NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 12. júna 2008 ( [1]1 ) Vec C-214/07 Komisia Európskych spolocenstiev proti Francúzskej republike "Státna pomoc -- Schéma pomoci -- Nezlucitelnost so spolocným trhom -- Výkon rozhodnutia -- Vymáhanie poskytnutej pomoci -- Absolútna nemoznost vykonania" 1. V tomto konaní podla clánku 88 ods. 2 ES Komisia tvrdí, ze Francúzsko tým, ze nevymáhalo sumy poskytnuté spolocnostiam, ktoré prebrali cinnosti spolocností v tazkostiach, nevykonalo rozhodnutie Komisie c. 2004/343/EC ( [2]2 ) (dalej len "rozhodnutie") v stanovenej lehote. Komisia preto navrhuje urcit, ze Francúzsko porusilo svoje povinnosti podla clánkov 5 a 6 tohto rozhodnutia, stvrtého odseku clánku 249 ES a clánku 10 ES. 2. Francúzsko nenamieta ani proti rozhodnutiu, ktorým bola predmetná státna pomoc vyhlásená za protiprávnu, ani proti tomu, ze je v zásade povinné ju vymáhat. Tvrdí vsak, ze neporusilo svoje povinnosti podla práva Spolocenstva. 3. Obrana Francúzska spocíva v tom, ze jeho orgány urobili vsetko, co mohli na vymáhanie predmetnej pomoci a ze ziadat ich o vymáhanie pomoci este rýchlejsie by znamenalo ziadat nemozné. Tak je to najmä v prípade, ked spolocnosti, ktoré dostali pomoc potom prestali podnikat alebo predali svoje aktíva. Právny rámec Ustanovenia Zmluvy 4. Clánok 10 ES stanovuje: "Clenské státy prijmú vsetky potrebné opatrenia vseobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpecili plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo z opatrení prijatých orgánmi Spolocenstva. Clenské státy ulahcia dosiahnutie úloh Spolocenstva. Clenské státy neprijmú ziadne opatrenia, ktoré by mohli ohrozit dosiahnutie cielov tejto zmluvy." 5. Clánok 87 ods. 1 ES stanovuje podmienky, za ktorých je státna pomoc v zásade nezlucitelná so spolocným trhom. Clánok 87 ods. 3 uvádza urcitý pocet okolností, ked takáto pomoc môze napriek tomu byt povazovaná za zlucitelnú. 6. Clánok 88 ods. 2 ES stanovuje: "Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom... rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví. Ak sa daný stát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý stát môze, odhliadnuc od ustanovení clánkov 226 a 227, predlozit vec priamo Súdnemu dvoru. ..." 7. Stvrtý odsek clánku 249 ES stanovuje: "... Rozhodnutie je vo svojej celistvosti záväzné pre toho, komu je urcené." Nariadenie Rady c. 659/1999 8. Vseobecným legislatívnym rámcom na vymáhanie státnej pomoci je nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 ( [3]3 ) (dalej len "nariadenie c. 659/1999"). Toto nariadenie stanovuje zásadu, ze pomoc, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom, sa má vymáhat od jej príjemcov bez oneskorenia, aby sa obnovila skutocná hospodárska sútaz. ( [4]4 ) Rozhodnutie 9. Clánok 44f francúzskeho vseobecného danového zákonníka ( [5]5 ) stanovil dvojrocné oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb pre spolocnosti zalozené na úcely prebrali cinnosti priemyselných podnikov v tazkostiach. Clánok 1383 A a clánok 1464 B a C dalej rozsírili na takéto spolocnosti dvojrocné oslobodenie od dane z podnikania a dane z nehnutelností, pod podmienkou, ze s tým súhlasia príslusné miestne orgány. 10. Listom z 12. septembra 2001 Komisia poziadala Francúzsko o informácie, pokial ide o oslobodenie od dane stanovené v clánku 44f vseobecného danového zákonníka. Komisia následne zacala konanie vo veci formálneho zistovania listom z na základe toho, ze oslobodenie môze predstavovat pomoc, na ktorú sa vztahuje clánok 87 ods. 1 ES. 11. Francúzske orgány odpovedali listom z 13. decembra 2002. Tvrdia, ze opatrenie nepredstavovalo státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES a ze aj keby predstavovalo, bolo odôvodnené podla usmernení Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach. ( [6]6 ) 12. Komisia vsak usúdila, ze predmetné oslobodenia od dane boli protiprávnou státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. V súlade s tým 16. decembra 2003 prijala rozhodnutie. 13. Výrok tohto rozhodnutia stanovuje: "Clánok 1 Schéma státnej pomoci stanovená v clánku 44f vseobecného danového zákonníka vo forme schémy oslobodenia od daní pre spolocnosti, ktoré prebrali aktíva firiem v tazkostiach, ktorú Francúzsko vykonalo v rozpore s clánkom 88 ods. 3 Zmluvy je nezlucitelná so spolocným trhom, pricom clánky 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Clánok 2 Oslobodenia poskytnuté v rámci schémy uvedenej v clánku 1 nepredstavujú státnu pomoc, ak splnajú podmienky stanovené nariadením (ES) c. 69/2001[ ( [7]7 )] alebo podmienky pravidla de minimis uplatnitelné v case poskytnutia. Clánok 3 Pomoc poskytnutá v rámci schémy uvedenej v clánku 1, ktorá splna podmienky stanovené v oznámení o schémach regionálnej pomoci [neoficiálny preklad] z roku 1979 alebo v usmerneniach o národnej regionálnej pomoci z roku 1998 alebo v nariadení (ES) c. 70/2001[ ( [8]8 )], je zlucitelná so spolocným trhom vo výske prípustnej intenzity. Clánok 4 Francúzsko je povinné zrusit schému pomoci uvedenú v clánku 1. Clánok 5 Francúzsko prijme vsetky potrebné opatrenia na vymáhanie pomoci od príjemcov, ktorá bola poskytnutá v rámci schémy uvedenej v clánku 1, inej ako tej, ktorá je uvedená v clánkoch 2 a 3 a protiprávne im daná k dispozícii. Vymáhanie sa vykoná bez oneskorenia v súlade s postupmi vnútrostátneho práva, tak aby sa zabezpecilo okamzité a úcinné vykonanie tohto rozhodnutia... Clánok 6 Francúzsko je povinné informovat Komisiu v lehote dvoch mesiacov odo dna oznámenia tohto rozhodnutia o opatreniach prijatých a plánovaných na zabezpecenie súladu s ním. Clánok 7 Francúzsko je povinné... zostavit vycerpávajúci zoznam podnikov, ktoré vyuzili oslobodenia poskytnuté na základe schémy uvedenej v clánku 1 a súm vyplatených v jednotlivých prípadoch. Francúzsko zostaví zoznam podnikov, ktoré vyuzili pomoc poskytnutú na základe schémy uvedenej v clánku 1, ktoré nesplnajú podmienky [výnimky uvedenej v clánkoch 2 a 3 rozhodnutia]. Tento zoznam takisto musí obsahovat sumy pomoci, ktorú dostal kazdý z týchto podnikov..." [neoficiálny preklad] 14. Francúzsko nenapadlo platnost rozhodnutia. Správnou instrukciou 4 H-2-04 zo 4. marca 2004 bola vsak pozastavená platnost clánku 44f. ( [9]9 ) Následne bol zmenený clánkom 41 zákona 2004-1485 z . ( [10]10 ) Zmenené znenie Komisia schválila. ( [11]11 ) Vývoj po vydaní rozhodnutia 15. Komisia a Francúzsko si medzi decembrom 2003 a júlom 2006 poslali viacero listov a memoránd týkajúcich sa rozhodnutia. Takisto sa konali tri rokovania medzi úradníkmi na diskutovanie o postupe vymáhania. Korespondencia a rokovania vsak neviedli k vymáhaniu akejkolvek protiprávnej pomoci. 16. Komunikácia medzi Komisiou a francúzskymi orgánmi je uvedená chronologicky v prílohách zaloby Komisie. Zdá sa mi uzitocnejsie sumarizovat ich odkazom na tvrdenia vznesené kazdým z úcastníkov konania. Pocet dotknutých spolocností 17. Prvá otázka, na ktorú je potrebné odpovedat je, kolkých spolocností sa týka rozhodnutie. Francúzske orgány pôvodne odhadovali, ze priblizne 2000 spolocností by mohlo byt dotknutých. O priblizne mesiac neskôr Francúzsko zaslalo Komisii predbezné údaje uvádzajúce, ze priblizne 4000 spolocností mohlo mat prospech z pomoci podla daných danových ustanovení. Dovtedy, kým Komisia zacala konanie Francúzsko poskytlo tri zoznamy príjemcov. ( [12]12 ) Pomoc poskytnutá pred danovým rokom 1994 18. Na prvom rokovaní francúzske orgány uviedli, ze povinnost podla vnútrostátneho práva viest si financné záznamy je obmedzená na desat rokov. Preto neexistujú záznamy za obdobie az do konca danového roku 1993. Komisia uznala, ze pomoc poskytnutú pred rokom 1994 je nemozné vymáhat. Táto pomoc netvorí teda súcast tohto konania. Príjemcovia, ktorí skoncili podnikanie 19. Na prvom rokovaní Francúzsko uviedlo, ze niektorí príjemcovia uz zrejme skoncili podnikanie. Desat mesiacov neskôr Francúzsko uviedlo, ze takých príjemcov je asi 140. Na tretom rokovaní medzi úcastníkmi konania Komisia súhlasila s tým, ze rozhodnutie je mozné povazovat za vykonané, ak spolocnost uz nie je hospodársky aktívna. Prioritizácia 20. Pokial ide o príjemcov, ktorí previedli aktíva na iné spolocnosti, Komisia navrhla, ze Francúzsko by malo obmedzit svoje vysetrovanie na najväcsie spolocnosti, a to podla toho, ci aktíva boli predané za trhových podmienok. 21. Vseobecnejsie, Komisia navrhla, aby francúzske orgány riesili najväcsie skreslenia hospodárskej sútaze ako prvé pri vymáhaní protiprávnej pomoci. Francúzsko prijalo tento návrh, ale uviedlo, ze rozdelí príjemcov do dvoch skupín -- jedna mala byt oslobodená od vrátenia úplne a druhá skúmaná dôkladne s cielom urcit presnú sumu, ktorú majú vrátit. 22. Dna 16. marca 2005 Francúzsko dorucilo Komisii zoznam 55 príjemcov, v prípade ktorých zistilo, ze kazdé z nich dlhuje viac ako 1 milión eur. Poskytnutie novej pomoci niektorým príjemcom 23. Francúzsko navrhlo poskytnút novú pomoc urcitým príjemcom. Komisia odpovedala, ze by nemala existovat spojitost medzi novou pomocou a povinnostou vrátit financné prostriedky poskytnuté v rámci schémy pomoci na prevzatie. Dna 7. júla 2006 Francúzsko zaslalo Komisii zoznam s príjemcami, ktorí mali vrátit sumy mensie ako 200000 eur a navrhlo im poskytnút movú pomoc s cielom pokrytia ich záväzkov vrátit protiprávnu pomoc. ( [13]13 ) Definícia SME 24. Francúzsko poziadalo, aby mu bolo umoznené uplatnit zjednodusenú definíciu SME. Komisia uviedla, ze zameranie sa na SME je proti jej poradiu priorít pri vymáhaní pomoci. Výnimocne vsak napokon súhlasila do zjednodusením obvyklých podmienok na definovanie SME na úcely vynatia z povinnosti vymáhania. Právny základ pre vymáhanie 25. Na druhom rokovaní Francúzsko vysvetlilo, ze má tazkosti pri hladaní vhodného právneho základu vo vnútrostátnom práve na úcely postupu vymáhania a ze správny akt alebo legislatívna zmena by boli potrebné nato, aby sa od príjemcov ziadalo vrátenie pomoci. Nezdá sa vsak, ze by akákolvek zmena vnútrostátneho práva bola v skutocnosti prijatá. Namiesto toho sa francúzske orgány podujali vymáhat protiprávnu pomoc spôsobom ad hoc. 26. Tento ad hoc postup si vyzadoval spoluprácu príjemcov. Navyse, niektoré procesné úkony museli byt vykonané predtým, ako mohla byt vymáhaná protiprávna pomoc. Francúzsko zdôraznilo dôlezitost urcenia presnej sumy pomoci, ktorá sa má vymáhat predtým ako zaslalo príkazy na vrátenie tejto pomoci a odkázalo na rozsah administratívnej práce, ktorú si to vyzadovalo. Francúzsko takisto zdôraznilo potrebu vyhnutia sa zalobám podaným zo strany príjemcov proti státu následne po vymáhaní. Rozvrh vymáhania 27. Komisia poziadala francúzske orgány, aby poskytli rozvrh vymáhania od velkých podnikov nachádzajúcich sa mimo oblastí regionálnej pomoci. Tie ho vsak neposkytli. Vysvetlenia oneskorenia s vymáhaním 28. Francúzsko uviedlo niekolko politických vysvetlení oneskorení vo vymáhaní protiprávnej pomoci: reakcie dotknutých spolocností; potenciálna ujma podnikov vyplývajúca z vymáhania pomoci; riziko, ze dôjde k ovplyvneniu zamestnanosti a moznému negatívnemu dopadu rozsiahleho vymáhania protiprávnej pomoci, ktorý by mohol vzniknút pocas kampane pred francúzskym referendom k Zmluve o ústave pre Európu. Suma pomoci, ktorá sa má vymáhat 29. Komisia poziadala Francúzsko, aby vysvetlilo, ako zamýsla vypocítat sumu pomoci, ktorá sa má vymáhat od kazdého z príjemcov. Francúzsko vysvetlilo, ze jeho výpocet sa zakladá na prospechu kazdej spolocnosti, ktorý v skutocnosti mala z pomoci. Komisia uz uviedla, ze takýto základ bol koncepcne nesprávny a preto zamietla metódu navrhovanú Francúzskom na výpocet súm, ktoré sa majú vymáhat. Vymáhanie pomoci 30. Komisia poziadala Francúzsko, aby vysvetlilo svoj návrh postupu vymáhania protiprávnej pomoci. Nezdá sa, ze by k tomu doslo. 31. V januári 2006 Komisia poziadala Francúzsko, aby zaslalo príkazy na vrátenie spolocnostiam, ktoré uz boli identifikované a v prípade ktorých uz bol vypocítaný rozsah protiprávnej pomoci. Dva mesiace neskôr Komisia poziadala o potvrdenie, ze príkazy boli zaslané. Ked sa zacalo toto konanie v apríli 2007, Francúzsko este stále neposlalo príkazy na vrátenie. 32. Komisia zacala mat obavy v auguste 2004 vzhladom na pokracujúcu neexistenciu úcinného vymáhania dlzných súm. V januári 2005 Komisia uviedla, ze postup vymáhania by mal zacat v apríli a pohrozila zalobou podla clánku 88 ods. 2 ES. Francúzsko odpovedalo na tento list v polovici marca. O rok neskôr (v marci 2006) Komisia opät pohrozila zalobou podla clánku 88 ods. 2 ES. Francúzsko odpovedalo v júli 2006 tak, ze zdôraznilo tazkosti, ktoré má a pripojilo dva zoznamy spolocností, ktoré nemuseli nic vrátit. 33. Komisia po prijatí tohto listu podala návrh na zacatie konania pred Súdnym dvorom podla clánku 88 ods. 2 ES. Konanie na Súdnom dvore 34. Komisia navrhuje urcit, ze Francúzsko porusilo svoje povinnosti podla clánkov 5 a 6 rozhodnutia, stvrtého odseku clánku 249 ES a clánku 10 ES. 35. Komisia tvrdí, ze Francúzsko porusilo svoje povinnosti hned a úcinne vymáhat protiprávnu pomoc. Francúzsko nevymáhalo ziadne dlzné sumy. Takisto ani neprijalo ziadne kroky na skutocné vymáhanie týchto súm. Francúzsko nepreukázalo, ze by bolo absolútne nemozné pre neho vymáhat protiprávnu pomoc. Jeho správanie bolo skôr takej povahy, ze porusilo jeho povinnost lojálnej spolupráce podla clánku 10 ES. 36. Francúzsko tvrdí, ze muselo urobit niekolko krokov s cielom vymáhania súm v zmysle rozhodnutia. Pocas konania uviedlo a vysvetlilo tazkosti, s ktorými sa jeho orgány stretli. Tieto tazkosti viedli k situácii, v ktorej bolo zatial absolútne nemozné vymáhat protiprávnu pomoc. Francúzsko tvrdí, ze bolo aktívne pri vymáhaní; ze Komisia vázne podcenila tazkosti, ktorým Francúzsko celí a ze neporusilo svoje povinnosti podla clánku 10 ES. 37. Komisia a Francúzsko predlozili písomné pripomienky v plnom rozsahu. Pojednávanie sa neuskutocnilo. Povinnosti clenských státov Povaha povinnosti 38. Clenské státy sú v zásade povinné vymáhat protiprávnu státnu pomoc. Táto vseobecná povinnost vyplýva z clánku 88 ods. 2 ES a z nariadenia c. 659/1999. Individuálne rozhodnutie, ktoré vyhlasuje urcitú formu státnej pomoci pomoc za protiprávnu, ukladá konkrétnejsiu povinnost clenskému státu, ktorému je urcené. Rozhodnutie je záväzné pre subjekt, ktorému je urcené. 39. Tieto povinnosti slúzia na obnovenie status quo v rámci mozností a na elimináciu protisútazných výhod vytvorených protiprávnou státnou pomocou. ( [14]14 ) 40. Francúzsko je adresátom rozhodnutia. Hoci rozhodnutie nestanovilo konkrétne casové obdobie na vymáhanie protiprávnej pomoci, vyzadovalo od Francúzska, aby uskutocnilo vymáhanie "bez oneskorenia" [neoficiálny preklad] (clánok 5). Je nesporné, ze k ziadnemu vymáhaniu nedoslo predtým ako Komisia zacala návrh na zacatie tohto konania. Francúzsko preto nesplnilo povinnost, pokial ide o výsledok stanovený v rozhodnutí. 41. Clánok 5 rozhodnutia takisto stanovuje povinnost týkajúcu sa spôsobu akým má byt tento výsledok dosiahnutý. Vyzaduje, aby Francúzsko prijalo "vsetky potrebné opatrenia" [neoficiálny preklad] a stanovuje, ze vymáhanie sa musí "vykonat bez oneskorenia v súlade s postupmi vnútrostátneho práva, tak aby sa zabezpecilo okamzité a úcinné vykonanie [rozhodnutia]"... [neoficiálny preklad] ( [15]15 ). 42. Podla mna podrobná analýza spôsobu, akým sa clenský stát pokúsil vykonat vymáhanie je irelevantná, ked predmetný clenský stát vôbec nesplnil svoju povinnost, pokial ide o výsledok. Obrana zalozená na absolútnej nemoznosti 43. Súdny dvor vzdy tvrdil, ze iba absolútna nemoznost ospravedlnuje neúspech vymáhania protiprávnej státnej pomoci. ( [16]16 ) Súdny dvor vykladal tento spôsob obrany striktne, pricom odmietol uznat, ze "samotné zistenie vnútrostátnych tazkostí" má predstavovat absolútnu nemoznost. ( [17]17 ) 44. Je dôlezité zdôraznit, ze obrana zalozená na absolútnej nemoznosti sa týka výsledku, ktorý má byt dosiahnutý: vymáhanie protiprávnej pomoci. Keby bolo mozné sa na nu odvolávat, pokial ide o spôsob, akým sa vykonáva vymáhanie, bolo by prílis lahké, aby si clenský stát vybral postup vymáhania protiprávnej pomoci, ktorý by sa ukázal ako nemozný a potom si nárokoval, ze je zbavený svojej povinnosti vymáhat pomoc. 45. Urcité dodatocné povinnosti vznikajú, ked sa clenský stát stretne s tazkostami pri vymáhaní pomoci. Súdny dvor vzdy tvrdil, ze ak clenský stát len informuje Komisiu o právnych, politických alebo praktických prekázkach spojených s výkonom rozhodnutia bez toho, aby voci dotknutému podniku uskutocnil skutocné opatrenia smerujúce k vymáhaniu státnej pomoci a bez toho, aby navrhol Komisii iné spôsoby výkonu rozhodnutia umoznujúce odstránenie týchto prekázok, podmienky absolútnej nemoznosti nie sú splnené. Clenský stát sa môze odvolávat na obranu zalozenú na absolútnej nemoznosti iba ak predniesol tieto problémy Komisii a pokúsil sa vyriesit tazkosti, ktorým celí. ( [18]18 ) 46. Clenský stát teda nemôze tvrdit, ze urobil "vsetko, co mohol" na vymáhanie predmetných súm, iba zeby okolnosti viedli situácii objektívnej absolútnej nemoznosti. ( [19]19 ) Nemôze zalozit obranu na svojom vlastnom, subjektívnom vnímaní toho, co je nemozné. Povinnost podla clánku 10 ES 47. Clánok 10 ES stanovuje vseobecnú povinnost lojálnej spolupráce clenských státov. 48. Prirodzene, táto povinnost sa nadalej uplatnuje, ked sa clenský stát stretne s tazkostami pri vymáhaní protiprávnej pomoci. Osobitná povinnost vykonat rozhodnutie týkajúce sa vymáhania státnej pomoci a vseobecnejsia povinnost podla clánku 10 ES sú blízko spojené a clánok 10 ES upravuje spôsob, akým clenský stát musí konat v rámci postupu vymáhania. ( [20]20 ) 49. Súdny dvor sa naozaj vyjadril relatívne výslovne, pokial ide o poziadavky vyplývajúce z clánku 10 ES, ak alebo ked sa clenský stát stretne s tazkostami pri vymáhaní protiprávnej státnej pomoci. V rozsudku Komisia/Spanielsko Súdny dvor rozhodol, ze "... ked sa v rámci výkonu rozhodnutia Komisie týkajúceho sa státnej pomoci clenský stát stretne s nepredpokladanými a nepredpokladatelnými tazkostami alebo sa dozvie o dôsledkoch nepredpokladaných Komisiou, musí informovat o týchto problémoch Komisiu, aby ich posúdila a navrhnút vhodné zmeny k predmetnému rozhodnutiu. V takom prípade Komisia a clenský stát musia podla pravidla ukladajúceho na clenské státy a institúcie Spolocenstva reciprocné povinnosti lojálnej spolupráce, ktorú zdôraznuje najmä clánok 10 ES, pracovat spolu v dobrej viere s cielom prekonania tazkostí, pricom vsak je potrebné v plnej miere dodrziavat ustanovenia Zmluvy a najmä tie, ktoré sa týkajú pomoci." ( [21]21 ) 50. Preto musím preskúmat správanie francúzskych orgánov v dvoch fázach. Po prvé, preukázalo Francúzsko, ze bolo absolútne nemozné vymáhat protiprávnu pomoc? Po druhé, splnilo Francúzsko svoje povinnosti v rámci clánku 10 ES spôsobom, ktorým chcelo riesit tazkosti, s ktorými sa stretlo? Údajná absolútna nemoznost vymáhania protiprávnej pomoci 51. Francúzsko odkázalo na uricté osobitné okolnosti, ktoré podla neho spôsobili situáciu absolútnej nemoznosti. 52. Po prvé, Francúzsko tvrdí, ze bolo absolútne nemozné identifikovat príjemcov pomoci poskytnutej pred koncom danového roka 1993, pretoze danové záznamy sa zachovávajú iba na obdobie desat rokov. Komisia uznala toto tvrdenie a vymáhanie tejto pomoci nebolo súcastou zaloby Komisie. ( [22]22 ) 53. Po druhé, francúzske orgány identifikovali 204 spolocností, ktoré skoncili s podnikaním odvtedy ako dostali pomoc v rámci schémy pomoci na prevzatie. Francúzsko tvrdí, ze je absolútne nemozné vykonat rozhodnutie o vymáhaní, pokial ide o tieto spolocnosti. 54. Ked spolocnost jednoducho zanikne a zanechá len prázdnu struktúru v registri spolocností, stane sa prakticky nemozné vymáhat protiprávnu pomoc. Ked sa vsak spolocnost zrusí, záväzok vrátit protiprávnu pomoc môze byt zapísaný do zoznamu záväzkov tejto spolocnosti. Súdny dvor rozhodol, ze to v zásade postacuje na opätovné nastolenie status quo a elimináciu skreslenia hospodárskej sútaze, ktoré vzniklo z pomoci. ( [23]23 ) 55. Ked je spolocnost v konkurze v rámci súdneho procesu a protiprávna pomoc je zohladnená súdom v rámci toho, povinnost vymáhat protiprávnu pomoc bude bud splnená (ak spolocnost má dostatocné prostriedky na vrátenie pomoci v danom case) alebo prestane existovat, ak doslo k zruseniu spolocnosti a skreslenie hospodárskej sútaze je v dôsledku toho vylúcené. 56. Pokial ide o prípad, ked pôvodný príjemca nadalej podniká a jeho aktíva sú predané inej spolocnosti, ( [24]24 ) Súdny dvor rozhodol, ze clenský stát je povinný sa ubezpecit, ze kupujúci kúpil tieto aktíva za trhových podmienok ( [25]25 ) a nie s úmyslom vyhnút sa povinnosti vrátit protiprávnu pomoc. 57. Komisia odkázala vo svojich podaniach na test stanovený vo veci C-390/98, Banks, ( [26]26 ) ktorý nezahrna posúdenie, ci predaj bol vykonaný s cielom vyhnutia sa povinnosti vrátit protiprávnu pomoc. Daný konkrétny prípad sa vsak týkal predaja akcií. Tento prípad sa týka aktív a správnym testom je test uvedený v rozsudku Nemecko/Komisia. Súdny dvor vo svojom rozsudku prijal prístup stanovený v rozsudku Banks, ( [27]27 ) zmenil tento prístup vzhladom na osobitosti kúpy aktív a nie akcií ( [28]28 ) a uplatnil zmenený prístup na predaj aktív. ( [29]29 ) Nevidím ziadny dôvod pre odchýlenie sa od prístupu uvedeného v rozsudku Nemecko/Komisia. 58. Francúzsko tvrdí, ze niekedy môze byt nemozné urcit, ci záväzok vrátit protiprávnu pomoc má pôvodný príjemca alebo spolocnost, ktorá kúpila jeho aktíva. Za urcitých okolností predávané aktíva môzu byt tak neobvyklé, ze porovnatelný prípad nie je mozné nájst, takze hypotetická trhová cena za aktíva nemôze byt zistená. 59. S týmto tvrdením nemôzem súhlasit. 60. Súdny dvor neuznal návrh, ze jedinecná situácia môze predstavovat neprekonatelné problémy. ( [30]30 ) Navyse, bolo by (predpokladám) dost nezvycajné, keby prevedené aktíva boli naozaj jedinecné. Ak je toto len hypotetická námietka, Francúzsko sa na nu nemôze odvolávat. Francúzsko nepreukázalo, ze takéto okolnosti existujú pokial ide o akékolvek, alebo prinajmensom o väcsinu alebo vsetky predmetné spolocnosti. 61. Takisto Francúzsko nepreukázalo, ze jeho orgány nemali prostriedky vysetrovat takéto predaje alebo ze doslo k pokusu o takéto vysetrovanie. Dodávam, ze keby príslusné orgány ulozili spolocnostiam, ktoré nadobudli aktíva, dôkazné bremeno slúziace na preukázanie, ze k predaju doslo za obyvklých trhových podmienok, dokumenty potrebné na posúdenie jednotlivých transakcií by boli poskytnuté rýchlo. 62. Francúzsko takisto tvrdí, ze ked nadobúdatel aktív nevedel o záväzku státnej pomoci v case nadobudnutia, nemôze byt zodpovedný za vrátenie protiprávnej pomoci aj ked doslo k predaju za nizsiu ako trhovú cenu. Francúzsko tvrdí, ze zalobe na vymáhanie takejto pomoci od nadobúdatela by chýbal právny základ vo vnútrostátnom práve. 63. Ako Komisia správne uviedla, toto by povzbudzovalo kupujúcich k tomu, aby sa nesnazili dozvediet o takýchto záväzkoch. Navyse, neexistencia právneho základu na vymáhanie vo vnútrostátnom práve nemôze viest k absolútnej nemoznosti. 64. Povazujem osobitné situácie opísané vyssie za patriace do kategórie vnútorných tazkostí. Francúzsko preto neposkytlo dostatocné dôkazy, pokial ide o obranu zalozenú na absolútnej nemoznosti v tejto súvislosti. 65. Vseobecnejsie námietky Francúzska týkajúce sa nemoznosti sú zalozené na predpoklade, ze je oprávnené odvolávat sa na tazkosti, ktorým celí v kazdej fáze vymáhania pomoci a ktoré spomalili postup. Ako som uviedla vyssie, ( [31]31 ) spôsob, akým sa clenský stát rozhodol vymáhat nemôze byt zohladnený pri posudzovaní absolútnej nemoznosti, ak sa v skutocnosti vôbec nepodarilo vymáhat protiprávnu pomoc. 66. Pri vykonávaní rozhodnutia Francúzsko totiz identifikovalo hlavných príjemcov, ktorí majú vrátit protiprávnu pomoc. Stanovilo sumu, ktorú kazdý z príjemcov dlhuje. A nevidím ziadny reálny dôvod -- alebo este menej, neprekonatelnú prekázku -- ktorá by zabránila francúzskym orgánom zaslat príkazy na vrátenie týmto príjemcom. 67. Preto som dospela k záveru, ze Francúzsko nevyvrátilo výhrady Komisie a nepredlozilo dostatocné dôkazy, pokial ide o obranu zalozenú na absolútnej nemoznosti v súvislosti s pomocou poskytnutou spolocnostiam od danového roku 1994. Francúzsko preto porusilo svoje povinnosti podla clánkov 5 a 6 rozhodnutia a (ako nevyhnutný dôsledok) svoje povinnosti podla stvrtého odseku clánku 249 ES. Clánok 10 ES 68. Povinnost lojálnej spolupráce medzi clenským státom a Komisiou pocas postupu vymáhania vyplýva z potreby zabezpecenia okamzitého a úcinného výkonu rozhodnutia a vymáhania súm zaplatených ako protiprávna pomoc, ktoré sa má vykonat bez oneskorenia. 69. Rozhodnutie je datované zo 16. decembra 2003. Francúzske orgány nevymáhali ziadnu protiprávnu pomoc. Takisto ani podniknuté kroky neboli úcinné na dosiahnutie jej vymáhania. 70. Prístup Francúzska k vymáhaniu dlzných súm sa skôr podobalo protikladu vymáhania, ktoré by viedlo aspon ciastocne k rýchlemu vymáhaniu protiprávnej pomoci. 71. Po prvé, francúzske orgány stratili vela casu a úsilia s minimalizáciou tak poctu spolocností, ktoré mali byt povinné vrátit pomoc, ako aj súm, ktoré mali byt vrátené. Na druhej strane, ziadne úsilie nebolo vyvinuté na vymáhanie pomoci od príjemcov, ktorí boli lahko identifikovatelní, a to relatívne od zaciatku, ako dlzníci velmi vysokých súm. ( [32]32 ) 72. Po druhé, Francúzsko sa rozhodlo uplatnit postup vymáhania ad hoc, ktorý si vyzaduje od príjemcov, aby sa aktívne zúcastnovali a spolupracovali na postupe vymáhania. Nie je prekvaprením, ze jeho (pokus o) pouzitie takéhoto postupu spôsobilo viaceré problémy. Predmetní príjemcovia neboli ochotní sa sami identifikovat a poskytnút prístup k úctom spolocností a iným informáciám, ktoré mali. Pokial a ked budú zaslané príkazy na vrátenie, je reálne, ze vzniknú dalsie tazkosti. ( [33]33 ) 73. Komisia uviedla, ze potreba takejto rozsiahlej spolupráce nemusela vzniknút, keby francúzske orgány jednoducho pozadovali zaplatenie dane, od ktorej boli príjemcovia pôvodne oslobodení a ponechali na príjemcoch, aby predlozili nevyhnutné dôkazy na preukázanie, ze cast sumy alebo celá táto suma patrí do kategórií zlucitelnej státnej pomoci identifikovaných v clánkoch 2 a 3 rozhodnutia. S tým súhlasím. 74. Postup sledovaný francúzskymi orgánmi takisto zjavne vyzadoval, aby príkazy na vrátenie boli zoskupené podla "departmentov" predtým, ako mohli byt vydané. Francúzsko nevysvetlilo, preco by to tak malo byt. 75. Francúzsko tvrdilo, ze jeho orgány boli povinné pouzit postup ad hoc, aby prekonalo dva problémy. 76. Po prvé, Francúzsko tvrdí, ze nemá vhodný právny základ vo vnútrostátnom práve na vymáhanie týchto dlhov. Ako som uz uviedla, toto tvrdenie je irelevantné. Ak vnútrostátny právny poriadok clenského státu nemá potrebné mechanizmy, aby mohol plnit svoje povinnosti vyplývajúce z práva Spolocenstva, je na clenskom státe, aby ich zaviedol. To je logický dôsledok záväznej povahy rozhodnutí podla clánku 249 ES. 77. Po druhé, Francúzsko tvrdí, ze tieto dlhy nemozno vymáhat postupmi, ktoré sú pouzívané na vymáhanie riadnych danových dlhov, pretoze potom by sa uplatnila trojrocná premlcacia lehota. V dôsledku toho musel byt pouzitý postup ad hoc -- a takýto postup si vyzaduje spoluprácu príjemcov. 78. Neuznávam toto tvrdenie. Na základe práva Spolocenstva je Francúzsko povinné vymáhat protiprávnu pomoc bez ohladu na to, ci je klasifikovaná vo vnútrostátnom práve ako danový dlh. Clenský stát sa nemôze vyhnút svojej povinnosti vymáhat protiprávnu pomoc tak, ze sa odvolá na legitímnu dôveru príjemcov. ( [34]34 ) 79. Ak sa francúzske orgány domnievajú, ze vnútrostátne právo ich núti pouzit postup ad hoc, musia pouzit taký postup, ktorý vedie k okamzitému a úcinnému vymáhaniu protiprávnej pomoci. Postup, ktorý je ad hoc z hladiska formy neznamená nevyhnutne, ze je to postup, ktorý si vyzaduje spoluprácu príjemcov. Francúzske orgány si mohli vybrat, ktorý postup vymáhania pouzijú, pod podmienkou dodrzania tomu nadradenej povinnosti pouzit taký postup, ktorý by umoznil Francúzsku splnit svoje povinnosti. Zdá sa vsak, ze zvolený postup bol obzvlást neúcinný a viedol k tazkostiam, ktoré sa Francúzsko v skutocnosti nepokúsilo vyriesit. Je tazké povazovat takýto prístup za prístup v duchu spolupráce vyzadovaného clánkom 10 ES. 80. Poznamenávam tiez, ze Francúzsko chcelo poskytnút novú pomoc príjemcom identifikovaným ako takým, ktorí dlhujú menej ako 200000 eur, ( [35]35 ) a tým chcelo vyuzit výhodu toho, ze pocas rokov uplynutých medzi oznámením rozhodnutia a zacatím týchto konaní bola hranica de minimis zvýsená zo 100000 eur na 200000 eur. Takýto prístup takisto neposilnuje dojem clenského státu konajúceho v duchu lojálnej spolupráce. 81. Je nesporné, ze Francúzsko porusilo svoje povinnosti poskytnút informácie v rámci lehoty stanovenej v clánku 6 rozhodnutia. Hoci Komisia nestanovila casové obdobie na vymáhanie podla clánku 5 rozhodnutia, pocas tiahlych korespondencných výmen s francúzskymi orgánmi Komisia stanovila viaceré lehoty. ( [36]36 ) Ziadne z nich neboli splnené. 82. Skutocnost, ze ked Komisia zacala konanie -- tri roky a styri mesiace po uverejnení rozhodnutia -- ani jeden cent pôvodnej pomoci nebol vrátený je takisto výrecná. 83. Preto som dospela k záveru, ze Francúzsko takisto porusilo svoje povinnosti podla clánku 10 ES. Návrh 84. Preto navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, ze Francúzsko tým, ze nevymáhalo sumy poskytnuté spolocnostiam, ktoré prevzali cinnosti spolocností v tazkostiach, nevykonalo rozhodnutie Komisie 2004/343/ES a porusilo svoje povinnosti vyplývajúce z clánkov 5 a 6 rozhodnutia, zo stvrtého odseku clánku 249 ES a z clánku 10 ES. __________________________________________________________________ ( [37]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [38]2 ) Rozhodnutie zo 16. decembra 2003 o schéme pomoci poskytnutej Francúzskom na prevzatie spolocností v tazkostiach [neoficiálny preklad] ([39]Ú. v. EÚ L 108, s. 38). ( [40]3 ) Nariadenie z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES [zmenený, teraz clánok 88 ES] ([41]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). Ustanovenia relevantné pre túto vec zostali úcinné a nezmenené. ( [42]4 ) Pozri najmä odôvodnenie c. 13 v preambule a clánok 14 nariadenia c. 659/1999. ( [43]5 ) Zavedený clánkom 14A zákona 88-1149 z 23. decembra 1988 (loi de finances pour 1989), Journal Officiel de la République Française, . Clánok 44f bol zmenený pät krát predtým ako bol zrusený a nahradený ustanovením, v prípade ktorého Komisia uznala, ze je v súlade so spolocným trhom (pozri bod 14 nizsie). ( [44]6 ) [45]Ú. v. EÚ C 244, s. 2. ( [46]7 ) Nariadenie Komisie (ES) z 12. januára 2001 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis ([47]Ú. v. ES L 10, s. 30; Mim. vyd. 08/002, [48]s. 138). ( [49]8 ) Nariadenie Komisie (ES) z 12. januára 2001 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy ES na státnu pomoc malým a stredným podnikom ([50]Ú. v. ES L 10, s. 33; Mim. vyd. 08/002, [51]s. 141). Stanovuje osobitnú schému pre poskytovanie státnej pomoci malým a stredným podnikom (dalej len "MSP"). Konkrétne stanovuje urcitý pocet podmienok, ktoré takáto pomoc musí splnit. ( [52]9 ) Bulletin Officiel des Impots, c. 43 zo 4. marca 2004. Komisii bola oznámená listom z . ( [53]10 ) Opravný zákon o daniach na rok 2004, Journal Officiel, 31. decembra 2004. ( [54]11 ) Rozhodnutie N553/04 z 1. júna 2005, ktorým bol schválený nový clánok 44f ([55]Ú. v. EÚ C 242, s. 5). To isté rozhodnutie uznáva, ze clánky 1383A a 1464B sú takisto zlucitelné s právom Spolocenstva. ( [56]12 ) Francúzsko poskytlo dalsí zoznam príjemcov v prílohe k svojej duplike. V týchto styroch zoznamoch francúzske orgány identifikovali celkovo 721 spolocností. Z týchto malo 143 vrátit vyse 200000 eur protiprávnej pomoci. Rozdiel v císlach medzi prvými odhadmi a poskytnutými zoznamami sa (snád) vysvetluje tým, ze francúzske orgány obmedzili vysetrovanie na spolocnosti, ktorých danové priznania podliehali "régime réel normal" (vrátane súm presahujúcich hranicu de minimis pre takúto schému) a v dôsledku toho odhliadali od spolocností, ktorých danové priznania podliehali "régime simplifié" a tých, ktorým boli poskytnuté oslobodenia spadajúce pod hranicu de minimis. ( [57]13 ) Existuje zjavný rozdiel medzi maximom pomoci de minimis v nariadení c. 69/2001 a v nariadení citovanom Francúzskom. Prvé z nich stanovuje hornú hranicu 100000 eur. Nariadenie c. 1998/2006 ([58]Ú. v. EÚ L 379, s. 5) -- ktoré sa uplatnuje od 1. januára 2007 -- zvýsilo maximum na 200000 eur. Hoci táto zmena nemôze ovplyvnit klasifikáciu pôvodnej poskytnutej pomoci, nové maximum sa uplatnuje na nové poskytnutia státnej pomoci. ( [59]14 ) Rozsudok vo veci C-419/06, Komisia/Grécko, body 53 a 54, ako aj tam citovaná judikatúra. ( [60]15 ) Pri stanovení týchto povinností clánok 5 rozhodnutia odráza clánok 14 nariadenia c. 659/1999, ktorý kladie clenským státom povinnost vykonat rozhodnutie okamzite a úcinne a vymôct bez oneskorenia protiprávne zaplatené sumy státnej pomoci. Súdny dvor vzdy zdôraznoval potrebu okamzitého a úcinného vykonania predmetného rozhodnutia. Pozri vec [61]C-209/00, Komisia/Nemecko, Zb. s. I-11695, body 33 a 34; vec [62]C-232/05, Komisia/Francúzska republika, Zb. s. I-10071, body 49 a 50 a Komisia/Grécko, uz citovanú v poznámke pod ciarou 14, body 57 az 61. ( [63]16 ) Vec Komisia/Grécko, citovaná vyssie, poznámka pod ciarou 14, bod 39 a tam citovaná judikatúra. ( [64]17 ) Vec [65]C-404/00, Komisia/Spanielsko, Zb. s. I-6695, bod 55. ( [66]18 ) Pozri nedávnu vec Komisia/Grécko, citovanú v poznámke pod ciarou 14, bod 40 a tam citovanú judikatúru. ( [67]19 ) Z judikatúry vyplýva, ze clenské státy sa nemôzu odvolávat na osobitosti svojich vlastných právnych poriadkov s cielom odôvodnit tvrdneie absolútnej nemoznosti. Pozri vec [68]225/86, Komisia/Taliansko, Zb. s. 2271, bod 10 a vec [69]C-183/91, Komisia/Grécko, Zb. s. I-3131, bod 17. Generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer v bode 72 svojich návrhov vo veci Francúzsko/Komisia, citovaných v poznámke pod ciarou 15, zamietol (podla mna úplne správne) tvrdenie, ktoré bolo pravdepodobne implicitne zalozené na obmedzeniach vyplývajúcich z právneho poriadku predmetného clenského státu. ( [70]20 ) Toto je ustálenou judikatúrou od veci [71]52/84, Komisia/Belgicko, Zb. s. 89, bod 16. Naposledy to bolo zopakované vo veci [72]C-415/03, Komisia/Grécko, Zb. s. I-3875, bod 42. ( [73]21 ) Vec [74]C-499/99, Komisia/Spanielsko, Zb. s. I-6031, bod 24. ( [75]22 ) Francúzsko sa môze odvolávat len na absolútnu nemoznost, pokial ide o úctovné záznamy, ktoré v case, ked rozhodnutie nadobudlo úcinnost, uz boli vymazané po uplynutí desatrocnej povinnosti uchovávania. Financné záznamy za danový rok 1994 a neskôr sa musia teda logicky povazovat za dostupné francúzskym orgánom na zaciatku postupu vymáhania. ( [76]23 ) Vec [77]C-277/00, Nemecko/Komisia, Zb. s. I-3925, bod 85 a tam citovaná judikatúra. ( [78]24 ) Alebo iným spolocnostiam -- ak viac ako jedna spolocnost kúpila aktíva, posúdenie sa nemení, ale úroven praktických tazkostí vzniknutých pri zistovaní zodpovednosti sa môze zvýsit. ( [79]25 ) Vec Nemecko/Komisia, uz citovaná v poznámke pod ciarou 23, bod 86. ( [80]26 ) Vec [81]C-390/98, Zb. s. I-6117. ( [82]27 ) Bod 80 rozsudku. ( [83]28 ) Bod 86 rozsudku. ( [84]29 ) Body 92 a 93 rozsudku. ( [85]30 ) Vo veci [86]C-328/99, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, Zb. s. I-4035 sa Súdny dvor vyjadril k posúdeniu trhových podmienok Komisiou. Odkázal na hypotetického "súkromného investora" na úcely posúdenia konania dotknutého skutocného investora (body 37 az 40 rozsudku) a pripustil pouzitie nezávislých znalcov na posúdenie zaplatenej ceny (bod 72 rozsudku). ( [87]31 ) V bode 42. ( [88]32 ) Konkrétne 55 spolocností, z ktorých kazdá dlhuje viac ako 1 milión eur a ktorých identita bola zistená v marci 2005. ( [89]33 ) Komisia vyjadrila pochybnosti pokial ide o údajnú potrebu spolupráce. Komisia najmä kladie otázku, ci bola nevyhnutná spolupráca vsetkých spolocností. ( [90]34 ) Vec [91]C-372/97, Taliansko/Komisia, Zb. s. I-3679, bod 112. ( [92]35 ) Komisia uvádza, ze nové poskytnutia pomoci by nemali byt spojené s vrátením pôvodnej pomoci, ktorá bola vyhlásená za protiprávnu. Kedze tieto zálezitosti nepatria do tohto konania, nebudem sa dalej k nim vyjadrovat. ( [93]36 ) Tieto lehoty boli stanovené v tomto poradí: lehota na poskytnutie informácií o navrhovaných opatreniach na vymáhanie (koniec marca 2004); lehota na poskytnutie zoznamu príjemcov, ktorí dlhujú viac ako 1 milión eur (1. októbra 2004); lehota na poskytnutie casového rozvrhu vymáhania (); lehota na zacatie vymáhania pomoci (); dalsie lehota na poskytnutie informácií (polovica júna 2005); lehota na vydanie príkazov na vrátenie (zaciatok februára 2006) a lehota na poskytnutie zoznamu príjemcov, ktorí dlhujú viac ako 100000 eur (). Francúzsko samo navrhlo lehotu na vydanie príkazov na vrátenie (), ktorú takisto nedodrzalo. References 1. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0001 38. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0002 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:108:TOC 40. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0003 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 42. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0004 43. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0005 44. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0006 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:244:TOC 46. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0007 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:010:TOC 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:010:TOC 49. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0008 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:010:TOC 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:010:TOC 52. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0009 53. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0010 54. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0011 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:242:TOC 56. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0012 57. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0013 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:379:TOC 59. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0014 60. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0015 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0209&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0232&locale=SK 63. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0016 64. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0017 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0404&locale=SK 66. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0018 67. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0019 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0225&locale=SK 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0183&locale=SK 70. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0020 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0052&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0415&locale=SK 73. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0021 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0499&locale=SK 75. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0022 76. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0023 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0277&locale=SK 78. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0024 79. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0025 80. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0026 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0390&locale=SK 82. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0027 83. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0028 84. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0029 85. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0030 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0328&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0031 88. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0032 89. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0033 90. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0034 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0372&locale=SK 92. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0035 93. file:///tmp/lynxXXXX6KmQnG/L96815-498TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100836001-E0036