretom odvolacom dôvode, ktorý namieta protiprávne prenesenie dôkazného bremena 1. Tvrdenia úcastníkov konania 40. V tretom odvolacom dôvode, ktorý ciastocne súvisí s druhým, Komisia tvrdí, ze prinálezí zalujúcej strane preukázat existenciu zmeny v rozhodovacej praxi Komisie v oblasti urcenia úrokov a ze Komisia neniesla v tomto smere nijaké dôkazné bremeno. Inými slovami, zalujúca strana mala preukázat, ze v case prijatia sporného rozhodnutia Komisia spravidla nepouzívala systém zlozených úrokov. Podla Komisie to preukázané nebolo. 41. Département du Loiret a spolocnost Scott naopak tvrdia, ze Súdu prvého stupna predlozili postacujúce dôkazy schopné potvrdit skutocnost, ze prax Komisie v danom období nestanovovala pouzívanie zlozených úrokov. Komisia nebola schopná predlozit voci týmto dôkazom nijaký dôkaz, ktorý by potvrdzoval opak. Preto je rozhodnutie Súdu prvého stupna správne. 2. Posúdenie 42. Musím este raz zdôraznit, ze, ako som uz uviedol vyssie, ( [9]9 ) prípadné cisto "implicitné" odôvodnenie, teda také, ktoré by v podstate chýbalo v texte rozhodnutia, by nemohlo postacovat ani pre rozhodnutia prijaté v rámci ustálenej rozhodovacej praxe institúcií Spolocenstva. 43. Na druhej strane, aj keby sa pripustilo, ze odôvodnenie eventuálne obsiahnuté v spornom rozhodnutí mozno povazovat za "strucné", nie za "implicitné", zdá sa mi, ze úvahy Súdu prvého stupna uvedené predovsetkým v bodoch 39 az 43 napadnutého rozsudku velmi uspokojivo odôvodnujú presvedcenie samotného Súdu prvého stupna o skutocnosti, ze v case prijatia sporného rozhodnutia predstavovalo uplatnovanie zlozených úrokov významnú novinku v rozhodovacej praxi Komisie. Napokon v rámci jeho právomocí týkajúcich sa zistenia skutkových okolností veci Súd prvého stupna polozil Komisii písomnú otázku zameranú práve na zistenie praxe pouzívanej v danom období touto institúciou Spolocenstva. Na základe odpovede Komisie Súd prvého stupna vyvodil závery, ktoré uviedol vo svojom rozsudku. 44. Súd prvého stupna predovsetkým uviedol, ze tým, ze Komisia zaujala v roku 2003 výslovné stanovisko k otázke úrokov, ktoré treba uplatnovat, ( [10]10 ) následne po prijatí sporného rozhodnutia uznala nutnost v tejto súvislosti objasnit svoje stanovisko. V tomto oznámení Komisia konkrétne uvádza, ze "chce preto informovat clenské státy a dotknuté strany, ze v kazdom rozhodnutí nariadujúcom vymáhanie protiprávnej pomoci, ktoré prijme v budúcnosti, uplatní zlozenú referencnú sadzbu na výpocet ekvivalentu subvencie v rámci regionálnych pomocí" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 45. Súd prvého stupna ako súd zodpovedný za zistenie skutkového stavu teda mohol v napadnutom rozsudku zistit a nálezite odôvodnit, ze rozhodovacia prax Komisie nezahrnala pouzívanie zlozených úrokov: ( [11]11 ) z toho vyplýva zrejmá nedôvodnost odvolacieho dôvodu, ktorý preto nemozno prijat. D -- O stvrtom odvolacom dôvode, podla ktorého Komisia nebola povinná preverit plynutie inej výhody v case vydania príkazu na vrátenie pomoci 1. Tvrdenia úcastníkov konania 46. Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze Komisia bola povinná preskúmat existenciu výhody pre príjemcu pomoci este v case vydania príkazu na vrátenie samotnej pomoci., Podla názoru Komisie chyba Súdu prvého stupna je predovsetkým zrejmá v úvahe, ktorú tento súd rozvinul v bodoch 50 a 52 napadnutého rozsudku. 47. Département du Loiret a spolocnost Scott naopak tvrdia, ze v týchto pasázach Súd prvého stupna nijakým spôsobom neuviedol, ze by zistenie existencie výhody v case rozhodnutia o pomoci predstavovalo podmienku na vrátenie tejto pomoci. Súd prvého stupna sa obmedzil na konstatovanie, ze existencia výhody este v case rozhodnutia o pomoci mala byt zistená na úcely odôvodnenia uplatnenia zlozených úrokov. 2. Posúdenie 48. Tento odvolací dôvod sa zdá byt neúcinný a v kazdom prípade nedôvodný. 49. Súhlasím totiz s postojom Département du Loiret a spolocnosti Scott, podla ktorého Súd prvého stupna jednoducho uviedol, ze v miere, v akej mala Komisia nálezitým spôsobom odôvodnit uplatnenie zlozených úrokov, by bolo na úcely tohto odôvodnenia potrebné preukázat aj konkrétnu výhodu, ktorú získal príjemca pomoci v rokoch nasledujúcich po poskytnutí tejto pomoci. Je totiz zrejmé, ze volba uplatnit zlozené úroky namiesto jednoduchých úrokov, ktoré boli zvycajne pouzívané v danom období, by sa mohla len tazko zakladat na inom, nez na existencii trvajúcej výhody v prospech príjemcu pomoci. 50. Tento odvolací dôvod je teda v prvom rade neúcinný, kedze úvaha Súdu prvého stupna uvedená predovsetkým v bode 50 napadnutého rozsudku sa zdá bezvýznamná na úcely rozhodnutia o zrusení napadnutého aktu, ktoré sa zakladalo iba na nedostatocnom odôvodnení volby uplatnit zlozené úroky. 51. Tento odvolací dôvod je okrem toho aj nedôvodný, kedze vychádza z nesprávneho predpokladu, podla ktorého Súd prvého stupna zneuzívajúcim spôsobom zaviedol nezákonnú podmienku na potvrdenie existencie státnej pomoci. E -- O piatom a siestom odvolacom dôvode, ktoré sa týkajú kúpnej ceny pozemku predaného spolocnosti Procter & Gamble 1. Tvrdenia úcastníkov konania 52. Komisia v piatom odvolacom dôvode uvádza, citujúc bod 51 napadnutého rozsudku, ze Súd prvého stupna zalozil svoje rozhodnutie na "spekuláciách", a nie na dôkazoch, prenesúc tým okrem toho dôkazné bremeno týkajúce sa kúpnej ceny pozemku v okamihu, ked bol tento pozemok predaný spolocnosti Procter & Gamble. Podla Komisie Súd prvého stupna predovsetkým nezohladnil skutocnost, ze kúpna cena pozemku predaného spolocnosti Procter & Gamble, ako bolo uvedené v spornom rozhodnutí, nebola príjemcom pomoci nikdy preukázaná. Súd prvého stupna naopak prijal túto sumu za dokázanú skutocnost. 53. V siestom odvolacom dôvode Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bodoch 51 a 52 napadnutého rozsudku, ked rozhodol, ze samotná Komisia mala vo svojom rozhodnutí posúdit kúpnu cenu pozemku predaného spolocnosti Procter & Gamble v roku 1998, jedenást rokov po poskytnutí státnej pomoci. Podla názoru Komisie je vsak táto kúpna cena na úcely rozhodnutia o státnej pomoci úplne irelevantná. 54. Département du Loiret a spolocnost Scott tvrdia, ze piaty a siesty odvolací dôvod sú neprípustné, kedze smerujú k spochybneniu skutkových posúdení vykonaných Súdom prvého stupna. Okrem toho uvádzajú, ze predmetné dôvody sú v kazdom prípade neúcinné, kedze úvahy Súdu prvého stupna, voci ktorým tieto dôvody smerujú, sú v systéme napadnutého rozsudku nadbytocné. 2. Posúdenie 55. Tvrdenia Département du Loiret a spolocnosti Scott sa mi zdajú v podstate správne. Na jednej strane je totiz zrejmé, ze pripomienky Súdu prvého stupna k následnému predaju pozemku spolocnosti Procter & Gamble neboli urcujúce na úcely rozhodnutia, ku ktorému Súd prvého stupna dospel. Z toho vyplýva konstatovanie, ze piaty a siesty odvolací dôvod, ktoré navrhla Komisia, sú neúcinné. 56. Na druhej strane sa zdá, ze Komisia napriek tomu vychádza z nesprávneho predpokladu, podla ktorého úvahy Súdu prvého stupna, ktoré sú predmetom kritiky v piatom a siestom odvolacom dôvode, priamo ovplyvnili jeho rozhodnutie zrusit samotné rozhodnutie, ako keby Súd prvého stupna stanovil medzi podmienky nevyhnutné na potvrdenie státnej pomoci posúdenie radu skutocností, ku ktorým doslo mnoho rokov po danom poskytnutí tejto státnej pomoci. 57. V skutocnosti je zrejmé, ze úvahy Súdu prvého stupna o následnom predaji pozemku v roku 1998 spadajú v rámci posúdenia tohto súdu pod konstatovanie skutocnosti, ze Komisia neodôvodnila rozhodnutie uplatnit zlozené úroky. 58. Súd prvého stupna teda len uviedol, okrem toho ad abundantiam, ze volba pouzit tento typ úrokov namiesto jednoduchých úrokov mohla/mala zvázit následné zaobchádzanie s predmetným pozemkom. Súd prvého stupna preto nijakým spôsobom netvrdil, ze na úcely urcenia existencie státnej pomoci a jej nezlucitelnosti so spolocným trhom je potrebné preskúmat podmienky predaja pozemku v roku 1998, jedenást rokov po poskytnutí pomoci. 59. Domnievam sa preto, ze ani piaty a siesty odvolací dôvod nemozno prijat. F -- O siedmom odvolacom dôvode, ktorý namieta, v súvislosti s obdobím nasledujúcim po prijatí napadnutého rozhodnutia, proti uplatneniu iných úrokov, nez aké boli uplatnované v predchádzajúcom období 1. Tvrdenia úcastníkov konania 60. V siedmom odvolacom dôvode Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bode 53 napadnutého rozsudku rozhodol o existencii rozporu v skutocnosti, ze v zmysle clánku 2 sporného rozhodnutia sa mali na vymáhanú sumu uplatnit zlozené úroky za obdobie predchádzajúce vydaniu tohto rozhodnutia a jednoduché úroky, v súlade s vnútrostátnou právnou úpravou, za obdobie od vydania tohto rozhodnutia az do skutocného vymozenia pomoci. 61. Predovsetkým podla Komisie nejde o nijaký rozpor, lebo vnútrostátne právo v skutocnosti upravuje iba "konania" o vymáhaní pomoci, ale nie uplatnenú úrokovú sadzbu, ktorá predstavuje prvok hmotnoprávny, nie procesný. 62. Podla Département du Loiret a spolocnosti Scott vsak sporné rozhodnutie neuvádzalo nic o tom, ze by francúzske orgány mali na úcely aktualizácie výsky pomoci a za obdobie medzi vydaním sporného rozhodnutia az po jej skutocné vymozenie uplatnit zlozené úroky. Na základe toho rozpor uvedený Súdom prvého stupna skutocne existuje. 2. Posúdenie 63. Domnievam sa, ze aj siedmy odvolací dôvod Komisie je neúcinný. Dôvodom zrusenia sporného rozhodnutia Súdom prvého stupna je totiz nedostatocné odôvodnenie volby uplatnit zlozené úroky. Preto tvrdenie Súdu prvého stupna týkajúce sa rozporu medzi rôznymi uplatnitelnými typmi úrokov, a to na jednej strane za obdobie medzi poskytnutím pomoci a vydaním sporného rozhodnutia a na druhej strane za obdobie medzi vydaním rozhodnutia a skutocným vymozením pomoci, sa nezdá byt rozhodujúce na úcely zrusenia uvedeného rozhodnutia, ale skôr uvedené ad abundantiam. 64. Okrem toho sa tento dôvod zdá aj nedôvodný. 65. Ako Súd prvého stupna správne uviedol predovsetkým v bode 11 napadnutého rozsudku, nic v spornom rozhodnutí nenaznacuje, ze by Komisia mala v úmysle ziadat od francúzskych orgánov uplatnenie zlozenej úrokovej sadzby. Na základe právneho rámca platného v danom období sa preto zdá nepochybné, ze úroková sadzba, ktorá mala byt uplatnená v období medzi vydaním sporného rozhodnutia a skutocným vymozením pomoci, mala byt pri uplatnení vnútrostátneho práva vypocítaná na jednoduchom základe, nie na zlozenom základe. 66. Napokon Komisia k tomu vo svojom odvolaní iba uviedla, ze pouzitie zlozených úrokov bolo jediným riesením na skutocné vymozenie poskytnutej státnej pomoci. ( [12]12 ) Je vsak zrejmé, ze vseobecné tvrdenie o vhodnosti pouzitia zlozených úrokov nemôze postacovat na prijatie záveru, ze ich uplatnenie bolo implicitne stanovené v spornom rozhodnutí. 67. Na základe predchádzajúcich úvah preto ani siedmy odvolací dôvod nemozno prijat. G -- O ôsmom odvolacom dôvode, podla ktorého mal Súd prvého stupna zrusit rozhodnutie iba ciastocne 1. Tvrdenia úcastníkov konania 68. V ôsmom a poslednom odvolacom dôvode Komisia uvádza, ze otázka týkajúca sa uplatnitelných úrokov môze a musí byt oddelená od otázky o výske pomoci, a preto mal Súd prvého stupna pri zistení chyby týkajúcej sa úrokov zrusit sporné rozhodnutie iba v casti, ktorá sa týka týchto úrokov. 69. Inými slovami, napadnutý rozsudok je z dôvodu, ze zrusil sporné rozhodnutie v celom rozsahu, neprimeraný a nezákonný. 70. Département du Loiret a spolocnost Scott uvádzajú, ze tento odvolací dôvod je neprípustný. Komisia totiz na Súde prvého stupna nikdy nenavrhla, a to ani len subsidiárne, ciastocné zrusenie sporného rozhodnutia a tento návrh, ktorý bol po prvýkrát predlozený az v stádiu odvolania, predstavuje rozsírenie predmetu sporu, ktoré je clánkom 58 Statútu Súdneho dvora a clánkom 113 rokovacieho poriadku zakázané. 71. Odvolací dôvod je okrem toho nedôvodný, aj pokial ide o podstatu, pretoze otázka týkajúca sa výpoctu úrokov by nemohla byt lahko oddelená od zvysku sporného rozhodnutia, na základe coho by návrh Komisie predstavoval v konecnom dôsledku návrh na zmenu (a nie na jednoduché ciastocné zrusenie) sporného rozhodnutia, co by, samozrejme, nebolo nemozné, kedze ide o rámec, v ktorom súdy Spolocenstva nedisponujú takzvanou plnou rozhodovacou právomocou. 72. V kazdom prípade Súd prvého stupna odôvodnil svoje rozhodnutie o zrusení aj na základe dalsích výhrad k spornému rozhodnutiu. 2. Posúdenie 73. Ôsmy odvolací dôvod Komisie je nepochybne najrozsiahlejsí, a preto vyzaduje nálezitú analýzu. Nevyhnutné je predovsetkým oddelene preskúmat otázky o prípustnosti a dôvodnosti tohto odvolacieho dôvodu. a) O prípustnosti odvolacieho dôvodu 74. Prípustnost odvolacieho dôvodu musí byt posúdená z dvoch hladísk. V prvom rade je potrebné spýtat sa, ci nad rámec doslovného znenia výrokovej casti napadnutého rozsudku nepredstavuje tento rozsudok ciastocné zrusenie sporného rozhodnutia. V druhom rade je potrebné preskúmat námietku vznesenú Département du Loiret a spolocnost Scott, podla ktorej je predmetný odvolací dôvod neprípustný, kedze je nový. i) O moznosti ciastocného zrusenia sporného rozhodnutia 75. Je mozné tvrdit, ze odvolací dôvod Komisie sa zakladá na nesprávnom predpoklade. Napriek zneniu výrokovej casti napadnutého rozsudku by totiz tento rozsudok mohol byt povazovaný, so vsetkými úcinkami, za rozsudok o ciastocnom zrusení. 76. Súdny dvor uz v rozsudku nazývanom "Baby-dry" ( [13]13 ) rozhodol, ze o ciastocné zrusenie pôjde vtedy, ak Súd prvého stupna prijme rozsudok, ktorý vo výroku síce stanovuje zrusenie napadnutého rozhodnutia, ale robí tak len preto, aby vyhovel niektorým dôvodom zalobcu, pricom v odôvodnení tohto rozsudku de facto potvrdzuje zákonnost niektorej casti rozhodnutia. 77. Týmto ciastocným zrusením, hoci je napadnutý akt zrusený v celom rozsahu, sa totiz umozní institúcii, ktorá ho vydala, vydat ho znovu s viac alebo menej okrajovými zmenami, zachovajúc vsak jednu jeho cast nezmenenú: ( [14]14 ) tou je v prípade sporného rozhodnutia cast obsahujúca konstatovanie nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom a stanovenie "historickej" hodnoty tejto pomoci, s výnimkou jej následnej aktualizácie. 78. Inými slovami, aby sme sa vrátili k úvahám Súdneho dvora v rozsudku "Baby-dry", hoci Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom formálne zrusil celé sporné rozhodnutie, prinajmensom v casti týkajúcej sa pozemku, kedze nerozhodol o dalsích zalobných dôvodoch, v skutocnosti ponechal cast rozhodnutia, ktorá sa netýkala výpoctu úrokov, nedotknutú. ( [15]15 ) 79. Z tohto práve uvedeného hladiska je odvolací dôvod neprípustný z dôvodu nedostatku záujmu na konaní, ( [16]16 ) pretoze Komisia sa ním domáhala niecoho (oddelenia casti týkajúcej sa úrokov a zrusenia len tejto casti), comu uz Súd prvého stupna v podstate vyhovel. ( [17]17 ) 80. Okrem toho uvádzam, ze vo veci "Baby-dry" Súd prvého stupna výslovne zamietol cast dôvodov uvádzaných zalujúcou spolocnostou: v rozsudku napadnutom v predmetnej veci vsak o niektorých dôvodoch jednoducho nebolo výslovne rozhodnuté. V danom prípade, rovnako ako v predmetnej veci, vsak Súd prvého stupna vo svojom rozsudku "v skutocnosti vyhovel návrhom zalobcu iba ciastocne". ( [18]18 ) 81. Na základe uvedenej úvahy by ôsmy odvolací dôvod mal byt vyhlásený za neprípustný. Domnievam sa vsak, ze tento výklad, hoci je zaujímavý, nemozno prijat. 82. Zdá sa mi totiz nepochybné, ze Súd prvého stupna chcel v prejednávanej veci zrusit sporné rozhodnutie v celom rozsahu, alebo skôr v celej casti, ktorá sa týka kúpy pozemku za preferencnú cenu. O "ciastocnom zrusení" by sa teda mohlo hovorit iba v prípade, ak by Komisia mohla prijat nové rozhodnutie so zmenou casti týkajúcej sa úrokov a ostatné casti sporného rozhodnutia ponechat nedotknuté. 83. Aj keby sa mohlo tvrdit, ze prijatie nového rozhodnutia, ktoré by sa týkalo iba otázky úrokov, nemusí byt pre Komisiu z vecného hladiska velmi odlisné od prijatia nového rozhodnutia, ktoré by celkom nahradilo to predchádzajúce (hoci by sa od neho lísilo iba v casti týkajúcej sa úrokov), tieto dve situácie nemozno povazovat za úplne rovnocenné. 84. V prípade ciastocného zrusenia ("v casti, v ktorej") by totiz sporné rozhodnutie nadalej existovalo ako také, hoci by bolo potrebné nahradit jeho zrusenú cast. Naopak, v prípade jednoduchého zrusenia, aj keby bol v odôvodnení odkaz na urcitý osobitý aspekt napadnutého rozhodnutia, by celkové zrusenie malo v kazdom prípade za následok situáciu (prinajmensom docasnú) úplnej absencie tohto napadnutého rozhodnutia. 85. V dôsledku toho sa domnievam, ze Komisia sa môze oprávnene snazit "zachránit" aspon jednu cast sporného rozhodnutia, a preto, pokial ide o predmetný odvolací dôvod, má záujem na konaní. ii) O prípadnej novosti odvolacieho dôvodu 86. Ako sme videli, Département du Loiret a spolocnost Scott uvádzajú, ze odvolací dôvod je neprípustný, kedze rozsiruje predmet sporu, ktorý bol pôvodne predlozený Súdu prvého stupna. Títo úcastníci konania odkazujú predovsetkým na rozsudok Súdneho dvora vo veci IPK. ( [19]19 ) V tomto rozsudku bol vyhlásený za neprípustný dôvod, v ktorom Komisia v rámci odvolacieho konania uvádzala, ze Súd prvého stupna mal v prvostupnovom konaní zrusit rozhodnutie iba ciastocne, a nie v celom rozsahu. Súdny dvor konkrétne uviedol, ze "Komisia na Súde prvého stupna nenavrhovala, aby bolo prípadné zrusenie napadnutého rozhodnutia ciastocné, ani neuviedla taký dôvod, aký je uvedený v predmetnej veci": ( [20]20 ) odvolací dôvod teda musel byt povazovaný za nový a na základe toho za neprípustný. 87. Je zrejmé, ze podla práve uvedenej úvahy by mohol byt aj predmetný odvolací dôvod zamietnutý ako neprípustný. 88. Domnievam sa vsak, ze v prejednávanej veci by bolo vhodnejsie iné riesenie, a to na základe dvoch úvah. 89. V prvom rade Komisia tu podla môjho názoru neuvádza nové právne dôvody v rámci vlastných návrhov, ale obmedzuje sa na to, ze namieta proti logike, ktorú sledoval Súd prvého stupna pri vyvodení urcitého následku (zrusenie sporného rozhodnutia v celom rozsahu) z urcitého predpokladu (nedostatocné odôvodnenie v súvislosti s výpoctom úrokov). V tomto zmysle výhrada neuvádza nový návrh, ale iba namieta proti logike uvazovania Súdu prvého stupna. 90. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze judikatúra jasne uvádza, ze v zmysle clánku 58 Statútu Súdneho dvora mozno pred Súdnym dvorom uviest ako odvolacie dôvody právne otázky, ktoré sa týkajú kontradiktórnosti alebo nedostatocnosti odôvodnenia rozsudku Súdu prvého stupna. ( [21]21 ) Okrem toho Súdny dvor pri potvrdení nedostatku jeho právomoci na posúdenie skutkového stavu uviedol, ze v rámci odvolacieho konania má právomoc "preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna" ( [22]22 ) (kurzívou zvýraznil generálny advokát). V dôsledku toho sa domnievam, ze v prejednávanej veci mozno tvrdit, ze Komisia oprávnene namietala pred Súdnym dvorom logickú chybu, ktorej sa Súd prvého stupna dopustil vo svojom odôvodnení. 91. V druhom rade, aj keby sme chceli tento problém preskúmat z hladiska odvolacích dôvodov Komisie, ako to urobili Département du Loiret a spolocnost Scott, zdá sa mi jasné, ze otázka týkajúca sa predmetného bodu by nemala byt posudzovaná ako "dôvod", ale ako "návrh". Komisia totiz nepredkladá nový "dôvod", ale nový "návrh". 92. Preto sa domnievam, ze tak ako navrhovala Komisia v danom odvolacom dôvode, tento návrh môze predstavovat "mensí" návrh vo vztahu k "väcsiemu", cize sirsiemu návrhu podanému tak na Súd prvého stupna, ako aj na Súdny dvor v rámci odvolania. Týmto väcsím návrhom je, samozrejme, návrh na celkové zamietnutie zaloby o zrusenie rozhodnutia, ktorú podal Département du Loiret. 93. Podla môjho názoru sa vsak mozno domnievat, ze sirsí návrh, ktorý uz bol podaný na Súde prvého stupna, v sebe zahrna aj uzsí návrh. Preto tu nejde o "nový" návrh. 94. Napokon týmto odvolacím dôvodom Komisia v podstate navrhuje, hoci nie celkom jednoznacne a hoci to nevyplýva konkrétne z jej návrhov, ciastocné zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna a tiez ciastocné vyhovenie návrhom, ktoré Komisia predlozila v prvostupnovom konaní, co je v súlade s ustanovením clánku 113 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 95. V dôsledku toho sa domnievam, ze tento odvolací dôvod treba povazovat za prípustný. b) O dôvodnosti odvolacieho dôvodu 96. Na úcely preskúmania podstaty odvolacieho dôvodu treba v prvom rade preverit, ci je v prejednávanej veci mozné oddelit v rámci sporného rozhodnutia cast týkajúcu sa úrokov od ostatných castí tohto rozhodnutia a predovsetkým od tých, ktoré sa týkajú nezlucitelnosti pomoci s právom Spolocenstva a pôvodnej výsky tejto pomoci. V prípade kladnej odpovede bude potom potrebné posúdit, ci mal Súd prvého stupna zrusit iba cast rozhodnutia, ktorá sa týkala úrokov, namiesto zrusenia rozhodnutia v celom rozsahu. i) O oddelitelnosti casti týkajúcej sa úrokov 97. Ustálená judikatúra uvádza, ze ciastocné zrusenie rozhodnutia institúcie Spolocenstva je mozné len vtedy, ak casti, ktorých zrusenie sa navrhuje, mozno oddelit od zostávajúcej casti rozhodnutia. ( [23]23 ) Toto oddelenie je zvycajne "materiálne" a pozostáva v moznosti zrusit jednotlivé clánky, odseky alebo iné jasne oznacené casti aktu. Podla môjho názoru je vsak mozné vziat do úvahy aj oddelenie cisto "logické", akým je v predmetnej veci oddelenie urcenia "pôvodnej" výsky pomoci a výpoctu úrokov z tejto sumy. 98. Súd prvého stupna totiz v napadnutom rozsudku nemohol zrusit jedinú, osobitne urcenú cast sporného rozhodnutia, kedze otázke úrokov nie je vyhradená osobitná oddelená cast výroku. Mohol vsak zrusit rozhodnutie "v miere" alebo "v casti, v ktorej" Komisia neodôvodnila (nálezite) volbu uplatnit zlozené úroky. 99. Konkrétne sa mi teda zdá, ze cast týkajúcu sa výpoctu úrokov z pomoci mozno oddelit od zvysku rozhodnutia. ii) O potrebe zrusit iba tú cast, ktorá sa týka úrokov 100. Domnievam sa, ze ôsmy odvolací dôvod navrhnutý Komisiou by mal byt prijatý z nasledujúcich dôvodov. 101. Predovsetkým uvádzam, ze poziadavky úplnosti a právnej istoty dovolujú preskúmat len niektoré odvolacie dôvody a odhliadnut od ostatných iba v prípade, ak prijaté dôvody umoznujú úplne vyhoviet predlozeným návrhom. Kedze v prejednávanej veci sa odvolací dôvod, ktorý Súd prvého stupna prijal, týka iba osobitnej casti sporného rozhodnutia, nemyslím si, ze by sa tento súd mohol obmedzit na preskúmanie a prijatie uvedeného dôvodu a vyvodit z toho zrusenie sporného rozhodnutia v celom rozsahu. 102. Podla môjho názoru sa teda Súd prvého stupna dopustil logicko-argumentacnej chyby tým, ze z konstatovania nezákonnosti rozhodnutia v casti týkajúcej sa úrokov vyvodil zrusenie celého sporného rozhodnutia. 103. Okrem toho volba Súdu prvého stupna vynechat preskúmanie vsetkých ostatných odvolacích dôvodov, ktoré mu navrhla zalujúca strana, má za následok, ze ak by Komisia prijala nové rozhodnutie a zmenila by len tú cast, ktorá sa týka výpoctu úrokov, Département du Loiret by musel znovu napadnút toto rozhodnutie na Súde prvého stupna s predlozením dalsích dôvodov, ktoré síce uz boli uvedené, ale neboli preskúmané. Odhliadnuc od mozných problémov s prípustnostou tejto zaloby, zdá sa mi zrejmé, ze by to bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ktorá má o to väcsí význam v prípadoch, akým je aj prejednávaná vec, ktoré sa týkajú udalostí vzniknutých pred dvadsiatimi rokmi. 104. Navrhujem preto, aby Súdny dvor na základe vyhovenia ôsmemu odvolaciemu dôvodu Komisie zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec na konanie Súdu prvého stupna, aby tento súd vyvodil správne následky z nezákonnosti týkajúcej sa úrokov a rozhodol aj o dalsích dôvodoch, ktoré predlozil Département du Loiret. To nemá vplyv na správnost posúdenia Súdu prvého stupna o dôvode týkajúcom sa uplatnenia zlozených úrokov zo strany Komisie. VI -- Návrh 105. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: 1. zrusil rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 29. marca 2007, Département du Loiret/Komisia, T-369/00, v casti, v ktorej Súd prvého stupna vyvodil z nezákonnosti týkajúcej sa výpoctu úrokov zrusenie sporného rozhodnutia v celom rozsahu; 2. vrátil vec na konanie Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev; 3. urcil, ze o náhrade trov konania bude rozhodnuté neskôr. __________________________________________________________________ ( [24]1 ) Jazyk prednesu: taliancina. ( [25]2 ) [26]Zb. s. II-851. ( [27]3 ) [28]Ú. v. ES L 12, 2002, s. 1. ( [29]4 ) Rozsudok z 29. marca 2007, Scott/Komisia, [30]Zb. s. II-797. ( [31]5 ) Bod 1 výroku napadnutého rozsudku. ( [32]6 ) O postupe pri neúcinných dôvodoch pozri najmä rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [33]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 148, a zo 7. novembra 2002, Hirschfeldt/AEE, [34]C-184/01 P, Zb. s. I-10173, bod 48 a citovanú judikatúru. ( [35]7 ) Pozri najmä rozsudky z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, [36]296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 19, a z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, [37]C-301/96, Zb. s. I-9919, bod 87. ( [38]8 ) Pozri najmä rozsudky z 26. novembra 1975, Groupement des fabricants de papiers peints de Belgique a i./Komisia, [39]73/74, Zb. s. 1491, bod 31; z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [40]C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 105, a z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 7, body 87 az 92. ( [41]9 ) Bod 36. ( [42]10 ) Oznámenie Komisie o úrokových sadzbách uplatnitelných v prípade vymáhania protiprávnej pomoci [neoficiálny preklad] ([43]Ú. v. ES C 110, 2003, s. 21). ( [44]11 ) Z tohto hladiska by sa odvolací dôvod Komisie tiez mohol zdat neprípustný, kedze sa ním namieta proti posúdeniu skutkového stavu vykonanému Súdom prvého stupna. ( [45]12 ) Pozri predovsetkým bod 56 odvolania. ( [46]13 ) Rozsudok z 20. septembra 2001, Procter & Gamble/ÚHVT, [47]C-383/99 P, Zb. s. I-6251,body 20 az 25. Pozri tiez návrhy, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Jacobs 5. apríla 2001, body 33 az 41. ( [48]14 ) Rozsudok Procter & Gamble/ÚHVT, uz citovaný, bod 25. ( [49]15 ) Tamze, bod 24. ( [50]16 ) O záujme na konaní ako podmienke prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu Súdu prvého stupna pozri najmä rozsudky z 19. októbra 1995, Rendo a i./Komisia, [51]C-19/93 P, Zb. s. I-3319, bod 13; z 13. júla 2000, Parlament/Richard, [52]C-174/99 P, Zb. s. I-6189, bod 33, a z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, [53]C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 21. ( [54]17 ) Tento nedostatok záujmu na konaní by mohol Súdny dvor posúdit bez návrhu: domnievam sa, ze tento záver mozno lahko vyvodit z judikatúry, ktorá uvádza, ze nedostatok záujmu na konaní z dôvodu skutocností, ktoré vznikli následne po vydaní rozsudku Súdu prvého stupna, mozno posúdit bez návrhu (rozsudok Rendo a i./Komisia, uz citovaný, bod 13, a uznesenie z 25. januára 2001, Lech-Stahlwerke/Komisia, [55]C-111/99 P, Zb. s. I-727, bod 18), a vseobecnejsie o posúdení záujmu na konaní bez návrhu: pozri najmä uznesenie Súdneho dvora zo 7. októbra 1987, D.M./Rada a CES, [56]108/86, Zb. s. 3933, bod 10, ako aj rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia, [57]T-141/03, Zb. s. II-1197, bod 22, a z 28. marca 2001, Institút patentových zástupcov pri Európskom patentovom úrade/Komisia, [58]T-144/99, Zb. s. II-1087, body 29 az 35. ( [59]18 ) Rozsudok Procter & Gamble/ÚHVT, uz citovaný, bod 22. Pozri tiez návrhy, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Jacobs, uz citované, bod 39, v ktorom generálny advokát uviedol, ze znenie clánku 56 druhého pododseku Statútu Súdneho dvora by "malo byt vykladané v tom zmysle, ze odkazuje skôr vseobecne na skutocnost, ze sa nevyhovelo tomu, co bolo navrhované, nez ze by rigorózne odkazovalo na to, ze nebol prijatý samotný dôvod alebo nebol schválený urcitý druh opatrenia". ( [60]19 ) Rozsudok z 29. apríla 2004, IPK-München/Komisia, [61]C-199/01 P a C-200/01 P, Zb. s. I-4627, body 57 az 60. ( [62]20 ) Tamze, bod 59. ( [63]21 ) Pozri rozsudky zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, [64]C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 53 a citovanú judikatúru; z 2. októbra 2001, EIB/Hautem, [65]C-449/99 P, Zb. s. I-6733, bod 45, a z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [66]C-3/06 P, Zb. s. I-1331, bod 45. ( [67]22 ) Rozsudok z 28. mája 1998, Deere/Komisia, [68]C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 21. ( [69]23 ) Pozri najmä rozsudky z 10. decembra 2002, Komisia/Rada, [70]C-29/99, Zb. s. I-11221, bod 45 a citovanú judikatúru, a z 24. mája 2005, Francúzsko/Parlament a Rada, [71]C-244/03, Zb. s. I-4021, bod 12. References 1. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0001 25. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0002 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0369&locale=SK 27. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0003 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:012:TOC 29. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0004 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0336&locale=SK 31. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0005 32. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0006 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0184&locale=SK 35. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0007 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0296&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0301&locale=SK 38. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0008 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61974??0073&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0156&locale=SK 41. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0009 42. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0010 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:110:TOC 44. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0011 45. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0012 46. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0013 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0383&locale=SK 48. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0014 49. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0015 50. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0016 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0019&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0174&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0050&locale=SK 54. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0017 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0111&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0108&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0141&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0144&locale=SK 59. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0018 60. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0019 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0199&locale=SK 62. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0020 63. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0021 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0401&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0449&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 67. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0022 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0007&locale=SK 69. file:///tmp/lynxXXXXfEQaTR/L96789-4427TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200936601-E0023 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0029&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0244&locale=SK