NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 4. septembra 2008 ( [1]1 ) Vec C-222/07 Unión de Televisiones Comerciales Asociadas (UTECA) proti Administración General del Estado "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Clánok 12 ES -- Zákaz diskriminácie na základe státnej príslusnosti -- Clánky 39 ES, 43 ES, 49 ES a 56 ES -- Základné slobody zarucené Zmluvou ES -- Clánok 87 ES -- Státna pomoc -- Smernica 89/552/EHS -- Vykonávanie cinností televízneho vysielania -- Povinnost prevádzkovatelov televízneho vysielania vyhradit cast svojich prevádzkových príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov, pricom 60% z tohto financovania je urcených na tvorbu diel, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov Spanielskeho královstva a ktoré sú vyrábané prevazne spanielskym filmovým priemyslom" I -- Úvod 1. Mozno vnútrostátnym zákonom ulozit prevádzkovatelom televízneho vysielania povinnost vyhradit urcitý percentuálny podiel svojich príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov, ktorých pôvodné znenie navyse musí byt v niektorom z úradných jazykov dotknutého clenského státu? Táto otázka je predmetom prejednávaného návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý Súdnemu dvoru predlozil spanielsky Tribunal Supremo. ( [2]2 ) 2. V spore vo veci samej sa Unión de Televisiones Comerciales Asociadas (dalej len "UTECA"), zdruzenie komercných prevádzkovatelov televízneho vysielania v Spanielsku, bránila proti povinnosti, ktorú prevádzkovatelom televízneho vysielania ukladá spanielske právo, prispievat piatimi percentami zo svojich rocných príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov, pricom 60% z uvedených súm má byt vyhradených dielam, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov Spanielska. ( [3]3 ) 3. Súdny dvor bol vyzvaný, aby rozhodol, ci takáto vnútrostátna právna úprava je v súlade s ustanoveniami smernice o "televízii bez hraníc", so základnými slobodami Zmluvy ES a európskym právom státnej pomoci. 4. Nie je potrebné osobitne zdôraznovat, ze odpoved na túto otázku má zásadný význam pre kultúrnu politiku viacerých clenských státov, ako aj celého Spolocenstva, a navyse aj závazné hospodárske dôsledky. Uz samotná aktívna úcast vlád viacerých clenských státov na tomto konaní pred Súdnym dvorom dokazuje velký záujem o tento spor. II -- Právny rámec A -- Právo Spolocenstva 5. Okrem rozlicných ustanovení Zmluvy ES tvorí právny rámec Spolocenstva v tomto spore smernica 89/552/EHS ( [4]4 ) -- nazývaná aj smernica o "televízii bez hraníc" -- v znení smernice 97/36/ES ( [5]5 ). ( [6]6 ) 6. K vseobecným ustanoveniam v kapitole II smernice 89/552 patrí clánok 3 ods. 1, ktorý znie: "Clenské státy majú nadalej moznost pozadovat od prevádzkovatelov televízneho vysielania spadajúcich pod ich právomoc, aby vyhoveli podrobnejsím a prísnejsím pravidlám v oblastiach pôsobnosti tejto smernice." 7. V kapitole III smernice 89/552 nazvanej "Podpora rozsirovania a tvorby televíznych programov" sa nachádzajú okrem iného clánky 4, 5 a 6. 8. Clánok 4 ods. 1 smernice 89/552 stanovuje: "Ak je to vhodné, clenské státy zabezpecia vhodnými prostriedkami, aby prevádzkovatelia vysielania rezervovali pre európske diela v zmysle clánku 6 väcsinový podiel svojho vysielacieho casu.... Takýto percentuálny podiel, pokial ide o medzinárodné, výchovné, kultúrne a estrádne záväzky prevádzkovatela vysielania voci svojej diváckej verejnosti, sa má dosiahnut postupne na základe vhodných kritérií." 9. Clánok 5 smernice 89/552 má nasledujúce znenie: "Ak je to vhodné, clenské státy vhodnými prostriedkami zabezpecia, aby prevádzkovatelia vysielania rezervovali aspon 10% svojho vysielacieho casu... alebo ako druhá moznost podla uvázenia clenského státu aspon 10% svojho programového rozpoctu pre európske diela vytvorené producentmi, ktorí sú nezávislí od prevádzkovatelov vysielania. Tento percentuálny podiel by sa mal vzhladom na informacné, výchovné, kultúrne a estrádne záväzky prevádzkovatela vysielania voci svojim divákom, dosiahnut postupne na základe vhodných kritérií; musí sa dosiahnut vzostup vybratím primeraného podielu novsích diel, to znamená diel vysielaných za posledných pät rokov z ich produkcie [do piatich rokov od ich výroby -- neoficiálny preklad]." 10. Clánok 6 smernice 89/552 vymedzuje nasledujúce pojmy: "1. V zmysle tejto kapitoly "európske diela" znamenajú nasledujúce: a) diela pochádzajúce z clenských státov; ... 2. Diela uvedené v odseku 1 písm. a) a b) sú diela, ktoré vyrobili hlavne autori a pracovníci, ktorí majú bydlisko v jednom alebo vo viacerých státoch uvedených v ods. 1 písm. a) a b) za predpokladu, ze splnajú jednu z nasledujúcich troch podmienok: a) boli vyrobené jedným alebo viacerými producentmi usadenými v jednom alebo vo viacerých z takýchto státov; alebo b) dohlad a skutocnú kontrolu výroby diel vykonávajú producenti usadení v jednom alebo vo viacerých takýchto státoch; alebo c) príspevok koproducentov takýchto státov do celkových spolocných produkcných nákladov prevláda a koprodukcia nie je kontrolovaná jedným alebo viacerými producentmi usadenými mimo takýchto státov. ..." 11. V trinástom, devätnástom, dvadsiatom druhom, dvadsiatom tretom a dvadsiatom siestom odôvodnení smernice 89/552 sa navyse nachádzajú nasledujúce vysvetlenia: "[13] kedze táto smernica ustanovuje minimálne pravidlá potrebné na zarucenie slobody prenosu vo vysielaní; kedze to nemá vplyv na zodpovednost clenských státov a ich orgánov, pokial ide o organizáciu -- vrátane systému udelovania licencií, administratívneho oprávnenia alebo zdanenia -- financovanie a obsah programov; kedze preto zostanú nedotknuté nezávislost kultúrneho rozvoja v clenských státoch a zachovanie kultúrnej rozdielnosti v spolocenstve; [19] kedze minimálne poziadavky, pokial ide o vsetky verejné alebo súkromné televízne programy spolocenstva pre európsku audiovizuálnu produkciu, sú prostriedkom na podporu produkcie, nezávislej produkcie a rozsirovania vyssie uvedených odvetví a doplnajú iné nástroje, ktoré sa uz navrhli, alebo sa navrhnú v prospech toho istého ciela; ... [22] kedze je dôlezité hladat vhodné nástroje a postupy v súlade s právom spolocenstva, aby sa podporilo uskutocnovanie takýchto cielov s úmyslom prijímat vhodné opatrenia na povzbudenie cinnosti a rozvoja európskej audiovizuálnej produkcie a distribúcie, najmä v krajinách s nízkou výrobnou kapacitou programov alebo obmedzeným jazykovým priestorom; [23] kedze národné podporné projekty pre rozvoj európskej produkcie je mozné uplatnit, ak sú v súlade s právom spolocenstva; ... [26] kedze preto, aby sa umoznila aktívna politika v prospech specifického jazyka, zostane na clenských státoch, aby volne stanovili podrobnejsie alebo prísnejsie pravidlá najmä na základe jazykových kritérií, pokial takéto pravidlá sú v súlade s právom spolocenstva a najmä nie sú uplatnitelné pre retransmisiu televíznych vysielaní, ktoré pochádzajú z iných clenských státov." 12. Na doplnenie je potrebné poukázat na odôvodnenia c. 44 a c. 45 smernice 97/36, ktoré znejú: "(44) kedze sa prijalo stanovisko v smernici 89/552/EHS a v tejto smernici, aby sa dosiahlo základné zosúladenie, ktoré je potrebné a dostacujúce pre zabezpecenie volného pohybu televíznych vysielaní v rámci spolocenstva; kedze clenským státom sa ponecháva volnost, aby uplatnili pre prevádzkovatelov vysielania, na ktorých sa vztahuje ich právomoc podrobnejsie a prísnejsie pravidlá v oblasti koordinovanej touto smernicou, vrátane medziiným pravidiel, ktoré sa vztahujú na dosiahnutie cielov jazykovej politiky, ochrany verejných záujmov za podmienok, ze úlohou televízie je poskytovanie informácií, vzdelávania, kultúry a zábavy, na potreby pre zabezpecenie pluralizmu v odvetví poskytovania informácií a na médiá, ako aj na ochranu hospodárskej sútaze s cielom zabránit zneuzitiu dominantných postavení a/alebo zriadovaniu alebo posilnovaniu dominantných postavení formou zlucovania, dohôd, akvizícií alebo podobných podnetov; kedze takéto pravidlá musia byt zlucitelné s právnymi predpismi spolocenstva; (45) kedze ciel podpornej audiovizuálnej produkcie v Európe je mozné sledovat v clenských státoch v rámci organizovania ich televíznych sluzieb, medzi iným formou definovania poslania verejného záujmu pre niektoré vysielacie organizácie vrátane záväzku podstatne prispievat na investície pre európsku produkciu." B -- Medzinárodné právo 13. V rámci Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) bol 20. októbra 2005 v Parízi prijatý Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov ( [7]7 ), ktorého zmluvnými stranami boli okrem Európskeho spolocenstva aj viaceré clenské státy. ( [8]8 ) Dohovor UNESCO nadobudol platnost . 14. V preambule dohovoru UNESCO sa okrem iného zdôraznuje, ze kultúrna rozmanitost "je charakteristickou crtou ludstva" ( [9]9 ) a ze "predstavuje spolocné dedicstvo ludstva a mala by sa ctit a chránit v prospech vsetkých" ( [10]10 ). Navyse by sa mal ctit "význam kultúrnej rozmanitosti pre úplné realizovanie ludských práv a základných slobôd, ktoré boli vyhlásené vo Vseobecnej deklarácii ludských práv a v iných vseobecne uznaných nástrojoch" ( [11]11 ). Preambula dalej zdôraznuje, ze "jazyková rozmanitost je základným prvkom kultúrnej rozmanitosti" ( [12]12 ). 15. Cielom dohovoru UNESCO podla jeho clánku 1 je: "a) chránit a podporovat rozmanitost kultúrnych prejavov; ... h) opätovne potvrdit zvrchované právo státov, zachovat, prijat a implementovat také politiky a opatrenia, ktoré povazujú za vhodné na ochranu a podporu rozmanitosti kultúrnych prejavov na svojom území; ..." 16. Clánok 2 bod 2 dohovoru UNESCO vymedzuje zásadu zvrchovanosti ako jednu z jeho hlavných zásad takto: "Státy majú v súlade s Chartou Spojených národov a so zásadami medzinárodného práva zvrchované právo prijímat opatrenia a politiky na ochranu a podporu rozmanitosti kultúrnych prejavov na svojom území." 17. V clánku 5 ods. 1 dohovoru UNESCO zmluvné strany potvrdzujú: "v súlade s Chartou Spojených národov, so zásadami medzinárodného práva a so vseobecne uznávanými nástrojmi v oblasti ludských práv... svoje zvrchované právo formulovat a uplatnovat kultúrne politiky a prijímat opatrenia na ochranu a podporu rozmanitosti kultúrnych prejavov..." 18. Vybrané casti clánku 6 dohovoru UNESCO znejú takto: "1. V rámci svojich kultúrnych politík a opatrení... môze kazdá zmluvná strana prijat opatrenia urcené na ochranu a podporu rozmanitosti kultúrnych prejavov na svojom území. 2. Takéto opatrenia môzu zahrnat: a) regulacné opatrenia, ktorých cielom je ochranovat a podporovat rozmanitost kultúrnych prejavov; b) opatrenia, ktoré domácim kultúrnym aktivitám, tovarom a sluzbám spomedzi celej skály kultúrnych aktivít, tovarov a sluzieb, ktorá je dostupná na vnútrostátnom území, poskytujú vhodným spôsobom prílezitosti, pokial ide o ich tvorbu, produkciu, sírenie, distribúciu a uzívanie vrátane opatrení týkajúcich sa jazyka, ktorý sa na tieto úcely pouzíva; ..." 19. Clánok 20 dohovoru UNESCO upravuje vztah tohto dohovoru k "ostatným zmluvám" takto: "1. Zmluvné strany uznávajú, ze si musia v dobrej viere plnit povinnosti podla tohto dohovoru a vsetkých ostatných zmlúv, ktorých sú zmluvnými stranami. Bez toho, aby tento dohovor podriadovali ostatným zmluvám, a) povzbudzujú k vzájomnej podpore medzi týmto dohovorom a ostatnými zmluvami, ktorých sú zmluvnými stranami; b) a ked vykladajú a uplatnujú ostatné zmluvy, ktorých sú zmluvnými stranami alebo ked sa zaväzujú k iným medzinárodným povinnostiam, berú do úvahy príslusné ustanovenia tohto dohovoru. 2. Nic v tomto dohovore nemozno vylozit tak, aby menilo práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce zo zmlúv, ktorých sú zmluvnými stranami." C -- Vnútrostátne právo 20. K spanielskym právnym predpisom v oblasti televízie a kinematografie patrí zákon c. 25/1994 z 12. júla 1994 ( [13]13 ), ktorým bola do spanielskeho právneho poriadku prebratá smernica 89/552. Clánok 5 tohto zákona má názov "Európske diela" a bol viackrát zmenený. Pre prejednávaný prípad je toto ustanovenie relevantné v znení zákona c. 22/1999 zo ( [14]14 ) a druhého dodatku zákona c. 15/2001 z . ( [15]15 ) 21. Clánok 5 ods. 1 zákona c. 25/1994 v tomto znení uvádza: "Prevádzkovatelia televízneho vysielania vyhradia 51% svojho rocného vysielacieho casu vysielaniu európskych audiovizuálnych diel. Prevádzkovatelia televízneho vysielania, ktorí majú edicnú zodpovednost za televízne kanály, ktorých programová skladba zahrna dlhometrázne kinematografické filmy súcasnej produkcie, t. j. filmy, ktoré nie sú starsie ako sedem rokov, vyhradia kazdorocne minimálne 5% z celkových príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom úctovnom roku v súlade s ich hospodárskym výsledkom na predbezné financovanie tvorby európskych dlhometráznych a krátkometráznych kinematografických filmov a televíznych filmov vrátane prípadov uvedených v clánku 5 ods. 1 zákona o podpore a propagácii kinematografie a audiovizuálneho sektora. 60% z uvedeného financovania bude pouzitých na tvorbu filmov, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov Spanielska. Na tieto úcely sa pod pojmom televízne filmy rozumejú audiovizuálne diela podobných vlastností ako dlhometrázne filmy, t. j. jednotné diela s konecným rozuzlením deja, ktorých dlzka presahuje sestdesiat minút, pricom ich specifikom je, ze ich komercné vyuzívanie nezahrna premietanie v kinách; pod pojmom prevádzkové príjmy sa rozumejú príjmy pochádzajúce z programovej skladby a prevádzkovania televízneho kanálu alebo televíznych kanálov, pri ktorých vzniká uvedená povinnost, pricom tieto príjmy vyplývajú z úctovne overeného podnikového výsledku. Vláda môze po vypocutí vsetkých dotknutých sektorov prostredníctvom vseobecne záväzného vykonávacieho predpisu stanovit dlzku trvania audiovizuálneho diela potrebnú na to, aby toto dielo bolo mozné povazovat za televízny film." 22. Královským dekrétom c. 1652/2004 z 9. júla 2004 bolo schválené "nariadenie, ktorým sa upravujú povinné investície na predbezné financovanie európskych a spanielskych dlhometráznych, krátkometráznych a televíznych filmov". ( [16]16 ) To obsahuje vykonávacie predpisy k ustanoveniam clánku 5 ods. 1 zákona c. 25/1994 o financovaní európskej tvorby kinematografických filmov, pricom predovsetkým upravuje výpocet obratu prevádzkovatela televízneho vysielania a výpocet kvóty pre európsku tvorbu kinematografických filmov. Podla clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia mozno so zretelom na povinnost predbezného financovania zohladnovat vsetky výdavky, ktoré vznikli prevádzkovatelovi televízneho vysielania v súvislosti s jeho vlastnou produkciou, s produkcnými objednávkami, s koprodukciou a so získaním práv prenásat audiovizuálne diela. 23. Pokial ide o procesné právo, návrh na zacatie prejudiciálneho konania obsahuje nasledujúce doplnujúce informácie: V spanielskom právnom poriadku majú právnické osoby zalozené podla súkromného práva, ktorých záujmy sú dotknuté nariadením so vseobecnými ustanoveniami, dostatocnú legitimáciu na napadnutie príslusných vseobecných ustanovení a môzu navrhnút ich zrusenie. Ak tieto vseobecné ustanovenia pochádzajú od vlády (Consejo de Ministros), ich priame posúdenie súdom prinálezí v jedinej instancii správnemu senátu Tribunal Supremo, ktorý vykonáva dohlad nad zákonnostou aktov vlády. III -- Skutkový stav a spor vo veci samej 24. Dna 16. septembra 2004 podalo UTECA na spanielsky Tribunal Supremo (najvyssí súd, dalej len "vnútrostátny súd") zalobu, v ktorej navrhlo zrusit královský dekrét c. 1652/2004. 25. Podstata zaloby spocíva v tom, ze ani napadnutý královský dekrét, ani právne normy, o ktoré sa tento dekrét opiera, nemozno uplatnovat, kedze podla názoru UTECA porusujú rozlicné ustanovenia spanielskej ústavy a sú v rozpore s právom Spolocenstva. 26. Svoj nesúhlas s tým návrhom vyjadrili spanielska státna správa ( [17]17 ), ako aj Federación de Asociaciones de Productores Audiovisuales Espańoles (súkromné zdruzenie spanielskych producentov audiovizuálnych diel, dalej len "FAPAE"), a tiez Entidad de Gestión de Derechos de los Productores Audiovisuales (spolocnost spravujúca práva producentov audiovizuálnych diel, dalej len "EGEDA"). IV -- Návrh na zacatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom 27. Rozhodnutím z 18. apríla 2007, doruceným do kancelárie Súdneho dvora , Tribunal Supremo konanie prerusil a Súdnemu dvoru polozil tri nasledujúce prejudiciálne otázky. "a) Umoznuje clánok 3 smernice 89/552/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES, clenským státom, aby prevádzkovatelom televízneho vysielania ulozili povinnost vyhradit urcitý percentuálny podiel zo svojich prevádzkových príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov? b) V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku: Je vnútrostátny predpis, ktorý okrem stanovenej povinnosti predbezného financovania vyhradzuje 60% z tohto povinného financovania pre diela, ktorých pôvodné znenie je v spanielskom jazyku, zlucitelný s touto smernicou a s clánkom 12 ES v spojení s dalsími ustanoveniami, na ktoré odkazuje? c) Predstavuje povinnost, ktorú vnútrostátny predpis ukladá prevádzkovatelom televízneho vysielania, vyhradit urcitý percentuálny podiel svojich prevádzkových príjmov na predbezné financovanie kinematografických filmov, pricom 60% tejto sumy musí byt osobitne pouzitých na diela s pôvodným znením v spanielskom jazyku, ktoré sú prevazne vyrábané spanielskym filmovým priemyslom, státnu pomoc v prospech tohto priemyslu v zmysle clánku 87 ES?" 28. V konaní pred Súdnym dvorom predlozili svoje písomné a ústne pripomienky UTECA, FAPAE, EGEDA, vlády Grécka, Spanielska a Francúzska, Komisia Európskych Spolocenstiev, ako aj kontrolný úrad EZVO. Písomné pripomienky predlozili aj vlády Belgicka, Talianska, Rakúska a Polska. V -- Posúdenie A -- O prvej prejudiciálnej otázke: Zlucitelnost povinnosti predbezného financovania európskych diel so smernicou o "televízii bez hraníc" 29. Svojou prvou otázkou Tribunal Supremo ziada Súdny dvor o výklad clánku 3 smernice 89/552. V podstate má byt objasnené to, ci clenský stát môze prevádzkovatelom televízneho vysielania ulozit -- nad rámec právnej úpravy kvót v clánkoch 4 a 5 tejto smernice -- povinnost kazdorocne vynakladat urcitý percentuálny podiel svojich príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov. Inými slovami povedané, má sa zistit, aký regulacný priestor má byt clenským státom ponechaný podla smernice o "televízii bez hraníc" vo vztahu k financovaniu, resp. predbeznému financovaniu európskych diel. 1. Úvodná poznámka 30. Podla clánku 3 ods. 1 smernice 98/552 majú clenské státy nadalej moznost pozadovat od prevádzkovatelov televízneho vysielania spadajúcich pod ich právomoc, aby vyhoveli podrobnejsím a prísnejsím pravidlám v oblastiach pôsobnosti tejto smernice. 31. Týmto ustanovením je vyjadrené, ze smernicou o "televízii bez hraníc" nebola vykonaná úplná harmonizácia právnych predpisov vztahujúcich sa na prevádzkovatelov televízneho vysielania, ale ze táto smernica iba stanovuje minimálne poziadavky na televízne vysielania, ktoré prevádzkovatelia zabezpecujú. ( [18]18 ) 32. Pritom by vsak bolo velkým omylom domnievat sa, ze clenské státy môzu stanovit podrobnejsie a prísnejsie pravidlá pre prevádzkovatelov televízneho vysielania iba v oblasti pôsobnosti smernice o "televízii bez hraníc". Znenie clánku 3 ods. 1 smernice 89/552, ktoré odkazuje na "oblasti pôsobnosti" tejto smernice, to síce môze naznacovat. V skutocnosti vsak táto formulácia iba napomáha objasnit, ze clenské státy smú v oblastiach upravených smernicou íst dokonca nad rámec minimálnych poziadaviek stanovených zákonodarcom Spolocenstva. Napokon je pochopitelné, ze vnútrostátne právne úpravy s úcinkami na cinnost prevádzkovatelov televízneho vysielania sú dovolené aj v iných oblastiach, ktoré nijako nespadajú do pôsobnosti smernice o "televízii bez hraníc". ( [19]19 ) 33. Na zodpovedanie prvej prejudiciálnej otázky je preto nepodstatné, ci vnútrostátna právna úprava, akou je spanielska právna úprava, v ktorej sú obsiahnuté ustanovenia o predbeznom financovaní niektorých európskych filmov, sa týka niektorej z oblastí pôsobnosti smernice o "televízii bez hraníc", alebo ci sa nachádza úplne mimo rozsahu jej pôsobnosti. V kazdom prípade je totiz nesporné, ze clenským státom je dovolené íst nad rámec minimálnych poziadaviek stanovených v smernici. 34. "Podrobnejsie alebo prísnejsie pravidlá" prijaté clenskými státmi vsak nesmú odporovat obsahu a cielom smernice ako ani iným právnym predpisom Spolocenstva. ( [20]20 ) Týmto prípadným hraniciam regulacnej právomoci clenských státov sú venované nasledujúce úvahy. 2. Neexistencia vseobecného zákazu vnútrostátnej právnej úpravy predbezného financovania 35. Smernica "televízia bez hraníc" clenským státom neukladá ziadne konkrétne povinnosti, pokial ide o financovanie, resp. predbezné financovanie európskych diel. ( [21]21 ) 36. Na druhej strane táto smernica clenským státom ani nezakazuje, aby do svojich vnútrostátnych poriadkov zaradili pravidlá týkajúce sa tejto problematiky. Z chýbajúcej zmienky o tejto problematike v smernici nemozno vyvodit, ze clenským státom je bránené vydávat takéto pravidlá. Práve naopak, smernicou o "televízii bez hraníc", ako uvádza jej preambula, nie je dotknutá zodpovednost clenských státov, pokial ide o financovanie vysielania a obsah programov. ( [22]22 ) 37. Na rozdiel od odlisného názoru UTECA a polskej vlády sa teda regulacný priestor clenských státov v zmysle clánku 3 ods. 1 smernice 89/552 nevycerpá tým, ze budú stanovené kvóty na vysielanie európskych diel v televízii, a ze tieto kvóty budú prísnejsie alebo menej prísne, resp. podrobnejsie alebo menej podrobne upravené v príslusnom právnom poriadku clenských státov. V rámci podpory sírenia a tvorby európskych diel sa totiz neobmedzujú iba na nástroje uvedené v clánkoch 4 a 5 smernice 89/552. 38. Koncepcia "podrobnejsích alebo prísnejsích pravidiel", ktoré clenské státy môzu v súlade s clánkom 3 ods. 1 smernice 89/552 vydat, skôr zahrna siroké spektrum rozlicných vnútrostátnych opatrení. Samotný zákonodarca Spolocenstva to vyjadril pri prílezitosti zmeny smernice o "televízii bez hraníc" v roku 1997 a v odôvodnení c. 44 smernice 97/36 sa venoval najrozlicnejsím predmetom úpravy, pricom formulácia "medziiným" naznacuje, ze nejde o taxatívny výpocet. ( [23]23 ) V odôvodnení c. 45 smernice 97/36 sa dokonca výslovne hovorí o "investíciách pre európsku produkciu". 39. Súhrnne mozno teda konstatovat, ze zo smernice o "televízii bez hraníc" nemozno vyvodit vseobecný zákaz vnútrostátnej právnej úpravy predbezného financovania, akou je spanielska právna úprava. ( [24]24 ) 3. Neexistencia zákazu zahrnutia súkromných prevádzkovatelov televízneho vysielania do vnútrostátnej právnej úpravy predbezného financovania 40. UTECA sa domnieva, ze clánok 3 ods. 1 smernice 89/552 clenským státom dovoluje zaviest prísnejsie pravidlá iba vo vztahu k niektorým prevádzkovatelom televízneho vysielania, ktorí musia byt subjektmi podielajúcimi sa na výkone verejnej správy. Toto ustanovenie je potrebné chápat v kontexte Protokolu o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch. ( [25]25 ) 41. S týmto názorom sa nestotoznujem. Zo vseobecného hladiska smernica o "televízii bez hraníc" nepozná rozlisovanie medzi súkromnými a verejnoprávnymi prevádzkovatelmi televízneho vysielania, resp. prevádzkovatelmi podielajúcimi sa na výkone verejnej správy. Osobitne vo formulácii clánku 3 ods. 1 smernice 89/552, ktorý je tu skúmaný, sa nenachádzajú skutocnosti, z ktorých by takéto rozlisovanie vyplývalo. 42. Zákonodarca Spolocenstva síce pri prílezitosti zmeny smernice v roku 1997 konstatoval, ze niektorí prevádzkovatelia televízneho vysielania môzu podliehat výkonu verejnej správy, ktorá môze zahrnat povinnost prispievat investíciami do európskej produkcie. ( [26]26 ) 43. Z toho vsak nemozno vyvodit, ze iba prevádzkovatelom televízneho vysielania podielajúcim sa na takomto výkone verejnej správy môze byt zákonom ulozená povinnost predbezného financovania európskych diel. Skôr sa clenské státy môzu rozhodnút, ze takéto predbezné financovanie zákonom ulozia vsetkým prevádzkovatelom televízneho vysielania podliehajúcim ich právomoci, cím prispejú k co mozno najúcinnejsiemu realizovaniu právnej úpravy kvót pre sírenie európskych diel (clánok 4 a 5 smernice 89/552). ( [27]27 ) 44. Súhrnne teda mozno konstatovat, ze zo smernice o "televízii bez hraníc" nemozno vyvodit ziaden zákaz zahrnutia súkromných prevádzkovatelov televízneho vysielania do vnútrostátnej právnej úpravy predbezného financovania, akou je spanielska právna úprava. 4. Ciele smernice o "televízii bez hraníc", ktoré si vzájomne neodporujú 45. Pokial ide o ciele smernice o "televízii bez hraníc", pri pohlade na preambulu je zjavné, ze zákonodarca Spolocenstva osobitne kládol dôraz na podporu tvorby európskych televíznych programov a európskych audiovizuálnych diel. ( [28]28 ) To sa odráza aj v kapitole III tejto smernice, ktorej predmetom je, ako to vyplýva z jej názvu, nielen podpora rozsirovania televíznych programov, ale aj podpora ich tvorby. 46. Vnútrostátna právna úprava, podla ktorej prevádzkovatel televízneho vysielania je povinný prispievat na predbezné financovanie urcitých európskych kinematografických a televíznych filmov, podporuje tvorbu európskych televíznych programov a audiovizuálnych diel, a teda je v súlade s cielmi smernice o "televízii bez hraníc". ( [29]29 ) Okrem toho je táto úprava v zmysle judikatúry Súdneho dvora, týkajúcej sa základných slobôd, odôvodnená naliehavým dôvodom verejného záujmu. ( [30]30 ) 47. Navyse by realizovanie minimálnych kvót, stanovených pre rozsirovanie európskych diel v televízii v clánkoch 4 a 5 smernice o "televízii bez hraníc", bolo iluzórne, ak by sa európske diela z dôvodu nedostatocného financovania vonkoncom nemohli vyrábat v dostatocnom pocte. Ak clenské státy prijmú vo svojom vnútrostátnom právnom poriadku opatrenia na zlepsenie financovania európskej tvorby, zároven tým nepriamo prispievajú k realizácii spomenutej úpravy kvót. 48. V dôsledku toho specifickému cielu smernice, ktorý popri rozsirovaní európskych diel v televízii spocíva aj v tvorbe týchto diel, neodporuje právna úprava clenského státu, ktorá prevádzkovatelom televízneho vysielania ukladá povinnost predbezne financovat urcité európske filmy. ( [31]31 ) 49. Takáto právna úprava predbezného financovania rovnako nie je v rozpore ani s hlavným cielom smernice, ktorým je zabezpecit slobodné televízne vysielania v Európe. ( [32]32 ) 50. Vo vseobecnosti uplatnením prísnejsích vnútrostátnych predpisov nebude automaticky zmarené dosiahnutie ciela smernice, ktorým je zabezpecit slobodné televízne vysielania v Európe. ( [33]33 ) 51. Osobitne v prejednávanej veci sú obavy o zmarenie tohto ciela neodôvodnené uz len preto, ze zahranicní prevádzkovatelia televízneho vysielania, ktorých programy majú byt vysielané v Spanielsku, jednako nepodliehajú platnej právnej úprave predbezného financovania v tomto státe. 52. Pokial ide o prevádzkovatelov vysielania usadených v Spanielsku, aj ked títo prevádzkovatelia sú povinní predbezne financovat európske diela, z tejto povinnosti nevyplýva ziaden priamy zásah do ich programovej skladby. Povinnost predbezného financovania stanovená spanielskymi predpismi slúzi skôr iba k úcinnému splneniu poziadaviek právnej úpravy kvót na rozsirovanie európskych diel, stanovenej v clánkoch 4 a 5 smernice 89/552, ktorej podliehajú vsetci prevádzkovatelia televízneho vysielania usadení v Spolocenstve. 53. Povinnost predbezného financovania by z dôvodu jej úcinkov na rozpocet príslusného prevádzkovatela televízneho vysielania bolo mozné nanajvýs povazovat za nepriamy zásah do jeho programovej skladby. Kedze vsak povinnost predbezného financovania v rozsahu 5% z príjmov sa týka iba pomerne nepatrnej casti celkového rozpoctu prevádzkovatela televízneho vysielania, jej úcinky sa zdajú byt prílis zanedbatelné a náhodné ( [34]34 ) na to, aby mohli v zmysle smernice vázne obmedzovat slobodu tvorby programovej skladby, a tým bránit slobodnému vysielaniu televíznych programov, ktoré si zvolil. 54. Súhrnne teda mozno konstatovat, ze cielom smernice o "televízii bez hraníc" neodporuje vnútrostátna právna úprava, akou je spanielska právna úprava, ktorá ukladá prevádzkovatelovi televízneho vysielania povinnost predbezne financovat urcité európske filmy. 5. Iné 55. Pre úplnost sa na záver dotknem este dvoch specifických otázok, ktoré Tribunal Supremo nastolil v súvislosti s prvou prejudiciálnou otázkou a ktoré v nom vyvolávajú pochybnosti o zlucitelnosti právnej úpravy predbezného financovania, akou je spanielska úprava, so smernicou "televízia bez hraníc." a) Je dovolené vynat urcité kategórie európskych diel z vnútrostátnej právnej úpravy predbezného financovania? 56. Tribunal Supremo vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania najprv osobitne zdôraznil, ze povinnost predbezného financovania ulozená spanielskym prevádzkovatelom televízneho vysielania sa nevztahuje na vsetky európske diela v zmysle clánku 6 smernice o "televízii bez hraníc", ale iba na urcité diela, konkrétne na kinematografické a televízne filmy, ktorých dlzka presahuje 60 minút a ktoré nepozostávajú z viacerých dielov. 57. Ako uz bolo uvedené, ( [35]35 ) smernica o "televízii bez hraníc" neukladá clenským státom ziadnu povinnost upravit financovanie, resp. predbezné financovanie európskych diel vo svojich vnútrostátnych poriadkoch. Rovnako neobsahuje ani ziadne ustanovenia urcujúce, ktoré európske diela by prípadne mohli alebo museli byt predmetom takejto vnútrostátnej úpravy predbezného financovania. Clenské státy sa teda môzu v zásade slobodne rozhodnút, akým spôsobom chcú konkrétne upravit rezim predbezného financovania a ktoré diela majú mat z povinného predbezného financovania prospech. 58. Hranice stanovené právom Spolocenstva v tomto prípade môzu nanajvýs vyplývat zo zásady rovnosti zaobchádzania, resp. zákazu diskriminácie, ktorá patrí k vseobecným zásadám práva Spolocenstva ( [36]36 ) a ktorú sú clenské státy pri uplatnovaní práva Spolocenstva povinné respektovat. ( [37]37 ) Kedze právna úprava predbezného financovania v spanielskom práve, ako uz bolo spomenuté, má za ciel podporu tvorby európskych diel, dotýka sa oblasti pôsobnosti smernice o "televízii bez hraníc". ( [38]38 ) 59. Zásada rovnosti zaobchádzania, resp. zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rôznymi situáciami rovnako, pokial to nie je objektívne odôvodnené. ( [39]39 ) 60. Spanielska právna úprava predbezného financovania nepochybne nerovnako zaobchádza na jednej strane s kinematografickými a televíznymi filmami s dlzkou presahujúcou 60 minút a na strane druhej s inými dielami vrátane televíznych seriálov. To, ci pritom ide o porovnatelné alebo odlisné situácie, a ci právna úprava predbezného financovania je objektívne odôvodnená, závisí od viacerých faktorov, pri posudzovaní ktorých je navyse vnútrostátnemu zákonodarcovi priznaná urcitá miera volnej úvahy. ( [40]40 ) 61. Smernica o "televízii bez hraníc" napríklad vyzdvihuje nevyhnutnost podporovat nezávislých producentov. ( [41]41 ) Dalej môze byt vhodné umoznit získat prospech z úpravy predbezného financovania tým dielam, ktorých produkcné náklady sú porovnatelne vysoké, a ktorých tvorba sa spája s mimoriadnymi tazkostami. Obidve hladiská môzu viest k záveru, ze kinematografické a televízne filmy s dlzkou presahujúcou 60 minút nie sú porovnatelné s ostatnými dielami, najmä s televíznymi seriálmi, alebo ze nerovnaké zaobchádzanie s týmito filmami je v kazdom prípade objektívne odôvodnené. 62. Vzhladom na nedostatok informácií poskytnutých Súdnemu dvoru vsak nemozno dôjst k definitívnemu posúdeniu. Jednako je vsak výlucne vecou vnútrostátneho súdu, aby posúdil skutkový stav sporu vo veci samej a aby nan uplatnil právo Spolocenstva. ( [42]42 ) b) Môzu byt prevádzkovatelia televízneho vysielania iba s minimálnou ponukou kinematografických filmov z aktuálnej tvorby povinní predbezne financovat európske diela? 63. Dalej Tribunal Supremo vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania poukázal na to, ze povinnost predbezného financovania sa vztahuje na kazdého prevádzkovatela televízneho vysielania, ktorý zaradí do svojej programovej skladby kinematografické filmy z aktuálnej tvorby ( [43]43 ) dokonca aj vtedy, ak jeho ponuka kinematografických filmov je minimálna alebo v rámci jeho programovej skladby sotva významná. 64. Ako bolo práve uvedené ( [44]44 ), clenské státy sa môzu v zásade slobodne rozhodnút, akým spôsobom chcú konkrétne upravit vnútrostátny rezim predbezného financovania. Teda sú oprávnené aj urcit, ktorí prevádzkovatelia majú podliehat povinnosti predbezného financovania. 65. Obmedzenia právom Spolocenstva môzu v tomto prípade vyplývat nanajvýs zo spomenutej zásady rovnosti zaobchádzania ( [45]45 ) a rovnako aj zo zásady proporcionality. ( [46]46 ) 66. Pokial ide v prvom rade o zásadu rovnosti zaobchádzania, sporná spanielska právna úprava zjavne zaväzuje bez rozdielu vsetkých prevádzkovatelov televízneho vysielania k predbeznému financovaniu európskych kinematografických a televíznych filmov. Vnútrostátny súd musí preskúmat, ci je situácia prevádzkovatelov televízneho vysielania s minimálnou ponukou kinematografických filmov skutocne porovnatelná so situáciou ostatných prevádzkovatelov televízneho vysielania. Ak to tak nie je, potom je dalej potrebné skúmat, ci rovnost zaobchádzania vo vztahu k právnej úprave predbezného financovania je mozné napriek tomu objektívne odôvodnit. Aj v tomto smere musí byt zákonodarcovi clenského státu poskytnutá urcitá miera volnej úvahy. ( [47]47 ) 67. Pokial ide dalej o zásadu proporcionality, táto zásada vyzaduje, aby prijímané opatrenia nesli nad rámec toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cielov sledovaných spornou právnou úpravou, pricom ak je moznost výberu z niekolkých vhodných opatrení, treba zvolit opatrenie najmenej obmedzujúce a navyse ním spôsobená ujma nesmie byt neprimeraná vo vztahu k sledovaným cielom. ( [48]48 ) Vo svetle týchto úvah musí vnútrostátny súd najmä skúmat, ci sa povinnost predbezného financovania európskych diel ulozená prevádzkovatelom televízneho vysielania s minimálnou ponukou kinematografických filmov javí ako neprimeraná zátaz napriek tomu, ze 5% príjmov predstavuje iba pomerne nepatrnú cast z celkového rozpoctu príslusného prevádzkovatela televízneho vysielania. 68. Na základe informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, nie je mozné vsetky uvedené skutocnosti definitívne posúdit. Jednako je vsak, ako uz bolo spomenuté ( [49]49 ), výlucne vecou vnútrostátneho súdu, aby posúdil skutkový stav sporu vo veci samej a aby nan uplatnil právo Spolocenstva. 6. Predbezný návrh 69. Súhrnne je potrebné konstatovat: Smernici 89/552 vseobecne a osobitne jej clánku 3 neodporuje vnútrostátna právna úprava, ktorá prevádzkovatelom televízneho vysielania ukladá povinnost vyhradit kazdorocne urcitý percentuálny podiel svojich príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov. Takáto vnútrostátna právna úprava musí byt v súlade s ostatnými právnymi predpismi Spolocenstva. B -- O druhej prejudiciálnej otázke: Posúdenie povinnosti predbezného financovania európskych diel v urcitých jazykoch vo vztahu k základným slobodám 70. V prípade, ze na prvú otázku bude daná odpoved v zmysle, ktorý som navrhla, je potrebné sa zaoberat aj druhou otázkou. Touto otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci clenský stát môze zákonom ulozit prevádzkovatelom televízneho vysielania povinnost vyhradit 60% povinného rocného predbezného financovania na financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov, ktorých pôvodné znenie je v jazyku, ktorý je v tomto clenskom státe uznaný ako úradný jazyk. ( [50]50 ) 1. Úvodná poznámka 71. Druhá prejudiciálna otázka, ako vyplýva z jej znenia, sa venuje výkladu smernice 89/552 a zákazu diskriminácie v práve Spolocenstva. 72. Pokial ide o smernicu 89/552, uz v rámci prvej prejudiciálnej otázky som uviedla ( [51]51 ), ze táto smernica neobsahuje ziadne konkrétne poziadavky vo vztahu k vnútrostátnej úprave týkajúce sa financovania, resp. predbezného financovania filmov. Takéto právne úpravy vsak musia byt v súlade s ostatnými právnymi predpismi Spolocenstva, najmä so základnými slobodami Zmluvy ES. ( [52]52 ) Druhú prejudiciálnu otázku budem preto dalej skúmat iba z tejto perspektívy. 73. V rozsahu, v ktorom sa druhá otázka vztahuje na vseobecný zákaz diskriminácie podla clánku 12 ES, treba dalej pripomenút, ze toto ustanovenie mozno ako samostatný základ uplatnit iba na tie prípady, pre ktoré Zmluva ES nestanovuje ziadne osobitné zákazy diskriminácie. ( [53]53 ) Kedze sa vsak predmetný spor, ako bude dalej ukázané, týka viacerých základných slobôd Zmluvy ES, clánok 12 ES nie je na tomto mieste potrebné skúmat. 2. Relevantné základné slobody a ich obmedzenia 74. Spanielska právna úprava predbezného financovania ukladá prevádzkovatelom televízneho vysielania povinnost vyhradit urcitý percentuálny podiel svojich príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z jazykov uznaných v Spanielsku za úradný jazyk. 75. Teoreticky sa takéto filmy môzu vyrábat vo vsetkých clenských státoch. Prakticky vsak, ako vnútrostátny súd konstatuje, ide prevazne o filmy vyrobené v Spanielsku. ( [54]54 ) Aby bolo totiz mozné natocit filmy v niektorom z úradných jazykov Spanielska ako pôvodnom jazyku, museli by herci, ako aj rezisér, kameramani, asistenti a prípadne statisti dostatocne ovládat tento jazyk. Za normálnych okolností by ich príslusné jazykové vedomosti -- v kazdom prípade, pokial ide o hercov -- museli byt dobré do tej miery, aby boli porovnatelné s jazykovými vedomostami rodeného Spaniela. ( [55]55 ) Takéto poziadavky sú v rámci Spolocenstva splnené predovsetkým v Spanielsku, resp. v prípade Spanielov. 76. Vzhladom na to by bolo vhodné skúmat úcinky spanielskej právnej úpravy predbezného financovania speciálne z pohladu nepriamej diskriminácie z dôvodu státnej príslusnosti, ako to naznacujú aj úvahy Tribunal Supremo a niektorých úcastníkoch konania. Takýto postoj by vsak zvádzal k tomu, ze by sa pohlad zúzil iba na osobitne zjavný úcinok spanielskej právnej úpravy, a síce na to, ze prevádzkovatelia televízneho vysielania budú v urcitej miere motivovaní k investovaniu do národných filmových projektov a zároven budú odrádzaní od investovania do zahranicných filmových projektov. Naproti tomu pojem nepriamej diskriminácie by musel byt vykladaný velmi siroko, aby bolo mozné komplexne posúdit aj vsetky ostatné úcinky spanielskej právnej úpravy, najmä jej úcinky na volný pohyb osôb, ktoré v Európe vyrábajú filmy alebo sa podielajú na natácaní filmov. 77. Preto úcinky spanielskej právnej úpravy musia byt skúmané komplexne z pohladu obmedzenia základných slobôd, a síce obmedzení slobodného poskytovania sluzieb (clánky 49 ES a 50 ES), slobody usadit sa (clánok 43 ES), volného pohybu kapitálu (clánok 56 ods. 1 ES) a volného pohybu pracovníkov (clánok 39 ES). Ako je známe, vsetky tieto základné slobody zahrnajú tak zákaz diskriminácie, ako aj zákaz obmedzení. ( [56]56 ) Hranica medzi nepriamou diskrimináciou a obmedzeniami je plynulá. Niekedy je nepriama diskriminácia viac-menej povazovaná za osobitný prípad obmedzenia príslusnej základnej slobody. ( [57]57 ) O tom okrem iného svedcí aj to, ze znenie troch zo styroch základných slobôd sa vôbec nezameriava na pojem diskriminácie, ale skôr na pojem obmedzenia (clánky 43 ES, 49 ES a 56 ods. 1 ES). Navyse aj otázky odôvodnenia obmedzení a nepriamej diskriminácie sú v judikatúre prevazne posudzované na základe rovnakých kritérií. ( [58]58 ) a) Slobodné poskytovanie sluzieb (clánky 49 ES, 50 ES) 78. Slobodné poskytovanie sluzieb (clánky 49 ES, 50 ES) je v prvom rade dotknuté v rozsahu, v ktorom spanielski prevádzkovatelia televízneho vysielania chcú od tvorcov z iných clenských státov získat práva na vysielanie filmov. ( [59]59 ) V rozsahu, v ktorom spanielska právna úprava predbezného financovania zaväzuje tunajsích prevádzkovatelov televízneho vysielania financovat filmy v niektorom z úradných jazykov Spanielska, by pre týchto prevádzkovatelov televízneho vysielania bolo totiz menej atraktívne nadobudnút práva na vysielanie filmov v iných pôvodných jazykoch, kedze takéto nadobudnutie práv na vysielanie filmov v inom jazyku by nebolo zohladnené v rámci povinnosti predbezného financovania. To by malo prevazne negatívne úcinky na filmy zahranicných producentov. Súcasne by uvádzanie práv na vysielanie filmov na trh v Spanielsku bolo pre zahranicných producentov menej atraktívnym, kedze pôvodné znenie ich filmov spravidla nie je v niektorom z jazykov uznaných v Spanielsku ako úradný jazyk. 79. Okrem toho je slobodné poskytovanie sluzieb, ako Komisia správne poznamenala, dotknuté este z dalsieho hladiska: Pokial by herci, reziséri a iné osoby podielajúce sa na natácaní filmu nemali statút pracovníkov, zabezpecovali by pre filmových producentov sluzby v zmysle clánku 49 ES. V dôsledku spanielskej právnej úpravy predbezného financovania sú spanielski producenti motivovaní natácat filmy prevazne v úradných jazykoch uznaných v tomto státe. Z toho dôvodu je pre spanielskych producentov menej atraktívne najímat si natácaním svojich filmov zahranicných hercov, rezisérov a iné osoby, kedze tento okruh osôb spravidla horsie ovláda úradné jazyky Spanielska ako tuzemské osoby. Súcasne je pre tento okruh osôb tazsie ponúknut spanielskym filmovým producentom svoje sluzby pri natácaní filmu. 80. Berúc do úvahy vsetky uvedené hladiská, právna úprava predbezného financovania, akou je spanielska právna úprava, má teda obmedzujúci úcinok na slobodné poskytovanie sluzieb. b) Sloboda usadit sa (clánok 43 ES) 81. Aj na slobodu usadit sa (clánok 43 ES) môze mat právna úprava predbezného financovania, akou je spanielska právna úprava, úcinok z dvojakého hladiska. 82. Jednak pre spanielskych prevádzkovatelov televízneho vysielania môze byt menej atraktívne prevziat filmové produkcné spolocnosti z iných clenských státov alebo -- napríklad vo vztahu ku koprodukcii -- získat v nich rozhodujúcu úcast. ( [60]60 ) Ak totiz títo zahranicní filmoví producenti nenatácajú ziadne filmy, ktorých pôvodným jazykom je niektorý z úradných jazykov uznaných v Spanielsku, nemôze byt zohladnená ich cinnost so zretelom na splnenie povinností spanielskych prevádzkovatelov televízneho vysielania podla tamojsej právnej úpravy predbezného financovania. ( [61]61 ) 83. Navyse pre zahranicných filmových producentov a rezisérov môze byt menej lákavé usadit sa v Spanielsku alebo v tomto státe zakladat pobocky alebo dcérske spolocnosti. Ak sa totiz ich filmy natácajú v iných ako úradných jazykoch Spanielska, nemôzu mat prospech z tamojsej právnej úpravy predbezného financovania. 84. Berúc do úvahy obidve hladiská, právna úprava predbezného financovania, akou je spanielska právna úprava, má teda obmedzujúci úcinok na slobodu usadit sa. c) Volný pohyb kapitálu (clánok 56 ods. 1 ES) 85. Pokial prevádzkovatelia televízneho vysielania dajú filmovým produkcným spolocnostiam k dispozícii iba kapitál -- napríklad pokial ide o koprodukciu -- alebo iba nadobudnú podiely na týchto spolocnostiach bez toho, aby získali rozhodujúci vplyv na riadenie spolocností ( [62]62 ), je dotknutý volný pohyb kapitálu (clánok 56 ods. 1 ES). 86. Právna úprava predbezného financovania, akou je spanielska právna úprava, môze spanielske televízne spolocnosti odrádzat od uvedených investícií do zahranicných podnikov. Ak totiz títo zahranicní filmoví producenti nenatácajú filmy, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov uznaných v Spanielsku, nemôze byt zohladnená ich cinnost so zretelom na splnenie povinností prevádzkovatelov televízneho vysielania podla spanielskej právnej úpravy predbezného financovania. Ide tu teda o obmedzenie volného pohybu kapitálu. ( [63]63 ) d) Volný pohyb pracovníkov (clánok 39 ES) 87. Ak herci, reziséri a iné osoby podielajúce sa na natácaní filmu majú statút zamestnancov filmového producenta, ktorí pre neho pracujú v zamestnaneckom vztahu a za odmenu, sú pracovníkmi v zmysle clánku 39 ES. Analogicky pre nich platí to, co bolo uvedené vyssie ( [64]64 ) k slobodnému poskytovaniu sluzieb: Spanielska právna úprava predbezného financovania motivuje spanielskych filmových producentov natácat filmy prevazne v úradných jazykoch uznaných v tomto státe. Z toho dôvodu bude pre spanielskych producentov menej atraktívne najímat si zahranicných pracovníkov, kedze tí ovládajú úradné jazyky Spanielska spravidla horsie ako tuzemské osoby. Na druhej strane bude pre cudzincov tazsie uchádzat sa o pracovné miesta ponúkané spanielskymi filmovými producentmi. Týmto spôsobom bude zahranicným pracovníkom bránené vo výkone ich slobody volného pohybu. 3. Odôvodnenie 88. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora ( [65]65 ) môze byt opatrenie, ktoré obmedzuje základné slobody zarucené Zmluvou ES, odôvodnené iba vtedy, ak sleduje legitímny ciel zlucitelný so Zmluvou a ak sa opiera o naliehavé dôvody verejného záujmu. V takomto prípade musí byt obmedzenie navyse spôsobilé dosiahnut sledovaný ciel a nesmie íst nad rámec toho, co je na dosiahnutie tohto ciela nevyhnutné. 89. Zjednodusene povedané, obmedzenie základných slobôd musí sledovat legitímny ciel a pri skúmaní sa musí ukázat ako proporcionálne. ( [66]66 ) a) Legitímny ciel 90. Spanielska právna úprava predbezného financovania má za ciel podporu tvorby európskych filmov, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov Spanielska. 91. To, ze ide o ciel hodný uznania, vyplýva okrem iného zo samotnej smernice o "televízii bez hraníc". V jej preambule sa totiz uvádza, ze clenským státom musí byt umoznené, aby stanovili podrobnejsie alebo prísnejsie pravidlá "najmä na základe jazykových kritérií", a "aby sa umoznila aktívna politika v prospech specifického jazyka". ( [67]67 ) Pri prílezitosti zmeny smernice v roku 1997 zákonodarca Spolocenstva opätovne zdôraznil, ze clenské státy smú "na dosiahnutie cielov jazykovej politiky" stanovit podrobnejsie alebo prísnejsie pravidlá. ( [68]68 ) 92. Táto otvorenost smernice o "televízii bez hraníc" pre podporu urcitých jazykov úzko súvisí so snahou nadalej zachovat nezávislost kultúrneho rozvoja v clenských státoch -- tiez a práve v clenských státoch s nízkou produkcnou kapacitou alebo obmedzeným jazykovým priestorom -- a tým zachovat kultúrnu rozmanitost v Spolocenstve. ( [69]69 ) 93. Zmluvou z Maastrichtu ( [70]70 ) sa táto poziadavka zúrocila a v súcasnosti nachádza vyjadrenie aj v primárnom práve Spolocenstva. V tomto zmysle Spolocenstvo prispieva k rozkvetu kultúr clenských státov, pricom respektuje ich národnú a regionálnu rozmanitost a zároven zdôraznuje spolocné kultúrne dedicstvo (clánok 151 ods. 1 ES). Spolocenstvo podporuje spoluprácu medzi clenskými státmi, najmä v oblasti zlepsovania vedomostí a sírenie kultúry a histórie európskych národov a v oblasti umeleckej a literárnej tvorby vrátane audiovizuálnej oblasti (clánok 151 ods. 2 ES). Respektovanie a podpora rozmanitosti kultúr predstavuje spolocnú úlohu pre celkovú cinnost Spolocenstva (clánok 151 ods. 4 ES), teda aj pre legislatívnu cinnost v oblasti audiovizuálnych sluzieb; a napokon je výrazom respektu Európskej únie voci národnej identite jej clenských státov (clánok 6 ods. 3 EÚ). 94. Respektovanie a podpora rozmanitosti v kultúrnej oblasti je pre Európsku úniu tak významná aj preto, ze práve táto rozmanitost je charakteristická pre Európu a európsku kultúru. V dôsledku toho myslienka "jednoty v rozmanitosti" patrí k základným fundamentom Európskej únie ( [71]71 ), a clánok 22 Charty základných práv Európskej únie ( [72]72 ) stanovuje, ze Únia respektuje kultúrnu, nábozenskú a jazykovú rozmanitost. 95. Význam kultúrnej rozmanitosti bol zdôraznený aj na medzinárodnej úrovni v Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov. ( [73]73 ) Okrem iného sa v tomto dohovore UNESCO zdôraznuje, ze jazyková rozmanitost je základným prvkom kultúrnej rozmanitosti. ( [74]74 ) 96. V rovnakom zmysle povazuje Európska komisia respektovanie jazykovej rozmanitosti za základnú hodnotu Európskej únie. ( [75]75 ) Rada Európskej únie iba nedávno vyzvala na respektovanie jazykovej rozmanitosti v Európe. ( [76]76 ) 97. Kultúrny rozmer jazyka sa v nijakom prípade neobmedzuje iba na literárnu oblast. Tiez a práve v audiovizuálnej oblasti má rozhodujúci význam pre zachovanie a rozvoj kultúr, ako aj pre primerané rozsirovanie vedomostí o týchto kultúrach. Ak by sa audiovizuálne diela ako kinematografické a televízne filmy vyrábali -- napríklad z dôvodov hospodárnosti -- iba v jedinom jazyku alebo iba v niekolkých jazykoch, obzvlást rozsírených vo svete, viedlo by to nevyhnutne k strate kultúrnej rozmanitosti. Hoci neskorsia synchronizácia filmu v iných jazykoch môze sirokej verejnosti ulahcit porozumiet mu, nic nemení na kultúrnom pozadí a hodnotových predstavách, na ktorých je film zalozený a ktoré sú filmom rozsirované. 98. V tomto smere Dohovor UNESCO zdôraznuje suverénne právo státov prijímat opatrenia urcené na ochranu a podporu rozmanitosti kultúrnych prejavov aj v oblasti kultúrnych sluzieb. ( [77]77 ) Dohovor výslovne priznáva zmluvným stranám oprávnenie prijat ustanovenia týkajúce sa jazyka pouzívaného pri takýchto sluzbách. ( [78]78 ) 99. Spolocenstvo a clenské státy, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru UNESCO, sa zaviazali, ze zohladnia príslusné ustanovenia tohto dohovoru pri výklade a uplatnovaní ostatných zmlúv, a teda aj pri výklade a uplatnovaní zmluvy ES. ( [79]79 ) 100. Tomu, ze takéto zohladnenie v rámci Zmluvy ES je vonkoncom mozné, nasvedcuje aj pohlad do dlhorocnej judikatúry Súdneho dvora. Podla tejto judikatúry sú "urcité ciele súvisiace s podporou kultúry" uznané za naliehavé dôvody vseobecného záujmu, ( [80]80 ) a to napríklad zachovanie kultúrneho a historického dedicstva ( [81]81 ), ako aj vseobecný záujem na zhodnocovaní historického bohatstva a na co mozno najlepsom sírení poznatkov o umeleckom a kultúrnom dedicstve krajiny. ( [82]82 ) 101. V prejednávanej veci je okrem toho potrebné osobitne zdôraznit, ze Súdny dvor uznal za skutocnosti odôvodnujúce obmedzenie základných slobôd podporu filmu ( [83]83 ), vytvorenie a zabezpecovanie pluralitného rozhlasového vysielania ( [84]84 ), ako aj zabezpecenie urcitej programovej kvality v rozhlasovom vysielaní ( [85]85 ). Dalej v zásade uznal právo clenských státov podporovat svoje národné jazyky a úradné jazyky. ( [86]86 ) 102. Za týchto okolností sa domnievam, ze spanielsky zákonodarca sleduje legitímny ciel, ked v rámci svojich opatrení na podporu tvorby európskych diel chce podporovat predovsetkým tie kinematografické a televízne filmy, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov uznaných v Spanielsku. b) Proporcionalita 103. Treba este skúmat, ci spanielska právna úprava predbezného financovania sleduje dosiahnutie legitímneho ciela primeranými prostriedkami. Podla judikatúry musí byt povinnost ulozená prevádzkovatelom televízneho vysielania spôsobilá zabezpecit dosiahnutie sledovaného ciela a nesmie íst nad rámec toho, co je na dosiahnutie tohto ciela nevyhnutné. ( [87]87 ) 104. Povinnost prevádzkovatelov televízneho vysielania kazdorocne prispievat urcitým percentuálnym podielom svojich príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov v niektorom z úradných jazykov Spanielska je nepochybne spôsobilá zachovávat príslusný jazyk a s ním aj kultúru Spanielska a jeho castí, ako aj podporovat ich rozvoj a sírenie prostredníctvom kín a televízie. ( [88]88 ) 105. Dodám, ze takýmito opatreniami na zachovanie a podporu jazyka a kultúry urcitého clenského státu alebo regiónu Európskej únie sa vzdy prispieva aj na podporu európskej kultúry ako celku. 106. Trocha podrobnejsie skúmanie vyzaduje naproti tomu otázka, ci spanielska právna úprava v jej konkrétnej podobe je nevyhnutná na dosiahnutie sledovaného ciela, alebo ci to, co je nevyhnutné, prekracuje. 107. Podla názoru Komisie je spanielska právna úprava prílis vseobecná a neurcitá. Komisia vytýka neexistenciu objektívnych a overitelných kritérií, za pomoci ktorých mozno zabezpecit, ze do právnej úpravy predbezného financovania budú zahrnuté iba kinematografické a televízne filmy, ktoré je mozné kvalifikovat ako "kultúrne produkty". 108. Treba priznat, ze Súdny dvor uz raz vo veci Distribuidores Cinematográficos odmietol odôvodnenost spanielskej právnej úpravy v oblasti podpory filmu okrem iného preto, ze táto úprava podporuje "[vnútrostátne] filmy bez ohladu na ich obsah alebo ich kvalitu". ( [89]89 ) V rovnakom zmysle generálny advokát Van Gerven svojho casu vytýkal neexistenciu akejkolvek "kontroly kvality" vo vtedajsej spanielskej právnej úprave. ( [90]90 ) 109. Podla môjho názoru by vsak rozsudok Distribuidores Cinematográficos nemal byt prenásaný na prejednávaný prípad. 110. Prejednávaný prípad sa mi nezdá úplne porovnatelný so sporom Distribuidores Cinematográficos. Predmetom tohto sporu bola totiz právna úprava, ktorá odkazujúc na "spanielske filmy" sa výslovne viazala na clenský stát, v ktorom bol film vyrobený. V prejednávanej veci naproti tomu ide o väzbu na jazykové kritérium. Tomuto jazykovému kritériu nemozno a priori odopriet kultúrny aspekt, ak zohladníme uz spomenutý význam jazyka pre zachovanie a rozvoj kultúr, ako aj pre vhodné sírenie poznatkov o kultúrach. ( [91]91 ) Inak ako je to vo veci Distribuidores Cinematográficos nemozno v tomto prípade spornú spanielsku právnu úpravu predbezného financovania a priori oznacit ako protekcionistické opatrenie, prijaté výlucne z ekonomických dôvodov. 111. Úplne odhliadnuc od porovnatelnosti prejednávanej veci s vecou Distribuidores Cinematográficos by navyse bolo potrebné zvázit negatívne dôsledky -- prekracujúce jazykové kritérium -- kontroly obsahu a kvality v oblasti kultúry a médií. 112. Pojem kultúra je v otvorenej a pluralistickej spolocnosti pochopitelne siroký. Práve tak pocetné sú prejavy kultúry aj v audiovizuálnej oblasti. Odhliadnuc od niekolko málo v tomto prípade nesporných extrémnych prípadov ( [92]92 ) sa mi zdá praktický nemozné stanovit objektívne a hlavne spravodlivé kritériá pre pojem kultúry, a este nemoznejsie pre pojem "kultúrne produkty", ktoré sa majú podporovat. Kazdý takýto pokus by v sebe nevyhnutne skrýval nebezpecenstvo zotrvat pri klasických vzorcoch myslenia a predovsetkým zanedbat dynamiku nových kultúrnych prúdov, ako aj kultúrnu aktivitu spolocenských mensín. 113. Ak by sme si aj trúfli stanovit objektívne kritériá na posúdenie, ci kinematografický alebo televízny film je mozné povazovat za "kultúrny produkt" ( [93]93 ) alebo za "kvalitný film" ( [94]94 ), praktická realizácia týchto kritérií by bola pravdepodobne velmi byrokraticky nárocná. Na zabezpecenie minima právnej istoty by mohlo byt nevyhnutné, aby napokon grémium odborníkov vytvorené státom alebo institúcia poverená státom posúdili, ci filmové projekty prichádzajú, alebo neprichádzajú do úvahy na predbezné financovanie prevádzkovatelmi televízneho vysielania. Tým môzu dotknutí producenti a umelci nadobudnút dojem, ze ich filmové projekty podliehajú predbeznej státnej cenzúre. 114. To vsetko nevylucuje, aby sa clenský stát v rámci svojej miery volnej úvahy ( [95]95 ) pokúsil zamerat svoju podporu filmov na obsahové kritériá alebo kritériá kvality. Z práva Spolocenstva, najmä zo základných slobôd, pokial viem, vsak nevyplýva ziadna povinnost pre clenské státy, nevyhnutne sa pri podpore kultúry opierat o obsahové kritériá alebo o kritériá kvality. 115. Rovnako je Komisii dovolené, aby v rámci výkonu sirokej miery volnej úvahy ( [96]96 ) pri povolovaní státnej pomoci na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedicstva [clánok 87 ods. 3 písm. d) ES] zaujala restriktívnejsí postoj a povolila iba opatrenia, ktorých predmetom je blizsie definovaný "kultúrny produkt". ( [97]97 ) Takáto prax povolovania státnej pomoci Komisiou vsak neprejudikuje výklad ostatných ustanovení Zmluvy ES, najmä ustanovení týkajúcich sa základných slobôd. Nic nebráni clenským státom v tom, aby sa mimo oblasti státnej pomoci zriekli dodatocných obsahových alebo kvalitatívnych kritérií a aby zabezpecili co mozno najsirsiu podporu kultúry. 116. Odôvodnenie právnej úpravy predbezného financovania, akou je spanielska úprava, teda z hladiska práva Spolocenstva nevyhnutne nevyzaduje, aby rozsah jej pôsobnosti bol na základe objektívnych a overitelných kritérií obmedzený na kinematografické a televízne filmy, ktoré sa ako "kultúrne produkty" alebo ako "kvalitné filmy" javia ako filmy osobitne hodné podpory. 117. Na záver este poznamenám, ze financná zátaz, akú znásajú prevádzkovatelia televízneho vysielania v rámci spanielskej právnej úpravy predbezného financovania, podla mne dostupných informácií, nie je nepomerná vo vztahu k sledovanému cielu. Percentuálny podiel rocných príjmov, ktorý musia prevádzkovatelia televízneho vysielania vyhradit na predbezné financovanie filmov v niektorom z úradných jazykov Spanielska, vo výske 3% ( [98]98 ), sa zdá byt pomerne nízky. Okrem toho spanielska právna úprava od prevádzkovatelov televízneho vysielania nevyzaduje, aby predbezne financovali výlucne filmy v úradných jazykoch Spanielska. Skôr im stanovením kvóty 60:40 ponecháva nie zanedbatelný priestor na investovanie do európskych filmových projektov v iných jazykoch. Z pripomienok niektorých úcastníkov konania na pojednávaní pred Súdnym dvorom vyplýva, ze prevádzkovatelia televízneho vysielania majú navyse moznost investovat do koprodukcií, ktorých konecný produkt je vyrobený vo viacerých rovnocenných pôvodných jazykoch. ( [99]99 ) 118. Za týchto okolností prichádzam k záveru, ze právna úprava predbezného financovania, akou je spanielska právna úprava, je spôsobilá dosiahnut jazykový a kultúrno-politický ciel, ktorý sleduje, a navyse nejde nad rámec toho, co je na dosiahnutie tohto ciela nevyhnutné. Napokon nepredstavuje neprimeranú zátaz pre prevádzkovatelov televízneho vysielania. 4. Predbezný návrh 119. Po zhrnutí teda platí: Základné slobody Zmluvy ES clenskému státu nebránia, aby zákonom ulozil prevádzkovatelom televízneho vysielania povinnost vyhradit 60% povinného rocného predbezného financovania na európske kinematografické a televízne filmy, ktorých pôvodné znenie je v úradnom jazyku tohto clenského státu. C -- O tretej otázke: Pojem státna pomoc 120. Svojou tretou otázkou Tribunal Supremo ziada o informácie k pojmu státnej pomoci alebo pomoci poskytovanej zo státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ES. Vnútrostátny súd sa v podstate pýta, ci ide o státnu pomoc v prípade, ked clenský stát zákonom ulozí prevádzkovatelom televízneho vysielania povinnost kazdorocne vyhradit urcitý percentuálny podiel svojich príjmov na predbezné financovanie kinematografických a televíznych filmov, ktorých pôvodný jazyk je v tomto clenskom státe uznaný ako úradný jazyk. Tribunal Supremo sa pri formulovaní tejto otázky opieral o domnienku, ze filmy predbezne financované v zmysle zákona c. 25/1994 ( [100]100 ) sú prevazne vyrábané spanielskym filmovým priemyslom. ( [101]101 ) 121. S výnimkou UTECA sa vsetci úcastníci konania domnievajú, ze v tomto prípade nejde o státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. Osobne sa s týmto názorom stotoznujem. 122. Kvalifikovanie opatrenia ako státnej pomoci v zmysle Zmluvy ES si vyzaduje, aby bolo splnené kazdé zo styroch kumulatívnych kritérií, na ktorých je zalozený clánok 87 ods. 1 ES. ( [102]102 ) Pritom ide o financovanie opatrenia státom alebo zo státnych prostriedkov (prvé kritérium), prospech pre podnik (druhé kritérium), selektívnost opatrenia (tretie kritérium) a narusenie obchodu medzi clenskými státmi a z toho vyplývajúce skreslenie hospodárskej sútaze (stvrté kritérium). ( [103]103 ) 123. Osobitnú pozornost si v prejednávanej veci zasluhuje prvé kritérium, t. j. financovanie státom alebo zo státnych prostriedkov. 124. Podla ustálenej judikatúry pre kvalifikáciu státnej pomoci je v zásade irelevantné, ci je prospech poskytnutý priamo státom, alebo verejnými ci súkromnými institúciami, ktoré stát zriadil alebo poveril realizáciou schémy státnej pomoci; v opacnom prípade by bolo mozné obíst clánky 87 ES a 88 ES jednoducho tak, ze by boli vytvorené nezávislé institúcie, na ktoré by bola prenesená právomoc rozdelovat státnu pomoc. ( [104]104 ) 125. Urcité opatrenie zabezpecujúce prospech vsak mozno kvalifikovat ako státnu pomoc iba vtedy, ak jednak je financované priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a jednak ho mozno pripisovat státu. ( [105]105 ) 126. Na rozdiel od odlisného názoru UTECA, ani novsia judikatúra, najmä rozsudky GEMO, Pearle, Forum 187 a Laboratoires Boiron na tom nic nezmenili. V rozsudku Pearle napríklad Súdny dvor odmietol uznat, ze ide o státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES práve preto, ze nebola financovaná zo státnych prostriedkov. ( [106]106 ) Vo veci GEMO boli poskytnuté urcité plnenia financované z poplatku vyrubeného a spravovaného státnymi orgánmi, cím teda ich financovanie nepochybne pochádzalo zo státnych prostriedkov a nevyzadovalo dalsie objasnenie. ( [107]107 ) Podobne to bolo v prípadoch Forum 187 a Laboratoires Boiron, ktorých predmetom boli zvýhodnenia vo forme oslobodenia od státnych poplatkov ( [108]108 ); hoci tam nedochádzalo k penazným platbám zo strany státu, stát sa jednako reálne zriekol príjmov. 127. V prejednávanej veci je novo formulovaný clánok 5 ods. 1 zákona c. 25/1994, z ktorého vyplýva povinnost spanielskych prevádzkovatelov televízneho vysielania predbezne financovat filmy, bez pochýb státnym opatrením Spanielskeho královstva. Prípadné výhody, ktoré filmový producenti majú z tejto právnej úpravy, mozno teda jednoznacne pripisovat spanielskemu státu. ( [109]109 ) 128. K preneseniu státnych prostriedkov na filmových producentov vsak v rámci tejto právnej úpravy priamo ako ani nepriamo nedochádza. Takéto prenesenie státnych prostriedkov nevyhnutne nevyzaduje platby penazných prostriedkov z majetku státu. ( [110]110 ) Penazné prostriedky urcené na predbezné financovanie filmov vsak musia pred ich vyplatením príslusným filmovým producentom byt k dispozícii státu ( [111]111 ) alebo musia iným spôsobom vyvolat podobnú financnú zátaz pre stát. ( [112]112 ) V prejednávanej veci to tak nie je. 129. Po prvé na predbezné financovanie filmov podla spornej právnej úpravy sú urcené výlucne financné prostriedky príslusných prevádzkovatelov televízneho vysielania bez ohladu na to, ci ide o filmy z ich vlastnej alebo cudzej produkcie. Nad týmito financnými prostriedkami spanielsky stát zjavne nevykonáva ziadnu kontrolu, a rovnako nemá ani vplyv na ich skutocné pouzitie; nemozno teda predpokladat, ze tieto prostriedky mal k dispozícii. 130. Po druhé systém predbezného financovania filmov rovnako neprinása ani ziadnu financnú zataz pre spanielsky stát. Predovsetkým takáto zátaz pre stát nevyplýva zo samotnej skutocnosti, ze televízne spolocnosti v dôsledku zákonnej povinnosti predbezného financovania televíznych filmov prípadne vykázu nizsí zisk, cím sa teda znízia danové príjmy Spanielska. ( [113]113 ) Prícinná súvislost medzi predbezným financovaním filmov a prípadnými danovými príjmami je totiz prílis neistá a nepriama, nez aby bolo mozné hovorit o poskytnutí výhody filmovým producentom na náklady státu. V tom sa prejednávaný prípad v zásade odlisuje od prípadov, v ktorých prospech poskytnutý státom spocíva v konkrétnych danových úlavách alebo oslobodeniach pre urcité podniky, cím sa danové príjmy státu znizujú dostatocne predvídatelne, a vykrývajú poskytnutý prospech. ( [114]114 ) 131. Systémom predbezného financovania filmov spanielsky stát zákonom zaväzuje iba niektoré podniky -- poskytovatelov televízneho vysielania -- vynalozit cast financných prostriedkov na urcitý ciel, a to na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov v urcitých jazykoch. Hoci s tým spojený státny zásah do súkromnej autonómie prevádzkovatelov televízneho vysielania môze urcitým filmovým producentom zabezpecit ekonomické výhody, tieto výhody nie sú financované zo státnych prostriedkov, ale výlucne iba z prostriedkov príslusných prevádzkovatelov televízneho vysielania. ( [115]115 ) 132. Tejto úvahe neodporuje skutocnost, ze medzi spanielskymi prevádzkovatelmi televízneho vysielania, ktorým je ulozená povinnost predbezného financovania filmov, sa okrem niekolko súkromných podnikov nachádzajú aj institúcie verejnoprávneho vysielania. ( [116]116 ) Prostriedky spravované verejnoprávnymi podnikmi alebo institúciami verejnoprávneho vysielania mozno v konkrétnom prípade povazovat za státne prostriedky. ( [117]117 ) To vsak neplatí vzdy a automaticky ( [118]118 ), ale len vtedy, ked ich prostriedky neustále podliehajú státnej kontrole, a teda sú k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom. ( [119]119 ) 133. Podniky verejnoprávneho vysielania majú vo väcsine prípadov osobitnú autonómiu vo vztahu k státu, ktorá ich chráni pred státnymi zásahmi, a to nielen pokial ide o ich programovú skladbu, ale aj pokial ide o ich výdavky. Pokial takáto autonómia vo vztahu k státu prislúcha aj spanielskym verejnoprávnym prevádzkovatelom televízneho vysielania -- overenie tejto skutocnosti je vecou vnútrostátneho súdu --, ich financné prostriedky by sa uz vonkoncom nemali povazovat za státne prostriedky v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. ( [120]120 ) 134. Ak by aj vnútrostátny súd dosiel k záveru, ze spanielske institúcie verejnoprávneho vysielania by mohli byt ovplyvnované státom, pokial ide o ich výdavky, je potrebné uvedomit si, ze jednako sa sporné výdavky vynalozené na predbezné financovanie filmov neviazu na specifický vplyv státu na institúcie verejnoprávneho vysielania, z coho by bolo mozné vyvodit záver o skrytej forme státnej pomoci. Tieto výdavky sú skôr zalozené na vseobecnej zákonnej úprave, ktorej rozsah pôsobnosti sa v nijakom prípade neobmedzuje iba na institúcie verejnoprávneho vysielania, ale sa vztahuje tiez na nie bezvýznamný pocet súkromných prevádzkovatelov televízneho vysielania. 135. Novo formulovaný clánok 5 ods. 1 zákona c. 25/1994 sa nijako netýka rozlisovania medzi súkromnými a verejnoprávnymi prevádzkovatelmi televízneho vysielania. Tým je toto ustanovenie porovnatelné s inými vseobecnými státnymi úpravami, ktoré sledujú ciel vo verejnom záujme -- napríklad ochranu zdravia, ochranu zivotného prostredia alebo bezpecnost cestnej premávky -- a ktorým podliehajú tak verejnoprávne, ako aj súkromné institúcie. 136. V tomto zmysle napríklad zákonný predpis prikazujúci nosenie helmy vodicom motocyklov, este sám osebe nepredstavuje právnu úpravu státnej pomoci v prospech podnikov, ktoré takéto helmy vyrábajú a predávajú, ani ak cast týchto heliem zaobstará stát pre svojich príslusníkov polície. Ak by aj clenský stát prikázal nosit helmy vnútrostátnych výrobcov, neslo by o problém z oblasti státnej pomoci, ale skôr o problém, ktorý má byt riesený v oblasti základných slobôd, najmä vo svetle ustanovení o volnom pohybe tovaru. 137. Práve tak je to v prípade právnej úpravy, akou je sporná povinnost spanielskych prevádzkovatelov televízneho vysielania prispievat vo verejnom záujme castou svojich prostriedkov na predbezné financovanie európskych filmov. Samotná skutocnost, ze subjekty podliehajúce právu musia na základe zákonnej úpravy znásat urcité výdavky a tretie osoby majú z toho prospech, este neznamená, ze takáto právna úprava je státom financovaná úprava státnej pomoci v zmysle clánkov 87 ES a 88 ES. Úcinky takejto úpravy z hladiska práva Spolocenstva je potrebné skôr posúdit v rámci základných slobôd vnútorného trhu. ( [121]121 ) 138. Celkovo treba preto konstatovat, ze predbezná úprava financovania, akou je spanielska právna úprava, nie je státnou pomocou ani pomocou poskytnutou zo státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. VI -- Návrh 139. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky spanielskeho Tribunal Supremo takto: 1. Smernici 89/552/EHS vseobecne a osobitne jej clánku 3 neodporuje vnútrostátna právna úprava, ktorá prevádzkovatelom televízneho vysielania ukladá povinnost vyhradit kazdorocne urcitý percentuálny podiel svojich príjmov na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov. Takáto vnútrostátna právna úprava musí byt v súlade s ostatnými právnymi predpismi Spolocenstva. 2. Základné slobody Zmluvy ES clenskému státu nebránia, aby zákonom ulozil prevádzkovatelom televízneho vysielania povinnost vyhradit 60% povinného rocného predbezného financovania, uvedeného v bode 1, na európske kinematografické a televízne filmy, ktorých pôvodné znenie je v úradnom jazyku tohto clenského státu. 3. Právna úprava uvedená v bodoch 1 a 2 nie je státnou pomocou ani pomocou poskytnutou zo státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ES. __________________________________________________________________ ( [122]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [123]2 ) Najvyssí súd. ( [124]3 ) Táto povinnost sa vztahuje na prevádzkovatelov televízneho vysielania, ktorých program zahrna kinematografické filmy z aktuálnej produkcie, to znamená také, ktoré boli vyrobené neskôr ako pred siedmimi rokmi. ( [125]4 ) Smernica Rady z 3. októbra 1989 o koordinácii urcitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v clenských státoch týkajúcich sa vykonávania cinností televízneho vysielania 89/552/EHS ([126]Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224; dalej len "smernica 89/552"). ( [127]5 ) Smernica 97/36/ES Európskeho parlamentu a Rady z 30. júna 1997, ktorou sa mení a doplna smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii urcitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v clenských státoch týkajúcich sa vykonávania cinností televízneho vysielania ([128]Ú. v. ES L 202, s. 60; Mim. vyd. 06/002, s. 321; dalej len "smernica 97/36" alebo "smernica 97/36, ktorou sa zmenila smernica 89/552"). ( [129]6 ) V roku 2007 bola smernica 89/552 opät zmenená a doplnená v dôlezitých bodoch (pozri smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a doplna smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii urcitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v clenských státoch, týkajúcich sa vykonávania cinností televízneho vysielania, [130]Ú. v. EÚ L 332, s. 27). Kedze vsak posledné zmeny majú byt prebraté az do (pozri clánok 3 smernice 2007/65), pre prejednávaný spor nie sú relevantné. ( [131]7 ) Dalej len "dohovor UNESCO", ktorého znenie je obsiahnuté v prílohe 1a k rozhodnutiu Rady 2006/515/ES z 18. mája 2006 o uzavretí Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov ([132]Ú. v. EÚ L 201, s. 15). ( [133]8 ) Bulharsko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Spanielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Lotyssko, Litva, Luxembursko, Madarsko, Malta, Rakúsko, Polsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovenská republika, Fínsko, Svédsko a Spojené královstvo (pozri zoznam zmluvných státov na internetovej stránke UNESCO http://portal.unesco.org/la/convention.asp?KO=31038&language=E&order=al pha#1, naposledy aktualizovanej 8. júla 2008). ( [134]9 ) Prvé odôvodnenie dohovoru UNESCO. ( [135]10 ) Druhé odôvodnenie dohovoru UNESCO. ( [136]11 ) Piate odôvodnenie dohovoru UNESCO. ( [137]12 ) Strnáste odôvodnenie dohovoru UNESCO. ( [138]13 ) Ley 25/1994, de 12 de juilio, por la que se incorpora al Ordenamiento Jurídico Espańol la Directiva 89/552/CEE, sobre la coordinación de Disposiciones Legales, Reglamentarias y Administrativas de los Estados Miembros relativas al ejercicio de actividades de Radiodifusión Televisiva (BOE c. 166 z 13. júla 1994, s. 22342). ( [139]14 ) Ley 22/1999, de 7 de junio, de Modificación de la Ley 25/1994 por la que se incorpora al Ordenamiento Jurídico Espańol la Directiva 89/552/CEE, sobre la coordinación de disposiciones legales, reglamentarias y administrativas de los Estados miembros, relativas al ejercicio de actividades de radiodifusión televisiva (BOE c. 136 z , s. 21765). ( [140]15 ) Ley 15/2001, de 9 de julio, de fomento y promoción de la cinematografía y el sector audiovisual (BOE c. 164 z , s. 24904). ( [141]16 ) Real Decreto 1652/2004, de 9 de julio, por el que se aprueba el Reglamento que regula la inversión obligatoria para la financiación anticipada de largometrajes y cortometrajes cinematográficos y películas para televisión, europeos y espańoles (BOE c. 174 z 20. júla 2004, s. 26264). ( [142]17 ) Administración General del Estado. ( [143]18 ) Pozri v tomto zmysle trináste odôvodnenie smernice 89/552, ako aj rozsudky z 9. februára 1995, Leclerc-Siplec, [144]C-412/93, Zb. s. I-179, body 29 a 44, a z , De Agostini a TV-Shop, [145]C-34/95 az C-36/95, Zb. s. I-3843, bod 3. ( [146]19 ) Ako z trinásteho odôvodnenia smernice 89/552 vyplýva, zostáva napríklad zodpovednost clenských státov a ich orgánov, pokial ide o organizáciu, financovanie vysielania a obsah programov, nedotknutá. V rovnakom zmysle sa v odôvodnení c. 44 smernice 97/36 uvádza, ze clenské státy napríklad môzu uplatnit právo hospodárskej sútaze na prevádzkovatelov televízneho vysielania. ( [147]20 ) Pozri v tejto súvislosti poslednú vetu odôvodnenia c. 44 smernice 97/36. V tomto zmysle aj starsie rozsudky De Agostini a TV-Shop, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, najmä body 50 a 51, a z 28. októbra 1999, ARD, [148]C-6/98, Zb. s. I-7599, najmä body 49 a 50, v ktorých Súdny dvor porovnáva prísnejsie vnútrostátne pravidlá v zmysle clánku 3 ods. 1 smernice 89/552 s pravidlami o slobodnom poskytovaní sluzieb. Pozri tiez rozsudok zo , Corporación Dermoestética, [149]C-500/06, Zb. s. I-5785, bod 31. ( [150]21 ) Ani odkaz na rozpoctové prostriedky prevádzkovatela televízneho vysielania v clánku 5 smernice 89/552 sa netýka financovania tvorby európskych diel, ale iba ich sírenia v televízii. ( [151]22 ) Trináste odôvodnenie smernice 89/552. ( [152]23 ) Analogicky, pokial ide o vztah medzi clánkom 3 ods. 1 a clánkom 19 smernice 89/552, pozri starsí rozsudok Leclerc-Siplec, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 40, 41 a 47. ( [153]24 ) V rovnakom zmysle pre budúce prípady novopridaný clánok 3i ods. 1 smernice o "televízii bez hraníc" v spojení s odôvodnením c. 48 smernice 2007/65. ( [154]25 ) Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch bol pripojený k Zmluve ES Amsterdamskou zmluvou podpísanou 2. októbra 1997 a uverejnený v [155]Ú. v. ES C 340, s. 109. ( [156]26 ) Odôvodnenie c. 45 smernice 97/36. ( [157]27 ) Pre budúce prípady to výslovne potvrdzuje aj novo pridaný clánok 3i ods. 1 smernice o "televízii bez hraníc" v spojení s odôvodnením c. 48 smernice 2007/65, kde -- v súvislosti s audiovizuálnymi mediálnymi sluzbami na poziadanie -- sú financné príspevky poskytovatelov mediálnych sluzieb výslovne vymedzené ako prostriedky na podporu tvorby európskych diel. ( [158]28 ) Devätnáste a dvadsiate druhé odôvodnenie smernice 89/552. ( [159]29 ) Pozri tiez dvadsiate tretie odôvodnenie smernice 89/552, ktoré výslovne dovoluje uplatnit ustanovenia vnútrostátneho práva o podpore a rozvoji európskej tvorby, pokial sú v súlade s právom Spolocenstva. ( [160]30 ) Rozsudok z 11. júla 1985, Cinéthčque a i., [161]60/84 a 61/84, Zb. s. 2605, bod 23. ( [162]31 ) V tomto zmysle tiez odôvodnenie c. 45 smernice 97/36, ako aj pre budúce prípady novopridaný clánok 3i ods. 1 smernice o "televízii bez hraníc" v spojení s odôvodnením c. 48 smernice 2007/65. ( [163]32 ) Skutocnost, ze hlavným cielom smernice o "televízii bez hraníc" je teda zabezpecenie slobodného televízneho vysielania v Európe, vyplýva okrem iného z rozsudkov Leclerc-Siplec, uz citovaného v poznámke pod ciarou 18, bod 28; De Agostini a TV-Shop, uz citovaného v poznámke pod ciarou 18, bod 3, a ARD, uz citovaného v poznámke pod ciarou 20, bod 28. ( [164]33 ) Rozsudok Leclerc-Siplec, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 44. ( [165]34 ) V tomto zmysle -- hoci v inej súvislosti -- rozsudky zo 17. februára 2005, Viacom Outdoor, [166]C-134/03, Zb. s. I-1167, bod 38, a z , Burmajner a i., [167]C-20/03, Zb. s. I-4133, bod 31, posledná veta. ( [168]35 ) Pozri bod 35 týchto návrhov vyssie. ( [169]36 ) Rozsudky z 20. októbra 2005, Komisia/Portugalsko, [170]C-334/03, Zb. s. I-8911, bod 24, a z , Eman a Sevinger, [171]C-300/04, Zb. s. I-8055, bod 57. ( [172]37 ) Rozsudky z 11. júla 2006, Chacón Navas, [173]C-13/05, Zb. s. I-6467, bod 56, a zo , Cordero Alonso, [174]C-81/05, Zb. s. I-7569, body 35 a 41. ( [175]38 ) Pozri devätnáste a dvadsiate druhé odôvodnenie smernice 89/552, ako aj názov kapitoly III tejto smernice: "Podpora rozsirovania a tvorby televíznych programov". ( [176]39 ) Rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, [177]C-344/04, Zb. s. I-403, bod 95; Eman a Sevinger, uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, bod 57, a z , Lindorfer/Rada, [178]C-227/04 P, Zb. s. I-6767, bod 63. ( [179]40 ) Analogicky pozri napríklad rozsudky z 13. apríla 2000, Karlsson a i., [180]C-292/97, Zb. s. I-2737, body 35 a 49; z , Steinicke, [181]C-77/02, Zb. s. I-9027, bod 61, a z , Mangold, [182]C-144/04, Zb. s. I-9981, bod 63, v ktorých Súdny dvor priznáva clenským státom v rámci skúmania zákazov diskriminácie na úcely sledovania urcitých cielov v polnohospodárskej a sociálnej politike moznost uvázenia, resp. mieru volnej úvahy. V rovnakom zmysle Súdny dvor priznal clenským státom mieru volnej úvahy v rámci základných slobôd v neharmonizovaných oblastiach; pozri napríklad k ochrane zdravia rozsudok z , Bacardi France, [183]C-492/02, Zb. s. I-6613, bod 33, a ku kultúrnej politike rozsudok z , United Pan-Europe Communications Belgium a i., [184]C-250/06, Zb. s. I-11135, bod 44. ( [185]41 ) Clánok 5 smernice 89/552; pozri tiez devätnáste a dvadsiate stvrté odôvodnenie smernice 89/552, ako aj odôvodnenie c. 31 smernice 97/36. ( [186]42 ) Rozsudky z 23. februára 2006, CLT-UFA, [187]C-253/03, Zb. s. I-1831, body 35 a 36, a z , Feryn, [188]C-54/07, Zb. s. I-5187, bod 19. ( [189]43 ) Tým sa v zmysle spanielskej právnej úpravy rozumejú filmy, ktoré boli vyrobené pred menej ako siedmimi rokmi, pozri clánok 5 ods. 1 druhý pododsek zákona c. 25/1994 v znení zmien a doplnkov. ( [190]44 ) Pozri bod 57 týchto návrhov vyssie. ( [191]45 ) Pozri body 58 az 61 týchto návrhov vyssie. ( [192]46 ) O povinnosti clenských státov zohladnovat pri výkone svojich právomocí zásadu proporcionality pozri rozsudky Karlsson a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, body 45 a 58; z 10. marca 2005 Tempelman a Van Schaijk, [193]C-96/03 a C-97/03, Zb. s. I-1895, bod 46, a z , Twoh International, [194]C-184/05, Zb. s. I-7897, bod 25. ( [195]47 ) Pozri v tejto súvislosti judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 40. ( [196]48 ) Pozri napríklad rozsudky z 12. júla 2001, Jippes a i., [197]C-189/01, Zb. s. I-5689, bod 81, a Tempelman a Van Schaijk, uz citovaný v poznámke pod ciarou 46, bod 47. ( [198]49 ) Pozri bod 62 týchto návrhov vyssie. ( [199]50 ) Znenie druhej otázky odkazuje iba na "diela, ktorých pôvodné znenie je v spanielskom jazyku" ("obras en lengua original espańola"). Pri pohlade na clánok 5 ods. 1 druhý pododsek zákona c. 25/1994 v znení zákona c. 15/2001 je vsak zjavné, ze sporná spanielska úprava sa neobmedzuje iba na jediný jazyk, ale vztahuje sa na "tvorbu, ktorej pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov v Spanielsku" ("producciones cuya lengua original sea cualquiera de las oficiales en Espańa"). Ako spanielska vláda na pojednávaní pred Súdnym dvorom konstatovala, táto formulácia zahrna aj regionálne úradné jazyky v Spanielsku ako kataláncinu, galícijcinu a baskictinu. ( [200]51 ) Pozri najmä body 35 az 54 týchto návrhov. ( [201]52 ) Pozri v tejto súvislosti poslednú vetu odôvodnenia c. 44 smernice 97/36, ako aj judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 20 týchto návrhov. ( [202]53 ) Rozsudky z 26. novembra 2002, Oteiza Olazabal, [203]C-100/01, Zb. s. I-10981, bod 25; z , AMOK, [204]C-289/02, Zb. s. I-15059, bod 25; z , Cassa di Risparmio di Firenze a i., [205]C-222/04, Zb. s. I-289, bod 99, a z , Lyyski, [206]C-40/05, Zb. s. I-99, bod 33. ( [207]54 ) Toto konstatovanie bolo v konaní pred Súdnym dvorom spochybnené zo strany FAPAE a ciastocne aj zo strany EGEDA, najmä s odvolaním sa na rozlicné cezhranicné koprodukcné tvorby. K tomu treba poznamenat, ze v prejudiciálnom konaní nie Súdnemu dvoru, ale vnútrostátnemu súdu prinálezí, aby zistil skutkový stav, ktorý je predmetom sporu, a aby z toho vyvodil záver pre svoje rozhodnutie; pozri rozsudky z 29. apríla 1982, Pabst & Richarz, [208]17/81, Zb. s. 1331, bod 12, a z , Eind, [209]C-291/05, Zb. s. I-10719, bod 18, a z , MOTOE, [210]C-49/07, Zb. s. I-4863, bod 30. ( [211]55 ) Inak to môze byt vtedy, ak vo filme má byt osobitne obsadená úloha osoby, ktorá hovorí cudzím prízvukom. ( [212]56 ) Ustálená judikatúra; pozri v súvislosti s volným pohybom pracovníkov rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, [213]C-415/93, Zb. s. I-4921, body 92, 103 a 104; z , Graf, [214]C-190/98, Zb. s. I-493, body 21 az 23, a z , Komisia/Dánsko, [215]C-464/02, Zb. s. I-7929, bod 45; v súvislosti so slobodou usadit sa rozsudky z , Gebhard, [216]C-55/94, Zb. s. I-4165, bod 37, a z , CaixaBank France, [217]C-442/02, Zb. s. I-8961, bod 11; v súvislosti so slobodným poskytovaním sluzieb rozsudky z , Säger, [218]C-76/90, Zb. s. I-4221, bod 12, a z , Komisia/Nemecko, [219]C-490/04, Zb. s. I-6095, bod 63; v súvislosti s volným pohybom kapitálu rozsudky "Golden Shares" zo , Komisia/Portugalsko, [220]C-367/98, Zb. s. I-4731, bod 44, a Komisia/Francúzsko, [221]C-483/99, Zb. s. I-4781, bod 40; rozsudok zo , Federconsumatori a i., [222]C-463/04 a C-464/04, Zb. s. I-10419, bod 19, a moje návrhy zo vo veci Bouanich, [223]C-265/04, Zb. s. I-923, bod 31. ( [224]57 ) Pozri napríklad rozsudky z 13. decembra 2005, SEVIC Systems, [225]C-411/03, Zb. s. I-10805, bod 23; zo , Denkavit Internationaal a Denkavit France, [226]C-170/05, Zb. s. I-11949, body 29 a 30, a z , Oy AA, [227]C-231/05, Zb. s. I-6373, bod 39, v ktorých je "rozdielne zaobchádzanie" povazované za obmedzenie základnej slobody. Podobne v rozsudku z , Komisia/Nemecko, [228]C-318/05, Zb. s. I-6957, bod 117 sa hovorí o nerovnakom zaobchádzaní, ktoré môze dotknutému "stazit" výkon jeho práv, co zodpovedá beznej definícii obmedzenia. ( [229]58 ) V súvislosti s odôvodnením nepriamej diskriminácie pozri napríklad rozsudky Karlsson a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, body 44 a 45, a z 12. decembra 2006, Test Claimants in the FII Group Litigation, [230]C-446/04, Zb. s. I-11753, bod 46. ( [231]59 ) Rozsudok zo 4. mája 1993, Distribuidores Cinematográficos, [232]C-17/92, Zb. s. I-2239, bod 10. Ako uviedol generálny advokát Van Gerven v bode 9 svojich návrhov z v tejto veci, dôlezitým aspektom pri uzívaní filmu je prenechanie distribucných práv pre urcitý trh a casovo obmedzený prenos práv na verejné premietanie pre tento trh. (Cezhranicné) odoslanie fyzických nosicov filmov je iba logickým dôsledkom tohto procesu, v dôsledku coho teda nemozno hovorit o pohybe tovaru v zmysle Zmluvy E(H)S. ( [233]60 ) Úcast na spolocnosti spadá podla ustálenej judikatúry do pôsobnosti slobody usadit sa, len ak dotknutému spolocníkovi "zabezpecí taký vplyv na rozhodovaní spolocnosti, ze bude môct rozhodovat o cinnostiach spolocnosti"; pozri rozsudky z 13. apríla 2000 vo veci Baars, [234]C-251/98, Zb. s. I-2787, bod 22; z , Überseering, [235]C-208/00, Zb. s. I-9919, bod 77; Oy AA, uz citovaný v poznámke pod ciarou 57, bod 20, a zo , Columbus Container Services, [236]C-298/05, Zb. s. I-10451, bod 30. ( [237]61 ) Na pojednávaní pred Súdnym dvorom bolo poukázané na to, ze existujú aj koprodukcie, ktorých konecné dielo je vydané vo viacerých pôvodných jazykoch. Ak by sa potvrdila pravdivost tohto tvrdenia -- ktorej preskúmanie je vecou vnútrostátneho súdu --, obmedzujúci úcinok spanielskej právnej úpravy predbezného financovania na slobodu usadit môze byt prípadne zmiernený. ( [238]62 ) Ak úcast na spolocnosti zabezpecí dotknutému spolocníkovi urcitý vplyv na rozhodovaní spolocnosti, potom nespadá do pôsobnosti volného pohybu kapitálu, ale spadá do pôsobnosti slobody usadit sa; pozri v tejto súvislosti judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 60. ( [239]63 ) Ako uz bolo spomenuté, na pojednávaní bolo poukázané na existenciu koprodukcií, ktorých konecné dielo je vydané vo viacerých pôvodných jazykoch. Ak by sa potvrdila pravdivost tohto tvrdenia -- ktorej preskúmanie je vecou vnútrostátneho súdu -- obmedzujúci úcinok spanielskej právnej úpravy predbezného financovania na volný pohyb kapitálu môze byt prípadne zmiernený. ( [240]64 ) Bod 79 týchto návrhov. ( [241]65 ) Rozsudky Bosman, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 104; Komisia/Portugalsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 49; z 5. decembra 2006, Cipolla a i., [242]C-92/04 a C-202/04, Zb. s. I-11421, bod 61; z , International Transport Workers' Federation a Finnish Seamen's Union, "Viking Line", [243]C-438/05, Zb. s. I-10779, bod 75, a z , Laval un Partneri, [244]C-341/05, Zb. s. I-11767, bod 101. ( [245]66 ) Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudky Bacardi France, uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 33, a zo 6. marca 2007, Placanica, [246]C-338/04, C-359/04 a C-360/04, Zb. s. I-1891, bod 48. ( [247]67 ) Dvadsiate sieste odôvodnenie smernice 89/552. ( [248]68 ) Odôvodnenie c. 44 smernice 97/36. ( [249]69 ) Trináste a dvadsiate druhé odôvodnenie smernice 89/552. ( [250]70 ) Zmluva o Európskej únii, podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, ktorá nadobudla platnost , [251]Ú. v. ES C 191, s. 1. ( [252]71 ) Oddiel 1.1 oznámenia Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov -- Nová rámcová stratégia pre mnohojazycnost, KOM(2205) 596 v konecnom znení z 22. novembra 2005. ( [253]72 ) Charta základných práv Európskej únie bola slávnostne vyhlásená najprv 7. decembra 2000 na samite v Nice ([254]Ú. v. ES C 364, s. 1) a následne druhýkrát v Strasburgu ([255]Ú. v. EÚ C 303, s. 1). Hoci Charta základných práv Európskej únie ako taká zatial nevyvoláva také záväzné právne úcinky, aké vyvoláva primárne právo, poskytuje ako pramen práva dôlezité informácie o základných právach zarucených právom Spolocenstva; pozri v tejto súvislosti aj rozsudok z , Parlament/Rada, "zlúcenie rodiny", [256]C-540/03, Zb. s. I-5769, bod 38, a bod 108 mojich návrhov z v tejto veci; dalej rozsudok z , Unibet, [257]C-432/05, Zb. s. I-2271, bod 37. ( [258]73 ) Pozri najmä prvé, druhé a piate odôvodnenie, ako aj clánok 1 písm. a) a clánok 6 ods. 2 písm. a) Dohovoru UNESCO. ( [259]74 ) Strnáste odôvodnenie Dohovoru UNESCO. ( [260]75 ) Oznámenie Komisie z 22. novembra 2005, uz citované v poznámke pod ciarou 71, oddiel I.1. ( [261]76 ) Závery Rady z 22. mája 2008 o mnohojazycnosti ([262]Ú. v. EÚ C 140, s. 14), opakovanie c. 2. ( [263]77 ) Clánok 1 písm. h), clánok 2 bod 2, clánok 5 a clánok 6 ods. 1 a 2 písm. a) Dohovoru UNESCO. ( [264]78 ) Clánok 6 ods. 2 písm. b) dohovoru UNESCO. ( [265]79 ) Clánok 20 dohovoru UNESCO, najmä odsek 1 písm. b) tohto clánku. ( [266]80 ) Rozsudok zo 14. septembra 2006, Centro di Musicologia Walter Stauffer, [267]C-386/04, Zb. s. I-8203, bod 45; v rovnakom zmysle pozri rozsudok United Pan-Europe Communications Belgium a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 42. Iným spôsobom rozsudok Distribuidores Cinematográficos, uz citovaný v poznámke pod ciarou 59, bod 20, v ktorom Súdny dvor odmietol "kultúrnu politiku" ako dôvod v zmysle clánku 56 ods. 1 Zmluvy EHS (zmenený, teraz clánok 46 ods. 1 ES) bez toho, aby co len slovkom spomenul jej mozné uznanie za naliehavý dôvod vseobecného záujmu. ( [268]81 ) Rozsudok z 26. februára 1991, Komisia/Taliansko, [269]C-180/89, Zb. s. I-709, bod 20. ( [270]82 ) Rozsudok z 26. februára 1991, Komisia/Francúzsko, [271]C-154/89, Zb. s. I-659, bod 17. ( [272]83 ) Rozsudok Cinéthčque a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 30, bod 23. ( [273]84 ) Rozsudky z 25. júla 1991, Collectieve Antennevoorziening Gouda, [274]C-288/89, Zb. s. I-4007, bod 23, a Komisia/Holandsko, [275]C-353/89, Zb. s. I-4069, bod 30; z , Veronica Omroep Organisatie, [276]C-148/91, Zb. s. I-487, body 9 a 10; z , TV10, [277]C-23/93, Zb. s. I-4795, body 18 a 19, a United Pan-Europe Communications Belgium a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, body 41 a 42. ( [278]85 ) Rozsudky Collectieve Antennevoorziening Gouda, uz citovaný v poznámke pod ciarou 85, bod 27; Komisia/Holandsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 85, bod 45, a ARD, uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 50. ( [279]86 ) Rozsudky z 28. novembra 1989, Groener, [280]C-379/87, Zb. s. 3967, bod 19; podobne rozsudok United Pan-Europe Communications Belgium a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 43. ( [281]87 ) Pozri bod 88 týchto návrhov. ( [282]88 ) Pozri tiez rozsudok United Pan-Europe Communications Belgium a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 43. ( [283]89 ) Rozsudok Distribuidores Cinematográficos, uz citovaný v poznámke pod ciarou 59, bod 20. ( [284]90 ) Návrhy generálneho advokáta Van Gerven vo veci Distribuidores Cinematográficos, uz citovanej v poznámke pod ciarou 59, bod 28. ( [285]91 ) Pozri body 97 a 98 týchto návrhov. ( [286]92 ) Medzi tieto extrémne prípady zaradujem spáchanie trestných cinov pod zámienkou umenia. ( [287]93 ) V tomto zmysle návrh Komisie. ( [288]94 ) V tomto zmysle generálny advokát Van Gerven vo svojich návrhoch vo veci Distribuidores Cinematográficos, uz citovanej v poznámke pod ciarou 59, bod 28. ( [289]95 ) Pozri v tomto smere opät rozsudok United Pan-Europe Communications Belgium a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 44, kde sa hovorí o sirokej miere volnej úvahy vnútrostátnych orgánov. ( [290]96 ) Rozsudky z 22. marca 1977, Iannelli & Volpi, [291]74/76, Zb. s. 557, bod 11, a Steinike & Weinlig, [292]78/76, Zb. s. 595, bod 8; pozri dalej rozsudky z , Francúzsko/Komisia, [293]C-456/00, Zb. s. I-11949, bod 41, a z , Atzeni a i., [294]C-346/03 a C-529/03, Zb. s. I-1875, bod 84. ( [295]97 ) Pozri oddiel 2.3 (b) bod 1 oznámenia Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o niektorých právnych otázkach v súvislosti s kinematografickými filmami a inými audiovizuálnymi dielami KOM(2001) 534 v konecnom znení, [296]Ú. v. ES C 43, s. 6, nazvaný: "Oznámenie k filmovému priemyslu". Uplatnenie kritérií prípustnosti státnej pomoci obsiahnutých v tomto oznámení bolo medzicasom dvakrát predlzené, a to najprv prostredníctvom oddielu 2 bodu 9 oznámenia Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o nasledujúcich opatreniach vo vztahu k oznámeniu Komisie o niektorých právnych otázkach v súvislosti s kinematografickými filmami a inými audiovizuálnymi dielami z 26. septembra 2001, KOM(2004) 171 v konecnom znení, [297]Ú. v. EÚ C 123, s. 1, a následne oznámením Komisie o predlzení platnosti oznámenia o následných opatreniach vo vztahu k oznámeniu Komisie z o niektorých právnych otázkach v súvislosti s kinematografickými filmami a inými audiovizuálnymi dielami, [298]Ú. v. EÚ C 134, s. 5. Uvedené kritériá sa budú nadalej uplatnovat maximálne do . ( [299]98 ) Podla clánku 5 ods. 1 druhého pododseku zákona c. 25/1994 v znení zmien a doplnkov musí prevádzkovatel televízneho vysielania minimálne 5% zo svojich rocných príjmov vyhradit na predbezné financovanie európskych kinematografických a televíznych filmov, pricom 60% sa musí pouzit na tvorbu filmov, ktorých pôvodné znenie je v niektorom z úradných jazykov v Spanielsku. ( [300]99 ) Preskúmanie správnosti týchto údajov je vecou vnútrostátneho súdu. ( [301]100 ) Clánok 5 ods. 1 zákona c. 25/1994 v znení zákona c. 15/2001. ( [302]101 ) Ako uz bolo spomenuté, domnienka FAPAE a ciastocne aj EGEDA bola v konaní pred Súdnym dvorom spochybnená. V tejto súvislosti vsak treba pripomenút, ze v konaní o prejudiciálnej otázke nie Súdnemu dvoru, ale iba vnútrostátnemu súdu prinálezí zistit skutkové okolnosti sporu a z nich vyvodit závery pre svoje rozhodnutie; pozri v tejto súvislosti judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 54. ( [303]102 ) Rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, "Altmark Trans"[304]C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 74; z , Enirisorse, [305]C-237/04, Zb. s. I-2843, bod 38; z , Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti,[306] C-451/03, Zb. s. I-2941, bod 55, a z , Belgicko a Forum 187/Komisia, [307]C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 84; pozri v rovnakom zmysle rozsudok z , Belgicko/Komisia, "Tubemeuse", [308]C-142/87, Zb. s. I-959, bod 25. ( [309]103 ) Rozsudok z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, [310]C-393/04 a C-41/05, Zb. s. I-5293, bod 28; v rovnakom zmysle, aj ked s odchylnými formuláciami, rozsudky Altmark Trans, uz citovaný v poznámke pod ciarou 102, bod 75; z , Heiser, [311]C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 27, a Enirisorse, uz citovaný v poznámke pod ciarou 102, bod 39. ( [312]104 ) Rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, "Stardust Marine", [313]C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 23, a z , GEMO, [314]C-126/01, Zb. s. I-13769, bod 23; pozri aj rozsudky Steinike & Weinlig, uz citovaný v poznámke pod ciarou 96, bod 21, a z , van der Kooy/Komisia, [315]67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, bod 35. ( [316]105 ) Rozsudky Komisia/Francúzsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 104, bod 24; GEMO, uz citovaný v poznámke pod ciarou 104, bod 24; z 15. júla 2004, Pearle a i., [317]C-345/02, Zb. s. I-7139, bod 35, ako aj Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 102, bod 127. ( [318]106 ) Rozsudok Pearle a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, body 35 az 39. ( [319]107 ) Rozsudok GEMO, uz citovaný v poznámke pod ciarou 104, body 7 a 27. ( [320]108 ) Rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 102, bod 87, a zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron, [321]C-526/04, Zb. s. I-7529, body 33 az 35; v rovnakom zmysle uz rozsudok z , Banco Exterior de Espańa, [322]C-387/92, Zb. s. I-877, bod 14. ( [323]109 ) V rovnakom zmysle rozsudok GEMO, uz citovaný v poznámke pod ciarou 104, bod 26. ( [324]110 ) Rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 104, body 36 a 37. ( [325]111 ) Rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 104, bod 37, a Pearle a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, body 36 a 41 na konci. ( [326]112 ) Rozsudky zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, [327]C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887, bod 21; z , Ecotrade, [328]C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 35; zo , Piaggio, [329]C-295/97, Zb. s. I-3735, bod 35, a Pearle a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 36. ( [330]113 ) Rozsudky Sloman Neptun, uz citovaný v poznámke pod ciarou 112, bod 21; Ecotrade, uz citovaný v poznámke pod ciarou 112, bod 36, a z 13. marca 2001, PreussenElektra, [331]C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 62. ( [332]114 ) Tak je to napríklad v prípade "asymetrického podliehania" poplatku, z ktorého vychádzala UTECA, rozsudok Laboratoires Boiron, uz citovaný v poznámke pod ciarou 108, bod 34, ako aj rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 102, bod 87. ( [333]115 ) V rovnakom zmysle rozsudky z 24. januára 1978, van Tiggele, [334]82/77, Zb. s. 25, body 24 a 25; PreussenElektra, uz citovaný v poznámke pod ciarou 113, body 60 a 61, a Pearle a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 104, bod 36. ( [335]116 ) Podobne Súdny dvor vo veci PreussenElektra povazoval za irelevantné, ze medzi podnikmi vyrábajúcimi elektrinu, dotknutými nemeckou právnou úpravou, pôsobili tak súkromné, ako aj verejné podniky, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 113, bod 55. ( [336]117 ) Steinike & Weinlig, uz citovaný v poznámke pod ciarou 96, body 1 a 22; rozsudky uz citované v poznámke pod ciarou 104: Kooy/Komisia, body 35 az 38; Francúzsko/Komisia, body 34, 37 a 38, a GEMO, body 7 a 27. ( [337]118 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Pearle a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 104, body 36 a 41. ( [338]119 ) Rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 104, body 34 a 37. ( [339]120 ) Aj v prípade van der Kooy/Komisia, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 104, body 37 a 38, bola autonómia podniku Gasunie podstatnou súcastou skúmania, ci môze íst o státnu pomoc alebo pomoc poskytnutú zo státnych prostriedkov. ( [340]121 ) Pozri v tejto súvislosti moje úvahy k druhej prejudiciálnej otázke, body 74 az 119 týchto návrhov. References 1. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0114 115. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0115 116. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0116 117. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0117 118. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0118 119. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0119 120. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0120 121. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0121 122. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0001 123. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0002 124. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0003 125. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0004 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:298:TOC 127. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0005 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:202:TOC 129. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0006 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:332:TOC 131. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0007 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:201:TOC 133. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0008 134. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0009 135. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0010 136. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0011 137. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0012 138. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0013 139. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0014 140. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0015 141. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0016 142. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0017 143. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0018 144. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0412&locale=SK 145. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0034&locale=SK 146. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0019 147. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0020 148. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0006&locale=SK 149. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0500&locale=SK 150. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0021 151. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0022 152. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0023 153. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0024 154. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0025 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:340:TOC 156. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0026 157. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0027 158. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0028 159. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0029 160. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0030 161. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0060&locale=SK 162. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0031 163. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0032 164. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0033 165. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0034 166. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0134&locale=SK 167. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0020&locale=SK 168. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0035 169. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0036 170. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0334&locale=SK 171. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0300&locale=SK 172. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0037 173. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0013&locale=SK 174. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0081&locale=SK 175. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0038 176. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0039 177. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0344&locale=SK 178. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0227&locale=SK 179. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0040 180. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0292&locale=SK 181. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0077&locale=SK 182. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0144&locale=SK 183. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0492&locale=SK 184. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0250&locale=SK 185. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0041 186. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0042 187. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0253&locale=SK 188. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0054&locale=SK 189. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0043 190. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0044 191. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0045 192. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0046 193. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0096&locale=SK 194. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0184&locale=SK 195. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0047 196. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0048 197. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0189&locale=SK 198. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0049 199. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0050 200. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0051 201. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0052 202. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0053 203. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0100&locale=SK 204. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0289&locale=SK 205. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 206. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0040&locale=SK 207. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0054 208. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0017&locale=SK 209. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0291&locale=SK 210. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0049&locale=SK 211. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0055 212. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0056 213. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0415&locale=SK 214. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0190&locale=SK 215. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0464&locale=SK 216. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0055&locale=SK 217. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0442&locale=SK 218. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0076&locale=SK 219. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0490&locale=SK 220. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0367&locale=SK 221. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0483&locale=SK 222. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0463&locale=SK 223. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0265&locale=SK 224. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0057 225. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0411&locale=SK 226. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0170&locale=SK 227. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0231&locale=SK 228. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0318&locale=SK 229. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0058 230. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0446&locale=SK 231. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0059 232. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0017&locale=SK 233. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0060 234. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0251&locale=SK 235. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0208&locale=SK 236. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0298&locale=SK 237. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0061 238. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0062 239. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0063 240. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0064 241. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0065 242. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0092&locale=SK 243. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0483&locale=SK 244. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0341&locale=SK 245. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0066 246. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0338&locale=SK 247. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0067 248. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0068 249. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0069 250. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0070 251. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1993:191:TOC 252. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0071 253. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0072 254. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 255. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:303:TOC 256. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0540&locale=SK 257. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0432&locale=SK 258. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0073 259. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0074 260. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0075 261. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0076 262. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:140:TOC 263. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0077 264. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0078 265. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0079 266. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0080 267. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0386&locale=SK 268. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0081 269. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0180&locale=SK 270. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0082 271. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0154&locale=SK 272. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0083 273. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0084 274. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0288&locale=SK 275. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0353&locale=SK 276. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0148&locale=SK 277. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0023&locale=SK 278. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0085 279. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0086 280. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0379&locale=SK 281. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0087 282. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0088 283. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0089 284. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0090 285. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0091 286. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0092 287. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0093 288. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0094 289. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0095 290. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0096 291. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0074&locale=SK 292. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0078&locale=SK 293. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0456&locale=SK 294. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0346&locale=SK 295. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0097 296. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:043:TOC 297. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:123:TOC 298. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:134:TOC 299. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0098 300. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0099 301. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0100 302. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0101 303. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0102 304. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 305. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0237&locale=SK 306. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0451&locale=SK 307. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 308. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0142&locale=SK 309. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0103 310. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0393&locale=SK 311. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0172&locale=SK 312. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0104 313. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 314. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0126&locale=SK 315. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0067&locale=SK 316. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0105 317. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0345&locale=SK 318. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0106 319. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0107 320. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0108 321. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0526&locale=SK 322. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 323. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0109 324. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0110 325. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0111 326. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0112 327. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0072&locale=SK 328. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0200&locale=SK 329. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0295&locale=SK 330. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0113 331. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 332. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0114 333. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0115 334. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0082&locale=SK 335. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0116 336. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0117 337. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0118 338. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0119 339. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0120 340. file:///tmp/lynxXXXX4kOFPZ/L96618-1537TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300141101-E0121