NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 23. februára 2010 ([1]1) Vec C-290/07 P Európska komisia proti Scott SA "Odvolanie - Státna pomoc - Pomoc poskytnutá francúzskymi orgánmi spolocnosti Scott Paper - Preferencná cena pozemku a preferencná sadzba asanacného poplatku na úcely zriadenia továrne na výrobu papiera na domáce pouzitie" I - Úvod 1. Toto nie je prvý prípad, v ktorom má Súdny dvor rozhodnút vo veci státnej pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti Scott, výrobcovi papiera na domáce pouzitie. Nie je to prvýkrát a nebude to ani posledný. Bez ohladu na výsledok tejto veci, este aspon dve dalsie, o ktorých sa stále koná, sa týkajú rovnakých skutkových okolností. Vrátim sa k tomu neskôr. 2. Skutkové okolnosti uz sú Súdnemu dvoru známe, pochádzajú z roku 1987. V uvedenom roku previedli francúzske verejné orgány na súkromnú spolocnost Scott pozemok za cenu, ktorú Komisia povazovala za nizsiu ako trhovú. Tento pozemok sa pouzil na úcely zriadenia továrne na výrobu papiera. V roku 1996 kúpila Scott iná spolocnost, Kimberly-Clark Corp., ktorá v roku 1998, po rozhodnutí o zatvorení továrne, túto továren previedla, spolu s pozemkom, na ktorom sa nachádza, na dalsiu spolocnost, Procter & Gamble. 3. V súvislosti s týmito udalostami prijala Komisia 12. júla 2000 rozhodnutie 2002/14/ES o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech Scott Paper SA/Kimberly-Clark [neoficiálny preklad]([2]2) (dalej len "sporné rozhodnutie"). 4. Výrok sporného rozhodnutia znie: "Clánok 1 Státna pomoc vo forme preferencnej ceny pozemku a preferencnej sadzby asanacného poplatku, ktorú Francúzsko poskytlo v prospech spolocnosti Scott vo výske 39,58 milióna FRF (6,03 milióna eur) alebo v aktualizovanej hodnote 80,77 milióna FRF (12,3 milióna eur), pokial ide o preferencnú cenu pozemku a vo výske, ktorú musia francúzske orgány urcit podla metódy výpoctu stanovenej Komisiou, pokial ide o druhý prvok, je nezlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1. Francúzsko prijme vsetky potrebné opatrenia na to, aby príjemca pomoci uvedenej v clánku 1, ktorá uz bola protiprávne poskytnutá, túto pomoc vrátil. 2. Vrátenie sa uskutocní bez odkladu v súlade s postupmi vnútrostátneho práva, pokial umoznujú okamzitý a úcinný výkon tohto rozhodnutia. Pomoc, ktorá sa má vrátit, zahrna úroky od casu, kedy bola daná k dispozícii príjemcovi az do jej vrátenia. Úroky sa vypocítajú na základe referencnej sadzby pouzívanej pre výpocet ekvivalentu subvencie v rámci pomoci na regionálne úcely. Clánok 3 Francúzsko bude informovat Komisiu v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia o opatreniach prijatých na jeho vykonanie. Clánok 4 Toto rozhodnutie je urcené Francúzskej republike." [neoficiálny preklad] 5. Sporné rozhodnutie bolo predmetom dvoch paralelných zalôb pred Súdom prvého stupna. Prvú podal Département du Loiret (departement, v ktorom sa nachádza pozemok, ktorý je predmetom rozhodnutia), a bola zapísaná pod císlom konania T-369/00, pricom konanie sa skoncilo zrusením sporného rozhodnutia "v rozsahu, v akom sa týka pomoci poskytnutej vo forme preferencnej ceny pozemku uvedeného v jeho clánku 1".([3]3) Konkrétne tento rozsudok Súdu prvého stupna zrusil celé rozhodnutie (v casti týkajúcej sa preferencnej ceny pozemku) z dôvodu chyby, ktorej sa dopustila Komisia pri výpocte úrokov, ktoré sa mali zaplatit v súvislosti s vrátením pomoci. Komisia rozsudok napadla odvolaním a hoci Súdny dvor potvrdil správnost úvah Súdu prvého stupna, pokial ide o výpocet úrokov, uviedol, ze tento dôvod nezákonnosti napadnutého aktu neumoznuje automaticky zrusit rozhodnutie v celom rozsahu, ale len jeho osobitnú cast týkajúcu sa úrokov. V dôsledku toho bol rozsudok Súdu prvého stupna zrusený a vec sa znova vrátila na konanie pred Súdom prvého stupna.([4]4) 6. Druhú zalobu podanú proti spornému rozhodnutiu a teda tú, ktorou sa zaoberá toto konanie, podala spolocnost Scott Paper SA (dalej len "Scott"), príjemca opatrení, ktoré Komisia kvalifikovala ako státnu pomoc. Táto zaloba, zapísaná pod císlom konania T-366/00, viedla k rozsudku vyhlásenému 29. marca 2007, v rovnaký den ako bol vyhlásený rozsudok vo veci T-369/00, ktorý zrusil len clánok 2 sporného rozhodnutia "v rozsahu, v akom sa týka pomoci poskytnutej vo forme preferencnej ceny pozemku uvedenej v jeho clánku 1". 7. Okrem toho je pre úplnost potrebné uviest, ze skutkové okolnosti prejednávanej veci sú predmetom dalsích konaní na Súdnom dvore. V prvom rade vo veci C-276/03 P([5]5), Súdny dvor potvrdil úvahy Súdu prvého stupna, ktorý dvoma ciastocnými rozsudkami zamietol námietky zalozené na premlcaní.([6]6) V druhom rade bolo rozsudkom vyhláseným v roku 2006 konstatované, ze Francúzsko neprijalo v stanovených lehotách vsetky opatrenia potrebné na vymáhanie pomoci.([7]7) Napokon v súcasnosti prebieha na Súdnom dvore konanie vo veci C-210/09, ktoré vychádza z prejudiciálnej otázky polozenej Cour administrative d'appel de Nantes v rámci vnútrostátneho konania s cielom vymáhat pomoc. II - Napadnutý rozsudok 8. Na podporu svojej zaloby vo veci T-366/00 uviedla spolocnost Scott styri zalobné dôvody, týkajúce sa porusenia procesných práv, porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery a nesprávneho posúdenia pomoci.([8]8) 9. Súd prvého stupna predovsetkým preskúmal námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia v súvislosti s niektorými prílohami k zalobe spolocnosti Scott: podla Komisie tieto dokumenty nemohli byt riadne pripojené k zalobe, kedze neboli súcastou administratívneho spisu. 10. V tejto súvislosti Súd prvého stupna uviedol, ze v skutocnosti nebolo problémom usúdit, ci je mozné pripojit tieto dokumenty k zalobe, ale pochopit, ci mohli byt pouzité v konaní na úcely posúdenia zákonnosti sporného rozhodnutia. Po vylúcení tejto moznosti pre tri zo styroch sporných dokumentov Súd prvého stupna analyzoval list advokáta spolocnosti Scott Komisii z 24. decembra 1999. Komisia odmietla zobrat tento list do úvahy z dôvodu, ze pochádza od tretej strany a bol podaný po lehote stanovenej rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 11. V súvislosti s týmto listom Súd prvého stupna vykonal niekolko úvah, ktoré sa sústredili najmä na úlohu príjemcu pomoci v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci. Úvahy, ktoré v tejto súvislosti vykonal Súd prvého stupna, sa teraz nemusia zhrnút, kedze sú predmetom pocetných odvolacích dôvodov Komisie, a preto sa o nich bude hovorit neskôr v týchto návrhoch. Teraz je potrebné zdôraznit len to, ze Súd prvého stupna usúdil, ze Komisia nemala odmietnut zalozenie citovaného listu do spisu v administratívnom konaní. Na jeho obsah preto Súd prvého stupna prihliadal na úcely posúdenia zákonnosti sporného rozhodnutia. 12. Nie je vsak jasné, aký je záver, ku ktorému v konkrétnom prípade dospel Súd prvého stupna na základe tejto úvahy, ani na základe coho tak urobil. V prvom rade totiz z rozsudku nevyplýva, ze spolocnost Scott poukázala na neprihliadnutie na jej list ako na dôvod na zrusenie.([9]9) V druhom rade Súd prvého stupna nezrusil sporné rozhodnutie na základe procesných dôvodov, ale na základe posúdení Komisie. Okrem toho z napadnutého rozsudku vyplýva, ze ocenenia a odkazy uvedené v liste spolocnosti Scott, ktorý Komisia odmietla, boli prevzaté do listu francúzskej vlády adresovanému Komisii z 21. februára 2000 a v dôsledku toho sa predsa stali súcastou spisu.([10]10) 13. Zdá sa, ze zo znenia napadnutého rozsudku podla Súdu prvého stupna vyplýva, ze kedze Komisia mala prijat list spolocnosti Scott z 24. decembra 1999, jeho obsah sa môze pouzit na posúdenie zákonnosti sporného rozhodnutia. Na druhej strane, ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode, Súd prvého stupna v podstate uviedol, ze tvrdenia uvedené v tomto liste boli zahrnuté do spisu, kedze ich následne prevzalo Francúzsko. Nepopieram, ze podla môjho názoru je uz aj táto úvaha problematická. Budem sa tým podrobne zaoberat neskôr, ked sa budem venovat odvolacím dôvodom týkajúcim sa úlohy, ktorá sa má priznat príjemcom pomoci. 14. Po tomto úvode pristúpil Súd prvého stupna priamo k preskúmaniu stvrtého zalobného dôvodu týkajúceho sa nesprávneho posúdenia pomoci Komisiou. 15. V tejto súvislosti Súd prvého stupna uviedol, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, ze na úcely urcenia hodnoty pozemku predaného spolocnosti Scott poukázala na náklady, ktoré vynalozili verejné orgány na nadobudnutie a úpravu tohto pozemku. Súd prvého stupna uviedol, ze náklady nepredstavujú najspolahlivejsiu metódu na urcenie hodnoty.([11]11) Na druhej strane, aj keby sa pripustilo, ze pouzitie metódy nákladov je legitímne, Komisia sa dopustila niekolkých chýb vo svojich výpoctoch. Niektoré z týchto chýb v konecnom dôsledku zvýhodnili spolocnost Scott, kedze sa uviedli nizsie ako skutocné náklady, zatial co iné chyby boli opacného charakteru; okrem toho Komisia dostatocne nepreskúmala niektoré okolnosti, ktoré by jej umoznili urcit hodnotu pozemku spolahlivým spôsobom. V dôsledku toho je ohodnotenie tohto pozemku, uvedené v spornom rozhodnutí, "poznacené vadami".([12]12) 16. Súd prvého stupna potom kritizoval rozhodnutie Komisie neprihliadat pri svojom posúdení na niektoré posudky hodnoty, ktoré vykonala francúzska danová správa, znalecká kancelária Galtier a Commissaire aux apports (ustanovený znalec) ustanovený predsedom Tribunal de commerce de Nanterre, a nevziat do úvahy ako relevantnú ani kúpnu cenu pozemku pri predaji spolocnostou Scott spolocnosti Procter & Gamble v roku 1998. Hoci vsetky tieto okolnosti, na ktoré sa poukazovalo jednak v liste spolocnosti Scott z 24. decembra 1999, ako aj v liste francúzskej vlády z 21. februára 2000, ako také nepreukazujú nesprávnost posúdenia Komisie, malo sa na ne podla Súdu prvého stupna prihliadat napríklad tak, ze sa malo ziadat od úcastníkov konania, aby predlozili úplné znenie citovaných znaleckých posudkov alebo obrátit sa na sluzby nezávislého znalca.([13]13) 17. Súd prvého stupna napokon Komisii vytkol, ze pred prijatím rozhodnutia vychádzajúceho z dostupných informácií nepouzila proti nedostatku spolupráce clenského státu právomoc prikázat tomuto státu, aby poskytol urcité osobitné informácie.([14]14) Vseobecná ziadost adresovaná Francúzsku, aby poskytlo "dokumenty, informácie a údaje potrebné na umoznenie... skúmania zlucitelnosti" pomoci so spolocným trhom bola prílis vseobecná a nezodpovedá podmienkam ulozeným v clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/99.([15]15) 18. Na záver Súd prvého stupna uviedol, ze s prihliadnutím na "zjavn[ú] neistot[u]", pokial ide o hodnotu sporného pozemku predaného spolocnosti Scott, Komisia v tejto súvislosti nepristúpila k dostatocne dôkladnému preskúmaniu. V dôsledku toho Súd prvého stupna zrusil clánok 2 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka pomoci poskytnutej vo forme preferencnej ceny pozemku.([16]16) III - O dosahu a logike rozhodnutia Súdu prvého stupna 19. Prvý problém, ktorým je potrebné sa zaoberat v rámci tohto konania, sa netýka odvolacích dôvodov, ktoré uviedla Komisia, ale celkovej súdrznosti rozsudku Súdu prvého stupna. 20. Ako bolo uvedené, Súd prvého stupna totiz konstatoval, ze Komisia sa dopustila niekolkých omylov pri ohodnotení pozemku predaného francúzskymi orgánmi spolocnosti Scott: tieto omyly sa v dôsledku toho týkajú výsky státnej pomoci. Okrem toho sa zdá, ze na základe úvah Súdu prvého stupna nie je vylúcené, ze nové ohodnotenie pozemku môze viest k vylúceniu existencie pomoci: keby totiz bola kúpna cena pozemku spolocnosti Scott rovnaká ako trhová cena, je zrejmé, ze by neslo o ziadnu pomoc. 21. Po týchto úvahách o posúdení pomoci vsak Súd prvého stupna zrusil clánok 2 sporného rozhodnutia. 22. Výrok rozhodnutia bol citovaný vyssie. Ako bolo uvedené a ako je napokon typické pri tomto druhu rozhodnutí v oblasti státnej pomoci, clánok 2 rozhodnutia sa týka príkazu na vymáhanie pomoci a spôsobov, akými sa má uskutocnit. Konstatovanie nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, ako aj jej vycíslenie, sú vsak uvedené v clánku 1 rozhodnutia, ktorý nebol zrusený. 23. Ide teda prinajmensom o zvlástny rozsudok. Po úvahách, ktoré by logicky mali viest k zruseniu clánku 1 rozhodnutia alebo aj rozhodnutia v celom rozsahu, Súd prvého stupna zrusil clánok 2, ktorý obsahuje len príkaz na vymáhanie pomoci. 24. Nie je jasné, preco sa tak stalo([17]17), a ani aké z toho vyplývajú dôsledky. 25. Pokial ide o dôvody obmedzenia zrusenia len na clánok 2 sporného rozhodnutia, rozsudok uvádza, ze návrh na zrusenie, ktorý predlozila spolocnost Scott, obsahoval len návrh na zrusenie clánku 2.([18]18) Preto sa zdá, ze Súd prvého stupna postupoval v zmysle tejto logiky: nedostatky rozhodnutia by odôvodnovali jeho zrusenie v celom rozsahu, ale návrh sa týkal len zrusenia clánku 2; v dôsledku toho sa musel zrusit clánok 2. 26. Vznikajú vsak dva problémy. 27. V prvom rade, preskúmanie spisu vo veci pred Súdom prvého stupna preukazuje, ze návrh na zrusenie, ktorý podala spolocnost Scott, sa týkal sporného rozhodnutia v celom rozsahu, a nie len jeho clánku 2. Sama spolocnost Scott potvrdila, ze jej pôvodný návrh uvádzal zrusenie celého rozhodnutia. V tejto súvislosti je vsak potrebné podotknút, ze spolocnost Scott sa neodvolala proti rozsudku Súdu prvého stupna, kedze s ním bola zjavne spokojná.([19]19) Sama skutocnost, ze Súd prvého stupna vyhovel pôvodným návrhom spolocnosti Scott len ciastocne, teda nespôsobuje ziadne tazkosti a je na spolocnosti Scott, aby prípadne podala proti rozsudku prvého stupna incidencné odvolanie. 28. Druhý, ale závaznejsí problém sa týka praktických dôsledkov rozsudku Súdu prvého stupna. Týmto rozsudkom sa zrusil, ako bolo uvedené, len clánok 2 sporného rozhodnutia. Clánok 1, ktorý konstatuje nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom a vymedzuje jej objem, vsak ostal "nedotknutý", kedze sa ho výrok rozsudku netýka. V tejto súvislosti nie je jasné, co by mala urobit Komisia, aby prijala opatrenie na dosiahnutie súladu s napadnutým rozsudkom. Na jednej strane by totiz mala opravit clánok 2, ktorý bol Súdom prvého stupna zrusený. Ale akým spôsobom by to mohla urobit? Na základe akých usmernení? Ako bolo uvedené, rozsudok Súdu prvého stupna sa zaoberal len vycíslením hodnoty pozemku, a teda okolnostou, ktorá sa odráza vo výroku rozhodnutia, v clánku 1, a nie v clánku 2. 29. Dostali sme sa teda do slepej ulicky. Z cisto formálneho hladiska by v tejto súvislosti mozno stacilo dodrzat to, co je uvedené v napadnutom rozsudku, a teda ze Komisia má vydat nové rozhodnutie, ktoré má pozostávat len z nového príkazu na vymáhanie pomoci, adresovaného francúzskym orgánom. Paradoxné vsak je, ze znenie "nového" clánku 2 by mohlo byt totozné so znením uvedeným v spornom rozhodnutí, kedze hoci rozsudok Súdu prvého stupna zrusil clánok 2, neuviedol ziadne kritériá na jeho zmenu. Jediné zmeny, ktoré má obsahovat "nový" clánok 2 vyplývajú z paralelnej veci (T-369/00 a potom v odvolacom konaní C-295/07 P), v ktorej, ako bolo uvedené, bola kritizovaná metóda pouzitá Komisiou na urcenie úrokov, ktoré sa mali zaplatit v súvislosti s vrátením pomoci. 30. Ked sa to teda zhrnie, predmetom tohto odvolania je rozsudok Súdu prvého stupna, ktorý a) vo svojich úvahách kritizoval cast rozhodnutia Komisie; b) zrusil vsak rozhodnutie v inej casti ako tej, ktorú kritizoval; c) v dôsledku toho nemôze mat pravdepodobne ziadny významný praktický úcinok; d) v tejto súvislosti vsak nebol napadnutý odvolaním. 31. Domnievam sa, ze v tejto súvislosti je potrebné polozit si otázku, ci sa táto situácia má povazovat za pasívne akceptovanú, kedze predmet odvolania proti rozsudku Vseobecného súdu je vymedzený návrhmi predlozenými úcastníkmi konania, alebo ci má Súdny dvor naopak k dispozícii nástroje, ktoré mu umoznujú riesit tento problém. Inými slovami, je potrebné sa opýtat, ci môze Súdny dvor bez návrhu poukázat na nedostatocné odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu, v ktorom je jasný rozpor medzi odôvodnením a výrokom. 32. Pokial viem, neexistujú predchádzajúce súdne rozhodnutia, ktoré by sa zaoberali týmto osobitným problémom. Napokon je známe, ze problém preskúmatelnosti bez návrhu súdmi Únie je velmi chúlostivý. 33. Judikatúra Súdneho dvora vo vseobecnosti potvrdila moznost v ktoromkolvek stádiu konania uplatnovat prípadné vady, preskúmatelné aj bez návrhu.([20]20) V dôsledku toho je nepochybné, ze vada, preskúmatelná aj bez návrhu, môze byt uplatnená úcastníkmi konania a/alebo Súdnym dvorom po prvýkrát v odvolacom konaní, aj ked sa nou Vseobecný súd nezaoberal. 34. Okrem toho Súdny dvor potvrdil svoju právomoc ako odvolací súd v konaní proti rozsudku Vseobecného súdu aj bez návrhu preskúmat prípadný nedostatok záujmu úcastníka na podaní odvolania alebo pokracovaní v odvolacom konaní z dôvodu skutocnosti, ktorá nastala po rozsudku Vseobecného súdu.([21]21) Vseobecnejsie povedané, Súdny dvor má právomoc preskúmat aj bez návrhu kazdú otázku, týkajúcu sa prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu Vseobecného súdu.([22]22) 35. V tomto prípade vsak nejde o jeden z dvoch práve uvedených prípadov. Na jednej strane totiz prípadnú vadu nemohol preskúmat Vseobecný súd: ide totiz o vadu, ktorá sa týka rozsudku samotného Vseobecného súdu. Na druhej strane nejde zjavne ani o problém prípustnosti odvolania. 36. Je vsak potrebné uviest, ze Súdny dvor nevylúcil moznost uplatnit proti rozsudku Vseobecného súdu prípadné námietky kogentnej povahy aj bez návrhu: konkrétne sa to stalo v súvislosti so správnostou zostavenia rozhodovacieho zlozenia Súdu prvého stupna.([23]23) 37. Okrem toho judikatúra Súdneho dvora pripustila v oblasti administratívnych opatrení moznost preskúmat aj bez návrhu niektoré vady, ktorých vlastnosti sú v podstate podobné vade, ktorá v tomto prípade charakterizuje napadnutý rozsudok. Poukazujem najmä na vady odôvodnenia, ktoré bránia súdu Únie preskúmat v celom rozsahu zákonnost urcitého aktu. Judikatúra Súdneho dvora je ustálená v otázke, ze chýbajúce ci nedostatocné odôvodnenie aktu je preskúmatelné aj bez návrhu: poziadavka odôvodnenia je totiz ustanovená nielen v záujme adresátov aktu, ale aj na úcely jeho súdneho preskúmania.([24]24) Toto súdne preskúmanie samozrejme predpokladá, ze súd môze úplne pochopit úvahy, z ktorých vychádzal napadnutý akt. Nedostatocné alebo dokonca chýbajúce odôvodnenie také preskúmanie neumoznuje. 38. Aj v prípade vady preskúmatelnej aj bez návrhu je v kazdom prípade potrebné, aby v tejto súvislosti existovala kontradiktórnost, v rámci ktorej by sa mohli úcastníci konania vyjadrit.([25]25) V tomto prípade mali úcastníci konania prílezitost vyjadrit sa k problému zrejmého rozporu medzi odôvodnením a výrokom rozsudku Súdu prvého stupna jednak písomne, na základe osobitnej poziadavky Súdneho dvora v tejto súvislosti, ako aj ústne na pojednávaní. 39. Pokial viem, doteraz nikdy nenastala situácia, ked Súdny dvor preskúmal bez návrhu existenciu vady odôvodnenia rozhodnutia Vseobecného súdu. Je teda potrebné polozit si otázku, ci je to mozné. 40. Je jasné, ze ak sa vadou odôvodnenia rozumie akékolvek nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, musí byt odpoved záporná. Úcastník konania, ktorý nebol úspesný, je vo vseobecnosti povinný znásat bremeno podania odvolania na Súdny dvor. To napokon platí aj vo vztahu k správnym aktom: práve subjekt, ktorý má na tom záujem, musí napadnút akt, pricom musí uviest dôvody, ktoré môzu viest súd Únie k jeho zruseniu. 41. V tomto prípade vsak nejde o beznú vadu. Vada, ktorej sa dopustil Vseobecný súd, je totiz nesprávnym právnym posúdením, ktorého dosah v skutocnosti bráni Súdnemu dvoru preskúmat rozsudok, kedze jeho výrok neodráza odôvodnenie, ktoré mu predchádza. V takej situácii je podla môjho názoru Súdny dvor oprávnený pouzit rovnaký prístup, aký pouzíva v súvislosti s administratívnymi aktmi, ked zrusí bez návrhu napadnutý rozsudok, ktorého odôvodnenie mu neumoznuje preskúmat rozsudok. 42. Prirodzenou námietkou, ktorá by sa dala vzniest voci tomuto prístupu, je skutocnost, ze vo vseobecnosti konanie pred súdmi Únie charakterizuje zásada, podla ktorej je konkrétny predmet sporu vymedzený návrhmi úcastníkov. Proti tejto námietke je vsak mozné oponovat v tomto prípade dvoma druhmi úvah. 43. V prvom rade v niektorých prípadoch Súdny dvor rozhodol, ze jediným obmedzením súdnej právomoci priznanej súdom Únie je predmet návrhov úcastníkov konania a nie ich tvrdenia.([26]26) V prejednávanej veci je nepochybné, ze Komisia navrhuje zrusenie napadnutého rozsudku. 44. V druhom rade sa mi nezdá, ze existujú dôvody na odlisný prístup Súdneho dvora pre prípady rozhodnutí Vseobecného súdu a rozhodnutí, ktoré sám ustáleným spôsobom prijíma uz od pociatkov svojej existencie, pokial ide o administratívne akty. Aj vo vztahu k nim vo vseobecnosti platí zásada, podla ktorej súd Únie môze zrusit akt len v rozsahu, v akom bol akt pred ním napadnutý s tým, ze sa uvedú dôvody, ktoré spôsobujú jeho nezákonnost. V judikatúre sa vsak uvádza, ze niektoré vady môzu byt preskúmané bez návrhu (pod jasnou podmienkou, ze zaloba bola podaná, kedze neexistujú alternatívne nástroje na zacatie súdneho konania pred súdmi Únie). 45. Na záver tejto úvodnej casti mojich návrhov sa preto domnievam, ze Súdny dvor môze aj bez návrhu, ak bolo podané odvolanie proti rozsudku Vseobecného súdu, preskúmat také vady odôvodnenia, ktoré mu neumoznujú v plnej miere uplatnit svoju právomoc preskúmat napadnutý rozsudok.([27]27) V dôsledku toho musí byt v prejednávanej veci rozsudok podla môjho názoru zrusený uz len na základe týchto úvah. 46. Na základe uvedeného teraz pristúpim k preskúmaniu odvolacích dôvodov, ktoré uviedla Komisia. IV - O odvolaní Komisie 47. Na podporu svojho odvolania Komisia navrhla hned pätnást odvolacích dôvodov, pricom mnohé z nich sa v skutocnosti opakujú, alebo v kazdom prípade sú si navzájom velmi podobné. Na úcely preskúmania rozdelím dôvody na dve hlavné skupiny: v prvej skupine sa budem zaoberat dôvodmi týkajúcimi sa úlohy príjemcu pomoci a v druhej skupine dôvodmi týkajúcimi sa preskúmania vycíslenia pomoci, ktoré vykonal Vseobecný súd v spornom rozhodnutí. A - Odvolacie dôvody týkajúce sa úlohy príjemcu pomoci 1. Úvodné úvahy 48. Prvé styri odvolacie dôvody Komisie sa týkajú problému úlohy, ktorá sa má priznat príjemcom tejto pomoci v rámci konaní o preskúmaní státnej pomoci. 49. Ako som uz uviedol vyssie, nie je jasné, aký je v rámci napadnutého rozsudku úcel casti týkajúcej sa postavenia príjemcu. Som presvedcený, ze v konkrétnom prípade musia byt zistenia Vseobecného súdu kvalifikované vo vztahu k záverom, ku ktorým tento súd dospel, ako jednoduché obiter dicta. Zrusenie, o ktorom rozhodol Súd prvého stupna, totiz v konkrétnom prípade vychádza z vád, ktorých sa dopustila Komisia pri odhade hodnoty pozemku predaného spolocnosti Scott francúzskymi orgánmi. Okrem toho základné okolnosti uvedené v liste spolocnosti Scott, ktorý Komisia odmietla, prevzala francúzska vláda a stali sa súcastou spisu.([28]28) 50. V dôsledku toho by sa mali odvolacie dôvody, ktoré odkazujú na úlohu príjemcu, povazovat za neúcinné. 51. V kazdom prípade ak Súdny dvor nebude súhlasit s týmto prístupom, alebo bude súhlasit, ale bude chciet v tejto súvislosti dalsie informácie, budem sa dalej zaoberat úvahami k tomuto bodu. 2. Vo vseobecnosti o úlohe príjemcu státnej pomoci 52. Problém úlohy, ktorá sa má priznat príjemcovi státnej pomoci, je zlozitý a je predmetom diskusií. V tejto súvislosti sa naproti dost ustálenej a rigoróznej judikatúre Súdneho dvora nachádza menej jasná judikatúra Vseobecného súdu, charakterizovaná kolísaním a neistotou. Zvlástnost situácie mozno vysvetluje trvanie Vseobecného súdu na tomto bode v napadnutom rozsudku. Je mozné, ze prvostupnový súd implicitne navrhuje, aby Súdny dvor zvázil svoju judikatúru v tejto oblasti. Podla môjho názoru nie je vylúcené, ze v budúcnosti sa Súdny dvor bude musiet vrátit k svojim rozsudkom týkajúcim sa úlohy príjemcu pomoci. Nedomnievam sa vsak, ze z dôvodov, ktoré sa pokúsim dalej vysvetlit, je práve prejednávaná vec vhodnou prílezitostou na taký krok. 53. Judikatúra Súdneho dvora je ustálená v tom, ze pripomína, ze konanie o preskúmaní státnej pomoci sa vedie najmä medzi Komisiou a clenským státom bez toho, aby sa akákolvek osobitná úloha priznávala príjemcovi pomoci.([29]29) Clenský stát má skutocné a reálne právo na obranu v rámci tohto konania, porusenie ktorého môze spôsobit zrusenie rozhodnutia Komisie, pokial sa dá stanovit, ze ak by nedoslo k tejto nezrovnalosti, konanie mohlo viest k odlisnému výsledku.([30]30) 54. Iná je naopak úloha príjemcov pomoci. Nariadenie c. 659/1999, ktoré v podstate kodifikovalo judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti([31]31), sa totiz obmedzuje vo svojom clánku 1 na zaradenie príjemcu pomoci do vseobecnej kategórie "zainteresovaná strana", ktorá môze v zmysle clánku 6 ods. 1 predkladat svoje pripomienky po rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, do uplynutia lehoty, ktorá nie je spravidla dlhsia ako mesiac. Pre príjemcu pomoci sa teda nestanovuje ziadne dalsie právo na obranu alebo na úcast na konaní vedenom Komisiou. 55. Je nepochybné, ze toto vseobecné ustanovenie je charakteristické výrazným formalizmom, ktorý aj vyvolal znacnú kritiku právnej vedy. Je silené a nie vzdy uskutocnitelné vychádzat z predpokladu, ktorý sa zdá byt v rámci tohto výkladu konania o preskúmaní státnej pomoci implicitný a podla ktorého sa záujem státu, ktorý poskytol pomoc, a záujem subjektu, ktorý je jej príjemcom, zhodujú. Na jednej strane je totiz jasné, ze situáciu nemôze rovnako vnímat stát, ktorý môze byt maximálne zaviazaný na vymáhanie poskytnutej pomoci, a podnik, ktorý by mohol aj v prípade vrátenia pomoci dospiet do úpadku. Okrem toho, pomoc mohla byt poskytnutá nie centrálnou vládou státu, ale regionálnym alebo oblastným orgánom státu: v takom prípade nie je nevyhnutné, ze centrálna vláda, ktorá je jediná úcastníkom konania, má rovnaký záujem ako miestny orgán. 56. Práve v dôsledku obmedzení tejto rigoróznej judikatúry sa Vseobecný súd pri rôznych prílezitostiach pokúsal rozsírit ochranu priznanú príjemcom pomoci. To sa stalo napríklad pri vyzdvihovaní povinnosti zarucit úcinnost práva byt vypocutý, ktoré príjemcovi pomoci priznáva (rovnako ako vsetkým ostatným zainteresovaným stranám) nariadenie c. 659/1999([32]32), alebo aj tým, ze sa príjemcom pomoci priznalo právo poukázat na vadu, spocívajúcu v tom, ze Komisia nevypocula dotknutý clenský stát.([33]33) 57. Napadnutý rozsudok teda zapadá do tohto "pokrokového" prúdu judikatúry Vseobecného súdu. 58. Som presvedcený, ze v súvislosti s problémom úlohy, ktorá sa má priznat príjemcom pomoci, je mozné a snád aj nutné vyhnút sa dualistickému konceptu, v ktorom si protirecia bez moznosti syntézy dva radikálne opacné pojmy, jeden, ktorý popiera akúkolvek úlohu príjemcu pomoci, a druhý, ktorý ho stavia na rovnakú úroven ako dotknutý clenský stát. 59. Osobitne sa mi zdá, ze rovnováhu medzi týmito dvoma postojmi je mozné nájst s vyuzitím zásady riadnej správy vecí verejných. 60. Ako je známe, táto zásada vznikla ako výtvor judikatúry a len nedávno bola urcitým spôsobom "ustálená" v clánku 41 Charty základných práv. Hoci súvislosti zásady riadnej správy vecí verejných ostávajú v urcitom zmysle stále neisté, je uz zrejmé, ze sa má povazovat za základnú zásadu práva Spolocenstva.([34]34) 61. Táto zásada môze byt nájdená aj bez ohladu na skutocnost, ci je výslovne citovaná v rôznych rozhodnutiach súdu Únie. Myslím napríklad na prípady, ked sa správnemu orgánu urcila povinnost, aby na úcely vykonania "nálezitého a nestranného" preskúmania staznosti preskúmal bez návrhu niektoré okolnosti, ktoré stazovatel neuviedol výslovne;([35]35) na prípady, ked bola urcená povinnost vypocut subjekt dotknutý nevýhodným opatrením, aj ked toto právo byt vypocutý nebolo ustanovené v uplatnitelnej právnej úprave;([36]36) a napokon na prípady, ked bola potvrdená povinnost Komisie nálezite prihliadnut na vsetky okolnosti, ktoré boli predlozené v rámci konania.([37]37) 62. Pokial ide o Chartu základných práv, medzi podstatné prvky zásady riadnej správy vecí verejných zaraduje právo kazdého jednotlivca, aby bol vypocutý skôr, ako sa vo vztahu k nemu prijme opatrenie, ktoré mu spôsobuje ujmu, právo nahliadat do spisu a povinnost odôvodnenia rozhodnutí. Okrem toho nejde o taxatívny zoznam, ktorého otvorená povaha je zrejmá z formulácie "toto právo zahrna najmä".([38]38) 63. Zdá sa mi, ze aj ked zásada riadnej správy vecí verejných v oblasti státnej pomoci neukladá povinnost priznat príjemcovi pomoci formálne postavenie úcastníka konania o preskúmaní státnej pomoci, zabranuje zároven Komisii rigidne a bez výnimky odmietnut akúkolvek informáciu, ktorú poskytol tento príjemca pomoci, aj ked sa to stalo po uplynutí lehoty priznanej zainteresovaným stranám, aby mohli predlozit pripomienky. 64. Nesmie sa totiz zabudnút, ze konanie o preskúmaní státnej pomoci má administratívny a nie súdny charakter; okrem toho úloha príjemcu v tomto konaní je v podstate úlohou zdroja informácií pre Komisiu. Preto, zatial co pripomienky, ktoré dorucil príjemca v lehote, ktorú má urcenú na zaciatku, musia byt súcastou spisu a Komisia na ne musí prihliadat, prípadné pripomienky, ktoré príjemca alebo akýkolvek iný subjekt poskytne následne, môzu byt predmetom povinnosti preskúmania správnym orgánom pod podmienkou, ze to vyzaduje zásada riadnej správy vecí verejných. K tomu dochádza najmä vtedy, ked sú dotknuté informácie skutocne pre správny orgán potrebné na úcely objasnenia alebo doplnenia jeho vedomostí, a pod podmienkou, ze stav administratívneho konania este umozní aspon na ne prihliadat bez toho, aby vzniklo omeskanie pri prijímaní konecného rozhodnutia. 65. Napriek tomu nie je správny orgán povinný výslovne rozhodnút o pripomienkach, ktoré predlozil príjemca (alebo akýkolvek iný subjekt) po pociatocnej lehote. Komisia teda nebude musiet nevyhnutne uviest dôvody, pre ktoré by sa rozhodla neprihliadnut na tieto okolnosti. 66. V súlade s týmito pripomienkami je aj z hladiska súdnej ochrany potrebné uviest dôlezité spresnenie: prinálezí tomu, kto poskytol informácie, aby prípadne znásal povinnost preukázat, ze správny orgán mal na tieto informácie prihliadat. 67. Na základe uvedeného je teraz konecne mozné pristúpit k podrobnému preskúmaniu odvolacích dôvodov. 3. O prvom odvolacom dôvode týkajúcom sa odmietnutia Komisie zalozit do spisu list spolocnosti Scott z 24. decembra 1999 a) Tvrdenia úcastníkov konania 68. Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze list spolocnosti Scott z 24. decembra 1999 mal byt prijatý a mal sa stat súcastou administratívneho spisu. Vseobecný súd najmä neuviedol právny predpis, ktorý bol porusený. Len porusenie podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 230 ES mohlo vyvolat zrusenie, ale podobné porusenie nebolo v odvolaní spolocnosti Scott namietané, a teda Vseobecný súd rozhodol ultra petita. Komisia okrem toho, a najmä, neporusila ziadne podstatné formálne nálezitosti, kedze spolocnost Scott bola tretím subjektom v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci a nemala ziadne právo predlozit pripomienky v tejto pokrocilej fáze konania. Napokon Komisia uvádza, ze pripomienky, ktoré uviedla spolocnost Scott v odmietnutom liste, si v kazdom prípade osvojilo Francúzsko vo svojom nasledujúcom liste z 21. februára 2000 a ako také sa stali súcastou spisu. 69. Komisia uvádza, ze rozsudok Súdu prvého stupna by mohol mat závazný vplyv na prax v oblasti státnej pomoci, podla ktorej sa stále postupuje. 70. Spolocnost Scott tvrdí, ze Súd prvého stupna naopak neurcil vo vseobecnosti Komisii ziadnu povinnost a vykonal niekolko úvah úzko súvisiacich so skúmanou vecou a jej osobitostami. Skutocnost, ze nariadenie c. 659/99 neupravuje úlohu príjemcu pomoci okrem moznosti predlozit pripomienky na zaciatku administratívneho konania neznamená, ako sa naopak domnieva Komisia, ze kazdý nasledujúci úkon príjemcu je zakázaný. Osobitne nariadenie nemôze zabránit uplatnovaniu vseobecných zásad, ktoré ukladajú Komisii povinnost konat s nálezitou starostlivostou a nestranne. 71. Département du Loiret uvádza tvrdenia, ktoré sa v podstate prekrývajú s tvrdeniami spolocnosti Scott. b) Posúdenie 72. Prvým odvolacím dôvodom je dôvod, ktorému Komisia venovala najviac pozornosti, ked nan sústredila podstatnú cast svojich pripomienok. Je zrejmé, ze Komisia má v úmysle oponovat potvrdeniu judikatúry Vseobecného súdu Súdnym dvorom, ktorá sa priklána k posilneniu úlohy príjemcu v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci. 73. Na základe úvah, ktoré som uviedol vyssie, ked som sa vseobecne zaoberal úlohou príjemcu, je mozné uviest, ze v prípade, ked sám príjemca posle Komisii niektoré dokumenty v okamihu, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty, ktorá mu bola stanovená na predlozenie pripomienok, môze byt Komisia povinná na základe zásady riadnej správy vecí verejných prihliadat na obsah citovaných dokumentov. To vsak pod podmienkou, ze i) sú skutocne potrebné na vyplnenie prípadných medzier vo vedomostiach samotnej Komisie o skutkovom stave, a ze ii) fáza, v ktorej sa nachádza konanie, to umoznuje. Je vsak potrebné, aby bola potreba dotknutých dokumentov skutocne preukázaná. 74. Toto vsak nie je logika, podla ktorej postupoval Súd prvého stupna. 75. Súd prvého stupna predovsetkým implicitne správne nezaradil túto otázku do kategórie porusenia podstatných formálnych nálezitostí, ako tvrdí Komisia, ale do kategórie dodrziavania zásady riadnej správy vecí verejných.([39]39) Po tejto úvahe mal vsak Súd prvého stupna zistit, ci v konkrétnom prípade list obsahoval rozhodujúce informácie na úcely objasnenia skutkových okolností prípadu. V prípade kladnej odpovede na túto otázku sa mohla potvrdit povinnost Komisie prihliadat na poskytnuté informácie. Súd prvého stupna sa vsak obmedzil na to, ze vo vseobecnosti posúdil okolnosti prípadu, pricom uviedol, ze tieto okolnosti spôsobovali tazkosti pri zistení skutkového stavu, najmä z dôvodu dlhého casového obdobia, ktoré preslo od údajného poskytnutia pomoci do konania pred Komisiou. Na základe tohto vseobecného konstatovania Súd prvého stupna vyvodil, ze list spolocnosti Scott mala Komisia prijat a mal byt súcastou spisu. 76. S touto úvahou nemozno podla môjho názoru súhlasit. Hoci zásada riadnej správy vecí verejných môze, ako bolo uvedené a ako potvrdil aj Vseobecný súd, v niektorých prípadoch zaviazat Komisiu, aby prihliadla na dokumenty, ktoré jej boli zaslané po lehote a/alebo subjektmi, ktoré na to nie sú oprávnené, predpokladá to predchádzajúce zistenie skutocnej potreby informácií, ktoré sú uvedené v týchto dokumentoch. V casti rozsudku, ktorá sa venovala rozhodnutiu Komisie neprijat list spolocnosti Scott z 24. decembra 1999, vsak Súd prvého stupna ani neprihliadol na obsah listu. 77. Prvému odvolaciemu dôvodu Komisie je preto potrebné vyhoviet v rozsahu, v akom tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze tvrdil, ze Komisia bola povinná prijat a zaradit do spisu list zaslaný spolocnostou Scott 24. decembra 1999. 4. O druhom, tretom a stvrtom odvolacom dôvode týkajúcich sa údajnej povinnosti Komisie ziadat dalsie informácie a/alebo obrátit sa na nezávislého znalca 78. Druhým, tretím a stvrtým odvolacím dôvodom sa mozno zaoberat spolocne. Komisia v nich namieta proti tvrdeniam Súdu prvého stupna, podla ktorých mala s prihliadnutím na niektoré prvky obsiahnuté najmä v liste spolocnosti Scott z 24. decembra 1999 a v nasledujúcom liste francúzskych orgánov z 21. februára 2000 prehlbit svoju analýzu a získat dalsie informácie. a) Tvrdenia úcastníkov konania 79. Svojím druhým odvolacím dôvodom Komisia kritizuje závery Súdu prvého stupna, podla ktorých mala ziadat francúzske orgány o poskytnutie dalsích údajov a spresnení po tom, co tieto orgány, ako napokon aj spolocnost Scott vo svojom liste z 24. decembra 1999, poukázali na existenciu dvoch ohodnotení, jedno obsiahnuté v znaleckom posudku znaleckej kancelárie Galtier a druhé vypracované ustanoveným znalcom, ktoré uviedli nizsiu hodnotu sporného pozemku oproti odhadu Komisie.([40]40) 80. Tretím odvolacím dôvodom naopak Komisia namieta proti tvrdeniu Súdu prvého stupna, podla ktorého mala poziadat spolocnost Scott o objasnenie rozdielu medzi stanovenou cenou (80 miliónov FRF) a skutocnou cenou (140 miliónov FRF) prác vykonaných na predmetnom pozemku na náklady verejných orgánov pred prevodom pozemku na spolocnost Scott. Tento rozdiel mal podla Súdu prvého stupna viest Komisiu k podozreniu, ze náklady vynalozené verejnou správou na úpravy pozemku nevyhnutne neodrázajú jeho hodnotu.([41]41) 81. Stvrtým odvolacím dôvodom napokon Komisia namieta proti úvahám Súdu prvého stupna týkajúcim sa moznosti Komisie obrátit sa na úcely správneho urcenia hodnoty pozemku na nezávislého znalca. 82. Aj tieto odvolacie dôvody vychádzajú z predpokladu, podla ktorého Komisia nemala z procesného hladiska ziadnu povinnost ziadat o dalsie informácie, najmä francúzske orgány, na ktoré sa uz okrem iného obrátila s príkazom poskytnút vsetky potrebné informácie na urcenie hodnoty pozemku.([42]42) Okrem toho sa Komisia domnieva, ze v spornom rozhodnutí sa aj tak prihliadlo na odhad, na ktorý poukazuje Súd prvého stupna. 83. Spolocnost Scott uvádza, ze Súd prvého stupna neusúdil, ze Komisia sa dopustila porusenia podstatných formálnych nálezitostí, takze uz len preto by mali byt tieto dôvody zamietnuté. V kazdom prípade podla spolocnosti Scott Súd prvého stupna preskúmal situáciu správne, kedze niektoré úvahy uvedené v liste z 24. decembra 1999, ktoré okrem toho neboli v celom rozsahu prevzaté do listu francúzskych orgánov z 21. februára nasledujúceho roku, mali viest Komisiu k tomu, aby zvázila svoje ohodnotenie a poziadala o nové dokumenty. b) Posúdenie 84. Druhý odvolací dôvod sa úzko spája s prvým a domnievam sa, ze aj jemu je potrebné vyhoviet. 85. Je potrebné uviest, ze v skutocnosti Komisia vychádza aj tu, ako bolo uvedené, z nesprávneho východiska, cize z toho, ze Súd prvého stupna kritizoval porusenie podstatných formálnych nálezitostí. V skutocnosti uz bolo uvedené, ze sa zdá, ze jediným parametrom, na ktorý poukázal prvostupnový súd, je zásada riadnej správy vecí verejných. 86. Okrem toho námietky Komisie, podla ktorých táto institúcia prihliadala vo svojom rozhodnutí na ohodnotenia uvedené v listoch z decembra 1999 a februára 2000 vychádzajú z dost krehkého základu. V rozhodnutí je totiz týmto ohodnoteniam venovaná strucná a slabo odôvodnená poznámka. 87. Podstata je vsak iná. Tak list spolocnosti Scott, ako list francúzskych orgánov, ktoré vstúpili do konania vo výrazne pokrocilej fáze, sa obmedzujú na poukázanie na existenciu ohodnotení (danových orgánov, znaleckej kancelárie Galtier, ustanoveným znalcom) ktoré uviedli nizsiu hodnotu pozemku oproti hodnote, o ktorej sa Komisia domnievala, ze ju môze vyvodit na základe dôkazov, ktorými disponovala. Ziadny dalsí dokument nebol k listom pripojený a len sa uvádzalo, ze v prípade potreby je mozné Komisii uvedené ohodnotenia poskytnút. 88. Nezdá sa mi, ze na základe zásady riadnej správy vecí verejných bola Komisia povinná v danom stádiu konania ziadat od francúzskych orgánov, aby poskytli dalsie dokumenty a podrobnosti. Je totiz potrebné uviest, ze Komisia sa uz obrátila na dotknuté orgány s dvoma príkazmi na poskytnutie dokumentov, pricom jeden z nich bol naformulovaný velmi siroko.([43]43) Pri tejto prílezitosti neboli dôkazy, na ktoré sa poukazovalo v listoch z decembra 1999 a z februára 2000, predlozené. 89. Rovnako a na základe rovnakého druhu úvah nie je mozné dospiet k záveru, ze Komisia bola povinná prihliadat na obsah listu zaslaného spolocnostou Scott v decembri 1999. Keby sa pripustila podobná povinnost, vzniklo by nebezpecenstvo, ze Komisia by sa stala potenciálnym väznom taktík s cielom prietahov v konaní. Keby bolo k listu prilozené napríklad úplné znenie ohodnotenia pozemku, na ktoré sa v nom odkazuje, posúdenie by mozno mohlo byt iné. Zásada riadnej správy vecí verejných vsak podla môjho názoru nemôze byt rozsirovaná az dovtedy, kým sa Komisia neprinúti k náprave medzier uvedených v pripomienkach a v dokumentoch, ktoré jej boli zaslané, bez akéhokolvek casového obmedzenia. 90. Pokial potom ide o tretí odvolací dôvod, platia tie isté úvahy, ktoré som uviedol vo vztahu k druhému odvolaciemu dôvodu. Komisia nebola vôbec povinná ziadat od spolocnosti Scott dalsie informácie. Napokon, nie je jasné, preco by mala ziadat spolocnost Scott o objasnenie prekrocenia predpokladaných nákladov za práce na pozemku, ked sa prihliadne na skutocnost, ze tieto náklady vynalozili francúzske orgány. 91. V dôsledku toho sa domnievam, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze sa domnieval, ze Komisia mala poziadat francúzske orgány a/alebo spolocnost Scott o poskytnutie dalsích informácií o hodnote pozemku. Druhému a tretiemu odvolaciemu dôvodu je preto potrebné vyhoviet. 92. Zdá sa mi, ze naopak stvrtému odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa údajnej povinnosti Komisie obrátit sa na nezávislého znalca nie je mozné vyhoviet. 93. V ziadnom bode napadnutého rozsudku totiz Súd prvého stupna neuviedol, ze Komisia sa mala obrátit na sluzby nezávislého znalca. Pripomenul len existenciu tejto moznosti medzi nástrojmi, ktoré mohla Komisia vyuzit, aby získala dalsie informácie. 94. V dôsledku toho musí byt stvrtý odvolací dôvod zamietnutý. B - Odvolacie dôvody týkajúce sa preskúmania veci samej, ktoré vykonal Súd prvého stupna 1. O siestom odvolacom dôvode, podla ktorého Súd prvého stupna odnal Komisii akúkolvek mieru volnej úvahy 95. Siesty odvolací dôvod nás vedie do jadra druhého základného problému, ktorý bol predlozený Súdnemu dvoru v rámci tohto odvolania. Ide o problém týkajúci sa druhu preskúmania, ktoré môze súd Únie vykonat vo vztahu k rozhodnutiam Komisie v oblasti státnej pomoci. a) Tvrdenia úcastníkov konania 96. Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze preskúmal sporné rozhodnutie ovela intenzívnejsie a dôkladnejsie, ako to mohol zákonne urobit. Osobitne Súd prvého stupna nahradil Komisiu tým, ze jej odnal priestor na volnú úvahu, ktorý sa jej musí v tejto oblasti priznat. Súd Únie by mal rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci preskúmat len z hladiska vád uvedených v clánku 230 ES. Napokon tento súd nikdy nemá k dispozícii vsetky dôkazy (dokumenty, atd.), ktoré Komisia pouzila pri prijatí svojho rozhodnutia: v dôsledku toho by bolo aj z praktického hladiska pre tento súd nemozné nahradit svojím posúdením posúdenia, ktoré vykonala Komisia. 97. Podla spolocnosti Scott tento odvolací dôvod vychádza z nesprávneho pochopenia napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna nenahradil svojím posúdením posúdenie Komisie, ale jasne uviedol, najmä v bode 100 napadnutého rozsudku, ze jeho cielom bolo len zistit, ci Komisia posúdila vsetky dôkazy, ktoré mala k dispozícii s nálezitou starostlivostou. 98. Obdobné argumenty ako uviedla spolocnost Scott uplatnil aj Département du Loiret. b) Posúdenie 99. Tento odvolací dôvod sa týka hraníc súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie v oblasti státnej pomoci. Judikatúra v tejto oblasti stanovila niektoré ustálené východiská, ktoré je vhodné pripomenút. 100. Predovsetkým pojem státna pomoc, ktorý je definovaný v Zmluve, má právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností. Z tohto dôvodu musí súd Únie vykonávat v zásade celkové preskúmanie, pokial ide o povahu preskúmaných opatrení ako opatrení pomoci.([44]44) 101. Komisii je vsak potrebné priznat sirsiu mieru volnej úvahy v dvoch situáciách. V prvom rade na posúdenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 ES. V týchto prípadoch sa súdne preskúmanie musí obmedzit na skúmanie toho, ci rozhodnutie Komisie nie je postihnuté zjavným nesprávnym posúdením alebo zneuzitím právomoci.([45]45) 102. Sirsia miera volnej úvahy sa potom Komisii priznáva aj v prípade existencie pomoci (a teda v situácii, ktorá spadá pod clánok 87 ods. 1 ES), pokial si prijaté rozhodnutie vyzadovalo zlozité technické alebo ekonomické posúdenie. V takých prípadoch je preskúmanie súdom vo vseobecnosti obmedzené na zistenie prípadnej existencie zjavného nesprávneho posúdenia alebo zneuzitia právomoci pri dodrzaní právnych predpisov o konaní a o odôvodnení, ako aj o vecnej presnosti skutkového stavu, ktorý Komisia pouzila ako základ rozhodnutia.([46]46) 103. Súd Únie má prakticky dosiahnut chúlostivú rovnováhu pri preskúmavaní rozhodnutí Komisie v oblasti státnej pomoci, ktoré so sebou nesú komplexné ekonomické posúdenia. Na jednej strane totiz nemôze nahradit svojím ekonomickým posúdením posúdenie Komisie; na druhej strane vsak musí preskúmat výklad, ktorý Komisia pripísala okolnostiam ekonomickej povahy, najmä tým, ze zistí, ci údaje, ktoré Komisia pouzila na posúdenie zlozitej situácie skutocne podporujú závery, ku ktorým táto institúcia dospela.([47]47) 104. V predmetnej veci sa mala Komisia pokúsit urcit cenu, ktorú v roku 1987 mohol získat bezný hospodársky subjekt pri predaji pozemku, urceného na priemyselné pouzitie. Je teda zrejmé a zdá sa, ze úcastníci konania v tejto súvislosti súhlasia, ze odhad, ktorý mala vykonat Komisia s mnohorocným casovým odstupom od okamihu, ked nastali skutkové okolnosti, mohol byt len priblizný. Podla môjho názoru je okrem toho nepochybné, ze islo o postup, ktorý si vyzadoval komplexné ekonomické posúdenie. V dôsledku toho mal Súd prvého stupna vykonat prieskum, ktorý bol v zásade úplný, nemohol vsak nahradit vlastné nezávislé posúdenie ekonomických dôkazov, ktoré uz vykonala Komisia. 105. Nedomnievam sa vsak, ze Súd prvého stupna v tomto prípade nahradil svojím posúdením posúdenie Komisie. 106. Je totiz potrebné uviest, ze v tej casti napadnutého rozsudku, v ktorej Súd prvého stupna preskúmal sporné rozhodnutie z vecnej stránky, neposúdil autonómne hodnotu pozemku. Obmedzil sa len na konstatovanie, ze niektoré okolnosti poukazujú na nedostatocne podrobné preskúmanie Komisiou, takze hodnota pozemku mohla byt urcená nesprávne. Súd prvého stupna poukazuje najmä na rozhodnutie Komisie ohodnotit pozemok na základe vyuzitia metódy nákladov, ako aj na skutocnost, ze Komisia neprihliadala na niektoré údaje, ktoré boli súcastou spisu, osobitne na ohodnotenia, na ktoré sa poukazovalo v posledných listoch zaslaných francúzskymi orgánmi. 107. Siesty odvolací dôvod sa preto musí zamietnut. 2. O siedmom odvolacom dôvode, podla ktorého Súd prvého stupna vychádzal zo spekulácií a nie z dôkazov a) Tvrdenia úcastníkov konania 108. V siedmom odvolacom dôvode Komisia tvrdí, ze aj keby sa pripustilo, ze Súd prvého stupna neprekrocil hranice stanovené na úcely súdneho preskúmania tak, ako sú uvedené v siestom odvolacom dôvode, dopustil sa pochybenia, pretoze svoje rozhodnutie neoprel o dôkazy, ktoré mal k dispozícii v rámci konania, ale len o spekulácie. Súd prvého stupna najmä pochybil, ked uviedol, ze Komisia mala prihliadat na ohodnotenie pozemku uvedené v liste spolocnosti Scott z decembra 1999 a v nasledujúcom liste francúzskych orgánov z februára 2000: v týchto listoch totiz neboli obsiahnuté dôkazy, ale len nepreukázané tvrdenia. 109. Podla spolocnosti Scott bolo stanovisko Komisie úplne nesprávne. Tvrdenia uvedené v listoch spolocnosti Scott a francúzskych orgánov boli totiz v kazdom ohlade dôkazom. Priznanie povahy dôkazu takýchto tvrdení vsak samozrejme neznamená potvrdit, ze sú pravdivé: Súd prvého stupna sa totiz obmedzil na kritiku skutocnosti, ze na základe týchto údajov Komisia nepovazovala za potrebné dalej preskúmat tento problém. b) Posúdenie 110. Odpoved na siedmy odvolací dôvod si vyzaduje dva predpoklady. 111. V prvom rade podla ustálenej judikatúry musí rozhodnutie Komisie na úcely overenia jeho platnosti posúdit súd Únie na základe informácií, ktoré Komisia mala k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala.([48]48) 112. V druhom rade sa nesmie zabudnút, ze odvolanie proti rozsudku prvostupnového súdu sa môze na základe vseobecnej zásady ustanovenej v clánku 58 Statútu Súdneho dvora týkat len právnych otázok. A teda s výnimkou prípadu skreslenia skutkového stavu alebo dôkazov nemôze Súdny dvor skúmat posúdenia skutkových okolností, ktoré vykonal Vseobecný súd.([49]49) 113. Odvolací dôvod Komisie sa musí skúmat na základe týchto ustálených východísk. Preto je potrebné na jednej strane zistovat, ci Súd prvého stupna prehodnotil rozhodnutie Komisie s prihliadnutím na prvky, ktoré táto institúcia nemala k dispozícii v okamihu, ked prijala sporné rozhodnutie. Na druhej strane je vsak potrebné zistit, ci Komisia neziada, aby Súdny dvor preskúmal posúdenie skutkových okolností, ktoré vykonal Súd prvého stupna. 114. Súd prvého stupna kritizoval rozhodnutie Komisie v podstate na základe dvoch druhov posúdení. 115. V prvom rade uviedol, ze v spornom rozhodnutí existujú niektoré osobitné problémy, ktoré spochybnujú jeho správnost a spolahlivost. Osobitne sa Komisia dopustila jednak rôznych skutocných a vlastných chýb vo výpocte - okrem iného v prospech spolocnosti Scott, pretoze ich oprava by spôsobila zvýsenie odhadu hodnoty pozemku oproti odhadu stanovenému Komisiou([50]50) - a jednak nepresností, najmä z dôvodu pouzitia, na úcely urcenia trhovej ceny pozemku v roku 1987, nákladov vynalozených v rôznych okamihoch, na úcely kúpy jeho castí.([51]51) 116. V druhom rade Súd prvého stupna uviedol, ze alternatívne posúdenia hodnoty pozemku, na ktoré sa poukazuje v liste francúzskych orgánov z 21. februára 2000, ako aj skutocnost, ze v roku 1998 bol pozemok predaný spolocnostou Scott inej súkromnej spolocnosti za ovela nizsiu cenu, ako je hodnota uvedená v rozhodnutí, mali, na základe zásady, ktorá ukladá povinnost nálezite a nestranne preskúmat skutkový stav, viest Komisiu k dôkladnejsiemu preskúmaniu otázky hodnoty pozemku napríklad tým, ze mala poziadat Francúzsko o znenie znaleckých posudkov, na ktoré poukazovalo, alebo sa obrátit na nezávislého znalca.([52]52) 117. Ked sa pristúpi k preskúmaniu odvolacieho dôvodu s poukazom na dva parametre, na ktoré som odkázal vyssie, je potrebné konstatovat, ze Súd prvého stupna nekritizoval Komisiu na základe dôkazov, ktorými nedisponovala v okamihu prijatia rozhodnutia. Vsetky ním uvedené výhrady totiz, ako bolo uvedené, vychádzali z nepresností, ktorých sa Komisia dopustila, a z dôlezitosti pripísanej niektorým informáciám uvedeným najmä v liste francúzskych orgánov z 21. februára 2000, ktorá bola podla Súdu prvého stupna nedostatocná. Je potrebné pripomenút, ze tento list Komisia zalozila do administratívneho spisu. 118. Este je potrebné zistit, ci predmetným odvolacím dôvodom Komisia nenavrhuje, aby Súdny dvor preskúmal posúdenie skutkového stavu, ktoré vykonal Súd prvého stupna. Judikatúra Súdneho dvora dáva zápornú odpoved. Súdny dvor totiz rozhodol, ze právnou otázkou, ktorá patrí do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní, je otázka zistenia, ci Vseobecný súd na základe niektorých zistení skutkového stavu správne rozhodol o existencii porusenia povinnosti nálezitej starostlivosti a povinnosti odôvodnenia.([53]53) 119. Domnievam sa, ze v prejednávanej veci sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ako tvrdí Komisia, ked usúdil, ze táto institúcia mala na základe dalsích informácií, ktoré poskytli najmä francúzske orgány, zvázit svoje posúdenie týkajúce sa existencie a výsky pomoci. 120. Je totiz potrebné pripomenút, ze Súd prvého stupna v podstate vytýkal Komisii, ze nevykonala nové vysetrovacie úkony po oznámení hodnôt pozemku, ktoré vyplývali z posudkov znaleckej kancelárie Galtier a ustanoveného znalca. Ako som uz uviedol vyssie, list francúzskych orgánov, ako napokon aj list, ktorý v decembri 1999 odoslala spolocnost Scott, sa obmedzili na konstatovanie existencie týchto posudkov a výsledku, ku ktorým dospeli. Presný obsah uvedených posudkov vsak nebol predlozený. 121. Uz som poznamenal, ze v takej situácii nemohli tieto vágne údaje stacit na to, aby z nich pre Komisiu na základe zásady riadnej správy vecí verejných vyplývala povinnost prihliadat na list spolocnosti Scott. Rovnako a z tých istých dôvodov nie je mozné sa domnievat, ze Komisia mala na základe obsahu listu francúzskych orgánov z februára 2000 opätovne otvorit vysetrovaciu fázu konania, ktoré uz malo skoncit. 122. Ako som uz uviedol, situácia mohla byt iná, keby francúzske orgány predlozili pádnejsie dôkazy na podporu týchto posúdení: osobitne keby prilozili úplné znenie posudkov, co muselo byt relatívne jednoduché, najmä vzhladom na to, ze posudok, ktorý vypracovala znalecká kancelária Galtier, si priamo objednala spolocnost Scott. 123. To sa vsak nestalo, a preto by ulozenie povinnosti dalsieho podrobného preskúmania Komisii v tejto fáze konania vyvolalo nebezpecenstvo prietahov v konaní v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci. 124. Inými slovami, za osobitných okolností prípadu mohla Komisia legitímne ukoncit svoje vysetrovanie a rozhodnút na základe informácií, ktoré mala k dispozícii. Rovnako aj súd musí posúdit rozhodnutie na základe informácií, ktoré mohla mat Komisia k dispozícii v okamihu prijatia aktu. Siedmemu odvolaciemu dôvodu Komisie je teda potrebné vyhoviet a ako taký odôvodnuje zrusenie napadnutého rozsudku. 125. Pokial ide o skutocnost, ze Komisia pouzila metódu nákladov, ako aj osobitnú chybu, uvedenú v bodoch 109 a 110 napadnutého rozsudku, budem sa tým zaoberat podrobnejsie pri analýze dalsích dôvodov, ktoré uviedla Komisia. 3. O ôsmom odvolacom dôvode týkajúcom sa obrátenia dôkazného bremena a) Tvrdenia úcastníkov konania 126. Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna obrátil dôkazné bremeno, kedze ulozil Komisii, aby zhromazdila dôkazy, ktoré nepredlozili úcastníci konania, ktorí mali podla predmetného dôvodu znásat dôkazné bremeno spocívajúce v povinnosti predlozit dôkazy potrebné na formuláciu prípadného iného rozhodnutia. 127. Spolocnost Scott tvrdí, ze Komisia si zle vysvetlila napadnutý rozsudok, kedze Súd prvého stupna len konstatoval skutkové okolnosti a uviedol, ze Komisia nedodrzala svoju povinnost nálezitej starostlivosti. b) Posúdenie 128. Tento odvolací dôvod je nedôvodný a vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. 129. Bez toho, aby som sa venoval samotnému problému dôkazného bremena v konaní v oblasti státnej pomoci, je totiz potrebné uviest, ze Súd prvého stupna neulozil Komisii povinnost hladat dôkazy na podporu stanoviska spolocnosti Scott a francúzskych orgánov. Tento súd sa naopak obmedzil, ako bolo uvedené, na konstatovanie, ze vsetky dôkazy, ktoré mala Komisia k dispozícii, nemohli odôvodnit také rozhodnutie, aké bolo prijaté. 130. Inými slovami, Súd prvého stupna neulozil Komisii ziadnu dôkaznú povinnost. Naopak, domnieval sa, ze na základe dôkazov, ktoré jej uz boli predlozené, mala Komisia v zmysle zásady riadnej správy vecí verejných prehlbit svoju vysetrovaciu cinnost. 131. V dôsledku toho sa domnievam, ze ôsmy odvolací dôvod Komisie sa musí zamietnut. 4. O deviatom a dvanástom odvolacom dôvode týkajúcich sa oprávnenosti pouzitia metódy nákladov zo strany Komisie a) Tvrdenia úcastníkov konania 132. Deviatym a dvanástym odvolacím dôvodom Komisia namieta proti dvom odlisným hladiskám napadnutého rozsudku. 133. V prvom rade sa Súd prvého stupna dopustil chyby v tom, ze Komisii vytýkal pouzitie metódy nákladov na úcely výpoctu hodnoty pomoci. Podla Komisie naopak chýbajúci odhad hodnoty pozemku súcasne s poskytnutím pomoci spôsobil, ze pouzitie metódy nákladov, ktoré odkazuje na náklady skutocne vynalozené verejnými orgánmi na úcely uskutocnenia pomoci, bolo oprávnené a logické. Je pravda, ze trhová cena veci nemusí zodpovedat cene tejto veci, ale je potrebné uvázit, ze v predmetnom prípade bol pozemok, ktorý je predmetom pomoci, pripravený "na mieru" pre osobitné poziadavky spolocnosti Scott, cím sa cena, ktorú by tento pozemok mohol získat na slobodnom trhu, stáva menej významnou. 134. V druhom rade Komisia kritizuje konstatovania Súdu prvého stupna o moznej potrebe odkázat na úcely urcenia hodnoty pomoci na cenu pri prevode pozemku, ktorý sa uskutocnil v roku 1998. Aj keby táto cena zodpovedala cene, ktorú by bolo mozné v danom okamihu získat na trhu, nemôze poskytnút ziadne informácie o hodnote pomoci pred jedenástimi rokmi. Na jednej strane bol totiz v roku 1987 sektor papiera pre domáce pouzitie v plnom rozmachu, zatial co v roku 1998 bol v silnej kríze s následným znízením hodnoty pozemku a továrne. Na druhej strane má akákolvek vec sklon casom strácat hodnotu, a preto je normálne, ze po jedenástich rokoch sa aj predmet pomoci, ktorá bola poskytnutá spolocnosti Scott, znehodnotil. 135. Podla spolocnosti Scott vychádza dôvod Komisie z nesprávneho pochopenia napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna totiz neodnal Komisii moznost pouzit metódu nákladov na úcely urcenia hodnoty pomoci. V predmetnom prípade tento súd len uviedol, ze porusením povinnosti nálezitej starostlivosti Komisie je skutocnost, ze dôkladnejsie nepreskúmala moznú potrebu zohladnenia kúpnej ceny v roku 1998 na úcely urcenia hodnoty. 136. Département du Loiret uvádza podobné tvrdenia ako spolocnost Scott a dodáva tiez, ze úvahy Komisie sú vo svojej podstate nesúdrzné. Ak totiz, ako uvádza Komisia, nebola trhová hodnota veci v roku 1998 relevantná na úcely urcenia hodnoty pomoci v roku 1987, rovnako nemalo zmysel urobit to, co naopak Komisia urobila, a teda urcit túto hodnotu, vychádzajúc z priemernej kúpnej ceny pozemku pocas troch samostatných fáz týkajúcich sa troch jeho samostatných castí, v roku 1975, v roku 1984 a v roku 1987. b) Posúdenie 137. Deviaty odvolací dôvod Komisie, rovnako ako dvanásty, ktorý sa s ním z velkej casti prekrýva, namieta proti skutocnosti, ze Súd prvého stupna povazoval za nepresné odhady Komisie týkajúce sa hodnoty pozemku predaného spolocnosti Scott v roku 1987. Tento odvolací dôvod sa nevztahuje na zistenia Súdu prvého stupna týkajúce sa skutocnosti, ze Komisia mala vyvodzovat nevyhnutné závery z údajov uvedených v posledných listoch spolocnosti Scott a francúzskych orgánov (na tieto hladiská sa sústredil siedmy odvolací dôvod, ktorý som uz rozobral vyssie). Dôvod, ktorý je teraz predmetom skúmania, oproti tomu namieta proti vseobecnejsím konstatovaniam Súdu prvého stupna, podla ktorých mala Komisia odhadnút hodnotu pomoci s pouzitím spolahlivejsích metód, ako je metóda zalozená na nákladoch vynalozených francúzskymi orgánmi. 138. Je potrebné pripomenút, ako to zdôraznil sám Súd prvého stupna, ze na úcely urcenia, ci predaj pozemku verejnými orgánmi súkromnému subjektu predstavuje státnu pomoc, je potrebné pouzit kritérium súkromného investora, ktorý funguje v trhovej ekonomike.([54]54) Musí sa teda zistit, ci je cena, ktorú zaplatil údajný príjemca pomoci, v tomto prípade spolocnost Scott, taká, aká by bola pravdepodobne zaplatená, keby pozemok nepredával verejný orgán, ale súkromný subjekt. 139. Vo vseobecnosti je test súkromného investora, ktorý funguje v trhovej ekonomike, komplexným ekonomickým posúdením, v ktorom sa musí Komisii priznat rozsiahla miera volnej úvahy.([55]55) V dôsledku toho, ako som poznamenal vyssie, ide o oblast, v ktorej je súdne preskúmavanie v zásade obmedzené na zistenie prípadnej existencie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneuzitia právomoci, ako aj na preskúmanie dodrziavania procesných právnych predpisov a vecnej presnosti skutkových okolností, pouzitých ako východisko napadnutého administratívneho rozhodnutia.([56]56) 140. Domnievam sa, ze v tomto prípade preskúmanie, ktoré Súd prvého stupna vykonal vo vztahu k rozhodnutiu Komisie, prekrocilo tieto medze. Je totiz potrebné pripomenút, ze v case pomoci nevykonali francúzske orgány ziadne nezávislé posúdenie pozemku, ani nepodmienili jeho predaj predchádzajúcim postupom sútazného typu, ktorý by umoznil zistit, kolko sú potenciálni nadobúdatelia ochotní zaplatit. Okrem toho aj v priebehu konania na úcely zistenia existencie pomoci bolo správanie francúzskych orgánov a údajného príjemcu charakterizované, ako uviedla Komisia a potvrdil aj sám Súd prvého stupna, slabou ochotou spolupracovat a sklonom uvádzat mozné dôkazy skôr v náznakoch nez konkrétne, v poslednej casti konania, ked bolo prijatie konecného rozhodnutia bezprostredne blízke. 141. Je skutocne mozné, ze v konkrétnom prípade nebol odhad hodnoty pozemku, ktorý vykonala Komisia v spornom rozhodnutí, úplne presný, ako napokon sama Komisia uznala. Platí vsak, ze nebola preukázaná ziadna zjavná vada, ktorej by sa Komisia dopustila, a ze pripomienky Súdu prvého stupna, ktoré nepoukazovali na existenciu podobnej vady alebo porovnatelného porusenia právneho rámca zo strany Komisie, sa obmedzili na zdôraznenie niektorých vád, ktoré hoci boli potvrdené, neumoznujú zrusit sporné rozhodnutie. Týka sa to najmä chyby vo výpocte, na ktorú sa poukazuje v bodoch 109 az 111 napadnutého rozsudku: ide napokon o chybu, ktorá zohrala úlohu v prospech spolocnosti Scott a ktorej oprava by mohla akurát viest k este vyssej hodnote predaného pozemku (a v dôsledku toho pomoci). Skutocnost, ze táto chyba nemôze sama osebe odôvodnit zrusenie, samozrejme neznamená, ze Súd prvého stupna na nu nemôze prihliadat: v tejto súvislosti odkazujem na moju analýzu desiateho odvolacieho dôvodu. 142. Domnievam sa teda, ze aj deviatemu, aj dvanástemu odvolaciemu dôvodu je potrebné vyhoviet, a ze Súdny dvor musí následne zrusit napadnutý rozsudok. 5. O desiatom, trinástom a strnástom odvolacom dôvode, ktoré sa týkajú výsky pomoci, ktorú odhadla sama Komisia a) Tvrdenia úcastníkov konania 143. Desiatym odvolacím dôvodom sa Komisia zameriava na niektoré osobitné hladiská napadnutého rozsudku, ktoré tiez súvisia s uplatnením metódy nákladov na úcely urcenia výsky pomoci. Osobitne Komisia uvádza, ze hodnota, ktorú pouzila ako odhad pozemku, vo výske o nieco viac ako 70 miliónov FRF je aj tak nizsia ako suma 80 miliónov FRF, ktoré boli uvedené v predbeznej dohode uzavretej v roku 1987 medzi spolocnostou Scott a francúzskymi orgánmi ako výdavky na práce, ktoré sa majú vykonat na tomto pozemku na náklady verejných orgánov. Komisia okrem toho tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil chyby, ked sa domnieval, ze za dôkaz na podporu zrusenia sporného rozhodnutia môze povazovat aj moznú chybu vo výpocte v prospech spolocnosti Scott, uvedenú v bodoch 109 az 111 napadnutého rozsudku. 144. Trinásty odvolací dôvod preberá podobné tvrdenia ako tie, ktoré sú uvádzané v desiatom a v niektorých dalsích odvolacích dôvodoch, pricom este raz zdôraznuje, ze odhad hodnoty pozemku, ktoré vykonala Komisia, bol taký opatrný, ze sa skutocne javí byt zlucitelný s informáciami uvedenými v dokumentoch, na ktoré sa odvoláva spolocnost Scott a francúzske orgány. 145. Obdobne ako trinásty, aj strnásty odvolací dôvod znova uvádza tvrdenia, ktoré uz boli uvedené v rôznych iných dôvodoch týkajúcich sa volnej úvahy Komisie na úcely urcenia výsky pomoci. 146. Spolocnost Scott sa domnieva, ze uz odpovedala na tvrdenia Komisie v rámci predchádzajúcich dôvodov a zdôraznuje, ze jadro, z ktorého vychádza rozsudok, v kazdom prípade spocíva v skutocnosti, ze Komisia nekonala s nálezitou starostlivostou: preto by sa rôzne tvrdenia, na ktoré prihliadal Súd prvého stupna, nemali chápat ako samostatné dôvody na zrusenie, ale ako indície tejto chýbajúcej nálezitej starostlivosti. b) Posúdenie 147. Pokial ide o prvú cast desiateho odvolacieho dôvodu, tak ako som uviedol aj v súvislosti s predchádzajúcimi dôvodmi, domnievam sa, ze tvrdeniam Komisie je potrebné vyhoviet. Aj tu totiz ide o niekolko úvah Súdu prvého stupna, ktoré viedli k zruseniu rozhodnutia obsahujúceho velmi komplexné ekonomické posúdenia, a to bez toho, aby sám Súd prvého stupna v konkrétnom prípade zistil v rámci úvah Komisie existenciu nejakej zjavnej vady alebo porusenia procesných právnych predpisov. 148. Nie je vsak mozné vyhoviet tvrdeniu Komisie týkajúcemu sa skutocnosti, ze Súd prvého stupna pouzil chybu vo výpocte, ktorý vykonala Komisia v prospech spolocnosti Scott, teda zalobcu. Je totiz potrebné poznamenat, ze ako správne uviedla spolocnost Scott, toto konstatovanie Súd prvého stupna nepouzil na to, aby priamo pristúpil k zruseniu, ale len ako jednoduchú indíciu existencie porusenia povinnosti nálezitej starostlivosti Komisie. Preto aj ked, ako som uviedol vyssie, nesúhlasím so záverom, ku ktorému dospel Súd prvého stupna, podla ktorého Komisia nebola nálezite starostlivá pri výkone svojho vysetrovania tejto veci, platí, ze Súdu prvého stupna nemozno vytýkat, ze zaradil chybu vo výpocte v prospech spolocnosti Scott medzi dôkazy, z ktorých vychádza jeho presvedcenie. 149. Ako som uz uviedol, trinásty a strnásty odvolací dôvod sa obmedzujú na opakované a dost zmätocné uvádzanie pripomienok a tvrdení uvedených v rámci iných dôvodov. Ako také sa mi nezdajú tak významné, aby si zaslúzili osobitnú analýzu a o to menej, aby sa im vyhovelo. Diskusii týkajúcej sa rôznych castí dotknutých dôvodov som sa uz venoval, ked som sa zaoberal dôvodmi, v ktorých boli tvrdenia uvedené po prvýkrát. 150. Pokial ide o úvahy Komisie v rámci trinásteho odvolacieho dôvodu, na úcely preukázania, ze odhad hodnoty pozemku, ktorý vykonala, bol starostlivý a rozumný, tieto úvahy sa musia v rozsahu, v akom nespochybnujú hodnotenie skutkového stavu, ktoré vykonal Súd prvého stupna, povazovat len za tvrdenia na podporu predpokladu, ktorý uz bol uvedený osobitne v súvislosti so siedmym odvolacím dôvodom, a podla ktorého Súd prvého stupna prekrocil medze svojho súdneho preskúmania. Uz som uviedol, ze sa mi zdá, ze tento predpoklad si zaslúzi, aby sa mu vyhovelo, a nie je teda potrebné vracat sa spät k tejto otázke. 151. V dôsledku toho je potrebné vyhoviet prvej casti desiateho odvolacieho dôvodu, zatial co jeho druhá cast sa musí zamietnut. Aj trinásty a strnásty odvolací dôvod sa musia zamietnut. 6. O jedenástom odvolacom dôvode týkajúcom sa dôkaznej hodnoty opatrenia mestskej rady mesta Orléans a) Tvrdenia úcastníkov konania 152. Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil chyby, ked usúdil, ze Komisia na úcely ohodnotenia pozemku predaného spolocnosti Scott pripísala neprimerane velký význam hodnote, ktorú pozemku v máji 1994 priznala mestská rada mesta Orléans. Tento údaj je naopak velmi spolahlivý a Komisia ho správne pouzila pri výpocte pomoci. 153. Spolocnost Scott tvrdí, ze nepozná dokument, na ktorý Komisia odkazuje. V zápisnici z rokovania mestskej rady mesta Orléans z 27. mája 1994, ktorú má k dispozícii, totiz nie je stopa po pasázach citovaných Komisiou v jej odvolaní. b) Posúdenie 154. Je nepochybné, ze pri príprave predmetného dôvodu sa Komisia dopustila nejakých formulacných chýb. Nie vsetky pasáze, ktoré cituje, sú totiz prevzaté z opatrenia mestskej rady mesta Orléans, ktoré má k dispozícii Súdny dvor, a císla strán uvedené v tejto súvislosti vo vyjadrení Komisie sú záhadné.([57]57) 155. Okrem pocetných nepresností, ktoré okrem iného charakterizujú vsetky písomné vyjadrenia úcastníkov konania v tejto veci vsak ostáva zachované jadro dôvodu Komisie. 156. Na pripomenutie, v roku 1994, v case, ked este nezacalo konanie o preskúmaní státnej pomoci, uviedla mestská rada mesta Orléans "prvotnú hodnotu" pozemku vo výske 10,9 milióna FRF s tým, ze spresnila, ze ide viac-menej o velmi opatrný odhad. 157. Komisia pouzila túto informáciu ako údaj na úcely výpoctu moznej státnej pomoci spolocnosti Scott, pricom sa okrem iného dopustila chyby vo výklade, ako uz uviedol Súd prvého stupna v bodoch 109 az 111 napadnutého rozsudku, ktorý ju viedol k dalsiemu znízeniu ceny za meter stvorcový v prospech spolocnosti Scott. 158. Vseobecný súd uviedol, ze Komisia nemôze vychádzat z tejto hodnoty, kedze bod 2.2 opatrenia mestskej rady, v ktorom je tento odhad uvedený, predstavuje "velmi krátke zhrnutie bez podrobného vysvetlenia".([58]58) Súd prvého stupna dodal, ze kedze nepoznal spôsoby, akými doslo k nadobudnutiu pozemku zo strany francúzskych verejných orgánov, nedá sa vylúcit, ze pozemok bol predmetom vyvlastnenia, a teda ze uvedená hodnota je vyssia ako trhová hodnota. 159. Uvazovanie Súdu prvého stupna sa mi zdá nesprávne a dôvod Komisie si zaslúzi, aby sa mu vyhovelo. 160. Ako bolo uvedené, v rámci svojho posúdenia týkajúceho sa existencie pomoci Komisia po mnohých rokoch odstupu zrekonstruovala hodnotu pozemku, pricom uplatnila kritérium súkromného investora, ktorý funguje v trhovej ekonomike, na úcely urcenia prípadnej existencie pomoci. Aj bez ohladu na práve uvedený rozbor o volnej úvahe, ktorá sa má priznat Komisii v podobnej situácii, domnievam sa, ze postup tejto institúcie bol v predmetnom prípade úplne správny. Zdá sa mi totiz, ze v takej situácii, aká bola práve opísaná, je pouzitie odhadu hodnoty pozemku i) vykonaného verejnými orgánmi, ktoré sú zainteresované na operácii, a ii) uvedeného v úradnom dokumente metodologicky správnou volbou. 161. Zdá sa mi, ze nedôvodná je aj námietka Súdu prvého stupna týkajúca sa skutocnosti, ze uvedená hodnota by mohla byt nespolahlivá, pokial verejné orgány nadobudli pozemky s pouzitím vyvlastnenia. Východiskom pre Súd prvého stupna v tejto súvislosti je skutocnost, ze nadobudnutie prostredníctvom vyvlastnenia by mohlo byt drahsie oproti nadobudnutiu za normálnych trhových podmienok, kedze s ním je spojené zaplatenie osobitných kompenzacných poplatkov vlastníkom. 162. V tejto súvislosti je na jednej strane potrebné uviest, ze nástroj vyvlastnenia má na základe svojej povahy za úlohu zvýhodnit verejný záujem oproti súkromnému a tazko môze predpokladat platenie výrazne významnejsích súm vlastníkovi, ako je trhová cena vyvlastnenej veci. V praxi skôr môze nastat opak. 163. Na druhej strane vsak mestská rada mesta Orléans neuviedla cenu pozemku, ale odhad jeho hodnoty, a toto je podla mna podstatné. Okrem toho je potrebné pripomenút, ze tento odhad bol len jedným z prvkov, ktoré viedli ku konecnému rozhodnutiu Komisie o pomoci. 164. Z toho na záver vyplýva, ze aj jedenásty odvolací dôvod Komisie je dôvodný a zaslúzi si, aby sa mu vyhovelo. 7. O pätnástom odvolacom dôvode týkajúcom sa skreslenia skutkového stavu a dôkazov zo strany Súdu prvého stupna 165. V pätnástom odvolacom dôvode Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil skreslenia skutkového stavu veci. 166. Tento dôvod sa v skutocnosti obmedzuje len na sest riadkov textu a neobsahuje ziadne dalsie informácie oproti tým, ktoré sú uvedené v iných odvolacích dôvodoch. 167. Je jasné, ze dôvodu, ktorý je takto formulovaný, nemozno vyhoviet, kedze chýba akýkolvek argument na jeho podporu. O to viac, ze existenciu skreslenia musí navrhovatel preukázat velmi podrobne, pricom musí presne uviest okolnosti, ktoré mali byt skreslené, a preukázat nesprávne právne posúdenie, ktorého sa Súd prvého stupna mal dopustit.([59]59) C - Iné dôvody 1. O piatom odvolacom dôvode, podla ktorého Súd prvého stupna rozhodol na základe okolností, na ktoré spolocnost Scott nepoukázala a) Tvrdenia úcastníkov konania 168. Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze súhlasil, ze prihliadne([60]60) na "alternatívne" posudky pozemku, napriek tomu, ze spolocnost Scott to osobitne vo svojej zalobe nenavrhla. 169. Podla spolocnosti Scott nedoslo k ziadnemu nesprávnemu posúdeniu, kedze vo svojej zalobe namietala proti vycísleniu pomoci a odkazovala osobitne na list z 24. decembra 1999, ktorý rozsiahlym spôsobom vychádzal z týchto alternatívnych odhadov hodnoty pozemku. b) Posúdenie 170. Odvolaciemu dôvodu, ktorý predlozila Komisia, nie je mozné vyhoviet. 171. Zaloba, ktorú podala spolocnost Scott na Súd prvého stupna obsahovala osobitné výhrady proti posúdeniu pozemku, ktoré vykonala Komisia, pricom obsahovala porovnanie s posúdením, ktoré vykonali francúzske danové orgány, a odkázala na list z 24. decembra 1999, ktorý podla spolocnosti Scott Komisia nesprávne odmietla.([61]61) 172. Na základe týchto námietok proti spornému rozhodnutiu, spolu s predlozením listu obsahujúceho odkazy na "alternatívne" posúdenia pozemku pocas konania sa mohol Súd prvého stupna správne povazovat za oprávnený vykonat preskúmanie hodnoty pozemku na základe informácií, ktoré mu boli predlozené. V - Návrh 173. S ohladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor najmä bez návrhu rozhodol, ze napadnutý rozsudok je poznacený závaznou logickou chybou a v dôsledku toho ho zrusil. Subsidiárne navrhujem, aby sa vyhovelo siedmemu, deviatemu, desiatemu (v rozsahu prvej casti), jedenástemu a dvanástemu odvolaciemu dôvodu Komisie a v kazdom prípade, aby sa teda zrusil celý rozsudok. Subsidiárne v druhom rade sa domnievam, ze aj prvý, druhý a tretí odvolací dôvod si zaslúzia, aby sa im vyhovelo. 174. Kedze sa Súd prvého stupna obmedzil na preskúmanie len jedného zo styroch dôvodov, ktoré spolocnost Scott predniesla vo svojej zalobe, stav spisu neumoznuje Súdnemu dvoru, aby sám právoplatne rozhodol o veci samej. Je potrebné vrátit vec na rozhodnutie Vseobecného súdu. 175. Na záver navrhujem, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - vrátil vec Vseobecnému súdu, - rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. __________________________________________________________________ [62]1 - Jazyk prednesu: taliancina. __________________________________________________________________ [63]2 - Ú. v. ES L 12, 2002, s. 1. __________________________________________________________________ [64]3 - Rozsudok z 29. marca 2007, Département du Loiret/Komisia, T-369/00, Zb. s. II-851. __________________________________________________________________ [65]4 - Rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret, C-295/07 P, Zb. s. I-9363. __________________________________________________________________ [66]5 - Rozsudok zo 6. októbra 2005, Scott/Komisia, C-276/03 P, Zb. s. I-8437. __________________________________________________________________ [67]6 - Dva dotknuté rozsudky, vyhlásené v ten istý den sú: rozsudok z 10. apríla 2003, Département du Loiret/Komisia (T-369/00, Zb. s. II-1789), proti ktorému nebolo podané odvolanie, a rozsudok z 10. apríla 2003, Scott/Komisia (T-366/00, Zb. s. II-1763), proti ktorému bolo podané odvolanie, a to viedlo k rozsudku citovanému v poznámke pod ciarou 5. __________________________________________________________________ [68]7 - Rozsudok z 5. októbra 2006, Komisia/Francúzsko, C-232/05, Zb. s. I-10071. __________________________________________________________________ [69]8 - Napadnutý rozsudok, bod 37. __________________________________________________________________ [70]9 - Je vsak potrebné povedat, ze z rýchleho preskúmania zaloby pôvodne podanej spolocnostou Scott na Súd prvého stupna sa zdá, ze v skutocnosti toto odmietnutie pouzila zalobkyna na to, aby odôvodnila svoj prvý zalobný dôvod, ktorým sa tento súd výslovne nezaoberal, týkajúci sa porusenia procesných práv. __________________________________________________________________ [71]10 - Napadnutý rozsudok, bod 128. __________________________________________________________________ [72]11 - Napadnutý rozsudok, bod 106. __________________________________________________________________ [73]12 - Napadnutý rozsudok, bod 123. __________________________________________________________________ [74]13 - Napadnutý rozsudok, bod 137. __________________________________________________________________ [75]14 - Napadnutý rozsudok, bod 151. __________________________________________________________________ [76]15 - Napadnutý rozsudok, bod 154. Dotknutým nariadením je nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). __________________________________________________________________ [77]16 - Je totiz potrebné uviest, ze sporné rozhodnutie sa týka aj pomoci poskytnutej vo forme preferencnej sadzby asanacného poplatku. Dôvody týkajúce sa tejto casti rozhodnutia vsak v priebehu konania pred Vseobecným súdom zalobkyna vypustila po vymedzení otázok týkajúcich sa premlcania. Pozri napadnutý rozsudok, bod 31. __________________________________________________________________ [78]17 - Je vhodné uviest, ze je zaujímavé porovnanie s iným rozsudkom o tej istej pomoci, týkajúcim sa veci T-369/00, vyhlásenej v ten istý den ako napadnutý rozsudok (pozri vyssie v poznámke pod ciarou 3), v ktorom Súd prvého stupna zvolil presne opacný postup. Ako totiz zistil v rámci odvolania Súdny dvor (pozri vyssie v poznámke pod ciarou 4), Súd prvého stupna zrusil celé napadnuté rozhodnutie na základe jediného dôvodu (nesprávny výpocet úrokov), ktoré by odôvodnilo len zrusenie clánku 2 rozhodnutia alebo jeho cast. __________________________________________________________________ [79]18 - Napadnutý rozsudok, bod 34. __________________________________________________________________ [80]19 - Napokon sa nesmie zabudnút, ze "paralelný" rozsudok vo veci T-369/00, vyhlásený v ten istý den, zrusil sporné rozhodnutie v celom rozsahu. Preto aspon z praktického hladiska spolocnost Scott získala to, co navrhovala. __________________________________________________________________ [81]20 - Rozsudok z 20. februára 1997, Komisia/Daffix, C-166/95 P, Zb. s. I-983, bod 25. __________________________________________________________________ [82]21 - Rozsudky z 19. októbra 1995, Rendo a i./Komisia, C-19/93 P, Zb. s. I-3319, bod 13, a z 3. septembra 2009, Moser Baer India/Rada, C-535/06 P, Zb. s. I-7051, bod 24. V tomto zmysle pozri aj rozsudok z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C-23/00 P, Zb. s. I-1873, bod 46. __________________________________________________________________ [83]22 - Rozsudok z 28. februára 2008, Neirinck/Komisia, C-17/07 P, neuverejnený v Zbierke, bod 38. __________________________________________________________________ [84]23 - Rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost/UFEX a i., C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, body 46 az 49. __________________________________________________________________ [85]24 - Táto úvaha bola uz uvedená v rozsudku z 20. marca 1959, Nold/Vysoký úrad (18/57, Zb. s. 87). Pozri nedávne rozsudky Komisia/Daffix, uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 24; z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 67, a z 30. marca 2000, VBA/Florimex a i., C-265/97 P, Zb. s. I-2061, bod 114. __________________________________________________________________ [86]25 - Rozsudky z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C-89/08 P, Zb. s. I-11245, body 54 az 57, a zo 17. septembra 2009, M/EMEA, C-197/09 RX-II, Zb. s. I-12033, bod 57. __________________________________________________________________ [87]26 - Rozsudok z 19. novembra 1998, Parlament/Gutiérrez de Quijano y Lloréns, C-252/96 P, Zb. s. I-7421, body 29 az 34, a uznesenia Súdneho dvora z 27. septembra 2004, UER/M6 a i., C-470/02 P, neuverejnený v Zbierke, bod 69, a z 13. júna 2006, Mancini/Komisia, C-172/05 P, neuverejnený v Zbierke, bod 41. __________________________________________________________________ [88]27 - Pozri tiez moje návrhy z 15. septembra 2009 vo veci Internationaler Hilfsfonds/Komisia, C-362/08 P, vec v konaní, najmä bod 90 a poznámku pod ciarou 23. __________________________________________________________________ [89]28 - Napadnutý rozsudok, bod 128. __________________________________________________________________ [90]29 - Rozsudky z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, body 81 az 83, a zo 6. októbra 2005, Scott/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, bod 33. Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs v poslednej uvedenej veci, body 67 az 69. __________________________________________________________________ [91]30 - Rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, body 27 az 29, a zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/07, Zb. s. I-307, body 29 a 30. __________________________________________________________________ [92]31 - Pozri najmä odôvodnenie c. 2 nariadenia. __________________________________________________________________ [93]32 - Pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 22. februára 2006, Le Levant 001 a i./Komisia, T-34/02, Zb. s. II-267, body 91 az 96, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupna zo 4. apríla 2002, Technische Glaswerke Illmenau/Komisia, T-198/01 R, Zb. s. II-2153, bod 85. Okrem iného je potrebné uviest, ze v rozsudku, ktorý sa týkal druhej uvedenej veci, Súd prvého stupna nasledoval ortodoxnejsie klasickú judikatúru: pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01, Zb. s. II-2717, body 191 az 195. __________________________________________________________________ [94]33 - Rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, body 131 az 143. Pri tejto prílezitosti okrem toho Súd prvého stupna kvalifikoval povinnost vypocut dotknutý clenský stát ako podstatnú formálnu nálezitost, ktorej nedodrzanie môze byt preskúmané aj bez návrhu. __________________________________________________________________ [95]34 - Pozri napríklad rozsudok z 22. februára 2005, Komisia/max.mobil, C-141/02 P, Zb. s. I-1283, bod 72. Pozri tiez rozsudky z 19. októbra 1983, Lucchini Siderurgica/Komisia, 179/82, Zb. s. 3083, bod 27, a z 31. marca 1992, Burban/Parlament, C-255/90 P, Zb. s. I-2253. __________________________________________________________________ [96]35 - Rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 62. __________________________________________________________________ [97]36 - Rozsudok z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, body 23 az 25. __________________________________________________________________ [98]37 - Rozsudok z 22. októbra 1991, Nölle, C-16/90, Zb. s. I-5163, body 13 a 30 az 32. __________________________________________________________________ [99]38 - Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [100]39 - Pozri napadnutý rozsudok, bod 56. __________________________________________________________________ [101]40 - Pozri napadnutý rozsudok, bod 128. __________________________________________________________________ [102]41 - Pozri napadnutý rozsudok, bod 121. __________________________________________________________________ [103]42 - Pozri napadnutý rozsudok, bod 154. __________________________________________________________________ [104]43 - Pozri napadnutý rozsudok, body 152 a 154. __________________________________________________________________ [105]44 - Rozsudky zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 111. __________________________________________________________________ [106]45 - Rozsudky zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, C-88/03, Zb. s. I-7115, bod 99; z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 135; z 12. decembra 2002, Francúzsko/Komisia, C-456/00, Zb. s. I-11949, bod 41, a zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 46. __________________________________________________________________ [107]46 - Rozsudky British Aggregates/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 44, bod 114; z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, C-328/99 a C-399/00, Zb. s. I-4035, bod 39, a z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, C-56/93, Zb. s. I-723, bod 11. __________________________________________________________________ [108]47 - Významný príklad tejto potenciálnej "dilemy" súdu Únie je mozné vidiet napríklad v rozsudku z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing (C-525/04 P, Zb. s. I-9947, body 56 az 58 a v citovanej judikatúre). __________________________________________________________________ [109]48 - Pozri najmä rozsudky zo 14. septembra 2004, Spanielsko/Komisia, C-276/02, Zb. s. I-8091, bod 31; z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, C-277/00, Zb. s. I-3925, bod 39; z 3. októbra 2002, Francúzsko/Komisia, C-394/01, Zb. s. I-8245, bod 34; z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 33, a z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 16. __________________________________________________________________ [110]49 - Pozri napríklad v oblasti státnej pomoci rozsudok Spanielsko/Lenzing, uz citovaný v poznámke pod ciarou 47, bod 54 a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [111]50 - Napadnutý rozsudok, body 110 az 111. __________________________________________________________________ [112]51 - Napadnutý rozsudok, bod 115. __________________________________________________________________ [113]52 - Napadnutý rozsudok, body 124 az 142. __________________________________________________________________ [114]53 - Rozsudok zo 6. novembra 2008, Holandsko/Komisia, C-405/07 P, Zb. s. I-8301, bod 44 a tam citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [115]54 - Pozri napadnutý rozsudok, bod 105. __________________________________________________________________ [116]55 - Rozsudky Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 46, body 38 az 39, a Belgicko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 46, body 10 a 11. Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 27. októbra 2005 vo veci Cassa di Risparmio di Firenze a i., C-222/04 (rozsudok z 10. januára 2006, Zb. s. I-289), bod 109 a poznámka pod ciarou 35 návrhov. __________________________________________________________________ [117]56 - Porovnaj vyssie, bod 102. __________________________________________________________________ [118]57 - V septembri 2007 dorucila Komisia zároven so ziadostou o predlozenie repliky dokument, na ktorý odkazovala vo svojom odvolaní. Ide o úradný prepis rozpravy, ktorá sprevádzala prijatie uznesenia mestskej rady v máji 1994. Nie je vsak potrebné klást si otázku prípustnosti tohto dokumentu, kedze sa zdá, ze je len vedlajsím dokumentom vo vztahu k rozhodnutiu, ktoré prijala mestská rada a ktoré Komisia predlozila Súdu prvého stupna. __________________________________________________________________ [119]58 - Napadnutý rozsudok, bod 118. __________________________________________________________________ [120]59 - Rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 50, a uznesenie zo 16. decembra 2004, APOL a AIPO/Komisia, C-222/03 P, neuverejnené v Zbierke, bod 40. __________________________________________________________________ [121]60 - Pozri napadnutý rozsudok, body 130 az 131. __________________________________________________________________ [122]61 - Pozri zalobu, ktorú podala spolocnost Scott na Súd prvého stupna, body 9.3 a 9.4. References 1. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref1 63. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref2 64. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref3 65. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref4 66. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref5 67. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref6 68. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref7 69. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref8 70. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref9 71. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref10 72. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref11 73. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref12 74. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref13 75. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref14 76. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref15 77. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref16 78. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref17 79. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref18 80. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref19 81. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref20 82. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref21 83. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref22 84. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref23 85. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref24 86. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref25 87. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref26 88. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref27 89. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref28 90. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref29 91. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref30 92. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref31 93. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref32 94. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref33 95. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref34 96. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref35 97. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref36 98. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref37 99. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref38 100. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref39 101. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref40 102. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref41 103. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref42 104. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref43 105. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref44 106. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref45 107. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref46 108. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref47 109. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref48 110. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref49 111. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref50 112. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref51 113. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref52 114. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref53 115. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref54 116. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref55 117. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref56 118. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref57 119. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref58 120. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref59 121. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref60 122. file:///tmp/lynxXXXXk1mw0f/L95833-875TMP.html#Footref61